Subjekt
|
Pripomienka
|
Typ
|
Vyh
|
Poznámka
|
AZZZ
SR
|
predloženému
návrhu
bez pripomienok
|
O
|
|
|
GPSR
|
5.
K čl. III a čl. VII - Nad rámec navrhovanej právnej úpravy
navrhujeme:
Nad rámec navrhovanej právnej úpravy
navrhujeme: 1. V čl. III sa za desiaty bod vkladá nový
jedenásty bod a nový dvanásty bod v tomto znení: „11. V §
121 sa vypúšťa odsek 5. 12. § 121 sa dopĺňa odsekom 5,
ktorý znie: „(5) Ak je ako obvinený vypočúvaná osoba
mladšia ako 18 rokov, orgány činné v trestnom konaní
vykonajú výsluch s využitím technických zariadení určených
na záznam zvuku a obrazu, ak je to primerané vzhľadom na
okolnosti prípadu, najmä ak je pochybnosť, či je táto osoba
schopná pochopiť obsah výsluchu, pričom sa zohľadňujú jej
najlepšie záujmy, a ak tomu nebránia závažné technické
dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom konaní povinný
uviesť v zápisnici.“. Doterajšie body 11 až 24 sa označia
ako body 13 až 26. 2. V čl. VII sa na konci pripájajú tieto
slová: „okrem čl. III jedenásteho bodu, ktorý nadobúda
účinnosť dňom vyhlásenia.“. Odôvodnenie: Predmetom
právnej úpravy čl. II zákona č. 161/2018 Z. z., ktorým a
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, je novelizácia Trestného poriadku. Právna
úprava § 121 ods. 5 Trestného poriadku ustanovuje povinnosť
orgánom činným v trestnom konaní vykonať za podmienok
ustanovených zákonom výsluch obvineného, ktorý je mladší
ako 18 rokov, s využitím technických zariadení určených na
záznam zvuku a obrazu. Orgány činné v trestnom konaní nemajú
vytvorené materiálno-technické podmienky na realizáciu tejto
zákonnej povinnosti. Pojem „závažné technické dôvody“
môže byť v justičnom systéme interpretovaný rôzne, najmä
v kontexte s platnosťou a použiteľnosťou výpovede obvineného
mladšieho ako 18 rokov, ktorého výsluch v prípravnom konaní
nebol zaznamenaný s využitím technických zariadení určených
na záznam zvuku a obrazu. Navrhovanou právnou úpravou sa
vytvorí legislatívny priestor na organizáciu a
materiálno-technické zabezpečenie vykonávania výsluchov
obvinených mladších ako 18 rokov s využitím technických
zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. Táto
pripomienka je zásadná.
|
Z
|
N
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený. V čl.
III bolo doplnené prechodné ustanovenie, ktoré rieši danú
problematiku.
|
GPSR
|
2.
K čl. III bodu 2
Navrhovaná zmena ustanovenia § 30a
Trestného poriadku môže spôsobovať problémy pri výklade
slovného spojenia „mimo jeho pracovného času“. Nie je
zrejmé, kto určí, či vykonal psychológ úkon mimo jeho
pracovného času, či môže byť považovaný za „mimo
pracovný čas“ akákoľvek doba, ktorú si pribratý psychológ
určí, a ako to bude psychológ preukazovať. Pracovný čas je
pojem pracovného práva, a ak máme využiť jeho štandardnú
definíciu, tak tá sa vzťahuje iba na zamestnancov, t. j. v
tomto prípade tých psychológov, ktorí sú v pracovnoprávnom
vzťahu so zamestnávateľom. Do trestného konania však môžu
byť pribratí aj psychológovia, ktorí vykonávajú súkromnú
prax, ktorej pracovný čas majú rozvrhnutý napr. na ordinačné
hodiny a administratívu. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
A
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený. Znenie
primerane upravené spôsobom: „ak bol psychológ pribraný na
vykonanie úkonu v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy
alebo iný preukázateľný príjem má právo na odmenu, ktorej
výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný
ministerstvom spravodlivosti.“
|
GPSR
|
3.
K čl. III bodu 3
Navrhované doplnenie § 30b do
Trestného poriadku nepovažujeme za potrebné. Nevieme si dobre
predstaviť, ako bude mať zástupca organizácie na pomoc
poškodeným nárok na náhrady ako psychológ. Návrh
nedostatočne rozlišuje pojmy „organizácia“ a „zástupca
organizácie“. Poznamenávame, že organizácia nemôže mať
nárok na náhradu ušlej mzdy alebo iného preukázateľného
príjmu. Orgán činný v trestnom konaní bude musieť zisťovať
vzťah zástupcu organizácie k organizácii, t. j. či je jej
zamestnancom, na aký úväzok, či nemá pracovno-právny alebo
iný vzťah k inému zamestnávateľovi, či nie je iba
dobrovoľník a podobne. Z týchto dôvodov vzniká otázka, čo
sa považuje za mzdu iný príjem zástupcu, ktorý treba
uhradiť. Problém môže byť tiež to, že zrejme môže dôjsť
k dvojitému príjmu od štátu za tú istú činnosť. Jednak si
to vyúčtuje ako pomoc obeti organizácia a jednak ako zástupca
samostatne. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
A
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený.
Novelizačný bod vypustený z návrhu zákona.
|
GPSR
|
1.
K čl. II bodu 9
Navrhuje sa právna úprava umožňujúca
prepustenie odsúdeného za spáchanie zločinu (na návrh
riaditeľa príslušného ústavu) už po výkone jednej polovice
výkonu trestu odňatia slobody, ak bude zároveň pre účely
dohľadu nad správaním odsúdeného nariadená kontrola
technickými prostriedkami. Navrhovaná právna úprava umožňuje
jej aplikovanie aj v prípade opätovne odsúdených osôb za
zločiny. Z tohto dôvodu navrhujeme obmedziť možnosť využitia
tohto inštitútu len v prípade prvotrestaných osôb za zločin.
Ďalej je potrebné sa v návrhu uvedeného zákona zaoberať
časovým obmedzením nariadenej kontroly technickými
prostriedkami (napr. do konca uplynutia skúšobnej doby). Táto
pripomienka je zásadná.
|
Z
|
A
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený. Znenie
upravené v súlade s dôvodovou správou, ktorá predpokladá
navrhovaný postup podmienečného prepustenia pri páchateľoch
zločinu, ktorí neboli v minulosti vo výkone trestu odňatia
slobody (bez ohľadu na to, či pre spáchanie prečinu alebo
zločinu. Nedochádza k úprave, podľa ktorej by mohol byť
postup využitý iba pri „prvotrestaných za zločin“, keďže
by opäť mohlo ísť o viacnásobne odsúdených za prečin, a
to i na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Skúmaným
kritériom v minulosti páchateľa teda nebude samotná
existencia odsudzujúceho rozhodnutia, ale pobyt v ústave na
výkon trestu. V časti pripomienky, ktorá upozorňuje na
potrebu časového obmedzenia nariadenej kontroly technickými
pripomienkami sa predkladateľ stotožňuje s navrhovateľom,
avšak v súčasnosti je uvedená otázka upravená v § 23 v
spojení s § 2 zákona 78/2015 Z. z., podľa ktorého sa
„kontrola technickými prostriedkami sa skončí
a)
ukončením výkonu rozhodnutia, b) rozhodnutím súdu alebo
prokurátora, ktorým sa nariadi skončenie kontroly technickými
prostriedkami pred ukončením výkonu rozhodnutia, alebo c)
nastúpením kontrolovanej osoby do výkonu trestu odňatia
slobody; to neplatí, ak sa z tohto dôvodu prerušuje výkon
trestu domáceho väzenia.“ Potreba doplnenia časového
obmedzenia ďalším osobitným ustanovením bude preto predmetom
diskusie, resp. následnej novelizácie dotknutých predpisov.
|
GPSR
|
4.
K čl. III bodu 6
Novelizované znenie ustanovenia § 48
ods. 2 Trestného poriadku nereflektuje na zmeny, ktoré boli
realizované zákonom č. 161/2018 Z. z. a nadobudli účinnosť
1. júla 2018 (z ustanovenia vypustené slová „a je
nebezpečenstvo z omeškania“ a doplnila sa veta „Proti
uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým
sudca pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na
ustanovenie opatrovníka, je prípustná sťažnosť.“). Tieto
však v navrhovanom návrhu už nefigurujú, považujeme ich však
za potrebné. V prípade maloletých poškodených, pri ktorých
sa toto ustanovenie najčastejšie používalo, je vhodným
opatrovníkom príslušný úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny, teda tak, ako tomu bolo doposiaľ. Bude to mať
samozrejme tiež vplyv na verejné financie, nakoľko úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny si neuplatňoval žiadne
náklady, naopak, advokátom bude zrejme potrebné náklady na
zastupovanie poškodeného nahrádzať. Prípadov, kedy dochádza
k ustanovovaniu opatrovníka maloletému poškodenému, je v
aplikačnej praxi viacej. V prípade, že by sa presadilo
navrhované znenie, t. j. že by opatrovníkom mal byť advokát,
navrhujeme, aby v prípade maloletých poškodených bola
zachovaná aj účasť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
pri zabezpečovaní ich práv v trestnom konaní. Taktiež
navrhujeme preformulovať slová „fyzickú mentálnu alebo
morálnu integritu“. Jednak nie je zrejmé, čo je to „fyzická
mentálna integrita“, a jednak je vhodnejšie použiť v
legislatíve zaužívanejšie výrazy (napr. telesná integrita
alebo duševná integrita – napríklad § 122 ods. 7 Trestného
zákona, § 325 Civilného sporového poriadku). Tiež nie je
zrejmé, ako je možné nepriaznivo ovplyvniť výsluchom
„morálnu integritu“, nakoľko toto slovné spojenie sa
používa (predovšetkým v anglických médiách ako tzv. „moral
integrity“, aj to však minimálne) v úplne iných
konotáciách. Ak je tento pojem použitý už v ustanovení § 2
ods. 00 Xxxxxxxxx xxxxxxxx (v žiadnom inom právnom predpise sa
tento pojem nevyskytuje), nepovažujeme za vhodné ho znovu
použiť, nakoľko jeho použitie v kontexte výsluchu v trestnom
konaní je nezmyselné. Táto pripomienka je zásadná.
|
Z
|
ČA
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený. GP SR
upustila od pripomienky v tej časti, ktorá sa týka
ustanovovania advokáta za opatrovníka.
|
KS
v Košiciach
|
ČL.
II, bod 11
Bod 11, § 68 ods. 2 navrhujeme doplniť:
„tak, aby výkony trestov odňatia slobody mohli nasledovať
plynule za sebou“, teda vypustiť časť textu „súd
rozhodne“.
|
O
|
A
|
|
KS
v Košiciach
|
ČL.
III, bod 15
Bod 15, § 277 ods. 5, tretia veta
navrhujeme ponechať v platnosti doterajšie znenie uvedeného
ustanovenia Trestného poriadku, pretože v tomto ustanovení je
premietnutý dôsledok zásady bezprostrednosti § 2 ods. 19
Trestného poriadku a z uvedeného dôvodu rovnaké pravidlo musí
platiť pri zmene samosudcu, člena senátu či predsedu senátu.
V dôsledku ich zmeny sa musí hlavné pojednávanie vykonať
znova, to neplatí len, ak so zmenou obžalovaný súhlasí.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa s pripomienkou nestotožnil; návrh v tejto časti
nepovažujeme za rozporný zo zásadou bezprostrednosti upravenej
v § 2 ods. 00 Xxxxxxxxx xxxxxxxx.
|
KS
v Košiciach
|
ČL.II,
bod 4
Bod 4, § 51 ods. 7 ponechať doterajší text
uvedeného ustanovenia Trestného zákona s tým, že text za
čiarkou navrhujeme v znení: „ktorá bola určená pri uložení
nového probačného dohľadu uloženého za ten istý skutok,
alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného
trestu, súhrnného trestu alebo spoločného trestu.
|
O
|
N
|
Návrhom
sa predkladateľ snaží odstrániť nelogickosť súčasného
znenia v zmysle dôvodovej správy k tomuto bodu.
|
KS
v Košiciach
|
ČL.
II, bod 5
Bod 5, § 51 ods. 9 navrhujeme vypustiť písm.
h).
|
O
|
A
|
|
KS
v Košiciach
|
ČL.
III, bod 6
Bod 6, § 48 ods. 2 – Trestný poriadok,
doplniť text „v prípadoch po vydaní uznesenia o vznesení
obvinenia“, pretože mnohokrát v prípravnom konaní podáva
prokurátor návrh na ustanovenie opatrovníka poškodenému v
konaní po začatí trestného stíhania vo veci - § 199 ods. 1
Tr. por., kedy ešte nie je konkrétna osoba (v danom prípade
zákonný zástupca) obvinená a voči podozrivej osobe nie je
ani uplatnený postup v zmysle § 85 Tr. por., a preto v danom
štádiu trestného konania nemožno prijať záver, že zákonný
zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva a
takýto návrh prokurátora súd zamieta ako predčasne podaný.
Na druhej strane z ustanovenia § 199 ods. 1 Tr. por. ale
vyplýva, že o začatí trestného stíhania policajt upovedomí
poškodeného, a preto by bolo vhodné a potrebné už v
predkladanom návrhu novely Trestného poriadku upraviť aj túto
otázku z hľadiska vyššie uvedených skutočností a problémov
s tým spojených v aplikačnej praxi súdov a aj nejednotnosti v
postupe súdov pri riešení uvedenej právnej otázky.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa s pripomienkou nestotožnil a trvá na navrhovanom znení.
V zmysle ustanovení Trestného poriadku má poškodený
právo podať opravný prostriedok voči rozhodnutiam OČTK
(napr. prerušenie trestného stíhania, zastavenia trestného
stíhania, postúpenie veci, rozhodnutie podľa § 197 ods. 1
TP), aj keď nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.
Takouto úpravou by došlo k neumožneniu ustanovovať
opatrovníka pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia,
s čím by bola spojená nemožnosť podávať opravné
prostriedky za poškodeného, tam kde zákon explicitne
stanovuje možnosť podať opravný prostriedok poškodeným .
|
KS
v Košiciach
|
ČL.
II, bod 1
Bod. 1, § 50 ods. 1, § 51 ods. 2 a § 68
ods. 1 – Trestný zákon v ustanovení § 32 medzi druhmi
trestov neuvádza „nepodmienečný trest odňatia slobody“.
Odsek 3 vyššie uvedeného bodu nahradiť text „skúšobná
doba, ktorá už uplynula“ textom „doba, po ktorú viedol
odsúdený v skúšobnej dobe riadny život“ sa započítava do
skúšobnej doby novourčenej pri povolení podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého za ten istý
skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného
trestu, súhrnného trestu alebo spoločného trestu. Odsek 4
vyššie uvedeného bodu text „inak vysloví“ nahradiť
textom „inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná, a
to prípadne už v priebehu skúšobnej doby tak, aby výkony
trestov odňatia slobody mohli nasledovať plynule za sebou.
Druhú vetu navrhujeme v tomto znení: „Výnimočne môže súd,
vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať podmienečné
odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v
skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu“ a
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) uložiť
doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané
povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život a c) primerane predĺžiť skúšobnú dobu,
nie však viac ako o 2 roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
|
O
|
ČA
|
K
použitiu pojmu „nepodmienečný
trest odňatia slobody“, ide
o zaužívanú formuláciu v Trestnom zákone. K odseku
3 - predkladateľ sa s pripomienkou nestotožnil, pretože
smeruje k platnému zneniu; dôvody navrhovanej zmeny sú
zdôvodnené v dôvodovej správe k tomuto bodu. K odseku 4
- akceptované.
K odseku
4 druhá veta – neakceptované z dôvodu absencie
náležitého zdôvodnenia navrhovaného znenia.
|
KS
v Trnave
|
výkladovému
problému navrhovaného ustanovenia
„Ak sa zmenilo
zloženie senátu vo vzťahu k jednému členovi senátu a
opakovanie hlavného pojednávania alebo jeho časti nepovažuje
nový člen senátu za potrebné, hlavné pojednávanie sa nemusí
vykonať znova“ 1. Čo v prípade, ak sa zmení zloženie
senátu o dvoch členov alebo všetkých členov? Zo znenia
zákona vyplýva, že automaticky musím vykonať HP znovu, bez
ohľadu na súhlas obžalovaného, pretože sa zmenilo zloženie
dvoch členov senátu, čo je horšia zákonná úprava ako
doteraz, pretože väčšina zmien sa bude týkať celého
senátu. 2. Čo v prípade ak sa zmení zloženie senátu o
jedného člena, v HP sa bude pokračovať a po tomto ďalšom HP
sa zmení aj ďalší pôvodný prísediaci. Bude sa to
posudzovať opätovne ako zmena jedného člena senátu alebo
nie, nakoľko advokáti poukážu na tú skutočnosť, že od
pôvodného zloženia senátu sa zmenili dvaja členovia senátu.
Ďalej, čo v prípade, ak sa zmení ten nový člen senátu, od
pôvodného senátu sa zmenil len jeden člen, ale celkovo sa
vystriedali dvaja prísediaci, ako sa to bude posudzovať?
|
O
|
ČA
|
Znenie
primerane upravené spôsobom: „Ak došlo k zmene samosudcu
alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie
vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo so
zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí alebo ak sa
zmena zloženia senátu týka jedného člena senátu, ktorý nie
je predsedom senátu zloženého zo sudcu a prísediacich a
opakovanie hlavného pojednávania alebo jeho časti nepovažuje
nový člen senátu za potrebné.“
|
KS
v Trnave
|
Čl.
III bod 3
Navrhujeme, aby o tom, či sa hlavné
pojednávanie vykoná odznova, rozhodol len zákonný sudca
(samosudca alebo predseda senátu), teda bez ohľadu na názor a
postoj obžalovaného. Uvedené by riešilo čiastočne aj
prieťahy v trestných konaniach. Zároveň považujeme za
potrebné, aby sa zistila prax v okolitých krajinách Európskej
únie pri zmene zákonného sudcu (či už samosudcu, predsedu
senátu, či prísediaceho).
|
O
|
N
|
Návrh
nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry
ESĽP.
|
MFSR
|
Všeobecne
Návrh
je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych
pravidiel vlády SR (ďalej len „príloha LPV“) [napríklad v
čl. I úvodnej vete vypustiť slová „zákona č. 300/2005 Z.
z.“ a slová „zákona č. 400/2009 Z. z.“, v bode 4 § 5
ods. 2 za slovo „zúčastňovať“ vložiť slovo „sa“ a
na konci pripojiť túto vetu: „Poznámka pod čiarou k odkazu
6 sa vypúšťa.“, v čl. II úvodnej vete uviesť jednotlivé
novely v správnom poradí, bod 2 § 50 ods. 4 zosúladiť s
bodom 58 treťou vetou prílohy LPV, body 3 a 9 zosúladiť s
bodom 35.2 prílohy LPV, v bode 5 § 51 ods. 9 za slovo
„odborného“ vložiť slovo „posudku“, v bode 10 § 66
ods. 3 slová „odseku 1 písm. a), písm. b), § 67 ods. 1,
ods. 2“ nahradiť slovami „odseku 1 písm. a) a b), § 67
ods. 1 a 2“, bod 12 vypustiť, pretože navrhovaná zmena už
bola, s účinnosťou od 1. júla 2018, vykonaná zákonom č.
161/2018 Z. z., v bode 13 slová „úvodnej vete sa za slovo
„povinný“ vkladajú“ nahradiť slovami „sa na konci
úvodnej vety pripájajú tieto“, v čl. III bode 3 na konci
doplniť bodku, v súvislosti s vložením nového odseku do §
31 v bode 4 je potrebné upraviť aj vnútorné odkazy v § 32
ods. 1 a 6, body 10 a 17 zosúladiť s bodom 35.2 prílohy LPV, v
bode 13 za slovo „slová“ vložiť dvojbodku, slová „o to“
nahradiť slovami „na to“ a slová „k osobám“ slovami
„vo vzťahu k osobám“, v bode 14 § 238 ods. 3 poslednej
vete nahradiť slová „o to“ slovami „na to“ a slová „k
ostatným“ slovami „vo vzťahu k ostatným“, v čl. IV bode
2 prvej vete vložiť za slovo „trest“ slová „povinnej
práce“ a nahradiť slová „k prejednaniu“ slovami „na
prejednanie“, prehodiť poradie čl. V a čl. VI, v čl. V bode
2 za slovo „alebo“ vložiť slovo „odseku“ v súlade s
poslednou vetou bodu 55 prílohy LPV, v bode 4 slovo „vykonať“
nahradiť slovom „vykonávať“, bod 6 zosúladiť s bodom
35.2 prílohy LPV, v bode 8 § 26 ods. 3 písmená b) a c)
zosúladiť s bodom 6 prílohy LPV, v čl. VI úvodnej vete
doplniť poslednú novelu - zákon č. 161/2018 Z. z.].
|
O
|
ČA
|
Znenie
primerane upravené.
|
MFSR
|
Všeobecne
Vzhľadom
na niektoré navrhované zmeny, napríklad v čl. III bodoch 2 a
24 (úprava odmeny psychológa mimo jeho pracovného času,
úprava trov, ktoré má v určitých prípadoch znášať štát
za obvineného), žiadam v doložke vybraných vplyvov bode 10.
Poznámky uviesť túto vetu: „Prípadné výdavky vyplývajúce
z návrhu budú zabezpečené v rámci schválených limitov
dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez
dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.“.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
V bod 3
Bod 3 odporúčame upraviť takto: "3. V §
11 ods. 4 sa slová "technickým prostriedkom podľa § 3
ods. 1 písm. e)" nahrádzajú slovami "za súčasného
použitia technických prostriedkov podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a e)".".
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
III bod 5
Bod 5 odporúčame upraviť tak, že na konci
odseku 1 sa doplní táto veta: "Ustanovenie obhajcu sa
vykoná prostredníctvom programového prostriedku...".
|
O
|
N
|
Predkladateľ
trvá na navrhovanom znení. Navrhovanú formuláciu považujeme
za vecne a gramaticky správnu.
|
MKSR
|
Čl.
III bod 3
Na konci novelizačného bodu odporúčame
doplniť bodku.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
I bod 1
Odkaz 1a odporúčame označiť ako odkaz 1 a
doterajší odkaz 1 ako odkaz 1a. Súčasne odporúčame vypustiť
bodkočiarku pred odkazom 1a. Odôvodnenie: Bod 39.2. v prílohe
č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
III bod 17
Pred slovami "zdravotnej spôsobilosti"
odporúčame vypustiť slovo "a".
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
II bod 15
Slová "dokladu o odbornej kvalifikácii"
odporúčame nahradiť slovami "odbornej kvalifikácie"
alebo slovami "odbornej spôsobilosti". Odôvodnenie:
Spresnenie.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
III body 13 a 14
Slová "o to" odporúčame
nahradiť slovami "na to".
