č.: PUSR-2021/13313-26/87224

č.: PUSR-2021/13313-26/87224

Bratislava, 18. 11. 2021

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej iba „Pamiatkový úrad SR“) podľa § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„správny poriadok“) a § 18 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“) doručuje

V E R E J N O U V Y H L Á Š K O U

oznámenie o vydaní rozhodnutia:

Pamiatkový úrad SR, ktorý je podľa § 9 ods. 3 pamiatkového zákona miestne príslušným správnym orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou vykonávať štátnu správu vo veciach zverených mu týmto zákonom a podľa § 10 ods. 2 písm. e) pamiatkového zákona je vecne príslušný rozhodovať v prvom stupni v správnom konaní vo veciach zverených mu týmto zákonom na úseku ochrany pamiatkového fondu, vydáva podľa § 46 správneho poriadku toto

R O Z H O D N U T I E :

Pamiatkový úrad SR podľa § 18 ods. 2 pamiatkového zákona

v y h l a s u j e

o c h r a n n é p á s m o

Pamiatkovej zóny Kopčany, k. ú. Kopčany, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 91

a

nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Holíči, ktorá sa nachádza na ul. Zámocká 391/2 v Holíči, k. x. Xxxxx,

evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 613/1-34

(ďalej len „ochranné pásmo“).

V y m e d z e n i e ú z e m i a o c h r a n n é h o p á s m a

Predmetné ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia - okolia dvoch geograficky blízkych, historicky previazaných a z hľadiska pamiatkových hodnôt a kultúrno-spoločenského významu špecifických lokalít − Pamiatkovej zóny Kopčany (ďalej len „PZ Kopčany“) a národnej kultúrnej pamiatky kaštieľ s areálom v Holíči (ďalej len „ NKP Kaštieľ“). Ide o vzájomne sa prelínajúcu a na seba geograficky a historicky nadväzujúcu dnes prírodno- poľnohospodársku krajinu – prevažne nezastavanú časť extravilánu Obce Kopčany a Mesta Holíč. Vymedzenie ochranného pásma reflektuje najmä ochranu priestorového vzťahu medzi týmito dvoma pamiatkovými lokalitami - ochranu širšieho krajinného prostredia, ktoré vizuálne a logicky nadväzuje na areál NKP Kaštieľa v Holíči, a to formou čiastočne zachovanej barokovej komponovanej

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Cesta na Červený most 6

814 06 Bratislava

Slovenská republika

Tel.:x000 000 000 000

e-mail: xxxxxxxxx@xxxxxxxx.xxx.xx

xxx.xxxxxxxx.xx

krajiny presahujúcej až k PZ v Kopčanoch. Súčasťou vymedzenia ochranného pásma je aj širšie krajinné zázemie PZ Kopčany smerom k rieke Morave. Vymedzené spoločné krajinné zázemie je neoddeliteľnou súčasťou historického obrazu oboch pamiatkových lokalít.

Hranica ochranného pásma je vyznačená graficky na mapovej prílohe - „Vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej zóny Kopčany č. ÚZPF 91 a národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom č. ÚZPF 613/1-34 v meste Holíč“, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

Opis hranice ochranného pásma - vyhotovený na základe vektorových máp z októbra 2021: 206_Kopčany_102021_KN826197_3_8_I.dgn

206_Holíč_102021_KN816728_3_8_i.dgn

206_Holíč_102021_KN816728_1_1.dgn

Opis hranice ochranného pásma začína v najsevernejšom bode vymedzeného územia , v k. x. Xxxxx, ktorý tvorí severný roh parcely 13240 (komunikácia). Hranica ochranného pásma z tohto bodu pokračuje v smere hodinových ručičiek po východnej hranici uvedenej parcely (13240) a východnej hranici parcely 13278/4 až do styčného bodu parciel 13278/4, 13270 a 1452/1 (komunikácia - priestor železnice). Hranica ochranného pásma ďalej smeruje do styčného bodu parciel 1452/1 (komunikácia - priestor železnice), 1434 (komunikácia) a 1453 pretínajúc parcelu 1452/1 (komunikácia - priestor železnice). Ďalej smeruje hranica ochranného pásma po severných hraniciach parciel 1434 (komunikácia) a 1454/9 (komunikácia) a po východných hraniciach parciel 1454/9 (komunikácia) a 1434 (komunikácia) až do styčného bodu parciel 1434 (komunikácia), 1455/1 (komunikácia) a 949 (komunikácia). Z tohto bodu hranica ochranného pásma pokračuje po severnej, východnej a južnej hranici NKP Kaštieľ s areálom k.x. Xxxxx až do styčného bodu parciel 949 (komunikácia), 13312/3 (kanál Kýštor), 947 (kanál Kýštor), 948 (kanál Kýštor). Z uvedeného bodu hranica ochranného pásma pokračuje po východnej a južnej hranici parcely 947 (kanál Kýštor) až do styčného bodu parciel 947 (kanál Kýštor), 13312/3 (kanál Kýštor) a 13314/1. Odtiaľ hranica ochranného pásma pokračuje, pretínajúc parcelu 13314/1 do lomového bodu na východnej hranici parcely 13306/2 v blízkosti južného rohu tejto hranice. Hranica ochranného pásma ďalej pokračuje po južnej hranici parcely 13306/2 a po západnej hranici parcely 13317/1 až do SZ rohu tejto parcely. Odtiaľ, pretínajúc parcelu 13317/2 (komunikácia) smeruje hranica ochranného pásma do JV rohu parcely 13404 (kanál Kýštor) a pokračuje ďalej na západ po južnej hranici parcely 13404 (kanál Kýštor) a po západnej hranici tejto parcely.

Ďalej hranica ochranného pásma pokračuje v k. ú. Kopčany. Hranica ochranného pásma ďalej pokračuje po južných hraniciach parciel 3578, 3576 (komunikácia) a 3559/1 až do styčného bodu parciel 3559/1, 3542 a 1176/1 (kanál Kýštor). Potom hranica ochranného pásma pokračuje po hranici PZ Kopčany až do lomového bodu na východnej hranici parcely 3402/1. Odtiaľ hranica ochranného pásma pokračuje južným smerom po východnej hranici parciel 3402/1, 1175 a západným smerom po južných hraniciach parciel 1175, 5/2, 3398, 3401, 3407/12, 3404, 3406/2 až do styčného bodu parciel 3406/2, 3405/2 a 3407/3 (komunikácia). Odtiaľ hranica ochranného pásma, pretínajúc parcelu 3407/3 (komunikácia), smeruje do styčného bodu parciel 3407/3 (komunikácia), 3405/1 a 3406/1. Ďalej hranica ochranného pásma pokračuje západným smerom po južnej hranici parcely 3406/1, západnej hranici parcely 3407/1 a južnej hranici parcely 3374/2 až do jej JZ rohu. Tu sa hranica v oblúku stáča a smeruje na sever, resp. severovýchod po západných, resp. severozápadných a nakoniec severných hraniciach parciel 3374/2, 4351/2, 4351/1, 4351/2, 3411/1, 3408/1, 3411/3, 4352/2, 4352/1, 4352/2, 3411/3, 3413/1, 3407/1, 3413/2, 3407/1, 3411/4, 3074/2, 3411/4, 3407/1,

3407/32 (komunikácia), 3407/31 až do styčného bodu parciel 3407/31, 3418/5 a 3482/3 (rieka Morava). Ďalej hranica ochranného pásma pokračuje smerom na severovýchod, resp. juhovýchod sledujúc hranicu pamiatkovej zóny Kopčany.

Hranica ochranného pásma sa opäť vracia do k. x. Xxxxx. Hranica ochranného pásma PZ Kopčany a NKP Kaštieľ pokračuje po hranici PZ Kopčany až do lomového bodu na severozápadnej hranici parcely 12400/5. Odtiaľ pokračuje po severozápadnej hranici tejto parcely až do jej severného rohu, kde sa hranica ochranného pásma zalamuje a smeruje na juh po východnej hranici parcely 12400/5 až do južného rohu parcely 12520/12, kde sa hranica opäť zalamuje a smeruje na východ po severnej hranici parcely 12579 (komunikácia) až do styčného bodu parciel 12579 (komunikácia), 12520/12 a 12520/11. Odtiaľ pokračuje hranica ochranného pásma, pretínajúc parcely 12520/11 a 12520/9 (komunikácia) do lomového bodu na severnej hranici parcely 13281/1. Po severných hraniciach parciel 13281/1 a 13240 (komunikácia) smeruje hranica ochranného pásma do východiskového bodu opisu hranice , ktorým je severný roh parcely 13240 (komunikácia).

Súpis parciel KN registra „C“- podľa VKM z X. 2021 (len parcely ochranného pásma - t. j. bez parciel PZ Kopčany a NKP Kaštieľ)

k. x. Xxxxx

947

1434

1451

1452/1

1454/9

12400/5

12520/11

12520/9

12579

13240

13278/3

13278/4

13278/5

13281/1

13281/10

13281/12

13281/17

13281/18

13281/19

13281/2

13281/3

13281/4

13281/5

13281/6

13281/7

13281/8

13281/9

13283

13284

13287

13288

13292

13295/2

13296

13297

13298/1

13298/2

13300/1

13300/2

13306/2

13308/5

13308/6

13308/7

13308/8

13308/9

13309

13312/3

13317/1

13317/2

13404

k. ú. Kopčany

5/2

1175

3074/2

3374/2

3398

3400

3401

3402/1

3404

3406/1

3406/2

3407/1

3407/12

3407/30

3407/3

3407/31

3407/32

3407/4

3407/5

3407/8

3407/9

3408/1

3410

3411/1

3411/3

3411/4

3413/1

3413/2

3414

3559/1

3559/2

3559/3

3576

3577

3578

4351/1

4351/2

4352/1

4352/2

Vyššie uvedený súpis parciel ako aj grafická mapová príloha tohto rozhodnutia sú vyhotovené na základe vektorovej mapy k. ú. Kopčany a k. x. Xxxxx, poskytnutej Informačným systémom katastra nehnuteľností Úradu geodézie a kartografie a katastra SR, na základe Dodatku č. 2 k Zmluve

o poskytovaní vybraných údajov z informačného systému katastra nehnuteľností č. 123/218/LPO z marca 2021. Zmeny v údajoch z katastra nehnuteľností od uvedeného dátumu musia byť zohľadnené.

V y m e d z e n i e p o d m i e n o k o c h r a n y

Podmienky ochrany a ich ciele:

1. Ochranné pásmo je nástrojom na ochranu a usmernený rozvoj prostredia - okolia PZ Kopčany, prostredia - okolia NKP Kaštieľ, ako aj ochranu priestorového krajinného vzťahu medzi nimi.

2. Cieľom ochranného pásma vo vzťahu k PZ Kopčany je:

2.1 Zachovanie jestvujúceho charakteru okolia - prostredia PZ Kopčany, t. j. vo forme prírodno- poľnohospodárskej krajiny, za účelom zabezpečenia plynulého prechodu (prepojenia) chránenej historickej štruktúry (pamiatkovej zóny) do krajiny v jej okolí. Prírodno-poľnohospodárska krajina je z hľadiska ochrany pamiatkového fondu najvhodnejším prostredím pamiatkovej zóny Kopčany.

2.2 Zabezpečenie doložených i potenciálnych (veľmi pravdepodobných) archeologických nálezísk v okolí PZ Kopčany (ako mimoriadne významnej archeologickej lokality), keďže je zrejmé, že archeologické nálezy na území pamiatkovej zóny súvisia s rozsiahlejšou štruktúrou historického osídlenia v jej okolí. (Územie ochranného pásma je možné považovať za súčasť historickej - veľkomoravskej - Mikulčicko-kopčianskej aglomerácie, ktorá nebola po svojom zániku, zač. 10. stor. už prakticky osídlená, a preto je jej archeologické dedičstvo zachované v relatívne neporušenom a autentickom stave.)

2.3 Ochrana širokej prírodno-poľnohospodárskej krajiny, ako najvhodnejšieho prostredia mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky z obdobia Veľkej Moravy Kostola sv. Margity Antiochijskej (nachádzajúcej sa na území pamiatkovej zóny). Ide o zachovanie takého stavu širokého prostredia kostola (a okolitých archeologických nálezísk), ktorý nebude prekážkou zápisu lokality do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (Zoznam SD), o ktorý sa Slovenská republika spoločne s Českou republikou dlhodobo usilujú. Ochrana širokého okolia veľkomoravskej lokality je teda vnímaná ako jedna zo základných podmienok zápisu tohto historického územia do Zoznamu SD. Narušenie jeho prostredia by tieto snahy zmarilo. (Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je jediná zachovaná murovaná cirkevná veľkomoravská stavba a s vysokou pravdepodobnosťou tiež najstaršia stojaca architektúra v Naddunajsku mimo hranice bývalej Rímskej ríše.)

2.4 Zachovanie okolia PZ Kopčany v podobe, ktorá vytvorí najlepšie predpoklady pre prezentáciu a revitalizáciu prvkov barokovej komponovanej krajiny a ponechá možnosť pre prípadnú revitalizáciu časti prvkov pôvodnej krajiny okolia rieky Moravy. Prípadná revitalizácia prvkov barokovej komponovanej krajiny na území ochranného pásma môže následne nadviazať na postupne obnovované prvky tohto typu na území pamiatkovej zóny.

3. Cieľom ochranného pásma vo vzťahu k NKP Kaštieľ je:

3.1 Zabezpečenie plynulého prechodu (prepojenia) chráneného historického areálu kaštieľa v Holíči do voľnej krajiny, západne od tejto NKP (smerom do nivy rieky Moravy). Súčasná prírodno- poľnohospodárska krajina predstavuje prirodzenú väzbu záhrad kaštieľa na okolitú krajinu a z hľadiska ochrany pamiatkového fondu je chápaná ako najvhodnejšie prostredie NKP Kaštieľ.

3.2 Zachovanie takého stavu okolia NKP Kaštieľ s areálom, ktorý bude rešpektovať formálno- estetickú hodnotu kaštieľa a parku ako ústredných kompozičných bodov pôvodnej barokovej krajiny, realizovanej v 2. pol. 18. storočia.

3.3 Zachovanie takého stavu okolia NKP Kaštieľ s areálom, v súvislosti s prírodno-poľnohospodárskou krajinou s barokovými prvkami priamo nadväzujúcou na areál NKP Kaštieľ, ktorý bude čo najpodobnejší stavu v najvýznamnejšom historickom období tejto NKP − t. j. v 2. pol. 18. storočia. Súčasný stav, pôvodne barokovej, krajiny sa považuje, z hľadiska pamiatkovej ochrany, za taký, ktorý je možné pomerne jednoduchými zásahmi (napr. obnova trojzubca komunikácií s alejami) revitalizovať do podoby blízkej barokovej podobe krajiny.

4. Cieľom ochranného pásma, smerom k ochrane priestorového krajinného vzťahu medzi PZ Kopčany a NKP Kaštieľ), je:

4.1 Zachovanie (historicky daného) prepojenia pamiatkových lokalít (PZ Kopčany a NKP Kaštieľ) prostredníctvom prírodno-poľnohospodárskej (t. j. voľnej, nezastavanej) krajiny.

4.2 Zachovanie súvislostí medzi historickými prvkami pamiatkovej zóny a historickými prvkami areálu NKP Kaštieľ. A to s ohľadom na fakt, že ide o pôvodné súčasti celistvo komponovanej barokovej krajiny vytvorenej v 2. pol. 18. storočia. Vzťah týchto dvoch území (pričom každému z nich v súčasnosti prisudzujeme osobitnú kultúrno-historickú hodnotu) bol vnímaný ako dôležitý už v 2. pol.

