Subjekt
|
Pripomienka
|
Typ
|
AFISP
|
1.
Čl. I bod 7: v §6 ods. 9 zákona č.581.2004 Z.z. sa na konci
vety pripája táto veta:
„Fyzická osoba vykonávajúca
nábor poistencov pre zdravotnú poisťovňu nesmie vykonávať
žiadnu inú zárobkovú činnosť pre inú zdravotnú poisťovňu
a nesmie byť osobou zapísanou Národnou bankou Slovenska v
registri podľa osobitného zákona (pozn. 18aaa zákon č.
186/2009 Z.z.) alebo zamestnancom tejto osoby“ Pripomienka
AFISP je zásadná: Exklúzia možnosti pracovať pre inú
poisťovňu všeobecne vylučuje akékoľvek iné zamestnanie a
akúkoľvek inú pracovnú pozíciu v inej poisťovni, pričom
zákon neposkytuje žiadnu garanciu sociálneho zabezpečenia pri
výkone náborovania takouto osobou. Jedná sa o zásadné
obmedzenie, ktoré je v rozpore s Ústavou chránenými právami,
viď čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zabezpečujúci
právo na slobodu povolania, podnikania a uskutočňovania
zárobkovej činnosti. Návrh na obmedzenie v tak zásadnom
rozsahu nie je odôvodnený a nemožno ho akceptovať pre
konflikt záujmov, na ktorý navrhovateľ poukazuje, pretože
takýto konflikt záujmov neexistuje, pretože nie je použiteľný
test proporcionality, ktorý pri regulácii výkonu povolaní mal
byť uskutočnený v súlade so zákonom č. 391/2020 Z.z. a so
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/958 z 28.6.2018 o
teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní.
Posledná časť vety „a nesmie byť osobou...“, ktorá
vylučuje činnosť finančných sprostredkovateľov na
náborovaní je neprijateľná v celom rozsahu a je v rozpore s
princípom rovnosti v hospodárskej súťaži podnikateľských
subjektov a v rozpore so zavádzaním rovnakých podmienok
podnikania uplatnením tzv. „level playing field“ pre
podnikateľské subjekty. Takto navrhované vylúčenie osôb
plniacich vysoké kritéria odbornej spôsobilosti a
dôveryhodnosti podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cielené
obmedzenie podnikania finančných agentov je zásadnou chybou,
ktorá neobmedzí výkon povolania nekontrolovateľnými
zamestnancami. Obmedzenie finančných sprostredkovateľov
dohliadaných Národnou bankou Slovenska má priamy zásadný a
negatívny dopad na podnikateľské prostredie Slovenskej
republiky, spôsobuje v podnikaní značnú nerovnováhu a
nezabezpečuje výkon náborovania pre jednotlivé zdravotné
poisťovne skutočne dohliadanými subjektami Celé znenie čl. I
bod 7 navrhujeme vypustiť.
|
O
|
AFISP
|
1.
Čl. I bod 7: v §6 ods. 9 zákona č.581.2004 Z.z. sa na konci
vety pripája táto veta:
„Fyzická osoba vykonávajúca
nábor poistencov pre zdravotnú poisťovňu nesmie vykonávať
žiadnu inú zárobkovú činnosť pre inú zdravotnú poisťovňu
a nesmie byť osobou zapísanou Národnou bankou Slovenska v
registri podľa osobitného zákona (pozn. 18aaa zákon č.
186/2009 Z.z.) alebo zamestnancom tejto osoby“ Pripomienka
AFISP je zásadná: Exklúzia možnosti pracovať pre inú
poisťovňu všeobecne vylučuje akékoľvek iné zamestnanie a
akúkoľvek inú pracovnú pozíciu v inej poisťovni, pričom
zákon neposkytuje žiadnu garanciu sociálneho zabezpečenia pri
výkone náborovania takouto osobou. Jedná sa o zásadné
obmedzenie, ktoré je v rozpore s Ústavou chránenými právami,
viď čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zabezpečujúci
právo na slobodu povolania, podnikania a uskutočňovania
zárobkovej činnosti. Návrh na obmedzenie v tak zásadnom
rozsahu nie je odôvodnený a nemožno ho akceptovať pre
konflikt záujmov, na ktorý navrhovateľ poukazuje, pretože
takýto konflikt záujmov neexistuje, pretože nie je použiteľný
test proporcionality, ktorý pri regulácii výkonu povolaní mal
byť uskutočnený v súlade so zákonom č. 391/2020 Z.z. a so
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/958 z 28.6.2018 o
teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní.
Posledná časť vety „a nesmie byť osobou...“, ktorá
vylučuje činnosť finančných sprostredkovateľov na
náborovaní je neprijateľná v celom rozsahu a je v rozpore s
princípom rovnosti v hospodárskej súťaži podnikateľských
subjektov a v rozpore so zavádzaním rovnakých podmienok
podnikania uplatnením tzv. „level playing field“ pre
podnikateľské subjekty. Takto navrhované vylúčenie osôb
plniacich vysoké kritéria odbornej spôsobilosti a
dôveryhodnosti podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cielené
obmedzenie podnikania finančných agentov je zásadnou chybou,
ktorá neobmedzí výkon povolania nekontrolovateľnými
zamestnancami. Obmedzenie finančných sprostredkovateľov
dohliadaných Národnou bankou Slovenska má priamy zásadný a
negatívny dopad na podnikateľské prostredie Slovenskej
republiky, spôsobuje v podnikaní značnú nerovnováhu a
nezabezpečuje výkon náborovania pre jednotlivé zdravotné
poisťovne skutočne dohliadanými subjektami Celé znenie čl. I
bod 7 navrhujeme vypustiť.
|
Z
|
AFISP
|
2.
Čl. VIII bod 15 (§7 ods. 4 zákona) o zavedení akceptačných
listov.
Slovenská republika sa zaviazala znížiť
administratívne zaťaženie osôb pri uplatňovaní svojich
zákonných práv a povinností, uvedený návrh tomuto záväzku
priamo odporuje a naopak administratívne zaťaženie priamo
zvyšuje. Odôvodnenie o podvodných prepoisteniach nie je
racionálne a akceptovateľné. Podvodné prepoistenia budú
eliminované, ak samotný výkon náborovania a prepoisťovania
bude zverených osobám, ktoré sú osobitne regulované a
dohliadané a zabráni sa činnosti nekontrolovateľných osôb.
Celé znenie čl. VIII bod 15 navrhujeme vypustiť.
|
Z
|
ANS
|
Čl.
I bod 66. K § 67a ods. 2 a 3
Navrhujeme prehodnotiť
počet zástupcov v Riadiacom výbore resp. stanovenie členstva
UDZS a SLK, vzhľadom na ich mandát v zmysle príslušnej
aktuálne platnej a účinnej legislatívy. Odôvodnenie: Ide o
zbytočné rozšírenie počtu členov Riadiaceho výboru o
nových členov z UDZS a SLK, čím sa zníži akcieschopnosť
Riadiaceho výboru. UDZS už mal v správe DRG systém niekoľko
rokov s nepresvedčivým efektom. SLK má zo zákona úplne iné
kompetencie a nezastupuje priamo poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. Navrhujeme ponechať aktuálny počet členov na
9, pričom ak MZ SR má zámer rozšíriť RV o zástupcu UDZS,
môže mu prepustiť jedno miesto zo svojho počtu 3. Podobne ak
poskytovatelia majú zámer potreby zastúpenia SLK v riadiacom
výbore, môžu jej prepustiť jedno miesto zo svojho počtu.
|
Z
|
ANS
|
Čl.
IX. Navrhujeme nové znenie bodu č. 9 s odkladom účinnosti
rozhodnutia MZ SR o podmienenom zaradení nemocníc do siete a o
vydaní prvého zoznamu kategorizovaných nemocníc na základe
prolongácie prechodného obdobia podľa § § 4 ods. 4) zákona
č. 540.2021 Z. z. úpravou znenia § 45 ods.6 a 7 zákona. V
súvislosti s touto navrhovanou zmenou je potrebné analogicky s
posunom prechodných, posudzovacích a vyhodnocovacích období
prehodnotiť časový harmonogram aj pre druhú kategorizáciu
ústavnej starostlivosti, ako aj v § 45 stanovených podmienok s
časovým determinantom.
Navrhujeme nové znenie bodu
č. 9, a to § 45 ods. 6 a 7 zákona: „V § 45 odseky 6 a 7
znejú: „6) Ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne
záväzný právny predpis, ktorým ustanoví prvú kategorizáciu
ústavnej starostlivosti v rozsahu § 44 ods. 2, do do 1. júla
2023. 7) Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o podmienenom
zaradení nemocníc do siete a vydá prvý zoznam
kategorizovaných nemocníc, ktorý zverejní na svojom webovom
sídle, do 31. decembra 2023, až po vydaní všeobecne záväzného
právneho predpisu podľa odseku 6. Ustanovenia § 3 ods. 6 až
8, § 12, § 15, § 21 až 26, § 28 až 30, § 33 a 34 sa
neuplatňujú na postup podľa prvej vety. Rozhodnutie vydané
podľa prvej vety sa stáva vykonateľné najskôr k 1. januáru
2026. Ministerstvo zdravotníctva v rozhodnutí podľa prvej vety
môže rozhodnúť o podmienenom zaradení nemocnice do siete,
ktorá neplní podmienky podľa § 8 ods. 1, ak čerpala alebo
čerpá v období od februára 2021 do júna 2023 finančné
prostriedky v sume najmenej 3 000 000 eur z Európskej únie; pre
tieto nemocnice sa v rozhodnutí stanoví aj dátum vyradenia zo
siete. Ministerstvo zdravotníctva v rozhodnutí podľa prvej
vety môže rozhodnúť o podmienenom zaradení nemocnice I.
úrovne do siete na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra
2025, ak prevádzkovateľ nemocnice nebude poskytovať žiaden
doplnkový program a zdravotná poisťovňa má s
prevádzkovateľom tejto nemocnice uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti k 1. januáru 2022.“.
Odôvodnenie: Pripomienka č. 2 Zásadná K Čl. IX. Navrhujeme
nové znenie bodu č. 9 s odkladom účinnosti rozhodnutia MZ SR
o podmienenom zaradení nemocníc do siete a o vydaní prvého
zoznamu kategorizovaných nemocníc na základe prolongácie
prechodného obdobia podľa § § 4 ods. 4) zákona č. 540/2021
Z. z. úpravou znenia § 45 ods.6 a 7 zákona. V súvislosti s
touto navrhovanou zmenou je potrebné analogicky s posunom
prechodných, posudzovacích a vyhodnocovacích období
prehodnotiť časový harmonogram aj pre druhú kategorizáciu
ústavnej starostlivosti, ako aj v § 45 stanovených podmienok s
časovým determinantom. Navrhujeme nové znenie bodu č. 9, a to
§ 45 ods. 6 a 7 zákona: „V § 45 odseky 6 a 7 znejú: „6)
Ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný právny
predpis, ktorým ustanoví prvú kategorizáciu ústavnej
starostlivosti v rozsahu § 44 ods. 2, do do 1. júla 2023. 7)
Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o podmienenom zaradení
nemocníc do siete a vydá prvý zoznam kategorizovaných
nemocníc, ktorý zverejní na svojom webovom sídle, do 31.
decembra 2023, až po vydaní všeobecne záväzného právneho
predpisu podľa odseku 6. Ustanovenia § 3 ods. 6 až 8, § 12, §
15, § 21 až 26, § 28 až 30, § 33 a 34 sa neuplatňujú na
postup podľa prvej vety. Rozhodnutie vydané podľa prvej vety
sa stáva vykonateľné najskôr k 1. januáru 2026. Ministerstvo
zdravotníctva v rozhodnutí podľa prvej vety môže rozhodnúť
o podmienenom zaradení nemocnice do siete, ktorá neplní
podmienky podľa § 8 ods. 1, ak čerpala alebo čerpá v období
od februára 2021 do júna 2023 finančné prostriedky v sume
najmenej 3 000 000 eur z Európskej únie; pre tieto nemocnice sa
v rozhodnutí stanoví aj dátum vyradenia zo siete. Ministerstvo
zdravotníctva v rozhodnutí podľa prvej vety môže rozhodnúť
o podmienenom zaradení nemocnice I. úrovne do siete na obdobie
od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025, ak prevádzkovateľ
nemocnice nebude poskytovať žiaden doplnkový program a
zdravotná poisťovňa má s prevádzkovateľom tejto nemocnice
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti k 1.
januáru 2022.“. Odôvodnenie: Navrhujeme posun účinnosti v
zákone t.č. stanovenom termíne účinnosti rozhodnutia MZ SR o
podmienenom zaradení nemocníc do siete a o vydaní prvého
zoznamu kategorizovaných nemocníc na základe prolongácie
prechodného obdobia podľa § § 4 ods. 4) zákona č. 540/2021
Z. z. úpravou znenia § 45 ods.6 a 7 zákona nielen z potreby
definovania dopadu na verejné financie a podnikateľské
prostredie, ale aj z pohľadu samotného financovania výkonov v
súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
prehodnotením DRG vykazovania, prehodnotením materiálno-
technických a personálnych požiadaviek kladených na
zadefinovanie kategorizácie ústavnej starostlivosti. Vzhľadom
na aktuálne prebiehajúce legislatívne konanie v časti
rozporového konania k Vyhláške Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky o kategorizácii ústavnej starostlivosti,
ktorej vážnym vytýkaným nedostatkom ako aj nedostatkom celej
legislatívnej úpravy kategorizácie ústavnej starostlivosti je
1. nekvantifikovanie dopadu na verejné financie, 2. nesúlad s
platnou a účinnou legislatívou a statusom quo súčasnej
ústavnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z., 3.
nevyriešenie úhradového mechanizmu výkonov a archaickosť DRG
systému na novokreované kategorizovanie ústavnej
starostlivosti, 4. nevyriešená logistika pacienta medzi
ústavnými poskytovateľmi definovanými cez medicínske služby,
5. nedostatočný časový priestor na adaptáciu vo vykonávacom
predpise stanovenými podmienkami kladenými na materiálno-
technické, ako aj personálne vybavenie ústavných
poskytovateľov. Konštatujeme a akcentujeme, že tieto otázky
nie sú zodpovedané MZ SR v časti 05_dovodova_sprava_vseobecna,
ktorá dokonca uvádza, že legislatívna zmena nebude mať vplyv
na verejné financie a podnikateľské prostredie, čo je v
kontradikcii s vedomím, že ide o silne regulatívny nástroj s
vplyvom na prostredie (trh) zdravotnej starostlivosti. Zároveň
uvádza, že Xxxxxxxx môže tieto dopady a vplyvy indukovať
až v kombinácii s vydaním zoznamu kategorizovaných nemocníc
zaradených do siete, ktorý ministerstvo podľa zákona vydá do
31.12.2022. Dopady a vplyvy bez informácie o finálnom zozname
kategorizovaných nemocníc nie je možné vyhodnotiť,
vyhodnotenie predmetných vplyvov preto bude vykonané pri návrhu
zoznamu kategorizovaných nemocníc. Z jednotlivých častí
vyhlášky je zrejmé, že upravuje a ustanovuje odlišné-vyššie
nároky na MTZ a personálne vybavenie oproti dnes platným a
záväzným, ktoré z verejne známej odbornej diskusie už dnes
mnohé ÚZZ nie sú schopné naplniť z rôznych dôvodov.
Požadujem preto predložiť analýzu vplyvov, odchýlok,
rozdielov a navýšení oproti dnes platným právnym predpisom
za účelom posúdenia nielen vplyvu na systém ako celok, ale
najmä dopadu na jednotlivé ÚZZ a zároveň odklad účinnosti
uvedeného predpisu s posunom minimálne o 24 mesiac vo všetkých
v ňom uvedených termínoch. Nevyčísliteľnosťou dopadu na
verejné financie konštatujeme, s poukazom na znenie návrhu
vykonávacieho predpisu, že ide o hrubé zavádzanie zo strany
MZ SR nakoľko návrh vyhlášky v intenciách zákona platného
a účinného, osobitne jej časť týkajúca sa
materiálno-technického a personálneho zabezpečenia prichádza
s množstvo nových požiadaviek na povinné technické ako aj
personálne vybavenie vysoko nad rámec súčasného vybavenia a
obsadenia pracovísk čo povedie k značnému nárastu
kapitálových ako aj prevádzkových nákladov všetkých
poskytovateľov (štátnych aj neštátnych). Konštatujeme
legislatívnu neprehľadnosť. MZ SR sa v zákone 540/2021
zaväzuje v § 6, že ustanoví pre každú úroveň nemocnice
programový profil, ktorý obsahuje zoznam a) povinných
programov a ich úrovní, b) možných nepovinných programov a
ich úrovní, c) možných doplnkových programov a ich úrovní;
V návrhu vyhlášky je použitý opačný formát, kedy sú
stanovené zaradenia pre jednotlivé medicínske programy a
služby, ktorých je navyše oproti pôvodnému pracovnému
návrhu 63, čiže niekoľko násobne viac, nehovoriac o
sprievodných medicínskych službách. Takto koncipovaný
materiál je mimoriadne neprehľadný pre poskytovateľa, je skôr
orientovaný na jednotlivé dielčie medicínske služby.
Povinnosti však smerujú k poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, preto by sme považovali za vhodnejšie vytvoriť
prehľad z pohľadu povinností, doplnkových služieb a
nepovinných služieb z pohľadu jednotlivých úrovní nemocníc,
aby bolo zrejmé, aké medicínske programy sú pre jednotlivé
definované. Preto navrhujeme prepracovať materiál a vytvoriť
prehľad programových profilov jednotlivých pre každú úroveň
nemocnice, tak ako je to definované v zákone, v §6 a 7.
Navrhujeme aktualizovať novelizovať a doplniť zoznam DRG
výkonov. Zrevidovať zoznam DRG výkonov na skutočne používane
a doplniť ho o výkony, ktoré pribudli počas jeho platnosti,
nakoľko regulácia siete na základe nepresných a neaktuálnych
údajov bude viesť k ďalšej deformácii systému zdravotnej
starostlivosti. Počas prípravy podkladov odborných pracovných
skupín, ako aj pri revízii samotného návrhu sa ukázalo, že
návrh vyhlášky je postavený na zastaranom, z veľkej mierny
neaktuálnom a neúplnom zozname výkonov DRG, ktorý skresľuje
pohľad na jednotlivé medicínske programy, resp. stavia
posudzovanie poskytovateľov na nesprávnych dátach.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 1 (§ 4 ods. 1 písmeno h) )
Navrhované
znenie „h) člen predstavenstva, člen dozornej rady,
prokurista, konateľ a zamestnanec tuzemského alebo zahraničného
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8) tuzemského alebo
zahraničného držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov,
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na výrobu
liekov alebo tuzemského alebo zahraničného držiteľa
registrácie lieku a tuzemského alebo zahraničného dodávateľa,
ktorý zdravotnej poisťovni dodáva materiál alebo služby.“.
navrhujeme nahradiť novým znením nasledovne: „h) člen
predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista, konateľ,
konečný užívateľ výhod a zamestnanec tuzemského alebo
zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8)
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na
veľkodistribúciu liekov, tuzemského alebo zahraničného
držiteľa povolenia na výrobu liekov alebo tuzemského alebo
zahraničného držiteľa registrácie lieku a tuzemského alebo
zahraničného dodávateľa, ktorý zdravotnej poisťovni dodáva
materiál alebo služby; alebo ktorého blízka osoba je členom
predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom, konateľom,
konečným užívateľom výhod a zamestnancom tuzemského alebo
zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8)
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na
veľkodistribúciu liekov, tuzemského alebo zahraničného
držiteľa povolenia na výrobu liekov alebo tuzemského alebo
zahraničného držiteľa registrácie lieku a tuzemského alebo
zahraničného dodávateľa, ktorý zdravotnej poisťovni dodáva
materiál alebo služby.“. X - §116 Občianskeho zákonníka
Odôvodnenie: Potreba presne vymedziť konflikt záujmov, ktorý
predstavuje ohrozenie na odčerpávanie zdrojov a porušovanie
hospodárskej súťaže v dôsledku prístupu k obchodnému
tajomstvu ako aj k dôverným informáciám.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 10 (§ 6a)
Navrhujeme vypustiť v celom
rozsahu. V prípade, že bude tento bod zachovaný, dôrazne
žiadame doplniť aj takú právnu úpravu, ktorou sa zakáže
záporný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne a zároveň
bude Ministerstvo financií SR zaviazané kompenzovať stratu
akejkoľvek zdravotnej poisťovne za kalendárny rok v rámci
programového rozpočtovania. Odôvodnenie: Navrhovaná zmena
výrazne mení celý systém verejného zdravotného poistenia,
pričom zavádza nové, doteraz neexistujúce pojmy, a procesy,
ktorých dopad pre ich neexistenciu v systémoch zdravotného
prostredia nemôžeme valídne odhadovať. Navrhujeme lepšie
cizelovať existujúci systém a podporiť súťaž medzi
zdravotnými poisťovňami pri zabezpečovaní potrebných
zdravotných prínosov pre svojich poistencov. V končenom
dôsledku by z toho ťažil pacient, ktorý by mal lepšiu
dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Pojem optimálny
hospodársky výsledok nemá oporu v relevantných normách.
Nie je definovaný v Obchodnom zákonníku ani v Európskych
smerniciach či nariadeniach. Pojem optimálny hospodársky
výsledok je v odbornej literatúre spojený s modelovaním
hospodárskeho výsledku. Zdravotný systém by si mal zachovať
princíp solidárnosti, ktorý jednostranné zavedenie
„optimálneho hospodárskeho výsledku“ iba pre časť
účastníkov, narušuje systém ako taký. Akýkoľvek zásah do
systému má smerovať k zlepšeniu zdravia pacientov /
poistencov, teda k primárnemu cieľu poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Doplnenie zákazu negatívneho
hospodárskeho výsledku zdravotnej poisťovne a jeho
kompenzáciu Ministerstvom financií SR žiadame z dôvodu,
že v rámci programového rozpočtovania sú zdroje za
poistencov štátu výrazne nedostatočné, nezohľadňujú vývoj
inflácie, znižovanie reálnych príjmov obyvateľstva,
starnutie populácie, nezahŕňajú v sebe primerané
finančné ohodnotenie zdravotníckych pracovníkov, či
prispievajú k neustálemu rastu dlhov PZS. Zdravotná
starostlivosť sa stáva pre pacientov / poistencov luxusom,
zakladá neprimerané finančné zaťaženie pri neustále sa
zvyšujúcich priamych platbách u PZS a je čoraz viac
nedostupnejšiou pre obyčajných ľudí.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 11 (§ 6aa)
Navrhujeme vypustiť v celom
rozsahu. Pokiaľ bude tento bod zachovaný, žiadame, aby v ods.
4 za slová „po prerokovaní so zdravotnými poisťovňami“,
bol doplnený text „ a neziskovou pacientskou organizáciou
združujúcou neziskové pacientske organizácie“. V ods. 7 -
za slová „môžu zaslať zdravotné poisťovne“ bol doplnený
text „nezisková pacientska organizácia združujúca neziskové
pacientske organizácie“ a za slová „povinné
prerokovať so zdravotnými poisťovňami“ doplniť slová
„neziskovou pacientskou organizáciou združujúcou neziskové
pacientske organizácie“ . Odôvodnenie: V nadväznosti na
bod 10 tohto návrhu zákona. K ods. 4 a ods. 7 –
pacienti / poistenci odvádzajú odvody na verejné zdravotné
poistenie a dane, z ktorých sú financovaní poistenci
štátu, preto majú nárok zúčastňovať sa kontroly
vykonávania verejného zdravotného poistenia.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 12
Okrem toho navrhujeme doplniť bod,
ktorého predmetom bude doplnenie do § 7 ods. 6 o pacientske
organizácie tak, že v písmene c) sa nahradí bodka
čiarkou a doplní sa písmeno d) so znením: „d)
neziskovou pacientskou organizáciou združujúcou neziskové
pacientske organizácie.“ Odôvodnenie: Je potrebné, aby sa do
indikátorov kvality dostávali aj vstupy od pacientskych
organizácií a tým by dochádzalo k zreálňovaniu
pohľadu na potrebnú kvalitu.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 12
Navrhujeme v § 7 ods. 1 na konci textu
doplniť vetu: „Zdravotná poisťovňa môže uzatvárať
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vo všetkých
členských štátoch Európskej Únie.“ Odôvodnenie: Pri
súčasných kapacitných problémoch by tak mohla zdravotná
poisťovňa zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť pre
svojich poistencov v iných členských štátoch Európskej
únie, najmä sa tým uľahčí dostupnosť pre poistencov, ktorí
sú povinne poistenými na Slovensku s trvalým pobytom
v prihraničnej oblasti. Okrem toho zdravotné poisťovne už
v súčasnosti zabezpečujú svojim poistencom vysoko
špecializovanú zdravotnú starostlivosť v členských
štátoch Európskej únie a možnosť uzatvorenia zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s PZS v inom
členskom štáte Európskej únie tak zvýši ich právnu
istotu.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 16 (§ 8b)
Navrhujeme vypustiť § 8b
a zároveň navrhujeme, aby bolo Národné centrum
zdravotníckych informácií financované priamo z kapitoly
MZ SR ako príspevková organizácia rovnako, ako v minulosti.
Odôvodnenie: Vyžaduje sa, aby z verejného zdravotného
poistenia bola uhrádzaná zdravotná starostlivosť, najmä
v prostredí programového rozpočtovania, kedy štát
nezohľadňuje reálne potreby výšky objemu zdrojov verejného
zdravotného poistenia na financovanie zdravotnej starostlivosti.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 2 (§ 4 ods. 2 písmeno h)):
Navrhované
znenie „h) člen predstavenstva, člen dozornej rady,
prokurista, konateľ a zamestnanec tuzemského alebo zahraničného
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8) tuzemského alebo
zahraničného držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov,
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na výrobu
liekov alebo tuzemského alebo zahraničného držiteľa
registrácie lieku a tuzemského alebo zahraničného dodávateľa,
ktorý zdravotnej poisťovni dodáva materiál alebo služby.“.
navrhujeme nahradiť novým znením nasledovne: „h) člen
predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista, konateľ,
konečný užívateľ výhod a zamestnanec tuzemského alebo
zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8)
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na
veľkodistribúciu liekov, tuzemského alebo zahraničného
držiteľa povolenia na výrobu liekov alebo tuzemského alebo
zahraničného držiteľa registrácie lieku a tuzemského alebo
zahraničného dodávateľa, ktorý zdravotnej poisťovni dodáva
materiál alebo služby; alebo ktorého blízka osoba (x) je
členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom,
konateľom, konečným užívateľom výhod a zamestnancom
tuzemského alebo zahraničného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti,8) tuzemského alebo zahraničného držiteľa
povolenia na veľkodistribúciu liekov, tuzemského alebo
zahraničného držiteľa povolenia na výrobu liekov alebo
tuzemského alebo zahraničného držiteľa registrácie lieku a
tuzemského alebo zahraničného dodávateľa, ktorý zdravotnej
poisťovni dodáva materiál alebo služby.“. X - §116
Občianskeho zákonníka Odôvodnenie: Potreba presne vymedziť
konflikt záujmov, ktorý predstavuje ohrozenie na odčerpávanie
zdrojov a porušovanie hospodárskej súťaže v dôsledku
prístupu k obchodnému tajomstvu ako aj k dôverným
informáciám.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 23 (§ 15 ods. 1 písm. e))
V § 15 ods. 1
písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „a zabezpečovať
účelnosť, spravodlivosť, efektívnosť a hospodárnosť
distribúcie prostriedkov verejného zdravotného poistenia medzi
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má
zdravotná poisťovňa uzatvorené zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti; na tieto účely zdravotná poisťovňa
vykonáva analýzu poskytovanej zdravotnej starostlivosti z
hľadiska jej rozsahu, kvality a efektivity a analýzu úhrad za
poskytovanú zdravotnú starostlivosť z hľadiska hospodárnosti,
efektívnosti a účelnosti vynakladania finančných
prostriedkov z verejného zdravotného poistenia,“. navrhujeme
nahradiť znením: „V § 15 ods. 1 písm. e) sa na konci
pripájajú tieto slová: „a zabezpečovať účelnosť,
nákladovú efektívnosť a hospodárnosť distribúcie
prostriedkov verejného zdravotného poistenia medzi
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má
zdravotná poisťovňa uzatvorené zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti; na tieto účely zdravotná poisťovňa
vykonáva analýzu poskytovanej zdravotnej starostlivosti z
hľadiska jej rozsahu, výskytu medicínskych omylov a nákladovej
efektívnosti uhrádzanej zdravotnej starostlivosti a analýzu
úhrad za poskytovanú zdravotnú starostlivosť z hľadiska
hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti vynakladania
finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia,“.“
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby MZ SR vydalo všeobecne záväzný
právny predpis o indikátoroch kvality, ktorý bol
v minulom volebnom období už pripravený a prediskutovaný
a ktorý zohľadňuje široké spektrum indikátorov kvality
aj pre ambulantný sektor. Navrhujeme, aby bola prenesená
kompetencia vykonávania klinických auditov (kontrola adherencie
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k dodržiavaniu
štandardných diagnostických a terapeutických postupov)
na úrad a tak bola zabezpečená kvalitnejšia, najmä však
rovnaká a nárokovateľná zdravotná starostlivosť pre
pacientov. Pre pacientov je tiež kľúčové mať informácie
o výskyte medicínskych omylov v zdravotníckych
zariadeniach a tiež aj o tom, ktorý poskytovateľ
prináša najviac prínosov pre pacienta z pohľadu kvality
i kvantity zdravia pacienta.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 24 (§ 15 ods. 1 písmeno t))
Navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: V súvislosti s našou
pripomienkou k čl. I bod 10 (§ 6a).
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 25 (§ 15 sa odsek 1 písm. an)
Navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: V súvislosti s našou
pripomienkou k čl. I bod 11 (§ 6aa).
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 26 (§ 15 odsek 5)
Navrhujeme ponechať § 15
ods. 5. Odôvodnenie: V súvislosti s našou
pripomienkou k čl. I bod 10 (§ 6a).
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 27 (§ 15 ods. 7 – pôvodný ods. 8)
Navrhujeme
v prvej vete za slová „po prerokovaní so zdravotnými
poisťovňami“ doplniť text „s neziskovou pacientskou
organizáciou združujúcou neziskové pacientske organizácie“.
Odôvodnenie: pacienti / poistenci odvádzajú odvody na verejné
zdravotné poistenie a dane, z ktorých sú financovaní
poistenci štátu, preto majú nárok zúčastňovať sa na
príprave všeobecne záväzného právneho predpisu.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 28 (§ 15a), čl. I bod 29 (§ 15a ods. 1
)
Navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Ako k čl. I bodu
9. V prípade, že nám nebude vyhovené, navrhujeme
nasledovné znenie § 15a: (1) Zdravotná poisťovňa poukazuje
na účet inštitútu35aam) príspevok na činnosť inštitútu
najneskôr do 20. decembra kalendárneho roka na nasledujúci
kalendárny rok. (2) Výška príspevku na činnosť inštitútu
podľa odseku 1 je 0, 032% zo základu na jej určenie. Základom
na určenie výšky príspevku na činnosť inštitútu je
celková suma z ročného prerozdeľovania poistného uvedená v
rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného podľa
osobitného predpisu.27b) Výška príspevku na činnosť
inštitútu sa zaokrúhľuje na eurocent nahor. (3) Inštitút je
verejným obstarávateľom xxx. Odôvodnenie: Inštitút spĺňa
definíciu verejného obstarávateľa v §7 ods. 1 a 2
zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. xxx§7 ods. 1 a 2 zákona č.
343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 3 (§ 4 ods. 3 písmeno c)):
Navrhované
znenie „c) člen predstavenstva, člen dozornej rady,
prokurista, konateľ a zamestnanec tuzemského alebo zahraničného
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8) tuzemského alebo
zahraničného držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov,
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na výrobu
liekov alebo tuzemského alebo zahraničného držiteľa
registrácie lieku a tuzemského alebo zahraničného dodávateľa,
ktorý zdravotnej poisťovni dodáva materiál alebo služby.“.
navrhujeme nahradiť novým znením nasledovne : „c) člen
predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista, konateľ,
konečný užívateľ výhod a zamestnanec tuzemského alebo
zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,8)
tuzemského alebo zahraničného držiteľa povolenia na
veľkodistribúciu liekov, tuzemského alebo zahraničného
držiteľa povolenia na výrobu liekov alebo tuzemského alebo
zahraničného držiteľa registrácie lieku a tuzemského alebo
zahraničného dodávateľa, ktorý zdravotnej poisťovni dodáva
materiál alebo služby; alebo ktorého blízka osoba(x) je
členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom,
konateľom, konečným užívateľom výhod a zamestnancom
tuzemského alebo zahraničného poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti,8) tuzemského alebo zahraničného držiteľa
povolenia na veľkodistribúciu liekov, tuzemského alebo
zahraničného držiteľa povolenia na výrobu liekov alebo
tuzemského alebo zahraničného držiteľa registrácie lieku a
tuzemského alebo zahraničného dodávateľa, ktorý zdravotnej
poisťovni dodáva materiál alebo služby.“. X - §116
Občianskeho zákoníka Odôvodnenie: Potreba presne vymedziť
konflikt záujmov, ktorý predstavuje ohrozenie na odčerpávanie
zdrojov a porušovanie hospodárskej súťaže v dôsledku
prístupu k obchodnému tajomstvu ako aj k dôverným
informáciám.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 38 (§ 18 ods. 1)
Navrhujeme vypustiť.
Odôvodnenie: Celý koncept kritérií kvality zavádza
technokratické kritériá, ktoré nesledujú kvalitu zdravotnej
starostlivosti a jej výsledky.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 40 (§ 20 ods. 1 písmeno s)
Žiadame
v bodoch 2., 7., 8. vypustiť slová „na vyžiadanie“.
Odôvodnenie: Máme za to, že tieto údaje majú byť
automaticky prístupné osobám podľa bodu 2 a tiež aj PZS
podľa bodu 7 a 8.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 41 (§ 20 ods. 2 písm. r))
Navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: V súlade s našou
pripomienkou k § 6aa. Celý koncept kritérií kvality zavádza
technokratické kritériá, ktoré nesledujú kvalitu zdravotnej
starostlivosti a jej výsledky.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 42 (§ 20b)
Navrhujeme vypustiť.
Odôvodnenie: V súlade s našou pripomienkou k § 6aa.
Celý koncept kritérií kvality zavádza technokratické
kritériá, ktoré nesledujú kvalitu zdravotnej starostlivosti
a jej výsledky.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 44 (§ 23 ods. 4)
Žiadame vypustiť.
V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v § 23
v odsek 4 doplniť druhú vetu „Paušálna náhrada sa
určuje pevnou sumou a je vyplácaná z finančných
zdrojov, vopred stanovených v rozpočte úradu.“
Odôvodnenie: Predseda úradu je zamestnancom, ktorý má
poskytované náhrady za pracovnú cestu bez potreby definovania
samostatnej paušálnej náhrady, ktoré sú zahrnuté v rozpočte
úradu na základe rozpočtových pravidiel úradu a štátom
zriadených organizácii, a nie z platieb pri podávaní
podnetov. Aktuálne znenie zákona nevylučuje navýšenie platu
predsedu úradu, nie je potrebná legislatívna zmena.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 45 (§ 25 ods. 1 písm. g)
Navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: Predseda úradu je zamestnancom, ktorý
má poskytované náhrady za pracovnú cestu bez potreby
definovania samostatnej paušálnej náhrady, ktoré sú zahrnuté
v rozpočte úradu na základe rozpočtových pravidiel
úradu a štátom zriadených organizácii, a nie
z platieb pri podávaní podnetov. Aktuálne znenie zákona
nevylučuje navýšenie platu predsedu úradu, nie je potrebná
legislatívna zmena.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 46 (§ 31 a 32)
Spoplatnenie podania
podnetu na výkon dohľadu Navrhujeme vypustiť všetky
navrhované ustanovenia týkajúce sa spoplatnenia podávania
podnetu na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti pacientom. V prípade, že nám nebude
vyhovené, žiadame o vypustenie v § 32 ods. 1 až 7
Odôvodnenie: Ekonomické benefity nemôžu byť nad právami
pacientov. Podmieňovanie šetrenia podnetov úradom finančnou
úhradou vo výške 66 eur, resp. 33 eur považujeme za
neprípustné, obmedzujúce a diskriminačné. Úrad je
nezávislou inštitúciou platenou zo zdravotných odvodov
poistencov, pacientov a z daní odvádzaných
ekonomicky aktívnymi poistencami. Úlohou úradu je dohliadať
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dodržiavanie
práv pacientov. V záujme úradu by malo byť prijatie čo
najväčšieho počtu podnetov, poukazujúcich na možné
porušenia a nesprávne postupy, ktorých odhaľovanie,
vyhodnocovanie, analyzovanie a zverejňovanie prispieva
ku skvalitňovaniu procesov a odstraňovaniu
nedostatkov v našom zdravotníctve.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 46 (§ 31 a 32)
Spoplatnenie podania
podnetu na výkon dohľadu Navrhujeme vypustiť všetky
navrhované ustanovenia týkajúce sa spoplatnenia podávania
podnetu na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti pacientom. V prípade, že nám nebude
vyhovené, žiadame vypustiť v § 31 ods. 2. Odôvodnenie:
Aktuálne znenie je dostatočné. Je neprípustné stanoviť
poplatok za podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou. Úrad tak stratí jednu z dvoch základných
funkcií, ktorou je dohľad nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosťou, keďže sa podania stanú pre pacientov
nedostupné. K § 31 ods. 2: AOPP nesúhlasí s tým, aby
podávateľ podnetu na výkon dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti dokladoval a dokazoval, že
preukázateľne požiadal poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti o nápravu alebo o vysvetlenie podľa osobitného
predpisu.41j) – chýba právny predpis, na ktorý sa návrh
odvoláva. Upozorňujeme na to, že mnohí poskytovatelia nemajú
zriadené oddelenia sťažnosti, nie je stanovený jednotný
postup podávania podnetov na odstránenie nedostatkov priamo
u poskytovateľov a zriaďovateľov. Úrad by mal
hľadať iné mechanizmy, ako tieto procesy zefektívniť,
zintenzívniť edukáciu smerom k verejnosti, v rámci
postupov pri podávaní sťažnosti, preferovať potreby iných
riešení v rámci šetrenia, upozorňovať na to, že výkon
dohľadu úradom nenahrádza dôkaznú povinnosť a znaleckú
činnosť v súdnych konaniach.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 5 (§ 6 ods. 1 písmeno o):
Znenie: „o)
vedie zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej
zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zoznam“), zaraďuje
poistencov do zoznamu podľa predpokladaného dátumu poskytnutia
plánovanej zdravotnej starostlivosti a plní povinnosti v
súvislosti s vedením zoznamu podľa osobitného zákona,16aa)“
Navrhujeme nahradiť znením „o) vedie zoznam poistencov
čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti
(ďalej len „zoznam“), zaraďuje poistencov do zoznamu podľa
predpokladaného dátumu poskytnutia plánovanej zdravotnej
starostlivosti tak, aby doba čakania preukázateľne
neprekročila medicínsky prijateľnú dobu s ohľadom na
zdravotný stav a klinické potreby pacienta, a plní povinnosti
v súvislosti s vedením zoznamu podľa osobitného zákona,16aa)“
Odôvodnenie: Trváme na tom, aby zdravotný systém na Slovensku
zmenami zákona zlepšoval zdravotnú starostlivosť pre
pacientov - rozsudok zo 16. mája 2006, Xxxxx, C-372/04
Európskeho súdneho dvora. Obávame sa alibistického
predlžovania čakacích lehôt bez ohľadu na zdravotný stav
a klinické potreby pacienta.
|
O
|
AOPP
|
Čl.
I bod 52
Navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie:
Z pohľadu pacientov nie sú evidované problémy, pre ktoré
by bola potrebná zmena.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
43a vypustiť v ods. 4 písm. f) informáciu, o tom či
podávateľ podnetu pred podaním podnetu požiadal poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti o nápravu alebo vysvetlenie podľa
osobitného predpisu,41j), v ods. 4 písm. g) číslo
bankového účtu podávateľa podnetu, na ktoré má úrad
vrátiť poplatok za podnet na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou (§ 32 ods. 7), v ods. 5 navrhujeme
vypustiť písm. e) číslo bankového účtu podávateľa
podnetu, na ktoré má úrad vrátiť poplatok za podnet na výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 32 ods. 7).
Odôvodnenie: v súlade s predchádzajúcim
odôvodnením k § 31, ods.2. , § 32 ods . 1. Je
neprípustné stanoviť poplatok za podanie podnetu na výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad tak stratí jednu
z dvoch základných funkcií, ktorou jednou je dohľad nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosťou, keďže sa podania
stanú pre pacientov nedostupné.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
43a vypustiť ods. 6. Odôvodnenie: Toto ustanovenie považujeme
voči pacientom za šikanózne a vnímame ho ako snahu
zabrániť skutočne vážne chorým, či nemohúcim pacientom
a ich príbuzným, či blízkym osobám, aby sa mali možnosť
domáhať svojich práv čo najjednoduchším a čo najviac
„friendly“ spôsobom. Od úradu by sme očakávali skôr opak
– pravidelnú diskusiu, hľadanie spôsobov a procesov
v prospech pacientov, snahu o čo najskoršie
vyriešenie podaných podnetov.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
43b doplniť nový ods. 10) v znení: „Úrad zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobili osoby oprávnené na výkon dohľadu
dohliadanému subjektu a podávateľovi podnetu pri výkone
svojich oprávnení.“. Odôvodnenie: Vymožiteľnosť práv
dohliadaného subjektu a podávateľa podnetu musí byť
vyvážená a rovnoprávna. V súlade so zákonom č.
40/1964 Zb. § 420 ods. 1) každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2) škoda
je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá . Podľa ods.
3) zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil. Podľa § 422 ods. 2) kto je povinný vykonávať
dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý
dohľad nezanedbal. 3) Ak vykonáva dohľad právnická osoba,
jej pracovníci dohľadom poverení sami za škodu takto
vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
43b ods. 6) doplniť nasledovne: “ Ak nastanú dôvody na
zastavenie výkonu dohľadu podľa odseku 5, úrad písomne
oznámi túto skutočnosť dohliadanému subjektu. V oznámení
o zastavení výkonu dohľadu, úrad uvedie dôvod
zastavenia výkonu dohľadu. Proti oznámeniu o zastavení
výkonu dohľadu nie je možné podať písomné námietky.
Rozhodnutie úradu v konaní o preskúmanie úkonov šetrenia je
preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30
dní odo dňa doručenia o zastavení výkonu dohľadu.“.
Odôvodnenie: Obdobným spôsobom je upravená aj činnosť
v zákone č. 343/2015 Z. z., § 175, ods. 12). Proti
rozhodnutiu úradu v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie
úradu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného je
preskúmateľné súdom, pričom žaloba musí byť podaná do 30
dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Preto navrhujeme, aby
rozhodnutia úradu, spojené s prešetrovaním podnetov,
bolo obdobne preskúmateľne súdmi. Je to aj v súlade
s návrhom v § 43b ods. 10 - Úrad zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobili osoby oprávnené na výkon dohľadu
dohliadanému subjektu, podávateľovi podnetu pri výkone
svojich oprávnení.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
45 v ods. 7) vypustiť vetu: „Identifikačné údaje osôb
ktoré vykonali dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa
nesprístupňujú.“ . Odôvodnenie: Dotknuté osoby, zákonní
zástupcovia alebo podávateľ podnetu majú právo si uplatniť
ďalšie svoje nároky v rámci legitímnych postupov pred
šetreniami orgánov v trestnoprávnych konaniach, pred
súdmi, preto by mali poznať aj identifikačné údaje osôb,
ktoré vykonali dohľad. Pacient má právo poznať meno lekárov
a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí ho
ošetrujú (§11 ods. 9 písm. a) a i) zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti v platnom znení), taktiež
má právo poznať mená osôb v rámci ďalších konaní
trestnoprávnych orgánov a v prípade súdnych
rozhodnutí.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Žiadame, aby v § 45
v ods. 7 boli vypustené slová „na základe písomnej
žiadosti“. Odôvodnenie: Na jednej strane sa navrhuje
spoplatnenie podania podnetu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na druhej strane nedostane podávateľ podnetu za
túto platbu výsledok služby, čo považujeme za neprijateľné.
Naviac podávateľ podnetu je de facto šikanovaný, keďže
priebežne nemá informácie o stave vybavovania jeho
podnetu.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. Odôvodnenie: Z pohľadu pacientov nie sú evidované
problémy, pre ktoré by bola potrebná zmena.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, navrhujeme,
aby sa v § 43b ods. 8 skrátila lehota z 9 mesiacov na 6
mesiacov a súčasne aby sa v § 43b ods. 9 upravila možnosť
predĺžiť lehotu najviac dvakrát po dva mesiace. Odôvodnenie:
Výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je
neprimerane dlhý a pacient sa častokrát ani nedožije
výsledku.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
43 ods. 1 písm. a) doplniť vetu „v prípade
hodného osobitného zreteľa pri výkone dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v súčinnosti pri
zisťovaní skutkového stavu veci a v procese dokazovania.“
Prizvanou osobou môže byť § 43 ods. 6. znalec podľa
osobitného predpisu.x) Poznámka pod čiarou k odkazu x)
znie: zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch.., Odôvodnenie:
Návrh vychádza z potrieb a požiadaviek podávateľov
podnetov, z ich skúsenosti pri procesoch šetrenia,
zisťovania a dokazovania. V prípade potreby úradu,
alebo požiadavky podávateľa podnetu na úrad, by mal byť
súdny znalec súčasťou šetrenia podnetu od úvodu. Zistením
skutkového stavu veci by sa predišlo zdĺhavým procesom
dokazovania.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
43c ods 3) doplniť vetu: „ Ak má dohliadaný subjekt,
podávateľ podnetu pochybnosť o nezaujatosti osoby oprávnenej
na výkon dohľadu, môže podať úradu písomné námietky.“
Odôvodnenie: Rovnaké postavenie v rámci zákona by mal
mať aj dohliadaný subjekt, aj podávateľ podnetu.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame v §
46 ods. 1) vyšpecifikovať podmienky nového dohľadu na základe
čoho, prípadne koho majú vyjsť najavo nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výsledok
výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a nemohli
sa uplatniť počas výkonu dohľadu bez zavinenia dohliadaného
subjektu alebo ak výsledok výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Odôvodnenie: Pokiaľ nie sú v zákone
stanovené jasné podmienky nového dohľadu a budú
vystavené nezávislé posudky orgánov činných trestných
v konaniach, prípadne súdne rozhodnutia, ktoré si
nevyžadujú od úradu nový a druhostupňový dohľad, sú
ustanovenia § 46 ods. 1) až ods. 3) nadbytočné a navrhujeme
ich vypustiť. Takto koncipovaný zámer podávania podnetov
nového dohľadu predpokladá, že pacient je schopný posúdiť
relevantnosť svojho podnetu, nového dohľadu, má teda
medicínske vzdelanie a vie posúdiť, či došlo
k porušeniu medicínskych postupov. Ak by tomu tak bolo,
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by bol
nadbytočnou inštitúciou, pretože pacient by na základe
svojich odborných znalostí vedel sám posúdiť, či došlo
alebo nedošlo k pochybeniu a mohol by sa obrátiť
a domáhať svojich práv priamo v rámci podania
trestných oznámení a na súde
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 58 (§ 43 až 47)
Navrhujeme vypustiť § 43
až 47. V prípade, že nám nebude vyhovené, žiadame
vypustiť § 46c. Odôvodnenie: V návrhu je uvedené, že
trovy spojené s výkonom dohľadu znáša subjekt, ktorému
tieto trovy vznikli. Je potrebné vyšpecifikovať, o ktoré
subjekty ide, ktoré trovy má predkladateľ na mysli v rámci
predloženého legislatívneho zámeru. Obávame sa, že za
subjekt v rámci šetrenia by mohol úrad považovať aj
cestovné náhrady, paušálne náhrady a ďalšie, ktoré
by mohol znášať podávateľ podnetu alebo osoba oprávnená
podávať podnet úradu na prešetrenie, prípadne iné oprávnené
subjekty, ktoré konajú v dobrom úmysle v rámci
podania podnetu na úrad za účelom eliminácie pochybení,
ohrozenia života a zdravia pacientov a osôb.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I bod 9
Príspevky na činnosť inštitúcií
z verejného zdravotného poistenia Navrhujeme, aby
z verejného zdravotného poistenia neboli poskytované
príspevky na činnosť Národného inštitútu pre hodnotu a
technológie v zdravotníctve (§ 6a sa odsek 3 k), § 15a
tohto návrhu zákona), na správu a rozvoj národného
zdravotníckeho informačného systému (§ 8b zákona č.
581/2004 Z. z.), navrhujeme, aby boli tieto inštitúcie
príspevkovými organizáciami Ministerstva zdravotníctva SR
a boli priamo financované zo zdrojov MZ SR. Odôvodnenie:
Zásadne nesúhlasíme s akýmkoľvek navyšovaním % výšky
príspevku pre tieto subjekty, ale aj pre úrad, podľa tohto
návrhu zákona. Objem financií sa aj bez navýšenia %
každoročne navyšuje z dôvodu zvýšeného objemu zdrojov
verejného zdravotného poistenia. Vyžaduje sa, aby z verejného
zdravotného poistenia bola uhrádzaná zdravotná starostlivosť,
najmä v prostredí programového rozpočtovania, kedy štát
nezohľadňuje reálne potreby výšky objemu zdrojov verejného
zdravotného poistenia na adekvátne financovanie zdravotnej
starostlivosti. Na základe skúseností s programovým
rozpočtovaním, pri ktorom nie sú zohľadnené požiadavky
financovania zdravotnej starostlivosti, pri ktorom sú
neprimerane nízke platby štátu za jeho poistencov, pri ktorom
nie sú pokryté legislatívne zmeny, pri ktorom neúmerne
stúpajú poplatky pacientov za zdravotnú starostlivosť u
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti žiadame, pri ktorom
nemajú pacienti dostupnú inovatívnu liečbu, aby zdroje
verejného zdravotného poistenia neboli znižované o výšku
príspevkov pre zákonom ustanovené inštitúcie. Žiadame, aby
zdroje verejného zdravotného poistenia boli dostatočné na to,
aby poskytovatelia nevytvárali dlhy a riadne platili dane a
odvody, vrátane odvodov do verejného zdravotného poistenia.
Zároveň poukazujeme aj na fakt, že pri schvaľovaní zákona
č. 358/2021 Z.z. boli všetci účastníci uvedení do omylu
tým, že bola predložená argumentácia k financovaniu
z VZP, voči čomu AOPP vystupovalo, v zmysle navýšenia
financií zo strany MF SR, čo sa nestalo.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I k bodu 66 (§ 67a ods. 3)
Žiadame
doplniť do Riadiaceho výboru pre úhradové mechanizmy a
reguláciu cien aj najmenej jedného zástupcu neziskovej
pacientskej organizácie združujúcou neziskové pacientske
organizácie. Odôvodnenie: Pacienti / poistenci odvádzajú
odvody na verejné zdravotné poistenie a dane, z ktorých
sú financovaní poistenci štátu, preto majú nárok mať svoje
zastúpenie v Riadiacom výbere pre úhradové mechanizmy
a reguláciu cien.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
I k bodu 83
Pokiaľ budú prijaté zmeny
zákona č. 581/2004 Z. z. tak, ako boli navrhnuté, žiadame
doplniť prechodné ustanovenia vo vzťahu k možnému
vstupu novej zdravotnej poisťovne do verejného zdravotného
poistenia tak, aby musela spĺňať zákonom stanovené podmienky
vo vzťahu k zisku a k plneniu kritérií kvality
podľa tohto návrhu novely zákona najskôr po troch rokov od
vykonávania verejného zdravotného poistenia.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
III bod 10
Navrhované znenie V § 47b odsek 1 znie:
„(1) Xxxxxxxx je povinný bezodkladne odovzdať ministerstvu
preukaz žiadateľa, ak už nie je žiadateľom.“. Navrhujeme
nahradiť znením: V § 47b odsek 1 znie: „(1) Ak už nie je
cudzinec žiadateľom, jeho preukaz žiadateľa sa stáva
neplatným.“. Odôvodnenie: Byrokratická prekážka, napr.
v prípade úmrtia žiadateľa kto vráti preukaz?
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
V
Nárok dlžníka na celý rozsah zdravotnej
starostlivosti Bod 21 (§ 9), bod 35 (§ 10 ods. 6) Dôrazne
žiadame zachovanie § 9 ods. 2, § 10 ods. 6 v pôvodnom
znení. Odôvodnenie: Máme za to, že navrhované vypustenie
ods. 2 v § 9 významne naruší princíp solidarity vo verejnom
zdravotnom poistení. Vypustenie ustanovenia považujeme za
diskriminačné voči všetkým platičom. Vypustenie tohto
ustanovenia spôsobí, že nízkopríjmové osoby, ktoré sa
následkom aktuálnej enormnej inflácie spojenej so zdražovaním
energií ocitnú vo finančnej núdzi, ako prvé prestanú
odvádzať odvody na verejné zdravotné poistenie. Žiadame
preto zachovať súčasný stav, ktorý bol vo vzťahu k dlžníkom
v minulosti už významne zmäkčený (nárok poistenca –
dlžníka na plnú zdravotnú starostlivosť pri dohodnutí
splátkového kalendára so zdravotnou poisťovňou a pri
plnení si povinností, odstránenie neprimerane krátkej lehoty
splátkového kalendára). Taktiež navrhujeme rozšírenie
definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti v čl.
V týchto pripomienok tak, aby dochádzalo čo k najmenším
škodám na zdraví poistencov a súčasne aby títo mali
naďalej motiváciu plniť si odvodové povinnosti v rámci
verejného zdravotného poistenia.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
V
Navrhujeme nasledovné znenie bodu 1: V § 2
ods. 3 znie: „Neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len
"neodkladná starostlivosť") je zdravotná
starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej
zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život
alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez
včasného poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne
ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu alebo neznesiteľnú
bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania alebo
konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo
svoje okolie. Neodkladná zdravotná starostlivosť je aj
vyšetrenie u všeobecného lekára, bez ktorého nie je
možné určiť, či diagnostika alebo liečba znesie odklad.
Neodkladnou zdravotnou starostlivosťou je aj preventívna
prehliadka u všeobecného lekára pre deti a dorast, všeobecného
lekára pre dospelých, zubného lekára, gynekológa a
pôrodníka, urológa alebo gastroenterológa. Neodkladná
zdravotná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť
poskytovaná počas rizikovej gravidity žien a pri pôrode.
Neodkladnou zdravotnou starostlivosťou je aj očkovanie za
účelom prevencie infekčných ochorení ako aj liečba
infekčného ochorenia alebo iného ochorenia, ktoré má bez
liečby za následok ťažké a nevratné zmeny zdravia
vedúce k predčasnému úmrtiu patriacemu do skupiny
liečiteľných odvrátiteľných úmrtí. Neodkladná
starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný
zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy,
diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život
ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je
neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia,
neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami,
neodkladná preprava darcu ľudského orgánu a príjemcu
ľudského orgánu určeného na transplantáciu, neodkladná
preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú
činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu a neodkladná
preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu;
neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej
zdravotnej služby. 1) Neodkladná preprava je aj preprava osoby,
ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej
starostlivosti počas takejto prepravy.“ Doterajšie body 1 –
5 sa označujú ako body 2 – 6. Odôvodnenie: Je potrebné
upresniť čo je považované za neodkladnú zdravotnú
starostlivosť a dať znenie aj do súladu s postupmi
v rámci Európskej Únie. Je zrejmé, že bez vyšetrenia
je nemožné určiť o aký typ zdravotnej starostlivosti by
šlo, či znesie odklad alebo nie. Rovnako je zrejmé, že
niektoré infekčné ochorenia, ako napríklad chronická
hepatitída C, alebo hepatitída B nepatria medzi rýchlo sa
šíriace ochorenia, avšak ich výsledkom je závažné
a nezvratné poškodenie zdravia. Tento návrh rozšírenia
definície neodkladnej zdravotnej starostlivosti predkladáme aj
v súvislosti s návrhom, aby bola dlžníkom
poskytovaná zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu, pri
ktorom namietame voči takémuto návrhu z dôvodu
hroziaceho významného narušenia princípu solidarity vo
verejnom zdravotnom poistení, a zároveň trváme na tom,
aby dlžníkom bola poskytovaná naďalej len neodkladná
zdravotná starostlivosť.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
V bod 46
Znenie: V § 13 ods. 13 sa na konci
pripája táto veta: „Celková platba za poistencov štátu
nemôže byť nižšia ako 1,9 % z hrubého domáceho
produktu Slovenskej republiky v bežných cenách zisteného
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa
celková platba za poistencov štátu určuje.“. Navrhujeme
nahradiť znením: V § 13 ods. 13 sa na konci pripája táto
veta: „Celková platba za poistencov štátu nemôže byť
nižšia ako 1,9 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej
republiky v bežných cenách zisteného Štatistickým úradom
Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa celková platba za
poistencov štátu určuje s každoročným navyšovaním
o 0,3 percentuálneho bodu ročne do dosiahnutia priemeru
Európskej Únie.“. Odôvodnenie: Štát dlhodobo neplatí za
poistencov štátu dostatočné zdroje do verejného zdravotného
poistenia, čo spôsobuje problémy PZS, zdravotným poisťovniam
a najmä pacientom – poistencom. Je úlohou štátu
zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ako
z časového hľadiska, tak aj z toho finančného.
Považujeme za neprijateľné a za neakceptovateľné
neustále zvyšovanie priamych platieb u PZS pacientami,
nedostupnosť modernej liečby. Trváme na plnení Programového
vyhlásenia vlády SR.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
V bod 8 (§ 6 odsek 9), bod 15 (§ 7 odsek 4), bod 17 (§ 8
ods. 1), bod 19 (§ 8 ods. 4), bod 20 (§ 8a)
Akceptačný
list k zmene zdravotnej poisťovne, ďalšie administratívne
prekážky prepoistenia V ods. 9 písm. a) žiadame vypustiť
bod 2 a 3, v § 7 ods. 4, v § 8 ods. 1 navrhovanú zmenu,
navrhovaný bod 19 a bod 20 (nový § 8a). Odôvodnenie:
V žiadnom prípade nemôžeme akceptovať akékoľvek
administratívne prekážky kladené pri zmene zdravotnej
poisťovne poistencom, trváme na zachovaní slobodného výberu
zdravotnej poisťovne poistencom bez ustanovenia ďalších
kontraproduktívnych podmienok, ktoré musí splniť pri zmene
zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
V body 45, 47, 50, 52
Minimálny vymeriavací
základ zamestnanca Všetky novelizačné ustanovenia týkajúce
sa zavedenia inštitútu minimálneho vymeriavacieho základu
Navrhujeme, aby bol minimálny vymeriavací základ naviazaný na
výšku poistného plateného štátom za poistencov štátu
podľa čl. V bodu 46 (§ 13 ods. 13 ) tohto návrhu zákona.
Odôvodnenie: Máme za to, že navrhovaná právna úprava mala
smerovať k zabráneniu špekuláciám vo vzťahu výška
odvodu v.s. rozsah čerpanej zdravotnej starostlivosti platiteľom
– pacientom / poistencom. Máme za to, že je vo verejnom
zdravotnom poistení potrebné zabezpečiť, aby platby neklesli
pod určitú úroveň. Keďže odvody sú rôzne pre SZČO, pre
samoplatiteľov, striktne percentuálne nastavené pre
zamestnancov a zamestnávateľov, pričom za poistencov
štátu sa odvádza najnižšie poistné. Postup, ako je
navrhnutý v tomto návrhu zákona považujeme za
nerealizovateľný.
|
Z
|
AOPP
|
Čl.
V k bodu 61 a nasledujúcim
Dovoľujeme
si upozorniť, že prenos kompetencie vymáhania pohľadávok na
zdravotné poisťovne bude mať za následok neúmerné navýšenie
zdrojov na prevádzku zdravotnej poisťovne.
|
O
|
AOPP
|
čl.
VIII k bodu 7 (§ 6 ods. 5)
Žiadame, aby bol text
„príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca bude zdravotná
poisťovňa s vyšším počtom poistencov“ nahradený
textom „príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca bude
zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie.“.
Odôvodnenie: Trváme na zachovaní slobodnej voľby zdravotnej
poisťovne poistencom.
|
Z
|
AOPP
|
K
celému materiálu
Navrhujeme tento návrh novely zákona
č. 581/2004 Z. z. stiahnuť. Odôvodnenie: Navrhovaná novela
obsahuje časti, ktoré nie sú v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, a z pohľadu pacientov ide o návrh
mechanizmov v rozpore najmä s Čl. 12 ods. 2: „Základné
práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky
všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk,
vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný
alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho
nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.” Musíme skonštatovať, že tento návrh
novely zákona č. 581/2004 Z. z. neprináša pre pacientov
/poistencov žiadne pozitíva, naopak, je proti nim viac
zameraný. Máme za to, že kľúčovými úlohami v súčasnej
dobe, ktoré je potrebné prednostne riešiť, sú najmä 1.
nedostatok zdravotníckeho personálu, ich riziková veková
štruktúra, frustrácia a vyhorenosť, nedostatočné
mzdové ohodnotenie, nedostatočná podpora vzdelávania pre
všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov, nedostatočné
stabilizačné nástroje pre zdravotníckych pracovníkov, 2.
nedostatočné zdroje verejného zdravotného poistenia, ktoré
sa v plnej miere prejavili po zavedení programového
rozpočtovania, ktoré nezohľadňuje reálne potrebné zdroje vo
verejnom zdravotnom poistení prejavujúce sa v pokračujúcom
zadlžovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ďalej
len „PZS“) či v negatívnom hospodárskom výsledku
všetkých zdravotných poisťovní (prvý polrok 2023 – zdroj:
Vestník úradu 9/2022), absolútne nezohľadňuje prijímané
legislatívne zmeny zavádzané v prospech pacientov (napr.
zákon č. 266/2022 Z. z.), dokonca v tomto návrhu novely
zákona č. 581/2004 Z. z. sa navrhuje považovať dlhy na
verejnom zdravotnom poistení po uplynutí 5 rokov za premlčané,
3. absencia definovania zákonného nároku pacienta / poistenca
z verejného zdravotného poistenia, čo sa prejavuje
neustálym navyšovaním priamych platieb u PZS, či
v narastaní čakacích lehôt na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti v ambulantnej a ústavnej zdravotnej
starostlivosti, 4. absencia komerčných poistných produktov
k zmierneniu negatívnych finančných dopadov na pacientov
/ poistencov, na skrátenie čakacích lehôt, k eliminácii
poplatkov, či k čerpaniu zdravotnej starostlivosti v rámci
krajín EÚ, 5. riešenie sociálnych platieb z verejného
zdravotného poistenia (napr. tzv. limit spoluúčasti), ktoré
taktiež odčerpávajú zdroje verejného zdravotného poistenia,
pričom po správnosti by mali spadať do portfólia rezortu
sociálnych vecí a byť definované ako samostatné
kompenzačné poplatky. Tento návrh novely je zameraný proti
pacientom – osobám, ktoré sa vzhľadom na svoje ochorenie
stávajú oveľa viac zraniteľnými, a to najmä
v prostredí neúmernej inflácie pri súčasne znížených
reálnych príjmoch, naviac pri novelou zavádzaného
nediferencovaného minimálneho vymeriavacieho základu pre
odvody na verejné zdravotné poistenie, zavádzaním poplatku za
podanie podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Takisto nechápeme
rozmáhajúcu sa technokratickú reguláciu so zameraním sa len
na jednu úroveň, a to na verejné zdravotné poistenie -
regulácia zisku bez súčasného zákazu strát, pričom zisk
ostatných segmentov je prípustné tvoriť z tých istých
zdrojov, odvodov a z daní ekonomicky aktívnych
poistencov, všetkým ostatným subjektom v sektore
zdravotníctva. Nemôžeme súhlasiť ani s hrubým
narušením princípu solidarity v systéme zavádzaním
hradenia plnej zdravotnej starostlivosti dlžníkom, čo odčerpá
ďalšie zdroje verejného zdravotného poistenia odvádzanými
všetkými slušnými poistencami s následným znížením
dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre túto skupinu
pacientov, pri súčasnom zavádzaní povinnosti zdravotných
poisťovní na vymáhanie dlhov priamo u neplatičov
(odčerpávanie zdrojov verejného zdravotného poistenia na
zriaďovanie a prevádzku samostatných pracovísk
v zdravotných poisťovniach na vymáhanie dlhov od
neplatičov).
|
Z
|
APZD
|
K
Čl. VIII bod 47 a súvisiace ustanovenia
Nesúhlasíme
s vypustením/nahradením ustanovení o odpočítateľnej položke
na zdravotné poistenie. Naopak, požadujeme zachovať
ustanovenia o odpočítateľnej položke aj v budúcnosti a
zároveň ich aj aktualizovať spôsobom, že v súčasnom znení
§ 13a ods. 2 a ods. 4 písm. a) nahradí slová „4 560“ eur
nahradia slovami „suma určená osobitným predpisom3aa)“
3aa) § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcou pripomienkou k
rovnakému bodu, ktorou sa zavádza minimálny vymeriavací
základ, považujeme vypustenie ustanovení o odpočítateľnej
položke za ďalšie protichodné konanie navrhovateľa.
Uvedomujeme si, že odpočítateľná položka je v súčasnosti
neaktívna vzhľadom na jej podmienky avšak vidíme jej význam
pri podpore nízkopríjmových pracovných skupín. Nakoniec sa
aj vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude
„podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností
kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových“. Vypustenie
odpočítateľnej položky je teda v priamom rozpore so zámerom
vlády. Sme názoru, že úlohou štátu má byť vytváranie
vhodných sociálnych podmienok pre zamestnancov, ktorí pre svoj
status (matky s deťmi, staršie osoby, zdravotne znevýhodnené
osoby a pod.) nemôžu alebo nedokážu pracovať na plný
pracovný úväzok a dosahujú nižšiu mzdu ako je minimálna
mzdy. Štát by mal byť naopak nápomocný pri podpore tejto
skupiny a odpočítateľná položka je spôsob, akým im môže
pomôcť a zvýšiť ich disponibilný príjem. Súčasne ide o
opatrenie, ktoré napomáha inklúzií znevýhodnených skupín
do pracovného prostredia a funguje motivačne na ich
zamestnávanie a udržanie pracovných návykov.
|
Z
|
APZD
|
K
Čl. VIII bod 47 a súvisiace ustanovenia
Požadujeme
vypustiť novelizačný bod a s ním súvisiace ustanovenia.
Odôvodnenie: Navrhovateľ navrhuje zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu (VZ) pre výpočet zdravotných odvodov
zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou vo výške minimálnej
mzdy v národnom hospodárstve. Ustanovenie takéhoto minimálneho
VZ považujeme za: - protichodné s programovým vyhlásením
vlády, v ktorom sa vláda v oblasti zamestnanosti zaviazala
presadzovať opatrenia na jej udržanie a aj zníženie
odvodového zaťaženia ako prostriedku na zabezpečenie rastu
príjmu obyvateľstva, - znižovanie významu inštitútu
skrátených pracovných úväzkov, ktoré sú nástrojom pri
zamestnávaní ohrozených pracovných skupín na trhu práce v
rámci celej EÚ – uplatnenie študentov a absolventov,
slobodných rodičov alebo rodičov po materskej a rodičovskej
dovolenke a umožňujú zotrvať v zamestnaní osobám v
preddôchodkovom a dôchodkovom veku a osobám zdravotne
znevýhodnených, - zvýšenie byrokracie a skomplikovanie
výpočtov mzdových nárokov (zdravotných odvodov) zamestnancov
a komplikované riešenie vo vzťahu k výnimkám podľa § 11
ods. 7, čím sa zvýši neúmyselná chybovosť pri výpočtoch
miezd a povedie to k stále opakovaným opravám výkazov a
spätným doodvodov; v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.
z. je cieľom tvorby právnych predpisov pripraviť za účasti
verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou
súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho
poriadku SR zlučiteľného s právom Európskej únie a
medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky;
predkladaný návrh tieto atribúty nespĺňa, - priame porušenie
princípov Európskeho piliera sociálnych práv a to hneď v
niekoľkých bodoch ako sú rovnaké príležitosti a prístup na
trh práce či spravodlivé pracovné podmienky, - porušenie
princípov rovnosti zdravotných odvodov, kde všetci platia zo
svojho príjmu rovnaký podiel na zabezpečenie verejného
zdravotného poistenia; návrhom však vznikne skupina
zamestnancov, ktorá bude vynakladať vyšší podiel odvodov,
ale nebude to znamenať zlepšenie jej systémového statusu;
preventívne zdôrazňujeme, že nemožno pri zavádzaní
minimálneho VZ u zamestnancov argumentovať s rovnakým
postavením SZČO – ide o typovo rôzne skupiny s rôznou
zodpovednosťou a povinnosťami, - zníženie reálneho príjmu
osôb, zhoršenie ich spoločenského statusu, zníženie
motivácie tejto skupiny k zamestnaniu sa bez adekvátneho
ohodnotenia, - protichodné s inými novelizačnými bodmi,
ktorými sa ruší obmedzenie prístupu k plnej zdravotnej
starostlivosti dlžníkom na poistnom; ak sa predkladateľ zmieri
s tým, že dlžníkom bude poskytovať plnú zdravotnú
starostlivosť bude tým vysielať signál, že neplatenie
poistného je v poriadku a naopak, zvýši odvody zamestnancom,
ktorí majú nízke mzdy z objektívnych dôvodov, - porušenie
princípu solidárnosti – novelizačný bod sa všeobecne
zameriava na skupinu poistencov – tých, ktorí nedosahujú
výšku mesačnej minimálnej mzdy; navrhovateľ v materiáloch
uvádza, že dôvodom je špekulatívne správanie niektorých
jedincov s cieľom vyhnúť sa plateniu riadnych odvodov –
namiesto riešenia tejto konkrétnej skupiny sa navrhuje
celoplošné opatrenie, ktoré zasiahne úplne každého s
príjmom nižším ako minimálna mzda vrátane ohrozených
pracovných skupín. Obávame sa, že navrhovateľ pri budúcom
nadvýbere odvodov do zdravotného poistenia nebude vedieť
odlíšiť jeho zdroj a účinok zavedenia minimálneho
vymeriavacieho základu. Takýto nadvýber nebude totižto
merateľný a bude aj klamlivý vzhľadom na neustály rast
minimálnej mzdy a priemernej mzdy. Sme názoru, že predkladateľ
sa už ďalej nebude zaoberať negatívnymi faktormi zavedenia
minimálneho VZ ako je dopad na zamestnanosť a podpora
skrátených úväzkov u rizikových skupinách a bude dodatočne
uspokojený len zvýšeným prílivom financií. Sme názoru, že
každý rezort musí navrhovať riešenia v širšom kontexte. Na
základe uvedeného požadujeme novelizačný bod stiahnuť,
prípadne ho prepracovať tak, aby zasiahol iba skupinu
zamestnancov, ktorí sa špekulatívnym konaním snažia obísť
systém zdravotných odvodov.
|
Z
|
APZD
|
K
Čl. VIII body 22 až 24 a 36
Nesúhlasíme s vypustením
ustanovení o obmedzení prístupu osobám k plnej zdravotnej
starostlivosti, ak majú dlh na poistnom. Odôvodnenie: Návrh na
vypustenie obmedzenia v prístupe k plnej zdravotnej
starostlivosti dlžníkom na zdravotnom poistení je v zásadnej
nerovnováhe s novými ustanoveniami, ktoré zavádzajú
minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca a s vypustením
odpočítateľnej položky, hoci je v súčasnosti neaktívna.
Prehlbuje sa tak disproporcia medzi tými osobami, ktoré riadne
prispievajú do systému zdravotného poistenia a tými osobami,
ktoré majú voči systému záväzky. Z návrhu zákona vyplýva
na jednej strane snaha o zvýšenie príjmov do zdravotného
systému a aj následne zvýšenie výdavkov na zdravotnú
starostlivosť. S týmto by bolo možné súhlasiť len za
predpokladu, že zvyšovanie príjmu nebude na úkor
nízkopríjmových skupín zamestnaných na skrátené pracovné
úväzky a systém prestane vytvárať konzekvencie pre osoby,
ktoré nehradia svoje záväzky. Navrhovateľ tým dáva najavo,
že ak poistník neuhradí svoj dlh na zdravotné poistenie, je
to v poriadku. Princíp, ak niečo nie je uhradené, tak z toho
vyplývajú aj určité dôsledky je pritom uplatnený v každej
životnej situácií a možno to považovať za určitú
spoločenskú dohodu. Sme názoru, že ak takýto dlžník
komunikuje a vyvíja snahu o vyrovnanie pohľadávky, je
prípustný jeho plný prístup k zdravotnej starostlivosti.
Avšak v prípadoch, kedy nevyvíja žiadne úsilie a snahu o
vyrovnanie svojho dlhu nesmieme ako spoločnosť takéto
správanie tolerovať.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
10: K Článku I bodu 27
Navrhuje sa: Spôsob
rozpočtovania výdavkov, štruktúru výdavkov zdravotných
poisťovní podľa typov zdravotnej starostlivosti a percento
určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z
celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo zdravotníctva každoročne do 31. decembra po
prerokovaní so zdravotnými poisťovňami a združeniami
zastupujúcimi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri
uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Žiadame doplniť, že navrhnuté sa bude realizovať v
intenciách schváleného rozpočtu verejnej správy a objemu
výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť vyplývajúceho
zo schváleného rozpočtu.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
11: K Článku I bodu 28 a 29
Žiadame vypustiť.
Nesúhlasíme s odčerpávaní finančných prostriedkov, ktoré
sú určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ak štát
potrebuje tento inštitút, žiadame jeho financovanie zo
štátneho rozpočtu Nesúhlasíme s odčerpávaním zdrojov
určených na ZS a úpravu žiadame aj v zákone č. 358/2021 Z.
z.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
12: K Článku I bodu 38
Vzhľadom na pripomienku
uplatnenú k čl. I bodu 11, § 6aa (Kritériá pre ZP) žiadame
vypustiť
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
13: K Článku I bodu 40
Z bodu 7. žiadame vypustiť
spojenie „na vyžiadanie“. Je žiadúce, aby mal všeobecný
lekár bez nutnosti vyžiadania informáciu úmrtí a jeho
príčine u osoby s ktorou má uzatvorenú dohodu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
14: K Článku I bodu 41
S navrhnuté ustanovenia
žiadame vypustiť vzhľadom na pripomienky K čl. I bodu 11,
§6aa
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
15: K Článku I bodu 44, § 23
Vzhľadom na hlboké
problémy zdravotníctva považujeme predmetný návrh za
absurdný. Mzda predsedu úradu je vo výške 4 - násobku
priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR, t.j. v tomto roku 4
844 eur. Paušál by mal predstavovať 2 422 eur, pričom vôbec
nie je jasné na čo by mal slúžiť. Na druhej strane už rok
riešime mzdové podmienky zdravotníkov. Bezvýsledne
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
16: čl. I bod 58 § 43b ods. 8
Žiadame vypustiť
druhú vetu (Od vydania poverenia pre prizvanú osobu až do
doručenia posudku, stanoviska alebo odborného vyjadrenia
prizvanou osobou, lehota podľa prvej vety neplynie). Súčasný
návrh môže viesť k neúmernému predlžovaniu výkonu dohľadu
Je v plnej dispozícii úradu koho prizve k výkonu dohľadu a
musí niesť zodpovednosť za tento výber.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
17: čl. I bod 58 § 44 ods. 2
Nesúhlasíme s
povinnosťou bezodplatne poskytnúť súčinnosť pri výkone
dohľadu. S poskytnutím súčinnosti môže súvisieť
vynaloženie nákladov, čo môže poskytnutia súčinnosti
znemožniť.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
18: čl. I bod 58 § 46 ods. 8
Žiadame vypustiť text
„alebo ak výsledok výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. „ Je výlučne v kompetencii úradu ako zistí
skutkový stav a výlučne úrad musí prijímať opatrenia na to
aby k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu nedochádzalo.
Vykonania nového dohľadu v takomto prípade je neprijateľné.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
19: čl. I bod 66 (§ 67a ods. 2 a ods. 3)
Rozhodovanie
štátu o úhradových mechanizmoch a regulácii cien v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti nepovažujeme za optimálne
a túto činnosť považujeme zasahovanie štátu do zmluvného
vzťahu PZS a ZP, ktorý vzniká vrátane dohody o cene, dohodou
zmluvných strán. Obávame sa nadmerného zásahu štátu v
tejto oblasti okrem iného s dôsledkom rôzneho prístupu okrem
iného aj podľa formy vlastníctva. V ods. 3 sa navrhuje
zvýšenie počtu členov riadiaceho výboru, z ktorým
nesúhlasíme a navrhujeme ponechať pôvodný počet. Pokiaľ má
byť členom výboru zástupca ÚDZS je táto možnosť daná už
dnes v rámci počtu 9 členov, kedy zástupca ÚDZS obsadí
jedno z miest prináležiacich ministerstvu zdravotníctva.
Nedošlo by tak k narušeniu rovnakého zastúpenia zástupcov
štátu, zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
1: K Článku I bodu 9, §6a
Žiadame vypustiť
(príspevok na činnosť Národného inštitútu pre hodnotu a
technológie v zdravotníctve). Nesúhlasíme s odčerpávaní
finančných prostriedkov, ktoré sú určené na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. Ak štát potrebuje tento inštitút,
žiadame jeho financovanie zo štátneho rozpočtu a úpravu
žiadame aj v zákone č. 358/2021 Z. z.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
20: čl. VIII bod 46 § 13 ods. 13
Navrhujeme zvýšiť
navrhnuté percento HDP, vzhľadom na súčasnú situáciu v
zdravotníctve, kedy je nevyhnutné komplexné riešenie
problémov a sanovanie pretrvávajúceho nedostatku zdrojov.
Netýka sa to len zlepšenia odmeňovania zdravotníkov a
celkového zlepšenia pracovných podmienok a podmienok
poskytovania zdravotnej starostlivosti.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
2: K Článku I bodu 10, §6a
Zmeny navrhované v § 6a
sú vo vzťahu k hospodáreniu zdravotných poisťovní zásadného
charakteru, preto by im mala predchádzať široká odborná
diskusia. V predmetnom ustanovení sú síce uvedené podmienky
pre prípad kladného výsledku hospodárenia, avšak nie je
jasné, čo v prípade straty. V súčasnosti sme v zdravotníctve
svedkami nerovného prístupu k štátnym a neštátnym
zariadeniam/inštitúciám. Príkladom je opakované riešenie
ekonomiky najväčšej ZP zvýšením základného imania, ktoré
je síce právom akcionára, ale v tomto prípade je realizované
z prostriedkov, na ktoré sa skladajú všetci občania. Preto by
takéto zmeny mali byť predmetom odbornej diskusie.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
3: K Článku I bodu 9, §6a ods. 5., 6.
Podľa
dôvodovej správy Cieľom novely je použitie verejných
prostriedkov zdravotného poistenia predovšetkým na úhradu
zdravotnej starostlivosti, a teda v prospech poistencov. Z ods. 6
vyplýva, že sa má vytvoriť fond kvality zdravia, bez
akýchkoľvek ďalších podmienok (zriaďovateľ fondu, spáva
fondu, použitie prostriedkov, kontrola). Požitie síce rámcovo
vymedzuje ods.6, pričom ods.8 priznáva MZ rozhodnúť
všeobecným záväzným predpisom o nákladoch spojených s
realizáciou činností pri preventívnych programoch. Z návrhu
nie je jasné akým spôsobom sa budú prostriedky fondu deliť
na úhradu jednotlivých oblastí vymenovaných v ods.6. Máme za
to, že tu môže dôjsť k netransparentnému použitiu zdrojov
a uprednostňovaniu určitých zariadení a segmentov.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
4: K Článku I bodu 9, §6a ods. 9
Navrhuje sa pre
zdravotné poisťovne nová „kompetencia“ poskytovať pre
poistencov poradenstvo v oblasti zdravia, prevencie chorôb,
zdravej životosprávy a zdravého životného štýlu,
poskytovať pre poistencov programy zdravia zamerané na
zlepšenie zdravia poistencov, na zabránenie zhoršovaniu
zdravia poistencov alebo na včasné odhaľovanie ochorení a
vykonávať analýzu efektívnosti týchto programov. Nie je
jasné ako a kto v ZP bude uvedenú činnosť vykonávať
(poradenstvo), čo sa rozumie pod pojmom „programy zdravia“.
Vzniká obava, že sa dáva široký priestor pre realizáciu
kampaní poisťovní zameraných na nábor poistencov a ponuky
rôznych produktov.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
5: K Článku I bodu 11, §6aa
Nachádzame sa v období
naozaj kritického stavu zdravotníctva. Personálna kríza vážne
ohrozuje poskytovania zdravotnej starostlivosti a problémy
spôsobuje aj financovanie najmä v posledných dvoch rokoch.
Reforme podliehajú nemocnice a všeobecná ambulantná
starostlivosť, v ktorej boli prijaté zmeny týkajúce sa siete.
Obrovské problémy sú v špecializovanej ambulantnej
starostlivosti, kde však nemáme relevantné údaje týkajúce
sa stavu siete, chýba analýza a nie sú ešte prijaté
podmienky tvorby siete. Dá sa povedať, že prakticky všetky
zložky segmentu majú existenčné problémy a sieť je naplnená
len na papieri. . V tomto prostredí nám uniká, aký je účel
zavedenia kritérií. Zatiaľ sa to javí tak, že sa jedná o
posilnenie postavenia ÚDZS získaním novej kompetencie, ako aj
možný nástroj proti súkromným poisťovniam.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
6: K Článku I bodu 12, § 7
Zásadne nesúhlasíme s
úhradou poskytovateľom jednodňovej zdravotnej starostlivosti
podľa klasifikačného systému diagnosticko-terapeutických
skupín. Návrh považujeme za neodôvodnený, nekoncepčná a
odporujúci postaveniu zariadení jednodňovej zdravotnej
starostlivosti, ktoré svojimi špecifikami a podmienkami patria
do ambulantnej sféry.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
7: K Článku I bodu 19, § 8d
Zavedenie povinnosti ZP
zverejňovať pravidlá uznávania a uhrádzania vykázaných
zdravotných výkonov uplatňované pri revíznej činnosti
považujeme za potrebné a správne. V praxi často dochádza k
problémom pri uznávaní výkonov, ktoré pramenia z
nedostatočne presnej formulácie a tiež k rôznemu uplatňovaniu
revíznych pravidiel v rámci rôznych pobočiek rovnakej
poisťovne. Uplatňovaním revíznych pravidiel dochádza v
podstate k okliešťovaniu. rozsahu ZS, ktorá je vymedzená
zmluvou medzi ZP a PZS, pričom rozsah ZS je podstatnou
náležitosťou zmluvy. Preto žiadame do ods. 2 na konci textu
doplniť : Výlučne po dohode so združeniami zastupujúcimi
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z rovnakých dôvodov
žiadame do § 8d ods. 2 doplniť, že pravidlá revíznej
činnosti zverejnené zdravotnou poisťovňou musia byť
jednoznačné a formulované tak, aby neumožňovali rozličný
výklad. Ďalej žiadame doplniť povinnosť že ZP je povinná
zabezpečiť dodržiavania revíznych pravidiel pracovníkmi
poisťovne. Žiadame vypustiť ods. 5 – úrad má už dnes
možnosť získať uvedené údaje.
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
8:K Článku I bodu 23
Navrhované znenie má podľa
dôvodovej správy riešiť „Finančné poddimenzovanie
niektorých medicínskych odborností“. Máme za to, že ZP
poznajú tento problém, ich snaha o riešenie je limitovaná
nedostatočnými zdrojmi. Zmena v kompetenciách úradu v tomto
smere problém nevyrieši. S navrhovaným znením nesúhlasíme
|
Z
|
ASL
SR
|
Pripomienka
9:K Článku I bodu 24
Vzhľadom na pripomienku k § 6a
žiadame vypustiť
|
Z
|
AZZZ
SR
|
K
Čl. IX. Navrhujeme nové znenie bodu č. 9 s odkladom účinnosti
rozhodnutia MZ SR o podmienenom zaradení nemocníc do siete a o
vydaní prvého zoznamu kategorizovaných nemocníc na základe
prolongácie prechodného obdobia podľa § § 4 ods. 4) zákona
č. 540/2021 Z. z. úpravou znenia § 45 ods.6 a 7 zákona. V
súvislosti s touto navrhovanou zmenou je potrebné analogicky s
posunom prechodných, posudzovacích a vyhodnocovacích období
prehodnotiť časový harmonogram aj pre druhú kategorizáciu
ústavnej starostlivosti, ako aj v § 45 stanovených podmienok s
časovým determinantom. Navrhujeme nové znenie bodu č. 9, a to
§ 45 ods. 6 a 7 zákona: „V § 45 odseky 6 a 7 znejú: „6)
Ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný právny
predpis, ktorým ustanoví prvú kategorizáciu ústavnej
starostlivosti v rozsahu § 44 ods. 2, do do 1. júla 2023. 7)
Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o podmienenom zaradení
nemocníc do siete a vydá prvý zoznam kategorizovaných
nemocníc, ktorý zverejní na svojom webovom sídle, do 31.
decembra 2023, až po vydaní všeobecne záväzného právneho
predpisu podľa odseku 6. Ustanovenia § 3 ods. 6 až 8, § 12, §
15, § 21 až 26, § 28 až 30, § 33 a 34 sa neuplatňujú na
postup podľa prvej vety. Rozhodnutie vydané podľa prvej vety
sa stáva vykonateľné najskôr k 1. januáru 2026. Ministerstvo
zdravotníctva v rozhodnutí podľa prvej vety môže rozhodnúť
o podmienenom zaradení nemocnice do siete, ktorá neplní
podmienky podľa § 8 ods. 1, ak čerpala alebo čerpá v období
od februára 2021 do júna 2023 finančné prostriedky v sume
najmenej 3 000 000 eur z Európskej únie; pre tieto nemocnice sa
v rozhodnutí stanoví aj dátum vyradenia zo siete. Ministerstvo
zdravotníctva v rozhodnutí podľa prvej vety môže rozhodnúť
o podmienenom zaradení nemocnice I. úrovne do siete na obdobie
od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025, ak prevádzkovateľ
nemocnice nebude poskytovať žiaden doplnkový program a
zdravotná poisťovňa má s prevádzkovateľom tejto nemocnice
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti k 1.
januáru 2022.“. Odôvodnenie: Navrhujeme posun účinnosti v
zákone t.č. stanovenom termíne účinnosti rozhodnutia MZ SR o
podmienenom zaradení nemocníc do siete a o vydaní prvého
zoznamu kategorizovaných nemocníc na základe prolongácie
prechodného obdobia podľa § § 4 ods. 4) zákona č. 540/2021
Z. z. úpravou znenia § 45 ods.6 a 7 zákona nielen z potreby
definovania dopadu na verejné financie a podnikateľské
prostredie, ale aj z pohľadu samotného financovania výkonov v
súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
prehodnotením DRG vykazovania, prehodnotením materiálno-
technických a personálnych požiadaviek kladených na
zadefinovanie kategorizácie ústavnej starostlivosti. Vzhľadom
na aktuálne prebiehajúce legislatívne konanie v časti
rozporového konania k Vyhláške Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky o kategorizácii ústavnej starostlivosti,
ktorej vážnym vytýkaným nedostatkom ako aj nedostatkom celej
legislatívnej úpravy kategorizácie ústavnej starostlivosti je
1. nekvantifikovanie dopadu na verejné financie, 2. nesúlad s
platnou a účinnou legislatívou a statusom quo súčasnej
ústavnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z., 3.
nevyriešenie úhradového mechanizmu výkonov a archaickosť DRG
systému na novokreované kategorizovanie ústavnej
starostlivosti, 4. nevyriešená logistika pacienta medzi
ústavnými poskytovateľmi definovanými cez medicínske služby,
5. nedostatočný časový priestor na adaptáciu vo vykonávacom
predpise stanovenými podmienkami kladenými na materiálno-
technické, ako aj personálne vybavenie ústavných
poskytovateľov. Konštatujeme a akcentujeme, že tieto otázky
nie sú zodpovedané MZ SR v časti 05_dovodova_sprava_vseobecna,
ktorá dokonaca uvádza, že legislatívna zmena nebude mať
vplyv na verejné financie a podnikateľské prostredie, čo je v
kontradikcii s vedomím, že ide o silne regulatívny nástroj s
vplyvom na prostredie (trh) zdravotnej starostlivosti. Zároveň
uvádza, že Xxxxxxxx môže tieto dopady a vplyvy indukovať
až v kombinácii s vydaním zoznamu kategorizovaných nemocníc
zaradených do siete, ktorý ministerstvo podľa zákona vydá do
31.12.2022. Dopady a vplyvy bez informácie o finálnom zozname
kategorizovaných nemocníc nie je možné vyhodnotiť,
vyhodnotenie predmetných vplyvov preto bude vykonané pri návrhu
zoznamu kategorizovaných nemocníc. Z jednotlivých častí
vyhlášky je zrejmé, že upravuje a ustanovuje odlišné-vyššie
nároky na MTZ a personálne vybavenie oproti dnes platným a
záväzným, ktoré z verejne známej odbornej diskusie už dnes
mnohé ÚZZ nie sú schopné naplniť z rôznych dôvodov.
Požadujem preto predložiť analýzu vplyvov, odchýlok,
rozdielov a navýšení oproti dnes platným právnym predpisom
za účelom posúdenia nielen vplyvu na systém ako celok, ale
najmä dopadu na jednotlivé ÚZZ a zároveň odklad účinnosti
uvedeného predpisu s posunom minimálne o 24 mesiac vo všetkých
v ňom uvedených termínoch. Nevyčísliteľnosťou dopadu na
verejné financie konštatujeme, s poukazom na znenie návrhu
vykonávacieho predpisu, že ide o hrubé zavádzanie zo strany
MZ SR nakoľko návrh vyhlášky v intenciách zákona platného
a účinného, osobitne jej časť týkajúca sa
materiálno-technického a personálneho zabezpečenia prichádza
s množstvo nových požiadaviek na povinné technické ako aj
personálne vybavenie vysoko nad rámec súčasného vybavenia a
obsadenia pracovísk čo povedie k značnému nárastu
kapitálových ako aj prevádzkových nákladov všetkých
poskytovateľov (štátnych aj neštátnych). Konštatujeme
legislatívnu neprehľadnosť. MZ SR sa v zákone 540/2021
zaväzuje v § 6, že ustanoví pre každú úroveň nemocnice
programový profil, ktorý obsahuje zoznam a) povinných
programov a ich úrovní, b) možných nepovinných programov a
ich úrovní, c) možných doplnkových programov a ich úrovní;
V návrhu vyhlášky je použitý opačný formát, kedy sú
stanovené zaradenia pre jednotlivé medicínske programy a
služby, ktorých je navyše oproti pôvodnému pracovnému
návrhu 63, čiže niekoľko násobne viac, nehovoriac o
sprievodných medicínskych službách. Takto koncipovaný
materiál je mimoriadne neprehľadný pre poskytovateľa, je skôr
orientovaný na jednotlivé dielčie medicínske služby.
Povinnosti však smerujú k poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, preto by sme považovali za vhodnejšie vytvoriť
prehľad z pohľadu povinností, doplnkových služieb a
nepovinných služieb z pohľadu jednotlivých úrovní nemocníc,
aby bolo zrejmé, aké medicínske programy sú pre jednotlivé
definované. Preto navrhujeme prepracovať materiál a vytvoriť
prehľad programových profilov jednotlivých pre každú úroveň
nemocnice, tak ako je to definované v zákone, v §6 a 7.
Navrhujeme aktualizovať novelizovať a doplniť zoznam DRG
výkonov. Zrevidovať zoznam DRG výkonov na skutočne používane
a doplniť ho o výkony, ktoré pribudli počas jeho platnosti,
nakoľko regulácia siete na základe nepresných a neaktuálnych
údajov bude viesť k ďalšej deformácii systému zdravotnej
starostlivosti. Počas prípravy podkladov odborných pracovných
skupín, ako aj pri revízii samotného návrhu sa ukázalo, že
návrh vyhlášky je postavený na zastaranom, z veľkej mierny
neaktuálnom a neúplnom zozname výkonov DRG, ktorý skresľuje
pohľad na jednotlivé medicínske programy, resp. stavia
posudzovanie poskytovateľov na nesprávnych dátach.
|
Z
|
AZZZ
SR
|
Čl.
I bod 66. K § 67a ods. 2 a 3
Navrhujeme prehodnotiť
počet zástupcov v Riadiacom výbore resp. stanovenie členstva
UDZS a SLK, vzhľadom na ich mandát v zmysle príslušnej
aktuálne platnej a účinnej legislatívy. Odôvodnenie: Ide o
zbytočné rozšírenie počtu členov Riadiaceho výboru o
nových členov z UDZS a SLK, čím sa zníži akcieschopnosť
Riadiaceho výboru. UDZS už mal v správe DRG systém niekoľko
rokov s nepresvedčivým efektom. SLK má zo zákona úplne iné
kompetencie a nezastupuje priamo poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. Navrhujeme ponechať aktuálny počet členov na
9, pričom ak MZ SR má zámer rozšíriť RV o zástupcu UDZS,
môže mu prepustiť jedno miesto zo svojho počtu 3. Podobne ak
poskytovatelia majú zámer potreby zastúpenia SLK v riadiacom
výbore, môžu jej prepustiť jedno miesto zo svojho počtu.
|
Z
|
AZZZ
SR
|
čl.
VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12 ods. 1
písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16 ods. 8
písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods. 2 písm.
c), § 16 ods. 16 a 18)
V čl. VIII navrhujeme v celom
rozsahu vypustiť body 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55.
Odôvodnenie: zmysle návrhu zákona sa v čl. VIII mení aj
zákon č. 580/2044 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom
poistení“), v ktorom sa navrhuje zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu pre zamestnanca vo výške minimálnej
mesačnej mzdy. Zároveň sa má v zmysle návrhu zákona zrušiť
odpočítateľná položka. V zmysle dôvodovej správy je cieľom
takejto úpravy zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých osoby platia minimálne mesačné
poistné ale majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie.
Uvedomujeme si tento problém a rozumieme cieľu predkladateľa,
avšak navrhované znenie považujeme za neakceptovateľné.
Navrhované znenie totiž negatívnym spôsobom zasiahne najmä
nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria,
okrem iného, matky pracujúce na čiastočné úväzky, ktoré
sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú za
poistencov štátu alebo ŤZP osoby pracujúce na kratší
pracovný čas a pod. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho
základu spolu so zrušením odpočítateľnej položky bude
znamenať aj zníženie nového daňového bonusu na deti pri
kratších úväzkoch. Takýto návrh bude podľa nášho názoru
likvidačným voči zamestnancom pracujúcim na čiastočné
úväzky alebo dohody. Navrhovaná úprava je aj v rozpore s
prísľubmi vlády týkajúcich sa pomoci rodinám a
nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vzhľadom na aktuálnu
ekonomickú situáciu a zvyšujúcu sa infláciu. Navyše pri
zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj
rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych
odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už
aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť
neprehľadné. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca ešte skomplikuje tento systém, pretože pre
zamestnancov bude platiť iný vymeriavací základ ako pre SZČO
alebo dobrovoľne nezamestnanú osobu. Navrhovaná úprava je
taktiež v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom
sa v časti Prorastový daňový mix uvádza, že vláda bude
podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností
kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových. Pripomíname,
že Slovensko už má jedno z najvyšších daňovo-odvodových
zaťažení práce v Európe a takouto zmenou sa toto zaťaženie
opäť zvýši. Takýmto významným zmenám, ktoré negatívne
zasiahnu značnú časť obyvateľstva by mala predchádzať
rozsiahla diskusia s dotknutými subjektmi, sociálnymi partnermi
a odbornou verejnosťou, ktorú vláda vo svojom Programovom
vyhlásení, v časti Legislatívny proces na úrovni vlády
deklarovala, avšak takýto postup nedodržiava. Zavedenie
minimálneho vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej
položky, tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona považujeme
za neprípustné a navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce
sa tejto úpravy.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 46
V § 31 ods. 1 písm. h) odkazuje na
neexistujúce ustanovenie § 43a ods. 1 písm. b). Navrhujeme
toto ustanovenie vypustiť , resp. nahradiť iným odkazom.
Pripomienku považujeme za obyčajnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku X
Nesúhlasíme s navrhovanou účinnosťou
zákona 1.januára 2023 a navrhujeme posun účinnosti celého
návrhu zákona. Najmä navrhujeme posunúť účinnosť
novelizačných bodov 2. a 3. v Čl. IX (§40 a §42 zákona č.
540/2021 Z.z.) na 1.4.2023. V prípade, že bude schválený
novelizačný bod 61 v čl. VIII (§ 25b až 25m zákona č.
580/2004 Z. z. Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok),
navrhujeme posunúť jeho účinnosť na 01.01.2024 alebo aspoň
na 01.07.2023. Odôvodnenie Vzhľadom na rozsah navrhovaných
zmien a štádia legislatívneho procesu navrhujeme posunutie
účinnosti. Je nepravdepodobné, aby návrh zákona bol
predložený na prerokovanie na xxxxxxxxxxxx xxxxxxx NRSR.
Pokiaľ návrh zákona bude predložený na októbrovú schôdzu
NRSR, v takom prípade môže byť schválený najskôr v treťom
čítaní na novembrovej schôdzi. Následne, ak zákon podpíše
prezidentka SR, predpokladáme zverejnenie zákona v zbierke
zákonov niekedy v polovici decembra. Optimistickým odhadom,
najskôr v novembri. Podotýkame, že sa jedná o závažné
zmeny, na ktorých implementáciu by nebola poskytnutá primeraná
legisvakačná doba. Z dôvodu potreby spracovania zmien,
prípravy a nastavenia informačných systémov tak u
zamestnávateľov, ako aj dodávateľov softwarov a samozrejme v
samotných zdravotných poisťovniach, nie je reálne, aby
navrhované zmeny boli v praxi plnohodnotne realizované od 1.
januára 2023. Minimálny časový posun na implementáciu
technického riešenia zmien v čl. IX sú 3 mesiace (bežne
potrebujeme na implementáciu technických zmien min 6 mesiacov,
v tomto prípade počítame s tým, že veľa vecí si vieme
predpripraviť na základe existujúceho zákona. Finálne
riešenie však potrebuje aspoň tie 3 mesiace od schválenia
definitívneho znenia). Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 15
Novelizačný bod 15 navrhujeme v celom
rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Nesúhlasíme so zvýšením
príspevku na činnosť operačných stredísk tiesňového
volania záchrannej zdravotnej služby zo súčasných 0,35 % na
0,45 %. Percentuálne zvyšovanie príspevku je v tomto prípade
nekoncepčné, nelogické a neprimerane zaťažujúce zdravotné
poisťovne. Zvyšovať by sa mal objem financií v celom
zdravotníctve, v dôsledku čoho sa zvýši aj príspevok na
činnosť operačných stredísk. Predkladateľ v dôvodovej
správe odôvodňuje zvýšenie príspevku personálnymi a
prevádzkovými nákladmi Operačného strediska záchrannej
zdravotnej služby Slovenskej republiky (OS ZZS SR). Podotýkame,
že personálne a prevádzkové náklady rovnako rastú aj iným
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti či zdravotným
poisťovniam, preto nevidíme logiku, prečo predkladateľ zvolil
percentuálne zvýšenie príspevku. Túto pripomienku považujeme
za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 47 (§ 33 ods. 1 písm. l.)
V navrhovanom
znení § 33 ods. 1 písm. l) žiadame zosúladiť pojem
„členovia dozorného orgánu“ s pojmom „členovia dozornej
rady“, ktorý sa používa v § 4. Odôvodnenie: Zosúladenie
pojmov. Zároveň máme za to, že by mali byť v § 4, rovnako
aj v § 33 upravené podmienky pre členov správnej rady
zdravotnej poisťovne. Túto pripomienku považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 48 – § 33 ods. 3 písm. e)
Žiadame
dopracovať znenie ustanovenia v zmysle odôvodnenia našej
pripomienky. Odôvodnenie: Máme za to, že sa nemá posudzovať
obdobie trvania funkcie podľa odseku 1 písm. d) (funkcie v
zdravotnej poisťovni) ale obdobie trvania funkcie uvedenej
priamo v novelizovanom písm. e) (teda szčo, štatutárny orgán,
člen štatutárneho orgánu alebo spoločník v obchodnej
spoločnosti). Zároveň ako legislatívno-technické spresnenie
navrhujeme pri pojme „obchodnej spoločnosti“ doplniť odkaz
na zákon č. 40/1964 Zb. Obchodný zákonník. Okrem uvedeného,
môže sa stať, že členovi štatutárneho orgánu skončila
funkcia a daňové priznanie sa síce podáva za obdobie, kedy
bol členom štatutárneho orgánu, ale podáva sa a hradí sa až
v čase, kedy už nie je vo funkcii a teda nevie ovplyvniť to,
že nový štatutárny orgán za predchádzajúce účtovné
obdobie podal správne daňové priznanie a daň aj zaplatil.
Prakticky ide najmä o zmeny štatutárov v obchodných
spoločnostiach v prvom štvrťroku. Preto je potrebné v tomto
ustanovení upraviť aj túto situáciu. Pojem „nedoplatok“
je nepresný a môžu vznikať pochybnosti v jeho výklade. V
zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. neexistuje jeho definícia.
Nedoplatok je však zrejme výsledok z ročného zúčtovania a
rovnaký pojem sa používa aj predtým, ako ho napr. zrazí
zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy. Teda de facto aj de uire,
„nedoplatok“ vždy vznikne. Preto máme za to, že zákon by
mal skôr upravovať, dokedy by mal byť „nedoplatok“
uhradený, a nie to, či vznikol, resp. či bol evidovaný.
Napokon máme za to, že zachovanie určitej tolerovanej hranice
nedoplatku voči DÚ alebo SP je opodstatnené. Nebránime sa
zníženiu tejto hranice, ale nesúhlasíme s jej úplným
vypustením. Nedoplatok vo výške 1 euro môže vzniknúť v
dôsledku čisto administratívnej chyby a neznamená, že osoba
nie je dôveryhodná. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 50 v § 33 odsek 3 písm. h)
V § 33 odsek 3
písm. h) navrhujeme doplniť časové obdobie, za ktoré sa
posudzuje splnenie tejto podmienky, a to za obdobie trvania
funkcie navrhovanej osoby alebo za jeho časť. Odôvodnenie:
Rovnako ako v novelizovanom ustanovení § 33 ods. 3 písm. e),
by sa malo posudzovať len obdobie trvania funkcie člena
štatutárneho orgánu. V praxi nastávajú situácie, kedy je
konkurz vyhlásený až po zániku funkcie člena štatutárneho
orgánu (osoby, ktorej dôveryhodnosť sa posudzuje), a teda táto
osoba už na vyhlásenie konkurzu alebo jeho zabránenie nemá
žiaden vplyv. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 58 ( § 43d ods. 2 písm. e.)
K článku I,
bod 58 ( § 43d ods. 2 písm. e) navrhujeme stanoviť lehotu na
podanie námietok najmenej 15 pracovných dní. Odôvodnenie:
Navrhujeme predĺženie lehoty na podanie námietok najmenej na
15 pracovných dní. V praxi sa často stáva, že zdravotná
poisťovňa musí pri príprave námietok zozbierať väčšie
množstvo podkladov, listín, vyjadrení dotknutých
zamestnancov, čo môže byť pri lehote 10 pracovných dní
problematické dodržať. Vzhľadom na to, že samotný UDZS má
na ukončenie dohľadu 9 mesiacov s možnosťou predĺženia
tejto lehoty sa 15 dňová lehota na podanie námietok
dohliadaným subjektom zdá byť primeraná. Túto pripomienku
považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 58 (§ 43b ods. 1 písm. d.)
K článku I,
bod 58 (§ 43b ods. 1 písm. d)) navrhujeme špecifikovať
poznatky, z akej činnosti ministerstva zdravotníctva môže byť
podkladom pre vykonanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou
– rovnako, ako je to v písm. c) v prípade MPSVaR. Túto
pripomienku považujeme za obyčajnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. I bod 58 (§ 43d ods. 2 písm. d.)
V kontexte
pripomienky k článku I, bod 58 (§ 43d ods. 2 písm. d)
navrhujeme slová „poskytovaním zdravotnej starostlivosti“
nahradiť slovami „zdravotnou starostlivosťou.“.
Odôvodnenie: Nevidíme dôvod na rozdielny prístup voči
dohliadaným subjektom, kedy dohliadaný subjekt, ktorým je
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti má právo sa
vyjadriť k podkladom pre vyhotovenie protokolu a dohliadaný
subjekt, ktorým je zdravotná poisťovňa v rámci dohľadu nad
vykonávaním verejného zdravotného poistenia toto právo nemá.
Považujeme za dôležité, aby toto právo mali aj zdravotné
poisťovne, zvlášť v situácii, kedy pokuty, ktoré môže
UDZS uložiť zdravotným poisťovniam sú neporovnateľne
vyššie, ako pokuty, ktoré môže UDZS uložiť dohliadanému
subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX
Navrhujeme v celom texte nahradiť slová
„schvaľovanie“ slovami „akceptácia/zaradenie“ v
prípadoch kedy sa v návrhu novely spomína slovo schvaľuje v
kontexte, že zdravotná poisťovňa schvaľuje návrh na
zaradenie poistenca do ZČP. Z etymologicko-lexikálneho hľadiska
sa viac hodí použiť slovné spojenie zdravotná poisťovňa
akceptuje návrh alebo zdravotná poisťovňa zaradí poistenca
do ZČP na základe návrhu
|
O
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX a §2 ods. 9
V §2 ods. 9 navrhujeme nahradiť
slovo „nesmie“ slovným spojením „nemala by“. Zároveň
navrhujeme doplniť novú tretiu vetu, ktorá znie: „Lekár
nemôže odmietnuť vystaviť poistencovi návrh na plánovanú
ZS iba na základe dôvodu, že predpokladaný termín plánovanej
ZS by prekročil lehotu časovej dostupnosti medicínskej
služby.“ Odôvodnenie: Navrhujeme jasne stanoviť, aby lekár
nemohol nestanoviť lehotu plánovanej ZS/vystaviť návrh iba z
dôvodov, že prevádzkovateľ nemocnice nevie garantovať časovú
dostupnosť medicínskej služby. Práve prevádzkovateľ
nemocnice by mal byť garantom, že poistenec sa dostane k
plánovanej zdravotnej starostlivosti v intenciách časovej
dostupnosti ústavnej ZS stanovenej kategorizáciou ústavnej ZS.
A malo by byť primárne vecou prevádzkovateľa nemocnice prijať
také organizačno-technické opatrenia aby časovú dostupnosť
vedel garantovať. Parameter časovej dostupnosti sa vyhodnocuje
v rámci vyhodnocovania siete pre všetky nemocnice. Samotný
zákon č. 540/2021 Z.z. predpokladá, aj keď to nie je želaný
stav, že sa časová dostupnosť ZS môže prekročiť a má
nastavené mechanizmy/nástroje, ktoré sa aplikujú v takom
prípade a sú bližšie špecifikované napr. v §40 ods. 12 a
13. Bez nami navrhovaného spresnenia by mohlo dochádzať k
situáciám, kedy by lekár mohol poistenca „odmietnuť“ s
odôvodnením, že by stanovením lehoty plánovanej ZS prekročil
časovú dostupnosť medicínskej služby nakoľko si je vedomí,
že prevádzkovateľ nemocnice časovú dostupnosť nevie
garantovať. Takýmto postupom by dochádzalo aj k skresľovaniu
skutočného stavu, kedy by formálne boli všetky lehoty časovej
dostupnosti splnené ale reálne by sa viacerí poistenci len
odsúvali „poza chrbát“ oficiálnych štatistík. Zároveň
by tým mohla byť aj reálne ohrozená dostupnosť ZS pre
takýchto poistencov, nakoľko bez vystaveného návrhu na
plánovanú starostlivosť by ani zdravotná poisťovňa nevedela
hľadať pre poistenca náhradu. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX bod 2 (§40 ods. 10)
V §40 ods. 10 navrhujeme
doplniť nové písm. h), ktoré znie: „h) poistenec je vedený
v zozname dlžníkov s nárokom len na neodkladnú zdravotnú
starostlivosť podľa osobitného predpisux.“ Odôvodnenie:
Malo by byť jasne stanovená aj povinnosť vyradiť poistenca ak
je poistenec dlžníkom Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX bod 2 (§40 ods. 14)
V §40 ods. 14 sa na konci
dopĺňa nová veta, ktorá znie: „V prípade zmeny zdravotnej
poisťovne nová zdravotná poisťovňa nemá povinnosť
postupovať podľa ods. 12 a 13“ Odôvodnenie: Nová zdravotná
poisťovňa nemá informácie o tom, či pôvodná zdravotná
poisťovňa už postupovala v konkrétnom prípade podľa ods. 12
a 13. Alternatívne navrhujeme stanoviť povinnosť zasielanie
relevantných údajov medzi poisťovňami za účelom plnenia
povinností podľa ods. 12 a 13 pri zmene zdravotnej poisťovne
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX bod 2.
Za účelom efektívne plniť povinnosti
podľa § 40 ods. 12 a 13 navrhujeme do § 38 zákona č.
540/2021 Z.z. doplniť možnosť pre zdravotné poisťovne
dočasne minimálne na 1 rok zazmluvniť zdravotnú starostlivosť
u prevádzkovateľa nemocnice, ktorý nie je zaradený do siete v
rozsahu vybraného programu pokiaľ zdravotná poisťovňa
eviduje u prevádzkovateľov nemocníc zaradených do siete v
tomto programe zásadné nedostatky pri plnení lehoty časovej
dostupnosti. Odôvodnenie: Zdravotná poisťovňa by mala mať k
dispozícii reálne nástroje ako môže nákladovo-efektívne
splniť svoje povinnosti zabezpečenia plánovanej zdravotnej
starostlivosti v lehote časovej dostupnosti. Možnosť dočasne
zazmluvniť nezmluvného poskytovateľa jej dáva možnosť
ovplyvniť cenu zdravotnej starostlivosti v tých prípadoch,
kedy je problém zásadný (zásadné prekročenie lehoty časovej
dostupnosti v mesiacoch pri relevantnom počte/podiele poistencov
v danom regióne pre danú medicínsku službu). Túto
pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. IX bod 2.
V §40 ods. 7 písm. d) navrhujeme
upresniť, že údaje zasiela zdravotná poisťovňa v
elektronickej podobe určenej ministerstvom zdravotníctva Túto
pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX bod 2. (§ 40 ods. 13)
V § 40 ods. 13 v
uvádzacej vete navrhujeme nahradiť slovo „zabezpečiť“
slovným spojením, „umožniť a uhradiť“ Odôvodnenie:
Zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť zdravotnú
starostlivosť pre poistenca, zabezpečiť zdravotnú
starostlivosť môže iba poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti. Poistenec musí fyzicky prísť k poskytovateľovi
ZS a s ním sa dohodnúť na vytvorení návrhu na plánovanú
ZS. V prípade nezmluvných a zahraničných poskytovateľov ZS
zároveň zdravotná poisťovňa ani nemá informáciu o čakacích
dobách, keďže nezmluvní poskytovatelia ZS mimo siete OSN
nemajú povinnosť hlásiť ZČP na NCZI ani na zdravotnú
poisťovňu. Rola zdravotnej poisťovne by mala byť v tomto
prípade tá, že umožní a uhradí plánovanú ZS podľa výberu
poistenca v prípade ak budú splnené zákonom stanovené
podmienky. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Čl. IX bod 3. (§ 42 ods. 9)
V § 42 ods. 9 navrhujeme
doplniť pre PZS lehotu 24 hodín na vyradenie poistenca zo ZČP.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VII bod 9 (§ 79 ods. 1 písm. ze.)
V novelizovanom
§ 79 ods. 1 písm. ze) zákona č. 578/2004 Z. z. navrhujeme
nasledovné znenie: „správne vykazovať poskytnutú zdravotnú
starostlivosť do zdravotnej poisťovne“. Odôvodnenie: Túto
pripomienku uplatňujeme v nadväznosti na našu pripomienku k
novonavrhovanému § 8d ods.4 zákona č. 581/2004 Z. z.. V
príslušnej legislatíve doteraz neexistuje všeobecná
definícia pojmu „správne vykazovanie poskytnutej zdravotnej
starostlivosti“. Tento nedostatok navrhujeme odstrániť
upresnením tejto povinnosti jeho rozšírením na všetku
zdravotnú starostlivosť (aj mimo DRG) a súčasne by sa
navrhovaným znením odstránilo zdvojenie rovnakej povinnosti
(povinnosť vykazovať správne v klasifikačnom systéme...,
ktorá je daná v §79, ods. 1 písm. af). Túto pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 14 (§ 6 ods. 15)
Novelizačné
ustanovenie § 16 ods. 5 navrhujeme v celom rozsahu vypustiť.
Odôvodnenie: Nesúhlasíme s povinnosťou predchádzajúcej
zdravotnej poisťovne pri zmene zdravotnej poisťovne písomne
oboznámiť poistenca o prijatí informácie o podaní prihlášky
v inej zdravotnej poisťovni. Uvedená povinnosť je zbytočná
byrokratická záťaž, ktorá spôsobí navýšenie finančných
nákladov. Navrhovaná úprava nie je úmerná k cieľu uvedenému
v dôvodovej správe, ktorým má byť zamedzenie podvodne
podaných prihlášok. V prípade neakceptovania pripomienky
navrhujeme v novelizačnom ustanovení § 6 ods. 15 za slovo
„písomne“ vložiť slová „v listinnej alebo elektronickej
podobe“. Navrhované ma vylúčiť pochybnosti o tom, či pod
pojmom „písomne“ sa okrem listinnej podoby, rozumie aj
elektronická podoba. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 15 (§ 7 ods. 4)
Navrhované znenie § 7
ods. 4 zákona navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie:
Novelizačný § 7 ods. 4 zákona zavádza inštitút
akceptačného listu na zmenu zdravotnej poisťovne, o vydanie
ktorého je poistenec povinný požiadať zdravotnú poisťovňu,
v ktorej je verejne zdravotne poistený, v prípade ak podáva
prihlášku do zdravotnej poisťovne z dôvodu zmeny zdravotnej
poisťovne. Predkladateľ v dôvodovej správe len jednou vetou
uvádza, že: „Inštitút akceptačného listu je nevrhnutý za
účelom zamedzenia podvodných prepoistení pri zmenách
zdravotnej poisťovne.“ Zásadne nesúhlasíme s návrhovou
zmenou právnej úpravy. Navrhovaná právna úprava nie je
primeraná sledovanému účelu a predstavuje neprimeranú záťaž
pre poistencov ako aj zdravotné poisťovne. Je nepochopiteľne,
aby sa proces zmeny zdravotnej poisťovne takýmto spôsobom
sťažoval. Pre súčasnosť je charakteristické znižovanie
administratívnej záťaže, k čomu v tomto prípade nedochádza.
