DOHODA

VO FORME VÝMENY LISTOV O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR

Vážený pane,

odvolávam sa na text navrhovaného modelu „Dohoda o zdaňovaní príjmov z úspor medzi zámorským teritóriom Spojeného kráľovstva Montserrat a Slovenskou republikou, ktorou sa bude uplatňovať automatická výmena informácií“, ktorý bol schválený Skupinou na vysokej úrovni (Zdaňovanie úspor) Rady Ministrov Európskej únie dňa 22. júna 2004.

Vzhľadom na vyššie uvedený text je mi cťou

• navrhnúť Vám dohodu týkajúcu sa zdaňovania príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v Prílohe č. 1 k tomuto listu;

• navrhnúť, aby uvedená dohoda vstúpila do platnosti odo dňa uplatňovania Smernice Rady č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov zo dňa 3. júna 2003, ktorej dátum závisí od podmienok stanovených v Článku 17 (2) Smernice, ktorý je predmetom vzájomného oznámenia, že všetky vnútorné ústavné požiadavky na nadobudnutie účinnosti predmetnej dohody boli vykonané;

• navrhnúť náš spoločný záväzok splniť uvedené vnútorné ústavné formálne požiadavky v čo najkratšom termíne a navzájom sa bezodkladne informovať oficiálnou cestou, keď budú tieto formálne požiadavky splnené.

Je mi cťou navrhnúť, že pokiaľ je vyššie uvedený text prijateľný pre Vašu vládu, tento list spolu s Xxxxxxxx č. 1 a Vaše schválenie spolu vytvoria vzájomný súhlas a dohodu medzi Slovenskou republikou a teritóriom Montserrat.

Prosím prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte

Za vládu Slovenskej republiky Minister financií

V Bratislave, dňa 18. február 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.

B. List od vlády xxxxxxxxx Xxxxxxxxxx

Vážený pane,

Je mi cťou potvrdiť príjem Vášho listu zo dňa 18. februára 2005, ktorý znie:

“ Vážený pane,

Vzhľadom na vyššie uvedený text je mi cťou

• navrhnúť Vám dohodu týkajúcu sa zdaňovania príjmu z úspor, ktorá sa nachádza v Prílohe č. 1 k tomuto listu;

Prosím prijmite, vážený pane, ubezpečenie o našej najhlbšej úcte“

Môžem Vám potvrdiť, že vláda Xxxxxxxxxx súhlasí s obsahom Vášho listu zo dňa 18. februára 2005. Prosím prijmite, vážený pane, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte,

Minister financií a hospodárskeho rozvoja

V Montserrat, dňa 7. apríl 2005 v slovenskom jazyku v troch vyhotoveniach.

Príloha č. 1

DOHODA MEDZI ZÁMORSKÝM TERITÓRIOM SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA MONTSERRAT A SLOVENSKOU REPUBLIKOU TÝKAJÚCA SA ZDAŇOVANIA PRÍJMU Z ÚSPOR, KTOROU SA BUDE UPLATŇOVAŤ AUTOMATICKÁ VÝMENA INFORMÁCIÍ

Keďže:

1. Článok 17 ods. 2 smernice 2003/48/ES (ďalej len „smernica“) Rady Európskej únie (ďalej len „Rada“) o zdaňovaní príjmu z úspor ustanovuje, že členské štáty pred 1. januárom 2004 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ktorej ustanovenia sa majú uplatňovať od 1. januára 2005 za predpokladu, že:

i) Švajčiarska konfederácia, Lichtenštajnské kniežatstvo, Republika San Xxxxxx, Monacké kniežatstvo a Andorrské kniežatstvo uplatňujú od tohto istého dňa opatrenia, ktoré sú rovnocenné s opatreniami obsiahnutými v smernici v súlade s dohodami uzatvorenými medzi nimi a Európskym spoločenstvom po jednomyseľných rozhodnutiach Rady;

ii) existujú všetky dohody alebo ostatné úpravy, ktoré stanovujú, že všetky príslušné závislé alebo pridružené územia od tohto dňa uplatňujú automatickú výmenu informácií tým istým spôsobom, ako je ustanovené v kapitole II smernice (alebo, počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10, uplatňujú zrážkovú daň za takých istých podmienok, ktoré sú obsiahnuté v článkoch 11 a 12).