18. storočia, keď bola oblasť so starobylým Kostolom sv. Margity Antiochijskej cielene zahrnutá (barokovým architektom) do širšej komponovanej krajiny.

5. Na území ochranného pásma je potrebné zachovať (nenarúšať) charakter prírodno- poľnohospodárskej (voľnej) krajiny, t. j. charakter „nezastavaného územia“.

10. Na území ochranného pásma je stavebná činnosť obmedzená. Prípadná stavebná činnosť je možná len:

5.1 V rozsahu údržby a nevyhnutných úprav jestvujúcej infraštruktúry na území ochranného pásma (cestné komunikácie, železničná trať, vodohospodárske objekty, infraštruktúra súvisiaca s poľnohospodárskou činnosťou, energetická infraštruktúra, infraštruktúra súvisiaca s letiskom a pod.). Tieto úpravy nesmú narušiť jestvujúce a potenciálne archeologické náleziská na území ochranného pásma PZ Kopčany a NKP Kaštieľ.

5.2 V rozsahu plánovanej infraštruktúry podľa záväzných častí platných územných plánov. Je však nevyhnutné, aby tieto činnosti posúdil Krajský pamiatkový úrad Trnava (ďalej len „KPÚ Trnava“). KPÚ Trnava stanoví podmienky, za ktorých bude možné tieto (prípadné) úpravy realizovať, tak aby bolo prostredie pamiatkovej zóny a NKP Kaštieľ čo najmenej narušené. KPÚ Trnava zároveň stanoví podmienky tak, aby neboli narušené jestvujúce, ako aj potenciálne archeologické náleziská na území ochranné pásmo.

5.3 V súvislosti s takými zámermi rozvoja cestovného ruchu, rekreácie a športu, ktoré:

Nenarušia celkový charakter územia ochranné pásmo ako prírodno-poľnohospodárskej (voľnej, nezastavanej) krajiny.

Nenarušia jestvujúce a potenciálne archeologické náleziská na území ochranného pásma.

Neznemožnia revitalizáciu historických krajinných štruktúr, resp. neznemožnia prípadnú budúcu obnovu konkrétnych prvkov barokovej komponovanej krajiny (Ak prvky barokovej komponovanej krajiny budú v priestore ochranného pásma obnovené – napríklad trojzubec alejí – budú následne, z hľadiska pamiatkovej ochrany, považované za súčasť základnej kompozično-priestorovej hodnoty prostredia NKP Kaštieľ aj PZ Kopčany).

Budú priamo súvisieť s prezentáciou pamiatkových, kultúrnych a prírodných hodnôt širšieho priestoru: Mikulčice (Česká republika) - Kopčany – Holíč.

Budú realizované na základe jednotnej koncepcie pre celé územie ochranného pásma. Takáto koncepcia musí byť konzultovaná a schválená KPÚ Trnava. Vylúčené sú samostatné zámery - bez koncepčného vyhodnotenia celého priestoru ochranného pásma a určenia jednotnej stratégie .

6. V prípade požiadaviek na zmenu súčasného funkčného využitia územia ochranného pásma, je potrebné rešpektovať prevažujúci charakter prírodno-poľnohospodárskej krajiny. Je možné orientovať sa na rozvoj cestovného ruchu, rekreácie, športu. Zároveň je potrebné zamerať sa na prezentáciu archeologických nálezísk, kultúrno-historických a prírodných hodnôt územia a podporiť ideu prepojenia areálu kaštieľa a PZ Kopčany resp. Archeoparku Mikulčice – Kopčany.

7. Situovanie prípadných prevádzok a zariadení na území ochranného pásma je možné vo veľmi obmedzenej miere, len v súvislosti s vyššie uvedeným možným funkčným využitím územia ochranného pásma. Prípadné nové objekty musia svojou hmotou rešpektovať predovšetkým mierku

najmenších stavebných objektov - kultúrnych pamiatok - v chránenom území (t. j. Kostola sv. Xxxxxxx, prípadne Kačenárne).

8. V súvislosti s prezentáciou kultúrnych a prírodných hodnôt územia, resp. prípadným rozvojom cestovného ruchu, rekreácie, športu je v primeranej miere možné situovať v ochrannom pásme drobné stavby s cieľom zvýšenia atraktivity územia.

9. Materiálové a farebné riešenie prípadných nových prvkov na území ochranné pásmo (napr. mobiliár, povrchy komunikácií) je potrebné navzájom zosúladiť tak, aby vytvárali jeden kontinuálny celok rezonujúci s prírodným a historickým charakterom lokality (nadviazať na úspešné, ocenené, realizácie v PZ Kopčany).

10. Z územia ochranného pásma sú vylúčené všetky funkcie negatívne ovplyvňujúce integritu prostredia a také, ktorých následkom by bola zvýšená hlučnosť, svetelný smog, prašnosť, tvorba exhalátov a pod.

11. Na území je vylúčená veľkoplošná a veľkoobjemová a viacpodlažná zástavba vytvárajúca jednoliate, veľké stavebné hmoty.

12. Na území ochranného pásma sú výškové stavby nežiadúce. Prípadné stavby tohto druhu napr. v súvislosti so železničnou traťou, energetickými sústavami a pod. je potrebné obmedziť na nevyhnutné minimum. Umiestňovanie takýchto stavieb v ochrannom pásme PZ Kopčany a NKP Kaštieľ musí posúdiť KPÚ Trnava vzhľadom na prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkového územia, vzhľadom na ochranu a prezentáciu archeologických nálezísk ako aj vzhľadom na zachovanie historických prvkov na území ochranného pásma, tvoriacich súčasť prostredia kultúrnych pamiatok a pamiatkového územia.

13. Prípadné nové štruktúry musia rešpektovať hodnoty kultúrnych pamiatok, ktorých prostredie (okolie) spoluvytvárajú. Nesmú vnášať do prostredia (okolia) kultúrnych pamiatok - t. j. územia prírodného a historického charakteru - prvky a systémy usporiadania, ktoré by ho vizuálne narúšali.

14. Umiestňovanie reklamných stavieb na území ochranného pásma podlieha vyjadreniu KPÚ Trnava. Umiestňovanie takýchto stavieb je na území ochranného pásma výrazne obmedzené a vždy dočasné. Pokiaľ KPÚ Trnava takéto stavby povolí, zároveň určí aj termín na odstránenie stavby a uvedenie miesta do pôvodného stavu. Na území ochranného pásma je možné umiestňovať len také reklamy, ktoré súvisia s obnovou pamiatkového územia, kultúrnych pamiatok, prípadne súvisia s lokálnymi kultúrno-spoločenskými aktivitami. Reklamné stavby nesmú mať taký charakter a nesmú byť umiestňované tak, aby poškodzovali prostredie (okolie) PZ Kopčany a kultúrnych pamiatok. Reklamné stavby nesmú poškodzovať archeologické náleziská.

15. Umiestňovanie trvalých informačných systémov súvisiacich s kultúrno-historickými a prírodnými hodnotami územia musí byť riešené v rámci jednotnej koncepcie pre celé územie ochranné pásmo, ktorá musí byť schválená KPÚ Trnava.

16. V prípade zámerov na úpravy (zmeny, odstránenie, výsadba) akýchkoľvek prírodných prvkov (solitérne dreviny, línie zelene, brehové porasty a pod.) alebo stavebných prvkov (komunikácie, kanále, mosty, oporné múry a pod.) na území ochranného pásma, prípadne akýchkoľvek zámerov zasahujúcich do úprav tokov, kanálov, odtokových jarkov (úprava brehov, korýt) a tiež zámerov zasahujúcich do lokálnej morfológie terénu (depresie, vyvýšeniny, terénne vlny a pod.) je tieto potrebné najprv vyhodnotiť KPÚ Trnava z hľadiska ich prípadnej súvislosti (príslušnosti) k barokovej komponovanej krajine.

17. Akékoľvek zásahy (lokálne aj plošné) do systému zelene na území ochranného pásma musia byť posúdené KPÚ Trnava. Rozsiahlejšie zmeny systému zelene v ochrannom pásme môžu byť realizované len na základe celkovej koncepcie systému zelene pre celé územie ochranného pásma (a to v nadväznosti na systém zelene na území PZ Kopčany a v areáli NKP Kaštieľ), ktorú schváli KPÚ Trnava. V trvalých výsadbách je potrebné uprednostňovať tradičný sortiment domácich druhov drevín. (Systém zelene v OP tvoria najmä: solitérne rastúce stromy, aleje, líniové brehové porasty

/popri jestvujúcich a zaniknutých tokoch/, plochy lužných lesov, zeleň mokradí, zeleň lemujúca vodné plochy, trávnaté /lúčne/ plochy, plochy s vysokou porastovou štruktúrou.)

18. Je potrebné vylúčiť akúkoľvek konkurenčnú výsadbu, ktorá potlačí, čiastočne prekryje, či zneprehľadní vnímanie revitalizovanej barokovej zelene v krajine.

19. Prvky barokovej komponovanej krajiny sú považované za také prvky územia, ktoré významne prispievajú k zachovaniu najvhodnejšej podoby prostredia PZ Kopčany a NKP Kaštieľ v Holíči. Možné sú len také ich úpravy, ktoré v krajine zachovajú, resp. posilnia ich význam a nebudú smerovať k ich potlačeniu alebo zániku. Revitalizácia prvkov barokovej krajiny je žiadúca. Aj takéto zámery však KPÚ Trnava posúdi z hľadiska ochrany iných, starších, kultúrnych vrstiev v území (napr. jestvujúcich a potenciálnych archeologických nálezísk) a individuálne určí priority pamiatkovej ochrany v konkrétnych prípadoch tak, aby prostredie PZ Kopčany a NKP Kaštieľ nebolo narušené.

20. Rozsiahlejšie zmeny v systéme obhospodarovania poľnohospodárskych plôch (napr. výraznejšia zmena pomeru plôch ornej pôdy voči zatrávnených plochám a podobne) na území ochranného pásma musia byť posúdené KPÚ Trnava. Tieto otázky je potrebné posudzovať aj z dôvodu možného poškodenia (doposiaľ neobjavených) archeologických nálezov orbou.

21. Údržba, úpravy a zámery revitalizácie týkajúce sa vodných tokov, kanálov a odvodňovacích jarkov a tiež reliktov po zaniknutých vodných tokoch na území ochranného pásma musia byť posúdené KPÚ Trnava. Predmetom posúdenia budú vplyvy navrhovaných zmien na vodný režim (toku, kanálu, jarku), tvar koryta a brehov, brehovú zeleň s ohľadom na historický stav týchto prvkov územia, keďže systém vodných tokov, kanálov a odvodňovacích jarkov bol taktiež dôležitou súčasťou barokovej komponovanej krajiny a ako taký je dôležitou súčasťou prostredia PZ Kopčany a NKP Kaštieľ.

22. Činnosti súvisiace so základnou údržbou objektov a zariadení správcom vodného toku nie sú obmedzené.

23. Požiadavky na prípadnú lesohospodársku činnosť na území ochranné pásmo posúdi KPÚ Trnava z hľadiska potreby ochrany reliktov krajiny so zachovaným pôvodným charakterom. Relikty pôvodnej krajiny spred novodobej regulácie Moravy (napr. zalesnené oblasti pôvodných riečnych meandrov) sú tými prvkami územia, ktoré významne prispievajú k zachovaniu najvhodnejšej podoby prostredia PZ Kopčany resp. prostredia NKP Kostol sv. Margity Antiochijskej (nachádzajúcej sa na území pamiatkovej zóny ).

24. Prípadné zámery na revitalizáciu pôvodného charakteru krajiny v nive Moravy (pôvodné meandre vodných tokov, mokrade a pod.) sú v súlade so záujmami pamiatkovej ochrany. Podobné zámery je ale potrebné posúdiť KPÚ Trnava z hľadiska potenciálnych archeologických nálezísk, a tiež z hľadiska ochrany prvkov barokovej komponovanej krajiny (medzi ktoré napr. patria aj niektoré úseky regulovaných vodných tokov).

25. Na území ochranného pásma (najmä v časti západne od PZ Kopčany - smerom k rieke Morave) je vylúčená možnosť ťažby piesku alebo hliny, pretože takáto činnosť by mohla ohroziť potenciálne archeologické nálezy.

26. Územie ochranného pásma je potrebné využívať tak, aby bola zabezpečená ochrana archeologických nálezov a situácií v ich pôvodných nálezových situáciách, čím sa zabezpečí zachovanie ich vedeckého potenciálu a možnosť ich pamiatkovej ochrany a aj prípadnej prezentácie v budúcnosti.

ODÔVODNENIE

Pamiatkový úrad SR (ďalej tiež „správny orgán“) začal správne konanie vo veci vyhlásenia ochranného pásma na základe podnetu Krajského pamiatkového úradu Trnava (ďalej len „KPÚ Trnava“). Správny orgán posúdil podnet z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom - vykonal miestne zisťovanie, následne analyzoval pamiatkové hodnoty v predmetných lokalitách vo vzťahu k potrebe

ochrany ich okolia – prostredia a vyhodnotil podnet KPÚ Trnava ako opodstatnený. V zmysle § 18 ods. 1 pamiatkového zákona vypracoval materiál „Návrh na vyhlásenie ochranného pásma pamiatkovej zóny Kopčany a národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Meste Holíč“ (ďalej len „Návrh na vyhlásenie“) - č. PUSR-2021/13313-2/49616 – ako odborný podklad pre správne konanie.

Odôvodnenie rozsahu, účelu a cieľa ochranného pásma

Predmetné ochranné pásmo, je vymedzené na ochranu okolia a usmernenie vývoja prostredia dvoch geograficky blízkych, historicky previazaných a z hľadiska pamiatkových hodnôt a kultúrno- spoločenského významu špecifických lokalít − PZ Kopčany a NKP Kaštieľ v Holíči. Ide o vzájomne sa prelínajúcu a na seba geograficky a historicky nadväzujúcu prírodno-poľnohospodársku krajinu – toho času prevažne nezastavaný extravilán Obce Kopčany a Mesta Holíč. Vymedzenie územia ochranného pásma reflektuje najmä ochranu priestorového vzťahu medzi týmito dvoma pamiatkovými lokalitami –- ochranu ich širšieho krajinného prostredia, ktoré vizuálne a logicky nadväzuje na NKP - Kaštieľ s areálom v Holíči, a to formou čiastočne zachovanej barokovej komponovanej krajiny presahujúcej až k PZ Kopčany. Toto spoločné krajinné zázemie je neoddeliteľnou súčasťou historického obrazu oboch súčastí pamiatkového fondu.

Územie ochranného pásma zahŕňa priestorový pás široký cca 0,9 až 1,1 km medzi dvoma pamiatkovými lokalitami − PZ Kopčany a NKP Kaštieľ a ďalej zahŕňa územie medzi západnou (resp. severozápadnou) hranicou PZ Kopčany a riekou Moravou.

Ochranné pásmo je týmto spôsobom de facto tvorené dvoma oddelenými časťami – prvá časť zahŕňa územie medzi PZ Kopčany a NKP Kaštieľ (A − východná časť ochranného pásma), druhá časť zahŕňa územie medzi PZ Kopčany a riekou Moravou (B − západná časť ochranného pásma).

