Oznámenie o strategickom dokumente
Oznámenie o strategickom dokumente
Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja na roky
2022 - 2030
Banská Bystrica, apríl 2021
I. Základné údaje o obstarávateľovi
1. Názov:
Banskobystrický samosprávny kraj
2. Identifikačné číslo:
37828100
3. Adresa sídla:
Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja Námestie SNP 23
974 01 Banská Bystrica Slovenská republika
4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa:
Xxx. Xxxxx Xxxxx
riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica
Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o strategickom dokumente, a miesto na konzultácie:
Xxx. Xxxxxx Xxxxxxxxxx
riaditeľka odboru regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica
Tel.: 048/000 00 00
0000 000 000
e-mail: xxxxxx.xxxxxxxxxx@xxxx.xx
Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxxxxxxxx
Vedúca oddelenia stratégie a analýz Námestie SNP 23, 974 01 BanskáBystrica
Tel.: 048/000 00 00
0000 000 000
e-mail: xxxxxxxx.xxxxxxxxxxxx@xxxx.xx
5. Miesto a čas na konzultácie:
Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, Odbor regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, e-mail: xxxxx@xxxx.xx.
Konzultovať vo veci posudzovaného strategického dokumentu podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), je možné počas celého procesu posudzovania strategického dokumentu. Čas konzultácií sa určí „prípad po prípade“ prostredníctvom kontaktnej osoby a podľa požiadavky a dohody subjektov, ktoré prejavia o konzultácie záujem.
II. Základné údaje o strategickom dokumente
1. Názov:
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2022- 2030
2. Charakter:
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK na roky 2022-2030 (ďalej aj ako „PHSR“) je, v zmysle zákona č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii (Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 - Slovensko 2030, ktorá plní funkciu Národnej stratégie regionálneho rozvoja) a je vypracovaný podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie regiónu (Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj). Obsah PHSR napĺňa súčasne požiadavku na spracovanie Integrovanej územnej stratégie BBSK (IÚS BBSK) v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu, Európskej rady a odporúčaní Európskeho výboru regiónov. IÚS BBSK je základom pre zabezpečenie integrovaného územného rozvoja podporovaného územnými nástrojmi EÚ, vrátane integrovaných územných investícií.
Základom stratégie rozvoja BBSK je integrácia účinných cielených intervencií (programov, projektov, opatrení a nástrojov) investičného a neinvestičného charakteru reagujúcich na univerzálne a špecifické výzvy, priority a potenciály jednotlivých strategicko-plánovacích regiónov (SPR), území udržateľného mestského rozvoja (UMR) a miest a obcí v Banskobystrickom kraji. Adresnosť IÚS BBSK je podporená členením stratégie na špecifické stratégie pre SPR a UMR.
Základným nástrojom implementácie stratégie sú Integrované projektové balíčky, ktoré zjednocujú viacero priorít a akcentujú požiadavku na komplexný a integrovaný prístup k tvorbe stratégie.
Kľúčom stratégie je integrácia opatrení naprieč jednotlivými sektormi tak, aby svojím prepojením podporili čo najefektívnejšie zhodnotenie rozvojových potenciálov a riešenie problémov BBSK ako celku, jeho SPR a UMR a jeho miest a obcí. Dôležité ciele a rámcové opatrenia pre územný rozvoj sú v nej definované najmä so zreteľom na požiadavku zahrnúť ich do stratégie komplexne a integrovane, nezávisle od toho, z akých zdrojov alebo operačných programov majú byť financované.
3. Hlavné ciele:
Predbežná Vízia rozvoja PHSR BBSK na roky 2022-2030
Kraj, kde ľudia chcú pracovať, žiť a plnohodnotne tráviť čas.
Hlavný cieľ PHSR BBSK
Zvýšiť atraktívnosť kraja pre obyvateľov, investorov a návštevníkov. Na dosiahnutie daného cieľa boli v PHSR vytýčené 4 priority:
I. Konkurencieschopná a udržateľná ekonomika
II. Zelený kraj pre budúce generácie
III. Vzdelaná a súdržná spoločnosť
IV. Prepojený kraj
4. Obsah:
1. Úvod: PHSR BBSK samosprávneho kraja
1.1. Inštitucionálne východiská - legislatíva, kompetencie, partneri a inštitucionalizované štruktúry
partnerstiev.
1.2. Obsahové východiská - výzvy, problémy a impulzy pre tvorbu PHSR BBSK, definícia územia pre spracovanie PHSR BBSK , definícia a zdôvodnenie územnej štrukturácie stratégie PHSR BBSK.
1.3. Relevantné vstupy z nadradených programových a strategických dokumentov.
1.4. Informácia o prípravnom procese a procese participatívnej tvorby PHSR BBSK.
2. Analytické východiská
2.1. Zhodnotenie stratégií, dokumentov, opatrení, aktivít, projektov v minulosti realizovaných VÚC, alebo relevantnými socio-ekonomickými partnermi, vrátane kritického zhodnotenia dopadov, efektov a efektívnosti.
2.2. Kľúčové trendy vývoja, ak by sa stratégia PHSR BBSK neimplementovala.
2.3. Identifikácia vnútorných potenciálov, výziev, limitov a problémov v štruktúre: socio- ekonomické, územno-technické, prírodno-environmentálne, kultúrne, inštitucionálno- organizačné.
2.4. Identifikácia výziev, limitov a problémov z vonkajšieho prostredia vrátane analýzy konkurenčného prostredia pre VÚC v štruktúre: socio-ekonomické, územno-technické, prírodno-environmentálne, kultúrne, inštitucionálno-organizačné.
2.5. Výstup benchmarkingu v kontexte širšieho územia.
2.6. Identifikácia disparít a faktorov rozvoja.
2.7. Východiská pre špecifické stratégie VÚC pre podporu rozvoja jednotlivých území SPR v rámci
PHSR VÚC v štruktúre bodov 2.2. až 2.8.
3. Rozvojová stratégia
3.1. Vízia rozvoja a hlavný cieľ.
3.2. Štruktúra priorít a ich väzby.
3.3. Systém cieľov, ich súvislostí, indikátorov a strom indikátorov, popis strategických a špecifických (operatívnych) cieľov, ich súvislostí a strom cieľov.
3.4. Strategický prístup pre dosiahnutie vízie a hlavného cieľa, priorít a systému cieľov PHSR BBSK.
3.5. Partneri pre implementáciu PHSR BBSK a stratégia ich zapojenia.
3.6. Špecifické rozvojové stratégie VÚC pre podporu rozvoja jednotlivých území tvoriacich SPR v
štruktúre bodov 3.1. až 3.5. vrátane stratégie rozvoja UMR.
3.7. Priority, strategické a špecifické ciele stratégie, ktorých naplnenie bude financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
4. Implementačný plán a plán monitorovania
4.1. Nástroje/opatrenia/aktivity na implementáciu stratégie a osobitne definovanie operácií financovaných zo štrukturálnych fondov - Integrovaných Územných Investícii (IÚI) a stratégií UMR na území BBSK.
4.2. Plán implementácie stratégie PHSR BBSK - rozdelenie úloh, činností a zodpovedností, časový harmonogram, implementačná štruktúra vrátane princípov, procesov a systému riadenia implementácie a riadenia rizík.
4.3. Systém monitorovania a hodnotenia napĺňania priorít a cieľov stratégie PHSR BBSK.
5. Plán využitia zdrojov vrátane finančného plánu
5.1. Plán využitia/aktivizácie zdrojov vrátane finančného plánu implementácie stratégie pre obdobie v zmysle časového systému rozpočtového programovania podľa modelu na 1+2 roky a výhľad (rozdelenie zdrojov vrátane finančných na programovacie obdobie, na priority, opatrenia, programy, projekty a aktivity, identifikácia predpokladaných finančných zdrojov pre implementáciu), čím sa zabezpečí ich väzba na programový rozpočet územnej samosprávy
6. Riziká implementácie a ich prevencia.
6.1. Identifikácia a zhodnotenie rizík implementácie stratégie PHSR a opatrenia na zníženie rizík -
opatrenia, zodpovednosti za ich realizáciu, monitorovanie a hodnotenie.