2. Vzťah Montserrat k Európskej únii je stanovený v časti 4 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo. Na základe podmienok stanovených v Zmluve, teritórium Montserrat sa nenachádza na daňovom území Európskej únie.

3. Xxxxxxxxxx berie na vedomie, že hoci je konečným cieľom členských štátov EÚ prostredníctvom vzájomnej výmeny informácií, týkajúcich sa úrokových platieb, zaviesť faktické zdanenie úrokových platieb v členskom štáte, v ktorom má vlastník

požitkov svoje bydlisko pre daňové účely, tri členské štáty, menovite Rakúsko, Belgicko a Luxembursko nie sú počas prechodného obdobia povinné vymieňať informácie, ale uplatňujú zrážkovú daň na príjmy z úspor, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

4. Montserrat súhlasí s uplatňovaním automatickej výmeny informácií rovnakým spôsobom, ako ustanovuje kapitola II smernice.

5. Montserrat má právne predpisy týkajúce sa podnikov pre kolektívne investovanie, ktorých účinky sa považujú za rovnocenné právnym predpisom ES uvedeným v článkoch 2 a 6 smernice.

Montserrat a Slovenská republika, ďalej len “zmluvná strana” alebo “zmluvné strany”, pokiaľ kontext nevyžaduje inak, súhlasili s uzavretím tejto dohody, ktorá obsahuje záväzky len na strane zmluvných strán a ktorá ustanovuje automatickú výmenu informácií medzi zmluvnými stranami s ohľadom na výplaty úrokov realizovanými vyplácajúcim zástupcom založeným na území jednej zmluvnej strany fyzickej osobe s bydliskom na území druhej zmluvnej strany.

Na účely tejto dohody pojem “príslušný orgán” v prípade zmluvných strán znamená Minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca v prípade Slovenskej republiky a Inland Revenue Department v prípade Montserrat.

Článok 1

Oznamovanie informácií vyplácajúcimi zástupcami

1. Pokiaľ sú výplaty úroku, vymedzené v článku 5 tejto dohody, vyplácané vyplácajúcim zástupcom so sídlom na území jednej zmluvnej strany v prospech vlastníkov požitkov, v zmysle článku 2 tejto dohody a ktorí majú bydlisko na území druhej zmluvnej strany, vyplácajúci zástupca oznámi svojmu príslušnému orgánu;

a) totožnosť a bydlisko vlastníka požitkov ustanovené v súlade s článkom 3 tejto dohody;

b) meno a adresu vyplácajúceho zástupcu;

c) číslo účtu vlastníka požitkov alebo, pokiaľ toto chýba, identifikáciu pohľadávky, ktorá poskytuje úrok;

d) informácie týkajúce sa výplaty úroku, stanovenej v článku 8 ods. 2 smernice. Zmluvné strany však môžu obmedziť minimálny rozsah informácií ohľadom výplaty úroku, ktoré má oznamovať vyplácajúci zástupca, na celkovú čiastku úroku alebo príjmu a na celkovú čiastku výnosov z predaja, náhrady alebo refundácie, vyplácanej v prospech vlastníkov požitkov v rámci zdaňovacieho obdobia.

A zmluvné strany majú vyhovieť odseku 2 tohoto článku.

2. Do šiestich mesiacov od skončenia ich zdaňovacieho obdobia príslušný orgán zmluvných strán automaticky oznámi príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany informáciu uvedenú v odseku 1 písm. a) až d) tohto článku, týkajúcu sa všetkých výplat úroku vykonaných počas tohto roka.

Článok 2 Definícia vlastníka požitkov

1. Na účely tejto dohody „vlastník požitkov" označuje každú fyzickú osobu, ktorá prijíma výplatu úroku alebo každú fyzickú osobu, v prospech ktorej je výplata úroku zabezpečená, pokiaľ neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech. Fyzická osoba sa nepovažuje za vlastníka požitkov, ak:

a) koná ako vyplácajúci zástupca v zmysle článku 4 ods. 1 tejto dohody;

b) koná v mene právnickej osoby, subjektu, ktorý je zdaňovaný zo svojich ziskov na základe všeobecných úprav pre zdaňovanie podnikania, v mene UCITS schválenej v súlade so smernicou 85/611/EHS, alebo ekvivalentného podniku pre kolektívne investovanie zriadeného na Montserrat alebo subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, pričom v poslednom spomenutom prípade oznamuje meno a adresu tohto subjektu hospodárskemu subjektu, ktorý vykonáva výplatu úroku, a uvedený hospodársky subjekt oznamuje takéto informácie príslušnému orgánu svojej zmluvnej strane bydliska/sídla; alebo

c) koná v mene inej fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom požitkov a oznamuje vyplácajúcemu zástupcovi totožnosť uvedeného vlastníka požitkov.

