ABSTRAKT

Hmotné vyjadrenie a vizuálne vnímania dizajnov

Tangible Expression and Visual Perception of Designs

Branislav HAZUCHA1

ABSTRAKT

Základnou požiadavkou kladenou právom na dizajny je, že musia spĺňať podmienky ustanovené v samotnom vymedzení pojmu „dizajn“, ktoré zahŕňajú podmienky, ako sú požiadavky, že dizajn musí byť hmotne vyjadrený a vizuálne vníma- teľný. S požiadavkou vizuálneho vnímania tiež súvisí vylúčenie vnútornej štruktúry výrobkov alebo ich častí z dizajnovej ochrany.

ABSTRACT

The fundamental requirement set up by law for designs is that they are to comply with the conditions established by the definition of term “design”. They comprise conditions, such as the requirements that the design must be tangibly expres- sed and that it must be perceptible by sight. The condition of visual appearance is also closely related to the exclusion of the internal structure of a product or its part from design protection.

Kľúčové slová

dizajn, hmotné vyjadrenie, vizuálne vnímanie, vonkajšia úprava

Key words

design, tangible expression, visual perception, appearance

Vzhľadom na rôznorodé používanie pojmu „dizajn“ v bež- nej hovorovej reči je dôležité v súvislosti s právnou ochra- nou dizajnov zodpovedať, čo sa vlastne považuje za dizajn na účely dizajnového práva. Pojem „dizajn“ zhŕňa akúkoľvek vonkajšiu úpravu, t. j. vzhľad výrobku alebo jeho časti bez ohľadu na to, či spĺňa požiadavky ustanovené na jej ochra- nu prostredníctvom dizajnového práva.2 Z toho vyplýva, že dizajn chránený dizajnovým právom je nerozlučne spätý s výrobkom a vizuálnymi charakteristikami jeho vzhľadu.

Z uvedeného vyplýva, že tento pojem je široko vymedze- ný v súčasnom dizajnovom práve tak na úrovni Európskej

únie (EÚ), ako aj Slovenskej republiky (SR). Dôvodom je, že dizajnové právo je určené pre potreby najrôznejších ob- lastí priemyselnej a remeselnej výroby. Vymedzenie pojmu

„dizajn“ by teda malo byť čo najuniverzálnejšie, aby bolo schopné pokryť akúkoľvek hospodársku hodnotu spájanú so vzhľadom výrobku alebo jeho časti.3

Široké vymedzenie pojmu „dizajn“ v súčasnom sloven- skom a európskom dizajnovom práve viedlo niektorých komentátorov k záveru, že len málo dizajnov nespĺňa podmienky z neho vyplývajúce.4 Tieto podmienky však predstavujú dôležité faktory vplývajúce na charakter

* Publikovaný komentár nepodliehal recenznému konaniu.

1 prof. XXXx. Xxxxxxxxx Xxxxxxx, LL.D, je profesorom so špecializáciou na právo duševného vlastníctva a členom Výskumného ústavu informač- ného práva a politiky na Právnickej fakulte fakulty Hokkaidskej univerzity. Táto štúdia bola podporená JSPS KAKENHI grantom č. 18H05216. e-mail: xxxxxxxx@xxxxx.xxxxxxx.xx.xx.

2 Pozri § 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) č. 444/2002 Z. z. z 20. júna 2002 o dizajnoch, v znení neskorších pred- pisov (ďalej zákon o dizajnoch); článok 1 písm. a) smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289/28, 28.10.1998), (ďalej smernica); a článok 3 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3/1, 5.1.2002), v znení neskorších predpisov (ďalej nariadenie).

3 Pozri napr. KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Green Paper on the Legal Protection of Industrial Design. 111/F/5131/91-EN, s. 61 (,,The various considerations […] have led the Commission to the conclusion that the definition of the “design” eligible for protection should be as broad as possible, in order to cover in principle any economic value attached to the appearance of a product.“).

4 Pozri napr. XXXXX, X. European Union Design Law: A Practitioner’s Guide. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 59.

dizajnového práva a ochrany ním poskytovanej, ktorá sa zásadne líši v mnohých ohľadoch od iných foriem ochrany duševného vlastníctva. Nasledujúca analýza sa preto bude bližšie nimi zaoberať, a to požiadavkami hmotného vyjad- renia a vizuálneho vnímania, čo vedie k tomu, že vnútorná štruktúra výrobku je vylúčená z dizajnovej ochrany.

1 Hmotné vyjadrenie

Prvou podmienkou ustanovenou vymedzením pojmu

„dizajn“ je, že dizajn musí byť nejako vyjadrený. Nie je možné hovoriť o dizajne, pokiaľ nedošlo k jeho vyjadre- niu. Počas vývoja dizajnu vzniká dizajn až jeho vyjadrením a zachytením na nejakom médiu, či už ide o papier, pamäť počítača alebo materiál, z ktorého je výrobok zhotovený.5

Dizajn musí byť vyjadrený nejakým spôsobom, a tak steles- nený do vzhľadu určitého výrobku. Neznamená to však, že vý- robok, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, musí byť aj vyrobený. Postačuje, keď je zachytený prostredníc- tvom technického výkresu alebo iného návrhu daného dizajnu.

