TECHNICKÉ PODMIENKY

V prípadoch, kedy táto špecifikácia stanovuje požiadavku na zhodu s ktoroukoľvek časťou slovenskej normy (“Slovenská technická norma”) alebo inej technickej špecifikácie, možno túto požiadavku splniť zaistením súladu s:

(a) normou alebo kódexom osvedčených postupov vydaných vnútroštátnym normalizačným orgánom alebo rovnocenným orgánom niektorého zo štátov EHP a Turecka;

(b) ktoroukoľvek medzinárodnou normou, ktorú niektorý zo štátov EHP a Turecka uznáva ako normu alebo kódex osvedčených postupov;

(d) európskym technickým posúdením vydaným v súlade s postupom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS v platnom znení.

Vyššie uvedené pododseky sa nebudú uplatňovať, ak sa preukáže, že dotknutá norma nezaručuje náležitú úroveň funkčnosti a bezpečnosti.

„Štát EHP“ znamená štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore podpísanej v meste Porto dňa 2. mája 1992, v aktuálne platnom znení.

“Slovenská norma” (“Slovenská technická norma”) predstavuje akúkoľvek normu vydanú Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky vrátane prevzatých európskych, medzinárodných alebo zahraničných noriem.

1.2 Predmet technických podmienok (TP)

Tieto TP ustanovujú spoločné zásady používania dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách (v zmysle [Z5]) a v iných premávkových priestoroch vrátane požiadaviek na ich hlavné technické charakteristiky, spôsob umiestňovania alebo vyznačovania, všeobecné zásady ich použitia, zásady riešenia základných otázok miestnej úpravy cestnej premávky a podrobné zásady používania vybraných dopravných značiek a dopravných zariadení.

Spôsoby vyobrazenia zvislých dopravných značiek, vyznačenia vodorovných dopravných značiek na povrchu cesty alebo iného premávkového priestoru, vyobrazenia dopravných zariadení a svetelných signálov sú vzormi dopravných značiek, dopravných zariadení a svetelných signálov. V nadväznosti na znenie [Z19] § 29 ods. 2 tieto vzory ustanovujú tieto TP spoločne s ďalšími TPR, najmä [T7] až [T10].

Osobitné TPR podrobnejšie upravia používanie špecifických okruhov dopravných značiek a dopravných zariadení, napr. vodorovných značiek, smerových značiek, svetelných signalizačných zariadení, zvodidiel atď.

Tieto TP nestanovujú požiadavky na stavebné riešenie ciest. Z dôvodov bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú však niektoré opatrenia viazané na určité predpoklady stavebného riešenia alebo na určité predpoklady riešenia organizácie premávky. Takéto prípady nemožno chápať ako požiadavky na stavebné riešenie, ale ako podmienky sine qua non. To znamená, že opatrenie, ku ktorému sa daná podmienka vzťahuje, sa smie aplikovať len ak sú splnené požadované vlastnosti stavebného riešenia (napr. pre zriadenie priechodov pre chodcov sa požadujú určité rozhľadové pomery). V opačnom prípade sa dané opatrenie nesmie aplikovať, možno však aplikovať iné opatrenie, ktoré príslušné vlastnosti stavebného riešenia nepožaduje alebo upraviť stavebné riešenie tak, aby vyhovovalo požiadavkám na aplikáciu zodpovedajúceho opatrenia. V prípade stavebných úprav sa postupuje podľa príslušných technických noriem a technických predpisov.

1.3 Účel TP

Účelom týchto TP je zabezpečiť, aby sa dopravné značky a dopravné zariadenia používali jednotným a zrozumiteľným spôsobom s jednoznačným významom pre účastníka cestnej premávky, ktorý zmysluplne dopĺňa všeobecnú úpravu cestnej premávky tak, aby sa zaistila najvyššia možná miera bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

1.4 Použitie TP

Tieto TP sú technickou špecifikáciou pre návrh dopravného značenia a pre jeho použitie na cestách (v zmysle [Z5]) a v iných premávkových priestoroch. Nesmú sa použiť dopravné značky a dopravné zariadenia, ktoré sú v rozpore so špecifikáciami uvedenými v týchto TP, ani sa nesmú dopravné značky a dopravné zariadenia použiť spôsobom, ktorý je v rozpore so špecifikáciami a zásadami uvedenými v týchto TP.

Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení určuje orgán podľa [Z5] § 61 ods. 2 (ďalej len „určujúci orgán“). Na stanoviská, pripomienky, námety a pod. uplatnené v rámci konania o určení použitia dopravného značenia, ktoré sú v rozpore s týmito TP, určujúci orgán neprihliada. Určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení vrátane akejkoľvek dokumentácie, ktorá je súčasťou takéhoto určenia, nesmie byť v rozpore s týmito TP. Ak určujúci orgán, správca cesty alebo orgán PZ SR dodatočne zistí rozpor určenia s týmito TP, bezodkladne podnikne kroky na odstránenie zisteného rozporu.

Dopravné značky a dopravné zariadenia nesmú byť použité spôsobom, ktorý je v rozpore s platným určením ich použitia v zmysle platných právnych predpisov.1 Ak určujúci orgán, správca cesty alebo orgán PZ SR dodatočne zistí rozpor skutočného použitia s platným určením použitia, bezodkladne podnikne kroky na odstránenie zisteného rozporu.

Pri každom určovaní použitia dopravného značenia sa musí posúdiť aj už používané dopravné značenie alebo už skôr určené, no dosiaľ nepoužité dopravné značenie na úsekoch ciest, ktorých sa žiadosť o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení týka. Pritom sa zohľadní opodstatnenosť a správnosť už použitého alebo už určeného dopravného značenia podľa zásad uvedených v týchto TP a tie dopravné značky a dopravné zariadenia, ktoré tieto zásady nespĺňajú, sa odstránia alebo sa zosúladia s týmito TP. Takéto odstránenie alebo zosúladenie zabezpečí žiadateľ o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení. Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije pri určovaní dočasného dopravného značenia (pozri 2.1) a v prípadoch jednoduchých zmien v dopravnom značení ako napr. vyznačenie vyhradených parkovacích miest, zriadenie vjazdu na nehnuteľnosť a pod.

Vzhľadom na to, že medzi určením použitia dopravných značiek a dopravných zariadení a ich skutočným použitím spravidla uplynie dlhšia doba a vzhľadom na to, že určenie použitia dopravného značenia sa posudzuje s predpokladom určitého východzieho skutkového stavu (existujúce značky a zariadenia, geometria cesty, vjazdy...), musí sa pred použitím dopravného značenia preveriť, či medzičasom nedošlo k zmene predpokladaného skutkového stavu. Ak k takejto zmene došlo, je potrebné nové určenie použitia dopravného značenia. Za zmenu skutkového stavu sa považuje aj zmena legislatívy majúca podstatný vplyv na význam určeného dopravného značenia ako aj uplynutie viac ako 36 mesiacov odo dňa určenia použitia dopravného značenia bez toho, aby bolo toto dopravné značenie použité na ceste.

Vo viacerých prípadoch tieto TP výslovne pripúšťajú isté zníženie minimálnych požiadaviek pri existencii objektívnych priestorových obmedzení. Za takéto priestorové obmedzenia sa považujú len také už existujúce priestorové obmedzenia, ktoré nie je možné odstrániť bez neprimeraných finančných nákladov alebo je ich odstránenie úplne vylúčené alebo je ich odstránenie nežiaduce, pričom existencia daného priestorového obmedzenia znemožňuje uplatniť minimálne požiadavky stanovené v týchto TP na zodpovedajúce opatrenie. Hodnoty vztiahnuté k objektívnym priestorovým obmedzenia sa teda nesmú chápať ako základné hodnoty, z ktorých sa pri návrhu miestnej úpravy cestnej premávky vychádza. Ak však TP viažu ustanovenie len na priestorové obmedzenie (nie

„objektívne“), vzťahuje sa takéto ustanovenie na ľubovoľné priestorové obmedzenie vrátane takých, ktoré sú vytvorené zámerne, napr. za účelom upokojenia cestnej premávky.

1.5 Vypracovanie TP

Tieto TP vypracovala spoločnosť Weldun spol. s r. o., Xxxxxxxxxx 00, 921 01 Piešťany, IČO 36 247 262. Zodpovedný riešiteľ: Xxx. Xxxxxx Xxxxx, kontakt: xx@xxxxxx.xxxx .

1.6 Distribúcia TP

Elektronická verzia TP sa po schválení zverejní na webovom sídle SSC: xxx.xxx.xx (Technické predpisy rezortu).

1 [Z5] § 61 ods. 2

1.7 Účinnosť TP

Tieto TP nadobúdajú účinnosť dňom uvedeným na titulnej strane.

1.8 Nahradenie predchádzajúcich predpisov

Tieto TP nahrádzajú nasledovné články nasledujúcich predpisov:

• TP 007 – Projektovanie okružných križovatiek na cestných a miestnych komunikáciách – čl. 4.5.2, druhá a tretia veta od konca a čl. 4.7: postupuje sa podľa týchto TP čl. 2.4.8,

2.11.5 a 3.8.1 a podľa vzorových listov smerových značiek v [T7],

• TP 015 – Všeobecné zásady na použitie retroreflexných dopravných gombíkov na pozemných komunikáciách – čl. 4.2: postupuje sa podľa [T8] čl. 4.1.3.1, týchto TP čl.

6.4.1.3 a v prípade pracovných miest podľa príslušných vzorových schém [T2],

• TP 018 – Zásady navrhovania prvkov upokojovania dopravy na úsekoch cestných prieťahov v obciach a mestách (upokojovanie dopravy) – čl. 3.4.3 druhý odsek, čl. 4.2.1, 4.2.2, 5.3, 5.7.1 až 5.7.2, 5.8.1 až 5.8.3: postupuje sa podľa týchto TP, čl. 2.8.4, 3.8.2.27 až 3.8.2.30, 3.9.2.1, 4.1.4.5, 4.2.5, 4.3.3, 4.6.2.5, 4.6.3.1 a podľa príslušných vzorových listov v [T8],

• TP 048 – Navrhovanie debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách – čl. 4.2 posledný odsek a grafické listy 3 a 4: postupuje sa podľa týchto TP čl. 2.8.4.12 v nadväznosti na ustanovenia 4.3.3 a príslušných vzorových listov v [T8],

• TP 085 – Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry – čl. 4.1, prvá a druhá odrážka a prvé dva riadky tabuľky 5, čl. 4.11, 5.1, v čl. 5.2 ustanovenia o oddelení pruhov,2 čl. 5.3, kapitola 7, čl. 8.1, 8.3, 8.4, 8.6, 8.10 a kapitola 9: postupuje sa podľa týchto TP čl. 2.8, 2.11.7, 2.12.4.2, 2.12.4.3, 2.13.7.10, 3.7.1.22, 3.8.2.1 až 3.8.2.15, 3.9.2.6, 3.9.2.8, 3.9.3.2, 3.9.6.1, 3.10.3.4 až 3.10.3.6, 4.1.3, 4.1.4, 4.2.2, 4.2.9, 4.2.10, 4.3, 4.5.3, 4.6.2.1, 4.6.2.2, 5.2.4, 5.2.5, ďalej podľa [T6] čl. 5.3.1, 5.3.2, 1.15.2 bod 5 a podľa príslušných vzorových listov v [T7] až [T10],

• TP 100 – Projektovanie turbo-okružných križovatiek – čl. 4.6 piaty xxxxx, čl. 6.9 a 6.10: postupuje sa podľa týchto TP čl. 2.4.8, 2.11.5 a 3.8.1 a podľa ustanovení na príslušných vzorových listoch v [T8]; obrázok 6.15 variant a)3 a obrázok 6.16 zostávajú v platnosti, avšak s tvarovým, rozmerovým a farebným prevedením VDZ podľa týchto TP, [T6] a [T8],

• TP 104 – Zaťažiteľnosť cestných mostov a lávok – kapitola 15: postupuje sa podľa týchto TP čl. 3.8.2.18, 3.8.2.19, 3.10.3.9 a spoločných ustanovení k zákazom vjazdu v zmysle 3.8.2.13,

• TP 105 – Použitie smerových stĺpikov a odrážačov – čl. 6.3, piaty až deviaty odsek a kapitola 7: postupuje sa podľa týchto TP čl. 6.4.1 a podľa prechodných ustanovení v zmysle 1.15,

• TKP 11 – Dopravné značenie – delenie dopravného značenia podľa kapitoly 2 sa riadi týmito TP čl. 2.1, požiadavky na tvary, rozmery, farby, písmo a materiály dopravných značiek a dopravných zariadení sa riadia týmito TP čl. 3 až 6 a požiadavkami na zhotovenie podľa [T7] až [T10]; ostatné ustanovenia TKP 11 zostávajú nedotknuté.

Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení upravené vo vyššie uvedených článkoch vyššie uvedených TPR sa riadi ustanoveniami týchto TP a [T6] až [T10].

Akékoľvek predpisy alebo publikácie v minulosti schválené alebo odporúčané Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky, ktoré upravujú používanie dopravného značenia a ktoré nie sú súčasťou sústavy Technických predpisov rezortu, sú nahradené týmito TP.4

2 Upozornenie: ak je časť pre cyklistov a časť pre chodcov oddelená stavebne, napr. obrubníkom, zvodidlom a pod, nejde o oddelenú cestičku pre chodcov a cyklistov, ale o cestičku pre cyklistov a chodník, prípadne o súbežne vedenú cestičku pre cyklistov a cestičku pre chodcov.

3 Nie variant b) – priechod pre cyklistov nesmie byť v zmysle týchto TP vedený v oblúku.

4 Napr. Xxxxxxx Xxxxx,, Zásady pre používanie dopravného značenia na pozemných komunikáciách, K2J, Bratislava : 1999, odporúčané na používanie MDaV SR dňa 11. 03. 1999 č.p. 1234/270-98.

1.9 Súvisiace a citované právne predpisy

[Z1]	Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon);
[Z2]	zákon č. 50/1976 Zb. - Stavebný zákon (do 31.03.2024);
[Z3]	zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení;
[Z4]	zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín;
[Z5]	zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
[Z6]	zákon č, 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
[Z7]	zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave;
[Z8]	zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
[Z9]	zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru;
[Z10]	zákon č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii;
[Z11]	zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní (od 01.04.2024);
[Z12]	zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (od 01.04.2024);
[Z13]	nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy;
[Z14]	nariadenie vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva;
[Z15]	vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (do 31.03.2024);
[Z16]	vyhláška MDPT SR č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh;
[Z17]	vyhláška MDVRR SR č. 162/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémov posudzovania parametrov;
[Z18]	vyhláška MDV SR č. 134/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke;
[Z19]	vyhláška MV SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení;
[Z20]	Viedenský dohovor o cestných značkách a signáloch;
[Z21]	Európska dohoda doplňujúca Dohovor o cestných značkách a signáloch;
[Z22]	Protokol o vodorovných značkách k Európskej dohode doplňujúcej Dohovor o cestných značkách a signáloch;
[Z23]	Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).

Poznámka: Súvisiace a citované zákony a vyhlášky v znení neskorších predpisov, súvisiace a citované medzinárodné zmluvy v znení neskorších dodatkov.

1.10 Súvisiace a citované normy

STN EN 12368 (73 6022)	Zariadenia na riadenie cestnej dopravy. Návestidlá
STN EN 12675 (73 6024)	Radiče cestnej dopravnej signalizácie. Požiadavky na bezpečnú funkčnosť
STN EN 12899-1 (73 7021)	Trvalé zvislé dopravné značky. Časť 1: Trvalé dopravné značky
STN EN 12899-3 (73 7021)	Trvalé zvislé dopravné značky. Časť 3: Smerové stĺpiky a odrazky
STN EN 12966 (73 7040)	Zvislé dopravné značky. Dopravné značky s premennými symbolmi
STN EN 50556 (36 5601)	Systémy cestnej dopravnej signalizácie
STN 01 8020	Dopravné značky na pozemných komunikáciách
STN 73 6021	Svetelné signalizačné zariadenia. Umiestnenie a použitie návestidiel
STN 73 6056	Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel
STN 73 6101	Projektovanie ciest a diaľnic
STN 73 6102	Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách
STN 73 6110	Projektovanie miestnych komunikácií
STN 73 6380	Železničné priecestia a priechody
STN 73 6425	Stavby pre dopravu. Autobusové, trolejbusové a električkové zastávky
STN P 73 6425	Stavby pre dopravu. Autobusové, trolejbusové a električkové zastávky a prestupné uzly

Poznámka: Súvisiace a citované normy vrátane aktuálnych zmien, dodatkov a národných príloh.

1.11 Súvisiace a citované technické predpisy rezortu

[T1]	TP 015	Všeobecné zásady na použitie retroreflexných dopravných gombíkov na pozemných komunikáciách;
[T2]	TP 069	Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na označovanie pracovných miest
[T3]	TP 102	Výpočet kapacít pozemných komunikácií
[T4]	TP 104	Zaťažiteľnosť cestných mostov a lávok
[T5]	TP 110	Vodiace steny
[T6]	TP 118	Zásady používania vodorovných dopravných značiek
[T7]	VL 6.1	Zvislé dopravné značky
[T8]	VL 6.2	Vodorovné dopravné značky
[T9]	VL 6.3	Svetelné signály
[T10]	VL 6.4	Vodiace dopravné zariadenia

Poznámka: Súvisiace a citované Technické predpisy rezortu v platnom znení vrátane dodatkov.

1.12 Súvisiace zahraničné predpisy

[ZP1]	Richtlinien für die Markierung von Straßen, Teil 1 Abmessungen und geometrische Anordnung von Markierungszeichen (RMS-1) (Smernica na vodorovné dopravné značenie na cestách. Časť 1 Rozmery a geometrické prevedenie vodorovných dopravných značiek), FGSV, Köln : 1993;
[ZP2]	Richtlinien für die Markierung von Straßen, Teil 2 Anwendung von Fahrbahnmarkierungen (RMS-2) (Smernica na vodorovné dopravné značenie na cestách. Časť 1 Prevedenie vodorovných dopravných značiek); FGSV, Köln: 1995;
[ZP3]	Richtlinien für die wegweisende Beschilderung auf Autobahnen (RWBA) (Smernica na smerové značenie na diaľniciach); Verkehrsblatt-Verlag, Dortmund : 2000
[ZP4]	Richtlinien für die wegweisende Beschilderung außerhalb von Autobahnen (RWB) (Smernica na smerové značenie mimo diaľnic); Verkehrsblatt-Verlag, Dortmund : 2000
[ZP5]	Richtlinien für Anlage und Ausstattung von Fußgängerüberwegen R-FGÜ (Smernica na zriaďovanie a vybavenie priechodov pre chodcov); FGSV, Köln : 2001
[ZP6]	Empfehlungen für Fußgängerverkehrsanlagen (EFA) (Odporúčania pre pešiu infraštruktúru); FGSV, Köln: 2002
[ZP7]	Veilig oversteken? Vanzelfsprekend! (Bezpečné prechádzanie? Prirodzene!); CROW, Amsterdam : 2006
[ZP8]	Richtlinien für die Anlage von Autobahnen (Smernica na navrhovanie diaľnic) ; FGSV, Köln: 2006
[ZP9]	Richtlinien für die Anlage von Stadtstraßen (Smernica na návrh miestnych ciest) ; FGSV, Köln: 2006
[ZP10]	Industrienorm für Aufstellvorrichtungen von Verkehrszeichen (IVZ) (Priemyselný štandard pre nosiče zvislých dopravných značiek); RAL – GVZ; Hagen : 2007
[ZP11]	Richtlinien für die touristische Beschilderung (RtB) (Smernica na turistické smerové značenie); FGSV, Köln: 2008
[ZP12]	Consolidated Resolution on Road Traffic (Konsolidovaná rezolúcia o cestnej premávke); United Nations Economic and Social Council, Geneve : 2009
[ZP13]	Consolidated Resolution on Road Signs and Signals (Konsolidovaná rezolúcia o cestných značkách a signáloch); United Nations Economic and Social Council, Geneve : 2010
[ZP14]	Empfehlungen für Radverkehrsanlagen (ERA) (Odporúčania k cyklistickej infraštruktúre); FGSV, Köln: 2010
[ZP15]	Technische Liefer- und Prüfbedingungen für vertikale Verkehrszeichen (Technické dodacie a testovacie podmienky pre zvislé dopravné značky); FGSV, Köln: 2011
[ZP16]	Merkblatt für die Wahl der lichttechnischen Leistungsklasse von vertikalen Verkehrszeichen und Verkehrseinrichtungen (Návod na voľbu svetelno-technickej výkonnostnej triedy zvislých dopravných značiek a dopravných zariadení); FGSV, Köln: 2011
[ZP17]	Richtlinien für die Anlage von Landstraßen (Smernice na navrhovanie krajinských ciest) ; FGSV, Köln: 2012
[ZP18]	Empfehlungen für Anlagen des ruhenden Verkehrs (EAR) (Odporúčania k zariadeniam pre statickú premávku); FGSV, Köln: 2012;
[ZP19]	N303 Trafikksignalanlegg (Svetelné signalizačné zariadenia) ; Statens vegvesen Vegdirektoratet, Oslo : 2012
[ZP20]	Richtlijn bewegwijzering (Smernica na smerové značenie); CROW, Amsterdam : 2014

[ZP21]	Hinweise für die Lichtsignalsteuerung in Straßennetzen (H LiS) (Pokyny na sieťové riadenie svetelných signálov); FGSV, Köln : 2014;
[ZP22]	N300 Trafikkskilt. Del 1 Fellesbestemmelser (Dopravné značky. Časť 1 Spoločné požiadavky); Statens vegvesen Vegdirektoratet, Oslo : 2014
[ZP23]	N302 Vegoppmerking. Tekniske bestemmelser og retningslinjer for anvendelse og utforming (Vodorovné dopravné značky. Technické požiadavky a zásady používania a návrhu); Statens vegvesen Vegdirektoratet, Oslo : 2015
[ZP24]	Richtlinien für Lichtsignalanlagen – Lichtzeichenanlagen für den Straßenverkehr (RiLSA) (Smernica na svetelnú signalizáciu – svetelné signály pre cestnú premávku); FGSV, Köln : 2015;
[ZP25]	Aanbeveling fiets- en kantstroken (Odporúčania na cyklistické a krajnicové prúžky); CROW, Amsterdam : 2016
[ZP26]	Ontwerpwijzer fietsverkeer (Manuál na navrhovanie cyklistickej infraštruktúry); CROW, Amsterdam : 2016
[ZP27]	Allgemeine Verwaltungsvorschrift zur Straßenverkehrs-Ordnung (Všeobecný správny predpis k Vyhláške o cestnej premávke); BMV, Berlin : 2017
[ZP28]	Katalog der Verkehrszeichen (VzKat) (VwV-StVO Anlagen) (Katalóg dopravných značiek (Prílohy VwV-StVO)); BMV, Berlin : 2017
[ZP29]	Richtlijnen voor de bebakening en markering van wegen (Smernica na vodiace dopravné zariadenia a vodorovné dopravné značky na cestách); CROW, Amsterdam : 2017;
[ZP30]	Richtlijn drempels, plateaus en uitritten (Smernica na prahy, vyvýšené priestory a pripojenia); CROW, Amsterdam : 2017;
[ZP31]	Traffic Signs Manual. Chapter 1. Introduction (Príručka k dopravným značkám. Diel 1. Úvod); Her Majesty’s Stationery Office, London : 2018;
[ZP32]	Traffic Signs Manual. Chapter 5. Road Markings (Príručka k dopravným značkám. Diel 5. Vodorovné dopravné značky); Her Majesty’s Stationery Office, London : 2018;
[ZP33]	Richtlinien für die Markierung von Straßen, Teil A Autobahnen (RMS-A) (Smernica na vodorovné dopravné značenie na cestách. Časť A Diaľnice); FGSV, Köln : 2019;
[ZP34]	Algemene omzendbrief nopens de wegsignalisatie, Deel III Wegmarkeringen (Všeobecný predpis o dopravnom značení. Časť III. Vodorovné značenie); AWV, Brussel : 2019;
[ZP35]	Traffic Signs Manual. Chapter 3. Regulator Signs (Príručka k dopravným značkám. Diel 3. Regulačné značky); Her Majesty’s Stationery Office, London : 2019;
[ZP36]	Traffic Signs Manual. Chapter 6. Traffic Control (Príručka k dopravným značkám. Diel 6. Riadenie premávky); Her Majesty’s Stationery Office, London : 2019;
[ZP37]	N100 Veg- og gateutforming (Navrhovanie ciest a ulíc); Statens vegvesen Vegdirektoratet, Oslo : 2019
[ZP38]	Richtlinien für Umleitungsbeschilderung (RUB) (Smernica na značenie obchádzok); FGSV, Köln : 2021
[ZP39]	Richtlinien für die verkehrsrechtliche Sicherung von Arbeitsstellen an Straßen (Smernica na zabezpečenie pracovných miest na cestách); FGSV, Köln: 2021
[ZP40]	Geactualiseerde aanbevelingen afsluitpalen op fietspaden (Aktualizované odporúčania k stĺpikom na cestičkách pre cyklistov); CROW Fietsberaad, Ede : 2022

1.13 Použité skratky

PDZ	premenná dopravná značka
PZS	priecestné zabezpečovacie zariadenie svetelné
PZZ	priecestné zabezpečovacie zariadenie
S nnn	signál číslo nnn (kde nnn je číslo)
SSZ	svetelné signalizačné zariadenie
TP	Technické podmienky
TPR	technické predpisy rezortu
VDZ	vodorovná dopravná značka
VL	Vzorové listy
ZDZ	zvislá dopravná značka
Z nnn	značka číslo nnn alebo zariadenie číslo nnn (kde nnn je číslo)

1.14 Význam pojmov

1.14.1 Pojmy z iných predpisov

Vzhľadom na to, že tieto TP upravujú používanie dopravných značiek a dopravných zariadení, ktorými sa v zmysle platnej legislatívy vykonáva miestna úprava cestnej premávky, používajú sa v týchto TP pojmy vo význame podľa pravidiel cestnej premávky (právne predpisy [Z5], [Z19], [Z20], [Z21], [Z22]).

Upozorňuje sa na to, že niektoré pojmy môžu mať odlišný význam podľa iných právnych predpisov alebo podľa niektorých technických noriem (napr. STN 73 6100). Vzhľadom na to, že tieto TP riešia problematiku miestnej úpravy cestnej premávky, platí v takýchto prípadoch význam podľa právnych predpisov upravujúcich pravidlá cestnej premávky, ktoré sú uvedené v prvom odseku.

To znamená, že napríklad:

• „cesta“ znamená „pozemná komunikácia“ v zmysle [Z1] (§ 2 ods. 1), nie „pozemná komunikácia kategórie cesta v zmysle [Z1],“

• „na diaľnici“ znamená „na úseku cesty vymedzenom dopravnými značkami Diaľnica5 a Koniec diaľnice,“ nie „na ceste kategórie diaľnica v zmysle [Z1],“

• „vozovka“ zahŕňa len priestory určené predovšetkým na premávku vozidiel, nezahŕňa teda napr. krajnice alebo vyšrafované priestory (vozovka je teda „od čiary po čiaru“, ak sú vyznačené okrajové čiary),

• „jazdný pruh“ znamená pruh určený na jazdu vozidiel s troma a viac kolesami, teda aj napr. odbočovacie a pripájacie pruhy, nie však cyklistické pruhy,

• „križovatka“ je miesto, kde sa cesty fyzicky križujú alebo spájajú; potom napr. kruhový objazd nie je „križovatka“, ale cesta, na ktorej sa nachádza niekoľko križovatiek, podobne to platí pre napr. „mimoúrovňové križovatky“ atď.

bezpečnostný priestor

premávkový priestor

krajnica

jazdný pruh jazdný pruh

krajnica

vozovka v zmysle pravidiel cestnej premávky

vozovka v zmysle stavebných noriem

Obrázok 1: Rozdiel medzi vozovkou podľa [Z5] a podľa stavebných noriem

5 Článok 3.9.2.2 uvádza obmedzenia, ktoré cesty sa smú označiť značkou Diaľnica.

1.14.2 Zavedené pojmy

Ďalej sa v týchto TP používajú nasledujúce pojmy:

1. predná (lícna) strana zvislej dopravnej značky – vyobrazenie zvislej dopravnej značky aplikované na podklad,

2. základná plocha – časť vyobrazenia zvislej dopravnej značky iná ako farebná vložka a lemovanie,

3. farebná vložka – časť vyobrazenia zvislej dopravnej značky tvorená plochou určitej farby vloženou do základnej plochy spravidla inej farby,

4. lemovanie – lem a kontrastný prúžok,

5. lem – tmavé ohraničenie základnej plochy svetlej farby voči kontrastnému prúžku alebo tmavé ohraničenie svetlej farebnej vložky voči základnej ploche rovnakej farby,

6. kontrastný prúžok – svetlý prúžok určený na ohraničenie zvislej dopravnej značky voči pozadiu alebo na ohraničenie tmavej farebnej vložky voči základnej ploche tmavej farby,

7. významový symbol – grafický alebo textový prvok umiestnený do základnej plochy alebo farebnej vložky znázorňujúci predmet či povahu rizika, povahu regulácie, predmet informácie a pod.,

8. návestidlo svetelných signálov – dopravné zariadenie na dávanie svetelných signálov,

9. návestidlo premenných dopravných značiek – dopravné zariadenie na vyobrazenie premenných dopravných značiek,

10. premávkový priestor – priestor, ktorý je v zmysle platných právnych predpisov určený na cestnú premávku (nie však nevyhnutne predovšetkým na cestnú premávku), napr. vozovka, chodník, špeciálna cestička, parkovacie miesto, krajnica atď.,

11. nepremávkový priestor – priestor, ktorý nie je v zmysle platných právnych predpisov určený na cestnú premávku, napr. deliaci pás, vyšrafovaný priestor, zeleň atď.,

12. upokojený premávkový priestor – premávkový priestor s nízkymi rýchlosťami a nízkymi intenzitami premávky motorových vozidiel, najmä pešia zóna, obytná zóna, parkovisko, parkovací dom, parkovacia garáž, zóna najvyššej dovolenej rýchlosti ≤ 30 km/h a pod.,

13. kolízny priestor – premávkový priestor, v ktorom dochádza ku križovaniu jazdných prúdov vozidiel alebo ku spájaniu jazdných prúdov vozidiel bez pripájacích pruhov,6 7

14. semikolízny priestor – premávkový priestor pred a za kolíznym priestorom, v ktorom sa vodorovné dopravné značenie prispôsobuje potrebám bezpečného a plynulého prejazdu kolíznym priestorom;8 vždy sa však má uvažovať úsek od kolízneho priestoru do vzdialenosti ≥ 1,25-násobku rozhľadu na zastavenie pri danej najvyššej dovolenej rýchlosti,

15. bezkolízny priestor – premávkový priestor, ktorý nie je kolízny ani semikolízny,

16. vjazd do križovatky – časť semikolízneho priestoru určená na vjazd do kolízneho priestoru križovatky,9

17. výjazd z križovatky – časť semikolízneho priestoru určená na výjazd z kolízneho priestoru križovatky,9

6 Za kolízne priestory sa teda nepovažujú premávkové priestory určené na vchádzanie jednotlivých vozidiel netvoriacich jazdné prúdy, napr. pripojenia priľahlých nehnuteľností, zastávky vozidiel verejnej dopravy atď.

7 V princípe je kolízny priestor ekvivalentom križovatky (v zmysle pravidiel cestnej premávky), avšak jeho hranice nie sú na rozdiel od križovatky vymedzené geometriou ciest, ale vonkajším vymedzením všetkých kolíznych plôch v križovatke.

8 Teda napr. miesto, kde začína vyšrafovaný priestor pred rozvinutím odbočovacieho pruhu alebo kde odbočovací pruh nie je, miesto, od ktorého začína súvislá stredová čiara a pod. Projektant musí posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na miestne pomery.

9 Ak ide o obojsmernú vozovku, ide spravidla súčasne o vjazd aj výjazd z križovatky. Ak ide o jednosmernú vozovku, ide buď o vjazd alebo o výjazd z križovatky.

len výjazd

vjazd aj

výjazd

vjazd aj

výjazd

len vjazd

Obrázok 2: Vjazdy a výjazdy do / z križovatky

18. pešia infraštruktúra – premávkový priestor vyhradený alebo predovšetkým určený pre chodcov,10

19. cyklistická infraštruktúra – premávkový priestor vyhradený alebo predovšetkým určený pre cyklistickú premávku,11

20. všeobecný jazdný pruh – jazdný pruh, ktorý nie je vyhradený na premávku len vymedzených účastníkov cestnej premávky (nie je špeciálnym pruhom v zmysle pravidiel cestnej premávky),

21. priebežný jazdný pruh – všeobecný jazdný pruh určený na danom mieste aj na jazdu bez odbočovania alebo pripájania,

22. manévrovací jazdný pruh – všeobecný jazdný pruh určený na danom mieste len na odbočenie (odbočovací pruh), a to vrátane dvojitého či viacnásobného odbočenia alebo len na pripojenie (pripájací pruh) alebo len na odbočenie a pripojenie (priepletový pruh),

23. kyvadlový jazdný pruh – jazdný pruh používaný v čase striedavo pre oba smery jazdy, do ktorého je vjazd riadený pruhovými svetelnými signálmi,

24. uzlový bod – jedna alebo viac križovatiek na obmedzenej ploche, ktoré spoločne slúžia na vzájomné prepojenie najmenej dvoch cestných ťahov,12

25. jednoduchý uzlový bod – uzlový bod tvorený jednou križovatkou,

26. zložený uzlový bod – uzlový bod tvorený viac ako jednou križovatkou,13

27. diaľničný uzol (v zodpovedajúcom kontexte tiež skrátene „uzol“) – uzlový bod, ktorý vzájomne prepája najmenej dve diaľnice,

28. diaľničná prípojka (v zodpovedajúcom kontexte tiež skrátene „prípojka“) – uzlový bod, ktorý prepája diaľnicu s jednou alebo viacerými cestami, ktoré nie sú diaľnicami,

29. vetva – úsek cesty vnútri uzlového bodu, ktorý slúži na jazdu cez uzlový bod v inom ako primárnom (spravidla priamom) smere; primárnym smerom sa myslí ten smer jazdy cez uzlový bod, v ktorom vodič nevykonáva odbočovací manéver.14

10 Chodník, cestička pre chodcov, oddelená a spoločná cestička pre chodcov a cyklistov, pešia zóna, obytná zóna; tiež iné priestory pre chodcov, ktoré môžu byť zavedené v budúcnosti.

11 Cyklistický pruh, ochranný pruh pre cyklistov, cestička pre cyklistov, oddelená a spoločná cestička pre chodcov a cyklistov, bicyklová cesta; tiež iné priestory pre cyklistov, ktoré môžu byť zavedené v budúcnosti.

12 V zásade je uzlový bod to, čo stavebné normy poznajú pod pojmom „križovatka.“

13 Napr. kruhový objazd, diaľničná prípojka a pod.

14 Primárny smer nemusí byť nevyhnutne priamy, v praxi môžu existovať uzlové body s veľmi špecifickými geometriami. Zároveň nie vždy musí primárny smer existovať: napr. v uzle s kruhovým objazdom nie je žiadny smer primárny.

1.14.3 Skrátené tvary niektorých pojmov

Kde sa v týchto TP používajú nasledujúce pojmy, ide sa o skrátené tvary s nasledujúcim významom, ak nie je výslovne uvedené inak:

• značka – dopravná značka,

• zariadenie – dopravné zariadenie,

• autobus – autobus alebo trolejbus,15

• návestidlo – návestidlo svetelných signálov alebo návestidlo premenných dopravných značiek, podľa zodpovedajúceho kontextu,

• krajnica – spevnená časť krajnice.

1.14.4 Smer premávky a smer jazdy

Z dôvodov presnosti TP dôsledne rozlišujú medzi smerom premávky a smerom jazdy:

• smer premávky je smer pohybu vozidiel pozdĺž vozovky; možné sú tak dva smery premávky,

• smer jazdy je smer pohybu vozidiel cez uzlový bod alebo iný obdobný priestor (napr. pripojenie priľahlej nehnuteľnosti); smer jazdy môže byť priamo, vľavo alebo vpravo.

Vozovka môže byť v zmysle uvedeného buď obojsmerná, kedy sú povolená oba smery premávky alebo jednosmerná, kedy je povolený len jeden smer premávky. Je potrebné rozlišovať medzi obojsmernou cestou a obojsmernou vozovkou: obojsmerná cesta môže byť tvorená buď jednou obojsmernou vozovkou alebo dvoma jednosmernými vozovkami (smerovo rozdelená cesta).

Otáčanie vozidiel nie je smerom jazdy, ale zmenou smeru premávky.

1.15 Prechodné ustanovenia

1.15.1 Existujúce dopravné značenie

Dopravné značenie existujúce ku dňu účinnosti týchto TP zostáva v platnosti a nestanovuje sa termín na jeho zosúladenie s ustanoveniami týchto TP.

Upozorňuje sa však na to, že značky umiestnené podľa staršej legislatívy, pre ktoré neexistuje zodpovedajúca značka podľa aktuálnej legislatívy, sú neplatné a je potrebné ich odstrániť. Odstránenie značiek, ktoré stratili platnosť, nie je zmenou miestnej úpravy cestnej premávky a preto na ich odstránenie nie je potrebné nové určenie použitia.

V reakcii na podnety verejnosti, orgánov štátnej správy a samosprávy k existujúcemu dopravnému značeniu postupujú správcovia ciest, určujúce orgány a ostatné dotknuté subjekty podľa požiadaviek týchto TP tak, aby odstránili zistené rozpory s týmito TP.

Upozorňuje sa na to, že v prípadoch, kedy je dopravné značenie použité v rozpore s týmito TP, a to vrátane dopravného značenia určeného a použitého odo dňa účinnosti TP, nie sú tým nijako dotknuté povinnosti účastníkov cestnej premávky vyplývajúce zo [Z5]16 a [Z19].

1.15.2 Obnova existujúceho dopravného značenia

Pri obnove dopravného značenia existujúceho ku dňu účinnosti týchto TP sa musí vždy preveriť, či obnovované dopravné značenie nie je v rozpore s platnou legislatívou. V prípade zistenia rozporu sa takéto značenie nesmie obnoviť a je potrebné nové určenie použitia dopravného značenia.

Pri obnove dopravného značenia sa tiež preveruje, či obnovované dopravné značenie nie je v rozpore s požiadavkami týchto TP. V prípade zistenia rozporu sa takéto dopravné značenie pri jeho obnove uvedie do súladu s požiadavkami týchto TP, čo si spravidla vyžaduje nové určenie použitia dopravné značenia. Výnimkami z tohto postupu sú:

1. prípady bezodkladnej výmeny dopravných značiek alebo dopravných zariadení z dôvodu ich náhleho nepredvídateľného poškodenia alebo zničenia, napr. v dôsledku dopravnej nehody; poškodenia dopravných značiek a dopravných zariadení vyplývajúce z dlhotrvajúcich faktorov (napr. hrdzavenie a pod.) taký postup neodôvodňujú a majú sa obnovovať podľa týchto TP,

15 Autobusy a trolejbusy na značkách v zmysle platnej legislatívy vyznačujú rovnakým symbolom.

16 Najmä § 3 ods. 2 písm. b).

2. prípady, kedy objektívne priestorové obmedzenia neumožňujú uvedenie existujúceho dopravného značenia do súladu s požiadavkami týchto TP alebo by takéto úpravy boli neprimerane nákladné, prípadne by viedli k zníženiu počtu parkovacích miest tam, kde ich je kritický nedostatok,17

3. existujúce priechody pre chodcov a priechody pre cyklistov, ktoré nespĺňajú požiadavky týchto TP na ich zriaďovanie, najmä pokiaľ ide o dĺžku a počet križovaných jazdných pruhov, avšak potreba ich zriadenia vyplýva z požiadaviek týchto TP, sa smú obnoviť aj bez uvedenia do súladu s požiadavkami týchto TP za predpokladu, že na nich v minulosti nedošlo k nehode; toto ustanovenie sa nevzťahuje na také priechody, ktoré nespĺňajú požiadavku týchto TP na existenciu pešej, resp. cyklistickej infraštruktúry, po oboch stranách vozovky.

Pri vykonaní obnovy dopravného značenia musia obnovené značky zodpovedať vizuálnym a technickým požiadavkám (napr. rozmery, tvary, farby značiek, kadencie a hrúbky čiar, požiadavky na viditeľnosť, zhotovenie atď.) určených v týchto TP a v nadväzujúcich TPR, najmä v [T7] až [T10]. K nahrádzaniu značky alebo zariadenia významovo rovnakou značkou alebo zariadením podľa novšej legislatívy majúcim odlišné grafické vyhotovenie pozri 2.2.

Ak sa v jednom priečnom reze obnovuje aspoň jedna dopravná značka, musia sa obnoviť všetky takto umiestnené značky tak, aby boli zabezpečené kompatibilné vizuálne charakteristiky. Ak sa obnovuje dopravná značka, ktorá sú súčasťou ucelenej zostavy dopravného značenia (napr. zostavy smerových značiek pred križovatkou a v križovatke), musia sa obnoviť všetky dopravné značky ucelenej zostavy. Požiadavky tohto odseku sa rovnako vzťahujú na dopravné zariadenia.

Pri obnove smerovacích tabúľ sa musia vždy obnoviť všetky smerovacie tabule v celej zákrute (ak ich je viac), pričom v prípade viacerých zákrut nasledujúcich krátko po sebe sa musí obnova vykonať na všetkých takýchto zákrutách Pri obnove smerových stĺpikov sa vždy obnovuje sekvencia aspoň 20 stĺpikov za sebou a musia sa obnoviť stĺpiky po oboch stranách vozovky v rámci stanoveného úseku. Zároveň platí, že poškodenie jednotlivého smerového stĺpika nie je dôvodom na jeho výmenu, pokiaľ z každej sekvencie 5 smerových stĺpikov za sebou sú 4 nepoškodené. Stĺpiky s výstrahou sa neobnovujú.

1.15.3 Dopravné značenie v realizácii alebo v príprave

Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú do 12 mesiacov od účinnosti týchto TP použiť aj v prípade, ak je ich použitie v rozpore s týmito TP, ak platí aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:

• predmetné dopravné značenie sa realizuje na základe zmluvy uzatvorenej do dňa účinnosti týchto TP, nie však skôr ako 1. apríla 2020,

• predmetné dopravné značenie sa realizuje na základe zmluvy uzatvorenej na základe verejného obstarávania započatého do dňa účinnosti týchto TP, nie však skôr ako

1. apríla 2020,

• použitie predmetného dopravného značenia bolo určené do dňa účinnosti týchto TP, nie však skôr ako 1. apríla 2020.

Upozorňuje sa však, že u starších projektov je možný rozpor s platnou legislatívou: v prípade rozporov s legislatívou sa nesmie postupovať podľa tohto článku, ale výlučne len podľa prechodných ustanovení príslušného právneho predpisu, ak takéto existujú.

17 Tieto TP napríklad požadujú o niečo väčšie rozmery parkovacích miest pri pouličnom parkovaní ako sú minimálne požiadavky STN 736056: 1987, čo je dané podstatnými zmenami vo vozovom parku od doby vydania príslušnej normy. Stavebné prevedenie existujúcich ciest a verených parkovísk (najmä na sídliskách) však spravidla zodpovedá minimálnym požiadavkám normy a tak aj mierne zväčšenie parkovacích miest môže v niektorých prípadoch znamenať potrebu stavebných úprav, prípadne priestorovo vôbec nie je možné. V niektorých lokalitách je kritický nedostatok parkovacích miest a aj strata jedného či dvoch miest je významným negatívnym vplyvom. Preto sa v týchto prípadoch aj pri obnove dopravného značenia smú ponechať existujúce parkovacie miesta v pôvodných rozmeroch, ktoré sú menšie ako požadujú tieto TP pri pouličnom parkovaní.

2 Všeobecné zásady

2.1 Skladba a členenie dopravného značenia

Dopravné značenie sa skladá z dopravných značiek a dopravných zariadení. Súčasťou dopravného značenia sú tiež svetelné signály dávané svetelnými signalizačnými zariadeniami.

Členenie dopravného značenia podľa jednotlivých charakteristík je nasledovné:

1. Podľa doby použitia sa dopravné značky a dopravné zariadenia členia na:

a) trvalé, ktorých použitie bolo určené na dobu neurčitú,

b) dočasné, ktorých použitie bolo určené na dobu určitú – táto doba môže byť vymedzená konkrétnymi dátumami alebo vo vzťahu k trvaniu určitej udalosti, opatrenia, javu atď.18 19

Z hľadiska významu pre účastníkov cestnej premávky nie je rozdiel medzi trvalými a dočasnými dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami.

2. Podľa roviny vyobrazenia sa dopravné značky členia na:

a) zvislé, ktoré sa vyobrazujú v (približne) zvislej rovine na konštrukčnom podklade, spravidla umiestnenom na nosiči,

b) vodorovné, ktoré sa vyobrazujú na povrchu cesty alebo na povrchu iného premávkového, príp. nepremávkového priestoru.

3. Podľa spôsobu vyobrazenia sa zvislé dopravné značky členia na:

a) nepremenné, ktoré sú pevne vyobrazené na podkladovej doske,

b) premenné, ktoré sú vyobrazené na návestidle premenných dopravných značiek; tieto sa ďalej členia na:

i) spojité, ktorých vyobrazenie je zhodné s nepremennými dopravnými značkami,

ii) nespojité, ktoré sa vyobrazujú formou svietiacich bodov, majú zjednodušené grafické vyhotovenie a odlišné farebné vyhotovenie voči nepremenným dopravným značkám.20

4. Podľa umiestnenia voči vozovke sa zvislé dopravné značky a návestidlá členia na:

a) prízemné, ktorých spodná hrana sa nachádza ≤ 3,5 m nad najvyšším bodom vozovky v danom priečnom reze,

b) výškové, ktorej spodná hrana sa nachádza > 3,5 m nad najvyšším bodom vozovky v danom priečnom reze,

pričom pri zostave spolu umiestnených značiek alebo návestidiel sa všetky prvky zostavy posudzujú spoločne podľa najnižšie umiestnenej značky alebo návestidla.

5. Podľa plochy sa zvislé dopravné značky členia na:

a) maloplošné, ktorých plocha prednej strany je ≤ 3,0 m2,

b) veľkoplošné, ktorých plocha prednej strany je > 3,0 m2,

6. Podľa spôsobu dávania sa svetelné signály členia na:

a) prepínané, ktoré majú na návestidle pridelenú vlastnú pozíciu, ktorá môže byť rozsvietená alebo zhasnutá, prípadne môže byť rozsvecovaná prerušovane,

b) premenné, ktoré sa zobrazujú na tej istej ploche návestidla.

18 Napríklad po dobu realizácie konkrétnej stavby, po dobu trvania konkrétnej spoločenskej udalosti a pod.

19 Z právneho hľadiska je dočasnou dopravnou značkou a dočasným dopravným zariadením aj značka alebo zariadenie použité policajtom, vojenským policajtom alebo správcom tunela v nevyhnutných prípadoch podľa [Z5] § 61 ods. 3 resp. ods. 4 bez predchádzajúceho určenia ich použitia.

20 [Z19] § 13 ods. 8; tieto značky majú inverzné vyhotovenie čiernej a bielej farby, okrem značiek o jazde po krajnici, ktoré sú vyobrazené na čiernom podklade namiesto modrého.

7. Dopravné zariadenia sa podľa svojho účelu členia na:21

a) svetelné signalizačné zariadenia, ktoré sú určené na dávanie svetelných signálov,

b) vodiace zariadenia, ktoré sú určené na vedenie a usmerňovanie premávky,22

c) výstražné zariadenia, ktoré sú určené na varovanie účastníkov cestnej premávky najmä prostredníctvom svetelných efektov,23

d) parkovacie zariadenia, ktoré sú určené na vedenie a usmerňovanie statickej premávky alebo na iné účely bezprostredne súvisiace so státím vozidiel,24

e) záchytné zariadenie, ktoré sú určené najmä na zabránenie nárazu vozidiel do pevnej prekážky, na zabránenie nekontrolovanému opusteniu vozovky alebo naopak na zabránenie vstupu na vozovku,25

f) ostatné zariadenia, ktoré sú určené na iné účely ako je uvedené vyššie.26

Tieto TP upravujú všeobecné zásady používania dopravného značenia a zásady používania zvislých aj vodorovných značiek, svetelných signalizačných zariadení a svetelných signálov, vodiacich zariadení a niektorých ďalších dopravných zariadení súvisiacich s riešenou problematikou (napr. návestidlá PDZ). Niektoré rozsiahlejšie problematiky (napr. smerové dopravné značky) alebo niektoré špecifické použitia a problematiky (napr. označovanie pracovných miest, parkovacie zariadenia, záchytné zariadenia atď.) upravia osobitné TPR.

2.2 Použitie a určenie použitia

2.2.1 Použitie dopravnej značky alebo dopravného zaradenia

Použitím dopravnej značky alebo dopravného zariadenia je taká zmena v dopravnom značení, pri ktorej dochádza k zmene miestnej úpravy cestnej premávky. To znamená, že:

1. Použitím JE najmä umiestnenie/vyznačenie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, ich odstránenie alebo zmena v ich umiestnení, polohe alebo vyobrazení, napr. otočenie, premiestnenie,27 čiastočné alebo úplné zakrytie, prelepenie časti značky iným významovým symbolom alebo symbolmi, doplnenie alebo odstránenie oranžového kríža atď. V prípade premenných dopravných značiek je potrebné rozlišovať medzi návestidlom PDZ (ide o dopravné zariadenie) a samotnými premennými dopravnými značkami vyobrazovanými na návestidle: v tomto prípade je použitím jednak umiestnenie či odstránenie návestidla, jednak každá zmena vyobrazenej PDZ.