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
V bod 2
Slová "odseku 2 alebo 3" odporúčame
nahradiť slovami "odseku 2 alebo odseku 3".
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
VI
Slovo "obvineného" odporúčame nahradiť
slovom "odsúdeného". Za slová "trest odňatia
slobody" odporúčame vložiť čiarku. Odôvodnenie: § 10
ods. 00 Xxxxxxxxx xxxxxxxx.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
III bod 23
Slovo "obvineného" odporúčame
nahradiť slovom "odsúdeného". Odôvodnenie: § 10
ods. 00 Xxxxxxxxx xxxxxxxx.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
V bod 4
Slovo "vykonať" v druhom riadku
odporúčame nahradiť slovom "vykonávať".
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
II bod 12
Upozorňujeme, že slovo "odsúdenia"
bolo nahradené slovom "prepustenia" už v skoršej
novele- zákone č. 161/2018 Z. z.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
V bod 8
V odseku 3 písm. b) odporúčame nahradiť
slová "1 kalendárnom" slovami "jednom
kalendárnom" a v písmene c) slová "10. dňa"
slovami "desiateho dňa".
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
III bod 11
V poslednej vete odporúčame nahradiť
slová "tretej vety" slovami "predchádzajúcej
vety".
|
O
|
N
|
Znenie
upravené v súlade s pripomienkou Národnej banky
Slovenska.
|
MKSR
|
Čl.
I
V úvodnej vete čl. I odporúčame vypustiť novely-
zákony č. 300/2005 Z. z. a č. 400/2009 Z. z., ktoré
nenovelizovali zákon č. 550/2003 Z. z.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
VI
V úvodnej vete odporúčame doplniť novelu- zákon
č. 161/2018 Z. z.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
III bod 8
Za slová "osobitného predpisu"
odporúčame vložiť odkaz na tento osobitný predpis.
|
O
|
N
|
Trestný
poriadok vo svojich ustanoveniach neobsahuje poznámkový aparát.
|
MKSR
|
Čl.
II bod 11
Za slová "za sebou" odporúčame
vložiť bodku.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
II bod 6
Za slovo "alebo" odporúčame vložiť
slová "marí výkon". Odôvodnenie: Uvedené vyplýva
aj z dôvodovej správy.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
II bod 5
Za slovo "odborného" odporúčame
vložiť slovo "posudku".
|
O
|
N
|
Znenie
upravené v súlade s pripomienkou Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR. Doplnené slovo
„vyjadrenia“.
|
MKSR
|
Čl.
IV bod 2
Za slovo "vykonať" odporúčame
vložiť čiarku. Druhá veta je duplicitná s druhou vetou
odseku 3.
|
O
|
A
|
|
MKSR
|
Čl.
I bod 4
Za slovo "zúčastňovať" odporúčame
vložiť slovo "sa".
|
O
|
A
|
|
MOSR
|
K
čl. VI
V úvodnej vete odporúčame doplniť ďalšiu
novelu zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
v znení neskorších predpisov, a to zákon č. 161/2018 Z. z. s
účinnosťou od 1. júla 2018.
|
O
|
A
|
|
MOSR
|
K
čl. III bodu 2
V druhom bode sa v súvislosti s právom
psychológa na odmenu uvádza, že výšku odmeny ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo
spravodlivosti SR. Vzhľadom na to, že uvedený právny predpis
nebol súčasťou materiálu, odporúčame ho v súlade s čl. 17
ods. 1 písm. i) Legislatívnych pravidiel vlády SR do materiálu
doplniť.
|
O
|
A
|
|
MOSR
|
K
všeobecnej časti dôvodovej správy
Do všeobecnej
časti dôvodovej správy odporúčame doplniť povinnú
informáciu o súlade návrhu zákona s právom Európskej únie.
|
O
|
A
|
|
MOSR
|
Všeobecne
k materiálu
Návrh zákona odporúčame upraviť po
gramatickej stránke. Napríklad v čl. I bode 4 odporúčame za
slovom „zúčastňovať“ vložiť slovo „sa“, v bode 5 za
slovom „z odborného“ vložiť slovo „posudku“, v bode 11
doplniť na koniec textu bodku, v bode 14 odporúčame slová „o
to“ nahradiť slovami „na to“, v čl. VI odporúčame za
slovami „odňatia slobody“ vložiť čiarku a pod.
|
O
|
A
|
|
MOSR
|
K
čl. III bodu 8
V bode 8. odporúčame za slovami „podľa
osobitného predpisu“ doplniť odkaz na príslušný právny
predpis a následne ho uviesť v poznámke pod čiarou.
|
O
|
N
|
Trestný
poriadok vo svojich ustanoveniach neobsahuje poznámkový aparát.
|
MOSR
|
K
čl. I
V úvodnej vete odporúčame novely zákona č.
550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov uviesť v chronologickom
poradí podľa rokov.
|
O
|
A
|
|
MOSR
|
K
čl. IV bodu 2
V úvodnej vete odporúčame slová
„odsek 2“ nahradiť slovami „odsek 3“ z dôvodu, že
upravovaná problematika je v súčasne platnom zákone upravená
v ods. 3 a nie v ods. 2.
|
O
|
N
|
Problematika
upravovaná novelizačným bodom je upravená v odseku 2 a nie
v odseku 3 ustanovenia § 3 dotknutého právneho predpisu.
|
MOSR
|
K
doložke zlučiteľnosti
Znenie doložky zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie odporúčame upraviť
v súlade so zmenou Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej
republiky platnou od 1. júna 2018.
|
O
|
A
|
|
MPRVSR
|
celému
materiálu
Bez pripomienok.
|
O
|
A
|
|
MPSVRSR
|
K
Čl. IV bod 3
Odporúčam v Čl. IV bode 3 zvážiť
odstránenie možného rozporu, pokiaľ ide o osobu, ktorá
uzatvára písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce s
poskytovateľom práce v mene okresného súdu, ak ide o formu
rámcovej zmluvy; napríklad tým, že nad rámec predkladaného
návrhu novým novelizačným bodom v § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce za
slovo „práce“ vloží čiarka a slová „ak sa v odseku 3
neustanovuje inak“. Odôvodnenie: Zosúladenie § 4 ods. 2
písm. a) zákona č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej
práce so znením v Čl. IV bode 3 navrhovaného § 4 ods. 3.
|
O
|
A
|
V
čl. IV doplnený novelizačný bod, pričom znenie § 4 odsek 3
bolo primerane upravené.
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 11
Odporúčam vo vzťahu k v Čl. III bode
11 navrhovanému doplneniu § 134 zvážiť pribratie zástupcu
organizácie na pomoc poškodeným k výsluchu aj v prípadoch,
ak je aj ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov bez
predchádzajúceho súhlasu zákonného zástupcu alebo
opatrovníka. Odôvodnenie: V prípadoch maloletých detí nie je
možné obchádzať práva a povinnosti zákonných zástupcov
detí alebo opatrovníkov zapojením subjektu, ktorého primárne
zameranie je širšie ako pomoc k správnemu vedeniu výsluchu.
|
O
|
A
|
Ustanovenie
§ 30b bolo vypustené z návrhu zákona.
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 2
Odporúčam vo vzťahu k v Čl. III bode
2 dopĺňanému § 30a vysporiadať sa v súvislosti s § 134 a
135 Trestného poriadku osobitne s podmienkami v prípade
výsluchov maloletých obetí trestných činov – obzvlášť
zraniteľných obetí podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o
obetiach trestných činov, nakoľko v pozícii svedka sú
vypočúvané nielen maloleté obete trestných činov, ale aj
maloletí (potenciálni) páchatelia trestných činov.
|
O
|
N
|
Bezpredmetné.
Cieľom ustanovení § 134 a 135 Trestného poriadku je
chrániť maloleté obete trestných činov pred opakovanou alebo
druhotnou viktimizáciou a nie maloletých páchateľov
trestných činov. Pričom v zmysle § 37 ods. 1 písm. d)
v spojení s § 336 TP ide o povinnú obhajobu
mladistvého a mladistvý má ustanoveného obhajcu, ktorý
ho v konaní zastupuje.
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 2
Odporúčam vo vzťahu k v Čl. III bode
2 navrhovanému § 30a doplniť predkladaný návrh o úpravu
kvalifikačných predpokladov psychológa na výkon úkonov.
Odôvodnenie: Z právnej úpravy nie je zrejmý obsah úkonov,
ktoré by mal psychológ vykonávať, z ktorých by sa dal
odvodiť potrebný stupeň vzdelania; je potrebné upraviť aspoň
stupeň vysokoškolského vzdelania, ktorý by mal mať
psychológ.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa s pripomienkou nestotožnil. Úprava kvalifikačným
predpokladov psychológa v Trestnom poriadku sa nejaví ako
vhodná a účelná.
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 12
Odporúčam, vzhľadom na v Čl. III
bode 12 navrhovaný § 135 ods. 1, jednoznačne upraviť odkiaľ
budú mať subjekty poskytujúce pomoc obetiam informácie o
dieťati. Odôvodnenie: Trestný poriadok a ani zákon č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov neupravuje, v akom
rozsahu si subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytujú
súčinnosť v nadväznosti na ochranu dieťaťa a na ochranu
osobných údajov dieťaťa a členov jeho rodiny.
|
O
|
N
|
Bezpredmetné.
Ustanovenie § 135 ods. 1 Trestného poriadku neobsahuje pojem
„zástupca organizácie na pomoc poškodeným“, t.j. takáto
osoba nie je prizvaná na výsluch osoby mladšej ako 18 rokov.
|
MPSVRSR
|
K
doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných
vplyvov je potrebné uviesť aj požadované informácie podľa
bodov 5. Alternatívne riešenia a 12. Zdroje tak, aby boli v
súlade s ustanovenými minimálnymi obsahovými požiadavkami
doložky vybraných vplyvov podľa časti II. Jednotnej metodiky
na posudzovanie vybraných vplyvov. Odôvodnenie: Potreba úpravy
vyplýva z Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
|
O
|
A
|
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 2
Zásadne žiadam v Čl. III bode 2
dopĺňaný § 30a upraviť, aby bolo jednoznačne zrejmé, v
akom postavení je pribratý psychológ a aké nároky pribratému
psychológovi vznikajú za vykonanie úkonu mimo jeho pracovného
času. Odôvodnenie: Upozorňujem, že z v Čl. III bode 2
navrhovaného doplnenia § 30a a ani zo súčasne platného
znenia 30a Trestného poriadku jednoznačne nevyplýva, aký
psychológ má byť pribratý na vykonanie úkonu, či okrem
psychológov vykonávajúcich samostatnú prax psychológa na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
prichádzajú do úvahy aj psychológovia - zamestnanci rôznych
inštitúcií (to sa dá vyvodiť zo slov „mimo pracovného
času“, keďže psychológ vykonávajúci samostatnú prax
psychológa na základe licencie nemá pracovný čas; otázne
ale je, či by aj psychológ – samostatne zárobkovo činná
osoba, ktorý bude pribratý na vykonanie úkonu v čase, keď
obvykle nevykonáva svoju činnosť, nemal mať právo na odmenu
- rovnako ako zamestnanec). Upozorňujem, že v prípade
zamestnancov nie je jasné, v akom postavení má byť psychológ.
Psychológ ako zamestnanec nevystupuje vo vlastnom mene a úlohy
smerom k iným inštitúciám plní ako zástupca inštitúcie,
ktorá má svoje úlohy a tým aj možnosti súčinnosti
vymedzené osobitnými predpismi.
|
Z
|
A
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený. Znenie
primerane upravené spôsobom: „ak bol psychológ pribraný na
vykonanie úkonu v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy
alebo iný preukázateľný príjem má právo na odmenu, ktorej
výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný
ministerstvom spravodlivosti.“
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 3
Zásadne žiadam v Čl. III bode 3
navrhovaný § 30b upraviť, aby bolo jednoznačne zrejmé, aké
nároky pribratému zástupcovi organizácie na pomoc poškodeným
vznikajú za vykonanie úkonu mimo jeho pracovného času.
Odôvodnenie: Pripomienka uplatnená v súvislosti so zásadnou
pripomienkou k Čl. III bod 2. Nie je zrejmé, kto má riešiť
povinnosti zamestnávateľa a prípadné nároky zamestnanca.
|
Z
|
A
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený.
Novelizačný bod vypustený z návrhu zákona.
|
MPSVRSR
|
K
Čl. III bod 6
Zásadne žiadam v Čl. III bode 6
navrhovanom § 48 ods. 2 za slovo z „omeškania“ vložiť
slová „alebo nemôže svoje práva vykonávať“.
Odôvodnenie: Predkladateľom navrhované kumulatívne použitie
dvoch podmienok - nemožnosť vykonávať svoje práva a zároveň
nebezpečenstvo z omeškania - vylučuje riešenie situácie
ustanovením opatrovníka, ak zákonný zástupca nebude môcť
vykonávať svoje práva vôbec, napríklad v prípade, ktorý
vyslovene uvádza súčasne platné znenie § 48 ods. 2 Trestného
poriadku, t.j. trestných činov spáchaných voči blízkej
osobe alebo zverenej osobe. V takomto prípade je požiadavka na
splnenie podmienky nebezpečenstva omeškania irelevantná.
|
Z
|
ČA
|
Rozporové
konanie uskutočnené dňa 26.7.2018. Rozpor odstránený.
Vypustené slová „a je nebezpečenstvo z omeškania“.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
II bodu 2
Odporúčame nespisovné slovo "novourčenej"
nahradiť slovom "určenej" a pred slovo "povolení"
vložiť slovo "neskoršom"; ide o jazykovú
pripomienku.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
použil inú vhodnú formuláciu.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
II bodu 2
Odporúčame nespisovné slovo "novourčenej"
nahradiť slovom "určenej" a pred slovo "povolení"
vložiť slovo "neskoršom"; ide o jazykovú
pripomienku.
|
O
|
N
|
Z
dôvodu duplicity sa na pripomienku neprihliada.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodu 11
Odporúčame pred slovami "štvrtá
veta" čiarku nahradiť slovom "a". Ide o jazykovú
pripomienku.
|
O
|
N
|
Znenie
upravené v súlade s pripomienkou Národnej banky
Slovenska.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
II bodu 11
Odporúčame slová "mohli nasledovať"
nahradiť slovom "nasledovali". Ide o jazykovú
pripomienku.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodu 19
Odporúčame slovo "nahrádza"
nahradiť slovom "nahrádzajú". Ide o jazykovú
pripomienku.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodom 13 a 14
Odporúčame slovo "narušená"
nahradiť slovom "porušená" z dôvodu správnej
terminológie.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
V bodu 8
Odporúčame v § 26 ods. 3 číslicu "1"
v písmene b) nahradiť slovom "jednom" a číslovku
"10." v písmene c) vyjadriť slovom v súlade s
príslušným legislatívno-technickým pokynom.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodu 2
Odporúčame v § 30a druhej vete za slovom
"ak" slovo "sa" nahradiť slovom "bol",
slovo "pribral" nahradiť slovom "pribraný"
a za slovami "právny predpis" vypustiť čiarku a
slová "ktorý vydá" nahradiť slovom "vydaný".
Ide o jazykovú pripomienku.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodu 6
Odporúčame v § 48 ods. 2 prvej vete za
slovom "opatrovníka" vložiť čiarku a slová "z
radov advokátov" nahradiť štylisticky vhodnejšími
slovami "ktorý je advokátom".
|
O
|
N
|
Predkladateľ
trvá na navrhovanom znení.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
II bodu 5
Odporúčame v § 51 ods. 9 za slovom
"vyžiadaní" vypustiť nadbytočné slovo "si"
a slovo "danej" nahradiť slovom "tejto"; ide
o jazykovú pripomienku.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
II bodu 10
Odporúčame v § 66 ods. 3 - za slovom "a)"
čiarku a slovo "písm." nahradiť slovom "a",
- za slovami "ods. 1," slovo "ods." nahradiť
slovom "a". Ide o legislatívno-technickú pripomienku.
|
O
|
N
|
Znenie
upravené v súlade s pripomienkou Ministerstva vnútra SR.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodu 15
Odporúčame v doplnenej štvrtej vete §
277 ods. 5 slová "zmenilo zloženie senátu vo vzťahu k
jednému členovi" nahradiť slovami "zmenil jeden
člen" z dôvodu výstižnosti.
|
O
|
N
|
Ustanovenie
§ 277 ods. 5 Trestného poriadku sa zmenilo akceptovaním
pripomienok iných pripomienkujúcich subjektov.
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
VI novelizačnému bodu
Odporúčame za slovami "odňatia
slobody" vložiť chýbajúcu čiarku. Ide o
legislatívno-technickú pripomienku.
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodom 11 a 12
Odporúčame zjednotiť používanie
termínov "druhotná viktimizácia" a "opakovaná
viktimizácia".
|
O
|
A
|
|
MŠVVaŠSR
|
čl.
III bodu 24
Odporúčame zvážiť úpravu textu z
dôvodu lepšej zrozumiteľnosti, pretože nie je zrejmé, či je
rozdiel medzi úhradou trov a znášaním trov vzhľadom na
možnosť oslobodenia od úhrady trov a tiež vzhľadom na piatu
doplnenú vetu, ktorá odporuje prvej vete resp. sa javí
minimálne ako nadbytočná.
|
O
|
A
|
Znenie
bolo primerane upravené.
|
MVSR
|
K
čl. I
1. V bode 4 § 5 ods. 2 odporúčame za slovo
„zúčastňovať“ vložiť slovo „sa“.
|
O
|
A
|
|
MVSR
|
K
čl. II
2. V bode 10 § 66 ods. 3 odporúčame slová
„odseku 1 písm. a), písm. b), § 67 ods. 1, ods. 2“
nahradiť slovami „odseku 1 písm. a) a b), § 67 ods. 1 a 2“.
|
O
|
A
|
.
|
MVSR
|
K
čl. III
K čl. III 3. V bode 4 navrhujeme uviesť
úvodnú vetu takto: „V § 31 sa za odsek 2 vkladá nový odsek
3, ktorý znie:“. 4. V súvislosti s bodom 9 je potrebné
legislatívne vyriešiť slovo „alebo“ na konci písmena e).
5. V bode 11 § 134 ods. 4 štvrtú vetu odporúčame upraviť
takto: „Ak to prispeje k správnemu vedeniu výsluchu, k
výsluchu sa priberie psychológ, znalec alebo zástupca
organizácie na pomoc poškodeným; ustanovenie § 135 ods. 1 tým
nie je dotknuté.“. Odôvodnenie: Oproti navrhovanej formulácii
o fakultatívnej účasti psychológa, znalca alebo zástupcu
organizácie na pomoc poškodeným na výsluchu obzvlášť
zraniteľných obetí na základe posúdenia určitých kritérií
navrhujeme miernejšiu formuláciu. V praxi orgánov činných v
trestnom konaní môže posudzovanie navrhovaných kritérií
podmieňujúcich potrebu pribratia psychológa, znalca alebo
zástupcu organizácie na pomoc poškodeným k výsluchu, tak ako
sú formulované v predloženom návrhu, spôsobovať aplikačné
nejasnosti. Navyše predložená navrhovaná úprava žiadnym
spôsobom nereflektuje vyjadrenie nesúhlasu obete s prítomnosťou
psychológa na výsluchu. Navrhujeme preto voľnejšie
posudzovanie pribratia psychológa alebo znalca k výsluchu
obzvlášť zraniteľných obetí s uvedením formulácie „ak
to prispeje k správnemu vedeniu výsluchu“, ktorá zohľadní
všetky situácie pri posudzovaní individuálnych potrieb obete
v aplikačnej praxi. 6. V bode 11 § 134 ods. 4 vo vete, ktorá
sa na konci pripája, odporúčame slovo „tretej“ nahradiť
slovom „štvrtej“. Odôvodnenie: Zmenu navrhujeme z dôvodu,
že tretia veta § 134 ods. 4 nerieši pribratie psychológa
alebo znalca, ale rieši vedenie výsluchu obete v prípravnou
konaní tou istou osobou. 7. V bode 14 navrhujeme uviesť úvodnú
vetu takto: „V § 238 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3,
ktorý znie:“.
|
O
|
ČA
|
Predkladateľ
trvá na navrhovanom znení § 134 ods. 4. V zmysle návrhu
znenia príslušného ustanovenia predkladateľ upustil od
pôvodnej právnej úpravy, ktorá obligatórne vyžadovala účasť
psychológa alebo znalca pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej
obete. Navrhované znenie predpokladá len fakultatívnu časť
týchto subjektov počas výsluchu.
|
MVSR
|
K
čl. IV
K čl. IV 8. V bode 2 § 3 ods. 2 prvej vete
odporúčame za slovo „vykonať“ vložiť čiarku a v druhej
vete doplniť podmet. 9. V bode 4 § 5 ods. 1 prvej vete
navrhujeme za slovo „neschopnosti“ vložiť čiarku.
|
O
|
A
|
|
MVSR
|
K
čl. V
K čl. V 10. V bode 1 § 2 písm. k) odporúčame
slovo „ktorá“ nahradiť slovom „ktoré“ (viaže sa na
porušenie povinnosti). 11. V bode 4 odporúčame uviesť úplné
znenie odseku 1 a slová „a žiadosti riaditeľa ústavu“
nahradiť slovami „na žiadosť riaditeľa ústavu“. 12. V
bode 8 § 26 ods. 3 písm. b) navrhujeme slová „1 kalendárnom
roku“ nahradiť slovami „jednom kalendárnom roku“. V
bodoch 1 až 4 a 7 až 12 ide o legislatívno-technické a
gramatické pripomienky.
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
III bod 3
Novelizačný bod odporúčame ukončiť
bodkou.
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
V bod 2
Slová "odseku 2 alebo 3" odporúčame
nahradiť slovami "odseku 2 alebo odseku 3".
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
II bod 10
Slová "podľa odseku 1 písm. a), písm.
b), § 67ods. 1, ods. 2" odporúčame nahradiť slovami
"podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), § 67 ods. 1
alebo ods. 2".
|
O
|
N
|
Znenie
upravené v súlade s pripomienkou Ministerstva vnútra SR.
|
MZVaEZSR
|
čl.
II bod 9
Slová "vkladá čiarka" odporúčame
nahradiť slovami "bodka nahrádza čiarkou".
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
II bod 2
V odseku 4 odporúčame preformulovať prvú
vetu, pretože jedna veta môže obsahovať len jednu bodkočiarku
a za slová "inak vysloví" vložiť čiarku.
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
III bod 10
V úvodnej vete odporúčame buď za slovo
"pripája" vložiť slovo "táto" alebo za
slovom "veta" vypustiť dvojbodku.