Dizajn sa vzťahuje len na vzhľad výrobku, a nie na informácie, myšlienky, koncepty, princípy, vedecké me- tódy alebo spôsoby výroby a použitia s ním súvisiace alebo prostredníctvom neho vyjadrené. Ide o podobné pravidlo, ktoré sa používa v autorskom práve. Podľa neho autorské právo chráni len konkrétne vyjadrenie myšlienok, a nie samotné vyjadrené myšlienky. Za predmet autorského práva sa teda nepovažuje „myšlienka, spôsob, systém, metóda, koncept, princíp, objav alebo informácia, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela.“6

Princíp ochrany vyjadrenia myšlienky, a nie samotnej myšlienky, je tiež možné nájsť v ustanoveniach súčasnej, ako aj skoršej právnej úpravy v oblasti dizajnového prá- va. Vymedzenie predmetu ochrany poskytnutej dizajno- vým pravom je neodmysliteľne späté s ochranou vzhľadu výrobku ako vyjadrenia nejakého dizajnového konceptu, ktorý samotný je vylúčený z ochrany dizajnovým právom.

Právna úprava slovenského dizajnového práva do roku 2002 v tomto zmysle výslovne vylučovala zo svojej pôsob- nosti aj technické a konštrukčné riešenia, ktoré môžu byť chránené patentmi a úžitkovými vzormi.7

Rozlišovanie medzi chráneným hmotným vyjadrením dizajnu a voľným nehmotným dizajnovým konceptom bolo v oblasti dizajnového práva explicitne potvrdené via- cerými rozhodnutiami správnych orgánov a rozsudkami sudov, tak na národnej ako aj únijnej úrovni.8 Je tiež bežne uvádzané a uznávané v odbornej literatúre.9

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) tak naprík- lad zamietol zapísať dizajn, ktorý spočíval v dizajnovom koncepte zobrazenia obrázkov otočených o 180 stupňov na oblečení pre deti.10 Dôvodom bolo, že „ochrana dizaj- nom spočíva v chránení špecifického tvaru výrobku a nie je určená na ochranu umiestňovania obrázkov na oblečení pre deti“,11 t. j. dizajnového konceptu. V prípade dizajnov chránených dizajnovým právom musí ísť o konkrétne pre- vedenie výrobku „v podobe, s ktorou sa stretáva spotrebi- teľ“.12 Úrad tak dospel k záveru, že posudzovaný dizajn bol neurčitý, pretože „z pohľadu naň [nebolo] možné vyvodiť konkrétny konečný tvar výrobku.“13

Návrh dizajnu ciferníka hodiniek14

5 Pozri napr. rozsudok Vrchného súdneho dvora Anglicka a Walesu (patentový súd) zo 7.5.2008 vo veci Rolawn Ltd & Anor proti Turfmech Ma- xxxxxxx Ltd (sp. zn. [2008] EWHC 989 (Pat)), § 79 („You cannot create a design until you have actually reduced it to a particular form. It is not a design while it is a conception in the designer’s head, and it becomes a design when it takes physical shape on paper or in the flesh.“).

6 § 5 písm. a) zákona NR SR č. 185/2015 Z. z. z 1. júla 2015 Autorský zákon, v znení neskorších predpisov. Pozri tiež článok 9 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR) č. 152/2000

Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie) a článok 2 Zmluvy WIPO o autorskom práve (WCT) (oznámenie MZV SR č. 189/2006 Z. z.).

7 Pozri § 36 ods. 2 písm. a) zákona Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 527/1990 Zb. z 27. novembra 1990 o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.

8 Pozri napr. XXXXXX, P., XXXXX, X., XXXXXXX, X. Zákon o ochraně průmyslových vzorů. Komentář. Praha: Xxxxxxx Kluwer, a.s., 2015, s. 17 (odka- zujúci na rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky (ÚPV ČR) vo veci PVZ 2002-34336); a STONE. Dielo cit. v pozn. č. 4,

s. 49, pozn. č. 12 – 14 (odkazujúci na viaceré rozsudky sudov a rozhodnutia správnych orgánov na národnej a únijnej úrovni).

9 Pozri napr. STONE. Dielo cit. v pozn. č. 4, s. 49; a XXXXXX, XXXXX, XXXXXXX. Dielo cit. v pozn. č. 8, s. 11.

10 Pozri rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) (odbor známok a dizajnov) z 23.6.2016, č. k. PD 2-2016/Z-259-2016. 11 Ibid.

12 Ibid.

13 Ibid.

14 Pozri rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (EÚ) (šiesta komora) zo 6.6.2013 vo veci Xxxxx Xxxxxxxxxx proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (T-68/11), ECLI:EU:T:2013:298.

