O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

I. 2 Z M L U V A

O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

(EURATOM)

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY, JEJ KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇA LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA

UZNÁVAJÚC, že jadrová energia predstavuje významný zdroj na rozvoj a oživenie hospodárstva a mierový pokrok,

SÚ PRESVEDČENÍ, že len spoločné, bezodkladne vynaložené úsilie môže viesť k výsledkom, ktoré zodpovedajú tvorivému potenciálu ich krajín,

ROZHODNUTÍ vytvoriť podmienky potrebné na rozvoj silného jadrového priemyslu, ktorý rozšíri výrobu energie, povedie k modernizácii technických procesov a prispeje v mnohých ďalších oblastiach k prosperite ich ľudu,

USILUJÚC SA vytvoriť záruky potrebné na vylúčenie každého ohrozenia života a verejného zdravia,

ŽELAJÚC SI zapojiť ďalšie krajiny k svojmu úsiliu a spolupracovať s medzinárodnými organizáciami zaoberajúcimi sa mierovým rozvojom atómovej energie,

SA ROZHODLI založiť Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM); a na tento účel boli vymenovaní títo splnomocnení zástupcovia za

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

Xxxx-Xxxxx XXXXX, minister zahraničných vecí;

Xxxxx X. Ch. XXXX et d´OPPUERS, generálny tajomník ministerstva hospodárstva, vedúci belgickej delegácie na medzivládnej konferencii.

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

Dr. Xxxxxx XXXXXXXX, spolkový kancelár;

Profesor Dr. Xxxxxx XXXXXXXXX, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

Xxxxxxxxx XXXXXX, minister zahraničných vecí;

Xxxxxxx XXXXX, zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí.

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

Xxxxxxx XXXXX, predseda Rady ministrov;

Profesor Xxxxxxx XXXXXXX, minister zahraničných vecí.

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

Xxxxxx XXXX, predseda vlády, minister zahraničných vecí;

Xxxxxxx XXXXXX, veľvyslanec, vedúci luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii.

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

Xxxxxx XXXX, minister zahraničných vecí;

X. XXXXXXXXX XXXXX, vedúci holandskej delegácie na medzivládnej konferencii, KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za platné a náležité, dohodli takto:

HLAVA I ÚLOHY SPOLOČENSTVA

Článok 1

Touto zmluvou Vysoké zmluvné strany zakladajú medzi sebou EURÓPSKE SPOLOČENSTVO PRE ATÓMOVÚ ENERGIU (EURATOM).

Poslaním spoločenstva je prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne v členských štátoch a k rozvoju vzťahov s inými krajinami vytváraním predpokladov potrebných na urýchlený vznik a rast jadrových priemyslov.

Článok 2

Na účel plnenia svojho poslania spoločenstvo v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy

a) podporuje výskum a zabezpečuje rozširovanie technických poznatkov;

b) zavádza jednotné normy bezpečnosti na ochranu zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov a zabezpečuje ich uplatňovanie;

c) uľahčuje investovanie a zabezpečuje najmä podporovaním podnikových podnetov vytváranie základných zariadení potrebných na rozvoj jadrovej energie v spoločenstve;

d) dohliada, aby všetci užívatelia spoločenstva dostávali pravidelné a rovnaké dodávky rúd a jadrového paliva;

e) zaručuje vhodným dozorom, aby sa jadrové materiály nepoužívali na iné účely, ako na ktoré sú určené;

f) vykonáva právo vlastníctva, ktoré mu bolo priznané v oblasti osobitných štiepnych materiálov;

g) zabezpečuje rozsiahle trhy odbytu a prístup k najlepším technickým prostriedkom vytváraním spoločného trhu

v oblasti špecializovaných materiálov používaných v jadrovom odvetví a zariadení voľným pohybom kapitálu pre investície v oblasti jadrovej energie a voľným zamestnávaním špecialistov v rámci spoločenstva;

h) vytvára s ďalšími krajinami a medzinárodnými organizáciami také vzťahy, ktoré urýchlia rozvoj mierového využívania jadrovej energie.

Článok 3

1. Úlohy zverené spoločenstvu vykonávajú tieto orgány: ZHROMAŽDENIE,

RADA,

KOMISIA, SÚDNY DVOR.

Každý orgán koná v medziach právomocí, ktoré mu boli zverené touto zmluvou.

2. Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor s poradnou funkciou.

HLAVA II

PODPORA POKROKU V OBLASTI JADROVEJ ENERGIE

KAPITOLA I

PODPORA VÝSKUMU

Článok 4

1. Komisia je zodpovedná za podporu a uľahčovanie jadrového výskumu v členských štátoch a za jeho dopĺňanie uskutočňovaním výskumného a vzdelávacieho programu spoločenstva.

2. Činnosť Komisie sa bude v tomto ohľade uskutočňovať v oblastiach uvedených v zozname tvoriacom prílohu I tejto zmluvy.

Tento zoznam môže Rada zmeniť kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Komisia sa poradí s Vedeckým a technickým výborom zriadeným podľa článku 134.

Článok 5

Na účely koordinácie a doplnenia výskumu uskutočňovaného v členských štátoch Komisia na základe špecifickej požiadavky adresovanej vybraným prijímateľom a odovzdanej príslušnej vláde alebo na základe verejného oznámenia vyzve členské štáty, osoby alebo podniky, aby jej oznámili tie výskumné programy, ktoré upresní v tejto výzve.

Potom, ako Komisia poskytla dotknutým subjektom všetky možnosti na zaujatie stanoviska, môže zaujať zdôvodnené stanovisko ku každému z výskumných programov, ktoré jej boli oznámené. Je povinná tak urobiť, ak štát, osoba alebo podnik, ktoré výskumný program predložili, o to požiadajú.

Prostredníctvom týchto stanovísk Komisia zabraňuje nežiaducemu prekrývaniu činností a výskum orientuje na oblasti, ktoré ešte nie sú dostatočne preskúmané. Komisia nemôže tieto programy uverejniť bez súhlasu oznamujúceho štátu, osoby alebo podniku.

Komisia v pravidelných intervaloch uverejňuje zoznam tých oblastí jadrového výskumu, o ktorých sa domnieva, že nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané.

Komisia môže zvolať zástupcov verejných a súkromných výskumných centier, ako aj iných odborníkov podieľajúcich sa na výskume v tej istej alebo príbuznej oblasti na vzájomné porady a výmenu informácií.

Článok 6

Na účel podpory uskutočnenia výskumných programov, ktoré jej boli oznámené, Komisia môže:

a) poskytovať finančnú pomoc v rámci zmlúv o výskume, ale bez poskytovania subvencií,

b) dodávať, za úhradu alebo bezodplatne, zdrojové materiály alebo osobitné štiepne materiály, ktoré má k dispozícii, na uskutočňovanie týchto programov,

c) poskytovať, za úhradu alebo bezodplatne, členským štátom, osobám alebo podnikom zariadenia, vybavenie alebo expertnú pomoc,

d) podporovať spoločné financovanie dotknutými členskými štátmi, osobami alebo podnikmi.

Článok 7

Výskumné a vzdelávacie programy spoločenstva stanovuje Rada jednomyseľným rozhodnutím na základe návrhu Komisie, ktorá sa poradí s Vedeckým a technickým výborom.

Tieto programy budú spracované na obdobie nepresahujúce päť rokov.

Prostriedky, ktoré sú potrebné na uskutočnenie týchto programov, budú každý rok zahrnuté do rozpočtu spoločenstva pre výskum a investície.

Komisia zabezpečí uskutočnenie týchto programov a predloží o tom Rade každý rok správu.

Komisia priebežne predkladá Hospodárskemu a sociálnemu výboru všeobecný prehľad o menovaných programoch.

Článok 8

1. Po porade s Vedeckým a technickým výborom Komisia zriadi spoločné jadrové výskumné centrum. Toto centrum zabezpečuje uskutočnenie výskumných programov a ďalších úloh, ktoré mu pridelí Komisia. Centrum tiež zabezpečí vytvorenie jednotnej terminológie a jednotného systému merania v jadrovej oblasti. Centrum založí ústredný úrad pre jadrové merania.

2. Činnosť centra môže byť z geografických alebo funkčných dôvodov uskutočňovaná v oddelených zariadeniach.

Článok 9

1. Po získaní stanoviska Hospodárskeho a sociálneho výboru môže Komisia v rámci spoločného jadrového výskumného centra založiť školy pre vzdelávanie odborníkov najmä v oblasti vyhľadávania minerálov, výroby vysokočistých jadrových materiálov, spracovania vyhoretého jadrového paliva, jadrového inžinierstva, ochrany zdravia a výroby a použitia rádioizotopov.

Komisia stanoví podrobnosti uskutočnenia takéhoto vzdelávania.

2. Bude založená inštitúcia so štatútom univerzity; podrobnosti jej fungovania určí Rada kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie.

Článok 10

Komisia môže podľa zmluvy zveriť uskutočnenie určitých častí výskumného programu spoločenstva členským štátom, osobám, podnikom alebo tretím krajinám, medzinárodným organizáciám či štátnym príslušníkom tretích krajín.

Článok 11

Komisia uverejňuje výskumné programy uvedené v článkoch 7, 8 a 10 a rovnako pravidelné správy o úrovni a pokroku v ich plnení.

KAPITOLA II

ŠÍRENIE POZNATKOV

Oddiel I

Poznatky, ktorými môže disponovať Komisia

Článok 12

Členské štáty, osoby a podniky môžu na základe žiadosti predloženej Komisii získať nevýlučné licencie na vynálezy, dočasne chránené patentové práva, priemyselné vzory alebo patentové prihlášky, ktoré vlastní spoločenstvo, pokiaľ sú schopné efektívne využívať takto chránené vynálezy, ktoré sú predmetom licencie.

Za tých istých podmienok Komisia udelí sublicencie na vynálezy, dočasne chránené patentové práva, priemyselné vzory alebo patentové prihlášky, pokiaľ je spoločenstvo vlastníkom zmluvných licencií, ktoré poskytujú takúto možnosť.

Komisia udelí tieto licencie alebo sublicencie za podmienok, ktoré budú dohodnuté s držiteľmi licencií a poskytne im

k dispozícii všetky poznatky potrebné na využitie licencií. Tieto podmienky sa budú týkať najmä zodpovedajúcich úhrad

a v prípade potreby práva držiteľa licencie udeľovať sublicencie tretím osobám a prípadne záväzku zaobchádzať s poskytnutými poznatkami ako s obchodným tajomstvom.

Ak sa ohľadom podmienok uvedených v odseku 3 nedosiahne dohoda, môžu držitelia licencie vec predložiť Súdnemu dvoru na účel stanovenia primeraných podmienok.

Článok 13

Komisia oznamuje členským štátom, osobám a podnikom tie informácie získané spoločenstvom, ktoré nespadajú pod ustanovenia článku 12, bez ohľadu na to, či ich získala pri plnení jej vlastného výskumného programu, alebo jej boli poskytnuté na voľné využívanie.

Komisia však môže sprístupnenie týchto poznatkov podmieniť tým, aby sa s nimi nakladalo ako s dôvernými informáciami a nebolo dovolené ich poskytovanie tretím osobám.

Ak Komisia získa poznatky, ktorých nadobudnutie je viazané na isté obmedzenia pokiaľ ide o ich užívanie a šírenie – ako napríklad tzv. klasifikované informácie považované za utajované, môžu byť poskytnuté len pri dodržaní týchto podmienok.

Xxxxxx XX Xxx poznatky

a) Šírenie dohodou

Článok 14

Komisia sa usiluje prostredníctvom dohôd zabezpečiť odovzdávanie poznatkov, ktoré sú potrebné na dosahovanie cieľov spoločenstva a o poskytovanie licencií využívania patentov a vynálezov, dočasne chránených patentových práv, priemyselných vzorov alebo patentových prihlášok, ktoré takéto poznatky obsahujú.

Článok 15

Komisia stanoví postup, na základe ktorého si členské štáty, osoby a podniky môžu za jej sprostredkovania vymieňať predbežné alebo konečné výsledky svojho výskumu, pokiaľ tieto výsledky neprináležia spoločenstvu z uskutočnenia výskumných poverení Komisie.

Tento postup musí zaručovať dôvernú povahu výmeny. Oznámené výsledky však môžu byť Komisiou postúpené spoločnému stredisku jadrového výskumu na dokumentačné účely; uvedené nezakladá právo využívania, pokým k tomu nedá odovzdávajúca strana súhlas.

b) Povinné oznamovanie Komisii Článok 16

1. Bezodkladne po doručení patentovej prihlášky alebo prihlášky priemyselného vzoru v oblasti jadrovej energie členskému štátu tento členský štát požiada prihlasovateľa o súhlas s bezprostredným oznámením obsahu prihlášky Komisii.

Ak žiadateľ súhlasí, toto oznámenie sa uskutoční do troch mesiacov od doručenia prihlášky. Ak žiadateľ nesúhlasí, členský štát v tej istej lehote upovedomí Komisiu o existencii prihlášky.

Komisia môže požiadať členský štát, aby jej oznámil obsah prihlášky, o predložení ktorej bola upovedomená.

Komisia takúto požiadavku predloží do dvoch mesiacov od upovedomenia. Každé predĺženie tejto lehoty má za následok zodpovedajúce predĺženie lehoty uvedenej v šiestom pododseku.

Ak členský štát prijme od Komisie takúto požiadavku, opätovne požiada prihlasovateľa o súhlas s oznámením obsahu jeho prihlášky. Ak prihlasovateľ súhlasí, oznámenie sa uskutoční bezodkladne.

Aj v prípade nesúhlasu prihlasovateľa sa od členského štátu vyžaduje, aby toto oznámenie Komisii uskutočnil po uplynutí osemnástich mesiacov od doručenia prihlášky.

2. Členské štáty oznámia Komisii do osemnástich mesiacov od doručenia existenciu každej doposiaľ neuverejnenej patentovej prihlášky alebo priemyselného vzoru, o ktorej sa po prvom preskúmaní domnievajú, že aj keď sa nedotýka jadrovej oblasti, vykazuje priamu súvislosť s rozvojom jadrovej energie v spoločenstve a má zásadný význam v tomto smere.

Ak o to Komisia požiada, obsah prihlášky sa jej oznámi do dvoch mesiacov.

3. Aby sa mohlo uverejnenie uskutočniť v čo najskoršej lehote, členské štáty znížia na minimum dĺžku trvania konania o patentových prihláškach alebo prihláškach priemyselného vzoru vzťahujúcich sa na oblasti uvedené v odsekoch 1 a 2 a týkajúce sa žiadosti Komisie.

4. Komisia bude s takýmito oznámeniami zaobchádzať ako s dôvernými. Môžu byť použité iba na dokumentačné účely. Komisia môže oznámené vynálezy použiť výlučne so súhlasom prihlasovateľa alebo v súlade s článkami 17 až 23.

5. Ustanovenia tohto článku sa nepoužijú, keď oznámeniu bráni zmluva uzatvorená s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou.

c) Udeľovanie licencií v arbitrážnom konaní alebo z úradnej moci

Článok 17

1. Ak sa nepodarí uzatvoriť priateľskú dohodu, môžu byť nevýlučné licencie udeľované ako výsledok arbitrážneho konania v súlade s článkami 18 až 23 alebo z úradnej moci:

a) spoločenstvu alebo spoločným podnikom, ktorým je toto právo priznané podľa článku 48 pokiaľ ide o patenty, dočasne chránené patentové práva alebo priemyselné vzory týkajúce sa vynálezov priamo súvisiacich s jadrovým výskumom, pokiaľ je udelenie licencie nevyhnutné pre pokračovanie ich vlastného výskumu alebo pre prevádzku ich zariadení.

Ak o to Komisia požiada, takéto licencie budú zahŕňať právo umožniť tretím stranám využívať vynález, pokiaľ uskutočňujú práce alebo objednávky pre spoločenstvo alebo spoločné podniky.

b) osobám alebo podnikom, ktoré o to Komisiu požiadali vo vzťahu k patentom, dočasne chráneným patentovým právam alebo priemyselným vzorom týkajúcich sa vynálezov priamo súvisiacich a rozhodujúcich pre rozvoj jadrovej energie v spoločenstve za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

i) od doručenia patentovej prihlášky uplynuli najmenej štyri roky, s výnimkou vynálezu týkajúceho sa jadrovej oblasti;

ii) na území členského štátu, kde je vynález chránený, neboli splnené požiadavky vyplývajúce z rozvoja jadrovej energie pri koncepcii stanovenej Komisiou, pokiaľ ide o tento vynález;

iii) vlastník patentu, ktorý bol vyzvaný, aby splnil takéto požiadavky sám, alebo cestou svojich držiteľov licencií, nevyhovel tejto výzve;

iv) osoby a podniky žiadajúce o licenciu sú schopné efektívne plniť takéto požiadavky využívaním vynálezu.

Členské štáty nemôžu na splnenie týchto požiadaviek použiť žiadne donucovacie opatrenia podľa svojho vnútroštátneho práva, ktoré by obmedzili ochranu vynálezu, okrem prípadu, ak by o to Komisia vopred požiadala.

2. Nevýlučná licencia podľa odseku 1 nemôže byť udelená, pokiaľ vlastník preukáže existenciu oprávnených dôvodov, najmä že mu nebola priznaná primeraná lehota.

3. Udelenie licencie podľa odseku 1 zakladá právo na plné odškodnenie, výška ktorého sa dohodne medzi vlastníkom patentu, dočasne chráneného práva alebo priemyselného vzoru na jednej strane a držiteľom licencie na druhej strane.

4. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú Parížskeho dohovoru o ochrane priemyselného vlastníctva.

Článok 18

Na účely uvedené v tomto oddieli sa zriaďuje Arbitrážny výbor; Rada vymenuje jeho členov a stanoví rokovací poriadok tohto výboru na návrh Súdneho dvora.

Strany môžu podať na Súdny dvor voči rozhodnutiu Arbitrážneho výboru návrh, majúci odkladný účinok, do jedného mesiaca od jeho oznámenia. Súdny dvor obmedzí svoje šetrenie na formálnu platnosť rozhodnutia a výklad ustanovení tejto zmluvy Arbitrážnym výborom.

Konečné rozhodnutia Arbitrážneho výboru majú medzi dotknutými stranami povahu právoplatne rozhodnutej veci. Vykonateľné sú podľa článku 164.

Článok 19

Ak má Komisia pri nedosiahnutí priateľskej dohody v úmysle udeliť licencie podľa článku 17, oznámi to vlastníkovi patentu, dočasne chráneného práva, priemyselného vzoru alebo patentovej prihlášky a súčasne upresní meno žiadateľa licencie a jej rozsah.

Článok 20

Vlastník môže do jedného mesiaca od prijatia oznámenia podľa článku 19 navrhnúť Komisii a v prípade potreby aj tretej osobe žiadajúcej o licenciu uzatvorenie arbitrážnej dohody zakladajúcej príslušnosť Arbitrážneho výboru.

Ak Komisia alebo žiadateľ licencie odmietnu takúto dohodu uzatvoriť, Komisia nemôže žiadať od členského štátu alebo jeho príslušných orgánov udelenie licencie alebo pôsobiť v tom smere, aby bola udelená.

Ak na základe arbitrážnej dohody oslovený Arbitrážny výbor konštatuje, že žiadosť Komisie je v súlade s ustanoveniami článku 17, vydá odôvodnené rozhodnutie zahŕňajúce udelenie licencie žiadateľovi a určujúce podmienky licencie a jej finančnú úhradu, pokiaľ sa strany na tom nedohodli.

Článok 21

Ak vlastník nenavrhne, aby sa záležitosť predložila Arbitrážnemu výboru, Komisia môže vyzvať dotknutý členský štát alebo jeho príslušné orgány, aby udelili licenciu alebo pôsobili tak, aby bola udelená.

Ak sa po vypočutí vlastníka členský štát alebo jeho príslušné orgány domnievajú, že nie sú splnené podmienky článku 17, oznámia Komisii, že odmietajú udeliť licenciu alebo pôsobiť tak, aby bola udelená.

Ak odmietnu udeliť licenciu alebo pôsobiť tak, aby bola udelená, alebo ak sa do štyroch mesiacov odo dňa podania žiadosti nevyjadria vo veci udelenia licencie, Komisia môže do dvoch mesiacov predložiť záležitosť Súdnemu dvoru.

Vlastník musí byť v konaní pred Súdnym dvorom vypočutý.

Ak rozhodnutie Súdneho dvora stanoví, že podmienky článku 17 sú splnené, dotknutý členský štát alebo jeho príslušné orgány sú povinné prijať opatrenia potrebné na vynútenie tohto rozhodnutia.

Článok 22

1. Ak sa vlastník patentu, dočasne chráneného práva alebo priemyselného vzoru nemôže dohodnúť s držiteľom licencie na výške odškodnenia, dotknuté strany môžu uzatvoriť arbitrážnu dohodu zakladajúcu príslušnosť Arbitrážneho výboru.

Strany sa tým zriekajú práva na podanie odvolania s výnimkou prípadu podľa článku 18.

2. Ak držiteľ licencie odmietne uzatvoriť arbitrážnu dohodu, udelenie licencie sa považuje za neplatné.

Ak vlastník odmietne uzatvoriť arbitrážnu dohodu, bude odškodnenie podľa tohto článku stanovené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Článok 23

Po uplynutí jedného roka môžu byť rozhodnutia Arbitrážneho výboru alebo príslušných vnútroštátnych orgánov preskúmané s ohľadom na licenčné podmienky, ak k tomu oprávňujú nové skutočnosti.

Preskúmanie uskutoční orgán, ktorý vydal rozhodnutie.

Xxxxxx XXX Ustanovenia o utajení

Článok 24

Poznatky, ktoré spoločenstvo nadobudne pri uskutočnení svojho výskumného programu a ktorých uverejnenie môže poškodiť obranné záujmy jedného alebo viacerých členských štátov, podliehajú utajeniu; platia pritom tieto ustanovenia:

1. Rada prijme na návrh Komisie bezpečnostné nariadenie, ktoré pri zohľadnení tohto článku ustanoví použitie rôznych stupňov utajenia a zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia.

2. Ak Komisia uváži, že uverejnenie niektorých poznatkov môže poškodiť obranné záujmy jedného alebo viacerých členských štátov, potom na tieto poznatky dočasne uplatní stupeň utajenia, ktorý stanovuje bezpečnostné predpisy.

Takéto poznatky bezodkladne oznámi členským štátom; tieto dočasne zabezpečia ich utajenie tým istým spôsobom.

Členské štáty oznámia Komisii do troch mesiacov, či chcú dočasne uplatňovaný stupeň utajenia zachovať, nahradiť ho iným alebo informáciu odtajniť.

Po uplynutí tejto lehoty sa bude uplatňovať najvyšší stupeň utajenia z požadovaných. Komisia o tom upovedomí členské štáty.

Na základe návrhu Komisie alebo členského štátu môže Rada kedykoľvek jednomyseľným rozhodnutím uplatniť iný stupeň utajenia alebo odtajniť informáciu. Pred rozhodnutím o návrhu členského štátu si Rada vyžiada stanovisko Komisie.

3. Články 12 a 13 sa nevzťahujú na poznatky podliehajúce stupňom utajenia.

Za predpokladu dodržania primeraných bezpečnostných opatrení

a) však Komisia môže poznatky podľa článkov 12 a 13 oznámiť:

i) spoločnému podniku;

ii) osobe alebo podniku inému ako spoločný podnik prostredníctvom členského štátu na území ktorého táto osoba alebo tento podnik pôsobia;

b) môže členský štát oznámiť poznatky podľa článku 13 osobe alebo podniku inému ako spoločný podnik pôsobiacim na jeho území; Komisia musí byť o tomto oznámení vyrozumená.

Každý členský štát má naviac právo požadovať od Komisie, aby udelila licenciu podľa článku 12 pre jeho vlastné potreby alebo potreby osôb alebo podnikov pôsobiacich na jeho území.

Článok 25

1. Ak členský štát oznámi existenciu alebo obsah patentovej prihlášky alebo patentového priemyselného vzoru týkajúcej sa predmetu uvedeného v odsekoch 1 alebo 2 článku 16, v prípade potreby upozorní na nevyhnutnosť podradiť z obranných dôvodov túto prihlášku ním stanovenému stupňu utajenia; súčasne uvedie pravdepodobné trvanie takéhoto utajenia.

Komisia odovzdá ostatným členským štátom všetky prijaté oznámenia podľa predchádzajúceho pododseku. Komisia a členské štáty dodržiavajú opatrenia, ktoré podľa bezpečnostného nariadenia zodpovedajú stupňu utajenia, ktorý požaduje štát pôvodu.

2. Komisia môže tieto oznámenia odovzdať tiež spoločným podnikom alebo prostredníctvom členského štátu osobe alebo podniku inému ako spoločný podnik, ktoré pôsobia na území tohto štátu.

Vynálezy, ktoré sú predmetom prihlášok uvedených v odseku 1, môžu byť využívané len so súhlasom žiadateľa alebo v súlade s článkami 17 až 23.

Oznámenia a prípadne použitie podľa tohto odseku podliehajú opatreniam, ktoré podľa bezpečnostného nariadenia zodpovedajú stupňu utajenia, ktorý požaduje štát pôvodu.

Oznámenia si vo všetkých prípadoch vyžadujú súhlas štátu pôvodu. Oznámenie a použitie môžu byť odmietnuté len z bezpečnostných dôvodov.

3. Rada môže kedykoľvek na návrh Komisie alebo členského štátu jednomyseľným rozhodnutím zaviesť iný stupeň utajenia alebo odtajniť informáciu. Rada si pred rozhodnutím o návrhu členského štátu vyžiada stanovisko Komisie.

Článok 26

1. Ak budú poznatky, ktoré sú predmetom patentov, patentových prihlášok, dočasne chránených práv, priemyselných vzorov alebo prihlášok priemyselných vzorov utajené v súlade s článkami 24 a 25, štáty, ktoré požiadali o uplatnenie utajenia, nemôžu odmietnuť súhlas so zodpovedajúcimi prihláškami v iných členských štátoch.

Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia na udržanie utajenia takýchto práv a prihlášok v súlade s postupmi uvedenými v jeho zákonoch a iných právnych predpisoch.

2. Prihlášky týkajúce sa poznatkov utajených podľa článku 24 nemôžu byť podané mimo územia členských štátov, s výnimkou ich jednomyseľného súhlasu. Ak členské štáty nezaujmú stanovisko, súhlas sa považuje za udelený po uplynutí šiestich mesiacov od odovzdania týchto poznatkov členským štátom zo strany Komisie.

Článok 27

Náhrada škody, ktorú utrpí žiadateľ v dôsledku utajenia z obranných dôvodov, sa spravuje ustanoveniami právnych predpisov členských štátov; bude za ňu zodpovedať štát, ktorý požiadal o takéto utajenie alebo ktorému bolo umožnené sprísnenie alebo predĺženie utajenia, alebo ktorý vymohol zákaz podania prihlášky mimo územia spoločenstva.

Ak bolo viacerým členským štátom umožnené sprísnenie alebo predĺženie utajenia alebo dosiahli zákaz podania prihlášky mimo územia spoločenstva, budú spoločne zodpovedné za náhradu škody, ktorú spôsobili svojim návrhom.

Spoločenstvo si nemôže podľa tohto článku uplatniť žiadne nároky na odškodnenie.

Xxxxxx XX Xxxxxxxx ustanovenia

Článok 28

Ak budú ešte neuverejnené prihlášky patentov alebo priemyselných vzorov, alebo patenty a priemyselné vzory utajené

z obranných dôvodov v dôsledku oznámenia Komisii nenáležite použité alebo sprístupnené neoprávnenej osobe, spoločenstvo nahradí oprávneným takto vzniknutú škodu.

Nárok na náhradu škody oprávnených voči tretím osobám prechádza bez ohľadu na vlastné nároky spoločenstva voči osobe, ktorá škodu zapríčinila, na spoločenstvo, ak ho nahradí. Právo spoločenstva podniknúť opatrenia proti osobe zodpovednej za škodu v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi zostáva nedotknuté.

Článok 29

Všetky dohody alebo zmluvy o výmene vedeckých alebo priemyselných poznatkov v jadrovej oblasti medzi členským štátom, osobou alebo podnikom na jednej strane a tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu na druhej strane uzatvára Komisia, pokiaľ si u strany vyžadujú podpis štátu vykonávajúceho svoje výsostné práva. Komisia však

môže splnomocniť členský štát, osobu alebo podnik na uzatváranie takýchto dohôd za podmienok, ktoré uzná za vhodné, s výnimkou uplatnenia ustanovení článkov 103 a 104.

KAPITOLA III

OCHRANA ZDRAVIA

Článok 30

V rámci spoločenstva budú stanovené základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizačného žiarenia.

Základnými normami sa rozumejú:

a) najvyššie prípustné hodnoty, ktoré zaručujú postačujúcu bezpečnosť,

b) najvyššia prípustná úroveň vystavenia a kontaminácie,

c) východiskové princípy lekárskej kontroly pracovníkov.

Článok 31

Základné normy vypracuje Komisia po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom z okruhu vedeckých expertov členských štátov, a to najmä expertov na verejné zdravie. Komisia si vyžiada k týmto základným normám stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Základné normy stanoví po porade so Zhromaždením Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, ktorá jej postúpi získané stanoviská výborov.

Článok 32

Na návrh Komisie alebo členského štátu môžu byť základné normy preskúmané alebo doplnené v súlade s postupom uvedeným v článku 31.

Komisia preskúma každý návrh, ktorý jej predloží členský štát.

Článok 33

Každý členský štát vydá vhodné ustanovenia, či už zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, na účely dodržania stanovených základných noriem a podnikne potrebné opatrenia týkajúce sa vyučovania, výchovy a odborného vzdelávania.