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
III bod 4
V úvodnej vete odporúčame za slovo "sa"
vložiť slová "za odsek 2"
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
III bod 14
V úvodnej vete odporúčame za slovo "sa"
vložiť slová "za odsek 2".
|
O
|
A
|
|
MZVaEZSR
|
čl.
II bod 5
Za slovo "odborného" odporúčame
vložiť slovo "vyjadrenia".
|
O
|
A
|
|
NBS
|
čl.
II bode 9.
V čl. II bode 9. je potrebné slová „vkladá
čiarka a pripájajú slová” nahradiť slovami „bodka
nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:”.
|
O
|
A
|
|
NBS
|
čl.
III v bode 11.
V čl. III v bode 11. navrhujeme v
nadväznosti na rozsah úprav a z dôvodu prehľadnosti uviesť
úplné znenie § 134 ods. 4.
|
O
|
A
|
|
NBS
|
predkladacej
správe
V predkladacej správe členenie štvrtého
odseku na písmena „(i)”, „(ii)” a „(iii)” navrhujeme
členiť na písmená „a)” až „c)”. Podobnú úpravu
navrhujeme urobiť aj v dôvodovej správe.
|
O
|
A
|
|
OAPSVLÚVSR
|
K
doložke zlučiteľnosti
1. Predkladateľ uverejnil na
portál dve verzie doložky zlučiteľnosti. Upozorňujeme, že
uznesením vlády SR č. 251/2018 s účinnosťou od 1. júna
2018 sa menia a dopĺňajú Legislatívne pravidlá vlády
Slovenskej republiky, kde sa mení doložka zlučiteľnosti a
zosúlaďuje sa s doložkou zlučiteľnosti podľa Legislatívnych
pravidiel tvorby zákonov v znení poslednej novely zo 16. mája
2018. Žiadame preto vypracovať a náležite vyplniť doložku
zlučiteľnosti podľa Legislatívnych pravidiel vlády SR v
znení účinnom od 1. júna 2018.
|
O
|
A
|
|
OAPSVLÚVSR
|
K
doložke zlučiteľnosti
2. Z vyššie uvedených
pripomienok vyplýva, že návrh právneho predpisu je upravený
v práve EÚ, preto žiadame náležite vyplniť doložku
zlučiteľnosti.
|
O
|
A
|
|
OAPSVLÚVSR
|
K
všeobecnej časti dôvodovej správy
Podľa čl. 19
ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády SR sa vo všeobecnej
časti dôvodovej správy musí uviesť súlad návrhu zákona s
právom Európskej únie. Uvedená náležitosť vo všeobecnej
časti dôvodovej správy návrhu zákona absentuje, preto ju v
zmysle uvedeného žiadame doplniť.
|
O
|
A
|
|
OAPSVLÚVSR
|
Všeobecne
k návrhu zákona
Upozorňujeme, že návrh zákona
novelizuje ustanovenia, ktoré sú transpozičnými opatreniami k
smernici 2012/29/EÚ. Ide napr. o čl. 24 os. 1 písm. b) a c)
smernice 2012/29/EÚ, ktorej transpozičným opatrením je
novelizované ustanovenie § 48 ods. 2 Trestného poriadku, ďalej
čl. 10 ods. 1 smernice 2012/29/EÚ, ktorého transpozičným
opatrením je novelizované ustanovenie § 135 ods. 1 návrhu
zákona v spojení s § 134 ods. 4 návrhu zákona (čl. III
návrhu zákona). Tabuľka zhody predstavuje podstatnú
náležitosť návrhu právneho predpisu predkladaného do
pripomienkového konania a to podľa § 7 zákona č. 400/2015 Z.
z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 310/2016 Z. z. a podľa čl. 3 Legislatívnych
pravidiel vlády SR. Predkladateľovi odporúčame vypracovať
tabuľku zhody len k článkom smernice, ktoré sa v návrhu
právneho predpisu transponujú a to v zmysle Prílohy č. 3 k
Legislatívnym pravidlám vlády SR.
|
O
|
A
|
|
OAPSVLÚVSR
|
K
čl. III, bod 2 návrhu zákona
V § 30a druhej vete sa
navrhuje upraviť nároky psychológa, ak je pribratý k úkonu
mimo svojho pracovného času, napr. cez víkend alebo sviatok,
prípadne v nočných hodinách. Navrhuje sa, aby v takom prípade
mal nárok na odmenu, ktorej výška bude určená vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa § 7
ods. 1 písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych
predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z.
z., návrh právneho predpisu predkladaný do pripomienkového
konania okrem paragrafového znenia obsahuje najmä návrh
vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje
splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie. V zmysle uvedeného,
žiadame spolu s návrhom zákona predložiť aj návrh
vykonávacieho právneho predpisu.
|
O
|
X
|
|
XXXXXX
|
celému
materiálu
Bez pripomienok
|
O
|
A
|
|
ÚPPVII
|
Čl.
I bod 1
V poznámke pod čiarou k odkazu 1a) odporúčame
za slovom "zákonov" doplniť slová "v znení
neskorších predpisov". Zároveň odporúčame aktualizovať
aj znenie poznámky pod čiarou k odkazom 1, 5, 7 a 9 -
nahradenie zákona č. 400/2009 Z. z., resp. zákona č. 312/2001
Z. z. zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Technická
pripomienka
|
O
|
ČA
|
Podľa
bodu 50. prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády
Slovenskej republiky ak sa novelami doplnili alebo zmenili len
niektoré ustanovenia pôvodného právneho predpisu, cituje sa
pri uvádzaní ustanovení, ktoré zostali novelami nedotknuté
iba pôvodný právny predpis.
|
ÚVSR
|
poznámke
pod čiarou k odkazu 1a
V poznámke pod čiarou k
odkazu 1a navrhujeme doplniť do názvu zákona č. 55/2017 Z. z.
za slovo „zákonov“ slová „v znení neskorších
predpisov“ a v súvislosti s týmto odkazom, odporúčame
aktualizovať aj poznámky pod čiarou k odkazu 1,5,7 a 9, ktoré
odkazujú na ustanovenia už zrušených zákonov o štátnej
službe (na zákon č. 312/2001 Z. z. zrušený zákonom č.
400/2009 Z. z. a na zákon č. 400/2009 Z. z. zrušený zákonom
č. 55/2017 Z. z. ) (všeobecná legislatívno-technická
pripomienka k poznámkam pod čiarou)
|
O
|
ČA
|
Podľa
bodu 50. prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády
Slovenskej republiky ak sa novelami doplnili alebo zmenili len
niektoré ustanovenia pôvodného právneho predpisu, cituje sa
pri uvádzaní ustanovení, ktoré zostali novelami nedotknuté
iba pôvodný právny predpis.
|
Verejnosť
|
Čl.
III bod 7
Nemôžem súhlasiť s argumentáciou
predkladateľa návrhu zákona, ktorá sa spomína v dôvodovej
správe „Uvedenú zmenu si vyžaduje dlhodobá prax, nakoľko
realizácia zápisníc v podobe upravenej v § 58 Trestného
poriadku nie je vhodná pre oblasť probácie a mediácie, kde
ide o mimosúdne riešenie sporov“. Nechápem argumentácii
predkladateľa návrhu zákona, keď tvrdí, že „spisovaním
zápisníc probačnými a mediačnými úradníkmi dochádza k
protichodným účinkom vo vzťahu k cieľom jednotlivých
inštitútov, pričom probačný a mediačný úradník sa stavia
do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa“. Zároveň sa chcem
opýtať, z čoho, resp. z akých poznatkov predkladateľ návrhu
zákona vychádzal? Xxxxxxxxxx argumentácii predkladateľa, že
zmenu si vyžaduje dlhodobá prax, keď predmetný návrh zákona
nebol zaslaný na pripomienkovanie probačným a mediačným
úradníkom (ďalej len PaMÚ), keďže sa dotýka ich činnosti
a to ešte pred tým, než bol predložený na medzirezortné
pripomienkové konanie. Ak sa k predmetnému návrhu zákona
nemali možnosť vyjadriť PaMÚ zaradení na okresných súdoch,
potom vyvstáva otázka, či obstojí argumentácia predkladateľa
návrhu zákona, že uvedenú zmenu si vyžaduje dlhodobá prax?!
Zároveň sa pýtam, kto má záujem na tom, aby došlo k zmene
ustanovenia § 58 Trestného poriadku a čo sa touto prípadnou
zmenou sleduje? Už v samotnom úvode zákona č. 550/2005 Z. z.
a to v § 1 ods. 1 sa uvádza, že predmetný zákon ustanovuje
výkon probácie a mediácie vo veciach, ktoré sa prejednávajú
v trestnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že proces mediácie a
probácie sa riadi jednak zákonom č. 550/2005 Z. z., ako aj
ďalšími zákonmi a to najmä Trestným poriadkom, čo
potvrdzuje aj ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) zák. č.
550/2005 Z. z., kde sa uvádza, že XxXX uskutočňuje pri
výkone probácie a mediácie ďalšie úkony v trestnom konaní.
Aj v § 25 Trestného poriadku sa uvádza, že probačný a
mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené
súdom alebo iným príslušným orgánom a iné úlohy
ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone. V § 1
Trestného poriadku sa uvádza, že Xxxxxxx poriadok upravuje
postup orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len OČvTK)
a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich
páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba
rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a
právnických osôb, čo je zakotvené aj v Ústave SR. V
komentári k ustanoveniu § 1 Tr. poriadku, pod bodom 5 sa uvádza
„ Z požiadavky náležitého zistenia trestných činov a
spravodlivého potrestania ich páchateľov pre OČvTK a súdy
vyplýva povinnosť pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j.
na dôsledne zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí
verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a
rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov v
záujme dôsledného dodržiavania zákonov a rešpektovanie
základných práv a slobôd občanov. Predkladateľ v dôvodovej
správe uvádza „V praxi sa v zaobchádzaní s obvinenými,
obžalovanými a odsúdenými z jednotlivých probačných
stretnutí realizujú napr. len záznamy zo stretnutia, úradné
záznamy, ak ide o mimoriadnu situáciu... Ten istý problém sa
dotýka aj inštitútu trestnej mediácie, kde nie je žiaduce,
aby sa realizovala zápisnica podľa ustanovenia § 58 Trestného
poriadku, nakoľko ide o formu mimosúdneho riešenia sporu, kde
rozhovory sú dôverné, len výsledok je spoločne deklarovaný
vo forme dohody a návrhu na zmier alebo podmienečne zastavenie
trestného stíhania.“ Ak nie je podľa predkladateľa návrhu
zákona žiaduce, aby sa zápisnica v trestnej mediácii
nerealizovala podľa § 58 Trestného poriadku, tak teda podľa
akého zákona sa má realizovať? K tomuto je potrebné
pripomenúť, že aj keď sa u trestnej mediácie jedná o
mimosúdne riešenie sporov, postup pri jej realizácii je
upravený Trestným poriadkom, pretože aj u mediácie sa jedná
rovnako o odklon od klasického spôsobu konania pred súdom (kde
sa nevykonáva hlavné pojednávanie) tak, ako to je aj u ďalších
odklonov (podmienečného zastavenia trestného stíhania
spolupracujúceho obvineného podľa §§ 218 a 219 Tr. poriadku,
konanie o dohode o vine a treste podľa §§ 232 a 233, resp. §§
331 až 335 Tr. poriadku a v neposlednom rade aj trestný rozkaz
podľa §§ 353 až 357 Tr. poriadku), pričom aj u týchto
inštitútov sa priebeh týchto úkonov riadi Trestným
poriadkom. Obavám sa, ak by sa trestná mediácia neriadila
Trestným poriadkom a nevyhotovovala sa zápisnica z mediácie,
že by nebolo možné hodnoverným spôsobom preukázať, či
osoby, ktoré sa zúčastnili mediácie (najmä obvinení a
poškodení) boli riadne poučené, či si poškodený uplatňuje
voči obvinenému nárok na náhradu škody, resp. za akých
podmienok bude súhlasiť so zmierom, či obvinený po oboznámení
sa s obsahom inštitútov podľa §§ 216 a 220 Tr. poriadku,
poučení o dôsledkoch zmieru podľa § 221 Tr. poriadku a
oboznámení sa s nárokom poškodeného vyhlásil, že spáchal
skutok, pre ktorý je stíhaný a má záujem, aby bola trestná
vec, v ktorej je stíhaný, ukončená zmierom podľa § 220 Tr.
poriadku, resp. podmienečným zastavením trestného stíhania
podľa § 216 Tr. poriadku a ak má obvinený záujem o zmier, či
je ochotný v zmysle ustanovenia § 220 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku zložiť peňažnú sumu určenú Ministerstvu
spravodlivosti SR na ochranu a podporu obetí trestných činov
podľa osobitného zákona. Podľa § 34 ods. 5 Tr. poriadku
OČvTK a súd sú povinné vždy obvineného poučiť o jeho
právach a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Podľa § 46 ods. 1 Tr. poriadku majú poškodení právo nazerať
do spisov a preštudovať si ich. Právo nazerať do spisov,
robiť si z nich výpisky, poznámky a fotokópie spisov, resp.
ich časti, majú podľa § 69 Tr. poriadku okrem poškodených,
aj ďalšie osoby, ako napr. obvinení, obhajcovia, zákonní
zástupcovia obvinených, splnomocnenci, ustanovení opatrovníci,
teda osoby, ktoré sa zúčastňujú mediácie a preto by mala
byť povinnosť pre PaMÚ na začiatku mediácie poučiť osoby,
ktoré sa zúčastnia na mediácii a zároveň z tohto úkonu
vyhotoviť zápisnicu z mediácie, čo ukladá nielen ustanovenie
§ 58 Tr. poriadku, ale aj ustanovenia §§ 52 a 53 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre súdy. Treba si zároveň uvedomiť,
že nie vždy sa dá v priebehu mediácie dosiahnuť, aby sa
mediačného stretnutia zúčastnil obvinený, poprípade jeho
obhajca, zákonný zástupca, sociálny kurátor, súčasne s
poškodeným, resp. splnomocnencom a to najmä v tých prípadoch,
kde je viacero obvinených a poškodených a preto je vhodné a
podľa mňa aj potrebné, aby boli z jednotlivých mediačných
stretnutí vyhotovované zápisnice, ktoré v závere po
oboznámení sa s ich obsahom podpíšu osoby prítomné pri
mediácii, aby nedochádzalo k prípadným pochybnostiam. Navyše
môže dôjsť k zmene obhajcov a splnomocnencov a títo chcú
byť informovaní o predchádzajúcom priebehu mediácie. V § 2
ods. 21 Tr. poriadku sa uvádza, že orgány činné v trestnom
konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania
umožniť poškodeným plné uplatnenie ich práv a slobôd,
pričom podľa § 10 ods. 2 Tr. poriadku súdnictvo vykonávajú
v prípadoch ustanovených zákonom, okrem iných osôb aj
probační a mediační úradníci, ktoré sú aj podľa § 55
Tr. poriadku príslušné vykonávať úkony trestného konania.
Ak sú na základe vyššie uvedeného OČvTK a súdy, teda aj
PaMÚ povinní v každom štádiu trestného konania umožniť
týmto osobám uplatnenie ich práv a slobôd, potom je potrebné
vždy o možnosti uplatnení ich práv a slobôd tieto osoby
poučiť, pričom poučenie by sa malo uskutočniť takou formou,
ktorá by sa nedala spochybniť a tou je nepochybne zápisnica v
zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 Tr. poriadku, kde je okrem iného
potrebné uviesť v akej veci sa mediácia vykonávala, aby
nebolo možné zameniť skutok, pre ktorý sa mediácia vykonáva,
s iným skutkom, pretože sa môže vykonávať mediácia voči
tomu istému páchateľovi (obvinenému) v dvoch, resp. viacerých
rozdielnych veciach. Osoby zúčastnené na mediácii zároveň
potvrdzujú, že boli riadne poučené a v závere po ukončení
mediácie a oboznámení sa s obsahom zápisnice z mediácie,
podpíšu, že súhlasia s obsahom zápisnice a nežiadajú o jej
doplnenie, resp. zmenu obsahu záznamu. Ak sa má podľa
predkladateľa návrhu zákona upustiť od spisovania zápisnice
z mediácie, potom sa pýtam, akým spôsobom bude môcť PaMÚ
preukázať, že osoby zúčastnené na mediácii boli skutočne
poučené a poučeniu porozumeli, že boli upovedomené o
výhodách mediácie, oproti konaniu pred súdom, že bol
obvinený upozornený na dôsledky zmieru (že bude mať v
prípade schválenia zmieru podľa § 220 Tr. poriadku, resp.
podmienečného zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Tr.
poriadku záznam v odpise z registra trestov), poškodený o jeho
nároku na náhradu škody a pod. Treba si uvedomiť, že
zápisnica slúži nielen pre prokurátorov, sudcov, obvinených
a poškodených, ale aj na ochranu PaMÚ, pretože v praxi môže
dôjsť k situácii, že po schválení zmieru obvinený, resp.
poškodený si podá sťažnosť na postup PaMÚ, že neboli
poučení, resp. boli nesprávne poučení (napr., že obvinený
nebol poučený o dôsledkoch zmieru, teda nevedel, že bude mať
po schválení zmieru záznam v odpise z registra trestov alebo,
že si poškodený z dôvodu nesprávneho poučenia neuplatnil
nárok na náhradu škody), pričom si treba uvedomiť, že proti
uzneseniu o zmieri vyhotovené prokurátorom nie je prípustný
riadny opravný prostriedok. Ak by sa upustilo od vyhotovovania
zápisníc z mediácie, potom bude vždy pochybnosť, akým
spôsobom a za akých okolnosti došlo k uzavretiu zmieru, či
boli osoby zúčastnené na mediácii riadne poučené, či bol
zmier uzavretý dobrovoľne, či si je obvinený vedomý
dôsledkov zmieru apod. V takom prípade by mal za povinnosť v
zmysle ustanovenia § 221 Tr. poriadku prokurátor, resp. sudca
pred schválením zmieru vypočuť obvineného a poškodeného,
najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či bol zmier
medzi nimi uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením
zmieru, či obvinený rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý
dôsledkov schválenia zmieru, pričom súčasťou výsluchu
obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý
je stíhaný, pričom podľa ustanovenia § 221 ods. 2 Tr.
poriadku je potrebné pred výsluchom obvineného a poškodeného
poučiť o ich právach a podstate zmieru. Ak by mal všetky
vyššie uvádzané skutočnosti po skončení mediácie overovať
prokurátor, resp. sudca pred tým než schváli zmier, potom
vyvstáva otázka, prečo to nemôže vykonávať PaMÚ v
priebehu mediácie? Domnievam sa, že ak by sa od povinnosti
spisovať zápisnice z mediácie PaMÚ upustilo, oslabilo by to
pozíciu a úlohu PaMÚ v procese mediácie. Potom by nebolo
možno hovoriť o zjednodušení, zrýchlení a zhospodárnení
trestného konania, ak by obvinení a poškodení, ktorí počas
mediácie prejavia záujem o zmier, sa po ukončení mediácie
museli dostaviť ešte k prokurátorovi, resp. sudcovi, za účelom
overenia si skutočnosti, či môže, resp. nemôže byť
schválený zmier. Takýto postup by značne zaťažoval jednak
prokurátorov a sudcov, ale aj obvinených a poškodených a tým
by sa strácal aj účel mediácie. Som presvedčený o tom, že
v prípadoch, kde PaMÚ zápisnicu z mediácie realizuje, takáto
povinnosť prokurátorov a sudcov odpadá, resp. sa minimalizuje,
pretože všetky skutočnosti, ktoré by mali pred schválením
zmieru preveriť v zmysle ustanovenia § 221 Tr. poriadku, už
preveril PaMÚ v priebehu mediačného konania a zaznamenal to do
zápisnice, ktorá je podpísaná osobami zúčastnenými na
mediácii. Ak je mediácia vykonávaná aj za účasti tlmočníka,
tak je zápisnica podpísaná aj tlmočníkom, ktorého v
prípravnom konaní priberá opatrením prokurátor a v konaní
pred súdom sudca. K tomuto môžem z vlastnej praxe uviesť, že
od roku 2008, kedy som nastúpil na pozíciu PaMÚ, vyhotovujem
zápisnice z mediácie v súlade s ustanovením § 58 Tr.
poriadku a §§ 52 a 53 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, do ktorej uvádzam
skutočnosti uvedené v § 58 Trestného poriadku. K ich forme a
obsahu neboli doposiaľ zo strany sudcov, prokurátorov,
advokátov, obvinených a poškodených žiadne výhrady, pričom
sudcovia, prokurátori, ale aj prof. XXXx. Xxxxxxxx Xxxx, DrSc. z
Ústavu verejného práva, Fakulty práva Paneurópskej vysokej
školy sa s mojím názorom (povinnosť spisovania zápisníc z
mediácie) stotožňujú a navyše musím uviesť aj to, že ak
si osoby zúčastnené na mediácii žiadajú počas mediačného
konania o vydanie jedného výtlačku zápisnice z mediácie,
túto im vydám, nakoľko takúto povinnosť ukladá nielen
Trestný poriadok, ale aj Vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. (§
55). A nemožno povedať, že takýto spôsob realizácie
trestnej mediácie by bol na ujmu výsledku mediácie. Práve
naopak, ktorú skutočnosť môžu potvrdiť jednak osoby
zúčastňujúce sa mediácie a v neposlednom rade o tom svedčia
aj štatistické ukazovatele o percentuálnej úspešnosti
pridelených mediácii, ukončených zmierom, resp. podmienečným
zastavením trestného stíhania. Obávam sa, že schválením
zákona tak, ako to navrhuje jeho predkladateľ, by viedlo k
právnej neistote a ešte väčšej nejednotnosti pri realizácii
trestnej mediácie, ako tomu bolo doposiaľ a preto neodporúčam
návrh zákona - § 58 Trestného poriadku schváliť, resp.
tento bod návrhu zákona navrhujem vypustiť, nakoľko som
presvedčený, že súčasný právny stav dostatočne upravuje
proces realizácie trestnej mediácie. XXXx. Xxxx Xxxxxx probačný
a mediačný úradník
|
O
|
ČA
|
Predkladateľ
sa nestotožňuje s pripomienkou. Argumentácia absenciou
možnosti poučiť účastníkov, resp. možnosti preukázať
vykonanie poučenia inak ako formou zápisnice s náležitosťami
v rozsahu podľa § 58, nemožnosťou uplatnenia práv účastníkov
v trestnom konaní, zamedzením práva nahliadať do spisov,
fikciami o vzniku zámien skutkov, pre ktoré sa vedie mediácia
v prípade, že dôjde k zmene zaznamenávania realizácie
mediácie a rozsahu zaznamenávaných náležitostí je
irelevantná a uvedené dôvody nijako nesúvisia so zámerom a
úlohou predkladateľa. Základnou podstatou mediácie v trestnom
konaní je prvok dobrovoľnosti všetkých dotknutých
účastníkov, s čím je spojený aj ich prístup k jej
realizácii a motivácia využiť tento inštitút. Úlohou
zákonodarcu je vytvoriť vhodné a motivačné podmienky pre
využitie tohto inštitútu zo strany obvineného a poškodeného
v čo najväčšej možnej miere, nie zabezpečovanie a
posilňovanie postavenia funkcie probačného a mediačného
úradníka vo vzťahu k týmto osobám, resp. osobám, ktoré sa
mediácie zúčastňujú doborvoľne, ani priznávanie právomocí
príslušníka policajného zboru, prokurátora alebo sudcu,
navyše tam, kde to nie žiaduce. Úlohou probačného a
mediačného úradníka na základe podnetu zrealizovať mediáciu
(ak je to možné) je oboznámiť – informovať o jej výsledku
prokurátora/sudcu. Znamená to, že mu poskytuje informácie
podstatné pre rozhodnutie, teda informácie o splnení zákonom
stanovených podmienok pre ďalší postup v konaní, ktoré sa
získavajú v procese mediácie. Niet dôvodu, aby sa v spise
zaznamenávali a prokurátorovi/sudcovi poskytovali iné
informácie, ktoré zákon pre rozhodnutie nevyžaduje alebo v
zmysle zákona nie sú podkladom pre rozhodovanie. Ustanovenie
bolo primerane upravené, t. j. do návrhu zákona bol doplnený
nový novelizačný bod, ktorý upravuje zaznamenávanie úkonov
probácie a výsledku mediácie (§58a).
|
Verejnosť
|
čl.
