ZÁKON
139
ZÁKON
z 15. februára 2002
o rybárstve
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PR VÁ AG± ÚVODNÉ UG±ANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje podmienky ochrany, cho- vu a lovu rýb a ostatných vodných organizmov tak, aby priamo alebo prostredníctvom ekologických väzieb ne- dochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov1) a k ohrozeniu genofondu rýb.2)
(2) Tento zákon upravuje aj práva a povinnosti fyzic- kých osôb a právnických osôb pri vyu ívaní vôd3) na ochranu, chov a lov rýb, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku rybárstva, ako aj zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na ochranu, chov a lov rýb vo vodných plochách s výmerou do 25 m2.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
(1) Rybárstvo je súhrn činností zameraných na za- chovanie, zveľa ovanie, ochranu genofondu rýb a op- timálne vyu ívanie produkcie ichtyofauny ako prírod- ného bohatstva Slovenskej republiky.
(2) Na účely tohto zákona
a) ryby sú všetky vodné stavovce dýchajúce iabrami
– kruhoústnice, drsnoko ce, lúčoplutvovce, vodné mäkkýše, kôrovce a iné planktonické či bentické bezstavovce ijúce vo vodách,3)
b) u ívateľ je oprávnená osoba, ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ( alej len
„ministerstvo“) pridelilo výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri,
c) vodný tok je vodný útvar trvalo alebo občasne tečú- cich povrchových vôd po zemskom povrchu v priro- dzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodné- ho útvaru. Vodný tok je aj slepé rameno, mŕtve rameno a odstavené rameno, ak sú ovplyvňované hydrologickým re imom vodného toku, ako aj povr- chové vody umelo vzduté v koryte vodného toku.
Vodný tok sú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi,
d) rybník je ovládateľná vodná nádr vybudovaná na chov rýb s mo nosťou vykonávania pravidelných intenzifikačných a melioračných opatrení,
e) rybochovné zariadenie je technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb, ako sú liahne, kaná- ly, ľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia,
f) hospodársky chov rýb je chov rýb vykonávaný v rybníkoch, rybochovných zariadeniach a v ma- lých vodných nádr iach osobitne vhodných na chov rýb,
g) vodárenská nádr je vodná nádr slú iaca na záso- bovanie obyvateľstva pitnou vodou,
h) ostatné vodné plochy sú štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, vodné nádr e lo- kálneho významu v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, po iarne a priemyselné nádr e s mo nosťou rybárskeho vy- u itia.
DRUHÁ AG±
RYBÁRGKE REVÍRY A RYBÁRGKE PRÁVO
§ 3
Rybárske revíry
(1) Rybársky revír je ministerstvom určená a hrani- cami vymedzená vodná plocha.
(2) Ministerstvo rozhodnutím vytvára z vodných to- kov, vodárenských nádr í a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich vyu itia.
(3) Na účely vyu itia rybárskych revírov sa vody členia na vody lososové a vody kaprové:
a) lososové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na ivot predovšet- kým takých druhov rýb, akými sú pstruh potočný (Salmo trutta morphα fαrio), pstruh dúhový (Oncor- hynchus mykiss), sivoň potočný (Salvelinus fonti- nalis), hlavátka podunajská (Hucho hucho) a lipeň tymiánový (Thymallus thymallus). Významné sprie- vodné druhy rýb sú xxxxxx bieloplutvý (Cottus go- bio), xxxxxx pásoplutvý (Cottus poecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus) a slí severný (Barba- tula barbatula),
1) § 3 zákona č. 17/1992 Zb. o ivotnom prostredí v znení neskorších predpisov.
2) § 3 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
3) Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
b) kaprové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na ivot predovšet- kým takých druhov rýb, akými sú kapor sazan (Cyprinus carpio – divá forma), kapor rybničný (Cyprinus carpio – zdomácnená forma), šťuka se- verná (Esox lucius), zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca), sumec veľký (Silurus glanis) a úhor európsky (Anguilla anguilla). Významné sprievodné druhy rýb sú hlavátka podunajská (Hucho hucho), podustva severná (Chondrostoma nasus), mrena severná (Barbus barbus), xxxxx xxxxxxx (Leuciscus cephalus) a jalec maloústy (Leuciscus leuciscus).
(4) Vody lososové sa členia na vody pstruhové a vody lipňové:
a) pstruhové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na dominantné za- stúpenie pstruha,
b) lipňové vody sú vody, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie na dominantné za- stúpenie lipňa.
(5) V prípade vá nej ekologickej havárie alebo z dô- vodu verejného záujmu mô e ministerstvo zmeniť čle- nenie vôd alebo hranice rybárskeho revíru. Vo zvlášť odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä predpo- kladaná dlhodobá nefunkčnosť vodnej nádr e spôso- xxxx porušením telesa hrádze, voda vykazujúca látky negatívne ovplyvňujúce, alebo a zamedzujúce ivot rýb, zmeny prietokových pomerov spôsobujúce ka do- ročne v letnom období enormné zni ovanie vodnej hla- diny, prípadne a jej vysychanie, mô e ministerstvo rybársky revír zrušiť.
(6) Hranice rybárskych revírov sa určujú naprieč vodných tokov spravidla tak, aby boli súvislé, tvorili ich trvalé terénne preká ky, mosty, hate, riečne stup- ne alebo prítoky vodného toku.
(7) Súvislosť rybárskeho revíru sa prerušuje, ak na vodnom toku le í rybník.
(8) Do rybárskych revírov sa zahŕňajú prítoky vod- ných tokov, ak nie sú ako také vyhlásené za rybárske revíry.
(9) Do rybárskych revírov sa nezahŕňajú prítoky, odtoky a obvodové stoky rybníkov do vzdialenosti ur- čenej ministerstvom podľa charakteru vodného toku, ktorá je na hospodárenie v nich nevyhnutne potrebná.
§ 4
Výkon rybárskeho práva
(1) Rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie u ívať na to v nevyhnutnej miere pobre né pozemky.
(2) Rybárske právo patrí štátu.
(3) Ministerstvo pridelí Slovenskému rybárskemu zväzu výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch. Organizácii spravujúcej lesný majetok štátu4) a orga- nizácii spravujúcej majetok vo vojenských obvodoch5) pridelí ministerstvo výkon rybárskeho práva vo vod- ných tokoch nachádzajúcich sa na území, ktoré spra- vujú.
(4) Ministerstvo mô e na potreby výučby a plnenia vedeckovýskumných úloh na úseku rybárstva prideliť výkon rybárskeho práva aj školám so študijným odbo- rom rybárstvo a vzdelávacím ustanovizniam.6)
(5) Ministerstvo mô e v záujme zabezpečenia sta- rostlivosti o chránené územie s piatym stupňom ochrany7) prideliť výkon rybárskeho práva organizá- ciám ochrany prírody.8)
(6) Výkon rybárskeho práva vo vodárenských nádr-
iach a v ich prítokoch pridelí ministerstvo správcovi príslušnej vodárenskej nádr e.
(7) Právnickým osobám podľa odsekov 3 a 5 pri- delí ministerstvo výkon rybárskeho práva na základe písomnej iadosti, ktorá musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnic- kej osoby,
b) identifikačné údaje o vodnej ploche.
(8) Ministerstvo pridelí výkon rybárskeho práva na ostatných vodných plochách na základe písomnej
iadosti
a) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá pre- uká e väčšinový podiel vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa nachádza vodná plocha,
b) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá pre- uká e nájomnou zmluvou právo u ívania k pozem- kom podľa písmena a) počas platnosti tejto zmluvy.
(9) Žiadosť podľa odseku 8 musí obsahovať
a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je iadateľom fyzická osoba, alebo obchod- né meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je iadate- ľom právnická osoba,
b) identifikačné údaje o vodnej ploche,
c) výpis z listu vlastníctva podľa odseku 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa odseku 8 písm. b),
d) informáciu, či sa vodná plocha nenachádza v chrá- nenom území alebo či do neho nezasahuje,
e) dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším u íva- teľom.
(10) Výkon rybárskeho práva podľa odseku 8 pridelí ministerstvo k 1. januáru kalendárneho roka, po skončení hospodárskej činnosti doterajšieho u ívate- ľa.
4) § 11 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z.
5) § 5 ods. 4 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996
Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6) Zákon č. 386/1997 Z. z. o alšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
7) § 17 a 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
8) § 51 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
(11) V prípade vá nej ekologickej udalosti alebo z dôvodu verejného záujmu mô e ministerstvo výkon rybárskeho práva dočasne obmedziť.
(12) Postúpenie prideleného výkonu rybárskeho práva je zakázané.
§ 5
Práva a povinnosti vlastníkov a nájomcov pobre ných pozemkov a práva a povinnosti u ívateľov
(1) U ívateľ má právo vstupovať na pobre né pozem- ky. Vlastník alebo nájomca pobre ného pozemku je povinný strpieť vstup na tieto pozemky v nevyhnutnej miere, okrem pozemkov, na ktoré je vstup zakázaný podľa osobitných predpisov.9)
(2) U ívateľ je povinný označiť rybársky revír tabu- ľou. Pri jeho označovaní nesmie poškodzovať ivé časti prírody a obmedzovať vlastníka, prípadne nájomcu pobre ného pozemku vo výkone vlastníckych práv k pobre ným pozemkom.
(3) Vlastník, prípadne nájomca pobre ného pozem- ku je povinný strpieť označenie rybárskeho revíru. Ak je vlastník, prípadne nájomca pobre ného pozemku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckych práv, má právo na náhradu od u ívateľa; ak sa o náhrade nedohodnú, na návrh vlast- níka, nájomcu alebo u ívateľa rozhodne súd.
