ZA 50 ROKOV ĽUDSTVO ZVÝŠILO VÝROBU VŠETKÉHO. PRODUKCIU

2023

NEPREDAJNÉ

FESTIVALOVÉ NOVINY


ZA 50 ROKOV ĽUDSTVO ZVÝŠILO

VÝROBU VŠETKÉHO. PRODUKCIU

EMISIÍ CO

2

SME NAPRÍKLAD

NAFÚKLI

O VIAC AKO 90 %.

A POPULÁCIA SLONA PRALESNÉHO

SA ZDECIMOVALA

O TAKMER

ROVNAKÉ PERCENTO

.

ZACHRÁŇME ORIGINÁL

02 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> ÚVOD 2023

POLSTOROČIE!

Xxxxx Xxx

riaditeÍ festivalu



Polstoročie z hľadiska his- tórie ľudstva nie je veľa. Ale pre filmový festival je 50 rokov existencie feno- menálny úspech. Ekotop- film začal písať svoje deji- ny v hlbokom socializme, prežil revolúciu, rozpad federácie a etabloval sa aj v samostatnej Slovenskej republike.


Nebolo to vždy ľahké. Ale zvládli sme to a dnes sme tu aj vďaka výnimočným ľuďom, ktorí do festiva- lu vložili celú svoju dušu. Ekotopfilm patrí so svo-


jou dĺžkou konania, his- tóriou, nadobudnutým kreditom, dátami a do- sahovanými výsledkami medzi absolútnu svetovú špičku.


Nespíme na vavrínoch. Naopak, stále rozmýšľa- me, ako festival zlepšiť. Počas takej dlhej exis- tencie s a Ekotopf i lm p r iro dze n e p r e t v ár al a menil svoju podobu. Veľmi dobre totiž vie - me, že kto sa nevyvíja, nezaslúži si miesto v bu- dúcnosti.


Aj preto sme spustili re- volučný projekt putovné- ho Junior festivalu a Eko- topfilm Tour. Festival sme tak priniesli ľuďom z celého Slovenska a zme- nili sme niekoľkodňový festival na celoročnú ak- tivitu v niekoľkých mes- tách Slovenska.

Iba na Slovensku sa kaž- doročne zúčastní Junior festivalu 60 000 detí. To je desatina všetkých detí! Aj tieto čísla však chce- me zlepšiť. Veríme, že sa nám už čoskoro podarí zasiahnuť každé štvrté


dieťa. Nie raz, ale dvakrát ročne. Lebo vzdelávaním tých najmladších vieme prispieť k lepším a zelen- ším zajtrajškom.

A ideme ďalej. Spravili sme jeden ročník festiva- lu a jeho tour v 40 mes- tách v Českej republike a plánujeme sa rozšíriť do krajín V4, do ďalších krajín Európskej únie aj sveta.


Sám som pri festivale od jeho úplného začiatku, keďže ho založil môj otec. Sledujem, ako sa mení


a vyvíja. Spoločne s tí- mom pracujeme na jeho neustálom zlepšovaní a som šťastný, že v súčas- nosti je to platforma v 75 mestách po Slovensku a že z festivalu sa stala celoročná aktivita, kde postupne zapájame všet- ky školy na Slovensku. Vzdelávame už celé gene- rácie detí, ukazujeme ab- solútne novinky filmovej tvorby dospelým. Tento rok oslavujeme veľkolepé 50-te výročie a ja týmto všetkých pozývam, buď- te s nami pri tom.


Dosah Ekotopfilmu je na- ozaj nesmierny. A to aj vďaka vám.


Ďakujeme za váš záujem. Vážime si vašu priazeň a podporu, ktorou nás za- hŕňate už 50 rokov.


Držte nášmu mladému projektu päste aj naďalej.


Tešíme sa na vás vo va- šom meste!



2023

PRÍHOVORY <


FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 03

Milé fanúšičky a fanúšikovia zdravého životného prostre- dia a kvalitného f ilmu,


Ekotopfilm/Envirofilm po- važujem za neof iciálny štátny sviatok slovenskej prírody a ochrany životného prostredia. Zároveň je však oslavou každého, komu na ich zachovaní a skvalitňo- vaní záleží. Ak práve držíte

v rukách festivalové novi- ny, bez diskusie ste jedným z nich.


Festival sa koná spravidla raz do roka. No na Sloven- sku máme obrovskú výhodu. Hlavnú postavu premieta- ných f ilmov môžeme stretá- vaí denne. Doslova pár kilo- metrov od väčšiny veÍkých miest stále dokážeme nájsí

aspoň kúsok zachovanej prírody. Miesto, v ktorom je zdravé životné prostredie doma. Útočisko, v ktorom dokážeme prírodné dedič- stvo nielen sledovaí, ale byí súčasíou príbehu.


Pretože každý z nás je sú- časíou príbehu životného prostredia. Je na každom z nás, na našich každoden-

ných rozhodnutiach ako prí- beh dopadne.


Želám príjemný environ- mentálny a f ilmový zážitok s dobrým koncom.


Xxxxx Xxxxxxx minister

životného prostredia SR



Milí (eko)priatelia,


najstarší medzinárodný filmový festival Ekotopfilm-Envirofilm je tu opäí. To potvrdzuje, že témy ži- votného prostredia nie sú Íuďom Íahostajnéarezonujúvkaždomob- dobí.Ikeďtácestaniejevždy Íahká. Preto„klobúkdolu“ organizátorom, ktorísafestivaluvenujúuž50rokov aposúvajúhostálevpred.


Globálna zmena klímy, znečis- íovanie životného prostredia,



Milí nadšenci f ilmového festivalu,


som rád, že Banská Bystri- ca v srdci Slovenska je už tradične súčasíou Medziná- rodného festivalu Ekotop- f ilm-Envirofilm, ktorý píše svoj príbeh neuveriteÍných 50 rokov. Teší ma, že pred piatimi dekádami sa na- šli Íudia s odvahou, chuíou a húževnatosíou, ktorí sa

devastácia prírodných zdrojov, sucho, povodne, hluk či prach sú asinajakútnejšie problémy, ktoré musíme riešií. Čím skôr si to uve- domíme, tým lepšie. Bratislavský kraj má veÍké prírodné bohat- stvo ako sú zásoby vody, lužné a karpatské lesy či množstvo chránených území. Vysoká kon- centrácia hospodárskej činnosti a dopravy vregióne však negatív- ne ovplyvňuje životné prostredie a kvalitu života obyvateÍov.

Na župe sa snažíme pristupovaí


Milí priaznivci najstaršieho f ilmového festivalu Ekotop- f ilm,


dovoÍte mi touto cestou prihovorií sa Vám ako tým, bez ktorých by festival ne- bol tento rok už po 50. raz.

50. ročník tohto festivalu je známkou kvality, usilovnej práce a odhodlanosti orga- nizátorov priniesí širokej ve-


rozhodli prostredníctvom najlepších dokumentárnych f ilmov z celého sveta priblí- žií verejnosti globálne témy ako znečisíovanie životné- ho prostredia, hromadenie plastov či zmeny klímy. Ide o aktuálne problémy, ktoré sa týkajú nás všetkých, bez výnimky. Preto je potrebné o nich nielen hovorií, ale aj robií konkrétne kroky k zá- chrane planéty.


Vždy som rád, keď kultúrne podujatia, ktoré majú tešií obyvateÍov i návštevníkov našich miest, pretrvávajú de- saíročia. Tak je to aj v prípade medzinárodného f ilmového festivalu Ekotopfilm-Enviro- film, ktorý oslavuje 50 rokov. Je výnimočné, keď podujatie, ktoré začalo písaí svoje dejiny v socializme, prežilo revolú- ciu i rozpad federácie, funguje úspešne až dodnes. Napriek

k spomínaným problémom kon- cepčne a strategicky. Schválili sme Adaptačný plán na zmenu klímy, ktorý slúži ako nástroj na plánovanie, rozhodovanie a súčasne je odborným podkla- dom pre mestá a obce. Stavia- me ekoncentrá, ktoré slúžia ako priestor pre rozvoj environmen- tálnej výchovy škôl i verejnosti. Minulý rok sme otvorili jedno také v Stupave, tento rok otvorí- me ďalšie – vkaštieli Čunovo.

Bratislavský kraj dlhodobo vy-


rejnosti čo najväčší zážitok.


Dovolím si tiež malú úva- hu. CieÍom tohto festivalu je inšpiratívnym spôsobom menií správanie spoločnosti vo vzíahu k životnému pro- strediu a vytvorií priestor na otvorenú diskusiu o otáz- kach trvalo udržateÍného rozvoja. Ak by Vaša návšte- va ktoréhokoÍvek podujatia


Naše mesto sa snaží v súvis- losti so zmenou klímy zavá- dzaí udržateÍné a efektívne opatrenia. Ide napríklad

o inštaláciu vodozádržných

opatrení, vytváranie daž- ďových záhrad, intenzívnu výsadbu stromov, zelené strechy, ekologickejšiu MHD či rekonštrukcie školských zariadení s dôrazom na zní- ženie ich energetickej nároč- nosti. V nastavenom trende


všetkým zmenám a prirodze- nému vývoju zostal festival verný svojmu zámeru, ktorý sa práve za posledných 50 rokov ukazuje čoraz viac podstatný. Všetci vnímame nástrahy kli- matickej zmeny nielen v za- hraničí, ale aj u nás doma na vlastnej koži.


Téma adaptácie Bratislavy na klimatickú zmenu patrí ku kÍúčovým a dôležitým a s rov-

kazuje najvyššie hodnoty v spot- rebe energie v rámci Slovenska. Spôsobuje to, okrem iného, vy- soká koncentrácia energeticky náročných verejných budov, z ktorých 75 % si vyžaduje hĺbko- vú obnovu. Preto vsúčasnostire- alizujeme hĺbkovú obnovu budov vo vlastníctve kraja prostredníc- tvom Plánu obnovy a odolnosti a Programu Slovensko.


A to je len stručný sumár ak- tivít, ktoré v oblasti životného


v rámci festivalu skončila

„len pozretím“ f ilmu, orga- nizovaí festival by xxxxxx xxxxxx. Je dôležité, aby sme sa ako spoločnosí zamysleli, v akom prostredí žijeme a či ho chceme zveÍaďovaí, alebo nebodaj ničií. Životné pro- stredie je téma – je to téma globálna, aktuálna, ale aj politická a často zneužíva- ná. Nepočúvajme reči o tom,


chceme pokračovaí. Jedným z najväčších projektov, ktoré obyvateÍov v budúcnosti ča- kajú, sú tzv. Zelené sídliská zamerané na zelenú a modrú infraštruktúru.


Rád by som sa poďakoval všetkým, ktorí sa podieÍajú na tvorbe najväčšieho f il- mového sviatku. Vzdelávajú tak rôzne vekové kategórie, usmerňujú ich a verím, že aj


nakou dôležitosíou sa jej aj venujeme. Za posledné roky sme urobili v tejto oblasti významný pokrok. Zlepšujeme kondíciu zelene, vytvárame nové zelené plochy namiesto asfaltu, v rámci projektu 10 000 stromov sadíme s pod- porou partnerov nové stromy a dreviny. Chránime zelené pÍúca Bratislavy - naše mest- ské lesy, kde sme radikálne ob- medzili íažbu dreva či pohyb

prostredia a ochrany klímy ro- bíme. Čaká nás ešte množstvo práce.


Želám vám všetkým fanúšikom a návštevníkom festivalu, obo- hacujúci filmový zážitok, veÍa nových poznatkov i zážitkov. Spolu s vami sa teším na to množstvo zaujímavých filmov, ktoré nám tento ročník prinesie.


Xxxxx Xxxxx predseda BSK


ako sa táto téma preceňuje, zneužíva a že nemá zmysel. Začnime od seba – jednotliv- ca, rodiny, komunity – preto- že spoločne dokážeme menií veci k lepšiemu.


Ako Banskobystrický sa- mosprávny kraj pravidelne podporujeme festival EKO- TOPFILM – ENVIROFILM

práve pre jeho prínos, akti-


motivujú k lepšiemu správa- niu sa. Odkaz ochrany život- ného prostredia a zodpoved- ný prístup k Modrej planéte by sme mali prebúdzaí naj- mä v mladej generácii. Spo- ločne máme v rukách udrža- teÍnú budúcnosí. Nebuďme Íahostajní.


Xxx Xxxxx

primátor Banskej Bystrice


motorových vozidiel. Taktiež obnovujeme verejné priestory nielen s ohÍadom na zlepšenie kvality verejného priestoru, ale aj na zvyšovanie odolnosti voči zmene klímy, zadržiavanie vody a zvyšovanie mestskej bi- odiverzity.


Za veÍmi dôležité považujem už samotné rozširovanie po- vedomia o ekologicky zodpo- vednom správaní a o potrebe



vity a odkaz, ktorý je inšpi- ratívny pre nás všetkých. Gratulujem organizátorom k jubilejnému 50. ročníku a všetkým návštevníkom že- lám len samé pozitívne emó- cie!


Xxxxxx Xxxxxx predseda BBSK



zmenií naše denné návyky. Teším sa, že dospelí a v prípade tohto podujatia aj deti majú možnosí nasaí množstvo ve- domostí, inšpirácie i zážitkov skrz filmové plátno. Prajem festivalu, aby si z neho jeho návštevníci a návštevníčky odniesli čo najviac.


Xxxxx Xxxx

námestník primátora Bratislavy

04 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> FILMOVÉ TIPY 2023


C 6159

A6096

> DIVOKÝ VÝCHOD POĽSKA

RÉŽIA: XXXX XXXXXXXXXX, XXXXXXX XXXXXXXX ROK: 2022 / ŠTÁT: NEMECKO / KATEGÓRIA: A MINUTÁŽ: 50 / JAZYK: SLOVENSKÝ

Východné PoÍsko je jedným z posledných divokých regiónov Európy. Zubry žijú v pralesoch Białowieża na hranici medzi PoÍskom a Bieloruskom. Biebrzan- ská nížina tvorí najväčší národný park v PoÍsku a je mimoriadne cenná pre bobry, vydry a nespočetné množstvo vodného vtáctva. To, koÍko priestoru po- skytneme zvieratám divokého východu PoÍska a aká bude ich budúcnosí, závisí takmer výlučne od Íudí.

> ŽRALOK TISÍCICH MIEN

RÉŽIA: XXXXXXX XXXXXXXXX XXXXXXX

ROK: 2022 / ŠTÁT: NEMECKO / KATEGÓRIA: C MINUTÁŽ: 18 / JAZYK: SLOVENSKÝ

Povráva sa, že niektorí rybári v Indonézii majú veÍmi zvláštny vzíah s morskými obrami. Tím podmor- ských filmárov a fotografov sa vydáva so svojimi kamerami mimo známe miesta, hlboko do neprebá- danej oblasti v Indonézii, aby tu objavili novú popu- láciu žralokov veÍrybích. V magickej hlbočine sa do- stanú k živočíchom veÍmi blízko a vyrozprávajú nám vzácny príbeh o mierovom spolužití Íudí a žralokov

- príbeh, z ktorého si môžeme niečo odniesí.