2. Použitím NIE JE najmä obnova dopravného značenia a odstránenie značky, ktorá po zmene legislatívy stratila význam. Pri obnove dopravného značenia nedochádza k zmene miestnej úpravy cestnej premávky, ak má dopravná značka alebo zariadenie nahrádzajúce pôvodnú značku alebo zariadenie rovnaký význam. Rovnaký význam má pritom aj v prípade, ak sa zmenia vizuálne charakteristiky (napr. výkonnostná trieda retroreflexie, kadencia prerušovanej čiary...) alebo ak sa značka alebo zariadenie podľa starších predpisov nahrádza značkou alebo zariadením podľa novších predpisov s odlišným grafickým vyhotovením, ktoré však významovo zodpovedá pôvodnej značke.28

21 Niektoré dopravné zaradenia môžu mať viac účelov, napr. návestidlo PDZ môže byť v líniovom riadení súčasne svetelným signalizačným zariadením (môže vyobrazovať Z 253 pri otvorenom pruhu a dávať pruhové signály pri uzatvorenom pruhu).

22 Zariadenia na označenie dočasných alebo trvalých prekážok, smerové stĺpiky, vodiace prahy, vodiace obruby atď.

23 Pojazdné uzávierkové tabule, varovné osvetlenie atď.

24 Parkovacie stĺpiky, parkovacie závory, stojany na bicykle atď.

25 Zvodidlá, zábradlia, tlmiče nárazu, zábradlia atď.

26 Návestidlá premenných dopravných značiek, panely na prevádzkové informácie, panely na sieťové riadenie cestnej premávky, doplnkové zariadenia k svetelným signálom, dopravné zrkadlá, ukazovatele smeru a sily vetra atď.

27 Osobitne sa upozorňuje na to, že aj premiestnenie značiek Obec a Koniec obce JE zmenou miestnej úpravy cestnej premávky a vyžaduje si určenie použitia týchto značiek.

28 Napríklad nahradenie značky Diaľnica podľa vyhlášky 9/2009 Z. z. (symbol diaľnice na modrom obdĺžnikovom podklade) značkou Diaľnica podľa [Z19] (symbol diaľnice na zelenom štvorcovom podklade) alebo nahradenie pôvodnej značky so žltým alebo žltozeleným lemom alebo podkladom podľa vyhlášky 9/2009 Z. z. významovo rovnakou značkou podľa [Z19] bez takéhoto lemu alebo podkladu (ktorý [Z19] už nepripúšťa, nakoľko je v rozpore so [Z20] a [Z21] a STN EN 12899-1).

2.2.2 Určenie použitia dopravnej značky alebo dopravného zaradenia

S výnimkou zákonom stanovených prípadov musí byť každé použitie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia vopred určené príslušným orgánom.29

Z dokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou prílohou určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení určujúcim orgánom (pozri 1.4), musia byť nepochybne zrejmé všetky relevantné charakteristiky použitia dopravného značenia, najmä poloha, orientácia, farebnosť, rozmery atď.

V prípade smerových značiek a premenných dopravných značiek je však prípustné, aby boli presné technické charakteristiky špecifikované dodatočne vo výrobno-technickej dokumentácii pod podmienkou schválenia tejto dokumentácie určujúcim orgánom pred použitím značiek – takúto podmienku určujúci orgán výslovne uvedie v určení použitia dopravných značiek a dopravných zariadení.

V prípade PDZ musí zároveň dokumentácia vopred jednoznačne definovať každé použitie PDZ na návestidle na základe vstupných podmienok (napr. stav premávky a vozovky, počasie, mimoriadne udalosti atď.) formou presnej špecifikácie algoritmov a/alebo postupov; to sa smie špecifikovať aj formou odkazu na vhodný technický predpis alebo obdobnú technickú špecifikáciu. Určenie použitia PDZ a ich návestidiel nesmie pripúšťať voľné operatívne rozhodovanie správcu cesty alebo inej osoby o voľbe zobrazených značiek alebo signálov inak ako podľa určených postupov, s výnimkou vypnutia návestidiel PDZ alebo ich prevedenia do základného (bezpečného) stavu napr. pri poruchách alebo údržbe.

2.2.3 Určenie použitia svetelných signálov

Použitie svetelných signálov sa priamo neurčuje. Signály sa však dávajú prostredníctvom svetelných signalizačných zariadení, ktoré sú dopravnými zariadeniami a ich použitie musí byť preto vopred určené, čím sa nepriamo určuje aj použitie samotných svetelných signálov.

Pre svetelné signalizačné zariadenia musí dokumentácia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou určenia ich použitia jednoznačne špecifikovať okrem atribútov uvedených v 2.2.2 aj:

1. definíciu prípustných fáz a fázových prechodov v súlade s 2.5.4.5,

2. v prípade zapojenia do najmä strategických systémov riadenia (pozri 2.5.4.1) konkrétny systém formou odkazu na zodpovedajúcu technickú špecifikáciu a ak je to potrebné, aj relevantnú parametrizáciu tohto systému.

Dynamické zmeny v trvaní fáz, v ich poradí a dĺžke cyklu, resp. rôznych variantov týchto parametrov v závislosti od vstupných podmienok (stav premávky, deň v týždni, čas, výskyt mimoriadnej udalosti atď.) sa nepovažujú za zmenu použitia svetelného signalizačného zariadenia za predpokladu dodržania okrajových podmienok špecifikovaných v určení použitia SSZ (napr. minimálnu a maximálnu prípustnú dobu trvania fázy).

2.3 Základné zásady

2.3.1 Vymedzenie

Pri použití každej dopravnej značky a každého dopravného zariadenia sa musia dodržať nasledujúce základné zásady:

1. zásada nevyhnutnosti podľa 2.3.2,

2. zásada jednoduchosti podľa 2.3.3,

3. zásada jednoznačnosti podľa 2.3.4,

4. zásada konzistentnosti podľa 2.3.5,

5. zásada špecifickosti podľa 2.3.5,

6. zásada nenulovej regulácie podľa 2.3.7,

pričom sa súčasne musia dodržať implementačné zásady podľa 2.3.8

29 [Z5] § 61 ods. 2 až 4, [Z1] § 3

2.3.2 Zásada nevyhnutnosti

Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.30

Táto zásada vyplýva z platnej národnej legislatívy a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pričom z nej tiež vyplývajú všetky ostatné základné zásady.

Úprava cestnej premávky sa prednostne vykonáva prostredníctvom všeobecných pravidiel vyplývajúcich zo [Z5] a miestna úprava dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami podľa [Z19] sa vykonáva len v miere, ktorá je nevyhnutná pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Nadmerné a neodôvodnené používanie dopravných značiek a dopravných zariadení má v konečnom dôsledku negatívny vplyv najmä na bezpečnosť cestnej premávky, nakoľko účastníci cestnej premávky nie sú schopní venovať dostatok pozornosti príliš veľkému počtu značiek,31 čím sa zvyšuje riziko prehliadnutia značiek nevyhnutných pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

S ohľadom na definíciu bezpečnosti cestnej premávky („neohroziť“) a jej plynulosti („neobmedziť viac ako je nevyhnutné“) sa uvedené ustanovenie aplikuje nasledovne:

1. bezpečnosť cestnej premávky:

Dopravná značka alebo dopravné zariadenie sa považujú za použité v súlade so zásadou nevyhnutnosti, ak ich použitie preukázateľne znižuje riziko ohrozenia účastníkov cestnej premávky a/alebo tretích osôb na živote, zdraví alebo majetku, pričom spoločenské prínosy z takto zníženého rizika prevažujú nad priamymi finančnými nákladmi, ako aj spoločenskými nákladmi, ktoré si takéto použitie vyžaduje.32

2. plynulosť cestnej premávky:

Dopravná značka alebo dopravné zariadenie sa považujú za použité v súlade so zásadou nevyhnutnosti, ak ich použitie preukázateľne znižuje mieru obmedzovania účastníkov cestnej premávky a/alebo tretích osôb, pričom spoločenské prínosy z takto zníženej miery vzájomného obmedzovania prevažujú nad priamymi finančnými nákladmi, ako aj spoločenskými nákladmi, ktoré si takéto použitie vyžaduje.32

3. nadradenosť bezpečnosti nad plynulosťou:

Ak by pri určitej úprave cestnej premávky – či už vyplývajúcej zo všeobecných pravidiel alebo z miestnej úpravy dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami – mohlo dôjsť k rozporu medzi vplyvom na bezpečnosť cestnej premávky a vplyvom na plynulosť cestnej premávky, má pri rozhodovaní prednosť bezpečnosť pred plynulosťou s výnimkou prípadov, keď by spoločenské výnosy zo zvýšenia bezpečnosti boli podstatne nižšie ako a spoločenské náklady zo zníženia plynulosti. 32

Pozitívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky sa musí riadne a konkrétne zdôvodniť a preukázať. Takýto vplyv sa preukazuje prostredníctvom objektívne získaných dát a/alebo overiteľných výsledkov vedeckého výskumu.33

Vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky nie je potrebné preukazovať, ak konkrétne použitie značky v konkrétnej situácii a za konkrétnych podmienok výslovne požadujú platné legislatívne predpisy alebo TPR vydané odo dňa účinnosti týchto TP.

Na preukaznosť je tiež prípustné použiť vhodný zahraničný technický predpis alebo inú technickú špecifikáciu z krajín, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie a signatármi [Z20] a ktoré majú významne nižšiu mieru nehodovosti ako Slovenská republika,34 ak Ministerstvo dopravy SR vydá

30 [Z5] § 61 ods. 1

31 To vyplýva zo skutočnosti, že vodič musí v prvom rade venovať pozornosť okamžitej situácii v cestnej premávke a sústrediť sa na vedenie vozidla. Za týchto okolností môže bezpečne venovať len obmedzenú časť svojej pozornosti sledovaniu dopravných značiek. Pri nadmernom množstve značiek preto nie je schopný zaregistrovať a správne pochopiť všetky značky.

32 Spoločenskými nákladmi môžu byť napr. zníženie plynulosti cestnej premávky, časové straty, zvýšené náklady na palivá a pod. Spoločenskými výnosmi je najmä zníženie nehodovosti v prípade opatrení na zvýšenie bezpečnosti, v prípade opatrení na zvýšenie plynulosti zníženie časových strát. Socioekonomická efektivita sa stanovuje štandardnou CBA analýzou (analýza výnosov a nákladov) podľa metodiky Európskej komisie Guide to Cost-Benefit Analysis of Investment Projects (Príručka k Analýze výnosov a nákladov investičných projektov); podrobnosti uvádza kapitola 3 Doprava vrátane hodnotenia spoločenských nákladov nehodovosti (resp. spoločenských výnosov z jej zníženia), cestovných časov atď. Použije sa zjednodušené hodnotenie zamerané len na opatrenia v dopravnom značení.

33 Publikácie, články zverejnené v recenzovaných časopisoch. Je potrebné porovnať výsledky viacerých prác na danú tému (ak sú k dispozícii).

34 Podľa údajov Eurostatu, v prepočte na mobilitu obyvateľstva (najmä počet obetí na miliardu precestovaných kilometrov).

súhlas s použitím konkrétneho zahraničného technického predpisu alebo technickej špecifikácie. Prednostne sa používajú technické predpisy uvedené v 1.12, s prihliadnutím na prípadné rozdiely v platnej legislatíve alebo v súvisiacich technických predpisoch.

Z vyššie uvedeného tiež vyplýva:

• značky sa nesmú použiť bez riadneho posúdenia rizík, ktoré sa majú použitím daných dopravných značiek a dopravných zariadení zmierniť (použitie „pre každý prípad“),

• na posúdenie, či je isté použitie dopravných značiek a dopravných zariadení nevyhnutné pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, sú rozhodujúce objektívne získané dáta, výstupy vedeckého výskumu, legislatívne predpisy alebo ďalšie technické predpisy na navrhovanie dopravného značenia dopĺňajúce a spresňujúce ustanovenia týchto TP pre konkrétne problematiky,

• akákoľvek výstraha alebo regulácia vyplývajúca z dopravných značiek a dopravných zaradení musí byť primeraná miestnym pomerom, nakoľko opakované nadmerné upozorňovania a regulácie nezodpovedajúce miestnym pomerom vedú k nedôvere účastníkov cestnej premávky k dopravnému značeniu a vo výsledku k jeho nízkej akceptácii

Pri aplikácii zásady nevyhnutnosti ďalej treba brať do úvahy, že cestná premávka môže mať negatívny vplyv na životné prostredie a tým nepriamo predstavuje určitú mieru ohrozenia zdravia a majetku účastníkov cestnej premávky a tretích osôb.35 Cestná premávka môže tiež obmedzovať jej účastníkov a/alebo tretie osoby prostredníctvom vplyvov, ktoré nemusia bezprostredne ohrozovať ich zdravie alebo majetok, avšak znižujú kvalitu života napr. nadmerným hlukom, zaberaním verejných priestranstiev parkujúcimi vozidlami a pod.

S ohľadom na to sa dopravná značka alebo dopravné zariadenie považujú za použité v súlade so zásadou nevyhnutnosti aj vtedy, ak preukázateľne takéto negatívne vplyvy zmierňujú, najmä prostredníctvom:36

• zvýhodňovania spôsobov dopravy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, oproti spôsobom dopravy, ktoré sú k nemu menej šetrné, teda napr. zvýhodňovania vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, cyklistov, bezemisných či nízkoemisných vozidiel37 atď.

• obmedzovania jazdy hlučných vozidiel 38 najmä v rezidenčných oblastiach, v blízkosti nemocníc, škôl a pod. na nevyhnutné minimum (napr. len dopravná obsluha),

• zákaz jazdy iných ako nemotorových vozidiel v ekologicky citlivých územiach alebo umožnenie premávky v takýchto územiach len pre bezemisné, príp. nízkoemisné vozidlá;37 tiež v blízkosti zdrojov pitnej vody zákaz jazdy vozidiel prepravujúcich náklad, ktorý môže spôsobiť znečistenie vody a pod.,

• aplikáciou parkovacích politík, ktoré vhodným spôsobom regulujú využívanie verejných priestranstiev na parkovanie vozidiel tak, aby sa zvýšila kvalita života miestnych obyvateľov.

Aj v prípade takéhoto použitia však stále platí podmienka primeranosti, teda že spoločenské prínosy z takto znížených negatívnych vplyvov cestnej premávky prevažujú nad priamymi finančnými nákladmi, ako aj externými spoločenskými nákladmi, ktoré si takéto použitie vyžaduje.39

35 Živá a neživá príroda je majetok konkrétnych osôb alebo celospoločenský (verejný) majetok.

36 Uvedené body sú príklady, možné sú však aj iné použitia na dosiahnutie zmierňovania negatívnych vplyvov cestnej premávky na životné prostredie a kvalitu života.

37 Najmä vozidlá, ktorých jediným zdrojom energie je elektrina, plug-in hybridné vozidlá, vozidlá s pohonom na H2 a pod.

38 Predovšetkým ťažkých viacnápravových vozidiel (spravidla nákladných).

39 V dôsledku zvýhodnenia niektorého spôsobu dopravy sú iné spôsoby dopravy samozrejme znevýhodnené, takéto znevýhodnenie však nesmie byť neprimerané: napr. zriadenie vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu je samo osebe legitímnym opatrením, ak sa však zriadi na takom mieste a takým spôsobom, že ako dôsledok tohto opatrenia vzniknú na cestách v okolí rozsiahle kolóny vozidiel, resp. sa rozsah a počet kolón vozidiel výrazne zvýši, ide o porušenie zásady nevyhnutnosti.

2.3.3 Zásada jednoduchosti

Dopravné značky a dopravné zariadenia smú poskytovať len také informácie, ktorých znalosť je pre účastníkov cestnej premávky potrebná pre bezpečnú a plynulú jazdu, pričom musia byť vyjadrené čo najjednoduchším a súčasne ľahko pochopiteľným spôsobom.

Zásada jednoduchosti vychádza zo skutočnosti, že vodič musí v prvom rade venovať pozornosť okamžitej situácii v cestnej premávke a sústrediť sa na vedenie vozidla. Za týchto okolností dokáže bezpečne venovať len obmedzenú časť svojej pozornosti sledovaniu dopravného značenia, jeho pochopeniu a následnému rozhodovaniu. V praxi zásada jednoduchosti znamená:

1. Ak je určitú miestnu úpravu cestnej premávky možné dosiahnuť viacerými spôsobmi, použije sa spôsob, ktorý je pre účastníkov najjednoduchší a najviac intuitívny. Rovnaké, resp. analogické situácie a prvky sa majú značiť rovnako, resp. analogicky a naopak, rôzne situácie a prvky sa majú značiť rôzne.

2. Pri návrhu dopravného značenia sa musí dôsledne analyzovať rozsah informácií, ktorých znalosť je pre účastníkov cestnej premávky potrebná pre bezpečnú a plynulú jazdu a na dopravnom značení uvádzať len také informácie, ktoré túto podmienku spĺňajú. Uvádzanie komplexných informácií je neprípustné, nakoľko zásadným spôsobom zvyšuje riziko prehliadnutia nevyhnutne potrebnej informácie (tzv. „informačné zahltenie“).

3. Množstvo poskytovaných informácií musí byť čo najmenšie. Ak je s ohľadom na miestne pomery nevyhnutné poskytnúť väčší rozsah informácií, musia sa tieto informácie rozdeliť na viacero značiek s dostatočnými vzájomnými pozdĺžnymi vzdialenosťami tak, aby účastníci cestnej premávky mali dostatok času na postupné konzumovanie informácií.

4. Niektoré okruhy informácií môžu byť potrebné len pre časť účastníkov cestnej premávky. V takom prípade sa musí zohľadniť fakt, či je takáto skupina účastníkov dostatočne veľká na to, aby takéto informácie boli podávané a teda konzumované aj účastníkmi, pre ktorých potrebné nie sú. Ideálne sa za týmto účelom umiestnia samostatné značky, z ktorých povahy a vyobrazenia je zrejmé, že sú určené len pre niektorých účastníkov.40

5. Pokiaľ je to možné, preferuje sa podávanie informácií grafickými symbolmi pred textovým podaním. Význam grafických symbolov však musí byť intuitívne zrejmý a grafické symboly musia byť vopred schválené v legislatívnych alebo technických predpisoch: ak nie je schválený vhodný grafický symbol, podá sa daná informácia textovým vyjadrením.

2.3.4 Zásada jednoznačnosti

Dopravné značky a ich kombinácie sa musia používať tak, aby poskytovali jasný, jednoznačný a najmä okamžitý výklad ich významu vrátane miesta, času a rozsahu platnosti.

Účastník cestnej premávky nemá časový priestor na hlbšiu analýzu významu komplexných kombinácií dopravných značiek a/alebo dopravných zariadení, najmä ak je ich význam spresňovaný, dopĺňaný, obmedzovaný alebo rozširovaný dodatkovými tabuľkami.

Vzhľadom na to nie je prípustné používať komplexné kombinácie dopravných značiek, ktorých význam je síce pri podrobnej analýze možné jasne stanoviť, avšak pochopenie tohto významu je príliš zložité na to, aby ho účastník cestnej premávky jednoznačne pochopil ihneď po prečítaní značiek.

Komplexnejšie kombinácie dopravných značiek sa však pripúšťajú v prípade značiek regulujúcich statickú premávku, kde sa jednak predpokladá viac časového priestoru na pochopenie významu značiek, jednak sú z podstaty parkovacích politík takéto komplexnejšie úpravy nevyhnutné. Avšak aj v týchto prípadoch sa musí v súlade so zásadou jednoduchosti (pozri 2.3.3) voliť najjednoduchší možný spôsob vyjadrenia takejto komplexnej regulácie.41

Regulácie vyplývajúce zo značiek o spôsobe jazdy okrem značiek umiestnených na vozidle alebo spoločne s výstražnou značkou, musia byť explicitne ukončené, ibaže ich platnosť končí na konci cesty, resp. v prípade pruhovo platných regulácií v mieste ukončenia jazdného pruhu. Nemusí sa ukončovať len taká regulácia, ktorá je ustanovená spoločne s výstražnou značkou.

40 Typickým príkladom sú smerové značky: tieto sú určené len pre tých účastníkov cestnej premávky, ktorí nemajú miestnu znalosť. Zároveň zo zásady jednoduchosti vyplýva, že sa na takýchto značkách smú uvádzať len také ciele, ktoré sú v danom kontexte dostatočne významné, čo znamená, že informácia o smeroch jazdy k týmto cieľom musí byť potrebná pre významnú časť účastníkov cestnej premávky.

41 Ak sa napríklad ustanovuje spoplatnenie parkovania, je nevyhnutné použiť dodatkovú tabuľku Z 533 prípadne aj s určením účastníkov, ktorých sa to týka (alebo naopak netýka), časového obdobia ktorého sa to týka atď., avšak už samotné sadzby za parkovanie, pokuty a pod. sa na dopravných značkách neuvádzajú: tieto sú súčasťou napr. obchodných podmienok, všeobecne záväzných predpisov atď. a môžu byť uvedené na oddelene umiestnených plochách, ktoré nie sú dopravnými značkami.

2.3.5 Zásada konzistentnosti

Zvislé aj vodorovné dopravné značky a dopravné zariadenia nesmú byť vo vzájomnom rozpore, ani sa nesmú javiť, že sú vo vzájomnom rozpore.

V praxi táto zásada znamená:

1. Ak má viac regulačných značiek (vrátane vodorovných) aspoň sčasti spoločné miesto a čas platnosti a spoločných účastníkov cestnej premávky, pre ktorých platia, nesmú z nich vyplývať regulácie, ktoré sú vo vzájomnom rozpore.42 43

2. Dopravné značky nesmú uvádzať informácie alebo výstrahy, ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Ak je potrebné vyznačiť rôzne informácie, resp. výstrahy pre rôznych účastníkov cestnej premávky, rôzne smery jazdy, rôzne časové platnosti atď. alebo ak je potrebné vyznačiť alternatívne možnosti, musia sa tieto jasne rozlíšiť.44

3. Dopravné značky sa nesmú použiť takým spôsobom, kedy síce nie sú vo vzájomnom rozpore, ale ich poloha, vizuálne prevedenie a iné charakteristiky môžu vyvolávať dojem vzájomného rozporu.45

4. Ak sa použijú dočasné značky, musia sa trvalé značky, s ktorými by vznikol rozpor podľa bodu 1, po dobu použitia dočasných značiek zneplatniť (pozri 3.5.9).

5. Ak sa na miestnu úpravu cestnej premávky používajú premenné dopravné značky, nesmú sa v takomto úseku používať také značky, pri ktorých by mohol vzniknúť konflikt podľa bodu 1 s regulačnými značkami vyobrazenými na návestidlách PDZ.46

Dočasné nepremenné dopravné značky a trvalé aj dočasné premenné dopravné značky smú uvádzať informácie, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými na trvalých nepremenných značkách, ak je zo spôsobu ich použitia zrejmé, že uvádzajú operatívnu zmenu v informáciách47 a súčasne je takéto použitie krátkodobé.48 Toto ustanovenie sa vzťahuje len na rozpory podľa bodov 2 a 3 a v žiadnom prípade sa nesmie uplatniť na rozpory regulácií podľa bodu 1

2.3.6 Zásada špecifickosti

Všeobecné pravidlá cestnej premávky sa smú vyznačiť zvislými regulačnými značkami len vtedy, ak je to vzhľadom na miestne pomery nevyhnutné.49

Regulačné značky slúžia na špecifickú miestnu úpravu cestnej premávky. Vyznačenie všeobecných pravidiel regulačnými značkami sa považuje za nevyhnutné v nasledujúcich prípadoch:

42 [Z5] § 3 ods. 2 písm. b). Príkladom regulácií, ktoré sú vo vzájomnom rozpore, je súčasné umiestnenie značiek Prikázaný smer jazdy vľavo a Prikázaný smer jazdy vpravo na vyjadrenie toho, že možno jazdiť vľavo alebo vpravo: [Z5] účastníkovi cestnej premávky prikazuje poslúchnuť všetky pokyny vyplývajúce z dopravných značiek, avšak v tomto prípade účastník cestnej premávky nemá ako poslúchnuť pokyny oboch značiek (nedá sa ísť naraz vľavo aj vpravo). Takáto kombinácia je preto ilegálna. Správne je v takomto prípade použiť značku Prikázaný smer jazdy vľavo alebo vpravo, ktorá na rozdiel od vyššie uvedenej kombinácie umožňuje vodičovi si vybrať jeden z oboch smerov.

43 Je však v poriadku, ak sú dve značky síce teoreticky v rozpore, avšak platia napríklad v rôznych časoch alebo pre rôznych účastníkov. Taktiež je v poriadku, ak jedna regulačná značka kladie určitý príkaz alebo zákaz pre jednu skupinu účastníkov a druhá regulačná značka v tom istom čase a na tom istom mieste kladie prísnejší príkaz alebo zákaz pre podskupinu tejto skupiny. Napr. najvyššia dovolená rýchlosť 80 km/h pre všetkých účastníkov a súčasne 60 km/h pre nákladné vozidlá: nejde o rozpor, nakoľko dodržaním obmedzenia na 60 km/h dodržia vodiči nákladných vozidiel aj obmedzenie na 80 km/h.

44 V zmysle tejto zásady nie je napríklad prípustné uviesť na smerovej značke ten istý cieľ vo viacerých smeroch jazdy. Niekedy však môže byť vhodné alternatívne smerovanie do toho istého cieľa, v takom prípade však musí byť poskytnuté riadne rozlíšenie, napr. jeden smer všeobecne do príslušného sídla a iný smer ako preferovaný do určitej časti tohto sídla.

45 Aj dojem vzájomného rozporu spôsobuje, že účastník cestnej premávky musí takýmto značkám venovať viac pozornosti ako je nevyhnutné len aby napokon pochopil, že v skutočnosti medzi nimi žiaden rozpor nie je. Príkladom môže byť kombinácia ZDZ Zákaz odbočenia vľavo spolu s VDZ Smerová šípka vpravo. Značky síce nie sú v rozpore a vyjadrujú v konečnom dôsledku tú istú reguláciu, avšak rôznymi spôsobmi, pričom medzi nimi vzniká vizuálny konflikt. Správne je v takom prípade použiť ZDZ Prikázaný smer jazdy vpravo prípadne nevyznačovať VZD Smerová šípka.

46 Napr. v úseku líniového riadenia cestnej premávky sa najvyššia dovolená rýchlosť reguluje prostredníctvom PDZ. V takomto úseku sa preto nesmú používať trvalé či dočasné značky Z 253, Z 263, Z 267.

47 Napr. pri uzávierke výjazdu z diaľnice je možné umiestniť informačnú tabuľu podľa [Z19] § 8 ods.2 a nie je zároveň nutné aj zneplatňovať smerové značky. Podobne sa smú používať PDZ na smerové riadenie cestnej premávky bez toho, aby bolo pri každej takejto zmene nutné modifikovať smerové značky (a teda ich tiež zbytočne a nákladne vyhotovovať ako PDZ).

48 Trvanie musí posúdiť cestný správny orgán v konkrétnej situácii. V zásade by to ale nemalo byť viac ako 1 mesiac v prípade dočasných značiek a viac ako niekoľko desiatok hodín v prípade premenných značiek.

49 [Z19] § 7 ods. 10

1. umiestnením Z 201 Daj prednosť v jazde!, Z 270 Zákaz zastavenia alebo Z 271 Zákaz státia tam, kde takýto príkaz alebo zákaz síce vyplýva zo všeobecných pravidiel cestnej premávky, ale s ohľadom na miestne pomery to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé,

2. umiestnením Z 272 Parkovanie na mieste, kde je parkovanie povolené aj bez použitia dopravnej značky, avšak s ohľadom na miestne pomery je vhodné, aby vodiči použili na parkovanie prednostne takto označené miesta.

Pripomienka platnosti všeobecných pravidiel sa však smie vyznačovať ako VDZ (pozri 4.6.4).

2.3.7 Zásada nenulovej regulácie

Nesmú sa používať sa také zvislé regulačné značky, ktoré nemenia právny stav.50

Výnimky z tejto zásady sú:

1. vyznačenie všeobecného pravidla cestnej premávky regulačnou značkou v súlade so zásadou špecifickosti podľa 2.3.6,

2. opakovanie regulačných značiek na úseku ich platnosti podľa 3.5.5 a 3.5.6.

2.3.8 Implementačné zásady

Pri používaní dopravných značiek sa musia dodržať nasledujúce implementačné zásady:

1. Miestna úprava cestnej premávky dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami má zmysluplným spôsobom dopĺňať všeobecnú úpravu cestnej premávky danú legislatívou. Základným princípom je použiť tak málo dopravných značiek a dopravných zariadení ako je možné.

2. Pred návrhom použitia dopravných značiek a dopravných zariadením sa musí preveriť, či nie je možné požadované ciele a zlepšenie situácie v cestnej premávke dosiahnuť úpravou stavebného riešenia. Pokiaľ je to možné, takéto opatrenia sa musia preferovať pred miestnou úpravou cestnej premávky dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami.

3. Dopravné značky a dopravné zariadenia majú premávku organizovať, regulovať a usmerňovať zmysluplným, bezpečným a jednotným spôsobom, ktorý je primeraný miestnym pomerom a účastník cestnej premávky ho spravidla môže s prihliadnutím na miestne pomery očakávať.

4. Príliš veľký počet značiek v jednom priečnom reze alebo na krátkom úseku cesty postupne za sebou má negatívny vplyv na rozoznateľnosť a zrozumiteľnosť dopravných značiek. Takémuto hromadeniu značiek sa preto musí predchádzať. Ak sa tomu nie je možné v konkrétnom prípade vyhnúť, je potrebné najdôležitejšie značky umiestniť tak, aby boli lepšie viditeľné (napr. nad vozovkou). Výstražné a regulačné značky sa smú v takomto prípade vyhotoviť vo väčšej veľkosti ako vyplýva z 3.2.5 alebo doplniť prerušovaným žltým svetelným signálom; to nie je prípustné pre informačné značky.

5. Zvláštnu pozornosť treba venovať podpore pravidelnej verejnej doprave osôb, cyklistickej premávky, premávky bezemisných a/alebo nízkoemisných vozidiel37 a ochrane zraniteľných účastníkov cestnej premávky, najmä detí, seniorov a zdravotne postihnutých.

6. Na cestách sa smú umiestňovať len dopravné značky a dopravné zariadenia podľa platnej legislatívy, pričom možno použiť len také varianty dopravných značiek a dopravných zariadení vyplývajúcich z ich významu a neuvedených v príslušnej legislatíve, ktorých vzory ustanovujú predpisy schválené MDV SR;51 to rovnako platí pre používanie symbolov na dopravných značkách.52

50 [Z5] § 61 ods. 1. Príkladom ZDZ nijako nemeniacich právny stav je prikázaný smer jazdy všetkými technicky možnými smermi, umiestnenie značky zakazujúcich vjazd určitým vozidlám na mieste, kde už na základe inej značky platí zákaz vjazdu pre tieto vozidlá, vyznačenie najvyššej dovolenej rýchlosti zodpovedajúcej obmedzeniu vyplývajúcemu zo všeobecných pravidiel (napr. obmedzenie 90 km/h mimo obce) atď.

51 napr. [T7] až [T10]

52 [Z19] § 29 ods. 2

2.3.9 Zákaz reklamy

Dopravné značky nie sú reklama.

Niektoré dopravné značky, najmä Z 330 Služby a smerové značky (číselný rozsah 360 – 389) smú síce poskytovať informácie o službách, zvláštnych cieľoch a turistických cieľoch vrátane služieb a cieľov komerčného charakteru, nesmú sa však používať za účelom ich propagácie.53 Takéto značky slúžia na smerovanie k objektom služieb a zvláštnych a turistických cieľov alebo na ich označenie a smú sa na nich vyznačovať len služby a ciele, ktoré sú relevantné pre významné množstvo účastníkov cestnej premávky a len v rozsahu, ktorý výslovne povoľujú tieto TP (pozri 3.9.3.5) alebo iné TPR. Na smerových značkách alebo na dodatkových tabuľkách sa smú tieto služby a ciele bližšie určiť, napr. ich polohou alebo názvom či obdobným označením, ak je znalosť takejto informácie potrebná pre bezpečnú a plynulú jazdu (pozri zásadu jednoduchosti), a to najmä za účelom identifikácie:

• konkrétneho objektu z viacerých objektov rovnakého druhu v prípadoch, kde by mohlo dôjsť k vzájomnej zámene (napr. parkoviská v rámci parkovacieho systému),

• konkrétneho objektu aj tam, kde zámena priamo nehrozí, avšak je to potrebné z hľadiska orientácie (napr. názov priemyselného parku, štadióna, pamätihodnosti a pod.).

Komerčné názvy a iné komerčné označenia sa smú na tento účel použiť len v prípadoch, kedy iné označenie nie je dostatočne zrozumiteľné alebo jednoznačné, najmä ak je daný komerčný názov všeobecne známy alebo je jeho použitie potrebné na identifikáciu rozsiahlej siete služieb, do ktorej daný objekt patrí (napr. sieť čerpacích staníc a pod.).

Na značkách sa nesmú uvádzať doplnkové informácie, ktorých znalosť nie je nevyhnutná pre bezpečnú a plynulú jazdu, ako napr. otváracie hodiny, ceny atď.

2.4 Prednosť v jazde

2.4.1 Základy

Korektné riešenie prednosti v jazde najmä na križovatkách je kľúčovým faktorom bezpečnosti cestnej premávky a musí sa mu pri návrhu miestnej úpravy cestnej premávky venovať zvláštna pozornosť. Je potrebné sa vyhýbať stereotypnému posudzovaniu (napr. že cesta vyššej triedy má byť vždy cestou s prednosťou v jazde) a dôsledne posudzovať každý jednotlivý prípad. Vždy je tiež potrebné prihliadať na stavebné riešenie konkrétnej križovatky alebo toto riešenie prispôsobiť zvolenému režimu a úprave prednosti v jazde na danej križovatke. Rovnako tak je kľúčovým faktorom návrh vodorovného značenia, ktoré musí zodpovedať zvolenému režimu prednosti v jazde.

2.4.2 Stavebné riešenie križovatiek

Križovatky musia byť na základe svojho stavebného riešenia včas a jednoznačne rozoznateľné aj účastníkmi cestnej premávky bez miestnej znalosti. Ak križovatka nie je bez miestnej znalosti dostatočne rozoznateľná, je nevyhnutné navrhnúť stavebné úpravy križovatky a jej okolia.

V križovatke sa musia zabezpečiť dostatočné rozhľady na priblíženie z vedľajšej cesty a vzájomnú viditeľnosť účastníkov cestnej premávky. Upozorňuje sa na to, že minimálne rozhľady podľa technických noriem a technických predpisov nemusia byť v praxi dostatočné. V prípade kosouhlých križovatiek (uhol menší ako 70° alebo väčší ako 110°) sa musí vždy osobitne preveriť, a to aj miestnou obhliadkou, či vodiči, ktorí majú dávať prednosť, dokážu včas rozoznať túto situáciu a či majú dostatočný rozhľad na cestu s prednosťou v jazde aj pri ostrom uhle križovania. Treba pritom brať do úvahy obmedzené možnosti rozhľadu smerom vpravo najmä z kabín nákladných vozidiel, dodávok atď. Ak takýto rozhľad nie je dostatočný, nemusí byť ani použitie značky Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! dostatočne bezpečné a je potrebné navrhnúť stavebné úpravy. Ak to nie je možné napr. pre okolitú zástavbu, je potrebné premávku na križovatke riadiť svetelnými signálmi alebo spomaliť premávku na hlavnej ceste stavebnými opatreniami: len obmedzenie rýchlosti dopravnou značkou nie je dostatočne bezpečné.

Križovatky so zalomenou prednosťou v jazde sú z hľadiska prednosti v jazde vždy podstatne nebezpečnejšie ako križovatky, v ktorých hlavná cesta vedie (približne) priamo. Ak sa v danom prípade nedá vyhnúť zalomenej prednosti v jazde, musia sa zvážiť stavebné úpravy na zníženie rizík: predovšetkým musí byť zo stavebného riešenia križovatky zjavné, že hlavná cesta nevedie priamo.

53 Nižšie v článkoch upravujúcich používanie konkrétnych značiek (napr. 3.9.3.5) sa preto stanovujú obmedzenia, za ktorých sa smú tieto značky použiť vo vzťahu k službám a cieľom komerčného charakteru.

2.4.3 Zásada prirodzenosti

Úprava prednosti jazde v križovatke musí byť navrhnutá tak, aby pre vodiča bolo čo najjednoduchšie správať sa správne. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky je najbezpečnejšia taká križovatka, v ktorej prednosť v jazde zodpovedá prirodzenému správaniu účastníkov cestnej premávky danému charakterom križujúcich sa ciest, stavebným riešením a celkovým vizuálnym vnímaním danej lokality.

2.4.4 Režimy prednosti v jazde

V zmysle pravidiel cestnej premávky existujú dva základné režimy regulácie prednosti v jazde:

1. režim všeobecnej úpravy („prednosť sprava“),

2. režim miestnej úpravy dopravnými značkami.

Podľa zvoleného režimu prednosti v jazde sa navrhuje tiež vodorovné dopravné značenie, ktoré musí byť pre oba základné režimy odlišné.

2.4.5 Režim všeobecnej úpravy („prednosť sprava“)

Križovatka je v režime všeobecnej úpravy prednosti v jazde, ak prednosť v jazde na križovatke nie je určená dopravnými značkami a vyplýva zo všeobecnej úpravy cestnej premávky.

Režim všeobecnej úpravy („prednosť sprava“) je prípustný len za nasledujúcich podmienok:

1. Režim všeobecnej úpravy prednosti v jazde sa nesmie uplatniť na križovatke s riadenou premávkou, na križovatke, cez ktorú premávajú dráhové vozidlá verejnej dopravy (električky, trolejbusy) a na vjazdoch do kruhového objazdu označeného Z 213 Kruhový objazd.

2. Mimo obce sa režim všeobecnej úpravy smie používať len výnimočne a len na cestách s veľmi nízkym dopravným významom.

3. Vnútri pešej zóny sa zásadne používa režim všeobecnej úpravy. To platí aj v iných upokojených premávkových priestoroch, napr. na parkoviskách vrátane parkovacích garáží a domov, v zóne najvyššej dovolenej rýchlosti ≤ 30 km/h atď. Ak si to však vyžadujú špecifické miestne pomery (pozri nižšie), smie sa výnimočne použiť režim miestnej úpravy dopravnými značkami aj v upokojenom premávkovom priestore.

4. Na stykových križovatkách sa mimo upokojených premávkových priestorov uplatňuje režim miestnej úpravy dopravnými značkami, a to spravidla tak, že prednosť v jazde má priebežná cesta. Iba v prípade, že obe cesty majú lokálny charakter a na oboch sú veľmi nízke intenzity premávky, smie sa uplatniť režim všeobecnej úpravy („prednosť sprava“).

5. Na priesečných križovatkách sa smie použiť režim všeobecnej úpravy („prednosť sprava“) len ak platia všetky nasledujúce podmienky:

a) obe križujúce sa cesty majú približne rovnaký priečny rez a približne rovnaký a zároveň nízky dopravný význam,

b) žiadna z oboch ciest nemôže vo vodičovi bez miestnej znalosti vzbudzovať dojem, že je významnejšia, napr. preto, že sa na nej nachádzajú výrazné (najmä líniové) prvky, ktoré sa na druhej z ciest nenachádzajú, napr. stromoradie, výrazné verejné osvetlenie a pod.,

c) rozhľad vpravo je na všetkých vjazdoch do križovatky približne rovnaký,

d) na žiadnej z ciest nie sú 2 alebo viac jazdných pruhov v jednom smere premávky.

Zásada kontinuity: Okrem posúdenia jednotlivých križovatiek sa musia posúdiť aj súvislé ťahy s približne rovnakým stavebným charakterom cesty a približne rovnakým charakterom okolia cesty. V priebehu súvislého ťahu sa má zachovávať rovnaký režim. Ak má na niektorej križovatke vodič prednosť v jazde na základe miestnej úpravy dopravnými značkami, smie sa na nasledujúcej križovatke uplatniť režim všeobecnej úpravy iba v prípade, ak sú tieto križovatky dostatočne ďaleko od seba alebo ak sa medzi nimi podstatným spôsobom mení stavebný charakter cesty alebo charakter okolia cesty; v opačnom prípade sa musí aj na nasledujúcej križovatke uplatniť režim miestnej úpravy dopravnými značkami.54

54 Nie je porušením zásady kontinuity, ak po výjazde z kruhového objazdu nasleduje križovatka s prednosťou sprava: v tomto prípade vodič pri vychádzaní z kruhového objazdy odbočuje z cesty..

Ak by sa v dôsledku zásady kontinuity musel použiť režim miestnej úpravy dopravnými značkami v celom súvislom ťahu len preto, že jediná križovatka nevyhovela podmienkam pre použitie režimu všeobecnej úpravy („prednosť sprava“), musí sa preveriť, či sa osobitosti tejto križovatky neumožňujúce uplatniť prednosť sprava nedajú vhodným spôsobom odstrániť, napr. prostredníctvom osvetlenia, zúženia vjazdov do danej križovatky a pod.

2.4.6 Režim miestnej úpravy dopravnými značkami

Na križovatkách s režimom miestnej úpravy dopravnými značkami sa pri určovaní, ktorej ceste má byť pridelená prednosť v jazde, musí brať do úvahy charakter križujúcich sa ciest, intenzity cestnej premávky, vedenie cestnej premávky v cestnej sieti a vizuálne vnímanie situácie vodičmi vozidiel. Oficiálna kategorizácia a triedenie cesty nesmú byť rozhodujúcim (jediným) kritériom.

Zároveň sa musí zohľadňovať prednosť v jazde na susedných križovatkách:

1. Ak je jedna z križujúcich sa ciest súvislou hlavnou cestou (t. j. označená Z 302 Hlavná cesta) alebo má značkami priradenú prednosť v jazde na susednej križovatke, spravidla sa jej pridelí prednosť v jazde. Odchýlky od tejto zásady sú prípustné iba ak sú na druhej z ciest významne vyššie intenzity cestnej premávky alebo ak v dôsledku stavebných charakteristík druhej cesty (napr. je smerovo rozdelená alebo má viac pruhov alebo je po nej vedená električková trať atď.) môže byť táto účastníkmi cestnej premávky vnímaná ako významnejšia.

2. Ak sú obe z križujúcich sa ciest súvislou hlavnou cestou (t. j. označené Z 302 Hlavná cesta) alebo majú obe značkami priradenú prednosť v jazde na susednej križovatke, je pri rozhodovaní o priradení prednosti v jazde dôležitejším kritériom vizuálny vnem účastníkov cestnej premávky o významnosti cesty (električkové koľaje, smerové rozdelenie, intenzita verejného osvetlenia atď.) ako intenzity cestnej premávky. V týchto prípadoch je tiež potrebné preskúmať možnosť riadenia cestnej premávky svetelnými signálmi.

3. Ak nastane situácia, že je nevyhnutné priradiť prednosť v jazde v rozpore s predchádzajúcimi dvoma bodmi alebo ak vzhľadom na špecifické miestne pomery existujú obavy z nesprávneho pochopenia miestnej úpravy cestnej premávky, musí sa na povinnosť dať prednosť v jazde zvlášť upozorniť najmä vodorovným dopravným značením a použitím predbežných regulačných značiek. Alternatívne sa v križovatke zriadi riadenie cestnej premávky svetelnými signálmi. Tiež je potrebné zvážiť stavebné úpravy križovatky tak, aby prednosť v jazde bola na prvý pohľad zrejmá.

Križovatky s viac ako 4 vjazdami do križovatky sú nebezpečné a neprehľadné. V prípadoch už existujúcich križovatiek s viac ako 4 vjazdami je potrebná ich prestavba a ak to nie je možné, musia sa prijať také zmeny v organizácii premávky (napr. zjednosmernenie niektorých ciest), aby celkový počet vjazdov do križovatky nepresiahol 4. Uvedené sa rovnako vzťahuje na výjazdy z križovatky.

Na križovatkách pripájajúcich cestu ku kruhovému objazdu označeného Z 213 Kruhový objazd sa vždy aplikuje režim miestnej úpravy dopravnými značkami, a to tak, že prednosť je povinný dať vodič vchádzajúci do kruhového objazdu.

Pri priraďovaní prednosti v jazde sa musí brať osobitný ohľad na potreby pravidelnej verejnej dopravy osôb. Ak je to v súlade s bodmi 1 a 2 vyššie, prednosť sa má priradiť ceste, po ktorej pravidelne a často premávajú vozidlá verejnej dopravy osôb. Ak je takých ciest v križovatke viac, je potrebné zvážiť riadenie premávky svetelnými signálmi. Ak by takto ustanovená prednosť nebola v súlade s bodmi 1 a 2 vyššie, je riadenie premávky svetelnými signálmi nevyhnutné aj v prípade, ak verejná doprava premáva len po jednej z križujúcich sa ciest.

2.4.7 Z 301 Križovatka s prednosťou v jazde / Z 302 Hlavná cesta

Z hľadiska významu dopravných značiek je zásadný rozdiel medzi použitím Z 301 a Z 302:

1. Značka Z 301 Križovatka s prednosťou v jazde sa vzťahuje na jedinú križovatku; ak na nasledujúcej križovatke nie je umiestnená žiadna značka o prednosti v jazde alebo

o dávaní prednosti v jazde, platí pre vodiča všeobecná úprava cestnej premávky

o prednosti v jazde („prednosť sprava“). Presné umiestňovanie a použitie pozri v 3.9.1.1.

2. Značka Z 302 Hlavná cesta označuje začiatok a priebeh hlavnej cesty, nevzťahuje sa teda ku križovatke, ale k ceste ako takej. Vodič má za takouto značkou prednosť v jazde až po miesto, kde je umiestnená značka Z 303 Koniec hlavnej cesty alebo kde je umiestnená značka prikazujúca mu dať prednosť v jazde (Z 201 Daj prednosť v jazde!, resp. Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde!). Presné umiestňovanie a použitie pozri v 3.9.1.2.

Značkami Z 302 Hlavná cesta sa preto smú označiť len také cesty, na ktorých majú mať vodiči prednosť v jazde v dlhom súvislom ťahu na významnom počte križovatiek.

Takto označená cesta má byť hlavnou cestou na súvislom homogénnom úseku, na ktorom sa podstatne nemení jej charakter a dopravný význam, s výnimkou prerušenia prednosti v jazde na prípadných kruhových objazdoch. Nie je pritom relevantné, či ide o cestu v obci alebo mimo obce.

Pri voľbe hlavných ciest sa musí hľadieť na cestnú sieť ako celok. Ako hlavné cesty sa označujú predovšetkým nasledujúce cesty okrem križovatiek, kde tomu bránia zásady podľa 2.4.6:

1. cesty nadregionálneho a vyššieho dopravného významu vrátane ich prieťahov obcami,

2. v obci prieťahy cestných ťahov z/do iných obcí, ako aj iné hlavné mestské ťahy,

3. mimo obce tiež cesty s aspoň regionálnym dopravným významom a nezanedbateľnými intenzitami cestnej premávky (orientačne ≥ 2000 skv/deň), ktoré tvoria súvislé cestné ťahy v prevažujúcich smeroch premávky.

Na cestách označených ako hlavné prostredníctvom Z 302 sa na všetkých križovatkách musí na vedľajších cestách použiť Z 201 Daj prednosť v jazde! alebo Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! V prípadoch, kedy povinnosť dať prednosť v jazde vyplýva zo všeobecnej úpravy cestnej premávky (napr. poľné cesty), nie je použitie Z 201, resp. Z 202 povinné, nie je však ani vylúčené.

Na cestách označených ako hlavné prostredníctvom Z 302 sa mimo obce má v križovatkách zriaďovať ľavý odbočovací pruh, kde je to možné, a to aj ak sú nízke intenzity vozidiel odbočujúcich vľavo. Nutnosť zriadenia ľavého odbočovacieho pruhu je tým vyššia, čím vyššia je jazdná rýchlosť.

V križovatkách, kde je prednosť v jazde pridelená jednorazovo, sa ako pozitívne značenie prednosti v jazde používa Z 301 Križovatka s prednosťou v jazde. Rovnako tak sa v zložených uzlových bodoch sa na pozitívne značenie prednosti v jazde cez sekundárne križovatky mimo vedenia hlavnej cesty taktiež používa Z 301 Križovatka s prednosťou v jazde.55

Kde sa použije Z 301 Križovatka s prednosťou v jazde, musí sa na vedľajšej ceste zároveň použiť Z 201 Daj prednosť v jazde! alebo Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde!

Presné umiestňovanie Z 301 a Z 302 riešia 3.9.1.1 a 3.9.1.2.

2.4.8 Z 201 Daj prednosť v jazde! / Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde!

Na stanovenie povinnosti dať prednosť v jazde sa používa Z 201 Daj prednosť v jazde! Z 202 sa smie používať len ak je to nevyhnutné z jedného z nasledujúcich dôvodov:

1. rozhľadové pomery sú natoľko nedostatočné, že nie je bezpečné vojsť bez zastavenia do križovatky ani v prípade, ak sa vozidlo pohybuje nízkou rýchlosťou,

2. vzhľadom na miestne pomery (napr. vjazd do križovatky z vnútornej strany zákruty s malým polomerom, obzvlášť v prípade vysokej jazdnej rýchlosti na ceste s prednosťou v jazde) je pre vodiča obtiažne správne odhadnúť rýchlosť vozidiel približujúcich sa po ceste s prednosťou v jazde aj napriek dostatočným rozhľadovým pomerom,

3. z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky je nevyhnutné vodičovi povinnému dať prednosť v jazde osobitne zdôrazniť, že si má počínať zvlášť opatrne; to platí spravidla na priesečnej križovatke dvoch hlavných ciest (t. j. ciest, na ktorých je prednosť v dlhom úseku vyznačená značkou Z 302 Hlavná cesta) mimo obce, na ktorej premávka nie je riadená svetelnými signálmi.56

4. ak sa mimo obce neobmedzuje najvyššia dovolená rýchlosť na ceste s prednosťou v jazde podľa 3.8.2.28 bod 4.

Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! sa zásadne nepoužíva na vjazde do kruhového objazdu, na vjazdoch na cestu z priľahlých nehnuteľností alebo iných priestorov s veľmi nízkymi jazdnými rýchlosťami, v upokojených premávkových priestoroch a ani v prípade krátkeho pripájacieho pruhu (pozri 3.8.1.2). V týchto prípadoch sa používa výlučne Z 201 Daj prednosť v jazde! Na výjazdoch z upokojených premávkových priestorov, z lesných a poľných ciest a pod. je použitie Z 202 spravidla nepotrebné a prípadné použitie sa musí osobitne zdôvodniť.