§ 6
Hospodárenie v rybárskych revíroch
(1) U ívateľ je povinný zarybňovať rybársky revír podľa zarybňovacieho plánu, ktorý schvaľuje minister- stvo. Zarybňovací plán rybárskeho revíru vypracúva u ívateľ a predkladá ho na schválenie ministerstvu do
31. marca kalendárneho roka. Schválený zarybňovací plán je pre u ívateľa záväzný a musí zaručovať ochra- nu pôvodného genofondu rýb. O schválení zarybňova- cieho plánu sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie.
(2) U ívateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza
a) druh, pôvod a mno stvo rybej násady,
b) počet vydaných povolení na rybolov,
c) mno stvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
d) prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
(3) U ívateľ je povinný navrhnúť okresnému úradu pre ka dý rybársky revír rybárskeho hospodára; ry- bárskeho hospodára ustanovuje a odvoláva na návrh u ívateľa okresný úrad, v ktorého obvode má u ívateľ sídlo alebo trvalý pobyt. Za rybárskeho hospodára mô e byť ustanovená len bezúhonná osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá absol- vovala skúšku rybárskeho hospodára.
(4) Skúšku rybárskeho hospodára podľa odseku 3 nahrádza absolvovanie poľnohospodárskej vysokej
školy študijného odboru zootechnického, strednej poľ- nohospodárskej školy odboru rybárskeho alebo zoo- technického alebo poľnohospodárskeho odborného učilišťa odboru rybárskeho.
(5) Za bezúhonnú osobu podľa odseku 3 sa pova uje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmysel- ný trestný čin alebo postihnutá za priestupok na úse- ku rybárstva.
§ 7
Chránená rybárska oblasť
(1) V záujme ochrany genofondu rýb a skvalitňova- nia stavu pôvodných druhov rýb mô e ministerstvo na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po pre- rokovaní s u ívateľom vyhlásiť časti rybárskeho reví- ru, prípadne celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť.
(2) U ívateľ je povinný označiť hranice chránenej rybárskej oblasti tabuľou s nápisom „Chránená rybár- ska oblasť“.
(3) V chránenej rybárskej oblasti je zakázané
a) loviť ryby akýmkoľvek spôsobom,
b) rušiť neres rýb, vývoj plôdika a násady alebo zimo- vanie rýb,
c) vykonávať ťa bu riečnych materiálov.
(4) U ívateľ je povinný v chránenej rybárskej oblasti po iadať ministerstvo o súhlas na lov generačných rýb na účely umelého výteru alebo o súhlas na lov takých rýb, ktoré sú na ujmu záujmov podľa odseku 1 v tejto oblasti; chránené druhy rýb mo no loviť a po povolení výnimky podľa osobitného predpisu.10)
(5) Ministerstvo mô e u ívateľovi na účely posúde- nia stavu ichtyofauny v chránenej rybárskej oblasti povoliť vykonanie ichtyologického prieskumu. Ichtyo- logický prieskum v osobitne chránenej časti prírody a krajiny mo no vykonávať a po splnení podmienok podľa osobitného predpisu.11)
(6) Ministerstvo mô e v prípade verejného záujmu na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po prerokovaní s u ívateľom chránenú rybársku oblasť zrušiť.
§ 8
Rybárske revíry s re imom bez privlastnenia si úlovku
(1) Ministerstvo na návrh u ívateľa mô e v záujme umo nenia lovu jednotlivých druhov rýb trofejných veľkostí vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za revír s re imom bez privlastne- nia si úlovku.
(2) U ívateľ je povinný označiť hranice rybárskeho revíru podľa odseku 1 tabuľou s nápisom „Lovenie rýb a ich púšťanie“.
9) Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10) § 20 ods. 2 a § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
11) § 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
(3) V rybárskom revíri s re imom „Lovenie rýb a ich púšťanie“ je zakázané ulovenú rybu si privlastniť.
§ 9
Chovné rybárske revíry
(1) U ívateľ mô e rybársky revír alebo jeho časť určiť na chov rýb. Taký revír alebo jeho časť slú i na odchov generačných a násadových rýb vyu ívaných na zaryb- ňovanie rybárskych revírov.
(2) U ívateľ je povinný vytvorenie a zrušenie chovné- ho rybárskeho revíru bezodkladne oznámiť minister- stvu.
(3) Na zarybňovanie chovných rybárskych revírov musí u ívateľ pou ívať rybie násady iba z chovov, kto- ré ministerstvo uznalo.12)
(4) U ívateľ je povinný rybársky revír podľa odseku 1 označiť tabuľou s nápisom „Chovný rybársky revír“.
(5) V chovnom rybárskom revíri platí všeobecný zá- kaz lovu rýb okrem odlovu vykonávaného u ívateľom na chovný účel.
±RE±IA AG± PODMIENKY LOVU RÝB
§ 10
Lov rýb v rybárskych revíroch
(1) Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych reví- roch mô u len osoby, ktoré sú dr iteľmi platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov.
(2) Rybársky lístok vydáva okresný úrad na základe ústnej iadosti fyzickej osobe, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Rybársky lístok sa vydáva
a) trojročný,
b) ročný,
c) mesačný,
d) tý denný.
(3) Deťom mladším ako 15 rokov sa rybársky lístok mô e vydať iba so súhlasom zákonného zástupcu.
(4) Vydanie rybárskeho lístka podlieha poplatku podľa osobitného predpisu.13)
(5) Povolenie na rybolov vydáva u ívateľ.
(6) Loviť a privlastňovať si ryby v rybárskych reví- roch mô u aj osoby, ktoré sú dr iteľmi platného oso- bitného povolenia na rybolov vydaného ministerstvom.
(7) Súčasťou povolení na rybolov je záznam o do- chádzke k vode a úlovkoch ( alej len „záznam“).
(8) Ak sa rybársky revír alebo jeho časť nachádza v chránenom území s piatym stupňom ochrany,7) mu- sí mať u ívateľ okrem dokladov uvedených v odseku 1 aj udelenú výnimku podľa osobitného predpisu.14)
(9) Povolenie na rybolov vydáva u ívateľ v limitova- nom počte v nadväznosti na analýzu úlovkov a zaryb- ňovací plán.
(10) Doklady podľa odsekov 1 a 6 je osoba povinná mať počas lovu rýb pri sebe a pri kontrole ich predlo iť na po iadanie príslušníka Policajného zboru, prísluš- níka obecnej polície alebo členovi rybárskej strá e.
(11) Rybársky lístok a povolenie na rybolov sú verej- né listiny a sú neprenosné.
§ 11
Ochrana rýb
(1) V pstruhových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. októbra do 15. apríla.
(2) V lipňových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 1. januára do 31. mája.
(3) V kaprových vodách sa zakazuje lov všetkých rýb od 15. marca do 31. mája. To neplatí v čase od 1. mája do 15. mája, ak u ívateľ uskutočňuje rybárske prete- ky.
(4) Zákaz lovu rýb podľa odseku 3 sa nevzťahuje na kaprové vody, ktoré sú vodným tokom okrem slepých, mŕtvych a odstavených ramien a povrchových vôd, umelo vzdutých v koryte vodného toku.
§ 12
Individuálna ochrana rýb
Zakazuje sa
a) loviť ryby v čase individuálnej ochrany jednotlivých druhov rýb okrem lovu generačných rýb na účely ich reprodukcie vykonávaného u ívateľom,
b) loviť ryby mimo ustanoveného denného času lovu rýb,
c) privlastniť si ryby nedosahujúce najmenšiu lovnú mieru a nad ustanovený počet,
d) začať lov bez zapísania dátumu a miesta lovu a skončiť lov bez zapísania počtu a hmotnosti ulo- vených rýb do záznamu.
Zakázané spôsoby lovu rýb
§ 13
(1) Zakazuje sa
a) pou ívať na lov rýb výbušniny, otravné látky, har- púny, bodce, udice bez prútov, ako aj strieľať ryby, loviť ryby pod ľadom, loviť ich na šnúry a podseká- vaním udicou, do rúk a do ôk,
b) zbierať ikry, pou ívať na lov rýb elektrický prúd, omamné látky, loviť ryby v noci za pomoci svetla, pou ívať lapadlá, čerene s väčšou plochou ako 1 m2, vrše, koše a pod., loviť ryby v rybovode a vo vyznačenom úseku nad ním a pod ním, pou ívať
12) § 9 zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ivnosten- skom podnikaní ( ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
13) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
14) § 17 ods. 3 písm. f) a § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
akékoľvek stále zariadenia na lovenie rýb alebo siete a zabraňovať ťahu rýb proti vode,
c) loviť ryby na miestach, kde sa nahromadili pri mimoriadnych situáciách, ako aj ryby zhroma dené v čase neresu a na zimoviskách,
d) loviť ryby vypustením, odrazením alebo odčerpa- ním vody,
e) loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabu- ľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, od- vodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plá- vajúcich technických zariadení, v plavebných ko- morách, z cestných a elezničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch,
f) loviť ryby na zaplavených pozemkoch pri povodni a zabraňovať rybám vrátiť sa do rybárskeho revíru.
(2) Zákazy uvedené v odseku 1 písm. b) a d) sa nevzťahujú na osoby, ktoré na základe osobitného povolenia na rybolov plnia vedeckovýskumné úlohy, a na u ívateľa, ktorý vykonáva
a) záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách (§ 20),
b) hospodársky odlov rýb,
c) ichtyologický prieskum.