> NOVÁ ZEM – KALINAŽSKÝ SEN

C 6218

>ČAROVNÉ MOMENTKY Z PRÍRODY

A 6247


RÉŽIA: XXX XXXXXXXXX, XXXXX XXXXXX XXXXXXXXX XXX: 2022 / ŠTÁT: NEMECKO / KATEGÓRIA: C MINUTÁŽ: 35 / JAZYK: SLOVENSKÝ



RÉŽIA: XXXXXXX XXXXXXXXX XXXXXXX

ROK: 2022 / ŠTÁT: NEMECKO / KATEGÓRIA: C MINUTÁŽ: 18 / JAZYK: SLOVENSKÝ


Už 500 rokov počúvame o mýte o vyhynutí pôvodných


Pozrite si prírodu novými očami! Jedinečné správanie


obyvateÍov Karibiku. Tento dokumentárny film sa vy-


zvierat, brilantné super spomalené zábery a úžasné ča-


dáva na xxxxxx Xxxxxxxx, aby vyrozprával skutočný prí-


sozberné zábery nám umožnia ponorií sa do neznámeho


beh posledných žijúcich pôvodných obyvateÍov Malých


sveta, kde je každý okamih pastvou pre zmysly. Úžasné


Xxxxx, ktorí už celé generácie žijú v chránenej komunite


správaniezvieratsačastoodohrávavskrytostiaprebieha


na území Kalinago. Súčasná populácia sa odhaduje na


tak rýchlo, že ho sotva dokážeme postrehnúí. Film Chris-


približne 3 000 Íudí. Príbeh sa odvíja okolo života cti-


xxxxx Xxxxxxxxxxx odhaÍuje to, čo zostáva Íudskému oku


hodného ministra Xxxxxxx Xxxxxxxxxx akoprvéhozástup-


skryté. Najmodernejšia kamerová technológia, pôsobivé


cu Kalinagov v národnej vláde Dominikánskej republiky


super spomalené zábery a úžasné časozberné zábery až


a v OSN, ktorý sa usiluje o zlepšenie sociálno-ekonomic-


čarovnezachytávajú zubáče, zajacepoÍné, netopiereainé


kých podmienok, zachovanie a propagáciu kultúrneho


živočíchy v mimoriadnych okamihoch. Pastva pre zmysly


dedičstva obyvateÍov územia Kalinago.


anezabudnuteÍnýfilmovýzážitokprecelúrodinu.


> ŽIVOT NA OSTROVE MOHÉLI


A 6319

>BREARTH POSLEDNÝ NÁDYCH


D 6322


ČLOVEKA NA ZEMI

RÉŽIA: XXXXXX XXXXX, XXXXXXX XXXXX

ROK: 2023 / ŠTÁT: SLOVENSKO / KATEGÓRIA: A RÉŽIA: JULIO DEL ALAMO

MINUTÁŽ: 65 / JAZYK: SLOVENSKÝ ROK: 2022 / ŠTÁT: ŠPANIELSKO / KATEGÓRIA: C

Dokumentárny film o Íuďoch a ich spolužití s prírodou. MINUTÁŽ: 2 / JAZYK: SLOVENSKÝ

Príbeh o komorskom ostrove Mohéli vo východnej Af-

rike. Cesta suchozemskými a morskými ekosystéma- Evolučná cesta kontaminovanou Íudskou dystopiou

mi tohto neznámeho ostrova, na ktorej sa stretávame plnou plastového odpadu, ktorý vás dusí. Budúcnosí je

s miestnymi obyvateÍmi, skúmame ich vzíah k okolitej prítomnosí. Zem umiera. Ľudská bytosí sa rozkladá a

prírode a odhaÍujeme životne dôležité problémy, ktorým recykluje, materiál podliehajúci skaze až do súčasnosti...

čelia. Od straty vody, znečistenia, odlesňovania až po Experimentálny animovaný film vytvorený pomocou

nadmerný rybolov. Vďaka kombinácii znalostí miest- vizuálov generovaných umelou inteligenciou, ktorý vám

nych obyvateÍov a výskumu francúzskych vedcov sa vyrazídych. diskutuje o nových spôsoboch, ako pomôcí obnovií a

zachovaí miestne morské ekosystémy a zároveň udržaí miestne komunity.



> KORENE - ZÁZRAK POD ZEMOU

RÉŽIA: XXXXXXXX XXXXXXXXXXX, XXXXXXXXX XXXXXXX ROK: 2021 / ŠTÁT: NEMECKO / KATEGÓRIA: A MINUTÁŽ: 44 / JAZYK: SLOVENSKÝ

>VTÁKY? AKÝ JE ICH VÝZNAM?

A 6680

D 6848

RÉŽIA: XXXXX XXXX DIPERSTEIN

ROK: 2023 / ŠTÁT: SPOJENÉ ŠTÁTY / KATEGÓRIA: D MINUTÁŽ: 11 / JAZYK: SLOVENSKÝ

Korene tvoria viac ako polovicu hmotnosti rastliny, a pritom sú väčšinou neviditeÍné. Ich zvláštne schopnosti môžunám Íuďompomôcívyrovnaísasproblémami kli- matických zmien a ochrany životného prostredia. Práve táto neviditeÍná časírastliny má potenciálpomôcínám vyriešií niektoré z najnaliehavejších problémov súčas- nosti: zabezpečií potraviny pre rastúcu svetovú populá- ciu, zastavií klimatické zmeny a získavaí dôležité zdroje z pôdy, ako sú vzácne zeminy a to spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu.

Ekologický film o úbytku vtáčej populácie a biotopov v dôsledku rozširovania Íudskej spoločnosti. Skúma sa história interakcie Íudí s vtákmi a to, ako sme ich vnímali v priebehu storočí.

FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 05

2023

PROGRAM <


PROGRAM V BRATISLAVE A V BANSKEJ BYSTRICI 25. - 29. 9. 2023

BRATISLAVA

BANSKÁ BYSTRICA

PONDELOK 25. 9. 2023

PONDELOK 25. 9. 2023

> XXXXXXXXX PALÁC | 1 SÁLA (140)

> CINEMAX

16:00 - 16:30   Blok filmov pre deti (25')

16:00 - 16:30   Blok filmov pre deti (25')

16:30 - 17:00    PREMIÉRA: MOTÝLE SLOVENSKA – MESTÁ A ZÁHRADY (29')

16:30 - 17:00    PREMIÉRA: MOTÝLE SLOVENSKA – MESTÁ A ZÁHRADY (29')

17:00 - 17:50   DIVOKÝ VÝCHOD POĽSKA (50')

17:00 - 17:50   DIVOKÝ VÝCHOD POĽSKA (50')

18:00 - 19:00   MIMO PLÁTNA: UMELÁ INTELIGENCIA, JE ZELENÁ? (DISKUSIA)

18:00 - 19:00   PREMIÉRA: ČAROVNÉ MOMENTKY Z PRÍRODY (50')

19:30 - 20:00   ŽRALOK TISÍCICH MIEN (18')

19:00 - 20:00   PREMIÉRA: ŽIVOT NA OSTROVE MOHÉLI (65') + Q&A s režisérom

20:00 - 20:51   MISIA: AMAZÓNIA A MY (51')

20:00 - 20:51   MISIA: AMAZÓNIA A MY (51')

21:00 - 22:15   EKOTOPFILM TOP 50: SPOMAĽOVANIE RÝCHLEJ MÓDY (65'))

21:00 - 22:15   EKOTOPFILM TOP 50: SPOMAĽOVANIE RÝCHLEJ MÓDY (65')

> XXXXXXXXX PALÁC | KINO FILM EUROPE (99)

> EUROPA SC

18:00 - 18:55   PREMIÉRA: ČAROVNÉ MOMENTKY Z PRÍRODY (50')

19:00 - 20:00   PREMIÉRA: NOVÁ ZEM – KALINAŽSKÝ SEN (35') (Q&A s tvorcami)

18:00 - 19:00   OTVORENIE FESTIVALU


UTOROK 26. 9. 2023


UTOROK 26. 9. 2023

> XXXXXXXXX PALÁC | 1 SÁLA (140)

> CINEMAX

16:00 - 16:30   Blok filmov pre deti (25')

16:00 - 16:25   Blok filmov pre deti (25')

16:30 - 16:45   VTÁKY? AKÝ JE ICH VÝZNAM? (12')

16:30 - 16:45   VTÁKY? AKÝ JE ICH VÝZNAM? (12')

16:45 - 17:00   LA LIXEIRA (SMETISKO) – DÔSTOJNOSŤ NEVIDITEĽNÝCH (12')

16:45 - 17:00   LA LIXEIRA (SMETISKO) – DÔSTOJNOSŤ NEVIDITEĽNÝCH (12')

17:00 - 17:25   PLÁNTULA (2')

17:00 - 17:25   PLÁNTULA (2')

      ČO SA STALO V TRÓPOCH POČASPOSLEDNÉHO MASOVÉHO VYMIERANIA? (2')

      ČO SA STALO V TRÓPOCH POČASPOSLEDNÉHO MASOVÉHO VYMIERANIA? (2')

       JEDLO NA TANIERI (7')

       JEDLO NA TANIERI (7')

        INTERBEING (4')

        INTERBEING (4')

        KEĎ SPOZNÁŠ PLASTY, NEBUDÚ ŽIADNE PLASTY (5')

        KEĎ SPOZNÁŠ PLASTY, NEBUDÚ ŽIADNE PLASTY (5')

18:00 - 19:00   30. VÝROČIE ČLENSTVA SR V UNESCO (+ DISKUSIA)

17:30 - 17:50   XXXXX XXXXXXX - AMAZING PLANET (19')

19:00 - 20:30   PREMIÉRA: XXXXX XXXXXXX - AMAZING PLANET (19')

18:00 - 19:15    NOVÁ ZEM – KALINAŽSKÝ SEN (35') (Q&A s tvorcami)

      (talkshow s XXXXXXX XXXXXXXXX)

19:30 - 20:30   PREMIÉRA: IDJANGA - GORILÍ PRALES (52')

21:00 - 22:00   EKOTOPFILM TOP 50: SEMIENKA PROFITU (52')


> XXXXXXXXX PALÁC | KINO FILM EUROPE (99)


18:00 - 19:00   PREMIÉRA: IDJANGA - GORILÍ PRALES (52')


> EUROPA SC


17:00 - 18:00   MIMO PLÁTNA: UMELÁ INTELIGENCIA, JE ZELENÁ? (DISKUSIA)

19:00 - 20:00    PREMIÉRA: O LÁVE A ŽIVOTE – VÝBUCH SOPKY NA LA PALME (52')


STREDA 27. 9. 2023

STREDA 27. 9. 2023

> XXXXXXXXX PALÁC | 1 SÁLA (140)

> CINEMAX

16:00 - 16:30   Blok filmov pre deti (25')

16:00 - 16:30   Blok filmov pre deti (25')

16:30 - 16:50   XXXXXXXXX XXXX (15')

16:30 - 16:50   TAJOMSTVÁ LESA (15')

       BREARTH POSLEDNÝ NÁDYCH ČLOVEKA NA ZEMI (2')

       BREARTH POSLEDNÝ NÁDYCH ČLOVEKA NA ZEMI (2')

17:00 - 18:00   IDJANGA - GORILÍ PRALES (52')

17:00 - 18:00   IDJANGA - GORILÍ PRALES (52')

18:00 - 19:00   MIMO PLÁTNA: PREDNÁŠKA:

18:00 - 19:00   PREMIÉRA: MOJE SLOVENSKO - XXXXX XXXXXXX + talkshow

        XXXXXXXXX XXXXXX XXXXX: XXXXX, KOČOVNÍCI SEVERU

19:30 - 20:00   ŽIVOT NA OSTROVE MOHÉLI (65')

19:30 - 20:00   PREMIÉRA: MOJE SLOVENSKO - XXXXX XXXXXXX (25')

20:00 - 21:30    PREMIÉRA: ŽIVOT NA OSTROVE MOHÉLI (65') + Q&A s režisérom

20:00 - 21:30   EKOTOPFILM TOP 50: SEMIENKA PROFITU (52')

> XXXXXXXXX PALÁC | KINO FILM EUROPE (99)

> EUROPA SC

18:00 - 18:45   KORENE - ZÁZRAK POD ZEMOU (44')

17:00 - 18:00   MIMO PLÁTNA: SPOZNAJTE BLUE RELIGION (PREDNÁŠKA)

18:45 - 19:00   LA LIXEIRA (SMETISKO) – DÔSTOJNOSŤ NEVIDITEĽNÝCH (12')


19:00 - 20:00   EKOTOPFILM TOP 50: VLČIE HORY (48')


ŠTVRTOK 28. 9. 2023

ŠTVRTOK 28. 9. 2023

> XXXXXXXXX PALÁC | 1 SÁLA (140)

> CINEMAX

16:00 - 16:35   PREMIÉRA: VOLÁM SA MODRÁ (35')

16:00 - 16:35   PREMIÉRA: VOLÁM SA MODRÁ (35')

16:35 - 17:30   PREMIÉRA: ŽIVOT NOSOROŽCA (52')

16:35 - 17:30   PREMIÉRA: ŽIVOT NOSOROŽCA (52')

18:00 - 18:30   UDEĽOVANIE OCENENIA HONOUR OF EKOTOPFILM

17:30 - 18:30    PREMIÉRA: O LÁVE A ŽIVOTE – VÝBUCH SOPKY NA LA PALME (52')

18:30 - 19:30   MIMO PLÁTNA: SPOZNAJTE BLUE RELIGION (TALKSHOW)

18:30 - 19:15   PREMIÉRA: BYTOSŤ (44')

20:00 - 21:00   ZÁCHRANA ÚTESU (52')

19:30 - 20:30   PREMIÉRA: CHALUHY: ZLATÉ LESY JUŽNEJ AFRIKY (14') (Q&A s tvorcami)

21:00 - 21:45   PREMIÉRA: BYTOSŤ (44')

20:30 - 21:15   KORENE - ZÁZRAK POD ZEMOU (44')

21:15 - 22:05   EKOTOPFILM TOP 50: VLČIE HORY (48')


PIATOK 29. 9. 2023


PIATOK 29. 9. 2023



> XXXXXXXXX PALÁC | 1 SÁLA (140)

> CINEMAX



16:00 - 18:00   OCENENÉ FILMY

18:00 - 18:29   PREMIÉRA: CHALUHY: ZLATÉ LESY JUŽNEJ AFRIKY (14') (Q&A s tvorcami)

19:00 - 22:00   OCENENÉ FILMY

16:00 - 22:00  

OCENENÉ FILMY


ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!


06 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> JUNIOR FESTIVAL 2023


Pro je k t J unio r fe stiva l je jedinečná súčasť festivalu so špeciálnym programom pre žiakov a študentov základných a stredných škôl. Náš program už tradične začíname ráno. V troch hodinových blokoch sa venujeme žiakom prvého a druhého stupňa ZŠ, ako aj stredoškolákom. Program je prispôsobený každej vekovej skupine. Účasť na Junior festivale je podmienená prihlásením škôl vopred. Ak máte záujem zúčastniť sa so svojou

triedou či školou, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom mailu xxxxxx@xxxxxxxxxx.xx.


Aktuálny program, ako aj informácie v ktorom meste budeme najbližšie, náj- dete na web stránke xxx.xxxxxxxxxx.xx.


Viac info nájdete na:

xxx.xxxxxxxxxx.xx


Filmové premietanie ako aj sprievod- né diskusie je zadarmo.


O JUNIOR FESTIVALE


1. Ako vznikol Junior festival?


Junior festival vznikol ako prirodzená súčasť filmovej prehliadky, nakoľko máme v súťaži kategóriu kde sú- ťažia filmy venované de- ťom. Tak sme sa rozhodli pútavou formou pomo- cou filmov deti inšpirovať a nabádať ich k zodpoved- nejšiemu správaniu a lep- šiemu vzťahu k životnému prostrediu prostredníc- tvom tých najlepších det- ských tematických filmov. Neskôr sme k tomu pripo- jili aj sprievodné aktivity. Dosiahli sme vďaka tomu plnohodnotnú environ- mentálnu výchovu pre 60 000 ročne. Junior festival funguje od roku 2001 a ne- ustále sa rozrastá.