Komisia vydá vhodné odporúčania pre zosúladenie ustanovení platných v tejto oblasti na území členských štátov.

Na tento účel členské štáty oznámia Komisii takéto ustanovenia účinné v deň nadobudnutia platnosti tejto zmluvy a všetky následné návrhy ustanovení rovnakej povahy.

Prípadné odporúčania Komisie k týmto návrhom sa vydajú do troch mesiacov od ich oznámenia.

Článok 34

Každý členský štát, na území ktorého sa majú uskutočniť mimoriadne nebezpečné pokusy, prijme dodatočné opatrenia na ochranu zdravia; ku ktorým predtým získa stanovisko Komisie.

Súhlas Komisie sa vyžaduje vtedy, ak existuje možnosť, že sa dôsledky takýchto pokusov môžu preniesť na územia iných členských štátov.

Článok 35

Každý členský štát vybuduje zariadenia potrebné na uskutočňovanie nepretržitého sledovania úrovne rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody a pôdy a zabezpečenie dodržiavania základných noriem.

Komisii patrí právo vstupu do takýchto zariadení; môže overovať ich prevádzku a účinnosť.

Článok 36

Poverené orgány budú Komisii periodicky oznamovať informácie o kontrolách podľa článku 35 tak, aby bola informovaná o úrovni rádioaktivity, ktorej je vystavená verejnosť.

Článok 37

Každý členský štát bude predkladať Komisii také všeobecné údaje týkajúce sa plánov zneškodňovania rádioaktívnych odpadov v akejkoľvek forme, aby bolo možné určiť, či plnenie týchto plánov môže spôsobiť rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdušia iného členského štátu.

Komisia predloží svoje stanovisko do šiestich mesiacov po porade so skupinou expertov podľa článku 31.

Článok 38

Komisia adresuje členským štátom odporúčania týkajúce sa úrovne rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody a pôdy.

V nutných prípadoch Komisia vydá smernicu, ktorou bude od dotknutého členského štátu žiadať, aby v lehote ňou stanovenej prijal všetky potrebné opatrenia na zabránenie porušovania základných noriem a zabezpečenia dodržiavania právnych predpisov.

Ak príslušný štát nedosiahne v stanovenej lehote súlad so smernicou Komisie, môže Komisia alebo ktorýkoľvek dotknutý členský štát bezodkladne pri nepoužití článkov 141 a 142 predložiť záležitosť Súdnemu dvoru.

Článok 39

Bezprostredne po zriadení spoločného strediska jadrového výskumu Komisia v jeho rámci založí sekciu štúdií a dokumentácie pre problematiku ochrany zdravia.

Úlohou tejto sekcie bude najmä zber dokumentácie a informácií podľa článkov 33, 36 a 37 a poskytovanie pomoci Komisii pri plnení úloh, ktoré jej ukladá táto kapitola.1)

1) Článok opravený protokolom podpísaným v Ríme 26. 7. 1999 (Ú. v. ES C 323, 11. 11. 1999, s. 1).

KAPITOLA IV

INVESTÍCIE

Článok 40

Na účel podnecovania iniciatívy osôb a podnikov a uľahčenia koordinovaného rozvoja ich investícií v jadrovej oblasti Komisia uverejňuje v pravidelných intervaloch objasňujúce programy poukazujúce najmä ciele výroby jadrovej energie a všetky druhy investícií, ktoré sú potrebné na ich dosiahnutie.

Komisia si pred uverejnením týchto programov vyžiada stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok 41

Osoby a podniky, ktoré spadajú pod priemyselné odvetvia uvedené v prílohe II tejto zmluvy, oznámia Komisii investičné projekty pre nové zariadenia a rezervné zariadenia alebo úpravy; spôsob a rozsah takýchto projektov sa riadi princípmi stanovenými Radou na návrh Komisie.

Zoznam horeuvedených priemyselných odvetví môže byť zmenený Radou kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, ktorá si predtým vyžiada stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok 42

Projekty uvedené v článku 41 budú oznámené Komisii a rovnako pre informáciu dotknutému členskému štátu najneskôr tri mesiace pred uzatvorením prvých zmlúv s dodávateľmi alebo, ak sa majú práce uskutočniť na náklady podniku, najneskôr tri mesiace pred začatím prác.

Rada môže na návrh Komisie túto lehotu zmeniť.

Článok 43

Komisia prerokuje s osobami alebo podnikmi všetky aspekty investičných projektov, ktoré sa týkajú cieľov tejto zmluvy. Komisia oznámi svoje stanovisko dotknutému členskému štátu.

Článok 44

Komisia môže so súhlasom dotknutých členských štátov, osôb a podnikov uverejniť investičné projekty, ktoré jej boli oznámené.

KAPITOLA V

SPOLOČNÉ PODNIKY

Článok 45

Podniky, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozvoj jadrového priemyslu v spoločenstve, môžu byť založené ako spoločné podniky v zmysle tejto zmluvy v súlade s nasledovnými článkami.

Článok 46

1. Komisia preskúma každý projekt na založenie spoločného podniku iniciovaný Komisiou, členským štátom alebo inou stranou.

Na tento účel si Komisia vyžiada stanovisko členských štátov, ako aj všetkých verejných alebo súkromných subjektov, o ktorých sa domnieva, že jej môžu poskytnúť vysvetlenia.

2. Komisia predloží Rade každý projekt na založenie spoločného podniku spolu so zdôvodneným stanoviskom.

Ak Komisia zaujme kladné stanovisko k nevyhnutnosti navrhovaného spoločného podniku, predloží Rade návrhy týkajúce sa:

a) sídla,

b) stanov,

c) rozsahu a časového rozvrhu financovania,

d) prípadnej účasti spoločenstva na financovaní spoločného podniku,

e) prípadnej účasti tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo štátneho príslušníka tretieho štátu na financovaní alebo riadení spoločného podniku,

f) poskytnutia všetkých alebo niektorých výhod uvedených v prílohe III tejto zmluvy. Komisia priloží podrobnú správu o projekte ako celku.

Článok 47

Po tom, ako Komisia týmto spôsobom predloží záležitosť Rade, môže Rada od nej požadovať doplňujúce informácie a šetrenia, pokiaľ ich považuje za potrebné.

Ak sa Rada kvalifikovanou väčšinou domnieva, že projekt, jej predložený zo strany Komisie so záporným stanoviskom, má byť napriek tomu uskutočnený, je Komisia povinná predložiť Rade návrhy a podrobnú správu podľa článku 46.

Ak je stanovisko Komisie kladné alebo v prípade podľa predchádzajúceho odseku, Rada rozhoduje o každom návrhu Komisie kvalifikovanou väčšinou.

Jednomyseľne rozhoduje Rada o týchto záležitostiach:

a) účasti spoločenstva na financovaní spoločného podniku;

b) účasti tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo štátneho príslušníka tretieho štátu na financovaní alebo riadení spoločného podniku.

Článok 48

Rada môže na návrh Komisie jednomyseľným rozhodnutím priznať každému spoločnému podniku všetky alebo niektoré výhody uvedené v prílohe III tejto zmluvy; každý členský štát je následne vo sfére svojho vplyvu zodpovedný za ich poskytnutie.

Rada môže na základe toho istého postupu stanoviť podmienky na poskytnutie týchto výhod.

Článok 49

O založení spoločného podniku rozhoduje Rada. Každý spoločný podnik má právnu subjektivitu.

V každom členskom štáte požíva najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, ktoré príslušný vnútroštátny právny poriadok priznáva právnickým osobám; môže najmä nadobúdať a scudzovať majetok, ako aj právo žalovať a byť žalovaný.

Pokiaľ ustanovenia tejto zmluvy alebo jeho stanovy neustanovujú inak, každý spoločný podnik sa bude riadiť právnymi predpismi platnými pre priemyselné alebo obchodné podniky; stanovy môžu obsahovať podporné odkazy na vnútroštátne právne predpisy členských štátov.

Pokiaľ nie je na základe ustanovení tejto zmluvy príslušný Súdny dvor, spory týkajúce sa spoločných podnikov sú rozhodované príslušnými vnútroštátnymi súdnymi orgánmi.

Článok 50

Stanovy spoločných podnikov sa budú v prípade potreby meniť na základe zvláštnych ustanovení v nich obsiahnutých.

Tieto zmeny však nenadobudnú účinnosť dovtedy, kým nebudú schválené Radou konajúcou na návrh Komisie v súlade s postupom uvedeným v článku 47.

Článok 51

Komisia bude zodpovedná za výkon rozhodnutí Rady týkajúcich sa založenia spoločných podnikov až dovtedy, kým nebudú vytvorené orgány zodpovedné za prevádzku týchto podnikov.

KAPITOLA VI

ZÁSOBOVANIE

Článok 52

1. Dodávky rúd, zdrojových materiálov a osobitných štiepnych materiálov budú zabezpečované v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly na základe rovnosti prístupu k zdrojom dodávok prostredníctvom spoločnej politiky zásobovania.

2. Na tento účel a za podmienok uvedených v tejto kapitole

a) je zakázaný každý postup sledujúci zabezpečenie privilegovaného postavenia niektorých užívateľov,

b)sa zriadi Agentúra, disponujúca právom opcie na rudy, zdrojové materiály a osobitné štiepne materiály vyrábané na území členských štátov, ako aj výlučným právom uzatvárať zmluvy o dodávkach rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov pochádzajúcich z krajín spoločenstva alebo mimo neho.

Agentúra nemôže žiadnym spôsobom diskriminovať užívateľov na základe predpokladaného účelu použitia požadovaných dodávok, pokiaľ toto použitie nie je dovolené alebo nie je v rozpore s podmienkami uloženými na príslušnú dodávku dodávateľmi nepatriacimi k spoločenstvu.

Oddiel I Agentúra

Článok 53

Nad Agentúrou bude vykonávať dozor Komisia; táto pre ňu vydáva smernice, má nad jej rozhodnutiami právo veta a vymenúva jej generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa.

Každý úkon Agentúry urobený výslovne alebo mlčky pri výkone jej práva opcie alebo jej výlučného práva uzatvárať zmluvy o dodávke môžu dotknuté strany predložiť Komisii, ktorá rozhodne do jedného mesiaca.

Článok 54

Agentúra má právnu subjektivitu a finančnú autonómiu.

Rada prijme na návrh Komisie štatút Agentúry, pričom rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Štatút môže byť zmenený rovnakým postupom.

Štatút určí základné imanie Agentúry a podmienky jeho upísania. Väčšinová časť základného imania bude vždy patriť spoločenstvu a členským štátom. Podiely na základom imaní budú určené na základe vzájomnej dohody členských štátov.

Pravidlá obchodného riadenia činnosti Agentúry budú uvedené v štatúte. Štatút môže na účely krytia prevádzkových nákladov Agentúry predpokladať uloženie odvodu zo zisku.

Článok 55

Členské štáty oznámia alebo zariadia oznámenie všetkých potrebných informácií Agentúre tak, aby jej umožnili vykonávanie práva opcie a výlučného práva na uzatváranie zmlúv o dodávke.

Článok 56

Členské štáty zabezpečujú slobodné pôsobenie Agentúry na svojom území.

Členské štáty môžu založiť jeden alebo viac orgánov, ktoré budú mať vo vzťahoch s Agentúrou právo zastupovať výrobcov a užívateľov pochádzajúcich z neeurópskych území, spadajúcich pod ich právomoc.

Oddiel II

Xxxx, zdrojové materiály a osobitné štiepne materiály pochádzajúce zo spoločenstva

Článok 57

1. Právo Agentúry na opciu zahŕňa:

a) nadobúdanie práv používať a spotrebovávať materiály, ktoré sú na základe ustanovení kapitoly VIII vlastníctvom spoločenstva;

b) nadobúdanie vlastníckeho práva vo všetkých ostatných prípadoch.

2. Agentúra vykonáva svoje právo opcie uzatváraním zmlúv s výrobcami rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov.

S výhradou článkov 58, 62 a 63 je povinnosťou každého výrobcu ponúknuť Agentúre rudy, zdrojové materiály alebo osobitné štiepne materiály, ktoré vyrobí na území členských štátov predtým, ako sa použijú, premiestnia alebo uskladnia.

Článok 58

Ak výrobca uskutočňuje viacero štádií výroby, počínajúc získavaním rudy až po a vrátane výroby kovu, je jeho povinnosťou len ponúknuť výrobok Agentúre v ľubovoľne zvolenom štádiu spracovania.

To isté platí pre viaceré podniky, medzi ktorými existujú prepojenia, ktoré boli včas oznámené Komisii a s ňou prerokované v súlade s postupmi, ktoré sú uvedené v článkoch 43 a 44.

Článok 59

Ak Agentúra nevykonáva svoje právo opcie na celú alebo časť výroby, potom:

a) výrobca môže buď svojimi vlastnými prostriedkami alebo na základe zmluvy spracovať alebo nechať spracovať rudy, zdrojové materiály alebo osobitné štiepne materiály za predpokladu, že ponúkne Agentúre výrobok získaný takýmto spracovaním,

b) výrobca bude oprávnený na základe rozhodnutia Komisie nakladať so svojimi disponibilnými výrobkami mimo spoločenstva za predpokladu, že pritom neponúkne výhodnejšie podmienky ako tie, za ktorých predtým ponúkal Agentúre. Osobitné štiepne materiály však môžu byť vyvezené len prostredníctvom Agentúry podľa článku 62.

Komisia nemôže udeliť oprávnenie, ak prijímatelia týchto dodávok nemôžu plne zaručiť ochranu všeobecných záujmov spoločenstva alebo ak podmienky a požiadavky takýchto zmlúv odporujú cieľom tejto zmluvy.

Článok 60

Užívatelia informujú Agentúru v pravidelných intervaloch o svojich požiadavkách; udávajú pritom množstvá, fyzikálnu

a chemickú povahu, miesto pôvodu, použitie, jednotlivé lehoty dodávok a cenové podmienky, ktoré majú tvoriť podmienky a požiadavky nimi sledovanej zmluvy o dodávke.

Podobne výrobcovia informujú Agentúru o ponukách, ktoré sú schopní predložiť; udávajú pritom všetky podrobnosti, najmä dĺžku trvania zmlúv, ktoré sú nevyhnutné na zostavenie ich výrobných programov. Dĺžka trvania týchto zmlúv nesmie presiahnuť desať rokov, s výnimkou súhlasu udeleného Komisiou.

Agentúra informuje užívateľov o ponukách a obsahu žiadostí, ktoré prijala, a vyzve ich, aby v určenej lehote predložili svoje objednávky.

Keď Agentúra prijme všetky objednávky, oznámi podmienky ich plnenia.

Ak Agentúra nemôže uskutočniť všetky prijaté objednávky v plnom rozsahu, rozdelí materiály podľa pomeru objednávok k jednotlivým ponukám pri dodržaní ustanovení článkov 68 a 69.

Štatút Agentúry, ktorý schvaľuje Komisia, vymedzí vzájomný pomer ponuky a dopytu.

Článok 61

Agentúra je povinná uskutočniť všetky objednávky, pokiaľ tomu nebránia právne alebo vecné prekážky.

Pri uzatváraní zmluvy môže Agentúra pri dodržaní ustanovení článku 52 požadovať od užívateľov primerané zálohové platby, a to buď ako zábezpeku alebo ako uľahčenie pri plnení svojich dlhodobých záväzkov voči výrobcom, potrebných na uskutočnenie objednávky.

Článok 62

1. Agentúra vykonáva svoje právo opcie na osobitné štiepne materiály vyrobené na území členských štátov na tieto účely:

a) uspokojenie dopytu užívateľov spoločenstva podľa článku 60,

b) vlastné skladovanie týchto materiálov alebo

c) vývoz týchto materiálov so súhlasom Komisie, dodržiavajúcej pritom článok 59 písm. b) podods. 2.

2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly VII, takéto materiály a spracovateľné odpady ostanú vo vlastníctve výrobcu tak, aby ich mohol:

a) skladovať na základe povolenia Agentúry,

b) spotrebúvať v rozsahu vlastnej potreby alebo

c) poskytovať podnikom na území spoločenstva v rozsahu ich požiadaviek, pokiaľ tieto pri uskutočňovaní programu včas oznámeného Komisii majú s výrobcom priame vzťahy; podmienkou je, že takýto vzťah nemá za cieľ alebo nespôsobuje obmedzenie výroby, technického rozvoja alebo investícií a ani neoprávnené vytváranie nerovností medzi užívateľmi spoločenstva.

3. Ustanovenia článku 89 ods. 1 písm. a) sa použijú na osobitné štiepne materiály, vyrobené na území členských štátov, vo vzťahu ku ktorým Agentúra nevyužila svoje právo opcie.

Článok 63

Rudy, zdrojové materiály alebo osobitné štiepne materiály vyrábané spoločnými podnikmi sú prideľované užívateľom v súlade s pravidlami uvedenými v stanovách alebo zmluvných ustanoveniach týchto podnikov.

Xxxxxx XXX

Xxxx, zdrojové materiály a osobitné štiepne materiály s pôvodom mimo spoločenstva

Článok 64

Agentúra má, s výnimkami uvedenými v tejto zmluve, výlučné právo uzatvárať dohody alebo zmluvy, ktorých účelom je dodávka rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov s pôvodom mimo spoločenstva; koná pritom prípadne v rámci dohody uzatvorenej medzi spoločenstvom a tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou.

Článok 65

Článok 60 sa použije pri žiadostiach užívateľov a pri zmluvách medzi užívateľmi a Agentúrou týkajúcich sa dodávok rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov s pôvodom mimo spoločenstva.

Agentúra však môže stanoviť geografický pôvod materiálov za predpokladu, že užívateľovi zaručí najmenej také výhodné podmienky dodávky, ako sú bližšie uvedené v objednávke.

Článok 66

Ak Komisia na základe žiadosti dotknutých užívateľov zistí, že Agentúra nie je schopná dodať v primeranej lehote všetky alebo časť objednaných materiálov, alebo tak môže urobiť len pri extrémne vysokých cenách, užívateľom patrí právo priamo uzatvoriť zmluvy o dodávkach, ktoré majú pôvod mimo spoločenstva za predpokladu, že tieto zmluvy spĺňajú v podstatných ohľadoch požiadavky špecifikované v ich objednávkach.

Toto právo sa poskytuje na obdobie jedného roka; môže byť predĺžené, ak trvajú okolnosti, ktoré podmienili jeho poskytnutie.

Užívatelia, ktorí takéto právo využívajú, musia Komisii oznámiť priame zmluvy, ktoré majú v úmysle uzatvoriť. Komisia môže do jedného mesiaca vzniesť námietku voči uzatvoreniu takýchto zmlúv, ak odporujú cieľom tejto zmluvy.

Oddiel IV Ceny

Článok 67

Okrem výnimiek, ktoré sú uvedené v tejto zmluve, budú ceny určované ako výsledok pomeru ponuky a dopytu podľa článku 60; vnútroštátne právne predpisy členských štátov nesmú byť s týmito ustanoveniami v rozpore.

Článok 68

Cenotvorba sledujúca zabezpečenie prednostného postavenia niektorých užívateľov, pri nerešpektovaní zásady rovnakého prístupu ustavenej v tejto kapitole, je zakázaná.

Ak Agentúra zistí, že sa používa takýto postup, oznámi ho Komisii.

Ak Komisia uzná takéto zistenie za zdôvodnené, môže nanovo stanoviť ceny sporných ponúk v takej výške, ktorá zodpovedá zásade rovnakého prístupu.

Článok 69

Rada môže na návrh Komisie stanoviť ceny jednomyseľným rozhodnutím.

Agentúra môže, pokiaľ v súlade s článkom 60 stanoví podmienky plnenia objednávok, navrhnúť cenové vyrovnanie užívateľom, ktorí predložili objednávky.

Oddiel V

Ustanovenia týkajúce sa politiky zásobovania

Článok 70

Komisia sa môže v medziach rozpočtu spoločenstva za podmienok, ktoré stanoví, finančne podieľať na prieskumným zámeroch na územiach členských štátov.

Komisia môže členským štátom adresovať odporúčania ohľadom rozvoja prieskumu a ťažby nerastov.

Členské štáty predložia Komisii každý rok správu o rozvoji prieskumu a výroby, predpokladaných zásobách a investíciách

v banskej oblasti uskutočnených alebo plánovaných na ich území. Správy budú predložené Xxxx spolu so stanoviskom Komisie; toto stanovisko sa bude týkať najmä opatrení, ktoré členské štáty prijali na základe odporúčaní, im predložených podľa predchádzajúceho odseku.

Ak Rada po predložení záležitosti zo strany Komisie kvalifikovanou väčšinou konštatuje, že prieskumné činnosti a nárast ťažby zostávajú v značnom rozsahu neuspokojivé napriek tomu, že možnosti ťažby sa zdajú byť z dlhodobého hľadiska hospodársky oprávnené, bude sa to považovať za znak toho, že príslušný štát sa zrieka za seba a svojich štátnych príslušníkov práva rovnakého prístupu k iným zdrojom v rámci spoločenstva po dobu, kým tento stav nenapraví.

Článok 71

Komisia adresuje členským štátom vhodné odporúčania k právnym predpisom v oblasti daní alebo baníctva.

Článok 72

Agentúra môže z materiálov dostupných v rámci spoločenstva alebo mimo neho vytvárať potrebné obchodné zásoby na uľahčenie dodávok alebo pravidelných zásielok spoločenstva.

Komisia môže v prípade potreby rozhodnúť o vytvorení núdzových zásob. Spôsob financovania týchto zásob schváli Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Xxxxxx XX Xxxxxxxx ustanovenia

Článok 73

Ak dohoda alebo zmluva medzi členským štátom, osobou alebo podnikom na jednej strane a tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu na druhej strane zabezpečuje aj dodávku výrobkov spadajúcich pod pôsobnosť Agentúry, vyžaduje sa predbežný súhlas Komisie na uzatvorenie alebo obnovenie takejto dohody alebo zmluvy pri dodávkach týchto výrobkov.

Článok 74

Komisia môže z ustanovení tejto kapitoly vyňať premiestnenie, dovoz alebo vývoz malého množstva rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov v rozsahu, v ktorom sú bežne používané na výskumné účely.

Agentúre sa musí oznámiť každé premiestnenie, dovoz alebo vývoz na základe tohto ustanovenia.

Článok 75

Ustanovenia tejto kapitoly sa nepoužijú na záväzky týkajúce sa spracovania, premeny alebo úpravy rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov:

a) pri záväzkoch medzi osobami alebo podnikmi – pokiaľ sa spracované, opracované alebo upravené materiály musia vrátiť osobe alebo podniku, od ktorých pochádzajú;

b) pri záväzkoch medzi osobou alebo podnikom na jednej strane a medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu na druhej strane – pokiaľ sa materiály spracovávajú, menia alebo upravujú mimo územia spoločenstva a následne vracajú osobe alebo podniku, od ktorých pochádzajú;

c) pri záväzkoch medzi osobou alebo podnikom na jednej strane a medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu na druhej strane – pokiaľ sa materiály spracovávajú, menia alebo upravujú v rámci spoločenstva a následne vracajú organizácii alebo štátnemu príslušníkovi, od ktorých pochádzajú alebo inému príjemcovi rovnako so sídlom mimo územia spoločenstva, ktorého určí táto organizácia alebo štátny príslušník.

Dotknuté osoby alebo podniky sú však povinné oznámiť Agentúre existenciu takýchto záväzkov a bezodkladne po podpise zmlúv tiež množstvá materiálov, ktoré sú predmetom týchto obratov. Komisia môže zabrániť uskutočneniu záväzkov podľa písmena b), pokiaľ sa domnieva, že premena alebo úprava nemôže byť uskutočnená hospodárne a bezpečne a bez strát na materiále v neprospech spoločenstva.

Materiály, ktoré tvoria predmet týchto záväzkov, podliehajú na územiach členských štátov dozorným opatreniam uvedených

v kapitole VII. Ustanovenia kapitoly VIII sa však nepoužijú na osobitne štiepne materiály, ktoré sú predmetom záväzkov podľa písmena c).

Článok 76

Na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením možno jednomyseľným rozhodnutím Rady zmeniť ustanovenia tejto kapitoly, a to najmä vtedy, ak nepredvídané okolnosti vyvolajú všeobecný nedostatok; podnet môže v tomto zmysle vzísť zo strany členského štátu alebo Komisie. Komisia preverí každú žiadosť členského štátu.

Po uplynutí siedmich rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy môže Rada potvrdiť tieto ustanovenia ako celok. Ak sa potvrdenie neuskutoční, budú prijaté nové ustanovenia týkajúce sa predmetu úpravy tejto kapitoly v súlade s postupom podľa predchádzajúceho odseku.

KAPITOLA VII

KONTROLA BEZPEČNOSTI

Článok 77

V súlade s ustanoveniami tejto kapitoly sa Komisia na územiach členských štátov presvedčí, či sa:

a) rudy, zdrojové materiály a osobitné štiepne materiály nepoužívajú na iné účely, ako boli oznámené ich užívateľmi,

b) dodržiavajú ustanovenia týkajúce sa zásobovania a všetkých osobitných záväzkov v oblasti kontroly, ktoré spoločenstvo prevzalo dohodou uzatvorenou s tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou.

Článok 78

Každý, kto zriadi alebo prevádzkuje zariadenie na výrobu, separáciu alebo iné použitie zdrojových materiálov a osobitných štiepnych materiálov, alebo na spracovanie vyhoretého jadrového paliva, oznámi Komisii základné technické charakteristiky zariadenia, pokiaľ je ich znalosť potrebná na účely článku 77.

Komisia musí odsúhlasiť procesy pre chemické spracovanie vyhoretého jadrového paliva, pokiaľ je to potrebné na účely článku 77.

Článok 79

Komisia požaduje, aby boli vedené a predkladané prevádzkové záznamy, na účely vedenia účtovnej evidencie o použitých alebo vyrobených rudách, zdrojových materiáloch a osobitných štiepnych materiáloch. To isté platí pre prepravu zdrojových materiálov a osobitných štiepnych materiálov.

Dotknuté subjekty oznamujú úradom príslušného členského štátu informáciu, ktorú podľa článku 78 a odseku 1 tohto článku adresujú Komisii.

Povaha a rozsah záväzkov podľa odseku 1 tohto článku budú stanovené v nariadení, ktoré vydá Komisia so súhlasom Rady.

Článok 80

Komisia môže požadovať, aby všetky prebytky osobitných štiepnych materiálov prepracovaných alebo získaných vo forme vedľajších výrobkov, ktoré nie sú používané alebo pripravené na použitie, boli uskladnené v rámci Agentúry alebo v iných skladoch, ktoré sú alebo môžu byť kontrolované Komisiou.

Takto uskladnené osobitné štiepne materiály musia byť dotknutým vrátené bezodkladne potom, ako o to požiadajú.

Článok 81

Komisia môže vyslať na územie členských štátov inšpektorov. Predtým, ako prvýkrát vyšle inšpektora plniť úlohy na územie tohto členského štátu, sa s dotknutým štátom poradí; táto porada postačí aj na krytie všetkých budúcich úloh tohto inšpektora.

Na základe predloženia preukazu osvedčujúcom ich poverenie majú inšpektori kedykoľvek právo prístupu na všetky miesta a ku všetkým údajom a osobám, ktoré sa z dôvodu svojej profesie zaoberajú materiálmi, zariadením alebo vybavením

podliehajúcim dozoru podľa tejto kapitoly, v rozsahu potrebnom na kontrolu rúd, zdrojových materiálov a osobitných štiepnych materiálov a zhodnotenie súladu s ustanoveniami článku 77. Komisiou menovaní inšpektori budú v prípade požiadavky dotknutého štátu sprevádzaní zástupcami úradov tohto štátu; inšpektori však nebudú pri uskutočňovaní svojej funkcie touto požiadavkou zdržiavaní alebo inak obmedzovaní.

Ak bude uskutočnenie inšpekcie odmietnuté, Komisia požiada predsedu Súdneho dvora o vydanie súdneho príkazu na účely zabezpečenia výkonu tejto inšpekcie z úradnej moci. Predseda Súdneho dvora vydá rozhodnutie do troch dní.

Ak vznikne nebezpečenstvo z omeškania, Komisia môže vlastným rozhodnutím vydať písomný príkaz vo veci výkonu inšpekcie. Tento príkaz sa bez meškania predloží predsedovi Súdneho dvora na dodatočné odsúhlasenie.

Po tom, ako bude príkaz alebo rozhodnutie vydané, úrady dotknutého štátu umožnia inšpektorom prístup na miesta označené v príkaze alebo rozhodnutí.

Článok 82

Inšpektorov ustanoví Komisia.

Inšpektori sú poverení získavaním a overovaním účtovnej evidencie podľa článku 79. Každé porušenie oznamujú Komisii. Komisia môže vydať smernicu ukladajúcu dotknutému členskému štátu, aby v lehote ňou stanovenej prijal všetky potrebné opatrenia na účely ukončenia zisteného porušovania. Informuje o xxx Xxxx.

Ak členský štát nedodrží ustanovenia tejto smernice v stanovenej lehote, môže Komisia alebo každý dotknutý členský štát odlišne od článkov 141 a 142 záležitosť predložiť priamo Súdnemu dvoru.

Článok 83

1. V prípade, že osoby alebo podniky porušia povinnosti im uložené touto kapitolou, môže Komisia tieto osoby alebo podniky postihnúť sankciou.

Tieto sankcie budú ukladané v tomto poradí:

a) upozornenie,

b) odobratie zvláštnych výhod, ako je finančná alebo technická pomoc,

c) prevedenie správy podniku na obdobie neprekračujúce štyri mesiace na osobu alebo skupinu osôb, určených na základe dohody Komisie a štátu, ktorý má právomoc nad podnikom,

d) úplné alebo čiastočné odobratie zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov.