K obdobnému záveru dospel aj Všeobecný súd EÚ pri do- máhaní sa prakticky ochrany spôsobu zobrazovania času v závislosti od farby otáčajúcich sa polkruhov tvoriacich ciferník hodiniek.15 Pri posudzovaní daného prípadu súd zdôraznil, že „dizajnové právo chráni v zásade vzhľad vý- robku alebo časti výrobku, ale nie vyslovene myšlienky, z ktorých vzišli.“16 Na základe dizajnového práva sa preto nemožno „dožadovať ochrany myšlienky, na ktorej sa [...] dizajny zakladajú.“17

Dizajn textových nápisov18

Obdobne, v prípade, keď dizajn obsahuje nejaké texto- vé prvky, dizajnové právo ochraňuje len vizuálne znaky vzhľadu výrobku a nie zmysel obsiahnutý v danom texte.19

Dizajn účinnejšej vývrtky na víno20

Pri domáhaní sa osobitosti dizajnu riešiaceho ťažkosti pri používaní skorších dizajnov vývrtiek Všeobecný súd

tiež poukázal na to, že „cieľom práva k dizajnom je ochra- na vonkajšej úpravy výrobku, a nie návrh spôsobov jeho použitia alebo fungovania.“21 To viedlo súd k záveru, že riešenie takýchto problémov prostredníctvom dizajnu nie je relevantné pre dizajnové právo.22

Schéma zapojenia pre solárne zariadenie23

V tejto súvislosti sa aj ÚPV SR zaoberal tým, či „schému zapojenia“ nejakého zariadenia je možné považovať za di- zajn výrobku alebo jeho časti.24 Úrad odmietol zapísať takú prihlášku s tým, že „[r]iešenia, ktoré predstavujú len ne- jaké schémy zapojenia jednotlivých komponentov[,] nie sú [...] spôsobilé na zápis do registra dizajnov.“25

Vo svojej rozhodovacej činnosti viaceré inštitúcie na únijnej alebo národnej úrovni rovnako poukázali na to, že skutočnosti, že rovnaký dizajn plní iné funkcie26 alebo bol vyrobený s použitím iného postupu alebo techniky,27 nie sú podstatné na účely dizajnového práva. V tomto ohľade aj ÚPV SR zdôraznil, že „v prípade ochrany dizajnom nej- de o technickú, konštrukčnú, funkčnú, materiálovú ale- bo inú podstatu výrobku, a to napriek tomu, že táto by mohla byť na samotnom výrobku rozpoznateľná.“28

15 Pozri ibid.

16 Ibid., § 72.

17 Ibid.

18 Pozri rozhodnutie Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO) (tretí odvolací senát) zo 17.2.2017 vo veci Baw London Ltd, R 1266/2016-3, § 15. 19 Pozri ibid., § 15.

20 Pozri rozsudok Všeobecného súdu EÚ (šiesta komora) z 21.11.2013 vo veci El Hogar Perfecto del Siglo XXI, SL proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (T-337/12), ECLI:EU:T:2013:601.

21 Pozri ibid., § 52.

22 Ibid.

23 Ibid.

24 Rozhodnutie ÚPV SR (odbor známok a dizajnov) z 27.9.2015, č. k. PD 3-2022/Z-238-2022. 25 Ibid.

26 Pozri napr. rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) (výmazové oddelenie) z 20.12.2005 vo veciach Aktiebolaget Design Rubens Sweden proti Xxxxx Xxxxx Xxxxxxxx, ICD 461, 479, 487, 495, 503 a 511, § 11. Pozri tiež STONE. Dielo cit. v pozn. č. 4, s. 53 – 54.

27 Pozri napr. STONE. Dielo cit. v pozn. č. 4, s. 54 (odkazujúci na rozsudok Vrchného súdneho dvora Anglicka a Walesu (kancelárska divízia) zo 17.3.2014 vo veci Pendle Metalwares Limited (t/a Xxxxxx Xxxxx & Son) proti Xxxxxx Xxxx (Safeway’s) Limited a iní (sp. zn. [2014] EWHC 1145 (Ch)), § 183).

28 Rozhodnutie ÚPV SR z 1.12.2015, č. k. PD 5003-2014/D28052 II/121-2015. Pozri tiež ÚPV SR. Metodika konania o predmetoch priemyselného vlastníctva – dizajny. Mk7/2017/V5, s. 14. K obdobnému záveru dospel aj ÚPV ČR vo veci PVZ 2002-34336; pozri napr. XXXXXX, XXXXX, CHAR- VÁT. Dielo cit. v pozn. č. 8, s. 17.

Viaceré súdy na národnej úrovni pri posudzovaní ne- oprávneného zásahu do práv k zapísaným alebo nezapísa- ným dizajnom tiež upozornili na to, že pri dizajnovom prá- ve nejde o ochranu myšlienok, dizajnových konceptov ale- bo technických riešení, ale o ochranu vzhľadu výrobkov.29 Neoprávneným zásahom do práv k dizajnu preto nie je preberanie všeobecných nápadov ako zostrojiť určitý stroj alebo výrobok, ale jeho vyhotovenie presne alebo podstat- ne podľa skoršieho dizajnu.30

2 Vizuálne vnímanie

Ďalším faktorom vymedzujúcim pojem „dizajn“ je mož- nosť jeho vnímania zrakom, pretože v prípade dizajnu musí ísť o vzhľad výrobku alebo jeho časti, čiže o vi- zuálnu charakteristiku výrobku. Hoci vizuálne vníma- nie nie je tak zjavné z definície pojmu „dizajn“ v sloven- skom práve alebo v slovenskej verzii smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o právnej ochrane dizajnov a nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločen- stva, vizuálne vnímanie je neodmysliteľne späté s dizajno- vým právom. Napríklad, všeobecná časť dôvodovej správy k súčasnej slovenskej právnej úprave charakterizuje dizaj- ny ako „predmety priemyselného výtvarníctva a návrhár- stva“,31 ktoré sú charakteristické vizuálnym vnímaním.

