Partnerská dohoda SR na roky 2014 – 2020

Dokument Partnerská dohoda SR na roky 2014-2020, (ďalej len „PD SR“) je pracovným materiálom na rokovanie s Európskou komisiou (ďalej len „EK“), a to za účelom ďalšieho precizovania uvedeného dokumentu a jeho následného schválenia v zmysle pripomienok a podmienok EK. Centrálny koordinačný orgán (ďalej len „CKO“) si vyhradzuje právo meniť, upravovať alebo odstrániť jednotlivé časti a/alebo celky obsiahnuté v PD SR, a to najmä s prihliadnutím na výsledky rokovaní s EK. Akúkoľvek informáciu obsiahnutú v PD SR je potrebné používať výlučne v kontexte celého dokumentu a s ohľadom na fakt, že ide o pracovnú verziu. PD SR nie je konečnou verziou dokumentu spracovateľ nezodpovedá za prípadné nepresné alebo neúplné použitie dokumentu tretími osobami.

1 Opatrenia na zabezpečenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu 3

1.1 Analýza rozdielov, potrieb v oblasti rozvoja a potenciálu rastu 3

1.2 Zhrnutie kľúčových záverov ex ante hodnotenia PD 63

1.3 Zhrnutie vybraných tematických cieľov a zhrnutia hlavných výsledkov očakávaných pre každý z EŠIF v prípade každého z vybraných tematických cieľov 66

1.4 Orientačné rozdelenie podpory Únie podľa tematického cieľa na národnej úrovni pre každý z EŠIF, ako aj celková orientačná suma podpory plánovaná na ciele súvisiace so zmenou klímy89

1.5 Uplatňovanie horizontálnych princípov a cieľov politiky pre využívanie EŠIF 91

1.6 Zoznam programov v rámci EFRR, ESF a KF, s výnimkou programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca a zoznam programov v prípade EPFRV a ENRF, spolu s príslušnými

orientačnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa XXXX a podľa roku 98

1.7 Požiadavka na transfer alokácií zo štrukturálnych fondov medzi kategóriami regiónov, ak

relevantné 100

1.8 Transfer z cieľa Európska územná spolupráca do cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ak relevantné 100

1.9 Požiadavka na transfer technickej pomoci Európskej komisii, ak relevantné 100

1.10 Informácie o finančných prostriedkoch pridelených na výkonnostnú rezervu a rozčlenených podľa EŠIF a prípadne podľa kategórie regiónu, a o sumách vylúčených z výpočtu výkonnostnej rezervy 101

2 Opatrenia na zabezpečenie efektívnej implementácie EŠIF 102

2.1 Mechanizmy v súlade s inštitucionálnym rámcom na zabezpečenie koordinácie medzi EŠIF

a inými finančnými nástrojmi Únie a vnútroštátnymi finančnými nástrojmi a s EIB 102

2.2 Informácie potrebné na overenie ex ante súladu s pravidlami o doplnkovosti 107

2.3 Súhrn hodnotenia plnenia použiteľných ex ante kondicionalít na národnej úrovni a v prípade, že sa použiteľné ex ante kondicionality nesplnili, súhrn opatrení, ktoré sa majú vykonať, zodpovedné orgány a harmonogram vykonania týchto opatrení 108

2.4 Metodika a mechanizmy na zabezpečenie súladu vo fungovaní výkonnostného rámca 209

2.5 Posúdenie potreby posilnenia administratívnych kapacít orgánov zapojených do riadenia

a kontroly programov a prípadne prijímateľov, ako aj prípadné zhrnutie aktivít potrebných na tento účel 211

2.6 Súhrn plánovaných opatrení v programoch, vrátane orientačného harmonogramu na dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže prijímateľov 214

3 Integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný z EŠIF, alebo súhrn integrovaných prístupov k územnému rozvoju na základe obsahu programov 217

3.1 Opatrenia na zabezpečenie integrovaného prístupu k využívaniu EŠIF pre územný rozvoj špecifických subregionálnych oblastí 217

4 Opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania EŠIF 232

4.1 Vyhodnotenie existujúcich systémov elektronickej výmeny údajov a súhrn plánovaných opatrení s cieľom postupne umožniť, aby sa všetky výmeny informácií medzi prijímateľmi

a orgánmi zodpovednými za riadenie a kontrolu programov uskutočňovali prostredníctvom elektronickej výmeny údajov 232

5 Strategické environmentálne posudzovanie (SEA) 238

Zoznam skratiek 240

1 Opatrenia na zabezpečenie súladu so stratégiou Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu

1.1 Analýza rozdielov, potrieb v oblasti rozvoja a potenciálu rastu

Národný program reforiem SR (ďalej len „NPR“) predstavuje súbor politík, ktorých cieľom je prekonať súčasnú krízu a podporiť rast hospodárstva a zamestnanosti. Identifikácia potrebných politík je založená na analýze najvýznamnejších prekážok rastu a vyššej kvality života.

Moderná a profesionálna verejná správa

Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie

Rozvoj ľudského kapitálu a

zlepšenie účasti na trhu práce

Finančným nástrojom na realizáciu štrukturálnych politík sú Európske štrukturálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“). Koordinácia jednotlivých členských krajín EÚ a integrácia štrukturálnych politík je zabezpečená prostredníctvom spoločnej Stratégie Európa 2020, na ktorú NPR nadväzuje. Ich spoločným prienikom je 5 prioritných oblastí, ktoré predstavujú piliere kvality života, udržateľného rastu a zamestnanosti a ich vybudovanie

Infraštruktúra pre rast a

v období 2014 – 2020 predstavuje pre Slovensko hlavnú výzvu.

zamestnanosť

Trvalo udržateľné a efektívne

využívanie prírodných zdrojov

Nasledujúca časť je zameraná na analýzu kľúčových prekážok dosiahnutia pokroku v týchto prioritných oblastiach a zdôvodnenie výberu najdôležitejších tematických cieľov zameraných na ich odstránenie.

1.1.1 Územná koncentrácia investičných priorít tematických cieľov

V nadväznosti na identifikovaný rozvojový potenciál regiónov Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a investícií posilňujúcich ich hospodársky a sociálny rast1, koncentruje Partnerská dohoda SR na roky 2014 – 2020 (ďalej len „PD SR“) oprávnené príspevky EŠIF do tých geografických územných jednotiek, v ktorých sa dá očakávať najvyššia miera efektívnosti využívaných investícií na riešenie špecifických problémov regiónu prostredníctvom využívania ich miestneho potenciálu a zdrojov.

Z pohľadu regionálneho prístupu bude strategickým cieľom PD SR zabezpečovať implementovanie investičných priorít do priestorov, ktoré majú najvyšší rozvojový potenciál pre danú prioritnú oblasť. Cieľom je integrovať investičné aktivity tak, aby sa stali multiplikátormi ďalšieho rozvoja danej geografickej jednotky ako aj rozvoja k nej priľahlého územia.

Základným východiskom na riešenie územnej a tematickej koncentrácie pre rozhodovanie o umiestňovaní EŠIF podporovaných investičných aktivít je rozvoj územia a polycentrickej sídelnej štruktúry, definovanej v celoštátnom územnoplánovacom dokumente – Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení zmien a doplnkov č. 1 KURS 20112 (ďalej len „KURS“).

PD SR diferencovane koncentruje tematické ciele a prioritné oblasti podpory do jednotlivých geografických územných jednotiek vymedzených celoštátnou územnoplánovacou dokumentáciou KURS, čím sa vytvára vhodný predpoklad vyrovnávania regionálnych disparít. Využívajú sa tým územné výhody rozhodujúcich rozvojových geografických územných jednotiek, spolu s výhodami ich sociálneho kapitálu, pre zabezpečenie nie len ich zvyšovania konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti, ale aj s tým spojené zvyšovanie konkurencieschopnosti a inovačnej schopnosti celých regiónov, v ich širšom územnom a hospodárskom kontexte.

1 Návrh analýzy rozvojového potenciálu regiónov SR a ich územných rozdielov s priemetom na tematickú koncentráciu EŠIF v Partnerskej dohode SR na roky 2014 – 2020

2 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení zmien a doplnkov č. 1 KURS 2011, schválená uznesením vlády SR a jej záväzná časť vydaná nariadením vlády SR č. 528/2002 Z. z., Xxxxx a doplnky č. 1 KURS 2011 uznesením vlády SR č. 513/2011 a jej záväzná časť vydaná nariadením vlády SR č. 461/2011 Z. z.

KURS akceptuje a na slovenské pomery prispôsobuje základné princípy územných priorít rozvoja Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) tak, ako sú deklarované v Územnej agende Európskej únie 20203.

KURS v územnom rozvoji SR definuje systém terciárnych rozvojových centier, ťažísk osídlenia a rozvojových osí, ktorý na princípoch polycentrického konceptu osídlenia vytvára kompaktnú sídelnú štruktúru, ktorá je plynule previazaná aj na sídelné systémy susediacich štátov. Tento systém sídelnej štruktúry predstavuje základné geografické územné jednotky, ktoré majú najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií s cieľom ich tematickej integrácie a územnej koncentrácie, s predpokladom ich najvhodnejších rozvojových efektov v ekonomickej a sociálnej sfére pre čo najširší podiel obyvateľov.

Centrá osídlenia sú hierarchicky zoradené do piatich skupín, ku ktorým patria aj mestá Bratislava a Košice, nezaradené do hierarchických skupín. Centrá osídlenia tvoria základ polycentrickej koncepcie osídlenia. Sú dobre dostupné pre obyvateľov ich zázemí a preto sú vhodnými priestormi pre koncentráciu vybraných investičných aktivít, ktoré uspokojujú aj požiadavky a potreby obyvateľov ich zázemia. Ťažiská osídlenia predstavujú hierarchický systém sídelných aglomerácií rôznej intenzity rozvoja aglomeračných a kooperačných vzťahov medzi jednotlivými centrami a obcami v ich zázemí. Najvýznamnejšími priestormi pre územnú koncentráciu tematických cieľov sú územia vymedzených ťažísk osídlenia prvej a druhej úrovne. V prvej úrovni ide o priestory aglomerácií okolo krajských miest a niektorých k nim priradených bipolárnych jadier. Najrozvinutejšou aglomeráciou je ťažisko osídlenia okolo mesta Bratislavy, ktoré sa organicky prepája s aglomeráciami trnavského a nitrianskeho ťažiska osídlenia. Rozvinutými aglomeráciami sú tiež ťažiská osídlenia okolo ostatných krajských miest (ktoré sú súčasne aj najvýznamnejšími centrami osídlenia), v prípade aglomerácie okolo miest Prešova x Xxxxx vytvárajú jedno kompaktné ťažisko osídlenia. Ťažiská osídlenia prvej úrovne sú podľa intenzity kooperačných vzťahov medzi sídlami vnútorne členené na pásma, ktorými sú: jadrové pásmo, prímestské pásmo a ostatné územie ťažiská osídlenia prvej úrovne. Jadrové pásmo je priestor aj pre rozvoj mesta v rámci mestského funkčného územia. Pre koncentráciu rozvojových aktivít sú výhodné aj priestory vymedzené ako prímestské pásmo ťažísk osídlenia prvej úrovne, resp. podľa potreby difúzie jednotlivých aktivít aj centrá a priestory ťažísk osídlenia druhej úrovne. Popri centrách osídlenia a ťažiskách osídlenia majú významný rozvojový význam v celom priestore SR rozvojové osi. Tieto predstavujú jeden z najvýznamnejších prvkov distribúcie rozvojových impulzov pre čo najväčšie plošné pôsobenie rozvojových aktivít. Rozvojové osi sú súčasťou tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporujú sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj, vrátane rozvoja vidieka. Vytvárajú podmienky pre dostupnosť k infraštruktúram, zachovanie a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva a zabezpečujú požiadavky, ktoré sa na sídelnú štruktúru kladú z hľadiska ekonomických, sociálnych a environmentálnych súvislostí. Rozvojové osi tak efektívne plnia požiadavky udržateľnosti a vytvárania zdravého a environmentálne vhodného obytného i pracovného prostredia.4 Rozvojové osi sú uzlovo-pásové systémy osídlenia s relatívne vysokou koncentráciou všetkých sídelných aktivít. Ide o priestory vhodné nie len pre koncentráciu rozvoja dopravnej a ostatnej technickej infraštruktúry, ale aj ostatných hospodárskych a sociálnych aktivít, ktoré majú za úlohu zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov v súčinnosti so zabezpečovaním dostupnosti požadovaných aktivít pre čo najväčší podiel obyvateľov.