7. Riadenie implementácie
7.1. Zabezpečenie súladu programového rozpočtu územnej samosprávy s podrobným plánom implementácie stratégie.
7.2. Systém transparentného hodnotenia plnenia priorít a cieľov stratégie.
7.3. Systém identifikácie potreby aktualizácie alebo tvorby novej PHSR.
8. Opatrenia a požiadavky vyplývajúce zo spracovania PHSR BBSK
8.1. Odporúčania a požiadavky vyplývajúce zo spracovania PHSR BBSK pre nadradené a nižšie úrovne strategického riadenia.
8.2. Odporúčania a požiadavky pre partnerské a spolupracujúce subjekty.
9. Využité informačné zdroje
10. Prílohy
5. Uvažované variantné riešenia zohľadňujúce ciele a geografický rozmer strategického
dokumentu:
Strategický dokument sa predkladá invariantne. V rámci procesu posudzovania vplyvov dokumentu bude jeho obsah a v ňom navrhované riešenia porovnávané s nulovým variantom.
6.Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania:
Vecný a časový harmonogram prípravy a schvaľovania Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK na roky 2022-2030 bude pozostávať z nasledovných etáp realizovaných v období 01/2020 – 03/2022:
Fáza | Obsah | Začiatok fázy | Koniec fázy |
Fáza 1 | Identifikácia potreby a impulzov vypracovania PHSR VÚC a rozhodnutie o začatí prípravných prác | 1/2020 | 1/2020 |
Fáza 2 | Prípravné práce, spracovanie a schválenie Vstupnej správy | 2/2020 | 12/20 |
Fáza 3 | Inventarizačná, analytická a prognostická fáza spracovania PHSR VÚC | 01/21 | 4/21 |
Fáza 4 | Stanovenie strategického smerovania, priorít a strategických cieľov PHSR VÚC | 4/21 | 5/21 |
Fáza 5 | Návrh vlastnej stratégie – strategického prístupu, postupu a nástrojov na dosiahnutie vízie a cieľov | 4/21 | 8/21 |
Fáza 6 | Nastavenie implementácie, financovania, monitorovania a vyhodnocovania PHSR VÚC | 8/21 | 11/21 |
Fáza 7 | Prerokovanie a schvaľovanie návrhu PHSR VÚC | 11/21 | 3/22 |
7. Vzťah k iným strategickým dokumentom:
Strategické dokumenty a politiky EÚ
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
Ciele politiky EÚ v programovacom období 2021-2027
Európska zelená dohoda (European Green Deal) publikovaná v decembri 2019, ktorá stanovuje plán opatrení s cieľom prechodu na plne klimaticky neutrálne hospodárstvo EÚ
Európa 2020 Stratégia pre inteligentný a udržateľný rast podporujúci začlenenie, COM(2010) 2020 v konečnom znení
Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016) 501 z 20. 7. 2016)
Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, COM(2011) 112 v konečnom znení
Energetický plán do roku 2050 COM(2011) 885 v konečnom znení
Nástroj na prepájanie Európy v oblasti dekarbonizácie hospodárstva a podpory využívania čistej energie
Program pre sociálnu zmenu a inovácie v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovaniaStrategické
dokumenty a politiky SR
Národné priority implementácie Agendy 2030 (MIRRI)
Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného rozvoja
Slovenskej republiky – Slovensko 2030 - Národná stratégia regionálneho rozvoja (MIRRI)
Návrh Národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 – 2030 (MIRRI)
Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programovacie obdobie 2021 –2027 (ÚPVII) Koncepcia územného rozvoja Slovenska (skrátene KURS)
Stratégia hospodárskej politiky SR do roku 2030 (MH SR)
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (MDV SR)
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (MŽP SR)
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (MŽP SR) Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 (MDV SR)
Integrovaný národný energetický a klimatický plán do roku 2030 Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy
Strategické dokumenty VÚC
Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení ďalších zmien a doplnkov
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja na roky
2015-2023
Regionálna inovačná stratégia Banskobystrického kraja
Koncepcia rozvoja sociálnych služieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2019 – 2025
Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v Banskobystrickom samosprávnom kraji na rok 2021
Koncepcia rozvoja a podpory zdravotníctva v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2019 –
2025
Koncepcia podpory športu Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2020 -2025
Rozvoj cyklistickej dopravy na území BBSK
Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2016–2021 Koncepcia rozvoja školstva v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2021 - 2025 (v príprave) Regionálny plán udržateľnej mobility Banskobystrického samosprávneho kraja (v príprave)
Envirostratégia Banskobystrického samosprávneho kraja (v príprave) Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (v príprave) Koncepcia rozvoja práce s mládežou (v príprave)
Vypracovanie koncepcie Kostrovej siete cyklistických trás v Banskobystrickom kraji (v príprave)
8. Orgán kompetentný na prijatie strategického dokumentu:
Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja
Rada partnerstva
9. Druh schvaľovacieho dokumentu:
Uznesenie Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja
III. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch strategického dokumentu na
životné prostredie vrátane zdravia
1. Požiadavky na vstupy:
Realizácia stratégie zahrnutej v strategickom dokumente nebude vyžadovať žiadne dodatočné vstupy relevantné pre posudzovanie z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Naopak, koncepcia strategického dokumentu je zameraná na zníženie materiálových a energetických vstupov do lokálnej ekonomiky. Naplnenie stratégie konkrétnymi projektmi bude predmetom posúdenia podľa zákona na úrovni posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností a dokument ako taký nevytvára priamy rámec pre projekty alebo činnosti podľa prílohy č. 8 zákona Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pri spracovaní PHSR BBSK na roky 2022-2030 budú využité:
• dostupné existujúce poznatky získané v rámci prípravných prác, osobitne dôležité strategické a koncepčné dokumenty (BBSK) zaoberajúce sa parciálnymi problémami, ktoré budú riešené v PHSR BBSK,
• stratégie a koncepčné materiály s celoštátnou pôsobnosťou, Partnerská dohoda SR na roky
2021-2027,
• výstupy z verejných diskusií s aktérmi v strategicko-plánovacích regiónoch (identifikácia problémov/výziev, cieľov a rozvojových zámerov aktérov v dotknutom území) a územiach udržateľného mestského rozvoja,
• požiadavky a rozvojové zámery zástupcov samospráv (obcí, miest),
• súbory štatistických dát pre inventarizačnú a analytickú časť (primárne a sekundárne dáta)
• súbory štatistických dát (primárne dáta) získané na základe dotazníkových prieskumov
• relevantné právne normy,
• odborné kapacity v regiónoch – pod SPR a UMR na území BBSK sú vytvorené Tematické pracovné skupiny a Kooperačné rady, ktorých členovia a členky zastupujú široké spektrum organizácií a združení za jednotlivé definované oblasti.
Pri procese spracovania strategického dokumentu boli premietnuté a zohľadnené predstavy, potreby a požiadavky jednotlivých zainteresovaných skupín ako sú obyvatelia, rozpočtové a príspevkové
organizácie prevádzkované na území kraja, mimovládne organizácie, záujmové skupiny
obyvateľov, podnikateľské subjekty a jeho jednotlivé orgány: poslanci Zastupiteľstva BBSK, primátori miest a starostovia obcí, komisie.
2. Údaje o výstupoch:
Výstupom procesu plánovania bude strategický dokument – Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK na roky 2022-2030, schválený Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja a Radou Partnerstva. PHSR BBSK má v strategickej časti formulovanú víziu, hlavný cieľ a priority, ktoré vyplynuli z identifikovaných problémov na území Banskobystrického kraja.