Poistenec sa takýmto spôsobom dostáva do pozície
„rukojemníka“ zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený,
nakoľko si musí od nej vyžiadať „súhlas“ vo forme
akceptačného listu. Takáto povinnosť nemá obdobu a výrazne
obmedzuje právo poistenca na zmenu zdravotnej poisťovne. V
prípade ak sa poistenec domnieva, že nepodpísal prihlášku a
bol nezákonné prepoistený, má na výber z viacerých právnych
prostriedky ochrany svojich porušených práv. Poistenec je
oprávnený podať späťvzatie prihlášky bez uvedenia dôvodu,
pokiaľ tak uskutoční do 30. septembra príslušného
kalendárneho roka. Poistenec môže podať Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou podnet, na základe ktorého úrad
vykoná v zdravotnej poisťovni dohľad a v prípade zistenia
porušenia povinností zo strany zdravotnej poisťovne, môže
jej byť uložená finančná pokuta. Xxxx nie je v záujme
žiadnej zdravotnej poisťovne tolerovať akékoľvek nezákonné
prepoistenie. Ak poistenec nepodpísal prihlášku, môže sa
dovolať absolútne neplatnosti takéhoto právneho úkonu v
civilnom konaní. Okrem toho poistencovi slúžia aj prostriedky
trestného práva. V prípade zneužitia osobných údajov by
mohlo ísť o trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými
údajmi, prípadne by mohli byť naplnené znaky skutkovej
podstaty aj iných trestných činov. Sme toho názoru, že
súčasná právna úprava dostatočne ochraňuje poistenca a
zároveň odrádza akékoľvek tretie osoby z používania
nekalých praktík pri prepoistení. Pre porovnanie ďalej
uvádzame, že v iných sektoroch dochádza k neustálemu
zjednodušovaniu procesov pri uzatváraní alebo ukončovaní
zmluvných vzťahov. Napríklad v prípade komerčných poisťovni
možno návrh zmluvy prijať samotným zaplatením poistného vo
výške uvedenej v návrhu, bez nutnosti podpisu zmluvy
vlastnoručným podpisom alebo jednoduchým elektronickým
podpisom. S mobilnými operátormi možno uzavrieť zmluvu na
diaľku prostredníctvom telefonického rozhovoru. Takýchto
príkladov je samozrejme omnoho viac. Z uvedeného dôvodu
nerozumieme, prečo by sa mala legislatíva sprísňovať v
súvislosti so zdravotným poistením. Pokiaľ by sa riadili
obdobnými úvahami o nekalých praktikách pri uzatváraní
zmlúv aj v iných sektoroch, môžeme rovno navrhnúť zrušiť
možnosť uzatvárania zmlúv na diaľku alebo dokonca aj zmlúv
uzatváraných ústne, nakoľko aj v týchto prípadoch sa môže
vyskytnúť riziko možných protiprávnych stavov. Zároveň
uvádzame, že je neakceptovateľné, aby právo na zmenu
zdravotnej poisťovne bolo podmieňované vydaním akceptačného
listu zdravotnej poisťovne, z ktorej chce poistenec odísť. V
prípade, ak by zdravotná poisťovňa hoci aj neúmyselne
porušila zákon tým, že by akceptačný list poistencovi
nevydala a/alebo nedoručila, poistenec by bol dôsledkom tejto
protiprávnej činnosti zdravotnej poisťovne, jej nečinnosti,
prípadne aj pochybenia poštového podniku priamo obmedzený na
svojich právach, nakoľko zdravotná poisťovňa pre ktorú sa
poistenec slobodne rozhodol, musí prihlášku bez akceptačného
listu odmietnuť. Zavedenie inštitútu akceptačného listu
taktiež priamo obmedzuje právo poistenca na zmenu zdravotnej
poisťovne, ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy môže
poistenec toto právo uplatniť až do 30. septembra. Vzhľadom
na to, že zdravotná poisťovňa má 5 pracovných dní na
vydanie akceptačného listu je zrejmé, že poistenec nemôže
využiť svoje právo na zmenu zdravotnej poisťovne do 30.
septembra, tak ako mu to priznáva § 7 ods. 2 keďže musí
počítať s lehotou zdravotnej poisťovne na vydanie a doručenie
akceptačného listu poistencovi. Navrhovaná právna úprava
navyše ukladá zdravotnej poisťovni iba lehotu na vydanie
akceptačného listu, neukladá jej žiadnu lehotu na doručenie
tohto akceptačného listu poistencovi. V prípade, ak inštitút
akceptačného listu nebude vypustený je potrebné právnu
úpravu upraviť spôsobom, ktorý nebude obmedzovať práva
poistencov. Napr. ak zdravotná poisťovňa z akéhokoľvek
dôvodu nevydá a/alebo nedoručí poistencovi akceptačný list,
nemôže to mať za následok to, že poistenec nemôže zmeniť
zdravotnú poisťovňu. V takom prípade, by sa akceptačný list
vyžadovať nemal a zdravotná poisťovňa pre ktorú sa
poistenec rozhodol by prihlášku nemala odmietnuť. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 17 (§ 8 ods. 1)
Navrhované znenie § 8
ods. 1 zákona navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie:
V súčasnej dobe digitalizácie a neustáleho odbúravania
administratívnej záťaže považujeme požiadavku osobného
podania prihlášky poistencom (prip. oprávnenou osobou), ako aj
eventuálneho podpisu prihlášky úradne osvedčeným podpisom
alebo kvalifikovaným elektronickým podpisom, za nadbytočnú a
nadmerne zaťažujúcu poistencov. Táto zmena nebude mať žiadny
prínos pre poistencov, práve naopak, bude predstavovať pre
nich neprimerané zvýšenie administratívnej záťaže,
zvýšenie finančných nákladov a zníženie kvality
poskytovaných služieb. Dokument podpísaný aj len jednoduchým
elektronickým podpisom je ekvivalentom vlastnoručne podpísaného
dokumentu. Kvalifikovaný elektronický podpis používa
minimálny počet ľudí, preto to považujeme za nevhodné a
zároveň máme za to, že poistenci budú takto nepriamo
odrádzaní od využívania svojho práva na zmenu zdravotnej
poisťovne, pretože s kvalifikovaným elektronickým podpisom
väčšina ľudí nevie podpisovať elektronické dokumenty. V
roku 2021 tvorili prihlášky podpísané kvalifikovaným
elektronickým podpisom, ktoré boli podané spoločnosti DÔVERA
zdravotná poisťovňa, len 0,35% z celkového počtu podaných
prihlášok. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o zanedbateľné
číslo elektronických prihlášok podpísaných kvalifikovaným
elektronickým podpisom a prijatie navrhovanej legislatívnej
zmeny bude predstavovať výrazný krok späť, nakoľko
poistenci budú v drvivej väčšine podávať prihlášky len v
listinnej forme. V dôvodovej správe sa uvádza, že: „v praxi
sa totiž bežne vyskytovali prípady, kedy poistenci
spochybňovali podanie prihlášky, tvrdili, že prihlášku
nepodali ani ju nepodpísali, pričom preukazovanie pravdivosti
týchto tvrdení je mimoriadne náročné. Vzhľadom na dlhodobé
a pretrvávajúce problémy spojené s podávaním prihlášok do
zdravotných poisťovní je nevyhnutné sprísnenie právnej
úpravy upravujúcej proces podávania prihlášok do zdravotných
poisťovní, a to tak v záujme poistencov, ako aj v záujme
ochrany samotných poisťovní.“ V prípade ak sa poistenec
domnieva, že nepodpísal prihlášku a bol nezákonné
prepoistený, má na výber z viacerých právnych prostriedky
ochrany svojich porušených práv. Poistenec je oprávnený
podať späťvzatie prihlášky bez uvedenia dôvodu, pokiaľ tak
uskutoční do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.
Poistenec môže podať Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou podnet, na základe ktorého úrad vykoná v
zdravotnej poisťovni dohľad a v prípade zistenia porušenia
povinností zo strany zdravotnej poisťovne, môže jej byť
uložená finančná pokuta. Xxxx nie je v záujme žiadnej
zdravotnej poisťovne tolerovať akékoľvek nezákonné
prepoistenie. Ak poistenec nepodpísal prihlášku, môže sa
dovolať absolútne neplatnosti takéhoto právneho úkonu v
civilnom konaní. Okrem toho poistencovi slúžia aj prostriedky
trestného práva. V prípade zneužitia osobných údajov by
mohlo ísť o trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými
údajmi, prípadne by mohli byť naplnené znaky skutkovej
podstaty aj iných trestných činov. Sme toho názoru, že
súčasná právna úprava dostatočne ochraňuje poistenca a
zároveň odrádza akékoľvek tretie osoby z používania
nekalých praktík pri prepoistení. Dňa 01.07.2021 nadobudol
účinnosť zákon č. 393/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom
sa zmenila aj úvodná veta § 8 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z.
na súčasne znenie, ktoré pripúšťa podpísanie elektronickej
prihlášky jednoduchým elektronickým podpisom a listinnej
prihlášky obyčajným vlastnoručným podpisom. Súčasne
platné znenie § 8 ods. 1 bolo akceptované v rozporovom konaní
na návrh účastníka, pričom toto znenie bolo účastníkom
odôvodnené nasledovne: „Obdobie pandémie nás presvedčilo o
tom, že prihlášky by mali mať zdravotné poisťovne možnosť
prijímať aj len elektronicky, opatrené podpisom konajúcej
osoby, za súčasného zachovania povinnosti zdravotnej poisťovne
v § 25 ods. 1 písm. b) pri podaní prihlášky overiť
totožnosť poistenca a údajov uvedených v prihláške podľa
identifikačného dokladu, ak poistenec podáva prihlášku
osobne. Navyše by takéto riešenie bolo v súlade s Nariadením
EP a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23.7.2014 o elektronickej
identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické
transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES,
ktoré umožňuje využívať na podpísanie „obyčajný“
elektronický podpis, bez nutnosti využívať jeho kvalifikovanú
verziu.“ Pandémia COVID-19, ktorá naďalej trvá, nám
skutočne ukázala, že podpisovanie elektronických prihlášok
jednoduchým elektronickým podpisom je pre poistencov plne
postačujúcim a najlepším riešením pre vznik verejného
zdravotného poistenia alebo zmenu zdravotnej poisťovne. Pre
porovnanie ďalej uvádzame, že v iných sektoroch dochádza k
neustálemu zjednodušovaniu procesov pri uzatváraní alebo
ukončovaní zmluvných vzťahov. Napríklad v prípade
komerčných poisťovni možno návrh zmluvy prijať samotným
zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, bez
nutnosti podpisu zmluvy vlastnoručným podpisom alebo
jednoduchým elektronickým podpisom. S mobilnými operátormi
možno uzavrieť zmluvu na diaľku prostredníctvom telefonického
rozhovoru. Takýchto príkladov je samozrejme omnoho viac. Z
uvedeného dôvodu nerozumieme, prečo by sa mala legislatíva
sprísňovať v súvislosti so zdravotným poistením. Pokiaľ by
sa riadili obdobnými úvahami o nekalých praktikách pri
uzatváraní zmlúv aj v iných sektoroch, môžeme rovno
navrhnúť zrušiť možnosť uzatvárania zmlúv na diaľku
alebo dokonca aj zmlúv uzatváraných ústne, nakoľko aj v
týchto prípadoch sa môže vyskytnúť riziko možných
protiprávnych javov. Navrhovaná zmena právnej úpravy nie je
vôbec hospodárna. Zdravotná poisťovňa nemá povinnosť
zriaďovať pobočky, resp. mať tak širokú sieť pobočiek,
aby bola schopná vybaviť požiadavky svojich poistencov vo
všetkých okresoch SR. Súčasne, ak v prípade VZP hovoríme o
povinnom VZP, kedy vo veľmi krátkom čase je osoba povinná
prihlášku podať, je v podstate povinnosť návštevy pobočky
neprimeraná záťaž. Ako sme vyššie uviedli, poistenci budú
nepriamo nútený podávať len papierové prihlášky a tým
pádom osobne navštevovať pobočky namiesto pohodlnej online
formy, ktorá šetrí čas a finančné prostriedky. Je v rozpore
aj so zámermi Európskej únie, napr. Nariadením EP a Rady č.
2018/1724 o zriadení jednotnej digitálnej brány na
poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným
službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia
(EÚ) č. 1024/2012. Na Slovensku ale aj celosvetovo sa všetky
inštitúcie poskytujúce služby snažia vychádzať klientom v
ústrety, nezaťažovať ich byrokraciou a nevyžadovať ich
fyzickú prítomnosť. Navrhovaná úprava zbytočne sťažuje
prístup poistencov k možnosti zmeniť zdravotnú poisťovňu,
najmä pokiaľ ide o sociálne a fyzicky znevýhodnených
klientov a klientov, ktorí sú časovo vyťažení a nemajú
priestor navštevovať zdravotnú poisťovňu vo vyhradených
stránkových hodinách. V žiadnej vyspelej krajine, v ktorej je
zavedený systém fungovania viacerých zdravotných poisťovní
takéto nezmyslené obmedzenie neexistuje. Pri elektronickom
podpise prihlášky predkladateľ v poznámke pod čiarou 13aab)
odkazuje na článok 3 ods. 10 a 12 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o
elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre
elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení
smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom
znení. Článok 3 ods. 10. nariadenia znie: „elektronický
podpis“ sú údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené
alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme
a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie. Článok 3 ods.
12. nariadenia znie: „kvalifikovaný elektronický podpis“ je
zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím
kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického
podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre
elektronické podpisy. Podľa nášho názoru súčasne použitie
odkazu na ods. 10 a zároveň na odsek 12 pôsobí zmätočne,
nakoľko ustanovenie ods. 10 sa týka jednoduchého
elektronického podpisu a ustanovenie ods. 12 kvalifikovaného
elektronického podpisu. Takéto znenie môže spôsobovať
rozdielne výklady, či je tým myslený výlučne len
kvalifikovaný elektronický podpis alebo aj jednoduchý
elektronický podpis. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 19 (§ 8 ods. 4)
Navrhované doplnenie §
8 ods. 4 zákona navrhujeme v celom rozsahu vypustiť.
Odôvodnenie: Táto pripomienka súvisí s našou pripomienkou k
článku VIII bod 15 (§ 7 ods. 4) zákona, v ktorej navrhujeme
vypustiť inštitút akceptačného listu. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 20 (§ 8a ods. 5)
V novelizačnom
ustanovení § 8 ods. 5 navrhujeme za písmeno c) vložiť
písmeno e) s nasledovným znením „dátum podania prihlášky,
ktorú poistenec žiada vziať späť“ Doterajšie písmeno e)
sa označuje ako písmeno f) Odôvodnenie: Medzi obligatórne
náležitosti späťvzatia prihlášky navrhujeme uviesť dátum
podania prihlášky, ktorú poistenec žiada vziať späť, aby
zdravotné poisťovňa vedeli identifikovať, ktorú prihlášku
poistenec chce vziať späť, nakoľko môže podať aj viac
prihlášok. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 21
Navrhované znenie novelizačného bodu
21 sa v celom rozsahu nahrádza znením: V 9 odseky 2 až 6
znejú: „(2) Poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods.
1, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti 15) (ďalej len "neodkladná
starostlivosť")"), a zdravotnej starostlivosti
poskytovanej v súvislosti s tehotenstvom, v rozsahu ustanovenom
osobitným zákonom*;to neplatí, ak ide o dlžníka, a) ktorému
zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa §
18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky dohodnuté so
zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, b) od ktorého sa
dlžné poistné vymáha v exekučnom konaní, uhrádza ho formou
splátok a túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni, c)
na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola
povolená reštrukturalizácia podľa osobitného predpisu,15aa)
d) ktorý vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému
premlčanému nároku na poistné podľa § 21 ods. 1 alebo na
vymáhanie poistného podľa § 21 ods. 2, pre ktoré bol vedený
v zozname dlžníkov, e) ktorému bola súdom nariadená ochranná
liečba alebo f) ktorý je zamestnancom, za ktorého nezaplatil
preddavok na poistné zamestnávateľ, g) ktorému bol určený
splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,15aa) h) ktorý
bol zaradený do programu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") na
podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej len
"program ochrany obetí"), a to len do času jeho
vyradenia z tohto programu, (3) Poistenec, ktorý je štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a členom dozorného
orgánu obchodnej spoločnosti, ktorá je ako platiteľ poistného
dlžníkom zdravotnej poisťovne podľa § 25a ods. 1, má právo
len na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu podľa § 9
ods. 1. (4) Poistenec, ktorý nepodal prihlášku, má právo len
na úhradu neodkladnej starostlivosti , ktorú uhrádza zdravotná
poisťovňa s najväčším počtom poistencov, to neplatí, ak
ide o nepodanie prihlášky za maloletého poistenca. Skutočnosť,
či ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje zdravotná
poisťovňa s najväčším počtom poistencov. (5) Náklady
vzniknuté podľa odseku 4 uhradí zdravotnej poisťovni pri
prvom poskytnutí neodkladnej starostlivosti v čase nepodania
prihlášky ministerstvo zdravotníctva; pri jej ďalšom
poskytnutí je povinná ich uhradiť zdravotnej poisťovni
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušila
povinnosť podať prihlášku. (6) Za bezdomovca zdržiavajúceho
sa na území Slovenskej republiky uhrádza neodkladnú
starostlivosť zdravotná poisťovňa s najväčším počtom
poistencov; za bezdomovca zdržiavajúceho sa na území
Slovenskej republiky sa považuje osoba, ktorá nemôže
preukázať poistný vzťah preukazom poistenca, poistný vzťah
nemožno zistiť v centrálnom registri poistencov, nie je
zdravotne poistená v inom členskom štáte a má bydlisko
v Slovenskej republike. Náklady, ktoré vznikli podľa prvej
vety uhradí zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu * znie: „*§2 zákona č.
577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.“
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 7 až 9.
Odôvodnenie: Nesúhlasíme s vypustením ustanovení o krátení
nároku rozsahu zdravotnej starostlivosti, poskytovanej dlžníkom.
Súčasná právna úprava predstavuje účinný nástroj na
zlepšenie výberu poistného a tým zabezpečenie finančných
prostriedkov v systéme verejného zdravotného poistenia. Aj
vďaka obmedzeniu rozsahu hradenej zdravotnej starostlivosti je
úspešnosť výberu zdravotného poistenia na Slovensku jedna z
najvyšších. Pričom ak by úspešnosť výberu poistného
ekonomicky aktívnych poistencov klesla len o 1%, sektor príde o
cca 50 miliónov eur. Riziká spojené s obmedzením rozsahu
hradenej zdravotnej starostlivosti pomenované predkladateľom
návrhu zákona navrhujeme riešiť rozšírením rozsahu
zdravotnej starostlivosti hradenej dlžníkom. Konkrétne
navrhujeme rozšírenie o zdravotnú starostlivosť súvisiacu s
tehotenstvom v rozsahu podľa §2 zákona 577/2004 Z. z. Cieľom
predkladateľa novely je riešenie situácie marginalizovanej
skupiny ľudí bez domova. Túto situáciu je možné riešiť
napríklad úpravu legislatívy tak, aby platiteľom ich
poistného bol štát. Nepovažujeme za vhodné, aby ekonomicky
aktívni dlžníci mali prístup k zdravotnej starostlivosti v
plnom rozsahu. Takéto riešenie by bolo tiež diskriminačné
voči poistencom, ktorí sú ekonomicky aktívni a poistné
riadne uhrádzajú. Za účelom zvýšenia úspešnosti výberu
poistného zároveň navrhujeme doplnenie ustanovenia § 9 ods.
3, ktoré má za cieľ posilniť zodpovednosť členov
štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodných
spoločností vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v zmysle
obchodného zákonníka za neplnenie povinnosti platiteľa
poistného odvádzať poistné na verejné zdravotné poistenie a
zároveň prispeje k ich motivácií si tieto povinnosti plniť.
Rozšírenie obmedzenia rozsahu hradenej ZS aj na štatutárov V
§ 25a ods. 2 písm. a) navrhujeme za text „ak je pridelené“
doplniť text „meno, priezvisko, trvalý alebo prechodný pobyt
samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sú tieto údaje odlišné
od obchodného mena, sídla alebo miesta podnikania“ V § 25a
ods. 2 písm. b) navrhujeme upraviť nasledovne „u právnickej
osoby obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
identifikačné číslo, meno, priezvisko, trvalý alebo
prechodný pobyt štatutárneho orgánu alebo členov
štatutárneho orgánu a členov dozorného orgánu, údaj o tom,
či má štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu
a členovia dozorného orgánu právo len na úhradu zdravotnej
starostlivosti podľa § 9 ods. 3 a výšku pohľadávky.
Odôvodnenie: V súvislosti s navrhnutou úpravou §9 ods. 3 je
potrebné rozšíriť údaje uvádzané v zozname dlžníkov vo
vzťahu k právnickým osobám o údaje osôb v pozícii
štatutárneho orgánu, resp. v pozícii členov štatutárneho
orgánu (navrhovaného doplnenie § 25a ods. 2 písm. b) a
dozorného orgánu. Zároveň navrhujeme doplniť v § 25a ods. 2
písm. a) o údaje o mene priezvisku a bydlisku SZČO, nakoľko v
prípade, ak má SZČO obchodné meno odlišné od jej mena a
priezviska, nie je možné pri overovaní nároku na zdravotnú
starostlivosť odhaliť existenciu dlhu SZČO (ako
zamestnávateľa), nakoľko táto je v zozname dlžníkov vedená
pod obchodným menom. Doplnenie ľudí bez domova medzi osoby za
ktoré je platiteľom poistného štát • V § 11 ods. 7
doplniť nové písm. x), ktoré znie: „x) fyzickú osobu v
nepriaznivej sociálnej situácii podľa osobitného zákona*)“
Poznámka pod čiarou k odkazu * znie: *)§ 2 ods. 2 písmena a),
b), g) až i) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov • V § 17c ods. 3 navrhujeme doplniť nové písm.
f), ktoré znie: „f) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové
pomery platiteľa poistného, ktorý je v súčasnosti fyzickou
osobou podľa § 11 ods. 7 písm. x), vymáhanie nebude viesť
ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky“ • V § 23
navrhujeme doplniť nový ods. 20, ktorý znie: „(20) Za
fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm. x) je povinný
oznamovať údaje príslušnej zdravotnej poisťovni podľa §
29b ods. 7 poskytovateľ sociálnej služby*). Poznámka pod
čiarou k odkazu * znie: *) § 3 ods. 1 písm. b) zákona č.
448/2008 Z. z. • V § 29b navrhujeme vložiť nový ods. 7,
ktorý znie: „(7) Za fyzickú osobu podľa § 11 ods. 7 písm.
x) je povinný preukazovať skutočnosti podľa § 11 ods. 7
písm. x) príslušnej zdravotnej poisťovni na účely
vykonávania verejného zdravotného poistenia poskytovateľ
sociálnej služby*). Poskytovateľ sociálnej služby*)
poskytuje príslušnej zdravotnej poisťovni údaje o fyzickej
osobe podľa §11 ods. 7 písm. x) v rozsahu meno, priezvisko,
dátum narodenia, dátum začatia poskytovania sociálnej služby,
identifikácia nepriaznivej sociálnej situácie**), na riešenie
ktorej je sociálna služba poskytovaná. Údaje podľa
predchádzajúcej vety poskytovateľ sociálnej služby*)
oznamuje príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo
dňa ich získania.“ Poznámka pod čiarou k odkazu * znie: *)
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 448/2008 Z. z. **) § 2 ods. 2
písm. a), b), g) až i) zákona č. 448/2008 Z. z. Doterajšie
ods. 7 až 21 sa označujú ako 8 až 22. • V § 9 ods. 2
navrhujeme doplniť nové písm. i), ktoré znie: „i) za
ktorého je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7
písm. x)“ Odôvodnenie: Tento legislatívny návrh uvádzame
ako príklad možnosti riešenia situácie ľudí bez domova.
Rozšírenie spôsobov vymáhania pohľadávok aj o príkaz na
zadržanie vodičského preukazu • V §179a ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
navrhujeme nasledovné znenie: „(1) Exekútor môže vydať
príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní
výživné stanovené rozhodnutím súdu alebo kto neuhradí
pohľadávku zdravotnej poisťovne z výkazu nedoplatkov*) alebo
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou podľa osobitného zákona*).“
*) §17a zákona č. 580/2004 Z. z. *) zákon č. 581/2004 Z. z.
Odôvodnenie: Za účelom zvýšenia úspešnosti vymáhania
pohľadávok zdravotnej poisťovne na poistnom navrhujeme
rozšírenie spôsobov výkonu exekúcie, konkrétne aby ju bolo
možné vykonať príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Tento spôsob výkonu exekúcie pomôže motivovať dlžníkov
plniť ich zákonné povinnosti. Zároveň by tento spôsob
vymáhania dlžného poistného nepostihoval skupinu ľudí bez
domova, čo je cieľom predkladateľa novely. Dáta ukazujú, že
najväčšou skupinou dlžníkov sú muži od 25-49 rokov, ktorí
by mohli byť efektívne zasiahnutí týmto spôsobom vymáhania.
V prípade, že vymáhanie pohľadávok bude v zmysle tohto
legislatívneho návrhu zverené zdravotným poisťovniam,
navrhujeme aby bol tento spôsob vymáhania pohľadávok doplnený
do zákona č. 580/2004 Z. z. navrhovaný § 25b a nasl., ktoré
upravujú konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 36
V §10 ods. 11 znie: (11) Na konanie
podľa odsekov 1 a 8 až 10 sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní,56). Odôvodnenie: Máme za to, že nie je
dôvodné, aby zdravotné poisťovne boli povinné aj v konaní o
žiadosti poistenca o preplatenie nákladov postupovať podľa
Správneho poriadku. O nároku poistenca už bolo riadne
rozhodnuté v konaní o predchádzajúcom súhlase na ktoré sa
vzťahuje Správny poriadok (§ 9f). V dôsledku aplikácie
Správneho poriadku aj na konanie o žiadosti poistenca o
preplatenie nákladov by sa celý proces neúčelne predĺžil,
čo by malo za následok, že sa poistenci dostanú k peniazom
neskôr. Aplikácia Správneho poriadku by súčasne znamenala
pre zdravotnú poisťovňu podstatné zvýšenie
administratívno-technického, ale aj personálneho zaťaženia.
V zmysle navrhovaného znenia § 10 ods. 8 až 10 bude
zabezpečené, že zdravotná poisťovňa o žiadosti poistenca
rozhodne, pričom poistenec má právo sa voči tomuto
rozhodnutiu zdravotnej poisťovne odvolať. Pokiaľ zdravotná
poisťovňa odvolaniu poistenca nevyhovie, o odvolaní bude
rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Prieskumom rozhodnutí zdravotnej poisťovne v zmysle ustanovenia
§ 10 ods. 8-10 je nášho názoru zabezpečená dostatočná
garancia transparentnosti procesu rozhodovania zdravotných
poisťovní a ochrana pred prípadnou svojvôľou zdravotnej
poisťovne na dosiahnutie čoho, nie je potrebné aby zdravotné
poisťovne postupovali v konaní podľa ustanovení Správneho
poriadku. Pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 36 (§ 10 ods. 9)
V §10 odsek 9
navrhujeme nasledovné znenie: „9) Príslušná zdravotná
poisťovňa môže o odvolaní rozhodnúť sama, ak odvolaniu v
plnom rozsahu vyhovie; ak nerozhodne do 15 pracovných dní odo
dňa prijatia odvolania alebo odvolaniu v plnom rozsahu
nevyhovie, je povinná v tejto lehote predložiť odvolanie spolu
s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
úradu.“ Odôvodnenie: Formulačná úprava za účelom
jednoznačnosti postupu zdravotnej poisťovne pri posúdení
odvolania poistenca. Pripomienku považujeme za obyčajnú
|
O
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 61
V článku VIII novelizačný bod 61.
navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Realizácia výkonu
exekučných titulov je v podmienkach SR zverená predovšetkým
exekútorom, ktorí sú štátom určenými a splnomocnenými
osobami na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov,
patria medzi orgány ochrany práva a exekučné konanie je
súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy
SR. Máme za to, že v podmienkach právneho štátu je to
správny postup a nie je vhodné ďalším, najmä
súkromnoprávnym subjektom zverovať kompetenciu v navrhovanom
rozsahu zasahovať do majetkových práv dlžníkov. Právo
vymáhať pohľadávky, čím sa rozumie právna možnosť
oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného
výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi, platiteľovi),
ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť cestou
iniciovania exekučného konania, nie je totožná s právom
vykonať rozhodnutie, ktoré má byť navrhovanou právnou
úpravou zdravotnej poisťovni priznané. Inak povedané
zdravotná poisťovňa už na základe aktuálnej právnej úpravy
realizuje povinnosť vymáhania pohľadávok ako súčasť
povinnosti hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. V
rámci exekučného konania dnes môže dôjsť, ako je uvedené
v dôvodovej správe k vzniku nákladov na strane zdravotnej
poisťovne ako oprávnenej (§ 199c Exekučného poriadku). Na
druhej strane v súvislosti s implementovaním navrhovanej
právnej úpravy v podmienkach zdravotnej poisťovne
(organizačné, technické, personálne, administratívne
opatrenia a pod.) a so samotným výkonom exekučných titulov
dôjde k značnému zvýšeniu nákladov na strane zdravotnej
poisťovne, pričom v priebehu realizácie výkonu rozhodnutia
samotnou zdravotnou poisťovňou sa môže ukázať, že nie je
možné dosiahnuť uspokojenie jej pohľadávok predpokladanými
spôsobmi a zdravotná poisťovňa bude musieť nakoniec aj tak
pristúpiť k podaniu návrhu na výkon exekúcie. V konečnom
dôsledku teda môže dôjsť k navýšeniu, nie k úspore
verejných prostriedkov a k zníženiu efektivity oproti
súčasnému fungovaniu. V prípade, že nedôjde k vypusteniu
novelizačného bod 61. v článku VIII, podávame k navrhovanej
právnej úprave nasledujúce pripomienky. 1. navrhujeme
posunutie účinnosti na 01.01.2024, resp. minimálne na
01.07.2023. Odôvodnenie: Účinnosť od 01.01.2023, s ohľadom
na predpokladaný termín ukončenie legislatívneho procesu,
neposkytuje dostatočný časový priestor pre organizačnú,
technickú a personálnu prípravu na začatie realizácie
vymáhania pohľadávok, ktoré jej zákon ukladá ako povinnosť.
2. V § 25b ods. 1 sa za slová „vymáhania“ vkladá slovo
„vykonateľných“. Odôvodnenie: Exekučný titul musí
spĺňať podmienku vykonateľnosti. 3. V § 25b ods. 1 sa za
slová „nedoplatky z ročného zúčtovania poistného na
verejné zdravotné poistenie“ vkladajú slová „pohľadávky
podľa § 9 ods. 7“. Odôvodnenie: Pohľadávky vyplývajúce z
ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o
poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších
predpisov neboli v zahrnuté pod exekučné tituly. 4. V § 25c
sa za slová „Exekučným titulom na účely tohto zákona je“
vkladajú slová „právoplatný a vykonateľný“ Odôvodnenie:
Exekučný titul musí spĺňať podmienku právoplatnosti a
vykonateľnosti (§ 17a ods. 10). 5. V nadväznosti na
ustanovenie § 25g ods. 5 nie je novelizované ustanovenie § 18
ods. 3 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. o pôsobnosť úradu
„rozhodovať o námietkach povinného v konaní vo veciach
vymáhania pohľadávok ak námietkam nevyhovela zdravotná
poisťovňa podľa osobitného predpisu.ˣ Poznámka pod čiarou
k odkazu x) znie: „x) § 25g ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002
Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č.../2022 Z. z.“.“ 6. V § 25h ods. 6 sa za
slová „aktivovanú elektronickú schránku“ vkladajú slová
„na doručovanie“. Odôvodnenie: Navrhujeme konkretizovať,
že elektronická schránka musí aktivovaná na doručovanie.
Niektoré elektronické schránky totiž môžu byť aktivované,
ale nie sú aktívne na účely doručovania. 7. § 25h ods. 2
znie: Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok podľa §
25k ods. 1 a 25l ods. 3 sa doručuje dlžníkovi do vlastných
rúk. Ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok
nepodarí doručiť povinnému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky
alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca, je zdravotná poisťovňa
povinná v rámci svojej pôsobnosti urobiť všetky úkony
potrebné na zistenie skutočného pobytu povinného. Ak sa
nepodarí upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok doručiť
povinnému do troch mesiacov od začatia konania vo veciach
vymáhania pohľadávok, doručí sa mu oznámením na úradnej
tabuli zdravotnej poisťovne a na webovej stránke zdravotnej
poisťovne. Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok sa v
takom prípade považuje za doručené uplynutím 15 dní odo dňa
nasledujúceho po zverejnení oznámenia. Odôvodnenie: Zo znenia
ustanovenia § 25k ods. 1 a 25l ods. 3 nie je zrejmé, či ide o
upovedomenie podľa ustanovenia § 25h ods. 2 alebo má poisťovňa
povinnému zasielať ďalšie upovedomenie, v ktorom je už
konkretizovaný spôsob výkonu vymáhania pohľadávky. Aj v
súčasnosti v rámci výkonu aktuálnej pôsobnosti zdravotnej
poisťovne nastáva problém s účinným doručením pri
fyzických osobách – nepodnikateľoch, ktorí sa nezdržiavajú
v mieste trvalého bydliska a zdravotnej poisťovni nie je známa
ich iná adresa na doručovanie zásielok alebo ktorí zásielky
účelovo nepreberajú. Podobne ako v exekučnom konaní preto
navrhujeme, aby sa možnosť náhradného doručovania aj
fyzickým osobám – nepodnikateľom otvorila po uplynutí troch
mesiacov márnych pokusov o doručovanie. 8. V § 25h ods. 3 sa
slová „po uplynutí troch dní od vrátanie“ nahrádzajú
slovami „dňom vrátenia“. Odôvodnenie: Lehota ďalších
troch dní odo dňa vrátenia nedoručenej zásielky zdravotnej
poisťovni pre účely uplatnenia fikcie doručenia nie je zo
strany navrhovateľa novely žiadnym spôsobom odôvodnená. Z
hľadiska zachovania princípov plynulosti a efektívnosti
procesného postupu považujeme túto lehotu za nadbytočnú. 9.
V § 25h ods. 4 sa slová „po uplynutí troch dní od vrátanie“
nahrádzajú slovami „dňom vrátenia“. Odôvodnenie: Lehota
ďalších troch dní odo dňa vrátenia nedoručenej zásielky
zdravotnej poisťovni pre účely uplatnenia fikcie doručenia
nie je zo strany navrhovateľa novely žiadnym spôsobom
odôvodnená. Z hľadiska zachovania princípov plynulosti a
efektívnosti procesného postupu považujeme túto lehotu za
nadbytočnú. 10. § 25k sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
Zdravotná poisťovňa po márnom uplynutí lehoty na podanie
námietok alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa námietkam nevyhovelo, vydá exekučný príkaz na
vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Odôvodnenie: Príkaz
na začatie vymáhania pohľadávky zrážkami zo mzdy podľa
navrhovaného ustanovenia § 25k ods. 6 by mal byť doručovaný
až keď márne uplynie lehota na podanie námietok proti
upovedomeniu alebo bude právoplatne rozhodnuté o námietkach,
obdobne ako v navrhovanom ustanovení § 25l ods. 9. 11.
Nesúhlasíme s označením druhého zasielaného príkazu na
vymáhanie pohľadávky zrážkami zo mzdy podľa ustanovenia §
25k ods. 6 a nasl. ako „exekučný“ a príkazu na vymáhanie
pohľadávky prikázaním pohľadávky podľa ustanovenia § 25l
ods. 10 a nasl., keďže zdravotné poisťovne nevykonávajú,
ani nemajú vykonávať, exekučnú činnosť v zmysle Exekučného
poriadku. 12. V § 25k ods. 5 písm. g) sa namiesto písmena „e)“
vkladá písmeno „f)“ Odôvodnenie: Ustanovenie § 25k ods. 5
písm. g) nesprávne odkazuje na § 25k ods. 5 písm. e). 13. V §
25k ods. 7 sa číslica „10“ nahrádza číslicou „35“
Odôvodnenie: Navrhovaná výška paušálneho poplatku je nízka
a nezodpovedajúca nákladom zdravotnej poisťovne, ktoré jej v
súvislosti s prípravou, spracovaním a doručovaním exekučného
príkazu vzniknú. Navrhujeme preto zvýšenie poplatku na sumu
35 Eur, ktorá aspoň čiastočne primeraným spôsobom
zohľadňuje výšku nákladov zdravotnej poisťovne, spojených
s procesom realizácie vymáhania pohľadávky v konkrétnom
prípade. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 7 (§6 ods. 5)
Navrhované ustanovenie §
6 ods. 5 navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie:
Navrhovaná legislatívna zmena je diskriminačná, bezdôvodne
zvýhodňuje štátnu zdravotnú poisťovňu, resp. poisťovňu s
vyšším počtom poistencov. Namiesto veľkosti poistného kmeňa
zdravotnej poisťovne by sa podľa nášho názoru mala brať do
úvahy vôľa poistenca byť poistený v tej-ktorej poisťovni.
Takto podané prihlášky by mal úrad neakceptovať a vzniknutá
situácia by sa mala riešiť primárne na úrovni zdravotnej
poisťovne a poistenca. Predpokladáme, že navrhovaná zmena sa
týka vznikových prihlášok, vzhľadom na skutočnosti, že
duplicitné podanie zmenových prihlášok je vyriešené.
Navrhujeme zjednotiť tento postup. V celom procese by sa malo ku
všetkým prihláškach pristupovať totožne. Túto pripomienku
považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII bod 8 (§ 6 ods. 9)
Navrhované znenie § 6
ods. 9 zákona navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie:
Táto pripomienka súvisí s našou pripomienkou k článku VIII
bod 17 (§ 8 ods. 1) zákona, v ktorom navrhujeme vypustiť
požiadavku osobného podania prihlášky poistencom (prip.
oprávnenou osobou), ako aj eventuálneho podpisu prihlášky
úradne osvedčeným podpisom alebo kvalifikovaným elektronickým
podpisom a zároveň s našou pripomienkou k článku VIIII bod
15 (§ 7 ods. 4) zákona, v ktorej navrhujeme vypustiť v celosti
inštitút akceptačného listu. Súčasne znenie § 6 ods. 9
považujeme za postačujúce. Na tomto mieste si zároveň
dovoľujeme poukázať na absurdný postup poistenca, ktorý bude
musieť absolvovať v prípade zmeny zdravotnej poisťovne je
nasledovný: Pokiaľ sa poistenec rozhodne zmeniť zdravotnú
poisťovňu, tak v zmysle navrhovanej právnej úpravy, jeho
prvým krokom má byť požiadanie jeho súčasnej zdravotnej
poisťovne o vydanie tzv. akceptačného listu, ktorý je
nevyhnutnou prílohou k prihláške do novej zdravotnej
poisťovne. Samozrejme aj poistencov s veľkou dávkou fantázie
nenapadne, že by sa niečo takéto od nich mohlo vyžadovať a
ich prvé kroky budú smerovať do novej poisťovne, v ktorej
majú záujem byť poistení, mysliac si, že tam všetko v rámci
jednej návštevy vybavia. Nanešťastie však týmto poistencom
bude oznámené, že k prihláške potrebujú tzv. akceptačný
list, o ktorý musia písomne požiadať svoju súčasnú
poisťovňu. Áno, pre zamestnancov pracujúcich na pobočkách
poisťovne to bude ťažké vysvetľovanie. Na vydanie tohto
akceptačného listu bude mať súčasná poisťovňa päť
pracovných dni odo dňa doručenia žiadosti poistenca.
Navrhovaná právna úprava však ešte vyžaduje, aby takýto
akceptačný list bol poistencovi doručený preukázateľným
spôsobom (t.j. (i) poštou ako doporučená zásielka s
doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, (ii) do
elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo (iii)
osobne do vlastných rúk poistenca po overení jeho
totožnosti.), čím sa doba od podania žiadosti do skutočného
prevzatia/doručenia akceptačného listu poistencovi výrazne
predĺži. Podotýkame, že veľmi zaujímavé situácie budú
vznikať, ak poistenec sa rozhodne zmeniť poisťovňu napríklad
28. septembra. V zmysle zákona poistenec môže podať prihlášku
najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Z dôvodu potreby
akceptačného listu, na vydanie ktorého má zdravotná
poisťovňa päť pracovných dní (+ ďalšie dní k
preukázateľnému doručeniu), bude takémuto poistencovi
znemožnené sa včas prepoistiť. Upozorňujeme, že zdravotné
poisťovne majú na vydanie akceptačného listu fixnú lehotu a
je možné predpokladať, že nebude v ich záujme vydávať v
takýchto prípadoch akceptačné listy pred jej uplynutím. Po
získaní akceptačného listu nasleduje podanie prihlášky na
zmenu zdravotnej poisťovne. V prípade ak poistenec osobne
nepodá prihlášku k zmene zdravotnej poisťovne, tak v zmysle
navrhovanej právnej úpravy, bude musieť byť prihláška z
jeho strany podpísaná úradne osvedčeným podpisom alebo ak
bude podaná elektronicky, tak bude musieť byť podpísaná
zaručeným elektronickým podpisom. Pýtame sa, myslel
predkladateľ zákona na imobilné osoby alebo dôchodcov? Jedná
sa o kategórie osôb, ktoré vo vyššej miere využívajú
zdravotnú starostlivosť a práve tieto osoby môžu mať záujem
zmeniť zdravotnú poisťovňu z dôvodu ponúkaných benefitov.
Predkladateľ teda žiada, aby imobilná osoba alebo osoba s
obmedzenou schopnosťou sa pohybovať najskôr požiadala súčasnú
zdravotnú poisťovňu o akceptačný list (najčastejšie tak
bude musieť spraviť osobne, nakoľko málokto dnes komunikuje s
použitím kvalifikovaného elektronického podpisu), následne
si išla na poštu vyzdvihnúť akceptačný list a potom ešte
absolvovala ďalšiu cestu buď osobne priamo na pobočku
zdravotnej poisťovne k podaniu zmenovej prihlášky, alebo
osobne na notársky úrad (prip. matriku) za účelom úradného
osvedčenia svojho podpisu. A aby sme nezabudli predchádzajúca
zdravotná poisťovňa bude zároveň povinná písomne oboznámiť
poistenca o prijatí informácie o podaní prihlášky v inej
zdravotnej poisťovni, čo znamená ďalšiu cestu poistenca na
poštu. Nepredpokladáme, že tieto osoby budú využívať
kvalifikovaný elektronický podpis. Rovnako obmedzený prístup
k zmene zdravotnej poisťovne budú mať pracujúci, ktorí budú
nútení zobrať si dovolenku len z dôvodu, aby mohli osobne
navštíviť pobočku zdravotnej poisťovne alebo notársky úrad
(matriku) pre účely prepoistenia. Navrhovaná právna úprava
je pre poistenca príliš komplikovaná a zmätočná. Pre
poistenca bude predstavovať zvýšené finančné náklady
(poplatky za úradne osvedčenie podpisov, poštovne, cestovné
výdavky). Výsledkom takýchto prekážok bude len výrazné
zníženie počtu prepoistení (v prípade prijatia tejto úpravy
takéto dáta o výraznom znížení prepoistení určite budú).
Pri elektronickom podpise prihlášky predkladateľ v poznámke
pod čiarou 13aab) odkazuje na článok 3 ods. 10 a 12 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014
o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre
elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení
smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014) v platnom
znení. Článok 3 ods. 10. nariadenia znie: „elektronický
podpis“ sú údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené
alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme
a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie. Článok 3 ods.
12. nariadenia znie: „kvalifikovaný elektronický podpis“ je
zdokonalený elektronický podpis vyhotovený s použitím
kvalifikovaného zariadenia na vyhotovenie elektronického
podpisu a založený na kvalifikovanom certifikáte pre
elektronické podpisy. Podľa nášho názoru súčasne použitie
odkazu na ods. 10 a zároveň na odsek 12 pôsobí zmätočne,
nakoľko ustanovenie ods. 10 sa týka jednoduchého
elektronického podpisu a ustanovenie ods. 12 kvalifikovaného
elektronického podpisu. Takéto znenie môže spôsobovať
rozdielne výklady, či je tým myslený výlučne len
kvalifikovaný elektronický podpis alebo aj jednoduchý
elektronický podpis. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII nad rámec návrhu
Navrhujeme vypustiť
ustanovenie § 9b ods. 10 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.
Odôvodnenie: Návrh nie je v súlade s účelným využívaním
prostriedkov VZP v SR 1. obchádza sa princíp vecnej
výnimočnosti ZS uhrádzanej z prostriedkov VZP v SR tým, že
jediným dôvodom je časová lehota. 2. liečba v zahraničí
spravidla vyžaduje vyššie náklady ako liečba v SR, s ktorými
štátny tozpočet ani poistné plány ZP nepočítajú. 3.
vytvára sa priestor na špekulatívny prístup poistenca tým,
že ak nesúhlasí s postupom ZP podľa §40 ods. 9c) zák. č.
540/2021 automaticky sa kvalifikuje na liečbu v zahraničí.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
čl. VIII Nad rámec zákona
V zákone č. 177/2018 Z.
z. navrhujeme nahradiť znenie § 1 ods. 4 písm. a) nasledovným
znením: „a) informačný systém zdravotnej poisťovne v časti
týkajúcej sa evidencie pohľadávok po splatnosti 3d) a
záväzkov, ktoré vznikli z titulu preplatku na zdravotnom
poistení, z titulu zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti alebo z titulu podľa osobitného predpisu, 3da)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3da) znie: „3da) § 87a až 87d
zákona č. 363/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov“.
Odôvodnenie: Zrýchlenie a zefektívnenie získavania informácií
pre účely dedičského konania. Navrhovanú zmenu navrhujeme s
účinnosťou od 01.07.2023. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I (§67a odsek 1 písm. f) §§67b a 67c)
V
článku I v §67a odsek 1 navrhujeme vypustiť písm. f) a naň
nadväzujúce ustanovenia §§67b a 67c Odôvodnenie: Pre činnosť
spojenú s nastavením riadenia a využívania verejných zdrojov
na financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti (poskytovanie
a financovanie je zabezpečované kombináciou súkromného a
štátneho vlastníctva) je vhodnejšia forma nezávislej,
osobitným zákonom zriadenej technickej inštitúcie s účasťou
užívateľov systému, t.j. poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti (nemocnice) a zdravotné poisťovne, bez účasti
ministerstva ako politického orgánu. Obdobné technické
riadenie systému zabezpečuje Inštitút pre platobný systém v
nemocniciach (Institut für das Entgeltsystem im Krankenhaus –
InEK ) v Nemecku. V nadväznosti na uvedené navrhujeme v celom
rozsahu zrušenie §§67b a 67c, ktoré upravujú kompetencie
MZSR ako Centra pre klasifikačný systém. Pripomienka je
zásadná.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 10
V § 6a ods. 6 v písm. c) sa vypúšťa
slovo „preventívnych“ a za slovo programoch sa dopĺňa
slovo „zdravia“. V §6a ods. 6 písm. c) bod 1. sa za slovo
„vykonávaných“ dopĺňajú slová „podľa tohto zákona
alebo“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava.
Zdravotné poisťovne budú mať možnosť poskytovať programy
zdravia nielen podľa osobitného predpisu, ale aj na základe §
6a ods. 9 zákona č. 581/2004 Z. z. Pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 10
Obchodná spoločnosť DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a. s. predkladá túto zásadnú
pripomienku, ktorej predmetom je novo koncipované znenie ust. §
6a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o ZP“) s nadpisom „Kladný výsledok hospodárenia
zdravotnej poisťovne,“ (ďalej len „Novelizačný bod“).
Na základe nižšie uvedenej argumentácie uplatňujeme zásadnú
pripomienku a navrhujeme, aby bol Novelizačný bod z Návrhu
zákona vypustený a ostatné novelizačné body primerane
prečíslované, a to z dôvodu, že Novelizačný bod je v
zjavnom rozpore s: a) Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústava“) a to predovšetkým s jej čl. 1 ods. 1, čl. 13
ods. 2, čl. 20 a čl. 35, pretože: (i) Ide o zásadný a
koncepčný zásah do legitímnych očakávaní a právnej istoty
adresátov právnej normy, t.j. zdravotných poisťovní (ďalej
len „ZP“); (ii) Na obmedzení v práve ZP podnikať a práve
voľne nakladať s ich vlastníctvom chýba verejný záujem;
(iii) Spôsob navrhovanej realizácie deklarovaného cieľa nie
je primeraný obmedzeniu práva ZP na podnikanie a práva
vlastniť majetok; (iv) K obmedzeniu práva ZP na podnikanie a
práva vlastniť majetok dochádza bez akejkoľvek náhrady; (v)
Navrhované znenie Novelizačného bodu tak predstavuje faktické
vyvlastnenie. b) právom Európskej únie (ďalej len „EÚ“),
a to predovšetkým so slobodou voľného pohybu kapitálu a
slobody usadiť sa; c) Európskym dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to
predovšetkým právom na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu k Dohovoru. K uvedeným vadám navrhovanej
úpravy sa postupne vyjadríme v nasledovných častiach, pričom
jednotlivé časti sa vzhľadom na ich vecnoprávny súvis
vzájomne prekrývajú. A. ABSENCIA ÚSTAVNEJ KONFORMITY
NOVELIZAČNÉHO BODU A.1 ZISKOVOSŤ A SOLIDÁRNOSŤ SYSTÉMU VZP
Navrhovaná úprava v podstate vedie k zmene doterajších
podmienok výkonu „licencie“ (povolenia ZP na výkon VZP), a
to v rovnakom rozsahu a rovnakým spôsobom, ako tomu bolo pri
novele 530/2007 Z.z. o zákaze zisku, o ktorej ÚS SR v náleze
sp.zn. PL.ÚS 3/09 (ďalej len „Nález“) rozhodol, že nie je
v súlade s Ústavou a Dohovorom. V rozsudku SD EÚ, v ktorom SD
EÚ dospel k záveru, že pre účely ustanovení práva EÚ o
štátnej pomoci sa ZP nepovažujú za podniky uvádzame PO PRVÉ,
SD EÚ dôsledne rámcuje vyňatie ZP poskytujúcich VZP v SR, z
definície podniku predmetom konkrétneho konania, t.j. opakovane
uvádza, že ZP sa nepovažujú za podniky pre účely čl. 107
ods. 1 Zmluvy o EÚ a nie pre účely práva na podnikanie a
vlastníckeho práva podľa Ústavy. PO DRUHÉ, SD EÚ dôsledne
akceptuje a vychádza z predpokladu, že ZP sú oprávnené
tvoriť zisk a zároveň že v danom sektore je daný istý
rozsah hospodárskej súťaže. SD EÚ vo svojom Rozsudku nikde
netvrdí, že VZP nemôže byť založená na princípe
ziskovosti a hospodárskej súťaži, čo sa dá vyčítať
priamo z textu Rozsudku, nejde teda o otázku právneho výkladu
Rozsudku SD EÚ. Je zjavné, že Predkladateľ pri navrhovaní
právnej úpravy čelí problému, ktorý sa mu nepodarilo
vyriešiť, a to že navrhovaná právna úprava obmedzuje ZP v
podnikaní a nakladaní s ich vlastníctvom bez akejkoľvek
primeranej náhrady. PO TRETIE, solidárny rozmer systému VZP sa
aj v zmysle SD EÚ už aj podľa súčasnej právnej úpravy
dosahuje, a to inými nástrojmi, než je zákaz (resp. faktický
zákaz) zisku, napríklad prerozdeľovacím mechanizmom, rovnakou
výškou poistného, povinnosťou ZP prijať poistenca bez ohľadu
na jeho vek či zdravotný stav, a pod. Z Rozsudku SD EÚ teda
nielenže nevyplýva, že by solidárne prvky systému VZP mohli
byť zachované iba v prípade zákazu zisku, ale presne naopak -
napriek možnosti tvoriť zisk a napriek istému rozsahu
hospodárskej súťaže platí, že systém má prevažne
solidárnu povahu. V skratke, (faktický) zákaz zisku, alebo
jeho časti, nie je nevyhnutný ani potrebný na zabezpečenie
solidárnej povahy systému, keďže tá vyplýva z iných, už
použitých alebo použiteľných nástrojov v dispozičnej sfére
štátu. Rozsudok SD EÚ teda nijako neprelamuje ani nezbavuje
relevancie domácu ústavnú judikatúru (predovšetkým Nálezu
o neústavnosti zákazu zisku), ale naopak jej význam výslovne
potvrdzuje, keď napr. v bode 30 Rozsudku SD EÚ konštatuje, že
„právo Únie v zásade nezasahuje do právomoci členských
štátov organizovať svoje systémy sociálneho zabezpečenia“.
To znamená, že ak je súčasťou vnútroštátnych pravidiel
súdna ochrana základných práv a slobôd, táto ochrana v
súlade s princípom subsidiarity zostáva nedotknutá. Právo EÚ
sa na vecný predmet navrhovanej úpravy vzťahuje v rozsahu, v
akom poskytuje ochranu cezhraničným investíciám na vnútornom
trhu. Závery nálezu Ústavného súd tak zostávajú v plnom
rozsahu relevantné. Pre úplnosť navyše dodávame, že pojem
„podnikateľ“ na účely európskeho súťažného práva a
práva štátnej pomoci nie je totožný s pojmom podnikateľa,
ako ho chápe Ústava, resp. konkrétne čl. 35 ods. 1 Ústavy.
20. V intenciách slovenského právneho poriadku je podnikanie
upravené primárne v zákone č. 513/1991 Zb., Obchodný
zákonník, ktorý obsahuje výpočet osôb, ktoré je potrebné
považovať za podnikateľov, v zákone č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní, ktorý podnikanie vymedzuje ako
sústavnú činnosť vykonávanú samostatne, vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Popri
týchto základných zákonoch vymedzujúcich pojem podnikanie
môže byť právo podnikať vymedzené aj v osobitných
zákonoch. Zákon o ZP vychádza z toho, že ZP sú založené
ako podnikateľské subjekty (akciové spoločnosti) a samostatne
vykonávajú sústavnú činnosť, vo vlastnom mene, na vlastnú
zodpovednosť a najmä za účelom dosiahnutia zisku. Vzhľadom
na vyššie uvedené potom platí, že zdravotné poistenie aj
naďalej spadá pod čl. 35 Ústavy, a je teda nepochybné, že
Návrh zákona predstavuje zásah do tohto práva. A.2 KONCEPČNÝ
ZÁSAH DO ČINNOSTI ZP A ZMENA LICENCIE ZP Novelizačný bod,
ktorý ZP zbavuje práva autonómne nakladať s ich kladným
hospodárskym výsledkom (ďalej len „HV“) posúdil ÚS SR už
v roku 2011 ako „nepochybne zásadný – koncepčný zásah“
do legitímnych vlastníckych a podnikateľských očakávaní a
ako „podstatnú modifikáciu obsahu samotného povolenia [t.j.
licencie] na vykonávanie verejného zdravotného poistenia“,
pričom od roku 2011 sa postavenie ZP zásadne nezmenilo.
Pravidlo, ktoré ZP zbavuje práva autonómne nakladať s kladným
HV, resp. jeho časťou, sa od predošlej úpravy zákona
530/2007 Z.z. posúdenej ako nesúladnej s Ústavou a Dohovorom
vo svojej podstate nelíši a určite sa od nej nelíši tak, aby
sa na ňu nevzťahovali závery ÚS SR vyslovené v Náleze.
Teraz teda znova ide o podstatnú modifikáciu udelenej licencie
a o koncepčný zásah do samotnej podstaty činnosti, ktorú ZP
vykonáva ako predmet svojho podnikania, t.j. ako podnikateľ. Na
účely ilustrácie koncepčnej zhodnosti predošlého a
súčasného pokusu zmeniť obsah udelenej licencie ZP v otázke
nakladania s kladným HV uvádzame, že Ústavný súd v Náleze
vyslovil: „Ak už ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle
pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach boli
zdravotné poisťovne právne subjekty, ktoré vykonávajú
verejné zdravotné poistenie v konkurenčnom prostredí aj na
účely dosiahnutia zisku (pozri časť V.1 tohto nálezu), tak
potom príkaz použiť zisk (kladný hospodársky výsledok) len
na úhradu zdravotnej starostlivosti zavedený napadnutou právnou
úpravou (novelizáciou zákona o zdravotných poisťovniach
uskutočnenou zákonom č. 530/2007 Z. z.) nepochybne predstavuje
podľa názoru ústavného súdu zásadný – koncepčný zásah
do dovtedy platnej právnej úpravy. Ak bola pôvodná koncepcia
zákona o zdravotných poisťovniach založená na oprávnení
zdravotných poisťovní autonómne rozhodovať o použití zisku
(kladného hospodárskeho výsledku) vytvoreného v okruhu
verejného zdravotného poistenia, tak odňatie tohto práva
nepochybne predstavuje zásah do ich legitímnych očakávaní.
(...) Rovnako tak podľa názoru ústavného súdu predstavuje
napadnutá právna úprava negatívny zásah do ďalších
majetkových hodnôt, ktorými disponovali zdravotné poisťovne,
resp. ich akcionári na základe získaného povolenia na
vykonávanie verejného zdravotného poistenia, predovšetkým
akcií, keďže nepochybne jedným zo základných práv
akcionárov je právo na podiel na zisku. Ústavný súd v tejto
súvislosti pripomína, že v zmysle judikatúry ESĽP pod pojem
majetok patria aj spoločenské podiely či akcie v obchodných
spoločnostiach (pozri napr. Sté S a T. c. Švédsko, rozsudok
ESĽP z 11. decembra 1986). 59 Rovnako tak napadnutou právnou
úpravou došlo podľa názoru ústavného súdu v zhode s
tvrdeniami skupiny poslancov nepochybne aj k podstatnej
modifikácii obsahu samotného povolenia na vykonávanie
verejného zdravotného poistenia (licencie), pričom navyše
nemožno vylúčiť jej nepriamy negatívny dopad aj na
poistencov z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti,
keďže zdravotné poisťovne stratili ziskovú motiváciu.“
Podstatná modifikácia obsahu licencie ZP a koncepčný zásah
do podmienok jej výkonu predstavuje tzv. nepriame (faktické)
vyvlastnenie; to síce nie je úplné, v dispozícii ZP však
ponecháva iba zvyškový („optimálny“) objem majetkových
hodnôt vytvorených jej činnosťou. A.3 ABSENCIA LEGITÍMNEHO
CIEĽA A NALIEHAVEJ SPOLOČENSKEJ POTREBY V prípade odňatia
tohto vlastníctva (obmedzenia alebo úplného vyvlastnenia)
musia byť splnené podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy, pričom
prvou z týchto podmienok je existencia verejného záujmu na
vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva.
Legitímny verejný záujem na prijatí navrhovanej úpravy ale
chýba. Snahe redukovať objem prostriedkov, s ktorými ZP môže
nakladať po splnení všetkých svojich povinností, tak chýba
kvalita legitímneho cieľa spočívajúca v danosti naliehavej
spoločenskej potreby práve takejto redukcie HV súkromných
obchodných spoločností. Povinnosť štátu zabezpečiť
zdravotnú starostlivosť obyvateľstvu totiž nie je dostatočným
dôvodom preto, aby štát mohol bez ďalšieho zasiahnuť do
iných práv a legitímnych záujmov. Treba si pritom uvedomiť,
že ZP je povinná zabezpečiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej
starostlivosti v štandarde, aspoň rámcovo ustanovenom zákonom
(napr. §§ 7 a 8 Zákona o ZP). Plnenie tejto povinnosti
podlieha dozoru zo strany štátu. Každý poistenec má nárok z
VZP na zdravotnú starostlivosť v predpísanom rozsahu a už za
súčasných podmienok ZP nemôže uprednostniť tvorbu vlastného
zisku na úkor poskytnutia zdravotnej starostlivosti v
predpísanom rozsahu; súčasná právna úprava neumožňuje
legálne vytvoriť kladný HV pri súčasnom porušení zákonných
povinností a ani Predkladateľ nepoukazuje (a ani to objektívne
nie je možné) na prax, podľa ktorej by nebola poistencom
poskytnutá zdravotná starostlivosť v príčinnej súvislosti s
tvorbou zisku ZP. Okrem toho ZP podliehajú aj povinnosti tvoriť
rezervný fond, prísnemu limitu na prevádzkové výdavky,
povinnostiam súvisiacim s finančnou viabilitou a
prerozdeľovacej povinnosti. Rozsah a štruktúra súčasného
regulačného bremena zabezpečujú to, že ZP poskytujú službu
verejnej povahy, pričom sú túto službu povinné poskytnúť v
predpísanom rozsahu. Ak sa im teda podarí vytvoriť kladný
hospodársky výsledok, podarí sa im to vďaka nákladovej
efektivite jej procesov, nie kvôli svojvoľnému (a
protizákonnému) zníženiu predpísaného štandardu služby,
ktorú poskytuje poistencom. Táto efektivita bola pritom jedným
z principiálnych dôvodov, prečo sa zaviedol pluralitný systém
VZP, a ktorá je motivačným faktorom pre vytváranie zisku ZP.
Kombinácia: a) rozsiahlych povinností, ktorým ZP podliehajú,
vrátane povinností podľa §§ 7 a 8 Zákona o ZP, b)
inštitucionálneho dohľadu štátu nad ich plnením a c) práva
poistencov slobodne si vybrať ZP predstavuje dostatočnú záruku
rovnováhy medzi dvoma relevantnými hodnotami: verejnej povahy
poskytovanej služby a hospodárskej súťaže s možnosťou
dosahovania zisku. Každá ZP je povinná zabezpečiť poistencom
to, čo jej ukladá zákon a zásah do jej práva naložiť s
tým, čo sa jej pri plnení tejto povinnosti podarí vytvoriť
ako zisk tak zjavne nemá inú motiváciu, ako odradiť súkromné
poisťovne od pôsobenia na trhu VZP. Tento protisúťažný a
centralizačný inštinkt v konečnom dôsledku vedie k presnému
opaku nákladovej efektivity a princípu hodnoty za peniaze. Za
týchto okolností sa javí ako zrejmé, že zásah do práva
nakladať s tým, čo ZP „ušetrí“ vďaka manažérskemu
know-how je zrejme motivovaný apriórnou podozrievavosťou voči
súkromným ZP, že úsporu vyprodukovali nepoctivo, hoci aj za
predpokladu, že riadne plnia všetky svoje zákonné povinnosti.
Doterajšia skúsenosť pritom hovorí, že neefektívne
nakladanie so zdrojmi sa spája so ZP vo vlastníctve štátu.
Navrhovaná právna úprava tak nielenže nezlepší činnosť
ZP, ale ju bude prinajmenšom nepriamo motivovať k nenapĺňaniu
požiadaviek nákladovej efektivity, čím sa dosiahne pravý
opak toho, čo Predkladateľ deklaroval ako cieľ Návrhu zákona
a to dosiahnuť použitím verejných prostriedkov na úhradu
zdravotnej starostlivosti v prospech poistenca zlepšenie kvality
zdravotnej starostlivosti. Žiada sa tak ešte doplniť, že
Návrh zákona obmedzuje autonómiu ZP v dispozícii s ich
kladným HV, čo predstavuje zásah do ich majetkových práv a
práva na podnikanie, ktorý síce môže byť prípustný, ak
spĺňa kumulatívne vymedzené podmienky: legitimitu cieľa a
primeranosť jeho realizácie, avšak v prípade Novelizačného
bodu oba tieto prvky absentujú. A.4 ABSENCIA PRIMERANEJ NÁHRADY
V Novelizačnom bode absentuje akákoľvek úprava primeranej
náhrady reflektujúca zákaz nakladania s HV. Už len táto
samotná skutočnosť navrhovanú úpravu stavia do konfliktu s
Ústavou aj Xxxxxxxxx, a to opäť na takom istom právnom
základe, na akom bol podľa Nálezu ako neprípustný posúdený
zákaz zisku prijatý zákonom č. 530/2007 Z.z. A.5 ABSENCIA
SPLNENIA PODMIENKY ZÁSAHU DO VLASTNÍCKEHO PRÁVA A PRÁVA NA
PODNIKANIE V NEVYHNUTNEJ MIERE Predkladateľ sa v skutočnosti
snaží o cieľ, ktorým je vytvorenie systému, ktorý stráca
motivačný efekt v možnosti dosahovania zisku, nakoľko sa tým
potláča podstata práva ZP na podnikanie a práva nakladania s
majetkom. Navyše spôsobom, pri ktorom absentuje poskytnutie
primeranej náhrady, ako to vyžaduje Ústava. Inak povedané,
Predkladateľ sa nesnaží o právne čisté vytvorenie jednej
zdravotnej poisťovne, ale sa snaží o vytvorenie takých
faktických podmienok, ktoré materiálne oberajú ZP o ich
„licenciu“ cez obmedzenie dispozície so ziskom ZP. Akoby
leitmotívom Predkladateľa bola snaha o „vrátenie“
verejných zdrojov do systému, avšak jediné dve opatrenia,
ktoré môžu tento leitmotív naplniť sú podľa neho buď
právne čisté (avšak ekonomicky nákladné) zavedenie
unitárneho systému alebo obmedzenie zisku, ktoré k tomuto
unitárnemu systému môže fakticky smerovať a štát (na prvý
pohľad) nič nestojí. V rámci testu proporcionality je totiž
potrebné posúdiť, či bol zásah zákonodarcu do základných
práv zdravotných poisťovní nevyhnutný, a či neexistoval iný
právny prostriedok, ktorý by bol menej obmedzujúci/drastický.
Sme presvedčení, že v súčasnosti existujú aj šetrnejšie
kroky, ktoré môže zákonodarca prijať, ktoré budú sledovať
ten istý účel a cieľ (ak má byť týmto cieľom viac
verejných zdrojov na úhradu zdravotnej starostlivosti a
prospech poistenca) a ktoré zároveň nebudú v takej miere
zasahovať do základných práv ZP (napr. väčšia regulácia
samotnej činnosti ZP, používanie „nadmerného“ zisku na
tvorbu rezervného fondu alebo pokrytie strát z minulých rokov,
alebo jednoduché zvýšenie platieb za poistencov štátu). Z
tohto pohľadu sa domnievame, že Návrh zákona neprechádza
testom nevyhnutnosti ako druhým krokom testu proporcionality.
Navyše, ak uvažujeme o nevyhnutnosti obmedzenia zisku ZP
poukazujeme na skutočnosť, že zisk v zdravotníctve sa ročne
pohybuje okolo 500 mil. EUR, resp. okolo desiatich percent
verejných zdrojov doň smerujúcich a to je len konzervatívny
odhad. Zisk ZP tvorí približne iba jedno percento týchto
zdrojov a asi päť percent z odhadovaného zisku v sektore
zdravotníctva. Ak už má byť dôvodom nedostupnej alebo
nekvalitnej zdravotnej starostlivosti nedostatok verejných
prostriedkov odčerpávaných na zisky, tak prečo Predkladateľ
nerieši aj otázku zisku ostatných subjektov v sektore
zdravotníctva ale zameriava sa len na zisk ZP? B. K PORUŠENIU
PRÁVA EÚ Ako sme uviedli vyššie, rozsudok SD EÚ nijako
nevylučuje možnosť hospodárskej súťaže a princípu
ziskovosti ZP a rovnako tak, právo EÚ v oblasti štátnej
pomoci, ktoré nie je podľa SD EÚ na prípad slovenských ZP,
aplikovateľné nemôže negovať ústavné mantinely nastavenia
systému VZP. Tým však nie je pôsobnosť práva EÚ úplne
vyčerpaná. V prípade ZP, ktoré získali povolenie na výkon
VZP (licenciu) na základe investície subjektu so sídlom v inom
členskom štáte EÚ sa na ochranu tejto investície vzťahujú
osobitné požiadavky, ktoré formuloval SD EÚ. Akékoľvek
vnútroštátne opatrenie zasahujúce do práv investora (čo je
prípad aj Dôvery) z iného členského štátu musí zodpovedať
všeobecným princípom práva EÚ, vrátane ochrany základných
práv a slobôd. Cezhraniční investori majú právo na ochranu
(aj) svojich majetkových práv. Pritom platí, že i) súčasťou
týchto práv je právo vlastniť, užívať a požívať legálne
nadobudnuté majetkové hodnoty, ii) pojem „vlastníctva“ sa
musí vykladať v najširšom možnom význame slova, a iii)
ochrana majetkových práv zakladá nárok na kompenzáciu v
prípade zbavenia majetku vo verejnom záujme, čo je osobitne
dôležité pri vyvlastnení alebo opatreniach, majúcich podobný
efekt. (C-78/16 a C-79/16 Pesce). Výkon týchto práv síce môže
podliehať istým obmedzeniam, avšak žiadne obmedzenie nesmie
predstavovať neprimeraný zásah do samotnej podstaty dotknutých
práv, ale musí byť v súlade so všeobecnými princípmi práva
Únie a zároveň sú proporcionálne (C-44/79 Xxxxx, C-5/88
Wachauf). Diskriminácia z dôvodu domicilu (štátnej
príslušnosti) je zakázaná bez ďalšieho, zákazu však
podliehajú aj skryté a nepriame formy diskriminácie. Vzťahuje
sa teda aj na opatrenia, ktoré sa opierajú o zdanlivo neutrálne
kritériá, avšak v praxi sú spôsobilé viesť k rovnakému
výsledku, aký by mala priama diskriminácia (C-83/14 CHEZ
Bulgaria). Za obmedzenie sa považuje aj akékoľvek opatrenie
nerozlišujúce podľa domicilu, ak je spôsobilé zakázať,
odradiť alebo učiniť menej atraktívnym výkon niektorej zo
základných slobôd (vrátane voľného pohybu kapitálu a
slobody usadiť sa), a to aj v prípade, ak tak činí nepriamo a
potenciálne. V takom prípade je prípustné iba vtedy, ak
zodpovedá všeobecným princípom, vrátane ochrany základných
práv a slobôd (C-492/14 Essent Belgium). To, čo sa považuje
za legitímny cieľ verejného záujmu dotvára popri
zakladateľských zmluvách EÚ aj judikatúra a tá množina je
otvorená, platí však, že i) obmedzenia základných práv
nesmú byť odôvodnené len čisto administratívnymi alebo
ekonomickými dôvodmi (C-367/98 Komisia proti Portugalsku,
C-174/04 Komisia proti Taliansku), a ii) danosť legitímneho
cieľa sa musí vykladať reštriktívne (C-52/16 a C-113/16
SEGRO x Xxxxxxx). S ochranou základných práv cezhraničného
investora súvisí aj princíp právnej istoty. Okrem iného
vyžaduje, aby vnútroštátne pravidlá boli jasné, presné a
mali predvídateľný dopad, a to osobitne tam, kde môžu
nepriaznivo ovplyvniť postavenie jednotlivca či podniku.
(C-318/10 SIAT) Najprísnejšie sa táto podmienka skúma v
prípade negatívneho finančného dopadu (C-17/01 Sudholz).
Podmienka proporcionality znamená, že zásahy do práv
investora sú vhodné na dosiahnutie legitímneho cieľa, pričom
tomuto cieľu musia slúžiť konzistentným a systematickým
spôsobom (C-243/01 Xxxxxxxx, C-169/07 Hartlauer). Nesmú ísť
nad rámec toho, čo je na účely dosiahnutia legitímneho cieľa
nevyhnutné (C-52/16 a C-113/16 SEGRO and Xxxxxxx). Zásah nie
je primeraný, ak je daný cieľ verejného záujmu možné
dosiahnuť spôsobom, menej obmedzujúcim voľný pohyb
(kapitálu) (C-452/01 Ospelt). Pri skúmaní, či bol dodržaný
princíp proporcionality, SD EÚ zohľadňuje všetky skutkové a
právne okolnosti veci, pričom dôkazné bremeno súladu je na
členskom štáte. Ten musí vhodnosť a primeranosť opatrenia
preukázať dostatočnými dôkazmi aj analytickej povahy
(C-333/14 Scotch Whisky). Zo záverov, uvedených vyššie
vyplýva, že požiadavky, ustanovené tou úniovou judikatúrou,
ktorá sa na vec skutočne a priamo vzťahuje, splnené nie sú.
V nadväznosti na uvedené potom platí, že vnútroštátna
úprava práve pre rozpor s právom EÚ môže byť napadnutá v
rámci tzv. Infringement procedure (t.j. konaní o súlade s
právom EÚ) prípadne v rámci tzv. prejudiciálneho konania,
t.j. konania o položenej prejudiciálnej otázke položenej na
SD EÚ (napr. o súlade obmedzenia nakladania s časťou HV so
základnou slobodou voľného pohybu kapitálu). Ani jedno z
týchto konaní totiž nie je v rozpore so závermi SD EÚ v
Rozsudku, ktorý sa týkal výlučne oblasti štátnej pomoci. C.
K PORUŠENIU DOHOVORU Tak, ako dochádza k zásadnému porušeniu
Ústavou garantovaného práva na ochranu vlastníctva a slobodu
podnikania, dochádza aj k porušeniu ochrany majetku podľa čl.
1 protokolu č. 1 k Dohovoru. K rozboru Xxxxxxxx uvádzame len
stručne tézu, že ak by v rozpore s predošlým nálezom
Ústavného súdu malo dôjsť k takej redukcii možnosti tvoriť
zisk, aká sa predpokladá v posudzovaných návrhoch, išlo by o
opatrenie, majúce podobný efekt ako vyvlastnenie. Takéto
faktické vyvlastnenie musí byť vždy, bez ohľadu na to, či
sa ním verejný záujem realizuje primerane, spojené s
poskytnutím primeranej náhrady. A za tým účelom má ZP
možnosť obrátiť sa s podaním priamo na ESĽP, ak by zákon
takúto primeranú náhradu nepredpokladal; navyše priamo pred
ESĽP je možné sa dožadovať primeranej náhrady (finančnej
satisfakcie). Výklad toho, čo tvorí predmet ochrany podľa čl.
20 Ústavy a čl. 1 Protokolu 1 k Dohovoru, je predmetom
notoricky známej judikatúry, ktorá konštantne trvá na tom,
že táto ochrana je koncipovaná extenzívne. Nález PL. ÚS
3/09, záväzný pre všetky orgány verejnej moci v SR, uvádza,
že „Európsky súd pre ľudské práva vykladá a aplikuje čl.
1 dodatkového protokolu tak, že tento článok chráni popri
„existujúcom majetku“ aj také „majetkové hodnoty vrátane
právnych nárokov“, o ktorých môže dotknutá osoba tvrdiť,
že má aspoň „legitímne očakávanie“, že bude efektívne
požívať svoje majetkové právo (Pine Valley Development Ltd.
a iní v. Írsko, rozsudok ESĽP z 29. novembra 1991 a Pressos
Compania Naviera S. S. a iní v. Belgicko, rozsudok ESĽP z 20.
novembra 1995). Na túto skutočnosť poukázal vo svojej
judikatúre aj ústavný súd, keď napr. vo veciach sp. zn. II.
ÚS 389/09 alebo sp. zn. II. ÚS 91/2010 uviedol, že za majetok
v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu podľa judikatúry ESĽP
sa považuje nielen existujúci majetok vo vlastníctve fyzickej
alebo právnickej osoby, teda veci alebo iné aktíva, ktorých
vlastníkom je táto osoba, ale i majetok, nadobudnutie
vlastníctva ku ktorému môže fyzická alebo právnická osoba
legitímne očakávať, pričom vo viacerých veciach posudzoval
existenciu legitímnych očakávaní ako súčasť obsahu práva
na majetok nielen z hľadiska práva garantovaného čl. 1
dodatkového protokolu, ale aj z hľadiska základného práva
garantovaného čl. 20 ods. 1 ústavy (napr. PL. ÚS 15/08, II.
ÚS 91/2010, PL. ÚS 11/08, II. ÚS 389/09, II. ÚS 322/09, III.
ÚS 318/08, PL. ÚS 3/08, I. ÚS 205/07). Najefektívnejšou
reguláciou zisku zdravotných poisťovní je: a) klient
zdravotnej poisťovne. Ak nie je spokojný so službami
zdravotnej poisťovne, tak odchádza do konkurenčnej zdravotnej
poisťovne, b) posilnenie konkurenčného prostredia v zdravotnom
poistení, napríklad v uľahčení možnosti poistenca zmeniť
zdravotnú poisťovňu aj častejšie ako jedenkrát za rok, c)
napĺňanie podmienok, v zmysle ktorých zisk môže byť tvorený
až po vytvorení technickej rezervy na pacientov čakajúcich na
poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 10 (§ 6a ods. 9)
V § 6a ods. 9 v
poslednej vete sa za slovo poisťovňa dopĺňajú slová
„analyzuje a“ a na konci vety sa dopĺňa text „a na
základe analýz zasiela svojím poistencom, odporúčania
absolvovať preventívnu prehliadku, lekárske vyšetrenie, alebo
iné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoré si vyžaduje
zdravotný stav poistenca.“. Odôvodnenie: Pre programy zdravia
zamerané na zlepšenie zdravia poistencov je kľúčovým
determinantom úspechu zvýšenie angažovanosti poistenca o
svoje zdravie. Napríklad pri diagnóze diabetes mellitus II.
typu sa odhaduje, že až 85% z úspechu liečby má v rukách
práve samotný pacient. Zvýšenie tejto angažovanosti je možné
hlavne na základe cielenej dlhodobej komunikácie zo strany
lekára ako aj zdravotnej poisťovne (napr. pozvánka na potrebné
vyšetrenie, pripomienka kontrolných vyšetrení a pod.), ktorá
je základným nástrojom programov zdravia vo svete. V záujme
využívania takejto komunikácie pri programoch zdravia preto
považujeme za žiadúce precizovanie návrhu, ktoré umožní
naplno využiť potenciál programov zdravia, beneficientom
ktorých bude v prvom rade poistenec/pacient. Súčasne
navrhujeme, aby znenie § 6a ods. 9 bolo z hľadiska systematiky
doplnené do § 6 ods. 13, ktoré upravuje činnosti zdravotnej
poisťovne. V prípade, ak by totiž NRSR neschválila reguláciu
zisku v zmysle alternatívy 1 alebo 2, znamenalo by to, že by
súčasne nebol schválený ani § 6a ods. 9, ktorý umožňuje
zdravotným poisťovniam realizovať programy zdravia, čo by
znemožnilo využiť potenciál programov zdravia ako aj
samotných zdravotných poisťovní v tejto oblasti. Pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 11
Žiadame riadne dopracovať kritériá
kvality v súlade s princípom predvídateľnosti práva a
právnej istoty. Navrhované znenie kritérií kvality nie je
dostatočne určité a tým ani jeho dopady na zdravotné
poisťovne nie sú predvídateľné. Z navrhovaných ustanovení
nie je zrejmé ako bude úrad postupovať pri vyhodnocovaní
kritérií. Napr. pri kritériu „zazmluvnenosti“ (ods. 1) nie
je zrejmé ako sa bude posudzovať percentuálna „zazmluvnenosť“
VMS. Za akých podmienok bude zdravotná poisťovňa spĺňať
kritérium „zazmluvnenosti“ aspoň na 90%? Ak bude mať
zazmluvnenú VMS aspoň 90% dní v roku? Alebo o aké percento sa
zníži „zazmluvnenosť“ napr. v prípade ak nebude mať
zdravotná poisťovňa jeden deň zazmluvneného poskytovateľa
kľúčového pre naplnenie VMS? Automaticky sa to bude brať že
nie je splnené kritérium „zazmluvnenosti“ a zvyšné
kritériá pôjdu o 50% dole? Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 11 (§ 6aa ods. 2 písm. b.)
V § 6aa
ods. 2 písm. b) žiadame vypustiť „dodržanie lehoty časovej
dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti a“ Odôvodnenie:
Za to či bude alebo nebude dodržaná lehota časovej
dostupnosti zodpovedá v prvom rade poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti. Zodpovednosťou zdravotnej poisťovne je
predovšetkým vytvorenie technickej rezervy na zabezpečenie
úhrady. V prípade ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
nevie garantovať v konkrétnom prípade zachovanie časovej
dostupnosti mal by o tom informovať zdravotnú poisťovňu
poistenca a tá by poistencovi mohla ponúknuť iný termín u
iného zmluvného poskytovateľa tak ako to predpokladá aj zákon
o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 13 (§8aa ods. 1 písm. m.)
V § 8aa ods.
1 písm. m) navrhujeme spojku „a“ zmeniť na „alebo“.
Odôvodnenie: Navrhujeme spojku "a" zmeniť na "alebo“,
nakoľko poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykazuje v
kapitačnej dávke 748N prírastky alebo úbytky poistencov.
Zároveň upozorňujeme, že právne predpisy nepoznajú pojem
„kapitácia“, čo môže spôsobovať výkladové problémy.
Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 16
Novelizačný bod 16 navrhujeme v
celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Nesúhlasíme so zvýšením
príspevku na správu a rozvoj národného zdravotníckeho
informačného systému (NZIS) zo súčasných 0,41 % na 0,55 %.
Percentuálne zvyšovanie príspevku je v tomto prípade
nekoncepčné, nelogické a neprimerane zaťažujúce zdravotné
poisťovne. Zvyšovať by sa mal objem financií v celom
zdravotníctve, v dôsledku čoho sa zvýši aj príspevok na
NZIS. Predkladateľ v dôvodovej správe odôvodňuje zvýšenie
príspevku pribudnutím množstva povinností a kompetencií. K
uvedenému uvádzame, že aj iným subjektom v zdravotníctve,
vrátane zdravotných poisťovní neustále pribúdajú nové
povinnosti bez navýšenia krytia ich nákladov, preto nevidíme
logiku, prečo predkladateľ zvolil percentuálne zvýšenie
príspevku. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19
V § 8d odsek 5 navrhujeme pred slovo
„zasielajú“ doplniť slovo „elektronicky“ a na konci
vypustiť slová „a na analytické účely“. Odôvodnenie:
Navrhujeme doplniť text tak, aby bolo zrejmé, že dávky bude
zdravotná poisťovňa zasielať úradu elektronicky. Zároveň
máme za to, že nie je úrad potrebuje dávky o výsledku
zúčtovania (spätné dávky) len za účelom výkonu dohľadu,
nie na analytické účely. Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19
V prípade neakceptovania našich
pripomienok v k bodu 19 čl. I, navrhujeme vypustiť § 8d zákona
ako celok. Odôvodnenie: Pravidlá revíznej činnosti vychádzajú
v zásade zo zoznamu zdravotných výkonov zverejneného v
zákone, kde sú definované aj podrobnosti ako bodové
ohodnotenie, možnosti vykazovania jednotlivými odbornosťami,
zakázané kombinácie výkonov, nutné kombinácie výkonov,
..... Pravidlá revíznej činnosti (pravidlá úhrady) sú
samozrejme širšie a už teraz sú zverejnené na webovom sídle
ZP. Takáto právna úprava by znamenala znefunkčnenie pružnosti
úprav pravidiel revíznej činnosti ktoré sú vykonávané v
prospech PZS, nakoľko tieto pravidlá sú neustále čiastočne
menené. Hoci vychádzajú zo ZZV podľa zákona, tak sú
neustále menené aj na základe zverejňovania nových kódov
NCZI, na základe zmeny ŠDTP, guidelinov a odporúčaní,
metodických usmernení, ako aj na základe opodstatnených
požiadaviek samotných PZS, združení a odborných spoločností.
Je nezmyselná taká úprava, ktorá každú drobnú zmenu (ako
pridanie nového výkonu cez NCZI, pridanie niektorej odbornosti
k niektorému z výkonov, zmeny frekvencie (periodicity) istého
výkonu a podobne) umožňuje iba jedenkrát v kalendárnom roku,
a to vždy s účinnosťou až od 1.1. nasledujúceho
kalendárneho roka. Takáto právna úprava by mohla mať zásadný
negatívny vplyv aj na samotných poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. Zároveň sa praxi bežne stretávame stále s
novými prípadmi odhaľovania neefektívneho, neúčelného a
nehospodárneho vynakladania prostriedkov z VZP, pri riešení
ktorých musí byť zdravotná poisťovňa flexibilná tak, aby
vedela účinne zamedziť plytvaniu zdrojov. Poskytovatelia ZS sú
o dôvodoch revízie vždy riadne poučený a postup ZP je vždy
riadne zdôvodnený v súlade so zmluvou, pričom poskytovateľ
má možnosť postup ZP účinne namietať. Poskytovatelia sú
zároveň o zmenách informovaní prostredníctvom protokolu
sporných dokladov, cez EP, cez odpoveď príslušnému
žiadateľovi. Súčasnú právnu úpravu revíznej činnosti
preto považujeme za dostatočnú. Zároveň upozorňujeme, že
zákon používa pojem „kontrolná činnosť“, nie „revízna“.
Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19 (§ 8d ods. 1)
V § 8d ods. 1
navrhujeme zmeniť slovné spojenie „uplatňované pri revíznej
činnosti“ na „uplatňované pri kontrole na diaľku“.
Odôvodnenie: Zákon v ustanovení § 9 nepoužíva pojem revízna
činnosť, ale pojem kontrolná činnosť. Zároveň navrhujeme
doplniť, že ide o kontrolu na diaľku, tak, ako je definovaná
v § 9 ods. 3 zákona, ako vyjadrenie odlišnosti od spôsobu
kontroly revízneho pracovníka u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti nahliadnutím do kompletnej zdravotnej
dokumentácie, ktorého obsah vyplýva z odbornosti revízneho
lekára a revízneho farmaceuta. Tento postup sa volí ad hoc, s
ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a skutočnosti
uvedené v zdravotnej dokumentácii pacienta a vzhľadom na
variabilitu jednotlivých prípadov takýto postup nie je možné
popísať všeobecnými pravidlami. Pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19 (§ 8d ods. 2)
V § 8d navrhujeme
vypustiť odsek 2 v celom rozsahu. Odôvodnenie: Vzhľadom na
priebežný vývoj nových vzorcov vykazovania na strane
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je potrebné, v záujme
zachovania účelnosti využívania prostriedkov VZP, ponechať
aj možnosť ad hoc reakcie zo strany zdravotné poisťovne.
Takáto právna úprava by znamenala okrem iného aj
znefunkčnenie pružnosti úprav pravidiel revíznej činnosti,
ktoré sú vykonávané v prospech PZS, nakoľko tieto pravidlá
sú neustále čiastočne menené. Hoci vychádzajú zo Zoznamu
zdravotných výkonov podľa zákona, tak sú neustále menené
aj na základe zverejňovania nových kódov NCZI, na základe
zmeny ŠDTP, guidelinov a odporúčaní, metodických usmernení,
ako aj na základe opodstatnených požiadaviek samotných PZS,
združení a odborných spoločností. Je nezmyselná taká
úprava, ktorá každú drobnú zmenu (ako pridanie nového
výkonu cez NCZI, pridanie niektorej odbornosti k niektorému z
výkonov, zmeny frekvencie (periodicity) istého výkonu a
podobne) umožňuje iba jedenkrát v kalendárnom roku, a to vždy
s účinnosťou až od 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka.
Takáto právna úprava by mohla mať zásadný negatívny vplyv
aj na samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Zároveň sa praxi bežne stretávame stále s novými prípadmi
odhaľovania neefektívneho, neúčelného a nehospodárneho
vynakladania prostriedkov z VZP, pri riešení ktorých musí byť
zdravotná poisťovňa flexibilná tak, aby vedela účinne
zamedziť plytvaniu zdrojov. Navrhované znenie by znamenalo
neprípustné tolerovanie neefektivity na strane poskytovateľa
pri zmene jeho správania v priebehu roka. V tomto smere
považujeme za dostatočnú povinnosť danú v prvej vete odseku
3. Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19 (§ 8d ods. 3)
V § 8d odsek 3, prvá
veta navrhujeme vypustiť slovo „každú“. (alternatívne
navrhujeme slovo „každú“ nahradiť slovným spojením
„kvalitatívne a kvantitatívne významnú“) Odôvodnenie:
Povinnosť oznamovať každú drobnú zmenu (aj takú, ktorá je
kvantitatívne a/alebo kvalitatívne nevýznamná) je v praxi
ťažko realizovateľná, vo vzťahu k zmluvnému vzťahu medzi
zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom nadbytočná, nakoľko
nemá zásadný alebo ani žiaden vplyv na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť a v praxi by spôsobila na oboch
stranách zbytočnú administratívnu záťaž. Pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19 (§ 8d ods. 4)
V § 8d ods. 4
navrhujeme vypustiť text „a poučiť poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti o správnom spôsobe vykazovania zdravotného
výkonu“. Odôvodnenie: Povinnosť správne vykazovať
poskytnutú zdravotnú starostlivosť a dodržiavať pravidlá
vykazovania zdravotných výkonov, či už zákonných alebo
zmluvných, je primárne povinnosťou poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti (aj v nadväznosti na navrhovanú zmenu
ustanovenia § 79 ods. 1, písm. ze) zákona č. 578/2004 Z. z.
Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 19 (§ 8d ods.1)
V § 8d odsek 1
navrhujeme vypustiť slovo „všetky“. (alternatívne
navrhujeme slovo „všetky“ nahradiť slovným spojením
„kvalitatívne a kvantitatívne významné“) Odôvodnenie:
Navrhovaná povinnosť zdravotnej poisťovne uverejniť všetky
pravidlá revíznej činnosti na svojom webovom sídle je
prakticky nevykonateľná, vzhľadom na vysokú variabilitu
klinických situácií vo vzťahu k zdravotnému stavu poistenca,
ktorá je zachytená vo vykazovaných zdravotných výkonoch od
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Práve na túto
variabilitu je zameraná ad hoc činnosť revíznych lekárov
podľa § 9 ods. 6 písm. a) zákona, podľa ktorého „revízni
lekári kontrolujú rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej
zdravotnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti
vzhľadom na zdravotný stav poistenca.“ Pripomienku považujeme
za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 20 (§ 10 ods. 4)
Novelizačné
ustanovenie § 10 ods. 4 navrhujeme v celom rozsahu vypustiť.
Odôvodnenie: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
nie je oprávnený vykonávať dohľad nad činnosťou
audítorov/audítorských spoločností a ani požadovať
podklady/dokumenty týkajúcich sa auditu zdravotných poisťovní.
Nie je to kompetenciou Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Výkon dohľadu nad štatutárnymi audítormi a
audítorskými spoločnosťami vrátane s tým súvisiacich
ďalších úloh bol zákonom č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom
audite zverený Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. Máme za
to, že navrhovaná právna úprava by spôsobovala kompetenčné
konflikty. Zároveň navrhovaná právna úprava nemá žiadny
prínos pre verejné zdravotné poistenie. Pre porovnanie
uvádzame, že ani Národná banka Slovenska nežiada od
audítorov informácie týkajúce sa vykonávania auditu v
bankách. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 21 (§13 ods. 3)
V novelizovanom
ustanovení § 13 ods. 3 navrhujme slová „od zániku funkcie
tejto osoby“ nahradiť slovami „odkedy sa zdravotná
poisťovňa dozvedela o zániku funkcie tejto osoby“.
Odôvodnenie: Žiadame objektívnu lehotu nahradiť subjektívnou
lehotou zdravotnej poisťovne na oznámenie zániku uvedených
funkcií. Môže nastať napríklad situácia, že funkcia
zanikne v dôsledku smrti osoby. To sa však zdravotná poisťovňa
nemusí dozvedieť do 10 dní od smrti. Pripomienku považujeme
za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 22 (§13 ods. 5 písm. b.)
V
novelizovanom ustanovení § 13 ods. 5 písm. b) navrhujme na
konci vložiť slová „a to ani v dodatočnej lehote určenej
úradom v písomnej výzve k splneniu povinnosti podľa § 4 ods.
4, “ Odôvodnenie: Navrhujeme, aby úrad mohol začať konanie
o odňatí predchádzajúceho súhlasu až vtedy, ak si
navrhovaná osoba nesplní svoju povinnosť zaslať vyhlásenie
podľa § 4 odsek 4 ani v dodatočnej lehote určenej úradom po
doručení výzvy úradu k splneniu povinnostizaslať úradu
čestné vyhlásenie. Nie je vylúčené, že navrhovaná osoba
čestné vyhlásenie podľa § 4 odsek 4 skutočne úradu včas
zaslala, avšak z dôvodov či už na strane poštového
doručovateľa nebolo čestné vyhlásenie úradu doručené,
prípadne nebolo úradom správne zaevidované. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 22 (§13 ods. 8)
Xxxxxxxxx nahradiť
znenie § 13 ods. 8 nasledovným znením: „Ak počas konania o
odňatí predchádzajúceho súhlasu dôjde k zániku konfliktu
záujmov, úrad konanie zastaví.“ Odôvodnenie: Konflikt
záujmov zaniká nielen zánikom funkcie v zdravotnej poisťovni
ale taktiež zánikom inej funkcie, pre ktorú sa osoba dostala
do konfliktu záujmov. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 22 (§13 ods. 9)
Navrhujeme upraviť §13
ods. 9 tak, že v prípade, ak sa preukáže existencia konfliktu
záujmov, bude tejto osobe, ktorej sa konflikt záujmov týka,
dodatočne umožnené vykonať nápravu za účelom odstránenia
konfliktu záujmov v primeranej lehote poskytnutej úradom. V
prípade ak táto osoba neodstráni tento nedostatok v primeranej
lehote, tak až vtedy úrad rozhodne o odňatí predchádzajúceho
súhlasu podľa odseku 1 písm. c). Odôvodnenie: Podľa nášho
názoru navrhovaná právna úprava je neprimerane prísna.
Čestné vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov doručuje
úradu fyzická osoba, ktorej sa funkcia týka, nie samotná
zdravotná poisťovňa. Odňatie predchádzajúceho súhlasu má
však závažné následky najmä pre samotnú zdravotnú
poisťovňu. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby dotknutej
osobe bola poskytnutá dodatočná lehota na odstránenie tohto
nedostatku. Počas tejto lehoty by mohol zaniknúť konflikt
záujmov (ukončením funkcie v zdravotnej poisťovni alebo inej
funkcie, pre ktorú vznikol konflikt záujmov). Pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 23
Novelizačný bod 23 navrhujeme v
celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie je
formulované vágne a nemerateľne. Navyše, zdravotná poisťovňa
nie je žiadnym distribútorom prostriedkov verejného
zdravotného poistenia. Distribúcia prostriedkov verejného
zdravotného poistenia medzi poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti nepatrí medzi činnosti, ktoré zdravotným
poisťovniam vyplývajú zo zákona č. 581/2004 Z. z. alebo
osobitných predpisov. Jednou zo základných činností
zdravotnej poisťovne je zabezpečenie a úhrada zdravotnej
starostlivosti poskytnutej poistencom zdravotnej poisťovne.
Prostriedkom na zabezpečenie plnenia tejto činnosti je zmluva o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú zdravotná
poisťovňa uzatvára s poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti. Nejde o jednostranný akt, ale o zmluva je
prejavom vôle dvoch zmluvných strán v obchodnoprávnom vzťahu.
Distribúcia, ako jednostranný akt by teda bola úplne iným
konceptom oproti súčasnému nastaveniu systému. Zdravotné
poisťovne s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti rokujú,
vzájomne sa musia dohodnúť na zmluvných podmienkach a na
základe tejto dohody následne poskytovať zdravotnú
starostlivosť a uhrádzať ju dohodnutým spôsobom. Zmluva je
výsledkom často krát náročného, viacnásobného rokovania a
konsenzu zmluvných strán, v ktorej si zmluvné strany dohadujú
konkrétne podmienky poskytovania a úhrady zdravotnej
starostlivosti a tieto podmienky sú záväzné. Ako príklad
uvádzame, rokovanie so zástupcami nemocníc, kedy prvé
rokovanie o cenových podmienkach pre rok 2022 bolo 7.12. a
dohodu sme uzatvorili po 10 kolách rokovaní k 1.5.2022.
Výsledkom týchto rokovaní je napríklad dohoda takých
podmienok s nemocnicami, podľa ktorých je relatívne veľká
časť úhrady naviazaná na výkonnosť danej nemocnice (nie
tvrdý paušál) a motivujeme nemocnice dobiehať plánované
hospitalizácie, ktoré boli odložené kvôli pandémii.
Zvyšujeme tak dostupnosť ZS pre našich poistencov. Rovnako sme
v rámci rokovaní s PZS dohodli napríklad používanie
e-receptu či e-labu ako súčasť hodnotiacich koeficientov, čo
výrazne zvýšilo ich využívanie. Napr. pojem „spravodlivosť“
je vágny a v súvislosti s vynakladaním prostriedkov verejného
zdravotného poistenia sa dá vykladať rôzne. Takéto
používanie pojmov v legislatíve je v priamom rozpore napr. s
§3 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov, ako
aj s legislatívnymi pravidlami vlády. Vypustenie predmetného
znenia navrhujeme tiež z dôvodu, že úrad by kontrolou a
vyhodnocovaním „účelnosti, spravodlivosti, efektívnosti a
hospodárni rozdeľovania“ finančných prostriedkov medzi
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti neprimerane zasahoval
do stratégie zdravotnej poisťovne týkajúcej sa nákupu
zdravotnej starostlivosti ako aj do samotného zmluvného vzťahu
s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. To nie je
kompetenciou úradu. Odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti je častokrát závislé od plnenia kritérií
kvality, na ktorých sa zmluvné strany dohodli v zmluve o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ktorých cieľom je
predovšetkým motivovať poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti ku kvalitnejšiemu poskytovaniu zdravotnej
starostlivosti. Máme za to, že vyhodnotenie a kontrola plnenia
týchto kritérií v nadväznosti na výšku dohodnutej odmeny je
vecou zmluvných strán - zdravotnej poisťovne a poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti. Zastávame názor, že úradu by
nemala prináležať kontrola a vyhodnocovanie týchto a ani
ďalších zmluvne dohodnutých aspektov poskytovania a úhrady
zdravotnej starostlivosti. Kritérium spravodlivosti je navyše
natoľko vágnym pojmom, že kontrola a vyhodnocovanie plnenia
tohto kritéria úradom by v praxi mohla spôsobiť významné
aplikačné a výkladové problémy. Túto pripomienku považujeme
za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 24
Bod 24 v článku I navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: Pripomienka súvisí s našou
pripomienkou k bodu 10. Túto pripomienku považujeme za
obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 27
Bod 27 v článku I navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: Navrhujeme nevydávať takýto všeobecne
záväzný právny predpis, nakoľko jeho obsah by mohol byť
obdobný ako upraví ministerstvo financií v rozpočte verejnej
správy. Predíde sa tak situáciám, kedy by mohli nastať
rozdiely medzi navrhovaným všeobecne záväzným právnym
predpisom a rozpočtom zostaveným ministerstvom financií. V
zmysle dôvodovej správy, účelom tohto ustanovenia má byť
zjednotenie spôsobu vykazovania výdavkov zdravotnými
poisťovňami. Navrhované znenie však s odôvodnením
nekorešponduje. Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 31 (§ 16 ods. 2 písm. g) bod 1.)
V
článku I bod 31 v novelizačnom § 16 ods. 2 písm. g) bod 1.
navrhujeme slovo „má“ nahradiť slovami „poskytol
zdravotnej poisťovni pre účely výkonu zdravotného poistenia“
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 31 a 32 (§ 16 ods. 2 písm. g) bod. 1 a § 16
ods. 5 písmeno h) bod 1.)
V článku I bodoch 31 a 32 v
novelizovaných ustanoveniach § 16 ods. 2 písm. g) bod. 1 a §
16 ods. 5 písmeno h) bod 1. navrhujeme slovo „má“ nahradiť
slovami „poskytol zdravotnej poisťovni pre účely výkonu
zdravotného poistenia“ Túto pripomienku považujeme za
obyčajnú
|
O
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 32 (§ 16 ods. 2 písm. h) bod. 1)
V
článku I bod 31 v novelizačnom § 16 ods. 2 písm. h) bod. 1.
navrhujeme slovo „má“ nahradiť slovami „poskytol
zdravotnej poisťovni pre účely výkonu zdravotného poistenia“
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 32.
Na účely riadneho vedenia ZČP je
potrebné, aby sa údaje týkajúce sa ZČP (novonavrhovaný §16
ods. 5 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z.) pri zmene zdravotnej
poisťovne medzi poisťovňami vymieňali k 1.1. daného roka
teda ku dňu zmeny zdravotnej poisťovne a to v celom rozsahu
dávky 998. Z pohľadu praxe nie je žiadúce, aby sa tieto údaje
medzi zdravotnými poisťovňami vymieňali s časovým
oneskorením, tak ako ostatné údaje podľa §16 ods. 5. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 33
Čiastočne nesúhlasíme s
legislatívnou zmenou Odôvodnenie: Vítame snahu úradu pre
dohľad upraviť rozsah údajov, ktoré má zdravotná poisťovňa
zasielať úradu na účely vedenia registra POI v zákone.
Zároveň však upozorňujeme, že rozsah navrhovaných údajov
je podľa nášho názoru širší ako je potrebný na
dosiahnutie účelu a teda je v rozpore so zásadou minimalizácie
údajov podľa GDPR. Podľa nášho názoru na jeho vedenie plne
postačuje základná sada údajov, ktoré Úrad spracúval aj
doposiaľ, pričom zdravotné poisťovne mu na ten účel
zasielali zoznamy podľa odseku 1 písm. f). Každý jeden osobný
údaj, ktorý má byť spracúvaný, by mal byť spracúvaný pre
určený účel. V dotknutom prípade by mal byť presne daný
účel, t.j. vymedzené presne na čo register slúži, ktoré
údaje z neho a kto a na čo ich využíva, či sú to referenčné
údaje a až následne by mal byť určený ich rozsah. Podľa
nášho názoru ide aj o zbytočnú administratívnu záťaž a
duplicitu v odosielaných takmer totožných údajov zo strany ZP
na NCZI podľa §15 ods. 1 písm. ah) ako aj na ÚDZS – a teda
nie je uplatňované pravidlo a vízia štátu „jeden krát a
dosť“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 39 (§ 20 ods. 1 písm. e. prvý bod)
Čiastočne
nesúhlasíme s navrhovanou legislatívnou zmenou Odôvodnenie:
Vítame snahu úradu pre dohľad upraviť rozsah údajov, ktoré
má zdravotná poisťovňa zasielať úradu na účely vedenia
registra POI v zákone. Zároveň však upozorňujeme, že rozsah
navrhovaných údajov je podľa nášho názoru širší ako je
potrebný na dosiahnutie účelu a teda je v rozpore so zásadou
minimalizácie údajov podľa GDPR. Podľa nášho názoru na
jeho vedenie plne postačuje základná sada údajov, ktoré Úrad
spracúval aj doposiaľ, pričom zdravotné poisťovne mu na ten
účel zasielali zoznamy podľa odseku 1 písm. f). Každý jeden
osobný údaj, ktorý má byť spracúvaný, by mal byť
spracúvaný pre určený účel. V dotknutom prípade by mal byť
presne daný účel, t.j. vymedzené presne na čo register
slúži, ktoré údaje z neho a kto a na čo ich využíva, či
sú to referenčné údaje a až následne by mal byť určený
ich rozsah. Podľa nášho názoru ide aj o zbytočnú
administratívnu záťaž a duplicitu v odosielaných takmer
totožných údajov zo strany ZP na NCZI podľa §15 ods. 1 písm.
ah) ako aj na ÚDZS – a teda nie je uplatňované pravidlo a
vízia štátu „jeden krát a dosť“ Túto pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 42
Odsek 3 znie: „Rozhodnutie úradu o
splnení kritérií kvality je preskúmateľné správnym súdom.
Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu úradu o splnení
kritérií kvality má odkladný účinok.“ Odôvodnenie:
Navrhujeme jasne stanoviť, že predmetné rozhodnutia Úradu sú
preskúmateľné súdom v rámci správneho súdneho konania.
Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 49
Navrhujeme novelizované znenie § 33
ods. 3 písm. e) upraviť nasledovne: „e) nebola štatutárnym
orgánom alebo spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá má
za obdobie trvania jej funkcie, alebo jeho časť 1. evidovaný
nedoplatok voči daňovému úradu podľa osobitného predpisu49)
vyšší ako XY* eur, ak bolo možné tento nedoplatok uhradiť
počas trvania jej funkcie, 2. evidované nedoplatky na poistnom
na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči
nej pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,49a),
ak bolo možné tento nedoplatok uhradiť počas trvania jej
funkcie. Odôvodnenie: Niektoré osoby navrhované za členov
riadiacich a kontrolných orgánov v minulosti pôsobili ako
členovia štatutárnych orgánov alebo spoločníci v obchodných
spoločnostiach. Po ukončení ich pôsobenia v spoločnostiach
mohli vzniknúť nedoplatky voči daňovému úradu alebo
nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie alebo zdravotné
poistení, na čo však už nemali tieto osoby vplyv. Súčasné
znenie právnej úpravy nie je však nedokonalé a nesprávnym
výkladom môže vznikať pochybnosť o tom, či za dôveryhodnú
osobu možno považovať osobu, ktorá bola štatutárnym orgánom
alebo spoločníkom v spoločnosti, ktorej vznikli nedoplatky až
po ukončení jej pôsobenia takejto spoločnosti. Rovnako sa
môže stať, že štatutár skončil, podanie daňového
priznania a úhrada má nastať síce za obdobie, kedy bol
štatutárom, ale hradí sa až v čase, kedy už nie je a teda
nevie ovplyvniť to, že nový štatutár za predchádzajúce
účtovné obdobie podal správne daňové priznanie a daň aj
zaplatil. Prakticky ide najmä o zmeny štatutárov v obchodných
spoločnostiach v prvom štvrťroku. Bolo by nelogické a
nespravodlivé, aby navrhované osoby boli považované za
nedôveryhodné osoby, pokiaľ v spoločnosti vzniknú nedoplatky
po ukončení ich pôsobenia v spoločnosti, alebo ak ich už
nevedia ovplyvniť. Rovnako sa už dnes postupuje v praxi. Z
dôvodu, aby nevznikali rozdielne výklady tohto ustanovenia,
navrhujeme jeho znenie precizovať. * Zároveň máme za to, že
zachovanie určitej tolerovanej hranice nedoplatku je
opodstatnené. Nebránime sa zníženiu tejto hranice, ale
nesúhlasíme s jej úplným vypustením. Nedoplatok vo výške 1
euro môže vzniknúť v dôsledku čisto administratívnej chyby
a neznamená, že osoba nie je dôveryhodná. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 5 (§6 ods. 1 písm. o.)
K navrhovanému
zneniu § 6 ods. 1 písm. o) chýba v dôvodovej správe
odôvodnenie navrhovaných zmien, žiadame ho dopracovať.
Pripomienka považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 ( § 43e ods. 1 písm. d.)
K článku
I, bod 58 ( § 43e ods. 1 písm. d) navrhujeme stanoviť lehotu
na podanie námietok najmenej 15 pracovných dní. Odôvodnenie:
Navrhujeme predĺženie lehoty na podanie námietok najmenej na
15 pracovných dní. V praxi sa často stáva, že zdravotná
poisťovňa musí pri príprave námietok zozbierať väčšie
množstvo podkladov, listín, vyjadrení dotknutých
zamestnancov, čo môže byť pri lehote 10 pracovných dní
problematické dodržať. Vzhľadom na to, že samotný UDZS má
na ukončenie dohľadu 9 mesiacov s možnosťou predĺženia
tejto lehoty sa 15 dňová lehota na podanie námietok
dohliadaným subjektom zdá byť primeraná. Túto pripomienku
považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43 ods. 4)
V článku I, bod 58 (§
43 ods. 4) navrhujeme vypustiť druhú vetu „ Pri dohľade na
diaľku nad verejným zdravotným poistením sa poverenie na
výkon dohľadu nevydáva.“. Odôvodnenie: Zdravotná poisťovňa
by v rámci dohľadu mala komunikovať a predkladať požadované
doklady a informácie iba poverenej osobe, ktorá by sa mala
zdravotnej poisťovni na začiatku výkonu dohľadu riadne
preukázať, tak ako to je aj v súčasnosti. Navrhovaným znením
predmetnej vety by sa okrem iného odňala zdravotnej poisťovni
možnosť namietať zaujatosť tejto osoby, nakoľko by nemala za
preukázané koho úrad poveril vykonaním dohľadu. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43a ods. 4 písm. d)
V článku I,
bod 58 (§ 43a ods. 4 písm. d) navrhujeme doplniť: „týkajúceho
sa poskytovania zdravotnej starostlivosti“ Odôvodnenie: V
záujme eliminovania postúpenia podaní, ktoré sa netýkajú
poskytovania ZS alebo vykonávania verejného zdravotného
poistenia a vyjadrujú všeobecnú nespokojnosť s výkonom iných
občianskych práv poistencov, resp. pravidiel podnikania
navrhujeme upresnenie, že má ísť o porušenie práva alebo
právom chráneného záujmu týkajúce sa poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Túto pripomienku považujeme za
obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 58 (§ 43b ods. 4)
V článku I, bod 58,
v § 43b ods. 4 navrhujeme doplniť nasledovnú vetu: „V
prípade výkonu dohľadu podľa § 43b ods. 1 písm. a) úrad
preveruje len skutočnosti uvedené podávateľom podnetu v
podnete.“. Odôvodnenie: V aplikačnej praxi sa často stáva,
že podávateľ podnetu „namieta, reklamuje, odvoláva sa“
napríklad vyčíslenie preddavkov na poistné za konkrétne
mesiace avšak UDZS žiada a vykonáva aj dohľad na obdobia,
ktoré vôbec nie sú predmetom podania podávateľa podnetu,
resp. platiteľ namieta vykonanie RZP za konkrétny rok, avšak
UDZS žiada podklady spätne aj niekoľko rokov, ktoré vôbec
nesúvisia s podnetom podávateľa podnetu. V dôsledku toho sa
zvyšuje administratívna záťaž tak UDZS ako aj poisťovne a
podávateľ podnetu/platiteľ poistného „čaká“ na
ukončenie „svojho“ podnetu zbytočne dlho. Túto pripomienku
považujeme za obyčajnú
|
O
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 58 (§ 43b ods. 8)
V článku I, bod 58,
v 43b ods. 8 navrhujeme vypustiť druhú vetu. Odôvodnenie:
Navrhované znenie druhej vety § 43b ods. 8 v aplikačnej praxi
spôsobí zbytočné umelé predlžovanie dohľadov. Túto
pripomienku považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43c ods. 5)
V článku I, bod 58,
v § 43c ods. 5 navrhujeme doplniť nasledovnú vetu „Rozhodnutie
úradu podľa odseku 4 je preskúmateľné súdom.“.
Odôvodnenie: V prípade, ak úrad napriek pochybnosti
dohliadaného subjektu o nezaujatosti osoby oprávnenej na výkon
dohľadu rozhodne, že táto osoba zaujatá nie je, dohliadanému
subjektu zákon nepriznáva žiadnu možnosť vyvolania prieskumu
tohto rozhodnutia úradu. Vzhľadom na to, že to nie je
zlučiteľné s princípmi demokratického a právneho štátu
navrhujeme explicitne doplniť, že rozhodnutie úradu podlieha
súdnemu prieskumu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 58 (§ 43d ods. 1 písm. b. a c.)
V §
43d ods. 1 písm. b) a c) navrhujeme vypustiť slová „a jeho
zamestnancov“ Odôvodnenie: UDZS priznáva platná právna
úprava kompetenciu dohliadať dohliadaný subjekt. Súčinnosť
k výkonu dohľadu má povinnosť poskytovať dohliadaný
subjekt. Máme za to, že vyžadovanie súčinnosti výslovne od
zamestnancov dohliadaného subjektu je v rozpore so zákonom,
nakoľko voči nim nemá UDZS žiadnu kompetenciu. V prípade
neposkytnutia súčinnosti túto súčinnosť neposkytne
dohliadaný subjekt, nie jeho zamestnanec, preto navrhovaná
formulácia nie je správna. Taktiež sankcia za nesplnenie
povinností poskytnúť súčinnosť môže byť udelená výlučne
dohliadanému subjektu, nie jeho zamestnancovi. Túto pripomienku
považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43d ods. 1 písm. d.)
K článku
I, bod 58 (§ 43d ods. 1 písm. d) navrhujeme vypustiť
„účtovných a iných dokladov zdravotnej poisťovne
súvisiacich s činnosťou zdravotnej poisťovne“
Odôvodnenie: Máme za to, že úrad by si mal v rámci dohľadu
žiadať výlučne tie doklady a informácie, ktoré
bezprostredne potrebuje pre účel výkonu dohľadu, nemal by si
v rámci dohľadu žiadať všeobecné informácie a podklady
týkajúce sa činnosti zdravotnej poisťovne. Oprávnenie osoby
oprávnenej na výkon dohľadu požadovať od dohliadaného
subjektu informácie, doklady, rovnopisy, či iné písomnosti
ktoré UDZS potrebuje na účel výkonu dohľadu dostatočne
upravuje navrhované znenie § 43 ods. 1 písm. b). Zároveň,
UDZS nemá kompetenciu na dohliadanie dodržiavania zákona o
účtovníctve, ani iných zákonov nesúvisiacich s výkonom
verejného zdravotného poistenia. Právomoc na dodržiavanie
týchto zákonov zveruje zákon iným subjektom. Pojem „iné
doklady súvisiace s činnosťou ZP“ je navyše natoľko vágny,
že v praxi môže spôsobovať výkladové problémy. Taktiež
dávame do pozornosti, že UDZS má prístup k dokumentácii
zdravotnej poisťovne aj podľa súčasného ustanovenia § 16.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43d ods. 2 písm. d)
V článku I,
bod 58 (§ 43d ods. 2 písm. d) navrhujeme doplniť, aby sa aj
dohliadanému subjektu, ktorým je zdravotná poisťovňa v
prípade dohľadu nad verejným zdravotným poistením umožnilo
vyjadriť sa k podkladom pre vyhotovenie protokolu, a to v
lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať pracovných dní.
Odôvodnenie: Nevidíme dôvod na rozdielny prístup voči
dohliadaným subjektom, kedy dohliadaný subjekt, ktorým je
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu
nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti má právo sa
vyjadriť k podkladom pre vyhotovenie protokolu a dohliadaný
subjekt, ktorým je zdravotná poisťovňa v rámci dohľadu nad
vykonávaním verejného zdravotného poistenia toto právo nemá.
Považujeme za dôležité, aby toto právo mali aj zdravotné
poisťovne, zvlášť v situácii, kedy pokuty, ktoré môže
UDZS uložiť zdravotným poisťovniam sú neporovnateľne
vyššie, ako pokuty, ktoré môže UDZS uložiť dohliadanému
subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43e ods. 1 písm. a)
V článku I,
bod 58 (§ 43e ods. 1 písm. a) navrhujeme doplniť právo
dohliadaného subjektu na oboznámenie sa so všetkými
informáciami, materiálmi, písomnosťami, ktoré sú podkladom
pre začatie výkonu dohľadu podľa § 43b ods. 1. Odôvodnenie:
Dohľad sa nemusí začať iba na základe podnetu, ale aj z
iných dôvodov (napr. z vlastnej činnosti úradu, z poznatkov
MZ alebo MPSVaR ). Máme za to, že toto právo by mala mať
zdravotná poisťovňa vždy ak úrad začne dohľad bez ohľadu
na skutočnosť, či dohľad začne na základe podnetu, z
úradnej činnosti úradu alebo na základe poznatkov získaných
z kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej činnosti MPSVaR či z
poznatkov MZ SR. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 43e ods. 1)
V článku I, bod 58
(§ 43e ods. 1) navrhujeme doplniť právo dohliadaného subjektu
na informáciu, že UDZS voči nemu začal vykonávať dohľad
vrátane informácie z akého dôvodu v zmysle § 43b ods. 1
začal dohľad vykonávať. Taktiež navrhujeme doplniť právo
dohliadaného subjektu na oznámenie identity osoby oprávnenej
na výkon dohľadu, aby dohliadaný subjekt mohol využiť právo
na prípadné podanie námietky zaujatosti voči tejto osobe.
Túto pripomienku považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§ 45 ods. 5)
V čl. I, bod 58, v §
45 ods. 5 navrhujeme doplniť novú náležitosť zápisnice,
ktorou by bolo stanovisko dohliadaného subjektu k vyhodnoteniu
opodstatnenosti písomných námietok a k prípadnému novému
výsledku výkonu dohľadu, ak sa na základe vyhodnotenia
námietok mení výsledok výkonu dohľadu, Odôvodnenie: V
aplikačnej praxi sa často stáva, že prerokovanie námietok sa
deje už len čisto formálne, keďže UDZS má neraz zápisnicu
pripravenú už pred samotným prerokovaním námietok. Sme
názoru, že výsledkom prerokovania/oboznámenia sa s výsledkom
vyhodnotenia opodstatnenosti námietok má byť zápisnica, ktorá
bude reflektovať na skutočnosti a závery, ktoré vyplynú zo
samotného prerokovania/oboznámenia sa. Úrad by mal podľa
nášho názoru v zápisnici zhrnúť či sa podarilo odstrániť
rozpor medzi úradom a zdravotnou poisťovňou, prípadne či tá
ktorá strana trvá na svojich záveroch uvedených v protokole
a/alebo v námietkach a to najmä z dôvodu dôkaznej situácie v
prípadnom následnom súdnom spore. Túto pripomienku považujeme
za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 58 (§43a ods. 5 písm. c.)
V článku I,
bod 58 (§43a ods. 5 písm. c) navrhujeme doplniť: „týkajúceho
sa vykonávania verejného zdravotného poistenia“ Odôvodnenie:
V záujme eliminovania postúpenia podaní, ktoré sa netýkajú
poskytovania ZS alebo vykonávania verejného zdravotného
poistenia a vyjadrujú všeobecnú nespokojnosť s výkonom iných
občianskych práv poistencov, resp. pravidiel podnikania
navrhujeme upresnenie, že má ísť o porušenie práva alebo
právom chráneného záujmu týkajúce sa vykonávania verejného
zdravotného poistenia. Túto pripomienku považujeme za
obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 6 (§ 6 ods. 6 písm. d.)
Navrhujeme
špecifikovať, z akých zdrojov môžu zdravotné poisťovne
financovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. V
prípade, ak by NR SR neschválila reguláciu zisku, zdravotné
poisťovne by v zmysle návrhu čl. I bodu 6 mohli financovať
ďalšie financovanie zdravotníckych pracovníkov zo zdrojov na
zdravotnú starostlivosť. Z návrhu novely však nevyplýva, z
akých zdrojov (prevádzkové výdavky, alebo zdroje na zdravotnú
starostlivosť) by mohli financovať ďalšie vzdelávanie
zdravotníckych pracovníkov v prípade, ak by NR SR reguláciu
zisku schválila. Pripomienka považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 66 až 68
V §67a odsek 1 zákona č.
581/2004 Z. z. navrhujeme vypustiť písm. a) Odôvodnenie:
Právna úprava je nadbytočná, nakoľko rozpočtovanie výdavkov
na zdravotníctvo, vrátane rozpočtovania podľa typov
zdravotnej starostlivosti, naviac so zohľadnením
makroekonomických vplyvov a ekonomických externalít, je v
gescii Ministerstva financií (pre rok 2022 Hlavná kniha, str.