KURS vymedzil centrá osídlenia predovšetkým z pohľadu celoštátnych súvislostí. Popri týchto bude žiaduce v rámci implementácie integrovaných prístupov vymedziť regionálne a subregionálne centrá. Tieto budú dopĺňať celkový systém z regionálneho pohľadu a budú tvoriť centrá pre koncentráciu aktivít podľa jednotlivých tematických cieľov tak, aby ich efektivita bola využiteľná pre čo najširší okruh obyvateľov.

3 Územná agenda Európskej únie 2020 – Smerom k inkluzívnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov; dohodnuté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj; 19. mája 2011, Gödőllő, Maďarsko

4 Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení zmien a doplnkov č. 1 KURS 2011, str. 60

KURS jednoznačne nevymedzuje vidiecky priestor. Územie mimo centier vymedzených v KURS je možné vnímať primárne ako vidiecky priestor, avšak vidiecke osídlenie je logickou súčasťou aj v KURS vymedzených jednotlivých aglomerácií (ťažísk osídlenia) a rozvojových osí. Vidiecky priestor z hľadiska prijímania podporných prostriedkov EŠIF, je potrebné individuálne posudzovať a spresňovať jeho vymedzenie v rámci spracovávania implementácie integrovaných prístupov v podmienkach regiónov SR. Východiskom však musí byť ich vzťah k priestorom koncentrácie vyjadrených v KURS.

1.1.2 Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie

SR patrí v rámci EÚ k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám. Hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) na obyvateľa v parite kúpnej sily vzrástol zo 47 % priemeru EÚ27 v roku 1995 na 73 % v roku 2012. Typ konkurencie, ktorý si SR vybrala, bol založený na nízkych daniach a mzdových nákladoch, nie však na investíciách do výskumu a inovácií (ďalej len „VaI“). Tento typ konkurencie nie je dlhodobo udržateľný5. SR patrí do skupiny takzvaných miernych inovátorov s druhou najnižšou inovačnou výkonnosťou v skupine 6 . Zánik firemnej vývojovej základne mal negatívny dopad na konkurencieschopnosť a inovačnú výkonnosť priemyslu v celej SR a najmä v krajoch mimo BSK7.

Koordinovanými štrukturálnymi politikami je potrebné zlepšiť inovačné prostredie v nasledujúcich oblastiach:

5 Zdroj: Hlavné vývojové trendy v slovenskej ekonomike z hľadiska inteligentnej špecializácie; Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied pre potreby Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR

6 European Innovation Scoreboard 2013

7 V podrobnejšom delení inovačnej výkonnosti podľa regiónov NUTS II v roku 2011 sa Bratislavský kraj radí k miernym inovátorom s vysokou výkonnosťou (stabilne od roku 2007, mimo roku 2009), Západné a Stredné Slovensko k miernym inovátorom so strednou výkonnosťou (ZS v roku 2007 malo vysokú výkonnosť, naopak SS nízku) a Východné Slovensko k miernym inovátorom s nízkou výkonnosťou (od roku 2007). Zdroj: Regional innovation scoreboard 2012

 Výskumný, vývojový a inovačný (ďalej len

„VVaI“) potenciál: SR potrebuje výrazne zvýšiť mieru internacionalizácie s dôrazom na zapojenie sa do Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „ERA“), prepojiť vzdelávanie, VVaI a zvýšiť spoluprácu s podnikateľským sektorom, konsolidovať a prepájať existujúcu výskumnú infraštruktúru (napr. výskumné centrá, univerzitné vedecké parky atď.) založené v programovom období 2007 – 2013 a podporovať aktivity interdisciplinárnych multisektorových excelentných výskumných tímov tak, aby sa dosiahol maximálny pridaný efekt pre spoločnosť a hospodársku prax. Rovnako je

potrebné zabezpečiť dostatok vedcov, mladých výskumníkov a inovátorov, posilniť spoluprácu medzi vzdelávacími a výskumnými inštitúciami a podnikateľským sektorom, podporiť VVaI kapacity v podnikoch a sieťach vrátane klastrov a technologických platforiem;

 Konkurencieschopnosť MSP: podporovať nové podnikateľské modely a internacionalizáciu MSP, zvyšovať podnikanie, zlepšiť prístup k financovaniu;

 Naplno využiť potenciál IKT: zvýšiť angažovanosť podnikov v digitálnej ekonomike, zaviesť inteligentnú elektronickú verejnú správu, zvýšiť dostupnosť širokopásmového internetu a penetráciu IKT, ako aj zlepšiť digitálne zručnosti;

 Ľudské zdroje: reštrukturalizovať stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie a odbornú prípravu tak, aby efektívne reagovali na potreby trhu.

1.1.2.1 TC 1: Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií

V roku 2011 celkové výdavky na vedu a výskum (ďalej len „VaV“) predstavovali len 0,63 %8 HDP (EÚ15 2,12 % a V4 1,27 %). Dôvodom tohto stavu je najmä nízka úroveň súkromných investícií do VaV. Celkovo od roku 2005 podiel priemyslu na finančnej stimulácii VaV poklesol z 54 % na 35 % a v roku 2010 predstavoval len 0,27 % HDP9. Do roku 2020, aj v zmysle Stratégie Európa 2020, chce SR zvýšiť podiel výdavkov na VVaI minimálne na 1,2 % z HDP 10 tak, aby podiel verejných a súkromných zdrojov bol v pomere 1:2. Na splnenie tohto cieľa bude potrebné zvýšiť súkromné investície do VVaI posilňovaním spolupráce výskumných centier s podnikateľskými subjektmi a konsolidovať a rozširovať VaI infraštruktúru investícií prostredníctvom inteligentnej špecializácie.

1.1.2.1.1 Konsolidovanie a rozšírenie výskumnej a inovačnej infraštruktúry

Dobudovanie infraštruktúry a kapacít na rozvoj excelentnosti v oblasti VVaI, zvýšenie súkromných investícii do výskumu a inovácii a rozvoj spolupráce a synergií medzi univerzitami, výskumnými organizáciami a podnikateľskou sférou, sú opatreniami na odstránenie existujúcej „technologickej medzery“.

8 SLOVSTAT

9 OECD Science, Technology and Industry Outlook 2012

10 Aj keď SR definovala tento cieľ v zmysle Európy 2020 na úrovni 1 % z HDP, v Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky dochádza k jeho revízii na úroveň 1,2 % z HDP.

Infraštruktúra

Profil SR vo výskume a inováciách v roku 2010

Source: OECD Science, Technology and Industry Outlook 2010

Celkové výdavky na vedu a výskum v

% HDP

Ľudské zdroje vo vede a

technologiách ako % celkovej

Vedecký a inžiniersky tul ako % všetkých nových tulov

100

Podnikateľské výdavky na vedu a

výskum v % HDP

Celkové výdavky na vedu a výskum financované priemyslom

Podiel výskumníkov na celkovej

zamestnanos (na síc obyvateľov)

Triadické patenty na milión

obyvateľov

Celkové výdavky na vedu a výskum

financované zo zahraničia v %

Vedecké články na milión obyvateľov

Patenty so zahraničným

spoluvynálezcom

% spolupracujúcich firiem (ako %

% firiem s produktovou inováciou

(ako % všetkých firiem)

% firiem zavádzajúcich

všetkých firiem) netechnologické inovácie (ako %

OECD

Technologický dlh v inštitúciách realizujúcich VaV sa začal odstraňovať v programovom období 2007 – 2013, keď bola zahájená výstavba a modernizácia infraštruktúry na všetkých úrovniach11. Účinnosť jej použitia je však vzhľadom na reálny prínos v inovačnom procese veľmi nízka. Z pohľadu multiplikačných efektov projektov VaV pre hospodárstvo a spoločnosť sa budú najzásadnejšie výsledky realizovať až v horizonte 5 rokov po skončení realizácie projektov. Investície v rámci programového obdobia 2014 – 2020 budú zamerané na kvalitné

infraštruktúrne projekty v oblastiach identifikovaných stratégiou RIS312.

Nerovnomerné rozdelenie výskumno-vývojovej infraštruktúry ako aj ľudského kapitálu a smerovania financií z národných zdrojov kopírujú rozloženie potenciálu VVaI na území SR. Podľa ŠÚ SR 13 je v BSK zamestnaných až 50,7 % všetkých zamestnancov v rámci VVaI a investície presahujú polovicu celkových výdavkov na VaV v rámci SR (51,8 %). V KSK pôsobí vo VVaI 13,6 %, v ŽSK 8,8 % a iba zvyšných 26,9 % zamestnancov VaV pôsobí v ostatných samosprávnych krajoch.

Je potrebné zabezpečiť kontinuálne financovanie výskumno-vývojovej a inovačnej infraštruktúry ako aj výskumno-vývojových kapacít v rámci BSK pre roky 2014 – 2020 ako funkčného územia VVaI s dôrazom na geograficky blízke vedecko-technologické platformy v Brne, Viedni, či v Budapešti. Pri plnení Stratégie Európa 2020 môže SR využiť potenciál spoločnej stratégie rozvoja Dunajského regiónu, alebo prostredníctvom vytvárania sietí v rámci ERA, regiónu Centrope (Bratislava-Brno- Viedeň), ako aj v rámci komunitárnych programov (najmä Horizont 2020).

V sektore pôdohospodárstva je výskum a poradenstvo finančne poddimenzované, zapojenie súkromného sektora do výskumu je nízke a nadnárodná spolupráca nedostatočná. Kritickou sa javí potreba revízie zamerania poľnohospodárskeho výskumu na odvetvia s reálnou perspektívou uplatnenia výstupov v praxi. Je potrebné hlbšie integrovať domácu inštitucionálnu vedecko- výskumnú základňu pôdohospodárskeho rezortu a podporovať jej spoluprácu a prepojenie na štruktúry ERA, vrátane operačných skupín Európskeho inovačného partnerstva. Taktiež súčasný pôdohospodársky poradenský systém je kapacitne poddimenzovaný a chýba mu účinná spolupráca a koordinácia.

11 Dátových centier a výpočtových stredísk VaV; centier excelentnosti, najlepších a najperspektívnejších pracovísk s dôrazom na vedeckú excelentnosť a kreovanie tímov; kompetenčných centier s cieľom vytvorenia limitovaného počtu výskumných zoskupení, zložených z akademických inštitúcií a z priemyselných subjektov, ktoré majú byť vybavené špičkovou výskumnou infraštruktúrou; priemyselných výskumno-vývojových centier priemyselného (aplikovaného) výskumu a experimentálneho vývoja a na priamu spoluprácu podnikov s akademickou sférou; univerzitných vedeckých parkov a národných výskumných centier

12 Materiál „Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky“ schválený uznesením vlády SR č. 665/2013, xxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/Xxxxxxxxx.xxxx/XxxXxxxxxxxxXxxxxx?xxXxxxxxxxx00000

13 xxxx://xxxxxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxx/Xxxxxx/xxx_000/Xxxx-x-xxxxxxxx/xxxx/xxxxxxx_xx_0000_x_xxxxxx.xxx

Kapacity VaI

V oblasti VaI v SR pracuje len 1,2 %12 z celkového počtu pracujúcich osôb, avšak podľa správy OECD je stav ľudského potenciálu v oblasti výskumu a technologického rozvoja považovaný za nadpriemerný, vzhľadom na priemer krajín OECD14. Napriek tomu SR výrazne zaostáva v podiele mladých vedcov a výskumníkov v kategóriách do 35 rokov a 35-44 rokov15. Je to čiastočne spôsobené odchodom mladých vedcov do zahraničia16 a pracovným uplatnením vedcov mimo VaI.

