PÔDNE POMERY. Na charakter pôdy vplývajú rôzne prírodné činitele, ako geologický podklad, reliéf, klíma, hydrologické pomery i rastlinstvo. Potenciálnymi prirodzenými pôdami, ktoré by sa v hodnotenom území a jeho širšom okolí vyvinuli sú fluvizeme glejové z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych sedimentov a kambizeme pseudoglejové nasýtené zo zvetralín rôznych hornín. Z hľadiska pôdnych druhov ide prevažne o pôdy piesčito hlinité. Dotknuté územie sa nachádza v intraviláne sídla Kysucké Nové Mesto, takže hlavným činiteľom ovplyvňujúcim pôdy dotknutého územia je človek a ľudská činnosť. Pôvodné prirodzené pôdy sa priamo v dotknutom území už prakticky nevyskytujú. Na dotknutej lokalite a v jej okolí sa z reálnych pôdnych typov vyskytujú hlavne antropogénne pôdy - kultizeme a antrozeme rôznych subtypov a variet, ojedinele fluvizeme kultizemné a fluvizeme glejové. Z erozívnych procesov sú v širšom dotknutom území rozšírené hlavne formy vodnej erózie - koryto rieky Kysuca. Výmoľová erózia sa viaže na sieť hlbokých lineárnych foriem reliéfu koncentrujúcich ron. Vo vzťahu k topografii sa výmole viažu najmä na dná dolín a úvalín, prípadne na horizontálne priame úseky svahov. Ohrozenie pôd veternou eróziou v dotknutom území je minimálne. Chemickú degradáciu pôd dotknutého územia môže spôsobiť niekoľko faktorov acidifikácia pôdneho fondu, kontaminácia pôd ťažkými kovmi, organickými látkami a podobne.
PÔDNE POMERY. Pôdnym typom v širšom území sú podľa Atlasu krajiny SR 2002 (Šály, R., Xxxxxx, B.) hnedozeme a pôdne jednotky hnedozeme kultizemné, pseudoglejové a luvizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné a modálne karbonátové. Zo spraší sú to kambizeme a pôdne jednotky kambizeme modálne, pseudoglejové, ale aj čiernice kultizemné, sprievodné čiernice glejové, lokálne modálne, prevažne z nekarbonátových aluviálnych sedimentov. Ich priepustnosť a retenčná schopnosť je stredná. Vlhkostný režim pôd je mierne suchý. Zrnitostne ide o pôdy hlinito-piesčité až piesčito-hlinité. Z hľadiska skeletovosti je ich možné zaradiť medzi pôdy odolné voči mechanickej degradácii. Hlavným prejavom fyzikálnej degradácie je erózia, odnos pôdnych častíc z povrchu pôdy účinkom vody a vetra. V dotknutom území sú pôdy z hľadiska ohrozenosti vodnou eróziou definované ako nepatrne až slabo ohrozované. Chemickú degradáciu pôd dotknutého územia môže spôsobiť niekoľko faktorov (acidifikácia pôdneho fondu, kontaminácia pôd ťažkými kovmi, organickými látkami a pod.).