A – územie medzi PZ Kopčany a NKP Kaštieľ

Šírka územia ochranného pásma v jeho východnej časti je cca 1 km čo vychádza z veľkostí (šírok) samotných chránených lokalít (teda PZ Kopčany aj NKP Kaštieľ), pričom severná hranica tejto časti ochranného pásma v princípe rešpektuje hranice parciel v mape určeného operátu (parcely registra

„E“) a južná hranica tejto časti ochranného pásma je vedená zväčša po južnom brehu kanála Kýštor. Takýmto vymedzením ochranného pásma je zachytená podstatná časť pôvodnej barokovej komponovanej krajiny v oblasti pôvodného „trojzubca“ alejí spolu s historickým vodným systémom.

B – územie medzi PZ Kopčany a riekou Moravou

Západná časť je zahrnutá do územia ochranného pásma z dôvodu, že oblasť je integrálnou súčasťou širšieho územia, ktoré bolo vo veľkomoravskom období bezprostredne orientované na vtedajšie centrum Valy pri Mikulčiciach. Ide preto o oblasť s vysokým archeologickým potenciálom (možnosť nálezov z obdobia Veľkej Moravy a starších). Zároveň ide o územie s pozostatkami pôvodnej krajiny (spred novodobej regulácie rieky Morava), ktorá na západnej strane uzatvárala priestor barokovej komponovanej krajiny v oblasti medzi Kopčanmi a Holíčom. Formálne je západná a severná hranica tejto časti ochranného pásma vedená telesom ľavobrežnej hrádze rieky Moravy. Južná hranica tejto časti ochranného pásma zas sleduje meandre vodných tokov (či už zavodnených alebo zaniknutých, bez vody).

Dôvodom pre vyhlásenie ochranného pásma v predmetnej lokalite v navrhovanom rozsahu je skutočnosť, že v navzájom susediacich katastroch – k. ú. Kopčany a k. x. Xxxxx – sa nachádza niekoľko mimoriadnych – svojho druhu jedinečných národných kultúrnych pamiatok a pamiatkové územie, ktorých prezentácia si vyžaduje zachovanie takého prostredia, ktoré najviac konvenuje ich historickému – v minulosti prirodzenému okoliu. Obe lokality – PZ Kopčany a NKP Kaštieľ v Holíči sú od seba vzdialené cca 3,0 km a existujúci priestorový vzťah medzi nimi, nie je len geografický, morfologický krajinný ale predovšetkým historicky podmienený. Pamiatkový úrad SR analyzoval potrebu ochrany jednotlivých súčastí tohto výnimočného územia s výskytom mimoriadne vzácnych

a ojedinelých súčastí pamiatkového fondu a pristúpil k návrhu spoločného ochranného pásma, práve z dôvodu vzájomne sa prelínajúcich a na seba nadväzujúcich morfologicko-geografických, architektonických, urbanistických, krajinných a historických javov;

Pamiatkové hodnoty v predmetnom území:

PZ Kopčany – lokalita bola historicky súčasťou jedného z najvýznamnejších veľkomoravských centier, tzv. Mikulčicko-kopčianskej aglomerácie, ktorá je predmetom spoločnej nominácie Slovenskej republiky a Českej republiky na zápis do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch – pravdepodobne jediná dosiaľ stojaca murovaná cirkevná stavba z obdobia Veľkej Moravy a s vysokou pravdepodobnosťou tiež najstaršia stojaca architektúra v Naddunajsku mimo hranice bývalej Rímskej ríše; predstavuje ústrednú hodnotu v predmetnej pamiatkovej zóne. V 2. pol. 10. storočia jadrá staršieho osídlenia veľkomoravskej Mikulčicko-Kopčianskej oblasti zanikajú a pôvodné centrum − hradisko Valy postupne pustne. Okolie Kostola sv. Margity Antiochijskej zostáva najdlhšie obývané. Až po vzniku a stabilizovaní Uhorského kráľovstva postupne preberá funkciu centra oblasti Holíč, resp. holíčsky hrad.

Archelogické náleziská súvisiace s veľkomoravským obdobím v PZ Kopčany a jej okolí – predstavujú nálezové situácie rozsiahlejšej veľkomoravskej štruktúry historického osídlenia s presahom za hranice do ČR (Mikulčicko – Kopčianska aglomerácia): poloha „Za kaštieľom“, poloha „Medzi kanálmi“, poloha „Kostol sv. Margity Antiochijskej“, poloha „Za Novou struhou“, poloha „Za rybníkom“, poloha „Pri Kačom kanáli“, poloha „Za jazerom pri sv. Xxxxxxx“, poloha „Kačenáreň“. Novodobý archeologický výskum lokality preukázal starobylosť a výnimočnú historickú hodnotu celej oblasti. Pamiatková hodnota mimoriadne významnej archeologickej lokality minimálne celoslovenského významu bola formálne vyjadrená vyhlásením oblasti v roku 2008 za pamiatkovú zónu . Logickým pokračovaním snáh o ochranu a prezentáciu tohto územia je práve slovensko - český projekt medzinárodného Archeoparku Mikulčice – Kopčany. Novou rozsiahlou predpokladanou archeologickou lokalitou – predpokladaným archeologickým náleziskom - je poloha „Hrúdy“, ležiaca mimo pamiatkovej zóny v priestore navrhovaného ochranného pásma.

Kačenáreň a jazero na odchyt divých kačíc, tzv. Rybník – objekty hospodárskeho zamerania, ktoré slúžili cisárskemu zámku v Holíči a boli súčasťou kompozície barokovej krajiny, a popri svojej primárnej funkcii slúžili tiež ako výletný cieľ obyvateľov panstva – Objekty Kačenárne a odchytového rybníka sú historickým dokladom rozvoja obce Kopčian v období prechodu na moderný typ hospodárstva za Františka Štefana I. Lotrinského. Sú dochovanou pamiatkou jedinečného a na svoju dobu moderného a na území Slovenska raritného odchytového hospodárstva, vytvoreného priamo podľa holandských vzorov – zároveň sú dokladom činnosti Habsburgovcov v tomto kraji. Odchytový rybník divokých kačíc bol upravnený ako xxxxx xxxx (pasca na vtáky) v polovici 18. stor., na mieste pôvodného rybníka nepravidelného tvaru. Objekt Kačenárne slúžil na spracovanie ulovených vtákov. Objekty boli situované ako cielené body v barokovej krajine – v línii ústrednej aleje smerujúcej od Kaštieľa v Holíči do Kopčian – ku Kostolu sv. Margity Antiochijskej.

NKP kaštieľ s areálom v Holíči – jediné cisárske sídlo na území Slovenskej republiky – predstavuje jedinečný príklad architektúry cisárskeho sídla s areálom záhrad a hospodárskych budov s presahom do komponovanej barokovej krajiny, siahajúcej od Holíča až do lokality Kopčian – (kde bol, okrem vyššie uvedených objektov, vybudovaný tiež cisársky žrebčín, dnes chránený ako národná kultúrna pamiatka):

História opevneného cisárskeho zámku siaha do ďalekej minulosti. V poveľkomoravskom období bola predmetná oblasť v 10. storočí obsadená starouhorským kmeňovým zväzom až k rieke Morave napriek tomu, že oblasť bola zamokrená s charakteristická brodmi, močiarmi a ramenami potokov, vo veľkomoravskom období využívanými a udržiavanými z dôvodu obrany pred ohrozením. Územie okolo Holíča sa po zániku Veľkej Moravy stalo súčasťou pohraničného pásma formujúcich sa štátov

- českého a uhorského. Oblasť Holíča sa z niekdajšej centrálnej polohy Veľkomoravskej ríše ocitla v okrajovej - pohraničnej polohe Uhorského kráľovstva.

Z dôvodu ochrany pohraničnej oblasti a potreby ekonomickej a vojenskej kontroly miesta križovania rieky a nadväzných ťažko prechodných zamokrených oblastí, ako aj dôležitej obchodnej cesty bola v tomto priestore pravdepodobne už v 12. stor. vybudovaná nová pevnosť - nížinný vodný hrad v dnešnom Holíči. V počiatočnej fáze bol Holíčsky hrad obohnaný zemným valom s palisádovým opevnením a hradné budovy mali drevenú konštrukciu. Išlo o pohraničnú pevnosť ležiacu na významnej obchodnej komunikácii. Hrad bol postavený ako vojenská pevnosť na samom okraji nivy tak, aby strategicky využil ťažko prechodné zamokrené územie s vysokou hladinou spodnej vody.

Významná zmena v usporiadaní oblasti Kopčany – Holíč nastáva so zámermi F. Š. Lotrinského od tretiny 18. storočia, kedy sa prepojením ekonomických aktivít, architektúry a krajinného plánovania podarilo vytvoriť z tohto územia ucelený hospodársky a kultúrno-reprezentačný priestor. Tento komplex mal svoje vyjadrenie ekonomické – v ekonomickej prosperite oblasti a mal taktiež vyjadrenie priestorovo-architektonické v kvalite usporiadania architektúry a priľahlej krajiny.

Východiskovým bodom týchto zámerov bola veľkoryso komponovaná renesančná protiturecká pevnosť v Holíči s bastiónovým opevnením hviezdicovitého tvaru a s hospodárskymi budovami, centrom ktorej bol uzavretý švorkrídlový objekt - samotný hrad - chránený vonkajšou a vnútornou vodnou priekopou. V čase odkúpenia hradu F. Š. Lotrinským bol areál spustnutý, bolo preto potrebné ho opraviť a tiež prispôsobiť novým potrebám cisárskej rodiny. Prestavba sa nakoniec nedotkla len samotného objektu hradu, ale sa rozrástla na komplexné formovanie širokej krajiny. Koncepcia tejto krajiny je pomerne jednoduchá ale jej mierka je veľkorysá. Cieľom barokovej krajiny bolo vytvorenie významuplného celku – prepojenie stavebných a krajinných prvkov s cieľom

„ovládnutia“ - sprístupnenia, až „zobytnenia“ „divokej prírody“ - močiarnej nivnej krajiny.

Podľa § 18 pamiatkového zákona sa ochranné pásmo vyhlasuje na ochranu okolia – prostredia objektov národných kultúrnych pamiatok, pamiatkových zón alebo pamiatkových rezervácií - t. j. súčastí pamiatkového fondu. Zachovaním primeraného okolia pamiatkového fondu, resp. vhodným usmerňovaním budúceho rozvoja v takto vymedzenom území ochranného pásma sa sleduje dosiahnutie vhodnej prezentácie pamiatkových hodnôt pamiatkového fondu, čím sa chránia hodnoty pamiatok samotných. Nie je však podmienkou aby vymedzené okolie ako také, samo pamiatkovými hodnotami disponovalo.

V prípade predmetného ochranného pásma ide o výnimočnú situáciu, kedy vymedzené okolie – priestorový vzťah medzi lokalitami: PZ v Kopčanoch a NKP Kaštieľ v Holíči reprezentuje torzo barokovej krajiny, komponovanej podľa osi symetrie prechádzajúcej nádvorím kaštieľa v Holíči a smerujúcej hlboko do krajiny v nive rieky Moravy smerom k PZ v Kopčanoch. Ochrana priestoru medzi týmito lokalitami má teda zabezpečiť nie len vhodnú prezentáciu pamiatkových hodnôt PZ Kopčany a NKP Kaštieľ, pre ktoré bola baroková krajina historicky prirodzeným prostredím ale vytvára aj predpoklad, ako udržať taký charakter prostredia, ktorý vytvorí podmienky pre čiastkovú revitalizáciu samotnej – dodnes v území čitateľnej barokovej krajiny. Táto vo vymedzenom priestore ochranného pásma existujúce jednotlivé objekty dnešného pamiatkového fondu do svojej kompozície zahrnula;

Baroková komponovaná krajina -

Jadrom kompozície barokovej krajiny bol kaštieľ v Holíči. Cieľom premeny voľnej krajiny bolo jej zjednotenie - akoby išlo o krajinu naplánovanú, stelesňujúcu „vyšší poriadok", čo bolo dosiahnuté zapojením prvkov územia - nových ale aj existujúcich tak, aby spolu vytvárali dojem jedného celku. Dojem „vyššieho poriadku“ v krajine sa dosahoval geometrickými prostriedkami - priamočiarosťou komunikácií, komponovaním podľa formálnej osi, využitím symetrie - teda prostriedkami výrazne kontrastujúcimi s prírodnými organickými líniami (napr. voľne meandrujúcimi ramenami Moravy).

Išlo o jednoznačné, „zrozumiteľné“ funkčné aj významové prepojenia medzi dôležitými bodmi a oblasťami v krajine. Barokový architekt sa teda snažil o zakomponovanie zložitých prirodzených vzťahov do jednoduchého geometrického vzorca - tak aby vzťahy v krajine nepôsobili „náhodne“, ale naopak, aby pôsobili organizovane. Zároveň však bol pomer umelých a prírodných prvkov v barokovej krajine citlivo vyladený. „Ovládnutie“ prírody v barokovej krajine bolo kultivované, vyvážené. Prírodným prvkom/oblastiam bolo, v rámci krajiny ako celku, ponechané dôležité postavenie. Dá sa povedať, že tento typ umelých zásahov nenarušil vitalitu pôvodnej krajiny.

Základné vzťahy v území vytvárajú „spojnice“ kaštieľa s troma konkrétnymi oblasťami: ●kaštieľ - žrebčín; ●kaštieľ - okolie Kostola sv. Margity Antiochijskej s kačenárňou; ●kaštieľ - lovecký revír pri Morave. Týmto trom vzťahom zodpovedá trojica priamočiarych ciest lemovaných alejami, ktoré sa rozvetvovali hneď za hranicou kaštieľskeho parku pôdorysne vytvárajúc tzv. „trojzubec“.

Formálna os kompozície daného barokového priestoru je osou symetrie geometrickej koncepcie krajiny. Prechádzala v línii nástupu do kaštieľa z mesta, na jeho čestné nádvorie (Cour d'honneur) cez celý park a potom ďalej hlboko do priestoru nivy Moravy v dĺžke takmer 3 km. Táto os, komunikácia, bola formálnym predĺžením osi kaštieľa a parku. Línia bola zároveň stredovou osou

„trojzubca“ - priamočiarych komunikácií, lemovaných alejami, symetricky sa rozvetvujúcich zo spoločného bodu pri západnej hranici parku.

Postranné ramená „trojzubca“ zvierajú (každé voči ústrednej osi) uhol cca 35 stupňov. Severné rameno mierilo do centra poľovného revíru za Kopčianskym kanálom. Južné rameno sa po niečo vyše 1,5 kilometri napájalo na komunikáciu prepájajúcu centrum Holíča s cisárskym žrebčínom v Kopčanoch. Samotná komunikácia žrebčín ↔ centrum Holíča bola vedená taktiež priamočiaro – pričom v časti využívala (zahŕňala) aj úsek pôvodnej (staršej) komunikácie prepájajúcej kopčiansky prievoz, resp. Kopčany s Holíčom.

Ústredná formálna os - ústredná aleja - vychádzajúca z parku smerovala do oblasti tzv. kačenárne. Kačenáreň a najmä s ňou súvisiaci rybník navrhnutý ako pasca na odchyt divých kačíc a iných vodných vtákov bola hlavnou atrakciou priestoru spolu s neďalekým, južnejšie situovaným, Kostolom sv. Margity Antiochijskej. Hospodárske objekty tohto typu sa začleňovali do priestorovej sadovníckej kompozície krajiny zámerne, pretože v tom čase sa takéto objekty chápali aj ako moderné výletné miesta.

