DOHODA
Čiastka 65 Zbierka zákonov č. 152/2000 Strana 1841
DOHODA
o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994
VŠEOBECNÝ ÚVODNÝ KOMENTÁR
1. Základom colnej hodnoty podľa tejto dohody je prevodná hodnota definovaná v článku 1. Článok 1 treba čítať spolu s článkom 8, ktorý ustanovuje okrem iného úpravy ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť v prípadoch, keď určité osobitné prvky, ktoré sa považujú za súčasť hodnoty na colné účely, pripadajú na ťarchu kupujúceho, ale nie sú zahrnuté do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar. Článok 8 tiež stanovuje, aby sa do prevodnej hodnoty zahrnuli určité plnenia kupujúceho v prospech predávajúceho, ktoré majú skôr povahu tovaru alebo služieb než formu peňazí. Články 2 až 7 ustanovujú metódy určenia colnej hodnoty, ak ju nemožno určiť podľa ustanovení článku 1.
2. Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa ustanovení článku 1, mala by nasledovať konzultácia medzi colnou správou a dovozcom, aby sa dospelo k základu na určenie hodnoty podľa ustanovení článku 2 alebo článku 3. Môže sa napríklad stať, že dovozca má informácie o colnej hodnote rovnakého alebo obdobného tovaru, ktoré colná správa v mieste dovozu v danom čase práve nemá. Alebo naopak, colná správa môže mať informácie o colnej hodnote rovnakého alebo obdobného tovaru, ku ktorým dovozca nemá ľahký prístup. Konzultácia medzi oboma stranami umožní výmenu informácií pri dodržaní požiadaviek obchodného tajomstva na určenie vhodného základu hodnoty na colné účely.
3. Články 5 a 6 poskytujú dve základne na určenie colnej hodnoty, ak ju nemožno určiť na základe prevodnej hodnoty dovážaného tovaru alebo rovnakého, alebo obdobného dovážaného tovaru. Podľa článku 5 ods. 1 sa colná hodnota určuje na základe ceny, za ktorú sa tovar predáva kupujúcemu, ktorý nie je v spojení s predávajúcim v krajine dovozu, v stave, v akom bol dovezený. Dovozca má tiež právo, ak o to požiada, aby sa ustanovenia článku 5 použili na určenie hodnoty tovaru, ktorý bol po dovoze predmetom spracovania. Podľa článku 6 sa colná hodnota určuje na základe vypočítanej hodnoty. Obe tieto metódy sú spojené s určitými ťažkosťami, a preto má dovozca v zmysle ustanovení článku 4 právo vybrať si poradie použitia týchto dvoch metód.
4. Článok 7 vysvetľuje, ako sa má určovať colná hodnota v prípadoch, keď sa nedá zistiť podľa žiadneho z predchádzajúcich článkov.
Členovia,
majúc na zreteli mnohostranné obchodné rokovania,
želajúc si podporovať ciele GATT 1994 a zabezpečiť ďalšie výhody pre medzinárodný obchod rozvojových krajín, uznávajúc dôležitosť ustanovení článku VII GATT 1994 a želajúc si vypracovať pravidlá ich uplatňovania v záujme
zabezpečovania väčšej jednotnosti a jednoznačnosti v ich vykonávaní,
uznávajúc potrebu spravodlivého, jednotného a nestranného systému na určovanie hodnoty tovarov na colné účely, ktorý vylučuje použitie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt,
uznávajúc, že základom na hodnotenie tovaru na colné účely by mala byť podľa možnosti prevodná hodnota tovaru, ktorý sa má hodnotiť,
uznávajúc, že by sa colná hodnota mala určovať podľa jednoduchých a spravodlivých kritérií zlučiteľných s obchodnou praxou a že hodnotiace konanie by sa malo používať všeobecne, bez rozdielu medzi zdrojmi dodávok,
uznávajúc, že konanie na určenie hodnoty sa nemá používať na potláčanie dumpingu, dohodli sa takto:
ČASŤ 1
PRAVIDLÁ NA URČENIE COLNEJ HODNOTY
Článok 1
1. Colnou hodnotou dovážaného tovaru bude prevodná hodnota, t. j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorý bol predaný na vývoz do krajiny dovozu, upravená v súlade s ustanoveniami článku 8, za predpokladu, že
a) neexistujú žiadne obmedzenia, ak ide o určenie alebo o použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré
i) sú uložené alebo požadované zákonom alebo úradmi krajiny dovozu,
ii) obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať, alebo
iii) podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru;
b) predaj alebo cena nepodliehajú niektorým podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť;
c) žiadna časť príjmov akéhokoľvek neskoršieho predaja, postúpenia alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu, ak sa nemôže vykonať primeraná úprava podľa ustanovení článku 8;
d) kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak kupujúci a predávajúci sú v spojení, prevodná hodnota je prijateľná na colné účely podľa ustanovení odseku 2.
2. a) Pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení podľa článku 15, nebude sama osebe dôvodom na to, aby sa prevodná hodnota považovala za neprijateľnú. V takom prípade sa preskúmajú zvláštne okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colná správa na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo inak získaných má dôvody domnievať sa, že spojenie ovplyvnilo cenu, oznámi svoje dôvody dovozcovi a poskytne mu primeranú možnosť na odpoveď. Ak to dovozca požaduje, dôvody sa oznámia písomne.
b) Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený podľa ustanovení odseku 1, ak dovozca dokáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt z rovnakého alebo z približne rovnakého obdobia:
i) prevodnej hodnote v predajoch rovnakého alebo obdobného tovaru kupujúcim, ktorí nie sú vo vzájomnom spojení, na export do tej istej krajiny dovozu,
ii) colnej hodnote rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení článku 5,
iii) colnej hodnote rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení článku 6.
Pri použití predchádzajúcich kritérií treba náležite prihliadnuť na preukázané rozdiely v obchodných úrovniach, v množstvách, v prvkoch uvedených v článku 8 a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho v predajoch, v ktorých on a kupujúci nie sú v spojení a ktoré na predávajúceho nepripadajú z predajov, pri ktorých on a kupujúci sú v spojení.
c) Kritériá uvedené v odseku 2b) sa majú použiť na návrh dovozcu a iba na porovnávacie účely. Náhradné hodnoty nemožno určiť podľa ustanovenia odseku 2b).
Článok 2
1. a) Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článku 1, bude colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny dovozu a vyvážaného v rovnakom alebo v približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
b) Pri uplatňovaní tohto článku sa colná hodnota určí podľa prevodnej hodnoty rovnakého tovaru predaného na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na rozdielnej obchodnej úrovni alebo v rozdielnom množstve upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva; ak takéto úpravy vedú k zvýšeniu alebo k zníženiu hodnoty, môžu sa urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú opodstatnenosť a správnosť úpravy.
2. Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v článku 8 ods. 2, táto hodnota sa upraví tak, aby sa prihliadalo na významné rozdiely medzi nákladmi a výdavkami za dovezený tovar na jednej strane a za skúmaný rovnaký tovar na druhej strane, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach a v spôsoboch dopravy.
3. Ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota rovnakého tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovezeného tovaru najnižšia prevodná hodnota.
Článok 3
1. a) Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článkov 1 a 2, bude colnou hodnotou prevodná hodnota obdobného tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny dovozu a vyvážaného v rovnakom alebo v približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
b) Pri uplatňovaní tohto článku sa na určenie colnej hodnoty použije prevodná hodnota obdobného tovaru predaného na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota obdobného tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni alebo v odlišnom množstve upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak sa takéto úpravy môžu urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú opodstatnenosť a správnosť úpravy, či už úprava vedie k zvýšeniu alebo k zníženiu hodnoty.
2. Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v článku 8 ods. 2, táto hodnota sa upraví tak, aby sa prihliadlo na významné rozdiely medzi nákladmi a výdavkami za dovezený tovar na jednej strane a za skúmaný obdobný tovar na druhej strane, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach a v spôsoboch dopravy. 3. Ak sa pri uplatňovaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota obdobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovezeného tovaru najnižšia prevodná hodnota.
Článok 4
Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článkov 1, 2 a 3, určí sa podľa ustanovení článku 5, alebo ak colnú hodnotu nebude možné určiť ani podľa tohto článku, určí sa podľa článku 6; s výnimkou toho, že na žiadosť dovozcu môže byť poradie uplatnenia článkov 5 a 6 opačné.
Článok 5
1. a) Ak sa dovážaný tovar alebo rovnaký, alebo obdobný dovážaný tovar predáva v krajine dovozu v stave, v akom bol dovezený, bude sa colná hodnota dovážaného tovaru podľa ustanovenia tohto článku zakladať na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký, alebo obdobný dovážaný tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v
spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú, v čase dovozu hodnoteného tovaru alebo v takmer rovnakom čase, s výnimkou zrážok, ktoré sa týkajú
i) buď všeobecne platených alebo dohodnutých provízií, alebo všeobecne používaných prirážok za zisk a všeobecných výdavkov v súvislosti s predajom dovážaného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v tejto krajine,
ii) obvyklých dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli v krajine dovozu,
iii) prípadne nákladov a výdavkov uvedených v článku 8 ods. 2,
iv) ciel a ostatných štátnych daní, ktoré sa majú zaplatiť v krajine dovozu pri dovoze alebo pri predaji tovaru.
b) Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký, ani obdobný dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, v čase dovozu tovaru ani v takmer rovnakom čase, bude sa colná hodnota zakladať, ak ustanovenia odseku 1a) nestanovia inak, na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký, alebo obdobný dovážaný tovar predáva v krajine dovozu v stave, v akom bol dovezený k najbližšiemu dátumu dovozu hodnoteného tovaru, najneskôr však pred uplynutím 90 dní od takéhoto dovozu.
2. Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký, ani obdobný dovážaný tovar nepredáva v krajine dovozu v stave, v akom bol dovezený, bude sa colná hodnota, ak to dovozca požaduje, zakladať na jednotkovej cene zodpovedajúcej predajom dovážaného tovaru v najväčšom úhrnnom množstve po ďalšom spracovaní v krajine dovozu osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých kupujú takýto tovar, s náležitým prihliadnutím na pridanú hodnotu v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach uvedených v odseku 1a).
Článok 6
1. Colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa ustanovení tohto článku bude sa zakladať na vypočítanej hodnote.
Vypočítaná hodnota bude pozostávať zo súčtu
a) ceny alebo hodnoty materiálu a zhotovenia alebo iného pracovného postupu na výrobu dovážaného tovaru;
b) sumy pre zisk a všeobecných výdavkov vo výške obvykle zahŕňanej do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktorú uplatňujú výrobcovia v krajine vývozu na vývoz do krajiny dovozu;
c) ceny alebo hodnoty všetkých ostatných výdavkov, na ktoré musí každý člen prihliadať pri voľbe spôsobu hodnotenia podľa článku 8 ods. 2.
2. Žiadny člen nemôže žiadať ani donútiť inú osobu, ktorá nesídli na jeho území, aby predložila na preskúmanie alebo dovolila prístup k akémukoľvek účtu alebo záznamu na účely určenia vypočítanej hodnoty. Avšak informácie dodané výrobcom tovaru na určenie colnej hodnoty podľa ustanovení tohto článku môžu overiť v inej krajine orgány krajiny dovozu so súhlasom výrobcu a za podmienky, že vláda príslušnej krajiny je vopred vyrozumená a nemá námietky proti zisťovaniu.
Článok 7
1. Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6, určí sa s použitím primeraných prostriedkov, ktoré sú v súlade s princípmi a všeobecnými ustanoveniami tejto dohody a článku VII GATT 1994, a na základe údajov, ktoré sú k dispozícii v krajine dovozu.
2. Colná hodnota sa podľa ustanovení tohto článku nebude zakladať na
a) predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine;
b) systéme, ktorý predpokladá prijímanie vyššej hodnoty z dvoch možných hodnôt na colné účely;
c) cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu;
d) iných výrobných nákladoch než na vypočítaných hodnotách, ktoré boli určené pre rovnaký alebo pre obdobný tovar v súlade s ustanoveniami článku 6;
e) cene tovaru na vývoz do inej krajiny než do krajiny dovozu;
f) minimálnych colných hodnotách;
g) ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.
3. Ak o to dovozca požiada, bude písomne informovaný o colnej hodnote určenej podľa ustanovení tohto článku a o metóde použitej na určenie tejto hodnoty.
Článok 8
1. Pri určovaní colnej hodnoty podľa ustanovení článku 1 sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, pripočítajú
a) nasledujúce zložky, ak ich uhrádza kupujúci a ak nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť:
i) provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,
ii) cena kontajnerov, ktoré na colné účely tvoria jednotu s tovarom,
iii) cena obalov zahŕňajúca prácu i materiál;
b) vhodným spôsobom rozvrhnutá hodnota ďalej uvedeného tovaru a služieb, ak ich kupujúci poskytuje priamo alebo nepriamo zdarma alebo za zníženú cenu na použitie pri výrobe alebo pri predaji na vývoz dovážaného tovaru, ak táto hodnota nebola zahrnutá do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť:
i) materiálov, súčiastok, dielcov a podobných položiek zahrnutých do dovážaného tovaru,
ii) náradia, matríc, foriem a podobných predmetov použitých na výrobu dovážaného tovaru,
iii) materiálov spotrebovaných na výrobu dovážaného tovaru,
iv) techniky, vývoja, umeleckej práce, dizajnu, plánov a nákresov vyhotovených inde než v krajine dovozu a potrebných na výrobu dovezeného tovaru;
c) poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky týkajúce sa ohodnocovaného tovaru, ktoré musí platiť kupujúci, či už priamo alebo nepriamo, ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, ak tieto poplatky nie sú zahrnuté v cene skutočne platenej alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť;
d) hodnota akejkoľvek časti výnosu z ďalšieho predaja, postúpenia alebo z neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá priamo alebo nepriamo pripadne predávajúcemu.
2. Pri vypracúvaní svojich právnych predpisov každý člen zabezpečí, aby do colnej hodnoty boli celkom alebo čiastočne zahrnuté alebo z nej vylúčené tieto prvky:
a) náklady na dopravu dovážaného tovaru do prístavu alebo do miesta dovozu;
b) nakladacie, vykladacie a manipulačné poplatky spojené s prepravou dovážaného tovaru do prístavu alebo do miesta dovozu;
c) náklady na poistenie.
3. Každý prvok, ktorý sa bude pripočítavať na základe tohto článku k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť, bude sa zakladať len na údajoch, ktoré sú objektívne a vyčísliteľné.
4. K cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť, budú pri určovaní colnej hodnoty pripočítané len prvky, ktoré sú uvedené v tomto článku.
Článok 9
1. Ak je na určenie colnej hodnoty potrebný prepočet meny, použije sa výmenný kurz, ktorý riadne uverejnia kompetentné úrady príslušnej krajiny dovozu a ktorý čo najpresnejšie vyjadruje skutočnú bežnú hodnotu tejto meny v obchodných operáciách vyjadrenú v mene krajiny dovozu na obdobie, na ktoré platí toto oznámenie.
2. Použije sa výmenný kurz, ktorý platí v čase vývozu alebo v čase dovozu, podľa rozhodnutia každého člena.
Článok 10
Každú informáciu, ktorá je svojou povahou dôverná alebo ktorá bola poskytnutá dôverným spôsobom na účely určenia colnej hodnoty, budú príslušné úrady považovať za prísne dôvernú a nebudú ju ďalej oznamovať bez výslovného povolenia osoby alebo vlády, ktorá ju poskytla, ak by ju nebolo potrebné oznámiť v rámci súdneho konania.
Článok 11
1. Právny poriadok každého člena poskytne v súvislosti s určovaním colnej hodnoty dovozcovi alebo ktorejkoľvek inej osobe, ktorá je povinná zaplatiť clo, možnosť odvolania sa bez pokuty.
2. Prvé právo odvolania sa bez pokuty možno poskytnúť v rámci colnej správy alebo nezávislého orgánu, ale legislatíva každého člena zabezpečí právo odvolania sa bez pokuty na súdnu inštanciu.
3. Sťažovateľ bude upovedomený o vybavení odvolania a dôvody rozhodnutia mu budú poskytnuté písomne. Bude taktiež poučený o svojich prípadných právach na ďalšie odvolanie.
Článok 12
Zákony, nariadenia, súdne rozhodnutia a správne rozhodnutia všeobecnej platnosti, ktorými sa uplatňuje táto dohoda, uverejní krajina dovozu v súlade s článkom X GATT 1994.
Článok 13
Ak v priebehu určovania colnej hodnoty dovážaného tovaru bude treba odložiť konečné rozhodnutie o určení tejto colnej hodnoty, môže si dovozca napriek tomu vyzdvihnúť tovar z colnice, ak na požiadanie zloží dostatočnú záruku vo forme zábezpeky, vkladu alebo iným vhodným spôsobom kryjúcim zaplatenie cla, ktorým môže byť tovar zaťažený. Právny poriadok každého člena bude pamätať na takéto prípady príslušnými ustanoveniami.
Článok 14
Poznámky uvedené v prílohe I k tejto dohode sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody a články tejto dohody sa majú interpretovať a uplatňovať spolu s príslušnými poznámkami. Prílohy II a III tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.
Článok 15
1. V tejto dohode
a) „colná hodnota dovážaného tovaru“ znamená hodnotu tovaru na účely vyberania hodnotových ciel z dovážaného tovaru;
b) „krajina dovozu“ znamená krajinu alebo colné územie dovozu;
c) „vyrobené“ zahŕňa vypestované, vyprodukované a vydolované.
