Študijný poriadok Trnavskej univerzity v Trnave
Študijný poriadok Trnavskej univerzity v Trnave
Akademický senát Trnavskej univerzity v Trnave (ďalej len „akademický senát univerzity“) sa podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) uzniesol dňa
3. mája 2018 na tomto Študijnom poriadku Trnavskej univerzity v Trnave:
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
čl. 1 Úvodné ustanovenie
Študijný poriadok Trnavskej univerzity v Trnave (ďalej len „univerzita“) upravuje podmienky prijatia na štúdium a pravidlá štúdia na univerzite pre študijné programy uskutočňované na univerzite, ako aj na fakultách univerzity (ďalej len „fakulta“).
čl. 2
Vysokoškolské vzdelanie a jeho stupne
(1) Univerzita poskytuje vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov podľa študijných plánov zostavených v súlade s pravidlami študijných programov. Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky.
(2) Študent úspešným ukončením štúdia v študijnom programe získa vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov.
(3) Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností, ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie.
(4) Študijný program možno študovať v:
a) prvom stupni vysokoškolského štúdia ako bakalársky študijný program,
b) druhom stupni vysokoškolského štúdia ako magisterský študijný program,
c) treťom stupni vysokoškolského štúdia ako doktorandský študijný program.
(5) V prípadoch povolených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) je prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia spojený do jedného celku.
(6) Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (ďalej len
„bakalárske štúdium“) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. Profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Akademicky orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa. Záverečnou prácou v bakalárskom štúdiu je bakalárska práca. Absolventi bakalárskeho štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(7) Štandardná dĺžka štúdia pre bakalárske štúdium vrátane odbornej praxe je
a) v dennej forme štúdia najmenej tri a najviac štyri akademické roky,
b) v externej forme štúdia najmenej tri a najviac päť akademických rokov. štúdium so štandardnou dĺžkou štúdia je najmenej 180 kreditov.
(8) Magisterský študijný program druhého stupňa (ďalej len „magisterské štúdium“) sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Záverečnou prácou magisterského štúdia alebo podľa spojeného prvého a druhého stupňa študijného programu je diplomová práca. Absolventi magisterského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(9) Štandardná dĺžka štúdia pre magisterské štúdium vrátane odbornej praxe je
a) v dennej forme štúdia najmenej jeden a najviac tri akademické roky,
b) v externej forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky.
Počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa so štandardnou dĺžkou štúdia je najmenej 60 kreditov.
(10) Absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister" alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore.
(11) Doktorandský študijný program (ďalej len „doktorandské štúdium) ako študijný program tretieho stupňa sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského štúdia získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(12) Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandské štúdium
a) v dennej forme štúdia je tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandské štúdium v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1. tri akademické roky je 180 kreditov,
2. štyri akademické roky je 240 kreditov,
b) v externej forme štúdia je štyri alebo päť akademických rokov; počet kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandské štúdium so štandardnou dĺžkou štúdia
1. štyri akademické roky je 180 kreditov,
2. päť akademických rokov je 240 kreditov.
(13) Záverečnou prácou doktorandského štúdia je dizertačná práca.
(14) Každý študijný program má svojho garanta, ktorý je vysokoškolským učiteľom zaradeným na funkčnom mieste profesora alebo na funkčnom mieste docenta v príslušnom alebo príbuznom študijnom odbore v závislosti od stupňa vysokoškolského štúdia, ktoré sa podľa študijného programu uskutočňuje. Garanta vymenúva rektor alebo dekan fakulty (ďalej len
„dekan“), ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte.
čl. 3
Formy štúdia a metódy štúdia
(1) Študijný program sa na univerzite alebo fakulte môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(2) Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(3) Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti práci študenta v rozsahu 750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(4) Vzdelávacie činnosti podľa čl. 2 ods. 3 sa môžu uskutočňovať:
a) prezenčnou metódou,
b) dištančnou metódou alebo
c) kombinovanou metódou.
(5) Prezenčná metóda štúdia spočíva vo vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6) Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí – e-learning.
(7) Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny vplyv na výsledky vzdelávania.
čl. 4
Akademický rok a jeho organizácia
(1) Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
(2) Akademický rok sa na univerzite alebo fakulte člení na zimný semester a letný semester. Každý semester sa skladá z výučbovej časti a skúškového obdobia. Výučbová časť semestra trvá v rozsahu najmenej 12 týždňov a najviac 14 týždňov. Skúškové obdobie trvá najmenej 5 týždňov.
(3) Bakalárske a magisterské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra akademického roka.