§ 14
V pstruhových vodách sa zakazuje
a) loviť viac ne jednou udicou,
b) pou ívať ako nástrahu ivú rybku,
c) pou ívať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom ne tri,
d) pri love prívlačou na mŕtvu rybku pou ívať viac ne jeden háčik,
e) loviť na plávanú a polo enú,
f) pou ívať pri love viac ako jednu nástrahu okrem lovu na umelé mušky,
g) pou ívať ako nástrahu červy a hmyz vo všetkých vývojových štádiách,
h) loviť viac ako tri dni v tý dni.
§ 15
V lipňových vodách sa zakazuje
a) loviť viac ne jednou udicou,
b) pou ívať ako nástrahu ivú rybku,
c) pou ívať pri love iné ako umelé mušky v počte väčšom ne tri a iné ako muškárske náradie,
d) loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do
31. októbra,
e) pou ívať pri love na plávanú iné nástrahy ako rast- linného pôvodu,
f) loviť ryby na polo enú,
g) pou ívať ako nástrahu hmyz vo všetkých vývojo- vých štádiách, červy všetkých druhov, ry u, tarho- ňu, krúpy a všetky napodobneniny ikier,
h) loviť viac ako päť dní v tý dni.
§ 16
V kaprových vodách sa zakazuje
a) loviť na viac ako dve udice,
b) loviť na viac ako dva nadväzce na jednej udici opatrené jednoduchým háčikom alebo na viac ako jeden nadväzec opatrený dvojháčikom alebo trojhá- čikom a na viac ako tri mušky pri pou ití muškár- skej udice,
c) loviť na rybku prinesenú z iného revíru,
d) loviť na rybku alebo prívlač od 1. februára do
15. júna,
e) pri love na prívlač loviť na viac ako jednu udicu s viac ako jednou nástrahou,
f) loviť v čase od 22.00 do 04.00 h bez osvetlenia miesta lovu.
§ 17
Pri love hlavátky sa zakazuje
a) pou ívať ako nástrahu ivú rybku,
b) loviť hlavátku inak ne prívlačou na umelé nástra- hy, rybku alebo muškárením,
c) ponechať si v jednom kalendárnom roku viac ako jednu hlavátku, aj ke sa lov uskutočňuje vo via- cerých revíroch.
Š±VR±Á AG± OCHRANA RYBÁRG±VA
Všeobecné ustanovenia
§ 18
(1) Ochranou rybárstva sa rozumie ochrana rýb pred nepriaznivými vplyvmi prírody a pred škodlivými zá- sahmi ľudí do rybárskych revírov. V záujme zachova- nia pôvodných druhov rýb a ochrany genofondu rýb mô e ministerstvo u ívateľovi poskytnúť účelovo via- zané prostriedky.15)
(2) Správca vodných tokov je povinný pri projekto- vaní, výstavbe, prevádzke a udr iavaní vodohospodár- skych diel a zariadení, pri úpravách vodných tokov a ich u ívaní zohľadniť potreby a ochranu rybárstva. Musí dbať, aby sa tam, kde je to účelné, zria ovali a udr iavali rybovody a pri budovaní vodných nádr í aj iné vhodné technické zariadenia slú iace na migrá- ciu a ochranu rýb. Zabezpečuje ochranu vodných to- kov pred znečisťovaním a vypúšťaním odpadových vôd nad prípustný stupeň znečistenia.
(3) Zariadenia na ochranu rybárstva musia byť sú- časťou projektovej dokumentácie pripravovanej vodo- hospodárskej stavby.
§ 19
(1) Z dôvodu zachovania biodiverzity druhov a zdro- jov sladkovodných rýb a morských rýb sa zakazuje dovoz a tranzit rýb, ktoré sú chránené, alebo ktoré
15) § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
nedosahujú veľkosť alebo hmotnosť ustanovenú pre jednotlivé druhy na uvádzanie do obehu.
(2) Z dôvodu ochrany pôvodného genofondu rýb do- voz rybích násad z iných štátov musí osvedčiť minis- terstvo.12)
§ 20
Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách
(1) Mimoriadnou situáciou sa podľa tohto zákona rozumejú najmä povodne, extrémne suchá a mimo- riadne zhoršenie alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd.16)
(2) Pri mimoriadnych situáciách je zakázané loviť a privlastňovať si ryby. Pri povodniach je zakázané zabraňovať rybám vrátiť sa do pôvodného toku.
(3) Opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych situáciách je povinný zabezpečiť u ívateľ.
(4) Ak dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd, za vzniknuté škody na rybách zodpovedá a v plnom rozsahu znáša dôsledky pôvodca tohto zhoršenia.
Ochrana výkonu rybárskeho práva
§ 21
(1) Zabezpečenie ochrany výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch je povinnosťou u ívateľa. U íva- teľ je povinný navrhnúť okresnému úradu pre ka dý rybársky revír rybársku strá .
(2) Rybársku strá ustanovuje a odvoláva na návrh u ívateľa okresný úrad, v ktorého obvode má u ívateľ sídlo alebo trvalý pobyt.
(3) Za člena rybárskej strá e mô e byť ustanovená fyzická osoba, ktorá
a) dosiahla vek najmenej 21 rokov,
b) je občanom Slovenskej republiky,
c) nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia ivotného prostre- dia17) spáchaný z nedbanlivosti alebo v posledných troch rokoch nebola postihnutá za priestupok na úseku rybárstva,
d) je plne spôsobilá na právne úkony,
e) preukázala odbornú spôsobilosť vykonaním skúš- ky rybárskej strá e,
f) zlo ila pred okresným úradom sľub v tomto znení:
„Sľubujem, e budem vykonávať ochranu rybár- stva, dbať na dodr iavanie Ústavy Slovenskej re- publiky, zákonov a ostatných právnych predpisov upravujúcich a ochraňujúcich výkon rybárskeho práva“,
g) písomne o to po iada u ívateľa.
(4) Okresný úrad vydá členovi rybárskej strá e od- znak a preukaz rybárskej strá e a vedie evidenciu členov rybárskej strá e.
(5) Okresný úrad člena rybárskej strá e odvolá, ak člen rybárskej strá e o to písomne po iada, prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 písm. b) a d), porušil sľub alebo ak u ívateľ o to po iada z dôvodu,
e člen rybárskej strá e najmenej počas troch mesia- cov bezdôvodne neplní úlohy rybárskej strá e.
(6) Člen rybárskej strá e, ktorého okresný úrad od- volal, je povinný bezodkladne odovzdať odznak a pre- ukaz rybárskej strá e.
§ 22
Povinnosti člena rybárskej strá e
Člen rybárskej strá e je povinný
a) nosiť pri výkone svojej činnosti na viditeľnom mies- te slu obný odznak a na po iadanie sa preukázať preukazom člena rybárskej strá e,
b) spolupracovať s príslušníkmi Policajného zboru, najmä oznamovať im všetky skutočnosti odôvodňu- júce podozrenie zo spáchania trestného činu a odo- vzdávať im odňaté rybárske náradie, rybársky lís- tok a povolenie na rybolov,
c) spisovať o odňatí rybárskeho náradia, rybárskeho lístka a povolenia na rybolov písomné záznamy a ich odpis odovzdať kontrolovanej osobe,
d) oznámiť bezodkladne zistené nedostatky, príznaky ochorenia a úhyn rýb u ívateľovi a príslušným or- gánom štátnej správy18) a v prípade mo nosti vyko- nať opatrenia na zabránenie šírenia choroby alebo úhynu rýb,
e) sledovať z hľadiska ochrany rybárstva spôsob u í- vania vôd, čistotu vôd, zisťovať zdroje znečistenia vôd a technické zásahy do tokov a zistené nedostat- ky oznámiť príslušným orgánom štátnej správy,18)
f) poskytnúť zranenej osobe pomoc, ak to okolnosti dovolia, ak v súvislosti s pou itím donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby,
g) spísať o okolnostiach pou itia donucovacích pro- striedkov úradný záznam a oznámiť bezodkladne pou itie donucovacích prostriedkov okresnému úradu,
h) zachovávať pri výkone svojej činnosti dôstojnosť a vá nosť svoju vlastnú, ako aj osôb, proti ktorým zasahuje.
§ 23
Oprávnenia člena rybárskej strá e
(1) Člen rybárskej strá e je oprávnený
a) kontrolovať, či osoby loviace ryby v rybárskych revíroch sú na lov oprávnené, prezerať im rybárske náradie, úlovky, plavidlá a nádr e na ryby,
16) § 23 zákona č. 138/1973 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z.
17) § 181b Trestného zákona.
18) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých alších zákonov v znení neskorších predpisov.
b) vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho kona- nia, ak je dôvodné podozrenie, e osoba pácha trestný čin alebo priestupok,
c) obmedziť osobnú slobodu19) osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva,20) zisťovať jej toto nosť, a ak nemo no zistiť jej toto nosť, pred- viesť ju na útvar Policajného zboru,
d) osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu pyt- liactva prehľadať dopravný prostriedok a obsah va- kov a tašiek, ak je dôvodné podozrenie, e sa v nich prepravujú neoprávnene nadobudnuté ryby, odní- mať rybárske náradie, povolenie na lov rýb, rybár- sky lístok a úlovky,
e) pou iť donucovacie prostriedky,
f) po adovať pomoc Policajného zboru alebo obecnej polície, ak nemô e splnenie svojich úloh zabezpečiť vlastnými silami a prostriedkami,
g) po iadať ka dého o pomoc v prípade bezprostred- ného ohrozenia ivota a zdravia alebo majetku; kto bol o túto pomoc po iadaný, nemusí ju poskytnúť, ak by tým vystavil vá nemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby21) alebo ak tomu bránia iné dôle ité okolnosti.
