ÚRAD PRE VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
ÚRAD PRE VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Rada Úradu pre verejné obstarávanie Ružová dolina 10, P. O. BOX 98, 820 05 Bratislava
Bratislava 28. 06. 2023
Číslo spisu: 12577-9000/2022
Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „rada“) ako príslušný orgán Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) podľa § 187i zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) vo veci odvolania záujemcu XXX (ďalej len „navrhovateľ“) proti rozhodnutiu úradu č. 9616-6000/2022-OD zo dňa 09. 09. 2022, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným vo verejnom obstarávaní na predmet nadlimitnej zákazky „Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava (ďalej len ,,kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2022/S 090-247833 dňa 10. 05. 2022 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 112/2022 dňa 11. 05. 2022 pod značkou 26012-MSS, vydáva toto
r o z h o d n u t i e
Rada Úradu pre verejné obstarávanie odvolanie navrhovateľa zamieta a rozhodnutie
Úradu pre verejné obstarávanie č. 9616-6000/2022-OD zo dňa 09. 09. 2022 potvrdzuje podľa
§ 187i ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní.
O d ô v o d n e n i e
1. Navrhovateľ dňa 22. 09. 2022 doručil úradu odvolanie proti rozhodnutiu úradu č. 9616-6000/2022-OD zo dňa 09. 09. 2022 (ďalej len „rozhodnutie úradu“), vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným, v ktorom úrad podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní námietky navrhovateľa zamietol. Zároveň úrad uložil navrhovateľovi nahradiť trovy konania vo výške 720,00 eur, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska, a to v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.
Rozhodnutie úradu
2. Z rozhodnutia úradu vyplýva, že navrhovateľ namieta nerozdelenie zákazky na časti, teda porušenie najmä § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vo väzbe na § 28 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ má podľa úradu za to, že kontrolovaný v predmetnej verejnej súťaži postupoval nesprávne, keď služby poskytovania cloudových služieb (IaaS - Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS – Software as a Service) popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky, zadáva v spojení s hlavnou časťou zákazky – vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj). Z rozhodnutia
Tento dokument má iba informatívny charakter. Nie je použiteľný pre právne účely. Dokument je vytlačený z portálu Úradu pre verejné obstarávanie.
úradu ďalej vyplýva, že kontrolovaný s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v námietkach nesúhlasí, pričom má za to, že postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a podľa názoru kontrolovaného bolo nerozdelenie zákazky správne, keďže cieľom nadlimitnej zákazky je autorské a technologické riešenie ako informačného systému, ako celok bez akéhokoľvek náznaku ovplyvnenia výberu cloudových služieb, čo je objektívne možné dosiahnuť len nerozdelením zákazky.
3. Predmetom právneho posúdenia úradu bolo posúdenie opodstatnenosti požiadavky navrhovateľa na rozdelenie zákazky. Úrad uviedol, že z ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že ak verejný obstarávateľ nerozdelí zákazku na časti, odôvodnenie uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Takýto postup je podľa úradu vyjadrením podpory zákonodarcu v prospech rozdeľovania zákazky na časti, čo sa považuje za preferované a snahou o motiváciu verejného obstarávateľa k posúdeniu vhodnosti rozdelenia zákazky. Úrad uviedol, že tento princíp sa zvykne označovať aj výrazom „rozdeľuj alebo vysvetľuj“. Úrad zároveň uviedol, že zo znenia
§ 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nevyplýva minimálny rozsah argumentácie, ktorá je od verejného obstarávateľa v súvislosti s nerozdelením zákazky na časti vyžadovaná.
4. Úrad následne poukázal na odôvodnenie nerozdelenia predmetu zákazky v tejto verejnej súťaži kontrolovaným, a uviedol, že pre komplexné zhodnotenie namietaných skutočností navrhovateľa musel pristúpiť k využitiu odborného posúdenia, pričom za týmto účelom oslovil znalca AAA (ďalej len „znalec“), ktorý poskytol úradu v predmetnej veci odborné stanovisko zo dňa 23. 08. 2022 (bod 68 rozhodnutia úradu). Z rozhodnutia úradu vyplýva, že úrad položil znalcovi nasledovné otázky, cit.:
„1) Podľa Xxxxx odborného názoru, je s poukazom na opis predmetu zákazky ako aj ďalšie relevantné skutočnosti uvedené v súťažných podkladoch nevyhnutné služby vládneho cloudu verejná časť (služby poskytovania cloudových služieb: IaaS - Infrastructure as a Service, PaaS
– Platform as a Service, SaaS – Software as a Service) popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky zadávať v spojení s hlavnou časťou zákazky - vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj) alebo je naopak (z hľadiska časového, miestneho, vecného) možné tieto časti zákazky zadávať aj samostatne? Svoju odpoveď prosím zdôvodnite.
2) Uveďte prosím, či z obsahu súťažných podkladov vyplýva, že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré spolu časovo, miestne a vecne súvisia, a preto nie je dôvodné rozdeliť predmet zákazky v tejto verejnej súťaži?
3) Uveďte prosím, či podľa Xxxxx odborného názoru existuje na relevantnom trhu dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži?
4) Uveďte prosím, či z obsahu a znenia súťažných podkladov vyplývajú opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu obstarať služby poskytovania cloudových služieb: IaaS
- Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS – Software as a Service spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela? V prípade kladnej odpovede, prosím uveďte všetky relevantné skutočnosti na základe ktorých ste dospeli k predmetnému záveru.“
5. Úrad poukázal na odpovede znalca na jednotlivé otázky a konštatoval, že sa stotožňuje so závermi odborného stanoviska, z ktorých vyplýva, že pre tento typ zákazky je výhodné využiť služby dodávateľa, ktorý bude jednotlivé dodávky koordinovať v jeho réžii, čím sa eliminujú riziká zložitého vendor a projektového manažmentu na strane kontrolovaného a taktiež sa predíde zložitej časovej koordinácii a koordinácii zdrojov viacerých nezávislých projektov, k čomu by mohlo prísť v prípade delenia zákazky na časti. Ďalej úrad uviedol, že z predmetného odborného stanoviska znalca zároveň vyplýva, že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré sú na sebe závislé z hľadiska časového aj funkčného, a preto je pre potrebu kontrolovaného optimálne, ak bude dodávka pod záštitou jedného
koordinátora (dodávateľa), čo vôbec nevylučuje vytvorenie konzorcia viacerých dodávateľov. Zároveň úrad konštatoval, že z odborného stanoviska znalca vyplýva, že na slovenskom trhu existuje dostatok subjektov, ktoré sú schopné dodať komplexné riešenie samostatne a taktiež existuje dostatok spoločností, ktoré sú zamerané užším spôsobom, ale v prípade vytvorenia konzorcia sú schopné realizovať tento typ dodávky. Úrad taktiež konštatoval, že z odborného stanoviska znalca vyplýva, že je samozrejmou nevyhnutnosťou, keďže dielo bude prevádzkované (na základe požiadavky kontrolovaného) vo verejnej časti vládneho cloudu, že na tieto dodané služby a HW/SW prostriedky sú kladené štandardné certifikačné požiadavky, ktoré môže každý potencionálny dodávateľ zabezpečiť podľa svojich možností, či už využitím a rozšírením služieb existujúcich poskytovateľov, alebo dodaním nevyhnutných HW a SW prostriedkov v súlade s certifikačnými požiadavkami verejnej časti vládneho cloudu.
6. Úrad uviedol, že základnou povinnosťou verejného obstarávateľa je postupovať v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania, čo okrem iného znamená, že k definícii súťažných podmienok (podmienok účasti, požiadaviek na predmet zákazky, zmluvných podmienok, a pod.) má verejný obstarávateľ pristupovať tak, aby bezdôvodne nezužoval hospodársku súťaž. Jedným zo základných cieľov verejného obstarávania je podľa úradu vytvárať rovnaké príležitosti pre podniky a podporovať súťaž, ktorá je spravodlivá, čím sa následne vytvára predpoklad na zdravé konkurenčné prostredie a dosiahnutie najlepšej hodnoty za vynaložené prostriedky. Snahou verejného obstarávateľa by podľa úradu tak malo byť, aby mu v súťaži bolo doručených čo najviac relevantných ponúk. V opačnom prípade nepôjde o skutočnú súťaž a verejný obstarávateľ sa vystavuje riziku, že ponúknuté riešenie nebude pre neho výhodné z hľadiska nákladového a/alebo technického, prípadne, že sa pri výkone niektorej z činnosti, ktorú je povinný zabezpečovať, stane závislým na jednom dodávateľovi.
7. Úrad ďalej uviedol, že za výber postupu, ako aj za celý proces verejného obstarávania je zodpovedný verejný obstarávateľ, a preto pri zadávaní zákazky musí zvážiť, či je predmet zákazky tvorený plneniami rovnakej povahy, resp. plneniami, ktoré svojou povahou (charakterom) spolu súvisia (a v akej miere), a na základe tohto ďalej posúdiť, či je potrebné takéto plnenia obstarávať v rámci jednej zákazky, resp. v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti, alebo či majú byť tieto plnenia obstarávané samostatne.
8. Úrad tiež v rozhodnutí konštatoval, že z verejne dostupných informácií, zverejnených na xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/, vyplýva, že v súčasnosti sú v rámci vládneho cloudu - verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) vedení pre služby XxxX 19 poskytovatelia, pre služby PaaS 14 poskytovatelia a pre služby SaaS pätnásti (17)1 poskytovatelia. Úrad konštatoval, že kontrolovaný, vzhľadom na počet poskytovateľov služieb v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2, žiadnym spôsobom neobmedzil čestnú hospodársku súťaž v tejto verejnej súťaži. Úrad v tejto súvislosti uviedol, že ak chcel navrhovateľ predložiť ponuku v tejto verejnej súťaži, mal možnosť osloviť na spoluprácu ktoréhokoľvek z predmetných poskytovateľov služieb v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2.
9. Úrad konštatoval, že v predmetnej verejnej súťaži bol navrhovateľ oprávnený predložiť ponuku ako uchádzač samostatne alebo ako skupina dodávateľov. Podľa úradu účasť v súťaži nemusí byť založená iba na plnení predmetu zákazky v celom rozsahu zo strany uchádzača, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní umožňuje uchádzať sa o zákazku aj prostredníctvom tretích osôb, resp. inštitútu subdodávateľov, preto v danom prípade nie je možné vysloviť záver, že by predmet zákazky obmedzoval existujúci trh subjektov. V kontexte uvedeného rovnako nie je podľa úradu možné konštatovať, že by kontrolovaný nerozdelením predmetu zákazky odradil určité subjekty od predloženia ponuky a následného plnenia. Skutočnosť, že niektorý z uchádzačov nebude mať dostatok kapacít, nemôže ako celok viesť k nehospodárnosti alebo
1 Pozn. rady: zjavná chyba v písaní v rozhodnutí úradu.
neefektívnosti, pretože každý podnikateľský subjekt musí niesť určité podnikateľské riziko, resp. musí zvážiť, či dokáže splniť plniť predmet zákazky alebo nie. Podľa úradu kontrolovaný svojím konaním nespôsobil, a ani nemôže ovplyvniť predmetnú konkurenčnú výhodu uchádzačov, resp. záujemcov ako hospodárskych subjektov na relevantnom trhu. Vyššie uvedené tvrdenie podľa úradu podporuje aj skutočnosť, že v predmetnej verejnej súťaži bolo predložených 6 ponúk.
10. Úrad konštatoval, že za istých okolností môže existovať povinnosť rozdeliť predmet zákazky na časti, napr. ak by sa verejný obstarávateľ rozhodol zadávať jednu nerozdelenú zákazku na dve vecne nesúvisiace plnenia, ktoré na trhu poskytujú odlišné subjekty. Úrad poukázal na znenie § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý nestanovuje verejným obstarávateľom povinnosť rozdeliť predmet zákazky, ale možnosť.
11. Na základe skutočností uvedených v právnom posúdení, mal úrad za to, že kontrolovaný postupoval v súlade s § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a v súlade s princípmi uvedenými v § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď nerozdelil predmet zákazky na časti v tejto verejnej súťaži, nakoľko výsledkom tejto verejnej súťaže má byť dodávka/vývoj softvérového diela a podpora prevádzky softvérového diela pre kontrolovaného, a teda dodanie komplexných služieb kontrolovanému, ktoré sú na sebe závislé z hľadiska časového aj funkčného, a preto je pre potrebu kontrolovaného optimálne, ak bude dodávka pod záštitou jedného koordinátora (dodávateľa).
12. Z uvedených dôvodov úrad konštatoval, že námietky navrhovateľa sú v celom rozsahu
neopodstatnené.
13. Úrad ďalej uviedol, že navrhovateľ súčasne s podanými námietkami požiadal úrad, aby podľa
§ 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní vydal predbežné opatrenie. Úrad v tejto súvislosti poukázal na prvú vetu § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, z ktorej podľa úradu vyplýva, že úrad nemá povinnosť vydať predbežné opatrenie, pričom sa môže rozhodnúť, že vydá predbežné opatrenie. Úrad k tomu uviedol, že sa po správnej úvahe rozhodol nevydať predbežné opatrenie v zmysle predmetného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní.
14. K náhrade trov konania úrad uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že znalec v odbornom stanovisku vyslovil záver, že z podkladov zákazky jednoznačne vyplýva, že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré sú na sebe závislé z hľadiska časového aj funkčného a pre potrebu kontrolovaného je optimálne, ak bude dodávka pod záštitou jedného koordinátora (dodávateľa), pričom uvedené odborné stanovisko bolo následne podkladom na vydanie rozhodnutia podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, úrad pristúpil k uloženiu povinnosti navrhovateľovi nahradiť trovy konania, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním predmetného odborného stanoviska vo výške 720,00 eur.
Odvolanie navrhovateľa
15. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že nemôže súhlasiť s tým, že úrad postavil celé odôvodnenie len na odbornom stanovisku a nevyjadril sa ani k tvrdeniam navrhovateľa ani kontrolovaného.
16. Z odborného hľadiska sa podľa navrhovateľa nemožno stotožniť s odborným stanoviskom znalca, ktoré podľa navrhovateľa najskôr veľmi zoširoka popisuje skutočnosti nesúvisiace s namietanými skutočnosťami a predmetnou verejnou súťažou a následne len veľmi stroho, bez dostatočného odôvodnenia odpovedá na položené otázky, pričom z pohľadu navrhovateľa nezohľadňuje predmet zákazky a namietané skutočnosti predmetnej verejnej súťaže.
17. Navrhovateľ uvádza, že sa po doručení rozhodnutia obrátil na znalcov pôsobiacich v rámci znaleckej organizácie – BBB (ďalej len „znalecká organizácia“) o názor, pokiaľ ide o závery znalca a nakoľko ani títo sa nestotožnili s jeho tvrdeniami, a teda ani s rozhodnutím úradu, požiadal ich o vypracovanie odborného vyjadrenia, ktoré tvorí prílohu odvolania, pričom
úlohou znaleckej organizácie a účelom odborného vyjadrenia bolo zodpovedanie obdobných
otázok, aké boli položené úradom znalcovi (bod 86 tohto rozhodnutia).
18. Navrhovateľ uvádza, že naďalej trvá aj na svojej argumentácii uvedenej v námietkach, pričom ich znenie zároveň cituje aj vo svojom odvolaní. Z uvedeného dôvodu rada v nasledujúcich bodoch rozhodnutia uvádza zhrnutie obsahu námietok navrhovateľa.
19. Podľa názoru navrhovateľa kontrolovaný ako verejný obstarávateľ nesmie koncipovať predmet zákazky spôsobom, ktorý spája plnenie poskytované spravidla hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi na odlišných odvetviach trhu a už obzvlášť nie v situácii, kedy takto koncipovaný predmet zákazky bezdôvodne obmedzuje hospodársku súťaž.
20. Navrhovateľ namieta, že v predmetnej verejnej súťaži kontrolovaný postupoval nesprávne, keď služby poskytovania cloudových služieb (IaaS – Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS – Software as a Service), popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky, zadáva v spojení s hlavnou časťou zákazky – vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj).
21. Navrhovateľ uvádza, že dňa 30. 05. 2022 v rámci vysvetľovania položil kontrolovanému otázku č. 35, na ktorú kontrolovaný odpovedal dňa 06. 06. 2022 (bod 77 tohto rozhodnutia). Navrhovateľ v tejto súvislosti uvádza, že kontrolovaný v poskytnutej odpovedi len odcitoval odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti uvedené v súťažných podkladoch, pričom ale v tomto odôvodení sa nenachádza zdôvodnenie, prečo práve služby poskytovania cloudových služieb nebolo možné odčleniť do samostatnej časti. Navrhovateľ poznamenáva, že z poskytnutého odôvodnenia, ako ani z odpovede na ním položenú otázku sa teda stále nedozvedel dôvody kontrolovaného, pre ktoré konkrétne služby poskytovania xxxxxxxxxx služieb považuje za nevyhnutné spojiť s hlavnou časťou zákazky – vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj).
22. Navrhovateľ v súvislosti s posudzovaním rozdelenia/nerozdelenia zákazky poukazuje na rozhodnutie úradu č. 9551-6000/2019 zo dňa 23. 08. 2019, cit.: „Úrad uvádza, že v rámci každého právneho posúdenia je potrebné postupovať individuálne s ohľadom na všetky relevantné vlastnosti a okolnosti daného prípadu, t. j. konkrétneho verejného obstarávania. Preto na účely správneho posúdenia skutočnosti, či kontrolovaný bol povinný rozdeliť zákazku na ďalšie časti (napr. podľa územnej pôsobnosti investičných úsekov kontrolovaného), je podľa úradu nevyhnutné brať do úvahy aj samotný predmet zákazky, rozsah predmetu zákazky, okolnosti vedúce k zadaniu zákazky v danom rozsahu, a to s ohľadom na relevantný trh.“
23. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukazuje na výkladové stanovisko úradu č. 2/2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „(...) Z odôvodnenia nerozdelenia predmetu zákazky na časti by mali jednoznačne vyplývať dôvody, ktoré viedli verejného obstarávateľa, resp. osobu podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní k rozhodnutiu zákazku na časti nerozdeliť. Tieto dôvody by však nemali byť iba v rovine všeobecnej argumentácie. Je nevyhnutné, aby verejní obstarávatelia a osoby podľa § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní aj k tomuto úkonu pristupovali zodpovedne a v odôvodnení uviedli precíznejšie spracované a konkretizované dôvody vzťahujúce sa ku konkrétnej zákazke, ktoré budú zachytávať napr. aj detailné vyhodnotenie vyššie uvedených hľadísk.“
24. Podľa názoru navrhovateľa cloudové služby IaaS a PaaS predstavujú činnosti a služby, ktoré sú samostatne oddeliteľné a nesúvisia priamo s programátorskými, resp. s vývojovými prácami (vytvorenie diela). Dokonca je podľa navrhovateľa úplne bežné, resp. preferované, že cloudové služby IaaS a PaaS (ktoré vyžaduje kontrolovaný – ekvivalent on premise infraštruktúry) poskytuje samostatný dodávateľ oddelený od dodávateľa programátorských prác. Napr. v rámci cloudových služieb môžu byť prevádzkované aplikácie dodané rôznymi dodávateľmi. Navrhovateľ uvádza, že služby vládneho cloudu – verejná časť poskytujú typicky prevádzkovatelia dátových centier, ktorí poskytujú rôzne služby prevádzky infraštruktúry,
telekomunikácií (housing, hosting,), prípadne infraštruktúru a platformu ako službu, čo sú rozdielne služby ako služby SW vývoja.
25. Navrhovateľ ďalej rozporuje, že takto nastavený predmet zákazky (spojenie nesúvisiacich častí zákazky) ohrozuje hospodársku súťaž a porušuje princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, nakoľko sektor poskytovateľov cloudových služieb (konkrétne cloudové služby vládneho cloudu – verejná časť) je obmedzený a dokonca regulovaný priamo kontrolovaným, keďže ten v rámci nezávislého konania zodpovedá za certifikáciu a autorizáciu jednotlivých poskytovateľov služieb vládneho cloudu – verejná časť. Tento sektor je úzko obmedzený práve poskytovanou certifikáciou priamo od verejného obstarávateľa. O úzkom trhu svedčí podľa navrhovateľa aj to, že podľa xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS). Na základe toho je podľa navrhovateľa zrejmé, že takto nastavená verejná súťaž je limitovaná na maximálne 7 potenciálnych uchádzačov.