2. Čo je cieľom Junior festivalu?


Súčasná generácia žije skôr zo dňa na deň. Keď sa po-


zrieme na stav životného prostredia je to skôr smut- né. Našou environmen- tálnou výchovou ale zasa- hujeme deti už od 6 rokov. Chodíme k nim na školy nielen s filmami, ale aj pú- tavými workshopmi, pred- náškami, kvízom či hrami. Spolupracujeme s učiteľmi, ktorý nás častokrát ne- skôr doplnia a podľa reak- cií vieme, že deti sú našim programom ovplyvnené. Venujú sa mu, rozoberajú aj doma s rodičmi. Dali sme si za cieľ ovplyvniť generá- ciu, ktorá nastúpi po nás. Veríme, že pozitívne.


3. Podľa čoho vyberáme filmy na Junior?


Festival Ekotopfilm je me- dzinárodná súťaž tých najlepších filmov z celého sveta. Porota vyberie to najlepšie čo vzniklo za po- sledný rok a vyberie víťa- zov. Víťazom udelíme ceny, ktoré sú v súčasnosti veľmi prestížne vzhľadom na to, že festival už má 50.ročnú históriu a medzi filmármi je známy po celom svete. Ví-


ťazné filmy potom premie- tame na školách.


4. Má Junior festival vekové obmedzenie?


Program je prispôsobený vekovej skupine detí, pri- čom je rozdelený na tri blo- ky pre prihlásených žiakov

1. stupňa základných škôl,

2. stupňa základných škôl a stredných škôl. Vekovo je to od 6 do 20 rokov.


5. Aké filmy sa v rámci festivalu premietajú?


Snažíme sa vybrať inšpi- ratívne krátke filmy, ktoré svojim príbehom a myš- lienkou rozprávajú mladej generácii posolstvá ochra- ny prírody, podpory eko- lógie a ochrany životného prostredia. Filmy sú z celé- ho sveta.


6. Čo je podľa nás najdô- ležitejšie odovzdať de- ťom v rámci eko témy?


Svet ako ho poznáme už možno nebude existovať. Odovzdať by sme im mali


celý návod, ako sa o našu planétu máme optimálne postarať. To sa ale nedá, tak keď máme vybrať čo je najdôležitejšie...tak to bude to, aká je naša Zem úžasná a zaujímavá. Žijeme tu a my by sme mali vedieť čo všetko nám dáva a vy- menovať ako nám uľahčuje život. Lenže brať sa nedá donekonečna, mali by sme jej aj dávať. Pozitívne prí- klady ochrany životného prostredia deti veľmi bavia a veľmi radi sa zapájajú.


7. Ako reagujú deti, majú z našej skúsenosti záujem o témy spojené s ochranou životného prostredia? Aké témy sú tie “najlákavejšie”?


Deti milujú prírodopisné filmy. Naučia sa z nich ako fungujú ekosystémy a zis- tia, že tieto môže narušiť človek svojou činnosťou. Z filmu o sibírskom vlku si neodnášajú iba to aké úžasné stvorenie to je, ako vychováva mláďatá, spo- znajú život v svorke, ale aj to, že čoskoro loviť nebude


mať čo z dôvodu, že ľadov- ce kde žije postupne ubú- dajú.

Majú samozrejme radi ani- mované filmy, kde sú hlav- nou postavou deti. Tam sa dokážu inšpirovať a opako- vať potom ich správanie.


8. Ako prebieha sprie- vodný program?


Vyberieme si jednu tému, ktorú im chceme odo- vzdať. Prispôsobíme to podanie veku a odovzdá- me, naučíme. V aktuál- nom ročníku máme tieto témy: biodiverzitu, fast fashion, slovenskú divoči- nu a vodík.


9. Čo nás na festivale teší najviac?


Každý z nášho tímu má rád niečo iné. Niekto spät- nú väzbu od detí, či učite- ľov. Niektorí sú nadšení z malých lokálnych aktivít v rámci školy. Kolega má rád zvedavé skôr odborné otázky a vymýšľajú tech- xxxxx xxxxxxxx. Kedy sme sa my bavili napríklad


o klíme prvýkrát? Určite to nebolo na základnej škole.

Nášho riaditeľa Xxxxx Xxxx vždy poteší keď prí- du dospeláci a povedia, že im Ekotopfilm zmenil pohľad na svet keď cho- dili ešte do školy a v rámci vyučovania navštívili náš festival.

Mňa osobne bavia deti čo milujú prírodu. Pretože viem, že to v nich zosta- ne zakorenené. A neskôr, keď oni budú môcť rozho- dovať - tak sa rozhodnú správne. Nebudú predsa rozhodovať v neprospech niečoho čo túžia zacho- vať tak ako si to pamätajú z mladosti.


ZÁVER:


Tento rok plánujeme v na- šej TOUR pokračovať a vzdelávať počas Junior festivalu viac ako 10 000 detí. Filmový program je pripravený aj pre najmlad- šiu generáciu nielen v rám- ci doobednej envirovýcho- vy, ale každý deň v rámci festivalovej prehliadky.



FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 07

2023

KAMPAŇ ZACHRÁŇME ORIGINÁL <


ZACHRÁŇME

SPOLU

ORIGINÁL!

50 ROKOV UTIEKLO AKO VODA. V ROKU 1973 SME DIVÁKOM PRVÝKRÁT PREMIETLI EKOLOGICKÉ FILMY O STAVE NAŠEJ PLANÉTY. UŽ VTEDY SME VEDELI, ŽE JE ŽIVOTNE DÔLEŽITÉ ZALARMOVAŤ VEREJNÚ MIENKU, ABY ĽUDSTVO ZIŠLO Z NESPRÁVNEJ KONZUMNEJ A ĽAHKOVÁŽNEJ CESTY. DNES MÁME ŠANCU POZRIEŤ SA NA SVOJE IDEÁLY A OČAKÁVANIA Z 50 - ROČ- NÉHO ODSTUPU. VIEME SA OBZRIEŤ SPÄŤ A SPRAVIŤ SI MALÚ BILANCIU NÁLEZOV A STRÁT VO SFÉRE OCHRANY NAŠEJ PLANÉTY. O TOM JE NAŠA TOHTOROČNÁ KAMPAŇ Z DIELNE AGENTÚRY EFFE BRATISLAVA.


Zistili sme, že za 50 ro- kov zmizli z planéty celé ekosystémy a vy- mreli celé živoč íšne druhy.

Niektoré živočíchy na- vždy zmizli, iné sú na po- kraji vyhynutia. Mnohé už existujú len na strán- kach ilustrovaných at- lasov zvierat či učebníc biológie.

Kým priemysel za 50 ro- kov vyprodukoval miliar- dy ton plastov a odpadu, zo zemského povrchu zmizli 2 / 3 vše tkýc h zvierat.

Naša nová kampaň ho- vorí o tom, že ak sa ne- sp amät áme, one dlho zvieratá uvidíme už iba ako plastové f igúrk y, nafukov acie atr akcie či drevené skladačk y. Umelých napodobenín živočíchov je na pla- néte viac, ako živých e xe mplárov. Veď iba gumených kačičiek sme vyrobili za 50 rokov 30 miliárd kusov. Zároveň v rovnakom období kles-

la populácia všetkého ži- vého vtáctva o 10 miliárd jedincov.

Preto v našej kampani hovoríme: je najvyšší čas ZACHRÁNIŤ ORIGINÁL!


V kampaňových T V spo- toch mapujeme prostre- die, typické znaky či ob- v yklé správanie kačice divej a žirafy západoaf- rickej. Avšak živé origi- nály týchto živočíchov v našich príbehoch ne- nájdete.


Zvieratá v podobe det- ských hračiek v našich vizuáloch dopĺňajú alar- mujúce porovnania čísel obrovského nárastu od- padu a emisií s tragic- kým úby tkom zvierat, ekosystémov alebo le- sov.


Náš odkaz sme zane - chali aj v slovenských hoteloch, kde pri ty- pickej hotelovej labuti poskladanej z uterákov v yjadrujeme nádej, že

to nebude jediné zviera, ktoré hosť v danom re- gióne uvidí.


Vo webovom vyhľadáva- či dávame do kontrastu 2 čisla: počet nájdených odkazov zvieraťa na nete vs počet živých jedincov tohoto zvieraťa na svete. Aj tu žiaľ drvivo vyhráva vyhľadávač.


V slovensk ých zoolo - gických záhradách sme návštevníkom nechali na prázdnom výbehu gorily nížinnej odkaz, že ak ju chcú vidieť, budú musieť zájsť do hračkárstva.


Ak sa vám zdajú naše fakty o stave planéty príliš pesimistické, príď- te na 50. ročník nášho festivalu. Uvidíte, že živé originály živočíchov a rastlín potrebujú našu okamžitú pomoc a ve- domú zmenu správania. Ich budúcnosť je v našich rukách.

Zachráňme originál!

08 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

PARTNERI 2023

ZONÁCIE UDRĬATEĽNÉHO RASTU


Skutočná ochrana ná- rodných parkov neob- medzuje. Naopak, tvorí pilier udržateľného roz- voja regiónov

Ak by slovenské národ- né parky boli výrobnými závodmi, na ich otváraní slávnostne prestrihávajú pásku minimálne predsta- vitelia regiónu. Národný park je pritom oveľa viac ako fabrika. A jeho význam pre udržateľný ekonomický rozvoj celého regiónu môže byť násobne vyšší ako prí- chod investora. Bez toho, aby rezignoval na základnú funkciu národného parku

- chrániť to najvzácnejšie, čo na Slovensku a v Európe máme.


Lykožrút a ľahostajnosť Najväčšími nepriateľmi našich najvzácnejších úze- mí nie je ani lykožrút, ani vietor, ani iné kalamity. Najväčším nepriateľom ná- rodných parkov je fakt, že sú často brané ako samo-

zrejmosť. Vždy tu boli, tak predpokladáme, že vždy tu aj budú. Lenže nič vzácne nemôže byť samozrejmé. Na Slovensku máme cel- kovo deväť národných par- kov. Unikátnych lokalít, v ktorých stále prežila pô- vodná autentická príroda až divočina. Len málo iných európskych krajín môže po- vedať to isté. Skôr naopak. Netreba cestovať ďaleko, aby sme sa o tom presved- čili. Stačí si pozrieť, koľko zahraničných turistov pri- chádza na Slovensko. Aj preto, aby zažili niečo, pre nás samozrejmé, no pre nich veľmi vzácne.


Udržateľný rozvoj

V diskusii o národných par- koch sa až príliš často zabú- da, že prírodné dedičstvo nie je len hodnota, ktorú treba úzkostlivo chrániť. Na zachovanej divočine a autentickej prírode môžu regióny stavať svoj udrža- teľný a zodpovedný rozvoj.

Pretože dobre fungujúci národný park generuje aj atraktívne pracovné pozí- cie s pridanou hodnotou. Neraz vo vyľudňujúcich sa regiónoch. V oblasti enviro- výchovy, ochrany prírody, projektového manažmen- tu, výskumu, turizmu alebo aj marketingu.

Napríklad Tatranský národ- ný park dnes zamestnáva viac ako 150 ľudí. Murán- ska planina naberá nových kolegov aj v najmenej roz- vinutých regiónoch, Slo- venský raj vytvára nové pracovné miesta zavádza- ním ekoturistických akti- vít. Pritom ani v jednom prípade nejde o kompromis s ochranou prírody.


Park nie je fabrika Národné parky sú pilierom udržateľného ekonomic- kého rozvoja v zahraničí už desaťročia. Pre príklad netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť za západné hranice, na Národný park Šumava.

Podľa štúdie nemeckých autorov, národný park len za rok 2019 priniesol do regiónu 32 miliónov eur. Za poskytovanie turistic- kých produktov a služieb v ubytovaní, stravovaní, doprave, maloobchode a v ďalších sektoroch. Pritom rovnako nezľavil zo svojho základné poslania – chrániť to, čo sa zachovalo.


Ak by slovenské národné parky boli výrobnými zá- vodmi, ktoré priamo a ne- priamo vytvoria desiatky alebo stovky miest, oslavo- vali by sme ich s fanfárami. Lenže národné parky nie sú továrne. Vďakabohu. Každá fabrika raz môže skracho- vať, raz sa môže presunúť do inej krajiny. O národné parky sa môžeme pripraviť len my sami. Ak ich bude- me brať ako samozrejmosť, ktorá tu vždy bola a vždy bude, preto im netreba za- istiť adekvántu ochranu.

MŽP SR



BRATISLAVSKÁ ĬUPA PODPORUJE TRVALO UDRĬATEĽNÝ ROZVOJ REGIÓNU

A OCHRANU PRÍRODNÝCH ZDROJOV



dil na systémový prístup. Nové projekty v kraji au- tomaticky obsahujú prvky zelenej a modrej infraštruk- túry. Týka sa to budov ma- terských a základných škôl, úradov či zariadení sociál- nych služieb. „Nepriepust- né povrchy zamieňame za priepustné. Budujeme vodozádržné opatrenia, sadíme stromy, reduku- jeme betónové a asfalto- vé plochy. Nezabúdame ani na zelené strechy, či solárne panely. Zatepľu- jeme fasády župných bu- dov a vymieňame okná. Prvé takéto projekty sú už hotové,“ menuje župan

Naším cieľom dosiahnuť pomer verejnej osobnej dopravy a individuálnej automobilovej dopravy 50:50. Preto v spolupráci s obcami a štátom stavia- me záchytné parkoviská, podporujeme budovanie nových električkových tratí a tiež investície do koľajovej dopravy,“ vy- svetľuje župan Xxxxx Xxxxx. Župa podporuje udržateľnú mobilitu aj výstavbou cyk- listických trás, ktoré pribú- dajú najmä v intravilánoch obcí a miest a slúžia na do- pravu do práce a do školy.


V najbližších rokoch chce

Ekocentrum v Stupave slúži ako priestor pre rozvoj environmentálnej výchovy škôl i verejnosti

Prestupné terminály uÍahčujú prestup z individuálnej dopravy na verejnú

Xxxxx Xxxxx.

Bratislavský samosprávny kraj zintenzívniť prípravu

Bratislavský kraj má veľ- ké prírodné bohatstvo vo forme zásob kvalitnej pod- zemnej vody ako strategic- kej suroviny budúcnosti, ako aj vzácnych lužných, či karpatských lesov a množ- stva chránených území. Vysoká koncentrácia hos- podárskej činnosti a dopra- vy v regióne však negatívne ovplyvňuje životné pros- tredie a kvalitu života oby- vateľov. Podzemné vody bezprostredne ohrozuje

chýbajúca kanalizačná sieť vo viac ako 20 obciach kraja, ako aj historické de- dičstvo environmentálnych záťaží, ktorých sa na úze- mí kraja nachádza viac ako 224, z čoho 23 má vysokú prioritu.


Výsledkom dynamického rastu počtu obyvateľov za posledné viac než desaťro- čie je 3-násobne vyšší podiel mestského obyvateľstva ako je priemer SR, s čím

súvisí aj 2. najvyššia miera produkcie komunálneho odpadu v rámci Slovenska s iba 36 % mierou recyklácie.

