Posúdenie zníženia hodnoty majetku. Faktory, ktoré sú považované za dôležité pri posudzovaní zníženia hodnoty majetku sú: • technologický pokrok, • významne nedostatočné prevádzkové výsledky v porovnaní s historickými alebo plánovanými prevádzkovými výsledkami, • významné zmeny v spôsobe použitia majetku Skupiny alebo celkovej zmeny stratégie Skupiny, • zastaranosť produktov. Ak Skupina zistí, že existencia jedného alebo viacerých indikátorov zníženia hodnoty majetku môže viesť k zvýšeniu účtovnej hodnoty majetku nad jeho návratnú hodnotu, určí zníženie hodnoty majetku na základe odhadov projektovaných čistých diskontovaných peňažných tokov, ktoré sa očakávajú z daného majetku, vrátane jeho prípadného predaja. Odhadované zníženie hodnoty by sa mohlo preukázať ako nedostatočné, ak analýzy nadhodnotili peňažné toky alebo ak sa zmenia podmienky v budúcnosti. Pre viac informácií pozri bod h) Zníženie hodnoty. Nehmotný majetok obstaraný Skupinou má určitú dobu použiteľnosti a oceňuje sa obstarávacou cenou zníženou o oprávky a kumulované straty zo zníženia hodnoty (pozri účtovné zásady bod d) v). Nehmotný majetok obstaraný v podnikovej kombinácii je vykazovaný v reálnej hodnote ku dňu obstarania.
Posúdenie zníženia hodnoty majetku. Posúdenie zníženia hodnoty nehmotného majetku je vykonané podobným spôsobom ako posúdenie zníženia hodnoty nehnuteľností, strojov a zariadení, ako je popísané v účtovnej zásade c) vyššie. IFRS 16 Lízingy nadobudol účinnosť 1. januára 2019, nahrádza IAS 17 Lízingy a súvisiace interpretácie a vzťahuje sa na všetky lízingy. Podľa IFRS 16 nájomca vykazuje majetok s právom používania a záväzok z lízingu. Majetok s právom používania sa účtuje podobne ako ostatný nefinančný majetok a podľa toho sa aj odpisuje. Záväzok z lízingu sa prvotne oceňuje súčasnou hodnotou lízingových splátok splatných počas doby trvania lízingu a je diskontovaný sadzbou v rámci lízingu (implicitná úroková miera lízingu), ak ju možno jednoducho určiť. Ak sa táto sadzba nedá jednoducho určiť, nájomca použije svoju prírastkovú úrokovú sadzbu pôžičky. Podľa IFRS 16, rovnako ako podľa jeho predchodcu IAS 17, prenajímatelia klasifikujú lízingy podľa charakteru ako operatívne a finančné. Lízing sa klasifikuje ako finančný prenájom, ak sa ním prevádzajú v podstate všetky riziká a úžitky plynúce z vlastníctva podkladového aktíva. V opačnom prípade sa lízing klasifikuje ako operatívny prenájom. V prípade finančných prenájmov vykazuje prenajímateľ finančné výnosy počas doby trvania lízingu na základe štruktúry, ktorá zohľadňuje konštantnú periodickú mieru návratnosti čistej investície. Prenajímateľ vykazuje splátky pri operatívnom prenájme ako výnosy na rovnomernom základe alebo na inom systematickom základe, ak lepšie zohľadňuje štruktúru, v ktorej sa úžitok z používania podkladového majetku zmenšuje. Skupina sa taktiež rozhodla uplatniť oslobodenie v prípade nájomných zmlúv, pri ktorých končí doba lízingu do 12 mesiacov od dátumu prvotného uplatnenia a považuje tieto lízingy za krátkodobé a pre nájomné zmluvy, pri ktorých je podkladové aktívum nízkej hodnoty (aktíva s nízkou hodnotou). Posúdenie toho, či zmluva predstavuje alebo obsahuje lízing, závisí na podstate danej zmluvy a vyžaduje posúdenie, či splnenie zmluvy závisí na použití špecifického, jednoznačne identifikovateľného aktíva alebo či zmluva poskytuje právo na používanie aktíva na nejaké časové obdobie výmenou za protihodnotu. Nájomca má právo riadiť užívanie aktíva a získavať podstatné ekonomické úžitky z jeho používania. Skupina neuplatňuje IFRS 16 na lízingy nehmotných aktív, krátkodobé lízingové zmluvy (kratšie ako jeden rok) a na lízingy, pri ktorých má podkladové aktívum nízku hodnotu. Skupina ako nájomca zaúčtuje ku dňu vzniku l...