Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B DOHODA O PARTNERSTVE

medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000

(Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3)

Zmenené a doplnené:

Úradný vestník

		Č.	Strana	Dátum
►M1	Decision No 1/2003 of the ACP-EC Council of Ministers of 16 May 2003 (*)	L 141	25	7.6.2003
►M2	Rozhodnutie č. 2/2004 Xxxx ministrov ACP-ES z 30. júna 2004	L 297	18	22.9.2004
►M3	Agreement in the form of an exchange of letters between the European Community and Barbados, Belize, the Republic of Congo, Fiji, the Cooperative Republic of Guyana, the Republic of Côte d'Ivoire, Jamaica, the Republic of Kenya, the Republic of Madagascar, the Republic of Malawi, the Republic of Mauritius, the Republic of Suri­ name, Xxxxx Xxxxxxxxxxx and Nevis, the Kingdom of Swaziland, the United Republic of Tanzania, the Republic of Trinidad and Tobago, the Republic of Uganda, the Republic of Zambia and the Republic of Zimbabwe on the accession of the Republic of Mozambique to Protocol No 3 on ACP sugar of Annex V to the ACP-EC Partnership Agree­ ment (*)	L 356	2	1.12.2004
►M4	Dohoda, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000	L 209	27	11.8.2005
►M5	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – ES č. 1/2006 z 2. júna 2006	L 247	22	9.9.2006
►M6	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – ES č. 4/2007 z 20. decembra 2007	L 25	11	30.1.2008
►M7	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – ES č. 1/2008 z 13. júna 2008	L 171	63	1.7.2008
►M8	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – ES č. 3/2008 z 15. decembra 2008	L 352	59	31.12.2008
►M9	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – ES č. 1/2009 z 29. mája 2009	L 168	48	30.6.2009
►M10	Dohoda, ktorou sa druhýkrát mení a dopĺňa Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 a prvýkrát zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005	L 287	3	4.11.2010
►M11	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – EÚ č. 1/2012 z 15. júna 2012	L 174	27	4.7.2012

(*) Tento akt nebol zatiaľ uverejnený v slovenčine.

►M12	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – EÚ č. 1/2013 zo 7. júna 2013	L 173	67	26.6.2013
►M13	Rozhodnutie Rady ministrov AKT – EÚ č. 1/2014 z 20. júna 2014	L 196	40	3.7.2014

Opravené a doplnené:

►C1 Korigendum, Ú. v. EÚ L 48, 22.2.2008, s. 89 (22005A0811(01))

▼B

DOHODA O PARTNERSTVE

medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000

OBSAH

PREAMBULA

ČASŤ 1: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Hlava I Ciele, zásady a účastníci

Kapitola 1: Ciele a zásady

Kapitola 2: Účastníci partnerstva

Hlava II Politický rozmer

ČASŤ 2: INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

ČASŤ 3: STRATÉGIE SPOLUPRÁCE

Hlava I Rozvojové stratégie

Kapitola 1: Všeobecný rámec

Kapitola 2: Oblasti podpory

Oddiel 1: Hospodársky rozvoj

Oddiel 2: Spoločenský a ľudský rozvoj

Oddiel 3: Regionálna spolupráca a rozvoj

Oddiel 4: Tematické a prierezové otázky Hlava II Hospodárska a obchodná spolupráca

Kapitola 1: Ciele a zásady

Kapitola 2: Nové obchodné dojednania

Kapitola 3: Spolupráca na medzinárodných fórach

Kapitola 4: Obchod so službami

Kapitola 5: Oblasti súvisiace s obchodom

Kapitola 6: Spolupráca v iných oblastiach

ČASŤ 4: ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE

Hlava I Všeobecné ustanovenia

Kapitola 1: Ciele, zásady, usmernenia a nárok.

Kapitola 2: Pôsobnosť a podstata financovania

Xxxxx XX Finančná spolupráca

Kapitola 1: Finančné zdroje

Kapitola 2: Dlh a podpora štrukturálnej úprave

Kapitola 3: Podpora v prípade vonkajších otrasov

Kapitola 4: Podpora odvetvovej politiky

Kapitola 5: Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca

Kapitola 6: Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc

Kapitola 7: Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora

Hlava III Technická spolupráca

Hlava IV Postupy a systémy riadenia

ČASŤ 5: VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NAJMENEJ ROZVINUTÉ, SUCHO- ZEMSKÉ A OSTROVNÉ ŠTÁTY AKT (LDLICS)

Kapitola 1: Všeobecné ustanovenia

Kapitola 2: Najmenej rozvinuté štáty AKT

Kapitola 3: Suchozemské štáty AKT

Kapitola 4: Ostrovné štáty AKT

ČASŤ 6: ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

PREAMBULA

SO ZRETEĽOM NA Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva na jednej strane a Georgetownskou dohodou o založení Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na strane druhej;

POVTRDZUJÚC svoj záväzok spolupracovať smerom k dosiahnutiu cieľov odstránenia chudoby, trvalo udržateľného rozvoja a postupnej integrácie krajín AKT do svetového hospodárstva;

UISŤUJÚC o svojom záväzku významne prispieť prostredníctvom spolupráce k hospodárskemu, spoločenskému a kultúrnemu rozvoju štátov AKT a k väčšiemu blahobytu ich obyvateľstva a pomáhať im čeliť výzvam globalizácie a posilňovať partnerstvo AKT-EÚ pri úsilí dať procesu globalizácie silnejší sociálny rozmer;

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoju vôľu oživiť nadštandardné vzťahy a vykonávať komplexný a integrovaný prístup k posilnenému partner- stvu založenému na politickom dialógu, rozvojovej spolupráci a hospo- dárskych a obchodných vzťahoch;

UZNÁVAJÚC, že politické prostredie zaručujúce mier, bezpečnosť a stabilitu, dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákon- nosti a dobrej vlády, je súčasťou a oblasťou dlhodobého rozvoja; uzná- vajúc, že zodpovednosť za vytvorenie takéhoto prostredia leží prvotne na samotných dotknutých krajinách;

UZNÁVAJÚC, že politiky stabilného a trvalo udržateľného rozvoja sú predpokladom rozvoja;

S ODKAZOM na zásady Charty Spojených národov a pripomínajúc Všeobecnú deklaráciu o ľudských právach, závery Viedenskej konfe- rencie z roku 1993 o ľudských právach, dohovory o občianskych a poli- tických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám, medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Ženevské dohovory z roku 1949 a ostatné listiny medzinárodného humanitárneho práva, Dohovor z roku 1954 týkajúci sa štatútu osôb bez štátnej príslušnosti, Ženevský dohovor z roku 1951 týkajúci sa štatútu utečenca a newyorský protokol z roku 1967 týkajúci sa štatútu utečenca;

POVAŽUJÚC Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základ- ných slobôd, Africkú Chartu o ľudských právach a Americký Dohovor o ľudských právach za pozitívne regionálne príspevky k dodržiavaniu ľudských práv v Európskej únii a štátoch AKT;

▼M4

OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že najzávažnejšie zločiny vyvolávajúce obavy medzinárodného spoločenstva nesmú zostať nepotrestané a že sa musí zabezpečiť ich účinné stíhanie prostredníctvom prijímania opatrení na vnútroštátnej úrovni a zlepšovania globálnej spolupráce;

BERÚC DO ÚVAHY, že zriadenie a účinné fungovanie Medzinárod- ného trestného súdu predstavujú dôležitý krok vpred pre mier a medzi- národnú spravodlivosť;

▼M10

PRIPOMÍNAJÚC deklarácie nasledujúcich samitov hláv štátov a pred- sedov vlád štátov AKT,

BERÚC DO ÚVAHY, že rozvojové ciele tisícročia, ktoré vychádzajú z Miléniovej deklarácie prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v roku 2000, najmä eliminácia extrémnej chudoby a hladu, ako aj rozvojové ciele a zásady dohodnuté na konferenciách Organizácie Spojených národov, poskytujú jasnú víziu a musia podporiť spoluprácu AKT — EÚ v rámci tejto dohody; uznávajúc, že EÚ a štáty AKT potrebujú vyvinúť spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia,

HLÁSIAC SA k agende efektívnosti pomoci otvorenej v Ríme, pokra- čujúcej v Paríži a ďalej rozpracovanej v Akčnej agende z Akkry,

VENUJÚC mimoriadnu pozornosť záväzkom a cieľom dohodnutým na významných konferenciách OSN a ďalších medzinárodných konferen- ciách a uznávajúc potrebu ďalších krokov, ktoré treba prijať na dosiah- nutie cieľov a vykonanie akčných programov, ktoré boli na týchto fórach vyhotovené,

UVEDOMUJÚC SI závažnú globálnu environmentálnu výzvu, ktorú predstavujú zmeny klímy, a hlboko znepokojení, že najzraniteľnejšie obyvateľstvo žije v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinu- tých krajinách a v malých ostrovných štátoch AKT, kde javy súvisiace s klímou, ako je zvyšovanie hladiny oceánov, erózia pobrežia, záplavy, suchá a dezertifikácia, ohrozujú jeho živobytie a udržateľný rozvoj,

▼B

S ÚSILÍM o dodržiavanie základných pracovných práv, berúc do úvahy zásady stanovené v príslušných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce;

PRIPOMÍNAJÚC záväzky v rámci Svetovej obchodnej organizácie,

ROZHODLI SA UZAVRIEŤ TÚTO DOHODU:

ČASŤ 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

CIELE, ZÁSADY A ÚČASTNÍCI

KAPITOLA 1

Ciele a zásady

Článok 1

C i e l e p a r t n e r s t v a

Spoločenstvo a jeho členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej, ďalej ako „strany“, týmto uzatvárajú dohodu na podporu a urýchlenie hospodárskeho, kultúrneho, a sociálneho rozvoja štátov AKT s cieľom prispieť k mieru a bezpečnosti a podporovať stabilné a demokratické politické prostredie.

▼B

Partnerstvo sa sústredí na cieľ zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva.

▼M10

Tieto ciele a medzinárodné záväzky strán vrátane rozvojových cieľov tisícročia budú prenikať všetkými rozvojovými stratégiami a budú sa riešiť integrovaným prístupom, berúc súčasne do úvahy politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne aspekty rozvoja. Partnerstvo má poskytovať súdržný podporný rámec rozvojových stra- tégií prijatých každým štátom AKT.

Trvale udržateľný hospodársky rast, rozvoj súkromného sektora, rastúca zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným zdrojom je súhrnne súčasťou tohto rámca. Poskytne sa podpora dodržiavaniu práv jedno- tlivca a splneniu základných potrieb, uľahčeniu sociálneho rozvoja a podmienkam rovnomerného rozdelenia výsledkov rastu. Regionálne a subregionálne integračné procesy, ktoré zveľaďujú integráciu krajín AKT do svetového hospodárstva v zmysle obchodu a súkromných investícií, sa budú povzbudzovať a podporovať. Tvorba schopností účastníkov v rozvoji a zlepšovaní inštitucionálneho rámca nevyhnutného pre sociálnu súdržnosť, fungovanie demokratickej spoločnosti a trhového hospodárstva a na vytvorenie aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti bude nedeliteľne spojená s týmto prístupom. Systematicky sa bude brať do úvahy situácia žien a otázky pohlavia vo všetkých oblastiach – politickej, hospodárskej a sociálnej. Zásady trvale udrža- teľnej správy prírodných zdrojov a ekológie vrátane zmien klímy sa majú uplatňovať a zaintegrovať na každej úrovni partnerstva.

Článok 2

Z á k l a d n é z á s a d y s p o l u p r á c e

AKT – ES podporované právne záväzným systémom a existenciou spoločných inštitúcií sa riadi medzinárodne schválenou agendou efek- tívnosti pomoci v súvislosti s vlastníctvom, zosúladením, harmonizá- ciou, riadením pomoci zameraným na výsledky a vzájomnou zodpoved- nosťou, vykonávanými na základe nasledujúcich základných zásad:

— rovnosť partnerov a vlastníctvo rozvojových stratégií: na účely vykonávania cieľov partnerstva štáty AKT určia rozvojové stratégie pre svoje hospodárstva a spoločnosti za úplnej suverenity a s riadnym zreteľom na podstatné a základné súčasti opísané v článku 9; partnerstvo má povzbudzovať vlastníctvo rozvojových stratégií dotknutými krajinami a populáciami; rozvojoví partneri EÚ zosú- ladia svoje programy s týmito stratégiami,

— účasť: okrem ústrednej vlády ako hlavného partnera je partnerstvo otvorené pre parlamenty AKT a miestne orgány v štátoch AKT a rôzne typy ostatných účastníkov tak, aby sa povzbudzovala inte- grácia všetkých častí spoločnosti vrátane súkromného sektora a orga- nizácií občianskej spoločnosti do hlavného prúdu politického, hospodárskeho a spoločenského života,

— ústredná úloha dialógu a splnenie vzájomných záväzkov a zodpoved- nosť: záväzky prevzaté stranami v rámci ich dialógu sú ústrednými pre ich partnerstvo a kooperačné vzťahy; strany úzko spolupracujú pri určovaní a implementácii nevyhnutných postupov zosúladenia a harmonizácie darcov s cieľom zabezpečiť pre štáty AKT kľúčovú úlohu v týchto procesoch,

— diferenciácia a regionalizácia: kooperačné dojednania a priority sa líšia podľa úrovne rozvoja partnera, jeho potrieb, jeho výkonnosti a jeho dlhodobej rozvojovej stratégie. Špeciálne zaobchádzanie sa poskytne najmenej rozvinutým krajinám. Zoberie sa do úvahy zrani- teľnosť vnútrozemských a ostrovných krajín. Osobitný dôraz sa kladie na regionálnu integráciu vrátane kontinentálnej úrovne.

▼B

Článok 3

D o s i a h n u t i e c i e ľ o v t e j t o d o h o d y

Strany, každá pokiaľ sa jej to týka v rámci zmluvy, prijmú primerané kroky, všeobecné alebo konkrétne, na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody a na uľahčenie dosiahnutia jej cieľov. Zdržia sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli tieto ciele ohroziť.

▼M10

KAPITOLA 2

Účastníci partnerstva

Článok 4

V š e o b e c n ý p r í s t u p

Štáty AKT určujú rozvojové zásady, stratégie a modely svojich hospo- dárstiev a spoločností za plnej suverenity. Vypracujú so Spoločenstvom kooperačné programy stanovené v tejto dohode. Zmluvné strany však uznávajú doplňujúcu úlohu a potenciál pre prispenie zo strany neštát- nych aktérov, národných parlamentov AKT a miestnych decentralizova- ných orgánov k rozvojovému procesu najmä na národnej a regionálnej úrovni. Na tento účel a za podmienok stanovených v tejto dohode neštátni účastníci, národné parlamenty AKT a miestne decentralizované orgány tam, kde je to vhodné:

— budú informovaní a zainteresovaní do konzultácií o politikách a stra- tégiách spolupráce, o prioritách spolupráce najmä v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo ich priamo ovplyvňujú, a o politickom dialógu,

— dostanú podporu pri budovaní kapacít v kritických oblastiach, aby posilnili schopnosti týchto účastníkov, najmä v súvislosti s organizá- ciou a reprezentáciou, a vytvorili konzultačné mechanizmy vrátane komunikačných kanálov a dialógu a podporili strategické partner- stvá.

Neštátni účastníci a miestne decentralizované orgány tam, kde to je primerané:

— dostanú finančné zdroje za podmienok stanovených v tejto dohode tak, aby sa podporili rozvojové procesy,

— budú zainteresovaní do vykonávania kooperačných projektov a programov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú alebo v ktorých majú porovnateľnú výhodu.

▼B

Článok 5

I n f o r m á c i e

Spolupráca podporí operácie na poskytovanie väčšieho množstva infor- mácií a vytvorí vyššie vedomie základných čŕt partnerstva AKT-ES. Spolupráca taktiež:

— povzbudí partnerstvo a vytvorí spojenia medzi účastníkmi AKT a EÚ,

— posilní prenos a výmenu odborných vedomostí a skúseností medzi účastníkmi.

Článok 6

D e f i n í c e

▼M10

1. Účastníci spolupráce zahŕňajú:

a) štátne inštitúcie (miestne, regionálne a národné) vrátane národných parlamentov AKT;

b) regionálne organizácie AKT a Africkú úniu. Na účely tejto dohody pojem regionálne organizácie alebo úrovne zahŕňa aj subregionálne organizácie alebo úrovne;

c) neštátne inštitúcie:

— súkromný sektor,

— hospodárski a sociálni partneri vrátane odborových organizácií,

— občianska spoločnosť vo všetkých formách podľa národných charakteristík.

▼B

2. Uznanie ►M10 neštátnych účastníkov ◄ stranami závisí od rozsahu, v ktorom sa venujú potrebám obyvateľstva, od ich špecifických právomocí a od toho, či sú organizované a spravované demokraticky a transparentne.

▼B

▼M10

Článok 7

B u d o v a n i e k a p a c í t

Príspevok občianskej spoločnosti k rozvoju možno zvýšiť posilnením spoločenských organizácií a neziskových mimovládnych organizácií vo všetkých sférach spolupráce. Toto si vyžaduje:

— povzbudzovanie a podporu tvorby a rozvoja takýchto organizácií,

— vytvorenie dojednaní pre zainteresovanie takýchto organizácií do tvorby, vykonávania a hodnotenia rozvojových stratégií a progra- mov.

HLAVA II

POLITICKÝ ROZMER

Článok 8

P o l i t i c k ý d i a l ó g

1. Strany sa pravidelne zúčastňujú na komplexnom, vyváženom a hlbokom politickom dialógu vedúcom k záväzkom na oboch stranách.

2. Cieľom tohto dialógu je výmena informácií, zveľaďovanie vzájomného porozumenia a uľahčovanie určovania dohodnutých priorít a spoločnej agendy najmä uznávaním existujúcich väzieb medzi rôznymi aspektmi vzťahov medzi zmluvnými stranami a rôznymi oblas- ťami spolupráce, tak ako sú stanovené v tejto dohode. Dialóg má uľahčovať konzultácie a posilňovať spoluprácu medzi stranami v rámci medzinárodných fór, ako aj podporovať a udržiavať systém efektívneho multilateralizmu. Ciele dialógu zahŕňajú aj zabraňovanie situáciám, v ktorých jedna zmluvná strana môže považovať za nevyh- nutné uchýliť sa ku konzultačným postupom uvedeným v článkoch 96 a 97.

3. Dialóg pokrýva všetky ciele ustanovené v tejto dohode, ako aj otázky spoločného, všeobecného alebo regionálneho záujmu vrátane otázok týkajúcich sa regionálnej a kontinentálnej integrácie. Strany prostredníctvom dialógu prispievajú k mieru, bezpečnosti a stabilite a podporujú stabilné a demokratické politické prostredie. Dialóg zahŕňa kooperačné stratégie vrátane agendy efektívnosti pomoci, ako aj globálne a odvetvové politiky vrátane otázok životného prostredia, zmien klímy, pohlavia, migrácie a otázok týkajúcich sa kultúrneho dedičstva. Rieši tiež globálne a odvetvové politiky oboch strán, ktoré by mohli ovplyvniť dosiahnutie cieľov rozvojovej spolupráce.

4. Dialóg sa medziiným sústredí na konkrétne politické otázky vzájomného záujmu a všeobecného významu na dosiahnutie cieľov tejto dohody, ako je obchod so zbraňami, nadmerné vojenské výdavky, drogy a organizovaný zločin, detská práca alebo diskriminácia akého- koľvek druhu, ako napríklad na základe rasy, farby, pohlavia, jazyka, politického či iného názoru, národnostného či spoločenského pôvodu, majetku, narodenia alebo iného postavenia. Dialóg takisto zahŕňa pravi- delné hodnotenie vývoja týkajúceho sa dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad, zákonnosti a dobrého spôsobu vládnutia.

▼M10

5. Široko založené politiky podpory mieru a predchádzania, zvlád- nutia a riešenia násilných konfliktov hrajú v tomto dialógu kľúčovú úlohu tak ako potreba brať plne do úvahy cieľ mieru a demokratickej stability pri vymedzovaní prioritných oblastí spolupráce. V tomto kontexte sa do dialógu podľa vhodnosti v plnej miere zapájajú regio- nálne organizácie AKT a Africká únia.

6. Dialóg sa vedie pružným spôsobom. Dialóg je podľa potreby formálny alebo neformálny, pričom sa vedie vnútri a mimo inštitucio- nálneho rámca vrátane skupiny AKT, Spoločného parlamentného zhro- maždenia, v primeranom zložení a na primeranej úrovni vrátane regio- nálnej, subregionálnej a vnútroštátnej úrovni, vrátane vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnej alebo celej AKT úrovne.

7. K tomuto dialógu sa pridružujú regionálne organizácie a zástup- covia občianskej spoločnosti a tam, kde je to vhodné, aj národné parla- menty krajín AKT.

8. Tam, kde je to vhodné, a s cieľom zabrániť vzniku situácií, keď jedna zmluvná strana môže považovať za nevyhnutné uplatniť konzul- tačný postup podľa článku 96, je dialóg o nevyhnutných súčastiach systematický a formalizovaný v súlade s pravidlami uvedenými vpríl ohe VII.

▼B

▼M4

Článok 9

N e v y h n u t n é s ú č a s t i t ý k a j ú c e s a ľ u d s k ý c h p r á v , d e m o k r a t i c k ý c h z á s a d a p r á v n e h o š t á t u a z á k l a d n á s ú č a s ť t ý k a j ú c a s a d o b r e j s p r á v y a r i a d e n i a

▼B

1. Spolupráca je smerovaná k trvale udržateľnému rozvoju zamera- nému na človeka, ktorý je hlavným protagonistom a beneficientom rozvoja; toto zahŕňa dodržiavanie a podporu všetkých ľudských práv.

Dodržiavanie všetkých ľudských práv a základných slobôd, vrátane dodržiavania základných sociálnych práv, demokracie založenej na zákonnosti a transparentnom a zodpovednom spôsobe vládnutia, je neoddeliteľnou súčasťou trvale udržateľného rozvoja.

2. Strany odkazujú na svoje medzinárodné povinnosti a záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv. Opätovne potvrdzujú svoj hlboký vzťah k ľudskej dôstojnosti a ľudským právam, ktoré sú legi- tímnymi ašpiráciami jednotlivcov aj ľudu. Ľudské práva sú všeobecné, nedeliteľné a vzájomne prepojené. Strany sa zaväzujú podporovať a ochraňovať všetky základné slobody a ľudské práva, či už sú občianske, alebo politické, hospodárske, sociálne alebo kultúrne. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú rovnosť mužov a žien.

▼B

Strany opätovne potvrdzujú, že demokratizácia, rozvoj a ochrana základných slobôd sú navzájom prepojené a vzájomne sa posilňujú. Demokratické zásady sú všeobecne uznávané zásady podporujúce orga- nizáciu štátu na zabezpečenie legitímnosti jeho autority, legálnosti jeho krokov odrážajúcich sa v ústavnom, legislatívnom a regulačnom systéme a existencii mechanizmov účasti riadenia vecí verejných. Na základe všeobecne uznávaných zásad si každá krajina vytvára svoju demokratickú kultúru.

Štruktúra vlády a výsady v rôznych právomociach sú založené na zákonnosti, ktorá zahŕňa najmä účinné a prístupné prostriedky právnej nápravy a nezávislý právny systém zaručujúci rovnosť pred zákonom a výkonnú moc plne podriadenú zákonu.

Dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti, ktoré podporujú partnerstvo AKT-EÚ, majú podporovať aj domácu a zahra- ničnú politiku strán a predstavovať kľúčové súčasti tejto dohody.

3. V kontexte politického a inštitucionálneho prostredia presadzujú- ceho ľudské práva, demokratické zásady a zákonnosť je dobrý spôsob vládnutia transparentným a zodpovedným spôsobom riadenia ľudských, prírodných, hospodárskych a finančných zdrojov s cieľom spravodli- vého a trvalo udržateľného rozvoja. Zahŕňa jasné rozhodovacie postupy na úrovni verejných orgánov, transparentné a zodpovedné inštitúcie, prioritu práva pri správe a rozdeľovaní zdrojov a budovaní kapacít na vypracovanie a vykonávanie opatrení zameraných najmä na zabránenie a boj s korupciou.

▼M10

Dobrá správa vecí verejných, ktorá podporuje partnerstvo AKT – EÚ, má podporovať aj domácu a zahraničnú politiku strán a predstavovať základnú súčasť tejto dohody. Strany súhlasia s tým, že vážne prípady korupcie vrátane skutkov úplatkárstva vedúceho k takejto korupcii uvedených v článku 97 predstavujú porušenie tejto súčasti.

▼B

4. Partnerstvo aktívne podporuje rozvoj ľudských práv, demokrati- začné procesy, konsolidáciu a zákonnosť a dobrý spôsob vládnutia.

Tieto oblasti sú dôležitým predmetom politického dialógu. V kontexte tohto dialógu strany prikladajú zvláštny význam priebežným zmenám a kontinuite dosahovaného pokroku. Toto pravidelné zhodnotenie berie do úvahy hospodársky, spoločenské, kultúrne a historické súvislosti každej krajiny.

Tieto oblasti budú taktiež cieľom podpory rozvojových stratégií. Spolo- čenstvo poskytuje podporu politickým, inštitucionálnym a právnym reformám a budovaniu kapacít účastníkov z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti v rámci stratégií spoločne dohodnutých medzi dotknutým štátom a spoločenstvom.

Zásady, z ktorých vychádzajú podstatné a základné prvky, ako sú defi- nované v tomto článku, sa rovnako vzťahujú na štáty AKT na jednej strane a na Európsku úniu a jej členské štáty na strane druhej.

▼B

Článok 10

O s t a t n é s ú č a s t i p o l i t i c k é h o p r o s t r e d i a

1. Strany považujú nasledujúce súčasti za príspevok k udržiavaniu a konsolidácii stabilného a demokratického politického prostredia:

— trvale udržateľný a spravodlivý rozvoj zahŕňajúci medzi iným aj prístup k výrobným zdrojom, základným službám a spravodlivosti,

▼M10

— väčšia zainteresovanosť národných parlamentov AKT, miestnych decentralizovaných orgánov tam, kde je to vhodné, a aktívnej a orga- nizovanej občianskej spoločnosti a súkromného sektora.

▼B

2. Strany uznávajú, že zásady ►M10 sociálneho trhového hospodár- stva ◄ podporované transparentnými pravidlami hospodárskej súťaže a zdravou hospodárskou a sociálnou politikou prispievajú k dosahovaniu cieľov partnerstva.

▼M10

Článok 11

P o l i t i k a b u d o v a n i a m i e r u , p r e v e n c i a a r i e š e n i e k o n f l i k t o v , r e a k c i a n a n e s t a b i l n é s i t u á c i e

1. Strany uznávajú, že bez rozvoja a znižovania chudoby nenastane udržateľný mier a bezpečnosť a že bez mieru a bezpečnosti nemôže existovať udržateľný rozvoj. V rámci partnerstva strany sledujú aktívnu, komplexnú a integrovanú politiku budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, bezpečnosť ľudí a zaoberajú sa riešením nestabilných situá- cií. Toto je založené na zásade vlastníctva a sústreďuje sa najmä na budovanie národných, regionálnych a kontinentálnych kapacít a na zabránenie násilným konfliktom v počiatočnom štádiu tým, že sa cieleným spôsobom pomenujú hlavné príčiny vrátane chudoby za primeranej kombinácie všetkých dostupných nástrojov.

Strany uznávajú, že nové alebo rozširujúce sa bezpečnostné hrozby, ako je organizovaný zločin, pirátstvo a obchodovanie najmä s ľuďmi, drogami a zbraňami, je potrebné riešiť. Vplyvy globálnych výziev, ako sú otrasy na medzinárodných finančných trhoch, zmeny klímy a pandémie, je takisto potrebné vziať do úvahy.

Strany zdôrazňujú významnú úlohu regionálnych organizácií pri budo- vaní mieru, predchádzaní konfliktom a ich riešeniach a pri riešení nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb v Afrike, čo je kľúčovou zodpovednosťou Africkej únie.

2. Vzájomná závislosť medzi bezpečnosťou a rozvojom preniká činnosťami v oblasti budovania mieru, prevencie a riešenia konfliktov, ktoré kombinujú krátkodobé a dlhodobé prístupy zahŕňajúce a prekraču- júce rámec krízového riadenia. Aktivity na riešenie nových alebo rozširujúcich sa bezpečnostných hrozieb okrem iného podporujú presa- dzovanie práva vrátane spolupráce pri hraničných kontrolách, posilňo- vaní bezpečnosti medzinárodného dodávateľského reťazca a zlepšení bezpečnostných záruk leteckej, námornej a cestnej dopravy.

Aktivity v oblasti budovania mieru, predchádzania konfliktom a ich riešenia zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodár- skych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupino- vých záujmov, aktívneho zapájania žien, preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizo- vanej občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti sa venuje osobitná pozornosť rozvoju systémov včasného varovania a mechanizmov budo- vania mieru, ktoré by prispeli k predchádzaniu konfliktom.

3. Príslušné aktivity takisto medziiným zahŕňajú podporu úsilí v spro- stredkovaní, rokovaní a riešení konfliktov, podporu efektívnej regio- nálnej správy spoločných vzácnych prírodných zdrojov, demobilizácie a opätovného začlenenia bývalých účastníkov boja do spoločnosti, riešenia problémov vojakov v detskom veku a násilia na ženách a deťoch. Prijmú sa primerané opatrenia na stanovenie zodpovedných limitov vojenských výdavkov a obchodu so zbraňami vrátane podpory prostredníctvom rozvoja a uplatňovania dohodnutých štandardov a kódexov správania, ako aj na boj proti činnostiam, ktoré živia konf- likt.

3a. Osobitný dôraz sa kladie na boj proti nášľapným mínam a výbušným pozostatkom vojny, ako aj na riešenie nezákonnej výroby, presunu, obehu a hromadenia malých a ľahkých zbraní a ich munície vrátane nedostatočne zabezpečených a zle spravovaných skladov a zásob a ich nekontrolovaného šírenia.