(4) Štúdium študijného programu je členené do jednotlivých úsekov štúdia tak, aby bolo možné uskutočňovať priebežnú kontrolu štúdia a zápis do ďalšieho úseku štúdia. Úsekom štúdia je semester alebo jeho celočíselné násobky. Úseky štúdia sú pre obe formy štúdia podľa tohto študijného poriadku stanovené v jednotlivých študijných programoch.
(5) Rámcový časový harmonogram akademického roka stanoví rektor najneskôr do 30. apríla bežného roka.
(6) Konkrétny časový harmonogram akademického roka pre študijné programy uskutočňované na fakulte stanoví dekan najneskôr do 30. mája bežného roka.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÚDIUM V BAKALÁRSKOM, MAGISTERSKOM A DOKTORANDSKOM ŠTUDIJNOM PROGRAME
čl. 5
Prijatie na štúdium
(1) Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 zákona je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
(2) Základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 zákona je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom súčet počtu získaných kreditov za predchádzajúce vysokoškolské štúdium, ktorým bolo získané vysokoškolské vzdelanie, a počtu kreditov potrebných na riadne skončenie študijného programu druhého stupňa, na ktorý sa uchádzač hlási, musí byť najmenej 300 kreditov.
(3) Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4) Univerzita alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium.
(5) V prijímacom konaní uchádzač preukáže splnenie podmienok prijatia na štúdium.
(6) Uchádzač o štúdium je povinný doručiť písomnú prihlášku na štúdium na univerzitu alebo na fakultu, na ktorej sa uskutočňuje príslušný študijný program.
(7) O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje univerzita, rozhoduje rektor.
(8) Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia.
(9) Podmienky a proces prijímacieho konania upravujú študijné poriadky fakúlt.
čl. 6
Zápis na štúdium
(1) Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium.
(2) Uchádzač prijatý na štúdium sa stáva študentom dňom zápisu na štúdium. Zápis sa koná na univerzite v termíne stanovenom rektorom alebo na fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program, v termíne stanovenom dekanom v súlade s rámcovým časovým harmonogramom.
(3) Termíny, miesto a spôsob zápisu musia byť v dostatočnom časovom predstihu zverejnené na úradnej výveske a na webovom sídle univerzity alebo fakulty.
(4) Študent môže splnomocniť na zápis do prvého ročníka ale i ďalšej časti štúdia inú dospelú osobu len na základe úradne osvedčeného splnomocnenia pre tento účel.
(5) Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší. Zrušenie zápisu do tohto termínu ruší aj povinnosť uhrádzať školné.
(6) Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 2 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie.
(7) Právo uchádzača, ktorý bol na štúdium prijatý podmienečne, na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak najneskôr v deň určený na zápis nepreukáže splnenie základných podmienok na prijatie.
(8) Po zápise na štúdium sa študentovi vydá preukaz študenta.
čl. 7 Priebeh štúdia
(1) Štúdium v študijnom programe vo všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia je založené na kreditovom systéme.
(2) Študent má právo v každom akademickom roku zapísať si predmety na základe pravidiel a podmienok určených študijným programom pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení pracoviska poskytujúceho študijný program. Zápis povinných, povinne voliteľných a výberových predmetov pre 2., 3. a 4. ročník bakalárskeho štúdia a pre 2. a 3. ročník magisterského štúdia, aj zápis do ročníkov nadštandardnej dĺžky štúdia sa uskutočňuje prostredníctvom Modulárneho akademického informačného systému (ďalej len „MAIS“) v letnom semestri predchádzajúceho akademického roka. Študent má možnosť pridať si predmet v MAIS, v dodatočnom zápise predmetov, počas prvého týždňa od začiatku výučby v príslušnom semestri. V tomto období má študent možnosť aj písomne požiadať o vymazanie už zapísaného predmetu. Oba tieto úkony musia striktne rešpektovať časové a kapacitné obmedzenia predmetu.
(3) Predmet je koncipovaný ako jednosemestrový. Každý predmet zaradený do príslušného semestra má priradený kód, názov a počet kreditov.
(4) Predmety zaradené do študijného programu sa podľa záväznosti ich absolvovania členia na:
a) povinné predmety,
b) povinne voliteľné predmety,
c) výberové predmety.
(5) Povinné predmety sú tie, ktorých absolvovanie je podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia alebo celého študijného programu.
(6) Povinne voliteľné predmety sú tie, pre ktoré podmienkou úspešného absolvovania časti štúdia alebo celého študijného programu je absolvovanie určeného počtu týchto predmetov alebo získanie určeného počtu kreditov podľa výberu študenta v štruktúre určenej študijným programom.