2. Pokiaľ vyplácajúci zástupca má informácie, ktoré naznačujú, že fyzická osoba, ktorá prijíma výplatu úroku alebo pre ktorú je výplata úroku zabezpečená, nemusí byť vlastníkom požitkov a pokiaľ sa na uvedenú fyzickú osobu neuplatňuje odsek 1 písm. a) a ani odsek 1 písm. b) tohto článku, vyplácajúci zástupca podnikne všetky primerané kroky na stanovenie totožnosti vlastníka požitkov. Ak vyplácajúci zástupca nie je schopný identifikovať vlastníka požitkov, k predmetnej fyzickej osobe pristupuje ako ku vlastníkovi požitkov.

Článok 3

Totožnosť a bydlisko vlastníkov požitkov

1. Každá zmluvná strana v rámci svojho územia prijíma a zabezpečuje uplatňovanie postupov potrebných na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať vlastníkov požitkov a ich bydlisko na účely tejto dohody. Takéto postupy dodržiavajú minimálne štandardy stanovené v odsekoch 2 a 3.

2. Vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku, nasledovne:

a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré boli nadviazané pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z jeho mena a adresy, s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v krajine svojho sídla a, v prípade Slovenskej republiky, podľa ustanovení smernice Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o zabraňovaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo, v prípade Montserrat, podľa ekvivalentných právnych predpisov;

pokiaľ je k dispozícii, tiež daňového identifikačného čísla prideleného členským štátom bydliska na daňové účely. Tieto údaje sa stanovujú na základe cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v tomto cestovnom pase alebo v úradnom preukaze totožnosti nenachádza adresa, táto sa stanoví na základe akéhokoľvek iného písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov. Ak sa v cestovnom pase, úradnom preukaze totožnosti alebo v akomkoľvek inom písomnom doklade totožnosti, vrátane osvedčenia o bydlisku na daňové účely, predloženom vlastníkom požitkov, neuvádza daňové identifikačné číslo, totožnosť sa doplní odkazom na dátum a miesto narodenia vlastníka požitkov, ktoré sú stanovené na základe jeho cestovného pasu alebo úradného preukazu totožnosti.

3. Vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe minimálnych štandardov, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom a prijímateľom úroku. Na základe týchto podmienok sa miesto bydliska nachádza v krajine, kde má vlastník požitkov svoju trvalú adresu:

a) v prípade zmluvných vzťahov, ktoré boli nadviazané pred 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov s použitím informácií, ktoré má k dispozícii, najmä podľa predpisov platných v krajine svojho sídla a, v prípade Slovenskej republiky, podľa smernice 91/308/EHS alebo, v prípade Montserrat, podľa ekvivalentných právnych predpisov;

b) v prípade nadviazania zmluvných vzťahov alebo transakcií, ktoré boli vykonávané pri neexistencii zmluvných vzťahov počínajúc 1. januárom 2004, vyplácajúci zástupca stanovuje bydlisko vlastníka požitkov na základe adresy uvedenej v cestovnom pase, v úradnom preukaze totožnosti alebo, ak je to potrebné, na základe akéhokoľvek písomného dokladu totožnosti predloženého vlastníkom požitkov a v súlade s týmto postupom: v prípade fyzických osôb predkladajúcich cestovný pas alebo úradný preukaz totožnosti vydaný členským štátom, ktoré vyhlasujú, že majú bydlisko v tretej krajine, sa bydlisko stanovuje prostredníctvom osvedčenia o bydlisku na daňové účely vydaného príslušným orgánom tretej krajiny, o ktorej fyzická osoba vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade nepredloženia

takéhoto osvedčenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý vydal cestovný pas alebo iný úradný doklad potvrdzujúci totožnosť.