Strany sa dohodli na koordinácii, dodržiavaní a úplnej implementácii svojich povinností podľa všetkých príslušných medzinárodných doho- vorov a listín a na tento účel sa zaväzujú spolupracovať na národnej, regionálnej a kontinentálnej úrovni.

3b. Zmluvné strany sa tiež zaväzujú spolupracovať pri predchádzaní žoldnierskym činnostiam v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo všetkých relevantných medzinárodných dohovorov a listín a ich príslušných právnych predpisov.

4. Na účely riešenia nestabilných situácií strategickým a účinným spôsobom si strany vymieňajú informácie a uľahčujú preventívne odpo- vede, kombinujúc diplomatické a bezpečnostné nástroje a nástroje rozvojovej spolupráce koherentným spôsobom. Dohodnú sa na najlepšom spôsobe posilňovania schopnosti štátov plniť svoje základné funkcie a stimulovať politickú vôľu pre reformu pri rešpektovaní zásady vlastníctva. Pri nestabilných situáciách je politický dialóg zvlášť dôle- žitý a musí sa ďalej rozvíjať a posilňovať.

5. V situáciách násilných konfliktov strany prijmú všetky vhodné kroky na zabránenie intenzifikácii násilia, obmedzenie jeho územného rozšírenia a uľahčenie mierových urovnaní existujúcich sporov. Zvláštna pozornosť sa venuje zabezpečeniu takého využitia finančných zdrojov na spoluprácu, ktoré je v súlade so zásadami a cieľmi partnerstva, a zabráneniu odklonu fondov na vojnové účely.

6. V situáciách po skončení konfliktu strany prijmú všetky vhodné kroky na stabilizáciu situácie počas prechodného obdobia, aby sa uľahčil návrat k nenásilnej, stabilnej a demokratickej situácii. V situá- ciách po konflikte strany prijmú všetky vhodné kroky na uľahčenie návratu k nenásilnej, stabilnej a trvale udržateľnej situácii. Strany zabez- pečia vytvorenie nevyhnutných prepojení medzi núdzovými opatre- niami, rehabilitáciou a rozvojovou spoluprácou.

7. Podporou upevňovania mieru a medzinárodnej spravodlivosti zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoju odhodlanosť:

— podeliť sa o skúsenosti pri prijímaní právnych úprav nevyhnutných na ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a

— bojovať proti medzinárodnému zločinu v súlade s medzinárodným právom s náležitým dodržiavaním Rímskeho štatútu.

Zmluvné strany sa snažia podniknúť kroky k ratifikácii a vykonávaniu Rímskeho štatútu a súvisiacich listín.

▼M4

Článok 11a

B o j p r o t i t e r o r i z m u

Zmluvné strany znova opakujú, že rozhodne odsudzujú všetky teroris- tické činy, a zaväzujú sa bojovať proti terorizmu prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom, príslušnými dohovormi a listinami, a najmä plnou implementáciou rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1373 (2001) a 1456 (2003) a iných príslušných rezolúcií OSN. Na tento účel sa zmluvné strany dohodli vymieňať si:

— informácie o teroristických skupinách a ich podporných sieťach a

— názory na prostriedky a metódy čelenia teroristickým činom, zahŕňa- júce aj technické oblasti a odbornú prípravu, ako aj skúsenosti súvi- siace s prevenciou terorizmu.

Článok 11b

S p o l u p r á c a v b o j i p r o t i š í r e n i u z b r a n í h r o m a d n é h o n i č e n i a

1. Zmluvné strany sa domnievajú, že šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov a ich poskytnutie tak štátnym, ako aj neštátnym aktérom predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb medzinárodnej stabi- lite a bezpečnosti.

▼M4

Zmluvné strany sa preto dohodli spolupracovať a prispievať k boju proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov dôsledným plnením existujúcich záväzkov, vyplývajúcich pre ne z medzinárodných zmlúv a dohôd o odzbrojení a nešírení zbraní hromadného ničenia, ako aj z iných príslušných medzinárodných záväzkov, a ich vnútroštátnou implementáciou.

Zmluvné strany sa dohodli, že toto ustanovenie predstavuje nevyhnutnú súčasť tejto dohody.

2. Zmluvné strany sa okrem toho dohodli, že budú spolupracovať a prispievať k dosiahnutiu cieľa nešíriť zbrane hromadného ničenia:

— prijímaním krokov na podpísanie, ratifikáciu všetkých ostatných významných medzinárodných listín, prípadne pristúpenie k nim, a ich plnou implementáciou,

— vytvorením účinného systému vnútroštátnych kontrol vývozu, ktorým sa kontroluje tak vývoz, ako aj tranzit tovaru súvisiaceho so zbraňami hromadného ničenia, vrátane kontroly konečného použitia technológií na dvojaký účel, a ktorý obsahuje účinné sankcie za porušenia kontrol vývozu.

Finančná a technická pomoc v oblasti spolupráce v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia sa bude financovať špecifickými nástrojmi, inými ako sú tie, ktoré sú určené na financovanie spolupráce AKT — ES.

3. Zmluvné strany sa dohodli otvoriť pravidelný politický dialóg, ktorý bude dopĺňať a upevňovať ich spoluprácu v tejto oblasti.

4. Ak sa zmluvná strana informovaná najmä správami Medzinárod- ného úradu pre jadrovú energiu (IAEA), Organizácie pre zákaz chemic- kých zbraní (OPCW) a iných významných multilaterálnych inštitúcií po tom, ako viedla intenzívny politický dialóg, domnieva, že druhá zmluvná strana nesplnila záväzok vyplývajúci z odseku 1, poskytne okrem mimoriadne naliehavých prípadov druhej zmluvnej strane a Rade ministrov AKT i Rade ministrov EÚ príslušné informácie nevyhnutné na dôkladné preskúmanie situácie s cieľom hľadať riešenie prijateľné pre obe zmluvné strany. Na tento účel vyzve druhú zmluvnú stranu na konzultácie, ktoré sa zamerajú na prijaté opatrenia alebo opatrenia, ktoré má príslušná zmluvná strana prijať, aby napravila situá- ciu.

5. Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu pre nájdenie riešenia.

Konzultácie sa začnú najneskôr do 30 dní po výzve a pokračujú počas obdobia stanoveného vzájomnou dohodou v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V žiadnom prípade však dialóg, ktorý sa vedie podľa konzultačného postupu, netrvá dlhšie ako 120 dní.

6. Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, ak je konzultácia odmietnutá alebo v mimoriadne naliehavých prípadoch sa môžu prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia sa zrušia, len čo dôvody na ich prijatie zaniknú.

▼M10

Článok 12

S p o j i t o s ť p o l i t í k S p o l o č e n s t v a a i c h v p l y v n a v y k o n á v a n i e t e j t o d o h o d y

Strany sa zaväzujú riešiť spojitosť politík pre rozvoj cieleným, strate- gickým a partnersky orientovaným spôsobom vrátane posilnenia dialógu o otázkach spojitosti politiky pre rozvoj. Únia uznáva, že politiky Únie, iné ako rozvojové politiky, môžu podporiť rozvoj priorít štátov AKT v súlade s cieľmi tejto dohody. Na tomto základe Únia posilní spojitosť týchto politík s úmyslom dosiahnuť ciele tejto dohody.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 96, v prípade, že Spoločenstvo má v úmysle pri výkone svojich právomocí prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť záujmy štátov AKT, pokiaľ ide o ciele tejto zmluvy, infor- muje o svojich úmysloch skupinu AKT v primeranom čase. Na tento účel Komisia pravidelne informuje sekretariát skupiny AKT o plánova- ných návrhoch a súčasne oznámi svoj návrh takýchto opatrení. Ak je to nevyhnutné, môže byť žiadosť o informácie vznesená na podnet štátov AKT.

Na ich žiadosť sa urýchlene uskutočnia konzultácie, tak aby bolo možné brať ohľad na ich obavy, pokiaľ ide o vplyv týchto opatrení pred prijatím akéhokoľvek záverečného rozhodnutia.

Po uskutočnení takýchto konzultácií môžu okrem toho štáty AKT a skupina AKT čo najskôr predložiť Spoločenstvu svoje obavy písomne a podať návrhy na zmeny a doplnky uvádzajúce spôsob vyriešenia ich obáv.

Ak Spoločenstvo nepristúpi na návrhy štátov AKT, čo najskôr ich o tom upovedomí s uvedením dôvodov.

Skupine AKT sa takisto vopred poskytnú primerané informácie o vstupe týchto rozhodnutí do platnosti, keď to bude možné.

▼B

Článok 13

M i g r á c i a

1. Otázka migrácie je predmetom podrobného dialógu v rámci part- nerstva AKT-EÚ.

Strany opätovne potvrdzujú svoje existujúce povinnosti a záväzky medzinárodného práva o zabezpečení dodržiavania ľudských práv a vylúčení všetkých foriem diskriminácie založenej najmä na pôvode, pohlaví, rase, jazyku a vierovyznaní.

2. Strany súhlasia s tým názorom, že partnerstvo predpokladá vo vzťahu k migrácii spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na ich územiach, ako aj inte- gračnú politiku zameranú na udelenie práv a povinností porovnateľných s vlastnými občanmi tak, že sa podporuje nediskriminácia v hospodár- skom, spoločenskom a kultúrnom živote, a prijímajú sa opatrenia proti rasizmu a xenofóbii.

3. Zaobchádzanie poskytnuté každým členským štátom pre pracov- níkov krajín AKT legálne zamestnaným na ich území má byť bez akejkoľvek diskriminácie založenej na štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o pracovné podmienky, odmeňovanie a prepúšťanie, v porovnaní s vlast- nými štátnymi príslušníkmi. V tomto ohľade ďalej poskytne každý štát AKT porovnateľné nediskriminačné zaobchádzanie pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu.

4. Strany sa domnievajú, že stratégie zamerané na zníženie chudoby, zlepšenie pracovných a životných podmienok, vytváranie pracovných miest a rozvoj vzdelávania, prispievajú dlhodobo k normalizácii migrač- ných tokov.

Strany budú brať v rámci rozvojových stratégií a národného a regionál- neho programovania do úvahy štrukturálne prekážky spojené s migrač- nými tokmi s cieľom podpory hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, z ktorých migranti pochádzajú, a znižovania chudoby.

Spoločenstvo podporí prostredníctvom národných a regionálnych kooperačných programov vzdelávanie štátnych príslušníkov AKT v ich krajine pôvodu, v inej krajine AKT alebo v členskom štáte Európ- skej únie. Pokiaľ ide o vzdelávanie v členskom štáte, strany zabezpečia, že takéto kroky povedú k profesijnej integrácii štátnych príslušníkov AKT v ich krajinách pôvodu.

Strany vypracujú kooperačné programy na uľahčenie prístupu študentov štátov AKT ku vzdelávaniu, najmä prostredníctvom využitia nových komunikačných technológií.

5. a) V rámci politického dialógu preskúma Rada ministrov otázky vyplývajúce z ilegálnej imigrácie s cieľom, ak je to primerané, zaviesť prostriedky na politiku prevencie.

b) V tejto súvislosti sa strany dohodli najmä zabezpečiť, že práva a dôstojnosť jednotlivcov sú zachované pri každom postupe začatom kvôli navráteniu ilegálnych imigrantov do ich krajín pôvodu. V tejto súvislosti im majú dotknuté administratívne orgány poskytnúť administratívne nástroje nevyhnutné pre ich návrat.

c) Strany sa ďalej dohodli, že:

i) každý členský štát Európskej únie akceptuje navrátenie a opätovné prijatie ktoréhokoľvek zo svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú nelegálne prítomní na území štátu AKT, na žiadosť tohto štátu a bez ďalších formalít;

každý štát AKT akceptuje navrátenie a opätovné prijatie ktoréhokoľvek zo svojich štátnych príslušníkov, ktorí sú nelegálne prítomní na území členského štátu Európskej únie, na žiadosť tohto členského štátu a bez ďalších forma- lít.

Členské štáty a štáty AKT poskytnú svojim štátnym príslušníkom na takéto účely riadne doklady totožnosti.

Vo vzťahu k členským štátom Európskej únie platia povin- nosti tohto odseku iba vo vzťahu k tým osobám, ktoré sa považujú za jej štátnych príslušníkov na účely spoločenstva a v súlade s deklaráciou č. 2 k Zmluve o založení Európ- skeho spoločenstva. Vo vzťahu k štátom AKT platia povin- nosti tohto odseku iba vo vzťahu k tým osobám, ktoré sa považujú za ich štátnych príslušníkov v súlade s príslušným právnym systémom.

ii) na žiadosť strany sa, v dobrej viere a s riadnym zreteľom na príslušné pravidlá medzinárodného práva, začnú so štátmi AKT rokovania zamerané na uzatvorenie dvojstran- ných dohôd upravujúcich konkrétne záväzky pri opätovnom prijatí a návrate ich štátnych príslušníkov. Tieto dohody taktiež pokryjú, ak toto ktorákoľvek zo strán považuje za nevyhnutné, dojednania o opätovnom prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti. Takéto dohody stanovia podrobnosti o kategó- riách osôb pokrytých dojednaniami, ako aj možné spôsoby ich opätovného prijatia a návratu.

Štátom AKT bude poskytnutá za vykonanie týchto dohôd primeraná pomoc.

iii) na účely tohto bodu c) znamená pojem „strany“ spoločen- stvo ktorýkoľvek z jeho členských štátov a ktorýkoľvek štát AKT.

▼M10

ČASŤ 2

INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

Článok 14

S p o l o č n é i n š t i t ú c i e

1. Inštitúciami tejto dohody sú: rada ministrov, výbor veľvyslancov a spoločné parlamentné zhromaždenie.

2. Spoločné inštitúcie a inštitúcie zriadené podľa dohôd x xxxxxxxx- skom partnerstve sa usilujú o zabezpečenie koordinácie, súvislosti a doplnkovosti, ako aj o účinný a vzájomný tok informácií bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia existujúcich alebo budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve.

Článok 14a

S t r e t n u t i a h l á v š t á t o v a l e b o p r e d s e d o v v l á d

Strany sa schádzajú na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád v zodpo- vedajúcom zložení na základe spoločnej dohody.

Článok 15

R a d a m i n i s t r o v

1. Rada ministrov pozostáva na jednej strane z členov Rady Európ- skej únie a členov Komisie Európskych spoločenstiev a na strane druhej z členov vlád každého štátu AKT.

Úrad predsedu Rady ministrov zastávajú striedavo člen Rady Európskej únie a člen vlády štátu AKT.

▼M10

Rada zasadá spravidla raz ročne z iniciatívy predsedu, inak kedykoľvek je to nevyhnutné, vo forme a zemepisnom zložení primeranom otázkam, ktoré sa majú riešiť. Tieto stretnutia umožnia konzultácie na vysokej úrovni o otázkach, ktoré sú osobitným záujmom strán, a dopĺňajú prácu v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod podľa článku 38 a Výboru AKT – ES pre spoluprácu v rozvojových financiách podľa článku 83, ktoré slúžia na prípravu riadnych ročných zasadnutí Rady ministrov.

▼B

2. Funkciou Rady ministrov je:

a) viesť politický dialóg;

b) prijať politické usmernenia a rozhodnutia nevyhnutné na vykonanie ustanovení tejto dohody, najmä pokiaľ ide o rozvojové v konkrétnych oblastiach stanovených v tejto dohode, alebo v inej oblasti, ak sa ukáže ako relevantná, a pokiaľ ide o postupy;

c) preskúmať a riešiť každú otázku, ktorá by mohla obmedzovať účinné a účelné vykonávanie tejto dohody alebo predstavovať prekážku dosiahnutia jej cieľov;

d) zabezpečiť hladké fungovanie konzultačných mechanizmov.

3. Rada ministrov prijíma svoje rozhodnutia spoločnou dohodou strán. Konanie Rady ministrov je platné iba vtedy, pokiaľ je prítomná polovica členov Rady Európskej únie, jeden člen Komisie a dve tretiny členov zastupujúcich vlády štátov AKT. Ktorýkoľvek z členov Rady ministrov, ktorý sa nemôže zúčastniť, môže byť zastupovaný. Zástup- covia vykonávajú všetky práva tohto člena.

▼M10

Rada môže prijímať rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre strany a vytvárajú rámec pre rezolúcie, odporúčania a stanoviská, počas pravidelných ročných zasadnutí alebo písomným postupom. Každoročne podáva správu o vykonávaní tejto dohody spoločnému parlamentnému zhro- maždeniu. Rada skúma a berie do úvahy rezolúcie a odporúčania prijaté Spoločným parlamentným výborom.

▼B

Rada ministrov vedie priebežný dialóg so zástupcami sociálnych a hospodárskych partnerov a ostatnými účastníkmi občianskej spoloč- nosti v AKT a EÚ. Na tento účel je možné pri zasadaniach konať aj konzultácie.

4. Rada ministrov môže delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov.

5. Rada ministrov prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.

Článok 16

V ý b o r v e ľ v y s l a n c o v

1. Výbor veľvyslancov pozostáva na jednej strane zo stáleho zástupcu každého členského štátu v Európske únii a zástupcu Komisie a na druhej strane z vedúceho misie každého štátu AKT pri Európskej únii.

Úrad predsedu Výboru veľvyslancov zastáva striedavo stály zástupca členského štátu určeného spoločenstvom a vedúci misie zastupujúcej štáty AKT určenej štátmi AKT.

2. Výbor napomáha Xxxx ministrov pri plnení jej úloh a realizuje každý Radou zverený mandát. V tejto súvislosti monitoruje vykonávanie tejto dohody a pokrok v dosahovaní cieľov v nej stanovených.

Výbor veľvyslancov zasadá pravidelne, najmä kvôli príprave zasadaní Rady, a inak kedykoľvek je to potrebné.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.

Článok 17

S p o l o č n é p a r l a m e n t n é z h r o m a ž d e n i e

1. Spoločné parlamentné zhromaždenie pozostáva z rovnakého počtu zástupcov EÚ a AKT. Členovia Spoločného parlamentného zhromaž- denia sú na jednej strane členovia Európskeho parlamentu a na strane druhej členovia parlamentu, resp. zástupcovia určení parlamentom každého štátu AKT. Pri neúčasti parlamentu podlieha zastúpenie dotknutého štátu AKT predchádzajúcemu schváleniu Spoločného parla- mentného zhromaždenia.

2. Úlohou Spoločného parlamentného zhromaždenia ako konzultač- ného orgánu je:

— podporovať demokratické procesy prostredníctvom dialógu a konzul- tácií,

— uľahčovať lepšie porozumenie medzi ľudom Európskej únie a štátmi AKT a zvyšovať verejné vedomie v rozvojových otázkach,

▼M10

— rokovať o otázkach týkajúcich sa rozvoja partnerstva AKT – EÚ vrátane dohôd o hospodárskom partnerstve, iných obchodných dojednaní, Európskeho rozvojového fondu a národných a regionál- nych strategických dokumentov. Komisia s týmto cieľom postúpi pre informáciu takéto strategické dokumenty spoločnému parlament- nému zhromaždeniu,

— prerokuje ročnú správu Rady ministrov o vykonávaní tejto dohody a prijme rezolúcie a vypracuje odporúčania Rade ministrov na účely dosiahnutia cieľov dohody,

— obhajovať inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít národných parlamentov v súlade s článkom 33 ods. 1 tejto dohody.

3. Spoločné parlamentné zhromaždenie zasadá dvakrát ročne v plenárnom zasadaní, striedavo v Európskej únii a v štáte AKT. S cieľom posilnenia regionálnej integrácie a zveľaďovania spolupráce medzi národnými parlamentmi sa organizujú zasadania medzi členmi EÚ a AKT na regionálnej úrovni.

Takéto stretnutia na regionálnej úrovni sa budú organizovať počas plnenia cieľov ustanovených v článku 14 ods. 2 tejto dohody.

▼B

4. Spoločné parlamentné zhromaždenie prijme svoj rokovací poriadok do šiestich mesiacov od vstupu tejto dohody do platnosti.

ČASŤ 3

STRATÉGIE SPOLUPRÁCE

Článok 18

Stratégie spolupráce sú založené na rozvojových stratégiách a obchodnej spolupráci, ktoré sú vzájomne prepojené a dopĺňané. Strany zabezpečia, že úsilie vyvinuté v oboch vyššie uvedených oblastiach sa navzájom podporuje.

HLAVA I

ROZVOJOVÉ STRATÉGIE

KAPITOLA 1

Všeobecný rámec

Článok 19

Z á s a d y a c i e l e

1. Hlavným cieľom spolupráce AKT-ES je zníženie chudoby a neskôr jej konečné odstránenie, trvale udržateľný rozvoj a postupná integrácia krajín AKT do svetového hospodárstva. V tejto súvislosti je rámec spolupráce a jej orientácia prispôsobená individuálnym okolnostiam každej krajiny AKT, podporuje miestne vlastníctvo hospodárskych a spoločenských reforiem a integráciu súkromného sektora a občianskej spoločnosti do rozvojového procesu.

▼M10

2. Spolupráca odkazuje na závery konferencií Organizácie Spojených národov a na ciele a akčné programy dohodnuté na medzinárodnej úrovni a na ich následné činnosti ako základ pre rozvojové zásady.

Spolupráca taktiež odkazuje na ciele medzinárodnej rozvojovej spolu- práce a venuje zvláštnu pozornosť zavádzaniu kvalitatívnych a kvantita- tívnych ukazovateľov pokroku. Strany vyvinú spoločné úsilie s cieľom urýchliť pokrok smerom k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.

▼B

3. Vlády a neštátni účastníci v každej krajine AKT začnú konzultácie o rozvojových stratégiách krajiny a ich podpore zo strany spoločenstva.

Článok 20

P r í s t u p

▼M10

1. Ciele rozvojovej spolupráce AKT – ES sa sledujú prostredníctvom integrovaných stratégií zahŕňajúcich hospodárske, spoločenské, kultúrne, environmentálne a inštitucionálne súčasti, ktoré sú v miestnom vlast- níctve. Spolupráca teda poskytuje súdržný výkonný rámec podpory vlastných rozvojových stratégií krajín AKT, čím zabezpečuje celistvosť a vzájomné pôsobenie medzi rôznymi súčasťami najmä na národnej a regionálnej úrovni a medzi nimi. V tejto súvislosti a v rámci rozvojo- vých politík a reforiem sledovaných štátmi AKT sa spolupráca AKT – ES na národnej a tam, kde to je primerané, na regionálnej úrovni zameria na:

a) dosahovanie rýchleho a trvale udržateľného hospodárskeho rastu vytvárajúceho pracovné miesta, rozvoj súkromného sektora, rastúcu zamestnanosť a zlepšený prístup k výrobným hospodár- skym aktivitám a zdrojom;

aa) zveľaďovanie regionálnej spolupráce a integrácie;

▼B

b) podporu ľudskému a spoločenskému vývoju napomáhajúcemu zabezpečovať široké a rovnoprávne rozdeľovania výsledkov rastu a podporu rovnoprávnosti pohlaví;

c) podporu kultúrnych hodnôt spoločenstiev a konkrétne vzájomné pôsobenie s hospodárskymi, politickými a spoločenskými súčas- ťami;

d) podporu inštitucionálnych reforiem a rozvoj, resp. posilňovanie inštitúcií nevyhnutných na konsolidáciu demokracie, dobrý spôsob vládnutia a na efektívne a konkurencieschopné trhové hospodár- stva a budovanie kapacít rozvoja a partnerstva a

e) podporu trvale udržateľného environmentálneho rozvoja, obnovy a dobrých spôsobov a zachovanie základne prírodných zdrojov.

▼M10

2. Pri začleňovaní do hlavného prúdu spolupráce sa budú systema- ticky brať do úvahy nasledujúce tematické alebo medziodvetvové okruhy: ľudské práva, otázky rodovej rovnosti, demokracia, dobrá správa vecí verejných, udržateľnosť životného prostredia, zmeny klímy, prenosné a neprenosné choroby a inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít. Tieto oblasti majú takisto nárok na podporu Spoločenstva.

3. Podrobné texty, pokiaľ ide o stratégie a ciele rozvojovej spolu- práce, najmä odvetvové politiky a stratégie, sa začlenia do prehľadu poskytujúceho operatívne usmernenia v špecifických oblastiach alebo odvetviach spolupráce. Tieto texty môžu byť revidované, prehodnotené a/alebo zmenené a doplnené Xxxxx ministrov na základe odporúčania Výboru AKT-ES pre rozvojovú finančnú spoluprácu.

KAPITOLA 2

Oblasti podpory

ODDIEL 1

Hospodársky rozvoj

Článok 21

R o z v o j i n v e s t í c i í a s ú k r o m n é h o s e k t o r a

1. Spolupráca podporuje nevyhnutné hospodárske a inštitucionálne reformy a politiky na národnej a/alebo regionálnej úrovni, pričom sa zameriava na vytvorenie priaznivého prostredia pre

►M10 investície ◄ a rozvoj dynamického, zdravého a konkurencie- schopného súkromného sektora. Spolupráca ďalej podporuje:

a) rozvoj dialógu medzi súkromným a verejným sektorom a ich spolu- prácu;

b) rozvoj podnikateľských schopností a kultúry podnikania;

c) privatizáciu a podnikovú reformu a

d) rozvoj a modernizáciu systémov riešenia sporov a arbitráže.

2. Spolupráca taktiež podporuje formálne aj neformálne zlepšovanie kvality, dostupnosti a prístupnosti k finančným a nefinančným službám pre súkromné podniky tým, že:

a) urýchľuje a vyvažuje toky zahraničných a domácich súkromných úspor do financovania súkromných podnikov prostredníctvom podpory politiky rozvoja moderného finančného sektora, vrátane kapitálových trhov, finančných inštitúcií a stabilných mikrofinanč- ných operácií;

b) rozvíja a posilňuje podnikateľské inštitúcie a sprostredkovateľské organizácie, združenia, obchodné komory a miestnych poskytova- teľov zo súkromného sektora podporujúcich a ponúkajúcich nefi- nančné služby podnikom, ako sú profesijné, technické, riadiace, školiace a obchodno-podporné služby a

c) podporuje inštitúcie, programy, aktivity a iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju a transferu technológií, know-how a dobrých spôsobov vo všetkých aspektoch podnikateľského riadenia.

3. Spolupráca podporuje rozvoj podnikania prostredníctvom poskyto- vania finančných a záručných nástrojov a technickej podpory zameranej na povzbudenie a podporu vytvárania, zavádzania, expanzie, diverzifi- kácie, obnovy, reštrukturalizácie, modernizácie alebo privatizácie dyna- mických, stabilných a konkurencieschopných podnikov vo všetkých hospodárskych odvetviach, ako aj finančných sprostredkovateľov, ako sú inštitúcie pre finančný rozvoj a kapitálové investície, a leasingových spoločností tým, že:

a) vytvára a/alebo posilňuje finančné nástroje vo forme investičného kapitálu;

b) zlepšuje prístup ku kľúčovým vstupom, ako sú služby podnika- teľských informácií, poradenské a konzultačné služby alebo služby technickej podpory;

c) podporuje vývozné aktivity, najmä prostredníctvom budovania kapacít vo všetkých oblastiach súvisiacich s obchodom;

d) povzbudzuje prepojenia medzi firmami, sieťami a spoluprácou v oblasti transferu technológií a know-how na národnej, regionálnej a AKT-ES úrovni a partnerstvami so súkromnými zahraničnými investormi, ktoré sú v súlade s cieľmi a usmerneniami rozvojovej spolupráce AKT-ES.

4. Spolupráca podporuje rozvoj malých podnikov prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným a nefinančným službám, prostredníctvom primeranej politiky a regulačného rámca pre ich rozvoj a poskytuje vzdelávacie a informačné služby o dobrých spôsoboch v mikrofinanco- vaní.

▼M10

5. Podpora investícií a rozvoja súkromného sektora zahŕňa kroky a iniciatívy na vysokej, strednej a najnižšej úrovni a podporuje hľadanie inovatívnych mechanizmov financovania vrátane miešania a úverovania súkromných a verejných zdrojov pre financovanie rozvoja.

6. Spolupráca podporuje investície verejného sektora do základnej infraštruktúry, ktorých cieľom je rozvoj súkromného sektora, hospodár- skeho rastu a odstránenie chudoby.

▼B

Článok 22

M a k r o e k o n o m i c k é a š t r u k t u r á l n e r e f o r m y a p o l i t i k y

1. Spolupráca podporuje úsilia AKT o vykonávanie:

a) makroekonomického rastu a stabilizácie prostredníctvom disciplino- vanej fiškálnej a menovej politiky, ktorá má za následok zníženie inflácie a zlepšenie vonkajšej a fiškálnej rovnováhy, posilnenie fiškálnej disciplíny, zlepšenie rozpočtovej transparentnosti a efektív- nosti, zvýšenie kvality, vyváženosti a zloženia fiškálnej politiky a

▼M10

b) štrukturálnych politík vytvorených na posilnenie úlohy rôznych účastníkov, najmä zo súkromného sektora, a zlepšenie prostredia pre posilnenú mobilizáciu domácich zdrojov a rast podnikania, investícií a zamestnanosti, ako aj:

▼B

i) liberalizácie obchodu a devízových režimov, konvertibility bežného účtu, so zreteľom na konkrétne okolnosti každej krajiny;

ii) posilnenia reforiem trhu práce a výrobkov;

iii) povzbudenia reforiem finančných systémov, ktoré pomáhajú rozvoju stabilných bankových a nebankových systémov, kapitá- lových trhov a finančných služieb, vrátane mikrofinancovania;

iv) zlepšenia kvality súkromných a verejných služieb;

v) povzbudzovania regionálnej a progresívnej integrácie makroeko- nomických a menových politík.