(2) Prehliadka podľa odseku 1 písm. a) a d) nesmie sledovať iný záujem, ako zistiť výskyt neoprávnene nadobudnutých rýb.
(3) Ka dý je povinný v rybárskom revíri uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a po iadavku člena rybárskej strá e, alebo strpieť výkon jeho oprávnení.
§ 24
Donucovacie prostriedky
(1) Donucovacími prostriedkami sú
a) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b) slzotvorné prostriedky,
c) obušok,
d) putá,
e) slu obný pes.
(2) Pred pou itím donucovacích prostriedkov člen rybárskej strá e je povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, e bude pou itý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy mô e upustiť iba v prípade, ke je sám napadnutý alebo je ohrozený
ivot alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.
(3) O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov pou i- je, rozhoduje člen rybárskej strá e podľa konkrétnej situácie tak, aby pou itý donucovací prostriedok a in- tenzita jeho pou itia neboli zjavne neprimerané nebez- pečnosti útoku.
§ 25
Pou itie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obuška
Člen rybárskej strá e je oprávnený pou iť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné pro- striedky a obušok s cieľom
a) zabrániť úmyselnému poškodzovaniu majetku u í- vateľa,
b) zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
c) obmedziť osobnú slobodu osoby, ktorá kladie ak- tívny odpor.
§ 26
Pou itie pút
Člen rybárskej strá e je oprávnený pou iť putá
a) na spútanie osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo fyzicky napáda člena rybárskej strá e, alebo osobu, ktorá vystúpila na jeho podporu, úmyselne poško- dzuje majetok u ívateľa, po márnej výzve, aby od takého konania upustila,
b) na vzájomné pripútanie osôb za podmienok uvede- ných v písmene a).
§ 27
Pou itie slu obného psa
(1) Člen rybárskej strá e je oprávnený pou iť slu ob- ného psa s cieľom
a) zaistiť bezpečnosť inej osoby alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b) zabrániť úteku osoby, ak má byť takej osobe obme- dzená osobná sloboda.
(2) Člen rybárskej strá e pou íva slu obného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípad- ne prekonanie odporu osoby vy adujú, pou ije slu ob- ného psa bez náhubku.
§ 28
Osobitné obmedzenia
Pri zákroku proti tehotnej ene, osobe vysokého veku, osobe so zjavným telesným postihnutím a proti osobe mladšej ako 15 rokov je člen rybárskej strá e oprávnený pou iť z donucovacích prostriedkov iba hmaty a chvaty. Ostatné donucovacie prostriedky je člen rybárskej strá e oprávnený pou iť len vtedy, ak útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje ivoty a zdra- vie iných osôb alebo vlastnej osoby, alebo ak hrozí
19) § 76 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
20) § 181d Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
21) § 116 Občianskeho zákonníka.
záva ná škoda na majetku u ívateľovi a nebezpečen- stvo nemo no odvrátiť inak.
§ 29
Nále itosti poskytované členom rybárskej strá e
(1) Okresný úrad po dohode s u ívateľom ustanoví rozsah vybavenia člena rybárskej strá e donucovacími prostriedkami.
(2) U ívateľ je povinný zabezpečiť prípravu na vyko- nanie skúšky a skúšku rybárskej strá e, odborno- vzdelávacie školenia, poskytnúť výstroj a alšie po- môcky potrebné na výkon činnosti člena rybárskej strá e.
§ 30
Zodpovednosť za škodu
U ívateľ je povinný člena rybárskej strá e poistiť na prípad
a) škody, poškodenia zdravia alebo smrti spôsobenej členom rybárskej strá e pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním,
b) škody spôsobenej členom rybárskej strá e iným osobám pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním s výnimkou škody spôso- benej osobe, ktorá svojím protizákonným konaním oprávnený a primeraný zákrok vyvolala.
PIA±A AG± HOGPODÁRGKY CHOV RÝB A PODNIKANIE
NA OG±A±NÝCH VODNÝCH PLOCHÁCH
Hospodársky chov rýb
§ 31
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva- júca hospodársky chov rýb ( alej len „chovateľ“) v ryb- níkoch, rybochovných zariadeniach a malých vodných nádr iach osobitne vhodných na chov rýb zabezpečuje chov trhových rýb, generačných rýb a chov rybích násad.
(2) Malou vodnou nádr ou osobitne vhodnou na chov rýb sa rozumie ovládateľná vodná nádr s pravi- delnou mo nosťou úplného vypustenia a zlovenia rýb, s výškou telesa hrádze do 10 m a s celkovým objemom do 2 mil. m3, ktorá pôvodne mohla slú iť inému účelu.
(3) Na hospodársky chov rýb chovateľ alebo ním poverená osoba musí mať odborné vzdelanie; túto podmienku musí spĺňať počas celého hospodárskeho chovu rýb.
(4) Odborným vzdelaním sa rozumie absolvovanie poľnohospodárskej vysokej školy študijného odboru zootechnického, univerzity veterinárskeho lekárstva, strednej poľnohospodárskej školy odboru rybárskeho
alebo zootechnického, alebo poľnohospodárskeho od- borného učilišťa odboru rybárskeho.
(5) Chov trhových, generačných rýb a chov rybích násad musí osvedčiť ministerstvo.12) Chovateľ musí pou ívať rybie násady len z chovov, ktoré ministerstvo osvedčilo.
(6) Na hospodársky chov rýb sa nevzťahujú ustano- venia § 5 a 17 a § 21 a 30. V rybníku, rybochovnom zariadení a malej vodnej nádr i osobitne vhodnej na chov rýb popri hospodárskom chove rýb mo no vyko- návať na základe povolenia chovateľa aj lov rýb udicou ( alej len „rozšírená činnosť“) podľa osobitného re imu (§ 35 ods. 2).
(7) Chovateľ je povinný rozšírenú činnosť vyu ívania rybníka, rybochovného zariadenia a malej vodnej ná- dr e osobitne vhodnej na chov rýb na príslušný rok písomne oznámiť ministerstvu najneskôr do 31. janu- ára príslušného roka.
(8) Ministerstvo vedie evidenciu rybníkov, rybochov- ných zariadení a malých vodných nádr í osobitne vhodných na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospo- dársky chov rýb, prípadne kombinácia s lovom rýb udicou.
(9) Ak tento zákon neustanovuje inak, na hospodár- sky chov rýb sa vzťahujú osobitné predpisy.22)
§ 32
(1) Chovateľ pri vyu ívaní rybníka, rybochovného zariadenia a malej vodnej nádr e osobitne vhodnej na chov rýb aj na lov rýb udicou je povinný viesť eviden- ciu, v ktorej sa uvádza
a) druh, pôvod a mno stvo rybej násady,
b) zoznam vydaných povolení na rybolov,
c) mno stvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
d) prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
(2) Chovateľ je povinný na po iadanie poverenému zamestnancovi ministerstva23) a okresného úradu predlo iť evidenciu podľa odseku 1.
§ 33
(1) Na základe iadosti mô e ministerstvo rozhodnúť o vyradení malej vodnej nádr e osobitne vhodnej na hospodársky chov rýb z rybárskeho revíru a prideliť ju do u ívania na hospodársky chov rýb chovateľovi.
(2) Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať
a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je iadateľom fyzická osoba, alebo obchod- né meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je iadate- ľom právnická osoba,
b) vyjadrenie správcu malej vodnej nádr e osobitne vhodnej na chov rýb o mo nosti jej rybárskeho vy- u ívania, doplnené o oficiálny názov, lokalitu, vý-
22) Napríklad zákon č. 194/1998 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 230/1998 Z. z. o chove hospodárskych zvierat a o usmrcovaní jatočných zvierat.
23) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.
meru a hydrologické údaje o malej vodnej nádr i a základné údaje o zdroji vody, ktorým je napájaná,
c) preukázanie odborného vzdelania iadateľa alebo ním poverenej osoby so zameraním na chov rýb,
d) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu.
(3) Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 správca malej vodnej nádr e osobitne vhodnej na chov rýb uzatvorí s chovateľom nájomnú zmluvu.
(4) Ak malá vodná nádr osobitne vhodná na chov rýb začne slú iť svojmu pôvodnému účelu alebo ak chovateľ skončí hospodársky chov rýb, ministerstvo nádr opätovne zaradí do rybárskych revírov.
Podnikanie v osobitnom re ime na ostatných vodných plochách
§ 34
(1) Z rybárskych revírov na ostatných vodných plo- chách mô e ministerstvo na základe iadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do u ívania podni- kateľovi24) na účely podnikania v osobitnom re ime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je mo né, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť.
(2) Pod u ívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom re ime sa rozumie poskytovanie mo nosti iným oso- bám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa. Na osobit- ný re im sa nevzťahujú ustanovenia § 5 a 17 a § 21 a 30.
(3) Žiadosť podľa odseku 1 musí obsahovať
a) meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo, ak je iadateľom fyzická osoba, alebo obchod- né meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je iadate- ľom právnická osoba,
b) preukázanie odborného vzdelania iadateľa so za- meraním na chov rýb alebo ním poverenej osoby,
c) identifikačné údaje o vodnej ploche,
d) výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b),
e) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu,
f) prevádzkový poriadok.