26. Navrhovateľ má za to, že navyše nemožno súhlasiť ani s vyjadrením kontrolovaného, cit.:
„Verejný obstarávateľ nerozdelil zákazku na časti vzhľadom na povahu predmetu zákazky, ktorým je vytvorenie a následná prevádzka a rozvoj informačného systému Manažment údajov vo VS – MetaIS konsolidácia“, nakoľko aj v dnešnej dobe je skôr výnimkou, že služby infraštruktúry (či už on premise, alebo prostredníctvom cloudových služieb) a služby vytvorenia diela a podpory prevádzky poskytuje ten istý dodávateľ, nakoľko sa jedná o úplne iné podsektory poskytovania IT služieb. Vytvorenie diela a prevádzka a rozvoj dodaného diela je samostatne oddeliteľná časť od cloudových služieb, čo je podľa navrhovateľa evidentné aj z dnešného stavu, kde sám kontrolovaný prevádzkuje niekoľko informačných systémov, ktoré sú prevádzkované vo vládnom cloude a kde poskytovateľom cloudových služieb infraštruktúry je vládny cloud a poskytovateľom prevádzky a podpory diela je samostatný dodávateľ (napríklad existujúce projekty u kontrolovaného ITMS2014+, IOM, CSRÚ, existujúci META IS).
27. Podľa navrhovateľa tiež nie je možné súhlasiť s vyjadrením kontrolovaného, cit.: „Informačný systém manažment údajov vo VS – MetaIS konsolidácia bude postavený ako jeden informačný systém a nie je možné, aby služby implementácie, prevádzky a rozvoja poskytovali rôzni dodávatelia. Akákoľvek zmena systému má dopad na jeho fungovanie a po zásahu tretej osoby do systému by nebolo možné zo strany Dodávateľa poskytnúť záruku na dodané zmeny. Informačný systém bude vytvorený, prevádzkovaný, udržiavaný a rozvíjaný ako jeden celok z dôvodu charakteru jeho architektúry a skutočnosti dopadu zmeny funkcionality na jednotlivé časti systému“. Navrhovateľ uvádza, že nechce rozdeliť služby vytvorenie diela (čiže programátorských služieb a služieb implementácie) od služieb prevádzky a rozvoja diela, ale chce oddeliť práve cloudové služby prevádzky infraštruktúry. Akákoľvek zmena vytvoreného diela podľa navrhovateľa môže, ale aj nemusí mať dopad na infraštruktúrne služby a absolútne nie je bežné, aby napríklad bežná funkčná zmena mala dopad na sieťovú infraštruktúru, HW infraštruktúru alebo platformu (IaaS, PaaS – napríklad zmena v HW alebo SW prostriedkoch). Akákoľvek zmena (či už v cloudových službách infraštruktúry IaaS, Paas) alebo aplikačná zmena, by podľa navrhovateľa nemala byť realizovaná bez zohľadnenia návrhu v aplikačnej alebo technologickej architektúre a schválenia zákazníkom, bez ohľadu na to, kto by zmenu vykonával – či dodávateľ, ktorý vytvorí dielo, poskytovateľ služieb vládneho cloudu alebo akákoľvek iná tretia strana. Na uvedené podľa navrhovateľa nemá absolútne žiadny vplyv to, či budú služby vytvorenia diela a cloudové služby obstarávané spolu alebo oddelene, nakoľko je to porušenie definovaných SLA.
28. Spájanie týchto služieb podľa názoru navrhovateľa vytvára vendor lock-in, nakoľko neposkytuje priestor napríklad na zmenu dodávateľa cloudových služieb alebo zmenu dodávateľa programátorských služieb, nakoľko tieto by boli v prípade spoločného postupu
obstarávania previazané. Navrhovateľ na základe uvedeného namieta, že takto definovaný opis predmetu zákazky – nerozdelenie zákazky na časti neprimerane obmedzuje hospodársku súťaž, je diskriminačný a neumožňuje sa zúčastniť hospodárskym subjektom, ktoré poskytujú výhradne služby infraštruktúr IaaS a PaaS alebo výhradne programátorské služby pre vytvorenie diela.
29. Podľa názoru navrhovateľa neexistuje žiaden neprekonateľný technický problém, aby služby IAAS a PAAS – služby vládneho cloudu – verejná časť, nemohli byť predmetom samostatnej zákazky, o ktorú by mohli súťažiť dodávatelia podnikajúci v oblasti poskytovania cloudových služieb certifikovaní verejným obstarávateľom podľa metodického usmernenia č. UPVII 004542/2019/oSAEG-1, zverejneného v xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/. Navrhovateľ tvrdí, že napokon takýto dôvod/technický problém ani kontrolovaný neuviedol, tak v súťažných podkladoch ako ani v odpovedi na konkrétnu otázku týkajúcu sa práve „Služieb IAAS a PAAS
– služby vládneho cloudu – verejná časť.“ Poskytnuté odôvodnenie nerozdelenia predmetu zákazky je podľa navrhovateľa iba v rovine všeobecnej argumentácie, bez precízneho spracovania a konkretizovania dôvodov vzťahujúcich sa ku konkrétnej zákazke, ku konkrétnej otázke navrhovateľa.
30. Navrhovateľ ďalej poukazuje na spôsob vybavenia jeho žiadosti o nápravu kontrolovaným a uvádza, že skutočnosť (ako argumentuje kontrolovaný), že požiadavky na dodanie predmetu zákazky sú uvedené v rámci súťažných podkladov, nie je možné považovať za dostatočné odôvodnenie nediskriminácie hospodárskych subjektov. Samotná požiadavka na implementáciu diela tak, aby bolo sprevádzkované vo vládnom xxxxxx – verejná časť, podľa navrhovateľa neimplikuje automaticky nevyhnutnosť požiadavky na zabezpečenia cloudových služieb priamo dodávateľom diela. Navrhovateľ uvádza, že v súčasnosti orgány verejnej moci (ďalej len „OVM“) prevádzkujú svoje IS VS v rôznych formách cloudov (napr. privátny vládny cloud), kde poskytovanie cloudových služieb je oddelené od služieb tvorby diela a podpory diela, čo podľa názoru navrhovateľa rozporuje tvrdeniu, že takéto oddelené plnenie/plnenie rôznymi dodávateľmi/poskytovateľmi je nemožné, resp. by predstavovalo nemalé komplikácie pre kontrolovaného. Navrhovateľ uvádza, že prax ukazuje, že takéto delenie zákaziek, ako navrhuje, je práve v praxi u OVM bežné. Táto situácia je podľa navrhovateľa navyše daná tým, že poskytovanie cloudových služieb je samostatných podsegmentom IT služieb s veľmi obmedzenou konkurenciou, s úzkym profilom poskytovateľov a obmedzeným počtom poskytovateľov cloudových služieb, kde bežne poskytovatelia cloudových služieb neposkytujú služby SW vývoja a naopak, poskytovatelia služieb SW vývoja neposkytujú cloudové služby. Navrhovateľ má za to, že k jeho argumentom o nízkom počte poskytovateľov požadovaných cloudových služieb sa kontrolovaný nijak bližšie v odôvodnení zamietnutia žiadosti o nápravu nevyjadril, čím nevyvrátil jeho tvrdenie o zúžení trhu v prípade takéhoto spojenia služieb.
32. Navrhovateľ opätovne poukazuje na to, že z verejne dostupných informácií vyplýva, že sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný)
pre služby PaaS v zozname poskytovateľov vedení celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS sú to celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS). Navrhovateľ má za to, že vzhľadom na to, že neexistuje jednotný zverejnený cenník certifikovaných cloudových služieb - verejná časť (na rozdiel od bežne dostupných verejných cloudových služieb – kde sú cenníky verejné), existuje oprávnené riziko, že poskytovatelia služieb môžu poskytnúť rozdielnu cenu pre rôznych uchádzačov, ktorá môže byť vyššia, ako keby si predmetné služby kontrolovaný obstarával priamo od poskytovateľov týchto služieb, čím je narušený aj princíp hospodárnosti a efektívnosti. Ďalej v prípade, ak sa poskytovatelia cloudových služieb budú sami zaujímať o účasť v tejto verejnej účasti, môžu neprimerane navýšiť cenu pre ostatných záujemcov/uchádzačov, čím ovplyvňujú cenovú ponuku konkurencie a majú možnosť získať neoprávnenú výhodu vo verejnej súťaži.
33. Navrhovateľ má za to, že v takomto prípade možno hovoriť o skrytej forme diskriminácie, ktorá je rovnako neprípustná a dlhé roky aj vyčítaná úradom. Navrhovateľ poukazuje napr. na rozhodnutie Rady úradu č. 16655-9000/2020 zo dňa 18. 01. 2021, v ktorom sa uvádza, cit.:
„K princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov úrad uviedol, že diskrimináciou možno rozumieť aj prvok tzv. skrytej diskriminácie (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-234/03 Contse SA), a že za skrytú diskrimináciu pri zadávaní zákaziek treba považovať aj taký postup verejného obstarávateľa, keď nevymedzí predmet zákazky nestranne, teda nezabezpečí, aby mal každý hospodársky subjekt rovnaké možnosti vo verejnom obstarávaní, čím v konečnom dôsledku neumožní zdravú hospodársku súťaž.“
34. Navrhovateľ konštatuje, že kontrolovaný v odôvodnení oznámenia o zamietnutí žiadosti
o nápravu uviedol, cit.: „V zmysle uvedeného, zákazku nie je možné rozdeliť tak ako žiadateľ navrhuje vo svojej žiadosti a to najmä z dôvodu, že predmetom tejto zákazky ani jej časti nie sú obstarávané činnosti súvisiace s poskytovaním cloudových služieb IaaS, PaaS a SaaS.“ Navrhovateľ uvádza, že nesúhlasí s týmto tvrdením, nakoľko súčasťou predmetu zákazky je zabezpečenie cloudových služieb (IaaS, PaaS a SaaS). Ďalej navrhovateľ uvádza, že plne rozumie a chápe, že predmetom plnenia nie je vybudovanie vlastných cloudových kapacít kontrolovaného, ale iba zabezpečenie služieb vládneho cloudu. Avšak navrhovateľ má za to, že tieto služby je možné a mali by byť obstarávané samostatne, nakoľko sa jedná
o samostatný segment trhu regulovaný a obmedzovaný práve kontrolovaným.
35. Navrhovateľ ďalej poukazuje na odôvodnenie oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu kontrolovaného a uvádza, že argumentácia kontrolovaného, že v prípade rozdelenia bude musieť disponovať viacerými SLA zmluvami s viacerými poskytovateľmi, čo ho uvedie do neefektívnych pracovných postupov, je nelogická a nepravdivá, nakoľko akékoľvek cloudové služby, poskytované či už verejným poskytovateľom (Amazon AWS, Microsoft AZURE, Google) alebo poskytovateľom vládneho cloudu – verejná časť, majú definované SLA parametre, ktoré dodávateľ diela nevie ovplyvniť. Podľa navrhovateľa je bežná prax, že používateľ cloudovej služby musí akceptovať podmienky používania cloudovej služby, medzi ktorými sú definované aj SLA parametre, ktoré poskytovateľ garantuje a tieto nie je možné meniť. Navrhovateľ má za to, že za kvalitu a definovanie týchto SLA parametrov a jednotlivých obchodných podmienok poskytovateľa cloudovej služby (ako napr. dostupnosť alebo spôsob nahlasovania), je práve zodpovedný kontrolovaný v rámci procesu hodnotenia a schvaľovanie cloudových služieb a ich zaradenia do katalógu služieb (xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxxxxxxxx-x-xxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxx/xxxxx.xxxx, xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/). Preto je podľa navrhovateľa nelogické, aby teraz kontrolovaný požadoval jednotnú SLA a obchodné podmienky spoločne pre dielo aj cloudové služby, ktoré má zabezpečiť jeden dodávateľ, keď práve kontrolovaný v rámci schvaľovacieho procesu cloudových služieb je zodpovedný za validáciu a hodnotenie týchto parametrov. Navrhovateľ má za to, že kontrolovaný nemôže byť uvedený do nekomfortnej situácie v prípade uzavretia viacerých SLA zmlúv. Práve naopak, podľa navrhovateľa je dodávateľ uvedený
do neštandardnej pozície, kde návrh zmlúv a SLA cloudových služieb sú definované schvaľovacím procesom u kontrolovaného a dodávateľ (uchádzač) musí akceptovať obchodné podmienky poskytovateľa cloudových služieb a zároveň musí plniť SLA, ktorá je definovaná spojeným obstarávaním diela a cloudových služieb s jednotnými parametrami SLA.
36. Navrhovateľ konštatuje, že v odôvodnení oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu je ďalej uvedené, cit.: „Vzhľadom na skutočnosť, že verejný obstarávateľ požaduje, aby bola cloudová služba uvedená v kapitole 4.4. Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru, B.1 Opisu predmetu zákazky zapísaná v Katalógu služieb Vládneho cloudu (KsVC) pred podpisom zmluvy a na základe znalosti relevantného trhu verejným obstarávateľom je nespochybniteľné, že na trhu je viacero subjektov, ktoré dokážu poskytnúť komplexne celý predmet zákazky a ktoré disponujú dostatočnými kapacitami na úspešné zrealizovanie predmetu zákazky a dosiahnutie jej cieľa, na základe čoho možno konštatovať, že je zabezpečená dostatočná hospodárska súťaž.“
37. Podľa názoru navrhovateľa práve na základe požiadavky, aby služby boli zapísané v katalógu služieb (xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/) pred podpisom zmluvy, je možné konštatovať, že ku dňu
04. 07. 2022 v rámci služieb U2 je aktuálne sedem poskytovateľov cloudových služieb, kde ani jeden sa primárne nezaoberá službami SW vývoja custom riešení. Podľa navrhovateľa je preto spochybniteľné tvrdenie kontrolovaného, že na trhu je dostatočný počet dodávateľov, ktorí by boli schopní poskytnúť komplexne celý predmet zákazky.
38. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uvádza, že nesúhlasí s názorom kontrolovaného, že najhospodárnejšie riešenie je také, kde súčasťou dodávky je manažovanie cloudových služieb úspešným uchádzačom a nie kontrolovaným. Navrhovateľ uvádza, že je presvedčený (na základe dôvodov uvedených v námietkach/odvolaní), že práve oddelenie a prenesenie manažovania cloudových služieb na kontrolovaného by predstavovalo úsporu nákladov a išlo by o najhospodárnejšie riešenie a aj širšie otvorenie hospodárskej súťaže.
39. K vyjadreniu kontrolovaného, že tvrdenie ohľadom bežnej praxe takéhoto delenia zákaziek ako navrhuje navrhovateľ, je všeobecné a obsahuje maximálnu mieru subjektivity bez predloženia relevantných a overiteľných podkladov, navrhovateľ poukazuje na časť z predloženého odborného stanoviska, cit.: „S odvolaním sa na zverejnený katalóg vládnych cloudových služieb je možné konštatovať, že predmetné cloudové služby uvedené v predmetnom katalógu sú služby certifikované Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, pričom sú poskytované poskytovateľom, s uplatnením jeho technických atribútov, parametrov ako i obchodných podmienok používania a preto je potrebné ich vnímať ako univerzálne služby verejného cloudu, ktoré budú konzumované ako IaaS a PaaS služby pre dielo vytvorené v rámci tejto zákazky. Nakoľko sa jedná z tohto pohľadu o IT komoditu, je to vhodný kandidát na centralizáciu, čo sa už v súčasnosti zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky deje nakoľko pripravujú centrálny dynamický nákupný systém pre cloudové služby o čom informujú aj v rámci ich webového sídla na odkaze Centrálny DNS pre cloudové služby vládneho cloudu
| Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (xxx.xx).“
40. Navrhovateľ ďalej uvádza, že nesúhlasí s názorom kontrolovaného, že ním navrhované delenie zákazky by reštriktívnym spôsobom zasahovalo do hospodárskej súťaže, a to tak, že parametre určené kontrolovaným by smerovali ku konkrétnej technológii. Navrhovateľ uvádza, že nenavrhoval, aby kontrolovaný definoval konkrétnu technológiu a ňou limitoval uchádzačov, ale navrhoval, že naďalej bude uchádzač ten, kto pri návrhu riešenia zadefinuje požadovanú formu, druh a rozsah cloudových služieb, avšak kontrolovaný nebude vyžadovať, aby priamo sám uchádzač aj zabezpečil cloudové služby v rámci implementácie a prevádzky diela, ale tieto služby si zabezpečí sám kontrolovaný. Použitie služieb od poskytovateľov vládneho cloudu verejná časť nijakým spôsobom nezakladá predpoklad na nevyhnutnosť
obstarania týchto služieb spolu s vytvorením diela. Práve naopak, cieľom služieb vládneho cloudu by malo byť, aby vládne inštitúcie dokázali jednoducho outsourcovať prevádzku infraštruktúry (IaaS a PaaS) bez nutnosti budovania špecializovaných IT oddelení na prevádzky informačných systémov. Takéto spojenie jednotlivých služieb do celku podľa navrhovateľa účelovo limituje IT spoločnosti, ktoré neposkytujú cloudové služby a zameriavajú sa iba na softwarový vývoj. V prípade rozdelenia zákazky teda podľa navrhovateľa nemožno hovoriť o žiadnom zasahovaní do hospodárskej súťaže a o limitovaní uchádzačov konkrétnou technológiou.
41. Navrhovateľ k tvrdeniu kontrolovaného, že na základe verejne dostupných informácií xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) vedení pre služby XxxX 19 poskytovatelia, pre služby PaaS 14 poskytovatelia, uvádza, že údaje, ktoré uvádza kontrolovaný, sú údaje uvedené na webovej stránke na pravej strane pod nadpisom „Certifikované“. Navrhovateľ má za to, že uvedené hovorí o katalógu služieb a nie o počte poskytovateľov. Navrhovateľ uvádza, že si prezrel zoznam poskytovateľov (na ľavej strane) a otvoril si každého z registrovaných poskytovateľov a spočítal, koľkí z nich poskytujú v kategórii U2 služby XxxX a koľkí služby PaaS a vyšli mu čísla uvedené v námietkach, a síce, že v zozname poskytovateľov sú vedení celkovo traja poskytovatelia služieb PaaS a pre služby IaaS sú to celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS).
o U2 PaaS
▪ Oracle Slovensko spol. s r.o.
▪ SOFTIP, a. s.
▪ AUTOCONT s.r.o.
o U2 IaaS
▪ VNET, a.s.
▪ AUTOCONT s.r.o.
▪ Oracle Slovensko spol. s r.o.
▪ ZUTOM s.r.o.
▪ Solitea Slovensko, a.s.
▪ exe, a.s. – VPN gateway, Azure Active Directory Secure
▪ SOFTIP, a. s.
42. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukazuje na otázku č. 1 (bod č. 4 tohto rozhodnutia), v ktorej sa úrad znalca pýtal, či je nevyhnutné služby vládneho cloudu – verejná časť zadávať v spojení s hlavnou časťou zákazky – vytvorenie diela alebo je naopak možné tieto časti zákazky zadávať aj samostatne. Navrhovateľ uvádza, že znalec neuviedol, že je nevyhnutné služby vládneho cloudu – verejná časť zadávať v spojení s hlavnou časťou zákazky a neuviedol ani, že nie je možné tieto časti zákazky zadávať aj samostatne, uviedol len, cit.: „(...) je pre tento typ zákazky výhodné využiť služby dodávateľa, ktorý bude jednotlivé dodávky koordinovať v jeho réžii (...)“.
43. Navrhovateľ v odvolaní žiada, aby rada zmenila rozhodnutie úradu, a to tak, že (i) rozhodne zrušiť použitý postup zadávania zákazky, (ii) rozhodne, že navrhovateľ nie je povinný nahradiť trovy konania vo výške 720,00 eur, ktoré vznikli úradu v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska; nakoľko zistila porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Vyjadrenie kontrolovaného k odvolaniu navrhovateľa
44. Kontrolovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že po konzultácii s vecnou sekciou informačných technológií verejnej správy trvá v plnom rozsahu na svojom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 14. 07. 2022. Z uvedeného dôvodu rada v tejto časti rozhodnutia zhrnie obsah vyjadrenia kontrolovaného k námietkam navrhovateľa.
1. Nerozdelenie zákazky podľa § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní
45. Podľa kontrolovaného zámerom argumentácie navrhovateľa nie je docieliť rozdelenie služby vytvorenia diela od služieb prevádzky a rozvoja, ale oddeliť služby, ktoré má poskytovať úspešný uchádzač, ako unikátne služby od infraštruktúry. Kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ v tejto časti poukazuje na skutočnosť, že služby IaaS, PaaS, ako aj SaaS sú oddeliteľné od zvyšnej časti zákazky a nesúvisia priamo s programovaním a vývojom softvérového diela.
46. Kontrolovaný poznamenáva, že navrhovateľ zároveň za účelom posilnenia svojej argumentácie využíva príklad verejného obstarávania diela, ktorého prevádzka má byť realizovaná v privátnej časti vládneho cloudu, v rámci čoho tvrdí, že aj v tomto prípade je možné oddeliť obstarávanie unikátnej časti diela tzn. programátorských a vývojárskych prác od obstarávania infraštruktúry. Kontrolovaný tiež poukazuje na argumentáciu navrhovateľa, že na trhu je absolútne bežné, že verejný obstarávateľ obstaráva služby vytvorenia diela a jeho prevádzky a rozvoja oddelene od obstarávania komodít/infraštruktúry alebo podporných služieb, a že takéto delenie zákaziek je práve v praxi u OVM bežné.