111-126; vecné oblasti konkrétne na str. 116). Určovanie
zásadných finančných parametrov sektora vyžaduje jedného
garanta. Pri zachovaní viacerých tvorcov môže hroziť vznik
nezrovnalostí, ohrozujúcich priebežné financovanie zo strany
zdravotných poisťovní. Pripomienka je zásadná.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 66. (§67a)
V §67a odsek 1 navrhujeme
vypustiť písm. c) a naň nadväzujúce ustanovenia §67a ods. 2
až ods.4 a §67a ods. 7 Odôvodnenie: Zásadne celkovo
nesúhlasíme s koncepciou, aby o úhradových mechanizmoch a
regulácii cien v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti
rozhodoval štát. De facto ide o zasahovanie štátu do nákupnej
politiky zdravotných poisťovní, pričom samotný zákon
stanovuje, že úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a
cena majú byť dohodnuté v zmluve o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Pri uzatváraní zmluvy ide o výsledok
negociácie medzi zmluvnými stranami, do ktorého nemá
vstupovať tretí subjekt, ktorý nie je zmluvnou stranou. Výška
úhrady ovplyvnená treťou stranou, ktorá nie je zmluvným
partnerom, nemusí byť pre poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti ani pre platcov vyhovujúca. Zásahom „zvonku“
sa stráca široká variabilita a voľnosť, ktorú uplatňujú
zmluvné strany pri riešení rôznych situácií v rámci
procesu negociácie obsahu zmluvy, vrátane cenových podmienok.
Vplyv treťou stranou určených úhradových mechanizmov,
nezohľadňujúcich špecifiká situácie zmluvných partnerov sa
v praxi môže prejaviť v tom, že poskytovatelia a platcovia si
nebudú schopní dohodnúť podmienky na pokrytie oprávnených
nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. To môže
ohroziť dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej
starostlivosti. Ide o nadbytočný a nežiadúci zásah do
fungujúceho trhového mechanizmu a zásady zmluvnej voľnosti.
Ingerencia nesúdnych orgánov do súkromnoprávnych zmlúv by
mala byť vždy citlivo zvažovaná, a to najmä s ohľadom na
to, či verejný záujem dostatočne vyvažuje významný zásah
do zásady autonómie zmluvných strán. Ako problematickou sa
tiež javí skutočnosť, že riadiaci výbor nemá dezícnu
právomoc, a preto nie sú výsledky jeho činnosti preskúmateľné
súdom ani iným orgánom, pričom podľa štatútu riadiaceho
výboru je minister zdravotníctva uzneseniami riadiaceho výboru
viazaný (hoci podľa zákona je riadiaci výbor poradným
orgánom Ministerstva zdravotníctva SR, nie ministra
zdravotníctva). Zákonná úprava, ktorá je svojou povahou
cenovou reguláciou, by mala byť s ohľadom na ochranu slobodnej
vôle zmluvných strán, opatrením výnimočným a
akceptovateľným za obmedzených podmienok. Štátna regulácia,
vychádzajúc zo zohľadnenia dôležitých faktorov (napr. výška
vybraného poistného, výška nákladov pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, rozdielna štruktúra poistného
kmeňa, rozdielna nákupná politika jednotlivých poisťovní a
pod.), musí pri regulovaní ceny zohľadniť aj možnosť tvorby
zisku, a to na oboch zmluvných stranách. V dôsledku absencie
tejto maximy pri regulácii cien môže dôjsť k nadmernému
zásahu zo strany štátu v určitej oblasti podnikateľskej
aktivity, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 35
Ústavy SR. Pripomienka je zásadná.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 67 (§ 67a odsek 5)
V § 67a odsek 5
navrhujeme nasledujúce znenie: „(5) Ministerstvo zdravotníctva
posudzuje návrhy na zaradenie nového zdravotného výkonu do
zoznamu zdravotných výkonov, návrh na vykonanie zmeny v
zozname zdravotných výkonov, alebo návrh na zmenu v regulácii
cien, ktoré ministerstvu zdravotníctva zasielajú zdravotné
poisťovne, komory, odborné spoločnosti, združenia zastupujúce
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo úrad. Návrhy
podľa prvej vety sa zasielajú najneskôr do 31. marca
kalendárneho roka v elektronicky spracovateľnej podobe podľa
štruktúry zverejnenej ministerstvom zdravotníctva na webovom
sídle ministerstva zdravotníctva.“ Odôvodnenie: V
nadväznosti na návrh vypustiť z pôsobnosti MZSR kompetenciu
Centra pre klasifikačný systém, navrhujeme vypustenie
predkladania návrhov súvisiacich s výkonom tejto pôsobnosti.
Pripomienka je zásadná.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 7 (§ 6 ods. 9)
Navrhované znenie § 6
ods. 9 zákona navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie:
Ad. 1) Navrhované znenie zákona je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, najmä v rozpore s Čl.35 ods. 1) Ústavy
SR, podľa ktorého má každý právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava garantuje
každému právo na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej
činnosti. Hoci Ústava SR v Čl. 35 ods. 2 oprávňuje
zákonodarcu, aby stanovil podmienky a obmedzenia výkonu
určitých činností, nie je možné toto ustanovenie vykladať
tak, že zákonodarca môže pri obmedzovaní základných práv
a slobôd postupovať svojvoľne. Podľa Čl.13 ods. 4) Ústavy
SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať
na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť
len na ustanovený cieľ. Z hľadiska konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR akékoľvek obmedzenie základných
ústavných práv je potrebné posudzovať z hľadiska
proporcionality, t. j. či je zásah do ústavných práv
primeraný z hľadiska dosiahnutiu účelu obmedzenia. Pri
obmedzení ústavného práva na vykonávanie zárobkovej
činnosti by preto mal zákonodarca vysvetliť aký je účel
obmedzenia sledovaný zákonom, či je takýto zásah do
základného práva fyzických osôb vhodný na jeho dosiahnutie,
či je tento zásah nevyhnutný a zároveň vykonať samotný
test proporcionality. V danom prípade dôvodová správa k
návrhu zákona nedáva odpovede na základné otázky, ktoré je
potrebné zodpovedať pri zásahu do ústavných práv , čo je
nevyhnutným predpokladom pre legitímnosť takéhoto zásahu do
základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.
Podľa dôvodovej správy k navrhovanému zneniu zákona
„navrhovaná zmena vychádza z dôvodu predchádzania vzniku
konfliktu záujmov u osôb vykonávajúcich nábor poistencov pre
rôzne zdravotné poisťovne a finančné inštitúcie.“
Bližšie odôvodnenie dôvodová správa neobsahuje. Z dôvodovej
správy tak nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo ísť o
konflikt záujmov v prípade, ak fyzická osoba vykonáva inú
zárobkovú činnosť (teda aj takú, ktorá vôbec nesúvisí s
náborom) pre inú zdravotnú poisťovňu. Zároveň nie je vôbec
zrejmé, z akého dôvodu by malo ísť o konflikt záujmov v
prípade, ak takáto fyzická osoba vykonáva činnosť pre
nejakú finančnú inštitúciu, ktorej činnosť nijak nesúvisí
s činnosťou zdravotnej poisťovne, ani s verejným zdravotným
poistením ako takým. Navrhované znenie zákona pritom bez
bližšieho zdôvodnenia obmedzuje fyzické a právnické osoby v
pracovnoprávnych vzťahoch, pričom z pohľadu zamestnanca v
žiadnom prípade nejde o výkon verejnej funkcie, pri ktorej by
bolo možné namietať konflikt záujmov pri výkone takejto
funkcie. Zdôvodnenie potreby prijatia navrhovanej právnej
úpravy, uvedené v dôvodovej správe, z hľadiska
proporcionality vo vzťahu k obmedzeniu garantovaných ústavných
práv fyzických a právnických osôb preto v žiadnom prípade
neobstojí. Ad. 2) Navrhované znenie zákona je v rozpore so
zákonom č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti
regulácie povolaní, ktorý bol prijatý ako transpozícia
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/958 z 28. júna 2018
o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní.
Zákon i smernica určuje pre predkladateľa zákona povinnosť
pred zavedením novej regulácie pri výkone povolania vykonať
test proporcionality, smerujúci najmä k posúdeniu, či je
takáto regulácia povolania odôvodnená z hľadiska verejného
záujmu, či z hľadiska stanoveného cieľa nie je existujúca
právna úprava dostatočná, či nie je z hľadiska dosiahnutia
cieľa možné použiť menej obmedzujúce prostriedky, ako aj
účinok regulácie, najmä spôsob, akým regulácia povolania
prispieva k dosiahnutiu cieľa verejného záujmu, a či je
nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa. Zákon pritom
priamo definuje, čo sa považuje za verejný záujem, pričom
dôvody výlučne ekonomického záujmu alebo výlučne
administratívneho charakteru sa nepovažujú za verejný záujem.
V danom prípade nie je regulácia povolania relevantne
odôvodnená potrebou ochrany niektorého z verejných záujmov
stanovených zákonom. Zároveň v danom prípade predkladateľ
zákona nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona a nesplnil
povinnosti, ktoré mu zákon a smernica ukladá. Prijatím
takejto právnej úpravy tak predkladateľ zákona obmedzuje
právo dotknutých subjektov na prístup k povolaniu a
podnikaniu, ktoré je garantované aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a slobôd a Európskou chartou ľudských práv.
Ad. 3) V súčasnosti je v procese schvaľovania novela Zákonníka
práce, ktorej obsahom je okrem iného aj transpozícia Smernice
Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o
transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v
Európskej únii. Podľa článku 9 Smernice majú členské
štáty povinnosť zabezpečiť, aby zamestnávateľ nezakazoval
pracovníkom nástup do zamestnania u iných zamestnávateľov
mimo rozvrhu pracovného času, ktorý určí uvedený
zamestnávateľ, ani ho pre to nijako neznevýhodňoval.
Navrhované znenie zákona tak v zásadnom rozpore s vyššie
uvedenou smernicou a v rozpore s povinnosťami, ktoré smernica
členským štátom ukladá, naopak priamo zákonom obmedzuje
právo zamestnanca na nástup do zamestnania u iných
zamestnávateľov mimo rozvrhu pracovného času pre zdravotnú
poisťovňu. Prijatím takejto právnej úpravy tak predkladateľ
zákona obmedzuje právo dotknutých subjektov na prístup k
povolaniu a podnikaniu, ktoré je garantované aj Dohovorom o
ochrane ľudských práv a slobôd a Európskou chartou ľudských
práv. Ad. 4) Navrhované znenie zákona je rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon). Navrhované znenie zákona
obmedzuje právo zamestnanca na výkon zárobkovej činnosti z
dôvodu jeho iného postavenia, ktorým je výkon konkrétnej
činnosti pre konkrétny subjekt, pričom z odôvodnenia
navrhovanej právnej úpravy nie je zrejmé, z akého dôvodu je
nevyhnutná diskriminácia iba konkrétnych zamestnancov pri
výkone práce pre zdravotnú poisťovňu, ani za akým účelom
sa takéto obmedzenie práva iba určitých zamestnancov
navrhuje. Ad. 5) Zdravotná poisťovňa, ako zamestnávateľ, nie
je oprávnená spracúvať o svojich zamestnancoch také osobné
údaje, ktoré priamo nesúvisia s pracovnoprávnym vzťahom u
zamestnávateľa. Podľa Čl.11 Zákonníka práce, zamestnávateľ
môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje
súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami
zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska
práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo
vykonával. Zdravotná poisťovňa preto nie je oprávnená
vyžadovať od zamestnanca, resp. od budúceho zamestnanca,
informáciu, či vykonáva inú zárobkovú činnosť pre iný
subjekt, ani skutočnosť, či je osobou zapísanou Národnou
bankou Slovenska v registri podľa osobitného zákona alebo
zamestnancom tejto osoby. Spracúvanie takýchto údajov
neumožňuje zdravotnej poisťovni žiaden právny predpis, preto
zdravotná poisťovňa nedisponuje právnym základom, na základe
ktorých by bolo možné tieto osobné údaje o zamestnancoch
spracúvať. Spracúvanie osobných údajov zamestnancov bez
potrebného právneho základu by bolo porušením práv
dotknutej osoby v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri
spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES. Zároveň
neprichádza do úvahy ani doplnenie povinnosti zamestnávateľa
– zdravotnej poisťovne spracúvať takéto osobné údaje o
svojich zamestnancoch, keďže by takéto doplnenie bolo v
priamom rozpore so Zákonníkom práce, ako aj so Smernicou
Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o
transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v
Európskej únii, ktoré naopak zakazujú zamestnávateľovi
obmedzovať zamestnanca vo výkone inej zárobkovej činnosti.
Navrhované znenie zákona síce zakazuje vykonávať činnosť
fyzickej osobe – zamestnancovi, avšak zdravotná poisťovňa,
ako zamestnávateľ, nemá reálnu možnosť splnenie tejto
povinnosti kontrolovať, ani zabezpečiť jej dodržiavanie.
Zároveň nie je z navrhovaného znenia zákona zrejmé, aké sú
následky porušenia tejto povinnosti zamestnancom zdravotnej
poisťovne. Ad. 6) Navrhovaná právna úprava nezmyselne
diskriminuje niektorých zamestnancov zdravotných poisťovní.
Pracovnou náplňou klientskych poradcov na pobočkách
zdravotnej poisťovne je aj prijímanie prihlášok na verejné
zdravotné poistenie. Navrhovaná úprava diskriminuje tých z
nich, ktorí sú zároveň zapísaní v registri NBS ako finanční
agenti poskytujúci napríklad úvery, úvery na bývanie a
spotrebiteľské úvery, pričom takúto činnosť finančného
agenta vykonávajú najmä cez víkendy alebo v poobedných až
večerných hodinách, t. j. mimo času, keď pracujú ako
klientski poradcovia. Práca finančného agenta je vhodnou
pracovnou aktivitou na privyrobenie si popri akomkoľvek
zamestnaní. Schválenie navrhovanej právnej úpravy však bude
mať za následok, že osoby pracujúce ako klientski poradcovia
v zdravotných poisťovniach a zároveň privyrábajúci si ako
finanční agenti, budú nútení buď prestať si privyrábať
ako finanční agenti, alebo skončiť pracovný pomer ako
klientski poradcovia a v plnom rozsahu sa venovať len práci
finančného agenta. Ad. 7) Navrhovaná právna úprava vylučuje
akýchkoľvek finančných agentov z náboru poistencov. Finanční
agenti sú však osoby, ktoré majú patričné vedomosti a
zručnosti, ktoré vedia aplikovať aj v rámci poisťovania do
zdravotných poisťovní. Práve tí zamestnancami zdravotných
poisťovní, ktorí majú odborné skúšky na finančného
agenta (a zároveň sú aktívni aj ako finanční agenti) a
vykonávajú nábor poistencov, majú menšiu chybovosť
prihlášok na verejné zdravotné poistenie v porovnaní s inými
osobami, ktoré nemajú takéto vzdelanie. Sú to profesionáli a
k získavaniu prihlášok na verejné zdravotné poistenie
pristupujú s vysokou profesionalitou. Ad. 8) Dôvera si ctí
poctivý nábor poistencov. Zachytili sme, že v minuloročnej
prepoisťovacej kampani dochádzalo k problémom pri nábore,
pravdepodobne najmä kvôli problematickým aktivitám pri
prepoisťovaní do VšZP, avšak máme za to, že navrhovaná
právna úprava nie je vhodným riešením. Pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku I bod 8 (§ 6 ods. 12)
Navrhované znenie § 6
ods. 12 zákona navrhujeme v celom rozsahu vypustiť.
Odôvodnenie: Navrhované znenie zákona je v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, najmä v rozpore s Čl.35 ods. 1) Ústavy
SR, podľa ktorého má každý má právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zároveň je v
rozpore s Čl.36 Ústavy, podľa ktorej majú zamestnanci právo
na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im
zabezpečuje najmä: a) právo na odmenu za vykonanú prácu,
dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,
b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a
diskriminácii v zamestnaní. Ústava garantuje každému právo
na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, ako
aj právo na odmenu za vykonanú prácu a ochranu pred
diskrimináciou v zamestnaní. Akékoľvek obmedzenie základných
ústavných práv je potrebné posudzovať z hľadiska
proporcionality, t. j. či je zásah do ústavných práv
primeraný z hľadiska dosiahnutiu účelu obmedzenia. Pri
obmedzení ústavného práva na vykonávanie zárobkovej
činnosti, ako i práva na odmenu zamestnanca, by preto mal
zákonodarca vysvetliť aký je účel obmedzenia sledovaný
zákonom, či je takýto zásah do základného práva fyzických
osôb vhodný na jeho dosiahnutie, či je tento zásah nevyhnutný
a zároveň vykonať samotný test proporcionality. V danom
prípade dôvodová správa k návrhu zákona nedáva odpovede na
vyššie uvedené otázky, čo je nevyhnutným predpokladom pre
legitímnosť zásahu do základných práv a slobôd fyzických
a právnických osôb. Podľa dôvodovej správy „stanovenie
peňažnej odplaty na získanie jednej potvrdenej prihlášky
prinesie rovnaké pravidlá pre všetky zdravotné poisťovne.“
Bližšie odôvodnenie dôvodová správa neobsahuje. Z dôvodovej
správy preto nie zrejmé, z akého dôvodu je nevyhnutne
potrebné zasahovať do ústavného práva zamestnanca na odmenu
za vykonanú prácu iba z dôvodu, aby boli určené rovnaké
pravidlá pre všetky zdravotné poisťovne. Zároveň z
dôvodovej správy nie je zrejmé, z akého dôvodu štát
postupuje pri obmedzení výšky mzdy zamestnancov diskriminačne
a obmedzuje výšku mzdy iba konkrétneho zamestnanca pri výkone
konkrétnej činnosti. Zároveň nie je zrejmé, z akých
výpočtov predkladateľ zákona vychádzal, keď určil
maximálnu výšku mzdy zamestnanca za vykonanú prácu, pričom
nie je zrejmé, či je takto určená odmena primeraná,
spravodlivá a uspokojujúca pre zamestnanca. Zdôvodnenie
potreby prijatia navrhovanej právnej úpravy, uvedené v
dôvodovej správe, z hľadiska proporcionality vo vzťahu k
obmedzeniu garantovaných ústavných práv fyzických a
právnických osôb preto v žiadnom prípade neobstojí.
Predkladateľ zákona odôvodňuje legitímnosť navrhovaného
znenia novely zákona tvrdením, že „obdobná právna úprava
regulácie prevádzkových nákladov je v ustanovení § 63e
zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, kde sú upravené výdavky dôchodkovej správcovskej
spoločnosti (DSS) na uzatvorenie jednej zmluvy, ktoré nesmú
presiahnuť 8 % priemernej mesačnej mzdy v národnom
hospodárstve spred dvoch rokov. Identický mechanizmus sa
navrhuje zaviesť pri definovaní maximálnej sumy nákladov na
potvrdenú prihlášku poistenca pre zdravotnú poisťovňu,
ktorá by pri limite 5 % priemernej mesačnej mzdy v národnom
hospodárstve spred dvoch rokov, predstavovala sumu 54,60 eur.“
Navrhovaná práva úprava v žiadnom prípade nepredstavuje
identický mechanizmus, keďže neobmedzuje výdavky zdravotnej
poisťovne, tak ako je to v prípade DSS, ale obmedzuje právo
zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu. Zákon pritom už v
súčasnosti obsahuje, v ustanovení § 6a zákona, pomerne
prísne obmedzenie výdavkov zdravotnej poisťovne na prevádzkové
činnosti, pričom právnu úpravu týkajúcu sa obmedzenia
výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne
považujeme za dostatočné. Zároveň existuje zásadný rozdiel
v postavení osôb, ktoré vykonávajú prácu súvisiacu so
získavaním poistencov pre zdravotnú poisťovňu a medzi
osobami, ktoré vykonávajú činnosť pre DSS. Zákon totiž v §
6 zakazuje zdravotnej poisťovni vykonávať nábor poistencov na
základe mandátnych zmlúv alebo zmlúv o sprostredkovaní s
fyzickými osobami alebo právnickými osobami za peňažnú
odplatu alebo za nepeňažnú odmenu, čo v zásade znemožňuje
zdravotnej poisťovni využitie tretích subjektov. V prípade
DSS však nie je zákonom stanovená žiadna povinnosť vykonávať
konkrétne činnosti iba prostredníctvom zamestnancov.
Ustanovenie § 63e zákona č. 43/2004 Z. z. preto neobmedzuje, a
to ani nepriamo, právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu.
Ad. 2) Navrhované znenie zákona je rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon). Navrhované znenie zákona
obmedzuje právo zamestnanca na mzdu z dôvodu jeho iného
postavenia, ktorým je výkon konkrétnej činnosti pre konkrétny
subjekt, pričom z odôvodnenia navrhovanej právnej úpravy nie
je zrejmé, z akého dôvodu je nevyhnutná diskriminácia iba
konkrétnych zamestnancov pri odmeňovaní za vykonanú prácu,
ani za akým účelom sa takéto obmedzenie práva na mzdu iba
určitých zamestnancov navrhuje. Pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 82 (§ 76 ods. 10)
Bod 82 v čl. I.
navrhujeme v celom rozsahu vypustiť. Odôvodnenie: Máme za to,
že navrhované zúženie povinnosti zachovávať mlčanlivosť
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS) je
neadekvátne. Verejná kontrola na ktorú sa odvoláva dôvodová
správa k predmetnému zneniu je podľa nášho názoru
dostatočne zabezpečená už súčasnou právnou úpravou v
zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Infozákon). Verejná kontrola je zabezpečovaná taktiež
prostredníctvom UDZS, ktorý vydáva správu o stave vykonávania
verejného zdravotného poistenia za predchádzajúci rok a
vydáva aj dokumenty, v ktorých je monitorovaná platobná
schopnosť zdravotných poisťovní a výsledky ich hospodárenia.
Pre porovnanie, ani podľa Infozákona sa nesprístupňujú
všetky informácie napr. tie, ktoré sa týkajú dohľadu,
kontroly, dozoru, . Nevidíme preto dôvod na takéto neprimerané
zúženie povinnosti mlčanlivosti, aby UDZS verejne informoval
prakticky o akýchkoľvek informáciách o plnení povinností
zdravotnými poisťovňami. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku I bod 84
Bod 84 v čl. I. navrhujeme v celom
rozsahu vypustiť Odôvodnenie: Pripomienka súvisí s našou
pripomienkou k bodu 10. Túto pripomienku považujeme za
obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
článku I, body 1 a 2 (§ 4 ods. 1 písm. h) a § 4 ods. 2 písm.
h.)
Navrhujeme špecifikovať, čo sa rozumie pod pojmom
„dodávateľ, ktorý zdravotnej poisťovni dodáva materiál
alebo služby“. Odôvodnenie: Uvedomujeme si, že rovnaké
znenie v legislatíve je už dnes zakotvené. Máme však za to,
že vzhľadom na nové sankčné dopady je vhodné tento pojem
bližšie dodefinovať prinajmenšom v dôvodovej správe.
Predídeme tak vzniku pochybností o tom, čo sa rozumie
predovšetkým dodaním služby – napríklad či ide aj o
bezodplatné poskytnutie napr. údajov alebo zľavy pre
poistencov na produkty (ak pritom samotný produkt dodávateľ
pre zdravotnú poisťovňu nedodáva). Pripomienka je obyčajná.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku I. bod 10
V § 6a navrhujeme vypustiť odsek
8. Odôvodnenie: Sme presvedčení, že činnosti podľa
navrhovaného § 6a ods. 6 písm. c) by mali byť ponechané na
zdravotné poisťovne, ktoré najlepšie vedia aké programy
zdravia budú pre svojich poistencov realizovať a nemali by byť
stanovované všeobecne záväzným právnym predpisom
ministerstva. Pri pandémii by zdravotné poisťovne mohli napr.
takmer okamžite reagovať na vzniknutú situáciu poskytovaním
relevantného poradenstva či zavedením nového programu
zdravia. Táto iniciatíva zdravotných poisťovní v dôsledku
potreby zmien, alebo dopĺňania všeobecne záväzného právneho
predpisu ministerstvom zdravotníctva o činnosti, ktoré vzišli
z potreby epidemiologickej situácie, by bola značne sťažená.
Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX
Navrhujeme aby sa do zákona č. 153/2013
Z.z. doplnila povinnosť NCZI zverejňovať súhrnné štatistiky
podľa poskytovateľov a medicínskych služieb týkajúce sa ZČP
a pravidelne ich aktualizovať a to v rozsahu a v súlade so
znením príslušného MU MZ SR a dávkou. Bolo by tiež vhodné
doplniť povinnosť NCZI sprístupňovať tieto súhrnné
štatistiky vo vhodnej forme zdravotným poisťovniam, ktoré tie
údaje potrebujú pre plnenie svojich povinností podľa § 40
ods 12 a 13. Odôvodnenie: Aby poistenci, lekári a zdravotné
poisťovne vedeli efektívne plánovať zdravotnú starostlivosť
a smerovať poistenca do zariadení s kratšími čakacími
dobami a je potrebné, aby boli verejne k dispozícii štatistiky
o aktuálnych čakacích dobách podľa poskytovateľov a
medicínskych služieb. Toto je zásadný predpoklad toho, aby sa
zdroje a kapacity na plánovanú ZS mohli využívať efektívne.
Keďže jedine NCZI bude mať informácie o všetkých čakajúcich
poistencoch zo všetkých zdravotných poisťovní, je kľúčové
aby tieto údaje spracovávali a publikovali. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX
Podľa zámeru MZ, by súčasťou OSN a tým
pádom aj zoznamov čakajúcich poistencov (ZČP) mala byť aj
jednodňová ZS bez ohľadu na to, či je poskytovaná v
ústavných zariadeniach alebo v samostatných centrách
jednodňovej ZS. V celom zákone č. 540/2021 Z.z., vrátane
novelizovaných §§ 40 a 42 sa opakovane uvádzajú povinnosti
„prevádzkovateľa nemocnice“, rovnako ako aj samotná
definícia „lehota časovej dostupnosti ústavnej
starostlivosti“ implikuje, že na jednodňovú ZS mimo ústavnej
ZS (nemocníc) sa nevzťahuje. Je potrebné terminológiu
jednoznačne zosúladiť so zámerom zákona. Zároveň je
potrebné doriešiť aj vykazovanie jednodňovej ZS pokiaľ sa na
ňu od 1.1.2023 majú vzťahovať ZČP, čo znamená, že sa musí
dať pre nich určiť medicínska služba, ktoré sa ale prevažne
definujú cez DRG výkony a diagnózy. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX (§ 40 ods. 6 a ods. 7 písm. c)
Navrhujeme,
aby sa nahradila povinnosť zdravotnej poisťovne informovať o
ZČP poistenca písomne na povinnosť zdravotnej poisťovne
informovať poistenca o podstatných skutočnostiach týkajúcich
sa návrhu na plánovanú starostlivosť/ZČP
(schválenie/neschválenie, odmietnutie, zamietnutie návrhu,
zaradenie/vyradenie zo ZČP) prostredníctvom účtu poistenca.
Poistenec okrem toho bude mať ID návrhu už od poskytovateľa a
na NCZI si vie pozrieť aktuálny stav návrhu. Poistenec má
preto 2 možnosti ako zistiť stav návrhu. Predkladateľom
navrhované znenie je podľa nášho názoru zbytočne
administratívne zaťažujúce. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku IX bod 1 § 39 ods. 1 písm. d) bod 1.
Podľa
zákona o ochrane osobných údajov by poskytovanie údajov z IS
malo byť v nevyhnutnom rozsahu, za dodržania pravidla
minimalizácie spracúvaných údajov, pri tvorbe právneho
predpisu by malo byť vykonané posúdenie vplyvu na práva
dotknutých osôb. V návrhu zákona ani odôvodnení nie je
vôbec uvedené, z akého dôvodu sa rozširuje zoznam
poskytovaných údajov, a ako tieto údaje prispejú k naplneniu
účelu, ktorým je KTG ÚZS. Pokiaľ ide o telefónny a emailový
kontakt, je absolútne nepotrebné pre dosiahnutie tohto účelu.
V neposlednom rade by malo byť uvedené, že nie, ak ich POI má,
ale ak ich poskytol ZP a ak ich ZP spracúva na účely VZP vo
svojich IS. Navrhujeme preto z množiny údajov vyradiť rodné
číslo (a nahradiť ho bezvýznamovým identifikačným číslom
tak ako v § 39 ods. 1 písm. a-c), telefónny kontakt a email. V
prípade, ak nebude návrh upravený, máme za to, že dochádza
k porušovaniu GDPR. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 1. (§ 39 ods. 1 písm. d) bod 11)
V §
39 ods. 1 písm. d) bod 11 navrhujeme preformulovať, keďže
údaj „počet medicínskych služieb“ nedáva zmysel. Je
potrebné hlásiť plánovaný počet hospitalizácií v rámci
každej medicínskej služby. Tento údaje nie je možné hlásiť
v tom istom zozname, v ktorom posielame záznamy o jednotlivých
návrhoch na plánovanú ZS (tak ako je to naformulované by sme
ku každému návrhu na plánovanú ZS museli uviesť aj
plánované počty výkonov na nasledujúci rok). Musí to byť
zadefinované aj zaslané samostatne. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 1. (§ 39 ods. 1 písm. d) bod 4.)
V §
39 ods. 1 písm. d) bod 4. navrhujeme jasne definovať pojem
„indikujúci lekár“. Ide o lekára v zariadení ústavnej ZS
alebo ŠAS? Jednotnú terminológiu potom používať v celom
zákone. Pre analytické účely by bolo vhodné monitorovať 2
sety údajov: indikujúci lekár v nemocnici a indikujúci lekár
ŠAS (ktorí môže/nemusí byť v nemocnici). Dátum odoslania
indikujúcim ŠAS je dôležitý z pohľadu tvorby politík v
oblasti čakacích zoznamov, aby sa dali analyzovať skutočné
doby čakania od prvotnej indikácie potreby na ústavnú ZS až
k realizácii. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 1. (§ 39 ods. 1 písm. d) bod 5.)
V §
39 ods. 1 písm. d) bod 5. navrhujeme vypustiť slovo „alebo“.
Medicínska služba musí byť uvedená pre každom návrhu keďže
tieto definujú lehotu časovej dostupnosti, z pohľadu analýz
bude potrebné mať informáciu aj o diagnóze a kóde výkonu.
Dáta, kde pri každom návrhu bude vyplnené iba jedno z týchto
3 polí sú nepoužiteľné. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 1. (§ 39 ods. 1 písm. d) bod 6.)
V §
39 ods. 1 písm. d) bod 6. navrhujeme spresniť. Nie je jasné či
ide o dátum indikácie ústavným lekárom alebo ŠAS. Dátum
indikácie lekárom v ústavnom zariadení je kľúčový, keďže
od tohto dátumu zažína plynúť lehota časovej dostupnosti.
Spresniť terminológiu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 1. (§ 39 ods. 1 písm. d) bod 8.)
V §
39 ods. 1 písm. d) bod 8. navrhujeme spresniť čoho sa má
predmetný dátum týkať. Ak sa myslí dátum kedy bola
poskytnutá plánovaná ZS, tak sa to prejaví v dátume
vyradenia. Alebo to má byť predpokladaný dátum poskytnutia?
Potom je potrebné zodpovedať čo v prípade ak bol v čase
menený. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2 (§ 40 ods. 7 písm. c.)
Navrhujeme,
aby sa zoznam neviedol na webovom sídle. Podľa nášho názoru
je z dôvodu ochrany práv dotknutých osôb, plne postačujúce,
že údaje sa poskytujú do NCZI, aby bol prehľad za všetky ZP
a súčasne, ak údaj je dostupný POI v jeho osobnom účte v
el. pobočke. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2 (§40 ods. 11 písm. b.)
V §40 ods.
11 písm. b) navrhujeme text „a o skutočnosti, ak poistenec
využil možnosti v záujme skrátenia lehoty podľa odseku 12“
vypustiť. Odôvodnenie Táto časť vety je nadbytočná
vzhľadom na to, že zdravotná poisťovňa vyradí poistenca a
dôvody vyradenia poskytovateľovi oznámi Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§ 40 ods. 13)
V § 40 ods. 13
navrhujeme aby bola doplnená povinnosť pre poistenca v
dostatočnom časovom predstihu oznámiť zdravotnej poisťovni
svoj záujem o uhradenie plánovanej ZS u nezmluvného
poskytovateľa ZS z dôvodu prekročenia lehoty časovej
dostupnosti. Túto pripomienku uplatňujeme pre to, aby sa
predišlo situáciám, kedy poistenec pošle zdravotnej poisťovni
faktúru za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zdravotná
poisťovňa nestihla poistencovi ponúknuť alternatívu u iného
zmluvného poskytovateľa alebo iného nezmluvného
poskytovateľa. Pričom výška takejto úhrady môže byť
podstatne vyššia ako u zmluvného poskytovateľa čo
nekorešponduje s úlohou zdravotnej poisťovne hospodárne
nakladať s prostriedkami verejného zdravotné ho poistenia.
Zároveň je možné zefektívniť manažment čakacích
zoznamov, pokiaľ poistenec má povinnosť vopred nahlásiť to,
že si dohodol plánovanú ZS u nezmluvného poskytovateľa ZS a
je možné uvoľniť pôvodne naplánovaný termín u
poskytovateľa ZS pre iných poistencov. Zároveň je potrebné
zakotviť možnosť pre zdravotné poisťovne odmietnuť/neuhradiť
poskytnutú ZS u nezmluvného/zahraničného poskytovateľa ZS v
prípade, ak je predpokladaný termín u týchto poskytovateľov
neskorší ako pôvodne navrhovaný termín v návrhu. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§ 40 ods. 16)
V § 40 ods. 16
navrhujeme slovo „bezodkladne“ nahradiť textom „do 24
hodín“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§ 40 ods. 18)
V § 40 sa dopĺňa
nový ods. 18, ktorý znie: Zdravotná poisťovňa nie je povinná
postupovať podľa odsekov 12 a 13 v prípade, ak je medzi
predpokladaným dátumom poskytnutia plánovanej starostlivosti a
dátumom jej indikácie menej ako 31 dní. Odôvodnenie: V
prípade ak medzi plánovanou ZS a dátumom jej indikácie je
menej ako 31 dní je vysoká pravdepodobnosť, že akékoľvek
kroky zdravotnej poisťovne by neviedli k relevantného skráteniu
predpokladaného termínu poskytnutia plánovanej ZS (maximálne
v počte pár dní). Postupom podľa ods. 12 a 13 v takýchto
prípadoch by vznikali zdravotnej poisťovni zbytočne
administratívne náklady, čo je v rozpore so zásadou
efektívneho a hospodárneho nakladania s prostriedkami verejného
zdravotného poistenia. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§ 40 ods. 3 a 4)
V § 40 ods. 3 a 4
znie: „(3) Zdravotná poisťovňa vykoná kontrolu správnosti
a úplnosti údajov v návrhu na plánovanú starostlivosť,
overí, či neexistuje už iný návrh na tú istú plánovanú
starostlivosť zaslaný tým istým alebo iným prevádzkovateľom
nemocnice a ak je návrh na plánovanú starostlivosť neúplný,
vráti ho prevádzkovateľovi nemocnice na doplnenie v lehote
desiatich dní odo dňa jeho doručenia podľa odseku 1, inak
návrh na plánovanú starostlivosť buď odmietne podľa odseku
5 alebo schváli a postupuje podľa odseku 4, ak v tretej vete
nie je ustanovené inak. Doplnenie návrhu na plánovanú
starostlivosť nemá vplyv na plynutie lehoty plánovanej
starostlivosti podľa § 2 ods. 9. Ak existuje už iný návrh na
tú istú plánovanú starostlivosť zaslaný tým istým alebo
iným prevádzkovateľom nemocnice, zdravotná poisťovňa návrh
na plánovanú starostlivosť schváli a zároveň vyradí už
pôvodný návrh na plánovanú starostlivosť. O vyradení
pôvodného návrhu zdravotná poisťovňa upovedomí
prevádzkovateľa nemocnice a poistenca. Za rovnakú zdravotnú
starostlivosť v zmysle návrhu na plánovanú starostlivosť sa
považuje návrh na rovnakú medicínsku službu s výnimkou
medicínskej služby párového orgánu. V prípade, že nový
návrh na plánovanú starostlivosť má neskorší predpokladaný
dátum ako pôvodný návrh, povinnosť zdravotnej poisťovne
podľa § 42 ods. 12 a 13 sa neuplatňuje. Poradie návrhov na
plánovanú starostlivosť sa určuje podľa dátumu a času
vytvorenia návrhu. (4) Zdravotná poisťovňa zaradí poistenca
bezodkladne do zoznamu čakajúcich poistencov po doručení
úplného návrhu na plánovanú starostlivosť podľa
predpokladaného dátumu poskytnutia plánovanej starostlivosti
uvedeného v návrhu na plánovanú starostlivosť; to neplatí,
ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V
prípade ak je návrh na plánovanú starostlivosť doručený na
zdravotnú poisťovňu neskôr ako na nasledujúci pracovný deň,
pre potreby výkonu povinnosti zdravotnej poisťovni podľa § 42
ods. 12 a 13 sa lehota časovej dostupnosti počíta od dátumu
doručenia návrhu na zdravotnú poisťovňu.“ Odôvodnenie:
Navrhujeme upraviť postup ak existujú duplicitné návrhy na
plánovanú starostlivosť tak, že skorší (pôvodný, starší)
návrh zdravotná poisťovňa zamietne nakoľko novší návrh
presnejšie odzrkadľuje momentálnu vôľu poistenca. Keďže
poistenec vedome prejavil preferenciu dlhšieho čakania na
plánovanú ZS povinnosť zdravotnej poisťovne postupovať podľa
§42 ods. 12 a 13 sa neuplatňuje. Poistenec by si mal byť
vedomý duplicity pri podpise návrhu na plánovanú ZS a takisto
by si mal byť vedomý, že svojím podpisom nového návrhu
súhlasí s vyradením pôvodne podpísaného návrhu na
identickú plánovanú ZS. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§ 40 ods. 5)
V § 40 ods. 5, znie:
„(5) Zdravotná poisťovňa návrh na plánovanú starostlivosť
odmietne ak: a) zistí, že nie je príslušnou zdravotnou
poisťovňou poistenca, b) je poistenec vedený v zozname
dlžníkov s nárokom len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť
podľa osobitného predpisux , c) prevádzkovateľ nemocnice
nemôže poskytovať medicínsku službu uvedenú v návrhu alebo
ju zdravotná poisťovňa nemá zazmluvnenú, d) nastanú dôvody
hodné osobitného zreteľa.“ Poznámka pod čiarou X §9 ods.
2 zákona č. 580/2004 Z.z. Ostatné odseky sa primerane
prečíslujú. Odôvodnenie: Navrhované znenie §40 ods. 5
navrhujeme nahradiť nakoľko kontrola prebieha podľa odseku 3 (
keď príde nový návrh sa kontroluje, ci súbeh existuje). Teda
súbeh podľa navrhovaného odseku 5 nikdy nemôže nastať.
Navrhujeme doplniť aj situácie kedy zdravotná poisťovňa môže
návrh odmietnuť. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§ 40 ods. 8 a ods. 7 písm. c.)
Navrhujeme
vypustiť v § 40 ods. 8 a ods. 7 písm. c) Alternatívne
navrhujeme ustanovenie naformulovať tak, že zdravotná
poisťovňa si túto povinnosť vie splniť tým, že odkáže na
web a zoznam, ktorý publikuje NCZI. Odôvodnenie: Povinnosť
zdravotnej poisťovne uverejňovať na svojom webovom sídle ZČP
nakoľko ide o duplicitnú informáciu, s informáciou
(zoznamom), ktorú bude zverejňovať NCZI. Môžu zbytočne
nastať komplikácie ak zoznamy na stránke zdravotnej poisťovne
a NCZI nebudú presne zosynchronizované. Zároveň na webe NCZI
bude k dispozícii celkový a nie len čiastkový zoznam
poistencov jednej zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa
bude údaje o ZČP samozrejme zobrazovať na účte poistenca.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§40 ods. 10 písm. f.)
V §40 ods.
10 písm. f) navrhujeme preformulovať. Dikcia je nezrozumiteľná
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§40 ods. 13)
V §40 ods. 13
navrhujeme upraviť povinnosť zdravotnej poisťovne postupovať
podľa ods. 12 a 13 len v prípade ak to poistenec vyžaduje. V
prípade, že poistenec nevyžaduje skrátenie lehoty, čo
písomne potvrdí zdravotnej poisťovni, zdravotná poisťovňa
nemusí postupovať podľa § 40 ods. 12 a 13 (napríklad v
situáciách keď poistenec dobrovoľne čaká dlhšie kvôli
výberu operatéra alebo v prípade, že je lehota časovej
dostupnosti prekročená iba o pár dní). Ako prejav toho, že
poistenec nevyžaduje hľadanie iného poskytovateľa ZS za
účelom dodržania lehoty časovej dostupnosti podľa par 40
odst 12 a 13 chápeme aj situáciu, ak je v návrhu na plánovanú
starostlivosť označený dôvod vedomého prekročenia lehoty zo
strany poistenca alebo ak zdravotná poisťovňa obdrží pre
daného poistenca nový návrh na tú istú plánovanú ZS, s
výnimkou medicínskej služby párového orgánu alebo s
príznakom pokračujúcej ZS, s neskorším predpokladaným
dátumom plánovanej ZS ako v pôvodnom návrhu. Cieľom tejto
úpravy nie je obmedziť právo poistenca na včasnú plánovanú
zdravotnú starostlivosť, ale snaha o to, aby sa efektívne
riešili iba tie prípady, kde to pre poistenca má pridanú
hodnotu. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (§40 ods. 13)
V §40 ods. 13 v
záujme efektívneho a hospodárneho nakladania s prostriedkami
verejného zdravotného poistenia navrhujeme doplniť, že
zdravotná poisťovňa uhrádza poskytnutú ZS ( § 40 ods. 13
písm. a) a b) ) len na základe riadne predloženého účtovného
dokladu (faktúry) a zdravotnej dokumentácie, ktorá musí
obsahovať termín uskutočnenia plánovanej starostlivosti a
poskytnutú medicínsku službu alebo údaje potrebné pre
jednoznačné určenie medicínskej služby. Zároveň navrhujeme
stanoviť aj maximálnu výšku úhrady za takúto zdravotnú
starostlivosť vzhľadom na aktuálny finančný stav v
zdravotníctve a to v rozsahu maximálne 1,2 násobku priemernej
úhrady za jednotlivý zdravotný výkon v čase poskytnutia
zdravotnej starostlivosti dohodnutej s poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti, s ktorými má príslušná zdravotná poisťovňa
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
ktorí poskytujú rovnakú zdravotnú starostlivosť, aká bola
poistencovi poskytnutá. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 2. (40 ods. 9 písm. c.)
V §40 ods. 9
písm. c) za číslo 12 navrhujeme doplniť text „alebo 13
písm. a)“,a zároveň navrhujeme aby sa prerušovala lehota
časovej dostupnosti len pre zdravotnú poisťovňu a nie pre
PZS. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 3
Navrhujeme medzi povinnosti
prevádzkovateľa nemocnice doplniť nový bod 2 v znení :
„Prevádzkovateľ nemocnice je povinný vyvinúť maximálne
úsilie, aby zabezpečil poistencovi poskytnutie plánovanej
zdravotnej starostlivosti v lehote časovej dostupnosti
medicínskej služby, ak bola kategorizáciou ústavnej
zdravotnej starostlivosti stanovená.“ Ostatné body navrhujeme
primerane prečíslovať. Odôvodnenie: V § 2 ods. 9 zákona č.
540/2021 Z. z. je uvedené, že termín nesmie prekročiť lehotu
časovej dostupnosti, čo ale nie je reálne. Preto je vhodné v
povinnostiach prevádzkovateľa nemocnice doplniť túto
povinnosť pre prevádzkovateľa, aby bolo zákonodarcom jasne
deklarované, že prevádzkovateľ by mal jednak zabezpečiť
termín v rámci stanovenej časovej dostupnosti u seba, ale aj v
spolupráci s inými prevádzkovateľmi ak by to bolo potrebné a
rovnako tak aj napr. poskytnúť súčinnosť zdravotným
poisťovniam pri hľadaní alternatívy ( napr.§ 40 ods. 12)
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 3. (§ 42 ods. 4)
V § 42 ods. 4
navrhujeme zjednotiť lehoty. Niekde je lehota 24 hodín niekde
tri dni. Takéto rozdiely sú neodôvodnené. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 3. (§ 42 ods. 5)
V § 42 navrhujeme
nové znenie ods. 5: „Prevádzkovateľ nemocnice pri určovaní
predpokladaného dátumu poskytnutia plánovanej starostlivosti
zohľadňuje súhrnný zoznam čakajúcich poistencov uverejnený
národným centrom podľa osobitného zákona34) s prihliadnutím
na aktuálny zdravotný stav poistenca a preferencie poistenca. V
prípade, že predpokladaný dátum plánovanej ZS nezodpovedá
súhrnnému zoznamu čakajúcich poistencov, prevádzkovateľ
nemocnice musí byť schopný preukázať dôvod“ Odôvodnenie:
Poskytovateľ by mal prideľovať termíny podľa poradia
indikácie poistencov na plánovanú ZS, v praxi však existujú
prípady, kedy je možné odôvodnene meniť poradie poistencov -
predovšetkým neskorší termín na základe požiadavky
poistenca (dovolenka, výber operatéra,....) alebo naopak skorší
termín v prípade závažnosti zdravotného stavu pacienta podľa
posúdenia indikujúceho lekára. Myslíme si, že zákon by mal
takýto postup vo vybraných odôvodnených prípadoch umožniť.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 3. (§42 ods. 2)
V §42 ods. 2 znie: „Ak
poistenec so zaradením do zoznamu čakajúcich poistencov
súhlasí podpisom daným do zdravotnej dokumentácie poistenca,
prevádzkovateľ nemocnice vyhotoví návrh na plánovanú
starostlivosť a pridelí návrhu identifikátor návrhu;
prevádzkovateľ nemocnice poistencovi vydá kópiu návrhu na
plánovanú starostlivosť a písomne ho poučí o jeho právach
a povinnostiach. Postup podľa prvej vety sa neuplatňuje na
poistenca, ktorého zdravotný stav spĺňa kritériá na
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti“ Odôvodnenie:
Písomné poučenie poistenca o jeho právach a povinnostiach je
kľúčové, aby bolo možné spravodlivo a efektívne manažovať
čakacie listiny. Poistenec musí mať písomne jasne uvedené
ako má postupovať v jednotlivých situáciách, aby sa jeho
návrh na plánovanú ZS mohol efektívne aktualizovať a v akých
situáciách môže byť vyradený z čakacích zoznamov. Bolo by
vhodné, aby znenie tohto poučenia bolo štandardizované a
vydalo ho MZSR. Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku IX bod 9.
Zaradenie poistencov do nových ZČP
nie je možné spraviť automaticky. Navrhujeme aby
poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nanovo nahlasovali
poistencov do ZČP od dátumu začiatku platnosti nových
ustanovení k ZČP a to na základe podkladov od zdravotných
poisťovní. Rovnako navrhujeme, aby sa povinnosť dodržiavať
lehoty časovej dostupnosti v zmysle tohto zákona nevzťahovali
na dotknuté subjekty v prípadoch poistencov zaradených do ZČP
pred 1.1.2023 avšak za predpokladu dodržania poradia
nahlásených poistencov v ZČP. Odôvodnenie: Neexistujú
relevantné údaje, ktoré by mala zdravotná poisťovňa k
dispozícii aby mohla tieto ZČP automaticky „preklopiť“
(predovšetkým údaje o medicínskych službách). ZČP pred
1.1.2023 boli vytvorené na základe právnych predpisov účinných
do 1.1.2023, preto by sa povinnosti stanovené novou legislatívou
mali vzťahovať len na prípady do budúcnosti (po 1.1.2023) a
nepôsobiť retroaktívne. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku VIII bod 1
Nesúhlasíme s navrhovanou zmenou
ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona. Odôvodnenie:
Zdravotná poisťovňa má za to, že vypustenie povinnosti, aby
osoba, ktorá sa dlhodobo zdržiava v cudzine, bola v cudzine aj
poistená môže bez ďalšej úpravy spôsobiť v praxi
aplikačné problémy. ad. 1) Nie je určená forma preukazovania
skutočnosti, že sa osoba dlhodobo zdržiava v cudzine. Nie je
preto zrejmé, do akej miery má zdravotná poisťovňa možnosť
skúmať splnenie tejto podmienky, či postačuje čestné
vyhlásenie poistenca alebo je potrebné doložiť konkrétny
dôkaz o dlhodobom pobyte v cudzine. ad. 2) Z navrhovaného
znenia ustanovenia zákona nie je zrejmé, čo sa považuje za
dlhodobý pobyt v cudzine, či tento pobyt musí byť
nepretržitý, alebo sa osoba môže počas tohto obdobia dočasne
krátkodobo vrátiť na územie SR a opäť vycestovať. Bolo by
preto vhodné doplniť, že tento pobyt musí byť nepretržitý.
ad. 3) Podmienka poistenia v cudzine zabraňuje tomu, aby
narastal počet osôb, ktoré budú bez akéhokoľvek zdravotného
poistenia. Ak osoba, ktorá nie je poistená, bude čerpať
zdravotnú starostlivosť v SR, je otázne, najmä v prípade
nákladnej a neodkladnej liečby, ktorú takáto osoba nebude
schopná uhradiť, kto bude čerpať náklady na zdravotnú
starostlivosť poskytnutú takejto osobe. Odporúčame preto
upraviť, že na takúto osobu sa bude vzťahovať rovnaký
režim, ako v prípade cudzinca, ktorý nie je verejne zdravotne
poistený podľa § 9h zákona. ad. 4) Navrhovaná právna úprava
môže v praxi spôsobovať problémy pri vymáhaní poisteného.
Sú pomerne časté prípady, kedy sa poistenec spätne domáha
zrušenia poistenia v SR potom, ako mu je doručený výkaz
nedoplatkov, často aj spôsobom, ktorý sa javí ako
špekulatívny. Takáto úprava preto môže pomôcť osobám,
ktoré sa chcú vyhnúť svojej povinnosti platiť poistené
(napriek tomu, že sa zdržiavajú na území SR), a to následným
tvrdením, že sa v danom období dlhodobo zdržiavali v cudzine.
Vzhľadom k tomu, že nie je určený spôsob preukazovania
skutočnosti zdržiavania sa v cudzine, nie je určené, či musí
byť takéto zdržiavanie sa v cudzine nepretržité, a zároveň
takýmto osobám nemusí vzniknúť v cudzine zdravotné
poistenie (tzn. pôjde zväčša o osoby, ktoré nevykonávali v
cudzine ani zárobkovú činnosť) môže byť riešenie takýchto
prípadov z pohľadu ZP komplikované. Zdravotná poisťovňa by
súhlasila s vypustením podmienky poistenia v cudzine, ak by
takýmto osobám vznikla povinnosť nahlásiť skutočnosť, že
sa dlhodobo zdržiavajú v zahraničí na polícii, napr.
zavedením osobitného inštitútu dlhodobého pobytu v
zahraničí. V takom prípade by boli tieto osoby evidované a
zdravotná poisťovňa by mala relevantnú informáciu o tom, že
takýmto osobám zaniklo verejné zdravotné poistenie v
Slovenskej republike. Zamedzilo by sa tak aj špekulatívnemu
konaniu zo strany poistencov, ktorí sa chcú vyhnúť svojej
povinnosti platiť poistné. Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 18 (§8 ods. 1 písm. b.)
Navrhované
novelizačné znenie § 8 ods. 1 písm. b) navrhujeme vypustiť.
Odôvodnenie: Rodné priezvisko ako povinný údaj prihlášky
navrhujeme ponechať. Povinnou náležitosťou na identifikáciu
štátneho občana Slovenskej republiky je podľa registra
fyzických osôb aj údaj o rodnom priezvisku. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 38 (10b ods. 2)
Z novelizačného
ustanovenia § 10b ods. 2 nie je zrejmé, ktorý referenčný
výmenný kurz sa použiej či denný k poslednému dňu mesiaca,
v ktorom bol príjem prijatý na účet poistenca, alebo
priemerný ročný kurz platný k poslednému dňu kalendárneho
roka (rozhodujúceho obdobia), v ktorom bol príjem prijatý na
účet poistenca. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 39 (10b ods. 5)
V zmysle novelizačného
ustanovenia § 10b ods. 5 rozhodujúcim dňom, od ktorého sa
osoba pokladá za dôchodcu, navrhuje deň vydania rozhodnutia o
dôchodku. Vítame úpravu pri posudzovaní nároku na sadzbu pri
preddavkoch na poistné a následne na sadzbu pri ročnom
zúčtovaní Podľa nášho názoru uvedená definícia
novelizačného ustanovenia § 10 ods. 5 môže spôsobovať
aplikačné problémy pri poistencoch štátu, s čím zásadne
nesúhlasíme a za týmto účelom navrhujeme upraviť uvedené
novelizačné ustanovenie tak, aby nemala vplyv na poistencov, za
ktorých je platiteľom poistného štát. Odôvodnenie: V
dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že: „Obdobným
spôsobom je upravená táto skutočnosť aj v zákone o
sociálnom poistení. Jednoznačným určením tohto dňa sa
predíde nejednoznačnému výkladu predovšetkým v situáciách,
kedy je dôchodok priznaný spätne.“ K uvedenému uvádzame,
že odvody do Sociálnej poisťovne si platia povinne poistené
osoby a dobrovoľne poistené osoby. Na základe ich príspevkov
sú im priznávané dávky zo sociálneho poistenia. Za žiadnu
fyzickú osobu nie je platiteľom poistného do Sociálnej
poisťovne štát, tak ako je to pri verejnom zdravotnom
poistení. Preto sme toho názoru, že uvedené situácie nie sú
totožné. Navrhovaná zmena môže spôsobovať problémy pri
poistencoch štátu. Za fyzickú osobu, ktorá je poberateľom
dôchodku (starobného, predčasného starobného, invalidného
... ), je v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.
platiteľom poistného štát. Sme toho názoru, že uvedená
úprava je diskriminačná voči poistencovi štátu, nakoľko v
zmysle navrhovanej definície sa môže fyzická osoba, v období
medzi dňom priznania dôchodku do dňa vydania rozhodnutia o
dôchodku, považovať za osobu podľa § 11 ods. 2 zákona č.
580/2004 Z. z., x. x. xxxxxxxxxxxxx (modelový príklad:
zamestnanec odchádza do dôchodku k 31.1., pričom žiadosť o
priznanie dôchodku podá pred 31.1. Sociálna poisťovňa
následne dňa 15.3. vydá rozhodnutie o dôchodku. V dobe od
01.02. do 14.03. by táto osoba bola samoplatiteľom). Takmer
každej osobe je dôchodok priznávaný spätne po posúdení
období poistenia a ďalších podmienok. Navrhovaná zmena bude
mať vplyv na posudzovanie začiatku platiteľa poistného
štátom, s čím nesúhlasíme. Ďalej k nerovnakému
zaobchádzaniu môže dochádzať v situácií, keď dvom
dôchodcov, ktorým vznikne nárok na starobný dôchodok v jeden
a ten istý deň. Jednému dôchodcovi vydá Sociálna poisťovňa
rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku dňa 30.9.2022 so
vznikom nároku dňa 15.08.2022 a druhému dôchodcovi bude
rozhodovanie o návrhu trvať dlhšie a Sociálna poisťovňa
vydá rozhodnutie 01.11.2022 so vznikom nároku 15.08.2022. V
zmysle navrhovanej právnej úpravy by prvý dôchodca mal byť
poistencom štátu od 30.9.2022 a druhý dôchodca od 1.11.2022.
V zdravotnej poisťovni však deň odkedy vznikol poistencovi
nárok na dôchodok má vplyv na výpočet poistného. Napr.: -
starobný dôchodca - SZČO v súbehu so zamestnaním nemusí
platiť preddavky ako SZČO v povinnej minimálnej výške SZČO,
ale aj v nižšej, ktorá závisí od jeho skutočne dosiahnutého
vymeriavacieho základu SZČO - invalidný dôchodca obdobne a
ešte v zníženej sadzbe 7 % (tak ako SZČO ako aj z príjmov zo
zamestnania/zamestnaní) osoba ZŤP (ktorá nemusí poberať
invalidný dôchodok) obdobne taktiež v zníženej sadzbe 7 %
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 41 (12 ods. 4)
V zmysle novelizačného
ustanovenia § 12 ods. 4 rozhodujúcim dňom, od ktorého sa
osoba pokladá za dôchodcu, navrhuje deň vydania rozhodnutia o
dôchodku. Sme toho názoru, že ak právne účinky priznania
dôchodku na účel posúdenia výšky sadzby poistného
nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, môže
to pôsobiť diskriminačne voči osobám, ktoré o dôchodok
nežiadajú. Odôvodnenie: V dôvodovej správe k návrhu zákona
sa uvádza, že: „Obdobným spôsobom je upravená táto
skutočnosť aj v zákone o sociálnom poistení. Jednoznačným
určením tohto dňa sa predíde nejednoznačnému výkladu
predovšetkým v situáciách, kedy je dôchodok priznaný
spätne.“ K uvedenému uvádzame, že odvody do Sociálnej
poisťovne si platia povinne poistené osoby a dobrovoľne
poistené osoby. Na základe ich príspevkov sú im priznávané
dávky zo sociálneho poistenia. Za žiadnu fyzickú osobu nie je
platiteľom poistného do Sociálnej poisťovne štát, tak ako
je to pri verejnom zdravotnom poistení. Preto sme toho názoru,
že uvedené situácie nie sú totožné. Predpokladáme, že
zmenou sa má v prvom rade docieliť zjednotenie poskytovania
informácií pochádzajúcich z inštitúcií s posudkovou
činnosťou o invalidite (Sociálna poisťovňa) a ťažkého
zdravotného postihnutia (Ústredie práce sociálnych vecí a
rodiny). Kým pri ťažkom zdravotnom postihnutí je dňom zmeny
sadzby deň vydania preukazu, pri invalidite je to deň vzniku
invalidity. Pri invalidite sa vychádza z posudku vystaveného
posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom pri získanej
invalidite posúdenie môže trvať dlhšie, resp. vychádza z
dlhšieho obdobia v závislosti o zdravotného stavu fyzickej
osoby. Samotné rozhodnutie o invalidite ešte neznamená
explicitne, že dôjde aj k podaniu žiadosti o invalidný
dôchodok. Pre účely zdravotného poistenia a určenia sadzby
pri invalidite teda sa vychádza nie len z priznania invalidného
dôchodku, ale pri osobách, ktoré o dôchodok nežiadajú, je
skutočnosťou preukazujúcou invalidity samotný lekársky
posudok vystavený posudkovým lekárom príslušnej inštitúcie.
Máme za to, že nie je vhodné zameriavať sa na deň vzniku
invalidity a už vôbec nie na dôchodok. Je potrebné upraviť
znenie a teda zamerať sa na posudok o zdravotnom stave a dátum
vydania posudku. Ak by kľúčovým mal byť len dátum vydania
rozhodnutia priznaní o dôchodku, môžu byť diskriminované
osoby, ktoré o dôchodok nežiadajú. Z dôvodu že navrhujeme
zamerať sa na posudok o invalidite a deň jeho vystavenia
navrhujeme v §29b ods. 13. zákona 580/2004 Z. z. za slová
„druh dôchodku“ vložiť slová „dátum vydania posudku o
invalidite, ak invalidita je vyššia ako 40%“ Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku VIII bod 46
Vítame skutočnosť, že sa
navrhuje minimálna hranica pri určení platby za poistencov
štátu. Zároveň však nesúhlasíme s tým, aby sa táto
minimálna hranica odvodzovala od HDP SR. Navrhujeme, aby sa
výška platby za poistencov štátu určovala, ako percento z
priemernej mzdy spred dvoch rokov, nakoľko aj poistné sa platí
ako percento z vymeriavacích základov, ktorými sú mzdy alebo
príjmy. Pripomienku považujeme za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
K
Článku VIII bod 47 (§ 13a)
Navrhujeme zjednotiť
minimálny základ pre všetky osoby (SZČO, samoplatiteľov a aj
zamestnancov) rovnakou veličinou. Minimálny základ SZČO a
samoplatiteľa je v súčasnosti určený ako 50% z priemernej
mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2022 je teda minimálny
základ SZČO a samoplatiteľa v sume 566,50 € (1 133,00
ØMM2020 x 50 %), pričom minimálna mzda platná pre rok 2022 je
v sume 646,00 €. Máme za to, že ak doteraz pre zamestnancov
nebol potrebný žiaden minimálny základ určený vo výške
minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom (pre rok 2023
sa predpokladá v sume 700 €), nemusí byť pre účely zákona
o zdravotnom poistení naviazaný na zákon o minimálnej mzde.
Zároveň upozorňujeme, že v navrhovanej právnej úprave nie
je informácia, akým režimom sa majú spravovať dohodári,
ktorí pracujú len určité dní v týždni. Oni sú časť
mesiaca samoplatitelia alebo majú štátne kategórie. Žiadame
dopracovať návrh tak, aby bolo zrejmé, ako sa táto skutočnosť
bude zohľadňovať. Navýšenú sumu má znášať len
zamestnanec v 14%, resp. 7%. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 52 (§ 16a ods. 4)
Navrhovaná právna
úprava neupravuje, ako má postupovať zdravotná poisťovňa,
ak navrhované písomné oznámenie zamestnanca zamestnanec
nevyplní a zamestnávateľ vykáže preddavky z nižšieho ako
minimálneho vymeriavacieho základu. Nie je zrejmé, či to má
zdravotná poisťovňa zohľadniť v ročnom zúčtovaní. Máme
za to, že uvedené bude zdravotná poisťovňa vykazovať ako
chybu v mesačnom výkaze, pokiaľ zamestnávateľ neoznámi, že
zamestnanec si postup podľa odseku 1 uplatnil u iného
zamestnávateľa, nakoľko má súčasne viacerých
zamestnávateľov. Za týmto účelom navrhujeme upraviť uvedené
novelizačné ustanovenie. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 52 (§ 16a ods. 4)
V novelizačnom §
16a ods. 4 navrhujeme doplniť nasledovnú poslednú vetu:
„Zamestnávateľ, u ktorého si zamestnanec uplatňuje postup
podľa odseku 1, je povinný oznámiť túto skutočnosť
zdravotnej poisťovni“ Odôvodnenie: V novelizačnom § 16a
ods. 4 prvá veta sa uvádza, že ak má zamestnanec v
kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov,
zamestnanec si môže zvoliť zamestnávateľa, u ktorého
použije postup podľa odseku 1. Predkladateľ však pre tento
prípad neuvádza, akým spôsobom zdravotná poisťovňa bude
mať informáciu o takejto skutočnosti (t. j. akého
zamestnávateľa si zamestnanec vybral). Je to nevyhnutné, aby
zdravotná poisťovňa mohla vykonávať správnosť výpočtu
preddavkov v mesačnom výkaze, ktoré podávajú
zamestnávatelia. Vychádzame z toho že toto skutočnosť by
mali nejakým spôsobom oznámiť zdravotnej poisťovni
zamestnávatelia. Ak to neoznámia tak by zdravotné poisťovne u
každého vykázali chybu. Zdravotná poisťovňa nemá možnosť
od poistenca túto informáciu ako dosiahnuť/vynútiť. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 52 (§ 16a)
Zdravotná poisťovňa je
povinná vykazovať chyby v mesačnom výkaze, čo predpokladá
aj zákon s ohľadom na povinnosť zamestnávateľa opraviť
nesprávne vykázané údaje v mesačnom výkaze (§24 ods. 7
písm. m/). Preto zdravotná poisťovňa bude kontrolovať
minimálny vymeriavací základ v mesačnom výkaze. A v prípade
ak má zamestnanec viacej zamestnávateľov tak zdravotná
poisťovňa nevie, u koho to má ako chybu vykázať. Takýto
zamestnávatelia však vedia, že nemajú povinnosť dopočítať
zamestnancovi minimálny vymeriavací základ, lebo im
zamestnanec oznámil, že toto si „uplatnil“ u iného
zamestnávateľa. Túto skutočnosť zdravotnej poisťovni
zamestnávateľ elektronicky oznámi a v takomto prípade nebude
zdravotná poisťovňa v takomto mesačnom výkaze kontrolovať
minimálny vymeriavací základ u takéhoto zamestnanca. Toto
môže byť vykazované ako nová položka v mesačnom výkaze s
hodnotami (má/nemá povinnosť dopočítať minimálny
vymeriavací základ). Prípadne by toto oznamovanie prebiehalo
iným spôsobom, ktoré by určila vyhláška MZ SR. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 52 (§16a)
Navrhovaná právna úprava
neupravuje ako ma zdravotná poisťovňa riešiť prípad, ak
zamestnanec bude mať dvoch zamestnávateľov a ani pri jednom
nebude vykázaný minimálny vymeriavací základ. Nie je zrejmé
s kým to bude zdravotná poisťovňa riešiť a u ktorého
zamestnávateľa to má zdravotná poisťovňa vykázať ako
chybu v mesačnom výkaze. Bude zdravotná poisťovňa
kontrolovať vykázané vymeriavacie základy u viacerých
zamestnávateľov, tieto sčítavať v mesiaci a až keď by suma
vymeriavacieho základu u týchto viacerých zamestnávateľov
bola nižšia ako minimálny vymeriavací základ zamestnanca až
vtedy by to zdravotná poisťovňa riešila ako chybu? Ak áno,
tak je potrebné sa vysporiadať s tým, že zamestnávatelia
zasielajú mesačné výkazy do zdravotnej poisťovne v priebehu
času a toto obdobie môže byť aj niekoľko týždňov. Ako sa
vysporiadať s prvým doručeným mesačným výkazom –
vypočítať tam chybu, že nebola naplnená podmienka
minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca. Ďalej
predpokladáme vysokú administratívnu náročnosť pri
evidovaní, pri vykazovaní a vypočítavaní mesačných
preddavkov na poistné pre zamestnávateľov, ak zamestnanec –
poistenec má viacero zamestnávateľov a viac rôznych úväzkov.
Tak aby bola dodržaná výška zamýšľaného minimálneho
základu a minimálneho mesačného preddavku na poistné. Túto
pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
článku VIII bod 52 (§16a)
Vykazovanie podľa návrhu
bude komplikovanejšie, keďže u jedného poistenca budú
zdravotné poisťovne používať 3 sadzby 10%, 4% a 14% alebo
pri osobe so zdravotným postihnutím 5%, 2% a 7% z dvoch rôznych
vymeriavacích základov. Bude potrebné vytvorenie nových
položiek a odstránenie položiek súvisiacich s odpočítateľnou
položkou. Preto navrhujeme používať výhradne dávku 514 vo
formáte XML po nasadení tejto zmeny. Dávku vo formáte TXT by
bolo možné poslať len za predchádzajúce obdobie pred
nasadením tejto zmeny. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
K
Článku. IX
Je potrebné zosúladiť a prepojiť rôzne
zoznamy údajov a zosúladiť s návrhom metodického usmernenia
pre plánovanú ZS, ktoré pripravuje MZ SR: 1) Zoznam údajov
podľa § 42 ods. 3: údaje, ktoré musí obsahovať návrh na
plánovanú ZS = JEDNOZNAČNÝ BEZVÝZNAMOVÝ IDENTIFIKÁTOR
NÁVRHU, RODNÉ ČÍSLO POISTENCA/BIČ, ČLENSKÝ ŠTÁT
POISTENCA, IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO, POISTENCA, POHLAVIE, MENO A
PRIEZVISKO POISTENCA, TELEFON POISTENCA, EMAIL POISTENCA, DÁTUM
A ČAS VYHOTOVENIA NÁVRHU NA PLÁN.ZS, KÓD PZS NAVRHUJÚCEHO
PLÁNOVANÚ ZS, KÓD LEKÁRA VYTVARAJUCEHO NAVRH, DÁTUM
ODOSLANIA ODOSIELAJÚCIM PZS, KÓD ODOSIELAJÚCEHO PZS, KÓD
ODOSIELAJÚCEHO LEKÁRA, PREDPOKLADANÝ DÁTUM POSKYTNUTIA
PLÁN.ZS, KÓD DIAGNÓZY, LOKALIZÁCIA DIAGNÓZY, KÓD
PLÁNOVANÉHO VÝKONU PODĽA ZZV,KÓD PLÁNOVANEJ MEDICÍNSKEJ
SLUŽBY, LEHOTA ČASOVEJ DOSTUPNOSTI, DÔVOD PREKROČENIA LEHOTY
ČAS. DOSTUPNOSTI,PRÍZNAK PORUŠENIA PORADIA - VÝBER POISTENCA,
POZNÁMKA. Zároveň je poskytovateľ povinný pre účely
aktualizácie a vyradenia návrhov na plánovanú ZS evidovať a
zasielať na zdravotnú poisťovňu nasledovné údaje: DÁTUM
ZAČIATKU HOSP.PRÍPADU, DÁTUM VYRADENIA,DÔVOD VYRADENIA,ID
HOSP.PRÍPADU S PLÁN.ZS,DÁTUM ZAČIATKU HOSPITALIZÁCIE,DÁTUM
POSKYTNUTIA VÝKONU JZS,DÔVOD PREKROČENIA LEHOTY,DÔVOD
PRERUŠENIA,DÁTUM ZAČIATKU PRERUŠENIA, DÁTUM UKONČ.
PRERUŠENIA, IDENTIFIKÁTOR PREDOŠLÉHO NÁVRHU PRI
POKRAČ.PLÁN.ZS,PRÍZNAK NENASTÚPENIA NA ZS U PZS,PRÍZNAK
PORUŠENIA PORADIA - VÝBER POISTENCA,PRÍZNAK PRERUŠENIA LEHOTY
ČASOVEJ DOSTUPNOST 2) Zoznam údajov podľa § 40 ods. 7 písm.
a): údaje, ktoré musí zdravotná poisťovňa evidovať v rámci
zoznamu čakajúcich poistencov = tie isté ako v bode 1) 3)
Zoznam údajov, ktoré sú uvedené v MU MZ SR, ktoré určuje
dávku 998 od poskytovateľa ZS na zdravotnú poisťovňu 4)
zoznam údajov, ktoré zdravotná poisťovňa eviduje na účte
poistenca ohľadom ZČP podľa § 16 ods. 2 písm. g) zákona č.
581/2004 Z. z. ako podmnožina údajov 2): jednoznačný
bezvýznamný IDENTIFIKÁTOR NÁVRHU,DÁTUM A ČAS VYHOTOVENIA
NÁVRHU NA PLÁN.ZS, KÓD PZS NAVRHUJÚCEHO PLÁNOVANÚ ZS, KÓD
LEKÁRA VYTVARAJUCEHO NAVRH, PREDPOKLADANÝ DÁTUM POSKYTNUTIA
PLÁN.ZS, KÓD DIAGNÓZY, LOKALIZÁCIA DIAGNÓZY, KÓD
PLÁNOVANÉHO VÝKONU PODĽA ZZV, KÓD PLÁNOVANEJ MEDICÍNSKEJ
SLUŽBY, LEHOTA ČASOVEJ DOSTUPNOSTI, DÔVOD PREKROČENIA LEHOTY
ČAS. DOSTUPNOSTI,PRÍZNAK PORUŠENIA PORADIA - VÝBER POISTENCA,
POZNÁMKA,DÁTUM VYRADENIA,DÔVOD VYRADENIA, DÔVOD PREKROČENIA
LEHOTY, DÔVOD PRERUŠENIA, DÁTUM ZAČIATKU PRERUŠENIA DÁTUM
UKONČ.PRERUŠENIA,PRÍZNAK PORUŠENIA PORADIA - VÝBER
POISTENCA,PRÍZNAK PRERUŠENIA LEHOTY ČASOVEJ DOSTUPNOSTI. 5)
zoznam údajov, ktoré si zdravotné poisťovne vymieňajú pri
zmene zdravotnej poisťovne. V návrhu sa navrhuje doplniť
povinnosť do zákona č. 581/2004 Z. z. § 16 ods. 5 písm. h).
Rozsah údajov musí byť totožný s 2). Časovo výmena údajov
k ZČP musí predchádzať výmene ostatných údajov a to k 1.1.
6) zoznam údajov, ktoré zdravotná poisťovňa posiela denne na
NCZI podľa zákona č. 153/2013 Z.z. ako podmnožina údajov 2):
IDENTIFIKÁTOR NÁVRHU – OD PZS, RODNÉ ČÍSLO POISTENCA /
IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO POISTENCA, ČLENSKÝ ŠTÁT POISTENCA,
MENO A PRIEZVISKO POISTENCA, KÓD PZS NAVRHUJÚCEHO PLÁNOVANÚ
ZS, KÓD LEKÁRA VYTVARAJUCEHO NAVRH, PREDPOKLADANÝ DÁTUM
POSKYTNUTIA PLÁN.ZS, KÓD MEDICÍNSKEJ SLUŽBY, DÁTUM
VYHOTOVENIA NÁVRHU, DÁTUM VYRADENIA, DÔVOD VYRADENIA, DÁTUM
ZAČIATKU PRERUŠENIA, DÁTUM UKONČ.PRERUŠENIA, PRÍZNAK
PORUŠENIA PORADIA - VÝBER POISTENCA, PRÍZNAK ODMIETNUTIA ZS U
INÉHO PZS – PRÍZNAK PORUŠENIA LEHOTY, DÔVOD PREKROČENIA
LEHOTY, DÁTUM NÁSTUPU NA POSKYTNUTIE PLÁNOVANEJ STAROSTLIVOSTI
Tento zoznam musí zároveň zosúladený s dávkou 1000, ktorá
usmerňuje odoslanie údajov zo zdravotných poisťovní na NCZI
a ktorú by malo vydať MZ SR (§ 40 ods. 16) Túto pripomienku
považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec novely - Článok VIII
V § 19 zákona č.
580/2004 Z. z. navrhujeme upraviť, aby právo poistenca a
platiteľa poistného na prepočet ročného zúčtovania
poistného zaniklo uplynutím piatich rokov od vykonania ročného
zúčtovania poistného. Odôvodnenie: Niektorí
poistenci/platitelia poistného podávajú žiadosti na prepočet
ročných zúčtovaní poistného, ktoré boli vykonané pred
niekoľkými rokmi. Výnimkou nie sú ani žiadosti na prepočet
ročných zúčtovaní poistného vykonaných pred viac ako
desiatimi rokmi. Z dôvodu právnej istoty navrhujeme upraviť
zánik práva (preklúziu) na prepočet ročného zúčtovania
poistného uplynutím navrhovanej lehoty. Túto pripomienku
považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec novely - k Článku V - zákon č. 576.2004 Z.z.
Nad
rámec novely – k Článku V - zákon č. 576/2004 Z. z. V §
24 ods. 3 sa text „Ošetrujúci zdravotnícky pracovník“
nahrádzajú slovom „Poskytovateľ“ a za slovo „poskytnúť“
sa dopĺňa text „inému poskytovateľovi.“. V § 24 ods. 3
sa vypúšťa text „všeobecnému lekárovi alebo lekárovi,
ktorý odporučil osobu na ďalšie poskytovanie zdravotnej
starostlivosti“ a za slovo „starostlivosti“ sa dopĺňa
bodka. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Za
porušenie povinnosti ustanovenej v § 24 ods. 3 zodpovedá v
zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti. Máme za to, že povinnosť poskytnúť
výpis zo zdravotnej dokumentácie by ustanovenie § 24 ods. 3
malo ukladať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec novely - k Článku V - zákon č. 576.2004 Z.z.
V
§ 12 ods. 2 písm. a) navrhujeme nahradiť čiarku bodkočiarkou
a doplniť vetu: „spôsob určenia únosného pracovného
zaťaženia pre jednotlivé formy poskytovania zdravotnej
starostlivosti (§7) určí všeobecne právne záväzný
predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva,“
Odôvodnenie: Navrhujeme, aby MZ podzákonným predpisom
stanovilo spôsob, akým sa určuje únosné zaťaženie PZS pre
jednotlivé formy poskytovania ZS. Týmto návrhom sa sleduje
objektivizácia pracovného zaťaženia jednotlivých
poskytovateľov a tým:
zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti (v prípade
nesplnenia parametra)
zachovanie kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti (v
prípade prekročenia parametra neúnosného pracovného
zaťaženia)
spôsob určenia parametra potrebného pre postup samosprávneho
kraja podľa bodu 5 tohto paragrafu. Túto pripomienku považujeme
za zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec novely - K Článku VI - zákon č. 577.2004 Z. z.
V
Článku VI navrhujeme do Prílohy č. 6 (INDIKAČNÝ ZOZNAM PRE
KÚPEĽNÚ STAROSTLIVOSŤ) do indikačnej skupiny V/2 doplniť
všeobecného lekára, ako lekára, ktorý vyhotovuje návrh.
Odôvodnenie: Návrh vyplýva zo záverov stretnutia ministerstva
zdravotníctva so zástupcami zdravotných poisťovní zo dňa
22.04.2022 na ktorom prišlo k prijatiu všeobecného konsenzu na
potrebe doplnenia všeobecného lekára ako lekára
vyhotovujúceho návrh na kúpeľnú liečbu pri indikácii V/2.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec novely - k Článku VIII (§ 25 ods. 5)
V zákone
č. 580/2004 Z. z. navrhujeme v § 25 za odsek 4 vložiť odsek
5, ktorý znie: „Zdravotná poisťovňa na žiadosť súdu
podľa osobitného predpisu 55d) poskytne prostredníctvom
informačného systému verejnej správy podľa osobitného
predpisu 55c) na účely preukázania skutočnosti ustanovenej
osobitným predpisom 55da) informáciu o evidovaných
pohľadávkach po splatnosti ku dňu poskytnutia informácie,
informáciu o evidovaných záväzkoch, ktoré vznikli z titulu
preplatku na zdravotnom poistení, z titulu zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti alebo z titulu podľa osobitného
predpisu. 53aab“ Poznámka pod čiarou k odkazu 55da) znie:
„55da) § 197 až 201 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov“.
Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 9.
Odôvodnenie: Zrýchlenie a zefektívnenie získavania informácií
pre účely dedičského konania. Navrhovanú zmenu navrhujeme s
účinnosťou od 01.07.2023. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec novely - k Článku VIII bod 5 (§ 29b ods. 1 písm. d)
bod 1)
V § 29b ods. 1 písm. d) bod 1 sa za slová
„zákonný zástupca“ vkladá čiarka a slová: „alebo iná
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý
zverený do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov“ sa nahrádzajú slovami: „ak nebol maloletý
poistenec zverený do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov inej fyzickej alebo právnickej osobe na
základe rozhodnutia súdu; v takom prípade práva a povinnosti
za maloletého poistenca podľa tohto zákona vykonáva iná
fyzická alebo právnická osoba, ktorej bol maloletý zverený
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.“
Odôvodnenie: Z aktuálneho znenia ustanovenia 29b ods. 1 písm.
d) bod 1 nie je bezpochyby zrejmé, či práva a povinnosti za
maloletého poistenca vykonávajú zákonní zástupcovia a iné
fyzické alebo právnické osoby, ktorým je dieťa zverené do
starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, popri
sebe alebo ak je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov inej osobe, práva a povinnosti podľa
zákona o zdravotnom poistení vykonáva len táto osoba a
zákonný zástupca iba vtedy, ak neexistuje rozhodnutie súdu o
zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov. Z praktického hľadiska navrhovaná
zmena zabráni možnej kolízii pri výkone práv a povinností
za maloletého poistenca medzi zákonným zástupcom a osobou,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti rozhodnutím súdu. Túto pripomienku považujeme
za obyčajnú.
|
O
|
DÔVERA
|
Nad
rámec zákona – Článok VIII – zákon č. 580.2004 Z.
z.
Navrhujeme, aby Sociálna poisťovňa poskytovala
informácie o invalidite poistenca a Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny informácie o ťažkom zdravotnom postihnutí
poistenca priamo príslušnej zdravotnej poisťovni a zároveň
navrhujeme zrušiť povinnosť poistenca oznamovať príslušnej
zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby
poistného v súvislosti s preukazovaním invalidity a ťažkého
zdravotného postihnutia (§ 23 ods. 1 písm. e/), z dôvodu že
tieto skutočnosti poskytnú Sociálna poisťovňa a Ústredie
práce, sociálnych veci a rodiny. Zdravotné poisťovne si však
vyhradzujú právo požiadať poistenca o oznámenie skutočností
rozhodujúcich pre zmenu sadzby poistného.
|
Z
|
DÔVERA
|
Nad
rámec zákona – Článok VIII – zákon č. 580.2004 Z. z.
V
§ 19 odsek 3 zákona č. 580/2004 Z. z. navrhujeme doplniť
poslednú vetu „V prípade rozporu medzi údajmi oznámenými
podľa § 22 až 24 a údajmi oznámenými podľa 29b sú
rozhodujúce údaje oznámené podľa § 29b“ V § 19 odsek 6
zákona č. 580/2004 Z. z. navrhujeme slová na konci vety
„oznámené podľa § 22 až 24“ nahradiť slovami „oznámené
podľa § 29b“ Odôvodnenie: Navrhujeme, aby pre účely
vykonania ročného zúčtovania poistného v prípade rozporu
medzi údajmi oznámenými podľa § 22 až 24 a údajmi
oznámenými podľa 29b boli rozhodujúce a určujúce údaje
oznámené podľa § 29b. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
GPSR
|
1.
Všeobecne:
S prihliadnutím na rozsah navrhovaných
zmien a doplnení navrhujeme zvážiť prípravu novej právnej
úpravy (bod 26.1 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky).
|
O
|
GPSR
|
2.
K čl. I bodu 58 (§ 43 ods. 10):
Odsek 10 navrhujeme
vypustiť alebo doplniť možnosť podania riadneho opravného
prostriedku proti odmietnutiu podania.
|
O
|
GPSR
|
3.
K čl. VIII bodu 61:
Navrhujeme vypustiť bod 61 a
ponechať doterajšiu právnu úpravu v plnom rozsahu, podľa
ktorej zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom
podaním návrhu na exekučný súd. Odôvodnenie: Podľa platnej
právnej úpravy len štátny orgán môže zexekvovať majetok
dlžníka na uspokojenie vlastnej pohľadávky a zdravotná
poisťovňa nie je štátnym orgánom. Poveriť takýmto
exekučným oprávnením zdravotnú poisťovňu je nesystémovým
riešením. Je potrebné si uvedomiť, že navrhovaná úprava
oslabí právnu ochranu exekvovaného dlžníka. Sme toho názoru,
že spory ohľadne dôvodnosti exekúcie nedokáže riešiť Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rovnakej úrovni
ako exekučný súd. Predpokladáme, že na takúto agendu nemá
dostatočné personálne vybavenie, a ani nemôže dosiahnuť
úroveň erudovanosti sudcov špecializovaných na exekučnú
agendu.
|
O
|
IZ
|
čl
VIII body 45-47 - minimálne odvody zamestnanca
zavedenie
minimálnych zdravotných odvodov obchádza zásadné problémy
pracovnej a daňovej legislatívy: * inšpektoráty práce
dlhodobo ignorujú fiktívne čiastkové úväzky, zneužívanie
dohôd o vykonaní práce či ignorovanie iných ustanovení
zákonníka prace (najmä nútené živnosti). * finančná
správa a zdravotné poisťovne nespolupracujú s okolitými
krajinami na odhaľovaní ľudí, ktorí si na slovensku
priznávajú iba časť príjmu (a z neho platia smiešne
odvody). zavedením minimálnych odvodov sa štát priznáva, že
tieto problémy nechce riešiť.
|
Z
|
IZ
|
čl
VIII body 45-47 - zrušenie odpočítateľnej položky
zrušenie
odpočitateľnej položky zvýši už beztak vysoké
daňovo-odvodové zaťaženie nízkozarabajúcich. spolu so
zavedením tzv. rodinného balíčka (zmena legislatívy daňového
bonusu) to neférovo daňovo zaťaží tých, ktorí si to
najmenej môžu dovoliť. navrhujeme ponechať odpočítateľnú
položku na zdravotné odvody a naviazať ju na minimálnu mzdu -
tak aby zdravotné odvody (ako de-facto dane) boli pre
nízkozarábajúcich nižšie a pri minimálnej mzde konštatntné.
|
Z
|
IZ
|
vymáhanie
minimálnych personálnych požiadaviek
v legislatíve
chýba reálne a efektívne vymáhanie minimálnych personálnych
požiadaviek na obsadenie jednotlivých oddelení. dôsledkom je
zhoršujúca sa zdravotnícka starostlivosť, nižší počet
zamestnaných sestier a absencia efektívneho tlaku na
zlepšovanie ich pracovných podmienok a zvyšovanie platov.
|
O
|
Klub
500
|
K
čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12
ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16
ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods.
2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
V čl. VIII navrhujeme
v celom rozsahu vypustiť body 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54
a 55. Odôvodnenie:V zmysle návrhu zákona sa v čl. VIII mení
aj zákon č. 580/2044 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom
poistení“), v ktorom sa navrhuje zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu pre zamestnanca vo výške minimálnej
mesačnej mzdy. Zároveň sa má v zmysle návrhu zákona zrušiť
odpočítateľná položka. V zmysle dôvodovej správy je cieľom
takejto úpravy zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých osoby platia minimálne mesačné
poistné ale majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie.
Uvedomujeme si tento problém a rozumieme cieľu predkladateľa,
avšak navrhované znenie považujeme za neakceptovateľné.
Navrhované znenie totiž negatívnym spôsobom zasiahne najmä
nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria,
okrem iného, matky pracujúce na čiastočné úväzky, ktoré
sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú za
poistencov štátu alebo ŤZP osoby pracujúce na kratší
pracovný čas a pod. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho
základu spolu so zrušením odpočítateľnej položky bude
znamenať aj zníženie nového daňového bonusu na deti pri
kratších úväzkoch. Takýto návrh bude podľa nášho názoru
likvidačným voči zamestnancom pracujúcim na čiastočné
úväzky alebo dohody. Navrhovaná úprava je aj v rozpore s
prísľubmi vlády týkajúcich sa pomoci rodinám a
nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vzhľadom na aktuálnu
ekonomickú situáciu a zvyšujúcu sa infláciu. Navyše pri
zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj
rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych
odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už
aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť
neprehľadné. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca ešte skomplikuje tento systém, pretože pre
zamestnancov bude platiť iný vymeriavací základ ako pre SZČO
alebo dobrovoľne nezamestnanú osobu. Navrhovaná úprava je
taktiež v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom
sa v časti Prorastový daňový mix uvádza, že vláda bude
podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností
kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových. Pripomíname,
že Slovensko už má jedno z najvyšších daňovo-odvodových
zaťažení práce v Európe a takouto zmenou sa toto zaťaženie
opäť zvýši. Takýmto významným zmenám, ktoré negatívne
zasiahnu značnú časť obyvateľstva by mala predchádzať
rozsiahla diskusia s dotknutými subjektmi, sociálnymi partnermi
a odbornou verejnosťou, ktorú vláda vo svojom Programovom
vyhlásení, v časti Legislatívny proces na úrovni vlády
deklarovala, avšak takýto postup nedodržiava. Zavedenie
minimálneho vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej
položky, tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona považujeme
za neprípustné a navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce
sa tejto úpravy.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku I bodu 28, §15a Príspevok na činnosť inštitútu, k
bodu 29 § 15a ods. 1 – navrhujeme vypustiť
Odôvodnenie:
Znovu sa majú odčerpávať ďalšie finančné prostriedky,
ktoré sú určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
znovu má byť v zdravotníckych zariadeniach menej peňazí. Ak
má štát potrebu zriaďovať ďalšiu inštitúciu, tak má byť
jej financovanie napojené na štátny rozpočet a nie znovu
znižovať výdavky na pacientov.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku I bodu 44, § 23
„(4) Predsedovi úradu
patrí mesačne paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných
výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie, a to najviac „do
výšky 50 %“ navrhujeme zmeniť na: „do výšky 20 %“ zo
mzdy. Paušálna náhrada sa určuje pevnou sumou. Nárok na
paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania
funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie. Paušálnu
náhradu predsedovi úradu určuje správna rada uznesením.“.
Odôvodnenie: Výška 50 % je neprimerane vysoká, keď si
uvedomíme, že to má byť mesačný paušál zo mzdy, ktorá je
vo výške 4 - násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve
SR. V roku 2021 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 1
211 eur a v roku 2022 bude ešte vyššia. Ak by sme vychádzali
zo mzdy v roku 2021, mzda by bola 4 844 eur a paušál 2 422 eur
A to nehovoríme o možných príplatkoch a odmenách.
Zdravotníkom, ktorí väčšinu času strávia v práci pri
pacientoch, sú odlúčení od rodín, majú neskutočný počet
nadčasov, sú psychicky vyhorení, boria sa s nedostatkom
personálu, nedokážeme za rok zdvihnúť mzdy, pretože
nedostatok verejných financií.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku I bodu 46, § 31 ods.1 písm. h) § 32 a všetky
nadväzujúce ustanovenia- navrhujeme vypustiť
V
ustanovení § 31 ods. 1 písm. h) predkladateľ navrhuje zaviesť
do zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony úhradu za činnosť úradu.
Úhrada sa navrhuje ustanoviť pre podávateľa podnetu na výkon
dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len
„úhrada“). S predloženým návrhom zásadne nesúhlasíme.
Odôvodnenie: Zavedením úhrady pri podaní podnetu sa sťaží
prístup nízkopríjmových skupín k výkonu dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, keďže tieto skupiny
obyvateľov z dôvodu nemožnosti uhradiť pri podaní podnetu
navrhovanú úhradu (predkladateľ v návrhu zákona nepoužíva
pojem „poplatok“, ale pojem „úhrada“) sa na Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“)
nebudú obracať. Predkladateľ chce v súvislosti s uvedeným
návrhom zamedziť špekulatívne podnety na výkon dohľadu nad
poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Úrad je právnická
osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie
dohľadu nad poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej
starostlivosti a verejným zdravotným poistením. Úrad súčasne
dohliada nad všetkými kľúčovými aspektmi systému
zdravotníctva, s cieľom udržiavať finančnú stabilitu,
výkonnosť a solidárnosť systému. V zmysle uvedeného sa
osobe, ktorá sa bude domnievať, že boli porušené jej práva
alebo právom chránené záujmy pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, znemožní domáhať sa pomoci na úrade, len z
titulu finančnej nemožnosti uhradiť úhradu pri podaní
podnetu. Uvedené je, podľa nášho názoru, v priamom rozpore s
úradom deklarovaným systémom solidarity v systéme
zdravotníctva a oslabí tiež účel úradu, na ktorý bol
zriadený. Súčasne zastávame názor, že prijatím uvedeného
opatrenia by sa zvýšila aj administratívna vyťaženosť
samotného úradu, a preto predkladateľovi odporúčame zvoliť
vhodnejší spôsob predchádzania, resp. zamedzenia podávania
špekulatívnych podnetov.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku I bodu 8, § 6, ktorý sa dopĺňa odsekom 12
„(12)
Odmena, ktorú zdravotná poisťovňa vyplatí osobe pri nábore
poistencov za získanie jedného poistenca, môže byť najviac
„vo výške 5 %“ navrhujeme zmeniť na: „vo výške 2 %“
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,
v ktorom sa nábor poistencov vykonáva.“. Odôvodnenie: Jedná
sa o verejné financie, ktoré sa majú použiť v prvom rade na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pri aktuálnej výške
priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR je to dosť vysoká
suma na 1 prihlášku. 1 bod pri odškodnení za priznanú
chorobu z povolania je 2 % z priemernej mzdy v národnom
hospodárstve SR, a to je odškodnenie pri poškodení zdravia v
súvislosti s výkonom práce. Takisto to navodzuje k špekuláciám
a možným podvodom, keď si uvedomíme, že meniť zdravotnú
poisťovňu môžeme každý rok.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku I bodu 9, §6a v ods. 3 sa dopĺňa písm. k) –
navrhujeme vypustiť
V § 6a sa odsek 3 dopĺňa
písmenom k), ktoré navrhované znenie navrhujeme vypustiť: „k)
príspevok na činnosť Národného inštitútu pre hodnotu a
technológie v zdravotníctve (ďalej len „inštitút“) (§
15a).“. (ak nebude bod 10.) Odôvodnenie: V zákone sa uvádza,
že tento príspevok nie sú výdavky na prevádzkové činnosti
zdravotnej poisťovne. Znovu sa majú odčerpávať ďalšie
finančné prostriedky, ktoré sú určené na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, znovu má byť v zdravotníckych
zariadeniach menej peňazí. Ak má štát potrebu zriaďovať
ďalšiu inštitúciu, tak má byť jej financovanie napojené na
štátny rozpočet a nie znovu znižovať výdavky na pacientov.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku VIII Bod 17, § 8 ods. 1
V § 8 ods. 1 úvodná
veta znie: „Prihláška musí mať písomnú formu.13aaa)
navrhujeme vypustiť: „Ak prihláška nebola podaná osobne
poistencom alebo osobou oprávnenou podať prihlášku za
poistenca na pracovisku zdravotnej poisťovne uvedenom v registri
zdravotných poisťovní vedenom podľa osobitného
predpisu,18aac) musí byť podpísaná úradne osvedčeným
podpisom alebo“ Ak je podaná elektronickými prostriedkami,
musí byť podpísaná elektronickým podpisom;13aab) prihláška
musí obsahovať“. Odôvodnenie: Požiadavkou na úradne
osvedčený podpis predkladateľ sťaží poistencom zmenu
zdravotnej poisťovne. Okrem toho, že budú nútení absolvovať
návštevu ďalšieho úradu, ktorý im podpis overí, budú
nútení vynaložiť finančné prostriedky na overenie podpisu,
pretože je to platená služba. Je to zámer predkladateľa?
Predkladateľ vie zabrániť špekuláciám a podvodom aj tým,
že v zákone v § 7 navrhuje nové ustanovenie, v ktorom okrem
iného zavádza povinnosť pre poistenca, ktorý pri žiadosti o
zmenu zdravotnej poisťovne, je povinný požiadať o vydanie
akceptačného listu na zmenu zdravotnej poisťovne, ktorú
priloží k prihláške do zdravotnej poisťovne. Žiadosť podľa
prvej vety musí mať písomnú formu,13aaa) ak je podaná
elektronickými prostriedkami, musí byť podpísaná
elektronickým podpisom.13aab) Zdravotná poisťovňa, v ktorej
je poistenec poistený, je povinná vydať akceptačný list na
zmenu zdravotnej poisťovne v listinnej podobe alebo
elektronickej podobe bezodkladne, najneskôr do piatich
pracovných dní od prijatia žiadosti podľa predchádzajúcej
vety. Zdravotná poisťovňa doručí poistencovi akceptačný
list preukazným spôsobom. Za preukazný spôsob doručenia
akceptačného listu sa považuje doručenie poštou ako
doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných
rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu16m) alebo osobne do vlastných rúk poistenca po overení
jeho totožnosti. Preto považujeme ustanovenie v § 8 za
nadbytočné.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku VIII Bod 40, § 12 ods. 1, ktoré sa dopĺňa o písmeno
g), bod 44, §13 ods. 5, bod 47, §13a, bod 52, § 16a
S
navrhovaným zavedením minimálneho základu zamestnanca na
účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie
zásadne nesúhlasíme. Prijatím navrhovaného inštitútu do
systému verejného zdravotného poistenia by sa nízkopríjmovým
zamestnancom pracujúcim na čiastočný úväzok neúmerne
zvýšilo odvodové zaťaženie práce. Uvedená skupina
zamestnancov pracuje na skrátený úväzok zväčša z rôznych
príčin (zdravotné, rodinné) a nepovažujeme za správne
riešenie, aby práve táto skupina zamestnancov bola „trestaná“
za to, že v systéme verejného zdravotného poistenia sú aj
osoby (zväčša vlastníci obchodných spoločností), ktoré sa
vyhýbajú plateniu zdravotného poistenia práve zneužívaním
čiastočných úväzkov a optimalizujú si tak výšku svojho
poistného na verejné zdravotné poistenie. Ak je cieľom
predkladateľa odstrániť „fiktívne“ pracovné pomery, tak
zastávame názor, že Zákonník práce v dostatočnej miere
špecifikuje a určuje náležitosti pracovných pomerov. Dozor
nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vykonáva
inšpekcia práce. Problematiku „fiktívnych“ pracovných
pomerov by preto nemal riešiť zákon o zdravotnom poistení.
Sme presvedčení, že na riešenie obchádzania platenia
poistného nemôžu doplácať nízkopríjmové osoby
(zamestnanci), ktoré zákonné možnosti nezneužívajú, ale
majú nízke príjmy. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g)
(bod 40), v zmysle ktorého sa zamestnancovi, na ktorého sa
uplatňuje minimálny základ zamestnanca, zvyšuje sadzba
poistného až na 14 % (resp. 7 % v prípade zdravotne
postihnutého zamestnanca). Výška sadzby poistného dosahuje
úroveň „bežnej“ sadzby poistného zamestnanca vrátane
sadzby poistného zamestnávateľa za zamestnanca. Zamestnanec s
nižším príjmom sa tak dostáva do nerovnakého postavenia
oproti ostatným zamestnancom len z titulu nižšieho príjmu.
Nevidíme dôvod na to, aby boli vytvárané takéto rozdiely
medzi zamestnancami v pracovnom pomere. Takisto neexistuje žiadny
argument, prečo by mal ktorýkoľvek zamestnanec v pracovnom
pomere odvádzať zdravotný odvod zvýšenou sadzbou poistného
na úrovni súčtu sadzieb zamestnávateľa aj zamestnanca.
Navrhovaná sadzba poistného je v rovnakej úrovni ako sa
uplatňuje v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá
je v odlišnom postavení, nemá zamestnávateľa, má možnosť
optimalizovať si vymeriavací základ, atď. Na zamestnanca, vo
vzťahu ktorého sa nebude aplikovať minimálny vymeriavací
základ sa bude uplatňovať ustanovenie § 12 ods. 1 písm. a)
zákona č. 580/2004 Z. z. podľa ktorého sadzba poistného na
platenie poistného na verejné zdravotné poistenie je pre
zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu, ak je zamestnanec
osobou so zdravotným postihnutím, sadzba poistného na účely
platenia poistného na verejné zdravotné poistenie je 2%.
Ustanovenie sumy minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca
na sumu minimálnej mesačnej mzdy so sadzbou poistného 14% (v
prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím so sadzbou 7%)
považujeme za rovnako neprípustné a tiež diskriminujúce
zdravotne postihnutého zamestnanca len z dôvodu, že vykonáva
zárobkovú činnosť na skrátený pracovný úväzok. V zmysle
navrhovaného § 13 ods. 5 (bod 44) sa zamestnancovi ukladá
povinnosť uhradiť celý rozdiel do minimálneho vymeriavacieho
základu, teda aj za zamestnávateľa, keďže podľa uvedeného
ustanovenia do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely
platenia poistného nebude vstupovať navýšenie minimálneho
vymeriavacieho základu zamestnanca. Predkladateľ v predloženom
návrhu neuvádza dôvod prečo sa zamestnávateľ nebude musieť
spolupodieľať na úhrade poistného na svojho zamestnanca. V
tejto súvislosti tiež poukazujeme na skutočnosť, že
predkladateľ v predloženom návrhu zákona neuvádza
skutočnosť, prečo má zamestnanec s čiastočným úväzkom
uhrádzať poistné na verejné zdravotné poistenie z vyššieho
vymeriavacieho základu (t. j. minimálnej mesačnej mzdy, ktorá
predstavuje 57% priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR
spred dvoch rokov) ako dobrovoľne poistená osoba, ktorej sa
suma poistného určuje z 50% priemernej mzdy v národnom
hospodárstve SR spred dvoch rokov. Toto nerovnaké postavenie
zamestnanca s nižšími príjmami oproti samoplatiteľom
(dobrovoľne nezamestnané osoby), aj voči SZČO, ktorých
minimálnym základom sa rozumie 50 % z priemernej mesačnej mzdy
(zistenej za obdobie 2 roky pozadu) spôsobí, že: - zatiaľ čo
na samoplatiteľa a SZČO sa napr. v roku 2022 uplatní minimálny
základ 566,50 € (50 % z 1 133 €) a tým zdravotný odvod vo
79,31 €, - v prípade minimálneho základu zamestnanca sa v
roku 2022 uplatní 646 €, čo predstavuje zdravotný odvod vo
výške 90,44 €. Zamestnanec s minimálnym základom
zamestnanca zaplatí o 11,13 € mesačne viac (133,56 €
ročne). Nízkopríjmoví zamestnanci sú trestaní za to, že
vykonávajú zárobkovú činnosť. Keby nepracovali a boli by
napríklad v evidencii nezamestnaných, evidovaných na úrade
práce, zdravotné poistenie by neplatili – boli by poistencami
štátu. V prípade dobrovoľne nezamestnaných osôb alebo SZČO
by platili nižší odvod. Považujeme za neadekvátne porovnávať
SZČO a zamestnanca a zaťažovať zamestnancov dokonca vyšším
zdravotným odvodom, keďže zamestnanec nemôže optimalizovať
príjmy a výdavky, na rozdiel od SZČO. Ďalej zastávame názor,
že navrhovaná úprava znižuje atraktivitu čiastočných
pracovných úväzkov, čo sa v negatívnej miere prejaví na
možnostiach (najmä žien) efektívne zosúladiť rodinný a
pracovný život. Zatiaľ čo na Slovensku je miera využívania
kratších pracovných úväzkov zanedbateľná, v zahraničí je
to naopak. Sme presvedčení, že atraktivita kratších
pracovných úväzkov by sa mala legislatívne naopak zvyšovať,
čo umožní vo vyššej miere zapojiť do pracovného života aj
tých, ktorí z objektívnych, či subjektívnych príčin nemôžu
pracovať na trvalý pracovný pomer. Navrhovanú úpravu
považujeme za diskriminačnú aj v kontexte návrhu
predkladateľa vyňať dlžníkov na verejnom zdravotnom poistení
z kategórie osôb, ktorým sa podľa súčasného právne vzťahu
poskytuje iba neodkladná zdravotná starostlivosť. Z
predloženého návrhu tiež nie je jasné, ako sa bude
postupovať v prípade, ak viaceré čiastočné úväzky
zamestnanca budú nižšie ako bude minimálny mesačný základ,
ale kumulatívne mesačne presiahnu zákonom stanovený minimálny
mesačný základ.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku VIII Bod 43, §13 ods. 4, bod 49, §16 ods.2 písm. c) a
bod 51, § 16 ods. 16 až 18
Navrhovanú úpravu
považujeme v rozpore s Programovým vyhlásením vlády v časti
„Prorastový daňový mix“, podľa ktorého „Budeme
podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností
kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových.“ Zavedenie
minimálneho základu zamestnanca a súvisiace zvýšenie sadzby
poistného v kombinácii so zrušením odvodovej odpočítateľnej
položky naopak zvyšuje odvodové zaťaženie nízkopríjmových
osôb, ktoré navyše s nemennosťou sumy odvodovej
odpočítateľnej položky od jej zavedenia, postupne narastá.
|
Z
|
KOZSR
|
K
Článku VIII Bod 54, §19 ods. 1 písm. a)
Zavedením
zvýšenej sadzby zdravotného poistenia, ako aj minimálneho
základu zamestnanca sa neúmerne zvýši administratívna záťaž
zamestnávateľa pri spracovaní zdravotných odvodov, ale
rovnako aj zamestnanca, ktorému vyplynú ohlasovacie povinnosti
voči zamestnávateľom, pokiaľ má viacero úväzkov. Z úpravy
v §19 ods. 1 písm. a) navyše vyplýva, že zdravotná
poisťovňa nemusí vykonať ročné zúčtovanie poistného za
takéhoto poistenca. Zavedenie takejto povinnosti môže pôsobiť
na zamestnanca demotivačne až odradzujúco v snahe zaradiť sa
do pracovného života. Vyjadrujeme aj obavu, že zamestnanec si
nemusí byť vedomý takejto povinnosti, keďže pred navrhovanou
zmenou v §19 ods. 1 písm. a), tieto úkony robila zdravotná
poisťovňa, a rovnako môže byť pre neho zložité dané
zúčtovanie vôbec spracovať.
|
Z
|
KRRZ
|
čl.
VIII bod 46
KRRZ odporúča, aby mechanizmus valorizácie
platby štátu za poistencov štátu nebol naviazaný na vývoj
HDP. Namiesto toho by platba štátu a mechanizmus jej úpravy
mal byť previazaný s rozpočtovaním výdavkov, tak aby
plánované zdroje boli v súlade s plánovanými výdavkami.
Zdôvodnenie: Vývoj HDP je ovplyvňovaný ekonomickými cyklami.
V prípade navrhovaného mechanizmu by sa pokles HDP počas
ekonomickej krízy s oneskorením premietol do poklesu poistného
za poistencov štátu. Takýto mechanizmus by posilnil
previazanie zdrojov v zdravotníctve s ekonomickým cyklom, v
dôsledku čoho by mohlo dochádzať k nesúladu medzi potrebnými
a plánovanými zdrojmi. Proces tvorby rozpočtu výdavkov na
zdravotníctvo zohľadňuje faktory vplývajúce na dopyt po
zdravotnej starostlivosti (starnutie populácie), cenu
starostlivosti, mzdy v sektore ako aj vplyvy legislatívnych
zmien. Pre úspešnú implementáciu zdravotných politík a
riadenie systému je potrebné, aby nedochádzalo k
nepredvídanému nedostatku zdrojov, ich plánovanie by preto
malo konzistentne zohľadňovať uvedené faktory a nadväzovať
na rozpočtový proces.
|
O
|
KRRZ
|
čl.
VIII bod 47
KRRZ odporúča, aby predkladateľ preukázal
a doplnil do osobitnej dôvodovej správy, že navrhované
zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca a
súčasné zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky je
najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s problémom
zneužívania nízkopríjmových úväzkov na špekulatívne
účely. KRRZ navrhuje zvážiť iné spôsoby vysporiadania sa s
problémom zneužívania nízkopríjmových úväzkov na
špekulatívne účely, ktoré by nezasahovali priamo do systému
zdravotného poistenia. KRRZ poukazuje na to, že navrhované
zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca a
súčasné zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky je v
protiklade s cieľom znižovania daňovo-odvodového zaťaženia
a podpory čiastkových úväzkov pre nízkopríjmové osoby.
Navrhované opatrenia sú v protiklade s programovým vyhlásením
vlády ako aj s odporúčaniami OECD.
|
O
|
KRRZ
|
Xxxxxxx
vplyvov na rozpočet
KRRZ žiada doplniť doložku
vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, aby bolo jasné, či
navrhované opatrenia zlepšujú finančnú situáciu verejných
subjektov v zdravotnom sektore. Dlhodobým problémom zdravotného
systému je opakovane deficitné hospodárenie viacerých
verejných subjektov vrátane VŠZP a niektorých poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti. Podľa doložky majú navrhované
opatrenia neutrálny vplyv na rozpočet, čo naznačuje, že
ambíciou predkladateľa nie je náprava uvedeného problému,
hoci návrh v čl. VIII bod 46 predpokladá výrazné navýšenie
zdrojov v zdravotníctve. Ak by sa dodatočné zdroje premietli
do navýšenia výdavkov (podobne ako doložka predpokladá pri
dodatočných zdrojoch z dôvodu zavedenia minimálneho
vymeriavacieho základu zamestnanca), pričom by nedošlo k
zníženiu súčasných deficitov poskytovateľov a VšZP, návrh
by mal výrazne negatívny vplyv na saldo hospodárenia verejnej
správy.
|
Z
|
KRRZ
|
Xxxxxxx
vplyvov na rozpočet
KRRZ žiada, aby bol v doložke
vplyvov na rozpočet verejnej správy doplnený vplyv naviazania
poistného za poistencov štátu na vývoj HDP podľa čl. VIII
bod 46 na rozpočet verejného zdravotného poistenia, subjektov
verejnej správy vrátane poskytovateľov starostlivosti
patriacich do verejného sektora, štátny rozpočet a rozpočet
verejnej správy ako celku. Zdôvodnenie: Osobitná dôvodová
správa uvádza, že podľa návrhu by podiel platby za
poistencov štátu na HDP mal vzrásť z 1,37% HDP v roku 2021 na
1,9% HDP. Došlo by tak k výraznému nárastu zdrojov verejného
zdravotného poistenia, pričom nie je nikde uvedené ako sa
tento nárast premietne do vývoja výdavkov zdravotného
poistenia, alebo aký vplyv bude mať na vývoj deficitu
verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tiež nie
je uvedené či nárast zdrojov v zdravotníctve bude pokrytý
znížením výdavkov, zvýšením príjmov alebo deficitu v
iných sektoroch verejnej správy a ako bude vplývať na saldo
hospodárenia verejných financií.
|
Z
|
KRRZ
|
Xxxxxxx
vybraných vplyvov
KRRZ odporúča doplniť do doložky
vplyvov dopad navrhovaného zavedenia minimálneho vymeriavacieho
základu zamestnanca a súčasného zrušenia odvodovej
odpočítateľnej položky podľa čl. VIII bod 47 na
daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových osôb, napr.
vplyvy na indikátory priemernú a marginálnu efektívnu daňovú
sadzbu (AETR a METR).
|
O
|
KRRZ
|
K
čl. VIII bod 47
KRRZ odporúča, aby predkladateľ
preukázal a doplnil do osobitnej dôvodovej správy do akej
miery sa zneužívajú nízkopríjmové úväzky na špekulatívne
účely a do akej miery ide o štandardné využívanie
skrátených úväzkov. KRRZ žiada dátovo podložiť
opodstatnenosť navrhovaného zavedenia minimálneho
vymeriavacieho základu zamestnanca a súčasného zrušenia
odvodovej odpočítateľnej položky.
|
O
|
MDaVSR
|
.
K čl. VIII bod 61 § 25j ods. 1 – Odporúčame vypustiť
nadbytočné slovo „právnych“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 1 a 2 – Odporúčame spojiť do jedného
novelizačného bodu, ktorého úvodná veta bude znieť: „V §
4 ods. 1 a 2 písmeno h) znie:“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 10 § 6a ods. 9 – Odporúčame slová „Za týmto
účelom“ nahradiť slovami „Na tento účel“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 11 § 6aa ods. 7 – Odporúčame za slovo „záväzného“
doplniť slovo „právneho“ a slová „odseku 1“ nahradiť
slovami „odseku 4“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 13 – Odporúčame slovo „pokiaľ“ nahradiť
slovom „ak“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 15 a 16 – Odporúčame slová „sa druhej vete“
nahradiť slovami „druhej vete“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 33 – Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu
35aaka vypustiť skratku „ods.“ pred číslicou „2“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 35 – Odporúčame nad slová „osobitných
predpisov“ doplniť odkaz a poznámku pod čiarou s uvedením
aspoň príkladom, o aké osobitné predpisy ide.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 38 – Odporúčame v úvodnej vete slovo „nová“
nahradiť slovom „nové“ a vo vloženom písmene x) na konci
bodku nahradiť čiarkou.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 40 § 20 ods. 1 písm. s) bod 9 – Odporúčame slová
„za účelom“ nahradiť slovami „na účely“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 58 § 43 ods. 2 – Odporúčame slovo „zákonov“
nahradiť slovom „predpisov“ a doplniť odkaz a poznámku pod
čiarou s uvedením konkrétnych osobitných predpisov.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 58 § 43a ods. 3 – Odporúčame v druhej a tretej
vete slovo „odsek“ nahradiť skratkou „ods.“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 58 § 43b ods. 4 – Odporúčame slovo „zákona“
nahradiť slovom „predpisu“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 58 § 43c ods. 3 – Odporúčame slová „odo dňa
odkedy“ nahradiť slovom „odkedy“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 63 – Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu
71c slovo „odsek“ nahradiť skratkou „ods.“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. I bod 7 – Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu
18aaa uviesť namiesto skratky „nasl.“ konkrétne
ustanovenia, resp. paragrafy predmetného zákona.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. V bod 4 – Odporúčame v poznámke o zmene doterajších
odsekov slovo „až“ nahradiť spojkou „a“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. VII bod 3 – Odporúčame v poznámke pod čiarou k odkazu
55jaqa uviesť skrátenú citáciu predmetného zákona.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. VIII bod 15 – Odporúčame v prvej vete slovo „ktorú“
nahradiť slovom „ktorý“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. VIII bod 30 § 9h ods. 2 písm. b) – Odporúčame slovo
„azyl“ nahradiť slovom „azylu“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. VIII bod 61 – V poznámkach pod čiarou k odkazom 56c a
56l odporúčame uviesť skrátenú citáciu predmetného zákona.
|
O
|
MDaVSR
|
K
čl. VIII bod 61 § 25c – Odporúčame slovo „zákona“
nahradiť slovom „predpisu“.
|
O
|
MDaVSR
|
K
doložke vplyvov – Odporúčame upraviť v tabuľke č. 3 Vplyv
na príjmy rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR riadok „Dopad
na príjmy verejnej správy celkom“, vzhľadom na to, že sa
číselný údaj za rok 2026 správne matematicky nezhoduje so
súčtom číselných údajov uvedených ako jednotlivé položky
ekonomickej klasifikácie – transfery.
|
O
|
MFSR
|
K
čl. I k bodu 10 (§ 6a)
V odseku 2 žiadame slová „za
kalendárny rok, za ktorý sa určuje výsledok hospodárenia“
nahradiť slovami „za účtovné obdobie, za ktoré sa upravuje
výsledok hospodárenia“. Zdravotná poisťovňa za účtovné
obdobie dosiahne výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu),
ktorý nie je možné určiť. Následne sa musí vykonať
povinné doplnenie rezervného fondu a až potom sa na účely §
6a návrhu môže kladný výsledok hospodárenia zdravotnej
poisťovne upravovať (nie určovať). Obdobnú úpravu žiadame
vykonať aj v odseku 3.
|
Z
|
MFSR
|
K
čl. I k bodu 10 (§ 6a)
V odseku 4 odporúčame zvážiť
precizovanie navrhovanej (a ministerstvom financií preferovanej)
alternatívy 2, tak aby došlo k postupnému navyšovaniu podielu
kritérií kvality z 0,5 % na 1 %, pričom by sa garantované
percento zisku alikvotne znižovalo (súčet by bol vždy 2).
Taktiež navrhujeme po implementácií navrhovaných ukazovateľov
kvality a ich následnom monitorovaní a vyhodnocovaní
podrobnejšie rozpracovať jednotlivé ukazovatele do
výkonnostných kvalitatívnych ukazovateľov.
|
O
|
MFSR
|
K
čl. I k bodu 10 (§ 6a)
V odseku 6 úvodnej vete
žiadame slová „kalendárneho roku, za ktorý sa kladný
výsledok hospodárenia vytvoril“ nahradiť slovami „účtovného
obdobia, z ktorého rozdielu medzi upraveným kladným výsledkom
hospodárenia a optimálnym výsledkom hospodárenia bol
vytvorený“, prípadne slovami „účtovného obdobia, za
ktoré sa vytvoril“. Podľa navrhovaného znenia by mal byť
fond kvality zdravia tvorený z upraveného kladného výsledku
hospodárenia, ak by bol vyšší ako optimálny výsledok
hospodárenia, nielen z kladného výsledku hospodárenia.
|
Z
|
MFSR
|
K
čl. I k bodu 19 (§ 8d)
Odsek 2 žiadame vypustiť.
Možnosť meniť pravidlá revíznej činnosti iba raz ročne
výrazne limituje účinnosť kľúčového nástroja zdravotných
poisťovní na zvyšovanie efektivity systému zdravotníctva. Ak
zdravotná poisťovňa zistí, že niečo sa zneužíva, nemala
by naďalej umožňovať míňanie zdrojov verejného zdravotného
poistenia až do 1. januára nasledujúceho roku.
|
Z
|
MFSR
|
K
čl. I k bodu 24 (§ 15 ods. 1 písm. t))
V § 15 ods. 1
písm. t) navrhujeme slová „§ 6a“ nahradiť slovami „odseku
1, § 6 a 6a“, pretože v ustanovení § 6a zákona č.
581/2004 Z. z. nie sú upravené všetky povinnosti, ktoré
zdravotná poisťovňa musí zo zákona plniť.
|
O
|
MFSR
|
K
čl. I k bodu 46 (§ 31)
Odporúčame prehodnotiť
zavedenie úhrady za podanie podnetu Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Zavedením tejto úhrady by sa mali
znižovať počty neopodstatnených podnetov na Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Návrh spoplatnenia podnetu na
výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou považujeme za
problematický, keďže môže odopierať právo na podanie
podnetu pre nižšie príjmové skupiny (napríklad dôchodcovia,
samoživiteľky, nezamestnaní), ktorí nepatria do skupiny
poberateľov pomoci v hmotnej núdzi alebo držiteľov preukazu
ťažkého zdravotného postihnutia so sprievodcom. Zároveň
odporúčame upraviť v analýze vplyvov aj kvantifikáciu
príjmov z tejto úhrady z dôvodu jej zavedenia tak, aby
zohľadňovala predpokladaný pokles podnetov. Predložený
materiál totiž uvádza kvantifikáciu pri súčasnom počte
podnetov a nezohľadňuje pokles podnetov z dôvodu zavedenia
tejto úhrady.
|
O
|
MFSR
|
K
čl. VIII k bodu 46 (§ 13 ods. 13)
Tento novelizačný
bod žiadame vypustiť. Nesúhlasíme s navrhovaným doplnením §
13 ods. 13, v zmysle ktorého sa má v zákone ustanoviť
najnižšia celková platba za poistencov štátu vo výške 1,9
% z HDP a žiadame ponechať v súčasnosti platný mechanizmus
platieb za poistencov štátu. Zmena spôsobu financovania
zdravotníctva bola v roku 2020 zavedená práve preto, aby sa
kládol dôraz na skutočné potreby a predvídateľnejšie
financovanie zdravotníctva. Platba za poistencov štátu v
súčasnosti plní dorovnávaciu funkciu a jej výška je určená
ako rozdiel medzi skutočnými potrebami a príjmami z odvodov
ekonomicky aktívnych obyvateľov. Zafixovanie percenta platby za
poistencov štátu je v rozpore s týmto cieľom, pričom v čase
vysokého ekonomického rastu by mala platba za poistencov štátu
klesať a mohla by rásť, ak by sektoru zdravotníctva chýbali
zdroje v čase recesie. Podotýkame, že navrhované fixné
percento je výrazne vyššie ako bola platba za poistencov štátu
v roku 2021.
|
Z
|
MFSR
|
K
čl. VIII k bodu 8 (§ 6 ods. 9) a bodu 15 (§ 7 ods.