Požiadavka na „zobytnenie“ krajiny, čo bola jedna z dôležitých požiadaviek týkajúca sa prírodného prostredia bezprostredne obklopujúceho cisárske letné sídlo, vyžadovala aj náročné technické riešenia problémov so zamokreným terénom a hľadajúce možné využitie sily vody.

Zamokrený priestor bol prirodzene využívaným obranným prvkom, energiou, estetickým prvkom, priestorom pre chov, lov - a zároveň bol problémom. Voda narúšala stavby, sťažovala pohyb a celkové využívanie krajiny. Aj v prípade budovania bežných komunikácií naprieč týmto územím sa museli riešiť technické problémy tohto typu. Samotný hrad (napr. kamenné múry z 15. stor.) musel byť v močaristom teréne založený na hustej pilotáži, na drevených koloch zapustených niekde až 1,8 m do vodou nasiaknutého terénu, až do ílovitého podložia. Vyriešenie problému zamokreného podložia bolo dôležité aj pri zakladaní parku a úprave okolia budúceho zámku v 18. stor. Barokové komunikácie v zamokrenej nivnej oblasti museli byť zdvihnuté na násypoch.

Výsledkom technického riešenia v celom širokom priestore medzi kaštieľom a Moravou bol systém kanálov, odvodňovacích jarkov a vodných plôch, ktorý sa v prevažnej miere zachoval dodnes a je v teréne čitateľný. Systém sa pôvodne odvíjal od samotného nížinného hradu - neskôr kaštieľa - a požiadaviek na jeho obranu. Na napájanie vodných priekop hradu bol využitý xxxxxxxxx xxxxx Chvojnica, ktorý bol po vrstevnici privedený zo susednej doliny. To umožnilo riešiť hladinu vody v hradných priekopách nezávisle od úrovne vody v blízkych ramenách Moravy. Voda z Chvojnice následne prispievala aj k zásobovaniu okolitého močaristého terénu, ktorý bol sám osebe dôležitou súčasťou obrannej stratégie hradu. Keď koncom 17. storočia hrad stratil vojenský význam, voda v krajine prestala byť vnímaná ako primárny prvok pasívnej obrany. Vodný systém sa využíval v

širšom meradle na pohon zariadení - mlyny, píla a pod. alebo chov/lov - bobrov, rýb, rakov, kačiek....

V 18. stor. sa voda Chvojnického potoka využívala aj v mlyne postavenom severne od kaštieľa (Panský mlyn). Časť tejto vody bola následne regulovane púšťaná do areálu kaštieľa, ale väčšina vzápätí odtekala oblúkom na sever, do ramena Moravy (dnes Kopčiansky kanál, predtým Výtržina). Prebytočné vody zo samotného areálu hradu/kaštieľa boli zachytávané v kanáli lemujúcom východnú, ale najmä južnú stranu parku (kanál Kýštor), z ktorého sa následne voda ešte v 18. stor. voľne rozlievala, meandrujúc priestorom nivy. Až v priebehu 19. storočia bol Kýštor v celej svojej dĺžke zregulovaný a zaústený do Novej struhy (Tvrdonického kanála). Do Kýštora sa tiež napájajú viaceré odtokové kanály a jarky jednak z areálu parku a jednak z územia západne od parku. Kýštor - hlavný zberný vodný kanál lokality medzi kaštieľom a Moravou - tvorí aj južnú hranicu navrhovaného ochranného pásma.

Z dôvodu potreby ochrany okolia a zabezpečenia usmerneného rozvoja prostredia PZ Kopčany a NKP Kaštieľ sú v tomto rozhodnutí stanovené podmienky ochrany, ako nástroj na ochranu tých častí okolia PZ Kopčany a NKP Kaštieľ, ktoré predstavuje dodnes čiastočne zachovaná komponovaná baroková krajina, prezentujúca sa ako prírodno-poľnohospodárska – v súčasnosti nezastavaná krajina priamo nadväzujúca na obe predmetné lokality - vytvárajúca priestor medzi nimi a predstavujúca optimálne prostredie pre adekvátnu prezentáciu ich pamiatkových hodnôt.

Zachovanie jestvujúceho charakteru okolia PZ Kopčany a NKP Kaštieľ je predpokladom pre pokračovanie dlhodobého systematického úsilia orgánov verejnej správy, miestnej i regionálnej samosprávy a mimovládnych organizácií o zachovanie, zveľadenie a adekvátnu prezentáciu mimoriadnych historických, archeologických, architektonických, urbanistických a krajinných hodnôt v priestore Kopčany – Holíč, a zvlášť pre pokračovanie revitalizácie unikátnej komponovanej barokovej krajiny medzi predmetnými lokalitami. Tieto snahy sú evidentné zo strany obce Kopčany, keď sa napr. na území pamiatkovej zóny podarilo obnoviť aleju v pôvodnej historickej polohe. Náznaky týchto zámerov zo strany Mesta Holíč je možné vidieť aj v územnoplánovacích materiáloch (napr. ÚP obce Holíč – Zmeny a doplnky č. 4 ÚPN-SÚ Holíč 1996; NÁVRH; AŽ projekt s. r. o.; 04/2020).

Teda napriek tomu, že hlavným cieľom tohto ochranného pásma nie je revitalizácia či rekonštrukcia barokovej krajiny, sú jeho podmienky ochrany nastavené tak, aby prípadné snahy o revitalizáciu barokovej krajiny v okolí PZ Kopčany a NKP Kaštieľ budúcimi činnosťami v území ochranného pásma neboli znemožnené.

Priestor Kopčany - Holíč je kultúrnou krajinou s významnou minulosťou, s výrazným kultúrno- historickým potenciálom, so zachovanými krajinno-kompozičnými pamiatkovými aj prírodnými hodnotami. Zároveň ide o rozsiahle územie – krajinné zázemie obce Kopčany a mesta Holíč - s potenciálom (okrem súčasných poľnohospodárskych činností) najmä pre rozvoj „mäkkých“ (citlivých) foriem aktivít trvalo udržateľného rozvoja - spojených s cestovným ruchom, rekreáciou, športom a podobne.

Do budúcnosti je teda možné pokračovať na území ochranného pásma v rozvoji aktivít, zosúladených s pamiatkovými a prírodnými hodnotami územia.

Vzhľadom na to, že ide o pomerne rozsiahle územie s komplikovanou štruktúrou zachovaných kultúrnych vrstiev , sú podmienky ochrany v návrhu na vyhlásenie zamerané najmä na zachovanie takého stavu, ktorý prípadné aktivity revitalizácie a prezentácie hodnôt územia neznemožní.

Priaznivé predpoklady pre želaný rozvoj územia v orientácii na kultúrny cestovný ruch predstavuje funkčné prepojenie územia PZ Kopčany a jej okolia s intenzívne navštevovaným muzeálnym areálom Slovanské hradište v Mikulčiciach (ČR), ktoré vzniklo po vybudovaní lávky cez rieku Moravu v roku 2019.

Priebeh správneho konania

Pamiatkový úrad SR ako správny orgán vo veci vyhlásenia ochranného pásma, spracoval v zmysle

§ 10 ods. 2 a § 18 ods. 1 pamiatkového zákona materiál č. PUSR-2021/13313-2/49616 „Návrh na

vyhlásenie Pamiatkovej zóny Kopčany a národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Holíči“, z júla 2021, ako odborný podklad pre správne konanie vo veci vyhlásenia predmetného ochranného pásma.

Pamiatkový úrad SR začal správne konanie vo veci vyhlásenia ochranného pásma, v súlade s § 26 správneho poriadku oznámením o začatí správneho konania – verejná vyhláška č. PUSR- 2021/13313-1/49608 zo dňa 15. 07. 2021 dňom doručenia verejnej vyhlášky - 05. 08. 2021. Predmetná verejná vyhláška bola vyvesená na úradnej tabuli a webovom portáli Pamiatkový úrad SR, na centrálnej úradnej elektronickej tabuli na portáli xxx.xxxxxxxxx.xx, v časti „Elektronická úradná tabuľa“ po dobu 15 dní - vyvesené dňa 21. 07. 2021 a zvesené dňa 04. 08. 2021 a tiež vyveseným na

úradnej tabuli Obce Kopčany dňa 26. 07. 2021 a zveseným dňa 11. 08. 2021 a úradnej tabuli Mesta

Holíč vyvesením dňa 20. 07. 2021 a zveseným dňa 04. 08 2021. V oznámení o začatí správneho konania boli účastníci konania správnym orgánom informovaní, kde je možné sa oboznámiť s obsahom Návrhu na ochranné pásmo, pričom určil lehotu na písomné doručenie prípadných pripomienok a názorov účastníkov konania na adresu Pamiatkového úradu SR v lehote do

17. 08. 2021. V tejto lehote bolo na adresu Pamiatkového úradu SR doručené stanovisko Úradu Trnavského samosprávneho kraja, stanovisko Odboru starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, stanovisko Obce Kopčany, stanovisko Mesta Holíč, stanovisko spoločnosti MLC Holíč s. r. o., zastúpenej advokátskou kanceláriou Mičinský&Partners s. r. o..

Úrad Trnavského samosprávneho kraja v svojom, súhlasnom stanovisku uvádza, že dlhodobo usiluje o zápis areálu Kopčany-Mikulčice do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Konštatuje, že zvýšením ochrany predmetných lokalít sa prispeje k zachovaniu kultúrno-historického vzhľadu krajiny, čo by sa malo pozitívne prejaviť v procese zápisu lokality medzi pamiatky UNESCO.

Okresný úrad Skalica - Odbor starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, v svojom stanovisku uvádza, že úrad si neuplatňuje žiadne zásadné pripomienky. Konštatuje, že navrhované územie pokrýva časti chránených území – územie, kde platí

1. stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny č. 542/2002 Z. z. a platia tu podmienky podľa § 12 tohto zákona; časť územia zasahuje do Chráneného vtáčieho územia – Záhorské Pomoravie vyhláseného Nariadením vlády SR č. 145/2015 Z. z. ako aj územia európskeho významu SKUEV 0905 Holíčske alúvium Moravy s 2. stupňom ochrany podľa citovaného zákona. Vzhľadom k tomu, že nejde zo dôvodu vyhlásenia ochranného pásma o záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, nepredpokladá sa významný vplyv na životné prostredie.

Obec Kopčany vo svojom stanovisku uvádza, že nemá námietky k predloženému Návrhu na vyhlásenie ochranné pásmo.

Mesto Holíč v svojom stanovisku uvádza:

„Mesto Holíč berie na vedomie návrh na vyhlásenie ochranného pásma pamiatkovej zóny Kopčany a nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky kaštieľ s areálom v meste Holíč podľa zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

Snahu Pamiatkového úradu SR vníma ako logické vyústenie dlhodobých snáh vedenia Xxxxx Xxxxx

o záchranu zámku a jeho areálu. V roku 2007 odkúpilo Mesto Holíč kaštieľ do vlastníctva mesta zo súkromných rúk so zámerom vybudovať popri rekonštrukcii kultúrnej pamiatky spoločenský, kultúrny a voľnočasový areál pre svojich občanov.

Na druhej strane nemôže súhlasiť s rozsahom a šírkou navrhovaného ochranného pásma pre národnú kultúrnu pamiatku v katastri mesta Holíč. Mesto má povinnosť zabezpečovať pre občanov bývanie a prostredie pre rozvoj pracovných a podnikateľských činností. Preto sa nebráni podnikateľským projektom, ktoré sú zdrojom prostriedkov na dlhodobý rozvoj mesta. Reálne sa obáva možného utlmenia výroby v segmente automotive a keď mesto Holíč nenájde možnosť diverzifikácie tvorby pracovných príležitostí, bude nútiť svojich občanov k dochádzaniu za prácou.

Preto žiada zvážiť rozsah predpokladaného ochranného pásma, ktoré sa podľa súčasného návrhu zdá neprimerane široké.

Požaduje odborne definovať optimálnu hranicu ochranného pásma tak, aby došlo k symbióze ochranárskych zámerov s potrebami mesta. Mesto dlhodobo bojuje za revitalizáciu barokovej krajiny a konštatuje, že v poslednom období boli zamietnuté viaceré projekty o NFP súvisiace práve s barokovou krajinou. Ide konkrétne o rekonštrukciu NKP – Holíčsky zámok – stavba hospodárska V. (č. ÚZPF 613/8), rekonštrukciu NKP – Holíčsky zámok – stavba hospodárska VI. (č. ÚZPF 613/9), ktoré sa nachádzajú v dezolátnom stave ako aj obnovu objektu holíčskej manufaktúry na majoliku (č. ÚZPF 614/2). Mesto Holíč má za to, že štát ako najvyšší garant procesu zveľaďovania národných kultúrnych pamiatok by mal uplatňovať jednotnú politiku v tejto oblasti.

Mesto Holíč uvádza, že považuje za rozporuplné, keď Pamiatkový úrad SR stanoví ochranné pásmo pre NKP a štát zároveň zamietne projekty súvisiace s jeho rozvojom, akoby nepredstavovali zodpovedajúcu kultúrnu hodnotu v danom území. Verí, že budú zachované naše tradície, kultúra i životné prostredie a zároveň sa nájde riešenie pre vytváranie podmienok hospodárskeho rozmachu, ako to pôvodne zamýšľal a aj zrealizoval v meste Xxxxx Xxxxxxxxx X. Xxxxxxxxx.“

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. Holíč s. r. o., zastúpená advokátskou kanceláriou Mičinský & Partners s. r. o., sa vyjadrila k predkladanému Návrhu na vyhlásenie v niekoľkých rovinách:

Uvádza skutočnosti, pre ktoré sa považuje za účastníka konania – predovšetkým „Memorandum“ - zo dňa 30. 06. 2015, ktoré uzatvorila materská spoločnosť DOE Europe SE so sídlom Korunovační 103/6, 1700 Praha-7, Bubeneč s Mestom Holíč ako deklarovanie spoločného záujmu a spolupráce vo veci výstavby Multimodálneho logistického centra Holíč. Ďalej konštatuje, že so súhlasom zastupiteľstva Mesta Holíč vstúpila do právneho vzťahu s Mestom Holíč namiesto materskej spoločnosti DOE Europe SE, spoločnosť MLC Holíč s. r. o..

Uvádza skutočnosť, že je spracovaný „Projekt“ – Multimodálne logistické centrum v meste Holíč, s ktorým je oboznámené Mesto Holíč ako aj KPÚ Trnava, ktorý sa má realizovať na „Pozemkoch“ - parcelách č. 13281/1 a 13283 v extraviláne Holíča, že v príprave „Projektu“ sa uskutočnili mnohé úkony.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. Holíč s. r. o. uvádza, že prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky požiadala o získanie štatútu „významnej investície“ pre Projekt. Súčasne spoločnosť informovala o celom Projekte Európsku komisiu a žiada prostredníctvom Eurokomisárky pre dopravu o podporu celého Projektu a taktiež o jeho zaradenie medzi pilotné projekty novej stratégie Európskej únie na znižovanie uhlíkovej stopy v Európe, nazvanej Green Deal.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. plánuje vybudovať Projekt na Pozemkoch. Pozemky sa nachádzajú v oblasti, ktorá sa má na základe Návrhu vyhlásiť za ochranné pásmo. Je zrejmé, že vyhlásením ochranného pásma na základe Návrhu dôjde k obmedzeniu možností s Pozemkami nakladať a užívať ich. Spoločnosť, (resp. materská spoločnosť), sa oprávnene spoliehala na Memorandum ako aj na ďalšie parciálne stanoviská orgánov verejnej správy a v súvislosti s prípravou realizácie Projektu vynaložila nemalé investície, rádovo v státisícoch eur. Je teda zrejmé, že rozhodnutím správneho orgánu je ohrozená realizácia Projektu ako aj súvisiace vynaložené investície Spoločnosti - (priložené

– xxxxxxxxxx Xxxxxxxxxx samosprávneho kraja – list č. 08/07/2018/OUPŽO-2/ľq zo dňa 06. 06.2018).