47. Podľa kontrolovaného je takéto tvrdenie navrhovateľa všeobecné a obsahuje maximálnu mieru subjektivity bez predloženia relevantných a overiteľných podkladov. K argumentu narábajúcemu s pojmom „privátna časť vládneho cloudu“ kontrolovaný uvádza, že odvolanie sa na privátnu časť vládneho cloudu je nesprávne, keďže privátna časť vládneho cloudu a verejná časť vládneho cloudu predstavujú iný typ infraštruktúry s inými podmienkami prevádzky a podmienkami obstarania. Privátna časť vládneho cloudu je poskytovaná ako komplexná služba infraštruktúry a prevádzky, je dlhodobo a komplexne spravovaná, a z pohľadu OVM je poskytovaná zadarmo správcom tejto služby, pretože prevádzka a investičné náklady sú pokryté separátne. Na rozdiel od uvedeného, je verejná časť vládneho cloudu z pohľadu OVM spoplatnená konkrétnym poskytovateľom cloudovej služby. Nad rámec spoplatnenia platí, že pri verejnej časti vládneho cloudu nejde len o služby cloudovej infraštruktúry, ale o cloudové služby poskytujúce dodatočné funkcionality. Zároveň platí, že katalóg eviduje množstvo použiteľných služieb, ktorých ceny sú rozdielne. Výber cloudových služieb pri dodávke komplexného riešenia, akým je aj táto nadlimitná zákazka, ovplyvní celkovú cenu riešenia a aj toto je jeden z dôvodov, prečo nadlimitnú zákazku nie je vhodné deliť na časti.
48. Kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ spochybňuje argumentáciu, ktorá je daná súťažnými podkladmi a ktorá vychádza z premisy, že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré spolu vecne, časovo a miestne súvisia. Táto hypotéza vyplývajúca zo súťažných podkladov je podľa kontrolovaného nespochybniteľná. Práve skutočnosť, že nadlimitná zákazka sa týka metainformačného systému definovaného priamo v zákone č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách verejnej správy v znení neskorších predpisov umocňuje podľa kontrolovaného skutočnosť, že požiadavka na komplexnosť verejného obstarávania je nevyhnutná.
49. Túto požiadavku a argument kontrolovaný podporuje nasledovnou argumentáciou, cit.:
„a) Predmetom verejného obstarávania v zmysle súťažných podkladov nemá byť dodanie unikátnej časti zákazky (programovanie práce a vývoj softvéru) a osobitné obstaranie cloudových služieb IaaS, PaaS, SaaS, ale naopak predmetom verejného obstarávania je komplexné autorské a IT riešenie a uchádzač má oprávnenie na základe vlastného vedomia a svedomia vyhodnotiť akú infraštruktúru v podobe cloudových služieb aplikuje a ponúkne v rámci riešenia,
b) Predmetom verejného obstarávania v zmysle súťažných podkladov nie je obstarávanie programátorských, vývojových, prevádzkových a rozvojových práv v podobe unikátnej časti diela a cloudových služieb (IaaS, PaaS, SaaS) osobitne, za účasti verejného obstarávateľa ako integrátora týchto dvoch častí zákazky, ale predmetom verejného obstarávanie je vybrať
riešenie, ktoré bude komplexnou odpoveďou na vyhlásenú nadlimitnú zákazku a IT (cloud)
a komunikačná infraštruktúra bude ponechaná na voľbu uchádzača,
c) Kontrolovaný pozná požiadavky na infraštruktúru v rámci daného verejného obstarávania, ale práve za účelom zabezpečenia čo najširšej hospodárskej súťaže zvolil cestu určenia infraštruktúry uchádzačom - uchádzač musí na základe svojho posúdenia nastaviť ponuku takým spôsobom (kritériom pre vyhodnotenia ponúk je cena), aby jeho riešenie bolo z pohľadu kontrolovaného najhospodárnejšie. Kontrolovaný chce v prípade takto definovaného opisu zákazky, aby súčasťou dodávky bolo manažovanie cloudových služieb úspešným uchádzačom a nie kontrolovaným,
d) Požiadavka na delenie zákazky spôsobom navrhovaným navrhovateľom spochybňuje verejné obstarávanie diela ako celku, ktoré predstavuje autorské IT riešenie, keďže v rámci každého diela sa obstarávajú aj IT komodity (licencie, cloud, hardvér a iné), pričom verejný obstarávateľ môže ponechať v rámci podmienok fungujúcej otvorenej hospodárskej súťaže návrh riešenia vrátane použitia komodít alebo infraštruktúry práve na uchádzača,
e) Akékoľvek definovanie a delenie zákazky spôsobom aký navrhuje navrhovateľ by veľmi reštriktívnym spôsobom zasahovalo do hospodárskej súťaže a to tak, že parametre určené verejným obstarávateľom by (nie úmyselne) smerovali ku konkrétnej technológii, čo je v rozpore s legislatívou EÚ, ako aj v rozpore s § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Európska legislatíva predpisuje pravidlá v oblasti verejného obstarávania takým spôsobom, aby verejné obstarávanie bolo neutrálne a aby konkrétna technológia a riešenie bolo výsledkom transparentnej hospodárskej súťaže.“
50. Záverom kontrolovaný zdôrazňuje, že skutočne ide o nadlimitnú zákazku, ktorej predmetom je komplexné riešenie metainformačného systému v podobe hotového autorského riešenia aj v rámci využitia služieb infraštruktúry, ale bez konkrétnych podmienok, tzn. formu, druh a rozsah cloudových služieb určí každý uchádzač vo svojom návrhu. Kontrolovaný poznamenáva, že neobstaráva cloudové služby, len požaduje od uchádzača, aby boli predmetné služby zabezpečené v rámci implementácie a prevádzky diela. Akékoľvek účelové delenie nadlimitnej zákazky na časti by podľa kontrolovaného smerovalo k výberu cloudových služieb prostredníctvom presných parametrov, čo by odporovalo pravidlám verejného obstarávania a spôsobilo by preferenciu konkrétnych poskytovateľov cloudových služieb. Podľa kontrolovaného si treba totiž uvedomiť, že cloudové služby predstavujú autorské riešenie chránené autorským právom, tzn. cloudové služby nie je možné zamieňať a všetky disponujú unikátnymi autorskými atribútmi.
2. Katalóg služieb vládneho cloudu SR
51. Kontrolovaný poukazuje na argumentáciu navrhovateľa, že obmedzenie hospodárskej súťaže a porušenie princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov spočíva práve v tom, že na relevantnom trhu pôsobí iba úzka skupina poskytovateľov cloudových služieb – verejná časť obmedzená/regulovaná práve kontrolovaným, ktorý priamo zodpovedá za registráciu poskytovateľov a ich služieb.2
52. Kontrolovaný ďalej poukazuje na argumentáciu navrhovateľa, uvedenú v bodoch 32 a 33 tohto rozhodnutia. K uvedenému kontrolovaný v prvom rade uvádza, že požiadavka na dodanie takých cloudových služieb, ktoré prešli procesom registrácie, ktorú vykonal kontrolovaný a sú súčasťou katalógu vedeným priamo kontrolovaným, nie je výmyslom kontrolovaného, ale vyplýva priamo z legislatívy a poukazuje na to, že podľa § 10a ods. 2 zákona č. 305/2013
Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
2 xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxxxxxxxx-x-xxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxxxxxxxx/xxxxx.xxxx
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o e-governmente) (ďalej len „zákon o e-governmente“), cit.: „Vládnou cloudovou službou je cloudová služba, ktorá je zapísaná v evidencii vládnych cloudových služieb. Evidenciu vládnych cloudových služieb vedie ministerstvo investícii a sprístupňuje ju v metainformačnom systéme verejnej správy a zverejnením na ústrednom portáli“. Kontrolovaný ďalej uvádza, že § 10a ods. 3 a ods. 5 zákona o e-governmente popisuje proces registrácie, ako aj podmienky obstarania cloudových služieb orgánmi verejnej moci tzn. verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi. Argument predložený navrhovateľom v námietkach, ktorý smeruje k spochybneniu postavenia kontrolovaného ako regulátora, je maximálne nesprávny, keďže vychádza z neznalosti legislatívy Slovenskej republiky, konkrétne zákona o e-governmente.
53. Čo sa týka diskriminácie navrhovateľa z titulu znemožnenia aplikovať neregistrované cloudové služby, kontrolovaný uvádza, že tento argument neobstojí, pretože v zmysle súťažných podkladov platí, že, cit.: „Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru, B.1 Opisu predmetu zákazky zapísaná v Katalógu služieb Vládneho cloudu (KsVC) pred podpisom zmluvy (...)“ tzn., že uchádzač, ktorý ponúka cloudové služby neregistrované v čase prebiehajúceho verejného obstarávania, disponuje priestorom absolvovať proces registrácie a úspešne ho skompletizovať pred podpisom zmluvy. Ďalej kontrolovaný poukazuje na tvrdenie navrhovateľa, cit.: „Samotná požiadavka na implementáciu diela tak, aby bolo sprevádzkované vo vládnom xxxxxx - verejná časť, neimplikuje automaticky nevyhnutnosť požiadavky na zabezpečenia cloudových služieb priamo dodávateľom diela.“ Kontrolovaný sa v tejto časti stotožňuje s tvrdením navrhovateľa a uvádza, že netvrdí, ani nikdy netvrdil, že je nevyhnutné zabezpečovať cloudové služby priamo dodávateľom, resp. úspešným uchádzačom. Uvedené vyplýva z kapitoly 4.4. Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru, B.1 „Opisu predmetu zákazky“, v ktorej sa uvádza, cit.: „Verejný obstarávateľ požaduje, aby bola cloudová služba uvedená v časti B1. „opis predmetu zákazky“ bod. 4.4 zapísaná v Katalógu služieb Vládneho cloudu (KsVC) pred podpisom zmluvy. Verejný obstarávateľ v zmysle § 56 ZVO ods. 8 overí v lehote v ktorej požiadal úspešného uchádzača o súčinnosť potrebnú na uzavretie zmluvy, zápis služieb uvedených v časti B1. „opis predmetu zákazky“ bod. 4.4 „Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru“ v katalógu služieb Vládneho cloudu dostupného sídle xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxx/xxxxxx-xxxxx/xxxxxxx- cloudovych-sluzieb/index.html. Ďalšia možnosť je, že poskytovateľ služby z katalógu cloud služieb je súčasťou skupiny viacerých budúcich zhotoviteľov diela MetaIS.“
54. Opakovane preto kontrolovaný zdôrazňuje, že uchádzač ktorý ponúka cloudové služby neregistrované v čase prebiehajúceho verejného obstarávania, nie je automaticky znevýhodnený a môže požiadať o registráciu aj počas prebiehajúceho verejného obstarávania.3 Taktiež platí, že uchádzač, ktorý vôbec neposkytuje cloudové služby IaaS, PaaS, SaaS, môže využiť inštitút subdodávky a kontrahovať taký subjekt, ktorý má oprávnenia na dodávanie cloudových služieb. Argument, ktorým navrhovateľ spochybňuje katalóg služieb vládneho cloudu, pretože jeho súčasťou nie je transparentný cenník, je podľa kontrolovaného prinajmenšom pomýlený, keďže účelom katalógu nie je kontrola ceny, ale kontrola dostupnosti služieb v katalógu. Kontrolu ceny cloudovej služby registrovanej v katalógu si môže akýkoľvek verejný obstarávateľ overiť cez transparentné a dostupné cenníky poskytovateľov cloudových služieb. Úlohou verejného obstarávateľa pred vyhlásením verejného obstarávania je určenie predpokladanej hodnoty zákazky, tzn. verejný obstarávateľ by mal poznať cenové relácie, v ktorých sa zákazka pohybuje.
3 Metodické usmernenie pre proces zaradenia cloudovej služby do Katalógu (ÚPVII) Číslo: UPVII 004542/2019/oSAEG-1 v aktuálnom znení (xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/x_ Metodick%C3%A9_usmernenie_FV.pdf)
55. Záverom kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ narába s číslami týkajúcimi sa registrovaných a neregistrovaných poskytovateľov cloudových služieb v Katalógu účelovo nepresne a spôsobom, ktorý nezodpovedá realite. K tvrdeniu navrhovateľa, že na základe verejne dostupných informácií xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) pre služby PaaS v zozname poskytovateľov vedení celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS sú to celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS), kontrolovaný uvádza, že predmetné konštatovanie nie je pravdivé, lebo z verejne dostupných informácií xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/, na ktoré poukazuje navrhovateľ, vyplýva, že v súčasnosti sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) vedení pre služby IaaS 19 poskytovatelia, pre služby PaaS 14 poskytovatelia a pre služby SaaS 15poskytovatelia.4
56. Kontrolovaný uvádza, že navrhovateľ sa snaží navodiť dojem nízkeho počtu potenciálnych uchádzačov nadlimitnej zákazky, a tým celkového dojmu, že sa kontrolovaný snaží podmienkami verejného obstarávania obmedziť hospodársku súťaž a porušiť princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov. Kontrolovaný má za to, že takýto postup navrhovateľa je výslovne účelový a neopodstatnený. Podľa názoru kontrolovaného navrhovateľ zároveň evidentne nerozumie „poskytovaniu vládnych cloudových služieb“ a súvisiacim procesom.
57. Kontrolovaný má za to, že nerozdelenie zákazky bolo správne, keďže cieľom nadlimitnej zákazky je autorské a technologické riešenie ako informačného systému, ako celok bez akéhokoľvek náznaku ovplyvnenia výberu cloudových služieb, čo je objektívne možné dosiahnuť len nerozdelením zákazky. Kontrolovaný uvádza, že požaduje v rámci verejného obstarávania uchádzačom manažované cloudové služby, a tieto nechce manažovať sám zo svojej pozície. Rozdelenie zákazky tak, ako navrhuje navrhovateľ, by podľa kontrolovaného viedlo k tomu, že by musel pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa, čo by automaticky diskriminovalo takých potenciálnych uchádzačov, ktorí pracujú s inými technológiami, pričom takíto uchádzači by boli definitívne vylúčení a diskriminovaní.
Zistenia rady
58. Po preskúmaní dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu a administratívneho spisu z konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa rada zistila nasledovné skutočnosti:
59. Kontrolovaný vyhlásil verejnú súťaž tzv. „superreverzným postupom“ podľa druhej vety § 66 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia“ v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2022/S 090-247833 dňa
10. 05. 2022 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 112/2022 dňa 11. 05. 2022 pod značkou 26012 – MSS. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 5 954 902,11 eur bez DPH ide o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. Zákazka sa nedelí na časti a má byť financovaná z fondov Európskej únie. Kontrolovaný v predmetnej verejnej súťaži pôvodne stanovil lehotu na predkladanie ponúk do 06. 06. 2022 do 10:00 hod. a otváranie ponúk v ten istý deň o 11:00 hod. Kontrolovaný následne uskutočnil 5 redakčných opráv k oznámeniu, v rámci ktorých opakovane posúval lehotu na predkladanie ponúk a termín otvárania ponúk v tejto verejnej súťaži. Navrhovateľ doručil kontrolovanému prostredníctvom IS EVO dňa 22. 06. 2022 žiadosť o nápravu. Kontrolovaný listom označeným ako „Oznámenie o zamietnutí žiadosti o nápravu“, ktorý doručil navrhovateľovi dňa 27. 06. 2022, jeho žiadosť o nápravu týmto listom zamietol. Navrhovateľ následne dňa 07. 07. 2022 v reakcii na zamietnutie jeho žiadosti o nápravu doručil
4 Dostupné na: xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ (11. 07. 2022).
kontrolovanému a v ten istý deň aj úradu námietky podľa 170 ods. 3 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní smerujúce proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným. Dňa 18. 08. 2022 zverejnil kontrolovaný vo svojom profile Zápisnicu z otvárania ponúk zo dňa 17. 08. 2022, z ktorej vyplýva, že v lehote na predkladanie ponúk, t. j. do 17. 08. 2022 do 10:00 hod. bolo predložených 6 ponúk.
60. Dňa 06. 12. 2022 kontrolovaný vo svojom profile na webovom sídle úradu uverejnil dokument
„ZMLUVA O DIELO NA DODÁVKU / VÝVOJ SOFTVÉROVÉHO DIELA A PODPORU
PREVÁDZKY SOFTVÉROVÉHO DIELA“ (ďalej len „Zmluva o dielo“) a dňa 07. 12. 2022 kontrolovaný uverejnil predmetnú Zmluvu o dielo aj v Centrálnom registri zmlúv. Zo zverejnených informácií vyplýva, že kontrolovaný dňa 02. 12. 2022 uzatvoril so spoločnosťou I.S.D.D. plus, s.r.o. ako úspešným uchádzačom Zmluvu o dielo ako výsledok predmetného verejného obstarávania.
61. V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v oddiele „II: PREDMET v bode II.2.4) Opis obstarávania“ je uvedené, cit.: „Dodávka/vývoj softvérového diela a podpora prevádzky softvérového diela na obdobie 48 mesiacov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy o dielo na dodávku/vývoj softvérového diela a podporu prevádzky softvérového diela s možnosťou uplatnenia opcie na predĺženie doby na poskytovanie služieb SLA o 24 mesiacov.“
62. V kapitole A.1 Pokyny pre záujemcov a uchádzačov časť I. „Všeobecné informácie“
súťažných podkladov je o. i. uvedené, cit.:
„(...) 3. Predmet zákazky
3.1 Názov predmetu zákazky: „Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia“.
Stručný opis predmetu zákazky:
Systém MetaIS je základným a centrálnym zdrojom dát a metaúdajov o jednotlivých ISVS a službách eGovernmentu, ako aj elektronických službách verejnej správy vo všeobecnosti. Predstavuje pracovný nástroj pre ľudí zainteresovaných do tvorby, kontroly a schvaľovania architektúry informačných systémov verejnej správy.
MetaIS je systémom verejnej správy, prostredníctvom ktorého sa zhromažďujú a sprístupňujú informácie, ktoré bližšie špecifikujú určené kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky komponentov eGovernmentu, pričom umožňuje najmä ich vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie.
Číselný kód pre hlavný predmet a doplňujúce predmety z Hlavného slovníka, prípadne alfanumerický kód z Doplnkového slovníka Spoločného slovníka obstarávania (CPV/SSO):
Hlavný predmet:
72000000-5 – Služby informačných technológií: konzultácie, vývoj softvéru, internet a podpora 48000000-8 – Softvérové balíky a informačné systémy
Doplňujúce predmety:
72254000-0 - Testovanie softvéru 72263000-6 - Implementácia softvéru
72267100-0 - Údržba programového vybavenia (softvér) informačných technológií 72261000-2 - Softvérové podporné služby
72267000-4 - Služby na údržbu a opravu softvéru 72266000-7 – Softvérové poradenstvo
72100000-6 – Hardvérové konzultačné služby (poradenstvo) 72310000-1 – Spracovanie údajov
Podrobné vymedzenie predmetu zákazky tvorí časť B.1 týchto súťažných podkladov. (...)
5. Miesto a termín poskytnutia predmetu zákazky (...)
5.3 Zmluva o dielo na dodávku/vývoj softvérového diela a podporu prevádzky softvérového diela sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 48 mesiacov od nadobudnutia účinnosti Zmluva o dielo na dodávku/vývoj softvérového diela a podporu prevádzky softvérového diela s možnosťou uplatnenia opcie na predlženie doby na poskytovanie služiab SLA o 24 mesiacov. (...)
7. Typ zmluvného vzťahu Zmluva o dielo na dodávku/vývoj softvérového diela a podporu prevádzky softvérového diela
7.1 Podrobné vymedzenie predmetu zmluvy a zmluvných podmienok tvorí časť B.1 a B.2 týchto súťažných podkladov. (...)“
63. V kapitole B.1 Opis predmetu zákazky súťažných podkladov je uvedený odkaz na dokument
„B.1_Opis_predmetu_zákazky_Manažment_údajov_vo_VS_MetaIS_konsolidácia.“
V predmetnom súbore, ktorý obsahuje opis predmetu zákazky, je o. i. uvedené nasledovné, cit.:
„(...) 2 Opis predmetu zákazky Manažment údajov vo VS – MetaIS konsolidácia
2.1 Úvod
Na základe publikovanej výzvy č. OPII–2019/7/6-DOP je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „MIRRI“) prijímateľom dopytovo- orientovaného projektu Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia (kód projektu ITMS2014+: 311071Z564) (ďalej len “projekt”). MIRRI je podľa zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov správcom Centrálneho metainformačného systému verejnej správy (MetaIS kód: isvs_63) (ďalej len „MetaIS“), ktorého obsahom sú najmä technologické, administratívne a organizačné údaje o prevádzkovaných informačných systémoch verejnej správy.
Dôvodom realizácie projektu je, aby údaje, ktoré spravuje MetaIS boli manažované systematicky, čím sa prispeje ku komplexnej správe údajov celej verejnej správy. Znamená to, že budú aplikované jasné pravidlá a metodiky pre používanie údajov, riadenie údajov a samotnú správu údajov.