2. Rozhodnutia, ktoré prijme Komisia na uplatnenie predchádzajúceho odseku, obsahujúce požiadavku na vydanie materiálov, sú vykonateľné. Vykonané môžu byť na územiach členských štátov podľa článku 164.

Odlišne od článku 157 majú odvolania podané na Súdny dvor proti rozhodnutiam Komisie vo veci uloženia sankcií podľa predchádzajúceho odseku odkladný účinok. Súdny dvor však môže na návrh Komisie alebo každého dotknutého členského štátu nariadiť okamžitý výkon rozhodnutia.

Ochrana poškodených záujmov sa zabezpečí prostredníctvom primeraného právneho postupu.

3. Komisia môže členským štátom adresovať odporúčania týkajúce sa právnych predpisov, ktorých účelom je zabezpečenie plnenia povinností podľa tejto kapitoly na ich území.

4. Členské štáty zabezpečia vynútenie sankcií a v prípade potreby nápravu priestupkov tými, ktorí sa ich dopustili.

Článok 84

Pri dozore sa nerozlišuje účel predpokladaného použitia rúd, zdrojových materiálov a osobitných štiepnych materiálov.

Oblasť, povaha a spôsob uskutočňovania dozoru, ako aj oprávnenia orgánov poverených dozorom sú obmedzené na uskutočnenie cieľov stanovených touto kapitolou.

Dozor sa netýka materiálov určených na obranné účely, pokiaľ sú na tieto účely v procese osobitného spracovania alebo sú po tomto spracovaní v súlade s prevádzkovým plánom umiestnené alebo uskladnené vo vojenskom zariadení.

Článok 85

Ak to vyžadujú nové okolnosti, môže Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením prispôsobiť podrobnosti dozoru predpokladaného touto kapitolou na tieto nové pomery; podnet môže v tomto smere vychádzať zo strany členského štátu alebo Komisie. Komisia preverí každú žiadosť predloženú členským štátom.

KAPITOLA VIII

VLASTNÍCTVO

Článok 86

Osobitné štiepne materiály sú vlastníctvom spoločenstva.

Vlastnícke právo spoločenstva zahŕňa všetky osobitné štiepne materiály, ktoré sú vyrábané alebo dovážané členským štátom, osobou alebo podnikom a podliehajú kontrole bezpečnosti podľa kapitoly VII.

Článok 87

Členské štáty, osoby alebo podniky majú neobmedzené právo používať a spotrebovávať riadne nadobudnuté osobitné štiepne materiály za predpokladu plnenia povinností, ktoré sú im uložené touto zmluvou, najmä pokiaľ ide o kontrolu bezpečnosti, právo opcie udelené Agentúre a ochranu zdravia.

Článok 88

Agentúra vedie v mene spoločenstva osobitný účet s označením „finančný účet osobitných štiepnych materiálov“.

Článok 89

1. Na finančnom účte osobitných štiepnych materiálov:

a) bude v prospech spoločenstva pripísaná hodnota osobitných štiepnych materiálov, ktoré boli prenechané alebo dané k dispozícii členskému štátu, osobe alebo podniku; členskému štátu, osobe alebo podniku bude táto hodnota pripísaná na ťarchu;

b) bude na ťarchu spoločenstva pripísaná hodnota osobitných štiepnych materiálov, ktoré boli vyrobené alebo dovezené členským štátom, osobou alebo podnikom a stali sa vlastníctvom spoločenstva; táto hodnota sa pripíše v prospech členského štátu, osobe alebo podniku. Podobný zápis sa uskutoční, keď členský štát, osoba alebo podnik vráti spoločenstvu tie osobitné štiepne materiály, ktoré boli tomuto štátu, osobe alebo podniku predtým prenechané alebo dané k dispozícii.

2. So zmenami hodnoty, ktorým podliehajú osobitné štiepne materiály, bude na účtovné účely naložené takým spôsobom, aby pre spoločenstvo nevznikla strata alebo zisk. Riziká bude niesť alebo pripadnú držiteľovi.

3. Rozdiely vznikajúce pri horeuvedených transakciách budú splatné ihneď, ako o to požiada veriteľ.

4. Ak Agentúra uskutoční transakcie na svoj vlastný účet, bude sa na účely tejto kapitoly považovať za podnik.

Článok 90

Ak to budú vyžadovať nové okolnosti, môže Rada jednomyseľným rozhodnutím na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením týmto prispôsobiť ustanovenia tejto kapitoly týkajúce sa práva vlastníctva spoločenstva; podnet môže v tomto smere vzísť zo strany členského štátu alebo Komisie. Komisia preverí každú žiadosť členského štátu.

Článok 91

Režim vlastníctva predmetov, materiálov a majetkových hodnôt, ku ktorým neprináleží vlastnícke právo spoločenstvu v zmysle tejto kapitoly, sa spravuje vnútroštátnym právom jednotlivých členských štátov.

KAPITOLA IX

SPOLOČNÝ JADROVÝ TRH

Článok 92

Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú na tovary a výrobky uvedené v zoznamoch, ktoré sú súčasťou prílohy IV k tejto zmluve.

Tieto zoznamy môže zmeniť Rada na návrh Komisie; podnet môže v tomto smere vzísť zo strany Komisie alebo členského štátu.

Článok 93

Členské štáty zrušia medzi sebou do jedného roka po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy všetky dovozné a vývozné clá alebo poplatky s rovnakým účinkom a všetky množstvové obmedzenia dovozu a vývozu týkajúce sa:

a) výrobkov uvedených v zoznamoch A1 a A2,

b) výrobkov uvedených v zozname B, ak podliehajú Spoločnému colnému sadzobníku a sú opatrené osvedčením vydaným Komisiou, ktoré potvrdzuje, že sú určené na jadrové účely.

Neeurópske územia spadajúce pod právomoc členského štátu môžu naďalej vyrubovať dovozné a vývozné clá alebo poplatky s rovnakým účinkom, pokiaľ majú výlučne fiškálnu povahu. Výška a systém týchto ciel a poplatkov nesmie viesť k diskriminácii tohto štátu a ostatných členských štátov.

Článok 94

Členské štáty stanovia Spoločný colný sadzobník v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami:

a) pre výrobky uvedené v zozname A1 bude Spoločný colný sadzobník stanovený vo výške najnižšej colnej sadzby platnej v niektorom z členských štátov k 1. januáru 1957,

b) pre výrobky uvedené v zozname A2 prijme Komisia všetky potrebné opatrenia na začatie rokovaní medzi členskými štátmi o týchto výrobkoch do troch mesiacov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy. Ak pri týchto výrobkoch nedôjde k dohode do konca jedného roka po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, Rada stanoví kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie sadzby Spoločného colného sadzobníka,

c) spoločný colný sadzobník výrobkov uvedených v zoznamoch A1 a A2 sa začne uplatňovať po uplynutí prvého roku po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

Článok 95

Rada môže na návrh Komisie jednomyseľne rozhodnúť o skoršom použití sadzieb Spoločného colného sadzobníka na tie výrobky uvedené v zozname B, pri ktorých by takéto opatrenie mohlo prispieť k rozvoju jadrovej energie v spoločenstve.

Článok 96

Členské štáty zrušia vo vzťahu k štátnym príslušníkom iného členského štátu všetky obmedzenia založené na štátnej príslušnosti, ktoré sa dotýkajú práva prístupu ku kvalifikovaným zamestnaniam v oblasti jadrovej energie; prípustné sú výlučne len tie obmedzenia, ktoré vyplývajú zo základných požiadaviek verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia.

Rada môže kvalifikovanou väčšinou po porade so Zhromaždením a na návrh Komisie, ktorá si najprv vyžiada stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru, vydať smernice na uplatnenie tohto článku.

Článok 97

Na fyzické alebo právnické osoby verejného alebo súkromného práva, ktoré spadajú do právomoci členského štátu, sa nevzťahuje žiadne obmedzenie na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ si želajú zúčastniť sa na výstavbe jadrových zariadení vedeckého alebo priemyselného charakteru v spoločenstve.

Článok 98

Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na uľahčenie uzatvárania poistných zmlúv kryjúcich jadrové riziká.

Do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy Rada vydá kvalifikovanou väčšinou po porade so Zhromaždením a na návrh Komisie, ktorá si predtým vyžiada stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru, smernice na uplatnenie tohto článku.

Článok 99

Komisia môže vydať odporúčania na uľahčenie pohybu kapitálu určeného na financovanie priemyselných činností uvedených v prílohe II k tejto zmluve.

Článok 100

Každý členský štát sa zaväzuje schváliť všetky platby v peňažnej mene členského štátu, v ktorom má bydlisko alebo sídlo veriteľ alebo príjemca platby, ktoré súvisia s pohybom tovarov, služieb alebo kapitálu, a prevody kapitálu a miezd v rozsahu, v ktorom bol pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb medzi členskými štátmi liberalizovaný podľa tejto zmluvy.

KAPITOLA X

VONKAJŠIE VZŤAHY

Článok 101

Spoločenstvo môže v rámci svojich právomocí vstupovať do záväzkov uzatváraním dohôd alebo zmlúv s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu.

Takéto dohody a zmluvy bude Komisia prerokúvať v súlade so smernicami Rady; uzatvárané budú Komisiou po získaní súhlasu Rady; táto sa uznáša kvalifikovanou väčšinou.

Dohody a zmluvy, plnenie ktorých nevyžaduje súčinnosť Rady a je uskutočniteľné v rámci príslušného rozpočtu, však budú prerokovávané a uzatvárané len samostatne Komisiou; povinnosť Komisie spočíva len v nepretržitom informovaní Rady

o týchto skutočnostiach.

Článok 102

Dohody a zmluvy uzatvorené s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu, stranami ktorých sú okrem spoločenstva jeden alebo viaceré členské štáty, nenadobudnú platnosť skôr, ako všetky dotknuté členské štáty neoznámia Komisii, že tieto dohody alebo zmluvy sa stali vykonateľnými v súlade s ustanoveniami ich vnútroštátnych právnych poriadkov.

Článok 103

Členské štáty predložia Komisii návrhy dohôd a zmlúv s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu, pokiaľ sa tieto dohody alebo zmluvy dotýkajú oblasti pôsobnosti tejto zmluvy.

Ak návrh dohody alebo zmluvy obsahuje ustanovenia, ktoré bránia plneniu tejto zmluvy, Komisia do jedného mesiaca od prijatia jej adresovaného oznámenia tlmočí dotknutému štátu svoje námietky.

Štát neuzatvorí navrhovanú dohodu alebo zmluvu, pokým nevyhovie námietkam Komisie alebo nesplní nález Súdneho dvora vydaný na základe žiadosti dotknutého štátu v zrýchlenom konaní a vyjadrujúci súlad navrhovaných ustanovení s ustanoveniami tejto zmluvy. Žiadosť môže byť predložená Súdnemu dvoru kedykoľvek po tom, ako štát prijal námietky Komisie.

Článok 104

Osoby alebo podniky, ktoré uzatvoria alebo obnovia dohody alebo zmluvy s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, sa nemôžu na takéto dohody alebo zmluvy odvolávať s cieľom vyhnúť sa povinnostiam, ktoré pre ne vyplývajú z tejto zmluvy.

Každý členský štát prijme všetky opatrenia, ktoré pokladá za potrebné, aby mohol predložiť Komisii na jej žiadosť všetky informácie týkajúce sa dohôd alebo zmlúv uzatvorených po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy vo sfére jej pôsobnosti osobami alebo podnikmi s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu. Komisia môže požadovať predloženie tohto oznámenia len na účely overenia, či tieto dohody alebo zmluvy neobsahujú ustanovenia brániace plneniu tejto zmluvy.

O zlučiteľnosti týchto dohôd a zmlúv s ustanoveniami tejto zmluvy rozhoduje Súdny dvor na návrh Komisie.

Článok 105

Plneniu dohôd a zmlúv uzatvorených členským štátom, osobou alebo podnikom s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy nemôžu brániť jej ustanovenia, ak boli takéto dohody alebo zmluvy oznámené Komisii najneskôr 30 dní po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

Dohody a zmluvy uzatvorené medzi podpisom a nadobudnutím platnosti tejto zmluvy osobou alebo podnikom s tretím štátom, medzinárodnou organizáciou alebo štátnym príslušníkom tretieho štátu nebudú dôvodom na neplnenie tejto zmluvy, ak podľa stanoviska Súdneho dvora, rozhodujúceho na základe žiadosti Komisie, jeden z rozhodujúcich dôvodov uzatvorenia takejto dohody alebo zmluvy predstavoval pre niektorú zo strán úmysel vyhnúť sa ustanoveniam tejto zmluvy.

Článok 106

Členské štáty, ktoré pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy uzatvorili dohody s tretími štátmi o spolupráci v oblasti jadrovej energie, sú povinné viesť spoločne s Komisiou s týmito tretími štátmi rokovania tak, aby práva a záväzky vyplývajúce z týchto dohôd prevzalo, v čo možno najväčšom rozsahu, spoločenstvo.

Každá nová dohoda, ktorá vyplynie z týchto rokovaní, si vyžaduje súhlas členského štátu alebo štátov, ktoré dohody podpísali, ako aj súhlas Rady rozhodujúcej kvalifikovanou väčšinou.

HLAVA III USTANOVENIA O ORGÁNOCH

KAPITOLA I

ORGÁNY SPOLOČENSTVA

Xxxxxx I Zhromaždenie

Článok 107

Zhromaždenie sa skladá zo zástupcov ľudu štátov, ktoré sú členmi spoločenstva, a vykonáva poradné a dozorné právomoci, ktorými ho poveruje táto zmluva.

Článok 108

1. Zhromaždenie sa skladá z delegátov vymenovaných národnými parlamentmi spomedzi svojich členov v súlade s postupom stanoveným jednotlivými členskými štátmi.

2. Počet delegátov sa stanovuje takto:

Belgicko	14
Nemecko	36
Francúzsko	36
Taliansko	36
Luxembursko	6
Holandsko	14.

3. Zhromaždenie vypracuje návrhy na priame a všeobecné voľby konané jednotným postupom vo všetkých členských štátoch.

Rada jednomyseľne prijme zodpovedajúce ustanovenia a odporučí členským štátom prijať ich v súlade s príslušnými vnútroštátnymi ústavnými predpismi.

Článok 109

Zhromaždenie zasadá raz do roka. Schádza sa, bez nutnosti zvolania, v tretí utorok mesiaca október.

Zhromaždenie sa môže zísť na mimoriadnom zasadaní na žiadosť väčšiny svojich členov, ako aj na žiadosť Rady alebo Komisie.

Článok 110

Zhromaždenie si z radov svojich členov volí predsedu a predsedníctvo.

Členovia Komisie sa môžu zúčastňovať na všetkých zasadnutiach a žiadať o slovo v mene Komisie. Na otázky Zhromaždenia alebo jeho členov odpovedá Komisia písomne alebo ústne.

Zhromaždenie vypočuje Xxxx v súlade s podmienkami, ktoré si stanoví Rada vo svojom rokovacom poriadku.

Článok 111

Ak nie je v zmluve ustanovené inak, Zhromaždenie sa uznáša absolútnou väčšinou odovzdaných hlasov. Rokovací poriadok stanoví kvórum.

Článok 112

Zhromaždenie schvaľuje svoj rokovací poriadok rozhodnutím väčšiny svojich členov.

Zápisnice z rokovania Zhromaždenia sa uverejňujú spôsobom, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku.

Článok 113

Zhromaždenie na verejnom zasadaní prerokúva výročnú súhrnnú správu, ktorú mu predkladá Komisia.

Článok 114

Ak bol podaný návrh na vyslovenie nedôvery Komisii za jej činnosť, môže o tom Zhromaždenie hlasovať najskôr po uplynutí troch dní od podania návrhu, a to len verejným hlasovaním.

Ak sa návrh na vyslovenie nedôvery prijme dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktorá predstavuje väčšinu poslancov Zhromaždenia, členovia Komisie odstúpia kolektívne. V správe bežných záležitostí pokračujú dovtedy, kým ich nahradia noví členovia podľa článku 127.

Oddiel II Rada

Článok 115

Rada vykonáva svoju funkciu a rozhodovacie právomoci v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

V rámci svojej pôsobnosti prijíma všetky opatrenia na koordináciu činnosti členských štátov a spoločenstva.

Článok 116

Rada sa skladá zo zástupcov každého členského štátu. Každá vláda vysiela do nej jedného zo svojich členov.

Predsedníctvo Rady vykonáva postupne každý člen Rady po dobu šiestich mesiacov podľa abecedného poradia členských štátov.

Článok 117

Xxxx zvoláva jej predseda z vlastného podnetu alebo na žiadosť jedného z jej členov, alebo na žiadosť Komisie.

Článok 118

1. Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, Rada sa uznáša väčšinou hlasov svojich členov.

2. Ak sa má Rada uzniesť kvalifikovanou väčšinou, hlasy jej členov majú túto váhu:

Belgicko	2
Nemecko	4
Francúzsko	4
Taliansko	4
Luxembursko	1
Holandsko	2.

Na prijatie uznesení Rady sa vyžaduje súhlas najmenej:

– dvanásť hlasov, ak sa podľa tejto zmluvy majú prijať na návrh Komisie,

– dvanásť hlasov zahŕňajúcich súhlas najmenej štyroch členov v ostatných prípadoch.

3. Ak sa prítomní alebo zastúpení členovia zdržia hlasovania, nebráni to prijatiu uznesení vyžadujúcich jednomyseľnosť.

Článok 119

Tam, kde podľa tejto zmluvy Rada koná na návrh Komisie, požaduje sa na zmenu tohto návrhu jednomyseľné rozhodnutie Rady.

Pokiaľ Rada ešte nerozhodla, Komisia môže svoj pôvodný návrh zmeniť, a to najmä ak prerokovala tento návrh so Zhromaždením.

Článok 120

Každý člen Rady môže hlasovať v mene najviac jedného ďalšieho člena.

Článok 121

Rada prijme svoj rokovací poriadok.

Tento rokovací poriadok môže ustanoviť zriadenie výboru zloženého zo zástupcov členských štátov. Rada určí úlohy a právomoci tohto výboru.

Článok 122

Rada môže požiadať Komisiu, aby urobila šetrenie, ktoré pokladá za potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov, a aby jej predložila vhodné návrhy.

Článok 123

Rada stanoví kvalifikovanou väčšinou platy, príspevky a dôchodky predsedu a členov Komisie a predsedu, sudcov, generálnych advokátov a tajomníka Súdneho dvora. Kvalifikovanou väčšinou určí aj všetky náhrady poskytované namiesto odmien.

Oddiel III Komisia

Článok 124

Na zabezpečovanie rozvoja jadrovej energie v rámci spoločenstva Komisia:

– zabezpečuje uplatňovanie ustanovení tejto zmluvy a opatrení prijatých orgánmi spoločenstva v súlade s ňou,

– podáva odporúčania alebo stanoviská v oblastiach, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, ak to táto zmluva výslovne stanovuje alebo ak to Komisia považuje za potrebné,

– má vlastnú právomoc príjmať rozhodnutia a zúčastňuje sa na tvorbe opatrení, ktoré príjma Rada a Zhromaždenie spôsobom, ktorý stanovuje táto zmluva,

– vykonáva právomoci, ktoré na ňu preniesla Rada na vykonávanie pravidiel stanovených Radou.

Článok 125

Komisia každoročne najneskôr mesiac pred začatím schôdze Zhromaždenia uverejní súhrnnú správu o činnosti spoločenstva.

Článok 126

1. Komisia sa skladá z piatich členov rôznej štátnej príslušnosti, vyberaných podľa ich celkových schopností s prihliadnutím na osobitný účel tejto zmluvy a poskytujúcich záruku úplnej nezávislosti.

Počet členov Komisie možno zmeniť jednomyseľným rozhodnutím Rady. Členmi Komisie môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.

2. Členovia Komisie vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme spoločenstva.

Pri plnení svojich povinností nežiadajú ani neprijímajú pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu. Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré sa nezlučuje s ich úlohami. Každý členský štát sa zaväzuje rešpektovať túto zásadu a nepokúšať sa ovplyvňovať členov Komisie pri plnení ich úloh.

Počas svojho funkčného obdobia členovia Komisie nesmú vykonávať inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť. Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia. V prípade porušenia tejto povinnosti môže Súdny dvor na žiadosť Rady alebo Komisie, podľa okolností prípadu, rozhodnúť o odvolaní príslušného člena podľa článku 129 alebo o odňatí práva na dôchodok alebo iné dávky vyplácané namiesto dôchodku.

Článok 127 Členovia Komisie sú menovaní na základe spoločnej dohody členských štátov. Ich funkčné obdobie je štyri roky. Možno ich vymenovať znova.

Článok 128

Funkcia člena Komisie zaniká okrem uplynutia funkčného obdobia alebo smrti odstúpením alebo odvolaním.

Takto uvoľnené miesto sa na zvyšné funkčné obdobie obsadí novým členom. Rada môže jednomyseľne rozhodnúť, že uvoľnená funkcia sa neobsadí.

S výnimkou odvolania podľa článku 129 zostávajú členovia Komisie vo funkcii, až kým ich nahradia noví členovia.

Článok 129

Člena Komisie, ktorý už nespĺňa podmienky predpísané na výkon svojej funkcie alebo ktorý sa dopustil závažného pochybenia, môže Súdny dvor na návrh Rady alebo Komisie odvolať.

V takom prípade Rada môže tomuto členovi jednomyseľným rozhodnutím ako dočasné opatrenie pozastaviť výkon jeho funkcie a vykonať opatrenia na jeho nahradenie až do nálezu Súdneho dvora.

Súdny dvor môže na žiadosť Rady alebo Komisie dočasne pozastaviť členovi výkon jeho funkcie.

Článok 130

Predseda a podpredseda Komisie sú vymenovaní spomedzi členov na dva roky v súlade s tým istým postupom stanoveným na vymenovanie členov Komisie. Možno ich vymenovať znova.

Pokiaľ je nahradená celá Komisia, takéto vymenovanie je možné len po porade s Komisiou.

V prípade odstúpenia, odvolania alebo smrti sú predseda alebo podpredseda nahradení na zvyšok funkčného obdobia v súlade s ustanoveniami odseku 1.

Článok 131

Rada a Komisia sa navzájom radia o metódach spolupráce a upravia ich vzájomnou dohodou.

Komisia prijme vlastný rokovací poriadok tak, aby fungovala spolu so svojimi útvarmi v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Komisia zabezpečí uverejnenie tohto rokovacieho poriadku.

Článok 132

Komisia sa uznáša rozhodnutím väčšiny členov, ako je uvedené v článku 126.

Komisia je uznášaniaschopná, len ak je na schôdzi prítomný počet členov stanovený jej rokovacím poriadkom.

Článok 133

Rada môže jednomyseľným rozhodnutím vyjadriť súhlas s tým, aby vláda členského štátu akreditovala pri Komisii kvalifikovaného zástupcu pre udržiavanie nepretržitého styku.

Článok 134

1. Pri Komisii sa zriadi Vedecký a technický výbor s poradnou funkciou.

S výborom je potrebné poradiť sa v prípadoch stanovených touto zmluvou. Porada s výborom sa môže navyše uskutočniť vo všetkých prípadoch, v ktorých to Komisia pokladá za potrebné.

2. Výbor pozostáva z dvadsiatich členov, ktorých vymenuje Rada po porade s Komisiou.

Členovia výboru sú vymenovaní na osobnom princípe na obdobie piatich rokov. Možno ich vymenovať znova. Nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

Vedecký a technický výbor volí každoročne spomedzi svojich členov predsedu a predsedníctvo.

Článok 135

Komisia môže na účely plnenia svojich úloh uskutočňovať akékoľvek porady a zriaďovať študijné výbory.

Oddiel IV Súdny dvor

Článok 136

Súdny dvor zaručuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní tejto zmluvy.

Článok 137

Súdny dvor sa skladá zo siedmich sudcov.

Súdny dvor zasadá v pléne. Môže však vytvárať komory zložené z troch alebo piatich sudcov na vykonanie určitých prípravných šetrení alebo na rozhodovanie určitých kategórií vecí, a to v súlade so stanovenými pravidlami.

Súdny dvor zasadá v pléne, ak o to požiada členský štát vystupujúci ako strana súdneho sporu alebo orgán spoločenstva alebo ak má vydať predbežné nálezy na otázky, ktoré mu boli predložené podľa článku 150.

Na žiadosť Súdneho dvora môže Rada jednomyseľným rozhodnutím zvýšiť počet sudcov a vykonať potrebné úpravy odsekov 2 a 3 a článku 139 ods. 2.

Článok 138

Súdnemu dvoru pomáhajú dvaja generálni advokáti.

Úlohou generálneho advokáta je verejne, nezávisle a nestranne predkladať odôvodnené návrhy vo veciach predložených Súdnemu dvoru, a tým mu pomáhať pri výkone jeho poslania vymedzeného v článku 136.

Na žiadosť Súdneho dvora môže Rada jednomyseľným rozhodnutím zvýšiť počet generálnych advokátov a vykonať potrebné úpravy článku 139 ods. 3.

Článok 139

Sudcovia a generálni advokáti sa vyberajú spomedzi osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a ktoré vo svojich krajinách spĺňajú kvalifikačné predpoklady na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií alebo sú uznávanými znalcami v oblasti práva; sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov.

Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena sudcov. Obmena sa striedavo týka troch a štyroch sudcov. Traja sudcovia, ktorých funkčné obdobie sa skončí na konci prvého trojročného obdobia, budú určení žrebom.

Každé tri roky sa uskutoční čiastočná obmena generálnych advokátov. Generálny advokát, ktorého funkčné obdobie sa skončí na konci prvého trojročného obdobia, bude určený žrebom.

Sudcov a generálnych advokátov, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, možno vymenovať znova.

Sudcovia si zo svojho stredu volia predsedu Súdneho dvora na obdobie troch rokov. Predsedu možno zvoliť znova.

Článok 140

Súdny dvor vymenuje svojho tajomníka a upraví jeho postavenie.

Článok 141

Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z tejto zmluvy, vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky.

Ak tento štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru.

Článok 142

Ak sa členský štát domnieva, že iný členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, môže predložiť vec Súdnemu dvoru.

Skôr než členský štát podá žalobu proti inému členskému štátu pre domnelé neplnenie povinnosti, ktorá vyplýva z tejto zmluvy, predloží vec Komisii.

Komisia vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní príslušným štátom, aby si vzájomne predložili ústne aj písomné pripomienky v rámci kontradiktórneho konania.

Ak Komisia nevydá toto stanovisko do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená, môže sa vec podať na Súdny dvor aj bez stanoviska Komisie.

Článok 143

Ak Súdny dvor príde k záveru, že členský štát nesplnil povinnosť, ktorá vyplýva zo tejto zmluvy, tento štát je povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

Článok 144

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc pri:

a) žalobách podľa článku 12 na určenie primeraných podmienok udeľovania licencií alebo sublicencií Komisiou;

b) žalobách podaných osobami alebo podnikmi proti sankciám, ktoré im uložila Komisia podľa článku 83.

Článok 145

Ak sa Komisia domnieva, že osoba alebo podnik porušili túto zmluvu, pričom na toto porušenie sa nevzťahuje článok 83, vyzve členský štát, ktorý má nad touto osobou alebo podnikom právomoc, aby uložil sankcie za toto porušenie v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Ak dotknutý štát nevyhovie tejto požiadavke v lehote, ktorú stanoví Komisia, potom Komisia môže záležitosť predložiť Súdnemu dvoru, aby potvrdil porušenie, z ktorého je osoba alebo podnik obvinený.

Článok 146

Súdny dvor preskúmava zákonnosť právnych aktov prijatých Radou a Komisiou okrem odporúčaní a stanovísk. Na tento účel má právomoc rozhodovať o žalobách pre nepríslušnosť, porušenie podstatných formálnych náležitostí, porušenie tejto zmluvy alebo akéhokoľvek právneho pravidla, ktoré sa týka jej uplatňovania, alebo pre zneužitie právomoci podaných členskými štátmi, Radou alebo Komisiou.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe.

Žaloby uvedené v tomto článku sa musia podať do dvoch mesiacov od uverejnenia príslušného právneho aktu alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.

Článok 147

Ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor vyhlási napadnutý akt za neplatný.

V prípade nariadenia však Súdny dvor uvedie, ak to považuje za potrebné, ktoré účinky nariadenia vyhláseného za neplatné sa považujú za platné.

Článok 148

Ak Rada alebo Komisia porušia túto zmluvu svojou nečinnosťou, členské štáty a ostatné orgány spoločenstva môžu podať Súdnemu dvoru žalobu, aby potvrdil, že došlo k takému porušeniu.

Táto žaloba je prípustná, len ak bol príslušný orgán vyzvaný, aby konal. Ak sa tento orgán do dvoch mesiacov po takejto výzve nevyjadrí, možno v lehote ďalších dvoch mesiacov podať žalobu.

Každá fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok uvedených

v predchádzajúcich odsekoch na niektorý orgán spoločenstva preto, že jej neadresoval akt iný ako odporúčanie alebo stanovisko.

Článok 149

Orgán, ktorého akt bol vyhlásený za neplatný alebo ktorého nečinnosť bola vyhlásená za odporujúcu zmluve, je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora.

Táto povinnosť neovplyvní povinnosti, ktoré môžu vyplynúť z článku 188 ods. 2.

Článok 150

Súdny dvor má právomoc na vydanie predbežného nálezu, ktorý sa týka:

a) výkladu tejto zmluvy,

b) platnosti a výkladu konania orgánov spoločenstva,

c) výkladu štatútov úradov založených rozhodnutím Rady, pokiaľ tieto stanovy neustanovujú inak.