2. V tejto dohode
a) „rovnaký tovar“ znamená tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch vrátane typických znakov, akosti a mena. Menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby sa tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, považoval za rovnaký;
b) „obdobný tovar“ znamená tovar, ktorý hoci nie je rovnaký vo všetkých ohľadoch, má podobné znaky a podobné zloženie, čo umožňuje, aby plnil rovnakú funkciu a bol obchodne zameniteľný. Kvalita tovaru, jeho dobré meno a existencia výrobnej alebo obchodnej známky patria medzi činitele, ktoré treba vziať do úvahy pri posudzovaní, či ide o obdobný tovar;
c) pojmy „rovnaký tovar“ a „obdobný tovar“ sa neuplatňujú na tovar, ktorý obsahuje alebo odráža prípadnú techniku, vývoj, umeleckú prax, dizajn, konštrukčnú prácu, projekty a náčrtky, pre ktoré žiadna úprava nebola uskutočnená podľa článku 8 ods. 1b) iv), pretože tieto práce sa uskutočnili v krajine dovozu;
d) xxxxx sa nebude posudzovať ako „rovnaký tovar“ alebo „obdobný tovar“, ak nie je vyrobený v tej istej krajine ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť;
e) tovar vyrobený inou osobou možno vziať do úvahy iba vtedy, ak neexistuje rovnaký tovar alebo obdobný tovar vyrobený tou istou osobou ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
3. V tejto dohode „tovar rovnakej kategórie alebo druhu“ znamená tovar, ktorý patrí do jednej skupiny alebo do jedného radu tovarov vyrobených osobitným odvetvím výroby alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo obdobný tovar.
4. Na účely tejto dohody sa bude predpokladať, že osoby sú v spojení, iba ak
a) jedna z nich je členom riaditeľstva alebo správnej rady podniku druhej a naopak;
b) sú právne uznanými spoločníkmi;
c) sú zamestnávateľom a zamestnancom;
d) akákoľvek osoba priamo alebo nepriamo vlastní, kontroluje alebo má v držbe päť percent alebo viac akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej i druhej osoby;
e) jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú;
f) obe priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba;
g) obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu;
h) sú členmi jednej rodiny.
5. Osoby, ktoré sú vzájomne združené v obchode tým, že jedna je výhradným zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, budú sa na účely tejto dohody považovať za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne vzťahujú ustanovenia odseku 4.
Článok 16
Dovozca má právo, aby mu colná správa krajiny dovozu na písomnú žiadosť písomne oznámila, akým spôsobom bola určená colná hodnota dovážaného tovaru.
Článok 17
Žiadne ustanovenie tejto dohody sa nebude vysvetľovať tak, aby obmedzovalo alebo spochybňovalo práva colnej správy overovať pravdivosť alebo presnosť akéhokoľvek tvrdenia, listiny alebo vyhlásenia predloženého na účely určenia colnej hodnoty.
ČASŤ II
VYKONÁVANIE DOHODY, KONZULTÁCIE A UROVNÁVANIE SPOROV
Článok 18 Inštitúcie
1. Týmto sa zriaďuje Výbor na určenie colnej hodnoty (ďalej v tejto dohode len „Výbor“) zložený zo zástupcov všetkých členov. Výbor zvolí svojho predsedu a bude sa obvykle schádzať raz do roka alebo inak, ak to stanovujú ustanovenia tejto dohody, aby umožnil členom konzultovať otázky týkajúce sa vykonávania systému určovania colnej hodnoty s ktorýmkoľvek členom, pokiaľ by to mohlo ovplyvniť pôsobenie tejto dohody alebo uskutočňovanie jej cieľov, a aby vykonával iné úlohy, ktorými ho môžu členovia poveriť. Sekretariát WTO bude pôsobiť ako Sekretariát Výboru.
2. Bude zriadený Technický výbor na určenie colnej hodnoty (ďalej v tejto dohode len „Technický výbor“) pod záštitou Rady pre colnú spoluprácu (ďalej v tejto dohode len „CCC“), ktorý bude plniť úlohy uvedené v prílohe II k tejto dohode a bude postupovať podľa rokovacích pravidiel obsiahnutých v nej.
Článok 19
Konzultácie a urovnávanie sporov
1. Ak ustanovenia tejto dohody nestanovia inak, použije sa na konzultácie a urovnávanie sporov podľa tejto dohody Dohovor o urovnávaní sporov.
2. Ak sa niektorý člen domnieva, že výhoda, ktorá pre neho priamo alebo nepriamo vyplýva z tejto dohody, je zrušená alebo zmenšená, prípadne dosiahnutie určitého cieľa tejto dohody je ohrozené opatreniami iného člena alebo členov, môže na dosiahnutie vzájomne uspokojivého riešenia tejto záležitosti požiadať príslušného člena alebo členov o konzultácie. Každý člen posúdi s porozumením každú žiadosť iného člena o konzultácie.
3. Technický výbor poskytne na žiadosť radu a pomoc členom, ktorí začali konzultácie.
4. Na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu alebo z vlastnej iniciatívy môže porota na skúmanie sporu vzťahujúceho sa na ustanovenia tejto dohody požiadať Technický výbor, aby preskúmal akékoľvek otázky vyžadujúce technické posúdenie. V súvislosti s príslušným sporom porota vymedzí Technickému výboru splnomocnenie a stanoví mu časové obdobie na vypracovanie správy. Porota správu Technického výboru vezme do úvahy. V prípade, že Technický výbor nedosiahne zhodu v záležitosti, ktorá mu bola zverená podľa tohto odseku, porota poskytne zainteresovaným stranám príležitosť predniesť svoje názory na záležitosť priamo porote.
5. Dôverné informácie poskytnuté porote sa nebudú zverejňovať bez oficiálneho súhlasu osoby, organizácie alebo orgánu, ktoré poskytli takéto informácie. Ak sa takéto informácie od poroty požadujú, ale na ich zverejnenie nie je porota splnomocnená, bude so súhlasom osoby, organizácie alebo orgánu zabezpečené nedôverné zhrnutie týchto informácií.
ČASŤ III
OSOBITNÉ A ODLI-NÉ ZAOBCHÁDZANIE
Článok 20
1. Rozvojové členské krajiny, ktoré nie sú stranami Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z 12. apríla 1979, môžu odložiť uplatňovanie ustanovení tejto dohody na obdobie nepresahujúce päť rokov odo dňa nadobudnutia platnosti Dohody WTO pre tieto krajiny. Rozvojové členské krajiny, ktoré sa rozhodnú pre odklad uplatňovania tejto dohody, to oznámia generálnemu riaditeľovi WTO.
2. Okrem ustanovení odseku 1 môžu rozvojové členské krajiny, ktoré nie sú stranami Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z 12. apríla 1979, odložiť uplatňovanie článku 1 ods. 2b) iii) a článku 6 na obdobie nepresahujúce tri roky po uplatnení všetkých ostatných ustanovení tejto dohody. Rozvojové členské krajiny, ktoré sa rozhodnú pre odklad uplatňovania ustanovení uvedených v tomto odseku, oznámia svoje rozhodnutie generálnemu riaditeľovi WTO.
3. Vyspelé členské krajiny poskytnú vzájomne dohodnutým spôsobom technickú pomoc rozvojovým členským krajinám, ktoré o to požiadajú. Na tomto základe vyspelé členské krajiny vypracujú programy technickej pomoci, ktoré môžu zahŕňať okrem iného školenie personálu, pomoc pri príprave vykonávacích opatrení, prístup k zdrojom informácií o metodike určovania colnej hodnoty a rady o uplatňovaní ustanovení tejto dohody.
ČASŤ IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 21 Výhrady
Na žiadne z ustanovení tejto dohody nemožno uplatňovať výhrady bez súhlasu ostatných členov.
Článok 22 Národné zákonodarstvo
1. Každý člen zabezpečí najneskôr dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody zhodnosť svojich zákonov, nariadení a správnych predpisov s ustanoveniami tejto dohody.
2. Každý člen bude informovať Výbor o všetkých zmenách vo svojich zákonoch a nariadeniach, ktoré sa týkajú ustanovení tejto dohody, a o uplatňovaní takýchto zákonov a nariadení.
Článok 23
Preskúmavanie
Výbor každoročne preskúma pôsobenie a uplatňovanie tejto dohody s prihliadnutím na jej ciele. Výbor bude každoročne informovať Xxxx pre obchod s tovarom o vývoji v období, ktorého sa preskúmanie týka.
Článok 24 Sekretariát
Túto dohodu bude zabezpečovať Sekretariát WTO s výnimkou okruhu pôsobnosti špecificky patriacej Technickému výboru, pre ktorý bude služby Sekretariátu zabezpečovať Sekretariát CCC.
PRÍLOHA I VYSVETĽUJÚCE POZNÁMKY
Všeobecné poznámky
Postupné uplatňovanie metód hodnotenia
1. Články 1 až 7 vymedzujú, ako sa má určovať colná hodnota dovážaného tovaru podľa ustanovení tejto dohody. Metódy hodnotenia sú uvedené v poradí, v akom sa majú uplatňovať. Základná metóda na určenie colnej hodnoty je vymedzená v článku 1 a dovezený tovar sa má hodnotiť podľa ustanovení tohto článku vždy, keď sú stanovené podmienky splnené.
2. Ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa ustanovení článku 1, treba postupne prejsť k ďalším článkom až k takému z nich, podľa ktorého možno určiť colnú hodnotu. S výnimkou ustanovenia článku 4 možno použiť ustanovenia ďalšieho článku iba vtedy, ak colnú hodnotu nemožno určiť podľa ustanovení predchádzajúceho článku.