Medzinárodné zapojenie

Miera internacionalizácie výskumu SR, meraná počtom medzinárodných vedeckých publikácií aspoň s jedným spoluautorom mimo EÚ a počtom doktorandov zo štátov mimo EÚ, je veľmi nízka. Na základe týchto ukazovateľov je možné konštatovať značnú uzavretosť slovenskej vedy a nízku mieru zapojenia do medzinárodného výskumného kontextu.

SR patrí k najmenej aktívnym partnerom v medzinárodných výskumných projektoch EÚ 17 . Nedostatočná synergia a komplementarita existujúcich národných a medzinárodných podporných nástrojov, chýbajúca národná cestovná mapa na budovanie výskumných infraštruktúr, absencia národnej podpory, vrátane neexistencie zastrešujúcej kancelárie pre podporu zapájania SR do rámcových programov a ďalších iniciatív EÚ v Bruseli a obmedzené národné zdroje neumožňujú aktívnejšie zapojenie sa do projektov, aktivít a iniciatív ERA.

1.1.2.1.2 Podpora investovania do výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom inteligentnej špecializácie

Priemyselné investície do VVaI pokrývajú len približne 9 % verejného výskumu a sú odrazom nízkeho dopytu po inováciách. Jeho nízka úroveň, ako dôsledok dezintegrácie trhu v SR, je jednou z hlavných príčin nízkej inovačnej výkonnosti v súčasnosti.

Podpora výskumu a aktívnej spolupráce medzi podnikmi, výskumno-vývojovými centrami a vzdelávaním by mala spočívať v rozvoji produktov a služieb, prenose technológií, inovácií procesov a vytváraním sietí na zdieľanie informácií. Uvedené by sa malo dosiahnuť prostredníctvom inteligentnej špecializácie a koncentráciou zdrojov do oblastí VVaI vymedzených stratégiou RIS3,, ako aj podporou vytvárania podmienok na realizáciu prototypov, ich verifikáciou, a to prostredníctvom investícií do najperspektívnejších oblastí so zohľadnením vybudovanej výskumno-vývojovej základne v období 2007 – 2013. Hlavným cieľom stratégie RIS3 je „podnietiť štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti a excelentnosti vo VaI s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života“18.

Z hľadiska globálnej excelentnosti a so zohľadnením miestnej relevantnosti pre potreby inteligentnej špecializácie boli z hľadiska dostupných vedeckých a výskumných kapacít identifikované nasledovné oblasti špecializácie: i) oblasti z kapacít výskumu a vývoja: materiálový výskum a nanotechnológie, biomedicína a biotechnológie, životné prostredie a pôdohospodárstvo, udržateľná energia;

ii) hospodárska špecializácia: automobilový a strojársky priemysel, atď.; iii) perspektívne oblasti: automatizácia, robotika a digitálne technológie, atď. Pozitívny efekt pri riešení sociálnych problémov bude dosiahnutý prostredníctvom nasledovných identifikovaných prioritných oblastí: zamestnanosť

14 OECD Science, Technology and Industry Outlook 2010, xxxx://xxx.xxxx.xxx/xxx/xxxx/00000000.xxx

15 Annual data on HRST and sub-groups, by sex and age[hrst_st_ncat], Eurostat

16 xxxx://xxxxxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxx/XxxxxxxXxxxxx/XX/xxxxxx0000/0/0-xxx-xxxxx-00-00.xxx

17 keď sa umiestnila na 25. mieste (z 27) a naši výskumníci žiadali 78,97 EUR na jedného obyvateľa a podali v priemere 356,21 žiadostí na mil. obyvateľov. Horšie z hľadiska aktivity je na tom už len Poľsko a Rumunsko. Medzi najmenej aktívne krajiny patrí SR aj z pohľadu pomeru prostriedkov k HDP, ktorý hovorí, že aktivita slovenských vedcov je približne o tretinu nižšia ako priemer EÚ, zdroj: xxxx://xxx.0xx.xx/xxxxxxx/xx_xxxx/0000/00/00/Xxxxxx_x_xxxxxx_XX_0XX_00.xxx

18 Str. 5, stratégia RIS 3

mladých ľudí, sociálna inklúzia a problémy marginalizovaných skupín, starnutie populácie a kvalita života, znižovanie emisií, efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov19.

Prekážky efektívnej spolupráce medzi všetkými aktérmi VVaI, ktoré je potrebné v nasledujúcom období odstrániť z akademického sektora sú predovšetkým dôsledkom absencie politík, pravidiel a nástrojov na podporu spolupráce výskumnej a priemyselnej sféry ako aj chýbajúcich platforiem pre rozvoj spolupráce.

1.1.2.1.3 Územná koncentrácia

Pre riešenie posilnenia výskumu a rozšírenia VaI infraštruktúry je z hľadiska dosahovania čo najväčších efektov najvhodnejšie vychádzať z lokalizácie existujúcej výskumnej infraštruktúry a nadväzovať na ňu. V existujúcich lokalitách je popri existencii výskumných zariadení, podmienok vzdelávania a spolupráce výskumných a vzdelávacích kapacít, vytvorený najlepší predpoklad aj z pohľadu sociálneho zázemia pre jeho ďalší kapacitný rozvoj. V súčasnosti ide o sídelné centrá najväčších a najvýznamnejších miest (Bratislava a Košice), ku ktorým možno z pohľadu tematického cieľa priradiť aj mesto Žilina. Pre ďalší rozvoj aktivít tematického cieľa podporovaných EŠIF (aktéri výskumu a rozvoja technológií, budovanie kapacít excelentnosti, demonštračné a vzdelávacie centrá a pod.) je vhodná ich lokalizácia aj do ostatných krajských miest a centier osídlenia 1. a 2. skupiny vymedzených podľa KURS, diferencovane podľa špecifík konkrétnych lokalít a možností ich najefektívnejšieho previazania na uplatňovanie výsledkov výskumu. Pri krajských mestách, okolo ktorých sú vytvorené aj najvýznamnejšie funkčné aglomerácie, sú vhodnými priestormi rozvoja aktivít aj jadrové a prímestské pásma ťažísk osídlenia prvej úrovne. Jadrové pásma sú aj priestormi mestských funkčných území.

K územiam s najväčším potenciálom realizácie kľúčových opatrení pre EPFRV zahŕňajúcich spoluprácu medzi sektormi poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, ako aj ďalšími aktérmi patria centrá osídlenia 1. a 2. skupiny podľa lokalizácie existujúcich kapacít v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva. Tieto centrá sú vhodným územím aj z pohľadu vytvárania zoskupení a sietí, vytvorenia a využívania poradenských služieb a vytvárania operačných skupín spájajúcich poľnohospodárov, výskumníkov z hľadiska územnej koncentrácie. Podľa miestnych podmienok na lokalizáciu týchto zariadení sú z hľadiska aglomeračných efektov vhodné aj priestory prímestských pásiem ťažísk osídlenia prvej úrovne.

1.1.2.2 TC 2: Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality

Odvetvia digitálnej ekonomiky (ďalej len „DE“) ponúkajú dostatok voľných20 a najlepšie finančne ohodnotených pracovných miest21 .Používanie IKT zásadne zvyšuje produktivitu práce ľudí na pracovisku, mobilitu a kvalitu voľného času. Stratégia Európa 2020 pripisuje IKT 50 %-ný podiel na hospodárskom raste EÚ za posledných 15 rokov a považuje DE22 za hlavný motor pokrízového zotavenia európskeho hospodárstva.

Odvetvia DE zamestnávali k 1. polroku 2012 v SR 56 tisíc zamestnancov (2,5 % celkovej zamestnanosti SR), pričom viac ako 2/3 pracovných síl je zamestnaných v MSP. Podiel DE na HDP (vyjadrenom

19 Finálne znenie priorít určuje Stratégia inteligentnej špecializácie SR do roku 2020 a ich konkrétna aplikácia bude realizovaná prostredníctvom implementačných mechanizmov, v ktorých aktívnu úlohu budú zastávať odberatelia výsledkov VaV

20 Dlhodobo medzi najžiadanejšími profesiami na trhu sú IT analytici, IT architekti, IT konzultanti, IT manažéri, IT projektoví manažéri, IT testeri, IT technickí špecialisti, ostatné najžiadanejšie pozície vyžadujúce IT zručnosti: grafickí dizajnéri, operátori, administratívni pracovníci, referenti, asistenti; zdroj: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/xxxxx/?xxxx_xxxxxxxxxxx_xx

21 Priemerná mesačná mzda v roku 2013 v sektore „Informácie a komunikácia“ bola 1.645 EUR, čo je najviac spomedzi nefinančných odvetví hospodárstva; zdroj: xxxx://xxxxxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxxxx.xx?xxxxxx00000

22 Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, sekcie J: 58 nakladateľské činnosti, 59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok, 60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, 61 telekomunikácie, 62 počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, 63 informačné služby

v hrubej pridanej hodnote) bol 4,7 %, čím predstihol odvetvia ako je poľnohospodárstvo, bankový sektor a dostal sa na úroveň maloobchodu23.

SR patrí za posledné roky do skupiny lídrov v dynamike rastu HDP vytvoreného v odvetviach DE a je najrýchlejšie rastúcim exportérom IKT služieb24. Predpokladá sa, že DE v SR bude rásť ročne o 12 %.

75%

100%

83%

Digitálna agenda

% domácnos na vidieku s prístupom k internetu

(min. 30 Mbps)

100%

% domácnos s prístupom k internetu (min. 30 Mbps)

% obyvateľov, ktorí komunikujú s verejnou správou on-line (aspoň raz za posledných 12 mesiacov)

% obyvateľov, ktorí doručili vyplnené formuláre verejnej správe cez internet (aspoň raz za posledných

50%

48%

11%

15%

% obyvateľov, ktorí nikdy nepoužili internet

20%

% obyvateľov používajúcich bežne internet (aspoň

raz týždenne)

% znevýhodnených obyvateľov používajúcich bežne

internet (aspoň raz týždenne)

60%

% pouplácie nakupujúcej cez internet

37%

% populácie, nakupujúcej cez internet z inej členskej 20%

krajiny EU 11

33%

% MSP predávajúcich on-line

13%

0% 20%

40%

60%

80% 100%

Cieľ 2020 V3 EU27 SR

Zároveň sa predpokladá, že ťahúňmi rastu budú súkromná spotreba, export IKT služieb a softvéru. Čistý export IKT služieb a softvéru by mal byť hlavným faktorom rastu s príspevkom dosahujúcim 51 %25.

SR však zaostáva za krajinami s najvyspelejšou DE26 (USA, Nórsko, Singapur), ako aj za svojimi susedmi v EÚ (Česko, Rakúsko) v mnohých parametroch 27 , ako napr. nízka úroveň penetrácie širokopásmového internetu, najmä na vidieku, relatívne nízka angažovanosť verejnej správy a podnikov v online službách, dopyt po elektronických službách a penetrácia digitálnych technológií, nízke investície do VaV, ako aj nedostatok absolventov s potrebnými

IKT zručnosťami, po ktorých je na trhu práce na základe indexu záujmu zamestnávateľov najväčší dopyt 28.

