OZNÁMENIE

112 OZNÁMENIE

Ministerstva zahraničných vec Glovenskej republiky

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, e 12. júla 1999 bola v Bratislave podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Národná rada Slovenskej republiky s ňou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 810 z 9. mája 2000 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 30. mája 2000.

Dohoda nadobudla platnosť výmenou nót, t. j. 5. júla 2000, na základe článku 28 ods. 2.

Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody sa skončila vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Bieloruskou republikou platnosť mnohostrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísanej v Miškovci 27. mája 1977 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 30/1979 Zb.) a mnohostrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb podpísanej v Ulán- bátare 19. mája 1978 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 49/1979 Zb.).

DOHODA

medzi vládou Glovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzen dvojitého zdanenia a zabránen daňovému úniku

v odbore dan z pr jmov a z majetku

Vláda Slovenskej republiky a Vláda Bieloruskej re- publiky,

elajúc si uzatvoriť dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku,

dohodli sa takto:

Článok 1

Osoby, na ktoré sa dohoda vzťahuje

Táto dohoda sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezi- dentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluv- ných štátov.

Článok 2

Dane, na ktoré sa dohoda vzťahuje

1. Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov a z majetku ukladané v mene niektorého zmluvného štátu alebo jeho ni ších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vybera- nia.

2. Za dane z príjmov a z majetku sa pova ujú všetky dane ukladané z celkových príjmov, z celkového ma- jetku alebo z časti príjmov alebo majetku vrátane daní zo zisku zo scudzenia majetku, daní z celkovej sumy miezd alebo platov platených podnikmi, ako aj daní z prírastku majetku.

3. Súčasné dane, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, sú najmä

a) v Slovenskej republike

i) daň z príjmov fyzických osôb,

ii) daň z príjmov právnických osôb,

iii) daň z nehnuteľností, ( alej len „slovenská daň“),

b) v Bieloruskej republike

i) daň z príjmov a ziskov podnikov, zdru ení, orga- nizácií,

ii) daň z príjmov fyzických osôb a

iii) daň z nehnuteľného majetku, ( alej len „bieloruská daň“).

4. Táto dohoda sa vzťahuje aj na všetky dane rovna- kého alebo podobného druhu, ktoré sa budú ukladať po dátume podpisu tejto dohody popri súčasných da- niach alebo namiesto nich. Príslušné úrady zmluv- ných štátov si vzájomne oznámia podstatné zmeny, ktoré sa ukutočnili v ich príslušných daňových záko- noch.

Článok 3 Všeobecné definície

1. Na účely tejto dohody, ak súvislosť nevy aduje odlišný výklad,

a) výraz „Slovensko“ označuje Slovenskú republiku, a ak je pou itý v zemepisnom zmysle, označuje územie, na ktorom Slovenská republika uplatňuje podľa slovenských zákonov a v súlade s medziná- rodným právom suverénne práva a jurisdikciu,

b) výraz „Bielorusko“ označuje Bieloruskú republiku, a ak je pou itý v zemepisnom zmysle, označuje úze- mie, na ktorom Bieloruská republika uplatňuje

podľa bieloruských zákonov a v súlade s medziná- rodným právom suverénne práva a jurisdikciu,

c) výrazy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa daných súvislostí Slovensko alebo Bielorusko,

d) výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné zdru enia osôb,

e) výraz „spoločnosť“ označuje ka dú právnickú oso- bu alebo ka dého nositeľa práv pova ovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,

f) výrazy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podľa okol- ností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný reziden- tom druhého zmluvného štátu,

g) výraz „medzinárodná doprava“ označuje ka dú do- pravu uskutočňovanú lo ou, člnom, lietadlom, e- lezničným alebo cestným vozidlom prevádzkovanú podnikom, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, okrem prípadov, ak takáto lo , čln, lietadlo,

elezničné alebo cestné vozidlo sú prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,

h) výraz „príslušný úrad“ označuje

i) v prípade Slovenska ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,

ii) v prípade Bieloruska Štátny daňový výbor alebo ním splnomocneného zástupcu,

i) výraz „štátny príslušník“ označuje

i) ka dú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,

ii) ka dú právnickú osobu, osobnú obchodnú spo- ločnosť (partnership) alebo zdru enie zriadené podľa platných právnych predpisov v niektorom zmluvnom štáte,

j) výraz „ni ší správny útvar“ sa vzťahuje len na Slo- vensko.