(7) Výberové predmety sú ostatné predmety v študijnom programe, prípadne predmety iného študijného programu alebo predmety študijného programu inej fakulty alebo vysokej školy. Študent si ich zapisuje na doplnenie svojho štúdia a na získanie dostatočného počtu kreditov v danej časti štúdia.
(8) Výberový predmet z iného študijného programu si študent zapisuje po súhlase garanta predmetu.
(9) Predmety zaradené do študijného programu sa podľa nadväznosti členia:
a) predmety bez nadväznosti,
b) predmety podmienené absolvovaním iných predmetov.
(10) Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v dennej forme štúdia je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok v externej forme štúdia je vyjadrená počtom najviac 48 kreditov, v závislosti od štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu a počtu kreditov potrebných na jeho riadne skončenie.
(11) Predmety, ktoré si študent zapísal v súlade s pravidlami študijného programu, tvoria svojou časovou následnosťou študijný plán študenta.
(12) Výsledky hodnotenia predmetov sú evidované v MAIS.
(13) Na rozvoji kvality poskytovaného študijného programu sa zúčastňuje jeho garant. Fakulta poskytujúca študijný program organizuje minimálne jedno stretnutie študentskej časti akademickej obce s členmi vedenia fakulty počas akademického roka, na ktorom poskytne študentom informácie o študijnom programe a vedeckej profilácii pracoviska, ktoré ho zabezpečuje. Na tomto stretnutí, o ktorom sa vedie písomná evidencia, sa zúčastňuje spravidla aj garant študijného programu.
čl. 8
Zhromažďovanie kreditov a absolvovanie predmetov
(1) Kredity sú číselné hodnoty priradené k predmetom, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na nadobudnutie predpísaných výsledkov vzdelávania.
(2) Každý absolvovaný predmet, ktorý sa hodnotí, má v študijnom programe priradený počet kreditov, ktoré študent získa po jeho úspešnom absolvovaní. Počet kreditov priradený k predmetu vyjadruje pomernú časť práce študenta potrebnú na jeho úspešné zvládnutie.
(3) Úspešným absolvovaním predmetu študent získa kredity za daný predmet. Za príslušný predmet je možné v priebehu štúdia získať kredity iba raz.
(4) Kredity získané za absolvovanie predmetu sa zhromažďujú. Jednou z podmienok pokračovania v štúdiu je získanie potrebného počtu kreditov za celý akademický rok stanovených študijným poriadkom fakulty.
(5) Kredity získané z predchádzajúceho štúdia od získania ktorých neuplynulo viac ako päť rokov (v rozsahu A - E), môže uznať rektor alebo dekan, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte. V prípade potreby si vyžiada stanovisko garanta príslušného študijného programu.
(6) Povinný predmet zapísaný, ale neabsolvovaný úspešne, je možné zapísať si počas štúdia ešte raz. Po druhom neúspešnom pokuse o absolvovanie povinného predmetu je študent vylúčený zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a tohto študijného poriadku a zákona.
(7) Povinne voliteľný predmet zapísaný, ale neabsolvovaný úspešne, je možné zapísať si počas štúdia ešte raz alebo si namiesto neho vybrať iný z povinne voliteľných predmetov. Po druhom neúspešnom pokuse o absolvovanie vybraného povinne voliteľného predmetu je študent vylúčený zo štúdia. Ak má študent splnenú minimálnu požiadavku kreditov za povinne voliteľné predmety, danú odporúčaným študijným plánom, navyše zvolené povinne voliteľné predmety sa považujú za výberové a vzťahujú sa na ne ustanovenia odseku 8.
(8) Výberový predmet zapísaný, ale neabsolvovaný úspešne, je možné zapísať si počas štúdia ešte raz alebo si namiesto neho zapísať iný z ponuky výberových predmetov. V prípade, že študent dosiahol dostatočný počet kreditov, nemusí si zapísať žiadny výberový predmet.
(9) Vyučujúci je povinný najneskôr v prvom týždni semestra zverejniť podrobný sylabus predmetu a podmienky získania kreditov v MAIS, ktoré nemôže počas semestra meniť, o podmienkach získania kreditov informuje študentov v prvom týždni výučby.
(10) Je možné uznať len tie kredity, ktoré študent získal v rovnakom stupni štúdia. Výnimku tvoria len kredity získané na zahraničnom študijnom pobyte.
(11) Študent musí požiadať o uznanie kreditov do konca prvého týždňa príslušného semestra v príslušnom akademickom roku.