Zdroj: EC, digital_scoreboard_ 4.6.2012

Z hľadiska e-Governmentu v SR je jeho úroveň v súčasnosti nízka. Všetky inštitúcie štátnej správy a takmer všetky inštitúcie samosprávy sú on-line a poskytujú pre verejnosť prostredníctvom webového portálu informačné služby. Požiadavky verejnosti vybavujú inštitúcie elektronicky tam, kde nie je osobitným predpisom vyžadovaná listinná forma. Väčšina inštitúcií poskytuje on-line elektronické služby aj prostredníctvom webovej aplikácie, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne na zasielanie podaní (napr. daňovým úradom, colnej správe, katastru nehnuteľností, Úradu verejného zdravotníctva).

V oblasti informatizácie je možné za základné problémy považovať nedostatočnú prípravu legislatívy a príslušných štandardov, koordináciu projektov, schopnosť jednotlivých povinných osôb realizovať projekty a zastavenie informatizácie spoločnosti v rokoch 2011 – 2012, čo spôsobilo až dvojročné pozdržanie.

V súčasnosti prebieha transformácia verejnej správy, ktorá je zameraná na informatizáciu štátnej správy a územných samospráv. Výsledkom tohto procesu budú základné elektronické služby a technologické komponenty, ktoré tvoria predpoklady pre zásadnú zmenu procesov vo verejnej správe a plnú organizačnú interoperabilitu a administratívnu spoluprácu na národnej a európskej úrovni.

Aj napriek pokroku v zavádzaní služieb e-Governmentu a vytváraní legislatívneho rámca29 niektoré bariéry na národnej a európskej úrovni pretrvávajú, a to najmä v oblastiach semantickej, organizačnej a technickej interoperability.

23 Zdroj: xxxx://xxxxxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxxxx.xx?xxxxxx0000

24 OECD Factbook 2011: Economic, Environmental and Social Statistics – ISBN 978-92-64-11150-9 – OECD 2011

25 Zdroj: Online šanca pre Slovensko, BCG, Google, 2012

26 zdroj: Global Innovation Index 2012, BCG e-intenzity 2011

27 xxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxx-xxxxxx/xx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxx

28 Záujem zamestnávateľov o absolventov VŠ, ARRA a Xxxxxxxx.xx

29 Zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente

1.1.2.2.1 Semantická interoperabilita

Jedným z kľúčových zdrojov inteligentného rastu sú verejné dáta, tzn. všetky informácie, ktoré verejné orgány v EÚ produkujú, spracovávajú, alebo nakupujú.

Na úrovni EÚ boli dosiahnuté niektoré čiastkové kroky vytvárajúce rámec implementácie na národnej úrovni30. Z pohľadu dátovej domény celoeurópskej architektúry jednotného digitálneho trhu je najväčšou výzvou prechod na novú paradigmu ukladania a manažmentu dát. Za týmto účelom je nosnou celoeurópskou platformou iniciatíva „open data“ a program ISA 31 , ktoré vyplývajú zo smernice EK32.

SR patrí medzi krajiny s najnižšou mierou otvorenosti v dostupnosti verejných dát, vrátane referenčných údajov spravovaných v registroch verejnej správy33 potrebných pre výkon verejnej moci. Obrazom súčasnej kvality a otvorenosti verejných dát je úroveň sofistikovanosti elektronických služieb verejnej správy34 v SR. Tá totiž vyžaduje dostupnosť referenčných registrov, ktoré neexistujú, a niektoré základné z nich (registre právnických osôb, fyzických osôb, priestorových informácií) sú len v implementácii v rámci OPIS s plánom sprístupnenia do roku 2015. Napriek tomu, že verejná správa v SR má k dispozícii dostatočné množstvo údajov, z technických a najmä právnych dôvodov, nie je ich však schopná efektívne používať.

1.1.2.2.2 Organizačná interoperabilita

Na základe doterajšieho hodnotenia pokroku v transpozícii pravidiel jednotného trhu SR dosiahol deficit transpozície pravidiel úroveň 0,3 %, čím je pod hranicou platného 1 % cieľa, ako aj pod hranicou navrhovaného 0,5 % cieľa na nasledujúce obdobie (priemer EÚ je 0,6 % transpozičného deficitu). Z pohľadu praktickej implementácie konkrétnych systémov a dátových výmen v roku 2011 nezabezpečovala SR ani jednu zo základných aplikácií v oblasti jednotných kontaktných miest (JKM), Your Europe – občania (dane, pobyt, vozidlá) 35.

SR zaostáva vo vytváraní jednotného digitálneho trhu, ako aj v užitočných službách e-Governmentu. Úroveň vyspelosti aplikácií a elektronických služieb v SR dokumentujú prieskumy EK36 a Spojených národov37 z ktorých vyplýva, že v roku 2012 sa SR medzi krajinami EÚ umiestnila na 4. mieste od konca v hodnotení vyspelosti e-Governmentu, pričom najviac zaostávajúcimi oblasťami sú on-line služby a telekomunikačná infraštruktúra (50 % úrovne). Relatívne vysokú úroveň dosahuje SR v oblasti ľudského kapitálu daného predovšetkým nadpriemernou digitálnou gramotnosťou a dopytom obyvateľov po elektronických službách. Verejná správa ako tvorca legislatívneho prostredia, štandardov a poskytovateľ kľúčových elektronických služieb dlhodobo zaostáva za reálnymi potrebami ekonomiky a vývojom v okolitých krajinách. Výrazný pokrok v legislatíve a v investíciách do e-Governmentu sa za posledné roky len pomaly premieta do zefektívňovania verejnej správy a rastu digitálnej ekonomiky.

1.1.2.2.3 Technická interoperabilita

Prevažujúcou charakteristikou technologického prostredia verejnej správy SR je roztrieštenosť a rezortný prístup pri budovaní IKT infraštruktúry a služieb, čo sa odráža aj vo vysokých nákladoch na

30 Prijatie Nariadenia o znova použití informácií verejného sektora, spustenie sektorových politických iniciatív: Prístup k environmentálnym informáciám a nariadenie INSPIRE30, akčný plán zavedenia inteligentného dopravného systému 30, otvorený prístup k vedeckým informáciám30, politiky digitalizácie kultúrneho dedičstva; implementácia programov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, zameraných na použitie sémantických technológie pre harmonizáciu služieb a lepšie použitie dát na národnej a európskej úrovni: The Linked Open Data (LOD2)30, projekt OpenAIRE30 a v neposlednom rade aktivita ISA XXXXX.XX

31 Interoperability Solutions for European Public Administrations (ISA)

32 Smernica 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora 33 The State of Open Data, xxxx://xxx0000.xxxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxx/xxxxxxxxx0000_xxxxxxxxxxxx.xxx 34 Digitizing Public Services in Europe: Putting ambition into action. 9 th. Benchmark

35 Making the Single Market deliver, Annual governance check-up 2011

36 Digitizing Public Services in Europe, 9th Benchmark Measurement

37 United Nations eGovernment Survey 2012

informačné technológie (IT)38. Tento stav naďalej pretrváva a aktuálne riešenia projektov OP IS ho konzervuje. Na druhej strane však existujú tendencie smerujúce ku zdieľaniu IKT na nadrezortnej úrovni39.

„Cloud computing“ možno zjednodušene chápať ako ukladanie, spracovávanie a používanie údajov na vzdialených počítačoch dostupných cez internet. Používatelia môžu na požiadanie disponovať takmer neobmedzenou výpočtovou kapacitou, nemusia vynakladať veľké kapitálové investície na splnenie svojich potrieb a môžu údaje získať odkiaľkoľvek prostredníctvom internetového spojenia. Cloud computing má potenciál výrazne znížiť výdavky na IT a umožniť vývoj mnohých nových služieb. Prijatie dôveryhodných riešení cloudu verejnými obstarávateľmi by mohlo povzbudiť malé a stredné podniky (MSP) k tomu, aby ho tiež prijali.

1.1.2.2.4 Nízka penetrácia internetu

SR patrí nielen v rámci EÚ, ale aj v rámci OECD dlhodobo medzi krajiny s najnižšou penetráciou širokopásmového internetu33.

V SR sú dostupné všetky štandardné 40 technológie poskytovania širokopásmového prístupu s prevažujúcou technológiou xDSL (na maloobchodnom trhu) s podielom 39,7 % celkového počtu prístupov, nasleduje WiFi s podielom 23,6 %. Rast bezdrôtových širokopásmových prístupov súvisí s rozmachom najmenších lokálnych poskytovateľov. Zároveň to svedčí nielen o záujme obyvateľov v riedko osídlených oblastiach o širokopásmový prístup, ale hlavne o nedostatočnej rozvinutej infraštruktúre fixného širokopásmového prístupu v týchto oblastiach41.

Hlavným dôvodom nízkej penetrácie internetu na vidieku a vysokého podielu sietí ďalšej generácie je skutočnosť, že v SR nefunguje efektívna súťaž42. Na okraji záujmu ostávajú predovšetkým vidiecke oblasti, horské oblasti a ekonomicky slabé regióny, tzv. biele miesta: Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. Smerovanie investícií by sa preto malo zamerať na budovanie regionálnych sietí, ktoré umožnia napojenie bielych miest na rozvinuté národné chrbticové siete.

1.1.2.2.5 Xxxxx xxxxxxxxxxxx podnikov v DE

Počet online nakupujúcich vzrástol v roku 2013 oproti predchádzajúcemu roku o 12 % a je najvyšším v rámci CEE (37 %), ale stále tvorí len 50 % používateľov internetu. Vyššia kvalita e-commerce služieb, vrátane cieleného digitálneho marketingu by však tempo rastu online nakupujúcich ešte zrýchlila (transparentnosť, profesionálne online služby, garancie a pod.).

Mnohé firmy si uvedomujú dôležitosť internetu a väčšina z nich má webovú stránku alebo možnosť online predaja, či objednávok (B2C online služby poskytuje 20 %). Veľmi pasívne sa však správajú v rámci vlastných online nákupov. B2B online služby používa len 14 % podnikov, čo je najnižšia hodnota v EÚ. Len 13 % obratu MSP v roku 2011 tvoril obchod cez internet. Slovenské firmy majú ešte veľký potenciál (50 % používateľov internetu) konvertovať používateľov internetu na online nakupujúcich. Predpokladom je efektívnejšie využitie možností digitálneho marketingu a nových technológií, ako aj zvýšenia kvality ponúkaných e-commerce služieb43.

1.1.2.2.6 Územná koncentrácia

Opatrenia zahrňujúce riešenie rozvoja e-Governmentu budú centrá osídlenia Bratislavy, v ktorých sídlia ústredné orgány štátnej správy, zodpovedné za riešenie rozvoja elektronických služieb

38 Podľa údajov MF SR Výdavky štátnej správy na IKT boli v roku 2009 : 251,6 mil. EUR; 2010: 336,8 mil. EUR; 2011: 327,2 mil. EUR.

39 Ako príklad je možné spomenúť projekt dátového centra obcí a miest (DCOM) alebo DataCentrum Ministerstva financií SR

40 xDSL, FTTX, fixný bezdrôtový širokopásmový prístup, širokopásmový prístup cez koaxiálnu káblovú sieť, mobilný širokopásmový prístup, prístup prostredníctvom prenajatých okruhov, PLC, satelit

41 ANALÝZA veľkoobchodného relevantného trhu č. 5, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, 2012

42 Rozhodnutie Telekomunikačného úradu SR č. 146/OER/2013 z 28. 2. 2013

43 Zdroj: Online šanca pre Slovensko, BCG, Google, 2012

občanom a podnikateľom a budovanie e-Governmentu, pričom výsledky projektov budú dostupné na celom území SR. Opatrenia týkajúce sa územnej samosprávy budú smerované do centier osídlenia, ťažísk osídlenia a rozvojových osí. Opatrenia podporované EFRR (implementované najmä prostredníctvom národných projektov) týkajúce sa budovania širokopásmového internetu budú lokalizované v bielych a šedých miestach s nedostatočným pokrytím širokopásmovým internetom.