Projekt „Manažment údajov vo VS – MetaIS konsolidácia“ predstavuje najmä zmenu, resp. čistenie údajov evidovaných v rámci MetaIS a zavedenie nových konceptov NKIVS do praxe, ktoré boli prijaté zo strany MIRRI. Nevyhnutným predpokladom týchto konceptov je dodanie systému MetaIS, ktorý bude nové koncepty podporovať, vytvárať pre ne vhodné podmienky a zároveň aj vyžadovať, čo je jedným z hlavných cieľov realizácie projektu. (...)
4 Požiadavky na dodanie predmetu zákazky
Predmetom zákazky je vytvoriť nové riešenie MetaIS, v rámci ktorého dôjde k migrácií dát a konsolidácii dát (Dielo), vrátane zabezpečenia prevádzkovej podpory systému (SLA) v období troch (3) rokov s možnosťou opcie na nasledujúce dva (2) roky. Pri vytváraní nového riešenia môže Zhotoviteľ použiť časti existujúceho riešenia MetaIS, ktoré uzná za vhodné. Zároveň Zhotoviteľ môže postaviť úplne nové riešenie a tiež využiť existujúce nástroje Office
365. Zhotoviteľ nahradí súčasne riešenie službami vládneho cloudu - verejná časť. V tomto dokumente ako aj v súvisiacich prílohách sú uvedené všetky požiadavky na predmet zákazky. Predmet zákazky musí byť dodaný ako Dielo a následne Zhotoviteľ zabezpečí poskytovanie služieb prevádzkovej podpory systému (SLA) . Dielo a SLA musí byť dodané minimálne
v rozsahu požiadaviek popísaných v tomto OPZ a súvisiacich prílohách. Zdrojový kód a dokumentácia súčasného riešenia MetaIS bude uchádzačovi sprístupnená na vyžiadanie, na mailovej adrese: (...).
4.1 Logická architektúra (...)
Architektúra pozostáva z nasledujúcich komponentov:
Centrálny systém:
• MetaIS CMDB – Centrálny metainformačný systém verejnej správy je systémom verejnej správy, prostredníctvom ktorého sa zhromažďujú a sprístupňujú informácie a údaje, najmä o architektúre eGovernmentu, službách, informačných systémoch, číselníkoch, referenčných registroch a referencovateľných identifikátoroch, informačno-komunikačných technológiách, ďalších komponentoch eGovernmentu a o koncepciách rozvoja informačných systémov. Účelom systému je správnosť, kompletnosť a dostupnosť aktuálnych informácií.
Novovznikajúce/optimalizované evidencia:
• Evidencia CMDB – Evidenčné údaje o IKT prostriedkoch;
• Evidencia referenčných údajov – Evidenčné údaje o prevádzkovaných/plánovaných referenčných registroch;
• Evidencia základných číselníkov;
• Evidencia jednotných referencovateľných identifikátorov – Evidenčné údaje o URI identifikátoroch;
• Evidencia dátových prvkov centrálneho modelu údajov VS – Evidenčné údaje o dátových prvkoch v prostredí VS;
• Evidencia prístupu k údajom (PRUD) k objektom evidencie prostredníctvom agend verejnej správy;
• Evidencia OVM;
• Evidencia výkonnosti IKT;
• Evidencia dostupností IKT;
• Evidencia objektov pre Single Digital Gateway;
Služby Vládneho alebo verejného cloudu:
• IaaS – infraštruktúrne služby vládneho alebo verejného cloudu;
• PaaS – platformové služby vládneho alebo verejného cloudu;
(...)
4.4 Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru
Požadujeme, aby Zhotoviteľ sprevádzkoval navrhované riešenie využitím služieb vládneho cloudu-verejná časť podľa aktuálneho katalógu cloudových služieb (xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxx/xxxxxx-xxxxx/xxxxxxx cloudovych-sluzieb/index.html). Katalóg cloud služieb sa priebežne rozširuje a na žiadosť môže dôjsť k zápisu požadovaných služieb po potrebnej akreditácii.
Zhotoviteľ nasadí vo vládnom xxxxxx - verejnej časti nasledovné prostredia: vývojové, testovacie a produkčné prostredie.
Verejný obstarávateľ požaduje, aby Zhotoviteľ zabezpečil kompletnú infraštruktúru pre (HW a SW (preexistnentný)) vo vládnom xxxxxx – verejná časť, pričom cena musí byť zahrnutá
v rámci Diela a SLA. V rámci prílohy Prílohy č. 4_Rozpočet Diela a SLA je na to dedikovaná položka v rozpočte s názvom „Služby IAAS a PAAS“ pre časť Diela a SLA.
Verejný obstarávateľ neposkytuje infraštruktúru v rámci vládneho cloudu - privátnej časti napr. na úrovni IaaS.
Po ukončení realizácie projektu/Diela nasleduje prevádzková podpora systému vrátane komplexného zabezpečenia prostredí vo vládnom xxxxxx – verejná časť (HW prostriedky resp. IaaS, SW – OS, SW – platformový aj aplikačný, konektivita, atď.), ktorú poskytuje Zhotoviteľ.
Verejný obstarávateľ požaduje poskytovať služby vo vládnom xxxxxx – verejná časť s úrovňou zabezpečenia U2, bez nutnosti kryptovania. Verejný obstarávateľ očakáva, že uchádzač zahrnie služby verejnej časti vládneho cloudu, ktoré sú nutné a nevyhnutné na implementáciu a prevádzku informačného systému do svojej cenovej ponuky a zohľadní v nej všetky okolnosti, ktoré môžu nastať (zmeny IS, dopĺňanie objemu dát ). Verejný obstarávateľ očakávaný rozsah možného budúceho stavu informačného systému definoval samotnými požiadavkami na predmet zákazky a jeho cieľom jeho využitia a definovaním rozsahu očakávaných zmien informačného systému.
Budúci poskytovateľ v zmysle opisu predmetu zákazky poskytuje aj prevádzku IS v zmysle čoho zabezpečuje funkčnosť služby vo vládnom xxxxxx - verejnej časti. (...)“
64. Dňa 23. 06. 2022 kontrolovaný zverejnil vo svojom profile dokument „Názov súboru: X.0_Xxxx_xxxxxxxx_xxxxxxx_Xxxxxxxxx_xxxxxx_xx_XX_XxxxXX_xxxxxxxxxxxx_0_0.xx cx“, v ktorom sú uvedené rovnaké skutočnosti ako v prechádzajúcom bode tohto rozhodnutia, pričom kontrolovaný naviac v bode 4.4 „Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru“, doplnil nasledovné, cit.: „Verejný obstarávateľ požaduje aby bola cloudová služba uvedená v časti B1. „opis predmetu zákazky“ bod. 4.4 zapísaná v Katalógu služieb Vládneho cloudu (KsVC) pred podpisom zmluvy. Verejný obstarávateľ v zmysle § 56 ZVO ods. 8 overí v lehote v ktorej požiadal víťazného uchádzača o súčinnosť potrebnú na uzavretie zmluvy, zápis služieb uvedených v časti B1. „opis predmetu zákazky“ bod. 4.4 „ Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru“ v katalógu služieb Vládneho cloudu dostupného na webovom sídle xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxx/xxxxxx-
cloud/katalogcloudovych-sluzieb/index.html. Ďalšia možnosť je, že poskytovateľ služby z katalógu cloud služieb je súčasťou skupiny viacerých budúcich zhotoviteľov diela MetaIS. V tomto prípade verejný obstarávateľ požaduje služby úrovne U2, a to hlavne z dôvodu dostupnosti a integrity, ktoré spĺňajú všetky služby veľkých poskytovateľov cloudových riešení.“
65. Úrad rozhodnutím o prerušení konania č. 9616-6000/2022-OD/P zo dňa 25. 07. 2022 prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní s cieľom získať odborné stanovisko.
66. Listom „Žiadosť o odborné stanovisko“ zo dňa 11. 08. 2022 úrad požiadal znalca AAA o zodpovedanie 4 otázok úradu, na čo dňa 20. 08. 2022 elektronicky a dňa 24. 08. 2022 listinne znalec doručil úradu odborné stanovisko zo dňa 23. 08. 2022 označené ako „Odborné vyjadrenie Číslo 3/2022“ (ďalej len „odborné stanovisko č. 1“), ktoré je citované v bode 68 rozhodnutia úradu.
67. Dňa 22. 09. 2022 navrhovateľ, ako prílohu odvolania, predložil rade odborné stanovisko zo dňa 21. 09. 2022 označené ako „Odborné vyjadrenie č.6/2022“ (ďalej len „odborné stanovisko č. 2“), ktoré si sám nechal vypracovať znaleckou organizáciou BBB (viac v bode 86 tohto rozhodnutia).
68. Rada rozhodnutím o prerušení konania č. 12577-9000/2022-P zo dňa 07. 11. 2022 prerušila konanie o odvolaní podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 187i ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní s cieľom získať odborné stanovisko.
69. Listom „Žiadosť o poskytnutie odborného stanoviska“ zo dňa 15. 12. 2022 rada požiadala odborníka CCC (ďalej len „odborník“) o zodpovedanie 11 otázok. Dňa 05. 01. 2023 elektronicky a dňa 09. 01. 2023 listinne odborník CCC doručil rade odborné stanovisko zo dňa 04. 01. 2023 označené ako „Odborné stanovisko Číslo 1/2023“ (ďalej len „odborné stanovisko č. 3“) (viac v bode 92 tohto rozhodnutia).
70. Listom „Výzva na doplnenie konania“ zo dňa 03. 02. 2023 rada vyzvala kontrolovaného
na doplnenie konania.
71. Dňa 16. 02. 2023 kontrolovaný doručil rade žiadosť o predĺženie lehoty zo dňa 16. 02. 2023, v ktorej požiadal o predĺženie lehoty na doručenie vyjadrenia k predloženej výzve na doplnenie konania o desať pracovných dní, a to s ohľadom na rozsah vypracovania požadovaných doplnení, pričom rada tejto žiadosti vyhovela listom zo dňa 17. 02. 2023.
72. Dňa 03. 03. 2023 kontrolovaný doručil rade odpoveď k výzve na doplnenie konania zo dňa
03. 03. 2023, ktorej prílohou je dokument „Písomné vyjadrenie k výzve na doplnenie konania“ (viac v bode 103 tohto rozhodnutia).
Právne posúdenie odvolania radou
73. Pokiaľ ide o procesné náležitosti podaného odvolania, rada konštatuje, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v lehote podľa § 187i ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom s podaním odvolania bola zložená kaucia, ktorá bola pripísaná na účet úradu v zákonnej lehote podľa § 187i ods. 10 tohto zákona a vo výške podľa § 187i ods. 11 písm. a) bod 1 tohto zákona, a zároveň podané odvolanie obsahuje náležitosti podľa § 187i ods. 3 tohto zákona.
74. Rada na základe § 187i ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého je rada viazaná obsahom podaného odvolania, čo neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia, preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie úradu v rozsahu podaného odvolania, pričom uvádza nasledovné:
75. Rada na úvod právneho posúdenia poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávaniu.
76. V kapitole A.1 Pokyny pre záujemcov a uchádzačov časť IV. „Predkladanie ponuky“, v bode 17 súťažných podkladov kontrolovaný uviedol nasledovné, cit.:
„17. Rozdelenie predmetu zákazky: Predmet zákazky nie je rozdelený na časti. Odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti:
Verejný obstarávateľ nerozdelil zákazku na časti vzhľadom na povahu predmetu zákazky, ktorým je vytvorenie a následná prevádzka a rozvoj informačného systému Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia. Realizáciu zákazky predstavuje najmä zmena, resp. čistenie údajov evidovaných v rámci MetaIS a zavedenie nových konceptov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS) do praxe, ktoré boli prijaté zo strany MIRRI. Nevyhnutným predpokladom týchto konceptov je dodanie systému MetaIS, ktorý bude nové koncepty podporovať, vytvárať pre ne vhodné podmienky a zároveň aj vyžadovať, čo je jedným z hlavných cieľov realizácie projektu. Informačný systém manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia bude postavený ako jeden informačný systém a nie je možné, aby služby implementácie, prevádzky a rozvoja poskytovali rôzni dodávatelia. Akákoľvek zmena systému má dopad na jeho fungovanie a po zásahu tretej osoby do systému by nebolo možné zo strany
Dodávateľa poskytnúť záruku na dodané zmeny. Informačný systém bude vytvorený, prevádzkovaný, udržiavaný a rozvíjaný ako jeden celok z dôvodu charakteru jeho architektúry a skutočnosti dopadu zmeny funkcionality na jednotlivé časti systému.“
77. Rada tiež poukazuje na to, že v súvislosti s nerozdelením predmetu zákazky na časti zo strany kontrolovaného, dňa 30. 05. 2022 navrhovateľ v rámci vysvetľovania súťažných podkladov položil prostredníctvom IS EVO kontrolovanému otázku č. 35, na ktorú kontrolovaný zverejnil odpoveď pre záujemcov v IS EVO dňa 06. 06. 2022, cit.:
„Otázka:
Dobrý deň,
verejný obstarávateľ v rámci predmetu diela požaduje vytvorenie diela a požaduje aj dodanie služieb infraštruktúry resp. HW a SW prostriedkov ako IaaS a PaaS vo vládnom xxxxxx verejná časť. Máme za to, že ide o rozdielne služby 1. služby vývoja resp. programátorských prác a 2. služby poskytovania cloudových služieb IaaS a PaaS (resp. infraštruktúry HW a SW). Vie verejný obstarávateľ vysvetliť spojenie týchto dvoch nezávislých služieb v rámci jednej zákazky? Máme za to že, takto nastavený predmet zákazky obmedzuje hospodársku súťaž na subjekty, ktoré sú poskytovateľom služieb vládneho cloudu, ktoré už spĺňajú certifikácie v zmysle metodiky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Predovšetkým, ak verejný obstarávateľ požaduje služby PaaS a počet služieb PaaS vo vládnom xxxxxx vo verejnej časti pre úroveň U3 poskytujú 2 poskytovatelia, a pre úroveň U2 poskytujú služby len 3 poskytovatelia (z toho dvaja sú rovnakí ako pre U3), čiže hospodárska súťaž je obmedzená celkovo na 3 subjekty ktoré poskytujú služby PaaS vo vládnom xxxxxx v úrovniach U2 a U3 podľa xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/.
Neplánuje preto verejný obstarávateľ rozdeliť súťaž pre každú z týchto služieb samostatne?
Odpoveď:
Verejný obstarávateľ nerozdelil zákazku na časti vzhľadom na povahu predmetu zákazky, ktorým je vytvorenie a následná prevádzka a rozvoj informačného systému Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia. Realizáciu zákazky predstavuje najmä zmena, resp. čistenie údajov evidovaných v rámci MetaIS a zavedenie nových konceptov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy (NKIVS) do praxe, ktoré boli prijaté zo strany MIRRI. Nevyhnutným predpokladom týchto konceptov je dodanie systému MetaIS, ktorý bude nové koncepty podporovať, vytvárať pre ne vhodné podmienky a zároveň aj vyžadovať, čo je jedným z hlavných cieľov realizácie projektu. Informačný systém manažment údajov vo VS
- MetaIS konsolidácia bude postavený ako jeden informačný systém a nie je možné, aby služby implementácie, prevádzky a rozvoja poskytovali rôzni dodávatelia. Akákoľvek zmena systému má dopad na jeho fungovanie a po zásahu tretej osoby do systému by nebolo možné zo strany Dodávateľa poskytnúť záruku na dodané zmeny. Informačný systém bude vytvorený, prevádzkovaný, udržiavaný a rozvíjaný ako jeden celok z dôvodu charakteru jeho architektúry a skutočnosti dopadu zmeny funkcionality na jednotlivé časti systému. Verejný obstarávateľ požaduje použiť služby verejnej časti vládneho cloudu s úrovňou U2, bez nutnosti kryptovania.“
78. Rada poukazuje na to, že navrhovateľ podal námietky, v ktorých namietal nerozdelenie zákazky na časti, konkrétne, že kontrolovaný služby poskytovania cloudových služieb (IaaS
– Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS – Software as a Service) popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky, zadáva v spojení s hlavnou časťou zákazky – vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj). Navrhovateľ mal za to, že spomínané služby sú samostatne oddeliteľné a nesúvisia priamo s programátorskými, resp.
s vývojovými prácami (vytvorenie diela). Navrhovateľ tiež uviedol, že je bežné, resp. preferované, že cloudové služby IaaS a PaaS poskytuje samostatný dodávateľ oddelený od dodávateľa programátorských prác. Takto nastavený predmet zákazky (spojenie nesúvisiacich častí zákazky) podľa navrhovateľa ohrozuje hospodársku súťaž, nakoľko sektor poskytovateľov cloudových služieb je obmedzený a dokonca regulovaný priamo kontrolovaným pričom poukazoval na to, že podľa xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS). Spájanie týchto služieb podľa názoru navrhovateľa vytvára vendor lock-in, nakoľko neposkytuje priestor napríklad na zmenu dodávateľa cloudových služieb alebo zmenu dodávateľa programátorských služieb, nakoľko tieto by boli v prípade spoločného postupu obstarávania previazané. Navrhovateľ uviedol, že neexistuje žiaden neprekonateľný technický problém, aby služby XxxX a PaaS – služby vládneho cloudu
– verejná časť, nemohli byť predmetom samostatnej zákazky. Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že v súčasnosti orgány verejnej moci prevádzkujú svoje IS VS v rôznych formách cloudov (napr. privátny vládny cloud), kde poskytovanie cloudových služieb je oddelené od služieb tvorby diela a podpory diela.
79. Rada tiež poukazuje na to, že argumentácia kontrolovaného vyplývajúca z vyjadrenia k námietkam, na ktorú kontrolovaný odkazuje následne aj vo vyjadrení k odvolaniu, spočíva najmä v nasledovných tvrdeniach:
- predmetom verejného obstarávania má byť komplexné autorské a IT riešenie a uchádzač má oprávnenie (i) na základe vlastného vedomia a svedomia vyhodnotiť, akú infraštruktúru v podobe cloudových služieb aplikuje a ponúkne v rámci riešenia; (ii) vybrať riešenie, ktoré bude komplexnou odpoveďou na vyhlásenú nadlimitnú zákazku a IT (cloud) a komunikačná infraštruktúra bude ponechaná na voľbu uchádzača;
- kontrolovaný pozná požiadavky na infraštruktúru v rámci daného verejného obstarávania, ale práve za účelom zabezpečenia čo najširšej hospodárskej súťaže zvolil cestu určenia infraštruktúry uchádzačom – uchádzač musí na základe svojho posúdenia nastaviť ponuku takým spôsobom (kritériom pre vyhodnotenia ponúk je cena), aby jeho riešenie bolo z pohľadu kontrolovaného najhospodárnejšie, pričom kontrolovaný chce v prípade takto definovaného opisu zákazky, aby súčasťou dodávky bolo manažovanie cloudových služieb úspešným uchádzačom, a nie kontrolovaným;
- požiadavka na delenie zákazky spôsobom navrhovaným navrhovateľom spochybňuje verejné obstarávanie diela ako celku, ktoré predstavuje autorské IT riešenie, keďže v rámci každého diela sa obstarávajú aj IT komodity (licencie, cloud, hardvér a iné), pričom kontrolovaný môže ponechať v rámci podmienok fungujúcej otvorenej hospodárskej súťaže návrh riešenia vrátane použitia komodít alebo infraštruktúry práve na uchádzača;
- akékoľvek definovanie a delenie zákazky spôsobom, aký navrhuje navrhovateľ, by veľmi reštriktívnym spôsobom zasahovalo do hospodárskej súťaže a to tak, že parametre určené kontrolovaným by (nie úmyselne) smerovali ku konkrétnej technológii, čo je v rozpore s legislatívou EÚ, ako aj v rozpore s § 42 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní;
- požiadavka na dodanie takých cloudových služieb, ktoré prešli procesom registrácie, ktorú vykonal kontrolovaný a sú súčasťou katalógu vedeného priamo kontrolovaným, vyplýva priamo z legislatívy Slovenskej republiky;
- čo sa týka diskriminácie navrhovateľa z titulu znemožnenia aplikovať neregistrované cloudové služby, kontrolovaný uviedol, že tento argument neobstojí, pretože v zmysle súťažných podkladov platí, že: „Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru, B.1 Opisu predmetu zákazky zapísaná v Katalógu služieb Vládneho cloudu
(KsVC) pred podpisom zmluvy (...)“ tzn. že uchádzač, ktorý ponúka cloudové služby neregistrované v čase prebiehajúceho verejného obstarávania, disponuje priestorom absolvovať proces registrácie a úspešne ho skompletizovať pred podpisom zmluvy;
- z verejne dostupných informácií xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ vyplýva, že v súčasnosti sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) vedení pre služby IaaS 19 poskytovatelia, pre služby PaaS 14 poskytovatelia a pre služby SaaS 15 poskytovatelia.