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. Holíč s. r. o. namieta priebeh správneho konania - konštatuje, že nebola v dostatočnom predstihu upovedomená o začiatku správneho konania, konštatuje že lehota na námietky k Návrhu na vyhlásenie bola nedostatočná a žiada poskytnutie stanovísk k Návrhu na vyhlásenie zo strany Obce Kopčany a Mesta Holíč ako podkladov rozhodnutia a zároveň žiada

o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. uvádza konkrétne námietky k Návrhu na vyhlásenie :

Namieta nevyváženosť Návrhu na vyhlásenie – namieta, že vyhlásením ochranného pásma sleduje

správny orgán len ochranu pamiatkového fondu a nezohľadňuje iný verejný záujem, ekonomickú realitu a rozvoj hospodárskej činnosti v regióne, ktoré taktiež predstavujú prínos vo verejnom sektore. Konštatuje, že navrhované ochranné pásmo je neprimerane rozsiahle, čo nie je v Návrhu na vyhlásenie dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.

Konštatuje skutočnosť, že spoločnosť MLC Holíč s. r. o. odprezentovala mestskému zastupiteľstvu v Holíči dňa 16. 06. 2021 štúdiu realizovateľnosti Projektu, ktorou preukázala, že Projekt nebude mať žiaden priamy vizuálny ani technický kontakt s NKP Kaštieľ ani PZ v Kopčanoch, pričom konštatuje, že Pozemky Projektu sú už dnes fyzicky oddelené od NKP kaštieľ existujúcou železničnou traťou a podľa UP VUC Trnavského samosprávneho kraja aj plánovanou budúcou rýchlostnou komunikáciou. Zároveň spoločnosť MLC Holíč s. r. o. uvádza, že realizáciou projektu k žiadnemu prepojeniu s PZ Kopčany alebo s NKP Kaštieľ nedôjde ale že naopak ochrana prepojenia týchto pamiatkových lokalít v Návrhu na vyhlásenie je len predstieraná a nepodložená.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. ďalej uvádza odborné názory vyplývajúce zo štúdie vypracovanej k Projektu - (autori Ing. arch. Siebert, Ing. arch. Talaš, odborník na barokovú krajinu prof. Ing. arch. Gál PhD.), ktoré spochybňujú súčasnú existenciu pôvodnej barokovej krajiny na území navrhovaného ochranného pásma, jej spoločenskú hodnotu ako aj jej možnú revitalizáciu. Prezentujú názor, že:

„...celková obnova historickej krajinnej štruktúry vo veľkom meradle, zodpovedajúcej stavu určitého historického obdobia, by bola možná len vtedy, ak by sa v danom územnom segmente obnovili aj procesy dobového hospodárstva a dopravy. Tento stav a spôsob obnovy však nemožno považovať za reálny, a preto je potrebné hľadať metódy aktívnej ochrany a tvorby krajinnej štruktúry založené na uplatňovaní princípov:

- Zachovanie existujúcich historických krajinných prvkov a súborov a ich premyslená obnova.

- Zabezpečenie udržateľného rozvoja krajiny v súlade s technologickým pokrokom “

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. nesúhlasí s odborným názorom spracovateľa Návrhu na vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „.....že súčasný stav krajiny je možné pomerne jednoduchými zásahmi revitalizovať do podoby blízkej barokovej podobe krajiny“, z čoho je zrejmé, že by sa v Návrhu mali identifikovať tvrdené „pomerne jednoduché zásahy“, ktoré Návrh neobsahuje a je z tohto dôvodu nekompletný a nepreskúmateľný. Správny orgán taktiež v Návrhu uvádza, že: „Termín „ochrana

krajiny“ je definovaný́ ako „činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo

charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo ľudskej aktivity“ vyplýva z Európskeho dohovoru o krajine.“ Návrh však neobsahuje bližšie určenie, v čom spočívajú významné a charakteristické črty krajiny daného územia. Návrh sám neobsahuje doloženie jedinečnosti daného územia ani vo vzťahu k rastlinám v časti 5.3 Návrhu, ani vo vzťahu k archeologickým nálezom, keďže v časti 5.4 Návrhu sú prevažne hypotetické a nepodložené tvrdenia o potenciálnej možnosti archeologických nálezov aj na území plánovaného ochranného pásma. Ak správny orgán sám uvádza, že “v súčasnosti je územie ochranného pásma vizuálne vnímané skôr ako poľnohospodárska krajina”, nie je zrejmé, aký význam má takáto poľnohospodárska krajina z pohľadu ochrany pamiatkového fondu.“

V závere spoločnosť MLC Holíč s. r. o. uvádza:

Územie plánového ochranného pásma nepredstavuje takú kultúrnu hodnotu, aby mu bolo potrebné poskytnúť ochranu podľa zákona, pričom revitalizácia pôvodnej barokovej krajiny je vylúčená (čo potvrdzuje sám správny orgán).

Rozsah územia je neprimeraný sledovaným účelom tvrdeným správnym orgánom.

Sledované účely uvedené v Návrhu sú nepodložené, pričom celková predstava budúceho vývoja krajiny prezentovaná v Návrhu sa javí ako nejasná a preto je otázny skutočný účel vyhlásenia oblasti za ochranné pásmo.

Návrh ako podklad rozhodnutia je tendenčný, zohľadňujúci len vybrané aspekty danej problematiky a v konečnom dôsledku popiera ochranu verejného záujmu podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku.

Podľa názoru Spoločnosti MLC správny orgán na základe obsahu Návrhu prekračuje ústavné mantinely svojich právomocí a pripravuje sa rozhodnúť v rozpore s objektívnym právom ako aj so skutočným stavom krajiny.

Na základe podaného vyjadrenia spoločnosti MLC Holíč s. r. o., Pamiatkový úrad SR zaslal listom č. PUSR-2021/13313-23/80791 zo dňa 14. 10. 2021 spoločnosti MLC Holíč s. r. o. stanoviská Mesta Holíč a Obce Kopčany, ktoré táto žiadala poskytnúť ako podklady rozhodnutia a oznámil, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vydá verejnou vyhláškou č. PUSR-2021/13313-25/81936 zo dňa

11. 10. 2021 oznámenie všetkým účastníkom konania o tom, že pred vydaním predmetného rozhodnutia majú možnosť - vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, a to v lehote do 10 dní od doručenia tohto oznámenia; Vyhláška bola vyvesená dňa 15. 10. 2021 zvesená dňa 03. 11. 2021.

Dňa 3. 11. 2021 Pamiatkový úrad SR prijal ďalšie vyjadrenie spoločnosti MLC Holíč s. r. o., ktorým prevažne zopakovala svoje doterajšie stanovisko.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. opakovane zdôrazňuje svoje postavenie účastníka konania, pričom poukazuje na skutočnosť, že Projekt pripravuje na Pozemkoch v k. x. Xxxxx, ktoré sa nachádzajú na území predmetného ochranného pásma, pričom ako dôkaz svojho oprávneného nároku vyjadrovať sa v predmetnej veci znova poukazuje na prebiehajúce územné konanie vedené mestom Holíč pod č. 3981/18, ktorého je spoločnosť MLC Holíč s. r. o. účastníkom, pričom zároveň poskytla správnemu orgánu aj aktuálny list č. SPFS90436/2021/740; SPFZ1 146065/2021, zo dňa 21. 10. 2021, v ktorom Slovensky pozemkový fond súhlasí s predĺžením platnosti súhlasného stanoviska o ďalších 24 mesiacov odo dňa vydania predmetného stanoviska, a to za uvedenia konkrétnych podmienok:

- stavebník bude mať najneskôr do vydania stavebného povolenia stavby dotknuté časti pozemkov SPF majetkovoprávne vysporiadané;

- zároveň upozorňuje, že Slovenský pozemkový fond predáva pozemky v danej lokalite za trhové hodnoty

- stanovisko Slovenský pozemkový fond nie je zmluvou o budúcej zmluve, ani dohodou medzi SPF a žiadateľom, na základe ktorej by bol SPF povinný v budúcnosti previezť dotknuté pozemky SPF na žiadateľa, a zároveň žiadnym spôsobom neobmedzuje SPF v nakladaní s dotknutými pozemkami.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. opakovane uvádza námietky analogického znenia voči Návrhu na vyhlásenie, ktoré boli uvedené aj v stanovisku zo dňa 17. 08. 2021, a týkajú sa neodôvodnenosti, neprimeranosti a nezrozumiteľnosti Návrhu na vyhlásenie – neexistencie akejkoľvek súvislosti medzi predmetnými lokalitami (PZ v Kopčanoch a NKP Kaštieľ v Holíči), neexistencie pamiatkových hodnôt v danom vymedzenom území, nejasnosti pojmu „archeologickej lokality“ – poukazujú na zákonný pojem archeologické náleziská, nevhodnosť zvolenia prostriedku – ochranného pásma, na ochranu

„údajného“ pamiatkového fondu (poukazujú na ochranu archeologických nálezísk podľa § 40 ods. 2 a ods.7), poukazujú na skutočnosť, že v Návrhu na vyhlásenie uvádzaná archeologická lokalita

„Hrúdy“ nie je v evidovaná v CEANS.

V ďalšom bode sa vyjadruje spoločnosť MLC Holíč s. r. o. k stanoviskám Obce Kopčany a Mesta Holíč k Návrhu na vyhlásenie:

Konštatuje, že vyjadrenie Obce Kopčany k predmetnému Návrhu na vyhlásenie sa týka len tej časti ochranného pásma, ktorá sa nachádza v k. ú. Obce Kopčany a teda nesúvisí s časťou ochranného pásma v k. x. Xxxxx – teda v mieste Pozemkov plánovaného Projektu spoločnosti MLC Holíč s. r. o. .

V súvislosti s vyjadrením Mesta Holíč odkazuje na znenie § 18 ods. 2 pamiatkového zákona, kde –

„ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany“. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. teda predpokladá, že úmyslom zákonodarcu bolo vyvážiť ochranu pamiatkového fondu stanoviskom obce, ktorá má povinnosť zohľadniť rôznorodé – teda aj iné ako pamiatkové záujmy obce a jej občanov.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. poukazuje na rozpor v stanoviskách Trnavského samosprávneho kraja a to listu zo dňa 06. 06. 2021, kde sa tento vyjadril súhlasne k zámerom spoločnosti MLC Holíč s. r. o. realizovať Projekt na Pozemkoch a list č. 13377/2201/OKaŠ-2 zo dňa 23. 07. 2021, kde sa úrad Trnavského samosprávneho kraja súhlasne vyjadril k zámeru Pamiatkového úradu SR vyhlásiť

v predmetnej lokalite ochranné pásmo. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. navrhuje obrátiť sa na Úrad Trnavského samosprávneho kraja z dôvodu objasnenia uvedených rozporov.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. v svojom stanovisku poukazuje tiež na otázku nesprávneho používania pojmu „archeologickej lokality“ v textoch Návrhu na vyhlásenie, pričom sa odvoláva na znenie pamiatkového zákona ohľadne zákonného pojmu archeologické nálezisko. Ohľadne ochrany archeologických nálezísk poukazuje na nesprávne zvolenú ochranu podľa § 18 pamiatkového zákona o vyhlásení ochranného pásma. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. odkazuje na § 40 ods. 7 pamiatkového zákona ako zákonnom definovanú formu ochrany archeologických lokalít - t. j. archeologické nálezisko vyhlásené za NKP alebo za pamiatkové územie. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. namieta, že uvádzanie existencie archeologickej lokality v priestore navrhovaného územia ochranného pásma ako dôvodu na vyhlásenie predmetného ochranného pásma nie je v súlade s pamiatkovým zákonom. Rovnako poukazuje na to, že archeologická lokalita „Hrúdy” nie je zaznačená v zoznameCentrálnej evidencie archeologických lokalít - CEANS, a preto nie je zrejmé z akých podkladov správny orgán vychádzal, keď túto v Návrhu na vyhlásenie uvádza.

Podľa § 1 ods. 2 pamiatkového zákona tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.

Podľa § 2 ods. 1 pamiatkového zákona pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej aj ako „kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Podľa § 2 ods. 2 pamiatkového zákona pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

Podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku Podľa § 2 ods. 4 pamiatkového zákona pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

Podľa § 10 ods. 1 písm. c) pamiatkového zákona Pamiatkový úrad SR rozhoduje v prvom stupni v správnom konaní vo veciach zverených mu týmto zákonom na úseku ochrany pamiatkového fondu. Podľa § 18 ods. 1. pamiatkového zákona ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

Podľa § 18 ods. 2. pamiatkového zákona Ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou.

Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Podľa § 29 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.

Stanovené podmienky ochrany sa netýkajú stavebnej činnosti podľa platných stavebných povolení, územných rozhodnutí a pod. vydaných v čase pred právoplatným vyhlásením ochranného pásma. Podmienky ochrany na celom území ochranného pásma rešpektujú platnú územnoplánovaciu dokumentáciu.

Právoplatné rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma je územnotechnickým podkladom podľa § 7 a ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý sa povinne využíva v územnoplánovacej činnosti. Podmienky ochrany, ktoré budú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma, je potrebné premietnuť do územnoplánovacej dokumentácie obce/mesta.

Činnosti na území ochranného pásma musia byť v súlade so záujmami chránenými pamiatkovým zákonom, nesmú narušiť pamiatkové hodnoty pamiatkového územia a kultúrnych pamiatok a majú smerovať ku skvalitneniu prostredia pamiatkového fondu.

Činnosti na území ochranného pásma sa musia vykonávať v súlade s § 27 a § 29 pamiatkového zákona.

Funkčné využitie územia ochranného pásma musí rešpektovať pamiatkové hodnoty pamiatkového územia a kultúrnych pamiatok, nesmie ich poškodzovať a znehodnocovať.

Pri všetkých zamýšľaných činnostiach na území ochranného pásma, vykonateľných na základe územného konania, stavebného konania alebo ohlásenia, je KPÚ Trnava dotknutým orgánom.

Akákoľvek činnosť, úpravy, obnovy a hmotové prestavby zasahujúce do exteriérov existujúcich objektov, terénu a komunikácií situovaných v ochrannom pásme podliehajú vyjadreniu KPÚ Trnava.

Podľa § 32 ods. 11 pamiatkového zákona pred začatím úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, je vlastník takejto nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko KPÚ. K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska vlastník priloží zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje majetkovo-právne údaje o nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. KPÚ vydá záväzné stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný zámer z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti.

Podľa § 32 ods. 12 v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska KPÚ. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.

Podľa § 32 ods. 13 pamiatkového zákona - v priebehu obnovy kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme vykonáva KPÚ štátny pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu a vlastníkovi. Ak KPÚ zistí nedostatky, ktorých následkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie alebo zničenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo zistí konanie vlastníka v rozpore s rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom, rozhodnutím o zastavení prác práce zastaví. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok.

Akákoľvek stavebná alebo iná hospodárska činnosť súvisiaca so zemnými prácami, resp. zásahmi do terénu na území ochranného pásma musí byť posúdená KPÚ Trnava. Nevyhnutné je zamedziť zničeniu potenciálnych archeologických nálezov a zabezpečiť ich vyhľadanie, dokumentáciu a ochranu v súlade s § 36 ods. 1) až 4) pamiatkového zákona.