Strategické ciele PHSR BBSK pre celé územie VÚC
Ako vyplýva z uvedeného neočakáva sa, že strategický dokument bude mať priame výstupy, ktoré by mohli byť predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie. Definované priority a ciele sú zamerané na optimalizáciu využitia zdrojov a zníženie výstupov ekonomických a iných činností relevantných pre posúdenie z hľadiska dopadov na životné prostredie:
Priorita I. Konkurencieschopná a udržateľná ekonomika (poskytujúca prácu pre kvalifikovaných ľudí)
1.1. Zvýšiť produktivitu a pridanú hodnotu regionálnej ekonomiky
1.2. Zvýšiť efektivitu využívania lokálnych zdrojov so zreteľom na zelené riešenia
1.3. Zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a zamestnanosť prostredníctvom udržateľného rozvoja cestovného ruchu
Priorita II. Zelený kraj aj pre budúce generácie
2.1. Zvyšovať biodiverzitu a zlepšiť stav životného prostredia
2.2. Zmierniť zmenu klímy a zvýšiť odolnosť kraja na jej nepriaznivé prejavy
Priorita III. Vzdelaná a súdržná spoločnosť
3.1. Zvýšiť kompetencie obyvateľov pre osobný, xxxxxxxxx aj pracovný život
3.2. Zvýšiť sociálnu udržateľnosť obyvateľstva
3.3. Zvýšiť kvalitu a transparentnosť rozhodovacích procesov vo verejnej správe
Priorita IV. Prepojený kraj (zlepšiť prepojenosť kraja smerom von aj dovnútra)
4.1. Dobudovať a obnoviť dopravnú infraštruktúru prepojenú na nadradenú cestnú a železničnú sieť
4.2. Zvýšiť význam verejnej osobnej dopravy na úroveň nosného prvku pokrytia potrieb mobility mestských aj vidieckych oblastí
4.3. Zlepšiť prístup k štandardnému pevnému širokopásmovému pripojeniu.
Strategické ciele špecifické pre strategicko-plánovacie regióny (SPR)
SPR okr. Banská Bystrica a Brezno
PRIORITA 1. KONKURENCIESCHOPNÁ A TRVALO UDRŽATEĽNÁ EKONOMIKA V SPR
1.1 Rozvoj infraštruktúry udržateľného hospodárstva v regióne
1.2 Vyššie využívanie regionálnych zdrojov
PRIORITA 2. KONKURENCIESCHOPNÝ REGIÓN V OBLASTI CESTOVNÉHO RUCHU
2.1 Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu v SPR PRIORITA 3. ZELENÝ KRAJ AJ PRE BUDÚCE GENERÁCIE
3.1 Vyššia kvalita životného prostredia
3.2 Zvýšenie odolnosti regiónu na nepriaznivé dôsledky zmeny klimatických podmienok PRIORITA 4. SÚDRŽNÁ A VZDELANÁ SPOLOČNOSŤ
4.1 Zvýšiť kompetencie obyvateľov v rôznych životných situáciách
4.2 Zvýšiť sociálnu udržateľnosť obyvateľstva
4.3 Zvýšiť kvalitu verejnej správy PRIORITA 5. PREPOJENÝ KRAJ
5.1 Dobudovať a obnoviť dopravnú infraštruktúru prepojenú na nadradenú cestnú a železničnú sieť
5.2 Zvýšiť dostupnosť a kvalitu internetového pripojenia
SPR okr. Lučenec a Veľký Krtíš
Špecifická priorita: Udržateľná ekonomika a zamestnanosť v regióne
Špecifická priorita: Prepojený región
Špecifická priorita: Sociálny a vzdelaný región (zvýšiť počet trvale bývajúcich v regióne, najmä vzdelaných mladých ľudí a mladých rodín, vytvorením nových možností pre
bývanie, ako aj skvalitnením služieb a infraštruktúry občianskej vybavenosti pre plnohodnotný život, CR)
Špecifická priorita: Zelený región, inovatívny región
SPR Gemer – Malohont
Priority a Strategické ciele:
1 Hospodárstvo a ekonomický rozvoj
1.1 Zvýšiť produktivitu a pridanú hodnotu regionálnej ekonomiky
1.2 Rozvíjať obehovú ekonomiku
1.3 Zvýšiť potravinovú sebestačnosť kraja a posilniť regionálny trh potravín
2 Trvalo udržateľný (zelený) cestovný ruch
2.1 Zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a zamestnanosť prostredníctvom udržateľného rozvoja cestovného ruchu
2.2 Rozvíjať prírodný turizmus
3 Infraštruktúra a životné prostredie
3.1 Realizovať opatrenia nevyhnutné pre prechod na uhlíkovú neutralitu (do roku 2050)
3.2 Zlepšiť kvalitu ovzdušia
3.3 Zvýšiť biodiverzitu a odolnosť kraja na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy
3.4 Dosiahnuť priaznivý stav biotopov a druhov v chránených územiach (CHÚ)
3.5 Realizovať kľúčové opatrenia nevyhnutné pre ochranu prírodných zdrojov
3.6 Zabezpečiť environmentálnu a ekonomickú udržateľnosť miest a obcí
4 Kvalita života na vidieku
4.1 Zvýšiť kvalitu a dostupnosť formálneho aj neformálneho vzdelávania pre všetky vekové aj sociálne skupiny a zdravotne znevýhodnených
4.2 Harmonizovať odborné vzdelávanie s dopytom trhu práce
4.3 Budovať inkluzívnu spoločnosť a dostupné, komplexné integrované sociálne služby s dôrazom na individuálne potreby občanov a občaniek
4.4 Zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť
4.5 Budovať silnú občiansku spoločnosť a kvalitného verejného priestoru
4.6 Rovnocenný rozvoj regiónu z hľadiska funkčnej dopravnej infraštruktúry prepojenej na sieť
TEN-T
4.7 Vytvoriť moderný a výkonný dopravný systém sociálne a fyzicky dostupnej a atraktívnej
verejnej dopravy
4.8 Zlepšiť dostupnosť a kvalitatívne parametre širokopásmového (pevného) internetového
pripojenia
SPR Žiarsko okr. Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica
Priorita 1: Inovatívne inteligentné Pohronie
Strategický cieľ SPR 1.1: Rozšírenie výskumných a inovačných kapacít Strategický cieľ SPR 1.2: Inteligentné sídla a modernizácia verejných služieb Strategický cieľ SPR 1.3: Nové zručnosti pre potreby trhu práce
Priorita 2: Krajina a jej potenciál
Strategický cieľ SPR 2.1: Uchovať a zveľadiť prírodu a krajinu
Strategický cieľ SPR 2.2: Rozvíjať miestnu ekonomiku v súlade s potenciálom územia
Priorita 3: Kvalitné a dostupné verejné služby
Strategický cieľ SPR 3.1: Dobudovanie a skvalitnenie dopravnej infraštruktúry Strategický cieľ SPR 3.2: Skvalitnenie dopravných služieb
Strategický cieľ SPR 3.3: Skvalitnenie občianskej vybavenosti
SPR Stred Zvolen, Detva a Krupina
ŠPECIFICKÁ PRIORITA SPR ,,STRED,,: Zabezpečenie udržateľnosti rozvoja územia a harmonizácia dynamiky rozvoja jednotlivých funkčných systémov miest ako motorov rozvoja regiónu a zabezpečenie ich udržateľnosti, a to najmä s dôrazom na:
PRIORITA 1: Konkurencieschopnú a udržateľnú ekonomiku
STRATEGICKÝ CIEĽ 1.1: Zlepšovanie podmienok pre posun podnikov smerom ku
konkurencieschopnosti založenej na znalostiach a inováciách v rámci regionálnych inovačných ekosystémov
PRIORITA 2: Zelený kraj pre budúce generácie
STRATEGICKÝ CIEĽ 2.1: Efektívne riešenie problematiky životného prostredia spojenej s
koncentráciou priemyselnej energeticky náročnej výroby a adaptácia sídel a krajiny na zmenu
klímy
PRIORITA 3: Súdržná a vzdelaná spoločnosť
STRATEGICKÝ CIEĽ 3.1: Zabezpečenie dostatočného rozsahu služieb, občianskej vybavenosti a predchádzanie vzniku a prehlbovania sociálneho vylúčenia
PRIORITA 4: Prepojený kraj
STRATEGICKÝ CIEĽ 4.1: Zlepšenie dopravy v regióne
Strategické ciele špecifické pre územia udržateľného mestského rozvoja (UMR)
UMR Lučenec
Priorita 1. Kvalitné služby a bezpečný život
Strategický cieľ 1.1. Zvýšiť počet trvale bývajúcich obyvateľov územia, najmä vzdelaných
mladých ľudí a mladých rodín, vytvorením nových možností pre bývanie ako aj skvalitnením služieb a infraštruktúry občianskej vybavenosti, pre plnohodnotný život obyvateľov mesta a územia UMR
Priorita 2. Podnikanie a zamestnanosť
Strategický cieľ 2.1: Zvýšiť dynamiku ekonomického rozvoja a zamestnanosť v území
Priorita 3. Zdravé životné a prírodné prostredie a prostredie pre život
Strategický cieľ 3.1: Zlepšiť stav životného a prírodného prostredia územia
UMR Zvolen
Priorita 1 Inovatívny región - prosperujúce a inteligentné mestá a obce.