2. Tvorba makroekonomických politík a programov štrukturálnych zmien odráža socio-politické pozadie a inštitucionálnu kapacitu dotknu- tých krajín a zabezpečuje pozitívny dopad na znižovanie chudoby a prístup k sociálnym službám, pričom je založená na nasledujúcich zásadách:

a) štáty AKT majú primárnu zodpovednosť za analýzu problémov, ktoré sa majú riešiť, tvorbu a vykonávanie reforiem;

b) podporné programy sa prispôsobujú odlišným situáciám v každom štáte AKT a citlivo vnímajú spoločenské podmienky, kultúru a životné prostredie týchto štátov;

c) uznáva a rešpektuje sa právo štátov AKT na určenie smeru a postup- nosti rozvojových stratégií a priorít;

d) tempo reforiem má byť realistické a v súlade s kapacitami a zdrojmi každého štátu AKT a

e) posilňovanie komunikácie a informovanosti obyvateľstva x xxxxxxxx- skych a sociálnych reformách a politikách.

▼M10

Článok 23

R o z v o j e k o n o m i c k é h o s e k t o r a

Spolupráca podporuje trvale udržateľnú politiku a inštitucionálne reformy a investície nevyhnutné na rovnocenný prístup k hospodárskym aktivitám a výrobným zdrojom, najmä:

▼M10

a) rozvoj vzdelávacích systémov, ktoré pomáhajú zvýšiť produktivitu vo formálnom aj neformálnom sektore;

b) kapitál, úvery, pôdu, najmä pokiaľ ide o vlastnícke práva a užívanie;

c) rozvoj stratégií pre vidiek zameraný na vytvorenie rámca účasti na decentralizovanom plánovaní, rozdeľovaní zdrojov a ich správe;

d) vypracovanie stratégií s cieľom posilniť poľnohospodársku výrobu a produktivitu v štátoch AKT tým, že poskytuje najmä potrebné financovanie pre poľnohospodársky výskum, poľnohospodárske vstupy a služby, podpornú infraštruktúru na vidieku a znižovanie a riadenie rizika. Podpora zahŕňa verejné i súkromné investície do poľnohospodárstva, stimulovanie na vypracovanie poľnohospodárskych politík a stratégií, posilnenie poľnohospodárov a organizácií súkromného sektora, riadenie prírodných zdrojov a budovanie a fungovanie poľnohospodárskych trhov. Stratégie poľnohospodárskej produkcie posilňujú národné a regionálne poli- tiky potravinovej bezpečnosti a regionálnu integráciu; Spolupráca v tomto kontexte podporuje úsilie štátov AKT posilniť konkurencie- schopnosť vývozu ich komodít a prispôsobovať ich stratégie vývozu komodít na základe vyvíjajúcich sa obchodných podmienok;

e) udržateľný rozvoj vodných zdrojov založený na zásadách integro- vaného hospodárenia s vodnými zdrojmi, zabezpečenia spravodli- vého a udržateľného rozdeľovanie zdieľaných vodných zdrojov medzi ich rôzne využitia;

f) udržateľný rozvoj akvakultúry a rybného hospodárstva, ktoré zahŕňajú vnútrozemské rybné hospodárstvo a morské zdroje v rámci výsostných hospodárskych zón štátov AKT;

g) hospodársku a technologickú infraštruktúru a služby vrátane dopravy, telekomunikačných systémov, komunikačných služieb a rozvoja informačnej spoločnosti;

h) rozvoj konkurencieschopných priemyselných, baníckych a energetic- kých sektorov pri povzbudzovaní zainteresovanosti a rozvoja súkromného sektora;

i) rozvoj obchodu vrátane podpory spravodlivého obchodu;

j) rozvoj podnikania, financií a bankovníctva a ostatných sektorov služieb;

k) rozvoj cestovného ruchu;

l) rozvoj vedeckých, technologických a výskumných infraštruktúr a služieb vrátane zlepšenia transferu a prijímania nových technoló- gií;

m) posilnenie kapacít vo výrobných oblastiach, najmä vo verejnom a súkromnom sektore;

▼M10

n) podporu tradičných vedomostí a

o) vypracovanie a realizáciu konkrétnych stratégií prispôsobovania riešiacich vplyv rozrušovania preferencií, prípadne vrátane činností uvedených v písmenách a) až n).

Článok 23a

R y b n é h o s p o d á r s t v o

Uznávajúc kľúčovú úlohu, ktorú má rybné hospodárstvo a akvakultúra v krajinách AKT prostredníctvom ich pozitívneho prínosu k vytváraniu pracovných miest, tvorby príjmov, potravinovej bezpečnosti a poskyto- vaniu živobytia vidieckym a pobrežným komunitám, a teda k znižovaniu chudoby, sa spolupráca zameria na ďalší rozvoj sektorov akvakultúry a rybného hospodárstva štátov AKT, aby sa udržateľným spôsobom zvýšili s tým spojené sociálne a hospodárske prínosy.

Programy a aktivity spolupráce podporujú okrem iného vypracovanie a vykonávanie stratégií a plánov riadenia udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva v krajinách a regiónoch AKT; zapracovanie akvakultúry a rybného hospodárstva do národných a regionálnych stra- tégií rozvoja, vybudovanie infraštruktúry a technického know-how potrebných na to, aby krajiny AKT mohli dosiahnuť maximálnu udrža- teľnú hodnotu zo svojho rybného hospodárstva a akvakultúry; budo- vanie kapacít krajín AKT na prekonanie vonkajších výziev, ktoré im bránia naplno využiť svoje zdroje rybného hospodárstva, a podporovanie a rozvíjanie spoločných podnikov na investície do odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry krajín AKT. Akákoľvek dohoda o rybnom hospodárstve, ktorá môže byť dohovorená medzi Spoločenstvom a štátmi AKT, náležite zohľadňuje súlad s rozvojovými stratégiami v tejto oblasti.

Konzultácie na vysokej úrovni vrátane ministerskej úrovne sa môžu konať na základe spoločnej dohody s cieľom vypracovať, zlepšiť, resp. posilniť rozvojovú spoluprácu AKT – EÚ v oblasti udržateľnej akvakultúry a rybného hospodárstva.

▼B

Článok 24

C e s t o v n ý r u c h

Spolupráca sa zameria na trvale udržateľný rozvoj odvetvia cestovného ruchu v krajinách a subregiónoch AKT, pričom sa uznáva zvyšujúci sa význam rastu sektoru služieb v krajinách AKT, expanzii ich celkového obchodu, schopnosť stimulovať ostatné sektory hospodárskych aktivít a úlohu, ktorú môže hrať pri odstránení chudoby.

Programy a projekty spolupráce podporia úsilie krajín AKT vytvoriť a zlepšiť ich právny a inštitucionálny rámec a rozvojové zdroje, ako aj zavádzať trvale udržateľné politiky a programy cestovného ruchu a medzi iným zlepšovať konkurencieschopnosť sektora, najmä malých a stredných

▼B

podnikov, investičnú podporu, vývoj produktov, vrátane rozvoja domo- rodých kultúr v krajinách AKT, a posilnenie spojení medzi cestovným ruchom a ostatnými odvetviami hospodárskeho zamerania.

ODDIEL 2

Sociálny a ľudský rozvoj

Článok 25

R o z v o j s o c i á l n e h o s e k t o r a

1. Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT pri rozvoji všeobecných a sektorálnych politík a reforiem, ktoré zlepšujú rozsah, kvalitu a prístup k základnej sociálnej infraštruktúre a službám a berú do úvahy miestne potreby a špecifické požiadavky najzraniteľnejších a znevýhodnených, čím sa zmenšujú rozdiely v prístupe k týmto službám. Zvláštna pozor- nosť je venovaná zabezpečeniu primeraných úrovní verejných výdavkov v sociálnych sektoroch. V tejto súvislosti sa spolupráca zameria na:

▼M10

a) zlepšenie školstva a vzdelávania na všetkých úrovniach, práca na uznávaní kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania, zavedenie systému zabezpečenia kvality vzdelávania vrátane vzdelávania a odbornej prípravy online alebo inými nekonvenčnými prostried- kami a budovanie technických kapacít a zručností;

b) zlepšenie systému zdravotníctva najmä spravodlivým prístupom ku komplexným a kvalitným službám zdravotnej starostlivosti a výživy, odstraňovanie hladu a podvýživy a zabezpečenie primeranej dodávky potravín a potravinovej bezpečnosti, a to aj prostredníc- tvom podpory záchranných sietí;

▼B

c) integráciu populačných otázok do rozvojových stratégií tak, aby sa zlepšilo reprodukčné zdravotníctvo, primárna zdravotnícka starostli- vosť, plánované rodičovstvo a zabránenie zohavenia ženských pohlavných orgánov;

▼M4

d) podporu boja proti:

— HIV/AIDS so zabezpečením ochrany sexuálneho a reprodukč- ného zdravia a práv žien,

— iným chorobám súvisiacim s chudobou, najmä malárii a tuberku- lóze;

▼B

e) zvýšenie nezávadnosti vody pre domácnosti a zlepšenie prístupu k nezávadnej vode a primeranej hygiene;

f) zvýšenie dostupnosti cenovo prijateľného a primeraného obydlia pre každého prostredníctvom programov nízkych nákladov a programov pre domácnosti s nízkym príjmom a zlepšenia urbanistického rozvoja a

▼B

g) povzbudzovania k podpore účastníckych metód sociálneho dialógu, ako aj dodržiavanie základných sociálnych práv.

2. Spolupráca taktiež podporuje budovanie kapacít v sociálnych oblastiach, ako sú programy vzdelávania pri tvorbe sociálnych politík a moderné metódy riadenia sociálnych projektov a programov, politiky vedúce k technologickej inovácii a výskumu, budovanie miestnych odborných znalostí a podpora partnerstiev, rokovania za okrúhlym stolom na národnej a/alebo regionálnej úrovni.

3. Spolupráca podporuje rozvoj a vykonávanie politík a systémov sociálnej ochrany a bezpečnosti na zvýšenie sociálnej súdržnosti a podporu svojpomoci a spoločenskej solidarity. Zameranie podpory bude medzi iným aj na zakladanie fondov sociálneho rozvoja prispôso- bených miestnym potrebám a účastníkom.

Článok 26

O t á z k y m l á d e ž e

Spolupráca taktiež podporuje vytváranie spojitej a komplexnej politiky využitia potenciálu mládeže tak, aby mládež bola lepšie integrovaná do spoločnosti, ktorá takto naplno využije svoje možnosti. V tejto súvislosti podporuje spolupráca politiky, opatrenia a činnosti zamerané na:

a) ochranu práv detí a mládeže, najmä práv dievčat;

b) podporu zručností, energie, inovácií a potenciálu mládeže na zlep- šenie ich ekonomických, sociálnych a kultúrnych príležitostí a zvýšenie možnosti zamestnanosti vo výrobných odvetviach;

▼M4

c) pomoci spoločenským inštitúciám pri poskytovaní príležitosti deťom na rozvoj fyzického, psychického, sociálneho a ekonomického potenciálu a;

d) opätovné začlenenie detí do spoločnosti v situáciách prostredníctvom rehabilitačných programov a;

e) podporu aktívnej účasti mladých občanov na verejnom živote, výmen študentov a vzájomného pôsobenia mládežníckych organi- zácií štátov AKT a EÚ.

▼B

▼M10

Článok 27

K u l t ú r a a r o z v o j

▼B

Spolupráca sa v oblasti kultúry zameria na:

a) integrovanie kultúrneho rozmeru an všetkých úrovniach rozvojovej spolupráce;

▼B

b) uznávanie, zachovanie a podporu kultúrnych hodnôt a identít tak, aby sa umožnil dialóg medzi kultúrami;

▼M10

c) uznávanie, zachovanie a podporu hodnoty kultúrneho dedičstva, podporu rozvoja kapacity v tomto sektore;

▼B

d) rozvoj kultúrnych odvetví a uľahčenie prístupu na trh pre kultúrne tovary a služby;

▼M10

e) uznanie a podpora úlohy kultúrnych aktérov a kultúrnych sietí a ich príspevku k udržateľnému rozvoju a

f) podporu kultúrnej dimenzie vo vzdelávaní a účasti mládeže na kultúrnych aktivitách.

▼B

▼M10

ODDIEL 3

Regionálna spolupráca a integrácia

Článok 28

V š e o b e c n ý p r í s t u p

1. Spolupráca AKT – EÚ poskytuje účinnú pomoc na dosiahnutie cieľov a priorít, ktoré pre seba stanovili štáty AKT v kontexte regio- nálnej spolupráce a integrácie.

2. V súlade so všeobecnými cieľmi ustanovenými v článkoch 1 a 20 sa spolupráca AKT – EÚ zameria na:

a) presadzovanie mieru a stability, ako aj na predchádzanie konfliktom a ich riešenie;

b) posilnenie hospodárskeho rozvoja a hospodárskej spolupráce prostredníctvom vybudovania väčších trhov, voľného pohybu osôb, tovaru, služieb, kapitálu, pracovných síl a technológií medzi kraji- nami AKT, zrýchlenej diverzifikácie ekonomík štátov AKT, presa- dzovanie a rozširovanie obchodu medzi krajinami AKT a s tretími krajinami a postupnú integráciu štátov AKT do svetového hospodár- stva;

c) podporovanie manažovania výziev udržateľného rozvoja s nadnárodným rozmerom okrem iného prostredníctvom koordinácie a harmonizácie politík regionálnej spolupráce.

3. Za podmienok ustanovených v článku 58 spolupráca takisto podporuje medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu vnútri AKT, ktorá okrem iného zahŕňa:

a) jednu alebo niekoľko regionálnych organizácií AKT vrátane konti- nentálnej úrovne;

▼M10

b) európske zámorské krajiny a územia (ZKÚ) a najvzdialenejšie regióny;

c) rozvojové krajiny, ktoré nepatria k štátom AKT.

Článok 29

S p o l u p r á c a A K T – E Ú n a p o d p o r u r e g i o n á l n e j s p o l u p r á c e a i n t e g r á c i e

1. Spolupráca podporuje v oblasti stability, mieru a predchádzania konfliktom:

a) presadzovanie a rozvoj regionálneho politického dialógu v oblastiach predchádzania konfliktom a ich riešenia; ľudských práv a demokrati- zácie; výmeny, vytvárania sietí a podpory mobility medzi rôznymi účastníkmi rozvoja najmä v občianskej spoločnosti;

b) podporovanie regionálnych iniciatív a politík v otázkach súvisiacich s bezpečnosťou vrátane kontroly zbrojenia, boja proti drogám, orga- nizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, úplatkárstvu x xxxxx- cii.

2. V oblasti regionálnej hospodárskej integrácie spolupráca podporuje:

a) účasť najmenej rozvinutých krajín (NRK) spomedzi štátov AKT na vytváraní regionálnych trhov a spoločného využívania ich výhod;

b) vykonávanie odvetvových ekonomických reformných politík na regionálnej úrovni;

c) liberalizáciu obchodu a platieb;

d) podporu cezhraničných investícií, tak domácich, ako aj zahraničných a ostatných regionálnych iniciatív hospodárskej integrácie;

e) zmierňovanie účinkov čistých nákladov prechodu regionálnej inte- grácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu a

f) infraštruktúru, najmä dopravy a komunikácií, ich bezpečnosti a služieb, vrátane vývoja regionálnych príležitostí v oblasti informač- ných a komunikačných technológií (IKT).

3. V oblasti regionálnej politiky pre udržateľný rozvoj spolupráca podporuje priority regiónov AKT, najmä:

a) životné prostredie a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi vrátane vodných zdrojov a energetiky a riešenia zmien klímy;

b) potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo;

▼M10

c) zdravotníctvo, vzdelávanie a školstvo;

d) výskum a technologický vývoj a

e) regionálne iniciatívy prípravy na katastrofy a zmierňovanie ich následkov rovnako ako obnovu po katastrofe.

Článok 30

B u d o v a n i e k a p a c í t n a p o d p o r u r e g i o n á l n e j s p o l u p r á c e a i n t e g r á c i e A K T

Spolupráca s cieľom dosiahnuť efektívnosť a účinnosť regionálnych politík rozvíja a posilňuje kapacity:

a) regionálnych integračných inštitúcií a organizácií zriadených štátmi AKT a tých, kde je účasť štátov AKT, ktoré podporujú regionálnu spoluprácu a integráciu;

b) národných vlád a parlamentov v záležitostiach regionálnej integrácie a

c) neštátnych účastníkov vrátane súkromného sektora.

▼B

ODDIEL 4

Tematické a prierezové otázky

Článok 31

O t á z k y p o h l a v i a

Spolupráca má napomôcť posilneniu politík a programov, ktoré zlep- šujú, zabezpečujú a rozširujú rovnakú účasť mužov a žien vo všetkých sférach politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života. Spolupráca má napomôcť zlepšiť prístup žien ku všetkým zdrojom požadovaným na plný výkon ich základných práv. konkrétnejšie spolu- práca vytvorí rámec na:

a) začlenenie prístupu tolerantného k pohlaviu do každej úrovne rozvojovej spolupráce, vrátane makroekonomických politík, stratégií a operácií a

b) povzbudzovanie prijatia špecifických pozitívnych opatrení v prospech žien, ako:

i) účasť v národnej a miestnej politike;

ii) podpora ženských organizácií;

iii) prístup k základným sociálnym službám, najmä ku školstvu a vzdelávaniu, zdravotníctvu a plánovaniu rodiny;

▼B

iv) prístup k výrobným zdrojom, najmä pôde a úverom, a prístup na trh práce a

v) konkrétny zreteľ na ženy v operáciách naliehavej pomoci a reha- bilitácie.

▼M10

Článok 31a

H I V / A I D S

Spolupráca podporuje úsilie štátov AKT vypracovať a posilňovať vo všetkých odvetvových politikách a programoch zameraných na riešenie pandémie HIV/AIDS a zabraňujúcich, aby sa stali brzdou rozvoja. Podporuje štáty AKT v raste k všeobecnej dostupnosti prevencie a liečby HIV/AIDS, starostlivosti a podpory a zameriava sa najmä na:

a) podporovanie vypracovania a realizáciu komplexných viacodvetvo- vých stratégií a plánov pre HIV/AIDS ako priority národných a regio- nálnych rozvojových plánov;

b) zapojenie všetkých vhodných rozvojových odvetví do národnej reakcie na HIV/AIDS a zaručenie širokej mobilizácie zúčastnených strán na všetkých úrovniach;

c) posilňovanie národných zdravotníckych systémov a riešenie nedo- statku ľudských zdrojov v zdravotníctve ako základu zabezpečenia všeobecného prístupu k HIV/AIDS prevencii, liečbe a starostlivosti a ďalším zdravotníckym službám a ich účinnej integrácie;

d) riešenie rodovej nerovnosti, násilia a zneužívania založených na rodovej nerovnosti ako hnacích mechanizmov pandémie HIV/AIDS a zintenzívnenie úsilia na zaručenie práv žien a dievčat, vypraco- vanie účinných rodovo citlivých programov a služieb HIV/AIDS pre ženy a dievčatá vrátane tých, ktoré sa týkajú sexuálneho a reprodukč- ného zdravia a práv, a na podporu úplného zapojenia žien do pláno- vania a rozhodovania v súvislosti so stratégiami a programami HIV/ AIDS;

e) vytvorenie podporných právnych a politických rámcov a odstránenie represívnych zákonov, politík, postupov, stigiem a diskriminácie, ktoré oslabujú ľudské práva, zvyšujú náchylnosť na HIV/AIDS a bránia prístupu k účinnej prevencii HIV/AIDS, jej liečbe, staro- stlivosti a podpore vrátane liekov, komodít a služieb pre ľudí s HIV/ AIDS a pre najviac ohrozené obyvateľstvo;

▼M10

f) zvyšovanie prístupu ku komplexnej prevencii HIV/AIDS vychádza- júcej z dôkazov, ktorá rieši hnacie mechanizmy epidémie a špecifické potreby žien, mladých ľudí a najviac ohrozeného obyvateľstva, a

g) zabezpečenie univerzálneho a spoľahlivého prístupu k bezpečným, vysokokvalitným a cenovo dostupným liekom a zdravotným komo- ditám vrátane komodít sexuálneho a reprodukčného zdravia.

▼B

Článok 32

E n v i r o n m e n t á l n e a p r í r o d n é z d r o j e

1. Spolupráca pri ochrane životného prostredia a trvale udržateľného využitia a správy prírodných zdrojov sa zameria na:

a) začlenenie trvale udržateľného prostredia do hlavného prúdu vo všet- kých aspektoch rozvojovej spolupráce a podporných programov a projektov vykonávaných rôznymi účastníkmi;

b) budovanie a/alebo posilňovanie vedeckých, technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít pre správu životného prostredia pre všet- kých účastníkov ochrany životného prostredia;

c) podporu špecifických opatrení a schém zameraných na riešenie kritických otázok trvale udržateľného spravovania, a tiež spojených so súčasnými a budúcimi regionálnymi a medzinárodnými záväz- kami týkajúcimi sa nerastných a prírodných zdrojov, ako sú:

i) tropické pralesy, vodné zdroje, pobrežné, morské a rybolovné zdroje, divoká zver, pôdy, biodiverzita;

ii) ochrana krehkých ekosystémov (napr. koralové útesy);

iii) obnoviteľné zdroje energie, najmä slnečná energia a energetická efektívnosť;

iv) trvale udržateľný rozvoj miest a vidieka;

v) rozširovanie plochy púští, suchá a odlesňovanie;

vi) príprava inovatívnych riešení problémov životného prostredia miest a

vii) podpora trvale udržateľného rozvoja cestovného ruchu;

d) zreteľ na otázky týkajúce sa dopravy a nakladania s nebezpečným odpadom.

2. Spolupráca taktiež berie do úvahy:

a) zraniteľnosť malých ostrovných krajín AKT, najmä voči hrozbe predstavovanej zmenou podnebia;

b) zhoršovanie sucha a zväčšovanie plochy púští, najmä v najmenej rozvinutých a suchozemských krajinách;

c) inštitucionálny rozvoj a budovanie kapacít.

▼M10

Článok 32a

Z m e n y k l í m y

Strany uznávajú, že zmeny klímy sú vážnou celosvetovou environmen- tálnou výzvou a hrozbou na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia vyžadujúcich primeranú, predvídateľnú a včasnú finančnú podporu. Z týchto dôvodov a v súlade s ustanoveniami článku 32, a najmä jeho odsekom 2 písm. a) spolupráca:

a) si uvedomuje citlivosť štátov AKT, a najmä malých ostrovov a nízko položených štátov AKT na javy súvisiace s klímou, ako je erózia pobrežia, cyklóny, záplavy a presuny vyvolané životným prostredím: a najmä najmenej rozvinutých a vnútrozemských štátov AKT na rastúce povodne, suchá, odlesňovanie a rozširovanie púští;

b) posilní a podporí politiky a programy zamerané na zmiernenie zmien klímy, ich dôsledkov, ako aj hrozieb, ktoré predstavujú, na prispô- sobovanie sa im, a to aj prostredníctvom inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít;

c) posilní kapacity štátov AKT v rozvíjaní globálneho trhu s uhlíkom a účasti na ňom a

d) zameria sa na tieto činnosti:

i) začlenenie problematiky zmien klímy do rozvojových stratégií a úsilia na znižovanie chudoby;

ii) zvýšenie politického profilu zmien klímy v rozvojovej spolu- práci, a to aj prostredníctvom vhodného dialógu o politike;

iii) pomoc štátom AKT pri prispôsobovaní sa zmene klímy v rele- vantných sektoroch, ako je poľnohospodárstvo, vodné hospodár- stvo a infraštruktúra, okrem iného aj transferom a prijatím rele- vantných technológií šetrných voči životnému prostrediu;

iv) presadzovanie znižovania rizika katastrof, ktoré odráža skutoč- nosť, že rastúci podiel katastrof súvisí so zmenami klímy;

v) poskytovanie finančnej a technickej podpory na zmierňujúce opatrenia krajín AKT v súlade s ich cieľom znižovania chudoby a udržateľného rozvoja vrátane znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov a znižovania emisií v poľnohospodárstve;

vi) zlepšenie informácií o počasí a klíme a ich prognóz a systémov včasného varovania a

vii) podpora obnoviteľných zdrojov energie a nízkouhlíkových tech- nológií, ktoré posilňujú udržateľný rozvoj.

▼B

Článok 33

I n š t i t u c i o n á l n y r o z v o j a b u d o v a n i e k a p a c í t

1. Spolupráca venuje systematickú pozornosť inštitucionálnym aspektom a v tejto súvislosti podporuje úsilia krajín AKT o rozvoj a posilnenie štruktúr, inštitúcií a postupov, ktoré napomáhajú:

a) podporovať a zachovať demokraciu, ľudskú dôstojnosť, sociálnu spravodlivosť a pluralizmus, s rešpektovaním rozmanitosti vo vnútri spoločností a medzi nimi;

b) podporovať a zachovať všeobecný a úplný rešpekt, dodržiavanie a ochranu všetkých ľudských práv a základných slobôd;

c) rozvinúť a posilniť zákonnosť a zlepšiť prístup k spravodlivosti pri zaručení profesionalizmu a nezávislosti súdnictva a

d) zabezpečiť transparentný a zodpovedný spôsob vládnutia a správu vo všetkých verejných inštitúciách.

2. Strany spolupracujú v boji proti úplatkárstvu a korupcii vo všet- kých spoločnostiach.

3. Spolupráca podporuje úsilia štátov AKT o rozvoj ich verejných inštitúcií do pozitívnej sily rastu pre dosiahnutie významných zlepšení v efektívnosti vládnych služieb, keďže tieto ovplyvňujú životy bežných ľudí. V tejto súvislosti má spolupráca napomáhať reforme, racionalizácii a modernizácii verejného sektora. Konkrétne sa podpora spolupráce zameria na:

a) reformu a modernizáciu verejnej služby;

b) právnu a súdnu reformu a modernizáciu súdnictva;

▼M10

c) zlepšenie a posilnenie správy verejných financií a fiškálneho riadenia s cieľom rozvinúť ekonomické aktivity v krajinách AKT a zvýšiť ich daňové príjmy pri úplnom rešpektovaní zvrchovanosti štátov AKT v tejto oblasti.

Opatrenia môžu zahŕňať:

i) posilnenie kapacít domácej daňovej správy vrátane budovania účinných, výkonných a udržateľných daňových systémov;

ii) podporovanie účasti v medzinárodných štruktúrach a procesoch spolupráce v daňovej oblasti s cieľom napomôcť ďalší rozvoj medzinárodných štandardov a ich účinné dodržiavanie;

iii) podporovanie implementácie medzinárodných osvedčených postupov v daňovej oblasti vrátane zásady transparentnosti a výmeny informácií v tých krajinách AKT, ktoré sa na ne zaviazali;

▼B

d) urýchlenie reforiem bankového a finančného sektora;

e) zlepšenie správy verejných aktív a reformu postupov verejného obstarávania;

▼B

f) politickú, administratívnu, hospodársku a finančnú decentralizácia.

4. Spolupráca má taktiež napomáhať obnoviť a/alebo zvýšiť kritickú kapacitu verejného sektora a podporovať inštitúcie potrebné na upev- nenie trhového hospodárstva, najmä na podporu:

a) rozvoja právnych a regulačných schopností potrebných na fungo- vanie trhového hospodárstva, vrátane politiky hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľa;

b) zlepšenia kapacity na analýzy, plánovanie, formulovanie a vykoná- vanie politík, najmä v oblasti hospodárskej, sociálnej, environmen- tálnej, výskumnej, vedeckej, technickej a inovačnej;

c) modernizácie, posilňovania a reformovania finančných a menových inštitúcií a zlepšenie postupov;

d) budovania kapacít na miestnej a samosprávnej úrovni, ktoré sa vyža- dujú na vykonávanie decentralizačnej politiky a zvýšenia účasti populácie na rozvojových procesoch a

e) vývoja kapacít v ostatných kritických oblastiach, ako sú:

i) medzinárodné rokovania;

ii) riadenie a koordinácia zahraničnej pomoci.

5. Spolupráca má pokryť všetky oblasti a sektory spolupráce na podporu vzniku neštátnych účastníkov a vývoj ich kapacít a posilniť tak štruktúry na informácie, dialóg a konzultácie medzi nimi a národ- nými orgánmi, vrátane tých na regionálnej úrovni.

HLAVA II

HOSPODÁRSKA A OBCHODNÁ SPOLUPRÁCA

KAPITOLA 1

Ciele a zásady

Článok 34

C i e l e

1. Hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na zveľaďovanie hladkého a postupného začleňovania štátov AKT do svetového hospo- dárstva, s riadnym zreteľom na ich politické voľby a rozvojové priority, čím sa podporí ich trvale udržateľný rozvoj a prispeje sa k odstráneniu chudoby v krajinách AKT.

▼M10

2. Konečným cieľom hospodárskej a obchodnej spolupráce je umožniť štátom AKT plne sa zúčastňovať na medzinárodnom obchode. V tejto súvislosti treba mať obzvlášť na zreteli potrebu štátov AKT aktívne sa zúčastňovať na mnohostranných obchodných rokovaniach. Berúc do úvahy súčasnú úroveň rozvoja krajín AKT, hospodárska a obchodná spolupráca sa zameria na umožnenie krajinám AKT zvládnuť výzvy globalizácie a postupne sa prispôsobiť novým podmienkam medzinárodného obchodu, čím sa uľahčí ich prechod do liberalizovaného globálneho hospodárstva. V tejto súvislosti by sa mala

▼M10

venovať osobitná pozornosť zraniteľnosti mnohých krajín AKT vyplý- vajúcej z ich závislosti od komodít alebo niekoľkých kľúčových produktov vrátane produktov agropriemyslu s pridanou hodnotou a rizika rozrušovania preferencií.

3. Na tento účel sa hospodárska a obchodná spolupráca zameria prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I na zlepšenie výrobnej, dodávkovej a obchodnej kapacity krajín AKT, ako aj ich schopnosti prilákať investície. Ďalej sa zameria na vytvorenie novej dynamiky obchodu medzi stranami, posil- nenie obchodných a investičných politík krajín AKT, na zníženie ich závislosti od komodít, na podporu rozmanitejších ekonomík a na zlep- šenie ich schopnosti zvládnuť otázky týkajúce sa obchodu.

4. Hospodárska a obchodná spolupráca sa vykonáva v úplnom súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vrátane špeciál- neho a diferencovaného zaobchádzania, berúc do úvahy vzájomné záujmy strán a ich príslušnú úroveň rozvoja. Takisto rieši účinky rozrušovania preferencií v plnom súlade s multilaterálnymi záväzkami.