Ak v priebehu obnovy alebo úprav nehnuteľností dôjde k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, ten kto práce vykonáva je povinný až do vydania rozhodnutia KPÚ zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. KPÚ rozhodne o ďalšom postupe v súlade s platnou legislatívou.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené a ak je to vhodné aj iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

Vyjadrenie správneho orgánu k námietkam účastníkov správneho konania

K stanovisku Mesta Holíč:

Mesto Holíč v svojom stanovisku deklaruje vo viacerých súvislostiach snahu o zachovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, predovšetkým miestneho kaštieľa, pričom uvádza aj iniciatívy smerujúce k revitalizácii barokovej krajiny. Zároveň konštatuje, že je rozporuplné, keď Pamiatkový úrad SR stanoví ochranné pásmo pre NKP Kaštieľ a štát pritom v minulosti zamietol viaceré projekty súvisiace so záchranou NKP, akoby tieto nepredstavovali zodpovedajúcu kultúrnu hodnotu v danom území.

Pamiatkový úrad SR vo vzťahu k vyhláseniu ochranného pásma koná v rozsahu svojej pôsobnosti, teda v zmysle § 10 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona, zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany a podľa § 18 ods. 1 pamiatkového zákona zabezpečuje podmienky ochrany formou ochranného pásma. Koná tak v záujme ochrany pamiatkového fondu a vo verejnom záujme. Vo vzťahu k poskytnutiu finančnej podpory pre obnovu národných kultúrnych pamiatok Pamiatkový úrad SR podporil zaradenie NKP Kaštieľ s areálom v Holíči na zoznam pamiatok s prioritou ochrany a obnovy – podprogram 1.5 dotačnej schémy Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom, v rámci ktorého bola od roku 2017 do dnes obnova hospodárskych objektov prislúchajúcich ku kaštieľu podporená úhrnnou sumou viac ako 1 250 000 Eur. Podotýkame v tejto súvislosti, že Pamiatkový úrad SR nemá kompetencie rozhodovať o prideľovaní finančných prostriedkov štátu na projekty súvisiace s obnovou a zveľaďovaním kultúrnych pamiatok.

Mesto Holíč namieta tiež rozsah, resp. šírku navrhovaného ochranné pásmo, pričom sa odvoláva na povinnosti Mesta - zabezpečovať pre občanov bývanie a prostredie pre rozvoj pracovných a podnikateľských činností. Reálne sa obáva možného utlmenia výroby v segmente automotive čo bude nútiť občanov k dochádzaniu za prácou. Preto žiada zvážiť rozsah predpokladaného ochranného pásma a požaduje odborne definovať jeho optimálnu hranicu tak, aby došlo k symbióze ochranárskych zámerov s potrebami mesta.

Pamiatkový úrad SR pri príprave Návrhu na vyhlásenie ako podkladu správneho konania, dôsledne skúmal všetky skutočnosti tak, aby optimalizoval rozsah vymedzeného územia a nezasahoval do územia nad rámec nevyhnutný pre adekvátnu prezentáciu hodnôt predmetných súčastí pamiatkového fondu. Ako sa v rozhodnutí uvádza vyššie, ochranné pásmo je vymedzené pre dve navzájom susediace lokality, takže logicky vypĺňa priestor medzi nimi. Dôvodom sú historické súvislosti - predovšetkým komponovaná baroková krajina, ktorá tieto dve lokality prepája, skutočnosti týkajúce sa existujúcich a predpokladaných archeologických nálezísk vo vymedzenom území ako aj nevyhnutnosť zachovať voľný, prírodno-poľnohospodársky charakter širšej krajiny vo

vzťahu k spoločnému záujmu Slovenskej republiky a Českej republiky o zapísanie Archeoparku Mikulčice – Kopčany do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V nominačnej dokumentácii k zápisu z roku 2013 sa v „Prehlásení integrity“ uvádza: „Integrita statku, ktorý sa rozkladal na dunách v nive rieky Moravy, zostáva dodnes relatívne nenarušená. Pôvodná geomorfológia terénu je zachovaná v takom detaile, že je možné vnímať pôvodné priestorové väzby.

... Pohľadovo, a to ani z pohľadu na lokalitu, ani z výhľadu z lokality, sa neuplatňujú žiadne urbanistické celky, ktoré by integritu narušili. Mestá alebo obce na českej i slovenskej strane sú dostatočne vzdialené a ich vývoj ani v budúcnosti integritu statku nenaruší.“ Pri príležitosti založenia Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Veľká Morava, ktorého zakladajúcimi členmi sú Juhomoravský kraj x Xxxxxxxx samosprávny kraj (TTSK), dňa 5. 11. 2021 Xxxxx Xxxxxxxx, predseda TTSK, potvrdil, že spoločná snaha o rozvoj lokality Archeoparku Mikulčice – Kopčany prostredníctvom spoločných výskumných projektov a pokračovanie v príprave na procese opätovnej nominácie Archeoparku do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO budú nosnou témou spolupráce Trnavského samosprávneho kraja a Juhomoravského kraja v oblasti kultúry.

Šírka územia ochranného pásma v predmetnej východnej časti - t. j. medzi pamiatkovou zónou Kopčany a NKP Kaštieľ - je cca 1 km, čo vychádza z veľkostí - rozsahu samotných chránených lokalít - teda pamiatkovej zóny Kopčany aj NKP Kaštieľ, pričom severná hranica tejto časti ochranného pásma v princípe rešpektuje hranice parciel v mape určeného operátu (parcely registra „E“) a južná hranica tejto časti ochranného pásma je vedená zväčša po južnom brehu kanála Kýštor. Takýmto vymedzením je zachytená podstatná časť pôvodnej barokovej komponovanej krajiny v oblasti pôvodného „trojzubca“ alejí spolu s historickým vodným systémom. Západná časť medzi pamiatkovou zónou a riekou Moravou v k. ú. Kopčany, je zahrnutá do územia ochranného pásma z dôvodu, že oblasť je integrálnou súčasťou širšieho územia, ktoré bolo vo veľkomoravskom období bezprostredne orientované na vtedajšie centrum Valy pri Mikulčiciach. Ide preto o oblasť s vysokým archeologickým potenciálom.

V súvislosti s prípravou Návrhu na vyhlásenie spracovateľ zohľadnil platný územný plán Mesta Holíč zo dňa 07. 11. 2013 v znení zmien a doplnkov č. 3 (ďalej len – „Územný plán Holíč“) a územie vymedzil tak, že je s ním v súlade. Plochy navrhovaného ochranného pásma sú v predmetnom Územnom pláne Holíč vyznačené ako poľnohospodárska pôda alebo trvale trávnaté porasty – ide toho času o nezastavaný extravilán, čo je v súlade s podmienkami ochrany navrhovanými v tomto rozhodnutí, reflektujúcimi zachovanie prírodného charakteru prostredia ochranného pásma – formou prírodnej krajiny, poľnohospodárskej krajiny – prevažne ako nezastavaného územia. Pri príprave Návrhu na vyhlásenie bola skúmaná aj ostatá platná územno-plánovacia dokumentácia: 1) KURS – Koncepcia územného rozvoja Slovenska / 2011 v znení Zmien a doplnkov č. 2 – kde lokalita k. ú. Kopčany a k. x. Xxxxx je označená ako „územie s väzbou na kultúrno-historický potenciál“; 2) Projekt Pomoravie /2011 – urbanistická štúdia pohraničnej oblasti – navrhované využitie predmetného územia: plochy rekreácie, cestovného ruchu a športu – jazdecké trasy a cyklotrasy; 3) platný územný plán regiónu Trnavského samosprávneho kraja/2014 – Výkres záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb č. 7 označuje lokalitu Holíč – Kopčany – štátna hranica ako „rekreačný celok“; 4) Návrh územného plánu Holíč – zmeny a doplnky – doposiaľ neschválený, kde návrh dokonca počíta s obnovou „trojzubca alejí“. K predloženým Zmenám a doplnkom č.4 UP Mesta Holíč sa súhlasne vyjadril aj KPÚ Trnava listom č. KPÚ TrnavaTT-21020/4073-2/16897/KSI zo dňa

04. 03. 2020 - t. j. v plánovaných zmenách UP nie je v území navrhovanom na vyhlásenie ochranného pásma o zmene funkcie uvažované.

Spracovateľ Návrhu na vyhlásenie, teda vychádzal zo záväzných územných plánov tak, aby či už vymedzenie navrhovaného územia alebo podmienky ochrany s týmito neboli v rozpore. V tejto súvislosti teda nijak negatívne nezasiahol do rozvojových plánov Mesta Holíč – navrhované ochranné pásmo nezaberá územia, ktoré by boli v Územnom pláne Holíč určené na riešenie bytovej otázky alebo pre rozvoj priemyslu a podnikateľských aktivít v súvislosti so zabezpečením pracovných miest.

Pamiatkový úrad SR vychádza z predpokladu, že predmetné územie ochranného pásma by sa v rozvojových tendenciách malo jednoznačne orientovať na aktivity súvisiace s rozvojom cestovného ruchu, rekreácie a športu a nesmerovať rozvoj predmetného územia k funkciám, ktoré prinášajú dominantne sa prezentujúce objekty, plošne rozsiahle štruktúry – alebo funkcie všeobecne zaťažujúce prostredie hlukom, zápachom, svetelným smogom, dopravnou záťažou a to aj statickou - teda také, ktoré zásadným spôsobom menia charakter prírodnej krajiny.

Podľa § 14 ods. 1 a 2 pamiatkového zákona, Obec je orgánom územnej samosprávy, ktorý utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce. Je preto potrebné aby Mesto Holíč pri budúcich rozvojových zámeroch prihliadalo aj na zachovanie primeraného prostredia pamiatok na území svojho katastra.

Na základe uvedených skutočností preto správny orgán trvá na rozsahu vymedzenia ochranného pásma – ako aj určených podmienkach ochrany.

K stanovisku Spoločnosti MLC Holíč s. r. o.:

Námietky Spoločnosti MLC Holíč s. r. o. sú formulované v niekoľkých rovinách; Namietaný je spôsob vedenia správneho konania; Namietaná je odborná podstata a objektívnosť Návrhu na vyhlásneie; Uvádzané sú skutočnosti pre ktoré sa spoločnosť MLC Holíč s. r. o. považuje za účastníka konania a s tým súvisiace aktivity smerované k realizovaniu jej Projektu - vynaložené investície, stanoviská dotknutých orgánov, spracovanie Štúdie uskutočniteľnosti k Projektu.

Stanovisko Spoločnosti MLC Holíč s. r. o. k Návrhu na vyhlásenie bolo správnemu orgánu doručené v stanovej lehote do 17. 08. 2021, mimo iného aj s výhradami, že o začatí správneho konania nebola spoločnosť včas informovaná a lehota na námietky odborného materiálu bola stanovená neprimerane krátka.

Pamiatkový úrad SR v správnom konaní postupoval podľa správneho poriadku – začal správne konanie vyvesením verejnej vyhlášky na úradnej tabuli a webovom portáli Pamiatkového úradu SR, ako aj na centrálnej úradnej elektronickej tabuli na portáli xxx.xxxxxxxxx.xx, v časti „Elektronická úradná tabuľa“ po dobu 15 dní s tým, že určil lehotu na námietky všetkým účastníkom konania jednotne – do 17. 08. 2021. Argument Spoločnosti MLC Holíč s. r. o., že sa o začiatku správneho konania dozvedela len 4 dni pred uplynutím lehoty je neopodstatnený, keďže začatie správneho konania bolo oznámené verejnou vyhláškou a všetci účastníci mali rovnaký čas a priestor na oboznámenie. Predmetná lehota bola administratívnou lehotou, ktorú správny orgán určil s prihliadnutím na vydanie rozhodnutia v primeranom čase.

V námietkach týkajúcich sa obsahu a odborných záverov Návrhu na vyhlásenie spoločnosť MLC Holíč s. r. o.:

Považuje Návrh na vyhlásenie za neodôvodnený, neprimeraný a nezrozumiteľný. Spochybňuje

„kultúrnu hodnotu územia“ (poukazuje na neexistenciu akejkoľvek súvislosti medzi predmetnými lokalitami a neexistenciu pamiatkových hodnôt v navrhovanom ochrannom pásme), spochybňuje rozsah navrhovaného územia a naznačuje iný ako uvádzaný účel vyhlásenia ochranné pásmo; spochybňuje význam neporušenej prírodnej krajiny ako najvhodnejšieho prostredia objektov – súčastí chráneného pamiatkového fondu; spochybňuje zmysel zachovania prírodno- poľnohodspodárskej krajiny ako analógie čiastočne zachovanej komponovanej barokovej krajiny, pričom naznačuje neobjektívnosť uvádzania skutkového stavu predmetného územia. Poukazuje na vágnosť Návrhu na vyhlásenie - v naznačení budúceho vývoja – rozvoja územia navrhovaného ochranného pásma – uvádza, že materiál je „... tendenčný a zohľadňuje len vybrané záujmy danej problematiky a v konečnom dôsledku popiera ochranu verejného záujmu“; poukazuje na názory vyplývajúce zo štúdie vypracovanej k Projektu (autori Ing. arch. Siebert, Ing. arch. Xxxxx) a prof. Ing. arch. Gál PhD., ktorý sa vyjadril k problematike barokovej krajiny; poukazuje na nejasnosť pojmu

„archeologické lokality“ – verzus zákonný pojem „archeologické náleziská“, nevhodnosť zvolenia prostriedku – ochranného pásma, na ochranu „údajného“ pamiatkového fondu – (poukazujú na

ochranu archeologických nálezísk podľa § 40 ods. 2 a ods.7), poukazujú na skutočnosť, že v Návrhu na vyhlásenie uvádzaná archeologická lokalita „Hrúdy“ nie je v evidovaná v CEANS.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. naprieč svojim stanoviskom poukazuje na neobjektívnosť Návrhu na vyhlásenie, pričom vychádza z názoru, že územie navrhovaného ochranného pásma nevykazuje dostatočnú kultúrnu – pamiatkovú hodnotu, že spomínaná baroková krajina je preceňovaná, že územie medzi lokalitami Kopčany a Holíč je už dnes preťaté existujúcou železnicou, pričom je plánovaná v mieste aj rýchlostná komunikácia, že neexistuje skutočný vzťah - súvislosť medzi predmetnými lokalitami, že priestorové nároky navrhovaného ochranného pásma preceňujú potrebu skutočnej ochrany pamiatkového fondu a rozsah nie je dostatočne odôvodnený – naznačuje iný skutočný účel vyhlásenia ochranné pásmo.

Pamiatkový úrad SR – ako spracovateľ Návrhu na vyhlásenie – územie dôsledne vyhodnotil. Konal na základe svojich oprávnení a povinností uložených mu pamiatkovým zákonom. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) pamiatkového zákona - zistil stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany. Podľa

§ 27 ods. 1 pamiatkového zákona je základná ochrana pamiatky súhrnom činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote. Pamiatkový úrad SR teda v predmetnej veci koná vo verejnom záujme, ako vyplýva z § 1 ods. 2 pamiatkového zákona.