Strategické ciele:
1.1 Podporiť ekonomický rozvoj v území
Priorita 2 Ekologický región - čisté a zdravé prostredie pre budúce generácie.
Strategické ciele:
2.1 Zlepšiť kvalitu zložiek životného prostredia
Priorita 3 Prepojený región - kvalitná a udržateľná regionálna doprava.
Strategické ciele:
3.1 Zlepšiť kvalitu dopravnej infraštruktúry v území
3.2 Zvýšiť podiel udržateľnej dopravy v území
Priorita 4 Súdržný a vzdelaný región - dostupná práca, kvalitné vzdelanie, súdržné komunity, dostupné sociálne služby a bývanie v regióne.
Strategické ciele:
4.1 Zvýšiť prístup ľudí na trh práce
4.2 Zvýšiť kvalitu vzdelávania v školstve
4.3 Zlepšiť dostupnosť sociálnych služieb a bývania pre ľudí a rodiny v núdzi
4.4 Podporiť rozvoj aktívnych, odolných a udržateľných komunít
Priorita 5 Kvalitný život v regióne - bezpečné prostredie, zdravý životný štýl, udržateľný cestovný ruch, kultúra a kreatívny priemysel, moderná samospráva a aktívna občianska spoločnosť.
Strategické ciele:
5.1 Zvýšiť bezpečnosť obyvateľov
5.2 Podporiť zvýšenie kvality zdravia a života
5.3 Zvýšiť návštevnosť územia
5.4 Zlepšiť kvalitu verejnej správy v tvorbe, realizácii a hodnotení verejných politík
5.5 Zvýšiť zapojenie obyvateľov do tvorby, realizácie a kontroly verejných politík
UMR Banská Bystrica:
Priorita 1 Prosperujúca mestská funkčná oblasť a mesto Banská Bystrica
- magnet pre mladých a vzdelaných ľudí
Strategický cieľ UMR 1.1. Inovatívna a kreatívna mestská ekonomika Strategický cieľ UMR 1.2. Moderný a udržateľný dopravný systém Strategický cieľ UMR 1.3. Zručnosti pre 21.storočie pre všetkých Strategický cieľ UMR 1.4. Obnova a využívanie kultúrneho dedičstva
Priorita 2 Zelená a zdravá mestská funkčná oblasť a mesto Banská Bystrica
- kvalitné, bezpečné, zdravé a atraktívne prostredie
Strategický cieľ UMR 2.1. Inteligentná mestská funkčná oblasť a mesto Banská Bystrica Strategický cieľ UMR 2.2. Zelená a nízkouhlíková mestská funkčná oblasť a mesto Banská
Bystrica
Strategický cieľ UMR 2.3. Zdravie a sociálna starostlivosť pre všetkých
Priorita 3 Dobré spravovanie mestskej funkčnej oblasti a mesta Banská Bystrica
- kvalitnejšie verejné politiky s účasťou občanov
Strategický cieľ UMR 3.1. Kapacity pre otvorené vládnutie
Strategický cieľ UMR 3.2. Komunitným rozvojom a participáciou ku kvalitnejšiemu prostrediu Strategický cieľ UMR 3.3. Posilnenie bezpečnosti a sociálne istoty pre mladých a ohrozených
UMR Rimavská Xxxxxx:
Priorita I. Konkurencieschopná a udržateľná ekonomika
Priorita II. Sociálna oblasť
Priorita III. Vzdelanie
Priorita IV. Rozvoj infraštruktúry
Prioritné osi rozvoja
• Prioritná os 1 – Rozvoj ľudských zdrojov a zvyšovanie kvality života obyvateľov
• Prioritná os 2 – Inovácie a rast konkurencieschopnosti priemyslu
• Prioritná os 3 – Cestovný ruch
• Prioritná os 4 – Doprava
• Prioritná os 5 – Informačná spoločnosť
• Prioritná os 6 – Životné prostredie
• Prioritná os 7 – Poľnohospodárstvo
Pre sledovanie realizácie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK na roky 2022-2030 je v implementačnej časti dokumentu vytvorený súbor merateľných ukazovateľov, ktoré umožňujú adekvátne vyhodnotiť naplnenie cieľov strategického dokumentu. Majú definované cieľové hodnoty a časové body očakávaného dosiahnutia cieľových hodnôt. Systém merateľných ukazovateľov je napojený na strategický cieľ a umožňuje vyhodnotiť progres implementácie.
3. Údaje o priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie:
Vzhľadom na povahu a ciele strategického dokumentu sa očakávajú hlavne pozitívne priame aj nepriame vplyvy na životné prostredie ako aj na kvalitu života obyvateľov kraja. V dokumente sú formulované samostatné strategické ciele (SC), ktoré sú prioritne alebo sekundárne zamerané na zlepšenie kvality životného prostredia:
Priorita I. Konkurencieschopná a udržateľná ekonomika
1.2. Zvýšiť efektivitu využívania lokálnych zdrojov so zreteľom na zelené riešenia
1.3. Zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a zamestnanosť prostredníctvom udržateľného rozvoja cestovného ruchu
Priorita II. Zelený kraj pre budúce generácie
2.1. Zvyšovať biodiverzitu a zlepšiť stav životného prostredia
2.2. Zmierniť zmenu klímy a zvýšiť odolnosť kraja na jej nepriaznivé prejavy
Priorita IV. Prepojený kraj
4.2. Zvýšiť význam verejnej osobnej dopravy na úroveň nosného prvku pokrytia potrieb mobility mestských aj vidieckych oblastí
Dosiahnutie pozitívnych vplyvov na životné prostredie podporí realizácia aktivít navrhnutých v PHSR BBSK využitím integrovaných nástrojov (integrované územné investície), ktoré zaistia vzájomnú synergiu a komplementaritu realizovaných projektov.
V súčasnosti platná legislatíva na úseku ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia, ako aj povoľovací systém, zahŕňajúci tiež posudzovanie vplyvov jednotlivých investičných zámerov na životné prostredie, prispejú k zabezpečeniu minimalizácie negatívnych vplyvov strategického dokumentu, ktoré musia vytvárať predpoklady pre zosúladenie navrhovaných činností s podmienkami krajiny. Navrhnuté aktivity do územia budú včlenené tak, aby došlo k uspokojeniu záujmov a potrieb spoločnosti na jednej strane a súčasne nebola narušená ekologická stabilita krajiny.
Konkrétne vplyvy na životné prostredie vzhľadom na všeobecný charakter dokumentu nie je možné vo fáze spracovania oznámenia o strategickom dokumente kvantifikovať. Jednotlivé environmentálne dosahy budú podrobne opísané v správe o hodnotení strategického dokumentu.
Niektoré konkrétne aktivity môžu podliehať samostatnému posudzovaniu v zmysle Zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v procese ktorého budú navrhnuté opatrenia na elimináciu, resp. minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Pri realizácii investičných zámerov vyplývajúcich z implementácie PHSR BBSK je určité riziko negatívneho zásahu do životného prostredia, toto však bude eliminované dôsledným posudzovaním zámerov stavieb a činností na životné prostredie podľa Zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a následnou realizáciou navrhnutých opatrení.
4. Vplyv na zdravotný stav obyvateľstva:
Strategický dokument nemá priamy vplyv na zdravie obyvateľov, ale vytvára predpoklady pre zvýšenie kvality ich života. Aktivity podporujúce zlepšenie kvality života obyvateľov sú zahrnuté tak vo vízii ako aj v prioritách a strategických cieľoch PHSR BBSK, osobitne v Priorite I - KONKURENCIESCHOPNÁ A UDRŽATEĽNÁ EKONOMIKA, Priorite II - ZELENÝ KRAJ PRE BUDÚCE GENERÁCIE a v Priorite IV - PREPOJENÝ KRAJ.