(4) Ak sa ostatná vodná plocha nachádza v chráne- nom území alebo v jeho ochrannom pásme,25) musí
iadateľ k iadosti dolo iť súhlas príslušného orgánu ochrany prírody, či je mo né ostatnú vodnú plochu vyu ívať na podnikanie, alebo iba ako rybársky revír.
(5) Ministerstvo vedie evidenciu ostatných vodných plôch u ívaných na účely podnikania.
§ 35
(1) Na zarybňovanie ostatných vodných plôch, ktoré
sú určené na účely podnikania v osobitnom re ime, mo no pou ívať rybie násady len z chovov, ktoré mi- nisterstvo osvedčilo.12)
(2) Podnikateľ je povinný viesť evidenciu, v ktorej sa uvádza
a) druh, pôvod a mno stvo rybej násady,
b) zoznam vydaných povolení,
c) mno stvo a druh ulovených rýb za kalendárny rok,
d) prehľad o vykonávanom veterinárnom dohľade.
(3) Podnikateľ je povinný na po iadanie poverenému zamestnancovi ministerstva23) a okresného úradu predlo iť evidenciu podľa odseku 2.
ŠIEG±A AG±
Š±Á±NA GPRÁVA NA ÚGEKU RYBÁRG±VA
§ 36
Orgány štátnej správy
Orgány štátnej správy na úseku rybárstva sú
a) okresné úrady,
b) krajské úrady,
c) ministerstvo.
§ 37
Okresný úrad
Okresný úrad na úseku rybárstva
a) ustanovuje a odvoláva rybárskeho hospodára,
b) vydáva rybárske lístky a vedie ich evidenciu,
c) ustanovuje a odvoláva rybársku strá a vedie evi- denciu členov rybárskej strá e,
d) ukladá pokuty za správne delikty a priestupky,
e) prejednáva priestupky.
§ 38
Krajský úrad
Krajský úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v I. stupni rozhoduje okresný úrad.
§ 39
Ministerstvo
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na úseku rybárstva
a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku rybárstva, činnosť jednotlivých u ívateľov na úseku rybárstva podľa tohto zákona,
b) rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárske- ho práva vo vodných tokoch,
c) rozhoduje o pridelení a odobratí výkonu rybárske- ho práva v ostatných vodných plochách,
d) rozhoduje o pridelení výkonu rybárskeho práva vo vodárenských nádr iach a v ich prítokoch,
24) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
25) § 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
e) rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o ostatnú vod- nú plochu,
f) vytvára z vodných tokov, vodárenských nádr í a ostatných vodných plôch rybárske revíry, vedie ich evidenciu a určuje účel ich vyu itia,
g) mô e dočasne obmedziť výkon rybárskeho práva, zmeniť charakter alebo hranice rybárskeho revíru z dôvodu verejného záujmu alebo v prípade vá nej ekologickej zmeny rybárskeho revíru a vo zvlášť odô- vodnených prípadoch (§ 3 ods. 5) mô e rybársky revír zrušiť,
h) schvaľuje zarybňovací plán podľa § 6 ods. 1,
i) vyhlasuje v záujme ochrany genofondu a skvalitňo- vania stavu pôvodných druhov rýb po prerokovaní s u ívateľom časti rybárskeho revíru, prípadne i celý rybársky revír za chránenú rybársku oblasť,
j) povoľuje a zrušuje na iadosť u ívateľa v chránenej rybárskej oblasti u ívateľovi lov generačných rýb na účely umelého výteru alebo lov takých rýb, ktoré sú na ujmu hospodárenia v tejto oblasti,
k) povoľuje u ívateľovi na účely posúdenia stavu ich- tyofauny v chránenej rybárskej oblasti vykonanie ichtyologického prieskumu,
l) zrušuje chránenú rybársku oblasť v prípadoch, ak ide o verejný záujem, alebo na návrh u ívateľa,
m) povoľuje na základe iadosti u ívateľa výnimky z ustanovení tohto zákona [§ 11, § 13 ods. 1 písm. b),
§ 14 a 17] na hraničných vodách a vodách vyhláse- ných za medzinárodné toky, na ktorých nie sú uza- tvorené medzinárodné dohody, ktorými je Slovenská republika viazaná,
n) vydáva osobitné povolenie na rybolov,
o) eviduje rybníky, rybochovné zariadenia a malé vodné nádr e osobitne vhodné na chov rýb, v ktorých sa vykonáva hospodársky chov rýb, prípadne rozšírená činnosť,
p) poveruje Slovenský rybársky zväz úlohami súvisiaci- mi s riešením problematiky rybárskych revírov, schvaľovania zarybňovacích plánov predkladaných jeho organizačnými zlo kami, výkonu rybárskej strá-
e, vykonávania ichtyologických prieskumov v ry- bárskych revíroch, štatistického vyhodnotenia zá- znamov dr iteľov osobitného povolenia na rybolov,
r) v odôvodnených prípadoch povoľuje na základe ia- dosti u ívateľa výnimky zo zákazu lovu uvedeného v § 11 ods. 3; výnimku mo no povoliť najskôr do
15. mája.
GIEDMA AG±
POG±IH ZA PORUŠENIE PREDPIGOV NA ÚGEKU RYBÁRG±VA
§ 40
Správne delikty
(1) Okresný úrad mô e ulo iť podnikateľovi alebo inej právnickej osobe pokutu do
a) 100 000 Sk, ak poruší povinnosti ustanovené v § 5
ods. 2, § 6 ods. 1 a 3, § 7 ods. 2 a 4, § 8 ods. 2, § 9
ods. 3 a 4, § 20 ods. 2 a 3, § 21 ods. 1 a § 30,
b) 200 000 Sk, ak poruší povinnosti ustanovené v § 4 ods. 12, § 7 ods. 3, § 9 ods. 2, § 31 ods. 3 a 7, § 32 a § 35.
(2) Ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia prá- voplatnosti rozhodnutia o ulo ení pokuty dôjde k opä- tovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta ulo ená podľa odseku 1, okresný úrad mô e ulo iť pokutu a do dvojnásobku súm uvedených v odse- ku 1.
(3) Pokutu mo no ulo iť do jedného roka odo dňa, ke okresný úrad zistil porušenie povinnosti, najne- skôr však do troch rokov odo dňa, ke k porušeniu povinnosti došlo. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 41
Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) nestrpí vstup na pobre né pozemky v nevyhnutnej miere podľa § 5 ods. 1,
b) nestrpí na pobre nom pozemku označenie rybár- skeho revíru podľa § 5 ods. 3,
c) pri povodniach zabraňuje návratu rýb do vodného toku podľa § 20 ods. 2.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 mo no ulo iť po- kutu do 10 000 Sk.
(3) Priestupky podľa odseku 1 prejednáva okresný úrad.
(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.26)
ÔGMA AG± GPOLO NÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVERE NÉ UG±ANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 42
(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje vše- obecný predpis o správnom konaní,27) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťa- huje na
a) vydanie rybárskeho lístka,
b) vydanie povolenia na rybolov,
c) vydanie osobitného povolenia na rybolov,
d) ustanovenie a odvolanie rybárskeho hospodára,
e) ustanovenie a odvolanie rybárskej strá e,
f) vytváranie, zmenu a zrušovanie rybárskych reví- rov.
(3) Na pridelenie výkonu rybárskeho práva sa ne- vzťahuje zákon o správe majetku štátu.28)
26) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
27) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
28) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Podrobnosti
a) o členení vôd,
§ 43
(5) U ívatelia ostatných vodných plôch sú povinní splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do
31. decembra 2002.
(6) U ívatelia malých vodných nádr í osobitne vhod-
b) o obsahu údajov, ktoré sa vedú v evidencii rybár-
xxxxx xxxxxxx,
c) o označovaní rybárskych revírov,
d) o zarybňovacích plánoch,
e) o skúške rybárskeho hospodára,
f) o vydávaní povolení na rybolov a vydávaní osobit- ných povolení na rybolov,
g) o čase individuálnej ochrany, dennom love, naj- menších lovných mierach a počte rýb, ktoré si mo no v jednom dni privlastniť, a o zapisovaní úda- jov do záznamu,
h) o opatreniach na záchranu rýb,
i) o rozsahu skúšky, odznaku, preukaze rybárskej strá e a evidencii rybárskej strá e,
j) o spôsoboch lovu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vy- dá ministerstvo.
§ 44
Prechodné ustanovenia
(1) Rybárske revíry vyhlásené podľa doterajších predpisov sa pova ujú za rybárske revíry podľa tohto zákona.
(2) Pridelenie rybárskeho práva na ostatných vod- ných plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva na alej v platnosti, ak si vlastník neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9).
(3) Chránené rybárske oblasti vyhlásené podľa dote- rajších predpisov sa pova ujú za chránené rybárske oblasti podľa tohto zákona.
(4) Členovia rybárskej strá e a rybárski hospodári ustanovení podľa doterajších predpisov sú povinní splniť podmienky ustanovené týmto zákonom do
31. decembra 2002.
ných na chov rýb sú povinní splniť podmienky usta- novené týmto zákonom do 31. decembra 2002.
(7) Chovateľ je povinný splniť podmienky ustanove- né týmto zákonom do 31. decembra 2002.
§ 45
Do dojednania medzinárodných dohôd ustanovujú- cich podmienky výkonu rybárskeho práva na hranič- ných vodách a vodách vyhlásených za medzinárodné toky mô e ministerstvo na základe iadosti u ívateľa udeliť výnimku z ustanovení § 11, § 13 ods. 1 písm. b) a § 14 a 17.
