Contract

Písomné stanoviská verejnosti k oznámeniu o zmene strategického dokumentu s celoštátnym dosahom „Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050“ posudzovanému podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) je možné predkladať do 15 dní od zverejnenia v Informačnom systéme EIA/SEA (xxx.xxxxxxxxxxxx.xx/xx/xxx) na adresu:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Sekcia vôd

Odbor strategického vodného plánovania Námestie Xxxxxxxx Xxxxx 1

812 35 Bratislava

e-mail: xxxxx.xxxxxxxxxxxxx@xxxxxx.xxx.xx

Konzultácie podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. je možné uskutočniť počas celého procesu na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, v pracovných dňoch počas úradných hodín (termín konzultácie si odporúčame dohodnúť vopred telefonicky alebo e- mailom).

Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030

s výhľadom do roku 2050

máj, 2022

aktualizácia, máj 2024

Základné informácie o stratégii

Názov stratégie	Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Kategória stratégie	Dlhodobá vrcholová stratégia celoštátnej úrovne
Zadávateľ stratégie	Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Gestor a spolugestor tvorby stratégie	Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Koordinátor tvorby stratégie	Sekcia vôd Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Pracovná skupina pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky na roky 2021 – 2030 s výhľadom do roku 2050 zriadená rozhodnutím ministra životného prostredia SR z 10. novembra 2020 č. 35/2020-4.2 a rozhodnutím z 22. januára 2021 č. 3/2021-4.2
Doba spracovania stratégie	09/2020 – 09/2021 Aktualizácia 11/2023 – 05/2024
Schvaľovateľ stratégie	Vláda Slovenskej republiky
Zodpovednosť za implementáciu	verejný sektor: vláda SR, regionálna a miestna samospráva súkromný sektor akademický sektor občianska spoločnosť

OBSAH

1. Východiská a súčasné podmienky vodnej politiky 5

2. Zásady a princípy vodnej politiky 7

3. Kľúčové oblasti, ciele a opatrenia vodnej politiky 8

1. Voda v krajine 9

2. Voda v sídlach – mestá a obce múdro hospodáriace s vodou 12

3. Udržateľné využívanie vôd 14

4. Voda pre všetkých obyvateľov 19

5. Čisté vody 21

6. Živé rieky 25

7. Xxxxx – náš a európsky veľtok 27

8. Rozumieť vode 30

9. Zodpovedné a informované rozhodovanie o vode 32

10. Voda ako strategická investícia – efektívne financovanie 35

4. Vykonávanie koncepcie 38

5. Zoznam súvisiacich strategických dokumentov 50

Prílohy

a. Vstupná správa

b. Analýza problémov

x. Xxxxx – prípadová štúdia

Zoznam najpoužívanejších skratiek

AČE SR Asociácia čistiarenských expertov Slovenskej republiky AVS Asociácia vodárenských spoločností

EK / ES / EÚ Európska komisia / Európske spoločenstvo / Európska únia EO ekvivalentný obyvateľ

EŠIF Európske štrukturálne a investičné fondy

HEP hydroenergetický potenciál

CHVO chránená vodohospodárska oblasť

ICPDR International Commission for Protection of Danube River (Medzinárodná komisia na ochranu rieky Xxxxx)

IEP Inštitút environmentálnej politiky

KST Klub slovenských turistov

MCRŠ SR Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky MDV SR Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

MIRRI SR Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky MPRV SR Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

MŠVVaM SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MVO mimovládne organizácie

MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky OZE obnoviteľné zdroje energie

RSV rámcová smernica o vode

SAV Slovenská akadémia vied

SAŽP Slovenská agentúra životného prostredia SE a.s. Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť SHMÚ Slovenský hydrometeorologický ústav

SIS Slovenská ichtyologická spoločnosť

SIŽP Slovenská inšpekcia životného prostredia

SPU Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

SRZ Slovenský rybársky zväz

STU BA Slovenská technická univerzita Bratislava

SVP, š.x. Xxxxxxxxx vodohospodársky podnik, štátny podnik ŠGÚDŠ Štátny geologický ústav Dionýza Štúra

ŠOP SR Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky TU KE Technická univerzita Košice

TU ZVO Technická univerzita Zvolen

UK BA Univerzita Komenského Bratislava

ÚKSÚP Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

ÚVZ Úrad verejného zdravotníctva

VE/MVE vodná elektráreň/ malá vodná elektráreň VLM, š.p. Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik VÚC veľké územné celky, samosprávne kraje

VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy VÚVH Výskumný ústav vodného hospodárstva

VV š.p. Vodohospodárska výstavba, štátny podnik

1. Východiská a súčasné podmienky vodnej politiky

Východiskom pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej len „Koncepcia vodnej politiky“) je súčasný stav ochrany a využívania vodných zdrojov. Politika Slovenska v oblasti vôd je úzko spojená s politikou ochrany vôd Európskej únie (EÚ), ktorá sa orientuje na zabezpečenie všestrannej ochrany vôd, zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd a udržateľné hospodárenie a využívanie vôd. Vodná politika EÚ vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „rámcová smernica o vode“, RSV). RSV bola do legislatívy SR transponovaná zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a príslušných vykonávacích predpisov. Ďalším dôležitým právnym predpisom súvisiacim s ochranou a využívaním vôd je zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, v ktorom je transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Cieľom tohto predpisu je znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Dôležitým rámcom súvisiacim so zásobovaním obyvateľstva bezpečnou pitnou vodou, sanitáciou urbanizovaných území a čistením odpadových vôd je zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov1.

Implementácia RSV je v rámci Spoločnej implementačnej stratégie EÚ pre rámcovú smernicu o vode2 vykonávaná prostredníctvom plánov manažmentu povodí. Tie sú spracovávané v členských štátoch EÚ v šesťročných cykloch. V Slovenskej republike sa vyhotovuje Vodný plán Slovenska, ktorý pozostáva z Plánu manažmentu správneho územia povodia Dunaja a Plánu manažmentu správneho územia povodia Visly. Prvý Vodný plán Slovenska bol spracovaný v roku 2009, s následnými aktualizáciami v roku 2015 (na obdobie 2016 – 2021) a v roku 2021 (na obdobie 2022 –

2027). Neoddeliteľnou súčasťou plánov manažmentu povodí je program opatrení – nástroj na dosiahnutie stanovených environmentálnych cieľov. Organickou súčasťou plánov manažmentu povodí sú od roku 2015 aj plány manažmentu povodňového rizika. Vodné plánovanie ďalej zahŕňa aj spracovanie plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Stav plnenia záväzkov SR vyplývajúcich z relevantných smerníc EÚ je pravidelne vyhodnocovaný a postupne zverejňovaný v rámci povinných správ pre EK, ktoré sú dostupné na webovom portáli xxxxxxxxxxxx.xx. Koncom roku 2019, EK spracovala hodnotiacu správu (FitnessCheck), v ktorej skúmala, či kľúčové smernice v oblasti vôd plnia ciele a sú správne nastavené. EK konštatovala, že členské štáty EÚ sa oneskorujú v dosahovaní environmentálnych cieľov stanovených v RSV. Pre členské štáty EÚ, platí to aj pre Slovenskú republiku, EK odporúča:

- zvýšiť úroveň investícií do sektoru vodného hospodárstva a obnovy a ochrany prírody

- dodržiavať a uplatňovať jestvujúce pravidlá, smernice, plány (vymožiteľnosť)

- zlepšiť integrovanie vodných cieľov do ostatných politík

1 Do legislatívy SR je transponovaná aj smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES, Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 a ďalšie dokumenty, ktoré sú rámcom pre vodnú politiku Slovenska. Ich zoznam je v kapitole 5.

2 xxxxx://xxx.xxxxx.xx/xxxxx/xxxxxx-xxx/xxxxx-xxx-0000-0000.xxx

- zlepšiť elimináciu chemického znečistenia

- zjednodušiť administráciu a reportovanie a zaviesť digitalizáciu.

Vodné plánovanie a jeho implementácia zameraná na dosiahnutie environmentálnych cieľov RSV sa uskutočňuje v úzkej súčinnosti s verejnosťou. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“), ako kompetentný orgán pre implementáciu RSV, je povinné zabezpečiť účasť zainteresovaných subjektov, vrátane verejnosti, v každej etape plánovacieho cyklu. Spolu s plánmi sa navrhujú aj finančné nástroje a čerpanie finančných zdrojov z európskych aj národných verejných zdrojov.

Na uplatňovanie práv a vyžadovanie plnenia povinností vyplývajúcich z legislatívy je k dispozícii komplexná štruktúra inštitucionálneho usporiadania na vertikálnej aj horizontálnej úrovni, resp. na jednotlivých úrovniach ústredných orgánov štátnej správy a orgánov štátnej vodnej správy, orgánov štátnej správy rybárstva, orgánov ochrany pred povodňami, orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a orgánov štátnej správy na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia. Do toho vstupujú ďalšie inštitúcie, a to tak z rezortu životného prostredia, ako aj iných rezortov. Sú to najmä organizácie ochrany prírody a krajiny, inštitúcie z rezortu pôdohospodárstva (využitie poľnohospodárskej a lesnej pôdy, zavlažovanie plodín, ochrana pôdy), zdravotníctva (hygienické požiadavky na kvalitu pitnej vody, kvalita vôd určených na kúpanie), dopravy a výstavby (vodné cesty a vnútrozemská plavba, stavebný poriadok), vnútra (civilná ochrana obyvateľov pred následkami povodní, štátna správa, verejná správa), hospodárstva (priemysel, energetika, obnoviteľné zdroje energie), a zahraničných vecí (štátna hranica v dotyku s hraničným vodným tokom). Okrem toho, ÚRSO vykonáva v súlade s regulačnou politikou regulovanie cien vody a vecnú reguláciu prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Slovenská republika susedí s piatimi štátmi, s ktorými má uzavreté medzivládne dohody a vzájomná spolupráca na ich plnení sa uskutočňuje prostredníctvom komisií pre hraničné vody. Okrem bilaterálnej spolupráce na hraničných vodách je Slovenská republika prostredníctvom príslušných platforiem začlenená aj do multilaterálnej spolupráce. Významné je aj pôsobenie v Medzinárodnej komisii na ochranu Dunaja - ICPDR3. Základom práce v komisii je plnenie Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalo udržateľnom využívaní rieky Xxxxx. V roku 2010 bola prijatá Stratégia EÚ pre dunajský región, v rámci ktorej Slovensko spolu s Maďarskom koordinuje prioritnú oblasť č. 4 Obnova a udržanie kvality vôd. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, Dohovoru o režime plavby na Dunaji, Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a Protokolu o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier.4

Ambíciou MŽP SR je realizovať záväzky a ciele ochrany a využívania vôd v prepojení na ciele súvisiacich stratégií prostredníctvom „Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, s výhľadom do roku 2050“. Nastavením súboru priorít, strategických cieľov, opatrení, programov a nástrojov vznikne komplexný rámec pre udržateľné využívanie a ochranu vôd a pre ďalšie cykly implementácie RSV prostredníctvom plánov manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska. Zároveň Koncepcia vodnej politiky podporí realizáciu cieľov Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030, Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy a cieľov ďalších relevantných koncepčných a strategických dokumentov.

Príprava Koncepcie vodnej politiky prebiehala v r. 2020 – 2021 za účasti kľúčových expertov z rôznych sektorov a oblastí života. Na to bola rozhodnutím ministra životného prostredia zriadená Pracovná skupina pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky, ako nezávislý poradný orgán ministerstva, v ktorej boli zastúpení odborníci a odborníčky rôznych rezortov, výskumných pracovísk, akademickej obce,

3 xxxxx://xxx.xxxxx.xxx/xxxx/

4 Zoznam hlavných súvisiacich strategických dokumentov je v časti 5 tohto dokumentu.

zástupcovia samospráv a mimovládnych organizácií. Pracovná skupina zastrešovala celkom osem expertných skupín, ktoré boli vytvorené za účelom spracovania podkladových materiálov, analýz a riešenie špecifických tematických oblastí v rámci tvorby koncepcie vodnej politiky. Ich zoznam je uvedený v prílohe – Vstupná správa.

2. Zásady a princípy vodnej politiky

Vykonávanie Koncepcie vodnej politiky je založené na uplatňovaní a dodržiavaní nasledovných zásad:

 Voda ako životne dôležitá zložka prostredia a prírodné bohatstvo

Vodné toky a pozemky pod nimi sú vo vlastníctve štátu. Voda má nezastupiteľný význam pre fungovanie spoločnosti a ekosystémov. Vodné a na vode závislé ekosystémy poskytujú služby a plnia funkcie, ktoré zásadným spôsobom vplývajú na kvalitu, množstvo, dostupnosť a distribúciu vôd. Využívanie vôd a ekosystémov je možné len do tej miery, aby sa nezhoršila ich odolnosť a aby bolo možné dosiahnuť/udržať aspoň dobrý ekologický stav vodných útvarov povrchových vôd resp. dobrý kvantitatívny a chemický stav podzemných vôd.

 Adaptácia na zmenu klímy

Dôsledky zmeny klímy sa prejavujú vo všetkých oblastiach zvýšením frekvencie výskytu extrémnych meteorologických a hydrologických javov (sucho a nedostatok vody, povodne), zmenami v rozdelení odtoku vôd v roku, zmenami dopĺňania zásob podzemných vôd, zosuvmi svahov a eróziou pôdy, zmenami v stabilite ekosystémov a tým aj ich schopnosti zadržiavať vodu a transformovať povrchový odtok, šírením inváznych druhov organizmov a podobne. Adaptačné opatrenia a zvyšovanie odolnosti krajiny majú prednosť pred riešením následkov a negatívnych dopadov dôsledkov.

 Voda ako ľudské právo

Prístup k vode a sanitácii je uznaný za základné ľudské právo5 a každý člen spoločnosti musí mať zabezpečený prístup k vode v dostatočnom množstve a zodpovedajúcej kvalite, vrátane zraniteľných a sociálne slabších skupín alebo jednotlivcov.

 Participácia

Tvorba vodnej politiky a jej uplatňovanie je otvorený proces, pričom sa v plnej miere využívajú nástroje participácie a vytvárania partnerstiev na všetkých úrovniach, vrátane samospráv, podnikateľských subjektov a zainteresovanej verejnosti.

 Využívanie poznatkov vedy a výskumu

Koncepcia vodnej politiky sa opiera o aktuálne poznatky vedy a výskumu v oblasti ochrany a využívania vôd, manažmentu krajiny, ochrany prírody a je založená na spoločnom prístupe krajín EÚ v tejto oblasti, podporuje dlhodobý rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania na všetkých úrovniach. Dáta a informácie sú nevyhnutné pre informované rozhodovanie na všetkých úrovniach.

 Previazanie so záväzkami Slovenskej republiky na medzinárodnej úrovni

Koncepcia rešpektuje medzinárodné záväzky SR v oblastiach priamo aj nepriamo súvisiacich s ochranou vôd a vodných ekosystémov, zmeny klímy a udržateľného rozvoja, a je rámcom pre ich zavádzanie do praxe vo vodnom hospodárstve.

 Prevencia

Koncepcia zdôrazňuje zásadu eliminácie príčin a predchádzania znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia už pri jeho zdroji. Činnosti a investície, ktoré majú vplyv na

5 OSN, 2010; Right2water, COM(2014)177 - xxxxx://xxx.xxxxx0xxxxx.xx/

kvalitu a kvantitu vôd, musia buď zlepšovať alebo aspoň nezhoršovať stav/potenciál dotknutých vodných útvarov, s výnimkou odôvodnených investícií v zmysle RSV.

 Náprava v mieste vzniku / čistenie na mieste vzniku znečistenia

Cieľom je zabránenie šírenia znečistenia, jeho prenosu od zdroja vstupu do vodného prostredia a medzi jednotlivými zložkami životného prostredia. Obzvlášť dôležité je to pri toxických látkach, ktoré sú perzistentné v životnom prostredí a/alebo ktoré sú predmetom bioakumulácie v živých organizmoch a ich koncentrácie v potravinovom reťazci.

 Znečisťovateľ a užívateľ platí

Voda je vyčerpateľný a zraniteľný zdroj, preto sa musí uplatňovať zásada „znečisťovateľ / užívateľ platí“. Zodpovednosť za nepriaznivé vplyvy musí zohľadňovať hodnotu vody a jej funkcií prostredníctvom ekonomických nástrojov (cena vodohospodárskych a ekosystémových služieb) tak, aby bola primeraným spôsobom financovaná správa povodí, vodných tokov a kompenzovaná náhrada za spôsobené škody a ich náprava. Environmentálne priaznivé využívanie vôd musí byť zvýhodňované pred užívaním vôd spôsobom, ktorý vodné zdroje znehodnocuje.

 Integrované riadenie a nadrezortný prístup

Hlavným nástrojom pre zabezpečenie systémovej a komplexnej ochrany vôd sú plány manažmentu povodí, a to počas celej doby platnosti koncepcie. Začleňovanie cieľov vodnej politiky do všetkých sektorových politík je základným predpokladom pre jej implementáciu. Integrácia je nevyhnutná pri všetkých procesoch od plánovania a monitorovania, cez správu, prevádzku, až k investíciám a riadeniu. Integrovaný prístup tiež znamená aktívnu účasť všetkých dotknutých strán na každej úrovni rozhodovania. Naplnenie cieľov vodnej politiky si vyžaduje nadrezortný prístup.

3. Kľúčové oblasti, ciele a opatrenia vodnej politiky

Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené:

1. VODA V KRAJINE

2. VODA V SÍDLACH – MESTÁ A OBCE MÚDRO HOSPODÁRIACE S VODOU

3. UDRŽATEĽNÉ VYUŽÍVANIE VÔD

4. VODA PRE VŠETKÝCH OBYVATEĽOV

5. ČISTÉ VODY

6. ŽIVÉ RIEKY

7. XXXXX – NÁŠ A EURÓPSKY VEĽTOK

8. ROZUMIEŤ VODE

9. ZODPOVEDNÉ A INFORMOVANÉ ROZHODOVANIE O VODE

10. VODA AKO STRATEGICKÁ INVESTÍCIA – EFEKTÍVNE FINANCOVANIE

Pre každú z týchto kľúčových oblastí sú stručne načrtnuté identifikované dôvody intervencie a rozpracované ciele a opatrenia. Tieto majú oporu vo vstupnej správe a v analýze problémov, ktoré sú prílohami Koncepcie vodnej politiky.

Ku každej kľúčovej oblasti intervencie sú priradené ukazovatele, ktoré budú podkladom pre hodnotenie plnenia koncepcie vodnej politiky. Dosiahnutie ich cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec.

V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci, klesajúci), pričom pri takomto type ukazovateľa je vo všetkých prípadoch

uvažované s tým, že súčasťou opatrení budú aj príslušné kroky na zavedenie sledovania vývoja daného ukazovateľa.

Hlavným administratívnym nástrojom pre zabezpečenie systémovej a komplexnej ochrany vôd, s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie vôd pre všetkých užívateľov (priemysel, poľnohospodárstvo, mestá a obce, vodné a suchozemské ekosystémy viazané na vodu), sú plány manažmentu povodí. Navrhnuté opatrenia v tejto Koncepcii je preto potrebné vnímať synergicky s opatreniami vyplývajúcimi z Vodného plánu Slovenska a s ďalšími opatreniami v dokumentoch týkajúcich sa ochrany, manažmentu a využívania vôd, najmä v Plánoch rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií a v Plánoch manažmentu povodňového rizika.

1. Voda v krajine

Odolná krajina schopná zadržiavať vodu a zmierňovať negatívne dôsledky zmeny klímy, vytvárať zdroje vody požadovanej kvality pre udržateľnú spotrebu.

Hospodárenie v lesoch a na poľnohospodárskej pôde, urbanizácia a výstavba významne ovplyvňujú vodný režim krajiny. Zásahy v dôsledku hospodárskej činnosti viedli k zásadným zmenám prirodzeného vodného režimu, fungovania

riek a ich záplavových území, k zmenám kvalitatívnych a kvantitatívnych pomerov podzemných a povrchových vôd, čo sa prejavilo najmä zmenou morfologických a hydrologických charakteristík vodných tokov, suchom a nedostatkom vody, zmenami prirodzenej infiltrácie a dopĺňania podzemných vôd, úbytkom biodiverzity a zhoršovaním stavu vodných a na vodu viazaných ekosystémov. V dôsledku nezosúladenia plánovacích procesov a plánovacích dokumentov, nevhodných postupov, zásahov a realizovaných opatrení pri využívaní krajiny a nejednoznačnosti legislatívnych opatrení dochádza ku zmenšovaniu priestoru pre vodné toky a mokrade, k poklesu hladín podzemných vôd a ich úbytku. V dôsledku výstavby a intenzívneho využívania krajiny sa zmenšuje jej prirodzená retenčná schopnosť, čo vedie k zhoršovaniu stavu vôd a zvýšeniu rizika ohrozenia povodňami a suchom. Meniaca sa klíma, zvyšovanie frekvencie a výkyvov extrémnych prejavov počasia sú tiež faktory, ktoré zvyšujú tlak na manažment vody v krajine a odolnosť ekosystémov.

Cieľom je mať takú krajinu v povodiach, ktorá je schopná zadržiavať vodu a zmierňovať negatívne dôsledky zmeny klímy, aby bola zabezpečená ochrana a diverzifikácia vodných zdrojov, efektívne a hospodárne užívanie vôd, plnenie ekosystémových služieb, ako aj bezpečnosť a ochrana zdravia a majetku obyvateľov. Tento cieľ podporí aj systematické zvyšovanie vodozádržnej kapacity pôdy a prvkov zelenej a modrej infraštruktúry v každom type krajiny. Tento stav je potrebné dosiahnuť určením hierarchie zásahov do krajiny, kedy prvou prioritou bude spomaľovanie odtoku vody, druhou opatrenia na znižovanie kulminačného prietoku - splošťovanie prietokovej vlny, a nakoniec aj realizáciou opatrení na ochranu pred povodňami priamo na vodnom toku, avšak vždy s ohľadom na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode a súvisiacich smerníc.

Cieľ 1.1. Krajina schopná zadržiavať vodu a zmierňovať dôsledky zmeny klímy Opatrenia:

 uplatňovať postupy integrovaného manažmentu krajiny s využitím adaptačných opatrení na úrovni čiastkových povodí - právne ustanoviť povinnosť dodržiavania princípov udržateľného hospodárenia s vodou v krajine, udržateľného poľnohospodárstva adaptovaného na zmenu klímy,

 podporiť opatrenia na spomaľovanie odtoku vody a jej zadržiavanie v kultúrnej krajine v súlade s Akčným plánom pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (uznesenie vlády SR č. 476/2021) ku Stratégii adaptácie SR na zmenu klímy (aktualizácia 2018),

preferovať prírode blízke vodozádržné opatrenia, ktoré budú doplnené na vhodných miestach technickými opatreniami,

 identifikovať oblasti s potrebou prehodnotenia súčasného manažmentu krajiny a území, kde je zadržanie vody možné a kde nežiadúce - určenie existujúceho hydrického potenciálu krajiny a návrh opatrení na zabránenie jeho znižovania, ako jedného z podkladov pre ďalšie rozhodovanie o využívaní krajiny,

 definovať územia s retenčným potenciálom, ako lokality vhodné pre akumuláciu a retenciu povrchových vôd prednostne prvkami zelenej a modrej infraštruktúry, premietnuť ich do územnoplánovacej dokumentácie a iných záväzných dokumentov rozvoja

 spracovať Strategickú štúdiu vodozádržných a protieróznych opatrení, opatrení zabezpečenia odberu vody pre strategických odberateľov v kritických suchých obdobiach pre pilotné lokality, s odporúčaniami a praktickými príkladmi pre celé územie Slovenska,

 aktívne participovať na projektoch pozemkových úprav; vyžadovať uplatňovanie environmentálne vhodných poľnohospodárskych postupov a techník zameraných na ochranu pôdy a zvýšenie jej retenčnej kapacity, vrátane zvýšenia organickej hmoty v pôde a znižujúcich jej odnos (protierózne opatrenia) v súlade s pripravovanou Koncepciou spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte 2035,

 podporovať vytváranie agrolesníckych systémov na poľnohospodárskej pôde, mozaikovitého využitia krajiny a zavádzanie postupov regeneratívneho a ekologického poľnohospodárstva,

 spracovať Plán ochrany a obnovy mokradí v poľnohospodárskej krajine, v súlade s cieľmi Programu starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024 a jeho akčných plánov, v súlade s environmentálnymi cieľmi rámcovej smernice o vode a metodických usmernení spoločnej implementačnej stratégie a s priestorovým vymedzením mokradí a rašelinísk aj stanovením primeraných spôsobov obhospodarovania priľahlej poľnohospodárskej pôdy,

 pri obhospodarovaní lesov v maximálnej možnej miere uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie lesov, vo všetkých lesoch prispôsobiť ich manažment tak, aby boli schopné zadržiavať vodu a pozitívne ovplyvňovať vodný režim krajiny, chrániť pramene, prameniská a časti lesných porastov okolo vodných tokov, podporovať druhovú a genetickú diverzitu lesných porastov s dôrazom na využívanie pôvodných (autochtónnych) druhov drevín, navrhnúť zmeny kategorizácie lesných porastov v prospech lesov osobitného určenia a ochranných lesov,

 podporovať úpravu a/alebo sanáciu dlhodobo nepoužívaných lesných ciest, zvážnic a približovacích liniek s cieľom spomaliť odtok vody z lesnej krajiny,

 podporovať vykonávanie opatrení na lesnej dopravnej sieti minimalizujúcich a spomaľujúcich odtok vody z lesných pozemkov sprístupnených touto sieťou,

 v chránených územiach na lesných pozemkoch podporovať ponechávanie dostatočného množstva starých stromov na dožitie a odumretého dreva, podporovať ochranu a zachovanie pralesov a prírodných lesov, ako aj zachovanie a zlepšenie stavu mokradí a ďalších nelesných ekosystémov zadržiavajúcich vodu,

 pri vyhotovení programov starostlivosti o lesy predkladať návrhy a požiadavky na zabezpečenie vhodného manažmentu a ochrany spoločenstiev lužných lesov vrátane ich revitalizácie a obnovy, v prípade potreby navrhnúť zmenu programov starostlivosti o lesy

 zabezpečiť účinnú ochranu brehových porastov a pobrežných pozemkov vodných tokov s cieľom dosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu vodných útvarov, zamedzenia nadmernej brehovej erózie a transportu sedimentov do vodných tokov,

 identifikovať oblasti s významným narušením rovnováhy sedimentov, na základe monitorovania navrhnúť a realizovať opatrenia efektívneho manažmentu sedimentov pre

územia v povodí mimo vodných tokov, vodné toky a osobitne pre nádrže, ktorých zásobný objem je ovplyvnený akumuláciou sedimentov.