V Návrhu na vyhlásenie, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia sú podrobne a odborne pomenované hodnoty jednotlivých súčastí pamiatkového fondu nachádzajúcich sa predmetnom území - je uvedený historický vývoj lokalít a ich vzájomné priestorové aj historické súvislosti, je dostatočne zdôraznené, že ide o jedinečné súčasti pamiatkového fondu – či už oblasť Kopčany – ako archeologická lokalita Veľkomoravského obdobia (v predmetnej pamiatkovej zóne sa nachádza niekoľko archeologických nálezísk), Kostol sv. Margity Antiochijskej ako jediná doposiaľ stojaca stavba z obdobia Veľkej Moravy alebo cisárska rezidencia v Holíči – jediná svojho druhu na Slovensku. Návrh pomerne obsiahlo opisuje vznik barokovej komponovanej krajiny predstavujúcej krajinné zázemie cisárskeho sídla – s presahom do lokality Kopčian, pričom dnešné NKP v tejto lokalite boli v minulosti cielene zakomponované do barokovej krajiny. V Návrhu na vyhlásenie sa opakovane konštatuje, že v súčasnosti nezastavaný extravilán Kopčian a Holíča, prezentujúci sa ako prírodno- poľnohospodárska krajina, je nielen nositeľom čiastočne zachovaných prvkov komponovanej barokovej krajiny – vodné kanály a línie trojzubca alejí v podobe ciest – čiastočne zachovaná pôvodná morfológia terénu - ale predovšetkým predstavuje optimálne prostredie pre zachovanie a adekvátnu prezentáciu súčastí pamiatkového fondu nachádzajúcich sa v predmetnom území. Zaistenie dobrého stavu prostredia pamiatok a vytvorenie predpokladov pre jeho budúce zveľadenie je primárnym dôvodom pre vyhlásenie ochranného pásma.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. nesúhlasí s odborným názorom spracovateľa Návrhu na vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „že súčasný stav krajiny je možné pomerne jednoduchými zásahmi revitalizovať do podoby blízkej barokovej podobe krajiny“, z čoho je zrejmé, že by sa v Návrhu mali identifikovať tvrdené „pomerne jednoduché zásahy“, ktoré Návrh neobsahuje a je z tohto dôvodu nekompletný a nepreskúmateľný. Podľa názoru Spoločnosti nestačí v celom texte Návrhu poukazovať na jediný taký zásah, a to vysadenie alejí. Vysadenie alejí bez ďalšieho nemôže naplniť obsah pojmu „revitalizácia podoby krajiny“ a zároveň sa z obsahu Návrhu javí, že iné také zásahy nie sú v oblasti vykonávané, plánované a teda ani možné vo vzťahu k revitalizácii danej oblasti do „barokovej podoby krajiny.“

„Podoba blízka barokovej krajine“ je neurčitý a vágny pojem, ktorého použitie je nedostatočné vo vzťahu k obmedzeniam tak rozsiahleho územia. Ďalej v texte Návrhu správny orgán argumentuje, že cieľom ochranného pásma nie je navrátenie do pôvodného stavu, ale zachovanie podmienok pre možnosť jej budúcej revitalizácie. Ak je však zrejmé, že úplná revitalizácia krajiny nie je možná, nie je teda zrejmé, akú možnosť revitalizácie správny orgán Návrhom sleduje. Bez identifikácie jednoduchých zásahov a bez špecifikácie, aký je zamýšľaný stav krajiny po vyhlásení ochranného

pásma, je potrebné uzavrieť, že sú tieto tvrdenia správneho orgánu o sledovanom účele Návrhu nepodložené a zavádzajúce.“

Správny orgán konštatuje, že ochranné pásmo nie je pamiatkovým územím a ako také nemusí mať pamiatkové hodnoty. Cieľom ochranného pásma - ako je uvedené už v Návrhu na vyhlásenie - nie je revitalizácia barokovej krajiny. Ale nie z dôvodu - ako sa domnieva spoločnosť MLC Holíč s. r. o. - že

„revitalizácia barokovej krajiny nie je možná“, ale z dôvodu, že v Rozhodnutí o vyhlásení ochranného pásma správny orgán môže činnosti v území usmerňovať, ale nemôže ukladať povinnosti činnosti realizovať – napr. činnosti typu revitalizácie, obnovy územia. Prípadná revitalizácia barokovej krajiny na území ochranného pásma môže byť až následným procesom, ktorý ale s vyhlásením ochranného pásma priamo nesúvisí. Revitalizácia barokovej krajiny a jej rozsah, bude podmienená dohodou zainteresovaných orgánov štátnej správy a samosprávy, poľnohospodárov, vodohospodárov a pod.

Čiastkové kroky revitalizácie barokových pamiatok a nadväzujúcej kultúrnej krajiny už dlhodobo úspešne prebiehajú v gescii Mesta Holíč, Obce Kopčany a ďalších (mimovládnych) organizácií a zahŕňajú okrem postupnej obnovy NKP Kaštieľ v Holíči, NKP Kačenáreň a NKP Žrebčín v k. ú. Kopčany tiež postupné dosádzanie aleje lemujúcej ústrednú líniu „trojzubca“ komunikácií vychádzajúcich od NKP Kaštieľ smerom k PZ Kopčany (na základe zachovaných dobových plánov), doplnenie infraštruktúry a reverzibilnej drobnej architektúry, rekonštrukcia prístupových komunikácií pre peších a vybudovanie nových trás pre cyklistov (tieto realizácie získali uznanie laickej i odbornej verejnosti, čo sa premietlo do udelenia ceny XX.XX.XX za rok 2020).

Aby tento proces mohol naďalej pokračovať, je potrebné vytvoriť taký rámec pre usmerňovanie činností v krajine, ktorý tento proces neznemožní. Toto je práve úloha ochranného pásma. Vyhlásenie ochranného pásma teda súvisí so snahou o obnovu barokovej krajiny nepriamo. Preto v Návrhu na vyhlásenie, ale ani v predmetnom Rozhodnutí nie je možné, ale ani potrebné definovať detaily prípadnej budúcej obnovy barokovej krajiny.

Spoločnosť MLC Holíč, s. r. o. ďalej namieta, že vyhlásením ochranného pásma dôjde k obmedzeniu možností s Pozemkami nakladať a užívať ich. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. sa podľa svojho vyjadrenia oprávnene spoliehala na Memorandum o spolupráci uzatvorené medzi jej materskou spoločnosťou DOE Europe SE a mestom Holíč, ako aj na ďalšie parciálne stanoviská orgánov verejnej správy, a v súvislosti s prípravou realizácie Projektu vynaložila nemalé investície, rádovo v státisícoch eur. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. namieta, že rozhodnutím správneho orgánu je ohrozená realizácia Projektu ako aj súvisiace vynaložené investície spoločnosti.

Podľa názoru správneho orgánu možno konštatovať, že v súčasnosti platné regulatívy územného plánovania na úrovni celoštátnej, regionálnej i miestnej nevytvárajú predpoklady na realizáciu Projektu Spoločnosti MLC Holíč s. r. o. na vybudovanie multimodálneho logistického centra (prekladiska nákladných kontajnerov) v predmetnom území. Koncepcia územného rozvoja Slovenska

/2011, v znení Zmien a doplnkov č. 2/ lokalitu k. ú. Kopčany a k. x. Xxxxx definuje ako „územie s väzbou na kultúrno-historický potenciál“; Projekt Pomoravie /2011, urbanistická štúdia pohraničnej oblasti/ navrhuje využitie predmetného územia ako plochy rekreácie, cestovného ruchu a športu – jazdecké trasy a cyklotrasy; platný územný plán Trnavského samosprávneho kraja /2014, Výkres záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb č. 7/ definuje lokalitu Holíč – Kopčany – štátna hranica ako „rekreačný celok“; Návrh územného plánu Holíč /zmeny a doplnky – doposiaľ neschválený/ dokonca počíta s obnovou „trojzubca alejí“.

Počas prípravnej fázy realizácie Projektu na žiadosť Mesta Holíč o stanovisko k návrhu rezervovať plochu pre umiestnenie Multimodálneho logistického centra a priemyselnej zóny v pripravovanej dokumentácii Zmien a doplnkov č. 4 k územnému plánu mesta vydal Trnavský samosprávny kraj dňa

06. 06. 2018 stanovisko k súladu tohto zámeru s Územným plánom regiónu Trnavského samosprávneho kraja. Vo svojom stanovisku uvádza, že samotný zámer nie je v rozpore s územným plánom kraja, avšak v procese umiestňovania a povoľovania navrhovanej stavby odporúča

„vypracovať najskôr štúdiu uskutočniteľnosti, resp. urbanistickú štúdiu, v ktorej sa vyriešia strety záujmov, prípadne riziká ohrozujúce kvalitu životného prostredia v danom území.“ Následne bola na základe zadania Mesta Holíč a prerokovania s orgánmi samosprávy (schválené 20. 05. 2020) spoločnosťou Siebert + Talaš s. r. o. vypracovaná Urbanistická štúdia MLC Holíč ako územnoplánovací podklad pre preverenie využiteľnosti vymedzeného územia pre Projekt MLC Holíč.

Na žiadosť spoločnosti Siebert + Talaš s. r. o. vydal dňa 24. 06. 2020 KPÚ Trnava stanovisko (č. KPUTT-2020/15497-2/60613/KSI) k predmetnej urbanistickej štúdii a už v tomto období upozornil na nevhodnosť situovania Projektu do priestoru medzi NKP Kaštieľ a PZ Kopčany. Vo svojom nesúhlasnom stanovisku KPÚ Trnava uvádza, že „predložený zámer umiestniť logistický areál do priestoru medzi NKP Kaštieľ – (Holíčsky zámok) a PZ Kopčany popri barokovej ceste spájajúcej tieto dve územia do jedného celku, by znamenal bezprecedentné narušenie a zničenie časti kultúrnej barokovej krajiny ako aj narušenie a zničenie dôležitých archeologických lokalít veľkého vedeckého a kultúrneho významu. Znemožnil by pokračovať v postupnej revitalizácii barokovej krajiny a prezentácii veľkomoravskej krajiny, nakoľko hmotové a priestorové nároky logistického parku premieňajú kultúrnu krajinu na industriálnu perifériu, bez možnosti nastavenia zmysluplného rozvoja. Zamýšľaný projekt by degradoval charakteristické pohľady a priehľady na pamiatkové územie, ako aj priehľady z pamiatkového územia, čím by porušoval platný dokument Zásady ochrany pamiatkového územia Kopčany – pamiatková zóna z júla 2014 a negatívne by zmenil štruktúru krajiny, jej pôvodný charakter a znemožnil by prinavrátenie jej historického rázu aj v budúcnosti.“

V nadväzností na urbanistickú štúdiu Okresný úrad Skalica informoval verejnosť, že navrhovaná činnosť „Multimodálne logistické centrum Holíč“ podlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dňa 14. 10. 2020 začal správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie (EIA).

V rámci zisťovacieho konania EIA KPÚ Trnava listom č. KPUTT-2020/21669-2/89354/Grz z dňa 06. 11. 2020 opätovne upozorňuje na nevhodnosť situovania Projektu a mimo iné konštatuje, že:

„predložený zámer je vyhotovený nedostatočne, nakoľko nie je vypracovaný v súlade s prílohou č. 9 k zákonu č. 24/ 2006 Z. z. minimálne vtom, že primeraným spôsobom nereflektuje existenciu a prebiehajúcu obnovu pamiatkových a kultúrnych prvkov v krajine, ani ich spoločenskú a ekonomickú hodnotu v rámci regiónu, prípadne chybne uvádza informácie, týkajúce sa konkrétnych posudzovaných bodov ako sú Štruktúra krajiny; Scenéria krajiny; Sídla; Služby a cestovný ruch; Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti; Vplyv na krajinu; Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice; Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyv s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území – so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov a kultúrnych pamiatok.“

Počas zisťovacieho konania EIA sa k nesúhlasnému stanovisku KPÚ Trnava vo svojich vyjadreniach pripojili tiež Obec Kopčany, ICOMOS Slovensko, OZ Kopčianska lipka a Občianske združenie Hrúdy. Z územia Českej republiky sa v rámci nadväzujúceho konania o posúdení vplyvov na životné prostredie k predmetnému zámeru vo svojich stanoviskách vyjadrili Mesto Hodonín, Obce Mikulčice, Obce Lužice, Ministerstvo kultúry ČR, Krajský úradu Juhomoravského kraja, Archeologický ústav AV ČR, OZ Děti Země a Regionálne centrum Hnutia Brontosaurus PODLUŽÍ. V uvedených stanoviskách bol formulovaný široký súbor námietok voči zámeru výstavby multimodálneho logistického centra v Holíči – z dôvodu rozsiahleho záberu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy, zásahov do biotopov rôznych (chránených) druhov rastlín a živočíchov, narušenia krajinného rázu a zachovaných prvkov historickej kultúrnej krajiny, zvýšenia úrovne svetelného smogu, negatívneho ovplyvnenia miestnej klímy, zvýšenia dopravnej záťaže a súvisiaceho zvýšenia znečistenia ovzdušia a hladiny hluku.

V tejto fáze navrhovateľ MLC Holíč s. r. o. vzal späť svoj návrh na začatie zisťovacieho konania a

Okresný úrad v Skalici dňa 19. 11. 2020 vydal rozhodnutie o zastavení zisťovacieho konania pre

navrhovanú činnosť „Multimodálne logistické centrum Holíč“. Okrem toho však na základe rozsahu vznesených námietok, ich závažnosti a predpokladaného cezhraničného dopadu vplyvov výstavby logistického centra, Ministerstvo životného prostredia ČR listom č. MZP/2021/710/241 zo dňa

12. 01. 2021 oficiálne informovalo, že požaduje aktívnu účasť v medzištátnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie presahujúcich hranice štátov a požaduje spracovanie dokumentácie EIA v súlade s čl. 4 dohovoru Espoo a čl. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU, o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných zámerov na životné prostredie, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EU, vrátane zohľadnenia relevantných požiadaviek formulovaných vo vyššie uvedených stanoviskách.

Na základe uvedeného správny orgán konštatuje, že už v novembri 2020 mala Spoločnosť MLC Holíč

s.r.o. k dispozícii informáciu o nevhodnosti situovania Projektu nielen z hľadiska ochrany pamiatkového fondu, ale tiež z hľadiska ochrany životného prostredia, pôdneho fondu a kvality života miestnych obyvateľov

Spoločnosť MLC Holíč s.r.o. namieta, že Projekt bude situovaný na Parcelách, ktoré sú fakticky – fyzicky oddelené od areálu Kaštieľa existujúcou železnicou a v budúcnosti plánovanou rýchlostnou komunikáciou.

Tento pohľad považuje Pamiatkový úrad SR za jednostranný a neobjektívny. Existujúca železničná trať predstavuje z hľadiska priestorového vnímania okolia Kaštieľa len líniový dvojrozmerný prvok, ktorý sa fakticky v priestore vizuálne neprejavuje. Je istou prekážkou v plynulom prechode – užívaní krajiny ako celku, ale táto „prekážka“ sa dá vhodným riešením preklenúť. Projekt Spoločnosti MLC Holíč s. r. o. naopak plánuje záber niekoľkých desiatok hektárov spôsobom, ktorý sa v priestore prezentuje ako nadrozmerný priemyselný areál pozostávajúci z viacerých halových stavieb a nadväzujúcich technologických priestorových konštrukcií. V prírodnom okolí pamiatok sa teda javí ako stavba s nevhodnou rušivou funkciou, ktorej dominantné proporcie nie je možné nijak eliminovať. Účinok areálu takýchto stavieb je vo voľnej krajine neprehliadnuteľný a z hľadiska zachovania pohľadov v osi ústrednej aleje – teda z nádvoria Kaštieľa, cez záhrady areálu do voľnej prírodnej krajiny likvidačný. Okrem iného má prevádzka tak veľkého areálu potenciál klásť nároky na infraštruktúru, ktorá sa zákonite negatívne v prírodnom prostredí taktiež prejaví.