„Za jednu z najvýznam- nejších aktuálnych vý- ziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dôsledky ako sú vlny ho- rúčav, suchá, prívalové dažde, či bleskové po- vodne. A to predovšet- kým na intenzívne zasta- vaných územiach. Preto je veľmi dôležité, aby

v Bratislavskom kra- ji sbolo menej asfaltu a betónu. Namiesto toho potrebujeme viac zele- ne a vodných prvkov,“ upozorňuje predseda Brati- slavského samosprávneho kraja (BSK) Xxxxx Xxxxx.


Riešenia? Udržateľná mobilita aj budovanie ze- lenej infraštruktúry Bratislavský samosprávny kraj v oblasti životného pro- stredia a ochrany klímy vsa-

Jedným z najväčších znečis- ťovateľov ovzdušia v Brati- slavskom kraji je automobi- lová doprava. Pripadá na ňu viac ako 60 % vyprodukova- ných emisií v rámci dopra- vy. Intenzita automobilovej dopravy v kraji je v rámci Slovenska najvyššia, čo po- tvrdzuje fakt, že 40 % celko- vého znečistenia automo- bilovou dopravou v rámci celého Slovenska pripadá práve na Bratislavský kraj.

„Toto musíme zmeniť.

projektov zameraných na zvýšenie energetickej účin- nosti budov vrátane adap- tačných opatrení na zmenu klímy. „Pokračujeme vo vytváraní siete envi- ronmentálnych centier. Podporíme separáciu a recykláciu. V nepo- slednom rade, zvýšime tlak na štát, aby odstra- ňoval environmentálne záťaže ako je napríklad Vrakunská skládka,“ dodal Xxxxx Xxxxx.

2023

PARTNERI

FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 09

BANSKÁ BYSTRICA PATRÍ K NAJZELENŠÍM MESTÁM NA SLOVENSKU


Vodozádržné opatrenia, dažďové záhrady, in- tenzívna výsadba stro- mov, zelené strechy, ekologickejšia MHD či rekonštrukcia školských zariadení, zameraná na zníženie ich energetickej náročnosti. To je len prí- klad udržateľných a efek- tívnych opatrení, ktoré sa podarilo, v súvislosti so zmenou klímy, zaviesť v meste pod Urpínom. V nastavenom trende chce samospráva po- kračovať. Jedným z naj- väčších projektov, ktoré obyvateľov v budúcnosti čaká, sú tzv. Zelené síd- liská.


Pevnou a dlhodobou súčas- ťou festivalu Ekotopfilm je aj mesto Banská Bystrica. Spoločným menovateľom je dbať na ochranu život- ného prostredia, snaha otvorene diskutovať o tr- valo udržateľnom rozvoji, no predovšetkým praco- vať na aktivitách, ktorými možno zvládnuť klimatickú zmenu. Práve Banská Bys- trica má ako jedna z málo slovenských samospráv na mestskom úrade Odde- lenie inovatívnych riešení a adaptácie na zmenu klí- my.


Konkrétne opatrenia

Minulý rok sa podarilo zre-

vitalizovať dva vnútroblo- ky, ktorých súčasťou sú, na- príklad, aj modré opatrenia ako pochôdzna fontána, či retenčná nádrž. Rozsiahlu rekonštrukciu má za sebou aj Materská škola Xxxxx- tarjánska. Vďaka projektu, ktorý bol podporený z gran- tov Európskeho hospodár- skeho priestoru, sa podarilo zväčšiť triedy, rozšíriť kapa- city, zatepliť budovu, vyme- niť strechu či svietidlá. Are- ál školy bol doplnený o dve dažďové záhrady, prekrytie detských pieskovísk a sú- časne v ňom boli vysade- né stromy i ostatná zeleň. Jedným zo zelených rieše- ní v meste sú aj vegetačné strechy, ktoré sú súčasťou niekoľkých budov v meste. Mesto Banská Bystrica sú- časne obhospodaruje lesy, v ktorých sú každoročne vysadené desiatky tisíc ku- sov mladých stromčekov. Kým vlani ich bolo okolo 25 tisíc, v tomto roku pri- budne 37 650 kusov. Zelené

projekty sú každoročne tiež súčasťou Participatívneho rozpočtu, v rámci ktorého samospráva finančne pod- poruje návrhy s cieľom vy- tvoriť či zatraktívniť verej- né priestory.


Zelené sídliská

Ide o najväčšiu revitalizáciu zelených plôch na území mesta za posledné desať- ročia s rozlohou viac ako 50 hektárov. Cieľom pro- jektu je komplexná obno- va siedmich vytypovaných lokalít. Hlavnou prioritou je revitalizácia zelene, bu- dovanie oddychových zón, detských ihrísk a športo- vísk pre všetky vekové ka- tegórie. Súčasťou má byť aj obnova chodníkov, rekon- štrukcia verejného osvetle- nia a v súvislosti so zmenou klímy a nedostatkom zrážok tiež aplikácia potrebných vodozádržných opatrení.


Budúcnosť

V aplikovaní zelených


a modrých opatrení chce radnica pokračovať i naďa- lej. Dôkazom je napríklad aj tvorba strategického dokumentu Akčný plán pre migráciu a adaptáciu zme- nu klímy, v rámci projektu Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica, ktorý má stanoviť a naplá- novať vhodné opatrenia vedúce k udržateľnej kvali- te. Momentálne je v štádiu


riešenia revitalizácia mest- ského parku, ako aj parku pri Kaštieli Radvanských, či komplexná rekonštruk- cia Námestia slobody, za- hŕňajúca Dom kultúry. Vo všetkých prípadoch ide o projekty, v ktorých sa jed- noznačne počíta s nenahra- diteľnou úlohou zelene, ako i vody. Cieľom je byť zdra- vým a zeleným mestom, reagujúcim na zmenu klímy.



NIE JE JEDNO, AKÝ VZDUCH DÝCHAME.

ŽIACI V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI SA V RÁMCI PROJEKTU LIFE IP – POPUPLAIR UČIA AKO PREDCHÁDZAŤ ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA.


Banskobystrický samo- správny kraj aj vďaka aktivitám projektu LIFE IP – Zlepšovanie kvality ovzdušia zvyšuje envi- ronmentálne povedomie žiakov a občanov kraja a prispieva k zlepšeniu ovzdušia.


Ako ovplyvňujeme svojimi aktivitami vzduch, ktorý dýchame? Hľadanie od- povedí na túto otázku je hlavnou náplňou vedecko-

-popularizačných aktivít


projektu LIFE IP - Popupla- ir, ktoré už štvrtý rok spolu s partnermi realizuje Ban- skobystrický samosprávny kraj. Zhoršená kvalita ži- votného prostredia sa týka každého rovnako. Ovzdu- šie, voda či letné horúčavy nepoznajú hraníc. Dôsled- ky zmeny klímy si uvedo- mujeme každým dňom.


Na základných a stredných školách prebiehajú envi- ronmentálne vzdelávacie programy formou zážitko-

vých aktivít, ktoré majú za cieľ oboznámiť všetkých s dôsledkami ľudských čin- ností. Nasleduje spoločné pátranie po riešení, kde majú žiaci priestor vyjadriť svoj postoj či navrhnúť rie- šenia. Diskusiou a hľada- ním konsenzu sa v žiakoch buduje zdravý vzťah k ich okoliu, k zodpovednosti a aktívnemu občianstvu.


Jednou zo spoločných ak- tivít je napríklad vysádza- nie drevín vhodných pre opeľovače, ktoré sú záro- veň výborným prírodným filtračným zariadením na zlepšovanie kvality ovzdu- šia. Stromy vysádzané spo- ločne so širokou verejnos- ťou sú zároveň výborným nástrojom zážitkového vzdelávania a osvety.


Dominantným zdrojom znečisťovania ovzdušia v Banskobystrickom kraji je vykurovanie domácností. Konkrétne jemné prachové

častice, ktoré pochádzajú z nedokonalých xxxxxxx- cích procesov v lokálnych kúreniskách. Preto v rámci projektu kraj realizuje aj osvetu v obciach, medzi miestnymi obyvateľmi. Ide napríklad o praktické ukáž- ky správneho štiepenia a pílenia dreva.


V lokalitách, kde je lesna- tosť krajiny nízka, je ná- ročné svojpomocne si za- obstarať palivové drevo na kúrenie či varenie. Jednou z aktivít projektu sú aj de- monštračné ukážky správ- neho orezu vybraných druhov drevín "na hlavu". Je to jeden zo spôsobov, kedy strom žije aj niekoľko 100 rokov, no je pravidelne orezávaný a poskytuje kva- litné palivové drevo. V mi- nulosti bol tento spôsob hospodárenia veľmi rozší- rený a dnes sa opäť vracia aj v podobe agrolesníckych princípov hospodárenia.

10 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> HONOUR OF EKOTOPFILM 2023

Príbeh Xxxxx,

ktorá zmenila

smer v ochrane

oceánov

HONOUR OF EKOTOPFILM 2023

„Za 50 rokov ubudlo na celom svete 70 percent populácie žralokov.

Každú minútu zomrú na svete stovky žralokov kvôli polievke z ich plutiev.”



Xxxxx Xxxxxxxx sa do oceánu zamilovala keď mala 8 rokov Blue Religion spolupracuje s miestnymi komunitami a zbierajú odpad



Vo svete, kde naše oce- ány čelia nespočetným hrozbám v podobe zne- čistenia, zmeny klímy, výlovu, vznikla pozoru- hodná organizácia s ná- zvom Blue Religion, ktorá sa neochvejne zaviazala chrániť podmorský svet. Založená neobyčajnou osobou poháňanou svo- jou láskou k oceánu a túž- bou po pozitívnej zmene. Slovenka Xxxxx Xxxxxx- vá z Blue Religion stojí v popredí ochrany morí.


Preniknite s nami do ich misie, vízie a pozo- ruhodnej cesty tejto organizácie zameranej na zachovanie našich oceánov a zistíte, pre- čo sme sa rozhodli v roku 2023 udeliť poctu HONOUR OF EKOTOP-

FILM 2023 práve im.


Xxxxx Xxxxxxxx trávila svoj čas odmalička pod morskou hladinou. Už od mala ju priťahovala príroda, no vážne túžbu po ochrane prírody za- čala cítiť, keď sa pre - sťahovala do Indonézie keď mala 16 rokov a za- čala sa učiť, ako sa stať profesionálnym potápa- čom.

Po pr vom stretnutí so žralokom sa jej láska k týmto kráľom všetkých mor í e š te pr e hĺbila. Keď že populácia tých- to zvierat nebezpečne r ýchlo klesá, rozhodla sa založiť vlastnú orga- nizáciu na ich ochranu. Postupne do ochrany zapojila silnú komuni- tu z celého sveta. Sídlo majú v Mexiku, ale po svete stovky nadšencov, ktorí ich podporujú.


Ochrana a vzdelávanie


Misia Blue Religion je krištáľovo čistá: chrániť podmorský svet, vzdelá- vať ľudí všetkých veko- vých kategórií a objavo- vať skryté poklady hĺbok oceánov. Ich ochranné aktivity sú najdôležitejšie, poháňané presvedčením, že naša generácia má kľú- če na dosiahnutie zmeny. Blue Religion spája ces- tovateľov, deti, miestne komunity, biológov, vý- skumníkov a nadšencov do ochrany životného pro- stredia, s cieľom zlepšiť ži- vot v harmónii s planétou, na ktorej všetci žijeme.


Dobrovoľníci: Srdce Blue Religion


Dobrovoľníci sú tí najdô- ležitejší v Blue Religion.


Spájajú sa tu rovnako zmýšľajúci jednotlivci a spolupracujú na riešení problémov ohrozujúcich naše oceány. Dobrovoľ- níci sa zameriavajú na tri hlavné piliere ochra- ny: vzdelávanie, riešenie znečistenia a ochranu žralokov.


Posilňovanie miest- nych komunít


Blue Religion verí v ná- vrat späť miestnym ko- munit ám, podpo r uj e u dr ž ate ľ ný ce s to v ný ruch ako prostriedok na zachovanie oceánov. Pomocou turizmu, kto- r ý prináša viac finanč- ných príležitostí miest- ny m komunitám ne ž neudr žateľ ný r ybolov a odrezávanie plutiev žralokom, pomáha Blue


Religion týmto komu- nitám rozk vitnúť. Ich iniciatívy zahŕňajú vzde- lávacie podujatia, upra- tovanie pláží a účasť v školských vzdelávacích programoch na zvýšenie povedomia o ochrane oceánov.


Vzdelávanie:

Kľúč k budúcnosti


Blue Religion pevne verí, že budúcnosť našich oceánov závisí od vzde- lávania. Ich projek ty v oblasti ochrany priorit- ne zahŕňajú vzdelávanie ľudí všetkých vekových kategórií. Lokálne vzde- lávacie programy pre deti, vedené oddanými vzdelávacími dobrovoľ- níkmi, majú za cieľ všte- piť hlbokú úctu k oce- ánu a jeho dôležitosť.


Spolupracujú s miestny- mi univerzitami a šíria ich posolstvo medzi mla- dými, rovnako zmýšľajú- cimi jednotlivcami.


Boj proti znečisteniu


Každý deň sa do oceá- nov dostane okolo 8 mi- liónov kusov plastových odpadov, ktoré pred- stavujú vážnu hrozbu pre morský život. Blue Religion koná tým, že organizuje úprav y plá- ží a pozemkov na celom svete, rieši tiež znečiste- nie priamo u jeho zdro- ja. Tieto udalosti nielen čistia niektoré z najkraj- ších miest na Zemi, ale aj zv yšujú povedomie o recyklácii a znížení od- padu.

FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 11

2023

HONOUR OF EKOTOPFILM <


Žraloky sú králi oceánov Xxxxx Xxxxxxxx - zakladateÍka organizácie Blue Religion





Blue Religion spolupracuje s rybármi a vzdeláva ich

„Už v detstve som bola veÍmi fascinovaná zvieratami. Od šiestich rokov som ich od- mietala jesí. Cítila som, že je to nespráv- ne. Vyrastala som v Banskej Štiavnici, kde som mala mnoho dôvodov zamilovaí sa do prírody, trpela som však alergiami a mala som problémy s pokožkou. Nedokázali mi pomôcí žiadne maste. Rodičom niekto od- poručil, aby ma vzali k moru. Bol to pre mňa zlom. Slaná voda a morský vzduch mi pomohli. Odvtedy som pri mori trávila niekedy aj tri mesiace. Rodičia sa pri mne striedali, kým sa mi nezlepšila pokožka. Šnorchlovala som a objavovala zákutia útesov. Mala som len osem rokov, no vede- la som, že patrím k oceánu.”



Prítomnosí žralokov v oceánoch je k Íú- čová pre zdravý morský ekosystém. Po- máhajú udržiavaí prirodzenú rovnováhu. Napríklad, bez prítomnosti žralokov v


Xxxxx Xxxxxxxx


okolí koralových útesov sa premnožia iní predátori bylinožravých rýb, ktoré sa živia riasami. Ak nebude maí kto spásaí riasy, začnú nekontrolovane obrastaí koraly. A koraly budú zraniteÍnejšie proti bieleniu. Koralové útesy majú rovnako dôležitú funkciu ako dažďové pralesy. Ide o bohatý ekosystém, ktorý poskytuje obživu, úkryt či miesta na rozmnožovanie obrovskému množstvu morských živočíchov (približne pól milióna živočíšnych druhov). Koraly patria medzi pŕhlivce, ktoré sa ukrývajú vo svojich schránkach. „Všetko je navzájom prepojené.”