Presné umiestňovanie Z 201 a Z 202 riešia 3.8.1.1 až 3.8.1.3.

55 Napr. prednosť v jazde okolo deliaceho ostrovčeka po odbočení vľavo z hlavnej cesty.

56 Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky by sa nemali mimo obce križovať dve hlavné cesty ťahy formou priesečnej križovatky: ide o významný rizikový faktor. V praxi sa však takéto križovatky vyskytujú.

2.4.9 Vodorovné pozdĺžne čiary

Križovatky, v ktorých nie je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami (režim všeobecnej úpravy v zmysle 2.4.5) sa spravidla nachádzajú na cestách, na ktorých sa pozdĺžne čiary nevyznačujú. Ak sa takáto križovatka nachádza na cestách s vyznačenými pozdĺžnymi čiarami, prerušujú sa v kolíznom priestore pozdĺžne čiary vo všetkých smeroch. Pripúšťa sa však vyznačenie cyklistického alebo ochranného pruhu cez kolízny priestor, ak takáto pruh vedie smerom vpravo cez križovatku.

Obrázok 3: Príklad vedenia pozdĺžnych čiar cez križovatku v režime všeobecnej úpravy

Na križovatkách, v ktorých je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami (režim miestnej úpravy dopravnými značkami v zmysle 2.4.6), sa pozdĺžne čiary vyznačujú len v smere cesty s prednosťou v jazde (v iných smeroch však možno vyznačiť pomocné vodiace čiary, pozri 4.6.2.3). Ak sa takáto križovatka nachádza na cestách bez pozdĺžnych čiar, vyznačia sa v smere cesty s prednosťou v jazde aspoň vnútorné okrajové čiary; tieto sa smú nahradiť čakacou čiarou alebo STOP čiarou vedľajšej cesty. Od vyznačenia vnútorných okrajových čiar možno upustiť, len ak ich nie je možné pre zlý technický stav povrchu vozovky vyznačiť tak, aby boli dodržané technické a kvalitatívne kritériá; v takom prípade sa nevyznačujú ani ostatné pozdĺžne čiary.

Obrázok 4: Príklad vedenia pozdĺžnych čiar cez križovatku v režime úpravy dopravnými značkami

2.4.10 STOP čiary a čakacie čiary

Na križovatkách, v ktorých nie je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami (režim všeobecnej úpravy v zmysle 2.4.5), sa spravidla čakacie čiary nevyznačujú. Zásadne sa nevyznačujú STOP čiary. Mimo obce však môže byť účelné vyznačenie Z 605 Čakacia čiara na všetkých vjazdoch do križovatky. Ak sa takáto križovatka nachádza na cestách s vyznačenými pruhovými čiarami (spravidla ide o stredovú čiaru), je spravidla účelné vyznačenie čakacích čiar na všetkých vjazdoch do križovatky, a to aj v obci. Ak sa majú vyznačiť čakacie čiary na križovatke s len dvoma vjazdami (napr. preto, že aspoň jedna z ciest je jednosmerná), vyznačí sa čakacia čiara len na tom z dvojice vjazdov, na ktorom vodič musí dávať prednosť sprava.

Na križovatkách, v ktorých je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami (režim miestnej úpravy dopravnými značkami v zmysle 2.4.6), sa vyznačujú STOP čiary alebo čakacie čiary (podľa použitej značky Z 201 alebo Z 202) na vedľajších cestách; čakacie čiary sa tiež vyznačujú na iných miestach, kde sa vodičovi odporúča zastaviť vozidlo pri dávaní prednosti v jazde, napr. v odbočovacom pruhu vľavo z cesty z prednosťou v jazde. Ak sa takáto križovatka nachádza na ceste bez pozdĺžnych čiar, od vyznačenia čakacej čiary sa smie upustiť za predpokladu, že na ceste

s prednosťou v jazde sú vyznačené aspoň vonkajšie okrajové čiary; od vyznačenia STOP čiary možno upustiť, len ak je jej vyznačenie technicky nemožné alebo neprimerane náročné.57

V prípade križovatiek s riadenou premávkou sa priečne čiary vyznačujú odchýlne, pozri 2.5.7.

2.4.11 Zalomená prednosť

Križovatky so zalomenou prednosťou v jazde sú z hľadiska prednosti v jazde vždy podstatne nebezpečnejšie ako križovatky, v ktorých hlavná cesta vedie (približne) priamo cez križovatku. S ohľadom na to sa takáto úprava smie používať len v prípade absolútnej nevyhnutnosti, ak je premávka v odbočujúcom smere zásadne silnejšia ako v priamom smere. Pri použití zalomenej prednosti sa musia prijať primerané opatrenia na ochranu chodcov.

Pred aplikáciou takejto úpravy sa vždy musia preskúmať iné možnosti riešenia prednosti v jazde, najmä riadenie premávky svetelnými signálmi alebo priradením prednosti v jazde odchýlne od dopravného významu a prevažujúcich intenzít.

Jedno z možných riešení demonštruje obrázok 5. Toto riešenie je však možné len ak sú na jednom z vedľajších vjazdov do križovatky veľmi nízke intenzity premávky a tento vjazd je orientovaný oproti vjazdu s prevažujúcim smerom jazdy, na ktorom sa v prevažujúcom smere jazdy odbočuje vľavo. V iných prípadoch toto riešenie nie je funkčné.

veľmi nízke intenzity

4 2

Pri takomto stanovení prednosti v jazde musia síce vodiči jazdiaci v prevažujúcom smere (vjazdy č. 3 a 4) dávať prednosť, avšak

v realite ju dávajú len vozidlám z vjazdu

s veľmi nízkymi intenzitami (vjazd č. 1) a preto takéto riešenie nemá signifikantný vplyv na plynulosť cestnej premávky. Zároveň toto riešenie poskytuje výrazne vyššiu bezpečnosť ako riešenie so zalomenou prednosťou.

Riešenie, kedy by prednosť v jazde bola pridelená v smere 2-4, nie je vhodné, nakoľko už môže mať signifikantný negatívny vplyv na plynulosť cestnej premávky z dôvodu, že vodiči na vjazde č. 3 by už museli pri jazde v prevažujúcom smere dávať prednosť v zásade

všetkým ostatným, ktorých jazdnú dráhu križujú.

prevažujúci smer jazdy

Obrázok 5: Možné riešenie križovatky so zalomeným prevažujúcim smerom jazdy bez zalomenej prednosti v jazde

Zalomenú prednosť je prípustné použiť iba na súvislom cestnom ťahu označenom Z 302 Hlavná cesta.58 Nesmie sa stanoviť tam, kde je prednosť v jazde ceste priradená jednorazovo. Zalomená prednosť je tiež neprípustná na križovatkách s riadenou premávkou.

2.5 Križovatky s riadenou premávkou

Tieto TP riešia len riadenie premávky svetelnými signalizačnými zariadeniami. V zmysle pravidiel cestnej premávky sú križovatkami s riadenou premávkou sú aj také križovatky, kde premávku riadi policajt alebo iná oprávnená osoba: takéto prípady nespadajú pod používanie dopravných značiek a dopravných zariadení a preto nie sú predmetom týchto TP.

2.5.1 Základy

Riadenie premávky svetelnými signalizačnými zariadeniami v križovatkách je dôležitým aspektom bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ich nevhodné použitie však môže mať negatívny vplyv na plynulosť cestnej premávky či dokonca jej bezpečnosť, preto si aplikácia svetelných signálov vyžaduje dôsledné posúdenie miestnych stavebných aj premávkových podmienok, ako aj vplyv použitia svetelných signálov na premávku v širšom okolí.

Nevyhnutnosťou je vykonanie dopravných prieskumov a ich správne vyhodnotenie. Príliš dlhé výhľadové obdobia pri navrhovaní signálnych plánov sú kontraproduktívne.

57 Napr. ak de o križovatku s cestou s prašným povrchom alebo je povrch vozovky príliš poškodený.

58 [Z19] Príloha č. 5, časť II. bod 1

2.5.2 Potreba riadenia premávky na križovatkách

Potrebu riadenia premávky SSZ na križovatkách vymedzuje tabuľka 1.

Tabuľka 1: Potreba riadenia premávky na križovatkách

Je potrebné na križovatkách:

Musí sa preskúmať na križovatkách, kde:

1. s obzvlášť nedostatočnými rozhľadovými pomermi, ktoré nie je možné alebo vhodné riešiť umiestnením Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! či zákazom tých manévrov

v križovatke, pre ktoré nie je zabezpečený dostatočný rozhľad,

2. ktoré nie sú dostatočne a včas rozoznateľné účastníkmi cestnej premávky bez miestnej znalosti,

3. s natoľko vysokými intenzitami cestnej premávky, že bez riadenia premávky svetelnými signálmi dochádza, hoci aj len počas špičkových hodín, k tvorbe kolón alebo k neprimerane dlhým čakacím dobám účastníkov cestnej premávky, ktorí sú povinní dať prednosť v jazde.

4. opakovane dochádza k dopravným nehodám,

5. je problematické priradenie prednosti v jazde podľa 2.4.6, napr. križovatky dvoch súvislých cestných ťahov označených v dlhom úseku prostredníctvom Z 302 ako hlavná cesta,

6. často premávajú vozidlá pravidelnej verejnej dopravy osôb vo viacerých smeroch alebo kde je potrebné pre tieto vozidlá zabezpečiť preferenciu,

7. sa mimo obce križuje hlavná cesta nadregionálneho alebo vyššieho dopravného významu s vysokými intenzitami cestnej premávky s inou cestou, predovšetkým ak ide o priesečnú križovatku alebo ak sú na oboch cestách vysoké intenzity cestnej premávky,

8. by bez riadenia premávky svetelnými signálmi bolo nevyhnutné ustanoviť zalomenú prednosť v jazde (pozri 2.4.9), pričom táto je najmä pre vodičov bez miestnej znalosti neprirodzená a ťažko očakávateľná

s ohľadom na stavebné riešenie križovatky, jej vizuálne vnímanie, celkové vedenie premávky a pod.

2.5.3 Najvyššia dovolená rýchlosť a rozhľadové pomery

Najvyššia dovolená rýchlosť v križovatke s premávkou riadenej SSZ nesmie presiahnuť 70 km/h. Ak sa má riadiť križovatka SSZ na úseku, na ktorom je najvyššia dovolená rýchlosť vyššia ako 70 km/h, musí sa vo vzdialenosti ≥ 100 metrov pred STOP čiarou obmedziť najvyššia dovolená rýchlosť na 70 km/h použitím Z 253 Najvyššia dovolená rýchlosť.

Svetelné signály riadenej križovatky musia byť viditeľné zo vzdialenosti pred STOP čiarou, resp. pred svetelným signalizačným zariadením, kde STOP čiara nie je:

• pri jazdnej rýchlosti ≤ 50 km/h: ≥ 75 m,

• pri jazdnej rýchlosti > 50 km/h: ≥ 125 m.

Ak tento rozhľad nie je dodržaný v obci pri jazdnej rýchlosti ≤ 50 km/h, umiestni sa výstražná Z 135 Svetelné signály vo vzdialenosti 75 – 150 m pred STOP čiarou, resp. pred svetelným signalizačným zariadením. Ak tento rozhľad nie je dodržaný pri jazdnej rýchlosti > 50 km/h, je potrebné obmedzenie najvyššej dovolenej rýchlosti na 50 km/h a umiestnenie Z 135 Svetelné signály. Ak sa SSZ nachádza v zákrute alebo bezprostredne za ňou, umiestni sa Z 135 spravidla na začiatku tejto zákruty, pričom ak dôjde k prekročeniu vzdialenosti 150 m od STOP čiary, resp. SSZ, doplní sa značka dodatkovou tabuľkou Z 501 Vzdialenosť.

Mimo obce sa musí bezpodmienečne dodržať rozhľad ≥ 125 m a súčasne sa na riadenie premávky svetelnými signálmi vždy upozorňuje použitím Z 135 Svetelné signály vo vzdialenosti 150 – 250 m pred STOP čiarou, resp. pred svetelným signalizačným zariadením, kde STOP čiara nie je.

Na úsekoch ciest s najvyššou dovolenou rýchlosťou ≥ 50 km/h sa musia použiť opakovacie návestidlá v rozsahu podľa 5.2.3.3. Zároveň sa na úsekoch ciest s najvyššou dovolenou rýchlosťou

> 50 km/h odporúča z dôvodov zvýšenia rozoznateľnosti použitie kontrastných štítov (pozri 5.2.2.3).

2.5.4 Zásady riadenia premávky v križovatkách

2.5.4.1 Dynamické riadenie

Kde je to možné, preferujú sa dynamické signálne plány pred statickými. Trvanie signálu Voľno v jednotlivých smeroch má byť primárne determinované skutočnými okamžitými premávkovými podmienkami tak, aby zdržania účastníkov cestnej premávky boli čo najkratšie.

Dynamické riadenie premávky na križovatke môže mať dve úrovne: taktické a strategické riadenie.59 Tabuľka 2 uvádza ich základný princíp a zásady použitia.

Tabuľka 2: Úrovne riadenej premávky na križovatkách

	Taktické riadenie	Strategické riadenie
Princíp	križovatka sa riadi samostatne, bez ohľadu na iné križovatky v širšej oblasti: do úvahy sa berú len premávkové podmienky lokálne pre danú križovatku (tým nie je vylúčená prípadná líniová koordinácia)	riadi sa väčší počet križovatiek spoločne s ohľadom na premávkové podmienky v celej riadenej sieti križovatiek
Použitie	v menších mestách a mimo obce, vo väčších mestských aglomeráciách † mimo hlavných ťahov alebo na križovatkách vo väčších vzdialenostiach od ostatných riadených križovatiek	vo väčších mestských aglomeráciách† na hlavných ťahoch okrem križovatiek vo väčších vzdialenostiach od ostatných riadených križovatiek
† orientačne: viac ako 50.000 obyvateľov

Na križovatkách, kde je premávka na jednej z ciest silná a na druhej veľmi slabá, treba zvážiť aj možnosť trvalého signálu Voľno na ceste so silnou premávkou, ktorý je prerušený vozidlami prichádzajúcimi z cesty so slabou premávkou a chodcami, ktorí potrebujú prejsť cez vozovku.

2.5.4.2 Líniová koordinácia

Ak sa na súvislom hlavnom mestskom ťahu nachádza viacero križovatiek s riadenou premávkou, má sa zabezpečiť ich líniová koordinácia („zelená vlna“), spravidla obojsmerná, tak aby vozidlá jazdiace po danom hlavnom ťahu približne najvyššou dovolenou rýchlosťou prechádzali jednotlivými križovatkami na signál Voľno bez zastavenia. Funkcia líniovej koordinácie sa smie, najmä pri dynamickom riadení, prerušiť počas špičkových hodín, kedy sa začnú vytvárať kolóny vozidiel.60

2.5.4.3 Nočná prevádzka a vypínanie signalizácie

Ak sa zriadi na križovatke svetelná signalizácia, má byť premávka na križovatka riadená svetelnými signálmi permanentne, a to aj v nočných hodinách. V čase nízkych intenzít cestnej premávky sa má naďalej na hlavných ťahoch udržiavať líniovú koordinácia, aby sa predchádzalo nadmerným rýchlostiam vozidiel na prázdnych cestách.

Alternatívou líniovej koordinácie je osobitný dynamický signálny plán, v ktorom:

1. trvalo je aktívna tzv. celočervená fáza, v ktorej svieti na všetkých vjazdoch signál Stoj,

2. fáza so signálom Voľno sa zaraďuje na základe detekcie prichádzajúceho vozidla tak, aby vozidlo jazdiace najvyššou dovolenou rýchlosťou prešlo križovatkou bez zastavenia, zatiaľ čo vozidlo jazdiace vyššou rýchlosťou je nútené spomaliť až zastaviť pred križovatkou,

3. trvanie fázy podľa predchádzajúceho bodu je obmedzené na prejazd prichádzajúceho vozidla, môže však byť predĺžené, ak sú detegované ďalšie vozidlá na danom vjazde,

4. chodcom sa má poskytnúť tlačidlo výzvy alebo sa signál Voľno pre chodcov zaraďuje na základe detekcie prítomnosti chodca.

59 Strategický riadiaci systém si vyžaduje riadiacu centrálu, ktorá vyhodnocuje premávkové podmienky v riadenej sieti a zasiela radičom svetelnej signalizácie na jednotlivých križovatiek riadiace parametre. V takomto systéme môže byť aj zámerne znížená priepustnosť niektorých križovatiek, ak sa tým dosiahne zníženie celkových časových strát v celej riadenej sieti (zásada „počkaj 1 minútu, získaš 5“).

60 Za takýchto okolností líniová koordinácia nielen stráca svoj zmysel, ale môže dokonca zvyšovať celkové časové straty účastníkov cestnej premávky.

V porovnaní s vypnutím svetelnej signalizácie v nočných hodinách poskytuje takýto signálny plán vyššiu bezpečnosť cestnej premávky pri jej súčasnej vysokej plynulosti, pričom zároveň obmedzuje prekračovanie najvyššej dovolenej rýchlosti v nočných hodinách.

Pravidelné vypínanie riadenia cestnej premávky svetelnými signálmi na križovatke sa je pripúšťa len výnimočne, najmä ak technologické vybavenie SSZ neumožňuje inteligentné riadenie v zmysle vyššie uvedených podmienok (líniová koordinácia alebo nočné dynamické riadenie). Podmienkou pravidelného vypínania je posúdenie miestnych podmienok, z ktorých vyplýva, že vypnutie riadenia nemá negatívny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Pravidelné vypínanie riadenia nie je prípustné na križovatkách, ktoré uvádza tabuľka 1 pod bodmi 1 a 2 a na križovatkách dvoch súvislých cestných ťahov označených v dlhom úseku prostredníctvom Z 302 ako hlavná cesta.

Pre vypínanie riadenia premávky svetelnými signálmi – vrátane nepravidelného, napr. pre poruchu – platí:

• v čase vypnutého riadenia sa smie na svetelných signalizačných zariadeniach na vjazdoch do križovatky, na ktorých musí vodič pri vypnutej signalizácii dávať prednosť v jazde, dávať prerušovaný žltý signál v tvare plného kruhu,61

• prerušovaný žltý signál v tvare plného kruhu sa nesmie dávať na ceste, na ktorej má vodič pri vypnutej signalizácii prednosť v jazde,

• na križovatkách, na ktorých sa pravidelne vypína riadenie cestnej premávky svetelnými signálmi sa odporúča vyhotoviť Z 201 Daj prednosť v jazde!, resp. Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! ako presvetlené vnútorným zdrojom alebo osvetlené vonkajším zdrojom; takéto presvetlenie, resp. osvetlenie sa však musí vypnúť v čase, kedy je premávka na križovatke riadená svetelnými signálmi.

2.5.4.4 Zásada úplnosti

Vo všeobecnosti platí, že ak sa riadi premávka na aspoň jednom vjazde do križovatky, musí sa riadiť premávka na všetkých vjazdoch do tejto križovatky. V križovatke s riadenou premávkou sa však smie zriadiť neriadený vjazd (alebo vjazdy) pod podmienkou, že ide o vedľajšiu cestu označenú Z 201 Daj prednosť v jazde (príp. Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde!, kde je to potrené podľa 2.4.8).

Rovnako vo všeobecnosti platí, že ak je na riadenom vjazde do križovatky viac jazdných pruhov, musí sa riadiť premávka vo všetkých týchto pruhoch. Smie sa však zriadiť aj samostatný neriadený pruh (alebo pruhy) za predpokladu, že je takýto pruh na vjazde križovatky stavebne oddelený od riadených pruhov (napr. ostrovčekom). Takto oddelený pruh sa tým technicky stáva samostatným neriadeným vjazdom do križovatky a musí sa označiť ako vedľajšia cesta (pozri vyššie).

Tzv. križovatky s čiastočne riadenou premávkou sa smú zriaďovať najmä za účelom:

• zvýšenia bezpečnosti v križovatkách, na ktorých by inak nebola riadená premávka,

• zvýšenia kapacity neriadenej križovatky, bez zbytočne vysokých nákladov na signalizáciu,

• skrátenia čakacích dôb účastníkov cestnej premávky v porovnaní s riadenou križovatkou,

• zrýchlenia a preferovania vozidiel verejnej dopravy osôb,

• vyhnutia sa nadbytočným časovým stratám na plne riadenej križovatke, kde sú dostatočne dlhé časové medzery medzi vozidlami v hlavnom jazdnom prúde vozidiel, umožňujúce bezpečné križovanie tohto prúdu alebo zaradenie sa do tohto prúdu,

• vyhnutia sa nákladným stavebným opatreniam, ktoré by si vyžadovali veľa priestoru,

• ušetrenia investičných a prevádzkových nákladov, nakoľko križovatka s čiastočne riadenou premávkou môže byť realizovaná efektívnejšie ako s plne riadenou premávkou.

Na neriadené vjazdy sa neumiestňuje žiadne návestidlo (ani s prerušovaným žltým signálom). Vjazd do riadenej križovatky sa smie riadiť tiež čiastočne v určitých časoch (napr. za účelom preferovania vozidiel verejnej hromadnej dopravy), kedy sa namiesto 3-farebného návestidla použije

2-farebné návestidlo bez signálu Voľno so sekvenciou TMA – Čakaj – Stoj – TMA (pozri 2.6.1.2).

Krátky neriadený vjazd okolo ostrovčeka s priechodom pre chodcov predstavuje zvýšené riziko pre chodcov, ak k nemu nevedie odbočovací pruh, nakoľko chodec nemusí rozoznať úmysel vodiča odbočovať vpravo, pričom poloha priechodu je veľmi blízko k miestu manévru odbočenia.

61 Toto nie je prípustná na SSZ so smerovými signálmi v tvare šípky alebo šípok, nakoľko prerušovaný smerový žltý signál (so symbolom šípky alebo šípok) legislatívne neexistuje.

2.5.4.5 Fázy a fázové prechody

Pre každú riadenú križovatku vrátane križovatiek s dynamickým riadením (pozri 2.5.4.1) sa musia vopred určiť prípustné fázy a prípustné fázové prechody:

• fáza je jedinečná kombinácia signálov dávaných na všetkých návestidlách v križovatke počas staticky alebo dynamicky určenej doby,

• fázový prechod je postupnosť kombinácií signálov dávaných na všetkých návestidlách v križovatke vrátane požadovaného časového trvania týchto kombinácií, ktorá musí byť aplikovaná pri zmene z jednej konkrétnej fázy na inú konkrétnu fázu.

V prípade pevného signálneho plánu nemusia byť fázy a fázové prechody explicitne definované, nakoľko implicitne vyplývajú zo samotného signálneho plánu.

Akákoľvek zmena v prípustných fázach a fázových prechodoch je zmenou použitia dopravných zariadení v zmysle [Z5]. Každá fáza a každý fázový prechod musia byť posúdené z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky.

Za účelom zvyšovania plynulosti cestnej premávky sa v radiči smie:

• meniť trvanie jednotlivých fáz najmä na základe premávkových podmienok, spravidla však v rámci vopred určených minimálnych a maximálnych hodnôt,

• meniť poradie jednotlivých fáz alebo vynechať niektoré fázy v cykle za predpokladu, že pre jednotlivé dvojice po sebe zaradených fáz existuje určený fázový prechod,

• meniť trvanie cyklu, prípadne vôbec neradiť fázy v cykle (napr. v strategických systémoch riadenia),

• meniť trvanie fázových prechodov, avšak výlučne v rámci vopred definovaného prípustného minimálneho a maximálneho trvania resp. väzby tohto trvania na vopred stanovené podmienky.

Fázové prechody musia byť navrhnuté tak, aby pri zohľadnení geometrie križovatky a uvažovaných účastníkov cestnej premávky bol pri zmene signálu Voľno v jednom smere na signál Voľno v inom smere zabezpečený dostatočný časový rozdiel medzi opustením kolízneho bodu posledným vozidlom z prvého z týchto smerov a vjazdom do kolízneho bodu prvým vozidlom v druhom z týchto smerov. Osobitnú pozornosť treba venovať výskytu dlhých a/alebo pomalých vozidiel (napr. kĺbových autobusov, trolejbusov), najmä v odbočujúcich smeroch. Podrobné požiadavky na výpočet medzičasov a stanovenie fázových prechodov ustanovia osobitné TPR pre navrhovanie SSZ. Do doby vydania týchto TPR sa musí návrh fázových prechodov vykonať a podložiť vhodnou zahraničnou technickou špecifikáciou.62

Trvanie prechodových signálov pre vozidlá je:

• Stoj + Čakaj (červená + žltá): najmenej 1 s, najviac 2 s,

• Čakaj (žltá) – v závislosti od najvyššej dovolenej rýchlosti vmax:

- vmax ≤ 50 km/h: ≥ 3 s,

- vmax = 60 km/h: ≥ 4 s,

- vmax ≥ 70 km/h: ≥ 5 s.

Pri zapnutí a vypnutí riadenia cestnej premávky svetelnými signálmi sa dáva na všetkých návestidlách pre vozidlá signál Čakaj a na všetkých návestidlách pre chodcov a cyklistov pri prechádzaní cez vozovku signál Stoj, v trvaní aspoň 5 s. Na návestidlách pre vozidlá bez signálu Čakaj63 sa dáva signál Stoj. Na ceste, ktorej je značkami priradená prednosť v jazde sa alternatívne smie z/do stavu TMA prechádzať prostredníctvom signálu Voľno pre vozidlá, avšak iba ak ide o riadenie plnými signálmi (pozri 2.5.4.6); pri použití smerových signálov je takýto prechod neprípustný. Takýto prechod z/do stavu TMA však môže byť nevhodný na rozľahlejších križovatkách.

Na križovatkách s dynamickým riadením s celočervenou fázou (pozri 2.5.4.1) je trvanie celočervenej fázy pri prechode späť do tej istej fázy ≥ 1 s. Ak celočervená fáza obsahuje signál Voľno pre chodcov, vozidlá musia byť blokované signálom Stoj ≥ 4 s pri prechode späť do tej istej fázy alebo po dobu potrebnú na prejdenie chodca cez vozovku, podľa toho, ktorá z týchto dôb je dlhšia.

62 Odporúča sa [ZP24], kde je táto problematika podrobne spracovaná.

63 Napr. signály guľôčkovej sústavy pre vozidlá pravidelnej verejnej dopravy osôb.

2.5.4.6 Použitie plných signálov a smerových signálov

Svetelné signály pre vozidlá na riadenie cestnej premávky v križovatke s významom Stoj, Čakaj a Voľno delia na:

1. plné, ktoré platia pre všetky smery jazdy, pre ktoré nie je jazda cez križovatku upravená iným spôsobom, napr. smerovým signálom alebo zvislou značkou zakazujúcou jazdu niektorým smerom,

2. smerové, ktoré platia len vo vyznačenom smere alebo smeroch.

Oba druhy signálov sa líšia svojim vizuálnym prevedením64 a používajú sa odlišným spôsobom.

Prednostne sa na riadenie cestnej premávky v križovatkách používajú plné signály: vo väčšine prípadov sa tak dosiahnu kratšie celkové zdržania účastníkov cestnej premávky a vyššia plynulosť.

Smerové signály sa smú použiť len ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. To zahŕňa najmä križovatky s vysokými intenzitami cestnej premávky v ľavom odbočujúcom smere, kde nie je možné požadovaný efekt dosiahnuť doplnkovým signálom v tvare zelenej šípky v protiľahlom rohu križovatky, ďalej križovatky s komplikovanou geometriou, niektoré križovatky s osobitným riadením premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb a pod.

Pre kombinovanie oboch druhov signálov v jednej križovatke alebo na jednom vjazde do križovatky platí:

• v jednej križovatke sa smú kombinovať plné signály a smerové signály, avšak výlučne len takým spôsobom, že z dvojice oproti sebe orientovaných vjazdov do križovatky sú buď oba riadené plnými signálmi alebo sú oba riadené smerovými signálmi,

• na jednom vjazde do križovatky sa smú kombinovať plné signály so smerovými signálmi pre jeden smer jazdy (spravidla vľavo); v takom prípade sa na oproti nemu orientovanom vjazde do križovatky musia taktiež použiť plné signály, ktoré smú byť kombinované so smerovými signálmi pre jeden smer jazdy (rovnaký, t. j. spravidla vľavo), pričom je zároveň zachovaná bezkolíznosť smerových signálov, ako sa uvádza nižšie.

Iné kombinácie sú neprípustné.

Pri riadení premávky v križovatke smerovými signálmi sa musia dodržať nasledujúce zásady:

1. Na jednom návestidle skladajúceho sa z trojice smerových signálov (Stoj, Čakaj, Voľno) musia byť dávané signály pre ten istý smer alebo smery jazdy.

2. Smerové svetelné signály neobmedzujú povolené smery jazdy cez križovatku. Na obmedzenie povolených smerov jazdy cez križovatku sa musia použiť zvislé dopravné značky Z 210 Prikázaný smer jazdy, príp. Z 215 Zákaz odbočenia. V križovatkách s riadenou premávkou sa nesmie používať Z 211 Prikázaný smer odbočenia. V prípade použitia Z 210 alebo Z 215 sa nesmú použiť smerové svetelné signály pre tie smery jazdy cez križovatku, ktoré sú v rozpore s významom použitých značiek Z 210 alebo Z 215.

3. Pri použití smerových signálov musia byť jazdné pruhy pred križovatkou vyznačené prostredníctvom Z 630 Smerové šípky v súlade s použitím týchto signálov. Ak je vyznačený jazdný pruh určený pre viac ako jeden smer jazdy, musia sa tieto smery riadiť na návestidlách rovnako.

4. Ak sú jazdné pruhy pre rôzne smery jazdy fyzicky stavebne oddelené, ide sa

o samostatné vozovky a na odchýlne riadenie premávky pre rôzne smery jazdy postačuje použitie plných signálov za predpokladu, že je vizuálne zjavné, ku ktorej vozovke (smeru jazdy) sa ktoré návestidlo vzťahuje.

5. Nie nevyhnutne musia byť použité smerové signály pre všetky prípustné smery. Ak sa napríklad v križovatke nachádza odbočovací pruh pre jeden smer jazdy (spravidla vľavo), smie sa tento smer jazdy riadiť smerovými signálmi a zostávajúce smery jazdy plnými signálmi.

64 Napr. všeobecné plné signály pre vozidlá majú tvar plného kruhu, všeobecné smerové signály majú tvar kruhu so symbolom šípky (červená, žltá) alebo tvar šípky (zelená), plné signály pre cyklistov majú tvar bicykla, smerové signály pre cyklistov majú tvar bicykla doplneného šípkou atď.

6. Ak sa dáva smerový signál Voľno, nesmie vozidlo v smere jazdy, pre ktorý tento signál platí, križovať:

a) smer jazdy iných vozidiel, pre ktoré je súčasne dávaný signál plný alebo smerový signál Voľno,

b) miesto na prechádzanie, na ktorom je chodcom a/alebo cyklistom dávaný signál Voľno,

c) priechod pre chodcov alebo priechod pre cyklistov.

7. Ak sa dáva plný signál Voľno, nesmie vozidlo v priamom smere križovať:

a) smer jazdy iných vozidiel, pre ktoré je súčasne dávaný smer Voľno, s výnimkou vozidiel vchádzajúcich do križovatky z oproti orientovaného vjazdu, pre ktoré je dávaný plný signál Voľno,

b) miesto na prechádzanie, na ktorom je chodcom a/alebo cyklistom dávaný signál Voľno,

c) priechod pre chodcov alebo priechod pre cyklistov.

2.5.5 Návestidlá a signály

2.5.5.1 Riadiace sekvencie

Riadiaca sekvencia signálov pre vozidlá v križovatke s riadenou premávkou je Čakaj – Stoj – Stoj+Čakaj – Voľno – Čakaj.

Ak návestidlo neobsahuje signál Čakaj (napr. signály guľôčkovej sústavy), je riadiaca sekvencia Stoj – Voľno – Stoj.

Riadiaca sekvencia signálov na prechádzanie chodcov cez vozovku a signálov na prechádzanie cyklistov cez vozovku je Stoj – Voľno – Stoj.

Doplnkové signály sa nepoužívajú v samostatných riadiacich sekvenciách, ale v nadväznosti na iné signály.

2.5.5.2 Všeobecné signály pre vozidlá

Všeobecné signály pre vozidlá sú svetelné signály 3-farebnej sústavy a platia pre všetky vozidlá okrem tých, pre ktoré sú zriadené samostatné signály (cyklisti, vozidlá verejnej hromadnej dopravy).

Na všetkých riadených vjazdoch do križovatky sa umiestňujú návestidlá so všeobecnými signálmi pre vozidlá. Vynechať sa smú iba na tých riadených vjazdoch do križovatky, kde jazdia výlučne vozidlá verejnej hromadnej dopravy, ktorých premávka je riadená samostatnými signálmi (pozri 2.5.5.5 a 2.5.5.6) alebo výlučne cyklisti, ktorých premávka je riadená samostatnými signálmi (pozri 2.5.5.4) alebo kde jazdia výlučne vozidlá verejnej hromadnej dopravy a cyklisti, ktorých premávka je riadená vyššie uvedenými signálmi.

2.5.5.3 Signály pre chodcov a/alebo cyklistov pri prechádzaní cez vozovku (2-farebné)

V križovatkách s riadenou premávkou sa spravidla zriaďujú aj miesta na prechádzanie riadené svetelnými signálmi. Ide o signály 2-farebnej sústavy so symbolmi chodca, bicykla alebo chodca a bicykla.

Signál Voľno pre chodcov a/alebo cyklistov sa smie na návestidle dávať len za nasledujúcich podmienok:

• plný signál Voľno pre vozidlá smie byť súčasne dávaný len na návestidlách na takých vjazdoch do križovatky, z ktorých priamy smer nekrižuje toto miesto na prechádzanie,

• smerový signál Voľno pre vozidlá smie byť súčasne dávaný len v smeroch jazdy, ktoré nekrižujú toto miesto na predchádzanie.

V prípade používania kolízneho plného signálu Voľno podľa prvej odrážky je potrebné zvážiť použitie prerušovaných žltých signálov so symbolom chodca a/alebo cyklistu podľa 2.5.5.10. Zároveň sa v týchto prípadoch odporúča preveriť možnosť zaradenia signálu Voľno pre chodcov a/alebo cyklistov pri prechádzaní cez vozovku v dostatočnom časovom predstihu pred zariadením kolízneho plného signálu Voľno pre vozidlá, aby chodci resp. cyklisti stihli vojsť do konfliktnej plochy skôr ako ju dosiahnu vozidlá.

Signály pre chodcov a cyklistov pri prechádzaní cez vozovku sa umiestňujú na protiľahlej strane vozovky a kombinujú sa s vodorovnou Z 611 Miesto na prechádzanie. Nesmú sa kombinovať s vodorovnými Z 610 Priechod pre chodcov alebo Z 612 Priechod pre cyklistov.

Požiadavky na zriaďovanie miest na prechádzanie pozri v 2.8.6.

Signály pre cyklistov pri prechádzaní cez vozovku (2-farebné) sa zriaďujú len vtedy, ak cez vozovku prechádzajú spoločne s chodcami, resp. paralelne s chodcami v ich bezprostrednej blízkosti alebo ak ide o prechádzanie cez vozovky mimo križovatky (ďalej ako cca 5 m od kolízneho priestoru). V ostatných prípadoch sa cyklisti riadia signálmi pre cyklistov (3-farebné) a ak tieto nie sú zriadené, všeobecnými signálmi pre vozidlá – pozri 2.5.5.4.

Pri prechádzaní cyklistov spoločne s chodcami alebo paralelne s chodcami sa prechádzanie cyklistov aj chodcov musí riadiť rovnako bez ohľadu na to, či sa používa spoločné návestidlo alebo samostatné návestidlá zvlášť pre chodcov a zvlášť pre cyklistov.

2.5.5.4 Signály pre cyklistov (3-farebné)

Popri všeobecných signáloch pre vozidlá sa smú použiť samostatné signály pre cyklistov za nasledujúcich predpokladov:

1. cyklisti na ceste: cyklistická premávka je riadená odchýlne od všeobecnej premávky a cyklisti majú vymedzený vlastný radiaci priestor pred križovatkou (cyklistický pruh, priestor pred predsadenou STOP čiarou atď.),

2. cyklisti na súbežnej špeciálnej cestičke: neprechádzajú cez vozovku spoločne, resp. paralelne s chodcami v ich bezprostrednej blízkosti a teda sa ich premávka neriadi signálmi pre chodcov a cyklistov pri prechádzaní cez vozovku v zmysle 2.5.5.3.

Signály pre cyklistov sa smú použiť tiež samostatne bez kombinácie so všeobecnými signálmi pre vozidlá tam, kde daný vjazd do križovatky používajú výlučne cyklisti alebo ich možno použiť v kombinácii so signálmi pre vozidlá verejnej hromadnej dopravy, resp. signálmi pre dráhové vozidlá tam, kde daný vjazd používajú len cyklisti a uvedené vozidlá.

2.5.5.5 Signály pre vozidlá verejnej hromadnej dopravy (guľôčková sústava)

Popri všeobecných signáloch pre vozidlá sa smú použiť samostatné signály pre vozidlá verejnej hromadnej dopravy za nasledujúcich predpokladov:

1. premávka týchto vozidiel je riadená odchýlne od všeobecnej premávky,

2. vozidlá verejnej hromadnej dopravy majú pred križovatkou alebo iným riadeným miestom vyhradený pruh alebo vchádzajú do križovatky, resp. iného riadeného miesta zo samostatného telesa, samostatného jazdného pásu, zo zastávky, z obratiska a pod.

Ide o signály tzv. guľôčkovej sústavy.

Signály guľôčkovej sústavy sa smú použiť tiež samostatne bez kombinácie so všeobecnými signálmi pre vozidlá, napríklad na zastávkach, obratiskách a pod.

Legislatíva umožňuje použitie signálu Čakaj vo forme jednej svietiacej guľôčky hore v strede. Signál Čakaj je však ťažko použiteľný na návestidlách, kde sa riadi viac rôznych smerov jazdy; tiež je problém s jeho rozoznateľnosťou najmä počas zrážok a zníženej viditeľnosti, nakoľko nespĺňa podmienku rozsvietenia minimálne 2 guľôčok na vytvorenie rozoznateľného geometrického tvaru.65 S ohľadom na to sa signál Čakaj nesmie používať na návestidlách pre viac ako 1 smer jazdy. Na ostatných návestidlách sa jeho používanie neodporúča.

2.5.5.6 Signály pre dráhové vozidlá (pražcová sústava)

Popri všeobecných signáloch pre vozidlá sa smú zriadiť samostatné signály pre dráhové vozidlá v cestnej premávke za nasledujúcich predpokladov:

1. premávka dráhových vozidiel je riadená odchýlne od všeobecnej premávky,

2. dráhové vozidlá vchádzajú do križovatky alebo iného riadeného priestoru z im vyhradeného fyzicky oddeleného premávkového priestoru, napr. samostatného telesa električkovej dráhy, fyzicky oddelenej zastávky trolejbusu a pod.

Ide o signály tzv. pražcovej sústavy.

65 V niektorých krajinách sa táto forma signálu používa ako signál poruchy signalizácie.

Signály pre dráhové vozidlá sa smú použiť tiež tam, kde nie sú kombinované so všeobecnými signálmi pre vozidlá, napríklad na zastávkach, križovaniach cestičiek pre cyklistov a pod. V týchto prípadoch sa smú dráhové signály použiť aj mimo fyzicky oddelených premávkových priestorov vyhradených pre dráhové vozidlá.

Signály pre dráhové vozidlá v cestnej premávke sú dráhové signály a smú sa použiť len na základe ich ustanovenia v prevádzkovom predpise prevádzkovateľa dráhy po jeho schválení príslušným správnym orgánom pre mestské dráhy.66

Za účelom jednotnosti používaných signálov sa predpisuje tvar a význam jednotlivých signálov pražcovej sústavy nasledovne:

• signály majú tvar geometrických útvarov bielej farby na tmavom pozadí,

• význam signálov pre dráhové vozidlá uvádza tabuľka 3.

Tabuľka 3: Význam signálov pre dráhové vozidlá (pražcová sústava)

Signál

Názov a vyobrazenie

Význam

S 850

Stoj

Vodič je povinný zastaviť vozidlo pred návestidlom a ak je pred návestidlom vyznačená STOP čiara, pred touto STOP čiarou.

S 851

Čakaj

Pri rozsvietení tohto signálu je vodič povinný sa správať ako pri rozsvietení signál Stoj; to však neplatí, ak je v čase rozsvietenia tohto signálu už tak blízko, že nemôže zastaviť bezpečne.

S 852

Voľno permisívne

Vodič smie pokračovať v jazde pri dodržaní pravidiel cestnej premávky.

S 853

Voľno vľavo

Voľno vpravo

Vodič smie pokračovať v jazde len v stanovenom smere. Iné vozidlá a chodci, ktorých smer jazdy alebo chôdze dráhové vozidlo križuje, sú zastavení signálom Stoj alebo sú povinní dať dráhovému vozidlu prednosť v zmysle všeobecných pravidiel cestnej premávky.

Voľno priamo

S 855

Výzva

Čoskoro bude nasledovať signál Voľno alebo Odjazd.

Ak vozidlo stojí na zastávke, má vodič zavrieť dvere ihneď ako to situácia umožní a pripraviť sa na odjazd okrem prípadu, že čas plánovaného odjazdu zo zastávky ešte nenastal.

S 856

Odjazd

Čas plánovaného odjazdu uplynul.

Ihneď ako to situácia umožní, má vodič odísť s vozidlom zo zastávky. Pred križovatkou alebo iným riadeným priestorom smie signál svietiť aj spoločne so signálom Stoj, resp.

Čakaj; v takom prípade je vodič povinný sa pripraviť na odjazd a čakať na signál Voľno.

66 [Z6] § 105 a [Z16] § 30 ods. 7

Na dodržanie právnych predpokladov uvedených vyššie je potrebné tieto významy ustanoviť v prevádzkovom predpise prevádzkovateľa dráhy.

Základnými signálmi sú Stoj, Čakaj a Voľno, pričom signál Voľno smie byť buď plný (Voľno permisívne) alebo smerový (Voľno priamo, Voľno vľavo, Voľno vpravo).

Signál Čakaj sa smie vynechať v úseku, kde je najvyššia dovolená rýchlosť ≤ 20 km/h a tam, kde dráhové vozidlá pred návestidlom vždy zastavujú, napr. na zastávkach.

Signál Výzva sa používa podľa potreby, a to najmä:

• v križovatkách a iných obdobných miestach s preferenčnou signalizáciou pre vozidlá verejnej dopravy, kde signalizuje, že radič SSZ zaregistroval žiadosť o preferenciu,

• na zastávkach nachádzajúcich sa bezprostredne pred križovatkou, kde signalizuje blížiaci sa signál Voľno,

• na iných zastávkach, kde signály pre dráhové vozidlá slúžia na riadenie odjazdu vozidiel zo zastávky v nadväznosti na grafikon alebo slúžia na zabezpečenie preferencie pri odjazde zo zastávky (v súčinnosti so všeobecnými signálmi pre vozidlá pred zastávkou, prípadne v úrovni zastávky, ak je fyzicky oddelená),

• na inom mieste za účelom informovania vodiča o blížiacom sa signáli Voľno alebo Odjazd.

Signál Odjazd možno použiť na zastávkach a obdobných miestach za účelom signalizácie plánovaného času odjazdu. Pri použití signálu Odjazd sa smú úplne vynechať signály Stoj, Čakaj a Voľno, ak sa návestidlo nenachádza pred riadeným priestorom – v takom prípade sa návestidlo spravidla skladá len zo signálov Odjazd a Výzva.

2.5.5.7 Doplnková zelená šípka vľavo v protiľahlom rohu križovatky

Doplnkový signál zelenej farby v tvare šípky doľava umiestnený v protiľahlom rohu križovatky67 68 sa smie používať výlučne v nadväznosti na plné všeobecné signály pre vozidlá. Signál je určený primárne pre vozidlá odbočujúce vľavo, ktoré už vošli do križovatky, avšak čakajú pri dávaní prednosti oproti idúcim vozidlám. Signál sa smie dávať iba za nasledujúcich podmienok:

1. na danom vjazde do križovatky je dávaný plný signál Voľno alebo bol takýto signál dávaný v krátkom časovom intervale pred rozsvietením signálu doplnkovej šípky vľavo,

2. na vjazde orientovanom oproti vjazdu, pre ktorý signál doplnkovej šípky vľavo platí, je dávaný plný signál Stoj,

3. na žiadnom z oboch vjazdov sa nepoužívajú smerové signály.

2.5.5.8 Doplnková zelená šípka pred križovatkou

Doplnkový signál zelenej farby v tvare šípky alebo šípok pred križovatkou sa môže používať výlučne spolu s plnými všeobecnými signálmi pre vozidlá. Prípustná je len doplnková šípka vpravo.

Signál je určený na umožnenie odbočenia vpravo za obdobných podmienok ako pri použití smerového signálu. Signál sa smie dávať iba za nasledujúcich podmienok:

1. na danom vjazde do križovatky je dávaný plný signál Stoj,

2. sú splnené podmienky na dávanie smerového signálu Voľno pre smer jazdy vpravo podľa

2.5.4.6 okrem požiadavky na vyznačenie samostatného odbočovacieho pruhu pre smer jazdy vpravo,

3. pre vjazd orientovaný oproti vjazdu, pre ktorý signál doplnkovej šípky vpravo platí, nie je dávaný doplnkový signál zelenej šípky vľavo v protiľahlom rohu križovatky.

2.5.5.9 Notifikačný signál o križovaní smeru

Notifikačné signály sú signály v tvare žltého symbolu chodca, cyklistu alebo chodca a cyklistu. Vzhľadom na ustanovenia 2.5.4.6 sa tieto signály nepoužívajú na nových inštaláciách svetelných signálov a na rekonštruovaných inštaláciách v prípadoch, kde sa novo určuje použitie dopravných zariadení (pozri 1.4). Notifikačné signály o križovaní smeru sú prípustné len na už

existujúcich SSZ, a to len spolu so smerovými všeobecnými signálmi pre vozidlá.

67 [Z19] § 15 ods. 6

68 Zaužívané pomenovanie tohto signálu je „signál na opustenie križovatky.“

2.5.5.10 Prerušované signály

Na križovatke s riadenou premávkou sa smú používať prerušované signály len nasledovne:

• Signály v tvare plného kruhu žltej farby (S 840) sa smú použiť len v čase, keď premávka na križovatke nie je riadená (pozri 2.5.4.3).

• Signály v tvare kruhu žltej farby so symbolom účastníka cestnej premávky (S 841) sa smú použiť na upozornenie na križovanie dráhy chodca, cyklistu, električky alebo autobusu pri riadení plnými (t. j. nie smerovými) signálmi. Návestidlo sa umiestňuje v bezprostrednej blízkosti miesta, kde dochádza ku križovaniu, teda nie spoločne s návestidlom všeobecných signálov pre vozidlá. Takýto signál je dávaný počas doby, kedy sú dávané kolízne signály Voľno a následne počas primeranej doby, kedy už účastník cestnej premávky, ktorého dráha je križovaná, nemá signál Voľno – prídavná doba má zodpovedať minimálne dobe, ktorú chodec alebo cyklista potrebuje na dokončenie prechádzania cez vozovku (analogicky vo vzťahu k električkám a autobusom a vzdialenosti ku kolíznemu bodu).

Iné prerušované signály (napr. v tvare šípky alebo so symbolom šípky) sú neprípustné. Prerušovaným signálom sa na križovatke nesmie upozorňovať na blížiacu sa zmenu signálu, na nebezpečenstvo a pod.

2.5.5.11 Iné signály

Ide o signály časového odpočtu a rýchlostné signály; tieto signály nemajú regulačnú ani výstražnú funkciu. Bližšie tieto signály riešia 5.2.6.4 a 5.3.4

2.5.6 Doplnkové zariadenia k svetelným signálom

2.5.6.1 Zelená šípka (Z 730)

Zariadenie umožňuje vodičovi odbočiť doprava pri rozsvietenom signáli Stoj.

Smie sa používať iba v kombinácii s plnými signálmi a len vtedy, ak má vodič dostatočný rozhľad na chodcov a na vozidlá vchádzajúce do križovatky zo všetkých ostatných vjazdov počas celej doby ich prejazdu križovatkou.

Zariadenie sa nesmie použiť v nasledujúcich prípadoch:

1. na danom vjazde do križovatky sa používajú popri plných signáloch tiež smerové signály pre smer jazdy vpravo alebo doplnková zelená šípka pred križovatkou,

2. na vjazde do križovatky orientovanom oproti vjazdu, na ktorom je zariadenie umiestnené, sa používajú smerové signály pre smer jazdy vľavo alebo doplnková zelená šípka vľavo v protiľahlom rohu križovatky,

3. pre smer jazdy vpravo je vyznačený viac ako jeden jazdný pruh (vrátane pruhov určených aj pre iný smer jazdy),

4. pri odbočení vpravo vodič križuje koľaje električky alebo sa krátko za križovatkou nachádza priecestie,

5. pri odbočení vpravo vodič križuje obojsmernú cyklistickú infraštruktúru alebo jednosmernú cyklistickú infraštruktúru, na ktorej napriek tomu často dochádza k jazde cyklistov v opačnom smere a nie je tomu možné zabrániť vhodnými opatreniami,

Zariadenie sa smie v nasledujúcich prípadoch použiť iba ak je jeho platnosť obmedzená len na cyklistov:

1. vpravo je vyznačený čakací priestor pre cyklistov na nepriame odbočenie vľavo,

2. svetelná signalizácia sa na danom mieste používa prevažne alebo vo významnej miere na ochranu detí pri dochádzaní do/zo školy,

3. na križovatkách s vysokým výskytom chodcov so zdravotným postihnutím, obzvlášť nevidiacich a slabozrakých.

2.5.6.2 Čierna šípka (Z 731)

Zariadenie umožňuje vodičovi sa otočiť na riadenej križovatke.69 Otáčanie vozidiel sa prostredníctvom zariadenia Čierna šípka povoľuje na vjazdoch do križovatky, na ktorých sa používa:

• smerový signál pre smer jazdy vľavo,

• doplnková zelená šípka vľavo umiestnená v protiľahlom rohu križovatky.