II bod 5 § 51 k ods. 9
. § 51 sa dopĺňa odsekom 9,
ktorý znie: nevkladať Túto pripomienku považujem za zásadnú.
Odôvodnenie: Podmienením uloženie povinností podľa ods.4,
písm. g),h) a i) vyžiadaním si správy od probačného
úradníka o vhodnosti ich uloženia v praxi povedie k
neukladaniu, resp. minimálnemu ukladaniu týchto povinností,
nakoľko sudca rozhodne o ich uložení, napr. trestným
rozkazom, pred ich uložením však bude musieť požiadať
príslušného probačného úradníka, ktorý bude vykonávať
šetrenie v mieste bydliska obvineného, ktoré nemusí byť
totožné s rozhodovaním o veci, vec bude musieť postúpiť,
následne čakať na správu, doručenie správy, čo predĺži
čas rozhodovania sudcovi, ktorý „radšej“ tento neuloží a
rozhodne hneď. Túto problematiku skôr vidím vo vzniku centier
sociálneho výcviku, ktoré by sa zameriavali na konkrétne
sociálne výcviky, nakoľko tieto absentujú, tieto centrá
sociálneho výcviku by spolupracovali s probačným úradníkom
o vhodnosti toho ktorého výcviku.
|
O
|
ČA
|
Ustanovenie
primerane upravené; z
navrhovaného ustanovenia bolo vypustené písm. h) a i).
|
Verejnosť
|
čl.
III bod 7 § 58 dplnený ods. 8
§ 58 sa dopĺňa
odsekom 8, ktorý znie: nedoplniť Túto pripomienku považujem
za zásadnú. Odôvodnenie: Pokiaľ sa má použiť Zápisnica
ako výstup z probačného sedenia bez všetkých náležitostí
zápisnice uvedených v bodoch 1 až 7, prečo sa nazýva
zápisnica? Mohlo by prísť do úvahy ako Záznam z probácie
(výstupy z probácie by mali byť zapracované vo vyhláške o
kanc. a spr. por.....), ak sa použije pojem Zápisnica v
probácii aké bude mať náležitosti? Čo bude musieť
obsahovať?
|
O
|
ČA
|
Ustanovenie
primerane upravené. Návrh zákona doplnený o osobitnú úpravu
zaznamenávania úkonov v probácii a mediácii priamo v Trestnom
poriadku.
|
Verejnosť
|
Čl.
IV
1. V § 2 ods. 3 za slovo „dvadsaťpäť“ dala
čiarka a vložil text „ a mladistvý 15 hodín“. Dôvod:
Prax si vyžaduje, aby pri určovaní minimálneho počtu
odpracovaných hodín za mesiac u mladistvého sa akceptovala aj
jeho vzdelávacia, resp. edukatívna oblasť, účasť na
odbornej príprave a osobné voľno, počas ktorého sa má
sústavne pripravovať na vzdelávanie atď. Zníženie počtu na
15 hodín za mesiac u mladistvých nebude až príliš zaväzujúci
a vytvorí komfortné prostredie na riadny výkon tohto trestu.
|
O
|
A
|
|
Verejnosť
|
Čl.
III
24. V § 553 ods. 1 vložiť za text „toxikologický
rozbor“ slovo „krvi“. Dôvod: V praxi je preferovaná
preventívna kontrola toxikologického rozboru z biologickej
vzorky z moču, čo sa veľmi pozitívne aplikuje za podmienok,
že náklady spojené s prevenciou uhrádza obvinený. Ide o sumu
cca od 8,- do 12,-€. Filozofia tejto prevencie je založená na
tom, aby odsúdený preukazoval PaMÚ, že nepožíva návykové
látky. V prípade, ak je takýto nález pozitívny a odsúdený
namieta, že nepožil návykovú látku, aby bol priestor pre
PaMÚ, ktorý môže požiadať o toxikologický rozbor z krvi. V
týchto prípadoch, ak nález bude pozitívny, náklady uhrádza
obvinený.
|
O
|
A
|
|
Verejnosť
|
Čl.
I
Čl. I k zákonu č. 550/2003 Z. z. Navrhovaný text v
ods. 2 zrušiť a nahradiť ho novým textom 2. V § 3 ods. 2 sa
v prvej vete za slovom „úkony“ vkladá dvojbodka (:) a
vypúšťa text až po poslednú vetu, ktorá začína textom „Vo
vhodných prípadoch“ . Za dvojbodkou sa vkladá nový text pod
psím. a) až d), ktorý znie: a) na základe rovnopisu
právoplatného rozhodnutia súdu alebo prokuratúry z ktorého
vyplýva povinnosť vykonať probáciu, b) na základe písomného
pokynu predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní
prokurátora, ak ide o mediáciu, c) na základe písomného
pokynu predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní
prokurátora, ak ide o inštitút predbežného šetrenia, d) na
základe písomnej žiadosti riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, ak ide o premenu zvyšku trestu odňatia
slobody na trest domáceho väzenia. (Text poslednej vety ostáva
nezmenený.) Vo vhodných prípadoch v oblasti mediácie
uskutočňuje úkony aj bez takého pokynu, najmä z podnetu
poškodeného alebo obvineného, pričom o tom probačný a
mediačný úradník bez zbytočného odkladu písomne informuje
príslušný orgán činný v trestnom konaní; na vykonanie
mediácie je potrebný písomný súhlas predsedu senátu alebo
samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora. Dôvod: Aplikačná
prax nás dlhodobo upozorňuje, že súčasný výklad
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona 550/2003 Z. z. má rôzny výklad,
vždy záleží od motivácie a cieľa, ktorý je zadaný. Prax
si vyžaduje, aby vydávané pokyny nezahŕňali a nenahrádzali
metodologickú a metodickú oblasť, ktorú zabezpečuje MS SR a
vedúci oddelenia probácie a mediácie, resp. nezamieňali sa s
činnosťami, ktoré v súčasnosti niektorí PaMÚ zabezpečujú,
nakoľko ide o pokyn, napr. aby PaMÚ zabezpečil raz ročne
lustrácie na odsúdeného, kde sa probácia nevykonáva atď.
Ide o takzvané delegované pokyny, ktoré svojím obsahom a
zameraním presahujú rámec probácie. Predložený návrh
limituje jednotlivé pokyny do požadovanej roviny, kde v rámci
SR nebude dochádzať rôznym výkladom a rôznorodej aplikačnej
praxe. Nový 5. odsek 5. V § 6 ods. 3 sa pred slovo
„metodickými“ vkladá text „metodologickými a“, a
vypúšťa sa text „spôsobu a“. Dôvod: Vyžaduje si to
empirická prax, nakoľko súčasná právna úprava neumožňuje,
aby probačný a mediačný úradník mohol byť metodologický a
metodický vedený - usmerňovaný v oblasti trestnej mediácii
vo vzťahu k dodržiavaniu základných princípov ako je
nestrannosť, neutralita, neformálnosť atď., resp. k aplikácii
procesu, dodržiavaniu jednotlivých fáz v trestnej mediácii
atď. Ide o posilnenie kvalitatívnej a aplikačnej praxe v
oblasti trestnej mediácie a zjednotenie jednotlivých prístupov
vo vzťahu probačný a mediačný úradník, obeť (poškodený)
a páchateľ (obvinený). Návrh je v súlade s odporúčaním
CEPEJ (2007) 13 Európskej komisii pre efektívnosť fungovania
justície (CEPEJ), ide o Metodické pokyny pre lepšiu
implementáciu súčasného odporúčania týkajúceho sa
mediácie v trestných záležitostiach.
|
O
|
ČA
|
Znenie
§ 3 ods. 2 primerane upravené.
|
Verejnosť
|
Čl.
III
Čl. III k zákonu č. 301/2005 Z. z. 24. V § 553
ods. 1 vložiť za text „toxikologický rozbor“ slovo „krvi“.
Dôvod: V praxi je preferovaná preventívna kontrola
toxikologického rozboru z biologickej vzorky z moču, čo sa
veľmi pozitívne aplikuje za podmienok, že náklady spojené s
prevenciou uhrádza obvinený. Ide o sumu cca od 8,- do 12,-€.
Filozofia tejto prevencie je založená na tom, aby odsúdený
preukazoval PaMÚ, že nepožíva návykové látky. V prípade,
ak je takýto nález pozitívny a odsúdený namieta, že nepožil
návykovú látku, aby bol priestor pre PaMÚ, ktorý môže
požiadať o toxikologický rozbor z krvi. V týchto prípadoch,
ak nález bude pozitívny, náklady uhrádza obvinený.
|
O
|
N
|
Z
dôvodu duplicity sa na pripomienku neprihliada.
|
Verejnosť
|
Čl.
IV, bod. 4, §5 ods 1
doplniť slová "iba
dvakrát", odsek by bol v znení:Predseda senátu na
nevyhnutnú dobu odloží alebo preruší výkon trestu povinnej
práce, ak odsúdený doručí potvrdenie o pracovnej
neschopnosti alebo ak jeho zdravotný stav podľa lekárskej
správy o jeho zdravotnom stave nie staršej ako 30 dní dočasne
bráni vo výkone uloženého trestu. V odôvodnenom prípade
môže predseda senátu rozhodnúť o preradení odsúdeného na
iný vhodný druh práce iba dvakrát; ustanovenia § 3 ods. 2 a
3 a § 4 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.“. Dôvod: z praxe
vyplýva, že odsúdený na trest povinnej práce žiada viackrát
o zmenu poskytovateľa, čím sa predlžuje čas na vykonanie TPP
a stráca sa efektivita samotného trestu.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa bude návrhom uvedeným v pripomienke zaoberať. Návrh bude
predmetom ďalšej diskusie a v prípade potreby bude súčasťou
ďalšej novelizácie.
|
Verejnosť
|
Čl.
I, bodu 4
Druhá zásadná pripomienka sa týka Čl. I,
bodu 4 – novo navrhované znenie § 5 ods. 2 zákona č.
550/2003 Z. z. - novo navrhované znenie je nedôvodné,
nadbytočné a v neprospech výkonu probácie a mediácie, a
preto navrhujem tento bod návrhu zákona vypustiť. Navrhované
znenie zveruje odbornú prípravu a vzdelávanie probačných a
mediačných úradníkov do gescie Ministerstva spravodlivosti
SR, pričom v osobitnej časti dôvodovej správy sa navrhovaná
zmena odôvodňuje „vytvorením flexibilného zabezpečenia
nevyhnutnej prípravy pre výkon profesie v opodstatnených
prípadoch“, avšak bližšie sa nekonkretizuje, čo sa mieni
pod pojmom opodstatnené prípady a v čom spočíva zmienená
flexibilita. Je potrebné poukázať, že probačný a mediačný
úradník je v zmysle zákona č. 549/2003 Z. z. súdnym
úradníkom, ktorého vzdelávanie je v zmysle § 21 zákona č.
549/2003 Z. z. zverené osobitnej inštitúcii na to určenej, a
to Justičnej akadémii SR (zákon č. 548/2003 Z. z.), ktorá má
priestorové (pracoviská Pezinok a Omšenie) a personálne
kapacity (interní aj externí členovia akadémie, resp.
hosťujúci lektori) pre zabezpečenie vzdelávania probačných
a mediačných úradníkov. Nie je preto dôvodné, aby vytváralo
ministerstvo konkurenciu Justičnej akadémii SR, ktorá bola
založená aj za účelom vzdelávania probačných a mediačných
úradníkov. Ak považuje ministerstvo za potrebné doplniť
vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov, je v záujme
ministerstva, aby využilo súčasný právny stav a v spolupráci
s Justičnou akadémiou vytvorilo plán vzdelávania probačných
a mediačných úradníkov, ktoré by bolo realizované Justičnou
akadémiou SR. Z uvedených dôvodov je nedôvodné, aby len
samotné ministerstvo organizovalo odborné vzdelávanie a
prípravu probačných a mediačných úradníkov.
|
O
|
N
|
Navrhovaná
právna úprava nevylučuje z realizácie vzdelávania Justičnú
akadémiu. Vytvorenie možnosti realizovať vzdelávanie aj bez
priamej spolupráce s Justičnou akadémiou, ak táto napr. nemá
v danom období kapacitu na zabezpečenie vzdelávania, nie je
vytváraním „konkurencie“ Justičnej akadémii.
|
Verejnosť
|
čl.
IV k bodu 4
K bodu 4 § 5 ods. 1 Doterajšia právna
úprava bola dostatočná a umožňovala predsedovi senátu
prerušiť prípadne odložiť výkon trestu povinne práce ak
odsúdený predložil lekárske správu o dlhodobej PN. Pri
krátkodobých PN sudca nedokáže rozhodnúť o prerušení
povinnej práce ak PN trvá jeden dva týždne ešte počas
trvania PN. Ak sa k rozhodovaniu dostane, PN je už ukončená a
nie je dôvod na rozhodovanie o prerušovaní PN. Z tohto dôvodu
sa vyžiadavala lekárska spáva, kde bol lekár požiadaný o
vyjadrenie sa aj k predpokladanému ukončeniu PN. Návrh:
Ponechať ustanovenie § 5 ods. 1 a pridať vetu . „ Ak
odsúdený doručí potvrdenie o pracovnej neschopnosti, ktorá
trvá menej ako 30 dní výkon trestu povinnej práce sa mu
prerušuje. Ak pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 30 dní
rozhodne predseda senátu o tomto odložení alebo prerušení
povinnej práce uznesením.“
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa bude návrhom uvedeným v pripomienke zaoberať. Návrh bude
predmetom ďalšej diskusie a v prípade potreby bude súčasťou
ďalšej novelizácie.
|
Verejnosť
|
čl.
II k bodu 5 § 51 ods. 9
K bodu 5 § 51 ods. 9
Pripomienka: už ako bolo hore uvedené, tieto povinnosti bude
možné uložiť len pri probačných dohľadoch a nie pri
podmienečných odsúdeniach nakoľko vypadlo / v § 50 odseku 2
Tr. zák. novým ustanovením - vypadli „primerané obmedzenia
alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4“/ Nesúhlasné
stanovisko: Ak bude musieť sudca predkladať na šetrenie
probačnému úradníkovi možnosti uloženia týchto povinností,
radšej ich nebude ukladať. Nakoľko predkladať na šetrenie
príslušnému probačnému úradníkovi do miesta pobytu
odsúdeného napríklad z Bratislavy do Košíc spôsobí
predĺženie konania a tiež možnosť vzniku reštančných
vecí. Toto ustanovenie znemožní sudcom ukladať povinnosti.
/rovnako ako v súčasnej právnej úprave šetrenie probačných
úradníkov pri povinnej práci - trest sa neukladá alebo len v
minimálnej miere / g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, nie je
potrebné predkladať túto povinnosť na šetrenie nakoľko
vhodným na sociálny výcvik a výchovný program je každý
obvinený -podľa zamerania výchovného, sociálneho programu ,
z každej sociálnej skupiny, každého veku, postavenia,
pohlavia, rasy, národnosti,... atď. Je diskriminačné uprieť
niekomu možnosť sociálneho výcviku z týchto dôvodov.
Sociálny výcvik alebo výchovný program je potrebné mentálne
a osobnostne prispôsobiť odsúdenému. Najmä týmto osobám je
potrebné venovať sa poskytovať im odborný sociálny výcvik
primeraný jeho osobnosti. Tu je výchovná funkcia uloženého
trestu a dostatočne veľký potenciál využitia činnosti
probačných úradníkov. Vidím nedostatok v možnostiach štátu,
ktorý nedokáže zabezpečiť vhodný sociálny výcvik
odsúdenému, ktorému by prospel, len z dôvodu nedostatočnosti
poskytovateľov sociálnych výcvikov. Sociálne výcviky je
možné absolvovať na celom území SR, tam príslušnosť nie
je určená a súčinnosť probačného úradníka spočíva
nájdení vhodného poskytovateľa ak o to odsúdený stojí.
Niektorí odsúdení si nájdu aj sami poskytovateľa ak sú toho
schopní. h) podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových
látok, ak mu nebolo uložené ochranné liečenie, nie je
potrebné predkladať probačnému úradníkovi na šestrenie
nakoľko vhodnosť kandidáta na liečbu vie posúdiť len lekár.
Len ten vie stanoviť diagnózu a potrebu liečby. V praxi stačí
ak pri uložení tejto povinnosti, ak lekár vyšetrí odsúdeného
a napíše správu, že u odsúdeného nie je potrebné liečbu
vykonávať a litera zákona je naplnená, naopak ustanovenie
dopomôže tým, ktorí nie sú odhodlaní sa dobrovoľne liečiť
aspoň k návšteve lekára. Zo spisového materiálu sa sudca
dostatočne oboznámi či odsúdený spáchal čin pod vplyvom
návykovej látky z výsluchov vo vyšetrovacom spise či
pravidelne požíva návykovú látku či sa už lieči a
podobne. Týmto ustanovením sa ukladá povinnosť dostaviť sa k
„dobrovoľnej“ liečbe nie súdom uloženému ochrannému
opatreniu. i) podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, rovnako ako pri
sociálnych výcvikoch, vhodný kandidát je každý, pomoc tohto
druhu by mala byť zabezpečená každému. Posúdiť či uložiť
alebo neuložiť túto povinnosť je na sudcovi, ktorý má pri
sebe spis a všetky okolnosti prípadu má pred sebou. Ak pošle
pokyn na šetrenie príslušnému probačnému úradníkovi v
mieste pobytu bez spisu, ten nebude vedieť zhodnotiť či je
povinnosti ukladania dôvodná lebo nie je. Prešetrí tak
najviac ochotu podrobiť sa povinnosti, čo obvinený väčšinou
sľúbi.
|
O
|
ČA
|
Predkladateľ
sa nestotožňuje s tvrdením, že sociálneho výcviku sa môže
zúčastniť každý obvinený. Sociálny výcvik je skupinová
aktivita, ktorá pre svoj úspešný výsledok predpokladá
súčinnosť všetkých zúčastnených, pričom nedochádza k
narúšaniu jej riadneho a nerušeného priebehu. Účelom
navrhovanej zmeny je práve dosahovanie želaného výsledku –
účinku na zúčastnené osoby. Odvolávanie sa na kritérium
veku, postavenia (zrejme spoločenského), pohlavia, rasy a
národnosti neobstojí, pretože tieto kritéria nebudú a nemôžu
byť posudzované a návrh znenia súvisiaceho interného
riadiaceho aktu s týmito kritériami preto ani nepočíta.
Vyššie uvedené kritériá nemožno zamieňať s faktorom
gramotnosti, mentálnej výkonnosti, resp. subnormy, prítomnosti
poruchy štruktúry osobnosti alebo jazykovej, tzn. komunikačnej
bariéry na strane obvineného. Novelizačný bod primerane
upravený; z navrhovaného ustanovenia bolo vypustené písm.
h) a i).
|
Verejnosť
|
čl.
IV k bodu 6
K bodu 6 § 8 ods. 2 Doterajšia právna
úprava je dostačujúca, nie je dôvod na limitovanie sudcu a
ukladanie mu termínu do kedy musí rozhodnúť o premene trestu
povinnej práce. Do 60 dni od podania návrhu sudca ani nedokáže
vytýčiť verejné zasadnutie o premene trestu povinnej práce a
nieto ešte v tak krátkej dobe rozhodnúť. Lehota, ktorej
nedodržanie nemá žiadny následok. Z dôvodu pracovnej
zaťaženosti sudcov sa dodržiavať nebude a sudca bude
rozhodovať kedykoľvek aj po 60 dňovej lehote o premene trestu
povinnej práce. Rovnako ako na zaplatenie peňažného trestu je
rok a potom súd premení trest kedykoľvek po tejto lehote, nie
je limitovaný časom, ktorý nebude možné dodržať a právny
poriadok s nim nespája žiadny následok.
|
O
|
ČA
|
Argumentácia
fikciou potencionálneho nedodržiavania predpisov (zákona) a
nečinnosť príslušných orgánov v konaniach s tým
súvisiacich nemôže byť prekážkou pre zmenu právnej úpravy.
Novelizačný bod primerane upravený; lehota na vydanie
rozhodnutia bola predĺžená na 90 dní.
|
Verejnosť
|
čl.
II k bodu 7 § 61 ods. 8
K bodu 7 § 61 ods. 8 Hoci sa
väzba po následnom odsúdení dotyčnej osoby započítava do
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo
vyplýva z povahy inštitútu a závažnosti zásahu do osobnej
slobody takejto osoby, s ohľadom na zásadu primeranosti a
zdržanlivosti (§ 2 ods. 2 Tr. por.), nemožno počas jej výkonu
prerušiť počítanie doby trestu zákazu činnosti. Tento názor
najvyššieho súdu je podporený aj judikátom R 12/2000
uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Ak by
aj trest zákazu činnosti neplynul v čase výkonu väzby, ako
to bude v čase obmedzenia osobnej slobody zadržaním a
zatknutím, ktoré sa do výkonu trestu taktiež započítavajú.
A ako bude upravená situácia, keď bol obvinený vo väzbe a
následne oslobodený, vtedy bude po výkone väzby ešte
vykonávať trest zákazu činnosti, ktorý by mu bol už dávno
uplynul keby nebol vo väzbe ?
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa s pripomienkou nestotožnil.
|
Verejnosť
|
Čl.