Ak je takáto otázka predložená niektorému súdu členského štátu, potom tento súd môže požiadať Súdny dvor, aby vydal nález, ak uváži, že takýto nález k predmetnej otázke je potrebný na vydanie rozsudku.

Ak je takáto otázka predložená v priebehu súdneho konania na súde členského štátu, proti ktorého rozhodnutiu nie je podľa vnútroštátneho práva prípustný opravný prostriedok, potom je tento súd povinný predložiť túto záležitosť Súdnemu dvoru.

Článok 151

Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 188 ods. 2.

Článok 152

Súdny dvor má právomoc rozhodovať všetky spory medzi spoločenstvom a jeho zamestnancami v medziach a za podmienok stanovených služobným poriadkom alebo podmienkami zamestnávania.

Článok 153

Súdny dvor má právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej spoločenstvom alebo v jeho mene.

Článok 154

Súdny dvor má právomoc rozhodovať každý spor medzi členskými štátmi, ktorý súvisí s predmetom tejto zmluvy, ak mu tento spor predložia na základe osobitnej dohody strán.

Článok 155

S výnimkou právomoci, ktorú Súdnemu dvoru priznáva táto zmluva, spory, v ktorých je spoločenstvo zúčastnenou stranou, nie sú z tohto dôvodu vyňaté z právomoci súdov členských štátov.

Článok 156

Každý účastník konania, v ktorom sa rozhoduje o nariadení vydanom Xxxxx alebo Komisiou, sa môže pred Súdnym dvorom bez ohľadu na to, či už uplynula lehota stanovená v článku 146 ods. 3, odvolávať na dôvody vymedzené v článku 146 ods. 1 a domáhať sa, aby sa toto nariadenie neuplatňovalo.

Článok 157

Pokiaľ táto zmluva neustanovuje inak, žaloby predložené Súdnemu dvoru nemajú odkladný účinok. Avšak ak Súdny dvor usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad uplatnenia napadnutého aktu.

Článok 158

Súdny dvor môže vo všetkých predložených veciach nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.

Článok 159

Rozsudky Súdneho dvora sú vykonateľné za podmienok stanovených v článku 164.

Článok 160

Štatút Súdneho dvora sa stanovuje osobitným protokolom. Súdny dvor prijme svoj rokovací poriadok. Rokovací poriadok podlieha jednomyseľnému schváleniu Rady.

KAPITOLA II

USTANOVENIA SPOLOČNÉ PRE VIACERO ORGÁNOV

Článok 161

S cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Rada a Komisia vydávajú nariadenia a smernice, prijímajú rozhodnutia, podávajú odporúčania alebo formulujú stanoviská.

Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a prostriedkov ponecháva vnútroštátnym orgánom.

Rozhodnutie je záväzné vo svojej celistvosti pre toho, komu je určené. Odporúčania a stanoviská nie sú právne záväzné.

Článok 162

Nariadenia, smernice a rozhodnutia prijaté Radou a Komisiou musia byť odôvodnené a musia obsahovať odkaz na návrhy alebo stanoviská, ktoré im mali byť podľa tejto zmluvy predložené.

Článok 163

Nariadenia sa uverejňujú v Úradnom vestníku spoločenstva. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený, alebo ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiaty deň po ich uverejnení.

Smernice a rozhodnutia sa oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť.

Článok 164

Výkon rozhodnutia sa riadi predpismi občianskeho práva procesného štátu, na výsostnom území ktorého sa vykonáva. Doložku vykonateľnosti pripojí k rozhodnutiu len formálnym overením pravosti titulu vnútroštátny orgán, ktorého tým poverí vláda príslušného členského štátu, a vyrozumie o tom Komisiu, Súdny dvor a Arbitrážny výbor zriadený podľa článku 18.

Ak sú na žiadosť oprávnenej strany splnené tieto formálne náležitosti, strana môže o výkon rozhodnutia v súlade s vnútroštátnym právom požiadať priamo príslušný orgán.

Výkon rozhodnutia možno zastaviť len rozhodnutím Súdneho dvora. Sťažnosti na protiprávny spôsob výkonu rozhodnutia však podliehajú právomoci vnútroštátnych súdov príslušnej krajiny.

KAPITOLA III

HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

Článok 165

Zriaďuje sa Hospodársky a sociálny výbor s poradnou funkciou.

Výbor sa skladá z predstaviteľov rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života.

Článok 166

Počet členov Hospodárskeho a sociálneho výboru sa stanovuje takto:

Belgicko	12
Nemecko	24
Francúzsko	24
Taliansko	24
Luxembursko	5
Holandsko	12.

Členov výboru vymenuje Rada jednomyseľným rozhodnutím na obdobie štyroch rokov. Možno ich vymenovať znova. Členovia výboru sú vymenovaní na základe svojich osobných schopností a nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

Článok 167

1. Na účel vymenovania členov výboru každý členský štát predloží Rade zoznam obsahujúci dvojnásobný počet kandidátov, ako je počet miest pripadajúcich pre jeho štátnych príslušníkov.

Zloženie výboru musí zodpovedať potrebe zabezpečiť primerané zastúpenie rôznych oblastí hospodárskeho a sociálneho života.

2. Rada sa radí s Komisiou. Rada môže požiadať o stanoviská tých európskych organizácií zastupujúcich rôzne hospodárske a sociálne odvetvia, ktoré majú záujem na činnosti spoločenstva.

Článok 168

Hospodársky a sociálny výbor zo svojich radov volí predsedu a predsedníctvo na obdobie dvoch rokov. Výbor prijme svoj rokovací poriadok a predloží ho na jednomyseľné schválenie Rade.

Výbor zvoláva predseda na žiadosť Rady alebo Komisie.

Článok 169

Výbor sa môže členiť na špecializované sekcie.

Tieto špecializované sekcie vyvíjajú činnosť v rámci všeobecnej pôsobnosti výboru. Nemožno sa s nimi poradiť nezávisle od výboru.

V rámci výboru možno ustanoviť aj podvýbory na prípravu stanovísk k určitým otázkam alebo oblastiam, ktoré sa predkladajú na prerokovanie výboru.

Rokovací poriadok stanoví spôsob zostavenia a pôsobnosť špecializovaných sekcií a podvýborov.

Článok 170

Rada alebo Komisia sú povinné poradiť sa s výborom v prípadoch, ktoré stanovuje táto zmluva. Tieto orgány sa môžu radiť s výborom vo všetkých otázkach, v ktorých to považujú za vhodné.

Ak to Rada alebo Komisia uznajú za potrebné, stanoví sa výboru na predloženie stanoviska lehota, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní odo dňa, keď bola táto lehota oznámená predsedovi. Ak nebude stanovisko predložené v stanovenej lehote, možno konať aj bez neho.

Stanovisko výboru a špecializovanej sekcie sa spolu so zápisnicou o rokovaniach predkladajú Rade a Komisii.

HLAVA IV FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 171

1. Pre každý rozpočtový rok sa zostavia odhady všetkých príjmov a výdavkov spoločenstva s výnimkou príjmov a výdavkov Agentúry a spoločných podnikov a uvedú sa buď v prevádzkovom rozpočte, alebo v rozpočte na výskum a investície.

Príjmy a výdavky každého rozpočtu musia byť v rovnováhe.

2. Príjmy a výdavky Agentúry, pôsobiacej v súlade s obchodnými zvyklosťami, budú rozpočtované cez osobitný účet.

Podmienky predbežného zistenia, vykonania a auditu týchto príjmov a výdavkov budú pri zohľadnení stanov Agentúry určené rozpočtovými nariadeniami podľa článku 183.

3. Odhad príjmov a výdavkov spolu s prevádzkovými účtami a účtovnými súvahami spoločných podnikov pre každý rozpočtový rok sa predložia Komisii, Rade a Zhromaždeniu v súlade so stanovami týchto podnikov.

Článok 172

1. Príjmy prevádzkového rozpočtu zahŕňajú bez ohľadu na iné bežné príjmy finančné príspevky členských štátov stanovené podľa nasledujúceho kľúča:

Belgicko	7,9
Nemecko	28
Francúzsko	28
Taliansko	28
Luxembursko	0,2
Holandsko	7,9.

2. Príjmy rozpočtu na výskum a investície zahŕňajú bez ohľadu na prípadné iné príjmy finančné príspevky členských štátov stanovené podľa nasledujúceho kľúča:

Belgicko	9,9
Nemecko	30
Francúzsko	30
Taliansko	23
Luxembursko	0,2
Holandsko	6,9.

3. Rada môže jednomyseľným rozhodnutím tieto kľúče zmeniť.

4. Pôžičky určené na financovanie výskumu alebo investícií sa uzatvárajú podľa podmienok stanovených Radou; Rada pritom rozhoduje spôsobom podľa článku 177 ods. 5.

Spoločenstvo si môže požičiavať na kapitálovom trhu členského štátu, a to buď v súlade s tamojšími právnymi predpismi upravujúcimi vnútroštátne emisie, alebo ak také ustanovenia v členskom štáte chýbajú, na základe dohody uzatvorenej medzi Komisiou a daným členským štátom.

Príslušné orgány členského štátu môžu odmietnuť udelenie súhlasu len vtedy, keď existujú obavy z výskytu vážnych porúch na kapitálovom trhu tohto štátu.

Článok 173

Finančné príspevky členských štátov podľa článku 172 sa môžu úplne alebo čiastočne nahradiť dávkami vyberanými spoločenstvom v členských štátoch.

Na tento účel Komisia predloží Rade návrhy na vymeranie týchto dávok, metódu stanovenia sadzieb a postup pri ich vyberaní.

Rada po porade so Zhromaždením môže stanoviť jednomyseľným rozhodnutím ustanovenia, ktoré sa týkajú týchto návrhov a ktoré odporučí ich členským štátom na prijatie v súlade s ich ústavnými predpismi.

Článok 174

1. Výdavky obsiahnuté v prevádzkovom rozpočte zahŕňajú najmä:

a) správne náklady,

b) výdavky na kontrolu bezpečnosti a ochranu zdravia.

2. Výdavky obsiahnuté v rozpočte na výskum a investície zahŕňajú najmä:

a) výdavky na vykonanie výskumného programu spoločenstva,

b) prípadnú účasť na kapitáli Agentúry a jej investičných výdavkoch,

c) výdavky na vybavenie školiacich zariadení,

d) prípadnú účasť v spoločných podnikoch a na vybraných spoločných operáciách.

Článok 175

Výdavky zahrnuté do prevádzkového rozpočtu sa schvaľujú na jeden rozpočtový rok, ak nariadenia vydané podľa článku 183 nestanovia inak.

Za podmienok stanovených podľa článku 183 všetky rozpočtové prostriedky, ktoré sa do konca rozpočtového roka nevyčerpajú, s výnimkou prostriedkov vyčlenených na výdavky na zamestnancov sa môžu previesť nanajvýš do nasledujúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky určené na krytie správnych výdavkov sa delia podľa kapitol, do ktorých sa výdavky zahŕňajú podľa druhu alebo účelu, a ak je to potrebné, delia sa ďalej v súlade s nariadeniami vydanými podľa článku 183.

Výdavky Zhromaždenia, Rady, Komisie a Súdneho dvora sú uvedené v osobitných častiach rozpočtu, čo nevylučuje zvláštnu úpravu určitých spoločných výdavkov.

Článok 176

1. Pri dodržaní limitov vyplývajúcich z programov alebo rozhodnutí súvisiacich s výdavkami, ktoré si podľa tejto zmluvy vyžadujú jednomyseľné schválenie Radou, príspevky týkajúce sa výdavkov na výskum a investície zahŕňajú:

a) oprávnenia na prevzatie záväzkov pre krytie viacerých položiek, ktoré predstavujú samostatnú jednotku a tvoria súvislý celok;

b) platobné oprávnenia predstavujúce maximálnu sumu výdavkov splatných každý rok pre záväzky prevzaté podľa písmena a).

2. Plán splatnosti záväzkov a platieb sa pripojí vo forme prílohy k návrhu Komisie pre príslušný rozpočet.

3. Prostriedky určené na výskum a investície sa rozčlenia podľa kapitol, v ktorých sú príspevky zoskupené podľa svojej povahy alebo určenia; v prípade potreby sa kapitoly rozčlenia v súlade s rozpočtovými nariadeniami vydanými podľa článku 183.

4. Využiteľné platobné oprávnenia sa na základe rozhodnutia Komisie prevedú na ďalší rozpočtový rok, pokiaľ Rada nerozhodne inak.

Článok 177

1. Rozpočtový rok sa začína l. januára a končí sa 31. decembra.

2. Každý orgán spoločenstva vypracuje odhad svojich správnych výdavkov. Komisia zapracuje tieto odhady do predbežného návrhu prevádzkového rozpočtu. Pripojí k nemu stanovisko, ktoré môže obsahovať odlišné odhady. Pripraví tiež predbežný odhad rozpočtu na výskum a investície.

Komisia predloží predbežné návrhy rozpočtov Rade najneskôr do 30. septembra roku, ktorý predchádza príslušnému rozpočtovému roku.

Ak má Rada úmysel odchýliť sa od predbežných návrhov rozpočtu, poradí sa s Komisiou, prípadne aj s inými príslušnými orgánmi.

3. O návrhu rozpočtu sa Rada uznáša kvalifikovanou väčšinou a predkladá ho Zhromaždeniu.

Návrhy rozpočtov sa predkladajú Zhromaždeniu najneskôr do 31. októbra roka, ktorý predchádza príslušnému rozpočtovému roku.

Zhromaždenie má právo navrhnúť Rade zmenu návrhu rozpočtu.

4. Ak Zhromaždenie odsúhlasí návrhy rozpočtov do jedného mesiaca po ich predložení alebo nedodá stanovisko Rade, rozpočty sa považujú za schválené s konečnou platnosťou.

Ak Zhromaždenie v tejto lehote navrhne zmeny, pozmenené návrhy rozpočtov sa predložia Rade. Po prerokovaní navrhovaného rozpočtu s Komisiou a podľa potreby aj s ostatnými dotknutými orgánmi Rada prijme rozpočty s konečnou platnosťou kvalifikovanou väčšinou, v medziach vyplývajúcich z programov alebo rozhodnutí súvisiacich s výdavkami, pre ktoré táto zmluva vyžaduje jednomyseľné schválenie Radou.

5. Pre prijatie rozpočtu na výskum a hlasy členov Rady majú nasledujúcu váhu:

Belgicko	9
Nemecko	30
Francúzsko	30
Taliansko	23
Luxembursko	1
Holandsko	7.

Na svoje prijatie vyžadujú akty Rady najmenej 67 hlasov.

Článok 178

Ak na začiatku rozpočtového roka nie je správny rozpočet ešte schválený, vo vzťahu ku každej kapitole alebo inej časti rozpočtu možno v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 183 každý mesiac čerpať najviac jednu dvanástinu prostriedkov určených v rozpočte predchádzajúceho rozpočtového roka; toto opatrenie však Komisii neposkytuje možnosť disponovať väčšou sumou, ako je jedna dvanástina prostriedkov stanovených v príprave návrhu rozpočtu.

Ak na začiatku rozpočtového roka ešte nie je schválený rozpočet na výskum a investície, môže byť v rámci ktorejkoľvek kapitoly alebo iného oddielu rozpočtu v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných podľa článku 183 každý mesiac vydaná najviac jedna dvanástina prostriedkov ročných odhadov uvedených v rozpise splatnosti platieb pre už odsúhlasené oprávnenia na prevzatie záväzkov.

Za predpokladu, že ostatné podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2 sú splnené, môže Rada rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny povoliť výdavky presahujúce jednu dvanástinu, a to v medziach vyplývajúcich z programov alebo rozhodnutí súvisiacich

s výdavkami, pre ktoré sa v zmysle tejto zmluvy vyžaduje jednomyseľné schválenie Radou.

Členské štáty platia každý mesiac na predbežnom základe v súlade s kľúčom stanoveným za predchádzajúci rozpočtový rok sumu nevyhnutnú na uplatnenie tohto článku.

Článok 179

Komisia plní rozpočty v súlade s ustanoveniami nariadení vydaných v zmysle článku 183 na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov.

Nariadenia ustanovia podrobné pravidlá účasti každého orgánu pri uskutočňovaní výdavkov.

V medziach a za podmienok stanovených v nariadeniach vydaných v zmysle článku 183 môže Komisia v rámci rozpočtu presunúť prostriedky z jednej kapitoly do druhej alebo z jedného oddielu do druhého.

Článok 180

Účty všetkých príjmov a výdavkov stanovené v rozpočtoch preskúma Kontrolný výbor pozostávajúci z audítorov, ktorých nezávislosť je nespochybniteľná, z ktorých jeden je predsedom. Rada jednomyseľným rozhodnutím určí počet audítorov. Audítori a predseda Kontrolného výboru sú menovaní Xxxxx jednomyseľným rozhodnutím na obdobie piatich rokov. Ich odmenu určí Rada rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny.

Účel auditu, založeného na záznamoch, a ak to je nevyhnutné, vykonaného na mieste, je zistiť, či všetky príjmy boli dosiahnuté a všetky výdavky poskytnuté oprávnene a riadne a či bolo nakladané s rozpočtovými prostriedkami hospodárne. Po uzávierke rozpočtového roka Kontrolný výbor vypracuje správu, ktorú prijme väčšinou svojich členov.

Komisia každoročne predkladá Rade a Zhromaždeniu vyúčtovanie rozpočtového hospodárenia za predchádzajúci rozpočtový rok spolu so správou Kontrolného výboru. Komisia im postúpi aj účtovnú závierku aktív a pasív spoločenstva.

Rada kvalifikovanou väčšinou udelí Komisii absolutórium na plnenie rozpočtov. Toto rozhodnutie oznámi Zhromaždeniu.

Článok 181

Rozpočty a účet uvedený v odsekoch 1 a 2 článku 171 sa zostavia v zúčtovacích jednotkách stanovených v súlade s ustanoveniami rozpočtových nariadení vydaných podľa článku 183.

Finančné príspevky uvedené v článku 172 ods. 1 poskytnú členské štáty spoločenstvu vo svojich národných menách.

Aktívne zostatky týchto príspevkov sa uložia v štátnych pokladniciach členských štátov alebo v orgánoch, ktoré tieto štáty na to určia. Počas deponovania si uložené prostriedky udržia hodnotu zodpovedajúcu ich parite ku dňu uloženia v zúčtovacej jednotke uvedenej v odseku 1.

Nevyčerpané aktíva možno použiť za podmienok dohodnutých medzi Komisiou a dotknutým členským štátom.

Článok 182

1. Komisia za predpokladu, že vyrozumie príslušné orgány dotknutých členských štátov, môže previesť aktíva v mene jedného členského štátu do meny iného členského štátu v takom rozsahu, ako je potrebné pre ciele sledované touto zmluvou. Ak má hotovosť alebo iné likvidné aktíva v menách, ktoré potrebuje, vyhýba sa takýmto prevodom.

2. Komisia udržuje styk s každým členským štátom prostredníctvom orgánu, ktorý určí daný štát. Pri vykonávaní finančných operácií Komisia využíva služby emisnej banky príslušného členského štátu alebo akejkoľvek inej finančnej inštitúcie schválenej týmto štátom.

3. Čo sa týka výdavkov, ktoré musí spoločenstvo uskutočniť v peňažných menách tretích štátov, Komisia predloží Rade pred záverečným schválením rozpočtov plán udávajúci predpokladané príjmy a výdavky v rôznych menách.

Rada schvaľuje tento plán kvalifikovanou väčšinou. Môže byť upravený v priebehu rozpočtového roka na základe toho istého postupu.

4. Členské štáty poskytnú Komisii peňažné sumy v menách tretích krajín potrebné na výdaje uvedené v pláne podľa odseku 3 v súlade s kľúčmi stanovenými v článku 172. Prostriedky, ktoré získa Komisia v menách tretích krajín, sa prevedú na členské štáty v súlade s tými istými kľúčmi.

5. Komisia môže voľne nakladať s peňažnými sumami v menách tretích krajín pochádzajúcich z pôžičiek uzatvorených v týchto krajinách.

6. Rada môže na návrh Komisie jednomyseľným rozhodnutím úplne alebo čiastočne uplatniť na Agentúru a spoločné podniky devízovú úpravu uvedenú v predchádzajúcich odsekoch a v prípade potreby prispôsobiť tento mechanizmus ich prevádzkovým požiadavkám.

Článok 183

Na návrh Komisie Rada jednomyseľným rozhodnutím:

a) vydá rozpočtové nariadenia upravujúce najmä postup pre zostavovanie a plnenie rozpočtu vrátane rozpočtu Agentúry a pre predkladanie účtov a ich audit,

b) určí metódy a postup, podľa ktorého sa rozpočtové príjmy z vlastných zdrojov spoločenstva dajú k dispozícii Komisii,

c) stanoví pravidlá zodpovednosti povoľujúcich úradníkov a účtovníkov, ako aj zodpovedajúce kontrolné opatrenia.

HLAVA V VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 184

Spoločenstvo má právnu subjektivitu.

Článok 185

V každom členskom štáte požíva spoločenstvo najširšiu spôsobilosť na práva a právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám; spoločenstvo môže najmä nadobúdať alebo scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže vystupovať pred súdmi. V takom prípade spoločenstvo zastupuje Komisia.

Článok 186

Rada v spolupráci s Xxxxxxxx a po porade s ďalšími príslušnými orgánmi vydá jednomyseľným rozhodnutím Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov spoločenstva.

Štyri roky po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy môže služobný poriadok a podmienky zamestnávania Rada zmeniť kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s ostatnými príslušnými orgánmi.

Článok 187

V medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Komisia môže zhromažďovať všetky informácie a vykonávať všetky šetrenia potrebné na splnenie úloh, ktorými je poverená.

Článok 188

Zmluvná zodpovednosť spoločenstva sa spravuje právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

V prípade mimozmluvnej zodpovednosti spoločenstvo v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetky škody spôsobené jeho orgánmi alebo jeho zamestnancami pri výkone ich povinností.

Osobná zodpovednosť zamestnancov voči spoločenstvu sa riadi ustanoveniami ich služobného poriadku alebo podmienkami zamestnávania.

Článok 189

Sídlo orgánov spoločenstva sa určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.

Článok 190

Pravidlá o používaní jazykov v orgánoch spoločenstva určí Rada jednomyseľným rozhodnutím bez toho, aby boli dotknuté pravidlá rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Článok 191

Za podmienok stanovených v protokole, ktorý je pripojený k zmluve, požíva spoločenstvo na území členských štátov výsady a imunity potrebné pre plnenie svojho poslania.

Článok 192

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia, či už všeobecného alebo osobitného charakteru, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z konania orgánov spoločenstva. Členské štáty napomáhajú plnenie poslania spoločenstva.

Zdržia sa všetkých opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

Článok 193

Členské štáty sa zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania tejto zmluvy, vyriešia v súlade so zmluvou.

Článok 194

1. Od členov orgánov spoločenstva, členov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva a všetkých ďalších osôb, ktoré z dôvodu svojej funkcie alebo svojich verejných alebo súkromných vzťahov s orgánmi a zariadeniami spoločenstva alebo so spoločnými podnikmi získavajú alebo prichádzajú do styku s faktmi, informáciami, poznatkami, dokumentmi alebo skutočnosťami, ktoré sú predmetom systému utajenia na základe ustanovení vydaných členským štátom alebo orgánom spoločenstva, sa žiada, aby ich neodovzdávali žiadnym neoprávneným osobám alebo verejnosti ani po ukončení tejto funkcie alebo týchto vzťahov.

Každý členský štát považuje porušenie tejto povinnosti za nedodržanie svojich predpisov utajovania; pritom uplatňuje vo vzťahu k skutkovým podstatám a príslušnosti vlastné právne predpisy o porušovaní bezpečnosti štátu alebo ochraňovaní služobného tajomstva. Členský štát v takomto prípade bude stíhať na žiadosť dotknutého členského štátu alebo Komisie každého páchateľa priestupku spadajúceho do jeho právomoci.

2. Každý členský štát oznámi Komisii všetky právne predpisy upravujúce na jeho území klasifikáciu a utajovanie informácií, poznatkov, dokumentov alebo skutočností patriacich do pôsobnosti tejto zmluvy.

Komisia zabezpečí oznámenie týchto predpisov ostatným členským štátom.

Každý členský štát prijme všetky primerané opatrenia na uľahčenie postupného zavádzania čo možno najjednotnejšieho a komplexného bezpečnostného systému. Komisia môže po porade s dotknutými členskými štátmi na tento účel predložiť odporúčania.

3. Orgány spoločenstva a ich zariadenia, ako aj spoločné podniky sú povinné uplatňovať pravidlá systému utajenia, ktoré platia na území ich sídla.

4. Každé oprávnenie prístupu k faktom, informáciám, dokumentom alebo skutočnostiam vzťahujúcim sa na oblasť pôsobnosti tejto zmluvy a podliehajúce systému utajenia, poskytnuté orgánom spoločenstva alebo členským štátom osobe uskutočňujúcej činnosť v oblastiach upravených touto zmluvou uzná každý orgán a každý iný členský štát.

5. Ustanovenia tohto článku nebránia uplatneniu osobitných ustanovení vyplývajúcich z dohôd uzatvorených medzi členským štátom a tretím štátom alebo medzinárodnou organizáciou.

Článok 195

Orgány spoločenstva, Agentúra a spoločné podniky sú povinné pri uplatňovaní tejto zmluvy vyhovieť podmienkam prístupu k rudám, zdrojovým materiálom a osobitným štiepnym materiálom, ktoré sú uvedené vo vnútroštátnych právnych predpisoch vydaných z dôvodu ochrany verejného poriadku alebo verejného zdravia.

Článok 196

Na účely tejto zmluvy, pokiaľ nie je uvedené inak:

a) „osoba“ znamená každú fyzickú osobu, ktorá vykonáva všetky alebo niektoré zo svojich činností na území členských štátov v oblasti, ktorá je vymedzená v príslušnej kapitole tejto zmluvy;

b) „podnik“ znamená každý podnik alebo zariadenie, ktoré vykonáva všetky alebo niektoré zo svojich činností na území členských štátov v oblasti, ktorá je vymedzená v príslušnej kapitole tejto zmluvy; ich verejnoprávne alebo súkromnoprávne postavenie nie je pritom rozhodujúce.

Článok 197

Na účely tejto zmluvy sa:

1. „osobitnými štiepnymi materiálmi“ rozumejú plutónium 239; urán 233; urán obohatený o urán 235 alebo urán 233; všetky výrobky obsahujúce jeden alebo viacero z horeuvedených izotopov a iné štiepne materiály, ktoré Rada určí rozhodnutím kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie; výraz „osobitné štiepne materiály“ však nikdy nezahŕňa zdrojové materiály;

2. „uránom obohateným o urán 235 alebo urán 233“ rozumie urán obsahujúci urán 235 alebo urán 233 alebo obidva uvedené izotopy v takom množstve, že relatívne zastúpenie súčtu týchto dvoch izotopov k izotopu 238 je väčšie ako zastúpenie izotopu 235 k izotopu 238 vyskytujúcemu sa v prírode;

3. „zdrojovými materiálmi“ rozumejú urán obsahujúci zmes izotopov, vyskytujúcu sa v prírode; urán, ktorého obsah izotopu uránu 235 sa nachádza pod normálom; tórium; všetky horeuvedené prvky vo forme kovu, zliatiny, chemickej zlúčeniny alebo koncentrátu; všetky iné látky obsahujúce jeden alebo viac z horeuvedených prvkov v koncentráciách, ktoré stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie;

4. „rudami“ rozumejú všetky rudy obsahujúce v priemernej koncentrácii látky, z ktorých sa môžu vhodnými chemickými a fyzikálnymi procesmi získavať horeuvedené zdrojové materiály; naznačenú priemernú koncentráciu stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

Článok 198

Pokiaľ nie je uvedené inak, ustanovenia tejto zmluvy sa uplatňujú na európske územia členských štátov a na neeurópske územia týchto štátov, ktoré podliehajú ich právomoci.

Uplatňujú sa tiež na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát.

Článok 199

Komisia udržiava všetky vhodné vzťahy s orgánmi Organizácie Spojených národov, jej špecializovanými organizáciami a orgánmi Všeobecnej dohody o clách a obchode.

Komisia udržiava aj potrebné vzťahy so všetkými medzinárodnými organizáciami.

Článok 200

Spoločenstvo nadviaže všetky vhodné formy spolupráce s Radou Európy.

Článok 201

Spoločenstvo nadviaže úzku spoluprácu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu, ktorej podrobnosti sa stanovia spoločnou dohodou.

Článok 202

Ustanovenia tejto zmluvy nebránia existencii ani vytváraniu regionálnych únií medzi Belgickom a Luxemburskom alebo medzi Belgickom, Luxemburskom a Holandskom, ak sa ciele týchto regionálnych únií nedosiahnu uplatňovaním tejto zmluvy.

Článok 203

V prípade, že na dosiahnutie niektorého z cieľov spoločenstva je potrebný akt spoločenstva a táto zmluva na to neposkytuje potrebné právomoci, prijme Rada jednomyseľným rozhodnutím vhodné opatrenia na návrh Komisie a po porade so Zhromaždením.

Článok 204

Vláda každého členského štátu alebo Komisia môže predložiť Rade návrhy na zmenu a doplnenie tejto zmluvy.

Ak sa Rada po porade so Zhromaždením a prípadne s Komisiou vysloví za zvolanie konferencie zástupcov vlád členských štátov, túto zvolá predseda Rady na účel určenia zmien a doplnkov, ktoré majú byť zahrnuté po spoločnom súhlase do zmluvy.

Zmeny a doplnky nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

Článok 205

O členstvo v spoločenstve môže požiadať každý európsky štát. Žiadosti sú adresované Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne po obdržaní stanoviska Komisie.