4)
Navrhované ustanovenia obmedzujúce zmenu zdravotnej
poisťovne (tzv. prepoisťovanie) žiadame precizovať tak, aby
nevytvárali neprimerané bariéry prepoisťovania (napríklad
vyžadovanie plnohodnotného elektronického podpisu pri online
prepoisťovaní alebo vyžadovanie akceptačného listu od
aktuálnej zdravotnej poisťovne). Alternatívne žiadame
vypracovať analýzu, ktorá by špecifikovala problémy v
oblasti prepoisťovania a obsahovala by možnosti riešenia.
Taktiež žiadame vypracovať analýzu vplyvov na zdravotné
poisťovne z dôvodu obmedzenia prepoisťovania, vrátane
zváženia možnosti obmedzenia výšky správneho fondu, pretože
sa určitá časť výdavkov (napríklad na marketing) stane
bezpredmetná. Cieľom návrhu by malo byť zamedzenie
špekulatívnemu prepoisťovaniu, avšak predložený návrh
zavádza neprimerané bariéry, ktoré by vo všeobecnosti
výrazne obmedzili prepoisťovanie medzi zdravotnými
poisťovňami. Pri prihláške do inej zdravotnej poisťovne sa
vyžaduje plnohodnotný elektronický podpis (väčšia časť
populácie ho nepoužíva) alebo akceptačný list zdravotnej
poisťovne, kde je poistenec aktuálne poistený Navrhnutý
proces zmeny zdravotnej poisťovne by výrazne limitoval,
byrokraticky zaťažoval a odradzoval poistencov zmeniť
zdravotnú poisťovňu. Podvodným prepoisteniam by sa dalo
zamedziť aj inými nástrojmi (napríklad dôkladnou kontrolou v
zdravotných poisťovniach s vyvodením dôsledkov).
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
Návrh
je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych
pravidiel vlády SR (napríklad v čl. I úvodnej vete slová
„zákona č. 541/2021 Z. z.“ nahradiť slovami „zákona č.
540/2021 Z. z.“, v bode 4 slová v zátvorke „štvrtého
bodu“ nahradiť slovami „štvrtý bod“, v bode 10 § 6a
ods. 4 písm. b) Alternatíve 1 slová „(ďalej len „kritériá
kvality“)“ nahradiť slovami „(ďalej len „kritérium
kvality“)“, v § 6a ods. 9 slovo „smie“ nahradiť slovom
„môže“, v poznámke pod čiarou k odkazu 18c na konci
pripojiť slová „v znení neskorších predpisov“, v
poznámke pod čiarou k odkazu 18e na konci pripojiť slová „v
znení zákona č. 306/2012 Z. z.“, v bode 11 § 6aa ods. 3
Alternatíve 1 slovo „určené“ nahradiť slovom „ustanovené“
(3x) a v Alternatíve 2 slovo „určené“ nahradiť slovom
„ustanovené“ (3x), v § 6aa ods. 4 slová „uvedených v
odseku“ nahradiť slovami „ustanovených v odsekoch“, v §
6aa ods. 5 slovo „stanoveného“ nahradiť slovom
„ustanoveného“ (2x), v § 6aa ods. 6 slová „ods. 3“
nahradiť slovami „ods. 2“, v poznámkach pod čiarou k
odkazom 18ja až 18jc citáciu nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 460/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti v znení
neskorších predpisov označiť ako poznámku pod čiarou k
odkazu 18jd, v bode 19 § 8d ods. 5 vypustiť legislatívnu
skratku „(ďalej len „spätné dávky“)“, pretože sa
ďalej v návrhu ani v platnom znení nepoužíva, v bode 31 §
16 ods. 2 písm. g) prvom bode slová „zdravotne poistená“
nahradiť slovami „zdravotne poistenú“, v druhom bode
vypustiť legislatívnu skratku „(ďalej len „identifikátor
návrhu“)“, pretože sa ďalej v návrhu používa len
jedenkrát a v bode 12 slovo „zákona“ nahradiť slovom
„predpisu“, v bode 32 § 16 ods. 5 písm. h) úvodnej vete a
bode 12 slovo „zákona“ nahradiť slovom „predpisu“, v
bode 37 vypustiť duplicitné slová a za slovom „slovami“
vypustiť dvojbodku, v poznámke pod čiarou k odkazu 40aaaa
opraviť nesprávny odkaz na ustanovenie § 40a, pretože
ustanovenie § 40a sa v zákone č. 576/2004 Z. z. nenachádza, v
bode 48 za slovom „slovami“ vypustiť dvojbodku, v bode 56 za
slová „ods. 5“ vložiť slová „úvodnej vete“, v bode
58 § 43a ods. 3 slová „odsek 1“ nahradiť slovami „ods.
1“ (2x) a v tretej vete za slovo „alebo“ vložiť slová
„písm.“, v § 43a ods. 5 na konci úvodnej vety vypustiť
dvojbodku, v písmene a) druhom bode slová „sa líši od
názvu“ nahradiť slovami „je iné ako názov“, v písmene
e) slová „bankového účtu“ nahradiť slovami „účtu v
banke“, v § 43a ods. 8 prvej vete za slovom „alebo“ vložiť
slovo „odseku“, v § 43b ods. 8 číslo „9“ nahradiť
slovom „deviatich“, v § 43d ods. 1 písm. c) vypustiť slová
„podľa zákona“ ako nadbytočné, v bode 62 za slovom
„slovami“ vypustiť dvojbodku, v bode 63 poznámke pod čiarou
k odkazu 71c slová „§ 79 odsek 1 písm. d) a e) v spojení“
nahradiť slovami „§ 79 ods. 1 písm. d) a e),“ v bode 66 §
67a ods. 2 slovo „stanovenia“ nahradiť slovom „určenia“,
bod 76 preformulovať takto: „76. § 67c sa vypúšťa.“, v
bode 79 vypustiť slová „(2x)“ (na dvoch miestach), v čl.
II úvodnej vete doplniť chýbajúce novely – zákon č.
454/2021 Z. z., zákon č. 310/2021 Z. z., zákon č. 431/2021 Z.
z. a zákon č. 512/2021 Z. z.“, v čl. IV úvodnej vete
doplniť chýbajúce novely – zákon č. 81/2022 Z. z. a zákon
č. 125/2022 Z. z., v čl. V bode 1 za slovo „pripájajú“
vložiť slovo „tieto“ a za slovom „slová“ doplniť
dvojbodku, v čl. VII bode 3 v poznámke pod čiarou k odkazu
55jaqa slová „neskorších predpisov“ nahradiť slovami
„zákona č. 392/2020 Z. z.“, v čl. VIII bode 8 § 6 ods. 9
písm. b) treťom bode za slovom „fyzickej“ vložiť slovo
„osoby“, v poznámke pod čiarou k odkazu 13aac slová „bod
2“ nahradiť slovami „druhý bod“, v bode 13 § 6 ods. 11
písm. c) za slovo „fyzickej“ vložiť slovo „osoby“, v
bode 20 § 8a ods. 2 slovo „pätnástich“ nahradiť číslom
„15“, v § 8a ods. 5 na konci úvodnej vety vypustiť
dvojbodku, v bode 25 § 9f ods. 2 na konci úvodnej vety vypustiť
dvojbodku, v bode 47 na konci úvodnej vety doplniť dvojbodku, v
bode 49 za slovom „slová“ vypustiť dvojbodku, v bode 61 §
25j ods. 5 na konci doplniť bodku a ods. 6 úvodnej vete na
konci vypustiť bodkočiarku, v § 25k ods. 3, 5, 6 na konci
úvodných viet vypustiť dvojbodku, v § 25k ods. 5 písm. j) na
konci doplniť čiarku, v § 25l ods. 5, 8 a 10 na konci úvodných
viet vypustiť dvojbodku, v § 25l ods. 16 prvej vete za slovo
„alebo“ vložiť slovo „ods.“, v čl. IX bode 1 § 39
ods. 1 písm. d) na konci úvodnej vety vypustiť dvojbodku, v §
40 ods. 13 vypustiť legislatívnu skratku „(ďalej len
„nezmluvný poskytovateľ“)“, pretože sa ďalej v návrhu
používa len jedenkrát).
|
O
|
MFSR
|
Všeobecne
S
predloženým materiálom bude možné súhlasiť len za
podmienky, že z neho nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý
vplyv na rozpočet verejnej správy, t. j. všetky vplyvy z neho
vyplývajúce budú zabezpečené v rámci schválených limitov
dotknutých subjektov verejnej správy.
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
V
analýze vplyvov časti 2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet
verejnej správy v návrhu v tabuľke č. 1 absentujú sumárne
čísla v riadkoch vplyv na ŠR a vplyv na ostatné subjekty
verejnej správy v častiach príjmy verejnej správy celkom a
výdavky verejnej správy celkom; uvedené žiadame upraviť.
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
V
analýze vplyvov časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné
financie v bode H. Zvýšenie percenta príspevkov odvádzaných
zdravotnými poisťovňami sa v tabuľkách uvádza „základ“
pre výpočty príspevkov (operačné strediská tiesňového
volania záchrannej zdravotnej služby, Národné centrum
zdravotníckych informácií), ktoré nekorešpondujú s
poslednou daňovo-odvodovou prognózou pre potreby návrhu
rozpočtu verejnej správy na roky 2023 - 2025. Uvedené žiadame
aktualizovať.
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
V
doložke vybraných vplyvov (ďalej len „doložka vplyvov“)
je označený pozitívny a negatívny, rozpočtovo zabezpečený
vplyv na rozpočet verejnej správy. V Analýze vplyvov na
rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe
a financovanie návrhu (ďalej len „analýza vplyvov“) časti
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu v
tabuľke č. 1 sú kvantifikované príjmy verejnej správy v
sume 101,3 mil. eur na rok 2023, 108,2 mil. eur na rok 2024,
106,5 mil. eur na rok 2025 a 107,8 mil. eur na rok 2026. Výdavky
verejnej správy sú vyčíslené v sume 101,3 mil. eur na rok
2023, 108,2 mil. eur na rok 2024, 106,5 mil. eur na rok 2025 a
107,8 mil. eur na rok 2026. Upozorňujeme, že v tabuľkách č.
1 až 4 analýzy vplyvov sú kvantifikované sumy na roky 2023 až
2026, avšak podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných
vplyvov je potrebné uvádzať kvantifikácie na bežný rok a
tri nasledujúce rozpočtové roky (v tomto prípade na roky 2022
až 2025).
|
O
|
MFSR
|
Všeobecne
V
súvislosti s čl. I bodom 15 (§ 8a) a bodom 16 (§ 8b) žiadame
doplniť v analýze vplyvov kvantifikáciu zvýšenia príspevkov
na činnosti operačných stredísk tiesňového volania
záchrannej zdravotnej služby a na správu a rozvoj národného
zdravotníckeho informačného systému, ktorá by vysvetľovala
dôvody a potrebu skokovitého nárastu percenta z verejného
zdravotného poistenia (z 0,35 % na 0,45 % pre OS ZSS a z 0,41 %
na 0,55 % pre NCZI), aj napriek medziročnému rastu príjmov
verejného zdravotného poistenia. Predložený materiál v
analýze vplyvov síce definuje výšku finančných vplyvov z
dôvodu navýšenia percenta na príspevok z verejného
zdravotného poistenia, ale uvedená kvantifikácia neobsahuje
rozpis kategórií alebo položiek, kvôli ktorým vzniká
potreba dodatočných finančných zdrojov pre NCZI a OS ZZS v
členení napríklad na fixné náklady, variabilné náklady a
plánované investičné aktivity. Upozorňujeme, že z dôvodu
projektovaného vyššieho výberu odvodov na zdravotné
poistenie z dôvodu inflácie by mali rásť príspevky týmto
organizáciám aj bez zvyšovania percenta, z ktorých sa
vypočítava príspevok z verejného zdravotného poistenia.
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
V
súvislosti s čl. VIII bodom 21 (§ 9 ods. 2 až 4) žiadame do
analýzy vplyvov doplniť kvantifikáciu vplyvov z dôvodu, že
predložený návrh zákona umožňuje dlžníkom poskytovať
nielen neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale aj plánovanú
zdravotnú starostlivosť. Podľa platného znenia § 9 ods. 2
zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení majú dlžníci
nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Podľa
predloženého návrhu zákona by dlžníci mali nárok aj na
plánovanú zdravotnú starostlivosť. Prijatie navrhovanej
právnej úpravy tak bude nepriamo „motivovať“ široké
skupiny neplatiť poistné na zdravotné poistenie s vplyvom na
zníženie úspešnosti výberu poistného na zdravotné
poistenie a nárast výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Je
preto potrebné skôr cielene riešiť vybrané skupiny, ktoré
patria k sociálne ohrozeným skupinám.
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
V
zmysle pripomienok Ministerstva financií SR k nelegislatívnemu
materiálu „Aktualizácia úlohy o zriadení detenčného
ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce“ žiadame v rámci
predloženej novely zákona č. 581/2004 Z. z. vyriešiť aj
otázku financovania zdravotnej starostlivosti poskytovanej v
detenčnom ústave pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce z
verejného zdravotného poistenia.
|
Z
|
MFSR
|
Všeobecne
Žiadame
aktualizovať doložku vplyvov tak, aby vplyv minimálneho
vymeriavacieho základu na výber zdravotného poistenia
zohľadňoval časový posun medzi výberom preddavkov a ročným
zúčtovaním a zároveň obsahoval vplyv na výber dane z
príjmov fyzických osôb. Podľa prepočtov Ministerstva
financií SR by prijatie predloženého návrhu zákona zvýšilo
výber preddavkov na zdravotné odvody v najbližších rokoch o
približne 150 mil. eur. Výpočet uvedený v analýze vplyvov
nezohľadňuje časový posun medzi preddavkami zaplatenými na
mesačnej báze v roku t a ročným zúčtovaním zdravotného
poistenia v roku t + 1. Podotýkame, že navrhovaná zmena sa
dotkne aj zamestnancov, ktorým krátkodobo klesne mzda pod
minimálny základ. Aj keď sa im naviac zaplatené odvody vrátia
v ročnom zúčtovaní o rok neskôr, títo zamestnanci budú
medzičasom dotovať systém zdravotného poistenia. Podľa
odhadov Ministerstva financií SR na základe dát o
vymeriavacích základoch Sociálnej poisťovne za rok 2021 by
mohlo byť takýchto zamestnancov až 432 tis. Tejto skupine
zamestnancov by sa zvýšila mesačná výška zdravotných
odvodov v dôsledku krátkodobého poklesu mzdy a museli by čakať
vyše roka na vrátenie preplatku po ročnom zúčtovaní
zdravotného poistenia. Výška tohto preplatku sa odhaduje vo
výške okolo 27 mil. eur (pozri tabuľku). Tabuľka: Vplyv
novely na rozpočet verejnej správy (mil. eur) 0000 0000 0000
preddavky MVZ 150,5 150,6 159,7 ročné zúčtovanie MVZ 0,0
-26,6 -26,6 vplyv zavedenia MVZ 150,5 124,0 133,1 zrušenie OOP
1,3 13,3 11,2 celkový vplyv novely na ZO 151,9 137,3 144,3 vplyv
na výber DPFO, z toho -1,8 -5,9 -6,3 vplyv na príjem VÚC -0,6
-1,8 -1,9 vplyv na príjem obcí -1,3 -4,1 -4,4 zrážka 19 % z
vrátenia ZO v RZ 0,0 5,1 5,1 celkový vplyv na verejné financie
150,0 136,4 143,1 Upozorňujeme, že výpočet uvedený v analýze
vplyvov neobsahuje vplyv na výber dane z príjmov fyzických
osôb, keďže vyššie preddavky zdravotných odvodov priamo
znižujú základ dane a tým aj zaplatenú daň. Tento vplyv
očakávame vo výške približne 6 mil. eur. Nižší priebežný
výber dane z príjmov fyzických osôb negatívne ovplyvní
rozpočty územnej samosprávy. Na druhej strane vrátenie
preddavkov v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia bude
zdanené 19 % zrážkovou daňou v prospech štátneho rozpočtu.
Nižší základ dane rovnako ovplyvňuje aj výšku čiastkového
základu dane, z ktorého sa počíta výška daňového bonusu
na dieťa podľa nedávno schválenej zmeny rodinnej politiky.
|
Z
|
MHSR
|
K
Čl. I bod 11
Odporúčame v čl. I bode 11, ktorým sa
dopĺňa do zákona § 6aa, v odseku 5 na konci prvej vety
doplniť tieto slová: „administratívne nezaťažujúce“.
Odôvodnenie: Predloženým návrhom sa do zákona č. 581/2004
Z. z. o zdravotných poisťovniach dopĺňa nový § 6aa –
Kritériá kvality. Predloženým návrhom odporúčame, aby sa
pri určení kritérií zohľadňovala aj administratívna záťaž
spojená so zisťovaním a vyhodnocovaním kritérií.
|
O
|
MHSR
|
K
Čl. I bod 58
Odporúčame v bode 58, ktorým sa mení §
46b doplniť v odseku 2 vetu: „Úrad nezačne konanie voči
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti o uložení pokuty za
nesprávne vedenie zdravotnej dokumentácie, ak ide o prvé menej
významné porušenie povinnosti a uvedený nedostatok odstránil
v stanovenej lehote.“. Odôvodnenie: Poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti sú často sankcionovaní za nesprávne vedenie
zdravotnej dokumentácie. Z tohto dôvodu navrhujeme zaviesť,
aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti neboli sankcionovaní
pri zistení menej závažného nedostatku pričom chybu v
stanovenej lehote odstránili.
|
O
|
MHSR
|
K
Čl. VIII bod 47
Zásadne nesúhlasíme so zavedením
minimálneho vymeriavacieho základu zamestnanca pre odvod
poistného na verejné zdravotné poistenie. V súčasnej
situácii to bude mať výrazne negatívny vplyv na domácnosti,
ktorých členovia sú zamestnanci s príjmom pod úrovňou
minimálnej mzdy. Odôvodnenie: Zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu bude mať negatívny dopad na dotknuté
skupiny zamestnancov, rovnako tak na trh práce. Išlo by
prevažne o zamestnancov so skráteným pracovným úväzkom a
zamestnancov vykonávajúcich práce na dohodu. Medzi
zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohodu alebo formou
skráteného pracovného úväzku patria aj matky, ktoré popri
starostlivosti o deti vyhľadávajú práce na skrátený úväzok
alebo osoby s postihnutím, pri ktorých rozsah pracovného
úväzku zohľadňuje postihnutie. Dotknutým skupinám
zamestnancov by sa zavedením minimálneho vymeriavacieho základu
výrazne znížil čistý disponibilný príjem z práce. Takéto
nastavenie minimálneho vymeriavacieho základu by malo taktiež
negatívny efekt na flexibilitu trhu práce. Zamestnanci
poberajúci príjmy pod úrovňou minimálnej mzdy sa môžu
dostať do situácie, kedy zníženie ich čistého
disponibilného príjmu zo zamestnania môže viesť k ukončeniu
úväzku a osoba radšej ostane bez zamestnania, prípadne sa
zníži motivácia legálne sa zamestnať, nakoľko zamestnanec
bude nútený vzniknutý rozdiel na zdravotnom poistení doplácať
z vlastných zdrojov. Rovnako si dovolíme pripomenúť, že
vláda SR sa v Programovom vyhlásení vlády na roky 2021 až
2024 zaviazala nezvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie.
|
Z
|
MHSR
|
K
Čl. VIII bod 51
Zásadne nesúhlasíme s návrhom
predkladateľa zrušiť uplatňovanie odpočítateľnej položky
na účely výpočtu preddavku na zdravotné poistenie. Takýto
návrh výrazne zníži disponibilný príjem nízkopríjmovým
skupinám zamestnancov. Odôvodnenie: Odpočítateľná položka
bola zavedená ako nástroj podpory nízkopríjmových
zamestnancov. Napriek dlhodobému stabilnému zvyšovaniu
minimálnej mzdy, zrušenie uplatňovania odpočítateľnej
položky bude mať citeľný negatívny dopad na disponibilný
príjem zo zamestnania. Navrhujeme predkladateľovi upustiť od
zámeru zrušenia odpočítateľnej položky a namiesto toho
zaviesť mechanizmus automatickej úpravy výšky odpočítateľnej
položky v závislosti od výšky minimálnej mzdy. Rovnako tiež
pripomíname, že vláda SR sa v Programovom vyhlásení vlády
na roky 2021 až 2024 zaviazala nezvyšovať daňovo-odvodové
zaťaženie. Prijatím takejto zmeny by došlo k zvýšeniu
daňovo-odvodového zaťaženia dotknutých subjektov.
|
Z
|
MHSR
|
K
Čl. VIII nad rámec návrhu
1. Žiadame v § 10b ods. 1
písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
doplniť siedmy bod v nasledujúcom znení: „7. príspevky
zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie
zamestnancov.“. Odôvodnenie: Uvedeným návrhom žiadame
zjednotiť vymeriavací základ pre sociálne a zdravotné
odvody. Podľa súčasnej právnej úpravy sa vymeriavací základ
na zdravotné poistenie navyšuje o príspevky poskytnuté
zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedeným
návrhom žiadame, aby sa vymeriavací základe pre zdravotné
odvody xxxxxxxxxxx o sumu príspevkov na III. pilier. 2. Žiadame
v § 10b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
vypustiť písmená c) a d). Odôvodnenie: Uvedeným návrhom
žiadame zrušiť platenie zdravotných odvodov z dosahovaných
príjmov z kapitálového majetku a z ostatných príjmov podľa
osobitného predpisu. Ide prevažne o občasné jednorazové
príjmy z kapitálového majetku akými sú napr. aj výnosy zo
štátnych dlhopisov, výnosy zo zmeniek a z ostatných
príležitostných príjmov napr. aj z predaja automobilu.
Domnievame sa, že platenie zdravotných odvodov napr. zo
štátnych dlhopisov ako aj z občasných jednorazových príjmov
nemá zakladať zdravotno-poistný vzťah medzi poisteným a
zdravotnou poisťovňou. Plateniu odvodov na zdravotné poistenie
by mali podliehať len pravidelné príjmy zo závislej a
pravidelnej zárobkovej činnosti a nie jednorazové občasné
príjmy.
|
Z
|
MHSR
|
K
Doložke vybraných vplyvov
Odporúčame doplniť časť
8. Preskúmanie účelnosti o kritéria, na základe ktorých
dôjde k preskúmaniu účelnosti daného materiálu.
|
O
|
MHSR
|
K
vplyvom na podnikateľské prostredie
Žiadame
predkladateľa o vyznačenie negatívneho vplyvu na podnikateľské
prostredie v Doložke vybraných vplyvov a o dopracovanie Analýzy
vplyvov na podnikateľské prostredie. Odôvodnenie: Materiál
zvyšuje záťaž na podnikateľské subjekty v podobe zvýšenej
frekvencie zasielania údajov na účely vedenia centrálneho
registra poistencov, oznámenie každej zmeny pravidiel revíznej
činnosti, povinnosť zverejnenia údajov na webovom sídle a
ďalšie povinnosti. Zároveň zavádza obmedzenia, napr. v
podobe zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti fyzickej osoby,
ktorá pre poisťovňu vykonáva nábor poistencov.
|
X
|
XXXXX
XX
|
K
vlastnému materiálu, čl. VIII bod 61
Žiadame
odstrániť, prípadne primerane v zmysle odôvodnenia upraviť
znenie v § 25d ods. 2 písm. f), 25k ods. 3 písm. a) (i), §
25k ods. 5 písm. l), § 25k ods. 6 písm. i), § 25l ods. 5
písm. i), § 25l ods. 8 písm. k) a § 25l ods. 10 písm. i).
ODÔVODNENIE: Rozhodnutia sa vo všeobecnosti považujú za výkon
verejnej moci, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť zákona o
e-Governmente, podľa ktorého je orgán verejnej moci povinný
vykonávať verejnú moc elektronicky. Okrem rozhodnutí ide aj o
iné písomnosti orgánu verejnej moci podľa § 3 písm. k)
zákona o e-Governmente. Vyhotovovanie a doručovanie
elektronických úradných dokumentov (napríklad rozhodnutí) sa
riadi zákonom o e-Governmente. Podľa Xxxxx predloženého
návrhu zákona môžu rozhodnutia a iné písomnosti obsahovať
podpis alebo namiesto podpisu tejto fyzickej osoby faksimile jej
podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie. Nie je zrejmé, z
akého dôvodu sa navrhuje takáto úprava. Na vydávanie
rozhodnutí a iných písomností, ktoré spadajú pod pôsobnosť
zákona o e-Governmente, sa vzťahuje zákon o e-Governmente,
podľa ktorého ide o elektronické úradné dokumenty, ktoré je
potrebné vytvoriť ako elektronický formulár a autorizovať v
zmysle § 23 ods. 1 prvá veta zákona o e-Governmente, t. j.
kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím
mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou
pečaťou, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická
časová pečiatka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
elektronické úradné dokumenty nemajú obsahovať faksimile
podpisu oprávnenej osoby.
|
X
|
XXXXX
XX
|
vlastnému
materiálu, čl. VIII
V § 25c navrhujeme vypustiť
slová „právoplatné a“. ODÔVODNENIE: Navrhovanú úpravu
odporúčame z dôvodu, aby nebola vymáhateľnosť vykonateľného
rozhodnutia limitovaná aj jeho právoplatnosťou. Navrhujeme
použiť rovnakú textáciu ako je uvedená v rámci Exekučného
poriadku (§ 45 ods. 2písm. h)), kde sa uvádza, že „exekučný
titul je vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo
veciach verejného zdravotného poistenia“, t. j. v rámci
tohto ustanovenia Exekučného poriadku sa nevyžaduje aj
právoplatnosť rozhodnutia.
|
X
|
XXXXX
XX
|
vlastnému
materiálu, čl. VIII bod 60
Navrhujeme nahradiť slová
„elektronickou formou“ slovami „elektronickými
prostriedkami“. ODÔVODNENIE: Pojem elektronická forma nie je
správny, existuje iba písomná forma a tá v sebe subsumuje
listinnú a elektronickú podobu.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 11
1. V § 6aa ods. 4 odporúčame slová „v
odseku 2 a 3“ nahradiť slovami „v odsekoch 2 a 3“ a slová
„pre dohľad“ vypustiť, vzhľadom na zavedenú legislatívnu
skratku v § 1 písm. c) zákona č. 581/2004 Z. z. 2. V § 6aa
ods. 7 odporúčame upraviť vnútorný odkaz. V § 6aa ods. 1
nie je splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho
predpisu.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 13
V písmene m) odporúčame slovo „pokiaľ“
nahradiť slovom „ak“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 21
V súlade s bodom 6 prílohy č. 1 k
Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky odporúčame
číslovku „10“ uviesť slovom „desiatich“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 22
V odseku 6 odporúčame vypustiť slová
„podľa § 13 ods. 1 písm. c)“ z dôvodu, že v odseku 5 je
zavedená legislatívna skratka.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 27
V bode 27 sa navrhuje upraviť prvú vetu §
15 ods. 7 a vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 35aal. Ak sa
má poznámka pod čiarou k odkazu 35aal vypustiť, odporúčame
vysporiadať sa aj s odkazom 35aal), ktorý sa nachádza nad
slovom „predpisu“ v štvrtej vete § 15 ods. 7.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 31
V písmene g) prvom bode odporúčame slovo
„poistená“ nahradiť slovom „poistenú“, v druhom bode
odporúčame za slovo „plánovanú“ vložiť slovo
„zdravotnú“ a v šiestom bode, ôsmom bode a jedenástom
bode za slovo „plánovanej“ vložiť slovo „zdravotnej“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 32
V písmene h) prvom bode odporúčame slovo
„poistená“ nahradiť slovom „poistenú“, v šiestom
bode, ôsmom bode a jedenástom bode odporúčame za slovo
„plánovanej“ vložiť slovo „zdravotnej“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 37
Slová „tým, že dohliada na správne
poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti,40a)“ uvedené za
slovom „starostlivosti,40a)“ odporúčame vypustiť z dôvodu,
že sú uvedené dvakrát.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 4
Slovo „prerozdeľovania“ odporúčame
nahradiť slovom „prerozdelenia“ v súlade so znením § 18
ods. 1 písm. a) štvrtého bodu zákona č. 581/2004 Z. z. a
slovo „štvrtého bodu“ odporúčame nahradiť slovom „štvrtý
bod“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 40
V písmene s) odporúčame tretí bod
preformulovať, pretože sú v ňom použité dve bodkočiarky.
Podľa bodu 58 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády
Slovenskej republiky jedna veta môže obsahovať len jednu
bodkočiarku.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 46
V § 32 ods. 7 odporúčame slová „§ 31
odseku 1 písm. h)“ nahradiť slovami „§ 31 ods. 1 písm.
h)“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 51
Slová „sa za slová „vydaným príslušným
orgánom štátu, kde má sídlo“ vkladajú slová“ nahradiť
slovami „druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová:“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 56
Za slová „ods. 5“ odporúčame vložiť
slová „úvodnej vete“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 58
1. V § 43a ods. 3 odporúčame slovo „v
prípade“ vypustiť, slová „§ 43b odsek 1 písm. a)“
nahradiť slovami „§ 43b ods. 1 psím. a)“ a slová „§
43a odsek 1 písm. c) alebo d)“ nahradiť slovami „§ 43b
ods. 1 psím. c) alebo písm. d)“. 2. V § 43a ods. 8
odporúčame slová „odseku 4 alebo 5“ nahradiť slovami
„odseku 4 alebo odseku 5“. 3. V § 43b ods. 8 odporúčame v
súlade s bodom 6 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky číslovku „9“ pred slovom
„mesiacov“ uviesť slovom „deviatich“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 61
V úvodnej vete odporúčame slovo „novým“
vypustiť.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 62
Za slová „ods. 3“ odporúčame vložiť
slová „úvodnej vete“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 63
V poznámke pod čiarou k odkazu 71c
odporúčame slová „§ 79 odsek 1 písm. d) a e)“ nahradiť
slovami „§ 79 ods. 1 písm. d) a e)“ a slová „v spojení
s“ nahradiť čiarkou.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 76
Slová „(2x)“ odporúčame vypustiť.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - bod 83
V úvodnej vete odporúčame za slová „§
86zl“ vložiť slovo „sa“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - body 73 a 76
V súlade s bodom 36 prílohy č. 1 k
Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej republiky odporúčame
bod 73 z návrhu zákona vypustiť. Súčasne odporúčame v bode
76 vypustiť vetu „Doterajší § 67d sa označuje ako §
67c.“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
I - úvodná veta
V úvodnej vete odporúčame slová
„zákona č. 541/2021 Z. z.“ nahradiť slovami „zákona č.
540/2021 Z. z.“. Odôvodnenie: Legislatívnotechnická
pripomienka, pod číslom 541/2021 je v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky vyhlásená vyhláška Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
|
O
|
MOSR
|
čl.
II - úvodná veta
V úvodnej vete odporúčame uviesť
všetky zákony, ktorým bol zákon č. 483/2001 Z. z.
novelizovaný, a to zákon č. 310/2021 Z. z., zákon č.
431/2021 Z. z., zákon č. 454/2021 Z. z. a zákon č. 512/2021
Z. z.
|
O
|
MOSR
|
čl.
IV - bod 1
V § 156 ods. 1 písm. e) odporúčame slová
„uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba, na účely
ktorej alebo v záujme ktorej sa výkon vykonáva“ vypustiť, a
to vzhľadom na znenie § 156 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.,
ako aj z dôvodu, že v navrhovanom znení je písmeno e)
nezrozumiteľné.
|
O
|
MOSR
|
čl.
IV - bod 2
V úvodnej vete odporúčame slová „odsekom
27“ nahradiť slovami „odsekom 28“ a súčasne upraviť aj
označenie odseku. Odsek 27 bol do zákona č. 461/2003 Z. z.
doplnený zákonom č. 249/2022 Z. z.
|
O
|
MOSR
|
čl.
IV - úvodná veta
V úvodnej vete odporúčame za slovo
„sa“ vložiť slová „mení a“ z dôvodu, že zákon č.
461/2003 Z. z. sa mení aj dopĺňa.
|
O
|
MOSR
|
čl.
IX - bod 2
1. V § 40 ods. 9 písm. d) a ods. 10 písm.
f) odporúčame číslovku „10“ uviesť slovom v súlade s
bodom 6 prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády
Slovenskej republiky. 2. V § 40 ods. 14 odporúčame slová
„odseku 12 a 13“ nahradiť slovami „odsekov 12 a 13“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
V - bod 2
V písmene d) odporúčame v súlade s bodom 6
prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej
republiky číslovku „8“ uviesť slovom „ôsmich“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
V - úvodná veta
Slová „zákona č. 266/2022 Z. z.“
odporúčame vypustiť. Zákon č. 576/2004 Z. z. nebol zákonom
č. 266/2022 Z. z. novelizovaný.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VII - bod 12
Slovo „nahrádza“ odporúčame nahradiť
slovom „nahrádzajú“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VII - bod 4
Za slová „písm. zb)“ odporúčame
vložiť slová „úvodnej vete“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VII - body 1 a 2
Odporúčame body 1 a 2 spojiť do
jedného bodu v tomto znení: „1. V § 19 ods. 1 písm. l) a
ods. 4 písm. e) sa slová „§ 79 ods. 16“ nahrádzajú
slovami „79 ods. 14“.“
|
O
|
MOSR
|
čl.
VIII - bod 12
Slová „§ 6 ods. 10 písm. b) štvrtom
bode“ odporúčame nahradiť slovami „odseku 10 písm. b)
štvrtého bodu“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VIII - bod 29
Odporúčame slová „ods. 7“ nahradiť
slovami „ods. 9“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VIII - bod 61
1. V § 25l ods. 16 odporúčame slová
„alebo 3“ nahradiť slovami „alebo ods. 3“. 2. Poznámku
pod čiarou k odkazu 56i treba upraviť a uviesť v nej zákon č.
296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Zákonom č. 296/2020
Z. z. bolo ustanovené, že § 143al zákona č. 328/2002 Z. z.
sa od 31. októbra 2020 nepoužije a ustanovenia § 77a a 77b
zákona č. 461/2003 Z. z. sa vypúšťajú.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VIII - bod 8
V odseku 9 písm. a) treťom bode je nad
slovom „predpisu“ umiestnený odkaz 18aac). V poznámke pod
čiarou sa však uvádza odkaz 13aac). Odporúčame odkazy
zosúladiť.
|
O
|
MOSR
|
čl.
VIII - body 5, 8, 13
Za slovo „fyzickej“ odporúčame
v súlade s čl. 6 od. 6 Legislatívnych pravidiel vlády
Slovenskej republiky vložiť slovo „osoby“.
|
O
|
MOSR
|
čl.
X
Odporúčame termín účinnosti zákona 1. januára
2023 upraviť v súlade s čl. 8 ods. 7 až 9 Legislatívnych
pravidiel vlády Slovenskej republiky.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
analýze sociálnych vplyvov
Zásadne žiadam, aby
predkladateľ riadne identifikoval a zhodnotil všetky negatívne
sociálne vplyvy (na hospodárenie dotknutých domácností)
predloženého návrhu na zavedenie minimálneho vymeriavacieho
základu zamestnanca a zrušenie odpočítateľnej položky v
zdravotnom poistení. Zásadne žiadam, aby boli dotknuté
skupiny čo najpresnejšie špecifikované. Zásadne žiadam
doplniť aj vhodne zvolené modelové príklady na prezentovanie
všetkých negatívnych vplyvov na hospodárenie domácností
dotknutých týmto návrhom aj podľa ich špecifikácie.
Odôvodnenie: Predložená analýza sociálnych vplyvov svojim
rozsahom spracovania nemôže byť akceptovaná ako postačujúca,
o to viac v prípade, ak predložený návrh zakladá takéto
významné negatívne finančné vplyvy na početnú skupinu
nízkopríjmových osôb/zamestnancov. Ide hlavne o
nízkopríjmových zamestnancov na čiastočných úväzkoch,
pričom veľakrát ide o jedinú možnosť pre tieto osoby
zamestnať sa, keďže sú zároveň zaťažení nejakou
nepriaznivou životnou/zdravotnou/sociálnou situáciou.
Predložený návrh na zavedenie minimálneho vymeriavacieho
základu zamestnanca sa nedotkne poistencov štátu. V prípade
fyzickej osoby, ktorá je invalidná (podľa zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení) je poistencom štátu iba invalidná
osoba, ktorej nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Považujem
za potrebné špecifikovať, koľkých poberateľov invalidného
dôchodku predložený návrh negatívne ovplyvňuje. Zároveň
považujem za potrebné uviesť aj identifikáciu a početnosť
skupiny osôb, kvôli ktorým sa predložený návrh zavádza.
Ide o osoby, ktoré sa vyhýbajú plateniu zdravotných odvodov
cez čiastočné úväzky. Podľa predkladateľa ide napr. o
majiteľov firiem, ktorí si vyplácajú niekoľko eurové mzdy,
aby nemuseli platiť zdravotné odvody ako samoplatcovia. Podľa
odhadov Ministerstva financií Slovenskej republiky (v stanovisku
Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej
republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve
hospodárstva Slovenskej republiky v rámci predbežného
pripomienkového konania) uvedená skupina predstavuje malý
podiel (10 % až 20 %) na celkovej skupine zasiahnutých osôb
(viac ako 200 tis. osôb). Z tohto pohľadu návrh novely zákona
aj podľa uvedenej komisie neefektívne rieši predmetný problém
a má škodlivý vplyv na zamestnanosť a negatívne sociálne
efekty práve pre citlivú skupinu nízkopríjmových
zamestnancov. Návrh negatívne zasiahne aj zamestnancov, ktorým
krátkodobo klesne mzda pod minimálny základ a zamestnancov s
viacerými čiastočnými úväzkami, aj keď ich kumulatívny
mesačný základ môže presiahnuť minimálny mesačný základ.
Aj keď sa im naviac zaplatené odvody vrátia v ročnom
zúčtovaní, títo zamestnanci budú dotovať systém
zdravotného poistenia, preto považujem za potrebné zhodnotiť
predložený návrh osobitne aj na túto negatívne zasiahnutú
skupinu.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
analýze sociálnych vplyvov
V súvislosti so
zavádzaním spoplatnenia podnetu na výkon dohľadu je potrebné
v analýze sociálnych vplyvov, v časti týkajúcej sa skupín v
riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, presne definovať
skupiny, ktorých sa predmetný návrh nebude týkať. Zároveň
je potrebné tento návrh zhodnotiť ako negatívny sociálny
vplyv v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov, lebo sa zhoršuje
prístup zraniteľných skupín (nízkopríjmových osôb) k
právu namietať správnosť im poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. Odôvodnenie: Zosúladenie príslušného textu
analýzy sociálnych vplyvov s navrhovaným legislatívnym znením
hodnoteného opatrenia.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bod 46
Odporúčam v Čl. I bode 46 navrhovanom
§ 31 ods. 5 v druhej vete vypustiť slová „so sprievodcom“.
Zároveň odporúčam v Čl. I bode 46 navrhovanom § 31 ods. 5
nad slovo „postihnutím“ umiestniť odkaz XY. Poznámka pod
čiarou k odkazu XY znie: „XY) § 16 zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 191/2018 Z. z.“. Odôvodnenie:
Mám za to, že vzhľadom aj na osobitnú časť dôvodovej
správy k Čl. I bodu 46, v ktorej sa uvádza „úplne
odpustenie úhrady v prípadoch osôb v hmotnej núdzi a osôb
ťažko zdravotne postihnutých“, je potrebné vypustiť slová
„so sprievodcom“, t.j. odpustenie úhrady nie len pre osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ale pre celú
skupinu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 1
ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia okrem iného
upravuje právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím a pri vyhotovení preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom, pričom je v tomto ustanovení zavedená spoločná
legislatívna skratka pre oba uvedené preukazy. V § 16 zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia sú ustanovené podmienky
vyhotovovania oboch preukazov. V pripomienke navrhovaným
doplnením odkazu na poznámku pod čiarou sa dosiahne
jednoznačnosť právneho predpisu v tom zmysle, že oslobodený
od úhrady za podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou bude tak držiteľ preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím ako aj držiteľ preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bod 58
Odporúčam v Čl. I bode 58 navrhovanom
§ 43 ods. 9 druhej vete slová „pracovnom pomere alebo v inom
obdobnom pracovnoprávnom vzťahu“ nahradiť slovami
„pracovnoprávnom vzťahu“. Alternatívne odporúčam zvážiť
nahradenie slov „štátnym zamestnancom alebo zamestnancom
vykonávajúcim prácu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom
pracovnoprávnom vzťahu“ slovom „zamestnancom“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Zosúladenie
s terminológiou zaužívanou v pracovnoprávnych predpisoch.
Pojem pracovnoprávny vzťah zahŕňa pracovný pomer a dohody o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnancom je
fyzická osoba v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu (štátna služba) – § 11 Zákonníka práce,
ak osobitný predpis neobsahuje vlastnú definíciu zamestnanca.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bod 58
Odporúčam v Čl. I bode 58 navrhovanom
§ 43a ods. 10 vypustiť písmeno c). Odôvodnenie: Ide o
subjektívne posúdenie bez zákonných kritérií s tým, že
neexistuje objektívny dôvod na odmietnutie vybavenia podnetu z
navrhovaného dôvodu, pričom nie je zrejmé, aké opravné
prostriedky môže podávateľ podnetu uplatniť.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bod 58
Odporúčam v Čl. I bode 58 navrhovanom
§ 43a ods. 4 písm. g) a ods. 5 písm. e) slovo „poplatok“
nahradiť slovom „úhradu“. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka. Zosúladenie terminológie
používanej v návrhu zákona.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bod 58
Odporúčam v Čl. I bode 58 navrhovaný
§ 43b ods. 1 doplniť o ustanovenie v tom zmysle, že dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou sa vykoná aj na základe
poznatkov získaných z kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej
činnosti iných právnických osôb. Odôvodnenie: Úrad
komisára pre deti, Úrad komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vyššie
územné celky, obce, mestá v rámci svojej kontrolnej a
dohliadacej činnosti a v rámci povinnej súčinnosti pri výkone
dohľadu alebo kontroly vykonávaných príslušnými orgánmi
môžu získať informácie indikujúce nesprávne poskytnutie
zdravotnej starostlivosti, napríklad nevykonávanie
ošetrovateľských výkonov, zanedbávanie pitného režimu,
veľká frekvencia hospitalizácie.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodom 10 a 11
Odporúčam v Čl. I bode 10
navrhovaný § 6a ods. 4 a v Čl. I bode 11 navrhovaný § 6aa
ods. 3 upraviť bez alternatív. Odôvodnenie: Podľa Čl. 6
Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky má byť
návrh zákona zrozumiteľný, a preto nie je prípustné, aby
návrh zákona obsahoval normatívne ustanovenia v alternatívnych
zneniach. Z predložených ustanovení má byť pripomienkujúcim
subjektom zrejmé, ako chce predkladateľ nastaviť dané práva
a povinnosti.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 11
Odporúčam v Čl. I bode 11 navrhovanom
§ 6aa ods. 1 na konci prvej vety pripojiť tieto slová: „a
povinným kritériom kvality je uzatvorenie zmlúv o poskytovaní
ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci
podľa § 20 ods. 1 písm. e) desiateho bodu v rozsahu
minimálneho počtu lôžok“. Odôvodnenie: Odporúčam v
súvislosti s § 7a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach medzi povinné kritériá kvality doplniť aj
uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej
starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci tak, aby bola
zabezpečená dostupnosť a kvalita ošetrovateľskej
starostlivosti poskytovanej klientom zariadení sociálnej
pomoci.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 11
Odporúčam v Čl. I bode 11 navrhovanom
§ 6aa ods. 4 spresniť znenie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé,
že váhu kritérií kvality upravenú zákonom nie je možné
meniť vykonávacím predpisom. Odôvodnenie: Podmienky upravené
zákonom nie je možné meniť vykonávacím predpisom, nakoľko
nie je možné predpisom nižšej právnej sily meniť podmienky
dané zákonom. Zákonom stanovené podmienky je možné meniť
len samotnou zmenou zákona a nie všeobecne záväzným
predpisom nižšej právnej sily Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 37
Zásadne žiadam v Čl. I bode 37
navrhovanú úpravu § 18 ods. 1 písm. d) upraviť v tom zmysle,
že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva
dohľad nad poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v
zariadeniach sociálnej pomoci, a nie dohľad nad poskytovaním
ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej
pomoci, ktoré sú vedené v registri zariadení sociálnej
pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť [(§ 20
ods. 1 písm. e) desiaty bod)]. Odôvodnenie: Podľa § 49p
(prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta
2022) zákona č. 267/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti majú
zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť
podľa zákona v znení účinnom do 31. júla 2022 povinnosť
mať zodpovednú osobu najneskôr do 30. júna 2024. Ak
zariadenie v súčasnosti nemá zodpovednú osobu (nemusí), tak
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zariadenie
nezapíše do registra zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich
ošetrovateľskú starostlivosť, a tým by nemohol vykonať
kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, čo je z
pohľadu ochrany práv dieťaťa neprijateľné. V zariadeniach
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sú
spravidla umiestňované deti na základe rozhodnutia súdu, časť
týchto detí potrebuje ošetrovateľskú starostlivosť a štát
zodpovedá za to aby jej poskytovanie bolo správne. Zásadne
preto nesúhlasím s podmieňovaním výkonu dohľadu vedením v
registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich
ošetrovateľskú starostlivosť. I napriek tomu, že tieto
zariadenia v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich
ošetrovateľskú starostlivosť vedené (ešte) nie sú,
poskytujú za zákonom upravených podmienok ošetrovateľskú
starostlivosť a nad jej poskytovaním musí byť zabezpečený
dohľad. V zásadnej pripomienke uvedenú požiadavku je možné
riešiť aj prechodným ustanovením v zákone č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 46
V prípade neakceptovania zásadnej
pripomienky k Čl. I bodu 46 zásadne žiadam v Čl. I bode 46
navrhovanom § 31 ods. 5 druhej vete slovo „alebo“ nahradiť
čiarkou a na konci pripojiť tieto slová: „alebo ak je z
podnetu zrejmé, že malo dôjsť k porušeniu práva alebo
právom chráneného záujmu poskytovaním ošetrovateľskej
starostlivosti v zariadení sociálnej pomoci“. Odôvodnenie:
Podmieňovať prijatie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou úhradou v prípade ošetrovateľskej
starostlivosti poskytovanej v zariadeniach sociálnej pomoci nie
je správne, ani vhodné a predstavuje riziko znižovania kvality
vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 46
Odporúčam v Čl. I bode 46 navrhovanom
§ 31 ods. 5 druhej vete slovo „osobou“ nahradiť slovami
alt. 1 „členom domácnosti, ktorá je“, alt. 2 „členom
domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc“. Odôvodnenie:
Zosúladenie terminológie s terminológiou používanou v zákone
č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. V hmotnej núdzi sa
podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
nenachádza jednotlivec, ale domácnosť, ktorej je jednotlivec
členom (pričom domácnosť môže tvoriť aj jednotlivec).
Rozhodujúcim kritériom pre priznanie výhod v osobitných
predpisoch však štandardne býva status člena domácnosti,
ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. V tomto kontexte je
potrebné v návrhu uviesť, že od úhrady za podanie podnetu na
výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je v plnej výške
oslobodený podávateľ podnetu, ktorý je členom domácnosti,
ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Ak je zámerom
predkladateľa oslobodiť aj osoby, ktoré sú v hmotnej núdzi,
ale pomoc v hmotnej núdzi sa im neposkytuje, je potrebné použiť
alt. 1. Môže ísť o situáciu, kedy je domácnosť v hmotnej
núdzi z dôvodu, že jej príjem nedosahuje sumu životného
minima, ale pomoc v hmotnej núdzi sa jej neposkytuje, nakoľko
celkový príjem domácnosti je vyšší ako úhrn súm pomoci v
hmotnej núdzi. Ak je zámerom predkladateľa oslobodiť od
úhrady za podanie podnetu osoby, ktorým sa poskytuje pomoc v
hmotnej núdzi, je potrebné použiť alt. 2. Predkladateľovi
odporúčam oslobodiť od úhrady aj členov domácnosti, ktorá
je v hmotnej núdzi, teda alt. 1. V tomto prípade však
upozorňujem na to, že je potrebné od podávateľa podnetu
vyžiadať rozhodnutie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
z ktorého bude zrejmé, že táto osoba bola členom domácnosti,
ktorá je v hmotnej núdzi v konkrétnom mesiaci, v ktorom podala
podnet na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. U osôb, ktoré sú členmi domácnosti, ktorej
sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi je možné údaj o
poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi získať z portálu
xxxxxx.xx, prípadne vyžiadať od podávateľa podnetu
potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ktoré mu
príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vystaví na
požiadanie. V tejto súvislosti upozorňujem na potrebu v § 6c
ods. 3 písm. i) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach slovo „poberateľom dávky“ nahradiť slovami
„členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc“ v záujme
zosúladenia terminológie s terminológiou používanou v zákone
č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 46
Zásadne žiadam v Čl. I bode 46
navrhovanom § 31 ods. 1 vypustiť písmeno h). Odôvodnenie:
Predkladateľ v osobitnej časti dôvodovej správy k Čl. I bodu
46 okrem iného uvádza, že cieľom predkladaného návrhu
zákona je zníženie počtu dubióznych a špekulatívnych
podaní, eliminovanie zjavne neopodstatnených a špekulatívnych
podnetov, ktoré smerujú k neefektívnemu využívaniu
personálnych a finančných zdrojov Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Podľa §
28 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
úrad hospodári s majetkom úradu. Pri hospodárení s týmto
majetkom je úrad povinný zachovávať hospodárnosť a
efektívnosť jeho použitia. V zmysle vyššie uvedeného môže
vzniknúť stav, že podnety nebudú vyhodnocovať zamestnanci
úradu podľa obsahu, ale podľa solventnosti fyzických osôb,
ktoré majú podozrenie, že im nebola poskytnutá zdravotná
starostlivosť správne, a to aj v nadväznosti na znenie v Čl.
I bode 58 navrhovaného § 43a ods. 9 písm. c), a to bez ohľadu
na obsah podaného podnetu. Znenie ako ho navrhuje predkladateľ
v spojitosti s odôvodnením v osobitnej časti dôvodovej správy
je možné vnímať tak, že podnety na výkon dohľadu podávajú
v prvom rade fyzické osoby s nekalými záujmami a zodpovednosť
za vyhodnotenie podnetu sa prenáša na fyzickú osobu, ktorá má
podozrenie na porušenie jej práv a právom chránených
záujmov. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o
zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony
na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v
súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie,
štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými
terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu
pacienta. Fyzická osoba, ktorá má podozrenie, že boli
porušené jej práva alebo právom chránené záujmy nemôže
objektívne a správne posúdiť správne poskytovanie zdravotnej
starostlivosti. Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má
každá fyzická osoba právo na ochranu zdravia. Pacient je
zároveň voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
neustále v slabšom a závislejšom postavení. Preto na ochranu
svojich práv a právom chránených záujmov pri domnienke, či
podozrení, že mu zdravotná, či ošetrovateľská
starostlivosť nie je poskytovaná správne a na určenie
zodpovednosti, čo je vo všeobecnosti zložitá téma, potrebuje
nezávislý a kompetentný orgán. Vzhľadom na cieľové skupiny
(chorí, odkázaní, v pokročilom veku, znevýhodnení...),
ktorým sa zdravotná starostlivosť, osobitný liečebný režim,
či ošetrovateľská starostlivosť poskytuje, je žiadúce
posilniť právne postavenie osôb domáhajúcich sa ochrany
svojich práv a právom chránených záujmov pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Mám za to, že stanovením poplatkov
za podanie podnetu sa toto postavenie značne oslabí. V zmysle v
Čl. I bode 58 navrhovaného § 43a ods. 10 úrad má nástroje
ako zabezpečiť efektívne využívanie personálnych kapacít a
finančných zdrojov úradu bez ohľadu na úhradu za podanie
podnetu alebo nie. V snahe naplniť deklarovaný cieľ úradu
môže úrad vytvoriť iné mechanizmy na docielenie želaného
stavu a zníženie počtu neopodstatnených podaní, napríklad
spätnou úhradou za podanie neopodstatneného, šikanózneho
podnetu. Úrad tiež môže implementovať interné mechanizmy na
to, aby zamestnanci úradu vyhodnocovali obsah podnetov a ich
relevantnosť. V prípade neadekvátnych podnetov, zavádzajúcich
podnetov, opakujúcich sa, či šikanóznych podnetov môže úrad
vytvoriť internú normu a tieto odmietať, alebo odkladať.
Upozorňujem, že predkladaným návrhom úrad zavádza nástroj,
ktorý bude zaťažujúci pre všetky fyzické osoby, bez ohľadu
na relevantnosť ich podnetu, a ktorý niektorým osobám môže
reálne zabrániť naplneniu ich práva na ochranu zdravia.
Upozorňujem, že nie je výnimkou, že mnohí prijímatelia
sociálnych služieb nie sú v hmotnej núdzi, príp. nedisponujú
ani preukazom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom a podľa § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o
sociálnych službách musí prijímateľovi sociálnej služby
po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu služby
zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným
predpisom, čo predstavuje od 1. júla 2022 58,61 eur.
Predkladateľ nepredložil stanovenú výšku úhrady za podanie
podnetu. Nie je zrejmé, či suma, vo väčšine prípadov
jediná, ktorú majú prijímatelia sociálnych služieb k
dispozícii na celý mesiac, a z ktorej sú povinní uhrádzať
napríklad aj doplatky za lieky, bude dostatočná na prípadné
podanie podnetu fyzickej osoby. To, že fyzická osoba nepoberá
dávky v hmotnej núdzi, alebo nemá preukaz osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím neznamená, že nie je so svojou výškou
príjmov na okraji chudoby, či osobou s nízkym príjmom. S
prihliadnutím na uvedené mám za to, že riešiť zaťaženie,
či „zníženie/elimináciu počtu dubióznych, špekulatívnych
a neopodstatnených podaní“ zavedením celoplošného
spoplatnenia podávania podnetov je spoločensky neprimerané a
nežiadúce (neeliminuje to, čo chce novela zákona riešiť) a
postihne v konečnom dôsledku v spoločnosti tých najslabších
a najodkázanejších. Zároveň sa vytvára akýsi precedens
voči iným orgánom a inštitúciám, kde by sa z toho istého
dôvodu (neopodstatnené, opakované, či šikanózne podnety sú
bežným javom vo všetkých oblastiach a na všetkých
úrovniach) mohlo podávanie podnetov spoplatniť.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. I bodu 58
Zásadne žiadam v Čl. I bode 58
navrhovanom § 43 ods. 1 písm. b) za slovo „starostlivosti“
vložiť čiarku a slová „zariadeniami sociálnej pomoci,
ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť“.
Odôvodnenie: Podmienky výkonu dohľadu nad poskytovaním
ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci
nie sú upravené ani v súčasnosti v zákone č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach a nie sú ani súčasťou
predkladaného návrhu zákona. Zásadne žiadam preto do rozsahu
dohliadaných subjektov doplniť aj zariadenia sociálnej pomoci.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. IV
Odporúčam v úvodnej vete Čl. IV slovo
„dopĺňa“ nahradiť slovami „mení a dopĺňa“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. IV bodu 1
Zásadne nesúhlasím s v Čl. IV bode 1
§ 156 ods. 1 navrhovaným rozšírením zdravotných výkonov na
účely sociálneho poistenia. Odôvodnenie: Návrh právnej
úpravy nebol pred predložením návrhu zákona do
legislatívneho procesu prerokovaný s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (sekciou
sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia), do ktorého
gescie zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení patrí.
Rozšírenie zdravotných výkonov na účely sociálneho
poistenia nepovažujem za odôvodnené a jeho zdôvodnenie
nenachádzam ani v dôvodovej správe k návrhu zákona. Zároveň
navrhované rozšírenie zakladá finančné vplyvy na rozpočet
Sociálnej poisťovne, ktoré nie sú kvantifikované v doložke
vplyvov na rozpočet verejnej správy. Z predkladaného návrhu
nie je zrejmé, prečo je potrebné rozširovať počet a druh
zdravotných výkonov na účely sociálneho poistenia ani aký
účel (prínos) sa má navrhovanou zmenou dosiahnuť.
Upozorňujem, že predkladateľom v Čl. IV bode 1 navrhované
ustanovenie § 156 ods. 1 písm. e) nespadá svojím vyjadrením
pod úkon, ktorý by mala hradiť Sociálna poisťovňa. Zároveň
upozorňujem, že pod súčasné vystavenie potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti spadá aj jeho elektronická forma. Taktiež
sa v návrhu zákona predkladateľ nevysporiadal s ustanovením §
293fec ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. IV bodu 2
Zásadne žiadam v Čl. IV znenie bodu 2
nahradiť znením: „2. V § 170 odsek 17 znie: „(17) Sociálna
poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe a)
uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného
systému na účely vykonávania verejného zdravotného
poistenia bez súhlasu dotknutých osôb,93ad) b) žiadosti zo
svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb na
účely vymáhania pohľadávok93adaa) údaje o poberateľovi
dávky a o poberateľovi dôchodku starobného dôchodkového
sporenia.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 93adaa znie:
„93adaa) § 25j zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona
č.../2022 Z. z.“.“. Odôvodnenie: Poskytovanie osobných
údajov bez súhlasu dotknutých osôb je možné len v
nevyhnutnom rozsahu, ktorý je daný účelom, na ktorý sa
spracúvajú. Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení platiteľom poistného je, okrem iných subjektov, aj
zamestnávateľ. Podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je poistenec povinný do
ôsmich dní príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť zmenu
alebo vznik platiteľa poistného. Podľa § 23 ods. 2 zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení túto povinnosť za
zamestnanca oznamuje zamestnávateľ. Príkladmo poukazujem aj na
ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení, podľa ktorého sú zdravotné poisťovne povinné
vykonať ročné zúčtovanie poistného za svojho poistenca, a
ak mal zamestnávateľa, tak aj za tohto zamestnávateľa. Na
základe ustanovení predkladaného návrhu zákona mám za to,
že zdravotné poisťovne údajmi o zamestnávateľoch, ktorí sú
platiteľmi poistného na zdravotné poistenie a o poistencoch,
disponujú. V tomto kontexte tieto informácie sú informáciami,
ktoré zdravotné poisťovne získavajú zo svojej vlastnej
činnosti, a preto ich opätovné poskytovanie Sociálnou
poisťovňou je duplicitné a nadbytočné. Z návrhu zákona
vyplýva, že za iný príjem sa považuje aj dôchodok zo
starobného dôchodkového sporenia, je preto potrebné rozšíriť
poskytnutie informácii o tomto účastníkovi konania, keďže
touto informáciou Sociálna poisťovňa disponuje. Zároveň je
potrebné začleniť navrhovanú povinnosť do už existujúceho
§ 170 ods. 17 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
kde sa poskytujú informácie pre zdravotné poisťovne.
Upozorňujem aj na skutočnosť, že od 1. septembra 2022
nadobudne účinnosť novela zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, ktorou sa § 170 dopĺňa odsekom 27.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. XX
Zásadne žiadam nad rámec predkladaného
návrhu Čl. IX doplniť o nové novelizačné body XXX a XXY,
ktoré znejú: „XXX. V § 3 ods. 3 sa slovo „trinásť“
nahrádza slovom „pätnásť“. XXY. V § 3 sa odsek 3 dopĺňa
písmenami g) a h), ktoré znejú: „g) jeden člen navrhnutý
Slovenskou komorou sociálnych pracovníkov a asistentov
sociálnej práce, h) jeden člen navrhnutý komisárom pre osoby
so zdravotným postihnutím.“.“. Odôvodnenie: Zásadne
žiadam rozšíriť členov Kategorizačnej komisie pre ústavnú
zdravotnú starostlivosť tak, aby boli doplnením zástupcu
profesijnej organizácie sociálnych pracovníkov a asistentov
sociálnej práce vytvorené reálne podmienky pre zohľadnenie
multidisciplinárneho prístupu v zdravotníctve a doplnením
zástupcu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
(resp. účasťou samotného komisára) z dôvodu využitia
poznatkov získaných výkonom funkcie komisára.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. XX
Zásadne žiadam nad rámec predkladaného
návrhu Čl. IX doplniť o nový novelizačný bod XYY, ktorý
znie: „XYY. V § 4 ods. 7 druhej vete sa bodka na konci vety
nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to sa
nevzťahuje na zmeny vykonané v súlade so základnými
pravidlami tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov
podľa osobitného predpisu.X)“. Poznámka pod čiarou k odkazu
X znie: „X) Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych
predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.“.“. Odôvodnenie: Vzhľadom na požiadavky platnej
a účinnej právnej úpravy základných pravidiel tvorby
právnych predpisov zásadne žiadam o zapracovanie výnimky a
obmedzenie absolútnej záväznosti stanoviska Kategorizačnej
komisie pre ústavnú zdravotnú starostlivosť. Podľa v
súčasnosti platného znenia § 4 ods. 1 a 2 písm. b) prvého
bodu zákona č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej
zdravotnej starostlivosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky rozhoduje kategorizáciou ústavnej starostlivosti o
špeciálnom personálnom zabezpečení nad rámec personálneho
zabezpečenia podľa osobitného predpisu (§ 8 ods. 2 zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti –
splnomocnenie na vydanie výnosu o minimálnych požiadavkách na
personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie
jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení) na základe
záväzného odborného stanoviska, ktoré podľa § 4 ods. 7
zákona č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej
starostlivosti pripraví Kategorizačná komisia pre ústavnú
zdravotnú starostlivosť. Táto komisia pripraví tiež spôsob
zapracovania zmien do kategorizácie a zašle ho spolu s odborným
stanoviskom Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
Toto odborné stanovisko je podľa § 4 ods. 7 druhej vety zákona
č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej
starostlivosti pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky záväzné. Preto zásadne žiadam, aby bola v zákone
vytvorená možnosť všeobecne záväzným právnym predpisom
upraviť špeciálne personálne zabezpečenie nad rámec
personálneho zabezpečenia podľa výnosu Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č.
09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne
zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých
druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov
a neponechávať obsah výlučne na odbornom stanovisku
Kategorizačnej komisie pre ústavnú zdravotnú starostlivosť.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. V
Zásadne žiadam nad rámec predkladaného
návrhu Čl. V doplniť o nové novelizačné body XYZ a XYY,
ktoré znejú: „XYZ. § 13 sa dopĺňa písmenom h), ktoré
znie: „h) vykonávanie sociálnej práce.“. XYY. Za § 16 sa
vkladá § 16a, ktorý znie: „§ 16a Vykonávanie sociálnej
práce Výkon sociálnej práce je súbor pracovných činností,
ktoré vykonáva sociálny pracovník alebo asistent sociálnej
práce2bb) na podporu zmierňovania alebo odstraňovania
sociálnych dôsledkov zdravotného stavu pacienta v súvislosti
s jeho hospitalizáciou a prepustením.“.“. Odôvodnenie:
Sociálni pracovníci v zdravotníctve sú súčasťou vyspelých
zdravotníckych systémov v členských štátoch Európskej
únie. V súčasnosti sú podmienky výkonu sociálnej práce v
zdravotníctve upravené vo výnose Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o
minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a
materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov
zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov, čo
je nedostatočné. Aj vzhľadom na ciele reforiem v
zdravotníctve, napr. podpora multidisciplinárneho prístupu, je
potrebné upraviť podmienky výkonu sociálnej práce priamo v
zákone.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. V
Zásadne žiadam nad rámec predkladaného
návrhu Čl. V doplniť o nový novelizačný bod X, ktorý znie:
„X. § 10a sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „(9)
Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
môže poskytovať aj fyzioterapeutickú starostlivosť, ak ju
poskytujú zamestnanci v povolaní fyzioterapeut, ktorí spĺňajú
podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného
predpisu.9aa)“.“. Odôvodnenie: Podľa § 93 ods. 6 zákona
č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele môžu zariadenia sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately zamestnávať fyzickú osobu v
pracovnoprávnom vzťahu s odbornou spôsobilosťou na
vykonávanie odborných metód fyzioterapie pre deti, ktorým sa
poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny pobytovou
formou. Vzhľadom na aplikačnú prax je však v záujme zvýšenia
kvality vykonávaných odborných činností potrebné spresniť
podmienky tejto činnosti v centrách pre deti a rodiny rovnako
ako pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v centrách
pre deti a rodiny.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. V
Zásadne žiadam nad rámec predkladaného
návrhu Čl. V doplniť o nový novelizačný bod XY, ktorý
znie: „XY. V § 12 ods. 8 sa za slová „v súlade s § 11
ods. 7“ vkladajú slová „alebo u detí, ktoré sú na
základe rozhodnutia súdu umiestnené v zariadení“.“.
Odôvodnenie: Ak je dieťa na základe rozhodnutia súdu
umiestnené v zariadení (napríklad v centre pre deti a rodiny)
je zariadenie povinné bezodkladne dieťaťu zabezpečiť
zdravotnú starostlivosť aj podpísaním dohody o poskytovaní
všeobecnej ambulantnej starostlivosti s pediatrom v spádovej
oblasti miesta pobytu dieťaťa. Dieťa je reálne umiestnené v
profesionálnej náhradnej rodine alebo v samostatne usporiadanej
skupine centra pre deti a rodiny. Trvalý pobyt dieťaťa sa
umiestnením dieťaťa do zariadenia na základe rozhodnutia súdu
nemení. Hlavným cieľom centra pre deti a rodiny je dieťa
vrátiť do sanovanej biologickej rodiny alebo nájsť dieťaťu
náhradnú rodinu. V praxi sa často stáva, že dieťa strávi
menej ako polroka v profesionálnej náhradnej rodine a do
profesionálnej náhradnej rodiny je umiestnené ďalšie –
nové dieťa. Zákonná podmienka uvedená v § 12 ods. 7 zákona
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, že dohoda o
poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára
najmenej na šesť mesiacov nie je v záujme týchto detí a
spôsobuje, že pediatri odmietajú uzavrieť dohodu s centrom
pre deti a rodiny, a tým nie je možné zabezpečiť zdravotnú
starostlivosť deťom. Z uvedeného dôvodu je nutné rozšíriť
okruh výnimiek uvedených v § 12 ods. 8 zákona č. 576/2004 Z.
z. o zdravotnej starostlivosti.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII
Zásadne žiadam vo vzťahu k v Čl. VIII
bode 8 navrhovanému § 6 ods. 9 a v Čl. VIII bode 13
navrhovanému § 6 ods. 11 písm. c) doplniť Čl. VIII o úpravu
spôsobu získavania informácií Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou o zákonných zástupcoch maloletých
detí - poistencoch, ktoré boli zverené do starostlivosti inej
fyzickej osoby alebo právnickej osoby na základe rozhodnutia
súdu. Odôvodnenie: Znenie ako ho navrhuje predkladateľ
vychádza z predpokladu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou disponuje databázou rodičov, ktorým boli deti
na základe rozhodnutia súdu odňaté zo starostlivosti. Nie je
však zrejmé, odkiaľ bude tieto informácie Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou čerpať, nakoľko neexistuje
databáza, ktorá by súborne zbierala takéto informácie.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodom 18 a 20
Odporúčam zosúladenie v Čl.
VIII bode 18 navrhovanej úpravy § 8 ods. 1 písm. b) - podanie
prihlášky, v ktorom sa rodné priezvisko vypúšťa a v Čl.
VIII bode 20 navrhovaného § 8a ods. 5 písm. b) – späťvzatie
prihlášky, v ktorom pri identifikácii poistenca rodné
priezvisko ostáva. Odôvodnenie: Zosúladenie znenia.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodom 40, 47 a 52
Zásadne žiadam
predkladateľa v súvislosti s Čl. VIII bodmi 40, 47 a 52 a
súvisiacimi predloženými návrhmi ustanovení, aby nezvyšoval
odvodové zaťaženie nízkopríjmových zamestnancov nad úroveň
samoplatcov a aby celé náklady zvýšenia odvodového zaťaženia
neznášal len zamestnanec, bez žiadneho spolupodieľania sa
zamestnávateľa. Obe skutočnosti považujem za zásadne
sociálne nespravodlivé s výraznými negatívnymi vplyvmi na
zamestnanosť nízkopríjmových zamestnancov. Odôvodnenie:
Predkladateľ zvolil naviazanie minimálneho vymeriavacieho
základu zamestnanca na minimálnu mzdu (ktorá je v zmysle
predkladaného návrhu 57 % priemernej mzdy z pred dvoch rokov),
keď samoplatcovia aktuálne platia z 50 % priemernej mzdy z pred
dvoch rokov. Zároveň predkladateľ celý rozdiel do minimálneho
vymeriavacieho základu navrhol tak, že ho bude platiť
zamestnanec (14 % sadzba).
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodom 47 a 52
Zásadne žiadam predkladateľa
v súvislosti s Čl. VIII bodmi 47 a 52 a súvisiacimi
predloženými návrhmi ustanovení, aby prehodnotil formu a
obsah opatrení, ktorých deklarovaným hlavným cieľom je boj
proti vyhýbaniu sa platenia zdravotných odvodov cez čiastočné
úväzky. Predkladateľom navrhnuté opatrenia majú zásadný
negatívny sociálny vplyv, pretože znižujú disponibilné
príjmy nízkopríjmových zamestnancov a zároveň sa tým
vytvárajú negatívne vplyvy na motiváciu zamestnať sa pre
týchto zamestnancov. Z uvedených dôvodov zároveň zásadne
žiadam prehodnotiť úpravu odpočítateľnej položky v
zdravotnom poistení. Odôvodnenie: Súhlasím a podporujem snahu
predkladateľa riešiť situáciu s majiteľmi firiem, ktorí si
vyplácajú niekoľko eurové mzdy, aby nemuseli platiť
zdravotné odvody ako samoplatcovia. Avšak vzhľadom na to, že
uvedená skupina má relatívne malý podiel na celkovej skupine
zasiahnutých osôb, pričom hlavnú skupinu zasiahnutých tvoria
nízkopríjmoví zamestnanci, s čím sú spojené výrazné
negatívne vplyvy na zamestnanosť a sociálne vplyvy ohrozených
skupín obyvateľov, predkladateľom navrhnuté riešenie
považujem za vysoko neefektívne a zároveň s neodôvodnene
výraznými negatívnymi sociálnymi vplyvmi a vplyvmi na
zamestnanosť. Zosúladenie pracovného a rodinného života
vedie mnohé ženy k tomu, aby sa zamestnali na kratší pracovný
čas, alebo aby prácu vykonávali v rámci dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovný pomer na kratší
pracovný čas je využívaný najmä ženami popri
starostlivosti o dieťa, nakoľko predstavuje pre ženy šancu na
udržanie pracovných návykov. Predkladateľom navrhovanou
právnou úpravou matky nebudú motivované k zvýšeniu
pracovného uplatnenia na trhu práce, pretože pracujúcim na
kratší pracovný čas a na dohodách o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru náklady stúpnu. Odpočítateľná
položka v zdravotnom poistení bola zavedená ako nástroj na
podporu nízkopríjmových zamestnancov – t. j. tých, ktorých
zárobok z titulu výkonu zamestnania je vo výške minimálnej
mzdy a mierne nad hodnotou minimálnej mzdy. A navyše pri
predkladateľom navrhovanej úprave, ak príjem nedosiahne úroveň
minimálneho vymeriavacieho základu, bude musieť zamestnanec
odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho
vymeriavacieho základu. Predkladateľom navrhovaná právna
úprava bude mať za následok zhoršenú ekonomickú situáciu
mnohých rodín. Takýto návrh predkladateľa je v priamom
rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky,
ktorým sa zaviazala znížiť daňovo-odvodové zaťaženie
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodu 61
Odporúčam v Čl. VIII bode 61
navrhovanom § 25j ods. 6 vypustiť písmeno i). Odôvodnenie:
13. dôchodok je štátna sociálna dávka a z uvedeného dôvodu
ju možno subsumovať pod v Čl. VIII bode 61 navrhovaný § 25j
ods. 6 písm. e). Zároveň upozorňujem, že poznámka pod
čiarou k odkazu 56i odkazuje na neaktuálnu právnu úpravu 13.
dôchodku. 13. dôchodok je aktuálne upravený zákonom č.
296/2020 Z. z. o trinástom dôchodku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodu 61
Odporúčam v Čl. VIII bode 61
navrhovaný § 25j ods. 1 doplniť aj o dôchodky doplnkového
výsluhového dôchodku. Odôvodnenie: V Čl. VIII bode 61
navrhovanom § 25j ods. 1 predkladateľ navrhuje, aby vymáhaniu
pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iných príjmov podliehala
mzda, plat alebo iný príjem dlžníka, pričom týmto iným
príjmom sa okrem iného rozumejú aj dôchodky starobného
dôchodkového sporenia, ak nie sú uvedeným zákonom alebo
osobitným predpisom31) z vymáhania pohľadávok vylúčené. V
poznámke pod čiarou k odkazu 31 sa uvádza celý zákon č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a celý zákon č. 43/2004
Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý však dôchodky
starobného dôchodkového sporenia z vymáhania pohľadávok
priamo nevylučuje. V tejto súvislosti upozorňujem na
prebiehajúci legislatívny proces k návrhu zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa Exekučný poriadok (LP/2022/293), a na zmeny,
ktoré budú vykonané na základe zásadnej pripomienky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky. Na základe výsledku rozporového konania bude § 89
ods. 1 Exekučného poriadku doplnený aj o dôchodky doplnkového
výsluhového dôchodku. Pri skončení výkonu prác zaradených
na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku
verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a
prác zamestnanca, ktorý vykonáva profesiu tanečníka alebo
hráča na dychový nástroj (rizikové práce) má takýto
účastník nárok na vyplácanie doplnkového dôchodkového
sporenia. Tento dôchodok sa vypláca z majetku tvoreného
primárne príspevkami zamestnávateľa, ktorých platenie je v
zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom
dôchodkovom sporení pre zamestnávateľa povinné. Z uvedeného
dôvodu odporúčam, aby bol v Čl. VIII bode 61 navrhovaný §
25j ods. 1 doplnený aj o dôchodky doplnkového výsluhového
dôchodku.
|
O
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodu 61
Zásadne žiadam v Čl. VIII bode 61
navrhovanom § 25j doplniť právnu úpravu maximálneho rozsahu
zrážok zo mzdy a z iných príjmov, a teda aj z dávok
sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového
sporenia nasledovne: „Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo
mzdy a z iných príjmov sa zrážka môže vykonať najviac v
rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa
osobitného predpisu.“. Odôvodnenie: Návrh zákona ako ho
navrhuje predkladateľ neustanovuje, v akom rozsahu sa zrážka
zo mzdy a z iných príjmov môže vykonať. Vo vzťahu k rozsahu
zrážok zo mzdy a z iných príjmov návrh právnej úpravy
obsahuje iba obmedzenie uvedené v Čl. VIII bode 61 § 25k ods.
2, podľa ktorého: „Dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej
mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný
predpis.“. Uvedené by znamenalo, že napr. zo starobného
dôchodku, bez ohľadu na jeho výšku by dlžníkovi po zrazení
zostala iba základná suma (v základe 140 % životného minima
na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa
vykonávajú zrážky), čo považujem za neprimerané. Uvedené
je v rozpore so všeobecne zaužívaným rozsahom zrážok
upravenom v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), na ktorý odkazuje
pri vymáhaní pohľadávok napr. aj zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení. Ustanovenie § 89 ods. 1 Exekučného
poriadku ustanovuje, že ustanovenia o exekúcií zrážkami zo
mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z dávok sociálneho
poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia,
pričom ustanovenia o exekúcií zrážkami zo mzdy upravujú
rozsah zrážok, v akom ich možno vykonať (§ 68 až § 71
Exekučného poriadku). Pri vykonávaní zrážok teda nejde iba
o podmienku, že sa nesmie zraziť základná suma.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
Čl. VIII bodu 61
Zásadne žiadam v Čl. VIII bode 61
navrhovanom § 25k ods. 13 vypustiť povinnosť platiteľa mzdy
bezodkladne oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosť, že
dočasná práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní a zároveň
ju informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude
dlžníkovi vyplácať nemocenské, resp. ponechať ju iba v
prípade, ak dočasná práceneschopnosť nebude realizovaná cez
systém tzv. elektronickej dočasnej pracovnej neschopnosti.
Odôvodnenie: Úpravu zásadne žiadam v záujme predchádzania
administratívnej záťaže zamestnávateľov. Informácia o
trvaní dočasnej práceneschopnosti bude vo väčšine prípadov
dostupná napr. NCZI (v rámci zavedenia tzv. elektronickej
dočasnej pracovnej neschopnosti) a je preto možné ju získavať
aj z iných zdrojov ako od zamestnávateľa.
|
Z
|
MPSVRSR
|
K
hodnoteniu sociálnych vplyvov (v súvislosti s Čl. IX - návrh
novely zákona č. 540.2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej
zdravotnej starostlivosti týkajúci sa tvorby a vedenia zoznamu
poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej
starostlivosti)
V doložke vybraných vplyvov v bode
10. Poznámky považujem za potrebné uviesť, prečo uvedené
návrhy zmien týkajúce sa tvorby a vedenia zoznamu poistencov
čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti
nezakladajú žiadne sociálne vplyvy (hodnotené v bode 4.2
analýzy sociálnych vplyvov – prístup k zdrojom, právam,
tovarom a službám). V prípade, že predmetné návrhy tieto
sociálne vplyvy zakladajú, je ich potrebné zhodnotiť v
analýze sociálnych vplyvov. Odôvodnenie: Pripomienka je v
súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov.
|
O
|
MPSVRSR
|
Všeobecná
pripomienka
Upozorňujem, že v legislatívnom procese
(rokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky) je
návrh zákona o inšpekcii v sociálnych veciach (PT 1023),
ktorý zavádza správny dozor ako kontrolnú činnosť
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky s navrhovanou účinnosťou od 1. novembra 2022, čím
vznikne potreba zosúladiť znenie predkladaného návrhu zákona,
ktorý je predmetom pripomienkového konania, s uvedeným
zákonom, a to v oblasti výkonu dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 12 (§ 7 ods. 9)
Slová „za slová“
odporúčame nahradiť tvarom „za slovom“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. 7)
Zásadne nesúhlasíme
so zavedením poplatku za realizáciu vymáhania pohľadávok
zdravotnou poisťovňou, ktorý má byť príjmom zdravotnej
poisťovne a žiadame túto právnu úpravu vypustiť bez
náhrady. Pokiaľ je cieľom návrhu zákona zvýšiť
vymáhateľnosť pohľadávok zdravotných poisťovní, tak, ako
je deklarované v materiáli, je potom v úplnom rozpore s cieľom
navrhovanej právnej úpravy zavádzať nové poplatky, ktoré
naviac majú byť príjmom súkromných subjektov. Táto
pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. I bod 10 (§ 6a)
Za slovami „podľa odseku 4“
je potrebné vložiť čiarku.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 17 (§ 8c ods. 1)
Pred slová „do dňa“
je potrebné vložiť úvodzovky.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 29 (§ 15a ods. 1)
Tvar „slovami“
odporúčame nahradiť tvarom „slovom“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 35 (§ 18 ods. 1 písm. a.)
V úvodnej vete
je potrebné slovo „desiaty“ upraviť do tvaru „desiatym“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 38 (§ 18 ods. 1 písm. x.)
V úvodnej vete
je potrebné slovo „nová“ upraviť do tvaru „nové“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 49 (§ 33 ods. 3 písm. e.)
Tvar „slovami“
odporúčame upraviť do tvaru „slovom“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 58 (§ 43 ods. 8)
V § 43 ods. 8 sa používa
slovné spojenie „prizvať znalca“, ktoré je v rozpore s
terminológiou používanou v zákone č. 382/2004 Z. z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZZTP“), ako aj v správnom poriadku (§ 36) atď. V tomto
smere existujú dve možnosti a to povinnosť vykonať znaleckú
činnosť môže vyplývať buď z rozhodnutia orgánu verejnej
moci, alebo zo zmluvného základu. Nie je zrejmé, čo má
subsumovať slovné spojenie „prizvať znalca“. Keďže ide o
konanie vedené orgánom verejnej moci, podľa nášho názoru by
bolo namieste vydanie rozhodnutia. V takom prípade by išlo o
„ustanovenie znalca“. Táto pripomienka je zásadná.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 58 (§ 43a ods. 10)
V § 43a ods. 10 písm.
a) je upravená možnosť odmietnuť podnet, ak v čase doručenia
podnetu uplynulo viac ako päť rokov od namietnutého konania. Z
hľadiska právnej istoty považujeme za vhodné, aby v prípade
uplynutia objektívnej lehoty došlo k obligatórnemu odmietnutiu
podnetu. Ak bude upravená iba možnosť Úradu podnet odmietnuť,
situácia bude právne nejasná pre podávateľov podnetov, ako
aj pre dohliadané subjekty. Neexistuje totiž žiadne kritérium,
podľa ktorého by sa posudzovalo, v ktorom prípade dôjde k
odmietnutiu a v ktorom nie. V § 43a ods. 10 písm. c) je
upravená možnosť odmietnuť podnet, ak je z neho zrejmé, že
výkonom dohľadu ide o snahu zabezpečiť znalecký posudok pre
potreby súdneho konania. Ako vyplýva z navrhnutého znenia §
43 ods. 6, vopred nemá byť zrejmé, či bude v konkrétnom
prípade prizvanou osobu odborný konzultant alebo znalec, t. j.
či bude pre Úrad vypracovaný znalecký posudok alebo nie.
Podstatnejšie je to, že Úrad nemá ako dokázať zámer
podávateľa podnetu, vždy pôjde o domnienku. Proti odmietnutiu
podnetu je neprípustné podať opravný prostriedok, čiže
činnosť Úradu na tomto úseku by bola nepreskúmateľná.
Zásadne žiadame vypustiť toto ustanovenie. Táto pripomienka
je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. I bod 58 (§ 43c ods. 5 a poznámka pod čiarou k odkazu
63a)
V § 43c ods. 5 druhej vete navrhujeme vypustiť
slovo „žiaden“ z dôvodu nadbytočnosti. V poznámke pod
čiarou k odkazu 63a) navrhujeme nahradiť citáciu „§ 139
ods. 1 písm. h) Trestného zákona“ citáciou „§ 128 ods. 1
Trestného zákona,“ nakoľko v § 139 ods. 1 je upravený
pojem chránenej osoby, nie verejného činiteľa.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 58 (úvodná veta)
V úvodnej vete odporúčame
nahradiť slovo „nadpisov“ slovami „nadpisu nad § 43“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 71 (§ 67b ods. 1 písm. j.)
Tvar „slovami“
odporúčame upraviť do tvaru „slovom“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 76 (§ 67c)
Novelizačnú vetu je potrebné
upraviť do tvaru: „§ 67 sa vypúšťa.“ Vetu „Doterajší
§ 67d sa označuje ako § 67c“ je potrebné vypustiť. Podľa
bodu 36 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády
Slovenskej republiky, ak sa vypúšťa celý paragraf, ďalšie
paragrafy sa neprečíslujú.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I bod 79 (§ 76 ods. 3 písm. h.)
Za slovami „písm.
h)“ odporúčame vložiť slová „celom texte“. Za slovom
„vyrovnacieho“, ako aj za slovom „reštrukturalizačného“
je potrebné vypustiť slovo „(2x)“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I body 7 a 8 (§ 6 ods. 9 a ods. 12)
Aj s ohľadom
na judikatúru súdov EÚ odporúčame v novonavrhovaných
ustanoveniach týkajúcich sa prepoisťovania zohľadňovať
solidárny prvok. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy má
navrhovaná zmena priniesť rovnaké pravidlá pre všetky
zdravotné poisťovne. V nadväznosti na uvedené, odporúčame v
§ 6 ods. 9 nahradiť slová „Fyzická osoba vykonávajúca
nábor poistencov pre zdravotnú poisťovňu“ slovami
„Zamestnanec poisťovne vykonávajúci nábor poistencov pre
zdravotnú poisťovňu“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. I. bod 46 a 58 (úhrada za podanie podnetu na výkon na
dohľad nad zdravotnou poisťovňou)
Zásadne
nesúhlasíme so zavedením úhrady za podanie podnetu na výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhuje sa stanoviť
výšku úhrady vykonávacím predpisom, pričom v zmysle
priloženého návrhu vykonávacieho predpisu sa úhrada navrhuje
vo výške 66 eur. Predkladateľ odôvodňuje zavedenie s cieľom
eliminácie neopodstatnených, šikanóznych a špekulatívnych
podaní a tiež neefektívnym využívaním personálnych kapacít
a finančných zdrojov. S uvedeným tvrdením sa nestotožňujeme.
Je potrebné uviesť, že výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou je jednou z primárnych úloh Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Preto
vo všeobecnosti zastávame názor, že úrad by mal byť
otvorený podnetom, prípadne hľadať riešenia na zefektívnenie
ich vybavovania, nakoľko aj prostredníctvom nich vie realizovať
svoje zákonné oprávnenia, a nie sledovať zámer ich
eliminácie, t.j. prostredníctvom poplatku odradiť podávateľov.
Právnym následkom neuhradenia sumy 66 eur má byť podľa §
43a ods. 9 písm. c) návrhu zákona obligatórne odmietnutie
podnetu. Tento koncept vnímame ako problematický v dvoch
rovinách. Treba upozorniť na značný rozdiel medzi žalobou a
sťažnosťou na jednej strane a trestným oznámením alebo
podnetom na druhej strane. Kým žalobou alebo sťažnosťou sa
sleduje súkromný záujem, trestným oznámením a podnetom sa
sleduje verejný záujem. O tom svedčí napríklad to, že
orgány verejnej moci môžu začať trestné konanie alebo
dohľad aj na základe poznatkov zo svojej úradnej činnosti. S
tým súvisí, že s podaním trestného oznámenia alebo podnetu
sa nespája poplatková povinnosť. Podaním trestného oznámenia
alebo podnetu sa mnohé osoby snažia zlepšiť svoje postavenie
v súdnom konaní, trestnom konaní, prípadne v konaní, ktoré
ešte nie je vedené, ale možno bude. Nechceme to spochybňovať,
avšak nemalo by to znamenať plošné spoplatnenie všetkých
podnetov. Vo vzťahu k šikanóznym podaniam poukazujeme na to,
že v § 43a ods. 10 návrhu zákona sa navrhuje nová možnosť
odmietnutia podnetu zo strany úradu a to, ak ide o opakované a
zjavné bezdôvodné uplatňovanie práva na prešetrenie
správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Aj keby sme
odhliadli od vyššie uvedených skutočností, javí sa ako
veľmi diskutabilné, či by úhrada sumy 66 eur bola spôsobilá
odradiť jednotlivcov od podávania zjavne nedôvodných podnetov
a podnetov šikanóznej povahy. Zaslanie podnetu na Úrad je
úkonom, ktorého základom je presvedčenie, že zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá lege artis. Možno
predpokladať, že ide o situáciu, ktorá má významný dopad
na podávateľa podnetu a jeho najbližších. Preto sa javí, že
suma 66 eur by veľkú väčšinu osôb neodradila od podania
podnetu. Pritom ide o sumu, ktorá by predstavovala
neprekonateľnú prekážku pre osoby z majetkovo slabších
pomerov, na ktoré sa v mnohých prípadoch nevzťahuje
oslobodenie od úhrady podľa § 31 ods. 5 návrhu zákona. V
praxi možno očakávať, že podnet nebude z uvedených dôvodov
podaný ani v prípadoch, v ktorých by bolo jeho podanie vhodné
a potrebné z hľadiska ochrany verejného záujmu. Rozumieme
tomu, že zámerom Úradu je znížiť nápad vecí, ktorý sa,
predpokladáme, z roka na rok stále zvyšuje. Napriek tomu,
spoplatnenie podania podnetu považujeme za systémovo chybné
riešenie. Zároveň sme presvedčení o tom, že zavedenie
úhrady by nemalo veľký efekt pri obmedzení počtu zjavne
nedôvodných podnetov. Naopak, určitej časti osôb by fakticky
bolo vzaté právo podať podnet na vykonanie dohľadu, lebo ich
finančné pomery by im to neumožnili. Rovnako sme názoru, že
zavedenie úhrady nebude mať efekt ani vo vzťahu k
zefektívneniu využívania personálnych kapacít, nakoľko bude
potrebné venovať priestor vracaniu úhrady v prípadoch
uvedených v § 32 ods. 7. Dodávame, že v § 31 ods. 1 písm.
h) sa v rámci vnútorného odkazu odkazuje na § 43a ods. 1
písm. b), avšak § 43a ods. 1 sa nečlení na písmená. Aj v
kontexte uvedeného, považujeme spoplatnenie podnetu za
neprimerané. Rovnako považujeme za nedostatočný aj rozsah
navrhovaného oslobodenia od úhrady za podanie podnetu na výkon
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. V tejto súvislosti si
dovoľujeme uviesť, že v rámci uplatňovania súdnych
poplatkoch v konaniach o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy,
v ktorých bolo potvrdené porušenie povinnosti zo strany úradu,
je trend opačný. S účinnosťou od 1. januára 2020 sú
žalobcovia od súdneho poplatku oslobodení. Táto pripomienka
je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. IV (úvodná veta)
Na konci úvodnej vety je
potrebné za slovo „sa“ vložiť slová „mení a“.
Predkladateľ navrhuje v článku IV nielen doplnenie zákona č.
461/2003 Z. z. , ale aj jeho zmenu.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. IX bod 2 (§ 40)
V § 40 odseku 10 písm. f)
odporúčame slová „10 dňová“ upraviť do tvaru
„desaťdňová“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. V bod 1 (§ 10a ods. 2 písm. c.)
Za slovo
„pripájajú“ je potrebné vložiť slovo „tieto“ a za
slovo „slová“ je potrebné vložiť dvojbodku. Porov. Bod
35.2 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády Slovenskej
republiky.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VII bod 12 (§ 81 ods. 1 písm. j.)
Slovo
„nahrádza“ je potrebné upraviť do tvaru „nahrádzajú“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 5 (§ 6 ods. 4 písm. a.)
Navrhuje sa, aby
zákonný zástupca nemohol podať prihlášku, v prípade, ak
bol maloletý zverený do starostlivosti inej fyzickej osoby
alebo právnickej osoby na základe rozhodnutia súdu. V tejto
súvislosti upozorňujeme, že podľa ustanovenia § 36 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov obsah náhradnej starostlivosti tvoria práva
a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. To
znamená, že môže nastať situácia, že súdnym rozhodnutím
bude konkretizovaný rozsah náhradnej starostlivosti. Žiadame
navrhované ustanovenie preformulovať tak, aby nemožnosť
podania prihlášky pre zákonného zástupcu zohľadňovala
rozsah oprávnení určených v súdnom rozhodnutí. Táto
pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25b ods. 1)
Požadujeme definovanie
a doplnenie úpravy „trov konania“, vrátane pravidiel ich
náhrady, nakoľko z návrhu zákona nie je zrejmý ani základný
rámec obsahového vymedzenia tohto pojmu, nie sú upravené
pravidlá znášania trov konania, absentujú pravidlá náhrady
trov konania účastníkov a zdravotnej poisťovne. V prvom
odseku žiadame vysvetliť obsahové znenie poslednej vety, v
ktorej sa uvádza, že na účely konania vo veciach vymáhania
pohľadávok sa má zdravotná poisťovňa považovať za správny
orgán. Má sa v tomto prípade vzťahovať na dané konanie aj
Správny poriadok? Nie je zrejmý obsahový rámec tejto právnej
normy a vysvetlenie nie je obsiahnuté ani v dôvodovej správe.
Okrem uvedeného absentuje úprava procesných práv účastníka,
ako nazeranie do spisov, absentujú pravidlá vedenia spisu,
ochrany osobných údajov atď. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25b ods. 2 a 3)
Odporúčame
predkladateľovi koncipovať navrhovanú právnu úpravu ako danú
na výber tak, aby zdravotná poisťovňa bola oprávnená sa
sama na základe dostupných informácií rozhodnúť, či bude
postupovať podľa ustanovení návrhu zákona, alebo podá
priamo návrh na vykonanie exekúcie. Nie v každom prípade je
efektívne postupovať len zrážkami zo mzdy alebo prikázaním
pohľadávky, najmä ak existuje exekúciou postihnuteľný iný
majetok a súčasne dlžník poberá mzdu. Takéto obmedzenie
môže spôsobiť nadmerné zaťaženie dlžníkov zrážkami zo
mzdy alebo obmedzením účtu v banke, napriek tomu, že majú k
dispozícii iný majetok, ktorým je možné vzniknutú
pohľadávku pokryť.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25b ods. 4)
Nakoľko nie je zrejmé,
akým spôsobom sa bude v konaní riešiť zmena dlžníka
(povinného/účastníka konania), je potrebné túto právnu
úpravu dopracovať a dovysvetľovať v dôvodovej správe. V
tomto prípade absentuje procesný postup v konaní v prípade
zmeny účastníka. Preto tu vyvstávajú viaceré otázky. Bude
sa automaticky pohľadávka vymáhať voči nástupcovi bez
doručenia upovedomenia o začatí tohto konania? Akým spôsobom
sa nástupca dozvie o vedení konania, akým spôsobom a v akých
časových intervaloch má byť nástupca informovaný o vedení
konania, o výške pohľadávky a príslušenstva, kedy nadobúda
práva a povinnosti účastníka konania? Akým spôsobom a kedy
môže namietať vedenie a opodstatnenosť konania? Na účely
právnej istoty je potrebné tieto otázky vyriešiť príslušnou
zákonnou úpravou. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25c)
Požadujeme úpravu dotknutého
ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že má ísť o výkaz
nedoplatkov podľa § 17a ods. 10, t. j. o právoplatný a
vykonateľný výkaz nedoplatkov, nakoľko vo vykonávacom konaní
nie je možné vykonať rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľné.
Okrem uvedeného, požadujeme jednoznačným spôsobom
identifikovať rozhodnutia úradu podľa zákona č. 581/2004 Z.
z., ktoré majú byť exekučným titulom a majú byť vykonané
v tomto konaní (poznámka pod čiarou je nedostatočná a
vysvetlenie nie je obsiahnuté ani v dôvodovej správe). Na
účely právnej istoty je potrebné toto zákonné ustanovenie
preformulovať a doplniť tak, aby bolo jednoznačné zrejmé,
ktoré rozhodnutia a s akými vlastnosťami sú exekučným
titulom, ktorý by mal byť vykonaný v konaní vo veciach
vymáhania pohľadávok podľa návrhu zákona. Táto pripomienka
je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25e)
Požadujeme dopracovanie
právnej úpravy vo vzťahu k odloženiu vymáhania pohľadávok
z dôvodu povolenia splátkového kalendára. V prvom rade
poukazujeme na to, že splátkový kalendár je možné povoliť
v zmysle ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. len za zákonom
ustanovených podmienok a len v prípade platobnej neschopnosti
dlžníka, čo je nepostačujúce. V tomto prípade je potrebné
rozšíriť povolenie úhrady dlhu v splátkach obdobne, ako je
to v prípade sociálneho poistenia (t. j. aj o iné odôvodnené
situácie). Okrem uvedeného, návrh zákona nerieši situáciu
„zamietnutia“ resp. „nevyhovenia“ žiadosti dlžníka o
úhradu dlhu v splátkach, keďže na toto „konanie“ sa
nevzťahuje Správny poriadok. V tomto prípade je potrebné
právnu úpravu dopracovať, nakoľko nie je zrejmé, akým
spôsobom sa bude postupovať v prípade nevyhovenia žiadosti o
plnenie v splátkach v rámci konania o odloženie vymáhania
pohľadávok; (sú voči takémuto „rozhodnutiu“ prípustné
námietky?). V odseku 6 je potrebné explicitne uviesť, že
pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo žiadosti o
odklad vymáhania pohľadávok v splátkach, sú voči nemu
prípustné námietky. V tomto prípade je nevyhnutné, aby vecne
preskúmal takúto žiadosť a postup zdravotnej poisťovne úrad,
ako štátny orgán. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25f)
V odseku 1 v písmene c)
odporúčame vypustiť slovo „písomne“, nakoľko nie je
zrejmý obsah tohto pojmu. Ide o listinnú formu, elektronickú
formu (či akúkoľvek formu)? V odseku 3 požadujeme upraviť
lehotu, v akej sa preplatok dlžníkovi vráti. Okrem uvedeného,
upozorňujeme predkladateľa na to, že v odseku 5 sa viaže
povinnosť zdravotnej poisťovne na okamih nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veciach
vymáhania pohľadávok, avšak návrh zákona takúto vlastnosť
a predpoklady jej vzniku (rovnako ani samotný platný zákon)
neupravuje. Z ustanovenia ďalej nie je zrejmé, v akej lehote sa
oznámenie zasiela, ani jeho obsahové náležitosti. V tomto
smere je potrebné právnu úpravu dopracovať. Táto pripomienka
je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25g § 25h)
Opakovane zdôrazňujeme,
že z návrhu zákona nie je zrejmé, či sa na toto konanie
vzťahuje Správny poriadok alebo nie, a preto je väčšina
ustanovení nezrozumiteľná. To platí aj v prípade
navrhovaného mechanizmu podania námietok, ako aj v prípade
navrhovanej právnej úpravy doručovania. V tomto smere
požadujeme právnu úpravu dopracovať podľa vzoru právnej
úpravy vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou, vrátane
lehoty na podanie opravného prostriedku. Rovnako tak, požadujeme
dôvody námietok zosúladiť s dôvodmi zastavenie konania vo
veciach vymáhania pohľadávok, nakoľko ak má zdravotná
poisťovňa zastaviť toto konanie aj na návrh na zastavenie
vymáhania pohľadávok zo zákonom uvedených dôvodov, je
potrebné pripustiť podanie návrhu na zastavenie vymáhania
pohľadávok z rovnakých dôvodov (inak povedané, ustanovenie §
25g ods. 3 nekorešponduje s § 25f ods. 1). Táto pripomienka je
zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25i)
Odporúčame predkladateľovi
v odseku 1 zaviesť legislatívne skratky a následne ich aj
dôsledne používať. Rovnako tak, odporúčame preformulovať
písmeno b) nasledovne: „b) prikázaním peňažnej pohľadávky
z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky
(ďalej len „prikázanie pohľadávky“).“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25j – to platí aj pre § 25l ods. 16)
V
odseku 7 upozorňujeme predkladateľa na nezrovnalosť a kolíziu
s ustanovením § 25e ods. 5, nakoľko nie je zrejmé, či
upovedomenie o odklade exekúcie je obsiahnuté v doručovanom
rozhodnutí o odložení vymáhania pohľadávok, alebo ide o
samostatnú listinu. V tomto prípade odporúčame úpravu
vypustiť ako nadbytočnú.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k – vydanie exekučného
príkazu)
Požadujeme doplniť predmetné ustanovenie o
odsek, v ktorom sa upraví proces vydania exekučného príkazu,
t. j. že ho zdravotná poisťovňa vydá po márnom uplynutí
lehoty na podanie námietok voči upovedomeniu o začatí
vymáhania pohľadávok alebo po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa námietky zamietli. V návrhu zákona
absentuje táto právna úprava a nie je zrejmé, kedy sa
exekučný príkaz vydáva. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k – zrážky zo mzdy a iných
príjmov)
Upozorňujeme predkladateľa na skutočnosť,
že v rámci navrhovanej úpravy absentuje úprava a postup v
prípade, ak má dlžník viacero platiteľov mzdy. Nie je
upravený postup zdravotnej poisťovne, ak nastane takýto
prípad, preto je potrebné v tomto smere právnu úpravu
dopracovať. Ďalej je potrebné vysporiadať sa s prípadnou
kolíziou s vedením vymáhania pohľadávok Sociálnou
poisťovňou, prípadne súdnym exekútorom, nakoľko aktuálne
je možné viesť niekoľko vykonávacích konaní, avšak
problematika stretu týchto konaní nie je upravená. Táto
pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. 18)
Odporúčame vypustiť
ustanovenie odseku 18 ako nadbytočné. Odsek 19 jednoznačným
spôsobom upravuje postup pri zmene platiteľa mzdy, pričom
ustanovenie odseku 18 môže byť v aplikačnej praxi pomerne
problematické. Dlžník môže síce oznámiť novému
platiteľovi, že je voči nemu vedené vymáhanie pohľadávok
zdravotnou poisťovňou, avšak platiteľ mzdy nemá všetky
požadované údaje pre realizáciu platieb, preto môže vykonať
zrážky buď v nesprávnej výške, prípadne vykonať úhradu
bez uvedenia potrebných špecifikácií realizácie platby. V
tejto súvislosti vnímame toto ustanovenie ako nadbytočné,
ktoré môže spôsobiť praktické problémy.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. 2)
Upozorňujeme
predkladateľa na nezrozumiteľnosť druhej vety, ktorá je
vytrhnutá z kontextu právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku; (otázne je, čo sa rozumie mesačnou mzdou, či ide o
hrubú mzdu alebo čistú mzdu). V tomto smere požadujeme, aby
bolo explicitne uvedené, že pri vymáhaní pohľadávok
zrážkami zo mzdy sa môže vykonať zrážka najviac v rozsahu
sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného
predpisu, a to s príslušnou poznámkou pod čiarou s citáciou
ustanovení § 69 až 71 Exekučného poriadku. Táto pripomienka
je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. 20 a 21)
Zásadne
nesúhlasíme so zavedením novej povinnosti pre zamestnávateľa,
a to vydávať potvrdenie o vedení vymáhania pohľadávok
zrážkami zo mzdy, ako aj povinnosť vyžadovať toto potvrdenie
o tom, či bolo voči zamestnancovi vedené takéto konanie (v
minulosti). Uvedené navrhované nové povinnosti zamestnávateľov
nemajú v tomto smere žiadne opodstatnenie. O prebiehajúcom
vymáhaní pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení
informuje nového zamestnávateľa zdravotná poisťovňa tým,
že mu doručí exekučný príkaz. O zastavených vymáhaniach,
prípadne odložených, ukončených, nie je potrebné vystavovať
potvrdenia, nakoľko sú bezpredmetné a pre zamestnávateľa
nemajú žiadny význam. Žiadame túto právnu úpravu vypustiť
bez náhrady. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. 22)
Odporúčame druhú
vetu preformulovať, nakoľko návrh zákona neupravuje „odvody“
vykonaných zrážok, ale povinnosť platiteľa mzdy poukazovať
zrážky zo mzdy na účet zdravotnej poisťovne.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. oznamovacie povinnosti
zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni)
Žiadame z
návrhu zákona vypustiť všetky oznamovacie povinnosti
zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni (ide najmä o odseky
12 až 14, odseky 16 až 17) o skutočnostiach, o ktorých má
zdravotná poisťovňa vedomosť na základe informácií o
platiteľoch poistného na verejné zdravotné poistenie a na
základe realizácie svojej činnosti (poukazujeme aj na § 29b).
Ide o zavedenie nových oznamovacích povinností, ktoré sú v
úplnom rozpore so zásadami upraveným v zákone č. 177/2018 Z.
z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej
záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti
byrokracii) v znení neskorších predpisov. Táto pripomienka je
zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k všeobecne)
Odporúčame
predkladateľovi prehodnotiť systematiku ustanovenia a toto
ustanovenie rozdeliť na dva paragrafy tak, aby bola najprv
upravená problematika zrážok zo mzdy a následne upravené
špecifiká pri zrážkach z iných príjmov a v súvislosti s
tým samozrejme vykonať aj legislatívno-technické zmeny v §
25j ods. 4, nakoľko ustanovenie § 25k je nesystematické, čo
spôsobuje jeho neprehľadnosť a nečitateľnosť. Okrem
uvedeného, je potrebné ustanovenie terminologicky a
legislatívno-technicky upraviť.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25l ods. 16 a 17)
Zásadne
nesúhlasíme s blokovaním účtu dlžníka v prípade
rozhodnutia o odklade vymáhania pohľadávky, nakoľko takáto
úprava nemá svoje opodstatnenie. V prvom rade je odklad možné
povoliť len v prípade platobnej neschopnosti dlžníka,
prípadne ak sa ocitol v postavení, ktoré môže mať vážne
dôsledky pre neho alebo členov jeho rodiny. Navrhovaná právna
úprava nezrušenia blokovania prostriedkov na účte v banke
narúša cieľ inštitútu odkladu vymáhania, a neumožňuje
dlžníkovi hradiť svoje nevyhnutné životné potreby ani z
prostriedkov, ktoré má k dispozícii. V tomto prípade trváme
na prepracovaní právnej úpravy, resp. na jej vypustení bez
náhrady. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25l ods. 2)
Ustanovenie odseku 2 je
potrebné preformulovať, nakoľko tento spôsob výkonu
rozhodnutia nie je možné realizovať odpísaním pohľadávky
(na účte nie je vedená pohľadávka, ale peňažné
prostriedky) z účtu dlžníka, ale odpísaním peňažných
prostriedkov vo výške vymáhanej pohľadávky.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25l ods. 7)
Ustanovenie je potrebné
vypustiť ako nadbytočné. Dlžníkovi sa predsa doručuje
upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním
pohľadávky.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25m)
Zásadne požadujeme upraviť
rozsah peňažných prostriedkov, ktoré nepodliehajú vymáhaniu
pohľadávok prikázaním pohľadávky rovnako tak, ako tento
rozsah upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (úvodná veta)
V úvodnej vete
odporúčame slová „nad paragrafom“ nahradiť slovami „nad
§ 25b“.
|
O
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 61 (všeobecne)
Zásadne nesúhlasíme s
osobitnou úpravou konania vo veciach vymáhania pohľadávok
zdravotnými poisťovňami. V prvom rade si dovoľujeme poukázať
na to, že zdravotná poisťovňa je v zmysle zákona č.
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
581/2004 Z. z.“) akciovou spoločnosťou založenou na účely
vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe
povolenia na vykonávanie tejto činnosti, pričom na zdravotné
poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak zákon č.
581/2004 Z. z. neusxxxxxxxx xxxk. Zdravotná poisťovňa tak môže
vykonávať svoju činnosť len na základe povolenia, ktoré
vydáva príslušný štátny orgán po preskúmaní podmienok
pre výkon tejto činnosti. Zdravotná poisťovňa nemá v rámci
tohto povolenia priznanú všeobecnú rozhodovaciu právomoc na
úseku vymáhania jej pohľadávok (v rozsahu vykonávania
„exekúcie“), nakoľko táto právomoc prislúcha v zmysle
osobitných právnych predpisov subjektom na to priamo
splnomocneným zákonom, prípadne iným štátnym orgánom
konajúcim na základe zákona pri výkone „administratívneho“
rozhodnutia. Zdravotná poisťovňa nie je správnym orgánom v
zmysle ustanovení Správneho poriadku a je oprávnená vykonávať
výlučne činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom a ktoré
súvisia s výkonom verejného zdravotného poistenia, pričom
podlieha dohľadu zo strany úradu. Zdravotné poisťovne sú tak
zriadené na účely vykonávania verejného zdravotného
poistenia, ktorým sa síce rozumie činnosť vo verejnom záujme
(realizovaná za podmienok ustanovených zákonom), pri ktorej sa
hospodári s verejným prostriedkami, avšak pod túto činnosť
nemožno subsumovať výkon „administratívnych“ rozhodnutí,
nakoľko zdravotná poisťovňa takúto právomoc nemá.
Skutočnosť, že obdobné konanie vo veciach vymáhania
pohľadávok je zavedené v rámci sociálneho poistenia a na
jeho výkon, je oprávnená Sociálna poisťovňa v tomto smere
nie je podstatná, nakoľko Sociálna poisťovňa má v rámci
orgánov verejnej moci svoje osobitné postavenie, ktoré je
pomerne odlišné od postavenia zdravotnej poisťovne, ktorá je
súkromným subjektom práva (okrem Všeobecnej zdravotnej
poisťovne) a nemá postavenie štátneho orgánu. Štát v
zásade nemá reálny dosah na činnosť zdravotnej poisťovne
(okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne), preto nepovažujeme za
vhodné za takýchto podmienok prenášať na zdravotné
poisťovne aj zodpovednosť štátu za výber (vymáhanie)
verejných prostriedkov od dlžníkov a najmä splnomocniť v
zásade súkromné subjekty na realizáciu „vykonávacieho
konania“ a na realizáciu zásahov do práv a právom
chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb
bez akejkoľvek intervencie štátnej moci a súdnej kontroly (má
ísť o výkon rozhodnutí, ktoré vydávajú zdravotné
poisťovne, prípadne úrad, ktoré nemusia v žiadnom rozsahu
prejsť súdnou kontrolou). Okrem vyššie uvedeného, je
potrebné podotknúť, že daný koncept „vymáhania“
pohľadávok má zásadný vplyv na právo na súdnu a inú
právnu ochranu fyzických osôb a právnických osôb, a to aj
napriek tomu, že ide o rozhodnutia, ktoré sú preskúmateľné
súdom, nakoľko sa v tomto prípade má priznať právomoc
súkromným subjektom rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb s priamym dopadom na ich
majetok (t.j. xxxxxx xxkon rozhodnutia). V súvislosti s
navrhovanou úpravou vznikajú otázky aj vo vzťahu k
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a nezákonné
rozhodnutie v rámci vykonávacieho konania, nakoľko z návrhu
zákona nie je zrejmé, ktorý „orgán“ má niesť túto
zodpovednosť za prípadne vzniknutú škodu a akým spôsobom sa
budú riešiť prípadné zodpovednostné vzťahy, prípadne,
ktorý orgán je oprávnený realizovať dohľad nad touto
činnosťou zdravotnej poisťovne a prípadne aj konštatovať
nesprávny úradný postup, v akom rozsahu je zodpovedná
zdravotná poisťovňa za realizáciu vykonávacieho konania atď.
Ďalej poukazujeme na to, že priznanie takejto kompetencie
súkromným subjektom len v konkrétnom druhu (zákonného)
poistenia, aj keď ide o verejné zdravotné poistenie, je
spôsobilé vyvolať tlak na neodôvodnené rozširovanie tejto
kompetencie aj pre ostatné súkromné subjekty práva, keďže
existuje aj viacero iných druhov zákonného poistenia (napr.
zákonné povinné poistenie motorového vozidla). Priznanie
takejto právomoci súkromným subjektom by mohlo mať vplyv na
zvýšené požiadavky iných súkromných subjektov (napr.
poisťovne, banky) na priznanie takejto právomoci, čo je v
konečnom dôsledku v príkrom rozpore s konštrukciou vymáhania
pohľadávok štátom prostredníctvom na to splnomocnených osôb
ako aj s princípmi právneho štátu. Aj napriek tomu, že
zásadne nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou a
požadujeme jej vypustenie bez náhrady, upozorňujeme
predkladateľa aj jednotlivo na problematické a nedoriešené
súvislosti danej právnej úpravy a jednotlivo vo vzťahu k
zavádzaným pravidlám na ich nedostatky. V tomto smere je
potrebné konštatovať, že navrhovaná právna úprava je
neúplná, nezrozumiteľná a nejasná. Právna úprava vymáhania
pohľadávok obsiahnutá v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, vrátane úpravy
všetkých súvisiacich inštitútov (napr. splátkový kalendár)
má relatívne ucelený charakter a je zrejmé, aké postupy a
procesné pravidlá sa v rámci tohto konania uplatňujú a sú
jednoznačne identifikované práva a povinnosti účastníkov
konania, ako aj konajúceho orgánu. Navrhovaná právna úprava
však uvedené opomína. Z navrhovanej právnej úpravy nie je
zrejmé, o aké konanie ide a aký procesno-právny predpis sa má
aplikovať. Zdravotná poisťovňa totiž koná na základe
ustanovení osobitných predpisov a koná v súlade s pravidlami
v nich obsiahnutými, avšak nie je správnym orgánom a na jej
činnosť sa Správny poriadok nevzťahuje. Je zrejmé, že na
činnosť zdravotnej poisťovne sa nevzťahujú ani iné
procesno-právne predpisy upravujúce konanie štátnych orgánov,
ktorým zasahujú do práv a právom chránených záujmov
fyzických osôb alebo právnických osôb. Je potrebné uviesť,
že vykonávacie konanie je súčasťou procesu, ktorým sa
zasahuje do práv a oprávnených záujmov subjektov, ktorí sú
účastníkmi takéhoto konania; (na tomto mieste treba poukázať
tiež na nesprávne označenie účastníka konania v návrhu
zákona ako „dlžník“). V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Pokiaľ sa teda má zaviesť nová forma
„vykonávacieho konania“, ktoré má byť vedené zdravotnou
poisťovňou, je nutné toto konanie špecifikovať tak, aby bolo
zrejmé, aké procesné pravidlá sa v konaní uplatňujú, je
potrebné podrobne proces upraviť, resp. jednoznačným spôsobom
určiť, aký procesnoprávny predpis sa má na toto konanie
aplikovať v otázkach, ktoré návrh zákona, resp. zákon
neupravuje, pretože zákon č. 580/2004 Z. z. neobsahuje
špecifické procesné podrobnosti, ktoré je nutné dodržať v
rámci vykonávacieho konania tak, aby boli zaručené všetky
procesné práva a povinnosti účastníkov konania a dodržané
základné ústavné princípy konania štátnych orgánov. Práve
v súvislosti s uvedeným poukazujeme na tú skutočnosť, že z
návrhu zákona nie je zrejmé, či sa v tomto konaní bude
postupovať podľa Správneho poriadku alebo nie, resp. či sa má
subsidiárne postupovať podľa iného právneho predpisu. Pokiaľ
sa nevyrieši subsidiarita konkrétneho procesno-právneho
predpisu, nie je možné túto právnu úpravu akceptovať,
nakoľko nerieši všetky právne a procesné otázky a tieto nie
je možné ani odvodiť z ostatných ustanovení návrhu zákona.
Ide napríklad o otázky týkajúce sa procesných práv a
povinností účastníkov konania, ktoré návrh zákona opomína,
napr. námietky zaujatosti, zastupovanie, zmeškanie lehôt a ich
odpustenie, obsah rozhodnutí (obsahujú aj poučenie o opravnom
prostriedku, prípadne o nemožnosti podať opravný prostriedok,
o preskúmateľnosti súdom a pod.), akými pravidlami sa riadi
počítanie lehôt, forma a spôsob podaní účastníka,
právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí v konaní atď.
Ďalej poukazujeme na to, že v rámci právnej úpravy
predkladateľ opomenul doplniť aj právomoc úradu konať v
druhom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok v rámci
verejného zdravotného poistenia, absentujú lehoty na vydanie
rozhodnutí, na ich vyhotovenie a expedovanie. Vzhľadom na
uvedené, uvádzame, že pokiaľ sa má zaviesť obdobná právna
úprava a má sa splnomocniť zdravotná poisťovňa na
vykonávanie, resp. vymáhanie pohľadávok z verejného
zdravotného poistenia od fyzických osôb a právnických osôb,
je nevyhnutné túto právnu úpravu dopracovať (podľa vzoru
právnej úpravy vymáhania pohľadávok Sociálnou poisťovňou
so špecifikami zdravotných poisťovní), jednoznačným
spôsobom upraviť subsidiaritu Správneho poriadku, (ak teda má
byť zdravotná poisťovňa správnym orgánom) a súčasne je
nutné dopracovať dôvodovú správu vo vzťahu k jednotlivým
ustanoveniam a procesným pravidlám, nakoľko táto úplne
absentuje. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
čl. VIII bod 64 (§ 38ezc)
V úvodnej vete je potrebné
za slovo „§ 38ezc“ vložiť čiarku.
|
O
|
MSSR
|
K
článku VIII bod 47 (§ 13a)
Vo vzťahu k úprave
navrhovanej v § 13a odseku 4 poukazujeme na skutočnosť, Ústavy
Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) si
voči obvineným a odsúdeným zaradeným do práce plnia
povinnosti zamestnávateľa, pričom zaradenie obvineného a
odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a
obvineným alebo odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer
ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. V zákone č. 221/2006
Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a v zákone
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je
osobitne upravené aj odmeňovanie za prácu. Obvinení a
odsúdení nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa § 32 ods. 4
zákona č. 221/2006 Z. z. a podľa § 45 ods. 10 zákona č.
475/2005 Z. z. Najnižšia mesačná pracovná tarifa pre
obvinených a odsúdených zaradených do práce (1. pracovný
stupeň a 1. pracovná trieda) na rok 2022 podľa prílohy č. 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 384/2006 Z. z. o výške
pracovnej odmeny a podmienkach jej poskytovania obvineným a
odsúdeným v znení neskorších predpisov (ďalej len
„nariadenie vlády“) predstavuje sumu 246,00 eur, t. j. 38,10
% zo sumy minimálnej mzdy platnej pre rok 2022 (646,00 eur).