3. Ak dovozca nežiada, aby bolo opačné poradie článkov 5 a 6, dodrží sa normálne poradie. Ak dovozca túto žiadosť uplatní, ale potom sa ukáže, že colnú hodnotu nemožno určiť podľa ustanovení článku 6, colná hodnota sa určí podľa ustanovení článku 5, ak ju možno takto určiť.
4. Ak sa colná hodnota nedá určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6, určí sa podľa ustanovení článku 7.
Použitie všeobecne prijatých účtovníckych zásad
1. „Všeobecne prijaté účtovnícke zásady“ sú zásady, ktoré sa v určitej krajine a v určitý čas všeobecne uznávajú alebo ktoré majú podstatnú podporu úradných miest a ktoré určujú, aké ekonomické zdroje a záväzky sa majú zaznamenať ako aktíva a pasíva, aké zmeny v aktívach a pasívach by sa mali zaznamenávaš, ako by sa mali aktíva a pasíva a zmeny v nich merať, aké informácie a ako sa môžu zverejňovať a aké finančné výkazy sa majú pripravovať. Tieto normy môžu pozostávať zo smerníc všeobecného použitia, ako aj z podrobných pravidiel a praktík.
2. Na účely tejto dohody bude colná správa každého člena používať informácie pripravené spôsobom zhodným so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami v krajine, na ktorú sa príslušný článok vzťahuje. Napríklad obvyklý zisk a všeobecné výdavky podľa ustanovení článku 5 sa určia s použitím informácií pripravených spôsobom zhodným so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami krajiny dovozu. Naproti tomu obvyklý zisk a všeobecné výdavky podľa ustanovení článku 6 sa určia s použitím informácií pripravených spôsobom zhodným so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami krajiny výroby. Iný príklad: na určenie prvku uvedeného v článku 8 ods. 1b) ii) a vyhotoveného v krajine dovozu sa použijú informácie spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým zásadám účtovníctva tejto krajiny.
Poznámky k článku 1 Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť
1. Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, je celková platená cena alebo cena, ktorú má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo na jeho prospech za dovezený tovar. Platba nemusí nevyhnutne nadobudnúť podobu platby v hotovosti. Môže sa uskutočniť akreditívom alebo cennými papiermi. Platba sa môže uskutočniť priamo alebo nepriamo. Príkladom nepriamej platby môže byť úplné alebo čiastočné vyrovnanie dlhu predávajúceho kupujúcim.
2. Činnosť kupujúceho na vlastný účet iná, než aká sa predpokladá úpravou podľa článku 8, sa nepovažuje za nepriamu platbu predávajúcemu, aj keď možno predpokladať, že predávajúci má z nej prospech. Preto sa úhrada za takúto činnosť nepripočíta pri určovaní colnej hodnoty k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť.
3. Colná hodnota nebude zahŕňať tieto výdavky alebo náklady za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovezený tovar:
a) výdavky za konštrukčné práce, postavenie, montáž, údržbu alebo za technickú pomoc vykonané na dovezenom tovare, ako sú investičné celky, stroje alebo zariadenia, po dovoze;
b) prepravné náklady po dovoze;
c) dane a poplatky v krajine dovozu.
4. Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, sa týka ceny dovezeného tovaru. Preto prevod dividend alebo iných platieb kupujúcim na predávajúceho, ktoré sa nevzťahujú na dovezený tovar, netvorí súčasť colnej hodnoty.
Odsek 1a) iii)
K obmedzeniam, ktoré by cenu skutočne platenú alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, urobili neprijateľnou, patria obmedzenia, ktoré podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru. Príkladom takýchto obmedzení by bol prípad, keď predávajúci automobilov požaduje, aby ich kupujúci nepredával ani nevystavoval pred určitým dátumom, ktorý je začiatkom modelového roka.
Odsek 1b)
1. Ak sa predaj alebo cena urobia závislými od podmienky alebo od úvahy, pre ktorú nie je možné určiť cenu vo vzťahu k hodnotenému tovaru, prevodná hodnota nie je prijateľná na colné účely. Môže ísť napríklad o tieto prípady:
a) predávajúci stanoví cenu dovážaného tovaru s podmienkou, že kupujúci kúpi aj iný tovar v určitom množstve;
b) cena dovážaného tovaru je závislá od ceny alebo od cien, za ktoré kupujúci dovážaného tovaru predáva iný tovar predávajúcemu dovážaného tovaru;
c) cena je stanovená na základe spôsobu platenia, ktorý nemá vzťah k dovážanému tovaru, ako keď je dovážaný tovar polotovarom, ktorý predávajúci dodal za podmienky, že dostane určité množstvo hotových výrobkov.
2. Podmienky alebo úvahy, ktoré sa týkajú výroby alebo spôsobu predaja dovážaného tovaru, nebudú však dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty. Napríklad skutočnosť, že kupujúci obstará predávajúcemu inžinierske práce alebo plány v krajine dovozu, nebude dôvodom na odmietnutie prevodnej hodnoty na účely článku 1. Podobne ak kupujúci na vlastný účet podnikne, hoci aj po dohode s predávajúcim, činnosť týkajúcu sa spôsobu predaja dovážaného tovaru, netvorí hodnota tejto činnosti súčasť colnej hodnoty a táto činnosť nie je ani dôvodom na odmietnutie prevodnej hodnoty.
Odsek 2
1. Odseky 2a) a 2b) stanovujú odlišné prostriedky na zistenie prijateľnosti prevodnej hodnoty.
2. Odsek 2a) stanovuje, že v prípadoch, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení, majú sa okolnosti súvisiace s predajom preskúmať a prevodná hodnota bude prijatá ako colná hodnota za predpokladu, že spojenie neovplyvnilo cenu. Nie je potrebné, aby sa okolnosti preskúmavali vo všetkých prípadoch, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení. Takéto preskúmania sa budú požadovať len vtedy, keď sa vyskytnú pochybnosti o prijateľnosti ceny. Ak colná správa nemá pochybnosti o prijateľnosti ceny, mala by byť prijatá bez požadovania ďalších informácií od dovozcu. Napríklad colná správa mohla už skôr preskúmať spojenie alebo už môže mať podrobné informácie týkajúce sa kupujúceho a predávajúceho a z tohto preskúmania alebo z informácií sa už mohla presvedčiť o tom, že spojenie neovplyvnilo cenu.
3. Ak colná správa nemôže prijať prevodnú hodnotu bez ďalšieho zisťovania, mala by poskytnúť dovozcovi možnosť predložiť ďalšie podrobné informácie, ktoré môžu byť potrebné na preskúmanie okolností súvisiacich s predajom. V tejto súvislosti by colná správa mala byť pripravená preskúmať príslušné stránky obchodu vrátane spôsobu, ako kupujúci a predávajúci organizujú svoje obchodné vzťahy, a spôsobu, ako sa dospelo ku konkrétnej cene, aby sa rozhodlo, či spojenie ovplyvnilo cenu. Ak sa ukáže, že kupujúci a predávajúci, hoci sú v spojení podľa ustanovení článku 15, kupujú a predávajú jeden druhému, ako keby neboli v spojení, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená spojením. Napríklad ak sa cena dohodla spôsobom zhodným s bežnými cenovými praktikami v konkrétnom výrobnom odvetví alebo spôsobom, ktorým predávajúci dojednáva svoje predajné ceny s kupujúcimi, ktorí s ním nie sú v spojení, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená spojením. Ďalej ak sa ukáže, že cena je primeraná na zabezpečenie úhrady všetkých nákladov a zisk zodpovedá celkovému zisku firmy dosiahnutému za reprezentatívne časové obdobie (napr. za ročné obdobie) pri predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená.
4. Odsek 2b) poskytuje dovozcovi možnosť, aby preukázal, že prevodná hodnota je veľmi blízka hodnote „testovanej“, ktorú predtým prijala colná správa, a preto je prijateľná podľa ustanovení článku 1. Ak test zodpovedá niektorému z kritérií uvedených v odseku 2b), netreba skúmať otázku ovplyvnenia podľa odseku 2a). Ak už má colná správa dostatok informácií, aby sa bez ďalších podrobných zisťovaní ubezpečila, že niektoré z testov uvedených v odseku 2b) boli splnené, nie je dôvod, aby požadovala od dovozcu dôkaz, že test môže byť splnený. V odseku 2b) výraz „kupujúci, ktorí nie sú v spojení“ znamená kupujúcich, ktorí nie sú v spojení s predávajúcim v žiadnom konkrétnom prípade.
Odsek 2b)
Na to, aby sa rozhodlo, či nejaká hodnota je „veľmi blízka“ druhej, treba vziať do úvahy množstvo faktorov. Tieto faktory zahŕňajú povahu dovážaného tovaru, povahu konkrétneho výrobného odvetvia, obdobie, v ktorom sa tovar dováža, a to, či rozdiel v hodnotách je podstatný z obchodného hľadiska. Pretože sa tieto faktory môžu z prípadu na prípad líšiť, nemožno na každý prípad použiť jednotnú normu, napríklad pevnú percentuálnu sadzbu. Napríklad malý rozdiel v hodnote v prípade, ktorý zahŕňa jeden druh tovaru, môže byť neprijateľný, zatiaľ čo veľký rozdiel v prípade zhŕňajúcom iný druh tovaru môže byť prijateľný na rozhodovanie, či prevodná hodnota je veľmi blízka „testovým“ hodnotám uvedeným v článku 1 ods. 2b).