Použitie slovného spojenia „vonkajšia úprava“ vychá- dza v slovenskom práve z historického vývoja vymedzenia predmetu ochrany poskytnutej dizajnovým právom. Vy- medzenie pojmu dizajnu prostredníctvom použitia tohto slovného spojenia má svoje výhody a nevýhody. Čiastočnou nevýhodou je, že pojem „úprava“ výrobku môže byť trochu zavádzajúci. Dôvodom je, že úpravu je možné vnímať rôz- nymi ľudskými zmyslami, či už zrakom, hmatom, chuťou, čuchom alebo sluchom.

Z rovnakého dôvodu sa pri príprave európskej harmoni- zácie dizajnového práva uvažovalo aj o zahrnutí vonkajšej

úpravy vnímateľnej hmatom. V návrhu pripravenom Inšti- tútom Xxxx Xxxxxxx v Mníchove sa tak hovorilo o ochra- ne dvoj- alebo trojrozmerného vzhľadu výrobkov, ktorý je

„schopný mať účinok na ľudské zmysly tvaru alebo farby“.32 Zelená kniha prevzala na viacerých miestach takto široko chápané vymedzenie dizajnu, ktorý je schopný „byť vní- maný ľudskými zmyslami vo vzťahu k tvaru alebo farbe“.33 Výslovne dokonca poukazovala na potrebu ochrany toho, aký je výrobok (napr. látka a iný materiál) na dotyk.34 Tento prístup sa prejavil aj v dôvodovej správe k pôvodnému ná- vrhu nariadenia, ktorý výslovne odkazoval na „akúkoľvek črtu vzhľadu, ktorú je možné vnímať ľudskými zmyslami, pokiaľ ide o zrak a hmatateľnosť“.35 No prijaté verzie smer- nice a aj nariadenia neprevzali takéto široké chápanie di- zajnu na účely európskeho dizajnového práva.

Hoci slovenské verzie smernice a aj nariadenia použí- vajú slovné spojenie „vonkajšia úprava“, jeho použitie je skôr ovplyvnené slovenskou právnou terminológiou po- užívanou v tejto oblasti než skutočným úmyslom zákono- darcu. Jasne to vyplýva z iných jazykových verzií oboch právnych dokumentov, ktoré obsahujú v tejto súvislosti pojem „vzhľad“ (angl. „appearance“, čes. „vzhled“, franc.

„apparence“, nem. „Erscheinungsform“, špan. „apariencia“ a tal. „aspetto“).36 V súlade s ustálenou judikatúrou na úrov- ni Európskej únie „potreba jednotného uplatňovania, a teda výkladu aktu Únie, vylučuje, aby bol tento akt po- sudzovaný izolovane v jednej zo svojich verzií, ale naopak vyžaduje, aby bol vykladaný podľa skutočnej vôle autora a ním sledovaného účelu, najmä s prihliadnutím na všetky jeho verzie.“37 Slovné spojenie „vonkajšia úprava“ používané v slovenskom práve a slovenských verziách únij- ných dokumentov je teda treba vykladať ako vzhľad.

Keďže vzhľad je možné vnímať prostredníctvom zraku, len vonkajšia úprava výrobku vnímateľná zrakom tvo- rí dizajn, ktorý môže byť chránený dizajnovým právom. Tento výklad je tiež podporený preambulami smernice a nariadenia, ktoré na viacerých miestach výslovne

29 Pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva z 9.3.2016 vo veci PMS International Group Plc proti Magmatic Limited (sp. zn. [2016] UKSC 12), § 57 (Xxxx Xxxxxxxxx v ňom poukázal na to, že predmetom veci bol konkrétny dizajn výrobku a nie jeho dizajnový koncept,

t. j. tvar cestovného kufra pripomínajúci zviera, ktorý bol tak originálny a inovatívny, že sa ním odporca inšpiroval pri vývoji dizajnu svojho výrobku).

30 Pozri napr. [2008] EWHC 989 (Pat), § 101 (zaoberajúci sa preberaním konceptu veľkokapacitnej kosačky so skladacími ramenami). 31 Dôvodová správa k vládnemu návrhu č. 1507 zákona o dizajnoch, ÚV – 3048/2002, s. 1.

32 Pozri článok 4 návrhu Inštitútu Xxxx Xxxxxxx pre európske dizajnové právo; pozri XXX XXXXXX INSTITUTE. Proposal of the Xxx Xxxxxx Insti- tute for a European Design Law. In: International Review of Intellectual Property and Competition Law (IIC), 1991, roč. 22, s. 523, 524 („capable of having an effect on the human senses of form and/or colour“).