Obvinení a odsúdení zaradení do práce majú osobitné
postavenie, pretože ich zamestnávanie počas výkonu väzby a
výkonu trestu odňatia slobody je jednou z foriem zaobchádzania
a buduje u obvinených a odsúdených osvojenie pracovných
návykov, zodpovednosti voči sebe, svojej rodine a spoločnosti,
aby sa po prepustení na slobodu ľahšie prispôsobili životu
na slobode. Zamestnávanie obvinených a odsúdených je
podmienené osobitnými predpismi (stráženie, eskorty,
bezpečnostný režim) a stretáva sa s mnohými prekážkami.
Preto je veľmi náročné takéto osoby zamestnávať. Vo
väčšine prípadov ide o nekvalifikovanú pracovnú silu, ktorú
je potrebné zaškoliť. Určenie minimálnej výšky preddavku
na poistné za zamestnanca zo sumy minimálnej mzdy má
nepriaznivý dôsledok pre väznené osoby zaradené do práce,
osoby, voči ktorým majú väznené osoby vyživovaciu
povinnosť, osoby, ktoré majú voči väzneným osobám
pohľadávky a pre štátny rozpočet. Nepriaznivý dôsledok pre
väznené osoby spočíva napríklad v strate záujmu byť
zaradený do práce a podávať pracovný výkon a v znížení
objemu peňažných prostriedkov evidovaných na ich kontách
slúžiacich na riešenie ich oprávnených potrieb počas výkonu
väzby a výkonu trestu odňatia slobody použiteľných aj na
kontakt s rodinou prostredníctvom zakúpenia kreditu na
telefonovanie. Nepriaznivý dôsledok pre štátny rozpočet
spočíva napríklad v znížení úhrad na pohľadávky spojené
s výkonom väzby a výkonom trestu odňatia slobody a trov
výkonu trestu odňatia slobody a vo zvýšení celkovej sumy
ústavmi poskytovaných peňažných príspevkov na hygienu a na
zdravotnú starostlivosť pre obvinených a odsúdených, ktorí
nemajú peňažné prostriedky na konte. Európsky výbor na
zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho
zaobchádzania alebo trestania opakovane uvádza v odporúčaniach
pre Slovenskú republiku, že systém nízkej pracovnej odmeny a
vysokých zrážok je nielen demotivujúci, ale môže byť
vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov ako zdroja
lacnej práce, čo je neprijateľné. V roku 2021 zbor
zamestnával priemerne 4 104 z celkového počtu 10 338 väznených
osôb, čo predstavuje približne 40 % zamestnanosť väznených
osôb. Obvinení a odsúdení, ktorých zbor nevie zamestnať
(približne 60 % väznených osôb), sú poistencami štátu
podľa § 11 ods. 7 písm. f) zákona č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.
z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Zbor trvá na ponechaní súčasného
spôsobu realizácie odvodov poistného na povinné verejné
zdravotné poistenie za väznené osoby zaradené do práce, t.
j. zo sumy pracovných odmien, ktoré väznené osoby reálne
dosiahnu. Dôvod zavedenia minimálneho vymeriavacieho základu
pre zamestnanca spočívajúci v predchádzaní špekulatívnym
uzatváraniam pracovných pomerov nie je v prípade zaraďovania
väznených osôb do práce naplnený. V nadväznosti na uvedené,
zásadne žiadame doplniť do § 13a odseku 4 nové písmeno d),
ktoré znie: „d) bol poistenec poistencom poberajúcim pracovnú
odmenu vo výkone väzby7) alebo pracovnú odmenu a finančnú
odmenu vo výkone trestu odňatia slobody.8)“. Táto
pripomienka je zásadná.
|
Z
|
MSSR
|
K
informatívnemu zneniu návrhu vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
232.2014 Z. z.
V názve návrhu vyhlášky je potrebné
slovo „Vyhláška“ upraviť do tvaru „vyhláška“. V bode
1 a bode 6 je potrebné na konci znenia odseku 2 doplniť
úvodzovky a bodku.
|
O
|
MSSR
|
K
informatívnemu zneniu návrhu vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 765.2004 Z.
z.
V názve návrhu vyhlášky je potrebné za slovami
„z ...2022“ vložiť čiarku a za slovom „mení“ je
potrebné vložiť slová „a dopĺňa“. K bodu 7 (príloha č.
8) – porov. zásadnú pripomienku k čl. I bodu 46 návrhu
zákona.
|
O
|
MSSR
|
K
informatívnemu zneniu návrhu vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
kritéria kvality zdravotnej poisťovne
V názve návrhu
vyhlášky je potrebné za slovami „z ...2022“ vložiť
čiarku. V § 1 prvej vete je potrebné slovo „prílohe“
upraviť do tvaru „prílohách“. Odseky 1 a 2 je potrebné
vyčleniť do nového samostatného § 2. Text, ktorý nasleduje
za odsekom 2, je potrebné upraviť v zmysle požiadaviek, ktoré
sú ustanovené v Legislatívnych pravidlách vlády Slovenskej
republiky a zároveň ho z hľadiska systematiky vyčleniť buď
do samostatného odseku 3, alebo do nového paragrafu.
|
O
|
MSSR
|
Všeobecne
V
platnom znení zákona č. 581/2004 Z. z.. sa v celom texte
používajú slová „Správny poriadok“ s veľkým
začiatočným písmenom. V článku I návrhu zákona sa vo
viacerých novelizačných bodoch používajú slová „správny
poriadok“ s malým začiatočným písmenom (napríklad v
článku I bod 22, bod 42). Navrhujeme zosúladiť používanie
tejto slovnej citácie jednotne v návrhu zákona s platným
znením. Porov. Bod 48 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky. Slová „10 dní“ odporúčame v
celom texte návrhu zákona nahradiť slovami „desať dní“ v
príslušnom gramatickom tvare (napríklad v čl. I bod 21, čl.
IX bod 2). Porov. bod 6 Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám
vlády Slovenskej republiky. Nad rámec zmien navrhovaných v
článku I, poukazujeme na fakt, že v platnom znení zákona č.
581/2004 Z. z. nie je zavedená legislatívna skratka pre slová
„Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky“, napriek
tomu, že sa v celom texte tohto zákona nejednotne používajú
skratky „ministerstvo“ (porov. § 4 ods. 1 písm. b/) a
„ministerstvo zdravotníctva“ (porov. § 6 ods. 4). V čl. I
návrhu zákona sa v celom texte používajú slová
„ministerstvo zdravotníctva“. Navrhujeme dopracovať
novelizačný bod, v ktorom sa zavedie legislatívna skratka a
zároveň zosúladiť jej používanie jednotne v celom texte
zákona č. 581/2004 Z. z.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. VIII bodu 61 § 25k odsekom 16 až 22
Odporúčame
upraviť tak, aby komunikácia prebiehala len na úrovni
zamestnávateľa a poisťovne z dôvodu zníženia
administratívnej náročnosti vo vzťahu k dlžníkovi.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. I bodu 40
Odporúčame v § 20 ods. 1 písmeno s)
druhý bod preformulovať nasledovne: „2. na vyžiadanie
manželovi alebo manželke, plnoletému dieťaťu alebo rodičovi
alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti osoby, alebo blízkej
plnoletej osobe57), ktorá s ňou žila v čase smrti v
domácnosti, alebo ich zákonnému zástupcovi“. Odôvodnenie:
Návrh zohľadňuje súčasnú dobu, kedy začína viac ľudí
žiť osamote, resp. s narušenými osobnými vzťahmi, kvôli
ktorým by mohlo byť problematické poskytovanie listu o
prehliadke mŕtveho osobám tak ako sú uvedené v návrhu.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. I bodu 58 § 43 ods. 11
V čl. I bode 58 § 43 ods.
11 odporúčame preformulovať písmeno a) nasledovne: „doklad
o získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, a“.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. I bodu 58 § 46a
Odporúčame prehodnotiť
preberanie písomností zosnulých, ak počas procesu adresát,
teda podávateľ podnetu zomrie alebo zomrie podávateľ podnetu
podľa § 43a ods. 2 písm. a) návrhu, tak aby zákon upravil
informovanie a doručovanie listiných materiálov (vo
všeobecnosti) blízkej osobe prípadne osobe, ktorá zastupuje
cudzinca v SR. Návrh súvisí s príchodom zvýšeného počtu
cudzincov, ktorým sa má poskytovať zdravotná starostlivosť.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. VIII
Žiadame vypustiť novelizačné body týkajúce
sa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa navrhuje zavedenie
minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca vo výške
minimálnej mesačnej mzdy a zrušenie odpočítateľnej položky.
Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu a zrušenie
odpočítateľnej položky spôsobom, akým je upravený v návrhu
zákona považujeme za neprípustné a navrhujeme vypustiť
všetky body týkajúce sa tejto úpravy (40, 44, 45, 47, 48, 50,
51, 52, 54 a 55). Návrh zákona môže negatívnym spôsobom
zasiahnuť najmä zamestnancov pracujúcich na čiastočné
pracovné úväzky alebo na dohody, čo sa v pôsobnosti školstva
môže týkať najmä nepedagogických zamestnancov. Túto
pripomienku považuje XXXXxX za zásadnú
|
Z
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. VIII bodom 15 a 20
Odporúčame, aby zmena
zdravotnej poisťovne bola z dôvodu zníženia administratívnej
náročnosti vo vzťahu k poistencovi zjednodušená tak, že
poistenec oznámi, do ktorej zdravotnej poisťovne má záujem
prestúpiť a „doterajšia“ poisťovňa oznámi potrebné
údaje „novej“ poisťovni. V tejto súvislosti obdobným
spôsobom odporúčame upraviť späťvzatie žiadosti.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. VIII bodu 61 § 25l
Odporúčame jednoznačne
vymedziť pravidlá v konaniach, kedy dlžník neuvedie platobné
služby ku dňu začatia nového konania, z dôvodu
transparentnosti pri vymáhaní finančných prostriedkov.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
K
čl. VIII bodu 61 § 25m ods. 2 druhej vete
Odporúčame
upraviť tak, aby si dlžník mohol vybrať, z ktorého účtu sa
zrazí príslušná suma. V tejto situácii odporúčame doplniť
aj situáciu, ak by si dlžník nevybral do zákonom vymedzenej
lehoty, a to, že zdravotná poisťovňa by určila, u ktorého
poskytovateľa platobných služieb sa príslušná suma nezrazí.
Cieľom je zohľadniť skutočnosť, že dlžník môže mať k
účtom nastavené služby, ktoré môžu v prípade vymáhania
(bez voľby) narušiť kontinuitu bankového produktu a tak
poškodiť dlžníka. Podstatné je, že ak by dlžník
navrhovanú možnosť nevyužil, prípadná ujma by bola na jeho
zodpovednosti.
|
O
|
MŠVVaŠSR
|
Všeobecne
K
návrhu zákona odporúčame uplatniť legislatívno-technické
pripomienky napr. - v celom texte slovo „smie“ nahradiť
slovom „môže“, - v čl. I bode 10 § 6aa ods. 4 slovo
„odseku“ nahradiť slovom „odsekoch“, - v čl. I bode 13
slovo „kapitácie“ nahradiť vhodnejším slovenským
ekvivalentom, - v čl. I bode 22 § 13 ods. 6 a bode 58 § 47
ods. 3 v celom texte návrhu prehodnotiť použitie slova
„primerane", vzhľadom na bod 4 Legislatívnych pravidiel
vlády, podľa ktorého ide o pomerne voľný výklad, a tým aj
nejednotné uplatňovanie, preto je potrebné ho používať len
v nevyhnutných prípadoch, - v čl. I bode 58 § 43a ods. 3 za
slovo „alebo“ vložiť slovo „písm.“, - v čl. I bode 58
§ 43a ods. 8 za slovo „alebo“ vložiť slovo "odseku",
- v čl. VIII bode 51 v nadväznosti na vypustenie odsekov 16 až
18 v § 16 vykonať úpravu vnútorných odkazov v § 19 ods. 1
písm. e) a § 24 ods. 1 písm. l), v ktorých sú uvedené
vnútorné odkazy na § 16 ods. 16 až 18. odporúčame vloženie
nových bodov, ktoré tieto zmeny zohľadnia, - v čl. VII
úvodnej vete doplniť aj novely „zákon č. 18/2007 Z. z.“ a
„zákon č. 206/2008 Z. z., - v čl. VII bodu 1 za slovami
„ods. 16“ vložiť slová „písm. a“, - v čl. VII bode 2
za slovami „ods. 16“ vložiť slová „písm. a“.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 11 § 6aa ods. 4 a bodu 58 § 43d ods. 2 písm. a)
1.
V čl. I bode 11 § 6aa ods. 4 slová „úradu pre dohľad“ a
v bode 58 § 43d ods. 2 písm. a) slová „úradu na výkon
dohľadu“ navrhujeme nahradiť slovom „úradu“, z dôvodu
zavedenej legislatívnej skratky v § 1 písm. c).
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 35 § 18 ods. 1 písm. a)
2. V čl. I bode
35 § 18 ods. 1 písm. a) navrhujeme slovo „desiaty“ nahradiť
slovom „desiatym“.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 37 § 18 ods. 1 písm. d)
3. V čl. I bode
37 § 18 ods. 1 písm. d) navrhujeme slová „tým, že dohliada
na správne poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti,40a)“
uviesť iba raz.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 38 § 18 ods. 1 písm. x)
4. V čl. I bode
38 § 18 ods. 1 písm. x) navrhujeme za znením „(§ 6aa)“
bodku zmeniť na čiarku.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 46 § 31 ods. 1 písm. h)
5. V čl. I bode
46 § 31 ods. 1 písm. h) navrhujeme predložku „za“
vypustiť, pretože je duplicitná s predložkou „za“ v
predvetí.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 47 § 33 ods. 1 písm. l)
6. V čl. I bode
47 § 33 ods. 1 písm. l) navrhujeme za slovami „právnická
osoba“ vložiť čiarku.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. I bodu 58
7. V čl. I bode 58 sa používa len
pojem „dohľad“, pričom takáto legislatívna skratka nie je
zavedená. Vo viacerých prípadoch je druh dohľadu
špecifikovaný (§ 1 písm. d), príp. aj iné dohľady - 18
ods. 1 písm. c) a d)). Navrhujeme pojem „dohľad“ spresniť.
§ 43a ods. 3 odkazuje na § 43a odsek 1 písm. c) alebo d). §
43 a ods. 1 tieto ustanovenia neobsahuje. Navrhujeme odkaz
upraviť. V odseku 5 navrhujeme z predvetia vypustiť dvojbodku.
V § 43e ods. 1 písm. b) prvý bod navrhujeme slová „nad
zdravotnou starostlivosťou“ vypustiť z dôvodu zavedenej
legislatívnej skratky v bode 58 § 43 ods. 1 úvodnej vete. V §
45 ods. 7 navrhujeme v druhej vete za slovami „osôb“ a
starostlivosťou“ vložiť čiarku. V § 47 ods. 1 navrhujeme
slovo „vzťahujú“ nahradiť slovom „použijú“ ako je
tomu v odseku 2a 3.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. III bodom 5 a 6
9. V čl. III v bodoch 5 a 6
navrhujeme za slová „§23c“ a „§ 23d“ doplniť slová
„ods. 1“.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. III bodu 4
8. V čl. III bod 4 navrhujeme uviesť v
znení „V § 23 ods. 4 sa vypúšťa písmeno k) vrátane
poznámky pod čiarou k odkazu 11c.“.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. IV bodu 1 § 156 ods. 1 písm. b)
12. V čl. IV
bode 1 § 156 ods. 1 písm. b) navrhujeme slová „pre potreby
posúdenia“ vypustiť, lebo sú uvedené duplicitne.
|
O
|
MVSR
|
k
čl. VIII bodu 32 § 9h ods. 8 písm. e) a f)
10. V čl.
VIII navrhujeme v bode 32 v § 9h ods. 8 písm. e) a f) vypustiť
slovo „cudzincovi“, čo navrhujeme z dôvodu lepšej
jazykovo-štylistickej formulácie.
|
O
|
MVSR
|
K
čl. VIII osobitnej časti dôvodovej správy
11. K čl.
VIII osobitnej časti dôvodovej správy Odporúčame k
odôvodneniu bodov 30 až 33 doplniť na konci odseky, ktoré
znejú: „Údaje o začatí konania o udelenie azylu
ministerstvo vnútra neoznamuje v prípade, ak o udelenie azylu
požiada cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky
udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, alebo už má
udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu. Údaje o
ukončení konania o udelenie azylu ministerstvo vnútra oznamuje
aj v prípade, ak sa žiadateľovi v konaní udelil azyl alebo
poskytla doplnková ochrana, ale cudzinec je stále aj žiadateľom
vzhľadom na prípadné preskúmanie rozhodnutia o neudelení
azylu alebo neposkytnutí doplnkovej ochrany v tej časti, ktorej
sa mu nevyhovelo.“.
|
O
|
MZVEZ
SR
|
Čl.
VIII (zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca)
Na účely dosiahnutia zámeru
predkladateľa žiadame uplatňovať inštitút minimálneho
vymeriavacieho základu, resp. minimálneho poistného v rámci
ročného zúčtovania zdravotného poistenia príslušnou
zdravotnou poisťovňou. Zároveň žiadame prijatie osobitnej
právnej úpravy vo vzťahu k uplatňovaniu minimálneho
vymeriavacieho základu v prípadoch dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odôvodnenie: Príslušná
zdravotná poisťovňa v čase ročného zúčtovania zdravotného
poistenia disponuje dostatočnými informáciami o
zamestnávateľoch zamestnanca a jeho vymeriavacích základoch z
jednotlivých pracovných pomerov a z dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (z mesačných výkazov
preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a z
oznámení zamestnávateľov o poistencoch pri zmene platiteľa
poistného na verejné zdravotné poistenie). Rovnako môže
zdravotná poisťovňa disponovať dostatočnými informáciami
podľa § 16a ods. 3 návrhu zákona zo štátnych registrov, ku
ktorým má alebo môže mať prístup (či a kedy bol poistenec
poistencom štátu, bol vyhlásený za nezvestnú osobu, sa
nepovažoval za zamestnanca). Zamestnávateľ nedisponuje
všetkými týmito informáciami podľa § 16a ods. 3 návrhu
zákona. Uplatňovanie navrhovaného znenia § 16a ods. 4 bude v
prípade viacerých zamestnávateľov veľmi ťažko v praxi
realizovateľný. Návrh umožňuje zamestnancom v prípade
viacerých zamestnávateľov zvoliť zamestnávateľa, u ktorého
použije postup navýšenia preddavku na poistné na preddavok
určený z minimálnej mzdy. Zároveň má ostatným
zamestnávateľom oznámiť, že túto skutočnosť si uplatňuje
u iného zamestnávateľa, oznámenie má vykonať písomne na
tlačive zverejnenom na webovom sídle ministerstva
zdravotníctva, a to do ôsmich dní odo dňa vzniku zamestnania
alebo súbehu týchto zamestnaní a zmenu tejto skutočnosti do
ôsmich dní odo dňa jej zmeny. Na zodpovedný prístup
zamestnancov v prípade takto uložených povinností nie je
možné sa spoliehať. Lehota ôsmich dní pri zúčtovaní mzdy
a skoršom výplatnom termíne nemusí byť dostačujúca pre
správne zúčtovanie mzdy (napr. výplata za výkon práce na
dohodu o vykonaní práce za 31. kalendárny deň v mesiaci a
výplatný termín 5. deň nasledujúceho mesiaca). Upozorňujeme
tiež, že skutočnosti potrebné pre splnenie navrhovaných
povinností pre zamestnanca si nemusí v určenej lehote vedieť
dostatočne presne a správne vyhodnotiť ani samotný
zamestnanec. Musel by vopred vedieť, koľko presne u ktorého
zamestnávateľa bude mať zúčtované v mzde aj s príplatkami,
odmenami a pod., aby vedel uložené povinnosti správne
vyhodnotiť a včas aj splniť. Upozorňujeme, že sa jedná
najmä o nízkopríjmových zamestnancov, tzn. vo väčšine
prípadov aj s nižším vzdelaním. V kombinácii viacerých
zamestnávateľov aj so zamestnávateľmi na dohody o prácach
mimo pracovného pomeru bude postup uplatňovania minimálneho
vymeriavacieho základu veľmi komplikovaný a s istotou si
vyžiada veľa aditívnych výkazov a opráv v platbách
poistného zo strany zamestnávateľov. Dosiahnutie správneho
výsledku bude v prípadoch viacerých zamestnávateľov vysoko
administratívne náročné nielen pre zamestnávateľov, ale aj
pre zdravotné poisťovne (spracúvanie aditívnych a opravných
výkazov, prevádzanie nesprávne odvedených preddavkov medzi
jednotlivými zamestnávateľmi, zúčtovanie nesprávnych
preddavkov za predchádzajúce mesiace v ďalších platbách
preddavkov zamestnávateľov). V uvedenej súvislosti si tiež
dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, ktorá môže vznikať
pri realizovaní navrhovaného uplatňovania minimálneho
vymeriavacieho základu. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej
správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie
návrhu je v časti 2.2.1. Financovanie návrhu, B. Zavedenie
mesačného minimálneho základu zamestnanca uvedený aj príklad
doplatku zamestnanca do minimálneho odvodu, ktorý dokazuje, že
môžu vznikať situácie, kedy odvodové povinnosti zamestnanca
presiahnu dokonca aj jeho hrubý príjem, a teda príjem
zamestnanca nebude dostačujúci na splnenie odvodových
povinností zamestnávateľa za zamestnanca. Splnenie odvodových
povinností aj za zamestnanca (nielen preddavku poistného na
zdravotné poistenie, ale aj poistného na sociálne poistenie,
preddavku na daň z príjmov) je zodpovednosťou zamestnávateľa,
ktorému budú v takýchto prípadoch vznikať pri zúčtovaní
takýchto miezd pohľadávky voči zamestnancom, ktoré je vopred
zjavné, že budú nevymožiteľné. Uplatňovanie minimálneho
vymeriavacieho základu v zmysle návrhu bude pre dotknutých
zamestnávateľov znamenať ďalšiu vyššiu administratívnu
záťaž. Predkladateľ návrhom vytvára legislatívne
prostredie, ktoré umožní zdravotným poisťovniam samostatné
vymáhanie svojich pohľadávok na základe vykonateľných
rozhodnutí, a to exekučnými príkazmi, pričom exekučným
titulom má byť výkaz nedoplatkov. Aj z uvedeného dôvodu
navrhovanej právnej úpravy vymáhania pohľadávok zdravotnou
poisťovňou sa javí uplatnenie minimálneho vymeriavacieho
základu (resp. minimálneho poistného) zdravotnou poisťovňou
pri ročnom zúčtovaní poistného jednoduchšie a logickejšie.
Upozorňujeme tiež na nevyhnutnosť sprecizovania návrhu pri
uplatňovaní minimálneho vymeriavacieho základu v prípadoch
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, návrh
úplne popiera ich význam. S ohľadom na špecifickosť dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa javí v tejto
súvislosti ako potrebné prijatie osobitnej právnej úpravy pri
uplatňovaní minimálneho vymeriavacieho základu v prípadoch
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr.
so zohľadnením dní poistenia s kódom 2D začiatok a 2D koniec
z oznámení zamestnávateľov o poistencoch pri zmene platiteľa
poistného na verejné zdravotné poistenie a prepočítaním
minimálneho poistného na dni v rámci ročného zúčtovania
poistného alebo vyňatím dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru z uplatňovania inštitútu minimálneho
vymeriavacieho základu). Na základe vyššie uvedeného
vyplýva, že zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu,
resp. minimálneho poistného je vhodnejšie a administratívne
jednoduchšie uplatňovať nie na mesačnej báze zamestnávateľom
prostredníctvom preddavkov, ale na ročnej báze zdravotnými
poisťovňami prostredníctvom ročného zúčtovania poistného.
Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
NBS
|
K
doložke zlučiteľnosti, bodu 3 písm. a)
Navrhujeme
upraviť citáciu predmetného článku Zmluvy nasledovne: „čl.
168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie)
(Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení.“.
|
O
|
NBS
|
K
dôvodovej správe, osobitnej časti
Navrhujeme upraviť
a doplniť do dôvodovej správy, osobitej časti k čl. II
návrhu zákona dôvod prelomenia bankového tajomstva pre
zdravotné poisťovne, ako aj doplniť rozsah informácií, ktoré
sú predmetom bankového tajomstva a ktoré zdravotné poisťovne
nevyhnutne potrebujú na vystavenie predmetného exekučného
príkazu (napr. informáciu, či dlžník má alebo nemá
zriadený platobný účet v banke alebo pobočke zahraničnej
banky, číslo platobného účtu a informáciu o výške
zostatku na platobnom účte dlžníka). Odôvodnenie: Aktuálne
znenie dôvodovej správy, osobitnej časti k čl. II návrhu
zákona novelizujúceho aj zákon č. 483/2001 Z .z. o bankách
doplnením nového subjektu, voči ktorému sa má uplatňovať
výnimka z bankového tajomstva, považujeme za nedostatočné z
dôvodu absencie vysvetlenia k prelomeniu bankového tajomstva.
Rovnako absentuje uvedenie rozsahu informácií, ktoré zdravotné
poisťovne nevyhnutne potrebujú pre vymáhanie svojich
pohľadávok formou exekučného príkazu, ktorého predmetom je
vymáhanie pohľadávky prikázaním pohľadávky z účtu
dlžníka vedenom u poskytovateľa platobných služieb. Cieľom
je poskytnúť právnu istotu nielen bankám a pobočkám
zahraničných bánk, ale aj zdravotným poisťovniam vo vzťahu
k rozsahu informácií, ktoré môžu byť požadované a ktoré
môžu byť poskytnuté tak, aby na jednej strane výmena
informácií splnila svoj účel a na druhej strane boli dodržané
požiadavky ochrany bankového tajomstva.
|
O
|
NBS
|
Všeobecne
k návrhu zákona
Návrh zákona navrhujeme zosúladiť
s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR (napríklad
navrhujeme v čl. I bode 10 v poznámke pod čiarou k odkazu 18b
vypustiť slová „v znení neskorších predpisov“, v bodoch
15 a 16 vypustiť pred slovami „druhej vete“ slovo „sa“,
v bode „17 pred slovami „do dňa“ vložiť dolnú
úvodzovku, v bode 21 číslo „10“ nahradiť slovom
„desiatich“, v bode 35 úvodnej vete slovo „desiaty“
nahradiť slovom „desiatym“, bode 38 za slovami „kvality (§
6aa) bodku nahradiť čiarkou, v bode 46, § 32 ods. 2 číslo
„8“ nahradiť slovom „ôsmych“, v bode 79 vypustiť
„(2x)“).
|
O
|
NBS
|
K
čl. II
Do čl. II úvodnej vety navrhujeme doplniť
všetky chýbajúce novely zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
(zákon č. 310/2021 Z. z., zákon č. 431/2021 Z. z., zákon č.
454/2021 Z. z., zákon č. 512/2021 Z. z.), v úvodnej vete bodu
1 navrhujeme za písmeno „af“ vložiť pravú zátvorku, v
písmene af) slová „zdravotnej poisťovni“ nahradiť slovami
„zdravotnej poisťovne“ a zároveň nad slovo „poisťovne“
navrhujeme vložiť nový odkaz 86dp s poznámkou pod čiarou,
ktorá znie „86dp) § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 530/2007 Z. z.“. Zároveň navrhujeme za
slovo „prikázaním“ vložiť slovo „pohľadávky“.
|
O
|
NBS
|
K
dôvodovej správe, osobitnej časti
K čl. VIII návrhu
zákona v časti „K bodom 25 až 30 (§ 9f ods. 1)“ 1. v
prvom odseku navrhujeme citovať predmetnú smernicu s malým
začiatočným písmenom nasledovne: “...smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní
práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú.
v. EÚ L 88, 4.4.2011) v platnom znení.“. 2. V treťom odseku
navrhujeme, v záujme právnej istoty, citovať dotknuté
nariadenia (nariadenie (ES) 883/2004 a nariadenie (ES) č.
987/2009) s úplným názvom alebo v skrátenej citácii a úplný
názov uvádzať v poznámke pod čiarou. 3. V treťom odseku nie
je z názvu smernice zrejmé, o akú smernicu presne ide. V
prípade, že ide o smernicu 2011/24/EÚ, navrhujeme túto
citovať skrátenou citáciou (s uvádzaním čísla smernice,
pod ktorým bola publikovaná) alebo s presným názvom. Rovnakú
pripomienku uplatňujeme aj k prvému odseku v časti „K bodu
35 a 37 (§ 10 ods. 4, 8 až 11)“. 4. V poznámke pod čiarou
č. 12 navrhujeme citovať predmetné rozhodnutie Súdneho dvora
ako „rozsudok“, keďže pod týmto termínom bol oficiálne
zverejnený. Citovaný rozsudok by mal teda znieť: „Rozsudok
zo 6. októbra 2021, TS a i., C-538/19, EU:C:2021:809.“.
|
O
|
NBS
|
K
dôvodovej správe, osobitnej časti
V čl. I bode 10 v
§ 6a návrhu zákona sa navrhovaná regulácia optimálneho
výsledku hospodárenia zdravotných poisťovní javí ako
arbitrárna. Navrhujeme v dôvodovej správe (osobitnej časti k
čl. I bodu 10) vysvetliť optimálnosť takéhoto nastavenia,
resp. uviesť na základe čoho bola regulácia takto nastavená
a uviesť príklady z iných krajín s podobným systémom
verejného zdravotného poistenia. Z navrhovaného ustanovenia
tiež nie je jasné, prečo boli navrhnuté dve alternatívy a
ani odôvodnenie ich znenia.
|
O
|
NK
SR
|
Článok
VIII.
V Článku VIII. navrhujeme doplniť ďalší
novelizačný bod 61, ktorý znie: „V § 25 sa za odsek 4
vkladá odsek 5, ktorý znie: Zdravotná poisťovňa na žiadosť
súdu podľa osobitného predpisu55d) poskytne prostredníctvom
informačného systému verejnej správy podľa osobitného
predpisu55c) na účely preukázania skutočnosti ustanovenej
osobitným predpisom55da) informáciu o evidovaných pohľadávkach
po splatnosti ku dňu poskytnutia informácie, informáciu o
evidovaných záväzkoch, ktoré vznikli z titulu preplatku na
zdravotnom poistení, z titulu zmluvy o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti alebo z titulu podľa osobitného predpisu.53aab“
Poznámka pod čiarou k odkazu 55da) znie: „55da) § 197 až
201 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v
znení neskorších predpisov“. Doterajšie odseky 5 až 8 sa
označujú ako odseky 6 až 9. Doterajší novelizačný bod 61
sa označuje ako 62.“ Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Odôvodnenie: Uvedenou novelizáciou sa zabezpečí zefektívnenie
procesu poskytovania súčinnosti notárom ako súdnym komisárom
pri riešení agendy dedičských konaní. Keďže ročne
dochádza k riešeniu cca 60-tis. dedičských konaní, uvedená
novelizácia pomôže zefektívniť agendu aj na strane
zdravotnej poisťovne, a tým získané zdroje umožní
prealokovať na riešenie iných situácií v prospech občana.
|
Z
|
NK
SR
|
Článok
X.
Navrhujeme, aby sa Článok X. zmenil a znel: Zákon
č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie
administratívnej záťaže využívaním informačných systémov
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov sa mení
a dopĺňa takto: V § 1 ods. 4 písm. a) znie: „a) informačný
systém zdravotnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie
pohľadávok po splatnosti3d) a záväzkov, ktoré vznikli z
titulu preplatku na zdravotnom poistení, z titulu zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo z titulu podľa
osobitného predpisu,3da)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 3da)
znie: „3da) § 87a až 87d zákona č. 363/2011 Z. z. v znení
neskorších predpisov“. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú. Odôvodnenie: Elektronizácia poskytovania informácií
o pohľadávkach / záväzkoch znižuje administratívnu záťaž
na občana pri riešení životnej situácie – pohreb a
vybavovanie pozostalosti a pomôže zjednodušiť a zrýchliť
získanie podkladov pre vybavenie dedičského konania.
|
Z
|
NK
SR
|
Článok
XI.
Navrhujeme doplniť Článok XI., ktorý znie: Čl.
XI. Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára
2023, okrem čl. I bodov 7 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť
od 15. januára 2023, okrem čl. VIII bod 61, ktorý nadobúda
účinnosť od 01. júla 2023 a okrem článku X, ktorý nadobúda
účinnosť od 01. júla 2023. Túto pripomienku považujeme za
zásadnú.
|
Z
|
OAPSVLÚVSR
|
K
doložke vybraných vplyvov:
V prvom bode doložky
vybraných vplyvov - v časti „Charakter predkladaného
materiálu“, žiadame vyplniť informáciu o tom, že ide o
transpozíciu práva EÚ, nakoľko k uvedenému návrhu zákona
bola vypracovaná aj čiastková tabuľky zhody so smernicou
2011/24/EÚ. Zároveň žiadame vyplniť aj bod 7 doložky
vybraných vplyvov.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
doložke zlučiteľnosti:
1. V bode 3 písm. b) doložky
zlučiteľnosti žiadame doplniť smernicu Európskeho parlamentu
a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy
pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu
(prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013) v platnom
znení (+ gestor).
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
doložke zlučiteľnosti:
2. Z bodu 4 písm. a) doložky
zlučiteľnosti žiadame vypustiť uvedenú vetu a jej znenie
nahradiť napr. nasledovne: „Lehota na prebratie smernice
2011/24/EÚ platnom znení bola do 25.10.2013. Lehota na
prebratie smernice 2013/33/EÚ v platnom znení bola do
20.07.2015“.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
doložke zlučiteľnosti:
3. Bod 4 písm. c) doložky
zlučiteľnosti žiadame náležite vyplniť aj vo vzťahu k
smernici 2013/33/EÚ v platnom znení.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
transpozícii a k tabuľke zhody so smernicou 2011.24.EÚ:
1.
Do pravej strany záhlavia tabuľky zhody žiadame doplniť v
samostatnom bode predkladaný návrh zákona: „Návrh zákona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
(ďalej len „NZ v Xx.xxx)“. Keďže sa transpozícia článkov
smernice preukazovala aj inými právnymi predpismi SR
predstavujúcimi transpozičné opatrenia voči smernici
2011/24/EÚ (viď stĺpec 4 tabuľky zhody), je potrebné medzi
právne predpisy SR pravej strany záhlavia tabuľky zhody
doplniť v samostatných bodoch aj tieto právne predpisy SR.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
transpozícii a k tabuľke zhody so smernicou 2011.24.EÚ:
2.
V stĺpci 1 tabuľky zhody žiadame jednotlivé články smernice
uvádzať podľa poradia.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
transpozícii a k tabuľke zhody so smernicou 2011.24.EÚ:
3.
V stĺpci 4 tabuľky zhody žiadame dôrazne uvádzať čísla
právnych predpisov SR, v ktorých je alebo má byť príslušný
článok smernice transponovaný a zároveň rozlišovať medzi
uvedením skratky platného a účinného právneho predpisu SR a
návrhu zákona spolu s uvedením novelizačného článku. Ak sa
transpozícia článku smernice preukazuje aj platným a účinným
znením zákona a zároveň aj návrhom zákona, v stĺpci 4
tabuľky zhody je potrebné uviesť oba právne predpisy v podobe
napr. „Zákon č. 580/2004 Z. z. + NZ Čl. VIII“ a následne
v stĺpci 6 tabuľky zhody navrhovanú zmenu v ustanovení
odlíšiť napr. tučným písmom. Túto pripomienku vzťahujeme
na celú predloženú čiastkovú tabuľku zhody so smernicou
2011/24/EÚ.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
transpozícii a k tabuľke zhody so smernicou 2011.24.EÚ:
4.
Ďalej upozorňujeme, že na dosiahnutie úplnej zhody pri
preukazovaní transpozície jednotlivých článkov smernice je
potrebné v stĺpci 4 až 6 tabuľky zhody naďalej uvádzať
všetky transpozičné opatrenia SR (právne predpisy SR) dosiaľ
preberajúce príslušný článok smernice a nielen ustanovenia
dotknuté návrhom zákona. Napr. preukázanie úplnej
transpozície čl. 7 ods. 8 smernice 2011/24/EÚ len § 10 ods. 4
zákona č. 580/2004 Z. z. a jeho navrhovanou novelou v Čl. VIII
je čiastočné a zároveň nedostatočné, nakoľko podľa
poslednej tabuľky zhody notifikovanej Európskej komisii sa
transpozícia predmetného článku smernice 2011/24/ EÚ
zabezpečila okrem § 10 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. aj §
9d ods. 2 až 4 a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z., § 10 ods. 1
až 3, ods. 5 až 7 zákona č. 580/2004 Z. z. a Prílohou k
vyhláške č. 341/2013 Z. z. V zmysle uvedeného žiadame
skontrolovať a následne k jednotlivým článkom smernice
doplniť do stĺpcov 4 až 6 tabuľky zhody všetky transpozičné
opatrenia SR, ktorými sa dosiaľ zabezpečila úplná
transpozícia týchto článkov smernice. Túto pripomienku
vzťahujeme na celú predloženú čiastkovú tabuľku zhody so
smernicou 2011/24/EÚ.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
transpozícii a k tabuľke zhody so smernicou 2011.24.EÚ:
5.
Pri preukazovaní transpozície čl. 9 ods. 3 smernice žiadame
vyplniť stĺpec 4 tabuľky zhody a v stĺpci 6 tabuľky zhody
zosúladiť znenie ustanovenia Čl. VIII § 10 ods. 8 návrhu
zákona so znením podľa predkladaného vlastného materiálu.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
K
transpozícii a k tabuľke zhody so smernicou 2011.24.EÚ:
6.
Nakoľko predkladaný návrh zákona v Čl. I, V a VIII zasahuje
aj do ďalších transpozičných opatrení smernice 2011/24/EÚ,
žiadame do čiastkovej tabuľky zhody doplniť a riadne
preukázať úplnú transpozíciu nasledovných ustanovení
smernice: 1. čl. 3 písm. b) smernice 2011/24/EÚ transponovaný
o. i. do § 3 ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) a b) zákona č.
580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je
predmetom novelizácie v Čl. VIII bode 1 až 3 návrhu; 2. čl.
4 ods. 2 písm. c) smernice 2011/24/EÚ transponovaný o. i. do §
17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, ktorý je predmetom novelizácie v Čl. V bode 3
návrhu spolu s odporúčaním zvážiť doplnenie Čl. V bodu 4
k uvedeným transpozičným opatreniam a do § 50 ods. 3 zákona
č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je
predmetom novelizácie v Čl. I bode 62 návrhu; 3. čl. 9 ods. 1
a 2 smernice 2011/24/EÚ transponovaný o. i. do § 9f zákona č.
580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je
predmetom novelizácie v Čl. VIII bode 24 až 29 návrhu; do §
10 ods. 4 a 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, ktorý je predmetom novelizácie v Čl. VIII bode 34 a
35 návrhu spolu s odporúčaním zvážiť doplnenie Čl. VIII
bodu 36 k uvedeným transpozičným opatreniam; 4. čl. 9 ods. 5
smernice 2011/24/EÚ transponovaný o. i. do § 10 ods. 4 a 6
zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý
je predmetom novelizácie v Čl. VIII bode 34 a 35 návrhu spolu
s odporúčaním zvážiť doplnenie Čl. VIII bodu 36 k uvedeným
transpozičným opatreniam; 5. čl. 9 ods. 1 a 5 smernice
2011/24/EÚ transponovaný o. i. do § 18 zákona č. 581/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov, ktorý je predmetom
novelizácie v Čl. I bode 34 až 37 návrhu spolu s odporúčaním
zvážiť doplnenie Čl. I bodu 38 k uvedeným transpozičným
opatreniam.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
Nad
rámec návrhu zákona:
1. Do Čl. IV návrhu zákona
žiadame doplniť samostatný novelizačný bod, ktorým sa z
Prílohy č. 5 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (transpozičná
príloha) vypustí zo Zoznamu preberaných právne záväzných
aktov Európskej únie posledný bod 8, obsahujúci neúčinnú
smernicu 2010/18/EÚ. Smernica 2010/18/EÚ bola s účinnosťou
2.8.2022 zrušená smernicou (EÚ) 2019/1158.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
Nad
rámec návrhu zákona:
2. Z databázy Notifikácie
národných vykonávacích opatrení (MNE) vyplýva, že
Európskej komisii bol k smernici 2005/36/ES v platnom znení
notifikovaný ako transpozičné opatrenie aj zákon č. 392/2020
Z. z. spolu s tabuľkou zhody. Z predmetnej notifikovanej tabuľky
zhody vyplýva, že transpozícia smernice 2005/36/ES v platnom
znení sa okrem zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov a zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov zabezpečila aj Čl. III - zákonom č. 576/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov (čl. 21 ods. 6 smernice
2005/36/ES v platnom znení). Podľa Prílohy č. 3 k zákonu č.
576/2004 Z. z. (transpozičná príloha), smernica 2005/36/ES v
platnom znení v Zozname preberaných právne záväzných aktov
EÚ absentuje. Žiadame preto do Čl. V návrhu zákona doplniť
samostatný novelizačný bod, ktorým sa predmetná smernica do
nej doplní.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
Všeobecne
k návrhu zákona:
1. Upozorňujeme, že návrh zákona
neobsahuje návrhy vykonávacích predpisov, ktorých vydanie
predpokladá Čl. I v ustanovení § 6a ods. 8 (novelizačný bod
10) a § 15 ods. 7 návrhu zákona (novelizačný bod 27), čo je
v rozpore s čl. 17 ods. 1 písm. i) Legislatívnych pravidiel
vlády Slovenskej republiky v platnom znení a s § 7 ods. 1
písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov
a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhy
vykonávacích právnych predpisov žiadame predložiť v ďalšom
legislatívnom procese.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
Všeobecne
k návrhu zákona:
2. V Čl. I bode 10 návrhu zákona
sa ustanovuje § 6a, ktorý upravuje kladný výsledok
hospodárenia zdravotnej poisťovne. V odseku 4 predmetného
ustanovenia sú uvedené dve možné alternatívy navrhovanej
právnej úpravy optimálneho výsledku hospodárenia, pričom v
odôvodnení Čl. I K bodu 10 absentuje dôvod navrhnutia
uvedených alternatív. Žiadame preto absentujúce zdôvodnenie
doplniť do osobitnej časti dôvodovej správy. Rovnakú
pripomienku uplatňujeme k Čl. I bodu 11, ktorý v § 6aa ods. 3
taktiež uvádza dve alternatívy navrhovanej právnej úpravy,
avšak bez bližšieho zdôvodnenia v dôvodovej správe
osobitnej časti.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
Všeobecne
k návrhu zákona:
3. Predkladateľ v Čl. VIII v
navrhovanom ustanovení § 6 ods. 9 písm. a), § 7 ods. 4, § 8
ods. 1 a § 8a ods. 3 hovorí o forme komunikácie
prostredníctvom „elektronického podpisu“, ktorý odkazuje
na ustanovenie „čl. 3 ods. 10 a 12 nariadenia (EÚ) č.
910/2014 v platnom znení“. Predmetné nariadenie v čl. 3 ods.
10 hovorí o elektronickom podpise a v čl. 3 ods. 12 o
kvalifikovanom elektronickom podpise. Žiadame predkladateľa o
prepracovanie predmetných ustanovení tak, aby z jeho znenia
bolo zrejmé, či ide o formu komunikácie prostredníctvom
elektronického podpisu alebo kvalifikovaného elektronického
podpisu, prípadne oboma formami. Ďalej žiadame zosúladiť aj
osobitnú časť dôvodovej správy, ktorá k bodu 8, 17 a 19
hovorí len o kvalifikovanom elektronickom podpise. Zároveň v
súvislosti s citáciou nariadenia EÚ v poznámke pod čiarou k
odkazu 13aab (Čl. VIII novelizačný bod 8) upozorňujeme, že
nariadenie (EÚ) č. 910/2014 nebolo novelizované, preto žiadame
na konci jeho citácie vypustiť dodatok „v platnom znení“.
|
O
|
OAPSVLÚVSR
|
Všeobecne
k návrhu zákona:
4. Čl. III návrhu zákona sa
zasahuje do niektorých ustanovení, ktoré sú transpozičnými
opatreniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z
26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie
žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú.
v. EÚ L 180, 29.6.2013) v platnom znení. Ide najmä o Čl. III
bod 1, ktorým sa vypúšťa v § 22 ods. 5, ktorý predstavuje
transpozičné opatrenie napr. čl. 2 písm. g), čl. 17 ods. 2,
čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 4, čl. 25 ods. 1 smernice
2013/33/EÚ v platnom znení. Na základe uvedeného žiadame
vypracovať čiastkovú tabuľku zhody k uvedeným článkom
smernice 2013/33/EÚ v platnom znení. Ak sa návrhom zákona
zasahuje aj do ďalších ustanovení, ktoré sú transpozičnými
opatreniami k ostatným článkom smernice 2013/33/EÚ v platnom
znení, je potrebné aj tieto články a transpozičné opatrenia
zahrnúť do tejto čiastkovej tabuľky zhody.
|
O
|
PMÚSR
|
K
vlastnému materiálu Predkladaným návrhom sa sprísňujú
podmienky podania žiadosti o zmenu zdravotnej poisťovne (ako aj
späťvzatia žiadosti o zmenu); predovšetkým v ustanovení §
6 ods. 9 návrhu a v tej súvislosti v ustanovení § 8 ods. 1
návrhu, ako aj § 8a (ods. 3) návrhu, a to vyžadovaním okrem
iného úradne osvedčeného podpisu poistenca v prípadoch
uvedených žiadostí alebo podanie žiadosti osobne. Zákonodarca
uvedené zdôvodňuje snahou o eliminovanie podvodov pri
prepoisťovaní. Domnievame sa, že uvedené nastavenie takéhoto
časovo, finančne aj administratívne náročného kroku pre
všetkých poistencov, ktorí majú záujem sa prepoistiť,
presahuje uvedenú snahu o elimináciu podvodov a nie je v tomto
kontexte primeraným opatrením. Odporúčame preto
predkladateľovi zvážiť prínos sprísňovania podmienok
podania žiadosti o zmenu zdravotnej poisťovne navrhovanej
úpravy na poistencov a nahradiť uvedené iným mechanizmom,
ktorý nebude zaťažovať poistenca.
|
O
|
RÚZSR
|
1.
Pripomienka k čl. I., novelizačný bod 10
RÚZ
navrhuje uvedený bod vypustiť. Odôvodnenie: RÚZ navrhuje z
návrhu zákona vypustiť navrhovanú reguláciu kladného
hospodárskeho výsledku a optimálny výsledok hospodárenia.
RÚZ principiálne nesúhlasí s akýmkoľvek zákonným
mechanizmom a definovaním „optimálneho výsledku
hospodárenia“. Optimálny výsledok hospodárenia je ako číslo
nedefinovateľný. Je možné len skonštatovať, že optimálnym
výsledkom je akýkoľvek finálny kladný hospodársky výsledok.
Zavedenie akéhokoľvek podobného mechanizmu bude viesť len k
narušeniu prirodzených motivácií aktérov trhu, ktoré v
konečnom dôsledku nemusia byť v prospech poistencov a systému
zdravotného poistenia ako celku. Ministerstvo zdravotníctva
pritom disponuje inými nástrojmi (napr. kritéria a štandardy
kvality) ktoré môže použiť v prípade, ak by došlo k
záveru, že dochádza k odklonu zdrojov zo zdravotného
poistenia mimo systému zdravotníctva.
|
O
|
RÚZSR
|
2.
Zásadná pripomienka k čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50,
51, 52, 54 a 55 (§ 12 ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods.
10 a 11, § 13a, § 16 ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, §
13 ods. 4, § 16 ods. 2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
V
čl. VIII navrhujeme v celom rozsahu vypustiť body 40, 44, 45,
47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55. Odôvodnenie: V zmysle návrhu
zákona sa v čl. VIII mení aj zákon č. 580/2044 Z.z. o
zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.
z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), v ktorom sa
navrhuje zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca vo výške minimálnej mesačnej mzdy. Zároveň sa
má v zmysle návrhu zákona zrušiť odpočítateľná položka.
V zmysle dôvodovej správy je cieľom takejto úpravy zabrániť
špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, pri ktorých
osoby platia minimálne mesačné poistné ale majú zabezpečené
verejné zdravotné poistenie. Navrhované znenie považujeme za
neakceptovateľné. Navrhované znenie totiž negatívnym
spôsobom zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva,
medzi ktoré patria, okrem iného, matky pracujúce na čiastočné
úväzky, ktoré sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa
nepovažujú za poistencov štátu alebo ŤZP osoby pracujúce na
kratší pracovný čas a pod. Zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu spolu so zrušením odpočítateľnej
položky bude znamenať aj zníženie nového daňového bonusu
na deti pri kratších úväzkoch. Takýto návrh bude podľa
nášho názoru likvidačným voči zamestnancom pracujúcim na
čiastočné úväzky alebo dohody. Navrhovaná úprava je aj v
rozpore s prísľubmi vlády týkajúcich sa pomoci rodinám a
nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vzhľadom na aktuálnu
ekonomickú situáciu a zvyšujúcu sa infláciu. Navyše pri
zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj
rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych
odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už
aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť
neprehľadné. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca ešte skomplikuje tento systém, pretože pre
zamestnancov bude platiť iný vymeriavací základ ako pre SZČO
alebo dobrovoľne nezamestnanú osobu. Avizovaný primárny dôvod
na zavedenie tejto zmeny (eliminácia „1 eurových“ úväzkov)
nie je podporený faktami. Dopadová správa uvádza počet
zamestnancov s vymeriavacím základom nižším ako minimálna
mzda (bez poistencov štátu) vo výške 258 250 osôb, no žiadnu
štruktúru týchto osôb. Nie je preto možné odhadnúť, aká
časť z nich sú regulérni zamestnanci s čiastočným úväzkom
a nízkou mzdou a koľko „špekulanti.“. Anekdotické
argumenty nestačia. Vytvorenie zamestnaneckého úväzku so
sebou prináša okrem mzdových nákladov aj nemalé množstvo
trvalých administratívnych nákladov (mzdové účtovníctvo,
evidencia dochádzky a pod., BOZP, ...) a zvýšené riziko
(napríklad kontrola Inšpekcie práce a pod.). Protiváhou
týchto nákladov je ušetrenie necelých 80 eur mesačne
(samoplatca). Masové rozšírenie takéhoto konania medzi
podnikateľmi je preto otázne. Opačnou stranou je dopad na trh
práce. Fakt, že návrh prenáša celý dopad na „odvody
zamestnanca“ je v dlhšom období irelevantný. „Odvody
zamestnanca“ aj „odvody zamestnávateľa“ sú len účtovnou
fikciou štátu, keďže obe sú len podmnožinou jednej
nákladovej položky „mzdové náklady“. V kratšom období
však bude šokom pre zamestnancov, ktorí budú náhle nútení
doplatiť zdravotné odvody. Časom časť pracovných pozícií
zdražie (zamestnanci zvýšenie premietnu do mzdových
požiadaviek), časť pracovných pozícií zanikne (zamestnancom
sa neoplatí za týchto podmienok pracovať). Dopadová správa
(rozpočtová analýza) uvažuje o tom, že až 40% ľudí z 258
250 v reakcii na novelu zmení svoj status (teda neostanú v
úväzku, ale opustia ho) a premieta to do rozpočtovaných
príjmov. 40% predstavuje 103 300 ľudí. No zmena statusu
podnikateľov má na odhad príjmov len minimálny dopad (ak by
ostali zamestnancami, platili by cca 95 eur, zmenou statusu na
samoplatiteľa budú platiť cca 85 eur), analýza však premieta
celé zníženie o 40%. Uvažuje teda predkladateľ o tom, že
všetkých 40% ľudí so zmenou statusu budú zamestnanci, ktorí
sa stanú nezamestnanými a nie samoplatcami, keď odhad príjmov
neupravil o prírastok samoplatcov? To by bola dramatická strata
reálnych pracovných pozícií. No uvažujme, že sa jedná skôr
o analytickú nedbanlivosť a predkladateľ o takom scenári
neuvažuje. No ak spravíme konzervatívny odhad, že len jedna
pätina ľudí so zmenou statusu budú „reálni“ zamestnanci,
stále sa bude jednať o stratu závratných 20 000 pracovných
pozícií. Tento návrh znamená zvýšenie mzdových nákladov
na prácu nízkopríjmových zamestnancov s čiastkovými
úväzkami. Ako sme uviedli, návrh sa ich nesnaží
kvantifikovať, no nebude ich zanedbateľné množstvo. Často sa
jedná o tie najzraniteľnejšie skupiny – matky, dôchodcovia,
študenti, či ľudia v núdzi v pozíciách upratovačov a
ďalších pomocných síl, či nezamestnaní, snažiaci sa
„naskočiť“ na trh práce. Môžeme predpokladať, že práve
tieto skupiny zamestnancov budú o legislatívnych zmenách
horšie informované. Znenie návrhu naznačuje, že samotnú
platbu vykoná zamestnávateľ, čo vytvára priestor na konflikt
s neinformovaným zamestnancom. Návrh síce rieši prípad, kedy
má dotknutý zamestnanec viacero zamestnávateľov, no rieši ho
šalamúnsky – zamestnanec má zamestnávateľov informovať z
vlastnej iniciatívy. Staršia skúsenosť s uplatňovaním
odpočítateľnej položky ukazuje, že zamestnanci o takýchto
povinnostiach väčšinou nevedia, alebo ich ignorujú, čo
následne vyvoláva účtovný chaos medzi zamestnávateľmi.
Nejedná sa pritom o malé zvýšenie mzdových nákladov.
Dopadová tabuľka zavádzajúco využíva príklad s minimálnou
mzdou roku 2022, pričom vieme, že prišlo k výraznému nárastu
na 700 eur v roku 2023, čo znamená aj nárast minimálneho
vymeriavacieho základu. Mzdový náklad zamestnanca s minimálnou
mzdou a polovičným úväzkom (350 eur) sa skokovo zvýši
zhruba o 31 eur, teda o 9%. V prípade menších úväzkov pôjde
ešte o razantnejšie nárasty. Sociálny dopad takejto zmeny
bude zásadný. Je pritom nepochopiteľné, že rovnakú
filozofiu minimálnych odvodov neuplatňuje štát na poistencov
štátu, za ktorých štát dlhodobo platí okolo 30 eur mesačne.
Chápeme výhrady predkladateľa k spomínanej praxi mikroúväzkov
podnikateľov, no (odhliadnuc od chýbajúcej kvantifikácie
tohto problému) takáto možnosť vyplýva z logiky súčasného
systému „zdravotnej dane“. Snaha uzavrieť akúkoľvek
legislatívnu „medzeru“ v otázke platenia daní a odvodov
bez ohľadu na náklady, ktoré to vytvorí, vedie v konečnom
dôsledku k zníženiu efektívnosti ekonomiky. Riešenie
spomínaného problému existuje, ale musí byť systémové –
napríklad v podobe prebudovania súčasného systému
zdravotného poistenia (v skutočnosti dane) na systém s
nominálnym poistným, v ktorom je zdravotné poistenie produktom
s jasnou cenou pre každého obyvateľa, nezaloženou na mzde,
ale potrebách systému. Takúto reformu ale nie je možné
spraviť cez čiastkové zmeny parametrov, aké predstavuje
aktuálna novela Navrhovaná úprava je taktiež v rozpore s
Programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa v časti Prorastový
daňový mix uvádza, že vláda bude podporovať zvýšenie
majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením
daňovo-odvodového zaťaženia nízko-príjmových skupín
obyvateľstva, vrátane posilnenia odpočítateľnej položky pre
nízkopríjmových. Pripomíname, že Slovensko už má jedno z
najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v Európe a
takouto zmenou sa toto zaťaženie opäť zvýši. Takýmto
významným zmenám, ktoré negatívne zasiahnu značnú časť
obyvateľstva by mala predchádzať rozsiahla diskusia s
dotknutými subjektmi, sociálnymi partnermi a odbornou
verejnosťou, ktorú vláda vo svojom Programovom vyhlásení, v
časti Legislatívny proces na úrovni vlády deklarovala, avšak
takýto postup nedodržiava. Zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej položky,
tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona považujeme za
neprípustné a navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce sa
tejto úpravy.
|
Z
|
SBA
|
Čl.
VIII k bodu 61 - nový § 25 n
2. Do zákona odporúčame
doplniť nové ustanovenie v navrhovanom znení, aby bola
umožnená elektronická komunikácia (využívajúc existujúci
fungujúci automatizovaný systém výmeny informácií),
analogicky ako je to v zákone o sociálnom poistení (samostatný
§ 225l). Navrhované znenie: „Zdravotná poisťovňa doručí
príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním
pohľadávky, exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok
prikázaním pohľadávky a ostatné príkazy, upovedomenia alebo
oznámenia súvisiace s prikázaním pohľadávky (napr.
upovedomenie o odklade exekúcie) banke alebo pobočke
zahraničnej banky prostriedkami elektronickej komunikácie za
podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na tieto účely
uzavrieť zdravotná poisťovňa so záujmovým združením bánk,
alebo v listinnej podobe do vlastných rúk, ak existujú
technické prekážky elektronickej komunikácie za podmienok
uvedených v dohode.“ Odôvodnenie: Dôvodom na doplnenie
ustanovenia je umožniť využitie technického riešenia
existujúceho fungujúceho systému elektronickej komunikácie
bánk so zapojenými oprávnenými subjektami. Slovenská banková
asociácia (ďalej iba „SBA“) zastrešuje projekt
elektronickej komunikácie bánk a oprávnených subjektov.
Predmetom výmeny informácií je poskytovanie súčinnosti bánk
v oblasti zákonom definovaných údajov, ktoré sú predmetom
bankového tajomstva, voči oprávneným subjektom. Projekt
elektronickej komunikácie umožňuje aj automatizáciu
realizácie konkrétnych príkazov, prostredníctvom ktorých sa
realizuje nútený výkon rozhodnutí (napr. exekučné konanie,
daňové exekučné konanie). Relevantnými zákonmi bol
stanovený právny rámec a mechanizmus, v zmysle ktorého je
takáto osobitná elektronická komunikácia vyňatá z
povinných, štátom zriadených elektronických schránok.
Osobitná elektronická komunikácia je na druhej strane povinná
pre všetky banky poskytujúce dotknuté služby bez ohľadu na
ich členstvo v SBA. SBA uzatvára zmluvy o spolupráci a
technickej podpore, ktoré upravujú vzájomné práva a
povinnosti zmluvných strán pri elektronickej komunikácii v
rámci projektu osobitného informačného systému pre
elektronickú komunikáciu. SBA uzatvorila zmluvy so Slovenskou
komorou exekútorov, Notárskou komorou SR, Sociálnou
poisťovňou, Finančným riaditeľstvom SR, Ministerstvom
spravodlivosti SR, cca. 40 mestami a obcami.
|
Z
|
SBA
|
Čl.
X- účinnosť
1. Navrhujeme termín účinnosti zákona
posunúť minimálne k 30.6.2023. Odôvodnenie: Posunutie
účinnosti navrhujeme z dôvodu, že na strane bánk a poisťovní
bude potrebné vykonať prípravu IT prostredia, ktoré zabezpečí
výmenu požadovaných informácií prostredníctvom systému
elektronickej komunikácie, ktoré banky už v súčasnosti
využívajú pri komunikácií a poskytovaní informácií
oprávneným subjektom.
|
Z
|
SKE
|
čl.
VIII bod 61 (§ 25b až 25m)
Zásadná pripomienka SKE
k čl. VIII bod 61. (§ 25b až 25m) návrhu zákona
LP/2022/446 - zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony Slovenská komora exekútorov, ako
samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých
exekútorov, podáva zásadnú pripomienku proti predloženému
materiálu v časti umožňujúcej zdravotným poisťovniam
uskutočňovať nútený výkon vlastného rozhodnutia. Teda
nejde iba o všeobecnú právomoc vymáhať pohľadávky,
ale zverenie právomoci štátno-mocenského donútenia obchodným
spoločnostiam, vo vlastných veciach, bez relevantnej kontroly a
zodpovednosti. Nútený výkon rozhodnutia (exekúcia)
predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do
základných práv fyzických a právnických osôb,
predovšetkým do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky. Preto je v právnom štáte významné,
aby bolo takéto oprávnenie štátom zverené nestranným
a nezávislým orgánom verejnej moci, ktorých personálny
substrát má zodpovedajúce vzdelanie, majú technické
a materiálne vybavenie, činnosť vykonávajú pod prísnym
dohľadom špecializovaných kontrolných orgánov a predovšetkým
pod kontrolou súdu. Žiaden z vyššie uvedených
predpokladov však nebude splnený, ak by mohli zdravotné
poisťovne samostatne uskutočňovať nútený výkon vlastného
rozhodnutia. Samostatným výkonom rozhodnutia zdravotnými
poisťovňami sa nedosiahne žiaden zo sledovaných cieľov
návrhu. Naopak, zníži sa rýchlosť vymáhania pohľadávok a
apriori možno vylúčiť, že sa zvýši úspešnosť
vymáhania. Ako ďalej objasníme, návrh nepovedie ani
k zlacneniu procesu vymáhania pohľadávok pre poisťovne,
a ani pre poistencov. Na druhej strane sa nepochybne výrazne
zhorší ochrana práv poistencov v procese núteného
výkonu rozhodnutia. Návrh mimoriadne vážnym a nebezpečným
spôsobom zasahuje do systému vymáhania práva na
Slovensku. Cielene rozdrobuje fungujúci systém výkonu
rozhodnutia. Jeho predloženie zrejme nebolo odkonzultované
s Ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré je v tejto
oblasti príslušným ministerstvom. V predloženom návrhu
absentuje kvalifikované vyhodnotenie vplyvov na ochranu práv
poistencov, vymáhanie pohľadávok alebo finančná analýza na
rozpočet poisťovní. Tvrdenia o zrýchlení, či zlacnení,
procesu vymáhania tak možno považovať za ničím nepodložené
domnienky predkladateľa. Návrh zákona je v rozpore
s odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, ktorých
signatárom je aj Slovenská republika, a ktoré upozorňujú na
negatíva fragmentácie núteného výkonu rozhodnutí na právnu
istotu a požadujú koncentráciu všetkých vykonávacích
konaní v rukách súdnych exekútorov na základe rovnakých
procesných podmienok. Takouto inštitúciou je napríklad
Európska komisia pre efektívnu justíciu CEPEJ. Vzhľadom na
vyššie uvedené je preto nevyhnutné navrhovaný bod zo zákona
vypustiť, a to predovšetkým z nasledujúcich
dôvodov. Návrh zákona predpokladá, že poisťovne budú mať
iba obmedzené legislatívne možnosti vymáhania pohľadávok –
prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo zrážkou
zo mzdy a iných príjmov. Poisťovne tak budú môcť postihnúť
len tých dlžníkov, ktorí sú zamestnaní alebo majú na účte
dostatok prostriedkov na uhradenie pohľadávky. Dlžníci, ktorí
tieto podmienky nespĺňajú, ostanú mimo dosah právomocí
zdravotnej poisťovne. V prípade, že sa napokon poisťovňa
aj tak rozhodne vymáhať svoje pohľadávky prostredníctvom
súdnej exekúcie, dôjde k zbytočnému odkladu,
spôsobenému vlastným výkonom rozhodnutia, čo nielen oddiali
vykonanie rozhodnutia, ale môže reálne zmariť úspešnosť
exekúcie. Vo všetkých prípadoch, kde budú zdravotné
poisťovne neúspešné, teda nedôjde k urýchleniu, ale
naopak, k predĺženiu procesu vymáhania a ku
generovaniu zbytočných nákladov na takéto konanie zo strany
poisťovne. Z našich údajov, ako aj z analýzy
Ministerstva spravodlivosti SR, je nepochybné, že rýchlosť
Okresného súdu Banská Bystrica pri vydávaní poverení na
vykonanie exekúcie je primeraná a nemáme informácie o
tom, že by bola spochybňovaná zo strany zdravotných
poisťovní. Rovnako súdni exekútori uskutočňujú prvotné
úkony exekúcie bezprostredne po doručení poverenia, keď
upovedomujú dlžníka o začatí exekúcie a po
následnom zistení majetku povinného ho blokujú. Podľa
dôvodovej správy: „Kombinácia vlastného vymáhania,
s následnou možnosťou exekúcie, zabezpečí zvýšenie
príjmov zdravotných poisťovní, skorší výber dlžného
poistného a zníženie prevádzkových nákladov na trovy
exekúcií. Zároveň dôjde k „zlacneniu“ exekúcií pre
dlžníkov o trovy exekúcií.“ Sme presvedčení, že
táto argumentácia je od základu chybná. Nedôjde totiž
k zníženiu, ale k zvýšeniu prevádzkových nákladov
na trovy exekúcií. Vymáhanie v réžii zdravotných
poisťovní si vyžiada zriadenie nových oddelení, prijatie
nových pracovníkov, nákup softvéru umožňujúceho
vykonávanie exekúcií, i množstvo ďalších
prevádzkových nákladov. Na tieto náklady sa však budú
skladať všetci poistenci. Domnievame sa, že v návrhu
chýba ekonomická analýza aj preto, že nie je reálne, aby
zdravotná poisťovňa vedela nútený výkon rozhodnutí
realizovať ekonomickejšie, pri zachovaní takej kvality ako
úzko špecializovaný orgán, ktorý vykonáva iba nútený
výkon rozhodnutia. Náklad na trovy exekútora možno chápať
ako istú formu sankcie dlžníka za nesplnenie si svojich
zákonných povinností, a túto sankciu znáša len dlžník
osobne. Súdni exekútori sú síce orgánom verejnej moci, ale
na ich nákladoch sa štát, a teda aj daňovníci a
poplatníci, nijakým spôsobom nepodieľajú, pretože súdny
exekútor celú svoju činnosť financuje len z trov
a odmeny za vymožené pohľadávky. V prípade návrhu
zákona sa táto sankcia (náklady núteného výkonu)
prerozdeľuje medzi všetkých platcov zdravotných odvodov –
aj tých, ktorí si svoje povinnosti riadne plnia. Niektorým
delikventným dlžníkom sa teda navrhuje forma osobitnej pomoci.
Návrh sa prirovnáva k systému, ktorý dnes využíva
Sociálna poisťovňa. V tejto súvislosti je uvedené, že
„dosahuje aktuálne úspešnosť 43 % a došlo k
zásadnému skráteniu procesu vymáhania“. Dovoľujeme si
v tejto súvislosti upozorniť, že ide o mimoriadne
skreslený údaj – úspešnosť 43 percent sa totiž týka iba
prípadov, ktoré takto poisťovňa vymáha. Podľa našich
štatistík - údajov vyplývajúcich z Centrálneho
registra exekúcií - je však vybavenosť exekúcií zdravotných
poisťovní súdnymi exekútormi viac ako 60% percent – a týka
sa všetkých dlžníkov, nielen tých vybraných, pričom všetci
dlžníci čelia exekučnému konaniu so všetkými povinnosťami,
ktorými ich zaťažuje. Z oficiálnych výročných správ
o činnosti Sociálnej poisťovne vyplýva, že po zavedení
možnosti Sociálnej poisťovne realizovať vlastný výkon
rozhodnutia, objem pohľadávok v správnom výkone
nepresiahol 26,2 % z celkových pohľadávok (údaj k 31.decembru
2020). K 31. decembru 2021 bolo v správnom výkone uplatnených
iba 21,8 % z celkových pohľadávok! Za povšimnutie stojí aj
to, že objem predpísaných pohľadávok SP sa medziročne (pri
porovnaní rokov 2020 a 2021) podstatne zvýšil, avšak objem
pohľadávok v správnom výkone sa naopak mierne znížil.
Pritom celkový objem pohľadávok na poistnom a príspevkoch na
SDS sa od roku 2018 zvyšuje. Namiesto vlastného výkonu
rozhodnutia Sociálna poisťovňa previedla do mandátnej správy
od 1. augusta 2021 do 31. decembra 2021 spolu 80 744 pohľadávok
v sume 61 968 tis. EUR. Od 1. augusta do 31. decembra 2021 boli
akceptované úhrady v objeme 221 534 EUR viažuce sa ku všetkým
zoznamom pohľadávok prevedených do mandátnej správy od 1.
augusta do 31. decembra 2021. Úspešnosť tejto mandátnej
správy pohľadávok teda predstavuje 0,357 %. Aj prevedenie
tohto značného objemu pohľadávok do mandátnej správy
indikuje, že úspešnosť správneho výkonu SP nemusí byť
celkom taká, ako sa deklaruje. Zo spoločnej správy, ktorú
publikoval Nejvyšší kontrolní úřad České republiky (NKÚ
ČR) a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ
SR) v roku 2021 o priebehu a výsledku medzinárodnej
spolupráce v rámci koordinovaných kontrol, ktoré vykonal,
ktoré boli zamerané na správu sociálneho poistenia v rokoch
2015 až 2018 vyplýva, že Sociálna poisťovňa prostredníctvom
súdnych exekútorov do roku 2017 vymáhala iba malú časť
z celkového objemu pohľadávok, hoci ich úspešnosť bola
cez 30 %. Prevažnú časť pohľadávok napriek tomu držala
v mandátnej správe, ktorej úspešnosť sa úspešnosti
exekútorov ani zďaleka nevyrovnala. Keď teda všetky
pohľadávky z mandátnej správy v roku 2018 presunula
na vlastnú správnu exekúciu, spôsobilo to zdanie sa zvýšenej
úspešnosti vymáhania SP. Môžeme sa iba domnievať, že ak by
pohľadávky z mandátnej správy boli vymáhané súdnymi
exekútormi, bola by úspešnosť Sociálnej poisťovne ešte
vyššia. Je však zrejmé, že porovnávanie úspešnosti
správneho výkonu a výkonu súdnymi exekútormi neobstojí
tak ako ho v minulosti prezentovala Sociálna poisťovňa.
Pripomíname, že okrem nepomerne vyšších zákonných
právomocí majú súdni exekútori neporovnateľne lepšie
predpoklady na vymoženie pohľadávky zdravotných poisťovní.
Sú dostatočne odborne, personálne, technicky a materiálne
vybavení, pričom táto vybavenosť je nevyhnutnou, zákonnou
a trvale preverovanou podmienkou ich činnosti. Musia mať
právnické vzdelanie druhého stupňa a zložiť náročné
exekútorské skúšky, majú postavenie orgánu verejnej moci
i postavenie verejného činiteľa. Zároveň sú k práci
výrazne viac motivovaní, pretože chod svojich úradov
financujú výlučne z exekučnej činnosti. Zamestnanci
poisťovní takúto motiváciu mať nebudú, a preto bude aj
vyššie riziko zásadných negatívnych sprievodných javov, ako
napríklad korupcie. V dôvodovej správe je uvedené, že
„je možné dôvodne predpokladať aj zvýšenie príjmov do
štátneho rozpočtu“. Na tento predpoklad chýba akákoľvek
argumentácia reálnymi dátami. Naopak, ,,outsourcing“
špecializovaným subjektom je spravidla lacnejší, čím neraz
dôvodia aj organizácie v správe rezortu zdravotníctva,
resp. štátu. Opakujeme, že vymáhanie v réžii
zdravotných poisťovní si vyžiada nemalé náklady, ktoré
budú znášať poplatníci, zatiaľ čo očakávané zvýšenie
príjmov do štátneho rozpočtu neodôvodňuje žiaden
racionálny argument. Pevne veríme, že práve zriaďovanie
nových pracovísk v niektorej z poisťovní nie je
skutočným dôvodom predkladanej legislatívnej zmeny.
V dôvodovej správe sa na jednej strane uvádza, že
zdravotné poisťovne disponujú potrebnými údajmi na výkon
exekúcie prikázaním pohľadávky a zrážkami z príjmov.
Na druhej strane sa priamo zavádza povinnosť bánk poskytovať
poisťovniam informácie o účtoch dlžníkov, čo prvé
tvrdenie priamo vyvracia. Zdôrazňujeme, že ide aj o špecifické
osobné údaje poistenca, ktoré doposiaľ pre činnosť
zdravotnej poisťovne neboli potrebné. Tieto osobné údaje, ako
aj údaje, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, sa
dostávajú do rúk súkromných subjektov bez relevantnej
kontroly a zodpovednosti. Ako už bolo uvedené, nútený výkon
rozhodnutia má byť uskutočňovaný súdom alebo nestranným
a nezávislým orgánom pod dohľadom súdu, pretože
exekúcia predstavuje zásah do základných práv. Zdravotné
poisťovne sú akciové spoločnosti zriadené podľa obchodného
práva. Z dôvodu, že majú oprávnenie vydávať výkazy
nedoplatkov, ktoré sú exekučným titulom, bez toho, aby sa
museli žalobou obrátiť na súd, musí byť zabezpečená súdna
kontrola aspoň vo vykonávacom konaní. V opačnom prípade
dôjde k zásadnému sťaženiu práva poistencov na súdnu
ochranu a prístup k súdu. Z hľadiska ústavou
garantovaného princípu rovnosti účastníkov a rovnakého
prístupu k súdnej ochrane, môže byť zavedenie
navrhovaného systému vážnym problémom, ktorý tieto ústavné
garancie narúša a zvýhodňuje vybrané subjekty.
Ohrozenie transparentnosti vymáhania pohľadávok je evidentné.
Výkon rozhodnutia má byť podľa návrhu realizovaný priamo
zainteresovanou/zaujatou osobou, teda o nestrannosti a
nezávislosti a ich aspektoch nemožno vôbec hovoriť.
Špecifickú agendu, na ktorú nie je zdravotná poisťovňa
zriadená, nemá kto kvalifikovane kontrolovať. Súkromným
poisťovniam sa teda má dostať nielen právomoc rozhodovať
o exekučnom titule, ale aj o jeho nútenej exekúcii,
a zároveň majú byť aj odvolacím orgánom, teda kontrolovať
sami seba. Zjednodušene povedané, úradník v jednej
miestnosti vydá rozhodnutie, úradník v druhej miestnosti
rozhodne o jeho vymáhaní a úradník v tretej
miestnosti o odvolaní dlžníka, ktorý tak nemá absolútne
žiadnu istotu nezávislosti. Oproti tomu je súčasný systém
založený na kontrole exekučného titulu súdom ex ante pri
rozhodovaní o vydaní poverenia, samotný výkon realizuje
nestranný a nezávislý súdny exekútor, a to pod dohľadom
súdu, ktorý má právomoc rozhodovať aj o návrhu na
zastavenie exekúcie poistenca ex post. Výkon exekučnej
činnosti podlieha dohľadu Slovenskej komory exekútorov a
Ministerstva spravodlivosti SR. Samotní exekútori disciplinárne
spadajú pod jurisdikciu Najvyššieho správneho súdu. Existujú
odôvodnené predpoklady, že z právneho hľadiska je
zavedenie navrhovaného systému v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky. Exekúcia totiž predstavuje zásah do
základných práv a navrhovaná právna úprava by mala
prejsť testom proporcionality. Keďže sa návrhom oslabuje
právo na súdnu a inú právnu ochranu fyzických osôb a
právnických osôb a zhoršuje sa postavenie poistenca
(predovšetkým ochrana jeho majetku), domnievame sa, že novela
nevyhovie tomuto testu. Test proporcionality sa všeobecne skladá
z troch krokov: 1. identifikácie účelu zásahu do základného
práva a testu vhodnosti tohto zásahu na jeho dosiahnutie, 2.
testu nevyhnutnosti tohto zásahu a 3. testu proporcionality v
užšom zmysle. Prvým krokom je identifikácia cieľa (účelu),
ktorý zásah do základného práva sledoval a ktorý musí byť
z ústavného hľadiska legitímny a legálny, čo znamená, že
ústava musí obmedzenie predmetného základného práva z
dôvodu dosiahnutia tohto cieľa pripúšťať. Súčasťou tohto
kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto
prostriedkom (zásahom) a sledovaným cieľom, teda či ním
možno tento cieľ dosiahnuť. V druhom kroku treba posúdiť, či
nebolo možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa
prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k predmetnému základnému
právu šetrnejší. Tretím a posledným krokom je posúdenie
proporcionality v užšom zmysle. Jeho podstatou je vyvažovanie
dvoch v kolízii stojacich práv či hodnôt. Ako vyplýva
z vyššie uvedeného, na prijatie rozporovanej legislatívy
nie je legitímny dôvod a deklarované ciele v podobe
zrýchlenia, zlacnenia, či zvýšenia vymožiteľnosti zrejme
nebudú dosiahnuté. Teda navrhovaná úprava z hľadiska
tohto testu neprejde ani prvým krokom. Ak by sme však uvažovali
len o poslednom treťom kroku testu proporcionality je
nepochybné, že deklarované ciele (ktoré aj tak nebudú
dosiahnuté) majú nižšiu hodnotu ako je súdna ochrana
základných práv pri nútenom výkone rozhodnutia, ktorá
vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku. Ako už bolo
uvedené, trovy exekúcie možno chápať aj ako istú formu
sankcie pre dlžníka za nesplnenie si svojich zákonných
povinností. Na druhej strane však Exekučný poriadok poskytuje
aj nevyhnutnú súdnu ochranu právam poistenca. Okrem toho má
dlžník zákonný nárok na splátky, môže požiadať o odklad
exekúcie zo sociálnych dôvodov a pod. Žiadnu takúto
ochranu však požívať nebude, ak zdravotné poisťovne preberú
proces núteného výkonu rozhodnutia do svojej réžie: bez
nezávislej kontroly, bez ohľadu na reálnu situáciu dlžníka.
Z predloženého návrhu nie je dokonca zrejmé ani to, aký
všeobecný procesný predpis sa použije na konanie. Exekúcie
vedené zdravotnými poisťovňami nebudú registrované
v Centrálnom registri exekúcií, a teda informácia
o nich nebude dostupná pre štát, či súkromný sektor,
ani pre samotného dlžníka. Možno predpokladať aj ďalšie
problémy v súvislosti s doručovaním alebo výpočtom
zrážok zamestnávateľmi pri súbehu exekúcií a pod.
Vôbec nie je riešená otázka zodpovednosti za škodu, ktorú
tak môže primárne znášať štát, keďže ide o prenesený
výkon štátnej moci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
si dovoľujeme zhrnúť nami podanú zásadnú pripomienku
nasledovne. V súčasnosti neexistuje žiaden racionálny
dôvod pre prijatie navrhovanej právnej úpravy. Jej prijatie
nepovedie k dosiahnutiu deklarovaných cieľov, práve
naopak, domnievame sa, že dôjde k zníženiu
vymožiteľnosti pohľadávok zdravotných poisťovní,
a v konečnom dôsledku k zvýšeniu nákladov
vymáhania, na ktoré sa poskladajú všetci poistenci. Na druhej
strane sa významne zníži (takmer celkom odpadne) nezávislá
kontrola procesu vymáhania pohľadávok zdravotných poisťovní,
pretože jedna a tá istá inštitúcia bude vydávať
rozhodnutia, určovať ich vymáhanie a zároveň bude
odvolacím orgánom. Namiesto nezávislého súdu bude o tak
citlivých záležitostiach, ako je nútený výkon rozhodnutia,
rozhodovať súkromný subjekt. Znamená to významné zníženie
právnej istoty občanov a zvýšenie sprievodných
negatívnych javov. Takéto oslabenie právnej ochrany podľa
nášho názoru neprejde ústavným testom proporcionality. Návrh
bude mať zásadný a negatívny dopad tak na poistencov,
pričom sa vytvárajú významné negatívne externality
v pôsobnosti rezortu spravodlivosti i ďalších
oblastiach. Je dôvodný predpoklad, že sa ňou opäť zníži
vymožiteľnosť práva, ktorá je dnes jednou z najväčších
výhrad zahraničných investorov pri svojich úvahách
o investícii do slovenskej ekonomiky. Novela podstatne
rozdrobuje systém núteného vymáhania práva, a to
napriek odporúčaniam medzinárodných inštitúcií (napríklad
Európskej komisie pre efektívnosť
súdnictva - CEPEJ), aby sa výkon všetkých rozhodnutí
v štáte sústredil do rúk na to zriadeného subjektu,
ktorý je na to odborne a materiálne spôsobilý a jeho
činnosť je pod nezávislou kontrolou. Na základe uvedených
argumentov Slovenská komora exekútorov žiada vypustiť čl.
VIII bod 61. (§ 25b až 25m) z návrhu zákona LP/2022/446,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.
|
Z
|
SKZL
|
čl.
I bod 66
1. Žiadame číslovku „11“ nahradiť
číslovkou „12“ a slová „a jedného člena zo Slovenskej
lekárskej komory“ nahradiť slovami „..., jedného člena na
návrh Slovenskej lekárskej komory a jedného člena na návrh
Slovenskej komory zubných lekárov“. Odôvodnenie: Slovenská
komora zubných lekárov je toho názoru, že zubné lekárstvo
je osobitným typom ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na
dostupnosť ktorého má spôsob nakladania s prostriedkami
verejného zdravotného poistenia významný vplyv. Vzhľadom na
uvedené sme toho názoru, že prítomnosť zástupcu za
Slovenskú komoru zubných lekárov je potrebná a súčasne
prínosná pre účely fungovania úhradových mechanizmov a
regulácie cien v tomto špecifickom ambulantnom segmente.
|
Z
|
SKZL
|
čl.
VIII
2. Žiadame právnu úpravu, ktorá zavádza
inštitút „minimálneho základu zamestnanca“ a naň
nadväzujúce ustanovenia z predkladaného návrhu zákona
vypustiť. Odôvodnenie: Slovenská komora zubných lekárov je
toho názoru, že zavedenie sadzby 14% z vymeriavacieho základu
podľa navrhovaného § 13a zákona č. 580/2004 u zamestnancov,
ktorí vykonávajú závislú prácu v pracovnom pomere na kratší
pracovný čas, prípade formou dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru výrazne poškodí najmä nízkopríjmové
skupiny zamestnancov, už teraz ťažko uplatniteľných na trhu
práce, premietne sa do nevyhnutnosti zvýšenia miezd/odmien
vyplácaných zamestnávateľom (napriek nenavyšovaniu jeho
vymeriavacieho základu) a bude predpokladom navýšenia nákladov
pre zamestnávateľov v súvislosti s potrebami úprav mzdových
programov a s ďalšou byrokraciou. Rovnako sme toho názoru, že
uvedená úprava je značne nejasná. Podľa analýzy sociálnych
vplyvov priloženým k návrhu zákona sa prijaté opatrenie
dotkne približne 100 000 osôb, ktorých pracovný pomer alebo
dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú
špekulatívny charakter. Do uvedenej kategórie môžu spadať
osamelý rodič starajúci sa o dieťa, osoba so základným
vzdelaním, prípadne osoba, ktorá sa z iného dôvodu nevie
uplatniť na trhu práce (oblasti s nedostatkom pracovných
miest) a súčasne nespĺňa výnimky podľa § 11 ods. 7 zákona
č. 580/2004 Z. z. Zľahčovanie pokles príjmov (mesačne) o cca
25 – 50 eur/osoba/mesačne, považujeme za absolútne
neadekvátne. Práve navrhované opatrenia môžu u dotknutých
osôb viesť k zdravotným problémom, ktoré budú nepomerné s
nákladmi na vynaloženú zdravotnú starostlivosť. Nie je
zrejmé, prečo navrhovateľ využil zjavne najradikálnejší
zásah s dosahom na všetkých zamestnancov, keď takmer polovica
z dotknutých nemajú záujem žiadnym spôsobom terajšiu úpravu
obchádzať. Nie je zrejmé, prečo navrhovateľ nehľadal
riešenie pri konkrétnych vzťahoch, o ktorých vie, že stav de
lege lata zneužívajú. Slovenská komora zubných lekárov
napríklad tiež zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere na
kratší pracovný čas na pracovnej pozícii upratovačky a
rovnako na dohodu o pracovnej činnosti údržbára, pretože si
uvedený rozsah pracovného času ich zamestnanie vyžaduje.
Navrhovateľ zákona síce v dôvodovej správe deklaruje, že
povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení, avšak
je zrejmým predpokladom, že z dôvodu potreby obsadenia aj
napríklad nízkokvalifikovaných miest pri aktuálnom nedostatku
zamestnancov sa náklady zamestnávateľa budú musieť zvyšovať.
Nie je reálne očakávať, že zamestnanec sa stotožní s
prenosom bremena zvýšenej sadzby poistného, keď bude zo 400
eurovej mzdy odvádzať namiesto 16 eur 14% z minimálnej mzdy.
Javí sa nám, že navrhované znenie zákona sa nezaoberá
situáciou, ak zamestnanec má viac pracovných úväzkov (u
rôznych, prípadne aj toho istého zamestnávateľa) a súhrne
minimálny základ zamestnanca presahuje (napríklad aj v
kombinácii so živnosťou). Zamestnávateľ nemá často ako
zistiť, či zamestnanec nevykonáva súčasne závislú u iných
zamestnávateľov. Obdobne nie je vôbec riešená situácia, keď
zamestnávateľ výnimočne potrebuje na plnenie svojich úloh
uzatvoriť s fyzickou osobu dohodu o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru a odmena by nedokázala pokryť ani výšku
zdravotného odvodu (v prípade Slovenskej komory zubných
lekárov je to napríklad potrebné pri organizovaní
vzdelávacích akcií v rámci sústavného vzdelávania zubných
lekárov). Takáto situácia bude viesť k nulovému záujmu o
výkon takýchto činností. Predpokladáme, že s prípadným
prijatím navrhovaných zmien sa bude spájať aj potreba
aktualizácie mzdových softvérov, čo sa prejaví buď vo
zvýšenej úhrade za samotný softvér alebo v úhrade externým
spoločnostiam, ktoré mzdovú agendu pre zamestnávateľa
spravujú. Z uvedeným opatrením sa s určitosťou bude spájať
aj zvýšená byrokracia, ktorá významne zamestnávateľov
zaťaží.
|
Z
|
SLeK
|
Čl.
I
2. V Čl. I navrhujeme zaradiť novelizačný bod v
znení: „V § 20 ods. 1 písmeno t) znie: „t) sprístupňuje
komorám príslušným na registráciu zdravotníckych
pracovníkov x) na účely aktualizácie nimi vedených registrov
údaje z registra zdravotníckych pracovníkov v rozsahu meno,
priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a dátum úmrtia
Poznámka pod čiarou: x) § 62 zákona č. 578/2004 Z. z.
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Odôvodnenie: V súlade s
§ 49 ods. 1 písm. h) a písm. r) zákona č. 578/2004 Z. z.
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, komory vedú registre
podľa príslušného zdravotníckeho povolania a registre
licencií, pričom v súlade s § 64 ods. 5 uvedené zákona,
komora v registri priebežne aktualizuje nové skutočnosti. Aby
komory mohli v celom rozsahu napĺňať tieto úlohy, je žiaduce,
aby im boli sprístupnené údaje o úmrtí zdravotníckeho
pracovníka za účelom samotného zistenia skutočnosti zániku
registrácie, získania dátumu zániku registrácie, zistenia
skutočnosti zániku licencie ako získania dátumu zániku
licencie.
|
O
|
SLeK
|
Čl.
I bode 19 v § 8d ods. 1
1. V Čl. I bode 19 v § 8d
ods. 1 navrhujeme na konci doplniť slová „okrem lekárenskej
starostlivosti vo verejnej lekárni, pobočky verejnej lekárne a
nemocničnej lekárni.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť,
že v prípade poskytovateľov lekárenskej starostlivosti
dochádza k uhrádzaniu poskytnutej lekárenskej starostlivosti,
ktorá nie je definovaná v podobe zdravotných výkonov,
navrhujeme jednoznačné určenie, že režim § 8d sa v prípade
lekárenskej starostlivosti ako jednej z foriem zdravotnej
starostlivosti neuplatňuje.
|
O
|
SLK
|
čl.
I bod 40 § 20 ods. 1 písm. s)
V bode 7 navrhujeme
vypustiť slovné spojenie „na vyžiadanie“. Odôvodnenie:
Považujeme za vhodné, aby mal všeobecný lekár automaticky
bez potreby vyžiadania informáciu úmrtí a dôvodoch úmrtia,
s ktorou má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 46 v § 31 ods. 4
Navrhujeme zmeniť ods. 4
nasledovne: „Výška úhrady za úkony podľa ods. 1 je
ustanovená v prílohe č. 4.“ Odôvodnenie: Výška poplatkov
musí byť určená zákonom.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 58 § 43b ods. 4
Navrhujeme vložiť za slovo
„je“ slovo „najmä“- Odôvodnenie: Aj z ďalšieho znenia
navrhovaného normatívneho textu (§ 44, § 46 ods. 1
(nedostatočne zistenie skutkovo stavu)) vyplýva, že zdravotná
dokumentácia nemusí byť jediným podkladom pre výkon dohľadu.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 58 § 43b ods. 8
Navrhujeme vypustiť druhú vetu.
Odôvodnenie: V prípade neplynutia lehoty počas vypracovávania
stanoviska prizvanej osoby, lehota na skončenie dohľadu stráca
praktický význam, nakoľko napriek stanovej lehote, bude môcť
dohľad trvať aj niekoľko rokov. Výber prizvanej osoby je
oprávnením UDZS a preto UDZS musí zodpovedať aj za činnosť
prizvanej osoby vrátane dĺžky času vyhotovovania stanoviska.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 58 § 44 ods. 2
Navrhujeme nahradiť slovo
„bezodplatne“ slovným spojením „za náhradu vecných
nákladov“. Odôvodnenie: S poskytnutím súčinnosti môže
byť spojené vynaloženie nákladov (napr. kopírovanie a pod).
Naviac treťou môžu byť aj fyzické osoby nepodnikatelia, u
ktorých môže reálne hroziť, že súčinnosť odmietnu
poskytnúť z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na
poskytnutie súčinnosti.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 58 § 45 ods. 9
Navrhujeme vypustiť vetu za
bodkočiarkou a doplniť znenie „v rozsahu počet prijatých
podnetov, počet odmietnutých podnetov s uvedením dôvodu
odmietnutia, počet podnetov ukončených ako opodstatnených,
počet podnetov ukončených ako neopodstatnených. Odôvodnenie:
Nesúhlasíme s tým, aby forma a štruktúra údov bolo určovaná
inak ako všeobecne záväzným právnym predpisom. Navrhujeme,
aby rozsah údajov bol stanovený zákonom.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 58 v § 43a
Navrhujeme vypustiť ods. 10.
Odôvodnenie: Nevidíme dôvod na to, aby sa rozlišovalo medzi
obligatórnymi a fakultatívnymi dôvodmi odmietnutia podania.
Napr. ani zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach nerozlišuje
medzi obligatórnymi a fakultatívnymi dôvodmi odloženia
sťažnosti.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 58 v § 43a ods. 9
Navrhujeme doplniť písm. d),
e) a f) v znení: „d) obdobie, v ktorom malo dôjsť k
porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu, je viac ako
päť rokov od doručenia podnetu úradu, e) je z neho
zrejmé, že ide o opakované a zjavne bezdôvodné
uplatňovanie práva na prešetrenie správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, f) je z neho zrejmé, že výkonom
dohľadu ide o snahu zabezpečiť znalecký posudok na potreby
súdneho konania.“ Odôvodnenie: Nevidíme dôvod na to, aby sa
rozlišovalo medzi obligatórnymi a fakultatívnymi dôvodmi
odmietnutia podania. Napr. ani zákon č. 9/2010 Z.z. o
sťažnostiach nerozlišuje medzi obligatórnymi a fakultatívnymi
dôvodmi odloženia sťažnosti.
|
Z
|
SLK
|
čl.
I bod 66 § 67a ods. 3
Navrhujeme slovo „zo“
nahradiť spojením „na návrh“. Odôvodnenie: Navrhované
znenie umožňuje vymenovať za člena výboru ktoréhokoľvek
člena SLK bez toho, aby o tom SLK vedela.
|
Z
|
SLK
|
čl.
VII
Navrhujeme doplniť nový bod 1 v znení: „V § 3
ods. 1 sa vkladá písm. h) v znení: „h) vykonávaní
prehliadky mŕtveho tela a pri výkone pitvy.“ Odôvodnenie:
Prehliadky mŕtveho tela ako aj pitvy vykonávajú lekári, ktorí
pri výkone týchto činností realizujú odborné pracovné
činnosti nadobudnuté vysokoškolským vzdelaním v doktorskom
študijnom programe všeobecné lekárstvo; v prípade výkonu
pitvy aj špecializované pracovné činnosti.
|
Z
|
SLK
|
V
č. I bod 58 v § 43 ods. 10
Navrhujeme zmeniť písm.
b) nasledovne: „najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku
prax61b) v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má
vykonávať dohľad.“ Odôvodnenie : Precizovanie toho, aby
osoba oprávnená vykonávať dohľad mala prax v príslušnej
činnosti, či už odbornej, špecializovanej alebo
certifikovanej. Aby nedošlo k situácii, že lekár mesiac po
špecializácii bude vydávať stanovisko k správnosti
poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
|
Z
|
SLK
|
VIII
bod 46 § 13 ods. 13
Navrhujeme číslo „1,3“
nahradiť číslom „3,8“. Odôvodnenie: Navrhovanú výšku
nepovažujeme vzhľadom na súčasnú alarmujúcu situácie v
zdravotníctve za dostačujúce. Zdravotníctvo vyžaduje
významné dlhodobé dofinacovanie na krytie investičného dlhu
a miezd zdravotníkov za účelom zatraktívnenie výkonu
zdravotníckych povolaní.
|
Z
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
dôvodovej správa (osobitná časť) k článku VIII (580.2004
Z. z.) k bodu 57 (§ 21 ods. 1)
chýba tu definovanie
časového úseku, za ktoré obdobia spätne ešte môže
zdravotná poisťovňa vymáhať nedoplatky.
|
O
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
dôvodovej správe (osobitná časť) k článku VIII (580.2004
Z. z.) k bodom 40, 42 a 63 (§ 10b ods. 5, § 12 ods.
4)
Navrhujeme doplniť, aby sa zmena týkala aj
priznania invalidného dôchodku z dôvodu eliminovania
administratívnej záťaže
|
O
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
dôvodovej správe (osobitná časť) k článku VIII (580.2004
Z. z.) k bodom 41, 45, 46, 48, 51, 53 a 55 (§ 12 ods. 1 písm.
g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16 ods. 8 písm.
f), § 16a, § 19 ods. 1)
V prípade, že bude
zamestnanec zamestnaný na kratší pracovný úväzok(nebude
dosahovať minimálnu mzdu) a bude zavedený vymeriavací základ
zamestnanca vo výške minimálnej mesačnej mzdy ,zamestnanec
bude mať nižšiu výplatu v čistom
|
Z
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
vlastnému materiálu k bodu 7 k § 6 ods. 9
Nesúhlasíme
v návrhom obmedzenia vykonávať nábor osobami zároveň
zapísanými v registri podľa osobitného zákona alebo ich
zamestnancami. Ide o obmedzenie ústavného práva na slobodné
podnikanie, resp. základného ľudského práva na slobodný
výber povolania. Na takéto obmedzenie nevidíme objektívny
dôvod. Podľa dôvodovej správy má byť cieľom tohto
obmedzenia predchádzanie konfliktu záujmov, čo vo vzťahu k
zamestnaniu v inej zdravotnej poisťovni akceptujeme a súhlasíme.
Avšak pri osobe zapísanej v osobitnom registri NBS nemôže
vzniknúť žiaden konflikt záujmu. Naopak, osoby zapísané v
registri NBS sú skúsení a školení profesionáli, ktorí môžu
prispieť transparentnému a zákonnému náboru. Zároveň
navrhujeme doplniť povinnosť predkladať čestné prehlásenie,
ktorým FO preukáže, že nevykonáva zárobkovú činnosť pre
inú ZP.
|
Z
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
vlastnému materiálu k článku VIII (580.2004 Z.z.) k § 16a
ods. 4
Z navrhovanej zmeny môžu vznikať komplikácie,
nakoľko z praxe vyplýva, že máme viacero zamestnancov, ktorý
majú viacero úväzkov, resp. súbeh zamestnaní a rozhodnú sa
pre odvody u jedného zamestnávateľa. Potom budú mať
povinnosť oznámiť to ostatným zamestnávateľom. To v praxi
nebude dobre fungovať, zamestnanci majú problém aj s
nahlasovaním zmeny zdravotnej poisťovne a pod.
|
Z
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
vlastnému materiálu k článku VIII (580.2004 Z.z.) k bodu 15 §
7 odsek 4
Navrhujeme vypustiť ide o výrazne
znemožnenie realizácie práva poistencov na zmenu zdravotnej
poisťovne sťaženie realizácie povinnosti podať prihlášku
pri vzniku zdravotného poistenia a napokon zasahuje do súťaže
medzi zdravotnými poisťovňami, a podľa nášho názoru
jednoznačne smeruje k preferovaniu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne. Takéto obmedzenia vnímame ako neproporcionálne vo
vzťahu k tomu, čo sa má týmto ustanovením dosiahnuť, K
akceptačnému listu: - v rozpore s aktivitami štátu na
zníženie administratívnej záťaže (občanov), - prakticky
znemožní zdravotnej poisťovne, po zavedení tejto
(nadbytočnej) administratívne záťaže pre poistenca, -
akceptačný list nemá žiadnu pridanú hodnotu pre poistenca
alebo zdravotnú poisťovňu (či pôvodnú alebo novú), je to
len byrokratická záťaž, - praktické znemožnenie vstupu
nových investorov na trh verejného zdravotného poistenia
(zdravotných poisťovní) na trh, vzhľadom na § 39 ods. 1
písm. i), - zvýšenie prevádzkových nákladov zdravotnej
poisťovne, bez adekvátnej hodnoty - zdravotná poisťovňa môže
účelovo opomínať svoju povinnosť vydávať akceptačné
listy a tým znemožniť právo poistenca na zmenu ZP. K úradne
osvedčenému podpisu/kvalifikovanému elektronickému: - uvedené
ustanovenie nemá obdobu v podobných službách, považujeme ho
preto za byrokratickú nezmyselnosť - príklady, sociálna
poisťovňa (žiadosti o niektoré dávky je možné podať cez
elektronický formulár bez potreby podpisu), DDS (zmluva môže
byť podpísaná "jednoduchým" podpisom), -
byrokratická a finančná záťaž pre poistenca, ktorý chce
zmeniť zdravotnú poisťovňu alebo splniť svoju povinnosť
podať prihlášku do ZP, - znemožnenie vstupu nových hráčov
na trh, - sťaženie prístupu k právu poistenca na výber
zdravotnej poisťovne, - de facto tak dôjde k zrušeniu
konkurencie/ súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, čo v
konečnom dôsledku bude viesť k zhoršeniu kvality služieb pre
poistenca.
|
Z
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
vlastnému materiálu k článku VIII (580.2004 Z.z.) k bodu 17 8
ods. 1
Navrhujeme vypustiť ide o výrazne znemožnenie
realizácie práva poistencov na zmenu zdravotnej poisťovne
sťaženie realizácie povinnosti podať prihlášku pri vzniku
zdravotného poistenia a napokon zasahuje do súťaže medzi
zdravotnými poisťovňami, a podľa nášho názoru jednoznačne
smeruje k preferovaniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takéto
obmedzenia vnímame ako neproporcionálne vo vzťahu k tomu, čo
sa má týmto ustanovením dosiahnuť, K akceptačnému listu: -
v rozpore s aktivitami štátu na zníženie administratívnej
záťaže (občanov), - prakticky znemožní zdravotnej
poisťovne, po zavedení tejto (nadbytočnej) administratívne
záťaže pre poistenca, - akceptačný list nemá žiadnu
pridanú hodnotu pre poistenca alebo zdravotnú poisťovňu (či
pôvodnú alebo novú), je to len byrokratická záťaž, -
praktické znemožnenie vstupu nových investorov na trh
verejného zdravotného poistenia (zdravotných poisťovní) na
trh, vzhľadom na § 39 ods. 1 písm. i), - zvýšenie
prevádzkových nákladov zdravotnej poisťovne, bez adekvátnej
hodnoty - zdravotná poisťovňa môže účelovo opomínať
svoju povinnosť vydávať akceptačné listy a tým znemožniť
právo poistenca na zmenu ZP. K úradne osvedčenému
podpisu/kvalifikovanému elektronickému: - uvedené ustanovenie
nemá obdobu v podobných službách, považujeme ho preto za
byrokratickú nezmyselnosť - príklady, sociálna poisťovňa
(žiadosti o niektoré dávky je možné podať cez elektronický
formulár bez potreby podpisu), DDS (zmluva môže byť podpísaná
"jednoduchým" podpisom), - byrokratická a finančná
záťaž pre poistenca, ktorý chce zmeniť zdravotnú poisťovňu
alebo splniť svoju povinnosť podať prihlášku do ZP, -
znemožnenie vstupu nových hráčov na trh, - sťaženie
prístupu k právu poistenca na výber zdravotnej poisťovne, -
de facto tak dôjde k zrušeniu konkurencie/ súťaže medzi
zdravotnými poisťovňami, čo v konečnom dôsledku bude viesť
k zhoršeniu kvality služieb pre poistenca.
|
Z
|
Slovenská
pošta, a.s.
|
K
vlastnému materiálu k článku VIII (580.2004 Z.z.) k bodu 8 k
§ 6 ods. 9 písm. a) bod 2 a 3
S úpravou nesúhlasíme
a navrhujeme body 2 a 3 vypustiť ide o výrazne znemožnenie
realizácie práva poistencov na zmenu zdravotnej poisťovne
sťaženie realizácie povinnosti podať prihlášku pri vzniku
zdravotného poistenia a napokon zasahuje do súťaže medzi
zdravotnými poisťovňami, a podľa nášho názoru jednoznačne
smeruje k preferovaniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takéto
obmedzenia vnímame ako neproporcionálne vo vzťahu k tomu, čo
sa má týmto ustanovením dosiahnuť, K akceptačnému listu: -
v rozpore s aktivitami štátu na zníženie administratívnej
záťaže (občanov), - prakticky znemožní zdravotnej
poisťovne, po zavedení tejto (nadbytočnej) administratívne
záťaže pre poistenca, - akceptačný list nemá žiadnu
pridanú hodnotu pre poistenca alebo zdravotnú poisťovňu (či
pôvodnú alebo novú), je to len byrokratická záťaž, -
praktické znemožnenie vstupu nových investorov na trh
verejného zdravotného poistenia (zdravotných poisťovní) na
trh, vzhľadom na § 39 ods. 1 písm. i), - zvýšenie
prevádzkových nákladov zdravotnej poisťovne, bez adekvátnej
hodnoty - zdravotná poisťovňa môže účelovo opomínať
svoju povinnosť vydávať akceptačné listy a tým znemožniť
právo poistenca na zmenu ZP. K úradne osvedčenému
podpisu/kvalifikovanému elektronickému: - uvedené ustanovenie
nemá obdobu v podobných službách, považujeme ho preto za
byrokratickú nezmyselnosť - príklady, sociálna poisťovňa
(žiadosti o niektoré dávky je možné podať cez elektronický
formulár bez potreby podpisu), DDS (zmluva môže byť podpísaná
"jednoduchým" podpisom), - byrokratická a finančná
záťaž pre poistenca, ktorý chce zmeniť zdravotnú poisťovňu
alebo splniť svoju povinnosť podať prihlášku do ZP, -
znemožnenie vstupu nových hráčov na trh, - sťaženie
prístupu k právu poistenca na výber zdravotnej poisťovne, -
de facto tak dôjde k zrušeniu konkurencie/ súťaže medzi
zdravotnými poisťovňami, čo v konečnom dôsledku bude viesť
k zhoršeniu kvality služieb pre poistenca.
|
Z
|
SocioFórum,
o.z.
|
k
bodom 22 až 34 a 36
Plne podporujeme vypustenie
všetkých ustanovení krátení nároku rozsahu zdravotnej
starostlivosti, poskytovanej dlžníkom. Slovensko by sa takouto
zmenou dostalo do rovnakej pozície, ako je drvivá väčšina
členských štátov EÚ a EHP, kde zdravotná starostlivosť
dlžníkom nie je krátená. Zdôvodnenie: Priamo v dôvodovej
správe ministerstvo píše, že v súčasnosti platná
legislatívna úprava sa zavádzala s cieľom zvýšenia %
odvodov do zdravotných poisťovní, no očakávaná zmena
nenastala. Aktuálna právna úprava patrí v EU ku vôbec
najprísnejším a dlžníkov Slovensko trestá hneď dvakrát –
vymáhaním dlhu a zároveň nedostupnou zdravotnou
starostlivosťou. V podstate tak vznikol stav, kedy časť ľudí
s nízkym príjmom alebo bez príjmu a s dlhom na zdravotnom
poistení, nechodia ku lekárovi celé roky až do momentu, kedy
sa ich zdravotný stav natoľko zhorší, že sa dostanú do
ohrozenia života. Život ohrozujúci stav už z verejného
poistenia hradený je. Slovenská realita je taká, že miesto
prevencie riešime omnoho drahšiu pomoc v ohrození života a
zároveň takýto človek často následne zostáva závislý na
pomoci iných do konca svojho života. V sociálnych službách
máme príklady, kedy ľahko liečiteľné bercove vredy sa z
dôvodu nedostupnosti zdravotnej starostlivosti zhoršili
natoľko, že človekovi museli amputovať časť chodidla, aby
predišli sepse. Zdravotné poisťovne komunikovali, že takáto
zmena bude znamenať zvýšenie nákladov na zdravotnú
starostlivosť pre všetkých. Bolo by dobré, aby to podopreli
číslami. Podľa informácií z Ministerstva zdravotníctva, keď
porovnávali náklady pred zmenou z roku 2012 a po zmene, žiadna
takáto zmena nenastala. My si myslíme, že to môže byť
rozpočtovo neutrálna zmena práve kvôli tomu, že časť ľudí
sa dostane ku lacnejšej prevencii a predíde sa u nich
nákladnému riešeniu krízovej situácie.
|
Z
|
SOCPOIST
|
čl.
IV, k bodu 1, k § 156 ods. 1
V § 156 ods. 1 sa
navrhujú doplniť nové zdravotné výkony týkajúce sa
vyšetrenia zdravotného stavu na účely posúdenia dočasnej
pracovnej neschopnosti a prerokovania obnovy pracovnej
schopnosti. Sociálna poisťovňa s predmetným doplnením
zdravotných výkonov zásadne nesúhlasí z nasledovných
dôvodov: V prípade posudzovania dočasnej pracovnej
neschopnosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vždy
vyšetruje chorého pacienta, t. j. výkon lekára je realizovaný
vždy za účelom riešenia zdravotného stavu. Až následne
vystaví administratívne potvrdenie (či už na štandardnom
tlačive alebo elektronicky), ktoré je výkonom iba na účely
sociálneho poistenia, a preto ho Sociálna poisťovňa uhradí.
Ide o výkony, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
uskutoční výhradne na účely sociálneho poistenia, a nie na
účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdravotné výkony
všeobecne sú upravené v Katalógu zdravotných výkonov, kde
sú presne definované a označené. Nie je opodstatnené
zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia a zdravotné
výkony na účely zdravotného poistenia definovať rovnako a
pritom posudzovať jednotlivo tak, ako je v návrhu uvedené.
Každé vyšetrenie zdravotného stavu pacienta predchádzajúceho
uznaniu dočasnej pracovnej neschopnosti, je štandardnou
súčasťou diagnostického procesu, hradeného z verejného
zdravotného poistenia. V zásade je nereálna situácia, kedy
pri uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, nie je
potrebné vyšetrenie za účelom riešenia zdravotného stavu a
pritom by bolo nutné jeho vyšetrenie iba za účelom posúdenia
dočasnej pracovnej neschopnosti. Pokiaľ je na posudkové účely
potrebné osobitné vyšetrenie, je možné uplatniť si osobitný
zdravotný výkon „vystavenie nálezu o zdravotnom stave na
písomné vyžiadanie posudkového lekára“, resp. „zdravotná
starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového
lekára“. Okrem vyššie uvedenej vecnej neodôvodnenosti,
navrhované členenie zdravotných výkonov, by bolo v praxi
nepreskúmateľné a nekontrolovateľné Sociálnou poisťovňou,
ktorá by ich mala uhrádzať. Zároveň navrhované rozšírenie
by malo dopad na výdavky Sociálnej poisťovne a jej rozpočet,
ktoré nie sú kvantifikované v doložke vplyvov na rozpočet
verejnej správy. Navyše, aplikácia v praxi by vyžadovala ich
vykazovanie, čo je v rozpore so zavedeným zámerom aktuálnej
právnej úpravy, ktorou sa zaviedlo elektronické potvrdzovanie
práceneschopnosti, t. j. znížiť zaťaženosť lekárov tým,
že v prípade potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti
elektronicky sa zdravotné výkony nemusia vykazovať. Novo
definovaným zdravotným výkonom na účely sociálneho
poistenia by malo byť aj prerokovanie vývoja obnovy pracovnej
schopnosti pre potreby inej fyzickej osoby alebo právnickej
osoby ako je zdravotná poisťovňa. Prerokovanie vývoja obnovy
pracovnej schopnosti je súčasťou kontrolnej činnosti
vykonávanej Sociálnou poisťovňou, a preto Sociálna poisťovňa
nevidí dôvod, aby kontrolujúci subjekt uhrádzal
kontrolovanému úkony súvisiace s výkonom kontrolnej činnosti.
Navyše, uvedené ustanovenie je nezrozumiteľné, keďže z neho
nie je jasné, či úkon má uhrádzať Sociálna poisťovňa
alebo pacient, v ktorého záujme sa prerokovanie vykonáva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame v § 156
ods. 1 nové zdravotné výkony týkajúce sa vyšetrenia
zdravotného stavu na účely posúdenia dočasnej pracovnej
neschopnosti a prerokovania obnovy pracovnej schopnosti vypustiť.
|
Z
|
SOCPOIST
|
čl.
IV, k bodu 2, k § 170 ods. 27
V doplnenom odseku 27 sa
navrhuje upraviť povinnosť Sociálnej poisťovne poskytnúť
zdravotnej poisťovni na základe žiadosti údaje na účely
vymáhania pohľadávok podľa navrhovaného § 25j v čl. VIII
návrhu zákona. Sociálna poisťovňa nespochybňuje
opodstatnenosť poskytovania údajov zdravotným poisťovniam na
tento účel, avšak v súvislosti s navrhovaným doplnením §
170 o nový odsek 27 považuje za potrebné poukázať na
nevyhnutnosť zabezpečenia prehľadnej, jednotnej a jednoznačnej
právnej úpravy v oblasti poskytovania údajov medzi Sociálnou
poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou z nasledovných dôvodov: § 170
ods. 17 zákona sociálnom poistení už v súčasnosti upravuje
poskytovanie údajov na účely verejného zdravotného poistenia
a vykonávania kontrolnej činnosti. Doplnením nového odseku 27
poskytovanie údajov voči jednej inštitúcii by bolo upravené
v dvoch odsekoch (17 a 27), čo nie je z vecného ani
legislatívno-technického hľadiska správne. Súčasne máme za
to, že poskytovanie údajov zdravotnej poisťovni na účel
vymáhania, by malo byť upravené okrem zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, aj v osobitnom predpise, t. j. v
zákone č. 580/2004 Z. z. V súvislosti so súčasnou právnou
úpravou poskytovania údajov zdravotnej poisťovni je potrebné
uviesť, že priamu elektronickú výmenu údajov medzi Sociálnou
poisťovňou a jednotlivými zdravotnými poisťovňami podľa §
170 ods. 17 nie je možné realizovať, nakoľko Sociálna
poisťovňa nemá vedomosť o tom, v ktorej zdravotnej poisťovni
je poistenec zdravotne poistený, preto nevie, ktorej zdravotnej
poisťovni by mala údaje poskytnúť. Konkrétne údaje na účely
výkonu verejného zdravotného poistenia poskytuje zdravotnej
poisťovni na základe vyžiadania. Výmena údajov zo Sociálnej
poisťovne do zdravotných poisťovní sa v súčasnosti
zabezpečuje aj podľa § 29b ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z.
prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou elektronicky, ktorý údaje ďalej prerozdeľuje
a poskytuje príslušným zdravotným poisťovniam. Súčasná a
navrhovaná právna úprava je nejednotná aj vo veci rozsahu
údajov, nakoľko § 29b ods. 13 a 17 zákona č. 580/2004 Z. z.
podrobne upravujú rozsah poskytovaných údajov, pričom
navrhovaná úprava v § 170 ods. 27 obsahuje iba účel a
dotknuté subjekty, o ktorých sa majú zdravotnej poisťovni
poskytovať údaje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za
to, že je potrebné novo a komplexne legislatívne upraviť
problematiku poskytovania údajov a vytvoriť tak jednoznačný a
jednotný právny podklad, na základe ktorého sa zabezpečí
efektívny elektronický spôsob výmeny údajov medzi Sociálnou
poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, potrebných tak na účely
výkonu verejného zdravotného poistenia ako aj sociálneho
poistenia. Z legislatívno-technického hľadiska upozorňujeme,
že 1. septembra 2022 nadobudne účinnosť novela zákona o
sociálnom poistení, na základe ktorej § 170 už bude
obsahovať aj odsek 27.
|
Z
|
SOCPOIST
|
čl.
VIII, k bodu 4, k § 3 ods. 12
Navrhujeme v § 3 ods. 12
na konci pripojiť tieto slová: „ak medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.“. V
navrhovanom znení je potrebné doplniť, že z účasti na
verejnom zdravotnom poistení nemôžu byť vylúčené fyzické
osoby, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné zmluvy, ktoré má
Slovenská republika uzatvorené s „nečlenskými“ štátmi
(vrátane Dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným
kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska), ktorých
právna úprava upravuje definovanú situáciu odlišne. Súčasne
upozorňujeme na to, že legislatívna skratka „členský
štát“, ktorá je zavedená v § 3 ods. 3, je prvýkrát
použitá už v § 3 ods. 2 písm. d). Zároveň upozorňujeme na
aktuálne znenie § 3 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré
diskriminuje osoby podliehajúce slovenským právnym predpisom v
oblasti zdravotného poistenia v zmysle Xxxxx XX nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia, keďže im neumožňuje
účasť na verejnom zdravotnom poistení, pričom ich účasť
na zdravotnom poistení v členskom štáte trvalého pobytu je
vylúčená/obmedzená aplikáciou Xxxxx XX nariadenia.
|
O
|
SPPK
|
K
čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12
ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16
ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods.
2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
V čl. VIII navrhujeme
v celom rozsahu vypustiť body 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54
a 55. Odôvodnenie: v zmysle návrhu zákona sa v čl. VIII mení
aj zákon č. 580/2044 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom
poistení“), v ktorom sa navrhuje zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu pre zamestnanca vo výške minimálnej
mesačnej mzdy. Zároveň sa má v zmysle návrhu zákona zrušiť
odpočítateľná položka. V zmysle dôvodovej správy je cieľom
takejto úpravy zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých osoby platia minimálne mesačné
poistné ale majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie.
Uvedomujeme si tento problém a rozumieme cieľu predkladateľa,
avšak navrhované znenie považujeme za neakceptovateľné.
Navrhované znenie totiž negatívnym spôsobom zasiahne najmä
nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria,
okrem iného, matky pracujúce na čiastočné úväzky, ktoré
sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú za
poistencov štátu alebo ŤZP osoby pracujúce na kratší
pracovný čas a pod. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho
základu spolu so zrušením odpočítateľnej položky bude
znamenať aj zníženie nového daňového bonusu na deti pri
kratších úväzkoch. Takýto návrh bude podľa nášho názoru
likvidačným voči zamestnancom pracujúcim na čiastočné
úväzky alebo dohody. Navrhovaná úprava je aj v rozpore s
prísľubmi vlády týkajúcich sa pomoci rodinám a
nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vzhľadom na aktuálnu
ekonomickú situáciu a zvyšujúcu sa infláciu. Navyše pri
zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj
rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych
odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už
aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť
neprehľadné. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca ešte skomplikuje tento systém, pretože pre
zamestnancov bude platiť iný vymeriavací základ ako pre SZČO
alebo dobrovoľne nezamestnanú osobu. Navrhovaná úprava je
taktiež v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom
sa v časti Prorastový daňový mix uvádza, že vláda bude
podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností
kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových. Pripomíname,
že Slovensko už má jedno z najvyšších daňovo-odvodových
zaťažení práce v Európe a takouto zmenou sa toto zaťaženie
opäť zvýši. Takýmto významným zmenám, ktoré negatívne
zasiahnu značnú časť obyvateľstva by mala predchádzať
rozsiahla diskusia s dotknutými subjektmi, sociálnymi partnermi
a odbornou verejnosťou, ktorú vláda vo svojom Programovom
vyhlásení, v časti Legislatívny proces na úrovni vlády
deklarovala, avšak takýto postup nedodržiava. Zavedenie
minimálneho vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej
položky, tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona považujeme
za neprípustné a navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce
sa tejto úpravy.
|
Z
|
ŠÚSR
|
čl.
I bodu 23 [§ 15 ods. 1 písm. e)]
Navrhujeme slovo
"spravodlivosť" nahradiť slovami "rovnaké
zaobchádzanie". Odôvodenie: Slovo spravodlivosť je v
kontexte návrhu právne neurčité. Naopak zahrnutie princípu
rovnakého zaobchádzania reflektuje ústavné práva a je
aplikačne vhodnejšie pri rozhodovaní súdov a správnych
orgánov.
|
O
|
ŠÚSR
|
čl.