80. Z uvedeného podľa rady vyplýva, že argumentácia kontrolovaného, prečo zákazku nerozdelil na časti, spočíva najmä v špecifickom nastavení predmetného verejného obstarávania, v rámci ktorého má byť predmetom zákazky komplexné autorské a IT riešenie a uchádzač má oprávnenie na základe vlastného vedomia a svedomia vyhodnotiť, akú infraštruktúru v podobe cloudových služieb aplikuje a ponúkne v rámci riešenia, pričom kontrolovaný chce v prípade takto definovaného opisu zákazky, aby súčasťou dodávky bolo manažovanie cloudových služieb úspešným uchádzačom, a nie kontrolovaným.
81. Úlohou rady v tomto odvolacom konaní teda bolo posúdiť, či kontrolovaný nerozdelením predmetu zákazky na časti postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov, v spojení s § 28 ods. 1 a § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
82. Rada poukazuje na to, že za účelom posúdenia predmetných námietok navrhovateľa boli vypracované tri odborné stanoviská. Úrad v konaní na prvom stupni vo vzťahu k technickým otázkam oslovil znalca, ktorý na základe požiadavky úradu vypracoval odborné stanovisko č. 1, v ktorom o. i. uviedol, cit.:
„III. Záver
Na zadané otázky uvádzam nasledovné odpovede:
Otázka č. 1:
Podľa Xxxxx odborného názoru, je s poukazom na opis predmetu zákazky ako aj ďalšie relevantné skutočnosti uvedené v súťažných podkladoch nevyhnutné služby vládneho cloudu verejná časť (služby poskytovania cloudových služieb: IaaS - Infrastructure as a Service, PaaS
– Platform as a Service, SaaS – Software as a Service) popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky zadávať v spojení s hlavnou časťou zákazky - vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj) alebo je naopak (z hľadiska časového, miestneho, vecného) možné tieto časti zákazky zadávať aj samostatne? Svoju odpoveď prosím zdôvodnite.
Odpoveď na otázku č. 1:
V kapitole 2.2. a v kapitole 2.3 som uviedol rámcové rozdiely z hľadiska komplexnosti a správy životného cyklu rôznych typov IT riešení. Po preštudovaní podkladov časti B1. Opisu predmetu zákazky mám za to že verejný obstarávateľ požaduje dodanie komplexného diela, ktoré pre to aby bolo funkčné vyžaduje aj dodávku infraštruktúrnej časti, ktorú toto dielo bude nevyhnutne využívať. Obstarávateľ nemá záujem o dodanie riešenia pre univerzálny verejný cloud, kde sú zdroje poskytované viacerým riešeniam. Požiadavka na certifikáciu dodaného riešenia pre verejné cloud prostredie je samozrejmá z dôvodu dodržania technických a bezpečnostných princípov kladených na verejnú časť vládneho cloudu. Na základe preštudovania podkladov nemám za to, že hlavnou časťou diela sú programátorské práce. Predmet zákazky je klasifikovaný hlavným CPV kódom 72000000-5 – Služby informačných technológií: konzultácie, vývoj softvéru, internet a podpora a 48000000-8 – Softvérové balíky a informačné systémy. Z popisu zákazky a architektúry požadovaného riešenia vyplýva
nutnosť migrácie časti existujúcich systémov a dodanie centralizovaného riešenia, ktoré môže využiť existujúce moduly, implementovať nové moduly štandardných SW modulov (Off the shelf, custom extensions). Samozrejme je predpoklad a aj nutnosť SW vývoja či už podporných aplikácii, Web rozhraní alebo interfaces. Z hľadiska popisu v kapitole 2.3.2 a vyhodnotenia nutnosti manažmentu dodávateľov je pre tento typ zákazky výhodné využiť služby dodávateľa, ktorý bude jednotlivé dodávky koordinovať v jeho réžii a eliminujú sa riziká zložitého vendor a projektového manažmentu na strane obstarávateľa. Taktiež sa predíde zložitej časovej koordinácii a koordinácii zdrojov viacerých nezávislých projektov k čomu by mohlo prísť v prípade delenia zákazky na časti.
Otázka č. 2:
Uveďte prosím, či z obsahu súťažných podkladov vyplýva, že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré spolu časovo, miestne a vecne súvisia, a preto nie je dôvodné rozdeliť predmet zákazky v tejto verejnej súťaži?
Odpoveď na otázku č.2:
Z podkladov zákazky jednoznačne vyplýva že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré sú na sebe závislé z hľadiska časového aj funkčného. Pre potrebu obstarávateľa je optimálne ak bude dodávka pod záštitou jedného koordinátora (dodávateľa), čo vôbec nevylučuje vytvorenie konzorcia viacerých dodávateľov. Detaily môžete pozrieť v kapitole v kapitole 2.3.
Otázka č. 3
Uveďte prosím, či podľa Xxxxx odborného názoru existuje na relevantnom trhu dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži?
Odpoveď na otázku č.3:
Na slovenskom trhu existuje dostatok subjektov, ktoré sú schopné dodať komplexné riešenie samostatne a taktiež existuje dostatok spoločností, ktoré sú zamerané užším spôsobom ale v prípade vytvorenia konzorcia sú schopné realizovať tento typ dodávky. Top rebríček IT spoločností na Slovensku aj s finančnými ukazovateľmi za roky 2019 a 2020 je možné nájsť na tejto linke: xxxxx://xxx.xxxxx.xx/xxxxx-xxxxxx/xxxxxxxx-xxx-xxxxxxxxxxx-xxxxxxx-xx-xxxxxxxxx
- Rebríček TOP IT firiem na Slovensku podľa tržieb | TREND. Detaily pre Top 100 spoločností viď Príloha 5 – Top 100 IT spoločností podľa TREND.
Otázka č. 4:
Uveďte prosím, či z obsahu a znenia súťažných podkladov vyplývajú opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu obstarať služby poskytovania cloudových služieb: IaaS - Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS – Software as a Service spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela? V prípade kladnej odpovede, prosím uveďte všetky relevantné skutočnosti na základe ktorých ste dospeli k predmetnému záveru.
Odpoveď na otázku č.4:
Na základe Opisu predmetu zákazky a v súlade s odpoveďou na otázku č.1 uvádzam, že z poskytnutých podkladov je zrejmé, že obstarávateľ nechce obstarávať služby univerzálneho verejného cloudu ale nevyhnutné súčasti IT infraštruktúry, ktoré sú potrebné na realizáciu zákazky. Nevyhnutné služby infraštruktúry majú slúžiť na zabezpečenie potrieb dodaného diela. Je samozrejmou nevyhnutnosťou, keďže dielo bude prevádzkované, na základe
požiadavky obstarávateľa, vo verejnej časti vládneho cloudu, že na tieto dodané služby a HW/SW prostriedky sú kladené štandardné certifikačné požiadavky, ktoré môže každý potencionálny dodávateľ zabezpečiť podľa svojich možností, či už využitím a rozšírením služieb existujúcich poskytovateľov alebo dodaním nevyhnutných HW a SW prostriedkov v súlade s certifikačnými požiadavkami verejnej časti vládneho cloudu.“
83. V tejto súvislosti rada uvádza, že v odbornom stanovisku č. 1, v bode 2.3.2 znalec okrem iného poukázal na vhodnosť nerozdelenia zákazky na časti, ako aj na riziká spojené s rozdelením zákazky, a to s ohľadom na charakter riešenia, ktoré v tomto prípade kontrolovaný obstaráva, cit.: „V prípade obstaraní komplexných IT riešení, ktoré pozostávajú z viacerých funkčných blokov, rôznych typov SW a náročných integrácií je vhodné používať v rámci zadania popis riešenia jednotlivých funkčných celkov a vyhýbať sa detailným technickým špecifikáciám, ktoré môžu ukazovať na konkrétneho výrobcu. (...)
V prípadoch obstarávania komplexných systémov je vhodné zo strany obstarávateľa čo najefektívnejšie manažovať potencionálnych dodávateľov. Pokiaľ obstarávateľ nemá k dispozícii dostatočný počet projektových, delivery, test a prevádzkových pracovníkov je odporúčané toto zabezpečiť zo strany dodávateľa, tak aby procesy SLDC boli pre obstarávateľa čo najjednoduchšie a transparentné. (...)
SDLC (Software delivery life cycle):
- vysoká náročnosť na koordináciu projektu pokiaľ nie je centrálne riadenie dodávky na strane dodávateľa
- zložitý vendor manažment v prípade delenia zákazky na subdodávky
- vysoká náročnosť na testovanie riešenia
- v prípade delenia zákazky zložitý manažment SLA
- zložitejšie definovanie SLA pre jednotlivé subsystémy. Odporúčaný jeden centrálny kontrakt s dodávateľom
- potencionálny vendor lock in v prípade ak nie sú správne ošetrené vlastnícke a autorské práva
- neaktuálna dokumentácia k projektu, ktorá sa neupravuje v rámci rozširovania riešenia
- neaktualizované SW balíkov na jednotné verzie (...)“.
+ špecifikácia definovaná obstarávateľom na základe popisu požadovaného riešenia
+ dodávatelia majú možnosť návrhu riešenia so systémami s ktorými majú skúsenosti
+ možnosť využiť PTK na objasnenie požiadavky
+ možnosť využitia elektronickej aukcie na určenie finálnej ceny riešenia
+ riziko chybného vyhodnotenia zadania znáša dodávateľ
84. Podľa rady z odborného stanoviska č. 1 vyplývajú nasledovné závery:
1) Pre tento typ zákazky je výhodné využiť služby dodávateľa, ktorý bude jednotlivé dodávky koordinovať v jeho réžii, čím sa eliminujú riziká zložitého vendor a projektového manažmentu na strane kontrolovaného a taktiež sa predíde zložitej časovej koordinácii a koordinácii zdrojov viacerých nezávislých projektov, k čomu by mohlo prísť v prípade delenia zákazky na časti.
2) Kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré sú na sebe závislé z hľadiska časového aj funkčného, a preto je pre potrebu kontrolovaného optimálne, ak bude dodávka pod záštitou jedného koordinátora (dodávateľa), čo vôbec nevylučuje vytvorenie konzorcia viacerých dodávateľov.
3) Na slovenskom trhu existuje dostatok subjektov, ktoré sú schopné dodať komplexné riešenie samostatne a taktiež existuje dostatok spoločností, ktoré sú zamerané užším spôsobom, ale v prípade vytvorenia konzorcia sú schopné realizovať tento typ dodávky.
4) Je samozrejmou nevyhnutnosťou, že na tieto dodané služby a HW/SW prostriedky sú kladené štandardné certifikačné požiadavky, ktoré môže každý potencionálny dodávateľ zabezpečiť podľa svojich možností, či už využitím a rozšírením služieb existujúcich poskytovateľov, alebo dodaním nevyhnutných HW a SW prostriedkov v súlade s certifikačnými požiadavkami verejnej časti vládneho cloudu.
85. Na základe uvedených záverov znalca úrad vydal rozhodnutie, ktorým námietky navrhovateľa zamietol.
86. Navrhovateľ v rámci odvolania predložil rade odborné stanovisko č. 2, ktoré si sám nechal vypracovať znaleckou organizáciou. V tejto súvislosti rada uvádza, že navrhovateľ zadal znaleckej organizácii obdobné5 otázky, ako zadal úrad znalcovi v konaní na prvom stupni. Odborné stanovisko č. 2 o. i. popisuje jednotlivé fázy životného cyklu vývoja systémov a tiež popisuje segmentáciu IKT trhu do niekoľkých skupín [a) až g)], pričom závery z tohto odborného stanoviska sú nasledovné, cit.:
„III. ZÁVER.
Na záver vypracovaného odborného vyjadrenia je možné v rámci odpovedí na uvedené otázky konštatovať nasledovné:
1) Podľa Xxxxx odborného názoru, je s poukazom na opis predmetu zákazky ako aj ďalšie relevantné skutočnosti uvedené v súťažných podkladoch nevyhnutné služby vládneho cloudu verejná časť (služby poskytovania cloudových služieb: IaaS -Infrastructure as a Service, PaaS
–Platform as a Service, SaaS –Software as a Service) popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky zadávať v spojení s hlavnou časťou zákazky -vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj) alebo je naopak (z hľadiska časového, miestneho, vecného) možné tieto časti zákazky zadávať aj samostatne? Svoju odpoveď prosím zdôvodnite.
Uplatnením spojenia nevyhnutných služieb vládneho cloudu verejná časť (služby poskytovania cloudových služieb: IaaS -Infrastructure as a Service, PaaS –Platform as a Service, SaaS –Software as a Service) popísané napr. v bode 4.1, 4.4 opisu predmetu zákazky v spojení s hlavnou časťou zákazky -vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj), boli spojené viaceré separátne segmenty IT trhu, pričom z pohľadu informačného systému (vytvoreného diela) neexistujú žiadne technické závislosti na obstaranie infraštruktúrnych a platformových služieb spoločne s dielom nakoľko sa jedná IT komodity.
2) Uveďte prosím, či z obsahu súťažných podkladov vyplýva, že kontrolovaný požaduje dodanie komplexných služieb, ktoré spolu časovo, miestne a vecne súvisia, a preto nie je dôvodné rozdeliť predmet zákazky v tejto verejnej súťaži?
Predmetné služby Iaas a PaaS sú služby univerzálne uvedené v rámci Katalógu vládnych cloudových služieb, s jasne definovanými technickými atribútmi, parametrami ako i obchodnými podmienkami používania a preto je možné ich oddeliť a dodať iným dodávateľom ako bude dodávateľ aplikačného riešenia.
3) Uveďte prosím, či podľa Xxxxx odborného názoru nedochádza na relevantnom trhu k obmedzeniu počtu hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným
5 Rozdiel v zadaní na vypracovanie odborného stanoviska č. 1 a odborného stanoviska č. 2 je iba v otázke č. 3. Otázka č. 3 položená v odbornom stanovisku č. 2 znie: „Uveďte prosím, či podľa Vášho odborného názoru nedochádza na relevantnom trhu k obmedzeniu počtu hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži?“
stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži?
Opis predmetu zákazky pokrýva služby z troch segmentov IKT trhu a to segmentov e) Transformačné služby, f) HW ako služba a g) SW ako služba, čím prichádza k obmedzeniu počtu relevantých úchádzačov v predmetnej súťaži, pričom z pohľadu informačného systému (vytvoreného diela) neexistujú žiadne technické závislosti na obstaranie infraštruktúrnych a platformových služieb spoločne s dielom nakoľko sa jedná IT komodity.
4) Uveďte prosím, či z obsahu a znenia súťažných podkladov vyplývajú opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu obstarať služby poskytovania cloudových služieb: IaaS
-Infrastructure as a Service, PaaS –Platform as a Service, SaaS –Software as a Service spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela? V prípade kladnej odpovede, prosím uveďte všetky relevantné skutočnosti na základe ktorých ste dospeli k predmetnému záveru.“
Na základe Opisu predmetu zákazky a v súlade s vyššie uvedeným nie je možné identifikovať opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obstarať služby poskytovania cloudových: IaaS
-Infrastructure as a Service, PaaS –Platform as a Service, SaaS – Software as a Service spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela, nakoľko sa jedná o univerzálne služby vládneho cloudu, teda IT komodity, s jasne definovanými technickými atribútmi, parametrami ako i obchodnými podmienkami používania.“
87. Podľa rady z odborného stanoviska č. 2 vyplývajú nasledovné závery:
1) Uplatnením spojenia nevyhnutných služieb vládneho cloudu verejná časť (služby poskytovania cloudových služieb: IaaS – Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS – Software as a Service) v spojení s hlavnou časťou zákazky – vytvorenie diela (programátorské práce, resp. SW vývoj), boli spojené viaceré separátne segmenty IT trhu, pričom z pohľadu informačného systému (vytvoreného diela) neexistujú žiadne technické závislosti na obstaranie infraštruktúrnych a platformových služieb spoločne s dielom, nakoľko ide o IT komodity.
2) Predmetné služby IaaS a PaaS sú služby univerzálne uvedené v rámci Katalógu vládnych cloudových služieb, s jasne definovanými technickými atribútmi, parametrami ako i obchodnými podmienkami používania, a preto je možné ich oddeliť a dodať iným dodávateľom ako bude dodávateľ aplikačného riešenia.
3) Opis predmetu zákazky pokrýva služby z troch segmentov IKT trhu, a to segmentov
(i) Transformačné služby, (ii) HW ako služba a (iii) SW ako služba, čím prichádza k obmedzeniu počtu relevantých uchádzačov v predmetnej súťaži, pričom z pohľadu informačného systému (vytvoreného diela) neexistujú žiadne technické závislosti na obstaranie infraštruktúrnych a platformových služieb spoločne s dielom, nakoľko ide o IT komodity.
4) Na základe opisu predmetu zákazky a v súlade s vyššie uvedeným nie je možné identifikovať opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obstarať služby poskytovania cloudových služieb: IaaS – Infrastructure as a Service, PaaS – Platform as a Service, SaaS
–Software as a Service spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela, nakoľko ide o univerzálne služby vládneho cloudu, teda IT komodity, s jasne definovanými technickými atribútmi, parametrami ako i obchodnými podmienkami používania.
88. V súvislosti s odborným stanoviskom č. 1 a odborným stanoviskom č. 2, rada uvádza, že z oboch odborných vyjadrení vyplýva oddeliteľnosť predmetných cloudových služieb od zvyšnej časti predmetu zákazky. Samotná oddeliteľnosť však podľa rady nestačí na konštatovanie, že spoločné obstarávanie týchto služieb bolo nezákonné.
89. Rada v tejto súvislosti uvádza, že z § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, cit.: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu rozdeliť zákazku alebo koncesiu na samostatné časti, pričom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii určia veľkosť a predmet takýchto častí a uvedú, či ponuky možno predložiť na jednu časť, niekoľko častí alebo všetky časti.“ a z § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, cit.: „Ak verejný obstarávateľ nerozdelí zákazku na časti, odôvodnenie uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch; táto povinnosť sa nevzťahuje na zadávanie koncesie.“ vyplýva, že verejný obstarávateľ môže rozdeliť zákazku na samostatné časti a ak sa rozhodne zákazku nerozdeliť, odôvodnenie uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch.
90. Rada tiež uvádza, že z bodu 78 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ, cit.: „(...) Verejný obstarávateľ by mal byť povinný zvážiť vhodnosť rozdelenia zákaziek na časti, pričom naďalej by mal mať možnosť samostatne rozhodovať na základe akéhokoľvek dôvodu, ktorý považuje za relevantný, a to bez toho, aby podliehal administratívnemu alebo justičnému dohľadu. Ak sa verejný obstarávateľ rozhodne, že by nebolo vhodné rozdeliť zákazku na časti, hlavné dôvody tohto rozhodnutia verejného obstarávateľa by sa mali uviesť v samostatnej správe alebo v súťažných podkladoch. Takýmto dôvodom by napríklad mohlo byť, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmerne technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.“ o. i. vyplýva, že dôvodom na nerozdelenie zákazky na časti by napríklad mohlo byť, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmerne technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.
91. Na základe vyššie uvedeného rada dospela k záveru, že preruší konanie o odvolaní navrhovateľa, keďže podľa rady pre kvalifikované rozhodnutie o podanom odvolaní bolo potrebné získanie ďalšieho odborného stanoviska.
92. Za účelom zodpovedania odborných otázok rada oslovila odborníka, ktorý na základe požiadavky rady vypracoval odborné stanovisko č. 3, v ktorom uviedol, cit.:
„(...) 5 ZÁVER
Po oboznámení sa s podkladmi poskytujem odborné stanovisko k otázkam zadávateľa:
1. Akú funkciu majú cloudové služby podľa súťažných podkladov plniť vo vzťahu k softvérovej časti predmetu zákazky? Sú v prípade predmetného obstarávania cloudové služby požadované len za účelom plnenia funkcie úložiska (virtuálneho HW)? Svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
Odpoveď č. 1
Východiskovým podkladom pre určenie funkcie cloudových služieb je dokument Súťažné podklady - Opis predmetu zákazky (Kapitoly 4.1 Logická architektura a 4.4 Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru). Z tohto podkladu vyplýva, že verejný obstarávateľ od budúceho prevádzkovateľa požaduje, aby v zmysle opisu predmetu zákazky poskytoval aj prevádzku IS, v zmysle čoho zabezpečuje funkčnosť služby vo vládnom xxxxxx - verejnej časti. Ako je uvedené v Kapitole 4.1 Logická infraštruktúra, služby Vládneho alebo veřejného cloudu sú:
• laaS - infraštruktúrne služby vládneho alebo verejného cloudu;
• PaaS - platformové služby vládneho alebo verejného cloudu.
Medzi služby poskytované poskytovateľom XxxX definované podľa NIST patrí:
- sieťová infraštruktúra;
- diskový priestor;
- servery;
- virtualizácia.
Medzi služby poskytované poskytovateľom XxxX definované podľa NIST patrí:
- sieťová infraštruktúra;
- diskový priestor;
- servery;
- virtualizácia;
- operačný systém;
- middleware;
- runtime aplikačná platforma.