I, bol 1
navrhované doplnenie je nedôvodné,
nadbytočné a v neprospech výkonu probácie a mediácie, a
preto navrhujem predmetný bod návrhu zákona vypustiť. To, čo
sa v návrhu zákona žiada doplniť, umožňuje už súčasná
právna úprava, ktorá nevylučuje výkon funkcie vedúceho
oddelenia probácie a mediácie s výkonom funkcie probačného a
mediačného úradníka na príslušnom okresnom súde. Už v
súčasnosti je možné len výlučne na základe pokynu predsedu
krajského súdu vykonávať popri funkcii vedúceho oddelenia
probácie a mediácie aj funkciu probačného a mediačného
úradníka. Vedúci oddelenia probácie a mediácie spolu s
ostatnými vedúcimi zamestnancami na krajskom súde
hierarchicky, aj s poukazom na zákon o štátnej službe č.
55/2017 Z. z., patria do riadiacej pôsobnosti predsedu krajského
súdu (generálneho tajomníka služobného úradu). Z praxe
môžem uviesť, že je možné popri funkcii vedúceho oddelenia
probácie a mediácie vykonávať aj samotnú agendu probácie a
mediácie, samozrejme so zníženým prideľovaním spisov, bez
vplyvu na výkon funkcie vedúceho oddelenia probácie a
mediácie. Vykonávanie probácie a mediácie aj vedúcim
zamestnancom považujem za prínos s poukazom na spätnú väzbu
s praxou, čo umožňuje získavať aktuálne poznatky z výkonu
funkcie probačného a mediačného úradníka. Zároveň vedúci
je tak nápomocný svojim podriadeným probačným a mediačným
úradníkom, ktorým môže sprostredkovať vlastné praxou
nadobudnuté skúsenosti z výkonu probácie a mediácie, resp.
je schopný pochopiť ich a erudovane reagovať na ich aktuálne
problémy z praxe. Z tohto dôvodu to považujem za prínos pre
výkon funkcie vedúceho oddelenia probácie a mediácie, čo
navrhované znenie novely neumožňuje a obmedzuje práva a
kompetencie predsedov krajských súdov. Ak sa v osobitnej časti
dôvodovej správy k Čl. I bod 1 uvádza, že „cieľom je
zabezpečiť, aby sa funkcia, resp. úloha probačného a
mediačného úradníka nezasahovala, resp. nenahrádzala iným
zamestnancom, ale aby sa absencia probačného a mediačného
úradníka v danom obvode riešila obsadením uvoľneného
miesta, resp. vytvorením iného“, tak súčasná právna
úprava umožňuje vykonávať „kumulovanú“ funkciu bez
toho, aby išlo o náhradu voľného miesta určeného pre
probačného a mediačného úradníka. Výkon funkcie probačného
a mediačného úradníka je možné vykonávať popri funkcii
vedúceho oddelenia probácie a mediácie na základe pokynu
predsedu krajského súdu, a to v rozsahu bez vplyvu na výkon
funkcie vedúceho probácie a mediácie a bez nahrádzania
neobsadeného voľného miesta pre probačného a mediačného
úradníka. Ďalej z praxe uvádzam, že nebolo zistené, že by
niektorí z vedúcich oddelenia probácie a mediácie /celkovo je
ich 8/, boli nútení vykonávať „kumulovaný“ výkon
funkcie vedúceho oddelenia s výkonom funkcie probačného a
mediačného úradníka. Aj z tohto dôvodu navrhujem predmetný
bod návrhu zákona vypustiť, pretože súčasná právna úprava
umožňuje dostatočne pružne reagovať na potreby výkonu
probácie a mediácie. Prijatím navrhovanej úpravy by sa
znepružnil výkon probácie a mediácie tým, že by sa
znemožnilo vedúcemu oddelenia probácie a mediácie, aby ostal
v kontakte, aj keď len čiastočnom, s praktickým výkonom
probácie a mediácie. Je tu tiež treba poukázať, že aj
predsedovia súdov, či už okresných, krajských a pod.,
taktiež vykonávajú funkciu predsedov súdov, zároveň majú
však aj prideľovanú agendu a pojednávajú im pridelené veci.
V neposlednom rade navrhovaná novela je zásahom do kompetencie
predsedov súdov, ktorí priamo riadia vedúcich oddelení
probácie a mediácie, ako aj probačných a mediačných
úradníkov.
|
O
|
N
|
Skutočnosť,
že vedúci PaMÚ spadá do riadiacej pôsobnosti generálneho
tajomníka služobného úradu nemá vplyv na stanovovanie
limitov pre obsahovú náplň pracovnej pozície zákonom.
Zmyslom vytvárania vedúcich pracovných pozícii v pracovných
prostrediach nie je suplovanie už existujúcich pozícií, ani
vytváranie pozície „náhradníka“ vo vzťahu k nim. Ak má
byť popri iných svojich úlohách vedúci podporou pri
nepredvídaných, ale i očakávaných výnimočných situáciách
pre dotknutých PaMÚ, vykonať potrebný úkon môže vedúci
PaMÚ (okrem iného z pozície nadriadeného) bez toho, aby mal
spustený „vlastný“ nápad a boli mu prideľované veci.
Naopak, môže tak robiť tým, že zrealizuje v zastúpení
potrebné úkony vo veciach pridelených týmto PaMÚ. Poznatky z
výkonu funkcie probačného a mediačného úradníka, či už
historické alebo aktuálne by mali byť už predpokladom pre
výkon pozície vedúceho PaMÚ. Zároveň kontakt vedúceho s
praktickým výkonom probácie sa realizuje formou komunikácie a
supervízie pri úkonoch PaMÚ („kontrolami/pracovnými
stretnutiami na OS, usmerňovaním pri ich postupoch a
zodpovedaním dopytov PaMÚ na vhodný postup, poskytovaním
návrhov na vhodné riešenie situácií v praxi, komunikáciou
so spolupracujúcimi organizáciami a subjektmi). V prípade
plnenia i týchto aktivít možno ťažko predpokladať, že
funkciu vedúceho možno vykonávať popri spustení nápadu v
miere, ktorá by zároveň mala vplyv na vybavovanie vecí –
odľahčenie nápadu ostatných PaMÚ. Zároveň z vyjadrenia
pripomienkujúceho nie je zrejmé, akým spôsobom plní
požiadavky priameho nadriadeného (generálneho tajomníka
služobného úradu) alebo poskytuje súčinnosť PaMÚ, ak v
danom čase realizuje plánované úkony vo veciach, ktoré sú
mu prideľované (prebiehajúca mediácia, probačné stretnutie
a pod.). Taktiež možno podotknúť, že schopnosť pochopiť
problém inej osoby nie je priamo podmienená vykonávaním
totožnej činnosti.
|
Verejnosť
|
Čl.
I, bod 1
Navrhované doplnenie žiadam vypustiť,
pretože novelu považujem za nedôvodnú a v neprospech výkonu
probácie a mediácie. Súčasná právna úprava umožňuje
predsedovi krajského súdu flexibilnejšie reagovať na potreby
probácie a mediácie, a to nielen v nevyhnutných prípadoch a v
nevyhnutnom čase poveriť vedúceho oddelenia probácie a
mediácie na zastupovanie probačného a mediačného úradníka,
ale pokynom predsedu krajského súdu možno v súčasnosti
poveriť vedúceho oddelenia, aby popri svojej agende, bez
nahrádzania miesta určeného pre probačného a mediačného
úradníka, vykonával čiastočne agendu probačného a
mediačného úradníka a ostal tak spätý s praxou. Považujem
za dôvodné, aby bola táto možnosť naďalej zachovaná.
Vedúci oddelenia, vykonávajúci aspoň čiastočne funkciu
probačného a mediačného úradníka, tak dokáže lepšie
pochopiť problémy, s ktorými sa jeho probační a mediační
úradníci v praxi stretávajú.
|
O
|
N
|
Skutočnosť,
že vedúci PaMÚ spadá do riadiacej pôsobnosti generálneho
tajomníka služobného úradu nemá vplyv na stanovovanie
limitov pre obsahovú náplň pracovnej pozície zákonom.
Zmyslom vytvárania vedúcich pracovných pozícii v pracovných
prostrediach nie je suplovanie už existujúcich pozícií, ani
vytváranie pozície „náhradníka“ vo vzťahu k nim. Ak má
byť popri iných svojich úlohách vedúci podporou pri
nepredvídaných, ale i očakávaných výnimočných situáciách
pre dotknutých PaMÚ, vykonať potrebný úkon môže vedúci
PaMÚ (okrem iného z pozície nadriadeného) bez toho, aby mal
spustený „vlastný“ nápad a boli mu prideľované veci.
Naopak, môže tak robiť tým, že zrealizuje v zastúpení
potrebné úkony vo veciach pridelených týmto PaMÚ. Poznatky z
výkonu funkcie probačného a mediačného úradníka, či už
historické alebo aktuálne by mali byť už predpokladom pre
výkon pozície vedúceho PaMÚ. Táto pozícia neslúži ako
priestor na platené osvojovanie si poznatkov z oblasti
probácie, mediácie, riešenia konfliktov a pod. Zároveň
kontakt vedúceho s praktickým výkonom probácie sa realizuje
formou komunikácie a supervízie pri úkonoch PaMÚ
(„kontrolami/pracovnými stretnutiami na OS, usmerňovaním pri
ich postupoch a zodpovedaním dopytov PaMÚ na vhodný postup,
poskytovaním návrhov na vhodné riešenie situácií v praxi,
komunikáciou so spolupracujúcimi organizáciami a subjektmi). V
prípade plnenia i týchto aktivít možno ťažko predpokladať,
že funkciu vedúceho možno vykonávať popri spustení nápadu
v miere, ktorá by zároveň mala vplyv na vybavovanie vecí –
odľahčenie nápadu ostatných PaMÚ. Zároveň z vyjadrenia
pripomienkujúceho nie je zrejmé, akým spôsobom plní
požiadavky priameho nadriadeného (generálneho tajomníka
služobného úradu) alebo poskytuje súčinnosť PaMÚ, ak v
danom čase realizuje plánované úkony vo veciach, ktoré sú
mu prideľované (prebiehajúca mediácia, probačné stretnutie
a pod.). Taktiež možno podotknúť, že schopnosť pochopiť
problém inej osoby nie je priamo podmienená vykonávaním
totožnej činnosti.
|
Verejnosť
|
Čl.
I, bod 4
Navrhované znenie zveruje odbornú prípravu a
vzdelávanie probačných a mediačných úradníkov do gescie
Ministerstva spravodlivosti SR, pričom v osobitnej časti
dôvodovej správy sa navrhovaná zmena odôvodňuje „vytvorením
flexibilného zabezpečenia nevyhnutnej prípravy pre výkon
profesie v opodstatnených prípadoch“, avšak bližšie sa
nekonkretizuje, čo sa mieni pod pojmom opodstatnené prípady a
v čom spočíva zmienená flexibilita. Je potrebné poukázať,
že probačný a mediačný úradník je v zmysle zákona č.
549/2003 Z. z. súdnym úradníkom, ktorého vzdelávanie je v
zmysle § 21 zákona č. 549/2003 Z. z. zverené osobitnej
inštitúcii na to určenej, a to Justičnej akadémii SR (zákon
č. 548/2003 Z. z.), ktorá má priestorové (pracoviská Pezinok
a Omšenie) a personálne kapacity (interní aj externí členovia
akadémie, resp. hosťujúci lektori) pre zabezpečenie
vzdelávania probačných a mediačných úradníkov. Nie je
preto dôvodné, aby vytváralo ministerstvo konkurenciu
Justičnej akadémii SR, ktorá bola založená aj za účelom
vzdelávania probačných a mediačných úradníkov. Ak považuje
ministerstvo za potrebné doplniť vzdelávanie probačných a
mediačných úradníkov, je v záujme ministerstva, aby využilo
súčasný právny stav a v spolupráci s Justičnou akadémiou
vytvorilo plán vzdelávania probačných a mediačných
úradníkov, ktoré by bolo realizované Justičnou akadémiou
SR. Z uvedených dôvodov je nedôvodné, aby len samotné
ministerstvo organizovalo odborné vzdelávanie a prípravu
probačných a mediačných úradníkov.
|
O
|
N
|
Z
dôvodu duplicity sa na pripomienku neprihliada.
|
Verejnosť
|
Čl.
III., bod 7
Navrhovanú novelu žiadam vypustiť,
pretože ju považujem za nedôvodnú a v neprospech výkonu
probácie a mediácie. Probačný a mediačný úradník je podľa
§ 25 Trestného poriadku pomocná osoba, vykonávajúca probáciu
a mediáciu, pričom nemožno oddeľovať probáciu a mediáciu
od trestného konania. Probácia a mediácia je súčasťou
trestného konania, a preto považujem za dôvodné, aby sa z
úkonov probácie a mediácie (napr. výpoveď obvineného pred
probačným a mediačným úradníkom, ktorému bola väzba
nahradená probačným dohľadom, výpoveď odsúdeného pred
probačným a mediačným úradníkom, ktorému bol uložený
podmienečný trest za súčasného nariadenia probačného
dohľadu, výpovede obvineného a poškodeného pred probančým
a mediačným úradníkom pri zisťovaní podmienok pre
podmienečné zastavenie trestného stíhania či zmieru)
vyhotovovali zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku.
Zaznamenanie obsahu úkonov probácie a mediácie formou
zápisnice je opodstatnené aj účelom zachovania práv strán
(obvinený, odsúdený, poškodený), ktoré budú dôslednejšie
chránené, ak ich vyjadrenia budú zaznamenané formou zápisnice
podľa § 58 Trestného poriadku. Ako príklad možno viesť
výpoveď poškodeného v mediácii v súvislosti s uplatňovaním
svojho práva na náhradu škody, keďže jeho výpoveď
zaznamená formou zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku
predstavuje relevantný podklad pre rozhodnutie sudcu, či
prokurátora napr. o podmienečnom zastavení trestného stíhania
alebo schválení zmieru. V neposlednom rade v súvislosti s
poškodeným nemožno opomenúť tak v súčasnosti frekventovaný
pojem, akým je viktimizácia, resp. druhotná viktimizácia.
Práve zaznamenávanie obsahu vyjadrenia poškodeného, či už v
probácii alebo mediácii formou zápisnice podľa § 58
Trestného poriadku, nespôsobuje poškodenému viktimizáciu,
naopak predstavuje formu, prostredníctvom ktorej si poškodený
uplatňuje aj nárok na náhradu škody, ako aj relevantný
podklad pre rozhodovanie v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov
je žiadúce, aby sa z obsahu úkonov probácie a mediácie, pri
ktorých probačný a mediačný úradník zaznamenáva
vyjadrenia strán, vyhotovovali zápisnice s náležitosťami
podľa § 58 Trestného poriadku. V osobitnej časti dôvodovej
správy sa k tomuto bodu uvádza, že probačný a mediačný
úradník sa tým, že vyhotovuje z úkonov probácie a mediácie
zápisnice, stavia do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa.
Takéto konštatovanie považujem za nepochopenie funkcie
probačného a mediačného úradníka ako aj za nepochopenie
inštitútu zápisnice pre uplatňovanie práv poškodených či
zaznamenanie obhajobných návrhov obvinených, obžalovaných
alebo odsúdených.
|
O
|
ČA
|
Predkladateľ
sa nestotožňuje s pripomienkou. Argumentácia absenciou
možnosti poučiť účastníkov, resp. možnosti preukázať
vykonanie poučenia inak ako formou zápisnice s náležitosťami
v rozsahu podľa § 58, nemožnosťou uplatnenia práv účastníkov
v trestnom konaní, zamedzením práva nahliadať do spisov,
fikciami o vzniku zámien skutkov, pre ktoré sa vedie mediácia
v prípade, že dôjde k zmene zaznamenávania realizácie
mediácie a rozsahu zaznamenávaných náležitostí je
irelevantná a uvedené dôvody nijako nesúvisia so zámerom a
úlohou predkladateľa. Základnou podstatou mediácie v trestnom
konaní je prvok dobrovoľnosti všetkých dotknutých
účastníkov, s čím je spojený aj ich prístup k jej
realizácii a motivácia využiť tento inštitút. Úlohou
zákonodarcu je vytvoriť vhodné a motivačné podmienky pre
využitie tohto inštitútu zo strany obvineného a poškodeného
v čo najväčšej možnej miere, nie zabezpečovanie a
posilňovanie postavenia funkcie probačného a mediačného
úradníka vo vzťahu k týmto osobám, resp. osobám, ktoré sa
mediácie zúčastňujú doborvoľne, ani priznávanie právomocí
príslušníka policajného zboru, prokurátora alebo sudcu,
navyše tam, kde to nie žiaduce. Úlohou probačného a
mediačného úradníka na základe podnetu zrealizovať mediáciu
(ak je to možné) je oboznámiť – informovať o jej výsledku
prokurátora/sudcu. Znamená to, že mu poskytuje informácie
podstatné pre rozhodnutie, teda informácie o splnení zákonom
stanovených podmienok pre ďalší postup v konaní, ktoré sa
získavajú v procese mediácie. Niet dôvodu, aby sa v spise
zaznamenávali a prokurátorovi/sudcovi poskytovali iné
informácie, ktoré zákon pre rozhodnutie nevyžaduje alebo v
zmysle zákona nie sú podkladom pre rozhodovanie. Ustanovenie
bolo primerane upravené, t. j. do návrhu zákona bol doplnený
nový novelizačný bod, ktorý upravuje zaznamenávanie úkonov
probácie a výsledku mediácie (§58a).
|
Verejnosť
|
Čl.
III., bod 6
Navrhujem predmetný bod novely neprijať, a
to z viacerých dôvodov. V osobitnej časti dôvodovej správy
je tento bod nedostatočne odôvodnený – poukazuje sa len na
poznatky z aplikačnej praxe, avšak bez ich bližšej
konkretizácie. Nie je zdôvodnené, prečo sa má ustanovovať
za opatrovníka výlučne advokát, keďže v súčasnosti je
možné ustanoviť jednak štátny orgán (v prípade maloletých
detí najčastejšie úrad práce sociálnych vecí a rodiny,
odbor sociálnej kurately), resp. aj inú osobu, napr. blízkeho
člena rodiny poškodeného, ktorý bude dôsledne uplatňovať
nároky poškodeného (ak je poškodeným osoba, ktorá je
pozbavená alebo obmedzená na právnych úkonoch, je dôvodné,
aby za opatrovníka v trestnom konaní bola ustanovená osoba,
ktorá bola za opatrovníka ustanovená už skôr opatrovanským
súdom v konaní o spôsobilosti na právne úkony, ak nie je v
trestnom konaní v konflikte záujmov s poškodeným). Tiež je
potrebné poukázať, že novela nerieši trovy opatrovníka –
advokáta z hľadiska ich uplatňovania, priznávania a
vyplácania. Táto novela tak má v konečnom dôsledku vplyv na
štátny rozpočet, hoci vo všeobecnej časti dôvodovej správy
sa uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet
verejnej správy. Okrem toho, ak sa v Čl. III., bod 5 navrhuje,
aby bol obhajca ustanovený prostredníctvom programového
prostriedku schváleného MS SR, tak je dôvodné si položiť
otázku, prečo by aj opatrovník – advokát nemohol byť
ustanovovaný prostredníctvom programového prostriedku
schváleného MS SR. Z uvedených dôvodov navrhujem predmetný
bod neprijať, nakoľko si vyžaduje zásadnejšiu diskusiu.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
trvá na navrhovanej právnej úprave, ktorej cieľom je
zabezpečiť poškodenému, ktorý je v týchto prípadoch
väčšinou dieťa adekvátnu právnu pomoc v trestnom konaní na
riadne uplatňovanie jeho práv a podávanie opravných
prostriedkov osobou, ktorá má potrebné právnické vzdelanie
za jasne zákonom stanovených podmienok vrátane zodpovednosti
za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Otázka odmeny
advokáta je v štádiu riešenia. Ustanovovanie advokátov za
opatrovníkov poškodeného prostredníctvom programového
prostriedku sa v tomto štádiu nenavrhuje. Vplyvy na rozpočet
verejnej správy zohľadnený v dôvodovej správe a aj
v doložke vybraných vplyvov.
|
Verejnosť
|
Čl.
I, bod 3 ods. 6
navrhujeme znenie: probáciu vykonáva
probačný a mediačný úradník pôsobiaci na tom súde, v
ktorom má pobyt obvinený alebo odsúdený, na jeho žiadosť sa
môže probácia vykonávať aj mimo obvodu príslušného súdu
ak je to prínosom pre dosiahnutie hospodárnosti a efektívnosti
probácie. Vysvetlenie: v obciach, ktoré sú na hranici dvoch
okresov a mieste príslušný súd je vzdialenejší, je pre
probanta efektívnejšie vzhľadom na jeho majetkové pomery
cestovať na iný súd, ktorý je k jeho bydlisku bližší. Tým
sa zabezpečí vyššia efektivita probácie a následnej
resocializácie.
|
O
|
A
|
Znenie
primerane upravené. Na konci sa pripájajú tieto vety:
„Z
dôvodu hospodárnosti a efektívnosti probácie možno miestnu
príslušnosť založiť v inom obvode, ak o to obvinený
požiada. Ak má obvinený pobyt mimo územia Slovenskej
republiky a rozhodnutie, na základe ktorého sa vykonáva
probácia nebolo odovzdané na jeho uznanie a výkon v inom
členskom štáte Európskej únie podľa osobitného predpisu,
miestnu príslušnosť možno založiť v obvode, ktorý je na
území Slovenskej republiky vo vzťahu k pobytu obvineného
najbližšie; splnenie podmienok podľa druhej vety týmto nie je
dotknuté.“
|
Verejnosť
|
Čl.
III bod 5
Nesúhlasím s navrhovanou novelou, ktorou by
sa ustanovovali obhajcovia v trestnom konaní generovaním cez
program určený MS SR, keďže nie sú domyslené dopady takejto
novely, a preto bez rozsiahlejšej diskusie navrhujem tento bod
novely vypustiť. Je potrebné poukázať na odlišnosť funkcie
obhajcu od funkcie správcu konkurznej podstaty alebo exekútora,
ktorí sú v súčasnosti náhodne prideľovaní. Správca
konkurznej podstaty či exekútor pôsobia na základe územného
princípu (podľa obvodu kraja), zatiaľ čo súd môže
ustanoviť obvinenému obhajcu z územia celej SR, avšak s
prihliadnutím na hospodárnosť trov sú obhajcovia ustanovovaní
spravidla z obvodu príslušného okresného súdu, aby
nedochádzalo k navyšovaniu trov obhajoby (najmä z dôvodu
náhrady cestovného a náhrady straty času). Preto, ak vo
všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že novela vo
všeobecnosti nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy,
nejde o pravdivé tvrdenie, pretože ustanovenie obhajcov cez
programové prostriedky navýši výdavky súdov na vyplácanie
trov obhajoby ustanovovaným obhajcom. Tiež je potrebné
poukázať na osobitnosť trestného konania a v tejto súvislosti
je potrebné poukázať aj na nevyhnutnosť v niektorých
prípadoch ,, obtelefonovať, dojednať a zabezpečiť prítomnosť
obhajcu,, a to v ,,súrnych,, prípadoch, kedy potrebujú súdy
reagovať flexibilne. Napr. v súčasnosti sa v prípade povinnej
obhajoby z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. c) Tr. por.