I bodu 8 [§ 6 ods. 12]
Navrhujeme slová "priemernej
mesačnej mzdy" nahradiť slovami "priemernej
nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca" v súlade s
označením štatistického údaja v štátnych štatistikách a
v účinných zákonoch (napr. zákon č. 120/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 363/2011 Z. z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 180/2014 z. Z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 57/2018 Z. z. v znení
neskorších predpisov, atď.).
|
O
|
ŠÚSR
|
vlastný
materiál všeobecne
Navrhujeme v celom návrhu zákona
dôsledne používať označenie "identifikačné číslo
organizácie" namiesto "identifikačné číslo" a
slová "identifikačné číslo, ak je pridelené"
nahradiť sovami "identifikačné číslo organizácie".
Odôvodnenie: Používanie správneho, zákonného označenia
identifikátora, zjednotenie jeho používania v rámci
jednotlivých zákonov, ktoré sú predmetom návrhu novely,
jednoznačné odlíšenie od iných identifikátorov uvedených v
návrhu. Slová "ak je pridelené" považujeme v
kontexte navrhovaných inštitútov za nadbytočné, pretože
pôjde o osoby alebo organizačné zložky osôb, ktoré sú
povinne zapísané v registri právnických osôb na základe
svojho sídla, umiestnenia podniku, miesta podnikania, miesta
výkonu činnosti alebo adresy pobytu na území Slovenskej
republiky, a ktoré budú mať preto IČO vždy pridelené.
|
O
|
UDVA
|
§
15 ods. 1 písm. j) v konsolidovanom znení zákona č. 581.2004
Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
Doplnenie uvedené v § 15 ods. 1 písm. j) v
konsolidovanom znení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov navrhujeme v celom rozsahu
vypustiť. Odôvodnenie: Navrhované znenie § 15 ods. 1 písm.
j) v časti „pri vedení účtovníctva zohľadňovať závery
audítora a odstrániť neistotu, na ktorú audítor upozornil vo
forme kľúčových záležitostí auditu, alebo vo svojich
odporúčaniach vedeniu zdravotnej poisťovne;“ je v rozpore so
zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v časti
zodpovednosti štatutárneho orgánu účtovnej jednotky za
riadne vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky.
Novelou zákona nie je možné túto zodpovednosť obmedziť ani
ju preniesť na audítora. Je v kompetencii štatutárneho orgánu
zdravotnej poisťovne neriadiť sa závermi alebo odporúčaniami
audítora, v takom prípade audítor musí postupovať v súlade
s platnou legislatívou a s medzinárodnými audítorskými
štandardmi podľa § 19 ods. 1 zákona č. 423/2015 Z. z. o
štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002
Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 423/2015 Z. z.“). Navrhované znenie navyše
nesprávne interpretuje pojem „kľúčové záležitosti
auditu“, ktoré sú podľa ISA 701 (Informovanie o kľúčových
záležitostiach auditu v správe nezávislého audítora)
záležitosti, ktoré mali na základe odborného úsudku
audítora najväčší význam pri audite účtovnej závierky za
auditované obdobie, a ktoré si počas auditu vyžadovali značnú
pozornosť audítora. Kľúčové záležitosti auditu nemusia
nevyhnutne hovoriť o neistotách, pričom neistoty, napr.
neistoty vyplývajúce z účtovných odhadov sa prirodzene
vyskytujú v každej účtovnej závierke a nie je možné ich
odstrániť. Podľa zákona č. 423/2015 Z. z. je dohľad nad
výkonom štatutárneho auditu zverený Úradu pre dohľad nad
výkonom auditu, ktorý je kompetentný na posúdenie audítorskej
dokumentácie v kontexte príslušnej legislatívy a
medzinárodných audítorských štandardov.
|
Z
|
UDVA
|
čl.
I bod 20
V čl. I navrhujeme v celom rozsahu vypustiť
bod 20. Odôvodnenie: v zmysle návrhu zákona podľa čl. I bod
20 sa má v § 10 doplniť odsek 4 v znení „Audítor podľa
odseku 3 je povinný na písomnú žiadosť úradu poskytnúť
úradu všetky dokumenty súvisiace so skutočnosťami podľa
odseku 3 a podklady týkajúce sa významných neistôt, 28aa)
ktoré audítor uviedol v správe audítora.“ V zmysle
dôvodovej správy je cieľom takejto úpravy doplniť do zákona
povinnosť audítora poskytnúť Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou audítorskú dokumentáciu vrátane
podkladov týkajúcich sa kľúčových záležitostí auditu.
Rozumieme zámeru predkladateľa, avšak navrhované znenie
považujeme za neakceptovateľné. Navrhované znenie je v
rozpore s kompetenciami a povinnosťami vymedzenými zákonom č.
423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 423/2015 Z. z.“). Podľa
zákona č. 423/2015 Z. z. je dohľad nad výkonom štatutárneho
auditu zverený Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, ktorý je
kompetentný na posúdenie audítorskej dokumentácie v kontexte
príslušnej legislatívy a medzinárodných audítorských
štandardov. Na výkon štatutárneho auditu sa vzťahuje
povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa audítor pri výkone svojej
činnosti dozvedel, čím má byť zabezpečená najmä ochrana
úniku citlivých informácií. Novelou zákona predkladateľ
zaväzuje audítora poskytnúť Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou audítorskú dokumentáciu, pričom Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá odbornú
spôsobilosť na relevantné posúdenie jej obsahu. V prípade
potreby dodatočných informácií pre posudzovanie hospodárenia
zdravotnej poisťovne môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zvážiť zavedenie dodatočného regulačného
vykazovania, ktorý by zdravotné poisťovne boli povinné
predkladať, aj s prípadným audítorským uistením.
|
Z
|
UDVA
|
odkaz
na osobitný predpis 28a)
Odkaz na osobitný predpis
28a) navrhujeme upraviť nasledovne: „28a) § 2 ods. 2 a ods.
14 zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a
doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov“
|
O
|
ÚDZS
|
101.
K Prílohe č. 9 - Prehľad o kontrole poskytovanej zdravotnej
starostlivosti zo strany poistencov Vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá kvality
zdravotnej poisťovne
Navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie:
Ide o prehľad a nie sú vôbec stanovené kritériá ani
hraničné hodnoty.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 1 a Prílohám Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR,
ktorou sa ustanovujú kritériá kvality zdravotnej poisťovne
Je
potrebné zosúladiť terminológiu, ako aj samotné
zadefinovanie kritérií. V § 1 navrhujeme upraviť celé znenie
kritérií podľa pripomienok úradu k novému navrhovanému
zneniu § 6aa zákona č. 581/2004 Z.z. Odôvodnenie: Návrh
kritérií, ktoré boli predložené v rámci návrhu vyhlášky
je nejednoznačný, nedostatočne štruktúrne aj pojmovo
koncipovaný a nie je z neho zrejmé čo sa má vlastne
vyhodnocovať. V § 1 ods. 1 písm. a) je uvedených 5
ekonomických kritérií, nižšie pod ods. 2 je uvedených 6
KPIs, z toho dve finančné, a v prílohe č. 1 sú uvedené tri
ekonomické parametre. Jedno z KPI sa volá Ukazovateľ
efektívneho hospodárenia, ktorý nie je nikde zadefinovaný.
Ďalšie pacientské a systémové KPIs taktiež nie sú
zadefinované. V § 1 sú definované kritériá kvality, ktoré
nesúhlasia s KPIs a tie zase nesúhlasia s prílohami. Návrh
Vyhlášky vo viacerých aspektoch nekoreluje so znením § 6aa
zákona č. 581/2004 Z.z. a vyžaduje si komplexnú revíziu a
zosúladenie so znením príslušných ustanovení zákona č.
581/2004 Z.z. Z uvedených dôvodov, ako aj po zohľadnení
skutočností, že úrad by mal o plnení kritérií kvality
rozhodovať, navrhuje úrad vo veci upresnenia vyhlášky
zrealizovať pracovné stretnutie medzi MZ SR a ÚDZS, na ktorom
budú prediskutované sporné časti predmetného materiálu.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR,
ktorou sa ustanovujú kritériá kvality zdravotnej poisťovne
V
§ 1 ods. 1 písm. a) navrhujeme vypustiť číslovku „1.“ a
vypustiť slová „naplnenosť verejnej minimálnej siete
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ . Odôvodnenie:
Písmeno a) má definovať „ekonomické kritériá“, pričom
„naplnenosť verejnej minimálnej siete poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti“ ekonomickým kritériom kvality nie
je, preto navrhujeme toto kritérium vyňať spod ekonomických
kritérií a presunúť do inej kategórií kritérií.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 1 ods. 1 písm. b) až j) Vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá kvality
zdravotnej poisťovne
V § 1 ods. 1 písm. b) až j) je
potrebné určiť konkrétne kritérium, ktoré má byť
merateľné a objektívne. Odôvodnenie: V písmenách b) až j)
sú uvedené rôzne prehľady (špecifikované v prílohách č.
2 - 10), ale nie sú uvedené kritériá, ktoré by mali byť
zdravotnými poisťovňami splnené, resp. spôsob vyhodnotenia
týchto prehľadov. „Prehľady“ nie sú kritériami. Vzhľadom
na veľký počet „prehľadov“ odporúčame skôr vybrať pár
kľúčových kritérií a tie dôsledne upresniť a objasniť.
Počet kritérií je potrebné prehodnotiť aj z dôvodu
náročnosti vyhodnocovania kritérií kvality a ich časovej,
ako aj personálnej náročnosti.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa
ustanovujú kritériá kvality zdravotnej poisťovne
V §
1 ods. 2 je potrebné doplniť text, aby znenie malo gramatický
význam. Odôvodnenie: V ods. 2 sú len vymenované rôzne pojmy
na siedmich riadkoch bez slovesa, veta nedáva zmysel. Tu bolo
asi zámerom podať informáciu, kde a ako budú tieto pojmy
upravené (napr. v nejakom metodickom usmernení), preto je
potrebné vetu doplniť.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 11 ods. 5 zákona č. 581.2004 Z.z
V § 11 ods. 5
navrhujeme slová „do šiestich mesiacov po skončení
príslušného kalendárneho roka“ nahradiť slovami „do 30.
apríla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
za ktorý sa zostavuje účtovná závierka“. Odôvodnenie:
Úrad je povinný každoročne do 30. júna predložiť vláde
správu o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za
obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom snahou
úradu je, aby táto správa mala čo najlepšiu výpovednú
hodnotu a aby vychádzala z relevantných zdrojov, z uvedeného
dôvodu je nevyhnutné, aby úrad mal v dostatočnom časovom
predstihu (aspoň dva mesiace) k dispozícii údaje z auditovanej
účtovnej závierky zdravotných poisťovní.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 15 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 15 ods. 1
navrhujeme doplniť nové písmeno ao), ktoré znie: „ao)
poskytovať úradu údaje týkajúce sa uzatvárania zmlúv s
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a úhrady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť vo forme a štruktúre stanovenej
metodickým usmernením úradu.“ Odôvodnenie: Za účelom
systémového výkonu dohľadu nad nákupom zdravotnej
starostlivosti je nevyhnutné, aby mal úrad k dispozícií
komplexné a validné údaje o prerozdelení prostriedkov
verejného zdravotného poistenia medzi poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti. Za týmto účelom si aplikačná prax
vyžaduje, aby zdravotné poisťovne poskytovali úradu údaje vo
forme a štruktúre, ktorá bude definovaná metodickým
usmernením úradu.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 18 ods. 1 písm. q) bod 1 zákona č. 581.2004 Z.z.
V
§ 18 ods. 1 písm. q) bod 1 navrhujeme doplniť nový bod 1c,
ktorý znie: „1c. právnickej osobe, ktorej lekár vykonal
prehliadku mŕtveho tela na základe rozpisu úradu podľa §
47da,“. Odôvodnenie: Z praxe narastá počet prehliadajúcich
lekárov, ktorí neposkytujú zdravotnú starostlivosť (nemajú
status poskytovateľa ZS) – dôchodcovia, podnikatelia v iných
segmentoch než zdravotníctvo a prehliadky by mali záujem
vykonávať, no uvedenú činnosť nechcú vykonávať z daňových
dôvodov ako fyzické osoby. Dôvodom je zvýšenie atraktivity
tejto činnosti pri zachovaní maximálnej efektivity nakladania
zdrojov úradu.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 18 ods. 1 písm. t) a u) zákona č. 581.2004 Z.z.
V
§ 18 ods. 1 požadujeme vypustiť písmená t) a u) a ostatné
písmená primerane prečíslovať. Odôvodnenie: Z pôsobnosti
úradu požadujeme vypustiť kompetenciu vydávania povolení na
prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a
vyhlasovania výberového konania o vydanie povolenia na
prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Táto
činnosť je v priamom konflikte s kontrolnou a dohľadovou
činnosťou úradu u týchto poskytovateľov. Vydávanie povolení
je výkonom štátnej správy, ktorú vykonáva ministerstvo
zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy alebo
samosprávne kraje v rámci preneseného výkonu štátnej správy
podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. Úrad pre dohľad bol
zákonom č. 581/2004 Z.z. zriadený ako nezávislý kontrolný
orgán, ktorý nie je súčasťou štruktúry orgánov štátnej
správy, preto v jeho kompetencii nemá byť činnosť, ktorá je
výkonom štátnej správy. Je preto potrebné agendu vydávania
povolení na prevádzku ambulancií záchrannej zdravotnej služby
preniesť do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. V tejto
súvislosti je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia
zákona č. 578/2004 Z.z. upravujúce vydávanie povolení.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 18 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 18 ods. 1
navrhujeme na konci doplniť nové písmeno x), ktoré znie: „x)
plní poradné funkcie voči vláde v oblastiach svojej
pôsobnosti“ a ostatné písmená primerane prečíslovať.
Odôvodnenie: S ohľadom na postavenie úradu ako nezávislého
dozorového a regulačného orgánu v zdravotníctve navrhujeme
doplniť do pôsobnosti úradu jeho poradnú funkciu voči vláde
v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti úradu obdobne, ako je
ustanovená pôsobnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu k
vláde podľa § 13 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej
banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 19
ods. 1 navrhujeme vypustiť písmeno b). Odôvodnenie: Navrhujeme
vypustiť povinnosť úradu vyhotovovať a predkladať vláde
správu o hospodárení za prvý polrok kalendárneho roka do
troch mesiacov po skončení kalendárneho polroka. Úrad
vypracúva výročnú správu o hospodárení, ktorá obsahuje
výsledky hospodárenia a komplexný prehľad za celý kalendárny
rok a predkladá ju na schválenie dozornej rade podľa § 27
ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. Zároveň úrad
mesačne predkladá ministerstvu financií hlásenia o čerpaní
rozpočtu. Vyhotovovanie polročnej správy o hospodárení je
administratívnou záťažou úradu bez relevantnej výpovednej
hodnoty. Podľa predmetného ustanovenia má úrad povinnosť
predkladať vláde len polročnú správu o hospodárení, nie
celoročnú výročnú správu o hospodárení. V prípade
potreby je možné predkladať vláde výročnú správu o
hospodárení spolu so správou o činnosti úradu. Výročná
správa o hospodárení je zverejnená v registri účtových
závierok, kde je verejne dostupná.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 20
ods. 1 navrhujeme vypustiť písmeno a). Odôvodnenie: Určovanie
spôsobu a formy vykazovania poistného je v kompetencii
ministerstva zdravotníctva.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 20 ods. 1 písm. e) bod 6 zákona č. 581.2004 Z.z.
V
§ 20 ods. 1 písm. e) bod 6 navrhujeme na konci vety bodku
nahradiť bodkočiarkou a doplniť slová „pri zamestnancoch
úradu sa adresa trvalého pobytu neuvádza,“. Odôvodnenie:
Pri zamestnancoch úradu je uvádzanie osobného údaju - adresy
trvalého pobytu - zbytočné, sú dostupní na pracovisku a
činnosť im vyplýva z pracovnej náplne.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 20 ods. 1 písm. e) bod 7 zákona č. 581.2004 Z.z.
V
§ 20 ods. 1 písm. e) bod 7 navrhujeme vypustiť slová „čas
podania prihlášky“ a „čas prijatia prihlášky“.
Odôvodnenie: Vzhľadom na úpravou zákona č. 580/2004 Z.z.,
ktorou došlo k vypusteniu času podania a prijatia prihlášky z
náležitostí prihlášky, je potrebné tieto údaje vypustiť
aj z registra podaných prihlášok na verejné zdravotné
poistenie.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 20 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 20 ods. 1
navrhujeme doplniť nové písmená t) a u), ktoré znejú: „t)
poskytuje prostredníctvom informačného systému úradu na
základe registrácie v informačnom systéme úradu 1.
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zariadeniam sociálnej
pomoci, zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky osobné údaje poistencov v rozsahu meno a priezvisko,
označenie každej príslušnej zdravotnej poisťovne a dátum
každej zmeny zdravotnej poisťovne odo dňa vzniku verejného
zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky, a to po
zadaní rodného čísla poistenca do informačného systému
úradu, 2. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zariadeniam
sociálnej pomoci, zdravotným poisťovniam, Sociálnej
poisťovni, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky a súdnym exekútorom povereným vykonaním
exekúcie podľa osobitného predpisu 94) osobné údaje
zomrelých osôb v rozsahu meno, priezvisko a dátum úmrtia, a
to po zadaní rodného čísla do informačného systému úradu,
3. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zariadeniam
sociálnej pomoci a zdravotným poisťovniam osobné údaje
zdravotníckych pracovníkov v rozsahu meno, priezvisko a číselný
kód, a to po zadaní číselného kódu zdravotníckeho
pracovníka do informačného systému úradu, u) zverejňuje z
informačného systému úradu na webovom sídle úradu údaje v
rozsahu označenie príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca a
dátum zmeny zdravotnej poisťovne poistenca, a to na základe
rodného čísla poistenca zadaného do informačného systému
úradu,“. Odôvodnenie: Úrad pre dohľad podľa § 20 ods. 1
písm. e) body 1, 5 a 8 zákona č. 581/2004 Z.z. vedie centrálny
register poistencov, register zdravotníckych pracovníkov a
register úmrtí fyzických osôb alebo vyhlásení za mŕtveho,
ktoré obsahujú aj osobné údaje dotknutých osôb. Vzhľadom
na dlhodobú požiadavku vyplývajúcu z praxe je potrebné
zákonom zabezpečiť podmienky elektronického overovania údajov
z týchto registrov v súlade s požiadavkami Nariadenia GDPR a
zákona č. 18/2018 Z.z., ktorý sa vzťahuje na nakladanie s
osobnými údajmi zomrelých osôb. Údaje o poistnom vzťahu
poistenca, úmrtí fyzickej osoby a platnom kóde zdravotníckeho
pracovníka budú poskytované tretím stranám prostredníctvom
informačného systému úradu (portálu na overenie poistných
vzťahov, portálu na overenie úmrtia a portálu na overenie
kódu) po zadaní rodného čísla poistenca, zomrelej osoby,
alebo po zadaní kódu zdravotníckeho pracovníka.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, vrátane poskytovateľov
lekárenskej starostlivosti, zariadenia sociálnej pomoci, ako aj
zdravotné poisťovne potrebujú overovať príslušnú zdravotnú
poisťovňu poistenca, ktorému bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť. Pre potreby realizácie EESSI je potrebné
zabezpečiť overovanie poistných vzťahov Sociálnou poisťovňou
a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ostatným
fyzickým osobám a právnickým osobám bude po zadaní rodného
čísla poistenca poskytnutá len informácia o príslušnej
zdravotnej poisťovni a dátume zmeny zdravotnej poisťovne.
Jedná sa napríklad o zamestnávateľov, komerčné poisťovne,
iné orgány verejnej správy, ktoré pre výkon svojej činnosti
potrebujú overovať príslušnosť zdravotnej poisťovne, ako aj
samotných poistencov, ktorí si týmto spôsobom môžu overiť,
či v ich prípade nedošlo k neoprávnenej zmene zdravotnej
poisťovne. Pre potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti a
vykonávania verejného zdravotného poistenia je potrebné
umožniť overovanie úmrtí z registra úmrtí fyzických osôb
alebo vyhlásení za mŕtveho a overovanie platného kódu
zdravotníckeho pracovníka z registra zdravotníckych
pracovníkov, pričom informačný systém úradu umožní
určeným subjektom aj hromadné elektronické overovanie týchto
údajov.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 20 ods. 2 písm. b) zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 20
ods. 2 navrhujeme vypustiť písmeno b). Odôvodnenie: Navrhujeme
vypustiť povinnosť úradu pre dohľad vyhotovovať správu o
hospodárení za prvý polrok kalendárneho roka. Úrad vypracúva
výročnú správu o hospodárení, ktorá obsahuje výsledky
hospodárenia a komplexný prehľad za celý kalendárny rok,
zároveň úrad mesačne predkladá ministerstvu financií
hlásenia o čerpaní rozpočtu. Vyhotovovanie polročnej správy
o hospodárení je administratívnou záťažou úradu bez
relevantnej výpovednej hodnoty. Výročná správa o hospodárení
je zverejnená v registri účtových závierok, kde je verejne
dostupná.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 25 ods. 2 zákona č. 576.2004 Z.z.
V § 25 ods. 2
navrhujeme na konci doplniť vetu „Údaje zo zdravotnej
dokumentácie sa môžu sprístupniť úradu pre dohľad [odsek 1
písm. f)] aj formou zaslania kópie zdravotnej dokumentácie
alebo jej časti.”. Odôvodnenie: Platná právna úprava je
koncipovaná tak, že podľa niektorých výkladov bráni
sprístupniť zdravotnú dokumentáciu vedenú v písomnej forme
prostredníctvom zaslania jej kópie (viď znenie § 25 ods. 2 v
spojení s ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý upravuje ako
sa sprístupnenie realizuje). Vzhľadom na problémy z aplikačnej
praxe navrhujeme doplniť, že dohliadaný subjekt na základe
žiadosti oprávnenej osoby sprístupní dokumentáciu aj
zaslaním jej kópie oprávnenej osobe.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 30 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 30
navrhujeme upraviť znenie ods. 1 nasledovne: „(1) Zdravotná
poisťovňa poukazuje na účet úradu príspevok na činnosť
úradu na príslušný kalendárny rok najneskôr do 20. januára
tohto príslušného kalendárneho roka. Odôvodnenie: Úpravu
navrhujeme za účelom zosúladenia spôsobu výpočtu a
vykazovania rozpočtu úradu a vykazovania čerpania rozpočtu
verejnej správy a deficitu. Rozpočet verejnej správy funguje
na princípe príjmov a výdavkov v danom roku, z tohto dôvodu
je dôležité zosúladiť príjmy a výdavky úradu na daný rok
v jednom kalendárnom roku a nerozdeľovať ich na dva roky.
Úprava prinesie sprehľadnenie a zosúladenie prípravy a
čerpania rozpočtu úradu s prípravou a čerpaním rozpočtu
verejnej správy.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 30 ods. 2 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 30 ods. 2
navrhujeme upraviť výšku príspevku podľa odseku 1 na 0,55%
zo základu na jej určenie. Odôvodnenie: S účinnosťou od
1.1.2024 navrhujeme zvýšenie príspevku na činnosť úradu o
0,1 % vzhľadom na rozšírenie povinností úradu pre dohľad v
oblasti aplikácie prerozdeľovacieho mechanizmu, v oblasti
vyhodnocovania stavu verejnej minimálnej siete poskytovateľov
všeobecnej ambulantnej starostlivosti, v oblasti vyhodnocovania
kritérií kvality zdravotných poisťovní, ako aj v oblasti
rozhodovania úradu o námietkach poistencov proti rozhodnutiam
zdravotných poisťovní vydávaných vo veciach vymáhania
pohľadávok.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 47b ods. 3 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 47b ods. 3
v znení od 1.12.2022 navrhujeme slová „vyplniť elektronicky
oznámenie o úmrtí.” nahradiť slovami „vyplniť
elektronicky hlásenie o úmrtí“. Odôvodnenie: Zjednodušenie
a zjednotenie názvu výstupného dokumentu aj z pohľadu
legislatívnych úprav v ďalších zákonoch. Predmetná zmena
dokumentu bola odsúhlasená Štatistickým úradom SR ako
vlastníkom dokumentu na základe komunikácie medzi ÚDZS a ŠÚ
SR v rámci realizácie projektu ePrehliadky.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 49 zákona č. 581.2004 Z.z.
Navrhujeme vypustiť §
49. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť ustanovenie z dôvodu
duplicity. Trovy dohľadu sú upravené v novom ustanovení §
46c. Trovy spojené s výkonom pitvy sú upravené v novom
ustanovení § 48 odsek 15.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 50 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 50 je potrebné
upraviť odkazy na správne ustanovenia zákona, ktoré upravujú
povinnosť, za porušenie ktorej je možné uložiť sankciu. V §
50 ods. 4, 5, 12 a 15 je potrebné odkaz na „§ 46 ods. 1“
opraviť na odkaz na nový „§ 43e ods. 2“. V § 50 ods. 7 je
potrebné upraviť znenie poznámky pod čiarou 71a) nasledovne:
„71a) § 79 ods. 1 písm. w) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: Formálna úprava.
Odkazy je potrebné upraviť, aby pri ukladaní sankcií
nedochádzalo k pochybnostiam, za porušenie akej povinnosti sa
sankcia ukladá. K § 50 ods. 2, 12 a 13 navrhujeme nasledovnú
alternatívnu úpravu: Navrhujeme ods. 2 (nesprávne poskytovanie
zdravotnej starostlivosti u klasických poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti), ods. 12 (marenie dohľadu) a ods. 13
(vedenie zdravotnej dokumentácie) spojiť do jedného odseku 2,
nakoľko obdobne je v jednom odseku upravená aj sankcia za
„nesprávne poskytovanie“, „marenie dohľadu“ a „vedenie
zdravotnej dokumentácie“ pri zariadeniach sociálnej pomoci (§
50 ods. 4), detenčnom ústave (§ 50 ods. 5) alebo škole (§ 50
ods. 15). Nový odsek 2 by v tom znel prípade nasledovne: „(2)
Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola
poskytnutá správne, 40), porušenie povinnosti viesť zdravotnú
dokumentáciu podľa osobitného predpisu,40aaa) alebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 43e ods. 2,
podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže
uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( §
64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania
najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu
zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému
zástupcovi.“. Ostatné odseky by sa primerane prečíslovali.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 51 ods. 1 zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 51 ods. 1
navrhujeme doplniť nové písm. d), ktoré znie: „d) vykazuje
výšku vlastného imania nižšiu ako 10% zo sumy predpísaného
poistného v hrubej výške zisteného z auditovanej účtovnej
závierky zdravotnej poisťovne za predchádzajúci kalendárny
rok. Do zverejnenia auditovanej účtovnej závierky zdravotnej
poisťovne za predchádzajúci kalendárny rok sa suma
predpísaného poistného v hrubej výške zisťuje z poslednej
auditovanej účtovnej závierky. Ustanovenie sa uplatní pri
vzniku novej zdravotnej poisťovne až po zverejnení prvej
auditovanej účtovnej závierky.“. Odôvodnenie: Požiadavka v
§ 51 ods. 1 bod c) na minimálnu výšku vlastného imania sa
javí ako nedostatočná v zmysle štandardu EÚ a princípu
obozretného hospodára, ktorý je zakotvený aj slovenskom
Obchodnom zákonníku (§ 194 Obchodného zákonníka). Na
potrebe zvýšiť minimálnu úroveň hodnoty kapitálu pre
zdravotné poisťovne sa zhodli zástupcovia úradu a NBS na
pracovnom stretnutí dňa 18.7.2022. Priamym dopadom úpravy bude
potreba navýšenia základného imania VšZP o približne 300
miliónov EUR a ZP Union o približne 25 miliónov EUR.
Prepočítaný dopad navrhovanej úpravy na všetky tri zdravotné
poisťovne k 31.12.2021: v tis. EUR VšZP ZP Dôvera ZP Union
Poistné v hrubej výške podľa auditovaných ÚZ k 31.12.21 3
318 234 1 000 000 000 023 Minimálna výška vlastného imania
pre rok 2022 331 823 177 448 65 902 Posúdenie kapitálovej
primeranosti k 31.12.2021 Vlastné imanie k 31.12.2021 35 149 219
288 46 325 Rozdiel (+ dostatočná hodnota /- nedostatočná
hodnota) -296 674 41 840 -19 577
|
Z
|
ÚDZS
|
K
§ 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 6
ods. 3 navrhujeme vypustiť písm. a). Odôvodnenie: Na zdravotnú
starostlivosť poskytnutú ku dňu účtovnej závierky, ktorá
nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená, nie je potrebné
tvoriť technickú rezervu, nakoľko ak bol doručený účtovný
doklad, je tento zaúčtovaný na záväzkoch voči
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ak nebol doručený
účtovný doklad, túto zdravotnú starostlivosť pokrýva § 6
ods. 3 písm. b).
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 581.2004 Z.z.
V § 6
ods. 3 písm. c) navrhujeme na konci doplniť slová „a inú
predpokladanú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má poistenec
nárok v priamej súvislosti s určenou diagnózou, o ktorej mala
alebo mohla mať zdravotná poisťovňa vedomosť na základe
evidencie, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti“.
Odôvodnenie: Cieľom tejto úpravy je zjednotiť znenie zákona
č. 581/2004 Z.z s požiadavkami zákona o účtovníctve. Zákon
o účtovníctve ukladá zdravotnej poisťovni povinnosť účtovať
o záväzku pri jeho vzniku (a teda účtovať rezervu na
akúkoľvek predpokladanú zdravotnú starostlivosť, nielen na
plánovanú zdravotnú starostlivosť tak, ako ju definuje zákon
č. 540/2021 Z. z.), zákon č. 581/2004 Z.z. im však dáva
povinnosť tvoriť technickú rezervu na poistné plnenia iba pre
vybraný okruh diagnóz. V súčasnosti tvoria zdravotné
poisťovne z tohto dôvodu technické rezervy veľmi
nekonzistentne.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 64 ods. 9 zákona č. 581.2004 Z.z.
V prípade
zlúčenia odsekov 2, 12 a 13 v § 50 do jedného odseku 2,
navrhujeme vypustiť v § 64 ods. 9 a ostatné odseky primerane
prečíslovať. Odôvodnenie: Formálna úprava za účelom
sprehľadnenia ustanovení vzťahujúcich sa na ukladanie pokút.
|
O
|
ÚDZS
|
K
§ 82 zákona č. 578.2004 Z.z.
V § 82 navrhujeme
doplniť nový ods. 22, ktorý znie: „22) Ak orgán príslušný
na vydanie povolenia začne voči držiteľovi povolenia vydaného
podľa tohto zákona pokutu za porušenie § 79 odsek 1 písm.
l), je povinný bezodkladne o tom informovať úrad.“.
Odôvodnenie: V osobitnej dôvodovej správe sa k navrhovanému
ustanoveniu § 46b zákona č. 581/2004 Z.z. okrem iného uvádza,
že nakoľko dohľad nad vedením zdravotnej dokumentácie je
zverený dvom subjektom – úradu a orgánu, ktorý vydáva
povolenia, je nutné, aby nedošlo k dvojitému trestaniu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za rovnaký delikt,
nakoľko je to právne neprípustné. Uvedené je možné zo
strany úradu zabezpečiť informovaním orgánu o začatí
konania o uložení pokuty (prekážka litispendencie).
Oznamovanie (právoplatného) uloženia pokuty, ako je tomu
doteraz (prekážka rei iudicata) je nedostatočné. Rovnakú
povinnosť musí mať smerom k úradu aj orgán, ktorý vydáva
povolenie.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodom 10 a 27 (§ 6a ods. 5 a § 15 ods. 7 zákona č. 581.2004
Z.z.)
Navrhujeme zvážiť podmienky a účel tvorby
fondu solidarity a fondu kvality zdravia vo vzájomnom kontexte.
Odôvodnenie: V súčasnom znení je zakotvená tvorba dvoch
podobných fondov – fond solidarity a fond kvality zdravia,
ktoré oba majú za cieľ odložiť „nepoužité“ prostriedky
na budúcu zdravotnú starostlivosť.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodom 47 až 51 (§ 33 zákona č. 581.2004 Z.z.)
Za §
33 navrhujeme doplniť nový § 33a, ktorý znie: „§ 33a (1)
Úrad preskúmava splnenie podmienok dôveryhodnosti podľa § 33
ods. 3, a to v rozsahu údajov, ktoré sú evidované v
informačných systémoch podľa osobitného predpisu57aaa) a v
rozsahu skutočností, ktoré sú úradu známe z jeho činnosti
alebo boli úradu oznámené podľa odseku 2.“ (2) Na účel
preskúmania splnenia podmienok dôveryhodnosti podľa § 33 ods.
3, úrad zverejní na svojom webovom sídle na obdobie 30 dní
údaje osoby, vo vzťahu ku ktorej zdravotná poisťovňa podala
úradu žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa §
13 ods. 1 písm. c) (ďalej len „dotknutá osoba“) v rozsahu
meno, priezvisko dotknutej osoby a identifikácia subjektov, v
ktorých podľa podkladov priložených k žiadosti o vydanie
predchádzajúceho súhlasu dotknutá osoba pôsobila v
posledných desiatich rokoch. Každý môže doručiť úradu
informácie, ktoré by mohli zakladať pochybnosti o
dôveryhodnosti dotknutej osoby podľa § 33 ods. 3 v lehote
zverejnenia údajov dotknutej osoby podľa prvej vety; na neskôr
doručené informácie úrad nie je povinný prihliadnuť.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 57aaa) znie: „57aaa) § 1 zákona
č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie
administratívnej záťaže využívaním informačných systémov
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov“.
Odôvodnenie: S cieľom zabezpečiť čo najobjektívnejšie
posúdenie splnenia zákonných podmienok dôveryhodnosti osôb
navrhovaných do funkcie člena predstavenstva a dozornej rady,
prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti
predstavenstva a osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly
zdravotnej poisťovne sa ustanovuje povinnosť úradu preskúmavať
splnenie podmienok dôveryhodnosti na základe informácií
získaných z informačných systémov verejnej správy, z
vlastnej činnosti úradu, ako aj z informácií zaslaných úradu
verejnosťou. Na tento účel bude úrad zverejňovať na svojom
webovom sídle údaje o osobách, vo vzťahu ku ktorým zdravotná
poisťovňa požiadala úrad o vydanie predchádzajúceho
súhlasu, čím sa verejnosti umožní, aby mohla aj verejnosť
úradu poskytnúť informácie, ktoré by mohli zakladať
pochybnosti o dôveryhodnosti dotknutej osoby.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 10 (§ 6a ods. 2 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
6a navrhujeme upraviť znenie ods. 2 nasledovne: „(2) Súčet
položiek z účtovnej závierky zdravotnej poisťovne z výkazu
ziskov a strát, ktorými sú zmena stavu technickej rezervy na
poistné plnenia v hrubej výške, zmena stavu iných technických
rezerv okrem zmeny stavu rezervy na prerozdeľovanie poistného a
ostatné technické náklady okrem prijatých a zaplatených
úrokov a okrem nákladov na prerozdeľovanie poistného, znížený
o ostatné technické výnosy okrem prijatých a zaplatených
úrokov a okrem výnosov z prerozdeľovania poistného, musí byť
vo výške najmenej súčtu koeficientu podľa odseku 3 a 95,1 %
z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv
prerozdeľovania poistného za kalendárny rok, za ktorý sa
určuje výsledok hospodárenia (ďalej len „náklady na
zdravotnú starostlivosť“). Predpísané poistné v hrubej
výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v
účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia
vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky. Vplyv
prerozdeľovania poistného je súčet všetkých výnosov
súvisiacich s mesačným prerozdeľovaním preddavkov na poistné
a ročným prerozdeľovaním poistného ponížený o súčet
všetkých nákladov súvisiacich s mesačným prerozdeľovaním
preddavkov na poistné a ročným prerozdeľovaním poistného,
ktoré zdravotná poisťovňa zaúčtovala v kalendárnom roku na
základe rozhodnutia úradu alebo ako rezervu, ak nemala v čase
účtovnej závierky rozhodnutie úradu k dispozícii.“.
Odôvodnenie: Prerozdeľovanie poistného funguje ako nástroj na
distribúciu zdrojov z verejného zdravotného poistenia medzi
jednotlivými zdravotnými poisťovňami na princípe solidarity.
Prostriedky slúžia na pokrytie nákladov na zdravotnú
starostlivosť pre tú zdravotnú poisťovňu, ktorá má kvôli
vyššej chorobnosti kmeňa aj vyššie náklady na zdravotnú
starostlivosť, bez ohľadu na to, na účty ktorej zdravotnej
poisťovne boli prvotne vyzbierané. Preto ak chceme vyjadriť,
koľko zdrojov má zdravotná poisťovňa k dispozícii
(primárne) na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich
poistencov, musíme predpísané poistné upraviť o vplyv
prerozdeľovania poistného.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 10 (§ 6a ods. 4 písm. a) zákona č. 581.2004 Z.z. –
Alternatíva 2)
V § 6a ods. 4 písm. a) navrhujeme za
slová „predpísaného poistného v hrubej výške“ doplniť
slová „upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného; vplyv
prerozdeľovania poistného je súčet všetkých výnosov
súvisiacich s mesačným prerozdeľovaním preddavkov na poistné
a ročným prerozdeľovaním poistného ponížený o súčet
všetkých nákladov súvisiacich s mesačným prerozdeľovaním
preddavkov na poistné a ročným prerozdeľovaním poistného,
ktoré zdravotná poisťovňa zaúčtovala v kalendárnom roku na
základe rozhodnutia úradu alebo ako rezervu, ak nemala v čase
účtovnej závierky rozhodnutie úradu k dispozícii“. V
prípade akceptovania návrhu úradu na doplnenie nového písmena
d) v § 51 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., ktorého cieľom je
zabezpečiť dostatočnú kapitálovú výbavu poisťovní,
navrhujeme v § 6a znenie ods. 4 nahradiť novými ods. 4 až 6 a
prílohou č. 1 v nasledovnom znení: „ (4) Optimálny výsledok
hospodárenia pre rok 2023 je súčet: a) sumy 1 % z predpísaného
poistného v hrubej výške a b) sumy určenej ako výsledok
plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len
„kritérium kvality“) podľa § 6aa; takto určená suma
nesmie byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v
hrubej výške. (5) Optimálny výsledok hospodárenia pre roky
2024 až 2028 je súčet: a) sumy vyrátanej podľa vzorca v
Prílohe č. 1 vyjadrenej v % z predpísaného poistného v
hrubej výške a b) sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií
kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len „kritérium kvality“)
podľa § 6aa; takto určená suma nesmie byť vyššia ako 0,5 %
z predpísaného poistného v hrubej výške. (6) Optimálny
výsledok hospodárenia pre nasledujúce roky ustanoví
Ministerstvo financií všeobecne záväzným právnym
predpisom.“. „Príloha č. 1: Suma sa vyráta ako štatistický
medián ukazovateľa ziskovosti voči poistnému pre porovnateľný
trh za posledných 5 rokov. Sumu vyráta nezávislá
konzultantská spoločnosť na základe verejne dostupných
informácií, a to najneskôr do 30.9.2023 z údajov za roky 2018
až 2022. Porovnateľný trh je trh verejného zdravotného
poistenia v Holandsku a v Nemecku, pričom je potrebné pre účely
výpočtu použiť iba výsledky zdravotných poisťovní z
verejného zdravotného poistenia a abstrahovať od výsledkov z
doplnkového zdravotného poistenia.“. Odôvodnenie: Odvíjať
optimálny výsledok hospodárenia od predpísaného poistného
sa nám javí ako legitímna alternatíva, ak namiesto svojvoľne
určeného percenta ziskovosti bude vychádzať z porovnateľných
európskych trhov s verejným zdravotným poistením. Benchmark
ziskovosti uvedený v dôvodovej správe zahŕňa americký trh s
komerčným zdravotným poistením, na čele so spoločnosťami
Cigna, Blue Cross a Blue Shield, preto môže byť podkladom iba
pre potenciálny trh doplnkového zdravotného poistenia u nás.
Práve americký trh je pre EÚ negatívnym príkladom absencie
verejného zdravotného poistenia a zlyhania zdravotnej
starostlivosti o bežného občana založenej na solidarite.
Prikladáme nasledovný ilustratívny príklad: Zdravotná
poisťovňa X má 1 500 000 poistencov Koeficient (s pôvodným
degresívnym elementom) 1,25% (1.000.000 + 1.500.000) / 2.000.000
Na zdravotnú starostlivosť musí vynaložiť 96,35% z
predpísaného poistného (95,1+1,25) Predpísané poistné
poisťovne X je 2 000 000 000 EUR Na zdravotnú starostlivosť
vynaloží 1 927 000 000 EUR (96,35% z 2 mld. EUR) Ak chce
dosiahnuť optimálny výsledok hospodárenia 30 000 000 EUR
(1,5% z 2 mld. EUR)* Na prevádzku jej musí stačiť 43 000 000
EUR (t.j. 2,15% z poistného) O koľko viac minie na prevádzku,
o toľko sa jej poníži výsledok hospodárenia, ktorý môže
vyplatiť akcionárom. Inými slovami, ak zdravotné poisťovne
vyberú od občanov na zdravotných odvodoch 6 miliárd EUR ročne
a boli by tri rovnakej veľkosti, ako odplatu môžu použiť na
svoju prevádzku a zisky z odvodov zhruba 220 mil. EUR ročne. *
predpokladáme splnenie kritérií kvality podľa § 6aa Odkaz na
správu o VZP:
xxxxx://xxx.xxxx-xx.xx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/Xxxxxx-x-xxxxx-xxxxxxxxxxx-XXX-xx-0000.xxx
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 11 (§ 6aa ods. 1 a 2 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 6aa navrhujeme upraviť znenie ods. 1 a 2 nasledovne: „(1)
Kritériá kvality sú: a) zabezpečenie poskytnutia ústavnej
zdravotnej starostlivosti v lehote časovej dostupnosti pre
poistencov zdravotnej poisťovne podľa osobitného zákonaxx) a
všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstva
zdravotníctva, b) zabezpečenie dostupnosti všeobecnej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov minimálne v
rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti, c) zabezpečenie
dostupnosti špecializovanej ambulantnej zdravotnej
starostlivosti pre poistencov minimálne v rozsahu verejnej
minimálnej siete poskytovateľov špecializovanej ambulantnej
zdravotnej starostlivosti, d) vynaloženie výdavkov na
preventívnu zdravotnú starostlivosť minimálne na úrovni 1.
150% výdavkov na preventívnu zdravotnú starostlivosť za
predchádzajúci kalendárny rok alebo 2. priemerných výdavkov
na preventívnu zdravotnú starostlivosť v Európskej únii,
pričom hodnota kritéria pre danú zdravotnú poisťovňu sa
vypočíta ako priemerný výdavok na preventívnu zdravotnú
starostlivosť v Európskej únii na jedného obyvateľa podľa
poslednej zverejnenej štatistiky Eurostatu v eurách vynásobený
počtom poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne k prvému
dňu kalendárneho roka, za ktorý sa vyhodnotenie splnenia
kritérií vykonáva, e) úprava cien vybraných výkonov najviac
finančne podhodnotených odborností špecializovanej
ambulantnej starostlivosti v Slovenskej republike minimálne na
úroveň ustanovenú vo všeobecne záväznom právnom predpise
ministerstva zdravotníctva, f) zabezpečenie likvidity
zdravotnej poisťovne podľa prílohy č. 2. 2) Všetky kritériá
kvality určené podľa odseku 1 majú rovnakú váhu. Podrobný
spôsob výpočtu vyhodnotenia kritérií kvality ustanoví
vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu XX) znie: „XX) § 2 ods. 7
zákona č. 540/2021 Z. z.“. Odôvodnenie: Podľa štatistiky
Eurostat vynaložilo Slovensko za rok 2018 v porovnaní s
ostatnými krajinami EÚ najmenej prostriedkov na preventívnu
zdravotnú starostlivosť. Podľa štatistiky Eurostat Slovensko
vynaložilo v roku 2018 len 8 EUR na preventívnu zdravotnú
starostlivosť v prepočte na obyvateľa, Bulharsko 17 EUR,
susedná Česká republika 40 EUR, Švédsko dokonca až 165 EUR.
Priemer krajín EÚ v roku 2018 dosiahol úroveň 82 EUR na
obyvateľa. Najhoršie sa Slovensko umiestnilo aj pri porovnaní
výdavkov na preventívnu zdravotnú starostlivosť voči
celkovým výdavkom na zdravotnú starostlivosť (Slovensko v
roku 2018 vynaložilo z celkových výdavkov na zdravotnú
starostlivosť len 0,8 % na preventívnu zdravotnú
starostlivosť, Česká republika 2,7%, Bulharsko 2,8%, Taliansko
dokonca až 4,4%. Priemer krajín EÚ v roku 2018 dosiahol úroveň
2,8%). Slovensko sa spomedzi krajín EÚ najhoršie umiestnilo aj
pri porovnaní výdavkov na preventívnu zdravotnú starostlivosť
voči HDP za rok 2019. Grafy Eurostatu s presnými porovnaniami
sú dostupné na nasledujúcich linkoch:
xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxx/xxx/xxxxxxxx-xxxxxxxx-xxxx/-/xxx-00000000-0
xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxx/xxxxxxxxxx-xxxxxxxxx/xxxxx.xxx?xxxxxxXxxxxxxxxx_xxxxxx_xxxx_xxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxx
O alarmujúcej situácii s účasťou na preventívnych
prehliadkach informoval úrad pre dohľad aj v Správe o
vykonávaní verejného zdravotného poistenia za rok 2021. Z
počtu poistencov, ktorí mali podľa údajov zdravotných
poisťovní v roku 2021 nárok na preventívnu prehliadku,
absolvovalo iba 19 % poistencov preventívnu prehliadku u lekára
pre dospelých, menej ako 5 % oprávnených poistencov sa
zúčastnilo preventívnej prehliadky u urológia, menej ako 1 %
oprávnených poistencov sa zúčastnilo preventívnej
gastroenterologickej prehliadky. Liečba pacientov, ktorých
ochorenie sa kvôli neuskutočnenej preventívnej prehliadke
diagnostikuje neskôr, môže byť v budúcnosti menej úspešná,
avšak omnoho viac finančne náročná. Z uvedených dôvodov
úrad pre dohľad navrhuje pridať ako kritérium kvality
zvýšenie výdavkov na preventívnu zdravotnú starostlivosť
aspoň na úroveň priemeru krajín EÚ.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 11 (§ 6aa ods. 4 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
6aa ods. 4 navrhujeme za slová „prerokovaní so zdravotnými
poisťovňami“ doplniť slová „a úradom“. Odôvodnenie:
Navrhujeme, aby ministerstvo zdravotníctva ustanovilo všeobecne
záväzným právnym predpisom iné kritériá kvality po
prerokovaní aj s úradom. Keďže úrad má kritériá kvality
vyhodnocovať, mal byť aj pri ich tvorbe.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 11 (§ 6aa ods. 5 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
6aa ods. 5 navrhujeme vypustiť poslednú časť vety „alebo
pre ktoré je použitie stanoveného kritéria kvality
neprimerane prísne“. Odôvodnenie: Podľa § 6aa ods. 4 môže
ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym
predpisom stanovovať aj iné kritériá kvality než ktoré sú
uvedené v ods. 1 a 2. Úrad má o plnení ministerstvom
stanovených kritérií rozhodnúť. Pokiaľ sa niektoré
kritérium z objektívnych dôvodov v priebehu roka bude javiť
ako neprimerane prísne, malo by byť dané kritérium a
jednotlivé váhy kritérií upravené zo strany ministerstva.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 11 (§ 6aa ods. 6 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
6aa ods. 6 navrhujeme slová „do 15. júna“ nahradiť slovami
„do 30. septembra“. Odôvodnenie: Podľa § 6aa ods. 1 je
povinným kritériom kvality uzatvorenie zmlúv o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete
poskytovateľov alebo v rozsahu verejnej siete poskytovateľov,
ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území
menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, verejnej
minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej
starostlivosti,18ja) a v rozsahu siete kategorizovaných
nemocníc. Vzhľadom k tomu, že výsledky hodnotenia naplnenia
siete, tzv. monitoringu VAS majú byť podľa § 18 ods. 1 písm.
v) zákona č. 581/2004 Z.z. zverejnené každoročne do 30.
júna, nie je technicky možné rozhodnúť o vyhodnotení
kritérií kvality (ktorých súčasťou má byť aj vyhodnotenie
naplnenia siete) už do 15. júna. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a vzhľadom na obrovské množstvo údajov, ktoré
bude potrebné overiť a skontrolovať, požaduje úrad o zmenu
termínu rozhodnutia o splnení kritérií kvality za
predchádzajúci kalendárny rok do 30. septembra.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 12 (§ 6 ods. 11 písm. b) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 6 ods. 11 písm. b) navrhujeme vypustiť slová „do 30.
septembra príslušného kalendárneho roka“. Odôvodnenie: Zo
znenia poslednej časti ustanovenia § 6 ods. 11 písm. b) nie je
zrejmé, k čomu sa text „do 30. septembra príslušného
kalendárneho roka“ viaže. Informácia podľa § 6 ods. 10
písm. b) bod 4 má byť úradu zo strany zdravotných poisťovní
poskytnutá až v októbri po skončení prepoisťovacieho
obdobia, konkrétne do 5. októbra. Úrad teda nemôže
informáciu o akceptácii potvrdených prihlášok zdravotným
poisťovniam poslať do 30. septembra. Zo znenia § 6 ods. 11
písm. b) tak nie je zrejmé, k čomu smeruje text „do 30.
septembra príslušného kalendárneho roka“. V prípade, ak je
uvedený text v ustanovení § 6 ods. 11 písm. b) uvádzaný
nedopatrením, navrhujeme jeho odstránenie, v opačnom prípade
navrhujeme text preformulovať tak, aby bolo z neho jednoznačne
zrejmé, k čomu v súvislosti s touto formuláciou smeroval
úmysel predkladateľa.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 12 (§ 7 ods. 9 písm. e) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 7 ods. 9 písm. e) navrhujeme za slová „na úhrade ústavnej
zdravotnej starostlivosti“ doplniť slová „alebo jednodňovej
zdravotnej starostlivosti“. Odôvodnenie: Z dôvodu
predchádzania nejasnostiam v aplikačnej praxi pri výkone
dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti je potrebné do
ustanovenia doplniť, že zmluva o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti musí obsahovať spôsob úhrady, ak sa zdravotná
poisťovňa dohodla s poskytovateľom jednodňovej zdravotnej
starostlivosti na úhrade jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 14 (§ 6 ods. 14 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 6
ods. 14 navrhujeme vypustiť slová „pričom poistenec pri
podaní prihlášky splnil všetky zákonom požadované
náležitosti“. Odôvodnenie: V zmysle § 6 ods. 10 písm. b)
prvého bodu sa oznamujú nielen údaje o podaných prihláškach,
ale aj údaje o ich späťvzatiach. Text, ktorý navrhujeme
odstrániť, je v predmetnom ustanovení nadbytočný (keďže
poisťovne úradu oznamujú len údaje o právne relevantných
prihláškach) a nepokrýva prípady podaných späťvzatí, čo
má v konečnom dôsledku potenciál vyvolať v aplikačnej praxi
interpretačné rozdiely spočívajúce v tom, či sa má
ustanovenie § 6 ods. 14 aplikovať len na údaje o podaných
prihláškach (ako naznačuje text, ktorý navrhujeme odstrániť),
alebo aj na údaje o ich späťvzatiach (ako jednoznačne vyplýva
zo znenia § 6 ods. 10 písm. b) prvý bod).
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 14 (§ 8aa sa ods. 4 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
8aa sa ods. 4 navrhujeme za slová „zúčtovacej dávky“
doplniť slová „a dávky o výsledku zúčtovania“.
Odôvodnenie: Pre účely dohľadu nad verejným zdravotným
poistením je potrebné jednoznačne určiť formu a štruktúru
aj dávky o výsledku zúčtovania (tzv. spätej dávky).
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 15 (§ 7 ods. 4 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 7
ods. 4 navrhujeme vypustiť inštitút akceptačného listu.
Odôvodnenie: Inštitút akceptačného listu považujeme, v
prípade prijatia ostatných navrhovaných zmien súvisiacich so
sprísnením procesu podávania prihlášok na zmenu zdravotnej
poisťovne za nadbytočný a z pohľadu úradu bude v aplikačnej
praxi tento inštitút predstavovať pre zdravotné poisťovne
neprimeranú administratívnu záťaž, ktorá môže byť najmä
na konci prepoisťovacieho obdobia veľmi ťažko zvládnuteľná,
čo môže v konečnom dôsledku mať za následok až odňatie
zákonného práva poistencov na zmenu zdravotnej poisťovne. V
prípade, ak bude prijatá navrhovaná právna úprava, podľa
ktorej bude môcť zdravotná poisťovňa prijať len takú
prihlášku, ktorá bola po riadnom overení totožnosti
poistenca podaná na pracovisku zdravotnej poisťovne,
elektronickú prihlášku, ktorá bude podpísaná kvalifikovaným
elektronickým podpisom alebo prihlášku v listinnej podobe,
ktorá bola podpísaná úradne osvedčeným podpisom, bude z
pohľadu úradu dostatočne eliminované riziko podvodných
prepoistení aj bez toho, aby bol k prihláške priložený
akceptačný list. Akceptačný list má potenciál zahltiť
zdravotné poisťovne žiadosťami poistencov o jeho vydanie,
keďže poistenec môže počas prepoisťovacieho obdobia podávať
prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne aj viackrát
(prihlášku podá, vezme späť, bude chcieť prihlášku podať
v inej zdravotnej poisťovni, znova bude potrebovať akceptačný
list). Zároveň môže nastať problém v prípade, ak napr.
zdravotné poisťovne budú vydávať akceptačný list
elektronicky, ale poistenec bude podávať prihlášku v
listinnej podobe a naopak, problém tiež môže nastať, ak sa
poistenec rozhodne zmeniť zdravotnú poisťovňu tesne pred
koncom prepoisťovacieho obdobia, napr. 30.9. a zdravotná
poisťovňa nestihne poistencovi vydať akceptačný list.
Poistenec môže podať prihlášku až do polnoci 30.9. (napr.
elektronicky), čo v prípade, ak bude musieť k prihláške
priložiť akceptačný list nebude možné, nakoľko mu ho už
poisťovňa po úradných hodinách nevystaví. Poistencovi tak
bude odňaté jeho zákonné právo na zmenu zdravotnej
poisťovne. V tejto súvislosti si dovoľuje úrad poukázať na
skutočnosť, že veľká časť prihlášok je podávaná práve
na konci prepoisťovacieho obdobia a značná časť z nich práve
30.9., t. j. v posledný deň, kedy je možné zdravotnú
poisťovňu zmeniť. Z vyššie uvádzaných dôvodov navrhujeme
inštitút akceptačného listu vypustiť a sprísniť podávanie
prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne v zmysle úradom
navrhovaných zmien tak, aby prihláška podávaná elektronicky
musela byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom,
prihláška podávaná v listinnej podobe úradne osvedčeným
podpisom tak, ako navrhuje aj predkladateľ a osobne podávanú
prihlášku by mohol od poistenca prevziať výlučne len
zamestnanec zdravotnej poisťovne, ktorý je so zdravotnou
poisťovňou v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou a
výlučne len v priestoroch zdravotnej poisťovne po riadnom
overení jeho totožnosti. Uvedené úpravy z pohľadu úradu
dostatočne eliminujú riziko nezákonných prepoistení aj bez
inštitútu akceptačného listu, ktorý má z pohľadu úradu
potenciál vyvolať v aplikačnej praxi značné komplikácie a
nedôvodne zaťažuje nielen zdravotné poisťovne, ale aj
samotného poistenca.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 17 (§ 8 ods. 1 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 8
ods. 1 navrhujeme za slová „musí byť podpísaná“ doplniť
slovo „kvalifikovaným“. Odôvodnenie: V zmysle čl. 3 ods.
10 nariadenia EP a Rady č. 910/2014 elektronickým podpisom sú
údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky
pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré
podpisovateľ používa na podpisovanie. Uvedené ustanovenie
nariadenia si zdravotné poisťovne vykladajú tak, že môže
ísť o akýkoľvek elektronický podpis poistenca, t.j. aj
podpis prstom či špeciálnym perom na podpisovom tablete, či
dokonca sa vyskytli tak extenzívne výklady tohto ustanovenia,
že elektronickým podpisom je aj len elektronicky vpísané meno
a priezvisko na listine. Akýkoľvek elektronický podpis, ktorý
nemá formu kvalifikovaného elektronického podpisu v zmysle čl.
3 ods. 12 nariadenia nevytvára dostatočnú garanciu toho, že
prihláška bola skutočne podaná osobu, ktorej elektronický
podpis (ak nejde o kvalifikovaný elektronický podpis podľa čl.
3 ods. 12 nariadenia) sa na prihláške nachádza. Zo strany
zdravotnej poisťovne má byť možné prijať prihlášku
podpísanú elektronickým podpisom len v prípade, ak ide o
kvalifikovaný elektronický podpis, ktorý jediný je garanciou
toho, že skutočne ide o elektronický podpis osoby, ktorá
prihlášku podáva a ktorý jediný je ekvivalentom
vlastnoručného podpisu.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 19 (§ 8 ods. 4 zákona č. 580.2004 Z.z.)
Zmenu
navrhovanú v § 8 ods. 4 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie:
Vypustenie navrhujeme v nadväznosti na pripomienku úradu
uvádzanú k bodu 15. Inštitút akceptačného listu považujeme,
v prípade prijatia ostatných navrhovaných zmien súvisiacich
so sprísnením procesu podávania prihlášok na zmenu
zdravotnej poisťovne, za nadbytočný a z pohľadu úradu bude v
aplikačnej praxi tento inštitút predstavovať nielen zbytočnú
záťaž pre poistenca, ale aj pre zdravotné poisťovne, pre
ktoré môže byť administratívna záťaž spojená s vydávaním
akceptačných listov najmä na konci prepoisťovacieho obdobia
veľmi ťažko zvládnuteľná, čo môže v konečnom dôsledku
mať za následok až odňatie zákonného práva poistencov na
zmenu zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 19 (§ 8d ods. 5 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 8d
ods. 5 navrhujeme za slová „na žiadosť úradu“ doplniť
slová „zúčtovacie dávky a“. Odôvodnenie: Pre účely
výkonu dohľadu nad verejným zdravotným poistením je
potrebné, aby zdravotné poisťovne zasielali úradu na
vyžiadanie aj zúčtovacie dávky, nakoľko samotné dávky o
výsledku zúčtovania (spätné dávky) by nepostačovali na
výkon dohľadu vzhľadom na ich veľmi oklieštený obsah a
nadväznosť na zúčtovacie dávky (napr. odvolávky na
konkrétne čísla riadkov zúčtovacích dávok).
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 20 (§ 8a ods. 2 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 8a
ods. 2 navrhujeme vypustiť slová „do pätnástich dní odo
dňa podania prihlášky do zdravotnej poisťovne“.
Odôvodnenie: Uvedenú zmenu navrhujeme z dôvodu ochrany záujmov
poistencov. Poistenci k zmene zdravotnej poisťovne pristupujú
najmä za účelom čerpania benefitov, ktoré jednotlivé
zdravotné poisťovne ponúkajú. Z praxe je zrejmé, že
zdravotné poisťovne počas prepoisťovacieho obdobia často
upravujú nimi ponúkané benefity, resp. vytvárajú a ponúkajú
nové. Zároveň je z praxe zrejmé, že zdravotné poisťovne
sústreďujú najväčšie úsilie smerujúce k získaniu
poistencov práve na koniec prepoisťovacieho obdobia, teda najmä
na obdobie august a september. Ak by bola do zákona zapracovaná
predkladateľom navrhovaná úprava, podľa ktorej by poistenci
boli oprávnení vziať prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne
späť len do 15 dní od jej podania, poistenci, ktorí podali
prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne na začiatku
prepoisťovacieho obdobia a túto by do 15 dní nevzali späť,
by už nemali možnosť prejsť do tej zdravotnej poisťovne,
ktorá by napr. ku koncu prepoisťovacieho obdobia predstavila
nové benefity, o ktoré by mali dotknutí poistenci záujem.
Predkladateľom navrhovaná právna úprava, ktorá by umožňovala
poistencovi vziať prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne
späť len do 15 dní od jej podania, sa javí ako riziková pre
poistenca aj vzhľadom na režim zazmluvňovania poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti. V režime zazmluvňovania, ktorý
aktuálne na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti funguje, totiž nie je vylúčené, že
po podaní prihlášky by mohlo dôjsť k ukončeniu zmluvného
vzťahu medzi poisťovňou, do ktorej prihlášku poistenec podal
a jeho poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom
poistenec by už nemal možnosť prihlášku podať do inej
poisťovne, ktorá by napr. bola s jeho poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti v zmluvnom vzťahu, alebo by mohla na
strane poistenca vzniknúť potreba poskytnutia zdravotnej
starostlivosti u poskytovateľa, s ktorým zdravotné poisťovňa,
do ktorej pôvodne podal prihlášku, nie je v zmluvnom vzťahu,
ale iná áno. Navrhujeme preto zvážiť vypustenie vyššie
uvádzaného textu a ponechať poistencovi možnosť vziať
prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne späť až do konca
prepoisťovacieho obdobia, bez ohľadu na to, kedy v rámci
prepoisťovacieho obdobia bola prihláška podaná.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 20 (§ 8a ods. 3 písm. a) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 8a ods. 3 písm. a) navrhujeme za slovo „osobne“ doplniť
slová „na pracovisku zdravotnej poisťovne uvedenom v registri
zdravotných poisťovní vedenom podľa osobitného
predpisu,18aac)“. Odôvodnenie: Navrhujeme sprísnenie režimu
podávania späťvzatí prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne
tak, aby späťvzatia prihlášok bolo možné podať len
spôsobom, akým možno podať prihlášku, t.j. aby aj
späťvzatia prihlášok podané osobne boli podané v
priestoroch zdravotnej poisťovne. V prepoisťovacom období
10/2020 – 9/2021 totiž úrad zaznamenal enormný nárast
späťvzatí prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne, pričom
značná časť z nich bola podaná v zdravotnej poisťovni,
ktorej dotknutý poistenec vôbec nepodával prihlášku.
Vzhľadom na uvedené vznikli dôvodné pochybnosti, či sú
späťvzatia prihlášok realizované poistencami, ktorých údaje
sú uvádzané na prihláške, alebo došlo k zneužitiu ich
osobných údajov.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 20 (§ 8a ods. 3 písm. b) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 8a ods. 3 písm. b) navrhujeme za slová „úradne
osvedčených podpisom alebo“ doplniť slovo „kvalifikovaným“.
Odôvodnenie: Navrhujeme úpravu režimu podávania späťvzatí
prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne tak, aby späťvzatia
prihlášok bolo možné podať len spôsobom, akým možno podať
prihlášku. V zmysle čl. 3 ods. 10 nariadenia EP a Rady č.
910/2014 elektronickým podpisom sú údaje v elektronickej
forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným
údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na
podpisovanie. Uvedené ustanovenie nariadenia si zdravotné
poisťovne vykladajú tak, že môže ísť o akýkoľvek
elektronický podpis poistenca, t.j. aj podpis prstom či
špeciálnym perom na podpisovom tablete, či dokonca sa vyskytli
tak extenzívne výklady tohto ustanovenia, že elektronickým
podpisom je aj len elektronicky vpísané meno a priezvisko na
listine. Akýkoľvek elektronický podpis, ktorý nemá formu
kvalifikovaného elektronického podpisu v zmysle čl. 3 ods. 12
nariadenia, nevytvára dostatočnú garanciu toho, že späťvzatie
prihlášky bolo skutočne podané osobu, ktorej elektronický
podpis (ak nejde o kvalifikovaný elektronický podpis podľa čl.
3 ods. 12 nariadenia) sa na späťvzatí prihlášky nachádza.
Zo strany zdravotnej poisťovne má byť možné prijať
späťvzatie prihlášky podpísané elektronickým podpisom len
v prípade, ak ide o kvalifikovaný elektronický podpis, ktorý
jediný je garanciou toho, že skutočne ide o elektronický
podpis osoby, ktorá späťvzatie prihlášky podáva a ktorý
jediný je ekvivalentom vlastnoručného podpisu.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 20 (§ 8a ods. 5 písm. b) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 8a ods. 5 psím. b) navrhujeme odstrániť slová „rodné
priezvisko“. Odôvodnenie: V nadväznosti na bod 18, ktorým sa
vypúšťa z obligatórnych náležitostí prihlášky údaj o
rodnom priezvisku poistenca, navrhujeme tento údaj vypustiť aj
z obligatórnych náležitostí späťvzatia prihlášky. Ak nie
je potrebné uvádzať údaj o rodnom priezvisku v prihláške,
nie je dôvodné tento údaje uvádzať v jej späťvzatí.
Rozsah osobných údajov uvádzaných na späťvzatí prihlášky
by mal zodpovedať rozsahu osobných údajov uvádzaných na
prihláške.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 21 (§ 9 ods. 2 zákona č. 580.2004 Z.z.)
Navrhujeme
ponechať súčasnú úpravu, podľa ktorej poistenec, ktorý je
dlžníkom, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti vrátane v súčasnosti platných výnimiek.
Odôvodnenie: Úrad nepovažuje za dôvodné, ale najmä za
spravodlivé, aby dlžníci na poistnom mali rovnaký prístup k
rovnakému rozsahu zdravotnej starostlivosti, ako osoby, ktoré
si svoje zákonné odvodové povinnosti voči zdravotnej
poisťovni riadne plnia. Uvedené by nielenže mohlo navádzať
aj ostatných poistencov k tomu, aby neplatili poistné na
zdravotné poistenie, keďže by aj napriek tomu mali prístup k
plnej zdravotnej starostlivosti, ale zároveň to vytvára
priestor pre vznik sociálneho napätia, nakoľko osoby, ktoré
riadne platia poistné do zdravotnej poisťovne by mohli vnímať
veľmi negatívne to, že napriek tomu, že oni si riadne plnia
svoje zákonné odvodové povinnosti, nemajú v porovnaní s
osobami, ktoré si tieto povinnosti neplnia žiadne zvýhodnenie.
Uvedený návrh by tiež mohol mať výrazne negatívny dopad na
príjmy a na výdavky zdravotných poisťovní. Nakoľko aj
poistenci (najmä samoplatitelia a SZČO, keďže zamestnancom je
poistné strhnuté automaticky z ich príjmu), ktorí v
súčasnosti riadne a včas platia poistné už nebudú mať
motiváciu v riadnom platení poistného pokračovať, keďže
bez ohľadu na to, či poistné uhradia alebo nie budú mať
nárok na plnú zdravotnú starostlivosť a na druhej strane,
zdravotné poisťovne budú zrazu povinné uhrádzať plnú
zdravotnú starostlivosť aj osobám, ktoré poistené riadne a
včas neplatia. Uvedený legislatívny návrh si teda z pohľadu
úradu, vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu v
zdravotníctve, vyžadoval dôslednú a podrobnú analýzu a
prepočty, ktoré však nie sú súčasťou predloženého
materiálu. Pokiaľ je v súčasnej dobe potrebné istej skupine
ľudí, ktorí spadajú medzi dlžníkov, zabezpečiť väčší
prístup k zdravotnej starostlivosti ako len k neodkladnej, je
možné to zrealizovať aj inými spôsobmi bez toho, aby mali
plošne všetci neplatiči prístup k plnej zdravotnej
starostlivosti, teda nielen tí, ktorí sa mohli stať neplatičmi
v minulosti nedopatrením (ako sa uvádza v dôvodovej správe),
ale aj tí, ktorí dlhodobo, systematicky, úmyselne a vedome
neplatia poistné.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 21 (§ 9 ods. 4 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 9
ods. 4 navrhujeme vypustiť slová „nie je zdravotne poistená
v inom členskom štáte a má bydlisko v Slovenskej republike“
a zároveň preformulovať definíciu „bezdomovca“.
Odôvodnenie: Za bezdomovca, tak ako je definovaný v navrhovanom
ustanovení § 9 ods. 4 by bolo nutné považovať aj osobu,
ktorá na území SR napr. vlastní niekoľko nehnuteľností,
pričom v niektorej z nich môže mať aj riadne nahlásený
pobyt. Podľa predkladateľom navrhovanej definície bezdomovca
je totiž rozhodujúca len absencia poistného vzťahu. Nejaví
sa terminologicky správne aj osobu, ktorá má na území SR
pobyt (ktorý môže mať napr. aj riadne prihlásený vo
vlastnej nehnuteľnosti) označovať za bezdomovca len na základe
absencie poistného vzťahu tejto osoby. Hoci ide o definíciu
bezdomovca pre potreby zákona č. 580/2004 Z.z., táto definícia
nezodpovedá všeobecnému chápaniu osoby so statusom bezdomovca
(spravidla ide o osoby, ktoré nemajú viazaný, resp. ohlásený
trvaný alebo prechodný pobyt v konkrétnej nehnuteľnosti). Z
uvedeného dôvodu navrhujeme zvážiť preformulovanie
predkladateľom navrhnutej definície bezdomovca, a to za účelom
predchádzania interpretačných rozdielov v aplikačnej praxi. V
prípade ponechania definície bezdomovca tak, ako je navrhnutá
v § 9 ods. 4 totiž vzniká pochybnosť o tom, kedy sa bude
aplikovať § 9 ods. 4 a kedy § 9 ods. 2 v spojení s ods. 3. V
oboch prípadoch totiž môže ísť o osoby s pobytom na území
SR, u ktorých absentuje existencia poistného vzťahu. V
súvislosti s definíciou bezdomovca zároveň poukazujeme na to,
že preukazovanie poistenosti bezdomovca v inom členskom štáte
EU a v niektorých prípadoch aj naplnenie podmienky bydliska,
bude pre zdravotnú poisťovňu alebo poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti administratívne a časovo náročné bez garancie
na jednoznačné preukázanie požadovaných skutočností. Nezdá
a reálne pri každom poskytovaní neodkladnej zdravotnej
starostlivosti overovať existenciu poistného vzťahu osoby so
statusom bezdomovca v každom štáte EÚ. Dotknuté subjekty
budú navyše konfrontované aj so sťaženou komunikáciou s
fyzickou osobou, ktorej sa bude neodkladná zdravotná
starostlivosť poskytovať.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 22 (§ 13 ods. 5 písm. b) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 13 ods. 5 písm. b) navrhujeme za slová „čestné
vyhlásenie“ doplniť slová „podľa § 4 ods. 4“.
Odôvodnenie: Za účelom odstránenia rizika interpretačných
nejasností navrhujeme doplniť odkaz na § 4 ods. 4, aby bolo
zrejmé o aké čestné vyhlásenie v danom prípade ide.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 22 (§ 13 ods. 5 písm. c) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 13 ods. 5 písm. c) navrhujeme za slová „nastal konflikt
záujmov“ doplniť slová „podľa § 4“. Odôvodnenie: Za
účelom odstránenia rizika interpretačných nejasností
navrhujeme doplniť odkaz na § 4, aby bolo zrejmé o aký
konflikt záujmov ide.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 25 (§ 15 ods. 1 písm. an) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 15 ods. 1 písm. an) navrhujeme slová „do 30. apríla“
nahradiť slovami „do 31. marca“. Odôvodnenie: Vzhľadom na
veľké množstvo údajov, ktoré bude musieť úrad overiť a
skontrolovať pri vydávaní rozhodnutia o plnení kritérií
kvality, úrad požaduje upraviť lehotu pre zdravotné poisťovne
na zaslanie predmetných podkladov, a to do 31. marca.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 27 (§ 15 ods. 7 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
15 ods. 7 navrhujeme v prvej vete slová „do 31. decembra“
nahradiť slovami „do 31. októbra“. Odôvodnenie: Pokiaľ by
mal byť spôsob rozpočtovania a štruktúra výdavkov
zdravotných poisťovní stanovená až koncom decembra, pre
zdravotné poisťovne to predstavuje neprimerane krátky čas na
úpravu ich finančno-obchodných plánov a na rokovania s
poskytovateľmi a zapracovanie potrebných zmien do zmlúv s
poskytovateľmi.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 30 (§ 9h ods. 2 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V §
9h ods. 2 navrhujeme vypustiť slová „nie je zdravotne
poistený v inom členskom štáte“. Odôvodnenie:
Preukazovanie poistenosti cudzinca v inom členskom štáte EU
bude pre zdravotnú poisťovňu alebo poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti administratívne a časovo náročné bez garancie
na jednoznačné preukázanie požadovaných skutočností.
Dotknuté subjekty budú konfrontované aj so sťaženou
komunikáciou s fyzickou osobou, ktorej sa bude neodkladná
zdravotná starostlivosť poskytovať.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 31 (§ 16 ods. 2 písmeno g) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 16 ods. 2 písmeno g) navrhujeme vypustiť bod 11.
Odôvodnenie: Nie je zrejmý dôvod, prečo by počet
medicínskych služieb v rámci plánovanej starostlivosti, ktorú
je prevádzkovateľ nemocnice schopný poskytnúť v nemocnici v
priebehu nasledujúceho kalendárneho roka v rámci plánovanej
starostlivosti mal byť uvedený v účte poistenca, t.j. nie je
zrejmé, za akým účelom má byť na účte poistenca uvedená
ročná kapacita nemocnice na plánovanú zdravotnú
starostlivosť. Takýto údaj nemá pre poistenca výpovednú
hodnotu, skôr by bola žiadúca informácia o predpokladanom
dátume, kedy mu bude môcť byť plánovaná zdravotná
starostlivosť u daného poskytovateľa poskytnutá.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 33 (§ 16 ods. 6 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 16
ods. 6 prvá veta navrhujeme za slová „v rozsahu podľa § 15
ods. 1 písm. w)“ doplniť slová „dátum úmrtia, miesto
narodenia, miesto úmrtia“. Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť
predmetné údaje, ktoré sú dôležité pre potreby vedenia
centrálneho registra poistencov. Zdravotná poisťovňa je
častokrát prvá, ktorá sa dozvie o úmrtí poistencov v
zahraničí.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 36 (§ 10 ods. 8 až 11 zákona č. 580.2004
Z.z.)
Navrhujeme vypustiť celý bod 36 (§ 10 ods. 8 až
11). V prípade, že tento návrh nebude akceptovaný, je
potrebné v § 10 ods. 10 zadefinovať priemerné sadzby za SR.
Odôvodnenie: Zákonom ustanovenú lehotu (15 pracovných dni odo
dňa prijatia žiadosti) na rozhodnutie o žiadosti o preplatenie
nákladov nebude možné zo strany zdravotných poisťovni
dodržať, najmä v prípadoch, ak poistenec požiada o
refundáciu podľa ustanovenia čl. 25 ods. 5 a nasl. nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie. Poistenec má právo požiadať o
preplatenie nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v
inom členskom štáte EÚ svoju príslušnú inštitúciu.
Príslušná zdravotná poisťovňa preplatí dotknutej osobe
vynaložené náklady podľa sadzieb náhrad uplatňovaných
inštitúciou v mieste pobytu (v štáte poskytnutia zdravotnej
starostlivosti). Odchylne môže príslušná zdravotná
poisťovňa preplatiť poistencovi vynaložené náklady v
rozsahu a podľa sadzieb, ktoré ustanovujú právne predpisy
príslušného štátu, za predpokladu, že s touto skutočnosťou
poistenec súhlasí. V prípade, ak poistenec požiada o
refundačné sadzby platné v štáte poskytnutia zdravotnej
starostlivosti, jeho príslušná zdravotná poisťovňa vystaví
SED S 067 a požiada inštitúciu v inom členskom štáte o ich
oznámenie. Koordinačnými nariadeniami nie je stanovená lehota
na doručenie odpovede dožiadaného členského štátu
prostredníctvom SEDu S 068, nie je možné zaručiť dodržanie
lehoty 15 pracovných dní. Upozorňujeme na skutočnosť, že
vzhľadom na absenciu priemerných sadzieb na národnej úrovni
by aj úrad pri posudzovaní odvolania mohol vychádzať len z
rovnakých sadzieb, aké použije zdravotná poisťovňa v prvom
stupni. Za nevyhnutný predpoklad objektívneho posudzovania
odvolaní na úrade by bolo nevyhnutné mať definované jednotné
priemerné sadzby za SR.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 37 (§ 18 odsek 1 písm. d) zákona č. 581.2004 Z.z.)
Navrhujeme upraviť znenie § 18 odsek 1 písm. d)
nasledovne: „d) vykonáva dohľad nad poskytovaním
ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej
pomoci, ktoré sú vedené v registri zariadení sociálnej
pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť [(§ 20
odsek 1 písm. e) desiaty bod)], tým, že dohliada na správne
poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti,40a) a na
dodržiavanie povinností podľa osobitného predpisu,40aaaa) a
za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 odsek 4 a 8) 1.
ukladá sankcie, 2. ukladá opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov,“. Odôvodnenie: Znenie
ustanovenia navrhujeme preformulovať z dôvodu, aby bolo
gramaticky správne.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 37 (§ 18 odsek 1 písm. d) zákona č. 581.2004 Z.z.)
Navrhujeme upraviť znenie poznámky pod čiarou
40aaaa) nasledovne: „40aaaa) § 10a odsek 2 písm. c) a d)
zákona č. 576/2004 Z.z.“. Odôvodnenie: Formálna úprava,
poznámka pod čiarou má správne odkazovať na § 10a, nie §
40a.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 39 (§ 10b ods. 5 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V §
10b ods. 5 navrhujeme slová „vydania rozhodnutia o priznaní
dôchodku“ nahradiť slovami „priznania dôchodku uvedenom v
rozhodnutí o priznaní dôchodku“. Odôvodnenie: Na účely
koordinačných nariadení sa osoba považuje za dôchodcu odo
dňa priznania dôchodku a nie odo dňa vydania rozhodnutia o
priznaní dôchodku – rozsudok ESD C-543/13 (Xxxxxxx-Xxxxxxxx).
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 39 (§ 20 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 581.2004
Z.z.)
V § 20 ods. 1 písm. e) bod 1 navrhujeme za slová
„v rozsahu podľa § 15 ods. 1 písm. w)“ doplniť slová
„dátum úmrtia, miesto narodenia, miesto úmrtia“.
Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť predmetné údaje, ktoré sú
dôležité pre potreby vedenia centrálneho registra poistencov.
Zdravotná poisťovňa je častokrát prvá, ktorá sa dozvie o
úmrtí poistencov v zahraničí.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 4 (§ 3 ods. 12 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 3
ods. 12 navrhujeme na konci doplniť vetu „Uvedené neplatí,
ak medzinárodné zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
ustanovuje inak.“. Odôvodnenie: Poukazujeme na skutočnosť,
že v prípadoch osôb z tretích krajín je potrebné overiť
ich situáciu z pohľadu uplatniteľnej legislatívy aj s ohľadom
na znenie bilaterálnych zmlúv, ktorými je SR viazaná a ktoré
majú prednosť pred národnou legislatívou.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 40 (§ 20 ods. 1 písm. s) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 20 ods. 1 písm. s) navrhujeme slová „z listu o prehliadke
mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí” nahradiť slovami
„z hlásenia o úmrtí“. Odôvodnenie: Zjednodušenie a
zjednotenie názvu výstupného dokumentu aj z pohľadu
legislatívnych úprav v ďalších zákonoch. Predmetná zmena
dokumentu bola odsúhlasená Štatistickým úradom SR ako
vlastníkom dokumentu na základe komunikácie medzi ÚDZS a ŠÚ
SR v rámci realizácie projektu ePrehliadky.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 41 (§ 12 ods. 4 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V §
12 ods. 4 navrhujeme upraviť nasledovne: „(4) Ak skutočnosťou
rozhodujúcou na posúdenie zárobkovej činnosti je priznanie
dôchodku, právne účinky priznania dôchodku na účel
posúdenia zárobkovej činnosti nastávajú dňom priznania
dôchodku uvedenom v rozhodnutí o priznaní dôchodku.“.
Odôvodnenie: Na účely koordinačných nariadení sa osoba
považuje za dôchodcu odo dňa priznania dôchodku a nie odo dňa
vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku – rozsudok ESD
C-543/13 (Xxxxxxx-Xxxxxxxx).
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 42 (§ 20b ods. 2 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
20b ods. 2 navrhujeme slová „do 15. júna“ nahradiť slovami
„do 30. septembra“. Odôvodnenie: Vzhľadom na veľké
množstvo údajov, ktoré bude potrebné overiť a skontrolovať
pred vydaním rozhodnutia o splnení kritérií kvality, je
pôvodné navrhnutá lehota (od 30.4. do 15.6.) neprimerane
krátka. Naviac samotné vyhodnotenie VMS pre VAS má úrad
zverejňovať do 30.6. (§ 5c ods. 3zákona č. 578/2004 Z.z.),
preto samotné vyhodnotenie kritérií kvality, medzi ktoré je
zaradené aj vyhodnotenie siete, nemôže byť zrealizované
skôr, ako bude zverejnené vyhodnotenie naplnenia siete.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 46 (§ 31 ods. 1 písm. h) zákona č. 581.2004
Z.z.)
Navrhujeme upraviť odkaz v zátvorke na § 43b
ods. 1 písm. b). Odôvodnenie: Formálna úprava.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 46 (§ 31 ods. 2 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 31
navrhujeme upraviť znenie ods. 2 nasledovne: „(2) Ak sa úhrada
podľa odseku 1 písm. a), b) c), e) a g) nezaplatila v čase jej
splatnosti (§ 32 ods. 3), úrad konanie zastaví. Ak sa úhrada
podľa odseku 1 písm. h) nezaplatila v čase jej splatnosti (§
32 ods. 2), úrad podnet na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou odmietne. Ak sa úhrada podľa odseku 1 písm.
d) ani na základe písomnej výzvy úradu na jej úhradu (§ 32
ods. 3) nezaplatila, úrad pristúpi k jej vymáhaniu.“.
Odôvodnenie: V prípade, ak budú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie ozdravného plánu zdravotnej poisťovne podľa §
51, úrad má zákonnú povinnosť konať, pričom povinnosť
úradu konať v tomto prípade nemôže byť podmieňovaná
úhradou poplatku zo strany zdravotnej poisťovne. Ak by totiž
bolo konanie úradu vo veci ozdravného plánu zdravotnej
poisťovne viazané na úhradu poplatku zo strany zdravotnej
poisťovne, zdravotná poisťovňa by sa veľmi jednoducho vyhla
nariadeniu ozdravného plánu, a to nezaplatením poplatku. Z
uvedeného dôvodu je potrebné vyňať neuhradenie poplatku za
predloženie ozdravného plánu na schválenie (ods. 1 písm. d)
z dôvodov zastavenia konania a na riešenie prípadu neuhradenia
poplatku za predloženie ozdravného plánu na schválenie prijať
iný právny režim.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 46 (§ 32 ods. 7 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 32
ods. 7 navrhujeme slová „bol podnet odmietnutý (§ 43a odsek
9 a 10)“ nahradiť slovami „došlo k zastaveniu výkonu
dohľadu podľa ustanovenia § 43b odsek 5 písmeno a) a c)“.
Odôvodnenie: Situácia, aby bolo potrebné vrátiť úhradu pri
odmietnutí podnetu, nemôže nastať. Úrad po doručení
podnetu najskôr preverí, či je úplný a či nie je iný dôvod
na jeho odmietnutie (§ 43a odsek 9 a 10). Ak podnet neodmietne,
vyzve podávateľa na úhradu. Ak podávateľ neuhradí úhradu,
úrad podnet odmietne. Ak bola úhrada uhradená, môže nastať
situácia, ktorá je dôvodom na zastavenie dohľadu (§ 43b
odsek 5), vtedy však už nie je možné podnet odmietnuť. V
tomto prípade považujeme za korektné úhradu vrátiť
podávateľovi.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 47 (§ 13a zákona č. 580.2004 Z.z.)
Navrhujeme
ustanovenie upraviť tak, aby neboli postihnutí poistenci s
nízkym príjmom, ktorým by sa zvýšili preddavky na poistné.
Odôvodnenie: Uvedená úprava minimálneho základu zamestnanca
a minimálnej výšky preddavku na poistné zamestnanca
neprimerane zvýši odvodové zaťaženie zamestnancov s nižšou
mzdou ako je výška minimálnej mzdy a takýmto klesne ich
reálny príjem. Vláda SR by mala práve znižovať odvodové
zaťaženie nízkopríjmových skupín obyvateľstva.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 48 (§ 33 ods. 3 písm. e) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 33 ods. 3 navrhujeme upraviť znenie písm. e) nasledovne: „e)
nebola štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu
alebo spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá má za
obdobie, v ktorom táto osoba vykonávala funkciu štatutárneho
orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo spoločníka 1.
evidovaný nedoplatok voči daňovému úradu podľa osobitného
predpisu49), 2. evidované nedoplatky na poistnom na sociálne
poistenie, evidované nedoplatky voči zdravotnej poisťovne
podľa osobitných predpisov49a) ani táto osoba nebola
samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá má evidované
uvedené nedoplatky.“. Odôvodnenie: Predkladateľom navrhovaný
odkaz na ods. 1 písm. d) nepokrýva činnosti a funkcie uvádzané
v úvodnej časti vety (nepokrýva samostatnú zárobkovú
činnosť, ani pôsobenie v pozícií štatutára akejkoľvek
obchodnej spoločnosti, pokrýva len pôsobenie v orgánoch
zdravotnej poisťovne). Odkaz na ods. 1 písm. d) teda
nezodpovedá úvodnej časti vety. V zmysle úvodnej časti vety
je totiž potrebné zohľadňovať pôsobenie navrhovaného
kandidáta v pozícií štatutára akejkoľvek obchodnej
spoločnosti (nielen zdravotnej poisťovne), ako aj jeho
pôsobenie ako SZČO. Navrhujeme preto uvedené ustanovenie
preformulovať.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 5 (§ 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 6 ods. 4 písm. a) navrhujeme za slová „na základe“
doplniť slovo „právoplatného“. Odôvodnenie: Spresnenie
textu za účelom predchádzania rizika interpretačných
rozdielov v aplikačnej praxi.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 52 (§ 16a zákona č. 580.2004 Z.z.)
Navrhujeme
ustanovenie upraviť tak, aby neboli postihnutí poistenci s
nízkym príjmom, ktorým by sa zvýšili preddavky na poistné.
Odôvodnenie: Uvedená úprava minimálneho základu zamestnanca
a minimálnej výšky preddavku na poistné zamestnanca
neprimerane zvýši odvodové zaťaženie zamestnancov s nižšou
mzdou ako je výška minimálnej mzdy a takýmto klesne ich
reálny príjem. Vláda SR by mala práve znižovať odvodové
zaťaženie nízkopríjmových skupín obyvateľstva.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 55 (§ 19 ods. 19 zákona č. 580.2004 Z.z.)
Navrhujeme
vypustiť predkladateľom navrhovanú zmenu § 19 ods. 19 a
súčasné znenie § 19 ods. 19 navrhujeme doplniť tak, že na
konci prvej vety sa dopĺňajú slová „a rozdiel vo výsledku
ročného zúčtovania poistného bude najmenej 5 eur.“
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať povinnosť zdravotnej
poisťovne zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania
poistného alebo výkaz nedoplatkov, ak dodatočne zistí
skutočnosti podstatné pre zmenu výsledku ročného zúčtovania
poistného, nakoľko rozdiely vo výsledku môžu byť v
niektorých prípadoch relatívne vysoké. V tejto súvislosti
však zároveň navrhujeme, aby sa povinnosť zdravotnej
poisťovne zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania
poistného alebo zrušiť výkaz nedoplatkov vzťahovala len na
prípady, kedy by bol rozdiel medzi novým a pôvodným výsledkom
ročného zúčtovania minimálne vo výške 5 eur, ak by rozdiel
medzi novým a pôvodným výsledkom ročného zúčtovania túto
výšku nedosiahol, zdravotná poisťovňa by nebola povinná
oznámenie o výsledku ročného zúčtovania alebo výkaz
nedoplatkov zrušiť.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 56 (§ 21 ods. 1 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V §
21 ods. 1 v prvej vete navrhujeme slovo „piatich“ nahradiť
slovom „troch“ a poslednú vetu navrhujeme preformulovať
nasledovne: „Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok
na úroky z omeškania (§ 18) sa premlčí uplynutím piatich
rokov od márneho uplynutia lehoty splatnosti preddavku na
poistné alebo nedoplatku na poistnom.“. Odôvodnenie: Cieľom
je motivovať zdravotnú poisťovňu na priebežnú kontrolnú
činnosť a efektívne zisťovanie platiteľa poistného u
poistencov, u ktorých zdravotná poisťovňa eviduje nepokryté
obdobie. Za účelom odstránenia rizika interpretačných
rozdielov v aplikačnej praxi navrhujeme v poslednej vete
upresniť deň začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie
nároku zdravotnej poisťovne na úroky z omeškania v zmysle §
18 (t.j. na úroky z omeškania na poistné a na preddavky na
poistné).
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 57 (§ 42 ods. 2 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 42
ods. 2 navrhujeme vypustiť poslednú vetu. Odôvodnenie: Hoci
predkladateľom navrhované znenie v porovnaní so súčasným
právnym stavom predlžuje lehotu úradu na rozhodovanie z 15
kalendárnych na 15 pracovných dní, ani táto úprava však v
kontexte rozsahu podkladov a informácií, ktoré musia byť pred
vydaním predchádzajúceho súhlasu preverené a posúdené, nie
je dostatočná. Podklady predložené zdravotnými poisťovňami
v niektorých prípadoch nebývajú úplné a úrad vyzýva na
ich doplnenie, pričom na doplnenie podkladov je potrebné
zdravotnej poisťovni určiť primeranú lehotu, rovnako tak musí
úrad často v procese rozhodovania o žiadosti zdravotnej
poisťovne o vydanie predchádzajúceho súhlasu žiadať o
súčinnosť rôzne inštitúcie (napr. sociálnu poisťovňu,
daňové úrady a pod.), ktorým je tiež potrebné vytvoriť
časový priestor na poskytnutie súčinnosť (v súčasnosti
musí úrad tieto inštitúcie po odoslaní žiadosti o súčinnosť
kontaktovať telefonicky s prosbou o prednostné vybavenie
dožiadania, nakoľko ak aj úrad určí týmto inštitúciám v
dožiadaní lehotu na poskytnutie súčinnosti, tieto inštitúcie
oznamujú úradu, že na vybavenie dožiadania majú 15 alebo 30
dní). Z uvedeného dôvodu preto navrhujeme lehotu na vydanie
rozhodnutia o žiadosti zdravotnej poisťovne o vydanie
predchádzajúceho súhlasu v zmysle § 13 ods. 1 písm. c)
osobitne neupravovať a ponechať ju tak na znenie správneho
poriadku tak, ako predkladateľ aj uvádza v dôvodovej správe.
V tejto súvislosti poukazujeme na to, že dôvodová správa v
tejto časti nezodpovedá obsahu vlastného materiálu.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43 ods. 4 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 43
ods. 4 navrhujeme v druhej vete za slová „poverenie na výkon
dohľadu“ doplniť slová „pre zamestnancov úradu“.
Odôvodnenie: Pri výkone dohľadu na diaľku nad verejným
zdravotným poistením je potrebné písomné poverenie pre
prizvanú osobu, ktorá nie je zamestnancom úradu.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43 ods. 6 písm. a) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
poznámke pod čiarou 61ab) navrhujeme doplniť odkaz na § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Odôvodnenie: Ak je prizvanou
osobou - konzultantom právnická osoba, bude sa s ním uzatvárať
zmluva podľa Obchodného zákonníka.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43a ods. 10 písm. a) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 43a ods. 10 písm. a) navrhujeme za slová „práva alebo
právom chráneného záujmu“ doplniť slová „dotknutej
osoby“. Odôvodnenie: Spresnenie textu za účelom
predchádzania rizika interpretačných rozdielov v aplikačnej
praxi.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43a ods. 3 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V §
43a ods. 3 navrhujeme slová „vykonávaný podľa § 43a odsek
1 písm. c) alebo d)“ nahradiť slovami „vykonávaný podľa
§ 43b odsek 1 písm. c) alebo d)“. Odôvodnenie: Formálna
úprava. Správny má byť odkaz na § 43b.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43a ods. 4 písm. c) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 43a ods. 4 navrhujeme upraviť znenie písm. c) nasledovne:
„c) údaje umožňujúce jednoznačnú identifikáciu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zariadenia sociálnej
pomoci, školy alebo detenčného ústavu, v ktorom má byť
vykonaný dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,“.
Odôvodnenie: Navrhujeme doplniť výpočet zariadení, nad
ktorými sa v súčasnej dobe vykonávajú dohľady. Dohľad
možno vykonávať aj nad detenčným ústavom alebo školou.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43a ods. 4 písm. g) a ods. 5 písm. e) zákona č.
581.2004 Z.z.)
V § 43a ods. 4 písm. g) a ods. 5 písm.
e) navrhujeme slovo „poplatok“ nahradiť slovom „úhradu“
a odkaz v zátvorke na § 32 ods. 7 navrhujeme nahradiť odkazom
na § 31 odsek 1 písm. h). Odôvodnenie: Formálna úprava.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43a ods. 5 písm. c) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 43a ods. 5 písm. c) navrhujeme za slová „práva alebo
právom chráneného záujmu“ doplniť slová „dotknutej
osoby“. Odôvodnenie: Spresnenie textu za účelom
predchádzania rizika interpretačných rozdielov v aplikačnej
praxi.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 58 (§ 43e ods. 2 písm. a) zákona č. 581.2004 Z.z.)
V
§ 43e ods. 2 písm. a) navrhujeme odkaz na § 45 ods. 1 nahradiť
odkazom na § 43d ods. 1. Odôvodnenie: Formálna úprava.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 59 (§ 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 25 ods. 1 písm. b) navrhujeme za slová „ak poistenec
podáva prihlášku“ doplniť slová „alebo späťvzatie
prihlášky“. Odôvodnenie: V nadväznosti na navrhovanú zmenu
spočívajúcu v zavedení povinnosti zdravotnej poisťovne
overovať totožnosť poistenca nielen pri osobnom podávaní
prihlášky, ale aj pri osobnom podávaní späťvzatia
prihlášky, je potrebné zodpovedajúcim spôsobom tejto zmene
prispôsobiť aj záverečnú časť ustanovenia § 25 ods. 1
písm. b).
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 60 (§ 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 25 ods. 1 navrhujeme upraviť znenie písm. c) nasledovne: „c)
pri zmene zdravotnej poisťovne podľa § 7 ods. 2 oznámiť
príslušnej zdravotnej poisťovni poistenca elektronickou formou
potvrdenie prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne; oznámenie
zdravotná poisťovňa zasiela v elektronickej forme raz mesačne
za predchádzajúci kalendárny mesiac, a to do desiateho dňa
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, oznámenie musí obsahovať
údaje uvedené v § 8 ods. 1 písm. b) a d)“. Odôvodnenie:
Navrhovateľom predložené znenie § 25 ods. 1 písm. c)
obsahuje viacero nepresností, ktoré majú potenciál vyvolať v
aplikačnej praxi viacero interpretačných rozdielov. Nemôže
ísť o oznámenie vzniku poistných vzťahov, nakoľko poistný
vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou vzniká na
základe prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne až 1.1.
nasledujúceho kalendárneho roka, navyše zdravotná poisťovňa,
v ktorej je poistenec poistený v čase podania prihlášky na
zmenu zdravotnej poisťovne, je jeho aktuálne príslušnou
zdravotnou poisťovňou, nie „predchádzajúcou príslušnou
zdravotnou poisťovňou“. Z uvedeného dôvodu navrhujeme
znenie § 25 ods. 1 písm. c) spresniť, aby v praxi nedochádzalo
k nedorozumeniam o tom, aké údaje a ktorej zdravotnej poisťovni
je potrebné oznamovať.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 60 (§ 47c zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 47c
navrhujeme doplniť nový odsek 4, ktorý znie: „(4)
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má vydané
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti, vytvorí podmienky na splnenie
povinnosti prehliadajúceho lekára podľa § 47b v tomto
zdravotníckom zariadení.“. Odôvodnenie: V zákone je
potrebné zabezpečiť realizáciu projektu ePrehliadky v
ústavných zdravotníckych zariadeniach. Od 1.12.2022 bude mať
každý prehliadajúci lekár podľa § 47b ods. 3 povinnosť po
prehliadke mŕtveho tela vyplniť elektronicky oznámenie o úmrtí
(od 1.1.2023 navrhujeme zmeniť označenie na hlásenie o úmrtí).
Poskytovateľ teda musí zabezpečiť podmienky pre splnenie
zákonných povinností prehliadajúceho lekára, najmä
internetové pripojenie a prístup prehliadajúceho lekára do
systému ePrehliadok.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 61 (§ 25b ods. 1 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V §
25b ods. 1 navrhujeme vypustiť poslednú vetu. Odôvodnenie: Z
obsahu návrhu, ako ani z dôvodovej správy nie je zrejmé,
prečo sa má zdravotná poisťovňa považovať za správny
orgán na účely konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Z
obsahu predloženého návrhu nie je zrejmé, že by mala
zdravotná poisťovňa v procese vydávania rozhodnutí
postupovať v zmysle správneho poriadku (zákon č. 580/2004 Z.
z. na správny poriadok v tejto súvislosti neodkazuje). Ak by
tomu tak bolo, proces vydávania rozhodnutí zdravotnej poisťovne
by bol pomerne komplikovaný, keďže v procese vydávania
rozhodnutí v zmysle správneho poriadku je pred vydaním
rozhodnutia nutné vykonať množstvo úkonov, ako napr. vyzvať
účastníka konania na nahliadnutie do spisu, aby mal
garantované právo vyjadriť sa k podkladu pre vydanie
rozhodnutia, zabezpečiť postup v úzkej súčinnosti s
účastníkom konania a pod. Rozhodovacia činnosť zdravotnej
poisťovne v tejto oblasti by sa teda z pohľadu úradu nemala
spravovať zložitým procesom správneho konania, ale osobitným
predpisom, ktorým by v tejto súvislosti mal byť zákon č.
580/2004 Z.z.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 61 (§ 25e ods. 6 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V §
25e navrhujeme upraviť ods. 6 nasledovne: „(6) Proti
rozhodnutiu o odložení vymáhania pohľadávok podľa odseku 1
a odseku 2 a proti rozhodnutiu, ktorým zdravotná poisťovňa
rozhodla o žiadosti dlžníka o odložení vymáhania pohľadávok
podľa odseku 3 nie sú prípustné námietky.“. Odôvodnenie:
Navrhujeme upraviť znenie § 25e ods. 6 tak, aby bolo zrejmé,
že námietky nemožno podať nielen proti pozitívnemu
rozhodnutiu, t. j. rozhodnutiu, ktorým zdravotná poisťovňa
rozhodne o odložení vymáhania, ale ani proti rozhodnutiu,
ktorým zdravotná poisťovňa rozhodne o žiadosti dlžníka o
odloženie vymáhania negatívne, t. j. tak, že žiadosti
dlžníka nevyhovie, a teda nerozhodne o odložení vymáhania.
Na pozitívne rozhodnutie o návrhu dlžníka nie je právny
nárok (zdravotná poisťovňa môže, nie musí návrhu
vyhovieť), preto nie je dôvodné, aby v prípade, že zdravotná
poisťovňa žiadosti dlžníka nevyhovie, bolo dlžníkovi
umožnené podať námietky.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 61 (§ 25g ods. 5 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
nadväznosti na znenie § 25g ods. 5 navrhujeme do § 18 ods. 1
písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. doplniť nový bod 10, ktorý
znie: “ 10. rozhoduje o námietkach dlžníka proti
rozhodnutiam zdravotnej poisťovne vydaným v konaní vo veciach
vymáhania pohľadávok podľa osobitnému predpisu37) a proti
upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podľa osobitného
predpisu, ak námietkam nevyhovela zdravotná poisťovňa.“.
Zároveň je potrebné v zákone č. 581/2004 Z.z. upraviť
proces rozhodovania úradu o námietkach proti rozhodnutiam
zdravotných poisťovní vo veciach vymáhania pohľadávok a
proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok.
Odôvodnenie: V prípade, ak má úrad rozhodovať o námietkach
dlžníka proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok a
proti rozhodnutiam zdravotných poisťovní vydaným v procese
vymáhania pohľadávok zdravotnými poisťovňami, musí byť v
zákone definovaný proces rozhodovania úradu, podobne ako je
ustanovený proces rozhodovania úradu o námietkach
poistencov/platiteľov poistného v § 77a zákona č. 580/2004
Z.z. Strohé uvedenie, že námietky zdravotná poisťovňa
predloží úradu, ak im čo i len v časti nevyhovie, nie je
postačujúce a je potrebné určenie postupu úradu pri
rozhodovaní o námietkach. Nie je upravená kompetencia úradu v
§ 18 ods. 1, príp. v § 20 zákona č. 581/2004 Z.z.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 61 (§ 25h ods. 1 zákona č. 580.2004 Z.z.)
Navrhujeme
doplniť doručovanie fyzickej osobe a doručovanie do zahraničia
nasledovne: Doručovanie fyzickej osobe: “Ak nie je možné
doručiť upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok
dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou , na adresu trvalého
pobytu alebo na kontaktnú adresu, a iná adresa tohto dlžníka
nie je zdravotnej poisťovni známa, upovedomenie sa považuje za
doručené po uplynutí troch dní od vrátenia nedoručenej
zásielky zdravotnej poisťovni, a to aj vtedy, ak sa dlžník o
tom nedozvie.” Doručovanie do zahraničia: “Ak sa má
upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok doručiť na
adresu v cudzine a nepodarí sa ho doručiť na adresu sídla,
miesta podnikania, trvalého pobytu alebo kontaktnú adresu,
doručuje sa verejnou vyhláškou. Doručenie verejnou vyhláškou
sa vykoná tak, že oznámenie o mieste uloženia písomnosti s
jej presným označením a uvedením mena, priezviska, trvalého
pobytu a roku narodenia fyzickej osoby alebo názvu, sídla a
identifikačného čísla právnickej osoby, ak je pridelené, sa
vyvesí na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch
príslušnej pobočky zdravotnej poisťovne, ktorá písomnosť
doručuje a zároveň na webovom sídle zdravotnej poisťovne po
dobu 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia.” Odôvodnenie: V ustanovení je upravené
doručovanie iba fyzickej osobe – podnikateľom; nie je
upravené doručovanie do zahraničia, pokiaľ má dlžník
bydlisko/miesto podnikania/sídlo mimo územia SR.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 64 (§ 38ezc zákona č. 580.2004 Z.z.)
V § 38ezc
navrhujeme doplniť ods. 2 v nasledovnom znení: „(2) Zdravotná
poisťovňa, ktorá do 31.12.2022 prijala prihlášku na zmenu
zdravotnej poisťovne od 1.1.2024 a prihláška nespĺňa
podmienky podľa § 8 ods. 1 tohto zákona, je povinná najneskôr
do 31.3.2023 písomne vyzvať poistenca, alebo osobu, ktoré za
poistenca prihlášku podala, aby najneskôr do 30.9.2023 podal
prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne podľa § 8 ods. 1
tohto zákona. Na prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne od
1.1.2024, ktorá bola podaná do 31.12.2022 a ktorá nespĺňa
náležitosti podľa § 8 ods. 1 tohto zákona sa neprihliada. O
tejto skutočnosti je zdravotná poisťovňa povinná poistenca,
alebo osobu, ktorá za poistenca prihlášku podala upovedomiť
vo výzve zaslanej podľa prvej vety.“ Odôvodnenie:
Prepoisťovacie obdobie prebieha vždy na prelome rokov, vždy je
to obdobie od októbra do septembra. Nasledujúce prepoisťovacie
obdobie (na vznik poistného vzťahu od 1.1.2024) bude prebiehať
od októbra 2022 do septembra 2023. Účinnosť novely zákona č.
580/2004 Z. a zákona č. 581/2004 Z. z., ktorá zavádza zmeny
do procesu podávania prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne,
sa však navrhuje až od 1.1.2023. V dôsledku uvedeného vzniknú
dve rôzne kategórie prihlášok (aj ich späťvzatí) a dva
rôzne režimy ich podávania (prihlášky podané v zmysle
legislatívy účinnej do 31.12.2022 a prihlášky podané v
zmysle legislatívy účinnej od 1.1.2023). Uvedené má značný
potenciál spôsobiť v aplikačnej praxi problémy spočívajúce
nielen v tom, že pri každej prihláške sa bude musieť
zohľadňovať iná právna úprava, a to nielen z hľadiska ich
náležitostí, ale aj z hľadiska procesu ich spracovania (nový
režim výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami a úradom,
medzi zdravotnými poisťovňami navzájom a pod.), ale zároveň
vznikne riziko snahy prihlášky antidatovať, nakoľko režim
ich podávania do 31.12.2022 bude podstatne miernejší ako režim
ich podávania od 1.1.2023. Z uvedeného dôvodu úrad navrhuje,
aby sa na prihlášky podané od 1.10.2022 do 31.12.2022, na
základe ktorých by malo dôjsť k vzniku poistného vzťahu od
1.1.2024 neprihliadalo, ak tieto nespĺňajú náležitosti
zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2023. Úrad
si je vedomý, že uvedený návrh z istého pohľadu pôsobí
retroaktívne, avšak nakoľko je vyššie uvádzaným návrhom
odseku 2 vytvorený legislatívny priestor na to, aby poistenec
podal prihlášku, ktorá bude v súlade s novou právnou
úpravou, pričom poisťovňa bude povinná na takéto podanie
prihlášky poistenca vyzvať, a teda poistencovi nebude odňaté
jeho zákonné právo na zmenu zdravotnej poisťovne od 1.1.2024,
nejde z pohľadu úradu o pravú retroaktivitu, ktorá ako jediná
je ústavnoprávne neakceptovateľná.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 7 (§ 6 ods. 9 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 6
navrhujeme upraviť znenie ods. 9 nasledovne: „(9) Zdravotná
poisťovňa nesmie pri vykonávaní náboru poistencov
spolupracovať s osobami, ktoré nie sú so zdravotnou poisťovňou
v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou podľa osobitného
predpisu18aaa). Fyzická osoba vykonávajúca nábor poistencov
pre zdravotnú poisťovňu nesmie vykonávať žiadnu zárobkovú
činnosť pre inú zdravotnú poisťovňu a nesmie byť fyzickou
osobou zapísanou Národnou bankou Slovenska v registri podľa
osobitného zákona18aab) alebo zamestnancom tejto osoby.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18aaa) a 18aab) znie: 18aaa) § 42
zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov 18aab) § 13 a nasl. zákona č. 186/2009 Z. z. o
finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Odôvodnenie: Prvú vetu aktuálne účinného znenia § 6 ods. 9
zákona č. 581/2004 Z. z. navrhujeme nahradiť vetou znení
„Zdravotná poisťovňa nesmie pri vykonávaní náboru
poistencov spolupracovať s osobami, ktoré nie sú so zdravotnou
poisťovňou v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou
podľa osobitného predpisu“. Predkladateľom navrhované
znenie totiž precízne nevyrieši problémy, s ktorými sa úrad
a aj poistenci každoročne stretávajú v rámci prepoisťovacej
kampane. Ako problematické sa totiž javia nielen osoby, ktoré
vykonávajú činnosti spojené s náborom poistencov pre viacero
zdravotných poisťovní súčasne a osoby, ktoré zároveň
pracujú ako finanční agenti či poradcovia, ale rovnako
problematické sa javia aj bežné fyzické osoby (dôchodcovia,
študenti, nezamestnaní, mamičky na materskej dovolenke a
pod.), s ktorými zdravotné poisťovne v procese náboru
poistencov tiež na základe dohody spolupracujú. Aj v tomto
prípade totiž ide zväčša o osoby bez bazálnej znalosti
vzniku a fungovania verejného zdravotného poistenia, v dôsledku
čoho sú poistenci zavádzaní a sú im poskytované nepravdivé
informácie. Úrad pre dohľad preto navrhuje, aby akékoľvek
činnosti spojené s náborom poistencov mohli vykonávať
výlučne len osoby, ktoré sú so zdravotnou poisťovňou v
pracovnoprávnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, že pri podávaní
prihlášky bude poistenec komunikovať s riadnym zamestnancom
zdravotnej poisťovne, u ktorého sa primárne predpokladá
určitý stupeň odbornej spôsobilosti v oblasti vykonávania
verejného zdravotného poistenia, čo by malo byť garanciou
toho, že potenciálnym poistencom nebudú podávané
nekvalifikované, zavádzajúce, či nepravdivé informácie.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
bodu 72 (§ 67b ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 581.2004
Z.z.)
Keďže na základe návrhu novely zákona č.
581/2004 Z.z. už Centrum pre klasifikačný systém nebude
vykonávať odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti
a ďalšie vzdelávanie pre klasifikačný systém, ani nebude
viesť zoznam odborne spôsobilých osôb pre klasifikačný
systém, ktoré získali odbornú spôsobilosť, úrad navrhuje v
zákone ustanoviť, akým iným spôsobom budú uvedené činnosti
zabezpečované.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 8 (§ 6 ods. 12 zákona č. 581.2004 Z.z.)
V § 6
ods. 12 navrhujeme slová „za získanie jedného poistenca“
nahradiť slovami „za získanie jednej prihlášky na verejné
zdravotné poistenie, na základe ktorej dôjde k vzniku
poistného vzťahu“ a slová „v ktorom sa nábor poistencov
vykonáva“ navrhujeme nahradiť slovami „v ktorom na základe
získanej prihlášky na verejné zdravotné poistenie vznikne
poistný vzťah“. Odôvodnenie: Osoby vykonávajúce nábor
poistencov preberajú od poistencov prihlášky a odmena je
viazaná na získanie prihlášky, ktorá bude prijatá a
potvrdená. Formulácia, že odmena je uhrádzaná za získanie
poistenca pôsobí nevhodne (vo vzťahu k poistencov
dehonestujúco). Zároveň navrhujeme maximálnu výšku odmeny
viazať na priemernú mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej
republiky vykázanú Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu
roku, v ktorom na základe získanej prihlášky dôjde k vzniku
poistného vzťahu. Prepoisťovacie obdobie totiž vždy prebieha
na prelome rokov, a to od októbra do septembra (napr. do 10/2021
– 9/2022). Navrhovateľom predložené znenie by tak malo za
následok, že maximálna výška odmeny za prihlášky prijaté
od októbra do decembra by bola iná ako za prihlášky prijaté
od januára do septembra.
|
O
|
ÚDZS
|
K
bodu 8 (§ 6 ods. 9 písm. a) bod 3 zákona č. 580.2004 Z.z.)
V
§ 6 ods. 9 písm. a) bod 3 navrhujeme za slová „elektronicky
podpísaná“ doplniť slovo „kvalifikovaným“. V poznámke
pod čiarou k odkazu 13aab navrhujeme odstrániť odkaz na čl. 3
ods. 10 Nariadenia EP a Rady č. 910/2014. Odôvodnenie: V zmysle
čl. 3 ods. 10 nariadenia EP a Rady č. 910/2014 elektronickým
podpisom sú údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené
alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme
a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie. Uvedené
ustanovenie nariadenia si zdravotné poisťovne vykladajú tak,
že môže ísť o akýkoľvek elektronický podpis poistenca, t.
j. aj podpis prstom či špeciálnym perom na podpisovom tablete,
či dokonca sa vyskytli tak extenzívne výklady tohto
ustanovenia, že elektronickým podpisom je aj len elektronicky
vpísané meno a priezvisko na listine. Akýkoľvek elektronický
podpis, ktorý nemá formu kvalifikovaného elektronického
podpisu v zmysle čl. 3 ods. 12 nariadenia nevytvára dostatočnú
garanciu toho, že prihláška bola skutočne podaná osobu,
ktorej elektronický podpis (ak nejde o kvalifikovaný
elektronický podpis podľa čl. 3 ods. 12 nariadenia) sa na
prihláške nachádza. Z uvedené dôvodu navrhujeme odstrániť
v poznámke pod čiarou k odkazu 13aab odkaz na čl. 3 ods. 10
nariadenia a ponechať len odkaz na čl. 3 ods. 12 tak, aby bolo
možné zo strany zdravotnej poisťovne prijať prihlášku
podpísanú elektronickým podpisom len v prípade, ak ide o
kvalifikovaný elektronický podpis, ktorý jediný je garanciou
toho, že skutočne ide o elektronický podpis osoby, ktorá
prihlášku podáva, a ktorý jediný je ekvivalentom
vlastnoručného podpisu. Ak má byť prihláška podaná v
listinnej podobe opatrená vlastnoručným podpisom, ktorý v
zmysle predloženého návrhu má byť navyše ešte aj úradne
osvedčený, tak aj jedinou akceptovateľnou formou
elektronického podpisu by mal byť kvalifikovaný elektronický
podpis.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 1 k časti Ukazovateľ kapitálovej primeranosti
Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú
kritériá kvality zdravotnej poisťovne
Navrhujeme
upraviť v zmysle pripomienky úradu k § 51 ods. 1 zákona
581/2004 Z.z. Odôvodnenie: V rámci pripomienok k novele zákona
č. 581/2004 Z.z. úrad navrhol úroveň kapitálovej
primeranosti vo výške 10% - viď pripomienka úradu k § 51
ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 1 K časti Ukazovateľ likvidity Vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá
kvality zdravotnej poisťovne
Ako alternatívu 1
navrhujeme vo výpočte upraviť menovateľ – krátkodobé
záväzky na súčet Záväzkov (číslo riadku 081 na strane
pasív v účtovnej závierke zdravotnej poisťovne) a
Technických rezerv (číslo riadku 067 na strane pasív v
účtovnej závierke zdravotnej poisťovne). Ako alternatívu 2
navrhujeme namiesto ukazovateľa likvidity použiť ukazovateľ,
ktorý by vyjadroval na koľko dní prevádzky postačuje
zostatok finančných prostriedkov v pokladnici a na bankovom
účte. Odôvodnenie: Ukazovateľ likvidity vyjadruje solventnosť
a schopnosť zdravotnej poisťovne hradiť všetky svoje
krátkodobé záväzky, pričom je potrebné sem zahrnúť aj
technické rezervy, kde zdravotné poisťovne vykazujú aj
záväzky z prerozdeľovania, keď ešte nemajú k dispozícii
rozhodnutie úradu, alebo náklady na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, ku ktorým ešte nebol do zdravotnej poisťovne
doručený účtovný doklad.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 1 k časti Ukazovateľ naplnenosti siete Vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá
kvality zdravotnej poisťovne
Úrad zásadne nesúhlasí,
aby sa pri súčasnom nastavení normatívov verejnej minimálnej
siete určovala hodnota ukazovateľa pri naplnenosti siete nad
minimálnu sieť “ako pomer počtu poskytovateľov, ktorí sú
zazmluvnení k počtu poskytovateľov v minimálnej sieti
(príklad: pri rozsahu minimálnej siete 100 poskytovateľov a
zazmluvnení 120 poskytovateľov má parameter hodnotu 120/100 =
1,2)“. Odôvodnenie: Ako už úrad opakovane prezentoval,
nastavenie normatívov v segmente ŠAS a spôsob ich výpočtu v
ich súčasnom znení (nezohľadňujú sa úväzky lekárov podľa
podielu zdravotnej poisťovne, ale každá poisťovňa si počíta
vo výpočtu VMS celý úväzok lekára len pre seba; chýbajúce
normatívy na menšie územné celky, t.j. okresy, atď.)
absolútne nezohľadňuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti,
ktorá je napriek formálne deklarovanej naplnenosti siete v
mnohých odbornostiach a lokalitách v praxi pre poistencov
takmer nedostupná. Z uvedeného dôvodu nie je možné pri
súčasnom znení nariadenia vlády č. 640/2008 Z.z. o verejnej
minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v
znení neskorších predpisov pre stanovenie verejnej minimálnej
siete v segmente ŠAS, súhlasiť s navyšovaním hodnoty
ukazovateľa naplnenosti siete. Uvedený návrh navyšovania
hodnoty ukazovateľa by bolo možné aplikovať až po komplexnej
revízií nariadenia vlády č. 640/2008 Z.z. pre segment ŠAS.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 1 k časti Ukazovateľ zabezpečenia úhrady
plánovanej zdravotnej starostlivosti Vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá kvality
zdravotnej poisťovne
Navrhujeme preformulovať za
účelom zabezpečenia úhrady plánovanej zdravotnej
starostlivosti cez tvorbu technických rezerv. Odôvodnenie:
Úhrada plánovanej zdravotnej starostlivosti by nemala byť
zabezpečená cez tvorbu rezervného fondu, ale cez tvorbu
technických rezerv.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 10 - Prehľad o čakacích zoznamoch Vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá
kvality zdravotnej poisťovne
Navrhujeme doplniť tak,
aby boli stanovené kritériá a hraničné hodnoty. Odôvodnenie:
Ide o prehľad. Nie sú vôbec stanovené kritéria ani hraničné
hodnoty.
|
O
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 6 Ukazovateľ stav naplnenosti verejnej minimálnej
siete v ambulantnej zdravotnej starostlivosti Vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú kritériá
kvality zdravotnej poisťovne
K tomu, aby tento
ukazovateľ mohol byť zahrnutý ako objektívne kritérium, je
nevyhnutné komplexne zrevidovať nariadenie vlády č. 640/2008
Z.z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov z hľadiska
verejnej minimálnej siete v segmente ŠAS. V opačnom prípade
budú vyhodnocovania tohto kritéria čisto formálne, bez
reálnej výpovednej hodnoty o skutočnej dostupnosti zdravotnej
starostlivosti pre poistencov.
|
Z
|
ÚDZS
|
K
Prílohe č. 8 Hlásenie - zoznam PZS zaradených medzi
neefektívne zariadenia Xxxxxxxx Ministerstva zdravotníctva
SR, ktorou sa ustanovujú kritériá kvality zdravotnej poisťovne
Úrad nesúhlasí so zverejňovaním poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti, ktorí by mali byť podľa tohto
návrhu zaraďovaní medzi neefektívne zariadenia. Odôvodnenie:
Nie je jasné, za akým účelom majú byť poskytovatelia takto
v negatívnom svetle prezentovaní. Otázna je tiež miera, v
akej budú môcť poskytovatelia voči zaradeniu do zoznamu
neefektívnych zariadení namietať. Pokiaľ majú zdravotné
poisťovne identifikovaných neefektívnych poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti, mali by byť tieto hodnotenia
zohľadňované pri zazmluvňovaní poskytovateľov a pri
stanovovaní podmienok úhrady za zdravotnú starostlivosť. Nie
je absolútne jasný dôvod zavádzania kategórie „neefektívnych
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ a ich zverejňovania
a rovnako nie je známe opodstatnenie zverejňovania takéhoto
zoznamu a jeho opora v zákone.
|
Z
|
ÚMS
|
k
čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12
ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16
ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods.