Cloudové služby zahŕňajúce distribučný model PaaS plnia funkciu poskytovania platformy pre používateľa na vývoj, spúšťanie, spracovanie údajov a aplikácií. Práve poskytovanie služieb operačného systému, middleware a runtime aplikačnej platformy sú ponúkané nad rámec v porovnaní s distribučným modelom IaaS.
Z odborného hľadiska je možné konštatovať, že v prípade predmetného obstarávania cloudových služieb, nie je požadované len plnenie funkcie pre sieťovú infraštruktúru, diskový priestor, servery a virtualizáciu (IaaS). Obstarávané cloudové služby sú doplnené aj o funkciu poskytovania platformy pre používateľa na vývoj, spúšťanie, spracovanie údajov a aplikácií (PaaS).
Z bodu 78 preambuly smernice 2014/24/EU okrem iného vyplýva, že dôvodom na nerozdelenie zákazky na časti by napríklad mohlo byť, že verejný obstarávateľ sa domnieva, že takéto rozdelenie by mohlo predstavovať riziko obmedzenia hospodárskej súťaže alebo riziko, že vykonanie zákazky sa stane nadmeme technicky obťažným či drahým, alebo že potreba koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky by mohla predstavovať vážne riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky.
2. S prihliadnutím na obsah a závery oboch odborných vyjadrení, viete, prosím, upresniť, či v prípade, ak by bola táto zákazka rozdelená na časti tak, ako navrhuje navrhovateľ, v predmetnej veci existuje riziko:
a) technickej obťažnosti,
Odpoveď č. 2a)
V prípade delenia predmetnej zákazky „Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia“ na samostatné obstaranie služieb poskytovania cloudových služieb (IaaS - Infrastructure as a Service, PaaS - Platform as a Service, SaaS - Software as a Service) a časť zákazky zameranej na vytvorenie diela existujú potenciálne riziká pre:
- Problémy s kompatibilitou - rôzni dodávatelia služieb poskytovania cloudových služieb a vytvorenia diela môžu podporovať rozličné operačné systémy, programovacie jazyky a iné technológie. To môže sťažiť výber dodávateľov, ktorí budú navzájom kompatibilní s plánovaným poskytovaním cloudových služieb a vytvorením diela.
- Integračné výzvy - pri využití viacerých dodávateľov môže byť náročné integrovať ich rozdielne platformy a služby.
b) vysokých finančných nákladov riešenia, ktoré by vznikli rozdelením zákazky na časti, alebo
Odpoveď č. 2b)
Prípadné vysoké finančné náklady riešenia, ktoré by vznikli rozdelením zákazky na časti, nemôžem z dostupných podkladov potvrdiť ani vylúčiť.
c) ohrozenia riadneho plnenia zákazky (s ohľadom na potrebu koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky)?
Odpoveď č. 2c)
Pre riadne plnenie zákazky (s ohľadom na potrebu koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky služieb poskytovania cloudových služieb a vytvorenia diela) existuje niekoľko potenciálnych hrozieb. Identifikované potenciálne hrozby zahŕňajú:
- Rozsah projektu - v prípade výraznej zmeny rozsahu projektu po podpísaní zmluvy môže byť pre dodávateľov náročné efektívne koordinovať svoje činnosti.
- Závislosti - ak činnosť jedného dodávateľa závisí od výstupov iného dodávateľa, oneskorenia alebo prípadných dodávateľských chýb, môžu ovplyvniť schopnosť druhého dodávateľa dokončiť svoju prácu načas.
- Obmedzenia zdrojov - v prípade ak jeden dodávateľ nie je schopný poskytnúť potrebné zdroje (cloudové služby) na dokončenie svojej časti zákazky, môže to mať vplyv na celkový výkon projektu.
Svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
3. V prípade, ak ste identifikovali vyššie uvedené riziká, je možné tieto riziká konkrétne vyčísliť v určitých jednotkách (napr. v počte človekodní/človekohodín, ktoré by bolo nutné uhradiť, ak by sa vykonala koordinácia minimálne dvoch dodávateľov na dve časti predmetu zákazky - softvérové dielo a cloudové služby)? Ak áno, prosíme o ich vyčíslenie.
Odpoveď č. 3
Z dostupných podkladov nie je možné vyššie identifikované riziká konkrétne vyčísliť v určitých jednotkách.
4. Existujú podľa Xxxxx odborného názoru vo vzťahu k rozdeleniu predmetnej zákazky na časti iné (ďalšie) riziká než tie, ktoré boli spomínané v predchádzajúcich otázkach (napr. nedisponibilita koordinátora, nemožnosť koordinácie, ak dielo nemá toho istého dodávateľa ako cloudové služby)? V prípade identifikácie ďalších rizík, svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
Odpoveď č. 4
Vo vzťahu k rozdeleniu predmetnej zákazky na časti (podľa aktuálneho zadania) existuje riziko, že ak prácu na softvérovom diele vykonáva iný dodávateľ ako dodávateľ cloudových služieb, môžu nastať ťažkosti pri koordinácii a integrácii týchto dvoch činností. Dôvodom je, že rôzni dodávatelia môžu používať rôzne technológie, architektúry a procesy, čo môže spôsobiť, že integrácia softvéru s cloudovými službami bude náročná (pozri Odpoveď č. 2a). Nie je však nevyhnutné, aby softvérové dielo a cloudové služby pochádzali od toho istého dodávateľa, aby spolu efektívne spolupracovali. Mnohí poskytovatelia cloudových služieb ponúkajú rozhrania API a iné nástroje, ktoré umožňujú integráciu softvéru tretích strán s ich službami. Okrem toho často existujú štandardné priemyselné protokoly a technológie, ktoré možno použiť na uľahčenie integrácie medzi produktami rôznych dodávateľov.
V každom prípade, existencia jedného hlavného dodávateľa môže umožniť väčšiu flexibilitu rozsahu projektu, keďže zmeny sa môžu vykonávať ľahšie bez potreby koordinácie s viacerými dodávateľmi.
Argumentácia kontrolovaného prečo zákazku nerozdelil na časti vo vyjadrení k námietkam spočíva najmä v špecifickom nastavení predmetného verejného obstarávania, v rámci ktorého má byť predmetom zákazky komplexné autorské a IT riešenie a uchádzač má oprávnenie na základe vlastného vedomia a svedomia vyhodnotiť akú infraštruktúru v podobe cloudových služieb aplikuje a ponúkne v rámci riešenia, pričom kontrolovaný chce
v prípade takto definovaného opisu zákazky, aby súčasťou dodávky bolo manažovanie cloudových služieb úspešným uchádzačom a nie kontrolovaným.
Uvedené podľa rady potvrdzujú aj závery odborného stanoviska č. 1, z ktorých podľa rady vyplýva, že v prípade obstaraní komplexných IT riešení, ktoré pozostávajú z viacerých funkčných blokov, rôznych typov SW a náročných integrácií, je vhodné definovať opis predmetu zákazky na základe opisu riešenia a jeho funkčných vlastností (v zmysle vyjadrení kontrolovaného a znalca vyplýva, že kontrolovaný v predmetnom verejnom obstarávaní aplikoval tento spôsob opisu predmetu zákazky). Ďalej z odborného vyjadrenia č. 1 vyplýva, že pre životný cyklus softwaru (SDLC) má daný spôsob opisu predmetu zákazky viacero výhod a nevýhod (konkrétne výhody a nevýhody sú popísané aj v citovanom texte z odborného vyjadrenia, pričom niektoré riziká sú spojené aj s delením zákazky, a to zložitý vendor manažment v prípade delenia zákazky na subdodávky, zložitý manažment SLA v prípade delenia zákazky, znalec ďalej uvádza, že je v danom prípade odporúčaný jeden centrálny kontrakt s dodávateľom a tiež poukazuje na vysokú náročnosť na koordináciu projektu pokiaľ nie je centrálne riadenie dodávky na strane dodávateľa.
5. Prosím, vyjadrite svoj odborný názor vo vzťahu k argumentácii kontrolovaného vo vyjadrení k námietkam a vo vzťahu k vyjadreniam znalca v odbornom stanovisku č. 1 (bod
2.3.2 odborného stanoviska) o vhodnosti nerozdelenia predmetu zákazky na časti v tomto konkrétnom prípade (vzhľadom na charakter obstarávaného riešenia). Sú podľa Vášho odborného názoru uvedené tvrdenia pravdivé? Svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
Odpoveď č. 5
Existuje niekoľko argumentov, prečo nerozdeliť predmetnú zákazku na časti. Z odborného pohľadu je efektívnejšie, aby bol za všetky aspekty zákazky zodpovedný jeden hlavný dodávateľ. Komplexné softvérové projekty si často vyžadujú vysokú úroveň spolupráce a koordinácie medzi rôznymi tímami a dodávateľmi. Rozdelenie zákazky na časti môže túto spoluprácu sťažovať. Zároveň si komplexné softvérové projekty môžu vyžadovať vysokú úroveň špecializácie a odborných znalostí v konkrétnej oblasti. Môže byť ťažšie nájsť viacerých dodávateľov s potrebnými odbornými znalosťami na spracovanie rôznych častí projektu.
Preto argumentáciu kontrolovaného vo vyjadrení k námietkam a vyjadrenia znalca v odbornom stanovisku č. 1 (bod 2.3.2 odborného stanoviska) o vhodnosti nerozdelenia predmetu zákazky na časti v tomto konkrétnom prípade (vzhľadom na charakter obstarávaného riešenia) považujem za pravdivú.
6. Prosím uveďte aj iné argumenty, ak sú Vám známe, ktoré podľa Vášho odborného názoru odôvodňujú vhodnosť nerozdelenia zákazky na časti. Svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
Odpoveď č. 6
Dôležitým argumentom pre nerozdelenie predmetnej zákazky na časti je správa viacerých SLA. Pri komplexnom IT riešení môže byť správa viacerých SLA náročná, pretože si môže vyžadovať koordináciu medzi rôznymi dodávateľmi a zabezpečenie dodržiavania všetkých SLA.
Vo vzťahu k okruhu potenciálnych poskytovateľov cloudových služieb navrhovateľ v námietkach uvádza, že na základe dostupných informácií xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxxxx/_xx v rámci vládneho cloudu - verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS). Kontrolovaný vo vyjadrení k námietkam uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko z uvedeného zdroja vyplýva, že v súčasnosti sú v rámci vládneho cloudu - verejná časť v kategórii U2 vedení pre služby XxxX devätnásti (19) poskytovatelia, pre služby PaaS štrnásti (14) poskytovatelia a pre služby SaaS pätnásti (15) poskytovatelia. Vo vzťahu k predmetnému v odvolaní navrhovateľ
namieta, že čísla, na ktoré poukazuje kontrolovaný, hovoria o katalógu služieb a nie o počte poskytovateľov.
7. Prosím, posúďte pravdivosť tvrdení navrhovateľa a kontrolovaného vo vzťahu k okruhu (počtu) potenciálnych poskytovateľov obstarávaných cloudových služieb a uveďte, aký je v súčasnosti počet registrovaných poskytovateľov cloudových služieb v kategórii U2. Svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
Odpoveď č. 7
Na základe dostupných informácií (zdroj xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/, Katalóg služieb Vládneho cloudu SR, úroveň služby U2) z dňa 2. 1. 2023 o 23:59 hod. je možné konštatovať, že počet registrovaných poskytovateľov služby IaaS je 7, PaaS 3 a SaaS 10. Zoznam konkrétnych poskytovateľov a počet ich registrovaných služieb sú dostupné v Tabuľka 1 - Katalóg služieb Vládneho cloudu SR, úroveň služby U2.
Zo získaných informácií je možné potvrdiť pravdivosť tvrdenia navrhovateľa vo vzťahu k okruhu potenciálnych poskytovateľov cloudových služieb, že v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) sú pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS).
Tabuľka 1 - Katalóg služieb Vládneho cloudu SR, úroveň služby U2
8. Uveďte, prosím, či podľa Xxxxx odborného názoru existuje na relevantnom trhu dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži.
Odpoveď č. 8
Vykonaním rýchleho prieskumu trhu cez dostupné verejné vyhľadávacie nástroje je možné zistiť, že na relevantnom trhu existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži.
Ak by som mal vychádzať len z konkrétneho zoznamu inej štátnej organizácie (Národný bezpečnostný úrad), tak v Registri poskytovateľov digitálnych služieb je celkovo 13 poskytovateľov digitálnej služby Cloud computing (zdroj xxxxx://xxx.xxx.xxx.xx/xx- content/uploads/kyberneticka-bezpecnost/poskytovatelia-DS.htm).
Kontrolovaný vo vyjadrení k námietkam uvádza, že rozdelenie predmetu zákazky tak, ako to navrhuje navrhovateľ, by viedlo k tomu, že kontrolovaný by musel pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby (parametre určené kontrolovaným by - nie úmyselne - smerovali ku konkrétnej technológii) aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa, čo by viedlo k diskriminácii potenciálnych uchádzačov, ktorí pracujú s inými technológiami. Podľa navrhovateľa, naopak, nemožno hovoriť o žiadnom zasahovaní do hospodárskej súťaže a o limitovaní konkrétnou technológiou, nakoľko práve spojenie jednotlivých služieb do celku účelovo limituje IT spoločnosti, ktoré neposkytujú cloudové služby a zameriavajú sa iba na softvérový vývoj.
9. Uveďte, prosím, či na základe stanoveného opisu predmetu zákazky podľa Vášho odborného názoru dochádza na relevantnom trhu k obmedzeniu počtu hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé predložiť ponuky v tomto verejnom obstarávaní.
Odpoveď č. 9
Z dokumentu Súťažné podklady - Opis predmetu zákazky vyplýva, že predmetom zákazky je dodanie komplexného diela, ktoré ako celok pre správne fungovanie obsahuje kombináciu cloudových služieb a softvérového vývoja. Z predchádzajúcich odpovedí na otázky č. 7 a 8 je evidentné, že existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé predložiť v tomto verejnom obstarávaní ponuky samostatne alebo vo forme spolupráce, pripadne vytvorením konzorcia.
10. Posúďte pravdivosť tvrdenia kontrolovaného, že v prípade rozdelenia predmetu zákazky tak, ako to navrhuje navrhovateľ, by kontrolovaný musel pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa. Svoju odpoveď, prosím, zdôvodnite.
Odpoveď č. 10
Pravdivosť tvrdenia kontrolovaného, že v prípade rozdelenia predmetu zákazky tak, ako to navrhuje navrhovateľ, by kontrolovaný musel pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa, nie je možné jednoznačné určiť. Existuje ale niekoľko vhodných prístupov, ktoré môže verejný obstarávateľ použiť, aby nemusel bezpodmienečne pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa vo verejnom obstarávaní:
- Používanie otvorených štandardov - používaním otvorených štandardov môže verejný obstarávateľ zabezpečiť, aby jeho systémy a technológie boli interoperabilné a neboli viazané na konkrétneho poskytovateľa.
- Používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom (open source) - softvér s otvoreným zdrojovým kódom je voľne dostupný a môže ho upravovať ktokoľvek. Verejný obstarávateľ tak má väčšiu kontrolu nad svojimi systémami a v prípade potreby môže ľahšie prejsť na iné riešenia.
V konaní boli predložené dve odborné stanoviská, pričom možno mať za to, že z oboch vyplýva oddeliteľnosť cloudových služieb od služieb spojených s programátorskými/vývojovými prácami. V odbornom stanovisku č. 1 však znalec uviedol, že pre tento typ zákazky je výhodné využiť služby dodávateľa, ktorý bude jednotlivé dodávky koordinovať v jeho réžií. V odbornom stanovisku č. 2 je uvedené, že na základe opisu predmetu zákazky nie je možné identifikovať opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obstarať cloudové služby spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela, nakoľko sa jedná o IT komodity, s jasne definovanými technickými atribútmi, parametrami ako i obchodnými podmienkami požívania.
11. Prosím porovnajte obe odborné stanoviská a zohľadňujúc všetky skutočnosti tam uvedené vyjadrite svoj odborný názor, či závery z nich vyplývajúce považujete za protichodné. Svoju
odpoveď, prosím, zdôvodnite. Ak považujete odborné stanoviská za protichodné, prosím vyjadrite svoj odborný názor k jednotlivým protichodným záverom.
Odpoveď č. 11
Závery vyplývajúce z porovnaných vypracovaných odborných vyjadrení (pozri Kapitola 3) indikujú existenciu protichodnosti z pohľadu možnosti delenia predmetnej zákazky na časti.
Odborné vyjadrenie č. 3/2022 - odborné stanovisko č. 1 vychádzalo z pravidiel pre Životný cyklus dodania softvéru (Software Delivery Life Cycle) a Odborné vyjadrenie č. 6/2022 - odborné stanovisko č. 2 vychádzalo z pravidiel pre Životný cyklus vývoja systému (System Development Life Cycle).
Životný cyklus dodania softvéru sa vzťahuje na proces vývoja a dodania softvérových aplikácií. Zahŕňa niekoľko fáz vrátane plánovania, analýzy, návrhu, implementácie, testovania, nasadenia a údržby. Predmetná zákazka je z pohľadu tohto procesu považovaná za dodanie komplexného diela, ktoré pre svoju plnú funkčnosť potrebuje dodanie nevyhnutnej infraštruktúry.
Životný cyklus vývoja systému sa vzťahuje na proces tvorby a údržby počítačových systémov. Tiež zahŕňa niekoľko fáz vrátane plánovania, analýzy, návrhu, implementácie, testovania, nasadenia a údržby. Konkrétne kroky a zameranie jednotlivých fáz sa však môžu líšiť od krokov a zamerania v Životnom cykle dodania softvéru. Predmetnú zákazku je z pohľadu tohto procesu možné rozdeliť do niekoľkých od seba nezávislých IT komodít.
V oboch prípadoch je cieľom vytvorenie vysokokvalitného produktu, ktorý spĺňa potreby a požiadavky koncového používateľa. Zameranie, riziká a konkrétne kroky v každom z týchto procesov sa však môžu líšiť v závislosti od konkrétneho vyvíjaného produktu alebo systému.“
93. Podľa rady z odborného stanoviska č. 3 vyplývajú nasledovné závery:
1) V prípade predmetného obstarávania cloudových služieb, nie je požadované len plnenie funkcie pre sieťovú infraštruktúru, diskový priestor, servery a virtualizáciu (IaaS). Obstarávané cloudové služby sú doplnené aj o funkciu poskytovania platformy pre používateľa na vývoj, spúšťanie, spracovanie údajov a aplikácií (PaaS).
2) Odborník vo vzťahu k rizikám rozdelenia zákazky na časti:
a) identifikoval riziká technickej obťažnosti: problémy s kompatibilitou a integračné výzvy;
b) riziká vysokých finančných nákladov riešenia, ktoré by vznikli rozdelením zákazky na časti odborník nevedel z dostupných podkladov potvrdiť ani vylúčiť;
c) identifikoval riziká ohrozenia riadneho plnenia zákazky: rozsah projektu, závislosti a obmedzenia zdrojov.
3) Odborník nevedel z dostupných podkladov vyššie identifikované riziká konkrétne vyčísliť
v určitých jednotkách.
4) Existuje riziko, že ak prácu na softvérovom diele vykonáva iný dodávateľ ako dodávateľ cloudových služieb, môžu nastať ťažkosti pri koordinácii a integrácii týchto dvoch činností. Nie je však nevyhnutné, aby softvérové dielo a cloudové služby pochádzali od toho istého dodávateľa, aby spolu efektívne spolupracovali, ale existencia jedného hlavného dodávateľa môže umožniť väčšiu flexibilitu rozsahu projektu, keďže zmeny sa môžu vykonávať ľahšie bez potreby koordinácie s viacerými dodávateľmi.
5) Existuje niekoľko argumentov, prečo nerozdeliť predmetnú zákazku na časti, pričom argumentáciu kontrolovaného vo vyjadrení k námietkam a vyjadrenia znalca v odbornom stanovisku č. 1 (bod 2.3.2 odborného stanoviska) o vhodnosti nerozdelenia predmetu
zákazky na časti v tomto konkrétnom prípade (vzhľadom na charakter obstarávaného riešenia) považuje odborník za pravdivú.
6) Dôležitým argumentom pre nerozdelenie predmetnej zákazky na časti je správa viacerých SLA, ktorá môže byť pri komplexnom IT riešení náročná, pretože si môže vyžadovať koordináciu medzi rôznymi dodávateľmi a zabezpečenie dodržiavania všetkých SLA.
7) Zo získaných informácií je možné potvrdiť pravdivosť tvrdenia navrhovateľa vo vzťahu k okruhu potenciálnych poskytovateľov cloudových služieb, že v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) sú pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS).
8) Na relevantnom trhu existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé (na základe kontrolovaným stanoveného opisu predmetu zákazky v súťažných podkladoch) predložiť ponuky v tejto verejnej súťaži.
9) Existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov, ktoré sú spôsobilé predložiť v tomto verejnom obstarávaní ponuky samostatne alebo vo forme spolupráce, prípadne vytvorením konzorcia.