2. Pokiaľ ide o uplatnenie tejto dohody zmluvným štátom, ka dý výraz nedefinovaný v dohode, ak si to súvislosť nevy aduje inak, má taký význam, aký má v danom čase podľa platných právnych predpisov toh- to štátu upravujúcich dane, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda.

Článok 4 Rezident

1. Na účely tejto dohody výraz „rezident zmluvného štátu“ označuje ka dú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu má daňovú povinnosť v tomto štáte z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, mies- ta registrácie alebo iného podobného kritéria. Predpo- kladá sa, e samotný zmluvný štát a ka dý jeho ni ší správny útvar alebo miestny orgán je rezidentom tohto štátu. Tento výraz však nezahŕňa osobu, ktorá má daňovú povinnosť v tomto štáte iba z dôvodu príjmov zo zdrojov v tomto štáte alebo z majetku umiestneného v tomto štáte.

2. Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej posta- venie takto:

a) táto osoba sa pova uje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch

štátoch, pova uje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má u šie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko ivotne dôle itých záujmov),

b) ak nemo no určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich ivotne dôle itých záujmov, alebo ak nemá stály byt v iadnom štáte, pova uje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdr-

iava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdr iava v oboch štátoch alebo sa nezdr iava v iadnom z nich, pova uje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,

d) ak sa pri určení rezidencie vyskytnú akékoľvek problémy, príslušné úrady zmluvných štátov upra- via túto otázku vzájomnou dohodou.

3. Ak osoba iná ako fyzická osoba je podľa ustano- vení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Článok 5 Stála prevádzkareň

1. Na účely tejto dohody výraz „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne vyko- náva svoju činnosť.

2. Výraz „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä

a) miesto vedenia,

b) pobočku,

c) kanceláriu,

d) továreň,

e) dielňu a

f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo aké- koľvek iné miesto ťa by prírodných zdrojov.

3. Stavenisko alebo stavba, alebo inštalačný projekt tvoria stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov.

4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

a) zariadenie, ktoré sa vyu íva iba na účely uskladne- nia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho podniku,

b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udr ia- va iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo do- dania,

c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udr ia- va iba na účely spracovania iným podnikom,

d) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr iava iba na účely nákupu tovaru alebo zhroma ovania informácií pre podnik,

e) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr iava iba na účely poskytovania akýchkoľvek iných čin- ností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo po- mocný charakter,

f) trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udr iava iba na účely vykonávania akýchkoľvek kombinova- ných činností uvedených v písmenách a) a e), ak celková činnosť trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.

5. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, ak osoba – iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6

– koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a ob- vykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, tak tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.

6. Nepredpokladá sa, e podnik má stálu prevádzka- reň v zmluvnom štáte len preto, e v tomto štáte vyko- náva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generál- neho komisionára alebo iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

7. Skutočnosť, e spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či u prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neznamená, e táto spoloč- nosť je stálou prevádzkarňou druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľ- nohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v dru- hom zmluvnom štáte, mô u byť zdanené v tomto dru- hom štáte.

2. Výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v kto- rom je tento majetok umiestnený. V ka dom prípade tento výraz zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majet- ku, ivý a mŕtvy inventár pou ívaný v poľnohospo- dárstve a lesníctve, práva vzťahujúce sa na pozemky podľa noriem občianskeho práva, právo u ívania ne- hnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pev- né platby za ťa bu alebo za povolenie na ťa bu nerast- ných lo ísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode, člny, lietadlá, elezničné a cestné vozidlá sa ne- pova ujú za nehnuteľný majetok.

3. Ustanovenia odseku 1 sa pou ijú na príjmy z priameho u ívania, z nájmu alebo z ka dého iného spôsobu u ívania nehnuteľného majetku.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku u ívaného na výkon nezávis- lých osobných slu ieb.