Podmienky prijatia a súvisiace nevyhnutné úpravy zmlúv sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a štátom žiadajúcim o prijatie. Táto dohoda sa predloží na ratifikáciu všetkým zmluvným štátom v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi.

Článok 206

Spoločenstvo môže uzavrieť s jedným alebo s viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami dohody o pridružení, ktoré stanovia vzájomné práva a povinnosti, jednotné akcie a osobitné konania.

Tieto dohody uzatvára Rada jednomyseľným rozhodnutím po porade so Zhromaždením.

Ak takého dohody majú spôsobiť zmenu a doplnenie tejto zmluvy, tieto sa najprv prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 204.

Článok 207

Protokoly pripojené k tejto zmluve na základe vzájomného súhlasu členských štátov tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Článok 208

Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

HLAVA VI USTANOVENIA,

ktoré sa týkajú počiatočného uplatňovania tejto zmluvy

Xxxxxx I Zriadenie orgánov

Článok 209

Rada sa zíde do jedného mesiaca po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

Článok 210

Rada do troch mesiacov od svojho prvého zasadnutia prijme potrebné opatrenia na ustanovenie Hospodárskeho a sociálneho výboru.

Článok 211

Zhromaždenie zvolané predsedom Rady sa zíde do dvoch mesiacov od prvého zasadnutia Rady, aby zvolilo svoje predsedníctvo a vypracovalo rokovací poriadok. Do volieb predsedá predsedníctvu najstarší člen.

Článok 212

Súdny dvor začne svoju činnosť po vymenovaní svojich členov. Jeho prvý predseda je vymenovaný na tri roky rovnakým spôsobom, akým sú vymenovaní jeho členovia.

Súdny dvor prijme rokovací poriadok do troch mesiacov od začiatku svojej činnosti.

Súdnemu dvoru sa vec môže predložiť až po uverejnení jeho rokovacieho poriadku. Lehoty stanovené na podanie žalôb začínajú plynúť dňom tohto uverejnenia.

Predseda Súdneho dvora začne vykonávať právomoci, ktorými ho poveruje táto zmluva, od okamihu svojho vymenovania.

Článok 213

Komisia začne svoju činnosť a prevezme úlohy, ktoré jej boli zverené touto zmluvou bezprostredne po vymenovaní jej členov.

Komisia hneď po začatí svojej činnosti uskutoční šetrenie nevyhnutné na získanie celkového prehľadu o situácii v jadrových priemysloch v spoločenstve a na tento účel nadviaže vzťahy s členskými štátmi, podnikmi, zamestnancami a užívateľmi.

Komisia o tom predloží do šiestich mesiacov Zhromaždeniu správu.

Článok 214

1. Prvý rozpočtový rok sa začína dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy a končí sa 31. decembra toho roku. Ak by táto zmluva nadobudla platnosť v druhej polovici roka, prvým rozpočtovým rokom bude rok, ktorý sa skončí 31. decembra nasledujúceho roka.

2. Do zostavenia rozpočtov na prvý rozpočtový rok poskytujú členské štáty spoločenstvu bezúročné zálohy, ktoré sa odpočítajú od ich finančných príspevkov stanovených na plnenie rozpočtov.

3. Do vydania Služobného poriadku úradníkov a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov spoločenstva ustanovených v článku 186 prijíma každý orgán potrebných zamestnancov a uzatvára s nimi zmluvy na dobu určitú.

Každý orgán preskúma s Radou všetky otázky, ktoré sa týkajú počtu zamestnancov, odmeňovania a rozdelenia miest.

Oddiel II

Ustanovenia pre počiatočné uplatňovanie tejto zmluvy

Článok 215

1. Do piatich rokov od nadobudnutia platnosti zmluvy sa zrealizuje prvý výskumný a vzdelávací program podľa Prílohy V tejto zmluvy, náklady ktorého neprekročia 215 miliónov zúčtovacích jednotiek Európskej platobnej únie, pokiaľ Rada jednomyseľne nerozhodne inak.

2. Rozloženie výdavkov potrebných na vykonanie tohto programu je uvedené v prílohe V zmluvy vo forme vzoru podľa hlavných častí.

Rada môže kvalifikovanou väčšinou tento program upraviť na návrh Komisie.

Článok 216

Návrhy týkajúce sa fungovania inštitúcie na úrovni univerzity podľa článku 9 predloží Komisia Rade do jedného roka od nadobudnutia platnosti zmluvy.

Článok 217

Bezpečnostné nariadenia podľa článku 24 týkajúce sa stupňov utajovania platných pre šírenie poznatkov prijme Rada do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti zmluvy.

Článok 218

Základné normy sa vymedzia v súlade s článkom 31 do jedného roka od nadobudnutia platnosti zmluvy.

Článok 219

Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na zabezpečenie ochrany verejného zdravia a pracovníkov proti nebezpečenstvám ionizujúceho žiarenia na územiach členských štátov, oznámia tieto členské štáty Komisii podľa článku 33 do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti zmluvy.

Článok 220

Návrhy týkajúce sa štatútu Agentúry podľa článku 54 predloží Komisia Rade do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti zmluvy.

Xxxxxx XXX Prechodné ustanovenia

Článok 221

Ustanovenia článkov 14 až 23 a článkov 25 až 28 sa uplatnia na patenty, dočasne chránené práva a priemyselné vzory a tiež patentové prihlášky a priemyselné vzory, existujúce pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy, za nasledujúcich podmienok:

1. Pri uplatnení lehoty podľa článku 17 ods. 2 sa v prospech vlastníka zohľadnia nové pomery vzniknuté nadobudnutím platnosti zmluvy.

2. V prípade uplynutia lehôt v trvaní troch až osemnástich mesiacov alebo jednej z nich podľa článku 16, stanovených pre oznámenie vynálezu, ktorý nie je tajný, v deň nadobudnutia platnosti zmluvy, plynie od tohto okamihu nová lehota šiestich mesiacov.

Ak tieto lehoty alebo jedna z nich k tomuto dátumu ešte neuplynuli, predĺžia sa o šesť mesiacov od pôvodného termínu ich uplynutia.

3. Tie isté ustanovenia sa uplatnia na oznámenie tajného vynálezu podľa článku16 a článku 25 ods. 1 s výhradou, že v tomto prípade sa za počiatočný termín plynutia nových lehôt alebo predĺženia plynúcich lehôt bude považovať okamih nadobudnutia účinnosti bezpečnostných nariadení podľa článku 24.

Článok 222

Počas obdobia medzi dňom nadobudnutia platnosti zmluvy a okamihom, ktorý určí Komisia pre začatie činnosti Agentúry, uzatvorenie alebo obnova dohôd a zmlúv o dodávke rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych materiálov podlieha predchádzajúcemu schváleniu Komisie.

Komisia odmietne udeliť súhlas s uzatvorením alebo predĺžením platnosti dohôd a zmlúv, ktoré by podľa jej mienky mohli ohroziť uplatňovanie tejto zmluvy. Udelenie svojho súhlasu môže podmieniť najmä doplnením dohôd alebo zmlúv

o ustanovenia, ktoré umožnia Agentúre, aby sa zúčastnila na ich uplatňovaní.

Článok 223

Odchylne od ustanovení článku 60 a z dôvodu zohľadnenia započatých štúdií a prác reaktory inštalované na území členského štátu, ktoré sa môžu dostať do kritického stavu pred uplynutím lehoty siedmich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy, budú počas obdobia trvajúceho najviac desať rokov od tohto okamihu uprednostňované z ťažby rúd a zdrojových materiálov

z území tohto štátu alebo zásobované zdrojovými materiálmi alebo osobitnými štiepnymi materiálmi, ktoré sú predmetom bilaterálnej dohody uzatvorenej pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy a oznámenej Komisii v súlade s článkom 105.

Tá istá prednosť sa poskytuje počas obdobia desiatich rokov pre zásobovanie všetkých zariadení na separáciu izotopov, pokiaľ tieto zariadenia budú uvedené do prevádzky na území členského štátu pred uplynutím lehoty siedmich rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločnými podnikmi.

Agentúra uzatvorí zodpovedajúce zmluvy po oznámení Komisie, že sú splnené podmienky na poskytnutie prednostného práva.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 224

Túto zmluvu ratifikujú Vysoké zmluvné strany v súlade s ich príslušnými ústavnými predpismi. Ratifikačné listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky.

Táto zmluva nadobudne platnosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po uložení ratifikačných listín posledného signatárskeho štátu. Ak sa však uloženie uskutoční menej ako 15. deň pred začiatkom nasledujúceho mesiaca, táto zmluva nadobúda platnosť až v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dátume tohto uloženia.

Článok 225

Táto zmluva, vyhotovená v jedinom origináli v holandskom, francúzskom, nemeckom a talianskom jazyku, pričom všetky štyri znenia sú úplne autentické, bude uložená v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá vydá overenú kópiu každej vláde ostatných signatárskych štátov.

NA DÔKAZ TOHO splnomocnení zástupcovia podpísali túto zmluvu. V Ríme dvadsiateho piateho marca roku tisíc deväťstopäťdesiatsedem.

P. H. XXXXX. J. Ch. SNOY et d'OPPUERS.

ADENAUER. XXXXXXXXX.

PINEAU. M. FAURE.

Xxxxxxx XXXXX. Xxxxxxx XXXXXXX.

BECH. Xxxxxxx XXXXXX.

J. LUNS. X. XXXXXXXXX XXXXX.

PRÍLOHY PRÍLOHA I

Oblasti výskumu týkajúce sa

JADROVEJ ENERGIE

Podľa článku 4 tejto zmluvy

I. Suroviny

1. Metódy prieskumu a ťažby základných materiálov (urán, tórium a ďalšie výrobky majúce osobitný význam v oblasti jadrovej energie).

2. Xxxxxx koncentrácie týchto materiálov a ich konverzie na technicky čisté zlúčeniny.

3. Metódy konverzie týchto technicky čistých zlúčenín na zlúčeniny a kovy jadrovej kvality.

4. Metódy konverzie a spracovania týchto zlúčenín a kovov – ako aj plutónia, uránu 235 alebo uránu 233, buď čistých, alebo kombinovaných so zlúčeninami alebo kovmi – na palivové články v chemickom, keramickom alebo metalurgickom priemysle.

5. Metódy ochrany týchto palivových článkov proti korózii alebo erózii externými činidlami.

6. Metódy výroby, čistenia, spracovania a konzervácie ostatných osobitných materiálov používaných v oblasti jadrovej energie, najmä:

a) moderátorov ako ťažká voda, grafit v jadrovej kvalite, berýlium a oxidy berýlia,

b) konštrukčných materiálov ako zirkón (bez hafnia), niób, lantán, titán, berýlium a ich oxidy, karbidy a ďalšie zlúčeniny, ktoré je možné použiť v oblasti jadrovej energie,

c) chladív ako hélium, organické kvapaliny, sodík, zliatiny sodíka a draslíka, bizmut, zliatiny olova a bizmutu.

7. Xxxxxx separácie izotopov:

a) uránu,

b) materiálov v zistiteľných množstvách, ktoré môžu byť použité pri výrobe jadrovej energie, ako sú lítium 6a 7, dusík 15, bór 10,

c) izotopov používaných v malých množstvách pre výskum.

II. Fyzika aplikovaná v oblasti jadrovej energie

1. Aplikovaná teoretická fyzika:

a) nízkoenergetické jadrové reakcie, najmä reakcie vyvolané neutrónmi,

b) jadrové štiepenie,

c) interakcia ionizujúceho žiarenia a fotónov s látkou,

d) teória pevných látok,

e) výskum fúzie so zvláštnym zreteľom na správanie sa ionizovanej plazmy pri pôsobení elektromagnetických síl a na termodynamiku extrémne vysokých teplôt.

2. Aplikovaná experimentálna fyzika:

a) tie isté oblasti, ako sú uvedené v bode 1,

b) výskum vlastností transuránových prvkov, ktoré majú význam v oblasti jadrovej energie.

3. Výpočty reaktorov:

a) teoretická makroskopická neutrónová fyzika,

b) experimentálne neutrónové merania: exponenciálne a kritické merania,

c) termodynamické výpočty a výpočty pevnosti materiálov,

d) zodpovedajúce experimentálne merania,

e) kinetika reaktorov, problémy kontroly ich prevádzky a zodpovedajúce experimenty,

f) výpočty ochrany pred žiarením a zodpovedajúce experimenty.

III. Fyzikálna chémia reaktorov

1. Výskum zmien vo fyzikálnej a chemickej štruktúre a zmien technických vlastností rôznych materiálov v reaktoroch spôsobené:

a) teplom,

b) charakterom činidiel, s ktorými sú v styku,

c) mechanickými faktormi.

2. Výskum degradácie a iných fenoménov spôsobených žiarením v:

a) palivových článkoch,

b) konštrukčných materiáloch a chladivách,

c) moderátoroch.

3. Aplikácia analytickej chémie a analytickej fyzikálnej chémie na reaktorové súčasti.

4. Fyzikálna chémia homogénnych reaktorov: rádiochémia, korózia.

IV. Spracovanie rádioaktívnych materiálov

1. Metódy extrakcie plutónia a uránu 233 z vyhoretého jadrového paliva a možné znovuzískanie uránu alebo tória.

2. Chémia a metalurgia plutónia.

3. Metódy extrakcie a chémie ostatných transuránových prvkov.

4. Xxxxxx extrakcie a chémie užitočných rádioizotopov:

a) produkty jadrového štiepenia,

b) rádioizotopy získané ožarovaním.

5. Koncentrácia a skladovanie nepoužiteľného rádioaktívneho odpadu.

V. Použitie rádioizotopov Použitie rádioizotopov ako aktívnych prvkov alebo indikátorov v:

a) priemysle a vede,

b) medicíne a biológii,

c) pôdohospodárstve.

VI. Štúdium škodlivých vplyvov žiarenia na živé organizmy

1. Výskum detekcie a merania škodlivého žiarenia.

2. Výskum zodpovedajúcich preventívnych a ochranných opatrení a primeraných bezpečnostných noriem.

3. Výskum liečenia dôsledkov ožiarenia.

VII. Zariadenia

Výskum týkajúci sa konštrukcie a zdokonalenia zariadenia špeciálne určeného nie len pre reaktory, ale aj pre akékoľvek priemyselné a výskumné zariadenia potrebné pre výskumné činnosti vymenované vyššie. Ako príklady môžu byť uvedené:

1. Nasledujúce typy mechanického zariadenia:

a) čerpadlá pre špeciálne kvapaliny,

b) výmenníky tepla,

c) prístroje pre výskum v jadrovej fyzike (ako napr. selektory rýchlosti neutrónov),

d) zariadenia s diaľkovým ovládaním.

2. Nasledujúce typy elektrozariadenia:

a) prístroje pre zisťovanie a meranie žiarenia používané najmä pri:

– vyhľadávaní minerálov,

– vedeckom a technickom výskume,

– riadení reaktorov,

– ochrane zdravia,

b) zariadenia pre obsluhu reaktorov,

c) nízkoenergetické urýchľovače častíc do 10 MeV.

VIII. Ekonomické aspekty výroby energie

1. Porovnávacie teoretické a experimentálne štúdie rôznych typov reaktorov.

2. Technický a ekonomický výskum palivových cyklov.

PRÍLOHA II PRIEMYSELNÉ ČINNOSTI

podľa článku 41 tejto zmluvy

1. Ťažba uránových a tóriových rúd.

2. Koncentrovanie týchto rúd.

3. Chemické spracovanie a čistenie uránových a tóriových koncentrátov.

4. Príprava jadrových palív v akejkoľvek forme.

5. Výroba jadrových palivových článkov.

6. Výroba fluoridu uránového.

7. Výroba obohateného uránu.

8. Spracovanie vyhoretého jadrového paliva na účely separácie niektorých alebo všetkých prvkov, ktoré obsahuje.

9. Výroba reaktorových moderátorov.

10. Výroba zirkónia bez obsahu hafnia alebo jeho zlúčenín.

11. Jadrové reaktory všetkých typov a na všetky účely.

12. Zariadenia pre priemyselné spracovanie rádioaktívneho odpadu, ktoré sú inštalované spolu s jedným alebo viacerými horeuvedenými zariadeniami.

13. Polopriemyselné zariadenia pre prípravu konštrukcie zariadení zahrnutých v činnostiach 3 až 10.

PRÍLOHA III

Výhody, ktoré môžu byť udelené SPOLOČNÝM PODNIKOM

podľa článku 48 tejto zmluvy

1. a) Uznanie, že pri nadobúdaní nehnuteľného majetku požadovaného pri zakladaní spoločných podnikov sa uplatňuje status verejného záujmu v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom;

b) uplatnenie vnútroštátnych konaní o vyvlastnení z dôvodu verejného záujmu tak, aby sa takéto nadobúdanie mohlo docieliť tam, kde nie je možné docieliť priateľskú dohodu.

2. Právo poskytnutia licencií cestou arbitráže alebo z úradnej moci podľa článkov 17 až 23.

3. Oslobodenie od všetkých dávok a poplatkov pri zakladaní spoločných podnikov a od všetkých poplatkov z majetkových príspevkov.

4. Oslobodenie od všetkých daní a poplatkov pri nadobúdaní nehnuteľného majetku a zo všetkých registračných a evidenčných poplatkov.

5. Oslobodenie od všetkých priamych daní pre spoločné, ich majetok, aktíva alebo výnosy.

6. Oslobodenie od všetkých colných poplatkov a poplatkov podobného charakteru a zo všetkých zákazov a obmedzení v dovoze a vývoze hospodárskej alebo fiškálnej povahy týkajúcich sa:

a) vedeckého a technického zariadenia s výnimkou stavebného materiálu a zariadení na administratívne účely;

b) látok, ktoré sú alebo majú byť spracované v spoločných podnikoch.

7. Úľavy v oblasti devízovej výmeny podľa odseku 6 článku 182.

8. Oslobodenie pre štátnych príslušníkov členských štátov zamestnaných v spoločných podnikoch, ich manželských partnerov a nimi vyživovaných rodinných príslušníkov od obmedzení vstupu a pobytu.

PRÍLOHA IV

Zoznamy tovarov a výrobkov

PODLIEHAJÚCICH USTANOVENIAM KAPITOLY IX

o spoločnom jadrovom trhu

Zoznam A 1

Uránové rudy obsahujúce viac ako 5 % hmotnostných prírodného uránu.

Smolinec obsahujúci viac ako 5 % hmotnostných prírodného uránu. Oxidy uránu.

Anorganické zlúčeniny prírodného uránu iné ako oxidy uránu a fluorid uránový. Organické zlúčeniny prírodného uránu.

Neupravený alebo upravený prírodný urán. Zliatiny obsahujúce plutónium.

Organické alebo anorganické zlúčeniny uránu obohatené o organické alebo anorganické zlúčeniny uránu 235. Organické alebo anorganické zlúčeniny uránu 233.

Tórium obohatený o urán 233.

Organické alebo anorganické zlúčeniny plutónia. Urán obohatený o plutónium.

Urán obohatený o urán 235.

Zliatiny obsahujúce urán obohatený o urán 235 alebo urán 233. Plutónium.

Urán 233. Fluorid uránový. Manazit.

Tóriová ruda obsahujúca viac ako 20 % hmotnostných tória. Uránotorianit obsahujúci viac ako 20 % hmotnostných tória. Neupravené alebo upravené tórium.

Oxid tórnatý.

Anorganické zlúčeniny tória iné ako oxid tórnatý. Organické zlúčeniny tória.

Zoznam A 2

Deutérium a jeho zlúčeniny (vrátane ťažkej vody), v ktorých pomer počtu atómov deutéria k obyčajným atómom vodíka prevyšuje 1 : 5 000.

Ťažký parafín, v ktorom pomer počtu atómov deutéria k obyčajným atómom vodíka prevyšuje 1 : 5 000.

Zmesi alebo roztoky, v ktorých pomer počtu atómov deutéria k obyčajným atómom vodíka prevyšuje 1 : 5 000. Jadrové reaktory.

Prístroje na separáciu uránových izotopov difúziou plynu alebo inými metódami.

Prístroje na výrobu deutéria, jeho zlúčenín (vrátane ťažkej vody), derivátov a zmesí alebo roztokov obsahujúcich deutérium, v ktorých pomer počtu atómov deutéria a obyčajných atómov vodíka prevyšuje 1 : 5 000:

– prístroje využívajúce elektrolýzu vody;

– prístroje využívajúce destiláciu vody, tekutého vodíka atď.;

– prístroje využívajúce výmenu izotopov medzi sírovodíkom a vodou v dôsledku zmeny teploty;

– prístroje využívajúce iné technológie.

Prístroje zvlášť navrhnuté pre chemické spracovanie rádioaktívneho materiálu:

– prístroje na separáciu vyhoretého jadrového paliva:

– chemickým procesom (rozpúšťadlami, precipitáciou, iontovou výmenou atď.);

– fyzikálnym procesom (frakčnou destiláciou atď.);

– prístroje na spracovanie odpadov;

– prístroje na recykláciu paliva.

Vozidlá zvlášť navrhnuté na prepravu vysokorádioaktívnych výrobkov:

– vagóny a vozne akéhokoľvek rozchodu;

– nákladné autá;

– motorizované pracovné vozíky na manipuláciu s tovarom;

– prívesy a návesy a iné nemotorové vozidlá.

Obaly s oloveným tienením proti žiareniu na prepravu alebo skladovanie rádioaktívneho materiálu. Umelé rádioaktívne izotopy a ich anorganické a organické zlúčeniny.

Diaľkovo riadené mechanické manipulátory špeciálne navrhnuté pre manipuláciu s vysokorádioaktívnymi látkami:

– mechanické manipulačné náradie, pevné alebo mobilné, ale ktoré nie je možné obsluhovať manuálne.

Zoznam B

Články a komponenty jadrových reaktorov. Lítiové rudy a koncentráty.

Kovy jadrovej kvality:

– nespracované berýlium (glucínium);

– nespracovaný bizmut;

– nespracovaný niób (kolumbium);

– nespracovaný zirkón (bez hafnia);

– nespracované lítium;

– nespracovaný hliník;

– nespracovaný vápnik;

– nespracovaný horčík.

Trifluorid bóru.

Bezvodná kyselina fluorovodíková. Trifluorid chlóru.

Trifluorid brómu.

Hydroxid lítny.

Fluorid lítny.

Chlorid lítny.

Hydrid lítny.

Uhličitan lítny.

Oxid berylnatý (glucín) v jadrovej kvalite.

Žiaruvzdorné tehly z oxidu berylnatého v jadrovej kvalite.

Ďalšie žiaruvzdorné výrobky z oxidu berylnatého v jadrovej kvalite.

Umelý grafit vo forme blokov alebo tyčí, v ktorom je obsah bóru rovnaký alebo menší ako jedna milióntina a v ktorom je celkový mikroskopický účinný prierez pre absorpciu tepelných neutrónov rovnaký alebo menší ako 5 milibarn/atóm.

Umelo separované stabilné izotopy.

Elektromagnetické separátory iónov vrátane hmotnostných spektrografov a hmotnostných spektrometrov. Reaktorové simulátory (špeciálne analógové počítače).

Diaľkovo ovládané mechanické manipulátory:

– ručne ovládané (t. j. manuálne ovládané ako nástroj).

Čerpadlá tekutého kovu.

Vákuové čerpadlá veľkého podtlaku.

Výmenníky tepla špeciálne konštruované pre jadrové elektrárne.

Prístroje na detekciu žiarenia (a zodpovedajúce náhradné diely) typov, ktoré sú uvedené ďalej, špeciálne konštruované alebo prispôsobené na detekciu alebo meranie jadrového žiarenia ako alfa a beta častíc, gama lúčov, neutrónov a protónov:

– Geigerove počítacie trubice a proporcionálne počítače;

– prístroje na detekciu alebo meranie obsahujúce Xxxxxx-Müllerove trubice alebo proporcionálne počítače;

– ionizačné komory;

– prístroje obsahujúce ionizačné komory;

– prístroje na detekciu alebo meranie žiarenia pri vyhľadávaní rúd, kontrole reaktorov, vzduchu, vody a pôdy;

– detekčné trubice neutrónov používajúce bór, trifluorid bóru, vodík alebo štiepny prvok;

– prístroje na detekciu alebo meranie obsahujúce trubice pre detekciu neutrónov používajúce bór, trifluorid bóru, vodík alebo štiepny prvok;

– scintilačné kryštály, ktoré sú osadené alebo v kovovom puzdre (pevné scintilátory);

– prístroje na detekciu alebo meranie obsahujúce tekuté, pevné alebo plynové scintilátory;

– zosilňovače špeciálne konštruované pre jadrové merania vrátane lineárnych zosilňovačov, predzosilňovačov,

„distribučných zosilňovačov“ (distributed amplifiers) a analyzátorov (pulse height analysers);

– koincidenčné prístroje na použitie s detektormi žiarenia;

– elektroskopy a elektrometre vrátane dozimetrov (ale okrem prístrojov určených pre inštrukčné účely, jednoduchých elektroskopov s kovovými listami, dozimetrov špeciálne konštruovaných pre použitie so zdravotníckymi röntgenovými prístrojmi a elektrostatických meracích prístrojov);

– prístroje, ktoré sú schopné merať prúdy slabšie ako 1 pikoampér;

– fotonásobiče s fotokatódou, ktorá dáva prúd najmenej 10 mikroampérov na lumen a ktorých priemerné zosilenie je väčšie ako 105, a všetky ostatné typy elektronásobičov aktivovaných kladnými iónmi;

– pomerné a elektronické integračné merače na detekciu žiarenia.

Cyklotróny, „Xxx xx Xxxxxxxxx“ alebo „Cockroft-Waltonove“ elektrostatické generátory, lineárne urýchľovače a iné

„elektronukleárne“ stroje schopné udeliť časticiam energiu väčšiu ako 1 MeV. Magnety špeciálne konštruované pre horeuvedené stroje a prístroje (cyklotróny atď.).

Urýchľovače a sústreďovacie trubice typov používaných v hmotnostných spektrometroch a spektrografoch.

Intenzívne elektronické zdroje kladných iónov pre použitie s urýchľovačmi častíc, hmotnostnými spektrometrami a podobnými zariadeniami.

Antiradiačné tabuľové sklo:

– liate alebo valcované sklo (vrátane drôtového a vrstveného skla), s neupraveným alebo lešteným povrchom na jednej alebo oboch stranách, v štvorcových alebo kvádrových platniach alebo plátoch;

– liate alebo valcované sklo (či už s neupraveným alebo lešteným povrchom) upravené na tvar iný ako štvorec alebo kváder alebo ohýbané alebo inak spracované (úkosované alebo gravírované atď.);

– bezpečnostné sklo vrátane spracovaného, skladajúce sa z tvrdeného skla alebo z jednej alebo viacerých sklených vrstiev.

Vzduchotesné odevy umožňujúce ochranu proti žiareniu alebo rádioaktívnej kontaminácii:

– z plastu;

– z gumy;

– z impregnovanej alebo natieranej textílie:

– pre mužov,

– pre ženy.

Difenyl (ak v skutočnosti ide o aromatický hydrokarbón C6H5C6H5 ). Trifenyl.

PRÍLOHA V

POČIATOČNÝ VÝSKUMNÝ A VZDELÁVACÍ PROGRAM

podľa článku 215 tejto zmluvy

I. Program spoločného centra

1. Laboratóriá, vybavenie a infraštruktúra. Spoločné centrum bude zahrňovať:

a) všeobecné laboratóriá pre chémiu, fyziku, elektroniku a metalurgiu;

b) špeciálne laboratóriá pre nasledujúce oblasti:

– jadrové štiepenie,

– separáciu izotopov iných ako urán 235 (toto laboratórium bude vybavené elektromagnetickým separátorom s vysokou rozlišovacou schopnosťou),

– prototypy prístrojov pre prieskum,

– mineralógiu,

– rádiobiológiu;

c) na jadrové merania špecializovaný normalizačný úrad pre dávkovanie izotopov a absolútne merania žiarenia a neutrónovej absorpcie, vybavený vlastným experimentálnym reaktorom.

2. Dokumentácia, informácie a školenie.

Spoločné centrum bude zabezpečovať rozsiahlu výmeru informácií najmä v nasledujúcich oblastiach:

– suroviny: metódy prieskumu, ťažby, koncentrovania, konverzie, spracovania atď.,

– fyzika aplikovaná na jadrovú energiu,

– fyzikálna chémia reaktorov,

– spracovanie rádioaktívneho materiálu,

– využívanie rádioizotopov.

Spoločné centrum bude organizovať špecializované kurzy, zamerané najmä na školenie prieskumníkov a využívanie rádioizotopov.

Sekcia dokumentácie a štúdia ochrany zdravia uvedená v článku 39 sústredí potrebnú dokumentáciu a informácie.

3. Prototypy reaktorov.

Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy sa zostaví skupina expertov. Po porovnaní programov členských štátov predloží Komisii ihneď, ako to bude možné, vhodné odporúčania na výber programov v tejto oblasti a podrobnosti ich plnenia.

Plánuje sa vybudovanie troch alebo štyroch prototypov nízkeho výkonu a účasť, napríklad dodávkami paliva a moderátorov, na troch výkonových reaktoroch.

4. Reaktor s vysokou hustotou toku.

Centrum bude mať k dispozícii v čo najkratšom čase reaktor s vysokou hustotou toku rýchlych neutrónov pre testovanie materiálov pod žiarením.

Na tieto účely sa uskutočnia prípravné štúdie bezodkladne po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy.

Reaktor s vysokou hustotou toku bude vybavený rozsiahlymi experimentálnymi priestormi a vhodnými podnikovými laboratóriami.