10) Pravdivosť tvrdenia kontrolovaného, že v prípade rozdelenia predmetu zákazky tak, ako to navrhuje navrhovateľ, by kontrolovaný musel pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa, nie je možné jednoznačné určiť. Existuje ale niekoľko vhodných prístupov, ktoré môže kontrolovaný použiť, aby nemusel bezpodmienečne pristúpiť ku konkretizácii cloudovej služby aj prostredníctvom určenia výrobcu/poskytovateľa vo verejnom obstarávaní, a to používanie otvorených štandardov a používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom (open source).
11) Závery vyplývajúce z porovnaných vypracovaných odborných vyjadrení indikujú existenciu protichodnosti z pohľadu možnosti delenia predmetnej zákazky na časti.
- Odborné stanovisko č. 1 vychádzalo z pravidiel pre Životný cyklus dodania softvéru (Software Delivery Life Cycle) - Životný cyklus dodania softvéru sa vzťahuje na proces vývoja a dodania softvérových aplikácií. Predmetná zákazka je z pohľadu tohto procesu považovaná za dodanie komplexného diela, ktoré pre svoju plnú funkčnosť potrebuje dodanie nevyhnutnej infraštruktúry.
- Odborné stanovisko č. 2 vychádzalo z pravidiel pre Životný cyklus vývoja systému (System Development Life Cycle) - Životný cyklus vývoja systému sa vzťahuje na proces tvorby a údržby počítačových systémov. Predmetnú zákazku je z pohľadu tohto procesu možné rozdeliť do niekoľkých od seba nezávislých IT komodít.
94. V nadväznosti na všetky tri vypracované odborné stanoviská rada uvádza, že z odborného stanoviska č. 1 podľa rady vyplýva, že pri danom nastavení verejného obstarávania, teda pri obstarávaní komplexného IT riešenia, má obstarávanie predmetných služieb spoločne,
t. j. bez využitia možnosti rozdeliť zákazku na časti, pre kontrolovaného určité výhody a naopak, rozdelenie na časti (aj keď je po technickej stránke možné) by pre kontrolovaného predstavovalo určité riziká, resp. nevýhody.
95. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie č. 2, rada uvádza, že z neho vyplýva, že cit.: „neexistujú žiadne technické závislosti“, ako aj že, cit.: „je možné ich oddeliť a dodať iným dodávateľom ako bude dodávateľ aplikačného riešenia“, a že cit.: „neexistujú opodstatnené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obstarať služby poskytovania cloudových spoločne s časťou zákazky zameranou na vytvorenie diela, nakoľko sa jedná o univerzálne služby vládneho cloudu, teda IT komodity, s jasne definovanými technickými atribútmi, parametrami ako i obchodnými podmienkami používania“. Podľa rady však z kontextu odborného vyjadrenia č. 2 nevyplýva, že by sa znalecká organizácia zaoberala nastavením predmetného verejného obstarávania
z pohľadu definovania opisu predmetu zákazky na základe opisu riešenia a jeho funkčných vlastností, ale čisto z pohľadu technickej oddeliteľnosti predmetu zákazky. Rovnako rade z kontextu odborného stanoviska č. 2 nevyplýva, že by sa znalecká organizácia zaoberala (resp. že by pri jeho vypracovaní mala k dispozícii) zdôvodnením nerozdelenia zákazky na časti, ktoré uviedol kontrolovaný, ako ani odborným stanoviskom č. 1, ktoré úradu poskytol znalec6.
96. Rozdielne nazeranie na problematiku potvrdzuje aj odborné stanovisko č. 3, z ktorého podľa rady o. i. vyplýva, že závery odborného stanoviska č. 1 a odborného stanoviska č. 2 sú odlišné, pretože na problematiku nazerajú cez optiku iných životných cyklov, a to z pohľadu (i) životného cyklu dodania softvéru a (ii) z pohľadu životného cyklu vývoja systému.
97. Podľa rady však z oboch stanovísk jednoznačne vyplýva technická oddeliteľnosť cloudových služieb a uvedené potvrdzuje aj odborné stanovisko č. 3, rada teda opätovne uvádza, že samotnú oddeliteľnosť cloudových služieb od zvyšnej časti predmetu zákazky nepovažuje za spornú.
98. Zároveň je z obsahu predložených stanovísk zrejmé, že odborné stanovisko č. 1 naproti odbornému stanovisku č. 2 zohľadňuje celkové nastavenie súťaže a požadované riešenie, pričom opisuje aj výhody spoločného obstarávania a riziká spojené s rozdelením zákazky na časti.
99. Rada v tejto súvislosti opätovne poukazuje na to, že argumentácia kontrolovaného vo vyjadrení k námietkam, prečo predmetnú zákazku nerozdelil na časti, spočíva najmä v špecifickom nastavení predmetného verejného obstarávania, v rámci ktorého má byť predmetom zákazky komplexné autorské a IT riešenie a uchádzač má oprávnenie na základe vlastného vedomia a svedomia vyhodnotiť, akú infraštruktúru v podobe cloudových služieb aplikuje a ponúkne v rámci riešenia, pričom kontrolovaný chce v prípade takto definovaného opisu zákazky, aby súčasťou dodávky bolo manažovanie cloudových služieb úspešným uchádzačom, a nie kontrolovaným.
100. Uvedené podľa rady potvrdzujú aj závery odborného stanoviska č. 1, z ktorých podľa rady vyplýva, že v prípade obstaraní komplexných IT riešení, ktoré pozostávajú z viacerých funkčných blokov, rôznych typov SW a náročných integrácií, je vhodné definovať opis predmetu zákazky na základe opisu riešenia a jeho funkčných vlastností (v zmysle vyjadrení kontrolovaného a znalca vyplýva, že kontrolovaný v predmetnom verejnom obstarávaní aplikoval tento spôsob opisu predmetu zákazky). Ďalej z odborného vyjadrenia č. 1 vyplýva, že pre životný cyklus softwaru (SDLC) má daný spôsob opisu predmetu zákazky viacero výhod a nevýhod (konkrétne výhody a nevýhody sú popísané aj v citovanom texte z odborného vyjadrenia, pričom niektoré riziká sú spojené aj s delením zákazky, a to zložitý vendor manažment v prípade delenia zákazky na subdodávky, zložitý manažment SLA v prípade delenia zákazky), znalec ďalej uvádza, že je v danom prípade odporúčaný jeden centrálny kontrakt s dodávateľom a tiež poukazuje na vysokú náročnosť na koordináciu projektu, pokiaľ nie je centrálne riadenie dodávky na strane dodávateľa.
101. Rada v tejto súvislosti poukazuje na to, že jednotlivé výhody a nevýhody spôsobu obstarávania predmetu zákazky bez rozdelenia na časti potvrdil aj odborník v odbornom stanovisku č. 3, keď sám identifikoval jednotlivé riziká v odpovediach na otázky č. 2, 4 a 6 a keď v odpovedi na otázku č. 5 uviedol, cit: „(...) argumentáciu kontrolovaného vo vyjadrení k námietkam a vyjadrenia znalca v odbornom stanovisku č. 1 (bod 2.3.2 odborného stanoviska) o vhodnosti nerozdelenia predmetu zákazky na časti v tomto konkrétnom prípade (vzhľadom na charakter obstarávaného riešenia) považujem za pravdivú.“
6 Uvedené rade vyplýva tiež z bodu 3 časti I. odborného stanoviska č. 2, v ktorom sú uvedené podklady pre
vypracovanie tohto odborného stanoviska.
102. Vo vzťahu k odpovedi na otázku č. 3 odborného stanoviska č. 3, kde odborník z dostupných podkladov nevedel tieto identifikované riziká vyčísliť tak, ako požadovala rada v žiadosti o odborné stanovisko, rada dospela k záveru, že v tejto súvislosti osloví samotného kontrolovaného. Zároveň rada v súvislosti s namietanými skutočnosťami považovala za potrebné, aby kontrolovaný zodpovedal otázky rady súvisiace s procesom registrácie hospodárskeho subjektu do Katalógu služieb vladného cloudu.
103. Listom „Výzva na doplnenie konania“ zo dňa 03. 02. 2023 rada vyzvala kontrolovaného na doručenie vyjadrenia. V súvislosti s výzvou rady na doplnenie konania kontrolovaný dňa
03. 03. 2023 doručil rade „Písomné vyjadrenie k výzve na doplnenie konania“, v ktorom je
uvedené, cit.:
„1. Identifikovanie konkrétnych rizík, ktoré by vznikli v prípade, ak by sa vykonala koordinácia minimálne dvoch dodávateľov na dve časti predmetu zákazky – softvérové dielo a cloudové služby (ak by bola táto zákazka rozdelená na časti tak, ako navrhuje navrhovateľ), konkrétne, aby identifikoval riziká:
a) technickej obťažnosti,
b) vysokých finančných nákladov riešenia, ktoré by vznikli rozdelením zákazky na časti, alebo
c) ohrozenia riadneho plnenia zákazky (s ohľadom na potrebu koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky);
Odpoveď Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI“) k žiadosti č. 1:
Z pohľadu koordinácie projektov, v prípade rozdelenia zákazky na separátne zákazky pre softvérové dielo a cloudové služby, je nutné zvažovať dva možné scenáre:
1. Scenár 1 – realizácia obidvoch verejných obstarávaní v jednom čase, to znamená že dôjde k vyhláseniu verejného obstarávania, ktorého predmetom bude softvérové dielo (ďalej len „SW dielo“) a zároveň dôjde k vyhláseniu verejného obstarávania, ktorého predmetom bude infraštruktúra pre súčasne rozbehnuté verejné obstarávanie
2. Scenár 2 – realizácia verejného obstarávania pre softvérové dielo v prvej fáze a až po vyhodnotení verejného obstarávania, zazmluvnenúspešného uchádzača a dodaní jedného z výstupov projektu v rámci analýzy a dizajnu v realizačnej fáze projektu, dôjde k definovaniu požiadaviek pre verejné obstarávanie, ktorého predmetom bude požadovaná infraštruktúra tzn. cloudové služby (ďalej len „cloud“ alebo „infraštruktúra“ a až následné dôjde k realizácii samotného VO pre cloudové služby.
Riziká popísané nižšie sa viažu na konkrétny zo scenárov uvedených vyššie.
a) Riziko technickej obtiažnosti:
Pod rizikom technickej obtiažnosti sa rozumie riziko, ktoré spočíva v nekompatibilite navrhovaných riešení v prípade, ak sa jedná o dve samostatné postupy zadávania verejného obstarávania, pri ktorých by mohli byť ako úspešní vyhodnotení rôzni dodávatelia a verejný obstarávateľ by bol povinný za účelom realizácie projektu musieť zabezpečiť koordináciu.
• Nekompatibilita riešení - scenár 1 – Technická nekompatibilita cloudu s požiadavkami vytvoreného SW diela, ktorá znamená, že súbežne realizovanými verejnými obstarávaniami budú zazmluvnené nasledovné:
- SW dielo, na ktoré neboli kladené infraštruktúrne tzn. požiadavky na cloud, okrem základných nediskriminačných kritérií bez odkazu alebo náznaku odkazu na technológie,
- Cloud – cloud ako infraštruktúra, ktorá je nevyhnutná pre dodanie SW diela.
o Súbežne realizovanými postupmi zadávania verejného obstarávania môže dôjsť k nasledovným situáciám: Napríklad, verejné obstarávanie pre SW dielo môže vyhrať
uchádzač, ktorého ponuka zahŕňa existujúcu platformu na trhu, ktorá je poskytovaná ako cloudová služba (SaaS). V takomto prípade dochádza k situácii, že nie je nutné realizovať verejné obstarávanie, lebo samotné ponúkané (SaaS) riešenie je SW dielom a cloudom zároveň, tzn. verejné obstarávanie, ktorého predmetom je cloud je neopodstatnené a zbytočné a v realite tzn. potrebu jeho zrušenia
o Napríklad, v rámci projektu pre SW dielo sa identifikuje konkrétne riešenie pre cloud, ktoré bude najvhodnejšie pre dané riešenie, avšak výsledkom verejného obstarávania pre cloud bude iné riešenie. Uvedené bude mať evidentný dopad jednak na kvalitu poskytovanej služby ako takej, prípadne, ak sa rozhodne verejný obstarávateľ vyhlásiť verejné obstarávanie opätovne, budú dodatočné náklady vyčíslené v podobe času do zazmluvnenia dodávateľa požadovaného cloudu.
• Obmedzenie hospodárskej súťaže - scenár 2 - V súvislosti s definovaním požiadaviek, ktoré budú výstupom analýzy a dizajnu v projekte SW diela a budú špecifikované minimálne v detailnom návrhu riešenia a iných manažérskych produktoch, vyplýva riziko možného obmedzenia hospodárskej súťaže, nakoľko požiadavky definované po detailnej analýze a návrhu SW diela budú podrobne špecifikovať parametre cloudu tzn. že defacto dôjde k určeniu konkrétnej služby, ktorá je z pohľadu úspešného uchádzača pre SW dielo kompatibilná s jeho víťazným návrhom – minimálne dôjde k pomenovaniu poskytovateľa, tzn. že bude obstarávaná služba s uvedením názvu výrobcu, samozrejme pre rešpektovaní litery ZVO. Preto máme zato, že práve nerozdelením takéhoto typu zákazky dávame priestor jednému úspešnému uchádzačovi vybrať cloud podľa vlastného uváženia.
o Napríklad, výstupom požiadaviek definovaných v rámci analýzy a dizajnu riešenia v projekte SW diela požiadavka na cloud služby od spoločnosti Microsoft, konkrétne MS Azure službu, čím dochádza k úplne evidentnému obmedzeniu trhu požiadavkou na obstaranie a dodanie konkrétneho riešenia cloudovej služby.
b) Riziko vzniku vysokých finančných nákladov v dôsledku rozdelenia zákazky na časti
Uvedené sa týka bez rozdielu súbežne realizovaných verejných obstarávaní ako aj v časovej postupnosti realizovaných verejných obstarávaní v poradí SW dielo a cloud.
• Zvýšenie nákladov súvisiacich so zvýšením časového fondu - scenár 2 - Separátne verejné obstarávanie si vyžaduje zvýšené náklady (časové, finančné), nakoľko je potrebné obstarávať dvakrát. Uvedené znamená, že jednak časový fond personálu alokovaný na jedno verejné obstarávanie sa zduplikuje na dve verejné obstarávania, uvedené neznamená výlučne alokovanie nato určeného personálu, ale zároveň zduplikovanie s tým súvisiacich procesov v organizácií a okrem iného zdvojnásobenie rizika revíznych postupov v samotnom verejnom obstarávaní.
o Napríklad, s tým súvisia vyššie mzdové náklady na zamestnancov, ktoré je potrebné vynaložiť na spustenie a ukončenie dvoch postupov zadávania verejného obstarávania.
• Zvýšenie finančných nákladov - scenár 1/scenár 2 - Zvýšené náklady na koordináciu dvoch dodávateľov, jedného na vytvorenie SW diela a druhého na cloud, a to počas realizácie dodávky SW diela a cloudu ako aj počas obdobia prevádzky riešenia. .
o Treba spomenúť vyšší počet človekodní potrebných na realizáciu obidvoch verejných obstarávaní práve z dôvodu, že ide separátne a nekompatibilné technické riešenia. Zvýšený počet človekodní je spôsobený okrem iného aj potrebou synchronizácie obidvoch projektov.
o Zvýšené náklady budú spôsobené aj potrebou aktualizácie navrhovaných riešení a realizáciou zmenových požiadaviek kedy je opäť potrebné obe riešenia vzájomne synchronizovať.
c) Riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky
• Posun termínu dodania SW diela - scenár 2 - Riziko omeškania projektu a nasadenia SW diela do produkcie, v prípade, že sa obstarávanie cloudu spustí až po analýze a schválení návrhu riešenia SW diela. V tomto prípade hrozí, že verejné obstarávanie cloudu nebude ukončené v čase, kedy podľa plánu bude potrebné nasadiť SW dielo do produkcie. Uvedené znamená, že automaticky sa pôsobením dvoch verejných obstarávaní a definovaní požiadaviek do druhého verejného obstarávania v dôsledku výsledku prvého verejného obstarávania dostáva realizácia a dodávka SW diela do rizika z pohľadu omeškania.
• Ohrozenia riadneho plnenia zákazky - scenár 1/ scenár 2 - Riziko súvisí s potrebou synchronizácie dvoch projektov. Akékoľvek chyby v harmonogramoch, manažmente alebo riadení projektov sa automaticky prejavia omeškaním v oboch projektoch.
2. Konkrétne (i) finančné (v eur) a (ii) časové (napr. v človekohodinách) vyčíslenie kontrolovaným identifikovaných rizík, vrátane odôvodnenia ako k tomuto vyčísleniu dospel a predloženie podkladov (dôkazov), z ktorých pri tom vychádzal, a to ku každému identifikovanému riziku jednotlivo;
Odpoveď MIRRI k žiadosti č. 2:
Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) v tomto bode požaduje informácie, ktoré je náročné vyčísliť s ohľadom na množstvo zdrojov a parametrov, ktoré je potrebné zvážiť. Súčasne je takýto odhad len indikatívny a hypotetický, nakoľko množstvo parametrov, ktoré dnes nie je možné jednoznačne poznať a identifikovať pre konkrétny projekt, má vplyv na výsledok finančného vyjadrenia. Akékoľvek vyčíslovanie spôsobom, akým nás k tomu Rada ÚVO vyzýva by znamenalo dodať fabulované čísla, ktoré nemajú s realitou nič spoločné. Z pohľadu našej argumentácie považujeme za prinajmenšom postačujúcu tú skutočnosť, že sme predložili viacero argumentov (prostredníctvom vyššie uvedených scenárov), ktoré vysvetľujú v čom spočívajú negatíva delenia takéhoto typu zákazky na časti. Máme zato, že argumentácia obsahuje popis vecnej nekompatibility a riziká realizácie dvoch samostatných postupov zadávania zákazky, taktiež sme sa snažili premietnuť naše argumenty do identifikovania zvýšených nákladov, ktoré sú dôsledkom realizácie dvoch samostatných postupov zadávania zákazky. Konkrétne kalkulácie bohužiaľ vzhľadom na rôznorodosť vstupujúcich parametrov nedokážeme vyčísliť.
Máme za to, že navrhovateľ v rámci svojej námietky napáda skutočnosť, že bola obmedzená hospodárska súťaž, nakoľko v čase, kedy táto súťaž prebiehala, boli v Katalógu služieb vládneho cloudu zapísané 3 subjekty. Vzhľadom na to, že každý uchádzač sa v priebehu verejnej súťaže alebo eventuálne do podpisu zmluvy mohol zapísať do predmetného katalógu, považujeme námietku uchádzača za neopodstatnenú.
3. Bližšie informácie k procesu registrácie cloudovej služby úrovne U2 do katalógu služieb vládneho cloudu, konkrétne, aby kontrolovaný uviedol:
a) Ako dlho (koľko dní) v súčasnosti trvá proces registrácie cloudovej služby u kontrolovaného (od podania žiadosti po zápis)? V prípade, ak je pre predmetný proces ustanovená lehota právnym predpisom, rada žiada o identifikáciu príslušného právneho predpisu ako aj uvedenie ustanovenej dĺžky lehoty.
b) Čo všetko je potrebné splniť zo strany záujemcu pred samotným podaním žiadosti o zápis cloudovej služby? Aké skutočnosti je potrebné preukázať a čo všetko musí záujemca predložiť v rámci žiadosti o zápis?
c) Je možné konštatovať, že každý záujemca, ktorý o to požiada, bude zaregistrovaný? Ak áno, za akých podmienok? Ak nie, čo môže byť dôvodom pre zamietnutie zápisu cloudovej služby do katalógu?
Odpoveď MIRRI k žiadosti č. 3:
a) Proces registrácie cloudovej služby od podania žiadosti až po zápis cloudovej služby do Katalógu služieb vládneho cloudu (v prípade kladne posúdenej žiadosti) trvá štandardne 2 mesiace. Pre predmetný proces nie je ustanovená lehota právnym predpisom.
b) V zmysle pokynov uvedených na webovom sídle xxxxx.xxxxxxxx.xx je proces registrácie nasledovný:
1. Záujemca o zápis svojej cloudovej služby do Katalógu služieb vládneho cloudu (ďalej len “záujemca”) požiada o zápis emailom na emailovú adresu xxxxx@xxxxxxxxxxx.xxx.xx, zvlášť pre každú jednotlivú službu, pričom k predmetnému emailu doloží vyplnené dokumenty:
• formulár so žiadosťou 1A, vrátane,
o obchodné podmienky poskytovateľa cloudovej služby,
o vzor zmluvy medzi používateľom a poskytovateľom ponúkanej cloudovej služby,
o zmluva o úrovni poskytovaných služieb SLA (Service Level Agreement),
o zoznam všetkých subdodávateľov aj s uvedením ich sídiel
• formulár hodnotenia 1.C,
• platné cetrifikáty v PDF formáte, ktoré záujemca v dokumentoch vyššie uvádza.