Článok 7 Zisky podniku

1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podlie- hajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykoná- va svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostred- níctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, mô u byť zisky podniku zdanené v tomto druhom

štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich mo no pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

2. Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníc- tvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, s výhradou ustanovení odseku 3 tohto článku, tejto stálej prevádzkarni sa v ka dom zmluvnom štáte pri- ra ujú zisky, ktoré by dosiahla, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti v rovnakých alebo obdobných podmienkach a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

3. Pri určení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady podniku vynalo ené na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov takto vynalo e- ných, či u vznikli v tom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.

4. Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé určiť zisky, ktoré majú byť pripočítané stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát určil zisky, ktoré majú byť zdanené takýmto obvyklým rozdelením. Pou itý spô- sob rozdelenia zisku musí byť však taký, aby bol výsledok v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.

5. Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú iadne zis- ky na základe skutočnosti, e iba nakupovala tovar pre podnik.

6. Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkar- ni sa na účely predchádzajúcich odsekov určia ka dý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.

7. Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvede- ných v iných článkoch tejto dohody, ustanovenia tých- to článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto člán- ku.

Článok 8 Medzinárodná doprava

1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu z pre- vádzkovania lodí, člnov, lietadiel, elezničných alebo cestných vozidiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

2. Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lo- dí, člnov, lietadiel, elezničných alebo cestných vozi- diel v medzinárodnej doprave zahŕňajú aj zisky z pre- nájmu prázdnych lodí, člnov, lietadiel, elezničných alebo cestných vozidiel pou ívaných v medzinárodnej doprave, pričom zisky z takéhoto prenájmu sú náhod- né vo vzťahu k ziskom uvedeným v odseku 1.

3. Ustanovenia odseku 1 platia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo medzinárodnej prevádzkovej organizácii.

1. Ak

Článok 9 Prepojené podniky

toho štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou ijú, ak sku- točný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného

a) sa podnik jedného zmluvného štátu zúčastňuje

priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu ale- bo

b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu

a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané pod- mienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli ulo ené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, mô u byť akékoľvek zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmien- ky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.

2. Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol pod- nik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto dru- hom štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by pod- mienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví sumu dane ulo enej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa bude postupovať s nále itým ohľadom na iné ustanovenia tejto dohody a príslušné úrady zmluvných štátov mô u v prípade potreby vzájomne konzultovať.

3. Ustanovenia odseku 2 sa nepou ijú v prípade úmyselného zní enia daňového základu.

Článok 10 Dividendy

1. Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezi- dentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhé- ho zmluvného štátu sa mô u zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Tieto dividendy sa však mô u zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, ktorého spoločnosť vyplácajúca divi- dendy je rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto sta- novená nepresiahne

a) 10 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastní- kom je spoločnosť iná ako osobná obchodná spo- ločnosť (partnership), ktorá priamo vlastní naj- menej 25 % majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,

b) 15 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.

3. Výraz „dividendy“ pou itý v tomto článku označu- je príjmy zo všetkých druhov akcií alebo z iných práv podieľať sa na ziskoch s výnimkou pohľadávok, ako aj príjmy z iných práv, ktoré sú zdaňované rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov

zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividen- dy, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej pre- vádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné slu by zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a účasť, pre ktorú sa dividendy vyplácajú, sa skutočne via e na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností pou ijú ustanovenia člán- ku 7 alebo článku 14.

5. Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z dru- hého zmluvného štátu, nemô e tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípa- dov, ak sa tieto dividendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa podiel, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, skutočne via e na stálu pre- vádzkareň alebo na stálu základňu nachádzajúcu sa v tomto druhom štáte, a ani nemô e zdaniť nerozdele- né zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov, aj ke vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky po- zostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príj- mov dosiahnutých v tomto druhom štáte.

Článok 11 Úroky

1. Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa mô u zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Tieto úroky sa však mô u zdaniť aj v tom zmluv- nom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úro- kov. Príslušné úrady zmluvných štátov upravia spôsob aplikácie tohto obmedzenia vzájomnou dohodou.