Cieľ 1.2. Ochrana inundačných území a oblastí ohrozených povodňami pred ďalšou zástavbou a nevhodnými aktivitami

Opatrenia:

 jednoznačne vymedziť a pravidelne aktualizovať hranice inundačných území a území ohrozených povodňami premietnutím údajov z máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika do územnoplánovacej dokumentácie,

 vytvoriť v územnom plánovaní nový povinný regulatív (regulačný nástroj), ktorý by uplatnil funkciu zákazu novej výstavby a nevhodných aktivít v územiach ohrozených povodňami, s výnimkou odôvodnených stavieb vo verejnom záujme,

 aktualizovať funkčné využitie povodňami ohrozených území, území na prirodzenú transformáciu povodní a inundačných území v územných plánoch regiónov a obcí tak, aby v ohrozených územiach nevznikala z hľadiska ochrany pred povodňami nevhodná zástavba a činnosti,

 zabezpečiť vysokú kvalitu podkladových materiálov premietaných do územnoplánovacej dokumentácie - vymedzovať územia ohrozené povodňami s maximálne možnou presnosťou a so zohľadnením vplyvu už vybudovaných protipovodňových aj vodozádržných opatrení,

 pre právnické osoby, ktorých aktivity zmenšia existujúce inundačné územie alebo retenčnú kapacitu krajiny, zaviesť povinnosť vybudovať primeraný náhradný retenčný priestor v povodí,

 majetkovoprávne vysporiadať pozemky v územiach vhodných na prirodzenú transformáciu povodní do vlastníctva štátu všetkými dostupnými prostriedkami, najmä cez výkupy, výmeny, realizáciou komplexných pozemkových úprav,

 v špecifických prípadoch existujúcej zástavby v územiach ohrozených povodňami namiesto jej technicky či ekonomicky neefektívnej ochrany zabezpečiť jej odstránenie alebo premiestnenie na bezpečné miesto.

Cieľ 1.3. Účinná ochrana pred povodňami Opatrenia:

 realizovať ochranu pred povodňami, prioritne v oblastiach definovaných v mapách povodňového ohrozenia a mapách povodňového rizika a to opatreniami, ktoré okrem pozitívneho vplyvu na zníženie povodňového rizika a ohrozenia povodňami zároveň nebudú znamenať zhoršenie stavu vôd, vodných a na vode závislých ekosystémov, a pri tom - s ohľadom na ich efektivitu a účinnosť – budú vhodne kombinovať opatrenia sivej, zelenej a modrej infraštruktúry, ako aj mäkké neštrukturálne opatrenia,

 prehodnotiť rozsah a spôsob protipovodňovej ochrany území ohrozovaných povodňami v extraviláne, pripustiť vyššie riziko zaplavenia extenzívne využívaných území bez stavieb, infraštruktúry a bez špecifickej územnej ochrany, prehodnotiť určovanie povodňových prietokov ovplyvnených vodozádržnými opatreniami a objektmi,

 preveriť prietokové kapacity vodných tokov, inundácií a existujúcich objektov na vodných tokoch, či sú schopné bezpečne previesť aktuálne aj výhľadové prietoky v súvislosti s očakávanými dopadmi dôsledkami zmeny klímy, následne realizovať potrebné opatrenia,

 urobiť pasportizáciu protieróznych a vodozádržných opatrení realizovaných v minulosti z hľadiska ich bezpečnosti a technického stavu, v prípade zistenia rizika a ohrozenia realizovať potrebné opatrenia, v spolupráci s vlastníkmi zabezpečiť systematický technicko- bezpečnostný dohľad počas životnosti stavby,

 spracovať metodiky navrhovania revitalizačných, vodozádržných a protipovodňových opatrení na základe analýzy nákladov a prínosov, s vyčíslením účinnosti a efektívnosti jednotlivých typov infraštruktúry (zelená, modrá, sivá) a neštrukturálnych opatrení (multikriteriálna analýza s hodnotením dopadov na ochranu proti povodniam, suchu, ako aj dopadov na stav vôd, biotopov so zohľadnením zmeny klímy v časovom období viacerých dekád),

 aktualizovať postupy navrhovania protipovodňových opatrení založených na prírode blízkych riešeniach (zelená, modrá a sivá infraštruktúra) a neštrukturálnych opatrení s vyčíslením účinnosti a efektívnosti jednotlivých typov infraštruktúry,

 zahustiť sieť zrážkomerných a vodomerných staníc v povodiach, vytvoriť predpovedné a varovné riadiace systémy času odtoku a objemu povodňových vĺn s prepojením na včasné a efektívne rýchle informovanie samospráv a obyvateľstva, vytvoriť smart operatívne riadenie povodňovej prevádzky vodných nádrží pre ich efektívnejšie predvypúšťanie a pre zachytávanie povodňových vĺn.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 1.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
plocha, pre ktorú sú spracované štúdie a realizované vodozádržné opatrenia na spomalenie povrchového odtoku vody z krajiny	stúpajúci trend
plocha území určených na prirodzenú transformáciu povodní, kde sa môže voda rozliať bez ohrozenia a rizika	zvrátenie trendu zmenšovania území, resp. zväčšovanie plochy území určených na prirodzenú transformáciu povodní
počet obyvateľov ohrozených povodňami	klesajúci trend

2. Voda v sídlach – mestá a obce múdro hospodáriace s vodou

Rozumne spravované mestá a obce, v ktorých je voda integrálnou súčasťou sídiel, v prospech obyvateľov aj životného prostredia.

Urbanizácia a rozširovanie sídiel do krajiny prináša zásadné zmeny v odtokovom režime. Zvýšenie celkových odtečených objemov, zrýchlenie odtokového procesu, zníženie prirodzenej infiltrácie, a tým aj zmenšenie

možností akumulácie vody a postupného vyparovania spôsobuje zvýšenie maximálnych prietokov vo vodných tokoch pretekajúcich urbanizovanou krajinou, ale aj preťaženie kanalizačnej siete odvádzajúcej zrážkové vody.

Zmena funkčného využívania plôch v inundáciách a územiach ohrozených povodňami v intravilánoch je možná iba v obmedzenej miere, pretože priestor okolo vodných tokov je už priveľmi zúžený zástavbou a intenzívnym využívaním. Ale aj v takomto prostredí ešte stále miestne zostali zachované zvyšky prírodných lokalít a priestoru pre rieky, kde by aj už zregulované vodné toky mohli byť obnovené, pri rešpektovaní ochrany pred povodňami.

Výzvou je návrat k prirodzenému hydrologickému režimu povodí aj v urbanizovanej krajine a minimalizácia znečistenia zrážkových vôd transportovaného do vodných tokov. Ochrana pred povodňami má prioritu, avšak musí byť prednostne realizovaná v kombinácii s revitalizačnými a adaptačnými opatreniami. Súčasťou by mali byť aj opatrenia na obnovu alebo zachovanie vodných tokov v období malej vodnosti a opatrenia na zatraktívnenie verejných priestorov v intravilánoch miest a obcí. Na zrážkové vody (resp. vody z povrchového odtoku) nie je potrebné aplikovať všeobecné postupy nakladania ako s odpadovou vodou, ak nie je znečistená. Pri meniacej sa klíme je potrebné

prehodnotiť aj charakteristiky extrémnych dažďov a posúdiť efektívnosť existujúcich opatrení a kanalizácií.

Cieľ 2.1. Nový prístup k hospodáreniu so zrážkovými vodami v urbanizovanom území Opatrenia

 upraviť prostredníctvom právnej úpravy, štandardov a odvetvových noriem definovanie a aplikovanie princípov udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami: odlíšiť zrážkové vody od odpadových, podporovať účinné postupy využívania zrážkových vôd, vrátane sanitácie; presadzovať odvádzanie zrážkových vôd do pôdy pomocou vsakovania, za dodržania opatrení na zabránenie znečistenia podzemných vôd,

 sprehľadniť a diferencovať proces povoľovania jednoduchých vodozádržných a s vodou súvisiacich adaptačných opatrení na negatívne dôsledky zmeny klímy, aj s ohľadom na ich umiestnenie v intraviláne,

 prehodnotiť charakteristiky extrémnych zrážok, ako aj spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku, pričom bude zohľadnený pri výpočte množstva vôd odvádzaných do verejnej kanalizácie aj vplyv realizovaných vodozádržných opatrení (napr. vegetačných striech, dažďových záhrad), ktoré zadržiavajú zrážkové vody a redukujú jej množstvo odchádzajúce do kanalizácie.

Cieľ 2.2. Urbanizovaná krajina ako špongia (Sponge city / Ville perméable / Stadtschwamm) Opatrenia:

 legislatívne a finančne podporovať realizáciu opatrení na znižovanie odtoku vody v urbanizovanej krajine pre:

o zvýšenie infiltrácie – vsakovania do podložia,

o zvýšenie výparu – napr. zelené strechy, parky a zelené plochy, vodné prvky (zelená a modrá infraštruktúra),

o regulovanie odtoku - akumulácia zrážkových vôd, ich sekundárne využitie, regulované vypúšťanie do stokovej siete a/alebo vodných tokov,

 do právnej úpravy zaviesť a aplikovať index maximálnej ne/priepustnosti plôch pre rôzne kategórie funkčného využívania územia s cieľom minimalizovať vznik nových nepriepustných spevnených plôch pri rozvoji miest a obcí,

 podporovať tvorbu priepustných a polopriepustných plôch v urbanizovanom prostredí, rozširovať plochy parkov a zelene v mestách a obciach, podporovať vsakovanie zrážkových vôd pre zníženie ich množstva vnikajúceho do kanalizácie a znižovania počtu odľahčovaní a objemu odľahčovaných vôd počas prívalových dažďov,

 v prípade výstavby nových alebo rekonštrukcie jestvujúcich priemyselných parkov, obytných komplexov a iných areálov s vysokým podielom spevnených plôch zaviesť povinnosť realizovať prvky na zadržiavanie zrážkových vôd s cieľom spomalenia povrchového odtoku zrážkových vôd,

 dotačnými mechanizmami a ďalšími podpornými mechanizmami zvýhodňovať zadržiavanie a využívanie zrážkových vôd pred ich odvedením do stokových sietí aj v prípade rodinných domov, verejných budov a iných objektov, ktoré neslúžia na podnikanie,

 pravidelne prehodnocovať hydraulické kapacity kanalizačných systémov, modernizovať a obnovovať verejné kanalizácie za účelom zníženia priesakov podzemných vôd do stokových sietí, nové stokové siete realizovať prioritne ako delené a tento princíp, ak je to možné a vhodné, uplatňovať aj pri obnove existujúcich stokových sietí; vyústenia zo všetkých odľahčovacích komôr vybaviť zariadeniami na zachytávanie plávajúcich nečistôt, ako aj

registračnými zariadeniami na evidenciu a následnú elimináciu odľahčovania mimo trvania prívalových dažďov.

Cieľ 2.3. Ochrana majetku, zdravia a životov ľudí pred povodňami v aglomeráciách Opatrenia:

 zmapovať priebeh odtoku vody počas prívalových zrážok a identifikovať odtokové línie a miesta prechodnej akumulácie vôd z prívalových zrážok v sídlach, premietnuť ich do územnoplánovacej dokumentácie na úrovni územného plánu zóny, následne im priradiť vhodné funkčné využitie zohľadňujúce ohrozenie povodňami z prívalových dažďov,

 nové úpravy vodných tokov v intravilánoch realizovať v kombinácii s revitalizačnými a adaptačnými opatreniami, so spriechodnením migračných prekážok na vodnom toku pre ryby a vodné živočíchy, s opatreniami na zachovanie vodného biotopu v období malej vodnatosti toku a opatreniami na zatraktívnenie verejných priestorov okolo riek,

 pri zásahoch do vodných tokov preferovať opatrenia, ktoré okrem zníženia povodňového ohrozenia budú prispievať k zachovaniu resp. obnove charakteru toku, k adaptácii krajiny na zmenu klímy a budú zlepšovať vodný režim v nadväznosti na hydrologické extrémy,

 realizovať opatrenia na zadržiavanie, akumuláciu a odvádzanie vôd pritekajúcich z extravilánu do urbanizovaného územia (intravilánu) vyvolávajúcich povodne; na vhodných miestach osadiť aj zariadenia na zachytávanie plávajúceho odpadu a iných predmetov.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 2.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
počet samospráv so spracovaným dokumentom riešiacim hospodárenie so zrážkovou vodou (samostatný dokument alebo ako súčasť klimatického plánu, adaptačnej stratégie a pod.)	stúpajúci trend
plocha intravilánu miest a obcí vyriešená v strategických dokumentoch zameraných na zadržiavanie vody a adaptáciu na zmenu klímy	stúpajúci trend
plocha území v intravilánoch miest a obcí, z ktorých sú zrážkové vody zadržiavané alebo opätovne využívané	zvýšenie plochy

3. Udržateľné využívanie vôd

Spoločnosť prispôsobuje svoje nároky a odbery vôd reálnym možnostiam a potenciálu územia, so zohľadnením očakávaných dopadov dôsledkov zmeny klímy.

V oblasti využívania vôd je potrebné optimalizovať odbery, hospodáriť s vodou efektívne, zrážkové vody a vyčistené odpadové vody opätovne využívať, podporovať používanie technológií a postupov šetriacich vodu a to

najmä s ohľadom na zmenu klímy a jej dopady vplyvy dôsledky. Naďalej je potrebné presadzovať využitie podzemnej vody prednostne na pitné účely.

Prioritným cieľom je zosúladiť požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vodných útvarov a požiadavky na hospodárske využívanie vodných zdrojov. Prvým krokom je stanovenie ekologických prietokov vo vodných tokoch. , resp. obdobnej hodnoty v prípade podzemných vôd (limitujúca hladina podzemnej vody). Vodné toky, ale aj vodné útvary vo všeobecnosti, musia byť brané ako jeden z užívateľov/odberateľov a musia mať garantované právo na ekologicky dostatočné množstvo vody.

Stanovenie ekologických limitov nie je možné vykonať samostatne bez zmeny stratégie zabezpečenosti dodávky vody pre užívateľskú sféru, určenia priority jednotlivých užívateľov a ich strategického významu pre fungovanie štátu. V budúcnosti nebude všade, v každom čase k dispozícii

neobmedzené množstvo vody pre každého užívateľa a odberateľa v požadovanej kvalite – realitou sa stanú „semafory“ na regulovanie odberov a využívania vôd v čase nedostatku vody alebo sucha, resp. až úplné odstavenie niektorých skupín užívateľov vôd a zmena spôsobov a podmienok užívania vôd. Toto obmedzenie môže zasiahnuť odberateľov vody - producentov potravín a krmovín, priemyselné podniky, obyvateľov, ktorí využívajú vodu pre potreby závlah trávnikov, záhrad či napĺňania bazénov a rovnako užívateľov vôd, ktorí síce vodu neodoberajú, ale využívajú jej potenciál – výrobcov elektriny, či užívateľov vodných tokov na plavbu. Vodné toky, ale aj vodné útvary vo všeobecnosti, musia byť brané ako jeden z užívateľov/ odberateľov a musia mať garantované právo na ekologicky dostatočné množstvo vody.

Hydroenergetický potenciál vodných tokov je obnoviteľný a bez emisný zdroj energie. Hlavná funkcia VE vodných elektrární je pružnosť - dokážu rýchlo reagovať na zmeny zaťaženia v elektrizačnej sústave a tým stabilizujú sieť. Zároveň VE a PVE vodné elektrárne pohotovo nahrádzajú výpadky neistých zdrojov z veterných a fotovoltických elektrární, ktorých výrobu nevieme ovplyvniť/zabezpečiť podľa aktuálnej potreby. Na druhej strane, využívanie hydroenergetického potenciálu môže mať negatívne dopady vplyvy na ekologický stav vodných útvarov a na vode závislých ekosystémov.

Zanášanie vodných nádrží, ktoré spôsobuje postupné zmenšovanie ich objemu, obmedzenie interakcie podzemných a povrchových vôd s možnosťou zhoršenia kvality vôd, je závažným vodohospodárskym a ekologickým problémom. Negatívny vplyv sa premieta aj do zníženej ochrany pred povodňami (najmä na konci vzdutia) a energetického využitia. Odhadovaný objem sedimentov zachytených v nánosoch 23 veľkých vodných nádrží je ~ 44 mil. m3 (MŽP SR, 2020). Znečistené sedimenty sa môžu podieľať na zhoršovaní ekologického a/alebo chemického stavu nielen priamo v nádržiach, ale aj na nižšie ležiacich úsekoch tokov.

Cieľ 3.1. Udržateľné a efektívne využívanie povrchových a podzemných vôd bez ohrozenia ich množstva a kvality

Opatrenia:

 spracovať a aplikovať metodiku stanovenia ekologických prietokov pre rôzne typy útvarov povrchových vôd, ktorá bude zohľadňovať podmienky prirodzenej reprodukcie a života pôvodných druhov rýb a ďalších vodných organizmov a pobrežných ekosystémov, zapracovať metodiku do právnych predpisov,

 stanoviť disponibilné množstvá podzemných vôd v útvaroch a ich zmeny v priebehu roka, v nadväznosti na to určiť limity pre využívanie zdrojov podzemnej vody v jednotlivých útvaroch, zadefinovať pojem „limitujúca hladina podzemnej vody" pre jednotlivé využívané zdroje podľa zavedenej hierarchie a s ohľadom na zachovanie ekosystémov/biotopov závislých na podzemných vodách,

 upraviť legislatívu a zaviesť systém priorizácie nárokov jednotlivých typov užívateľov na odbery a užívanie vôd na základe zohľadnenia ekologických prietokov v prípade povrchových vôd a limitnej hladiny/ekologického odtoku v prípade podzemných vôd, zohľadniť pri tom dopady zmeny klímy, ako aj potrebu zabezpečenosti dodávok vody podľa typu užívania, socio- ekonomické dopady vplyvy a technickú realizovateľnosť opatrení a záväzky v oblasti energetickej bezpečnosti a OZE,

 zhodnotiť sociálno-ekonomické a environmentálne dopady vplyvy a technickú realizovateľnosť opatrení zavedenia ekologických prietokov, vrátane ich vplyvu na jestvujúcu hydroenergetickú sústavu, plnenie cieľov OZE a na stabilitu energetickej siete,

 na základe posúdenia dopadov vplyvov zavedenia ekologických prietokov prehodnotiť a ak je to potrebné upraviť vodoprávne povolenia a manipulačné poriadky vodných stavieb s ohľadom na stanovené ekologické prietoky, prispôsobiť prevádzku vodných stavieb zmeneným podmienkam, prioritám a požiadavkám na zabezpečenosť dodávok vody, ale aj na

ochranu biotopov, v špecifických prípadoch spracovať návrhy na zmenu účelu a využitia vodných stavieb, alebo ich odstrániť,

 prehodnotiť ciele a prepojenie vodohospodárskej bilancie podzemných vôd a povrchových vôd s vodným plánovaním a rozhodovacím procesom a následne ich zapracovať do legislatívy,

 vytvoriť právny rámec stratégie užívania vôd v hraničných vodných útvaroch, prehodnotiť bilaterálne dohody s dotknutými štátmi s cieľom stanoviť pravidlá využívania povrchových a podzemných vôd spoločných vodných útvarov,

 rekonštruovať a modernizovať existujúce vodné nádrže a priehrady s cieľom zlepšenia ich technického stavu, zvýšenia ich bezpečnosti, zachovania resp. obnovy zásobného objemu,

 štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať verejné prostriedky do vodného diela Slatinka a do PVE Ipeľ (vodná nádrž Ipeľ, Ďubákovo), okrem vykonávania monitoringu

 podporiť podmienky pre rekreačné využívanie vôd širokou verejnosťou bez poškodzovania vodných útvarov a ekosystémov; vykonávať opatrenia na zachovanie kvality vôd určených na kúpanie,

 prehodnotiť a upraviť využívanie odkrytých podzemných vôd (vody na kúpanie, rekreačné účely, chov rýb, hospodárske účely a iné),

 identifikovať a realizovať opatrenia efektívneho manažmentu sedimentov pre vodné nádrže, v prípade malých vodných nádrží podporovať odstraňovanie sedimentov s využitím riadených biologických látok a procesov bez vypúšťania vodných nádrží; zaviesť novú klasifikáciu sedimentov a pravidlá ďalšieho možného využitia resp. nakladania s nimi,

 odbery vody pre zasnežovanie umožniť iba z malých nádrží vybudovaných prevádzkovateľmi lyžiarskych stredísk, nie priamo z vodných tokov, vždy však pri dodržaní ekologických prietokov a bez negatívneho vplyvu na stav vodných útvarov aj vo vzťahu ku znečisteniu vôd, a bez negatívnych vplyvov na biotopy a druhy národného a európskeho významu

 zabezpečiť revitalizáciu, rekultiváciu a následne vhodné využitie odkrytých podzemných vôd po skončení ťažobnej činnosti v súvislosti s ochranou vodných zdrojov a ochranou kvality súvisiacich podzemných vôd (štrkoviská, bagroviská) a ochranou biodiverzity.

Cieľ 3.2. Funkčný krízový manažment pre obdobie sucha a nedostatku vody Opatrenia:

 vyhodnotiť Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody

 vypracovať rozhodovacie schémy na reguláciu odberov a využívania vôd s možnosťou obmedziť užívanie vôd v situáciách nedostatku vody a sucha (semafor pre odbery vody) v nadväznosti na operatívny monitoring sucha,

 prehodnotiť zabezpečenosť dodávok vody pre kľúčových strategických odberateľov, osobitne pre kritickú infraštruktúru, a pripraviť pre ňu scenáre zabezpečenia vody vypracovanie scenárov zabezpečenia vody vypracovať štúdiu o disponibilnom množstve vody v kritických suchých obdobiach, vrátane prevodov vody medzi povodiami a prepojení vodárenských sústav regionálneho a nadregionálneho významu,

 určiť lokality s nedostatkom vody na základe spracovanej vodnej bilancie v kontexte nových environmentálnych priorít a cieľov,

 zabezpečiť primárne funkcie existujúcich vodných stavieb vzhľadom na meniace sa klimatické podmienky a zaistiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku vodohospodárskych diel ich rekonštrukciou a modernizáciou (pre aktualizované povodňové a extrémne prietoky),

 modernizovať existujúce vodné stavby vybudované pre vyrovnávanie nerovnomerného rozloženia vody v priestore a čase; tam, kde je to efektívne a technicky možné, zároveň s modernizáciou realizovať opatrenia na minimalizáciu negatívnych vplyvov na stav vôd

a biotopov, dobudovať infraštruktúru umožňujúcu efektívne hospodárenie s vodou – malé retenčné a zásobné nádrže, podzemné nádrže na vodu a pod.,

 podporovať inovatívne a efektívne metódy nakladania s vodou a opätovné využívanie vyčistenej odpadovej a technologickej vody.

Cieľ 3.3. Využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov s minimálnym negatívnym dopadom vplyvom na ekologický stav vodných útvarov a na vode závislých ekosystémov

Opatrenia:

 modernizovať a rekonštruovať existujúce vodné elektrárne a súvisiace vodné stavby (hydroenergetické sústavy); podporovať schémy repoweringu a zvyšovania flexibility elektrizačnej sústavy, pričom súčasťou projektov na predĺženie životnosti hydroenergetických sústav bude aj návrh opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov na vodné útvary, na vodné a vode závislé ekosystémy (zabezpečenie priechodnosti migračných bariér, dostatočného ekologického prietoku a pod.) a budú zohľadnené očakávané dopady dôsledky zmeny klímy. V odôvodnených prípadoch preukázaných štúdiou ekologických a sociálno-ekonomických dopadov vplyvov realizovať zmierňovacie opatrenia samostatne alebo následne po modernizácii a rekonštrukcii vodných stavieb,

 zrušiť Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (a jej aktualizáciu) a spracovať Program udržateľného využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, ako základného koncepčného dokumentu pre splnenie stanovených rámcov v súlade s Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom na roky 2021 – 2030, požadovanej potreby stabilizácie energetickej sústavy a so zohľadnením požiadaviek na ochranu vôd, vodných a na vode závislých ekosystémov a druhov, plynulosť a bezpečnosť plavby, chránené územia najmä Natura 20006, s posúdením vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, vrátane kumulatívneho vplyvu existujúcich a pripravovaných činností a infraštruktúrnych projektov. V programe definovať úseky vodných tokov, v ktorých nebude výstavba nových zariadení na využitie hydroenergetického potenciálu povoľovaná („no-go“ zóny), v ostatných úsekoch vodných tokov stanoviť kritéria a podmienky pre výstavbu zariadení na využívanie hydroenergetického potenciálu s minimálnym vplyvom na stav vôd, spoločne a konsenzuálne riešiť konflikty medzi záväzkami vyplývajúcimi zo smernice o vode, smernice o biotopoch a smerniciach o obnoviteľných zdrojoch energie,

 prehodnotiť existujúce povolenia malých vodných elektrární na osobitné užívanie vôd z hľadiska plnenia záväzkov smerníc EÚ v špecifických prípadoch ich zmeniť alebo zrušiť, ak a tam, kde sa preukáže, že sú príčinou nedosiahnutia environmentálnych cieľov a že finančné náklady na zmierňujúce opatrenia negatívnych vplyvov, sú vyššie ako benefity z výroby elektriny. povolenia zmeniť alebo zrušiť.

Cieľ 3.4. Priaznivé podmienky pre plavbu bez poškodzovania vodných útvarov, vodných a na vode závislých ekosystémov

Opatrenia:

 spracovať štúdiu uskutočniteľnosti na zaistenie plnosplavnosti vodnej cesty pre rieku Xxxxx a zabezpečiť realizáciu riešení na zosúladenie požiadaviek na zabezpečenie parametrov plavebnej dráhy a jej efektívnu a udržateľnú údržbu, s požiadavkami na ochranu vôd v zmysle environmentálnych cieľov súlade environmentálnymi cieľmi RSV a Natura 2000 (napríklad s využitím dokumentov Spoločné vyhlásenie o rozvoji vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí Dunaja, Manuál dobrej praxe v udržateľnom plánovaní vodných ciest,

 vypracovať technickú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá overí technickú spoľahlivosť derivačného kanála VD Gabčíkovo ako dlhodobo udržateľnej vodnej cesty,

6 xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxx/xxxxxx/xxxxxx0000/xxxxxxxxxx/xxxx/xxxxx_xxxxx_xxxx_0000_xx.xxx

 nepodporovať splavnenie rieky Morava a všetkých variantov trasovania slovenskej časti vodného koridoru Xxxxx – Odra – Labe a to vzhľadom na principiálny rozpor s cieľmi rámcovej smernice o vode (ochrana vôd), smernice o biotopoch (ochrana prírody) a ďalších medzinárodných dohovorov na ochranu biodiverzity,

 na základe aktualizovaného dopravného modelu a relevantných štúdií prehodnotiť budovanie Vážskej vodnej cesty vypracovaním štúdie uskutočniteľnosti,

 spracovať Program rozvoja plavby malých plavidiel s cieľom zadefinovať inštitucionálny rámec a kompetencie pri plánovaní a realizácii infraštruktúry pre rekreačnú a športovú plavbu, minimálnu skladbu a parametre prvkov tejto infraštruktúry, a zahrnúť zadefinované podmienky do noriem pre projektovanie vodných stavieb a úpravu korýt a brehov vodných tokov, nádrží a jazier, ; vyhotoviť pasportizáciu vodných tokov, nádrží a jazier vhodných pre rekreačnú a športovú plavbu.

Cieľ 3.5. Efektívne využívanie vody v poľnohospodárstve Opatrenia:

 optimalizovať vodný režim poľnohospodársky využívaných pozemkov – zvýšiť vodozádržnú schopnosť pôdy, chrániť pramene a ich okolie, zachovať štruktúrny a zdravý stav pôdy a zabrániť degradácii využívanej poľnohospodárskej pôdy z hľadiska poškodenia fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy,

 vytvoriť nástroje na podporu poľnohospodárov pri zlepšovaní efektívnosti nakladania s vodou a pri vytváraní a udržiavaní miestnych zdrojov vody pre poľnohospodársku produkciu – prehodnotiť stav a využívanie malých nádrží vybudovaných v minulosti za účelom zadržiavania vody pre závlahy pre poľnohospodársku produkciu, rekonštruovať ich a tam, kde je to možné, doplniť nové malé nádrže priamo v poľnohospodárskej krajine,

 modernizovať a rekonštruovať existujúce zavlažovacie systémy, ich rozširovanie podmieniť zvýšením efektívnosti zavlažovania (technológie znižujúce spotrebu vody, energie),

 prehodnotiť manipulačno-prevádzkové poriadky čerpacích staníc, ako aj vydané povolenia na odbery vody pre závlahy v závislosti od dostupného zdroja vody pre zavlažovanie, očakávané dopady dôsledky zmeny klímy a stav vodných útvarov, prehodnotiť platby za odbery vody pre závlahy a ďalších užívateľov vody v poľnohospodárstve, zvýšiť dôraz na kontrolu kvality závlahových vôd,

 prehodnotiť stav a funkciu hydromelioračných kanálov a súvisiacich stavieb, navrhnúť doplnenie funkcie z odvodňovacích kanálov na vodozádržné alebo závlahové za účelom zlepšenia retencie vody v krajine, podporovať ich priebežnú údržbu s cieľom zachovania funkčnosti,

 stanoviť podmienky na opätovné využívanie vyčistených odpadových vôd na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín.

Cieľ 3.6. Priaznivé podmienky pre rozvoj rybárstva Opatrenia

 spracovať Program rozvoja rybárstva ako koncepčný dokument strednodobého a dlhodobého plánu rybárskeho hospodárenia,

 spracovať analýzu dopadov vplyvov a na jej základe určiť subjekty oprávnené uchádzať sa o výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch, stanoviť kritériá na pridelenie výkonu rybárskeho práva a jeho kontroly,

 vykonať revíziu rybárskych revírov a stanoviť ekologickú hodnotu rybárskych revírov,

 legislatívne upraviť problematiku násad rýb určených na zarybňovanie rybárskych revírov,

 rekonštruovať a obnovovať existujúce a budovať nové rybochovné zariadenia a rybníky zamerané na produkciu násad pôvodných druhov rýb určených na zarybňovanie rybárskych revírov v daných povodiach (tzv. genofondové rybochovné zariadenia).

 monitorovať výskyt inváznych nepôvodných druhov rýb, prijať opatrenia na rýchlu eradikáciu inváznych nepôvodných druhov rýb,

 v spolupráci s odbornou organizáciou ochrany prírody a zástupcami subjektov s výkonom rybárskeho práva spracovať Plán udržateľného a efektívneho manažmentu jednotlivých druhov rybožravých predátorov na základe monitoringu, stanovenie biologickej / ekologickej únosnosti vodných útvarov na základe údajov o početnosti predátorov a rybích spoločenstvách na celoslovenskej úrovni.

Cieľ 3.7. Manažment útvarov geotermálnych vôd a energeticky využívaných útvarov podzemných vôd Opatrenia

 podporovať efektívne a udržateľné využívanie geotermálnych vôd, napríklad na vykurovanie, rekreačné využitie, poľnohospodársku produkciu a výrobu elektrickej energie tak, aby nedošlo k zhoršeniu stavu/potenciálu útvarov podzemných vôd a povrchových vôd,

 vypracovať metodiku a pravidlá pre hospodárenie a kontrolu, vypúšťanie a riedenie tepelne, chemicky, radiačne znečistených geotermálnych vôd vypúšťaných do recipientov a do uzavretého cyklu geotermálnych vôd,

 zabezpečiť efektívny a udržateľný manažment energetického využívania podzemných vôd na vykurovanie/chladenie (princíp tepelných čerpadiel) tak, aby nedošlo k zhoršeniu stavu útvarov podzemných a povrchových vôd.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 3.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
počet útvarov podzemnej vody v dobrom kvantitatívnom stave	100 %
počet útvarov povrchovej vody v minimálne dobrom ekologickom stave/potenciály z pohľadu hodnotenia hydrologického režimu	100 %
index využívania vôd7	menej ako 20 %
podiel dĺžky vodných ciest, ktoré sa nachádzajú na útvaroch povrchových vôd v minimálne dobrom ekologickom stave / s dobrým ekologickým potenciálom	100 %
počet vodných elektrární, vrátane malých vodných elektrární, ktoré spĺňajú environmentálne požiadavky zabezpečenia pozdĺžnej kontinuity a zmiernenia negatívnych hydromorfologických zmien	stúpajúci trend

4. Voda pre všetkých obyvateľov

Dostupná a zdravotne bezpečná pitná voda pre všetkých obyvateľov a domácnosti, vrátane sociálne vylúčených, znevýhodnených a marginalizovaných skupín

Zabezpečenie prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode a k infraštruktúre odvádzania a čistenia odpadovej vody z domácností pre všetkých obyvateľov, vrátane obyvateľov menších obcí, vidieckych oblastí a marginalizovaných

skupín, je dlhodobou výzvou Slovenska. Zásobovanie obyvateľov zdravotne bezpečnou pitnou vodou je na dobrej úrovni (89,55% v roku 2019), ale s výraznými regionálnymi rozdielmi. Kvalita odoberanej

7 The water exploitation index plus (WEI+) - xxxxx://xxx.xxx.xxxxxx.xx/xxxx-xxx-xxxx/xxxxxxxxxx/xxx-xx-xxxxxxxxxx- resources-3/assessment-4).

vody z podzemných a povrchových zdrojov závisí od hydrologických a klimatických podmienok, a zároveň prítomnosti či neprítomnosti zdrojov znečisťovania. K roku 2018 boli verejné vodovody v dlhodobej rozostavanosti a bez zabezpečeného plynulého financovania v 159 obciach. Najmä na východnom Slovensku nie sú dobudované prívody pitnej vody z vodárenských nádrží do oblastí, ktoré nemajú k dispozícii miestne zdroje vody na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou. Kvalita vody v domových studniach často nespĺňa požiadavky na kvalitu pitnej vody.

Napriek významným investíciám, miera pripojenia domácností na stokovú sieť s vybudovanou čistiarňou odpadových vôd v roku 2019 predstavovala 69,13% z celkového počtu obyvateľov. Na Slovensku sú územia, kde budovanie centralizovaných systémov zásobovania pitnou vodou a čistenia komunálnych odpadových vôd nie je ekonomicky efektívne a preto musí dôjsť k zmene politiky v tejto oblasti a ku zavádzaniu inovatívnych riešení v prístupe ku sanitácii.

Opatrenia vychádzajú z princípu, že zdravotne bezpečná pitná voda musí byť dostupná pre každého obyvateľa Slovenska a každý má rovnaké právo na jej využitie pri dodržiavaní legislatívnych oprávnení. Ekonomický dopad vplyv na rôzne skupiny obyvateľov musí byť rovnaký, teda musia byť nastavené systémy pomoci pre špecifické ohrozené skupiny obyvateľstva na kompenzáciu dopadov vplyvov.

Cieľ 4.1. Zabezpečenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov Opatrenia

 zabezpečiť východiskové podklady pre posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesto odberu vody určenej na ľudskú spotrebu - zaviesť manažment rizík dodávky pitnej vody už od vodného útvaru, v ktorom sa vodárenský zdroj nachádza, po konečného spotrebiteľa; riešiť zabezpečenosť dodávok pitnej vody v sústavách ako celkoch,

 vykonávať obnovu, dôslednú prevádzkovú údržbu a rekonštrukcie existujúcich verejných vodovodov, úpravní vôd a vodárenskej infraštruktúry s cieľom znížiť straty vody vo vodovodných sieťach a zabezpečiť dodávku zdravotne bezpečnej pitnej vody; budovať nové verejné vodovody,

 diverzifikovať zdroje vody pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou; navrhnúť riešenie stabilného zásobovania pitnou vodou na celom Slovensku aj v súvislosti s očakávanými dopadmi dôsledkami zmeny klímy,

 nepokračovať v príprave vodárenskej nádrže Tichý Potok z dôvodu negatívnych vplyvov na vodné útvary a na územia Natura 2000 a spracovať štúdiu uskutočniteľnosti s preverením možností zabezpečenia pitnej vody pre deficitné oblasti východného Slovenska so zohľadnením disponibilných vodných zdrojov, možností úspor a iných alternatívnych riešení s cieľom zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti zásobovania obyvateľstva vodou a vylúčenia negatívnych vplyvov na územia Natura 20008 aj v podmienkach meniacej sa klímy,

 aktualizovať potreby a možnosti zabezpečenia udržateľného zásobovania obyvateľstva pitnou vodou najmä pre deficitné oblasti východného Slovenska,

 sledovať a periodicky aktualizovať údaje o výdatnosti vodárenských zdrojov, pripravovať scenáre ďalšieho vývoja aj v súvislosti s očakávanými dopadmi dôsledkami zmeny klímy,

 realizovať hydrogeologický prieskum v deficitných oblastiach identifikovaných podľa vodohospodárskej bilancie množstva podzemných vôd, modernizovať infraštruktúru a dobudovať prívody vody z vodárenských nádrží, ako aj perspektívnych zdrojov podzemných vôd do deficitných oblastí,

 optimalizovať akumuláciu vody v distribučných systémoch,

8 vplyvy sú predmetom primeraného posúdenia podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny, napr. Primerané

posúdenie vplyvov VN Tichý Potok na územia sústavy Natura 2000 (ŠOP SR, Banská Bystrica, máj 2014)

 zavádzať nové (inovatívne) prístupy k úprave surovej vody na pitné účely,

 v rámci dotačného systému na podporu sociálnych potrieb a riešenia nepriaznivých situácií vytvoriť dotačný mechanizmus pre zlepšenie prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode pre obyvateľov, ktorí nemajú finančné prostriedky na pripojenie svojej nehnuteľnosti na verejný vodovod alebo nemajú prístup k zdravotne bezpečnej pitnej vode zraniteľné skupiny s osobitným zreteľom na osobitnú pozornosť venovať sociálne vylúčené spoločenstvá,

 vytvoriť podmienky na finančnú kompenzáciu obyvateľov, ktorí nemajú prístup k zdravotne bezpečnej pitnej vode z dôvodu dlhodobej kontaminácie vodného zdroja environmentálnou záťažou.

Cieľ 4.2: Zvýšenie pripojenia obyvateľov na systémy čistenia komunálnych odpadových vôd a zvýšenie podielu čistených komunálnych odpadových vôd

Opatrenia

 zvyšovať podiel obyvateľov napojených na systémy čistenia odpadových vôd:

o budovať verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd, dôsledne vykonávať ich prevádzkovú údržbu a obnovu, a to prioritne v aglomeráciách nad 2000 EO, v chránených vodohospodárskych oblastiach a chránených územiach,

o v menších aglomeráciách pod 2000 EO, vidieckych oblastiach s rozptýleným osídlením a izolovaných komunitách podporovať decentralizované kanalizačné systémy pre nakladanie so splaškovými odpadovými vodami, vytvoriť k tomu podporné schémy a podmienky, vrátane legislatívnych,

 podporovať zavádzanie nových a využívanie inovatívnych postupov čistenia odpadových vôd a na elimináciu rizikových látok a látok vzbudzujúcich obavy,

 novú výstavbu v chránených vodohospodárskych oblastiach povoľovať len za podmienky vybudovanej kanalizácie a primeraného čistenia odpadových vôd,

 nastaviť efektívny kontrolný mechanizmus nakladania so splaškovými odpadovými vodami akumulovanými v žumpách a pre dohľad nad kvalitou vôd vypúšťaných z domových čistiarní odpadových vôd; posilniť kapacity čistiarní odpadových vôd na spracovanie splaškových odpadových vôd zo žúmp,

 podporovať energeticky účinné technológie a posun ku klimatickej neutralite pri odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd,

 vytvoriť motivačný podporný mechanizmus na pripojenie sa obyvateľov, ako producentov odpadových vôd, na existujúcu verejnú kanalizáciu, osobitnú pozornosť venovať sociálne vylúčeným spoločenstvám,

 do regulačnej politiky presadiť, aby odvoz a likvidácia obsahu žúmp bola zaradená medzi regulované činnosti (v zákone č.250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 4.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
podiel obyvateľov s prístupom ku zdravotne bezpečnej pitnej vode	100%
podiel obyvateľov Slovenska so zabezpečeným čistením odpadových vôd systémom aspoň sekundárneho čistenia	85 % z toho nad 2,000 EO 100% a pod 2,000 EO 50%

5. Čisté vody

Nepresúvajme znečistenie do vody a zabráňme jej znečisteniu pri zdroji.

Zdrojmi znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd sú bodové zdroje

– najmä sídelné aglomerácie, priemyselné prevádzky, skládky, environmentálne záťaže a banské odkaliská a difúzne zdroje, najmä poľnohospodárstvo, neodkanalizované a nečistené splaškové vody z domácností a atmosférická depozícia. V prípade povrchových vôd pretrváva

ako významný vodohospodársky problém organické znečistenie, znečistenie živinami a prioritnými a relevantnými látkami; v prípade podzemných vôd znečistenie dusíkatými látkami, pesticídnymi látkami a ostatnými nebezpečnými látkami. Aj keď sa významne zefektívnilo monitorovanie kvality povrchových vôd a podzemných vôd, absencia koordinácie integrovaného prístupu k znižovaniu znečisťovania má za následok zložitú identifikáciu pôvodu znečistenia, spôsobu (cesty) vnosu do vôd a jeho významnosti (množstva a nebezpečnosti znečisťujúcej látky). Všeobecným cieľom je zastaviť zhoršovanie stavu/potenciálu vodných útvarov povrchových a podzemných vôd v dôsledku znečisťovania, a dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených rámcovou smernicou o vode.

Nevyhnutné je venovať pozornosť aj ochrane nevyužívaných vodných zdrojov s dobrou kvalitou a výdatnosťou. V tomto prípade je potrebné zabezpečiť nadradenosť verejného záujmu ochrany vôd pri územnom plánovaní, vyhlasovaní nových a prehodnocovaní aktuálnych ochranných pásiem vodárenských zdrojov nad ostatnými záujmami (využitie zdrojov pitnej vody a ochranných pásiem pre zásobovanie obyvateľstva má vždy prioritu pred využitím ochranných pásiem ako stavebných pozemkov).

Regulácia znečisťovania v praxi by mala byť založená nie len na akceptovateľných emisných limitoch, ustanovených pre vypúšťania z bodových zdrojov znečisťovania, ale aj na dôslednom uplatňovaní emisno - imisného a kombinovaného prístupu k bodovým a difúznym zdrojom. Pre odstraňovanie znečistenia v mieste vzniku je potrebné dôsledné využívanie najlepších dostupných techník (BAT v zmysle referenčných dokumentov BREF), tiež postupov najlepšej dostupnej praxe (BAP) a v prípade ak je to účelné, aj uplatňovanie požiadaviek na využívanie najlepších environmentálnych postupov (BEP) znižovania znečisťovania. Takýto prístup zníži riziko znečisťovania vôd vo vodných útvaroch nedosahujúcich environmentálne ciele, ale zároveň môže redukovať aj dopady dôsledky zmeny klímy (najmä sucha) na kvalitu vôd.

Účinné znižovanie znečisťovania smerom k „nulovému“ je možné len dôslednou integráciou európskych a národných sektorových politík, stratégií, programov a akčných plánov a ich dôslednou implementáciou. Slovenská republika sa zaviazala k plneniu Akčného plánu nulového znečistenia prijatého na úrovni EÚ v roku 2021.

Napĺňanie nasledujúcich cieľov bude primárne zabezpečované plnením opatrení Vodného plánu správneho územia povodia Dunaja a povodia Visly, ako aj ďalších plánovacích dokumentov, ktorých zoznam je uvedený v kapitole 5 koncepcie.

Cieľ 5.1. Účinná ochrana vodárenských zdrojov Opatrenia:

 upraviť legislatívne predpisy týkajúce sa podmienok vymedzovania ochranných pásiem vodárenských zdrojov, ich evidencie, prehodnocovania a kontroly, ako aj premietnutia ochranných pásiem do územnoplánovacích dokumentácií, vrátane podmienok a obmedzení z toho vyplývajúcich pre užívateľov a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme, upraviť úhrady za obmedzené užívanie,

 aktualizovať vymedzenie pásiem ochrany vodárenských zdrojov, vrátane kvalitných zdrojov v súčasnosti dočasne nevyužívaných na vodárenské účely, a to aj vo vzťahu k očakávaným dopadom dôsledkom zmeny klímy - spracovať metodiku zohľadňujúcu okrem zmeny klímy

v prípade zdrojov podzemných vôd aj rôzne stupne zraniteľnosti zvodnencov, zabezpečiť predbežnú ochranu územia pred nevhodnými činnosťami a stavbami bezprostredne po podaní návrhu na vyhlásenie či zmenu ochranného pásma,

 predkladať návrhy na vyhlasovanie lesov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov za lesy osobitného určenia,

 aktualizovať rozhodnutia aj mapy ochranných pásiem vodárenských zdrojov na úroveň katastrálnych máp; zapracovať aktualizované ochranné pásma do dokumentov využívaných na rozhodovanie, vrátane ich vkladov do katastra nehnuteľností,

 chrániť zdrojové oblasti pitných vôd pred ich využitím na iné ako vodárenské účely,

 vypracovať Akčný plán znižovania rizika znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd pre Žitný ostrov, ako chránenú vodohospodársku oblasť s významnými vodárenskými zdrojmi; obdobne vypracovať programy aj pre ostatné chránené vodohospodárske oblasti na Slovensku.

Cieľ 5.2. Zníženie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd antropogénnou činnosťou Opatrenia

 vypracovať systém včasného varovania/informovania pred nebezpečenstvom ohrozenia kvality podzemných vôd a kvality povrchových vôd,

 zefektívniť systém včasného varovania/informovania pred nebezpečenstvom ohrozenia kvality povrchových vôd

 minimalizovať riziko možných negatívnych vplyvov poľnohospodárskych činností na kvalitu vôd – vyžadovať dodržiavanie postupov správnej poľnohospodárskej praxe a precízneho poľnohospodárstva, vrátane používania menej toxických účinných látok v prípravkoch na ochranu rastlín, správnej aplikácie hnojív, pesticídov a iných prípravkov (osobitne v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v chránených vodohospodárskych oblastiach, chránených územiach a v zraniteľných oblastiach),

 dôsledne implementovať najlepšie dostupné techniky (BAT v súlade s referenčnými dokumentmi BREF) v priemyselných prevádzkach; podporovať zavádzanie inovatívnych priemyselných technológií a postupov predchádzania vzniku znečistenia a opätovného využívania vyčistených odpadových vôd v priemyselných prevádzkach; pred vypúšťaním priemyselných odpadových vôd do verejnej kanalizácie realizovať ich účinné predčistenie, najmä od prioritných látok a špecifických relevantných látok,

 zvýšiť kontrolu prevádzok a zariadení, ktoré pracujú so škodlivými látkami v blízkosti vodných tokov a v blízkosti zásob významných zdrojov podzemných vôd,

 vypracovať metodiku a indikátory na hodnotenie environmentálnej škody na vodách pre poskytovanie odborných stanovísk a vyjadrení ku konaniam v zmysle legislatívy o prevencii a náprave environmentálnych škôd,

 predchádzať vzniku nového znečistenia dodržiavaním hierarchie pri tvorbe a nakladaní s odpadmi, minimalizovať tvorbu a maximalizovať ich zhodnocovanie,

 dôsledne monitorovať a kontrolovať existujúce odkaliská a skládky odpadu z hľadiska vplyvov na stav vodných útvarov; zabezpečiť účinné čistenie drenážnych vôd; zákaz otvárania nových skládok na uzavretých starých skládkach v prípadoch, ak nižšie položená skládka nie je izolovaná, stabilizovaná, rekultivovaná a majetkovo-právne vysporiadaná,

 aktualizovať Štátny program sanácie environmentálnych záťaži a prioritne sanovať environmentálne záťaže v povodiach vodných útvarov v zlom stave alebo spôsobujúce riziko nedosiahnutia dobrého stavu vodných útvarov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu zdrojov pitnej vody a vody v chránených vodohospodárskych oblastiach, vojenských

obvodoch a v chránených územiach, osobitnú pozornosť venovať tým environmentálnym záťažiam, ktoré obsahujú látky s preukázateľne negatívnym vplyvom na ľudské zdravie ,

 prijať opatrenia na zníženie znečistenia povrchových vôd plávajúcim odpadom, osobitne plastami,

 pri odstraňovaní inváznych a iných neželaných organizmov minimalizovať používanie látok, ktoré môžu ohrozovať alebo poškodzovať ekosystémy, predstavujú možné riziko znečistenia podzemných vôd a/alebo povrchových vôd,

 stanoviť pravidlá, spôsob a rozsah využitia okolia tokov a nádrží s cieľom eliminovať znečistenie vody a brehov ľudskou činnosťou (kúpanie, rekreácia, vodné športy, rybolov a zakrmovanie rýb),

 prijať opatrenia na zníženie znečistenia vypúšťaných vôd z rybochovných zariadení.

Cieľ 5.3. Bezpečné nakladanie s čistiarenským kalom a znečistenými sedimentami Opatrenia

 aktualizovať klasifikáciu sedimentov z hľadiska ich kvality, stanoviť pravidlá a kritériá pre nakladanie s nimi v závislosti od ich znečistenia,

 podporovať zhodnocovanie sedimentov z vodných nádrží,

 podporovať zhodnocovanie čistiarenského kalu v kombinácii s preventívnymi opatreniami na obmedzenie kontaminácie kalov.

Cieľ 5.4. Účinné opatrenia na zníženie znečisťovania látkami vzbudzujúcimi obavy Opatrenia

 pravidelne aktualizovať zoznam špecifických relevantných látok pre Slovensko, prípravkov na ochranu rastlín (účinných látok a ich transformačných produktov), identifikovať a kvantifikovať znečisťujúce látky vzbudzujúce obavy (napr. farmaceutiká, hormóny, mikroplasty) osobitne pre útvary povrchových vôd a podzemných vôd,

 na základe pasportizácie látok vzbudzujúcich obavy ich zaraďovať do programu monitorovania a stanoviť limitné hodnoty koncentrácií znečisťujúcich látok vo vode, realizovať opatrenia na zníženie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd látkami vzbudzujúcimi obavy,

 realizovať opatrenia na znižovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok vzbudzujúcich obavy v priemyselných a komunálnych odpadových vodách prostredníctvom zmeny legislatívnych pravidiel a podporovať progresívne technické a technologické opatrenia na čistiarňach odpadových vôd.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 5.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
Počet (%) kvartérnych a predkvartérnych útvarov podzemných vôd v dobrom chemickom stave pre dusičnany, amónne ióny a fosforečnany	63 (84%)/(2030) 69 (92%)/(2050)
Počet (%) kvartérnych a predkvartérnych útvarov podzemných vôd v dobrom chemickom stave pre pesticídne látky	74 (99%)/(2030, 2050)
Počet (%) útvarov povrchových vôd, spĺňajúcich v rámci ekologického stavu/ potenciálu environmentálne normy kvality pre špecifické látky pre územie SR	1312 (97%)/(2030) 1340 (99%)/(2050
Počet (%) kvartérnych a predkvartérnych útvarov podzemných vôd v dobrom chemickom stave pre ostatné nebezpečné látky	69 (92%)/(2030) 72 (96%)/(2050)

Počet (%) útvarov povrchových vôd spĺňajúcich kvalitatívne požiadavky ekologického stavu/ potenciálu pre organické látky (ukazovatele CHSK, BSK5)	1190 (88%)/(2030) 1340 (99%)/(2050)
Počet (%) útvarov povrchových vôd, spĺňajúcich kvalitatívne požiadavky ekologického stavu/ potenciálu pre živiny (ukazovatele formy dusíka a fosforu)	1019 (75%)/(2030) 1340 (99%) (2050)
Plocha poľnohospodárskej pôdy zaradená do zraniteľných oblastí	klesajúci trend
Počet (%) útvarov povrchových vôd, spĺňajúcich environmentálne normy kvality pre prioritné látky (bez všadeprítomných látok) pre hodnotenie chemického stavu	1330 (98%)/(2030) 1340 (99%)/(2050)
Počet mimoriadnych zhoršení vôd spôsobených nakladaním s odpadovými vodami a inými hospodárskymi činnosťami	klesajúci trend

6. Živé rieky

Rieky a riečna krajina sú schopné poskytovať širokú škálu ekosystémových služieb pre spoločnosť.

Jeden z kľúčových záväzkov formulovaných v Stratégii EÚ pre biodiverzitu do roku 2030 sa týka obnovy najmenej 25 000 km voľne tečúcich úsekov riek prostredníctvom odstránenia bariér a revitalizáciou záplavových území9.

Štáty EÚ by sa súčasne mali podieľať aj na napĺňaní globálnych cieľov pre

biodiverzitu, ktoré sa týkajú zvýšenia rozlohy, spojitosti a integrity prírodných systémov prostredníctvom ochrany zostávajúcich nedotknutých území a divočiny. Cieľom je dosiahnutie podielu zväčšenia prísne chránených území aspoň na 10 % suchozemskej výmery EÚ (v rámci cieľa na dosiahnutie podielu chránených území na 30 % suchozemskej výmery EÚ), vytváranie a integrovanie ekologických koridorov. Preto je potrebné aj na Slovensku aktívne pristúpiť k zmierňovaniu negatívnych vplyvov jestvujúcich vodných stavieb – bariér rôzneho typu, nevhodných úprav tokov a záplavových území a prijímať opatrenia na zlepšenie kvality vody v znečistených úsekoch nedosahujúcich dobrý stav/potenciál.

Ambíciou je obnova prirodzeného charakteru nevhodne upravených vodných tokov a záplavových území (vrátane mokradí), zníženie ich fragmentácie (odstránenie alebo spriechodnenie bariér) a obnova biologickej a morfologickej spojitosti tokov (umožnenie migrácie vodných organizmov, najmä rýb, transport sedimentov) tak, aby vodné útvary dosahovali aspoň dobrý ekologický stav/potenciál. Toto všetko je dôležité pre zvýšenie retenčnej kapacity krajiny, podporu samočistiacej schopnosti tokov, obnovu a rozvoj biodiverzity, adaptáciu krajiny na očakávané negatívne dôsledky zmeny klímy, vrátane extrémnych hydrologických situácií (povodne, sucho) a v neposlednom rade aj pre schopnosť riek a riečnej krajiny poskytovať ekosystémové služby, vrátane rybárstva.

Cieľ 6.1. Systematická obnova vodných tokov vrátane pririečnych mokradí, odstraňovanie a zmierňovanie nepriaznivých dopadov vplyvov využívania vôd na vodné toky

Opatrenia:

 pripraviť Program revitalizácie vodných tokov a ich záplavových území, ako dlhodobý plán pre systematickú revitalizáciu vodných tokov, obnovu pririečnych mokradí a pre zabezpečenie ochrany prirodzených úsekov vodných tokov a ich záplavových území,

 vypracovať metodiky a technické normy na revitalizácie vodných tokov, zapracovať do nich inovatívne postupy a najnovšie poznatky,

 systematicky obnovovať pozdĺžnu kontinuitu tokov - odstraňovať a spriechodňovať migračné bariéry na vodných tokoch na základe dôkladného vyhodnotenia dopadov odstránenia, tieto

9 xxxxx://xxxxxxxxxx.xx/00000-xx-xx-xxxxxx-xx-xx-xxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxx/

opatrenia realizovať ako súčasť komplexných revitalizácií, ale aj samostatne; preferovať odstránenie bariér, spriechodnenie realizovať iba v prípade tých bariér, ktoré nie je možné odstrániť; uprednostňovať prírode blízke typy rybovodov (biokoridory, balvanité sklzy) a technické rybovody budovať iba tam, kde nie je možné iné riešenie,

 spracovať projekty revitalizácie a realizovať (aj ako súčasť údržby vodných tokov) postupne opatrenia na obnovu pôvodného charakteru vodných tokov v úsekoch na to určených a na zadržanie vody v krajine, adaptácie na negatívne dôsledky zmeny klímy, zatraktívnenie a zlepšenie stavu verejných priestorov v okolí vodných tokov (chodníky pre peších, cyklotrasy, oddychové zóny), zabezpečiť interdisciplinárnu spoluprácu a pomoc expertov pri realizácii podobných projektov iniciovaných samosprávami a inými subjektmi,

 vymedziť úseky vodných tokov v oblastiach, kde vplyvom výstavby hatí, úprav vodných tokov a komerčného bagrovania došlo k významnej nerovnováhe v režime sedimentov (erózia/zanášanie dna); na týchto úsekoch realizovať opatrenia prioritne zamerané na obnovu pôvodného režimu transportu sedimentov a dosiahnutie dynamickej stability,

 v súvislosti s rizikom masového množenia tzv. povodňových druhov komárov v riečnych nivách zaviesť systematický program regulácie ich populácií, využívať postupy a biocídne výrobky s minimálnym negatívnym vplyvom na mokraďové ekosystémy (environmentálny manažment, biologická kontrola).

Cieľ 6.2. Revitalizácia záplavových území - rozšírenie a obnova priestoru pre vodné toky a mokrade všade tam, kde to podmienky umožňujú

Opatrenia:

 reformou v oblasti krajinného plánovania a legislatívnymi úpravami a nadväzujúcim prepracovaním technických noriem umožniť komplexné revitalizácie vodných tokov prírode blízkym spôsobom, ktorý podporí dosiahnutie dobrého stavu/potenciálu vodných útvarov, zadržiavanie vody v krajine, spomaľovanie jej odtoku, laterálnu spojitosť a obnovovanie zásob podzemnej vody,

 právna úprava vodného zákona tak, aby sa revitalizácie stali súčasťou správy tokov a ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto vodného toku, správca bude požadovať povolenie o navrátenie do pôvodného koryta len v prípade upravených tokov.

 majetkovo-právne vysporiadať vlastníctvo pozemkov pod a v okolí vodných tokov; vrátane pozemkov pod existujúcimi vodnými stavbami vo vlastníctve štátu previezť do vlastníctva štátu, vrátane existujúcich vodných stavieb – previesť do vlastníctva štátu, podporovať realizáciu komplexných pozemkových úprav s vyčlenením pozemkov v blízkosti vodných tokov na účel revitalizácie,

 na hraničných vodných tokoch definovať štátnu hranicu prechádzajúcu cez vodný tok ako pohyblivú, v prípade potreby plánovania revitalizácií na hraničných vodných tokoch uzatvoriť príp. aktualizovať bilaterálne dohody s príslušnými krajinami a po odsúhlasení komisiami hraničných vôd aj realizovať revitalizácie na hraničných vodných tokoch.

Cieľ 6.3. Živé rieky ako významný prvok pre zachovanie a podporu biodiverzity Opatrenia:

 spracovať a implementovať programy starostlivosti o chránené územia na vodných tokoch a v ich okolí, zabezpečiť vhodný manažment biotopov a druhov podľa konkrétnych opatrení v Prioritnom akčnom rámci (PAF) a podľa ďalších dokumentov ochrany prírody a krajiny na národnej a európskej úrovni, opatrenia s vplyvom na správu vodného toku musia byť navrhnuté v súčinnosti s jeho správcom,

 preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami, rovnako ako všetky následné práce po povodniach v chránených územiach vykonávať tak, aby nedošlo k poškodeniu predmetu ochrany a na vodu viazaných ekosystémov, opatrenia s vplyvom na predmet ochrany musia byť odsúhlasené organizáciou štátnej ochrany prírody,

 na prirodzených úsekoch vodných tokov zabezpečiť ochranu prirodzeného charakteru toku a riečneho ekosystému, vrátane dynamiky, interakcie abiotických a biotických procesov medzi korytom a záplavovým územím, zároveň prostredníctvom zmeny legislatívy v tomto území eliminovať opatrenia s negatívnym vplyvom na ekologický stav vodných útvarov, na vodné a na vode závislé ekosystémy,

 zabezpečiť ochranu referenčných lokalít potrebných pre dlhodobé a systematické monitorovanie vôd podľa rámcovej smernice o vode, ako aj najcennejších úsekov prirodzených vodných tokov,

 obnovovať a účinne chrániť brehové porasty a sprievodnú vegetáciu vodných tokov,

 zabezpečiť obnovu laterálnej konektivity s cieľom zachovania existujúcich a vytvárania nových mokradí (hot spoty biodiverzity), ktoré zabezpečia prežitie rôznorodých organizmov a ich spoločenstiev,

 zabezpečiť kvalitné údaje o biotickej zložke vodných ekosystémov a ich pravidelnú aktualizáciu podporou inovatívnych postupov pri monitorovaní stavu biodiverzity.

Cieľ 6.4. Ryby ako súčasť živých riek Opatrenia:

 vytvoriť rámec na implementáciu prílohy II. Bonnského dohovoru s cieľom ochrany migrujúcich druhov rýb, vypracovať a implementovať Národný akčný plán pre jesetery,

 vypracovať a realizovať programy záchrany a národné akčné plány pre ohrozené druhy rýb, ako aj o územia národného a európskeho významu, kde predmet ochrany tvoria druhy ichtyofauny národného a európskeho významu,

 v rámci projektov revitalizácií navrhovať a zohľadňovať opatrenia zabezpečujúce vhodné podmienky pre existenciu a prirodzenú reprodukciu rybích spoločenstiev, zaviesť monitoring a vyhodnotenie účinnosti revitalizačných opatrení vo vzťahu k ichtyofaune,

 vytvoriť systém podporných mechanizmov na ochranu pôvodných druhov rýb a vytváranie podmienok na ich prirodzenú reprodukciu, migráciu, ochranu neresísk a iných dôležitých biotopov.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 6.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
dĺžka revitalizovaných úsekov vodných tokov s dosiahnutým dobrým ekologickým stavom / potenciálom	najmenej 95 km
dĺžka voľne prúdiacich úsekov vodných tokov získaných odstránením bariér	najmenej 250 km
dĺžka bariérami neovplyvnených úsekov vodných tokov	nie zhoršujúci sa trend
plocha obnovených pririečnych mokradí v záplavových územiach	ha

7. Xxxxx – náš a európsky veľtok

Udržateľné, vyvážené a koordinované využívanie Dunaja a jeho okolia bez toho, aby niektorá funkcia či nárok potláčal, či ohrozoval iné funkcie a nároky.

Xxxxx je významná medzinárodná rieka, ktorá spája nielen mnoho národov, ale aj množstvo rôznorodých ľudských aktivít, a zároveň vytvára dosiaľ zachované, avšak veľmi krehké, unikátne prírodné dedičstvo s množstvom druhov organizmov. Napája vodou našu najväčšiu zásobáreň podzemnej vody, ktorá sa využíva na pitné účely, Žitný ostrov.

V relatívne malom priestore má nároky a potreby množstvo subjektov, preto je dlhodobou výzvou dosiahnuť vzájomné rešpektovanie a zosúlaďovanie rôznych oblastí. Potrebné je zastaviť degradáciu prírodného prostredia v okolí Dunaja, znížiť množstvo živín pritekajúcich do Čierneho mora, zabezpečiť kompromisný, viacúčelový rozvoj a obnovu povodia Dunaja a jeho dôležitých funkcií odborne podloženými postupmi. Splnenie požiadaviek na komplexné využívanie a ochranu Dunaja v kontexte súčasných priorít spoločnosti predpokladá zosúladenie rôznych nárokov v tom istom území s ambíciou dosiahnutia týchto cieľov:

- Xxxxx bude, tam kde je to možné, čo najbližšie k prirodzenému stavu; bude dosahovať dobrý ekologický stav/potenciál a prírodné prostredie bude mať čo najbohatšiu druhovú rozmanitosť,

- alúvium Dunaja bude cenným a kvalitným zdrojom pitnej vody,

- zároveň bude zabezpečený potrebný stupeň protipovodňovej ochrany pre dôležité ľudské aktivity a infraštruktúru,

- vodné elektrárne na Vodnom diele Gabčíkovo budú efektívne vyrábať elektrinu,

- na vodnej ceste medzinárodného významu budú zabezpečené podmienky na vykonávanie bezpečnej a efektívnej plavby lodí vnútrozemskej plavby a malých plavidiel,

- Xxxxx bude ozdobou miest a obcí, ktoré ležia na jeho brehoch, ich obyvatelia, ale aj návštevníci budú viac využívať brehy Dunaja ako verejne prístupný priestor na oddych, rekreáciu a vzdelávanie,

- správa Dunaja, rôzne zámery a projekty na Dunaji budú mať širokú verejnú podporu, ktorá bude zabezpečená vhodnou participáciou rôznych dotknutých aktérov podľa možností už pri definovaní zámerov,

- manažment Dunaja a všetky zámery na jeho úpravy a obnovu budú koordinované so susednými štátmi, ako aj v rámci povodia Dunaja,

- inštitúcie podieľajúce sa na správe, využívaní, ochrane a obnove Dunaja budú mať potrebné kapacity, odbornú úroveň, materiálne vybavenie a zodpovedajúce financovanie, budú vzájomne efektívne a koordinovane spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov a ich zodpovednosti a kompetencie budú jasne a logicky definované.

- vyššie uvedené body musia zohľadňovať aj očakávané dopady zmeny klímy.

Medzi hlavné ekonomické využitia Dunaja patrí plavba a hydroenergetika. Preto sú opatrenia pre Xxxxx naformulované s cieľom zosúladenia rozvoja týchto oblastí s cieľmi ochrany vôd, napríklad v zmysle v súlade s princípmi zakotvenými v medzinárodných dokumentoch „Spoločné vyhlásenie o rozvoji vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí Dunaja“ a „Hlavné zásady udržateľného rozvoja hydroenergetiky v povodí Dunaja”. Opatrenia budú v súlade s medzinárodnými zmluvami „Dohovor o režime plavby na Dunaji“ a „Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu“. Výsledkom bude koncepčné priestorové usporiadanie do roku 2030 s výhľadom do roku 2050:

- voľne prúdiaci úsek Devín – Bratislava, s potrebnými plavebnými regulačnými úpravami a kompenzačnými/ zmierňujúcimi revitalizačnými opatreniami, zabezpečí, že do vzdutého

úseku vodného diela (VD) Xxxxxxxxx bude pritekať voda z úseku v dobrom ekologickom stave, čo je dôležité aj pre udržateľné využívanie zdrojov pitnej vody,

- VD Xxxxxxxxx s výrobou elektriny z obnoviteľného zdroja, s komplexnou obnovou (ekologickou a technologickou), s humanizáciou prostredia VD a s opatreniami na zmiernenie negatívnych vplyvov na životné prostredie a ekosystémy,

- V starom koryte Dunaja a ramenných sústavách budú zmiernené negatívne dôsledky ochudobnenia územia o dominantnú časť prietoku Dunaja, vytvorené podmienky pre zlepšenie sztavu ekosystémov, protipovodňovú ochranu a podmienky pre športovú a rekreačnú plavbu,

- voľne prúdiaci úsek Sap – ústie Ipľa s potrebnými regulačnými plavebnými úpravami a kompenzačnými/ zmierňujúcimi revitalizačnými opatreniami, zabezpečí obnovu rieky, ktorej ekologický stav degraduje v oblasti VD Gabčíkovo.

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je predmetom medzinárodného súdneho sporu s Maďarskom. Navrhovaná koncepcia nie je relevantným podkladom pre riešenie súdneho sporu, ale podkladom pre využívanie, správu a rozvoj predmetného úseku Dunaja v dočasnom režime do uzavretia sporu.

Prioritné opatrenia:

 zlepšiť hydromorfologické parametre Dunaja: obnoviť laterálnu spojitosť – obnoviť prírodné brehy, pobrežné zóny a bočné ramená; zabezpečiť pozdĺžnu spojitosť a priechodnosť migračných bariér pre ryby, iné vodné organizmy a rekreačné plavidlá; zabezpečiť prirodzenú variabilitu a dynamiku prúdenia; zlepšiť dotáciu vody do ohrozených ramenných ekosystémov, zabezpečiť ochranu prírodných ostrovov, zlepšiť podmienky pre výskyt a reprodukciu pôvodných druhov rýb, vrátane dunajských jeseterov implementáciou opatrení, ako je napr. Xxxxxxxxxxx akčný plán pre jesetery,

 realizovať komplexný manažment sedimentov na VD Gabčíkovo: zlepšenie prirodzeného kontinuálneho transportu sedimentov cez vzdúvacie objekty a úseky tokov cielenými technickými a revitalizačnými opatreniami, priebežné, systematické a udržateľné odstraňovanie nánosov sedimentov; nakladanie so sedimentami v kombinácii opatrení - opätovné vypúšťanie do Dunaja, deponovanie na určených miestach mimo zdrže a v zdrži, komerčné využitie; pri zohľadnení príslušných ekologických, technických a ekonomických aspektov,

 zlepšiť podmienky pre plavbu: zabezpečiť požadované parametre plavebnej dráhy na vodnej ceste Xxxxx a údržbu plavebnej dráhy a súčasne požiadavky na ochranu vôd v zmysle ekologických cieľov RSV; zlepšiť podmienky pre športovú a rekreačnú plavbu,

 obnoviť systém protipovodňovej ochrany v oblasti starého koryta Dunaja a adaptovať ho na klimatické a antropogénne zmeny v povodí, vhodnými opatreniami zvýšiť povodňovú kapacitu problémových úsekov a objektov.

Podrobný zoznam cieľov a opatrení pre Xxxxx je uvedený v prílohe koncepcie vodnej politiky. Ukazovatele pre prioritnú oblasť 7.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
ekologický stav súčasných prirodzených vodných útvarov Dunaja	dobrý alebo veľmi dobrý
ekologický potenciál výrazne zmeneného vodného útvaru ovplyvneného VD Xxxxxxxxx	dobrý alebo veľmi dobrý
dĺžka zachovaných voľne prúdiacich úsekov Dunaja medzi Devínom a ústím Ipľa (vrátane starého koryta Dobrohošť - Sap)	143 km podmienené výsledkom aplikácie rozsudku

	medzinárodného súdneho dvora v spore SR-M o SVD G-N
zlepšenie hydromorfologických parametrov - dĺžka obnovenia prírodných a prírode blízkych brehov - počet obnovených bočných ramien prepojených s hlavným korytom Dunaja - bariéry budú priechodné pre ryby, vodné organizmy a malé rekreačné plavidlá - zvýšenie prietoku vody, rýchlosti prúdenia a ich dynamiky v ohrozených ramenných sústavách na základe výsledkov potrebného výskumu	minimálne 12 km minimálne 10 ramien všetky bariéry ÁNO
ochrana územia a dôležitej infraštruktúry pred povodňami, so zarátaním vplyvov účinkov zmien klímy - na Q100, resp. Q1000 (pre Bratislavu a objekty VD Gabčíkovo)	ÁNO
parametre plavebnej dráhy podľa odporúčaní DK	ÁNO

8. Rozumieť vode

Veda a výskum, vzdelávanie a osveta o vode, pre budúce generácie.

Riešenie súčasných a budúcich problémov ochrany a využívania vôd, spojených so zvyšovaním extrémov a ďalšími očakávanými negatívnymi dopadmi dôsledkami zmeny klímy akcelerovaných nevhodným využívaním krajiny, zasiahne všetky oblasti života. Vzdelávanie je jedným zo základov, na ktorom sa dá budovať zmena postojov v spoločnosti k ochrane vôd a povodí

a prispieť k vytvoreniu spoločenského vedomia pre akceptáciu vodnej politiky smerujúcej k udržateľnému využívaniu vodných zdrojov. Cieľom vzdelávania má byť vytvorenie kapacity na zvýšenie individuálneho a spoločenského povedomia a informovanosti smerom ku novej kultúre ochrany vôd a potrebe integrovaného hospodárenia s nimi.

Účinné opatrenia na ochranu kvantity a kvality vôd musia vychádzať z dostatočnej úrovne pochopenia a preskúmania stavu vôd na Slovensku, vrátane prírodných aj antropogénnych procesov na ne vplývajúcich. Preto je nevyhnutné podporovať a systematický rozvíjať odborné kapacity na prieskum a výskum životného prostredia, ako aj vzdelávanie o všetkých aspektoch súvisiacich s vodou a so zmenou klímy.

Výzvou je vyriešiť akútny nedostatok odborných kapacít s najnovšími odbornými vedomosťami, jazykovými schopnosťami a odbornými zručnosťami z oblasti vodného hospodárstva a súvisiacich oblastí. Aj v dôsledku nepriaznivej vekovej štruktúry zamestnancov na všetkých úrovniach hrozí v priebehu niekoľkých rokov zlyhanie odborného zabezpečovania plynulosti všetkých verejnoprospešných služieb týkajúcich sa zabezpečovania dodávky pitnej vody, odvádzania a čistenia odpadových vôd, správy vodných tokov, vodných stavieb, vodných ciest, ochrany pred povodňami; nedostatok odborníkov na rôzne biotické komponenty vôd vedie k absencii kvalitnej poznatkovej bázy, nevyhnutnej pre správny a efektívny manažment vôd.

Cieľ 8.1. Vysoká úroveň výskumu a inovácií v oblasti ochrany a využívania vôd umožňujúca aplikovať nové vedecké poznatky do ochrany a manažmentu vôd

Opatrenia:

 vytvoriť mechanizmus na podporu podporovať dlhodobý základný a aplikovaný výskum vo všetkých oblastiach súvisiacich s ochranou a využívaním vôd, spolu s návrhom finančného krytia na udržateľnosť tohto mechanizmu,

 efektívne a systematicky podporovať výskum v oblasti skúmania predpokladaného vývoja zmeny klímy a adaptácie vodného hospodárstva na zmenu klímy, , jej dopadov a dopadov

zmeny spôsobu využívania krajiny na odtokový režim, vrátane výskumu na posudzovanie účinnosti opatrení a dopadov zmeny klímy na stav vodných útvarov,

 podporovať transdisciplinárny výskum v oblasti biodiverzity, hydrologických, morfologických, hydrogeologických a biologických procesov a ich vzájomnej interakcie a trendov ich zmien – podporovať spoločné projekty rôznych partnerov, aj so zahraničnými subjektmi,

 umožniť a podporovať kontinuálne odborné vzdelávanie pracovníkov vo vodnom hospodárstve v oblasti inovatívnych postupov a technológií,

 definovať okruhy vedeckých úloh v súlade s požiadavkami praxe, využívať ich výstupy a zapojenie expertných skupín s vedeckou účasťou pri príprave investícií a opatrení, pri rozhodovaní, príprave a aktualizácii strategických dokumentov a pod.,

 spolupracovať pri riešení aktuálnych problémov a výskumných a vývojových projektov so súkromným sektorom – zdieľať know-how, skúsenosti a kontakty, transparentne zapájať privátne subjekty do vzdelávacieho procesu,

 podporovať digitalizáciu zberu, spracovania a vyhodnocovania údajov a výsledkov vedeckých a výskumných prác, zabezpečiť technologickú podporu výskumným pracovníkom a kapacity pre spracovanie veľkých dát, tvorbu databáz, mapových služieb a ďalších podkladov pre reportovanie a vedecko-výskumné činnosti.

Cieľ 8.2. Kvalitná environmentálna výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany a využívania vôd vo formálnom vzdelávaní na všetkých úrovniach

Opatrenia:

 užšia efektívna spolupráca organizácií v rezorte životného prostredia s vysokými školami a univerzitami, zapojiť študentov vyšších ročníkov do praxe, vrátane finančnej motivácie pre študentov, podporovať moderné spôsoby výučby, možnosti praxe, kurzov, stáží,

 zmeniť personálnu politiku s cieľom prijímania nových zamestnancov do organizácií a podnikov v sektore vodného hospodárstva už počas ich štúdia, zaviesť možnosť platených stáží, štipendií, prípadne čiastočných pracovných úväzkov pre študentov druhého a tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania,

 podporovať zriaďovanie a fungovanie študijných programov na stredných odborných školách, zabezpečiť podporovať duálne vzdelávanie v oblasti vodného hospodárstva, vrátane súvisiacich technických študijných odborov, podporovať transformáciu študijných odborov, ktoré zanikajú alebo sú prebytočné na odbory súvisiace s ochranou a využívaním vôd,

 podporovať participatívne plánovanie v rámci akreditácie vzdelávacích programov, pri ktorom bude povinnosť zahrnúť odborníkov z praxe.

Cieľ 8.3. Viesť k zodpovednej výrobe, spotrebe a ochrane vôd neformálnym vzdelávaním pre všetky skupiny verejnosti

Opatrenia:

 vytvoriť stratégiu komunikácie, transferu poznatkov a neformálneho vzdelávania pre rôzne cieľové skupiny v participatívnom procese medzi expertmi (v oblasti ochrany a využívania vôd, vzdelávania, marketingu a komunikácie) a zástupcami cieľových skupín, pri tom zapájať partnerov a iniciovať a využívať synergiu s informačnými a vzdelávacími aktivitami v sektore aj mimo neho,

 zvyšovať verejné povedomie o hodnote vody, význame jej ochrany, vrátane ochrany riek a ich obnovy, zadržiavania vody v krajine, predchádzania a zmierňovania dopadov dôsledkov zmeny klímy pomocou ochrany ekosystémov viazaných na vodu a ich služieb, o potrebe a spôsoboch efektívneho využívania a úspory vody, vrátane podzemných vôd, ktoré sú zdrojom pitnej vody,

 v rámci existujúcich alebo vznikajúcich centier neformálneho vzdelávania a environmentálnej výchovy prepojiť ich činnosť s problematikou ochrany a využitia vôd, umožniť zážitkové vzdelávanie napr. formou hier, pozorovania vodných živočíchov, vtáky a pod.; na existujúcich veľkých vodných dielach – zriadiť priestory na informovanie a neformálne vzdelávanie o prínosoch nádrží, o ich pozitívnom aj negatívnom vplyve na krajinu a ľudskú spoločnosť.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 8.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
počet vedeckých článkov a publikácií v režime otvoreného prístupu	rastúci trend
počet študentov zapojených do praxe v oblasti ochrany a využívania vôd	rastúci trend

9. Zodpovedné a informované rozhodovanie o vode

Informácie - plánovanie – rozhodovanie

Dostupnosť relevantných údajov a informácií pre laickú aj odbornú verejnosť o ochrane a využívaní vôd je jedným zo základných predpokladov participatívneho prístupu pre tvorbu, implementáciu a hodnotenie politík v oblasti vodného hospodárstva. Informačné systémy v tejto oblasti sú zatiaľ vytvárané prevažne decentralizovane v rámci odborných organizácií

a inštitúcií, preto je základným cieľom konsolidácia a prepojenie dát medzi všetkými zainteresovanými subjektmi, zlepšenie uchovávania, spracovávania a toku dát, a tiež sprístupnenie údajov verejnosti. Plnenie cieľov konsolidácie a prepojenia dát ako aj budovanie informačných systémov je v súlade s princípmi Stratégie digitálnej transformácie Slovenska 2030.

Integrálnou súčasťou riadenia je okrem informovania (tok informácií, vrátane ich správneho získavania a spracovania) aj plánovanie (podľa hraníc povodí, čiastkových povodí a mikropovodí) a rozhodovanie, pričom vymáhateľnosť práva je v tomto kroku určujúca. Monitorovanie vôd musí poskytovať dostatočnú informačnú bázu pre plánovací a rozhodovací proces, pre hodnotenie účinnosti implementovaných opatrení, pre plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska a pre informovanie verejnosti.

Cieľ 9. 1. Rozhodovanie orgánov štátnej správy, samosprávy a ďalších subjektov vychádza z aktuálnych údajov, ktoré sú dostupné na jednom mieste a v užívateľsky inkluzívnom prostredí aj pre zainteresovanú verejnosť

Opatrenia:

 vyčleniť prostriedky na konsolidáciu údajov a informácií o vode u všetkých odborných organizácií a subjektov, podporovať kompatibilitu zdrojových údajov pre zdieľanie informácií o ochrane a využívaní vôd,

 vytvorením informačného systému Voda (IS Voda) integráciou existujúcich informačných systémov a prepojením údajov z iných sektorov a rezortov zabezpečiť dostupnú komplexnú bázu relevantných dát a informácií o vode,

 prehodnotiť a aktualizovať evidenciu o vodách, vrátane aktualizácie a kontroly nahlasovacej povinnosti,

 sprístupniť zainteresovanej verejnosti zrozumiteľne spracované informácie o stave, ochrane a využívaní vôd, vrátane informácií o dôvodoch zhoršenia stavu vôd a možných riešeniach, o zmene klímy a jej dopadoch dôsledkoch na vodu a ekosystémy, o strategických dokumentoch v oblasti vôd, čím sa splní základná podmienka pre aktívnu účasť verejnosti na ochrane vôd,

 sprístupniť samosprávam, odbornej aj laickej verejnosti kvalitné a pravidelne aktualizované mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika v parametroch, ktoré umožňujú jej

efektívne používanie a premietnutie do územnoplánovacej dokumentácie a ďalších dokumentov, ako aj ich zdieľanie prostredníctvom dostupných a aktuálnych sieťových služieb,

 zjednodušovať a automatizovať procesy tak, aby sa rozhodovanie čo najviac zobjektívnilo a skrátilo; zaviesť jednotné vzory vydávaných rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy v elektronickej forme, konsolidovať ich evidenciu (ukladanie a dostupnosť),

 zaviesť interdisciplinaritu v rozhodovacích procesoch - umožniť vstúpiť do rozhodovacích procesov vo vodnom hospodárstve aj odborníkom z iných oblastí podľa daného problému.

Cieľ 9.2. Zlepšiť rozsah a kvalitu zberu údajov o vode Opatrenia:

 doplniť do zákona č. 201/2009 Z. z. ustanovenia pre zjednodušenie majetkovo právneho vysporiadania pozemkov pod monitorovacími miestami štátnej hydrologickej siete a prístupy k pozemkom pri výkone monitorovania,

 rozšíriť monitorovanie vôd Slovenska tak, aby umožnilo sledovanie, analyzovanie a vyhodnocovanie nových javov a ukazovateľov (zmena klímy, extrémne hydrologické situácie, znečisťujúce látky vzbudzujúce obavy, fragmentácia riečnej siete, biologické invázie, strata biodiverzity a pod.),

 zlepšiť kvalitu zberu údajov o vode a celého toku dát v rámci monitorovania vôd prostredníctvom IS Voda; digitalizovať zber údajov a jeho spracovanie, vrátane reportovania,

 posilniť numerické a bio-fyzikálne modelovanie aktuálneho stavu, vývoja a prognózy kvality vôd a kľúčových abiotických a biotických procesov, verifikovať výsledky modelovania a prognóz reálnym stavom hodnotených parametrov,

 podporovať vývoj a implementáciu moderných metód modelovania dôsledkov zmeny klímy na odtokové pomery, ich vplyvov na hospodársku činnosť a využívanie krajiny, ako aj prírodné prostredie,

 zabezpečiť efektívny monitoring nedostatku vody a sucha ako základ pre krízový manažment a nastavenie hierarchie užívania vôd,

 implementovať využívať inovatívne prístupy v monitorovaní (napr. molekulárne metódy, DNA metabarkóding, satelitné monitorovanie, nové analytické techniky, zber dát pomocou citizen- science),

 dobudovať a rozvíjať štátnu meteorologickú a štátnu hydrologickú sieť, ako aj meteorologické a hydrologické predpovedné a varovné systémy,

 prepojiť monitorovacie rámce vodnej politiky, stratégií na ochranu biodiverzity a ostatných relevantných politík,

 pri príprave a realizácii opatrení na ochranu vôd a investícií na využívanie vôd sledovať účinky realizácie predchádzajúcich opatrení, posilniť monitorovanie efektivity týchto opatrení,

 zahustiť sieť objektov na pozorovanie podzemných vôd a vodomerných profilov pre meranie úrovne kvantitatívnych parametrov a režimu podzemnej vody a povrchovej vody, zriaďovať stanice aj pre kontinuálne monitorovanie kvality povrchových vôd,

 pre potreby zefektívnenia biomonitoringu a jeho hodnotenia dopĺňať medzinárodné referenčné databázy DNA barkódingových dát o údaje pôvodných populácií druhov rýb a vodnej bioty vyskytujúcich sa na Slovensku,

 doplniť údaje potrebné pre vyhodnotenie bilancie sedimentov a vytvoriť národnú monitorovaciu sieť v rámci nadnárodnej monitorovacej siete,

 budovať priestorové databázy kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností povrchových a podzemných vôd formou verejnosti online sprístupňovaných geografických informačných

systémov (základné hydrogeologické a hydrogeochemické mapy, databázy hydrogeologických vrtov a prameňov, mapy zraniteľnosti podzemných vôd, kvalita a kvantita vôd),

 posilniť legislatívne nástroje na zriaďovanie, budovanie a prevádzkovanie štátnej monitorovacej siete – zjednodušiť proces prípravy, budovania a zriaďovania štátnych monitorovacích sietí, vysporiadať majetkovo-právne vzťahy a riešiť ujmu za obmedzenia pri využívaní dotknutých nehnuteľností.

Cieľ 9.3. Efektívne a prehľadné riadenie v rámci vodného hospodárstva s jasne rozdelenými kompetenciami (štátna správa, samospráva, iné subjekty)

Opatrenia

 prehodnotiť a aktualizovať kompetenčnú a organizačnú štruktúru v rámci vodného hospodárstva,

 vykonať audity organizácií vo vodnom hospodárstve, vrátane úradov štátnej vodnej správy, s cieľom posúdenia efektívneho a účelného využívania finančných, materiálnych a personálnych prostriedkov vo vzťahu k forme ich hospodárenia,

 zabezpečiť optimálne personálne obsadenie a zlepšiť technické vybavenie štátnej vodnej správy okresných úradov, vrátane doplnenia štruktúry štátnej správy rybárstva na úrovni okresných úradov v sídle kraja,

 prehodnotiť a navrhnúť optimalizáciu a posilnenie kontrolných mechanizmov v oblasti ochrany a využívania vôd,

 zaviesť systematický proces usmerňovania a zvyšovania právneho povedomia (metodicko- inštruktážne činnosti) pre zamestnancov vo vodnom hospodárstve, vrátane pracovníkov štátnej vodnej správy na všetkých úrovniach,

 zosúlaďovať legislatívu pre ochranu vôd na národnej úrovni s cieľom zvýšenia jej prehľadnosti a účinnosti, zvýšenia vymožiteľnosti požiadaviek a kontroly realizovaných opatrení,

 navrhnúť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR prijatie medzinárodných noriem (ISO) a európskych noriem (EN) do sústavy STN prekladom do štátneho jazyka, aktualizovať existujúce a spracovať nové odvetvové normy vo vodnom hospodárstve, prebrať osvedčené zahraničné normy (ISO, EN) do štátneho jazyka, zabezpečiť financovanie úloh technickej normalizácie na tvorbu STN a TNI v štátnom jazyku v oblasti vodných zdrojov, sprístupniť zoznam STN a TNI, týkajúce sa ochrany a využívania vôd v novovytvorenom IS VODA.

Cieľ 9.4.: Posilnenie odborných kapacít v oblasti ochrany a využívania vôd

 pripraviť proces manažmentu zmeny (change management) v rámci jednotlivých inštitúcií, medzi-inštitucionálne aj rezortne s cieľom, aby sa súčasný obmedzený prenos vedeckých poznatkov do praxe v rámci inštitúcií a vytváranie vedeckých poznatkov v rezorte zmenil na stav, že pracovníci v rezorte vedia využiť najnovšie vedecké poznatky pri vodnom plánovaní, rozhodovaní, príprave investícií a prevádzkovaní vodohospodárskeho majetku,

 vytvoriť systém viacročného tréningu a mentoringu na kontinuálne odovzdávanie odborných vedomostí a zručností mladým zamestnancom (aj z rôznych inštitúcií), univerzitným študentom aj študentom stredných škôl v duálnom štúdiu,

 vytvoriť systém priebežného dopĺňania najnovších poznatkov a dobrých príkladov z praxe v oblasti ochrany a využívania vôd a súvisiacich oblastiach (od monitorovania, cez komunikáciu až po jazykové vzdelávanie), využívať spoluprácu so zahraničím (zahraničné stáže, exkurzie, cezhraničné a medzinárodné projekty),

 zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie pre zamestnancov štátnej vodnej správy na všetkých úrovniach a ostatných zamestnancov vo vodnom hospodárstve, podporovať ich účasť na vzdelávacích aktivitách organizovaných rezortnými alebo inými organizáciami, podporovať

rozširovanie odborných a technologických vedomostí a odborných zručností zamestnancov aj v ďalších príbuzných odboroch využiteľných pre zamestnávateľa aj neformálnym vzdelávaním (výmenou skúseností medzi zamestnancami),

 zvyšovať jazykovú a technologickú gramotnosť pracovníkov v rezorte, zabezpečiť podmienky umožňujúce skvalitnenie publikačnej činnosti jednotlivých pracovísk rezortu.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 9.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
vytvorenie a sprevádzkovanie jednotného a komplexného informačného systému VODA	ÁNO
počet subjektov zapojených do IS Voda	rastúci trend
podiel mladých ľudí do 30 rokov pracujúcich v sektore vodného hospodárstva	25 %

10. Voda ako strategická investícia – efektívne financovanie

Máme na to a budeme mať v budúcnosti?

V dôsledku chýbajúcej dlhodobej udržateľnej finančnej politiky štátu a nedodržiavania investičnej politiky štátu v oblasti rozvoja a udržiavania vodného hospodárstva došlo k vzniku vysokého finančného/investičného dlhu, ktorý stále rastie. Správcovia vodných tokov nemajú zo strany štátu dlhodobo zabezpečované úhrady ekonomicky oprávnených nákladov na správu tokov a povodí, presun správy tokov, ale aj majetku štátu medzi

rezortami sa deje bez nastavenia adekvátneho financovania jeho ďalšej správy. Dôsledkom je opotrebovanosť a zhoršujúci sa stav infraštruktúry existujúcich vodných stavieb, vrátane vodárenských nádrží a zmenšujúca sa využiteľnosť ich projektovanej kapacity. Nepriaznivá situácia je aj v prípade vodohospodárskej infraštruktúry pre zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie a čistenie komunálnych odpadových vôd. Existujúce úpravne vody, čistiarne komunálnych odpadových vôd, stokové siete a diaľkovody sú na hranici životnosti. To je príčinou vysokých strát pitnej vody, zvyšujúceho sa rizika havárií s následným obmedzením či vylúčením dodávky pitnej vody. Opotrebovanosť a zanedbávanie obnovy stokových sietí nenesie v sebe len riziko bezprostredného ohrozenia zdravotnej bezpečnosti obyvateľstva, ale aj ohrozenia životného prostredia. Zaostávajúca obnova vodných stavieb, vrátane nádrží, môže znamenať riziko ohrozenia životov či zdravia obyvateľov v rozsiahlom území.

Sektor vodného hospodárstva je závislý od verejných zdrojov financií, pričom financovanie organizácií v rezorte aj mimo neho, ktoré sa podieľajú na ochrane vôd či vytváraní rámcov pre ich využívanie je nedostatočné. Poplatky za využívanie a vypúšťanie vôd nemotivujú užívateľov a spotrebiteľov ku environmentálne priaznivým riešeniam, úsporám ani šetreniu. Pri príprave regulačnej politiky je nevyhnutné klásť dôraz najmä na úpravu metodiky určenia vstupných parametrov a motivačných faktorov na podporu nových technologických investícií a zvyšovania ekonomickej efektívnosti prevádzky. Slovensko je v oblasti ochrany a využívania vôd nepripravené na obdobie po ukončení podpory z fondov EÚ.

Cieľ 10.1. Obozretné hospodárenie s verejnými financiami a pod drobnohľadom verejnosti Opatrenia:

 vytvoriť plán na udržateľné financovanie vodnej politiky pri postupnom znižovaní európskych zdrojov financií a to na základe analýzy finančných tokov, vyčíslenia potrebných prevádzkových nákladov a investícií, vrátane ich priorizácie,

 zvyšovať efektivitu vo vodnom sektore a stanovovať si merateľné a odpočtovateľné finančné, environmentálne ciele; rozvíjať personálne a inštitucionálne kapacity pre strategické finančné plánovanie vo vodnom sektore,

 zabezpečiť financovanie výstavby novej a údržby existujúcej infraštruktúry počas celej očakávanej životnosti diela,

 vypracovať plán obnovy kriticky dôležitej vodnej infraštruktúry a vytvoriť stabilný finančný mechanizmus na jej modernizáciu, obnovu a priebežnú údržbu; vykonať rozdelenie investičných nákladov na obnovu na vlastníka infraštruktúry, obce a štát,

 aplikovať hodnotenie a priorizáciu investícií nad 1 mil. EUR podľa relevantných kritérií, ako je hodnota za peniaze, prioritná ochrana zdrojov pitnej vody a dosiahnutie dobrého stavu vôd, cost-benefit analýza zohľadňujúca dôsledky zmeny klímy a ďalšie,

 stabilizovať financovanie štátnych orgánov (štátna vodná správa na všetkých úrovniach), štátnych podnikov a organizácií vo vodnom sektore z hľadiska zabezpečenia personálnych zdrojov a materiálneho vybavenia pre výkon kvalitnej štátnej a verejnej služby,

 stabilizovať financovanie monitorovania vôd, vrátane majetkovo-právneho vysporiadania monitorovacích objektov a financovanie vytvorenia a prevádzkovania IS Voda,

 stabilizovať financovanie rozvoja a starostlivosti o vodohospodársky majetok štátu s nastavením minimálnej miery starostlivosti a zodpovedajúceho financovania (normatív opráv a údržby vodohospodárskeho majetku),

 v rozpočtovej kapitole MŽP SR vytvoriť podmienky pre systematickú aktualizáciu a dopracovanie STN vo vodnom hospodárstve ako podporu pre projektantov a technických pracovníkov pri riešení úloh a v záujme uplatňovania jednotného prístupu z hľadiska technických parametrov a požiadaviek,

 vytvoriť viacročnú dotačnú schému Environmentálneho fondu, dotácie primárne zamerať na obce, ktorých projekty sa nachádzajú v záverečných fázach budovania vodohospodárskej infraštruktúry resp. udeľovať dotácie na celú stavbu; využiť aj formu výhodných pôžičiek s iných finančných nástrojov,

 majetkovo-právne vysporiadať a usporiadať hydromelioračný majetok, zabezpečiť podmienky pre vyrovnané hospodárenie subjektu zabezpečujúceho správu a prevádzku hydromelioračného majetku,

 majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, vrátane vyvlastnenia pozemkov, pod vodnými tokmi a existujúcimi vodnými stavbami, zabezpečiť úpravu legislatívy a finančné prostriedky,

 zvýšiť transparentnosť verejného rozpočtu v kapitole vodného hospodárstva každoročným a zrozumiteľným informovaním o jeho priebežnom plnení.

Cieľ 10.2. Ceny vody odrážajú náklady na výrobu a dodávku vody a jej bezpečné zneškodňovanie, vrátane nákladov na obnovu a udržiavanie infraštruktúry

Opatrenia:

 nastaviť ceny vody tak, aby boli kryté ekonomicky oprávnené náklady, vrátane nákladov na obnovu a udržiavanie infraštruktúry a zároveň aby boli motivujúcim faktorom k ochrane vôd a ich šetrnému a efektívnemu využívaniu,

 zabezpečiť krytie prevádzkových nákladov znížením podielu ekonomicky neoprávnených nákladov na celkových nákladoch za regulované činnosti dodávky vody a odvádzanie a čistenie odpadových vôd,

 zmeniť ekonomicky oprávnené náklady v časti odpisov, najmä vo vzťahu ku stavbám verejných vodovodov a verejných kanalizácií financovaných z verejných prostriedkov; zaviesť viaczložkovú cenu vody; zvýšiť rýchlosť obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií

s cieľom zníženia strát pitnej vody a zníženia podielu čistených vôd, ktoré sa dostali do verejných kanalizácií v dôsledku priesakov,

 prehodnotiť poplatky za vypúšťanie znečisťujúcich látok tak, aby motivovali znečisťovateľov minimalizovať ich vypúšťanie, prehodnotiť poplatky za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a tiež platby za odbery vody pre závlahy a ďalších užívateľov vody,

 prehodnotiť limity na nespoplatnené a nenahlasované odbery vody, prehodnotiť limitné množstvá odoberaných povrchových a podzemných vôd, ako aj množstvá vypúšťaných odpadových vôd, ukazovateľov a množstiev vypúšťaného znečistenia, a to tak vo vzťahu k spoplatneniu, ako aj vo vzťahu k evidencii o vodách,

 nastaviť nový systém platieb za poskytovanie vodohospodárskych služieb na princípe „užívateľ služby platí“ a systému zdieľania ekonomických nákladov, ktorý zohľadňuje súčasné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky, vrátane výziev budúcnosti (zmena klímy),

 zlepšiť kontrolu a prehodnotiť pokuty za znečisťovanie vôd - koordinácia konaní, kontrol a spolupráca medzi orgánmi štátnej vodnej správy a inými subjektmi, výška pokút bude motivovať k environmentálne správnemu využívaniu a manažmentu vôd,

 vytvoriť stimulačné programy pre podporu technickej rekonštrukcie (modernizácie), ako aj ekologickej revitalizácie existujúcich vodných stavieb; investície do technickej rekonštrukcie (modernizácie) spojiť s opatreniami na zlepšenie priechodnosti migračných bariér a ďalšími opatreniami revitalizácie riečnych ekosystémov,

 dofinancovať výkon neregulovaných činností správcom vodných tokov - aktualizácia normatívov údržby – vyjadriť finančnú hodnotu a zabezpečiť pravidelné financovanie vodohospodárskych služieb (údržba vodných tokov, nádrží a iných objektov, údržba vodných ciest a infraštruktúry pre rekreačnú a nákladnú plavbu, protipovodňových hrádzí a obslužných prístupových komunikácií, údržba monitorovacieho/varovného systému a merných staníc).

Cieľ 10.3. Financovanie protipovodňovej ochrany smerovať na predchádzanie povodňových škôd najmä v oblastiach identifikovaných ako významne rizikové s cieľom zníženia financií potrebných na odstraňovanie povodňových škôd

Opatrenia:

 v rámci protipovodňovej ochrany financovať popri opatreniach na ochranu územia aj opatrenia na vysťahovanie, premiestnenie a adaptáciu ľudských aktivít v územiach s povodňovým rizikom; do oprávnených nákladov pri realizácii protipovodňových opatrení zahrnúť aj súvisiace revitalizačné a nápravné opatrenia na zlepšenie stavu vôd a iných zložiek životného prostredia a zatraktívnenie verejných priestorov (napr. trasy pre nemotorovú dopravu, nábrežia),

 okrem nových protipovodňových, vodozádržných a revitalizačných opatrení vytvoriť dostatočné finančné mechanizmy aj na údržbu a rekonštrukcie existujúcich ochranných systémov, prípadne vybudovanie nových (na základe analýzy možností vytvorenia priestoru pre rieky), zabezpečiť pravidelné investovanie do rekonštrukcie jestvujúcich protipovodňových opatrení s cieľom ich adaptácie na zmenu hydrologických podmienok.

Cieľ 10.4. Financovanie revitalizačných opatrení ako súčasť všetkých veľkých infraštruktúrnych projektov vrátane zohľadňovania ekosystémových služieb

Opatrenia:

 vytvoriť dlhodobý finančný mechanizmus plán na realizáciu systematických a komplexných revitalizácií vodných tokov a záplavových území, vrátane iniciácie renaturácií; koordinovať financovanie revitalizačných opatrení s finančnými mechanizmami na protipovodňové, adaptačné a vodozádržné opatrenia,

 do nákladov na prípravu a realizáciu projektov ochrany pred povodňami zahrnúť výdavky na revitalizácie a zlepšenie stavu ekosystémov, ale aj zatraktívnenia verejných priestorov v sídlach, za týmto účelom je odporúčaná spolupráca s urbanistami a architektmi,

 vyjadriť finančnú hodnotu ekosystémových služieb vodných tokov, ich brehov a záplavových území a tieto hodnoty využívať pri plánovaní a schvaľovaní opatrení na ochranu a využívanie vôd, ako aj pri ukladaní nápravných opatrení a sankcií pri zásahoch do vodných útvarov,

 využívať hodnotenie ekosystémových služieb pri plánovaní, príprave investícií a rozhodovaní, vrátane procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie – v rámci širšieho metodického usmernenia v rámci rezortu životného prostredia.

Cieľ 10.5. Financovanie adaptačných opatrení ako súčasť zvyšovania odolnosti vodohospodárskeho sektoru

Opatrenia:

 preferovať opatrenia, ktoré podporujú udržanie ekosystémových funkcií a to aj v podmienkach meniacej sa klímy (climate trend proofing), bez zvyšovania nákladov na udržanie funkčnosti,

 vytvoriť finančné mechanizmy a legislatívne rámce, ako aj štruktúru podpory, ktorá umožňuje aplikáciu adaptačných aktivít v rôznych oblastiach hospodárenia s vodou a manažment krajiny, ktorý motivuje zapojenie súkromného sektora do takéhoto hospodárenia.

Ukazovatele pre prioritnú oblasť 10.

Ukazovateľ	Cieľová hodnota/trend
výška investičného dlhu v sektore vodného hospodárstva ako celku, a jednotlivých oblastiach (ochrana pred povodňami, infraštruktúra - vodovody a kanalizácie, vodné stavby a pod.)	klesajúci trend
podiel iných ako verejných zdrojov na prevádzkových nákladoch vodných stavieb	rastúci trend

4. VYKONÁVANIE KONCEPCIE

Pri vykonávaní koncepcie vodnej politiky bude pri príprave a realizácii opatrení a financovaní konkrétnych investícií uplatňovaný princíp „do no significant harm“ / „výrazne nezhoršovať“ vo vzťahu ku stavu vodných útvarov. Bude platiť, že každá investícia, opatrenie, projekt musí situáciu (čo sa týka stavu vôd) buď zlepšovať, alebo aspoň nezhoršiť, pričom preferované budú riešenia, ktoré majú pozitívny vplyv nielen na stav vôd, ale aj na priaznivý stav rastlinných a živočíšnych druhov (kumulácia záujmov ochrany vôd a biotopov), budú zvyšovať odolnosť povodí voči negatívnym dopadom dôsledkom zmeny klímy (kumulácia záujmov s potrebou adaptácie na zmenu klímy) či urbanistický rozvoj vo vhodných lokalitách (kumulácia záujmov rozvoja sídiel so záujmami ochrany pred povodňami).

Zároveň budú uprednostňované preventívne opatrenia pred opatreniami na odstraňovanie následkov. Environmentálne udržateľné sociálne a ekonomické benefity by mali byť kľúčovým kritériom pri manažmente vodných zdrojov. Realizácia opatrení nesmie prispievať ku zvyšovaniu emisií skleníkových plynov, ale naopak, má prispievať k dosiahnutiu cieľa uhlíkovo neutrálneho hospodárstva, pričom sa hodnotenie bude vzťahovať na celý životný cyklus opatrenia, technológie, služby. Opatrenia musia prejsť hodnotením rizík v súvislosti s existujúcimi aj očakávanými dopadmi dôsledkami zmeny klímy. Z tohto dôvodu budú preferované prírode blízke riešenia (Nature Based

Solutions)10 všade tam, kde to bude technicky a ekonomicky možné, pretože sú nástrojom pre ochranu, udržateľné riadenie a obnovu prírodných alebo ľudskou činnosťou pozmenených ekosystémov, účinne a adaptívne reagujú na spoločenské výzvy, zlepšujú biodiverzitu a súčasne poskytujú benefity ľudom.

Realizácii konkrétnych projektov s dosahom na hospodárenie s vodou však nevyhnutne musí predchádzať komplexné zhodnotenie možných sociálno-ekonomických a environmentálnych dopadov vplyvov na dotknutých odberateľov a užívateľov vôd, pričom ako optimálne by mali byť zvolené riešenia prinášajúce nákladovo najefektívnejšie opatrenia týkajúce sa využívania a ochrany vôd.

Plnenie koncepcie bude monitorované raz ročne k 31. 12. a bude ho realizovať garant koncepcie – MŽP SR, sekcia vôd. Za týmto účelom, MŽP SR, sekcia vôd vypracuje interný Program implementácie Koncepcie. Monitorovanie poskytne informácie o priebehu realizácie a miere úspešnosti pri vykonávaní Koncepcie vodnej politiky. Pre monitorovanie bude použitá tabuľka 1, ktorá obsahuje zoznam míľnikov s uvedením termínu plnenia a zodpovedných subjektov.

Plnenie koncepcie bude tiež vyhodnocované, a to v druhej tretine vykonávania koncepcie (2027) a na konci platnosti koncepcie (v roku 2030), kedy je plánované spracovanie aktualizácie Koncepcie vodnej politiky Slovenska. Hodnotenie poskytne informácie o plnení cieľov, čo bude sledované prostredníctvom merateľných ukazovateľov uvedených v kapitole 3. Hodnotenie bude realizované garantom v spolupráci s partnermi a zástupcami zainteresovaných subjektov. Za týmto účelom bude pretransformovaná súčasná Pracovná skupina pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky. Spoločné hodnotenie zabezpečí otvorené a úplné vyhodnotenie toho, či a ako sa Koncepcia vodnej politiky napĺňa, identifikujú sa prípadné nové problémy, trendy, príležitosti alebo riziká, ktoré budú pôsobiť v oblasti ochrany a využívania vôd. V prípade opodstatnených zmien v niektorej oblasti alebo na základe pravidelného hodnotenia opatrení bude možné v priebehu realizácie koncepcie vykonať doplňujúce mapovanie a následnú aktualizáciu údajov a informácií.

Predpokladom úspešnej implementácie koncepcie vodnej politiky je správny manažment rizík. V priebehu implementácie koncepcie vodnej politiky môžu nastať a nastanú situácie, ktoré budú znamenať ovplyvnenie jej úspešnosti alebo budú znamenať riziko nedosiahnutia výsledkov. Pôsobiace faktory môžu byť vonkajšie (mimo sektoru) a vnútorné (v rámci sektoru ochrany a využívania vôd, resp. MŽP SR a jeho rezortných organizácií), alebo ich kombinácia. Na základe revízie známych a všeobecne sa vyskytujúcich rizík, ale aj odpovedí na dotazníky členov pracovnej skupiny pre tvorbu koncepcie vodnej politiky boli identifikované tieto predpoklady úspešnej implementácie stratégie:

 efektívna koordinácia pri implementácii jednotlivých časti koncepcie a pri zavádzaní opatrení medzi jednotlivými rezortnými organizáciami, inými rezortmi, medzi rôznymi úrovňami štátnej správy a samosprávy,

 zapojenie všetkých dôležitých subjektov do implementácie a tým aj široké „vlastníctvo“ výstupov koncepcie vodnej politiky,

 stotožnenie sa s cieľmi, opatreniami a míľnikmi koncepcie vodnej politiky zo strany kľúčových subjektov zainteresovaných do implementácie koncepcie vodnej politiky,

 adekvátna politická podpora implementácie koncepcie vodnej politiky bez ohľadu na osoby vo vedení MŽP SR a jeho rezortných organizácií,

 dostatok financií a stabilné finančné plnenie opatrení,

 akceptovanie a napĺňanie cieľov spoločnej európskej politiky ochrany vôd,

10 IUCN (2020). Global Standard for Nature-based Solutions. A user-friendly framework for the verification, design and scaling up of NbS. First edition. Gland, Switzerland: IUCN. ISBN: 978-2-8317-2058-6

 súčinnosť a spolupráca iných rezortov pri implementácii koncepcie, vrátane premietnutia niektorých opatrení do strategických dokumentov iných rezortov.

Koncepciu vodnej politiky schvaľuje vláda SR uznesením.

Tabuľka 1: Míľniky pre vykonávanie koncepcie vodnej politiky a pre jej monitorovanie

1. Legislatívne zmeny a návrhy	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
1.1. Aktualizácia právnych predpisov v oblasti ochrany pred povodňami s cieľom uplatnenia zákazu novej výstavby a nevhodných aktivít v územiach ohrozených povodňami, prehodnotenia rozsahu a spôsobu ochrany území ohrozovaných povodňami v extraviláne a preferencii kombinovaných opatrení na ochranu pred povodňami s revitalizačnými a adaptačnými opatreniami (ciele 1.2., 1.3., 2.1, 2.2, 2.3.)	2023	MŽP SR	SVP š.p., VV š.p., VÚVH, ŠOP SR, SHMÚ	štátny rozpočet SR
1.2. Legislatívny návrh na zavedenie povinnosti pre právnické osoby vybudovať náhradný retenčný priestor v povodí (cieľ 1.2)	2025	MŽP SR	SVP š.p., VÚVH, ŠOP SR, Hydromeliorácie, š. p.	štátny rozpočet SR
1.3. Legislatívny návrh na vysporiadanie pozemkov, vrátane vyvlastnenia, v inom ako štátnom vlastníctve pod vodnými tokmi, vodnými stavbami, v územiach na prirodzenú transformáciu povodní (ciele 1.2., 6.2.) 1.3.a (nový) Novela zákona č. 201/2009 Z.z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe pre zjednodušenie) (cieľ 9.2.)	2023 2027 2025	MŽP SR	SVP š. p., SHMÚ, VV, š. p., MPRV SR, Hydromeliorácie, š.p.	štátny rozpočet SR
1.4. Legislatívny návrh zákona o krajinnom plánovaní s cieľom presadenia využívania všetkých typov krajiny s minimálnym negatívnym vplyvom na kvalitu a kvantitu vôd (integrovanie vodného a krajinného plánovania) (ciele 6.2.)	2022	MŽP SR	SAŽP, ŠOP SR, SAV, VŠ a univerzity	Štátny rozpočet Fondy EÚ
1.5. Právna úprava pre podporu udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami v intravilánoch, s cieľom minimalizácie vzniku nepriepustných plôch, diferencovania procesu povoľovania jednoduchých vodozádržných a s vodou súvisiacich adaptačných opatrení, podpory pre opätovné využívanie zrážkových vôd (ciele 2.1., 2.2)	2023 2025	MŽP SR	MDV SR, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, VÚVH, SVP š.p., SAV, STU BA a iné akademické inštitúcie, AČE SR	štátny rozpočet SR
1.6. Právna úprava pre podporu využívania vyčistených komunálnych odpadových vôd (ciele 3.2, 3.5., 4.2)	2023 2027	MŽP SR, MPRV SR	VÚPOP, VÚVH, SAV, vodárenské spoločnosti, AVS, AČE SR, AKS, SPPK, Hydromeliorácie, š.p.	štátny rozpočet SR
1.7. Legislatívny návrh na zavedenie priorizácie nárokov jednotlivých užívateľov na odbery a užívanie vôd (semafory - regulácia odberov a využívania vôd v prípade jej nedostatku a/alebo sucha) (ciele 3.1., 3.2)	2024	MŽP SR	VÚVH, SVP š.p., SHMÚ,	štátny rozpočet SR

1.7a. Právna úprava na zavedenie priorizácie nárokov jednotlivých užívateľov na odbery a užívanie vôd (ciele 3.1., 3.2) 1.7b. Legislatívne zavedenie semaforov na reguláciu odberov a využívania vôd v prípade jej nedostatku a/alebo sucha tak, aby bola zabezpečení bezpečnosť a fungovanie kritickej infraštruktúry	2025 (1.7a) 2028 (1.7b)
1.8. Novelizácia zákona o rybárstve a jeho vykonávacích predpisov (cieľ 3.6.)	2025	MŽP SR	osobitná Expertná skupina MPRV SR	štátny rozpočet SR
1.9. Aktualizácia legislatívy pre klasifikáciu, nakladanie a zhodnocovanie sedimentov a čistiarenských kalov v súlade s politikou obehového hospodárstva (cieľ 5.3)	2024	MŽP SR, MPRV SR	ÚKSÚP, VÚPOP, MŽP SR, VÚVH, SVP š. p.	štátny rozpočet SR
1.10. Legislatívna úprava zákona o vodách a súvisiacich predpisov s cieľom umožniť komplexné revitalizácie vodných tokov, vrátane kapacít organizácií v rezorte, zabezpečiť ochranu referenčných lokalít potrebných na dlhodobé monitorovanie vôd (ciele 3.3., 6.1, 6.2, 6.3, 8.1, 9.3, 9.4., 10.4.)	2023	MŽP SR	VÚVH, ŠOP SR	štátny rozpočet SR
1.11. Legislatívny návrh zákona o vodách a zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách na zavedenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a smernice o pitnej vode (4.1., 4.2., 5.4.) 1.11a) Legislatívny návrh zákona o vodách a zákona o verejných vodovodoch na zavedenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo smernice EÚ o pitnej vode 1.11b) Legislatívny návrh zákona o vodách a zákona o verejných vodovodoch na zavedenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo smernice EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd	2025	MZ SR (1.11a) MŽP SR (1.11b),	VÚVH, SVP š.p., AVS, ÚVZ, AČE SR, STU BA, ZMOS, ÚMS	štátny rozpočet SR
1.12. Legislatívna úprava na prepojenie posudzovania podľa článku 4.7. RSV s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie s cieľom obmedziť zhoršovanie stavu vodných útvarov v súvislosti s povoľovaním výnimiek z environmentálnych cieľov pri nových infraštruktúrnych projektoch (ciele 3.3., 3.4.)	2022 2025	MŽP SR	Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, VÚVH, SVP š.p., ŠOP SR	štátny rozpočet SR
1.13 Vyhláška o infraštruktúre pre vodácku a rekreačnú plavbu na vodných prekážkach, stavbách, nádržiach, tokoch a kanáloch (ciele 3.1., 3.4., cieľ 7))	2024	MŽP SR, MDV SR	VÚVH, SVP š.p., KST a iné MVO	štátny rozpočet SR

1.14. Zrušenie neaktuálnych strategických plánovacích dokumentov bez ukotvenia v legislatíve a bez opory v RSV a súvisiacich smerniciach, najmä Návrh orientácie, zásad a priorít VH politiky SR do roku 202711	2022	MŽP SR		štátny rozpočet SR
1.15. Novelizácia vyhlášky MŽP SR č. 29/2005 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov , cieľ 4.1., 4.2., 5.1.)	2025	MŽP SR, MZ SR	VÚVH, vodárenské spoločnosti	štátny rozpočet SR
1.16 (nový, presun z míľnika 9). Prehodnotenie a aktualizácia vymedzenia CHVO na základe nových poznatkov a zmien prírodných a antropogénnych podmienok (cieľ 5.1.)	2022-2027	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, SAV, ŠGÚDŠ	Štátny rozpočet SR
1.17 (nový, presun z míľnika 9). Novelizácia nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z.z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky a aktualizovať zoznam špecifických polutantov pre územie SR (relevantných látok) (cieľ 5.4.)	2026	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, ÚKSUP	Štátny rozpočet SR
2. Financovanie a investície	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
2.1. Komplexná reforma poplatkov za užívanie vôd - nový systém platieb za poskytovanie vodohospodárskych služieb, za užívanie vodných stavieb a vody ako komodity, vrátane poplatkov za vypúšťané znečisťujúce látky do vôd (ciele 2.2., 3.1., 3.5., 10.2.)	2030	MŽP SR	ÚRSO, MF SR, SVP š.p., EF	štátny rozpočet SR
2.2. Plán obnovy kritickej vodnej infraštruktúry a ostatných vodných stavieb (ciele 3.1., 10.1., cieľ 7)	2025	MŽP SR	IEP, SVP š.p., VV, š.p., Hydromeliorácie, š.p.	štátny rozpočet SR
2.3. Systém financovania protipovodňovej ochrany, vrátane hydrologickej predpovednej a výstražnej služby (cieľ 10.3.)	2026	MŽP SR	IEP, SVP š.p.	štátny rozpočet SR
2.4. Finančný mechanizmus na realizáciu dlhodobého základného aj aplikovaného výskumu vo všetkých oblastiach súvisiacich s ochranou a využívaním vôd (ciele 8.1., 10.1.)	2025	MŽP SR	IEP, VÚVH, SAV	štátny rozpočet SR
2.5. Finančný mechanizmus plán na realizáciu systematických a komplexných revitalizácií revitalizácie vodných tokov a záplavových území (cieľ 10.4.)	2025	MŽP SR	IEP, SVP š.p.	štátny rozpočet SR
2.6. Finančný mechanizmus na podporu zadržiavania, vsakovania a opätovného využívania zrážkových vôd, financovania adaptačných opatrení na zvyšovanie odolnosti vodohospodárskeho sektoru (ciele 2.2., 10.5.)	2025	MŽP SR	VÚVH, ÚRSO, VÚC, IEP, SVP š.p., VLM, š.p., EF, VV,š.p., Xxxx, š.p., Hydromeliorácie, š.p.	štátny rozpočet SR

11 Nepodporujúce právne úpravy a ich vymožiteľnosť boli definované ako Problém 2 v Analýze problémov (príloha Koncepcie vodnej politiky)

2.7. Dotačný mechanizmus pre obyvateľov na pripojenie nehnuteľností na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu / čistenie odpadových vôd (ciele 4.1., 4.2.) 2.7. Dotačný mechanizmus pre prístup k vode a sanitácii pre zraniteľné skupiny v rámci dotačného systému na podporu sociálnych potrieb a riešenia nepriaznivých situácií (ciele 4.1., 4.2.)	2024	MŽP SR	VÚVH, AVS, EF, Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, MIRRI SR, MPSVR SR, MV SR	Envirofond
2.8. Plán na udržateľné financovanie vodnej politiky vrátane priorizácie investícií v prípade absencie európskych zdrojov financií a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov v sektore vodného hospodárstva (cieľ 10.1.)	2025	MŽP SR	IEP, MF SR (Útvar hodnoty za peniaze), AVS, SVP, š.p., EF	štátny rozpočet SR Envirofond
3. Programy a plány rozvoja pre špecifické oblasti	Termín	Zodpovedný subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
3.1. Program revitalizácie vodných tokov a ich záplavových území (cieľ 6.1.)	2024	MŽP SR	VÚVH, ŠOP SR, SVP š.p., SAV, STU BA, UK BA a iné akademické inštitúcie	Plán obnovy a odolnosti SR štátny rozpočet SR Envirofond
3.2. Program udržateľného využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov (cieľ 3.3.)	2026	MŽP SR	MH SR, VÚVH, ŠOP SR, SVP š.p., SE a.s., STU BA, VV,š.p., SOPK	štátny rozpočet SR
3.3. Akčný plán znižovania rizika znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd Žitného ostrova (cieľ 5.1.)	2023	MŽP SR	MPRV SR, SVP š.p., VÚVH, ŠGÚDŠ, UKSUP, VÚPOP, samosprávy, ...	štátny rozpočet SR
3.4. Programy znižovania znečisťovania pre povodia útvarov povrchových vôd, ktoré nedosahujú dobrý chemický stav alebo dobrý ekologický stav/potenciál a útvarov podzemných vôd, ktoré nedosahujú dobrý chemický stav (cieľ 5.2.)	2030	MŽP SR, VÚVH	SHMÚ, ŠGÚDŠ, SVP š.p., SAV	štátny rozpočet SR
3.5. Plán ochrany a obnovy mokradí v poľnohospodárskej krajine (cieľ 1.1.)	2025	ŠOP SR	MŽP SR, MPRV SR, SAŽP, ŠOP SR	štátny rozpočet SR
3.6. Program rozvoja rybárstva (cieľ 3.6.)	2025	MŽP SR	ŠOP SR, SVP š.p., MPRV SR, užívatelia rybárskych revírov, SIS a iné MVO	štátny rozpočet SR -

3.7. Plán udržateľného a efektívneho manažmentu jednotlivých druhov rybožravých predátorov (ciele 3.6., 6.4.)	2025	ŠOP SR	MŽP SR, MPRV SR, SRZ, SIS a iné MVO	štátny rozpočet SR
3.8. Národný akčný plán pre jesetery a ďalšie chránené druhy rýb (cieľ 6.4. a cieľ 7)	2025	MŽP SR	ŠOP SR, SAV, SIS a iné MVO	štátny rozpočet SR
3.9. Programy záchrany a programy starostlivosti o chránené územia, kde predmet ochrany tvoria vodné a mokraďové biotopy a druhy na ne viazané (ciele 6.3., 6.4.)	2030	ŠOP SR	MŽP SR, SVP š.p., VÚVH, SAV, SIS, MVO, užívatelia rybárskych revírov	fondy EÚ
3.10. Program udržateľného manažmentu sedimentov na VD Gabčíkovo (cieľ 7)	2026	VV š.p.	MŽP SR, MDV SR, SVP š.p., VÚVH	štátny rozpočet SR
3.11. Plán komplexnej obnovy a humanizácie prostredia VD Gabčíkovo (cieľ 7)	2026	VV š.p.	MŽP SR, MH SR, MDV SR, SVP š.p., ŠOP SR, SAV	štátny rozpočet SR
3.12. Program rozvoja vodnej dopravy vodáckych a rekreačných plavidiel (cieľ 3.4., cieľ 7)	2026	MDV SR, MŽP SR	MD SR, MCRŠ SR, KST, SVP š.p.	štátny rozpočet SR
3. 13. Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody - H2ODNOTA JE VODA vyhodnotenie a zrušenie (cieľ 3.2.)	2025	MŽP SR	MPRV SR, VÚVH, SHMÚ, SVP š.p., SAV	štátny rozpočet SR
4. Spracovanie metodík, postupov a vzorových riešení	Termín	Zodpovedný subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
4.1. Metodiky na určenie ekologických prietokov pre rôzne typy vodných útvarov povrchových vôd (cieľ 3.1.)	2023	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, SAV, UK BA, STU BA, SVP,š.p.	štátny rozpočet SR
4.2. Metodika na určenie limitujúcej hladiny podzemnej vody na základe stanovenia disponibilných množstiev podzemných vôd v útvaroch a ich zmien v priebehu roka (cieľ 3.1.)	2024	MŽP SR	SHMÚ, SDGÚDŠ	štátny rozpočet SR
4.3. Aktualizácia metodík pre určenie povodňových prietokov na malých a veľkých povodiach v súvislosti s dopadmi dôsledkami zmeny klímy a realizovanými vodozádržnými opatreniami (cieľ 1.3., 2.3)	2023	MŽP SR	SHMÚ, VÚVH, SAV, STU BA	štátny rozpočet SR
4.4. Metodika Metodiky navrhovania revitalizačných, vodozádržných a protipovodňových opatrení s vyčíslením účinnosti a efektívnosti jednotlivých typov infraštruktúry (zelená, modrá, sivá) a neštrukturálnych opatrení (ciele 1.1., 1.3., 3.1., 6.1.)	2023 - 2025	MŽP SR	VÚVH, SAV, ŠOP SR, SVP š.p., STU BA a ďalšie univerzity, Slovenská komora stavebných inžinierov	Plán obnovy a odolnosti štátny rozpočet SR fondy EÚ

4.5. Metodické postupy, pokyny a vzorové riešenia na udržateľné hospodárenie so zrážkovými vodami (ciele 2.1., 2.2.)	2025	MŽP SR; MDV SR, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu	VÚVH, SAV, STU BA, Hydromeliorácie, š.p., a ďalšie univerzity	štátny rozpočet SR
4.6. Metodika a pravidlá pre hospodárenie, kontrolu, vypúšťanie a riedenie tepelne, chemicky, radiačne znečistených geotermálnych vôd do recipientov, uzavretého cyklu geotermálnych vôd (cieľ 3.7.)	2026	MŽP SR	ŠGÚDŠ, SAV	štátny rozpočet SR
4.7. Metodika pre revíziu a priorizáciu spriechodnenia a odstránenia bariér (cieľ 6.1.)	2024	MŽP SR	VÚVH, VV, š.p., SE, a.s., ŠOP SR, SRZ, SVP š.p. a iní správcovia vodných tokov, STU	štátny rozpočet SR
4.8. Metodika implementácie inovatívnych postupov monitorovania vôd (cieľ 9.2.) 4.8. Využívanie inovatívnych prístupov v monitorovaní kvality povrchových a podzemných vôd (cieľ 9.2.)	2028	MŽP SR	SHMÚ, VÚVH, SVP š.p., ŠOP SR, SAV	štátny rozpočet SR
4.9. Metodické postupy, pokyny a vzorové riešenia na nakladanie so sedimentami a čistiarenským kalom (cieľ 5.3.)	2025	MŽP SR, MPRV SR,	MŽP SR, ÚKSÚP, VÚPOP, SVP š. p., VÚVH, SE, a.s., STU	štátny rozpočet SR
4.10. Metodika hospodárenia na pôde v zraniteľných oblastiach (ochrana vôd pred znečistením z poľnohospodárstva, adaptácia na zmenu klímy) (cieľ 5.2.)	2025	MŽP SR, MPRV SR,	MŽP SR, VÚVH, SHMÚ, SAV, VÚPOP, ÚKSÚP	štátny rozpočet, fondy EÚ
4. 11. Metodika hodnotenia ekosystémových služieb, vrátane hodnotenia služieb vodných biotopov (cieľ 10.4.)	2025	MŽP SR	ŠOP SR	štátny rozpočet
4.12. Metodika na hodnotenie environmentálnej škody na vodách ku konaniam v zmysle zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd (cieľ 5.2.)	2022	MŽP SR	SIŽP, VÚVH, SVP š.p.	štátny rozpočet
5. Xxxxxx, pilotné štúdie a overovacie analýzy	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
5.1. Zhodnotenie hydrického potenciálu krajiny SR a návrh opatrení na jeho zachovanie (cieľ 1.1.)	2030	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, SAV, UK BA, STU BA, SPU, TU ZVO a iné akademické inštitúcie	štátny rozpočet
5.2. Strategická štúdia vodozádržných a protieróznych opatrení, opatrení zabezpečenia odberu vody pre strategických odberateľov v kritických suchých obdobiach pre pilotné	2022 - 2024	MŽP SR	SVP š.p., VV š.p., VÚVH, SHMÚ, STU BA, TU ZVO, SPU,	Plán obnovy a odolnosti SR

lokality SR s odporúčaniami a praktickými príkladmi uplatniteľnými pre celé územie Slovenska (cieľ 1.1.)			VLM, š.p., XXX SR, SAŽP, ŠGÚDŠ, SAV, VÚC, Hydromeliorácie, š.p.	štátny rozpočet SR fondy EÚ
5.3. Identifikácia oblastí s významným narušením rovnováhy sedimentov, návrh a realizácia efektívneho manažmentu sedimentov pre povodia, vodné toky a nádrže (ciele 3.1., 6.1., cieľ 7)	2027	MŽP SR	SVP š.p., VV š.p., VÚVH, SHMÚ, SAV, STU BA, VLM, š.p., SE, a.s.	štátny rozpočet
5.4. Pasportizácia existujúcich protieróznych a vodozádržných opatrení - identifikácia potenciálne nebezpečných stavieb a následne ich úprava (cieľ 1.3.)	2021 - 2030	MŽP SR	VÚVH, VV š.p., SVP š.p., VLM, š.p.	štátny rozpočet
5.5. Prehodnotenie využiteľných kapacít vodných nádrží a bezpečnosti priehrad vzhľadom na výhľadové povodňové prietoky od klimatickej zmeny, prehodnotenie ich objemu vzhľadom na zabezpečenosť dodávok vody pre odberateľov, biologické prietoky a stav zanesenia nádrží (ciele 3.1., 3.2.)	2022-2030	MŽP SR	VÚVH, VV š.p., SVP š.p., SAV, STU BA, SE,a.s.	štátny rozpočet
5.6. Prehodnotenie zabezpečenosti dodávok vody pre kľúčových odberateľov, osobitne pre kritickú infraštruktúru, vypracovanie scenárov zabezpečenia vody (cieľ 3.2.)	2025	MŽP SR	MH SR, VÚVH, SHMÚ, SVP š.p.	štátny rozpočet
5.7. Komplexné zhodnotenie sociálno-ekonomických a environmentálnych dopadov vplyvov zavedenia ekologických prietokov, vrátane ich vplyvu na jestvujúcu hydroenergetickú sústavu, plnenie cieľov v oblasti OZE a na stabilitu energetickej siete, následne realizácia vhodných opatrení (cieľ 3.1., 3.3.)	2024 2025	MŽP SR MH SR	MH SR, MŽP SR, VÚVH, SE a.s., STU BA, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE	štátny rozpočet
5.8. Štúdia uskutočniteľnosti na zaistenie plnosplavnosti vodnej cesty pre Xxxxx na zosúladenie požiadaviek na zabezpečenie parametrov plavebnej dráhy s požiadavkami na ochranu vôd (cieľ 7)	2025	MDV SR	MŽP SR, SVP š.p., VÚVH	štátny rozpočet
5.9 Štúdia spriechodnenia VD Gabčíkovo pre ryby a ostatné vodné organizmy (cieľ 7)	2025	VV š.p.	SVP š.p., VÚVH, SAV, ŠOP SR	štátny rozpočet, fondy EÚ
5.10. Podkladová štúdia o financovaní v oblasti vôd (prehľad o finančných tokoch), vyčíslenie potrebných investičných a prevádzkových nákladov v jednotlivých oblastiach priorizácia investícií (cieľ 10.1.) -	2023	MŽP SR	IEP	štátny rozpočet
5.11. Posúdenie miery strát pri zásobovaní pitnou vodou a vytvorenie akčných plánov pre ich zníženie (ciele 4.1., 10.2.)	2023 - 2024	MŽP SR	vodárenské spoločnosti, AVS, STU, VÚVH, SAV,	štátny rozpočet, fondy EÚ

5.11a) (presun z míľnika 9) Určenie hot-spotov pre budovanie čistiarní odpadových vôd v malých sídlach na stredných a malých tokoch pre vyšší stupeň čistenia komunálnych odpadových vôd, vrátane harmonogramu ich realizácie (cieľ 4.2.)	2025	MŽP SR	VÚVH, AČE SR	Štátny rozpočet SR
5.12. Analýza dopadov vplyvov a určenie subjektov oprávnených uchádzať sa o výkon rybárskeho práva vo vodných tokoch (cieľ 3.6.)	2023 2025	MŽP SR	osobitná Expertná skupina	štátny rozpočet
5.13. Štúdia uskutočniteľnosti zabezpečenia pitnej vody pre deficitné oblasti východného Slovenska (cieľ 4.1.)	2025-2027	MŽP SR	AVS, VÚVH, VV, š.p., SVP, š.p.	štátny rozpočet
5.14. Štúdia overenia technickej spoľahlivosti derivačného kanála VD Gabčíkovo ako dlhodobo udržateľnej vodnej cesty (cieľ 3.4.)	2025-2027	VV, š.p., SVP, š.p.	MŽP SR, MDV SR	Štátny rozpočet
5.15. Štúdia prehodnotenia uskutočniteľnosti na zaistenie plnosplavnosti Vážskej vodnej cesty a na základe výsledkov štúdie prehodnotenie jej budovania (cieľ 3.4.)	2027	MDV SR	MŽP SR, SE, a.s., SVP, š.p.	Štátny rozpočet
6. Komunikácia a vzdelávanie	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
6.1. Marketingová a komunikačná stratégia na zvýšenie informovania a povedomia verejnosti o význame a hodnote vody a realizácia opatrení (ciel 8.2., 8.3.)	2025 - 2030	MŽP SR	SAŽP	fondy EÚ
6.2. Podpora programov duálneho vzdelávania (cieľ 8.2., 9.4.)	2022 - 2030	MŠVVaM SR	MŽP SR, SVP, š.p., SAŽP	štátny rozpočet
6.3. Plán na ďalšie kontinuálne vzdelávanie pracovníkov ústrednej štátnej správy, štátnej vodnej správy a ostatných pracovníkov vodného hospodárstva, systému tréningu a mentoringu, zdieľania a výmeny skúseností (ciele 8.1., 9.4.)	2024	MŽP SR	MŠVVaM SR, SAŽP	štátny rozpočet
7. Dáta, veda a výskum	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
7.1. Dobudovanie, konsolidácia a prepojenie existujúcich informačných systémov do Informačného systému VODA, jeho doplnenie o dáta a údaje (cieľ 9.2.)	2027	MŽP SR	všetky subjekty v rezorte, MV SR	OP Kvalita ŽP fondy EÚ
7.2. Databáza údajov a informácií o chemických látkach vzbudzujúcich obavy využiteľná pre systematické monitorovanie v rámci programu monitorovania vôd SR (ciele 5.4., 9.2.)	2023	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, ÚKSUP, VÚPOP	fondy EÚ
7.3. Monitorovanie vôd podľa Rámcového programu monitorovania vôd SR na obdobie 2022 – 2027 (cieľ 9.2.)	2021 - 2027	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, ŠGÚDŠ, SVP š.p.	fondy EÚ

7.4. Systém včasného varovania/informovania pred nebezpečenstvom ohrozenia kvality podzemných vôd (cieľ 5.2.)	2022 - 2025	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, ŠGÚDŠ, SIŽP, MV SR, MPRV SR, vodárenské spoločnosti...	štátny rozpočet, fondy EÚ
7.5. Systém včasného varovania/informovania pred nebezpečenstvom ohrozenia kvality povrchových vôd (cieľ 5.2.)	2022 - 2025	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, ŠGÚDŠ, SIŽP, SVP š.p., vodárenské spoločnosti...	štátny rozpočet, fondy EÚ
7.6. Dobudovanie (zahustenie) siete zrážkomerných a vodomerných monitorovacích staníc a systému varovania v spádových povodiach pre strategické vodné nádrže (ciele 1.3., 9.2.)	2030	MŽP SR	SHMÚ, VÚVH, SVP š.p.	štátny rozpočet
7.7 Národná monitorovacia sieť tvorby a pôvodu sedimentov v rámci nadnárodnej monitorovacej siete na monitorovanie transportu a koncentrácie plavenín a splavenín, vrátane monitorovacej siete na tokoch nad strategickými vodnými nádržami (ciele 1.3., 9.2.)	2030	MŽP SR	VÚVH, SAV	štátny rozpočet
7.8. Pasportizácia útvarov povrchových vôd a vytvorenie dynamickej databázy s podrobnými údajmi o vodných útvaroch (cieľ 9.1.)	2022-2027	MŽP SR, VÚVH	SHMÚ, ŠGÚDŠ, SVP š.p., ŠOP SR, SAŽP, SAV	štátny rozpočet
8. Organizačné zmeny a výkon riadenia	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
8.1. Plán posilnenia personálnej politiky rezortu a jej financovania na základe rezortnej analýzy, aktuálnych a očakávaných potrieb v časovom horizonte implementácie stratégie Koncepcie (ciele 9.3., 9.4.)	2025	MŽP SR	rezortné organizácie	štátny rozpočet
8.2. Posilnenie prepojenia štátnej vodnej správy na MŽP SR (cieľ 9.3.)	2026	MŽP SR	MV SR	štátny rozpočet
8.3. Postup / organizačné pokyny na zlepšenie spolupráce orgánov a inštitúcií v rezorte pri kontrolnej/dozornej činnosti v oblasti ochrany vôd na regionálnej úrovni (cieľ 9.3.)	2025	MŽP SR	rezortné organizácie	štátny rozpočet
8.2. (zlúčenie 8.2 a 8.3) Posilnenie participácie štátnej vodnej správy s MŽP SR v oblasti zjednotenia postupov pri rozhodovacej a dozornej/kontrolnej činnosti	2026	MŽP SR	MV SR, okresné úrady, SIŽP	štátny rozpočet
8.4. Rozhodnutia štátnej vodnej správy zverejnené v informačnom systéme umožňujúcom ich vyhľadávanie a filtrovanie podľa údajov, ktoré sú v týchto rozhodnutiach obsiahnuté (cieľ 9.1.)	2027	MŽP SR	SVP š.p., VÚVH, SHMÚ	štátny rozpočet

8.5. Zavedenie jednotných vzorov vydávaných rozhodnutí orgánov štátnej správy v oblasti vôd a vytvorenie systému harmonizovaného vydávania vodoprávnych povolení (cieľ 9.3., 9.1.)	2025	MŽP SR, MV SR	SIŽP, orgány štátnej vodnej správy, SVP š.p., SHMÚ	štátny rozpočet
8.6. Vytvorenie inštitucionálnych nástrojov na podporu medzigeneračného odovzdávania skúseností (mentoring, coaching) (cieľ 9.4.)	2023	MŽP SR	rezortné organizácie	štátny rozpočet
9. Ostatné úlohy	Xxxxxx	Xxxxxxxxxx subjekt	Spolupracujúce subjekty	Predpokladaný zdroj financovania
9.1. Definovanie území s retenčným potenciálom a území pre prirodzenú transformáciu povodní, ich zapracovanie do územnoplánovacej dokumentácie (cieľ 1.1.)	2026	VÚVH, SVP, š.p.	SVP š.p., VLM, š.p., SAV a iné akademické inštitúcie	štátny rozpočet
9.2. Definovanie hraníc inundačných území a území ohrozených povodňami s maximálnou presnosťou pre ich zapracovanie do územnoplánovacej dokumentácie a využitie pri rozhodovaní o využívaní povodí na všetkých úrovniach (cieľ 1.2.)	2022	MŽP SR	SVP š.p.	štátny rozpočet
9.3. Prehodnotenie prietokovej kapacity vodných tokov, inundácií a existujúcich objektov na vodných tokoch vzhľadom na zmenené povodňové prietoky vplyvom dôsledkom zmeny klímy a revitalizačné úpravy, následne realizácia opatrení (cieľ 1.3.)	2022-2030	VÚVH	MŽP SR, SVP š.p., SHMÚ, STU BA, UK BA, SAV	štátny rozpočet
9.4. Prehodnotenie a prípadne úprava vodoprávnych povolení a manipulačných poriadkov vodných stavieb s ohľadom na stanovené ekologické prietoky, v špecifických prípadoch návrhy na zmenu účelu a využitia vodných stavieb alebo ich odstrániť (ciele 3.1., 3.2.)	2020 - 2030	MŽP SR	MV SR, SHMÚ, SVP š.p., VÚVH	štátny rozpočet, fondy EÚ
9.5. Zmapovanie disponibilných objemov a priebehu/rýchlosti dopĺňania útvarov podzemných vôd využívaných na odbery vôd (ciele 3.1., 4.1.)	2022-2030	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, ŠGÚDŠ, STU BA, UK BA, SAV a iné akademické inštitúcie	štátny rozpočet
9.6. Prehodnotenie a aktualizácia vymedzenia CHVO na základe nových poznatkov a zmien prírodných a antropogénnych podmienok (cieľ 5.1.)	2022-2027	MŽP SR	VÚVH, SHMÚ, SAV, ŠGÚDŠ
9.7. Prehodnotenie kategorizácie vodných ciest s vplyvom a požiadavkami na dosiahnutie udržateľného stavu vôd podľa RSV (Xxxxx, Váh, ...) (cieľ 3.4.)	2025-2026	MDV SR, MŽP SR	STU BA, VÚVH, SVP š.p.	štátny rozpočet
9.8. Určenie hot-spotov pre budovanie čistení odpadových vôd v malých sídlach na stredných a malých tokoch a pre vyšší stupeň čistenie komunálnych odpadových vôd, vrátane harmonogramu ich realizácie (cieľ 4.2.)	2025	MŽP SR	VÚVH, AČE SR	štátny rozpočet
9.9 Aktualizácia zoznamu špecifických polutantov pre územie SR (relevantných látok) (cieľ 5.4.)	2025	MŽP SR, VÚVH	SHMÚ	štátny rozpočet

9.10. Revízia evidencie rybárskych revírov a stanovenie ekologickej hodnoty rybárskych revírov (cieľ 3.6.)	2025	MŽP SR	užívatelia rybárskych revírov, SVP š.p., ŠOP SR	štátny rozpočet
9.11. Program (interný) implementácie Koncepcie	2022	MŽP SR	MŽP SR	štátny rozpočet
9.12. Zabezpečenie STN a TNI v oblasti vodného hospodárstva (cieľ 9.3. a 10.1)	2030	MŽP SR	MŽP SR	štátny rozpočet

5. ZOZNAM SÚVISIACICH STRATEGICKÝCH DOKUMENTOV

- Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (uzn. vlády SR č.87/2019)

- Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 – dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (uzn. vlády SR č. 41/2021)

- Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030 (uzn. vlády SR č. 273/2018)

- Stratégia pre implementáciu Rámcovej smernice o vode v SR (uzn. vlády SR č. 46/2004)

- Vodný plán Slovenska na roky 2015 – 2021 (vlády SR č. 6/2016) a jeho aktualizácia na roky 2022 – 2027 (MŽP SR, v príprave)

- Plán manažmentu povodňového rizika 2015 – 2021 (MŽP SR, 2015) a jeho aktualizácia na roky 2022 – 2027 (MŽP SR, v príprave)

- Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky na roky 2015 – 2021 (MŽP SR, 2015) a jeho aktualizácia na roky 2022 – 2027 (MŽP SR, 2021)

- Národný program Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1882/2003/ES

- Rámcový program monitorovania vôd Slovenska na obdobie rokov 2016 - 2021 (MŽP SR, 2015), Rámcový program monitorovania vôd Slovenska na obdobie rokov 2022 - 2027 (MŽP SR, v príprave)

- Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania prípravkov na ochranu rastlín 2021 – 2025 rev. 2 (MPRV SR, 2021)

- Program prevencie a manažmentu zosuvných rizík 2021 – 2029 (uzn. vlády SR č. 8/2021)

- Program prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu (2021 - 2027) (uzn. vlády SR č. 195/2021)

- Štátny program sanácie environmentálnych záťaží 2016 – 2021 (uzn. vlády SR č. 7/2016) a jeho aktualizácia 2022 – 2027 (uzn. vlády SR č. 320/2022) (MŽP SR, v príprave)

- Národný program znižovania emisií SR (uzn. vlády SR č. 103/2020) a akčné plány na zabezpečenie kvality ovzdušia

- Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014, aktualizácia z r. 2018, uzn. vlády SR č. 478/2018) a Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy (2021, uzn. vlády SR č. 476/2021) (MŽP SR, v príprave)

- Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody - H2ODNOTA JE VODA (uzn. vlády SR č. 110/2018

- Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (uzn. vlády SR č. 12/2014).

- Program starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 – 2021 (uznesenie vlády SR č. 304/2015), jeho aktualizácia do roku 2024 (uznesenie vlády SR č. 144/2019) a Akčný plán pre mokrade na roky 2019 – 2021 (uznesenie vlády č. 144/2019), návrh Akčného plánu pre mokrade na roky 2022-2024 (v príprave)

- Koncepcia ochrany prírody a krajiny do roku 2030 (MŽP SR, v príprave)

- Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016-2020 (uzn. vlády SR 532/2015), Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 – 2025 (uzn. vlády SR č. 676/2021) MŽP SR, v príprave)

- Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (uzn. vlády SR č. 104/2020)

- Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (uzn. vlády SR č. 606/2019)

- Koncepcia rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky (uzn. vlády SR č. 469/2000) v znení aktualizácie 2004 a Koncepcia rozvoja vodnej dopravy v Slovenskej republike do roku 2030 až 2050 (MDV SR, v príprave)

- Národný lesnícky program 2014-2020 a Akčný plán Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na obdobie rokov 2015 – 2020 (uzn. vlády SR č. 697/2015)

- Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 (uzn. vlády SR č. 357/2013) a Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020 (uzn. vlády SR č. 33/2014)

- Koncepcia spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte 2035 (MPRV SR, v príprave)

- Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení KURS 2011 – zmeny a doplnky č. 1 KURS 2001 (MPRV SR)

- Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov (MPRV SR, 2021)

- Plán obnovy a odolnosti SR (uzn. vlády SR č. 71/2021)

- Program Slovensko 2021 – 2027 (MIRRI SR, v príprave)

- Strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023- 2027 (MPRV SR, 2022)

- Operačný program Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 (MPRV SR, v príprave)

- Program Rybné hospodárstvo 2021 – 2027 (MPRV SR)

- COM(2020) 562 final, Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030

- COM(2019) 95 final, Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o vode a smernice o povodniach

- COM(2019) 640 final, Európska zelená dohoda / European Green Deal

- COM(2020) 380 final, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030

- COM(2012) 673 final, Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy

- COM(2021) 82 final, Európa odolná proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

- Comission Staff Working Document SWD(2019) 439 final – FitnessCheck (Kontrola vhodnosti smerníc EÚ vo vodnom hospodárstve)

- COM (2013) 249 final, Zelená infraštruktúra - Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy

- COM(2010) 715 final, Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť / EU Danube Regional Strategy

- COM(2020) 381 final, Stratégia Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu

- COM(2019) 128 final, Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí

- Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalo udržateľnom využívaní rieky Xxxxx

- Hlavné zásady udržateľného rozvoja hydroenergetiky v povodí Dunaja (ICPDR, 2013)

- Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier

- Protokol o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier

- Pan-európsky akčný plán pre jesetery

- Belehradský dohovor o režime plavby na Dunaji

- Rámcová smernica o vode a súvisiace smernice EÚ v oblasti vodnej politiky

Prílohy

a) Vstupná správa

b) Analýza problémov

c) Xxxxx – prípadová štúdia

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sekcia vôd

OZNÁMENIE O ZMENE STRATEGICKÉHO DOKUMENTU

podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zmena strategického dokumentu s celoštátnym dosahom – zisťovacie konanie

Aktualizácia Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050

máj 2024

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2. Identifikačné číslo

42181810

3. Adresa sídla

Nám. X. Xxxxx 1, 812 35 Bratislava

4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa

Xxx. Xxxxxxxx Xxxxx, generálny riaditeľ sekcie vôd MŽP SR

Nám. X. Xxxxx 1 812 35 Bratislava

e-mail: xxxxxxxx.xxxxx@xxxxxx.xxx.xx

Pracovisko:

VÚVH, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 5 812 49 Bratislava

5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente, a miesto na konzultácie

Xxx. Xxxxx Xxxxxxxxxxxxx, CSc., odbor strategického vodného plánovania, sekcia vôd MŽP SR

Nám. X. Xxxxx 1 812 35 Bratislava

e-mail: xxxxx.xxxxxxxxxxxxx@xxxxxx.xxx.xx

Pracovisko:

VÚVH, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 5 812 49 Bratislava

Aktualizácia Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050

2. Charakter

Aktualizácia Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej len

„aktualizácia Koncepcie“) je základný strategický dokument s celoštátnym dosahom, ktorý spracovalo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) za účasti partnerov, a ktorým stanovilo stratégiu, ciele a opatrenia pre smerovanie Slovenskej republiky v oblasti ochrany a využívania vôd. Koncepcia tiež zohľadnila medzinárodne a európske priority a nové výzvy, ktorým Európa a Slovenská republika čelí; a to hlavne v oblasti zmeny klímy a pripravenosti vodohospodárskeho sektora na negatívne vplyvy tejto zmeny.

Aktualizácia Koncepcie nadviazala na dokument Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030), na Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy (aktualizácia 2018). Koncepcia a jej aktualizácia okrem iného reflektuje analýzu plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z rámcovej smernice EÚ o vode (2000/60/ES) a plány manažmentov povodia Dunaja a Visly, ako aj smernice o hodnotení a manažmente povodňových rizík (2007/60/ES). Koncepcia vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 svojim charakterom predstavuje strategický dokument podľa § 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“), a podliehala preto posudzovaniu vplyvov strategického dokumentu. Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej len „Koncepcia“) bola schválená uznesením vlády SR č. 372/2022 dňa 1.6.2022.

MŽP SR predkladá aktualizáciu Koncepcie na základe uznesenia vlády SR č. 372/2022 zo dňa 1.6.2022 a uznesenia vlády SR č. 117/2024 z 28.2.2024.

3. Hlavné ciele

Hlavným cieľom strategického dokumentu ostáva určenie cieľov, opatrení a nástrojov na zabezpečenie ochrany vôd a na vode závislých ekosystémov, rozvoj vodných zdrojov udržateľným spôsobom na uspokojovanie potrieb spoločnosti. Cieľom aktualizácie Koncepcie je zabezpečenie postupného obnovenia poškodených vodných útvarov, zastavenie znečisťovania vôd, poklesu množstva podzemných vôd a zabezpečenie dostatku pitnej vody v regiónoch. Aktualizácia Koncepcie sa zameriava na ochranu a obnovu prirodzených záplavových území, mokradí, ochranu prirodzených, voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu regulovaných úsekov tokov všade tam, kde je to možné, najmä v extraviláne.

S ohľadom na ciele strategického dokumentu aktualizácia Koncepcie bude zameraná najmä na účely:

- vodného plánovania, ktorý sa uskutočňuje v rámci povodí,

- všestrannej ochrany vôd a vytváranie podmienok pre udržateľné využívanie vodných zdrojov,

- udržateľného poskytovania vodohospodárskych služieb,

- ochrany pred škodlivými účinkami vôd.

Hlavným cieľom navrhovanej zmeny strategického dokumentu je aktualizovať Koncepciu v nasledovných oblastiach:

- Precizovanie textov týkajúcich sa metodík a postupov a následne návrhu právnych úprav v oblasti udržateľného využívania povrchových a podzemných vôd, ochrany pred povodňami a postupov revitalizácie vodných tokov. Upresnené texty vychádzajú z vedeckého poznania resp. potreby uskutočnenia hydrologických analýz vplyvov zmeny klímy a adaptačnej schopnosti vodných útvarov. Aktualizácia adresuje potrebu posilnenia adaptačnej schopnosti a pripravenosti vodohospodárskeho sektora na negatívne vplyvy zmeny klímy a kritických období sucha, tak, ako vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe.

- Od schválenia Koncepcie bola na úrovni Európskej únie okrem iného prijatá smernica o pitnej vode a v príprave sú revízie smerníc o čistení komunálnych odpadových vôd a sledovanie nových prioritných látok vo vodnom prostredí (povrchová voda a podzemná voda). Z uvedeného dôvodu niektoré požiadavky, ktoré musí Slovenská republika plniť v časovom horizonte do roku 2027 v čase prípravy Koncepcie neboli ešte známe. Aktualizácia Koncepcie z uvedeného dôvodu zahŕňa niektoré zmeny, ktoré bude potrebné vykonať už v horizonte do roku 2027.

4. Obsah (osnova)

Obsah a členenie kapitol návrhu aktualizácie Koncepcie (osnova) zostáva nezmenená. Jednotlivé kapitoly Koncepcie sú nasledovné:

1. Východiská a súčasné podmienky vodnej politiky

2. Zásady a princípy vodnej politiky

3. Kľúčové oblasti, ciele a opatrenia vodnej politiky

3.1. Voda v krajine

3.2. Voda v sídlach – mestá a obce múdro hospodáriace s vodou

3.3. Udržateľné využívanie vôd

3.4. Voda pre všetkých obyvateľov

3.5. Čisté vody

3.6. Živé rieky

3.7. Xxxxx – náš a európsky veľtok

3.8. Rozumieť vode

3.9. Zodpovedné a informované rozhodovanie o vode

3.10. Voda ako strategická investícia – efektívne financovanie

4. Vykonávanie koncepcie

5. Zoznam súvisiacich strategických dokumentov

Prílohy

a) Vstupná správa

b) Analýza problémov

c) Xxxxx – prípadová štúdia

5. Uvažované variantné riešenia zohľadňujúce ciele a geografický rozmer strategického dokumentu

Ciele strategického dokumentu, jeho tematické zameranie ako aj skutočnosť, že aktualizácia Koncepcie bude mať dosah na celé územie Slovenska, sú pripravované v jednom variante riešenia strategického dokumentu. Uvažované variantné riešenie aktualizácie Koncepcie je výsledkom práce pracovníkov MŽP SR a rezortných organizácií zodpovedných za odpočet Koncepcie, analýzy východiskovej situácie a skutkového stavu, záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná a potreby riešenia špecifických tematických oblastí. Strategický dokument navrhne optimálne smerovanie Slovenskej republiky v oblasti ochrany a využívania vôd.

6. Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania

Sekcia vôd v súvislosti s prípravou a schvaľovaním predmetnej zmeny predloží materiál na rokovanie vlády SR.

Harmonogram:

Oznámenie o strategickom dokument Termín: máj 2024

Vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania Termín: júl 2024

Predloženie strategického dokumentu na rokovanie vlády SR Termín: december 2024

7. Vzťah k iným strategickým dokumentom

Základným dokumentom, ku ktorému sa vzťahuje navrhovaná zmena je aktuálne platné znenie Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Jednotlivé zdroje, na ktorých bola koncepcia spracovaná sa nachádzajú v kapitole 5.

8. Orgán kompetentný na jeho prijatie

Vláda Slovenskej republiky

9. Druh schvaľovacieho dokumentu (napr. uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie vlády Slovenskej republiky, nariadenie)

Uznesenie vlády Slovenskej republiky

III. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch strategického dokumentu na životné prostredie vrátane zdravia

1. Požiadavky na vstupy

Podkladovým materiálom pre vypracovanie aktualizácie Koncepcie boli existujúce strategické materiály platné k roku 2024. Základom bol Vodný plán Slovenska a správy Európskej komisie o hodnotení a plnení rámcovej smernice o vode a ostatných smerníc EÚ v oblasti vôd.

Vstupom, z ktorého vyplýva návrh aktualizácie Koncepcie sú odporúčania pracovníkov sekcie vôd a rezortných organizácií pri pravidelnom odpočtovaní míľnikov Koncepcie. V procese odpočtovania boli navrhnuté niektoré zmeny v texte Koncepcie vodnej politiky do roku 2030

– tieto sa týkajú termínov plnenia, zodpovedných a spolupracujúcich subjektov, ako aj preformulovania textu míľnika. Súčasne boli o odpočte Koncepcie informovaní členovia Výboru pre implementáciu Koncepcie. Členovia Výboru boli požiadaní, aby sa k navrhovaným zmenám vyjadrili, aby bolo možné pracovať s odpočtovaním v nasledujúcom období.

2. Údaje o výstupoch

Výstupom bude aktualizácia strategického dokumentu, schválený vládou Slovenskej republiky, ktorý určí strategické ciele a opatrenia ochrany vôd a na vode závislých ekosystémov a rozvoja vodných zdrojov na uspokojovanie potrieb spoločnosti.

V aktualizácii Koncepcie sú navrhnuté nasledovné zmeny:

- Textová časť

V cieli 1.1. sa dopĺňa text v opatrení „spracovať Strategickú štúdiu vodozádržných a protieróznych opatrení pre pilotné lokality, s odporúčaniami a praktickými príkladmi pre celé územie Slovenska“ aj o nasledovný text „opatrení zabezpečenia odberu vody pre strategických odberateľov v kritických suchých obdobiach“.

V cieli 1.3. sa mení text opatrenia „spracovať metodiky navrhovania revitalizačných, vodozádržných a protipovodňových opatrení na základe analýzy nákladov a prínosov, s vyčíslením účinnosti a efektívnosti jednotlivých typov infraštruktúry (zelená, modrá a sivá) a neštrukturálnych opatrení (multikriteriálna analýza s hodnotením dopadov na ochranu proti povodniam, suchu, ako aj dopadov na stav vôd, biotopov so zohľadnením zmeny klímy v časovom období viacerých dekád“ nasledovne: „aktualizovať postupy navrhovania protipovodňových opatrení založených na prírode blízkych riešeniach (zelená, modrá a sivá infraštruktúra) a neštrukturálnych opatrení s vyčíslením účinnosti a efektívnosti jednotlivých typov infraštruktúry“.

V cieli 3.1. sa vynecháva text v druhom opatrení „zadefinovať pojem „limitujúca hladina podzemnej vody" pre jednotlivé využívané zdroje podľa zavedenej hierarchie a s ohľadom na zachovanie ekosystémov/biotopov závislých na podzemných vodách“

V cieli 3.1. sa vynecháva text v treťom opatrení „v prípade povrchových vôd a limitnej hladiny/ekologického odtoku v prípade podzemných vôd, zohľadniť pri tom dopady zmeny klímy, ako aj potrebu zabezpečenosti dodávok vody podľa typu užívania, socio-ekonomické dopady vplyvy a technickú realizovateľnosť opatrení a záväzky v oblasti energetickej bezpečnosti a OZE“

V cieli 3.1. sa vynecháva opatrenie „štát nebude pokračovať v príprave a nebude investovať verejné prostriedky do vodného diela Slatinka a do PVE Ipeľ (vodná nádrž Ipeľ, Ďubákovo), okrem vykonávania monitoringu“.

V cieli 3.2. sa mení text tretieho opatrenia „prehodnotiť zabezpečenosť dodávok vody pre kľúčových odberateľov, osobitne pre kritickú infraštruktúru, a pripraviť pre ňu scenáre zabezpečenia vody, vypracovať štúdiu o disponibilnom množstve vody v kritických suchých obdobiach, vrátane prevodov vody medzi povodiami a prepojení vodárenských sústav regionálneho a nadregionálneho významu“ nasledovne: „prehodnotiť zabezpečenosť dodávok vody pre strategických odberateľov, osobitne pre kritickú infraštruktúru, a vypracovanie scenárov zabezpečenia vody, vrátane prevodov vody medzi povodiami a prepojení vodárenských sústav regionálneho a nadregionálneho významu“.

V cieli 3.3. sa mení text tretieho opatrenia „prehodnotiť existujúce povolenia na osobitné užívanie vôd z hľadiska plnenia záväzkov smerníc EÚ a tam, kde sa preukáže, že sú príčinou nedosiahnutia environmentálnych cieľov, povolenia zmeniť alebo zrušiť“ nasledovne:

„prehodnotiť existujúce povolenia malých vodných elektrární z hľadiska plnenia záväzkov smerníc EÚ v špecifických prípadoch ich zmeniť alebo zrušiť, ak sa preukáže, že sú príčinou nedosiahnutia environmentálnych cieľov a že finančné náklady na zmierňujúce opatrenia negatívnych vplyvov, sú vyššie ako benefity z výroby elektriny“.

V cieli 3.4. sa mení štvrté opatrenie „na základe aktualizovaného dopravného modelu a relevantných štúdií prehodnotiť budovanie Vážskej vodnej cesty“ nasledovne „prehodnotiť budovanie Vážskej vodnej cesty vypracovaním štúdie uskutočniteľnosti“.

V cieli 3.5. sa upresňuje a dopĺňa druhé opatrenie o text „zadržiavania vody pre závlahy pre poľnohospodársku produkciu“.

V cieli 4.1 sa pôvodný text štvrtého opatrenia „nepokračovať v príprave vodárenskej nádrže Tichý Potok z dôvodu negatívnych vplyvov na vodné útvary a na územia Natura 2000 a spracovať štúdiu uskutočniteľnosti s preverením možností zabezpečenia pitnej vody pre deficitné oblasti východného Slovenska so zohľadnením disponibilných vodných zdrojov, možností úspor a iných alternatívnych riešení s cieľom zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti zásobovania obyvateľstva vodou a vylúčenia negatívnych vplyvov na územia Natura 2000 aj v podmienkach meniacej sa klímy“. nahrádza textom „aktualizovať potreby a možnosti zabezpečenia udržateľného zásobovania obyvateľstva pitnou vodou najmä pre deficitné oblasti východného Slovenska,“

V cieli 4.1. deviate opatrenie „vytvoriť dotačný mechanizmus pre zlepšenie prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode pre obyvateľov, ktorí nemajú finančné prostriedky na pripojenie svojej nehnuteľnosti na verejný vodovod alebo nemajú prístup k zdravotne

bezpečnej pitnej vode osobitnú pozornosť venovať sociálne vylúčené spoločenstvá,“ sa upravuje nasledovne: „v rámci dotačného systému na podporu sociálnych potrieb a riešenia nepriaznivých situácií vytvoriť mechanizmus pre zlepšenie prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode pre zraniteľné skupiny s osobitným zreteľom na sociálne vylúčené spoločenstvá“.

V cieli 5.2. sa nahrádza prvé opatrenie „vypracovať systém včasného varovania/informovania pred nebezpečenstvom ohrozenia kvality podzemných vôd a kvality povrchových vôd“ nasledovným textom „zefektívniť systém včasného varovania/informovania pred nebezpečenstvom ohrozenia kvality povrchových vôd“.

V cieli 5.2. sa vypúšťa šieste opatrenie „predchádzať vzniku nového znečistenia dodržiavaním hierarchie pri tvorbe a nakladaní s odpadmi, minimalizovať tvorbu a maximalizovať ich zhodnocovanie“.

V cieli 6.2. sa tretie opatrenie „majetkovo-právne vysporiadať vlastníctvo pozemkov pod a v okolí vodných tokov, vrátane existujúcich vodných stavieb – previesť do vlastníctva štátu, podporovať realizáciu komplexných pozemkových úprav s vyčlenením pozemkov v blízkosti vodných tokov na účel revitalizácie,“ upresňuje nasledovne „majetkovo-právne vysporiadať vlastníctvo pozemkov pod a v okolí vodných tokov; vrátane pozemkov pod existujúcimi vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, podporovať realizáciu komplexných pozemkových úprav s vyčlenením pozemkov v blízkosti vodných tokov na účel revitalizácie,“

V cieli 7 sa vypúšťa text „vyššie uvedené body musia zohľadňovať aj očakávané dopady zmeny klímy“.

V cieli 8.1. sa upresňuje prvé opatrenie „vytvoriť mechanizmus na podporu dlhodobý základný a aplikovaný výskum vo všetkých oblastiach súvisiacich s ochranou a využívaním vôd, spolu s návrhom finančného krytia na udržateľnosť tohto mechanizmu,“ nasledovne „podporovať dlhodobý základný a aplikovaný výskum vo všetkých oblastiach súvisiacich s ochranou a využívaním vôd“

V cieli 8.2. sa mení text druhého opatrenia „efektívne a systematicky podporovať výskum v oblasti skúmania predpokladaného vývoja zmeny klímy, jej dopadov a dopadov zmeny spôsobu využívania krajiny na odtokový režim, vrátane výskumu na posudzovanie účinnosti opatrení a dopadov zmeny klímy na stav vodných útvarov“ nasledovne „efektívne a systematicky podporovať výskum v oblasti skúmania predpokladaného vývoja zmeny klímy a adaptácie vodného hospodárstva na zmenu klímy“

V cieli 9.2. sa vkladá nové opatrenie „doplniť do zákona č. 201/2009 Z. z. ustanovenia pre zjednodušenie majetkovo právneho vysporiadania pozemkov pod monitorovacími miestami štátnej hydrologickej siete a prístupy k pozemkom pri výkone monitorovania,“

V cieli 9.3. sa mení siedme opatrenie „aktualizovať existujúce a spracovať nové odvetvové normy vo vodnom hospodárstve, prebrať osvedčené zahraničné normy (ISO, EN) do štátneho jazyka“ nasledovne „navrhnúť Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR prijatie medzinárodných noriem (ISO) a európskych noriem (EN) do sústavy STN prekladom do štátneho jazyka“.

V celej textovej časti sa opravujú niektoré technické pojmy, tak by boli v súlade s pravidlami slovenského jazyka (napríklad sa mení „dopady zmeny klímy“ na „účinky, vplyvy, dôsledky zmeny klímy“). V celej textovej časti sa opravujú použité skratky a nahradené boli názvy ministerstiev podľa aktuálneho stavu.

V kapitole 5 (zoznam súvisiacich strategických dokumentov) sa upresňujú, resp. dopĺňajú zdroje.

Prílohy Koncepcie zostávajú bez zmeny.

- Tabuľková časť

V tabuľkovej časti sa upresňujú spolupracujúce subjekty podľa požiadaviek členov výboru pre implementáciu Koncepcie. Súčasne sa upravujú termíny plnenia jednotlivých míľnikov podľa odporúčaní členov výboru pre implementáciu Koncepcie, alebo povinností vyplývajúcich z transpozície európskych smerníc. Texty jednotlivých míľnikov sa menia nasledovne:

Dopĺňa sa míľnik 1.3.a (nový) Novela zákona č. 201/2009 Z.z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe pre zjednodušenie) (cieľ 9.2.)

Vypúšťajú sa míľniky 1.4. a 1.7. a nahrádzajú sa novými míľnikmi:

1.7a. Právna úprava na zavedenie priorizácie nárokov jednotlivých užívateľov na odbery a užívanie vôd (ciele 3.1., 3.2)

1.7b. Legislatívne zavedenie semaforov na reguláciu odberov a využívania vôd v prípade jej nedostatku a/alebo sucha tak, aby bola zabezpečení bezpečnosť a fungovanie kritickej infraštruktúry

Vypúšťa sa míľnik 1.11. a nahrádza sa novými míľnikmi s upresnenými termínmi plnenia a zodpovednými subjektami:

1.11a) Legislatívny návrh zákona o vodách a zákona o verejných vodovodoch na zavedenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo smernice EÚ o pitnej vode

1.11b) Legislatívny návrh zákona o vodách a zákona o verejných vodovodoch na zavedenie nových požiadaviek vyplývajúcich zo smernice EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd

Vypúšťa sa míľnik 1.13.

Presúvajú sa dva míľniky 9.6. a 9.9. do časti legislatívne zmeny nasledovne:

1.16 (nový, presun z míľnika 9). Prehodnotenie a aktualizácia vymedzenia CHVO na základe nových poznatkov a zmien prírodných a antropogénnych podmienok (cieľ 5.1.)

1.17 (nový, presun z míľnika 9). Novelizácia nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky a aktualizovať zoznam špecifických polutantov pre územie SR (relevantných látok) (cieľ 5.4.)

Vypúšťa sa míľnik 2.4..

Míľnik 2.5. sa upresňuje textom: 2.5. Finančný plán na realizáciu revitalizácie vodných tokov a záplavových území (cieľ 10.4.)

Míľnik 2.7. sa nahrádza novým textom: 2.7. Dotačný mechanizmus pre prístup k vode a sanitácii pre zraniteľné skupiny v rámci dotačného systému na podporu sociálnych potrieb a riešenia nepriaznivých situácií (ciele 4.1., 4.2.)

Míľnik 2.8. sa upresňuje nasledovne: 2.8. Plán na udržateľné financovanie vodnej politiky vrátane priorizácie investícií a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov v sektore vodného hospodárstva (cieľ 10.1.)

Vypúšťa sa míľnik 4.2.

Míľnik 4.4. sa upresňuje z „metodika“ na „metodiky“.

Míľnik 4.8. sa nahrádza novým textom 4.8. Využívanie inovatívnych prístupov v monitorovaní kvality povrchových a podzemných vôd (cieľ 9.2.)

V míľniku 5.2. sa dopĺňa text „opatrení zabezpečenia odberu vody pre strategických odberateľov v kritických suchých obdobiach“

Vypúšťa sa míľnik 5.10.

Presúva sa míľnik 9.8. do časti „štúdie“ nasledovne:

5.11a) (presun z míľnika 9) Určenie hot-spotov pre budovanie čistiarní odpadových vôd v malých sídlach na stredných a malých tokoch pre vyšší stupeň čistenia komunálnych odpadových vôd, vrátane harmonogramu ich realizácie (cieľ 4.2.)

Upresňuje sa text míľnika 5.15. nasledovne: 5.15. Štúdia uskutočniteľnosti na zaistenie plnosplavnosti Vážskej vodnej cesty a na základe výsledkov štúdie prehodnotenie jej budovania (cieľ 3.4.).

Vypúšťajú sa míľniky 7.4, a 7.5.

Míľniky 8.2 a 8.3. sa zlučujú nasledovne: 8.2. (zlúčenie 8.2 a 8.3) Posilnenie participácie štátnej vodnej správy s MŽP SR v oblasti zjednotenia postupov pri rozhodovacej a dozornej/kontrolnej činnosti

Upresňuje sa míľnik 8.5. nasledovne

8.5. Zavedenie jednotných vzorov vydávaných rozhodnutí orgánov štátnej správy v oblasti vôd a vytvorenie systému harmonizovaného vydávania vodoprávnych povolení (cieľ 9.1.)

Vypúšťa sa míľnik 8.6.

Zmeny boli premietnuté do textovej a tabuľkovej časti dokumentu Aktualizácia Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorý sa zverejňuje spolu s týmto oznámením.

3. Údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie

Vzhľadom na celkové zameranie a ciele Koncepcie, ako aj obsah navrhovanej zmeny (aktualizácia Koncepcie) možno predpokladať, že vplyvy na životné prostredie nebudú z hľadiska ich typu odlišné od tých, ktoré už boli identifikované v procese posudzovania pôvodného návrhu Koncepcie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci procesu vypracovania Koncepcie. Záverečné stanovisko MŽP SR č. 1797/2022-6.6.ed a Správa o hodnotení sú verejne prístupne prostredníctvom xxx.xxxxxxxxxxxx.xx.

Väčšina opatrení jednotlivých cieľov v definovaných kľúčových oblastiach sú typu miernych neštrukturálnych opatrení (administratívne, organizačne a legislatívne činnosti, v rámci ktorých sa navrhujú a uplatňujú politiky, postupy, kontroly, šírenie informácií, výskum, prieskum a stimuly), z ktorých však mnohé vytvárajú podmienky pre následné uplatnenie štrukturálnych opatrení.

Zmena strategického dokumentu preto nepredpokladá zmenu priamych ani nepriamych vplyvov na životné prostredie v porovnaní so schváleným strategickým dokumentom, nakoľko zmeny textov predstavujú najmä precizovanie opatrení, resp. nepredstavujú návrh nových konkrétnych opatrení.

Zmena strategického dokumentu predpokladá nasledovné priame vplyvy na životné prostredie:

- V cieli 1.1 sa zdôrazňuje, aby spracovanie strategickej štúdie vodozádržných a protieróznych opatrení obsahovalo aj opatrenia pre zabezpečenie odberu vody pre strategických odberateľov v kritických suchých obdobiach. Napriek tomu, že existujú rozličné zdroje a katalógy vodozádržných opatrení, tieto sa vzťahujú len na teoretické potreby zadržiavania vody v území bez ohľadu na kritické obdobia a kritickú infraštruktúru. Zmena textu bude mať priamy (neštrukturálny) vplyv na životné prostredie.

- V cieli 3.2. sa upresňuje opatrenie prehodnotiť zabezpečenosť dodávok vody pre strategických odberateľov. Toto opatrenie bolo zosúladené s opatrením uvedeným v cieli 1.1.

- V cieli 3.3. sa text tretieho opatrenia upresňuje tak, ako bol uvedený v Správe o hodnotení strategického dokumentu (xxx.xxxxxxxxxxxx.xx) a jeho vplyv bol zhodnotený ako pozitívny.

- V cieli 4.1. sa upresňuje opatrenie aktualizovať potreby a možnosti zabezpečenia udržateľného zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, najmä pre deficitné oblasti východného Slovenska. Priamy (neštrukturálny) vplyv na životné prostredie predstavuje opatrenie spracovať štúdiu uskutočniteľnosti zásobovania pitnou vodou. Pôvodný text vylučoval možnosť vyhodnotiť všetky alternatívy (vrátane veľkokapacitného zdroja). Výber alternatívy pre budúce zásobovanie obyvateľov pitnou vodou na základe štúdie uskutočniteľnosti bude predmetom samostatného hodnotenia infraštruktúrneho projektu v procese EIA.

- V cieli 9.2. sa špecifikuje potreba novelizácie zákona o štátnej hydrologickej sieti vo vzťahu k zjednodušeniu majetkovo právneho vysporiadania pozemkov pod

monitorovacími miestami a prístupe k pozemkom pri výkone monitorovania. Ide o priamy pozitívny vplyv pre výkon monitorovacích činností SHMÚ.

Ostatné zmeny v strategickom dokumente nevykazujú zmeny v priamych alebo nepriamych vplyvoch.

4. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva

Negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva sa nepredpokladajú. Dajú sa očakávať pozitívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva. Nepredpokladajú sa negatívne vplyvy zmeny strategického dokumentu.

V dôsledku aplikovania aktualizácie Koncepcie predpokladáme pozitívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva v dôsledku nasledujúcich cieľov:

- Cieľ 4.1. ohľadom zabezpečenia dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody pre všetkých obyvateľov; navrhované zmeny v strategickom dokumente sa týkajú spracovania štúdie uskutočniteľnosti pre zabezpečenie udržateľného zásobovania obyvateľstva pitnou vodou najmä v deficitnej oblasti východného Slovenska – pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov.

- Cieľ 4.1. ohľadom prístupu sociálne vylúčených spoločenstiev; upresňuje opatrenie vytvoriť mechanizmus pre zlepšenie prístupu k zdravotne bezpečnej vode pre zraniteľné skupiny s osobitným zreteľom na sociálne vylúčené spoločenstvá. Ide o pozitívny zdravotný vplyv pre zraniteľné skupiny obyvateľov, aby v rámci dotačného systému na podporu sociálnych potrieb a riešenia nepriaznivých situácií bol dôraz kladený na prístup zraniteľných skupín k bezpečnej pitnej vode.

5. Vplyvy na chránené územia [napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti a pod.] vrátane návrhu opatrení na ich zmiernenie

Navrhovaná zmena strategického dokumentu zachováva existujúci pozitívny vplyv na chránené územia, najmä na vode závislých ekosystémov a území definovaných podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov.

Aktualizácia Koncepcie vytvára rámec, v nezmenenom rozsahu ako samotná Koncepcia, pre realizáciu projektov smerovaných k využívaniu vôd, ktoré by mali byť predmetom posúdenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov a výsledkom by malo byť definovanie ich environmentálnej prijateľnosti. V ojedinelých prípadoch možno predpokladať stret so záujmami ochrany prírody a krajiny, či už z hľadiska ochrany prvkov prislúchajúcich k územnému systému ekologickej stability alebo maloplošných chránených území.

Vo vybraných prípadoch sa môže jednať tiež o stret so záujmami ochrany území prislúchajúcich k územiam NATURA 2000. V zmysle § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, potenciálny vplyv každej navrhovanej činnosti, navrhovaného plánu alebo projektu, ktorý by mohol mať významný dopad na lokality v sústave NATURA 2000, musí prejsť procesom primeraného posúdenia riešenia podľa postupu

definovanom v Metodike hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy NATURA 2000 v Slovenskej republike (ŠOP SR, 2014, aktualizácia 2016), a to ešte pred samotným povolením činnosti. Výsledok primeraného posúdenia je podkladom následného povoľovania.

6. Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu

Predpokladom úspešnej implementácie Koncepcie a jej aktualizácie je správny manažment rizík. V čase do predloženia zmeny strategického dokumentu boli identifikované možné riziká ovplyvnené vonkajšími faktormi, a to prípadné slabé stotožnenie sa s cieľmi a opatreniami zo strany subjektov mimo rezortu MŽP SR (poľnohospodárstva, energetika, doprava) a prípadná absencia premietnutia niektorých opatrení do strategických dokumentov iných rezortov. Všeobecným rizikom môže byť tiež nedostatočná mobilizácia financovania. K rizikám ovplyvneným vnútornými faktormi patrí prípadná nedostatočná koordinácia a spolupráca organizácií v rezorte životného prostredia ako aj obmedzené personálne kapacity garanta aktualizácie Koncepcie, vecne príslušnej sekcie vôd Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

7. Vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice

Navrhovaná zmena strategického dokumentu svojim charakterom má dosah na celé územie Slovenskej republiky.

Významné negatívne vplyvy presahujúce štátne hranice sa nepredpokladajú. Schválenie aktualizácie Koncepcie vytvára predpoklady pre zlepšenie skutkového stavu a to aj v prípade vodných útvarov situovaných na hraniciach Slovenskej republiky. Cezhraničné vplyvy možno predpokladať v prípade konkrétnych projektov, ktoré budú realizované v rámci jednotlivých programov. Akýkoľvek projekt a jeho zmena, ktorý bude spĺňať prahové hodnoty podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z. z. bude posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie, vrátane vplyvov presahujúcich hranice SR. V prípade, že budú identifikované akékoľvek predpokladané negatívne vplyvy presahujúce štátne hranice, budú o tom včas informované dotknuté strany.

IV. Dotknuté subjekty

1. Vymedzenie dotknutej verejnosti vrátane jej združení

Strategický dokument svojim charakterom a dosahom má dopad na celé územie Slovenskej republiky. Dotknutú verejnosť môžu predstavovať všetci obyvatelia územia Slovenskej republiky.

2. Zoznam dotknutých subjektov

Zoznam dotknutých ústredných orgánov štátnej správy:

Úrad vlády Slovenskej republiky a jednotlivé ministerstvá:

- Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky

- Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

- Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

- Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Zoznam dotknutých orgánov:

Samosprávne kraje: Bratislavský samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj, Banskobystrický samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj

Združenie miest a obcí Slovenska Únia miest Slovenska

3. Dotknuté susedné štáty

Nepredpokladá sa, že by navrhovanou aktualizáciou Koncepcie mohli byť dotknuté susedné štáty.

V. Doplňujúce údaje

1. Mapová a iná grafická dokumentácia

Predkladané oznámenie neobsahuje žiadnu mapovú alebo grafickú dokumentáciu.

2. Materiály použité pri vypracovaní strategického dokumentu

Pri vypracovaní aktualizácie Koncepcie boli použité interné odpočty pracovníkov MŽP SR - sekcie vôd, sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia, odboru koordinácie implementácie Plánu obnovy a odolnosti, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Slovenského hydrometeorologického ústavu, Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., Vodohospodárskej výstavby, š.p. Tieto podklady sú uvedené v internom Pláne implementácie Koncepcie, ktorý je k dispozícii

u garanta plnenia Koncepcie na sekcii vôd. Na internom odpočte sa zúčastnili v decembri 2023 aj členovia Výboru pre implementáciu Koncepcie.

Pri spracovaní aktualizácie koncepcie sa využívali okrem iného aj nasledovné dokumenty:

- Metodika a inštitucionálny rámec tvorby verejných stratégií (MIRRI, 2018);

- Koncepčné dokumenty v oblasti vodného hospodárstva (napríklad Plán rozvoja verejných vodovodov pre územie SR na roky 2021-2027, Plán rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021-2027, Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody);

- sektorové koncepčné dokumenty súvisiace s využívaním vôd, a zmeny klímy;

- Vodný plán Slovenska (aktualizácia 2021)

- medzinárodné dohovory a medzinárodné programy, ktoré vymedzujú úlohy a stratégiu v oblasti vôd;

- Program Slovensko 2021-2027.

VI. Miesto a dátum vypracovania oznámenia

Bratislava, 17.5.2024

VII. Potvrdenie správnosti údajov

1. Meno spracovateľa oznámenia

Xxx. Xxxxx Xxxxxxxxxxxxx, CSc., odbor strategického vodného plánovania, sekcia vôd MŽP SR, Nám. X. Xxxxx 1, 812 35 Bratislava

2. Potvrdenie správnosti údajov oznámenia podpisom oprávneného zástupcu obstarávateľa, pečiatka

Xxx. Xxxxxxxx Xxxxx, generálny riaditeľ sekcie vôd MŽP SR, Nám. X. Xxxxx 1, 812 35 Bratislava