Článok 4

Definícia vyplácajúceho zástupcu

1. Na účely tejto dohody „vyplácajúci zástupca" označuje akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý vypláca alebo zabezpečuje výplatu úroku v okamžitý prospech vlastníka požitkov, bez ohľadu na to, či je subjekt dlžníkom pohľadávky, ktorá poskytuje úrok, alebo subjektom povereným dlžníkom alebo vlastníkom požitkov vyplácaním úroku alebo zabezpečením vyplácania úroku.

2. Akýkoľvek subjekt so sídlom na území zmluvnej strany, ktorému sa vypláca úrok, alebo pre ktorého sa úrok zabezpečuje v prospech vlastníka požitkov, sa pri takejto výplate alebo zabezpečovaní takejto výplaty tiež považuje za vyplácajúceho zástupcu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje, ak má hospodársky subjekt na základe úradného dokladu predloženého uvedeným subjektom dôvod veriť, že:

a) je to právnická osoba, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 5 tohoto článku; alebo

b) jej zisky sú zdaňované na základe všeobecných úprav pre zdaňovanie podnikania; alebo

c) je to UCITS uznávaná v súlade so smernicou Rady 85/611/EHS alebo ekvivalentný podnik pre kolektívne investovanie zriadený na Montserrat.

Hospodársky subjekt vyplácajúci úrok alebo zabezpečujúci úrok takémuto subjektu so sídlom na území druhej zmluvnej strany, ktorý sa na základe tohoto odseku považuje za vyplácajúceho zástupcu, oznámi meno a adresu subjektu a celkovú čiastku úroku zaplateného alebo zabezpečeného tomuto subjektu príslušnému orgánu zmluvnej strany, na území ktorej má sídlo, ktorý tieto informácie poskytne príslušnému orgánu zmluvnej strany, kde má subjekt sídlo.

3. Subjekt uvedený v odseku 2 tohoto článku však má možnosť, aby sa ku nemu pristupovalo na účely tejto dohody ako k UCITS alebo ekvivalentnému podniku, ako je to uvedené v písmene c) odseku 2. Vykonávanie tejto možnosti si vyžaduje vydanie osvedčenia zmluvnou stranou, na území ktorej má subjekt sídlo, a jeho predloženie uvedeným subjektom hospodárskemu subjektu. Zmluvné strany stanovia podrobné pravidlá pre túto možnosť v prípade subjektov usadených na ich území.

4. Pokiaľ hospodársky subjekt a subjekt uvedený v odseku 2 tohoto článku majú sídlo na území tej istej zmluvnej strany, táto zmluvná strana prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby daný subjekt konajúci ako vyplácajúci zástupca dodržiaval ustanovenia tejto dohody.

5. Právnické osoby vyňaté z pôsobnosti písmena a) odseku 2 tohto článku, sú

a) vo Fínsku: avoin yhtio (Ay) a kommandiittiyhtio (Ky)/oppet bolag a kommanditbolag;

b) vo Švédsku: handelsbolag (HB) a kommanditbolag (KB).

Článok 5 Definícia výplaty úroku

1. Na účely tejto dohody „výplata úroku“ označuje:

a) úrok vyplatený alebo pripísaný na účet, ktorý sa týka pohľadávok každého druhu, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zabezpečené hypotékou a bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v nich obsiahnuté práva na účasť na ziskoch dlžníka, a najmä, príjem z vládnych cenných papierov a príjem z dlhopisov alebo obligácií, vrátane prémií a ziskov spojených s takýmito cennými papiermi; penále za oneskorenú výplatu sa nepovažuje za výplatu úroku;

b) úrok, ktorý sa nahromadil alebo sa kapitalizoval pri predaji, náhrade alebo refundácii pohľadávok uvedených v písm. a);

c) príjem pochádzajúci z výplat úroku buď priamo alebo prostredníctvom subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, ktoré sú rozdeľované:

i) UCITS – podnikom pre kolektívne investovanie do prevoditeľných cenných papierov schváleným v súlade so smernicou Rady ES 85/611/EHS; alebo

ii) ekvivalentným podnikom pre kolektívne investovanie zriadeným na území Montserrat;

iii) subjektami, ktoré majú nárok na základe článku 4 ods. 3 tejto dohody; alebo

iv) podnikmi pre kolektívne investovanie zriadenými mimo územia, na ktoré sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podľa jej článku 299, a podnikmi pre kolektívne investovanie, ktoré sú založené mimo územia Montserrat.