3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 úroky ma- júce zdroj v jednom zmluvnom štáte, poberané a sku- točne vlastnené vládou druhého zmluvného štátu ale- bo centrálnou (národnou) bankou tohto štátu, sú vyňaté zo zdanenia v skôr uvedenom štáte.

4. Výraz „úroky“ pou itý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu, zabezpeče- ných alebo nezabezpečených zálo ným právom na ne- hnuteľnosť bez ohľadu na to, či majú právo účasti na ziskoch dl níka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo s dlhopismi. Penále za oneskorenú platbu sa nepova uje za úroky na účely tohto článku.

5. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou ijú, ak sku- točný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam

nachádza, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezá- vislé osobné slu by zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne via e na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okol- ností pou ijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

6. Predpokladá sa, e úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho ni ší správ- ny útvar, miestny orgán alebo rezident tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluv- nom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sú platené úroky, a ak tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpo- kladá, e úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.

7. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov ale- bo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahu- júca sa na pohľadávku, z ktorej sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, pou ijú sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov ka dého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.

Článok 12 Licenčné poplatky

1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluv- nom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa mô u zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Tieto licenčné poplatky sa však mô u zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne

a) 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. a),

b) 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. b),

c) 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov v prípade platieb uvedených v odseku 3 písm. c).

3. Výraz „licenčné poplatky“ pou itý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako odpla- ta za pou itie alebo za právo na pou itie

a) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo k vedeckému dielu vrátane ki- nematografických filmov alebo filmov, alebo pások a ostatných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie,

b) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu, nákresu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti, alebo za pou itie alebo právo na pou i- tie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia,

c) akýchkoľvek dopravných vozidiel.

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepou ijú, ak sku- točný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je reziden- tom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné slu by zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa sku- točne via e na túto stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu. V tomto prípade sa podľa okolností pou ijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

5. Predpokladá sa, e licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľom je tento štát sám, jeho ni ší správny útvar, miestny orgán alebo rezident toh- to štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povin- nosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, e tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň alebo stála základňa nachádza.

6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na pou itie, právo alebo informáciu, za ktoré sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastní- kom, keby takéto vzťahy neexistovali, pou ijú sa usta- novenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov ka dého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustano- venia tejto dohody.

Článok 13

Zisky zo scudzenia majetku

1. Xxxxx, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa mô u zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý pat- rí stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvné- ho štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávis- lých osobných slu ieb, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej základne sa mô u zdaniť v tomto druhom štáte.

3. Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného zmluvného štátu zo scudzenia lodí, člnov, lietadiel, elezničných alebo cestných vozidiel prevádzkovaných v medziná- rodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slú i na prevádzku týchto lodí, člnov, lietadiel, elezničných

alebo cestných vozidiel, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.

4. Zisky zo scudzenia iného majetku ako majetku uvedeného v odsekoch 1, 2 a 3 podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezi- dentom.

Článok 14 Nezávislé osobné slu by

1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nezávislých odborných slu ieb alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak rezident nemá obvykle k dispozí- cii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii takúto stálu zá- kladňu, mô u byť príjmy zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich mo no pripočítať tejto stálej základni.

2. Výraz „odborné slu by“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, výchovné alebo vzdelá- vacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, práv- nikov, in inierov, architektov, zubných lekárov a úč- tovných znalcov.

3. Na účely tejto dohody výraz „stála základňa“ ozna- čuje stále miesto, ako je kancelária alebo miestnosť, ktorého prostredníctvom fyzická osoba vykonáva, úpl- ne alebo čiastočne, nezávislé osobné slu by.

Článok 15 Závislá činnosť

1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestna- nia, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení člán- kov 16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, mô u sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v dru- hom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak

a) sa príjemca zdr iava v druhom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom kalendárnom roku, a

b) sú odmeny vyplácané zamestnávateľom alebo v me- ne zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhé- ho štátu, a

c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

3. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku sa odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode, člna, lietadla, eleznič- ného alebo cestného vozidla prevádzkovaného v me- dzinárodnej doprave podnikom zmluvného štátu mô u zdaniť v tomto štáte.