(stíhanie pre obzvlášť závažný zločin) zúčastní
ustanovený obhajca výsluchu obvineného po vznesení obvinenia,
ktorý je zadržaný podľa § 85 ods. 1 Tr. por. a obvinenému
hrozí, že bude vzatý do väzby a ustanovený obhajca sa
následne zúčastní aj výsluchu obvineného na súde pri
rozhodovaní o vzatí do väzby, avšak v prípade, že by v
takýchto prípadoch bol obhajca ustanovený náhodným
vygenerovaním, môže sa stať, že vygenerovaný obhajca bude
mať práve dovolenku (obhajca si neprevezme ani opatrenie o
ustanovení za obhajcu, vyšetrovateľ mu nebude môcť oznámiť
termíny výsluchu jeho klienta a obhajca nebude prítomný ani
pri rozhodovaní o vzatí do väzby) a nebude ani môcť za seba
splnomocniť iného advokáta.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa s pripomienkou nestotožnil. Návrh ma za cieľ zabezpečiť
rovnomernosť ustanovovania obhajcov a to predovšetkým v
reakcii na množiace sa podnety zo strany advokátov k postupu
súdov pri ich ustanovovaní. Ostatná časť pripomienky je
riešená v rámci prípravy softwarového riešenia s dôrazom
aj na hospodárnosť zvoleného riešenia.
|
Verejnosť
|
k
čl. II v bode 1 v § 50 ods. 1, 51 ods. 2 a § 68 ods. 1
.Trestný zákon.
Nesúhlasné stanovisko k čl. II v
bode 1 v § 50 ods. 1, 51 ods. 2 a § 68 ods. 1 /Trestný zákon/
Návrh: vypustiť navrhovanú vetu na konci „Skúšobná doba
neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody
alebo počas výkonu väzby.“ Odôvodnenie: Aj počas výkonu
trestu odňatia slobody a aj počas výkonu väzby môže
odsúdený páchať trestnú činnosť /napríklad ublíženie na
zdraví , vydieranie..../ keď je v podmienke. Pri podmienečnom
odsúdení sa skúma to či odsúdený viedol riadny život. Je
potrebné skúmať či odsúdený viedol riadny život, či nebol
discipinárne prejednávaný, alebo sa nedopustil aj trestnej
činnosti aj vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzby.
Vyňať odsúdených vo výkone trestu z posudzovania vedenia
riadneho života v skúšobnej dobe je neprípustné a je
diskriminačné vo vzťahu k odsúdeným čo sú na slobode a
neustále sú pod hrozbou premeny trestu, voči tým ktorý sú
vo výkone a následok premeny podmienečného trestu by im
nehrozil. Komplikované by bola aj oznamovanie na register
trestov /oznamovacia povinnosť/ do kedy bude odsúdený v
podmienečnom odsúdení, nakoľko by sa skúšobná doba
neustále posúvala. Rovnaké komplikácie sú v súčasnosti s
výkonom trestu zákazu činnosti, ktorý v čase výkonu trestu
neplynie. Väzbu nemožno chápať ako trest, ale ako zaisťovací
inštitút. Ak by skúšobná doba neplynula v čase väzby bolo
by to podobné ako v prípade trestu zákazu činnosti. Hoci sa
väzba po následnom odsúdení dotyčnej osoby započítava do
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo
vyplýva z povahy inštitútu a závažnosti zásahu do osobnej
slobody takejto osoby, s ohľadom na zásadu primeranosti a
zdržanlivosti (§ 2 ods. 2 Tr. por.), nemožno počas jej výkonu
prerušiť počítanie doby trestu zákazu činnosti. Tento názor
najvyššieho súdu je podporený aj judikátom R 12/2000
uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.
Navrhujem ponechať ustanovenia § 50 ods. 1 51 ods. 2 a 68 ods.
1 v pôvodnom znení. Je zrejmé čo, sa týka probačného
dohľadu, sa v čase výkonu väzby a výkonu trestu sa
realizovať nebude.
|
O
|
N
|
Návrh
je v rozpore s podstatou skúšobnej doby a požiadavkou na
vedenie riadneho života odsúdeného v bežných podmienkach, t.
j. na slobode, nie vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo
väzbe. Prekladateľ sa s pripomienkou nestotožnil.
|
Verejnosť
|
čl.
II odseku 2,3,4
Nesúhlasné stanovisko k čl. II v
bode 2 v § 50 ods. 2 až 4 /Trestný zákon/ K odseku 2 v § 50
odseku 2 Tr. zák. novým ustanovením - vypadli „primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4“, ktoré
sudca, už nebude môcť pri podmienečnom odsúdení / bez
uloženia probačného dohľadu uložiť/ a zostanú mu tam len 3
- nahradiť škodu, zaplatiť dlh, zmeškané výživné.
Primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 v
spojení s ustanovením § 50 ods. 2 v pôvodnej úprave vo
vzťahu k podmienečnému odkladu bez uloženia probačného
dohľadu boli sudcami využívané, napríklad veľmi často
ukladaná povinnosť - j)zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, veľmi dobre
kontrolovateľná povinnosť v lustráciou v sociálnej
poisťovni. / súdnym úradníkom, netreba vyťažovať
probačného úradníka. Nie je potrebné odsúdeného
predvolávať na súd. Stačí dopytom u odsúdeného, dôkazné
bremeno o uchádzaní sa o zamestnanie spočíva na odsúdenom.
a) zákaz účasti na určených verejných podujatiach - netreba
súčinnosť probačného úradníka, ak odsúdený zákaz poruší
je to dôvod na premenu trestu, porušenie sa dá zistiť v
priestupkovom registri ak spácha priestupok., alebo ak súd
zistí že porušil zákaz iným spôsobom. b) zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok, opäť
netreba súčinnosti probačného úradníka, /v prípade ak nie
je uložený probačný dohľad ide o ľahšiu formu kontroly –
lustráciou v priestupkovom registri, v registri trestov či sa
nedopustil trestnej činnosti súvisiacej s požitím látky a
pod. f) kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane
kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby
alebo inými obdobnými prostriedkami - stačí písomne overiť
u dotknutej osoby netreba súčinnosť probačného úradníka a
všetky ďalšie, ktoré nie sú monitorované technickými
prostriedkami. účel a zmysel právnej úpravy, ktorá
umožňovala sudcom ukladanie primeraných obmedzení a
povinnosti podľa § 51 ods. 3,4 – ide o sprísnenú formu
podmienečného odsúdenia, ktorá nevyžaduje kontrolu
probačných úradníkov a je akýmsi zdvihnutým prostom nad
odsúdeným, ktorý je v podmienke. Obmedzovanie ukladania
primeraných obmedzení a povinnosti len z dôvodu že probačný
úradník nedispnuje mandátom, aby si mohol vynútiť súčinnosť,
ktorá ani potrebná nie je, nie je dôvodom na vyňatie
ukladania týchto obmedzení a povinnosti podľa § 51 ods. 3.4.
Cieľom tejto úpravy ani nebolo predvolávať odsúdeného pri
ukladaní týchto povinnosti v podmienke na súdy /k probačným
úradníkom/, ale len kontrola ich prípadného porušovania
odsúdeným, ktorú je schopný vykonávať a na súdoch aj
vykonáva poverený súdny úradník / tajomník, VSÚ/ - ani pri
ukladaní probačného dohľadu sudca nebude vždy ukladať
kontrolu technickými prostriedkami tu však súčinnosť
probačného úradníka je potrebná K odseku 3 – nesúhlasné
stanovisko: Nesúhlasné stanovisko: Nemožno započítavať
skúšobnú dobu automaticky vždy pri ukladaní súhrnných
trestov, je potrebné skúmať či odsúdený viedol v skúšobnej
dobe ktorá mu plynula v zrušovanom treste riadny život. Pri
takto navrhovanej úprave by bol diskriminovaný odsúdený A, /
ktorému by súd neukladal súhrnný trest/ neviedol by však
riadny život /spáchal by trestný čin/ a trest by mu bol
premenený na nepodmienečný trest. Pri spoluodsúdenom B / za
rovnaký čin a rovnako by porušil podmienku ako A neviedol by
riadny život/, avšak ešte by sa zistilo, že spáchal trestný
čin tretí a bol by mu ukladaný súhrnný trest dopadne
výhodnejšie, lebo by mu trest nebol premenený a ešte by mu
bola automaticky započítaná skúšobná doba. Je to
diskriminačné ustanovenie, ak sa nebude posudzovať vedenie
riadneho života u odsúdených, ktorým bol zrušovaný rozsudok
napríklad z titulu ukladania súhrnného trestu vzhľadom k tým
čo im rozhodnutie nebolo zrušené a obaja porušili rovnako
podmienku. Pričom odsúdený B by mal dopadnúť vo vzťahu k A
horšie a nie výhodnejšie. Osvedčenie má za následok, že sa
na páchateľa hľadí ako by osoba súdne trestaná nebola
odsúdený. Táto fikcia, že sa na páchateľa hľadí akoby
nebol odsúdený, znamená právny zánik skutočnosti odsúdenia,
neznamená však, zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal
trestný čin. Takéto rozlišovanie právnych skutočností nie
je umelé pretože ide o rozlišovanie skutočností z rozličným
obsahom, ktoré majú rozdielny význam. Ak páchateľ opäť
spáchal trestný čim môže súd zo zhodnotenia konkrétnych
okolností vyvodiť závery pokiaľ ide o postoj páchateľa k
trestnej činnosti, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti
a riadny život nevedie. Fikcia neodsúdenia – osvedčenia
nepôsobí spätne tak, že likviduje samotný fakt spáchania
činu. Za vedenie riadneho života treba považovať to že
odsúdený Dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy
občianskej spoločnosti Plnil si povinnosti voči štátu a
rodine Xxxxxxxxxxx svoje práva voči spoluobčanom Nenarušoval
občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní Nedopúšťal
sa priestupkov, deliktov a trestných činov. Najvyšší súd
jasne rozlíšil dôsledky fikcie neodsúdenia a neexistencia
dôsledkov neexistujúcej fikcie nespáchania trestného činu.
Vyčkávať na osvedčenie a neosvedčenie po právoplatnom
rozhodnutí pri súhrnnom treste už je irelevantné. Nakoľko už
sudca pri ukladaní trestu musí vedieť či bolo rozhodnuté o
neosvedčení sa / premene trestu alebo osvedčení sa/ od toho
závisí uložený trest podmienka lebo nepodmienečný trest,
alebo či tam súhrnný trest vôbec možno uložiť. Ak bol
uložený podmienečný trest, je zistiteľné z prístupných
registrov či odsúdený viedol riadny život alebo nie. Vzhľadom
k vyššie uvedenému vo fáze po právoplatnom uložení napr.
súhrnného trestu osvedčenie už nemá vplyv na započítanie,
nakoľko nelikviduje samotný fakt spáchania trestného činu. /
v tomto prípade započítanie PO pri súhrnnom treste nie je
možné/. Je potrebné vyriešiť len otázku rozhodovania súdu
uznesením. Sú názory, že aj o nezapočítaní podmienečného
je potrebné rozhodnúť uznesením rovnako ako o započítaní
podmienečného odsúdenia. Iný názor je, že o nezapočítaní
súd rozhodovať nemusí. Podľa doterajšej právnej úpravy
súdy nejednotne potupujú aj v tom že niektorí započítavajú
aj pri porušení podmienečného odsúdenia od právoplatnosti
zrušovaného odsúdenia do času spáchania skutku a niektoré
súdy pri porušení nezapočítavajú žiadnu dobu. Preto
navrhujem jednotne pri porušení podmienečného odsúdenia
nezapočítať žiadnu dobu a vedení riadneho života započítať
celú dobu od právoplatnosti zrušovaného do právoplatnosti
nového odsúdenia. Navrhujem to preto, že odsúdený je aj tak
vo výhode, lebo mu nebude trest uložený prvým súdom
premenený na nepodmienečný trest, ale mu bude umožnené
nanovo / bez započítania/ od právoplatnosti nového odsúdenia
viesť riadny život. A byť následne osvedčený. Návrh: Ak
odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, sa skúšobná
doba, ktorá už uplynula započíta do skúšobnej doby
novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu za ten istý
skutok, alebo do skúšobnej doby pri uložení súhrnného
trestu alebo spoločného trestu. Ak odsúdený v skúšobnej
dobe riadny život neviedol súd o započítaní nerozhoduje./
Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný
účinok/ K odseku 4 – nesúhlasné stanovisko Súdy sa už
teraz snažia rozhodovať tak, aby výkony trestov mohli
nasledovať plynule za sebou. Nie je to technicky možné
zrealizovať aj napriek uloženej povinnosti v tomto ustanovení.
Už len z dôvodu nemožnosti zaradenia verejného zasadnutia
ohľadom premeny trestu do rozvrhu pojednávaní sudcom, ktorý
už teraz vytyčujú termíny o 4 až 5 mesiacov. Ustanovenie
neškodí, ale ani nepomáha. Bude ustanovením, ktoré sa nebude
dodržiavať. Preto má sudca v terajšej zákonnej úprave na
rozhodnutie o premene trestu rok / alebo dva roky /, ak
nerozhodne odsúdený je osvedčený zo zákona.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa nestotožnil s pripomienkou. Upriamujeme pozornosť na
skutočnosť, že v zmysle § 50 ods. TP kontrolu dodržiavania
obmedzení/povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 vykonáva
probačný a mediačný úradník. Nie je preto zrejmé, ako môže
kontrolu vykonávať iný zamestnanec súdu, keďže takýto
postup je v rozpore so zákonom. Taktiež nie je zrejmé, akým
spôsobom možno získať informáciu o tom, že obvinený sa
zúčastnil verejného podujatia, ak nespáchal priestupok, a
teda nie je táto skutočnosť evidovaná v registri xxxxxxxxxxx,
ani to, aký iný postup má súd k dispozícii pre zisťovanie
dodržania tohto zákazu. Dodržiavanie takéhoto obmedzenia
možno spoľahlivo preukázať len prostredníctvom nariadenej
kontroly technickými prostriedkami, ktorú v zmysle platného
zákona opäť „zabezpečuje“ PaMÚ. Máme za to, že
predmetom probácie je výkon dohľadu nad správaním obvineného
počas skúšobnej doby. Ak teda súd ukladá
obmedzenia/povinnosti (a obsahovo nejde o „administratívne“
alebo finančné plnenia, ktorých dodržiavanie môže overovať
administratívny personál súdu), teda má záujem regulovať
správanie obvineného bez súčasného odňatia slobody, malo by
dochádzať k príslušnému dohľadu, na ktorý je kompetentný
PaMÚ. Cieľom zmeny právnej úpravy nie je obligatórne osobné
dostavenie obvineného na súd, ale primeraná organizácia práce
a delenia úloh.
V časti
pripomienky k odseku 3 sa predkladateľ sa nestotožnil
s návrhom pripomienkujúceho subjektu. Skúšobná doba,
ktorá bude započítaná pri ukladaní súhrnného alebo
spoločného trestu, bude súčasťou novo určenej skúšobnej
doby a súd bude posudzovať vedenie riadneho života v nej.
Situáciu
popisovanú v pripomienke možno považovať za nepochopenie
návrhu, resp. aj aktuálneho znenia. V čase, keď
druhý súd rozhoduje o započítaní, ešte nevie a ani
nemôže vedieť, či v tej skúšobnej dobe viedol odsúdený
riadny život, ak prvý súd ešte nerozhodol o osvedčení,
alebo neosvedčení.
Pri
akceptácii pripomienky by mohla nastať situácia, že ak prvý
súd ešte nerozhodol o neosvedčení v skúšobnej
dobe, pričom odsúdený v tej skúšobnej dobe neviedol
riadny život, a druhý súd k tomuto uložil súhrnný
trest, keďže zároveň zruší výrok o treste, prvý súd
tak už samozrejme nemôže rozhodovať o neosvedčení.
Ak by sa tá skúšobná doba nezapočítavala, nevedenie
riadneho života v nej by tak fakticky zostalo bez
následkov.
A práve
toto by predstavovalo diskrimináciu odsúdených v závislosti
od toho, ako rýchlo by prvý súd išiel rozhodovať
o neosvedčení.
Ak
by rozhodoval ešte než je v inom konaní uložený súhrnný
trest, odsúdenému je jednak „premenený“ PO trest na
nepodmienečný trest a jednak mu ako súhrnný trest musí
byť uložený nepodmienečný trest.
Ak
by bol však súhrnný trest uložený skôr ako prvý súd
rozhodne o neosvedčení, jednak môže byť odsúdenému
uložený súhrnný trest PO a jednak už prvý súd nemôže
rozhodovať o neosvedčení, keďže má trest zrušený.
|
Verejnosť
|
čl.
II bod 4 v § 51 ods. 7
Nesúhlasné stanovisko k čl.
II v bode 4 v § 51 ods. 7 Rovnaké odôvodnenie ako v § 50 ods.
3, nemožno započítavať bez posudzovania vedenia riadneho
života. Návrh: Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny
život, sa skúšobná doba, ktorá už uplynula započíta do
skúšobnej doby novourčenej pri povolení odkladu výkonu
trestu s probačným dohľadom za ten istý skutok, alebo do
skúšobnej doby pri uložení súhrnného trestu alebo
spoločného trestu. Ak odsúdený v skúšobnej dobe riadny
život neviedol súd o započítaní nerozhoduje./ Proti
uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný
účinok/.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa nestotožnil s pripomienkou. Skúšobná doba, ktorá bude
započítaná pri ukladaní súhrnného alebo spoločného
trestu, bude súčasťou novo určenej skúšobnej doby a súd
bude posudzovať vedenie riadneho života v nej.
Situáciu
popisovanú v pripomienke možno považovať za nepochopenie
návrhu, resp. aj aktuálneho znenia. V čase, keď druhý súd
rozhoduje o započítaní, ešte nevie a ani nemôže vedieť, či
v tej skúšobnej dobe viedol odsúdený riadny život, ak prvý
súd ešte nerozhodol o osvedčení, alebo neosvedčení.
Pri
akceptácii pripomienky by mohla nastať situácia, že ak prvý
súd ešte nerozhodol o neosvedčení v skúšobnej dobe, pričom
odsúdený v tej skúšobnej dobe neviedol riadny život, a druhý
súd k tomuto uložil súhrnný trest, keďže zároveň zruší
výrok o treste, prvý súd tak už samozrejme nemôže
rozhodovať o neosvedčení. Ak by sa tá skúšobná doba
nezapočítavala, nevedenie riadneho života v nej by tak
fakticky zostalo bez následkov.
A
práve toto by predstavovalo diskrimináciu odsúdených v
závislosti od toho, ako rýchlo by prvý súd išiel rozhodovať
o neosvedčení.
Ak
by rozhodoval ešte než je v inom konaní uložený súhrnný
trest, odsúdenému je jednak „premenený“ PO trest na
nepodmienečný trest a jednak mu ako súhrnný trest musí byť
uložený nepodmienečný trest.
Ak
by bol však súhrnný trest uložený skôr ako prvý súd
rozhodne o neosvedčení, jednak môže byť odsúdenému uložený
súhrnný trest PO a jednak už prvý súd nemôže rozhodovať o
neosvedčení, keďže má trest zrušený.
|
Verejnosť
|
čl.
I v bode 1. -§ 1 ods. 2 na konci
Nesúhlasné
stanovisko k navrhovanou vetou v čl. I v bode 1. -§ 1 ods. 2 na
konci: Uvedená veta by mala byť formulovaná takto: „Probačný
a mediačný úradník vo funkcii vedúceho štátneho
zamestnanca; vykonáva probáciu a mediáciu na Okresnom súde v
sídle Krajského súdu minimálne v 50 percentnom nápade na
základe rozvrhu práce príslušného súdu. Taktiež vykonáva
probáciu a mediáciu v nevyhnutnom čase, počas ktorého nie je
možné zabezpečiť riadny výkon probácie na okresnom súde.
Odôvodnenie: dôvodom na zaradenie vedúceho probačného a
mediačného úradníka vo vedúcej funkcii do výkonu probácie
je udržiavať ho vo vedomostnej a pracovnej kondícii spojenej s
praxou. Napríklad tak, ako je to u predsedov a podpredsedov
súdov, ktorí okrem riadiacej činnosti si ponechávajú znížený
nápad. Nakoľko z doterajšej praxe je vidieť , že pozíciu
vedúceho probačného a mediačného úradníka vykonávajú aj
vedúci bez akejkoľvek praxe, ktorí nikdy probáciu a ani
mediáciu v trestnom konaní nevykonávali a nestretajú sa s
praxou. Vedúci PAmú má byť podporou a poradcom pre probačných
a mediačných úradníkov a preto je žiadúce, aby sa udržovali
nie len v teoretickej, ale aj v praktickej rovine na úrovni
kvalitnej poradenskej a koordinátorskej činnosti voči svojim
kolegom, ktorí by mali cítiť vo vedúcom podporu a autoritu,
ktorý bude vedieť promptne reagovať na praktické problémy
vyskytujúce sa pri plnení služobných úloh. V prípade
navrhovanej druhej vety je potrebné zabezpečiť výkon probácie
na jednotlivých súdoch, kde vypadne probačný úradník a nie
je na súde nikto, kto by ho zastúpil. V takomto prípade sú
zaťažovaní iný zamestnanci súdu, ktorý nemajú prístup do
registra a nevedia sa zorientovať, Je neprípustné posielať
probantov domov /zamestnaným je minimálne potrebné vystavovať
potvrdenia o návšteve súdu/ a predvolávať ich na nové
termíny, ktoré niekedy sú možné dať až o ďalšie dva tri
mesiace. ./ zvyšuje sa aj finančný dopad na rozpočet súdov -
doručovanie predvolaní, telefonické predvolania a pátrania po
pobyte/ V takom prípade, ak je odsúdený povinný sa dostavovať
raz za dva týždne, alebo raz za mesiac sa nedodržuje
právoplatné á vykonateľné rozhodnutie sudcu. Ak zastupuje
probačný úradník z iného súdu, tak zas chýba na svojom
súde. Hlavne v čase plánovaných úkonov. Vzhľadom k tomu je
žiadúce, aby vedúci probačných úradníkov bol aktívnejšie
zapojený do praktickej činnosti a mohol v prípade akejkoľvek
neprítomnosti probačného úradníka nahradiť /zastúpiť/.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa stotožňuje s názorom na to, čo je úlohou vedúceho PaMÚ
a aké sú požadované zručnosti na riadny a efektívny výkon
tejto funkcie. Taktiež považujeme za vhodné, aby si aj vedúci
zamestnanec prehlboval vedomosti/zručnosti.