33 Pozri článok 3 návrhu nariadenia v Zelenej knihe („capable of being perceived by the human senses as regards form and/or colour“); pozri KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Dielo cit. v pozn. č. 3, príloha č. 1, s. 10.

34 Pozri KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Dielo cit. v pozn. č. 3, s. 61.

35 Pozri návrh nariadenia predložený Komisiou; pozri KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Proposal for a European Parliament and Council Regulation on the Community Design. COM(93) 342 final, s. 10 („any feature of appearance which can be perceived by the human senses as re- gards sight and tactility“).

36 Pozri článok 1 písm. a) smernice; a článok 3 písm. a) nariadenia.

37 Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) zo 4.2.2016 vo veciach C & X Xxxxx International Ltd proti Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs a Puma SE proti Hauptzollamt Nürnberg (spojené veci C-659/13 a C-34/14), ECLI:EU:C:2016:74, § 122; rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 12.12.2013 vo veci X (C-486/12), EU:C:2013:836, § 19; a rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12.11.1969 vo veci Xxxxx Xxxxxxx proti mestu Ulm, Sozialamt (C-29/69), Zb. s., roč. 1969, s. 419, bod 3.

používajú slová odkazujúce na zrakové vnímanie dizajnu výrobku alebo jeho časti. Napríklad, slovo „viditeľne“ (angl.

„visibly“, franc. „visiblement“, nem. „sichtbar“ a špan. „visible- mente“) je použité pri vymedzení rozsahu dizajnov tak, že sa vzťahuje iba na tie jeho črty vzhľadu výrobkov, ktoré sú zreteľne vyjadrené v jeho grafickom vyhotovení.38

V súvislosti so skúmaním osobitého charakteru dizaj- nu informovaným užívateľom sa rovnako zdôrazňuje, že takéto skúmanie sa uskutočňuje „prehliadaním“, t. j. „po- zeraním“ (angl. „viewing“, franc. „regarder“, nem. „Anblick“ a špan. „examinar“).39 Uvedené ustanovenia preambúl viedli Všeobecný súd EÚ k záveru, že sa európskym di- zajnovým právom ochrana priznáva „výlučne viditeľným častiam výrobku alebo častiam výrobku, ktoré môžu byť následne zapísané ako dizajn.“40

Požiadavka vizuálnej vnímateľnosti vo vzťahu k dizajnom chráneným dizajnovým právom je tiež výslovne uvedená v metodike konania, ktorú prijal ÚPV SR vo vzťahu k zápisu dizajnov a v ktorej sa uvádza, že „[o]bsahom pojmu dizajn je len vizuálne vnímateľná vlastnosť alebo zložka x xxxxx- vého riešenia výrobku.“41 Vo svojej rozhodovacej činnosti úrad tiež zdôraznil, že „obsahom pojmu dizajn je výlučne vizuálne vnímateľná vlastnosť alebo zložka celkového pre- vedenia výrobku, ktorú mu dal jeho tvorca – pôvodca.“42 Pri skúmaní jednotlivých znakov určujúcich vzhľad výrobkov teda pôjde o ,,súhrn zrakom vnímateľných znakov stelesne- ných vo výrobku alebo na ňom aplikovaných.“43

Viacero súdov na únijnej úrovni tiež obdobne poukáza- lo na to, že vzhľad predstavuje ,,rozhodujúci prvok dizaj- nu“,44 a preto „skutočnosť, aby charakteristika dizajnu bola viditeľná, predstavuje zásadnú podmienku [...] ochrany“ poskytnutej dizajnovým právom.45 To tiež viedlo únijné súdy k záveru, že vizuálne aspekty, resp. ich neexistencia, zohrávajú dôležitú úlohu pri vylúčení dizajnov z ochrany poskytovanej dizajnovým právom, „ak dôvody inej povahy, než je potreba, aby uvedený výrobok spĺňal svoju technic- kú funkciu, najmä dôvody, ktoré súvisia s vizuálnym aspek- tom, nehrali žiadnu rolu pri výbere uvedených znakov.“46

To však neznamená, že by malo ísť len o úpravu, ktorú je možné vnímať voľným okom. Hoci niektoré národné úpravy členských štátov používali túto podmienku pred harmonizáciou dizajnového práva na únijnej úrovni, žiad- na taká podmienka nevyplýva výslovne alebo implicitne z európskeho práva. Vzhľad výrobku je tak možné na účely dizajnového práva vizuálne vnímať aj prostredníctvom zväčšovacieho optického nástroja alebo prístroja.47 Ale akékoľvek iné úpravy výrobkov, ktoré nemožno vnímať zrakom, nie sú predmetom ochrany poskytovanej dizajno- vým právom.