V rámci Priority I KONKURENCIESCHOPNÁ A UDRŽATEĽNÁ EKONOMIKA je druhý strategický cieľ 1.2.
„Zvýšiť efektivitu využívania lokálnych zdrojov so zreteľom na zelené riešenia“ zameraný na efektívne využívanie miestnych zdrojov v súlade s princípmi obehovej ekonomiky. Kraj oplýva prírodnými aj kultúrnymi zdrojmi, ktoré je potrebné v maximálnej miere zhodnotiť priamo v kraji. Dôležité je spracovanie domácich aj dovážaných surovín do finálnych produktov s vyššou pridanou hodnotou, napríklad v prípade dreva, magnezitu, hliníka, ale aj poľnohospodárskych surovín; a tiež využitie odborných znalostí a skúseností v „tradičných“ odvetviach. Ďalším významným zdrojom sú druhotné suroviny, ktorých spracovanie prináša ďalšie pracovné príležitosti a prispieva k riešeniu problémov v odpadovom hospodárstve. Na bohaté prírodné aj kultúrne zdroje je naviazaný aj cestovný ruch ako nástroj na zvyšovanie zamestnanosti a kvality života najmä v menej rozvinutých regiónoch. V rámci
tretieho strategického cieľa 1.3. „Zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a zamestnanosť prostredníctvom udržateľného rozvoja cestovného ruchu“ sa kladie dôraz na obnovu národných kultúrnych pamiatok a ostatnej kultúrnej infraštruktúry (vrátane vybavenosti), prepojenie s kreatívnym priemyslom a miestnymi producentmi, zatraktívnenie prírodného potenciálu pre udržateľné využívanie v rozvoji mäkkých foriem cestovného ruchu a produkty založené na významnom prírodnom bohatstve.
V rámci Priority II ZELENÝ KRAJ PRE BUDÚCE GENERÁCIE je prvý strategický cieľ 2.1. „Zvyšovať biodiverzitu a zlepšiť stav životného prostredia“ zameraný na aktivity, ktoré zlepšujú kvalitu životného prostredia prostredníctvom zlepšovania kvality ovzdušia, dosiahnutím priaznivého stavu biotopov a druhov v chránených územiach, dosiahnutím dobrého stavu vôd (v súlade s Rámcovou smernicou EÚ o vode 2000/60/ES), podporovaním regenerácie urbanizovanej krajiny, eliminovaním znečistenia, transformovaním hospodárenia v lesoch bližšie k prírode a spoločnosti, zvýšením prírodnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy, zlepšením podmienok na dosiahnutie environmentálnych cieľov, zlepšením environmentálneho povedomia obyvateľov a aktérov pôsobiacich v kraji. Druhý strategický cieľ 2.2.
„Zmierniť zmenu klímy a zvýšiť odolnosť kraja na jej nepriaznivé prejavy“je zameraný na zníženie emisií CO2, zlepšenie a obnovenie vodného režimu v krajine a realizovanie preventívnych opatrení na ochranu pred mimoriadnymi udalosťami spojenými so zmenou klímy.
V rámci Priority IV PREPOJENÝ KRAJ (zlepšiť prepojenosť kraja smerom von aj dovnútra) je druhý strategický cieľ 4.2. „Zvýšiť význam verejnej osobnej dopravy na úroveň nosného prvku pokrytia potrieb mobility mestských aj vidieckych oblastí“ zameraný na aktivity, ktoré zlepšujú kvalitu životného prostredia prostredníctvom zvýšenia významu verejnej osobnej dopravy na úroveň nosného prvku pokrytia potrieb mobility, podporovaním ekologických druhov dopravy, využívaním alternatívnych zdrojov energie, budovaním infraštruktúry pre elektromobily a hybridné automobily a poskytovaním nadväzujúcich služieb ako aj osvetou a vzdelávaním v oblasti udržateľnej mobility. Nezanedbateľný podiel sa venuje rozvoju cyklodopravy ako plnohodnotnej zložky mestskej, prímestskej a medzimestskej mobility prostredníctvom budovania nových cyklociest alebo ich začlenenia do existujúcich komunikácii, poskytovania doplnkového zázemia a služieb ako motivácie pre využitie cyklodopravy v kombinácii s verejnou dopravou a prepájania mestských cyklosietí s medzimestskými tranzitnými cyklocestami a turistickými cyklotrasami.
Potenciálnym rizikom pre zdravie obyvateľstva je obmedzený prístup k pitnej vode v niektorých lokalitách kraja (106 obcí v Banskobystrickom kraji je bez verejného vodovodu), absentujúca sociálna infraštruktúra alebo v zlom technickom stave v niektorých častiach kraja (napr. zdravotnícke zariadenia, zariadenia ZSS), nárast individuálnej dopravy s negatívnym dopadom na životné prostredie najmä na ovzdušie, znečistenie ovzdušia energetickými zdrojmi výrobných podnikov, centrálnych tepelných zdrojov, kotolní a domáce vykurovanie, výskyt lokalít zo stredným radónovým rizikom na území kraja, kontaminácia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami a škodlivými organizmami.
5. Vplyvy na chránené územia:
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BBSK na roky 2022-2030 sa v rámci svojich priorít a cieľov zameriava na ochranu a zamedzenie degradácie prírodného dedičstva. V spolupráci s dotknutými subjektmi sa predpokladá vytvorenie mechanizmov pre podporu využívania prírodných daností, predovšetkým v cestovnom ruchu, s prihliadnutím na potrebu ich ochrany a kultivácie.
5.1 Vplyvy na národnú sústavu chránených území
Pre územnú ochranu ustanovuje Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje, pričom územná ochrana sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, čiže na území mimo osobitne vyhlásených chránených území platí 1. stupeň ochrany.
Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ustanovuje
tieto kategórie chránených území :
• chránená krajinná oblasť (CHKO)
• národný park (NP)
• chránený areál (CHA)
• národná prírodná rezervácia a prírodná rezervácia (NPR, PR)
• národná prírodná pamiatka a prírodná pamiatka (NPP, PP)
• chránený krajinný prvok (CHKP)
• chránené vtáčie územie (CHVÚ)
• obecné chránené územie
Banskobystrický kraj má najväčšiu výmeru chránených území na Slovensku (viac ako 1/3 výmery).
Veľkoplošné chránené územia
Na území Banskobystrického samosprávneho kraja je vyhlásených 5 národných parkov : NP Nízke Tatry, NP Muránska planina, NP Veľká Fatra, NP Slovenský raj, NP Slovenský kras a 4 chránené krajinné oblasti: Chránená krajinná oblasť (CHKO) Poľana, Chránená krajinná oblasť (CHKO) Cerová vrchovina, Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy a Chránená krajinná oblasť (CHKO) Ponitrie.
Celková výmera veľkoplošných chránených území v Banskobystrickom kraji je 154.230 ha, čo
predstavuje 16,31 % z celkovej plochy kraja. Celková výmera ochranných pásiem veľkoplošných
chránených území v Banskobystrickom kraji je 88.846 ha, čo predstavuje 9,40 % z celkovej plochy kraja.