▼B

Článok 35

Z á s a d y

▼M10

1. Hospodárska a obchodná spolupráca je založená na skutočnom, posilnenom a strategickom partnerstve. Je ďalej založená na komplexnom prístupe, ktorý stavia na silných stránkach a dosiahnutých výsledkoch predchádzajúcich dohovorov AKT – ES.

2. Hospodárska a obchodná spolupráca stavia na regionálnych inte- gračných iniciatívach štátov AKT. Spolupráca na podporu regionálnej spolupráce a integrácie podľa vymedzenia v hlave I a hospodárska a obchodná spolupráca sa navzájom posilňujú. Hospodárska a obchodná spolupráca rieši najmä obmedzenia na strane dopytu a ponuky, predo- všetkým prepojiteľnosť infraštruktúry, diverzifikáciu ekonomiky a opat- renia na rozvoj obchodu ako prostriedku na posilnenie konkurencie- schopnosti štátov AKT. Primeraný význam sa preto pripisuje zodpove- dajúcim opatreniam v krajinách AKT a rozvojovým stratégiám regió- nov, ktoré Spoločenstvo podporuje predovšetkým poskytovaním pomoci na obchod.

▼B

3. Hospodárska a obchodná spolupráca berie do úvahy rozdielne potreby a úrovne rozvoja krajín a regiónov AKT. V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú svoj vzťah k zabezpečeniu špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania pre všetky krajiny AKT a k zacho- vaniu špeciálneho zaobchádzania pre najmenej rozvinuté krajiny AKT, ako aj k riadnemu ohľadu na zraniteľnosť malých, suchozemských a ostrovných krajín.

▼B

▼M10

KAPITOLA 2

Nové obchodné dojednania

Článok 36

F o r m y

1. Vzhľadom na uvedené ciele a zásady sa strany dohodli na prijatí všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie uzatvorenia nových dohôd o hospodárskom partnerstve zlučiteľných s WTO, na postupnom odstraňovaní prekážok obchodu medzi nimi a na zlepšovaní spolupráce vo všetkých oblastiach relevantných pre obchod.

2. Dohody o hospodárskom partnerstve ako rozvojové nástroje sú zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh).

3. Strany sa dohodli, že tieto nové obchodné dojednania sa zavedú postupne.

Článok 37

P o s t u p y

1. Počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve sa poskytne budovanie kapacít v súlade s ustanoveniami hlavy I a článku 35 verejným a súkromným sektorom krajín AKT vrátane opatrení na zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenia regionálnych organizácií a podporu regionálnych integračných iniciatív; tam, kde je to vhodné, aj s pomocou pri rozpočtových úpravách a fiškálnej reforme, ako aj pri zlepšovaní infraštruktúry, rozvoja a podpory.

2. Strany pravidelne prehodnocujú pokrok rokovaní, ako sa pred- pokladá v článku 38.

3. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa realizujú s tými krajinami AKT, ktoré sa považujú za pripravené tak urobiť, a to na úrovni, ktorú považujú za primeranú v súlade s postupmi dohodnu- tými v skupine AKT s cieľom podporiť regionálne integračné procesy v rámci AKT.

4. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sa zamerajú najmä na vytvorenie harmonogramu postupného odstraňovania prekážok obchodu medzi stranami v súlade s pravidlami WTO. Na strane Spolo- čenstva sa liberalizácia stavia na základe acquis a zameriava sa na zlepšenie súčasného prístupu krajín AKT na trhy, medziiným aj prostredníctvom zhodnotenia pravidiel o pôvode. Rokovania berú do úvahy úroveň rozvoja a socioekonomický vplyv obchodných opatrení na krajiny AKT a ich schopnosť prispôsobiť a upraviť svoje hospodár- stva liberalizačnému procesu. Rokovania budú preto čo najpružnejšie pri stanovovaní trvania dostatočného prechodného obdobia a záverečného

▼M10

rozsahu pokrytia výrobkov, berúc do úvahy citlivé sektory a stupeň asymetrie, pokiaľ ide o časový harmonogram odstraňovania ciel pri zachovaní súladu s následne prevládajúcimi pravidlami WTO.

5. Strany úzko spolupracujú v rámci WTO s cieľom vysvetliť a obhájiť dosiahnuté dojednania, najmä vzhľadom na dostupný stupeň pružnosti.

6. Strany ďalej rokujú o spôsoboch zjednodušovania a prehodnoco- vania pravidiel o pôvode vrátane ustanovení o kumulácii, ktoré sa uplat- ňujú na ich vývozy.

7. Po tom, ako štáty AKT uzavrú dohodu o hospodárskom partner- stve, môžu sa tie štáty AKT, ktoré nie sú zmluvnými stranami takejto dohody, kedykoľvek usilovať o pristúpenie.

8. V kontexte spolupráce AKT – EÚ na podporu regionálnej spolu- práce a integrácie AKT, ako sa uvádza v hlave I a v súlade s článkom 35, budú strany venovať osobitnú pozornosť potrebám vyplývajúcim z vykonávania dohody o hospodárskom partnerstve. Uplatňujú sa zásady uvedené v článku 1 prílohy IV k tejto dohode. V tomto zmysle sa strany dohodnú na využití existujúcich alebo nových regionálnych finančných mechanizmov, cez ktoré by mohli prichádzať zdroje z viacročného finančného rámca spolupráce a ďalšie doplnkové prostriedky.

Článok 37a

O s t a t n é o b c h o d n é d o j e d n a n i a

1. V kontexte súčasných trendov obchodnej politiky usilujúcich sa o väčšiu liberalizáciu obchodu sa môžu EÚ a štáty AKT zúčastňovať na rokovaniach a vykonávaní dohôd vedúcich k ďalšej multilaterálnej a bilaterálnej liberalizácii obchodu. Takáto liberalizácia môže viesť k rozrušeniu preferencií poskytnutých štátom AKT a ovplyvniť ich konkurenčné postavenie na trhu EÚ, ako aj ich rozvojové úsilie, ktoré má EÚ záujem podporovať.

2. V súlade s cieľmi hospodárskej a obchodnej spolupráce sa EÚ musí usilovať o realizáciu opatrení na prekonanie možných negatívnych vplyvov liberalizácie s cieľom zachovať v rámci multilaterálneho obchodného systému významný preferenčný prístup v prospech štátov AKT tak dlho, ako je možné, a zabezpečiť, že nevyhnutné zníženie preferencie sa bude zavádzať postupne v priebehu čo najdlhšieho časo- vého úseku.

▼B

Článok 38

S p o l o č n ý m i n i s t e r s k ý v ý b o r p r e o b c h o d

1. Založí sa Spoločný ministerský výbor AKT-ES pre obchod.

▼M10

2. Ministerský výbor pre obchod prerokúva otázky súvisiace s obcho- dom, ktoré sú predmetom záujmu všetkých štátov AKT, a najmä pravi- delne monitoruje rokovania a vykonávanie dohôd o hospodárskom part- nerstve. Venuje zvláštnu pozornosť súčasným mnohostranným obchodným rokovaniam a skúma vplyv širších liberalizačných iniciatív na obchod AKT – ES a na rozvoj hospodárstiev AKT. Je podriadený Xxxx ministrov a predkladá jej primerané odporúčania vrátane akýchkoľvek podporných opatrení s cieľom posilniť výhody obchod- ných dojednaní AKT – ES.

▼B

3. Ministerský výbor pre obchod zasadá aspoň raz ročne. Jeho roko- vací poriadok stanoví Rada ministrov. Výbor pozostáva zo zástupcov štátov AKT a spoločenstva.

▼M10

Článok 38a

K o n z u l t á c i e

1. Ak by nové opatrenia alebo opatrenia ustanovené v programoch prijatých Spoločenstvom na aproximáciu zákonov a právnych predpisov s cieľom napomôcť obchod mohli ovplyvniť záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT, Spoločenstvo pred prijatím takýchto opatrení informuje sekretariát skupiny krajín AKT a dotknuté štáty AKT.

2. V snahe umožniť Spoločenstvu zohľadniť záujmy skupiny AKT sa na žiadosť skupiny AKT uskutočnia konzultácie v súlade s ustanove- niami článku 12 tejto dohody s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie.

3. Tam, kde existujúce pravidlá alebo opatrenia Spoločenstva prijaté na uľahčenie obchodovania ovplyvňujú záujmy jedného alebo viacerých štátov AKT alebo kde sú tieto záujmy ovplyvnené výkladom, uplatňo- vaním a výkonom týchto pravidiel alebo predpisov, sa uskutočnia konzultácie na žiadosť dotknutých štátov AKT v súlade s ustanoveniami článku 12 s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie.

4. Strany takisto môžu s úmyslom nájsť uspokojivé riešenie predložiť v rámci Spoločného ministerského výboru pre obchod akékoľvek iné problémy týkajúce sa obchodu, ktoré by mohli vyplynúť z opatrení prijatých alebo plánovaných členskými štátmi.

5. Strany sa navzájom informujú o týchto opatreniach, aby zabezpe- čili efektívne konzultácie.

6. Strany súhlasia, že uskutočňovanie konzultácií o otázkach v pôsob- nosti dohody v rámci inštitúcií dohody o hospodárskom partnerstve a poskytovanie takýchto informácií jej prostredníctvom má tiež spĺňať ustanovenia tohto článku a článku 12 tejto dohody za predpokladu, že všetky pravdepodobne dotknuté štáty AKT sú signatármi dohody o hospodárskom partnerstve, v rámci ktorej sa uskutočnili konzultácie alebo poskytli informácie.

▼B

KAPITOLA 3

Spolupráca na medzinárodných fórach

Článok 39

V š e o b e c n é u s t a n o v e n i a

1. Strany zdôrazňujú význam svojej aktívnej účasti vo WTO, ako aj v ostatných príslušných medzinárodných organizáciách tým, že sa stávajú členmi týchto organizácií a že pozorne sledujú ich agendu a akti- vity.

▼B

2. Strany sa dohodli na úzkej spolupráci pri identifikovaní a presa- dzovaní svojich spoločných záujmov v medzinárodnej hospodárskej a obchodnej spolupráci, najmä vo WTO, vrátane účasti pri vypracovaní a realizácii agendy budúcich mnohostranných obchodných rokovaní. V tejto súvislosti sa zvláštna pozornosť venuje prístupu na trhy spolo- čenstva a ostatné trhy pre výrobky a služby s pôvodom v krajinách AKT.

3. Strany sa taktiež dohodli na význame pružnosti pravidiel WTO tak, aby sa bral ohľad na úroveň rozvoja krajín AKT, ako aj ťažkosti pri napĺňaní ich záväzkov. Ďalej sa dohodli na potrebe technickej pomoci tak, aby sa krajinám AKT umožnilo vykonanie ich záväzkov.

4. Spoločenstvo súhlasí s pomocou štátom AKT v ich úsilí stať sa v súlade s ustanoveniami tejto dohody aktívnymi členmi týchto organi- zácií tým, že rozvinú kapacity nevyhnutné na rokovanie, efektívnu účasť, sledovanie a vykonávanie týchto dohôd.

Článok 40

T o v a r y

1. Strany uznávajú potrebu zabezpečiť lepšie fungovanie medziná- rodných tovarových trhov a zvýšenie trhovej transparentnosti.

2. Opätovne potvrdzujú vôľu urýchliť vzájomné konzultácie na medzinárodných fórach a v organizáciách zaoberajúcich sa tovarmi.

3. Na tento účel sa uskutoční na žiadosť ktorejkoľvek zo strán výmena názorov:

— týkajúcich sa fungovania existujúcich medzinárodných dohôd alebo špecializovaných medzivládnych pracovných skupín s cieľom ich zlepšenia a zefektívnenia v súlade s trendmi trhu,

— ak sa navrhuje uzatvorenie alebo obnova medzinárodnej dohody, alebo ak sa zakladá špecializovaná medzivládna pracovná skupina.

Cieľom takýchto výmen názorov je zobrať do úvahy príslušné záujmy každej strany. Tam, kde je to nevyhnutné, sa môžu výmeny názorov uskutočniť v rámci ministerského výboru pre obchod.

KAPITOLA 4

Obchod so službami

Článok 41

V š e o b e c n é u s t a n o v e n i a

1. Strany zdôrazňujú narastajúci význam služieb v medzinárodnom obchode a ich význam a prínos k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju.

▼B

2. Strany opätovne potvrdzujú svoje príslušné záväzky v rámci Všeo- becnej dohody o obchode so službami (GATS) a zdôrazňujú potrebu špeciálneho a diferencovaného zaobchádzania s dodávateľmi služieb z AKT.

3. V rámci rokovaní o postupnej liberalizácii obchodu a služieb tak, ako je stanovené v článku XIX GATS, sa spoločenstvo zaväzuje pozi- tívne zvážiť priority štátov AKT pri zlepšení harmonogramu EÚ s cieľom splnenia ich špecifických záujmov.

4. Strany sa ďalej dohodli na cieli rozširovania svojho partnerstva v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve po tom, čo získajú určité skúsenosti v uplatňovaní zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod (DNV) v rámci GATS tak, aby partnerstvo zahŕňalo liberalizáciu služieb v súlade s ustanoveniami GATS, najmä však s tými, ktoré sa týkajú účasti rozvojových krajín na dohodách o liberalizácii.

▼M10

5. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojo- vých stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o posilnenie ich kapacít v dodávke služieb. Zvláštna pozornosť je venovaná službám týkajúcim sa práce, podnika- nia, distribúcie, financií, cestovného ruchu, kultúry, stavebníctva a s ním spojených inžinierskych služieb s cieľom zvýšenia ich konkurencie- schopnosti, a tým aj zvýšenia hodnoty a objemu ich obchodu s tovarmi a službami.

▼B

Článok 42

N á m o r n á d o p r a v a

1. Strany uznávajú význam úsporných a efektívnych služieb námornej dopravy v bezpečnom a čistom morskom prostredí ako hlav- ného spôsobu dopravy uľahčujúceho medzinárodný obchod predstavu- júceho jednu zo síl stojacich za hospodárskym rozvojom a rozvojom obchodu.

2. Strany sa zaväzujú podporovať liberalizáciu námornej dopravy a na tento účel uplatňovať účinne zásadu neobmedzeného prístupu k trhu medzinárodnej námornej dopravy na nediskriminačnom a obchodnom základe.

3. Každá strana poskytne, medzi iným, zaobchádzanie nie menej výhodné ako zaobchádzanie s vlastnými loďami tým lodiam, ktoré sú prevádzkované štátnymi príslušníkmi alebo spoločnosťami inej strany a lodiam registrovaným na území druhej strany, vzhľadom na prístup k prístavom, využitie infraštruktúry a doplnkové námorné služby týchto prístavov, ako aj vzhľadom na príslušné poplatky, colné priestory a prideľovanie prístavísk na nakládku a vykládku.

▼M10

4. Spoločenstvo prostredníctvom národných a regionálnych rozvojo- vých stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 podporuje úsilie štátov AKT o rozvoj a podporu úsporných a efektív- nych služieb námornej dopravy v štátoch AKT s cieľom rastúcej účasti operátorov z AKT v službách medzinárodnej dopravy.

▼B

Článok 43

I n f o r m a č n é a k o m u n i k a č n é t e c h n o l ó g i e a i n f o r m a č n á s p o l o č n o s ť

1. Strany uznávajú významnú úlohu informačných a komunikačných technológií, ako aj aktívnu účasť v informačnej spoločnosti ako pred- poklady úspešného začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva.

2. Preto opätovne potvrdzujú svoje príslušné záväzky podľa existu- júcich mnohostranných dohôd, najmä protokolu o základných telekomu- nikáciách pripojenému ku GATS, a vyzývajú tie krajiny AKT, ktoré ešte nie sú členmi týchto dohôd, aby k nim pristúpili.

3. Strany ďalej súhlasia s aktívnou a plnou účasťou vo všetkých budúcich medzinárodných rokovaniach, ktoré môžu byť v tejto oblasti vedené.

4. Strany preto prijmú opatrenia, ktoré umožnia obyvateľom krajín AKT ľahký prístup k informačným a komunikačným technológiám, prostredníctvom, okrem iného, aj týchto krokov:

— rozvoj a podpora používania lacných obnoviteľných zdrojov energie,

— rozvoj a využitie širších nízkonákladových bezdrôtových sietí,

▼M4

— rozvoj a podpora využívania miestneho predmetného obsahu pre informačné a komunikačné technológie.

▼M10

5. Strany sa takisto dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti infor- mačných a komunikačných technológií a informačnej spoločnosti. Táto spolupráca je prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zameraná predovšetkým na väčšiu doplnkovosť a harmonizáciu komunikačných systémov na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni a na ich prispôsobenie novým technológiám.

▼B

KAPITOLA 5

Oblasti súvisiace s obchodom

Článok 44

V š e o b e c n é u s t a n o v e n i a

1. Strany uznávajú rastúci význam nových oblastí súvisiacich s obchodom pri uľahčovaní postupného začleňovania štátov AKT do svetového hospodárstva. Preto súhlasia s posilnením spolupráce v týchto oblastiach formou ustanovenia úplnej a koordinovanej účasti v prísluš- ných medzinárodných fórach a dohodách.

▼M10

2. Spoločenstvo podporuje úsilie štátov AKT posilniť prostredníc- tvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 svoju schopnosť zvládnuť všetky oblasti týkajúce sa obchodu tam, kde je to nutné, vrátane zlepšenia a podporovania inštitucionálneho rámca.

▼B

Článok 45

P o l i t i k a h o s p o d á r s k e j s ú ť a ž e

1. Strany súhlasia s tým, že zavedenie a vykonávanie efektívnej a stabilnej politiky a pravidiel hospodárskej súťaže sú veľmi významné pri zlepšovaní a zabezpečovaní priaznivého investičného prostredia, trvale udržateľného spriemyselňovania a prehľadnosti v prístupe na trh.

2. Aby sa zabezpečilo odstránenie narušení stabilnej hospodárskej súťaže pri riadnom zvážení rozdielnych úrovní rozvoja a hospodárskych potrieb každej krajiny AKT, strany sa zaväzujú vykonávať národné a regionálne pravidlá a politiky, vrátane kontroly a za určitých podmienok aj zákazu dohôd medzi podnikmi, rozhodnutí združení podnikateľov a zosúladených postupov medzi podnikateľmi, ktoré majú za svoj cieľ alebo následok vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže. Strany sa ďalej dohodli na zákaze zneužitia domi- nantného postavenia jedným alebo viacerými podnikateľmi na spoločnom trhu spoločenstva alebo na území štátov AKT.

▼M10

3. Strany sa taktiež dohodli na posilňovaní spolupráce v tejto oblasti s cieľom formulácie a podpory politiky účinnej hospodárskej súťaže s príslušnými národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, ktoré postupne zabezpečia účinné presadzovanie súťažných pravidiel vo verej- ných aj súkromných podnikoch. Spolupráca v tejto oblasti najmä prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 zahŕňa pomoc pri navrhovaní primeraného právneho rámca a jeho administratívne presa- dzovanie so zvláštnym odkazom na špeciálnu situáciu najmenej rozvinu- tých krajín.

▼B

Článok 46

O c h r a n a p r á v d u š e v n é h o v l a s t n í c t v a

1. Bez dopadu na postavenie strán pri mnohostranných rokovaniach, strany uznávajú potrebu zabezpečenia primeranej a efektívnej úrovne ochranny práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, ako aj ostatných práv pokrytých TRIPS, vrátane ochrany zemepisných označení, a to v súlade s medzinárodnými normami a s cieľom zníženia narušení a prekážok dvojstranného obchodu.

2. Strany zdôrazňujú v tejto súvislosti význam dodržiavania Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), dohody

o WTO a dohovoru o biologickej rozmanitosti (CBD).

▼B

3. Taktiež súhlasia s potrebou pristúpenia ku všetkým príslušným medzinárodným dohovorom o právach duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva, uvedených v časti I dohody o TRIPS, a v súlade s ich úrovňou rozvoja.

4. Spoločenstvo, jeho členské štáty a štáty AKT môžu zvážiť uzat- vorenie dohôd zameraných na ochranu obchodných značiek a zemepis- ných názvov na výrobky zvláštneho záujmu jednej zo strán.

5. Na účely tejto dohody zahŕňa právo duševného vlastníctva najmä autorské práva, vrátane práv na počítačové programy a príbuzné práva, vrátane práv umeleckého designu, a priemyselné práva, ktoré zahŕňajú úžitkové modely, patenty, vrátane patentov na biotechnologické vyná- lezy, odrody rastlín a iné systémy jedinečné svojho druhu, priemyselný design, zemepisné názvy, vrátane pomenovania pôvodu, obchodné značky tovarov alebo služieb, topografie integrovaných obvodov a právna ochrana databáz a ochrana pre nekalou súťažou tak, ako je uvedená v článku 10a Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva a ochranu nezverejnených dôverných informácií o know- how.

▼M10

6. Strany sa ďalej dohodli na posilnení ich spolupráce v tejto oblasti. Po žiadosti na základe vzájomne dohodnutých podmienok a prostredníc- tvom národných a regionálnych rozvojových stratégií vymedzených v hlave I a v súlade s článkom 35 sa môže spolupráca rozšíriť medziiným aj na nasledujúce oblasti: príprava právnych predpisov ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, prevencie zneu- žitia takýchto práv ich držiteľmi, porušenia práv zo strany konkurentov, zavedenie a posilňovanie domácich a regionálnych úradov a iných orgánov vrátane podpory regionálnych organizácií práv duševného vlastníctva zainteresovaných do ochrany a presadzovania práv vrátane vzdelávania personálu.

▼B

Článok 47

N o r m a l i z á c i a a c e r t i f i k á c i a

1. Strany súhlasia s užšou spoluprácou v oblasti normalizácie, certi- fikácie a uznávania kvality tak, aby sa odstránili zbytočné technické prekážky a aby sa znížili rozdiely medzi nimi v týchto oblastiach s cieľom podpory obchodu.

V tejto súvislosti strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podľa dohody o technických prekážkach obchodu pripojenej k dohode o WTO (dohoda TBT).

▼M10

2. Spolupráca v normalizácii a certifikácii prostredníctvom národ- ných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 sa zameria na podporu zlučiteľných systémov medzi stranami a bude zahŕňať najmä:

▼B

— opatrenia v súlade s dohodou TBT na podporu väčšieho využitia medzinárodných technických nariadení, noriem, postupov posúdenia zhody, vrátane odvetvovo špecifických opatrení, a to v súlade s úrovňou hospodárskeho rozvoja krajín AKT,

— spoluprácu v oblasti riadenia kvality a uznávania kvality vo vybra- ných odvetviach podľa dôležitosti pre krajiny AKT,

— podporu iniciatív budovania kapacít v krajinách AKT v oblastiach posudzovania zhody, metrológie a normalizácie,

— rozvoj fungovania spojení medzi AKT a európskymi inštitúciami normalizácie, posudzovania zhody a certifikácie.

3. Strany sa zaväzujú zvážiť riadnym spôsobom rokovania o vzájomnom uznávaní dohôd v odvetviach obojstranného hospodár- skeho záujmu.

Článok 48

S a n i t á r n e a f y t o s a n i t á r n e o p a t r e n i a

1. Strany uznávajú právo každej strany na prijatie alebo presadzo- vanie sanitárnych a fytosanitárnych opatrení nevyhnutných na ochranu zdravia ľudí, živočíchov alebo rastlín pod podmienkou, že tieto opat- renia nepredstavujú svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzenie obchodu vo všeobecnosti. Na tento účel strany opätovne potvrdzujú svoje záväzky podľa dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení pripojenej k dohode o WTO (dohoda SPS), berúc do úvahy príslušnú úroveň svojho rozvoja.

2. Strany sa ďalej zaväzujú posilňovať koordináciu, konzultácie a informovanosť, pokiaľ ide o oznámenie a uplatňovanie navrhovaných sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, v súlade s dohodu SPS vždy, keď tieto opatrenia môžu ovplyvniť záujmy druhej strany. Taktiež súhlasia s predbežnými konzultáciami a koordináciou v rámci Potravi- nového kódexu, medzinárodného úradu pre hromadné ochorenia zvierat a medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, s cieľom podpory spoločných záujmov.

▼M10

3. Strany sa ďalej dohodli na posilňovaní spolupráce prostredníctvom národných a regionálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 s cieľom upevňovať kapacitu verej- ných a súkromných sektorov krajín AKT v tejto oblasti.

▼B

Článok 49

O b c h o d a ž i v o t n é p r o s t r e d i e

▼M10

1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok podporovať rozvoj medzinárodného obchodu takým spôsobom, ktorý zabezpečuje trvale udržateľný rozvoj a zdravú správu životného prostredia, v súlade s medzinárodnými dohovormi a záväzkami v tejto oblasti a s riadnym zreteľom na príslušnú úroveň ich rozvoja. Súhlasia s tým, že zvláštne

▼M10

potreby a požiadavky štátov AKT treba brať do úvahy pri tvorbe a vyko- návaní opatrení v oblasti životného prostredia aj vo vzťahu k ustanove- niam článku 32a.

▼B

2. Majúc na pamäti zásady z Ria a s cieľom upevnenia vzájomnej podporu obchodu a životného prostredia, sa strany dohodli na zvýšení spolupráce v tejto oblasti. Spolupráca sa má zamerať najmä na vytvo- renie súdržnej národnej, regionálnej a medzinárodnej politiky, upevňo- vanie kontrol kvality tovarov a služieb súvisiacich so životným prostredím a zlepšovanie výrobných metód priaznivých pre životné prostredie v príslušných sektoroch.

▼M10

3. Strany sa dohodli, že environmentálne opatrenia by sa nemali využívať na ochranárske účely.

▼B

Článok 50

O b c h o d a p r a c o v n é n o r m y

1. Strany opätovne potvrdzujú svoj záväzok k medzinárodne uzná- vaným základným pracovným normám tak, ako sú definované prísluš- nými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ILO), najmä slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie, zrušenie nútených prác, odstránenie najhorších foriem detskej práce a nediskrimináciu vo vzťahu k zamestnaniu.

2. Strany súhlasia so zvýšením spolupráce v tejto sfére, najmä v nasledujúcich oblastiach:

— výmena informácií o príslušnej legislatíve a pracovných predpisoch,

— formulácia národnej pracovnej legislatívy a posilnenie existujúcej legislatívy,

— programy vzdelávania a zvyšovania povedomia,

— presadzovanie dodržiavania národnej legislatívy a pracovných pred- pisov.

▼M10

3. Strany súhlasia s tým, že pracovné normy sa nemajú používať na protekcionistické účely.

▼B

Článok 51

S p o t r e b i t e ľ s k á p o l i t i k a a o c h r a n a z d r a v i a s p o t r e b i t e ľ a

1. Strany sa dohodli na urýchlení spolupráce v oblasti spotrebiteľskej politiky a ochrany zdravia spotrebiteľa, s riadnym zreteľom na domácu legislatívu tak, aby sa vyhli prekážkam obchodu.

▼M10

2. Spolupráca sa zameria najmä prostredníctvom národných a regio- nálnych rozvojových stratégií podľa vymedzenia v hlave I a v súlade s článkom 35 na zlepšenie inštitucionálnej a technickej kapacity v tejto oblasti s vytvorením systému rýchleho varovania pri vzájomných infor- máciách o nebezpečných výrobkoch, výmenou informácií a skúseností pri zavádzaní a prevádzke monitorovania trhu pri predaji výrobkov, bezpečnosti výrobkov, zlepšenia informácií poskytovaných spotrebi- teľom o cenách a ponúkaných službách, podporou rozvoja nezávislých spotrebiteľských združení a kontaktov medzi spotrebiteľskými záujmo- vými skupinami, zlepšenia zlučiteľnosti spotrebiteľských systémov a politík, presadzovania legislatívy a podpory spolupráci pri šetrení škodlivých alebo nekalých obchodných praktík a zavádzaní zákazov vývozu pri obchode medzi stranami v prípade tovarov alebo služieb, ktorých predaj bol zakázaný v krajine výroby.

▼B

Článok 52

D o l o ž k a o v y ň a t í d a n í

1. Bez dopadu na ustanovenia článku 31 prílohy IV sa zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod poskytnuté podľa ustanovení tejto dohody alebo akéhokoľvek iného dojednania prijatého podľa tejto dohody neuplatňuje na daňové zvýhodnenia, ktoré strany poskytujú alebo môžu poskytovať v budúcnosti na základe dohôd a zamedzení dvojitého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, či domácej daňovej legislatívy.

2. Nič v tejto dohode a ani v žiadnom inom dojednaní prijatom podľa tejto dohody nemožno vykladať tak, že by to bránilo prijatiu alebo presadzovaniu akéhokoľvek opatrenia zameraného na zabránenie daňového úniku podľa daňových ustanovení dohôd o zamedzení dvoji- tého zdanenia alebo iných daňových dojednaní, či domácej daňovej legislatívy.

3. Nič v tejto dohode a ani v žiadnom inom dojednaní prijatom podľa tejto dohody nemožno vykladať tak, že by to stranám bránilo pri uplatňovaní príslušných ustanovení daňovej legislatívy rozlišovať medzi daňovníkmi, ktorí nie sú v rovnakej situácii, najmä pokiaľ ide o ich bydlisko alebo vzhľadom na miesto investovania kapitálu.

KAPITOLA 6

Spolupráca v ostatných oblastiach

Článok 53

D o h o d y o r y b o l o v e

1. Strany deklarujú svoju vôľu rokovať o dohodách o rybolove zameraných na zabezpečenie trvale udržateľného a vzájomne uspokoji- vého rozvoja podmienok pre rybárske aktivity v štátoch AKT.

▼B

2. Bez dopadu na špeciálne dojednania medzi rozvojovými štátmi v tej istej zemepisnej oblasti, vrátane recipročných dohôd o rybolove, nebudú štáty AKT pri uzatváraní alebo vykonávaní takýchto dohôd diskriminovať spoločenstvo alebo jeho členské štáty, a takisto spoločen- stvo nebude diskriminovať štáty AKT.