Článok 16 Tantiémy

Tantiémy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jed- ného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa mô u zdaniť v tomto druhom štáte.

Článok 17 Umelci a športovci

1. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci na verejnosti, ako diva- delný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec z takýchto osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte, sa mô u bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umel- com alebo športovcom mu neplynú priamo, ale plynú inej osobe, mô u sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

3. Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z jeho osobne vykonávaných činností umelca alebo športovca, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 len v tomto štáte, ak sa takáto činnosť vykonáva v druhom zmluvnom štáte v rámci programu kultúrnej a športovej výmeny schváleného obidvoma zmluvnými štátmi a takéto čin- nosti sú úplne alebo z podstatnej časti financované z verejných fondov jedného alebo druhého štátu.

Článok 18 Dôchodky

1. Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dô- vodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi nie- ktorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu s vý- hradou ustanovení článku 19 ods. 2 len v tomto štáte.

2. Dôchodky a iné platby uskutočnené na základe systému sociálneho zabezpečenia niektorého zmluv- ného štátu podliehajú zdaneniu bez ohľadu na usta- novenia odseku 1 v tomto štáte.

Článok 19 Štátna slu ba

a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôcho- dok, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho ni ším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za slu by po- skytované tomuto štátu alebo ni šiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu podliehajú zdane- niu len v tomto štáte.

b) Takéto platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sú slu by poskytované v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,

i) je štátnym príslušníkom tohto štátu, alebo

ii) sa nestala rezidentom tohto štátu len z dôvodu poskytovania týchto slu ieb.

a) Akýkoľvek dôchodok vyplácaný priamo alebo z fon- dov, ktoré vytvoril jeden zmluvný štát alebo jeho ni ší správny útvar, alebo miestny orgán, fyzickej osobe za slu by poskytované tomuto štátu alebo ni šiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu or- gánu podlieha zdaneniu len v tomto štáte.

b) Takýto dôchodok však podlieha zdaneniu len v dru- hom zmluvnom štáte, ak fyzická osoba je reziden- tom a štátnym príslušníkom tohto štátu.

3. Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa pou ijú na platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za slu by poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo ni ším správnym útvarom, alebo miestnym or- gánom tohto štátu.

Článok 20 Študenti

Platby, ktoré študent alebo iak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluv- ného štátu a ktorý sa zdr iava v skôr uvedenom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov za pobyt, štúdium alebo výcvik, sa nezdania v tomto štáte za predpokladu, e takéto platby majú zdroj mimo tohto štátu.

Článok 21 Iné príjmy

1. Príjmy rezidenta jedného zmluvného štátu bez ohľadu na ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchá- dzajúcich článkoch tejto dohody, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

2. Ustanovenia odseku 1 sa nepou ijú na príjmy iné ako príjmy z nehnuteľného majetku, ktorý je definova- ný v článku 6 ods. 2, ak príjemca takýchto príjmov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykoná- va podnikateľskú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezá- vislé osobné slu by zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sa skutočne spája s touto stálou prevádzkar- ňou alebo stálou základňou. V takomto prípade sa podľa okolností pou ijú ustanovenia článku 7 alebo článku 14.

Článok 22 Majetok

1. Nehnuteľný majetok uvedený v článku 6, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, sa mô e zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového

majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedné- ho zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľný majetok, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých osobných slu-

ieb, sa mô e zdaniť v tomto druhom štáte.

3. Lode, člny, lietadlá, elezničné alebo cestné vozid- lá, ktoré vlastní rezident zmluvného štátu, a ktoré sú prevádzkované v medzinárodnej doprave, alebo hnu- teľný majetok slú iaci na prevádzkovanie týchto lodí, člnov, lietadiel, elezničných alebo cestných vozidiel podlieha zdaneniu len v tomto štáte.