12 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> FAST FASHION / TEST 2023

PREČO TREBA O FAST FASHION HOVORIŤ?

Nakupovanie oblečenia nikdy nebolo jednoduchšie! 80 miliárd kusov oblečenia je vyrobené každý rok. Nakupujeme viac ako potrebujeme, šatníky nám praskajú. Ale počuli ste niekedy výraz Fast Fashion?



Fast fashion, poznáme tiež ako rýchlu módu. A je veľmi lacná a ľahko do- stupná. Vyrába sa v ob- rovských množstvách bez ohľadu na životné pros- tredie, či pracovné pod- mienky zamestnancov. Ide o masovú výrobu ob- lečenia za nízke ceny, kde nad kvalitou prevažuje kvantita. Keď hovoríme o fast fashion, tak hovoríme o viacerých značkách. Ur- čite ich poznáte z obchod- ných centier.


Rýchla móda je fenomén, ktorý bez obáv zmenil spôsob, akým spotrebite- lia po celom svete nakupu- jú. Je tak rýchla, že ani ne- stihneme premýšľať…a už vôbec nie udržateľne. Prá- ve naopak. Nakupujeme oblečenie z veľkej časti iba preto, že je lacné, alebo zlacnené. Aj kvôli jeho níz- kej cene sa k nemu sprá- vame neúctivo. Párkrát ho použijeme a následne vyhodíme, alebo pridáme na hromadu v skrini.


Ide tiež o okrádanie oby- čajných ľudí, ktorí toto oblečenie šijú v biednych podmienkach, za nízke honoráre. Hovoríme tomu

aj otrokárstvo 21. storo- čia. Pracujú viac ako 75 hodín týždenne. Ich deň končí až o pol jedenástej v noci a majú len jeden voľný deň v mesiaci. Vo fabrikách pracujú extrém- ne chudobní ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť stratiť zamestnanie. Preto ich novodobá mašinéria ot- rokárstva využíva ako rukojemníkov. A my na opačnej strane sveta to našimi nákupmi iba pod- porujeme.


Textilný priemysel je druhý najšpinavší na sve- te. Staré oblečenie a textil sa najčastejšie recykluje na materiály, z ktorých sa vyrábajú vlákna pre auto- mobilový či nábytkársky priemysel v podobe poťa- hov a výsteliek, prípadne izolácie budov. Ale to je skutočne minimálne per- cento, ktoré sa podarí zre- cyklovať.


Často si hľadíme svedo- mie tým, že staré obleče- nie zbierame na pomy- selnú charitu. Vedeli ste následne putuje do krajín tretieho sveta? Oblečenie západného sveta najčas- tejšie posielame do Afriky

či Indie. Ak módne značky budú pokračovať v produk- cii oblečenia rovnako šiale- ne rýchlym spôsobom, za- plavia planétu odpadom.


Textilný odpad predstavu- je na Slovensku približne štyri percentá zo všetkých odpadov, ktoré vyprodu- kujeme. V praxi to zna- mená, že ide o 4 až 13 kilo- gramu textílií na každého Slováka ročne. A toto číslo sa každý rok zvyšuje..


Dopad fast fashion, ale- bo rýchlej módy na život- né prostredie je obrov- ský. Väčšina oblečenia je vyrobená z polyesteru alebo z polyesterovej zmesi a odhaduje sa, že viac ako polovica je z po- lyesteru z primárneho zdroja, teda z ropy.


Kedysi značky prichádzali s novými kolekciami pod- ľa ročných období. Trend rýchlej módy to zmenil na týždne; a v obchodoch ste mohli vidieť nové kúsky až 52-krát v roku.


Základným predpokladom zníženia tvorby odpadu akéhokoľvek druhu sa za- čína pri nákupe.

Otestujte sa >


Čo viete 5. Otázka

o FAST Aký materiál, ktorý sa

FASHION? používa vo fast fashion

je najviac škodlivý pre Xxxxxxx si s nami malý životné prostredie? kvíz, ako sa orientujete a) polyester

vo svete Fast Fashion. b) vláknina

c) bavlna

1. Otázka

Približne koľko kusov 6. Otázka

oblečenia sa vyrobí za Koľko kusov oblečenia rok na svete? má bežný človek priemer-

a) 80 miliónov kusov ne v skrini, ktoré nikdy

b) 1 milión kusov nenosil?

c) 3 milióny kusov a) 3

b) 5

2. Otázka c) 7

Kto môže za nárast fast fashion?

a) Influenceri

b) Marketing

c) Producenti fast fashion

d) Všetci

3. Otázka

Koľko kolekcií sa dosta- ne na pulty obchodov za rok?

a) 4 ( jar, leto, jeseň, zima)

b) 24

c) 52

7. Otázka

Čo znižuje nosenie toho

istého oblečenia?

a) Znižuje recykláciu

b) Znižuje uhlíkovú stopu

c) Znižuje počet mikro- plastov


8. Xxxxxx Xxxxxxxxxxxx second handoch šetríme…

a) Pracovné miesta

b) Prírodné zdroje

c) Staré oblečenie

4. Otázka

Akú má hodnotu prie- mysel fast fashion?

a) 15 miliónov dolárov

b) 15 biliónov dolárov

c) 1,5 trilióna dolárov

Správne odpovede: 1 A, 2 ABC, 3 C, 4C,

5 A, 6B, 7B, 8C

Text: Xxxxx Xxxxxx

● Pred nákupom zvážte, či oblečenie skutočne po- trebujete, pretože je dosť možné, že nepotrebujete

● Zvoľte kvalitné obleče- nie, ktoré vám vydrží dlh- šie a nenakupujte podľa trendov

● Skúste si postupne bu- dovať kapsulový šatník, ktorého základom je me- nej vecí, ktoré sú kvalitné a dobre navzájom kombi- novateľné.

● Zájdite občas do second handu alebo do obchodov, ktoré ponúkajú recyklova- nú módu.

● A nezabudnite, že to ako sa obliekate neukazuje váš sociálny status, ani IǪ


Spoločne musíme do- tlačiť módu k tomu, aby opäť spomalila.

2023

BIODIVERZITA <


BIODIVERZITA

10 TIPOV NA OCHRANU

My ľudia často považujeme výhody biodiverzity za samozrejmé. Keď sa na to pozrieme lepšie, rýchlo nám môže byť jasné, že nám biodiverzita ponúka mnoho služieb. Rastliny a zvieratá nám poskytujú výživu, suroviny a lieky. Ekosystémy nám poskytujú čistý vzduch, vodu a úrodnú pôdu a tiež chránia pred záplavami a eróziou. Náš prirodzený biotop nám ponúka možnosti rekreácie

a trávenia voľného času. Priemysel je priamo závislý od mnohých surovín, akými sú drevo, oleje, minerály a prírodné farbivá.


Všetci môžeme priložiť ruku k dielu. Je v silách nás všetkých pomáhať pri zachovávaní biodiverzity a každý jeden z nás, by sa mal do tohto úsilia zapojiť. Každý môže urobiť malé zmeny vo svojich bežných návykoch bez toho, aby sa jeho život obrátil naruby. Ak sa tieto malé zmeny spoja, môžu prispieť k zmene. Prinášame vám 10 tipov na ochranu biodiverzity.


FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 13

1. PODPORUJEME ZDRU- ŽENIA NA OCHRANU PRÍRODY

Nájdite si združenie, ktoré vám je sympatické. Venu- je sa napríklad monitoro- vaniu druhov, vytváranie rezervácií, obnovovaniu vzácnych prostredí, robia prednášky, organizujú cie- lené aktivity. Aby ste ich podporili, staňte sa čle- nom, darujte im finančné prostriedky, kupujte si ich publikácie a výrobky, alebo sa zúčastňujte na ich akci- ách vo svojom okolí.


2. POČAS PRECHÁDZOK NERUŠÍME ZVIERATÁ

V zime sa treba možno ešte viac ako v ktoromkoľvek inom ročnom období za každú cenu vyhnúť tomu, aby ste počas prechádzok v prírode rušili zvieratá. Ak ich vyrušíte v ich úkryte, ak ich prekvapíte, keď sa sna- žia nájsť trochu potravy, alebo ak ich zobudíte počas zimného spánku, je možné, že stratia aj tú trochu zásob energie, ktorú potrebujú na únik alebo úkryt. A to by sa im mohlo stať osudným! Keď na jar nájdete mláďatá, nechajte ich na mieste, je pravdepodobné, že v okolí je ich rodič. V lete zase na chate, alebo stanovačke nepúšťajte reproduktory a nerobte hluk. Nejazdite na štvorkolkách a iných moto-

rizovaných prostriedkoch po lese, motorových člnoch na jazere a nepodporujte akékoľvek pofidérne aktivi- ty v lesoch.


3. ZNIŽUJEME EMISIE SKLENÍKOVÝCH PLY-

NOV Sprchovanie sa, svietenie, cestovanie, ale aj sa stravovanie, oblieka- nie či dokonca dýchanie: všetko, čo robíme vytvára skleníkové plyny, ktoré v prípade prebytku vrhajú našu planétu do nebezpe- čenstva. Púšte sa rozširu- jú, ľadovce topia, hladina morí stúpa... Stručne po- vedané, celé ekosystémy sú narušené. Pri každej svojej činnosti uvažujte, či by ste nemohli mať svoje emisie čo najnižšie.


4. NEKONZUMUJEME RYBY

Úbytok rýb v moriach predstavuje problém pre nielen pre ľudí, ale pre celé ekosystémy. Tuniak mod- roplutvý, treska, losos, pla- tesa, mieň... Odporúča sa prestať konzumovať tieto druhy. Nadmerný rybolov, nevhodné obdobie odchy- tu (často uprostred repro- dukčného obdobia rýb) alebo niektoré metódy lovu (ničiace morské dno alebo spôsobujúce náhod- né ulovenie mladých jedin- cov) ohrozujú obnovenie

ich populácie. Dajte im čas, aby oživili svoju populáciu. Keď už ryby chcete jesť, tak jedzte len ryby a kôrovce patriace medzi neohroze- né druhy a z vášho okolia.


5. POUŽÍVAJME KRITIC- KÉ MYSLENIE

Niektoré podniky neváhajú a vychvaľujú „ekologické“ výhody svojich výrobkov, ktoré ekologickými vôbec nie sú. Iní potrebujú „ozele- niť“ svoj imidž, pretože ich činnosti sú silne znečisťu- júce, alebo škodia biodiver- zite. Nedajte sa zmiasť ich reklamnými kampaňami, ktoré sú príliš zelené na to, aby boli pravdivé. Ak treba, odhaľte ich. A bojujte za to, aby tieto firmy skutočne zmenšovali svoj negatívny vplyv na planétu, najmä prostredníctvom využitia ekologických poradcov.


6. ZNIŽUJME SPOTREBU PITNEJ VODY

Voda je nevyhnutná pre rov- nováhu planéty a jej obyva- teľov, zvieratá i rastliny. Je je zatiaľ dostatok pre všetkých, ale nanešťastie je zle preroz- delená a často zle spravova- ná. V našich končinách stačí otočiť kohútikom, aby sme mohli mať pitnú vodu. Fak- tom je, že ju používame na všetko, na splachovanie, na umývanie auta…

Aby ste šetrili pitnou vodou, môžete polievať rastliny dažďovou vodou, a zbierať úžitkovú vodu (vodu z umý- vania riadu, kúpeľa, sprchy) a použiť ju na splachovanie, umývanie dlážky a dokonca aj na polievanie.


7. VYBERAJME SI BIO- KOZMETIKU

Čistiace prostriedky a väč- šina súčasnej kozmetiky obsahuje chemické látky (konzervanty, syntetické voňavky, povrchovo ak- tívne zložky), ktoré nie sú biologicky odbúrateľné a sú teda škodlivé pre biodi- verzitu, najmä vo vodnom prostredí, do ktorého sa dostávajú cez odpadové vody. Vyberte si radšej bio- kozmetiku.


8. POZOR, ČO SI OBLIE- KAME

Ochudobňovanie pôd, od- lesňovanie, masívne za- vlažovanie, znečisťovanie podzemných vôd, vysta- vovanie poľnohospodárov a miestnych druhov to- xickým látkam. Áno toto všetko sa deje v textilnom priemysle. Je mimoriadne škodlivé pre životné pro- stredie aj pre ľudí. Na roz- siahle pestovanie bavlny na biologickej báze sa naopak využívajú prírodné hno- jivá a pesticídy, vyžaduje

si menej vody, zachováva úrodnosť pôdy (keďže sa strieda s inými plodinami) a vytvára bavlnu s jemnejší- mi a odolnejšími vláknami. Okrem toho, vďaka tomu, že sa s ňou od momentu vý- roby až po jej spracovanie do oblečenia nezaobchá- dza chemicky, je bavlna na biologickej báze hypoaler- xxxxx. Viete sledovať, či je vaše oblečenie z biobavlny?


9. OPAĽUJEME SAS MI- NERÁLNYM FILTROM Väčšina opaľovacích kré- mov obsahuje chemické UV filtre, ktoré často vy- volávajú alergie. Ak sa do- stanú do morí, jazier, riek, môžu okrem iného vyvo- lať hormonálnu nerov- nováhu u zvierat, ale aj u človeka! V určitej miere sú zodpovedné aj za blednutie koralov. Hľadajte krémy s minerálnym filtrom.


10. ZNIŽUJME KONZU- MÁCIU MÄSA

Prečo? Pre chov dobytka je potrebné mať k dispozícii pastviny alebo vyrábať kr- mivo (zo sóje, kukurice, repy, repky...), a teda mať veľké poľnohospodárske územia, a to často na úkor lesov! Okrem toho je treba veľa, veľa, veľa vody a pesticídov na pestovanie krmív, čo spô- sobuje vyčerpanie a znečis- ťovanie podzemných vôd.

Ale to nie je všetko! Počas trávenia vytvárajú prežú- vavce enormné množstvo metánu – jedného z najo- bávanejších skleníkových plynov – najmä ak sú kŕme- né proteínovými plodinami, akou je napríklad sója.


Koniec koncov, príliš veľa mäsa môže škodiť vášmu zdraviu (nadmerná hladina cholesterolu, rakovina, cuk- rovka a pod.). Niekoľkokrát do týždňa nahrádzajte mäso šošovicou, vajíčkami, syrmi, zeleninou alebo ovocím.

TIPY NAVYŠE:

● obmedzujeme nadmer- né svietenie v exteriéri

● snažíme sa mať ekolo- gické bývanie

● nekupujeme exotické druhy zvierat a nepúš- ťam ich do prírody

● objavujeme a skúma-

me ohniská biodiverzity

● nabádame školu, prá- cu, aby konala v záujme biodiverzity

● organizujeme akcie, ako napríklad upratova- nie v okolí

● stravujeme sa lokálne Nevyhadzujeme lieky do prírody

Text: Xxxxx Xxxxxx

14 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> PARTNERSKÝ OBSAH 2023


PRED VSTUPOM DO ANTARKTÍDY SME SI MUSELI OČISTIŤ NOHY, TOALEŤÁK SME PÁLILI


Ako prvý Slovák v histórii pešo prešiel od pobrežia Antarktídy k južnému pólu. Počas 47 dní kráčal vyše 20 km denne v nekonečnej bielobe a 15- až 40-stupňových mrazoch. Xxxxxx Xxxxxxxx, cestovateľ a spoluzakladateľ portálu Xxxxxxxxxxx.xx, tvrdí, že väčšou hrozbou pre klímu než masový turizmus je náš životný štýl a to, ako sa na cestách správame.