Článok 54

P o t r a v i n o v á b e z p e č n o s ť

1. S ohľadom na dostupné poľnohospodárske výrobky sa spoločen- stvo zaväzuje zabezpečiť, že je možné stanoviť vývozné náhrady vopred pre všetky štáty AKT vo vzťahu k sortimentu výrobkov vyhotovenom vzhľadom na potravinové požiadavky týmito štátmi vyjadrené.

2. Stanovenie vopred sa uskutoční na jeden rok a bude sa uplatňovať každý rok počas platnosti tejto dohody, čím sa rozumie, že úroveň náhrady sa určí v súlade s metódami bežne dodržiavanými Komisiou.

3. Špecifické dojednania môžu byť uzavreté s tými štátmi AKT, ktoré o to požiadajú v kontexte svojej politiky potravinovej bezpečnosti.

4. Špecifické dohody uvedené v odseku 3 neohrozia výrobu a obchodné toky regiónov AKT.

ČASŤ 4

ROZVOJ FINANČNEJ SPOLUPRÁCE

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA 1

Ciele, zásady, usmernenia a nárok

Článok 55

C i e l e

Cieľom rozvoja finančnej spolupráce je prostredníctvom poskytovania primeraných finančných zdrojov a technickej pomoci zabezpečiť a podporovať úsilie štátov AKT o dosiahnutie cieľov stanovených v tejto dohode na základe vzájomného záujmu a v duchu vzájomnej závislosti.

Článok 56

Z á s a d y

▼M10

1. Rozvoj finančnej spolupráce sa vykonáva na základe a v súlade s rozvojovými cieľmi, stratégiami a prioritami určenými štátmi AKT na národnej, regionálnej a vnútornej úrovni AKT. Pritom sa berie do úvahy ich zemepisná, kultúrna a sociálna charakteristika, ako aj ich špecifický potenciál. Spolupráca, riadiac sa medzinárodne schválenou agendou efektívnosti pomoci, vychádza z vlastníctva, zosúladenia, koordinácie

▼M10

a harmonizácie darcov, riadenia pre rozvojové výsledky a vzájomnej zodpovednosti. Spolupráca bude najmä:

a) podporovať miestne vlastníctvo na všetkých úrovniach rozvojového procesu;

b) odrážať partnerstvo založené na vzájomných právach a záväzkoch;

c) zdôrazňovať význam predvídateľnosti a bezpečnosti v tokoch zdrojov poskytnutých za vysoko výhodných podmienok a na nepre- tržitom základe;

d) pružná a primeraná situácii každého štátu AKT a prispôsobená špeci- fickej povahe daného programu alebo projektu a

e) zabezpečovať efektívnosť, koordináciu a spojitosť.

▼B

2. Spolupráca zabezpečí zvláštne zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté štáty AKT, berie riadne do úvahy zraniteľnosť suchozem- ských a ostrovných krajín AKT. Okrem toho sa majú riešiť aj špecifické potreby krajín v post-konfliktnom stave.

Článok 57

U s m e r n e n i a

1. Operácie financované v rámci tejto dohody sa vykonávajú v úzkej spolupráci štátov AKT a spoločenstva, pričom sa uznáva koncepcia rovnoprávnosti partnerov.

2. Štáty AKT sú zodpovedné za:

a) definovanie cieľov a priorít, na ktorých sú založené indikatívne programy;

b) výber projektov a programov;

c) prípravu a predkladanie dokumentov pre projekty a programy;

d) prípravu, rokovanie a uzatváranie zmlúv;

e) vykonávanie a riadenie projektov a programov;

f) zachovanie projektov a programov.

3. Bez dopadu na vyššie uvedené ustanovenia, neštátni účastníci s riadnym nárokom môžu byť taktiež zodpovední za navrhovanie a vykonávanie programov a projektov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú.

4. Štáty AKT a spoločenstvo sú spoločne zodpovední za:

a) vytvorenie usmernení na vývoj finančnej spolupráce v rámci spoloč- ných inštitúcií;

b) prijímanie indikatívnych programov;

c) hodnotenie projektov a programov;

▼B

d) zabezpečenie rovnosti podmienok účasti na výzvach na predloženie súťažných ponúk (verejné súťaže) a uzatváranie zmlúv;

e) monitoring a hodnotenie účinkov a výsledkov projektov a programov a

f) zabezpečenie správneho, promptného a efektívneho vykonania projektov a programov.

5. Spoločenstvo je zodpovedné za prijímanie finančných rozhodnutí o projektoch a programoch.

6. Pokiaľ nie je v tejto dohode stanovené inak, všetky rozhodnutia vyžadujúce si súhlas oboch strán sa schvaľujú alebo považujú za schvá- lené do 60 dní od oznámenia druhej strany.

▼M4

ČLÁNOK 58

N á r o k n a f i n a n c o v a n i e

1. Tieto subjekty alebo orgány majú nárok na finančnú podporu podľa dohody:

a) štáty AKT;

▼M10

b) regionálne alebo medzištátne orgány, ku ktorým patrí jeden alebo viacero štátov AKT vrátane Africkej únie alebo iných orgánov, ktorých členmi sú aj štáty, ktoré nepatria k štátom AKT, ktoré sú týmito štátmi schválené, a

▼M4

c) spoločné orgány založené štátmi AKT a Spoločenstvom na dosaho- vanie určitých špecifických cieľov.

2. S výhradou dohody dotknutého štátu alebo štátov AKT nárok na finančnú podporu majú aj:

a) národné a/alebo regionálne verejné alebo čiastočne verejné agentúry a ministerstvá štátov AKT, vrátane parlamentov, a najmä ich finančné inštitúcie a rozvojové banky;

b) spoločnosti, firmy a ostatné súkromné organizácie a súkromní prevádzkovatelia štátov AKT;

c) podniky členského štátu Spoločenstva, ktoré umožnia okrem svojho prínosu aj realizáciu výrobných projektov na území štátu AKT;

▼M10

d) finanční sprostredkovatelia z AKT alebo Spoločenstva poskytujúci, podporujúci a financujúci súkromné alebo verejné investície v štátoch AKT;

▼M4

e) miestne decentralizované orgány zo štátov AKT a Spoločenstva a

▼M10

f) rozvojové krajiny, ktoré nepatria do skupiny AKT, ak sa zúčastňujú na spoločnej iniciatíve alebo majú účasť v regionálnej organizácii so štátmi AKT, v súlade s článkom 6 prílohy IV k tejto dohode.

▼M4

3. Neštátni aktéri miestneho charakteru zo štátov AKT a Spoločenstva majú nárok na finančnú podporu poskytovanú podľa tejto dohody v súlade s pravidlami dohodnutými vo vnútroštátnych a regionálnych indikatívnych programoch.

▼B

KAPITOLA 2

Pôsobnosť a charakter financovania

Článok 59

V rámci priorít stanovených štátom alebo štátmi AKT zainteresovaných na národnej aj regionálnej úrovni môže byť podpora daná projektom, programom a ostatným formám činnosti prispievajúcim k splneniu cieľov stanovených v tejto dohode.

Článok 60

P ô s o b n o s ť f i n a n c o v a n i a

Pôsobnosť financovania môže zahŕňať, medzi iným, v závislosti od potrieb a typov činností považovaných za najvhodnejšie, podporu:

a) opatrení, ktoré prispievajú k zmierneniu dlhového bremena a problémov platobnej bilancie krajín AKT;

b) makroekonomických a štrukturálnych reforiem a politiky;

▼M10

c) zmiernenie nepriaznivých krátkodobých účinkov vonkajších otrasov vrátane nestability príjmov z vývozu na sociálno-ekonomické reformy a politiky;

▼B

d) odvetvovej politiky a reformy;

e) inštitucionálneho rozvoja a budovania kapacít;

f) programov technickej spolupráce;

▼M10

g) humanitárna a núdzová pomoc vrátane pomoci utečencom a presíd- leným osobám, zasahovanie spájajúce krátkodobú pomoc a obnovu s dlhodobým rozvojom v krízových alebo pokrízových situáciách a pripravenosť na katastrofy.

▼B

Článok 61

C h a r a k t e r f i n a n c o v a n i a

1. Povaha financovania medzi iným zahŕňa:

a) projekty a programy;

b) úverové programy, záručné schémy a kapitálovú účasť;

▼B

c) rozpočtovú podporu, priamu pre štáty AKT, ktorých meny sú konvertibilné a voľne zameniteľné, alebo nepriamu z partnerských fondov vytvorených rôznymi nástrojmi spoločenstva;

d) ľudské a materiálne zdroje nevyhnutné na efektívnu správu a dohľad nad projektmi a programami;

e) odvetvové a všeobecné programy podpory dovozu, ktoré môžu mať formu:

i) odvetvových programov dovozu prostredníctvom obstarávania, vrátane financovania vstupov do výrobného systému a dodávok na zlepšenie sociálnych služieb;

ii) odvetvových programov dovozu vo forme devíz uvoľnených po splátkach na financovanie odvetvových dovozov;

iii) všeobecných programov dovozu vo forme devíz uvoľnených po splátkach na financovanie všeobecných dovozov pokrývajúcich široké spektrum výrobkov.

▼M10

2. Priama rozpočtová pomoc na podporu makroekonomických a odvetvových reforiem sa poskytne, ak:

a) existujú alebo sa zavádzajú dobre vymedzené národné alebo odvet- vové rozvojové stratégie zamerané na chudobu;

b) sú v platnosti alebo sa zavádzajú dobre vymedzené makroekono- mické politiky orientované na stabilitu, zavedené samotnou krajinou a pozitívne hodnotené jej hlavnými darcami vrátane medzinárodných finančných inštitúcií, tam, kde je to relevantné, a

c) je riadenie verejných financií dostatočne transparentné, zodpovedné a efektívne.

Spoločenstvo sa prispôsobí systémom a postupom špecifickým pre každú krajinu AKT, monitoruje svoju rozpočtovú podporu s partnerskou krajinou a podporuje úsilie partnerských krajín posilniť vnútroštátnu zodpovednosť, parlamentnú kontrolu, audítorské kapacity a prístup verejnosti k informáciám.

▼B

3. Podobná priama rozpočtová pomoc sa poskytne postupne aj pre odvetvové politiky namiesto jednotlivých projektov.

4. Nástroje programov dovozu alebo rozpočtovej podpory uvedené vyššie je možné taktiež použiť na podporu oprávnených štátov AKT vykonávajúcich reformy zamerané na vnútroregionálnu hospodársku liberalizáciu, ktorá predstavuje čisté transakčné náklady.

▼M10

5. V rámci dohody sa použijú zdroje účelovo viazané vo viacročnom finančnom rámci spolupráce podľa tejto dohody, vlastné zdroje Európ- skej investičnej banky (ďalej len „banka“) a tam, kde je to vhodné, iné zdroje čerpané z rozpočtu Európskeho spoločenstva, a to na financo- vanie projektov, programov a ostatných foriem operácií prispievajúcich k dosahovaniu cieľov tejto dohody.

▼B

6. Fondy poskytnuté podľa dohody je možné použiť na pokrytie celkových nákladov miestnych aj zahraničných výdavkov na projekty a programy, vrátane financovania variabilných nákladov.

HLAVA II

FINANČNÁ SPOLUPRÁCA

KAPITOLA 1

Finančné zdroje

Článok 62

C e l k o v á č i a s t k a

1. Na účely stanovené v tejto dohode je celková čiastka finančnej pomoci spoločenstva a podrobné podmienky financovania uvedená v prílohách k tejto dohode.

2. Ak by štát AKT neratifikoval túto dohodu alebo ju vypovedal, strany upravia čiastky zdrojov stanovených vo finančnom protokole v prílohe I. Úprava finančných zdrojov sa taktiež uplatní po:

a) pristúpení nových štátov AKT k dohode, ktoré sa nezúčastnili týchto rokovaní;

b) rozšírení spoločenstva.

Článok 63

S p ô s o b y f i n a n c o v a n i a

Spôsoby financovania každého projektu alebo programu sa určia spoločne dotknutým štátom alebo štátmi AKT a spoločenstvom s odvo- laním sa na:

a) úroveň rozvoja, zemepisnej situácie a hospodárskych a finančných pomerov týchto štátov;

b) charakter projektu alebo programu, jeho hospodárskej a finančnej návratnosti, ako aj jeho sociálneho a kultúrneho dopadu a

c) v prípade pôžičiek, faktorov zaručujúcich ich splácanie.

Článok 64

P ô ž i č k o v é o p e r á c i e

1. Finančná pomoc môže byť sprístupnená dotknutým štátom AKT alebo prostredníctvom nich, alebo v závislosti od ustanovení tejto dohody prostredníctvom oprávnených finančných inštitúcií priamo akémukoľvek inému oprávnenému užívateľovi. Ak je finančná pomoc poskytnutá konečnému príjemcovi prostredníctvom sprostredkovateľa alebo priamo užívateľovi v súkromnom sektore:

a) podmienky, za ktorých môže byť pomoc sprístupnená od sprostred- kovateľa ku konečnému príjemcovi alebo priamo užívateľovi v súkromnom sektore, sú stanovené vo finančnej dohode alebo zmluve o pôžičke a

▼B

b) každý finančný prospech kumulovaný sprostredkovateľom z pôžič- kovej operácie alebo vyplývajúci z priamych pôžičkových operácií užívateľovi v súkromnom sektore, sa využije na rozvojové účely za podmienok stanovených vo finančnej dohode alebo v zmluve o pôžičke po tom, čo sa zoberú do úvahy administratívne náklady, devízové a finančné riziká a náklady technickej pomoci poskytnutej konečnému príjemcovi.

2. Ak sa financovanie realizuje prostredníctvom úverového orgánu so sídlom a/alebo fungovaním v štátoch AKT, je zodpovednosťou tohto orgánu vybrať a zhodnotiť jednotlivé projekty a spravovať prostriedky dané k dispozícii za podmienok stanovených v tejto dohode a po vzájomnej dohode medzi stranami.

Článok 65

S p o l u f i n a n c o v a n i e

1. Finančné zdroje poskytnuté podľa tejto dohody môžu byť na žiadosť štátov AKT použité na spolufinancovanie realizované najmä s rozvojovými agentúrami a inštitúciami, členskými štátmi spoločenstva, štátmi AKT, tretími krajinami alebo medzinárodnými, či súkromnými finančnými inštitúciami, firmami alebo agentúrami úverovania vývozu.

2. Zvláštna pozornosť sa poskytne možnosti spolufinancovania v prípadoch, keď účasť spoločenstva povzbudí k účasti ostatné zdroje financovania a kde takéto financovanie môže viesť k výhodnému finančnému balíku pre daný štát AKT.

3. Spolufinancovanie môže mať formu spoločného alebo paralelného financovania. Prednosť sa dáva v každom prípade riešeniu, ktoré je vhodnejšie z hľadiska nákladovej efektivity (úspor). Okrem toho sa prijmú opatrenia na koordináciu a harmonizáciu operácií spoločenstva a operácií spolufinancujúcich orgánov tak, aby sa minimalizoval počet postupov, ktoré majú vykonať štáty AKT a tak, aby sa tieto postupy stali pružnejšími.

4. Proces konzultácie a koordinácie s ostatnými darcami a spolufinan- cujúcimi sa má posilniť a, tam, kde je to možné, rozvinúť prostredníc- tvom zavedenia dohôd o rámci spolufinancovania a politiky spolufinan- covania, pričom majú byť prehodnotené postupy na zabezpečenie efek- tívnosti a najlepších možných podmienok.

KAPITOLA 2

Dlh a podpora štrukturálnych úprav

Článok 66

P o d p o r a n a z m i e r n e n i e d l h u

▼M10

1. V snahe zmierniť bremeno dlhu štátov AKT a ich problémy platobnej bilancie sa strany dohodli na využití zdrojov poskytnutých v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody na príspevok k iniciatívam zmiernenia dlhu schváleným na medziná- rodnej úrovni v prospech štátov AKT. Spoločenstvo sa navyše zaväzuje preskúmať, ako sa môžu z dlhodobého hľadiska iné zdroje ako zdroje

▼M10

Spoločenstva mobilizovať na podporu medzinárodne schválených iniciatív zmiernenia dlhu.

▼B

2. Na žiadosť štátu AKT môže spoločenstvo poskytnúť:

a) pomoc pri štúdiu a hľadaní praktických riešení zadĺženosti, vrátane vnútorného dlhu, ťažkostí pri splácaní dlhu a problémov platobnej bilancie;

b) vzdelávanie v riadení dlhu a medzinárodných finančných rokova- niach, ako aj podporu vzdelávacích seminárov, xxxxxx a seminárov v týchto oblastiach a

c) pomoc na rozvoj pružných techník a nástrojov riadenia dlhu.

3. Štáty AKT môžu s cieľom prispenia k splácaniu dlhu vyplývajú- ceho z pôžičiek z vlastných zdrojov banky, špeciálnych pôžičiek a rizi- kového kapitálu, a v súlade s dojednaniami vypracovanými na indivi- duálnej báze s Komisiou, použiť dostupnú zahraničnú menu uvedenú v tejto dohode na takéto splácanie, ak a keď nastáva splatnosť dlhu, a do čiastky požadovanej v národnej mene.

4. Berúc do úvahy závažnosť problému medzinárodného dlhu a jeho dopad na hospodársky rast, strany deklarujú svoju pripravenosť pokra- čovať vo výmene názorov v kontexte medzinárodných rokovaní o všeo- becnom problému dlhu, bez dopadu na špecifické rokovania uskutočňo- vané na príslušných fórach.

Článok 67

P o d p o r a š t r u k t u r á l n y c h ú p r a v

▼M10

1. Viacročný finančný rámec spolupráce podľa tejto dohody poskytne podporu makroekonomickým a odvetvovým reformám vyko- návaným štátmi AKT. V tomto rámci strany zabezpečia, že úprava bude ekonomicky opodstatnená a sociálne a politicky únosná. Podpora sa poskytne v kontexte spoločného zhodnotenia medzi Spoločenstvom a dotknutým štátom AKT pri reformných opatreniach prijímaných alebo zvažovaných na makroekonomickej alebo odvetvovej úrovni, čo umožní celkové zhodnotenie reformných úsilí. Spoločné hodnotenie v možnom rozsahu je zosúladené s dojednaniami špecifickými pre krajinu a podpora je monitorovaná na základe dosiahnutých výsledkov. Rýchle vyplatenie čiastok je dôležitou črtou podporných programov.

▼B

2. Štáty AKT a spoločenstvo uznávajú nevyhnutnosť podporovať reformné programy na regionálnej úrovni so zabezpečením toho, že pri príprave a realizácii národných programov sa venuje riadna pozor- nosť regionálnym aktivitám, ktoré majú dopad na národný rozvoj. Na tento účel sa podpora štrukturálnych úprav snaží tiež:

a) začleniť od začiatku diagnózy opatrenia na povzbudenie regionálnej integrácie a brať do úvahy dôsledky cezhraničných úprav;

▼B

b) podporovať harmonizáciu a koordináciu makroekonomických a odvetvových politík, vrátane oblastí daní a ciel tak, aby sa splnil dvojaký cieľ regionálnej integrácie a štrukturálnej reformy na národnej úrovni a

c) brať do úvahy účinky čistých nákladov prechodu regionálnej inte- grácie na rozpočtové príjmy a platobnú bilanciu buď prostredníc- tvom všeobecných programov dovozu, alebo rozpočtovej podpory.

3. Štáty AKT realizujúce alebo zvažujúce reformy na makroekono- mickej alebo odvetvovej úrovni majú nárok na pomoc pre štrukturálne úpravy, berúc do úvahy regionálny kontext, efektívnosť a pravdepo- dobný dopad na hospodársky, sociálny a politický rozmer rozvoja a na hospodárske a sociálne ťažkosti, ktorým treba čeliť.

4. Štáty AKT realizujúce reformné programy, ktoré sú uznávané a podporované aspoň hlavnými mnohostrannými darcami, alebo ktoré sú s takýmito darcami odsúhlasené, ale nie nevyhnutne nimi podporo- vané, sa považujú automaticky za spĺňajúce požiadavky na štrukturálnu pomoc.

5. Štrukturálne úpravy sa pružne mobilizujú vo forme odvetvových alebo všeobecných dovozových programov, alebo rozpočtovej podpory.

6. Príprava, zhodnotenie a finančné rozhodnutie pre programy štruk- turálnych úprav sa vykonávajú podľa ustanovení o vykonávacích postu- poch tejto dohody s riadnym zreteľom na črtu rýchleho sprístupnenia prostriedkov programov štrukturálnych úprav. Na individuálnom základe je prípustné aj retroaktívne financovanie obmedzenej časti dovozov s pôvodom v AKT-ES.

7. Vykonávanie každého podporného programu musí zabezpečiť čo najširší a najtransparentnejší prístup oprávnených hospodárskych subjektov z AKT k zdrojom programu, súlad postupov obstarávania s administratívnymi a obchodnými postupmi v dotknutom štáte, zatiaľ čo sa zabezpečí aj čo najlepší pomer cena/kvalita pri dovážaných tova- roch a nevyhnutný súlad s medzinárodným pokrokom dosiahnutým pri harmonizácii postupov podpory štrukturálnych úprav.

▼M10

KAPITOLA 3

Podpora v prípade vonkajších otrasov

Článok 68

1. Strany uznávajú, že makroekonomická nestabilita vyplývajúca z vonkajších otrasov môže nepriaznivo ovplyvniť rozvoj štátov AKT a ohroziť splnenie ich rozvojových požiadaviek. Preto sa vytvára systém dodatočnej podpory na zmiernenie krátkodobých nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z vonkajších otrasov vrátane účinkov na výnosy z vývozu v rámci viacročného finančného rámca spolupráce podľa dohody.

▼M10

▼B

2. Účelom tejto podpory je chrániť sociálno-ekonomické reformy a politiky, ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené následkom poklesu príjmov, a napraviť krátkodobé negatívne účinky takýchto otrasov.

3. Pri prideľovaní zdrojov sa berie do úvahy extrémna závislosť hospodárstiev štátov AKT od vývozu, najmä z odvetví poľnohospodárstva a baníctva. V tejto súvislosti dostanú najmenej rozvinuté, vnútrozemské a ostrovné štáty AKT a štáty AKT, ktoré boli postihnuté konfliktmi a prírodnými katastrofami, priaznivejšie zaob- chádzanie.

4. Dodatočné zdroje sa poskytujú v súlade so špecifickými formami podporných mechanizmov stanovených v prílohe II o podmienkach financovania.

5. Spoločenstvo takisto poskytuje podporu trhovo založeným poistným schémam vytvoreným pre štáty AKT snažiace sa o ochranu pred krátkodobými vplyvmi vonkajších otrasov.

KAPITOLA 4

Podpora odvetvových politík

Článok 69

1. Spolupráca podporuje prostredníctvom rôznych nástrojov a foriem stanovených v dohode:

a) sociálne a hospodárske odvetvové politiky a reformy;

b) opatrenia na rozvoj činnosti výrobného sektora a vývoznej konku- rencieschopnosti;

c) opatrenia na rozšírenie služieb sociálneho sektora a

d) tematické a prierezové (medziodvetvové) otázky.

2. Táto podpora sa poskytuje podľa primeranosti prostredníctvom:

a) odvetvových programov;

b) rozpočtovej podpory;

c) investícií;

d) rehabilitácie (obnovy);

e) vzdelávania;

f) technickej pomoci a

g) inštitucionálnej podpory.

KAPITOLA 5

Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca

Článok 70

Aby sa reagovalo na potreby miestnych spoločenstiev vzhľadom na rozvoj a aby sa podporovali všetky subjekty decentralizovanej spolu- práce, ktoré sú schopné prispievať k nezávislému rozvoju štátov AKT pri predkladaní a presadzovaní iniciatív, spolupráca podporuje takéto rozvojové operácie v rámci stanovenom v pravidlách a národnej legi- slatíve dotknutých štátov AKT a ustanovení indikatívneho programu. V tejto súvislosti spolupráca podporuje:

▼B

a) mikroprojekty na miestnej úrovni, ktoré majú hospodársky a sociálny dopad na život ľudí, spĺňajú preukázanú a identifikovanú prioritnú potrebu a vykonajú sa z iniciatívy a za aktívnej účasti miestneho spoločenstva, ktoré z nich má prospech a

b) decentralizovanú spoluprácu najmä tam, kde takéto operácie kombi- nujú úsilie a zdroje decentralizovaných subjektov štátov AKT a ich partnerov zo spoločenstva. Táto forma spolupráce umožní mobili- záciu schopností, zlepšovacích metód fungovania a zdrojov decen- tralizovaných subjektov štátu AKT.

Článok 71

1. Mikroprojekty a decentralizovaná spolupráca môžu byť podporo- vané z finančných zdrojov dohody. Projekty alebo programy podľa tejto formy spolupráce môžu, ale nemusia byť spojené s odvetviami koncen- xxxxxx indikatívnych programov, ale môžu byť spôsobom dosahovania špecifických cieľov indikatívnych programov alebo výsledkom iniciatív miestnych spoločenstiev alebo decentralizovaných subjektov.

2. Príspevky na financovanie mikroprojektov a decentralizovanej spolupráce sa poskytnú z fondu, v takom prípade príspevok bežne nepresiahne tri štvrtiny celkových nákladov každého projektu a nesmie prekročiť limit stanovený v indikatívnom programe. Zostávajúcu čiastku poskytne(-ú):

a) miestne spoločenstvo v prípade mikroprojektov (buď materiálne, alebo vo forme služieb, alebo hotovosti a upravené podľa schopnosti prispieť);

b) subjekty decentralizovanej spolupráce za predpokladu, že finančné, technické, materiálne a ostatné zdroje poskytnuté takýmito subjek- tami bežne nie sú nižšie ako 25 % odhadovaných nákladov projektu/ programu a

c) vo výnimočných prípadoch dotknutým štátom AKT, buď vo forme finančného príspevku, alebo prostredníctvom využívania verejného vybavenia alebo dodávky služieb.

3. Postupy uplatniteľné na projekty a programy financované v rámci mikroprojektov a decentralizovanej spolupráce sú stanovené v dohode, a to najmä v časti uvádzajúcej viacročné programy.

▼M10

KAPITOLA 6

Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc

Článok 72

V š e o b e c n á z á s a d a

1. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a následná pomoc sa posky- tuje v krízových situáciách. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi má za cieľ zachrániť a ochrániť život a zabrániť a zmierniť ľudské utrpenie

▼M10

všade tam, kde je to potrebné. Pomoc po núdzi sa zameriava na obnovu a prepojenie krátkodobej pomoci s dlhodobejšími rozvojovými progra- mami.

2. Krízové situácie vrátane dlhodobej štrukturálnej nestability alebo krehkosti sú situácie, ktoré predstavujú hrozbu pre právo a poriadok alebo bezpečnosť a istotu osôb a hrozia vystupňovaním do ozbrojeného konfliktu alebo do destabilizácie krajiny. Krízové situácie môžu nastať v dôsledku prírodných katastrof, kríz spôsobených človekom, ako sú vojny a iné konflikty, alebo mimoriadnych okolností s porovnateľnými účinkami súvisiacimi okrem iného so zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia, prístupom k energii a prírodným zdrojom alebo extrémnou chudobou.

3. Humanitárna pomoc, pomoc v núdzi a po nej sa zachováva po dobu nevyhnutnú na vyrovnanie sa s núdzovými potrebami vyplývajú- cimi z týchto situácií pre obete, čím prepája pomoc, obnovu a rozvoj.

4. Humanitárna pomoc sa poskytuje výhradne podľa potrieb a záujmov obetí krízových situácií a v súlade so zásadami medzinárod- ného humanitárneho práva a rešpektujúc ľudskosť, neutralitu, nestran- nosť a nezávislosť. Nesmie najmä dôjsť k žiadnej diskriminácii medzi obeťami z dôvodu rasy, etnického pôvodu, náboženstva, pohlavia, veku, štátnej príslušnosti alebo politického presvedčenia a voľný prístup k obetiam a ich ochrana sú zabezpečené rovnako, ako aj bezpečnosť humanitárneho personálu a zariadenia.

5. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa financujú z viacročného finančného rámca spolupráce podľa tejto dohody tam, kde sa takáto pomoc nedá financovať z rozpočtu Únie. Humanitárna, núdzová pomoc a pomoc po núdzovej situácii sa vyko- náva tak, aby dopĺňala úsilie členských štátov, bola s ním koordinovaná a aby bola v súlade s osvedčenými postupmi v účinnosti pomoci.

Článok 72a

C i e ľ

1. Humanitárna pomoc a pomoc v núdzi sa zameria na:

a) ochranu ľudských životov v krízach a v situáciách bezprostredne po krízach;

b) príspevky na financovanie a dodávku humanitárnej pomoci a priamy prístup k tejto pomoci zo strany určených príjemcov všetkými dostupnými logistickými prostriedkami;

c) realizáciu krátkodobej obnovy a rekonštrukcie, tak aby sa umožnilo obetiam mať prospech aspoň z minimálnej socioekonomickej inte- grácie, a čo najskôr vytvoriť podmienky pre opätovné pokračovanie rozvoja na základe dlhodobých cieľov stanovených dotknutými kraji- nami a regiónmi AKT;

d) riešenie potrieb vyplývajúcich z presídlenia ľudí (utečenci, presídlené osoby a navrátilci) následne po prírodnej katastrofe alebo katastrofe spôsobenej človekom, tak aby sa nevyhnutný čas mohli uspokojiť všetky potreby utečencov a presídlených osôb (bez ohľadu na miesto) a aby sa uľahčili kroky na ich dobrovoľnú repatriáciu a rein- tegráciu v ich krajine pôvodu, a

▼M10

e) pomoci štátu alebo regiónu AKT pri vytváraní krátkodobých mecha- nizmov predchádzania a pripravenosti na katastrofy, ako aj pre systémy predpovede a včasného varovania s cieľom zmierniť následky katastrof.

2. Pomoc možno poskytnúť štátom alebo regiónom AKT prijíma- júcim utečencov alebo navrátilcov na splnenie naliehavých potrieb, na ktoré sa nevzťahuje pomoc v núdzi.