Poznámky k článku 2
1. Pri uplatňovaní článku 2 bude colná správa používať podľa možnosti predaj rovnakého tovaru uskutočnený na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa takýto predaj nezistí, môže sa použiť predaj rovnakého tovaru, ktorý sa uskutoční na základe jednej z týchto troch situácií:
a) predaj na rovnakej obchodnej úrovni, ale v odlišných množstvách;
b) predaj na odlišnej obchodnej úrovni, ale v podstate v rovnakých množstvách; alebo
c) predaj na odlišnej obchodnej úrovni a v odlišných množstvách.
2. Ak sa predaj zistí podľa jednej z týchto troch situácií, urobia sa úpravy, berúc podľa okolností do úvahy
a) len faktory množstva;
b) len faktory obchodnej úrovne; alebo
c) faktory obchodnej úrovne i faktory množstva.
3. Výraz „alebo“ pripúšťa možnosť použiť predaje a urobiť potrebné úpravy v každej z uvedených troch podmienok.
4. Na účely článku 2 prevodná hodnota rovnakého dovezeného tovaru znamená colnú hodnotu upravenú podľa ustanovení odsekov 1b) a 2 tohto článku, ktorá už bola prijatá podľa článku 1.
5. Podmienkou na úpravu odôvodnenú odlišnou obchodnou úrovňou alebo odlišným množstvom je, že sa takáto úprava, či už vedie k zvýšeniu alebo k zníženiu hodnoty, vykoná iba na základe dôkazov, ktoré jasne stanovujú opodstatnenosť a presnosť úprav, napríklad platných cenníkov, ktoré obsahujú ceny týkajúce sa rôznych úrovní alebo rôznych množstiev. Napríklad ak dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, pozostáva zo zásielky 10 jednotiek a jediný rovnaký tovar, pre ktorý existuje prevodná hodnota, sa predal v množstve 500 jednotiek a ak sa zistí, že predávajúci poskytuje kvantitatívne zľavy, môže sa potrebná úprava urobiť s použitím cenníka a ceny platnej pre 10 jednotiek. Nie je potrebné, aby sa predaj 10 jednotiek uskutočnil, ak sa podľa predajov iných množstiev zistí, že cenník je skutočný a vierohodný. Ak však nie je takéto objektívne meradlo, nie je vhodné určiť colnú hodnotu podľa ustanovení článku 2.
Poznámky k článku 3
1. Pri uplatňovaní článku 3 použije colná správa, ak je to možné, predaj obdobného tovaru uskutočnený na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa takýto predaj nezistí, môže sa použiť predaj obdobného tovaru, ktorý sa uskutoční podľa jednej z týchto troch situácií:
a) predaj na rovnakej obchodnej úrovni, ale v odlišných množstvách;
b) predaj na odlišnej obchodnej úrovni, ale v podstate v rovnakých množstvách; alebo
c) predaj na odlišnej obchodnej úrovni a v odlišných množstvách.
2. Ak sa predaj zistí podľa jednej z týchto troch situácií, urobia sa úpravy, berúc podľa okolností do úvahy
a) len faktory množstva;
b) len faktory obchodnej úrovne; alebo
c) faktory obchodnej úrovne i faktory množstva.
3. Výraz „alebo“ pripúšťa možnosť použiť predaje a urobiť potrebné úpravy v každej z uvedených troch situácií.
4. Na účely článku 3 prevodná hodnota obdobného dovezeného tovaru znamená colnú hodnotu upravenú podľa ustanovení odsekov 1b) a 2 tohto článku, ktorá už bola prijatá podľa článku 1.
5. Podmienkou na úpravu odôvodnenú odlišnou obchodnou úrovňou alebo odlišným množstvom je, že sa takáto úprava, či už vedie k zvýšeniu alebo k zníženiu hodnoty, vykoná iba na základe dôkazov, ktoré jasne stanovujú opodstatnenosť a presnosť úprav, napríklad platných cenníkov, ktoré obsahujú ceny týkajúce sa rôznych úrovní alebo rôznych množstiev. Napríklad ak dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, pozostáva zo zásielky 10 jednotiek a jediný obdobný dovezený tovar, pre ktorý existuje prevodná hodnota, sa predal v množstve 500 jednotiek a zistilo sa, že predávajúci poskytuje zľavy podľa množstva, môže sa potrebná úprava urobiť s použitím cenníka a ceny platnej pre 10 jednotiek. Nie je potrebné, aby sa predaj 10 jednotiek uskutočnil, ak sa podľa predajov iných množstiev zistí, že cenník je skutočný a vierohodný. Ak však nie je takéto objektívne meradlo, nie je vhodné určiť colnú hodnotu podľa ustanovení článku 3.
Poznámky k článku 5
1. „Jednotková cena, za ktorú... sa tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve“ znamená cenu, za ktorú sa predáva najväčší počet jednotiek v predajoch osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú na prvej obchodnej úrovni, na akej sa takéto predaje po dovoze uskutočňujú.
2. Napríklad tovar sa predáva podľa cenníka, ktorý poskytuje výhodné jednotkové ceny na nákupy uskutočňované vo väčších množstvách:
Predané množstvo Jednotková cena Počet predajov Celkové množstvo predané
za každú cenu
1 - 10 jednotiek | 100 | 10 predajov po 5 jednotkách | 65 |
5 predajov po 3 jednotkách | |||
11 - 25 jednotiek | 95 | 5 predajov po 11 jednotkách | 55 |
.nad 25 jednotiek | 90 | 1 predaj 30 jednotiek 1 predaj | 80 |
50 jednotiek
Najväčší počet jednotiek predaných za jednu cenu je 80; jednotková cena za najväčšie úhrnné množstvo je 90.
3. Podľa iného príkladu dochádza k dvom predajom. V prvom predaji sa predáva 500 jednotiek za cenu 95 menových jednotiek za kus. V druhom predaji sa predáva 400 jednotiek za cenu 90 menových jednotiek za kus. V tomto príklade najväčší počet predaných jednotiek je 500; jednotková cena najväčšieho úhrnného množstva je 95.
4. Tretím príkladom by bola situácia, keď sa rôzne množstvá predávajú za rôzne ceny.
Predané množstvo | Jednotková cena |
40 jednotiek | 100 |
30 jednotiek | 90 |
15 jednotiek | 100 |
50 jednotiek | 95 |
25 jednotiek | 105 |
35 jednotiek | 90 |
5 jednotiek | 100 |
Predané množstvo spolu | Jednotková cena |
65 | 90 |
50 | 95 |
60 | 100 |
25 | 105 |
a) Predaje
b) Spolu
V tomto prípade najväčší počet jednotiek predaných za určitú cenu je 65; jednotková cena najväčšieho úhrnného množstva je 90.
5. Predaj v krajine dovozu, ako je uvedený v odseku 1, osobe, ktorá dodáva priamo alebo nepriamo zadarmo alebo za zníženú cenu na použitie v súvislosti s výrobou a predajom dovážaného tovaru na vývoz niektorých z prvkov uvedených v článku 8 ods. 1b), nemožno brať do úvahy pri tvorbe jednotkovej ceny na účely článku 5.
6. Treba si uvedomiť, že „zisk a všeobecné výdavky“ uvedené v článku 5 ods. 1 treba brať ako celok. Číselné údaje na účely tohto odpočtu by sa mali určiť na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo v jeho mene, ak jeho údaje nie sú v rozpore s tými, ktoré sa získali z predajov dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v krajine dovozu. Ak sú číselné údaje v rozpore s týmito číselnými údajmi, môže sa suma pre zisk a všeobecné výdavky zakladať na iných platných informáciách poskytnutých dovozcom alebo v jeho mene.
7. „Všeobecné výdavky“ zahŕňajú priame a nepriame náklady na predajnosť príslušného tovaru.
8. Miestne poplatky, ktoré treba platiť z dôvodu predaja tovaru a ktoré nemôžu byť odpočítané podľa ustanovení článku 5 ods. 1a) iv), sa odpočítajú podľa ustanovení článku 5 ods. 1a) i).
9. Pri určovaní provízií alebo obvyklých ziskov a všeobecných výdavkov podľa ustanovení článku 5 ods. 1 musí sa otázka, či určitý tovar je „rovnakej kategórie alebo druhu“, rozhodnúť z prípadu na prípad so zreteľom na dané okolnosti. Treba skúmať predaje najužšej skupiny alebo triedy dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v krajine dovozu, ktorá zahŕňa tovar, ktorý sa má ohodnotiť a pre ktorý možno zaobstarať potrebné informácie. Na účely článku 5 „tovar rovnakej kategórie alebo druhu“ zahŕňa tovar dovezený z rovnakej krajiny ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť, ako aj tovar dovezený z iných krajín.
10. Na účely článku 5 ods. 1b) bude „najbližším časom“ čas, v ktorom sa uskutoční predaj dovezeného tovaru alebo rovnakého, alebo obdobného dovážaného tovaru v dostatočnom množstve, aby mohla byť zistená jednotková cena.