Na iných miestach sa zariadenie použije, ak otáčaniu vozidiel nebránia osobitné okolnosti.

2.5.7 Vodorovné dopravné značenie

Vodorovné dopravné značenie v križovatkách s riadenou premávkou je odlišné od vodorovného značenia v križovatkách, na ktorých premávka nie je riadená svetelnými signálmi, a to nasledovne:

1. na vjazdoch do križovatky sa vyznačujú STOP čiary namiesto čakacích čiar, pričom STOP čiary sa vyznačujú aj na vjazdoch, ktorým je pridelená prednosť v jazde,

2. namiesto priechodov pre chodcov a priechodov pre cyklistov sa v riadených vjazdoch do križovatky vyznačujú miesta na prechádzanie a prechádzanie chodcov a cyklistov cez vozovku sa riadi svetelnými signálmi.70

Pre pozdĺžne čiary platia analogicky ustanovenia ako pre križovatky v režime miestnej úpravy prednosti v jazde dopravnými značkami (pozri 2.4.9), teda sa vedú cez kolízny priestor len v smere cesty s prednosťou v jazde a prerušujú sa v smere z vedľajších ciest. Vonkajšie okrajové čiary sa však nesmú nahradzovať čakacími čiarami.

Ak sa má neriadená križovatka zmeniť na križovatku s premávkou riadenou svetelnými signálmi, musí sa zároveň zodpovedajúco zmeniť vodorovné dopravné značenie.

2.6 Riadenie premávky svetelnými signálmi mimo križovatiek

2.6.1 Spoločné ustanovenia

2.6.1.1 Vymedzenie

Mimo križovatiek sa svetelné signály používajú na spravidla krátkodobé alebo cyklické zastavenie vozidiel na miestach, kde to vyžadujú miestne podmienky, napríklad:

• riadené miesta na prechádzanie chodcov a/alebo cyklistov mimo križovatky,

• priecestia,

• vjazd do tunela alebo úseku tunela (spravidla úseky medzi dvoma núdzovými zálivmi),

• miesta vjazdu električky, autobusu, vozidiel s právom prednostnej jazdy atď. na vozovku,

• riadené zastávky,

• úseky so striedavou obojsmernou premávkou,

• riadené vjazdy na diaľnicu.

Svetelnými signálmi sú aj pruhové signály, ktorými sa riadi vjazd do jazdného pruhu najmä:

• do kyvadlových pruhov,

• na krajnicu, v ktorej sa povoľuje a zakazuje jazda použitím Z 280 – Z 282,

• operatívne v líniovom riadení, v prípade prekážky v jazdnom pruhu.

2.6.1.2 Návestidlá

Na riadenie premávky vozidiel svetelnými signálmi mimo križovatky sa spravidla používajú len všeobecné signály pre vozidlá, a to ako plné signály. V špecifických situáciách sa používajú aj iné signály, napr. signály pre chodcov, signály pre vozidlá verejnej hromadnej dopravy.

Používané návestidlá sú zhodné s návestidlami používanými na križovatkách, avšak na miestach, kde sa neriadi premávka v pravidelnom či nepravidelnom cykle a v zásade väčšinu času platí Voľno, sa návestidlá pre vozidlá spravidla realizujú bez signálu Voľno.

69 Zákaz otáčania na križovatke s riadenou premávkou je špecifickým (česko-)slovenským ustanovením pravidiel cestnej premávky, ktorý iné krajiny nepoznajú.

70 Upozornenie: na neriadenom vjazde sa svetelnými signálmi neriadi ani prechádzanie chodcov a cyklistov cez vozovku a preto sa na takýchto vjazdoch nevyznačuje miesto na prechádzanie, ale priechod pre chodcov resp. priechod pre cyklistov.

Ide najmä o nasledujúce prípady:

• priecestné návestidlo – vždy len dvojfarebné návestidlo, signál Voľno sa nesmie používať,

• pred tunelom a v tuneli,

• pred vjazdom električky, autobusu, vozidiel s právom prednostnej jazdy atď.na cestu,

• na inom obdobnom mieste, kde je potrebné zastaviť premávku len v niektorých časoch.

Postupnosť signálov na takomto návestidle je TMA – Čakaj – Stoj – TMA, pričom trvanie signálu Čakaj je ≥ 5 s.

2.6.1.3 Najvyššia dovolená rýchlosť a rozhľadové pomery

Ak nie je ďalej uvedené inak, návestidlá so signálom Stoj používané na zastavenie vozidiel mimo križovatky sa smú umiestňovať aj na úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou vyššou ako 70 km/h, je však potrebné zabezpečiť dobré rozhľadové podmienky a podľa potreby prijať primerané opatrenia, napríklad umiestnením výstražnej Z 135 Svetelné signály v primeranej vzdialenosti (mimo obce 150 m až 250 m pred návestidlom71), prípadne obmedzením najvyššej dovolenej rýchlosti premennou dopravnou značkou v čase, kedy je na návestidle zobrazený signál Stoj alebo Čakaj.

Pri najvyššej dovolenej rýchlosti vyššej ako 70 km/h musí samostatný signál Čakaj trvať

≥ 5 s aj v prípade použitia návestidla so signálom Voľno.

Spravidla nie je potrebné prijímať ďalšie opatrenia tam, kde je síce najvyššia dovolená rýchlosť viac ako 70 km/h, ale vozidlá tam bežne touto rýchlosťou jazdiť nemôžu, napríklad na vetvovej (vjazdovej) signalizácii na vjazde na diaľnicu.

Naopak, pred tunelom v hlavnom jazdnom páse diaľnice je pravidla potrebné prijatie opatrení, najmä včasné spomalenie jazdného prúdu vozidiel prostredníctvom PDZ a tiež použitie výstražných PDZ upozorňujúcich na tvorbu kolóny, keď sa táto začne tvoriť.

2.6.1.4 Fázy a fázové prechody

Analogicky platia ustanovenia 2.5.4.5. Prípadné odlišné časovania sa uvádzajú nižšie.

2.6.2 Miesta na prechádzanie mimo križovatky

Pri zriadení miesta na prechádzanie mimo križovatky platia na jeho riadenie svetelnými signálmi rovnaké požiadavky a pri umiestnení na križovatke vrátane obmedzenia najvyššej dovolenej rýchlosti na ≤ 70 km/h.

Pri riadení sa pre vozidlá používajú všetky tri signály (Stoj, Čakaj, Voľno) a pre chodcov a/alebo cyklistov sa používajú signály na prechádzanie cez vozovky (Stoj a Voľno).

2.6.3 Priecestia

Na priecestiach sa používajú výlučne dvojfarebné návestidlá Stoj + Čakaj. Použitie alebo nepoužitie svetelných signálov na priecestí nemá vplyv na požadované dopravné značenie pred priecestím.

Požiadavky na značenie priecestí pozri v 2.7.

2.6.4 Tunely

Na zastavenie premávky pred tunelom alebo v tuneli sa spravidla používajú dvojfarebné návestidlá Stoj + Čakaj s plnými signálmi. Ak však ide o tunel s vysokými intenzitami cestnej premávky, ktorý sa často uzatvára z premávkových dôvodov, napr. pre tvorbu kolón, je potrebné zvážiť použitie trojfarebných návestidiel Stoj + Čakaj + Voľno s plnými signálmi.

Návestidlá sa umiestňujú:

1. bezprostredne pred vjazdom do tunela (cca na úrovni portálu),

2. bezprostredne pred každým núdzovým zálivom,

3. ak sa pred vjazdovým portálom nachádza zhromaždisko záchranných zložiek, pred týmto zhromaždiskom tak, aby zhromaždisko zostalo pri uzatvorení tunela voľné (takéto návestidlo smie nahrádzať návestidlo podľa bodu 1).

71 [Z19] § 6 ods. 3

2.6.5 Miesta vjazdu električky, autobusu, vozidiel s právom prednostnej jazdy atď.na vozovku

Na miestach vjazdu vozidiel verejnej hromadnej dopravy na vozovku sa používajú:

• návestidlá vrátane signálu Voľno, ak ide o miesto častého a pravidelného vjazdu, napr. z konečnej zastávky pri krátkych intervaloch medzi spojmi (orientačne < 15 minút),

• dvojfarebné návestidlá Stoj + Čakaj, ak ide o miesto nepravidelného či občasného vjazdu, napr. z depa alebo tam, kde sú dlhé intervaly medzi spojmi (orientačne ≥ 15 minút)

Na miestach vjazdu vozidiel s právom prednostnej jazdy na vozovku sa vždy používajú dvojfarebné návestidlá Stoj + Čakaj.

2.6.6 Riadené zastávky

Výjazd zo zastávky sa riadi v prípadoch, kedy je s ohľadom na miestne pomery potrebné uľahčiť vozidlám verejnej hromadnej dopravy vjazd na vozovku.

To je potrebné napr. vtedy, keď sa zastávka nachádza v blízkosti križovatky a autobus sa potrebuje po výjazde zo zastávky zaradiť do ľavého jazdného pruhu, nakoľko v križovatke odbočuje doľava. V takýchto prípadoch sa na úrovni zastávky umiestňujú jednak všeobecné signály pre vozidlá, jednak signály pre vozidlá verejnej hromadnej dopravy. Signály zabezpečujú uvoľnenie priestoru, ktorý autobus pri výjazde zo zastávky potrebuje pri preraďovaní sa do ľavého (či iného) jazdného pruhu. Signály tiež môžu zabezpečovať, aby do priestoru medzi zastávkou a križovatkou vošlo len toľko vozidiel, koľko prejde cez na najbližší signál Voľno, aby sa predišlo zablokovaniu tohto priestoru čakajúcimi vozidlami (čo zase obmedzuje možnosti autobusu pri preraďovaní sa do ľavého pruhu). Analogicky takto môže byť uľahčené vychádzanie z vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu a pod. Príklad použitia demonštruje obrázok 6.

Obrázok 6: Riadený výjazd zo zastávky do riadenej križovatky

Riadiť sa tiež smie napr. prejazd okolo zastávky bez nástupného ostrovčeka (signály zastavia vozidlá pred zastávkou, keď na ňu vchádza električka) a obdobne.

Pri riadení premávky na zastávkach sa používajú návestidlá so signálom Voľno, ak sa súčasne používajú aj všeobecné signály pre vozidlá; v ostatných prípadoch sa podľa potreby smú použiť návestidlá bez signálu Voľno. Ak sa takéto návestidlá umiestňujú v blízkosti križovatky s riadenou premávkou, musí sa ich riadenie koordinovať alebo sa riadiť tým istým radičom SSZ.

2.6.7 Úseky so striedavou obojsmernou premávkou

Striedavá obojsmerná premávka je bežným opatrením pri prácach na ceste, typicky teda ide o dočasné použitie svetelných signálov. Môže však ísť aj o trvalé použitie na zúžených úsekoch ciest, kde nedostatočný rozhľad do úseku znemožňuje riešiť situáciu použitím Z 203 Prednosť protiidúcich vozidiel a Z 304 Prednosť pred protiidúcimi vozidlami.

Pri riadení úsekov so striedavou obojsmernou premávkou sa používajú návestidlá so signálom Voľno.

2.6.8 Riadené vjazdy na diaľnicu

Opatrenie reguluje vjazd na diaľnicu cez vjazdovú vetvu v čase, kedy je diaľnica využívaná vozidlami na hranici svojej kapacity. Svetelné signály v takom prípade vpúšťajú vozidlá na diaľnicu po 1 alebo 2 vozidlách v pravidelných krátkych intervaloch.

Tým sa zabezpečí, že do jazdného prúdu vozidiel v hlavnom jazdnom páse diaľnice sa nezaraďujú skupiny vozidiel, ale vozidlá vchádzajú pravidelne: zaradenie väčšieho počtu vozidiel naraz, resp. krátko za sebou spôsobuje v čase využívania diaľnice na hranici kapacity silné rušenia a následne vytvorenie kolóny, zatiaľ čo pravidelne vchádzajúce vozidlá po 1 až 2 sa dokážu zaradiť aj bez rušení a tvorby kolóny. Opatrenie tak vytvára krátke kolóny na vjazdoch na diaľnicu, čím predíde vytvoreniu rozsiahlej kolóny na diaľnici (alebo aspoň oddiali jej vytvorenie a skráti jej trvanie). Celkové časové straty pre účastníkov cestnej premávky sú tak výrazne nižšie.

Používajú sa trojfarebné návestidlá Stoj + Čakaj + Voľno, ktoré sú však aktívne iba v čase dopravnej špičky. Odchýlne od použitia návestidiel na diaľnici platia doby trvania signálov Čakaj a Stoj+Čakaj v trvaní cca 1 sekundy (signál Čakaj sa smie predĺžiť, najmä pri zapnutí riadenia).

2.7 Priecestia

2.7.1 Základy

Úrovňové križovania s dráhami sú obzvlášť rizikovými miestami z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, nakoľko nehody na priecestiach majú často fatálne následky.

S ohľadom na tieto skutočnosti legislatíva umožňuje zriaďovanie nových úrovňových križovaní ciest so železničnými traťami len vo veľmi obmedzenej miere,72 stále sa však v cestnej sieti nachádza množstvo priecestí zriadených v minulosti. Nie každé priecestie je možné nahradiť mimoúrovňovým križovaním alebo zrušiť. Na týchto priecestiach je preto nevyhnutné v maximálnej možnej miere zaistiť bezpečnosť cestnej premávky.

Zaistenie bezpečnosti cestnej premávky na priecestiach má tri úrovne:

1. výstražné zvislé značenie:

používa sa vždy,

2. vodorovné značenie:

používa sa všade, kde je to možné: nevyznačuje sa iba na poľných a lesných cestách, na iných cestách s nespevneným povrchom a na cestách s natoľko poškodeným povrchom, že VDZ nie je možné vyznačiť,

3. technické zabezpečenie:

používa sa v rozsahu podľa požiadaviek dopravných predpisov príslušnej dráhy, pričom sa súčasne musia dodržať minimálne požiadavky stanovené nižšie v 2.7.4.

2.7.2 Výstražné zvislé značenie

2.7.2.1 Vymedzenie

Výstražné zvislé značenie sa skladá zo zostavy priecestných výstražných značiek Z 151 Priecestie, Z 152 Návestná tabuľa a Z 153 Výstražný kríž. V niektorých prípadoch sa dopĺňajú tiež regulačné značky obmedzujúce najvyššiu dovolenú rýchlosť pred priecestím a na priecestí.

Zostava výstražného značenia pred priecestím môže byť buď úplná alebo zjednodušená.

Štandardne sa aplikuje úplná zostava. Zjednodušená zostava sa aplikuje len:

1. na poľných, lesných a iných účelových cestách,

2. v obci na cestách s výlučne obslužnou funkciou priľahlého územia; spravidla ide o upokojené premávkové priestory.

Ak je však priecestie na takejto ceste v obci nedostatočne rozoznateľné pre vodičov bez miestnej znalosti alebo je iným spôsobom nebezpečné, označí sa plnou zostavou výstražného značenia.

2.7.2.2 Značka Priecestie (Z 151)

Na priecestie označené výstražným krížom sa vopred upozorňuje výstražnou Z 151 Priecestie. K priecestiam bez výstražného kríža pozri 2.7.2.6.

Značka sa vždy umiestňuje po oboch stranách vozovky.

Úplné výstražné značenie: Z 151 sa používa spoločne s 3-pruhovou Z 152 Návesť pred priecestím a spravidla sa tak nachádza cca 240 m pred výstražným krížom.

72 [Z6] § 14

Zjednodušené výstražné značenie: Z 151 sa umiestňuje vo vzdialenosti cca 50 m pred výstražným krížom. Táto vzdialenosť sa smie s ohľadom na miestne pomery predĺžiť, najviac však na 100 m. Na lesných a poľných cestách sa smie značka vynechať, ak sú železničná trať a výstražný kríž viditeľné zo vzdialenosti ≥ 75 m. Na cestách s jazdnou rýchlosťou > 30 km/h sa zároveň odporúča Z 151 kombinovať so Z 253 Najvyššia dovolená rýchlosť 30 km/h, najmä ak je na priecestí použitý výstražník s bielym svetlom.73

2.7.2.3 Návesť pred priecestím (Z 152)

Úplné výstražné značenie: pred priecestím označeným výstražným krížom sa umiestňuje zostava troch dvojíc Z 152 Návesť pred priecestím, umiestnených po oboch stranách vozovky. K priecestiam bez výstražného kríža pozri 2.7.2.6.

Zjednodušené výstražné značenie: Z 152 sa nepoužíva.

Zostava úplného výstražného značenia sa skladá z troch dvojíc značiek umiestnených po oboch stranách vozovky, postupne v 3-pruhovom, 2-pruhovom a 1-pruhovom vyhotovení, pričom trojpruhová návesť sa kombinuje so Z 151 Priecestie, ostatné návesti sa so Z 151 nekombinujú. Pri nedostatočných rozhľadových pomeroch technicky nezabezpečeného priecestia sa smie Z 152 Návesť pred priecestím iná ako trojpruhová kombinovať so Z 253 Najvyššia dovolená rýchlosť. Iné kombinácie Z 152 sú neprípustné.

Štandardné vzdialenosti návesti pred priecestím sú 240 m (3-pruhová), 160 m (2-pruhová) a 80 m (1-pruhová). Pri osobitých miestnych pomeroch sa smú použiť iné hodnoty, ktoré sú približne násobkami hodnôt minimálne 50 m a maximálne 100 m namiesto základného modulu 80 m. V prípade umiestnenia vo vzájomných vzdialenostiach ≤ 70 m alebo ≥ 90 m sa na Z 152 Návesť pred priecestím uvádza v hornej časti hodnota vzdialenosti zaokrúhlená na celé desiatky metrov.

2.7.2.4 Výstražný kríž (Z 153)

Úplné aj zjednodušené výstražné značenie: Značkou sa musí označiť každé železničné priecestie okrem prípadov podľa 2.7.2.6, a to na všetkých cestách vrátane lesných, poľných a iných účelových ciest. Značkou sa tiež smie označiť električkové priecestie, ak je električková trať vedená po samostatnom telese. Ak je v danom úseku jazda električky riadená signálmi („tram-train“), považuje sa takéto priecestie za železničné a povinne sa označuje výstražným krížom.

Z 153 sa umiestňuje čo najbližšie k trati, nie však bližšie ako 3,5 m od vonkajšej koľajnice a súčasne nie bližšie ako to povoľujú dopravné predpisy príslušnej trate alebo platné technické predpisy.74 Ak je priecestie vybavené závorami, musí sa výstražný kríž umiestniť v pozdĺžnom smere ešte pred závorou.

Umiestňuje sa po pravej strane vozovky a zároveň sa opakuje po ľavej strane vozovky alebo nad vozovkou. Pri špecifických miestnych podmienkach (napr. ak sa vedľa vozovky nachádza chodník) sa namiesto toho smú výstražné kríže umiestňovať nad jednotlivými premávkovými priestormi, musia sa však umiestniť minimálne dva výstražné kríže.

V obci a na cestách s ročným priemerom denných intenzít cestnej premávky ≤ 2000 skv/deň sa smie opakovací výstražný kríž vľavo od vozovky alternatívne umiestniť bezprostredne za priecestím namiesto bezprostredne pred priecestím, a to spravidla na rovnakom nosiči ako výstražný kríž v protismere vpravo. Takéto umiestnenie sa však smie použiť len na cestách s najviac jedným jazdným pruhom v oboch smeroch premávky a súčasne len na priecestiach cez najviac 2 koľaje.

Od opakovania po ľavej strane vozovky alebo nad vozovkou, resp. od umiestnenia minimálne dvoch výstražných krížov sa smie upustiť na cestách so šírkou spevnenej časti cesty ≤ 5,50 m, ak ide o priecestie s vedľajšou traťou s traťovou rýchlosťou ≤ 80 km/h.

Ak ide o technicky nezabezpečené priecestie a rozhľadové pomery sú natoľko nedostatočné, že nie je bezpečné vojsť na priecestie bez zastavenia ani v prípade, ak sa vozidlo pohybuje nízkou rýchlosťou, sa Z 153 kombinuje so Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde!. S iným značkami okrem dodatkovej tabuľky Z 503 Smerová šípka (pozri 2.7.2.5) sa výstražný kríž nesmie kombinovať.

Ak je priecestie zabezpečené priecestnými svetelnými signálmi alebo výstražníkom (striedavo prerušované signály červenej farby), musí sa výstražný kríž umiestniť spoločne s návestidlom svetelnej signalizácie, resp. výstražníkom.

73 Zákonné obmedzenie najvyššej dovolenej rýchlosti na 50 km/h (pri blikajúcom bielom svetle) nie je na takýchto priecestiach v drvivej väčšine vhodné. Okrem toho, ide o špecifické slovenské ustanovenie, ktoré zahraniční vodiči nepoznajú.

74 Napr. STN 73 6380. Pri dodržaní vzdialenosti 3,5 m od vonkajšej koľajnice je zároveň dodržaná vzdialenosť 4,0 m od osi koľaje, s výnimkou úzkorozchodných tratí s rozchodom menej ako 1000 mm, kedy je potrebné výstražný kríž posunúť do vzdialenosti väčšej ako 3,5 m

Spôsob kombinovania Z 153 Výstražný kríž s návestidlom priecestných signálov pozri v 5.2.3.5.

V prípade kombinácie s výstražníkom sa Z 153 umiestňuje pod výstražník tak, aby bola dodržaná výška spodnej hrany výstražného kríža cca 1,0 m. Ak to pri už existujúcich výstražníkoch vzhľadom na ich polohu nie je možné dodržať a zmena polohy výstražníka by bola neprimerane nákladná, smie sa výstražný kríž umiestniť nad výstražník alebo vedľa neho z vonkajšej strany (t. j. typicky vpravo).

V prípade priecestia zabezpečeného závorami sa výstražný kríž umiestni tak, aby sa z pohľadu vodiča vizuálne neprekrýval s brvnom závory vo zdvihnutej polohe.

2.7.2.5 Priecestia za križovatkou

Ak sa priecestie nachádza za križovatkou v takej vzdialenosti, že nie je možné medzi križovatkou a priecestím umiestniť zvislé značky podľa 2.7.2.2 až 2.7.2.4 tak, aby sa Z 151 Priecestie nachádzala ≥ 50 m za križovatkou, resp. ≥ 30 m v prípade zjednodušeného značenia, postupuje sa nasledovne:

• pred križovatkou sa na všetkých vjazdoch do križovatky umiestnia Z 151 Priecestie po oboch stranách vozovky, a to čo najbližšie ku križovatke, avšak tak, aby nedošlo k vizuálnej kolízii so smerovými značkami, značkami o dávaní prednosť v jazde atď. (minimálne pozdĺžne vzdialenosti pozri v 3.5.3),

• tieto značky sa doplnia dodatkovou tabuľkou Z 501 Vzdialenosť (značka v priamom smere) alebo Z 503 Smerová šípka (značky v odbočujúcom smere),

• ak je na to za križovatkou dostatočne dlhý priestor, opakuje sa Z 151 Priecestie po oboch stranách vozovky aj za križovatkou (bez dodatkových tabuliek) a v prípade úplného značenia sa umiestni jedna alebo dve dvojice Z 152 Návesť pred priecestím po oboch stranách vozovky, podľa toho, koľko ich je možné na dostupnej vzdialenosti umiestniť; opakovacia Z 151 sa kombinuje s prvým rezom Z 152,

• ak sa priecestie nachádza v priamom smere hlavnej cesty, namiesto umiestnenia Z 151 Priecestie sa pred križovatkou sa umiestňujú dvojice Z 152 Návesť pred priecestím po oboch stranách vozovky tak, aby sa dosiahli celkom 3 dvojice vo vzájomných vzdialenostiach 50 – 100 m, pričom Z 151 sa kombinuje s prvou dvojicou Z 152,

• ak sa priecestie nachádza za kruhovým objazdom, umiestňujú sa Z 151 Priecestie po oboch stranách vozovky ešte pred vjazdom do kruhového objazdu a dopĺňajú sa vždy dodatkovou tabuľkou Z 503 Smerová šípka.

V prípade, že sa priecestie nachádza bezprostredne za križovatkou, umiestnia sa výstražné kríže šikmo po oboch stranách vozovky tak, aby boli viditeľné aj z cesty, z ktorej sa k priecestiu odbočuje. Ak to nie je možné dosiahnuť, umiestnia sa okrem výstražných krížov pred samotným priecestím tieto značky tiež na križujúcej ceste, pričom sa pod nimi umiestni dodatková tabuľka Z 503 Smerová šípka; v takom prípade sa tiež primerane posunú polohy Z 151.

Upozorňuje sa na to, že krátke vzdialenosti medzi križovatkou a priecestím sú rizikovým faktorom, najmä aj sa priecestie nachádza na vedľajšej ceste.75 Mimoriadne rizikové sú prípady, kedy sa priecestie nachádza bezprostredne za križovatkou. Odporúča sa v týchto prípadoch preskúmať možnosť zriadenia svetelného signalizačného zariadenia na križovatke pri priecestí tak, aby sa na začiatku dávania výstrahy na priecestí jednak bezodkladne dával signál Voľno v smere od priecestia až do jeho vyprázdnenia, jednak sa počas celej doby dávania výstrahy dával signál Stoj vo všetkých smeroch k priecestiu.

75 Ak vozidlá čakajú pri dávaní prednosti v jazde z vedľajšej cesty, hrozí, že vodič vojde na priecestie, keď ho ešte nemôže opustiť. To je síce pravidlami cestnej premávky zakázané, avšak k takejto situácii môže dôjsť z nepozornosti, napr. ak vodič jazdí za nákladným vozidlom, ktoré bezprostredne za priecestím zastaví. Tým pádom hrozí riziko uviaznutia vozidla na priecestí.

2.7.2.6 Priecestia bez výstražného kríža

Výstražným krížom sa neoznačujú:

1. priecestia bez premávky dráhových vozidiel:

Takéto priecestie je priecestím len z technického hľadiska (existencia dráhy úrovňovo križujúcej cestu), nie však z premávkového hľadiska (nemôže dôjsť k stretu cestného vozidla s dráhovým). V prípade ukončenia premávky na dráhe sa zároveň odstránia – alebo aspoň prekryjú – akékoľvek priecestné výstražné značky, výstražníky a návestidlá svetelných signálov, rovnako tak sa odstráni varovné vodorovné značenie. To platí aj pre priecestia, na ktorých už bola v minulosti ukončená premávka na dráhe a sú stále označené ako priecestia.

Niektoré priecestia bez premávky dráhových vozidiel môžu tvoriť nebezpečnú nerovnosť na vozovke: na takéto priecestia sa upozorňuje použitím Z 115 Nerovnosť vozovky, pričom takáto výstraha je odchýlne od ustanovení 3.7.1.6 prípustná aj na cestách, ktoré majú vo všeobecnosti nekvalitný povrch v dlhšom úseku.

2. priecestia, na ktorých jazdu dráhových vozidiel cez priecestie riadi určená osoba:

Ide najmä o vlečkové priecestia, prípadne o úrovňové križovania s dráhami s osobitým režimom prevádzky (napr. muzeálna trať).

Takéto priecestia sa označujú Z 101 s dodatkovou tabuľkou Z 509 so symbolom koľajového vozidla (poprípade symbolom električky alebo iným schváleným symbolom v závislosti od charakteru dráhy a dráhových vozidiel na nej premávajúcich). Značka sa umiestňuje bezprostredne pred priecestím v rovnakej polohe ako by sa inak umiestnil výstražný kríž (pozri 2.7.2.4) a podľa potreby sa vo vhodnej vzdialenosti pred priecestím (spravidla 50-80 m v obci a 50-150 m mimo obce) umiestni rovnaká značka doplnená dodatkovou tabuľkou Z 501 Vzdialenosť.

3. uzatvorené priecestia:

Ide o priecestia vybavené technickými prostriedkami na zabránenie vjazdu na priecestie (napr. uzamykateľná zábrana), na ktorej otvorenie musí vodič vykonať určitú činnosť, napr. odomknúť zámok, kontaktovať dispečing prevádzkovateľa dráhy s požiadavkou na diaľkové otvorenie a pod.

Električkové priecestia sa spravidla neoznačujú výstražným krížom okrem výnimky podľa

2.7.2.4 („tram-train“). Električkové priecestia sa smú označiť prostredníctvom Z 101 s dodatkovou tabuľkou Z 509 so symbolom električky.

2.7.3 Vodorovné značenie pred priecestím

Vodorovné značenie pred priecestím označeným výstražným krížom sa líši podľa spôsobu vyznačenia jazdných pruhov na danej ceste:

• cesta s najmenej 2 vyznačenými jazdnými pruhmi:

- vo vzdialenosti cca 3,5 m pred výstražným krížom sa vyznačuje Priecestná čiara (pozri 4.6.2.4); táto vzdialenosť sa smie skrátiť na ≥ 2,5 m; smie sa tiež podľa miestnych pomerov predĺžiť, takéto predĺženie sa však musí obmedziť len na nevyhnutnú mieru,

- ak je výstražný kríž kombinovaný s Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! (pozri 2.7.2.4), vyznačí sa namiesto Priecestnej čiary Z 604 STOP čiara,

- stredová čiara sa na priecestí a v úseku cca 30 m od vonkajšej koľajnice vyznačí ako súvislá (resp. dvojitá súvislá, ak nadväzuje na dvojitú čiaru),

- na 2-pruhovej ceste s obojsmernou premávkou sa prechod prerušovanej stredovej čiary na súvislú čiaru vyznačí varovnou čiarou (pozri 4.2.2.5), na iných cestách sa ako varovné vyznačia vodiace čiary v úseku pred priecestnou, resp. STOP čiarou,

- podľa potreby, najmä ak nie je možné vyznačiť varovnú čiaru podľa predchádzajúcej odrážky (napr. pri usporiadaní 2+1 v tom smere, kde je len 1 jazdný pruh), vyznačí sa Spomaľovacia čiara (pozri 4.6.2.5) tak, aby začínala vo vzdialenosti pred Priecestnou čiarou, resp. STOP čiarou cca 40 m v obci a cca 60 m mimo obce.

• cesta s 1 vyznačeným jazdným pruhom alebo bez pozdĺžnych čiar:

- Priecestná čiara alebo STOP čiara sa vyznačí v rovnakej polohe ako na ceste s najmenej 2 vyznačenými jazdnými pruhmi, pričom:

o na jednosmernej vozovke sa vyznačí cez celú šírku vozovky,

o na obojsmernej vozovke len v šírke zodpovedajúcej smeru premávky k priecestiu; jej šírka musí byť ≥ 2,5 m (čím môže potenciálne zasahovať do opačného smeru premávky),

- Spomaľovacia čiara (pozri 4.6.2.5) sa vyznačí tak, aby začínala vo vzdialenosti pred Priecestnou čiarou, resp. STOP čiarou cca 40 m v obci a cca 60 m mimo obce.

2.7.4 Technické zabezpečenie

2.7.4.1 Vymedzenie

Technickým zabezpečením priecestia sú svetelné signály a / alebo závory, ktoré sú spravidla doplnené výstražnými zvukovými signálmi.

2.7.4.2 Požiadavky na technické zabezpečenie

Priecestie musí byť technicky zabezpečené, ak to požadujú dopravné predpisy príslušnej dráhy. Okrem toho musí byť technicky zabezpečené každé priecestie označené Z 153 Výstražný kríž, na ktorom ročný priemer denných intenzít cestnej premávky dosahuje nasledujúce hodnoty podľa druhu trate:

• hlavné trate: > 0 skv / deň,

• vedľajšie trate, traťová rýchlosť > 80 km/h: > 0 skv / deň,

• vedľajšie trate, traťová rýchlosť ≤ 80 km/h, viackoľajné: > 250 skv / deň,

• vedľajšie trate, traťová rýchlosť ≤ 80 km/h, jednokoľajné: > 2500 skv / deň.

Tieto minimálne požiadavky sa musia dodržať aj v prípadoch, keď dopravné predpisy príslušnej dráhy technické zabezpečenie nepožadujú.

Na hlavných tratiach sa v zmysle platnej legislatívy nesmú zriaďovať nové priecestia. Požiadavka vyššie znamená, že existujúce priecestia na hlavných tratiach, ktoré nie je možné nahradiť mimoúrovňovým križovaním alebo zrušiť, sa musia technicky zabezpečiť.

Požiadavky na druh technického zabezpečenia stanovujú dopravné predpisy príslušnej dráhy, minimálne sa však musia dodržať nasledujúce požiadavky:

1. svetelné signály sa použijú na každom priecestí s požiadavkou na technické zabezpečenie, s výnimkou priecestí s mechanickým zabezpečovacím zariadením bez väzieb,

2. závory sa musia použiť minimálne na priecestiach:

a) na tratiach s traťovou rýchlosťou > 100 km/h,

b) na cestách s ročným priemerom denných intenzít cestnej premávky > 5000 skv / deň,

3. zvukové signály sa musia použiť minimálne na priecestiach:

a) so závorami,

b) v obci; mimo obce tiež tam, kde sa uvažuje nezanedbateľný pohyb chodcov. Tým nie sú dotknuté prísnejšie požiadavky dopravných predpisov príslušnej dráhy.

2.7.4.3 Svetelné signály na priecestiach

Na priecestiach sa používajú priecestné návestidlá so signálmi Stoj (červená) a Čakaj (žltá).

K vyhotoveniu priecestných návestidiel pozri 5.2.3.5.

Ku každej Z 153 Výstražný kríž sa umiestňuje priecestné návestidlo, pričom

1. pri umiestnení vedľa premávkového priestoru sa návestidlo sa nachádza nad Z 153,

2. pri umiestnení nad premávkovým priestorom sa návestidlo sa nachádza vedľa Z 153, spravidla vľavo, resp. na strane bližšej k osi vozovky.

K umiestňovaniu výstražných krížov pozri 2.7.2.4.

Signalizácia musí mať väzbu na dávanie výstrahy priecestným zabezpečovacím zariadením. Signál Čakaj sa začína dávať od začiatku dávania výstrahy PZZ, trvanie je v zhode s požiadavkami

2.5.4.5. Po signáli Čakaj nasleduje signál Stoj, ktorý trvá až do ukončenia dávania výstrahy.

Do 31. marca 2024 sa smú navrhovať aj výstražné návestidlá (výstražníky) s dvoma striedavo prerušovanými červenými svetlami alebo ich umiestňovať ako náhradu za takéto zariadenia.76 Výstražníky s bielym prerušovaným svetlom sa nesmú umiestňovať.

2.7.4.4 Závory

Závory môžu byť celé alebo polovičné. Celé závory v spustenej polohe zasahujú do celej šírky vozovky. Polovičné závory v spustenej polohe zasahujú do šírky vozovky zodpovedajúcej jednému smeru premávky, kryjú teda len vjazd na priecestie, no nebránia výjazdu z neho.77

Ak sa používajú celé závory, musia byť skonštruované tak, aby umožňovali prerazenie vozidlom z vnútornej strany (z priecestia) bez vážnejšieho ohrozenia posádky.

Z globálnych štatistík nehodovosti na priecestiach vyplýva, že počet nehôd pripadajúcich na priecestie zabezpečené závorami je neporovnateľne nižší ako počet nehôd pripadajúcich na priecestie zabezpečené len svetelnými signálmi alebo výstražníkmi. Zároveň sú priecestia s úplnými závorami bezpečnejšie ako priecestia s polovičnými závorami. S ohľadom na to sa odporúča, aby sa závory použili na každom priecestí s automatickým priecestným zabezpečovacím zariadením78 a súčasne sa odporúča preferovať celé závory pred polovičnými.

2.7.4.5 Výstražné zvukové signály

Na priecestiach vybavených závorami sa zvukový signál ukončuje momentom sklopenia závor; ak však závory nekryjú aj chodník, má zvukový signál trvať po celú dobu dávania výstrahy.

Na priecestiach nevybavených závorami zvukový signál trvá po celú dobu dávania výstrahy.

2.8 Pešia a cyklistická infraštruktúra

2.8.1 Vymedzenie

Z dôvodu ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky treba zvláštnu pozornosť venovať navrhovaniu pešej a cyklistickej infraštruktúry. Táto sa skladá z nasledujúcich prvkov:

• primárna infraštruktúra:

- vlastná pešia infraštruktúra:

chodník,79 cestička pre chodcov, pešia zóna, obytná zóna, školská zóna,

- vlastná cyklistická infraštruktúra:

cestička pre cyklistov, cyklistický pruh, bicyklová cesta,

- zdieľaná pešia a cyklistická infraštruktúra:

spoločná cestička pre chodcov a cyklistov, oddelená cestička pre chodcov a cyklistov,

• sekundárna infraštruktúra:

- infraštruktúra na prechádzanie chodcov a cyklistov cez vozovku:

priechod pre chodcov, priechod pre cyklistov, miesto na prechádzanie,

- infraštruktúra zdieľaná s inými vozidlami:

ochranný pruh pre cyklistov.

76 [Z19] § 30 ods. 5

77 Dvojica spolu umiestnených polovičných závor, každá pre jeden premávkový smer (alebo obdobne) sa považuje za celé závory, nakoľko kryjú celú šírku vozovky.

78 Investičné náklady na doplnenie závor k priecestiu vybaveného PZS 2. alebo 3. kategórie sú oproti nákladom na zriadenie PZS pomerne nízke. Zo socioekonomického hľadiska (cost-benefit analýza) ide jednoznačne o spoločensky výnosnú investíciu.

79 Upozorňuje sa na to, že napríklad ochranné ostrovčeky, nástupné ostrovčeky atď. spĺňajú definíciu chodníka v zmysle platnej legislatívy ([Z5] § 2 písm. g)).

2.8.2 Špeciálne cestičky a pruhy pre chodcov a cyklistov

2.8.2.1 Vymedzenie

Špeciálnymi cestičkami sú samostatné cesty (okrem bicyklovej cesty podľa 2.8.3) alebo stavebne oddelené časti ciest, ktoré sú svojim stavebným prevedením určené výlučne alebo predo- všetkým pre chodcov a/alebo cyklistov, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú označené zvislou značkou Z 220 až Z 223. Špeciálnou cestičkou sa tiež stáva chodník označený Z 220, Z 222 alebo Z 223.

Špeciálnymi pruhmi sú pruhy vyhradené na premávku len niektorých účastníkov cestnej premávky; v rámci cyklistickej infraštruktúry ide o cyklistický pruh.

Ochranný pruh pre cyklistov nie je špeciálnym pruhom.

2.8.2.2 Označovanie zvislými značkami

Špeciálne cestičky a pruhy pre chodcov a cyklistov sa označujú zvislými značkami Z 220 až Z 223 len tam, kde je prednostné použitie takejto špeciálnej cestičky alebo pruhu povinné.

Špeciálne cestičky, ktorých prednostné použitie nie je povinné, sa neoznačujú zvislými značkami, ak je z ich stavebného riešenia (napr. vjazd cez obrubník, šírka, použitie stĺpikov atď.) zrejmý ich účel a zároveň je ich používaniu inými účastníkmi cestnej premávky vhodne zamedzené inými spôsobmi (napr. sa nachádzajú v lokalite, kam iné vozidlá majú vjazd zakázaný alebo sú na nich použité vhodné zábrany). Ak toto neplatí, použijú sa značky zakazujúce vjazd, resp. vstup iným účastníkom cestnej premávky, spravidla Z 231 Zákaz vjazdu pre všetky vozidlá alebo Z 232 Zákaz vjazdu pre všetky motorové vozidlá,80 príp. spolu s dodatkovou tabuľkou Z 507 Neplatí pre s vyznačením účastníkov cestnej premávky, ktorým je vjazd povolený (napr. pre cyklistov v kombinácii so Z 231). V týchto prípadoch sa nepoužívajú Z 220 až Z 223.

Vzhľadom na špecifické postavenie chodníka v cestnej premávke neplatí ustanovenie podľa predchádzajúceho odseku pre chodník, na ktorý sa povoľuje vjazd cyklistom: v takom prípade sa smie použiť výlučne kombinácia Z 220 + Z 515 (pozri tiež 2.8.2.6).

Cyklistické pruhy, ktorých použitie nie je povinné, sa vyznačujú len vodorovnými značkami; zvislými značkami sa zásadne neoznačujú.

2.8.2.3 Povinné použitie cyklistickej infraštruktúry

Povinnosť prednostne použiť cyklistickú infraštruktúru použitím Z 221 až Z 224 sa smie nariadiť iba pri splnení nasledujúcich podmienok:

1. vyžaduje si to bezpečnosť cestnej premávky, najmä pozdĺž hlavných ciest s vyššími intenzitami cestnej premávky,

2. je k dispozícii dostatočný premávkový priestor pre chodcov (ak je potrebný),

3. z hľadiska účastníkov cestnej premávky je používanie takejto infraštruktúry a ich vedenie dostatočne jasné, rozoznateľné a bezpečné, obzvlášť v križovatkách, na vjazdoch na priľahlé nehnuteľnosti so silnou premávkou (napr. vjazdy do výrobných areálov, skladov a pod.), pri zastávkach a na obdobných kritických miestach,

4. cyklistická infraštruktúra má dostatočnú šírku – minimálne požiadavky sú:

a) cyklistický pruh vrátane VDZ: ≥ 2,00 m,

b) jednosmerná cestička pre cyklistov: ≥ 2,00 m,

c) obojsmerná cestička pre cyklistov: ≥ 2,50 m,

d) spoločná cestička pre chodcov a cyklistov:

i) v obci: ≥ 2,50 m,

ii) mimo obce: ≥ 2,00 m,

e) oddelená cestička pre chodcov a cyklistov:

i) pruh pre cyklistov – jednosmerná premávka: ≥ 1,50 m,

ii) pruh pre cyklistov – obojsmerná premávka: ≥ 2,00 m.

80 Upozornenie: táto značka umožňuje okrem cyklistov vjazd aj iným nemotorovým vozidlám, napr. záprahovým. Ak je na danom mieste pravdepodobné, že by po cestičke mohli jazdiť iné nemotorové vozidlá a toto nie je žiaduce, treba použiť prísnejší zákaz prostredníctvom Z 231 a explicitne povoliť vjazd cyklistov dodatkovou tabuľkou Z 507.

Pri objektívnych priestorových obmedzeniach sa na krátkych úsekoch (do cca 100 m) pripúšťa šírka cyklistického pruhu užšia o 0,25 m oproti vyššie uvedenej hodnote a pre cestičky pre cyklistov sa pripúšťa šírka 0,50 m užšia oproti vyššie uvedeným hodnotám. To neplatí pre kombinovanú pešiu a cyklistickú infraštruktúru.

Tieto hodnoty sú len minimá umožňujúce ustanovenie povinnosti prednostného použitia cyklistickej infraštruktúry a neslúžia ako referenčné hodnoty pre jej navrhovanie.81

Na cyklistickú infraštruktúru, ktorá nevedie pozdĺž ciest pre motoristickú premávku, sa spravidla nepredpisuje povinnosť prednostného použitia, s výnimkou oddelených cestičiek pre chodcov a cyklistov, kde sa použitím Z 223 Oddelená cestička pre chodcov a cyklistov predpisuje účastníkom použitie vlastného pruhu.

Aj v prípade cyklistickej infraštruktúry bez povinnosti ju prednostne použiť sa musí zabezpečiť bezpečné vedenie cyklistickej premávky vodorovným značením, obzvlášť v križovatkách, na vjazdoch na priľahlé nehnuteľnosti so silnou premávkou a na obdobných kritických miestach. Taktiež je potrebné zvážiť primerané opatrenia proti blokovaniu cyklistickej infraštruktúry statickou premávkou.

2.8.2.4 Obojsmerná a ľavostranná cyklistická infraštruktúra pozdĺž cesty

Pozdĺž cesty sa cyklistická infraštruktúra spravidla rieši ako jednosmerná, umiestnená po pravej strane vozovky pre jeden alebo oba smery premávky. Obojsmerná alebo ľavostranne umiestnená cyklistická infraštruktúra pozdĺž cesty je najmä v obci spojená so zvýšeným rizikom a preto sa smie použiť len pri dodržaní nasledujúcich predpokladov na eliminovanie bezpečnostných rizík:

1. v prípade ľavostranného jednosmerného cyklistického pruhu: šírka ≥ 2,25 m vrátane vodorovného značenia; zároveň sa vylučuje vyznačenie parkovacích miest pozdĺž cyklistického pruhu,

2. v prípade segregovanej cestičky pre cyklistov vzdialenosť od vozovky ≥ 0,75 m,

3. veľmi dobrá vzájomná viditeľnosť cyklistov a vodičov motorových vozidiel jazdiacich v opačnom smere premávky,

4. obmedzený počet križovatiek a vjazdov na priľahlé nehnuteľnosti so silnou premávkou a dostatočné vzdialenosti medzi týmito križovatkami a/alebo vjazdmi,

5. v križovatkách musí mať cyklista prednosť v jazde; na križovaných cestách sa musí použiť Z 201 Daj prednosť v jazde!. príp. Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! s dodatkovou tabuľkou Z 513 Priečna jazda cyklistov,82

6. aspoň na začiatku a konci takéhoto usporiadania sa má vhodným spôsobom zabezpečiť možnosť bezpečného prejazdu cez vozovku, ak je taký prejazd potrebný.

2.8.2.5 Čiastočne obojsmerné cesty

Smú zriaďovať čiastočne obojsmerné cesty, v ktorých je premávka cyklistov povolená v oboch smeroch a premávka ostatných účastníkov povolená len v jednom smere, ak sa tým dosiahne nezanedbateľné skrátenie trasy cyklistov.

Pod dĺžkou trasy sa pritom nemyslí výlučne vzdialenosť, ale tiež jazdná doba, vynaložená námaha a rizikovosť trasy: pre cyklistu môže byť výhodnejšia aj mierne dlhšia trasa, ak sa tým vyhne stúpaniu a klesaniu resp. ak sa tým skráti časť trasy, ktorú musí jazdiť v stúpaní. Rovnako tak môže byť výhodnejšie jazdiť po mierne dlhšej trase vedúcej cez upokojené premávkové priestory ako po mierne kratšej trase vedúcej po hlavnom cestnom ťahu so silnou premávkou motorových vozidiel.

Takýto režim premávky sa smie povoliť len na jednopruhových cestách s prevažujúcim obslužným charakterom.

Prípustné sú dve riešenia: bez vyznačenia cyklistického pruhu a s vyznačením cyklistického

pruhu.

Podmienky riešenia bez vyznačeného cyklistického pruhu určuje tabuľka 4, podmienky

riešenia s vyznačeným cyklistickým pruhom určuje tabuľka 5.

81 Na jednej strane môže byť nepovinná infraštruktúra užšia (najmä pri nízkych intenzitách), na druhej strane pri vyšších intenzitách cyklistickej premávky môžu byť potrebné aj podstatne väčšie šírky.

82 Napriek tomu, že na dodatkovej tabuľke sú vyznačené šípky v oboch smeroch, neznamená to, že cyklisti nevyhnutne aj jazdia v oboch premávkových smeroch: pre vodiča to znamená dať prednosť cyklistom a očakávať, že môžu prichádzať aj z pravej strany, čo je inak neobvyklé.

Ak to miestne pomery umožňujú, má sa preferovať variant s vyznačením cyklistického pruhu.

V obci sa musí vždy preskúmať, či nie je vhodnejšie na premávku cyklistov využiť priľahlý chodník jeho prekonfigurovaním na oddelenú alebo spoločnú cestičku pre cyklistov, prípadne na cestičku pre chodcov s povolením jazdy cyklistov prostredníctvom dodatkovej tabuľky Z 515 Voľno.

Zvislými značkami sa čiastočne obojsmerné cesty označujú v smere, v ktorom je povolená jazda aj iných vozidiel ako cyklistov použitím Z 321 Jednosmerná cesta s dodatkovou tabuľkou Z 513 Priečna jazda cyklistov (ak ide o vodorovný variant Z 321) alebo Z 514 Obojsmerná jazda cyklistov (ak ide o zvislý variant Z 321). V opačnom smere sa označujú Z 230 Zákaz vjazdu s dodatkovou tabuľkou Z 507 Neplatí pre, so symbolom bicykla.

Tabuľka 4: Premávka cyklistov v protismere: požiadavky bez vyznačenia cyklistického pruhu

Parameter

Požiadavky

najvyššia dovolená rýchlosť

v obci 30 km/h, mimo obce 70 km/h

ročný priemer denných intenzít

≤ 5000 skv / deň

kryt vozovky

v obci preferovaná dlažba, alternatívne asfaltový;

mimo obce krajnice v šírke 0,50 – 0,75 m zhotovené z iného materiálu ako jazdný pruh

šírka cesty

(bez parkovacích miest)

štandardne:

v obci ≥ 3,75 m, pri objektívnych priestorových obmedzeniach ≥ 3,50 m, mimo obce ≥ 3,50 m + 2x ≥ 0,50 m krajnice

pri silnej cyklistickej premávke alebo pri silnej premávke nákladných vozidiel alebo dodávok:

v obci ≥ 4,75 m, pri objektívnych priestorových obmedzeniach ≥ 4,45 m, mimo obce ≥ 4,00 m + 2x ≥ 0,75 m krajnice

v zóne najvyššej dovolenej rýchlosti ≤ 30 km/h alebo inom upokojenom premávkovom priestore a súčasne pri veľmi nízkych intenzitách premávky motorových vozidiel sa pripúšťa šírka ≥ 3,00 m

parkovanie

zákaz státia na vozovke;

prípustné pozdĺžne parkovanie na vyznačených miestach, len po pravej strane vozovky

v upokojených premávkových priestoroch, kde nie je silná cyklistická premávka, sa smie povoliť pozdĺžne parkovanie na vyznačených miestach po ľavej strane vozovky za predpokladu pridania bezpečnostného prúžku

≥ 0,50 m k vyššie uvedeným minimálnym šírkam;

ak ide o parkovanie na chodníku, odporúča sa, aby bol tento bezpečnostný prúžok tvorený skoseným (debarierizovaným) obrubníkom alebo obdobným stavebným riešením

chodník

pokiaľ možno, má sa s obci nachádzať aspoň po ľavej strane cesty

ďalšie opatrenia

použitie sínusových vertikálnych spomaľovačov na vhodných miestach; nesmú sa použiť spomaľovacie prahy!

ak sa vyznačujú vonkajšie okrajové čiary, vyznačia sa ako na jednopruhovej obojsmernej vozovke (pozri 4.2)

mimo obce: smerové stĺpiky aspoň v zákrutách

Tabuľka 5: Premávka cyklistov v protismere: požiadavky pri vyznačení cyklistického pruhu

Parameter

Požiadavky

najvyššia dovolená rýchlosť

v obci 50 km/h, mimo obce 70 km/h

kryt vozovky

bez požiadaviek na materiál,

cyklistický pruh podfarbený červenou farbou

šírka cesty

(bez parkovacích miest a bezpečnostného prúžku)

jazdný pruh ≥ 3,50 m, mimo obce tiež krajnica ≥ 0,50 m cyklistický pruh: podľa 2.12.4.2

parkovanie

zákaz státia na vozovke;

prípustné pozdĺžne parkovanie na vyznačených miestach, len po pravej strane vozovky

ďalšie opatrenia

vozovka nemá byť výrazne širšia oproti vyššie stanoveným minimám: riziko vyšších rýchlosti motorových vozidiel a v obci riziko nelegálneho státia na cyklistickom pruhu

mimo obce: smerové stĺpiky aspoň v zákrutách

2.8.2.6 Povolenie používania pešej a cyklistickej infraštruktúry inými účastníkmi

Vjazdu alebo vstup iných účastníkov cestnej premávky na špeciálnu cestičku alebo do špeciálneho pruhu sa povoľuje dodatkovou tabuľkou Z 515 Voľno,83 nie dodatkovou tabuľkou Z 507 Neplatí pre (tá má odlišný význam).