2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
Znenie pripomienky: V
čl. VIII navrhujeme v celom rozsahu vypustiť body 40, 44, 45,
47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55. Odôvodnenie: návrh zákona v čl.
VIII mení aj zákon č. 580/2044 Z. z. o zdravotnom poistení a
o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnom poistení“), zavádza minimálny vymeriavací základ
pre zamestnanca vo výške minimálnej mesačnej mzdy, bez ohľadu
na rozsah pracovného úväzku. Zároveň ruší odpočítateľnú
položku. Navrhovaná zmena zhorší príjmovú situáciu
zamestnancov, ktorí dnes pracujú v náročných, neviditeľných
a finančne neatraktívnych pozíciách, na čiastočné úväzky
a zhorší zamestnávateľom - samosprávam už aj tak zložitú
situáciu na zabezpečenie týchto pracovných pozícii ( pomocné
sily v školskej kuchyni, upratovačky, pomocné sily v škôlke,
v zariadeniach sociálnych služieb) kde už dnes s obrovskými
ťažkosťami hľadajú zamestnancov. Toto sa súčasne dotkne aj
zamestnancov pracujúcich na čiastočné úväzky z akýchkoľvek
osobných alebo rodinných dôvodov. Povedie k to k ďalšiemu
zníženiu motivácie jednotlivca zabezpečiť si akýkoľvek
príjem vlastnou aktivitou. Podľa dôvodovej správy je cieľom
takejto úpravy zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých osoby platia minimálne mesačné
poistné ale majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie.
Pokiaľ je identifikované takéto delikventné správanie u
jednotlivca, je potrebné nájsť individuálny sankčný
mechanizmus na odstránenie a nie celoplošné potrestanie
zamestnancov, ktorí s týmto správaním nemajú nič spoločné.
Za neprijateľné považujeme takéto celoplošné trestanie aj v
súvislosti s tým, že štát sám sa správa špekulatívne a
za poistencov štátu platí neprimerane nízke poistenie a
pritom má vedomosť o tom, že práve poistenci štátu sú pre
poistný systém najdrahšími poistencami. Zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej položky,
tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona, vo väzbe na hore
uvedené považujeme za neprípustné a až neetické a
navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce sa tejto úpravy.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl
I bod 46 § 31 ods. 1
Vo vzťahu k § 31 ods. 1 písm.
h) a ods. 5 Union ZP neodporúča zavedenie úhrady za podanie
podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.
Navrhované môže spôsobiť sťaženie prístupu k uplatneniu
práv najmä niektorým skupinám obyvateľov (napr.
dôchodcovia). Ustanovenie § 43a ods. 1 písm. b) neexistuje.
Pravdepodobne má ísť o ustanovenie § 43a ods. 2 písm. b)
|
O
|
Union
ZP
|
Čl
I. bod 42, §20b ods. 2
Pre odstránenie akýchkoľvek
pochybností navrhujeme doplniť druhú vetu v znení:
"Rozhodnutie úradu je preskúmateľné súdom"
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I bod 10 § 6a
Union ZP nesúhlasí s navrhovanou
úpravou § 6a, ktorá síce ruší limit na prevádzkové
náklady, ale zavádza minimálny limit výdavkov na zdravotnú
starostlivosť za účelom regulácie zisku. Ako sme sa už
viackrát vyjadrili, Union ZP je ochotná akceptovať snahy
regulovať zisk zdravotných poisťovní, ale máme za to, že
takáto regulácia má byť v prvom rade ústavne konformná,
spravodlivá, predvídateľná a stabilná. Zásadne preto
nesúhlasíme s navrhovanou úpravou podľa § 6a ods. 2,
ktorý úplne popiera efektivitu v zdravotníctve, tým že
určuje sumu, ktorá sa má minúť z verejného zdravotného
poistenia na zdravotnú starostlivosť. Nezohľadňuje neistotu
na príjmovej strane (vrátane ročného zúčtovania so štátom,
tiež skúsenosti s častými a nepredvídateľnými zmenami
v platbe za poistencov štátu za rok 2021), a ani neistotu na
výdavkovej strane (zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti sú uzatvárané na rok, návrh nezohľadňuje
chorobnosť poistného kmeňa, zmeny legislatívy, ad hoc
rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva a iné aspekty
ovplyvňujúce vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného
poistenia v priebehu roka) a tak bude mať za dôsledok jeho
nerealizovateľnosť. Zároveň naviac máme za to, že pokiaľ
bude limitovaný zisk zdravotných poisťovní, nemá navrhovaný
mechanizmus žiadne reálne opodstatnenie. Vyššie uvedené
kritéria pre reguláciu zisku čiastočne môže spĺňať podľa
nášho názoru alternatíva 2, pokiaľ bude upravená, a na
ktorej bol už v minulosti (v zime 2021) konsenzus medzi
zdravotnými poisťovňami a Ministerstvom zdravotníctva.
S reguláciou zisku podľa alternatívy 1 zásadne nesúhlasíme,
ide o nejasný návrh, ktorý spája zisk so základným či
vlastným imaním, pričom medzi nimi neexistuje žiadny logický
vzťah, najmä pri spoločnostiach, ktoré sú na trhu dlhšie.
Vlastné imanie (zo zdrojov akcionára) hovorí o histórii
financovania firmy zo strany akcionára a nemá žiaden priamy
vzťah so ziskovosťou. Okrem toho použitý pojem „hodnota
kapitálu vloženého do vlastného imania“ je legislatívne
nejednoznačný a nelogický. Pokiaľ je teda snaha regulovať
zisk zdravotných poisťovní, je podľa nášho názoru
akceptovateľná nasledujúca úprava: „§ 6aa Fond kvality
zdravia Ak zdravotná poisťovňa dosiahne v účtovnom období
kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po
vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu do minimálnej
výšky určenej podľa Obchodného zákonníka (ďalej len
„upravený výsledok hospodárenia“) vyšší ako je súčet
súm určených podľa odseku 2 písm. a) a b) (ďalej len
„optimálny výsledok hospodárenia“) rozdiel medzi upraveným
výsledkom hospodárenia a optimálnym výsledkom hospodárenia
použije zdravotná poisťovňa na tvorbu alebo doplnenie fondu
kvality zdravia podľa § 6 ods. 3 písm. e). Optimálny výsledok
hospodárenia je súčet sumy 1,5% z predpísaného poistného
v hrubej výške a sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií
kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len „kritérium kvality“)
podľa § 6ab; takto určená suma nesmie byť vyššia ako 0,5%
z predpísaného poistného v hrubej výške.18jc) Predpísané
poistné v hrubej výške podľa odseku 2 je úhrn predpísaného
poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa
kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej
účtovnej závierky. Ak bol v ktoromkoľvek z predchádzajúcich
účtovných období rozdiel medzi optimálnym výsledkom
hospodárenia a upraveným výsledkom hospodárenia kladný,
zdravotná poisťovňa môže v príslušnom účtovnom období
znížiť sumu pre doplnenie fondu kvality zdravia až do výšky
každého takéhoto rozdielu, nie však viac ako 1,5 % zo sumy
predpísaného poistného v hrubej výške, pričom už raz
takto odpočítanú sumu nemožno použiť na zníženie sumy pre
doplnenie fondu kvality zdravia opakovane. Fond kvality zdravia
zdravotná poisťovňa použije na úhradu - poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, - nákladov spojených s realizáciou
činností a aktivít pri preventívnych programoch na zlepšenie
zdravia poistencov, alebo na zabránenie zhoršovaniu zdravia
poistencov, alebo podporujúcich zdravý spôsob života
poistencov alebo zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity
poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Všeobecne záväzným
právnym predpisom ministerstvo zdravotníctva ustanoví činnosti
a aktivity podľa odseku 5 písm. b). Zároveň spolu s tým
navrhujeme upraviť vzorec (príloha č. 1 k zákonu č.
581/2004 Z. z.) pre výpočet limitu pre prevádzkové náklady
nasledovne: „Limit (v %) = 2,0 + 3 000 000/PPZP" Ak by
našej pripomienke nebolo vyhovené, alternatívne požadujeme
úpravu znenia ods. 2 a 3 §6a nasledovne: „(2) Súčet
položiek z účtovnej závierky zdravotnej poisťovne z
výkazu ziskov a strát, ktorými sú náklady na zdravotnú
starostlivosť, zmena stavu technickej rezervy na poistné
plnenia v hrubej výške, zmena stavu iných technických rezerv
a ostatné technické náklady okrem prijatých a zaplatených
úrokov, znížený o ostatné technické výnosy okrem prijatých
a zaplatených úrokov, musí byť vo výške najmenej rozdielu
medzi 98% z predpísaného poistného v hrubej výške za
účtovné obdobie, za ktoré sa určuje výsledok hospodárenia
a koeficientu podľa odseku 3 (ďalej len „náklady na
zdravotnú starostlivosť“). Náklady na zdravotnú
starostlivosť podľa prvej vety sa znižujú o optimálny
výsledok hospodárenia vypočítaný podľa odseku 4. Predpísané
poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného
zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný
výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej
závierky. (3) Koeficient je percento, ktoré sa vypočíta ako
podiel, v ktorého čitateli je číslo tri milióny
a v menovateli počet poistencov zdravotnej poisťovne k 1.
januáru kalendárneho roka, za ktorý sa určuje výsledok
hospodárenia.“ Vyššie uvedené návrhy na zmenu vzorca pre
limit prevádzkových nákladov alebo zmenu % a koeficientu
navrhujeme z dôvodu, že súčasný limit na prevádzkové
náklady nedostatočne zohľadňuje výšku oprávnených
nákladov malých zdravotných poisťovní a výšku fixných
nákladov zdravotnej poisťovne (aj malá zdravotná poisťovňa
musí mať zabezpečenú verejnú minimálnu sieť, zabezpečené
IT systémy a podobne). Zároveň, súčasne nastavený limit
znemožňuje vstup novým zdravotným poisťovniam na trh.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I bod 11 § 6aa
Pripomienka: vzhľadom na náš návrh
na ponechanie §6a v pôvodnom znení a doplnenie § 6aa,
navrhujeme toto ustanovenie prečíslovať na § 6ab. Zároveň
súhlasíme s úpravou uvedenou ako alternatíva 2, teda, že
po splnení kritérií kvality je suma pre účely výpočtu
možného zisku 0.5 %.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I bod 20 §10 ods. 4
Nesúhlasíme. Ustanovenie
rozširuje právomoc úradu na situácie a subjekty, ktoré
žiadnym spôsobom nesúvisia s predmetom zákona č. 581/2004
Z. z. Uvedenú právomoc má Úrad pre dohľad nad výkonom
auditu.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I bod 22 § 13 ods. 7
v § 13 ods. 7 navrhujeme vypustiť
„a osoba vo vzťahu, ku ktorej bol prechádzajúci súhlas
vydaný.“ Odôvodnenie: nepovažujeme za dôvodné, aby táto
osoba bola účastníkom konania o odňatí predchádzajúceho
súhlasu, keďže nie je účastníkom konania ani v konaní
o udelení predchádzajúceho súhlasu.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I bod 66, §67a ods. 3
Pripomienka: zásadne nesúhlasíme
s úpravou § 67a ods. 3 a navrhujeme, aby zloženie
riadiaceho výboru nasledovne: „Riadiaci výbor pre úhradové
mechanizmy a reguláciu cien má 9 členov, ktorých vymenúva a
odvoláva minister zdravotníctva, z toho dvoch členov na návrh
MZSR, jedného člena na návrh úradu, troch členov na návrh
zdravotných poisťovní a troch členov na návrh združení
zastupujúcich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.“
Odôvodnenie: Riadiaci výbor (RV), či už pre ústavnú alebo
ambulantnú starostlivosť má byť zložený z užívateľov
systému, čo určite nie je SLK a po presune CKS na MZ ani UDZS,
pričom však nami navrhovaná úprava nevylučuje, aby jedným z
troch možných zastupujúcich PZS bol napr. člen Slovenskej
lekárskej komory. Aby bol RV efektívny, navrhujeme obvyklý
počet členov nemeniť.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I, bod §6aa ods. 2 písm. b)
Pripomienka: v § 6aa ods.
2 navrhujeme písm. b) zmeniť nasledovne: b) viesť zoznam
a plniť povinnosti v súvislosti s vedením zoznamu [§6 ods.
1 písm. o)] Odôvodnenie: Zdravotná poisťovňa nie je podľa
príslušných zákonov zodpovedná za dodržanie časovej
dostupnosti ZS, táto zodpovednosť je v prvom rade na PZS.
Navrhujeme preformulovať v súlade s povinnosťami ZP pri
vedení zoznamu.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I, bod 11., § 6aa ods. 3, ALT 1.
Nesúhlasíme
s alternatívou 1, vzhľadom na pripomienku k bodu 10
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I, Bod 11., § 6aa ods. 4 a 7
Plnenie, resp. neplnenie
kritérií kvality ovplyvní možnú výšku optimálneho
výsledku hospodárenia, preto by mali byť určované ústavne
komfortným procesom. Máme za to, že toto nie je možné
dosiahnuť navrhovaným spôsobom. Iné (ďalšie) kritériá
kvality by mali byť zavádzané zákonom.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I, bod 15. § 8a a bod 16. § 8b
Pripomienka: §8a a §8b
navrhujeme vypustiť. Union ZP nesúhlasí s navýšením
sadzby pre výpočet príspevku na činnosť operačných
stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby
a na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného
systému. Odôvodnenie: Podľa dôvodovej správy má byť
dôvodom skutočnosť, že 12 rokov sa % nemenilo. Príspevok sa
však ráta z celkovej sumy z ročného prerozdeľovania
poistného uvedenej v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní
poistného. Celková výška poistného medziročne rastie.
Neplatí preto argument, že tým, že sa % 12 rokov nezvyšovalo,
nezvyšovala sa ani výška príspevku, pretože báza (celkové
poistné), z ktorej sa príspevok vypočítava, z roka na rok
rastie, preto sa zvyšuje aj samotný príspevok. Zvýšenie %
preto nie je dôvodné ani opodstatnené.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 10 § 6a ods. 7
Navrhujeme vypustiť vzhľadom na
našu pripomienku k bodu 10 ako celku.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 10 § 6a ods. 8
V spojení s pripomienkou k bodu
10 ako celku nesúhlasíme. Odôvodnenie: Zdravotné poisťovne
by mali mať možnosť sami určiť spôsob a formu realizácie
činností podľa tohto ustanovenia bez regulácie zo strany
MZSR.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 11 § 6aa ods. 2 písm. b)
Pripomienka: v § 6aa
ods. 2 navrhujeme písm. b) zmeniť nasledovne: b) viesť zoznam
a plniť povinnosti v súvislosti s vedením zoznamu [§6 ods.
1 písm. o)] Odôvodnenie: Zdravotná poisťovňa nie je podľa
príslušných zákonov zodpovedná za dodržanie časovej
dostupnosti ZS, táto zodpovednosť je v prvom rade na PZS.
Navrhujeme preformulovať v súlade s povinnosťami ZP pri
vedení zoznamu.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 22. § 13 ods. 9
V § 13 navrhujeme odsek 9
upraviť nasledovne: „Úrad rozhodne o odňatí
predchádzajúceho súhlasu vydaného podľa odseku 1 písm. c),
ak sa v konaní o odňatí predchádzajúceho súhlasu
začatého podľa odseku 5 preukáže existencia konfliktu
záujmov v čase vzniku funkcie osoby (§ 4) alebo počas
výkonu funkcie.“ Odôvodnenie: Zjednodušenie ustanovenia
vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odňatí
predchádzajúceho súhlasu je relevantné preukázanie
existencie konfliktu záujmov v čase vzniku funkcie osoby
alebo počas jej výkonu, a to bez ohľadu na to, či čestné
vyhlásenie bolo dodatočne zaslané alebo nie.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 23 § 15 ods. 1 písm. e)
doplnenie v § 15 ods.
1 písm. e) navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: ide o vágne
a ťažko realizovateľné ustanovenie, pričom časť
o účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti je stanovená
v už teraz platnom a účinnom ustanovení. Naviac,
ministerstvo nezvolilo korektné slovné spojenie („distribúcia
prostriedkov VZP“) pri navrhovanej úprave. Zdravotné
poisťovne nie sú distribútorom týchto prostriedkov ale
zabezpečujú a zastrešujú celý rad činností spojených
s poskytovaním a čerpaním zdravotnej starostlivosti,
predovšetkým dojednávajú podmienky zmlúv o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, kontrolujú efektivitu vynakladania
týchto prostriedkov zo strany poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti a pod., čím výraznou mierou prispievajú
k efektívnemu vynakladaniu prostriedkov v systéme verejného
zdravotného poistenia. Ak by našej pripomienke nebolo vyhovené,
alternatívne navrhujeme vypustiť zo súčasného znenia § 15
ods. 1 písm. e) časť: „účelne, efektívne a hospodárne
vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného
poistenia podľa štruktúry výdavkov schválenej v rozpočte
podľa § 11 ods. 12,“, alebo navrhujeme ponechať súčasné
znenie, bez navrhovaného doplnenia.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 24 § 15 ods. 1 písm. t)
Nesúhlasíme s takouto
úpravou. Pripomienka súvisí s pripomienkou k §6a. Je
neprijateľné zaviazať zdravotné poisťovne, aby bez ohľadu
na aktuálny stav a podmienky meniace sa v čase, uhradila,
resp. použila poistné na úhradu zdravotnej starostlivosti
v stanovenom rozsahu. Uvedené je v rozpore s predchádzajúcim
bodom pojednávajúcim o účelnosti, efektívnosti
a hospodárnosti vynakladania prostriedkov v systéme
verejného zdravotného poistenia. V prípade, že pripomienka
nebude akceptovaná, navrhujeme upraviť pojem vykázané poistné
na uhradené poistné, keďže použiť sa dá len to poistné,
ktoré bolo skutočne aj vybraté.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 27 § 15 ods. 7
Pripomienka: navrhujeme upraviť
znenie § 15 ods. 7 nasledovne: „Zdravotná poisťovňa je
povinná vykazovať výdavky určené na zdravotnú starostlivosť
ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií a úradu za
predchádzajúci kalendárny rok do 22. februára nasledujúceho
kalendárneho roka spôsobom a v štruktúre podľa typov
zdravotnej starostlivosti. ktoré ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva do 31.
decembra kalendárneho roka po prerokovaní so zdravotnými
poisťovňami a zástupcami poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti.“ Odôvodnenie: V zmysle dôvodovej správy má
toto ustanovenie slúžiť na zjednotenie výkazníctva. Nami
navrhované znenie zodpovedá účelu, na ktorý má dané
ustanovenie slúžiť.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 27 §15 ods. 7
Pripomienka: v súvislosti s
úpravou § 15 ods. 7 navrhujeme upraviť ustanovenie § 6 ods. 1
písm. h), tak, že sa vypustí „v súlade s vykonávacím
predpisom vydaným podľa § 15 ods. 8,“
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 49 §33 ods. 3 písm. e)
Sme za ponechanie
spodnej hranice nedoplatku. Odôvodnenie: Môže nastať
situácia, že v prípade zanedbateľného nedoplatku
v minimálnej výške, ktorý mohol vzniknúť nedopatrením by
takáto osoba bola pre účely zákona nedôveryhodná.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 53, § 38 ods. 1
Pripomienka: Nesúhlasíme
s navrhovanou úpravou v § 38 ods. 1. Odôvodnenie: Zmena
sídla alebo obchodného mena nie je zmenou povolenia, preto
navrhujeme ponechať povinnosť tieto zmeny oznamovať a § 38
podľa tohto primerane upraviť (názov, ods. 2 a vypustiť ods.
3).
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 58, § 43b ods. 8
Pripomienka: V § 43b ods. 8
navrhujeme vypustiť druhú vetu. Odôvodnenie: nesúhlasíme s
takýmto (potenciálnym) predlžovaním lehoty. Teoreticky môže
byť tento inštitút využitý na umelé predlžovanie lehoty na
skončenie dohľadu.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 58, § 46a ods. 8
Pripomienka: V § 46a ods. 8
navrhujeme slovo „prijaté“ nahradiť slovom „odoslané“.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 7, §6 ods. 9
Navrhujeme upraviť znenie
ustanovenia § 6 ods. 9 nasledovne: „Fyzická osoba
vykonávajúca nábor poistencov pre zdravotnú poisťovňu
nesmie vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť pre inú
zdravotnú poisťovňu, čo fyzická osoba preukazuje zdravotnej
poisťovni čestným prehlásením“. Odôvodnenie: Nesúhlasíme
s návrhom obmedzenia vykonávať nábor osobami zároveň
zapísanými v registri podľa osobitného zákona alebo ich
zamestnancami. Ide o obmedzenie ústavného práva na slobodné
podnikanie, resp. základného ľudského práva na slobodný
výber povolania. Na takéto obmedzenie nevidíme objektívny
dôvod. Podľa dôvodovej správy má byť cieľom tohto
obmedzenia predchádzanie konfliktu záujmov, čo vo vzťahu
k zamestnaniu v inej zdravotnej poisťovni akceptujeme
a súhlasíme. Avšak pri osobe zapísanej v osobitnom
registri NBS nemôže vzniknúť žiaden konflikt záujmu, preto
ani nie je objektívny dôvod pre zavádzanie takéhoto
obmedzenia, čo má za následok, že ide o neproporcionálny
zásah do práv fyzických osôb. Naopak, osoby zapísané
v registri NBS sú skúsení a školení profesionáli, ktorí
môžu prispieť k transparentnému a zákonnému náboru.
Zároveň navrhujeme doplniť povinnosť predkladať čestné
prehlásenie, ktorým FO preukáže, že nevykonáva zárobkovú
činnosť pre inú ZP.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I. bod 84
Pripomienka: V súvislosti s našim
návrhom na ponechanie pôvodného znenia § 6a navrhujeme
ponechať a upraviť Prílohu č, 1 k zákonu č. 581/2004 Z.
z. v zmysle našej pripomienky k § 6a
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I., Bod 11, § 6aa ods. 3 ALT. 2
Pripomienka: v § 6aa
ods. 3 navrhujeme ponechať alternatívu č. 2 s nasledovnou
úpravou znenia tretej vety: „Ak nie sú splnené všetky
kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2, suma podľa §
6a ods. 4 písm. b) sa zníži pomerne podľa miery plnenia
kritérií kvality.“ Odôvodnenie: navrhujeme, aby sa percento
podľa §6a ods. 4 písm. b) určovalo v závislosti od plnenia
kritérií kvality, aj s prihliadnutím na možnosť znižovať
mieru plnenia kritérií podľa odseku 1.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I., bod 11. § 6aa ods. 1
Pripomienka: V § 6aa ods. 1
navrhujeme upraviť v druhej vete váhu kritérií na 25 %.
Zároveň navrhujeme doplniť poslednú vetu, ktorá znie:
„Predchádzajúca veta sa neuplatní, ak k nesplneniu kritéria
kvality podľa prvej vety najmenej na 90 % za každé spádové
územie alebo za každé príslušné územie18jc) a najmenej na
90 % normatív určený pre poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti v osobitnom predpise,18jd) došlo z dôvodu na
strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí na návrh
zdravotnej poisťovne neuzatvorili zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti.“ Odôvodnenie: pokiaľ majú mať
všetky kritéria rovnakú váhu, jedno kritérium musí mať
váhu 25%. Zároveň navrhujeme doplniť, aby sa miera plnenia
kritérií neznižovala v prípade, ak nenaplnenie VMS nebolo
zapríčinené z dôvodov na strane zdravotnej poisťovne, ale
na strane PZS, keďže plnenie tohto kritéria nezávisí výlučne
len od zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I., bod 19 §8d
Union ZP nesúhlasí s navrhovanou
úpravou podľa § 8d. Revízne pravidlá je pojem, ktorý nie
je zadefinovaný a každá zdravotná poisťovňa, či
poskytovateľ ho chápe inak. Zároveň považujeme za
objektívne nemožné uverejniť každú revíznu činnosť na
našom webovom sídle. Revízna činnosť je do veľkej miery
individualizovaná, vychádza aj z pravidiel vykazovania daných
zákonom a zmluvou, ale aj z medicínskej logiky aplikovanej
pri realizácií revíznej činnosti. Revízne pravidlá nikdy
neobsiahnu všetky situácie revíznej činnosti. Zdravotná
poisťovňa sa týmto ustanovením tak dostane do situácie, že
pokiaľ niektoré pravidlo nebude uverejnené na webe, aj keď
bude pri revízií aplikované správne a objektívne, bude
musieť uhradiť vykázanú zdravotnú starostlivosť, aj keď
nebude opodstatnená. To môže viesť k zvýšeným nákladom
na zdravotnú starostlivosť. Naopak, takto rigidné definovanie
pravidiel by mohlo negatívne ovplyvniť aj poskytovateľov,
ktorým by v odôvodnených prípadoch, napr. pri zmene
zmluvných podmienok, zdravotná poisťovňa nemohla uhrádzať
výkony, ktoré by boli v rozpore so zverejnenými pravidlami.
Union ZP by považovalo za prínosnejšie tak pre poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti ako aj pre zdravotné poisťovne, ak by
ministerstvo zdravotníctva vydalo katalóg zdravotných výkonov,
v ktorom je pri výkone uvedený jeho dôkladný popis a za
akých podmienok sa vykazuje. Podľa našich informácií je
tento stále v procese prípravy. Namiesto povinnosti
uverejňovať revízne pravidlá, Union ZP navrhuje v § 8d
upraviť povinnosť zdravotnej poisťovne uverejniť na svojom
webovom sídle zásady kontrolnej činnosti podľa § 9.
Zdravotná poisťovňa by na webe uverejnila zásady, na základe
ktorých vykonáva svoju revíznu činnosť. Prispelo by to
k predvídateľnosti a transparentnosti tejto činnosti.
Navrhujeme vypustiť odsek 5 - nadbytočné ustanovenie, práva a
povinnosti dohliadaných subjektov aj súčinnosť tretích osôb
sú upravené v § 43. Podľa dôvodovej správy: V súčasnosti
si úrad v rámci výkonu dohľadu vyžiada od zdravotných
poisťovní zúčtovacie dávky a spätné dávky, avšak nie
vždy je vyhovené požiadavkám úradu v potrebnom rozsahu. Ak
by tomu tak bolo, úrad má prostriedky postihovať dohliadaný
subjekt za marenie výkonu dohľadu. Navrhované ustanovenie nie
je účelné. Zároveň však, ak by našej pripomienke nebolo
vyhovené, navrhujeme -vypustiť odsek 2. Ak by bola legislatívne
stanovená povinnosť uverejňovať revízne pravidlá, možnosť
ich zmeny raz ročne je obmedzujúca nie len pre zdravotnú
poisťovňu ale aj poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, malo
by to vplyv na možnosť zazmluvňovať nové výkony počas roka
a efektívne reagovať na rôzne situácie a potreby
v súvislosti so zazmluvňovaním a úhradou zdravotných
výkonov. -v odseku 3 navrhujeme vypustiť zvyšnú časť
druhej vety nasledujúcej za „webovom sídle zdravotnej
poisťovne“. -Navrhujeme vypustiť odsek 5 - nadbytočné
ustanovenie, práva a povinnosti dohliadaných subjektov aj
súčinnosť tretích osôb sú upravené v § 43. Podľa
dôvodovej správy: V súčasnosti si úrad v rámci výkonu
dohľadu vyžiada od zdravotných poisťovní zúčtovacie dávky
a spätné dávky, avšak nie vždy je vyhovené požiadavkám
úradu v potrebnom rozsahu. Ak by tomu tak bolo, úrad má
prostriedky postihovať dohliadaný subjekt za marenie výkonu
dohľadu. Navrhované ustanovenie nie je účelné. - Posunúť
účinnosť tejto povinnosti minimálne na 01.06.2023.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I., bod 38. § 18 ods. 1 písm. x)
Pripomienka: v § 18
ods. 1 písm. x) navrhujeme preformulovať: „rozhoduje
o splnení kritérií kvality“. Odôvodnenie:
legislatívno-technický pripomienka
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
I., bod 80, § 76 ods. 5 písm. a) bod 13.
Pripomienka:
§ 76 ods. 5 písm. a) 13. bod navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie:
Týmto doplnením MZ prekračuje svoje kompetencie, keď na seba
fakticky preberá kompetencie kontrolného orgánu dohliadajúceho
na činnosť ZP. Táto kompetencia je však zákonom zverená
ÚDZS. Pokiaľ sú MZ doručované podnety súvisiace s výkonom
verejného zdravotného poistenia, tieto by malo MZ postupovať
na vybavenie ÚDZS, ako vecne príslušnému orgánu verejnej
správy.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
I., bod 82, § 76 ods. 10
Pripomienka: §76 ods. 10
navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: S navrhovaným doplnením
nesúhlasíme. Úrad má už teraz iné a dostatočné nástroje
na to, ako informovať verejnosť o tom, v akom stave je systéme
verejného zdravotného poistenia – napr. správa o činnosti
vykonávania verejného zdravotného poistenia.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX § 2 ods. 9 zákona č. 540.2021
pripomienka: v § 2
ods. 9 navrhujeme nahradiť slovo „nesmie“ slovným spojením
„nemala by“. Zároveň navrhujeme doplniť novú, tretiu
vetu, ktorá znie: „Lekár nemôže odmietnuť vystaviť
poistencovi návrh na plánovanú ZS s určeným predpokladaným
termínom iba na základe dôvodu, že táto lehota prekročí
časovú dostupnosť medicínskej služby.“ Odôvodnenie:
V praxi môže nastať situácia, kedy poistenec môže sám
akceptovať dlhšiu lehotu čakania, ako je lehota časovej
dostupnosti určená vyhláškou, napr. z dôvodu, že
preferuje daného poskytovateľa/ lekára. Zákon by mal
umožňovať so súhlasom poistenca plánovať zdravotnú
starostlivosť aj ak by prekročila lehotu časovej dostupnosti.
Zároveň navrhujeme doplniť tretiu vetu z dôvodu, aby sme
predchádzali situáciám, že PZS odmietne vystaviť návrh iba
preto, že nevie garantovať časovú dostupnosť medicínskej
služby. prevádzkovateľ nemocnice by mal byť garantom, že
poistenec sa dostane k plánovanej zdravotnej starostlivosti v
intenciách časovej dostupnosti ústavnej ZS stanovenej
kategorizáciou ústavnej ZS a za týmto účelom prijať také
organizačno-technické opatrenia aby časovú dostupnosť vedel
garantovať
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 1 § 39 ods. 1 písm. d) bod 1
Pripomienka: V §
39 ods. 1 písm. d) bod 1 navrhujeme vypustiť rodné číslo,
telefonický kontakt a emailovú adresu poistenca. Odôvodnenie:
V záujme zachovania zásad ochrany osobných údajov
nepovažujeme za zákonné zasielať osobné údaje poistencov,
ale iba anonymizované údaje.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 1, § 39 ods. 1 písm. d) bod 4 a 6
Pripomienka:
v § 39 ods. 1 písm. d) 4. a 6. bod navrhujeme upresniť, čo
sa má namysli pod pojmom indikácia a indikujúci lekár, Nie
je jasné, či má ísť o lekára v zariadení ústavnej ZS
alebo o lekára ŠAS.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 1., § 39 ods. 1 písm. d) bod 5
Pripomienka: v §
39 ods. 1 písm. d) 5. bod navrhujeme vypustiť slovo „alebo“
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40
pripomienka: V § 40 doplniť nový
odsek, ktorý znie: Zdravotná poisťovňa návrh na plánovanú
starostlivosť odmietne ak: a) zistí, že nie je príslušnou
zdravotnou poisťovňou poistenca, b) je poistenec vedený v
zozname dlžníkov s nárokom len na neodkladnú zdravotnú
starostlivosť podľa osobitného predpisu, c) prevádzkovateľ
nemocnice nemôže poskytovať medicínsku službu uvedenú v
návrhu alebo ju zdravotná poisťovňa nemá zazmluvnenú.“
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 a § 42
Pripomienka: Navrhujeme posunúť
účinnosť novelizačných bodov 2 a 3 v Čl. IX (§40 a §42
zákona č. 540/2021 Z.z.) na 1.4.2023. Odôvodnenie: Vzhľadom
na predpokladaný reálny termín nadobudnutia platnosti návrhu
novely publikovaním v zbierke zákonov v priebehu mesiaca
december a vzhľadom na technickú implementačnú náročnosť
všetkých v návrhu novely predpokladaných zmien bude
legisvakačná doba do 1.1.2023 neadekvátna. Minimálny časový
posun na implementáciu technického riešenia sú 3 mesiace
(bežne potrebujeme na implementáciu technických zmien min 6
mesiacov, v tomto prípade počítame s tým, že veľa vecí
si vieme predpripraviť na základe existujúceho zákona.
Finálne riešenie však potrebuje aspoň tie 3 mesiace od
schválenia definitívneho znenia).
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 a 42
Pripomienka: všeobecne k § 40 a 42
– z novelizovaných ustanovení nie je zrejmé, či sa zoznam
poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť týka aj
jednodňovej zdravotnej starostlivosti, spomína sa len
prevádzkovateľ nemocnice, ktorý je podľa definície
prevádzkovateľom všeobecnej alebo špecializovanej nemocnice.
Podľa zámeru MZ však predmetom OSN a tým aj „čakačiek“
mala byť aj jednodňová zdravotná starostlivosť. Navrhujeme
preto ustanovenia upravujúce zoznam čakajúcich poistencov
a násl. primerane upraviť tak, aby bolo jednoznačne zrejmé,
či sa čakacie zoznamy týkajú aj jednodňovej zdravotnej
starostlivosti,
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 10
Pripomienka: do § 40 ods. 10
navrhujeme doplniť písm. h) a i), ktoré znejú: „h) došlo
k takej zmene zdravotného stavu poistenca, ktorá vyžaduje
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti vylučujúcej
plánovanú starostlivosť, i) poskytnutie plánovanej
starostlivosti už nie je potrebné.“
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 10 písm. a)
Pripomienka: v § 40
ods. 10 písm. a) navrhujeme vypustiť odkaz 28) definujúci
kontrolnú činnosť. Odôvodnenie: zdravotná poisťovňa sa
o skutočnostiach podľa písm. a) môže dozvedieť aj
z vlastného interného šetrenia, napr. pri kontrole vykázanej
ZS, ktorá sa nerealizovala postupom podľa § 9 zákona č.
581/2004 Z. z., teda pri revíznej činnosti ako ju definuje toto
ustanovenia. Preto navrhujeme ponechať kontrolnú činnosť bez
odkazu na zákon č. 581/2004 Z. z.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 10 písm. f)
Pripomienka: v § 40
ods. 10 písm. f) navrhujeme vypustiť časť vety za
bodkočiarkou. Odôvodnenie: vzhľadom na to, že následkom
nedostavenia sa na poskytnutie plánovanej starostlivosti je
vyradenie zo zoznamu, nenachádzame zmysel pre stanovenie 10
dňovej ochrannej lehoty, nie je jasné čo je jej účelom.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 11
Pripomienka: v § 40 ods. 11
navrhujeme slovo „schválených“ nahradiť slovom
„potvrdených“ a slovné spojenie „do 24 hodín od
schválenia“ nahradiť „nasledujúci pracovný deň po
potvrdení“.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 13
Pripomienka: V § 40 ods. 13
navrhujeme slovo „zabezpečiť“ nahradiť slovom „umožniť
a uhradiť“. Ďalej navrhujeme zmeniť znenie písm. a)
nasledovne: „plánovanú starostlivosť bez uplatnenia postupu
podľa osobitného predpisu 29) u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, s ktorým nemá zdravotná poisťovňa uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti6) (ďalej len
„nezmluvný poskytovateľ“) podľa výberu poistenca.“
Poznámka pod čiarou 29) znie § 42 ods. 1 a 2 zákona č.
577/2004 Z. z.“ Zároveň navrhujeme doplniť povinnosť pre
poistenca v dostatočnom časovom predstihu oznámiť zdravotnej
poisťovni svoj záujem o uhradenie plánovanej ZS
u nezmluvného poskytovateľa ZS z dôvodu prekročenia
lehoty časovej dostupnosti. Odôvodnenie: Zdravotná poisťovňa
nezabezpečuje zdravotnú starostlivosť poistencovi, najmä
v prípade plánovanej zdravotnej starostlivosti. Indikácia
a návrh plánovanej zdravotnej starostlivosti je vždy vecou
medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poistencom.
Zároveň v záujme zabezpečenie efektívneho, účelného
a hospodárneho vynakladania prostriedkov verejného
zdravotného poistenia požadujeme, aby náklady u nezmluvného
lekára podľa tohto odseku boli uhrádzané v súlade
s osobitným predpisom, prípadne navrhujeme určiť primeraný
limit, ktorý takéto náklady nemôžu prekročiť. Návrh
uhrádzať celú sumu u nezmluvného PZS považujeme za
nesprávny a taký, ktoré môže neopodstatnene zvýšiť
výdavky na zdravotnú starostlivosť.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 18
pripomienka: v § 40 navrhujeme
doplniť odsek 18, ktorý znie: „Zdravotná poisťovňa nie je
povinná postupovať podľa odseku 12 v prípade, ak lehota
časovej dostupnosti medicínskej služby, ktorá je plánovanou
starostlivosťou, je menej ako 30 dní. Zdravotná poisťovňa
nie je povinná postupovať podľa odseku 13 v prípade, ak
prevádzkovateľa nemocnice nevyhotovil a nezaslal návrh na
plánovanú starostlivosť bezodkladne po indikácií plánovanej
starostlivosti.“ Odôvodnenie: V prípade plánovanej
starostlivosti s lehotou časovej dostupnosti kratšou ako 30
dní je vysoká pravdepodobnosť, že akékoľvek kroky
zdravotnej poisťovne by neviedli k skráteniu predpokladaného
termínu poskytnutia plánovanej ZS.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 3
Pripomienka: v § 40 ods. 3
navrhujeme slovo „schváli“ nahradiť slovom „potvrdí“.
Poslednú vetu odseku navrhujeme preformulovať nasledovne: „Ak
existuje už iný návrh na plánovanú starostlivosť zaslaný
iným prevádzkovateľom nemocnice a ide o tú istú plánovanú
starostlivosť, zdravotná poisťovňa potvrdí tento návrh a
skôr doručený návrh na plánovanú starostlivosť zamietne o
čom upovedomí prevádzkovateľa nemocnice a poistenca. Za
rovnakú zdravotnú starostlivosť v zmysle návrhu na plánovanú
starostlivosť sa považuje návrh na rovnakú medicínsku službu
s výnimkou medicínskej služby párového orgánu. V prípade,
že nový návrh na plánovanú starostlivosť má neskorší
predpokladaný dátum ako pôvodný návrh, povinnosť zdravotnej
poisťovne podľa § 42 ods. 12 a 13 sa neuplatňuje“
Odôvodnenie: Navrhujeme uprednostniť neskôr doručený návrh,
keďže je dôvodné predpokladať, že týmto si poistenec
zabezpečil skoršie poskytnutie ZS. Zároveň navrhujeme
nepotvrdiť návrh, z ktorého je zrejmé, že časová
dostupnosť nebola dodržaná, napr. ak by PZS dodatočne poslal
návrh, už po poskytnutí plánovanej ZS.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 5
Pripomienka: V § 40 ods. 5
Navrhujeme vypustiť druhú vetu. Odôvodnenie: K situácii, že
poistenec je pre rovnakú ZS zaradený na zozname by nemalo
dochádzať vzhľadom na poslednú vetu ods. 3, ktorá rieši
duplicity návrhov, Ak by sa však aj chybou dostal poistenec s
tou istou plánovanou zdravotnou starostlivosťou dvakrát do
zoznamu, mal by sa uplatniť rovnaký princíp ako v ods. 3
posledná veta.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 7 písm. b)
Pripomienka: § 40 ods.
7 písm. b) navrhujeme preformulovať nasledovne: „informovať
poistenca prostredníctvom elektronickej komunikácie, krátkej
textovej správy alebo v listinnej podobe o jeho vyradení zo
zoznamu čakajúcich poistencov z dôvodov podľa odseku 10 písm.
b), f) alebo písm. i); pri vyradení zo zoznamu čakajúcich
poistencov sa uvedie aj dôvod vyradenia a informácia o vyradení
sa uvedie aj v účte poistenca,“
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 7 písm. c)
Pripomienka: v § 40
ods. 7 navrhujeme vypustiť písm. c) Odôvodnenie: navrhujeme
vypustiť povinnosť uverejňovať naše zoznamy čakajúcich
poistencov na webe, namiesto toho navrhujeme, aby ZP boli povinné
zverejniť odkaz / link na celkový zoznam čakajúcich
poistencov vedený NCZI. Pre poistencov je podľa nášho názoru
relevantná informácia o celkovom poradí, poradie v rámci
konkrétnej ZP nemá výpovednú hodnotu.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 7 písm. d)
Pripomienka: v § 40
ods. 7 písm. d) navrhujeme „do 24 hodín“ nahradiť
„nasledujúci pracovný deň“. Odôvodnenie: lehotu 24 hodín
nemusí byť niekedy z objektívnych príčin zachovaná
(víkend, sviatok), preto považuje za vhodnejšie stanoviť
lehotu na splnenie celý nasledujúci pracovný deň.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 2 § 40 ods. 8
Pripomienka: § 40 ods. 8
navrhujeme vypustiť Odôvodnenie: navrhujeme vypustiť povinnosť
uverejňovať naše zoznamy čakajúcich poistencov na webe,
namiesto toho navrhujeme, aby ZP boli povinné zverejniť odkaz /
link na celkový zoznam čakajúcich poistencov vedený NCZI. Pre
poistencov je podľa nášho názoru relevantná informácia
o celkovom poradí, poradie v rámci konkrétnej ZP nemá
výpovednú hodnotu Ak by našej pripomienke nebolo vyhovené,
alternatívne navrhujeme úpravu v § 40 ods. 8 tak, že sa
vypustí: „dátum nástupu na poskytnutie plánovanej
starostlivosti“. Odôvodenie: Zdravotná poisťovňa dňom
nástupu na plánovanú ZS poistenca zo zoznamu vyradí.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 3 § 42
Pripomienka: v § 42 navrhujeme doplniť
novú povinnosť prevádzkovateľa nemocnice, ktorá znie:
„Prevádzkovateľ nemocnice je povinný vyvinúť maximálne
úsilie, aby zabezpečil poistencovi poskytnutie plánovanej
zdravotnej starostlivosti v lehote časovej dostupnosti
medicínskej služby, ak bola kategorizáciou ústavnej
zdravotnej starostlivosti stanovená.“
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 3 § 42 ods. 2
Pripomienka: v § 42 ods. 2
navrhujeme doplniť: „prevádzkovateľ nemocnice vyhotoví
bezodkladne po indikácií plánovanej starostlivosti návrh na
plánovanú starostlivosť a pridelí návrhu identifikátor
návrhu...“ Vzhľadom na to, že lehota časovej dostupnosti sa
ráta odo dňa indikácie plánovanej starostlivosti a s plynutím
lehoty sú spojené aj určité povinnosti pre ZP (ods. 12 a 13),
je potrebné zabezpečiť, aby poskytovateľ vyhotovil návrh
bezprostredne po indikácií. Alternatívne navrhujeme upraviť
počítanie plynutia časovej dostupnosti odo dňa doručenia
návrhu do zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 3 § 42 ods. 4 písm. a)
Pripomienka: v § 42
ods. 4 písm. a) navrhujeme „do 24 hodín od vyhotovenia“
nahradiť: „nasledujúci pracovný deň po vyhotovení“.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 3 § 42 ods. 4 písm. e)
Pripomienka: v § 42
ods. 4 písm. e) navrhujeme pred bodku doplniť: „celkovo a pre
každú zdravotnú poisťovňu zvlášť“. Odôvodnenie:
navrhujeme, aby PZS nahlasoval celkovú kapacitu pre poskytovanie
plánovanej ZS, ale aj pre každú zdravotnú poisťovňu zvlášť.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 3 § 42 ods. 5
Pripomienka: V § 42 navrhujeme
prvú vetu odseku 5 preformulovať nasledovne: „Prevádzkovateľ
nemocnice pri určovaní predpokladaného dátumu poskytnutia
plánovanej starostlivosti zohľadňuje súhrnný zoznam
čakajúcich poistencov uverejnený národným centrom podľa
osobitného zákona34) s prihliadnutím na aktuálny zdravotný
stav poistenca. Prevádzkovateľ nemocnice môže zohľadniť
požiadavku na zmenu zo strany poistenca, ktorá nemá za
následok zvýhodnenie poradia na čakacej listine.“
Odôvodnenie: V individuálnych prípadoch môže aktuálny
zdravotný stav poistenca vyžadovať poskytnutie plánovanej
zdravotnej starostlivosti skôr, PZS by preto mal mať možnosť
zvážiť najmä zdravotné potreby pri navrhovaní plánovanej
ZS
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
IX bod 9 § 45 ods. 16
Pripomienka: v § 45 ods. 16
navrhujeme vypustiť „po vzájomnej dohode zdravotnej poisťovne
a prevádzkovateľa nemocnice.“ Namiesto toho navrhujeme
doplniť novú vetu, ktorá nie: „Zoznam poistencov zaradených
do zoznamu čakajúcich poistencov podľa právnych predpisov
účinných do 31. decembra 2022 zašle prevádzkovateľa
nemocnice zdravotnej poisťovni najneskôr do 31.01.2023.“
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VII., Pripomienka nad rámec MPK k § 19 ods. 5 zákona č.
578.2004 Z. z.
pripomienka nad rámec MPK: § 19 ods. 5
zákona č. 578/2004 Z. z. navrhujeme upraviť nasledovne Orgán
príslušný na vydanie povolenia preruší konanie o zrušení
povolenia podľa odseku 1 písm. a), ak sa voči držiteľovi
povolenia vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti podľa osobitného predpisu60b), vedie konanie o
uložení pokuty podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu22a), alebo vykonáva kontrolná činnosť podľa
osobitného predpisu 4). Orgán príslušný na vydanie
povolenia v konaní o zrušenie povolenia pokračuje po skončení
dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa
osobitného predpisu60b), po právoplatnom skončení konania o
uložení pokuty podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu22a), alebo po skončení kontrolnej činnosti.
Odôvodnenie: pri výkone kontroly sa stáva, že PZS požiada
o zrušenie povolenia a následne aj o zrušenie právnickej
osoby, aby sa vyhol dôsledkom revíznej kontroly v podobe
povinnosti vrátiť sumu zistenej neoprávnene vykázanej ZS.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 1 § 39 ods. 1 písm. d) bod 1
Pripomienka: V §
39 ods. 1 písm. d) bod 1 navrhujeme vypustiť rodné číslo,
telefonický kontakt a emailovú adresu poistenca. Odôvodnenie:
V záujme zachovania zásad ochrany osobných údajov
nepovažujeme za zákonné zasielať osobné údaje poistencov,
ale iba anonymizované údaje.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 10, § 6 ods. 10 písm. b)
Pripomienka: § 6
ods. 10 písm. b) v bod 1 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie:
nevidíme opodstatnenie na priebežné oznamovanie prijatých
prihlášok, považujeme to za zbytočnú administratívnu
a časovú záťaž. Ak by našej požiadavke nebolo vyhovené,
navrhujeme slovo „piatich“ nahradiť slovom „desiatich“
dní a dátum do „5. októbra“ nahradiť do „10.
októbra“; a v bode 4 taktiež dátum do „5. októbra“
nahradiť do „10. októbra“.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 12, § 6 ods. 11 písm. h)
Pripomienka: §6
ods. 11 písm. b) navrhujeme preformulovať: „do piatich dní
odo dňa oznámenia zdravotnej poisťovne o prijatej prihláške
informáciu o dátume prijatia prihlášky v inej zdravotnej
poisťovni, dátume podania prihlášky, dátume prijatia
späťvzatia prihlášky a dátume podania späťvzatia prihlášky
pri zmene zdravotnej poisťovne, informáciu o zdravotnej
poisťovni, ktorá bude príslušnou zdravotnou poisťovňou
poistenca a informáciu o aktuálne príslušnej zdravotnej
poisťovni.“ Odôvodnenie: navrhovaná formulácia bola
zmätočná a zložitá, preto navrhujeme zrozumiteľnejšiu
formuláciu
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 13, § 6 ods. 11 písm. c)
Pripomienka: § 6
ods. 11 písm. c) navrhujeme vypustiť v súvislosti s návrhom
na vypustenie § 6 ods. 4 písm. a) . Môže narúšať výkon
rodičovských práv. Zverením dieťaťa do starostlivosti inej
FO alebo PO nestráca rodič svoje rodičovské práva, pokiaľ
o tom súd samostatne nerozhodol. Týmto ustanovením by sme
obmedzili výkon rodičovský práv zákonných zástupcov
dieťaťa.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 15 § 7 ods. 4
Pripomienka: zásadne
nesúhlasíme a navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: ide o výrazne
znemožnenie realizácie práva poistencov na zmenu zdravotnej
poisťovne sťaženie realizácie povinnosti podať prihlášku
pri vzniku zdravotného poistenia a napokon zasahuje do súťaže
medzi zdravotnými poisťovňami, a podľa nášho názoru
jednoznačne smeruje k preferovaniu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne. Takéto obmedzenia vnímame ako neproporcionálne vo
vzťahu k tomu, čo sa má týmto ustanovením dosiahnuť,
K akceptačnému listu: - v rozpore s aktivitami štátu na
zníženie administratívnej záťaže (občanov), - prakticky
znemožní zdravotnej poisťovne, po zavedení tejto
(nadbytočnej) administratívne záťaže pre poistenca, -
akceptačný list nemá žiadnu pridanú hodnotu pre poistenca
alebo zdravotnú poisťovňu (či pôvodnú alebo novú), je to
len byrokratická záťaž, - praktické znemožnenie vstupu
nových investorov na trh verejného zdravotného poistenia
(zdravotných poisťovní) na trh, vzhľadom na § 39 ods. 1
písm. i), - zvýšenie prevádzkových nákladov zdravotnej
poisťovne, bez adekvátnej hodnoty - zdravotná poisťovňa môže
účelovo opomínať svoju povinnosť vydávať akceptačné
listy a tým znemožniť právo poistenca na zmenu ZP. K úradne
osvedčenému podpisu/kvalifikovanému elektronickému: - uvedené
ustanovenie nemá obdobu v podobných službách, považujeme ho
preto za byrokratickú nezmyselnosť - príklady, sociálna
poisťovňa (žiadosti o niektoré dávky je možné podať cez
elektronický formulár bez potreby podpisu), DDS (zmluva môže
byť podpísaná "jednoduchým" podpisom), -
byrokratická a finančná záťaž pre poistenca, ktorý chce
zmeniť zdravotnú poisťovňu alebo splniť svoju povinnosť
podať prihlášku do ZP, - znemožnenie vstupu nových hráčov
na trh, - sťaženie prístupu k právu poistenca na výber
zdravotnej poisťovne, - de facto tak dôjde k zrušeniu
konkurencie/ súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, čo v
konečnom dôsledku bude viesť k zhoršeniu kvality služieb pre
poistenca.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 21 § 25a
V súvislosti s našou
pripomienkou k bodu 21 navrhujeme: 1.V § 25a ods. 2 písm. a)
navrhujeme za text „ak je pridelené“ doplniť text „meno,
priezvisko, trvalý alebo prechodný pobyt samostatne zárobkovo
činnej osoby, ak sú tieto údaje odlišné od obchodného mena,
sídla alebo miesta podnikania“ 2.V § 25a ods. 2 písm. b)
navrhujeme upraviť nasledovne „u právnickej osoby obchodné
meno, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo,
meno, priezvisko, trvalý alebo prechodný pobyt štatutárneho
orgánu alebo členov štatutárneho orgánu a členov dozorného
orgánu, údaj o tom, či má štatutárny orgán alebo členovia
štatutárneho orgánu a členovia dozorného orgánu právo len
na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 3 a výšku
pohľadávky. Odôvodnenie: V súvislosti s navrhnutou úpravou
§9 ods. 3 je potrebné rozšíriť údaje uvádzané v zozname
dlžníkov vo vzťahu k právnickým osobám o údaje osôb v
pozícii štatutárneho orgánu, resp. v pozícii členov
štatutárneho orgánu (navrhovaného doplnenie § 25a ods. 2
písm. b) a dozorného orgánu. Zároveň navrhujeme doplniť v §
25a ods. 2 písm. a) o údaje o mene priezvisku a bydlisku SZČO,
nakoľko v prípade, ak má SZČO obchodné meno odlišné od jej
mena a priezviska, nie je možné pri overovaní nároku na
zdravotnú starostlivosť odhaliť existenciu dlhu SZČO (ako
zamestnávateľa), nakoľko táto je v zozname dlžníkov vedená
pod obchodným menom.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 23, § 9 ods. 7 písm. e)
Navrhujeme znenie §
9 ods. 7 písm e) nahradiť nasledovne: neodkladnú starostlivosť
poistencovi podľa odseku 3 a 4 voči fyzickej osobe alebo
právnickej osobe, ktorá porušila povinnosť uhradiť náklady
vzniknuté pri jej ďalšom poskytnutí podľa odseku 5.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka v súvislosti
s pripomienkou k bodu 21.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 41, § 12 ods. 5
Pripomienka: v § 12
navrhujeme doplniť nový odsek 5, ktorý znie: V prípade
nesplnenia si oznamovacej povinnosti poistenca podľa §23 ods.1,
písm. e), sa znížená sadzba uplatní až v kalendárnom
mesiaci, kedy si poistenec oznamovaciu povinnosť splnil, ak v
odseku 4 nie je uvedené inak. Odôvodnenie: v praxi sa bežne
stáva, že poistenec oznámi zamestnávateľovi aj dva roky
spätne, že má nárok na zníženú sadzbu, a ten musí
opravovať spätne mesačné výkazy.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 47 § 13a
Upozorňujeme na riziko návrhu pri
poistencoch, ktorí sú zamestnanci so skráteným úväzkom, či
už z dôvodu, že si nevedia nájsť prácu na plný úväzok,
alebo im okolnosti neumožňujú vykonávať prácu na plný
úväzok. Prijatie takto navrhovanej novely by spôsobilo ešte
väčšie finančné zaťaženie skupiny zamestnancov so
skráteným úväzkom čím by sa mohla prehĺbiť ich
sociálna odkázanosť na pomoc štátu. Pre detailnejšie
vysvetlenie, poistenec, ktorého výška mzdy nedosiahne
minimálny VZ, bude musieť rozdiel medzi skutočnou výškou
mzdy a minimálnym VZ doplatiť sadzbou 14 %.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 61 § 25b
Pripomienka: Union ZP nesúhlasí
s návrhom konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa
§25b a násl. a navrhuje ho vypustiť. Odôvodnenie: Máme
za to, že zdravotným poisťovniam by nemala byť štátom
zverená právomoc pri vymáhaní pohľadávok ako je navrhované
v bode 61, keďže tieto sú obchodnými spoločnosťami
založenými podľa Obchodného zákonníka. Naviac navrhovaná
zmena by viedla k zvýšeniu prevádzkových nákladov
zdravotných poisťovní. Ak by našej požiadavke nebolo
vyhovené, navrhujeme Zadefinovať trovy konania ako paušálnu
náhradu nákladov s pevnou sumou, podobne, ako je to v zákone
o zastavení starých exekúcií, V § 25c doplniť pred „výkaz
nedoplatkov“ „právoplatný a vykonateľný“ Posunúť
účinnosť povinnosti postupovať podľa §25b od 1.1.2024
s tým, že v roku 2023 by vymáhanie pohľadávok podľa §
25b a následne bolo možnosťou zdravotnej poisťovne
Pripomienka: V §179a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov navrhujeme nasledovné
znenie: „(1) Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie
vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené
rozhodnutím súdu alebo kto neuhradí pohľadávku zdravotnej
poisťovne z výkazu nedoplatkov*) alebo právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou podľa osobitného zákona*).“ *) §17a zákona
č. 580/2004 Z. z. *) zákon č. 581/2004 Z. z. alternatívne V
§25i navrhujeme doplniť nové písm. c), ktoré znie „c)
príkazom na zadržanie vodičského preukazu.“ Odôvodnenie:
Za účelom zvýšenia úspešnosti vymáhania pohľadávok
zdravotnej poisťovne na poistnom navrhujeme rozšírenie
spôsobov výkonu exekúcie, konkrétne aby ju bolo možné
vykonať príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Tento
spôsob výkonu exekúcie pomôže motivovať dlžníkov plniť
ich zákonné povinnosti. Zároveň by tento spôsob vymáhania
dlžného poistného nepostihoval skupinu ľudí bez domova, čo
je cieľom predkladateľa novely. Dáta ukazujú, že najväčšou
skupinou dlžníkov sú muži od 20-30 rokov, ktorí by mohli byť
efektívne zasiahnutí týmto spôsobom vymáhania. V prípade,
že vymáhanie pohľadávok bude v zmysle tohto legislatívneho
návrhu zverené zdravotným poisťovniam, navrhujeme aby bol
tento spôsob vymáhania pohľadávok doplnený do zákona č.
580/2004 Z.z. navrhovaným § 25b a nasl., ktoré upravujú
konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 7 § 6 ods. 5
Pripomienka: nesúhlasíme
s doplnením § 6 ods. 5, navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie:
diskriminuje zdravotnú poisťovňu s najmenším poistným
kmeňom, v ktorej podľa tohto pravidla nikdy nebude poistený
poistenec s viac ako jednou podanou prihláškou. Navrhujeme
ponechať pôvodnú úpravu duplicity prihlášok (§ 7 ods. 5 a
6) .
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod 8 § 6 ods. 9
Pripomienka: zásadne nesúhlasíme
s úpravou § 6 ods. 9 písm. a) body 2 a 3, navrhujeme
vypustiť. Odôvodnenie: ide o výrazne znemožnenie realizácie
práva poistencov na zmenu zdravotnej poisťovne sťaženie
realizácie povinnosti podať prihlášku pri vzniku zdravotného
poistenia a napokon zasahuje do súťaže medzi zdravotnými
poisťovňami, a podľa nášho názoru jednoznačne smeruje
k preferovaniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takéto
obmedzenia vnímame ako neproporcionálne vo vzťahu k tomu, čo
sa má týmto ustanovením dosiahnuť, K akceptačnému listu:
- v rozpore s aktivitami štátu na zníženie administratívnej
záťaže (občanov), - prakticky znemožní zmenu zdravotnej
poisťovne, po zavedení tejto (nadbytočnej) administratívne
záťaže pre poistenca, - akceptačný list nemá žiadnu
pridanú hodnotu pre poistenca alebo zdravotnú poisťovňu (či
pôvodnú alebo novú), je to len byrokratická záťaž, -
praktické znemožnenie vstupu nových investorov na trh
verejného zdravotného poistenia (zdravotných poisťovní) na
trh, vzhľadom na § 39 ods. 1 písm. i), - zvýšenie
prevádzkových nákladov zdravotnej poisťovne, bez adekvátnej
hodnoty - zdravotná poisťovňa môže účelovo opomínať
svoju povinnosť vydávať akceptačné listy a tým znemožniť
právo poistenca na zmenu ZP. K úradne osvedčenému
podpisu/kvalifikovanému elektronickému: - uvedené ustanovenie
nemá obdobu v podobných službách, považujeme ho preto za
byrokratickú nezmyselnosť - príklady, sociálna poisťovňa
(žiadosti o niektoré dávky je možné podať cez elektronický
formulár bez potreby podpisu), DDS (zmluva môže byť podpísaná
"jednoduchým" podpisom), - byrokratická a finančná
záťaž pre poistenca, ktorý chce zmeniť zdravotnú poisťovňu
alebo splniť svoju povinnosť podať prihlášku do ZP, -
znemožnenie vstupu nových hráčov na trh, - sťaženie
prístupu k právu poistenca na výber zdravotnej poisťovne, -
de facto tak dôjde k zrušeniu konkurencie/ súťaže medzi
zdravotnými poisťovňami, čo v konečnom dôsledku bude viesť
k zhoršeniu kvality služieb pre poistenca.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII bod. 16, § 7 ods. 5 a 6
Pripomienka: v § 7
navrhujeme ponechať odseky 5 a 6. Odôvodnenie súvisí
s našou pripomienkou k § 6 ods. 5.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII, bod 14. § 6 ods. 15
Pripomienka: zásadne
nesúhlasíme s povinnosťou podľa § 6 ods. 15 zdravotnej
poisťovne informovať poistenca, ktorý zmenil ZP o tejto
informácií, navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: považujeme za
nelogické, administratívne zbytočné a finančne nákladné
oznamovať poistencovi, ktorý sám prejavil vôľu zmeniť
zdravotnú poisťovňu a vykonal za týmto účelom potrebné
úkony, aby sme mu túto skutočnosť oznamovali. Táto povinnosť
nemá žiaden zmysel ani účel.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII, bod 21 § 9 ods. 4 až 7
Pripomienka: § 9 ods. 2
a 4 - Union ZP nesúhlasí s návrhom zrušenia obmedzenia
zdravotnej starostlivosti plošne pre všetkých dlžníkov.
Práve obmedzenie zdravotnej starostlivosti je nástrojom ako
motivovať dlžníka k úhrade. Myslíme si, že takýto krok
bude negatívne vnímaný platiteľmi, ktorí si svoje odvody
riadne platia a voči ním nespravodlivý. Jedným z
preukázateľných dôvodov na pravidelnú úhradu zdravotných
odvodov zo strany platiteľov je nárok na plný rozsah
zdravotnej starostlivosti. Union ZP si vie predstaviť ísť
cestou „nemeckého modelu“, t.j. osoby, ktoré sú dlžníkmi
na verejnom zdravotnom poistení majú nárok iba na neodkladnú
zdravotnú starostlivosť, avšak naďalej majú nárok aj na
preventívne vyšetrenia (s dôrazom na včasné zachytenie
ochorení, najmä srdcovo-cievne a obličkové choroby, cukrovka,
rakovina...) a majú nárok na kompletnú zdravotnú
starostlivosť, týkajúcu sa pôrodu. Zároveň požadujeme
posunutie účinnosti tejto zmeny a to aj v prípade, ak by
našej požiadavke nebolo vyhovené, a to na 01.01.2024
vzhľadom na rozsiahle zmeny informačného systému, ktoré by
si táto zmena vyžadovala. Zároveň navrhujeme doplniť do
doterajšieho znenia § 9 nový ods. 3 v znení: „Poistenec,
ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti, ktorá je ako platiteľ poistného
dlžníkom zdravotnej poisťovne podľa § 25a ods. 1, má právo
len na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu podľa § 9
ods. 2“ Doterajšie ods. 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až
8. Odôvodnenie: Za účelom zvýšenia úspešnosti výberu
poistného zároveň navrhujeme doplnenie ustanovenia § 9 ods.
3, ktoré má za cieľ posilniť zodpovednosť členov
štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodných
spoločností vykonávajúcich podnikateľskú činnosť v zmysle
obchodného zákonníka za neplnenie povinnosti platiteľa
poistného odvádzať poistné na verejné zdravotné poistenie a
zároveň prispeje k ich motivácií si tieto povinnosti plniť.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII. bod 22 § 9 ods. 5
V § 9 ods. 6 prvej vete sa
slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 5“
Odôvodnenie: legislativno-technicka pripomienka v suvislosti
s pripomienkou k bodu 21.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII. bod 5 § 6 ods. 4 písm. a)
Pripomienka:
nesúhlasíme s návrhom na úpravu § 6 ods. 4 písm. a),
navrhujeme vypustiť Odôvodnenie: táto úprava môže narúšať
výkon rodičovských práv. Zverením dieťaťa do
starostlivosti inej FO alebo PO nestráca rodič svoje rodičovské
práva, pokiaľ o tom súd samostatne nerozhodol. Týmto
ustanovením by sme obmedzili výkon rodičovský práv zákonných
zástupcov dieťaťa.
|
O
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII., bod 17., § 8 ods. 1
Pripomienka: nesúhlasíme
s úpravou § 8 ods. 1 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie je
rovnaké ako pri našej pripomienke k § 6 ods. 9 písm. a)
v súvislosti s potrebou overeného podpisu.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII., bod 19. § 8 ods. 4
Pripomienka: nesúhlasíme
s úpravou § 8 ods. 4 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie je
rovnaké ako pri našej pripomienke k § 6 ods. 9 písm. a)
v súvislosti s akceptačným listom.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII., bod 20 §8a ods. 3 písm. b)
Pripomienka: v § 8a
ods. 3 písm. b) navrhujeme vypustiť požiadavku úradne
osvedčeného podpisu na späťvzatí. Odôvodnenie: Vypustiť
úradne osvedčený podpis navrhujeme z rovnakých dôvodov,
aké sme uviedli pri odmietnutí úradne osvedčeného podpisu na
prihláške (v § 6 ods. 9 písm. a) bod 3).
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
VIII., bod. 20, § 8a ods. 2
Pripomienka: V § 8a ods. 2
navrhujeme lehotu na podanie späťvzatia predlžiť z 15 dní
na 30 dní. Odôvodnenie: predlženie lehoty navrhujeme v záujme
zabezpečenia dostatočného časového priestoru pre poistenca
pre realizáciu svojho práva vziať prihlášku späť. Uvedené
je v súlade s lehotami napr. v spotrebiteľskom práve alebo
podobných službách.
|
Z
|
Union
ZP
|
Čl.
X
Navrhujeme upraviť účinnosť zákona v zmysle
našich predchádzajúcich pripomienok a s ohľadom na časovú
náročnosť implementácie procesov súvisiacich s novými
povinnosťami zdravotných poisťovní ukladanými predmetným
legislatívnym návrhom.
|
Z
|
Union
ZP
|
Pripomienka
nad rámec MPK
navrhujeme upraviť § 4 ods. 1 písm.
e), ods. 2 písm. e) a ods. 3 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.
z. nasledovne: "člen predstavenstva, člen dozornej rady,
prokurista alebo zamestnanec inej tuzemskej zdravotnej
poisťovne,“. Odôvodnenie: Podľa Union ZP nemôže dochádzať
ku konfliktu záujmov v prípadoch, ak člen predstavenstva /
dozornej rady / vedúci zamestnanec zdravotnej poisťovne má
zároveň vzťah so zahraničnou zdravotnou poisťovňou.
Zdravotné poisťovne vykonávajú činnosť výhradne na území
Slovenskej republiky.
|
Z
|
Union
ZP
|
Pripomienka
nad rámec MPK k §6 ods. 3 zákona č. 581.2004 Z.
z.
v súvislosti s tvorbou technických rezerv na
plánovanú zdravotnú starostlivosť navrhujeme v § 6 ods. 3
zákona č. 581/2004 Z. z. vypustiť písm. c) a zároveň
vypustiť odsek 4. Odôvodnenie: Tvorba rezervy na úhradu
plánovanej zdravotnej starostlivosti je v konflikte so zákonom
o účtovníctve. Jej implementácia v rozsahu uvedenom v zákone
by ohrozila hospodárenie zdravotných poisťovní aj keď v
skutočnosti by nedošlo k peňažným tokom z týchto rezerv.
|
Z
|
UNM
|
Čl.
I., bod 58, § 43a ods. 3
§ 43a ods. 3 tretia veta
obsahuje odkaz na neexistujúce ustanovenie "§ 43a odsek 1
písm. c) alebo d)"
|
O
|
UOOU
SR
|
čl.
I bodu 10
K čl. I bodu 10: V § 6a požadujeme ods. 9
vypustiť. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie:
Navrhovaný odsek považujeme za nezákonný, nakoľko v § 9
ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/679 jediný aplikovateľný právny
základ na opísané účely (zabezpečenia zlepšenia zdravia
poistencov, zabránenia zhoršovania zdravia poistencov, podpory
zdravého spôsobu života poistencov, zvyšovania kvality a
efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti smie zdravotná
poisťovňa poskytovať pre poistencov poradenstvo v oblasti
zdravia, prevencie chorôb, zdravej životosprávy a zdravého
životného štýlu) je výslovný súhlas dotknutej osoby podľa
čl. 9 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/679. Vzhľadom na
zásah týchto činností do vysoko citlivých osobných údajov
a osobnosti konkrétneho poistenca, pri získavaní výslovného
súhlasu si budú môcť slobodne zhodnotiť, či majú záujem o
navrhované spracúvanie ich osobných údajov poisťovňou na
tieto účely. Táto pripomienka je zásadná aj z dôvodu, že
poisťovňa nemá rozsah spracúvaných osobných údajov
definovaný tak ako to v súčasnosti vyžaduje čl. 6 ods. 3
nariadenia (EÚ) 2016/679 a preto, odkaz na § 16 ods. 7, ktorý
uvádza: Zdravotná poisťovňa pri svojej činnosti spracúva
osobné údaje35ca) dotknutých osôb v rozsahu svojej činnosti
a iné údaje poistencov a ich zákonných zástupcov, tretích
osôb, voči ktorým má zdravotná poisťovňa pohľadávku
podľa osobitného predpisu, považujeme za nedostatočný.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
I bodu 58 k § 43d ods. 1 písm. f)
K čl. I bodu 58 k §
43d ods. 1 písm. f): Požadujeme možnosť vyžadovať
sprístupnenie zdravotnej dokumentácie formou zaslania kópie v
rozsahu a lehote určenej osobou oprávnenou na výkon dohľadu
vypustiť alebo doplniť o konkrétne opatrenia, ktoré budú
toto oprávnenie limitovať a zabezpečia dostatočné záruky
pre práva dotknutých osôb. Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie: Uplatnenou pripomienkou vyjadrujeme obavu, že pri
výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou oprávnenou
osobou môže prísť k neprimeranej žiadosti o údaje zo
zdravotnej dokumentácie. Navrhované písm. f) okrem
nahliadnutia pripúšťa aj sprístupnenie – formou zaslania
kópie - zdravotnej dokumentácie bez akejkoľvek záruky, že
nebudú sprístupnené údaje, ktoré nie sú potrebné a
zaslanie kópie zo zdravotnej dokumentácie bude bezpečné.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
IV bodu 2. k § 170 ods. 27
K čl. IV bodu 2. k § 170
ods. 27: Požadujeme doplniť účel poskytovania, zoznam
osobných údajov pre každý účel samostatne, ktoré bude
Sociálna poisťovňa povinná poskytnúť zdravotným
poisťovniam. Požadujeme tiež doplnenie ďalších podmienok
spracúvania požadovaných čl. 6 ods. 3 nariadenia (EÚ)
2016/679 Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhovaný
text § 170 ods. 27 nezodpovedá z pohľadu ochrany osobných
údajov kritériám jasnosti a predvídateľnosti ustanovenia
upravujúceho spracúvanie. Sociálna poisťovňa osobné údaje
získava pre jej vlastné účely. Ak sa týmto zákonom vytvára
právny základ na poskytovanie osobných údajov aj iným
subjektom, navrhovaná legislatívna technika nespĺňa
ústavnoprávne požiadavky na určitosť jej účelu pre tieto
ďalšie spôsoby použitia údajov. Popiera totiž myšlienku,
že akékoľvek údaje štát zbiera, musí tak robiť pre
konkrétny účel, ktorý dokáže obhájiť v rámci
legitímnosti a proporcionality. Nie je možné akceptovať, že
údaje zozbierané Sociálnou poisťovňou na plnenie jej účelov,
možno následne voľne použiť na akékoľvek ďalšie účely
bez toho, aby tieto bolo treba osobitne posúdiť a rešpektovať
požiadavky nariadenia (EÚ) 2016/679 ( najmä čl. 5, čl. 6
ods. 3 a pod.). Nestačí jednoduchá legislatívna poznámka s
demonštratívnym výpočtom možných predpisov, poznámky pod
čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú iba
informatívnu povahu, a preto nesmú obsahovať údaje, ktoré
majú normatívnu povahu. Súčasný návrh zákona obsahuje iba
jeden relevantný odkaz na účel, pre ktorý sa majú údaje zo
Sociálnej poisťovne odovzdávať - § 25j zákona č. 580/2004
Z.z. - Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy a z iných
príjmov, ktorý sa Úradu zdá ako neúčelný, nakoľko
zdravotná poisťovňa disponuje základnými osobnými údajmi
na účely vymáhania pohľadávok.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
IX bodu 1 k § 39 ods. 1 písm. d) bodu 1
K čl. IX bodu
1 k § 39 ods. 1 písm. d) bodu 1: Požadujeme minimalizovať
rozsah spracúvaných identifikačných údajov o fyzických
osobách. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Nevidíme
dôvod, prečo by mala zdravotná poisťovňa na účely
kategorizácie ústavnej starostlivosti (§ 4), kategorizácie
nemocníc (§ 10) a vyhodnotenia siete (§ 9) každoročne do 30.
apríla predložiť ministerstvu zdravotníctva v elektronicky
spracovateľnej podobe uvedené osobné údaje zo zoznamu
čakajúcich poistencov. Na odovzdanie týchto osobných údajov
zo strany zdravotnej poisťovne ministerstvu absentuje
nevyhnutnosť a účelnosť ich využitia v stanovených účeloch
ministerstva, pravdepodobne by postačili pseudonymizované alebo
anonymizované údaje.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
IX bodu 1 k § 40 ods. 12
K čl. IX bodu 1 k § 40 ods.
12: Požadujeme, aby sa nesúhlas poistenca s ústavnou
starostlivosťou preukazoval písomným vyhlásením, príp.
elektronickou formou. Formou rozhovoru s call centrom žiadame z
návrhu zákona vypustiť. Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie: Z dôvodu nesprávnosti uvádzaných osobných
údajov, s ktorými má úrad prax pri zaznamenávaní osobných
údajov formou telefonického rozhovoru s call centrom, žiadame
aby spracúvanie zdravotných údajov poistencov v tomto prípade
prebiehalo formou písomného vyhlásenia alebo formou emailovej
komunikácie zabezpečenou dostatočnou autentifikáciou, že ide
o emailovú adresu poistenca.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
IX bodu 1 k § 40 ods. 6
K čl. IX bodu 1 k § 40 ods.
6: Požadujeme aby identifikátor návrhu bol povinne odosielaný
písomne, ostatné spôsoby elektronickou komunikáciou alebo
textovou správou iba doplnkovo. Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie: Identifikátor návrhu považujeme za osobný údaj,
ktorý sa podľa § 40 ods. 8 má zverejňovať na webovom sídle
s ďalšími údajmi, požadujeme aby sa obligatórne doručoval
písomne, čím sa zabezpečí bezpečnosť a správnosť
doručenia dotknutej osobe.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
VIII bodu 20. k § 8a ods. 5 písm. b)
K čl. VIII bodu
20. k § 8a ods. 5 písm. b): Navrhujeme z rozsahu spracúvaných
osobných údajov vypustiť „rodné priezvisko. V prípade
potreby v celom návrhu zákona. Odôvodnenie: V bode 18, § 8
ods. 1 písm. b) sa navrhuje rodné priezvisko vypustiť, preto
žiadame túto úpravu aplikovať aj v iných častiach zákona,
napr. v § 8a ods. 5 písm. b).
|
O
|
UOOU
SR
|
čl.
VIII bodu 61 k § 25k ods. 19
K čl. VIII bodu 61 k §
25k ods. 19: Požadujeme vypustiť slovo „najmä so sumou
vykonaných zrážok zo mzdy“ a explicitne vymenovať rozsah
osobných údajov, ktoré sa majú poskytnúť novému
zamestnávateľovi. Táto pripomienka je zásadná. Odôvodnenie:
Úradu nie je zrejmý dôvod, prečo by mal nový zamestnávať
poznať výšku vykonaných zrážok a zostatku pre účely
vymáhania pohľadávky. Takúto informáciu považujeme za
citlivý osobný údaj a nový zamestnávateľ má vedieť iba
zostatok pohľadávky – akú sumu musí zrážať zo mzdy,
príp. iné vhodné údaje, ktoré musia byť v zákone
explicitne vymenované. Legislatívna technika za pomoci slovíčka
„najmä“ z pohľadu požiadaviek ochrany osobných údajov je
nesprávna z dôvodu neurčitosti rozsahu osobných údajov,
ktoré sa majú poskytovať novému zamestnávateľovi.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
VIII bodu 61 k § 25k ods. 20
K čl. VIII bodu 61 k §
25k ods. 20: Požadujeme navrhovanú právnu úpravu zosúladiť
s požiadavkami čl. 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679. Táto
pripomienka je zásadná. Odôvodnenie: Navrhovaný odsek zavádza
povinnosť dlžníka predložiť potvrdenie od predchádzajúceho
zamestnávateľa - novému platiteľovi mzdy za účelom
písomného potvrdenia o vymáhaní pohľadávok zo strany
zdravotnej poisťovne. Žiadame do zákona doplniť rozsah
údajov, ktoré má potvrdenie obsahovať, účely na ktoré sa
majú údaje poskytnúť, komu ich možno poskytnúť, dobu
uchovávania, príp. iné relevantné skutočnosti, aby
prevádzkovatelia, ktorí majú takéto potvrdenia vytvárať a
prijímať mali predvídateľné pravidlá s nakladaním takýchto
potvrdení obsahujúcich osobné údaje dlžníkov. Alternatívne
uviesť vzor potvrdenia v prílohe k tomuto zákonu.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
VIII bodu 61 k § 25l a 25m v spojení s čl. II zákona č.
483.2001 Z.z. v § 91 ods. 4
K čl. VIII bodu 61 k §
25l a 25m v spojení s čl. II zákona č. 483/2001 Z.z. v § 91
ods. 4: Požadujeme navrhované ustanovenia vypustiť alebo
upraviť tak, aby poskytovali záruky ochrany bankového
tajomstva primerané na zisťovanie stavu účtu/účtov
zdravotnou povinnosťou. Táto pripomienka je zásadná.
Odôvodnenie: Zákon opisuje postup ako má zdravotná poisťovňa
vymáhať pohľadávky z účtov u poskytovateľov platobných
služieb, ale absentujú akékoľvek záruky o zabezpečení
vysoko citlivých osobných údajov o stave účtov dlžníkov,
ktoré sa dostanú do vedomosti zdravotných poisťovní. Z tohto
dôvodu požadujeme doplniť zabezpečenie ochrany osobných
údajov na úrovni požiadaviek Exekučného poriadku napr.
mlčanlivosť, ako sa bude s finančnými údajmi dlžníkov
narábať, kedy ich musia vymazať. Avšak, podľa nášho názoru
riziká spojené s poskytovaním údajov, ktoré sú bankovým
tajomstvom zdravotným poisťovniam a ich ochrana (napr. v
rozsahu navrhovanom § 25m ods. 2) neprevyšujú dôvody uvedené
v dôvodovej správe: „Kombinácia vlastného vymáhania, s
následnou možnosťou exekúcie, zabezpečí zvýšenie príjmov
zdravotných poisťovní, skorší výber dlžného poistného a
zníženie prevádzkových nákladov na trovy exekúcií. Zároveň
dôjde k „zlacneniu“ exekúcií pre dlžníkov o trovy
exekúcií. Samostatné vymáhanie sa osvedčilo aj v Sociálnej
poisťovni, ktorá dosahuje aktuálne úspešnosť 43 % a došlo
k zásadnému skráteniu procesu vymáhania.“ S poukazom, že
postavenie Sociálnej poisťovne ako štátneho orgánu je
rozdielne v porovnaní s postavením zdravotným poisťovní,
ktoré nemajú povinnosť konať iba v rozsahu určenom zákonom.
Z tohto dôvodu ich žiadame vypustiť a naďalej v prípade
vymáhania pohľadávok týmto spôsobom využiť činnosť
exekútora.
|
Z
|
UOOU
SR
|
čl.
VIII bodu 64 k § 38ezc
K čl. VIII bodu 64 k § 38ezc:
Navrhované ustanovenie požadujeme vypustiť. Táto pripomienka
je zásadná. Odôvodnenie: V dôvodovej správe sa k tomuto
prechodnému ustanoveniu neuvádzajú žiadne dôvody, preto nie
je možné posúdiť nevyhnutnosť jednorazového poskytnutia
osobných údajov o cudzincoch do 20.1.2023 z informačných
systémov Ministerstva vnútra SR najväčšej zdravotnej
poisťovni na účely zabezpečenia úhrad zdravotnej
starostlivosti. Predpokladáme, že osobné údaje sa najväčšia
zdravotná poisťovňa dozvie od lekárov, ktorí si úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti vyúčtujú. V informačných
systémoch Ministerstva vnútra SR sa nachádzajú aj cudzinci,
ktorí zdravotnú starostlivosť na území SR nevyhľadajú,
preto na vytvorenie takejto databázy s osobnými údajmi
cudzincov v najväčšej zdravotnej poisťovni nevidíme dôvod.
|
Z
|
ÚVSR
|
Článok
I. vlastného materiálu, nový novelizačný bod pre § 76 ods.
5, písm. a) bod 8 zákona č. 581.2004 Z. z. (nad rámec
novely)
V nadväznosti na závery rozporového konania
zo dňa 26.7.2022 k zásadnej pripomienke ÚV SR k návrhu
zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z.
(LP/2022/344), navrhujeme doplniť do vlastného materiálu nový
novelizačný bod, ktorým sa upraví znenie § 76 ods. 5 písm.
a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby sa za porušenie
mlčanlivosti nepovažovala ani taká výmena informácií medzi
zdravotnou poisťovňou a orgánmi podľa osobitného predpisu
(medzi ktoré patrí aj ÚV SR ako orgán zabezpečujúci ochranu
finančných záujmov EÚ), ktorá je realizovaná aj
prostredníctvom iného komunikačného kanála, ako je
informačný systém verejnej správy podľa osobitného predpisu
(napr. na základe písomnej žiadosti orgánu verejnej správy).
Uvedené je potrebné primerane zohľadniť aj v rámci ďalších
relevantných právnych predpisov, a to najmä v rámci zákona
č. 580/2004 Z. z. (§ 25). Príkladný návrh úpravy znenia §
76 ods. 5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z.: „orgánmi
podľa osobitného predpisu,95f) ktoré sú poskytované z
informačných systémov zdravotnej poisťovne elektronicky
prostredníctvom informačného systému verejnej správy, alebo
orgánom podľa osobitného predpisu (pozn. § 24 ods. 6 zákona
č. 575/2001 Z. z.) na základe žiadosti podľa osobitného
predpisu (pozn. § 25 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z.),“
Odôvodnenie: Úrad vlády SR plní v zmysle viacerých právnych
predpisov úlohy orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných
záujmov EÚ. V rámci plnenia týchto úloh je Úrad vlády SR
okrem iného aj koordinačným útvarom pre boj proti podvodom
podľa nariadenia EP a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, ktorý
svoje úlohy vykonáva aj prostredníctvom poskytovania
súčinnosti pri administratívnom vyšetrovaní Európskeho
úradu pre boj proti podvodom (ďalej len OLAF), zabezpečovania,
koordinácie a monitorovania výmeny informácií medzi subjektmi
verejnej správy a vo vzťahu k OLAF-u, ak ide o podozrenia z
podvodov a ďalších protiprávnych konaní pri poskytovaní
príspevku. V prípade, ak si OLAF vyžiada v rámci týchto
administratívnych vyšetrovaní informácie, ktoré sú uvedené
v § 25 ods. 4 písm. a) až c), zákona č. 580/2004 Z. z., nie
je de facto možné tieto informácie od zdravotnej poisťovne
získať, nakoľko Úrad vlády SR nemá so zdravotnými
poisťovňami informačný systém verejnej správy,
prostredníctvom ktorého by bolo možné získať informácie v
takomto rozsahu. Preto je na efektívne plnenie úloh
koordinačného útvaru pre boj proti podvodom dôležité
upraviť/doplniť ustanovenie § 25 predmetného zákona a § 76
ods. 5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby sa
možnosti stanovené legislatívou dali aj reálne využiť v
praxi, a to najmä za účelom ochrany finančných záujmov EÚ
a SR. Uvedená pripomienka úzko súvisí s pripomienkou Úradu
vlády SR k článku VIII. vlastného materiálu (návrh na nový
novelizačný bod pre § 25 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z.).
|
Z
|
ÚVSR
|
Článok
VIII. vlastného materiálu, nový novelizačný bod pre § 25
ods. 9 zákona č. 580.2004 Z. z. (nad rámec novely)
V
nadväznosti na závery rozporového konania zo dňa 26.7.2022 k
zásadnej pripomienke ÚV SR k návrhu zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. (LP/2022/344), navrhujeme do
článku VIII. vlastného materiálu doplniť nový novelizačný
bod, ktorým sa do § 25 zákona č. 580/2004 Z. z. doplní nový
odsek 9, ktorým sa zavedie pre Úrad vlády SR ako orgán
zabezpečujúci ochranu finančných záujmov EÚ možnosť
žiadať údaje podľa § 25 ods. 4 písm. a) až c) aj
prostredníctvom iného komunikačného kanála, ako je
informačný systém verejnej správy podľa osobitného predpisu
(napr. na základe písomnej žiadosti orgánu verejnej správy).
Odôvodnenie: Úrad vlády SR plní v zmysle viacerých právnych
predpisov úlohy orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných
záujmov EÚ. V rámci plnenia týchto úloh je Úrad vlády SR
okrem iného aj koordinačným útvarom pre boj proti podvodom
podľa nariadenia EP a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, ktorý
svoje úlohy vykonáva aj prostredníctvom poskytovania
súčinnosti pri administratívnom vyšetrovaní Európskeho
úradu pre boj proti podvodom (ďalej len OLAF), zabezpečovania,
koordinácie a monitorovania výmeny informácií medzi subjektmi
verejnej správy a vo vzťahu k OLAF-u, ak ide o podozrenia z
podvodov a ďalších protiprávnych konaní pri poskytovaní
príspevku. V prípade, ak si OLAF vyžiada v rámci týchto
administratívnych vyšetrovaní informácie, ktoré sú uvedené
v § 25 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 580/2004 Z. z., nie
je de facto možné tieto informácie od zdravotnej poisťovne
získať, nakoľko Úrad vlády SR nemá so zdravotnými
poisťovňami informačný systém verejnej správy,
prostredníctvom ktorého by bolo možné získať informácie v
takomto rozsahu. Preto je na efektívne plnenie úloh
koordinačného útvaru pre boj proti podvodom dôležité
upraviť/doplniť ustanovenia § 25 zákona č. 580/2004 Z. z. a
§ 76 ods. 5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby
sa možnosti stanovené legislatívou dali aj reálne využiť v
praxi, a to najmä za účelom ochrany finančných záujmov EÚ
a SR. Príkladný návrh znenia § 25 ods. 9 zákona č. 580/2004
Z. z.: „Zdravotná poisťovňa poskytne údaje podľa § 25
ods. 4 písm. a) až c) na základe žiadosti orgánu podľa
osobitného predpisu (pozn. § 24 ods. 6 zákona č. 575/2001 Z.
z.) na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu (pozn.
napr. zákon č. 292/2014, Z. z., zákon č. 121/2022 Z. z.,
zákon č. 10/1996 Z. z., zákon č. 368/2021). Zdravotná
poisťovňa je oprávnená poskytnúť tieto údaje aj bez
súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb.“
|
Z
|
ÚVSR
|
Článok
VIII. vlastného materiálu, nový novelizačný bod pre poznámky
pod čiarou č. 55a) a 55b) § 25 ods. 4 zákona č. 580.2004 Z.
z. (nad rámec novely)
Navrhujeme upraviť znenie
poznámok pod čiarou č. 55a) a 55b) tak, aby zahŕňali aj iné
osobitné právne predpisy, a to buď použitím slova
„Napríklad“ pred vymenovaním samotných osobitných
právnych predpisov, alebo rozšírením predmetných poznámok
pod čiarou o ďalšie osobitné právne predpisy, nakoľko
finančné prostriedky EÚ sa poskytujú v rámci viacerých
programových období a viacerých právnych predpisov a teda
vymenovanie vybraných paragrafov zákona č. 292/2014 Z. z. nie
je postačujúce (napr. na programové obdobie 2021-2027 je vo
vzťahu k príspevkom z fondov EÚ účinný zákon č. 121/2022
Z. z., pre mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zákon č.
368/2021 Z. z. a pod.). Odôvodnenie: Navrhuje sa úprava
poznámok pod čiarou č. 55a) a 55b) tak, aby boli pokryté aj
iné programové obdobia, počas ktorých môžu taktiež byť
poskytované finančné prostriedky EÚ.
|
Z
|
ÚVSR
|
vlástnému
materiálu
1. K vlastnému materiálu, čl. VIII V § 3
ods. 3 žiadame doplniť nové písmeno l), ktoré znie: „l)
zdržiava sa na území Slovenskej republiky a zároveň je
štipendistom v rámci programu, ktorého vytvorenie schválila
vláda Slovenskej republiky, alebo v rámci programu, ktorý sa
realizuje na základe medzinárodnej zmluvy, alebo v rámci
programu Európskej únie, alebo v rámci programu, ktorý sa
realizuje podľa osobitného predpisu8aad), v prípade ak takejto
fyzickej osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac
ako jeden mesiac; zoznam programov, ktorých sa toto ustanovenie
týka, zverejňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky na svojom webovom sídle, pričom
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky v zozname uvádza aj dátum ukončenia programu, ak k
tejto skutočnosti dôjde.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 8aad
znie: „8aad) § 94a zákona 131/2002 Z. z.“. 2. K vlastnému
materiálu, čl. VIII V § 11 ods. 7 žiadame doplniť nové
písmeno w), ktoré znie: „w) štipendistu v rámci programu,
ktorého vytvorenie schválila vláda Slovenskej republiky, alebo
v rámci programu, ktorý sa realizuje na základe medzinárodnej
zmluvy, alebo v rámci programu Európskej únie, alebo v rámci
programu, ktorý sa realizuje podľa osobitného predpisu8aad), v
prípade ak takejto osobe je priznané štipendium na dobu v
trvaní viac ako jeden mesiac a zároveň ak ku dňu vzniku
skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného
poistenia trvá existencia programu, ktorého sa toto ustanovenie
týka.“. Odôvodnenie: Cieľom navrhovaných zmien je poskytnúť
zdravotné poistenie financované z verejných zdrojov
štipendistom z radov študentov prvého až tretieho stupňa VŠ
a z radov VŠ učiteľov a vedcov počas ich pobytu na Slovensku,
ktorí prichádzajú z krajín mimo EÚ. Navrhované zmeny majú
prispieť k hlavnému cieľu formulovanému v Komponente 10 Plánu
obnovy a odolnosti SR (POO), ktorý znie: „Cieľom je vytvoriť
účinné politiky a nástroje na úspešné zapojenie Slovenska
do obehu mozgov („brain circulation“) motivujúce
zahraničných pracovníkov, vrátane emigrantov zo Slovenska,
študentov, či podnikateľov k príchodu na Slovensko. Cieľom
politík na podporu mobility je zmierniť narastajúci
demografický tlak, prilákať ľudský kapitál nevyhnutný na
rast slovenskej ekonomiky a plne profitovať z európskeho trhu s
talentmi.“ Začlenenie štipendistov do verejného zdravotného
poistenia taktiež vyplýva zo Stratégie internacionalizácie
vysokého školstva do roku 2030, ktorú schválila vláda
Slovenskej republiky svojim uznesením č. 731 z 8. 12. 2021 a
ktorá je zároveň jedným z hlavných míľnikov pre napĺňanie
POO. Poskytnutie zdravotného poistenia počas pobytov
financovaných z verejných zdrojov prispeje k zvýšeniu
atraktivity pobytov cudzincov v rámci štipendijných schém,
ktoré sú financované aj jednostrannými štipendiami
ponúkanými vládou Slovenskej republiky alebo Ministerstvom
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a teda
ide o zrovnoprávnenie postavenia takýchto štipendistov s
osobami, ktoré už v súčasnosti prichádzajú na účel štúdia
na pobyty v rámci medzinárodných zmlúv a ktoré sú
financované zo štátneho rozpočtu (podobne ako ostatné
štipendijné programy). Vo všetkých prípadoch totiž ide o
záujem Slovenskej republiky prilákať cudzincov na Slovensko,
ktorý je deklarovaný aj vládou Slovenskej republiky (pozri bod
B.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 731 z 8. 12. 2021).
Zdravotné poistenie ako súčasť štipendijnej podpory je
bežnou praxou v iných krajinách, pričom riešenia sú
aplikované rôzne (napr. Maďarsko kombinuje verejné zdravotné
poistenie s príspevkom na doplnkové zdravotné poistenie,
Nemecko poskytuje prostredníctvom DAAD zdravotné poistenie
všetkým štipendistom formou hromadnej poistky). V súčasnosti
sú naše štipendiá pre študentov nekonkurencieschopné, lebo
sú v prepočte na paritu kúpnej sily len polovičné oproti
Česku, či Poľsku. Ak by sme k nim pridali pokrytie zdravotného
poistenia, tak by sme sa aspoň priblížili Maďarsku. Inými
slovami nie sme konkurencieschopní ani len v porovnaní s
ostatnými štátmi V4, pričom náš problém s nedostatkom
talentu je výrazne horší ako v susedných krajinách. V
prípade, že podmienky pre talentovaných ľudí zo zahraničia
nezatraktívnime, hrozí, že nenaplníme ani ciele POO v zmysle
prilákania najkvalitnejších ľudí, ktorí radšej budú
smerovať do krajín s lepšou podporou. Zároveň, aby
nedochádzalo k zbytočnej administrácii pri krátkych pobytoch
(a to aj s prihliadnutím na existujúce zákonné lehoty pri
vzniku poistenia podľa § 6), navrhujeme aplikovať toto povinné
zdravotné poistenie až pri pobytoch trvajúcich dlhšie ako 1
mesiac. Pre prehľadnosť a jednoduchšie overenie toho, ktorých
štipendijných programov sa zapojenie štipendistov do verejného
zdravotného poistenia týka, sa v návrhu zavádza povinnosť
pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky zverejňovať zoznam všetkých relevantných programov
na svojom webovom sídle. Rovnaký prístup sa už v súčasnosti
uplatňuje napr. pri vydávaní národných víz podľa uznesenia
vlády Slovenskej republiky č. 731 z 8. 12. 2021, ktorý sa
osvedčil ako administratívne nenáročný a rýchlo overiteľný
element (pozri
xxxxx://xxx.xxxxxx.xx/xxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxxx-xxxxxxxxxx-xxxxxxxxx/
- existujúci zoznam by sa len rozšíril o prípadný dátum
ukončenia programu, ak by k nemu došlo počas existencie
zoznamu). Zahraniční štipendisti predstavujú aj ekonomický
prínos pre hosťujúcu krajinu. Na ilustráciu možno uviesť,
že viaceré štúdie v rôznych krajinách ukazujú na
ekonomické prínosy zahraničných študentov pre domácu
ekonomiku, napr. Fínsko
(xxxxx://xxx.xxx.xx/xx/xxxxxxxxxx-xxx-xxxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxxx/xxxxx-xxxxxxx0x0000-xxxx-xx-xx-xxxx-xxxxx-xxxxxxxx-xxxxxx),
Španielsko
(xxxxx://xxxxxxx.xxxx.xxx/0000/00/xxxxxxxxxxxxxx-xx-xxxxxxx-xxxxxxxx-xx-xxxxx-xxxxxxxxx-xx-x0-0-xxxxxxx/),
Česko
(xxxx://xxx.xxxx.xx/xxxxxxxxxx/xxxxxx-xxxxxxxx/xxx-xxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxxxxxxx-xxxxxxxxxxxxx-x
- konkrétne časť podkladov pre strategické rozhodovanie
českého ministerstva školstva pre oblasť Internacionalizácie)
a pod. Zároveň v prípade študentov – cudzincov, ktorých
podpora sa očakáva vo zvýšenej miere práve s ohľadom na
očakávanú investíciu 3 Komponentu 10 POO vzhľadom na
relatívne mladý vek a s tým súvisiacu predpokladanú nízku
chorobnosť (porovnateľnú s rovnakou populáciou slovenských
študentov v obdobnom veku), by nemali predstavovať zvýšenú
finančnú záťaž pre systém verejného zdravotného
poistenia, teda výdavky z poistného. Tieto pripomienky
považujeme za zásadné.
|
Z
|
Xxxxxxxxx
|
00.
Pripomienka k čl. VIII - k bodu 62 (§ 25b až 25m)
Navrhovateľ
zdôvodňuje zavedenie novej úpravy administratívneho výkonu
rozhodnutia zdravotnými poisťovňami ako : Zavedením
navrhovanej právnej úpravy možno očakávať nielen pozitívny
dopad na dlžníkov a zdravotné poisťovne spočívajúci v
odbúraní nákladov na trovy exekúcie, ale aj zrýchlenie a
zefektívnenie vymáhania pohľadávok zdravotných poisťovní
(t. j. je možné dôvodne predpokladať aj zvýšenie príjmov
do štátneho rozpočtu). Zároveň dôjde k „zlacneniu“
exekúcií pre dlžníkov o trovy exekúcií. Samostatné
vymáhanie sa osvedčilo aj v Sociálnej poisťovni, ktorá
dosahuje aktuálne úspešnosť 43 % a došlo k zásadnému
skráteniu procesu vymáhania. Uvedený predpoklad však
nepodložil žiadnou analýzou, ktorá by potvrdzovala
legislatívnu potrebu takejto úpravy. Novou úpravou nepochybne
dôjde k „zlacneniu“ exekúcií pre dlžníkov, ale náklad
na vymáhanie vznikne a keď ho nezaplatí dlžník, tak ho bude
znášať zdravotná poisťovňa a teda my všetci. Prečo všetci
poctivý mali skladať na dlžníkov, ktorí si neplnia svoje
povinnosti? Navrhovateľ argumentuje úspešnosťou Sociálnej
poisťovne. Avšak za podmienky ceteris paribus (hlavne vylúčenie
mandátnej správy aj pred exekúciami), v prípade, ak by
pohľadávky Sociálnej poisťovne boli vymáhané v civilnej
exekúcii, tak by táto úspešnosť bola omnoho vyššia. Aké
teda vzniknú náklady na administratívnu exekúciu?
Štatistickým odhadom za rok 2021 sa vymáhalo 120 000 exekúcií
pre zdravotné poisťovne. Čo je porovnateľné s
administratívnymi exekúciami realizovanými Sociálnu
poisťovňou. V roku 2019 Sociálna poisťovňa mala 313
zamestnancov na útvaroch vymáhania pohľadávok. Pričom pri
zohľadnení ostatných obslužných činností pre útvar možno
predpokladať, že minimálne 400 zamestnancov sa venujú
administratívnym exekúciám. Pri priemernej mzdy v hospodárstve
za prvý štvrťrok 2022 vo výške 1 212 eur je celková cena
práce 1 639 eur. Čo pri počte 400 zamestnancov predstavuje
sumu 7 867 200 eur (za 10 rokov pri zohľadnení rastu
priemerných miezd za roky 2010-2020 predstavuje 91 009 898 eur).
Nový zamestnanci budú potrebovať kancelárske priestory pri
15m2/osobu a cene 100 eur/m2/rok predstavuje 600 000 eur (za 10
rokov pri zohľadnení inflácie za roky 2010-2020 predstavuje 5
369 566 eur). Kancelárska technika pri 500 eur na osobu
predstavuje 200 000 eur (raz za 4 roky, za 10 rokov predstavuje
výdavok 500 000 eur ). Kancelársky nábytok pri 500 eur na
osobu predstavuje 200 000 eur (jednorazovo). Variabilné náklady
zdravotných poisťovní pri 400 nových zamestnancoch sú v
prvom roku vo výške 8 867 200 eur. Po desiatich rokoch pri
jednej výmene kancelárskej techniky sa jedná o sumu 96 379 964
eur. A sa dá postaviť aj nemocnica. Ak do toho započítame aj
náklady administratívnych exekúcií, tak by sme mohli mať
nové nemocnice dve. Na základe uvedeného sa navrhuje úpravu
administratívnych exekúcií zrušiť.
|
O
|
Verejnosť
|
čl.
VIII bod 52, § 16a ods. 3 písm. a)
Zamestnávateľ vo
veľa prípadoch nemá odkiaľ vedieť, že zamestnanec je
poistencom podľa § 11 ods. 7, napr. že poberá rodičovský
príspevok, že poberá dávku v hmotnej núdzi, že sa stará o
blízku osobu nad 80 rokov, atď. Toto ustanovenie bude
spôsobovať množstvo zamestnávateľom nezavinených chýb v
poistnom, vo výkazoch, ktoré bude musieť zamestnávateľ
donekonečna opravovať.
|
O
|
Verejnosť
|
čl.
VIII body 40,44,45,47,50,52
Účel zavedenia úpravy,
kde zamestnanci s nízkym príjmom by mali platiť aspoň
minimálne poistné je pochopiteľný. Ale Po 1. nemal by byť
iný minimálny vymeriavací základ pre tzv. samoplatiteľov a
szčo a iný minimálny vymeriavací základ pre zamestnancov.
Okrem toho, že to komplikuje systém, otázkou je, či nejde o
diskrimináciu zamestnancov voči iným osobám. Po 2. úprava
nezohľadňuje na mesačnej báze, že niektorí poistenci popri
zamestnaní platia preddavky a poistné ako szčo, napr. aj viac
ako z minimálneho základu. Po 3. Poistné z navýšenia
vymeriavacieho základu by nemal riešiť zamestnávateľ. Je to
ďalšia komplikácia pre zamestnávateľov, nielen kvôli ďalšej
byrokracii – vyhlásenia u zamestnávateľov, ale vzniklo by
pri tom niekoľko problémov, napr. - Mzda by nemusela dosiahnuť
ani takú výšku, aby preddavok na ZP bolo možné zamestnancovi
zraziť. Resp. pri kratších úväzkoch sa zníži záujem túto
prácu vykonávať. Daňovo odvodové zaťaženie stúpne,
niekedy až nad 100 percent. - Ak bežný zamestnanec s vyšším
príjmom by bol práceneschopný napr. od 3. do konca mesiaca,
pričom 1. a 2. je sobota a nedeľa, zamestnávateľ by musel
odviesť poistné zamestnanca (napr. 6,53 €), ktoré ale nemá
z čoho zraziť, musí evidovať pohľadávku voči zamestnancovi
až do skončenia PN. Pri prípadnom ročnom zúčtovaní
poistného táto suma pravdepodobne zamestnancovi bude vrátená,
bez ohľadu na to, či túto sumu zamestnanec zamestnávateľovi
naozaj zaplatil, alebo nie. - U zamestnancov s hodinovou
minimálnou mzdou aj v plnom úväzku v niektorých mesiacoch sa
budú musieť z určitej sumy platiť 14 % preddavky, v ďalších
mesiacoch ale príjem bude vyšší a v ročnom zúčtovaní sa
im 14 % preddavky z navýšenia budú vracať. - Tým, že ide o
poistné zamestnanca, znižuje sa čiastkový základ dane
zamestnanca, čo má za následok aj nižší daňový bonus na
dieťa. - Vo veľa prípadoch majú poistenci dva právne vzťahy
z nižším príjmom, prípadne platia preddavky zo živnosti,
pričom ich celkový vymeriavací základ dosahuje výšku
minimálnej mzdy, v takom prípade by bezdôvodne celý rok
platili tieto preddavky z navýšenia a ZP by im potom až pri
rzzp vracala zaplatené preddavky. Dôsledkom je aj zníženie
daňového bonusu mesačne, vrátené poistné už daňový bonus
za predchádzajúci rok neovplyvni/nezvýši. Navrhujem : 1.aby
sa zjednotil minimálny základ pre všetky skupiny platiteľov,
resp. aby sa nezavádzala nová suma minimálneho základu pre
zamestnancov. 2. aby poistencovi, ktorý nedosiahne za kalendárny
rok aspoň minimálny vymeriavací základ (krátený za doby,
kedy bol poistencom podľa § 11 ods. 7) až v ročnom zúčtovaní
poistného zdravotná poisťovňa vyčíslila (navýšený)
vymeriavací základ ako rozdiel medzi minimálnym ročným
základom a vymeriavacím základom získaným z akéhokoľvek
príjmu, z ktorého sa platí zdravotné poistenie (napr. § 13
ods. 1, 2, § 10 ods. 1 písm. c) až e)). Toto aj z dôvodu, že
nie je napr. z daňového priznania určiteľné, kedy poistenec
poberal príjmy podľa § 10 ods. 1 písm. c) až e), či sa
tento príjem má započítať na dobu, kedy bol szčo kedy bol
samoplatiteľom alebo kedy bol zamestnancom. Na tento účel by
stačilo v § 11 ods. 1 doplniť písm. f) poistenec, v § 12
doplniť sadzbu pre poistenca a v príslušných ustanoveniach §
13 upraviť vymeriavací základ poistenca ako jednak vymeriavací
základ zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c)
až e) (nemusí byť osobitne definovaný pre szčo,
samoplatiteľa a zamestnanca) a jednak v sume „navýšenia“ =
rozdielu medzi minimálnym základom a úhrnom vymeriavacích
základov zamestnanca, szčo a poistenca. V prípade, že je
zámerom, aby poistné zo zárobkovej činnosti podľa § 10b
ods. 1 písm. c) až e) sa platilo nad rámec minimálneho VZ,
samozrejme, je možná aj taká úprava. V každom prípade je
vhodné to riešiť až v ročnom zúčtovaní zdravotného
poistenia priamo s poistencom. Nedoplatok na poistnom, ktorý si
platí sám poistenec, ktorý nie je naviazaný na žiaden príjem
si môže ale nemusí poistenec uplatniť na zníženie
čiastkového základu dane, čiže ak to poistencovi nevyhovuje,
lebo by mu to znižovalo daňový bonus, nemusí si tento
nedoplatok uplatniť na zníženie dane. Takáto úprava by
nezvyšovala komplikovanosť a byrokraciu u zamestnávateľov. Z
hľadiska zdravotných poisťovní sa domnievam, že ak sa toto
poistné bude riešiť až v ročnom zúčtovaní poistného,
bude tu vznikať menej rozdielov oproti preddavkom, ako keby sa
to riešilo na mesačnej báze, a prácnosť pre zdravotné
poisťovne by bola tiež nižšia. Samozrejme k týmto finančným
prostriedkom by sa zdravotné poisťovne dostali neskôr, ako keď
to rieši zamestnávateľ mesačne, ale doteraz tieto prostriedky
ZP nemali vôbec a neviem, či je rozumné dotovať zdravotné
poisťovne z príjmu najnižších príjmových skupín.
|
O
|
Verejnosť
|
K
čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12
ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16
ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods.
2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
V čl. VIII navrhujem v
celom rozsahu vypustiť body 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a
55. Odôvodnenie: v zmysle návrhu zákona sa v čl. VIII mení
aj zákon č. 580/2044 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom
poistení“), v ktorom sa navrhuje zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu pre zamestnanca vo výške minimálnej
mesačnej mzdy. Zároveň sa má v zmysle návrhu zákona zrušiť
odpočítateľná položka. V zmysle dôvodovej správy je cieľom
takejto úpravy zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých osoby platia minimálne mesačné
poistné ale majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie.
Uvedomujeme si tento problém a rozumieme cieľu predkladateľa,
avšak navrhované znenie považujeme za neakceptovateľné.
Navrhované znenie totiž negatívnym spôsobom zasiahne najmä
nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria,
okrem iného, matky pracujúce na čiastočné úväzky, ktoré
sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú za
poistencov štátu alebo ŤZP osoby pracujúce na kratší
pracovný čas a pod. Predkladateľom navrhovanou právnou
úpravou matky nebudú motivované k zvýšeniu pracovného
uplatnenia na trhu práce, pretože pracujúcim na kratší
pracovný čas a na dohodách o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru náklady stúpnu. Zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu spolu so zrušením odpočítateľnej
položky bude znamenať aj zníženie nového daňového bonusu
na deti pri kratších úväzkoch. Odpočítateľná položka v
zdravotnom poistení bola zavedená ako nástroj na podporu
nízkopríjmových zamestnancov – t. j. tých, ktorých zárobok
z titulu výkonu zamestnania je vo výške minimálnej mzdy a
mierne nad hodnotou minimálnej mzdy. A navyše pri
predkladateľom navrhovanej úprave, ak príjem nedosiahne úroveň
minimálneho vymeriavacieho základu, bude musieť zamestnanec
odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho
vymeriavacieho základu. Predkladateľom navrhovaná právna
úprava bude mať za následok zhoršenú ekonomickú situáciu
mnohých rodín. Takýto návrh bude podľa nášho názoru
likvidačným voči zamestnancom pracujúcim na čiastočné
úväzky alebo dohody. Navrhovaná úprava je aj v rozpore s
prísľubmi vlády týkajúcich sa pomoci rodinám a
nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, vzhľadom na aktuálnu
ekonomickú situáciu a zvyšujúcu sa infláciu. Navyše pri
zdravotných a sociálnych odvodoch je potrebné zohľadniť aj
rôzne vymeriavacie základy, každoročné zmeny sociálnych
odvodov, rôzne výšky odvodov, stropy a výnimky, ktoré sú už
aj pri aktuálne nastavenom daňovo-odvodovom systéme obzvlášť
neprehľadné. Zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca ešte skomplikuje tento systém, pretože pre
zamestnancov bude platiť iný vymeriavací základ ako pre SZČO
alebo dobrovoľne nezamestnanú osobu. Navrhovaná úprava je
taktiež v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom
sa v časti Prorastový daňový mix uvádza, že vláda bude
podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností
kompenzované znížením daňovo-odvodového zaťaženia
nízko-príjmových skupín obyvateľstva, vrátane posilnenia
odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových. Pripomíname,
že Slovensko už má jedno z najvyšších daňovo-odvodových
zaťažení práce v Európe a takouto zmenou sa toto zaťaženie
opäť zvýši. Takýmto významným zmenám, ktoré negatívne
zasiahnu značnú časť obyvateľstva by mala predchádzať
rozsiahla diskusia s dotknutými subjektmi, sociálnymi partnermi
a odbornou verejnosťou, ktorú vláda vo svojom Programovom
vyhlásení, v časti Legislatívny proces na úrovni vlády
deklarovala, avšak takýto postup nedodržiava. Zavedenie
minimálneho vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej
položky, tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona považujeme
za neprípustné a navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce
sa tejto úpravy.
|
O
|
Verejnosť
|
k
čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12
ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16
ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods.
2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
Znenie pripomienky: V
čl. VIII navrhujeme v celom rozsahu vypustiť body 40, 44, 45,
47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55. Odôvodnenie: návrh zákona v čl.
VIII mení aj zákon č. 580/2044 Z. z. o zdravotnom poistení a
o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnom poistení“), zavádza minimálny vymeriavací základ
pre zamestnanca vo výške minimálnej mesačnej mzdy, bez ohľadu
na rozsah pracovného úväzku. Zároveň ruší odpočítateľnú
položku. Navrhovaná zmena zhorší príjmovú situáciu
zamestnancov, ktorí dnes pracujú v náročných, neviditeľných
a finančne neatraktívnych pozíciách, na čiastočné úväzky
a zhorší zamestnávateľom - samosprávam už aj tak zložitú
situáciu na zabezpečenie týchto pracovných pozícii ( pomocné
sily v školskej kuchyni, upratovačky, pomocné sily v škôlke,
v zariadeniach sociálnych služieb) kde už dnes s obrovskými
ťažkosťami hľadajú zamestnancov. Toto sa súčasne dotkne aj
zamestnancov pracujúcich na čiastočné úväzky z akýchkoľvek
osobných alebo rodinných dôvodov. Povedie k to k ďalšiemu
zníženiu motivácie jednotlivca zabezpečiť si akýkoľvek
príjem vlastnou aktivitou. Podľa dôvodovej správy je cieľom
takejto úpravy zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých osoby platia minimálne mesačné
poistné ale majú zabezpečené verejné zdravotné poistenie.
Pokiaľ je identifikované takéto delikventné správanie u
jednotlivca, je potrebné nájsť individuálny sankčný
mechanizmus na odstránenie a nie celoplošné potrestanie
zamestnancov, ktorí s týmto správaním nemajú nič spoločné.
Za neprijateľné považujeme takéto celoplošné trestanie aj v
súvislosti s tým, že štát sám sa správa špekulatívne a
za poistencov štátu platí neprimerane nízke poistenie a
pritom má vedomosť o tom, že práve poistenci štátu sú pre
poistný systém najdrahšími poistencami. Zavedenie minimálneho
vymeriavacieho základu a zrušenie odpočítateľnej položky,
tak ako je uvedené v tomto návrhu zákona, vo väzbe na hore
uvedené považujeme za neprípustné a až neetické a
navrhujeme vypustiť všetky body týkajúce sa tejto úpravy.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I – nad rámec návrhu
Navrhujeme do § 76 ods. 3
písm. b) doplniť novú odvolávku na nový odkaz 90b), pričom
poznámka pod čiarou k odkazu 90b) znie nasledovne: „90b)
napr. § 197 až 201 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, Civilný
sporový poriadok“. Odôvodnenie: Poskytovanie notárom
informácií o pohľadávkach ZP pre účely dedičského
konania.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I – nad rámec návrhu
Navrhujeme poznámku pod čiarou
k odkazu 63), ktorá znie: „63) § 25 ods. 1 písm. f) zákona
č. 576/2004 Z. z.“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I – nad rámec návrhu
Navrhujeme za § 77e doplniť
§ 77f, ktorý znie: „§ 77f Sociálna poisťovňa poskytuje
zdravotnej poisťovni na účely konania vo veciach vymáhania
pohľadávok podľa osobitného predpisu 39g) informácie o
platiteľovi mzdy fyzickej osoby.“ Poznámka pod čiarou k
odkazu 39g) znie: “39g) §25b a nasl. zákona č. 580/2004 Z.
z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov“. Odôvodnenie: Potreba predmetnej úpravy zákona č.
581/2004 Z.z. vyplýva z legislatívnej úpravy samostatného
vymáhania pohľadávok v zákone č. 580/2004 Z.z.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I – nad rámec návrhu – ustanovenie § 77a
Navrhujeme
§ 77a doplniť odsekom 14, ktorý znie: „14) Ustanovenia §
77a sa primerane vzťahujú na rozhodovanie úradu o námietkach
dlžníka proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne vydanému v
konaní vo veciach vymáhania pohľadávok podľa osobitného
predpisu.37)“. Odôvodnenie: Potreba predmetnej úpravy zákona
č. 581/2004 Z.z. vyplýva z legislatívnej úpravy samostatného
vymáhania pohľadávok v zákone č. 580/2004 Z.z.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 10. – ustanovenie § 6a ods. 2
Navrhujeme § 6a
ods. 2, ktorý znie: „(2) Súčet položiek z účtovnej
závierky zdravotnej poisťovne z výkazu ziskov a strát,
ktorými sú zmena stavu technickej rezervy na poistné plnenia v
hrubej výške, zmena stavu iných technických rezerv a ostatné
technické náklady okrem prijatých a zaplatených úrokov,
znížený o ostatné technické výnosy okrem prijatých a
zaplatených úrokov, musí byť vo výške najmenej 96 % z
predpísaného poistného v hrubej výške za kalendárny rok, za
ktorý sa určuje výsledok hospodárenia (ďalej len „náklady
na zdravotnú starostlivosť“). Predpísané poistné v hrubej
výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v
účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia
vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.“.
Odôvodnenie: Navrhujeme nový § 6a ods. 2 zmeniť a zjednodušiť
tak, aby: - % vynakladaných prostriedkov na ZS bolo pre všetky
ZP rovnaké (96 % v zmysle memoranda) - aby sa toto % neznižovalo
o optimálny zisk. Ten bude možné vytvárať len nad rámec
povinného 96% výdavku na zdravotnú starostlivosť.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 10. – ustanovenie § 6a ods. 3
Navrhujeme § 6a
ods. 3, ktorý znie: „(3) Ak náklady na zdravotnú
starostlivosť zdravotnej poisťovne v kalendárnom roku
nedosiahnu sumu 96% uvedenú v odseku 2, je zdravotná poisťovňa
povinná tento rozdiel v danom kalendárnom roku vložiť do
fondu solidarity podľa § 15 odsek 8 (pozn. uvádzame odsek v
znení účinnom od 1.8.2022).“. Odôvodnenie: Navrhujeme
zrušenie koeficientu naviazaného na veľkosť kmeňa poistencov
zdravotnej poisťovne a doplniť nový ods. 3, ktorý by zavádzal
osobitnú sankciu pre prípad nesplnenia limitu uvedeného v ods.
2. Sankciou bude vloženie sumy do fondu solidarity, ktorý je už
v zmysle platnej legislatívy s účinnosťou od 1.8.2022
definovaný v § 15 ods. 8.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 10. – ustanovenie § 6a ods. 4
Navrhujeme § 6a
ods. 4, ktorý znie: „(4) Nákladmi na zdravotnú starostlivosť
podľa odseku 2 sú okrem úhrady za zdravotnú starostlivosť
aj: a) príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového
volania záchrannej zdravotnej služby ( § 8a), b) príspevok na
činnosť úradu ( § 30), c) preplatok z ročného zúčtovania
poistného, 18b) d) záväzok z mesačného prerozdeľovania
preddavkov na poistné, 18c) e) záväzok z ročného
prerozdeľovania poistného, 18d) f) dane a poplatky odvádzané
do štátneho rozpočtu, g) úhrada čiastky, o ktorú bol limit
spoluúčasti prekročený (§ 6 ods. 1 písm. s), h) príspevok
na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného
systému (§ 8b), i) preplatenie úhrady pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby
podľa osobitného predpisu.18da), j) príspevok na činnosť
Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v
zdravotníctve (ďalej len „inštitút“) (§ 15a).“.
Odôvodnenie: Zmenou v súčasnosti platného ustanovenia § 6a
ods. 3 bolo vypustené aj explicitné vymenovanie výdavkov,
ktoré nie sú výdavkami na prevádzkové činnosti, t.j. z
uvedeného dôvodu navrhujeme zachovať obdobnú úpravu nákladov
na zdravotnú starostlivosť.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 10. – ustanovenie § 6a ods. 5 až 9
Navrhujeme
vypustiť § 6a ods. 5 až ods. 9. Odôvodnenie: Vzhľadom k
tomu, že nie je v zákone upravený optimálny výsledok
hospodárenia, a teda nie je potrebné riešiť jeho prekročenie,
navrhujeme nevytvárať fond kvality.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 11. – ustanovenie § 6aa
Navrhujeme bod 11.
vypustiť v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Vzhľadom na značný
dopad vyhodnotenia kritérií kvality v rámci nakladania s
kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného
zdravotného poistenia považujeme úpravu za nedostatočnú a
nejasnú. V prípade, že náš návrh na vypustenie bodu 11. v
plnom rozsahu nebude akceptovaný, navrhujeme nasledovnú zmenu
znenia § 6aa ods. 5: „(5) Kritérium kvality musí byť
ustanovené nediskriminačným a transparentným spôsobom tak,
aby bolo ekonomicky primerané a technicky splniteľné. Úrad
kritérium kvality nevyhodnotí ako nesplnené v prípade, že
splnenie kritéria kvality bolo závislé od súčinnosti tretej
strany, ktorá nebola poskytnutá alebo od mimoriadnych
okolností, ktoré boli prekážkou pre splnenie stanoveného
kritéria kvality alebo pre ktoré je použitie stanoveného
kritéria kvality neprimerane prísne.“. Odôvodnenie: Vzhľadom
na značný dopad vyhodnotenia kritéria kvality v rámci
nakladania s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní
verejného zdravotného poistenia považujeme pôvodnú
formuláciu „úrad prihliada...“ za nedostatočnú a nejasnú.
Žiadame preto jasné definovanie postupu úradu v rámci
vyhodnocovania kritérií kvality v zmysle tejto pripomienky.
Zároveň v rámci pripomienok nižšie navrhujeme aj úpravy vo
vykonávacom predpise – vyhláške MZ SR, ktorou sa ustanovujú
kritéria kvality zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 12. – ustanovenie § 7 ods. 9 písm. e)
Navrhujeme
§ 7 ods. 9 písm. e), ktoré znie: „e) spôsob určenia výšky
úhrady za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť24aaa)
a jednodňovú zdravotnú starostlivosť, pre ktorú bol
kategorizáciou ústavnej starostlivosti ustanovený minimálny
počet medicínskych služieb24xx), podľa klasifikačného
systému diagnosticko-terapeutických skupín (ďalej len
"klasifikačný systém"), ak sa zdravotná poisťovňa
dohodla s poskytovateľom ústavnej zdravotnej
starostlivosti24aab) alebo s poskytovateľom jednodňovej
zdravotnej starostlivosti24xxx) na úhrade zdravotnej
starostlivosti podľa klasifikačného systému, ak osobitný
zákon neustanovuje inak,24aaba)“. Poznámka pod čiarou k
odkazu 24xx a 24xxx znie: „24xx) § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 540/2021 Z. z. 24xxx) § 2 ods. 5 zákona č. 540/2021 Z.
z.“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka
vzhľadom na rozdiel medzi ústavnou zdravotnou starostlivosťou
a jednodňovou zdravotnou starostlivosťou.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 13. – ustanovenie § 8aa ods. 2 písm. m)
Navrhované
znenie „dátum začiatku a dátum ukončenia kapitácie“
navrhujeme preformulovať. Odôvodnenie: Kapitácia je mesačná
paušálna úhrada, preto je potrebné dátumy určiť ako prvý
a posledný deň v mesiaci. Súčasne vzhľadom na problémy v
aplikačnej praxi odporúčame v § 12 zákona č. 576/2004 Z. z.
upraviť zánik kapitačnej dohody tak, že uzatvorením novej
kapitačnej dohody zaniká predchádzajúca kapitačná dohoda.
Nový PZS o uzatvorení novej dohody informuje zdravotnú
poisťovňu aj predchádzajúceho PZS. Aby poistenec nemal
povinnosť zasielať odstúpenie od dohody predchádzajúcemu
PZS.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 14. – ustanovenie § 8aa ods. 4
Za účelom
realizácie dohody podľa ods. 3 je potrebné doplniť povinnosť
NCZI dáta poskytnúť zdravotnej poisťovni.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 19. – ustanovenie § 8d
Navrhujeme bod 19.
vypustiť v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Pokiaľ bolo snahou
predkladateľa „zjednotenie revíznych pravidiel“ pre všetky
poisťovne, predložená úprava - § 8d tento cieľ nedosiahne.
Je potrebné si uvedomiť, že navrhovanou právnou úpravou budú
naďalej platiť rôzne revízne pravidlá tak, ako si ich
upravia jednotlivé poisťovne. Poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti budú musieť naďalej sledovať revízne pravidlá
konkrétnej poisťovne. Na dosiahnutie cieľa predkladateľa
„zjednotenie revíznych pravidiel“ sa nám javí vhodnejšia
taxatívna úprava revíznych pravidiel zo strany predkladateľa
novely formou všeobecne záväzného právneho predpisu ako
napr. Zoznam zdravotných výkonov. Považujeme za dôležité
upozorniť na skutočnosť, že predložená úprava nereflektuje
na aktuálne spoločenské potreby. Dovoľujeme si len poukázať
na fakt, že „revízne pravidlá“ je potrebné „operatívne
prispôsobovať“ napr. v dôsledku epidemiologickej situácie
(napr. ochorenie COVID 19), ale aj v dôsledku celospoločenskej,
resp. medzinárodnopolitickej situácie (napr. vojna na
Ukrajine), kedy je potrebné „upravovať revízne pravidlá“
v rozmedzí niekoľkých hodín, čo by predkladaná úprava do
budúcna úplne znemožnila. Predložený návrh neberie do úvahy
súčasný stav, kedy sú zmluvy a následne aj dodatky k zmluvám
s jednotlivými poskytovateľmi uzatvárané v priebehu
kalendárneho roka. Do týchto zmlúv by nemohli byť aktuálne
zapracovávané ani rôzne „benefity“ vo forme
pripočítateľných položiek pre poskytovateľov v prípade
splnenia zmluvne dohodnutých podmienok. Predložený návrh v
ods. 4 stanovuje poisťovni povinnosť „riadne odôvodniť“
neuznanie výkonu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Uvedenú povinnosť upravuje už v súčasnosti zmluva medzi
poskytovateľom a poisťovňou. Navrhovaná definícia „riadne
odôvodniť“ bez bližšej špecifikácie bude vyvolávať
množstvo sporov. Bude možné považovať za „riadne
odôvodnené“ neuznanie výkonu v elektronickej dávke
chybového protokolu, tak ako je to v súčasnosti, keď revízny
lekár v dávke uvedie dôvod neuznania, alebo bude potrebné
„riadne odôvodňovať“ neuznanie výkonu samostatne
(elektronicky, písomne)? Každá zo strán bude „riadne
odôvodnenie“ vnímať inak. Navrhovaná povinnosť v ods. 5 sa
javí ako nadbytočná, nakoľko je upravená v inom právnom
predpise – § 17 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z. V prípade,
že zákonodarca bude trvať na znení navrhovanom v bode 19.,
tak navrhujeme doplniť, na konci odseku 2, 3 a 4 slová: „ak
sa zdravotná poisťovňa a zmluvný poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti nedohodnú inak“. Odôvodnenie: Vzťah medzi
zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom je zmluvný, a preto by
mali mať možnosť po vzájomnej dohode upraviť si svoje práva
a povinnosť v zmluve.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 25. – ustanovenie § 15 ods. 1 písm. an)
Navrhujeme
bod 25. vypustiť v plnom rozsahu. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka vzhľadom na návrh na
vypustenie bodu 11. Čl. I návrhu.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 27. – ustanovenie § 15
Navrhujeme doplniť §
15 odsekom 8, ktorý znie: „(8) Zdravotná poisťovňa
preukazuje vynaloženie výdavkov podľa odseku 7 ministerstvu
zdravotníctva, ministerstvu financií a úradu za predchádzajúci
kalendárny rok do 22. februára nasledujúceho kalendárneho
roka. Ak zdravotná poisťovňa nepoužije výdavky vo výške
určenej pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti podľa
odseku 7, je povinná bezodkladne vytvoriť fond a úhrn kladných
rozdielov medzi rozpočtovanými výdavkami a skutočnými
výdavkami pre každý typ zdravotnej starostlivosti vložiť do
tohto fondu (ďalej len "fond solidarity"). Zdravotná
poisťovňa je povinná vyčerpať prostriedky z fondu solidarity
najneskôr do dvoch rokov od vloženia týchto prostriedkov do
fondu solidarity, a to v prvom roku len na typ zdravotnej
starostlivosti, kde nepoužila výdavky vo výške určenej pre
tento typ zdravotnej starostlivosti, v druhom roku aj na osobitné
prípady úhrady liekov podľa osobitného predpisu,35aal) na
úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom
členskom štáte alebo po súhlase ministerstva zdravotníctva
aj na iný typ zdravotnej starostlivosti. Použitie prostriedkov
fondu solidarity nevstupuje do úhrnu výdavkov na jednotlivé
typy zdravotnej starostlivosti v nasledujúcich kalendárnych
rokoch. Informáciu o spôsobe čerpania prostriedkov z fondu
solidarity je zdravotná poisťovňa povinná preukázať
ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií a úradu do
22. februára kalendárneho roka, a to v rozsahu účel použitia
a výška výdavkov. Ak zdravotná poisťovňa ani do dvoch rokov
neminie prostriedky vo fonde solidarity, je povinná tieto
prostriedky vrátiť ministerstvu zdravotníctva, ktoré o túto
čiastku navýši platbu za poistencov štátu v príslušnom
kalendárnom roku.“. Odôvodnenie: V § 15 ods. 7 navrhujeme
upraviť podmienky zostavenia programového rozpočtu tak, aby sa
1. zvýšila predvídateľnosť vynakladania zdrojov VZP a
2.zaviedol mechanizmus umožňujúci v praxi vykonať ustanovenia
zákona č. 363/2011 Z. z. stanovujúce strop prostriedkov, ktoré
smie zdravotná poisťovňa vynaložiť na výnimkové lieky.
Stanovenie minimálnej celkovej sumy výdavkov je potrebné pre
zabezpečenie prenosu príjmov poisťovní do zmluvnej praxe a
zabezpečenie zvýšenej predvídateľnosti príjmov
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Minimálna celková
suma výdavkov zodpovedá celkovej sume výdavkov uvedenej v
rozpočte verejnej správy („Výdavky VZP celkom“).
Stanovenie sumy v eurách pre jednotlivé zdravotné poisťovne
je nevyhnutné pre zabezpečenie vykonateľnosti zavedenie stropu
výdavkov zdravotnej poisťovne na výnimkové lieky v zmysle §
88 ods. 18 a § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení
novely č. 266/2022 Z. z. Bez uvedenia celkovej sumy poisťovňa
nedokáže vypočítať strop na výnimkové lieky prepočtom z
celkovej výšky výdavkov na lieky, ktorú uvádza rozpočet
verejnej správy. Zo zámeru zákonodarcu v zákone č. 363/2011
Z. z. je zrejmé, že strop na výnimkové lieky nemajú
poisťovne k dispozícii v sume 3x3,9% ale len 1x3,9%.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 27. – ustanovenie § 15 ods. 7
Navrhujeme
nevypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 35aal a súčasne
navrhujeme § 15 ods. 7, ktorý znie: „(7) Spôsob
rozpočtovania výdavkov, minimálnu celkovú sumu v eurách
výdavkov určenú na zdravotnú starostlivosť v nasledujúcom
kalendárnom roku, štruktúru výdavkov zdravotných poisťovní
podľa typov zdravotnej starostlivosti a percento určené pre
jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z celkovej sumy
výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
zdravotníctva každoročne do 31. decembra po prerokovaní so
zdravotnými poisťovňami a združeniami zastupujúcimi
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Určenie minimálnej
celkovej sumy a rozdelenie celkovej sumy výdavkov verejného
zdravotného poistenia v rozpočte verejnej správy35aakf) medzi
zdravotné poisťovne vykoná ministerstvo zdravotníctva na
základe pomeru vynaložených výdavkov medzi zdravotnými
poisťovňami za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
roku, na ktorý sa vydáva všeobecne záväzný právny predpis
podľa tohto odseku.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 35aakf
znie: „35aakf) zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.“. Odôvodnenie: V §
15 ods. 7 navrhujeme upraviť podmienky zostavenia programového
rozpočtu tak, aby sa 1. zvýšila predvídateľnosť
vynakladania zdrojov verejného zdravotného poistenia a 2.
zaviedol mechanizmus umožňujúci v praxi vykonať ustanovenia
zákona č. 363/2011 Z. z. stanovujúce strop prostriedkov, ktoré
smie zdravotná poisťovňa vynaložiť na výnimkové lieky.
Stanovenie minimálnej celkovej sumy výdavkov je potrebné pre
zabezpečenie prenosu príjmov poisťovní do zmluvnej praxe a
zabezpečenie zvýšenej predvídateľnosti príjmov
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Minimálna celková
suma výdavkov zodpovedá celkovej sume výdavkov uvedenej v
rozpočte verejnej správy („Výdavky VZP celkom“).
Stanovenie sumy v eurách pre jednotlivé zdravotné poisťovne
je nevyhnutné pre zabezpečenie vykonateľnosti zavedenie stropu
výdavkov zdravotnej poisťovne na výnimkové lieky v zmysle §
88 ods. 18 a § 98h ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. v znení
novely č. 266/2022 Z. z. Bez uvedenia celkovej sumy poisťovňa
nedokáže vypočítať strop na výnimkové lieky prepočtom z
celkovej výšky výdavkov na lieky, ktorú uvádza rozpočet
verejnej správy. Zo zámeru zákonodarcu v zákone č. 363/2011
Z. z. je zrejmé, že strop na výnimkové lieky nemajú
poisťovne k dispozícii v sume 3x3,9% ale len 1x3,9%. Navrhujeme
nevypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 35aal, na ktorú sa
odvoláva štvrtá veta odseku 7, resp. pripomienkou navrhovaný
odsek 8.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 33. – ustanovenie § 16 ods. 6 prvá veta
Navrhujeme
v 16 ods. 6 prvá veta vypustiť slová „rodné priezvisko“ a
slová „označenie platiteľa poistného podľa osobitného
predpisu,35aaka)“. Odôvodnenie: Uvedené navrhujeme vzhľadom
na vypustenie rodného priezviska v zmysle tohto návrhu zákona
z náležitostí prihlášky (18. bod Čl. VIII tohto návrhu).
Nesúhlasíme s poskytovaním predmetných údajov o označení
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 úradu na
účely vedenia centrálneho registra poistencov.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 37. – ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d)
Navrhujeme
bod 37. v znení: „V § 18 ods. 1 písm. d) sa za slovo
„pomoci“ vkladá čiarka a slová „tým, že dohliada na
správne poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti,40a)” sa
nahrádzajú slovami „vykonáva dohľad nad poskytovaním
ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej
pomoci, ktoré sú vedené v registri zariadení sociálnej
pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť [(§ 20
ods. 1 písm. e) desiaty bod)], tým, že dohliada na správne
poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, 40a) a na
dodržiavanie povinností podľa osobitného predpisu, 40aaaa)”.
Poznámka pod čiarou k odkazu 40aaaa znie: „40aaaa) § 40a
ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 576/2004 Z. z.“. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 39. – ustanovenie § 20 ods. 1 písm. e) prvý
bod
Navrhujeme v § 20 ods. 1 písm. e) prvý bod
vypustiť slová „rodné priezvisko“ a slová „označenie
platiteľa poistného podľa osobitného predpisu,35aaka)“.
Odôvodnenie: Uvedené navrhujeme vzhľadom na vypustenie rodného
priezviska v zmysle tohto návrhu zákona z náležitostí
prihlášky (18. bod Čl. VIII tohto návrhu). Nesúhlasíme, aby
centrálny register poistencov obsahoval aj údaj o označení
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 a ods. 2.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I bod 46. – ustanovenie § 31 ods. 1 písm. h)
Navrhujeme
namiesto slov „[(§ 43a ods. 1 písm. b)]“ vložiť slová
„[(§ 43b ods. 1 písm. b)]“. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 46. – ustanovenie § 32 ods. 2
Navrhujeme
namiesto slov „8 dní“ vložiť slová „ôsmich dní“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 53. – ustanovenie § 38 ods. 1
Navrhujeme
vypustiť bod 53. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Podľa § 10 je
zdravotná poisťovňa povinná oznámiť úradu zmenu údajov,
na základe ktorých sa povolenie vydalo, t.j. úrad disponuje
informáciou aj o zmene obchodného mena/sídla zdravotnej
poisťovne – z uvedeného dôvodu považujeme za nadbytočné,
aby zdravotná poisťovňa po splnení svojej oznamovacej
povinnosti úrad žiadala o zmenu povolenia.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 58. – ustanovenie § 43a ods. 3
Navrhujeme v
tretej vete namiesto slov „podľa § 43a ods. 1“ vložiť
slová „podľa § 43b ods. 1“. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka. Dôvody dohľadu nad
zdravotnou starostlivosťou uvedené v § 43b ods. 1 pod písm.
c, d sú dohľad z úradného dôvodu, rovnako ako dôvod pod
písm. a), a preto by nemali byť podmienené súhlasom dotknutej
osoby.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 58. – ustanovenie § 43d ods. 2 písm. d)
Navrhujeme
vypustiť slová „nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 58. – ustanovenie § 43e ods. 1
Navrhujeme
namiesto slov „na námietky doručené po určenej lehote sa
neprihliada“ vložiť slová „lehotu na písomné námietky
je možno odpustiť“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 58. – ustanovenie § 43e ods. 2 písm. a)
Navrhujeme
namiesto slov „podľa § 45 ods. 1“ vložiť slová „podľa
§ 43d ods. 1“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 58. – ustanovenie § 45 ods. 7
Navrhujeme
vypustiť slová „nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 58. – ustanovenie § 46 ods. 1
Navrhujeme 2x
vypustiť slová „nad zdravotnou starostlivosťou“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I bod 59.
Navrhujeme bod 59. v znení: „§ 47b až §
48 sa označujú ako „ŠIESTA ČASŤ PREHLIADKA MŔTVEHO TELA A
PITVA“. Doterajšia ŠIESTA až DESIATA časť, sa označujú
ako SIEDMA až JEDENÁSTA ČASŤ.“ Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 18 ods. 1 písm.
a)
Navrhujeme v § 18 ods. 1 písm. a) doplniť bod 11.,
ktorý znie: „11. rozhoduje o námietkach dlžníka proti
rozhodnutiu zdravotnej poisťovne vydanému v konaní vo veciach
vymáhania pohľadávok, ak námietkam nevyhovela zdravotná
poisťovňa podľa osobitného predpisu. 39g)“ Poznámka pod
čiarou k odkazu 39g) znie: “39g) §25b a nasl. zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov” Odôvodnenie: Potreba predmetnej úpravy
zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva z legislatívnej úpravy
samostatného vymáhania pohľadávok v zákone č. 580/2004 Z.z.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
b)
Navrhujeme v § 11 ods. 1 vypustiť písm. b) v plnom
rozsahu. Odôvodnenie: Informácie z plánu činnosti sú
obsiahnuté aj v obchodno-finančnom pláne, t.j. z dôvodu
duplicity navrhujeme túto povinnosť zdravotnej poisťovne
vytvárať aj plán činnosti vypustiť a zachovať povinnosť
vytvárať obchodno-finančný plán. Vynakladanie finančných
prostriedkov je účelne, efektívne a hospodárne na základe
obchodno-finančného plánu, ktorý má byť schválený čím
skôr, t.j. aj čím skôr predložený.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
c)
Navrhujeme v § 11 ods. 1 písmeno c) namiesto slov
„31. marca“ vložiť slová „31. januára“. Odôvodnenie:
Vynakladanie finančných prostriedkov je účelne, efektívne a
hospodárne na základe obchodno-finančného plánu, ktorý má
byť schválený čím skôr, t.j. aj čím skôr predložený. Z
toho dôvodu navrhujeme skrátiť termín na predloženie
obchodno-finančného plánu do 31. januára kalendárneho roka.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 15 ods. 1 písm. u)
Navrhujeme v § 15 ods. 1 písm. u) namiesto slov „31.
marca“ vložiť slová „31. januára“. Odôvodnenie:
Vynakladanie finančných prostriedkov je účelne, efektívne a
hospodárne na základe obchodno-finančného plánu, ktorý má
byť schválený čím skôr, t.j. aj čím skôr predložený.
Súvisí s predchádzajúcou pripomienkou, ak sa upraví lehota v
oznamovacích povinnostiach, je potrebné rovnako upraviť lehotu
aj v povinnostiach zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 3 ods. 1
Navrhujeme
namiesto slov „„zamestnancov zdravotnej poisťovne“ vložiť
slovo „osôb“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka za účelom zjednotenia pojmov, ktoré novela zavádza
napr. v § 13 ods. 3, 5 až 10 (novelizačné body 21. a 22.)
zákona č. 581/2004 Z. z.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 51 ods. 1 písm.
c)
Navrhujeme v § 51 ods. 1 vypustiť písm. c) v plnom
rozsahu. Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť zistenie nedostatku v
činnosti zdravotnej poisťovne v súvislosti podmienkou pre
vydanie povolenia „mať splatené základné imanie vo výške
16 600 000 eur“ ako dôvod na uloženie sankcie podľa § 50
ods. 1 písm. d) [d) uložiť povinnosť vypracovať ozdravný
plán podľa § 51]. Uvedená podmienka by mala byť skúmaná
len v súvislosti s podaním žiadosti o vydanie povolenia.
Uvedené navrhujeme aj z dôvodu, že zdravotná poisťovňa má
naďalej povinnosť plniť obchodno-finančný plán a
zabezpečovať platobnú schopnosť.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 6 ods. 1
Alternatíva
1. Navrhujeme § 6 ods. 1 písm. ag), ktorý znie: „ag)
vykonáva prieskum spokojnosti poistencov a platiteľov v ústnej,
elektronickej alebo písomnej forme.“ Odôvodnenie: Navrhujeme
medzi činnosť zdravotnej poisťovne doplniť výkon prieskumu
spokojnosti, pričom uvedená činnosť nahradí súčasné
znenie písm. ag): „uplatňuje nárok na úhradu pohľadávky
prepočítaného doplatku za najlacnejší náhradný liek,
najlacnejšiu náhradnú zdravotnícku pomôcku a najlacnejšiu
náhradnú dietetickú potravinu voči poistencovi, ktorý
zdravotná poisťovňa uhradila poskytovateľovi lekárenskej
starostlivosti a na ktorú poistenec nemal nárok podľa
osobitného predpisu,16q)“ z dôvodu, že túto činnosť
navrhujeme vypustiť spolu s návrhom na zmenu znenia zákona č.
363/2011 Z. z. nasledovne: „V 87d sa vypúšťa odsek 4 a 5.“
Odôvodnenie: vzhľadom na problémy aplikačnej praxe (napr. vo
veľkej miere ide o uplatňovanie nároku voči
poistencom-poberateľom dôchodku, ktorých výška dôchodku
síce nedosahuje zákonom stanovenú maximálnu sumu, ale 3x,
resp. 4x ročne sú im vyplácané príspevky od bývalých
zamestnávateľov na základe dohôd, kolektívnych zmlúv, ktoré
sú zdaňované ako príjmy zo závislej činnosti a stávajú sa
vymeriavacím základom pre účely zdravotného poistenia
napriek tomu, že uvedení poistenci nevykonávajú v súčasnosti
žiadnu činnosť a v konečnom dôsledku je im odvedená daň na
základe daňového priznania vrátená. Vzhľadom k tomu, že
poistencom je oznámený poistný vzťah „zamestnanec“
spravidla na posledný deň kalendárneho štvrťroka, sú k
prvému dňu štvrťroka zaradení do zoznamu poistencov pre
poskytovateľov lekárenskej starostlivosti a pri prehodnotení
ich nároku na limit spoluúčasti bude dochádzať každý
štvrťrok k uplatňovaniu nároku voči nim), nízku sumu limitu
spoluúčasti a vysoké náklady na úpravu IS ZP, je dôvodné
vypustiť uvedené ustanovenia. Alternatíva 2. Navrhujeme do §
6 ods. 1 doplniť nové písm. ai), ktoré znie: „ai) vykonáva
prieskum spokojnosti poistencov a platiteľov v ústnej,
elektronickej alebo písomnej forme.“ Odôvodnenie: Navrhujeme
medzi činnosť zdravotnej poisťovne doplniť výkon prieskumu
spokojnosti.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 6 ods. 1 písm.
ad)
Navrhujeme v § 6 ods. 1 písm. ad) vypustiť slová
„a zasiela im štandardizovaný test, ak taký existuje“.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť zasielanie testov z dôvodu,
že zdravotná poisťovňa ich musí zabezpečovať cestou
verejného obstarávania a toto sa ukázalo vzhľadom na pomer
skutočne vykonaných skríningov ako neefektívne a
nehospodárne, a zároveň navrhujeme zabezpečenie testov
ponechať v kompetencií poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti, ktorí ich vykážu na úhradu zdravotnej
poisťovni v tých prípadoch, keď poistenec skríning
absolvuje.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
I nad rámec návrhu – ustanovenie § 6 ods. 3 písm.
c)
Navrhujeme znenie § 6 ods. 3 písmeno c) vypustiť v
plnom rozsahu: Odôvodnenie: Navrhujeme, aby bola suma plánovanej
starostlivosti pre poistencov zaradených v zozname vedená len v
rámci podsúvahovej evidencie a nie ako samostatná kategória
technických rezerv v rámci štatutárneho účtovníctva
zdravotných poisťovní.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
II bod 1. – ustanovenie § 22 ods. 5
Navrhujeme bod 1.
vypustiť v plnom rozsahu. Odôvodnenie: V navrhovanom znení
pribudli v nároku na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti aj rôzne nové typy „žiadateľov“. A to
žiadateľ o azyl, žiadateľ o poskytnutie dočasného útočiska,
žiadateľ o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci
asistovaného dobrovoľného návrat. Doteraz bola týmto typom
osôb uhrádzaná zdravotná starostlivosť Ministerstvom vnútra
SR na základe zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V navrhovanom
znení má neodkladnú zdravotnú starostlivosť (podľa
navrhovaného bodu 33. to môže byť aj iná ako neodkladná) aj
týmto okruhom osôb (teda ďalším navyše od tých
doterajších) uhrádzať poisťovňa s najväčším počtom
poistencov. Vzhľadom k tomu, že napr. žiadateľom o azyl trvá
azylové konanie aj niekoľko mesiacov až dva roky, je prijatie
navrhovaného znenia zákona ďalším náporom na rozpočet
VšZP.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 10
Navrhujeme v §
40 ods. 10 vložiť písm. k), ktorý znie: „k) ak návrh na
plánovanú zdravotnú starostlivosť zanikol podľa odseku 3
alebo odseku 5.”. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 10 písm. g)
Navrhujeme
§ 40 ods. 10 písm. g), ktorý znie: „g) dôjde k prerušeniu
lehoty časovej dostupnosti v prípadoch hodných osobitného
zreteľa na strane poistenca o viac ako 180 dní.“ Odôvodnenie:
Lehota 365 dní sa javí ako neprimerane dlhá, najmä so
zreteľom na skutočnosť, že pôvodný predpokladaný dátum
poskytnutia plánovanej zdravotnej starostlivosti v danom čase
už zrejme márne uplynul a bude potrebné s poskytovateľom zo
strany pacienta dohodnúť iný termín, čo sa efektívnejšie
vykoná novým návrhom.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 13 písm. a)
Navrhujeme
§ 40 ods. 13 písm. a), ktoré znie: „a) bezodkladne plánovanú
starostlivosť bez uplatnenia postupu podľa osobitného
predpisu29) u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým
nemá zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti6) (ďalej len „nezmluvný
poskytovateľ“) podľa výberu poistenca; zdravotná poisťovňa
preplatí poistencovi náklady na zdravotnú starostlivosť vo
výške priemernej úhrady za jednotlivý zdravotný výkon v
čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti dohodnutú s
poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, s ktorými má
príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní zdravotnej starostlivostiX) a ktorí poskytujú
rovnakú zdravotnú starostlivosť, aká bola poistencovi
poskytnutá nezmluvným poskytovateľom. Zdravotná poisťovňa
preplatí poistencovi náklady podľa predchádzajúcej vety
najviac do výšky skutočných nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, a to na základe predložených
dokladov o úhrade do 15 dní od požiadania,“ Poznámka pod
čiarou k odkazu x znie: „x) § 7 a 8 zákona č. 581/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov.“ Odôvodnenie: Ako dôvod
navrhovanej zmeny uvádzame skutočnosť, že nezmluvní
poskytovatelia zdravotnej starostlivosti už v súčasnosti
zahŕňajú do ceny poskytnutej zdravotnej starostlivosti
„nadštandardné služby“, ktoré nie sú hradené na základe
verejného zdravotného poistenia. V prípade ponechania
navrhovaného znenia tohto ustanovenia hrozí, že prostriedky
verejného zdravotného poistenia nebudú vynakladané účelne,
efektívne a hospodárne.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. - ustanovenie § 40 ods. 13 písm. b)
Navrhujeme
§ 40 ods. 13 písm. b), ktoré znie: „b) plánovanú
starostlivosť u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
v inom členskom štáte Európskej únie podľa osobitného
predpisu30); predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne podľa
osobitného predpisu31) nahrádza zaradenie na zoznam čakajúcich
poistencov pre tú istú plánovanú starostlivosť.“ Poznámka
pod čiarou znie: „30) § 9d zákona č. 580/2004 Z. z. v znení
zákona č. 540/2021 Z. z. 31) § 9d ods. 2 a 3 č. 580/2004 Z.
z. v znení zákona č. 540/2021 Z. z.“ Odôvodnenie: Zmenu
navrhujeme z dôvodu, že aktuálne znenie § 40 ods. 13 písm.
b) odkazuje jednak na § 9b ods. 10 zákona č. 580/2004 Z. z. v
z. n. p., t.j. plánovanú zdravotnú starostlivosť v inom
členskom štáte, jednak určuje, že má byť pri vydávaní
nárokového dokladu dodržaný proces, uvedený v § 9b
citovaného zákona, čo predpokladá podanie riadne vyplnenej
žiadosti zo strany poistenca (žiadosť musí obsahovať meno,
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené,
adresu bydliska poistenca, diagnózu poistenca a odôvodnenie
potreby plánovanej zdravotnej starostlivosti v cudzine
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, potvrdenie zdravotnej
indikácie a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby
v cudzine klinickým pracoviskom príslušného špecializačného
odboru, výpočet predpokladaných nákladov plánovanej
zdravotnej starostlivosti v cudzine vypracovaný poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti v cudzine, kde sa má zdravotná
starostlivosť poskytnúť, a potvrdenie o možnom prijatí
poistenca u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v cudzine).
§ 40 vo svojom odseku 13 písm. b) zákona č. 540/2021 Z. z.
neprináša nič nové, resp. žiaden benefit pre poistenca. Toto
právo, t.j. požiadať o vydanie nárokového dokladu podľa §
9b ods. 10 písm. a), teda z dôvodu, že „ochorenie nie je
možné liečiť v Slovenskej republike v lehote časovej
dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti stanovenej
kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti“ má
poistenec aj dnes, a keďže ide o správne konanie, predpokladá
aj určitú časovú náročnosť. Preto navrhujeme ako z
časového hľadiska pre poistenca výhodnejšie a logickejšie
riešenie odkázať sa na § 9d zákona č. 580/2004 Z. z. s tým,
že právo požiadať § 9f ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o
dodatočné vydanie súhlasu podľa § 9b ods. 10 citovaného
zákona mu zostane zachované resp. poistenec bude tak či tak
oprávnený požiadať o vydanie predchádzajúceho súhlasu
podľa § 9b ods. 10 písm. a) citovaného zákona.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 13 úvodná veta
Navrhujeme
v § 40 ods. 13 úvodnú vetu, ktorá znie: „(13) Ak nie je
dodržaná lehota časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti a
zdravotná poisťovňa nepostupovala podľa odseku 12, zdravotná
poisťovňa je povinná postupovať v tomto poradí a umožniť“.
Odôvodnenie: Slovo „zabezpečiť“ je v danom kontexte
mätúce, navrhujeme ho nahradiť slovom „umožniť“.
Zdravotná poisťovňa nemá povinnosť spracovávať informácie
o nezmluvných poskytovateľoch a medicínskych službách, ktoré
poskytujú.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 14
Navrhujeme § 40
ods. 14, ktorý znie: „(14) Ak dôjde k prerušeniu lehoty
časovej dostupnosti v prípadoch hodných osobitného zreteľa
na strane poistenca, v súčte o viac ako 60 dní, povinnosť
zdravotnej poisťovne podľa odseku 13 zaniká. Ak dôjde k
prerušeniu lehoty časovej dostupnosti v prípadoch hodných
osobitného zreteľa na strane prevádzkovateľa nemocnice o viac
ako 10 dní, zdravotná poisťovňa vyznačí toto porušenie v
zozname čakajúcich poistencov a zabezpečí poskytnutie
plánovanej starostlivosti u iného prevádzkovateľa nemocnice
podľa odseku 12, pričom jej zodpovednosť za dodržanie lehoty
časovej dostupnosti zaniká. Ak zdravotná poisťovňa nemá
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s
prevádzkovateľom nemocnice podľa odseku 2 a poistenec po zmene
zdravotnej poisťovne trvá na poskytnutí plánovanej
starostlivosti v predpokladanom dátume poskytnutia plánovanej
starostlivosti, zdravotná poisťovňa môže postupovať podľa
odseku 12.“ Odôvodnenie: Vzhľadom k potrebe poskytnutia
zdravotnej starostlivosti poistencovi sa lehota 90 dní javí ako
neprimerane dlhá. V prípadoch zmeny poisťovne zo strany
poistenca a aplikácie odseku 13 by dochádzalo k podstatnému
navyšovaniu finančných prostriedkov, na ktoré si poisťovňa
nevytvárala rezervy nakoľko poistenci boli v inej zdravotnej
poisťovni. Zdravotná starostlivosť poskytovaná v zahraničí
je podstatne finančne náročnejšia.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. - ustanovenie § 40 ods. 3
Znenie § 40 ods. 3
navrhujeme upraviť nasledovne: „(3) Zdravotná poisťovňa
vykoná kontrolu správnosti a úplnosti údajov v návrhu na
plánovanú starostlivosť, overí, či neexistuje už iný návrh
na plánovanú starostlivosť zaslaný iným prevádzkovateľom
nemocnice a ak je návrh na plánovanú starostlivosť neúplný,
vráti ho prevádzkovateľovi nemocnice na doplnenie v lehote
desiatich dní odo dňa jeho doručenia podľa odseku 1, inak
návrh na plánovanú starostlivosť schváli a postupuje podľa
odseku 4, ak v tretej vete nie je ustanovené inak. Doplnenie
návrhu na plánovanú starostlivosť nemá vplyv na plynutie
lehoty plánovanej starostlivosti podľa § 2 ods. 9. Ak už
existuje iný návrh na plánovanú starostlivosť zaslaný iným
prevádzkovateľom nemocnice a ide o tú istú plánovanú
starostlivosť, doručením úplného návrhu na plánovanú
starostlivosť zaslaného iným prevádzkovateľom nemocnice na
tú istú plánovanú starostlivosť pôvodný návrh na
plánovanú starostlivosť zaniká, zdravotná poisťovňa vyradí
poistenca z toho zoznamu čakajúcich poistencov, do ktorého bol
zaradený na základe pôvodného návrhu na plánovanú
starostlivosť, nový návrh na plánovanú starostlivosť
schváli a postupuje podľa odseku 4 .“ Odôvodnenie: Ak
poistenec požiada iného poskytovateľa prevádzkovateľa
nemocnice o vystavenie návrhu na plánovanú starostlivosť,
malo by byť povinnosťou zdravotnej poisťovne túto jeho vôľu
rešpektovať.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. - ustanovenie § 40 ods. 6
Navrhujeme § 40
ods. 6 vypustiť v plnom rozsahu alebo upraviť nasledovne: „(6)
Zdravotná poisťovňa zašle poistencovi prostredníctvom účtu
poistenca informáciu o zaradení do zoznamu čakajúcich
poistencov do desiatich dní odo dňa zaradenia poistenca do
zoznamu čakajúcich poistencov. Odôvodnenie: Pôvodne navrhnuté
znenie ustanovenia je zmätočné a nadbytočné vo vzťahu k
navrhovanému zneniu ustanovenia § 39 ods. 1 písm. d) bod 2. a
§ 42 ods. 2 zákona č. 540/2021 Z. z. Okrem toho bude poistenec
disponovať identifikačným číslom návrhu, ktorý podpísal u
poskytovateľa, ktorým si vie overiť stav návrhu.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 7
Navrhujeme v §
40 ods. 7 doplniť písm. f), ktoré znie: „f) pri zmene
zdravotnej poisťovne si zdravotné poisťovne vymieňajú zoznam
údajov v rozsahu § 42 ods. 3 a príslušného metodického
usmernenia pre plánovanú zdravotnú starostlivosť v rámci
zákona č. 540/2021 Z. z. ku dňu 1.1.“. Odôvodnenie: Kvôli
zosúladeniu zoznamov a transparentnosti poradia čakajúcich
poistencov je potrebná výmena údajov medzi zdravotnými
poisťovňami v rámci návrhov na plánovanú starostlivosť.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. – ustanovenie § 40 ods. 7 písm. b)
Navrhujeme
namiesto slov „alebo písm. i)“ vložiť slová „alebo
písm. k)“. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka
v súvislosti s ďalším dôvodom vyradenia zo zoznamu do ods.
10.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. - ustanovenie § 40 ods. 8
Znenie § 40 ods. 8
navrhujeme upraviť nasledovne, cit.: „Zdravotná poisťovňa
umožní prístup k súhrnnému zoznamu34) čakajúcich
poistencov na svojom webovom sídle.“ Poznámka pod čiarou k
odkazu 34) znie: „34) § 12 ods. 3 písm. y) zákona č.
153/2013 Z.z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
540/2021 Z.z.”. Odôvodnenie: NCZI je povinná vytvárať
konsolidované, i. e. súhrnné zoznamy čakajúcich poistencov a
tieto zverejňovať. Pre poistenca by mohlo byť mätúce, ak by
sa našiel v dvoch, akoby rozdielnych zoznamoch, preto
navrhujeme, aby poisťovňa nebola povinná zverejňovať svoje
parciálne zoznamy čakajúcich poistencov, ale miesto toho
linkovať súhrnné zoznamy NCZI.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 2. a 3. - ustanovenie § 40 a § 42
Navrhujeme §
40 ods. 1, ktorý znie: „(1) Zdravotná poisťovňa je povinná
vytvoriť a viesť zoznam čakajúcich poistencov na základe
návrhu na plánovanú starostlivosť zaslaného prevádzkovateľom
nemocnice, ale nepostupuje podľa odsekov 12 a 13 v prípade ak
predpokladaný dátum poskytnutia plánovanej starostlivosti je
skorší ako 30 dní odo dňa vyhotovenia návrhu na plánovanú
starostlivosť.“ Zodpovedajúco k vyššie uvedenému
navrhujeme upraviť znenie § 40 ods. 7 písm. a) nasledovne: „a)
viesť zoznam čakajúcich poistencov v rozsahu podľa odseku 1
podľa jednotlivých nemocníc a podľa medicínskych služieb,
pre ktoré bola kategorizáciou ústavnej starostlivosti
ustanovená časová dostupnosť ústavnej starostlivosti, v
rozsahu údajov podľa § 39 ods.1 písm. d),“. V priamej
súvislosti s predchádzajúcimi návrhmi navrhujeme upraviť
znenie § 42 ods. 4 písm. a) nasledovne: „a) zaslať zoznam
čakajúcich poistencov podľa odseku 2 do 24 hodín od
vyhotovenia návrhu na plánovanú starostlivosť v rozsahu podľa
odseku 3; lehota na zaslanie zoznamu čakajúcich poistencov
neplynie počas sobôt a dní pracovného pokoja podľa
osobitného predpisuX)“. Poznámka pod čiarou k odkazu x znie:
„x) zákon číslo 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch
pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších
predpisov“ Odôvodnenie: Vzhľadom na povinnosti zdravotnej
poisťovne manažovať cestu pacienta podľa § 40 ods. 12 a 13
zákona č. 540/2021 Z. z. môže aplikácia súčasného
schváleného znenia znemožniť zdravotnej poisťovni riadne
plnenie v citovaných ustanoveniach stanovených povinností a to
z dôvodu krátkosti času. Zároveň sa tým zabezpečuje, aby
ministerstvo dostávalo údaje o plánovanej starostlivosti aj
pri návrhoch u ktorých sa predpokladá poskytnutie plánovanej
starostlivosti do 30 dní, ktoré poisťovňa nebude mať
povinnosť manažovať, avšak tieto údaje sú nevyhnutné na
účely posudzovania kategorizácie ústavnej starostlivosti a
siete nemocníc.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 3. - ustanovenie § 42 ods. 1
Navrhujeme § 42
ods. 1, ktorý znie: „(1) Prevádzkovateľ nemocnice v súlade
so zásadou rovnakého zaobchádzania navrhne poistencovi, ktorý
má indikovanú plánovanú starostlivosť, zaradenie do zoznamu
čakajúcich poistencov a oznámi mu predpokladaný dátum
poskytnutia plánovanej starostlivosti. Túto skutočnosť uvedie
v zdravotnej dokumentácii poistenca. Ak poistenec súhlasí s
predpokladaným dátumom poskytnutia plánovanej starostlivosti
prekračujúcim lehotu plánovanej starostlivosti neuplatní sa
postup podľa § 40 ods. 12 a 13.“ Odôvodnenie: Súčasné
znenie zákona ako i legislatívneho návrhu nerešpektuje vôľu
poistenca a nedáva mu možnosť disponovať s termínom, kedy by
mu mala byť plánovaná starostlivosť poskytnutá. Poistenec sa
môže dostať do takej životnej situácie, kedy mu nebude
vyhovovať termín, ktorý mu poskytovateľ bude ponúkať (napr.
svadba, životné jubileum, dlhodobo plánovaná dovolenka,
narodenie dieťaťa, dovolenka alebo práceneschopnosť zvoleného
operatéra a pod.). V prípade, ak si poistenec navrhovaným
postupom bude mať možnosť vybrať aj neskorší termín,
aplikovať postup podľa § 40 ods. 12 a 13 by bolo v takom
prípade nadbytočné.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX bod 9.
Navrhujeme bod 9. vypustiť v plnom rozsahu
alebo upraviť nasledovne: „(9) Na zoznamy poistencov
čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti
vytvorené a vedené zdravotnými poisťovňami podľa
doterajších predpisov sa tento zákon nevzťahuje.“
Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie z dôvodu spracúvania
odlišných údajov nie je vykonateľné.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX legislatívneho návrhu, bod 2. (navrhovaný § 40 zákona č.
540.2021 Z. z.)
Navrhujeme v § 40 ods. 10 doplniť
písmená h), i), j), ktoré znejú: „h) prevádzkovateľ pošle
návrh na medicínsku službu, ktorú nemá podľa kategorizácie
ústavnej zdravotnej starostlivosti dovolenú poskytovať, i) je
poistenec vedený v zozname dlžníkov, j) nie je poistencom
príslušnej zdravotnej poisťovne.“ Odôvodnenie: Zdravotná
poisťovňa nemá v návrhu zákona uvedenú možnosť zamietnuť
návrh z uvedených dôvodov, ktoré považujeme za dôležité.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX nad rámec návrhu – ustanovenie § 2 ods. 7
Navrhujeme
§ 2 ods. 7, ktorý znie: „Časová dostupnosť ústavnej
starostlivosti je maximálny čas určený v dňoch medzi
vyhotovením návrhu na plánovanú starostlivosť a poskytnutím
medicínskej služby v nemocnici.“ Odôvodnenie: Javí sa ako
nelogické viazať plynutie lehoty časovej dostupnosti na prvú
indikáciu konkrétnej medicínskej služby (akýmkoľvek)
nemocničným lekárom. To, že lekár v nemocnici indikuje
poskytnutie konkrétneho výkonu zdravotnej starostlivosti, žiaľ,
neznamená, že poistenec ako pacient súhlasí s poskytnutím
indikovaného výkonu, ani že s ním súhlasí v čase prvej
indikácie, ani, ak súhlasí s výkonom, že má záujem, aby mu
bol poskytnutý v nemocnici, kde mu bol indikovaný. Lehota
časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti z pohľadu
pacienta, logicky, môže začať plynúť až vtedy, keď s jej
poskytnutím prejaví súhlas a je mu vyhotovený návrh na
plánovanú starostlivosť. Stanovenie začiatku plynutia lehoty
na časovej dostupnosti plánovanej starostlivosti na prvú
indikáciu v nemocnici má závažné konzekvencie. Poistenec sa
môže kedykoľvek rozhodnúť, že si podstúpenie indikovaného
zdravotného výkonu rozmyslí, alebo navštívi iné pracovisko.
Až sa nakoniec rozhodne pre podstúpenie zdravotného výkonu v
konkrétnej nemocnici a pristúpi na vyhotovenie návrhu, lehota
časovej dostupnosti ústavnej starostlivosti už môže byť na
svojom konci, alebo uplynúť.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
IX návrhu nad rámec návrhu – ustanovenie § 2 ods. 9 druhá
veta
Navrhujeme v § 2 ods. 9 druhú vetu, ktorá znie:
„Lehota plánovanej starostlivosti v rámci liečebného
postupu musí predstavovať medicínsky prijateľnú dobu s
ohľadom na zdravotný stav a klinické potreby pacienta.“.
Odôvodnenie: Ak by bola zachovaná pôvodná dikcia zákona
mohli by nastávať situácie, v ktorých by indikujúci lekár
poistenca odmietol ešte pri indikácii s odôvodnením, že mu
nemôže dať termín kvôli vlastnej vyťaženosti taký, ktorý
by prekračoval lehotu plánovanej starostlivosti pri danej
medicínskej službe. Dochádzalo by k situáciám, kedy by boli
všetky lehoty v súlade s vyhláškami, avšak v skutočnosti by
sa poistenci odsúvali na iné termíny, mimo oficiálne
zaznamenaných štatistík. Zdravotná poisťovňa by tak bez
vystaveného návrhu nemohla hľadať pre poistenca náhradu.
Lekár podľa nás nemôže odmietnuť vystaviť poistencovi
návrh na plánovanú ZS iba na základe dôvodu, že
predpokladaný dátum plánovanej starostlivosti prekročí
časovú dostupnosť medicínskej služby.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VII bod 3.
Navrhujeme poznámku pod čiarou k odkazu
55jaqa), ktorá znie: „55jaqa) § 67b ods. 3 písm. d) a j)
zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších prepisov.“. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII – nad rámec návrhu
Navrhujeme poznámku pod
čiarou k odkazu 55d, ktorá znie: „55d) Zákon č. 177/2018
Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej
záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti
byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z.z. , § 7 ods. 3
zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného
bývania“. Odôvodnenie: V nadväznosti na prijatý zákon č.
222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania
navrhujeme upraviť aj poznámku pod čiarou 55d).Podľa § 25
ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa na
žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu55d)
poskytne prostredníctvom informačného systému verejnej správy
podľa osobitného predpisu55c) na účely preukázania
skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom informáciu o
evidovaných pohľadávkach po splatnosti ku dňu poskytnutia
informácie a informáciu o nesplnení povinnosti poistenca podľa
§ 23 ods. 1 písm. b) alebo platiteľa poistného podľa § 20
ods. 1. V zmysle uvedeného ustanovenia poskytuje zdravotná
poisťovňa prostredníctvom informačného systému verejnej
správy údaje o evidovaných pohľadávkach po splatnosti. Zákon
č. 580/2004 Z. z. teda výslovne stanovuje, že takéto údaje
sa poskytujú orgánom verejnej moci podľa zákona č. 177/2018
Z .z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej
záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti
byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Agentúra štátom
podporovaného nájomného bývania v zmysle zákona č. 222/2022
Z. z. však medzi orgánmi verejnej moci podľa zákona č.
177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie
administratívnej záťaže využívaním informačných systémov
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
uvedená nie je . A teda jej nemôžu na základe zákona č.
580/2004 Z. z. poskytnúť zdravotné poisťovne informácie v
zmysle § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.. Podľa § 76 ods.
5 písm. a) bod 8 zákona č. 581/2004 Z. z. za porušenie
povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa ďalej nepovažuje
výmena informácií medzi zdravotnou poisťovňou a orgánmi
podľa osobitného predpisu,95f) ktoré sú poskytované z
informačných systémov zdravotnej poisťovne elektronicky
prostredníctvom informačného systému verejnej správy, Xxxx
za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje
výmena informácií s orgánmi podľa § 25 zákona č. 580/2004
Z. z.. (agentúra štátom podporovaného nájomného bývania
však medzi nimi nie je). V zmysle § 7 ods. 3 zákona č.
222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania (3) Na
účely overenia splnenia kritérií záujemcom na získanie
postavenia nájomcu v súlade s týmto zákonom je agentúra
alebo ňou poverená právnická osoba oprávnená získavať
údaje z informačných systémov verejnej správy podľa
osobitného predpisu.13) Ak údaj alebo dokument, ktorým sa
splnenie kritérií overuje, informačné systémy verejnej
správy neevidujú alebo neposkytujú, preukazuje záujemca
splnenie kritérií podľa odseku 1 potvrdením nie starším ako
30 dní. Odkaz 13) k uvedenému zákonu § 1 ods. 1 a 4 zákona
č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie
administratívnej záťaže využívaním informačných systémov
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov. § 25
ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 221/2019
Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov, navrhujeme upraviť
poznámku pod čiarou 55d) tak aby aj Agentúra štátom
podporovaného nájomného bývania patrila medzi orgány ,
ktorým zdravotné poisťovne môžu poskytovať informácie o
nedoplatkoch. Agentúra štátom podporovaného nájomného
bývania má síce v zmysle zákona č. 222/2022 Z. z. oprávnenie
získavať údaje z informačných systémov verejnej správy
(vid odkaz 13 k § 7 ods. 3) avšak podľa nášho zákona
nepatrí k orgánom oprávneným požadovať tieto informácie.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 12. – ustanovenie § 6 ods. 11 písm. b)
Navrhujeme
namiesto slov „do 30. septembra“ vložiť slová „do 31.
októbra“. Odôvodnenie: Uvedené navrhujeme vzhľadom na zmenu
lehoty v § 6 ods. 10 písm. b) bod 4 v zmysle tohto návrhu
zákona (10. bod tohto návrhu).
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 13. – ustanovenie § 6 ods. 11 písm. c)
Navrhujeme
vypustiť bod 13. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Zdravotná
poisťovňa nepotrebuje disponovať predmetnou informáciou.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 15. – ustanovenie § 7 ods. 4
Navrhujeme na
záver ustanovenia vložiť vetu, ktorá znie: „Platnosť
akceptačného listu, ktorý bol vydaný do 30. septembra
kalendárneho roka, je do 30. septembra kalendárneho roka, v
ktorom bol vydaný a platnosť akceptačného listu, ktorý bol
vydaný po 30. septembri kalendárneho roka, je do 30. septembra
nasledujúceho kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný."
Odôvodnenie: VšZP je toho názoru, že je potrebné presne
určiť obdobie platnosti akceptačného listu, a to za účelom
zamedzenia špekulácií pri prepoisťovaní.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 17. – ustanovenie § 8 ods. 1
Navrhujeme
namiesto slov „osobitného predpisu,18aac)“ vložiť slová
„osobitného predpisu,13aac)“. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 20. – ustanovenie § 8a ods. 1
Navrhujeme §
8a ods. 1, ktorý znie: „(1) Poistenec, ktorý podal prihlášku
z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne, je oprávnený vziať späť
podanú prihlášku bez uvedenia dôvodu jeden krát za dva po
sebe idúce kalendárne roky.“ Odôvodnenie: Podľa Správ o
činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo
6.994 neakceptovaných prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne
v roku 2020 (z toho spať vzatých 2.379) a až 37.135
neakceptovaných prihlášok v roku 2021, čo je cca 5 násobný
nárast oproti minulému roku (počet spať vzatých nebol
špecifikovaný). Nová úprava legislatívy by tak pomohla
výrazne znížiť náklady poisťovní na prepoistenie a
ovplyvnila tak aj výšku ich optimálneho zisku.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 20. – ustanovenie § 8a ods. 5 písm. b)
Navrhujeme
v § 8a ods. 5 písm. b) vypustiť slová „rodné priezvisko“.
Odôvodnenie: Vzhľadom na vypustenie rodného priezviska v
zmysle tohto návrhu zákona z náležitostí prihlášky (18.
bod tohto návrhu).
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 21. – ustanovenie § 9 ods. 2 až 4
Navrhujeme
vypustiť bod 21. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: VšZP nesúhlasí
s navrhovanou zmenou § 9, navrhujeme znenie § 9 ponechať tak,
ako je teraz uvedené v zákone v platnom znení. VšZP považuje
ustanovenie práva na úhradu len neodkladnej zdravotnej
starostlivosti pre dlžníka, ktoré zákon č. 580/2004 Z. z.
upravuje od začiatku jeho účinnosti do teraz, za jeden z
najúčinnejších nástrojov pre motiváciu platenia poistného.
V praxi sa denne stretávame s tým, že práve získanie nároku
na úhradu zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu z verejného
zdravotného poistenia je hlavnou motiváciou pre platenie
poistného na verejné zdravotné poistenie, a to najmä pri
platiteľoch podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., tzv.
samoplatiteľoch, ale aj pri samostatne zárobkovo činných
osobách. Ak by však bol § 9 v zákone zmenený v znení tohto
návrhu, v nadväznosti na takúto úpravu § 9 navrhujeme
upraviť aj znenie § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. Podľa
navrhovanej úpravy v § 9, už skutočnosť, že je osoba vedená
v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne nebude mať dopad na
poistenca v podobe nároku len na neodkladnú zdravotnú
starostlivosť. Vzhľadom na túto skutočnosť už nebude
potrebné zo strany zdravotnej poisťovne uvádzať túto
informáciu v zozname dlžníkov zverejňovanom podľa § 25a, a
preto v znení § 25a ods. 2 písm. a) navrhujeme vypustiť slová
„údaj o tom, či má poistenec právo na úhradu zdravotnej
starostlivosti podľa § 9 ods. 1 a".
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 25. – ustanovenie § 9f ods. 2 písm. c)
Navrhujeme
v § 9f ods. 2 písm. c) vypustiť slová „alebo poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti iného členského štátu,”.
Odôvodnenie: Navrhujeme zmenu pri konaní o predchádzajúcom
súhlase podľa § 9a ods. 2 a § 9b ods.10, nakoľko ak bude
možnosť potvrdenia žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 9a
ods. 2 a § 9b ods. 10 aj poskytovateľom ZS iného členského
štátu, ako bude tento vedieť odôvodniť potrebu navrhovanej
liečby za podmienok podľa § 9b ods. 10 písmen a, b, c, e. Iba
v prípade EESSI S BUC 11 – vydanie povolenia na ošetrenie v
mene inštitúcie v súvislosti s naliehavou životne dôležitou
liečbou.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 25. – ustanovenie § 9f ods. 3
Navrhujeme
namiesto slov „písm. a) až c)“ vložiť slová „písm. a)
a b)“. Odôvodnenie: Potvrdenie zdravotnej indikácie je
akceptovateľné aj poskytovateľom ZS iného čl. štátu EU pri
cezhraničnej ZS podľa 9d ods. 3. Cezhraničnú zdravotnú
starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu
príslušnej zdravotnej poisťovne na účely jej preplatenia,
ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis - vyhláška č.
341/2013. VšZP akceptuje že pri cezhraničnej ZS, ktorá
podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej ZP podľa
vyhlášky č. 341/2013, nebude potreba predloženia výpočtu
predpokladaných nákladov za poskytnutú ZS v inom členskom
štáte EÚ, ale bude potreba zapracovania zmien pri technických
rezervách, kedy predpokladané náklady na preplatenie budú
uvádzané podľa priemernej úhrady poskytnutej ZS
poskytovateľov v SR.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 27.
Navrhujeme bod 27. v znení: „V § 9f
ods. 6 sa slová „1 a 3“ nahrádzajú slovami „1 až 3 a
5“.“ Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 29.
Navrhujeme bod 29. v znení: „V § 9f
ods. 9 sa slová „1 a 3 až 6“ nahrádzajú slovami „1 až
3 a 5 až 8“.“ Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 30. – ustanovenie § 9h ods. 2
Navrhujeme
vypustiť bod 30. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: V navrhovanom
znení pribudli v nároku na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti aj rôzne nové typy „žiadateľov“. A to
žiadateľ o azyl, žiadateľ o poskytnutie dočasného útočiska,
žiadateľ o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci
asistovaného dobrovoľného návrat. Doteraz bola týmto typom
osôb uhrádzaná zdravotná starostlivosť Ministerstvom vnútra
SR na základe zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V navrhovanom
znení má neodkladnú zdravotnú starostlivosť (podľa
navrhovaného bodu 33. to môže byť aj iná ako neodkladná) aj
týmto okruhom osôb (teda ďalším navyše od tých
doterajších) uhrádzať poisťovňa s najväčším počtom
poistencov. Vzhľadom k tomu, že napr. žiadateľom o azyl trvá
azylové konanie aj niekoľko mesiacov až dva roky, je prijatie
navrhovaného znenia zákona ďalším náporom na rozpočet
VšZP.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 33. – ustanovenie § 9h ods. 9
Navrhujeme
vypustiť bod 33. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: V navrhovanom
znení pribudli v nároku na úhradu neodkladnej zdravotnej
starostlivosti aj rôzne nové typy „žiadateľov“. A to
žiadateľ o azyl, žiadateľ o poskytnutie dočasného útočiska,
žiadateľ o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci
asistovaného dobrovoľného návrat. Doteraz bola týmto typom
osôb uhrádzaná zdravotná starostlivosť Ministerstvom vnútra
SR na základe zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V navrhovanom
znení má neodkladnú zdravotnú starostlivosť (podľa
navrhovaného bodu 33. to môže byť aj iná ako neodkladná) aj
týmto okruhom osôb (teda ďalším navyše od tých
doterajších) uhrádzať poisťovňa s najväčším počtom
poistencov. Vzhľadom k tomu, že napr. žiadateľom o azyl trvá
azylové konanie aj niekoľko mesiacov až dva roky, je prijatie
navrhovaného znenia zákona ďalším náporom na rozpočet
VšZP. V navrhovanom znení môže Ministerstvo zdravotníctva SR
určiť rozsah výkonov nad rámec neodkladnej zdravotnej
starostlivosti (pre nový okruh „žiadateľov“), t.j. v
prípade prijatia tejto zákonnej úpravy, VšZP navrhuje, aby
rozsah zdravotných výkonov, ktorý ma vplyv na rozpočty VšZP
alebo MZ SR, MZ SR prijalo formou podzákonnej normy (vyhláška,
opatrenie) a nie jednoduchým uverejnením na webovom sídle.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 35.
Navrhujeme vypustiť bod 35. v plnom
rozsahu. Odôvodnenie: Navrhujeme tento bod vypustiť z dôvodu,
že nesúhlasíme so zmenou podmienok úhrady poskytovanej
zdravotnej starostlivosti poistencom – dlžníkom navrhovanou
bode 21. zmenou § 9 ods. 2 tohto zákona.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 36. – ustanovenie § 10 ods. 6 a 8
V prípade,
že náš návrh na vypustenie bodu 36. v plnom rozsahu nebude
akceptovaný, navrhujeme: 1. V § 10 ods. 6 namiesto slov
„prijatia žiadosti o preplatenie s náležitosťami podľa
odseku 2, ak sú splnené všetky podmienky podľa tohto odseku“
vložiť slová „právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 8
alebo 10“. a 2. v § 10 ods. 8 namiesto slov „15 pracovných“
vložiť slová „30 pracovných“, za slovo prijatia vložiť
čiarku a doplniť slová „pričom lehota na rozhodnutie o
žiadosti o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti podľa
§ 9b začne plynúť odo dňa potvrdenia sadzieb a výšky
skutočných výdavkov za poskytnutú starostlivosť podľa
osobitného predpisu,16hf) inštitúciou miesta pobytu iného
členského štátu podľa osobitného predpisu.16hg)“.
Poznámky pod čiarkou k odkazom 16hf a 16hg znejú: „16hf) Čl.
62 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009
16hg) § 13 vyhlášky MZ SR č. 232/2014 Z. z.“. Odôvodnenie:
Navrhujeme zmenu začatia plynutia lehoty na preplatenie namiesto
„od prijatia žiadosti o preplatenie“ na od „právoplatnosti
rozhodnutia“ podľa navrhovaného odseku 8 alebo 10. V prípade
refundovania nákladov sa nejedná o vydanie rozhodnutia
poskytnutia ZS pri závažnom ochorení, ktoré môže mať za
následok závažné poškodenie zdravia. Na základe počtu
refundácií a potreby zapracovania zmien, doplnenia personálu a
vzhľadom na stúpajúci trend žiadostí by mala byť navrhnutá
lehota na vybavenie žiadosti na refundáciu podľa správneho
poriadku aspoň na 30 pracovných dní, keďže sa jedná o už
realizovanú liečbu a jedná sa o preplatenie už vynaložených
nákladov. V prípade neprijatia navrhovanej úpravy v bode 2.
tejto pripomienky vo veci začatia plynutia lehoty odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o preplatenie nákladov
zdravotnej starostlivosti podľa § 9b, vzhľadom k tomu, že na
konanie by sa vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní,
do doručenia horeuvedeného potvrdenia sadzieb a výšky
skutočných výdavkov by muselo dôjsť zo strany zdravotných
poisťovni k prerušeniu správneho konania rozhodnutím podľa §
29 zákona o správnom konaní, čo by spôsobilo predĺženie
lehoty na vybavenie žiadosti a zvýšenie nákladov na ďalšie
doručovanie písomností v rámci konania a administratívnej
záťaže.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 36. – ustanovenie § 10 ods. 8
Navrhujeme v §
10 ods. 8 namiesto slov „15 pracovných“ vložiť slová „30
pracovných“. Odôvodnenie: V prípade refundovania nákladov
sa nejedná o vydanie rozhodnutia poskytnutia ZS pri závažnom
ochorení, ktoré môže mať za následok závažné poškodenie
zdravia. Na základe počtu refundácií a potreby zapracovania
zmien, doplnenia personálu a vzhľadom na stúpajúci trend
žiadostí by mala byť navrhnutá lehota na vybavenie žiadosti
na refundáciu podľa správneho poriadku aspoň na 30 pracovných
dní, keďže sa jedná o už realizovanú liečbu a jedná sa o
preplatenie už vynaložených nákladov.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 36. – ustanovenie § 10 ods. 8 až 11
Navrhujeme
znenie bodu 36. vypustiť v plnom rozsahu. Odôvodnenie:
Zavedenie správneho konania spôsobí administratívnu a s tým
súvisiacu časovú náročnosť, ktorá bude mať vplyv na
lehoty odsúhlasovania liečby alebo jej úhrady. V správnom
konaní je účastníkom konania aj ten, o koho právach a
povinnostiach sa koná, t.j. pacient/poistenec. Správny orgán
je povinný zabezpečiť dôkazy v prospech aj neprospech
účastníkov konania, s týmito ich oboznámiť a poskytnúť
lehotu na vyjadrenie, ako aj oboznámiť účastníkov o ukončení
dokazovania a dať im lehotu na oboznámenie sa so spisom a
vyjadrenie sa k veci. Navrhujeme delegované použitie správneho
poriadku vypustiť. Tento návrh podporujeme tým, že v zmysle
konštantnej judikatúry (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 10 Sžso
20/2012) každé vyjadrenie zdravotnej poisťovne, ktoré
zasahuje do práv a oprávnených záujmov poistenca, aj keď
nebolo vydané v správnom konaní, resp. v žiadnom konaní a
ani nemá náležitostí rozhodnutia v zmysle správneho
poriadku, tak je preskúmateľné súdom. Citácia z judikátu:
„podľa § 244 ods. 3 OSP sa za rozhodnutia správnych orgánov,
ktoré podliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho
súdnictva považujú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v
správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti FO a PO alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti FO, PO priamo dotknuté. V zmysle tohto ustanovenia
OSP nie sú vyňaté zo súdneho prieskumu rozhodnutia vydané
mimo režim správneho konania za splnenia predpokladu, že sa
nimi rozhodovalo o právach a povinnostiach FO a PO alebo práva,
právom chránené záujmy, alebo povinnosti FO alebo PO by nimi
mohli byť priamo dotknuté. Napadnutým rozhodnutím stanoviskom
žalovaný rozhodoval o žalobcom uplatnenom práve na refundáciu
uhradenej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ.
Preto uvedené rozhodnutie stanovisko žalovanej podlieha súdnemu
prieskumu,“. V prípade, že náš návrh na vypustenie bodu
36. v plnom rozsahu nebude akceptovaný, navrhujeme v
nasledujúcej pripomienke úpravu bodu 36. návrhu zákona.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 39. – ustanovenie § 10b ods. 5
Navrhujeme
vypustiť bod 39. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: V praxi je
bežné, že k priznaniu dôchodku dôjde aj spätne. V § 11
ods. 7 je stanovené, kedy sa osoba považuje za poistenca štátu
(napr. z titulu poberania invalidného alebo starobného
dôchodku), pričom za poistenca štátu sa považuje táto osoba
dňom, ktorý je určený ako dátum priznania dôchodku a nie
dátum vydania rozhodnutia, ktorým bol tento dôchodok priznaný,
a teda aj prípadné posúdenie zárobkovej činnosti by malo
zostať naviazané na dátum priznania dôchodku. Napr. poberateľ
starobného dôchodku, ktorý vykonáva činnosť na základe
dohody o vykonaní práce sa na účely zdravotného poistenia
nepovažuje za zamestnanca - tzn. že z tejto dohody neplatí
zdravotné odvody. V prípade spätného priznania dôchodku
vznikali situácie, že poistenec, ktorý pracoval na dohodu o
vykonaní práce a nemal ešte priznaný dôchodok, riadne z
tejto dohody o vykonaní práce odvádzal poistné, pričom ak mu
bol následne spätne priznaný dôchodok, zamestnávateľ ho
spätne ako zamestnanca odhlásil ku dňu, ktorý bol určený
ako dátum priznania dôchodku (spätný dátum niekedy aj pár
mesiacov). Podľa navrhovaného ustanovenia by musel
zamestnávateľ odhlásiť takéhoto poistenca nie spätne k
dátumu priznania dôchodku, ale k dátumu vydania rozhodnutia,
čím by došlo k ukráteniu poistenca, pretože by platil odvody
z dohody o vykonaní práce aj za obdobie, kedy sa už na účely
zdravotného poistenia považoval za poberateľa dôchodku a teda
aj za poistenca štátu. VšZP je toho názoru, že je vhodné
(aj z dôvodu prípadnej potreby úpravy IS zdravotnej poisťovne)
ponechať pre účely posudzovania zárobkovej činnosti rovnaký
údaj, t.j. v tomto prípade údaj o dátume priznania dôchodku
rovnako ako je to aj pri posúdení skutočnosti, či je
poistenec považovaný za poistenca štátu. Ak by účinky
priznania dôchodku na účel posúdenia zárobkovej činnosti
nastali dňom vydania rozhodnutia, ale pri posudzovaní, či je
osoba poistencom štátu, by sa bral do úvahy dátum priznania
dôchodku, znamenalo by to potrebu evidovať dva rôzne dátumy v
informačnom systéme poisťovne. V súčasnej dobe sú kontroly
pri vykazovaní alebo aj napr. pri ročnom zúčtovaní nastavené
na dátum priznania dôchodku (teda na rovnaký dátum, aký je
smerodajný aj pri posúdení, či jej osoba poistencom štátu)
a v prípade prijatia navrhovanej úpravy by musela zdravotná
poisťovňa vykonať mnohé nielen technicky, ale aj finančne
náročné úpravy v IS.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 41. – ustanovenie § 12 ods. 4
Navrhujeme
vypustiť bod 41. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Posúdenie
nároku na zníženú sadzbu poistného podľa dátumu vydania
rozhodnutia, ktorým bol tento dôchodok priznaný, by spôsobilo,
že takýto poistenec (a aj jeho zamestnávateľ) by prišiel o
časť odvodov, ktoré zaplatil aj v čase, kedy už bol uznaný
za invalidného (v súvislosti s dátumom priznania dôchodku).
Ak by pri posudzovaní nároku na zníženú sadzbu poistného sa
malo riadiť dátumom vydania rozhodnutia, ale pri posudzovaní,
či je osoba poistencom štátu, by sa bral do úvahy dátum
priznania dôchodku, znamenalo by to potrebu evidovať dva rôzne
dátumy v informačnom systéme poisťovne. V súčasnej dobe sú
kontroly pri vykazovaní alebo aj napr. pri ročnom zúčtovaní
nastavené na dátum priznania dôchodku a v prípade prijatia
navrhovanej úpravy by musela zdravotná poisťovňa vykonať
mnohé nielen technicky, ale aj finančne náročné úpravy v
IS.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 5. – ustanovenie § 6 ods. 4 písm. a)
Navrhujeme
vypustiť bod 5. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: VšZP je toho
názoru, že predmetný návrh nie je realizovateľný v praxi.
Zdravotné poisťovne nemajú možnosť overovať danú
skutočnosť pri podávaní prihlášky, nakoľko zo žiadneho
zdroja nedisponujú pri maloletom údajom o tom, či bol/nebol
právoplatným rozhodnutím súdu zverený do starostlivosti inej
FO alebo PO (tento údaj neobsahuje žiadny register a ak s ním
zdravotná poisťovňa disponuje je to skôr výnimka nie
pravidlo), a to aj s poukazom na to, že rodič maloletého vo
väčšine takýchto prípadov nie je pozbavený rodičovských
práv. Zodpovednosť dodržiavania uvedeného by stále zostávala
na strane ZZ, resp. iných osôb, zdravotné poisťovne by
prihlášky prijímali ako doteraz.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 52. – ustanovenie § 16a ods. 4
Navrhujeme §
16a ods. 4, ktorý znie: „Ak zamestnanec má v kalendárnom
mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, oznámi všetkým
zamestnávateľom túto skutočnosť do ôsmich dní odo dňa
vzniku zamestnania alebo súbehu týchto zamestnaní a zmenu
tejto skutočnosti do ôsmich dní odo dňa jej zmeny, a postup
podľa odseku 1 sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného
podľa § 19. Vzor písomného oznámenia zamestnanca zverejňuje
ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle."
Odôvodnenie: V prípade zamestnanca, ktorý má v mesiaci
viacerých zamestnávateľov, navrhujeme uplatnenie minimálneho
preddavku až v ročnom zúčtovaní poistného (obdobne ako to
bolo napr. pri odpočítateľnej položke). Vzhľadom na
skutočnosť, že minimálny základ sa má vzťahovať len na
jeden príjem od jedného zamestnávateľa, pričom rozdiel medzi
preddavkom vypočítaným z minimálneho základu a preddavkom z
dosiahnutého príjmu má uhrádzať len poistenec, je
jednoduchšie takého prípady zúčtovať len v rámci ročného
zúčtovania poistného, čím by sa zjednodušila administratíva
aj pre zamestnávateľov. Taktiež by sa eliminovali problémy s
nesprávnym vykázaním výšky preddavku zo strany
zamestnávateľa v prípade, ak by poistenec neoznámil
zamestnávateľovi, že je za neho platiteľom poistného štát.
Poistenec by teda nemusel zamestnávateľovi oznamovať
skutočnosť, že je za neho platiteľom poistného štát,
nakoľko túto skutočnosť evidujú zdravotné poisťovne v
informačných systémoch a oznámil by zamestnávateľovi, že
má aj iného zamestnávateľa. Následne by zdravotná poisťovňa
bola povinná vykonať u takéhoto poistenca ročné zúčtovanie
poistného. V prípade, ak predmetný vyššie uvedený návrh
nebude akceptovaný navrhujeme, aby mal v zmysle zákona
zamestnávateľ povinnosť oznámiť zdravotnej poisťovni, že
si u neho zamestnanec uplatnil postup podľa odseku 1.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25e ods. 1 druhá veta
Navrhujeme
§ 25e ods. 1 druhú vetu, ktorá znie: „V prípade nedodržania
termínu čo i len jednej splátky určeného príslušnou
zdravotnou poisťovňou pre jednotlivé splátky alebo zaplatením
čo i len jednej splátky v nižšej sume, ako určila príslušná
zdravotná poisťovňa, môže zdravotná poisťovňa pokračovať
vo vymáhaní pohľadávok.“ Odôvodnenie: Uvedené navrhujeme
za účelom jednoznačnej definície, nakoľko v praxi môžu
často vznikať problémy pri identifikácií nedodržania
splátok.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25j
Navrhujeme § 25j
doplniť odsekom 8, ktorý znie: „(8) Ak zdravotná poisťovňa
povolí odklad vymáhania pohľadávok podľa § 25e ods. 2,
platiteľ mzdy alebo iného príjmu po doručení rozhodnutia o
odložení vymáhania pohľadávok vykonáva zrážky ďalej, ale
nevypláca ich zdravotnej poisťovni, kým sa odklad vymáhania
pohľadávok nezruší. Ak bude konanie vo veciach vymáhania
pohľadávok zastavené, platiteľ mzdy alebo iného príjmu
vyplatí zrazené sumy dlžníkovi.“. Odôvodnenie: Výsledkom
preverenia skutočností zo strany zdravotnej poisťovne počas
odloženia vymáhania, ktoré môžu mať za následok zastavenie
konania, nemusí byť vždy zastavenie konania, a teda VšZP je
toho názoru, že v prípade odloženia podľa § 25e ods. 2 by
sa malo pokračovať vo vykonávaní zrážok a novým
navrhovaným odsekom 8 by sa aj táto situácia mala v zákone
upraviť, aby mal veriteľ (zdravotná poisťovňa) uspokojenú
pohľadávku čím skôr. Zároveň nie je potrebné o tom
upovedomovať platiteľa mzdy alebo iného príjmu, lebo podľa
navrhovaného § 25e ods. 5 sa rozhodnutie o odložení vymáhania
pohľadávky doručuje aj osobám, ktorým bol doručený príkaz
na začatie vymáhania pohľadávok.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25j ods. 7
Navrhujeme §
25j ods. 7, ktorý znie: „(7) Ak zdravotná poisťovňa povolí
odklad vymáhania pohľadávok podľa § 25e ods. 1 alebo ods. 3,
platiteľ mzdy alebo iného príjmu po doručení rozhodnutia o
odložení vymáhania pohľadávok prestane vykonávať zrážky
zo mzdy alebo z iného príjmu dlžníka, a to až do času, kým
mu zdravotná poisťovňa nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach
pokračovalo.”. Odôvodnenie: Výsledkom preverenia skutočností
zo strany zdravotnej poisťovne počas odloženia vymáhania,
ktoré môžu mať za následok zastavenie konania, nemusí byť
vždy zastavenie konania, a teda VšZP je toho názoru, že v
prípade odloženia podľa § 25e ods. 2 by sa malo pokračovať
vo vykonávaní zrážok a novým navrhovaným odsekom 8 by sa aj
táto situácia mala v zákone upraviť, aby mal veriteľ
(zdravotná poisťovňa) uspokojenú pohľadávku čím skôr.
Zároveň nie je potrebné o tom upovedomovať platiteľa mzdy
alebo iného príjmu, lebo podľa navrhovaného § 25e ods. 5 sa
rozhodnutie o odložení vymáhania pohľadávky doručuje aj
osobám, ktorým bol doručený príkaz na začatie vymáhania
pohľadávok.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25k
Navrhujeme § 25k
doplniť odsekom 12, ktorý znie: „(12) Platiteľ mzdy je
oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu,
ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu len vtedy, ak s
tým súhlasí dlžník. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť
určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok
zrážkami zo mzdy, alebo ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy
dlžníka zrážky riadne, alebo ak ich nepoukáže zdravotnej
poisťovni po doručení exekučného príkazu na vymáhanie
pohľadávok zrážkami zo mzdy, môže zdravotná poisťovňa
uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie
súm, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky
vymáhanej pohľadávky.“. Doterajšie odseky 12 až 27 sa
označujú ako odseky 13 až 28. Odôvodnenie: VšZP je toho
názoru, že v zákone by mala byť uvedená aj možnosť zrážok
vo väčšom rozsahu, ak s tým dlžník súhlasí, ako aj postup
v prípade ak platiteľ mzdy nevykoná zrážky zo mzdy riadne.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25k
Navrhujeme § 25k
doplniť odsekom 6, ktorý znie: „(6) Zdravotná poisťovňa po
márnom uplynutí lehoty na podanie námietok alebo po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa námietkam
nevyhovelo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok
zrážkami zo mzdy.". Doterajšie odseky 6 až 26 sa
označujú ako odseky 7 až 27. Odôvodnenie: VšZP je toho
názoru, že to kedy sa vydá exekučný príkaz, má byť v
zákone explicitne uvedené.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25k ods. 11
Navrhujeme
v § 25k ods. 11 za slovo „uvedených“ vložiť slovo „v“.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka k pôvodne
navrhovanému odseku 10 (zmena označenia podľa predchádzajúcej
pripomienky).
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25k ods. 3
Navrhujeme v
§ 25k ods. 3 zmeniť označenie posledného bodu z písm. a) na
písm. i). Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25k ods. 7
Navrhujeme §
25k ods. 7 doplniť písm. j), ktoré znie: „j) podpis alebo
faksimile podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie osoby
zodpovednej za vydanie exekučného príkazu na vymáhanie
pohľadávok zrážkami zo mzdy a oprávnenej konať za zdravotnú
poisťovňu.”. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka k pôvodne navrhovanému odseku 6 (zmena označenia
podľa predchádzajúcej pripomienky).
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25k ods. 7 písm. i)
Navrhujeme
§ 25k ods. 7 písm. i) vypustiť slová „podpis alebo
faksimile podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie osoby
zodpovednej za vydanie exekučného príkazu na vymáhanie
pohľadávok zrážkami zo mzdy a oprávnenej konať za zdravotnú
poisťovňu.”. Odôvodnenie: Legislatívno-technická
pripomienka k pôvodne navrhovanému odseku 6 (zmena označenia
podľa predchádzajúcej pripomienky).
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 61. – ustanovenie § 25l
Navrhujeme § 25l
doplniť odsekom 4, ktorý znie: „(4) Zdravotná poisťovňa
doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním
pohľadávky a exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok
prikázaním pohľadávky poskytovateľovi platobných služieb
prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených
v dohode, ktorú môže na tieto účely uzavrieť zdravotná
poisťovňa so záujmovým združením bánk (bankovou
asociáciou), bankou alebo obchodnou spoločnosťou, ktorá
zabezpečí takúto elektronickú komunikáciu medzi
poskytovateľovi platobných služieb a zdravotnou poisťovňou.
V prípade technických prekážok alebo neuzatvorenia vyššie
uvedenej dohody sa doručuje poskytovateľovi platobných služieb
príkaz na začatie vymáhania pohľadávok prikázaním
pohľadávky a exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok
prikázaním pohľadávky v listinnej podobe do vlastných rúk.”.
Doterajšie odseky 4 až 17 sa označujú ako odseky 5 až 18.
Odôvodnenie: VšZP je toho názoru, že za účelom
elektronickej komunikácie a prípadnej spolupráce zdravotnej
poisťovne so spoločnosťami ako je CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o., resp. bankovou asociáciou alebo priamo s bankou potrebná
aj legislatívna úprava, ktorá umožňuje takúto elektronickú
komunikáciu.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 62. – ustanovenie § 29b ods. 13
Navrhujeme
vypustiť bod 62. v plnom rozsahu. Odôvodnenie: Odôvodnenie
uvedené v pripomienke k 39. a 41. bodu.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 64. – ustanovenie § 38ezc
Navrhujeme znenie
§ 38ezc označiť ako ods. 1 a doplniť odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Ustanovenia týkajúce sa prihlášok (§ 6 až § 8a) sa
prvýkrát použijú v roku 2023. Prihlášky podané na zmenu
zdravotnej poisťovne v období od 01.10.2022 do 31.12.2022 sa
považujú za podané dňa 01.01.2023.“ Odôvodnenie: Máme za
to, že je potrebné v prechodných ustanoveniach jednoznačne
uviesť, od kedy sa ustanovenia týkajúce sa prihlášok budú
aplikovať, ako aj uviesť, ako to bude s prihláškami za
obdobie od 01.10.2022 do 31.12.2022, a to za účelom zamedzenia
nejasností vyplývajúcich potom pri aplikácií zákona od
01.01.2023 v praxi.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII bod 8. – ustanovenie § 6 ods. 9 písm. a) bod
2.
Navrhujeme za slovo „priložený“ vložiť slovo
„platný“. Odôvodnenie: Ak bude v zákone zavedená doba
platnosti akceptačného listu máme za to, že je potrebné, aby
bola táto platnosť akceptačného listu posudzovaná aj pri
odmietnutí prihlášky.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu
Navrhujeme: 1.V § 6 ods. 5 sa
slová „odsek 2 tretej vety“ menia na slová „odsek 3“.
2. V § 6 ods. 9 sa slová „odsek 2 tretej vety“ menia na
slová „odsek 3“. 3. V § 7 ods. 2 sa v prvej vete slovo
„nasledujúceho“ nahrádza slovom „nepárneho““. 4. V §
7 ods. 2 sa v druhej vete sa slová „najskôr do 30. septembra“
nahrádzajú slovami „od 1. januára do 30. septembra párneho“.
5. V § 7 ods. 2 posledná veta tvorí samostatný odsek č. 3.
6. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. 7. V § 7 odsek
4 (predtým odsek 3) sa v prvej vete za slovo „septembra“
vkladá slovo „párneho“ a slovo „nasledujúceho“ sa
nahrádza slovom „párneho“. 8. V § 7 odsek 4 (predtým
odsek 3) sa vypúšťa druhá veta a vkladá sa nová druhá
veta: ,,Ak podľa dátumu podania prihlášky poistenec nesplnil
podmienku na zmenu zdravotnej poisťovne podľa odseku 2,
prihláška je neplatná.“ 9. V § 7 odsek 5 (predtým odsek 4)
znie: „(5) Ak poistenec podal prihlášku z dôvodu zmeny
zdravotnej poisťovne vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni a
porušil povinnosť podľa § 8a ods. 4, je platná tá
prihláška, ktorú podal poistenec ako prvú.“ 10. V § 7 sa
za odsek 5 dopĺňa nový odsek 6, ktorý znie: „(6) Ak
poistenec podal prihlášky vo viac ako jednej zdravotnej
poisťovni v ten istý deň a porušil povinnosť podľa § 8a
ods. 4, všetky jeho prihlášky podané z dôvodu zmeny
zdravotnej poisťovne sú neplatné.“ 11. Doterajší odsek 5 a
odsek 6 sa vypúšťajú. 12. V § 7 ods. 8 sa slová „do 30.
septembra kalendárneho roka“ nahrádzajú slovami „podľa
odseku 2“. 13. § 25 ods. 1 písm. c) znie: „c) pri podaní
prihlášky podľa § 6 ods. 8 oznámiť elektronickou formou
vznik poistného vzťahu predchádzajúcej príslušnej
zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od potvrdenia prihlášky
za dotknutého poistenca a pri zmene zdravotnej poisťovne podľa
§ 7 ods. 2 oznámiť elektronickou formou vznik poistných
vzťahov predchádzajúcej príslušnej zdravotnej poisťovni raz
mesačne, a to do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci u
potvrdených prihlášok za dotknutých poistencov; oznámenia
musia obsahovať údaje uvedené v § 8 ods. 1 písm. b) a d),“
Odôvodnenie: Pre vyššiu hospodárnosť a samotnú potrebu
zamerania zdravotných poisťovní najmä na vykonávanie
zdravotného poistenia sa navrhuje obmedzenie každoročnej
možnosti zmeniť zdravotnú poisťovňu len na možnosť zmeny
raz za dva roky, čo znamená, že poistenec bude poistený
počnúc nadobudnutím účinnosti tohto predpisu v príslušnej
zdravotnej poisťovni min. 2 po sebe nasledujúce kalendárne
roky a najbližšia zmena príslušnej zdravotnej poisťovne bude
možná uplynutím 2 rokov, t.j. k nasledujúcemu nepárnemu
kalendárnemu roku (príklad: pokiaľ nadobudne zákon účinnosť
k 1.1.2023, ostáva poistenec poistený v poisťovni, ktorá mu
je príslušná k 1.1.2023 min. po dobu 2 rokov a najbližšia
zmena ZP pre poistenca je možná k 1.1.2025 a následne každý
ďalší nepárny kalendárny rok). Súčasne sa navrhuje
obmedzenie obdobia na podávanie prihlášky od 1. januára do
30. septembra párneho kalendárneho roka s tým, že v prípade
porušenia tejto povinnosti bude prihláška neplatná. S tým
súvisiaca je aj navrhovaná zmena samotného procesu
spracovávania a potvrdzovania podávaných prihlášok, a to
priebežne počas roka po uplynutí novostanovenej lehoty na
späťvzatie prihlášky. Uvedeným sa docieli transparentnejší
proces zmeny zdravotnej poisťovne vrátane obmedzenia nekalého
prepoisťovania. Zároveň sa zabezpečí priebežný prehľad
zdravotných poisťovní o pohybe ich poistného kmeňa za účelom
efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu – ustanovenie § 19 ods. 1 písm.
a)
Navrhujeme v § 19 ods. 1 písm. a) vypustiť slová
„nebol zamestnancom, ktorého príjem na uplatnenie
odpočítateľnej položky sa znížil alebo mal znížiť o
odpočítateľnú položku,“. Odôvodnenie: Vzhľadom na
skutočnosť, že došlo k vypusteniu odpočítateľnej položky
zo zákona (§ 16 ods. 16 až 18 ako aj k zmene v § 13a) je
potrebné upraviť aj znenie § 19 ods. 1 písm. a).
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu – ustanovenie § 19 ods. 1 písm.
e)
Navrhujeme § 19 ods. 1 písm. e) vypustiť v plnom
rozsahu. Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k
vypusteniu odpočítateľnej položky zo zákona (§ 16 ods. 16
až 18 ako aj k zmene v § 13a) navrhujeme vypustiť aj znenie §
19 ods. 1 písm. e) zákona, ktorý sa týka odpočítateľnej
položky.
|
Z
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu – ustanovenie § 24 ods. 1 písm.
l)
Navrhujeme § 24 ods. 1 písm. l) vypustiť v plnom
rozsahu. Doterajšie písmená m) a n) sa označujú ako písmená
l) a m). Odôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k
vypusteniu odpočítateľnej položky zo zákona (§ 16 ods. 16
až 18 ako aj k zmene v § 13a) je potrebné vypustiť znenie §
24 ods. 1 písm. l).
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu – ustanovenie § 25
Navrhujeme
v § 25 doplniť odsek 5, ktorý znie: „ (5) Zdravotná
poisťovňa na žiadosť súdu podľa osobitného predpisu55d)
poskytne prostredníctvom informačného systému verejnej správy
podľa osobitného predpisu55c) na účely preukázania
skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom55da) informáciu o
evidovaných pohľadávkach po splatnosti ku dňu poskytnutia
informácie, informáciu o evidovaných záväzkoch, ktoré
vznikli z titulu preplatku na zdravotnom poistení, z titulu
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo z titulu
podľa osobitného predpisu. 53aab)“. Poznámka pod čiarou k
odkazu 55da) znie: „55da) § 197 až 201 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov“. Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky
6 až 9. Odôvodnenie: VšZP uvedené navrhuje z dôvodu
poskytovanie údajov zo strany zdravotných poisťovni notárom
ako súdnym komisárom o evidovaných nedoplatkoch a preplatkov
za účelom ich vysporiadania v rámci dedičského konania. V
súvislosti s vyššie uvedeným návrhom navrhujeme aj zmenu
zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na
znižovanie administratívnej záťaže využívaním
informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení
neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 01.01.2024
nasledovne: V § 1 ods. 4 písm. a) znie: „a) informačný
systém zdravotnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie
pohľadávok po splatnosti3d) a záväzkov, ktoré vznikli z
titulu preplatku na zdravotnom poistení, z titulu zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo z titulu podľa
osobitného predpisu, 3da) 3da)“. Poznámka pod čiarou k
odkazu 3da) znie: „3da) § 87a až 87d zákona č. 363/2011 Z.
z. v znení neskorších predpisov“.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu – ustanovenie § 3 ods. 11
Navrhujeme
do zákona zapracovať oznamovaciu povinnosť na preukázanie
skutočností podľa § 3 ods. 11. Odôvodnenie: Potreba danej
legislatívnej úpravy vyplýva z praxe v súvislosti s vojnovým
konfliktom na Ukrajine, a to potreba skutočnosť zdravotnej
poisťovni nielen oznámiť, ale aj preukázať dokladom o výkone
brannej, odvodovej povinnosti, alebo služby vo vojsku. Za tým
účelom navrhujeme doplniť do § 23 nový odsek, alebo priradiť
druhú vetu k ods. 12 „Fyzická osoba, ktorá je občanom iného
štátu, je povinná preukázať skutočnosti podľa § 3 ods.
11.“
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII nad rámec návrhu – ustanovenie § 9
Navrhujeme
v § 9 doplniť odsekom 8, ktorý znie: „(8) Na účely
uplatňovania úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť podľa odseku 7 sú súdy a orgány štátnej
správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať
poisťovni potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v
ustanovenej lehote požadované doklady a oznamovať požadované
údaje .“. Odôvodnenie: Poskytovanie súčinnosti FO, PO, OVM
na účely realizácie nároku zdravotnej poisťovne podľa ods.
7.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
VIII. bod 61. – ustanovenie § 25k ods. 5
Navrhujeme
v § 25k ods. 3 zmeniť označenie bodov od písm. a) po písm.
k). Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka
|
O
|
VšZP
|
Čl.
X
Navrhujeme na záver doplniť slová „a čl. VIII
bod xx, ktorý nadobúda účinnosť od 1. januára 2024.“.
Odôvodnenie: Navrhujeme posunutie účinnosti doplneného nového
bodu (nad rámec návrhu § 25 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorým
navrhujeme v § 25 za odsek 4 vložiť odsek 5.
|
O
|
VšZP
|
Čl.
X
Znenie ustanovenia o účinnosti navrhujeme upraviť
nasledovne: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára
2023, okrem čl. I bodov 7 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť
od 15. januára 2023 a čl. IX bod 2, ktorý nadobúda účinnosť
od 1. apríla 2023.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že
predmetné ustanovenia majú vplyv na zabezpečenie technických
prostriedkov na komunikáciu medzi prevádzkovateľmi nemocníc,
zdravotnými poisťovňami, NCZI a poistencami, navrhujeme
posunúť účinnosť čl. IX bod 2 zákona.
|
Z
|
VšZP
|
návrhu
vykonávacích predpisov – návrh vyhlášky MZ SR, ktorou sa
ustanovujú kritéria kvality zdravotnej poisťovne
V
prípade, že náš návrh na vypustenie Čl. I bod 11. v plnom
rozsahu nebude akceptovaný, navrhujeme úpravu prílohy č. 4 za
účelom jej jednoznačnosti a poskytovania údajov, ktorými
zdravotná poisťovňa disponuje, a to: • z prvej tabuľky
(,,Štruktúra pohľadávok podľa spôsobu ich zabezpečenia“)
navrhujeme vypustiť posledné dva stĺpce s označením
,,Opravné položky k pohľadávkam v eur“ a ,,Opravné položky
k pohľadávkam v %“, • z druhej tabuľky (,,Prehľad o
postúpených pohľadávkach v eur“) navrhujeme vypustiť
posledné dva riadky ,,Rozdiel z postúpených pohľadávok“ a
,,% z postúpených pohľadávok“, • a zároveň v druhej
tabuľke (,,Prehľad o postúpených pohľadávkach v eur“)
upraviť poskytovanie údajov za aktuálny kalendárny
rok/účtovné obdobie, nie stav k prvému a poslednému dňu
účtovného obdobia. Odôvodnenie: Zo strany VšZP nie je možné
predmetné údaje poskytnúť, a to z toho dôvodu, že VšZP
nevie opravné položky rozdeliť, tak ako je to požadované
uvádzať zo strany zdravotnej poisťovne úradu v zmysle návrhu
vyhlášky s tým, že pri požadovaných údajoch ,,Príjmy z
postúpených pohľadávok“ nie je zrejmé, aký údaj sa
požaduje (či sa požaduje príjem ako jednorazová odplata
....) a zároveň pri požadovaných údajoch ,,Rozdiel z
postúpených pohľadávok“ a ,,% z postúpených pohľadávok“
nie je zrejmé o aký rozdiel a % má ísť - z akých údajov má
zdravotná poisťovňa pri uvedení tohto rozdielu a % vychádzať
s poukazom na to, že postúpené pohľadávky VšZP už
nefigurujú v objeme celkových pohľadávok zo ZP, v dôsledku
čoho už pri nich nie je možné zo strany VšZP vykázať
rozdiel ani %.
|
Z
|
VšZP
|
návrhu
vykonávacích predpisov – návrh vyhlášky MZ SR, ktorou sa
ustanovujú kritéria kvality zdravotnej poisťovne
V
prípade, že náš návrh na vypustenie Čl. I bod 11. v plnom
rozsahu nebude akceptovaný, navrhujeme vo vyhláške označenie
príloh, tak ako je to uvedené v § 1 ods. 1 návrhu vyhlášky
ako aj o doplnenie nového bodu k), v ktorom bude uvedený aj
prehľad o zoznamoch čakajúcich poistencov. Odôvodnenie:
Legislatívno-technická úprava – označenie príloh vyhlášky
nie je v súlade s § 1 ods. 1 návrhu vyhlášky.
|
O
|
VšZP
|
Všeobecná
k Čl. IX
V zákone č. 540/2021 Z. z. vrátane jeho
novelizovaných častí nie je jednoznačne uvedené, pre ktorú
jednodňovú zdravotnú starostlivosť vzniká povinnosť
poskytovateľa tvoriť návrhy na plánovanú starostlivosť.
Odôvodnenie: Sme za to, aby bola terminológia jednoznačne
definovaná, aby nedochádzalo k účelovému vykazovaniu
jednodňovej starostlivosti v ambulantnej sfére, ktorá ani
nevykazuje výkony cez systém DRG.
|
Z
|
VšZP
|
Všeobecná
k Čl. IX legislatívneho návrhu bod 2.
Navrhujeme, aby
poistenec mal povinnosť v dostatočnom časovom predstihu
informovať zdravotnú poisťovňu, že má záujem o uhradenie
plánovanej starostlivosti u nezmluvného poskytovateľa z dôvodu
prekročenia časovej dostupnosti návrhu na plánovanú
starostlivosť. Odôvodnenie: Chceme predísť situáciám, kedy
si poistenec bude nárokovať preplatenie výkonu u iného
poskytovateľa ešte pred tým, ako sa mu zdravotná poisťovňa
pokúsila nájsť alternatívu v súlade s postupom podľa § 40
ods. 13. Chceme predchádzať situáciám, kedy si poistenec bude
nárokovať preplatenie výkonu v násobne vyššej sume, ako u
zmluvného poskytovateľa zdravotnej poisťovne.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
VIII bod 46 § 13 ods. 13
Navrhujeme číslo „1,3“
nahradiť číslom „3,8“. Odôvodnenie: Navrhovanú výšku
nepovažujeme vzhľadom na súčasnú alarmujúcu situácie v
zdravotníctve za dostačujúce. Zdravotníctvo vyžaduje
významné dlhodobé dofinacovanie na krytie investičného dlhu
a miezd zdravotníkov za účelom zatraktívnenie výkonu
zdravotníckych povolaní.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
č.
I bod 58 v § 43 ods. 10
Navrhujeme zmeniť písm. b)
nasledovne: „najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku
prax61b) v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má
vykonávať dohľad.“ Odôvodnenie : Precizovanie toho, aby
osoba oprávnená vykonávať dohľad mala prax v príslušnej
činnosti, či už odbornej, špecializovanej alebo
certifikovanej. Aby sa nedošlo k situácii, že lekár mesiac po
špecializácii bude vydávať stanovisko k správnosti
poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 19 § 8d
Navrhujeme zmeniť znenie ods. 2
nasledovne: „Zdravotná poisťovňa smie meniť pravidlá
revíznej činnosti raz za kalendárny rok s účinnosťou
od 1. januára nasledujúceho roka alebo v priebehu kalendárneho
roka po dohode so združeniami zastupujúcimi poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti.“ Odôvodnenie: Navrhujeme z dôvodu,
že v praxi sa môže vyskytnúť situácia (napr. zavedenie
výkonov, resp. zmena uznávania výkonov v súvislosti s
COVID-19), kedy sa budete vyžadovať zmena revíznych pravidiel
skôr ako 01.01.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 40 § 20 ods. 1 písm. s)
V bode 7 navrhujeme
vypustiť slovné spojenie „na vyžiadanie“. Odôvodnenie:
Považujem za vhodné aby mal všeobecný lekár automaticky bez
potreby vyžiadania informáciu úmrtí a dôvodoch úmrtia, s
ktorou má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 58 § 43b ods. 4
Navrhujeme vložiť za slovo „je“
slovo „najmä“. Odôvodnenie: Aj z ďalšieho znenia
navrhovaného normatívneho textu (§ 44, § 46 ods. 1
(nedostatočne zistenie skutkovo stavu)) vyplýva, že zdravotná
dokumentácia nemusí byť jediným podkladom pre výkon dohľadu.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 58 § 43b ods. 8
Navrhujeme vypustiť druhú vetu.
Odôvodnenie: 10. V prípade neplynutia lehoty počas
vypracovávania stanoviska prizvanej osoby, lehota na skončenie
dohľadu stráca praktický význam, nakoľko napriek stanovej
lehote, bude môcť dohľad trvať dlhšiu dobu. Výber prizvanej
osoby je oprávnením UDZS a preto UDZS musí zodpovedať aj za
činnosť prizvanej osoby vrátane dĺžky času vyhotovovania
stanoviska.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 58 § 44 ods. 2
Navrhujeme nahradiť slovo
„bezodplatne“ slovným spojením „za náhradu vecných
nákladov“. Odôvodnenie: S poskytnutím súčinnosti môže
byť spojené vynaloženie nákladov (napr. kopírovanie a pod).
Naviac treťou môžu byť aj fyzické osoby nepodnikatelia, u
ktorých môže reálne hroziť, že súčinnosť odmietnu
poskytnúť z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na
poskytnutie súčinnosti.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 58 § 45 ods. 9
Navrhujeme vypustiť vetu za
bodkočiarkou a doplniť znenie „v rozsahu počet prijatých
podnetov, počet odmietnutých podnetov s uvedením dôvodu
odmietnutia, počet podnetov ukončených ako opodstatnených,
počet podnetov ukončených ako neopodstatnených. Odôvodnenie:
Nesúhlasíme s tým, aby forma a štruktúra údajov bolo
určovaná inak ako všeobecne záväzným právnym predpisom.
Navrhujeme, aby rozsah údajov bol stanovený zákonom.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 58 v § 43a
Navrhujeme vypustiť ods. 10. Ods. 11
sa prečísluje na ods. 10 Odôvodnenie: Nevidíme dôvod na to,
aby sa rozlišovalo medzi obligatórnymi a fakultatívnymi
dôvodmi odmietnutia podania. Napr. ani zákon č. 9/2010 Z.z. o
sťažnostiach nerozlišuje medzi obligatórnymi a fakultatívnymi
dôvodmi odloženia sťažnosti.
|
Z
|
Zväz
ambulantných poskytovateľov
|
čl.
I bod 58 v § 43a ods. 9
navrhujeme doplniť písm. d),
e) a f) v znení: „d) obdobie, v ktorom malo dôjsť k
porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu, je viac ako
päť rokov od doručenia podnetu úradu, e) je z neho
zrejmé, že ide o opakované a zjavne bezdôvodné
uplatňovanie práva na prešetrenie správnosti poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, f) je z neho zrejmé, že výkonom
dohľadu ide o snahu zabezpečiť znalecký posudok na potreby
súdneho konania.“ Odôvodnenie: Nevidíme dôvod na to, aby sa
rozlišovalo medzi obligatórnymi a fakultatívnymi dôvodmi
odmietnutia podania. Napr. ani zákon č. 9/2010 Z.z. o
sťažnostiach nerozlišuje medzi obligatórnymi a fakultatívnymi
dôvodmi odloženia sťažnosti.
|
Z
|
ŽSK
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. 20 a 21)
Zásadne
nesúhlasíme so zavedením novej povinnosti pre zamestnávateľa,
a to vydávať potvrdenie o vedení vymáhania pohľadávok
zrážkami zo mzdy, ako aj povinnosť vyžadovať toto potvrdenie
o tom, či bolo voči zamestnancovi vedené takéto konanie (v
minulosti). Uvedené navrhované nové povinnosti zamestnávateľov
nemajú v tomto smere žiadne opodstatnenie. O prebiehajúcom
vymáhaní pohľadávky na verejnom zdravotnom poistení
informuje nového zamestnávateľa zdravotná poisťovňa tým,
že mu doručí exekučný príkaz. O zastavených vymáhaniach,
prípadne odložených, ukončených, nie je potrebné vystavovať
potvrdenia, nakoľko sú bezpredmetné a pre zamestnávateľa
nemajú žiadny význam. Žiadame túto právnu úpravu vypustiť
bez náhrady. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
ŽSK
|
K
čl. VIII bod 61 (§ 25k ods. oznamovacie povinnosti
zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni)
Žiadame z
návrhu zákona vypustiť všetky oznamovacie povinnosti
zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni (ide najmä o odseky
12 až 14, odseky 16 až 17) o skutočnostiach, o ktorých má
zdravotná poisťovňa vedomosť na základe informácií o
platiteľoch poistného na verejné zdravotné poistenie a na
základe realizácie svojej činnosti (poukazujeme aj na § 29b).
Ide o zavedenie nových oznamovacích povinností, ktoré sú v
úplnom rozpore so zásadami upraveným v zákone č. 177/2018 Z.
z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej
záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti
byrokracii) v znení neskorších predpisov. Táto pripomienka je
zásadná
|
Z
|
ŽSK
|
K
Čl. VIII nad rámec návrhu
1. Žiadame v § 10b ods. 1
písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
doplniť siedmy bod v nasledujúcom znení: „7. príspevky
zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie
zamestnancov.“. Odôvodnenie: Uvedeným návrhom žiadame
zjednotiť vymeriavací základ pre sociálne a zdravotné
odvody. Podľa súčasnej právnej úpravy sa vymeriavací základ
na zdravotné poistenie navyšuje o príspevky poskytnuté
zamestnávateľom na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedeným
návrhom žiadame, aby sa vymeriavací základe pre zdravotné
odvody xxxxxxxxxxx o sumu príspevkov na III. pilier. 2. Žiadame
v § 10b ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
vypustiť písmená c) a d). Odôvodnenie: Uvedeným návrhom
žiadame zrušiť platenie zdravotných odvodov z dosahovaných
príjmov z kapitálového majetku a z ostatných príjmov podľa
osobitného predpisu. Ide prevažne o občasné jednorazové
príjmy z kapitálového majetku akými sú napr. aj výnosy zo
štátnych dlhopisov, výnosy zo zmeniek a z ostatných
príležitostných príjmov napr. aj z predaja automobilu.
Domnievame sa, že platenie zdravotných odvodov napr. zo
štátnych dlhopisov ako aj z občasných jednorazových príjmov
nemá zakladať zdravotno-poistný vzťah medzi poisteným a
zdravotnou poisťovňou. Plateniu odvodov na zdravotné poistenie
by mali podliehať len pravidelné príjmy zo závislej a
pravidelnej zárobkovej činnosti a nie jednorazové občasné
príjmy.
|
Z
|
ŽSK
|
K
čl. VIII, bodom 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55 (§ 12
ods. 1 písm. g), § 13 ods. 5, § 13 ods. 10 a 11, § 13a, § 16
ods. 8 písm. f), § 16a, § 19 ods. 1, § 13 ods. 4, § 16 ods.
2 písm. c), § 16 ods. 16 a 18)
V článku VIII
predkladaného materiálu sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.
z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), v ktorom sa
navrhuje zavedenie minimálneho vymeriavacieho základu pre
zamestnanca vo výške minimálnej mesačnej mzdy a zrušenie
odpočítateľnej položky. Ako dôvod úpravy predkladateľ
zákona uvádza snahu zabrániť špekulatívnym uzatváraniam
pracovných pomerov, pri ktorých poistenci platia minimálne
mesačné poistné, ale „majú zabezpečené verejné zdravotné
poistenie“. Zásadne nesúhlasíme so zavedením minimálneho
vymeriavacieho základu zamestnanca pre odvod poistného na
verejné zdravotné poistenie, preto žiadame vypustiť v celom
rozsahu v čl. VIII body 40, 44, 45, 47, 48, 50, 51, 52, 54 a 55.
Odôvodnenie: Navrhované znenie negatívnym spôsobom zasiahne
najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, medzi ktoré
patria, okrem iného, matky pracujúce na čiastočné úväzky,
ktoré sa vrátili po rodičovskej dovolenke a už sa nepovažujú
za poistencov štátu alebo zdravotne a inak znevýhodnené osoby
pracujúce na kratší pracovný čas, ktoré sú zamestnávané
o.i. aj v sociálno-ekonomických podnikoch (v zmysle zákona č.
112/2008 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov) a ďalší. Zavedenie
minimálneho vymeriavacieho základu spolu so zrušením
odpočítateľnej položky bude znamenať aj zníženie nového
daňového bonusu na deti pri kratších úväzkoch. Navrhovaná
úprava je tak v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR na
roky 2021 až 2024, kde sa vláda SR zaviazala podporiť zvýšenie
majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením
daňovo-odvodového zaťaženia nízko-príjmových skupín
obyvateľstva, vrátane posilnenia odpočítateľnej položky pre
nízkopríjmové skupiny. V praxi sa uplatnením novely zníži
disponibilný príjem dotknutých skupín obyvateľstva, obmedzí
sa flexibilita trhu práce, zvýši sa nezamestnanosť a zníži
sa motivácia legálne sa zamestnať, nakoľko zamestnanec bude
nútený vzniknutý rozdiel na zdravotnom poistení doplácať z
vlastných zdrojov. Zároveň sa navrhovanou úpravou zvyšuje
administratívne zaťaženie zamestnávateľa, ktorý bude
povinný zohľadniť odlišné vymeriavacie základy pri
zdravotných a sociálnych odvodoch, rôzne výšky odvodov,
stropy a výnimky, ktoré sú už aj pri aktuálne nastavenom
daňovo-odvodovom systéme obzvlášť neprehľadné. Samotný
návrh zákona nevysvetľuje postup v prípade zamestnanca,
ktorého súbežné príjmy zo zárobkovej činnosti plynú z
rôznych foriem pracovno-právnych vzťahov, kde niektoré
prekračujú minimálnu mzdu a iné nie. Príslušná zdravotná
poisťovňa v čase ročného zúčtovania zdravotného poistenia
disponuje dostatočnými informáciami o zamestnávateľoch
zamestnanca a jeho vymeriavacích základoch z jednotlivých
pracovných pomerov a z dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru. Rovnako môže zdravotná poisťovňa
disponovať dostatočnými informáciami (podľa § 16a ods. 3
návrhu zákona) zo štátnych registrov - či a kedy bol
poistenec poistencom štátu, bol vyhlásený za nezvestnú
osobu, sa nepovažoval za zamestnanca. Poskytnutím možnosti
zamestnancovi zvoliť si zamestnávateľa, u ktorého si bude
uplatňovať navýšenie preddavku na poistné určeného z
minimálnej mzdy dochádza k prenosu administratívneho zaťaženia
a zodpovednosti za správnosť odvodu zdravotného poistenia zo
zdravotnej poisťovne na zamestnávateľa, ktorý sa voči
takémuto postupu nemôže brániť ani si nemôže dodatočné
náklady nikde uplatniť. Predkladateľ zákona sa zároveň
neopodstatnene spolieha na zodpovedný prístup zamestnancov,
ktorým je uložená povinnosť oznámiť do stanovenej lehoty
„voľbu“ zamestnávateľa podľa predchádzajúcej vety a
písomne vyplniť tlačivo (poznámka: nie je vysvetlené, čo sa
rozumie pod pojmom „písomne“) zverejnené na webovom sídle
ministerstva zdravotníctva. Lehota ôsmich dní pri zúčtovaní
mzdy a skoršom výplatnom termíne nemusí byť dostačujúca
pre správne zúčtovanie mzdy. Poskytovanie informácií o
príjmoch zamestnanca od viacerých zamestnávateľov vybranému
zamestnávateľovi navyše považujeme za porušenie ochrany
osobných údajov zamestnanca. Odporúčame predkladateľovi
zákona využiť inštitút ročného zúčtovania poistného
namiesto presúvania povinností spojených s výberom verejného
zdravotného poistenia na zamestnávateľov. Okrem zaťaženia
dodatočnými výkazmi, opravami a „koordináciou“ medzi
zamestnávateľom a zamestnancom pri odvode zdravotného
poistenia prenáša predkladateľ zákona v mene zdravotných
poisťovní riziko platobnej neschopnosti zamestnanca na
zamestnávateľa. Zároveň vystavuje všetkých zamestnávateľov
zamestnanca podľa novelizačného bodu 52 riziku trestného činu
skrátenia dane a poistného (§ 276 zákona č. 300/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov, ďalej len „Trestný zákon“)
alebo neodvedenia dane a poistného (§ 277 Trestného zákona),
ak ich zamestnanec nebude informovať o súbehu pracovných
pomerov a ďalších príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho
základu. Ak je cieľom predkladateľa prechádzať špekuláciám
a zamedziť prípadným „fiktívnym“ pracovným pomerom, ide
o problematiku Zákonníka práce (nie zákona o zdravotnom
poistení), ktorý ustanovuje kompetentné orgány na riešenie
tohto problému, ako napríklad Inšpektorát práce.
Nepovažujeme za systémové, aby pre nepoctivosť niekoľkých
jednotlivcov boli zavedené zvýšené odvodové povinnosti
plošne pre všetkých dotknutých zamestnancov a zaťažení ich
zamestnávatelia. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g) (bod
40), v zmysle ktorého sa zamestnancovi, na ktorého sa uplatňuje
minimálny základ, zvyšuje sadzba poistného až na 14 % (resp.
7 % v prípade zdravotne postihnutého zamestnanca). Výška
sadzby poistného dosahuje úroveň „bežnej“ sadzby
poistného zamestnanca (4%) a sadzby poistného za zamestnávateľa
(10%). Navrhovaná sadzba poistného je v rovnakej úrovni ako sa
uplatňuje v prípade SZČO, ktorá je v odlišnom postavení,
nemá zamestnávateľa, má možnosť optimalizovať si
vymeriavací základ, atď. Zamestnanec s nižším príjmom sa
tak dostáva do nerovnakého postavenia oproti ostatným
zamestnancom len z titulu nižšieho príjmu. Ustanovenie sadzieb
poistného z vymeriavacieho základu podľa navrhovaného § 13a
ods. 2 považujeme preto za neprípustné a diskriminujúce,
nakoľko jediným dôvodom kumulovanej sadzby je výkon
zárobkovej činnosti na skrátený pracovný úväzok. V tejto
súvislosti je zároveň dôležité poukázať na skutočnosť,
že v zmysle predloženého návrhu by mal zamestnanec podľa §
13a odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z vyššieho
vymeriavacieho základu (t. j. minimálnej mesačnej mzdy, ktorá
predstavuje 57% priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR
spred dvoch rokov) ako dobrovoľne poistená osoba alebo SZČO,
ktorých suma poistného sa vypočítava z minimálneho
vymeriavacieho základu na úrovni 50% priemernej mzdy v národnom
hospodárstve SR spred dvoch rokov – kým samoplatiteľ alebo
SZČO v roku 2022 odvedie zdravotné poistenie z minimálneho
základu 566,50 € (50% z 1 133 €) vo výške 79,31 €,
zamestnanec podľa navrhovaného § 13a by v roku 2022 odviedol
zdravotné poistenie z minimálneho základu 646 €, čo
predstavuje odvod vo výške 90,44 €; zamestnanec podľa § 13a
by tak zaplatil o 11,13 € mesačne viac (133,56 € ročne).
Nízkopríjmoví zamestnanci sú trestaní za to, že vykonávajú
(a priznávajú) zárobkovú činnosť. Keby naopak figurovali v
evidencii nezamestnaných na Úrade práce, platil by ich
poistenie štát; v prípade dobrovoľne nezamestnaných osôb
alebo SZČO by platili nižší odvod. Napriek cieľu
predkladateľa zákona „zabezpečiť určitú mieru
spravodlivosti a solidarity pri platení odvodov“ predložený
návrh zákona naopak považujeme za nedôvodne nesolidárny a
prehnaný. V žiadnej časti dokumentu predkladateľ neuvádza,
že by zvýšené odvodové a administratívne zaťaženie
zaručilo plné preplatenie zdravotných výkonov zdravotnými
poisťovňami všetkým dotknutým poistencom. Opakovane preto
vyjadrujeme zásadný nesúhlas s akýmkoľvek minimálnym
vymeriavacím základom zamestnanca a žiadame, aby predkladateľ
spolu so zdravotnými poisťovňami predložil systémové
opatrenia, ktoré pokryjú náklady z verejného zdravotného
poistenia vzniknuté u osôb obchádzajúcich odvodové
povinnosti. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
ŽSK
|
K
Doložke vybraných vplyvov
Žiadame o doplnenie doložky
vybraných vplyvov o očakávaný prínos do verejného
zdravotného poistenia zo zavedenia minimálneho vymeriavacieho
základu zamestnanca a zrušenia odpočítateľnej položky v
zdravotnom poistení. Odôvodnenie: Je dôvodný predpoklad, že
náklady vyvolané touto novelou u zamestnávateľov a
zamestnancov prevýšia hodnotu dodatočného príjmu verejného
zdravotného poistenia (v prípade Žilinského samosprávneho
kraja sa novela dotkne min. 120 zamestnávateľov). Predovšetkým
v horizonte najbližších 3 rokov sa dá očakávať presun
poistencov zo skupiny zamestnancov do skupiny poistencov štátu
z dôvodu zníženia atraktivity čiastkových pracovných
úväzkov. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
|
Z
|
ŽSK
|
Úhrada
za činnosť úradu § 31
Navrhované znenie: h) za
podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou
[(§ 43a ods. 1 a ods. 2)]. Odôvodnenie: Uvedené ustanovenie v
návrh zákona absentuje.
|
Z
|
ŽSK
|
Úhrada
za činnosť úradu § 31 ods. 1 písm. h)
Navrhované
znenie: h) za podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou [(§ 43a ods. 1 a ods. 2)]. Odôvodnenie:
Uvedené ustanovenie v návrhu zákona absentuje.
|
Z
|
ŽSK
|
Úhrada
za činnosť úradu § 31 ods. 4
Pri stanovení výšky
úhrady za podanie podnetu apelujeme na rovnosť práv pre
všetkých občanov – z uvedeného dôvodu žiadame, aby výška
poplatku bola na úrovni minimálnej hranice možnosti (napríklad
16,- € vyhláška č. 765/2004 Z. Z.)
|
O
|
ŽSK
|
Úhrada
za činnosť úradu § 31 ods. 4
Pri stanovení výšky
úhrady za podanie podnetu apelujeme na rovnosť práv pre
všetkých občanov – z uvedeného dôvodu žiadame, aby výška
poplatku bola na úrovni minimálnej hranice možnosti (napríklad
16,- € vyhláška č. 765/2004 Z. Z.)
|
O
|
ÚJDSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
MPRVSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
NBÚ
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
ÚNMSSR
ÚVSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
MŽPSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
ÚGKKSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
ÚPVSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
MKSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|