II. Výskum uskutočňovaný podľa zmlúv mimo spoločného centra

Značná časť výskumných prác sa bude podľa zmlúv uskutočňovať mimo spoločného centra podľa článku 10. Tieto zmluvy o výskume môžu mať nasledujúcu formu:

1. Doplňujúci výskum k výskumu spoločného centra sa bude uskutočňovať v oblasti jadrovej syntézy, separácie izotopov iných ako urán 235, chémie, fyziky, elektroniky, metalurgie a rádiobiológie.

2. Pred sfunkčnením plánovaného reaktora pre testovanie materiálov si spoločné centrum môže prenajať výskumné priestory v reaktoroch s vysokou hustotou toku na území členských štátov.

3. Spoločné centrum môže využívať špecializované zariadenia spoločných podnikov, ktoré majú byť zriadené v súlade s kapitolou V tým, že im zadá zmluvnou cestou určité výskumy všeobecnej vedeckej povahy.

ROZPIS HLAVNÝCH TITULOV

výdavkov potrebných na plnenie výskumného a vzdelávacieho programu

( v miliónových účtovných jednotkách Európskej platobnej únie)

	Zariadenie	Prevádzka(1)	Zariadenie a/alebo prevádzka	Celkom
I. SPOLOČNÉ CENTRUM
1. Laboratóriá, zariadenia a infraštruktúra:
a) Všeobecné chemické, fyzikálne, elektronické a
metalurgické laboratóriá	12
b) Špeciálne laboratóriá:
jadrová syntéza	3,5	1.rok 1,3
separácia izotopov (okrem U 235)	2	2.rok 4,3
prieskum a mineralógia	1	3.rok 6,5
c) Ústredný úrad pre jadrové merania	3	4.rok 7,4
d) Iné vybavenie pre spoločné centrum a jeho	8	5.rok 8,5
pobočky	8,5
e) Infraštruktúra
	38	28		66
2. Dokumentácia, informácie a vzdelávanie	1	1.rok 0,6
		2.rok 1,6
		3.rok 1,6
		4.rok 1,6
		5.rok 1,6
				8
		7
3. Prototypy reaktorov
Skupina expertov na výber prototypov
Program		1.rok 0,7
			59,3 (2)	60
4. Reaktor s vysokou hustotou toku
Reaktor	15
Laboratórium	6	4.rok 5,2
Obnova zariadenia	3	5.rok 5,2
	24	10,4		34,4
II. VÝSKUM USKUTOČŇOVANÝ
NA ZÁKLADE ZMLÚV MIMO
SPOLOČNÉHO CENTRA
1. Doplnky k prácam spoločného centra:
a) Chémia, fyzika, elektronika, metalurgia			25
b) Xxxxxxx syntéza			7,5
c) Separácia izotopov (okrem U 235)			1
d) Rádiobiológia			3,1
2. Prenájom priestorov v reaktoroch s vysokou
hustotou toku v členských štátoch			6
3. Výskum v spoločných podnikoch			4
			46,6	46,6
S p o l u				215

1 Ohodnotenie založené na počte pracovníkov cca 1 000.

2 Časť tejto sumy môže byť pridelená pre práce, ktoré sa uskutočňujú na základe zmlúv mimo Spoločného centra.

PROTOKOLY

PROTOKOL

o UPLATŇOVANÍ ZMLUVY

o založení

EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU NA NEEURÓPSKE ČASTI

HOLANDSKÉHO KRÁĽOVSTVA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

USILUJÚC SA v čase podpisu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vymedziť rozsah ustanovení článku 198 zmluvy pre Holandské kráľovstvo,

SA DOHODLI na nasledovných ustanoveniach, ktoré sú pripojené k tejto zmluve:

Vláda Holandského kráľovstva je z dôvodu ústavnej štruktúry kráľovstva, ktorá vyplýva zo Štatútu z 29. decembra 1954, oprávnená formou výnimky z článku 198 ratifikovať túto zmluvu buď v mene Holandského kráľovstva ako celku, alebo v mene Kráľovstva v Európe a Holandskej Novej Xxxxxx. V prípade, že ratifikácia bude obmedzená na Kráľovstvo v Európe a Holandskú Novú Guineu, vláda Holandského kráľovstva môže oznámením vláde Talianskej republiky ako depozitárovi ratifikačných listín kedykoľvek vyhlásiť, že táto zmluva sa bude uplatňovať aj na Surinam alebo Holandské Antily alebo na Surinam a Holandské Antily.

V Ríme dvadsiateho piateho marca tisícdeväťstopäťdesiatsedem.

P. H. XXXXX X. Ch. SNOY et d'OPPUERS

XXXXXXXX XXXXXXXXX

XXXXXX X. FAURE

Xxxxxxx XXXXX Xxxxxxx XXXXXXX

BECH Xxxxxxx XXXXXX

J. XXXX X. XXXXXXXXX XXXXX

Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu

PROTOKOL O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU,

ŽELAJÚC si stanoviť Štatút Súdneho dvora, ktorý je uvedený v článku 160 tejto zmluvy, VYMENOVALI svojich splnomocnených zástupcov na tento účel za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

xxxxxx X. Ch. XXXX-x et d´OPPUERS-a, generálneho tajomníka ministerstva hospodárstva, vedúceho belgickej delegácie na medzivládnej konferencii;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

profesora Dr. XXXX-x XXXXXXXXX-x XXXXXX-a, veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko, vedúceho nemeckej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

XXXXXX-x XXXXXXXX-a, profesora práva, zástupcu vedúceho francúzskej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

X. XXXXXX-ho CONFALONIERI-ho, zástupcu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, vedúceho talianskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

XXXXXXX-x XXXXXX-a, veľvyslanca Luxemburského veľkovojvodstva, vedúceho luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

X. XXXXXXXXX-x XXXXX-a, vedúceho holandskej delegácie na medzivládnej konferencii,

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité,

DOHODLI na nasledovných ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Článok 1

Súdny dvor zriadený článkom 3 tejto zmluvy je založený a pôsobí v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a tohto štatútu.

HLAVA I

SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI

Článok 2

Pred nástupom do funkcie zloží každý sudca na verejnom zasadaní prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 3

Sudcovia požívajú imunitu voči právomoci súdov. Po ukončení ich funkcie aj naďalej požívajú imunitu v súvislosti s úkonmi, ktoré urobili pri výkone ich úradnej funkcie, vrátane všetkých ústnych a písomných prejavov.

Imunity ich môže zbaviť Súdny dvor zasadajúci v pléne.

Ak je sudca zbavený imunity a začalo sa proti nemu trestné konanie, toto trestné konanie môže byť proti nemu vedené v ktoromkoľvek z členských štátov len súdom príslušným na súdenie členov najvyšších vnútroštátnych súdov.

Článok 4

Sudcovia nesmú zastávať žiadne politické alebo správne funkcie.

Nesmú vykonávať žiadne zamestnanie, či už zárobkové alebo nezárobkové, pokiaľ im vo výnimočných prípadoch Rada neudelí výnimku.

Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po skončení funkčného obdobia.

V prípade pochybností o tom rozhodne Súdny dvor.

Článok 5

Funkcia sudcu sa končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj odstúpením.

Ak sa sudca vzdáva funkcie, svoje odstúpenie písomne oznámi predsedovi Súdneho dvora, ktorý ho postúpi predsedovi Rady. Oznámením sa miesto sudcu uvoľní.

S výnimkou prípadov, keď sa uplatní článok 6, sudca zostáva vo funkcii až do nástupu jeho nástupcu.

Článok 6

Sudca môže byť zbavený funkcie alebo práva na dôchodok alebo ostatné výhody súvisiace s jeho funkciou, len ak podľa jednomyseľného stanoviska sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora už nespĺňa požadované podmienky alebo neplní záväzky vyplývajúce z jeho funkcie. Dotknutý sudca sa tohto rozhodovania nezúčastňuje.

Tajomník Súdneho dvora zašle rozhodnutie Súdneho dvora predsedovi Zhromaždenia a predsedovi Komisie a oznámi ho predsedovi Rady.

V prípade rozhodnutia o zbavení funkcie sudcu sa týmto posledným oznámením miesto sudcu uvoľní.

Článok 7

Sudca, ktorý má nahradiť člena súdu, ktorého funkčné obdobie neuplynulo riadnym spôsobom, sa vymenováva len na zvyšný čas funkčného obdobia jeho predchodcu.

Článok 8

Ustanovenia článkov 2 až 7 sa vzťahujú aj na generálnych advokátov.

HLAVA II ORGANIZÁCIA

Článok 9

Tajomník skladá pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 10

Súdny dvor zabezpečí zastupovanie tajomníka v prípadoch prekážky jeho účasti.

Článok 11

Súdny dvor prijme úradníkov a iných zamestnancov, ktorí mu umožnia plniť jeho úlohy. Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu.

Článok 12

Rada môže na návrh Súdneho dvora jednomyseľne rozhodnúť o vymenovaní pomocných spravodajcov a stanoviť pravidlá upravujúce výkon ich funkcie. Od pomocných spravodajcov sa môže vyžadovať, aby sa za podmienok uvedených v rokovacom poriadku zúčastňovali na prípravných šetreniach v prípadoch predložených súdu a spolupracovali so sudcom spravodajcom.

Pomocní spravodajcovia sa vyberajú z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré majú potrebné právnické vzdelanie; vymenováva ich Rada. Skladajú pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu budú vykonávať nestranne a svedomite a budú zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 13

Sudcovia, generálni advokáti a tajomník musia mať bydlisko v sídle Súdneho dvora.

Článok 14

Súdny dvor zasadá nepretržite. Trvanie súdnych prázdnin určí Súdny dvor s prihliadnutím na úradné potreby.

Článok 15

Rozhodnutia Súdneho dvora sú platné len vtedy, ak zasadá nepárny počet jeho členov. Rozhodnutia pléna sú platné len vtedy, ak zasadá päť sudcov. Rozhodnutia komôr sú platné len vtedy, ak zasadajú traja sudcovia. V prípade, ak sa jeden zo sudcov komory nemôže zasadania zúčastniť, môže byť na zasadanie prizvaný iný sudca z inej komory v súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku.

Článok 16

Žiadny sudca ani generálny advokát sa nemôže zúčastniť rozhodovania o prípade, v ktorom predtým vystupoval ako agent alebo poradca alebo konal za jednu zo zúčastnených strán, alebo v ktorom bol vyzvaný, aby o ňom rozhodol ako člen súdu, vyšetrovacej komisie alebo z akéhokoľvek iného titulu.

Ak sa z nejakého osobitného dôvodu ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát domnieva, že by sa nemal zúčastniť na rozhodovaní alebo preverovaní konkrétneho prípadu, oznámi to predsedovi. Ak sa z nejakého osobitného dôvodu predseda domnieva, že by ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát nemal zasadať alebo predkladať odôvodnené návrhy v konkrétnom prípade, oznámi mu to.

V prípade ťažkostí uplatňovania tohto článku rozhodne Súdny dvor.

Účastník konania nemôže požiadať o zmenu zloženia Súdneho dvora alebo jednej z jeho komôr buď z dôvodu štátnej príslušnosti sudcu, alebo z dôvodu, že na Súdnom dvore alebo v komore nie je sudca, ktorý by mal štátnu príslušnosť tohto účastníka.

HLAVA III KONANIE

Článok 17

Štáty a orgány spoločenstva zastupuje na Súdnom dvore agent vymenovaný pre každý prípad osobitne; agentovi môže pomáhať poradca alebo advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu.

Ostatné strany musia byť zastúpené advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu.

Ak sa títo agenti, poradcovia a advokáti dostavia k Súdnemu dvoru, majú práva a imunity potrebné na nezávislý výkon svojich funkcií za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Voči týmto poradcom a advokátom, ktorí sa dostavia k Súdnemu dvoru, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú obvykle priznávané súdom, za podmienok stanovených v rokovacom poriadku.

Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorého právo im priznáva právo vystupovať pred súdom, majú rovnaké práva pred Súdnym dvorom, ako sú práva, ktoré priznáva tento článok advokátom.

Článok 18

Konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z dvoch častí: písomnej a ústnej.

Písomné konanie pozostáva z doručovania účastníkom konania a orgánom spoločenstva, ktorých rozhodnutia tvoria predmet sporu, návrhu na začatie konania, podaní, obhajob, zdôvodnení a prípadných odpovedí, ako aj všetkých listín a dokladov na podporu prípadu alebo ich overených kópií.

Doručovanie zabezpečuje tajomník v poradí a v lehotách uvedených v rokovacom poriadku.

Ústne konanie pozostáva z čítania správy predloženej sudcom spravodajcom, z vypočutia agentov, poradcov a advokátov, ktorí majú oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu a odôvodneného návrhu predloženého generálnym advokátom, prípadne z vypočutia svedkov a znalcov.

Článok 19

Prípad sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpísaného, označenie strany, proti ktorej sa podáva návrh, uvedenie predmetu sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

Návrh sa v prípade potreby doloží doslovným znením aktu, ktorého zrušenie sa požaduje, alebo v prípade upravenom v článku 148 tejto zmluvy listinným dôkazom o dátume, keď bol orgán v súlade s uvedeným článkom požiadaný, aby konal. Ak tieto doklady nebudú priložené k návrhu, tajomník požiada navrhovateľa, aby ich predložil v primeranej lehote; návrh nemožno zamietnuť s poukazom na predloženie požadovaných dokladov až po uplynutí lehoty stanovenej na vznesenie návrhu.

Článok 20

V prípadoch upravených článkom 18 tejto zmluvy sa vec predkladá Súdnemu dvoru podaním návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpisujúceho, rozhodnutie, proti ktorému sa návrh podáva, označenie odporcov, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.

Návrh musí byť doložený overenou kópiou napadnutého rozhodnutia Arbitrážneho výboru. Ak Súdny dvor návrh zamietne, rozhodnutie Arbitrážneho výboru nadobudne právoplatnosť.

Ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Arbitrážneho výboru, konanie sa prípadne môže podľa návrhu jednej zo strán sporu opätovne otvoriť pred Arbitrážnym výborom. Arbitrážny výbor je viazaný rozhodnutiami o právnych otázkach prijatými Súdnym dvorom.

Článok 21

V prípadoch uvedených v článku 150 tejto zmluvy rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a postupuje prípad Súdnemu dvoru, oznamuje Súdnemu dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník Súdneho dvora zúčastneným stranám, členským štátom a Komisii a taktiež Rade, ak akt, ktorého platnosť alebo výklad sú predmetom sporu, bol vydaný Radou.

Zúčastnené strany, členské štáty, Komisia a podľa okolností aj Rada sú oprávnené predložiť Súdnemu dvoru do dvoch mesiacov od tohto oznámenia vyjadrenia k prípadu alebo písomné pripomienky.

Článok 22

Súdny dvor môže zúčastnené strany požiadať, aby predložili všetky listiny a poskytli všetky informácie, ktoré Súdny dvor považuje za žiaduce. V prípade odmietnutia to výslovne vezme na vedomie.

Súdny dvor môže požiadať aj členské štáty a orgány, ktoré nie sú zúčastnenými stranami prípadu, aby poskytli všetky informácie, ktoré považuje za potrebné pre konanie.

Článok 23

Súdny dvor môže kedykoľvek poveriť osobu, združenie osôb, úrad, výbor alebo inú organizáciu, podľa svojho výberu, vypracovaním znaleckého posudku.

Článok 24

Svedkovia môžu byť vypočutí za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Článok 25

Voči svedkom, ktorí sa nedostavia k Súdnemu dvoru, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú vo všeobecnosti priznané súdom, a môže ukladať peňažné pokuty za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Článok 26

Svedkovia a znalci môžu byť vypočutí pod prísahou vo forme uvedenej v rokovacom poriadku alebo spôsobom ustanoveným právnym poriadkom svojej krajiny.

Článok 27

Súdny dvor môže nariadiť, aby bol svedok alebo znalec vypočutý súdnym orgánom v mieste jeho bydliska.

Príkaz na vypočutie svedka sa zasiela príslušnému súdnemu orgánu podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku. Doklady vyhotovené v súlade s dožiadaním sa vrátia Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok.

Súdny dvor znáša trovy konania bez toho, aby bolo dotknuté právo vyúčtovať si ich u zúčastnených strán, ak to prichádza do úvahy.

Článok 28

Členský štát považuje porušenie prísahy svedkom alebo znalcom za obdobný trestný čin spáchaný pred jedným z jeho súdov, ktoré majú právomoc rozhodovať v občianskych veciach. Na podnet Súdneho dvora stíha tento členský štát páchateľa pred vlastným príslušným súdom.

Článok 29

Pojednávania pred súdom sú verejné, pokiaľ Súdny dvor z úradnej moci alebo na návrh zúčastnených strán nerozhodne zo závažných dôvodov inak.

Článok 30

V priebehu pojednávania môže Súdny dvor samostatne vypočúvať znalcov, svedkov a strany. Strany však môžu ústne vystupovať pred Súdnym dvorom len prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov.

Článok 31

O každom ústnom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpisuje predseda a tajomník.

Článok 32

Časový rozvrh pojednávaní zostavuje predseda.

Článok 33

Porady Súdneho dvora sú a zostávajú tajné.

Článok 34

Rozsudky musia byť odôvodnené. Obsahujú mená sudcov, ktorí sa zúčastnili na rozhodovaní.

Článok 35

Xxxxxxxx podpisuje predseda a tajomník. Vyhlasujú sa na verejnom zasadaní.

Článok 36

Súdny dvor rozhoduje o trovách konania.

Článok 37

Predseda Súdneho dvora môže v skrátenom konaní, ktoré sa môže v prípade potreby líšiť od pravidiel uvedených v tomto štatúte a ktoré sa upraví v rokovacom poriadku, rozhodovať o návrhoch na odklad uplatnenia napadnutého aktu, ktorý je stanovený

v článku 157 tejto zmluvy, alebo vydanie predbežného opatrenia podľa článku 158, alebo zastaviť výkon rozhodnutia v súlade s posledným odsekom článku 164.

Ak sa predseda nemôže konania zúčastniť, jeho miesto zaujme iný sudca podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Príkaz predsedu alebo sudcu, ktorý ho zastupuje, má predbežnú povahu a v žiadnom prípade nemá vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.

Článok 38

Členské štáty a orgány spoločenstva môžu v prípadoch prejednávaných pred súdom pristúpiť do konania.

Rovnaké právo platí pre akúkoľvek inú osobu, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí sporu predloženého Súdnemu dvoru, s výnimkou prípadov medzi členskými štátmi, medzi orgánmi spoločenstva alebo medzi členskými štátmi a orgánmi spoločenstva.

Návrh rozhodnutia v žiadosti o pristúpení do konania sa obmedzuje na podporu návrhov jednej zo zúčastnených zo strán.

Článok 39

Ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude proti nemu vydaný rozsudok z omeškania. Proti tomuto rozsudku sa môže vzniesť námietka do jedného mesiaca od jeho doručenia. Námietka nemá odkladný účinok na výkon rozsudku z omeškania, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne inak.

Článok 40

Členské štáty, orgány spoločenstva a všetky ostatné fyzické a právnické osoby môžu v prípadoch a za podmienok stanovených rokovacím poriadkom vzniesť proti rozsudku námietku tretej strany, ak bol vynesený v spore bez ich účasti a obmedzuje ich práva.

Článok 41

Ak existujú pochybnosti o zmysle a rozsahu rozsudku, do právomoci Súdneho dvora patrí jeho výklad na žiadosť jednej zo strán alebo orgánu spoločenstva, ak o to preukážu oprávnený záujem.

Článok 42

Návrh na obnovu konania sa môže Súdnemu dvoru predložiť len vtedy, ak boli zistené rozhodné skutočnosti, ktoré boli v čase vydania rozhodnutia neznáme Súdnemu dvoru a strane, ktorá obnovu požaduje.

Obnova konania sa začne rozhodnutím Súdneho dvora, v ktorom sa výslovne uvedie, že jestvuje nová skutočnosť, ktorá umožňuje začať s obnovou konania, a potvrdí, že z tohto dôvodu je žiadosť o obnovu oprávnená.

Žiadosť o obnovu konania nemôže byť predložená po uplynutí 10 rokov odo dňa vydania rozsudku.

Článok 43

Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohľadňujúce vzdialenosti.

Uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá strana preukáže pôsobenie náhody alebo vyššej moci.

Článok 44

Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti spoločenstva sa premlčujú po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala. Táto lehota sa prerušuje podaním návrhu na začatie konania na Súdny dvor alebo ak si pred týmto konaním poškodená strana uplatnila svoj nárok pred príslušným orgánom spoločenstva. V naposledy uvedenom prípade sa žaloba musí podať

v lehote dvoch mesiacov podľa článku 146; v prípade potreby sa uplatní odsek 2 článku 148.

Článok 45

Rokovací poriadok Súdneho dvora stanovený v článku 160 tejto zmluvy obsahuje okrem ustanovení stanovených v tomto štatúte všetky ďalšie ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie tohto štatútu a v prípade potreby na jeho doplnenie.

Článok 46

Rada môže na základe jednomyseľného rozhodnutia uskutočniť také ďalšie úpravy ustanovení tohto štatútu, ktoré môžu byť vyžadované z dôvodu opatrení uskutočnených Radou v súlade s posledným odsekom článku 137 tejto zmluvy.

Článok 47

Bezodkladne po zložení prísahy predseda Rady vyberie žrebom sudcov a generálnych advokátov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po uplynutí prvých troch rokov podľa článku 139 ods. 2 a 3 tejto zmluvy.

NA DÔKAZ UVEDENÉHO splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol. V Bruseli sedemnásteho apríla tisícdeväťstopäťdesiatsedem.

J. Ch. SNOY et d'OPPUERS

C. F. XXXXXX Xxxxxx XXXXXXXX Xxxxxxxx XXXXXXX Xxxxxxx XXXXXX

X. XXXXXXXXX XXXXX

PROTOKOL

O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

PROTOKOL O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA PRE ATÓMOVÚ ENERGIU,

PRESVEDČENÉ, v súlade s článkom 191 tejto zmluvy, že spoločenstvo požíva na území členských štátov také výsady a imunity, ktoré sú nevyhnutné na výkon svojich úloh, za podmienok stanovených v samostatnom protokole,

VYMENOVALI svojich splnomocnených zástupcov na účel vypracovania tohto protokolu za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGIČANOV:

xxxxxx X. Ch. XXXX-x et d´OPPUERS-a, generálneho tajomníka ministerstva hospodárstva, vedúceho belgickej delegácie na medzivládnej konferencii;

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

profesora Dr. XXXX-x XXXXXXXXX-x XXXXXX-a, veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko, vedúceho nemeckej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

XXXXXX-x XXXXXXXX-a, profesora práva, zástupcu vedúceho francúzskej delegácie na medzivládnej konferencii,

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

X. XXXXXX-ho CONFALONIERI-ho, zástupcu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, vedúceho talianskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODKYŇU LUXEMBURSKA:

XXXXXXX-x XXXXXX-a, veľvyslanca Luxemburského veľkovojvodstva, vedúceho luxemburskej delegácie na medzivládnej konferencii,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

X. XXXXXXXXX-x XXXXX-a, vedúceho holandskej delegácie na medzivládnej konferencii, KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité,

DOHODLI na nasledujúcich ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

KAPITOLA 1

HNUTEĽNÝ A NEHNUTEĽNÝ MAJETOK, AKTÍVA A ÚKONY SPOLOČENSTVA

Článok 1

Vonkajšie priestory a budovy spoločenstva sú nedotknuteľné. Sú vyňaté z domových prehliadok, vymáhania, zabavenia alebo vyvlastnenia. Majetok a aktíva spoločenstva nemôžu byť predmetom akéhokoľvek správneho alebo súdneho výkonu rozhodnutia bez povolenia Súdneho dvora.

Článok 2

Archívy spoločenstva sú nedotknuteľné.

Článok 3

Spoločenstvo, jeho aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od všetkých priamych daní.

Vlády členských štátov prijmú vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opatrenia na vrátenie alebo náhradu súm nepriamych daní a poplatkov z predaja zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnuteľného majetku, ak spoločenstvo vykoná na svoje úradné účely nákupy väčšieho rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, aby svojim účinkom narušovali hospodársku súťaž v spoločenstve.

Vyňatie sa nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré výlučne zodpovedajú úhradám za verejnoprospešné služby.

Článok 4

Spoločenstvo je oslobodené od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu a vývozu vo vzťahu k predmetom určeným na jeho úradné použitie; predmety, ktoré boli takto dovezené, sa nescudzujú, či už bezplatne alebo za úhradu, v krajine, kam boli dovezené, s výnimkou prípadov povolených vládou tohto štátu.

Spoločenstvo je oslobodené tiež od všetkých ciel i zákazov a obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa týkajú jeho publikácií.

KAPITOLA 2

KOMUNIKÁCIA A PREUKAZY

Článok 5

Orgány spoločenstva požívajú na území každého členského štátu na svoju úradnú komunikáciu a zasielanie svojich dokumentov rovnaké zaobchádzanie, aké tento štát poskytuje diplomatickým misiám.

Úradná korešpondencia a iná úradná komunikácia orgánov spoločenstva nepodlieha cenzúre.

Článok 6

Preukazy vo forme predpísanej Radou, uznávané ako platné cestovné doklady úradmi členských štátov, sú vydávané členom a zamestnancom orgánov spoločenstva predsedami týchto orgánov. Tieto preukazy sú vydávané úradníkom a ostatným zamestnancom podľa podmienok stanovených služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania podľa článku 186 tejto zmluvy.

Komisia môže uzavrieť dohody o uznávaní týchto preukazov ako platných cestovných dokladov na území tretích štátov.

KAPITOLA 3

ČLENOVIA ZHROMAŽDENIA

Článok 7

Voľný pohyb členov Zhromaždenia do miesta a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam. Členom Zhromaždenia sa priznáva pri colnej a devízovej kontrole:

a) rovnaké zaobchádzanie zo strany svojich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom vysielaným na dočasné služobné misie;

b) rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, aké tieto vlády poskytujú zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie.

Článok 8

Členovia Zhromaždenia nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo právomoci súdov vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

Článok 9

Členovia Zhromaždenia požívajú v priebehu zasadnutia:

a) na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu voči zadržaniu a právomoci súdov. Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Zhromaždenia počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Zhromaždenia pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Zhromaždeniu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

KAPITOLA 4

ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZÚŽASTŇUJÚ NA PRÁCI ORGÁNOV SPOLOČENSTVA

Článok 10

Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú na práci orgánov spoločenstva, ich poradcovia a odborníci z príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do miesta a z miesta rokovania požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody.

Tento článok sa vzťahuje aj na členov poradných orgánov spoločenstva.

KAPITOLA 5

ÚRADNÍCI A OSTATNÍ ZAMESTNANCI SPOLOČENSTVA

Článok 11

Bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť úradníci a ostatní zamestnanci spoločenstva na území každého členského štátu v zmysle článku 186 tejto zmluvy požívajú:

a) imunitu bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 152 a 188 tejto zmluvy, voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane ich ústnych alebo písomných prejavov. Túto imunitu požívajú aj po skončení výkonu svojej funkcie;

b) vyňatie z imigračných obmedzení a prihlasovacej povinnosti cudzincov spolu s ich manželmi, manželkami a rodinnými príslušníkmi, ktorí sú od nich závislí;

c) pokiaľ ide o menové a devízové predpisy, výhody, aké sú obvykle priznávané úradníkom medzinárodných organizácií;

d) pri nástupe do úradu v príslušnej krajine právo bez cla doviezť nábytok a zariadenie z krajiny ich posledného bydliska alebo z krajiny, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, ako aj právo tento nábytok a zariadenie späť bezcolne vyviezť pri skončení výkonu svojej funkcie, a to v oboch prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda krajiny, kde je toto právo uplatňované, považuje za nevyhnutné;

e) právo bez cla doviezť pre svoju osobnú potrebu motorové vozidlo získané v krajine svojho posledného bydliska alebo v krajine, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, za podmienok platných na domácom trhu, ako aj v oboch prípadoch ho späť bez cla vyviezť v súlade s podmienkami, ktoré vláda príslušnej krajiny pokladá za nevyhnutné.

Článok 12

Úradníci a ostatní zamestnanci spoločenstva podliehajú v prospech spoločenstva dani z platov, miezd a požitkov vyplácaných im spoločenstvom v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými Radou na návrh Komisie do jedného roka od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.

Sú vyňatí z vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných spoločenstvom.

Článok 13

Pri uplatňovaní dane z príjmu, z majetku a dane z dedičstva, ako aj pri uplatňovaní dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi spoločenstva sa na úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva, ktorí majú výlučne z dôvodu výkonu ich úloh pre spoločenstvo svoj pobyt na území iného členského štátu, než kde majú svoje bydlisko, na účel platenia daní v čase vstupu do služieb spoločenstva, hľadí, a to v krajine ich skutočného pobytu, ako aj v krajine bydliska na účel platenia daní, ako keby mali svoje bydlisko v tejto druhej krajine, pokiaľ ide o člena spoločenstva. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj na manžela/manželku, pokiaľ nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ako aj na deti závislé od osôb uvedených

v tomto článku a nachádzajúce sa v ich starostlivosti.

Hnuteľný majetok patriaci osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorý sa nachádza na území krajiny, kde sa zdržujú, je vyňatý v tejto krajine z dane z dedičstva; na takýto majetok sa na účely stanovenia tejto dane hľadí, akoby sa nachádzal

v krajine bydliska na účel platenia daní bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích krajín a prípadné uplatnenie ustanovení medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia.

Iné bydlisko získané len z dôvodu výkonu povinností v službách inej medzinárodnej organizácie sa pri uplatňovaní ustanovení tohoto článku nezohľadní.