d) príjem realizovaný pri odpredaji, náhrade alebo refundácii akcií alebo podielov v nasledovných podnikoch a subjektoch, ak priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných podnikov na kolektívne investovanie alebo iných subjektov uvedených nižšie, investujú viac ako 40% svojich aktív do pohľadávok uvedených v písm. a):

i) UCITS schválenou v súlade so smernicou 85/611/EHS; alebo

ii) ekvivalentnom podniku pre kolektívne investovanie zriadenom na Montserrat;

iii) subjektoch, ktoré majú nárok na základe článku 4 ods. 3 tejto dohody;

iv) podnikoch pre kolektívne investovanie zriadených mimo územia, na ktoré sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podľa jej článku 299, a podnikmi pre kolektívne investovanie, ktoré sú založené mimo územia Montserrat.

Zmluvné strany však majú možnosť zahrnúť príjem uvedený v ods. 1 písm. d) tohto článku do vymedzenia úroku iba v tom rozsahu, pokiaľ takýto príjem zodpovedá ziskom priamo alebo nepriamo pochádzajúcim z výplat úroku v zmysle ods. 1 písm. a) a b) tohto článku.

2. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. c) a d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie ohľadom podielu príjmu, ktorý pochádza z výplat úroku, za výplatu úroku sa považuje celková čiastka príjmu.

3. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. d) tohto článku, keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie ohľadom percentuálneho podielu aktív investovaných do pohľadávok, akcií alebo podielov vymedzených v danom odseku, uvedený percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40%. Ak nemôže určiť čiastku príjmu realizovaného vlastníkom požitkov, za príjem sa považuje výnos z odpredaja, náhrady alebo refundácie akcií alebo podielov.

4. Pokiaľ je úrok uvedený v odseku 1 tohto článku vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, a takýto subjekt nemá nárok na základe článku 4 ods. 3, považuje sa za výplatu úroku takýmto subjektom.

5. Pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) a d) tohto článku, zmluvná strana má možnosť vyžadovať od vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok počas obdobia, ktoré nemôže presiahnuť obdobie jedného roka a pristupovali k takému anualizovanému úroku ako k výplate úroku dokonca aj vtedy, ak v tomto období nedošlo k odpredaju, refundácii alebo náhrade.

6. Odlišne od odseku 1 písm. c) a d) tohto článku má zmluvná strana právo vylúčiť z definície výplaty úroku akýkoľvek príjem uvedený v tých ustanoveniach od podnikov alebo subjektov zriadených na jej území, pokiaľ investícia do pohľadávok takýchto subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) tohto článku nepresiahla 15% ich aktív. Podobne, odlišne od odseku 4 tohto článku, má zmluvná strana možnosť vylúčiť z definície výplaty úroku v odseku 1 tohto článku úrok vyplatený alebo pripísaný na účet subjektu uvedeného v článku 4 ods. 2 tejto dohody, ktorý nemal nárok na základe článku 4 ods. 3 tejto dohody a je zriadený na jej území, pokiaľ investícia takéhoto subjektu do pohľadávok uvedených v ods. 1 písm. a) tohoto článku nepresiahla 15% jeho aktív.

Vykonávanie takejto možnosti jednou zmluvnou stranou je záväzné pre druhú zmluvnú stranu.

7. Percentuálny podiel uvedený v ods. 1 písm. d) tohto článku a ods. 3 tohto článku je od 1. januára 2011 25%.

8. Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 písm. d) tohto článku a v odseku 6 tohoto článku sa určujú v závislosti od investičnej politiky stanovenej v pravidlách fondu alebo v registračných dokumentoch príslušných podnikov alebo subjektov a, v prípade, že chýbajú, s ohľadom na aktuálne zloženie aktív príslušných podnikov alebo subjektov.