Nejde teda len o faktické oddelenie areálu - Projektu spoločnosti MLC Holíč s. r. o. od areálu NKP Kaštieľ. V skutočnosti sa v susedstve záhrad a plynulo nadväzujúceho krajinného zázemia cisárskej rezidencie, navrhuje výstavba výsostne priemyselného areálu so všetkými negatívnymi dopadmi na blízke ale aj širšie okolie – a to nie sú len vizuálne prejavy takéhoto nadrozmerne - dominantne sa prejavujúceho projektu. Plošne rozsiahly – takto funkčne orientovaný areál mení tým bezprostredné okolie výnimočnej NKP a v svojej podstate celé širšie zázemie oboch pamiatkových lokalít na priemyselnú perifériu.

Ako ďalší dôkaz uvádza spoločnosť MLC Holíč s. r. o. list č. 08844/2021/OSD/87301 Ministerstva dopravy a výstavby SR – (ďalej len MDVSR“), zo dňa 22. 07. 2021, v ktorom MDVSR vyjadruje kladne k zámeru Spoločnosti MLC.

Správny orgán upozorňuje, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR v predmetnom vyjadrení zároveň poukazuje na potrebu zohľadniť relevantné hľadiská vychádzajúce z platnej národnej a európskej legislatívy, týkajúce sa najmä environmentálnych, cezhraničných a územno-plánovacích potrieb. Pamiatkový úrad SR rozumie ekonomickým záujmom Spoločnosti MLC, avšak konštatuje, že jeho zákonnou povinnosťou je ochrana pamiatkového fondu, ktorý je podľa § 1 ods. 2 pamiatkového zákona významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Právo na ochranu kultúrneho dedičstva je ústavným právom garantovaným čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, ktoré patrí všetkým občanom. Pamiatkový úrad SR sa preto nemôže stotožniť s argumentáciou Spoločnosti MLC a povýšiť jej ekonomický záujem nad verejný záujem, ktorým je ochrana kultúrneho dedičstva a v rámci neho ochrana pamiatkového fondu.

K priloženému stanovisku Slovenského pozemkového fondu zo dňa 21. 10. 2021 Pamiatkový úrad SR konštatuje, že predmetné stanovisko samo uvádza, že nie je zmluvou o budúcej zmluve, ani inou dohodou medzi Slovenským pozemkovým fondom a spoločnosťou MLC Holíč s. r. o., na základe ktorej by bol tento povinný previezť dotknuté pozemky na spoločnosť MLC Holíč s. r. o. a zároveň žiadnym spôsobom neobmedzuje Slovenský pozemkový fond v nakladaní s dotknutými pozemkami. Predmetné stanovisko teda nepreukazuje iný - nový vlastnícky vzťah spoločnosti MLC Holíč s. r. o. k Pozemkom ako doposiaľ.

Pamiatkový úrad SR sa nemôže stotožniť ani s vyjadrením prof. Ing. arch. Gála PhD., ktorý sa v zmieňovanej urbanistickej štúdii vypracovanej projektantmi Siebert x Xxxxx s. r. o. vyjadruje k skutkovému stavu barokovej krajiny v lokalite Holíč – Kopčany nasledovne: „krajinná štruktúra Slovenska vždy zodpovedala aktuálnym spôsobom a technológiám hospodárenia v jednotlivých krajinných segmentoch a priestorový charakter (obraz, krajinný ráz) bol vždy symbiózou prejavov miestneho hospodárstva a dobového estetického prejavu, podmieneného aj jasným vlastníckym vzťahom k veľkoplošnému územnému segmentu. Z uvedenej tézy vyplýva, že celková obnova historickej krajinnej štruktúry vo veľkom meradle, zodpovedajúcej stavu určitého historického obdobia, by bola možná len vtedy, ak by sa v danom územnom segmente obnovili aj procesy dobového hospodárstva a dopravy. Tento stav a spôsob obnovy však nemožno považovať za reálny, a preto je potrebné hľadať metódy aktívnej ochrany a tvorby krajinnej štruktúry založené na uplatňovaní princípov:

- Zachovanie existujúcich historických krajinných prvkov a súborov a ich premyslená obnova.

- Zabezpečenie udržateľného rozvoja krajiny v súlade s technologickým pokrokom.

Pamiatkový úrad SR sleduje vyhlásením predmetného ochranného pásma zabezpečenie zachovania prírodno-poľnohospodárskej voľnej krajiny v predmetnej lokalite ako najvhodnejšieho prostredia pre prezentáciu pamiatkových hodnôt jednotlivých súčastí pamiatkového fondu v tomto území. V záujme toho poukazuje na existenciu barokovej krajiny – jej stav zachovania a naznačuje možnosti ako túto revitalizovať aspoň v základných rysoch – (výsadba alejí, udržiavanie vodných kanálov) a zároveň chce upriamiť rozvojové aktivity v území na oblasť rekreácie, športu a cestovného ruchu – čím sa vytvorí predpoklad pre také využívanie územia, ktoré nezničí a celkom neeliminuje súčasný charakter lokality. Tento odborný postoj teda nie je ani v rozpore s tvrdením Xxxx. Xxxx PhD., pretože tak isto smeruje k „zachovaniu historických krajinných prvkov a ich premyslenej obnove“ (poukaz v Návrhu na vyhlásenie na koncepčný prístup k budúcemu rozvoju územia ako celku kultúrnej krajiny), pričom Návrh na vyhlásenie nevylučuje – „zabezpečenie udržateľného rozvoja krajiny v súlade s technologickým pokrokom....“ Pamiatkový úrad SR sa nevyhýba hľadaniu pokrokových riešení – má však povinnosť zaistiť, aby tieto nepredstavovali rušivý alebo degradujúci zásah do hmotnej podstaty alebo prostredia (urbanizovaného, krajinného) súčastí pamiatkového fondu.

Podľa § 30 ods. 1 pamiatkového zákona každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. ďalej konštatuje, že súhlasné stanovisko Obce Kopčany k Návrhu na vyhlásenie sa nedotýka časti územia ochranného pásma v k. ú. Mesta Holíč.

S týmto názorom nemôže Pamiatkový úrad SR súhlasiť. Keďže navrhované ochranné pásmo je spoločné pre obe pamiatkové lokality – t. j. pamiatkovú zónu Kopčany v k. ú. Kopčany ako aj NKP Kaštieľ v k. x. Xxxxx – ide o potrebu kontinuálnej ochrany priestorového vzťahu medzi historicky previazanými súčasťami pamiatkového fondu. Stanovisko Obce Kopčany sa teda vyjadruje k navrhovanému ochrannému pásmu ako celku, keďže na širšie okolie pamiatkovej zóny Kopčany má vplyv práve aj časť ochranného pásma v k. x. Xxxxxx.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. poukazuje na stanovisko Mesta Holíč a v zmysle § 18 ods. 2 „ochranné pásmo vyhlasuje Pamiatkový úrad SR rozhodnutím na základe stanoviska obce“ – z čoho spoločnosť MLC Holíč s. r. o. usudzuje, že úmyslom zákonodarcu bolo vyvážiť ochranu pamiatkového fondu stanoviskom obce, ktorá má povinnosť zohľadniť širšie spektrum verejného záujmu, týkajúce nie len ochrany pamiatkového fondu ale aj iných oblastí verejného záujmu obce a jej občanov.

Pamiatkový úrad SR je poverený ochranou pamiatkového fondu vo verejnom záujme. Pri príprave Návrhu na vyhlásenie, ako aj v predmetnom rozhodnutí odborne zdôvodnil účel a ciele ochrany dotknutého pamiatkového fondu, zároveň zohľadnil platnú územnoplánovaciu dokumentáciu a podľa toho vymedzil rozsah územia a podmienky ochrany ochranného pásma. Rešpektovaním platného územného plánu mesta Holíč tak naplnil požiadavku zohľadniť potreby a rozvojové plány Mesta. Ako bolo uvedené vyššie, snaha Pamiatkového úradu SR o vyhlásenie ochranného pásma zároveň rezonuje s kladným vyjadrením Obce Kopčany, úradu Trnavského samosprávneho kraja, kladným vyjadrením Okresného úradu Skalica - Odboru starostlivosti o životné prostredie, odd. ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako aj snahami občianskych združení. Nezanedbateľným sú aj vyjadrenia viacerých obcí a občianskych združení z Českej republiky vrátane Ministerstva životného prostredia ČR, ktoré sa vyjadrujú v záujme ochrany predmetného unikátneho územia.

Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. ďalej v svojom stanovisku poukazuje na otázku významu a používania pojmu „archeologickej lokality“ v textoch Návrhu na vyhlásenie, pričom sa odvoláva na znenie pamiatkového zákona ohľadne zákonného pojmu archeologické nálezisko, a tiež ochrany archeologických nálezísk vo vzťahu k § 18 pamiatkového zákona o vyhlásení ochranného pásma. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. uvádza, že podľa § 40 ods. 7 pamiatkového zákona je zákonnom definovaná forma ochrany archeologických nálezísk vyhlásenie za NKP alebo za pamiatkové územie. Spoločnosť MLC Holíč s. r. o. namieta, že v Návrhu na vyhlásenie uvádzaná archeologická lokalita

„Hrúdy“ v priestore územia ochranného pásma - ako dôvodu na vyhlásenie predmetného ochranného pásma nie je v súlade s pamiatkovým zákonom. Rovnako poukazuje na to, že táto archeologická lokalita nie je zaznačená v zozname CEANS, a preto nie je zrejmé z akých podkladov správny orgán vychádzal, keď túto v Návrhu na vyhlásenie uvádza.

V tejto súvislosti správny orgán konštatuje, že spoločnosť MLC Holíč s. r. o. nesprávnym spôsobom interpretuje dotknuté časti Návrhu na vyhlásenie:

Spracovateľ Návrhu na vyhlásenie uvádza zmienené archeologické náleziská ako jednu z kultúrnych hodnôt územia (§ 41 ods. 2 pamiatkového zákona). Ako vyplýva z názvu predmetného Návrhu na vyhlásenie ako aj predmetného Rozhodnutia, ochranné pásmo je navrhované na ochranu okolia pamiatkovej zóny Kopčany a okolia NKP Kaštieľ v Holíči – t. j. prostredia existujúcich súčastí pamiatkového fondu. Predmetné ochranné pásmo nevyhlasuje teda správny orgán na ochranu archeologických nálezísk, ako uvádza spoločnosť MLC Holíč s. r. o. ani doposiaľ neexistujúceho pamiatkového fondu – archeologická poloha „Hrúdy“; Poukazuje však v Návrhu na vyhlásenie aj na všetky ostatné kultúrne hodnoty predmetného územia, akými sú aj existujúce a predpokladané archeologické náleziská.

Preto aj námietka ohľadne nesprávne používaného pojmu archeologická lokalita, nie je objektívne interpretovaná: V Návrhu na vyhlásenie ako aj podmienkach ochrany tohto rozhodnutia, je používaný zákonný pojem archeologické nálezisko. Odkaz na archeologickú lokalitu – je len obšírnejším poukázaním na skutočnosť, že územie navrhovaného ochranného pásma má preukázateľne archeologický potenciál – s predpokladom aj nových možných archeologických nálezov - nálezísk. Takým je aj lokalita “Hrúdy”, ktorá bola skúmaná KPÚ Trnava v spolupráci s Mgr. Xxxxxxxx Xxxxxxxxxx PhD. a o. z. Avala v marci 2021, a to vo vzťahu k už známemu nálezisku v blízkosti – poloha „Rajňošovce 1“., ktorá je aj zaevidovaná v centrálnej evidencii archeologických nálezísk – CEANS. Centrum uvedenej lokality „Hrúdy“ sa na rozdiel od záznamov v CEANS nachádza južnejšie, t. j. niekoľko desiatok metrov severne od hlavnej barokovej cesty spájajúcej Holíčsky kaštieľ

a pamiatkovú zónu Kopčany v polohe nazývanej na starších mapách ako Hrúdy. Lokalita je predmetom recentného archeologického výskumu, vyhodnotenia výsledkov výskumu a prípravy výskumnej dokumentácie a do CEANS bola zavedená až v XI.2021 ako položka č. ID30641, evidovaná na parcele č. 13281/1.

Podľa § 41 ods. 1 pamiatkového zákona, archeologické náleziská eviduje archeologický ústav v Centrálnej evidencii archeologických nálezísk Slovenskej republiky. Archeologický ústav v evidencii nálezísk vyznačí náleziská vyhlásené podľa pamiatkového zákona za národné kultúrne pamiatky alebo pamiatkové územia.

Podľa § 41 ods. 2 pamiatkového zákona, archeologický ústav poskytuje aktuálnu evidenciu a topografické údaje archeologických nálezísk pamiatkovému úradu aby ich evidoval a zahrnul do územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia.

Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia správny orgán trvá na svojom odbornom názore, že navrhované ochranné pásmo je nevyhnutné pre zachovanie prírodno-poľnohospodárskeho charakteru lokality – voľnej, nezastavanej krajiny - rozvojovo orientovanej na funkcie cestovného ruchu, rekreácie a športu. Takto orientovaný budúci rozvoj územia dáva predpoklad zachovania primeraného prostredia – okolia predmetného pamiatkového fondu. Navrhované rozvojové smery sú v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou lokality a nestoja v ceste už naštartovaným iniciatívam, smerujúcim k revitalizácii okolia pamiatkového fondu, a to aj obnove prvkov v barokovej krajiny.

Z uvedených dôvodov Pamiatkový úrad SR rozhodol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

POUČENIE

Proti tomuto rozhodnutiu sa možno podľa § 53 správneho poriadku odvolať. Podľa § 54 správneho poriadku odvolanie sa podáva na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia účastníkom konania. Dňom oznámenia rozhodnutia verejnou vyhláškou je pätnásty deň od vyvesenia rozhodnutia na úradnej tabuli Pamiatkového úradu SR. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

Ing. arch. Xxxxx Xxxxxxxx x. x. xxxxxxxxxxx generálneho riaditeľa

Grafická príloha:

Mapová príloha - Vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej zóny Kopčany č. ÚZPF - 91 a národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v meste Holíč – č. ÚZPF 613/1-34 (tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia)

Vyvesené dňa: ...................................... Zvesené dňa: ......................................

Potvrdené dňa: ...................................... Pečiatka a podpis: ...............................

Rozhodnutia sa doručuje účastníkom konania verejnou vyhláškou na:

1. úradnej tabuli Pamiatkového úradu SR

2. webovom sídle Pamiatkového úradu SR – xxx.xxxxxxxx.xx

3. centrálnej úradnej elektronickej tabuli – xxx.xxxxxxxxx.xx

Verejná vyhláška sa doručí:

Obec Kopčany ; Kollárova 318/13, 908 48 Kopčany Mesto Holíč, Bratislavská 5, 908 51 Holíč

Po nadobudnutí právoplatnosti sa rozhodnutie doručí:

Obec Kopčany ; Kollárova 318/13, 908 48 Kopčany Mesto Holíč, Bratislavská 5, 908 51 Holíč

Okresný úrad Trnava – katastrálny odbor, Vajanského 2, TRNAVA KPÚ Trnava, Cukrová 1, 917 01 Trnava

Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava – OŠIS Pamiatkový úrad SR, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava – ONKPaPÚ