3. Opatrenia po stave núdze majú za cieľ fyzickú a sociálnu obnovu stavu spôsobeného výsledkami krízy a môžu sa uskutočniť, aby prepo- jili krátkodobú pomoc a obnovu s relevantnými dlhodobejšími rozvojo- vými programami financovanými z národných, regionálnych indikatív- nych programov alebo z vnútorných programov AKT. Takéto opatrenia musia byť nevyhnutné na prechod od fázy núdze do fázy rozvoja, musia podporovať socioekonomickú reintegráciu častí zasiahnutej populácie, odstrániť, pokiaľ je to možné, príčiny krízy a posilniť inštitúcie a vlast- níctvo miestnych a národných účastníkov pri ich úlohe formulovania politiky trvale udržateľného rozvoja pre dotknutú krajinu AKT.

4. Tam, kde je to vhodné, mechanizmy krátkodobého predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne, ako je uvedené v odseku 1 písm. e), sa budú koordinovať s ostatnými existujúcimi mechanizmami predchá- dzania katastrofám a pripravenosti na ne.

Rozvoj a posilnenie národných, regionálnych a celých AKT mecha- nizmov znižovania a riadenia rizika katastrof pomôže štátom AKT pri budovaní ich odolnosti voči vplyvu katastrof. Všetky súvisiace činnosti sa môžu vykonávať v spolupráci s regionálnymi a medzinárodnými organizáciami a programami, ktoré majú preukázateľné skúsenosti v oblasti znižovania rizika katastrof.

Článok 73

V y k o n á v a n i e

1. Pomoc sa realizuje buď na žiadosť krajiny alebo regiónu AKT zasiahnutých krízovou situáciou, alebo z iniciatívy Komisie, alebo na základe odporúčania medzinárodných organizácií alebo miestnych či medzinárodných neštátnych organizácií.

2. Spoločenstvo prijme primerané kroky na uľahčenie rýchleho opat- renia, ktoré sa požaduje na uspokojenie okamžitých potrieb, na ktoré je nutná pomoc. Pomoc sa spravuje a vykonáva podľa postupov umožňu- júcich opatrenia, ktoré sú rýchle, pružné a efektívne.

3. So zdôraznením rozvojového charakteru pomoci poskytovanej v súlade s touto kapitolou sa môže pomoc na žiadosť dotknutého štátu alebo región iba výnimočne použiť spolu s indikatívnym progra- mom.

▼B

KAPITOLA 7

Investície a podpora rozvoja súkromného sektora

Článok 74

Spolupráca podporuje prostredníctvom finančnej a technickej pomoci politiky a stratégie na investovanie a rozvoj súkromného sektora tak, ako je to stanovené v tejto dohode.

Článok 75

P o d p o r a i n v e s t í c i í

Štáty AKT, spoločenstvo a jeho členské štáty, v rámci pôsobnosti svojich príslušných právomocí, uznávajúc význam súkromných inves- tícií pri podpore rozvojovej spolupráce, a uznávajúc potrebu krokov na podporu takýchto investícií, budú:

a) vykonávať opatrenia na povzbudenie účasti tých súkromných inves- torov v rozvojových úsiliach, ktorí spĺňajú ciele a priority rozvojovej spolupráce AKT-ES, a dodržiavajú príslušné zákony a nariadenia svojich štátov;

b) prijímať opatrenia, ktoré pomôžu vytvárať a zachovať predvídateľnú a bezpečnú investičnú klímu, ako aj vstupovať do rokovaní o doho- dách, ktoré zlepšia takúto klímu;

c) povzbudzovať súkromný sektor v EÚ k investovaniu a poskytovaniu konkrétnej pomoci partnerom v krajinách AKT formou vzájomnej podnikateľskej spolupráce a partnerstva;

d) uľahčovať partnerstvá a spoločné podniky podporou spolufinancova- nia;

e) financovať odvetvové investičné fóra na podporu partnerstiev a zahra- ničných investícií;

f) podporovať úsilia štátov AKT o prilákanie investícií, so zvláštnym dôrazom na súkromné financovanie pre infraštruktúrne investície a príjmy vytvárajúcu infraštruktúru kriticky dôležitú pre súkromný sektor;

g) podporovať budovanie kapacít pre domáce agentúry podpory inves- tícií a pre inštitúcie zainteresované do podpory a uľahčovania zahra- ničných investícií;

h) rozširovať informácie o investičných príležitostiach a podmienkach na podnikanie v štátoch AKT a

i) podporovať podnikateľský dialóg, spoluprácu a partnerstvá súkrom- ného sektora národného, regionálneho a AKT-EÚ, najmä prostred- níctvom podnikateľského fóra súkromného sektora AKT-EÚ. Podpora fungovania podnikateľského fóra súkromného sektora AKT-EÚ sa poskytne pre napĺňanie nasledujúcich cieľov:

i) uľahčovanie dialógu v rámci súkromného sektora AKT/EÚ a medzi súkromným sektorom AKT/EÚ a orgánmi založenými podľa dohody;

▼B

ii) analýza a pravidelné poskytovanie informácií príslušným orgánom o celom rozsahu otázok týkajúcich sa vzťahov medzi súkromnými sektormi AKT a EÚ v kontexte dohody, alebo všeobecnejšie, hospodárskych vzťahov medzi spoločenstvom a krajinami AKT a

iii) analýza a poskytovanie informácií príslušným orgánom o špeci- fických problémoch odvetvovej povahy týkajúcich sa medzi iným aj oblastí výroby alebo typov výroby na regionálnej alebo subregionálnej úrovni.

Článok 76

P o d p o r a a f i n a n c o v a n i e i n v e s t í c i í

1. Spolupráca poskytne dlhodobé finančné zdroje, vrátane rizikového kapitálu, na pomoc pri podpore rastu súkromného sektora a na tento účel mobilizáciu domáceho a zahraničného kapitálu. Preto táto spolu- práca poskytne najmä:

a) granty finančnej a technickej pomoci na podporu politických refo- riem, rozvoja ľudských zdrojov, inštitucionálneho budovania kapacít alebo iných foriem inštitucionálnej podpory týkajúcej sa konkrétnej investície, opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a posilnenie kapacít súkromných finančných a nefinančných spro- stredkovateľov, napomáhanie investíciám a podpora aktivít zvyšo- vania konkurencieschopnosti;

b) poradenské a konzultačné služby na pomoc pri vytváraní kladnej investičnej klímy a informačnej základne na usmerňovanie a uľahčovanie pohybu kapitálu;

c) rizikový kapitál pre investície do základného imania, záruky na podporu domácich a zahraničných investícií a pôžičky alebo úverové linky za podmienok stanovených v prílohe II „Podmienky financo- vania“ tejto dohody a

▼M10

d) pôžičky z vlastných zdrojov banky a investičného nástroja, ktorých podmienky sú uvedené v prílohe II k tejto dohode. Takéto pôžičky sa môžu takisto použiť na financovanie verejných investícií do základnej infraštruktúry.

▼B

2. Pôžičky z vlastných zdrojov banky sa poskytnú v súlade s jej stanovami a s podmienkami stanovenými v prílohe II k tejto dohode.

Článok 77

I n v e s t i č n é z á r u k y

1. Investičné záruky sú stále dôležitejším nástrojom rozvojových financií, keďže prispievajú k znižovaniu projektových rizík a stimulujú súkromné kapitálové toky. Spolupráca preto zabezpečí zvýšenú dostup- nosť a využitie poistenia rizík ako mechanizmu zmierňovania rizík s cieľom zvýšenia dôvery investorov v štáty AKT.

▼B

2. Spolupráca ponúka záruky a pomáha pri záručných fondoch pokrývajúcich riziká kvalifikovaných investícií. Spolupráca konkrétne poskytne podporu:

a) schémam zaistenia na pokrytie priamych zahraničných investícií oprávnených investorov proti právnym neistotám a hlavným rizikám vyvlastnenia, obmedzenia menových transferov, vojne a občianskym nepokojom, a porušeniu zmluvy. Investori môžu poistiť projekty pre akúkoľvek kombináciu štyroch typov pokrytia;

b) záručným programom na pokrytie rizika vo forme čiastočnej záruky za financovanie dlhu. Sú dostupné tak čiastočné záruky na riziko, ako aj čiastočné úverové záruky a

c) národným a regionálnym záručným fondom zahŕňajúcim najmä domáce finančné inštitúcie alebo investorov na podporu rozvoja finančného sektora.

3. Spolupráca taktiež poskytne podporu budovaniu kapacít, inštitu- cionálnej podpore a účasti na základnom financovaní a/alebo regionál- nych iniciatívach na zníženie komerčných rizík investorov (medzi iným záručné fondy, regulačné orgány, mechanizmy arbitráže, súdne systémy na zvýšenie ochrany investícií a zlepšenia systémovú úverovania vývo- zu).

4. Spolupráca poskytne takúto podporu za základe doplnkovej a pridanej hodnoty vzhľadom na súkromné a/alebo verejné iniciatívy a, tam, kde je to priechodné, v partnerstve so súkromnými a verejnými organizáciami. AKT a ES zrealizujú v rámci Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách spoločnú štúdiu o návrhu zalo- ženia záručnej agentúry AKT-ES na poskytovanie a správu programov investičných záruk.

Článok 78

O c h r a n a i n v e s t í c i í

1. Štáty AKT a spoločenstvo s jeho členskými štátmi potvrdzujú v rámci svojich príslušných právomocí potrebu podporovať a chrániť investície druhej strany na svojich príslušných územiach a v tejto súvi- slosti potvrdzujú význam dohôd o podpore investícií a ich ochrane vo vzájomnom záujme, keďže tieto by mohli taktiež poskytovať základ pre schémy poistenia a záruk.

2. Aby sa podporili európske investície do rozvojových projektov zvláštnej dôležitosti podporované štátmi AKT, môžu spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej uzatvárať dohody týkajúce sa konkrétnych projektov vzájomného záujmu, kde spoločenstvo a európske podniky prispievajú k ich financovaniu.

3. Strany sa taktiež dohodli, v rámci dohôd o hospodárskom partner- stve a pri rešpektovaní právomocí spoločný a členských štátov, na zavedení všeobecných zásad ochrany a podpory investícií, ktoré potvrdia najlepšie výsledky dohodnuté na príslušných medzinárodných fórach alebo dvojstranne.

▼B

HLAVA III

TECHNICKÁ SPOLUPRÁCA

Článok 79

1. Technická spolupráca pomáha štátom AKT pri rozvoji národných a regionálnych ľudských zdrojov, trvale udržateľného rozvoja inštitúcií dôležitých pre úspech rozvoja, vrátane, okrem iného, aj posilnenia konzultačných firiem a organizácií štátov AKT, ako aj výmenných dojednaní zahŕňajúcich konzultantov z firiem AKT aj EÚ.

2. Technická spolupráca má byť nákladovo efektívna a príslušná pre potreby, na ktoré je určená a má uprednostňovať transfer know-how a zvýšenie národných a regionálnych schopností. Technická spolupráca prispieva k dosiahnutiu cieľov projektov a programov, vrátane úsilí na posilnenie riadiacej kapacity národných a regionálnych schvaľovacích úradníkov. Technická pomoc bude:

a) orientovaná na dopyt, a teda sprístupňovaná iba na žiadosť štátu alebo štátov AKT a upravená pre potreby príjemcu;

b) dopĺňať a podporovať úsilia AKT pri určovaní svojich vlastných požiadaviek;

c) monitorovaná a následne sledovaná kvôli zabezpečeniu efektívnosti;

d) podporovať účasť expertov AKT, konzultačných firiem a vzdeláva- cích a výskumných inštitúcií pri zmluvách financovaných z fondu a identifikovať spôsoby zamestnania kvalifikovaného národného a regionálneho personálu v projektoch fondu;

e) podporovať dočasné vyslanie národných kádrov AKT ako konzul- tantov do inštitúcií vo svojej vlastnej alebo susediacej krajine, alebo do regionálnej organizácie;

f) zameraná na rozvoj vedomostí o národných a regionálnych prekáž- kach ľudského rozvoja, resp. potenciálu, a vypracovávať zoznam expertov AKT, konzultantov a konzultačných firiem vhodných pre využitie na projektoch a programoch financovaných z fondu;

g) podporovať vzájomnú technickú pomoc vo vnútri AKT tak, aby sa podporovala výmena medzi štátmi AKT v technickej pomoci, riadení a profesionálnych znalostiach;

h) rozvíjať akčné programy pre dlhodobé budovanie inštitúcií a perso- nálny rozvoj ako nedeliteľnú súčasť plánovania projektov a progra- mov, pričom sa berú do úvahy nevyhnutné finančné požiadavky;

i) podporovať dojednania na zvýšenie kapacít štátov AKT pri budovaní svojich vlastných odborných znalostí;

j) venovať zvláštnu pozornosť rozvoju kapacít štátov AKT v plánovaní, vykonávaní a hodnotení projektov, ako aj v rozpočtovom riadení.

▼B

3. Technická pomoc môže byť poskytnutá vo všetkých oblastiach spolupráce a v rámci limitov mandátu tejto dohody. Pokryté aktivity sú rôznorodé v pôsobnosti a povahe a majú byť prispôsobené potrebám štátov AKT.

4. Technická spolupráca môže byť buď konkrétnej, alebo všeobecnej povahy. Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách stanoví usmernenia na vykonávanie technickej spolupráce.

Článok 80

S cieľom zabránenia odlevu mozgov zo štátov AKT spoločenstvo pomôže štátom AKT, ktoré o to požiadajú, uľahčiť návrat kvalifikova- ných štátnych príslušníkov AKT s bydliskom vo vyspelých krajinách prostredníctvom primeranej usídľovacej motivácie.

HLAVA IV

POSTUPY A SYSTÉMY RIADENIA

Článok 81

P o s t u p y

Riadiace postupy sú transparentné, ľahko uplatniteľné a majú umož- ňovať decentralizáciu úloh a zodpovedností v oblasti. Vykonávanie rozvojovej spolupráce AKT-EÚ je otvorené pre neštátnych účastníkov v oblastiach, ktoré sa ich týkajú. Podrobné procedurálne ustanovenia programovania, prípravy, vykonávania a riadenia finančnej a technickej spolupráce sú stanovené v prílohe IV o vykonávaní riadiacich postupov. Rada ministrov môže preskúmať, revidovať a upravovať tieto ustano- venia na základe odporúčaní Výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojo- vých financiách.

Článok 82

V ý k o n n é s u b j e k t y

Na vykonávanie finančnej a technickej pomoci podľa tejto dohody sa určia výkonné subjekty. Podrobné ustanovenia o zodpovednostiach výkonných subjektov sú stanovené v prílohe IV o vykonávaní riadiacich postupov.

Článok 83

V ý b o r A K T - E S p r e s p o l u p r á c u v r o z v o j o v ý c h f i n a n c i á c h

1. Rada ministrov preskúma aspoň raz ročne dosahovanie cieľov spolupráce v rozvojových financiách a taktiež preskúma všeobecné a konkrétne problémy vyplývajúce z vykonávania tejto spolupráce. Na tento účel sa zriaďuje v rámci Rady ministrov Výbor AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách, ďalej len „výbor AKT-ES“.

▼B

2. Výbor AKT-ES medzi iným:

a) zabezpečuje celkové dosahovanie cieľov a zásad spolupráce v rozvojových financiách a stanovuje všeobecné usmernenia na jej efektívne a včasné vykonávanie;

b) skúma problémy vyplývajúce z vykonávania aktivít rozvojovej spolupráce a navrhuje primerané opatrenia;

c) prehodnocuje prílohy k dohode kvôli zabezpečeniu ich stálej rele- vancie a odporúča Xxxx ministrov na schválenie všetky primerané zmeny a doplnky a

d) skúma operácie vykonané v rámci dohody na dosiahnutie cieľov podpory súkromného sektora, rozvoja investícií a operácií investič- ných nástrojov.

3. Výbor AKT-ES, ktorý zasadá každý štvrťrok, sa skladá na paritnej báze zo zástupcov štátov AKT a spoločenstva alebo ich oprávnených zástupcov. Na ministerskej úrovni zasadá kedykoľvek o to požiada jedna zo strán, avšak najmenej jedenkrát ročne.

4. Rada ministrov stanoví rokovací poriadok výboru AKT-ES, najmä podmienky zastupovania a počet členov výboru, podrobné dojednania pre príspevky a podmienky vykonávania predsedníctva.

5. Výbor AKT-ES môže zvolať zasadania expertov na preštudovanie príčiny akýchkoľvek ťažkostí alebo slabín, ktoré môžu brániť efektív- nemu vykonávaniu rozvojovej spolupráce. Títo experti vypracujú odpo- rúčania pre výbor o možných spôsoboch odstránenia ťažkostí alebo slabín.

ČASŤ 5

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA PRE NAJMENEJ ROZVINUTÉ, SUCHOZEMSKÉ A OSTROVNÉ ŚTÁTY AKT (LDLICS)

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 84

1. Aby štáty LDLIC mohli plne využiť príležitosti ponúkané dohodu na urýchlenie tempa rozvoja, má spolupráca zabezpečovať zvláštne zaobchádzanie pre najmenej rozvinuté krajiny AKT a má brať riadne do úvahy zraniteľnosť suchozemských a ostrovných krajín AKT. Taktiež má brať do úvahy potreby krajín v post-konfliktných situáciách.

2. Nezávisle od konkrétnych opatrení a ustanovení pre najmenej rozvinuté, suchozemské a ostrovné krajiny v rôznych kapitolách dohody sa bude zvláštna pozornosť vo vzťahu k týmto skupinám a krajinám v post-konfliktných situáciách venovať:

▼B

a) posilňovaniu regionálnej spolupráce;

b) dopravnej a komunikačnej infraštruktúre;

c) efektívnemu využitiu morských zdrojov a predaju z nich vyrobených produktov a v prípade suchozemských krajín vnútrozemskému rybár- stvu;

d) štrukturálnym úpravám, kde sa berie do úvahy úroveň rozvoja týchto krajín a v štádiu vykonávania rovnako aj sociálny rozmer úprav;

e) vykonávaní potravinových stratégií a integrovaných rozvojových programov.

KAPITOLA 2

Najmenej rozvinuté štáty AKT

Článok 85

1. Najmenej rozvinutým štátom AKT sa poskytne zvláštne zaobchá- dzanie tak, aby sa im umožnilo prekonanie vážnych hospodárskych a sociálnych ťažkostí brzdiacich ich rozvoj a aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.

2. Zoznam najmenej rozvinutých krajín je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak:

a) pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii a

b) hospodárska situácia v štáte AKT sa výrazne a trvalo zmení do takej miery, že tento potrebuje byť začlenený do kategórie najmenej rozvinutých krajín, resp. jeho zahrnutie do danej kategórie už nie je opodstatnené.

Článok 86

Ustanovenia prijaté vo vzťahu k najmenej rozvinutým štátom AKT sú obsiahnuté v nasledujúcich článkoch: 2, 29, 32, 35, 37, 56, 68, 84, 85.

KAPITOLA 3

Suchozemské štáty AKT

Článok 87

1. Konkrétne ustanovenia a opatrenia sa vypracujú na podporu suchozemských krajín AKT v ich úsilí prekonať zemepisné ťažkosti a ostatné prekážky brzdiace ich rozvoj tak, aby sa urýchlili ich príslušné tempá rozvoja.

2. Zoznam suchozemských štátov AKT je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii.

▼B

Článok 88

Ustanovenia prijaté vo vzťahu k suchozemským štátom AKT sú obsiah- nuté v nasledujúcich článkoch: 2, 32, 35, 56, 68, 84, 87.

KAPITOLA 4

Ostrovné štáty AKT

Článok 89

▼M4

1. Konkrétne opatrenia na podporu úsilia ostrovných štátov AKT sa podnikajú na zastavenie a zvrátenie ich zvyšujúcej sa zraniteľnosti spôsobenej novými a náročnými hospodárskymi, sociálnymi a ekolo- gickým výzvami. Tieto opatrenia sa snažia urýchliť implementáciu priorít trvalo udržateľného rozvoja malých ostrovných rozvojových štátov za súčasnej podpory harmonizovaného prístupu k ich hospodár- skemu rastu a ľudskému rozvoju.

▼B

2. Zoznam ostrovných štátov AKT je uvedený v prílohe VI. Je možné ho meniť a dopĺňať rozhodnutím Rady ministrov, ak pristúpi k tejto dohode tretí štát v porovnateľnej situácii.

Článok 90

Ustanovenia prijaté vo vzťahu k suchozemským štátom AKT sú obsiah- nuté v nasledujúcich článkoch: 2, 32, 35, 56, 68, 84, 89.

ČASŤ 6

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 91

K o n f l i k t m e d z i t o u t o d o h o d o u a o s t a t n ý m i z m l u v a m i

Žiadna zmluva, dohovor, dohoda alebo dojednanie akéhokoľvek druhu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi spoločenstva a jedným alebo viacerými štátmi AKT nemôže brániť vykonávaniu tejto dohody.

Článok 92

R o z s a h ú z e m n é h o u p l a t ň o v a n i a

V závislosti na zvláštnych ustanoveniach týkajúcich sa vzťahov medzi štátmi AKT a francúzskymi zámorskými dŕžavami v nej stanovenými, sa táto dohoda uplatňuje na jednej strane na územiach, kde sa uplatňuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a za podmienok stanove- ných v tejto zmluve, a na strane druhej na územiach štátov AKT.

▼B

Článok 93

R a t i f i k á c i a a v s t u p d o p l a t n o s t i

1. Táto dohoda bude ratifikovaná alebo schválená podpisovateľskymi stranami v súlade s ich príslušnými ústavnými pravidlami a postupmi.

2. Ratifikačné listiny alebo schválenie tejto dohody sa uložia v prípade štátov AKT na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie a v prípade spoločenstva a členských štátov na generálnom sekre- tariáte štátov AKT. Sekretariáty o tomto urýchlene upovedomia podpisovateľske štáty a spoločenstvo.

3. Táto dohoda vstúpi do platnosti v prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po dátume uloženia ratifikačných listín členských štátov a aspoň dvoch tretín štátov AKT a schvaľovacej listiny spoločenstva pre túto dohodu.

4. Podpisovateľský štát AKT, ktorý neukončil postupy stanovené v odsekoch 1 a 2 k dátumu vstupu tejto dohody do platnosti podľa odseku 3, tak môže urobiť do dvanástich mesiacov po tomto dátume, bez dopadu na ustanovenia odseku 6.

Pre takéto štáty sa táto dohoda začne uplatňovať od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po ukončení týchto postupov. Tieto štáty uznajú platnosť akéhokoľvek opatrenia prijatého na vykonanie dohody po dátume jej vstupu do platnosti.

5. Rokovací poriadok spoločných inštitúcií založených podľa tejto dohody stanoví podmienky, za ktorých sa môžu zástupcovia podpiso- vateľskych štátov uvedených v odseku 4 zúčastňovať na ich zasada- niach ako pozorovatelia.

6. Rada ministrov môže rozhodnúť o poskytnutí zvláštnej podpory štátom AKT – stranám predchádzajúcich dohovorov AKT-ES ktoré, za absencie bežne ustanovených vládnych inštitúcií, neboli schopné podpísať alebo ratifikovať túto dohodu. Táto podpora sa môže týkať budovania inštitúcií a aktivít hospodárskeho a sociálneho rozvoja, berúc obzvlášť do úvahy potreby najzraniteľnejších častí populácie. V tejto súvislosti môžu takéto krajiny čerpať fondy poskytnuté v časti 4 tejto dohody na finančnú a technickú spoluprácu.

Výnimkou z odseku 4 môžu dotknuté krajiny, ktoré sú podpisovateľmi dohody, ukončiť ratifikačné postupy do dvanástich mesiacov od obno- venia vládnych inštitúcií.

Dotknuté krajiny, ktoré neratifikovali ani nepodpísali dohodu, k nej môžu pristúpiť prostredníctvom postupu pristúpenia stanoveného v článku 94.

▼B

Článok 94

P r i s t ú p e n i e

1. Každá žiadosť o pristúpenie k tejto dohode podaná nezávislým štátom, ktorého štrukturálne charakteristiky a hospodárska a sociálna situácia je porovnateľná so situáciou štátov AKT, bude predložená Rade ministrov.

Ak je žiadosť Xxxxx ministrov schválená, dotknutý štát pristúpi k tejto dohode uložením aktu o pristúpení na generálnom sekretariáte Rady Európskej únie, ktorý zašle overenú kópiu sekretariátu AKT a upove- domí členské štáty. Rada ministrov môže stanoviť akékoľvek pozmeňu- júce opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné.

Dotknutý štát má také isté práva a podlieha takým istým záväzkom ako štáty AKT. Jeho pristúpenie nesmie porušiť výhody, ktoré majú podpisovateľské štáty AKT podľa ustanovení tejto dohody o financovaní rozvojovej spolupráce. Rada ministrov môže stanoviť podmienky a špecifické dojednania pre pristúpenie jednotlivého štátu vo zvláštnom protokole, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody.

2. Rada ministrov bude upovedomená o každej žiadosti, ktorú podá tretí štát o členstvo v hospodárskom zoskupení štátov AKT.

3. Rada ministrov bude upovedomená o každej žiadosti, ktorú podá tretí štát o členstvo v Európskej únii. Počas rokovaní medzi úniou a kandidátskym štátom poskytne spoločenstvo štátom AKT všetky príslušné informácie a štáty AKT zasa odovzdajú svoje názory spolo- čenstvu tak, aby ich mohlo zobrať plne do úvahy. Spoločenstvo oznámi sekretariátu AKT každé pristúpenie k Európskej únii.

Každý nový členský štát Európskej únie sa stáva stranou tejto dohody od dátumu pristúpenia prostredníctvom doložky s týmto účinkom zakot- venej v akte o pristúpení. Ak akt o pristúpení k únii neumožňuje takéto automatické pristúpenie členského štátu k tejto dohode, pristúpi k nej dotknutý členský štát uložením aktu o pristúpení na generálnom sekre- tariáte Rady Európskej únie, ktorá zašle overenú kópiu sekretariátu krajín AKT a upovedomí členské štáty.

Strany zhodnotia účinky pristúpenia nových členských štátov na túto dohodu. Rada ministrov môže rozhodnúť o akýchkoľvek prechodných alebo pozmeňujúcich opatreniach, ktoré môžu byť nevyhnutné.

Článok 95

T r v a n i e d o h o d y a d o l o ž k a o r e v í z i i

1. Táto dohoda sa týmto uzatvára na obdobie dvadsiatich rokov, počnúc 1. marcom 2000.

2. Finančné protokoly sa definujú vždy na päťročné obdobie.

▼M10

3. Spoločenstvo a členské štáty na jednej strane a štáty AKT na strane druhej oznámia druhej strane najneskôr 12 mesiacov pred uply- nutím päťročného obdobia akékoľvek prehodnotenia ustanovení, ktoré si želajú urobiť vzhľadom na možnú zmenu alebo doplnenie dohody. Bez ohľadu na túto časovú lehotu, ak si jedna strana želá prehodnotenie akéhokoľvek ustanovenia dohody, druhá strana má lehotu dvoch mesia- cov, v ktorej môže žiadať o rozšírenie prehodnotenia na ostatné usta- novenia týkajúce sa tých, ktoré boli predmetom prvotnej žiadosti.

▼B

Desať mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia strany vstúpia do rokovaní s cieľom preskúmať akékoľvek možné zmeny a doplnky k ustanoveniam, ktoré boli predmetom oznámenia.

Článok 93 sa uplatňuje tiež na vykonané zmeny a doplnky.

Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť poža- dované vo vzťahu k pozmeneným ustanoveniam až do ich vstupu do platnosti.

4. Osemnásť mesiacov pred uplynutím celkovej doby trvania dohody strany vstúpia do rokovaní, aby preskúmali, ktoré ustanovenia budú následne upravovať ich vzťahy.

Rada ministrov prijme každé prechodné opatrenie, ktoré môže byť poža- dované až do vstupu novej dohody do platnosti.

Článok 96

P o d s t a t n é s ú č a s t i : k o n z u l t a č n ý p o s t u p a p r i m e r a n é o p a t r e n i a t ý k a j ú c e s a ľ u d s k ý c h p r á v , d e m o k r a t i c k ý c h z á s a d a z á k o n n o s t i

1. V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane a každý štát AKT na strane druhej.

▼M4

1a. Obidve zmluvné strany sa dohodli, že s výnimkou mimoriadne naliehavých prípadov vyčerpajú všetky dostupné možnosti dialógu podľa článku 8 pred začatím konzultácií uvedených v odseku 2 písm.

a) tohto článku.

▼B

2. ►M4 a) Ak sa napriek politickému dialógu o nevyhnutných súčastiach podľa článku 8 a odseku 1a tohto článku jedna zmluvná strana domnieva, že druhá zmluvná strana neplní záväzky vyplývajúce z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, uvedených v článku 9 ods. 2, poskytne okrem mimo- riadne naliehavých prípadov druhej zmluvnej strane a Rade ministrov príslušné informácie požadované na podrobné preskúmanie situácie na účely nájdenia riešenia prijateľného pre zmluvné strany. Na tento účel vyzve druhú zmluvnú stranu na konzultácie, ktoré sa zamerajú na prijaté riešenia alebo tie, ktoré sa majú prijať dotknutou zmluvnou stranou na nápravu situácie v súlade s prílohou VII.

▼B

Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu na nájdenie riešenia.

Konzultácie sa začnú do 30 dní po výzve a pokračujú počas obdobia stanoveného vzájomnou dohodou v závi- slosti od povahy a závažnosti porušenia. V každom prípade však dialóg vedený podľa konzultačného postupu trvá najviac 120 dní.

Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe zmluvné strany, ak sa zamietnu alebo v prípade zvláštnej naliehavosti možno prijať primerané opatre- nia. Tieto opatrenia sa odvolajú, len čo dôvod ich prijatia zanikol. ◄

b) Pojem „prípady zvláštnej naliehavosti“ znamená výnimočné prípady obzvlášť závažných a otvorených porušení jedného zo základných prvkov uvedených v odseku 2 článku 9, čo si vyžaduje okamžitú reakciu.