11. Ak sa použije metóda podľa článku 5 ods. 2, budú sa odpočty za hodnotu pridanú ďalším spracovaním zakladať na objektívnych a vyčísliteľných údajoch týkajúcich sa nákladov na takúto prácu. Výpočty sa urobia na podklade vzorcov, návodov, výpočtových metód a iných praktík prijatých v tomto odvetví.
12. Uznáva sa, že metóda hodnotenia uvedená v článku 5 ods. 2 by spravidla nebola použiteľná, ak tovar stratí v dôsledku ďalšieho spracovania svoju totožnosť. Môžu sa však vyskytnúť prípady, keď dovážané tovary síce stratia svoju totožnosť, ale hodnota pridaná spracovaním sa dá zistiť bez veľkých ťažkostí. Na druhej strane môžu sa vyskytnúť aj prípady, keď si dovezený tovar zachová svoju totožnosť, ale tvorí taký malý prvok v tovare predávanom v krajine dovozu, že použitie tejto hodnotiacej metódy by bolo neodôvodnené. Vzhľadom na to treba každú situáciu tohto druhu posudzovať podľa toho, o aký prípad ide.
Poznámky k článku 6
1. Ako všeobecné pravidlo platí, že colná hodnota sa určuje podľa tejto dohody na základe informácií ľahko dostupných v krajine dovozu. Aby sa však určila vypočítaná hodnota, bude možno potrebné preskúmať náklady na výrobu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, alebo iné informácie, ktoré sa musia získať mimo krajiny dovozu. Okrem toho vo väčšine prípadov výrobca tovaru nebude podliehať právomoci úradov krajiny dovozu. Použitie metódy vypočítanej hodnoty bude všeobecne obmedzené na prípady, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení a predávajúci je ochotný dodať úradom krajiny dovozu potrebné podklady o nákladoch a v prípade potreby poskytnúť im možnosť neskoršieho overenia.
2. „Cena alebo hodnota“ uvedená v článku 6 ods. 1a) sa určí na základe informácií týkajúcich sa výroby tovaru, ktoré budú predložené výrobcom alebo v jeho mene. Bude založená na obchodných účtoch výrobcu, ak sú tieto účty v zhode so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami používanými v krajine, kde bol tovar vyrobený.
3. „Cena alebo hodnota“ zahrnie cenu prvkov uvedených v článku 8 ods. 1a) ii) a iii). Taktiež bude zahŕňať hodnotu každého prvku uvedeného v článku 8 ods. 1b), ktorý priamo alebo nepriamo dodal kupujúci na použitie v spojitosti s výrobou dovezeného tovaru, a to v primeranom pomere podľa ustanovenia príslušnej poznámky k článku 8. Hodnota prvkov uvedených v článku 8 ods. 1b) iv), ktoré boli vyhotovené v krajine dovozu, bude zahrnutá len vtedy, keď tieto prvky pripadajú na ťarchu výrobcu. Rozumie sa, že žiadna cena alebo hodnota prvkov uvedených v tomto odseku nesmie byť pri určovaní vypočítanej hodnoty započítaná dva razy.
4. „Suma pre zisk a všeobecné výdavky“ uvedená v článku 6 ods.1b) sa určuje na základe informácií predložených výrobcom alebo v jeho mene, iba ak jeho číselné údaje nie sú v rozpore s číslami, ktoré sa obvykle objavujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo druhu ako hodnotený tovar uskutočňovaných výrobcom v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu.
5. V tejto súvislosti treba poznamenať, že „sumu pre zisk a všeobecné výdavky“ treba brať ako celok. Z toho vyplýva, že ak v niektorom prípade je výška zisku výrobcu nízka a všeobecné výdavky sú vysoké, jeho zisk a všeobecné výdavky, vzaté dohromady ako celok, môžu napriek tomu byť v súlade so sumami, ktoré sa obvykle vyskytujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo druhu. Takáto situácia sa môže vyskytnúť napríklad vtedy, ak výrobok bol uvedený do predaja v krajine dovozu a výrobca sa uspokojil s nízkym alebo nulovým ziskom, aby vyrovnal vysoké všeobecné náklady spojené s uvádzaním. Ak výrobca môže preukázať, že sa uspokojuje s nízkym ziskom z predajov dovážaného tovaru z určitých obchodných dôvodov, treba vziať do úvahy jeho skutočný objem zisku, ak má na to platné obchodné dôvody a jeho cenová politika zodpovedá obvyklej cenovej politike v príslušnom výrobnom odvetví. Taká situácia sa môže vyskytnúť napríklad vtedy, ak výrobcovia boli nútení dočasne znížiť ceny v dôsledku nepredvídateľného poklesu dopytu alebo ak predávajú tovar na doplnenie rozsahu druhov tovaru vyrábaného v krajine dovozu a uspokojujú sa s nízkym ziskom na udržanie konkurencieschopnosti. Ak výrobcom poskytnutá suma pre zisk a všeobecné výdavky nie sú v súlade s tými, ktoré sa obyčajne vyskytujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo druhu ako hodnotený tovar vyrábaný výrobcom v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu, suma pre zisk a všeobecné výdavky sa môžu zakladať na iných vhodných informáciách ako na tých, ktoré sú poskytnuté výrobcom tovaru alebo v jeho mene.
6. Ak sa používajú iné informácie ako tie, ktoré boli predložené prostredníctvom výrobcu alebo v jeho mene na účely stanovenia vypočítanej hodnoty, úrady krajiny dovozu budú informovať dovozcu na jeho žiadosť o zdroji týchto informácií, o použitých údajoch a o výpočtoch založených na týchto údajoch s výnimkou ustanovení článku 10.
7. „Všeobecné výdavky“ uvedené v článku 6 ods. 1b) zahŕňajú priame a nepriame náklady na výrobu a predaj tovaru na vývoz, ktoré nie sú zahrnuté podľa článku 6 ods. 1a).
8. Pri rozhodovaní, či niektorý tovar je „rovnakej kategórie alebo druhu“, treba postupovať z prípadu na prípad s prihliadnutím na dané okolnosti. Pri určovaní obvyklých ziskov a všeobecných výdavkov podľa ustanovení článku 6 treba skúmať predaje na vývoz do krajiny dovozu v čo najužšej skupine alebo v čo najužšom rade tovaru, ktoré zahŕňajú hodnotený tovar, o ktorom možno získať potrebné informácie. Na účely článku 6 musí byť „tovar rovnakej kategórie alebo druhu“ z rovnakej krajiny ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
Poznámky k článku 7
1. Colné hodnoty určované podľa ustanovení článku 7 by mali byť založené v najväčšej možnej miere na predtým určených colných hodnotách.
2. Metódami hodnotenia používanými podľa článku 7 by mali byť metódy, ktoré sú stanovené v článkoch 1 až 6, ale primeraná pružnosť pri použití takýchto metód bude v súlade s cieľmi a ustanoveniami článku 7.
3. Niekoľko príkladov primeranej pružnosti:
a) Rovnaký tovar - požiadavku, aby sa rovnaký tovar vyvážal v rovnakom alebo v približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa hodnotí, možno vysvetľovať pružne; rovnaký dovážaný tovar vyrobený v inej krajine než v krajine vývozu tovaru, ktorý sa hodnotí, môže byť podkladom na colné hodnotenie; možno použiť colné hodnoty rovnakého dovezeného tovaru, ktoré už boli určené podľa ustanovení článkov 5 a 6.
b) Obdobný tovar - požiadavku, aby sa obdobný tovar vyvážal v rovnakom alebo v približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa hodnotí, možno vysvetľovať pružne; obdobný dovážaný tovar vyrobený v inej krajine než v krajine vývozu tovaru, ktorý sa hodnotí, môže byť podkladom na colné hodnotenie; možno použiť colné hodnoty obdobného dovezeného tovaru, ktoré už boli určené podľa ustanovení článkov 5 a 6.
c) Odvodzujúcu metódu - požiadavku, aby sa tovar predával v „stave ako dovezený“, ktorá je obsiahnutá v článku 5 ods. 1a), možno vysvetľovať pružne; lehota „90 dní“ sa môže uplatňovať pružne.
Poznámky k článku 8
Odsek 1a) i)
„Nákupnou províziou“ sa rozumejú poplatky, ktoré platí dovozca svojmu zástupcovi za zastupiteľské služby v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý sa má ohodnotiť.
Odsek 1b) ii)
1. Pri pripočítaní prvkov uvedených v článku 8 ods. 1b) ii) k dovezenému tovaru prichádzajú do úvahy dva faktory - hodnota prvku a spôsob, akým sa táto hodnota pripočíta k dovezenému tovaru. Pripočítanie týchto prvkov by sa malo vykonať príslušným spôsobom primeraným okolnostiam a v súlade so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami.
2. Pokiaľ ide o hodnotu prvku, ak dovozca nadobudne prvok za určitú cenu od predávajúceho, ktorý s ním nie je v spojení, hodnotou prvku je táto cena. Ak prvok zhotovil dovozca alebo osoba, ktorá je s ním v spojení, jeho hodnotou budú náklady na jeho zhotovenie. Ak prvok predtým používal dovozca bez ohľadu na to, či ho sám nadobudol alebo zhotovil, bude treba pôvodnú cenu nadobudnutia alebo zhotovenia znížiť primerane jeho používaniu, aby sa dospelo k hodnote tohto prvku.