Na pešiu a cyklistickú infraštruktúru sa smú vpustiť nasledujúci účastníci:

1. na cestičku pre chodcov sa smie povoliť vjazd cyklistom: takýmto spôsobom sa označuje najmä chodník, kde je účelom, aby ho využívali aj cyklisti, nemá však dostatočnú šírku na to, aby mohol byť označený ako spoločná či oddelená cestička pre chodcov a cyklistov; podmienkou opatrenia sú nízke intenzity cyklistickej aj pešej premávky a dostatočná šírka aspoň na vzájomné predchádzanie a vyhýbanie (spravidla aspoň 2,0 m),

2. na cestičku pre cyklistov alebo do cyklistického pruhu sa smie povoliť vjazd mopedom; podmienkou povolenia vjazdu mopedom je dostatočná šírka cestičky alebo pruhu.

Okrem toho sa smie na špeciálnu cestičku povoliť vjazd ďalším účastníkom cestnej premávky, ak to je potrebné s ohľadom na osobitý charakter tejto špeciálnej cestičky, najmä ak má cestička zároveň slúžiť na prístup k určitým nehnuteľnostiam. Takéto povolenie však musí byť čo najstriktnejšie a zahŕňať len tých účastníkov, pre ktorých je prístup na špeciálnu cestičku alebo do špeciálneho pruhu objektívne potrebný, najmä rezidentov alebo tých účastníkov, pre ktorých je takýto prístup potrebný na dosiahnutie cieľa sledujúceho legitímny verejný záujem.

Na špeciálnu cestičku sa nesmie povoliť vjazd širokému okruhu účastníkov cestnej premávky, napr. všetkým osobným vozidlám.

Pri povoľovaní vjazdu na špeciálnu cestičku iným účastníkom cestnej premávky ako tým, pre ktorých je špeciálna cestička určená, sa musí dbať na jej stavebné charakteristiky, najmä na jej únosnosť a šírku.

Vozidlám správcu cesty, správcov inžinierskych sietí a pod. sa vjazd na špeciálnu cestičku spravidla nepovoľuje dopravnými značkami. Ak je vjazd týchto vozidiel nevyhnutný na výkon pracovnej činnosti, ich vodiči sú počas vykonávania pracovnej činnosti oprávnení na špeciálnu cestičku vojsť použijúc zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby.84 Ak však ide o výkon takých činností, pri ktorých sa nepoužívajú vozidlá vybavené zvláštnymi výstražnými svetlami, resp. použitie zvláštnych výstražných svetiel nie je prípustné a súčasne je vjazd takýchto vozidiel na špeciálnu cestičku nevyhnutne potrebný, smie sa povoliť ich vjazd použitím dodatkovej tabuľky Z 515 Voľno.

83 [Z19] Príloha č. 5, časť II., bod 6

84 [Z5] § 41 a § 42

2.8.3 Bicyklová cesta

2.8.3.1 Vymedzenie

Bicyklová cesta je cesta s osobitnými pravidlami (podobne ako napr. Cesta pre motorové vozidlá). Je určená primárne pre cyklistickú premávku, avšak je možné na ňu podľa potreby vpustiť ďalších účastníkov cestnej premávky podľa miestnych pomerov, čo je zároveň aj typické použitie.

2.8.3.2 Rozsah aplikácie

Bicyklové cesty sa zriaďujú výlučne v obci.

Nesmú sa zriadiť na ceste, ktorá slúži pre tranzitnú dopravu cez danú obec, ani na inej ceste so spojovacou funkciou. Spravidla sa zriaďujú na uliciach s upokojeným charakterom, ktoré sa nachádzajú v hlavných smeroch cyklistickej premávky, resp. vedú po upokojených cestách súbežných s hlavnými ťahmi v obci.85 Bicyklové cesty sa nezriaďujú v priemyselných, logistických a obdobných areáloch.

Bicyklové cesty sa zriaďujú tak, aby tvorili s ostatnou cyklistickou infraštruktúrou funkčnú dopravnú sieť: to znamená, že ich zriaďovanie si vyžaduje dôsledné plánovanie infraštruktúry. Aj pri povolení premávky iných vozidiel majú byť cyklisti prevažujúci účastníkmi na bicyklovej ceste.

Pri zriaďovaní bicyklovej cesty sa musí posúdiť vplyv na plynulosť ostatnej premávky. Bicyklová cesta sa nesmie zriadiť tam, kde by tým došlo k obmedzeniu významného množstva účastníkov cestnej premávky alebo by sa podstatne obmedzil prístup k nehnuteľnostiam na bicyklovej ceste alebo v jej okolí.

2.8.3.3 Vylúčené opatrenia na bicyklovej ceste

Na bicyklovej ceste sa nesmú aplikovať nasledujúce opatrenia:

1. pozdĺžne súvislé pruhové čiary (pozri 4.2.1.1),

2. špeciálne cestičky alebo pruhy pre cyklistov (Z 221 až Z 223),

3. ochranný pruh pre cyklistov,

4. parkovacie miesta so šikmým alebo kolmým státím,

5. križovatky s riadenou premávkou, s výnimkou križovatiek, na ktorých bicyklová cesta začína, resp. končí.

Na bicyklovej ceste sa obdobne ako v iných upokojených premávkových priestoroch nemajú aplikovať žiadne regulácie s výnimkou úpravy prednosti v jazde a regulácie statickej premávky.

2.8.3.4 Križovatky s inými cestami

Bicyklová cesta sa smie križovať len s:

1. inými bicyklovými cestami,

2. cestami, z ktorých je vylúčená premávka motorových vozidiel,

3. cestami s premávkou motorových vozidiel s veľmi nízkym dopravným významom,

4. cestami s premávkou motorových vozidiel s vyšším dopravným významom iba tam, kde bicyklová cesta začína, resp. končí

Na bicyklovej ceste sa smie uplatniť tak režim všeobecnej úpravy prednosti v jazde („prednosť sprava“), ako aj režim miestnej úpravy dopravnými značkami. Na križovatkách s cestami, z ktorých je vylúčená premávka motorových vozidiel a na križovatkách s cestami s premávkou motorových vozidiel s veľmi nízkym dopravným významom sa spravidla prideľuje prednosť v jazde bicyklovej ceste.

Ak sa bicyklovej ceste pridelí prednosť v jazde, vyznačuje sa výlučne prostredníctvom Z 301 Križovatka s prednosťou v jazde.

2.8.3.5 Povolenie jazdy iných vozidiel

Na bicyklovú cestu sa spravidla povoľuje vjazd aj iným vozidlám, najmä dopravnej obsluhe a/alebo rezidentom. Iba tam, kde je premávka motorových vozidiel nežiaduca (napr. v užších centrách miest), sa vjazd iných vozidiel nepovoľuje, príp. sa povolenie vjazdu obmedzuje na určité časy a pod.

Premávka iných vozidiel na bicyklovej ceste sa povoľuje dodatkovou tabuľkou Z 515 Voľno.

85 Účelom je motivovať cyklistov jazdiť mimo hlavných ťahov a nezriaďovať na hlavných ťahoch resp. súbežne s nimi cyklistickú infraštruktúru. Jazda na bicykli v paralelných uliciach je bezpečnejšia a cyklisti nie sú zaťažovaní výfukovými splodinami.

2.8.4 Priechody pre chodcov

2.8.4.1 Vzťah priechodov pre chodcov k svetelným signálom

Priechody pre chodcov sa zriaďujú ako neriadené svetelnými signálmi. Ak sa prechádzanie chodov cez vozovku riadi svetelnými signálmi, vyznačuje sa Z 611 Miesto na prechádzanie.

2.8.4.2 Prípustné a neprípustné miesta

Priechod pre chodcov sa smie vyznačiť, len ak spĺňa všetky nasledujúce podmienky:

1. nachádza sa v obci,

2. nachádza sa na úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou ≤ 50 km/h,

3. križuje len jeden jazdný pruh alebo dva vzájomne protismerné jazdné pruhy; v semikolíznom, resp. kolíznom priestore je okrem toho prípustný jeden manévrovací pruh navyše (poznámka: cyklistický pruh nie je jazdný pruh),

4. z oboch strán vozovky sa nachádza primárna pešia infraštruktúra (pozri 2.8.1), pričom táto infraštruktúra sa nachádza aj v širšom okolí daného miesta alebo ide o zastávku.

Na dosiahnutie podmienky najvyššej dovolenej rýchlosti ≤ 50 km/h nie je prípustné obmedziť najvyššiu dovolenú rýchlosť len v blízkom okolí daného miesta – takéto obmedzenie musí platiť súvisle v širšom okolí. Naopak, na dosiahnutie podmienky najviac jedného priebežného jazdného pruhu pre každý smer jazdy sa smie na zvolenom mieste znížiť počet jazdných pruhov.86

Priechody pre chodcov sa nesmú vyznačovať:

1. mimo obce,

2. v križovatke s riadenou premávkou a v jej blízkosti, okrem neriadených vjazdov a výjazdov do/z takejto križovatky,

3. na úsekoch s líniovou koordináciou križovatiek s riadenou premávkou („zelená vlna“),

4. tam, kde by takýto priechod križoval električkovú trať (pozri 2.8.4.8),

5. cez cestu s prednosťou v jazde na križovatke so zalomenou prednosťou (pozri 2.4.9): ak je priechod potrebný, musí sa odsadiť čo najďalej od kolízneho priestoru,

6. v pešej zóne, obytnej zóne a školskej zóne; v ostatných upokojených premávkových priestoroch je priechod pre chodcov prípustný, spravidla však nadbytočný, pozri 2.8.4.3,

7. v priebehu spoločnej cestičky pre chodcov a cyklistov; smie sa však zriadiť v priebehu oddelenej cestičky pre chodcov a cyklistov, kedy sa vyznačí priechod pre cyklistov paralelne s priechodom pre chodcov alebo primknutý k priechodu pre chodcov.

Kde nie je možné zriadiť priechod pre chodcov a súčasne je potrebné prechádzanie chodcov cez vozovku (pozri 2.8.4.3), sa podľa potreby zriadi Miesto na prechádzanie (Z 611) riadené svetelnými signálmi. To však nie je prípustné v pešej zóne, obytnej zóne a školskej zóne. Tam, kde nie je prípustný priechod pre chodcov ani miesto na prechádzanie, možno postupovať podľa 2.8.7.

2.8.4.3 Premávkové predpoklady zriadenia

Priechody pre chodcov sa vyznačujú len tam, kde je potrebné dať chodcom prioritu pri prechádzaní cez vozovku, nakoľko inak by bolo ich prechádzanie cez vozovku na danom mieste náročné a potenciálne nebezpečné. Zároveň sa priechod sa smie zriadiť len vtedy, ak je na danom mieste prechádzanie chodcov cez vozovku potrebné a súčasne to dovoľujú intenzity cestnej premávky. Výnimočne sa smú zriadiť aj cez cestičku pre cyklistov, je však nevyhnutné zvážiť miestne pomery, najmä vzdialenosť priechodu od kolízneho priestoru, rýchlosť cyklistov a pod., pričom v blízkosti križovatiek treba brať do úvahy riziká vzájomného ovplyvňovania oboch druhov účastníkov.

Tabuľka 6 určuje prípustné rozsahy vyznačovania priechodov pre chodcov podľa intenzít premávky v špičkovej hodine. Špičkovou intenzitou pešej premávky sa rozumie najvyšší počet chodcov, ktorí prechádzajú cez vozovku počas jednej hodiny v rámci týždňa; špičkovou intenzitou premávky vozidiel je počet vozidiel prechádzajúcich daným miestom počas tej istej hodiny.

86 Najmä na sídliskách budovaných v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia sa nachádza mnoho 4-pruhových ciest, pričom kapacitne by postačovali aj 2-pruhové. Na takýchto úsekoch je preto zúženie na 2 jazdné pruhy v mieste priechodu pre chodcov a jeho okolí možné bez negatívneho vplyvu na plynulosť cestnej premávky.

Tieto hodnoty sa zistia dopravným prieskumom (kde už k vyšším pohybom chodcov dochádza) a dopravným modelovaním (pri plánovaní napr. nových obytných súborov, novej občianskej vybavenosti atď.). Na miestach, kde sa v nezanedbateľnej miere pohybujú deti, seniori a osoby so zdravotným postihnutím, sa zistený počet detí pri vyhodnotení intenzít násobí koeficientom 2,5 a zistený počet seniorov a osôb so zdravotným postihnutím sa násobí koeficientom 5,0.

Tabuľka 6: Prípustnosť vyznačenia priechodu pre chodcov na základe špičkových intenzít premávky

Špičková intenzita premávky vozidiel (skv / h)	Špičková intenzita premávky chodcov (osôb / h)
Špičková intenzita premávky vozidiel (skv / h)	≤ 50	51 – 100	101 – 150	> 150
≤ 200	neprípustný	–	–	–
201 – 300	–	možný	možný	možný
301 – 450	–	možný	odporúčaný	možný
451 – 600	–	odporúčaný	odporúčaný	–
601 – 750	–	možný	–	nevhodný
> 750	–	–	nevhodný	neprípustný

Význam jednotlivých klasifikácii v tabuľke je nasledovný:

• odporúčaný: zriadenie priechodu je spravidla potrebné, a to aj mimo križovatky,

• možný: zriadenie priechodu je spravidla vhodné najmä v križovatke; mimo križovatky je potrebné zvážiť jeho opodstatnenosť,

• nevhodný: priechod sa smie zriadiť len pri dostatočných stavebných opatreniach na ochranu chodcov (napr. zúženie jazdných pruhov, zriadenie stredových ostrovčekov a pod.), odporúča sa zriadenie miesta na prechádzanie riadeného SSZ,

• neprípustný: v danej lokalite sa priechod nesmie zriaďovať. Ak je v tabuľke uvedená pomlčka, platí:

• pri špičkovej intenzite premávky vozidiel ≤ 200 skv/h alebo špičkovej intenzite premávky chodcov ≤ 50 os/h je v danej lokalite priechod spravidla nepotrebný a sa smie zriadiť len v osobitne odôvodnených prípadoch, keď je to potrebné na ochranu zvlášť zraniteľných účastníkov cestnej premávky (teda najmä pri školách, komunitných centrách a pod.),

• pri špičkových intenzitách premávky vozidiel > 600 skv/h alebo pri špičkových intenzitách premávky chodcov > 150 os/h je potrebné zvážiť stavebné opatrenia na ochranu chodcov alebo zriadenie miesta na prechádzanie riadeného SSZ.

Jednotlivé priechody pre chodcov sa musia nachádzať v dostatočne dlhých vzájomných vzdialenostiach;87 to neplatí pre dvojicu priechodov pred a za križovatkou.

2.8.4.4 Rozoznateľnosť priechodu pre chodcov a rozhľadové pomery

Priechod pre chodcov sa musí vyznačiť na takom mieste, aby:

1. vodič včas rozoznal priechod pre chodcov na vozovke (rozoznateľnosť priechodu),

2. mal vodič z dostatočnej vzdialenosti rozhľad na chodca nachádzajúceho sa v priečnej osi 1 m od priechodu pre chodcov a súčasne chodci nachádzajúci sa na tomto mieste mali dostatočný rozhľad na prichádzajúce vozidlá (rozhľad z/na čakacie plochy).

Požiadavky na rozhľadové pomery priechodov pre chodcov dĺžky ≤ 8,0 m podľa najvyššej dovolenej rýchlosti uvádza tabuľka 7.

87 Stanoviť exaktné minimá nie je možné, primeraná hustota priechodov závisí od mnohých faktorov. Vo všeobecnosti sa však nemajú priechody pre chodcov nachádzať vo vzdialenosti ≤ 250 m od seba, obvykle by ale mali byť vzájomné vzdialenosti dlhšie. Mimo hlavných ťahov a na miestach so zvýšeným pohybom detí, seniorov, zdravotne postihnutých osôb a pod. sú vhodné aj krajšie vzdialenosť medzi priechodmi, nie však menej ako 150 m.

Tabuľka 7: Rozhľadové pomery priechodov pre chodcov, dĺžka priechodu ≤ 8,0 m (m)

Vzdialenosť	Najvyššia dovolená rýchlosť
Vzdialenosť	50 km/h	40 km/h	30 km/h
rozoznateľnosť priechodu	100	80	60
rozhľad z/na čakacie plochy	50	40	30

Pri dĺžke prechodu > 8,0 m sa rozhľadové pomery určia podľa nasledujúcich vzorcov:

• rozoznateľnosť priechodu: 𝑣 ∙ 𝑙⁄4

• rozhľad z / na čakacie plochy: 𝑣 ∙ 𝑙⁄8

kde:

• 𝑣 je najvyššia dovolená rýchlosť (km/h).

• 𝑙 je dĺžka priechodu (m).

Na miestach s vyššou mierou pohybu seniorov a osôb so zdravotným postihnutím sa násobí hodnota rozhľadu z/na čakacie plochy podľa tabuľky resp. podľa uvedených vzorcov koeficientom 1,5.

Osobitne sa rozhľady posudzujú v križovatkách:

• na priechodoch umiestnených v kolíznom a semikolíznom priestore na ceste s prednosťou v jazde sa uplatňuje len rozhľad z/na čakacie plochy,

• na priechodoch umiestnených v kolíznom a semikolíznom priestore na vedľajšej ceste je požiadavka na rozoznateľnosť priechodu aj požiadavka rozhľad z/na čakacie plochy fixne 15 m pred priechodom,

• na priechod za odbočením je požiadavka na rozoznateľnosť priechodu aj požiadavka rozhľad z/na čakacie plochy len z miesta bezprostredne pred začiatkom samotného odbočovacieho manévru88 (nie zo začiatku odbočovacieho pruhu) za predpokladu, že uhol a polomer odbočenia vyžadujú rýchlosť jazdy ≤ 30 km/h.

2.8.4.5 Smer vedenia priechodu a jeho poloha

Pokiaľ je to možné, vyznačuje sa priechod pre chodcov tak, aby chodci prechádzali cez vozovku najkratšou možnou trasou. Priechod musí viesť cez vozovku v priamom smere, ideálne kolmo na os vozovky, výnimočne šikmo voči osi vozovky; smer priechodu nesmie viesť v oblúku, a to ani sčasti. Priechod sa vyznačuje v prirodzenom smere chôdze, bez zbytočného predlžovania trasy chodcov. Ak sa objektívne nedá predĺženiu trasy vyhnúť, je potrebné použiť vhodné dopravné zariadenia na navádzanie chodcov k priechodu pre chodcov (napr. zábradlia), ibaže by riziko skracovania si cesty chodcami bolo nízke (napr. ak ide len o krátke predĺženie).

Pred školami, administratívnymi budovami, továrňami, obchodnými domami a pod. sa priechod pre chodcov nesmie umiestniť tak, aby chodci vchádzali na priechod v priamom smere bezprostredne (rádovo metre) z východu z budovy alebo areálu. Namiesto toho sa musí takýto priechod odsadiť a chodci sa k nemu vedú prostredníctvom vhodných zariadení (napr. zábradlí).

2.8.4.6 Priechody pre chodcov na križovatkách

Priechody pre chodcov sa prednostne vyznačujú na križovatkách. Umiestňujú sa do semikolízneho priestoru, pričom smú zasahovať aj do kolízneho priestoru.

Na ceste s prednosťou v jazde sa vyznačuje priechod spravidla len z jednej strany križovatky, pričom sa umiestňuje pokiaľ možno čo najbližšie ku kolíznemu priestoru.

Na ceste bez prednosti v jazde sa priechod pre chodcov vyznačuje spravidla tak, aby vzdialenosť medzi okrajom priechodu pre chodcov a čakacou čiarou bola cca 5 m (min. 4 m), čo umožňuje zastavenie jedného osobného vozidla tak, aby nezasahovalo do priechodu pre chodcov a súčasne mal jeho vodič dobrý rozhľad do križovatky; táto vzdialenosť sa však nesmie neprimerane predlžovať. Ak výnimočne nie je možné priechod odsadiť do uvedenej vzdialenosti, vyznačuje sa na vedľajšej ceste vo vzdialenosti minimálne 1 m od vonkajšej okrajovej čiary cesty s prednosťou v jazde.

Na jednosmerných cestách sa priechod pre chodcov umiestňuje prednostne pred križovatkou.

88 Pri odbočovaní má vodič povinnosť dať prednosť chodcom aj v prípade, že sa tam priechod nenachádza.

2.8.4.7 Dĺžka priechodu

Priechod sa umiestňuje tak, aby bola jeho šírka čo najkratšia: pokiaľ je to možné, nemá dĺžka priechodu presiahnuť 8 metrov. Na širších cestách sa odporúča zriadenie stredového ostrovčeka a rozdelenie priechodu na dva samostatné priechody; príklad takejto úpravy ukazuje obrázok 7.

Obrázok 7: Príklad rozdelenia priechodu pre chodcov stredovým ostrovčekom

2.8.4.8 Prechádzanie cez električkovú trať

Cez električkovú trať sa priechod pre chodcov zásadne nesmie vyznačovať. Ak je potrebné na takomto mieste umožniť prechádzanie chodcov, smie sa vyznačiť miesto na prechádzanie riadené svetelnými signálmi alebo sa miesto stavebne prispôsobí bez vyznačenia priechodu pre chodcov alebo riadeného miesta na prechádzanie.

Alternatívne možno za predpokladu dodržania ostatných požiadaviek podľa predchádzajúcich článkov vyznačiť priechody pre chodcov tak, že sa zriadia ostrovčeky z oboch strán električkovej trate a priechody pre chodcov sa vyznačia medzi ostrovčekmi a chodníkmi, nie však cez samotnú električkovú trať. Zároveň smer chôdze z priechodu pre chodcov na električkovú trať nemá byť priamy: v priamom smere sa majú umiestniť vhodné dopravné zariadenia (napr. zábradlia). Priamy smer sa však pripúšťa pri dostatočnej šírke vyvýšeného ostrovčeka alebo ak ide o nástupište električky.

2.8.4.9 Prechádzanie cez vyhradený pruh pre verejnú dopravu

Cez vyhradený pruh pre verejnú dopravu sa priechod pre chodcov neodporúča vyznačovať. Namiesto toho sa odporúča vyznačiť miesto na prechádzanie riadené svetelnými signálmi alebo stavebne prispôsobiť lokalitu bez vyznačenia priechodu pre chodcov podľa 2.8.7,

2.8.4.10 Označovanie priechodov pre chodcov zvislými značkami

Zvislou Z 325 Priechod pre chodcov sa označujú89 priechody pre chodcov len na miestach, kde nie sú pre vodiča očakávateľné. Značka sa nesmie kombinovať s inými značkami.

V bezkolíznom priestore sa označujú všetky priechody pre chodcov, pričom Z 325 sa umiestňuje výškovo nad vozovkou a podľa potreby sa smie opakovať prízemne vedľa vozovky. Ak ide o priechod pre chodcov so stredovým ostrovčekom, namiesto výškového umiestnenia sa Z 325 smie umiestniť do stredového ostrovčeka (a prípadne opakovať vpravo od vozovky) za predpokladu, že je dodržaná požiadavka na rozoznateľnosť priechodu podľa 2.8.4.4. Ak sa Z 325 umiestňuje výškovo nad vozovkou, zhotovuje sa ako obojstranná presvetlená, prípadne osvetlená vonkajším zdrojom. Pri dlhšom priechode, najmä pri dĺžke > 8,0 m sa namiesto jednej obojstrannej značky spravidla použijú dve presvetlené, resp. osvetlené značky umiestnené výškovo nad vozovkou.

V semikolíznom resp. kolíznom priestore sa priechody pre chodcov na vedľajšej ceste a na križovatke v režime všeobecnej úpravy prednosti v jazde („prednosť sprava“) neoznačujú Z 325; smú sa označiť, iba ak sú odsadené ďalej od križovatky (viac ako 10-15 m). Na ceste s prednosťou v jazde sa priechody pre chodcov smú označiť, ak je to s ohľadom na miestne pomery potrebné, najmä po dlhšom úseku bez priechodov; z vnútornej križovatky sa však smú označiť len ak sú odsadené ďalej od križovatky (viac ako 10-15 m). Z 325 v kolíznom a semikolíznom priestore sa spravidla umiestňuje prízemne, pričom sa musí dbať na to, aby značka nezakrývala výhľad na značku o prednosti v jazde.

Priechody pre chodcov pred kruhovými objazdmi s väčším priemerom (cca > 35 m) nemusia byť pre vodičov očakávateľné a pozornosť vodičov pred vchádzaním do objazdu je zameraná najmä smerom vľavo. Odchýlne od predchádzajúceho odseku sa preto s ohľadom na miestne pomery smú priechody pre chodcov pred kruhovým objazdom s väčším priemerom označiť použitím Z 325. Značka sa používa spravidla prízemne, pričom sa odporúča sa jej umiestnenie do stredového ostrovčeka.

Z 325 sa nepoužíva na cestičke pre cyklistov, na ktorej je výnimočne vyznačený priechod pre chodcov (napr. v blízkosti križovatky, kde nadväzuje na priechod pre chodcov vedúci cez vozovku).

89Priechod pre chodcov vzniká a všetky právne účinky s ním súvisiace nastávajú jeho vyznačením na vozovke vodorovnou značkou Z 610. Naproti tomu Z 325 tento priechod len označuje a priamo z nej nevyplývajú žiadne právne účinky.

2.8.4.11 Osvetlenie a svetelné zdroje

Priechod pre chodcov v bezkolíznom priestore sa smie zriadiť, len ak je vozovka v priestore priechodu pre chodcov vrátane čakacích plôch za zníženej viditeľnosti osvetlená, a to výrazne silnejším osvetlením ako vozovka pred a za priechodom pre chodcov. Spravidla sa svietidlo umiestni na výložník spolu so Z 325, resp. sa so značkou integruje. V semikolíznom a kolíznom priestore postačuje verejné osvetlenie.

Na priechode pre chodcov a v jeho blízkosti priechodu pre chodcov sa nesmú umiestňovať žiadne výrazné svetelné zdroje orientované proti smeru jazdy vozidiel, najmä nie blikajúce.

2.8.4.12 Taktilné prvky

Taktilné prvky na chodníku navádzajúce nevidiacich a slabozrakých k priechodu pre chodcov nie sú predmetom tohto predpisu.

Na vozovke sa vodiaci pás pre nevidiacich a slabozrakých umiestňuje iba tam, kde to výslovne vyžaduje legislatíva.90 Vodiaci pás sa zásadne neumiestňuje pri dĺžke priechodu

≤ 8,0 m, s výnimkou prípadov, kedy je priechod vedený šikmo voči osi vozovky. Legislatíva okrem toho vyžaduje vodiaci pás na priechode vedenom v oblúku, takéto vedenie priechodu je však v zmysle

2.8.4.5 neprípustné: priechod musí viesť cez vozovku v priamom smere (kolmo na os vozovky, výnimočne šikmo voči osi vozovky).

Ak sa na priechode umiestni vodiaci pás, tento nesmie nijakým spôsobom meniť vizuálny vzhľad priechodu pre chodcov podľa [Z19] a jeho prevedenie podľa 4.3.3, najmä nesmie dôjsť k prerušeniu pásov zebry tvoriacich priechod a farba vodiaceho pásu musí kopírovať farebnosť vozovky a pásov priechodu pre chodcov, t. j. vodiaci pás sa musí vizuálne skladať z bielych a tmavých (priehľadných) pásov.

2.8.4.13 Stavebne vyvýšené priechody

Na stavebne vyvýšených plochách, slúžiacich ako vertikálne spomaľovače, sa smú priechody pre chodcov vyznačovať len v premávkovo upokojených priestoroch alebo na vjazdoch a výjazdoch do/z nich. Vnútri premávkovo upokojených priestoroch sa však na takýchto vyvýšených miestach určených na prechádzanie chodcov priechod pre chodcov spravidla nevyznačuje (pozri 2.8.4.2).

2.8.5 Priechody pre cyklistov

2.8.5.1 Vzťah priechodov pre cyklistov k svetelným signálom

Priechody pre cyklistov sa zriaďujú ako neriadené svetelnými signálmi. Ak sa prechádzanie cyklistov cez vozovku riadi svetelnými signálmi, vyznačuje sa Z 611 Miesto na prechádzanie.

2.8.5.2 Prípustné a neprípustné miesta

Priechod pre cyklistov sa smie vyznačiť len tam, kde sa z oboch strán vozovky nachádza primárna cyklistická infraštruktúra (pozri 2.8.1), pričom táto infraštruktúra sa musí nachádzať aj v širšom okolí daného miesta.

Priechody pre cyklistov sa nesmú vyznačovať na miestach, kde je zakázané vyznačovať priechody pre chodcov podľa 2.8.4.2, odchýlne od toho sa však smú vyznačiť mimo obce a na úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou > 50 km/h, ak platí:

• priechod sa umiestňuje v kolíznom alebo semikolíznom priestore cez cestu bez prednosti v jazde alebo

• priechod sa umiestňuje v kolíznom alebo semikolíznom priestore križovatky, v ktorej nie je prednosť v jazde upravená dopravnými značkami (režim „prednosti sprava“).

Kde nie je možné zriadiť priechod pre cyklistov a súčasne je potrebné prechádzanie cyklistov cez vozovku vo väčšom počte, sa podľa potreby zriadi Z 611 Miesto na prechádzanie riadené svetelnými signálmi. To nie je prípustné v pešej zóne, obytnej zóne a školskej zóne. Alternatívne možno postupovať podľa 2.8.7.

Pri vyznačovaní priechodu pre cyklistov sa musia dodržať rovnaké požiadavky na rozoznateľnosť a rozhľadové pomery ako na priechody pre chodcov podľa 2.8.4.4.

90 Príloha k [Z15], čl. 1.5.1. Upozorňuje sa na to, že umiestnenie vodiaceho pásu na vozovke je nevhodné až nebezpečné, v uvedených prípadoch to však vyžaduje legislatíva. Základné zásady bezpečného používanie taktilných prvkov požadujú ich použitie na vedenie nevidiacich a slabozrakých osôb výlučne v bezpečnom priestore a na vyznačenie jeho okrajov.

2.8.5.3 Priechod pre cyklistov na križovatkách

Priechody pre cyklistov sa prednostne vyznačujú na križovatkách. Umiestňujú sa do semikolízneho priestoru, pričom smú zasahovať aj do kolízneho priestoru. Na vyznačovanie priechodov pre cyklistov v križovatkách platia analogicky podmienky ako na vyznačovanie priechodov pre chodcov v križovatkách, pozri 2.8.4.6.

2.8.5.4 Prechádzanie cez električkovú trať a vyhradený pruh pre verejnú dopravu

Na prechádzanie cyklistov cez električkovú trať a vyhradený pruh pre verejnú dopravu platia analogicky podmienky ako na prechádzanie chodcov cez tieto miesta, pozri 2.8.4.8 a 2.8.4.9.

2.8.5.5 Kombinácia s priechodom pre chodcov

Priechod pre cyklistov sa smie kombinovať s priechodom pre chodcov iba vtedy, ak je na danom mieste prípustné vyznačenie oboch priechodov (pozri najmä 2.8.4.2, 2.8.4.3 a 2.8.5.2).

Priechod pre cyklistov sa smie vyznačiť paralelne vedľa priechodu pre chodcov ako oddelený alebo ako primknutý k priechodu pre chodcov. Prednostne sa vyznačuje ako oddelený; primknutý sa vyznačuje len pri priestorových obmedzeniach a iba tam, kde má cyklista pri prechádzaní cez vozovku prednosť v jazde. Ako primknutý sa nesmie vyznačiť obojsmerný priechod pre cyklistov.

2.8.5.6 Označovanie priechodov pre cyklistov zvislými značkami

Zvislou Z 326 Priechod pre cyklistov sa označujú91 priechody pre cyklistov len na miestach, kde nie sú pre vodiča očakávateľné a výlučne len na takých priechodoch pre cyklistov, na ktorých nemajú cyklisti prednosť v jazde. Značka sa nesmie kombinovať s inými značkami.

Pred priechodom pre cyklistov, na ktorom má cyklista prednosť v jazde, sa na vedľajšej ceste umiestňuje Z 201 Daj prednosť v jazde! resp. Z 202 Stoj, daj prednosť v jazde! s dodatkovou tabuľkou Z 513 Priečna jazda cyklistov.

Z 326 sa používa za rovnakých podmienok ako Z 325 na označenie priechodu pre chodcov (pozri 2.8.4.10), odchýlne od toho sa však používa výlučne ako prízemná umiestnená vedľa vozovky a nepoužije sa, ak je priechod pre cyklistov vyznačený spolu s priechodom pre chodcov (bez ohľadu na to, či ide priechod paralelný alebo primknutý).

2.8.5.7 Osvetlenie a svetelné zdroje

V obci sa priechod pre cyklistov v bezkolíznom priestore sa smie zriadiť, len aj je vozovka v priestore priechodu pre cyklistov vrátane čakacích plôch za zníženej viditeľnosti osvetlená. Spravidla postačuje bežné verejné osvetlenie. Tým sa nevylučuje v prípade potreby osobitné osvetlenie výrazne silnejším osvetlením ako vozovka pred a za priechodom pre cyklistov.

Ak sa priechod pre cyklistov výnimočne vyznačuje mimo obce (podmienky pozri v 2.8.5.2), požiadavky na osvetlenie vozovky v priestore tohto priechodu sú nasledovné:

• ak je osvetlená nadväzujúca cyklistická infraštruktúra, priechod pre cyklistov sa smie zriadiť, len ak je prinajmenšom rovnako intenzívne osvetlený aj priestor priechodu,

• ak nadväzujúca cyklistická infraštruktúra nie je osvetlená, priechod pre cyklistov sa smie zriadiť aj bez osvetlenia, odporúča sa však jeho osvetlenie, ak to je s ohľadom na miestne pomery možné bez neprimerane vysokých finančných nákladov.

Pre svetelné zdroje v blízkosti priechodu pre cyklistov platia analogicky ustanovenia 2.8.4.11.

2.8.5.8 Taktilné prvky

Priechod pre cyklistov nie je určený pre chodcov a z podstaty veci sa v ňom na vozovke neumiestňuje vodiaci pás a rovnako sa nepoužívajú taktilné prvky na nadväzujúcej cyklistickej infraštruktúre.

91Priechod pre cyklistov vzniká a všetky právne účinky s ním súvisiace nastávajú vyznačením priechodu pre cyklistov na vozovke vodorovnou dopravnou značkou (Z 612). Naproti tomu Z 326 tento priechod len označuje a priamo z nej nevyplývajú žiadne právne účinky. Vo väčšine krajín sa priechody pre chodcov zvislými značkami neoznačujú.

2.8.6 Miesta na prechádzanie

2.8.6.1 Vzťah miesta na prechádzanie k svetelným signálom

Miesta na prechádzanie sa zriaďujú výlučne ako riadené svetelnými signálmi.

2.8.6.2 Prípustné a neprípustné miesta

Miesto na prechádzanie sa smie vyznačiť len tam, kde sa z oboch strán vozovky nachádza primárna pešia a/alebo cyklistická infraštruktúra (pozri 2.8.1), pričom táto infraštruktúra sa musí nachádzať aj v širšom okolí daného miesta. Miesta na prechádzanie sa nesmú vyznačovať:

• v pešej zóne, obytnej zóne a školskej zóne,

• v blízkosti priechodu pre chodcov alebo priechodu pre cyklistov cez tú istú vozovku. Tam, kde nie je prípustné zriadenie miesta na prechádzanie, možno postupovať podľa 2.8.7.

2.8.6.3 Miesta na prechádzanie na križovatkách

Miesta na prechádzanie sa vyznačujú na križovatkách s riadenou premávkou. Umiestňujú sa do semikolízneho priestoru, pričom smú zasahovať aj do kolízneho priestoru.

Na rozdiel od priechodov pre chodcov sa umiestňujú čo najbližšie ku kolíznemu priestoru, nie však bližšie ako 1 m od vnútornej okrajovej čiary cesty s prednosťou v jazde. Z pohľadu vodičov vozidiel vchádzajúcich do kolízneho priestoru sa musia nachádzať za STOP čiarou.

Miesta na prechádzanie sa smú umiestniť vo všetkých vjazdoch do križovatky s riadenou premávkou pri zohľadnení nárokov na kapacitu križovatky a zostavenie signálnych plánov.

2.8.6.4 Miesta na prechádzanie v bezkolíznych úsekoch

V bezkolíznych úsekoch sa smie zriadiť miesto na prechádzanie, ak je na danom mieste:

• potrebné prechádzanie chodcov cez vozovku vo väčšom počte (spravidla > 150 osôb/h počas špičkovej hodiny) alebo potrebné prechádzanie cyklistov cez vozovku vo väčšom počte (spravidla > 50 bicyklov/h počas špičkovej hodiny) a súčasne,

• zriadenie priechodu pre chodcov alebo priechodu pre cyklistov na danom mieste vylúčené alebo nevhodné podľa 2.8.4.2 a nasledujúcich, resp. podľa 2.8.5.2 alebo by priechod na danom mieste nebol s ohľadom na miestne pomery dostatočne bezpečný.

Svetelné signalizačné zariadenia na miesta na prechádzanie v bezkolíznych úsekoch sa spravidla vybavujú tlačidlami výzvy, príp. inou formou detekcie chodcov a/alebo cyklistov.

Ak sa takéto miesto na prechádzanie zriaďuje na úseku s líniovou koordináciou križovatiek s riadenou premávkou („zelená vlna“), musí sa jeho riadenie zaradiť do líniovej koordinácie. Svetelné signalizačné zariadenia na takomto mieste na prechádzanie sa spravidla nevybavujú tlačidlami výzvy.

2.8.6.5 Označovanie miest na prechádzanie zvislými značkami

Miesta na prechádzanie sa zvislými značkami neoznačujú. Tým nie je dotknuté použitie výstražnej značky S 135 Svetelné signály podľa 2.6.1.3 a 3.7.1.16.

2.8.6.6 Osvetlenie a svetelné zdroje

Vozovka v priestore miesta na prechádzanie musí byť za zníženej viditeľnosti osvetlená. Spravidla postačuje bežné verejné osvetlenie. Tým sa nevylučuje v prípade potreby osobitné osvetlenie výrazne silnejším osvetlením ako vozovka pred a za miestom na prechádzanie umiestnenom v bezkolíznom priestore.

Pre svetelné zdroje v blízkosti miesta na prechádzanie platia analogicky ustanovenia 2.8.4.11.

2.8.6.7 Taktilné prvky

Miesto na prechádzanie nie je priechod a preto sa zásadne na vozovku neumiestňuje vodiaci pás. Tým nie je vylúčené použitie taktilných prvkov na nadväzujúcej infraštruktúre pre chodcov za účelom navádzania nevidiacich a slabozrakých k miestu na prechádzanie, to však nie je predmetom tohto predpisu.

2.8.7 Priestory na prechádzanie chodcov a/alebo cyklistov bez vodorovného značenia

Podľa článkov vyššie sa priechody pre chodcov a priechody pre cyklistov smú vyznačovať len za určitých podmienok a len na určitých miestach. Tieto podmienky berú do úvahy najmä mieru potreby prechádzania týchto účastníkov cestnej premávky cez vozovku, bezpečnosť zvolených miest a vyváženosť medzi potrebami zraniteľných účastníkov cestnej premávky a potrebami vodičov vozidiel. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, možno síce prechádzanie chodcov a cyklistov cez vozovku zabezpečiť vyznačením miesta na prechádzanie, avšak na zriadenie takéhoto miesta sa vyžaduje jeho riadenie svetelnými signálmi, čo môže byť finančne nákladné.

Ak je na určitom mieste potrebné umožniť chodcom alebo cyklistom čo najbezpečnejšie prechádzanie cez vozovku a súčasne nie je prípustné zriadenie priechodu, možno vytvoriť priestor na prechádzanie chodcov bez vodorovného dopravného značenia, aplikovaním vhodných stavebných opatrení, napríklad:

• zúžením vozovky (jazdných pruhov),

• zriadením ochranného ostrovčeka v strede vozovky,

• presmerovaním jazdných pruhov (tzv. „šikana“) atď.,

• vyvýšením tohto priestoru, za predpokladu jeho označenia podľa 4.6.3.1 a použitia sínusového prechodu s vhodnou dĺžkou a výškou pre najvyššiu dovolenú rýchlosť na danom mieste (pozri [T6], č. 6.2).

Obrázok 8: Príklad vyvýšeného priestoru na prechádzanie cyklistov vyznačenia priechodu

Obrázok 9: Príklad priestoru na prechádzanie chodcov cez ostrovček bez vyznačenia priechodu Mimo obce a v odôvodnených prípadoch aj obci sa takýto priestor označí výstražnou Z 140

Chodci alebo Z 143 Cyklisti (v prípade oboch druhov účastníkov sa použije len Z 140); v obci sa takáto výstražná značka alternatívne smie vyznačiť ako vodorovná na povrchu vozovky.

Ak ide o priestor určený na prechádzanie cyklistov cez vozovku, vyznačí sa z oboch strán nadväzujúcej cyklistickej infraštruktúry bezprostredne pred vjazdom cyklistov na vozovku Čakacia čiara. Priestor určený na prechádzanie sa nesmie podfarbiť (cyklista nemá prednosť v jazde).

Pri zriaďovaní takéhoto priestoru sa musia dodržať požiadavky na vzájomnú viditeľnosť vodičov a chodcov, resp. cyklistov (rozhľad z/na čakacie plochy) ako na priechod pre chodcov podľa 2.8.4.4.

V obci musí byť takýto priestor za zníženej viditeľnosti osvetlený. Spravidla postačuje bežné verejné osvetlenie. Tým sa nevylučuje v prípade potreby osobitné osvetlenie výrazne silnejším osvetlením ako vozovka pred a za takýmto priestorom. Mimo obce platí:

• ak je osvetlená nadväzujúca pešia / cyklistická infraštruktúra, takýto priestor sa smie zriadiť, len ak je prinajmenšom rovnako intenzívne osvetlený,

• ak nadväzujúca pešia / cyklistická infraštruktúra nie je osvetlená, takýto priestor sa smie zriadiť aj bez osvetlenia, odporúča sa však jeho osvetlenie, ak to je s ohľadom na miestne pomery možné bez neprimerane vysokých finančných nákladov.

Pre svetelné zdroje v priestoroch na prechádzanie bez vodorovného značenia platia analogicky ustanovenia 2.8.4.11.

2.9 Pravidelná verejná doprava osôb a zmluvná doprava osôb

2.9.1 Vyhradené pruhy pre verejnú dopravu

2.9.1.1 Zriaďovanie

Účelom vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu je najmä stabilita grafikonu (eliminácia meškaní) predovšetkým počas špičkových hodín a z toho vyplývajúce časové úspory cestujúcich. Sekundárne môže ísť tiež o isté skrátenie jazdných dôb.

Vyhradený pruh pre verejnú dopravu, v ktorom nie je povolená premávka iných účastníkov cestnej premávky podľa 2.9.1.3 sa smie zriadiť, len ak daným úsekom jazdí počas špičkovej hodiny

≥ 20 vozidiel verejnej dopravy osôb. Ak sú intenzity verejnej dopravy v čase od 6:00 do 19:00 v pracovné dni výrazne asymetrické, najmä ak v určitých časoch klesajú pod 10 skv/h, má byť vyhradenie pruhu časovo obmedzené.

Vyhradený pruh pre verejnú dopravu, v ktorom sa povoľuje aj premávka niektorých iných účastníkov cestnej premávky podľa 2.9.1.3 sa smie zriadiť, len ak daným úsekom jazdí počas špičkovej hodiny ≥ 10 vozidiel verejnej dopravy osôb. Ak sú intenzity verejnej dopravy v čase od 6:00 do 19:00 v pracovné dni výrazne asymetrické, najmä ak v určitých časoch klesajú pod 5 skv/h, má byť vyhradenie pruhu časovo obmedzené.

Pri posudzovaní frekvencií spojov podľa prechádzajúcich odsekov sa berú do úvahy dlhodobé frekvencie vozidiel verejnej hromadnej dopravy (aspoň na ročnej báze) a ignorujú sa dočasné zníženia frekvencií napr. v dôsledku dočasných dopravných obmedzení. Efektívnosť vyhradených pruhov je potrebné pravidelne prehodnocovať, v 5- až 10-ročných cykloch.

Minimálne požiadavky na frekvenciu premávky vozidiel verejnej dopravy sa neuplatňujú:

• ak sú v danom smere premávky najmenej 2 všeobecné jazdné pruhy,

• ak je vyhradený pruh vyznačený na električkovej trati,

• ak sa vyhradený pruh zriaďuje rozšírením cesty alebo v rámci výstavby novej cesty,

• ak ide o samostatnú komunikáciu alebo stavebne oddelenú časť cesty určenú pre vozidlá verejnej dopravy (s prípadným povolením vjazdu niektorých vozidiel, pozri nižšie).

Minimálna dĺžka vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu je 200 m (vrátane prejazdov cez križovatky); to neplatí pre vyhradený pruh zriadený za účelom zvýhodnenia vozidiel verejnej dopravy pri prejazde cez križovatku.

Vyhradené pruhy pre verejnú dopravu možno zriadiť na pravom okraji vozovky, na ľavom okraji jednosmernej vozovky, výnimočne v strede vozovky; tiež ho možno zriadiť na samostatnom telese alebo. telese spoločnom s električkou. Tam, kde autobusy jazdia súbežne s električkami, sa osobitné vyhradené pruhy pre autobusy spravidla nezriaďujú:92 namiesto toho je potrebné preskúmať možnosť využitia existujúcej infraštruktúry oboma módmi.

Vyhradený pruh pre verejnú dopravu smie byť tiež jediný pruh v danom smere premávky.

2.9.1.2 Vyznačovanie a označovanie

Vyhradené pruhy pre verejnú dopravy sú špeciálne pruhy.

Špeciálne pruhy sa zriaďujú vodorovným značením, teda ich vyznačením na vozovke. Zvislá značka o špeciálnom pruhu prikazuje zodpovedajúcim účastníkom cestnej premávky takýto špeciálny pruh prednostne použiť a ak je to potrebné, bližšie regulujú spôsob jeho použitia (vpustenie iných účastníkov cestnej premávky, časové obmedzenie).

Vzhľadom na uvedené nie je spravidla nevyhnutné označenie vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu použitím Z 224. Nutné je to len v prípade, ak je vyhradenie časovo obmedzené, kedy sa pruh označí kombináciou Z 224 + Z 505 Časové obmedzenie a ak sa má povoliť vjazd do vyhradeného pruhu aj inými účastníkom cestnej premávky, kedy sa pruh označí kombináciou Z 224 + Z 515 Voľno.

Vyhradený pruh pre verejnú dopravu sa od všeobecných jazdných pruhov a od špeciálnych pruhov iného druhu oddeľuje hrubou súvislou čiarou, ktorá sa prerušuje tam, kde jazdné prúdy vozidiel potrebujú križovať vyhradený pruh vo väčšej miere, najmä na križovatkách, príp. na pripojení parkovísk, čerpacích staníc a pod. Ak ide o časovo obmedzený vyhradený pruh pre verejnú dopravu, oddeľuje sa od všeobecných jazdných pruhov prerušovanou čiarou s kadenciou 2 : 1. Bližšie podmienky pozri v 3.8.2.11 a 4.2.9.

92 Tam, kde jazdia električky, majú byť tieto nosným prvkov verejnej hromadnej dopravy a autobusy sú doplňujúcim prvkom, pričom majú spravidla slúžiť primárne na „feedovanie“ premávky električiek. Ak autobus jazdí súbežne s električkou v dlhšom úseku, s veľkou pravdepodobnosťou to naznačuje nie práve vhodnú organizáciu dopravy.

2.9.1.3 Povolenie používania vyhradených pruhov pre verejnú dopravu inými účastníkmi

Vjazd iných účastníkov cestnej premávky do vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu sa povoľuje dodatkovou tabuľkou Z 515 Voľno,93 nie dodatkovou tabuľkou Z 507 Neplatí pre (tá má odlišný význam). Vjazd sa smie povoliť len:

1. cyklistom a/alebo mopedom,

2. vozidlám osôb so zdravotným postihnutím,94

3. vozidlám taxislužby pri zmluvnej preprave osôb,95 96

4. bezemisným a nízkoemisným vozidlám.97

Ak sa do vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu povoľuje vjazd cyklistom a/alebo mopedom, šírka takéhoto pruhu musí byť buď ≤ 3,50 m alebo ≥ 4,75 m. Pri šírke vyhradeného pruhu > 3,50 m a súčasne < 4,75 m sa z bezpečnostných dôvodov nesmie povoliť vjazd cyklistom a/alebo mopedom.

Vozidlám správcu cesty, vozidlám zabezpečujúcim odvoz odpadu a pod. sa vjazd do vyhradeného pruhu spravidla nepovoľuje dopravnými značkami. Pre tieto vozidlá platí analogicky to, čo pre ich vjazd na špeciálne cestičky, pozri 2.8.2.6.