Strana uchyľujúca sa k postupu zvláštnej naliehavosti infor- muje druhú stranu a Xxxx ministrov o skutočnosti oddelene, pokiaľ nemá čas učiniť inak.

c) „Primerané opatrenia“ uvedené v tomto článku sú opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom adekvátne poruše- niu. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.

Ak sa prijímajú opatrenia v prípade zvláštnej naliehavosti, oznámia sa okamžite druhej strane a Rade ministrov. Na žiadosť dotknutej strany je možné potom zvolať konzultácie na podrobné preskúmanie situácie a, ak je to možné, nájsť riešenie. Tieto konzultácie sa vedú podľa dojednaní stanove- ných v druhom a treťom pododseku odseku a).

Článok 97

K o n z u l t a č n ý p o s t u p a p r i m e r a n é o p a t r e n i a , p o k i a ľ

i d e o k o r u p c i u

1. Strany sa domnievajú, že v prípadoch, kde je spoločenstvo významným partnerom, pokiaľ ide o finančnú podporu hospodárskych a odvetvových politík a programov, vážne prípady korupcie majú byť dôvodom konania konzultácií medzi stranami.

▼M4

2. V takýchto prípadoch môže jedna zo zmluvných strán vyzvať druhú zmluvnú stranu na začatie konzultácií. Takéto konzultácie sa začnú do 30 dní od výzvy a dialóg podľa konzultačného postupu trvá najviac 120 dní.

▼B

3. Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany alebo ak sú zamietnuté, alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, strany prijmú primerané opatrenia. Vo všetkých prípadoch je strana, na ktorej sa vážny prípad korupcie stal, povinná prijať opatrenia na okamžitú nápravu situácie. Opatrenia prijaté každou stranou musia byť adekvátne

▼B

vážnosti situácie. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.

4. V zmysle tohto článku znamená „strana“ spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane a každý štát AKT na strane druhej.

Článok 98

U r o v n á v a n i e s p o r o v

1. Každý spor vyplývajúci z výkladu alebo uplatňovania tejto dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi, alebo spoločenstvom na jednej strane a jedným alebo viacerými štátmi AKT na strane druhej, sa predloží Rade ministrov.

Medzi zasadaniami Rady ministrov sa takéto spory predkladajú výboru veľvyslancov.

2. a) Ak Rada ministrov neuspeje pri urovnávaní sporu, môže každá zo strán žiadať o urovnanie sporu rozhodcovským konaním. Na tento účel vymenuje každá strana rozhodcu do tridsať dní od podania žiadosti o rozhodcovské konanie. V prípade, že tak neurobí, môže každá zo strán požiadať generálneho sekretára Stáleho rozhodcovského súdu o vymenovanie druhého rozhodcu.

b) Dvaja rozhodcovia potom vymenujú tretieho rozhodcu do tridsať dní. V prípade, že tak neurobia, môže každá zo strán požiadať generálneho sekretára Stáleho rozhodcovského súdu o vymenovanie tretieho rozhodcu.

c) Pokiaľ sa rozhodcovia nerozhodnú inak, uplatňovaný postup bude ten, ktorý je stanovený v nariadení o voliteľnom rozhod- covskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu pre medziná- rodné organizácie a štáty. Rozhodnutia rozhodcov sa prijíma väčšinovým hlasovaním do troch mesiacov.

d) Každá strana sporu je povinná prijať opatrenia nevyhnutné na vykonanie rozhodnutia rozhodcov.

e) Pri uplatňovaní tohto postupu sa spoločenstvo a členské štáty považujú za jednu stranu sporu.

Článok 99

V ý p o v e d n á d o l o ž k a

Táto dohoda môže byť vypovedaná spoločenstvom a jeho členskými štátmi vo vzťahu ku každému štátu AKT a každým štátom AKT vo vzťahu k spoločenstvu a jeho členským štátom v šesťmesačnej výpo- vednej lehote.

▼M4

▼M10

Článok 100

S t a t u s t e x t o v

Protokoly a prílohy priložené k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Rada ministrov môže revidovať, preskúmať a/alebo meniť a doplniť prílohy Ia, II, III, IV a VI na základe odporúčania Výboru AKT — ES pre rozvojovú finančnú spoluprácu.

Táto dohoda vyhotovená v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulhar- skom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španiel- skom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické, je uložená v archíve Generálneho sekretariátu Rady Európ- skej únie a sekretariátu štátov AKT, ktoré oba zašlú overenú kópiu každej z vlád signatárskych štátov.

▼B

Hecho en Cotonú, el veintitrés de junio del año dos mil. Udfærdiget i Cotonou den treogtyvende juni to tusind.

Geschehen zu Cotonou am dreiundzwanzigsten Juni zweitausend.

Έγινε στην Κοτονού, στις είκοσι τρεις Ιουνίου δύο χιλιάδες.

Done at Cotonou on the twenty-third day of June in the year two thousand.

Fait à Cotonou, le vingt-trois juin deux mille. Fatto a Cotonou, addì ventitré giugno duemila.

Gedaan te Cotonou, de drieëntwintigste juni tweeduizend. Feito em Cotonu, em vinte e três de Junho de dois mil.

Tehty Cotonoussa kahdentenakymmenentenäkolmantena päivänä kesä- kuuta vuonna kaksituhatta.

Som skedde i Cotonou den tjugotredje juni tjugohundra.

Pour Sa Majesté le Roi des Belges

Voor Zijne Majesteit de Koning der Belgen Für Seine Majestät den König der Belgier

Cette signature engage également la Communauté française, la Communauté flamande, la Communauté germanophone, la Région wallonne, la Région flamande et la Région de Bruxelles-Capitale.

Deze handtekening verbindt eveneens de Vlaamse Gemeenschap, de Franse Gemeenschap, de Duitstalige Gemeenschap, het Vlaamse Gewest, het Waalse Gewest en het Brusselse Hoofdstedelijke Gewest.

Diese Unterschrift bindet zugleich die Deutschsprachige Gemeinschaft, die Flämische Ge- meinschaft, die Französische Gemeinschaft, die Wallonische Region, die Flämische Region und die Region Brüssel-Hauptstadt.

For Hendes Majestæt Danmarks Dronning

Für den Präsidenten der Bundesrepublik Deutschland

Για τον Πρόεδρο της Ελληνικής Δημοκρατίας

Por Su Majestad el Rey de España

Pour le Président de la République française Thar ceann Uachtarán na hÉireann

For the President of Ireland

Per il Presidente della Repubblica xxxxxxxx

Pour Son Altesse Royale le Grand-Duc de Luxembourg Voor Hare Majesteit de Koningin der Nederlanden

Für den Bundespräsidenten der Republik Österreich Pelo Presidente da República Portuguesa

Suomen Tasavallan Presidentin puolesta För Republiken Finlands President

På svenska regeringens vägnar

For Her Majesty the Queen of the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland

Por la Comunidad Europea

For Det Europæiske Fællesskab Für die Europäische Gemeinschaft Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα For the European Community Pour la Communauté européenne Per la Comunità europea

Voor de Europese Gemeenschap Pela Comunidade Europeia Euroopan yhteisön puolesta

På Europeiska gemenskapens vägnar

Pour le Président de la République d'Angola

For Her Majesty the Queen of Antigua and Barbuda

For the Head of State of the Commonwealth of the Bahamas For the Head of State of Barbados

For the Government of Belize

▼B

Pour le Président de la République du Bénin For the President of the Republic of Botswana Pour le Président du Burkina Faso

Pour le Président de la République du Burundi Pour le Président de la République du Cameroun Pour le Président de la République du Cap-Vert Pour le Président de la République Centrafricaine

Pour le Président de la République Fédérale Islamique des Comores Pour le Président de la République démocratique du Congo

Pour le Président de la République du Congo For the Government of the Cook Islands

Pour le Président de la République de Côte d'Ivoire Pour le Président de la République de Djibouti

For the Government of the Commonwealth of Dominica For the President of the Dominican Republic

For the President of the State of Eritrea

For the President of the Federal Republic of Ethiopia

For the President of the Sovereign Democratic Republic of Fiji Pour le Président de la République gabonaise

For the President and Head of State of the Republic of The Gambia For the President of the Republic of Ghana

For Her Majesty the Queen of Grenada

Pour le Président de la République de Guinée

Pour le Président de la République de Guinée-Bissau Pour le Président de la République de Guinée équatoriale For the President of the Republic of Guyana

Pour le Président de la République d'Haïti For the Head of State of Jamaica

For the President of the Republic of Kenya For the President of the Republic of Kiribati

For His Majesty the King of the Kingdom of Lesotho For the President of the Republic of Liberia

Pour le Président de la République de Madagascar For the President of the Republic of Malawi

Pour le Président de la République du Mali

For the Government of the Republic of the Xxxxxxxx Islands Pour le Président de la République Islamique de Mauritanie For the President of the Republic of Mauritius

For the Government of the Federated States of Micronesia Pour le Président de la République du Mozambique

For the President of the Republic of Namibia For the Government of the Republic of Nauru Pour le Président de la République du Niger

For the President of the Federal Republic of Nigeria For the Government of Niue

For the Government of the Republic of Palau

For Her Majesty the Queen of the Independent State of Papua New Guinea

Pour le Président de la République Rwandaise

For Her Majesty the Queen of Saint Kitts and Nevis For Her Majesty the Queen of Saint Lucia

For Her Majesty the Queen of Xxxxx Xxxxxxx and the Grenadines For the Head of State of the Independent State of Samoa

Pour le Président de la République démocratique de São Tomé et Príncipe

Pour le Président de la République du Sénégal Pour le Président de la République des Seychelles For the President of the Republic of Sierra Leone For Her Majesty the Queen of the Solomon Islands For the President of the Republic of South Africa For the President of the Republic of the Sudan

For the President of the Republic of Suriname

For His Majesty the King of the Kingdom of Swaziland For the President of the United Republic of Tanzania Pour le Président de la République du Tchad

Pour le Président de la République togolaise

▼B

For His Majesty Xxxx Xxxxx'xxxx Xxxxx XX of Tonga

For the President of the Republic of Trinidad and Tobago For Her Majesty the Queen of Tuvalu

For the President of the Republic of Uganda For the Government of the Republic of Vanuatu For the President of the Republic of Zambia

For the Government of the Republic of Zimbabwe

▼B

PRÍLOHY K DOHODE

OBSAH PRÍLOHA I: FINANČNÝ PROTOKOL

PRÍLOHA Ia: VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC SPOLUPRÁCE PODĽA TEJTO DOHODY

PRÍLOHA Ib: VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC NA OBDOBIE ROKOV 2008 – 2013

PRÍLOHA Ic: VIACROČNÝ FINANČNÝ RÁMEC PRE OBDOBIE ROKOV 2014 – 2020

PRÍLOHA II: PODMIENKY FINANCOVANIA

Kapitola 1: Financovanie investícií Kapitola 2: Špeciálne operácie

Kapitola 3: Financovanie krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu Kapitola 4: Ostatné ustanovenia

Kapitola 5: Dohody o ochrane investícií.

PRÍLOHA III: INŠTITUCIONÁLNA PODPORA – CDE A CTA PRÍLOHA IV: VYKONÁVANIE A RIADIACE POSTUPY

Kapitola 1: Programovanie (národné)

Kapitola 2: Programovanie a príprava (regionálne) Kapitola 3: Zhodnotenie a financovanie

Kapitola 4: Implementácia

Kapitola 5: Monitoring a hodnotenie

Kapitola 6: Riadenie zdrojov a vykonávacie subjekty

PRÍLOHA VI: ZOZNAM LDLICS

PRÍLOHA VII: POLITICKÝ DIALÓG O ĽUDSKÝCH PRÁVACH, DEMOKRATICKÝCH ZÁSADÁCH A PRÁVNOM ŠTÁTE

PROTOKOLY

PROTOKOL č. 1 O PREVÁDZKOVÝCH VÝDAVKOCH SPOLOČNÝCH INŠTITÚCIÍ

PROTOKOL č. 2 O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH

Kapitola 1: Osoby podieľajúce sa na práci v rámci dohody Kapitola 2: Majetok, fondy a aktíva Rady ministrov AKT Kapitola 3: Úradné oznámenia

Kapitola 4: Personál sekretariátu štátov AKT Kapitola 5: Delegácie Komisie v štátoch AKT Kapitola 6: Všeobecné ustanovenia

PROTOKOL č. 3 O JUŽNEJ AFRIKE

▼B

PRÍLOHA I

FINANČNÝ PROTOKOL

1. Na účely stanovené v tejto dohode a na obdobie piatich rokov začínajúcich

1. marcom 2000 je celková suma finančnej pomoci spoločenstva štátom AKT 15 200 miliónov EUR.

2. Finančná pomoc spoločenstva pozostáva z čiastky do 13 500 miliónov EUR z deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF).

3. Deviaty ERF sa rozdelí medzi nástroje spolupráce takto:

a) 10 000 miliónov EUR vo forme grantov sa vyčlení na kapitol podpory dlho- dobého rozvoja. Táto kapitola sa využije na financovanie národných indika- tívnych programov v súlade s článkami 1 až 5 prílohy IV „Vykonávanie a riadiace postupy“ k tejto dohode. Z kapitoly na podporu dlhodobého rozvoja:

i) 90 miliónov EUR sa vyčlení na financovanie rozpočtu Centra pre rozvoj podnikania (CDE);

ii) 70 miliónov EUR sa vyčlení na financovanie rozpočtu Centra pre rozvoj poľnohospodárstva (CTA) a

iii) čiastka nepresahujúca 4 milióny EUR sa vyčlení na účely uvedené v článku 17 tejto dohody (Spoločné parlamentné zhromaždenie).

b) 1 300 miliónov EUR vo forme grantov sa vyčlení na financovanie podpory regionálnej spolupráce a integrácie štátov AKT v súlade s článkami 6 až 14 prílohy IV „Vykonávanie a riadiace postupy“ k tejto dohode.

c) 2 200 miliónov EUR sa pridelí na financovanie investičných nástrojov podľa podmienok stanovených v prílohe II „Podmienky financovania“ k tejto dohode, bez dopadu na financovanie dotácií do úrokových sadzieb stanove- ných v článkoch 2 a 4 prílohy II k tejto dohode, ktoré sú financované zo zdrojov uvedených v odseku 3 písm. a) tejto prílohy.

4. Čiastka do 1 700 miliónov EUR sa poskytne z Európskej investičnej banky vo forme pôžičiek z jej vlastných zdrojov. Tieto zdroje sa poskytnú na účely stanovené v prílohe II „Podmienky financovania“ k tejto dohode, v súlade s podmienkami stanovenými v jej stanovách a relevantných ustanoveniach o podmienkach investičného financovania tak, ako je to určené vo vyššie uvedenej prílohe.

5. Akékoľvek zostatky z predchádzajúcich ERF k dátumu vstupu tohto finanč- ného protokolu do platnosti, ako aj všetky čiastky vrátené v neskoršom dátume z už prebiehajúcich projektov podľa týchto fondov, sa prevedú na deviaty ERF a použijú sa v súlade s podmienkami stanovenými v tejto dohode. Všetky zdroje takto prevedené na deviaty ERF, ktoré predtým boli pridelené na indikatívne programy štátu alebo regiónu AKT, zostávajú pridelené tomuto štátu alebo regiónu. Celková čiastka tohto finančného protokolu, doplnená o prevedené zostatky z predchádzajúcich ERF, pokrýva obdobie rokov 2000 - 2007.

6. Banka spravuje pôžičky poskytnuté z jej vlastných zdrojov, ako aj operácie financované podľa investičných nástrojov. Všetky ostatné zdroje tejto dohody spravuje Komisia.

▼B

7. Pred uplynutím platnosti tohto finančného protokolu strany zhodnotia stupeň realizácie záväzkov a vyplatených čiastok. Toto zhodnotenie predstavuje základňu prehodnotenia celkovej čiastky zdrojov, ako aj vyhodnotenia potreby nových zdrojov na podporu finančnej spolupráce podľa tejto dohody.

8. V prípade, že sa fondy poskytnuté na ktorýkoľvek z nástrojov dohody vyčerpajú pred uplynutím platnosti tohto finančného protokolu, Rada ministrov AKT-ES spoločne prijme primerané opatrenia.

▼M4

9. Odchylne od článku 58 tejto dohody sa do kapitoly pre spoluprácu medzi krajinami AKT v rámci 9. ERF prevedie suma 90 miliónov EUR. Túto sumu spravuje priamo Komisia a môže sa použiť na financovanie decentralizácie na obdobie rokov 2006 — 2007.

▼M4

PRÍLOHA Ia

Viacročný finančný rámec spolupráce podľa tejto dohody

1. Na účely uvedené v tejto dohode a na obdobie od 1. marca 2005 nový viacročný finančný rámec spolupráce zahŕňa záväzky od 1. januára 2008 na obdobie piatich alebo šiestich rokov.

2. Počas tohto nového obdobia Európska únia zachováva svoje úsilie týkajúce sa pomoci štátom AKT najmenej na úrovni 9. ERF bez zostatkov; toto sa dopĺňa na základe odhadov Komisie o vplyvy inflácie, rastu v rámci Európskej únie a rozšírenia o 10 nových členských štátov v roku 2004.

3. O akýchkoľvek potrebných zmenách a doplneniach viacročného finančného rámca alebo s ním súvisiacich častí dohody rozhoduje Rada ministrov AKT—ES odchylne od článku 95 tejto dohody.

▼M5

PRÍLOHA Ib

Viacročný finančný rámec na obdobie rokov 2008 – 2013

1. Na účely stanovené v tejto dohode a na obdobie začínajúce 1. januárom 2008 je celková suma finančnej pomoci skupine štátov AKT v rámci tohto finanč- ného rámca stanovená vo výške 23 966 miliónov EUR, ako je uvedené v bodoch 2 a 3.

2. Suma 21 966 miliónov EUR v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu (ERF) sa sprístupní dňom nadobudnutia účinnosti viacročného finančného rámca. Medzi nástroje spolupráce sa rozdelí nasledovným spôsobom:

a) 17 766 miliónov EUR na financovanie národných a regionálnych orientač- ných programov. Tento finančný balík bude slúžiť na financovanie:

i) národných orientačných programov skupiny štátov AKT v súlade s člán- kami 1 až 5 prílohy IV k tejto dohode o vykonávacích a riadiacich postupoch,

ii) regionálnych orientačných programov na podporu regionálnej a medzi- regionálnej spolupráce a integrácie skupiny štátov AKT v súlade s člán- kami 6 až 11, článkom 13 ods. 1 a článkom 14 prílohy IV k tejto dohode o vykonávacích a riadiacich postupoch;

b) 2 700 miliónov EUR na financovanie spolupráce v rámci AKT a medzire- gionálnej spolupráce mnohých alebo všetkých štátov AKT v súlade s článkom 12, článkom 13 ods. 1 a článkom 14 prílohy IV k tejto dohode o vykonávacích a riadiacich postupoch. Táto suma zahŕňa aj štrukturálnu podporu spoločných inštitúcií: CDE a CTA, ktoré sú uvedené v prílohe III k tejto dohode a kontrolované v súlade s pravidlami a postupmi ustano- venými v uvedenej prílohe, a spoločného parlamentného zhromaždenia uvedeného v článku 17 tejto dohody. Táto suma sa vzťahuje aj pokrytie prevádzkových výdavkov sekretariátu AKT uvedených v bodoch 1 a 2 protokolu 1 k tejto dohode;

c) 1 500 miliónov EUR na financovanie investičného nástroja v súlade s podmienkami ustanovenými v prílohe II („Podmienky financovania“) k tejto dohode, táto suma obsahuje doplnkový príspevok vo výške 1 100 miliónov EUR ku zdrojom investičného nástroja riadeného ako revolvin- gový fond a 400 miliónov EUR vo forme grantov na financovanie dotácií úrokových sadzieb ustanovených v článkoch 2 a 4 uvedenej prílohy počas trvania 10. ERF.

3. Operácie financované v rámci investičného nástroja vrátane dotácií úrokových sadzieb s ním spojených spravuje Európska investičná banka (EIB). EIB poskytne vo forme pôžičiek z vlastných zdrojov sumu do výšky 2 000 miliónov EUR ako doplnok k 10. ERF. Tieto zdroje sa poskytujú na účely uvedené v prílohe II k tejto dohode v súlade s podmienkami stanovenými v štatúte EIB a príslušnými ustanoveniami o podmienkach financovania inves- tícií vymedzenými v uvedenej prílohe. Všetky ostatné finančné prostriedky v rámci tohto viacročného finančného rámca spravuje Komisia.

▼M5

4. Zostatky z 9. ERF a z predchádzajúcich ERF sa nesmú prideliť po

31. decembri 2007 alebo po dátume nadobudnutia účinnosti tohto viacročného finančného nástroja, pokiaľ bude neskorší, rovnako ani sumy, ktorých viaza- nosť na projekty v rámci týchto prostriedkov sa po tomto dátume rušila, pokiaľ Rada Európskej únie jednomyseľne nerozhodne inak, s výnimkou zostatkov a prostriedkov, ktorých viazanosť na systém zaručujúci stabilizáciu príjmov z vývozu primárnych poľnohospodárskych produktov (STABEX) v rámci ERF predchádzajúcich 9. ERF sa po tomto dátume zrušila, a zostatkov súm a úhrad pridelených na financovanie investičného nástroja s výnimkou súvisiacich dotácií úrokových sadzieb, ktoré budú prevedené do 10. ERF, kde budú využité v súlade s podmienkami stanovenými v tejto revidovanej dohode. Tieto finančné prostriedky, ktoré budú viazané po 31. decembri 2007 až do nadobudnutia platnosti súčasnej dohody, ako sa uvádza vyššie, sa použijú výlučne na to, aby pomohli zabezpečiť EÚ riadnu správu, a na pokrytie nákladov súvisiacich s prebiehajúcimi projektmi až do nadobudnutia platnosti 10. ERF.

5. Celková suma tohto viacročného finančného rámca sa vzťahuje na obdobie od

1. januára 2008 do 31. decembra 2013. Finančné prostriedky 10. ERF s výnimkou súm vyčlenených na financovanie investičného nástroja, okrem súvisiacich dotácií úrokových sadzieb, sa po 31. decembri 2013 prestanú viazať, pokiaľ Rada Európskej únie na návrh Komisie nerozhodne jednomy- seľne inak.

6. Výbor veľvyslancov AKT – ES konajúci v mene Rady ministrov AKT – ES môže prijať v rámci celkovej sumy viacročného finančného rámca vhodné opatrenia s cieľom splniť požiadavky programovania v rámci jedného z finanč- ných balíkov uvedených v bode 2 vrátane prerozdelenia prostriedkov medzi jednotlivými finančnými balíkmi.

7. Strany uskutočnia preskúmanie výkonnosti a vyhodnotia stupeň realizácie záväzkov a úhrad, ako aj výsledkov a vplyvov poskytnutej pomoci. Toto preskúmanie sa uskutoční na základe návrhu, ktorý pripraví Komisia v roku 2010. Toto preskúmanie prispeje k rozhodnutiu o sume pridelenej na finančnú spoluprácu po roku 2013.

8. Ktorýkoľvek členský štát môže poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky na podporu cieľov dohody o partnerstve AKT – ES. Členské štáty tiež môžu spolufinancovať projekty alebo programy, napríklad v rámci osobitných iniciatív riadených Komisiou alebo EIB. Vlastníctvo AKT v prípade takýchto iniciatív musí byť zaručené.

▼M12

PRÍLOHA Ic

Viacročný finančný rámec pre obdobie rokov 2014 – 2020

1. Na účely stanovené v tejto dohode a na obdobie začínajúce 1. januárom 2014 je celková suma finančnej pomoci sprístupnenej štátom AKT v rámci tohto viacročného finančného rámca stanovená vo výške 31 589 miliónov EUR, ako je uvedené v bodoch 2 a 3.

2. Suma 29 089 miliónov EUR v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF) sa sprístupní odo dňa nadobudnutia účinnosti viacročného finančného rámca. Medzi nástroje spolupráce sa rozdelí nasledovným spôsobom:

a) 24 365 miliónov EUR na financovanie národných a regionálnych indika- tívnych programov. Tento finančný balík bude slúžiť na financovanie:

i) národných indikatívnych programov jednotlivých štátov AKT v súlade s článkami 1 až 5 prílohy IV k tejto dohode, ktoré sa týkajú vykoná- vacích a riadiacich postupov,

ii) regionálnych indikatívnych programov podpory regionálnej a medzire- gionálnej spolupráce a regionálnej integrácie štátov AKT v súlade s článkami 6 až 11 prílohy IV k tejto dohode, ktoré sa týkajú vyko- návacích a riadiacich postupov;

b) 3 590 miliónov EUR na financovanie spolupráce medzi štátmi AKT a medziregionálnej spolupráce s viacerými alebo všetkými štátmi AKT v súlade s článkami 12 až 14 prílohy IV k tejto dohode, ktoré sa týkajú vykonávacích a riadiacich postupov. Táto suma zahŕňa štrukturálnu podporu spoločným inštitúciám a orgánom zriadeným podľa tejto dohody. Suma sa rovnako vzťahuje aj na pokrytie prevádzkových výdavkov sekre- tariátu AKT uvedených v bodoch 1 a 2 protokolu č. 1 o prevádzkových výdavkoch spoločných inštitúcií;

c) 1 134 miliónov EUR určených na financovanie investičných nástrojov podľa podmienok stanovených v prílohe II (Podmienky financovania) k tejto dohode, zahŕňajúc dodatočný príspevok 500 miliónov EUR pre zdroje investičného nástroja, spravované ako revolvingový fond a 634 miliónov EUR vo forme grantov na financovanie dotácií úrokových sadzieb a technickej pomoci súvisiacej s projektmi podľa článkov 1, 2 a 4 uvedenej prílohy v celom období 11. ERF.

3. Operácie financované v rámci investičného nástroja vrátane dotácií úrokových sadzieb s ním spojených spravuje Európska investičná banka (EIB). EIB poskytne vo forme pôžičiek z vlastných zdrojov sumu do výšky 2 500 miliónov EUR ako doplnok k finančným prostriedkom dostupným z 11. ERF. Tieto zdroje sa poskytujú na účely uvedené v prílohe II k tejto dohode v súlade s podmienkami stanovenými v štatúte EIB a príslušnými ustanove- niami o podmienkach financovania investícií vymedzenými v uvedenej prílohe. Všetky ostatné finančné prostriedky v rámci tohto viacročného finanč- ného rámca spravuje Komisia.

4. Po 31. decembri 2013 alebo po dátume nadobudnutia účinnosti tohto viacroč- ného finančného rámca – podľa toho, ktorý bude neskorší – sa nebudú prideľovať zostatky z 10. ERF alebo z predchádzajúcich ERF, ani z finanč- ných úhrad, ktoré sa na projekty v rámci uvedených ERF už prestali viazať, pokiaľ Rada Európskej únie jednomyseľne nerozhodne inak, s výnimkou

▼M12

zostatkov a prostriedkov pridelených na financovanie investičného nástroja okrem súvisiacich dotácií úrokových sadzieb, zostatkov a úhrad pochádzajú- cich zo systému zaručujúceho stabilizáciu príjmov z vývozu primárnych poľnohospodárskych produktov (STABEX) v rámci ERF predchádzajúcich

9. ERF.

5. Celková suma tohto viacročného finančného rámca sa vzťahuje na obdobie od

1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Finančné prostriedky 11. ERF a – v prípade investičného nástroja – finančné prostriedky pochádzajúce zo spät- ných tokov, sa po 31. decembri 2020 prestanú viazať, pokiaľ Rada Európskej únie na návrh Komisie nerozhodne jednomyseľne inak. Finančné prostriedky vpisované členskými štátmi v rámci 9., 10. a 11. ERF na účely financovania investičného nástroja, ostanú sprístupnené na vyplácanie po 31. decembri 2020.

6. Výbor veľvyslancov AKT – EÚ konajúci v mene Rady ministrov AKT – ES môže prijať v rámci celkovej sumy viacročného finančného rámca vhodné opatrenia s cieľom splniť požiadavky programovania v rámci jedného z finanč- ných balíkov uvedených v bode 2 vrátane prerozdelenia prostriedkov medzi jednotlivými finančnými balíkmi.

7. Zmluvné strany sa na žiadosť ktorejkoľvek z nich môžu v čase, ktorý obom stranám vyhovuje, rozhodnúť uskutočniť preskúmanie výkonnosti, pri ktorom zhodnotia stupeň realizácie záväzkov a platieb, ako aj výsledkov a vplyvov poskytnutej pomoci. Toto preskúmanie by sa uskutočnilo na základe návrhu, ktorý pripraví Komisia. Mohlo by prispieť k rokovaniam ustanoveným v článku 95 ods. 4 tejto dohody.

8. Ktorýkoľvek členský štát môže poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky na podporu cieľov dohody o partnerstve AKT – EÚ. Členské štáty tiež môžu spolufinancovať projekty alebo programy, napríklad v rámci osobitných iniciatív riadených Komisiou alebo EIB. Zodpovednosť štátov AKT v prípade takýchto iniciatív na národnej úrovni musí byť zaručená.

▼B

▼M10

PRÍLOHA II

PODMIENKY FINANCOVANIA

KAPITOLA 1

INVESTIČNÉ FINANCOVANIE

Článok 1

1. V tejto kapitole sú stanovené podmienky financovania vo vzťahu k operá- ciám investičných nástrojov (nástroje), pôžičkám z vlastných zdrojov Európskej investičnej banky (banka) a špeciálnym operáciám. Tieto zdroje sa môžu prevá- dzať na oprávnené podniky buď priamo, alebo nepriamo, prostredníctvom opráv- nených investičných fondov a/alebo finančných sprostredkovateľov.

2. Prostriedky na dotovanie úrokovej miery, ako sa ustanovuje v tejto prílohe, budú k dispozícii z pridelených rozpočtových prostriedkov na úrokovú dotáciu uvedených v odseku 2 písm. c) prílohy Ib k tejto dohode.