Tab.: Národné parky v Banskobystrickom kraji
Národný park Nízke Tatry | |
Rozloha | 72.842 ha (z toho 19.042 ha na území kraja) |
Ochranné pásmo | 110.162 ha (z toho 63.944 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1978 |
Geomorfologický celok | Nízke Tatry – Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry |
Okresy | Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Banská Bystrica, Brezno |
Stupeň ochrany | 3. stupeň – vlastné územie, 2. stupeň – ochranné pásmo |
Národný park Muránska planina | |
Rozloha | 20.138 ha (z toho 20.138 ha na území kraja) |
Ochranné pásmo | 21.698 ha (z toho 21.698 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1997 |
Geomorfologický celok | Slovenské rudohorie – západná časť |
Okresy | Revúca, Brezno, Rimavská Xxxxxx |
Stupeň ochrany | 3. stupeň – vlastné územie, 2. stupeň – ochranné pásmo |
Národný park Veľká Fatra | |
Rozloha | 40.371 ha (z toho 4.888 ha na území kraja) |
Ochranné pásmo | 26.133 ha (z toho 1.628 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 2002 (1973 – 2002 CHKO Veľká Fatra) |
Geomorfologický celok | Veľká Fatra – Starohorské vrchy |
Okresy | Dolný Xxxxx, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice, Banská Bystrica |
Stupeň ochrany | 3. stupeň – vlastné územie, 2. stupeň – ochranné pásmo |
Národný park Slovenský raj | |
Rozloha | 19.763 ha (z toho 526 ha na území kraja) |
Ochranné pásmo | 13.011 ha (z toho 0 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1988 (1964 – 1988 CHKO Slovenský raj) |
Geomorfologický celok | Slovenské rudohorie – severná časť |
Okresy | Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad, Brezno |
Stupeň ochrany | 3. stupeň – vlastné územie, 2. stupeň – ochranné pásmo |
Národný park Slovenský kras | |
Rozloha | 34.611 ha (z toho 0 ha na území kraja) |
Ochranné pásmo | 11.742 ha (z toho 1.576 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 2002 (1973 – 2002 CHKO Slovenský kras) |
Geomorfologický celok | Slovenské rudohorie |
Okresy | Rožňava, Košice – okolie (OP – Revúca) |
Stupeň ochrany | 3. stupeň – vlastné územie, 2. stupeň – ochranné pásmo |
Tab.: Chránené krajinné oblasti v Banskobystrickom kraji
Zdroj : ŠOP SR
Chránená krajinná oblasť – CHKO Poľana | |
Rozloha | 20.360 ha (z toho 20.360 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1981 (2001 – aktualizácia) |
Geomorfologický celok | Poľana a Veporské vrchy |
Okresy | Banská Bystrica, Brezno, Detva, Zvolen |
Stupeň ochrany | 2. stupeň |
Chránená krajinná oblasť – CHKO Cerová vrchovina | |
Rozloha | 16.771 ha (z toho 16.771 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1989 (2001 – aktualizácia) |
Geomorfologický celok | Cerová vrchovina |
Okresy | Lučenec, Poltár, Rimavská Xxxxxx |
Stupeň ochrany | 2. stupeň ochrany |
Chránená krajinná oblasť – CHKO Štiavnické vrchy | |
Rozloha | 77.630 ha (z toho 66.390 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1979 |
Geomorfologický celok | Štiavnické vrchy, Krupinská planina |
Okresy | Banská Štiavnica, Krupina, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Levice |
Stupeň ochrany | 2. stupeň ochrany |
Chránená krajinná oblasť – CHKO Ponitrie | |
Rozloha | 37.665 ha (z toho 6.115 ha na území kraja) |
Rok vyhlásenia | 1985 |
Geomorfologický celok | Vtáčnik, Tribeč |
Okresy | Prievidza, Topoľčany, Žarnovica, Zlaté Moravce, Nitra, Partizánske |
Stupeň ochrany | 2. stupeň ochrany |
Zdroj : ŠOP SR
Maloplošné chránené územia
V riešenom území bolo k 31.12.2018 evidovaných 223 maloplošných chránených území, z toho v okrese Banská Bystrica 48, Banská Štiavnica 9, Brezno 37, Detva 12, Krupina 8, Lučenec 15, Poltár 8, Revúca 18,
Rimavská Xxxxxx 35, Veľký Krtíš 14, Zvolen 15, Žarnovica 11 a Žiar nad Hronom 9.
Z celkového počtu 223 maloplošných chránených území je 34 NPR – národná prírodná rezervácia, 86 PR- prírodná rezervácia, 10 NPP – národná prírodná pamiatka, 54 PP – prírodná pamiatka a 39 CHA –
chránený areál.
Celková plocha maloplošných chránených území je 11.906,9333 ha, čo predstavuje cca 1,26 % z celkovej rozlohy kraja. Celková plocha ochranného pásma maloplošných chránených území je 1.356,7293 ha, čo predstavuje cca 0,14 % z celkovej rozlohy kraja.
Tab. Maloplošné chránené územia evidované v Banskobystrickom kraji k 31.12.2018
P.č. | Okres | CHA | PR | NPR | PP | NPP | Spolu |
1. | Banská Bystrica | 8 | 16 | 7 | 15 | 2 | 48 |
2. | Banská Štiavnica | 3 | 4 | 1 | 1 | - | 9 |
3. | Brezno | 4 | 17 | 9 | 5 | 2 | 37 |
4. | Detva | 2 | 5 | 1 | 3 | 1 | 12 |
5. | Krupina | - | 3 | 1 | 4 | - | 8 |
6. | Lučenec | 1 | 4 | 2 | 8 | - | 15 |
7. | Poltár | 4 | 1 | - | - | - | 8 |
8. | Revúca | 3 | 2 | 8 | 4 | 1 | 18 |
9. | Rimavská Xxxxxx | 7 | 16 | 6 | 4 | 2 | 35 |
P.č. | Okres | CHA | PR | NPR | PP | NPP | Spolu |
10. | Veľký Krtíš | 2 | 9 | - | 3 | - | 14 |
11. | Zvolen | 3 | 5 | 3 | 4 | - | 15 |
12. | Žarnovica | 2 | 3 | 2 | 2 | 2 | 11 |
13. | Žiar nad Hronom | - | 6 | - | 3 | - | 9 |
S P O L U | 39 | 86 | 34 | 54 | 10 | 223 | |
Výmera (ha) | 761,3813 | 3.102,7649 | 7.764,9295 | 267,6756 | 10,1820 | 11.906,9333 | |
Ochranné pásmo (ha) | - | 29,2675 | 644,4088 | 294,4385 | 388,6145 | 1.356,7293 |
• Ochrana drevín
Zdroj : ŠOP SR
Ochrana drevín zabezpečuje legislatívnu ochranu drevín rastúcich mimo lesa (LPF) a ochranu
chránených stromov, za ktoré sa môžu vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo
esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Chránené stromy
V riešenom území Babskobystrického samosprávneho kraja je k 31.12.2018 evidovaných 89 chránených stromov, ktoré sú chránené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ide o jednotlivé solitéry alebo skupiny stromov.
• Jaskyne a priepasti
V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú prírodnými pamiatkami aj jaskyne a priepasti, ktorých je v riešenom území Banskobystrického kraja
evidovaných celkovo 19 (okres Banská Bystrica 5, Brezno 3, Lučenec 3, Revúca 5, Rimavská Xxxxxx 3 a v ostatných okresoch sa žiadne jaskyne nenachádzajú). Verejne prístupná je Malá drienčanská jaskyňa,
Mučínska jaskyňa, Netopieria jaskyňa, Xxxxxxxxx jaskyňa, Xxxxxxx diera, Xxxxxxxxxx skrýša, Mara (medvedia jaskyňa) a Jazvinská jaskyňa.
5.2 Vplyvy na Európsku sústavu národných území Natura 2000
Sústava chránených území NATURA 2000 je celistvá európska sústava území, ktorá má zabezpečiť
ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.
Sústava NATURA 2000 predstavuje sústavu chránených území členských krajín EÚ, ktorú tvoria dva typy území :
• osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA), ktoré sú vyhlasované na základe smernice Rady č. 79/409 /EHS o ochrane voľne žijúcich vtákoch – Directive on the Conservation of Wild Birds (známej tiež ako smernica o vtákoch – Birds directive) v platnom znení (podľa § 26 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú to Chránené vtáčie územia – CHVÚ),
• osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC), ktoré sú vyhlasované na základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín – Directive on the Conservation of Natural Habitats and of Wild Fauna and Flora v platnom znení (podľa § 27 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sú to Územia európskeho významu – ÚEV).
Chránené vtáčie územia (CHVÚ)
Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený uznesením vlády SR č. 636/2003 zo dňa 09.07.2003 a spolu s Národným zoznamom území európskeho významu bol 27.04.2004 zaslaný Európskej komisii do Bruselu. V zmysle vyššie uvedeného uznesenia vlády SR č. 636/2003 bolo na území Slovenska navrhnutých celkovo 38 CHVÚ. V roku 2010 vláda SR svojim uznesením č. 345/2010 z 25.05.2010 schválila zmenu a doplnenie Národného zoznamu chránených vtáčích území, ktorý bol rozšírený o 5 návrhov chránených vtáčích území a dve územia z pôvodného zoznamu boli vypustené. Národný zoznam tak obsahuje 41 CHVÚ na území SR.
V priebehu rokov 2008 až 2011 prišlo v Banskobystrickom samosprávnom kraji k prerokovaniu návrhov CHVÚ a následne i k vyhláseniu všetkých 7 CHVÚ, ktoré sa nachádzajú resp. zasahujú do Banskobystrického kraja : CHVÚ Cerová vrchovina – Porimavie (SKCHVU003), CHVÚ Muránska planina – Stolica (SKCHVU017), CHVÚ Nízke Tatry (SKCHVU018), CHVÚ Poiplie (SKCHVU021), CHVÚ Poľana (XXXXXX000), CHVÚ Veľká Fatra (SKCHVU033) a CHVÚ Slovenský raj (SKCHVU053).
Celková výmera chránených vtáčích území v Banskobystrickom kraji ja 145.455 ha, čo je cca 24,90 % z celkovej plochy ÚEV SR (584.122 ha).Najväčším CHVÚ v Banskobystrickom kraji sú Nízke Tatry, kde z celkovej výmery 98.168 ha je 38.267 ha v kraji. Na druhom mieste je CHVÚ Poľana s rozlohou 32.188,38 ha.
Územia európskeho významu
Podľa § 27 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa územím európskeho významu rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia a ktoré sú zaradené v Národnom zozname území európskeho významu (ÚEV) schváleného vládou SR (Národný zoznam území európskeho významu schválený uznesením vlády SR č. 239/2004 zo dňa 17.03.2004 + Výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu s účinnosťou od 01.08.2004).
Národný zoznam území európskeho významu sa priebežne aktualizuje podľa stavu ochrany biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, alebo na základe návrhu Európskej komisie (Prvá aktualizácia : Doplnok národného zoznamu území európskeho významu schválený uznesením vlády SR č. 577/2011 zo dňa 31.08.2011 + Opatrenie MŽP SR č. 1/2018 z 29.11.2018, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v znení opatrenia č. 1/2017; druhá aktualizácia : Druhý doplnok národného zoznamu území európskeho významu schválený uznesením vlády SR č. 495/2017 zo dňa 25.10.2017 + Opatrenie MŽP SR č. 1/2017 z 07.12.2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo dňa 14.07.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu).
K 31.12.2018 sa na území Banskobystrického kraja nachádza, resp. na jeho územie zasahuje cca 130 území európskeho významu s celkovou výmerou 229.142 ha, čo je cca 39,21 % z celkovej plochy ÚEV
SR (584.328 ha). Najväčším ÚEV v Banskobystrickom kraji sú Ďumbierske Tatry o celkovej výmere 46.583,31 ha. Predmetom ochrany sú biotopy, druhy rastlín a druhy živočíchov európskeho významu.
P.č. | Okres | Územie európskeho významu |
1. | Banská Bystrica | Xxxxxxxx prales, Baranovo, Brvnište, Harmanecký Hlboký jarok, Jelšovec, Kopec, Mackov bok, Plavno, Xxxxxxx xxxxxxx, Príboj, Šupín, Alúvium Hrona, Ďumbierske Tatry, Veľká Fatra, Zvolen, Svrčinník, Stará hora |
2. | Banská Štiavnica | Dolná Bukovina, Sitno, Stará hora, Tlstý vrch, Skalka, Hodrušská hornatina, Suť |
3. | Brezno | Alúvium Hrona, Bacúšska jelšina, Brezinky, Dobročský prales, Ďumbierske Tatry, Homoľa, Horné Lazy, Lúky pod Besníkom, Podpoľana, Pohorelské vrchovisko, Rohoznianska jelšina, Suchá, Vrchslatina, Alúvium Hrona, Poľana, Kráľovohoľské Tatry, Slovenský raj, Muránska planina, Stolica, Klenovské Blatá, Klenovský Vepor, Rosiarka |
4. | Detva | Detviansky potok, Habaňovo, Javorinka, Kopa, Koryto, Močidlianska skala, Rohy, Detva |
5. | Krupina | Mäsiarsky bok, Stará hora, Tlstý vrch, Skalka, Litava |
6. | Lučenec | Cerová vrchovina, Dálovský močiar, Soví hrad |
7. | Poltár | - |
8. | Revúca | Bradlo, Hodošov les, Lúka pod cintorínom, Lúka pod Úkorovou, Muteň, Teplické stráne, Trešková, Tri peniažky, Muránska planina, Stolica, Drienčanský kras, Alúvium Muráňa |
9. | Rimavská Xxxxxx | Beležír, Dechtárske vinice, Drieňové, Pieskovcové chrbty, Pokoradzké jazierka, Rimava, Ťahan, Tisovský kras, Tŕstie, Vodokáš, Muránska planina, Klenovské Blatá, Klenovský Vepor, Rosiarka, Cerová vrchovina, Drienčanský kras |
10. | Veľký Krtíš | Čebovská lesostep, Dedinská hora, Ipeľské hony, Kiarovský močiar, Xxxxxxxxxxxx stráň, Cúdenický močiar, Litava, Alúvium Ipľa |
11. | Zvolen | Poľana, Skalka, Suť, Boky, Gavurky, Hrbatá lúka, Mláčik, Repiská, Bujačia lúka |
12. | Žarnovica | Hodrušská hornatina, Suť, Vtáčnik, Klokoč, Revištský rybník, Sokolec, Stráž, Tomov Štál |
13. | Žiar nad Hronom | Suť, Vtáčnik, Klokoč |
Nepredpokladá sa, že navrhované aktivity v strategickom dokumente budú mať negatívne vplyvy na chránené územia a územia NATURA 2000 v Banskobystrickom kraji. Naopak v dokumente sú navrhované opatrenia a aktivity, ktoré podporujú zachovanie a ochranu prírodného dedičstva. Podrobne budú vplyvy na chránené územia zhrnuté v správe o hodnotení strategického dokumentu.
6. Možné riziká súvisiace s uplatňovaním strategického materiálu:
Postup prípravy tak Vstupnej správy PHSR BBSK ako aj samotného PHSR VÚC bol ovplyvnený špecifickými podmienkami v území danými globálnou krízou spôsobenou pandémiou choroby COVID- 19, ktorá zároveň predstavuje najvýznamnejšie riziko súvisiace s tvorbou a implementáciou PHSR BBSK. Ďalšími rizikami súvisiacimi s tvorbou a implementáciu PHSR BBSK je volatilita globálneho ekonomického vývoja (akcelerovaná pandémiou COVID-19) a v dobe jeho tvorby nevyjasnené, resp. meniace sa podmienky podpory rozvoja kraja z fondov Európskej únie.
K ďalším rizikám patria:
Riziká spojené s charakterom udalostí:
● Voľby do VÚC a komunálne voľby (2022);
● Politická nestabilita;
● Ekonomická nestabilita na národnej úrovni;
● Nové zistenia analýz (vrátane zlej interpretácie);
● De-informovanosť alebo nedostatok informácií;
● Systémové fungovanie regionálneho rozvoja vs. systém spravovania a tvorby stratégií;
● Medzi-inštitucionálna i vnútro-inštitucionálna (ne)koordinácia (množstvo pripravovaných strategických dokumentov, rozličné záujmy);
● Byrokratickosť a administratívne brzdy;
● Opomenutie kľúčového aktéra;
● Vysoká miera neistoty (rámce);
● Napätie medzi zdrojmi a potrebami;
● Napätie medzi očakávaniami a reálnymi možnosťami, resp. politickou vôľou (naprieč úrovňami).
Vzťahové riziká:
● Diverzita záujmov jednotlivých samospráv;
● Napätie v reakcii na rozličné udalosti (vojna, terorizmus) a nárast extrémizmu v názoroch;
● Nejasnosť v sektorálnych stratégiách.
Systémové rizká:
● Nechuť / nedôvera;
● Problémy s ľudskými, finančnými, časovými a organizačnými kapacitami;
● Strata konzistentnosti;
● (Ne)stabilita aparátu zabezpečenia tvorby stratégie.
7. Vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice:
Banskobystrický samosprávny kraj má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou. Významné vplyvy, ani značne nepriaznivé vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie presahujúce štátne hranice Slovenskej republiky sa nepredpokladajú.
IV. Dotknuté subjekty
1. Vymedzenie zainteresovanej verejnosti vrátane jej združení:
Zainteresovanou verejnosťou sú všetci občania, združenia a iniciatívy občanov, právnické a fyzické osoby pôsobiace na území Banskobystrického kraja.
2. Zoznam dotknutých subjektov:
Dotknuté obce:
● Mestá a obce na území BBSK (516) a susediace s územím BBSK.
Dotknuté VÚC:
● Banskobystrický samosprávny kraj, Nám. SNP č.23, 975 01 Banská Bystrica Susediace VÚC s BBSK:
● Košický samosprávny kraj, Nám. Maratónu mieru 1, 042 66 Košice
● Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov
● Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina
● Trenčiansky samosprávny kraj, K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín
● Nitriansky samosprávny kraj, Rázusova 24, 949 01 Nitra
Regionálne orgány štátnej správy:
● Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor školstva, Odbor dopravy, Odbor starostlivosti o ŽP, Odbor opravných prostriedkov, nám. X. Xxxxx 1, Banská Bystrica
● Okresný úrad, Odbor CO a krízového riadenia, Nám. X. Xxxxx 1, Banská Bystrica
● Okresný úrad Banská Štiavnica, Križovatka 4, 969 54 Banská Štiavnica
● Okresný úrad Brezno, Nám. M.R. Štefánika 40, 977 01 Brezno
● Okresný úrad Detva, Záhradná 12, Detva
● Okresný úrad Krupina, ČSA 2190/3, Krupina
● Okresný úrad Lučenec, Námestie republiky 26, 984 01 Lučenec
● Okresný úrad Poltár, Železničná 2, Poltár
● Okresný úrad Revúca, Komenského 40, 050 01 Revúca
● Okresný úrad Rimavská Xxxxxx, Námestie Mihálya Tompu 2, 979 11 Rimavská Xxxxxx
● Okresný úrad Veľký Krtíš, Námestie A.H. Škultétyho 11, 990 01 Veľký Krtíš
● Okresný úrad Zvolen, Námestie SNP 35, 961 08 Zvolen
● Okresný úrad Žarnovica, Bystrická 53, 966 81 Žarnovica
● Okresný úrad Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar n. Hronom
Orgány špecializovanej štátnej správy
● Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Štefánikova 15, 811 05 Bratislava
● Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody č. 6, X.X.XXX 100, 810 05 Bratislava
● Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Xxxxxxxx Xxxxx 1, 812 35 Bratislava
● Ministerstvo hospodárstva SR, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212
● Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, P.O. BOX 52, 837 52 Bratislava 37
● Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, 813 30Bratislava
● Ministerstvo financií SR, Xxxxxxxxxxxxx 0,P. O. BOX 82,817 82 Bratislava
● Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava
● Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava
● Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava
● Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
● Ministerstvo kultúry SR, Nám. SNP č. 33,813 31 Bratislava – Staré Mesto
Ďalšie dotknuté subjekty:
● Združenie miest a obcí Slovenska, Bezručova 9, 811 09 Bratislava
● ZMOS Banskobystrického regiónu
● RZMO Horehronia a stredného Rudohoria
● RZMO okresov Zvolen, Detva, Krupina
● RZMO Stredného Gemera
● RZMO Žiarsky región
● ZMO Gemera a Malohontu
● ZMO Novohradu
● ZMO Veľkokrtíšskeho regiónu
● Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica
● Úrad verejného zdravotníctva, Cesta k nemocnici, 975 56 Banská Bystrica
● Regionálna správa ciest, Xxxxxxxx xxxxx 00, 000 00 Banská Bystrica
● Obvodný pozemkový úrad v sídle kraja: Banská Bystrica
● Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Nám. X. Xxxxx 1, 974 05 Banská
Bystrica
● ŠOP SR Banská Bystrica, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica
● Krajský pamiatkový úrad, Lazovná ul., Banská Bystrica
● Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská 52, 826 45 Bratislava
● LESY Slovenskej republiky, š. p., Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica
● Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o., Dolný Harmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec
● Letisko Sliač, a. s. 962 31 Sliač
● Slovenská správa ciest, Miletičova 19, 826 19 Bratislava
● Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava 3
● ŽSR, Klemensova 8, 813 61 Bratislava
● Zväz autobusovej dopravy – ZAD, Framborská 21, SK 010 01 Žilina
● SAD Zvolen, Balkán č. 53, 960 95 Zvolen
● SAD Lučenec, Xxxxxxxxxx xxxxx 00, 000 01 Lučenec
● Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Xxxxxxxxxxx xxxxx 0, 000 00 Xxxxxx Xxxxxxxx
● Slovenský Plynárenský priemysel, a.s., Horná 61A, 974 01 Banská Bystrica
● Stredoslovenská energetika, a.s., Pri Rajčianke 8591/4B 010 47 Žilina
● Slovenské elektrárne, Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava 2
● Slovenský pozemkový fond, Skuteckého 21, 974 01 Banská Bystrica
● NDS a.s., Xxxxxxxxx xxxxx 00, 000 00 Xxxxxxxxxx
3. Dotknuté susedné štáty:
• Maďarská republika
V. Doplňujúce údaje
1. Mapová a iná grafická dokumentácia (napr. výkres širších vzťahov v mierke primeranej charakteru a pôsobnosti strategického dokumentu):
Predkladané oznámenie neobsahuje žiadne mapové ani iné grafické dokumentácie.
2. Materiály použité pri vypracovaní strategického dokumentu:
• Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024
• Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
• Návrh národných priorít implementácie Agendy 2030 (MIRRI)
• Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 - dlhodobá stratégia udržateľného
rozvoja Slovenskej republiky – Slovensko 2030 (Národná stratégia regionálneho rozvoja).
• Návrh Národného investičného plánu Slovenskej republiky na roky 2018 – 2030 (MIRRI)
• Východiskový návrh priorít SR pre politiku súdržnosti na programové obdobie 2021 –2027 (ÚPVII)
• Koncepcia územného rozvoja Slovenska (skrátene KURS)
• Stratégia hospodárskej politiky SR do roku 2030 (MH SR)
• Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (MDV SR)
• Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (MŽP SR)
• Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (MŽP SR)
• Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 (MDV SR)
• Integrovaný národný energetický a klimatický plán do roku 2030 Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy
• Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj v znení ďalších zmien a doplnkov
• Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja
na roky 2015-2023
• Regionálna inovačná stratégia Banskobystrického kraja
• Koncepcia rozvoja sociálnych služieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2019 –
2025
• Regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v Banskobystrickom samosprávnom kraji na rok
2021
• Koncepcia rozvoja a podpory zdravotníctva v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky
2019 – 2025
• Koncepcia podpory športu Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2020 -2025
• Rozvoj cyklistickej dopravy na území BBSK
• Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2016–
2021
• Koncepcia rozvoja školstva v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2021 - 2025 (v
príprave)
• Regionálny plán udržateľnej mobility Banskobystrického samosprávneho kraja (v príprave)
• Envirostratégia Banskobystrického samosprávneho kraja (v príprave)
• Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (v príprave)
• Koncepcia rozvoja práce s mládežou v BBSK (v príprave)
• Vypracovanie koncepcie Kostrovej siete cyklistických trás v Banskobystrickom kraji (v príprave)
• Metodika tvorby PHSR (ÚPVII, január 2020)
• Jednotný metodický rámec pre prípravu integrovaných územných stratégií a investícií v SR v programovom období 2021 – 2027 (MIRRI SR , august 2020)
• Vstupná správa pre spracovanie strategického dokumentu Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja do roku 2027 s výhľadom do roku 2030
• Zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č.180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
VI. Miesto a dátum vypracovania oznámenia
Banská Bystrica 16.4.2021
VII. Potvrdenie správnosti údajov
1. Meno spracovateľa oznámenia:
Xxx. Xxxxxx Xxxxxxx
Odborná referentka pre analytické a metodické činnosti Námestie SNP 23, 974 01BanskáBystrica
Tel.: 0940/625 252
e-mail: xxxxxx.xxxxxxx@xxxx.xx
2. Potvrdenie správnosti údajov oznámenia podpisom oprávneného zástupcu obstarávateľa, pečiatka
Xxx. Xxxxx Xxxxx
riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Námestie SNP 23, 974 01BanskáBystrica
Tel.: 048/000 00 00