§ 46
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve v znení zákona č. 229/1991 Zb.,
2. § 35 písm. c) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v ustanoveniach o priestupkoch na úse- ku rybárstva,
3. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 103/1963 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o ry- bárstve.
§ 47
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.
Xxxxxx Xxxxxxxx v. r.
Xxxxx Xxxxx v. r.
Xxxxxxx Xxxxxxxx v. r.
140
NARIADENIE VLÁDY
Glovenskej republiky
zo 6. marca 2002,
ktorým sa vyhlasuje Národný park Veľká Fatra
Vláda Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 a § 14 ods. 1 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny naria u- je:
§ 1
Národný park Veľká Fatra
Územie Veľkej Fatry v okresoch Ru omberok, Mar- tin, Turčianske Teplice a Banská Bystrica a juhozá- padná časť Starohorských vrchov v okrese Banská Bystrica sa vyhlasujú za Národný park Veľká Fatra ( alej len „národný park“).
§ 2
Územie národného parku
Územie národného parku sa nachádza v okrese Ru-
omberok v katastrálnych územiach Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Ru omberok a Ľubochňa, v okrese Martin v katastrálnych územiach Blatnica, Folkušová, Necpaly, Belá-Dulice a Turčianske Jaseno, v okrese Turčianske Teplice v katastrálnych územiach Mošovce a Rakša, v okrese Banská Bystrica v katastrálnych územiach Dolný Harmanec, Staré Hory, Turecká a Mo- tyčky. Národný park má výmeru 40 371,3433 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe.
§ 3
Ochranné pásmo
Pre národný park sa vyhlasuje ochranné pásmo na území okresu Ru omberok v katastrálnych územiach Liptovská Osada, Ru omberok, Hubová, Ľubochňa a Stankovany, na území okresu Dolný Xxxxx v katas- trálnom území Kraľovany, na území okresu Martin v katastrálnych územiach Šútovo, Krpeľany, Turany, Nolčovo, Konské, Podhradie, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Záborie, Sklabiňa, Turčianske Jaseno, Belá-Dulice, Folkušová a Blatnica, na území okresu Turčianske Teplice v katastrálnom území Mo- šovce, Rakša, Háj, Turčiansky Xxxxxx a Čremošné, na území okresu Banská Bystrica v katastrálnom území Dolný Harmanec, Harmanec a Staré Hory. Ochranné
pásmo má výmeru 26 132,5817 ha; jeho územie je vymedzené v prílohe.
§ 4
Podrobnosti o podmienkach ochrany
Na území národného parku a jeho ochranného pás- ma platia podmienky ochrany ustanovené osobitným predpisom,1) pričom
a) rozorávaním a premiestňovaním pôdy a hliny a úpravou pasienkov sa rozumie vykonávanie agro- technických a melioračných zásahov do pôdy na trvalých trávnych porastoch a na lúkach,
b) pasením hospodársky významných druhov zvierat sa rozumie pasenie koní, hovädzieho dobytka, oviec a kôz,
c) činnosťou meniacou prirodzený stav vodných to- kov, vodných plôch, močiarov, mokradí, prameňov a ponorov sa rozumie akýkoľvek zásah do prame- ňov, ostatných vôd a ich brehov,
d) voľným púšťaním domácich zvierat sa rozumie voľ- ný pohyb psov, mačiek, hydiny a jednotlivo sa pa- súcich iných domácich zvierat vo vzdialenosti väč- šej ako 200 m od najbli šieho trvalo obývaného domu,
e) pestovaním cudzokrajných druhov rastlín a cho- vom cudzokrajných druhov ivočíchov mimo uza- vretých objektov sa rozumie pestovanie alebo chov takých jedincov, ktoré v danom území nemajú pô- vodný areál rozšírenia, pričom tieto druhy sa pes- tujú alebo chovajú v podmienkach, ktoré umo ňujú ich rozšírenie do voľnej prírody alebo ich krí enie s pôvodnými druhmi vo voľnej prírode.
§ 5
Dokumentácia
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice národného parku a jeho ochranného pásma, sú ulo ené na Minis- terstve ivotného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline a na Krajskom úrade v Ban- skej Bystrici, na Okresnom úrade v Ru omberku, na Okresnom úrade v Dolnom Kubíne, na Okresnom úra- de v Martine, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach a na Okresnom úrade v Banskej Bystrici.
1) § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
§ 6
Zrušovacie ustanovenie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 8/1974 Zb., ktorou sa vy- hlasuje chránená krajinná oblasť Veľká Fatra v znení
§ 7
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.
Xxxxxxx Xxxxxxxx v. r.
Pr loha
k nariadeniu vlády x. 140/2002 Z. z.
I. Vymedzenie územia Národného parku Veľká Fatra
Územie národného parku je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom v katastri nehnuteľností k 1. januáru 1998 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1995 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do vojenských topografických máp v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:
M – 34 – 98 – D
M – 34 – 99 – C
M – 34 – 99 – D M – 34 – 110 – B M – 34 – 111 – A M – 34 – 111 – B M – 34 – 110 – D M – 34 – 111 – C
Hranica národného parku sa začína v ústí Gaderskej doliny, pokračuje západným a severozápadným smerom, pričom obchádza intravilán obce Blatnica po súvislej hranici lesa. Po opustení hranice intravilánu pokračuje po súvislej hranici lesných porastov smerom na sever a severovýchod po lokalitu Kobylie diely, od nej západným a severozápadným smerom k Ceste SNP. Odtiaľ pokračuje na sever okrajom lesa asi 200 metrov, alej východným smerom po súvislom okraji lesa, pričom obchádza opustený dobývací priestor starého štrkoviska. Pokračuje východným smerom po súvislom okraji lesa asi 800 metrov, kde sa viackrát lomí severovýchodným a ju ným smerom, a po súvislom okraji lesa obchádza lokalitu pod Lazy. alej vedie severným a severovýchodným smerom po súvislej hranici lesa do ústia Necpalskej doliny na hranicu s intravilánom obce. Severným smerom pretína Necpalský potok a cestu v doline, lomí sa na západ a obchádza intravilán obce Necpaly po jeho severnej strane súvislou hranicou lesa. Za obcou Necpaly pokračuje súvislou hranicou lesa severným a severovýchodným smerom po lokalitu Príkrô (katastrálne územie Belá-Dulice), odtiaľ pokračuje východným smerom po okraji lesného porastu, pokračuje do dolinky Holatín a smeruje na sever ľavou stranou potoka a po sútok s Belianskym potokom. alej pokračuje východným smerom, pravou stranou Belianskeho potoka (proti toku) a po vodnú nádr pod Slavkovskou dolinou. Odbočuje na sever Slavkovskou dolinou a po lúčne priestory v lokalite Slavková. Odtiaľ vedie západným smerom po okraji lesa asi 400 metrov, kde sa kolmo lomí severným smerom, a pribli ne po 100 metroch hranicou lesa dosahuje hrebeň medzi Belianskou dolinou a Hornojasenskou dolinou. alej pokračuje východným smerom po hrebeni cez kótu 769,3 a 1 086,4 m n. m. hrebeňom a po vrchol Lysca (1 380,9 m n. m.). Obieha Národnú prírodnú rezerváciu Lysec z ju nej strany, pokračuje cez bezmennú kótu 1 201,5 m n. m. a po hranicu Národnej prírodnej rezervácie Madačov. Od tohto bodu sa hranica ostro odkláňa od hrebeňa Lysca a pokračuje severným smerom, alej severovýchodným smerom po hranici Národnej prírodnej rezervácie Madačov a po kótu Xxxxxxxxxx (1 313,8 m n. m.). Z nej pokračuje severným smerom po turčianskej vetve hlavného hrebeňa Veľkej Fatry cez kóty 1 125,4 m n. m., Vyšnú Lipovú (1 220 m n. m.), Kľak (1 394,1 m n. m.), Chládkové (1 244 m n. m.), Ni nú Lipovú (1 161,6 m n. m.) a bezmennú kótu 1 101,9 m n. m. a po kótu Tlstý diel (990,4 m n. m.). alej vedie severovýchodným smerom po hrebeni, pribli ne po 500 metroch odbočuje na východ. Po hranici lesných porastov pokračuje pôvodným smerom a na okraj ochranného lesa vzdialeného asi 150 metrov od riečky Ľubochnianka. Odtiaľ smeruje na sever asi 300 metrov po okraji ochranného lesa a po styk s lesnou cestou. Od pravého okraja lesnej cesty pokračuje východným smerom a pribli ne po 120 metroch pretína tok riečky Ľubochnianka a údolnej odvoznej cesty v Ľubochnianskej doline. Odbočuje na sever a vedie po pravej strane odvoznej cesty v Ľubochnian- skej doline asi 450 metrov a po ju ný okraj hranice elektrovodu. Pokračuje východným smerom cez kótu 736,1 m
n. m. po ju nej hranici elektrovodu a do dolinky Briestočná, odtiaľ pokračuje ju ným a juhovýchodným smerom
dolinkou Briestočná na okraj lesa vo vzdialenosti asi 270 metrov juhozápadne od kóty Nad kosienkou (906 m n. m.). Po súvislom okraji lesa vedie západným smerom katastrálnou hranicou Ľubochňa – Hubová asi 500 metrov, kde sa lomí na juhozápad, a súvislým okrajom lesa pokračuje asi 500 metrov. alej pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným a ju ným smerom, kde pribli ne po 600 metroch dosiahne lokalitu Gombášske lúky. Z nej smeruje na juhovýchod po katastrálnej hranici Ľubochňa – Hubová lesnými porastmi a pribli ne po 2,5 km dosiahne liptovskú vetvu hlavného hrebeňa Veľkej Fatry vo vzdialenosti asi 300 metrov ju ne od kóty Kýčera (956 m n. m.). Pokračuje ju ným smerom liptovskou vetvou hlavného hrebeňa Veľkej Fatry cez kótu Červený xxxx (1 138,8 m n. m.),
bezmennú kótu 1 160,3 m n. m. alej pokračuje východným smerom po katastrálnej hranici (Ľubochňa – Hubová) do doliny Bystrô. Pokračuje ju ným smerom potokom Bystrô, alej hrebeňom po katastrálnej hranici (Ru omberok – Ľubochňa) juhovýchodným a ju ným smerom cez lokalitu Odznica, kde dosahuje hranicu Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň. Obchádza východným a juhovýchodným smerom hranicu Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň a prechádza do doliny Ni né Matejkové. V doline Ni né Matejkové pokračuje hranicou Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň juhovýchodným a juhozápadným smerom, bočnou dolinkou dosahuje okraj lesa v priestore Malej Smrekovice. Pokračuje západným a ju ným smerom okrajom lesa po hlavný hrebeň Veľkej Fatry (liptovská vetva). alej vedie ju ným smerom, pričom obchádza hranicu Národnej prírodnej rezervácie Jánošíkova kolkáreň z východnej strany a ostrým zlomom na západ sa vracia na hlavný hrebeň Veľkej Fatry asi 500 metrov ju ne od kóty Malá Smrekovica (1 484 m n. m.). Pokračuje ju ným smerom po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry katastrálnou hranicou Ľubochňa – Ru omberok cez bezmennú kótu 1 360 m n. m. a po bezmennú kótu 1 401 m n. m. alej smeruje na východ asi 100 metrov pod hlavný hrebeň a po okraji lesného porastu pokračuje ju ným smerom a po styk s katastrálnou hranicou Liptovská Osada – Ru omberok. Pokračuje východným smerom po hrebeni katastrálnou hranicou Liptovská Osada – Ru omberok cez bezmennú kótu 1 479,2 m n. m. a kótu Smrekovica (1 530,2 m n. m.), alej cez nepomenovanú kótu 949,0 m n. m. východným smerom a do vzdialenosti asi 500 metrov nad riečkou Revúca, alej severovýchodným smerom po katastrálnej hranici Ru omberok – Liptovská Osada po elektrovod vysokého napätia. Na východnom okraji elektrovodu hranica prechádza na lesnú cestu a pokračuje juhovýchodným smerom po riečku Revúca.