▼M11

3. Úrokové dotácie môžu byť kapitalizované alebo využité vo forme grantov. Suma bonifikácie úrokov vypočítaná podľa jej hodnoty v čase vyplatenia pôžičky sa zaúčtuje na pridelené rozpočtové prostriedky úrokovej dotácie uvedenej v prílohe Ib ods. 2 písm. c) a vypláca sa priamo banke. Až 15 % tohto prídelu na bonifikáciu úrokov je takisto možné použiť na podporu technickej pomoci súvisiacej s projektmi v krajinách AKT.

▼M10

4. Tieto podmienky nemajú dosah na podmienky, ktoré môžu byť uložené krajinám AKT, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne podmienky na poskytovanie pôžičiek pre vysoko zadlžené chudobné krajiny („HIPC“) alebo iné medziná- rodne dohodnuté rámce udržateľnosti zadlženosti. V súlade s tým, ak tieto rámce vyžadujú zníženie úrokovej sadzby pôžičky o viac ako 3 %, než je povo- lené podľa článkov 2 a 4 tejto kapitoly, banka sa usiluje o zníženie priemerných nákladov finančných prostriedkov prostredníctvom vhodného spolufinancovania s ostatnými darcami. Ak by toto nebolo možné, môže byť úroková sadzba pôžičky banky znížená o sumu, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie súladu s úrovňou vyplývajúcou z iniciatívy HIPC alebo medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti zadlženosti.

▼B

Článok 2

Zdroje investičných nástrojov

1. Zdroje investičných nástrojov sa môžu využiť, medzi iným, na:

a) poskytnutie rizikového kapitálu vo forme:

i) účasti na vlastnom imaní podnikov v AKT, vrátane finančných inštitúcií;

ii) kvázikapitálovej pomoci podnikom v AKT, vrátane finančných inštitúcií a

iii) záruk a ostatných úverových pomocí, ktoré môžu byť použité na pokrytie politických a ostatných investičných rizík pre zahraničných aj domácich investorov alebo veriteľov.

b) poskytnutie bežných pôžičiek.

▼B

2. Účasť na vlastnom imaní má bežne formu nekontrolného minoritného balíka a vypláca sa na základe výkonnosti dotknutého projektu.

3. Kvázikapitálová pomoc môže pozostávať zo záloh pre akcionárov, konver- tibilných dlhopisov, podmienečných, podriadených alebo podielových pôžičiek, alebo akejkoľvek inej forme pomoci. Takáto pomoc môže pozostávať najmä z:

a) podmienečných pôžičiek, ktorých splácanie a/alebo trvanie je spojené so splnením určitých podmienok vzhľadom na výkonnosť projektu; v konkrétnom prípade podmienečných pôžičiek na predinvestičné štúdie alebo inú projektovo-zameranú technickú pomoc, môže byť vyplatenie zrušené, ak sa investícia nerealizuje;

b) podielových pôžičiek, ktorých splácanie a/alebo trvanie je spojené s finančnou návratnosťou projektu;

c) podriadených pôžičiek, ktoré sa splatia po tom, čo boli uspokojené ostatné nároky.

4. Odmena za každú operáciu sa určí pri poskytovaní pôžičky. Avšak:

a) v prípade podmienečných alebo podielových pôžičiek pozostáva odmena bežne z fixnej úrokovej miery nie väčšej ako 3 % a pohyblivej čiastky spojenej s výkonnosťou projektu a

b) v prípade podriadených pôžičiek je úroková sadzba daná trhom.

5. Záruky sa oceňujú tak, aby odrážali poisťované riziká a konkrétne charak- teristiku operácie.

6. Úroková sadzba obyčajných pôžičiek pozostáva z referenčnej sadzby uplat- ňovanej bankou na porovnateľné pôžičky s rovnakými podmienkami, pokiaľ ide o lehoty odkladu, lehoty splácania a prirážky určenej bankou.

▼M10

7. Bežné pôžičky, na ktoré sa nevzťahujú obmedzujúce podmienky na posky- tovanie pôžičiek v rámci HIPC alebo iného medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti zadlženia, je možné poskytnúť za stanovených koncesných podmienok v nasledujúcich prípadoch:

a) na infraštruktúrne projekty, ktoré sú predpokladom rozvoja súkromného sektora v najmenej rozvinutých krajinách alebo v krajinách po konfliktoch a v krajinách po prírodnej katastrofe. V takýchto prípadoch je úroková sadzba pôžičky znížená až o 3 %;

b) na projekty zahŕňajúce reštrukturalizačné operácie v rámci privatizácie alebo na projekty so značnými a jasne preukázateľnými sociálnymi alebo ekologic- kými výhodami. V takýchto prípadoch možno pôžičky poskytnúť s dotáciou úrokových sadzieb, ktorých forma a výška sa určí vzhľadom na konkrétne charakteristiky projektu. Avšak dotácia úrokovej sadzby nesmie byť vyššia ako 3 %.

Konečná úroková sadzba pôžičiek podľa písmena a) alebo b) nie je však v žiadnom prípade menšia ako 50 % referenčnej sadzby.

8. Fondy, ktoré sa majú na tieto koncesné účely poskytnúť, budú sprístupnené z pridelených rozpočtových prostriedkov na dotácie úrokov uvedených v odseku 2 písm. c) prílohy Ib k tejto dohode.

▼M11

9. Úrokové dotácie môžu byť kapitalizované alebo využité vo forme grantov. Na podporu technickej pomoci súvisiacej s projektmi v krajinách AKT je možné použiť až 15 % rozpočtu na bonifikáciu úrokov.

▼B

Článok 3

Fungovanie investičných nástrojov

▼M4

1. Investičné nástroje fungujú vo všetkých hospodárskych sektoroch a podporujú investície súkromných a komerčne prevádzkovaných subjektov verejného sektora vrátane hospodárskej a technologickej infraštruktúry, kľúčovej pre súkromný sektor. Nástroje:

a) sa spravujú ako revolvingový fond zameraný na svoju trvalú udržateľnosť. Jeho fungovanie sa zakladá na trhových podmienkach a vyhýba sa vytváraniu porúch na miestnych trhoch a vytláčaniu súkromných zdrojov financií;

b) podporujú finančný sektor krajín AKT a majú účinok urýchlenia najmä povzbudzovaním mobilizácie dlhodobých domácich zdrojov a prilákaním súkromných investorov a veriteľov do projektov štátov AKT;

c) nesú časť rizika projektov, ktoré financujú, ich finančná udržateľnosť je zabezpečená portfóliom ako celkom, a nie jednotlivými intervenciami, a

d) snažia sa smerovať prostriedky cez vnútroštátne a regionálne inštitúcie a programy krajín AKT, ktoré podporujú rozvoj malých a stredných podnikov (MSP).

1a. Náklady na spravovanie investičných nástrojov sa uhrádzajú banke. Prvé dva roky po nadobudnutí platnosti druhého finančného protokolu je tento poplatok vo výške do 2 % ročne z celkovej počiatočnej dotácie investičných nástrojov. Po uplynutí tohto obdobia poplatok banke obsahuje pevnú zložku vo výške 0,5 % ročne z počiatočnej dotácie a variabilnú zložku vo výške do 1,5 % ročne z portfólia investičných nástrojov investovaných do projektov v štátoch AKT. Poplatok sa financuje z investičných nástrojov.

▼B

2. Po uplynutí tohto finančného protokolu a pri absencii konkrétneho rozhod- nutia Rady ministrov sa kumulatívne čisté spätné toky investičných nástrojov prenesú do ďalšieho protokolu.

Článok 4

Pôžičky z vlastných zdrojov banky

1. Banka:

a) prispieva prostredníctvom zdrojov, ktoré spravuje, k hospodárskemu a prie- myselnému rozvoju štátov AKT na národnom a regionálnom základe. Na tento účel financuje prioritné výrobné projekty a programy alebo iné inves- tície zamerané na podporu súkromného sektora v všetkých odvetviach hospo- dárstva;

▼B

b) vytvára úzke kooperačné prepojenia s národnými a regionálnymi rozvojovými bankami a s bankovými a finančnými inštitúciami štátov AKT a EÚ a

c) po konzultáciách s dotknutým štátom AKT prispôsobuje dojednania a postupy vykonávania rozvojovej finančnej spolupráce tak, ako je stanovená v tejto dohode, aby, ak je to nevyhnutné, brala do úvahy povahu projektov a programov a konala v súlade s cieľmi tejto dohody a v rámci postupov stanovených v jej stanovách.

▼M10

2. Pôžičky z vlastných zdrojov banky sa poskytujú za nasledujúcich podmie- nok:

a) referenčná sadzba úrokovej miery je sadzba uplatňovaná bankou na pôžičky s tými istými podmienkami, pokiaľ ide o menu a dobu splácania, ku dňu podpisu zmluvy alebo ku dňu vyplatenia;

b) avšak pre krajiny, na ktoré sa nevzťahujú reštriktívne podmienky na posky- tovanie pôžičiek v rámci HIPC alebo iného medzinárodne dohodnutého rámca udržateľnosti dlhu:

i) v zásade majú projekty verejného sektora nárok na dotáciu úrokovej miery až do výšky 3 %;

ii) projekty súkromného sektora spadajúce pod kategórie uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) majú nárok na dotácie úrokovej miery za podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Konečná úroková miera nesmie však byť v žiadnom prípade nižšia ako 50 % referenčnej sadzby;

c) lehota splácania pôžičiek, ktoré banka poskytne zo svojich vlastných zdrojov, sa určí na základe hospodárskych a finančných charakteristík projektu. Tieto pôžičky obvykle obsahujú lehotu odkladu splatnosti určenú odkazom na dobu výstavby projektu.

▼B

3. Pre investície financované bankou z jej vlastných zdrojov vo verejných spoločnostiach je možné od dotknutého štátu AKT požadovať špecifické projek- tovo-orientované záruky alebo záväzky.

Článok 5

Podmienky rizika devízových kurzov

Aby sa minimalizovali účinky výkyvov výmenných kurzov, problémy rizika výmenných kurzov sa riešia takto:

a) v prípade účasti na vlastnom imaní určenej na posilnenie vlastných zdrojov podniku sa riziko výmenných kurzov spravidla znáša v rámci investičných nástrojov;

▼M4

b) v prípade bežných pôžičiek a financovania rizikovým kapitálom pre malé a stredné podniky (MSP) na jednej strane riziko výmenných kurzov znáša čiastočne Spoločenstvo a na druhej strane ostatné zainteresované strany. V priemere by sa riziko výmenných devízových kurzov malo znášať rovnakým podielom;

▼B

c) ak je to priechodné a primerané, najmä v krajinách charakterizovaných makroekonomickou a finančnou stabilitou, bude snaha poskytovať z investič- ných nástrojov pôžičky v miestnych menách krajín AKT, čím sa de facto preberá devízové riziko.

▼B

Článok 6

Podmienky devízového prevodu

Dotknuté štáty AKT, vzhľadom na operácie podľa tejto dohody a vzhľadom na písomný súhlas, ktorý dali v rámci tejto dohody:

a) udelia výnimku zo všetkých národných a miestnych ciel, daňových poplatkov z úroku, sprostredkovateľských poplatkov a amortizácie splatných pôžičiek, v súlade so zákonom alebo zákonmi dotknutého štátu alebo štátov AKT;

b) dajú príjemcom k dispozícii menu nevyhnutnú na zaplatenie úroku, spro- stredkovateľských poplatkov a amortizácie splatných pôžičiek podľa podmienok finančných zmlúv na vykonávanie projektov alebo programov na ich územiach a

c) sprístupnia banke zahraničnú menu nevyhnutnú na prevod všetkých čiastok ňou získaných v národnej mene pri výmennom kurze platnom ku dňu prevodu medzi eurami alebo inými menami prevodu a národnou menou. Toto zahŕňa všetky formy odmeny, ako sú, medzi iným, úroku, dividendy, sprostredkovateľské poplatky, amortizácia pôžičiek a výnos z predaja akcií splatný podľa podmienok finančných zmlúv na vykonávanie projektov alebo programov na ich územiach.

▼M4

Článok 6a

Výročná správa o investičných nástrojoch

Zástupcovia členských štátov EÚ zodpovední za investičné nástroje, zástupcovia štátov AKT, ako aj Európska investičná banka, Európska komisia, sekretariát Rady EÚ a sekretariát krajín AKT sa stretnú raz ročne, aby prerokovali operácie investičných nástrojov, ich výkon a s nimi spojené otázky politiky.

Článok 6b

Preskúmanie výkonu investičných nástrojov

Celkový výkon investičných nástrojov sa podrobí spoločnému preskúmaniu upro- stred a na konci platnosti finančného protokolu. Takéto preskúmanie môže obsa- hovať odporúčania na zlepšenie implementácie nástrojov.

▼B

KAPITOLA 2

ŠPECIÁLNE OPERÁCIE

Článok 7

1. Spolupráca podporí z prideľovania grantov:

a) bývanie pre rodiny s nízkymi príjmami na podporu dlhodobého rozvoja sektora bývania, vrátane nástrojov sekundárnej hypotéky;

b) mikrofinancovanie na podpory MSP a mikropodnikov;

▼B

▼M7

c) budovanie kapacít na posilnenie a uľahčenie efektívnej účasti súkromného sektora na sociálnom a hospodárskom rozvoji.

2. Rada ministrov AKT-ES po podpise tejto dohody a na návrh výboru AKT- ES pre spoluprácu v rozvojových financiách rozhodne o formách a čiastkach zdrojov pridelených z kapitoly dlhodobého rozvoja na dosiahnutie týchto cieľov.

KAPITOLA 3

FINANCOVANIE KRÁTKODOBÝCH VÝKYVOV VO VÝNOSOCH Z VÝVOZU

Článok 8

1. Strany uznávajú, že straty výnosov z vývozu následkom krátkodobých výkyvov môžu ohroziť požiadavky rozvojového financovania a vykonávanie makroekonomických a odvetvových politík. Stupeň závislosti hospodárstva štátu AKT na vývoze tovaru, a najmä výrobkov poľnohospodárstva a baníctva, je preto kritériom určenia pre prideľovanie pomoci dlhodobého rozvoja.

2. Aby sa zmiernili nepriaznivé dopady nestability výnosov z vývozu a aby sa zabezpečili rozvojové programy ohrozené poklesom príjmov, je možné mobili- zovať dodatočnú finančnú podporu z plánovaných zdrojov dlhodobého rozvoja krajiny na základe článkov 9 a 10.

Článok 9

Kritériá oprávnenosti

1. Oprávnenosť na pridelenie dodatočných zdrojov nastáva v prípade:

— 10 % (2 % v prípade najmenej rozvinutých, suchozemských a ostrovných štátov, ktoré boli postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami) straty výnosov z vývozu tovarov v porovnaní s aritmetickým priemerom príjmov za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty alebo

— 10 % (2 % v prípade najmenej rozvinutých, suchozemských a ostrovných štátov, ktoré boli postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami) straty výnosov z vývozu všetkých produktov poľnohospodárstva alebo baníctva v porovnaní s aritmetickým priemerom príjmov za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty v prípade krajín, ktorých výnosy z vývozu produktov poľnohospodárstva a baníctva predsta- vujú viac ako 40 % celkových výnosov z vývozu tovarov, alebo

— 10 % (2 % v prípade najmenej rozvinutých, suchozemských a ostrovných štátov, ktoré boli postihnuté konfliktmi alebo prírodnými katastrofami) straty výnosov z vývozu všetkých produktov poľnohospodárstva alebo baníctva v porovnaní s aritmetickým priemerom príjmov za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkrajnejšej hodnoty v prípade krajín, ktorých výnosy z vývozu produktov poľnohospodárstva a baníctva predsta- vujú 20 % až 40 % celkových výnosov z vývozu tovarov, za predpokladu, že sa tieto celkové výnosy nezvýšia viac ako v rozsahu vplyvu straty výnosov z vývozu produktov poľnohospodárstva alebo baníctva v pomere k celkovému vývozu.

▼M7

2. Strata výnosov z vývozu definovaná v odseku 1 sa musí rovnať alebo byť vyššia ako 0,5 % HDP, aby sa mohol uplatniť nárok na dodatočnú pomoc. Nárok na dodatočnú pomoc sa obmedzuje na tri za sebou idúce roky.

3. Dodatočné zdroje sú uvedené vo verejných účtoch dotknutej krajiny. Použí- vajú sa v súlade s pravidlami a metódami plánovania, vrátane špecifických ustanovení prílohy IV o postupe implementácie a riadenia, na základe vopred určených dohôd medzi Spoločenstvom a dotknutým štátom AKT v priebehu roka nasledujúceho po roku uplatňovania. Po spoločnej dohode medzi oboma stranami sa môžu zdroje použiť na financovanie programov uvedených v národnom rozpočte. Časť dodatočných zdrojov sa však môže vyhradiť pre špecifické sektory, najmä na rozvoj programov komerčného poistenia s cieľom zabezpečiť sa pred výkyvmi výnosov z vývozu.

Článok 9a

1. Suma dodatočnej finančnej podpory sa rovná strate výnosov z vývozu vynásobenej aritmetickým priemerom ukazovateľa „príjmy vlády/hrubý domáci produkt“ za štyri roky predchádzajúce roku uplatňovania s vylúčením najkraj- nejšej hodnoty a so stanovením stropu pre tento ukazovateľ na 25 %.

2. Analýzu údajov poskytnutých štátmi AKT na určenie oprávnenosti a doda- točnej finančnej podpory definovanej v článku 9 vykoná Komisia v miestnej mene upravenej podľa miery inflácie. Komisia potom transponuje potenciálnu sumu dodatočnej finančnej podpory v súlade so svojimi postupmi.

3. V rámci finančnej kapitoly určenej na financovanie národných indikatív- nych programov Komisia ročne určí rozpočet na podporu v prípade krátkodobých výkyvov výnosov z vývozu pokrývajúci všetky krajiny AKT. V prípade, že suma finančnej podpory vypočítaná na základe kritérií definovaných v článku 9 prekročí sumu tohto rozpočtu, rozdelenie národných zdrojov sa vykoná v pomere k potenciálnej sume dodatočnej finančnej podpory každého štátu AKT, vyja- drenej v eurách.

▼B

Článok 10

Zálohy

▼M7

Systém prideľovania dodatočných zdrojov ustanovuje zálohy určené na zmier- nenie nedostatkov vyplývajúcich z akéhokoľvek omeškania v získaní konsolido- vaných štatistických údajov o obchodoch a na zaručenie toho, že uvedené zdroje sa budú môcť zahrnúť najneskôr do rozpočtu druhého roka nasledujúceho po roku uplatňovania. Získanie zálohy sa vyhradzuje štátom, v ktorých finančná podpora v rámci FLEX môže byť realizovaná prostredníctvom všeobecnej rozpočtovej pomoci. Zálohy sa uvoľňujú na základe predbežných štatistických údajov vyhotovených vládou a predložených Komisii. Maximálna záloha je 100 % sumy dodatočnej finančnej podpory plánovanej pre rok uplatňovania. Takto uvoľnené sumy sú upravené v závislosti od definitívnych štatistických údajov o vývoze. Tieto štatistické údaje sa musia predložiť najneskôr 31. decembra v druhom roku nasledujúcom po roku uplatňovania.

▼B

Článok 11

Ustanovenia tejto kapitoly podliehajú prehodnoteniu najneskôr po dvoch rokoch fungovania a následne vždy na žiadosť ktorejkoľvek zo strán.

KAPITOLA 4

OSTATNÉ USTANOVENIA

Článok 12

Bežné platby a pohyb kapitálu

1. Bez dopadu na odsek 3 nižšie, strany sa zaväzujú neuvaliť žiadne obme- dzenia na akékoľvek platby vo voľne zameniteľnej mene a na bežné účty platob- ných bilancií medzi rezidentmi (občanmi s trvalým pobytom) spoločenstva a štátov AKT.

2. S ohľadom na transakcie kapitálových účtov platobných bilancií sa strany zaväzujú neuvaliť žiadne obmedzenia na voľný pohyb kapitálu týkajúci sa pria- mych investícií realizovaných v spoločnostiach vytvorených v súlade so zákonmi hostiteľskej krajiny a investíciami realizovanými v súlade s touto dohodou a na odstránenie alebo repatriáciu týchto investícií, či akéhokoľvek zisku z nich vyplývajúceho.

3. Ak má jeden alebo viacero štátov AKT, alebo jeden, alebo členských štátov spoločenstva vážne ťažkosti platobnej bilancie, alebo je nimi ohrozený, môže štát AKT, členský štát alebo spoločenstvo v súlade s podmienkami stanovenými v rámci GATT, GATS a článku VIII a XIV zmluvných ustanovení Medzinárod- ného menového fondu prijať obmedzenia bežných transakcií, ktoré sú obmedze- ného trvania a nesmú ísť za rámec nevyhnutný na nápravu situácie v platobnej bilancii. Strana, ktorá prijíma tieto opatrenia, informuje neodkladne ostatné strany a predkladá im čo najskôr časový harmonogram odstránenia dotknutých opatrení.

Článok 13

Kvalifikácia a zaobchádzanie s podnikateľskými subjektami

Pokiaľ ide o dojednania, ktoré je možné uplatniť vo veciach založenia a posky- tovania služieb, štáty AKT na jednej strane a členské štáty na strane druhej zaobchádzajú so štátnymi príslušníkmi a spoločnosťami, či firmami štátov AKT a štátnymi príslušníkmi, spoločnosťami, či firmami členských štátov na nediskriminačnom základe. Ak však nie je pre danú aktivitu štát AKT alebo členský štát schopný poskytnúť takéto zaobchádzanie, nie je štát AKT alebo členský štát, podľa okolností prípadu, povinný pre aktivitu takéto zaobchádzanie poskytnúť štátnym príslušníkom, spoločnostiam, či firmám dotknutého štátu.

Článok 14

Definícia „spoločností a firiem“

1. Na účely tejto dohody pojem „spoločnosti alebo firmy členského štátu alebo štátu AKT“ znamená spoločnosti alebo firmy založené podľa občianskeho či obchodného práva, vrátane korporácií, či už verejných, alebo iných, družstev- ných spoločností a ostatných právnických osôb a partnerstiev upravovaných verejným alebo súkromným právom, okrem tých, ktoré sú neziskové, vytvore- ných v súlade s právom členského štátu alebo štátu AKT, ktorého štatutárnym sídlom, ústrednou správou alebo hlavným miestom podnikania je členský štát alebo štát AKT.

▼B

2. Avšak spoločnosť alebo firma majúca iba štatutárne sídlo v členskom štáte alebo štáte AKT musí byť zainteresovaná do aktivity, ktorá má skutočné a prie- bežné prepojenie na hospodárstvo tohto členského štátu alebo štátu AKT.

KAPITOLA 5

DOHODY O OCHRANE INVESTÍCIÍ

Článok 15

1. Pri vykonávaní ustanovení článku 78 tejto dohody strany berú do úvahy nasledujúce zásady:

a) zmluvný štát môže, tam kde je to primerané, žiadať iný zmluvný štát o roko- vanie o dohode na podporu a ochranu investícií;

b) štáty, ktoré sú stranami takýchto dohôd, neuplatňujú medzi štátmi – tiež stranami tejto takýchto dohôd alebo proti nim žiadnu diskrimináciu vo vzťahu k tretím krajinám pri začatí rokovaní na uzatvorenie, uplatňovanie alebo výklad dvojstranných alebo mnohostranných dohôd o podpore a ochrane investícií;

c) zmluvné strany majú právo žiadať modifikáciu alebo úpravu vyššie uvede- ného nediskriminačného zaobchádzania, ak si to vyžadujú medzinárodné záväzky alebo zmenené okolnosti;

d) uplatňovanie vyššie uvedených zásad nemá za cieľ a ani v praxi nemôže porušiť suverenitu zmluvnej strany dohody a

e) vzťah medzi dátumom vstupu do platnosti akejkoľvek prejednávanej dohody, ustanoveniami o riešení sporov a dátumom dotknutej investície sa stanoví v uvedenej dohode, pričom sa berú do úvahy vyššie uvedené ustanovenia. Zmluvné strany potvrdzujú, že sa retroaktivita ako všeobecná zásada uplat- ňovať nebude, pokiaľ zmluvné strany nestanovia inak.

2. S cieľom uľahčenia rokovaní o dvojstranných dohodách o podpore a ochrane investícií sa zmluvné strany dohodli na preštudovaní hlavných dolo- žiek modelovej dohode o ochrane. Štúdia stavajúca na ustanoveniach existujúcich dvojstranných dohôd medzi štátmi ako zmluvnými stranami bude venovať zvláštnu pozornosť nasledujúcim otázkam:

a) právne záruky zabezpečenia spravodlivého a rovnocenného zaobchádzania a ochrany zahraničných investorov;

b) doložka najvyšších výhod;

c) ochrana v prípade vyvlastnenia a znárodnenia;

d) transfer kapitálu a ziskov a

e) medzinárodná arbitráž v prípade sporov medzi investorom a hostiteľským štátom.

3. Strany sa dohodli na štúdiu možností systémov záruk tak, aby tieto dali kladnú odpoveď na špecifické potreby malých a stredných podnikov pri zabez- pečení ich investícií v štátoch AKT. Štúdie uvedené vyššie sa začnú čo najskôr po podpise tejto dohody. Výsledky týchto štúdií sa po ich ukončení predložia na zváženie a prijatie primeraných krokov výboru AKT-ES pre spoluprácu v rozvojových financiách.

▼B

PRÍLOHA III

INŠTITUCIONÁLNA PODPORA – CDE A CTA

Článok 1

Spolupráca podporuje inštitucionálne mechanizmy, ktoré poskytujú pomoc podnikaniu a podnikom a podporujú poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj. V tejto súvislosti spolupráca pomáha:

▼M10

a) posilniť a podporovať úlohu Centra pre rozvoj podnikania (CDE) tak, aby poskytovalo súkromnému sektoru nevyhnutnú podporu v povzbudzovaní rozvojových aktivít súkromného sektora v krajinách a regiónoch AKT, a

b) posilniť a upevniť úlohu Technického centra pre poľnohospodársku a vidiecku spoluprácu (CTA) v rozvoji inštitucionálnej kapacity AKT, najmä pri riadení informácií na zlepšenie prístupu k technológiám na zvýšenie poľnohospodárskej produktivity, komercionalizáciu, potravinovú bezpečnosť a vidiecky rozvoj.

Článok 2

CDE

1. CDE presadzuje priaznivé podnikateľské prostredie pre rozvoj súkromného sektora a podporuje vykonávanie rozvojových stratégií súkromného sektora v krajinách AKT poskytovaním nefinančných služieb vrátane konzultačných služieb spoločnostiam a podnikom z AKT a podporuje spoločné iniciatívy vytvo- xxxx xxxxxxxxxxxxx subjektmi Spoločenstva a štátov AKT. V tejto súvislosti je potrebné náležite zohľadniť potreby vyplývajúce z realizácie dohôd x xxxxxxxx- skom partnerstve.

2. CDE sa zameriava na pomoc súkromným podnikom z AKT pri zvyšovaní konkurencieschopnosti vo všetkých odvetviach hospodárstva. Centrum pre rozvoj podnikania najmä:

a) uľahčuje a podporuje podnikateľskú spoluprácu a partnerstvá medzi podnikmi AKT a EÚ;

b) pomáha rozvoju podporných podnikateľských služieb prostredníctvom podpory budovania kapacít organizácií súkromného sektora alebo podpory poskytovateľom technických, profesijných, riadiacich, komerčných a vzdelá- vacích podporných služieb;

c) poskytuje pomoc aktivitám podpory investícií, ako sú organizácie investičnej podpory, konanie investičných konferencií, vzdelávacie programy, strategické semináre a následné misie investičnej podpory;

d) podpora iniciatívam, ktoré prispievajú k posilneniu inovácií a transferu tech- nológií, know-how a najlepšej praxe vo všetkých aspektoch podnikateľského riadenia;

e) informuje súkromný sektor AKT o ustanoveniach tejto dohody a

f) poskytuje informácie európskym spoločnostiam a organizáciám súkromného sektora o podnikateľských príležitostiach a formách podnikania v krajinách AKT.

▼M10

3. CDE takisto prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia na národnej a regionálnej úrovni, aby podporovalo podniky vo využívaní pokroku v regionál- nych integračných procesoch a otváraní obchodu. Patrí sem:

a) pomoc podnikom v plnení existujúcich i nových kvalitatívnych a iných noriem zavedených v dôsledku pokroku v regionálnej integrácii a vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve;

b) rozširovanie informácií v rámci miestneho súkromného sektora AKT o kvalite výrobkov a ich normách požadovaných na vonkajších trhoch;

c) podpora regionálnych a národných reforiem podnikateľského prostredia vrátane uľahčenia dialógu medzi súkromným sektorom a verejnými inštitú- ciami a

d) posilnenie úlohy a funkcie národných a/alebo regionálnych sprostredkova- teľov služieb.

4. Aktivity CDE sú založené na koordinácii, komplementarite a pridanej hodnote vo vzťahu ku každej iniciatíve rozvoja súkromného sektora prijatej verejnými alebo súkromnými subjektmi. Jeho činnosť musí byť predovšetkým v súlade s národnými a regionálnymi rozvojovými stratégiami vymedzenými v časti 3 tejto dohody. CDE postupuje pri plnení svojich úloh selektívne a zabez- pečuje finančnú udržateľnosť pri ich plnení. To zaručí primeranú deľbu úloh medzi ústredím a regionálnymi kanceláriami.

5. Aktivity vykonávané CDE sa pravidelne hodnotia.

6. Výbor veľvyslancov je dozorný orgán centra. Po podpise tejto dohody výbor:

a) stanoví štatút centra;

b) vymenuje členov výkonnej rady;

c) vymenuje manažment centra na návrh výkonnej rady a

d) monitoruje celkovú stratégiu centra a dohliada na prácu výkonnej rady.

7. Výkonná rada v súlade so štatútom centra:

a) ustanovuje finančné a služobné predpisy a pravidlá prevádzky;

b) dohliada na jeho prácu;

c) prijíma program a rozpočet centra;

d) predkladá pravidelné správy a hodnotenia orgánu dohľadu a

e) plní akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré mu podľa štatútu centra patria.