Práve si prišiel z Mar- tina, kde si prednášal o svojej expedícii v An- tarktíde. Cestovateľským prednáškam sa venuješ roky. Musíš mať veľmi rád kontakt s publikom.


Ja to prirovnávam k práci politika. Ľudia ťa síce vní- majú cez sociálne siete, ale chcú si ťa aj „ohmatať“. Chcú sa s tebou odfotiť. Mám rád ten kontakt s ľuď- mi. Dokonca mám radšej, keď nepremietam vo veľkej kinosále, ale na miestach, kde môžu ľudia jesť a piť. Tam vzniká lepšia interakcia a ľudia sa potom viac do-


zvedia. Začínam totiž trpieť akousi autorskou slepotou, že poviem, čo mám nauče- né, nejaký ten vtip, kde sa ľudia zasmejú... No počas otázok vždy príde niečo, čo ma prekvapí, nad čím som ešte nerozmýšľal.


Aká otázka ťa prekvapila naposledy?


Jeden malý chlapec sa spý- tal, či sme v Antarktíde sta- vali snehuliaka. To bolo také krásne, lebo väčšinou do- stávam skôr vážne otázky.


A teda, postavili ste sne- huliaka?


Nie. Je tam príliš sypký sneh.


Ako tov Antarktíde vyze- rá? Je to samá bieloba ale- bo aspoň na začiatku ste videli nejakú flórua fau- nu?


Nič. Iba bielo, sneh a ľad.


V Antarktíde predsa žijú tučniaky. Ani tie ste ne- videli?


Samozrejme, na pobreží žijú tučniaky, nie však pri ľadovci Ronne, kde sme začínali našu expedíciu. Za tých 55 dní (cel- ková dĺžka expedície, pozn. MR.) som nevidel nič živé.


Vedci zistili, že pre zvyšu- júce sa teploty sa na po- breží Antarktídy, najmä na Antarktickom polo- strove, rozširujú mikro- skopické riasy, ktoré „far- bia“ sneh na zeleno. Videl si niečo také?


Xxxx som nevidel. An- tarktída je obrovská. V lete má 14 miliónov km2, v zime takmer 17 miliónov km2. V základnom tábore som však stretol vedcov, a bolo jedno, či to boli Rusi alebo Angličania, ktorí po- vedali, že to smeruje do záhuby. Z Antarktídy sa odlamujú obrovské kusy ľa-


dovcov, neraz aj s rozlohou tisícov kilometrov štvor- cových. Pre porovnanie, akoby sa odlomili plochy s veľkosťou od Nitrianskeho kraja až po štvrtinu Sloven- ska.


Na južný pól si sa vybral v trojici s Angličanom Ro- bom a Nórkou Kathinkou, ktorá bola zároveň vedú- cou expedície. Každý z vás ťahal za sebou 100-ki- lové sane. Čo všetko ste na nich vliekli?


Každý mal 14 litrov benzínu na zohrievanie vody, jedlo na 55 dní, polárne obleče-


nie, ktoré malo 18 kg, a sta- ny. Ja som bol v stane s Ro- bom a Xxxxxxxx mala svoj vlastný.


Čo sa týka polárneho ob- lečenia, je niečo, čo si si zohnal iba kvôli tejto ex- pedícii a už to nikdy nevy- užiješ?


Nie. Drvivú väčšinu vecí mám už z predchádzajúcich polárnych expedícií, ktoré som absolvoval na severe Ruska, a mnohé veci budem používať naďalej. Síce tie teplé bundy nemôžem nosiť na Slovensku, lebo sú bru- tálne teplé.

2023

PARTNERSKÝ OBSAH <


FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 15

Tebe je tu až tak teplo? Veď aj teraz vidím, že si prišiel iba v mikine, hoci všetci ostatní chodíme v zimných bundách...


Strašne. Ja keby som mohol, tak chodím v kraťasoch, ale nemám rád tie pohľady ľudí.


Protokol o ochrane ži- votného prostredia k Zmluve o Antarktíde prijatý v roku 1991 upra- vuje princípy ochrany Antarktídy. Aj vás šéf- ka expedície na niečo v tomto smere špeciálne upozornila?


Ani nie. Každý z nás vedel, že odpadky sa nesmú vyha- dzovať. Všetok odpad sme si brali so sebou. Jediné upo- zornenie bolo, že veľká po- treba sa musí od 89° do 90° južnej zemepisnej šírky, čo je presne 111 km, vykonávať do sáčku. Áno, chvíľu vtedy rozmýšľaš, kam to dáš. Dali sme to nakoniec do saní. Tie svoje sáčky sme potom priniesli až do cieľa, na juž- ný pól, kde bola veľká kaďa. Tam sa to zozbiera, odve- zie do base campu a z base campu do civilizácie. Toalet- ný papier sme spaľovali, no napokon sme prijali nórsku radu, utierať si zadok radšej snehom, než papierom, a je to podľa mňa lepšie. Ci- kať sme mohli do 89° južnej zemepisnej šírky hocikde, po 89° sme cikali do fliaš a keď sa naplnili, vyhĺbili sme jamu a všetok ten spoločný moč sme vyliali na jedno miesto.


Ako ste riešili hygienu?


Mali sme vlhčené obrúsky a len nimi sme sa utierali. Me- dzi nohami, pod pazuchami a na tvári. Samozrejme, nie v tomto poradí. Zuby sme si umývali, ale pastou, akú po- užívajú kozmonauti.


To je aká?


Taká, čo neobsahuje vodu. Ty si ako prvý Slovák, res- pektíve prvý Poločech

- Poloslovák, keďže z ot- covej strany máš české korene, prešiel peši od pobrežia Antarktídy k južnému pólu. Nie každý to dotiahne do úspešné- ho konca. Vďaka čomu sa to tebe podarilo?


Šťastie. Keď to porovnám s Xxxxxx Xxxxxxxxxx, ktorý sa ako prvý Slovák dostal na južný pól, on je oveľa lepší

polárnik, ale keď sa počas jednej expedície pokúšal prejsť peši od pobrežia, po- dobne ako som išiel teraz ja, zastavilo ho počasie. Prí- roda ti vždy ukáže, či to dáš alebo nedáš.


Ako ti to ukáže?


Telo sa začne opúšťať. Z tej zimy sa ti začnú otvárať rany na rukách. Xxx naprí- klad dostal silný vnútroočný tlak. Iné polárne legendy, ktoré sú lepšie ako ja, skon- čili pre takéto veci predčas- ne.


Ty si išiel peši. Aké sú ďal- šie spôsoby, ako sa do- stať na južný pól?


Môžeš len tak priletieť na južný pól, prejsť kilometer peši, dotknúť sa južného pólu a odletieť naspäť. To ťa vyjde tak na 80 tisíc dolárov.


A to tvoje stálo koľko?


75 tisíc.


Aha, takže si to odšliapeš a ušetríš 5 tisíc... Na po- brežie Antarktídy sa dá okrem toho prísť aj loďou z Argentíny.


Presne tak, ale je to regu- lované. Zmluva o Antark- tíde určuje, že loď, ktorá má 500 a menej pasažie- rov, môže robiť výsadok. Tie lode si navzájom dá- vajú vedieť, aby sa tam v ten deň nevylodilo viac lodí a nenarušil sa ekosys- tém. Ak má loď viac ako 500 ľudí na palube, nemôžu sa vylodiť, iba sa plaviť pri po- breží. Aj lístok na tú úplne najlacnejšiu verziu si však treba objednávať trištvrte roka dopredu, lebo záujem je brutálne veľký. Voľakedy stačilo prísť do prístavu a nájsť nejaký deal, ale dnes sa to už nedá.


Kedy voľakedy?


6-7 rokov dozadu.


Záujem o Antarktídu je zjavne enormný. Roč- ne ju navštívi 100-tisíc turistov. V porovnaní s predcovidovým obdo- bím počet návštevníkov stúpol až o 40 percent. Predstavuje to hrozbu pre antarktický ekosys- tém?


Ono tu nejde ani tak o ľudí. Na každej lodi sú nadšenci Antarktídy a navyše, sú dô-

sledne kontrolovaní. Naprí- klad im nedovoľujú, aby išli blízko k tučniakom. Sú na nich veľmi prísni. Keď niečo porušíš, tak končíš. Takže ľudia nie sú až taký problém. Skôr to, ako sa celkovo svet správa a globálne otepľova- nie.


Podľa vedcov tam môžu turisti zaniesť na svojej obuvi mikróby a invázne druhy. Údajne im preto kontrolujú pred vstupom topánky. Je to tak?


Áno. Predtým, než vystúpiš z lode a vkročíš na Antarktí- du, ešte na lodi si musíš očis- tiť obuv vo vaničke s vodou a roztokom. Potom, aby si niečo nepreniesla z jednej kolónie tučniakov do druhej kolónie, opäť si musíš obuv očistiť.


Kontrolovali aj vás?


Áno, ešte pred odletom do Antarktídy, čiže na palubu lietadla sme už išli „čistí“.


Cestuješ po svete 25 ro- kov a na mnohé miesta sa opakovane vraciaš. Pozoruješ na niektorých miestach dôsledky zme- ny klímy?


Všade.


Konkrétnejšie?


Začnime klasikou ako je Thajsko. Sama si iste pa- mätáš, že keď sme pred rokmi radili ľuďom na blogu, hovorili sme, že v období monzúnov, teda v máji, by sme určite do Thaj- ska necestovali. Teraz mi ľu- dia píšu: „ale veď vôbec tam v máji nepršalo“. To, čo o po- časí platilo pred pár rokmi, už neplatí. Cítiť to aj v polár- nych regiónoch. Napríklad moji známi z Čukotky mi hovoria, že jar prichádza o jeden a pol mesiaca skôr ako voľakedy. Odtiahli mrože, ktoré boli prirodzenou po- travou ľadových medveďov. V Afrike sa začalo vo veľkom šetriť vodou. Napríklad v Kapskom meste tečie z ko- hútika normálny prúd vody len v lepších hoteloch. V lac- nejších hoteloch a domác- nostiach tečie len akýsi roz- prašok. Na každú krajinu, kde som bol, by som našiel takýto príbeh.


S udržateľnosťou respek- tíve skôr neudržateľnos- ťou súvisí aj téma ma- sového turizmu. Ten za

sebou zanecháva vysokú uhlíkovú stopu a zasahu- je do života miestnych obyvateľov. Má podľa teba masový turizmus vplyv na zmenu klímy?


Skôr by som povedal, že k tomu prispieva. Treba sa pozrieť na náš životný štýl celkovo. Kupujeme nové a nové produkty, chceme byť štýlovejší, jeme viac mäsa.


Takže turizmus ako taký nepovažuješ za hrozbu pre klímu?


Jasné, že považujem, ale svet sa vyvíja. Nemôžeme sa vrátiť 30-40 rokov doza- du. Voľakedy sa cestovalo na koňoch, potom prišli vla- ky, lode... Je to prirodzený vývoj. A keď sa ľuďom darí a majú viac peňazí, chcú si do- priať niečo lepšie. Krásnym príkladom je Čína. Ja si ju pa- mätám ešte spred začiatku

21. storočia. Keď mali vtedy Číňania raz za mesiac mäso, považovali sa za bohatých. Dnes sú bohatší ako mno- hí Európania. A môžeme si položiť otázku, čo sa stane s touto planétou, ak každá čínska rodina, pričom po- pulácia Číny je takmer jeden a pol miliardy, bude chcieť mať auto či ísť na dovolen- ku.


A predsa masový turiz- mus nevnímaš ako hroz- bu.


No je otázne, či by ľudia cestovali menej alebo by cestovali vlakom a autobus- mi, keby napríklad neboli lietadlá. Skôr záleží na tom, ako sa ľudia správajú na ces- tách.


Ako by sa mali správať?


Nechodiť do all inclusive re- zortov.


Prečo?


Je tam veľká spotreba jed- la, energií a nie je to pod- pora miestnej komunity. A položiť si otázku, či potre- bujem ísť všade lietadlom.


Aha. Myslela som si, že ideš povedať, či potre- bujem ísť všade... Ty sám svojím príkladom tiež podnecuješ ľudí k intenzívnejšiemu cesto- vaniu. Čo je vlastne tvoje posolstvo?


Máš pravdu. Aj ja vyvolávam v ľuďoch túžbu cestovať.


Cez svoje príbehy, sociálne siete, články. Aj Travelistan je o tom, že dávame ľuďom cestovateľské rady, ako sa do daných destinácií dostať. Takže nejdem sa vyviňovať. Som toho súčasťou.


Takže nie je tvojím cieľom nabádať ľudí, aby cesto- vali udržateľne?


A dá sa to vôbec? Dalo by sa to tak, že by sme necestova- li. Skôr sa podľa mňa zame- rajme na to, či v rámci udr- žateľnosti robíme aj ďalšie kroky. Zamyslieť sa, či mu- sím letieť lietadlom, či po- trebujem jesť avokádo, či si kúpim rajčinu zo Španielska dovezenú kamiónom alebo podporím radšej nejakého pestovateľa z Podunajska a kúpim si od neho papriky.


Teraz dávaš príklady z bežného života. Máš ne- jaké rady aj v oblasti ces- tovania?


Chodiť na lokálne trhy, vyu- žívať lokálne ubytovania, lo- kálne dopravné prostriedky. Tu by ma, samozrejme, mo- hol niekto nachytať, že tie zase nespĺňajú technické a emisné požiadavky. No jas- né, že nespĺňajú, lebo v kra- jinách tretieho sveta toto ľudí absolútne netrápi. Ja sa trochu hnevám na nízkoná- kladové letecké spoločnos- ti. Ľudia, keď uvidia lacnú


letenku, vycestujú, pričom ani nevedia kvôli čomu vy- cestovali.


Čo by malo byť našou mo- tiváciou cestovať?


Či to potrebujeme.


No ale cestovať v podsta- te nikto nepotrebuje.


Myslím tým to, či to potre- buješ pre svoj vnútorný po- cit, pre svoje vnútorné na- plnenie. Lenže mnohí, žiaľ, často cestujú len preto, lebo tam už bol Xxxx, Xxxx, Blan- ka, a preto tam musia ísť aj oni.


Ty to asi potrebuješ veľ- mi, keď si bol v 186 kraji- nách...


Tak je to moje živobytie. Moje všetko. Ale keby som teraz videl letenku na Mal- divy za 29 eur, tak si ju ne- kúpim. Niežeby som sa z Maldív vysmieval, ale nej- dem tam, pokiaľ za tým nie je nejaký príbeh, niečo viac.


Nejdeš tam, lebo to nie je tvoj sen?


V tomto momente nie je. Miesto, kam sa vyberiem, ma musí vábiť. Musí ma za- volať. Vtedy tam pôjdem.


Text: Xxxxx Xxxxxxx Foto: Xxxxxx Xxxxxxxx

16 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> PARTNERSKÝ OBSAH 2023


NADÁCIA TIPSPORT

Nadácia Tipsport vznikla v roku 2021 s poslaním podporovať verejnoprospešné projekty na ochranu životného prostredia, občianskej spoločnosti, regiónov, športu a kultúrneho dedičstva.

Chce zlepšovať život všetkých obyvateľov a prispieť svojou činnosťou k lepšiemu Slovensku. Tento rok vyhlásili dve grantové výzvy, ktorých cieľom je skvalitniť verejný priestor výsadbou zelene.