Pokračuje po ľavom brehu proti toku riečky Revúca juhozápadným smerom a po styk s intravilánom obce Liptovské Revúce, ktorý obchádza zo severozápadnej, západnej a ju nej strany po sútok potoka Šturec s riečkou Revúca. alej smeruje na juh po ľavej strane starej štureckej cesty a do sedla Veľkého Šturca (1 105 m n. m.). Zo sedla Veľkého Šturca pokračuje ľavou stranou po starej štureckej ceste ju ným smerom do Starohorskej doliny a po kri ovatku starej štureckej cesty so štátnou cestou Donovaly – Staré Hory. Odtiaľ sa hranica napája na Xxxxxxxxxxx potok a po jeho ľavom brehu pokračuje juhozápadným a ju ným smerom po intravilán obce Staré Hory (centrum). Obchádza intravilán obce zo severozápadnej a západnej strany, alej severozápadným smerom po Tureckom potoku, kde asi 800 metrov za obcou Staré Hory opúšťa tok Tureckého potoka a juhozápadným smerom pokračuje po spádnici lesom v dĺ ke asi 800 metrov a na hrebeň. Odbočuje na západ po hrebeni katastrálnou hranicou (Staré Hory – Turecká) a na bezmennú kótu 1 154 m n. m. (hrebeň Japeňa). alej pokračuje severozá- padným smerom na Malú Krí nu po hrebeni v dĺ ke asi 600 metrov, kde sa hranica lomí na juhozápad, a po bočnom hrebeni cez lesné porasty zbieha do Bystrického potoka (katastrálne územie Dolný Harmanec). Pokračuje po ľavom brehu Bystrického potoka a po jeho sútok s Harmaneckým potokom, odtiaľ severozápadným smerom proti toku Harmaneckého potoka po jeho pravom brehu po ústie Zalámanej doliny. Od ústia Zalámanej doliny pokračuje pravou stranou lesnej cesty Zalámanou dolinou a do sedla Malého Šturca (939 m n. m.). V sedle Malého Šturca odbočuje na sever po okresnej hranici Turčianske Teplice – Banská Bystrica, pričom ide cez kótu Holý Kopec 1 054,6 m n. m. a bezmennú kótu 1 043,4 m n. m. alej pokračuje severovýchodným smerom po hrebeni asi 900 metrov, kde sa lomí na severozápad, a cez lesné porasty zbieha hrebeňom do dolinky Mraznica a prechádza cez potok Široká. Pokračuje juhozápadným smerom pravou stranou cesty a po vodojem, ktorý je vzdialený asi 400 metrov od sútoku Žarnovického potoka a potoka Biela voda. Odtiaľ vedie severozápadným smerom katastrálnou hranicou Mošovce – Čremošné po spádnici v dĺ ke asi 400 metrov a na okraj lesa. Pokračuje okrajom lesa na severovýchod, kde sa pribli ne po 400 metroch lomí na západ a bočnou dolinkou po katastrálnej hranici Mošovce – Nedozor zbieha do Nedozorského potoka. Pokračuje pravou stranou cesty západným a severozápadným smerom a po dobývací priestor lomu Rakša. Obchádza dobývací priestor lomu Rakša zo severovýchodnej a severozápadnej strany a po jeho obvode sa vracia juhozápadným smerom na miestnu komunikáciu lom Rakša – obec Rakša. Po pravej strane miestnej komunikácie vedie západným smerom a k hranici intravilánu obce Rakša, pričom obchádza Národnú prírodnú rezerváciu Rakšianske rašelinisko z ju nej strany. alej pokračuje severným smerom po pravej strane miestnej komunikácie a ku kri ovatke s Rakšianskym potokom. Odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom po ľavom brehu (proti toku) potoka Hrádky a po sútok s Rakšianskym potokom. Od tejto kri ovatky pokračuje východným smerom asi 3 km po lesnej ceste a po lokalitu Pod Málinie. Tam odbočuje severozápadným smerom po lesnej ceste v dĺ ke asi 600 metrov a po hrebeň. alej pokračuje severovýchodným smerom hranicou lesného porastu v dĺ ke asi 150 metrov k lesnej ceste, alej lesnou cestou severovýchodným smerom a po súvislý okraj lesa. Pokračuje severným a severozápadným smerom súvislou hranicou lesa po pravej strane lesnej cesty v dĺ ke asi 3 km po lokalitu Rybníky v katastrálnom území Mošovce. Hranica pokračuje severným smerom po súvislej hranici lesných porastov a do východiskového bodu v ústí Blatnickej doliny a Gaderskej doliny.
Národný park má výmeru 40 371,3433 ha, z toho poľnohospodárskej pôdy je 4 033,1432 ha, lesnej pôdy
35 524,0980 ha, vodných plôch 66,8473 ha, zastavaných plôch a nádvorí 131,5503 ha, ostatných plôch 621,7045 ha.
II. Vymedzenie ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra
Ochranné pásmo je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom v katastri nehnuteľností k 1. januáru 1998 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1995 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica ochranného pásma prenesená do vojenských topografických máp v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:
M – 34 – 98 – D
M – 34 – 99 – C
M – 34 – 99 – D M – 34 – 110 – B M – 34 – 111 – A M – 34 – 111 – B M – 34 – 110 – D M – 34 – 111 – C
Ochranné pásmo tvoria tri samostatné časti: ju ná, západná a najväčšia severná časť.
Ju ná čas ochranného pásma
Ju ná časť ochranného pásma sa začína na severozápadnom okraji obce Staré Hory. Tu obchádza intravilán obce zo západnej strany a po ju ný okraj intravilánu obce, kde sa napája na Xxxxxxxxxxx potok. Odtiaľ pokračuje ju ným smerom Starohorským potokom a po kri ovatku so elezničnou vlečkou Uľanka – Harmanecké papierne. Smeruje na juhozápad po okraji lesa a po styk so štátnou cestou Banská Bystrica – Turčianske Teplice. alej pokračuje severozápadným smerom po pravej strane štátnej cesty Banská Bystrica – Turčianske Teplice a po ústie Bystrickej doliny, pričom obchádza intravilán obcí Harmanec x Xxxxx Harmanec zo severnej a severozápadnej strany, kde sa stýka s hranicou vlastného národného parku.