(12) Uznávanie kreditov získaných v rámci programu Erasmus sa uskutočňuje podľa čl. 8 ods. 5. Ak sa jedná o obsahovo zhodný predmet, uznáva sa predmet za zhodný so študijným programom študenta vo výške kreditov daným v odporúčanom študijnom pláne. V prípade, že študent získa kredity za predmet, ktorý nie je obsiahnutý v jeho odporúčanom študijnom pláne, tieto sa mu uznajú ako výberové kredity zo zahraničného študijného pobytu rozhodnutím dekana alebo ním poverenej osoby.
(13) Študent môže písomne požiadať dekana príslušnej fakulty o fakultatívnu účasť na vyučovaní. Dekan posúdi dôvody pre ospravedlnenie účasti študenta na prezenčnom vzdelávaní (najmä zdravotné, kultúrne, športové) a určí možnosť úľavy na prezenčnom vzdelávaní. V externej forme nie je možné povoliť fakultatívnu účasť na vyučovaní.
čl. 9
Hodnotenie študijných výsledkov
(1) Hodnotenie študijných výsledkov študenta v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje najmä:
a) priebežnou kontrolou študijných výsledkov počas výučbovej časti daného obdobia štúdia,
b) skúškou za dané obdobie štúdia,
c) kombináciou priebežnej kontroly a skúšky.
(2) Termín hodnotenia študijných výsledkov študenta určí skúšajúci najneskôr v poslednom týždni výučbového obdobia vypísaním v systéme MAIS tak, aby v každom týždni skúškového obdobia bol vypísaný minimálne jeden termín bez ohľadu na počet študentov v ročníku, pričom neobmedzí typy termínov skúšok na riadne alebo opravné termíny. Minimálne jeden termín pre študentov externej formy štúdia musí skúšajúci vypísať na sobotu. V závažných prípadoch môže dekan fakulty povoliť výnimku.
(3) Študenti sa na konanie skúšky prihlasujú výlučne prostredníctvom systému MAIS.
(4) Každý študent má právo na jeden riadny a dva opravné termíny. Pri opakovanom zapísaní neúspešne absolvovaného predmetu má študent právo na jeden riadny a jeden opravný termín.
(5) Skúšajúci je povinný zapísať výsledky záverečného alebo celkového hodnotenia do akademického informačného systému najneskôr do piatich pracovných dní po konaní skúšky. Študentom, ktorí sa nezúčastnili priebežného ani záverečného hodnotenia skúšajúci zapíše známku FX na posledný termín v systéme MAIS.
(6) Percentuálny pomer váh priebežného a záverečného hodnotenia musí byť zverejnený spolu so sylabom predmetu.
(7) Konkrétny spôsob priebežnej kontroly, ako aj termíny priebežnej kontroly určujú vyučujúci v informačnom liste predmetu, najneskôr v prvom týždni semestra. Priebežná kontrola študijných výsledkov musí byť zo strany študenta, ako aj pedagóga ukončená najneskôr do päť pracovných dní od ukončenia príslušného semestra.
(8) Hodnotenia výsledkov štúdia študenta sa uskutočňuje pomocou klasifikačnej stupnice, ktorá pozostáva z týchto šiestich stupňov:
A - výborne (vynikajúce výsledky) = 1,
B - veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) , 1,5 C - dobre (priemerné výsledky) = 2,
D - uspokojivo (prijateľné výsledky) = 2,5,
E - dostatočne (výsledky spĺňajú iba minimálne kritériá) = 3,
FX - nedostatočne (výsledky nespĺňajú ani minimálne kritériá) = 4.
(9) V prípade, že študentovi zostal posledný termín skúšky, môže v lehote do päť pracovných dní po zápise hodnotenia prvého opravného termínu alebo pri opakovanom zápise predmetu po zápise hodnotenia riadneho termínu, najneskôr však týždeň pred skončením skúškového obdobia, písomne požiadať dekana, aby sa skúška uskutočnila pred komisiou, alebo aby výsledok skúšky vykonanej písomnou formou bol vyhodnotený komisiou. Členov komisie a termín skúšky určí dekan fakulty.
(10) Na hodnotenie celkových študijných výsledkov študenta sa používa vážený študijný priemer. Vypočíta sa tak, že v hodnotenom období sa zrátajú súčiny počtu kreditov a číselného hodnotenia podľa odseku 6 pre všetky predmety zapísané študentom a výsledok sa vydelí celkovým počtom kreditov zapísaných študentom za dané obdobie. Za predmety, ktoré si študent zapísal a neabsolvoval, sa do váženého študijného priemeru započíta známka 4. Predmety, ktoré nie sú hodnotené známkou, sa do výpočtu váženého študijného priemeru nezahŕňajú.
čl. 10 Záverečná práca
(1) Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky.