Článok 14

Rada stanoví do jedného roka po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy jednomyseľne na návrh Komisie systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva.

Článok 15

Rada určí na návrh Komisie a po porade s ďalšími dotknutými orgánmi kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva, na ktorých sa úplne alebo čiastočne vzťahujú ustanovenia článku 11, článku 12 ods. 2 a článku 13.

Mená, služobné hodnosti a zaradenia a adresy úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstva zahrnutých do týchto kategórií sa pravidelne oznámia vládam členských štátov.

KAPITOLA 6

VÝSADY A IMUNITY MISIÍ TRETÍCH KRAJÍN AKREDITOVANÝCH PRI SPOLOČENSTVE

Článok 16

Členský štát, na ktorého území má spoločenstvo svoje sídlo, prizná obvyklé diplomatické imunity a výsady misiám tretích krajín akreditovaných pri spoločenstve.

KAPITOLA 7

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom spoločenstva výlučne v záujme spoločenstva.

Každý orgán spoločenstva sa vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami spoločenstva.

Článok 18

Orgány spoločenstva postupujú pri uplatňovaní tohto protokolu v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

Článok 19

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na členov Komisie.

Článok 20

Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na sudcov, generálnych advokátov, tajomníka a pomocných spravodajcov Súdneho dvora bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 protokolu o štatúte Súdneho dvora, ktorý sa týka imunity sudcov

a generálnych advokátov voči právomoci súdov.

NA DÔKAZ TOHO dolu podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol. V Bruseli sedemnásteho apríla tisícdeväťstopäťdesiatsedem.

J. Ch. SNOY et d'OPPUERS

C. F. XXXXXX Xxxxxx XXXXXXXX Xxxxxxxx XXXXXXX Xxxxxxx XXXXXX

X. XXXXXXXXX XXXXX

PROTOKOL O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,

BERÚC do úvahy, že podľa ustanovení článku 28 Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev, požívajú tieto spoločenstvá a Európska investičná banka na území členských štátov imunity a výsady nevyhnutné na plnenie svojho poslania,

SA DOHODLI na ďalej uvedených ustanoveniach, pripojených k tejto zmluve:

HLAVA I

HNUTEĽNÝ A NEHNUTEĽNÝ MAJETOK, AKTÍVA A ÚKONY EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

Článok 1

Vonkajšie priestory a budovy spoločenstiev sú nedotknuteľné. Sú vyňaté z domových prehliadok, vymáhania, zabavenia alebo vyvlastnenia. Majetok a aktíva spoločenstiev nemôžu byť predmetom akéhokoľvek správneho alebo súdneho výkonu rozhodnutia bez povolenia Súdneho dvora.

Článok 2

Archívy spoločenstiev sú nedotknuteľné.

Článok 3

Spoločenstvá, ich aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od všetkých priamych daní.

Vlády členských štátov prijmú vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opatrenia k navráteniu alebo náhrade čiastok nepriamych daní a poplatkov z predaja, zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnuteľného majetku, ak spoločenstvá vykonajú pre svoje úradné účely nákupy väčšieho rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, aby svojím účinkom narušovali hospodársku súťaž v spoločenstvách.

Vyňatie sa nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré výlučne zodpovedajú úhradám za verejnoprospešné služby.

Článok 4

Spoločenstvá sú oslobodené od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu a vývozu vo vzťahu k predmetom určeným na ich úradné použitie; predmety, ktoré boli takto dovezené, sa nescudzujú či už bezplatne, alebo za úhradu v krajine, kam boli dovezené, s výnimkou prípadov povolených vládou štátu.

Spoločenstvá sú oslobodené tiež od všetkých ciel i zákazov a obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa týkajú ich publikácií.

Článok 5

Európske spoločenstvo uhlia a ocele môže vlastniť akékoľvek devízy a viesť svoje účty v akejkoľvek mene.

HLAVA II KOMUNIKÁCIA A PREUKAZY

Článok 6

Orgány spoločenstiev požívajú na území každého členského štátu pre svoju úradnú komunikáciu a zasielanie svojich dokumentov rovnaké zaobchádzanie, aké tento štát poskytuje diplomatickým misiám.

Úradná korešpondencia a iná úradná komunikácia orgánov spoločenstiev nepodlieha cenzúre.

Článok 7

1. Preukazy vo forme predpísanej Radou, uznávané ako platné cestovné doklady úradmi členských štátov, sú vydávané členom a zamestnancom orgánov spoločenstiev predsedami týchto orgánov. Tieto preukazy sú vydávané úradníkom a ostatným zamestnancom podľa podmienok stanovených služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania spoločenstiev.

Komisia môže uzavrieť dohody o uznávaní týchto preukazov ako platných cestovných dokladov na území tretích štátov.

2. Ustanovenia článku 6 Protokolu o výsadách a imunitách Európskeho spoločenstva uhlia a ocele sú však i naďalej uplatniteľné v prípade členov a zamestnancov orgánov, ktorí sú pri nadobudnutí platnosti tejto zmluvy vlastníkmi preukazov uvedených v tomto článku, a to až do okamihu, keď sa začnú uplatňovať ustanovenia vyššie uvedeného odseku 1.

HLAVA III

Členovia Zhromaždenia

Článok 8

Voľný pohyb členov Zhromaždenia do a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam. Členom Zhromaždenia sa priznávajú pri colnej a devízovej kontrole:

a) rovnaké zaobchádzanie zo strany svojich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom vysielaným na dočasné služobné misie;

b) rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, aké tieto vlády poskytujú zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie.

Článok 9

Členovia Zhromaždenia nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

Článok 10

Členovia Zhromaždenia požívajú v priebehu zasadnutia:

a) na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Zhromaždenia počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Zhromaždenia pristihnutý pri páchaní trestného činu a nezabráni Zhromaždeniu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

HLAVA IV

ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ PRÁCE ORGÁNOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

Článok 11

Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú práce orgánov spoločenstiev, ich poradcovia a odborníci z príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do a z miesta rokovania požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody.

Tento článok sa vzťahuje aj na členov poradných orgánov spoločenstiev.

HLAVA V

ÚRADNÍCI A OSTATNÍ ZAMESTNANCI XXXXXXXXXX SPOLOČENSTIEV

Článok 12

Bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť úradníci a ostatní zamestnanci spoločenstiev na území každého členského štátu požívajú:

a) imunitu voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane ich ústnych alebo písomných prejavov, s výhradou použitia ustanovení zmlúv týkajúcich sa jednak pravidiel určujúcich zodpovednosť úradníkov a ostatných zamestnancov voči spoločenstvám a jednak právomoci Súdneho dvora, ktorý rozhoduje o sporoch medzi spoločenstvami a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami. Túto imunitu požívajú i po skončení výkonu svojej funkcie;

b) vyňatie z imigračných obmedzení a prihlasovacej povinnosti cudzincov spolu so svojimi manželmi, manželkami a rodinnými príslušníkmi, ktorí sú od nich závislí;

c) pokiaľ ide o menové a devízové predpisy, výhody, aké sú obvykle priznávané úradníkom medzinárodných organizácií;

d) pri nástupe do úradu v príslušnej krajine právo bez cla doviezť nábytok a zariadenie, ako aj právo tento nábytok a zariadenie späť bezcolne vyviezť pri skončení výkonu svojej funkcie, a to v oboch prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda krajiny, kde je toto právo uplatňované, považuje za nevyhnutné;

e) právo bez cla doviezť pre svoju osobnú potrebu motorové vozidlo získané v krajine svojho posledného bydliska alebo v krajine, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, za podmienok platných na domácom trhu, ako aj v oboch prípadoch ho späť bez cla vyviezť v súlade s podmienkami, ktoré vláda príslušnej krajiny pokladá za nevyhnutné.

Článok 13

Úradníci a ostatní zamestnanci spoločenstiev podliehajú v prospech spoločenstiev dani z platov, miezd a požitkov vyplácaných im spoločenstvami v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými Radou na návrh Komisie.

Sú vyňatí z vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných spoločenstvami.

Článok 14

Pri uplatňovaní dane z príjmu, z majetku a dane z dedičstva, ako aj pri uplatňovaní dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi spoločenstiev sa na úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstiev, ktorí majú výlučne z dôvodu výkonu ich úloh pre spoločenstvá svoj pobyt na území iného členského štátu, než kde majú svoje bydlisko na účel platenia daní v čase vstupu do služieb spoločenstiev, hľadí, a to v krajine svojho skutočného pobytu, ako i v krajine bydliska na účel platenia daní, ako keby mali svoje bydlisko v tejto druhej krajine, pokiaľ ide o člena spoločenstiev. Toto ustanovenie sa uplatňuje i na manžela/manželku, pokiaľ nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ako aj na deti závislé od osôb uvedených

v tomto článku a nachádzajúce sa v ich starostlivosti.

Hnuteľný majetok patriaci osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku a ktorý sa nachádza na území krajiny, kde sa zdržujú, je vyňatý v tejto krajine z dane z dedičstva; na takýto majetok sa na účely stanovenia tejto dane hľadí, ako by sa nachádzal v krajine bydliska na účel platenia daní bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích krajín a prípadné uplatnenie ustanovení medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia.

Iné bydlisko získané len z dôvodu výkonu povinností v službách inej medzinárodnej organizácie sa pri uplatňovaní ustanovení tohto článku nezohľadní.

Článok 15

Na návrh Komisie Rada jednomyseľne stanoví systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstiev.

Článok 16

Rada určí na návrh Komisie a po porade s ďalšími dotknutými orgánmi kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstiev, na ktorých sa úplne alebo čiastočne vzťahujú ustanovenia článku 12, článku 13 odsek 2 a článku 14.

Mená, služobné hodnosti a zaradenia a adresy úradníkov a ostatných zamestnancov spoločenstiev zahrnutých do týchto kategórií sa pravidelne oznámia vládam členských štátov.

HLAVA VI

VÝSADY A IMUNITY TRETÍCH ŠTÁTOV AKREDITOVANÝCH PRI EURÓPSKYCH SPOLOČENSTVÁCH

Článok 17

Členský štát, na ktorého území majú spoločenstvá svoje sídlo, prizná obvyklé diplomatické imunity a výsady misiám tretích krajín akreditovaných pri spoločenstvách.

HLAVA VII VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom spoločenstiev výlučne v záujme spoločenstiev.

Každý orgán spoločenstiev sa vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami spoločenstiev.

Článok 19

Orgány spoločenstiev postupujú pri uplatňovaní tohto protokolu v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

Článok 20

Články 12 až 15 a článok 18 sa vzťahujú na členov Komisie.

Článok 21

Články 12 až 15 a článok 18 sa vzťahujú na sudcov, generálnych advokátov, tajomníka a pomocných spravodajcov Súdneho dvora bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 protokolu o štatúte Súdneho dvora, ktorý sa týka imunity sudcov

a generálnych advokátov voči právomoci súdov.

Článok 22

Tento protokol sa rovnako uplatní na Európsku investičnú banku, na členov jej orgánov, jej zamestnancov a zástupcov členských štátov zúčastňujúcich sa na jej činnostiach bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia protokolu o štatúte tejto banky.

Európska investičná banka je okrem toho vyňatá z akejkoľvek formy zdanenia alebo dávok podobnej povahy, ukladaných pri zvyšovaní kapitálu, ako aj z najrôznejších formálnych požiadaviek, ktoré s tým môžu byť spojené v krajine, kde sa nachádza sídlo banky. Obdobne jej zrušenie alebo likvidácia sa nestane dôvodom na akékoľvek zdanenie. Činnosť banky a jej orgánov, vykonávaná v súlade s jej štatútom, nepodlieha dani z obratu.

NA DÔKAZ TOHO dolu podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol. V Bruseli ôsmeho apríla tisíc deväťsto šesťdesiatpäť

Xxxx-Xxxxx XXXXX Xxxx XXXXXXXXX

Xxxxxxx XXXXX xx XXXXXXXX Xxxxxxxx XXXXXXX

Xxxxxx XXXXXX

J. M. A. H. LUNS

JEDNOTNÝ EURÓPSKY AKT

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGICKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,

PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO, PREZIDENT GRÉCKEJ REPUBLIKY,

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA, PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, PREZIDENT ÍRSKA,

PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY,

JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA, JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,

PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

VEDENÍ vôľou pokračovať v diele začatom na základe zmlúv o založení Európskych spoločenstiev a pretvoriť celok vzťahov medzi svojimi štátmi na Európsku úniu v súlade so slávnostným Štuttgartským vyhlásením z 19. júna 1983,

ROZHODNUTÍ zaviesť túto Európsku úniu na základe, po prvé, spoločenstiev fungujúcich na základe svojich vlastných pravidiel, po druhé, európskej spolupráce medzi signatárskymi štátmi v oblasti zahraničnej politiky a vybaviť túto úniu prostriedkami nevyhnutnými na fungovanie,

ODHODLANÍ spoločne pracovať na podporu demokracie na základe základných práv priznaných v ústavách a v zákonoch členských štátov, v dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v Európskej sociálnej charte, najmä slobody, rovnosti a sociálnej spravodlivosti,

PRESVEDČENÍ o tom, že európska myšlienka, výsledky dosiahnuté v oblasti ekonomickej integrácie a politickej spolupráce a potreba ďalšieho pokroku zodpovedajú želaniam demokratických národov Európy, pre ktoré Európsky parlament volený na základe všeobecného volebného práva je nevyhnutným prostriedkom vyjadrenia,

VEDOMÍ si zodpovednosti spočívajúcej na Európe, aby sa snažila stále viac hovoriť jedným hlasom a konať dôsledne a solidárne pre účinnejšiu ochranu svojich spoločných záujmov a nezávislosti, najmä ukázať princípy demokracie a dodržiavania práva a ľudských práv, ktorým sú oddaní, tak, aby mohli spoločne prichádzať so svojím vlastným príspevkom k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti v súlade so záväzkom, ktorý na seba vzali v rámci charty OSN,

ODHODLANÍ zlepšovať ekonomickú a sociálnu situáciu rozširovaním spoločných politických prístupov a sledovaním nových cieľov a zaisťovať hladšie fungovanie spoločenstiev tým, že orgánom umožnia uplatňovať ich právomoci na základe podmienok čo najviac zodpovedajúcich záujmom spoločenstva.

BERÚC DO ÚVAHY, že hlavy štátov alebo vlád na svojej konferencii v Paríži v dňoch 19. – 21. októbra 1972 schválili ako cieľ postupné uskutočňovanie hospodárskej a menovej únie,

SO ZRETEĽOM na prílohu k záverom predsedníctva Európskej rady v Brémach zo 6. a 7. júla 1978 a na Rezolúciu Európskej rady v Bruseli z 5. decembra 1978 o zavedení Európskeho menového systému (EMS) a na otázky s tým spojené a poznamenávajúc, že v súlade s touto rezolúciou spoločenstvo a ústredné banky členských štátov pripravili rad opatrení zameraných na uskutočňovanie menovej spolupráce,

ROZHODLI sa prijať tento akt a na tento účel boli vymenovaní títo splnomocnení zástupcovia za:

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA BELGICKA:

minister zahraničných vecí Xxx Xxxxxxxxx

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ DÁNSKA:

minister zahraničných vecí Xxxx Xxxxxxxx–Xxxxxx

PREZIDENTA SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO:

spolkový minister zahraničných vecí Xxxx–Xxxxxxxx Xxxxxxxx

PREZIDENTA GRÉCKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Xxxxxxx Xxxxxxxxx

JEHO VELIČENSTVO KRÁĽA ŠPANIELSKA:

minister zahraničných vecí Xxxxxxxxx Xxxxxxxxx Xxxxxxx

PREZIDENTA FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Xxxxxx Xxxxx

PREZIDENTA ÍRSKA:

minister zahraničných vecí Xxxxx Xxxxx, TD

PREZIDENTA TALIANSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Xxxxxx Xxxxxxxxx

JEHO KRÁĽOVSKÚ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODU LUXEMBURSKA:

štátny tajomník Ministerstva pre zahraničné veci Xxxxxx Xxxxxxxx

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ HOLANDSKA:

minister zahraničných vecí Xxxx xxx xxx Xxxxx

PREZIDENTA PORTUGALSKEJ REPUBLIKY:

minister zahraničných vecí Xxxxx Xxxxx xx Xxxxxxx

JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÚ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA:

štátna ministerka pre zahraničné veci a veci Britského spoločenstva Xxxxx Xxxxxxx

KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za správne a náležité, dohodli takto:

HLAVA I SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľom Európskych spoločenstiev a európskej politickej spolupráce je spoločne prispievať k dosahovaniu konkrétneho pokroku na ceste smerom k európskej jednote.

Európske spoločenstvá sú založené na zmluvách o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a na ďalších zmluvách a aktoch, ktoré ich menia alebo dopĺňajú.

Politická spolupráca sa riadi hlavou III. Ustanovenia tejto hlavy potvrdzujú a doplňujú postupy dohodnuté v správach z Luxemburgu (1970), Kodane (1973), Londýna (1981), v slávnostnom vyhlásení o Európskej únii (1983) a postupy zavedené postupne medzi členskými štátmi.

Článok 2

Európsku radu tvoria hlavy štátov alebo vlád členských štátov a predseda Komisie Európskych spoločenstiev. Pomáhajú im ministri zahraničných vecí a člen Komisie.

Európska rada sa schádza aspoň dvakrát ročne.

Článok 3

1. Orgány Európskych spoločenstiev, odteraz označené tak, ako je ďalej uvedené, uplatňujú svoje právomoci a príslušnosť za podmienok a na účely stanovené zmluvami o založení spoločenstiev a ďalšími zmluvami a aktmi, ktoré ich menia a doplňujú, a ustanoveniami hlavy II.

2. Orgány a inštitúcie zodpovedné za európsku politickú spoluprácu uplatňujú svoje právomoci a príslušnosť za podmienok a na účely stanovené v hlave III a v dokumentoch, na ktoré sa odvoláva tretí odsek článku 1.

HLAVA II

USTANOVENIA, KTORÉ MENIA A DOPĹŇAJÚ ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

KAPITOLA 1

USTANOVENIA, KTORÉ MENIA A DOPĹŇAJÚ ZMLUVU O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA UHLIA A OCELE (ESUO)

Článok 4

Zmluva o ESUO sa dopĺňa takto:

,,Článok 32d

1. Na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom Rada môže jednomyseľným rozhodnutím zriadiť pri Súdnom dvore súd oprávnený v prvom stupni rozhodovať s možnosťou odvolania k Súdnemu dvoru len

v právnych otázkach podľa podmienok stanovených štatútom, v určitých druhoch sporov a žalôb uplatnených fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Tento súd nie je príslušný na vybavovanie a rozhodovanie žalôb vznesených členskými štátmi alebo orgánmi spoločenstva alebo na rozhodovanie o predbežných otázkach podľa článku 41.

2. Rada určí podľa postupu stanoveného v odseku 1 zloženie tohto súdu a prijme nevyhnutné úpravy a dodatočné ustanovenia k štatútu Súdneho dvora. Pokiaľ Rada nerozhodne inak, ustanovenia tejto zmluvy vzťahujúce sa na Súdny dvor, najmä ustanovenia Protokolu o štatúte Súdneho dvora, sa budú vzťahovať na tento súd.

3. Členovia tohto súdu sú vyberaní z osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a sú spôsobilé na výkon súdnej funkcie; sú menovaní spoločnou dohodou vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov. Čiastočná obmena sudcov sa uskutočňuje každé tri roky. Sudcov, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, možno vymenovať znova.

4. Tento súd stanoví svoj rokovací poriadok po dohode so Súdnym dvorom. Tieto pravidlá vyžadujú jednomyseľné schválenie Radou.“

Článok 5

Článok 45 Zmluvy o založení ESUO sa dopĺňa nasledujúcim odsekom:

,,Rada môže jednomyseľne na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom meniť ustanovenia hlavy III štatútu.“

KAPITOLA II

USTANOVENIA, KTORÉ MENIA A DOPĹŇAJÚ ZMLUVU O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

Oddiel I INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 6

1. Zavádza sa postup spolupráce, ktorý sa uplatní na akty založené na článkoch 7, 49, 54 ods. 2, 56 ods. 2, druhá veta, 57 s výnimkou druhej vety odseku 2, 100a, 100b, 118a, 130e a 130q ods. 2 zmluvy o EHS.

2. V článku 7, druhom odseku zmluvy o EHS sa znenie „po porade so Zhromaždením“ nahradí „v spolupráci s Európskym parlamentom“.

3. V článku 49 zmluvy o EHS sa znenie „Rada na základe návrhu Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom“ nahradí, Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie, v spolupráci s Európskym parlamentom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom“.

4. V článku 54 ods. 2 zmluvy o EHS sa znenie „Rada na základe návrhu Komisie a po porade s Hospodárskym

a sociálnym výborom a so Zhromaždením“ nahradí „Rada na návrh Komisie, v spolupráci s Európskym parlamentom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom“.

5. V článku 56 ods. 2 zmluvy o EHS sa druhá veta nahradí nasledujúcim znením:

,,Po skončení druhej etapy však Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a v spolupráci s Európskym parlamentom vydáva smernice na koordináciu právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov.“

6. V článku 57 ods. 1 zmluvy o EHS znenie „a po porade so Zhromaždením“ sa nahradí „a v spolupráci s Európskym parlamentom“.

7. V článku 57 ods. 2 zmluvy o EHS sa tretia veta nahradí takto:

,,V ostatných prípadoch koná Rada kvalifikovanou väčšinou v spolupráci s Európskym parlamentom.“

Článok 7

Článok 149 Zmluvy o EHS sa nahradí nasledujúcimi ustanoveniami:

,,Článok 149

1. Kde Rada podľa tejto zmluvy rozhoduje o návrhu Komisie, akt znamenajúci zmenu a doplnenie tohto návrhu vyžaduje jednomyseľnosť.

2. Kde Rada podľa tejto zmluvy rozhoduje v spolupráci s Xxxxxxxxx parlamentom, platí nasledujúci postup:

a) Rada konajúca kvalifikovanou väčšinou za podmienok odseku 1 na základe návrhu Komisie a po prijatí stanoviska Európskeho parlamentu prijme spoločnú pozíciu.

b) Spoločné stanovisko Rady sa oznámi Európskemu parlamentu. Rada a Komisia plne informujú Xxxxxxxx parlament o dôvodoch, ktoré Xxxx viedli k prijatiu jej spoločnej pozície a tiež o stanovisku Komisie.

Ak počas troch mesiacov od takého oznámenia Xxxxxxxx parlament túto spoločnú pozíciu schváli alebo počas tohto obdobia nerozhodne, Rada daný akt prijme s konečnou platnosťou v súlade so spoločnou pozíciou.

c) Európsky parlament môže počas trojmesačného obdobia, uvedeného pod písmenom b), navrhnúť absolútnou väčšinou členov zmeny a doplnky k spoločnej pozícii Rady. Európsky parlament môže tiež rovnakou väčšinou odmietnuť spoločnú pozíciu Rady. Výsledok rokovania odovzdá Rade a Komisii.

Ak Európsky parlament spoločnú pozíciu Rady odmietol, jeho schválenie v Rade v druhom čítaní vyžaduje jednomyseľnosť.

d) Komisia preskúma v lehote jedného mesiaca návrh, na základe ktorého Rada prijala svoju spoločnú pozíciu, berúc do úvahy zmeny a doplnky, ktoré navrhol Európsky parlament.

Komisia postúpi Rade v rovnakom čase ako svoj preskúmaný návrh zmeny a doplnky Európskeho parlamentu, ktoré neprijala, a vyjadrí svoj názor na ne. Rada môže tieto zmeny a doplnky prijať jednomyseľne.

e) Rada kvalifikovanou väčšinou prijíma Komisiou preskúmaný návrh.

Aby Rada mohla zmeniť a doplniť návrh preskúmaný Komisiou, vyžaduje sa jednomyseľnosť.

f) V prípadoch uvedených pod písmenami c), d) a e) musí Rada rozhodnúť do troch mesiacov. Ak sa v tomto období nerozhodne, návrh Komisie sa považuje za neprijatý.

g) Lehoty uvádzané pod písmenami b) a f) môžu byť predĺžené spoločnou dohodou medzi Radou a Európskym parlamentom najviac o jeden mesiac.

Pokiaľ Rada nerozhodla, môže Komisia kedykoľvek počas uplatňovania postupov uvedených v odsekoch 1 a 2 svoj návrh meniť.“

Článok 8

Prvý odsek článku 237 zmluvy o EHS sa nahrádza takto:

,,Ktorýkoľvek európsky štát môže podať žiadosť, aby sa stal členom spoločenstva. Svoju žiadosť adresuje Xxxx, ktorá rozhodne jednomyseľne po porade s Komisiou a po prijatí súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý rozhodne absolútnou väčšinou svojich členov.“

Článok 9

Druhý odsek článku 238 zmluvy o EHS sa nahrádza takto:

,,Tieto dohody uzatvára Rada jednomyseľne a po prijatí súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý rozhoduje absolútnou väčšinou svojich členov.“

Článok 10

Článok 145 zmluvy o EHS sa dopĺňa takto:

,,- zverí Komisii v aktoch, ktoré prijme, právomoci na vykonávanie pravidiel stanovených Radou. Rada môže výkon týchto právomocí určitým spôsobom vymedziť. Rada si tiež môže v špecifických prípadoch vyhradiť výkon vykonateľných právomocí priamo pre seba. Postupy uvedené vyššie musia byť v súlade so zásadami a s pravidlami, ktoré Rada jednomyseľne stanoví vopred na návrh Komisie a po prijatí stanoviska Európskeho parlamentu.“

Článok 11

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

,,Článok 168a

1. Na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom Rada môže jednomyseľným rozhodnutím zriadiť pri Súdnom dvore súd oprávnený v prvom stupni rozhodovať s možnosťou odvolania k Súdnemu dvoru len v právnych otázkach podľa podmienok stanovených štatútom, v určitých druhoch sporov a žalôb uplatnených fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Tento súd nie je príslušný na vybavovanie a rozhodovanie žalôb vznesených členskými štátmi osobami alebo orgánmi spoločenstva alebo na vydávanie predbežných nálezov na otázky predložené podľa článku 177.

2. Rada určí podľa postupu stanoveného v odseku 1 zloženie tohto súdu a prijme nevyhnutné úpravy a dodatočné ustanovenia k štatútu Súdneho dvora. Pokiaľ Rada nerozhodne inak, ustanovenia tejto zmluvy vzťahujúce sa na Súdny dvor, najmä ustanovenia protokolu o štatúte Súdneho dvora, sa budú vzťahovať na tento súd.

3. Členovia tohto súdu sú vyberaní z osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a sú spôsobilé na výkon súdnej funkcie; sú vymenovaní spoločnou dohodou vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov. Čiastočná obmena sudcov sa uskutočňuje každé tri roky. Sudcov, ktorým uplynulo funkčné obdobie, možno vymenovať znova.

4. Tento súd stanoví svoj rokovací poriadok po dohode so Súdnym dvorom. Tieto pravidlá vyžadujú jednomyseľné schválenie Radou.“

Článok 12

Do článku 188 Zmluvy o EHS sa vkladá ďalší odsek:

,,Rada môže na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom jednomyseľne zmeniť a doplniť ustanovenia hlavy III štatútu.“

Oddiel II

USTANOVENIA O ZÁKLADOCH A POLITIKE SPOLOČENSTVA

Pododdiel I – Vnútorný trh

Článok 13

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

,,Článok 8a

Spoločenstvo prijme opatrenia s cieľom postupne vytvárať vnútorný trh v priebehu obdobia, ktoré sa končí 31. decembra 1992, v súlade s ustanoveniami tohto článku a článkov 8b, 8c, 28, 57 ods. 2, 59, 70 ods. 1, 84, 99, 100a a 100b bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.“

Článok 14

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

,,Článok 8b

Komisia podá pred 31. decembrom 1988 a opäť pred 31. decembrom 1990 správu Rade o pokroku, ktorý bol dosiahnutý počas lehoty stanovenej v článku 8a vo vytváraní vnútorného trhu.

Rada konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny určí na návrh Komisie smernice a podmienky nevyhnutné na zaistenie vyváženého pokroku vo všetkých dotknutých sektoroch“.

Článok 15

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

,,Článok 8c

Pri koncipovaní svojich návrhov na účely dosiahnutia cieľov stanovených v článku 8a Komisia zoberie do úvahy rozsiahlosť úsilia, ktoré určité národné hospodárstva, v ktorých sa prejavujú rozdiely v stupni rozvoja, budú musieť vynaložiť počas obdobia vytvárania vnútorného trhu, a môže navrhnúť zodpovedajúce ustanovenia.