Zelené športoviská pre mestá, obce a športové kluby

Obnova dedičstva ovocných sadov


Pr vá grantová v ýzva s názvom Za- saď strom za svoj klub, ktorú Nadá- cia Tipsport usporiadala, zaujala až 31 prihlásených subjektov. Jej cieľom bolo zapojiť lokálne komunity a šir- šiu verejnosť do sadenia stromov a zvýšiť záujem obyvateľov o prostre- die, v ktorom žijú.


Tento projekt je ukážkou toho, že fi- nančné prostriedky sa dajú inves- tovať zodpovedne a s peknou myš- lienkou. Športové kluby sa v obciach a mestách starajú nielen o športovú činnosť, ale častokrát aj zveľaďu- jú okolie svojho športoviska, ktoré potom využíva široká verejnosť.


Odborná porota vybrala 18 najkvalit- nejších žiadostí, medzi ktorých roz- delí grand vo výške 39 -tisíc eur. Nadá- cia Tipsport tak pomôže vysadiť viac ako 800 drevín, z ktorých sa bude te- šiť niekoľko obcí, miest a športových klubov.

Ochrane životného prostredia sa Nadá- cia Tipsport venovala aj v rámci prvého ročníka grantového programu s názvom Podporujeme slovenské sady. Cieľom projektu je zachovať tradičné odrody ovocných stromov, ktoré sú ohrozené nahradzovaním za tie moderné.


Projekt podporí iniciatívy a nadšen- cov, ktorí sa venujú sadeniu pôvodných odrôd a zároveň robia osvetu v oblas- ti ovocinárstva. Aj vďaka tomu sta- ré sady opäť ožijú či vzniknú úplne nové, ktoré v sebe ponesú dedičstvo z minulosti.


Do tejto výzvy sa zapojilo 18 projek- tov, ktoré porotu zaujali svojimi kva- litne vyplnenými prihláškami. Mnohé z nich okrem výsadby stromov obsahovali aj ďalšie sprievodné aktivity – napríklad vy- tváranie komunity, koncerty pod čereš- ňami, spoločný zber ovocia a podobne.


Nakoniec sa hodnotiaca komisia roz-


hodla podporiť sumou 30-tisíc eur 15 žiadostí, vďaka čomu bude vysadených takmer 500 nových stromov. Novo- vysadené sady pomôžu rozvoju zelene v okolí a vytvoria priestor pre spájanie ľudí naprieč generáciami.


V Ekotopfilme máme k takýmto projek- tom blízko a preto sme radi, že môžeme s Nadáciou Tipsport úzko spolupraco- vať. Ak vás zaujímajú ďalšie projekty a iniciatívy z oblasti ochrany životného prostredia, sledujte naše sociálne siete.

2023

NADÁCIA SPP/EKOFOND SPP <

FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 17

ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE? VIEME AKO NA TO



Uplatňovanie princípov zodpovedného podnikania a spoločenskej zodpoved- nosti považuje SPP za integ- rálnu súčasť svojej činnosti, tieto princípy sa rovnako odrážajú aj vo všetkých ak- tivitách a projektoch CSR organizácií, ktorých je SPP zakladateľom. Je to Nadá- cia SPP – jedna z najväčších nadácií pôsobiacich na Slo- vensku a je to aj nezisková organizácia Ekofond SPP, ktorá rozvíja svoju činnosť najmä na platforme energe- tickej efektívnosti a ochrany životného prostredia.

V záujme znižovania emisií skleníkových plynov a do- siahnutia uhlíkovej neutra- lity v roku 2050, v súlade so záväzkami OSN a EÚ, je potrebné znižovať spot- rebu fosílnych palív a na- hrádzať ich obnoviteľnými zdrojmi energie, či inými bezemisnými zdrojmi. Po- skytovanie podpory školám v podobe pomoci v procese zvyšovania ich energetic- kej efektívnosti, v rozvoji vzdelávacieho procesu pro-


stredníctvom digitalizácie, implementácie moderných technológií a produktov a služieb, umocňuje dopad aktívneho prístupu SPP a aj neziskovej organizácie Eko- fond SPP k eliminácii nega- tívnych vplyvov na kvalitu životného prostredia.


Inovácie, vzdelávanie, včely a znižovanie uhlíkovej stopy


Ekofond SPP od svojho vzni- ku podporil a zrealizoval množstvo projektov efek- tívneho využívania energií, ochrany životného pros- tredia a aktivít spojených s osvetou v týchto oblas- tiach. Do všetkých aktivít a projektov sa premietajú nasledovné piliere – sna- ha o rozvoj samostatného a kritického myslenia, vzde- lávanie a inovácie.


Ekofond SPP v rámci svojich aktivít pre školy sa zame- riava na prepojenie vzdelá- vacieho systému a reálneho sveta – sveta podnikania a sveta práce – najmä pro-

stredníctvom praktických projektov. Tie sú realizova- né tak, aby motivovali školy a študentov zapájať do svo- jich aktivít okolitú komu- nitu. V minulom školskom roku prebiehal pilotný roč- ník súťaže Greenfluenceri a energia, ktorá je určená pre druhý stupeň základ- ných škôl a stredné školy. Študenti mali za úlohu pri- praviť projekt, ktorý nielen naplánovali, ale aj zrealizo- vali a vyhodnotili jeho do- pady na životné prostredie a školu samotnú a samo- zrejme aj okolitú komunitu.


Pre základné a stredné školy je v tomto školskom roku pripravená ďalšia sú- ťaž, zameraná na podporu implementácie obnoviteľ- ných zdrojov energie. Sú- ťaž fotovoltika na školy, kde víťaz získa lokálny fo- tovoltický zdroj v hodnote do 35 000 eur. Táto tech- nológia bude výhernej škole výrazne redukovať náklady na elektrickú energiu a zá- roveň umožní znížiť emisie CO2 a iných škodlivých látok do ovzdušia. V rámci tejto súťaže však niečo získajú aj školy, ktoré nevyhrajú. Získajú súbor vzdelávacích materiálov o fotovoltike, ktoré budú môcť využiť pri výuke rôznych predmetov.


V Ekofonde SPP sa v projek- te „neSPPíme, znižujeme uhlíkovú stopu“ rozvíjajú aj ďalšie zaujímavé aktivi- ty. Spoločne s TANAP-om, v rámci podpory biodiver- zity, sa realizoval projekt, v ktorom sa vykupovali sto- ročné jedle od rôznych vlast- níkov lesa v chránenom území, čím bolo zabránené výrubu stromov a zachrá- nili sa pomerne veľké úze- mia lesa. Počas spolupráce s TANAP-om vznikla ďalšia myšlienka, záchrana mok- radí na Slovensku. „Mokra- de vedia pohltiť až o tridsať percent viac CO2 než les. Mokradí máme na Sloven- sku čoraz menej, pretože kultivujeme hospodársku pôdu, svoj podiel má na tom

aj otepľovanie. Pokiaľ sa ne- budú mokrade manažovať, príde k ich úbytku, pretože ich ohrozujú náletové drevi- ny, ktoré vytláčajú pôvodný mokraďový biotop, odčer- pávajú vodu a tak mokrade postupne zanikajú. „V Tat- rách nás poznanie o význa- me mokradí zaujalo natoľ- ko, že sme sa rozhodli túto aktivitu realizovať aj v ďal- ších lokalitách, napríklad na západnom Slovensku. V luž- ných lesoch v oblasti vnút- rozemskej delty Dunaja sa mokrade vytrácajú, keďže sa dlhodobo znížila hladina starého koryta Dunaja. Po- máhame teda v spolupráci s organizáciou BROZ už aj v lokalite Istragov neďaleko Gabčíkova,“ hovorí Xxx Xx- liková, riaditeľka neziskovej organizácie Ekofond SPP.


Medzi veľké míľniky v akti- vitách Ekofondu SPP patrí založenie vlastných včel- níc v areáli SPP v Bratislave a v Košiciach, ktoré slúžia na edukatívne účely, a vďa- ka ktorým má spoločnosť dokonca svoj vlastný med. Takže o ekologickom včelá- rení nielen vzdelávame, ale ho aj sami realizujeme a do- konca do niektorých proce- sov implementujeme aj prv- ky smart technológií. Včely sú spoločenstvom tisícov jedincov, ktorí fungujú ako jeden organizmus a preto tajomný život včiel by sa mal stať vzorom aj pre ľudské spoločenstvo.


Podpora jednotlivcov aj ko- munít, podpora znevýhod- nených skupín, vzdelávania a športu


Nadácia SPP patrí medzi najvýznamnejšie sloven- ské nadácie. Minulý rok oslávila 20. výročie svoj- ho vzniku a má za sebou veľký rad činností, aktivít, xxxxxxx a projektov, ktoré počas tohto obdobia stihli zrealizovať podporené sub- jekty. Počas tohto obdobia poskytla nadácia viac ako 60 miliónov eur a podporila


viac ako 9000 subjektov. A to sú nepodnikateľské právnické osoby, ktoré pod- poru dostali. Za každým projektom sú desiatky jed- notlivcov, ktorí z nich be- nefitovali. Nadácia SPP je hrdá, že rok čo rok poskytuje svoju pomoc stovkám sub- jektov a organizácií, ktoré presadzujú pozitívne, dlho- dobé a inovatívne zmeny v rôznych oblastiach života.


V súčasnosti má nadácia svoje grantové programy rozdelené do šiestich zák- ladných oblastí. Každoročne vyhlasuje grantové progra- my v kategóriách životné prostredie a regionálny rozvoj, vzdelávanie, kultú- ra a umenie, humanitárna pomoc, ochrana zdravia a šport. Za svoj hlavný cieľ považuje nasmerovanie fi- nančnej pomoci tam, kde je najviac potrebná a nastave- nie transparentných a spra- vodlivých podmienok čerpa- nia grantových schém.


Nadácia SPP je dlhodobým a stabilným partnerom sú- ťaže Fénix - Kultúrna pa- miatka roka, ktorá podpo- ruje vlastníkov národných kultúrnych pamiatok v ne- ľahkom úsilí o ich záchranu


Pomahame SPPolu


a obnovu. Na stránke www. xxx-xxxxx.xx sú obsiahnu- té príbehy spojené so sil- nými šľachtickými rodmi, vizionárskymi obchodník- mi, či inými osobnosťami svojej doby, ale i tajomstva- mi cirkvi, previazané na jed- notlivé súťažiace pamiatky. Filantropia na Slovensku má za sebou úspešné obdo- bie a významné výsledky. Unikátny systém podpory neziskového sektora, vo forme asignácie dane po- tvrdil, že má na Slovensku svoje stabilné miesto a ľudia ako aj firmy ho už berú ako samozrejmosť. Aj vďaka nemu ako aj vďaka darom od donorov, mohla Nadácia SPP rozšíriť skladbu svojej podpory do ďalších oblas- tí. A tak okrem tradičných grantových programov zameraných na podporu regiónov po celom Sloven- sku ako SPPravme to, či program podpory Munici- palít, mohla nadácia pod- poriť a zlepšiť kvalitu života aj jednotlivcov, užívateľov sociálnych služieb v gran- tovom programe Opora a prispieť na rehabilitácie pacientov s neurologický- mi problémami v programe O krok vpred.

18 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> PARTNERSKÝ OBSAH 2023

JE TU PRÍLEĬITOSŤ VYUĬIŤ POMOC, ABY SME MOHLI

ĬIŤ V ZDRAVÝCH EFEKTÍVNYCH BUDOVÁCH. NEPREMÁRNIME JU.


Obnovené školy s triedami, v ktorých deti nezaspávajú od únavy kvôli vydýchané- mu vzduchu. Kancelárie s moderným a úsporným osvetlením, ktoré svieti len vtedy a tam, kde je nevyhnutné. Rodinný dom, v ktorom teplú vodu ohreje slnko - s minimálnymi nákladmi a počas význam- nej časti roku. Autodielňa, ktorá využíva fotovoltické panely. Nie je to fikcia. Je to možné dosiahnuť vďaka finančnej pomoci z európskych fondov, ktorú sprostredko- váva Slovenská inovačná a energetická agentúra. O detailoch podpory sme sa po- rozprávali s generálnym riaditeľom SIEA Xxxxxxxxxxx Xxxxxxxxxxx.


Známy je projekt Zelená domácnos- tiam, prostredníctvom ktorého ste poskytovali domácnostiam poukážky na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Ten- to rok v marci sa však peniaze minuli, prečo?


Pretože program Kvalita životného pro- stredia tento rok končí. V krátkom čase však spustíme pokračovanie Zelenej do- mácnostiam, ktorá patrila k najúspešnej- ším formám podpory z eurofondov. Od decembra 2015, kedy sme začali vydávať prvé poukážky, si fotovoltické panely, te- pelné čerpadlá, slnečné kolektory či kotly na biomasu inštalovalo vyše 56 000 do- mácností na Slovensku. Príspevky mohli pokryť až 50 % nákladov. Doteraz sme preplatili poukážky za vyše 120 miliónov eur. Momentálne kontrolujeme posledné zo žiadostí o preplatenie k inštaláciám, ktoré domácnosti dokončili v lete.


Kedy budú môcť domácnosti znova získať poukážky?


Nové programové obdobie má nové pra- vidlá poskytovania európskej pomoci. Na začiatku je potrebné pripraviť meto- dické postupy, aby sa mohli rámcové po- žiadavky jednoducho a podľa možnosti s minimom administratívy uplatniť v pra-

xi. Predpokladáme, že v krátkom čase budú doladené posledné detaily, aby sme mohli pre projekt sfinalizovať všeobecné podmienky podpory. Po ich zverejnení budú môcť domácnosti znovu inštalovať podporované zariadenia.


Môžete uviesť, čo konkrétne sa zmení?


Nový projekt, v ktorom bude do roku 2029 na poukážky k dispozícii vyše 185 milió- nov eur, je financovaný prostredníctvom Programu Slovensko. V auguste sme otvo- rili registráciu podporovaných zariadení, ktoré spĺňajú nové technické požiadavky, a čoskoro spustíme aj registráciu zhotovi- teľov. Zásadnou novinkou je, že podporu

xxxx môcť využiť domácnosti v Bratislav- skom samosprávnom kraji. Pre tento re- gión je v projekte vyčlenených 65 miliónov eur. Formulár žiadosti sa snažíme zjed- nodušiť, aby neprichádzalo k zbytočným chybám.


Už ste avizovali, že poukážky na in- štaláciu zariadení budú môcť využiť aj malí a strední podnikatelia. Odkedy a za akých podmienok?


Prvé príspevky z nového projektu Zelená podnikom plánujeme poskytnúť začiat- kom roka 2024. Pomôcť chceme tým, ktorí nemajú administratívnu kapacitu potrebnú pre zvyčajné formy podpory, ale aj tým, ktorí nemohli využiť Zelenú domácnostiam, pretože napríklad podni- kajú v malom doma, kde majú autoservis či kaderníctvo. Na projekt je zatiaľ vyčle- nených vyše 66 miliónov eur a to opäť aj v Bratislavskom kraji. Poukážky budú môcť využiť na jeden, alebo viac druhov podpo- rovaných zariadení. Ktoré zariadenia sú pre konkrétny typ prevádzky vhodné a s akým inštalovaným výkonom, vyplynie z energetického auditu, na ktorý budú môcť využiť príspevok tiež. Vďaka audi- tu získajú zároveň prehľad odporúčaní, čo môžu urobiť pre zníženie energetickej spotreby.