Západná čas ochranného pásma
Hranica západnej časti ochranného pásma sa začína v ústí Zalámanej doliny. Vedie západným smerom po pravom okraji štátnej cesty Banská Bystrica – Turčianske Teplice a po kri ovatku uvedenej štátnej cesty s lesnou cestou pred Žarnovickou dolinou. Pokračuje pravým okrajom Cesty SNP severozápadným smerom a po intravilán obce Čremošné. Ten obchádza zo severnej strany. Od západného okraja obce Čremošné vedie západným smerom po Ceste SNP v dĺ ke asi 500 metrov, potom odbočí na lesnú cestu, po ktorej pokračuje severozápadným smerom a po obec Háj. Intravilán obce Háj obchádza z východnej a severnej strany. Na jeho západnom okraji pretína Xxxxxxxxx xxxxx a poľnou cestou sa napojí na pravý okraj spevnenej poľnej cesty a po kri ovatku s okresnou cestou Turčianske Teplice – Xxxxxxxxxx Xxxxxx. Odtiaľ vedie severným smerom pravou stranou Cesty SNP a po intravilán obce Turčiansky Xxxxxx a Zorkovce, ktorý obchádza z východnej a severnej strany. alej pokračuje rovnakým smerom po pravom okraji Cesty SNP k intravilánu obce Mošovce. Na ju nom okraji intravilánu obce sa lomí ju ným a juhovýchodným smerom, pokračuje miestnou komunikáciou k potoku Močidlá ju ne od areálu kúpaliska Drienok. Pokračuje východným smerom po pravej strane potoka Močidlá (proti smeru toku) asi 600 metrov a po styk s poľnou cestou. Tu sa lomí severným smerom, pretína potok Rybníky a pokračuje pôvodným smerom po poľnej ceste na lokalitu Kurací vŕšok. alej pokračuje severozápadným smerom po ľavej strane poľnej cesty na východný okraj intravilánu obce Mošovce. Obchádza intravilán obce Mošovce severným smerom a po lokalitu Rybníky, kde sa miestnou komunikáciou napojí na Cestu SNP, a pokračuje ju ným smerom. Pravým okrajom Cesty SNP obchádza miestny park z ju nej strany. alej sleduje severnú hranicu intravilánu obce a po štátnu cestu Mošovce – Martin. Pokračuje severným smerom po pravej strane štátnej cesty, kde sa pribli ne po 300 metroch napojí na hranicu Chráneného areálu Mošovecké aleje. Pokračuje jeho západnou a severnou hranicou a na severovýchodnom okraji chráneného areálu sa vracia späť na Cestu SNP. Pokračuje severným smerom pravým okrajom Cesty SNP k intravilánu obce Blatnica, ktorý obchádza z ju nej strany a po ústie Gaderskej doliny, kde sa stýka s hranicou vlastného územia národného parku.
Geverná čas ochranného pásma
Hranica severnej časti ochranného pásma sa začína na severovýchodnom okraji intravilánu obce Blatnica, pokračuje severným smerom, kde sa napojí na pravý okraj Cesty SNP. Po pravej strane Cesty SNP smeruje k intravilánu obce Folkušová, ktorý obchádza z východnej strany, a pokračuje rovnakým smerom po pravom okraji Cesty SNP a k intravilánu obce Necpaly. Obchádza intravilán obce z ju nej strany. V ústí Necpalskej doliny sa napája na hranicu vlastného územia národného parku. Od severovýchodného okraja intravilánu obce Necpaly sa hranica napája na pravý okraj Cesty SNP a pokračuje severným smerom a k intravilánu obce Belá-Dulice. Ten obchádza z východnej strany a alej pokračuje pôvodným smerom po pravom okraji Cesty SNP a k intravilánu
obce Turčianske Jaseno. Obchádza intravilán obce z východnej strany k miestnej časti Dolné Jaseno. Severozá- padným smerom po pravej strane miestnej komunikácie prichádza k intravilánu obce Záborie. Obchádza intravilán obce z východnej strany a na jeho severovýchodnom okraji sa opäť vracia na pravý okraj Cesty SNP, ktorý sleduje na severovýchod asi 500 metrov a po intravilán obce Sklabiňa. Ten obchádza z ju nej a východnej strany. Na severovýchodnom okraji obce Sklabiňa sa hranica ochranného pásma vracia späť na pravý okraj Cesty SNP, po ktorej pokračuje severovýchodným smerom a k intravilánu obce Sklabinský Podzámok. Obchádza intravilán z ju nej a severnej strany a na jeho severozápadnom okraji nadväzuje na ľavý breh Kantorského potoka. Pokračuje ľavým brehom Kantorského potoka na sever a po styk s parkom v Turčianskej Štiavničke. Obchádza miestny park zo západnej a severnej strany. alej pokračuje východným a severným smerom po hranici intravilánu obce. Na jeho severovýchodnom okraji sa napája na ľavý breh Kantorského potoka. Pokračuje severným smerom ľavým brehom Kantorského potoka a po sútok so starým korytom Váhu. alej pokračuje východným smerom po pravej strane elezničnej trate Vrútky – Košice a po pravej strane elezničného mosta prejde na ľavú stranu starého koryta Váhu (proti toku). alej smeruje na východ a severovýchod ľavou stranou koryta Váhu (proti toku) a k priehrad- nému múru Krpelianskej priehrady. alej pokračuje na severozápadný okraj Krpelianskej priehrady, odkiaľ vedie severovýchodným a východným smerom po ľavom brehu rieky Váh (proti toku) po kraľoviansky most. Po pravom okraji kraľovianskeho mosta prekročí rieku Váh smerom na východ. alej pokračuje pôvodným smerom pravou stranou štátnej cesty Kraľovany – Ru omberok a po intravilán obce Stankovany, miestnej časti Rojkov. Na severozápadnom okraji osady Rojkov pokračuje ju ným smerom hranicou Prírodnej rezervácie Rojkovské rašelini- sko. Obchádza osadu z ju nej a juhovýchodnej strany k Prírodnej pamiatke Rojkovská travertínová kopa, ktorú obchádza po jej severnej a severovýchodnej hranici. Od severovýchodného okraja osady Rojkov smeruje hranica ochranného pásma na juhovýchod, úpätím terénneho zlomu súbe ne so štátnou cestou Kraľovany – Ru omberok po osadu Strakovci, ktorú obchádza západným a juhozápadným smerom. alej pokračuje juhovýchodným smerom po pravom okraji štátnej cesty Kraľovany – Ru omberok a na úroveň doliny Korbeľka. Tam odbočuje po poľnej ceste na západ, pribli ne po 300 metroch dosiahne súvislý okraj lesných porastov pred dolinou Korbeľka. Odkláňa sa juhovýchodným a východným smerom po súvislom okraji lesných porastov a lesnou cestou a k intravilánu obce Ľubochňa. Obchádza intravilán obce zo západnej a juhovýchodnej strany a na juhovýchodnom okraji intravilánu sa vracia na štátnu cestu Kraľovany – Ru omberok. Pokračuje juhovýchodným smerom po pravom okraji štátnej cesty a k severozápadnému okraju intravilánu obce Hubová. Odtiaľ pokračuje ju ným smerom poľnou cestou asi 500 metrov a k objektu vodojemu. alej pokračuje severovýchodným smerom po poľnej ceste asi 400 metrov, kde sa napojí na miestnu komunikáciu, a pokračuje juhovýchodným smerom pravou stranou miestnej komunikácie asi 200 metrov k športovému areálu obce Hubová. Obchádza objekt športového areálu z ju nej strany. Pokračuje severným smerom po pravej strane miestnej komunikácie a k intravilánu obce Hubová. Od juhovýchodného okraja intravilánu obce Hubová pokračuje východným smerom po poľnej ceste asi 1 km, kde sa lomí na sever, a po hranici parciel zbieha k pravému okraju štátnej cesty Kraľovany – Ru omberok. Pokračuje východným a juhovýchodným smerom po pravom okraji štátnej cesty Kraľovany – Ru omberok po severozápadný okraj Ru omberka, miestnej časti Stará Černová, kde pribli ne 200 metrov pred intravilánom odbočí na okraj lesného porastu, a pokračuje juhovýchodným smerom k západnému okraju intravilánu. Odtiaľ smeruje na juho- západ po okraji intravilánu miestnej časti Stará Černová a po súvislý okraj lesa. Pokračuje juhovýchodným smerom po súvislom okraji lesných porastov a do Čutkovskej doliny. V ústí Čutkovskej doliny pretne údolnú odvoznú lesnú cestu x Xxxxxxxxx potok a napojí sa na pravý okraj elektrovodu. Pokračuje juhovýchodným smerom po pravej strane elektrovodu a na lokalitu Kalvária, pričom pretína dolinu Hrabovo. Na lokalite Kalvária opustí hranicu elektrovodu a pokračuje juhovýchodným smerom po súvislom okraji lesných porastov a na lokalitu Kosovo. alej vedie východným smerom a pravou stranou hranice záhradkárskej osady zbieha k intravilánu mesta Ru omberok, miestnej časti Biely Potok. Po západnom okraji intravilánu miestnej časti Biely Potok pokračuje na juh a po cestný most na ju nom okraji intravilánu (odbočka na Jazierce). alej smeruje na juh po ľavom brehu rieky Revúca (v smere proti toku) a na severný okraj intravilánu obce Liptovská Osada, kde nadväzuje na hranicu vlastného územia Národného parku Veľká Fatra.
Ochranné pásmo má výmeru 26 132,5817 ha, z toho poľnohospodárskej pôdy je 8 029,4403 ha, lesnej pôdy
17 182,4885 ha, vodných plôch 287,4869 ha, zastavaných plôch a nádvorí 316,6280 ha, ostatných plôch 316,5373 ha.
141
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vec Glovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, e 10. mája 1994 bola v Bratislave podpísaná Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami.
Rámcová zmluva nadobudla platnosť 10. mája 1994.
Do textu rámcovej zmluvy mo no nahliadnuť na odbore zahraničnej pomoci Úradu vlády Slovenskej republiky.
142
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vec Glovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, e 6. novembra 2001 bola v Bratislave podpísaná Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou.
Dohoda sa predbe ne vykonáva od 1. januára 2002 na základe článku 36.
Do textu dohody mo no nazrieť na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky.