OBSAH

PPP/SK/01/TR

Rámcová zmluva o poskytovaní technickej podpory pre analýzu a monitorovanie prevádzky PPP

Prehľad opatrení programu ISPA pre 6 ČOV

OBSAH

Glosár iii

Exekutívny prehľad v

1 ÚVOD 1

1.1 ÚČEL A ROZSAH ÚLOH 1

1.2 ŠTRUKTÚRA SPRÁVY 1

1.3 VÝHRADA 2

2 PREHĽAD SLOVENSKEJ POLITIKY A LEGISLATÍVY V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA A KANALIZÁCIE, A PROGRAM ISPA 3

2.1. PRÍSLUŠNÉ MINISTERSTVÁ 3

2.2. LEGISLATÍVA 3

2.2.1 Legislatíva týkajúca sa vlastníctva a výberu prevádzkovateľov 3

2.2.1.1. Prevod vlastníctva 3

2.2.1.2. Prevod vlastníctva štátneho majetku 4

2.2.1.3. Rozhodovanie v obciach a akciových spoločnostiach 6

2.2.1.4 Výber prevádzkovateľa 7

2.2.1.5 Podmienky pre súkromných prevádzkovateľov a zmluva medzi TVK a TVS 9

2.2.2 Súčasné regulačné zodpovednosti 13

2.2.3 Regulácia slovenského vodohospodárskeho priemyslu v budúcnosti – proces transformácie 13

2.2.4 Licencie štátnych podnikov vodného hospodárstva a kanalizácií 16

2.3 VLÁDNA POLITIKA V OTÁZKE VEREJNO-SÚKROMNÝCH PARTNERSTIEV V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA A ODPADOVÝCH VÔD 18

2.4 PREHĽAD STRATÉGIE PROGRAMU ISPA V OBLASTI VEREJNO-SÚKROMNÝCH PARTNERSTIEV 20

2.5 NÁRODNÁ ENVIRONMENTÁLNA STRATÉGIA PROGRAMU ISPA A NÁRODNÝ AKČNÝ PROGRAM PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 21

2.5.1 Stratégie programu ISPA 21

2.5.2 Národný akčný program pre životné prostredie 23

2.6 KOMENTÁR K IMPLEMENTÁCII VLÁDNEJ POLITIKY A JEJ DOPAD NA PROJEKTY ISPA 24

2.6.1 Finančná dostupnosť navrhovaných vylepšení 24

2.6.2 Národné ekonomické a finančné kritériá pre hodnotenie projektov 25

2.6.3 Doterajšie skúsenosti s privatizáciou vodohospodárskych podnikov 27

Financovanie podľa žiadosti o projekt ISPA 34

Finančné memorandum ISPA 35

Predchádzajúce vlastníctvo 35

Financovanie podľa žiadosti o projekt ISPA 39

Finančné memorandum ISPA 39

Financovanie podľa žiadosti o projekt ISPA 40

Finančné memorandum ISPA 40

Predchádzajúce vlastníctvo/ Súčasné vlastníctvo 41

Implementačná agentúra ISPA 43

4 ZÁVERY A ODPORÚČANIA 47

4.1 ÚVOD 47

4.2 VŠEOBECNÉ A KONCEPČNÉ ZÁVERY A ODPORÚČANIA 48

Otázky vlastníctva 48

Kompetentnosť v záležitostiach prevádzky a riadenia 48

Finančná stabilita vlastníka/prevádzkovateľa 48

Absencia systematického prístupu k investíciám (do vodovodov, kanalizácie, odvozu odpadu) 49

Zdanlivá absencia integrovanej vládnej koncepcie 49

Neistota a vysoké náklady na spolufinancovanie 49

Neistota na strane výnosov 49

Riziká regulačného rámca 50

Politické riziká 50

Príprava na PPP – riziko konania v zhode zo strany vlastníka a prevádzkovateľa 50

Príprava na PPP – nedostatky v selekčných postupoch (zmluvy a licencie) 51

Príprava na PPP – „tunelovanie“ majetku 51

Stanovenie priorít budúcich investícií ISPA do oblasti odpadových vôd 51

Financovanie environmentálnych projektov vládou 52

Potreba poradenstva v oblasti PPP 52

Potreba koncepčného poradenstva 52

4.3 ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA KONKRÉTNYCH PROJEKTOV 53

4.3.1 Nitra 53

4.3.2 Martin 53

4.3.3 Trenčín 54

Glosár

CIVITAS: spoločnosť spravujúca mestský majetok v plnom vlastníctve mesta Komárno.

ČOV: Čistička odpadových vôd

EIB: Európska investičná banka

FM: Finančné memorandum, dohoda o poskytovaní nenávratnej finančnej pomoci uzatvorená medzi Komisiou a Slovenskou republikou v prospech Slovenskej republiky

FNM: Fond národného majetku

IA: Implementačná agentúra. Orgán založený na príslušnom ministerstve (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky) resp. na orgáne vyhradenom pre program ISPA, ktorý je zodpovedný za technické a základné otázky implementácie projektov v súlade s platnými predpismi a nariadeniami EÚ a Slovenskej republiky.

IRR: Interná miera návratnosti; indikátor používaný pri finančnej a ekonomickej analýze projektov.

KOMVaK: Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, firma vo vlastníctve mesta Komárno.

Konečný príjemca: Organizácia alebo administratívna jednotka, ktorej z projektu vyplývajú výhody.

MF: Ministerstvo financií

MFI: Medzinárodné finančné inštitúcie (EIB, EBRD, WB, atď.)

MPo: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

MPr: Ministerstvo privatizácie

MŽP: Ministerstvo životného prostredia

NAO: Splnomocnenec pre národný program je zodpovedný za celkový finančný manažment programu ISPA.

NEAP: Národný akčný program pre životné prostredie

NF: Národný fond. Oddelenie Ministerstva financií Slovenskej republiky priamo spadajúce pod splnomocnenca pre národný program, ktorý je zodpovedný za všeobecné finančné riadenie zdrojov programu ISPA.

NIC: Národný koordinátor pre program ISPA: má na starosti prípravu a implementáciu programu ISPA.

NPV: Súčasná čistá hodnota; indikátor používaný pri finančnej a ekonomickej analýze projektov.

PE: Populačný ekvivalent; indikátor množstva biologického materiálu, ktorý má byť spracovaný v ČOV.

PPP: Verejno-súkromné partnerstvá..

TP: Technická podpora.

TVK: Mestská vodohospodárska akciová spoločnosť (pozri § 2.2.1.5 a kapitolu 3 – Trenčín, Martin).

TVS: Názov súkromnej vodohospodárskej firmy (pozri § 2.2.1.5 a kapitolu 3 – Trenčín).

VAK: Pozri tiež ZsVAK, ZVAK: Regionálna vodohospodárska firma v štátnom vlastníctve.

ZsVAK: Jedna zo súčasných piatich regionálnych vodohospodárskych firiem v štátnom vlastníctve.

ZVAK: Jedna zo súčasných piatich regionálnych vodohospodárskych firiem v štátnom vlastníctve.

Exekutívny prehľad

Úlohy Konzultanta

Táto správa spracúva šesť environmentálnych projektov ISPA na Slovensku, ktoré dávajú k dispozícii nové alebo modernizované čističky odpadových vôd, resp. ďalšie vylepšenia alebo rozšírenia kanalizácií. Podmienky zadania Konzultanta zahŕňajú niekoľko bodov vrátane dokumentovania predchádzajúceho a aktuálneho vlastníctva majetku týkajúceho sa týchto šiestich projektov, odhadu prebiehajúcej resp. budúcej transformácie vlastníctva tohto majetku, ako aj popisu navrhovanej vlastníckej štruktúry spolu s rozhodnutím, či časť vlastníctva bola, alebo by mohla byť odovzdaná súkromným investorom. Podmienky zadania taktiež vyžadujú podobný popis nových alebo predpokladaných štruktúr riadenia vodohospodárskych jednotiek. V prípade, že riadenie vodohospodárskych jednotiek bolo alebo by mohlo byť odovzdané súkromnej firme, je potrebné sumarizovať jednotlivé kritériá a podmienky a vykonať odhad, či takýto stav dáva priestor pre vytváranie nenáležitého zisku. Takisto je potrebné popísať podmienky, na základe ktorých boli udelené akékoľvek licencie na súkromnú prevádzku. V poslednom rade podmienky zadania vyžadujú, aby Konzultant formuloval závery a odporúčania k (i) opravným opatreniam nevyhnutným na ochranu európskych investícií v rámci programu ISPA, (ii) potrebe poradenstva pre verejno-súkromné partnerstvo (PPP), a (iii) potrebe strategického poradenstva pre slovenské úrady.

Práca na projekte zahŕňala dvojtýždňový pobyt tímu siedmich medzinárodných konzultantov na Slovensku, ktorých podporoval miestny právny zástupca. Tím navštívil všetkých šesť projektov ISPA a zúčastnil sa mnohých stretnutí s národnými, mestskými a obecnými vodohospodárskymi organizáciami a orgánmi (v Prílohe č. 1 je uvedený kompletný zoznam stretnutí). Tím zozbieral rozsiahlu dokumentáciu o stave projektov ako aj o prebiehajúcej transformácii vodohospodárskeho sektora na Slovensku. Prvé závery boli vypracované na základe týchto informácií a boli prezentované a prerokované v Bratislave 8. marca 2002 so zástupcami Európskej Komisie a príslušných slovenských orgánov. Napriek tomu, že na tomto stretnutí bol predložený obsiahly prehľad danej situácie, a hoci tím vynaložil maximálne možné úsilie, nepodarilo sa získať konkrétnu dokumentáciu, ktorá by osvetlila niektoré otázky týkajúce sa dohôd o komerčných úveroch a udelení licencie na súkromnú prevádzku v Trenčíne. Preto sa dohodlo, že zástupcovia Ministerstva životného prostredia pomôžu Konzultantovi získať požadovanú dokumentáciu. Bola vznesená požiadavka, že tieto informácie musia byť poskytnuté do 15. marca. Ak tieto informácie budú (a) k dispozícii, a (b) zdrojom ďalších vysvetlení resp. nových prvkov, v Záverečnej správe sa vykonajú príslušné zmeny.

Pozadie

V dôsledku rozsiahlej socio-ekonomickej transformácie od roku 1989 sa vodohospodársky sektor na Slovensku – predovšetkým však sektor pitnej vody a kanalizácií – ocitol v niekoľkoročnom prechodnom štádiu. Napriek tomu, že všeobecné smerovanie a ciele transformácie tohto sektora boli definované už v roku 1994, samotný proces sa ešte neskončil. Zostávajúce inštitucionálne neistoty ohrozujú rozvoj sektora a tým komplikujú naplnenie jeho základného poslania, čím následne podkopávajú paralelný všeobecný hospodársky rozvoj Slovenska.

Súčasné regionálne firmy v štátnom vlastníctve (päť tzv. “VAK”), ktoré prevádzkujú verejné vodohospodárske jednotky a ktoré poskytujú služby čistenia odpadových vôd, neboli v priebehu posledných rokov schopné účinne reagovať na zvyšujúci sa dopyt po skvalitňovaní prevádzky, predovšetkým pokiaľ ide o čistenie a likvidáciu odpadových vôd. Dôvodov je viac: nedostatok prevádzkových a kapitálových prostriedkov pre štátny majetok, značný nárast prevádzkových nákladov a často aj nekonkrétne znalosti o základoch a cieľoch transformačného procesu na úrovni stredného a vysokého manažmentu v tomto sektore.

Vzhľadom k tejto stagnujúcej situácii sa niektoré ambicióznejšie mestá a obce (samostatne alebo v skupinách) rozhodli implementovať zmeny bez čakania na ukončenie transformačného procesu. Aby však túto implementáciu mohli uskutočniť, resp. aby mohli zabezpečiť a získať prístup ku komerčným úverom potrebným na financovanie plánovaných investícií, rozhodli sa pre priamy prevod vlastníctva príslušného výrobného majetku. V procese prijímania týchto požiadaviek vláda v roku 1998 vytvorila tzv. „pilotné projekty“ (napr. Komárno a Trenčín) a v poslednom čase aj ďalšie „výnimky“ (napr. Nitra), ktoré sa javia prinajmenšom nekonzistentné s pôvodne navrhovanou transformáciou.

Financie na environmentálne projekty v rámci programu ISPA na Slovensku sú vo svojej podstate určené na skvalitnenie zberu odpadových vôd, ich čistenie a likvidáciu, aby sa zjednodušilo plnenie zodpovedajúcich smerníc EÚ – predovšetkým Smernice o čistení mestských odpadových vôd. Keďže tieto financie sú udeľované ako granty, sú považované za jedinečnú príležitosť získať značné kapitálové prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na pokrytie nákladných investícií. Väčšina šiestich projektov, ktoré opisuje táto správa, sa v zozname projektov Národnej stratégie ISPA radí pod projekty s vysokou prioritou. U troch z týchto projektov (Nitra, Komárno a Trenčín) sa konečným príjemcom stali vyššie uvedené „pilotné projekty“ alebo „výnimky”. V prípade Martina je konečným príjemcom ďalší kandidát, ktorý žiada vládu o pridelenie rovnakého statusu „výnimky”. Konečným príjemcom u zvyšných dvoch projektov (Banská Bystrica a Zvolen) je v súčasnosti štátny podnik. Základné údaje o týchto šiestich projektoch sú uvedené v Tabuľke ES-1.

Tabuľka ES-1

Profil šiestich projektov ISPA

Lokalita Populačný ekvivalent	Konečný príjemca (ako vo FM)	Uplatniteľné náklady (v EUR)	Druh modernizácie
Nitra 115 000	ZsVaK	10 354 200	Modernizácia čističky odpadových vôd
Komárno 43 200	Mesto Komárno	8 043 700	Rozšírenie kanalizačnej siete (obnova) a modernizácia čističky odpadových vôd
Martin 114 000	TVK Trenčín	12 364 474	Rozšírenie kanalizačnej siete (obnova) a modernizácia čističky odpadových vôd
Trenčín 30 100	TVK Trenčín	7 936 732	Nová čistička odpadových vôd
Banská Bystrica 163 000	STVaK	45 468 667	Rozšírenie kanalizačnej siete a modernizácia čističky odpadových vôd
Zvolen 80 500	STVaK	10 967 050	Modernizácia čističky odpadových vôd

Pre týchto šesť projektov je v tabuľkách ES-2 a ES-3 uvedený prehľad vlastníckych a riadiacich profilov.

Tabuľka ES-2

Vlastnícke profily šiestich projektov ISPA

Lokalita projektu	Predchádzajúce vlastníctvo	Aktuálne vlastníctvo	Predpokladané vlastníctvo v budúcnosti
Nitra	ZsVaK	Obec Od februára 2002	Obec
Komárno	ZsVaK	Obec Od januára 1998	Obec
Martin	SEVaK	SEVaK	Regionálna akciová spoločnosť Predpoklad: Jún 2002
Trenčín	ZsVaK	TVK Trenčín Od augusta 1998	TVK Trenčín
Banská Bystrica	STVaK	STVaK	Regionálna akciová spoločnosť Predpoklad: Jún 2002
Zvolen	STVaK	STVaK	Regionálna akciová spoločnosť Predpoklad: Jún 2002

Tabuľka ES-3

Prevádzkové/riadiace profily šiestich projektov ISPA

Lokalita projektu	Predchádzajúca prevádzka	Aktuálna prevádzka	Predpokladaná prevádzka v budúcnosti
Nitra	ZsVaK	ZsVaK	Regionálna akciová spoločnosť/nový regionálny prevádzkovateľ
Komárno	ZsVaK	KOMVaK (obecná firma)	KOMVaK alebo prípadný súkromný prevádzkovateľ
Martin	SEVaK	SEVaK	Mikroregionálna akciová spoločnosť/nový mikroregionálny prevádzkovateľ
Trenčín	ZsVaK	TVS (súkromná firma)	TVS (súkromná firma)
Banská Bystrica	STVaK	STVaK	Regionálna akciová spoločnosť/nový regionálny prevádzkovateľ
Zvolen	STVaK	STVaK	Regionálna akciová spoločnosť/nový regionálny prevádzkovateľ

Závery

Transformačný proces

Za účelom zachovania konzistentnej stratégie súčasnej vlády týkajúcej sa vodného hospodárstva a kanalizácií, najnaliehavejším problémom je uspokojivé ukončenie transformačného procesu vytvorením šiestich autonómnych, regionálnych vodohospodárskych firiem. Samotná transformácia však nie je konečným cieľom: vytvorenie nových vodohospodárskych firiem musí byť spojené s dostatočným financovaním a adekvátnymi riadiacimi kapacitami, aby tieto firmy boli životaschopné a aby sa do budúcnosti umožnila potenciálna účasť domácich aj zahraničných investorov v procese prevádzkovania majetku v rámci PPP, tak ako je táto činnosť zakotvená v stratégii súčasnej vlády. Účasť súkromného sektora je nevyhnutné vnímať ako konkrétny nástroj slúžiaci na riešenie, resp. aspoň zmiernenie trvalého nedostatku investícií na obnovu a modernizáciu.

Pokým jednotlivé VaK (a ich šesť následníckych regionálnych firiem po ukončení transformácie) budú finančné životaschopné, ambiciózne obce nebudú mať inú možnosť ako stiahnuť svoj majetok z integrovaných a regionálnych VaK systémov a svoju prevádzku a údržbu zabezpečovať samostatne. Napriek popularite tohto variantu nie je celkom zrejmá jeho dlhodobá životaschopnosť. Navyše môže vážne ohroziť implementovanie vládnej stratégie pre štátne vodné zdroje tým, že bude podporovať pokračujúci rozpad bývalých regionálnych firiem. Tento trend, ak bude naďalej pokračovať, spôsobí problémy v riadení a stratu konzistentnosti, čím tiež zablokuje tak dôležitú solidaritu medzi jednotlivými geografickými podsektormi s rozdielnymi nákladmi na poskytovanie vodohospodárskych a kanalizačných služieb.

Jedným z kľúčových faktorov transformačného procesu sa javí úmysel vlády znižovať rozsah financovania v sektore životného prostredia. Bez ohľadu na iné požiadavky na obmedzené štátne zdroje by si vláda mala uvedomiť dôležitosť svojej zodpovednosti v tomto sektore, t.z. pokračovať v poskytovaní štátneho financovania pre príslušné prioritné projekty, a takisto sa usilovať o zjednodušenie získavania výhodných úverov od medzinárodných finančných inštitúcií. Služby komerčných bánk by sa mali využívať iba v „krajnom prípade“. Takisto by malo byť zrejmé, že v budúcnosti budú zodpovednosť za súlad so smernicami Európskej Komisie niesť členské štáty.

Finančná dostupnosť

Medzi lokalitami a regiónmi, ako aj medzi vidiekom a mestom, sú značné rozdiely pokiaľ ide o náklady potrebné na poskytovanie služieb spojených s vodným hospodárstvom a čistením odpadových vôd. Adekvátna národná politika stanovovania sadzieb musí zabezpečiť nielen transparentnosť metód pre stanovovanie taríf, ale aj solidaritu medzi prosperujúcimi a menej prosperujúcimi oblasťami, aby sa zabezpečil všeobecný a rovnaký prístup k službám v oblasti vodného hospodárstva a kanalizácie. Takýto prístup si vyžaduje hodnotenie dostupnosti navrhovaných investícií v sektore, prinajmenšom na regionálnej úrovni.

Ministerstvo financií v súčasnosti stanovuje maximálnu úroveň sadzieb fakturovaných domácnostiam za dodávky vody a spracovanie odpadových vôd. Jednotlivé podniky v oblasti vodného hospodárstva nesmú tento strop prekročiť, ale môžu stanoviť odlišné sadzby pre rôzne zákaznícke skupiny. Doterajšia prax spočívala v nadmernej návratnosti nákladov od veľkoodberateľov a podúrovňovej návratnosti od domácností. Dokonca i keď sa sadzby v posledných rokoch zvyšovali, dostupné informácie naznačujú, že súčasná priemerná úroveň sadzieb je výrazne pod súčasnou úrovňou prevádzkových nákladov (odhadovaný rozdiel dosahuje 35-40%, bez započítania nákladov na obnovu/rozširovanie podnikov).

Navyše, podľa dostupných finančných analýz, všetky projekty ISPA vyžadujú podstatné zvýšenie sadzieb (v niektorých prípadoch až do 300%). Makroekonomické ukazovatele naznačujú, že súčasný tlak na sadzby je už relatívne silný (v roku 2001 sa obrat v sektore pre vodné hospodárstvo a kanalizáciu blížil k 1% HDP), avšak sociálna a politická realizovateľnosť efektívneho zvyšovania sadzieb v krátkodobom a dlhodobom horizonte sa javí ako neistá.

Návrh pre budúci regulačný režim pre sektor vodného hospodárstva a kanalizácie už existuje, je však veľmi dôležité, aby bol skutočne nezávislý a primerane financovaný. Takýto regulačný režim musí mať taktiež prístup k adekvátnym nástrojom, napríklad aktualizovanému hodnoteniu a vyhodnocovaniu trhu vo vodohospodárskom a kanalizačnom sektore. Takéto vyhodnocovanie by poskytovalo príslušným inštitúciám v sektore prvky dôležité pre určovanie využitia verejno-súkromných partnerstiev spoločne s počtom pravdepodobných injekcií súkromného kapitálu.

Verejno-súkromné partnerstvo

Hoci neexistujú dôkazy o tom, že by niektorý z týchto šiestich projektov v súčasnosti mal priamu účasť súkromného sektora (s výnimkou prevádzky majetku v Trenčíne), vláda Slovenskej republiky chce chápať súkromné investície do životného prostredia v budúcnosti ako spôsob zvyšovania dostupných finančných prostriedkov a znižovania závislosti financovania od pridrahých komerčných úverov, avšak v tomto smere potrebuje strategické poradenstvo.

Hoci Národná stratégia pre životné prostredie v rámci programu ISPA udala jasné indikátory úrovne štátneho financovania projektov ISPA, prijaté žiadosti o projekty v rámci programu ISPA zatiaľ túto úroveň neodzrkadľujú. Je dôležité, aby sa vytvorila jasná stratégia financovania pre navrhované akciové spoločnosti, ktoré vznikajú v rámci transformačného procesu, aby mohli vlastniť výrobný majetok vrátane adekvátnej štátnej podpory, maximalizácie výhodnejších typov financovania zo strany medzinárodných finančných inštitúcií (zatiaľ nezahrnutých do žiadnych environmentálnych projektov ISPA), náležitého stanovovania sadzieb a využívania pôžičiek z komerčných bánk len „v krajnom prípade”.

Všetky environmentálne projekty navrhované na financovanie v rámci programu ISPA musia byť vyberané a prehodnotené Vládou Slovenskej republiky na základe rovnakých hospodárskych a iných kritérií, aké sa používajú pri výbere a evaluácii všetkých vládnych kapitálových výdavkov. Tieto kritériá by mali obsahovať finančné a ekonomické metódy a techniky používané na hodnotenie životaschopnosti a finančnej dostupnosti projektov, ako aj oficiálne prognózy nevyhnutných ekonomických parametrov.

Nitra

Vlastníctvo čističky odpadových vôd v Nitre (avšak nie iného majetku podnikov v oblasti vodného hospodárstva a kanalizácie v Nitre) bolo prevedené zo štátneho verejnoprospešného podniku ZsVaK na mesto Nitra. Podľa finančného memoranda pre tento projekt je konečným príjemcom ZsVAK, avšak je potrebné, aby bolo toto finančné memorandum upravené. Spoločnosť ZsVAK nedávno uzavrela dohodu s mestom a bude naďalej zodpovedná za prevádzkovanie čističky odpadových vôd. V tomto kontexte odporúčame, aby bolo finančné memorandum doplnené a aby bolo mesto Nitra uvedené ako príjemca, za podmienok, že budú taktiež splnené nasledujúce podmienky: (i) Mesto, ako vlastník majetku, bude rokovať o zmluvných podmienkach s ktorýmkoľvek prevádzkovateľom určeným riadiť a spravovať ČOV s cieľom zabezpečiť, aby všetky finančné náklady, relevantný ekonomický nájom a akékoľvek iné náklady súvisiace s vlastníctvom boli pokryté zo sumy nájomného, ktoré zaplatí prevádzkovateľ a aby takýto prevádzkovateľ bol naopak schopný získať návratnosť týchto a všetkých iných prevádzkových nákladov prostredníctvom sadzby za poskytnutú službu. (ii) Aspoň dovtedy, pokým sadzba za čistenie odpadových vôd dosiahne úroveň určenú vo finančnej analýze pripojenej k žiadosti ISPA, mesto Nitra by sa malo zaviazať k prijatiu vhodných plánovacích opatrení, aby sa časť prostriedkov dostupných prostredníctvom fondu bývania vyhradila na pokrytie nákladov na poplatky spojené s úrokom a úverom počas obdobia výstavby a na dotovanie prevádzkových nákladov čističky odpadových vôd počas niekoľkých rokov. Ak nie je možné dohodnúť tieto podmienky, alternatívnym návrhom na znižovanie tlaku na financie mesta je zvýšenie štátneho príspevku pre projekt (ktorý v súčasnosti predstavuje 12.5%) na 25% ako je tomu v prípade podobných projektov.

Trenčín

V prípade Trenčína bol tím konzultantov informovaný, že výber licencie na súkromnú prevádzku uskutočnila „komisia Oddelenia správy a prevodu štátneho majetku Slovenskej republiky zo zoznamu žiadateľov“. Dokumentácia o tomto prípade ukázala prevádzkový status vychádzajúci z privatizácie prevádzkového majetku, pričom TVS bola zrejme jediným záujemcom o kúpu.

Zmluva medzi spoločnosťami TVK a TVS dáva spoločnosti TVS 20-ročnú exkluzivitu na prevádzku a sprevádza ju úver TVS vo výške až 1 milión EUR. Táto zmluva si vyžaduje úzku spoluprácu medzi zmluvnými stranami v oblasti rozsiahlych opráv a nových investícií, a samotný úver ako aj hlavná časť nájomného zo strany TVS voči TVK sú vyčlenené na pokrytie takýchto nákladov. Zmluva umožňuje spoločnosti TVS zahrnúť ziskovú maržu vo výške 15 % na základe svojich prevádzkových nákladov, pričom tieto – spolu s nájomným – budú pokryté konkrétnou sadzbou. Keďže na prevádzkové náklady je možné uplatniť plnú ročnú infláciu, TVS nemá dôvod zvyšovať svoju prevádzkovú efektivitu. Umožnenie návratnosti na základe 15%-nej ziskovej marže na neregulované prevádzkové náklady môže umožniť spoločnosti TVS dosiahnuť nenáležitý zisk a istotne nie je v najlepšom záujme spotrebiteľa. Podrobný prehľad zmluvných podmienok medzi spoločnosťami TVK a TVS je uvedený v § 2.2.1.5.

Taktiež je potrebné uviesť, že zmluva medzi spoločnosťami TVK a TVS sa týka prenájmu a prevádzky v spojení s financovaním. Ide o program založený na princípe verejno-súkromného partnerstva (PPP), ktorý kombinuje prvky prenájmu a koncesie, a ktorý je veľmi rozšírený. Považuje sa za najvhodnejší v prípadoch, keď existuje priestor na výrazné zvýšenie prevádzkovej efektivity pri veľmi obmedzenej potrebe alebo priestore pre nové investície. Inými slovami, tento program nie je ideálny pre žiadny z týchto šiestich projektov. Odporúčame preto, aby spoločnosť TVK, ako konečný príjemca opätovne prerokoval zmluvu so spoločnosťou TVS za účelom zredukovania súčasných výhod na strane TVS, ktoré môžu spôsobiť také zvýšenie ziskov, že tieto by mohli byť považované za nenáležité (pozri podrobné vyčíslenie v § 2.2.1.5). V blízkej budúcnosti by preto malo dôjsť k vyžiadaniu súhlasu a minimálne záväzku zo strany TVK v tejto otázke.