(2) Záverečná práca je:
a) bakalárska práca
b) diplomová práca
c) dizertačná práca.
(3) Bakalárskou a diplomovou prácou má študent preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program.
(4) Dizertačnou prácou sa preukazuje schopnosť samostatnej vedeckej a koncepčnej činnosti.
(5) Priebeh obhajoby dizertačnej práce bližšie určuje smernica o doktorandskom štúdiu príslušnej fakulty.
(6) Základné náležitosti, ktoré musí spĺňať záverečná práca, sa uvádzajú v smernici rektora Trnavskej univerzity v Trnave č. 20/2011 o bibliografickej registrácii, kontrole originality, sprístupňovaní, uchovávaní a základných náležitostiach záverečných, rigoróznych a habilitačných prác .
(7) Záverečnú prácu vypracuje študent pod vedením vedúceho záverečnej práce (školiteľa), ktorý klasifikuje záverečnú prácu školiteľským posudkom, ktorý zverejňuje v centrálnom registri záverečných prác najneskôr päť pracovných dní pred obhajobou.
(8) Bakalársku a diplomovú prácu posudzuje jeden oponent.
(9) Dizertačnú prácu posudzujú najmenej dvaja oponenti.
(10) Oponent vypracuje na záverečnú prácu písomný posudok, s ktorým sa má študent právo oboznámiť najneskôr päť pracovných dní pred obhajobou záverečnej práce prostredníctvom centrálneho registra záverečných prác.
(11) V prípade, že školiteľ aj oponent klasifikovali prácu stupňom FX, práca nie je postúpená na obhajobu a študent ju musí prepracovať a znovu odovzdať v termíne stanovenom harmonogramom fakulty.
(12) Témy bakalárskych prác pre študentov v predposlednom roku štúdia daného stupňa štúdia zverejní príslušná katedra v termíne stanovenom časovým harmonogramom fakulty v MAIS. Témy v MAIS vypisuje školiteľ. Študenti si vyberajú bakalársku prácu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po zverejnení tém v MAIS.
(13) Témy diplomových prác pre študentov v predposlednom roku štúdia daného stupňa štúdia zverejní príslušná katedra v termíne stanovenom časovým harmonogramom fakulty v MAIS. Témy v MAIS vypisuje školiteľ. Študenti si vyberajú diplomovú prácu najneskôr do posledného dňa nasledujúceho mesiaca po zverejnení tém v MAIS.
(14) Študent si môže vybrať tému podľa vlastného uváženia, musí ju však schváliť vedúci príslušnej katedry.
(15) Pred odovzdaním záverečnej práce je študent povinný jej elektronickú verziu nahrať do centrálneho registra záverečných prác, vytlačiť dvakrát licenčnú zmluvu, analytický list a protokol o kontrole originality (bez časti „Plain text dokumentu na kontrolu“). Stanovený počet vyhotovení záverečných prác vo forme stanovenej fakultou odovzdáva študent v termíne a mieste určenom v harmonograme akademického roka fakulty.
(16) Obhajoba záverečnej práce tvorí spolu so záverečnou prácou jeden predmet a patrí medzi štátne skúšky. Výsledok obhajoby záverečnej práce sa ohodnotí klasifikačnými stupňami A až FX. V prípade, že výsledok obhajoby je FX a študent mal hodnotenie školiteľom a oponentom práce v rozsahu klasifikačných stupňov A –E, môže v opravnom termíne uvedenú prácu znovu obhajovať. V prípade, že hodnotenie školiteľa alebo oponenta práce bolo FX a
aj výsledok obhajoby práce bol FX, musí prácu prepracovať a obhajovať ju v opravnom termíne. Po súhlase vedúceho príslušnej katedry môže zmeniť tému práce, ako aj školiteľa práce.
(17) Študent má právo zúčastniť sa na obhajobe záverečnej práce aj v prípade, že školiteľ alebo oponent ohodnotil záverečnú prácu klasifikačným stupňom FX.
(18) Ak vedúci záverečnej práce alebo oponent nie je členom skúšobnej komisie, môže byť prizvaný na obhajobu práce a pri jej hodnotení má poradný hlas. O výsledku obhajoby záverečnej práce rozhoduje komisia hlasovaním.
(19) Záverečná práca sa vypracúva v slovenskom jazyku, a ak s tým súhlasí dekan, tak aj v inom, spravidla v anglickom jazyku. V študijných programoch zameraných na cudzie jazyky môže byť záverečná práca vypracovaná aj v jazykoch týchto študijných programov.