Článok 6

Prechodné ustanovenia pre obchodovateľné dlhové cenné papiere

1. Počas prechodného obdobia uvedeného v článku 10 smernice, ale najneskôr do 31. decembra 2010, domáce a medzinárodné dlhopisy a ostatné obchodovateľné dlhové cenné papiere, ktoré boli po prvýkrát vydané pred 1. marcom 2001, alebo v prípade ktorých pôvodné emisné prospekty boli schválené príslušnými orgánmi v zmysle smernice Rady 80/390/EHS alebo zodpovednými orgánmi v tretích krajinách pred uvedeným dňom, sa nepovažujú za pohľadávky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) tejto dohody za predpokladu, že sa počínajúc 1. marcom 2002 nevydajú žiadne ďalšie emisie takýchto dlhových cenných papierov.

Ak sa počínajúc 1. marcom 2002 uskutoční ďalšia emisia vyššie uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera vydaného vládou alebo súvisiacim subjektom, ktorý koná ako správny orgán, alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou, ako je vymedzené v prílohe k tejto dohode, celá emisia takéhoto cenného papiera, pozostávajúca z pôvodnej emisie a akejkoľvek ďalšej emisie, sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) tejto dohody.

Ak sa počínajúc 1. marcom 2002 uskutoční ďalšia emisia vyššie uvedeného obchodovateľného dlhového cenného papiera vydaného akýmkoľvek iným emitentom,

na ktorého sa nevzťahuje druhý pododsek, takáto ďalšia emisia sa považuje za pohľadávku v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) tejto dohody.

2. Nič v tomto článku nebráni zmluvným stranám, aby zdaňovali príjem z obchodovateľných dlhových cenných papierov uvedených v odseku 1 v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi.

Článok 7

Postup pri vzájomnej dohode

Ak medzi zmluvnými stranami vzniknú ťažkosti alebo pochybnosti ohľadne vykonávania alebo výkladu tejto dohody, zmluvné strany prejavia maximálne úsilie vyriešiť záležitosť vzájomnou dohodou.

Článok 8 Dôvernosť

1. Všetky informácie poskytnuté a prijaté príslušným orgánom zmluvnej strany sú dôverné.

2. Informácie poskytnuté príslušnému orgánu zmluvnej strany nesmú byť použité bez predchádzajúceho písomného súhlasu druhej zmluvnej strany na žiadne iné účely než na účely priameho zdaňovania.

3. Poskytnuté informácie môžu byť sprístupnené len osobám alebo orgánom, ktoré sa zaoberajú priamym zdaňovaním, a použité týmito osobami alebo orgánmi len na takéto účely alebo na účely kontroly, vrátane rozhodnutia o prípadnom odvolaní. Na tieto účely môžu byť informácie sprístupnené na verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

4. Pokiaľ sa príslušný orgán zmluvnej strany domnieva, že informácie, ktoré dostal od príslušného úradu inej zmluvnej strany, sú pravdepodobne užitočné pre príslušný orgán iného členského štátu, môže tieto informácie odovzdať tomuto príslušnému orgánu so súhlasom príslušného úradu, ktorý informácie poskytol.

Článok 9 Nadobudnutie platnosti ‌

Táto dohoda nadobúda platnosť v tridsiaty deň od dňa, v ktorý si príslušné vlády navzájom písomne oznámili, že ústavné požiadavky vyžadované v ich jednotlivých štátoch boli splnené a jej ustanovenia nadobúdajú účinnosť odo dňa, od ktorého je uplatňovaná smernica podľa článku 17 ods. 2 a 3 smernice.

Článok 10 Ukončenie platnosti ‌

1. Táto dohoda zostáva v platnosti, pokým jej platnosť neukončí jedna zo zmluvných strán.

2. Každá zo zmluvných strán môže ukončiť platnosť tejto dohody tak, že to písomne oznámi druhej zmluvnej strane, pričom uvedie okolnosti, ktoré ju viedli k tomuto oznámeniu. V tomto prípade táto dohoda stráca platnosť 12 mesiacov po podaní oznámenia.

Článok 11

Uplatňovanie a pozastavenie uplatňovania

1. Uplatňovanie tejto dohody je podmienené prijatím opatrení, ktoré sú v súlade, alebo sú rovnocenné s tými, ktoré sú obsiahnuté v smernici alebo v tejto dohode a ich vykonávaním všetkými členskými štátmi Európskej únie, Spojenými štátmi americkými, Švajčiarskom, Andorrou, Lichtenštajnskom, Monakom a San Marinom a všetkými príslušnými závislými a pridruženými územiami členských štátov Európskeho spoločenstva, v tomto poradí a zabezpečením rovnakých dátumov vykonávania.