4. Všetky ostatné časti majetku rezidenta zmluvné- ho štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Článok 23 Vylúčenie dvojitého zdanenia

1. V prípade Slovenska sa dvojité zdanenie vylúči takto:

Slovensko mô e pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z ktorého sa takéto dane ukladajú, časti príjmov alebo majetku, ktoré sa mô u podľa ustanovení tejto dohody rovnako zdaniť v Bielo- rusku, povolí však zní iť sumu dane vypočítanú z ta- kéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Bielorusku. Suma, o ktorú sa daň zní i, však nepre- siahne tú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej zní ením, ktorá pomerne pripadá na príjmy alebo ma- jetok, ktoré sa mô u zdaniť podľa ustanovení tejto dohody v Bielorusku.

2. V prípade Bieloruska sa dvojité zdanenie vylúči takto:

Ak rezident Bieloruska poberá príjmy alebo vlastní majetok, ktorý sa podľa ustanovení tejto dohody mô e zdaniť na Slovensku, Bielorusko povolí

a) zní iť daň z príjmov tohto rezidenta o sumu rovna- júcu sa dani z príjmov zaplatenej na Slovensku,

b) zní iť daň z majetku tohto rezidenta o sumu rovna- júcu sa dani z majetku zaplatenej na Slovensku.

Takéto zní enie však v iadnom prípade nepresiahne tú časť dane z príjmov alebo dane z majetku vypočíta- nej pred jej zní ením, ktorá podľa okolností pomerne pripadá na príjmy alebo majetok, ktoré sa mô u zdaniť na Slovensku.

3. Ak v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením tejto dohody príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluv- ného štátu, sú vyňaté zo zdanenia v tomto štáte, tento štát napriek tomu mô e pri vypočítaní sumy dane na zvyšné príjmy tohto rezidenta zohľadniť tieto vyňaté príjmy.

Článok 24

Zásada rovnakého zaobchádzania

1. Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu ne- podliehajú v druhom zmluvnom štáte iadnemu zda- neniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťa ivejšie ako zdanenie a s ním spojené po- vinnosti, ktorým podliehajú alebo mô u podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu, ktorí sú v rov-

nakej situácii najmä v súvislosti s trvalým pobytom. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku

1 uplatní rovnako na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.

2. Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, sa nestanoví v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu vykonávajú- cich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie neznamená záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal reziden- tom druhého zmluvného štátu osobné úľavy, zľavy a zní enia daní z dôvodu osobného postavenia alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

3. Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 7 alebo článku 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluv- ného štátu na účely stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku sú odpočítateľné za rovnakých podmie- nok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu. Podobne akékoľvek pohľadávky podniku jedné- ho zmluvného štátu voči rezidentovi druhého zmluv- ného štátu sú na účel stanovenia zdaniteľného majet- ku takéhoto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli dohodnuté s rezidentom skôr uvedeného štátu.

4. Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých ma- jetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte iadnemu zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú odlišné alebo ťa ivejšie ako zda- nenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo mô u podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.

5. Ustanovenia tohto článku sa bez ohľadu na usta- novenia článku 2 vzťahujú na dane akéhokoľvek dru- hu a charakteru.

Článok 25 Riešenie prípadov dohodou

1. Ak sa osoba domnieva, e opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanove- niami tejto dohody, mô e nezávisle od opravných pro- striedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne pred- pisy týchto štátov, predlo iť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 24 ods. 1, príslušné- mu úradu zmluvného štátu, ktorého je štátnym prí- slušníkom. Prípad musí byť predlo ený do troch rokov od prvého oznámenia o úkone smerujúcom k zdane- niu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto doho- dy.

2. Ak príslušný úrad pova uje námietku za oprávne- nú a ak nie je sám schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou doho- dou s príslušným úradom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade

s touto dohodou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní v le- hotách podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov.

3. Príslušné úrady zmluvných štátov sa vynasna ia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek ťa kosti alebo pochybnosti, ktoré mô u vzniknúť pri výklade alebo uplatňovaní tejto dohody. Mô u sa aj vzájomne pora- diť, aby sa vylúčilo dvojité zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto dohode upravené.

4. Príslušné úrady zmluvných štátov mô u vzájom- ne komunikovať priamo s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov. Ak sa na dosiah- nutie dohody ústna výmena názorov javí ako účelná, mô e sa takáto výmena názorov uskutočniť prostred- níctvom komisie zlo enej zo zástupcov príslušných úradov zmluvných štátov.