2. Hodnotenie poskytovanej cloudovej služby kategórie U2. Žiadosť o zápis cloudovej služby do Katalógu služieb vládneho cloudu musí byť posúdená a ohodnotená hodnotiteľom.
3. V prípade potreby (nedodstatočná kvalita alebo vyplnenie dokumentov uvádzaných v kroku
1. vyššie) vyžiada hodnotiteľ od záujemcu dodatočné podklady a informácie.
4. Hodnotiteľ posúdi žiadosť záujemcu a vydá finálne rozhodnutie s odôvodnenením, ktoré odošle záujemcovi. Ak je žiadosť posúdená kladne, služba je zapísana do Katalógu služieb vládneho cloudu.
Záujemca by mal disponovať platným certfikátom ISO 27001. Tento certifikát však nie je nevyhnutnou podmienkou pre zápis cloudovej služby do Katalógu služieb vládneho cloudu, nakoľko v rámci formuláru hodnotenia 1.C sa overujú aj procesy definované týmto cetrifikátom. Túto časť hodnotenia 1.C vypĺňa iba záujemca, ktorý certifikátom ISO 27001 nedisponuje, pričom hodnotiteľ posudzuje v tejto oblasti procesy záujemcu z pohľadu bezpečnosti, práce s dátami.
Všetky prílohy vyžadované v rámci procesu registrácie cloudovej služby do Katalógu služieb vládneho cloudu sú k dispozícii online na odkaze: Metodické usmernenie pre proces zaradenia cloudovej služby do katalógu | Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (xxx.xx), pod názvom “Prílohy” (v ZIP formáte).
c) Nie. Úspešný záujemca o zápis svojej cloudovej služby do Katalógu služieb Vládneho cloudu musí preukázať dôveryhodnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť svojej cloudovej služby, vrátane procesov súvisiacich s jej prevádzkou. Tieto aspekty posudzuje hodnotiteľ na základe doložených dokumentov. Záujemca môže vyššie popísané aspekty podložiť predložením platných cetifikátov, ktorými disponuje.
Z vyššie popísaného máme za to, že akýkoľvek uchádzač vo verejnom obstarávaní, vrátane verejnej súťaže na predmet nadlimitnej zákazky „Manažment údajov vo VS - MetaIS konsolidácia“, dokáže v rámci verejného obstarávania alebo do podpisu zmluvy s úspešným záujemcom zapísať svoju cloudovú službu do Katalógu služieb Vládneho cloudu, ak preukáže, že jeho cloudová služba a jej prevádzka napĺňa všeobecne vyžadované kvalitatívne kritériá.
4. Vyjadrenie, prečo kontrolovaný nerešpektoval ustanovenie § 56 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a dňa 02. 12. 2022 uzatvoril zmluvu o dielo s úspešným uchádzačom napriek tomu, že v procese verejného obstarávania boli podané námietky, o ktorých t. č. ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.
Odpoveď MIRRI k žiadosti č. 4:
Účastníkom konania bolo elektronicky dňa 09.09.2022 doručené rozhodnutie ÚVO podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, kde sa uvádza cit.: „rozhodnutie, proti ktorému možno
podľa § 187i ods. 1 podať odvolanie, je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania“.
Účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného mohol podať (doručiť rade ÚVO) odvolanie podľa § 187i ods. 2 do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
Dňa 23.09.2023 bola kontrolovanému doručená Výzva na doručenie písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu, kde sa uvádza nasledovné cit. „Dňa 22. 09. 2022 bolo Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) ako ústrednému orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie podľa § 140 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) doručené odvolanie záujemcu XXX (ďalej len „navrhovateľ“) proti rozhodnutiu úradu č. 9616-6000/2022-OD zo dňa 09. 09. 2022“
Z dostupných informácií mal kontrolovaný za to, že lehota na podanie odvolania márne uplynula dňa 19.09.2022.
V zmysle § 187i ods. 19 cit.“ Rozhodnutie, proti ktorému možno podľa odseku 1 podať odvolanie, je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania.“
Na základe uvedeného je kontrolovaný názoru, že rozhodnutie ÚVO podľa § 175 ods. 3 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2022.
Kontrolovaný mal za to, že postupoval v súlade s § 56 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní vzhľadom k tomu, že uzavretie zmluvy nasledovalo až po dátume, kedy rozhodnutie ÚVO v prvom stupni (podľa dostupných informácií kontrolovaného) nadobudlo právoplatnosť.
Kontrolovaný ďalej uvádza, že rada ÚVO začala konanie dňom doručenia odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu úradu č. 9616-6000/2022-OD tzn. dňa 22. 09. 2022, následne dňa 07.11.2022 prerušila konanie o odvolaní podľa § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 187i ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní s cieľom získať odborné stanovisko. Dňa 06.12.2022 rada úradu doručila účastníkom konania oznámenie o predĺžení lehoty prerušenia konania o ďalších 30 dní. Vzhľadom na uvedené rada úradu mala 105 dní na vykonanie procesných úkonov spojených s preskúmaním prvostupňového rozhodnutia.
V zmysle uvedeného mala rada úradu vydať rozhodnutie najneskôr do 04.01.2023, avšak toto rozhodnutie rada úradu do uvedeného termínu nevydala. V prípade neskoršieho uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom by uvedené mohlo znamenať nemožnosť financovania zákazky z Operačného programi Integrovaná infraštruktúra v programovom období 2014-2020, ktorého obdobie oprávnenosti končí k 31.12.2023. Aj z tohto dôvodu verejný obstarváateľ (kontrolovaný) pristúpil uzavretiu zmluvy, aby tým zabezpečil realizáciu projektu.
Nerealizovaním projektu by kontrolovaný nebol schopný naplniť požiadavky, ktoré mu vyplývajú z platnej legislatívy a ktoré plánuje zabezpečiť prostredníctvom nového centrálneho metainformačného systému verejnej správy.“
104. Kontrolovaný v prvej časti vyjadrenia poukazuje na dva možné scenáre v prípade realizovania dvoch samostatných zákaziek a na s tým spojené riziká technickej obtiažnosti, riziká vzniku finančných nákladov, ako aj riziká ohrozenia riadneho plnenia zákazky tak, ako je popísané v citovanej odpovedi na otázku č. 1 rady, pričom tieto skutočnosti kontrolovaný zhrnul aj graficky v tabuľke v rámci odpovede na otázku č. 2, spolu s uvedením percentuálnej pravdepodobnosti výskytu jednotlivých rizík (pozri predchádzajúci bod tohto rozhodnutia).
105. Kontrolovaný ďalej uvádza, že tieto riziká je náročné vyčísliť, a to vzhľadom na to množstvo zdrojov a parametrov, ktoré je potrebné zvážiť a ktoré dnes nie je možné s presnosťou identifikovať, preto ich kontrolovaný vyčísliť nedokáže.
106. Rada v tejto súvislosti poukazuje na dokument úradu „Metodika zadávania zákaziek – 4. verzia“, cit.: „Samotné rozhodnutie ohľadne rozdelenia zákazky na jednotlivé časti by malo byť založené na posúdení verejného obstarávateľa, pričom by sa mohlo v danej súvislosti zohľadňovať napr. technické alebo technologické previazanie jednotlivých služieb, potreba vykonania určitých služieb vo vzájomnej súčinnosti, dodržanie úrovne kvalitatívnych požiadaviek dodávky, zabezpečenie zodpovednostných vzťahov pri realizácii takýchto celkov(častí) atď.“
107. Napriek nemožnosti vyčísliť identifikované riziká v konkrétnych jednotkách rada na základe vyjadrenia kontrolovaného a po zohľadnení záverov odborného stanoviska č. 1 a odborného stanoviska č. 3, považuje odôvodnenosť nerozdelenia zákazky na časti za preukázanú. Pokiaľ ide o závery odborného stanoviska č. 2, rada opätovne poukazuje na to, že z tohto odborného stanoviska (rovnako ako aj z ostatných vyjadrení) vyplýva technická oddeliteľnosť cloudových služieb od ostatnej časti predmetu zákazky. Skutočnosť, že znalecká organizácia v rámci odborného stanoviska č. 2 nedokázala identifikovať opodstatnené skutočnosti odôvodňujúce potrebu spoločného obstarávania (nerozdelenia predmetu zákazky), nepopiera fakt, že takéto dôvody pre kontrolovaného existujú (a boli identifikované nie len kontrolovaným, ale aj znalcom v odbornom stanovisku č. 1 a odborníkom v odbornom stanovisku č. 3), tzn. argumenty kontrolovaného, znalca v odbornom stanovisku č. 1 a odborníka v odbornom stanovisku č. 3, toto odborné stanovisko nevyvracia.
108. Rada zdôrazňuje, že definovanie požiadaviek na predmet zákazky je v kompetencii kontrolovaného v závislosti od jeho individuálnych potrieb, a to tak, aby boli dodržané všeobecné princípy verejného obstarávania a aby obstarávaný predmet zákazky spĺňal ním určený účel. Kontrolovaný definoval opis predmetu zákazky na základe opisu riešenia a jeho funkčných vlastností, pričom bolo preukázané, že dané nastavenie môže mať pre kontrolovaného určité výhody a naopak, s rozdelením zákazky na časti sa spájajú určité riziká, o. i. aj riziko ohrozenia riadneho plnenia zákazky spojené s potrebou koordinácie jednotlivých dodávateľov častí zákazky. Rada pritom opätovne zdôrazňuje, že v zmysle zákona o verejnom obstarávaní rozdelenie zákazky na časti predstavuje možnosť, a nie povinnosť.
109. Rada v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie rady č. 17029-9000/2017, ako aj na rozhodnutie rady č. 16484-9000/2017, v ktorom rada o. i. uviedla, cit.: „Rada ďalej konštatuje, že za istých okolností môže existovať povinnosť rozdeliť predmet zákazky na časti, napr. ak by sa verejný obstarávateľ rozhodol zadávať jednu nerozdelenú zákazku na dve vecne nesúvisiace plnenia, ktoré na trhu poskytujú odlišné subjekty (napr. kurzy cudzieho jazyka a kurzy manažérskych zručností). Rada však v danom prípade, v ktorom predmet zákazky predstavuje vecne súvisiace plnenia, poukazuje na znenie § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý nestanovuje verejným obstarávateľom povinnosť rozdeliť predmet zákazky, ale možnosť.“
110. Nakoľko sa v danom prípade kontrolovaný rozhodol zákazku nerozdeliť na časti, bol povinný toto rozhodnutie odôvodniť, pričom rada vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považuje túto povinnosť kontrolovaného za splnenú.
111. Rada ďalej poukazuje na druhú časť namietaných skutočností, a to namietané obmedzenie hospodárskej súťaže. Základ tejto argumentácie spočíva najmä v konštatovaní, že (i) hospodárske subjekty poskytujúce výhradne cloudové služby sú týmto obmedzované na vytvorenie skupiny dodávateľov s hospodárskymi subjektmi, ktoré vedia dodať ďalšiu súčasť predmetu zákazky, teda informačný systém a (ii) že sektor poskytovateľov cloudových služieb je obmedzený a dokonca regulovaný priamo kontrolovaným [podľa
xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/ sú v rámci vládneho cloudu – verejná časť v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS)].
112. Rada vo všeobecnosti uvádza, že nerozdelenie nadlimitnej zákazky so sebou nesie potenciálne riziko neschopnosti hospodárskych subjektov predložiť ponuku na celý predmet zákazky (aj keď by boli schopní plniť menšiu časť zákazky). Zákon o verejnom obstarávaní uvedené predvída, keď v § 28 ods. 2 ustanovuje povinnosť v prípade, ak verejný obstarávateľ zákazku nerozdelí, uviesť odôvodnenie nerozdelenia v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, prípadne v súťažných podkladoch. Ako už bolo uvedeného, odôvodnenie nerozdelenia zákazky v aktuálnom prípade svedčí podľa rady o relevantných dôvodoch, ktoré kontrolovaný má pre nerozdelenie predmetnej zákazky na časti.
113. Rada v súvislosti k namietanému obmedzeniu hospodárskej súťaže vzhľadom na potrebu registrácie služieb v Katalógu služieb vládneho cloudu poukazuje na odpoveď odborníka na otázku č. 7 v odbornom stanovisku č. 3, z ktorej vyplýva pravdivosť tvrdenia navrhovateľa pokiaľ ide o počet registrovaných poskytovateľov, cit.: „Zo získaných informácií je možné potvrdiť pravdivosť tvrdenia navrhovateľa vo vzťahu k okruhu potenciálnych poskytovateľov cloudových služieb, že v kategórii U2 (ktorú vyžaduje kontrolovaný) sú pre služby PaaS celkovo traja poskytovatelia služieb a pre služby IaaS celkovo siedmi poskytovatelia (z toho traja tí istí ako poskytovatelia PaaS).“
114. Rada však zároveň poukazuje na kapitolu 4.4. „Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru“ časti „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov, cit.: „Požiadavky na cloudové služby a komunikačnú infraštruktúru, B.1 Opisu predmetu zákazky zapísaná v Katalógu služieb Vládneho cloudu (KsVC) pred podpisom zmluvy (...)“ tzn. že uchádzač, ktorý ponúkal cloudové služby neregistrované v čase prebiehajúceho verejného obstarávania, v zmysle súťažných podkladov disponoval priestorom absolvovať proces registrácie a úspešne ho skompletizovať pred podpisom zmluvy.
116. Rada v tejto súvislosti zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že z odborného stanoviska č. 1 a z odborného stanoviska č. 3 vyplýva, že na trhu existuje dostatočný počet hospodárskych subjektov plniť predmet zákazky. Uvedenému záveru, že na trhu pôsobia subjekty schopné plniť predmet zákazky, podľa rady nasvedčuje aj pomerne vysoký počet (šesť) predložených ponúk v predmetnej verejnej súťaži.
117. Rada má na základe uvedeného za to, že konanie kontrolovaného nepredstavuje porušenie princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov v zmysle § 10 ods. 2 zákona o verejnom
7 V zmysle § 10a ods. 2 zákona o e-governmente v účinnosti do 31. 10. 2022: vládnou cloudovou službou je cloudová služba, ktorá je zapísaná v evidencii vládnych cloudových služieb. Evidenciu vládnych cloudových služieb vedie ministerstvo investícii a sprístupňuje ju v metainformačnom systéme verejnej správy a zverejnením na ústrednom portáli.
V zmysle § 24a ods. 2 zákona č. 95/2019 Z. z. v účinnosti od 01. 11. 2022: vládnou cloudovou službou je cloudová služba, ktorá je zapísaná v evidencii vládnych cloudových služieb. Evidenciu vládnych cloudových služieb vedie orgán vedenia a sprístupňuje ju v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 95/2019 správu informačných technológií verejnej správy vykonávajú: a) orgán vedenia, ktorým je ministerstvo investícií.
obstarávaní. Zároveň má rada v zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností za to, že postup kontrolovaného v súvislosti s nerozdelením predmetu zákazky na časti je v súlade s § 28 ods. 1 a § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
118. Rada v tejto súvislosti pre úplnosť poukazuje na to, že v priebehu konania zistila, že kontrolovaný dňa 02. 12. 2022 pristúpil k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom
I.S.D.D. plus, s.r.o. Z dokumentácie kontrolovaného, konkrétne z Informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk, je tiež zrejmé, že úspešný uchádzač ako subdodávateľov označil dve spoločnosti (spoločnosť ITACON s. r. o. a spoločnosť Dataconcept s.r.o.).
119. Rada pritom uvádza, že v čase po vyhodnotení ponúk nevyplývalo, že by tieto tri spoločnosti (úspešný uchádzač a jeho subdodávatelia) boli registrované ako poskytovatelia daných služieb
– uvedené potvrdzuje aj tabuľka v odpovedi na otázku č. 7 v odbornom stanovisku č. 3, v ktorej odborník poukazuje na konkrétne spoločnosti registrované v Katalógu služieb vládneho cloudu v čase vypracovania tohto odborného stanoviska (t. j. ku dňu 02. 01. 2023), kde sa ani jedna z týchto spoločností nenachádza.
120. Rada poukazuje na to, že z Katalógu služieb vládneho cloudu v súčasnosti vyplýva, že úspešný uchádzač už je registrovaný v požadovanej úrovni cloudových služieb IaaS a PaaS8. Z uvedeného je zrejmé, že k registrácii úspešného uchádzača došlo až po vyhodnotení ponúk. Napriek tomu, že v čase predloženia ponuky, ani v čase vyhodnotenia ponúk nebol tento uchádzač, ani jeden z jeho subdodávateľov, v danom katalógu registrovaný ako poskytovateľ požadovaných cloudových služieb, bol kontrolovaným vyhodnotený ako úspešný a registráciu absolvoval neskôr.
121. Vyššie uvedené skutočnosti podľa rady potvrdzujú záver rady, že okruh potenciálnych uchádzačov nebol vopred uzavretý tak, ako naznačuje navrhovateľ, ale súťažné podklady umožňovali účasť aj neregistrovaným uchádzačom s možnosťou registrovať sa pred podpisom zmluvy, o čom svedčí aj registrácia úspešného uchádzača.
122. Vo vzťahu k odpovedi kontrolovaného na 4. otázku rady v liste zo dňa 03. 02. 2023 ohľadom
uzavretia zmluvy (bod 103 tohto rozhodnutia), rada uvádza, že je v tomto konaní v zmysle
§ 187i ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní viazaná obsahom podaného odvolania, výnimkou je situácia, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Rada je na základe uvedeného oprávnená preskúmať rozhodnutie úradu v rozsahu podaného odvolania, ktorého súčasťou objektívne nemohli byť skutočnosti, ktoré nastali v čase po podaní odvolania. Rada preto v tomto konaní nie je oprávnená posudzovať porušenie § 56 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, pričom zároveň uvedené nie je ani pre rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa účelné. Rada sa z uvedeného dôvodu preto len stručne vyjadrí k časti odpovede kontrolovaného, v ktorej kontrolovaný uvádza, že z dostupných informácií mal za to, že lehota na podanie odvolania márne uplynula dňa 19. 09. 2022, a že rozhodnutie úradu nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2022.
123. Rada v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 187i ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, odvolanie musí byť doručené rade do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Rozhodnutie úradu bolo vydané dňa 09. 09. 2022, pričom kontrolovanému bolo doručené v ten istý deň, a teda 10-dňová lehota na podanie odvolania kontrolovanému márne uplynula dňa 19. 09. 2022. Z administratívneho spisu úradu však vyplýva, že navrhovateľovi bolo toto rozhodnutie doručené neskôr, a to dňa 13. 09. 2022, a teda odvolanie doručené rade
8 Pozri: xxxxx://xxxxxxx.xxxxxxxx.xx/xxxxx.xxx?x_xxxxxxx_XXx&x_xx_xxx_xxxxx&x_xxxxxx_XxxxxX0&x_xxxxxxx_Xxxxxx &s_ziadatel_Nazov=I.S.D.D.+plus%2C+s.r.o.&s_ziadost_Zakladny_popis_sluzby=&s_ziadost_Klasifikacia_Slu zby=&s_ziadost_key_words=&s_kat_serv_name=&tb_ziadatel_tb_kategoriaPageSize=
dňa 22. 09. 2022, bolo doručené v lehote, nakoľko 10-dňová lehota pre podanie odvolania by navrhovateľovi bola márne uplynula dňa 23. 09. 2022. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie úradu v čase uzavretia zmluvy ešte nebolo právoplatné, tak ako tvrdí kontrolovaný, keďže nie je možné odvodzovať plynutie lehoty oboch účastníkov konania od dátumu doručenia rozhodnutia úradu (iba) kontrolovanému, nakoľko v danom prípade by to znamenalo ukrátenie práv navrhovateľa, pokiaľ ide o dĺžku zákonnej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na vyššie uvedené rada konštatuje, že rozhodnutie úradu nadobudne právoplatnosť až doručením tohto rozhodnutia o odvolaní všetkým účastníkom konania.
124. Podľa § 187i ods. 16 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní rada v konaní o odvolaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
125. Podľa § 187i ods. 12 prvá veta zákona o verejnom obstarávaní ak nie je v § 187i ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 170 až 176.
126. Podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne.
127. Keďže rada v tomto odvolacom konaní neidentifikovala dôvody na zmenu rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky navrhovateľa zamietnuté podľa § 175 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Kaucia
128. Podľa § 187i ods. 10 tretia veta zákona o verejnom obstarávaní kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. e).
129. Vychádzajúc z predmetného ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní sa kaucia zložená navrhovateľom v konaní o odvolaní stane príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia rady o odvolaní, ktorá nastane dňom doručenia tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e
Podľa § 187i ods. 21 zákona o verejnom obstarávaní proti rozhodnutiu rady o odvolaní nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 187i ods. 22 zákona o verejnom obstarávaní toto rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.
(elektronický podpis)
XXXx. Xxxxx Xxxxxxx predseda Rady
Úradu pre verejné obstarávanie
Rozhodnutie sa doručí
1. XXX – navrhovateľ
2. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava – kontrolovaný