čl. 11 Prerušenie štúdia
(1) Štúdium študijného programu môže študentovi rektor alebo dekan, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, prerušiť na odôvodnenú písomnú žiadosť študenta.
(2) Štúdium možno prerušiť na jeden semester alebo jeho celočíselné násobky. Prerušiť štúdium možno aj opakovane. Študent môže v priebehu celého štúdia požiadať o prerušenie štúdia spolu najviac na dva akademické roky, v prípade čerpania materskej a rodičovskej dovolenky najviac na tri akademické roky.
(3) Študent dňom prerušenia štúdia prestáva byť študentom univerzity a lehoty pre vykonanie študijných povinností mu prestávajú plynúť. Po prerušení štúdia rozhodne rektor alebo dekan, v prípade potreby, o zaradení študenta do zodpovedajúceho úseku štúdia. Ak počas prerušenia štúdia došlo k zmene študijného programu, v ktorom študent študoval, je študent povinný vykonať rozdielové skúšky podľa študijného programu.
(4) Dekan neprerušuje študentovi štúdium, ak študent realizuje časť štúdia na domácej alebo zahraničnej vysokej škole, pokiaľ táto časť štúdia je súčasťou štúdia príslušného študijného odboru fakulty podľa jeho študijného programu.
(5) Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, povoľuje v súlade s odsekom 1 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.
(6) Študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
(7) Doba prerušenia štúdia sa nezapočítava do štandardnej dĺžky štúdia.
(8) Žiadosť o prerušenie štúdia možno podať pred začiatkom akademického roka, najneskôr do 31. augusta, po preukázaní splnenia povinností za predchádzajúci akademický rok, alebo na začiatku letného semestra najneskôr do prvého dňa príslušného letného semestra po preukázaní splnenia povinností za prechádzajúci semester príslušného akademického roka. Zo závažných dôvodov môže rektor alebo dekan povoliť študentovi prerušenie štúdia aj v prípade nesplnenia uvedených podmienok.
čl. 12 Zanechanie štúdia
(1) Ak študent chce zanechať štúdium, oznámi to písomne dekanovi príslušnej fakulty.
(2) Študentovi, ktorý zanechal štúdium, príslušná fakulta na jeho žiadosť vydá výpis
o absolvovaní predmetov.
čl. 13 Vylúčenie zo štúdia
Študent je vylúčený zo štúdia ak:
a) nezíska stanovený počet kreditov v čase kontroly,
b) si dvakrát zapísal povinný alebo povinne voliteľný predmet a nezískal zaň kredity,
c) si v určenom termíne nezapíše predmety do ďalšieho obdobia štúdia alebo po prerušení štúdia a nereaguje ani na písomné upozornenie o tejto skutočnosti, ako aj to, že nepredložil požadované dokumenty k zápisu do ďalšieho obdobia štúdia v stanovenom termíne, ani po opätovnej písomnej výzve,
d) neuhradil školné v prípade, že sa na neho vzťahuje povinnosť platiť školné,
e) v riadnom, ani opravných termínoch neuspel na niektorom z predmetov štátnej skúšky alebo neobhájil bakalársku alebo diplomovú prácu
f) mu bolo za disciplinárny priestupok uložené vylúčenie zo štúdia podľa §72 písm. c) zákona.
čl. 14
Zmena študijného programu a zmena formy štúdia
(1) Dekan príslušnej fakulty môže na základe písomnej žiadosti študenta povoliť zmenu študijného programu v rámci toho istého alebo príbuzného študijného odboru alebo kombinácie študijných odborov.
(2) O zmenu študijného programu môže študent žiadať pred začiatkom akademického roka po úspešnom absolvovaní prvého roka štúdia najneskôr do 31. augusta. Študent musí mať splnené študijné povinnosti z uzavretej časti štúdia.
(3) Na úspešné skončenie štúdia je študent povinný splniť podmienky dané v študijnom programe, v ktorom študuje po zmene.
(4) Zmena formy štúdia z dennej na externú alebo z externej na dennú sa považuje za zmenu študijného programu.
(5) Súčasťou žiadosti o zmenu študijného programu a zmenu formy štúdia je doklad o uhradení poplatku v zmysle platnej smernice o poplatkoch.
(6) Zo závažných dôvodov môže dekan povoliť študentovi zmenu študijného programu a zmenu formy štúdia aj v prípade nesplnenia uvedených podmienok.
čl. 15
Prestup z inej vysokej školy
(1) Na fakultu Trnavskej univerzity v Trnave sa môže zapísať aj študent, ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore na inej vysokej škole, ak o to písomne požiada a dekan žiadosti vyhovie.