2.9.2 Zastávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb

2.9.2.1 Druhy zastávok podľa umiestnenia

Zastávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb môžu byť z hľadiska cestnej premávky a jej všeobecnej a miestnej úpravy umiestnené troma rôznymi spôsobmi:

1. vo všeobecnom jazdnom pruhu; sem spadajú aj prípady zastávky električky bez nástupného ostrovčeka, kde cestujúci pri nastupovaní a vystupovaní prechádzajú z chodníka cez všeobecný jazdný pruh,98

2. mimo všeobecného jazdného pruhu, čo je spravidla buď vo vyhradenom pruhu pre verejnú dopravu alebo v osobitne zriadenom zálive či na obdobnej ploche; sem nespadá časovo obmedzený vyhradený jazdný pruh, ktorý sa posudzuje ako spôsob 1,

3. na samostatnej ceste alebo v inom samostatnom premávkovom priestore, ktorý smú používať len vozidlá verejnej dopravy, napr. samostatná električková trať, autobusová stanica, zástavka na paralelnej fyzicky oddelenej ceste a pod.

Zastávky vo všeobecnom jazdnom pruhu (spôsob 1) sú nie všade vhodné, avšak najmä v upokojených premávkových priestoroch pôsobia ako jeden z prvkov upokojovania premávky.

2.9.2.2 Vyznačenie zastávky vo všeobecnom jazdnom pruhu

Na miestach, kde je viac ako jeden priebežný jazdný pruh v danom smere premávky, sa tento spôsob umiestnenia zastávky smie použiť len ak sú prijaté vhodné opatrenia proti nežiaducemu prechádzaniu chodcov cez vozovku.

Takáto zastávka sa vyznačuje vodorovnou Z 621 Cikcak čiara s vloženým nápisom BUS tak, že sa začína cca 10 m pred a končí cca 10 m za nástupišťom; ak ide o zastávku električky bez nástupného ostrovčeka, kde cestujúci pri nastupovaní a vystupovaní prechádzajú z chodníka cez všeobecný jazdný pruh, vyznačí sa cikcak čiara s vloženým nápisom TRAM, ktorá začína cca 5 m pred a končí cca 5 m za nástupišťom.

Ak sa zastávka nachádza bezprostredne za križovatkou, začiatočná časť cikcak čiary sa smie skrátiť na 5 m pred nástupišťom tak, že sa táto časť skladá len z 1,5 šikmého ťahu namiesto 3,5 šikmého ťahu, prípadne sa vyznačí tak, že zasahuje až do priestoru nástupišťa. To analogicky platí pri umiestnení zastávky bezprostredne pred križovatkou vo vzťahu ku koncovej časti cikcak čiary.

Na zastávkach neobsluhovaných pravidelnou linkou sa smie od vyznačenia cikcak čiary upustiť, ak postačuje zákaz zastavenia pre iné vozidlá vyplývajúci zo zákona, voči polohe označníka.

93 [Z19] Príloha č. 5, časť II., bod 6

94 Osoby vyznačované na značkách symbolom podľa [Z10] Príloha č. 1, časť A, bod 27.

95 Vozidlá vyznačované na značkách symbolom podľa [Z10] Príloha č. 1, časť A, bod 28.

96 V čase vydania týchto TP majú vozidlá povolený vjazd do vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu paušálne na základe [Z5] § 12 ods. 6. Táto odrážka sa uvádza pre prípad budúceho vypustenia tohto neobvyklého ustanovenia zo [Z5].

97 Najmä vozidlá s pohonom na H2 a elektromobily, vyznačujú sa symbolom podľa [Z19] Príloha č. 1, časť A, bod 14.

98 Zaužívaný (a nie príliš presný) názov pre takéto zastávky je „zastávka viedenského typu.“

Obrázok 10: Príklad značenia zastávky vo všeobecnom jazdnom pruhu (dĺžka nástupišťa 15 m)

2.9.2.3 Vyznačenie zastávky mimo všeobecného jazdného pruhu

Zastávky umiestnené mimo všeobecného jazdného pruhu, napr. v zastávkovom zálive, sa od ostatných premávkových priestorov oddeľujú hrubou súvislou pozdĺžnou čiarou. Ak by v prípade zastávkového zálivu nemuselo byť na prvý pohľad zrejmé, že ide o zastávku, vyznačí sa na povrchu zálivu nápis BUS; v prípade dlhého zálivu sa prípadne opakuje (napr. na začiatku a konci nástupišťa).

Zastávky vo vyhradenom pruhu pre verejnú dopravu sa spravidla nevyznačujú vodorovným značením, ak však daný vyhradený pruh smú na základe dopravnej značky používať aj niektorí iní účastníci cestnej premávky, je potrebné zvážiť opodstatnenosť vyznačenia Z 621 Cikcak čiara, analogicky ako v prípade zastávok vo všeobecnom jazdnom pruhu (pozri 2.9.2.2).

Obrázok 11: Príklad značenia zastávky mimo všeobecného jazdného pruhu (dĺžka nástupišťa 15 m)

2.9.2.4 Vyznačenie zastávky na samostatnej ceste alebo v inom samostatnom premávkovom priestore

Zastávky umiestnené na samostatnej ceste alebo v inom samostatnom premávkovom priestore, ktorý je vyhradený na premávku len vozidiel verejnej dopravy osôb, sa spravidla nevyznačujú vodorovnými značkami. Iba ak si to osobité miestne pomery vyžadujú, vyznačí sa takáto zastávka vodorovnou Z 621 Cikcak čiara, analogicky ako v prípade zastávok vo všeobecnom jazdnom pruhu (pozri 2.9.2.2).

Ak do takejto samostatnej cesty alebo iného samostatného premávkového priestoru dopravná značka povoľuje vjazd aj obmedzenému okruhu iných účastníkov cestnej premávky (napr. vozidiel taxislužby, autobusom zmluvnej dopravy a pod.), je potrebné zvážiť vyznačenie cikcak čiary.

2.9.2.5 Priechody pre chodcov pri zastávkach

Ak sa pri zastávke zriaďuje priechod pre chodcov, musí sa pri určení rozhľadov podľa 2.8.4.4 uvažovať s vozidlom verejnej dopravy stojacim na zastávke ako s prekážkou v rozhľade z/na čakacie plochy.99

Priechod pre chodcov nesmie križovať cikcak čiaru a ak je umiestnený v jej blízkosti, musí byť odsadený aspoň 2,5 m od nej, aby boli obe značky dostatočne vzájomne rozoznateľné.

2.9.2.6 Označovanie zastávok

Zastávky sa povinne označujú označníkom.100 Označník musí obojstranne obsahovať viditeľný grafický symbol, z ktorého je zrejmé, že ide o zastávku, vzory uvádza STN P 73 6425: 2019 Príloha E. Okrem toho musí obojstranne obsahovať názov zastávky a/alebo číslo nástupišťa. Pre ďalšie informačné prvky (napr. logo dopravcu, čísla a smery liniek a pod.) sa obojstranné vyobrazenie nepožaduje. Odporúča sa pozdĺžne umiestnenie označníka zastávky cca v polovici až 3/4 dĺžky zastávky (napr. na prístrešku) a dostatočne vysoko, aby bol dobre rozoznateľný zo všetkých prístupových smerov pre chodcov a zároveň dobre viditeľný pre vodičov jazdiacich po priľahlej ceste.

99 Problematické sú najmä priechody na 2-pruhových obojsmerných cestách umiestnené pred (v zmysle smeru premávky) zastávkou vo všeobecnom jazdnom pruhu: rozhľad chodcov na vozidlá prichádzajúce sprava (a vice versa) je veľmi obmedzený. Možným riešením je napr. tzv. zátková zastávka.

100 [Z9] § 23 ods. 3

Zvislá Z 331 sa použije len v prípade zastávky umiestnenej vo všeobecnom jazdnom pruhu (pozri 2.9.2.2), kde s ohľadom na miestne pomery nie je možné vyznačiť cikcak čiaru a súčasne je potrebné skrátiť vzdialenosť pred označníkom, kde je zakázané zastavenie vozidiel. V iných prípadoch sa Z 331 nesmie používať.

2.9.2.7 Zastávky školských autobusov

Zastávky školských autobusov sa odporúča, pokiaľ je to možné, umiestňovať v blízkosti základných škôl tak, aby deti nemuseli prechádzať cez vozovku, s výnimkou upokojených premávkových priestorov. Ak s ohľadom na miestne pomery nie je možné zastávku umiestniť takýmto spôsobom bez neprimeraného zvýšenia nákladov na prevádzku školských autobusov, je potrebné zvážiť prijatie preventívnych opatrení na ochranu detí prechádzajúcich cez vozovku.

2.9.3 Stanovištia taxíkov a parkovacie miesta pre taxíky

2.9.3.1 Stanovištia taxíkov

Ako stanovište taxíkov sa označuje a vyznačuje také osobitne zriadené miesto na nástup a výstup zákazníkov vozidiel taxislužby, na ktorom taxíky priebežne čakajú na zákazníkov v rade za sebou a postupne sa posúvajú (FIFO – first in, first out) a ktoré slúži pre všetky taxíky s oprávnením poskytovať služby zmluvnej prepravy osôb v danej obci.

Ako stanovištia taxíkov sa neoznačujú a nevyznačujú:

• stanovištia, ktoré slúžia len pre niektoré taxíky (napr. sú vyhradené pre určitú taxislužbu),

• parkovacie miesta pre vozidlá taxislužby, a to ani v prípade, ak slúžia na nástup/výstup cestujúcich, resp. na čakanie na nich (pozri nižšie).

Stanovište taxíkov možno umiestniť buď do osobitného pruhu, príp. zálivu alebo na samostatnej na to určenej ceste, resp. premávkovom priestore. Stanovištia taxíkov sa nesmú umiestňovať priamo do jazdného pruhu.

Bez ohľadu na umiestnenie sa stanovištia taxíkov označujú a vyznačujú zvislými aj vodorovnými značkami:

• zvislá Z 332 Stanovište taxi cca v polovici dĺžky nástupišťa, resp. pri dlhom nástupišti zhruba na jeho začiatku a konci; Z 332 sa spravidla vyhotovuje ako obojstranná,

• vodorovná Z 621 Cikcak čiara s vloženým nápisom TAXI sa vyznačí tak, že sa začína cca 5 m pred a končí cca 5 m za nástupišťom.

Stanovištia taxíkov umiestnené v samostatnom pruhu sa od ostatných premávkových priestorov oddeľujú hrubou súvislou pozdĺžnou čiarou, ak vymedzenie takéhoto pruhu nie je zrejmé zo stavebného prevedenia (napr. odlišný povrch).

2.9.3.2 Parkovacie miesta pre taxíky

Ako parkovacie miesta pre taxíky (dodatková tabuľka Z 506 „TAXI“) sú označujú a vyznačujú parkovacie miesta alebo parkovacie pruhy, na ktorých smú parkovať len vozidlá taxislužby pri zmluvnej doprave osôb, t. j. slúžia na nástup a výstup zákazníkov taxislužby a na čakanie na zákazníkov. Na rozdiel od stanovišťa (ktoré je analógiou zastávky) sa vozidlá neposúvajú v rade.

Ako parkovacie miesta pre taxíky sa neoznačujú a nevyznačujú:

• miesta, na ktorých môžu parkovať len taxíky, avšak aj mimo času, kedy poskytujú službu zmluvnej prepravy osôb (obvykle vozidlá určitej taxislužby): v takom prípade ide o parkovacie miesta s obmedzením (pozri 2.12.1.3), čo sú aj parkovacie miesta pre taxíky, avšak v tomto prípade nejde o miesta určené na poskytovanie služieb zmluvnej dopravy osôb a preto ich nemožno označovať symbolom TAXI,

• miesta vyhradené pre konkrétny taxík alebo konkrétne taxíky: v takom prípade ide o vyhradené parkovacie miesta (pozri 2.13.1.4).

Parkovacie miesta pre taxíky sa označujú zvislou Z 272 Parkovanie s dodatkovou tabuľkou Z 506 Platí pre, so symbolom TAXI. Ak ide o parkovacie miesta pre vozidlá konkrétnej taxislužby, doplňuje sa ďalšia dodatková tabuľka Z 506 s nápisom „vozidlá taxislužby XYZ“ s názvom taxislužby.

Na parkovacích miestach a parkovacích pruhoch pre taxíky možno vyznačiť nápis TAXI, a to prípadne aj v zmenšenej dĺžke písma (pozri 4.6.5.4).

2.10 Zriaďovanie zón (zónové značky)

2.10.1 Prípustné zóny

V zmysle platnej legislatívy možno zriadiť nasledujúce zóny:

1. zóny s dopravným obmedzením („regulačné zóny“):

a) Nízkoemisná zóna (Z 248 a 249),

b) Zóna najvyššej dovolenej rýchlosti (Z 268 a 269),

c) Zóna zákazu státia (Z 275 a 276),

d) Parkovacia zóna (Z 277 a 278),

2. zóny ciest s osobitnými pravidlami: 101

a) Pešia zóna (Z 317 a 318),

b) Školská zóna (Z 319 a 320).

2.10.2 Podmienky zriaďovania

Každá zriadená zóna musí byť premávkovo homogénna a smie zahŕňať iba cesty s približne rovnakým dopravným významom.

Zóna nesmie mať líniový charakter a musí sa skladať z minimálne troch ciest alebo musí zahŕňať väčšie verejné priestranstvo, napr. námestie alebo nábrežie; môže ísť tiež o parkovisko, parkovací dom a pod. Zóny sa smú zriadiť len v obci, výnimočne tiež mimo obce, ak ide o areály (napr. priemyselné) s významnou premávkou vozidiel na obmedzenej ploche.

Zásada inkluzívneho prekrytia: Dve rôzne zóny sa smú prekrývať iba inkluzívne – to znamená, že buď sú priestorovo ekvivalentné alebo je jedna z nich podmnožinou druhej. Nesmie však nastať prípad, že určité úseky ciest patria do oboch zón, iné úseky len do prvej z nich a súčasne ďalšie úseky len do druhej z nich.

Zásada exkluzivity druhu: Vo vnútri zóny určitého druhu nemožno zriadiť zónu toho istého druhu s odlišnými podmienkami (napr. zóna najvyššej dovolenej rýchlosti 20 km/h vo vnútri zóny rovnakej zóny 30 km/h).

Je prípustné vo vnútri zóny bližšie upraviť niektoré úseky alebo parkovacie miesta prostredníctvom „nezónových“ značiek, napr. použitím Z 270 až Z 273 označiť parkovacie miesta s dodatočnými podmienkami parkovania (napr. vyhradené miesta). Upozorňuje sa však na to, že podmienky vyplývajúce zo zónových značiek sú v zóne všeobecne platné a „nezónové“ značky ich nenegujú.102

Tento článok sa nevzťahuje na nízkoemisnú zónu, ktorá môže zahŕňať cesty, ktoré nie sú premávkovo homogénne, ktorú možno zriadiť aj mimo obce a bez ohľadu na hranice ostatných zón a kde zároveň možno vnútri takejto zóny zriadiť inú nízkoemisnú zónu s prísnejšími podmienkami.

2.10.3 Označenie a vyznačenie zón

Na všetky vjazdy do zóny sa musia umiestniť značky označujúce začiatok príslušnej zóny a na všetky výjazdy zo zóny sa musia umiestniť značky označujúce koniec príslušnej zóny. Tam, kde je súčasne vjazd aj výjazd zo zóny, sa značka o konci zóny spravidla umiestňuje na zadnú stranu značky o začiatku zóny. Vo vnútri zóny sa značky označujúce zónu nesmú opakovať.

Značky označujúce začiatok a koniec zóny sa umiestňujú len na takých vjazdoch a výjazdoch do a zo zóny, ktoré sú cestami, nie aj na takých vjazdoch a výjazdoch, ktoré vedú na miesto mimo cesty (napr. oplotený areál, parkovisko oddelené rampou, vnútroblok a pod.).

Značku označujúcu začiatok zóny možno doplniť dodatkovou tabuľkou alebo tabuľkami. Pod značkou označujúcou koniec zóny sa dodatkové tabuľky zásadne nepoužívajú.

Na hraniciach regulačnej zóny sa vyznačuje vodorovná značka podľa 4.6.4, a to tak, že sa dvojica priečnych čiar nachádza približne v mieste, kde je umiestnená zvislá značka označujúca začiatok zóny. V prípade zóny najvyššej dovolenej rýchlosti možno takúto značku opakovať aj vo vnútri zóny, vynecháva sa však dvojica priečnych čiar.

101 [Z5] a [Z19] poznajú ešte obytnú zónu, to však nie je zóna v pravom zmysle tohto slova a preto sa na ňu nevzťahujú ustanovenia tohto článku. Rovnako tak Z 315 a Z 316 majú odlišné grafické vyhotovenie od ostatných zónových značiek. Bližšie k obytnej zóne pozri 3.9.2.5.

102 Ak je napríklad zriadená parkovacia zóna s plateným státím, spoplatnenie sa vzťahuje aj na prípadné vyhradené parkovacie miesta: samotná značka označujúca parkovacie miesto túto povinnosť neruší. Ak majú byť vyhradené parkovacie miesta v takejto zóne nespoplatnené, musí sa táto výnimka ustanoviť už na zónovej značke.

2.11 Orientačné značenie a náhradné a obchádzkové trasy

2.11.1 Ciele

Na smerových značkách sa ciele v zmysle [Z19] farebne odlišujú podľa svojho druhu, pričom sa rozlišujú sídelné, miestne, zvláštne a turistické ciele. Mimo diaľnice je tiež samostatným druhom cieľa diaľnica. Účelom tohto rozlíšenia je zjednodušenie orientácie účastníkov cestnej premávky, aby nemuseli pre zistenie smeru jazdy prečítať celý obsah smerovej značky.103

Druhy cieľov sa vymedzujú nasledovne:

1. sídelné ciele:

Sídelným cieľom je obec alebo časť obce tvoriaca samostatný sídelný útvar104 spravidla označený prostredníctvom Z 305 Obec, výnimočne Z 340 Miestna návesť. Časti obce, ktoré netvoria samostatný sídelný útvar, nie sú sídelné, ale miestne ciele.

Sídelným cieľom je aj miestny cieľ, ak sa vyznačuje na značkách kvalifikovaným spôsobom, kedy sa pred názov miestneho cieľa uvedie názov sídla oddelený pomlčkou.105 Kvalifikované značenie miestnych cieľov je prípustné iba mimo obce a na diaľnici.

2. miestne ciele:

Miestnym cieľom je (pomenovaná) časť obce netvoriaca samostatný sídelný útvar, ďalej námestie, ulica, iné verejné priestranstvo a pod. s výnimkou kvalifikovaného značenia podľa predchádzajúceho bodu.

Miestne ciele sa smú na značkách uvádzať iba v obci; v prípade potreby sa mimo obce a na diaľnici vyznačia kvalifikovaným spôsobom (v takom prípade už ide o sídelné ciele). Výnimočne možno miestne ciele vyznačiť mimo obce v jej blízkosti, ak je nepochybne zrejmé, ku ktorej obci daný miestny cieľ prináleží. Mieste ciele tiež možno vyznačovať na diaľnici na území mestskej aglomerácie alebo v jej blízkosti, ktorá prevažne alebo úplne slúži potrebám zdrojovej, cieľovej a lokálnej dopravy danej aglomerácie.

3. zvláštne ciele:

Zvláštnymi cieľmi sú objekty alebo oblasti, ktoré nemajú charakter sídelného alebo miestneho cieľa, s výnimkou turistických cieľov (pozri bod 4), najmä:

a) multimodálne terminály,

(letiská, prístavy, železničné stanice, P+R parkoviská, kompy...)

b) objekty služieb,

(nemocnice, školy, nákupné centrá...)

c) objekty cestovného ruchu,

(kúpaliská vrátane prírodných, lyžiarske strediská, zoologické záhrady, kempingy...)

d) priemyselné objekty,

(továrne, veľkosklady, logistické centrá, priemyselné parky...)

e) centrá miest,

103 Nie je nevyhnutne potrebné, aby vodič vedel, aká konkrétna farba sa pre aký druh cieľa používa. Podstatné je, že ciele požívajú odlišné podkladové farby – ak vodič vidí „svoj“ cieľ v určitom farebnom vyhotovení, na nasledujúcich značkách má byť daný cieľ v tom istom farebnom vyhotovení. V takom prípade vodičovi stačí, ak sa pri čítaní značiek zameria iba na časti značky s príslušným farebným vyhotovením a ostatné ciele môže ignorovať.

104 Nie je teda relevantné, či sídlo je obcou z administratívneho hľadiska (teda má starostu, miestne zastupiteľstvo, právnu subjektivitu atď.), ale či ide o samostatne identifikovateľné sídlo z hľadiska dopravy. Napríklad Šalková je síce administratívne súčasťou Banskej Bystrice, avšak tvorí samostatný sídelný útvar (a je aj označená obecnou tabuľou) a preto je sídelným cieľom. Naproti tomu napr. Podlavice sú síce tiež administratívne súčasťou Banskej Bystrice, ale netvoria samostatný sídelný útvar a preto sú miestnym cieľom v rámci mesta Banská Bystrica.

105 Napr. Trnava-Modranka. Kvalifikované značenie miestnych cieľov je v skutočnosti smerovaním do sídla, avšak s uvedením istej jeho časti, preto sa považuje za sídelný cieľ. Používa sa najmä tam, kde existuje do daného sídla viac smerov jazdy.

4. turistické ciele:

Turistickými cieľmi sú atraktivity cestovného ruchu, ktoré majú osobitý:

a) kultúrny význam,

(objekty zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a iné kultúrne pamiatky, múzeá, divadlá, katedrály, pútnické miesta...)

b) alebo historický význam,

(historické stavby a pamiatky, historické mestské centrá alebo súbory historických mestských stavieb, historické bojiská, vojnové cintoríny, miesta viažuce sa k významným historickým udalostiam alebo osobnostiam...)

c) alebo environmentálny význam,

(národné parky, chránené krajinné oblasti, environmentálne cenné územia, vzácne prírodné úkazy...)

5. diaľnica:

Mimo diaľnice je osobitným druhom cieľa diaľnica (alebo viac diaľnic), slúžiacim na prehľadnú navigáciu smeru jazdy k diaľnici, pričom takýto cieľ zároveň reprezentuje všetky ciele, ku ktorým smer jazdy vedie po príslušnej diaľnici alebo diaľniciach.

Farebnosť cieľov na smerových značkách mimo diaľnice a na diaľnici uvádza tabuľka 8.

Tabuľka 8: Druhy cieľov a ich vyznačovanie na smerových značkách (okrem cyklistických)

Druh cieľa	Mimo diaľnice		Na diaľnici
Druh cieľa	V smere inom ako výlučne na diaľnicu	V smere výlučne na diaľnicu	Na diaľnici
sídelný	biele písmo na modrom podklade	biele písmo na zelenom podklade (základná plocha)	biele písmo na zelenom podklade
miestny	čierne písmo na bielom podklade	čierne písmo na bielom podklade (prípustné len pre zvlášť významné ciele značené aj na diaľnici na Z 372 a Z 373)	okrem Z 371: biele písmo na zelenom podklade (prípustné len na diaľnici na území mestskej aglomerácie alebo v jej blízkosti, ktorá prevažne alebo úplne slúži potrebám zdrojovej, cieľovej a lokálnej dopravy danej aglomerácie)
miestny	čierne písmo na bielom podklade		na Z 371: čierne písmo na bielom podklade
zvláštny	čierne písmo na bielom podklade	čierne písmo na bielom podklade (prípustné len pre zvlášť významné ciele značené aj na diaľnici na Z 372 a Z 373)	čierne písmo na bielom podklade (mimo Z 371 prípustné len pre zvlášť významné ciele)
turistický	biele písmo na hnedom podklade	neprípustné	biele písmo na hnedom podklade (len Z 371 a Z 377, na ostatných značkách neprípustné)
diaľnica	biele písmo na zelenom podklade (farebná vložka) †	neaplikovateľné	neaplikovateľné
† Tam, kde aspoň jeden smer vedie výlučne na diaľnicu, sa pokračovanie k inej diaľnici ako k tej, ku ktorej sa na danom mieste bezprostredne odbočuje, vyznačí v zelenej farebnej vložke na základnej ploche zelenej farby.

Na smerových značkách pre cyklistickú premávku sa s ohľadom na jej špecifiká farebne rozlišujú len turistické ciele, pričom tieto sa vyznačujú na samostatných smerníkoch, na ktorých sa informácie vyznačujú v hnedej farbe na bielom podklade. Ostatné druhy cieľov sa vyznačujú na cyklistických smerníkoch v základnom farebnom vyhotovení (v zelenej farbe na bielom podklade).

V jednom cieľovom bloku sa smie vyznačiť najviac 5 cieľov na najviac 4 riadkoch; cieľovým blokom sa rozumejú všetky vyznačené ciele pre jeden smer jazdy bez ohľadu na ich druh (t. j. pri použití šípových smerníkov môže byť jeden cieľový blok rozložený na viacerých značkách). Na všetkých smerových v jednom priečnom reze alebo v bezprostrednej blízkosti smie byť spolu vyznačených najviac 10 cieľov. Ak sa vyznačuje zvláštny cieľ formou symbolu druhu cieľa bez uvedenia názvu, počíta sa každý takýto symbol za 0,25 cieľa. Ak sa vyznačuje názov cieľa aj v jazyku národnostnej menšiny (pozri 3.4.2.4), počíta sa každé takéto vyznačenie za 0,5 cieľa.

2.11.2 Výber druhu smerového značenia (rozsah 360 – 369 / rozsah 370 – 379)

Značky z číselného rozsahu 360 – 369 sa používajú na cestách mimo diaľnic, značky z číselného rozsahu 370 – 379 sa používajú na diaľniciach. Pre význam pojmu „diaľnica“ pozri 1.14.

Pre výber medzi značkami podľa oboch rozsahov je rozhodujúce, kde sa nachádza miesto odbočenia, resp. manévru, o ktorom daná značka informuje, pričom ak značka informuje o viacerých manévroch, rozhodujúce je umiestnenie prvého z nich. To znamená, že ak sa napríklad vo výjazdovej vetve z diaľnice nachádza predzvesť informujúca o smeroch jazdy v križovatke na konci výjazdovej vetvy (táto križovatka je logicky už mimo diaľnice), vyhotovuje sa táto predzvesť ako značka na ceste mimo diaľnice (t. j. Z 360 alebo Z 361, nie Z 372) aj v prípade, že sa táto predzvesť nachádza ešte pred značkou Koniec diaľnice. Toto pravidlo zaručuje konzistentnosť značenia toho istého odbočenia/manévru na viacerých značkách.

Uvedené pravidlo sa vzťahuje k výberu značky (rozsah 360 – 369 alebo 370 – 379), nie k určeniu farebnosti značiek. Farebnosť značiek na cestách mimo diaľnice je daná tým, či aspoň jeden smer jazdy v križovatke vedie výlučne na diaľnicu: ak áno, má značka zelenú farbu, v opačnom prípade má modrú farbu a prípadné smery jazdy k diaľnici sa vyznačujú v zelených farebných vložkách.106

2.11.3 Etapovitosť výstavby diaľnice

Ak sa diaľnica uvádza do prevádzky v polovičnom profile a ide o dlhodobý stav, označuje sa spravidla ako cesta pre motorové vozidlá, nie ako diaľnica (pozri 3.9.2.2 a 3.9.2.3), v takom prípade sa na nej použijú smerové značky na cestách mimo diaľnice (číselný rozsah 360 – 369).

Ak sa diaľnica uvádza do prevádzky v polovičnom profile krátkodobo – teda trvanie rádovo v mesiacoch, najviac však 2 roky, pričom v čase uvedenia do prevádzky prebieha výstavba druhého jazdného pásu, smú sa v smere, v ktorom bude daný jazdný pás po dostavbe druhého pásu prevádzkovaný, umiestniť značky z rozsahu 370 – 379, avšak len za nasledujúcich predpokladov:

1. úsek sa označí použitím Z 309 už v čase uvedenia do prevádzky v polovičnom profile,107

2. z bezpečnostných dôvodov sa pruhovo orientované značky (značky nad vozovkou s vyznačeným radením do jazdných pruhov) Z 372 a Z 373 smú použiť len tak, že sa fyzicky prekryje alebo šípka nad ľavým jazdným pruhom (ktorý je v čase prevádzkovania v polovičnom profile protismerný) alebo sa táto šípka do doby sprevádzkovania diaľnice v plnom profile na značke vôbec nevyznačí.

Ak nie sú splnené tieto podmienky, v prechodnom období do otvorenia druhého jazdného pásu sa použijú dočasné smerové značky z rozsahu 360 – 369.

V smere, ktorý je v čase dočasnej prevádzky v polovičnom profile protismerný voči finálnemu stavu, sa použijú len dočasné smerové značky (výber rozsahu podľa toho, či je alebo nie je úsek označený ako diaľnica), pričom odchýlne od požiadaviek 3.3.2 sa smie na dočasných značkách použiť výška písma podľa 3.3.2.2 bod 1 namiesto 3.3.2.2 bod 2 aj v prípade značiek z rozsahu 370 – 379.

2.11.4 Variantné použitie značky Diaľková tabuľa (Z 376)

Z 376 Diaľková tabuľa sa môže používať na diaľnici aj na cestách mimo diaľnice. V prípade použitia na diaľnici má základnú plochy zelenej farby a v prípade použitia na ceste mimo diaľnice má základnú plochu modrej farby.

106 [Z19] Príloha č. 4, časť IV., bod 7

107 Na takomto úseku musí byť obmedzená najvyššia dovolená rýchlosť na ≤ 100 km/h, pozri 3.8.2.28.

2.11.5 Smerové značky na cestách mimo diaľnice (rozsah 360 – 369)

2.11.5.1 Použitie

Na cestách mimo diaľnice sa smerovými značkami označujú križovatky ciest s aspoň podregionálnym (okresným) dopravným významom, v obci tiež križovatky významných miestnych ciest (spravidla zberných).

Nad rámec toho sa podľa potreby označia tiež odbočenia na miestne, príp. aj účelové cesty, ak je takto potrebné vyznačiť smerovanie najmä k miestnym a zvláštnym cieľom, poprípade k turistickým cieľom.

2.11.5.2 Druhy smerových značiek na cestách mimo diaľnice

Smerové značky mimo diaľnice sa delia na:

1. predzvesti (Z 360 a Z 361),

2. návesti (Z 362 až 367),

3. nepriame návesti (Z 368).

2.11.5.3 Predzvesti

Predzvesti sa umiestňujú v obci spravidla 50 – 150 m pred prvou priamou návesťou, mimo obce spravidla 100 – 250 m pred prvou priamou návesťou.

Predzvesť je povinná. Vynechať sa smie iba pri značení smerov jazdy výlučne k miestnym, zvláštnym a turistickým cieľom miestneho dopravného významu a v upokojených premávkových priestoroch, ak sa v nich výnimočne umiestňuje smerová značka (napr. na výjazde z takéhoto priestoru na hlavnú cestu).

Vzdialenosť k prvej priamej návesti sa vyznačuje iba v prípade, ak je výnimočne predzvesť umiestnená vzdialenosti ≥ 200 m v obci a ≥ 300 m mimo obce a v prípade viacerých predzvestí (rozdelené predzvesti). V takom prípade sa vyznačí zaokrúhlená hodnota tejto vzdialenosti v spodnej časti predzvesti; v ostatných prípadoch sa vzdialenosť nevyznačuje.

2.11.5.4 Návesti

V miestach jednotlivých manévrov, resp. bezprostredne, rádovo jednotky metrov pred nimi alebo za nimi (v závislosti od druhu a významu značky) sa umiestňujú návesti. Návesť je povinná a nikdy sa nesmie vynechať.

V prípade kolíznych manévrov sa spravidla používajú buď tabuľové smerníky (Z 363) alebo šípové smerníky (Z 364 – 367); v kruhových objazdoch len šípové smerníky umiestnené v ostrovčekoch alebo na protiľahlej strane vozovky.

Na bezkolíznych odbočeniach sa spravidla používajú buď smerové návesti (Z 362) alebo šípové smerníky (Z 364 – 367).

Šípové smerníky sa umiestňujú zásadne bezprostredne za miestom manévru, napr. v deliacom ostrovčeku alebo na protiľahlej strane vozovky a sú orientované tak, že šípom ukazujú (približný) smer jazdy k vyznačeným cieľom. Šípovými smerníkmi sa vyznačujú len odbočujúce smery.

Tabuľové smerníky sa umiestňujú spravidla bezprostredne pred miestom manévru, smú sa však výnimočne umiestniť bezprostredne za miestom niektorého z manévrov (napr. v deliacom ostrovčeku). Jednotlivé tabuľové smerníky sa nepoužívajú samostatne: týmito značkami sa vyznačujú všetky prípustné smery jazdy v danom mieste, pričom pre každý smer sa umiestňuje samostatná značka (potenciálne na spoločnej podkladovej doske). Vynechať sa smú len smery na cesty miestneho dopravného významu bez relevantných cieľov. Ak sa však na danom mieste vyznačujú len smery jazdy k miestnym, zvláštnym a turistickým cieľom miestneho dopravného významu, smú sa vyznačiť len smery jazdy k týmto cieľom a ostatné smery jazdy sa smú vynechať.

Viacero tabuľových smerníkov pre rôzne smery jazdy sa umiestňuje na spoločnom nosiči

2.11.5.5 Nepriame návesti

Nepriame návesti sa doplnkovo používajú podľa potreby. Informujú o smerovaní k zvláštnym a turistickým cieľom prostredníctvom odkazu na sídelný cieľ vyznačený na predzvestiach a priamych návestiach. Ciele vyznačené na nepriamej návesti sa nevyznačujú na predzvestiach a priamych návestiach. Nepriame návesti sa umiestňujú sa len pred významnejšími križovatkami a ciele na nich uvedené sa opakujú aspoň každých cca 10 km. V blízkosti príslušného zvláštneho alebo turistického cieľa sa tento cieľ už neznačí na nepriamych návestiach, ale na predzvestiach a priamych návestiach.

2.11.6 Smerové značky na diaľniciach (rozsah 370 – 379)

2.11.6.1 Použitie

Na diaľnici sa smerovými značkami označujú všetky odbočenia na iné diaľnice (diaľničné uzly), iné cesty (diaľničné prípojky) a na diaľničné odpočívadlá.

Odpočívadlá s nízkou parkovacou kapacitou bez čerpacej stanice a reštaurácie alebo občerstvenia sa neoznačujú smerovými značkami – namiesto návesti sa použije Z 272 Parkovanie s dodatkovou tabuľkou Z 504 Smer platnosti a namiesto ohlášok sa použijú Z 272 Parkovanie s dodatkovými tabuľkami Z 501 Vzdialenosť v polohách 1000 m a 500 m pred odbočením. Prípadné služby ako WC alebo WC pre zdravotne postihnutých sa vyznačia na dodatkovej tabuľke Z 509.

2.11.6.2 Druhy smerových značiek na diaľniciach

Smerové značky na diaľniciach sa delia na:

1. ohlášky (Z 370),

2. predzvesti (Z 372),

3. návesti (Z 373 a Z 378),

4. nepriame návesti (Z 371 a Z 377).

5. ostatné návesti (Z 374 a Z 376).

2.11.6.3 Ohlášky a predzvesti

Ohlášky a predzvesti sa umiestňujú spravidla v nasledujúcich vzdialenostiach pred prvou priamou návesťou uzlového bodu:

• diaľničné prípojky: ohláška 1000 m, predzvesť 500 m,

• diaľničné uzly: ohláška 2000 m, dve predzvesti v 1000 m a 500 m,

• odpočívadlá s čerpacou stanicou: tri ohlášky v polohách 5 km, 1000 m a 500 m,

• odpočívadlá bez čerpacej stanice: dve ohlášky v polohách 1000 m a 500 m.

Uvedené polohy sa smú primerane posunúť s ohľadom na mieste podmienky.

Čerpacou stanicou sa vyššie rozumie veľká čerpacia stanica s aspoň 6 výdajnými stojanmi a s ponukou palív pre osobné aj nákladné vozidlá.

Prípojky k ceste diaľkového dopravného významu (napr. k E-ceste) a prípojky so subtrakciou jazdného pruhu sa označujú značkami v polohách ako pri diaľničných uzloch.

Diaľničné uzly a prípojky sa označujú poradovým číslom, ktoré sa vyznačuje na ohlasovacej tabuli.108 Poradové čísla stúpajú smere zo západu na východ alebo z juhu na sever, podľa toho, či je prevažujúca geografická orientácia diaľničného ťahu severno-južná alebo východno-západná.109

Číslovanie začína od čísla 1; ak však diaľnica vznikla napr. rozdelením jednej diaľnice na dve, možno na úseku s vyššími číslami ponechať pôvodné číslovanie (začínajúce napr. od čísla 34). Číslovanie je sekvenčné, pri plánovaní však možno vynechať čísla pre plánované budúce prípojky alebo pre miesta, kde možno rozumne predpokladať výhľadové zriadenie prípojky (napr. tam, kde cesta regionálneho alebo vyššieho dopravného významu križuje diaľnicu bez vzájomného prepojenia). Ak sa dodatočne stavia prípojka, pre ktorú nebolo v číslovacom pláne rezervované číslo, označí sa indexom pridaným k číslu blízkej prípojky (napr. 22b).

Čísla uzlov a prípojok musia byť na danej diaľnici jedinečné; ak však vznikne nová diaľnica zlúčením dvoch alebo viacerých diaľnic, možno počas prechodného obdobia ponechať pôvodné číslovanie, aj keď sa čísla na rôznych úsekoch zopakujú, za predpokladu, že uzly, resp. prípojky s rovnakými číslami sú od seba dostatočne ďaleko, aby sa minimalizovalo riziko zámeny. Prechodné obdobie je najviac 5 rokov.

Pri prečíslovávaní z doterajšieho systému číslovania (podľa staničenia) alebo pri prečíslovávaní pri zlúčení diaľnic sa postupuje od nižších čísel k vyšším. Tým sa aj pri postupom prečíslovaní po etapách eliminuje možnosť duplicitných čísel. Pri prečíslovaní sa vymieňajú len ohlasovacie tabule (Z 370), ostatné značky v sekvencii sa nemenia, s výnimkou odstránenia bývalých značiek IS 7b. Ak sú na diaľnici umiestnené Z 370 s nízkym vekom (cca do polovice životnosti), možno namiesto výmeny ohlasovacej tabule vykonať prečíslovanie jej prelepom.

108 Poradové čísla diaľničných uzlov a prípojok plnia obdobnú úlohu ako orientačné čísla stavieb na uliciach.

109 To znamená, že smer stúpania čísel uzlov a prípojok nemusí byť zhodný so smerom staničenia diaľnice (čo je čisto technický parameter) ale podľa geografickej orientácie. Bez ohľadu na to, o ktorú diaľnicu ide, platí, že čím viac na východ alebo čím viac na sever, tým vyššie čísla a naopak, čím viac na juh alebo čím viac na západ, tým nižšie čísla.

Diaľničné uzly a prípojky majú svoj názov, ktorý musí byť jedinečný v rámci daného diaľničného ťahu a smeru jazdy. Diaľničné uzly sa pomenúvajú podľa geografickej polohy tak, aby zároveň ich názov poskytoval orientačnú informáciu („kde sa cca nachádzam?“), diaľničné prípojky sa pomenúvajú podľa najvýznamnejšieho blízkeho cieľa, ku ktorému sa na danej prípojke z diaľnice odbočuje. Zároveň platí zásada, že cieľ, podľa ktorého je diaľničná prípojka pomenovaná, sa v odbočujúcom cieľovom bloku na predzvestiach a návestiach vyznačuje ako prvý (najvyšší).

Odpočívadlá sa pomenúvajú podľa geografickej polohy tak, aby zároveň tento názov plnil orientačnú funkciu pre účastníkov cestnej premávky („kde sa cca nachádzam?“).

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky zverejňuje Diaľničný adresár, v ktorom ustanovuje záväzné čísla a názvy diaľničných uzlov a prípojok, názvy odpočívadiel, diaľkové ciele diaľničných ťahov, prípadne ďalšie záväzné cieľové plány pre diaľničné ťahy.

2.11.6.4 Návesti

Jednotlivé manévre na diaľnici sa označujú prostredníctvom Z 373, pričom značka sa umiestňuje v mieste plného rozvinutia odbočovacieho pruhu, resp. pruhov; v prípade subtrakcie spravidla cca 190 m pred špicom rozdelenia jazdných pruhov. Prípadné odchýlky od tohto umiestnenia, napr. v prípade rozdeľovacích návestí určia osobitné TP stanovujúce zásady pre orientačné značky na diaľnici.

Na návestiach sa musia opakovať ciele, ktoré boli uvedené na predzvestiach. Na odpočívadlách sa manévre označujú prostredníctvom Z 378.

2.11.6.5 Nepriame návesti

Nepriame návesti sa doplnkovo používajú podľa potreby.

Informujú o zvláštnych cieľoch (Z 371) a turistických cieľoch (Z 377) dostupných prostredníctvom najbližšieho výjazdu z diaľnice. S ohľadom na zásadu kontinuity ide o ciele, ktoré sú na diaľnici vyznačené jednorazovo: prvý a posledný krát sa objavia len pred daným výjazdom. Ciele vyznačené na nepriamych návestiach sa na diaľnici na predzvestiach a priamych návestiach už nevyznačujú a opätovne sa objavia až na smerových značkách na cestách mimo diaľnice (číselný rozsah 360 až 369). Vo výnimočných prípadoch sa môžu objaviť na smerových značkách na diaľnici vyznačujúcich smerovanie vo vetvách zloženého uzlového bodu.

Nepriama návesť sa štandardne umiestňuje 1000 m pred ohláškou prípojky. Ak je nepriamych návestí viac, sú medzi nepriamymi návesťami rovnakého druhu (prípustné sú najviac 2) vzdialenosti spravidla 500 m a medzi nepriamymi návesťami rôznych druhov spravidla 1000 m.

2.11.6.6 Ostatné návesti

Z 374 Výjazdová tabuľa sa umiestňuje v deliacom ostrovčeku v odbočení diaľničnej prípojky a diaľničného odpočívadla s veľkou čerpacou stanicou (pozri 2.11.6.3).

V diaľničných prípojkách sa používa na odbočeniach z hlavného jazdného pásu diaľnice a to tam, kde odbočenie smeruje výlučne už len na cesty, ktoré nie sú diaľnicou (t. j. za touto značkou v danom smere bude nasledovať Z 510 Koniec diaľnice).

Nepoužíva sa v diaľničných uzloch a tam, kde sú použité rozdeľovacie návesti, teda typicky pri dvojitom odbočení z diaľnice, v kolektore alebo v rozdeľujúcej sa výjazdovej vetve, ani pri odbočeniach na odpočívadlo z vetvy.

Z 376 Diaľková tabuľa sa umiestňuje za diaľničným uzlom a diaľničnou prípojkou spravidla vo vzdialenosti 500 m za posledným ukončením pripájacieho pruhu. Pri krátkych vzdialenostiach medzi uzlovými bodmi sa vynechávajú. V prípade viacerých diaľničných prípojok v blízkosti tej istej obce sa diaľková tabuľka spravidla umiestni až za poslednou z nich.

2.11.7 Smerové značky pre cyklistickú premávku (rozsah 380 – 389)

2.11.7.1 Použitie

Smerové značky pre cyklistickú premávku sa používajú na cyklistickej infraštruktúre a okrem toho aj mimo cyklistickej infraštruktúry tam, kde je smerovanie cyklistickej premávky odlišné od smerovania ostatnej premávky.

Označujú sa nimi miesta, kde sa vetvia smery jazdy cyklistov k cieľom, ktoré sú zavedené v cieľových plánoch pre cyklistickú premávku. Medzismerníky sa používajú podľa potreby medzi takýmito miestami.

2.11.7.2 Druhy smerových značiek pre cyklistickú premávku

Smerové značky pre cyklistickú premávku sa delia na:

1. návesti (Z 380 a Z 381),

2. medzismerníky (Z 382).

3. označenia cyklotrasy (Z 383).

Pre cyklistickú premávku sa nepoužívajú predzvesti ani nepriame návesti.

2.11.7.3 Návesti

Návesťami sú tabuľové smerníky (Z 380) a šípové smerníky (Z 381). Tabuľové smerníky sa umiestňujú sa buď bezprostredne pred odbočením alebo v mieste odbočenia, šípové smerníky sa umiestňujú buď v mieste odbočenia alebo bezprostredne za ním.

Tabuľovými smerníkmi sa vyznačujú všetky smery jazdy.

Šípovými smerníkmi sa vyznačujú len odbočujúce smery, pričom sa spravidla smerníky pre všetky smery umiestnia na jeden spoločný stĺpik tak, že jednotlivé smerníky sú fyzicky orientované v smere, o ktorom informujú.

Číslo alebo iné označenie cyklotrasy sa z priestorových dôvodov nevyznačuje priamo na Z 380 a Z 381, namiesto toho sa k danej značke fyzicky pripojí Z 383.

2.11.7.4 Medzismerníky

Prostredníctvom Z 382 Cyklistický medzismerník sa označujú označuje smer jazdy po cyklotrase v križovatke, v ktorej sa neumiestňujú cyklistické smerníky (napr. preto, že sa nevetvia smery jazdy k rôznym cieľom zavedeným v cieľových plánoch pre cyklistickú premávku), avšak smer pokračovania cyklotrasy nie je priamy alebo nie je na prvý pohľad zrejmý napr. z vodorovného značenia. Umiestňujú sa v bezprostrednej blízkosti miesta, ktoré označujú.

2.11.7.5 Označenia cyklotrasy

Prostredníctvom Z 383 Číslo cyklotrasy sa informuje o čísle alebo inom označení cyklotrasy, napr. EuroVelo, logo tematickej trasy a pod. Značka sa používa výlučne v spojení so Z 380 alebo Z 381, ku ktorej sa fyzicky pripojí.

2.11.8 Náhradné a obchádzkové trasy

2.11.8.1 Trvalé náhradné trasy pre diaľničnú premávku

Trvalé náhradné trasy pre diaľničnú premávku slúžia na obchádzanie úseku diaľnice, ktorý je uzatvorený, neprejazdný alebo ťažko prejazdný pre mimoriadnu udalosť alebo je na ňom dlhé zdržanie v dôsledku kolóny. Tieto trasy sa zriaďujú tak, že vedú od výjazdu z diaľnice k spravidla najbližšiemu ďalšiemu miestu, kde sa dá na diaľnicu pripojiť, pričom však v závislosti od štruktúry cestnej siete v okolí nemusí nevyhnutne takáto trasa viesť na bezprostredne nasledujúcu prípojku.110

Trvalé náhradné trasy sa číslujú dvojcifernými číslami v tvare N01 až N98. Čísla sa prideľujú k diaľnici tak, že nepárne čísla sa používajú pre výjazdy v smere číslovania uzlov a prípojok podľa

2.11.6.3 (t. j. v smere orientácie diaľnice na sever alebo východ) a párne čísla sa používajú pre výjazdy proti smeru číslovania uzlov a prípojok podľa 2.11.6.3 (t. j. v smere orientácie diaľnice na juh alebo západ). Číslovanie je v zásade sekvenčné, smú sa však v ňom vynechať čísla a poradie sa smie vhodne upraviť, ak je to potrebné pre jedinečnosť čísel podľa poslednej vety. Ak sa dosiahnu maximálne čísla (N97 a N98), pokračuje číslovanie opäť od N01, resp. N02. Číslo N99 sa nepoužíva. Zároveň sa musí zabezpečiť, aby v miestach, kde sa stretávajú trvalé náhradné trasy dvoch alebo viacerých diaľnic, neboli použité rovnaké alebo blízke čísla: ideálne sa majú líšiť v prvej číslici.

Tieto trasy označuje Z 390. Prvá značka sa štandardne umiestňuje sa nad výjazdovú tabuľu (Z 374) vľavo. Ak v mieste výjazdu nie je umiestnená výjazdová tabuľa, ale rozdeľovacia návesť (napr. kolektor, alebo sa rozdeľujúca sa výjazdová vetva), umiestni sa nad zodpovedajúcu Z 373. Ak je to v danom prípade účelné, možno ešte predtým v hlavnom jazdnom páse vyznačiť začiatok náhradnej trasy umiestnením variantu bez šípky na smerovú návesť vpravo hore.

110 Ak napr. na D1 v smere Bratislava-Žilina odbočí vodič z diaľnice na výjazde Horná Streda, nebude zbytočne komplikovane vedený na prípojku Lúka, ale až na prípojku Nové Mesto nad Váhom. Analogicky, ak odbočí z D1 v smere Prešov-Žilina na výjazde Spišský Štvrtok, nemá zmysel ho viesť cez mesto Poprad na prípojku Poprad-Východ, vhodnejšie je vedenie na prípojku Poprad-Západ.

N15

výjazd

Obrázok 12: Umiestnenie Z 390 Náhradná trasa nad Z 374 Výjazdová tabuľa

Následne sa Z 390 umiestnia v každom ďalšom uzlovom bode, v ktorom sa smerovými značkami vyznačujú smery jazdy, počnúc križovatkou na konci výjazdovej vetvy a končiac odbočením späť na diaľnicu na konci trvalej náhradnej trasy. Značky sa umiestňujú na jednotlivých predzvestiach aj návestiach, a to vždy na tých značkách, ktoré vyznačujú zodpovedajúci smer jazdy. Z 390 sa na predzvestiach a návestiach pravouhlého tvaru umiestňujú:

• vľavo hore pre smery jazdy priamo alebo doľava a

• vpravo hore pre smer jazdy vpravo.

Na šípových smerníkoch sa umiestňujú opačne, t. j. na ľavom smerníku vpravo hore a na pravom smerníku vľavo hore.