Martin

Ako už bolo uvedené, ďalšie mimoriadne prevody majetku na mestá resp. obce by mohli vážne ohroziť implementáciu vládnej národnej stratégie pre vodné zdroje, a to ďalším podporovaním už pokračujúceho rozpadu bývalých regionálnych spoločností. Ak by tento trend pokračoval, viedol by k problémom v riadení, k nedostatku konzistentnosti a prekážkam v uplatňovaní nevyhnutnej solidarity medzi rôznymi geografickými podsektormi s rôznymi nákladmi na poskytovanie služieb vo vodohospodárskom a kanalizačnom sektore. V tomto všeobecnom kontexte a pri zvažovaní martinského projektu, je potrebné, aby boli zdroje ISPA použité na posilnenie SeVaK (Severoslovenské vodárne a kanalizácie – jedna z budúcich šiestich regionálnych akciových spoločností) a nie iba na jednu z pobočiek tejto spoločnosti. Okrem toho súčasný konečný príjemca zadefinovaný vo finančnom memorande nemá žiadny majetok a doposiaľ nepôsobil ako firma. Odporúčame, aby bol konečný príjemca vo finančnom memorande zmenený a táto úloha by mala byť prisúdená súčasnej spoločnosti SeVaK. Avšak vo výhľade posilnenia SeVaK ako prekurzora jednej z nových regionálnych spoločností, by mohlo byť zaujímavé najskôr vyhodnotiť priority martinského projektu v kontexte všeobecnejšieho rámca rozvoja spoločnosti SeVaK.

Výber projektov v rámci programu ISPA, stratégie a priority

Ako reakcia na rôzne situácie, s ktorými sa konzultačný tím stretol boli navrhnuté odporúčania podľa priorít (pozri kapitolu 4). Tieto odporúčania sa vzťahujú na konkrétne oblasti rizík súvisiace s ochranou európskych investícií, ako aj na potrebu verejno-súkromných partnerstiev a strategické poradenstvo. Navyše, tak ako bolo povedané aj počas prezentácie 8. marca, z prehodnotenia súčasnej situácie vyplýva potreba opätovne sa zaoberať stratégiou investícií do životného prostredia a aktualizovať jej priority.

Súčasná stratégia ISPA stanovuje širokospektrálne pokyny pre určovanie priorít v investíciách do oblasti spracovania odpadových vôd, avšak neuvádza v tomto smere žiadne ďalšie podrobnosti. Navyše, určovaniu priorít pre budúce projekty spracovania odpadových vôd v rámci programu ISPA by prospelo, keby sa do úvahy brali požiadavky Rámcovej smernice pre vodné hospodárstvo, a to nielen vo všeobecnosti, ale aj v špecifických prípadoch v súvislosti s plne integrovaným riadením vodného hospodárstva vrátane využívania vodných tokov.

1 ÚVOD

1.1 ÚČEL A ROZSAH ÚLOH

Táto správa sa zaoberá šiestimi environmentálnymi projektmi ISPA na Slovensku. Podmienky zadania Konzultanta zahŕňajú niekoľko bodov vrátane dokumentovania predchádzajúceho a súčasného vlastníctva majetku týkajúceho sa týchto šiestich projektov, odhadu prebiehajúcej prípadne budúcej transformácie vlastníctva tohto majetku, ako aj popisu navrhovanej vlastníckej štruktúry spolu s rozhodnutím, či časť vlastníctva bola, alebo by mohla byť odovzdaná súkromným investorom. Podmienky zadania taktiež vyžadujú podobný popis nových alebo predpokladaných štruktúr riadenia vodohospodárskych jednotiek. V prípade, že riadenie vodohospodárskych jednotiek bolo, alebo by mohlo byť odovzdané súkromnej firme, je potrebné sumarizovať jednotlivé kritériá a podmienky a vykonať odhad, či takýto stav dáva priestor pre vytváranie nenáležitého zisku. Takisto je potrebné popísať podmienky, na základe ktorých boli udelené akékoľvek licencie na súkromnú prevádzku. V poslednom rade podmienky zadania vyžadujú, aby Konzultant formuloval závery a odporúčania k (i) opravným opatreniam nevyhnutným na ochranu európskych investícií v rámci programu ISPA, (ii) potrebe poradenstva pre verejno-súkromné partnerstvo (PPP), a (iii) potrebe strategického poradenstva pre slovenské úrady.

Práca na projekte zahŕňala dvojtýždňový pobyt tímu siedmich medzinárodných konzultantov na Slovensku – inžinierov, ekonómov, právnych odborníkov a odborníkov na verejné obstarávanie – za podpory miestneho právneho zástupcu. Tím navštívil všetkých šesť projektov ISPA a zúčastnil sa mnohých stretnutí s národnými, mestskými a obecnými vodohospodárskymi organizáciami a orgánmi (v Prílohe č. 1 je uvedený kompletný zoznam stretnutí). Tím zozbieral rozsiahlu dokumentáciu o stave projektov ako aj o prebiehajúcej transformácii vodohospodárskeho sektora na Slovensku. Prvé závery boli vypracované na základe týchto informácií a boli prezentované a prerokované v Bratislave 8. marca 2002 so zástupcami Európskej Komisie a príslušných slovenských orgánov. Napriek tomu, že na tomto stretnutí bol predložený obsiahly prehľad danej situácie, a hoci tím vynaložil maximálne možné úsilie, nepodarilo sa získať konkrétnu dokumentáciu, ktorá by osvetlila niektoré otázky týkajúce sa dohôd o komerčných úveroch a udelení licencie na súkromnú prevádzku v Trenčíne. Preto sa dohodlo, že zástupcovia Ministerstva životného prostredia pomôžu Konzultantovi získať požadovanú dokumentáciu. Bola vznesená požiadavka, že tieto informácie musia byť poskytnuté do 15. marca. Niektoré z dokumentov boli fakticky zaslané Xxxxxxxxxxxxx a následná analýza s výsledkami je súčasťou Záverečnej správy. Medzičasom bola zorganizovaná dodatočná misia, ktorej úlohou bolo zhodnotiť dlhodobý vplyv na finančnú životaschopnosť mesta Nitra v prípade, že by sa stalo konečným príjemcom navrhovanej obnovy a rozšírenia mestskej ČOV v rámci programu ISPA. Závery a odporúčania vyplývajúce z tejto misie sú takisto súčasťou Záverečnej správy.

1.2 ŠTRUKTÚRA SPRÁVY

Prehľad slovenskej politiky a legislatívy v oblasti vodného hospodárstva and kanalizácie je uvedený v kapitole 2 vrátane popisu aktuálneho transformačného procesu, súčasnej vládnej stratégie týkajúcej sa PPP v tomto sektore, vplyvov na stratégiu ISPA, a príslušné pozorovania Konzultanta. Kapitola 3 sa zaoberá špecifickými informáciami o šiestich projektoch ISPA, ktoré boli zozbierané počas návštev na lokalitách projektov a na základe odpovedí v dotazníku, ktorý dostal každý konečný príjemca (pozri Prílohu č. 2). Závery a odporúčania k všetkým otázkam definovaným v podmienkach zadania sú podrobne rozpracované v kapitole 4.

1.3 VÝHRADA

Tím konzultantov počas svojej činnosti na Slovensku vykonal maximum pre získanie relevantných skutočností vrátane stratégií a výnimiek v rámci týchto stratégií v súlade s podmienkami zadania. Konzultanti sú takisto bez väčších pochybností presvedčení, že situácia zodpovedá údajom uvedeným v tejto správe. Ako už bolo naznačené, tím konzultantov sa zúčastnil mnohých stretnutí, zozbieral rozsiahlu dokumentáciu a navštívil príjemcov programu ISPA v každom zo šiestich mestských celkov. Okrem toho boli všetky kľúčové otázky prerokované s príslušnými ministerstvami a ďalšími stranami vrátane delegácie Európskej Komisie. V mnohých prípadoch sa konali pokračujúce stretnutia za účelom odstránenia rozdielov resp. nejasností, ako aj prerokovania žiadostí o doplňujúcu dokumentáciu a objasnenie podrobností. Napriek tejto snahe sa však nepodarilo získať informácie, ktoré by v čase pobytu tímu na Slovensku dostačujúco vysvetlili všetky nevyriešené otázky.

Keďže jednotlivé žiadosti už Komisia schválila, tím konzultantov sa opätovne nezaoberal podrobným hodnotením týchto šiestich konkrétnych žiadostí o podporu z programu ISPA pre projekty ČOV. V reakcii na mnohé očividné nedostatky (a spoločné skúsenosti tímov konzultantov so žiadosťami o podporu v rámci programu ISPA v pristupujúcich krajinách dokazujú, že takéto nedostatky sú bežné) však tím uviedol viacero odporúčaní týkajúcich sa žiadostí v rámci programu ISPA v budúcnosti. Zvláštnym prípadom je Nitra, kde si konečný príjemca finančného memoranda vyžaduje modifikácie. V tomto prípade sa odporúča ešte raz preveriť ekonomickú a technickú životaschopnosť nového konečného príjemcu.

Takisto boli prezentované aj odporúčania týkajúce sa politiky vlády. Je možné, že niektoré z týchto odporúčaní už sú súčasťou vládnej politiky, neboli však k dispozícii v preverovaných materiáloch počas vykonávania úloh projektu.

2 PREHĽAD SLOVENSKEJ POLITIKY A LEGISLATÍVY V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA A KANALIZÁCIE, A PROGRAM ISPA

2.1. PRÍSLUŠNÉ MINISTERSTVÁ

Ministerstvom s hlavnou zodpovednosťou v tomto sektore je Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má zodpovednosť za celkovú politiku a legislatívu týkajúcu sa vodných zdrojov. Z dôvodov environmentálnych prvkov je dôležitým partnerom aj Ministerstvo životného prostredia. Ministerstvo financií určuje limity sadzieb v súlade s aktuálnym Zákonom č. 18/1996 o cenách, pričom jeho uznesenia sú publikované v oficiálnom Vestníku. Regulácia sadzieb sa plánuje až do roku 2006. V súvislosti s procesom transformácie zohráva rozhodujúcu úlohu aj Ministerstvo privatizácie, ktoré koordinuje a schvaľuje privatizačné projekty, a Fond národného majetku, ktorý je výkonným orgánom týchto projektov.

2.2. LEGISLATÍVA

2.2.1 Legislatíva týkajúca sa vlastníctva a výberu prevádzkovateľov

Pri určovaní úrovne transparentnosti v procese transformácie každého podniku na spracovanie odpadových vôd, vrátane majetkových a prevádzkových aspektov, sú rozhodujúce tieto otázky:

Ako je zabezpečené vlastníctvo majetku?
Ako sa prevádza štátny majetok na iné strany, vrátane miest a obcí?
Za akých podmienok môžu mestá a obce resp. súkromné firmy vykonávať rozhodnutia týkajúce sa prevodu majetku?
Kto vyberá prevádzkovateľa a akým spôsobom?

Je potrebné uvedomiť si, že slovenská legislatíva sa nachádza v prechodnom štádiu. V tomto kontexte sú všetky názory a postoje uvedené nižšie založené na najlepšie dostupných údajoch a skúsenostiach z iných krajín.

2.2.1.1. Prevod vlastníctva

Všeobecné pravidlá o prevode vlastníctva na Slovensku sa podobajú pravidlám zaužívaným aj v iných európskych krajinách. Existuje rozdiel medzi „nehnuteľnosťami“ (pozemky, budovy) a „hnuteľným“ majetkom (stroje, nástroje, vozidlá, atď.). Medzi štátnym majetkom a súkromným majetkom pri prevode nie je žiadny rozdiel.

Pokiaľ ide o hnuteľný majetok, prevod vlastníctva je relatívne voľný. Prevod vlastníctva „nehnuteľností“ však vyžaduje predovšetkým písomnú zmluvu medzi dvoma stranami. Slovenský Občiansky zákonník definuje nehnuteľnosť ako pozemok a budovy k nemu pripojené pevnými základmi. Komponentom nehnuteľnosti sa stáva všetko, čo k nej patrí a čo nemôže byť od tejto nehnuteľnosti oddelené bez jej poškodenia. Budova nie je komponentom pozemku, ale nehnuteľnosťou samou osebe.

Podľa Zákona č. 162/1995 o Registrácii nehnuteľností (Katastrálny register), nehnuteľný majetok je vytvorený, zmenený alebo ukončený registráciou v Katastrálnom registri. Registrácia vlastníctva sa nevzťahuje iba na samotnú budovu alebo pozemok, ale takisto zahŕňa aj pevné inštalácie, stroje, atď.

Registračný proces podrobne reguluje vyššie uvedený zákon. Registrácia podľa zákona nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Viaceré katastrálne úrady však nie sú schopné plniť túto požiadavku v praxi. Registračný systém je už zaužívaný a vládnymi úradníkmi považovaný za dostatočne spoľahlivý. Tento predpoklad potvrdila aj forma a úroveň detailov vzorových výpisov z registra, ktoré boli overované počas misie tímu konzultantov na Slovensku. Tieto výpisy boli prílohami k zmluve o prevode majetku medzi Fondom národného majetku a mestom Nitra. Táto zmluva bola jasná a odzrkadľovala bežné praktiky v tejto oblasti.

2.2.1.2. Prevod vlastníctva štátneho majetku

Vyžadujú sa zvláštne postupy podľa Zákona č. 92/1991. V podstate v každom prevode musí byť zainteresovaný vládny orgán spravujúci štátny majetok, Ministerstvo privatizácie (MPr) a Fond národného majetku (FNM).

V typickom prípade prevodu majetku štátneho podniku odovzdá zriaďovateľ tohto podniku (príslušné ministerstvo) privatizačný projekt na Ministerstvo privatizácie. Projekt okrem iného obsahuje špecifikácie predmetného majetku. Ide o to, že MPr preveruje podrobnosti o vlastníctve, hodnotí majetok a napokon vydá rozhodnutie o privatizácii. Toto rozhodnutie taktiež determinuje schválenú privatizačnú metódu, ktorou môže byť buď priamy predaj, verejná súťaž alebo verejná dražba. Rozhodnutie o privatizácii prostredníctvom priameho predaja dopredu zvolenému kupujúcemu sa vyžaduje za účelom špecifikácie výberového procesu. Rozhodnutia o privatizácii metódou verejnej súťaže alebo verejnej dražby môže schváliť výlučne MPr. Rozhodnutia o privatizácii priamym predajom musí schváliť vláda. Rozhodnutie o privatizácii podniku, ktorý je „prirodzeným monopolom“ vždy schvaľuje vláda po konzultácii v parlamente.

Uvedené postupy reguluje špecifická legislatíva. Verejná dražba je regulovaná vládnym nariadením č. 568/1990 Zb. o verejných dražbách pri prevode štátneho majetku iným právnickým alebo fyzickým osobám. Verejné súťaže reguluje Článok 281 (a nasledujúce) Obchodného zákonníka.

FNM je orgánom, ktorý vykonáva prevod. Jednou z konkrétnych možností je prevod majetku na obec alebo mesto. Majetok môže byť na obec alebo mesto prevedený priamo, alebo môže FNM vytvoriť akciovú spoločnosť a previesť majetok na ňu. Predmetom prevodu sú potom akcie tejto spoločnosti, ktorá je vo vlastníctve FNM.

Po prevode zriaďovateľ daného štátneho podniku tento buď „zruší“ ihneď po prevode majetku na FNM, alebo môže ďalej existovať na základe zostávajúceho majetku. Štátne podniky sú obmedzené vo svojom práve na prevod majetku od okamihu, keď dôjde k naplánovaniu privatizačného projektu.

Prevod majetku súvisiaceho s dodávkou pitnej vody resp. s čistením odpadových vôd zadarmo na mesto alebo obec nemožno považovať za privatizáciu, hoci zákon sa dotýka aj tohto druhu „transformácie“. Keďže transformácia v rámci tohto sektora má monopolný charakter, do hry vstupuje aj zákon o veľkej privatizácii.

Tento proces sa svojou povahou nehodí na verejnú súťaž. Vláda podnikla primerané – a keďže ide o takú rozsiahlu transformáciu aj nevyhnutné – rozhodnutia vyjadrené Uznesením č. 35/2001 a následnými Uzneseniami č. 217/2001 a č. 542/2001. Tieto uznesenia stanovujú komplexné dôvody/kritériá transformácie vodohospodárskych podnikoví a definujú všeobecný prístup. K dispozícii pritom nie sú žiadne konkrétne dôvody pre prístup, ktorý bol aplikovaný v prípade Nitry alebo Komárna.

V prípade Trenčína sa transformácia uskutočnila v súlade s vládnymi a parlamentnými uzneseniami vydanými v období 1995-1997. Tieto uznesenia boli špecificky zamerané na vodohospodársky sektor a boli vnímané ako výnimky z bežného postupu podľa Zákona č. 92/1991 o privatizácii. V zásade stanovené pravidlá definujú tzv. „špeciálnu koncepciu”, ktorá mala umožniť, aby infraštruktúra slúžiaca jednému mestu resp. obci bola bezplatne prevedená na iné mesto/obec. V prípade, že takýto majetok slúžil viacerým mestám/obciam, bezplatný prevod sa uskutočnil na firmu v spoločnom vlastníctve, za predpokladu, že s tým súhlasili všetky mestá/obce. Na druhej strane, prevádzkový majetok mohol byť predaný mestským/obecným firmám za tzv. „zostatkovú cenu”. V prípade, že o takúto prax firmy nejavili záujem, majetok podliehal bežnému postupu podľa Zákona č. 9271991.

Dokumentácia dokazuje, že rozhodnutie v prípade Trenčín bolo schválené na úrovni predsedu vlády. Napriek tomu však táto dokumentácia dostatočne jasne nepreukazuje dôvody stojace za spomínanou “špeciálnou koncepciou”, ale popisuje prípad Trenčín ako pilotný projekt.

Poznámka: Špecifický prípad Trenčína

V jednom špecifickom prípade, konkrétne v meste Trenčín, bola transformácia majetku zo štátnej úrovne na úroveň firmy vo vlastníctve mesta, t.j. TVK, sprevádzaná paralelnou privatizáciou, kde prevádzkový (t.z. „hnuteľný“) majetok bol prevedený do vlastníctva TVS za odplatu. Tento prípad je zvláštny tým, že ide o izolovaný prevod zodpovednosti mimo mestskej sféry.

Dokumentácia ukazuje, že koncom mája 1998 Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo stanovisko k priamemu predaju prevádzkového majetku v Trenčíne „dopredu určenému záujemcovi”. Z toho vyplynulo, že mestom vlastnená spoločnosť TVK neprejavila záujem o nadobudnutie majetku a že z tohto dôvodu boli použité bežné postupy podľa Zákona č. 92/1991. Toto môže byť aj dôvodom, prečo by spomínané rozhodnutie malo byť schválené aj na úrovni vlády.

Návrh tohto druhu privatizácie bol potom odovzdaný na Ministerstvo privatizácie koncom júna toho istého roku a informácia o jeho odovzdaní bola zverejnená v celoštátnych tlačových médiách začiatkom júla. Nie je celkom jasné, či toto zverejnenie malo charakter skutočného vyhlásenia súťaže, no o niekoľko dní bolo prijaté vyjadrenie záujmu o kúpu zo strany TVS. Žiadne ďalšie vyjadrenia záujmu o kúpu neboli prijaté.

Koncom júla orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou vydali stanovisko k tejto privatizácii (ktoré zrejme vyjadrovalo názor na navrhovaný spôsob súťaže) a nevyslovili k prezentovaným údajom žiadne námietky.

V priebehu júla a augusta došlo ku schváleniu predaja v prospech spoločnosti TVS. Očividne neboli dopredu stanovené žiadne kritériá výberu alebo udeľovania. Pre konečné rozhodnutie bolo v prvom rade dôležité, že TVS bola jediným záujemcom o kúpu. V druhom rade TVS dokázala spôsobilosť prevádzkovania a predložila kvalitný podnikateľský plán. Toto rozhodnutie nepodlieha administratívnemu alebo súdnemu preverovaniu.

2.2.1.3. Rozhodovanie v obciach a akciových spoločnostiach

Existuje osobitný zákon (Zákon č. 138/91 o obecnom majetku), ktorý stanovuje požiadavky na nakladanie s mestským resp. obecným majetkom. Všeobecné povinnosti obcí a miest v tomto smere zahŕňajú 1) používanie a uchovanie majetku, 2) jeho ochrana voči poškodeniu, zničeniu, strate alebo zneužitiu, 3) využívanie všetkých zákonných nástrojov a postupov na ochranu tohto majetku ako aj 4) viesť záznamy o majetku v súlade s príslušnou legislatívou. Zákon obciam a mestám umožňuje previesť majetok na nadáciu/organizáciu, ktorú si sami založili (a tým pádom aj ovládajú) alebo na komerčnú firmu, ktorou môže byť aj akciová spoločnosť. Prevod na akciovú spoločnosť si však vyžaduje schválenie obecnej resp. mestskej rady. Tento zákon je potrebné chápať tak, že schválenie na tejto politickej úrovni sa vyžaduje pri každom prevode, ktorý presahuje zákonné kompetencie obce alebo mesta. Prevod obecného alebo mestského majetku je teda možný, vyžaduje si však istú mieru politického konsenzu.

V prípadoch, keď majetok patrí firme, ktorú vlastní jedno alebo viacero miest resp. obcí, status majetku to môže ovplyvniť dvoma spôsobmi:(1) firma sa môže rozhodnúť predať tento majetok, alebo (2) väčšinový podiel sa presunie z mesta/obce na súkromné osoby.

Činnosť akciových spoločností ako aj iných komerčných firiem reguluje Obchodný zákonník (Zákon č. 513/1991). Pravidlá do veľkej miery zodpovedajú pravidlám platným v ostatných európskych krajinách. Pozícia minoritných akcionárov závisí vo veľkej miere od rozhodovacích právomocí Valného zhromaždenia. Tieto právomoci sú jasne definované v Obchodnom zákonníku a týkajú sa napríklad všetkých rozhodnutí o zvyšovaní schváleného kapitálu, o verejnom predaji akcií, o predaji dôležitých častí majetku a likvidácii, a samozrejme aj o zmenách a dodatkoch v stanovách spoločnosti. Inými slovami, akýkoľvek podstatný prevod majetku a nová emisia akcií si vyžadujú účasť Valného zhromaždenia. Stanovy spoločnosti môžu presiahnuť rámec zákona a prideliť väčšie právomoci Valnému zhromaždeniu, pričom požiadavky týkajúce sa obzvlášť veľkej väčšiny môžu byť využité na zavedenie spôsobu ochrany záujmov menšiny.

Schopnosť akcionárov predávať svoje akcie osobám mimo spoločnosti závisí od typu akcií. Ak sú akcie registrované (na rozdiel od akcií na držiteľa), predaj si vyžaduje, aby bol nový vlastník zaznamenaný v zozname akcionárov spoločnosti. Stanovy často obsahujú formulku, že akýkoľvek predaj akcií vyžaduje súhlas ostatných akcionárov, čo môže byť spojené aj s ich záväzkom tieto akcie kúpiť. Akcie spoločnosti TVK (Trenčín) sú chránené práve týmto spôsobom.

Na základe údajov, ktoré boli predložené na začiatku tejto misie bol naplánovaný systém všeobecných štandardných stanov pre budúce mestské vlastnícke firmy. Napriek tomu sa zdá, že zodpovedný orgán, t.j. FNM zatiaľ nepristúpil k takejto iniciatíve. Samozrejme sa dá polemizovať o tom, že takýto štandard stanov by mal značne obmedzenú právoplatnosť, pretože každá firma má právo svoje stanovy zmeniť. Predmetná právomoc je však momentálne podľa slovenského zákona o obchodných spoločnostiach v rukách Valného zhromaždenia. Zmeniť stanovy preto nie je vôbec jednoduché a dá sa predpokladať, že v radoch akcionárov bude automaticky vyvolávať spory.

Pri všeobecnom posudzovaní rizík situácie, keď mestá a obce resp. akciové spoločnosti strácajú vlastnícku kontrolu nad majetkom je potrebné si uvedomiť, že jednotlivé súčasti strojového vybavenia patria do majetkového oddelenia budov/inštalácií a tým pádom podliehajú v rovnakej miere transparentnosti registračného systému (pozri § 2.2.1.1).

Toto riziko bude o to väčšie, o čo väčšia právomoc bude v rukách konkrétnych osôb resp. o čo viac bude závisieť od konkrétnych záujmov. Pravdepodobnosť, že dôjde k takejto situácii je však nižšia u navrhovaných regionálnych vodohospodárskych firiem, ktoré prejdú procesom transformácie, pretože vlastníctvo konkrétneho majetku sa nahradí nešpecifikovaným podielom na celkovej infraštruktúre vôd a odpadových vôd v konkrétnej geografickej oblasti. Avšak aj v činnosti firiem je dôležitá kompozícia jednotlivých obcí, ktorá môže spôsobiť, že hlasovacie práva sa budú sústreďovať v jednom alebo vo viacerých väčších mestách. Slovenský zákon o obchodných spoločnostiach obsahuje určité záruky pre menšiny, ktoré tieto ochraňujú pred zneužívaním väčšinových právomocí, pričom ďalšie záruky môžu byť zahrnuté v stanovách.

Maximálnu ochranu majetku je možné dosiahnuť jedine zavedením požiadavky (napríklad v novom zákone o dodávke vody), že akýkoľvek prevod majetku musí byť dopredu schválený budúcou Regulačnou agentúrou, pozri § 2.2.4.

2.2.1.4 Výber prevádzkovateľa

Doteraz existujúci systém stanovoval, že vlastníctvo vôd a odpadových vôd a ich prevádzka boli v právomoci štátnych podnikov, ktoré zriaďovalo Ministerstvo pôdohospodárstva, tzv. „VAK“.

Súčasný proces transformácie vyústi prakticky vo všetkých prípadoch do oddelenia vlastníka a prevádzkovateľa. Vo väčšine prípadov sa záujmy vlastníka a prevádzkovateľa budú zhodovať, pretože jednotlivé mestá a obce budú mať kontrolu nad vlastníkom a prevádzkovateľom zároveň (prostredníctvom nových regionálnych akciových spoločností). Takéto oddelenie však so sebou prináša dve zásadné otázky: Je vlastník na výber nového prevádzkovateľa povinný použiť konkrétnu formu súťaže? A aká je situácia z pohľadu zvoleného prevádzkovateľa?

Najprv je potrebné preskúmať pravidlá verejného obstarávania. Prvé pravidlá o verejnom obstarávaní na Slovensku priniesol Zákon č. 263/1999 o verejnom obstarávaní. Jeho cieľom je zabezpečenie implementácie smerníc Európskej Komisie a zahŕňa bežné postupy prideľovania (verejná súťaž, výberová/obmedzená súťaž a dohadovaná súťaž). Zodpovedným orgánom je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy. Vedúceho úradu (prezident) a zástupcu vedúceho úradu (viceprezident) priamo menuje vláda. Úrad pre verejné obstarávanie tak má v hierarchii silnú pozíciu voči ministerstvám, atď.

V súlade so smernicami Európskej Komisie sa tento zákon okrem iného vzťahuje na akúkoľvek právnickú osobu, ktorá vykonáva činnosť v oblasti vodného hospodárstva a prevádzkuje vodné a kanalizačné systémy, ako aj čističky odpadových vôd, pričom rozhodujúcu právomoc nad touto právnickou osobou má mesto resp. obec.

Koncepcia rozhodujúceho vplyvu v súlade so smernicami sa vzťahuje na prípady, keď obec vlastní väčšinu akcií alebo vymenuje viac ako polovicu štatutárnych/kontrolných orgánov právnickej osoby. Slovenské zákony však idú ešte ďalej ako smernice, keď sem zahŕňajú aj prípady, keď právnická osoba (vrátane právnických osôb v súkromnom vlastníctve) pokračuje vo vykonávaní činnosti, pri ktorej používa mestský resp. obecný majetok formou prenájmu, nájmu alebo administratívnej dohody.

Smernice Európskej Komisie zahŕňajú iba súkromné entity v prípadoch, keď tieto majú prospech zo zvláštneho alebo exkluzívneho práva udeleného verejným sektorom. Veľmi dôležitým aspektom slovenského práva je skutočnosť, že na akúkoľvek prevádzkujúcu firmu, ktorá používa mestský majetok, sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania. Práve kvôli takýmto zmluvám tieto spadajú do pôsobnosti mesta a musia preto na subdodávateľskú činnosť aplikovať postupy verejnej súťaže.

Pravidlá verejného obstarávania sú zamerané na priamočiarejšie vzťahy so súkromným sektorom, kde existuje potreba konkrétneho tovaru, služieb alebo práce, a kde udeľovacia entita platí cenu a preberá dodávky bez ďalšieho zapojenia súkromného podniku.

Typy dlhodobých vzťahov so zložitejšími systémami vzájomných záväzkov medzi vlastníkom a prevádzkovateľom vodohospodárskej infraštruktúry sú len čiastočne definované v pravidlách verejného obstarávania a týkajú sa iba istých publikačných formalít. To však neznamená, že zmluvy tohto druhu nespadajú pod európske právo. Smernice sú výlučne vyjadrením všeobecných princípov európskeho práva, pričom ide princípy ako je rovnocenné zaobchádzanie, transparentnosť a obchodná súťaž. Tieto zásady zámerne nie sú konkretizované prostredníctvom špecifických požiadaviek, tak či onak však musia byť použité v situácii, keď verejný sektor obchoduje s podnikmi.

Všetky tieto skutočnosti spolu so všeobecne kladnými výsledkami tradičného verejného obstarávania najmä v posledných rokoch podnietilo mnohé členské štáty EÚ, aby prijali pravidlá podobné smerniciam k zmluvám o obstarávaní, napr. pre koncesie a verejno-súkromné partnerstvá, ktoré v týchto smerniciach nie sú buď vôbec rozpracované alebo sú rozpracované iba čiastočne.

Podobný trend v oblasti koncesií je viditeľný aj na Slovensku. V platnosti je Zákon č.119/1996 o koncesnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na konkrétne prípady súkromnej účasti na výstavbe, údržbe a prevádzke istých budov určených pre verejné účely. Vodohospodárske podniky bezpochyby takisto spadajú pod tento zákon. Dominantným postupom používaným pre selekciu koncesionára je verejná súťaž. Zákon striktne definuje prípady, v ktorých je možné použiť priamy predaj. Verejná súťaž sa vyhlasuje v Slovenskom obchodnom vestníku a ak je to potrebné, aj v zahraničnej tlači.

Napriek týmto ustanoveniam a zásadám, ktoré obsahujú, však postupy doteraz používané pre výber prevádzkovateľov v preverovaných projektoch nevytvárali dostatočné konkurenčné prostredie z pohľadu európskeho práva. Nedostatok konkurencie, napríklad ako dôsledok príliš úzkeho spojenia medzi vlastníkom a prevádzkovateľom, môže priamo vyústiť do zbytočného resp. nespravodlivého zvýšenia nákladov. Pri použití postupov, ktorých reálnym výsledkom bol kontakt s jediným potenciálnym prevádzkovateľom, riziko nenáležitých zmluvných podmienok sa zvyšuje (pozri § 2.2.1.5).

V obidvoch prípadoch Trenčína i Komárna je selekcia prevádzkovateľa prepojená a prakticky predurčená samotným transformačným procesom. Spoločnosť TVS de facto získala svoj štatút prevádzkovateľa v privatizačnom procese, ktorý bol úzko spätý s prevodom majetku na spoločnosť TVK (pozri § 2.2.1.2). KOMVaK boli založené ako odštepný podnik spoločnosti CIVITAS – ďalšej firmy v mestskom vlastníctve – za konkrétnym účelom prevádzkovania majetku, ktorý bol prevedený do vlastníctva mesta.

Vodohospodársky sektor bol až doteraz charakterizovaný štruktúrou štátnych podnikov, ktoré vlastnili a prevádzkovali vodohospodársku infraštruktúru v rámci svojich príslušných regionálnych sfér. Dalo by sa polemizovať o tom, či by súťaž, aspoň na národnej úrovni, nepriniesla väčší osoh, keďže trh v tejto oblasti sa vyznačuje vysokým stupňom monopolizácie a rozdelenia. Nový návrh zákona o vodných zdrojoch uvedie do praxe globálny systém licencovania, ktorý by mal byť zameraný na potlačenie rozdelenia trhu, čím by sa malo vytvoriť zdravšie konkurenčné prostredie medzi jednotlivými prevádzkovateľmi (pozri ďalej 2.2.3 a 2.2.4.).

2.2.1.5 Podmienky pre súkromných prevádzkovateľov a zmluva medzi TVK a TVS

Jediným zo šiestich projektov s účasťou súkromného partnera je Trenčín, kde súkromná firma TVS – v dôsledku privatizačného procesu charakterizovaného v § 2.2.1.4 – bola de facto vybratá za prevádzkovateľa spoločnosti TVK, ktorú vlastnilo mesto. Zmluva medzi spoločnosťami TVK a TVS bola uzatvorená v októbri 1999, rok po privatizácii. Podmienky tejto zmluvy preto neboli kritériom vo výberovom procese a museli byť prerokované osobitne neskôr.

Zmluva medzi TVK a TVS – prehľad

V princípe táto zmluva dáva spoločnosti TVS 20-ročné exkluzívne právo na prevádzku infraštruktúry vo vlastníctve TVK na základe platby nájomného. TVS vykonáva rutinnú údržbu založenú na princípe náklady plus poplatok, ktorý je zahrnutý v sadzobníku, na základe ktorého TVS účtuje a vymáha pohľadávky. O výške nájomného a sadzieb rozhoduje TVK po konzultáciách s TVS a v súlade s konkrétnymi ustanoveniami zmluvy.

Na základe zmluvy má TVS poskytnúť TVK úver až do výšky 1 milióna EUR. Dostupná dokumentácia však neobsahuje informácie o úrokových mierach na tento úver. Úver x xxxxxx časť nájomného sú pritom určené na financovanie rozsiahlych opráv a investícií vodohospodárskej infraštruktúry. Spoločnosti TVS a TVK spolupracujú na vytváraní týchto plánov. Pre účely špecifikovania subdodávateľských vzťahov, ktoré sú nevyhnutné pre implementáciu zmluvných plánov táto zmluva definuje rozdiel medzi zmluvami typu A a zmluvami typu B. Zmluvy typu A sú financované z nájomného a zmluvným partnerom je spoločnosť TVS. Zmluvy typu B sú financované inými spôsobmi, vrátane úveru zo strany TVS, pričom tu je zmluvným partnerom spoločnosť TVK. V obidvoch prípadoch je spoločnosť TVS zodpovedná za prípravu subdodávateľských zmlúv a dozerá aj na samotných subdodávateľov. Spoločnosť TVS sa výberu subdodávateľov zúčastňuje tiež. V prípade zmlúv typu B má TVS právo účtovať si manažérsky poplatok, ktorý sa vypočíta ako percento zo všetkých vykonaných predmetných prác.

V prípade zmlúv typu A môže spoločnosť TVS sama vykonať všetky nevyhnutné práce bez účasti subdodávateľa. Pre všetky zmluvy typu A je spoločnosť TVS stranou, ktorá dopredu vyplatí subdodávateľa. TVS potom fakturuje TVK za tieto subdodávateľské služby vrátane organizačného poplatku, ktorý sa rovná istému percentu poskytnutých subdodávateľských služieb.

Pokiaľ ide o zodpovednosť, spoločnosť TVS nie je zodpovedná za uspokojujúcu dodávku surovej vody primeranej kvality alebo – ako východiskový bod – za súčasný/budúci stav infraštruktúry, napríklad preto, že plánované rozsiahle opravy alebo investície nemohli byť uskutočnené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Spoločnosť TVS je zodpovedná iba za škody vyplývajúce z úmyselného poškodenia, hrubej nedbanlivosti alebo hrubého porušenia prevádzkových pravidiel (uvedených v prílohe k zmluve). Niektoré z týchto ustanovení nie sú v súlade s Obchodným zákonníkom SR, ktorý zakazuje vopred vylúčiť preberanie zodpovednosti za budúce škody. Celkový zodpovednosť spoločnosti TVS bola obmedzená na „maximálnu akumulovanú zodpovednosť ” vo výške 20 miliónov Sk.

Bolo zadefinovaných niekoľko prípadov zásadného porušenia zmluvy, v ktorých spoločnosť TVK môže vypovedať zmluvu pred jej vypršaním. Tieto prípady sa týkajú všeobecných a čiastočných prerušení, opakovanej neschopnosti poskytovať vodu dostatočnej kvality, alebo znížený tlak poskytovanej vody. Zásadné porušenie zmluvy predpokladá, že udalosti neboli zapríčinené nedostatočnou infraštruktúrou alebo nedostatkom surovej vody.

K vyjednávaniu o zmluve môže dôjsť v situácii, keď zmena okolností (ako je napr. zmena legislatívy) „materiálnym spôsobom zmení ekonomickú a finančnú rovnováhu zmluvy”. Ak sa spoločnosti TVS a TVK nedohodnú na požadovaných zmenách a dodatkoch k zmluve, obidve strany majú právo zmluvu vypovedať.

Zmluva sa vzťahuje na prenájom a prevádzku v spojení s financovaním. Ide o program založený na verejno-súkromnom partnerstve (PPP), ktorý kombinuje prvky prenájmu a koncesie, a ktorý je veľmi rozšírený. Považuje sa za najvhodnejší v prípadoch, keď existuje priestor na výrazné zvýšenie prevádzkovej efektivity pri veľmi obmedzenej potrebe alebo priestore pre nové investície. Inými slovami, tento program nie je ideálny pre žiadny z týchto šiestich projektov.

Prehľad základných finančných údajov zmluvy.

Prehľad kalkulácie sadzieb – zmluva medzi TVK a TVS

X + R

X = prevádzkové náklady vrátane,

Všetkých nákladov spoločnosti TVS na poskytovanie služieb a vykonávanie rutinnej údržby

Náklady na odpisovanie všetkého majetku spoločnosti TVS

15% zisková marža

R = nájomné (uvedené v Prílohe č. 6 – nie je zobrazené)

Financovanie rozsiahlych opráv a investícií vrátane platenia úroku z dlhu TVS,

A všetkých ostatných úverov TVK pre plán rozsiahlych opráv a investícií

Plus réžia spoločnosti TVK.

Plná ročná inflácia založená na nasledujúcich položkách:

Elektrická energia 17%

Práca 32%

Výstavba 25%

CPI 26%

X a R sa delia medzi domácich a iných užívateľov v závislosti od dodaného množstva.

(Pracovné príklady sú uvedené v Prílohe č. 7 – nie je zobrazené)

Dlhodobý plán rozsiahlych opráv a investícií (Uvedený v Prílohe č. 1 – nie je zobrazené)

Dlhodobý plán rozsiahlych opráv a investícií pripravený spoločnosťou TVS a schválený spoločnosťou TVK, ktorý charakterizuje rozsiahle opravy a investície nevyhnutné počas prvých rokov obdobia za účelom tvorby a poskytovania služieb a infraštruktúry v príslušnej oblasti v súlade so slovenskými a európskymi štandardmi vo vzťahu k prenosnému čisteniu vôd a odpadových vôd, ako aj za účelom zvýšenia kvality služieb poskytovaných zákazníkom.

Ročný plán rozsiahlych opráv a investícií

Plán podpísaný obidvoma stranami stanovujúci implementáciu rozsiahlych opráv a investícií v danom roku. Tento plán bude financovaný z nájmu (použitie nájmu na investície formou zmluvy typu A medzi spoločnosťou TVS a dodávateľmi, kontraktormi, inžiniermi, konzultantmi) a z iných zdrojov. Použitie iných zdrojov (TVK) sa uskutoční formou zmluvy typu B medzi spoločnosťou TVK a dodávateľmi, kontraktormi, inžiniermi, konzultantmi).

Dlhodobá finančná stratégia implementácie rozsiahlych opráv a investícií sa každoročne reviduje a používa sa na kalkuláciu nájmu.

V prípade, že čiastka z nájmu, plus všetky granty, ktoré má TVK k dispozícii, plus, pri rozsiahlych opravách a investíciách definovaných úverovou zmluvou TVS, ktoré sa majú financovať prostredníctvom prvého úveru zo strany TVS, ani výnosy z prvého úveru zo strany TVS nebudú dostatočné, aby spoločnosť TVK dokázala zabezpečiť ďalší úver na financovanie deficitu za účelom získania majetku, ktorý má umožniť z nájmu splácať úroky z dlhu.

Celkový rozpočet rozsiahlych opráv a investícií

Náklady na implementáciu rozsiahlych opráv a investícií financovaných z nájmu vrátane organizačného poplatku

Náklady na implementáciu rozsiahlych opráv a investícií financovaných z iných zdrojov vrátane projektového organizačného poplatku

Nepredvídané výdavky vo výške 10% akumulovanej čiastky uvedených nákladov pri prekročení nákladov

Splácanie úrokov z dlhu spoločnosti TVK vo vzťahu k prvému úveru zo strany TVS ako aj vo vzťahu k akémukoľvek ďalšiemu úveru na základe oznámenia spoločnosti TVK voči TVS.

O tomto type zmlúv sa hovorilo, že „ich administratívna komplexnosť a požiadavky, ktoré kladú na záväzky zo strany vlády sú rovnako rozsiahle ako v prípade koncesií, takže prenájom je oveľa dôležitejším prvým krokom ako manažérska zmluva.”

Pokiaľ ide o riziká, bol vyslovený tento názor: „V týchto prípadoch účasti súkromného sektora si zmluvná strana môže ponechať výnos zo sadzieb účtovaných od zákazníkov za prevádzkovanie vodného a sanitačného systému. Takáto dohoda je pre zmluvnú stranu stimulom k vylepšovaniu efektivity prevádzky a investícií. Avšak v prítomnosti monopolnej moci taktiež predstavuje riziko, že táto zmluvná strana účtovaním príliš vysokých sadzieb alebo znížením kvality poskytovaných služieb dosiahne nečakaný zisk.“

Vo všeobecnosti sa riziko nenáležitých ziskov znižuje do takej miery, že zmluva podporuje a dokonca odmeňuje prevádzkovú efektivitu. Okrem toho musí primeranú časť rizika niesť sám prevádzkovateľ, čo sa mu vráti prostredníctvom sadzieb. To, či takéto riziko presahuje hranicu prijateľnosti závisí od konkrétnych podmienok danej krajiny resp. regiónu. Podmienky na Slovensku sú v súčasnosti charakterizované nedostatkom kapitálu a zjavným uprednostňovaním drahých komerčných úverov pred lacnejšími prostriedkami, ktoré poskytuje EBRD/EIB. Rozsah pokrývania nákladov súvisiacich so sadzbami je veľmi obmedzený z legislatívnych a politických dôvodov.

Nie je jednoduché odhadnúť, či niektorá zo zmluvných strán – TVK alebo TVS – má v súčasnosti konkrétne výhody vyplývajúce z ich vzájomnej zmluvy. Z dlhodobého hľadiska však 20-ročná exkluzivita bude pre spoločnosť TVS výhodou na stále konkurenčnejšom trhu prevádzkovateľov (pozri § 2.2.4 a § 2.6 o regulácii trhu v budúcnosti). Navyše zmluva vyslovene reguluje situáciu pri preberaní susedných infraštruktúr spoločnosťami TVS a TVK, čo by spôsobovalo rozširovanie monopolu.

Okrem toho nasledujúce komponenty zmluvy (zoradené skôr podľa obsahu ako podľa dôležitosti) môžu zvýšiť spomínané výhody až do bodu, keď by zisky mohli byť považované za nenáležité:

Sadzby okrem iného pokrývajú prevádzkové náklady, rozsiahle opravy a investície plus pevná zisková marža vo výške 15% vypočítaná na základe týchto výdavkov. Rozumnosť a vhodnosť takéhoto pevného zisku čisto závislého od nákladov bude závisieť aj od efektivity nákladov. Metóda, na základe ktorej sa kalkuluje zisková marža neobsahuje nič, čo by podporovalo efektivitu. Práve naopak, zmluva umožňuje spoločnosti TVS vyrovnať v plnej výške infláciu v danom roku. Za bežných okolností a za účelom podporiť efektivitu je umožnená iba čiastočná úprava.

Pokým spoločnosť TVS nesie obchodné riziko spojené s vymáhaním sadzieb, zmluva neobsahuje klauzulu, ktorá by umožňovala kontrolu rozsiahlych opráv a investícií (ročný plán rozsiahlych práv a investícií), u ktorých vymáhanie sadzieb je nanajvýš prognózou nevyhnutnou na to, aby si spoločnosť TVK dokázala plniť svoje finančné povinnosti. Skutočné prevádzkové náklady z predchádzajúceho roka sú zahrnuté do medziročnej úpravy sadzieb, aby sa zabezpečilo, že zisková marža spoločnosti TVS nepresiahne 15%.

Sadzby pokrývajú platenie úrokov z dlhu TVS. Platenie úrokov z dlhu (dlhová služba) nie je ničím nezvyčajným. Napriek tomu, že veriteľom je spoločnosť TVS, celková rozumnosť a náležitosť tohto komponentu bude závisieť od úverových podmienok. Zmluva o úvere je priložená k zmluve medzi spoločnosťami TVS a TVK, pre tím konzultantov však bohužiaľ nebola k dispozícii.

Manažérske a organizačné poplatky spoločnosti TVS v súvislosti so zabezpečovaním subdodávateľských služieb predstavujú pevné percentá z predmetných zmlúv a neobsahujú žiadne mechanizmy, ktoré by v tomto smere podporovali zníženie nákladov na strane TVS.

Spoločnosť TVS vykonáva každodennú prevádzku a zároveň rozsiahle opravy a investície. Programy predstavujú inherentné riziko neodhalených prevodov medzi týmito dvoma funkciami. Toto riziko je do istej miery minimalizované tým, že subdodávateľské služby pre spoločnosť TVS spadajú pod pravidlá verejného obstarávania platné na Slovensku napriek tomu, že TVS je súkromnou firmou (pozri § 2.2.1.4).

Je pravdepodobné – a pre maximalizáciu efektivity aj kľúčové – že prevádzkové predpisy a štandardy spoločnosti TVS, ktoré sa nachádzajú v prílohe ku zmluve, boli vo veľkej miere definované spoločnosťou TVS.

Zmluva definuje prípady zásadného porušenia zmluvy a rozsah možnej odozvy zo strany TVK. Zmluva však spoločnosti TVK nedáva k dispozícii možnosti opatrení v prípadoch omeškania pri údržbe alebo výstavbe; inými slovami v prípadoch predpokladaného zásadného porušenia zmluvy. Táto skutočnosť je zrejme spojená s tým, že spoločnosť TVK má iba obmedzené právomoci v súvislosti s monitorovaním činnosti spoločnosti TVS (každoročné kontroly infraštruktúry a pravidelné ročné správy zo strany TVS).

2.2.2 Súčasné regulačné zodpovednosti

V súčasnosti existuje vládny regulačný orgán, ktorého úlohou je regulácia cien v určitých privatizovaných podnikoch vrátane energetického sektora. Tento orgán však nemá právomoc v sektore vodného hospodárstva a odpadových vôd. Očakáva sa však, že prevezme zodpovednosť aj za tento sektor po ukončení procesu transformácie a po prijatí Zákona o regulácii sieťového priemyslu (Zákon č. 276/ 2001 o regulácii sieťových odvetví). Štátna regulácia sieťových odvetví plní tieto kľúčové funkcie:

Rozhodovanie v súvislosti s obchodnými podmienkami, ktoré sa vzťahujú na regulované činnosti.
Vydávanie prednostných povolení na výstavbu, rekonštrukciu alebo likvidáciu objektov, ktoré sú určené na regulované činnosti.
Rozhodovanie o prístupe k sieťam na základe zvláštnych predpisov.
Vykonávanie štátneho dozoru nad regulovanými obchodnými činnosťami.
Regulácia cien (vstúpi do platnosti 1. januára 2003)

Publikácia Ministerstva pôdohospodárstva s názvom „Koncepcia vodohospodárskej politiky v Slovenskej republike do roku 2005” sa zaoberá reguláciou vo vzťahu ku kontrole cien (str. 13) a zavedením „regulátora” za účelom zabezpečenia spolupráce výrobcu a zákazníka v oblasti cien za vodohospodárske produkty a služby.

V časti dokumentu, ktorá spracúva oblasť vodných zdrojov a kanalizačné systémy, sa hovorí: „Určovanie cien bude vykonávať regulačný orgán. Rámcové princípy stanovuje zákon o regulácii sieťových odvetví, ktorý je v štádiu príprav (pripravuje ho Ministerstvo financií)”.

Poznámka: Nový regulačný orgán bude musieť stanoviť ceny (t.z. sadzby) rovnomerne a spravodlivo medzi výrobcov/prevádzkovateľov a zákazníkov v súlade s najlepšou praxou v zahraničí. Regulačný orgán bude musieť byť dostatočne financovaný a nezávislý, aby si zachoval flexibilitu vo svojej činnosti, keď dôjde k neočakávaným zmenám okolností. Prijatý regulačný systém môže ovplyvniť vôľu a chuť súkromného sektora participovať na výrobe resp. prevádzke a takisto môže mať vplyv na cenu za účasť súkromného sektora.

2.2.3 Regulácia slovenského vodohospodárskeho priemyslu v budúcnosti – proces transformácie

V čase, keď bola vypracovaná táto správa, slovenský vodohospodársky priemysel konečne podstupuje radikálnu transformáciu po dlhom období príprav (od roku 1994). Zdá sa, že tento proces bol katalyzovaný všeobecnou stratégiou decentralizácie, vrátane zmeny legislatívy koncom deväťdesiatych rokov, na základe ktorej sa zodpovednosť za pitnú vodu a tečúce odpadové vody presunula do kompetencie obcí.

Transformáciu sprevádzal nový Zákon o dodávke vody, ktorý v súčasnosti analyzuje legislatívna rada vlády. Zdá sa byť jednoznačné, že vláda sa bude usilovať predložiť tento návrh do parlamentu v júni 2002, aby zákon pomohol koordinovať transformačný proces.

Transformačný proces popisuje Xxxxxxxxx vlády č. 35 zo 17. januára 2001. Nasledujúce Uznesenie č. 217 zo 7. marca 2001 stanovuje podmienky, konkrétne kroky a časové termíny. Transformačný proces sa v zásade skladá z týchto fáz:

Prevod vôd a odpadových vôd v štátnom vlastníctve na Fond národného majetku (ku koncu júna 2002).
Založenie šiestich mestských akciových spoločností a bezplatný prevod vôd a odpadových vôd na tieto spoločnosti.
Transformácia existujúcich piatich regionálnych vodohospodárskych a kanalizačných orgánov (VAK) na šesť prevádzkovateľských firiem, ktoré budú riadiť a prevádzkovať majetok súvisiaci s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd.^¹

Vláda povolila viacero „výnimiek” v transformačnom procese, predovšetkým v Trenčíne a Komárne (obidve mestá boli pilotnými projektmi v roku 1998) a nedávno aj v Nitre. Ďalšou výnimkou, ktorá nebola relevantná pre súčasné žiadosti o podporu z programu ISPA bolo mesto Hlohovec (1998). Vládne uznesenie č. 35 stanovuje nasledujúcich päť cieľov transformácie:

Prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva zabezpečiť podmienky štátnej zodpovednosti za vývoj vodohospodárskych a kanalizačných systémov vo forme záväzkov, ktoré vyplývajú z asociačného procesu.

V procese plánovania regionálneho rozvoja v systémoch dodávky vody, v kanalizačných systémoch a v systémoch čistenia odpadových vôd v súlade so štátnou stratégiou riadenia vodohospodárstva
V procese vytvárania podmienok pre implementáciu štátom financovaných programov v súlade so stratégiou riadenia vodného hospodárstva a na základe úloh vychádzajúcich z asociačného procesu pri vytváraní vhodných legislatívnych podmienok pre budúci rozvoj verejných vodohospodárskych a kanalizačných systémov

Po transformácii sa očakávajú kapitálové investície zo zahraničia formou zvyšovania základných prostriedkov firiem.
Zachovanie technologickej a prevádzkovej funkčnosti existujúcich vodohospodárskych systémov.
Zamestnať súčasných zamestnancov vodohospodárskych firiem, aby sa v sektore zachovala vysoká profesionálna úroveň.
Umožniť fúzie alebo vytvorenie nových firiem za súčasného sledovania podmienok dôležitých pre zachovanie technologickej a prevádzkovej funkčnosti nového systému a pre predchádzanie nenáležitému zvyšovaniu životných nákladov.
Na prevode majetku sa môžu zúčastniť všetky mestá a obce.

Celkový rámec transformačného procesu zahŕňa:

Prijatie prístupu správy povodí vo vzťahu k vodnému hospodárstvu (v súlade s Rámcovou smernicou Európskej Komisie pre vodné hospodárstvo č. 2000/60/EC)
Maximálna možná harmonizácia sadzieb medzi jednotlivými regiónmi

Ďalším cieľom stanoveným v dokumente „Koncepcia vodohospodárskej politiky v Slovenskej republike do roku 2005” z júna 2001 je snaha sústreďovať financovanie investícií do vôd a odpadových vôd v budúcnosti do „vlastných finančných zdrojov ako aj do iných zdrojov” jednotlivých obcí, miest a asociácií. Očakáva sa, že účasť súkromného sektora na investíciách do vôd a odpadových vôd v budúcnosti podporí tento transformačný proces (podrobnosti sú uvedené v Uznesení č. 35, bod 2; ďalej pozri § 2.3.).

Poznámka: Dokument Ministerstva pôdohospodárstva „Koncepcia vodohospodárskej politiky v Slovenskej republike do roku 2005” jednoznačne hovorí, že:

„Náklady na správu investícií do vodohospodárstva budú niesť vlastníci“ (str. 27) (t.z. mestá a obce, nie vláda)

„Finančné zdroje budú závisieť od rýchlosti transformačného procesu VAK a od vstupu zahraničných firiem do prevádzky a rozvoja podnikov, od úverov od domácich a zahraničných bankových inštitúcií a takisto od finančných možností samotných miest a obcí, ktoré závisia predovšetkým od zmien v rozdeľovaní spoločných daní. Objem finančných prostriedkov, ktoré budú musieť byť každoročne vyčlenené zo štátneho rozpočtu a z mimorozpočtových zdrojov, sa bude špecifikovať v každom konkrétnom roku.” (str. 29)

„Koncepcia” uvedená v dokumente:

Obmedzuje alebo zbavuje vládu zodpovednosti poskytovať zdroje v sektore vodohospodárstva a odpadových vôd.
Naznačuje možnosť projektov typu stavba-prevádzka-prevod na financovanie a riadenie výstavby a prevádzky (t.z. „rozvoja”) nového výrobného majetku. Tento typ projektov spĺňa podmienky stanovené pre program ISPA. Projekty typu stavba-prevádzka-prevod môžu byť vhodnou platformou na získavanie prioritných investícií financovaných zahraničným kapitálom, napríklad prostredníctvom medzinárodných prevádzkovateľských firiem pri súčasnom odložené splácania investícií prostredníctvom vyšších sadzieb na niekoľko rokov, t.z. dovtedy, kým sa slovenská ekonomika a predovšetkým zákazníci nepriblížia požadovanému stupňu finančnej dostupnosti.