(2) Súčasťou žiadosti je:
a) výpis absolvovaných povinností za predchádzajúce štúdium, ktorý je potvrdený príslušnou vysokou školou,
b) doklad o uhradení poplatku v zmysle platnej smernice o poplatkoch.
(3) Podmienkou prestupu je získanie minimálne 40 kreditov v dennej forme štúdia alebo 30 kreditov v externej forme štúdia za posledný rok štúdia na predchádzajúcej vysokej škole alebo 20 kreditov v dennej forme štúdia alebo 15 kreditov v externej forme štúdia v prípade ukončenia len jedného semestra na predchádzajúcej vysokej škole.
(4) Študent je povinný na úspešné skončenie štúdia splniť podmienky stanovené v študijnom programe, ktorý študuje po prestupe.
TRETIA ČASŤ SKONČENIE ŠTÚDIA
čl. 16 Štátna skúška
(1) Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
(2) Štátna skúška sa môže skladať z viac častí alebo samostatných predmetov. Priebeh a vyhlásenie výsledkov štátnej skúšky alebo jej časti sú verejné.
(3) Štátnu skúšku môže vykonať študent po splnení všetkých povinností príslušnej časti študijného programu.
(4) Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne skúšky. Podmienkou pre absolvovanie obhajoby záverečnej práce je napísanie a odovzdanie záverečnej práce v termíne stanovenom harmonogramom štúdia.
(5) Právo skúšať na štátnej skúške má len vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesor a docent a ďalší odborníci schválení vedeckou radou univerzity alebo fakulty; ak ide
o bakalárske študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia vo funkcii odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.
(6) Predsedu a členov skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať pre študijné programy uskutočňované na univerzite rektor, pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan. Skúšobná komisia má najmenej štyroch členov. Pre jeden študijný program možno menovať viac komisií.
(7) Jednotlivé predmety štátnej skúšky sú stanovené študijným programom. Medzi predmety štátnej skúšky patrí aj obhajoba záverečnej práce (bakalárska práca, diplomová práca, dizertačná práca).
(8) Ak študent v niektorom predmete štátnej skúšky neprospel, môže každý takýto predmet štátnej skúšky opakovať dva razy. Riadny termín a opravné termíny konania štátnej skúšky alebo jej časti stanoví rektor alebo dekan pre študijné programy uskutočňované na fakulte. Každý termín štátnej skúšky sa zverejní na úradnej výveske a na webovom sídle univerzity alebo fakulty aspoň mesiac dopredu.
(9) Ak sa študent na vykonanie štátnej skúšky neprihlási v riadnom termíne v roku, v ktorom mu uplynie štandardná dĺžka štúdia, môže pokračovať v štúdiu v nasledujúcom akademickom roku. Je povinný zúčastniť sa na zápise a byť riadne evidovaný. Na štátnu skúšku sa môže prihlásiť v riadnom termíne podľa harmonogramu príslušného akademického roka. Ak to neurobí, môže pokračovať v štúdiu ešte jeden, posledný rok štúdia, v ktorom sa môže prihlásiť na štátnu skúšku. Tento postup sa považuje za nadštandardnú dĺžku štúdia a podlieha spoplatneniu podľa smernice.
(10) Ak sa študent neprihlási na štátnu skúšku alebo ju úspešne nevykoná do dvoch rokov po uplynutí štandardnej dĺžke štúdia, vylúči sa zo štúdia.
(11) Ak sa študent z vážnych zdravotných alebo osobných dôvodov nemôže zúčastniť na štátnej skúške, na ktorú bol prihlásený, ospravedlní svoju neúčasť zo závažných dôvodov písomne najneskôr do troch pracovných dní odo dňa konania štátnej skúšky dekanovi príslušnej fakulty.
(12) Ak sa študent z neúčasti na štátnej skúške neospravedlní alebo dekan neakceptoval ospravedlnenie študenta, štátna skúška sa ohodnotení ako neospravedlnená neúčasť.
(13) Každý predmet štátnej skúšky sa hodnotí samostatne. Jednotlivé predmety štátnej skúšky sa hodnotia klasifikačným stupňom A až FX.
(14) Študent absolvuje štúdium s vyznamenaním, ak každá časť štátnej skúšky bola vykonaná v riadnom termíne, pričom jej výsledná klasifikácia je hodnotená stupňom výborne a vážený študijný priemer za celé štúdium je nižší ako 1,2.
(15) Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja, alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť. Podmienkou absolvovania obhajoby dizertačnej práce je publikovanie najmenej jedného (aj v spoluautorstve) vedeckého alebo umeleckého výstupu, ktorý je v príslušnom vednom odbore hodnotený kategóriou A podľa plnenia akreditačných kritérií.