3. Okamžite po stanovení hodnoty prvku je nevyhnutné túto hodnotu pripočítať k dovážanému tovaru. Sú tu rôzne možnosti. Napríklad hodnota sa môže pripočítať k prvej zásielke, ak si dovozca želá zaplatiť clo za celú hodnotu naraz. Iný
príklad: dovozca môže požiadať, aby hodnota bola pripočítaná k počtu vyrobených jednotiek do času prvej zásielky. Ďalší príklad: dovozca môže požiadať, aby hodnota bola pripočítaná k celej predpokladanej výrobe, ak existujú kontrakty alebo pevné záväzky na túto výrobu. Používaná metóda pripočítania bude závisieť od dokumentácie poskytnutej dovozcom.
4. Na ilustráciu: dovozca dodá výrobcovi formu na použitie pri výrobe dovážaného tovaru a dohodne s ním kontrakt na nákup 10 000 jednotiek. V čase dovozu prvej zásielky 1 000 jednotiek mal už výrobca vyrobených 4 000 jednotiek. Dovozca môže colnú správu požiadať, aby pripočítala hodnotu formy k 1 000 jednotkám, 4 000 jednotkám alebo k 10 000 jednotkám.
Odsek 1b) iv)
1. Hodnoty na pripočítanie za prvky uvedené v článku 8 ods. 1b) iv) sa majú zakladať na objektívnych a vyčísliteľných údajoch. Aby sa minimalizovali náklady tak pre dovozcu, ako aj pre colnú správu pri určovaní hodnôt, ktoré sa majú pripočítať, mali by sa podľa možností použiť bežne dostupné údaje z obchodných písomností kupujúceho.
2. Pri prvkoch, ktoré dodal kupujúci a ktoré si kupujúci zakúpil alebo prenajal, bude hodnotou na pripočítanie kúpna cena alebo nájomné. Za prvky, ktoré sú verejne prístupné, sa pripočítajú iba náklady na zaobstaranie kópií.
3. Ľahkosť výpočtu hodnôt, ktoré sa majú pripočítať, bude závisieť od štruktúry daného podniku, spôsobu jeho praxe riadenia a od jeho účtovných metód.
4. Napríklad je možné, že firma, ktorá dováža rôzne výrobky pochádzajúce z rôznych krajín, vedie účtovníctvo svojho návrhárskeho strediska mimo krajiny dovozu, aby sa presne ukázali náklady pripočítateľné k danému produktu. V takýchto prípadoch sa môže príslušná úprava urobiť priamo podľa ustanovení článku 8.
5. V inom prípade môže firma preniesť náklady na návrhárske stredisko, umiestnené mimo krajiny dovozu, do všeobecných výdavkov bez toho, že by ich pripočítala k jednotlivým výrobkom. V takomto prípade možno urobiť príslušnú úpravu podľa ustanovení článku 8 s prihliadnutím na dovážaný tovar tým, že sa celkové náklady na návrhárske stredisko pripočítajú k celej výrobe, ktorá služby tohto strediska používa, a takto pripočítané náklady sa pripočítajú k hodnote dovozu podľa počtu jednotiek.
6. Zmeny v uvedených skutočnostiach budú, samozrejme, vyžadovať, aby sa pri určovaní primeranej metódy pripočítania vzali do úvahy rozličné faktory.
7. V prípade, že zhotovenie príslušného prvku zahŕňa množstvo krajín a dlhšie časové obdobie, úprava by sa mala obmedziť na hodnotu skutočne pridanú k tomuto prvku mimo krajiny dovozu.
Odsek 1c)
1. Poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky uvedené v článku 8 ods. 1c) môžu zahŕňať okrem iného platby týkajúce sa patentov, obchodných známok a autorských práv. Avšak poplatky za právo reprodukovať dovážaný tovar v krajine dovozu sa pri určovaní colnej hodnoty nebudú pripočítavať k cene, ktorá bola za dovážaný tovar skutočne platená alebo sa má zaplatiť.
2. Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo opätovne predávať dovážaný tovar sa nepripočítajú k cene, ktorá bola za dovážaný tovar skutočne platená alebo sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovážaného tovaru na vývoz do krajiny dovozu.
Odsek 3
Ak neexistujú objektívne a vyčísliteľné údaje týkajúce sa prirážok, ktoré sa majú pripočítať podľa ustanovení článku 8, prevodnú hodnotu nemožno určiť podľa ustanovení článku 1. Napríklad poplatok za použitie patentu na základe predajnej ceny litra určitého výrobku v krajine dovozu, ktorý bol dovezený v kilogramoch a po dovoze bol upravený na roztok. Ak sa poplatok za použitie patentu zakladá čiastočne na dovezenom tovare a čiastočne na iných faktoroch, ktoré nijako nesúvisia s dovážaným tovarom (ak sa napríklad zmieša dovezený tovar s domácimi prísadami a nedá sa už samostatne určiť alebo ak sa poplatky za použitie patentu nedajú odlíšiť od osobitných finančných dohovorov medzi kupujúcim a predávajúcim), bolo by nevhodné pokúšať sa pripočítať prvok zodpovedajúci tomuto poplatku za použitie patentu. Ak sa však poplatok za použitie tohto patentu zakladá iba na dovážanom tovare a možno ho ľahko vyčísliš, môže sa tento prvok pripočítať k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť.
Poznámka k článku 9
Na účely článku 9 môže byť „čas dovozu“ zhodný s okamihom predloženia colného vyhlásenia.
Poznámky k článku 11
1. Článok 11 poskytuje dovozcovi právo odvolať sa proti rozhodnutiu colnej správy, ktorým bola určená colná hodnota tovaru, ktorý je hodnotený. Odvolanie sa môže najprv podať na vyšší orgán colnej správy, ale dovozca bude mať právo odvolať sa v konečnej inštancii na súd.
2. „Bez pokuty“ znamená, že dovozca nedostane pokutu alebo mu nehrozí pokuta len preto, že sa rozhodol uplatniť svoje právo na odvolanie. Obvyklé súdne trovy a honoráre právnym zástupcom sa nepovažujú za pokuty.
3. Žiadne ustanovenie článku 11 však nebráni členovi, aby požadoval plné zaplatenie vyrubených ciel pred podaním odvolania.
Poznámky k článku 15
Odsek 4
Na účely článku 15 výraz „osoby“ zahŕňa aj právnické osoby.
Odsek 4c)
Na účely tejto dohody je osoba v postavení, že kontroluje druhú, ak je právne alebo skutočne v situácii, že ju môže obmedzovať alebo riadiť.
PRÍLOHA II
TECHNICKÝ VÝBOR NA URČOVANIE COLNEJ HODNOTY
1. V súlade s článkom 18 tejto dohody bude pod záštitou CCC zriadený Technický výbor, aby po technickej stránke zabezpečoval jednotnosť výkladu a uplatňovania tejto dohody.
2. Právomoci Technického výboru budú:
a) preskúmavať špecifické technické problémy vznikajúce v každodennej administratíve systému colného hodnotenia členov a vydávať poradné posudky o vhodných riešeniach na základe predložených skutočností;
b) na požiadanie študovať zákony, predpisy a praktiky o hodnotení, pokiaľ sa týkajú tejto dohody, a pripravovať správy o výsledkoch týchto štúdií;
c) pripravovať a vydávať ročné správy o technickej stránke vykonávania a stave tejto dohody;
d) sústreďovať takéto informácie a poskytovať rady a posudky v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa colného hodnotenia dovážaného tovaru, ktoré si môže vyžiadať ktorýkoľvek člen alebo Výbor. Tieto informácie a posudky môžu nadobudnúť formu poradných odporúčaní, komentárov alebo vysvetliviek;
e) na požiadanie uľahčiť technickú pomoc členom v záujme podpory medzinárodného prijatia tejto dohody;
f) preskúmavať záležitosti, ktoré mu predložila porota podľa ustanovení článku 19 tejto dohody;
g) vykonávať iné úlohy, ktorými ho môže poveriť Výbor.
Všeobecne
3. Technický výbor sa vynasnaží skončiť v primerane krátkom čase prácu na špecifických záležitostiach, osobitne na tých, ktorými ho poverili členovia, Výbor alebo porota. Ako je uvedené v článku 19 ods. 4, porota určí špecifické časové obdobie, v ktorom má dostať správu od Technického výboru a ten správu počas tohto obdobia predloží.
4. Sekretariát CCC bude Technický výbor v jeho činnosti vhodným spôsobom podporovať.
Zastúpenie
5. Každý člen má právo byť zastúpený v Technickom výbore. Každý člen môže vymenovať jedného delegáta a viacerých náhradníkov za svojich zástupcov v Technickom výbore. Člen zastúpený v Technickom výbore sa potom uvádza ako „člen Technického výboru“. Zástupcom členov Technického výboru môžu byť nápomocní poradcovia. Sekretariát WTO sa môže zúčastňovať na takýchto zasadaniach Technického výboru v postavení pozorovateľa.
6. Členov CCC, ktorí nie sú členmi WTO, môže zastupovať na zasadaniach Technického výboru jeden delegát a jeden alebo viacerí náhradníci. Títo zástupcovia sa budú zúčastňovať na zasadaniach Technického výboru ako pozorovatelia.