Na predzvestiach sa pre odbočujúce smery používajú verzie s predzvestnými oblúkovými šípkami, na návestiach verzie s návestnými rovnými šípkami – tvar šípky na Z 390 tak kopíruje tvar šípky na predzvesti alebo návesti. Priamy smer sa na predzvesti aj návesti označuje rovnakou priamou šípkou. Koniec náhradnej trasy na vjazde na diaľnicu sa nevyznačuje: vyplýva zo Z 309 Diaľnica.

predzvestné (oblúková šípka)

návestné (rovná šípka)

vyraďovacie (šikmá šípka)

predvestná a návestná (priama šípka)

Obrázok 13: Varianty Z 390 so šípkami

V niektorých prípadoch nemusí trvalá náhradná trasa viesť až späť na diaľnicu, ale sa namiesto toho ukončí pripojením na inú trvalú náhradnú trasu, po ktorej má vodič pokračovať.111 V týchto prípadoch sa v predstihu pred uzlovým bodom, v ktorom dochádza k zmene náhradnej trasy, umiestni Z 391 Zmena náhradnej trasy, a to vo vzdialenosti 200 – 300 m mimo obce a 100 – 150 m v obci, každopádne však aspoň 50 m pred smerovou predzvesťou (Z 360 alebo Z 361). Na smerových predzvestiach a návestiach daného uzlového bodu sa umiestni jednak Z 390 o konci aktuálnej náhradnej trasy s pôvodným číslom a súčasne zodpovedajúca Z 390 s novým číslom náhradnej trasy.

Výnimočne smie náhradná trasa viesť po inej diaľnici. V takom prípade sa postupuje analogicky, vyznačuje sa však aj koniec náhradnej trasy.

2.11.8.2 Obchádzkové trasy

Obchádzkové trasy môžu byť buď trvalé alebo dočasné.

Trvalé obchádzkové trasy sa zriaďujú len pre určitý okruh účastníkov cestnej premávky, ktorým je zakázané prechádzať niektorým úsekom, typicky vozidlám prepravujúcim nebezpečné veci, resp. prevážajúce náklad, ktorý môže spôsobiť znečistenie vody alebo pre vozidlá prekračujúce určitú hmotnosť 112 alebo rozmery.

Dočasné obchádzkové trasy sa zriaďujú pri uzávierkach a spravidla sú pre všetky vozidlá, môžu však byť podľa potreby stanovené odlišné obchádzkové trasy pre niektorých účastníkov cestnej premávky, napr. pre nákladné vozidlá (ak primárna obchádzková trasa nie je pre tieto vhodná), príp. pre cyklistov (ak primárna obchádzková trasa nie je pre nich dostatočne bezpečná).

111 Ak napríklad vodič zíde z D1 v smere Žilina-Bratislava na výjazde Lúka, po príchode do Piešťan nie je vhodné, aby sa vracal k prípojke Horná Streda, ale je lepšie, aby pokračoval na prípojku Piešťany. Pritom v Piešťanoch v križovatke ciest I/61 a II/499 príde o trvalej náhradnej trase medzi prípojkami Horná Streda a Piešťany – preto pokračuje ďalej po tejto náhradnej trase.

112 Je pritom potrebné dôsledne rozlišovať medzi celkovou hmotnosťou (čo sú obvykle zákazy tranzitnej prepravy) a okamžitou hmotnosťou (čo sú obvykle zákazy jazdy cez niektoré mosty).

2.11.8.3 Trvalé obchádzkové trasy

V predstihu pred miestom, kde dochádza k odklonu na trvalú obchádzkovú trasu, sa umiestňuje Z 392 Uzávierková predzvesť; pri krátkych obchádzkach, najmä iba v rámci obce, ju možno vynechať. Medzi Z 392 a miestom odklonu sa umiestni Z 393 Ohlasovacia tabuľa obchádzky s dodatkovou tabuľkou Z 501 Vzdialenosť, pričom na Z 393 sa vyznačí číslo obchádzkovej trasy alebo druh vozidla, podľa toho, ako je ďalej obchádzka značená. Na prvej križovatke sa umiestnia buď predbežné regulačné značky alebo sa informácia o obmedzení na primárnej trase vyobrazí na smerových značkách (ak to charakter obmedzenia umožňuje, pozri tiež 3.2.4.3).

Následne sa v priebehu obchádzky umiestňujú Z 394 analogickým spôsobom ako pri vyznačovaní trvalých náhradných trás pre diaľničnú premávku (pozri 2.11.8.1), t. j. ich pripojením k predzvestiam a návestiam. Koniec obchádzky sa vyznačí použitím Z 396 Koniec obchádzky s príslušným číslom obchádzkovej trasy alebo druhom vozidla.

Trvalé obchádzkové trasy sa číslujú dvojcifernými číslami v tvare N01 až N99 nasledovne:

• N01 až N39 – obchádzky ciest I. triedy,

• N40 až N89 – obchádzky ciest II. a III. triedy,

• N90 až N99 – obchádzky miestnych ciest.

Jednotliví správcovia ciest vedú evidenciu pridelených čísel a pri zriaďovaní novej trvalej obchádzkovej trasy navrhujú určujúcemu orgánu (pozri 1.4) pridelenie jej čísla zo svojho rozsahu. Pri pridelení čísla platí, že obchádzky v prevažujúcom smere cesty na sever alebo východ majú nepárne čísla a obchádzky v prevažujúcom smer cesty na juh alebo západ majú párne čísla. Čísla sa prideľujú tak, aby nikde vzájomne nekolidovali, a to ani s číslami trvalých náhradných trás pre diaľničnú premávku; ak sa niekde stretávajú viaceré takéto trasy, majú sa ich čísla líšiť aspoň v prvej číslici.

Od číslovania trvalých obchádzkových trás možno upustiť v prípade trás určených pre vozidlá prepravujúce nebezpečný náklad alebo vozidlá prepravujúce náklad, ktorý môže spôsobiť znečistenie vody, prípadne pre iný druh vozidiel, resp. účastníkov cestnej premávky, ktorý možno jednoznačne vyznačiť na Z 393, Z 394 a Z 396 symbolom podľa platnej legislatívy.113 Takto možno postupovať len ak v priebehu obchádzky nemôže na dopravnom značení dôjsť k zámene s inou obchádzkovou trasou pre ten istý druh vozidiel.

2.11.8.4 Dočasné obchádzkové trasy

V predstihu pred miestom, kde dochádza k odklonu na obchádzku, sa umiestni Z 393 Ohlasovacia tabuľa obchádzky s dodatkovou tabuľkou Z 501 Vzdialenosť. Pri dlhších obchádzkach najmä mimo obce sa vo vhodnej vzdialenosti pred ohlasovacou tabuľou umiestni tiež Z 392 Uzávierková predzvesť, pričom na diaľnici alebo ceste s viacerými pruhmi v danom smere premávky sa spravidla ešte raz opakuje, prípadne sa umiestni po oboch stranách vozovky. Následne sa na jednotlivých križovatkách umiestňujú tabuľové smerníky na vyznačenie obchádzky (Z 394), a to vo forme predzvestí aj návestí. Tam, kde obchádzková trasa odbočuje, sa ako návesti môžu alternatívne použiť šípové smerníky na vyznačenie obchádzky (Z 395). Pri obchádzke v obci sa môže od umiestnenia predzvestných Z 394 upustiť, najmä tam, kde vedie v priamom smere. Koniec obchádzky sa označuje prostredníctvom Z 396 Koniec obchádzky.

Na rozdiel od trvalých obchádzkových trás sa značky vyznačujúce dočasnú obchádzkovú trasu spravidla neumiestňujú na smerové dopravné značky, ale na samostatné stĺpiky ako dočasné značky; umiestnenie na smerové značky je však prípustné, ak je to v danom prípade vhodné, napr. pri dlhodobých obchádzkach. Taktiež sa tieto značky umiestňujú nielen na križovatkách so smerovým dopravným značením, ale podľa potreby na ďalších medziľahlých križovatkách; vždy sa povinne umiestnia na takej križovatke, kde obchádzková trasa nevedie v priamom smere alebo kde nie je smer obchádzkovej trasy jednoznačne zrejmý.

Dočasné obchádzkové trasy sa spravidla nečíslujú. Možno však použiť čísla, najmä pre osobitné obchádzkové trasy pre také druhy vozidiel, ktoré nie je možné jednoduchým spôsobom vyznačiť na Z 393 až Z 396 (napr. vozidlá s určitou dĺžkou) alebo ak by mohlo dôjsť k zámene viacerých obchádzkových trás.

113 [Z19] Príloha č. 1, časť A

2.12 Vedenie premávky pozdĺžnymi čiarami

2.12.1 Spoločné zásady

Vyznačenie jazdných pruhov vodorovnými dopravnými značkami zásadným spôsobom ovplyvňuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Pri návrhu VDZ preto treba vychádzať z nasledujúcich poznatkov:

• Vyznačenie jazdných pruhov vodorovnými značkami zvyšuje priemernú rýchlosť vozidiel, naopak ich nevyznačenie priemernú rýchlosť znižuje. Na druhej strane však vyznačenie jazdných pruhov zlepšuje schopnosť vodiča viesť vozidlo v správnom smere a v správnej časti vozovky a dodržiavať bezpečný bočný odstup.

• Vyznačenie okraja vozovky vodorovnými značkami mimo obce, resp. tiež v obci na úsekoch, kde okraje poloha okrajov vozovky a smerovanie vozovky nie sú dobre rozoznateľné na základe stavebných prvkov a okolia cesty, významným spôsobom zlepšuje schopnosť vodiča viesť vozidlo tak, aby nevybočil z cesty a včas reagoval na zmeny v jej smere. Na druhej strane, vyznačovanie okraja vozovky na iných miestach nijako nenapomáha bezpečnosti cestnej premávky, môže však zároveň vytvárať u vodičov tendencie k vyššej rýchlosti jazdy a psychologické vnímanie „môjho priestoru,“ čo najmä v obci nie je vzhľadom na zmiešanú premávku vhodné.

• Príliš úzke pruhy vyznačené vodorovnými značkami, najmä na 2-pruhových obojsmerných vozovkách, znižujú mieru opatrnosti pri vzájomnom vyhýbaní sa protiidúcich vozidiel. Na druhej strane, príliš široké jazdné pruhy na vozovkách s 2 a viac jazdnými pruhmi zvyšujú priemernú rýchlosť vozidiel a vytvárajú ilúziu vyššej bezpečnosti.

• Priemernú rýchlosť vozidiel zvyšujú aj príliš široké, prázdne krajnice. Nebezpečné sú najmä krajnice v šírkach cca 1,00 – 2,50 m, ktoré nie sú dostatočné na zastavenie vozidla (odstavené vozidlo bude zasahovať do jazdného pruhu), vytvárajú však ilúziu, že dostatočné sú.

2.12.2 Šírky krajníc a jazdných pruhov

Šírky krajníc a jazdných pruhov pre jednotlivé normové kategórie vyplývajú z príslušných technických noriem.

Na existujúcich cestách, ktoré nezodpovedajú platným normám a teda normy pre ne nešpecifikujú šírky krajníc a jazdných pruhov, sa musí dodržať minimálna šírka vyznačených jazdných pruhu ≥ 2,75 m a ak ide o úsek s významnými intenzitami premávky nákladných vozidiel alebo autobusov, musí sa dodržať minimálna šírka vyznačených jazdných pruhov ≥ 3,00 m. Zároveň sa musí na takýchto cestách dodržať mimo obce šírka krajníc ≥ 0,50 m.

2.12.3 Vyznačovanie okrajových a pruhových čiar

2.12.3.1 Na diaľnici

Na diaľnici sa vždy vyznačujú okrajové čiary vymedzujúce okraj vozovky. Taktiež sa vždy vyznačujú aj pruhové čiary oddeľujúce jazdné pruhy (s výnimkou 1-pruhových úsekov, napr. vetiev).

2.12.3.2 Mimo obce

Mimo obce sa vonkajšie okrajové čiary vymedzujúce okraj vozovky vyznačujú vždy okrem vozoviek s celkovou šírkou spevnenej časti cesty < 5,00 m (< 4,50 m na jednosmernej vozovke), podľa miestnych pomerov sa výnimočne nevyznačia až do celkovej spevnenej časti šírky < 5,50 m. Vonkajšie okrajové čiary sa tiež nevyznačia aj na cestách s väčšou šírkou spevnenej časti, ak čiaru nie je pre zlý technický stav krajnice možné vyznačiť tak, aby boli dodržané technické a kvalitatívne kritériá; v takom prípade sa nevyznačujú ani ostatné pozdĺžne čiary.

Ak je na vozovke mimo obce viac ako jeden jazdný pruh, vyznačujú sa mimo obce pruhové čiary na vymedzenie týchto jazdných pruhov, s výnimkou nasledujúcich prípadov:

1. ak sa v zmysle prvého odseku nevyznačujú okrajové čiary,

2. ak sú šírky jazdných pruhov menšie ako prípustné minimá podľa 2.12.2

3. ak pre zlý technický stav vozovky nie je možné čiary vyznačiť tak, aby boli dodržané technické a kvalitatívne kritériá.

2.12.3.3 V obci

V obci sa vonkajšie okrajové čiary vymedzujúce okraj vozovky spravidla nevyznačujú – okraj vozovky má byť rozoznateľný na základe stavebných prvkov, najmä obrubníka a/alebo odvodňovacieho zariadenia. Okraj vozovky sa smie vyznačiť, len ak sú na to osobitné dôvody, najmä:

• okraj vozovky nie je dobre rozoznateľný na základe stavebných prvkov,

• je to potrebné na smerovanie premávky tam, kde sa mení šírka, poloha alebo smerovanie jazdných pruhov,

• chýba verejné osvetlenie, najmä mimo upokojených premávkových priestorov,

• je potrebné vymedziť vyšrafovaný priestor,

• ide o úsek na moste, v tuneli alebo v podjazde,

• zriaďuje sa postranný pruh s osobitným účelom (napr. parkovací pruh), ktorý nie je dostatočne vymedzený stavebnými prvkami.

Vyznačovanie vonkajšej okrajovej čiary sa aj v uvedených prípadoch musí obmedziť na nevyhnutné minimum.

Jazdné pruhy sa v obci vyznačujú vždy na vozovkách s 3 a viac jazdnými pruhmi a spravidla na jednosmerných vozovkách s 2 jazdnými pruhmi. Nevyznačenie jazdných pruhov na takýchto vozovkách prichádza do úvahy iba v prípade, ak pre zlý technický stav vozovky nie je možné čiary vyznačiť tak, aby boli dodržané technické a kvalitatívne kritériá.

Na obojsmerných vozovkách s 2 jazdnými pruhmi sa jazdné pruhy vyznačujú podľa potreby a dopravného významu (napr. tranzitné úseky, významné zberné komunikácie atď.).

2.12.3.4 Upokojené premávkové priestory

V upokojených premávkových priestoroch sa vonkajšie okrajové čiary vyznačujú len výnimočne, napr. na vymedzenie ostrovčekov na vozovke.114

Jazdné pruhy sa v upokojených premávkových priestoroch nevyznačujú. K ich vyznačeniu sa smie výnimočne pristúpiť len ak je to nevyhnutné vzhľadom na osobité miestne pomery, pričom aj v týchto prípadoch sa vyznačovanie pozdĺžnych čiar musí obmedziť na nevyhnutné minimum.114

2.12.4 Osobitné prípady

2.12.4.1 Vyhradený pruh pre verejnú dopravu

Šírka vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu je v obci aj mimo obce ≥ 3,50 m. Pri objektívnych priestorových obmedzeniach sa smie výnimočne šírka vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu zmenšiť na ≥ 3,15 m. Na priechode pre chodcov a jeho blízkom okolí, v úseku zastávky a v jej blízkosti a na miestach s najvyššou dovolenou rýchlosťou ≤ 30 km/h sa pripúšťa šírka ≥ 3,00 m. Ak je vo vyhradenom pruhu pre verejnú dopravu dopravnou značkou povolená aj premávka cyklistov, musí mať tento pruh šírku buď ≤ 3,50 m alebo ≥ 4,75 m, pričom pri šírke ≥ 4,75 m sa pre cyklistov spravidla vyznačuje ochranný pruh. Ak je šírka vyhradeného pruhu pre verejnú dopravu

v rozsahu > 3,50 m a súčasne < 4,75 m, nesmie sa v ňom povoliť premávka cyklistov.

Vyhradený pruh pre verejnú dopravu sa smie vyznačiť len ak všeobecné jazdné pruhy v úseku jeho vyznačenia zároveň dosiahnu šírku ≥ 3,25 m mimo obce a ≥ 3,00 m v obci.

2.12.4.2 Cyklistický pruh

Minimálna šírka cyklistického pruhu je ≥ 1,75 m, odporúčaná ≥ 2,00 m (vrátane hrubej pozdĺžnej čiary)

Zväčšenie šírky cyklistického pruhu nad 2,50 m sa neodporúča, aby sa predišlo možnej zámene so všeobecným jazdným pruhom zo strany vodičov motorových vozidiel.

Cyklistické pruhy sú zásadne jednosmerné a nie je prípustné vyznačiť dva vzájomne protismerné cyklistické pruhy vedľa seba.

Ak je cyklistický pruh vedený popri parkovacích miestach, resp. popri parkovacom pruhu, musí sa medzi cyklistickým pruhom a priestorom na parkovanie vytvoriť voľný bezpečnostný prúžok šírky 0,5 – 1,0 m pri pozdĺžnom státí a 0,75 m – 1,25 m pri šikmom a kolmom státí, a to aj v upokojených premávkových priestoroch.

Cyklistický pruh sa smie vyznačiť len ak všeobecné jazdné pruhy v úseku jeho vyznačenia zároveň dosiahnu šírku ≥ 3,25 m mimo obce a ≥ 3,00 m v obci.

114 Vynechanie alebo aspoň zásadné obmedzenie pozdĺžneho vodorovného značenia je jedným z kľúčových opatrení upokojovania premávky.

0,5 – 1,0

Obrázok 14: Bezpečnostný prúžok medzi cyklistickým pruhom a parkovacími miestami

2.12.4.3 Ochranný pruh pre cyklistov

Minimálna šírka ochranného pruhu pre cyklistov je ≥ 1,25 m, odporúčaná ≥ 1,50 m. Väčšie šírky môžu byť vhodné v krátkych úsekoch, napr. ak nadväzuje na cyklistický pruh (pozri napr. obrázok 7), neodporúčajú sa však šírky väčšie ako 1,75 m.

Ochranné pruhy pre cyklistov sú zásadne jednosmerné a nie je prípustné vyznačiť dva vzájomne protismerné ochranné pruhy vedľa seba.

Požiadavky na bezpečnostný prúžok medzi ochranným pruhom a parkovacími miestami, resp. parkovacím pruhom sú zhodné ako pri cyklistickom pruhu.

Celková šírka jednosmerného jazdného pruhu s vyznačeným ochranným pruhom pre cyklistov musí byť ≥ 2,25 m plus šírka ochranného pruhu.

Ak ide o dvojicu vzájomne protismerných jazdných pruhov oddelených prerušovanou stredovou čiarou, na ktorých sa vyznačujú ochranné pruhy pre cyklistov, musí byť šírka takýchto jazdných pruhov ≥ 2,75 m plus šírka ochranného pruhu.

Ak ide o obojsmerný jazdný pruh s ochrannými pruhmi po oboch stranách, musí byť jeho celková šírka ≥ 4,50 m plus šírky oboch ochranných pruhov; v prípade 250-razovej intenzity premávky motorových vozidiel viac ako 400 skv/h sa požaduje ≥ 5,00 m plus šírky oboch ochranných pruhov.

2.12.4.4 Kyvadlový pruh (mimo obce aj v obci)

Kyvadlové pruhy sa smú vyznačovať len ak šírka jazdných pruhov (vrátane kyvadlového) v danom úseku je ≥ 3,00 m v obci a ≥ 3,25 m mimo obce. Šírka kyvadlových pruhov musí byť oproti iným ako kyvadlovým pruhom väčšia o ≥ 0,25 m (ideálne ≥ 0,40 m, v závislosti od šírky kyvadlových čiar).

2.13 Statická premávka

2.13.1 Druhy vyznačených parkovacích miest

2.13.1.1 Rozdelenie

Z hľadiska dostupnosti parkovacích miest pre účastníkov cestnej premávky sa tieto delia na:

1. všeobecné parkovacie miesta,

2. parkovacie miesta s obmedzením,

3. vyhradené parkovacie miesta.

Nevyznačené parkovacie miesta (teda miesta, kde zastavenie a státie nie je výslovne zakázané všeobecnou alebo miestnou úpravou cestnej premávky a zároveň nie sú označené a vyznačené dopravnými značkami) sú v princípe všeobecné parkovacie miesta.

2.13.1.2 Všeobecné parkovacie miesta

Všeobecné parkovacie miesta sú také parkovacie miesta, ktoré nespadajú pod definície parkovacieho miesta s obmedzením a vyhradeného parkovacieho miesta. V zásade teda na týchto miestach môže parkovať akékoľvek vozidlo, prípadné obmedzenia sú len nasledovné:

• vozidlo sa musí zmestiť do vyznačeného parkovacieho boxu,

• dodatkovou tabuľkou môže byť parkovanie obmedzené len na určitý druh vozidiel,

• miesto môže podliehať spoplatneniu alebo časovému obmedzeniu.

V parkovacích zónach sa za všeobecné považujú aj parkovacie miesta, ktoré by inak spadali pod kategóriu parkovacieho miesta s obmedzením, avšak obmedzenie vzťahujúce sa na tieto miesta je platné pre celú parkovaciu zónu (t. j. takéto obmedzenie je v danej zóne štandardom). To isté platí pre areály s regulovaným vjazdom.

Všeobecné parkovacie miesta sa zvislou značkou buď neoznačujú vôbec alebo sa označujú Z 272 Parkovanie, resp. Z 273 Parkovanie na chodníku. K značke sa smú pripojiť len dodatkové tabuľky:

• Z 506 Platí pre s vyznačením druhu alebo druhov vozidiel, pre ktoré sú miesta určené; nesmú sa vyznačiť iné obmedzenia (v takom prípade ide už o parkovacie miesto s obmedzením),

• Z 532 Časovo obmedzené parkovanie,

• Z 533 Platené parkovanie.

Z 506 s vyznačením druhu vozidla sa použije len v prípade, kedy obmedzenie nevyplýva z rozmerov parkovacích miest (typicky sa preto nevyznačuje dodatkovou tabuľkou parkovanie pre osobné vozidlá).

Nesmú sa súčasne použiť dodatkové tabuľky Z 532 aj Z 533. Vodorovnými značkami sa vyznačujú ako „otvorený“ box, pozri 4.4.2.2.

Obrázok 15: Príklady označenia všeobecných parkovacích miest (ak sa označujú)

obrubník

Obrázok 16: Príklad vyznačenia všeobecných parkovacích miest (ak sa vyznačujú)

2.13.1.3 Parkovacie miesta s obmedzením

Parkovacím miestom s obmedzením je také parkovacie miesto, na ktorom smú na základe zvislého dopravného značenia parkovať len určití účastníci cestnej premávky alebo len za určitým účelom.

To znamená, že na týchto miesta smie stáť len určitá všeobecne vymedzená skupina účastníkov cestnej premávky. Ide napr. o parkovacia miesta pre zásobovanie za účelom nakládky alebo vykládky tovaru, pre rezidentov, elektromobily za účelom dobíjania, pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.

Za parkovacie miesto s obmedzením sa nepovažuje:

• miesto určené pre určitý druh vozidiel (napr. len pre osobné vozidlá),115

• miesto s plateným alebo časovo obmedzeným státím bez ďalšieho obmedzenia,

• miesto vo vnútri parkovacej zóny, ktoré síce zodpovedá vyššie uvedenému vymedzeniu parkovacieho miesta s obmedzením, ide však o základné obmedzenie stanovené pre parkovaciu zónu ako celok,116

• predchádzajúci bod sa rovnako vzťahuje na areály s regulovaným vjazdom.

115 Parkovacie miesta pre rôzne druhy vozidiel majú rôzne rozmery.

116 V parkovacích zónach sa teda ako parkovacie miesta s obmedzením vyznačujú len tie parkovacie miesta, na ktorých je obmedzenie odchylné od obmedzenia platného pre danú parkovaciu zónu.

Parkovanie miesta s obmedzením sa zvislou značkou označujú Z 272 Parkovanie, resp. Z 273 Parkovanie na chodníku s dodatkovou tabuľkou Z 506 Platí pre, na ktorej sa daná špecifikuje skupina účastníkov cestnej premávky, pre ktorých sú tieto miesta určené. Na dodatkových tabuľkách sa tiež podľa potreby smie obmedziť doba státia alebo sa obmedzenie len na určitých účastníkov cestnej premávky smie časovo obmedziť.

Parkovacie miesta, ktoré sú určené len pre veľmi obmedzený okruh účastníkov cestnej premávky, pri ktorých sa dá predpokladať miestna znalosť,117 sa alternatívne označujú Z 270 Zákaz zastavenia s dodatkovou tabuľkou Z 507 Neplatí pre, na ktorej sa daná špecifikuje skupina účastníkov cestnej premávky. Alternatívne sa smie použiť Z 271 Zákaz státia namiesto Z 270 Zákaz zastavenia, čo umožní krátkodobé použitie parkovacieho miesta aj inými účastníkmi za účelom nástupu alebo výstupu osôb alebo naloženie alebo vyloženie nákladu.

Vodorovnými značkami sa vyznačujú ako „zatvorený“ box. Tento sa smie doplniť symbolom účastníka alebo účelu, napr. nápis TAXI pre miesto pre vozidlá taxislužby, symbol elektromobilu pre miesto určené na dobíjanie elektromobilov a pod. (pozri 4.4.3).

SSC

Obrázok 17: Príklady označenia parkovacích miest s obmedzením

obrubník

Obrázok 18: Príklad vyznačenia parkovacích miest s obmedzením

2.13.1.4 Vyhradené parkovacie miesta

Vyhradené parkovacie miesta sú také miesta, na ktorých smie parkovať len konkrétny účastník alebo konkrétni účastníci cestnej premávky (napr. nájomca parkovacieho miesta). Na rozdiel od parkovacieho miesta s obmedzením teda nejde o všeobecne vymedzenú skupinu účastníkov.

Vyhradené parkovacie miesta sa v zmysle platnej legislatívy118 označujú Z 270 Zákaz zastavenia s dodatkovou tabuľkou Z 531 Vyhradené parkovanie. Ďalšie dodatkové tabuľky okrem Z 505 Časové obmedzenie sa nesmú umiestniť a konkrétny účastník, pre ktorého je miesto vyhradené, sa na zvislej značke nešpecifikuje.119

Jednotlivé vyhradené miesto sa označuje jednou značkou Z 270 bez vložených šípok s dodatkovou tabuľkou Z 531 Vyhradené parkovanie. Viac vyhradených parkovacích miest sa vyznačuje úsekovo použitím minimálne dvoch značiek (na začiatku a konci úseku) Z 270 s vloženými šípkami s dodatkovou tabuľkou Z 531, pričom zostava sa umiestňuje šikmo na os vozovky alebo pozdĺžne s osou vozovky.120

117 Napr. parkovacie miesta pre vozidlá určitej organizácie v blízkosti jej sídla, parkovacie miesta len pre rezidentov a pod. Nespadajú sem však napr. parkovacie miesta pre vozidlá zásobovania, ak sa dá predpokladať, že zásobovanie realizuje mnoho rôznych vozidiel a vodičov, ktorí spravidla nemusia mať miestnu znalosť.

118 [Z19] Príloha č. 3, časť II, bod 45 a Príloha č. 5, časť II, bod 14

119 Z hľadiska kontroly príslušnými orgánmi sa tento účastník musí preukázať príslušným dokladom, napr. parkovacím preukazom, povolením vlastníka atď., na základe ktorého sa príslušná značka umiestnila. Pre ostatných účastníkov cestnej premávky nie je informácia o tom, pre koho je parkovacie miesto vyhradené, nijako relevantná. Prípadné čísla parkovacích miest sa môžu vyznačiť vodorovnými značkami.

120 [Z19] Príloha č. 5, časť II, bod 14 – v zmysle významu dodatkovej tabuľky Z 531 takáto kombinácia označuje jedno vyhradené parkovacie miesto. Na označenie viacerých vyhradených parkovacích miest sa musí vyznačiť úseková platnosť vložením bielych šípok do Z 270.

Vodorovnými značkami sa tieto miesta vyznačujú ako zatvorený box doplnený symbolom vyhradenia (kríž „X“), pozri 4.4.2.2.

Obrázok 19: Označovanie jednotlivého vyhradeného parkovacieho miesta

Obrázok 20: Označovanie viacerých vyhradených parkovacích miest

obrubník

Obrázok 21: Príklad vyznačovania vyhradených parkovacích miest

2.13.1.5 Postavenie parkovacích miest pre osoby so zdravotnými postihnutím

Parkovacie miesta pre osoby so zdravotným postihnutím sú v zmysle legislatívy vyhradenými miestami bez ohľadu na to, či ide o miesta pre všetky osoby so zdravotným postihnutím alebo o miesta pre konkrétnu osobu, pri ich značení sa však tieto prípady rozlišujú.

obrubník

Obrázok 22: Označovanie a vyznačovanie parkovacích miest vyhradených pre všetkých účastníkov s parkovacím preukazom pre osobu so zdravotným postihnutím

obrubník

Obrázok 23: Označovanie a vyznačovanie parkovacích miest vyhradených pre konkrétne osoby so zdravotným postihnutím

Označujú a vyznačujú sa nasledovne:

• Parkovacie miesta vyhradené pre všetkých účastníkov s parkovacím preukazom pre osobu so zdravotným postihnutím (napr. pred nákupnými centrami, železničnými stanicami, úradmi atď.) sa označujú a vyznačujú ako parkovacie miest s obmedzením podľa 2.13.1.3, pričom na dodatkovej tabuľke Z 506 sa použije symbol osoby so zdravotným postihnutím.

• Parkovacie miesta vyhradené pre konkrétne osoby so zdravotným postihnutím sa označujú a vyznačujú ako vyhradené parkovacie miesta podľa 2.13.1.4. Dodatková tabuľka Z 506 so symbolom osoby so zdravotným postihnutím sa nepoužíva.

Ak ide o parkovacie miesta s kolmým alebo šikmým státím, ktoré sú určené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím spočívajúcom v znížení mobility (teda nie napr. pre osoby nepočujúce) musí sa zabezpečiť dostatočný manipulačný priestor minimálne po jednej strane takéhoto parkovacieho miesta.

2.13.2 Spôsoby státia (uhol státia)

2.13.2.1 Voľba spôsobu a uhla

Podľa uhla státia α medzi osou vozovky a pozdĺžnou osou zaparkovaného vozidla sa rozlišujú nasledujúce spôsoby státia:

1. pozdĺžne (α = 0 gon),

2. šikmé (50 ≤ α < 100 gon),

3. kolmé (α = 100 gon).

2.13.2.2 Pozdĺžne státie

Pozdĺžne státie je určené najmä pre pouličné parkovanie; jeho výhodou sú najmä veľmi nízke nároky na šírku dostupného priestoru. Nevýhodou sú vysoké nároky na rozpätie parkovacích miest. Pozdĺžne státie na hromadných parkoviskách nie je spravidla priestorovo efektívne, môže však byť vhodné ako doplnkové usporiadanie v priestore, ktorý nie je využiteľný na kolmé, príp. šikmé státie.

Pozdĺžne státie je nevhodné pre dlhé vozidlá (nákladné vozidlá, autobusy) z dôvodu vysokých nárokov na manévrovacie prirážky.

2.13.2.3 Šikmé státie

Šikmé státie má výrazne vyššie nároky na šírku dostupného priestoru ako pozdĺžne státie, umožňuje však na rovnako dlhom úseku vyznačiť 2 a viac krát viacej parkovacích miest.

Šikmé státie je vhodné ako pouličné státie za predpokladu dostatočnej šírky dostupného priestoru a môže byť vhodné aj na hromadných parkoviskách z dôvodu nižších nárokov na šírku priľahlého premávkového priestoru ako v prípade kolmého státia.

Parkovacie miesta sa pri šikmom státí vyznačujú v smere jazdy, t. j. tak, že do parkovacích miest sa vchádza priamo (predom) a z parkovacích miest sa vychádza cúvaním.

Šikmé státie s uhlom státia cca 50 gon je ideálne pre dlhé vozidlá, najmä ak je organizované s príjazdovou uličkou na jednej strane parkovacích miest a výjazdovou uličkou na druhej strane parkovacích miest – vodič dlhého vozidla tak nemusí z boxu cúvať.

2.13.2.4 Kolmé státie

Kolmé státie je určené najmä pre hromadné parkoviská a vďaka minimálnemu rozpätiu poskytuje najvyššiu možnú hustotu státia.

Kolmé státie má najvyššie nároky na celkovú šírku dostupného priestoru; na hromadných parkoviskách je to však kompenzované tým, že sa parkuje po oboch stranách uličky a teda tento priľahlý parkovací priestor je spoločný pre dva rady parkovacích miest.

Pre vysoké nároky na šírku dostupného priestoru je kolmé státie spravidla nevhodné pre pouličné parkovanie, má sa však preferovať v slepých uliciach, aby vodiči vozidiel mohli vyparkovať bez potreby náročného otáčania. V prípade použitia pozdĺžneho alebo šikmého státia v slepej ulici sa musí zabezpečiť vhodné miesto na otáčanie, minimálne na konci takejto ulice.

Kolmé státie je spravidla nevhodné pre dlhé vozidlá.

2.13.3 Parkovacie pruhy

Parkovacie pruhy smú byť upravené v režime všeobecných parkovacích miest alebo parkovacích miest s obmedzením; nesmú byť upravené v režime vyhradených parkovacích miest.

Parkovacie pruhy v režime všeobecných parkovacích miest sa označujú zvislou dopravnou značkou len ak nie je jednoznačne rozoznateľné, že ide o pruh určený na parkovanie alebo ak je potrebné použiť dodatkovú tabuľku Z 506, Z 532 alebo Z 533 (pozri 2.13.1.2) alebo je parkovací pruh aspoň čiastočne na chodníku.

Parkovacie pruhy v režime parkovacích miest s obmedzením sa musí vždy označiť zvislou dopravnou značkou (pozri 2.13.1.3).

Na parkovacích pruhoch sa jednotlivé parkovacie miesta nevyznačujú.

Parkovací pruh má byť prednostne dostatočne vymedzený vhodnými stavebnými prvkami, najmä iným povrchom (príp. iným povrchom bezpečnostného prúžku) a organizáciou do zálivov. Ak stavebné vymedzenie nie je dostatočné alebo ak sa vyznačuje parkovací pruh v režime parkovania s obmedzením alebo ak pozdĺž parkovacieho pruhu vedie cyklistický pruh alebo ochranný pruh pre cyklistov, vymedzí sa vonkajšou okrajovou čiarou, ktorá je prerušovaná v prípade parkovacieho pruhu v režime všeobecných parkovacích miest a súvislá v prípade parkovacieho pruhu v režime parkovacích miest s obmedzením..

2.13.4 Parkovanie na chodníku

Parkovanie na chodníku je prípustné iba ak je výslovne povolené prostredníctvom Z 273.

Takýto spôsob parkovania sa smie povoliť iba tam, kde zostane na chodníku dostatočný priestor pre chodcov s ohľadom na miestne intenzity pešej premávky; spravidla to má byť aspoň 1,50 m, optimálne ≥ 2,00 m, smie sa však použiť aj menšia hodnota, ak sú intenzity pešej premávky nízke. Do úvahy sa však musí brať aj častý výskyt osôb na invalidnom vozíku, napr. v blízkosti nemocníc, zariadení pre seniorov a pod. Podmienka dostatočného priestoru na chodníku sa nemusí aplikovať, ak chodník stratil svoju spojovaciu funkciu a nie je chodcami využívaný, resp. je využívaný len v minimálnej miere.

Pri rozhodovaní o povolení parkovania na chodníku sa tiež musí posúdiť statická únosnosť chodníka, aby sa predišlo jeho poškodeniu parkujúcimi vozidlami. Podľa potreby sa dodatkovou tabuľkou Z 508 Hmotnosť obmedzí celková hmotnosť vozidiel na 2,8 t (namiesto obmedzenia na 3,5 t vyplývajúceho zo [Z19]).

2.13.5 Regulácia statickej premávky dopravnými značkami

2.13.5.1 Zákaz zastavenia

Zákaz zastavenia sa smie ustanoviť len:

1. ak je to nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky na úseku na ktorom by inak zastavenie bolo podľa všeobecnej úpravy pravidiel cestnej premávky možné, napr. ak zákonná 5-metrová vzdialenosť pred križovatkou nie je dostatočná,

2. z dôvodov plynulosti cestnej premávky v prípade, keď aj zastavenie vozidla spôsobí na danom úseku vážne narušenie plynulosti, napr. na hlavných mestských ťahoch,

3. na vyznačenie vyhradených parkovacích miest,

4. na vyznačenie parkovacích miest s obmedzením podľa podmienok 2.13.1.3. V ostatných prípadoch smie ustanoviť len zákaz státia.

2.13.5.2 Značky s vyznačením úseku platnosti

V zmysle platnej legislatívy možno platnosť značiek pre statickú premávku vymedziť šípkami len vtedy, ak ide o značky umiestnené šikmo na os vozovky alebo pozdĺžne s osou vozovky.

Takéto vyznačenie platnosti sa teda nesmie použiť na značkách umiestnených približne kolmo na os vozovky (teda takých, ktoré sú umiestnené rovnakým spôsobom ako ostatné zvislé dopravné značky).

Z 270 až 273 so šípkami sa používajú najmä tam, kde má platnosť regulácie skončiť inak ako na základe všeobecného pravidla (križovatkou, resp. 5 metrov pred križovatkou), na označenie skupiny vyhradených parkovacích miest a pod.

Pri použití tohto spôsobu vymedzenia platnosti sa umiestni jedna značka na začiatok platnosti a druhá značka na koniec platnosti regulácie. Medzi obe značky možno v prípade potreby vložiť

opakovacie značky (s dvojicou šípok). Opakovacie značky sa umiestňujú tak, aby mal v príslušnom úseku účastník cestnej premávky v dohľade aspoň jednu zo značiek (vzdialenosť spravidla < 100 m).

Na značkách umiestnených pozdĺžne s osou vozovky šípka smeruje tým smerom, ktorým daná značka platí. Na značkách umiestnených šikmo na os vozovky šípka smerujúca k vozovke vyznačuje začiatok platnosti a šípka smerujúca od vozovky vyznačuje koniec platnosti regulácie.121

2.13.6 Zóny

2.13.6.1 Parkovacia zóna

Parkovacia zóna slúži na ustanovenie určitej regulácie parkovania vo väčšom priestore, pričom zároveň paušálne zakazuje státie mimo vyznačených parkovacích miest. Jednotlivé parkovacie miesta preto musia byť vyznačené vodorovnou Z 620. Zvislou sa značkou sa musia označiť iba:

1. vyhradené parkovacie miesta,

2. parkovacie miesta na chodníku (musia sa označiť Z 273 Parkovanie na chodníku),

3. parkovacie miesta, na ktorých platí iná regulácia státia ako spoločná úprava pre parkovaciu zónu.

Hranice parkovacej zóny sa označujú Z 277 Parkovacia zóna a Z 278 Koniec parkovacej zóny, pričom pod Z 277 sa vždy musí použiť dodatková tabuľka alebo dodatkové tabuľky špecifikujúce podmienky, za ktorých možno v danej parkovacej zóne stáť.122

Upozorňuje sa na to, že označenie jednotlivých parkovacích miest značkami Z 270 až 273 neneguje podmienky státia platné v celej parkovacej zóne. Ak majú byť niektoré parkovacie miesta vyňaté spod zónovej regulácie, musí byť takáto výnimka upravená pre celú zónu na dodatkových tabuľkách k Z 277 Parkovacia zóna alebo musí byť takáto regulácia vymedzená inak ako právne (napr. závorou, plotom a pod., čím sa daný priestor stane miestom mimo cesty a teda aj mimo zóny).

2.13.6.2 Zóna zákazu státia

Zóna zákazu státia slúži na všeobecný zákaz parkovania vo väčšom priestore s výnimkou vyznačených parkovacích miest. S ohľadom na charakter tejto zóny sa parkovacie miesta v zóne zákazu státia okrem vyznačenia vodorovným značením zároveň označujú zvislými značkami.

Hranice zóny zákazu státia sa označujú Z 275 Zóna zákazu státia a Z 278 Koniec zákazu státia, pričom pod týmito značkami sa nesmú umiestňovať žiadne dodatkové tabuľky.

Vo vnútri parkovacej zóny a zóny zákazu státia sa nesmie použiť Z 271 Zákaz státia, možno však v prípade nevyhnutnosti použiť Z 270 Zákaz zastavenia, napr. na vymedzenie vyhradených parkovacích miest.

2.13.6.3 Rozdiel medzi parkovacou zónou a zónou zákazu státia

Ako parkovacia zóna sa označuje súvislá premávkovo homogénna oblasť s vysokým počtom vyznačených parkovacích miest, ktoré zároveň podliehajú určitej spoločnej regulácii, napr. obmedzenej dobe státia.

Ako zóna zákazu státia sa označuje súvislá premávkovo homogénna oblasť so spravidla veľmi nízkym počtom vyznačených parkovacích miest (prípadne úplne bez parkovacích miest), kde státie na týchto miestach nepodlieha spoločnej regulácii. Prípadne ďalšie obmedzenia státia na vyznačených miestach sa označujú na zvislých značkách upravujúcich státie na konkrétnych parkovacích miestach.

2.13.7 Geometria parkovacích miest

2.13.7.1 Platnosť týchto ustanovení

Podľa ustanovení článkov 2.13.7 a 2.13.8 sa dimenzujú a vyznačujú parkovacie miesta na cestách (tzv. „pouličné parkovanie“).

Na iných premávkových plochách, napr. parkoviskách, v areáloch s kontrolovaným alebo regulovaným vjazdom, vo verejne nedostupných priestoroch a pod., je dimenzovanie parkovacích miest podľa ustanovení uvedených článkov dobrovoľné, vždy sa však musia použiť aspoň minimálne hodnoty podľa STN 73 6056: 1987.

121 Mnemotechnická pomôcka: pri pohľade na značku umiestnenú šikmo na os vozovky šípka v zmysle uvedeného ustanovenia smeruje tým smerom, ktorým značka platí, t. j. rovnako ako na značkách umiestnených pozdĺžne s osou vozovky.

122 [Z19] Príloha č. 3, časť II.5, bod 51

Vzhľadom na rozmery typizovaných vozidiel podľa 2.13.7.2 sú parkovacie miesta podľa týchto článkov mierne väčšie ako minimálne požadované rozmery podľa STN 73 6056: 1987, čo vyplýva zo zmien vo vozovom parku. Parkovacie miesta pre osobné vozidlá v pouličnom parkovaní sa zásadne nedimenzujú pre luxusné vozidlá (podskupina O2), ale pre typizované vozidlá celého vozového parku. Prípadné parkovacie miesta pre karavany sa dimenzujú ako miesta pre dodávky.

2.13.7.2 Typizované vozidlá

Parkovacie miesta sa navrhujú s ohľadom na potreby účastníkov cestnej premávky, pre ktorých sú určené. Preto sa pri ich dimenzovaní vychádza z rozmerov tzv. typizovaných vozidiel, nie z maximálnych prípustných rozmerov, pričom sa však zároveň musia dodržať minimálne hodnoty stanovené príslušnými technickými normami a technickými predpismi. Pre pohyb v oblúkoch (napr. zachádzanie do parkovacích miest) sa okrem rozmerov typizovaného vozidla berie do úvahy aj vonkajší polomer otáčania a previsy.

Parametre typizovaných vozidiel určuje tabuľka 9. Tieto hodnoty zodpovedajú približne 85. percentilu rozmerov vozidiel zastúpených vo vozovom parku a neberú do úvahy zriedka sa vyskytujúce vozidlá s maximálnymi rozmermi.

V prípade dimenzovania parkovacích miest pre špecifické vozidlá sa vychádza z konkrétnych parametrov týchto vozidiel.

Tabuľka 9: Parametre typizovaných vozidiel

Druh vozidla	Dĺžka	Rázvor	Predný previs	Zadný previs	Šírka (bez zrkadiel)	Výška	Vonkajší polomer otáčania
bicykel	1,901)				0,60	1,002)
moped	1,80				0,60	1,002)
motocykel	2,20				0,70	1,002)
osobné vozidlo	4,75	2,70	0,95	1,10	1,75	1,51	5,85
nákladné vozidlá:
dodávka	6,90	3,95	0,97	1,98	2,15	2,70	7,35
malé (2-nápravové)	9,45	5,20	1,40	2,85	2,30	3,80	9,77
veľké (3-nápravové)	10,10	5,303)	1,48	3,32	2,55	3,80	10,05
súprava s prívesom, z toho:	18,75						10,30
ťažné vozidlo	9,70	5,283)	1,50	2,92	2,55	4,00
príves	7,45	4,84	1,354)	1,26	2,55	4,00
súprava s návesom, z toho:	16,50						7,90
ťahač	6,08	3,80	1,43	0,85	2,55	4,00
náves	13,61	7,753)	1,61	4,25	2,55	4,00
autobusy:
autobus 12 m	12,00	5,80	2,85	3,35	2,55	3,705)	10,50
autobus 13,7 m	13,70	6,35	2,87	4,48	2,55	3,705)	11,25
autobus 15 m	15,00	6,95	3,10	4,90	2,55	3,705)	11,95
kĺbový autobus	18,00	6,0 + 6,0	2,65	3,35	2,55	2,95	11,80
1) dĺžka s prívesom 3,00 m 2) výška s vodičom cca 2,00 m 3) pri 3-nápravových vozidlách sa zadná dvojnáprava uvažuje v jej pozdĺžnej osi 4) bez dĺžky oja 5) pre linkové autobusy (regionálne, mestské) sa uvažuje 2,95 m; pre poschodové autobusy 4,00 m

2.13.7.3 Určenie rozmerov

Rozmery parkovacích miest a šírky priľahlých premávkových priestorov závisia od rozmerov a jazdných charakteristík typizovaného vozidla (pozri 2.13.7.2), pre ktoré sa parkovacie miesta dimenzujú, od spôsobu (uhla) státia, od manévrovacích prirážok k rozmerom vozidla, od odstupov vozidla od pevných prekážok a iných vozidiel (zväčšených v prípade parkovacích miest pre osoby so zdravotným postihnutím) a pri šikmom a kolmom státí tiež od dostupného previsu.

V prípade parkovísk určených pre špecifické vozidlá sa namiesto rozmerov typizovaného vozidla berú do úvahy rozmery daných špecifických vozidiel.

Pre nižšie uvádzané rozmery platí:

1. celkové hodnoty rozmerov a vzdialeností sa smú z praktických dôvodov zaokrúhliť na 0,05 m alebo 0,10 m nahor alebo nadol; pri rozmerných vozidlách až na 0,50 m nahor alebo nadol,

2. uvádzané rozmery a vzdialenosti sú minimálne; s ohľadom na miestne podmienky ich možno primerane zväčšiť (ak je napríklad k dispozícii priestor určitej dĺžky a pri vyznačení parkovacích miest zostane nevyužitý priestor, ktorý už nepostačuje na vyznačenie ďalšieho boxu, možno to tento priestor rozdeliť medzi jednotlivé parkovacie miesta),

3. pre niektoré rozmery a vzdialenosti sú okrem základnej požiadavky stanovené aj znížené požiadavky pre prípady objektívnych priestorových obmedzení – takéto hodnoty sa smú použiť len v prípade, že by použitie základných hodnôt s ohľadom na rozmery dostupného priestoru znemožnilo vyznačiť parkovacie miesta resp. by znemožnilo vyznačiť minimálny požadovaný počet parkovacích miest vyplývajúci z iných predpisov; takéto hodnoty sa teda nesmú chápať ako základné, z ktorých sa pri návrhu parkovacích miest vychádza,

4. minimálne hodnoty stanovené na miesta pre osoby so zdravotným postihnutím sa za žiadnych okolností nesmú zmenšovať v zmysle predchádzajúceho bodu,

5. v parkovacích domoch, garážach, verejne neprístupných parkoviskách a pod. je použitie tejto špecifikácie dobrovoľné a v prípade jej použitia je možné použiť aj iné rozmery určené na základe inej vhodnej technickej špecifikácie.

Pri návrhu a vyznačovaní parkovacích miest sa musia brať do úvahy tiež potrebné priestory pre chodcov, zvislé dopravné značky a ich nosiče, stromy, blízke stavby a pod.

2.13.7.4 Parametre

V nasledujúcom sa uvádzajú parametre parkovacích miest:

• α: uhol státia (angle),

• w: šírka parkovacieho miesta (width),

• d: hĺbka parkovacieho miesta (depth),

• p: rozpätie parkovacieho miesta / rozstup parkovacích miest (pitch):

• s: manévrovacia prirážka k rozmerom vozidla (movement surcharge),

• g: odstup vozidla od pevnej prekážky alebo od iného vozidla (gap),

• c: šírka priľahlého premávkového priestoru (carriageway width),

• r: šírka bezpečnostného prúžku ((critical) reaction strip width),

• o: hĺbka previsu (overhang),

• W: šírka vozidla (vehicle width),

• L: dĺžka vozidla (vehicle length).

Význam týchto parametrov bližšie demonštrujú obrázok 24, obrázok 25 a obrázok 26.

Pojem dĺžky parkovacieho miesta v zmysle jeho využiteľného rozmeru v pozdĺžnej osi zaparkovaného vozidla je zmysluplný iba pri pozdĺžnom státí, kedy zodpovedá rozpätiu a pri kolmom státí, kedy zodpovedá hĺbke. Pri šikmom státi dĺžka ako parameter technicky neexistuje, resp. ide iba o čisto virtuálnu veličinu. V nasledujúcich článkoch sa dĺžka explicitne neuvádza.

o=0

d = w

Obrázok 24: Parametre parkovacích miest – pozdĺžne státie

sT1

sT2

Obrázok 25: Parametre parkovacích miest – šikmé státie

p = w

α = 100gon

sT1

sT2

Obrázok 26: Parametre parkovacích miest – kolmé státie

2.13.7.5 Manévrovacie prirážky k rozmerom vozidla

Manévrovacia prirážka k rozmerom vozidla zohľadňuje priestor potrebný na manévrovanie: pri parkovaní. Požadované hodnoty sú:

• jednostopové vozidlá: ≥ 0,050 m,

• osobné vozidlá a dodávky: ≥ 0,125 m,

• nákladné vozidlá a autobusy: ≥ 0,225 m po bokoch, ≥ 0,350 m vpredu a vzadu.

Do úvahy sa berie pravouhlá obálka (dĺžka x šírka) vozidla; zaoblenie karosérie sa ignoruje. Vzdialenosti sa merajú v osi kolmej na zodpovedajúci okraj parkovacieho miesta; pri šikmom státí sa vzdialenosti k vozovke a chodníku či inému priľahlému priestoru merajú v osi kolmej na os vozovky.