Ak tieto ustanovenia nadobudnú formu čiastočných výnimiek, musia mať dočasnú povahu a musia čo najmenej narúšať fungovanie spoločného trhu.“

Článok 16

1. Článok 28 zmluvy o EHS sa nahrádza takto:

,,Článok 28

O akejkoľvek autonómnej zmene alebo pozastavení ciel v rámci Spoločného colného sadzobníka rozhoduje Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou.“

2. V článku 57 ods. 2 zmluvy o EHS sa druhá veta nahrádza takto:

,,K prijatiu smerníc, na zavedenie ktorých aspoň v jednom štáte treba zmeniť a doplniť existujúce zásady stanovené zákonom, ktorý upravuje odborné vzdelávanie a podmienky prístupu fyzických osôb k povolaniam, treba jednomyseľnosť.“

3. V druhom odseku článku 59 zmluvy o EHS sa výraz „jednomyseľne“ nahrádza výrazom „kvalifikovanou väčšinou.“

4. V článku 70 ods. 1 Zmluvy o EHS sa posledné dve vety nahrádzajú takto:

,,Na tento účel Rada kvalifikovanou väčšinou vydáva smernice. Usiluje sa o dosiahnutie čo najvyššieho stupňa liberalizácie. Opatrenia, ktoré, pokiaľ ide o liberalizáciu pohybu kapitálu, predstavujú krok späť, vyžadujú jednomyseľnosť.“

5. V článku 84 ods. 2 zmluvy o EHS sa výraz „jednomyseľne“ nahradzuje výrazom „kvalifikovanou väčšinou.“

6. Článok 84 Zmluvy o EHS sa dopĺňa nasledujúcim odsekom:

,,Uplatnia sa procesné ustanovenia článku 75 ods. 1 a ods. 3.“

Článok 17

Článok 99 zmluvy o EHS sa nahrádza takto:

,,Článok 99

Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijíma jednomyseľne ustanovenia na zosúlaďovanie právnych predpisov týkajúcich sa daní z obratu, spotrebných daní a ostatných foriem nepriameho zdaňovania v rozsahu, v akom je toto zosúlaďovanie nevyhnutné na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu počas lehoty stanovenej v článku 8a.“

Článok 18

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

„Článok 100a

1. Výnimkou z článku 100 a pokiaľ nie je v tejto zmluve stanovené inak, sa na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 8a uplatňujú nasledujúce ustanovenia. Rada na návrh Komisie v spolupráci s Európskym parlamentom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom kvalifikovanou väčšinou schvaľuje opatrenia na aproximáciu ustanovení obsiahnutých v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach v členských štátoch, ktorých cieľom je vytváranie a fungovanie vnútorného trhu.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na fiškálne ustanovenia, na ustanovenia, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, ani na tie, ktoré sa týkajú práv a záujmov zamestnancov.

3. Komisia bude vo svojich návrhoch uvedených v odseku 1, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, brať za základ vysokú úroveň ochrany.

4. Ak po prijatí zosúlaďovacieho opatrenia Radou, ktorá konala kvalifikovanou väčšinou, členský štát považuje za nevyhnutné použiť vnútroštátne ustanovenia z dôvodov dôležitých potrieb uvádzaných v článku 36, alebo ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu životného alebo pracovného prostredia, oboznámi s týmito ustanoveniami Komisiu.

Komisia dotknuté ustanovenia potvrdí po overení, že nie sú prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytým obmedzovaním obchodu medzi členskými štátmi.

Výnimkou z postupov stanovených v článkoch 169 a 170 môže Komisia alebo ktorýkoľvek členský štát záležitosť predložiť priamo Súdnemu dvoru, ak usúdi, že iný členský štát zneužíva právomoci stanovené v tomto článku.

5. Vyššie uvedené zosúlaďovacie opatrenia zahrnú v príslušných prípadoch ochrannú doložku, oprávňujúcu členské štáty z jedného alebo z dôvodov, uvádzaných v článku 36, podniknúť dočasné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú kontrolné postupy spoločenstva.“

Článok 19

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

,,Článok 100b

1. Počas roku 1992 Komisia spoločne s každým členským štátom vypracuje súpis vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré spadajú pod článok 100a a ktoré neboli zosúladené podľa tohto článku.

Rada môže v súlade s ustanoveniami článku 100a rozhodnúť, že ustanovenia platné v členskom štáte musia byť uznávané za rovnocenné tým ustanoveniam, ktoré sú uplatňované iným členským štátom.

2. Ustanovenia článku 100a ods. 4 platia analogicky.

3. Komisia vypracuje súpis uvedený v prvom bode odseku 1 a predloží príslušné návrhy včas, aby Rada mohla rozhodnúť do konca roku 1992.“

Pododdiel II – Menová spôsobilosť

Článok 20

1. Do časti tri, hlava II zmluvy o EHS sa vkladá nová kapitola:

,,KAPITOLA 1

SPOLUPRÁCA V HOSPODÁRSKEJ A MENOVEJ POLITIKE

(Hospodárska a menová únia)

Článok 102a

1. Aby sa zabezpečila konvergencia hospodárskych a menových politík, ktorá je nevyhnutná pre ďalší rozvoj spoločenstva, členské štáty spolupracujú v súlade s cieľmi článku 104. Budú pritom brať do úvahy skúsenosti získané spoluprácou v rámci Európskeho menového systému (EMS) a pri vytváraní ECU rešpektujú právomoci existujúce v tejto oblasti.

2. Pokiaľ si ďalší vývoj v oblasti hospodárskej a menovej politiky vyžiada inštitucionálne zmeny, budú sa uplatňovať ustanovenia článku 236. Menový výbor a Výbor guvernérov centrálnych bánk budú tiež požiadané o stanovisko v súvislosti s inštitucionálnymi zmenami v menovej oblasti.“

2. Kapitoly 1, 2 a 3 sa stanú kapitolami 2, 3 a 4.

Pododdiel III – Sociálna politika

Článok 21

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

„Článok 118a

1. Členské štáty venujú osobitnú pozornosť zlepšovaniu najmä v oblasti pracovného prostredia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov a stanovia ako svoj cieľ zosúlaďovanie podmienok v tejto oblasti, pri zachovaní už urobených zlepšení.

2. Aby sa napomohlo dosiahnutiu cieľa stanoveného v prvom odseku, Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie v spolupráci s Xxxxxxxxx parlamentom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom schvaľuje vo forme smerníc minimálne požiadavky na postupné zavedenie, vzhľadom na podmienky a technické pravidlá v každom členskom štáte.

Tieto smernice nebudú vytvárať správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by zdržiavali vytváranie a rozvoj malých a stredných podnikov.

3. Ustanovenia prijaté podľa tohto článku nebránia žiadnemu členskému štátu ponechať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia na ochranu pracovných podmienok zlučiteľných s touto zmluvou.“

Článok 22

Zmluva o EHS sa dopĺňa takto:

,,Článok 118b

Komisia sa usiluje na európskej úrovni o rozvíjanie dialógu medzi sociálnymi partnermi, ktorý by mohol, pokiaľ to obe strany považujú za potrebné, viesť ku vzťahom založeným na dohode.“

Pododdiel IV – Hospodárska a sociálna súdržnosť

Článok 23

K časti tri zmluvy o EHS sa pripojí hlava V:

,,HLAVA V HOSPODÁRSKA A SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ

Článok 130a

Na podporu celkového harmonického vývoja spoločenstvo rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilňovaniu svojej hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Spoločenstvo sa zameriava najmä na zmenšovanie nerovnomerností medzi rôznymi regiónmi a zaostalosti najviac znevýhodnených oblastí.

Článok 130b

Členské štáty svoje hospodárske politiky uskutočňujú a koordinujú tak, aby sa navyše dosahovali ciele stanovené v článku 130a. Uplatňovanie spoločnej politiky a vnútorného trhu berie do úvahy ciele stanovené v článku 130a a v článku 130c a prispieva k ich dosiahnutiu. Spoločenstvo podporuje dosahovanie týchto cieľov postupmi uskutočňovanými prostredníctvom štrukturálnych fondov (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond - sekcia usmerňovania, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj), Európskej investičnej banky a ďalších existujúcich finančných nástrojov.

Článok 130c

Európsky fond pre regionálny rozvoj je určený na to, aby pomohol napraviť hlavne regionálnu nerovnováhu v spoločenstve prostredníctvom účasti na rozvoji a štrukturálnych zmenách v regiónoch, ktorých rozvoj zaostáva, a konverziou upadajúcich priemyselných regiónov.

Článok 130d

Po nadobudnutí platnosti Jednotného európskeho aktu Komisia predloží Rade komplexný návrh, ktorého účelom bude urobiť v štruktúre a v pravidlách existujúcich štrukturálnych fondov (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond - sekcia usmerňovania, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj) zmeny a doplnky, ktoré sú nevyhnutné pre ujasnenie a racionalizáciu ich úloh tak, aby prispievali k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 130a a v článku 130c,

k zvýšeniu ich efektívnosti a ku koordinácii ich činností navzájom a s operáciami existujúcich finančných nástrojov. Rada počas jedného roku rozhoduje o tomto návrhu jednomyseľne po porade s Xxxxxxxxx parlamentom a s Hospodárskym a sociálnym výborom.

Článok 130e

Po prijatí rozhodnutia uvedeného v článku 130d, vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa Európskeho fondu pre regionálny rozvoj bude Rada prijímať na základe rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny na návrh Komisie a v spolupráci s Európskym parlamentom.

Pokiaľ ide o Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond - sekciu usmerňovania a Európsky sociálny fond, možno uplatniť podľa potreby články 43, 126 a 127.“

Pododdiel V – Výskum a technický rozvoj

Článok 24

K časti tri zmluvy o EHS sa pripojí hlava VI:

,,HLAVA VI

VÝSKUM A TECHNICKÝ ROZVOJ

Článok 130f

1. Zámerom spoločenstva je posilňovať vedeckú a technickú základňu európskeho priemyslu a podnecovať zvyšovanie jej konkurenčných schopností na medzinárodnej úrovni.

2. Aby sa to dosiahlo, podnecuje podniky, vrátane malých a stredných podnikov, výskumných stredísk a vysokých škôl, k výskumným činnostiam a technickému rozvoju; podporuje ich úsilie o vzájomnú spoluprácu, zameranú najmä na umožnenie

podnikom plne využiť potenciál vnútorného trhu spoločenstva, najmä prostredníctvom vyhlasovania vnútroštátnych verejných zmlúv, definovania jednotných štandardov a odstraňovania právnych a fiškálnych prekážok tejto spolupráce.

3. Pri dosahovaní týchto zámerov sa bude brať zvláštny zreteľ na spojitosť medzi spoločným úsilím vo výskume a technickom rozvoji a budovaním vnútorného trhu a zavádzaním spoločnej politiky, najmä pokiaľ ide o hospodársku súťaž a obchod.

Článok 130g

Pri sledovaní týchto cieľov spoločenstvo vyvíja nasledujúce činnosti, ktoré dopĺňajú činnosti uskutočňované v členských štátoch:

a) zavádzanie programov výskumu, technologického rozvoja a demonštračných programov s podporou spolupráce s podnikmi, výskumnými strediskami a vysokými školami;

b) podporu spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných programov spoločenstva;

c) šírenie a optimalizáciu výsledkov činnosti spoločenstva vo výskume, technologickom rozvoji a v oblasti demonštračných programov;

d) podnecovanie odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v spoločenstve.

Článok 130h

Členské štáty v spojení s Komisiou medzi sebou koordinujú politiky a programy vykonávané na vnútroštátnej úrovni. V úzkom kontakte s členskými štátmi môže Komisia vyvinúť akékoľvek užitočné podnety na podporu takejto koordinácie.

Článok 130i

1. Spoločenstvo prijíma viacročný rámcový program určujúci všetky jeho činnosti. Rámcový program stanoví vedecké a technické ciele, vymedzuje ich priority, stanoví hlavné smery predpokladaných činností a určuje čiastku považovanú za nevyhnutnú, podrobné pravidlá pre finančnú účasť spoločenstva na programe ako celku a rozdelenie tejto čiastky medzi jednotlivé predpokladané činnosti.

2. Rámcový program môže byť upravovaný alebo doplňovaný podľa zmeny situácie.

Článok 130k

Rámcový program sa zavádza prostredníctvom špecifických programov vyvinutých pre každú činnosť. Každý špecifický program vymedzuje podrobné pravidlá na jeho zavedenie, určuje jeho trvanie a stanoví prostriedky považované za nevyhnutné.

Rada vymedzí podrobné podmienky šírenia poznatkov, ktoré sú výsledkom špecifických programov.

Článok 130l

Pri zavádzaní viacročného rámcového programu môže byť rozhodnuté o doplnkových programoch za účasti iba určitých členských štátov, ktoré ich budú financovať v závislosti od možnej účasti spoločenstva.

Rada schvaľuje pravidlá pre doplnkové programy, najmä pokiaľ ide o šírenie poznatkov a prístup ostatných členských štátov.

Článok 130m

Pri zavádzaní viacročného rámcového programu môže spoločenstvo so súhlasom členských štátov, o ktoré ide, urobiť opatrenie na spoluprácu v programoch výskumu a rozvoja podnikaných niekoľkými členskými štátmi vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na uskutočnenie týchto programov.

Článok 130n

Pri zavádzaní viacročného rámcového programu môže spoločenstvo urobiť opatrenie na spoluprácu spoločenstva s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami vo výskume, technologickom rozvoji a predvádzaní.

Podrobná úprava takejto spolupráce môže byť predmetom medzinárodných dohôd medzi spoločenstvom a zainteresovanými tretími stranami, ktoré budú dohodnuté a uzatvorené v súlade s článkom 228.

Článok 130o

Spoločenstvo môže založiť spoločné podniky alebo akúkoľvek inú štruktúru nevyhnutnú na účinné vykonanie programov výskumu, technického rozvoja a predvádzacích programov spoločenstva.

Článok 130p

1. Podrobná úprava financovania každého programu, vrátane akéhokoľvek príspevku spoločenstva, sa stanoví v dobe prijatia programu.

2. Čiastka ročného príspevku spoločenstva sa stanoví pri tvorbe rozpočtu, bez dotknutia ostatných metód financovania spoločenstvom. Súhrn prídelov na špecifické programy nesmie prekročiť ustanovenia o financovaní v rámcovom programe.

Článok 130q

1. Rada jednomyseľne schvaľuje na návrh Komisie a po porade s Xxxxxxxxx parlamentom a s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovenia uvedené v článkoch 130i a 130o.

2. Rada kvalifikovanou väčšinou schvaľuje na návrh Komisie po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a v spolupráci s Európskym parlamentom ustanovenia uvedené v článkoch 130k, 130l, 130m, 130n a 130p ods. 1. Prijatie týchto doplnkových programov vyžaduje tiež súhlas členských štátov, o ktoré ide.“

Pododdiel VI – Životné prostredie

Článok 25

Časť tri zmluvy o EHS sa dopĺňa hlavou VII takto:

,,HLAVA VII ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Článok 130r

1. Činnosť spoločenstva vzťahujúca sa na životné prostredie má mať tieto ciele:

– udržiavať, ochraňovať a zvyšovať kvalitu životného prostredia;

– prispievať k ochrane ľudského zdravia;

– zaisťovať uvážlivé a racionálne využívanie prírodných zdrojov.

2. Činnosť spoločenstva, týkajúca sa životného prostredia, je založená na zásadách, že sa majú uplatňovať opatrenia, preventívne postupy, že škody na životnom prostredí majú byť napravované prednostne pri ich zdroji a že znečisťovateľ má platiť.

3. Pri príprave svojich opatrení vzťahujúcich sa na životné prostredie spoločenstvo berie do úvahy:

– dostupné vedecké a technické údaje;

– stav životného prostredia v rôznych regiónoch spoločenstva;

– potenciálne prínosy a náklady na opatrenie alebo pri neexistencii opatrenia;

– hospodársky a sociálny rozvoj spoločenstva ako celku a vyvážený rozvoj jeho regiónov.

4. Spoločenstvo uskutočňuje činnosti vzťahujúce sa na životné prostredie v takom rozsahu, v akom ciele uvádzané v odseku 1 môžu byť dosiahnuté lepšie na úrovni spoločenstva než na úrovni jednotlivých členských štátov. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci určitých opatrení charakteru spoločenstva, členské štáty financujú a zavádzajú ostatné opatrenia.

5. V príslušných oblastiach svojej právomoci spoločenstvo a členské štáty spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Úprava spolupráce pre spoločenstvo môže byť predmetom dohôd medzi spoločenstvom a tretími stranami, o ktoré ide, ktoré sa dohodnú a uzatvoria v súlade s článkom 228.

Predchádzajúci odsek sa nedotýka oprávnenia členských štátov rokovať v medzinárodných organizáciách a orgánoch a uzatvárať medzinárodné dohody.

Článok 130s

Rada jednomyseľne rozhoduje na návrh Komisie a po porade s Xxxxxxxxx parlamentom a s Hospodárskym a sociálnym výborom o opatreniach, ktoré má spoločenstvo urobiť.

Rada určuje otázky, o ktorých sa má rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou, za podmienok stanovených v predchádzajúcom pododseku.

Článok 130t

Ochranné opatrenia, prijímané spoločne podľa článku 130s, nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné s touto zmluvou.“

Kapitola III

USTANOVENIA, KTORÉ MENIA A DOPĹŇAJÚ ZMLUVU O EURÓPSKOM SPOLOČENSTVE PRE ATÓMOVÚ ENERGIU

Článok 26

Zmluva o Euratom sa dopĺňa takto:

,,Článok 140a

1. Na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom Rada môže jednomyseľným rozhodnutím zriadiť pri Súdnom dvore súd oprávnený v prvom stupni rozhodovať, s možnosťou odvolania k Súdnemu dvoru len v právnych otázkach podľa podmienok stanovených štatútom, v určitých druhoch sporov a žalôb uplatnených fyzickými osobami alebo právnickými osobami. Tento súd nie je príslušný na vybavovanie a rozhodovanie žalôb vznesených členskými štátmi alebo orgánmi spoločenstva alebo na vydávanie predbežných nálezov na otázky predložené podľa článku 150.

2. Rada určí podľa postupu stanoveného v odseku 1 zloženie tohto súdu a prijme nevyhnutné úpravy a dodatočné ustanovenia k štatútu Súdneho dvora. Pokiaľ Rada nerozhodne inak, ustanovenia tejto zmluvy vzťahujúce sa na Súdny dvor, najmä ustanovenia Protokolu o štatúte Súdneho dvora, sa budú vzťahovať na tento súd.

3. Členovia tohto súdu sú vyberaní z osobností, ktoré zaručujú úplnú nezávislosť a sú spôsobilé na výkon súdnej funkcie; sú vymenovaní spoločnou dohodou vlád členských štátov na obdobie šiestich rokov. Čiastočná obmena sudcov sa uskutočňuje každé tri roky. Sudcov, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, možno vymenovať znova.

4. Tento súd stanoví svoj rokovací poriadok po dohode so Súdnym dvorom. Tieto pravidlá vyžadujú jednomyseľné schválenie Radou.“

Článok 27

Do článku 160 zmluvy o Euratome sa vkladá druhý odsek:

,,Rada môže na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom meniť jednomyseľne ustanovenia hlavy III štatútu.“

KAPITOLA IV VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Ustanovenia tohto aktu sa nedotýkajú ustanovení listín o prístupe Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k Európskym spoločenstvám.

Článok 29

V článku 4 ods. 2 rozhodnutia Rady č. 85/257/EHS, EURATOM zo 7. mája 1985 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev sa slová „ktorých úroveň a rozsah financovania stanovený jednomyseľne Radou“ nahradzujú slovami, „ktorých úroveň a rozsah financovania stanoví Rada kvalifikovanou väčšinou po prijatí súhlasu členských štátov, o ktoré ide.“

Táto zmena nemá vplyv na právnu povahu hore uvedeného rozhodnutia.

HLAVA III

USTANOVENIA ZMLUVY O EURÓPSKEJ SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Článok 30

Európska spolupráca v oblasti zahraničnej politiky sa riadi nasledujúcimi ustanoveniami:

1. Vysoké zmluvné strany ako členovia Európskych spoločenstiev sa spoločne usilujú o formulovanie a zavádzanie európskej zahraničnej politiky.

2. a) Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú navzájom sa informovať a radiť o akýchkoľvek zahraničnopolitických záležitostiach všeobecného záujmu tak, aby zaistili, že ich spoločný vplyv sa bude vykonávať čo najúčinnejšie koordináciou, zbližovaním pozícií a uskutočňovaním jednotných akcií.

b) Porady sa konajú skôr, než Vysoké zmluvné strany rozhodnú o svojej konečnej pozícii.

c) Každá Vysoká zmluvná strana pri zaujímaní svojich pozícií a pri svojich vnútroštátnych opatreniach berie plne do úvahy stanoviská ostatných partnerov a venuje náležitú pozornosť tomu, že je potrebné zaujímať a zavádzať spoločné európske pozície.

Aby zvýšili svoju schopnosť pre jednotné akcie v zahraničnopolitickej oblasti Vysoké zmluvné strany zaisťujú, aby sa postupne rozvíjali a definovali spoločné princípy a ciele.

Určovanie spoločných pozícií tvorí orientačný bod pre politiku jednotlivých Vysokých zmluvných strán.

d) Vysoké zmluvné strany sa usilujú o to, aby sa vyvarovali akejkoľvek akcie alebo pozície, ktorá znižuje ich účinnosť v súdržnosti v medzinárodných vzťahoch alebo v medzinárodných organizáciách.

3. a) Ministri zahraničných vecí a člen Komisie sa schádzajú aspoň štyrikrát ročne v rámci európskej politickej spolupráce. Zahraničnopolitické záležitosti môžu tiež prerokovať v rámci politickej spolupráce pri zasadaniach Rady Európskych spoločenstiev.

b) Komisia sa plne podieľa na činnosti politickej spolupráce.

c) Aby sa zaistilo rýchle prijímanie spoločných pozícií a vykonávanie jednotných akcií, Vysoké zmluvné strany, pokiaľ len to bude možné, sa zdržia kladenia prekážok pri vytváraní konsenzu a jednotných akcií, ktoré by z toho mohli vyplynúť.

4. Vysoké zmluvné strany zaistia, aby sa Európsky parlament úzko zapojil do európskej politickej spolupráce. Na ten účel predsedníctvo pravidelne informuje Xxxxxxxx parlament o zahraničnopolitických otázkach, ktoré sú prerokovávané v rámci politickej spolupráce, a zaisťuje, aby sa názory Európskeho parlamentu náležite brali do úvahy.

5. Zahraničná politika Európskeho spoločenstva a politika dohodnutá v rámci európskej politickej spolupráce musia byť v súlade.

Predsedníctvo a Komisia, v rámci svojich vlastných právomocí, majú osobitnú zodpovednosť za zaistenie toho, že sa takýto súlad bude vyhľadávať a udržiavať.

6. a) Vysoké zmluvné strany sa domnievajú, že užšia spolupráca v otázkach európskej bezpečnosti by podstatným spôsobom prispela k rozvíjaniu európskej identity v zahraničnopolitických záležitostiach. Sú ochotné užšie koordinovať svoje pozície k politickým a hospodárskym aspektom bezpečnosti.

b) Vysoké zmluvné strany sú odhodlané udržiavať technologické a priemyselné podmienky nutné pre ich bezpečnosť. Na ten účel budú pôsobiť tak v rovine vnútroštátnej, ako aj podľa potreby v rámci príslušných orgánov a inštitúcií.

c) Nič v tejto hlave nie je na prekážku užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti medzi niektorými z Vysokých zmluvných strán v rámci Západoeurópskej únie alebo Severoatlantickej aliancie.

7. a) V medzinárodných inštitúciách a na medzinárodných konferenciách, ktorých sa zúčastnia, Vysoké zmluvné strany sa usilujú o zaujatie spoločných pozícií k témam, ktoré sa týkajú tohto názvu.

b) V medzinárodných inštitúciách a na medzinárodných konferenciách, na ktorých sa nezúčastňujú všetky Vysoké zmluvné strany, berú tie Vysoké zmluvné strany, ktoré sa zúčastnia, plne do úvahy pozície dohodnuté v rámci európskej politickej spolupráce.

8. Vysoké zmluvné strany organizujú politický dialóg s tretími krajinami a s regionálnymi zoskupeniami, kedykoľvek to pokladajú za nutné.

9. Vysoké zmluvné strany a Komisia vzájomnou pomocou a informovanosťou zintenzívnia vzájomnú spoluprácu svojich zastúpení akreditovaných v tretích krajinách a pri medzinárodných organizáciách.

10. a) Predsedníctvo Európskej politickej spolupráce zastáva Vysoká zmluvná strana, ktorá predsedá Rade Európskych spoločenstiev.

b) Predsedníctvo zodpovedá za poskytovanie podnetov k akciám, koordináciu a zastupovanie pozícií členských štátov vo vzťahu k tretím krajinám, pokiaľ ide o činnosti Európskej politickej spolupráce. Zodpovedá tiež za riadenie politickej spolupráce a najmä za vypracovanie časového rozvrhu zasadaní a za zvolávanie a organizáciu zasadaní.

c) Politickí riaditelia sa pravidelne schádzajú v Politickom výbore, aby poskytovali nevyhnutné stimuly, udržiavali kontinuitu Európskej politickej spolupráce a pripravovali diskusie ministrov.

d) Politický výbor, alebo ak je to nutné, ministerské zasadanie budú zvolané počas štyridsiatich ôsmich hodín na žiadosť aspoň troch členských štátov.

e) Európska skupina dopisovateľov zodpovedá pod vedením Politického výboru za sledovanie zavádzania Európskej politickej spolupráce a za štúdium všeobecných organizačných problémov.

f) Pracovné skupiny sa schádzajú podľa pokynov Politického výboru.

g) Sekretariát so sídlom v Bruseli pomáha predsedníctvu pri príprave a uplatňovaní Európskej politickej spolupráce a v správnych záležitostiach. Pri výkone svojich povinností podlieha predsedníctvu.

11. Pokiaľ ide o výsady a imunity, bude sa k členom sekretariátu Európskej politickej spolupráce pristupovať rovnako, ako k členom diplomatických misií Vysokých zmluvných strán sídliacich v rovnakom mieste ako sekretariát.

12. O päť rokov po tom, čo tento akt nadobudne účinnosť, Vysoké zmluvné strany preskúmajú, či je potrebná revízia hlavy III. HLAVA IV

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 31

Ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré sa týkajú právomocí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a výkonu týchto právomocí, sa vzťahujú iba na ustanovenia hlavy II a na článok 32; na tieto ustanovenia sa vzťahujú za rovnakých podmienok, ako na ustanovenia uvedených zmlúv.

Článok 32

S výhradou článku 3 ods. 1, hlavy II a článku 31 nič v tomto akte nemá vplyv na zmluvy o založení Európskych spoločenstiev alebo akýchkoľvek neskorších zmlúv a aktov, ktoré ich menia alebo doplňujú.

Článok 33

1. Tento akt ratifikujú Vysoké zmluvné strany v súlade so svojimi ústavnými predpismi. Ratifikačné listiny budú uložené u vlády Talianskej republiky.

2. Tento akt nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom posledný signatársky štát uloží ratifikačnú listinu.

Článok 34

Tento akt, vyhotovený v jedinom origináli v dánskom, holandskom, anglickom, francúzskom, nemeckom, gréckom, írskom, talianskom, portugalskom a španielskom jazyku, pričom znenia sú úplne autentické, bude uložený v archívoch vlády Talianskej republiky, ktorá vydá overenú kópiu každej vláde ostatných signatárskych štátov.

NA DÔKAZ TOHO dolu podpísaní splnomocnenci podpísali tento Jednotný európsky akt. V Luxemburgu 17. februára 1986 a v Haagu 28. februára 1986

Pour Sa Majesté le Roi des Belges

Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen Xxx XXXXXXXXX

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning Xxxx XXXXXXXX-XXXXXX

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Xxxxxxxxxxx Xxxx-Xxxxxxxx XXXXXXXX

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής ∆ηµοκρατίας Xxxxxxx XXXXXXXXX

Por Su Majestad el Rey de España

Xxxxxxxxx XXXXXXXXX XXXXXXX

Pour le Président de la République française Xxxxxx XXXXX

Thar ceann Uachtarán na hÉireann Xxxxx XXXXX

Per il Presidente della Repubblica xxxxxxxx Xxxxxx XXXXXXXXX

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg Xxxxxx XXXXXXXX

Voor Hare Majesteit de Koningin der Xxxxxxxxxxx Xxxx xxx xxx XXXXX

Pelo Presidente da República Portuguesa Xxxxx XXXXX XX XXXXXXX

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland Xxxxx XXXXXXX

Predchádzajúci text je overená pravá kópia jediného originálu Jednotného európskeho aktu podpísaného v Luxemburgu

17. februára 1986 a v Haagu 28. februára 1986 a uloženého v archíve vlády Talianskej republiky.

ZÁVEREČNÝ AKT

Konferencia predstaviteľov vlád členských štátov, zvolaná do Luxemburgu 9. septembra 1985, ktorá pokračovala vo svojich diskusiách z Luxemburgu a Bruseli, prijala nasledujúci text:

I

JEDNOTNÝ EURÓPSKY AKT

II

V čase podpisovania tohto textu konferencia prijala vyhlásenia uvedené ďalej a priložené k tomuto Záverečnému aktu:

1. Vyhlásenie o vykonávacích právomociach Komisie

2. Vyhlásenie o Súdnom dvore

3. Vyhlásenie o článku 8a zmluvy o EHS

4. Vyhlásenie o článku 100a zmluvy o EHS

5. Vyhlásenie o článku 100b zmluvy o EHS

6. Všeobecné vyhlásenie o článkoch 13 až 19 Jednotného európskeho aktu

7. Vyhlásenie o článku 118a ods. 2 zmluvy o EHS

8. Vyhlásenie o článku 130d zmluvy o EHS

9. Vyhlásenie o článku 130r zmluvy o EHS

10. Vyhlásenie Vysokých zmluvných strán o hlave III Jednotného európskeho aktu

11. Vyhlásenie o článku 30 ods. 10 písm. g) Jednotného európskeho aktu.

Konferencia tiež venuje pozornosť vyhláseniam dolu uvedeným a priloženým k tomuto Záverečnému aktu:

1. Vyhlásenie predsedníctva o lehote, počas ktorej Rada vydá svoje stanovisko, nasledujúce po prvom čítaní (článok 149 ods. 2 Zmluvy o EHS)

2. Politické vyhlásenie vlád členských štátov o voľnom pohybe osôb

3. Vyhlásenie vlády Gréckej republiky o článku 8a zmluvy o EHS

4. Vyhlásenie Komisie o článku 28 zmluvy o EHS