3 Vylúčenie vnútornej štruktúry

Slovné spojenie „vonkajšia úprava“ používané v sloven- skom dizajnovom práve a slovenských prekladoch únij- ných dokumentov má aj svoju výhodu. Bližšou charakteris- tikou úpravy ako „vonkajšej“ sa jasne vyjadruje, že musí ísť o podobu výrobku, ktorú je možné vnímať iba externe. Tým sa výslovne vylučuje vnútorná štruktúra výrobku, ktorá sa nachádza vnútri samotného výrobku a nemož- no ju voľne pozorovať zvonku bez rozobratia, rozreza- nia, rozlomenia alebo inej analýzy vnútornej štruktúry výrobku.

Nevylučuje to však vyhotovenie výrobku, ktoré je možné vnímať vo vnútri výrobku, ako je to pri nastúpení do do- pravného prostriedku alebo skúmaní vnútorných priesto- rov výrobku, napr. nádob, odkladacích a úložných priesto- rov zariadení, nábytku alebo elektrických spotrebičov, ako práčok, rúr na pečenie, chladničiek a pod.

Vylúčenie vnútornej štruktúry výrobku je podporené aj judikatúrou na národnej a európskej úrovni, kde súdy alebo iné príslušné inštitúcie jasne potvrdili, že vnútorné štruktúry produktov (napr. zmrzliny48 alebo sušienky49) nespĺňajú podmienky ustanovené na predmety dizajno- vého práva, hoci ich je možné vizuálne vnímať za urči- tých okolností (napr. pri konzumácii zmrzliny, sušienky alebo čokoládovej tyčinky, pri rozobratí alebo demolícii

38 Pozri bod 11 preambuly smernice.

39 Pozri bod 13 preambuly smernice; a bod 14 preambuly nariadenia.

40 Rozsudok Všeobecného súdu EÚ (tretia komora) z 9.9.2014 vo veci Biscuits Poult SAS proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (T-494/12), ECLI:EU:T:2014:757, § 20.

41 ÚPV SR. Dielo cit. v pozn. č. 28, s. 14.

42 PD 5003-2014/D 28052 II/121-2015. K obdobnému záveru dospel aj ÚPV ČR vo veci PVZ 2006-36576; pozri napr. XXXXXX, XXXXX, XXXXXXX. Dielo cit. v pozn. č. 8, s. 16 („obsahem pojmu průmyslový vzor je jen vizuálně vnímatelná složka z celkového řešení výrobku, tj. jeho vzhled, kterou vedle ostatních jeho složek, jakými jsou zejména jeho materiálové složení nebo technické či konstrukční uspořádaní, do celkového řešení výrobku zakomponoval její tvůrce“).

43 PD 5003-2014/D 28052 II/121-2015.

44 Rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) z 21.9.2017 vo veci Easy Sanitary Solutions BV a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) proti Group Nivelles (spojené veci C-361/15 P a C-405/15 P), ECLI:EU:C:2017:720, § 62. Pozri tiež T-494/12, § 28.

45 Spojené veci C-361/15 P a C-405/15 P, § 63. Pozri tiež rozsudok T-494/12, § 20.

46 Rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 8.3.2018 vo veci DOCERAM GmbH proti CeramTec GmbH (C-395/16), ECLI:EU:C:2018:172, § 31. 47 Pozri napr. STONE. Dielo cit. v pozn. č. 4, s. 54; a SUTHERSANEN, U. Design Law: European Union and United States of America. 2. vyd. Londýn:

Sweet & Xxxxxxx, 2010, s. 95.

48 Pozri napr. T-494/12. 49 Ibid.

postaveného múra, respektíve pri skúmaní vyobrazenia vnútornej štruktúry výrobku na jeho obale).

Dizajn sušienky obsahujúci čokoládovú plnku50

Touto otázkou sa na únijnej úrovni zaoberala tretia ko- mora Všeobecného súdu EÚ vo veci Biscuits Poult SAS proti ÚHVT,51 v ktorej išlo o to, či krémová náplň sušienky spadá do rozsahu zapísaného dizajnu. Krémová náplň sa nachá- dzala vnútri sušienky a bola viditeľná iba pri jej prelomení alebo konzumácii. Hlavným problémom vo veci tak bolo, či sa podmienka viditeľnosti vzťahuje aj na krémovú náplň a za akých podmienok je možné jej viditeľnosť vziať do úvahy. Odvolací senát v tom čase Úradu pre harmonizáciu vnútor- ného trhu (v súčasnosti Úradu EÚ pre duševné vlastníctvo) dospel k záveru, že vrstvu krému vnútri sušienky nie je mož- né zohľadniť, keďže nebola viditeľná pri bežnom používaní.52

Dotknutá strana však namietala, že viditeľnosť je jednou z podmienok zápisu len pri súčiastkach zložených výrob- kov. Keďže sušienku nie je možné považovať za zložený výrobok, podmienka viditeľnosti by sa podľa nej nema- la vzťahovať na krémovú náplň. Všeobecný súd súhlasil s tým, že sušienka s krémovou náplňou nebola zloženým výrobkom.53

Zároveň ale poukázal na to, že z viacerých ustanovení preambuly nariadenia vyplýva, že „priznáva ochranu vý- lučne viditeľným častiam výrobku“.54 Dokonca aj samotné vymedzenie pojmu „dizajn“ vyžaduje, že musí ísť o vzhľad výrobku, t. j. o charakteristiku dizajnu vnímateľnú zra- kom.55 Následne tak súd dospel k záveru, že hoci v tom- to prípade nešlo o zložený výrobok, vnútorná krémová plnka nespĺňala podmienku viditeľnosti na to, aby bola vzatá do úvahy pri posudzovaní daného dizajnu.