Zmyslom
vytvárania vedúcich pracovných pozícii v pracovných
prostrediach však nie je suplovanie už existujúcich pozícií,
ani vytváranie pozície „náhradníka“ vo vzťahu k nim. Ak
má byť popri iných svojich úlohách vedúci podporou pri
nepredvídaných, ale i očakávaných výnimočných situáciách
pre dotknutých PaMÚ, vykonať potrebný úkon môže vedúci
PaMÚ (okrem iného z pozície nadriadeného) bez toho, aby mal
spustený „vlastný“ nápad a boli mu prideľované veci.
Naopak, môže tak robiť tým, že zrealizuje v zastúpení
potrebné úkony vo veciach pridelených týmto PaMÚ. Poznatky z
výkonu funkcie probačného a mediačného úradníka, či už
historické alebo aktuálne by mali byť už predpokladom pre
výkon pozície vedúceho PaMÚ, preto by mali byť predmetom
skúmania pri výberovom konaní. Aktuálna situácia na trhu
práce a atraktivita tejto profesie však podstatne limituje
tieto možnosti. Zároveň kontakt vedúceho s praktickým
výkonom probácie sa realizuje formou komunikácie a supervízie
pri úkonoch PaMÚ („kontrolami/pracovnými stretnutiami na OS,
usmerňovaním pri ich postupoch a zodpovedaním dopytov PaMÚ na
vhodný postup, poskytovaním návrhov na vhodné riešenie
situácií v praxi, komunikáciou so spolupracujúcimi
organizáciami a subjektmi). V prípade dôsledného plnenia i
týchto aktivít možno ťažko predpokladať, že funkciu
vedúceho možno vykonávať popri spustení nápadu, resp. v
takej miere, ktorá by zároveň mala podstatný vplyv na
vybavovanie vecí – odľahčenie nápadu ostatných PaMÚ.
Zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom by mal vedúci plniť
požiadavky/pokyny priameho nadriadeného (generálneho tajomníka
služobného úradu) alebo poskytovať súčinnosť PaMÚ, ak v
danom čase realizuje plánované úkony vo veciach Pr a M, ktoré
sú mu prideľované (prebiehajúca mediácia, probačné
stretnutie a pod.). Taktiež možno podotknúť, že schopnosť
pochopiť problém inej osoby nie je priamo podmienená
vykonávaním totožnej činnosti.
|
Verejnosť
|
čl.I
bod 1 §1 ods. 2
Nesúhlasné stanovisko, uvedená veta
by mala byť formulovaná takto: V § 1 ods. 2 sa na konci
pripája táto veta: „Probačný a mediačný úradník vo
funkcii vedúceho štátneho zamestnanca;1a) vykonáva probáciu
a mediáciu v nevyhnutnom čase, počas ktorého nie je možné
zabezpečiť riadny výkon probácie a mediácie na okresnom súde
v obvode príslušného krajského súdu.“. Túto pripomienku
považujem za zásadnú. Odôvodnenie: Vedúci probácie a
mediácie nastupuje na zastupovanie až v druhom rade, kedy
nemôže zákonného probačného úradníka zastúpiť
zastupujúci probačný úradník, a preto je potrebné riešiť
zastúpenie operatívne (okrem iného dlhodobého zastúpenia). V
praxi to znamená, že keď z nečakaných dôvodov nemôžu
vykonať napr. založenie technických prostriedkov probačný
úradníci, technické zariadenia sú aktivované je vytýčený
termín pojednávanie, je potrebné, aby vedúci PMÚ operatívne
zastúpil PMÚ, aby neprišlo k zmareniu termínu pojednávania,
pri predbežnom prejednaní podmienok (IPŠ) pri dohodnutom
termíne všetkých zúčastnených osôb treba, aby operatívne
vstúpil do konania vedúci PMÚ, aby nedošlo k zmareniu termínu
(hlavné pri neodkladnom opatrení), pri domácom väzení, kedy
sa má odsúdený dostaviť do 24 hodín k probačnému
úradníkovi, taktiež pri väzbe, kedy sa obvinený dostavuje
napr. v týždenných intervaloch je potrebné, aby nedošlo k
zmareniu termínu probácie, aby operatívne nastúpil vedúci
PMÚ. Vzájomné zastupovanie by malo byť zapracované v
príslušných rozvrhoch práce a nečakalo sa na vydanie pokynu
predsedu krajského súdu. Samozrejme toto predpokladá aktuálnu
znalosť aplikačnej praxe vedúcimi PMÚ.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa nestotožnil s pripomienkou. Cieľom návrhu nebolo
znemožniť vedúcemu poskytovať súčinnosť PaMÚ a realizovať
ostatné jeho aktivity, práve naopak. Ustanovenie reaguje na
prideľovanie nápadu vedúcemu, nie možnosť v zastúpení
realizovať úkony za PaMÚ v čase jeho neprítomnosti. To
znamená, že na pokyn predsedu možno spustiť nápad vedúcemu,
pokynom predsedu nie je podmienená možnosť vedúceho
realizovať úkony v zastúpení. Znenie bolo upravené.
|
Verejnosť
|
Čl.
III, bod 7
novo navrhované znenie § 58 sa dopĺňa
odsekom 8, ktorý znie: ustanovenia odsekov 1 a 7 sa nevzťahujú
na zápisnicu o úkonoch vykonávaných v rámci probácie a
mediácie. – novo navrhované znenie považujem za nedôvodné,
nadbytočné a v neprospech výkonu probácie a mediácie, a
preto navrhujem tento bod návrhu zákona vypustiť. V trestnom
konaní je Xxxxxxx poriadok nadriadený všetkým zákonom,
okrem suprema legis, čo znamená, že nie je možné vykonávať
akýkoľvek úkon v trestnom konaní mimo vymedzenia Trestného
poriadku nevynímajúc ani konania v odklonoch, a teda ani pri
mediácii. Tu je možné použiť § 55 Trestného poriadku,
ktorý vo svojej podstate prikazuje konať tak, aby boli
rešpektované práva osôb vystupujúcich v trestnom konaní, čo
sa inak než zápisnicou logicky právne nedá. Podľa § 58
Trestného poriadku je striktne dané, že osoby zúčastnené v
trestnom konaní vypovedajú na zápisnicu, ktorá sa spravidla
spíše pri úkone, resp. bezprostredne po ňom. Nie je dôležité
naďalej venovať čo všetko a ako musí zápisnica vyzerať,
nakoľko to je uvedené v tomto paragrafovom znení. Aj úkony
mediácie teda podliehajú režimu Trestného poriadku, nakoľko
je to konanie podľa tohto zákona. Tu nie je možné vôbec
uvažovať o akejkoľvek inej forme spísania vôle osôb v
mediácii ako na zápisnicu. Predpokladám, že vykonanie napr.
záznamu môže viesť v konečnom dôsledku k neplatnej
mediácii. Takýto úkon sa nebude dať žiadnym spôsobom
konvalidovať a môže to viesť k zmareniu samotnej mediácie.
Je potrebné tiež uviesť už len potrebu, či už pri
podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 a
nasl. Trestného poriadku, že je nutné nejakým spôsobom
zdokumentovať súhlas alebo vyjadrenie obvineného. To si neviem
dostatočne predstaviť pri použití záznamu, zase s poukazom
na §§ 55 a 58 Trestného poriadku. To isté a ešte
markantnejšie je pri zmieri, kde v dikcii § 221 ods. 1,
....atc. je doslovne uvedené, že prokurátor, ak to okolnosti
prípadu vyžadujú pred schválením zmieru, vypočuje
obvineného a poškodeného, takže je zrejmé, že zákonodarca
vôbec neuvažoval v takýchto prípadoch o možnosti spísania
záznamu, práve naopak považoval za nevyhnutné vyhotoviť o
takýchto úkonoch zápisnicu. S poukazom na tento konkrétny
úmysel zákonodarcu je zrejmé, že ani ďalšie orgány, ktoré
sa zúčastňujú trestného konania v rámci mediácie, nemôžu
konať v rozpore s týmto ustanovením. Preto takéto konanie je
právne irelevantné, scestné a prispieva k právnej neistote v
mediáciách podľa Trestného poriadku. V neposlednom rade je
potrebné poukázať na nevyhnutnosť vyhotovovania zápisníc z
úkonov probácie a mediácie aj za účelom zachovania práv
strán, ktoré budú dôslednejšie chránené, ak ich vyjadrenia
budú zaznamenané formou zápisnice, a to aj v prípade, ak
jednou zo strán je cudzinec, resp. osoba, ktorá neovláda
štátny jazyk, vychádzajúc z čl. 47 odsek 4 Ústavy SR / Kto
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa
odseku 2, má právo na tlmočníka/, resp. § 28 odsek 4
Trestného poriadku / „...ak je potrebné preložiť zápisnicu
o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ
opatrením“/.
|
O
|
ČA
|
Predkladateľ
sa nestotožňuje s pripomienkou. Argumentácia absenciou
možnosti poučiť účastníkov, resp. možnosti preukázať
vykonanie poučenia inak ako formou zápisnice s náležitosťami
v rozsahu podľa § 58, nemožnosťou uplatnenia práv účastníkov
v trestnom konaní, zamedzením práva nahliadať do spisov,
fikciami o vzniku zámien skutkov, pre ktoré sa vedie mediácia
v prípade, že dôjde k zmene zaznamenávania realizácie
mediácie a rozsahu zaznamenávaných náležitostí je
irelevantná a uvedené dôvody nijako nesúvisia so zámerom a
úlohou predkladateľa. Základnou podstatou mediácie v trestnom
konaní je prvok dobrovoľnosti všetkých dotknutých
účastníkov, s čím je spojený aj ich prístup k jej
realizácii a motivácia využiť tento inštitút. Úlohou
zákonodarcu je vytvoriť vhodné a motivačné podmienky pre
využitie tohto inštitútu zo strany obvineného a poškodeného
v čo najväčšej možnej miere, nie zabezpečovanie a
posilňovanie postavenia funkcie probačného a mediačného
úradníka vo vzťahu k týmto osobám, resp. osobám, ktoré sa
mediácie zúčastňujú doborvoľne, ani priznávanie právomocí
príslušníka policajného zboru, prokurátora alebo sudcu,
navyše tam, kde to nie žiaduce. Úlohou probačného a
mediačného úradníka na základe podnetu zrealizovať mediáciu
(ak je to možné) je oboznámiť – informovať o jej výsledku
prokurátora/sudcu. Znamená to, že mu poskytuje informácie
podstatné pre rozhodnutie, teda informácie o splnení zákonom
stanovených podmienok pre ďalší postup v konaní, ktoré sa
získavajú v procese mediácie. Niet dôvodu, aby sa v spise
zaznamenávali a prokurátorovi/sudcovi poskytovali iné
informácie, ktoré zákon pre rozhodnutie nevyžaduje alebo v
zmysle zákona nie sú podkladom pre rozhodovanie. Ustanovenie
bolo primerane upravené, t. j. do návrhu zákona bol doplnený
nový novelizačný bod, ktorý upravuje zaznamenávanie úkonov
probácie a výsledku mediácie (§58a).
|
Verejnosť
|
Pripomienka
k Čl. III, bod 3
Podľa návrhu nového § 30b sa v
prípadoch ustanovených týmto zákonom na vykonanie úkonu
priberie zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Nakoľko
ale čl. III, bod 6 navrhuje zmenu § 48 ods. 2/ tak, že sa už
nebude mal. poškodeným deťom ustanovovať zástupca z radov
subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, v zákone by už nebolo
žiadne ustanovenie, ktoré by predpokladalo pribratie
organizácie na pomoc poškodeným, resp. jeho zástupcu k
akémukoľvek úkonu trestného konania.
|
O
|
A
|
Ustanovenie
§ 30b vypustené z návrhu zákona.
|
Verejnosť
|
Pripomienka
k Čl. III, bod 4
Podľa návrhu nového § 48 ods. 2/
sa má v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného
nemôže vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní a je
nebezpečenstvo z omeškania, ustanoviť poškodenému opatrovník
z radov advokátov. Pri riešení problematiky násilia na deťoch
je potrebné, aby všetky participujúce subjekty postupovali
koordinovane. Advokáti sú podľa § 2 ods. 2/ zákona č.
586/2003 Z.z. v z.n.p. nezávislí, viazaní všeobecne záväznými
právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. V danom
prípade neexistuje právny predpis, ktorým by bol advokát
viazaný k vzájomnej spolupráci s ostatnými, na riešení
prípadu participujúcimi subjektmi (podľa nášho názoru v
prípade poškodeného dieťaťa je žiaduci koordinovaný postup
medzi OČTK, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí aj
subjektmi poskytujúcimi pomoc, nielen individuálna právna
pomoc v trestnom konaní).
|
O
|
N
|
Predkladateľ
trvá na navrhovanej právnej úprave, ktorej cieľom je
zabezpečiť poškodenému, ktorý je v týchto prípadoch
väčšinou dieťa adekvátnu právnu pomoc v trestnom konaní na
riadne uplatňovanie jeho práv a podávanie opravných
prostriedkov osobou, ktorá má adekvátne právnické vzdelanie.
Navrhovanou úpravou sa tak zo strany štátu náležite
zabezpečí uplatňovanie práv poškodeného, ktorý nemôže
vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní.
|
Verejnosť
|
čl.
III v bode 5
Pripomienka k článku III bod 5 v § 40
ods. 1 /trestný poriadok/ Dávam do pozornosti rozhodnutie
ústavného súdu záujem okresného súdu na nenavyšovaní
výdavkov na nutnú obhajobu, možno riešiť tým, že
ustanovovaní budú iba advokáti zapísaný v zozname s
pôsobnosťou pre obvod Okresného súdu . /nález - Ústavný
súd Slovenskej republiky II ÚS 669/2015-27/ - toto rozhodnutie
bolo v súvislosti s navyšovaním nákladov na cestovné a
náhrady. /vyhláška 655/2004 Z.z./ Pri tomto ustanovení je
potrebné dbať aj na možnosť spolubhajoby viacerých
obvinených v jednom konaní. Tiež je potrebné zohľadňovať
aj ak sú v jednom konaní ustanovený obhajcovia dvaja /a
viacerí/ pre jedno konanie. Ak sa bude konanie viesť napríklad
na OS Trenčín - bude odsúdený A namietať pri rozhodovaní
podľa § 555 ods. 1 písm. c), že je zaviazaný zaplatiť
vyššiu sumu ako spolupáchateľ B v tomto konaní, len preto že
mu bol ustanovený obhajca z Nového mesta nad Váhom a trovy
boli pri rovnakých úkonoch väčšie / o cestovné a náhrady/
len z dôvodu, že obhajca cestoval z miesta sídla advokátskej
kancelárie v Novom meste nad Váhom do Trenčína a obhajcovi A
bol ustanovený obhajca z Trenčína a náklady na cestovné
nevynaložil. Nie je takéto ustanovenie diskriminačné, ak sa
bude zaväzovať odsúdený k náhrade trov obhajoby ? A ako bude
môcť súd korigovať výdavky na advokátov, ak nebude mať
možnosť ustanoviť advokáta v súlade s hospodárnosťou
konania?/ Porušenie zásady hospodárnosti konania/ Aký bude
následne dopad na štátny rozpočet ? resp. rozpočet
ministerstva spravodlivosti, ktorý je aj teraz poddimenzovaný ?
nakoľko sa advokátske trovy konania hradia so štátnych
finančných prostriedkov. Ako bude prebiehať náhodný výber
advokáta ak je potrebný v sobotu, nedeľu vo sviatok a sudca,
orgán činný v trestom konaní volá obhajcu telefonicky ?
prebehnú neodkladné výsluchy a ustanovený opatrením je až
na ďalší pracovný deň ??? Návrh: Najlepším riešením, by
bolo zamestnať súdnych obhajcov na pracovný pomer alebo
podobnú formu pracovného alebo obdobného vzťahu na paušálnu
mesačnú odmenu, ktorí by boli obhajcami pre konkrétny súd a
obhajovali by na úkonoch v mieste sídla okresného súdu až do
konca trestného konania na príslušnom Krajskom súde. Znížili
by sa náklady na trestné konanie, obhajcovia by boli vždy k
dispozícii na súde pre prípady nutnej obhajoby alebo súrnych
úkonoch v prípravnom konaní kde obhajca musí byť. /služby
ako sudcovia/ Odpadlo by vyhotovovanie uznesení o advokátskych
trovách konania a uznesenia o náhrade trov advokátov
odsúdenými. Dopad na štátny rozpočet je veľmi pozitívny,
obhajca nebude účtovať zbytočné úkony, cestovné náhrady /
cesty na súd/, štúdium spisu a iné., nakoľko bude mesačne
honorovaný zo s - miestom výkonu práce na okresnom súde.
Prideľovanie prípadov obhajcovi by bolo veľmi jednoduché cez
managment v Tp registri náhodným výberom na pokyn sudcu.
Nebolo by potrebné vyhotovovať opatrenia o ustanovení obhajcu
súdom, nakoľko by bol pridelený do konania podobne ako je vec
pridelená sudcom. Vzhľadom k uvedenému na jedného sudcu by
stačil jeden možno dvaja obhajcovia. Podľa nápadu.
Zastupiteľnosť obhajcov by bola zabezpečená rozvrhom práce.
Nie všetci advokáti sú rovnako kvalitný v oblasti
poskytovania právnych služieb, týmto by sa obhajca
špecializoval na trestné právo čím by sa zabezpečila vyššia
kvalita právnej služby odsúdenému. Účelom a cieľom právnej
úpravy nemá byť rovnomerné zabezpečenie, alebo zaistenie
práce obhajcom vo forme poskytovania právnej služby v trestnom
konaní, a odstraňovanie diskriminácie obhajcov, ktorí sa
cítia menej ustanovovaní, ale zaistiť kvalitnú pomoc
obvinenému s obhajobou a nenavyšovať finančné náklady na
obhajobu ustanovovaním obhajcov síce zapísaných náhodným
výberom, ale obísť zásadu hospodárnosti konania vynaložením
zvýšených finančných prostriedkov.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa s pripomienkou nestotožnil. Návrh ma za cieľ zabezpečiť
rovnomernosť ustanovovania obhajcov a to predovšetkým v
reakcii na množiace sa podnety zo strany advokátov k postupu
súdov pri ich ustanovovaní. Ostatná časť pripomienky je
riešená v rámci prípravy softwarového riešenia s dôrazom
aj na hospodárnosť zvoleného riešenia.
|
Verejnosť
|
Čl.
I, bodu 1
Prvá zásadná pripomienka sa týka Čl. I,
bodu 1 – doplnenie § 1 ods. 2 zákona č. 550/2003 Z. z. -
navrhované doplnenie je nedôvodné, nadbytočné a v neprospech
výkonu probácie a mediácie, a preto navrhujem predmetný bod
návrhu zákona vypustiť. To, čo sa v návrhu zákona žiada
doplniť, umožňuje už súčasná právna úprava, ktorá
nevylučuje výkon funkcie vedúceho oddelenia probácie a
mediácie s výkonom funkcie probačného a mediačného úradníka
na príslušnom okresnom súde. Už v súčasnosti je možné len
výlučne na základe pokynu predsedu krajského súdu vykonávať
popri funkcii vedúceho oddelenia probácie a mediácie aj
funkciu probačného a mediačného úradníka. Vedúci oddelenia
probácie a mediácie spolu s ostatnými vedúcimi zamestnancami
na krajskom súde hierarchicky, aj s poukazom na zákon o štátnej
službe č. 55/2017 Z. z., patria do riadiacej pôsobnosti
predsedu krajského súdu (generálneho tajomníka služobného
úradu). Z praxe môžem uviesť, že je možné popri funkcii
vedúceho oddelenia probácie a mediácie vykonávať aj samotnú
agendu probácie a mediácie, samozrejme so zníženým
prideľovaním spisov, bez vplyvu na výkon funkcie vedúceho
oddelenia probácie a mediácie. Vykonávanie probácie a
mediácie aj vedúcim zamestnancom považujem za prínos s
poukazom na spätnú väzbu s praxou, čo umožňuje získavať
aktuálne poznatky z výkonu funkcie probačného a mediačného
úradníka. Zároveň vedúci je tak nápomocný svojim
podriadeným probačným a mediačným úradníkom, ktorým môže
sprostredkovať vlastné praxou nadobudnuté skúsenosti z výkonu
probácie a mediácie, resp. je schopný pochopiť ich a
erudovane reagovať na ich aktuálne problémy z praxe. Z tohto
dôvodu to považujem za prínos pre výkon funkcie vedúceho
oddelenia probácie a mediácie, čo navrhované znenie novely
neumožňuje a obmedzuje práva a kompetencie predsedov krajských
súdov. Ak sa v osobitnej časti dôvodovej správy k Čl. I bod
1 uvádza, že „cieľom je zabezpečiť, aby sa funkcia, resp.
úloha probačného a mediačného úradníka nezasahovala, resp.
nenahrádzala iným zamestnancom, ale aby sa absencia probačného
a mediačného úradníka v danom obvode riešila obsadením
uvoľneného miesta, resp. vytvorením iného“, tak súčasná
právna úprava umožňuje vykonávať „kumulovanú“ funkciu
bez toho, aby išlo o náhradu voľného miesta určeného pre
probačného a mediačného úradníka. Výkon funkcie probačného
a mediačného úradníka je možné vykonávať popri funkcii
vedúceho oddelenia probácie a mediácie na základe pokynu
predsedu krajského súdu, a to v rozsahu bez vplyvu na výkon
funkcie vedúceho probácie a mediácie a bez nahrádzania
neobsadeného voľného miesta pre probačného a mediačného
úradníka. Ďalej z praxe uvádzam, že nebolo zistené, že by
niektorí z vedúcich oddelenia probácie a mediácie /celkovo je
ich 8/, boli nútení vykonávať „kumulovaný“ výkon
funkcie vedúceho oddelenia s výkonom funkcie probačného a
mediačného úradníka. Aj z tohto dôvodu navrhujem predmetný
bod návrhu zákona vypustiť, pretože súčasná právna úprava
umožňuje dostatočne pružne reagovať na potreby výkonu
probácie a mediácie. Prijatím navrhovanej úpravy by sa
znepružnil výkon probácie a mediácie tým, že by sa
znemožnilo vedúcemu oddelenia probácie a mediácie, aby ostal
v kontakte, aj keď len čiastočnom, s praktickým výkonom
probácie a mediácie. Je tu tiež treba poukázať, že aj
predsedovia súdov, či už okresných, krajských a pod.,
taktiež vykonávajú funkciu predsedov súdov, zároveň majú
však aj prideľovanú agendu a pojednávajú im pridelené veci.