Z Programu Slovensko má byť financo- vaná aj obnova verejných budov. Mno- hé z nich už získali dotácie na zníženie energetickej náročnosti v minulosti, ale väčšina je stále v zlom technickom stave. Na čo všetko budú môcť využiť podporu a pripravujete aj tu nejaké vylepšenia?


Zmien bude niekoľko. Ich spoločným cie- ľom je, aby sa prevádzkovatelia budov k prostriedkom dostali jednoduchšie a mali možnosť pripraviť projekty kom- plexnej obnovy. Novinkou bude možnosť získať financie aj na vyvolané opatrenia, ktoré síce nezabezpečujú úspory energie, ale zvyšujú kvalitu vnútorného prostredia. Povinne bude napríklad sledované, do akej miery je v budovách zabezpečovaná vý- mena vzduchu. Podporu bude možné vy- užiť aj na zelené a vodozádržné opatrenia a zavedenie energetického manažmentu budovy. Aby boli prevádzkovatelia ve- rejných budov motivovaní dosahovať čo najvyššiu úsporu, podporu na všetky oprávnené výdavky získajú len v prípade, ak dosiahnu zníženie spotreby o 60 a viac percent. Prvú výzvu zameranú na obno- vu verejných budov plánujeme vyhlásiť v priebehu niekoľkých týždňov.


Čo však s verejnými budovami, ktoré boli obnovené dávnejšie, prípadne sú


len zateplené a nemajú šancu dosiah- nuť takú vysokú mieru úspor?


V takýchto prípadoch bude k dispozícii nová forma podpory z Plánu obnovy. Pri- praviť ju chceme dokonca roka a využiť ju bude možné napríklad na výmenu interié- rového osvetlenia alebo výmenu okien.


Verejné budovy sa z eurofondov ob- novujú už od roku 2004. Naučili sme sa za ten čas pripravovať kvalitnejšie a dôslednejšie projekty?


Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa odvtedy zásadne zmenili. Len jed- noduchý príklad, zatiaľ čo vtedy stačilo izo- lovať polystyrénom s hrúbkou 5 cm, dnes sa bežne používa aj štvornásobná hrúbka. Takže k vyššej úspore nás vedú aj európ- ske nariadenia a sprísňujúca sa legislatíva. Medzery sú však často v stanovení priorít. Starostovia či primátori dávali napríklad radi prednosť obnove kultúrneho domu, ktorý sa využíval pár týždňov v roku, pred rekonštrukciou školy. Stretli sme sa aj s prí- padmi, keď budovu obnovili, ale už nikto nesledoval, aké úspory sa dosahujú.


Podľa toho, čo ste povedali, bude v na- sledujúcom období veľa príležitostí, ako získať finančnú podporu na úspor- né opatrenia. Ak je to tak, ako je mož- né takýmto prešľapom predchádzať?


Je tu príležitosť využiť pomoc, aby sme mohli žiť v zdravých budovách efektívne. Nepremárnime ju. Záleží nám na tom, aby boli prostriedky využité zmysluplne. Naši energetickí konzultanti poskytujú v centrách ŽIŤ ENERGIOU bezplatné ener- getické poradenstvo, avšak to v prevažnej miere využívajú domácnosti. Zástupcovia obcí a miest sa na nás obracali sporadicky


Xxxxxxxxx Xxxxxxxxx generálny riaditeÍ SIEA


najmä v prípadoch, ak bolo možné získať podporu. Hoci boli k dispozícii užitočné in- formácie o efektívnom využívaní energie, starostovia, primátori, či prevádzkovate- lia verejných budov boli tak vyťažení inými povinnosťami, že sa k nim nedostali. A to bol aj dôvod, prečo ich energetická krí- za zásadne zaskočila. Chceme to zmeniť, a preto v najbližších mesiacoch spustíme náš ďalší národný projekt s názvom Ka- pacity pre regióny. Od januára 2024 dopl- níme odborné kapacity SIEA tak, aby boli v každom krajskom meste a na budúcu jeseň začneme spolu so samosprávnymi krajmi, ktoré sú partnermi projektu, otvá- rať regionálne centrá udržateľnej energeti- ky v 23 lokalitách tak, aby svojou činnosťou spolu pokrývali celé územie Slovenska.


Takže obciam, mestám a krajom po- môžete s prípravou projektov zamera- ných na zníženie spotreby energie?


Regionálne centrá nebudú vypracovávať konkrétne projekty, ale poskytnú dôležité informácie o tom, ako možno systematic- ky zvyšovať energetickú sebestačnosť na regionálnej a lokálnej úrovni. Špecialisti dôsledne zmapujú energetickú situáciu a z analýzy údajov stanovia potenciál úspor energie vo všetkých sektoroch a tiež využiteľný udržateľný potenciál do- stupných obnoviteľných zdrojov. Pripravia realistické stratégie dekarbonizácie a roz- voja udržateľnej energetiky. Ich úlohou potom bude pomáhať pri realizácii týchto stratégií a dbať na to, aby sa pravidelne aktualizovali a aby vždy vychádzali z hod- noverných a reálnych údajov. Budú tiež zabezpečovať, aby sa vymieňali medzi re- giónmi a štátom informácie, ktoré pomô- žu skvalitňovať nastavovanie podporných programov a výziev tak, aby zohľadnili re- gionálne špecifiká.

2023

PARTNERSKÝ OBSAH <


FESTIVALOVÉ NOVINY

ENVIROFILM 19

PRI NESPRÁVNOM VYKUROVANÍ ZBYTOČNE MÍŇAME ENERGIU AJ PENIAZE


Xxxxxx Xxxxxx vedúci poradenstva SIEA


Najviac energie v slovenských do- mácnostiach stále míňame na vy- kurovanie. Používanie nevhodného paliva alebo zariadenia na vykurova- nie domácnosti nás stojí veľa peňazí a zároveň môže nadmerne znečisťo- vať životné prostredie. Nový zákon o ochrane ovzdušia preto rieši aj re- guláciu zápachu a smogu z individuál- neho vykurovania. Ako správne kúriť, aby sme energiu využívali efektívne a zároveň nezvyšovali emisie tuhých častíc, o tom sme sa rozprávali s od- borným energetickým konzultantom a vedúcim poradenstva Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Xxxxxxxx Xxxxxxxx.


Aké základné opatrenia by sme mali urobiť, ak chceme za kúrenie platiť čo najmenej?


Ak bývame v rodinnom dome, v prvom rade treba vykonať všetky opatrenia ener- getickej efektívnosti, ktoré prinášajú zní- ženie spotreby energie pri zabezpečení tepla aj teplej vody. Delíme ich na investič- né a neinvestičné. Investičné niečo stoja, ale prinášajú najväčšiu úsporu. Ide najmä o výmenu okien, dverí a celkovú obnovu rodinného domu, čo znamená zateplenie strechy, obvodových stien, podlahy, prí- padne aj izolácie stropov nevykurovaných miestností, čiže napríklad pivnice zvnútra. Až keď kompletne obnovíme dom, je čas uvažovať o efektívnom zdroji tepla. Na výber je dnes množstvo zariadení, treba si však vybrať pre seba to najlepšie.


Zo zariadení využívajúcich obnoviteľ- né zdroje energie sú dnes najpopulár- nejšie tepelné čerpadlá. Oplatia sa na- ozaj každému?


Tepelné čerpadlá majú svoje špecifiká a väčšinou sa nehodia na použitie v starých neobnovených domoch, v niektorých prí- padoch je tiež problematické ich použitie v kombinácii s radiátormi. Takže ak nevy- mieňame celú vykurovaciu sústavu v rámci rekonštrukcie, prevádzka tepelného čer- padla nemusí byť efektívna a vhodná. No keď obnovujeme dom komplexne a robíme

aj izolácie podláh, už môžeme nainštalovať podlahové vykurovanie a pri ňom sa dá te- pelné čerpadlo využívať efektívne.


A čo v prípade, ak bývame v paneláku? Aké opatrenia možno urobiť, keď stá- le riešime nedoplatky za vykurovanie?


Ako majiteľ bytu nemám možnosť zásad- ne ovplyvniť celkovú spotrebu energie bytového domu. Investičné opatrenia sa robia na bytovom dome ako celku a preto je potrebné, aby sa vlastníci bytov naozaj stretávali a vytvorili si plán obnovy byto- vého domu. Teda akúsi postupnosť krokov, ktorá sa začína zhodnotením aktuálneho stavu a popisuje opatrenia, ktoré je potreb- né vykonať v nejakom poradí. K tým zák- ladným opäť patrí celkové zateplenie vrá- tane zateplenia strechy a výmena okien. Financovať ich možno buď z fondu opráv alebo s využitím nízko nákladových úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Ako majiteľ bytu môžem urobiť to, že zmením svoje správanie, aby som teplom zbytoč- ne neplytval – to znamená vykurovať iba miestnosti, kde sa zdržiavame, ostatné stačí temperovať, vetrať nárazovo a nie dlhodobo cez vetračku. Dôležité je udržia- vať aj vhodnú vlhkosť v miestnosti, ideálne 40 až 60 percent, aby suchý vzduch nezni- žoval náš teplotný komfort.


Čo keď majitelia bytov zatepľovali pa- nelák už dávno? Majú premýšľať nad tým, že to treba urobiť nanovo? Predsa len materiály aj technológie sa za po- sledné roky výrazne zmenili...


Ak sa dom zateplil pred 20 rokmi, je veľmi pravdepodobné, že nevyčerpal úplný poten- ciál na zníženie potreby energie na vykuro- vanie a je možné, že aj fasáda si už vyžaduje údržbu. Keď sa vlastníci rozhodujú, že dom premaľujú alebo upravia fasádu, môžu uva- žovať aj nad tým, že sa na pôvodnú izoláciu dá nová tepelná izolácia, ak tá pôvodná dob- re drží, má dobrú statiku. Toto však musí po- súdiť odborník, ktorý navrhne najvhodnejší spôsob zateplenia. Niekedy sa nová vrstva polystyrénu alebo minerálnej vaty dáva na pôvodnú inštaláciu, ale sú aj riešenia, keď sa pôvodná izolácia demontuje a nahrádza sa

novou, s lepšími tepelnoizolačnými vlast- nosťami. Po komplexnej obnove bytového domu treba urobiť aj hydraulické vyváže- nie rozvodov tepla, aby boli teplo aj teplá voda dostupné na všetkých odberových miestach v rovnakej kvalite a množstve. V prípade, že sú rozvody po životnosti, na- sleduje ich výmena. V minulosti boli potru- bia dimenzované veľkorysejšie, kým dnes stačia rúry s menším priemerom a potrubia sa tak dajú lepšie izolovať.


V panelákoch sa mnohí snažia šetriť tak, že kúrenie jednoducho vypínajú. Využívajú tak teplo od susedov a pla- tia výrazne menej. SIEA už dlhší čas upozorňuje, že budúci rok im to ne- prejde. Prečo?


Je pravda, že keď si vypnem kúrenie, teplo mi príde do nevykúreného bytu či chcem alebo nechcem. Je to preto, že teplo sa šíri rovnomerne medzi bytmi v bytovom dome a keď je vonkajší obvodový plášť domu dokonale zaizolovaný, prejaví sa to ešte výraznejšie. Nová vyhláška o roz- počítavaní tepla zavádza mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa vyrovnávajú náklady na vykurovanie jednotlivých bytov a odstránia sa extrémy, keď jeden byt ne- platil takmer nič a druhý, ktorý kúril, platil extrémne veľa. Dáva sa do pomeru naj- nižšia a najvyššia cena za meter štvorcový vykurovanej plochy v byte. Tento podiel najmenšej a najväčšej sadzby nemôže byť väčší ako 2,5. Keď je väčší, upraví sa základ- ná a spotrebná zložka tak, aby bola hodno- ta čo najbližšia k 2,5. Pre byty, ktoré aj dote- raz platili priemernú cenu za vykurovanie, sa nič nezmení, ale vyrovnajú sa extrémy. Bytový dom je totiž vykurovaný ako celok a všetci jeho obyvatelia sa musia podieľať na týchto celkových nákladoch.


Vráťme sa však späť k rodinným do- mom. Veľa ľudí v nich ešte stále kúri drevom. Čo im možno poradiť, aby kú- rili efektívne?


Xxxxxxxxxxx drevom má na Slovensku veľkú tradíciu, no neznamená to, že všet- ci aj naozaj vedia, ako správne kúriť. Podľa prieskumu Slovenskej agentúry životného

prostredia vysoké percento domácností spaľuje drevo, ktoré je ešte vlhké, a keď ho aj majú suché, nepoužívajú správne tech- niky zakurovania. Práve od správnych po- stupov sa odvíja aj celková spotreba paliva a taktiež má vplyv na emisie tuhých častíc. Tu jednoznačne radíme zabudnúť na to, čo mám naučené a pozrieť sa do návodu na použitie kotla alebo si na internete nájsť správne techniky zakurovania, či už vrch- ného alebo spodného horenia podľa typu kotla a začať ich používať. Treba inštalovať kotly s dostatočnou akumuláciou tepla a nespoliehať sa iba na to, že teplo natlačím do radiátorov, ale radšej pri optimálnom horení „nabijem“ akumulačnú nádobu tep- lom a potom kúrim raz za dlhšie obdobie.


Neraz ľudia v kotle na drevo spaľujú kadečo – drevené časti nábytku, od- pad z domácnosti, plasty...


To rozhodne neodporúčam. Tento rok bol prijatý nový zákon o ochrane ovzdušia, ktorý zavádza viaceré nástroje na obme- dzenie emisií tuhých častíc, pričom sa vie, že za tieto emisie sú vo veľkej miere zodpo- vedné práve domácnosti, respektíve indivi- duálne vykurovanie v rodinných domoch. Preto zákon umožňuje obci alebo mestu regulovať prevádzku malých zdrojov zne- čistenia v čase, keď je zlá smogová situácia, a tiež prináša kontroly, ktoré môže vykoná- vať oprávnená osoba priamo v domácnos- tiach. Tie môžu byť náhodné alebo na zák- lade podania. Kontrolór bude môcť vstúpiť do vašej nehnuteľnosti, odoberie vzorku popola, spraví ster z komína a preverí, aké palivo spaľujete. V prípade, že domácnosť spaľuje odpad, môže jej udeliť pokutu.


Ak sa chcete poradií, ako doma kúrií efektívne a čo najlacnejšie, môžete sa obrátií na konzultačné cen- trá ŽIŤ ENERGIOU v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Žiline a v Košiciach. Odborné energetické poradenstvo je bezplatné a všetky adresy centier nájdete na webových stránkach xxxxxxxxxxx.xx a xxxxxxxxxxxxx.xx. Cenné rady môžete získaí aj prostredníctvom e-mailu alebo bezplatnej telefón- nej linky 0800 199 399. Projekt ŽIŤ ENERGIOU je financovaný z Európskeho fondu regionálneho roz- voja prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia.

20 EKOTOPFILM FESTIVALOVÉ NOVI NY

> ĎAKUJEME PARTNEROM 2023


OFICIÁLNY PARTNER


GENERÁLNY MEDIÁLNY PARTNER


SPOLUORGANIZÁTORI


HLAVNÍ PARTNERI


HLAVNÍ REKLAMNÍ PARTNERI


REKLAMNÍ PARTNERI



TM


DESTINAČNÍ PARTNERI


MEDIÁLNI PARTNERI


FESTIVAL PODPORILI


PODUJATIE REALIZOVANÉ S FINANČNOU PODPOROU MINISTERSTVA DOPRAVY

A VÝSTAVBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY.


xxx.xxxxxxxxxx.xx

Document Metadata

Filed: September 11th, 2023