Článok 26 Výmena informácií

1. Príslušné úrady zmluvných štátov si vymieňajú informácie potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto dohody alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto dohody, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto dohodou. Výmena informácií nie je obmedzená článkom 1. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovna- kým spôsobom ako informácie získané podľa vnútro- štátnych právnych predpisov tohto štátu a poskytnú sa len osobám alebo úradom (vrátane súdov a správ- nych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim s tý- mito daňami alebo rozhodovaním o opravných pro- striedkoch. Tieto osoby alebo úrady pou ijú takéto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie mô u poskytnúť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

2. Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v iadnom prí- pade vykladať tak, e niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť

a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy alebo správnu prax tohto alebo druhého zmluvného štátu,

b) poskytnúť informácie, ktoré by nebolo mo né získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní tohto alebo druhého zmluvného štátu,

c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

Článok 27

Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov

Žiadne ustanovenia tejto dohody sa nedotýkajú da- ňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatic-

kých misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobec- ných pravidiel medzinárodného práva alebo na zákla- de ustanovení osobitných dohôd.

Článok 28 Nadobudnutie platnosti

1. Zmluvné štáty si vzájomne oznámia, e boli spl- nené vnútroštátne podmienky na nadobudnutie plat- nosti tejto dohody.

2. Táto dohoda nadobudne platnosť tridsať dní po dátume neskoršieho z oznámení uvedenom v odseku 1 a jej ustanovenia sa budú vykonávať v oboch zmluv- ných štátoch

a) v prípade daní vyberaných zrá kou pri zdroji na sumy príjmov poberaných 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v kto- rom dohoda nadobudne platnosť,

b) v prípade ostatných daní z príjmov a daní z majet- ku, na dane ukladané za ka dý daňový rok začína- júci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom ro- ku nasledujúcom po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť.

3. Dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody strá- ca vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou repub- likou a Bieloruskou republikou platnosť mnohostran- ná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb podpísaná v Miškovci

27. mája 1977 a mnohostranná zmluva o zamedzení

dvojitého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb podpísaná v Ulánbátare 19. mája 1978.

Článok 29 Výpove

Táto dohoda zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Ka dý zmluvný štát mô e dohodu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom ka - dého kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody. V tomto prípade sa táto dohoda prestane uplatňovať

a) v prípade daní vyberaných zrá kou pri zdroji na sumy príjmov poberaných 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v kto- rom bolo dané oznámenie o výpovedi,

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocne- ní, podpísali túto dohodu.

Dané v Bratislave 12. júla 1999 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, ka dé v slovenskom, bieloruskom a anglickom jazyku. V prípade rozdielnosti výkladu je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.

Za vládu Slovenskej republiky:

Xxxxxxx Xxxxxxxxxxxx v. r.

Za vládu Bieloruskej republiky:

Xxxxxxx Xxxxxxxxxxx Xxxxxx v. r.

PRO±OKOL

k Dohode medzi vládou Glovenskej republiky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzen dvojitého zdanenia a zabránen daňovému úniku

v odbore dan z pr jmov a z majetku

Pri podpise Dohody medzi vládou Slovenskej repub- liky a vládou Bieloruskej republiky o zamedzení dvoji- tého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku sa podpísaní dohodli na týchto ustanoveniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú sú- časť tejto dohody:

K článku 6 ods. 2:

Rozumie sa, e ak sa nezavedú príslušné zmeny v bieloruských legislatívnych normách, výraz „nehnu- teľný majetok“, tak ako je definovaný v článku 6 ods. 2 tejto dohody, bude Bielorusko uplatňovať len v takom rozsahu, v akom je v súčasnosti uvedený v jeho práv- nych predpisoch.

K článku 12 ods. 2 písm. c):

Rozumie sa, e hrubá suma licenčných poplatkov predstavuje rozdiel medzi celkovou sumou platieb a cenou dopravných vozidiel alebo príjmov. Na tento účel sa daňový základ vypočíta v súlade s vnútroštát- nymi právnymi predpismi zmluvných štátov.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocne- ní, podpísali tento protokol.