2. V zmysle postupu pri vzájomnej dohode stanoveného v článku 7 tejto dohody, uplatňovanie tejto dohody alebo jej častí môže byť pozastavené každou zo zmluvných strán s okamžitým účinkom, prostredníctvom oznámenia odovzdaného inej zmluvnej strane, v ktorom sú uvedené okolnosti vedúce k takémuto oznámeniu, a to v prípade, že sa prestane, dočasne alebo trvalo, uplatňovať smernica v súlade s právom Európskeho spoločenstva, alebo v prípade, že členský štát pozastaví uplatňovanie jeho vykonávacích

právnych predpisov. Vykonávanie dohody sa obnoví akonáhle prestanú platiť okolnosti vedúce k jeho pozastaveniu.

3. V zmysle postupu pri vzájomnej dohode, ustanoveného v článku 7 tejto dohody, každá zo zmluvných strán môže pozastaviť uplatňovanie tejto dohody prostredníctvom oznámenia odovzdaného inej zmluvnej strane, v ktorom sú uvedené okolnosti vedúce k takémuto oznámeniu, a to v prípade, že jedna z tretích krajín alebo jedno z území uvedených v ods. 1 prestane následne uplatňovať opatrenia uvedené v tomto odseku. Pozastavenie uplatňovania sa vykoná najskôr dva mesiace po oznámení. Uplatňovanie dohody sa obnoví akonáhle príslušná tretia krajina alebo územie obnoví opatrenia.

Na dôkaz toho podpísaní, náležite k tomu splnomocnení, podpísali túto dohodu.

Dané v slovenskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

V prípade odlišností výkladu jednotlivých jazykových znení je rozhodujúce anglické znenie. Za vládu Slovenskej republiky

Za vládu Montserrat

Príloha : Zoznam súvisiacich subjektov

Na účely článku 6 tejto dohody sa za „súvisiaci subjekt, ktorý koná ako správny orgán alebo ktorého úloha je uznávaná medzinárodnou zmluvou“ považujú tieto subjekty:

SUBJEKTY V RÁMCI EURÓPSKEJ ÚNIE:

Belgicko

– Vlaams Gewest (flámsky región)

– Région wallonne (valónsky región)

– Région bruxelloise/Brussels Gewest (bruselský región)

– Communauté française (francúzske spoločenstvo)

– Vlaamse Gemeenschap (flámske spoločenstvo)

– Deutschsprachige Gemeinschaft (nemecky hovoriace spoločenstvo)

Španielsko

– Xunta de Galicia (vláda autonómneho spoločenstva Galície)

– Junta de Andalucía (vláda autonómneho spoločenstva Andalúzie)

– Junta de Extremadura (vláda autonómneho spoločenstva Extremadury)

– Junta de Castilla- La Mancha (vláda autonómneho spoločenstva Castilla- La Mancha)

– Junta de Castilla- León (vláda autonómneho spoločenstva Castilla- Xxxx)

– Gobierno Foral de Navarra (vláda autonómneho spoločenstva Navarska)

– Govern de les Xxxxx Balears (vláda autonómneho spoločenstva Baleárskych ostrovov)

– Generalitat de Catalunya (vláda autonómneho spoločenstva Katalánska)

– Generalitat de Valencia (vláda autonómneho spoločenstva Valencie)

– Diputación General de Aragón (vláda autonómneho spoločenstva Aragonu)

– Gobierno de las Xxxxx Canarias (vláda autonómneho spoločenstva Kanárskych ostrovov)

– Gobierno de Murcia (vláda autonómneho spoločenstva Murcie)

– Gobierno de Madrid (vláda autonómneho spoločenstva Madridu)

– Gobierno de la Comunidad Autónoma del País Vasco/Euzkadi (vláda autonómneho spoločenstva Baskicka)

– Diputación Foral de Guipúzcoa (regionálna rada Guipúzcoa)

– Diputación Foral de Vizcaya/Bizkaia (regionálna rada Biskajska)