(16) So súhlasom univerzity alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je jej súčasťou abstrakt v štátnom jazyku.
čl. 17
Riadne skončenie štúdia
(1) Na úspešné skončenie štúdia v kreditovom systéme je potrebné, aby študent počas štúdia:
a) úspešne absolvoval všetky povinné predmety a získal predpísaný počet za povinne voliteľné predmety,
b) získal predpísaný počet kreditov stanovený univerzitou pre príslušný stupeň štúdia, úspešne vykonal štátne skúšky predpísané študijným programom a obhájil záverečnú prácu, ktorá patrí medzi štátne skúšky.
(2) Štúdium sa skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
(3) Štúdium podľa študijného programu nesmie prekročiť jeho štandardnú dĺžku o viac než dva roky.
(4) Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár“ (skratka „Bc.“ sa uvádza pred menom).
(5) Absolventom magisterského štúdia sa udeľuje akademický titul „magister“ (skratka
„Mgr.“ sa uvádza pred menom).
(6) Absolvent magisterského štúdia môže vykonať rigoróznu skúšku. Po jej úspešnom absolvovaní a obhájení rigoróznej práce sa mu udeľuje akademický titul v príslušnom študijnom odbore podľa zákona.
(7) Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke „PhD.“, ktorá sa uvádza za menom).
(8) Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie“ (v skratke „ThLic.“), o jeho udelení vydá vysoká škola osvedčenie. Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje akademický titul "doktor" ("philosophiae doctor", v skratke "PhD."; skratka "PhD." sa uvádza za menom).
čl. 18
Iné skončenie štúdia
(1) Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium na univerzite skončí:
a) zanechaním štúdia,
b) neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2 zákona,
c) vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku,
d) vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c) zákona,
e) zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2 zákona, ak študent neprijal ponuku univerzity pokračovať v štúdiu iného študijného programu,
f) smrťou študenta.
(2) Dňom skončenia štúdia je
a) podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo univerzite doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,
b) podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,
c) podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
d) podľa odseku 1 písm. e) deň, ku ktorému univerzita oznámila zrušenie študijného programu.
(3) Ak sa študent nedostaví na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia alebo sa nedostaví po prerušení na opätovný zápis, univerzita písomne vyzve študenta na dostavenie sa k zápisu v lehote desiatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy.
(4) Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví, a ani nepožiada
o predĺženie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia, alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa považuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium.
(5) V prípade skončenia podľa ods. 1 písm. a) vydá dekan alebo rektor študentovi na jeho žiadosť výpis splnených študijných povinností, v ktorom sa súčasne uvedie, že štúdium riadne neskončil a ako dlho študent na univerzite študoval
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
čl. 19
Študijné poriadky fakúlt
(1) Fakulta môže v súlade so zákonom a týmto študijným poriadkom vydať študijný poriadok fakulty, ktorým stanoví ďalšie podrobnosti štúdia v študijných programoch uskutočňovaných na fakulte.
(2) Študijný poriadok fakulty nadobúda platnosť dňom schválenia návrhu v akademickom senáte univerzity; vznik účinnosti určuje študijný poriadok fakulty.
čl. 20
Doplnenie a zmena študijného poriadku
Každá zmena študijného poriadku je dodatkom študijného poriadku označeným poradovou číslovkou.
čl. 21
Zverejnenie študijného poriadku
Študijný poriadok v úplnom znení sa zverejňuje na webovom sídle univerzity.
čl. 22 Prechodné ustanovenia
Podmienka publikovania najmenej jedného (aj v spoluautorstve) vedeckého alebo umeleckého výstupu, ktorý je v príslušnom vednom odbore hodnotený kategóriou A podľa plnenia akreditačných kritérií pred obhajobou dizertačnej práce, uvedená v čl. 16, ods. 15 sa nevzťahuje na študentov doktorandského štúdia, ktorých štúdium začalo pred 31. 8. 2018.
čl. 23 Záverečné ustanovenia
Študijný poriadok nadobúda platnosť dňom jeho vyhlásenia na úradnej výveske univerzity a účinnosť odo dňa 1. septembra 2018.
čl. 24 Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa Študijný poriadok Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa 27. júna 2013.
Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxxxx, PhD. prof. doc. XXXx. Xxxxx Xxxx, PhD. predsedníčka Akademického senátu rektor
Trnavskej univerzity v Trnave Trnavskej univerzity v Trnave
Študijný poriadok Trnavskej univerzity v Trnave bol vyhlásený na úradnej výveske Trnavskej univerzity v Trnave dňa 23. mája 2018.