Očakáva sa, že účasť súkromného sektora na investíciách do vôd a odpadových vôd v budúcnosti podporí tento transformačný proces (podrobnosti sú uvedené v Uznesení č. 35, bod 2; ďalej pozri § 2.2.4.).

Transformáciu sprevádza nový Zákon o dodávke vody, ktorý bude čoskoro predložený na parlamentnú diskusiu. Tento zákon je zatiaľ iba návrhom a nasledujúce riadky podávajú iba stručný prehľad na základe najnovšej verzie tohto návrhu z konca februára 2002. Zákon o dodávke vody presúva správu vody do kompetencií podobných štruktúr, aké v súčasnosti existujú v sektore energetiky. Ústredím týchto štruktúr je Regulačný úrad pre sieťové odvetvia, ktorý má značné právomoci na vydávanie predpisov, vrátane kalkulácie sadzieb, na vykonávanie rozhodnutí o prístupe k sieťam (v súčasnosti elektrickej energie, plynu a tepla), ako aj na všeobecný dozor. Zákon o dodávke vody taktiež zavádza špeciálny systém licencovania (pozri § 2.2.4 nižšie) a definuje základný rozdiel medzi vlastníkom a prevádzkovateľom vodohospodárskych a kanalizačných systémov.

K záväzkom vlastníka patrí v prvom rade zabezpečiť stálu dodávku vody a dodržať požadovanú úroveň environmentálnej bezpečnosti. Vlastník musí takisto spĺňať príslušné ciele plánov rozvoja. Vlastník môže prevádzkovať vodohospodárske zariadenia, keď má požadovanú licenciu. V opačnom prípade musí mať uzatvorenú zmluvu s prevádzkovateľom. Návrh zákona nevyžaduje výber alebo súťaž. Zjavne sa predpokladá, že v tomto prípade budú platiť pravidlá o verejnom obstarávaní služieb. Návrh zákona okrem iného stanovuje, že prevádzkovateľ musí:

Prevádzkovať systém v súlade s technickými požiadavkami legislatívy v oblasti vodohospodárstva, ako aj v súlade so zvláštnymi obecnými požiadavkami zakotvenými v zmluve s vlastníkom (návrh zákona však nehovorí o obsahu tejto zmluvy);
poskytovať vlastníkovi informácie o kvalite vody;
vykonávať servis (t.j. údržbu) vodohospodárskeho systému;
zahrnúť do prevádzky aj iné vodohospodárske systémy, keď o to požiada zodpovedný regionálny orgán (týmto by sa mali riešiť situácie, keď „susedný“ prevádzkovateľ zbankrotuje alebo sa stane inak neschopným plniť svoje záväzky).

Poznámka: Je zjavným zámerom, aby toto rozdelenie zodpovednosti prenieslo hlavnú zodpovednosť za prevádzku vo vzťahu k ústredným/regionálnym orgánom (t.j. Regulačnej agentúre) na vlastníka. Dalo by sa namietať, že právo týchto orgánov nahradiť prevádzkovateľa skôr smeruje k opačnému záveru.

2.2.4 Licencie štátnych podnikov vodného hospodárstva a kanalizácií

Zákon o dodávke verejnej vody a o verejných kanalizáciách, ktorý bol postúpený legislatívnej rade vlády na schválenie, uvádza podrobnosti o licenciách na prevádzku majetku budúcich mestských vodohospodárskych firiem. Tento zákon je nezávislý od Zákona č. 119/1996 Z.z. o koncesnom obstarávaní, v znení neskorších predpisov, a umožňuje výstavbu a prevádzku zariadení na správu vôd a odpadových vôd, pričom po vypršaní obdobia, na ktoré sa udelí konkrétna licencia, bude táto štruktúra odovzdaná sprostredkovateľovi.

Postup udeľovania licencie je podrobne prezentovaný v Zákone o dodávke verejnej vody a verejnej kanalizácii. V princípe ide o to, že Regulačný úrad vykoná rozhodnutie za sieťové odvetvia. Tento orgán v súčasnosti pôsobí ako orgán štátnej správy. Stanovuje regulačné stratégie a definuje nástroje implementačnej politiky. Spomedzi profesionálne spôsobilých kandidátov vyberie jedného.
Žiadateľ bude vybraný bez súťaže. Zvolený kandidát musí spĺňať určité podmienky, ako napr. miesto bydliska, vzdelanie, profesionálne schopnosti, skúšky, a pod.
Udeľovanie licencie nemôže byť pridelené druhej strane a je platné na území celej Slovenskej republiky.
Udeľovanie licencie nemôže byť predané, zastavené alebo prevedené, a správa licencie nemôže byť odovzdaná tretej strane, rovnako ako nemôže byť prenajatá alebo zapožičaná tretej strane. V dobe trvania licenčného obdobia sprostredkovateľ nemôže vlastníctvo v oblasti dodávky verejnej vody a verejnej kanalizácie previesť na inú právnickú alebo fyzickú osobu.
Licenčné obdobie je stanovené v licencii, na základe ktorej držiteľ licencie prevádzkuje dodávku vody a verejnú kanalizáciu. Jeho dĺžka závisí od ziskovosti prevádzkovanej dodávky vody a verejnej kanalizácie a nesmie byť kratšia ako dĺžka obdobia znovuzískania financií investovaných do výstavby a prevádzky s náležitým ziskom.
Pokiaľ ide o vzťah vlastníka štátneho majetku s vlastníctvom obce alebo mesta, vlastník sa musí presvedčiť, že kvalita vody a odpadovej vody spĺňa predmetné predpisy. Vlastník musí zabezpečiť správne plánovanie sietí, viesť záznamy o majetku, a prevádzkovateľovi poskytovať informácie týkajúce sa investičného plánu. Vlastník môže prevádzkovať majetok iba vtedy, ak má pridelenú licenciu. Ak tomu tak nie je, majetok má na starosti prevádzkovateľ, ktorý je aktuálnym držiteľom licencie.
Pokiaľ ide o prevádzkovateľa, tento musí narábať s majetkom v súlade so Zákonom o dodávke verejnej vody a o verejných kanalizačných systémoch, ďalej v súlade s mestskými/obecnými predpismi, ako aj v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi obidvoma stranami (k dispozícii nie je zmluvný káder). Prevádzkovateľ musí zabezpečiť zachovanie profesionálnej úrovne svojich zamestnancov.
Regionálny úrad orgánov verejnej správy pre dodávku verejnej vody a verejné kanalizačné systémy môže požiadať príslušného prevádzkovateľa, aby prevzal riadenie nad susedným vodohospodárskym systémom (v prípade bankrotu).
Je zámerom zákonodarcov zdôrazniť zodpovednosť vlastníka vo vzťahu k obidvom orgánom.
Licencia nemôže byť udelená na viac ako 10 rokov.

2.3 VLÁDNA POLITIKA V OTÁZKE VEREJNO-SÚKROMNÝCH PARTNERSTIEV V OBLASTI VODNÉHO HOSPODÁRSTVA A ODPADOVÝCH VÔD

Uznesenie vlády č. 35 z januára 2001 o transformácii štátneho riadenia vodohospodárskych a kanalizačných firiem na mestské resp. obecné vlastníctvo stanovuje päť cieľov, z ktorých cieľ č. 2 znie:

„2. Po transformácii sa očakávajú kapitálové investície zo zahraničia formou zvyšovania základných prostriedkov firiem.”

Poznámka: Nie je celkom jasné, akú formu budú mať investície do majetku s použitím zahraničného kapitálu. Predpokladá sa, že pôjde o program typu stavba-prevádzka-prevod. Podobné programy už boli použité v iných krajinách a dokážu znížiť mieru štátneho financovania. Napriek tomu bude potrebné prerokovať rozhodujúce otázky týkajúce sa finančnej dostupnosti a samotného financovania (ktoré sú spomínané v iných častiach tejto správy), pretože v opačnom prípade programy typu stavba-prevádzka-prevod nemôžu byť na Slovensku úspešne aplikované.

Toto smerovanie potvrdil dokument Ministerstva financií „Koncepcia vodohospodárskej politiky v Slovenskej republike do roku 2005” z júna 2001, ktorý na str. 22 v súvislosti s transformačným procesom stanovuje nasledujúce ciele:

“-Prevod štátneho majetku spravovaný vodohospodárskymi a kanalizačnými firmami (t.j. súčasnými VAK) na mestá a obce, ktorý umožní mestám a obciam vykonávať ich zákonnú činnosť – poskytovať dodávku vody, pripojenie ku kanalizačným systémom a čistenie odpadových vôd; -po transformácii vytvoriť predpoklady na vstup zahraničného kapitálu do procesov rekonštrukcie, modernizácie a rozvoja tohto majetku”

Na strane 27 uvedeného dokumentu je v časti „Odhadované náklady na implementáciu plánov zaradených do koncepcie” uvedené:

“Vlastné zdroje

Transformácia štátnych vodohospodárskych a kanalizačných podnikov ovplyvní stav hmotného investičného majetku. Zodpovednosť za dodávku pitnej vody a kanalizačných systémov sa presunie do kompetencie miest a obcí, pričom financovanie rozvoja a prevádzky v tejto oblasti sa bude uskutočňovať z vlastných zdrojov miest, obcí a asociácií, ako aj z iných zdrojov.

Štátne financovanie

Poskytovanie grantov bude závisieť od vytvárania zdrojov takéhoto typu financovania. V tejto oblasti je možné očakávať, že vývoj sa bude tiež uberať smerom k obnoviteľným zdrojom.

Úvery

Ako pokračovanie vývoja z predchádzajúcich rokov, rozvoj vodného hospodárstva bude závisieť od prístupu k úverom v slovenskej a zahraničnej mene. Transformované spoločnosti budú mať väčšie šance. Do akej miery bude tento prístup zjednodušený bude takisto závisieť od úrovne vývoja úverových aktivít zo strany komerčných bánk, od vývoja situácie v oblasti verejných financií a od zvýšenej schopnosti splácania úverov, ako aj od medzinárodného postavenia Slovenskej ekonomiky.

Zavedenie nových vlastníckych vzťahov prinesie stav, keď náklady na investície do riadenia vodného hospodárstva budú niesť samotní vlastníci.”

(Poznámka: Časti písané tučným písmom sú uvedené identicky v dokumente MPo)

Poznámka: Jedným z kľúčových faktorov transformačného procesu sa javí úmysel vlády znižovať rozsah financovania v sektore životného prostredia. Bez ohľadu na iné požiadavky na obmedzené štátne zdroje by si vláda mala uvedomiť dôležitosť svojej zodpovednosti v tomto sektore, t.z. pokračovať v poskytovaní štátneho financovania pre príslušné prioritné projekty, a takisto sa usilovať uľahčiť udeľovanie výhodných úverov od medzinárodných finančných inštitúcií. Služby komerčných bánk by sa mali využívať iba v „krajnom prípade“. Takisto by malo byť zrejmé, že v budúcnosti budú zodpovednosť za súlad so smernicami Európskej Komisie niesť členské štáty (t.j. národné vlády), ktoré nesú zodpovednosť za zhodu so smernicami EK a musia dokumentovať všetky prípady, v ktorých úplná zhoda nebola dosiahnutá.

2.4 PREHĽAD STRATÉGIE PROGRAMU ISPA V OBLASTI VEREJNO-SÚKROMNÝCH PARTNERSTIEV

Ako sa uvádza v príručke EU ISPA: „Účasť súkromného financovania v procese rozvoja infraštruktúry je jedným z dôležitých cieľov politiky Spoločenstva…Využívanie zdrojov ISPA vo verejno-súkromných partnerstvách si vyžaduje existenciu primeraného právneho rámca a primeraných regulačných podmienok pre takéto partnerstvo, vrátane nasledujúcich aspektov:

Rovnaké príležitosti pre všetky relevantné firmy v jednom sektore;
Rešpektovanie pravidiel hospodárskej súťaže pri udeľovaní koncesie;
Rešpektovanie pravidiel hospodárskej súťaže pri udeľovaní investičných kontraktov;
Rešpektovanie koncesných podmienok (zákaznícky servis, údržba, atď.);
Absencia neproporčných kapitálových výnosov.

Hoci neexistujú dôkazy o tom, že by niektorý zo šiestich projektov ISPA mal priamu účasť súkromného sektora (s výnimkou prevádzky majetku v Trenčíne), Vláda Slovenskej republiky by mohla súkromné investície do životného prostredia v budúcnosti považovať za spôsob zvyšovania dostupných finančných prostriedkov a znižovania závislosti financovania od pridrahých komerčných úverov.

2.5 NÁRODNÁ ENVIRONMENTÁLNA STRATÉGIA PROGRAMU ISPA A NÁRODNÝ AKČNÝ PROGRAM PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

2.5.1 Stratégie programu ISPA

V rámci programu ISPA Vláda Slovenskej republiky schválila Národnú stratégiu pre program ISPA v roku 2000. Táto stratégia rieši postupy výberu a stanovovania priorít pre environmentálne programy financované programom ISPA. Dokument taktiež identifikuje zdroje financovania navrhované na spolufinancovanie týchto investícií. Predpokladané financovanie projektov ISPA podľa tohto dokumentu:

ISPA 50-75%
Príspevok zo štátneho rozpočtu 25% (max.)
Rozpočet a úvery miest a obcí 25%

Navrhované štátne financovanie má za úlohu iba preklenúť rozdiel, ktorý vznikol schvaľovaní financovania zo zdrojov ISPA Európskou Komisiou, keď na projekty boli pridelené nižšie ako požadované čiastky. Tabuľka 2.1 uvádza finančný profil šiestich projektov, ktorých sa týka táto správa. Údaje uvedené v tejto tabuľke ilustrujú vplyv nedostatku financovania zo strany MFI a obmedzenej štátnej podpory a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti komerčného financovania projektov.

Tabuľka 2.1

Finančný profil šiestich projektov ISPA

Lokalita	Uplatniteľné náklady (EUR)	Grant ISPA (EUR)	Štátny grant (EUR)	Úver od MFI	Lokálny komerčná úver (EUR)
Nitra	10 354 200	5 177 100 50%	1 294 275 12.5%	0	3 882 825 37.5%
Komárno	8 043 700	4 021 850 50%	2 010 925 25%	0	2 010 925 25%
Martin	12 364 474	7 418 685 60%	1 697 250 14%	0	3 248 539 26%
Trenčín	7 936 732	3 968 366 50%	992 092 12.5%	0	2 976 275 37%
Banská Bystrica	45 468 667	22 734 334 50%	11 367 167 25%	0	11 367 167 25%
Zvolen	10 967 050	5 483 525 50%	2 741 763 25%	0	2 741 763 25%
SPOLU	95 134 823	48 803 860	20 103 472	0	26 227 494
	100%	51.3%	21.1%	0%	27.6%

Poznámka: Stratégie a žiadosti pre program ISPA neobsahujú žiadne údaje o otázke spolufinancovania zo strany medzinárodných finančných inštitúcií. Je ťažké pochopiť, prečo sa na financovanie projektov ISPA využívajú drahé komerčné úvery, keď inštitúcie ako EBRD, Svetová banka, a iné poskytujú financovanie takýchto projektov s omnoho nižšími úrokovými sadzbami. Príloha č. 5 obsahuje tabuľku, v ktorej sú uvedené podmienky navrhovaných komerčných úverov. Takisto uvádza náklady na navrhované komerčné úvery s typickým financovaním zo strany MFI. Vo všetkých prípadoch sú náklady na pôžičku takmer dvojnásobkom toho, čo sa dá očakávať pri financovaní MFI. Okrem toho si treba uvedomiť, že v prípade Banskej Bystrice a Zvolena sa pôžička spolieha na záruku Ministerstva pôdohospodárstva, že konečný príjemca, StVak, bude aj naďalej finančne životaschopný. Počas rozhovorov s predstaviteľmi Ministerstva financií sa ukázalo, že rokovania s EIB o globálnom poskytnutí prostriedkov 30 miliónov EUR pre environmentálne projekty sa chýlia ku koncu. Tieto prostriedky budú k dispozícii prostredníctvom štátnej banky, ktorá ich bude distribuovať pre projekty so stanoveným navýšením na úrovni 1%. Tým sa predíde potrebe poskytovať vládnu záruku (vláda je pri udeľovaní záruk na zabezpečenie úverov od MFI viazaná schodkom rozpočtu). Spomínaný program EIB je vítaným krokom a vláda by sa mala usilovať hľadať podobné typy financovania aj od ďalších MFI.

Prioritou stratégie ISPA sú projekty v sektore odpadových vôd zoradené v poradí podľa dosiahnutého hodnotenia. Kritériá výberu prioritných projektov sú uvedené v časti 6 stratégie.

Časť 6.3 pre stanovenie priority projektu uvádza nasledujúce kritériá:

Rekonštrukcia a modernizácia existujúcich čističiek odpadových vôd v obciach a mestách s populačným ekvivalentom (PE) vyšším ako 2000.
Modernizácia existujúcich čističiek odpadových vôd, ktoré používajú technológie na odstránenie dusíka a fosforu.
Rekonštrukcia existujúcich kanalizačných sietí napojených na čističky odpadových vôd, ktoré spĺňajú normy EÚ.
Výstavba kanalizačných systémov sa má napojiť na čističky odpadových vôd, ktoré spĺňajú normy EÚ.
Výstavba nových čističiek odpadových vôd v aglomeráciách s populačným ekvivalentom (PE) vyšším ako 2000.

Poznámka: V praxi tieto kritériá pokrývajú všetky požiadavky Smernice o mestských vodách. Táto smernica sa vzťahuje na všetky továrne v oblastiach s PE vyšším ako 2000, vo všeobecnosti však nariaďuje prísnejšie štandardy vypúšťania odpadových vôd pre väčšie (t.z. „mestské”) továrne, kde je pozitívny dopad na životné prostredie najúčinnejší. V podstate sú preto spomenuté „priority“ len preformulovaním všeobecných podmienok Smernice. V skutočnosti sa doteraz navrhované environmentálne projekty ISPA týkajú modernizácie mestských čističiek odpadových vôd alebo nových čističiek, ktoré slúžia relatívne vysokým aglomeráciám v rozpätí od 30 000 PE (Trenčín) do 163 000 PE (Banská Bystrica).

Tieto kritériá však neobsahujú referenciu na novú Rámcovú smernicu EK pre vodné hospodárstvo (2000/60EC). V niektorých prípadoch bude nevyhnutné použiť dodatočné čistiace metódy, napr. dezinfekciu konečného toku, keď sa voda v ďalšom cykle má použiť na abstrahovanie vody na kúpanie alebo pitie.

Kritériá hodnotenia programov pre odpadové vody si budú vyžadovať aktualizáciu, najmä vo svetle aktuálnych smerníc EK, a predovšetkým požiadaviek, ktoré stanovuje Rámcová smernica pre vodné hospodárstvo (táto si vyžaduje transpozíciu legislatívy vo všetkých členských štátoch do roku 2003). Implementácia Rámcovej smernice pre vodné hospodárstvo bola zaradená do viacerých twiningových projektov v kandidátskych krajinách financovaných programom Phare vrátane Českej republiky.

V časti 7.1 stratégie je zreteľne vidieť, že výber projektov sa uskutočnil „na základe zoznamu 'Dôležitosti výstavby čističiek odpadových vôd na Slovensku,' ktorý pripravil Výskumný ústav vodného hospodárstva.“ Napriek tomu sa tu ďalej nehovorí o metóde, ktorá sa použila na udeľovanie bodov alebo o mechanizme, ktorý by určoval toto poradie dôležitosti; je naznačené, že jednotlivé druhy znečistenia (t.j. čistená odpadová voda) boli hodnotené na základe viacerých komplexnej analýzy (11 kritérií), ktorá obsahovala: veľkosť zdroja znečistenia, vypustené množstvo, čistiaci proces, typ znečistenia s dôrazom na organické mikropolutanty a ťažké kovy, vplyv na ľudské zdravie, použitie vody na toku a u príjemcu, biodiverzita, atď. Výber prioritných projektov spracovania odpadových vôd tak, ako je uvedený v časti 7.1 stratégie svedčí o tom, že poradie dôležitosti je zosúladené s programom XXXX XX, ktorý je podrobnejšie charakterizovaný v nasledujúcej časti.

Šesť projektov pre spracovanie odpadových vôd v rámci programu ISPA dosiahlo najvyššie ohodnotenie spomedzi 95 miest, ktoré boli zahrnuté v pláne ako Príloha A, kde dôležitou výnimkou je Martin, ktorý nie je ohodnotený. Prioritné projekty pre odpadové vody v iných slovenských mestách (napr. Michalovce a Poprad) dosiahli lepšie hodnotenie ako niektoré zo zvyšných piatich projektov programu ISPA.

2.5.2 Národný akčný program pre životné prostredie

Vládny Národný akčný program pre životné prostredie (XXXX XX) je definovaný v dokumente z roku 2000 a schválený Uznesením vlády SR č. 1112 zo 16. decembra 1999. Časť B tohto dokumentu má názov „Ochrana a racionálne využívanie vôd“ a zaoberá sa investíciami v oblasti vodohospodárstva a odpadových vôd v období do roku 2003 a neskôr. Jednotlivé projekty nie sú zoradené podľa priorít. Pozri časť uvedenú vyššie.

2.6 KOMENTÁR K IMPLEMENTÁCII VLÁDNEJ POLITIKY A JEJ DOPAD NA PROJEKTY ISPA

2.6.1 Finančná dostupnosť navrhovaných vylepšení

Ministerstvo financií v súčasnosti stanovuje maximálnu výšku sadzieb fakturovaných domácnostiam za dodávku vody a za spracovanie odpadových vôd. Jednotlivé vodohospodárske podniky nesmú túto hranicu prekročiť, môžu však voľne určovať rozličné sadzby pre rôzne skupiny zákazníkov. Doterajšia prax smerovala k nadmernej návratnosti nákladov od priemyselných zákazníkov a nedostatočnej návratnosti od domácich zákazníkov.

Pre budúcnosť sa navrhuje, aby sa uplatňovala racionálna regulácia na nasledujúce položky:^²

Cena povrchovej vody (t.j. surovej vody),
Cena upravenej vody a odpadovej vody,
Harmonizácia cien pre domácnosti a iných užívateľov,
Stanovenie podmienok pre účtovanie vodnej sily a jej využívanie na generovanie elektrickej energie,
Stanovenie záväzných podmienok pre zabezpečenie návratnosti nákladov týkajúcich sa činností realizovaných vo verejnom záujme,
Revízia systému financovania investícií do rozvoja riadenia vodného hospodárstva,
Stanovenie princípov a kritérií na poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu do prevádzky vodného hospodárstva a kapitálovej výstavby,
Stanovenie všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sa týkajú otázky záväzkov a pohľadávok.

Úrad regulátora ešte bude musieť byť konkrétne špecifikovaný (pozri § 2.2.2, kde sa uvádza, že zodpovednosť za reguláciu môže byť pridelená existujúcemu regulačnému orgánu alebo môže byť prisúdená samostatne vymenovanému regulátorovi pre vodné hospodárstvo).

Napriek tomu, že v posledných rokoch boli zavedené zvýšenia sadzieb, dostupné informácie indikujú, že súčasná priemerná úroveň sadzieb sa pohybuje výrazne pod zodpovedajúcou priemernou úrovňou prevádzkových nákladov (tento rozdiel sa odhaduje na 35-40%, s výnimkou obnovy alebo rozširovania vodohospodárskeho majetku).^³

Výrazné rozdiely existujú aj v nákladoch na poskytovanie verejnej vody a kanalizačných služieb medzi jednotlivými lokalitami a regiónmi, ako aj medzi mestom a vidiekom. Primeraná štátna politika v oblasti sadzieb musí zabezpečovať nielen transparentnosť metódy, ktorá sa používa na určovanie sadzobných štruktúr, ale aj solidaritu medzi nákladnými a menej nákladnými systémami resp. zónami, aby sa zaručil univerzálny a rovnocenný prístup k verejným službám. To si však vyžaduje hodnotenie finančnej dostupnosti navrhovaných investícií v tomto sektore a to aspoň na regionálnej úrovni.

Na základe dostupnej finančnej analýzy si všetkých šesť projektov programu ISPA vyžaduje podstatné zvýšenie sadzieb (v niektorých prípadoch až do výšky 300%). Berúc do úvahy, že makroekonomické ukazovatele v súčasnosti svedčia o relatívne vysokom sadzobnom zaťažení (výnos vodohospodárskeho a kanalizačného sektora sa v roku 2001 blížil 1% HDP), sociálna a politická realizovateľnosť zvýšenia sadzieb (prostredníctvom zvýšenia limitu zo strany Ministerstva financií, pozri vyššie) sa v krátkodobom až strednodobom horizonte javí ako dosť pochybné.

Hoci vládna stratégia navrhuje v budúcnosti zaviesť regulačný režim, je nesmierne dôležité, aby takýto režim ostal nezávislý a bol primerane financovaný za účelom zabezpečenia úplnej a rovnomernej návratnosti nákladov. Regulátor musí mať k dispozícii adekvátne informácie a nástroje, ako napr. aktualizované hodnotenia a vyhodnocovanie trhu v oblasti vodného hospodárstva a kanalizácie na celoštátnej úrovni. Spomínané hodnotenie a vyhodnocovanie by malo obsahovať špecifikácie ako a kde by mohli byť využité verejno-súkromné partnerstvá, a takisto by malo stanoviť zodpovedajúce pravdepodobné čiastky kapitálových injekcií.

2.6.2 Národné ekonomické a finančné kritériá pre hodnotenie projektov

Konzultant uskutočnil porovnanie predpokladaných parametrov finančných hodnotení v štúdii realizovateľnosti pre každý zo šiestich projektov. Toto porovnanie odhalilo určité odlišnosti, napríklad v úrokovej sadzbe (10% v prípade Nitry, 5% v Martine), resp. v období pokrytom analýzou (7 rokov pre Banskú Bystricu, 28 rokov pre Zvolen). Výsledky porovnávania sú uvedené v Tabuľke 2.2. Je v nej jasne viditeľné aj to, že ekonomická analýza bola vykonaná iba pre tri projekty, pričom u dvoch projektov je úroková sadzba rovnaká pre finančnú aj ekonomickú analýzu bez akéhokoľvek konkrétneho vysvetlenia.

Systematicky vynechávaná je aj otázka pružnosti dopytu po vode (a tým pádom aj po tečúcej odpadovej vode). Niektoré žiadosti obsahujú hodnotenie finančnej životaschopnosti príjemcu, iné však túto otázku vôbec nezohľadňujú.

K podobným rozdielom dochádza v otázke finančnej dostupnosti projektu pre zákazníkov. Ak je priemerný príjem domácnosti v rôznych regiónoch iný, definícia úrovní finančnej dostupnosti by mala byť homogénna.

Takisto je potrebné si uvedomiť, že dva zo šiestich projektov vykazujú negatívnu finančnú súčasnú čistú hodnotu (NPVf), pričom paralelná ekonomická súčasná čistá hodnota (NPVe) nebola ani len odhadnutá.