– Diputación Foral de Alava (regionálna rada Alavy)

– Ayuntamiento de Madrid (mesto Madrid)

– Ayuntamiento de Barcelona (mesto Barcelona)

– Cabildo Insular de Gran Canaria (ostrovná rada Gran Canarie)

– Cabildo Insular de Tenerife (ostorvná rada Tenerife)

– Instituto de Crédito Oficial (úradný úverový ústav)

– Instituto Catalán de Finanzas (finančný ústav Katalánska)

– Instituto Valenciano de Finanzas (finančný ústav Valencie)

Grécko

– Оργανισµός Тηλεπικοινωνιών Ελλάδος (národný telekomunikačný úrad)

– Оργανισµός Σιδηροδρόµων Ελλάδος (národná železničná spoločnosť)

– ∆ηµόσια Επιχείρηση Ηλεκτρισµού (štátna elektrárenská spoločnosť)

Francúzsko

– La Caisse d'amortissement de la dette sociale (CADES) (fond na úhradu dlhu sociálneho zabezpečenia);

– L'Agence française de développement (AFD) (francúzska rozvojová agentúra);

– Réseau Ferré de France (RFF) (francúzska železničná sieť);

– Caisse Nationale des Autoroutes (CNA) (národný diaľničný fond);

– Assistance publique Hôpitaux de Paris (APHP) (zväz verejných nemocníc parížskej oblasti);

– Charbonnages de France (CDF) (ústredie francúzskych štátnych spoločností na ťažbu čierneho uhlia);

– Entreprise minière et chimique (EMC) (štátna ťažobná a chemická spoločnosť).

Taliansko

– Regióny

– Provincie

– Obce

– Xxxxx Xxxxxxxx e Prestiti (fond vkladov a pôžičiek)

Lotyšsko

– Pašvaldības (miestne samosprávy)

Poľsko

– gminy (mestá a obce)

– powiaty (okresy)

– województwa (kraje)

– związki gmin (združenia miest a obcí)

– związki powiatów (združenia okresov)

– związki województw (združenia krajov)

– miasto stołeczne Warszawa (hlavné mesto Varšava)

– Agencja Restrukturyzacji i Modernizacji Rolnictwa (Agentúra pre reštrukturalizáciu a modernizáciu poľnohospodárstva)

– Agencja Nieruchomości Rolnych (Agentúra pre poľnohospodárske majetky)

Portugalsko

– Região Autónoma da Madeira (autonómna oblasť Madeira)

– Região Autónoma dos Açores (autonómna oblasť Azory)

– Mestá a obce

Slovensko

– mestá a obce

– Železnice Slovenskej republiky

– Štátny fond cestného hospodárstva

– Slovenské elektrárne

– Vodohospodárska výstavba

MEDZINÁRODNÉ SUBJEKTY:

– Európska banka pre obnovu a rozvoj

– Európska investičná banka

– Ázijská rozvojová banka

– Africká rozvojová banka

– Svetová banka/MBOR/MMF

– Medzinárodné finančné združenie

– Medziamerická rozvojová banka

– Rozvojová banka Rady Európy

– Euratom

– Európske spoločenstvo

– Andské rozvojové združenie

– Eurofima

– Európske spoločenstvo uhlia a ocele

– Nordická investičná banka

– Karibská rozvojová banka

Ustanovenia článku 6 sa nedotýkajú medzinárodných záväzkov, ktoré zmluvné strany mohli uzavrieť vo vzťahu k uvedeným medzinárodným subjektom.

SUBJEKTY V TRETÍCH KRAJINÁCH:

Tie subjekty, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

1. subjekt sa podľa vnútroštátnych kritérií jasne považuje za verejný subjekt;

2. takýto verejný subjekt je nekomerčným výrobcom, ktorý spravuje a financuje skupinu činností, hlavne poskytovaním nekomerčných tovarov a služieb určených v prospech Spoločenstva, ktoré sú účinne kontrolované vládou;

3. takýto verejný subjekt je veľkým a pravidelným emitentom dlhu;

4. príslušný štát je schopný garantovať, že takýto verejný subjekt nebude vykonávať predčasnú úhradu v prípade klauzúl o hrubej sume.

Document Metadata

Table of Contents

DOHODA

Document Metadata