V neposlednom rade navrhovaná novela je zásahom do kompetencie
predsedov súdov, ktorí priamo riadia vedúcich oddelení
probácie a mediácie, ako aj probačných a mediačných
úradníkov.
|
O
|
N
|
Z
dôvodu duplicity sa na pripomienku neprihliada.
|
Verejnosť
|
Čl.
II bodu 5
Štvrtá zásadná pripomienka sa týka Čl.
II bod 5, ktorým sa § 51 dopĺňa novým odsekom 9 - tento
navrhujem vypustiť: Povinnosť podľa odseku 4 písm. g), h) a
i) možno uložiť po predchádzajúcom vyžiadaní si správy od
probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej uloženia,
ak vhodnosť uloženia danej povinnosti nevyplýva z odborného
alebo znaleckého posudku. Probační a mediační úradníci
nedisponujú odbornými znalosťami lekára, znalca z odboru
psychológie, psychiatrie, toxikománie,.... Z uvedeného dôvodu
nemôžu relevantne posúdiť vhodnosť uloženia konkrétneho
výcviku alebo iného výchovného programu. Súčasný právny
stav umožňuje sudcom ukladať tieto povinnosti vychádzajúc zo
správ zabezpečených v prípravnom konaní, resp. zo správ
vyžiadaných samotným súdom.
|
O
|
ČA
|
Úlohou
PaMÚ v týchto prípadoch nie je nahrádzať znalca alebo iného
odborníka, ale informovať/upozorniť na objektívne
skutočnosti, ktoré neumožnia splniť uvedené
obmedzenie/povinnosť. Ustanovenie primerane upravené;
z
navrhovaného ustanovenia bolo vypustené písm. h) a i).
|
Verejnosť
|
Čl.
II, bod 5
tento navrhujem vypustiť: Povinnosť podľa
odseku 4 písm. g), h) a i) možno uložiť po predchádzajúcom
vyžiadaní si správy od probačného a mediačného úradníka
o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia danej
povinnosti nevyplýva z odborného alebo znaleckého posudku.
Probační a mediační úradníci nedisponujú odbornými
znalosťami lekára, znalca z odboru psychológie, psychiatrie,
toxikománie,.... Z uvedeného dôvodu nemôžu relevantne
posúdiť vhodnosť uloženia konkrétneho výcviku alebo iného
výchovného programu. Súčasný právny stav umožňuje sudcom
ukladať tieto povinnosti vychádzajúc zo správ zabezpečených
v prípravnom konaní, resp. zo správ vyžiadaných samotným
súdom.
|
O
|
N
|
Z
dôvodu duplicity sa na pripomienku neprihliada.
|
Verejnosť
|
Trestný
poriadok č. 301.2005 Z. z.
Trestný poriadok č.
301/2005 Z. z. V § 414a ods. 3 v druhej vete za text „rovnopisu
okresného súdu“ doplniť o text: „spoločne s nariadením
výkonu tohto trestu“. Dôvod: Pri premene zvyšku trestu
odňatia slobody na trest domáceho väzenia je potrebné, aby
okrem rozhodnutia o premene trestu na trest domáceho väzenia
súd súčasne aj nariadil výkon TDV. V súčasnosti odsúdený
síce vykonávajú TDV ale bez nariadenia, resp. nariadenie
vydáva súd, kde sa TDV vykonáva ale spätne odo dňa, kedy bol
prepustený z VTOS. Tento spôsob spätného nariaďovania TDV
sudcovia odmietajú realizovať. Za účelom posilnenia právnej
istoty je nevyhnutné, aby OS, ktorý premenil zvyšok TOS na TDV
súčasne aj nariadil jeho výkon. Pri tejto premene nie je možné
postupovať analogický tak, ako je to pri klasickom TDV.
|
O
|
A
|
Doplnený
nový novelizačný bod v čl. III návrhu zákona.
|
Verejnosť
|
Čl.
III., bodu 7
Tretia zásadná pripomienka sa týka Čl.
III., bodu 7 – novo navrhované znenie § 58 sa dopĺňa
odsekom 8, ktorý znie: ustanovenia odsekov 1 a 7 sa nevzťahujú
na zápisnicu o úkonoch vykonávaných v rámci probácie a
mediácie. – novo navrhované znenie považujem za nedôvodné,
nadbytočné a v neprospech výkonu probácie a mediácie, a
preto navrhujem tento bod návrhu zákona vypustiť. V trestnom
konaní je Xxxxxxx poriadok nadriadený všetkým zákonom,
okrem suprema legis, čo znamená, že nie je možné vykonávať
akýkoľvek úkon v trestnom konaní mimo vymedzenia Trestného
poriadku nevynímajúc ani konania v odklonoch, a teda ani pri
mediácii. Tu je možné použiť § 55 Trestného poriadku,
ktorý vo svojej podstate prikazuje konať tak, aby boli
rešpektované práva osôb vystupujúcich v trestnom konaní, čo
sa inak než zápisnicou logicky právne nedá. Podľa § 58
Trestného poriadku je striktne dané, že osoby zúčastnené v
trestnom konaní vypovedajú na zápisnicu, ktorá sa spravidla
spíše pri úkone, resp. bezprostredne po ňom. Nie je dôležité
naďalej venovať čo všetko a ako musí zápisnica vyzerať,
nakoľko to je uvedené v tomto paragrafovom znení. Aj úkony
mediácie teda podliehajú režimu Trestného poriadku, nakoľko
je to konanie podľa tohto zákona. Tu nie je možné vôbec
uvažovať o akejkoľvek inej forme spísania vôle osôb v
mediácii ako na zápisnicu. Predpokladám, že vykonanie napr.
záznamu môže viesť v konečnom dôsledku k neplatnej
mediácii. Takýto úkon sa nebude dať žiadnym spôsobom
konvalidovať a môže to viesť k zmareniu samotnej mediácie.
Je potrebné tiež uviesť už len potrebu, či už pri
podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 a
nasl. Trestného poriadku, že je nutné nejakým spôsobom
zdokumentovať súhlas alebo vyjadrenie obvineného. To si neviem
dostatočne predstaviť pri použití záznamu, zase s poukazom
na §§ 55 a 58 Trestného poriadku. To isté a ešte
markantnejšie je pri zmieri, kde v dikcii § 221 ods. 1,
....atc. je doslovne uvedené, že prokurátor, ak to okolnosti
prípadu vyžadujú pred schválením zmieru, vypočuje
obvineného a poškodeného, takže je zrejmé, že zákonodarca
vôbec neuvažoval v takýchto prípadoch o možnosti spísania
záznamu, práve naopak považoval za nevyhnutné vyhotoviť o
takýchto úkonoch zápisnicu. S poukazom na tento konkrétny
úmysel zákonodarcu je zrejmé, že ani ďalšie orgány, ktoré
sa zúčastňujú trestného konania v rámci mediácie, nemôžu
konať v rozpore s týmto ustanovením. Preto takéto konanie je
právne irelevantné, scestné a prispieva k právnej neistote v
mediáciách podľa Trestného poriadku. V neposlednom rade je
potrebné poukázať na nevyhnutnosť vyhotovovania zápisníc z
úkonov probácie a mediácie aj za účelom zachovania práv
strán, ktoré budú dôslednejšie chránené, ak ich vyjadrenia
budú zaznamenané formou zápisnice, a to aj v prípade, ak
jednou zo strán je cudzinec, resp. osoba, ktorá neovláda
štátny jazyk, vychádzajúc z čl. 47 odsek 4 Ústavy SR / Kto
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa
odseku 2, má právo na tlmočníka/, resp. § 28 odsek 4
Trestného poriadku / „...ak je potrebné preložiť zápisnicu
o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ
opatrením“/.
|
O
|
N
|
Z
dôvodu duplicity sa na pripomienku neprihliada.
|
Verejnosť
|
čl.IV
bod 1 § 2 ods. 3 zákon č. 558.2005
V § 2 ods. 3:
nemeniť Túto pripomienku považujem za zásadnú. Odôvodnenie:
Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu tak, aby odpracoval
najmenej dvadsať hodín za kalendárny mesiac. Nakoľko
zákonodárca nestanovil striktne dobu 20 hodín mesačne, ale
najmenej dvadsať hodín mesačne, dá sa predpokladať, že
odsúdený môže odpracovať viac ako dvadsať hodín, tak aby
celý trest odpracoval do jedného roka, k čomu by malo viesť
aj poučenie probačným úradníkom. Pri zamestnaných
odsúdených sa v praxi stretávame s tým, že ak títo môžu
jeden mesiac odpracovať s ťažkosťami 20 hodín, ďalší
mesiac už môžu odpracovať aj 100 hodín, touto zmenou by sme
ukrátili odsúdených o možnosť prispôsobovať si trest podľa
pracovných možností, ak sú zamestnaní. Tak isto študenti,
ktorí majú cez školský rok problém dodržiavať dvadsať
hodín, cez prázdninové voľno môžu odpracovať aj 100 a viac
hodín. Netreba matematicky rátať 25 krát 12, ak má odsúdený
odpracovať 300 hodín, treba, aby v niektorých mesiacoch
odpracoval viac ako 20 hodín, ale je na ňom, aby si tieto
mesiace určil sám. Potom, ak má ods. uložený trest 60 hodín
tento budeme tiež rozratávať na jeden rok, čiže 5 hodín
mesačne?
|
O
|
A
|
|
Verejnosť
|
čl.
IV bod 3 § 4 za ods. 2 vkladá nový ods.3
V § 4 sa za
odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý by mal znieť: „(3)
Písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce s poskytovateľom
práce podľa odseku 2 možno uzatvoriť aj vo forme rámcovej
zmluvy, ktorá obsahuje najmä a) záväzok poskytovateľa práce,
že probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného
okresného súdu bezodkladne oznámi neúčasť odsúdeného na
vykonávaní práce alebo nedodržanie dohodnutého rozsahu prác,
b) záväzok poskytovateľa práce, že probačnému a mediačnému
úradníkovi príslušného okresného súdu umožní bezodkladne
vykonať kontrolu plnenia tejto dohody a kontrolu vykonávania
práce odsúdeným, c) záväzok poskytovateľa práce, že
probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného okresného
súdu bezodkladne oznámi začatie a ukončenie vykonávania
dohodnutej práce. O druhu, rozsahu a mieste výkonu trestu
povinnej práce u jednotlivého odsúdeného rozhodne predseda
senátu a nariadi jeho výkon. Túto pripomienku považujem za
zásadnú. Odôvodnenie: Z predkladaného paragrafového znenia
nie je zrejmé čo má predkladateľ na mysli pojmom „rámcová
dohoda“, dá sa predpokladať, že sa myslí dohoda uzatvorená
medzi súdom a poskytovateľom práce o nejakom poskytnutí
miesta na výkon povinnej práce pre viacerých odsúdených,
ktorá bude zrejme zaevidovaná ako Spr. na konkrétnom súde,
nie je však zrejmé čo konkrétne má táto dohoda obsahovať?
Druh, miesto by mohlo byť ešte súčasťou rámcovej dohody,
ale rozsah povinnej práce treba zrejme uviesť a upraviť inak,
tak isto aj dátum nariadenia povinnej práce, nakoľko tieto
budú u jednotlivých odsúdených iné.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa stotožňuje s názorom uvedeným v pripomienke, avšak
uvedené skutočnosti nie je potrebné upravovať priamo zákonom,
čo by zároveň v praxi mohlo vytvárať prekážky pre
flexibilitu súdov pri vstupovaní do zmluvných vzťahov s
poskytovateľmi práce. Predmetná regulácia by mohla byť
vytvorená vo vyhláške 543/2005 Z. z.
|
Verejnosť
|
čl.
4 bod 6 § 8 ods 2
V § 8 ods. 2 sa za slovo „úradníka“
vkladajú slová „do 60 dní od jeho doručenia“. –
nevkladať Túto pripomienku považujem za zásadnú.
Odôvodnenie: Nie je žiadny dôvod „úkolovať“ sudcu na
rozhodnutie do 60 dní. Po uplynutí lehoty probačný a mediačný
úradník vyhotoví správu o nevykonaní trestu povinnej práce,
tým sa jeho „práca“ končí a je na sudcovom rozhodnutí,
kedy trest premení resp. nepremení. Probačný a mediačný
úradník po uplynutí ročnej lehoty nemá prečo pátrať po
odsúdenom a konať ďalšie úkony. V prípade, ak by sudca
rozhodoval bez návrhu probačného úradníka odkedy by plynula
lehota? Prečo akurát lehota 60 dní a ak z objektívnych príčin
nebude môcť do 60 dní rozhodnúť?
|
O
|
ČA
|
Argumentácia
fikciami o vzniku povinností pre PaMÚ je irelevantná. Uvedený
návrh sa nijako nedotýka povinnosti alebo činnosti PaMÚ,
nezavádza sa povinnosť PaMÚ kontrolovať sudcu ani „pátrať“
po odsúdenom. Novelizačný bod primerane upravený; lehota na
vydanie rozhodnutia bola predĺžená na 90 dní.
|
Verejnosť
|
čl.
IV v bode 3,
V bode 3 § 4 nový ods. 3 zákona 528/2005
Navrhujem vypustiť Odôvodnenie: Zmluvu uzatvorenú s
poskytovateľom práce uzatvára súd / v zastúpení predsedu
súdu/ je uzatvorená spravidla na jeden rok nakoľko odsúdený
má povinnosť vykonať trest povinnej práce do jedného roka.
Nie je potrebné uzatvárať rámcové zmluvy. Druh, miesto a
rozsah vykonávanej práce neurčuje probačný a mediačný
úradník, ale podľa § 3 ods. 4 rozhoduje predseda senátu
okresného súdu v obvode ktorého má odsúdený trest vykonať
o druhu a mieste výkonu trestu povinnej práce. Predseda senátu
rozhoduje uznesením voči ktorému sťažnosť nie je prípustná.
Xxxx nie probačný a mediačný úradník. Je tam rozpor v
ustanoveniach. Súčasná prax postačuje, povinných práce je
veľmi málo. /vzhľadom k povinnosti šetrenia probačného
úradníka o vhodnosti na výkon práce/ Navrhovaná úprava je
zmätočná, nie je definovaný rozdiel medzi dohodou podľa § 4
ods. 2 a navrhovanou rámcovou zmluvou. Probačný úradník má
byť zameraný na výkon práce /zabezpečenie poskytovateľa,
dohodnúť podmienky výkonu / a podľa uzatvorenej dohody a
uznesenia predsedu senátu o určení a nariadení povinnej práce
zabezpečiť výkon prác u odsúdeného nie určovať druh
miesto a rozsah prác.
|
O
|
ČA
|
Predkladateľ
sa nestotožňuje s názorom pripomienkujúceho, že nie je
potrebné umožniť súdom zbaviť sa nadbytočnej administratívy
pre vytvorenie a napĺňanie zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
práce, ak to považujú za vhodné. Skutočnosť, že v určitom
regióne je prax špecifická a nedochádza k využívaniu
inštitútov trestného práva v určitej miere nemôže byť
dôvodom pre vytváranie prekážok súdom pri plnení
súvisiacich úloh.
Znenie
§ 4 ods. 3 bolo primerane upravené v súvislosti
s pripomienkou MPSVaR.
|
Verejnosť
|
Čl.
III, bod 19
V súvislosti s navrhovanou novelou uvedenou
v Čl. III, bod 19, ktorá upravuje procesný postup pri premene
zvyšku trestu odňatia slobody (TOS) na trest domáceho väzenia
(TDV), považujem tiež za potrebné upraviť spôsob
nariaďovania výkonu premeneného zvyšku TOS na TDV, a preto
navrhujem prijať nasledovné novely : V § 414a ods. 3 Tr.
poriadku sa na konci dopĺňa tretia veta, ktorá znie:
„Príslušným na výkon rozhodnutia podľa odseku 1 vrátane
rozhodnutí a opatrení podľa § 406 je súd, v ktorého obvode
sa má trest domáceho väzenia vykonávať“. V § 414a Tr.
poriadku odsek 5 znie: „Odsúdený je povinný dostaviť sa na
účel nastúpenia výkonu trestu domáceho väzenia v prvý
pracovný deň nasledujúci po dni od prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi
miestne príslušného okresného súdu, v ktorého obvode sa
trest domáceho väzenia má vykonávať.“ Svoj návrh
odôvodňujem tým, že mnou navrhovanou novelou sa zosúladí
právna úprava pri „klasickom“ TDV podľa § 435 Tr.
poriadku s právnou úpravou pri premene zvyšku TOS na TDV podľa
§ 414a Tr. poriadku. Pri klasickom treste TDV tento trest
nariaďuje súd, v ktorého obvode sa má TDV vykonávať.
Nariadenie súdu predstavuje opatrenie súdu podľa § 406 Tr.
poriadku. Podľa mojich poznatkov súdy, v ktorých obvode sa má
premenený TDV vykonávať, nariaďujú výkon tohto TDV
analogicky s poukazom na § 435 ods. 1 Tr. poriadku. Mnou
navrhovanou právnou úpravou sa docieli jednoznačné znenie
zákona (nebude treba postupovať analogicky), a teda aj jednotný
postup súdov pri klasickom TDV aj pri premene TDV, keďže ide o
totožný druh trestu a nemá význam, aby pri klasickom TDV
nariaďoval výkon TDV súd, v ktorého obvode sa má TDV
vykonávať a pri premene na TDV by nariaďoval výkon TDV súd,
ktorý rozhodol o premene zvyšku TOS na TDV. Súd, ktorý
právoplatne rozhodol o uložení TDV, či už klasickom alebo
premene zvyšku TOS, zašle rovnopis rozhodnutia súdu, v ktorého
obvode má TDS vykonávať a až súd, v ktorého obvode sa má
TDV vykonávať, nariadi výkon TDV. Pritom z praxe pre
nariadenie postačuje, aby súd právoplatné rozhodnutie zaslal
faxom a dodatočne poštou. V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že súd rozhodujúci o uložení TDV je vždy ešte
pred samotným rozhodnutím v kontakte so súdom, v ktorého
obvode sa má TDV vykonávať, nakoľko si pre svoje rozhodnutie
vyžaduje podklady (miestne zisťovanie od PaMÚ súdu, v ktorého
obvode má TDV vykonávať, či sú splnené podmienky pre TDV),
a preto súd, v ktorého obvode sa má TDV vykonávať má už
cez svojho PaMÚ podstatné informácie ešte pred rozhodnutím o
prípadnom uložení TDV. Na základe uvedeného už zákonodarca
v § 435 ods. 1 Tr. poriadku upravil,aby výkon TDV nariadil súd,
v ktorého obvode sa má TDV vykonávať a z uvedeného logicky
vyplýva, aby daný postup sa jednoznačne upravil aj pri premene
TOS na TDV podľa § 414a Tr. poriadku. Odsúdený sa tak v
prípade premeny zvyšku TOS na TDV dostaví podľa § 414a ods.
5 Tr. poriadku do 24 hodín od prepustenia (resp. v zmysle novely
Čl. III bod 19 v prvý pracovný deň po prepustení) k PaMÚ na
súde, v ktorého obvode sa TDV bude vykonávať a po dostavení
odsúdeného na súd, v ktorého obvode sa má TDV vykonávať,
mu uloží PaMÚ elektronické zariadenie na TDV a súčasne
sudca, resp. vyšší súdny úradník nariadi výkon TDV,
pretože do nariadenia je potrebné uviesť konkrétny deň,
odkedy začne odsúdenému plynúť výkon premeny na TDV. Tento
odsúdenému začne plynúť až, keď sa odsúdený reálne
dostaví k PaMÚ, ktorý mu uloží elektronické zariadenie na
TDV.
|
O
|
ČA
|
Odstraňuje
sa nejednotný postup spôsobený nedokonalou právnou úpravou.
Dopĺňa sa § 414a ods. 3 Trestného poriadku. tak, že súd
rozhodujúci o premene trestu odňatia slobody na trest domáceho
väzenia zároveň nariadi výkon tohto trestu.
|
Verejnosť
|
Čl.
2, bod. 5, § 51 ods. 9 sa dopĺňa
vypustiť písm. h)
a i). Dôvod: probační a mediační úradníci nie sú
odborníci a nemajú kompetenciu na posudzovanie či odsúdený
sa má podrobiť liečeniu závislosti od návykových látok
alebo či sa má podrobiť psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve. Predbežne šetrenie sa vykonáva vo
veľmi krátkom časovom horizonte, častokrát v pojednávacej
miestnosti, kedy PaMÚ nemá možnosť objektívne zistiť, či
je liečenie alebo psych. poradenstvo nutné uložiť, resp.
odporučiť sudcovi.
|
O
|
A
|
Znenie
primerane upravené; z navrhovaného ustanovenia bolo vypustené
písm. h) a i).
|
Verejnosť
|
čl.II
bod 2 § 50 ods. 2
Zákon č. 300/2005 Z.z..... 2. § 50
ods. 2 by mal znieť: nesúhlasné stanovisko, uvedená veta by
mala byť formulovaná takto: V rámci povolenia podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi
uložiť aj povinnosti uvedené v § 51 ods. 4 písm.
c),d),e),f),h),i),j),k), smerujúce k tomu, aby viedol riadny
život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností
nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Túto pripomienku
považujem za zásadnú. Odôvodnenie: Nie je dôvod, aby sudca
pri podmienečnom odsúdení nemohol uložiť aj iné povinnosti
ako len nahradiť škodu a zaplatiť zameškané výživné,
ktoré sú možné odkontrolovať aj pri podmienečnom odsúdení
súdnou tajomníčkou, resp. VSÚ, písomnými dožiadaniami
alebo lustráciami.
|
O
|
N
|
Predkladateľ
sa nestotožňuje s pripomienkou. Upriamujeme pozornosť na
skutočnosť, že v zmysle § 50 ods. TP kontrolu dodržiavania
obmedzení/povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 vykonáva
probačný a mediačný úradník. Nie je preto zrejmé, ako môže
kontrolu vykonávať iný zamestnanec súdu, keďže takýto
postup je v rozpore so zákonom. Máme za to, že predmetom
probácie je výkon dohľadu nad správaním obvineného počas
skúšobnej doby. Ak teda súd ukladá obmedzenia/povinnosti (a
obsahovo nejde o „administratívne“ alebo finančné plnenia,
ktorých dodržiavanie môže overovať administratívny personál
súdu), teda má záujem regulovať správanie obvineného bez
súčasného odňatia slobody, malo by dochádzať k príslušnému
dohľadu, na ktorý je kompetentný PaMÚ. Cieľom zmeny právnej
úpravy nie je obligatórne osobné dostavenie obvineného na
súd, ale primeraná organizácia práce a delenia úloh.
|
VšZP
|
K
celému materiálu
Bez pripomienok.
|
O
|
A
|
|
ÚJDSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
NBÚSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
MHSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
ÚNMSSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
ŠÚSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
MŽPSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
MZSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|
PMÚSR
|
Odoslané
bez pripomienok
|
|
|
|