Pri šikmom a kolmom státí osobných vozidiel a dodávok s previsom nad obrubníkom je manévrovacia prirážka asymetrická: na strane obrubníka je ≥ 0,20 m a na strane vozovky ≥ 0,05 m.

2.13.7.6 Bočné odstupy

Dodržanie dostatočného vzájomného bočného odstupu vedľa seba zaparkovaných vozidiel a dostatočného bočného odstupu zaparkovaného vozidla od pevnej prekážky (napr. od steny) je kľúčové pre efektívne využívanie parkovacích miest.123 Pri určení odstupu sa uvažuje s vozidlami zaparkovanými v strede parkovacieho miesta, okrem nižšie uvedených výnimiek.124

Bočný odstup pre osobné vozidlá, dodávky a dvojkolesové vozidlá je ≥ 0,75 m. Výnimky:

1. bočný odstup pre osobné vozidlá a dvojkolesové vozidlá sa smie výnimočne znížiť o ≤ 0,20 m tam, kde je nízka obrátka parkujúcich vozidiel a účastníci cestnej premávky využívajúci tieto parkovacie miesta, sú v dominantnej mierne tí istí, na pravidelnej báze.125

2. bočný odstup pre osobné vozidlá a dvojkolesové vozidlá sa tiež smie znížiť o ≤ 0,20 m v prípade dočasnej miestnej úpravy cestnej premávky, keď sa vyznačujú náhradné parkovacie miesta za dočasne nedostupné parkovacie miesta, najmä v súvislosti s prácami na ceste,

3. v nasledujúcich prípadoch sa spravidla neuvažuje s nástupom a výstupom cestujúcich na strane spolujazdca; požadovaný bočný odstup od pevnej prekážky (nie od iného vozidla) na tejto strane je v takom prípade ≥ 0,375 m:

a) parkovacie miest s pevnou prekážkou po oboch bočných stranách vozidla,

b) pri pozdĺžnom státí s pevnou prekážkou po pravej strane vozidla,

4. V prípade parkovacích miest pre osoby so zdravotným postihnutím spočívajúcom v znížení mobily, musí byť bočný odstup aspoň na jednej strane ≥ 1,75 m, pričom táto hodnota sa nesmie znížiť, a to ani v prípade dočasnej miestnej úpravy cestnej premávky. Priestor o šírke 1,00 m tvoriaci rozdiel oproti základnému bočnému odstupu (≥ 0,75 m) sa nazýva manipulačný priestor

Požadovaný bočný odstup pre nákladné vozidlá a autobusy je ≥ 0,95 m. Pri objektívnych priestorových obmedzeniach sa smie výnimočne znížiť na ≥ 0,75 m. Na strane, na ktorej sa neuvažuje nástup a výstup, je požadovaný bočný odstup od pevnej prekážky (nie od iného vozidla) ≥ 0,45 m,

Ak parkovacie miesto slúži na nakládku a vykládku tovaru, musí sa bočný odstup za týmto účelom primerane zväčšiť. Ak miesto pre autobusy slúži aj na nástup a výstup cestujúcich, odporúča sa na strane nástupu a výstupu bočný odstup 1,50 – 2,00 m; požadované minimum je ≥ 0,95 m.

2.13.7.7 Pozdĺžne odstupy

Dodržanie dostatočného vzájomného pozdĺžneho odstupu za sebou zaparkovaných vozidiel a dostatočného pozdĺžneho odstupu zaparkovaného vozidla od pevnej prekážky (napr. od steny) je kľúčové pre efektívne využívanie parkovacích miest pri pozdĺžnom státí.126

Pozdĺžny odstup osobného vozidla od pred ním a za ním stojacich vozidiel alebo od pevnej prekážky ≥ 0,95 m. Pre dodávky platí pozdĺžny odstup ≥ 1,10 m. Tieto hodnoty platia pri predpoklade, že do parkovacieho miesta je možné cúvať. Ak s ohľadom na premávku na danom mieste alebo iné okolnosti je cúvanie do parkovacieho miesta problematické alebo vylúčené, platí pre osobné vozidlá odstup ≥ 1,95 m a pre dodávky ≥ 2,10 m.

Potrebný pozdĺžny odstup pre nákladné vozidlá a autobusy vyplýva z 2.13.8.3. Pre manévrovanie nákladných vozidiel a autobusov z/do parkovacích miest s pozdĺžnym státím bez cúvania je zároveň potrebný previs nad obrubníkom.

123 Pri nižších bočných odstupoch je sťažené manévrovanie, nástup a výstup cestujúcich, čo na jednak znamená diskomfort pre účastníkov cestnej premávky, jednak predlžuje dobu parkovania s potenciálnom obmedzovať ďalších účastníkov. Najvážnejším dôsledkom však je rast počtu neobsadených parkovacích miest, nakoľko reálne vodiči málokedy parkujú presne v strede parkovacieho boxu a skutočne dostupný priestor na otvorenie dverí vo vedľajšom boxe tak môže byť nedostatočný. Faktický výsledok menšieho bočného odstupu ako sa požaduje (t. j. zúženia parkovacích miest) vedie k nižšej reálnej kapacite parkoviska ako pri dodržaní požadovaného bočného odstupu, kedy síce môže byť celkový počet parkovacích miest nižší, avšak k situácii, že je niektoré miesto prakticky neobsaditeľné, dochádza k zásadne menšej miere.

124 Reálne odstupy samozrejme môžu byť odlišné v závislosti od skutočnej polohy vozidla v rámci parkovacieho miesta. Tu uvádzané hodnoty však s toleranciami voči skutočnej polohe počítajú.

125 V praxi ide najmä parkovacie miesta s obmedzením, napr. pre zamestnancov určitého podniku a pod. Na takýchto miestach parkujú stále tí istí účastníci a parkovacie miesto je počas dňa spravidla obsadené len jedným vozidlom.

126 Analogicky ako pri nedostatočných bočných odstupoch, aj nedostatočné pozdĺžne odstupy vedú pri pozdĺžnom státí k obmedzovaniu iných účastníkov cestnej premávky a k nedostatočnému využívaniu parkovacích miest, keď nezanedbateľná časť parkovacích miest zostane neobsadená.

2.13.7.8 Spôsob státia a uhol státia α

Uhol státia α sa určí v závislosti na miestnych podmienkach. Spravidla sa volí jednotný uhol státia, možno však použiť aj vhodnú kombináciu viacerých uhlov za účelom optimálneho využitia dostupného priestoru.

V prípade šikmého státia osobných vozidiel a dodávok sa používajú uhly α ≥ 50 gon. Pri menších uhloch vzniká príliš veľké množstvo nevyužitého priestoru a stráca sa výhoda nízkeho rozpätia (pri uhle < 29 gon je rozpätie dokonca vyššie ako pri pozdĺžnom státí), rovnako sa stráca aj možnosť využitia previsu nad obrubníkom. Výnimočne sa smie uhol státia α s ohľadom na miestne podmienky znížiť na ≥ 40 gon.

Pre nákladné vozidlá a autobusy sa používa uhol α ≈ 50 gon, tento možno znížiť na ≥ 35 gon.

Vzhľadom na vysoké nároky na priľahlý premávkový priestor sa neodporúčajú uhly > 60 gon.

2.13.7.9 Šírka priľahlého premávkového priestoru

Priľahlý premávkový priestor musí byť dostatočne široký na manévrovanie vozidiel pri vchádzaní a vychádzaní do/z parkovacích miest. Potrebná šírka tohto priestoru závisí od uhla státia α, šírky parkovacieho miesta a druhu vozidla (najmä jeho dĺžky a vonkajšieho polomeru otáčania).

Požadovaná šírka priľahlého premávkového priestoru pri pozdĺžnom státí pre osobné vozidlá a dodávky je ≥ 3,50 m; v prípade parkovacích miest, do ktorých sa neuvažuje cúvanie a majú zodpovedajúcu dĺžku v zmysle 2.13.7.7, postačuje šírka priľahlého priestoru ≥ 3,25 m. V upokojených premávkových priestoroch s výnimkou hromadných parkovísk je za predpokladu s veľmi nízkych intenzít cestnej premávky a pri objektívnych priestorových obmedzeniach prípustná šírka priľahlého premávkového priestoru ≥ 3,00 m.127

Požadované šírky priľahlého premávkového priestoru pri šikmom a kolmom státí pre osobné vozidlá určuje tabuľka 10. Pre dodávky sa tieto hodnoty násobia koeficientom 1,2.

Tabuľka 10: Šírka priľahlého premávkového priestoru pri priečnom státí osobných vozidiel

Uhol státia α (gon)

≤ 50

51 – 60

61 – 70

71- 80

81 – 90

91 – 100

šírka priľahlého premávkového priestoru c (m)

3,00

3,50

4,00

4,50

5,25

6,00

4,50 †

† v prípade, že je prípustné cúvanie do parkovacích miest (pozri nižšie)

Parkovacie miesta s kolmým státím so šírkou priľahlého premávkového priestoru dimenzovanou na vjazd cúvaním sa smú vyznačovať len v iných upokojených premávkových priestoroch a na cestách s prevažne obslužnou dopravnou funkciou. Na ostatných cestách sa šírka priľahlého premávkového priestoru dimenzuje na priamy vjazd bez cúvania.

Ak sa vyznačujú parkovacie miesta po oboch stranách obojsmernej vozovky, musí byť požadovaná šírka priľahlého premávkového priestoru k dispozícii pre oba smery premávky zvlášť, pričom sa táto šírka počíta od osi stredovej čiary. To neplatí v upokojených premávkových priestoroch a na cestách s prevažne obslužnou dopravnou funkciou – v týchto prípadoch sa uvažuje celá dostupná šírka ako zdieľaná pre parkovacie miesta na oboch stranách.

Šírka priľahlého premávkového priestoru s obojsmernou premávkou musí byť ≥ 4,50 m v prípadoch, kde tabuľka 10 uvádza nižšie hodnoty. Na hromadných parkoviskách pre osobné vozidlá sa však zároveň neodporúča šírka uličky > 6,0 m, aby sa predišlo nežiaducemu zastavovaniu a státiu vozidiel priamo v uličke.128

Ak sú parkovacie miesta výnimočne umiestnené tak, že sa na ne prechádza cez chodník, tvorí šírka tohto chodníka súčasť požadovanej šírky priľahlého premávkového priestoru za predpokladu, že je daný chodník stavebne prispôsobený (napr. skoseným obrubníkom v dostatočnej dĺžke pred a za parkovacími miestami).

V prípade nákladných vozidiel a autobusov sa uvažuje jednosmerná premávka v priľahlom premávkovom priestore. Požadovanú minimálnu šírku priľahlého premávkového priestoru pri pozdĺžnom státí a pri šikmom státí s uhlom 35 gon ≤ α ≤ 60 gon určuje tabuľka 11.

127 Pri takejto šírke priľahlého premávkového priestoru už nie je možné s väčšinou osobných vozidiel zájsť do parkovacieho miesta na jeden raz, čo má vplyv na ostatné vozidlá. Pri veľmi nízkych intenzitách cestnej premávky to však nepredstavuje problém, na hromadných parkoviskách je to však nežiaduce.

128 Takéto zastavenie a státie je síce v rozpore s pravidlami cestnej premávky, výskumy však ukazujú, že v prípade príliš širokých uličiek významne narastá riziko takéhoto správania niektorých vodičov.

Tabuľka 11: Šírka priľahlého premávkového priestoru pre nákladné vozidlá a autobusy (m)

Dĺžka vozidla	Pozdĺžne státie	Šikmé státie
Dĺžka vozidla	Pozdĺžne státie	35 gon ≤ α ≤ 50 gon	50 gon < α ≤ 60 gon
≤ 12 m	6,50	5,75	6,25
> 12 m	6,50	6,50	7,00

Pre nákladné vozidlá a autobusy sa neodporúča šikmé státie s uhlom α < 30 gon alebo α > 60 gon. Ak sa majú vyznačiť takéto parkovacie miesta, vypočíta sa šírka priľahlého premávkového priestoru individuálne na základe prejazdových kriviek, pričom je potrebné uvažovať s bočnou toleranciou ≥ 0,50 m.

Pre nákladné vozidlá sa neodporúča kolmé státie. Pre autobusy môže byť kolmé státie vhodné, napr. na autobusových staniciach. Uvažuje sa pritom rozdielna šírka priľahlého premávkového priestoru na strane vjazdu a na strane výjazdu; požadované minimálne hodnoty uvádza tabuľka 12.

Tabuľka 12: Šírka priľahlého premávkového priestoru pre nákladné vozidlá a autobusy (m)

Druh autobusu	Na vjazde	Na výjazde
autobus dĺžky 12 m	12,30	10,00
autobus dĺžky 15 m a kĺbový autobus	20,20	13,00

2.13.7.10 Šírka bezpečnostného prúžku

Bezpečnostný prúžok umožňuje bezpečné vychádzanie z parkovacích miest a poskytuje vyššiu mieru bezpečnosti osobám pohybujúcim sa pri zaparkovaných vozidlách, napr. pri prístupe do batožinového priestoru. Okrem toho umožňuje lepšie rozoznanie voľných parkovacích miest za jazdy.

Požadovaná šírka bezpečnostného prúžku medzi parkovacími miestami a priľahlým premávkovým priestorom je:

• 0,50 – 1,00 m pri pozdĺžnom státí,

• 0,75 – 1,25 m pri šikmom a kolmom státí.

V upokojených premávkových priestoroch sa bezpečnostný prúžok smie vynechať. To však neplatí, ak popri parkovacích miestach vedie cyklistická infraštruktúra.

Dodržanie nielen minimálnej, ale aj maximálnej šírky bezpečnostného prúžku je dôležité, aby sa predišlo nežiaducemu zastaveniu a státiu vozidiel na tomto prúžku.

Šírka bezpečnostného prúžku sa započítava do šírky priľahlého premávkového priestoru podľa 2.13.7.9. Ak sú parkovacie miesta výnimočne umiestnené tak, že sa na ne prechádza cez chodník, bezpečnostný prúžok sa musí vytvoriť medzi chodníkom a parkovacím miestom, a to aj v upokojených premávkových priestoroch.

Bezpečnostný prúžok sa vodorovným značením zvlášť nevyznačuje, odporúča sa však vizuálne / materiálové zhotovenie povrchu odlišné od zostatku šírky vozovky.129 Výnimky:

• ak v dôsledku kombinácie širokého jazdného pruhu a širokého bezpečnostného prúžku, ktorý nie je od vozovky vizuálne odlíšený iným vizuálnym / materiálovým zhotovením vzniká vizuálne extrémne široký pruh, vyznačí sa okraj vozovky (jazdného pruhu) tenkou prerušovanou čiarou,

• ak však popri parkovacích miestach vedie cyklistický pruh alebo ochranný pruh pre cyklistov, vždy sa vyznačí okraj cyklistického pruhu resp. vozovky.

Ak sa medzi skupinami parkovacích miesta nachádzajú iné plochy, napr. zeleň alebo (pol)ostrovčeky, tieto majú zasahovať až do bezpečnostného prúžku a prerušovať ho.

129 Ideálne je, ak má povrch parkovacích miest aj bezpečnostného prúžku jedno vizuálne / materiálové zhotovenie, ktoré je odlišné od zhotovenia povrchu samotnej vozovky. (pojem „vozovka“ v zmysle pravidiel cestnej premávky).

2.13.7.11 Určenie šírky parkovacieho miesta

Šírka parkovacieho miesta sa určí tak, že sa k šírke typizovaného vozidla pripočíta po oboch bočných stranách najvyššia z nasledujúcich hodnôt na danej strane:

1. bočná manévrovacia prirážka,

2. bočný odstup od pevnej prekážky, ak sa na tejto strane nachádza pevná prekážka,

3. pomerná časť bočného odstupu od iného vozidla, ak sa na tejto strane nachádza parkovacie miesto.130

Bočný odstup od vozidla sa spravidla rozdeľuje rovnomerne medzi obe susedné parkovacie miesta. V prípade parkovacích miest pre osoby so zdravotným postihnutím spočívajúcom v znížení mobility sa bočný odstup rozdeľuje asymetricky tak, že sa šírka manipulačného priestoru (1,00 m) prideľuje miestu pre osoby so zdravotným postihnutím (rozdelenie tak je spravidla 1,375 + 0,375 m). Asymetrické rozdelenie je prípustné aj v iných odôvodnených prípadoch, celkový bočný odstup medzi vozidlami sa však musí dodržať.

2.13.7.12 Určenia rozpätia parkovacieho miesta

Rozpätie parkovacieho miesta s pozdĺžnym státím sa určí analogicky ako šírka (pozri 2.13.7.11), pričom namiesto šírky vozidla sa berie do úvahy jeho dĺžka a namiesto bočných manévrovacích prirážok a odstupov sa berú do úvahy pozdĺžne manévrovacie prirážky a odstupy.

Rozpätie parkovacieho miesta so šikmým a kolmým státím sa určí zo vzťahu:

𝑤

kde:

• 𝑝 je výsledné rozpätie,

𝑝 =

𝑠𝑖𝑛 ∝

• 𝑤 je šírka parkovacieho miesta zistená podľa 2.13.7.11,

• ∝ je uhol státia.

2.13.7.13 Určenie hĺbky parkovacieho miesta

Hĺbka parkovacieho miesta s pozdĺžnym státím zodpovedá jeho šírke zistenej podľa 2.14.7.1. Hĺbka parkovacích miest so šikmým a kolmým státím sa určí zo vzťahu:

𝑑 = 𝑠1 + 𝑠2 + 𝐿 𝑠𝑖𝑛 ∝ + 𝑊 𝑐𝑜𝑠 ∝

kde:

• 𝑑 je výsledná hĺbka,

• 𝐿 je dĺžka typizovaného vozidla, pre ktoré je parkovacie miesto určené,

• 𝑊 je šírka typizovaného vozidla, pre ktoré je parkovacie miesto určené,

• 𝑠1 a 𝑠2 sú manévrovacie prirážky na vnútornej a vonkajšej strane parkovacieho miesta,

• 𝑤 je šírka parkovacieho miesta zistená podľa 2.14.7.1,

• ∝ je uhol státia.

V prípade dvojitých šikmých a kolmých státí (vozidlá proti sebe) sa hĺbka určí spoločne pre celé dvojité státie zo vzťahu, pričom manévrovacia prirážka medzi dvojicou vozidiel sa v takomto prípade meria v pozdĺžnej osi zaparkovaných vozidiel:

𝑑2 = 2(𝑠1 + (𝐿 + 𝑠2) 𝑠𝑖𝑛 ∝) + 𝑊 𝑐𝑜𝑠 ∝

2.13.7.14 Previs pri šikmom a kolmom státí

Obrubník slúži ako „zarážka“ pri šikmom a kolmom státí. Ak sa na vonkajšej strane parkovacieho miesta nachádza plocha oddelená obrubníkom alebo obdobným spôsobom (napr. prahom), ktorú je možné využiť pri parkovaní previsom prednej alebo zadnej časti vozidla, smie sa pri vyznačovaní parkovacích miest odpočítať šírka previsu od hĺbky parkovacieho miesta. Maximálna prípustná výška obrubníka alebo obdobného zariadenia je 120 mm; v prípade väčšej výšky sa nesmie odpočítavať šírka previsu.

130 To sa obvykle týka len parkovacích miest so šikmým alebo kolmým státím. V niektorých atypických konfiguráciách sa však môže nachádzať parkovacie miesto aj vedľa parkovacieho miesta s pozdĺžnym státím.

Šírka previsového prúžku je 0,70 m; to zahŕňa aj manévrovaciu prirážku 0,20 m podľa

2.13.7.5. Ak sa však výnimočne použije uhol státia v rozsahu 40 gon ≤ α < 50 gon podľa 2.13.7.8, je šírka previsového prúžku 0,50 m vrátane prirážky. V ostatných prípadoch sa s previsovým prúžkom neuvažuje..

Povrch previsového prúžku má byť pokiaľ možno vizuálne / materiálovo zhotovený odlišne od nadväzujúceho premávkového priestoru, napr. chodníka.

Do úvahy sa musí brať vplyv previsu na iných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov, ak ide o previs nad chodníkom. Nepredpisuje sa konkrétna minimálna zostávajúca šírka chodníka – táto je závislá od intenzity a druhu a intenzity pešej premávky na ňom – pozri tiež analogické ustanovenia k parkovaniu na chodníku v 2.13.4. Previsový prúžok tiež nesmie zasahovať do prípadnej cestičky pre cyklistov a nesmú sa v ňom nachádzať pevné prekážky.

max(s

, g

v,L

, g

o,L

)

Ak je vzhľadom na tieto obmedzenia potrebné znížiť fyzickú šírku previsového prúžku, príp. úplne zamedziť previsu, umiestni sa do parkovacieho miesta vhodná bariéra, napr. prah alebo obruba a šírka previsového prúžku sa počíta od tejto bariéry; výška takejto bariéry je 80 – 120 mm.

w/ sin α

max(s

, g

v,R

, g

o,R

)

s1 Wŗ cos α Lŗ sin α s2

Lŗ sin α

(Wŗ cos α)/ 2 s2ŗ sin α

max(s

, g

v,R

, g

o,R

)

max(s

, g

v,L

, g

o,L

)

Obrázok 27Hĺbka a rozpätie parkovacieho miesta pri šikmom a kolmom státí

w/ sin α

s2ŗ sin α (Wŗ cos α)/ 2

Obrázok 28: Hĺbka a rozpätie dvojitého parkovacieho miesta pri šikmom a kolmom státí

2.13.8 Rozmery parkovacích miest pre niektoré druhy vozidiel

2.13.8.1 Spoločné ustanovenia

Rozmery v tomto článku sú odvodené z ustanovení 2.13.7 a sú už zodpovedajúco zaokrúhlené na 0,05 m. Na platnosť týchto rozmerov sa rovnako vzťahujú ustanovenia 2.13.7.1.

2.13.8.2 Parkovacie miesta pre osobné vozidlá

Rozmery parkovacích miest pre osobné vozidlá pri pozdĺžnom státí sú:

• rozpätie (dĺžka):

- základné: 5,70 m,

- ak sa do boxov zachádza bez cúvania: 6,70 m,

• hĺbka (šírka):

- základná: 2,00 m,

- pevná prekážka na strane spolujazdca: 2,25 m, 131

- pevná prekážka na strane vodiča: 2,65 m. 132

Pri parkovacích miestach so šikmým a kolmým státím sa rozpätie a hĺbka odvodzujú zo šírky parkovacieho miesta, ktorá je nasledovná:

• základná: 2,50 m,

• prekážka po jednej alebo oboch stranách vozidla: 2,90 m. 133

V prípade pevných prekážok po stranách vozidla sa od uvedenej hodnoty odpočíta vzdialenosť tejto prekážky od okraja parkovacieho miesta.134 Prekážky vzdialené ≥ 0,375 m od vyznačeného okraja parkovacieho miesta nemajú vplyv na vyznačenú šírku parkovacieho miesta.

Pevné prekážky v rohoch parkovacieho miesta, ktoré zasahujú do parkovacieho miesta v priečnom smere voči vozidlu ≤ 0,20 m a súčasne v pozdĺžnom smere voči vozidlu ≤ 0,60 m, neovplyvňujú manévrovacie možnosti ani nástup a výstup cestujúcich a neberú sa do úvahy za predpokladu, že sa nachádzajú len na jednej bočnej strane parkovacieho miesta (pozri obrázok 29).

Hĺbka a rozpätie parkovacích miest so šikmým a kolmým státím sa určí podľa ustanovení

2.13.7.12 až 2.13.7.14. Hodnoty pre vybrané uhly státia a šírky parkovacieho miesta uvádza tabuľka

13. Hĺbky dvojitých státí uvádza tabuľka 14.

Tabuľka 13: Hĺbky a rozpätia parkovacích miest pre osobné vozidlá, pre typické uhly a šírky (m)

α (gon)	d	omax	d - omax	p
α (gon)	d	omax	d - omax	w = 2,50	w = 2,90	w = 3,25	w = 3,50
40 †	4,45	0,50	3,95	4,25	4,95	5,55	5,95
50	4,85	0,70	4,15	3,55	4,10	4,60	4,95
60	5,15	0,70	4,45	3,10	3,60	4,05	4,35
70	5,30	0,70	4,60	2,80	3,25	3,65	3,95
80	5,35	0,70	4,65	2,65	3,05	3,45	3,70
90	5,25	0,70	4,55	2,55	2,95	3,30	3,55
100	5,00	0,70	4,30	2,50	2,90	3,25	3,50
† Prípustnosť uhlov státia α < 50 gon pozri v 2.13.7.8.

131 Neuvažuje sa nástup a výstup na strane spolujazdca. Ak sa požaduje, je potrebná šírka 2,65 m (nezaokrúhlene 2,625 m).

132 Ide o veľmi nezvyklú situáciu, ale môže nastať pri parkovaní na ľavej strane. Nezaokrúhlená hodnota je 2,625 m.

133 Nezaokrúhlená hodnota je 2,875 m. V prípade prekážky po oboch stranách sa neuvažuje nástup a výstup na strane spolujazdca. Ak sa požaduje, je potrebná šírka 3,25 m.

134 Ak sa teda napr. pri kolmom státí sa pevná prekážka nachádza vo vzdialenosti 0,25 m od okraja parkovacieho miesta, postačuje šírka parkovacieho miesta 2,90 – 0,25 = 2,65 m.

ũ0,20 ũ0,20 ũ0,60

2,50 2,50 2,50 2,50

5,00

1,75 0,75 1,75 0,75 1,75 0,75 1,75

Obrázok 29: Parkovanie osobných vozidiel – bez pevných prekážok

2,90 2,90 2,50 2,90

5,00

1,75 0,775 0,775 1,75 0,75 1,75

0,75

1,75

0,40

Obrázok 30: Parkovanie osobných vozidiel – s pevnými prekážkami

2,50

1,00

2,50

Ū1,40

samostatné miesto 3,50

dvojité miesto 6,00

krajné miesto Ū3,90

5,00

1,75

1,75 1,75 1,75

0,75

1,75

Ū1,75

Obrázok 31: Parkovanie miesta pre osoby so zdravotným postihnutím – varianty

Tabuľka 14: Hĺbka dvojitých parkovacích miest pre osobné vozidlá, pre typické uhly

α (gon)	40 †	50	60	70	80	90	100
d2 (m)	7,40	8,40	9,15	9,75	10,05	10,15	10,00
† Prípustnosť uhlov státia α < 50 gon pozri v 2.13.7.8.

Na parkovacích miestach pre osoby so zdravotným postihnutím spočívajúcom v znížení mobility sa podľa 2.13.7.6 požaduje bočný odstup ≥ 1,75 m namiesto ≥ 0,75 m. Rozdiel 1,0 m tvoriaci manipulačný priestor možno riešiť troma spôsobmi (pozri obrázok 31):

1. samostatné miesto:

šírka parkovacieho miesta 3,50 m (resp. 3,90 m pri pevnej prekážke),

2. dvojité miesto:

dvojica miest so štandardnou šírkou (2,50 m resp. 2,90 m pri pevnej prekážke) a spoločným manipulačným priestorom šírky 1,0 m,

3. krajné miesto:

na bočný odstup sa využije priľahlý spevnený priestor (napr. chodník, vyznačený koridor pre chodcov a pod.); šírka takéhoto priestoru je ≥ 1,40 m.

Spoločný manipulačný priestor pre dve miesta pre osoby so zdravotným postihnutím možno vyznačiť len ak sú splnené obe nasledujúce podmienky:

• ide o kolmé státie (α = 100 gon),135

• šírka priľahlého premávkového priestoru je dimenzovaná na zachádzanie vozidiel do boxov bez cúvania (6,00 m pre osobné vozidlá – pozri 2.13.7.9).

Spoločný manipulačný priestor dve miesta pre osoby so zdravotným postihnutím sa pri vyznačovaní parkovacích miest vyznačuje Z 620 Vyšrafovaný priestor alebo sa podfarbuje modrou farbou. Podfarbiť možno tiež priestor priľahlý ku krajnému parkovaciemu miestu alebo iný priestor pre chodcov na parkoviskách v blízkosti parkovacích miest pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý je prispôsobený pre osoby so zdravotným postihnutím spočívajúcom v znížení mobility.

2.13.8.3 Parkovacie miesta pre nákladné vozidlá a autobusy

Rozmery parkovacích miest pre nákladné vozidlá a autobusy pri pozdĺžnom státí sú:

• rozpätie (dĺžka):

- nákladné vozidlá, cúvanie do boxu: 1,3 𝐿,

- jazdné súpravy, cúvanie do boxu: 1,2 𝐿,

- autobusy, cúvanie do boxu 𝐿 + 3,00 m,

- ak sa do boxov zachádza bez cúvania: 1,6 𝐿,

• hĺbka (šírka):

- základná: 3,00 m,

- pevná prekážka na jednej strane vozidla: 3,50 m.

𝐿 je dĺžka uvažovaného vozidla. Výsledné hodnoty sa spravidla zaokrúhľujú na 0,50 m.

Pri parkovacích miestach so šikmým a kolmým státím sa rozpätie a hĺbka odvodzujú zo šírky

parkovacieho miesta, ktorá je nasledovná:

• základná: 3,50 m,

• prekážka po jednej alebo oboch stranách vozidla: 4,00 m.

V prípade pevných prekážok po stranách vozidla sa od uvedenej hodnoty odpočíta vzdialenosť tejto prekážky od okraja parkovacieho miesta. Prekážky vzdialené ≥ 0,50 m od vyznačeného okraja parkovacieho miesta nemajú vplyv na vyznačenú šírku parkovacieho miesta.

V prípade potreby nakládky a vykládky tovaru resp. nástupu a výstupu cestujúcich z priestoru medzi zaparkovanými vozidlami sa musí parkovacie miesto rozšíriť (spravidla na 4,00 m – 4,50 m).

135 Podstata spoločného manipulačného priestoru spočíva v tom, že jedno z dvojice vozidiel do boxu zachádza predom a druhé z dvojice vozidiel do boxu cúva. To je rozumne možné dosiahnuť iba pri kolmom státí.

Hĺbka a rozpätie parkovacích miest so šikmým a kolmým státím sa určí podľa ustanovení

2.13.7.12 až 2.13.7.14. Hodnoty pre vybrané uhly státia, dĺžky vozidiel a základné šírky parkovacích miest uvádza tabuľka 15.

Tabuľka 15: Hĺbky a rozpätia parkovacích miest pre nákladné vozidlá a autobusy (m)

α (gon)	d				p
α (gon)	L = 12,00	L = 15,00	L = 18,75	L = 22,00	w = 3,50	w = 4,00	w = 4,50
35	9,10	10,70	12,65	14,35	6,70	7,65	8,60
40	9,80	11,55	13,75	15,65	5,95	6,80	7,65
50	11,00	13,10	15,75	18,00	4,95	5,65	6,35
60	11,90	14,30	17,35	20,00	4,35	4,95	5,55

2.13.8.4 Parkovacie miesta pre osobné vozidlá s prívesom

Na odpočívadlách na diaľkových cestných ťahoch je potrebné zabezpečiť aj parkovanie pre osobné vozidlá s prívesom. Pre tieto jazdné súpravy sa platia parametre ako pre nákladné vozidlá a autobusy s dĺžkou do 12 m; malá časť súprav môže dosahovať dĺžku až do 15 m.

Vzhľadom na to sa osobitné parkovacie miesta pre osobné vozidlá s prívesom spravidla nezriaďujú a na odpočívadlách sa na tento účel určia parkovacie miesta pre nákladné vozidlá.

2.13.8.5 Parkovacie pruhy pre osobné vozidlá

Pri dimenzovaní sa počíta so šírkou parkovacích miest pre pozdĺžne státie a s dĺžkou cca 5,2 m na jedno vozidlo. Ak s ohľadom na mieste pomery nie je možné do boxov cúvať, počíta sa s dĺžkou 6,2 m na jedno vozidlo.

2.14 Premenné dopravné značky

2.14.1 Účel použitia PDZ

Premennými dopravnými značkami sa dávajú výstrahy, ustanovujú regulácie a podávajú informácie krátkodobého charakteru. Ak má výstraha, regulácia alebo informácia dlhodobý charakter,136 musí sa použiť nepremenná značka s výnimkou návestidiel zobrazujúcich spojité („mechanické“) PDZ, na ktorých môže zvolená základná poloha slúžiť na zobrazenie regulácie alebo informácie (nie však výstrahy) dlhodobého, resp. prevažujúceho charakteru a ostatné polohy na zobrazenie odchylnej regulácie alebo informácie krátkodobého charakteru.137

Návestidlá nespojitých („svetelných“) PDZ musia byť v základnom stave za bežných prevádzkových okolností vypnuté. Tieto návestidlá smú zobrazovať len výstrahy, regulácie alebo informácie krátkodobého charakteru zodpovedajúce aktuálnym prevádzkovým okolnostiam;138 To neplatí pre PDZ určené na podávanie informácií o statickej premávke, na podávanie navigačných informácií a na podávanie informácií o plánovaných uzávierkach.

V niektorých systémoch dynamického riadenia najvyššej dovolenej rýchlosti sa nikdy nesmie ustanoviť rýchlosť vyššia ako určitá vopred stanovená hranica, ktorá je však nižšia ako najvyššia dovolená rýchlosť stanovená v [Z5] – táto situácia nastáva najmä v diaľničných tuneloch. V týchto prípadoch možno postupovať dvoma spôsobmi:

1. použiť samostatné spojité návestidlá na ustanovenie základného limitu a samostatné nespojité návestidlá na ustanovenie limitu vyplývajúceho z prevádzkových okolností (hoci aj zhodného so základným limitom),

2. používať tie isté (spravidla nespojité) návestidlá na oba účely, avšak zobrazovať základný limit odlišným spôsobom od limitu vyplývajúceho z prevádzkových okolností, napr. pri zobrazovaní základného limitu zobraziť zároveň dodatkovú tabuľku Z 502 Dĺžka úseku.

136 Napr. výstraha pred zákrutou, trvalé obmedzenie najvyššej dovolenej rýchlosti atď.

137 Typické použitie sú napr. premenné smerové značky alebo PDZ na ustanovenie základného rýchlostného obmedzenia v úseku líniového riadenia cestnej premávky.

138 Napr. výstraha pred kolónou, obmedzenie najvyššej dovolenej rýchlosti v dôsledku aktuálneho stavu premávky, informácia o odporúčanej alternatívnej trase a pod.

2.14.2 Požiadavky na určenie použitia a spôsob riadenia

Používanie premenných dopravných značiek musí byť vopred jednoznačne určené s ohľadom na definované prevádzkové okolnosti (stav premávky, počasia, uzávierky atď.). Ad-hoc rozhodovanie ľubovoľných osôb o okamžitom nastavení PDZ je neprípustné a nespĺňa zákonné požiadavky;139 výnimkou z tohto pravidla sú len dočasné PDZ.140

Riadenie trvalých premenných dopravných značiek musí byť v maximálnej možnej miere automatizované, pričom riadiaci systém musí PDZ riadiť podľa vopred stanovených algoritmov a pravidiel.

139 [Z5] § 61 ods. 2 (návestidlá PDZ sú dopravné zariadenia)

140 [Z5] § 61 ods. 3 a 4 (návestidlá PDZ sú v tomto prípade dočasné dopravné zariadenia)

3 Zvislé dopravné značky

3.1 Rozmerová systematika

3.1.1 Rozdelenie značiek podľa rozmerov

ZDZ sa vyhotovujú buď v pevných rozmeroch alebo vo variabilných rozmeroch:

1. značky s pevnými rozmermi majú vopred pevne určené rozmery, spravidla vo viacerých rozmerových formátoch, z ktorých sa pre konkrétne použitie vyberie formát na základe nižšie stanovených pravidiel; značky s pevnými rozmermi sa ďalej delia na:

a) značky štandardných tvarov a

b) značky so zvláštnymi tvarmi,

2. rozmery značiek s variabilnými rozmermi sa určujú individuálne pre konkrétnu značku, pričom sa odvodzujú od rozmerov a vzájomných vzdialeností významových symbolov, ktoré sa na nej vyobrazujú, a to na základe nižšie stanovených pravidiel.

Rozdelenie na značky s pevnými rozmermi a značky s variabilnými rozmermi je nasledovné:

1. smerové značky141 okrem Z 374 Výjazdová tabuľa, Z 377 Turistická tabuľa a smerových značiek pre cyklistickú premávku sa vyhotovujú vo variabilných rozmeroch,

2. Z 343 Dopravné obmedzenia na horskom prechode, Z 392 Uzávierková predzvesť a Informačná tabuľa142 sa smú vyhotovovať v pevných alebo vo variabilných rozmeroch v závislosti od rozsahu uvádzaných informácií a potrieb ich grafického znázornenia,

3. ostatné značky s výnimkou dodatkových tabuliek sa vyhotovujú v pevných rozmeroch,

4. dodatkové tabuľky sa vyhotovujú v pevných alebo variabilných rozmeroch podľa značky, pod ktorou sú umiestnené.

3.1.2 Jazdná rýchlosť

Značky s pevnými rozmermi majú spravidla viacero rozmerových formátov (veľkostí). Rozmery významových symbolov na značkách s variabilnými rozmermi, od ktorých závisia rozmery takejto značky, vyplývajú zo základnej výšky písma použitej na danej značke.

Rozmerový formát (veľkosť) značiek s pevnými rozmermi a základná výška písma na značkách s variabilnými rozmermi sa s výnimkou taxatívne stanovených prípadov odvodzujú od uvažovanej jazdnej rýchlosti. Rovnako sa od tejto rýchlosti odvodzujú niektoré ďalšie parametre, ako napr. požadovaný rozhľad na Z 201 Daj prednosť v jazde!

Spôsob určenia jazdnej rýchlosti na základe lokality stanovuje tabuľka 16.

Ak je však jazdná rýchlosť vyplývajúca z tabuľky vyššia ako najvyššia dovolená rýchlosť v danej lokalite, použije sa ako hodnota jazdnej rýchlosti najvyššia dovolená rýchlosť.

Tabuľka 16: Určenie hodnoty jazdnej rýchlosti pre návrh veľkosti značiek a výšky písma (km/h)

Lokalita	Jazdná rýchlosť
na odpočívadlách vrátane diaľničných, na čerpacích staniciach a pod.,	60 km/h
na miestnych cestách s minimálnou až žiadnou spojovacou funkciou	40 km/h
v priemyselných a obdobných areáloch, na prekladiskách, v prístavoch a pod.
v kruhových objazdoch (aj turbínových) a vo vjazdoch a výjazdoch do/z nich
na parkoviskách, v parkovacích garážach a domoch a v obdobných parkovacích zariadeniach a vo vjazdoch do nich a vo výjazdoch z nich	20 km/h
na nemotoristických cestách, na lesných a poľných cestách a pod	20 km/h
na ostatných miestach	najvyššia dovolená rýchlosť

141 [Z19] Príloha č. 4 časti IV.2 až IV.4

142 Informačná tabuľa podľa [Z19] § 8 ods. 2

Pod najvyššou dovolenou rýchlosťou sa myslí hodnota platná bezprostredne pred priečnym rezom, v ktorom je daná dopravná značka umiestnená.

Vo vzťahu k použitiu najvyššej dovolenej rýchlosti ako jazdnej rýchlosti zároveň platí:

1. Tam, kde sa najvyššia dovolená rýchlosť v čase mení použitím premenných dopravných značiek, sa pri stanovení jazdnej rýchlosti berie do úvahy najvyššia používaná hodnota. Ak je to však v danom prípade účelné, možno brať do úvahy najvyššiu hodnotu, ktorá sa v čase do 6:00 do 20:00 v pracovné dni spravidla neprekračuje.

2. Ak na určitom úseku cesty, najmä na horských prechodoch, na cestách s výrazne obmedzujúcimi technickými parametrami, vo vetvách a pod. nemožno bežne dosahovať najvyššiu dovolenú rýchlosť, použije sa pri návrhu dopravného značenia ako jazdná rýchlosť namiesto najvyššej dovolenej rýchlosti taká hodnota rýchlosti, ktorú na takomto úseku možno bežne dosahovať.

3.1.3 Výrobné tolerancie

Prípustné odchýlky rozmerov zvislých dopravných značiek, ich skladobných prvkov, podkladových dosiek atď. určuje [T7], čl. 3.3.2 a čl. 5.5.4.

3.2 Značky s pevnými rozmermi

3.2.1 Spoločné ustanovenia

3.2.1.1 Rozmerové formáty / veľkosti

Značky s pevnými rozmermi sa vyhotovujú v troch veľkostiach (rozmerových formátoch):

• veľkosť 1: malý rozmerový formát,

• veľkosť 2: stredný rozmerový formát,

• veľkosť 3: veľký rozmerový formát.

Rozmery jednotlivých ZDZ s pevnými rozmermi sa definujú vo veľkosti 2 (strednom rozmerovom formáte) a rozmery vo veľkostiach 1 a 3 sa odvodzujú v stanovenom pomere k rozmerom vo veľkosti 2.

To znamená, že vyobrazenie každej ZDZ s pevnými rozmermi je tvarovo vždy rovnaké bez ohľadu na veľkosť a líši sa len rozmermi, nie však tvarom.

Nie všetky značky sa vyhotovujú vo všetkých troch veľkostiach: v [T7] sa na jednotlivých vzorových listoch značiek s pevnými rozmermi uvádza, v ktorých veľkostiach sa príslušná značka vyhotovuje; každá značka sa však vyhotovuje aspoň vo veľkosti 2.

3.2.1.2 Uvádzanie rozmerov

Ak nie je výslovne uvedené inak, rozmery ZDZ s pevnými rozmermi sa v týchto TP uvádzajú v milimetroch. Rozmery pravouholníkov sa uvádzajú v tvare výška x šírka.

Všetky rozmery uvedené v týchto TP a ostatných technických predpisoch rezortu sú rozmery pred zaoblením rohov, teda zodpovedajú príslušnému rozmeru daného geometrického tvaru.

Všetky uvádzané rozmery sa vzťahujú k vyobrazeniu ZDZ: fyzické rozmery podkladovej dosky s ochranným okrajom sú zodpovedajúco väčšie. Uvádzané rozmery značiek zahŕňajú všetky skladobné prvky značky, teda zahŕňajú aj lem (ak ho značka má) a kontrastný prúžok.

3.2.2 Značky štandardných tvarov

3.2.2.1 Vymedzenie

Značky štandardných tvarov sú všetky značky s pevnými rozmermi okrem značiek vymedzených v 3.2.3.

3.2.2.2 Rozmery

Ak nie je pre konkrétnu značku určené inak, rozmery značiek štandardných tvarov sú vo veľkosti 2 nasledovné:

1. značky v tvare trojuholníka	(dĺžka ramena):	900 mm,143
2. značky v tvare kruhu	(priemer):	600 mm,
3. značky v tvare štvorca – zónové	(dĺžka strany):	900 mm,
4. značky v tvare štvorca – ostatné	(dĺžka strany):	600 mm,
5. značky v tvare obdĺžnika nastojato	(výška x šírka):	900 x 600 mm,
6. značky v tvare obdĺžnika naležato	(výška x šírka):	600 x 900 mm,
7. dodatkové tabuľky – štyri tvary:
a) tvar 1 – nízky obdĺžnik	(výška x šírka):	330 x 600 mm,
b) tvar 2 – stredný obdĺžnik	(výška x šírka):	450 x 600 mm,
c) tvar 3 – štvorec	(výška x šírka):	600 x 600 mm,
d) tvar 4 – vysoký obdĺžnik	(výška x šírka):	720 x 600 mm.

Rozmery vo veľkostiach 1 a 3 sa od rozmerov vo veľkosti 2 odvodzujú nasledovne:144 145

• veľkosť 1: 70 %,

• veľkosť 3 značiek v tvare kruhu: 125 % prízemné, 140 % výškové,

• veľkosť 3 dodatkových tabuliek: 125 %,

• veľkosť 3 ostatných značiek: 140 %.

Tvar 4 dodatkových tabuliek je prípustný len pre kombinované tabuľky (pozri 3.10.1.5).

V odôvodnených prípadoch možno značku umiestnenú nad vozovkou vyhotoviť vo väčších rozmeroch ako je uvedené vyššie, najviac však v rozmeroch zodpovedajúcich 160 % rozmerov danej značky vo veľkosti 2. To platí najmä v prípadoch, ak sa spodná hrana značky nachádza vo výške

≥ 5,5 m nad úrovňou vozovky. Pri kombinovaní viacerých značiek sa musí toto pravidlo konzistentne aplikovať na všetky spoločne umiestnené značky.

Rozmery vychádzajú z hodnôt podľa Viedenského dohovoru o cestných značkách a signáloch (základné rozmerové hodnoty 600 mm a 900 mm) a sú nastavené tak, aby sa čo najviac minimalizoval odpad pri výrobe: zohľadňujú štandardné šírky fólií (24, 32 a 48 palcov) a potrebu optimalizácie strihacích plánov.

Značky o jazde po krajnici (číselný rozsah 280 až 289) a pruhové značky (číselný rozsah 400 až 499) majú tvar pravouholníka a vo veľkosti 2 sa vyhotovujú podľa svojho tvaru v nasledujúcich rozmeroch:

1. v tvare obdĺžnika 2. v tvare štvorca	(výška x šírka): (dĺžka strany):	1600 x 1200 mm, 1600 mm.
3. dodatkové tabuľky – podľa tvaru značky, pod ktorou sú umiestnené:
a) k značkám v tvare obdĺžnika	(výška x šírka):	500 x 1200 mm,
b) k značkám v tvare štvorca	(výška x šírka):	500 x 1600 mm,

Rozmery značiek o jazde po krajnici, pruhových značiek a dodatkových tabuliek k nim sa vo veľkostiach 1 a 3 odvodzujú od rozmerov vo veľkosti 2 nasledovne:

• veľkosť 1: 70 %,

• veľkosť 3: 140 %,

pričom vo veľkosti 3 sa smú vyhotovovať len značky o jazde po krajnici a dodatkové tabuľky k nim. Ak sú značky vyrobené technológiou digitálnej tlače, smie výrobca pre veľkosť 1 použiť pomer 75 % namiesto 70 % a základnú výšku dodatkových tabuliek (vo veľkosti 2) 480 mm namiesto 500 mm.

143 Dĺžka ramena trojuholníka je vo vzťahu k rozmerom štvorcových značiek nastavená tak, že plocha trojuholníkových značiek je približne zhodná s plochou štvorcových značiek v rovnakej veľkosti. Pomer 1,5 je z výrobných dôvodov zaokrúhlený (ideálny pomer je √2/ 𝑠𝑖𝑛 60°, teda 1,519671...).

144 Vzájomné pomery rozmerov 0,7 – 1,0 – 1,4 sú nastavené tak, že plocha značky v jednej veľkosti je cca 2-násobkom plochy tejto značky v najbližšej nižšej veľkosti (a teda plocha značky vo veľkosti 3 je štvornásobkom plochy vo veľkosti 1). Tieto pomery sú z dôvodov zjednodušenia výroby zaokrúhlené (ideálne pomery sú 1/√2 – 1,0 – √2, teda 0,707107... – 1,0 – 1,414214...).

145 Vzájomné pomery rozmerov 0,7 – 1,0 – 1,25 sú nastavené tak, že plocha značky vo veľkosti 3 je cca trojnásobkom plochy značky vo veľkosti 1 a cca 1,5-násobkom plochy vo veľkosti 2. Tieto pomery sú zaokrúhlené (ideálne pomery sú 1/√2 – 1,0 –

√1,5, teda 0,707107... – 1,0 – 1,224745...).

Rozmery značiek štandardných tvarov a dodatkových tabuliek k nim vo všetkých veľkostiach zhŕňa tabuľka 17. Rozmery značiek o jazde po krajnici, pruhových značiek a dodatkových tabuliek k nim vo všetkých veľkostiach zhŕňa tabuľka 18.

Tabuľka 17: Rozmery značiek štandardných tvarov: všeobecne (mm)

Tvar značky	Rozmer	veľkosť 1 (70 %)	veľkosť 2 (100 %)	veľkosť 3 (125 %)
kruh (prízemne)	priemer	420	600	750
Tvar značky	Rozmer	veľkosť 1 (70 %)	veľkosť 2 (100 %)	veľkosť 3 (140 %)
kruh (výškovo)	priemer	–	600	840
trojuholník	dĺžka ramena	630	900	1.260
štvorec – zónové	dĺžka strany	630	900	–
štvorec – ostatné	dĺžka strany	420	600	840
obdĺžnik 3:2 (nastojato)	výška x šírka	630 x 420	900 x 600	1260 x 840
obdĺžnik 2:3 (naležato)	výška x šírka	420 x 630	600 x 900	840 x 1260
Dodatková tabuľka	Rozmer	veľkosť 1 (70 %)	veľkosť 2 (100 %)	veľkosť 3 (125 %)
tvar 1: nízky obdĺžnik	výška x šírka	231 x 420	330 x 600	412 x 750
tvar 2: stredný obdĺžnik	výška x šírka	315 x 420	450 x 600	562 x 750
tvar 3: štvorec	výška x šírka	420 x 420	600 x 600	750 x 750
tvar 4: vysoký obdĺžnik	výška x šírka	504 x 420	720 x 600	900 x 750

Tabuľka 18: Rozmery značiek štandardných tvarov: o jazde po krajnici a pruhové (mm)

Tvar značky	Rozmer	veľkosť 1 (70 %)	veľkosť 2 (100 %)	veľkosť 3 (140 %)
obdĺžnik	výška x šírka	1120 x 840 1200 x 900 †	1600 x 1200	–
štvorec	dĺžka strany	–	1600	2240
Dodatková tabuľka	Rozmer	veľkosť 1 (70 %)	veľkosť 2 (100 %)	veľkosť 3 (140 %)
k obdĺžnikovej značke	výška x šírka	350 x 840 360 x 900 †	500 x 1200 480 x 1200 †	–
k štvorcovej značke	výška x šírka	–	500 x 1600 480 x 1600 †	700 x 2240
† Tieto rozmery smie výrobca použiť v prípade, ak sa značky vyrábajú technológiou digitálnej tlače.

Document Metadata

Table of Contents

TECHNICKÉ PODMIENKY

Document Metadata