Podmienka viditeľnosti však nebráni tomu, aby určité po- vrchové úpravy výrobkov nebolo možné okamžite alebo

pri bežnom používaní vnímať zrakom. Väčšina výrobkov sa predáva v nejakom balení, ktoré znemožňuje priame vníma- nie ich vyhotovenia bez jeho odbalenia. Mnohé výrobky alebo ich časti nie je možné vnímať zrakom pri ich bežnom použití, ako je to pri železnom rošte železobetónovej konštrukcie,56 roštoch podlahového vykurovania, stavebných materiáloch, napr. tehlách a iných prefabrikovaných konštrukčných prv- xxxx,57 kardiostimulátore, umelom bedrovom kĺbe alebo pri prichyteniach výrobkov, ktorých časti sa pri bežnom použití nachádzajú pod zemou, v dreve alebo inom materiáli (napr. časť stojana záhradného osvetlenia58 alebo kontajnera na zber odpadu,59 ktorá sa nachádza pod zemou).

Hoci je možné namietať, že sa viditeľnosť „pri bežnom užívaní“ vyžaduje slovenským,60 ako aj európskym dizaj- novým právom,61 je tu treba upozorniť na to, že táto pod- mienka sa vzťahuje len na časti zložených výrobkov. Pre- to je potrebné rozlišovať medzi výrobkom a jeho časťou na jednej strane a súčasťou zloženého výrobku na druhej. Za- tiaľ, čo v prvom prípade sa viditeľnosť pri bežnom použití nevyžaduje, v druhom je podmienkou poskytnutia právnej ochrany prostredníctvom dizajnového práva.

Literatúra

XXXXXX, P., XXXXX, X., XXXXXXX, X. Zákon o ochraně

průmyslových vzorů. Komentář. Praha: Xxxxxxx Kluwer, a. s., 2015.

XXXXXXXXX, X. Poland: Are the Designs within an Ice-

-Cream to Be Registered as an Industrial Design? In: European Intellectual Property Review, 2012, roč. 32, s. 656.

XXX XXXXXX INSTITUTE. Proposal of the Xxx Xxxxxx Ins- titute for a European Design Law. In: International Re- view of Intellectual Property and Competition Law (IIC), 1991, roč. 22, s. 523.

XXXXX, X. European Union Design Law: A Practitioner’s Guide. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press, 2016.

SUTHERSANEN, U. Design Law: European Union and United States of America. 2. vyd. Londýn: Sweet & Xxxxxxx, 2010.

50 Ibid.

51 Ibid.

52 Rozhodnutie ÚHVT (tretí odvolací senát) z 2.8.2012 vo veci Banketbakkerij Merba BV proti Biscuits Poult SAS, R 914/2011-3. 53 Pozri T-494/12, § 28.

54 Ibid., § 20.

55 Ibid., § 28.

56 Pozri napr. rozhodnutie ÚHVT (výmazové oddelenie) z 16.2.2007 vo veci Drahtwerk Plochingen GmbH proti AVI Alpenlandische Veredelungs- Industrie GmbH, ICD 3218; a rozhodnutie ÚHVT (tretí odvolací senát) z 16.5.2008 vo veci AVI Alpenlandische Veredelungs-Industrie GmbH proti Drahtwerk Plochingen GmbH, R 560/2007-3.

57 Pozri napr. XXXXXX, XXXXX, XXXXXXX. Dielo cit. v pozn. č. 8, s. 17 (odkazujúci na rozhodnutie ÚPV ČR vo veci PVZ 2005-36361). 58 Pozri napr. rozhodnutie ÚHVT (výmazové oddelenie) z 15.5.2007 vo veci X. Xxxxxx GmbH proti Xxxxxx Xxxxx Sanoner, ICD 3168. 59 Pozri napr. rozhodnutie ÚHVT (výmazové oddelenie) z 23.6.2008 vo veci Molok OY proti Ecosir OY, ICD 4919.

60 Pozri § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dizajnoch.

61 Pozri článok 3 ods. 3 písm. a) smernice; a článok 4 ods. 2 písm. a) nariadenia.

Súdne rozhodnutia

rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12.11.1969 vo veci Xxxxx Xxxxxxx proti mestu Ulm, Sozialamt (C-29/69), Zb. s., roč. 1969, s. 419 (EÚ)

rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 6.6.2013 vo veci Xxxxx Xxxxxxxxxx proti Úradu pre harmonizá- ciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (T-68/11), ECLI:EU:T:2013:298 (EÚ)

rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 21.11.2013 vo veci El Hogar Perfecto del Siglo XXI, SL proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzo- ry) (ÚHVT) (T-337/12), ECLI:EU:T:2013:601 (EÚ)

rozsudok Súdneho dvora EÚ (ôsma komora) z 12.12.2013 vo veci X (C-486/12), EU:C:2013:836 (EÚ)

rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 9.9.2014 vo veci Biscuits Poult SAS proti Úradu pre harmonizá- ciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (T-494/12), ECLI:EU:T:2014:757 (EÚ)

rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) zo 4.2.2016 vo veciach C & X Xxxxx International Ltd proti Commissio- ners for Her Majesty’s Revenue & Customs a Puma SE proti Hauptzollamt Nürnberg (spojené veci C-659/13 a C-34/14), ECLI:EU:C:2016:74 (EÚ)

rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) z 21.9.2017 vo veci Easy Sanitary Solutions BV a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) proti Group Nivelles (spojené veci C-361/15 P a C-405/15 P), ECLI:EU:C:2017:720 (EÚ)

rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 8.3.2018 vo veci DOCERAM GmbH proti CeramTec GmbH (C-395/16), ECLI:EU:C:2018:172 (EÚ)

rozsudok Vrchného administratívneho súdu (Naczelny Sąd Administracyjny) z 20.3.2007 vo veci XXXXX Xxxxxxxx Xxxxxxxxx proti Przedsiębiorstwo Produkcji Xxxxx XXXXX (č.k. II GSK 276/06) (PL)

rozsudok Vrchného súdneho dvora Anglicka a Walesu (paten- tový súd) zo 7.5.2008 vo veci Rolawn Ltd & Anor proti Turf- mech Machinery Ltd (sp. zn. [2008] EWHC 989 (Pat)) (VB)

rozsudok Vrchného súdneho dvora Anglicka a Walesu (kance- lárska divízia) zo 17.3.2014 vo veci Pendle Metalwares Limi- ted (t/a Xxxxxx Xxxxx & Son) proti Xxxxxx Xxxx (Safeway’s) Limited a iní (sp. zn. [2014] EWHC 1145 (Ch)) (VB)

rozsudok Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva z 9.3.2016 vo veci PMS International Group Plc proti Mag- matic Limited (sp. zn. [2016] UKSC 12) (VB)

Správne rozhodnutia

rozhodnutia ÚHVT (výmazové oddelenie) z 20.12.2005 vo veciach Aktiebolaget Design Xxxxxx Sweden proti Xxxxx Xxxxx Xxxxxxxx, ICD 461, 479, 487, 495, 503 a 511 (EÚ)

rozhodnutie ÚHVT (výmazové oddelenie) zo 16.2.2007 vo veci Drahtwerk Plochingen GmbH proti AVI Alpenlandis- che Veredelungs-Industrie GmbH, ICD 3218 (EÚ)

rozhodnutie ÚHVT (výmazové oddelenie) z 15.5.2007 vo veci

X. Xxxxxx GmbH proti Xxxxxx Xxxxx Sanoner, ICD 3168 (EÚ)

rozhodnutie ÚHVT (tretí odvolací senát) zo 16.5.2008 vo veci AVI Alpenlandische Veredelungs-Industrie GmbH pro- ti Drahtwerk Plochingen GmbH, R 560/2007-3 (EÚ)

rozhodnutie ÚHVT (výmazové oddelenie) z 23.6.2008 vo veci Molok OY proti Ecosir OY, ICD 4919 (EÚ)

rozhodnutie ÚHVT (tretí odvolací senát) z 2.8.2012 vo veci Banketbakkerij Merba BV proti Biscuits Poult SAS, R 914/2011-3 (EÚ)

rozhodnutie EÚIPO (tretí odvolací senát) zo 17.2.2017 vo veci Baw London Ltd, R 1266/2016-3 (EÚ)

rozhodnutie ÚPV ČR vo veci PVZ 2002-34336 (ČR) rozhodnutie ÚPV SR z 1.12.2015, č. k. PD 5003-2014/

D28052 II/121-2015 (SR)

rozhodnutie ÚPV SR z 23.6.2016, č. k. PD 2-2016/Z-259-

-2016 (SR)

rozhodnutie ÚPV SR z 27.9.2015, č. k. PD 3-2022/Z-238-

-2022 (SR)

Právne predpisy

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníc- tva (oznámenie MZV SR č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Do- hody o založení Svetovej obchodnej organizácie)

Zmluva WIPO o autorskom práve (WCT)(oznámenie MZV SR č. 189/2006 Z. z.)

smernica 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289/28, 28.10.1998) (EÚ)

nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o di- zajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3/1, 5.1.2002),, v znení neskorších predpisov (EÚ)

zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzo- roch a zlepšovacích návrhoch (SR)

zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch, v znení neskorších predpisov (SR)

zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, v znení neskorších predpisov (SR)

Iné dokumenty

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Green Paper on

the Legal Protection of Industrial Design. 111/F/5131/- 91-EN. (EÚ)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV. Proposal for

a European Parliament and Council Regulation on the Community Design. COM(93) 342 final. (EÚ)

ÚRAD PRIEMYSELNÉHO VLASTNÍCTVA SR. Metodika ko-

nania o predmetoch priemyselného vlastníctva – dizajny. Mk7/2017/V5. (SR)

Vládny návrh č. 1507 zákona o dizajnoch, ÚV – 3048/2002 (SR)