7. So schválením predsedu Technického výboru môže generálny tajomník CCC (ďalej len „generálny tajomník“) pozvať zástupcov vlád krajín, ktoré nie sú ani členmi WTO, ani členmi CCC, ako aj zástupcov medzinárodných vládnych a obchodných organizácií, aby sa zúčastnili na zasadaní Technického výboru ako pozorovatelia.
8. Vymenovanie delegátov, náhradníkov a poradcov na zasadania Technického výboru sa oznamuje generálnemu tajomníkovi.
Zasadania Technického výboru
9. Technický výbor sa bude schádzať podľa potreby, najmenej však dva razy do roka. Dátum každého stretnutia stanoví Technický výbor na svojom predchádzajúcom zasadaní. Dátum zasadania sa môže zmeniť na žiadosť ktoréhokoľvek člena Technického výboru schválenú jednoduchou väčšinou členov Technického výboru alebo v naliehavých prípadoch na žiadosť predsedu. Napriek ustanoveniu uvedenému v prvej vete tohto odseku Technický výbor sa môže schádzať aj vtedy, ak je to nevyhnutné na posúdenie záležitostí predložených porotou podľa ustanovení článku 19 tejto dohody.
10. Zasadania Technického výboru sa budú konať v sídle CCC, ak nebude rozhodnuté inak.
11. S výnimkou súrnych prípadov generálny tajomník oznámi dátum začatia každého zasadania Technického výboru všetkým členom Technického výboru a účastníkom uvedeným v odsekoch 6 a 7 najmenej 30 dní vopred.
Rokovací poriadok
12. Generálny tajomník navrhne predbežný program každého zasadania a zašle ho členom Technického výboru a tým, ktorí sú uvedení v odsekoch 6 a 7, najmenej 30 dní pred zasadaním s výnimkou súrnych prípadov. Tento program bude obsahovať všetky body, ktorých zaradenie schválil Technický výbor na predchádzajúcom zasadaní, všetky body, ktoré zaradil predseda z vlastnej iniciatívy, a všetky body, o ktorých zaradenie požiadal generálny tajomník, Výbor alebo ktorýkoľvek člen Technického výboru.
13. Technický výbor schváli program rokovania na začiatku každého zasadania. Počas zasadania môže Technický výbor program kedykoľvek zmeniť.
Funkcionári a rokovací poriadok
14. Technický výbor zvolí z delegátov svojich členov predsedu a jedného alebo viacerých podpredsedov. Predseda a podpredseda budú vykonávať svoju funkciu jeden rok. Odstupujúci predseda a podpredseda môžu byť znovu zvolení. Predseda alebo podpredseda, ktorý prestáva byť zástupcom člena Technického výboru, automaticky stráca svoj mandát.
15. Ak je predseda na niektorom zasadaní alebo na jeho časti neprítomný, bude predsedať podpredseda. V tom prípade bude mať všetky práva a povinnosti ako predseda.
16. Predseda zasadania sa zúčastní na rokovaniach Technického výboru ako predseda, a nie ako zástupca člena Technického výboru.
17. Okrem výkonu iných právomocí, ktoré sú predsedovi zverené inými ustanoveniami týchto pravidiel, bude predseda otvárať a ukončovať každé zasadanie, bude viesť diskusiu, udeľovať slovo a viesť rokovanie podľa týchto pravidiel. Predseda môže tiež vyzvať rečníka na zodpovednosť, ak sú jeho poznámky nemiestne.
18. Pri prerokúvaní akejkoľvek záležitosti môže každá delegácia podať návrh k programu. V tom prípade predseda rozhodne ihneď. Ak sú proti tomuto rozhodnutiu vznesené námietky, predloží ich predseda zasadania na hlasovanie.
Rozhodnutie zostane v platnosti, ak nebolo prehlasované.
19. Generálny tajomník alebo funkcionári Sekretariátu CCC, ktorých určí, budú vykonávať funkciu Sekretariátu na zasadaniach Technického výboru.
Rozhodujúca väčšina a hlasovanie
20. Zástupcovia jednoduchej väčšiny členov Technického výboru budú tvoriť rozhodujúcu väčšinu.
21. Každý člen Technického výboru bude mať jeden hlas. Každé rozhodnutie Technického výboru musí schváliť najmenej dvojtretinová väčšina prítomných členov. Bez ohľadu na výsledok hlasovania o určitej otázke Technický výbor môže predložiť úplnú správu Výboru a CCC a uviesť rôzne názory, ktoré boli prednesené v rámci diskusie. Bez ohľadu na uvedené ustanovenia tohto odseku v záležitostiach, ktoré predložila porota, Technický výbor prijme rozhodnutie jednomyseľne. Ak sa v Technickom výbore nedosiahne dohoda v predmetnej otázke, ktorú predložila porota, Technický výbor predloží správu, ktorá podrobne obsahuje fakty, a uvedie názory členov.
Jazyky a dokumenty
22. Úradným jazykom Technického výboru bude anglický, francúzsky a španielsky jazyk. Prejavy alebo vyhlásenia v niektorom z týchto troch jazykov budú ihneď preložené do ostatných úradných jazykov, nebudú sa prekladať, iba ak by sa všetky delegácie prekladu vzdali. Prejavy alebo vyhlásenia v inom jazyku budú preložené do anglického, francúzskeho a španielskeho jazyka za rovnakých podmienok, ale v tomto prípade príslušná delegácia zabezpečí preklad do anglického, francúzskeho alebo španielskeho jazyka. Úradné dokumenty Technického výboru budú výlučne v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku. Memorandá a korešpondencia na rokovanie Technického výboru sa musia predložiť v jednom z úradných jazykov.
23. Technický výbor vyhotoví správu zo všetkých svojich zasadaní, a ak to predseda považuje za potrebné, aj zápisnice alebo súhrnné správy zo svojich zasadaní. Predseda alebo osoba ním poverená predloží správu o činnosti Technického výboru na každom zasadaní Výboru a na každom zasadaní CCC.
PRÍLOHA III
1. Päťročné obdobie na uplatňovanie ustanovení tejto dohody podľa článku 20 ods. 1 rozvojovými členskými krajinami môže byť v praxi pre určité rozvojové členské krajiny nedostatočné. V takom prípade môže rozvojová členská krajina pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 20 ods. 1 požiadať o predĺženie tohto obdobia, pričom sa rozumie, že členovia posúdia takúto žiadosť s porozumením, ak príslušná rozvojová členská krajina môže svoju žiadosť náležite odôvodniť.
2. Rozvojové krajiny, ktoré dosiaľ hodnotia tovar na základe úradne stanovených minimálnych hodnôt, môžu požiadať o výnimku, ktorá im umožní prechodne a na obmedzenom základe zachovať takéto hodnoty podľa podmienok dohodnutých členmi.
3. Rozvojové krajiny, ktoré sa domnievajú, že opačné poradie na žiadosť dovozcu podľa článku 4 tejto dohody môže vyvolať ťažkosti, môžu požiadať o udelenie výnimky z článku 4 takto:
„Vláda... si vyhradzuje právo rozhodnúť, že príslušné ustanovenia článku 4 dohody budú platiť, iba ak colné orgány súhlasia so žiadosťou o opačné poradie uplatňovania článkov 5 a 6.“
Ak rozvojové krajiny takúto výnimku uplatnia, vyslovia s ňou členovia súhlas podľa článku 21 tejto dohody.
4. Rozvojové krajiny môžu požiadať o výnimku, pokiaľ ide o článok 5 ods. 2 tejto dohody, takto:
„Vláda... si vyhradzuje právo rozhodnúť, že článok 5 ods. 2 dohody sa bude uplatňovať podľa ustanovení príslušných poznámok k nemu, či už o to dovozca požiada, alebo nie.“
Ak rozvojové krajiny takúto výnimku uplatnia, vyslovia s ňou členovia súhlas podľa článku 21 tejto dohody.
5. Určité rozvojové krajiny môžu mať problémy s uplatňovaním článku 1 tejto dohody, pokiaľ ide o dovozy výhradnými zástupcami, distribútormi a sprostredkovateľmi do ich krajín. Ak takéto problémy vzniknú v praxi členov rozvojových krajín uplatňujúcich dohodu, táto otázka sa na požiadanie týchto členov preskúma, aby sa našlo vhodné riešenie.
6. Článok 17 uznáva, že pri uplatňovaní tejto dohody môže vzniknúť colným správam potreba preskúmať pravdivosť alebo presnosť akýchkoľvek tvrdení, listín alebo vyhlásení, ktoré im boli predložené na účely určenia colnej hodnoty. Tento článok tiež pripúšťa, že možno začať skúmať, napríklad na účely overenia, či prvky hodnoty vyhlásenej alebo predloženej colným úradom v súvislosti s určením colnej hodnoty sú úplné a správne. Členovia majú právo s výnimkou svojich vnútorných zákonov a predpisov očakávaš pri týchto skúmaniach plnú spoluprácu dovozcov.
7. Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, zahŕňa všetky platby uskutočnené, alebo ktoré sa majú uskutočniť, ako podmienku predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane na účely plnenia záväzku predávajúceho.