Tabuľka 2.2

Prehľad ekonomických a finančných parametrov v štúdiách realizovateľnosti

	Nitra	Trenčín	Martin	Banská Bystrica	Komárno	Zvolen
Finančná analýza
obdobie (roky)	30	do roku 2022	do roku 2029	7 rokov (2001-2007)	15 rokov (2001-2015)	28 rokov (1998-2025)
úroková sadzba (%)	10%	6%^⁴	5%	5%	5%	5%
inflácia (ročná)	10%			N^⁵	N	N
počiatočná priemerná sadzba (odpadové vody, EUR/m³)	0.07		0.136		0.10
zvýšenie priemernej sadzby (%)	217%^⁶	252%	200%^⁷ 343%		N	350% pre domácnosti
pružnosť	N	N	N	N	N	N
NPVf	- 1 595 203		- 6 546 589	4 400 000	4 531 517	3 256 834
marginálne náklady (projekt) EUR/m³	N	0.22	N	N	N	N
Zákaznícka dostupnosť		N
počiatočný priemerný príjem domácnosti (EUR)	375	N	128-210 pre skupinu s nízkymi príjmami	307	307	418 (1998)
predpokladaný rast príjmu domácnosti	N	N	2% a 3% ročne v reálnych podmienkach	N	N	34% na celé obdobie
kritériá finančnej dostupnosti	nie sú výslovne uvedené	N	4% priem. príjmu (voda + odp. vody) a 2% iba odp. vody	5% priem. príjmu domácnosti^⁸	N	N
úroveň finančnej dostupnosti (iba odpadové vody)	0.69%	N	0.76%	2% od roku 2003		0.64% 2005 1.06% 2025
Ekonomická analýza			N
úroková sadzba	N	IRR^⁹ 18.1%	N	5%	5%	N
NPVe	N		N	19 000 000	12 186 219	N
Predpokladaný rast HDP	N	2.5% ročne	N	N	N	N

Hodnotenie finančnej životaschopnosti príjemcu	N	A		A	N^¹⁰	A

Keďže program ISPA je zameraný výlučne na financovanie kapitálových výdavkov v sektore životného prostredia a dopravy, všetky projekty navrhované na financovanie zo zdrojov ISPA by mali byť vyberané a hodnotené Vládou Slovenskej republiky použitím rovnakých kritérií, aké sa používajú na výber a evaluáciu všetkých vládnych kapitálových výdavkov. Tieto kritériá by mali zabezpečiť:

Aby sa techniky hospodárenia s kapitálom využívali na optimalizáciu nedostatkových finančných zdrojov.
Aby sa pre každý navrhovaný projekt identifikovali všetky technické riešenia.
Aby sa pre každý projekt identifikovalo najmenej nákladné finančné riešenie a aby v každom prípade, keď takáto možnosť nie je navrhnutá, boli uvedené silné technické argumenty. (Za týmto účelom by sa mali použiť eskontácia toku hotovosti a kalkulácie NPV, IRR ako aj pomer výhody/náklady).
Aby sa pre každý projekt zvolila optimálna kombinácia spôsobov financovania.
Aby si konečný príjemca mohol dovoliť splatiť všetky pôžičky, ktoré bude potrebovať, a zároveň si udržať finančnú životaschopnosť (za týmto účelom sa použije pomerná analýza finančných projekcií – výkaz ziskov a strát, súvaha a výkazy o toku hotovosti – v priebehu očakávaného ekonomického obdobia životnosti navrhovaného majetku).
Aby sa pre ekonomické hodnotenie použil celoštátny prístup. Ak momentálne nie sú k dispozícii informácie, ktoré by umožnili komplexnú ekonomickú analýzu nákladov/výhod, mali by byť identifikované a zodpovednosť za kalkulácie a zber týchto informácií by mala byť pridelená príslušnému štátnemu orgánu.
Aby zodpovednosť za kalkulácie, vydávanie a periodickú revíziu finančných resp. ekonomických ukazovateľov nieslo Ministerstvo financií. Tieto ukazovatele by sa mali použiť na hodnotenie všetkých verejných kapitálových výdavkov a mali by zahŕňať nasledujúce položky:

Kapitálové náklady, ktoré sa majú použiť.
Centrálna úroková sadzba.
Prognóza inflácie.
Prognóza výmenného kurzu.
Ďalšie finančné resp. ekonomické premenné potrebné pre finančné prognózy.

2.6.3 Doterajšie skúsenosti s privatizáciou vodohospodárskych podnikov

Mnohé z organizácií, ktoré sme počas prác na tejto štúdii kontaktovali, považujú pilotný privatizačný projekt v Trenčíne za úspešný. Súkromný medzinárodný prevádzkovateľ (Lyonnaise des Eaux) v súčasnosti vlastní väčšinový podiel prevádzkového majetku v spoločnosti TVS, ktorá úspešne riadi a prevádzkuje vody a odpadové vody v súlade s prevádzkovou licenciou medzi obidvoma vlastníkmi – spoločnosťami TVK Trenčín a TVS.

Na druhej strane, pilotný privatizačný projekt v Komárne nie je považovaný za úspech a dodnes sa nenašiel súkromný prevádzkovateľ (národný alebo medzinárodný), ktorý by prejavil záujem o spoločnosť KOMVaK.

Poznámka: Diskusie s predstaviteľmi viacerých ministerstiev, so zástupcami miest a obcí, ako aj s VAK odhalili nedostatok znalostí, skúseností a tým pádom aj chápania základných problémov týkajúcich sa potenciálnych verejno-súkromných partnerstiev (PPP) na Slovensku. Vyzerá to tak, že napríklad kľúčová rola verejno-súkromných partnerstiev v procese prísunu kapitálu pre rozvoj sektora, rozsah primeraných možností verejno-súkromných partnerstiev pre rôzne majetkové situácie a podmienky, nevyhnutné inštitucionálne požiadavky vrátane nezávislého regulátora a štandardných zmlúv medzi vlastníkom-prevádzkovateľom, ako aj iné dôležité otázky vo všeobecnosti nie sú chápané správne.

Jedným zo záverov, ktoré sú uvedené ďalej v tejto správe, je potreba základného poradenstva v oblasti príležitostí a rizík spojených s rôznymi formami verejno-súkromných partnerstiev. Za týmto účelom by sa mala použiť príslušná dokumentácia a iné distribučné materiály, ktoré sa v súčasnosti pripravujú pre potreby EK.

OCHRANA EURÓPSKYCH INVESTÍCIÍ

Úvod

Tím konzultantov určil konkrétne riziká v každej nasledujúcej oblasti s cieľom vypracovať odporúčania pre investície EÚ v oblasti vodného hospodárstva a nakladania s odpadovými vodami:

neudržateľnosť
finančné riziká
regulačné riziká
politické riziká
nedostatočná transparentnosť

Všetky analýzy vychádzajú z doleuvedených východísk:

Odporúčania musia byť konzistentné s proklamovanou politikou vlády
Prostriedky ISPA musia byť chránené a ich použitie musí naplniť ciele pre ne stanovené
Financovanie, ktoré je k dispozícii pre dosiahnutie potrebného zlepšenia, je obmedzené

Neudržateľnosť

Táto časť materiálu sa týka dlhodobej udržateľnosti projektov ISPA. Mali by sa tu zohľadniť nasledujúce otázky:

Vlastníctvo

Ak nie je jasne zadefinované vlastníctvo majetku, vzniká riziko, že takýto majetok by mohol byť v budúcnosti prevedený bez toho, aby sa náležite zabezpečili a ochránili pôvodné ciele projektu.

Rozdelené vlastníctvo toho jedného podniku verejných služieb by sa mohlo stať zdrojom konfliktov a viesť k neoptimálnemu využitiu zdrojov ISPA. Takáto situácia by mohla vzniknúť, ak podnik verejných služieb (napríklad nové vybavenie a zariadenie vylepšenej čističky odpadových vôd) vlastní príjemca prostriedkov ISPA a zvyšok daného podniku vlastní iná inštitúcia.

Prevádzka a riadiace kompetencie

Neefektívnosť v dôsledku neskúsenosti v oblasti prevádzky a riadenia ukončených projektov vedie k neefektívnej prevádzke a zrýchlenému zhoršovaniu stavu majetku.

Finančná životaschopnosť vlastníka/prevádzkovateľa

Ak vlastník, prípadne prevádzkovateľ nie je finančne životaschopným, vzniká riziko nedokončenia projektu alebo jeho neuspokojivého prevádzkovania. V prípade komerčných úverov, ktoré sa v súčasnosti používajú v prípade všetkých šiestich projektov za účelom naplnenia finančného príspevku miestnej strany, je možné, že budú ďalším finančným tlakom na príjemcu. Je dôležité, aby sa projekty ISPA zohľadňovali v rámci širšieho kontextu globálnych finančných záväzkov príjemcu.

Nedostatočný systémový prístup k investíciám (dodávky vody, kanalizácia, likvidácia odpadových vôd)

Ak sa nezabezpečia doplnkové dlhodobé investície do iných častí vodárenských a odpadových systémov (predovšetkým podzemných zariadení), môže dôjsť k ohrozeniu celej udržateľnosti integrovaného systému. Ako príklad možno uviesť nezrealizovanie výstavby systému zberu odpadových vôd, ktorý sa plánoval rozvinúť alebo rozšíriť k čističke odpadových vôd.

Zjavne nedostatočná integrovaná politika vlády

Zjavná absencia integrovaného prístupu k riadeniu transformácie sektoru vodného a odpadového hospodárstva zo strany vlády vedie k neistote a nedôvere z dôvodu rizika vyplývajúceho z prípadného odkladu alebo nedostatočnej realizácie transformácie, čo by malo okamžité a dlhodobé dôsledky pre vodné hospodárstvo. Navyše tu chýbajú pokyny či smerovanie homogénnych kritérií pre vypracovanie a hodnotenie budúcich predbežných štúdií požadovaných v prípade žiadosti o financovanie projektov zo zdrojov ISPA.

Finančné riziká

Neistoty a vysoké náklady spolufinancovania

Zlyhanie jedného alebo viacerých pôvodne zamýšľaných zdrojov spolufinancovania môže mať významný dopad na finančnú životaschopnosť projektu. Je tu aj riziko toho, že vysoké náklady a ďalšie obtiažne podmienky, ktoré sa zvyčajne viažu na komerčné úvery, by mohli ovplyvniť finančnú životaschopnosť projektov ISPA.

Neisté výnosy

Ak v dôsledku neúnosných sadzieb (pre odberateľa prípadne prevádzkovateľov) alebo neochoty platiť sú skutočne dosiahnuté výnosy nižšie než plánované, potom to ohrozuje finančnú životaschopnosť projektu.

K ohrozeniu finančnej udržateľnosti projektu môže dôjsť aj vtedy, ak sa odsúhlasia nesprávne transferové ceny medzi prevádzkovateľmi a vlastníkmi^¹¹ .

Regulačné riziká

Ak by neexistoval silný a nezávislý regulačný orgán, je možné, že skúsený a mocný medzinárodný prevádzkovateľ by nastolil nespravodlivé zmluvné podmienky medzi vlastníkom a prevádzkovateľom.

Politické riziká

Existuje tu riziko odkladu procesu transformácie, vrátane vytvorenia nových regionálnych vodární podľa stanoveného harmonogramu k 30. júnu 2002. Za takýchto okolností by ďalšie výnimočné prevody majetku na mestá a obce mohla schvaľovať vláda. Nie je zjavné, že by takéto riešenie bolo dlhodobo prežilo. Navyše by mohlo vážne ohroziť realizáciu národnej stratégie vlády v oblasti vodných zdrojov tým, že sa podnietila dlhšie trvajúca dezintegrácia bývalých regionálnych podnikov. Ak by sa povolil tento trend, viedlo by to k vzniku problémov s riadením a nedostatočnej koherentnosti a tiež by to vytvorilo prekážky potrebnej solidarite medzi rôznymi geografickými pod-sektormi s rôznymi nákladmi na poskytovanie služieb vodární a kanalizácií.

Príprava na verejno-súkromné partnerstvo

Riziko tajných dohôd medzi vlastníkom a prevádzkovateľom

Existuje tu riziko, že vlastník a prevádzkovateľov majetku financovaného z ISPA by sa mohli dohodnúť na zmluvných podmienkach (alebo následnom pozmenení podmienok), ktoré by tak dávali nespravodlivé výhody jednej alebo obom stranám, ale boli by škodlivé z hľadiska trvalej udržateľnosti projektu ako aj záujmov odberateľov.

Prevedenie majetku

Počas procesu transformácie existuje riziko, že majetok prevádzaný zo súčasných podnikov VaK na nové akciové spoločnosti prostredníctvom Fondu národného majetku SR by sa nasmeroval niekam inam.

POTREBA PORADENSTVA V OBLASTI VEREJNO-SÚKROMNÉHO PARTNERSTVA

V rozhovoroch s rôznymi organizáciami, ktoré boli súčasťou etapy tejto štúdie realizovanej v teréne, zdalo sa, že úroveň vnímania potreby takého partnerstva a všeobecných otázok tohto partnerstva je nízka. Viaceré organizácie vyjadrili záujem o získanie informácií a zlepšenie svojich poznatkov o verejno-súkromnom partnerstve. V súčasnosti sa pre EK pripravujú informačné materiály a operatívna príručka, kontrolné zoznamy a pracovné nástroje k možnostiam v rámci verejno-súkromného partnerstva a ich použitie v projektoch ISPA. Príručka pokryje prístup ISPA k rôznym etapám verejno-súkromného partnerstva, vrátane:

možností v rámci verejno-súkromného partnerstva,
metódy výberu partnera zo súkromného sektoru,
vlastníctva majetku,
výberových kritérií na partnera zo súkromného sektoru,
postupov výberového konania (tendru) na dodávku tovarov a služieb počas realizácie,
štruktúrovania inštitucionálnych dohôd a postupov,
výpočtu sadzby grantu na pomoc pre projekty verejno-súkromného partnerstva.

Je tiež potrebné klásť väčší dôraz na riadenie projektov a kontraktov, čo vyplýva z toho, že kontrakty v rámci verejno-súkromného partnerstva sú zložitejšie a na dlhšiu dobu než tradičné zmluvy. Z týchto dôvodov je nevyhnutne potrebné, aby sa zaviedli do praxe systémy, ktoré zabezpečia náležité riadenie projektov a uplatňovanie kontraktov. Možno bude potrebné stanoviť postup riadenia projektov, vrátane menovania vedúcich projektu verejného sektoru a kontraktu, zriadenia riadiacich skupín na zabezpečenie chodu projektov, menovania klientských poradcov, rozvinutia stále užších prepojení medzi miestnymi a celoštátnymi orgánmi a ich poradcami a ďalšieho rozpracovania existujúcich postupov projektového riadenia.

Existuje tu riziko, že zainteresované strany plne nepochopia verejno-súkromné partnerstvo a tak vzniká riziko, že sa prijme nesprávna či nevhodná forma verejno-súkromného partnerstva alebo sa plne nevyužijú možnosti uplatnenia verejno-súkromného partnerstva v projektoch financovaných z ISPA a v ďalších prioritných projektoch v oblasti nakladania s odpadovými vodami.

POTREBA PORADENSTVA K POLITIKE

V rozhovoroch s rôznymi organizáciami, ktoré boli súčasťou etapy tejto štúdie realizovanej v teréne, vyplynula potreba inštitucionálneho posilnenia s cieľom pomôcť nasledujúcim organizáciám v rozpracovaní otázok politiky:

Regulačná agentúra pre oblasť vodární a kanalizácií
Nové regionálne vodárenské podniky (vlastníci majetku)
nové regionálne prevádzkové spoločnosti (bývalé VaK)
Ministerstvo financií

To, či si budú môcť odberatelia finančne dovoliť celý program investícií do sektoru vodární a kanalizácií– a predovšetkým ich schopnosť a ochota platiť za tieto verejné služby – zostáva hlavným problémom, ktorý by sa mal adekvátne vyriešiť, aby sa zabezpečila trvalá udržateľnosť týchto investícií. Nestačí len stanoviť presné ciele a termíny a rozbehnú viac či menej ambiciózne projekty s využitím všetkých dostupných zdrojov. Je absolútne nevyhnutné overiť, že je zhoda medzi týmito cieľmi a projektmi na jednej strane a hospodárskym kontextom na strane druhej. Tento kontext sa netýka len primárnej investičnej fázy (projektu a výstavby), ale predovšetkým nasledovnej fázy prevádzkovania, kde je potrebné zabezpečiť adekvátne riadenie, údržbu a následné znovu investovanie do nových zariadení a podnikov.

Analýza finančného postavenia odberateľov s cieľom zistiť, či si budú môcť dovoliť tieto služby, by sa mala zrealizovať na dvoch úrovniach. Po prvé na národnej úrovni, kde by mala byť analýza založená na makroekonomických ukazovateľoch, pričom by viedla k zhodnoteniu toho, do akej miery si štát skutočne môže dovoliť zrealizovať zlepšenia v sektore vodovodov a kanalizácií prostredníctvom zvýšenia sadzieb. Vo všeobecnosti a nakoľko finančné prostriedky sú limitované, úloha ústredných orgánov zostáva principiálne dôležitou pri zadefinovaní priorít a zabezpečení nielen primeraného rozvoja ale aj všeobecného prístupu k verejným službám vodární a kanalizácií. Tieto priority je potrebné začleniť do rámca zadefinovaného v analýza na prvej úrovni. Dávame do pozornosti, že disponibilnosť kapitálových investícií je predmetom analýzy, ale nie jej jedinou témou.

Druhá úroveň analýzy sa týka konkrétne jednotlivých projektov, ktoré majú byť začlenené do horeuvedených priorít. Na tejto úrovni je prístup tradičnejší a mal by zahŕňať schopnosť odberateľov platiť za takéto služby (ak majú byť náklady pokryté zo sadzieb) a ich ochotu platiť a tiež aj primerané zhodnotenie bremena, ktoré by projekt mohol spôsobiť vo finančnej rovnováhe miestnych subjektov ako sú mestá alebo prevádzkujúce spoločnosti.

V kapitole 4 sú uvedené viaceré odporúčania, ktoré vedú k praktickej realizácii tohto prístupu. Medzi tieto odporúčania patrí posilnenie inštitucionálnych kapacít a to predovšetkým vo vzťahu k realizácii procesu transformácie, vrátane zriadenia regulačného orgánu pre sektor vodovodov a kanalizácií.

3 HODNOTENIE JEDNOTLIVÝCH PROJEKTOV ISPA PODĽA ZADANIA

3.1 NITRA

3.1.1 Úvod/ Návštevy v teréne

Členovia projektového tímu ISPA-PPP spolu so zástupcom z Implementačnej agentúry ISPA navštívili mesto 26.2.2002 a mali podrobné a plodné diskusie s nasledujúcimi zástupcami:

p. Xxxxx Xxxxxx (primátor Nitry)

p. Xxxxxxx Xxxxxxxx (vedúci oddelenia mestského územného plánovania mesta Nitry)

p. Xxxxxxxxx Xxxxx (riaditeľ krajského závodu ZsVAK).

Krátka návšteva sa uskutočnila aj v existujúcej čistiarni odpadových vôd (ČOV) v Nitre. Kľúčové body diskusií, ktoré sú relevantné pre projekt ISPA PPP sú zhrnuté nižšie v súlade s informáciami, ktoré poskytlo mesto. Odpoveď mesta na štandardný dotazník je uvedená v Prílohe 2. Ďalšie poznámky, získané neskôr v diskusiách s predstaviteľmi ZsVAK v Bratislave sú uvedené neskôr.

3.1.2 Finančné memorandum (ISPA/súčasné)

Pôvodná žiadosť uvádzala mesto Nitra ako konečného príjemcu. To je teraz fakticky správne, keďže vlastníctvo ČOV prešlo na mesto vo februári 2002. Avšak v čase podpisovania Finančného memoranda v apríli 2001 bol tento majetok stále vo vlastníctve, správe a prevádzkovaní krajských vodární, ZsVAK, a táto organizácia je uvedená vo Finančnom memorande ako konečný príjemca. Je preto potrebné aktualizovať Finančné memorandum, aby odrážalo túto zmenu vlastníctva.

3.1.3 Vlastníctvo spoločnosti a majetku (vrátane budúceho majetku)

Táto časť hovorí o predchádzajúcom resp. súčasnom a budúcom vlastníctve infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd, a tiež o prevádzke a celkovom riadení tohto majetku.

Komentár sa uvádza podľa vhodnosti.

Predchádzajúce vlastníctvo:

Majetok/Prevádzka/Riadenie: podnik ZsVAK (založený Ministerstvom pôdohospodárstva)

Súčasné vlastníctvo:

Majetok: ČOV a súvisiaci pozemok spolu s ohraničenou časťou kanalizačnej siete (25km) plus niektoré časti siete distribúcie pitnej vody sú teraz vo vlastníctve mesta (tento prevod vlastníctva majetku sa uskutočnil vo februári 2002 a vykonala ho vláda). Zvyšný majetok (pozostávajúci zo zdroja pitnej vody a podstatnej časti infraštruktúry na distribúciu vody a kanalizáciu) ostáva vo vlastníctve ZsVAK.

Prevádzka: Mesto nedávno dohodlo so ZsVAK, že ZsVAK si ponechá zodpovednosť za prevádzku ČOV. Zodpovednosť za prevádzku ostatného majetku ostane taktiež na strane ZsVAK. Vyrozumeli sme, že konečná zodpovednosť za dodržiavanie noriem kvality odpadových vôd je na strane mesta.

Riadenie: Ako vyššie. ZsVAK sú zodpovedné za všetky ostatné aktivity riadenia vrátane

fakturácie a inkasovania vodného a stočného od zákazníkov.

Budúce vlastníctvo: Ako horeuvedené pre súčasné.

3.1.4 Zmena konečného príjemcu

Dôvody pre navrhovanú zmenu konečného príjemcu vo Finančnom memorande projektu ISPA definoval primátor nasledovne:

Aby bolo možné získať komerčný úver za absencie vládneho financovania^¹², musí byť mesto vlastníkom majetku.
ZsVAK nemajú k dispozícii prostriedky na skvalitnenie ČOV v Nitre (alebo na iný program modernizácie vodovodov, kanalizácie či čistenia odpadových vôd), a v každom prípade nevidia program v Nitre ako vysokú prioritu.
Chýbajúce odkanalizovanie a adekvátne čistenie odpadových vôd odrádza zahraničných aj slovenských investorov od investovania v Nitre a brzdí tak rozširovanie mesta^¹³.
Mesto je zodpovedné za kvantitu a kvalitu vody a odpadových vôd, a bude vystavené pokutám v prípade nespĺňania noriem.
V čase podpísania bolo poskytnuté uistenie, že zmena konečného príjemcu zo ZsVAK na mesto vo Finančnom memorande z horeuvedených dôvodov bude uskutočniteľná, a všetky strany ju predpokladajú. Táto vec bola overená u ZsVAK a ich riaditeľ nemá žiadne námietky voči zmene FM.

3.1.5 Prebiehajúca/ budúca transformácia predmetného podniku verejných služieb

Podľa všetkého nie sú žiadne plány na transformáciu majetku podniku.

Poznámka: Vlastníctvo a riadenie ČOV mestom by znamenalo, že prevod na súkromného investora by mesto mohlo v budúcnosti urobiť jednoducho. Mesto Nitra nemá žiadnu skúsenosť s prevádzkovaním resp. riadením ČOV. Ak by napriek súčasnej dohode so ZsVAK bola v budúcnosti zodpovednosť za prevádzkovanie ČOV prenesená na mesto Nitra, izolovalo by to prevádzkovateľov preložených zo ZsVAK od ich predchádzajúcej organizácie. Za takých okolností je predstaviteľné, že mesto by mohlo potrebovať hľadať skúsenosti s prevádzkou pre modernizovanú ČOV, a to by mohlo vytvoriť príležitosť pre prípadného súkromného investora resp. prevádzkovateľa. Avšak je tiež pravdepodobné, že taký súkromný prevádzkovateľ by mal záujem len vtedy, ak by mohol tiež získať riadenie niekoľkých častí celého systému, alebo aspoň niekoľkých ČOV. Nie je preto jasné, aký prínos – ak vôbec nejaký – by plynul pre zákazníkov z nového prerozdelenia rolí resp. z novej súkromnej centralizačnej schémy.

3.1.6 Opis súčasnej/ budúcej štruktúry vlastníctva

Tak, ako je opísaná vyššie. Podrobné informácie, ktoré poskytlo mesto Nitra a ZsVAK sú poskytnuté nižšie.

Odkaz na Národnú stratégiu programu ISPA naznačuje, že vlastníctvo majetku mestom nie je nezvyčajné, keďže okolo 199 z celkového počtu 334 ČOV je v riadení mestských orgánov.

3.1.7 Účasť súkromného investora

V súčasnosti žiaden.

Poznámka: Vlastníctvo, prevádzka a riadenie majetku ČOV by napomohlo účasti súkromného sektoru v budúcnosti, ale zároveň by investovanie do ostávajúceho majetku (napr. do kanalizačnej siete) bolo pre potenciálnych investorov menej atraktívne.

3.1.8 Profil a skúsenosť manažmentu

ZsVAK majú dlhodobú skúsenosť s prevádzkovaním a riadením majetku vodární a kanalizácií od svojej inaugurácie v roku 1977 ako jedného z piatich regionálnych podnikov vodární a kanalizácií spadajúcich pod Ministerstvo pôdohospodárstva.

Mesto Nitra nemá žiadnu skúsenosť s prevádzkovaním alebo riadením ČOV.

3.1.9 Zmluvné podmienky súkromného investora

Nevzťahuje sa.

3.1.10 Iné otázky/poznámky

Poznámka: Predbežné zhodnotenie minulého hospodárenia mesta Nitra by mohlo vytvárať isté pochybnosti o schopnosti mesta riadiť a financovať projekt ISPA. Navrhovaný projekt predstavuje 15% súčasného majetku. Mesto už má dlhodobé úvery vo výške približne 3,4 mil. € a v súčasnosti navrhuje zvýšiť tento objem o ďalšie 4 mil. € na spolufinancovanie projektu ISPA. Mesto vrátilo stratu v roku 2001 vo výške 1,5 mil. € a k 1.1.2002 malo len 0,8 mil. € hotovosti a zostatkov na účtoch. Projekt ISPA v objeme 12 mil. € je značne väčší než akýkoľvek iný projekt, ktorý mesto realizovalo počas ostatných dvoch rokov (najväčší projekt v spomínanom období bola stavba obytných budov a infraštruktúry v náklade € 2,7 mil.), a poplatky za odpadovú vodu sú v súčasnosti nižšie než súvisiace náklady. V období po tomto predbežnom hodnotení, založenom na počiatočných informáciách, ktoré poskytlo mesto, bolo možné odhadnúť výnosovú kapacitu ČOV a uskutočniť rozsiahlejšie hodnotenie finančnej dostupnosti. Bolo tiež možné odhadnúť dostupnosť rezerv, ktoré by mohli pomôcť financovať navrhovanú investíciu (podrobné informácie nájde čitateľ v správe "Pokračovanie hodnotenia finančnej životaschopnosti mesta Nitra“ (Follow on Review of Financial Viability of Municipality of Nitra), máj 2002). Táto správa konštatuje, že financovanie projektu ČOV nemá žiaden významný negatívny dopad na mesto za predpokladu, že projekt dodrží parametre naznačené v žiadosti o prostriedky z programu ISPA, najmä pokiaľ ide o investičné a prevádzkové náklady, meškanie stavby a požadované zvýšenie poplatkov. Konštatovalo sa tiež, že tieto zvýšenia poplatkov sa zdajú byť pre užívateľov zvládnuteľné, podľa aktualizovaných údajov o výnosoch, ktoré poskytlo mesto. Avšak na vykrytie úrokových a úverových platieb počas obdobia stavby a tiež na pravdepodobné deficity počas počiatočného obdobia prevádzky ČOV (ako je ukázané v simuláciách cash-flow), mesto a zastupiteľstvo by sa mali zaviazať použiť finančné prostriedky z Fondu rozvoja bývania. Mesto potvrdilo dostupnosť týchto prostriedkov, ako aj schopnosť mestských orgánov viazať čiastky z Fondu rozvoja bývania na financovanie projektu ČOV.

3.2 KOMÁRNO

3.2.1 Úvod/ Návštevy v teréne

Členovia tímu projektu ISPA-PPP, spolu s p. Xxxxxxxx Xxxxxxxxxx z Implementačnej agentúry ISPA Ministerstva životného prostredia, navštívili mesto Komárno 28. februára

2002. Tím mal produktívne diskusie s nasledujúcimi osobami:

Xxx. Xxxxxx Xxxxxxx, primátor Komárna

p. Xxxx Xxxx, projektový manažér, Renesans A.S., odborný poradca mesta.

Po diskusiách bol tím na krátkej exkurzii v súčasnej čistiarni odpadových vôd (ČOV) v Komárne. Kľúčové body diskusií sú zhrnuté nižšie a odpovede mesta na štandardný dotazník sú uvedené v Prílohe 2. Podrobné informácie o prevádzkovateľskej spoločnosti KomVaK a “Diagram prevodu majetku” sú zahrnuté v Prílohe 4.

100-percentné vlastníctvo majetku spoločnosťou CIVITAS/ KOMVaK tak, ako je ukázané na diagrame, bolo následne potvrdené u pána Xxxx Xxxxx len ako vlastníctvo týkajúce sa prevádzkových aktív (t.j. nie infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd).

3.2.2 Súčasný stav žiadosti a financovania ISPA

Podpredseda vlády Xxxxx Xxxxxx odovzdal žiadosť o projekt ISPA pre oblasť odpadových vôd v meste Komárno Komisii Európskych spoločenstiev (ES) v auguste 2000. V tom čase boli nepokryté projektové náklady odhadované na 7,830 mil. €, a slovenská vláda žiadala 75-percentný grant ISPA vo výške 5,8 mil. €. Zvyšné náklady mali byť financované štátnym grantom vo výške 0,6 mil. € (7%), a úverom od MFI vo výške 1,4 mil. € (17%).

Financovanie podľa žiadosti o projekt ISPA

Zdroj	€ (mil.)	%
grant ISPA	5,8	75
zdroje z MFI	1,4	17
štátny grant	0,6	7
Spolu	7,8	100

Žiadosť schválilo ES a podpísané Finančné memorandum sa vrátilo slovenskej vláde 14. mája 2001. Spôsobilé náklady identifikované vo Finančnom memorande boli upravené nahor na 8.043.700 € s tým, že podiel pomoci Spoločenstva sa znížil na 50%, resp. 4.021.850 €. Ostávajúce náklady sa mali rozdeliť medzi ústrednú vládu a mesto, ako je naznačené nižšie. V tom čase sa predpokladalo, že mesto pokryje svoju časť nákladov prostredníctvom úveru od niektorej MFI cez Štátny environmentálny fond.

Finančné memorandum ISPA

Zdroj	€	%
grant ISPA	4.021.850	50
štátny grant	1.005.460	12,5
mesto	3.016.390	37,5
Spolu	8.043.700	100

Slovenská vláda schválila Finančné memorandum pre Komárno 28. novembra 2001, ale zmenila rozdelenie slovenského príspevku medzi štátnym rozpočtom a konečným príjemcom tak, že každý prispieva 25% nákladov projektu, ako je ukázané nižšie. Zvýšenie sumy, ktorou prispieva štát, údajne odráža dôležitosť, ktorú vláda Slovenska pripisuje environmentálnym prínosom tohto projektu.

Revidované Finančné memorandum (7. december 2001)

Zdroj	€	%
Grant ISPA	4.021.850	50
štátny grant	2.010.925	25
mesto	2.010.925	25
Spolu	8.043.700	100

Hoci mesto Komárno dúfalo, že získa financovanie zo zahraničných finančných inštitúcií prostredníctvom Štátneho environmentálneho fondu, zdá sa, že takéto prostriedky nie sú k dispozícii. Z toho dôvodu je mesto na začiatku marca 2002 v závere rokovaní so spoločnosťou DEXIA Slovakia o získaní komerčného úveru na financovanie svojej časti projektu. Mesto používa svoje rezervy ako zábezpeku na získanie 15-ročného úveru s očakávanou úrokovou mierou približne 8,0%. Podrobnosti o komerčnom úverovom prísľube sú uvedené v Prílohe 4.

3.2.3 Vlastnícke štruktúry

Táto časť hovorí o predchádzajúcom, súčasnom a budúcom vlastníctve fixného (t.j. nehnuteľného) majetku súvisiaceho s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd v Komárne, spolu s prevádzkou a celkovým riadením tohto majetku vrátane vlastníctva potrebných prevádzkových aktív (najčastejšie ide o zariadenie budov a vozidlá).

Predchádzajúce vlastníctvo

Od roku 1977 do 31. decembra 1997, všetok majetok súvisiaci s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd, jeho prevádzka a riadenie v Komárne bol v zodpovednosti Západoslovenských vodární a kanalizácií (ZVaK), štátom vlastneného podniku. Do tohto majetku patria rozsiahle (a v súčasnosti nevyužívané v plnej miere) vodné studne nachádzajúce sa v meste pri rieke Xxxxx, vodovodné potrubia v Komárne a v troch okolitých obciach, kanalizačné potrubia v tých istých lokalitách, a ČOV, nachádzajúca sa v Komárne na rieke Váh, nahor po toku neďaleko od miesta jej sútoku s Dunajom.

Parlamentnou vyhláškou č. 748 z 8. októbra 1997 sa vlastníctvo majetku súvisiaceho s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd v Komárne pretransformovalo v rámci jedného z dvoch slovenských pilotných projektov, a to zo štátu na mesto Komárno. Druhý pilotný projekt sa týkal Trenčína. Všetok majetok sa previedol na mesto k 1. januáru 1998.

S účinnosťou od 1. januára 1999 riadenie a prevádzkovanie horeuvedeného majetku, ako aj vlastníctvo prevádzkových vodárenských aktív v Komárne bolo prevedené na CIVITAS, spoločnosť pre riadenie mestského majetku, plne vo vlastníctve mesta Komárno. CIVITAS založil vodárenskú a kanalizačnú jednotku, a vlastnil prevádzkové aktíva až do októbra 2000. Pred prevodom, ktorý je podrobne opísaný nižšie, bol CIVITAS zodpovedný za riadenie všetkého majetku patriaceho mestu, vrátane verejných bytov a ostatných budov. Od tejto spoločnosti sa nevyžadovalo, aby bola zisková, a od mesta Komárno dostávala významné dotácie.

Súčasné vlastníctvo

Aby sa zlepšila transparentnosť, a zabránilo sa kombinovaniu financií súvisiacich s vodou a ostatných aktivít spoločnosti CIVITAS, mesto Komárno založilo začiatkom roku 2000 samostatnú akciovú spoločnosť určenú na riadenie a prevádzkovanie infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd. Mestské zastupiteľstvo v Komárne 30. marca 2000 odsúhlasilo založenie podniku Komárňanské vodárne a kanalizácie, KOMVaK. Spoločnosť KOMVaK, a.s. bola zapísaná do Obchodného registra 20. septembra 2000 a začala plnú prevádzku 1. novembra 2000. Vlastníctvo všetkých prevádzkových vodárenských aktív mesta bolo prevedené zo spoločnosti CIVITAS na spoločnosť KOMVaK. Súčasným vlastníkom prevádzkových aktív je naďalej KOMVaK a stopercentným majiteľom spoločnosti KOMVaK je naďalej mesto Komárno, ktoré si ponecháva vlastníctvo infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd.

Budúce vlastníctvo

Vo vlastníctve infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd v Komárne sa nepredpokladá v blízkej budúcnosti žiadna zmena. Mesto viedlo neoficiálne rozhovory s niekoľkými medzinárodnými prevádzkovateľmi vodární a kanalizácií a vyjadrilo želanie predať 63-percentný podiel prevádzkových aktív súkromnej spoločnosti, ktorá by vlastnila väčšinový podiel týchto aktív a riadila a prevádzkovala ich v mene mesta. Mesto dúfa, že od takého medzinárodného prevádzkovateľa získa jednorazový licenčný poplatok, ako aj dopredu desaťročnú splátku ročného nájomného spoločnosti KOMVaK. Primátor povedal, že mesto by použilo tieto príjmy na splatenie komerčného úveru, ktorý si plánuje zobrať na financovanie svojho záväzku v projekte modernizácie ČOV v Komárne.

K dnešnému dátumu žiaden zahraničný prevádzkovateľ nebol ochotný akceptovať podmienky, ktoré mesto Komárno navrhuje, a oficiálny tender na prevod majetku sa neuskutočnil. Primátor naznačil, že ak to bude potrebné, mesto je pripravené pokračovať v súčasných štruktúrach vlastníctva a prevádzkovania bez časového ohraničenia.

Predchádzajúca prevádzka

Pred prevodom infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd na mesto, boli za jej prevádzku v Komárne zodpovedné ZVaK. Mesto Komárno malo tiež zmluvu so ZVaK na pokračovanie prevádzkovania tejto infraštruktúry v kalendárnom roku 1998. Od januára 1999 do októbra 2000 robila prevádzku tohto majetku mesta Komárno spoločnosť CIVITAS.

Súčasná prevádzka

Od novembra 2000 spoločnosť KOMVaK, a.s. prevádzkovala ČOV a všetku ostatnú vodárenskú a kanalizačnú infraštruktúru v Komárne. KOMVaK bude túto infraštruktúru prevádzkovať prostredníctvom kontraktu minimálne počas roka 2002. Pracovníci spoločnosti KOMVaK, ktorých je 129, boli predtým zamestnancami spoločnosti CIVITAS od januára 1999 do októbra 2000, a pred rokom 1999 boli zamestnancami ZVaK.

Zodpovednosť za dodržiavanie noriem kvality pre pitnú vodu spočíva na primátorovi Komárna, kým zodpovednosť za dodržiavanie noriem pre odpadové vody nesie KOMVaK.

KOMVaK v súčasnosti platí pokuty za nedodržiavanie týchto noriem Podniku povodia rieky Váh, ktorý podlieha Ministerstvu pôdohospodárstva.

Súčasné riadenie

Spoločnosť KOMVaK, a.s. je zodpovedná za interné riadenie ČOV, ako aj za všetky ostatné riadiace aktivity v Komárne, vrátane fakturovania a inkasovania vodného a stočného od zákazníkov.

3.2.4 Zmena konečného príjemcu

Nevzťahuje sa.

3.2.5 Prebiehajúca/ budúca transformácia predmetného podniku

Viď odsek 3.2.3.

3.2.6 Opis súčasnej / budúcej vlastníckej štruktúry

Všetok vodárenský majetok v Komárne v súčasnosti vlastní mesto. Spoločnosť KOMVaK je zodpovedná za riadenie a prevádzku infraštruktúry súvisiacej s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd, a tiež vlastní prevádzkové aktíva. KOMVaK je v plnom vlastníctve mesta Komárno. Ako bolo opísané vyššie, mesto skúma možnosti privatizácie majoritného podielu svojich prevádzkových aktív súkromnou vodárenskou spoločnosťou.

3.2.7 Účasť súkromného investora

V súčasnosti sa žiaden súkromný investor nezúčastňuje na vlastníctve alebo riadení spoločnosti KOMVaK. Avšak ako bolo opísané vyššie, primátora oslovilo niekoľko medzinárodných súkromných vodárenských spoločností a viedli sa prieskumné diskusie. Za vyhovujúcich podmienok má mesto Komárno záujem previesť väčšinový podiel v spoločnosti KOMVaK a všetky prevádzkové zodpovednosti ako aj prevádzkové aktíva na súkromnú vodárenskú spoločnosť.

3.2.8 Nová/ predpokladaná štruktúra riadenia

V riadiacej štruktúre sa v súčasnosti nepredpokladajú žiadne zmeny.

3.2.9 Profil a skúsenosti manažmentu

K 1. januáru 2002 mala spoločnosť KOMVaK 129 zamestnancov, z toho 80 robotníkov, 43 technicko-riadiacich pracovníkov, a šesť práceneschopných. Veľká väčšina súčasných zamestnancov bola predtým zamestnaná v ZVaK a mali dlhodobé skúsenosti s prevádzkou a riadením vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Komárne. Ako je ukázané v organizačnej štruktúre v Prílohe 4, KOMVaK sa skladá z nasledujúcich oddelení: Ekonomicko-obchodný odbor, Odbor riaditeľa, Výrobno-technický odbor, a Odbor technických služieb. Niekoľko vedúcich pracovníkov udržiava profesionálne kontakty s bývalými kolegami v ZVaK, a uviedli, že v prípade potreby s nimi môžu konzultovať.

3.2.10 Zmluvné podmienky pre súkromného investora

Primátor Komárna mal zatiaľ nezáväzné diskusie s niekoľkými súkromnými vodárenskými spoločnosťami, ako napr. Lyonnaise des Eaux, Vivendi, International Water, ako aj s českými a slovenskými firmami. Primátor stanovil prísne podmienky pre možný predaj 65-percentného podielu v KOMVaK. Vyžaduje akontáciu 50.000.000 Sk (1.237.440 €) ako aj dopredu desaťročné zaplatenie ročného nájomného, ktoré platí KOMVaK mestu, čo je v súčasnosti 7,5 mil. Sk (185.600 €) ročne. Žiadna zo súkromných spoločností nemala záujem o kúpu za takýchto podmienok.

3.2.11 Iné otázky/poznámky

Vodné zdroje

Voda v Komárne sa čerpá cez studne pri rieke Xxxxx z podzemného zdroja dobrej kvality, ktorý má významne vyššiu kapacitu, než je čerpaný objem (x10).

Poznámka: Tento poddimenzovane využívaný vodný zdroj dobrej kvality by sa mohol ďalej využívať. MPo vyjadruje isté obavy, že by to mohlo predstavovať budúceho súkromného majiteľa resp. prevádzkovateľa s monopolným postavením pre poskytovanie pitnej vody iným priľahlým oblastiam regiónu, kde je nedostatok vodných zdrojov.

3.3 BANSKÁ BYSTRICA A ZVOLEN

3.3.1 Úvod/ Návštevy v teréne

Členovia tímu Konzultanta spolu s x. Xxxxxxxx Xxxxxxxxxx z Implementačnej agentúry ISPA Ministerstva životného prostredia, navštívili kanceláriu divízie STVAK v Banskej Bystrici 28. februára 2002. Tím mal diskusie s nasledujúcimi zástupcami STVAK, miest Banská Bystrica a Zvolen a Ministerstva pôdohospodárstva:

STVAK

Xxx. Xxx Xxxxxxxx

Dipl. Xxx. Xxxxxxx Xxxx

Dipl. Xxx. Xxxxx Xxxxxx (ekonomicko-obchodný riaditeľ)

Dipl. Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxx (PM)

Dipl. Xxx. Xxx Xxxxxx

Xxx. Xxxxxxxxx Xxxxxx

Ing. Xxxxxx Xxxxxx (Zvolen PM).

Mesto Banská Bystrica

Xxx. Xxx Xxxxxx (primátor)

Dipl. Ing. Xxxxxxx Xxxx (vedúci kancelárie primátora)

Xxx. Xxxxxxxx Xxxxx

Mesto Zvolen

Xxxxxxxx Xxxxx (primátor)

Ministerstvo pôdohospodárstva

Xxx. Xxxxx Xxxxxxxx

Po diskusiách bol konzultačný tím na krátkej návšteve v súčasnej čistiarni odpadových vôd (ČOV) vo Zvolene. Kľúčové body diskusií sú zhrnuté nižšie a reakcia STVAK na štandardný dotazník je v Prílohe 2.

3.3.2 Súčasný stav žiadosti ISPA a financovania

3.3.2.1 Banská Bystrica. Žiadosť o projekt ISPA pre odpadové vody v Banskej Bystrici bola odovzdaná ES v auguste roku 2000. V tom čase sa odhadovali nepokryté projektové náklady na sumu 45,30 mil. €, s tým, že slovenská vláda žiadala 63,90-percentný grant ISPA vo výške 30,0 mil. €. Zvyšný objem nákladov mal byť financovaný pomocou štátneho grantu vo výške 2,0 mil. € z viacerých zdrojov a úverom od EIB vo výške 8,0 mil. €. Zvyšok z celkového objemu nákladov investície mal byť vykrytý pomocou cash flow generovaného prostredníctvom zvýšení vodného a stočného počas trvania projektu.

Financovanie podľa žiadosti o projekt ISPA

Zdroj	€ (mil.)	%
grant ISPA	30.000.000	63,90
zdroje z MFI	8.000.000
štátny grant	2.000.000
zostatok	5.300.000
Spolu	45.300.000	100,00

Žiadosť bola schválená Európskym spoločenstvom, a podpísané Finančné memorandum sa vrátilo slovenskej vláde 4. apríla 2001 s uvedením STVAK ako konečného príjemcu. Spôsobilé náklady identifikované vo Finančnom memorande boli vo výške 36,15 mil. €, a podiel pomoci ES sa znížil na 50%, resp. 18,078 mil. €. Financovanie ostávajúcich nákladov si mali rozdeliť ústredná vláda a miestna úroveň tak, ako je naznačené nižšie. V tom čase sa predpokladalo, že miestne náklady sa pokryjú prostredníctvom úveru od MFI cez Štátny environmentálny fond.

Finančné memorandum ISPA

Zdroj	€	%
grant ISPA	18.078.147	50
štátny grant	9.039.074	25
iné (miestne)	9.039.074	25
Spolu	36.156.630	100

Tento rozpočet bol následne revidovaný tak, aby odrážal zvýšené náklady projektu a následne bol Európskemu spoločenstvu odovzdaný Dodatok k Finančnému memorandu takto:

Revidované Finančné memorandum

Zdroj	€	%
Grant ISPA	22.734.334	50
štátny grant	11.367.166	25
iní (miestne)	11.367.167	25
Spolu	45.468.667	100

Aj keď STVAK dúfali, že získajú financovanie z MFI prostredníctvom Štátneho environmentálneho fondu, takéto financovanie sa nedarilo získať. Podľa toho, čo bolo povedané na stretnutí, dôvodom, pre ktorý sa nepodarilo zabezpečiť úver EIB bolo, že vláda nebola ochotná poskytnúť naň štátnu záruku. V dôsledku toho STVAK získali komerčný úver od VÚB Slovensko na miestne náklady predstavujúce 25% celkových. Úver je zabezpečený vlastnými aktívami STVAK. Podrobnejšie informácie o komerčnom úvere pre projekt Banská Bystrica sú tiež zahrnuté v záväznom úverovom prísľube v Prílohe 3.

3.3.2.2 Zvolen. STVAK odovzdal Európskemu spoločenstvu žiadosť o financovanie z programu ISPA pre projekt odpadových vôd mesta Zvolen v júli 2001. V tom čase sa nepokryté projektové náklady odhadovali na 11,67 mil. €, pričom STVAK žiadali 50-percentný grant ISPA vo výške 5,83 mil. €. Zvyšné náklady mali byť financované z príspevkov štátneho úveru poskytnutého spoločnosti STVAK (12,5%) a z príjmu vytvoreného zo zvýšenia poplatkov.

Financovanie podľa žiadosti o projekt ISPA

Zdroj	€	%
grant ISPA	5.833.750	50
zdroje z MFI	nie je známe
iné	5.833.750	50
Spolu	11.667.500	100

Očakáva sa, že žiadosť bude čoskoro podpísaná. Spôsobilé náklady identifikované vo Finančnom memorande boli znížené na 10.967.050 €, s podielom pomoci ES na tej istej úrovni 50%, resp. 5,48 mil. €. Ostávajúce náklady si mali ústredná vláda a STVAK rozdeliť tak, ako je naznačené nižšie. V tom čase sa predpokladalo, že STVAK by mohli pokryť svoju časť nákladov prostredníctvom úveru z MFI získaného cez Štátny environmentálny fond.

Finančné memorandum ISPA

Zdroj	€	%
grant ISPA	5.483.525	50
štátny grant	2.741.763	25
konečný príjemca	2.741.763	25
Spolu	10.967.050	100

Hoci STVAK dúfali, že získajú financovanie z MFI prostredníctvom Štátneho environmentálneho fondu, zdá sa, že také financovanie nie je k dispozícii. V dôsledku toho si STVAK vybavili komerčný úver od VÚB Slovensko s očakávanou úrokovou mierou približne 11%.

Mesto Zvolen používa svoje rezervy ako zábezpeku na zaručenie polovice tohto komerčného úveru a STVAK ručí za druhú polovicu.

3.3.3 Vlastnícke štruktúry (Banská Bystrica a Zvolen)

Táto časť hovorí o predchádzajúcom, súčasnom a budúcom vlastníctve fixného majetku súvisiaceho s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd v Banskej Bystrici a vo Zvolene, spolu s prevádzkou a celkovým riadením tohto majetku vrátane vlastníctva potrebných prevádzkových aktív (najčastejšie ide o zariadenie budov a vozidlá).

Predchádzajúce vlastníctvo/ Súčasné vlastníctvo

Predchádzajúcim a súčasným vlastníkom majetku súvisiaceho s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd v regióne stredného Slovenska je štát resp. STVAK.

Budúce vlastníctvo majetku

Pri ukončení transformačného procesu bude vlastníctvo majetku prevedené na novú regionálnu vodárenskú (akciovú) spoločnosť. Obce tohto regiónu dostanú akciové podiely v tejto novej spoločnosti úmerne podľa svojho počtu obyvateľov. Prevádzkové aktíva, napr. budovy, vozidlá a zariadenie budú tiež prevedené na túto novú spoločnosť, ktorá bude zodpovedná za riadenie a prevádzkovanie majetku súvisiaceho s dodávkou pitnej vody a čistením odpadových vôd.

Predchádzajúca prevádzka / Súčasná prevádzka a riadenie

Predchádzajúcu a súčasnú údržbu a prevádzku infraštruktúry robí STVAK.

3.3.4 Zmena konečného príjemcu

Súčasný konečný príjemca uvedený v Dodatku č. 1 k Finančnému memorandu pre projekt ISPA v Banskej Bystrici a vo Finančnom memorande pre projekt ISPA vo Zvolene je

STVAK. Po transformácii bude za financovanie projektu ISPA zodpovedná nová organizácia (jej názov ešte zatiaľ nie je rozhodnutý), ale možno to bude “Stredoslovenský vodohospodársky podnik”.

3.3.5 Prebiehajúca/ budúca transformácia predmetného podniku

Viď odsek 3.3.8.

3.3.6 Opis súčasnej / budúcej štruktúry vlastníctva majetku

Vlastníctvo majetku bude prevedené prostredníctvom Fondu národného majetku zo štátu na mestá (cez novú regionálnu akciovú spoločnosť vodární a kanalizácií) v súlade s Uznesením vlády o transformácii (č. 35 z januára 2001).

3.3.7 Účasť súkromného investora

V súčasnosti sa nepredpokladajú žiadne plány na zapojenie súkromného sektoru či už do prevádzkovania infraštruktúry cez nové regionálne podniky pre prevádzku vodární a kanalizácií alebo cez mestá, ktoré budú infraštruktúru vlastniť.

3.3.8 Nová/ predpokladaná štruktúra riadenia

K vyplnenému dotazníku od STVAK bola pripojená kópia Prílohy IV zvolenskej žiadosti o projekt ISPA, ktorú pripravil Xxxx Xxx pod názvom “Inštitucionálne hodnotenie” v júli 2001, a ktorá ukazuje súčasnú a budúcu štruktúru STVAK po transformácii. V Prílohe IV o inštitucionálnom hodnotení k žiadosti ISPA z roku 2001 Xxxx Xxx hovorí, že: “STVAK je výkonný a nákladovo efektívny podnik verejných služieb orientovaný na zákazníka s pružnou organizáciou, s motivovanými a patrične vyškolenými pracovníkmi a rôznymi úrovňami obsadzovania pracovníkmi (vrátane dodávateľských služieb), ktorý môže odrážať podmienky trhovej ekonomiky a ciele stanovené v NEAP a v Národnej stratégii ISPA pre programovacie obdobie 2000-2006”.

Poznámka: Konzultačný tím nadobudol počas stretnutia dojem, že zmena štatútu STVAK zo štátom vlastneného podniku vodární a kanalizácií na mestami vlastnenú prevádzkovú spoločnosť (s mestami ako kolektívnym vlastníkom majetku) nie je ničím výnimočným, a že je nepravdepodobné, že by sa tým praktické okolnosti pre mestá aj prevádzkovú spoločnosť významne zmenili v porovnaní so súčasnou situáciou. Zdalo sa, že účastníci nemyslia, že by to malo dôsledky pre budúce financovanie investícií mestami a pre potenciálnu účasť súkromného sektoru v prevádzkovej spoločnosti ako aj pre financovanie nových aktív v budúcnosti. Naviac sa ako fakt alebo ako potenciálny zdroj omeškania vo financovaní ISPA nevnímalo ani riziko, že zmena názvu a štatútu STVAK pri transformácii na novú regionálnu vodáreň si môže vyžiadať úpravu podpísaných finančných memoránd pre Banskú Bystricu aj Zvolen.

Dokument autora Xxxx Xxx (v angličtine) nám láskavo poskytli STVAK. Projektový tím nevie o tom, že by v súčasnosti boli k dispozícii nejaké iné podrobnejšie informácie o procese transformácie.

3.3.9 Profil a skúsenosti manažmentu

STVAK je jedným z piatich podnikov regionálnych vodární a kanalizácií, ktoré boli založené pôvodne v roku 1970 ako “národný podnik” s cieľom poskytovať pitnú vodu a zber a čistenie odpadovej vody pre domácnosti aj nebytových zákazníkov. Štatút podniku STVAK sa zmenil v roku 1989 na ” štátny podnik ” (niekedy nazývaný aj “Správa“) v súlade so zákonom č. 88/1988. Celkový počet pracovníkov STVAK je 1597 vrátane riaditeľstva v Banskej Bystrici a siedmich závodov. Ďalšie informácie o STVAK vybraté zo žiadosti o prostriedky z programu ISPA, ktorú pripravil Xxxx Xxx pre Zvolen v júli 2001, tak ako bola poskytnutá počas stretnutia, sú uvedené v Prílohe 3.

3.3.10 Zmluvné podmienky pre súkromného investora

Nevzťahuje sa.

3.4 MARTIN A REGIÓN DOLNÉHO TURCA

3.4.1 Úvod/ Návšteva(-y) v teréne

Členovia konzultačného tímu navštívili Martin 1. marca 2002, aby sa stretli s konečným príjemcom tak, ako je identifikovaný vo finančnom memorande ISPA. Účastníkmi na stretnutí boli:

Implementačná agentúra ISPA

Mr. Xxxxx Xxxxxx : manažér projektu pre IA ISPA

Konečný príjemca

p. Xxxxxxxxx Xxxxxx : primátor Martina

p. Xxxxx Xxxxxxx : starosta Turčianskych Teplíc, predstaviteľ Správnej rady

x. Xxxxxxxx : predstaviteľ Správnej rady

p. Xxxxx Xxxxxxx : riaditeľ podniku SEVAK, št. podnik Žilina

p. Xxxxx Xxxxx : starosta obce Sučany, predstaviteľ Správnej rady

p. Xxxxxxxx Xxxxxxxx: riaditeľ závodu podniku SEVAK, š. p. Žilina, OZ Martin

p. Ovská : vedúca odboru výroby – XX Xxxxxx

x. Xxxxxxxxx : vedúci ekonomického odboru – XX Xxxxxx

p. Xxxxxxxx Xxxxxxx : vedúci technického odboru – XX Xxxxxx

x. Xxxxxxxxx : zástupca manažéra projektu pre Projekt Martin

Kľúčové body diskusií, relevantné pre Projekt ISPA PPP sú zhrnuté nižšie v súlade s informáciami, ktoré poskytlo mesto. Odpovede mesta na štandardný dotazník sú v Prílohe 2.

3.4.2 Finančné memorandum (ISPA/súčasné)

Cieľom opatrenia ISPA je skvalitniť kanalizačný systém v meste Martin a v siedmich ďalších menších mestách v oblasti projektu, a tiež modernizovať a zlepšiť proces biologického čistenia v existujúcej ČOV Martin – Vrútky. Žiadosť o projekt ISPA podala xxxx Xxxxx Xxxxxxxxxxx (NIC) delegácii ES 6. augusta 2001. ES podpísalo Finančné memorandum 17. decembra 2001, ale vláda Slovenskej republiky ho ešte nepodpísala.

Pôvodná žiadosť požadovala grant ISPA vo výške 60% celkových spôsobilých nákladov, ale Finančné memorandum ustanovilo tento podiel na 49%.

3.4.3 Vlastníctvo podniku a majetku (vrátane budúceho majetku)

Predchádzajúce vlastníctvo

Majetok/Prevádzka/Riadenie: SeVaK (Severoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina).

SeVaK sa delia na 7 organizácií nasledovne:

OZ 01 Čadca

OZ 02 Dolný Xxxxx

OZ 03 Liptovský Mikuláš

OZ 04 Martin

OZ 05 Považská Bystrica

OZ 06 Žilina

OZ 07 Ružomberok

Súčasné vlastníctvo

V žiadosti o pridelenie prostriedkov ISPA, časť 10.1 (b) 1., sa uvádzajú nasledujúce informácie.

Fixná infraštruktúra pre zber a čistenie odpadových vôd je vo vlastníctve miestnych samospráv; systémy samotné sú v prevažnej miere prevádzkované regionálnymi vodárenskými podnikmi, ktoré sú súčasťou centralizovanej štátnej štruktúry

Prevádzka a údržba sú zodpovednosťou regionálnych vodárenských podnikov

Vodárenské podniky inkasujú príjmy generované za čistenie odpadových vôd a používajú ich na vykrytie vlastných nákladov

Akýkoľvek prebytok prostriedkov vyplývajúci z prevádzky systému odpadových vôd sa dostáva naspäť k majiteľom týchto podnikov, teda k ústrednej vláde, a nie k majiteľom systémov, teda k obciam.

Hore uvedenú situáciu objasnil konečný príjemca prostredníctvom vyplneného dotazníka priloženého ako Príloha 2, kde sa uvádza, že vlastníkom infraštruktúry je vlastne štát.

Budúce vlastníctvo

Uznesenie vlády č. 542 z 13. júna 2001 opisuje navrhované založenie šiestich nových akciových spoločností. Oblasť Turiec bude patriť do jednej z týchto spoločností. Vlastníkom akcií spoločnosti budú obce spadajúce pod teritoriálnu zodpovednosť príslušnej akciovej spoločnosti.

V roku 1998 bola založená akciová spoločnosť pod názvom „Turčianske vodárne a kanalizácie, a.s.“ (registrácia č. 32 382 761) so zámerom prevziať infraštruktúru súčasných vodárenských a kanalizačných systémov v regióne a prevádzkovať ju na komerčnej báze.

K tomu by malo dôjsť 1. júla 2002 v dôsledku transformačného procesu realizovaného vládou. Poznamenávame, že akciová spoločnosť by sa chcela stať vlastníkom infraštruktúry len súčasného OZ 04 Martin, a nie ostatných 6 závodov. Primátor Martina bude predsedom správnej rady.

Poznámka: Na stretnutí konzultačného tímu s NIC 6. marca 2002 sa koordinátorka vyjadrila, že podľa nej bude cieľový dátum 1. júla splnený. Až do ukončenia transformácie ostanú SeVaK vlastníkom majetku a prevádzkovateľom vodárenských a kanalizačných služieb.

Podľa názoru tímu sa zdá, že NIC naznačila, že konečným príjemcom by nemali byť Turčianske vodárne a kanalizácie, a.s., keďže by vznikol dojem, že sa robí „výnimka“ z transformačnej politiky vlády. V tom prípade by FM muselo byť upravené tak, aby radšej uvádzalo XxXxX ako konečného príjemcu.

3.4.4 Zmena konečného príjemcu – zdôvodnenie

Žiadosť o prostriedky z programu ISPA a súčasné FM (tak, ako ho podpísalo ES, ale ešte nie vláda Slovenska) uvádza, že konečným príjemcom budú Turčianske vodárne a kanalizácie, a.s. Informácie, ktoré dostal konzultačný tím, a tie, ktoré sú uvedené v žiadosti o projekt ISPA, zdá sa potvrdzujú, že Turčianske vodárne a kanalizácie, a.s. sa stanú vlastníkom majetku až po transformácii.

S ohľadom na hore uvedené je pravdepodobné, že FM bude potrebné zmeniť.

3.4.5 Prebiehajúca/ budúca transformácia predmetného podniku

Transformačný proces už prebieha, a s jeho dokončením sa ráta do 30. júna 2002. Po tom sa predpokladá založenie akciovej spoločnosti, ktorej akcionármi a vlastníkmi majetku budú obce v danom regióne.

Poznámka: Žiadosť o prostriedky z programu ISPA pre Martin naznačuje, že Turčianske vodárne a kanalizácie, a.s. by sa stali konečnými vlastníkmi súčasného závodu OZ Xxxxxx XxXxX. Nikde sme nenašli jasnú zmienku o tom, čo by sa malo stať s ostatnými šiestimi závodmi.

3.4.6 Opis súčasnej / budúcej štruktúry vlastníctva

Organizácia SeVaK pozostáva z viacerých odborov:

Odbor riaditeľa

Technický odbor

Ekonomický odbor

Odbor výroby

Poradenský odbor

Závody (sedem, ako je opísané v odseku 3.4.3).

3.4.7 Účasť súkromného investora

V súčasnosti žiadna.

3.4.8 Nová / predpokladaná štruktúra riadenia

V tomto momente nie je jasná.

3.4.9 Profil a skúsenosti manažmentu

V súčasnosti nie je jasné, aký bude budúci manažment.

3.4.10 Zmluvné podmienky pre súkromného investora

Zatiaľ žiadne.

3.4.11 Iné otázky/poznámky

V súčasnosti konečný príjemca, ktorý je uvedený vo Finančnom memorande, nevlastní žiadne aktíva a ešte nevykonáva činnosť ako spoločnosť.

Na základe diskusií medzi NIC a konzultačným tímom 6. marca 2002 by sa zdalo, že konečným príjemcom by mali byť SeVaK a nie Turčianske vodárne a kanalizácie, a.s, ako je uvedené vo FM. V tom prípade bude potrebné urobiť zmenu vo FM.

3.5 TRENČÍN

3.5.1 Úvod/ Návštevy v teréne

Členovia konzultačného tímu spolu so zástupcom z Implementačnej agentúry ISPA navštívili mesto 28.2.2002 a mali podrobné a plodné diskusie s primátorom Trenčína a s nasledujúcimi osobami:

p. Xxxxxx Xxxxxxxxx, (technický vedúci, TVK)

p. Xxx Xxxxxxx, (výkonný riaditeľ TVK)

p. Xxx Xxxxxx, (generálmny riaditeľ, predseda a minoritný akcionár TVS)

Kľúčové body diskusií, relevantné pre Projekt ISPA sú zhrnuté nižšie v súlade s informáciami, ktoré poskytlo mesto. Odpovede mesta na štandardný dotazník sú v Prílohe 2.

3.5.2 Finančné memorandum (ISPA/súčasné)

Finančné memorandum uvádza TVK ako konečného príjemcu, čo je správne. Okrem toho, schodok vo financovaní tohto projektu, ktorý vznikol v dôsledku rozhodnutia Riadiaceho výboru programu ISPA odsúhlasiť iba 50-percentné financovanie projektu na rozdiel od požadovaných 75%, poskytne vláda zo štátneho rozpočtu. Na zachytenie tejto skutočnosti sa nevyžaduje žiadna zmena vo Finančnom memorande.

3.5.3 Vlastníctvo podniku a majetku (vrátane budúceho majetku)

Komentár sa uvádza podľa vhodnosti.

Predchádzajúce vlastníctvo

Majetok/Prevádzka/Riadenie: podnik ZsVAK (založený Ministerstvom pôdohospodárstva)

Súčasné vlastníctvo

Majetok: Všetka infraštruktúra súvisiaca s čistením odpadových vôd, vrátane sietí a kanalizačného systému, ako aj všetka infraštruktúra súvisiaca s dodávkou pitnej vody je vo vlastníctve TVK. Táto akciová spoločnosť bola založená vládou v roku 1997. Jej úplným vlastníkom je 48 obcí v okolí mesta Trenčín, v ktorých sa infraštruktúra nachádza. TVK boli predtým závodom v rámci ZsVAK, ktoré sa transformovali v rámci pilotného projektu transformácie podnikov vodární a kanalizácií.

Prevádzka: Prevádzka všetkých aktív je v zodpovednosti TVS. Ide o súkromnú spoločnosť, ktorej vlastníkom je francúzsky vodárenský prevádzkovateľ (Lyonnaise des Eaux) a dvaja bývalí riaditelia ZsVAK. TVS prevádzkuje všetky aktíva na základe 20-ročnej zmluvy uzavretej s TVK. Podľa tejto zmluvy, TVS platí TVK za prevádzkovanie majetku, ale všetka zodpovednosť za dodržiavanie noriem je na TVS. TVS je tiež zodpovedná za prevádzku a údržbu, fakturáciu zákazníkom a inkasovanie vodného a stočného.

Riadenie: TVS je zodpovedná za vnútorné riadenie ČOV.

Budúce vlastníctvo

Nemáme vedomosť o žiadnych plánoch na zmenu súčasného vlastníctva.

3.5.4 Zmena konečného príjemcu

Nevzťahuje sa.

3.5.5 Prebiehajúca/ budúca transformácia predmetného podniku

Podľa všetkého neexistujú žiadne plány na ďalšiu transformáciu majetku daného podniku verejných služieb.

3.5.6 Opis súčasnej/ budúcej štruktúry vlastníctva

Ako je opísané vyššie.

3.5.7 Účasť súkromného investora

Prevádzka ZsVAK v regióne Trenčína bola privatizovaná v roku 1998. Servisné aktíva boli prevedené na TVS, ako aj všetok personál (290 zamestnancov). TVS má dvadsaťročnú zmluvu o prevádzke s TVK, vlastníkom infraštruktúry, ako aj licenciu na prevádzku od vlády. Na našom stretnutí v Trenčíne sme vyrozumeli, že túto privatizáciu realizovalo Ministerstvo privatizácie cez verejný medzinárodný tender, v ktorom zvíťazila ponuka TVS.

Poznámka: Otázke privatizačného procesu v Trenčíne sa venujú odseky 2.2.1.2, 2.2.1.4 a 2.2.1.5.

3.5.8 Profil a skúsenosti manažmentu

Zamestnanci TVS pracovali predtým pre ZsVAK, ktoré majú dlhodobú skúsenosť s prevádzkou a riadením vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry od svojej inaugurácie v roku 1977 ako jedného z 5 regionálnych podnikov vodární a kanalizácií založených Ministerstvom pôdohospodárstva. Vlastníkmi TVS sú francúzsky vodárenský prevádzkovateľ

Lyonnaise des Eaux a dvaja z minulých riaditeľov ZsVAK.

3.5.9 Zmluvné podmienky pre súkromného investora

TVS bude prevádzkovať ČOV, na ktorú sa navrhuje financovanie z programu ISPA, a to podľa podmienok súčasnej zmluvy o prevádzkovaní medzi TVS a TVK. Generálny riaditeľ a predseda TVS uistil konzultačný tím, že si je plne vedomý zvýšenia vodného a stočného zahrnutého v žiadosti o financovanie z programu ISPA, a predložil interný dokument TVS, v ktorom sú naplánované budúce zvyšovania vodného a stočného, ktoré sú vyššie než zvýšenia, ktoré potrebovali TVK za účelom financovania tejto investície. Táto zmluva tiež pokrýva kompenzovanie TVK za amortizáciu ČOV. Zodpovednosť za údržbu majetku nesie TVS a tiež je pokrytá v spomínanej zmluve. V odseku 2.2.1.5 je podrobná analýza zmluvy medzi TVK a TVS.

4 ZÁVERY A ODPORÚČANIA

4.1 ÚVOD

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame najprv všeobecné odporúčania a odporúčania koncepčnej povahy (§ 4.2). Ďalej nasledujú odporúčania týkajúce sa jednotlivých projektov (§ 4.3).

Závery a odporúčania sú uvedené v poradí definovanom v texte správy (§ 2.7). Pripomínajú sa zistené riziká a nasledujúce odporúčania majú priradené čísla. Odporúčania uvádzame kurzívou. Prioritné odporúčania uvádzame tučnou kurzívou.

4.2 VŠEOBECNÉ A KONCEPČNÉ ZÁVERY A ODPORÚČANIA

Xxxxxx vlastníctva

Riziko:

Pokiaľ nedôjde k jasnému zadefinovaniu vlastníctva majetku, existuje riziko, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k prevodu majetku bez dostatočných záruk splnenia pôvodných zámerov projektu.

Odporúčanie č. 1: vláda by mala realizovať vlastnú politiku a dôsledne dodržiavať postup prevodu vlastníctva majetku na regionálne akciové spoločnosti.
Odporúčanie č. 2: Treba vypracovať súbor štandardných stanov zabezpečujúcich rozsiahle záruky ochrany práv menšinových vlastníkov tak, aby sa skomplikovalo prípadné zneužitie práv väčšinových akcionárov budúcich spoločností vo vlastníctve obcí, a to tak, že tieto stanovy budú vyžadovať súhlas mimoriadne veľkej väčšiny akcionárov.
Prioritné odporúčanie č. 3: Dokonalú ochranu majetku pred nenáležitými prevodmi by mohlo zabezpečiť dodatočné ustanovenia v návrhu nového zákona upravujúceho oblasť vodárenstva, ktoré by

vyžadovali, aby spoločnosti vo vlastníctve obcí vydávali iba akcie na meno a aby akýkoľvek prevod takýchto akcií podliehal predchádzajúcemu súhlasu regulačného orgánu,
vyžadovali predchádzajúci súhlas regulačného orgánu so znením stanov takýchto spoločností ako aj s akýmikoľvek navrhovanými zmenami ich stanov,
vyžadovali predchádzajúci súhlas s prevodom v prípade, keď je majetok vo vlastníctve samotných obcí.

Uvedené požiadavky zakotvené v zákone by podľa slovenského právneho poriadku platili aj voči tretím osobám.

Riziko:

Zmiešané vlastníctvo podniku by mohlo byť zdrojom konfliktov a mohlo by viesť k neoptimálnemu nakladaniu s prostriedkami ISPA. Uvedená situácia by mohla vzniknúť, keby časť podniku (napríklad nové zariadenia zrekonštruovanej ČOV) bola vo vlastníctve príjemcu prostriedkov ISPA, kým zvyšok by vlastnila iná inštitúcia.

Odporúčanie č. 4: Aby sa predchádzalo konfliktom pri prevádzkovaní a riadení podnikov, všetky budúce žiadosti o pridelenie prostriedkov ISPA by sa mali vzťahovať na majetok, ktorého jediným vlastníkom je len jeden príjemca.

Kompetentnosť v záležitostiach prevádzky a riadenia

Riziko:

Nízka efektivita spôsobená nedostatkom skúseností s prevádzkou a riadením ukončeného diela vedie k nehospodárnosti prevádzky a zrýchlenému znehodnoteniu majetku.

Odporúčanie č. 5: Vláda by mala požiadať EK, prípadne ďalších darcov o technickú pomoc (TP) pre nové regionálne spoločností pri správe majetku (vypracovanie Hlavného plánu, financovanie investícií, odborná príprava zamestnancov atď.)

Finančná stabilita vlastníka/prevádzkovateľa

Riziko:

Pokiaľ vlastník a/alebo prevádzkovateľ nie je stabilný z finančného hľadiska, existuje riziko, že dielo sa nepodarí uspokojivo dokončiť alebo prevádzkovať. Získané za komerčných podmienok úvery, ktoré vo všetkých šiestich projektoch zabezpečujú spolufinancovanie z miestnych zdrojov, potenciálne môžu spôsobovať dodatočné finančné tlaky na príjemcu prostriedkov. Je dôležité posudzovať projekty ISPA v širšom kontexte celkových finančných záväzkov príjemcu.

Odporúčanie č. 6: Treba podrobiť krížovej kontrole schopnosť príjemcu finančne znášať realizáciu projektu.
Odporúčanie č. 7: vláda by mala pomôcť pri zabezpečovaní financovania projektov ISPA za zvýhodnených podmienok (zo strany EIB, EBOR, SB atď.)
Odporúčanie č. 8: Použitie komerčných úverov by sa malo zvažovať iba v krajom prípade.

Absencia systematického prístupu k investíciám (do vodovodov, kanalizácie, odvozu odpadu)

Riziko:

Existuje riziko, že sa nebudú realizovať v dostatočnej miere doplnkové investície do ostatných častí vodárenského a kanalizačného systému. Táto skutočnosť by mohla znamenať nedostatočné využitie projektu ISPA.

Odporúčanie č. 9: Treba vypracovať dlhodobý (na obdobie 15-20 rokov) sociálne únosný Hlavný plán stanovujúci prioritné investície do služieb vodární a kanalizácií ako aj zdroje financovania.
Prioritné odporúčanie č. 10: vláda by mala zabezpečiť, aby šesť navrhovaných regionálnych vodárenských spoločností vo verejnom vlastníctve, ktoré vzniknú v dôsledku transformačného procesu, mali všetky potrebné zdroje a boli finančne životaschopné (najmä boli schopné investovať do údržby, obnovy, modernizácie a zväčšenia svojho majetku).

Zdanlivá absencia integrovanej vládnej koncepcie

Riziko:

Skutočnosť, že vláde podľa všetkého chýba integrovaný prístup k riadeniu transformačného procesu v rezorte vodární a kanalizácií, spôsobuje neistotu, nedostatok dôvery a riziko, že dôjde k prieťahom alebo k neuspokojivej realizácii projektov s nepriaznivými krátkodobými a dlhodobými dopadmi na vodné hospodárstvo. Navyše chýbajú usmernenia týkajúce sa jednotných kritérií vypracovania a hodnotenia budúcich štúdií realizovateľnosti projektov ISPA, ktoré sa vyžadujú pri podávaní žiadosti o pridelenie prostriedkov.

Odporúčanie č. 11: vláda by mala pripraviť (pokiaľ tak ešte neurobila) detailný realizačný plán týkajúci sa šiestich transformovaných regionálnych spoločností.
Odporúčanie č. 12: vláda by mala stanoviť vhodné finančné, ekonomické a ďalšie kritériá, ktoré budú používať konzultanti a projektanti pri vypracovaní budúcich žiadostí o pridelenie prostriedkov ISPA.

Neistota a vysoké náklady na spolufinancovanie

Riziko:

Ak by sa nepodarilo zabezpečiť jeden alebo viaceré predpokladané zdroje spolufinancovania, mohlo by to značne spochybniť finančnú životaschopnosť projektu. Navyše existuje riziko, že vysoké náklady a ďalšie náročné podmienky zvyčajne spojené s komerčnými úvermi by mohli ovplyvniť finančnú životaschopnosť projektov ISPA.

Odporúčanie č. 13: vláda by mala veľmi aktívne pomáhať príjemcovi pri získavaní zdrojov spolufinancovania za čo najvýhodnejších podmienok.

Neistota na strane výnosov

Riziko:

Ak by sa skutočné výnosy po zavedení poplatkov, ktorých výška bude neúnosná (pre odberateľov a/alebo prevádzkovateľov), alebo v dôsledku neochoty odberateľov platiť za poskytované služby ukázali nižšie, ako sa predpokladalo, mohlo by to spochybniť finančnú životaschopnosť projektu.

Odporúčanie č. 14: zrealizovať celoštátnu štúdiu finančnej únosnosti, pripravenosti platiť vodné a stočné a ďalších záležitostí týkajúcich sa výšky poplatkov, vrátane aspektov elasticity.^¹⁴

Riziko:

Finančnú životaschopnosť projektu by mohli spochybniť aj transferové ceny nesprávne dohodnuté medzi prevádzkovateľmi a vlastníkmi.^¹⁵

Odporúčanie č. 15: Treba pripraviť štandardnú prevádzkovateľskú zmluvu medzi vlastníkom a prevádzkovateľom, ktorá sa stane súčasťou súťažných podkladov a ktorá má zabezpečiť spravodlivú cenu za využívanie majetku a splnenie ostatných podmienok požadovaných regulačným orgánom.

Riziká regulačného rámca

Riziko:

V podmienkach, keď chýba silný a nezávislý regulačný orgán, skúsený a vplyvný medzinárodný prevádzkovateľ by mohol nanútiť nespravodlivé podmienky zmluvného vzťahu medzi vlastníkom a prevádzkovateľom.

Odporúčanie č. 16: prioritou vlády by malo byť kompletné vytvorenie nezávislého regulačného orgánu v súlade s medzinárodnou praxou.
Odporúčanie č. 17: vláda by mala zabezpečiť dostatočné finančné a personálne zdroje, aby regulačný orgán bol schopný bezo zvyšku plniť si svoje povinnosti. Regulačný orgán by mal mať dostatočné kompetencie na reguláciu údržby a výkonov majetku vodárni a kanalizácií. Uvedený orgán by mal byť schopný poskytovať služby formou sprístupnenia štandardných prevádzkových smerníc, spotrebiteľskej praxe, analýzy trhu a postupov výpočtu vodného a stočného.

Politické riziká

Riziko:

Existuje riziko prieťahov pri realizácii transformačného procesu, vrátane vytvorenia nových regionálnych vodárenských spoločností, ktoré by sa v súlade so schváleným harmonogramom mali zriadiť k 30. júnu 2002. Za týchto okolností by vláda mohla schváliť ďalšie výnimočné prevody majetku do vlastníctva obcí. Nie je isté, či by táto alternatíva bola životaschopná z dlhodobého hľadiska. Navyše by mohla vážnym spôsobom ohroziť realizáciu národnej stratégie vlády vo vzťahu k národným vodným zdrojom, pretože by podporila ďalšiu dezintegrácie bývalých regionálnych spoločností. Pokiaľ sa umožní pokračovanie v uvedenom trende, mohlo by to spôsobiť ťažkosti pri riadení spoločností a nedôslednosť, ale aj zmariť potrebnú solidaritu medzi jednotlivými geografickými oblasťami, ktoré znášajú rozličné náklady na poskytovanie vodárenských a kanalizačných služieb.

Odporúčanie č. 18: vláda by nemala pripustiť žiadne ďalšie výnimky týkajúce sa prevodu majetku na jednotlivé obce alebo skupiny obcí.^¹⁶

Prioritné odporúčanie č. 19: vláda by nemala predkladať žiadne ďalšie žiadosti o pridelenie prostriedkov ISPA, pokiaľ sa budú dotýkať „výnimiek“ a/alebo nebudú plne v súlade so zámerom súčasného transformačného procesu, ktorý má vyústiť do vytvorenia šiestich regionálnych vodárenských spoločností.

Príprava na PPP – riziko konania v zhode zo strany vlastníka a prevádzkovateľa

Riziko:

Existuje riziko toho, že vlastník a prevádzkovateľ majetku financovaného z prostriedkov ISPA sa môžu dohodnúť na zmluvných podmienkach (alebo neskôr na zmene zmluvných podmienok), ktoré poskytnú neoprávnené výhody jednej alebo obom zmluvným stranám, avšak budú na úkor životaschopnosti projektu ako aj záujmov zákazníkov.

Odporúčanie č. 20: Regulačný orgán by mal udeľovať prevádzkovateľské licencie v súlade s najlepšou praxou organizovania otvorenej súťaže o získanie verejných zákaziek. Legislatíva upravujúca oblasť vodárenstva by mala navyše zakotvovať požiadavky vo vzťahu ku kľúčovým ustanoveniam zmlúv, napríklad k výpočtu poplatkov, špecifikáciám výkonov, oddeleniu funkcií plánovania prevádzky a investícií atď. Regulačný orgán by mal mať právomoci, ktoré by mu umožňovali schvaľovať príslušné ustanovenia zmlúv. Na tomto legislatívnom základe by v zmysle právneho poriadku SR pravdepodobne nebolo problémom rozšíriť uvedené právomoci na právo požadovať zmeny už existujúcich zmlúv.
Odporúčanie č. 21: regulačný orgán by mal mať kompetencie umožňujúce vykonávať pravidelnú kontrolu vzťahov medzi vlastníkom a prevádzkovateľom ako aj ostatných významných aspektov výkonov prevádzkovateľa pri poskytovaní služieb v oblasti vodárenstva a kanalizácie.

Príprava na PPP – nedostatky v selekčných postupoch (zmluvy a licencie)

Odporúčanie č. 22: Existujúca legislatíva by sa mohla rozšíriť nad prísny rámec verejného obstarávania a koncesií tak, aby zabezpečila, že všetky formy PPP budú podliehať všeobecne platným európskym pravidlám upravujúcim udeľovanie verejných zákaziek. Uvedené pravidlá zahŕňajú zverejnenie výzvy pre záujemcov, transparentné postupy založené na splnení vopred ohlásených požiadaviek na kvalifikáciu a výkonnostné kritériá, hodnotenie ponúk predložených prinajmenšom dvoma záujemcami a rokovania s nimi.

Príprava na PPP – „tunelovanie“ majetku

Riziko:

Počas transformačného procesu existuje riziko, že majetok prevedený prostredníctvom Fondu národného majetku zo súčasných vodární a kanalizácií na nové akciové spoločnosti skončí na nevhodnom mieste.

Odporúčanie č. 23: vláda by mala dohliadnuť nad celým procesom tak, aby sa zabezpečilo zachovanie majetku prevádzaného zo súčasných VaK na šesť regionálnych vodárenských spoločnosti.

Stanovenie priorít budúcich investícií ISPA do oblasti odpadových vôd

Riziko:

Existuje riziko, že súčasná stratégia stanovenia priorít projektov v oblasti odpadových vôd, ktoré sa financujú z prostriedkov ISPA, nezohľadňuje všetky environmentálne a ostatné problémy a je možné, že neúplne zodpovedá požiadavkám novej Smernice o vodohospodárskom rámci. Okrem toho existuje riziko, že súčasný selekčný proces sa nedostatočne venuje otázke relatívnej efektivity rozličných projektov uchádzajúcich sa o finančnú podporu z hľadiska plnenia zámerov programu. Súčasný zoznam projektov bol podrobený kritike, pretože predstavuje skôr „zoznam požiadaviek“, nie však zoznam prioritných projektov, u ktorých boli potvrdené komparatívne výhody a účinnosť, čo zrejme súvisí s časovým tlakom v súvislosti s vypršaním ročných limitov na poskytnutie grantov. Aj keď takéto projekty môžu byť potrebné, nedostatočne rázna realizácia selekčného procesu by mohla viesť k riziku, že prostriedky ISPA nebudú použité najúčinnejším spôsobom.

Odporúčanie č. 24: v rámci Stratégie ISPA by bolo potrebné prehodnotiť súčasnú metódu stanovenia priorít projektov z oblasti odpadových vôd s plným zohľadnením Smernice o vodohospodárskom rámci, najmä vo vzťahu k integrovanému prístupu k vodnému hospodárstvu, vrátane používateľov na úseku odpadových vôd.
Odporúčanie č. 25: zo súčasnej analýzy šiestich projektov vyplýva potreba opätovne posúdiť stratégiu a aktualizovať priority, ktorými sa riadi proces selekcie projektov financovaných z prostriedkov ISPA.

Financovanie environmentálnych projektov vládou

Ako sme rozoberali v § 2.2.3, v materiáli Ministerstva pôdohospodárstva „Koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2005“ sa jasne hovorí, že „Náklady na investície do vodohospodárstva budú znášať vlastníci (str. 27). Zdá sa, že táto „koncepcia“ uvedená v materiáli obmedzuje zodpovednosť vlády, respektíve ju priamo zbavuje zodpovednosti za poskytovanie zdrojov na budúce investície do sektora vodární a kanalizácií.

Odporúčanie č. 26: vláda by mala potvrdiť svoje budúce záväzky týkajúce sa financovania environmentálnych projektov a spresniť jeho rozsah.

Potreba poradenstva v oblasti PPP

Riziko:

Existuje riziko, že zainteresované strany nie celkom rozumejú PPP, a teda existuje riziko, že sa príjme nesprávna alternatíva PPP alebo že sa vo vzťahu k projektom financovaným z prostriedkov ISPA a ostatným prioritným projektom úpravy odpadových vôd neuplatnia všetky možnosti PPP.

Odporúčanie č. 27: Pre pozvaných poslucháčov zastupujúcich štátnu správu, obce, prevádzkovateľov a ostatné zainteresované strany treba usporiadať v Bratislave a ostatných regiónoch Slovenska sériu workshopov a seminárov venovaných problematike PPP, na ktorých sa budú viesť diskusie a odovzdávať uvedené informácie. Malo by sa zvážiť vytvorenie konkrétneho pracoviska (napríklad v rámci už existujúceho ministerstva) špecializovaného na školenia, konzultácie a vypracovanie prípadových štúdií uplatnenia PPP. Príslušné aktivity by mali pokrývať všetky aspekty tzv. koncepčného rámca, vrátane počiatočných krokov ako identifikácia projektov a hodnotenie ich vhodnosti, ďalej špecifikácia zmlúv, záležitosti poplatkov, ale aj riadenie a monitoring zmlúv. Po ukončení takýchto školení alebo súčasne s nimi by sa mohla poskytnúť špeciálna technická pomoc na spresnenie potreby zmien legislatívneho a inštitucionálneho prostredia. Táto pomoc by sa mohla zamerať aj na vyhodnotenie počiatočných dopadov z hľadiska regulácie.
Odporúčanie č. 28: vláda by mala zvážiť možnosť realizácie/aktualizácie hodnotenia súčasnej situácie na slovenskom trhu vodární a kanalizácií, vrátane analýzy možných partnerov PPP na miestnej aj medzinárodnej úrovni. Uvedené posúdenie by malo zahŕňať analýzu aktuálnych a/alebo špecifických podmienok očakávaných od potenciálnych partnerov z hľadiska efektívneho kapitálového vkladu a zmluvných mechanizmov. Takéto hodnotenie by bolo užitočným nástrojom pre rozhodujúce orgány pri realizácii stratégie určenej pre daný sektor.

Potreba koncepčného poradenstva

Riziko:

Existuje riziko, že nedostatočné inštitucionálne kapacity by mohli viesť k prieťahom pri realizácii transformačného procesu, vrátane zriadenia regulačného orgánu. V takom prípade by sa o prostriedky ISPA uchádzali projekty, ktoré nie sú vhodné a/alebo pri ktorých chýba dostatočné ekonomické hodnotenie samotných projektov ako aj schopnosti príjemcov financovať a prevádzkovať príslušné dielo.

Odporúčanie č. 29: Na účely inštitucionálneho posilnenia by sa mala poskytnúť technická pomoc venovaná týmto koncepčným oblastiam:

Regulačný orgán pre oblasť vodární a odpadových vôd

Najlepšia medzinárodná regulačná prax upravená na podmienky Slovenska
Nezávislosť od vplyvu štátu alebo súkromných prevádzkovateľov
Finančné a ľudské zdroje a odborná príprava
Otázka cenovej politiky

Nové regionálne vodárenské spoločnosti, nové regionálne prevádzkovateľské spoločnosti a Ministerstvo financií

Efektívne finančné riadenie väčších projektov
PPP – problémy / príležitosti/ riziká (pozri predchádzajúcu časť)
Získavanie medzinárodných úverov za zvýhodnených podmienok

Ekonomické hodnotenie investičných projektov.

4.3 ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA KONKRÉTNYCH PROJEKTOV

4.3.1 Nitra

Riziko:

Súčasné štruktúry VaK sa majú transformovať, pričom sa plánuje, že ich nahradí šesť nových regionálnych vodárenských spoločností (očakáva sa, že sa tak stane do konca júna 2002) a neskôr príslušné prevádzkovateľské spoločnosti. Preto existuje riziko, že v prípadoch, kde sa v súčasnom znení Záverečného memoranda uvádzajú XxX ako príjemcovia prostriedkov ISPA, môže dôjsť k oneskorenému čerpaniu uvedených prostriedkov.

Odporúčanie č. 30 (zároveň platí pre BANSKÚ BYSTRICU aj ZVOLEN): Požiadať splnomocnenca pre Národný program, aby nepoužíval prostriedky ISPA na účely projektu, kým vo FM nedôjde k úprave konečného príjemcu.

Riziko:

Pokiaľ nedôjde k jasnému zadefinovaniu vlastníctva majetku, existuje riziko, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k prevodu majetku bez dostatočných záruk splnenia pôvodných zámerov projektu. Navyše predpokladaný vlastník a/alebo prevádzkovateľ by mal preukázať svoju finančnú životaschopnosť, aby sa predišlo neuspokojivému ukončeniu alebo prevádzkovaniu diela.

Odporúčanie č. 31: malo by sa upraviť súčasné znenie Finančného memoranda, aby uvádzal obec Nitra ako konečného príjemcu za predpokladu, že obec dokáže splniť aj požiadavky uvedené ďalej.

Riziko:

Inefficiencies due to inexperience in the operation and management of the completed project leads to inefficient operation and accelerated deterioration of assets.

Odporúčanie č. 33: Prevádzka a riadenie ČOV Nitra by mali naďalej zostať v pôsobnosti ZVaK, prípadne v pôsobnosti budúcej transformovanej regionálnej vodárenskej spoločnosti.

Prioritné odporúčanie č. 32: Obec ako vlastník majetku by mala dohodnúť také zmluvné podmienky s prevádzkovateľom určeným na riadenie a prevádzkovanie ČOV, ktoré zabezpečia návratnosť všetkých finančných nákladov, príslušných nákladov na ekonomický prenájom a ostatných nákladov vlastníctva formou nájomného, ktoré uhradí prevádzkovateľ, a zase umožnia prevádzkovateľovi pokryť tieto a prevádzkové náklady prostredníctvom vodného a stočného. Avšak počas výstavby a prvých rokov prevádzky ČOV, teda prinajmenšom kým výška stočného nedosiahne úroveň uvedenú vo finančnej analýze, ktorá je prílohou k žiadosti o pridelenie prostriedkov ISPA, by sa obec Nitra musela zaviazať, že urobí vhodné plánovacie opatrenia, aby zabezpečila rezervovanie časti prostriedkov poskytovaných cez fond rozvoja bývania na a) pokrytie nákladov na úroky a poplatkov za úver počas výstavby a b) dotácie nákladov na prevádzku ČOV prinajmenšom počas niekoľkých rokov. Ak sa nepodarí dohodnúť na uvedených podmienkach, alternatívnou možnosťou zníženia tlaku na obec by mohlo byť zvýšenie štátnej dotácie na daný projekt, ako je to v prípade ostatných podobných projektov, a síce zo súčasnej úrovne 12,5 % na 25 %.

4.3.2 Martin

Riziko:

Ako sa spomínalo predtým, ďalšie mimoriadne prevody majetku obciam by mohli vážnym spôsobom ohroziť realizáciu národnej stratégie vlády vo vzťahu k národným vodným zdrojom, pretože by podporili ďalšiu dezintegráciu bývalých regionálnych spoločností. Pokiaľ sa umožní pokračovanie v uvedenom trende, mohlo by to spôsobiť ťažkosti pri riadení spoločností a nejednotnosť, ale aj zmariť potrebnú solidaritu medzi jednotlivými geografickými oblasťami, ktoré znášajú rozličné náklady pri poskytovaní vodárenských a kanalizačných služieb. V tomto kontexte by sa prostriedky ISPA mali použiť na posilnenie SeVaK (Severoslovenských vodární a kanalizácií, podniku, ktorý je jedným zo šiestich budúcich nových regionálnych akciových holdingových spoločností) a nielen iba jedného z jeho dcérskych podnikov v prípade martinského projektu. Navyše terajší konečný príjemca navrhovaný v súlade s Finančným memorandom (akciová spoločnosť zriadená v roku 1998, aby prebrala majetok systému vodární a kanalizácií, ktorý je momentálne obhospodarovaný uvedeným dcérskym podnikom, a prevádzkovala ho na komerčnom základe – pozri § 3.4.3), ešte nevlastní žiadny majetok a nepodniká ako akciová spoločnosť.

Odporúčanie č. 34: Bolo by treba zmeniť konečného príjemcu uvedeného vo FM a odovzdať jeho úlohu súčasným SeVaK. Avšak z hľadiska posilnenia SeVaK ako jedného z predchodcov nových regionálnych spoločností by bolo vhodné posúdiť prioritu martinského projektu v širšom rámci rozvoja SeVaK.

4.3.3 Trenčín

Riziko:

S prípadom Trenčín je spojených niekoľko zvláštností, a to nielen to, že predstavuje jednu z prvých „výnimiek“ pri prevode majetku vodárni a kanalizácií na obce alebo že je v súčasnosti jediným príkladom efektívnej participácie súkromného sektora na spravovaní uvedeného majetku, ale aj to, že sa pri ňom dodržal postup podrobne popísaný v § 2.2.1.2 a obsah zmluvy medzi TVK a TVS (o ktorej sa hovorí v § 2.2.1.5). Aj napriek tomu, že táto zmluva (zo dňa 7. októbra 1999, teda rok po privatizačnom rozhodnutí z augustu 1998) konkrétne uvádza možnosť získania prostriedkov ISPA na financovanie novej ČOV a zahŕňa ju do finančného plánu, existuje riziko, že príspevok ISPA sa bude vnímať ako niečo, čo zabezpečuje neprimeraný zisk súkromnému partnerovi, a/alebo že prínosy účasti ISPA pre miestne obyvateľstvo nie sú očividné.

Odporúčanie č. 35: TVK ako konečný príjemca by mali opätovne otvoriť rokovania s TVS a dohodnúť redukciu súčasných výhod pre TVS, ktoré by mohli spôsobiť neprimeraný nárast ziskovosti TVS (pozri podrobný výpočet v § 2.2.1.5). Od TVK by sa mal prinajmenšom mal žiadať a v dohľadnej dobe zverejniť záväzok v uvedenej veci.

PRÍLOHA 1

Zoznam rokovaní a stretnutí

PRÍLOHA 2

Dotazníky

NITRA

KOMÁRNO

BANSKÁ BYSTRICA

TRENČÍN

PRÍLOHA 3

Špecifické doplňujúce informácie k projektu Banskej Bystrice a Zvolena

PRÍLOHA 4

Špecifické doplňujúce informácie k projektu Komárna

PRÍLOHA 5

Porovnanie podmienok navrhovaných komerčných úverov

PRÍLOHA 6

Použité materiály a dokumenty

Tabuľka komerčných úverov pre 6 slovenských environmentálnych projektov ISPA

Projekt	Mena	Výška úveru [euro]	Splatnosť úveru	Úroková sadzba	Splátky	Mora tórium	Platby úroku	Poplatky	Zábezpeka
Komárno (náklady spôsobilé podľa ISPA)	SKK	0,11mil.	15 rokov	3-mesač. BRIBOR+2,5% p.a. pohyblivý	24 polročných splátok	3 roky	Mesačne	1%	a) Záložné právo na existujúcu nehnuteľnosť b) Záložné právo na pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy s prevádzkovateľom
Komárno (náklady nespôsobilé podľa ISPA)	SKK	0,794	12-mesač. revolving na obdobie 5 rokov	3-mesač. BRIBOR+2,3% p.a. pohyblivý	Mesačné	Žiadne	Mesačne	1%	Ako horeuvedené
Banská Bystrica	SKK	11,367 mil.	15 rokov	3-mesač. BRIBOR+1,95% p.a. pohyblivý	Štvrťročné alebo polročné	3 roky	Mesačne	0,8%	a) záložné právo na stále aktíva StVaK, okrem aktív ISPA. Úverovanie EÚ je podmienené záväzným prísľubom od Ministerstva pôdohospodárstva zaručujúcom finančnú životaschopnosť StVaK na obdobie pomoci ISPA pre projekt b) záruka od ďalšieho bonitného subjektu
Zvolen	SKK	2,742	15 rokov	3-mesač. BRIBOR+1,95% p.a. pohyblivý	Štvrťročné alebo polročné	3 roky	Mesačne	250 tis. SKK	a) ako v horeuvedenom prípade Banskej Bystrice b) úver bude zabezpečený nehnuteľným majetkom mesta Zvolen v hodnote 50% úveru
Nitra
Trenčín
Martin

Poznámky:

BRIBOR je Bratislava Interbank Overnight Rate (podobná sadzba ako LIBOR a t.ď.).
3-mesačný BRIBOR je v súčasnosti (14. marca 2002) 7,6%, pričom EURIBOR (European Interbank Overnight Rate) je v súčasnosti 3,38%.
V prípade použitia financovania IFI, je možné predpokladať, že úrok sa bude počítať na základe EURIBOR-u plus malá marža, ktorá je zvyčajne 1,5%.
Skutočné sadzby v prípade horeuvedených štyroch úverov a ich porovnanie so zvyčajnými úrokovými sadzbami IFI založenými na EURIBOR-e je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Úver	Úrok	Súčasná skutočná úroková sadzba	Zvyčajná úroková sadzba IFI	Rozdiel v základ.bodoch
Komárno (náklady spôsobilé na financovanie z ISPA)	3-mesač. BRIBOR+2,5% p.a. pohyblivý	10,1%	4,88%	5,22
Komárno (náklady nespôsobilé na financovanie z ISPA)	3-mesač. BRIBOR+2,3% p.a. pohyblivý	9,9%	4,88%	5,02
Banská Bystrica	3-mesač. BRIBOR+1,95% p.a. pohyblivý	9,95%	4,88%	5,07
Zvolen	3-mesač. BRIBOR+1,95% p.a. pohyblivý	9,95%	4,88%	5,07

POUŽITÉ MATERIÁLY A DOKUMENTY

Všeobecné dokumenty ISPA
- Practical Guide to Phare, ISPA and Sapard (Praktická príručka Phare, ISPA a Sapard), december 2000
- ISPA Manual (Manuál ISPA), júl 2001
- ISPA “In a Nutshell”(ISPA „v skratke“), 2000
- Framework for Funding of Investments in the Field of Environment (Rámec financovania investícií v oblasti životného prostredia), 1999

Dokumenty ISPA týkajúce sa environmentálnych projektov Slovenskej republiky

Guidelines on management of financial means during the implementation of ISPA program (Príručka riadenia finančných prostriedkov počas realizácie programu ISPA), bez uvedenia dátumu vystavenia
Memorandum of Understanding on the Utilisation of the National Fund for ISPA (Memorandum o porozumení o využívaní Národného fondu pre ISPA), bez uvedenia dátumu vystavenia
Financing Agreement for the Implementation of ISPA projects through Implementation agency (Finančná dohoda o realizácií projektov ISPA prostredníctvom Implementačnej agentúry), bez uvedenia dátumu vystavenia
National ISPA strategy of the Slovak Republic: Environment (Národná stratégia ISPA Slovenskej republiky: životné prostredie), október 2000

Dokumenty Slovenskej republiky: Životné prostredie/NEAP/Zelené správy

Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike, 2000, („Zelená správa“), publikovaná Ministerstvom pôdohospodárstva SR, november 2000
Správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike, 2001, („Zelená správa“), publikovaná Ministerstvom pôdohospodárstva SR, november 2000
Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2005, publikovaná Ministerstvom životného prostredia SR, jún 2001
Národný environmentálny akčný program – NEAP II, publikovaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR, 2000
Životné prostredie Slovenskej republiky, dokument publikovaný Ministerstvom životného prostredia SR, 2001

Uznesenia vlády Slovenskej republiky

Uznesenie vlády č. 35/2001 zo 17. januára 2001 k správe o postupe realizácie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí
Uznesenie vlády č. 217/2001 z marca 2001 k harmonogramu opatrení na ďalší postup transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bezodplatným prevodom majetku štátu do vlastníctva obcí
Uznesenie vlády č. 542/2001 z 13. júna 2001 k správe o posúdení návrhov obcí na zriadenie obecných akciových vodárenských spoločností

Dokumenty k jednotlivým projektom ISPA

Trenčín
- Financing Memorandum (Finančné memorandum), podpísané Európskou komisiou, 5. december 2000
- ISPA Information sheet for Trencin No 2000/SK/16/P/PE/001 (Informačný hárok ISPA pre Trenčín č. 2000/SK/16/P/PE/001)
- Korešpondencia a prílohy od TVK Ministerstvu životného prostredia SR zo dňa 18. decembra 2001 týkajúca sa akciových spoločností: procesu privatizácie TVK a TVS a prílohy 2, 3 a 4 týkajúce sa uznesenia vlády č. 577, Zmluva o založení akciovej spoločnosti TVK a notárska zápisnica, Zmluva o založení akciovej spoločnosti TVS
- Organizačná štruktúra TVK a TVS
- Dokument (v slovenskom jazyku) zo dňa 27.2.2002, ktorý poskytlo mesto Trenčín na základe žiadosti nadnesenej na rokovaní o činnosti TVS
- Dokument (v slovenskom jazyku, bez uvedenia dátumu), ktorý poskytlo mesto Trenčín na základe žiadosti nadnesenej na rokovaní o analýze a plánoch TVK a TVS na obdobie rokov 2000-2017
- Programy prác a služieb pre výberové konanie a výstavbu čističky odpadových vôd v Trenčíne

Komárno
- Financing Memorandum (Finančné memorandum), podpísané Európskou komisiou, 14. máj 2001
- ISPA Information sheet for Komarno No 2001/SK/16/P/PE/004 (Informačný hárok ISPA pre Komárno č. 2001/SK/16/P/PE/004)
- Úverový prísľub PKB zo dňa 11. júla 2001
- Vyplnený dotazník Komárna
- Dokument, ktorý poskytlo mesto Komárno na rokovaní, ktorý uvádza priebehový diagram transformácie prevádzkového majetku zo ZsVaK na CIVITAS/KOMVaK prostredníctvom mesta
- Detto, uvádzajúci organizačnú štruktúru KOMVaK
- Dokument, ktorý neskôr poskytlo mesto Komárno na základe žiadosti nadnesenej na rokovaní , ktoré uvádza výpočty dostupnosti v prípade projektu ISPA
- Detto, v súvislosti s korešpondenciou s GR Regio, ktorý sa týka pripomienok GR (č. 20) a objasnenie (bez uvedenia dátumu)
- Detto, týkajúci sa korešpondencie s GR Regio v súvislosti s pripomienkami nadnesenými GR Regio na rokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR dňa 10. novembra 2000
- Xxxxx, týkajúci sa korešpondencie s p. X’Xxxxxxx ako odpoveď na otázky GR, referencia GR Regio/2 D(2000) zo dňa 18. októbra
- Detto, týkajúci sa korešpondencie medzi primátorom Komárna a p. Xxxxxxxx, GR Regio, Brusel, zo dňa 12. februára 2002 v súvislosti so zmenami postupu a dohody o rozdelení spolufinancovania
- Detto, list od p. Xxxxx Xxxxxxxxxxxx adresovaný GR Regio zo dňa 7. decembra 2001, ktorý sa týka podpísania Finančného memoranda vládou SR a zmien dohôd o rozdelení spolufinancovania
- Detto, dokument vlády SR (v slovenskom jazyku), ktorý sa týka Finančného memoranda pre Komárno zo dňa 28. novembra 2001
- Detto, list od primátora Komárna zo dňa 1. marca 2002 s prílohami, ktoré boli požadované na rokovaní
- Detto, Výročná správa KOMVaK za rok 2000 a prílohy za rok 2001 (v slovenskom jazyku)
- Detto, Výročná správa CIVITAS za rok 2000 a prílohy za rok 2001 (v slovenskom jazyku)
- Detto, finančné informácie o meste Komárno za roky 1999-2001 (v slovenskom jazyku)

Nitra

Vyplnený dotazník k projektu za mesto Nitra a organizačná štruktúra personálneho obsadenia v meste Nitra, vrátane (navrhovaných) zamestnancov čističky odpadových vôd
ISPA Information sheet for Nitra No 2001/SK/16/P/PE/002 (Informačný hárok ISPA pre Nitru č. 2001/SK/16/P/PE/002)

Martin

Financing Memorandum (Finančné memorandum), nepodpísané
ISPA Information sheet for Martin No 2001/SK/16/P/PE/001 (Informačný hárok ISPA pre Martin č. 2001/SK/16/P/PE/007)
Vyplnený dotazník Martina

Banská Bystrica

Financing Memorandum (Finančné memorandum), podpísané Európskou komisiou a SR zo dňa 4. apríla 2001 a príloha č. 1 k Finančnému memorandu (nepodpísaná)
ISPA Information sheet for Banska Bystrica No 2001/SK/16/P/PE/003 (Informačný hárok ISPA pre Banskú Bystricu č. 2001/SK/16/P/PE/003)
Úverový prísľub VÚB zo dňa 16. júla 2001
Vyplnený dotazník Banskej Bystrice a Zvolena
Dokument, ktorý poskytli STVaK na rokovaní, ktorý uvádza korešpondenciu medzi StVaK a Ministerstvom pôdohospodárstva SR zo dňa 30. augusta 2001 vo veci návrhu SVaK na transformáciu (v slovenskom jazyku)
Detto, týkajúci sa finančných prognóz StVaK do roku 2004 a auditované prílohy zo dňa 31. decembra za roky 1997/1998/1999 a 2000 (v slovenskom jazyku)
Detto, brožúra o StVaK (v slovenskom jazyku)

Zvolen

Financing Memorandum (Finančné memorandum), nepodpísané

ISPA Information sheet for Zvolen No 2001/SK/16/P/PE/005 (Informačný hárok ISPA pre Zvolen č. 2001/SK/16/P/PE/005)

Úverový prísľub VÚB zo dňa 15. októbra 2001
Vyplnený dotazník Banskej Bystrice a Zvolena s prílohami obsahujúcimi Prílohu IV Žiadosti ISPA k čističke odpadových vôd Zvolen s názvom Institutional Assessment (Inštitucionálne hodnotenie)
Príloha s názvom Report on status of Tender Documents (Správa o stave dokumentácie výberového konania)
Záverečná správa o čističke odpadových vôd Zvolen od Xxxx Xxx, s dátumom vystavenia november 2001

Rôzne podkladové materiály

Údaje o vodnom hospodárstve: nové investičné a prevádzkové náklady v roku 2000 od J. Xxxxxxxxxxxxx: údaje o obyvateľstve, rôznych parametroch a pitnej vode
List od podpredsedníčky vlády zo dňa 13. decembra 2001 vo veci súčasného poslania verejno-súkromného partnerstva
List zo dňa 5. februára 2002 od p. Xxxxx Xxxxxxxxxxxx adresovaný GR Regio vo veci stavu procesu transformácie a údajov o TVS/TVK Trenčín
Country Report, Slovakia (Správa o Slovensku), publikovaná Erste Bank, 4. štvrťrok 2001
Štatistické údaje o Slovenskej republike, 1996-2000, bez uvedenia zdroja
Správa Európskej komisie - 3. časť, Hospodárske kritéria (výťah), 2001
ISPA and its support for PPP in CEE and Baltic States (Program ISPA a jeho podpora verejno-súkromného partnerstva v krajinách strednej a východnej Európy a v pobaltských štátoch), Xxxxxxx Xxxxxxx. Materiál pre Konferenciu o vodárenskom odvetví v krajinách strednej a východnej Európy a v pobaltských štátoch, Praha, október 2001
Smernica č. 91/271/EHS o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami
Smernica č. 1267/1999/ES zriaďujúca nástroj štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie

1 Ďalšie podrobnosti o transformácii Regionálneho prevádzkového orgánu STVAK na strednom Slovensku, tak ako boli poskytnuté STVAK na našom stretnutí v Banskej Bystrici dňa 3. marca 2002 (rozumieme tomu tak, že tieto údaje sú typické pre všetky „VAK“), sú súčasťou Prílohy č. 3.

2 Dokument Ministerstva pôdohospodárstva „Koncepcia vodohospodárskej politiky v Slovenskej republike do roku 2005”, Bratislava, Jún 2001.

3 Túto informáciu ústne uviedol generálny riaditeľ ZsVAK, Bratislava.

4 Štúdia realizovateľnosti, str. 40

5 N: neberie sa do úvahy

6 Žiadosť - str. 24: z 0.07 na 0.19 v roku 2005

7 V reálnych podmienkach (Štúdia realizovateľnosti, str. 33), pričom v priloženom liste je uvedených 343%

8 Štúdia realizovateľnosti, Finančná časť, str. 6

9 Podľa FS; Žiadosť - str. 18, IRRe = 17.9%

10 V Prílohách č. 13 a 14 žiadosti sú uvedené iba súvahové výkazy (1999) obce a prevádzkovateľskej firmy.

11 Konzultant vyslovil obavy, že údaje, ktoré sú k dispozícií ukazujú, že v súčasnosti náklady nie sú kryté skutočnými dosiahnutými výnosmi a v takejto situácii nebude ľahké dohodnú spravodlivý cenový transfer medzi mestom Nitra (vlastníkom čističky odpadových vôd) x XXXX ako prevádzkovateľom.

12 Vláda súhlasila financovať deficit v spolufinancovaní, vyplývajúci z rozhodnutia Riadiaceho výboru projektu ISPA financovať len 50% spôsobilých nákladov a nie pôvodne žiadaných 75%.

13 Cieľom primátora je taktiež dosiahnuť, aby mesto vlastnilo, prevádzkovalo a riadilo aj ostatné podniky verejných služieb v Nitre (elektrárne a teplárne).

14 Predbežné hodnotenie zo strany konzultanta naznačuje, že z hľadiska finančnej únosnosti v krajine existuje iba malý priestor na zvýšenie priemernej výšky vodného a stočného.

15 Konzultanta znepokojujú údaje, ktoré má k dispozícii a z ktorých vyplýva, že skutočné výnosy nepokrývajú súčasnú úroveň nákladov a že za danej situácie nebude jednoduché dosiahnuť dohodu o spravodlivej transferovej cene medzi obcou Nitra ako vlastníkom a podnikom ZVaK ako prevádzkovateľom ČOV.

16 Počas stretnutia s Konzultačným tímom dňa 6. marca podpredsedníčka vlády (ako národná koordinátorka pre program ISPA) vyhlásila, že vlastníctvo majetku martinskej čistiarne odpadových vôd sa nebude prevádzať na obce, aby sa tak predišlo ďalším výnimkám.

Máj 2002 xii Záverečná správa

Document Metadata

Table of Contents

OBSAH

Document Metadata