Opatrenia podporované EŠIF zamerané na zlepšovanie dostupnosti, využívania a kvality IKT vo vidieckych oblastiach tak, aby boli dostupné pre všetkých, je potrebné koncentrovať predovšetkým do centier v ostatnom území, lokalizovaných predovšetkým na rozvojových osiach podľa KURS. Opatrenia týkajúce sa budovania širokopásmového internetu budú lokalizované v bielych a šedých miestach (do 500 obyvateľov) s nedostatočným pokrytím širokopásmovým internetom.

1.1.2.3 TC 3: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva a akvakultúry (v prípade ENRF)

Z hodnotenia konkurencieschopnosti jednotlivých krajín Eurozóny44 a jej vývoja v období 1999 – 2010 v prípade SR vyplýva dvojdielnosť medzi vývojom nákladovosti a produktivity tzv. obchodovateľného (z hľadiska zahraničného obchodu) a neobchodovateľného sektora ekonomiky. Táto dvojdielnosť je daná dramatickým poklesom systémovej konkurencieschopnosti sektora MSP v dôsledku:

a) straty inovačného potenciálu MSP vplyvom nízkej vzájomnej kooperácie, chýbajúceho rozvíjania zručností nízkeho osvojovania si/zavádzania inovácií a nových trendov,

b) obmedzených možností financovania MSP, osobitne najmenších veľkostných kategórií (mikropodnikov a malých podnikov), vplyvom konzervatívneho prístupu tradičných komerčných poskytovateľov (bánk) a absencie alternatívnych možností financovania,

c) nízkej motivácie populácie pre vstup do podnikania a prevažujúceho vnímania podnikania ako nutnosti namiesto vnímania podnikania ako príležitosti,

d) chýbajúcej motivácie/odvahy MSP pre expanziu podnikateľských aktivít nad rámec konvenčných produktov a služieb,

e) poklesu ekonomickej aktivity veľkej časti MSP vplyvom globálnej ekonomickej krízy a prekážok v podnikateľskom prostredí a ich prepadu do kategórie mikropodnikov.

Podiel podnikov s kladným hospodárskym

85 výsledkom 81

2008 2009

Mikro Malé Stredné

2010

MSP spolu

2011

Veľké

1.1.2.3.1 Nedostatočná konkurencieschopnosť obchodných modelov MSP

Slovenské hospodárstvo je stále závislé na ekonomických výsledkoch veľkých nadnárodných spoločností (MNC) pôsobiacich v odvetviach na export orientovaného spracovateľského priemyslu. Napriek tomu, že časť MSP sa úspešne integrovala do dodávateľských štruktúr týchto MNC, veľká časť MSP, najmä v odvetviach mimo spracovateľského priemyslu, kde pôsobí prevažná väčšina MSP, zápasí s početnými problémami vyplývajúcimi zo straty cieľových trhov a to v dôsledku narušenia organických väzieb k špecializovaným inovačným procesom a k systematicky vzdelávanému ľudskému kapitálu. Situácia sa výrazne skomplikovala po roku 2008, keď vplyvom globálnej ekonomickej krízy došlo

Vývoj likvidity II. stupňa v rámci jednotlivých

1,20

1,09

1,11

1,07

1,05

1,03

1,40 kategórií podnikov

0,84

0,86

0,91

0,88

0,78

0,83

0,82

0,86

1,20

0,84

0,85

0,82

0,85

1,00

0,80

0,60

0,40

0,20

2008

2009

2010

2011

k výraznému prepadu ekonomickej kondície

0,00

Mikro Malé Stredné MSP spolu Veľké

Zdroj: NARMSP

44 Competitiveness and External Imbalances Within the Euro Area“ (Occasional Paper Series, No. 139, december 2012, ECB)

a životaschopnosti MSP. V situácii otvorenej ekonomiky, akou je SR, sa MSP len veľmi ťažko darí presadzovať na zahraničných trhoch, čo v kombinácii s nízkou absorpčnou kapacitou domáceho trhu výrazne vplýva na udržateľnosť podnikania a znižuje mieru prežitia podnikov. Existujúce nástroje podpory MSP sa javia ako, málo účinné pre zabezpečenie ich podnikateľských aktivít, ako aj inovačnej kooperácie s akademickým sektorom.

V dôsledku vonkajších ekonomických vplyvov a nízkej konkurenčnej schopnosti dochádza v poslednom období k znižovaniu ziskovosti MSP45. Významným problémom v SR je druhotná platobná neschopnosť. Pri zohľadnení ukazovateľa likvidita II. stupňa 46 zaznamenali MSP v roku 2011 47 veľký prepad v oblasti uhrádzania krátkodobých záväzkov.

Vývoj počtu živnostníkov v SR

450 000

400 000

350 000

300 000

250 000

200 000

150 000

100 000

50 000

264 090

263 733

248 204

241 199

244 419

263 733

266 903

269 323

279 597

274 630

306 356

336 640

344 870

364 185

374 382

392 841

387 876

384 202

375 722

359 575

Okrem globálnych vplyvov krízy a poklesu dopytu je kľúčovým problémom nízkej konkurencieschopnosti MSP v SR nízka inovačná aktivita daná bariérami rozvoja MSP vo väzbe na zavádzanie inovácií 48 a nízkou systémovou podporou MSP.

počet

Potrebu inovovať ako predpoklad dlhodobej konkurencieschopnosti, si väčšina začínajúcich MSP neuvedomuje 49 , preto veľa z nich po skončení

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

„novosti“ ich produktov úplne zaniká alebo musí hľadať nový predmet podnikania. SR patrí medzi

krajiny s nadpriemerným podielom vzniknutých a zaniknutých subjektov a zároveň medzi krajiny s najnižšou mierou prežitia novovzniknutých subjektov50. Podľa prieskumu Hodnotenie uplatňovania princípov SBA z januára 2013 a februára 2013 viac ako 4/5 podnikov investovalo do výskumných a inovačných aktivít menej ako 10 % svojho ročného obratu.

Dôsledkom izolovaného pôsobenia MSP nielen od aktuálneho VaV, ale aj od iných konkurenčných alebo komplementárnych podnikov je zaostávanie v oblasti rozvoja inovačných klastrov. Problematická pre konkurencieschopnosť MSP je aj nízka kvalita absolventov potrebných na pozície v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a nesúlad ponuky kvalifikácií a požiadaviek súkromného sektora. SR je v metrike „Dostupnosť vedcov a inžinierov“ na 74. mieste. Nižšia konkurenčná schopnosť v spojení s nevyhovujúcou veľkostnou štruktúrou sa prejavuje nízkou internacionalizáciou podnikania, keď podiel MSP v zahraničnom obchode dosahuje len 30 % a v obchode s krajinami mimo EÚ dokonca len 20 %51.

45 Priemerný zisk MSP medzi rokmi 2008 a 2011 poklesol takmer o 1/3. Celkovo len 56 % MSP (právnické osoby) dosahuje kladný hospodársky výsledok, pričom v kategórii mikropodnikov je to ešte menej

46 Vyjadruje podiel obežných aktív bez zásob k celkovým krátkodobým záväzkom

47 Posledné dostupné údaje

48 Analýzy realizované v období január 2013 – február 2013, identifikovali ako najväčšie bariéry rozvoja MSP vo väzbe na zavádzanie inovácií: nízka kapitalizácia MSP, vysoká zadlženosť, oneskorené platby – druhotná platobná neschopnosť, nedostatok finančných zdrojov pre rozvoj/ expanziu podnikateľských aktivít, príliš vysoké náklady na zavádzanie inovácií, rozvoj zručností a zvyšovanie pridanej hodnoty, chýbajúce systémové nástroje na prenos know-how medzi veľkými medzinárodnými podnikmi a ich domácimi dodávateľmi, vysoká administratívna záťaž podnikania, nedostatok poradenstva pre začínajúcich podnikateľov, nedostatočná podpora a propagácia podnikania na školách, nedostatočná podpora verejných programov, chýbajúce motivácie pre zavádzanie opatrení energetickej efektívnosti a eko- inovácií, chýbajúca systémová podpora pre internacionalizáciu MSP

49 Global EntreprenEurship Monitor (GEM) 2012, realizovaný v období júl – august 2012

50 Podľa údajov Eurostatu po prvom roku od svojho vzniku je aktívnych 74,9 % subjektov. Po piatom roku od svojho vzniku je na Slovensku aktívnych len 44,4 % subjektov, pričom priemer EÚ je viac ako 50 %

51 Zdroj: Postavenie malých a stredných podnikov v zahraničnom obchode SR v roku 2011, NARMSP

1.1.2.3.2 Nedostatočné podmienky podnikania

MSP sú v súčasnosti ohrozené pretrvávajúcou ekonomickou krízou a zároveň prebiehajúcimi zmenami v podnikateľskom prostredí. Dostupné formy a mechanizmy podpory z verejných zdrojov spravidla nezohľadňujú potreby MSP. Dosahuje sa tak na jednej strane efekt mŕtvej váhy, ktorý sa prejavuje v prípade viacerých realizovaných opatrení podpory, na druhej strane sa vytvára výrazná medzera vo financovaní a nedochádza k prenosu know-how, kompetencií a zavádzaniu inovácií vo veľkej časti MSP, osobitne v kategórii mikropodnikov, ktorá tvorí 96,7 % všetkých podnikov52. Dochádza taktiež k prepadu podnikov z väčších veľkostných kategórii do kategórie mikropodnikov (počet podnikov nad 9 zamestnancov sa medzi rokmi 2008 a 2012 znížil o 51 %). V dôsledku týchto existenciálnych problémov majú MSP len obmedzený priestor na expanziu, rozširovanie podnikania, zavádzanie inovácií a zvyšovanie počtu pracovných miest.

Firmy, ktoré obzvlášť prispievajú k vytváraniu nových pracovných miest, sú malé začínajúce firmy prinášajúce inovatívne produkty a služby, zväčša na báze technológií a kreativity, ktoré majú potenciál aj ambície presadiť sa na zahraničných trhoch 53 . MSP schopné konkurovať na medzinárodnom trhu sa profilujú v odvetviach výroby s vysokou technologickou úrovňou 54 a poznatkovo intenzívnych služieb55. V nich sú MSP zastúpené 3 % podnikov a 0,8 % podnikateľov – fyzických osôb v odvetví priemyslu (sektory s vysokou technologickou úrovňou) a 35,1 % podnikov a 27,1 % podnikateľov – fyzických osôb v odvetví služieb (sektory s poznatkovo intenzívnymi službami).Tento podiel sa v ostatných rokoch nemení, mierne sa zvyšuje len v oblasti poznatkovo intenzívnych služieb.

1.1.2.3.3 Nedostatočný prístup k financovaniu

Existujúce nástroje podpory na základe priamych dotácií sa okrem nedostatočnej kvality riadenia ukazujú ako ekonomicky neefektívne 56 a málo účinné. Na základe prieskumu Hodnotenie uplatňovania princípov SBA z januára 2013 a februára 2013 hodnotí možnosti získania finančných zdrojov z podporných programov pre svoje podnikanie viac ako polovica (53 %) oslovených MSP ako nedostatočné57. Riadenie podpory je organizačne roztrieštené medzi rezorty, ako aj medzi rôzne organizácie spadajúce pod to isté ministerstvo58. Verejne podporované nástroje založené na revolvingovom investičnom princípe prakticky neexistujú59.

V porovnaní s inými krajinami v regióne je dostupnosť kapitálu na rozbeh a rozvoj inovatívnych firiem v SR hlboko poddimenzovaná. Bankové úvery, ako dominantnú formu komerčného financovania,

52 Register organizácií Štatistického úradu SR, stav k 30. 9. 2013

53 xxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxx/xxx/xxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxxxxxx-xxxxxx/xxxxx/xxxxxxxxxx-xxxxxxxxx/0000/xx-xxxx- create-more-and-better-jobs_en.pdf

54 Zahrňujú výrobu farmaceutických výrobkov a prípravkov, výrobu počítačových, elektronických a optických výrobkov a výrobu lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení

55 Zahrňujú vodnú dopravu, leteckú dopravu, nakladateľské činnosti, výrobu filmov, videozáznamov a televíznych programov, prípravu a zverejňovanie zvukových nahrávok, činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie, telekomunikácie, počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, informačné služby, finančné služby, poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie (okrem povinného sociálneho poistenia), pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, právne a účtovnícke činnosti, vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia, architektonické a inžinierske činnosti, technické testovanie a analýzy, vedecký výskum a vývoj, reklama a prieskum trhu, ostatné odborné, vedecké a technické činnosti, veterinárne činnosti, sprostredkovanie práce, bezpečnostné a pátracie služby, verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, zdravotníctvo, starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť), sociálna práca bez ubytovania, tvorivé, umelecké a zábavné činnosti, činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení, činnosti herní a stávkových kancelárií, športové, zábavné a rekreačné činnosti

56 Pozičný dokument EK k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020

57 Takmer dve tretiny (63 %) oslovených podnikateľov uviedlo že nežiadalo ani nemá v budúcnosti záujem o využívanie verejných podporných programov. Približne 9 z 10 (89 %) podnikateľov sa ani nepokúsilo získať finančné zdroje z podporných programov na realizáciu svojich inovačných aktivít

58 Napríklad MH SR má tri agentúry, ktoré sa explicitne zaoberajú podporou MSP – NARMSP, SIEA a SARIO – a ich koordinácia je v tejto oblasti málo citeľná, ani nehovoriac o koordinácii s agentúrami na podporu MSP pôsobiacimi v iných rezortoch, napríklad MŠVVŠ SR a jeho agentúry APVV a ASFEU

59 Výnimkou je Xxxx inovácií a technológií nedávno spustený NARMSP

využíva len 16,5 % MSP60. SR má jednu z najnižších úrovní rozvojového a rizikového kapitálu v Európe. Ekvitné investície predstavujú len 0,022 % HDP; priemer EÚ je 0,31 % HDP. Z toho vyplýva, že v SR existuje priestor pre približne pätnásťnásobné navýšenie.

Až v roku 2013 došlo k rozbehu iniciatívy JEREMIE. V prípade spustenia všetkých plánovaných nástrojov a ich včasnom poskytnutí prijímateľom v plnej miere by momentálna alokácia vo výške 100 mil. EUR v prvom kole viedla k dodatočnému financovaniu pre MSP vo výške 355 mil. EUR. Podľa analýzy trhovej medzery uskutočnenej NARMSP v 4. štvrťroku 2012 predstavuje absorpčný potenciál MSP pre úverový nástroj realizovaný na území SR sumu 865 mil. EUR.

Praktické skúsenosti z realizovaných programov naznačujú, že pre MSP, najmä v počiatočných štádiách existencie, kedy majú veľmi málo praktických skúseností, je popri zabezpečení financovania potrebná aj podpora vo forme poradenstva a odbornej konzultácie (mentoringu). V rokoch 2001 až 2008 bolo zo zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu a ďalších zdrojov, v rôznych regiónoch SR vybudovaných 16 podnikateľských a technologických inkubátorov a 1 výukový inkubátor (tzv. virtuálny). V dôsledku zastavenia financovania prevádzkových nákladov väčšina inkubátorov nedokáže poskytovať podporné služby pre začínajúce podniky. Ako vhodnejší sa javí model vytvárania podnikateľských centier typu one-stop-shop, ktoré budú zabezpečovať kombinované služby (informovanie, poradenstvo, financovanie, kontakty, priestory, zariadenia, administratívne a organizačné služby) určené pre širokú podnikateľskú komunitu a zamerané na dlhodobú podporu najmä začínajúcich, ale aj existujúcich MSP. Centrá budú spolupracovať s partnermi z akademickej sféry, využívajúc už existujúcu infraštruktúru (napr. vedecko-technické parky, univerzity a pod.). Cieľom je vytvárať synergiu medzi podnikateľských, akademickým a VaV sektorom. Centrá budú fungovať v partnerstve s regionálnymi inštitúciami (napr. regionálne samosprávy a pod.). Oproti inkubátorom zameraným na podporu úzko definovanej skupiny inkubátorových firiem, budú centrá existovať ako súčasť jednej organizácie (Slovak Business Agency) s 20 ročnou históriou a jedinečným postavením v rámci podpory MSP na Slovensku. Tento koncept predstavuje komplexnejší a ekonomicky udržateľný model, ktorý má ambíciu sanovať komplexné potreby rozvoja MSP v SR s dôrazom na inovatívne MSP.

1.1.2.3.3.1 Nízka konkurencieschopnosť poľnohospodárstva

Slovenské poľnohospodárstvo je charakteristické duálnou štruktúrou výroby – 82 % podnikov (prevažne rodinného charakteru) obhospodaruje 5 % poľnohospodárskej pôdy, zvyšných 18 % podnikov hospodári na 95 % pôdy. Štruktúra fariem je dominovaná veľkými právnickými osobami (družstvá a obchodné spoločnosti).

V roku 2010 bolo v poľnohospodárstve 24 463 podnikov, z toho 16 179 neregistrovaných fyzických osôb, 584 družstiev, 6 008 registrovaných fyzických osôb a zvyšok tvorili ostatné právnické osoby. Priemerná výmera farmy sa zvýšila z 28,1 ha p. p. v roku 2007 na 77,5 ha p. p. Toto zvýšenie spôsobil najmä 20 %-ný pokles neregistrovaných fyzických osôb (výroba pre vlastnú spotrebu), ktoré predstavujú okrajovú formu hospodárenia na pôde. Analýza obdobia medzi dvomi cenzami (ŠÚ SR – za rok 2001 a rok 2010) dokumentuje stále silný plošný rozptyl poľnohospodárskych podnikateľských subjektov vrátane narastajúceho významu malých rodinných fariem (najmä v menej produkčných oblastiach Slovenska), ktoré majú značný potenciál najmä v nižších pracovných nákladoch. Nedostatkom je nízka investičná aktivita a malá podpora na investovanie v malých podnikoch.

Štrukturálne ukazovatele slovenského poľnohospodárstva sa výrazne líšia od veľkej väčšiny členských štátov EÚ. Priemerná výmera poľnohospodárskeho podniku v SR (1215 ha - v prípade podnikov nad 100ha61.) je niekoľkonásobne väčšia ako vo väčšine krajín EÚ. Ekonomicky rozhodujúca časť poľnohospodárstva SR má veľkovýrobný charakter s prevahou prenajatej pôdy (z celkovej výmery

60 Podiel z celkového počtu MSP účtujúcich v podvojnom účtovníctve, údaj za rok 2011 (zdroj: Register účtovných závierok)

61 CD MPRV SR – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva SR, Informačné listy

využitej poľnohospodárskej pôdy bolo viac ako 90 % prenajatej) a relatívne nízkou mierou diverzifikácie mimo poľnohospodárstva. Celková poľnohospodárska produkcia SR dlhodobo stagnuje a zaostáva. Prejavom je nízka pridaná hodnota a nízke príjmy prepočítané na hektár poľnohospodárskej pôdy, ako aj orientácia výroby na komodity s nízkou pridanou hodnotou (obilniny, olejniny). Štruktúra produkcie sa postupne mení, podiel živočíšnej výroby na celkovej poľnohospodárskej produkcii výrazne klesá. V rastlinnej výrobe tiež dochádza k zmene štruktúry výroby, znižuje sa výmera plodín viac náročných na pracovnú silu a kvalitu práce, na riadenie procesov a marketing (zelenina, ovocie, chmeľ)62. Závažným problémom je nevyváženosť jednotlivých článkov dodávateľského reťazca a nedostatočná integrácia prvovýrobcov do potravinovej vertikály. Uvedené skutočnosti sa odzrkadľujú v cenovej disparite, poľnohospodárskej produkcii (SK v porovnaní s EÚ 27) ako aj v štruktúre agrárneho zahraničného obchodu Na celkovom agropotravinárskom exporte sa neustále znižuje podiel výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a rastie podiel základných poľnohospodárskych surovín s nízkou pridanou hodnotou63. Pokým v roku 2002 na poľnohospodárske suroviny pripadalo len 25,0 % hodnoty celkového exportu, v roku 2011 ich podiel dosiahol až 34,8 %.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu v poľnohospodárstve je nevyhnutné podporiť výrobu komodít, ktoré sú náročné na prácu a prinášajú vyššiu pridanú hodnotu a zároveň posilňovať potravinovú sebestačnosť SR. Špecializovaná rastlinná výroba (pestovanie ovocia, zeleniny, viniča) a živočíšna výroba (vrátane akvakultúry) má potenciál tvorby pracovných miest na vidieku aj pre menej kvalifikovanú pracovnú silu. Je potrebné posilniť integráciu prvovýroby do potravinového reťazca, zlepšovať kvalitu spracovania a podporiť odbyt vlastných poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

V poľnohospodárstve prevažujú podniky so starším manažmentom od 45 do 64 rokov (55,31 %) a poľnohospodárska populácia začína výrazne starnúť. Zhoršujúca sa veková štruktúra má významný vplyv na stagnáciu, resp. pokles kapacity pôdohospodárstva absorbovať najnovšie poznatky a inovovať. Výrazne sa znížil podiel pracovníkov so základným vzdelaním a zvýšil sa podiel kvalifikovaných pracovníkov 64. Rozhodujúce sú odborné ľudské kapacity – poradcovia, preto je nevyhnutné systematicky podporovať školenie a certifikáciu poradcov, prípravu kvalitného a prepracovaného obsahu poradenstva a vzdelávania, vrátane špecifického poradenstva pre začínajúcich poľnohospodárov.

Slabou stránkou poľnohospodárskeho sektora je aj nedostatočne rozvinutý trh s pôdou vplyvom historicky podmienenej extrémnej rozdrobenosti vlastníctva pôdy65.

1.1.2.3.4 Nízka konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu

Potravinársky priemysel je nadväzujúci sektor na živočíšnu produkciu (vrátane akvakultúry) a rastlinnú produkciu, ktorý zvyšuje pridanú hodnotu, podieľa sa na regionálnej tvorbe priamych a nadväzných pracovných miest s priamou väzbou na potravinovú sebestačnosť.

62 Vývoj do roku 2011 oproti referenčnému roku 2002 reflektoval pokles zberových plôch zeleniny o 9,65 %. Plochy ovocných sadov sa každoročne znižujú o cca 250 -300 ha. Oproti roku 2002 klesla celková výmera chmeľníc až o 23,5 %.

63 Z komodít patriacich do vertikál mäsa, mlieka, obilnín a olejnín Slovensko v priemere rokov 2002-2011 na zahraničných trhoch vykazovalo

konkurenčnú schopnosť len u živého hovädzieho dobytka, ovčieho mäsa, tekutého mlieka, vtáčích vajec, pšenice, jačmeňa, kukurice, pšeničnej múky, repky, slnečnice.

64 V roku 1989 bol takmer každý druhý pracovník v poľnohospodárstve nekvalifikovaný, v roku 2011 bol v poľnohospodárstve nekvalifikovaný už len každý desiaty pracovník

65 Z celkového počtu 3559 katastrálnych území v rámci SR zostáva 3141, v ktorých neboli začaté pozemkové úpravy. Priemerný počet vlastníkov na jednu parcelu pred pozemkovými úpravami je 10,45, po pozemkových úpravách klesne na 5. Z pohľadu prístupnosti na pozemky je pred pozemkovými úpravami 22 % parciel prístupných, po pozemkových úpravách je 100 % parciel prístupných, čo predstavuje nárast v prístupnosti pozemkov o 78 %

V mnohých výrobných odboroch nie je potravinársky priemysel konkurencieschopný66. Potravinársky priemysel je málo špecializovaný a inovatívny, prejavuje sa nízkou spoluprácou a nedostatkom transparentnosti v rámci agropotravinárskeho sektora a v niektorých výrobných odboroch neprebehla reštrukturalizácia. Zároveň je kapacitne predimenzovaný. Pri hlavných výrobkoch sa využíva menej ako 60 % výrobných kapacít67. Od roku 2002 výroba potravinárskeho priemyslu stagnuje68 a podiel slovenských výrobkov v obchodnej sieti podstatne klesol69. Jedným z dôvodov je tlak obchodov na znižovanie cien spracovateľov a zvyšovanie dovozu konkurenčných potravín. Zvyšuje sa podiel nahraditeľných komodít na celkovom agropotravinárskom dovoze. V roku 2010 sa vynaložilo 51,6 % z rozpočtu domácností na produkty z dovozu, ktoré je možné vyrobiť v SR.

1.1.2.3.5 Nízka konkurencieschopnosť sektora rybárstva

Sektor rybárstva SR tvorí sladkovodná akvakultúra a spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry. V SR má väčšina z 81 zaregistrovaných subjektov zaoberajúcich sa hospodárskym chovom rýb charakter MSP so zameraním na produkciu trhových rýb (najmä kapra a pstruha), ktorá je závislá od sezónneho dopytu. Súčasné spracovateľské kapacity produktov rybolovu a akvakultúry sú pre potreby SR, s ohľadom na množstvo vyprodukovaných rýb a na spotrebu, postačujúce. Miera využiteľnosti spracovateľských kapacít v SR v roku 2011 predstavovala 30 % v oblasti spracovania sladkovodných rýb a 21 % v spracovaní morských rýb70. Medzi bariéry potenciálu rastu sektora rybárstva patrí zlý technický stav rybochovných zariadení s vysokým obsahom sedimentov, nízka ekonomická návratnosť investícií, nízka úroveň inovácií, úzky sortiment výrobkov a nízka spotreba rýb na jedného obyvateľa v SR 71 . Hlavnou výzvou pre sektor rybárstva SR je pokrytie celého dodávateľského reťazca inovatívnymi produktmi a výrobnými procesmi priaznivými k životnému prostrediu, ktoré by dokázali konkurovať lacnému dovozu z tretích krajín.

1.1.2.3.6 Územná koncentrácia

Aj keď MSP sú formy podnikania vhodné prakticky vo všetkých územných geografických jednotkách, odporúča sa podporovať aktivity na rozvoj MSP diferencovane, s cieľom ich čo najefektívnejšieho a najširšieho uplatnenia. Opatrenia EFRR zahŕňajúce investície do podnikania vrátane poskytovania počiatočného kapitálu, záruk, úverov a mezanínového financovania, investície do komerčného využívania nových nápadov a výsledkov výskumu a zakladania podnikov a poradenských služieb pre podniky, najmä v oblasti zakladania podnikov a zvyšovania podnikateľských zručností, rozvoj nových obchodných modelov vrátane nových hodnotových reťazcov a novej organizácie marketingu, najmä v záujme uľahčenia internacionalizácie, rozvoj MSP v nových oblastiach spojených s Európskymi a regionálnymi výzvami by sa mali koncentrovať predovšetkým do centier 1. a 2. úrovne vrátane miest Bratislava a Košice, území ťažísk osídlenia 1.a 2. úrovne, ako aj do centier v ostatnom území, lokalizovaných predovšetkým na rozvojových osiach podľa KURS.

Kľúčové opatrenia EPFRV zahŕňajú reštrukturalizáciu poľnohospodárskych podnikov, diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a podporu poľnohospodársko-potravinárskej produkcie s vyššou pridanou hodnotou, vrátane miestnej produkcie a krátkych dodávateľských reťazcov, inovácie v oblasti spracovania ako aj uvádzania vysoko kvalitné výrobky na trh. Ďalej zahŕňajú, generačnú výmenu v poľnohospodárskom sektore, najmä prostredníctvom pomoci pri zakladaní podnikov

66 Za nákup surovín z domácej produkcie má vyššie náklady ako je schopný spätne získať predajom vyrobených potravín na domácom a zahraničnom trhu. Tiež často nie je schopný kompenzovať výpadky príjmov prvovýrobcov vyvolané nižšími podporami iba cenou za produkciu, najviac s relatívne vysokou cenovou volatilitou. Vo viacerých odboroch musí čeliť priekupníckemu predaju slovenských poľnohospodárskych produktov, čo často núti spracovateľov nakupovať suroviny v zahraničí

67 Informácia o využití kapacít potravinárskeho priemyslu v roku 2011 xxxx://xxx.xxxxxxxxx.x k/File.a s px/ViewDocumentHtml/Mater- Dokum-158762?prefixFile=m_

68 Index priemyselnej produkcie (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov) sa pohybuje v intervale od 93,7 (2003) do 106,5 (2011)

69 Podiel produktov slovenského hydinárskeho priemyslu klesol o viac ako 50 p. b. a podiel produktov mäsového a mliekarenského priemyslu približne o 40 p. b. O tretinu klesol aj podiel výrobkov slovenského mlynského a tukového priemyslu

70 Zdroj: Návrh Operačného programu Rybné hospodárstvo SR 2014 – 2020

71 V roku 2011 predstavovala spotreba rýb na jedného obyvateľa 4,7 kg/rok; zdroj: Štatistický úrad SR

pre mladých poľnohospodárov, začlenenie prvovýrobcov do potravinového reťazca a riadenie rizík v poľnohospodárskych podnikoch prostredníctvom celej škály nástrojov. Kľúčové opatrenia v rámci ENRF zahŕňajú rozvoj podnikov, podnikateľských zručností a podnikania v sektore rybárstva a akvakultúry v záujme zvýšenia ich konkurencieschopnosti, životaschopnosti a udržateľnosti, zavedenie alebo vývoj nových či zdokonalených produktov, procesov, technológií, systémov riadenia a organizácie na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca v sektore rybárstva a akvakultúry, zlepšenie organizácie trhu v sektore rybárstva a akvakultúry. Tieto opatrenia je potrebné uplatňovať na celom území SR.

1.1.2.4 TC 10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

Vysoké školstvo je základom výskumného a vývojového potenciálu krajiny a poskytuje spoločnosti ďalšie špecifické služby, obvykle súvisiace s jej rozvojom a s rozvojom regiónu, v ktorom je príslušná VŠ lokalizovaná 72. Súčasným problémom systému vzdelávania vo väzbe na inovačnú výkonnosť SR je najmä nízka kvalita, nesúlad s požiadavkami trhu práce, efektívnosť a otvorenosť terciárneho vzdelávania a pravidelná aktualizácia dlhodobého zámeru v oblasti vysokého školstva, s cieľom prispôsobovania sa politike rozvoja vysokých škôl SR, potrebám spoločnosti a trhu73.

Od roku 2013 je vytvorené právne prostredie na tvorbu profesijne orientovaných bakalárskych študijných programov, ktorých absolventi by sa mohli uplatniť na trhu práce bez nevyhnutnosti pokračovania na druhom stupni štúdia. V akademickom roku 2012/2013 prejavilo 89,8 % študentov záujem pokračovať v druhom stupni štúdia. Z uvedeného vyplýva, že prvý/bakalársky stupeň štúdia nie je stále považovaný za postačujúci na uplatnenie sa na trhu práce, a to ani zo strany študentov, ani zamestnávateľov.

1.1.2.4.1 Neefektívne financovanie VŠ

Nízky objem prostriedkov vyčlenených na VŠ vzdelávanie a výskum v kombinácii s masovým nárastom študentov VŠ financovaných „na hlavu“ vedie k znižovaniu kvality vzdelávania. Absentuje výkonnostne orientované financovanie, ktoré by diferencovalo VŠ podľa kvalitatívnych parametrov. Nakoľko sa kvalita neprejaví v platoch učiteľov74 ani v lepšej možnosti profesijného uplatnenia (chýba iný mechanizmus pre udržanie kvalitných pedagógov), dochádza k znižovaniu počtu kvalitných a najmä mladých učiteľov VŠ, ako aj mladých výskumných pracovníkov. Dôsledkom je, že na VŠ učia profesori v dôchodkovom veku (nad 65 rokov75), učitelia VŠ majú viacero úväzkov na viacerých VŠ a namiesto vedeckej činnosti sa sústredia na externé vzdelávanie.

Zásadným problémom sú aj nízke výdavky na výskumnú činnosť a nestabilita nosnej grantovej schémy Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), čo sa aj v roku 2011 prejavilo znížením dotácií z tohto zdroja, v prípade verejných VŠ o 38,1 %. Takýto systém financovania výskumných grantov ohrozuje stabilitu akademického prostredia, jeho diferencovanosť, ako aj samotnú podstatu VŠ vzdelávania.

1.1.2.4.2 Nedostatok doktorandov

Podiel doktorandov na celkovom počte študentov stúpa, napriek tomu však SR výrazne zaostáva za zvyškom Európy, v ktorej podiel doktorandov predstavuje na špičkových univerzitách 40 %. V roku 2012/2013 podľa štatistickej ročenky školstva vypracovanej Ústavom informácií a prognóz školstva tvoril podiel doktorandov verejných, štátnych a súkromných VŠ, v oboch formách štúdia podiel

72 Str. 52, Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja

73 Str. 55, Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja

74 Podľa MŠVVŠ SR (Výročná správa o stave vysokého školstva) bol plat zamestnanca verejnej VŠ v roku 2011 906,59 EUR, vysokoškolského učiteľa na verejnej VŠ 1156,49 EUR

75 Podľa MŠVVŠ SR (Výročná správa o stave vysokého školstva) bol v roku 2011 medián veku učiteľa vo funkcii profesora 60 rokov

5,35 % z celkového počtu študentov, bez ohľadu na občianstvo. Trend nárastu počtu doktorandov však nemožno považovať za jednoznačne pozitívny. Väčšina fakúlt slovenských VŠ má veľký počet doktorandov (budúcich výskumných pracovníkov), avšak samotný výskum fakulty je relatívne nízky. Výnimky s pozitívnym pomerom počtu doktorandov k celkovej vedeckej produkcii však existujú v každej skupine fakúlt76. Rozdiely sú však medzi univerzitami značné a najviac sa prejavujú najmä v doktorandskom štúdiu. Pre ďalší rozvoj doktorandov a mladých výskumných pracovníkov sú nevyhnutné ďalšie investície na vytvorenie motivujúcich a atraktívnych podmienok, ako aj systémové zmeny v ďalšom rozvoji vysokého školstva. Bližšie k terciárnemu vzdelávaniu v kapitole 1.1.4.3.2.

1.1.2.4.3 Územná koncentrácia

Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania budú mať mestské funkčné územia a centrá osídlenia 1. a 2. skupiny, ako aj územia ostatných obcí ležiacich na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV a ENRF vo vidieckych oblastiach je potrebné lokalizovať najmä do územia ostatných obcí.

1.1.3 Infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest

SR disponuje nedobudovanou, technicky a kvalitatívne zastaranou infraštruktúrou, ktorá sa negatívnym spôsobom premieta v oblastiach hospodárstva, v znižovaní emisií skleníkových plynov a nedostatočnom zvyšovaní energetickej efektívnosti/podielu obnoviteľných zdrojov. Tvorí prekážku v mobilite obyvateľstva a znižuje atraktivitu územia. Cieľom je prispieť k homogenizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), k zabezpečeniu plynulého fungovania vnútorného trhu a posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Z tohto dôvodu je potrebné v nasledujúcom období vyriešiť nasledovné problematické oblasti, a to:

- odstránenie kľúčových nedostatkov v prioritných úsekoch dopravnej siete;

- zabezpečenie dostupnej, kvalitnej a udržateľnej sieťovej infraštruktúry na celom území SR.

1.1.3.1 TC 7: Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach

Identifikácia bariér rozvoja dopravnej obslužnosti a opatrení na ich odstránenie vychádza z detailných sektorových analýz jednotlivých dopravných módov a Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 202077. Kľúčovými problémami, ktoré musí SR v nasledujúcom období eliminovať sú: nedostupná kvalitná infraštruktúra cestnej siete, nekvalitná infraštruktúra železničnej dopravy, nekvalitná infraštruktúra – Terminály intermodálnej prepravy, nekvalitná infraštruktúra vodnej dopravy, neefektívne služby verejnej osobnej dopravy, nefungujúca integrovaná doprava a nedostupné kvalitné služby nemotorovej dopravy. V rámci siete TEN-T je nevyhnutné pokračovať vo výstavbe chýbajúcich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, modernizácii železničných koridorov a zlepšení splavnosti rieky Xxxxx. Prioritou bude realizovať najmä tie úseky, ktoré sú súčasťou základnej siete TEN-T a úseky, ktoré zlepšia prepojenie dopravnej infraštruktúry SR na dopravnú sieť susedných krajín. Pozornosť je potrebné venovať aj posilneniu administratívnych kapacít a modernizácii colných priechodov78, aby sa dosiahlo zvýšenie priepustnosti toku tovaru cez colné priechody na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou.

1.1.3.1.1 Nedostupná kvalitná infraštruktúra cestnej siete

Pokrok dosiahnutý pri budovaní cestnej infraštruktúry zaostáva za dynamikou rozvoja ekonomiky a rastom prepravných nárokov. Rastúce požiadavky na mobilitu sú stále na väčšine ťahov – vrátane TEN-T – zabezpečované dominantne prostredníctvom ciest I. triedy, z ktorých mnohé už nespĺňajú

76 Hodnotenie fakúlt vysokých škôl, Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), november 2012

77 xxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/xxxxx/xxxxx.xxx?xxxx000000

78 V zmysle Stratégia modernizácie colných priechodov a budovania kapacít v colníctve na roky 2014 – 2020

kapacitné, bezpečnostné a v dôsledku dlhodobého preťaženia, ani kvalitatívne parametre. Nosnú časť cestnej siete tvoria cesty I. triedy, na ktoré sa prenáša takmer 44 % dopravných výkonov. V porovnaní s diaľnicami a rýchlostnými cestami je to približne o 21 % viac. Na cestách II. a III. triedy sa realizuje 20 %, resp. 13 % dopravných výkonov79.

Dĺžka cestnej siete

432 ,

248 ,

Diaľnice

Rýchlostné

3 312 , cesty

18%

Cesty I.triedy

10 415 , 3 637 ,

58% 20% Cesty II.triedy

Cesty III.triedy

Tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je vzhľadom na ekonomické potreby krajiny80, ako aj medzinárodné záväzky SR dlhodobo pomalé. Problémom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je nedostatočná kontinuita vo výstavbe, podliehajúca politickým cyklom81, nedostatočná projektová príprava stavieb, zdĺhavý proces majetkovoprávnej prípravy územia stavieb, nekompletnosť projektovej dokumentácie, meškanie rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona a nedostatočné finančné krytie82. V súčasnosti posun termínov realizácie úsekov spôsobuje zdĺhavý proces priebehu verejného obstarávania a problémy s majetkovoprávnym vysporiadaním.

Obmedzené finančné prostriedky, určené pre cesty I. triedy, sú využívané hlavne na riešenie bodových chýb (tzv. úzkych miest) na cestách, na rekonštrukcie mostných objektov v havarijnom stave, na odstránenie zosuvov, povodňových škôd, vo veľmi malej miere na komplexnú rehabilitáciu vozoviek, homogenizáciu ťahov a plánovité odstraňovanie opakovaných nehodových lokalít. Absencia cyklickosti súvislej údržby má za následok riešenie iba havarijných stavov, ktorých medziročný nárast je vyšší ako dĺžka rehabilitovaných úsekov. Ak nedôjde k zmene vo financovaní údržby a opráv ciest I. triedy, do roku 2017 bude v nevyhovujúcom stave až takmer 70 % ciest.

Tempo výstavby diaľníc a RC

DIAĽNICE +DIAĽNIČNÉ PRIVÁDZAČE

RÝCHLOSTNÉ CESTY (CMV) +PRIVÁDZAČ RÝCHL.CESTY

25,5

12 12

14,2

0 0

0 0 0

5,3

Samosprávne kraje, správcovia ciest

km/rok

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

II. a III. triedy nedisponujú vzhľadom na ich rozsah 83 dostatočnými zdrojmi na ich modernizáciu, údržbu a rozvoj, čoho dôsledkom je ich dlhodobo nevyhovujúci stavebno-technický stav. Prejavuje sa to najmä na cestách, ktoré v území preberajú funkciu nosnej cestnej infraštruktúry (t. j. cesty I. triedy), v prepojení sekundárnych a terciárnych uzlov, s priamym napojením na cestnú infraštruktúru siete TEN-T. Kvalita ciest II. a III. triedy bezprostredne vplýva aj na

úroveň služieb prímestskej autobusovej dopravy a mestskej autobusovej dopravy, ktorá veľakrát predstavuje pre viaceré skupiny obyvateľstva jedinú alternatívu prepravy pri dochádzke do zamestnania, škôl, úradov, zdravotníckych zariadení atď.

Cestná sieť nie je dostatočne vybavená technologickými zariadeniami na monitorovanie dopravy a taktiež chýbajú inteligentné riadiace systémy v doprave, pre podporu zvyšovania bezpečnosti a plynulosti premávky a efektívnejšieho využívania cestnej infraštruktúry.

79 Údaje vychádzajú z celoštátneho sčítania cestnej dopravy, ktoré sa vykonáva raz za 5 rokov. Posledné sčítanie bolo realizované v roku 2010, nasledujúce bude v roku 2015

80 Očakávaný vývoj dopravy do roku 2020 – štúdia VÚD a .s. Žilina, september 2007

81 Graf. Tempo výstavby diaľnic a RC

82 Stratégia rozvoja dopravy SR do roku 2020

83 V roku 2012 predstavovala dĺžka ciest II. triedy 3 637 km a III. triedy 10 415 km

1.1.3.1.2 Nekvalitná infraštruktúra železničnej dopravy

Dĺžka železničných tra

2 200

100,0

2 192

2 126

2 000

2 070

90,0

2 015 2 016 2 015 2 015

80,0

1 800

70,0

1 577

1 600

1 536

1 556

1 577 1 578 1 578

1 473

60,0

1 400

43,9 43,9 43,9

43,9

50,0

40,2

41,9

42,9

1 200

40,0

1 000

30,0

1995 2000 2005 2008 2009 2010 2011

elektrifikované trate

% elektrifikácie PL

% elektrifikácie AT

neelektrifikované trate % elektrifikácie v SR

% elektrifikácie CZ % elektrifikácie HU

Technický stav väčšiny infraštruktúrnych zariadení je neuspokojivý, najmä z dôvodu dlhodobého podfinancovania, zapríčiňujúceho nežiaduce odsúvanie štandardnej údržby, spojenej s neprimeraným nárastom budúcich nákladov potrebných na obnovenie udržateľného stavu.

Celková stavebná dĺžka železničných tratí je 3 631 km, z čoho elektrifikované trate tvoria necelých 44 % (1 586 km). Stavebná dĺžka koľají je 6 859 km. ŽSR spravujú tiež viac ako 3 600 prevádzkových budov. Najvyššou investičnou prioritou ostáva naďalej modernizovať trate zaradené do paneurópskych koridorov č. IV., V. a VI., ktoré sú súčasťou transeurópskej dopravnej siete TEN-T, na

parametre AGC, AGTC a zabezpečenie

interoperability železničných tratí.

V súčasnosti realizovaný investičný program sa týka necelých 5 % stavebnej dĺžky prevádzkovaných tratí. Od vzniku samostatnej SR sa všetky ostatné modernizačné zásahy dotkli len necelých ďalších 10 % železničných tratí 85 . Nevyhovujúci stav železničnej infraštruktúry, s veľkým množstvom prechodných obmedzení traťovej rýchlosti, vysokým podielom nezabezpečených priecestí, pretrvávajúcimi problémami elektromagnetickej kompatibility, neflexibilnou organizáciou prevádzky a nevyhovujúcim stavom železničných staníc bráni železničnej doprave k jej širšiemu uplatneniu na dopravnom trhu.

Modernizácia železničnej infraštruktúry a vozidlového parku vychádza z potrieb trhu (výkony na jednotlivých úsekoch, využitie kapacity tratí, prepravných prúdov). Trate tvoriace perspektívny železničný systém SR sú identifikované v Strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020. Investičné aktivity zamerané na modernizáciu železničnej infraštruktúry, parku železničných vozidiel, ako aj legislatívno-organizačné zmeny, napr. zníženie poplatku za používanie železničnej dopravnej cesty realizované od 1. 1. 2011, sú orientované na zvýšenie konkurencieschopnosti železničnej dopravy a patria medzi priority v oblasti financovania železničnej dopravy. Intervencie v oblasti železničnej dopravy budú smerovať taktiež k zavádzaniu systému ERTMS, s cieľom dosiahnuť plne interoperabilný železničný systém a tým odbúrať doterajšie technické bariéry, zabezpečiť plné využitie technických parametrov železničných tratí a zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy.

1.1.3.1.3 Nekvalitná infraštruktúra vodnej dopravy

Vodná doprava sa prevádzkuje na vodnom toku rieky Xxxxx (podľa dohody AGN označenej E-80), ktorá patrí do TEN-T a zároveň je súčasťou paneurópskeho dopravného koridoru VII (Xxxxx – Mohan

– Rýn), prioritného projektu TEN-T č. 18 v úseku medzi Viedňou a ústím rieky Moravy a na maďarskom úseku Dunaja, mimo spoločného SK – HU hraničného úseku. Táto vodná cesta umožňuje napojenie na prístavy v Severnom a Čiernom mori a napojenie na sieť západoeurópskych vodných ciest.

84 Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach, Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch

85 Ide najmä o elektrifikáciu tratí Šurany – Zvolen – Banská Bystrica, Čadca – Skalité – Zwardoň a Prešov – Plaveč, obnovenie prechodov Kittsee a Lupków, modernizáciu staníc Bratislava -Petržalka a Čadca, výstavbu kontajnerového terminálu v Dobrej pri Čiernej nad Tisou a inštaláciu diaľkového zabezpečovacieho zariadenia na niektorých významnejších miestnych železniciach

Slabá konkurencieschopnosť vnútrozemskej vodnej dopravy je mimo iného spôsobená aj nízkym počtom splavných tokov na území SR a obmedzením splavnosti Dunaja s priemernou využiteľnosťou ponoru plavidiel 190 cm po dobu 60 % celoročnej plavebnej prevádzky.

Zlepšenie splavnosti vodných tokov vyžaduje zlepšovanie plavebných parametrov vodných ciest predovšetkým na slovenskom úseku Dunaja Sap – Štúrovo, v úseku medzi Bratislavou a ústím rieky Moravy a riešenie poruchovosti a prevádzkovej spoľahlivosti plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo. V strednodobom až dlhodobom horizonte, v rámci koridoru VII - Xxxxx, bude dôležité zabezpečiť plavbu s ponorom najmenej 250 cm počas celého roka.

Dobudovanie infraštruktúry vodných ciest a prístavov bude doplnené o zavádzanie nových technológií do oblasti riadenia lodnej a prístavnej prevádzky. Uplatnenie riečnych informačných systémov (RIS) umožní dosiahnuť zvýšenie kapacity infraštruktúry, optimálne využívanie existujúcej infraštruktúry, zvýšenie bezpečnosti a zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie.

1.1.3.1.4 Nekvalitná infraštruktúra intermodálnej prepravy

Intermodálna preprava v SR má najlepšie predpoklady pre rozvoj v systéme cesta – železnica. Najväčší počet terminálov sa nachádza v západoslovenskom kraji, kde sú funkčné terminály Bratislava

– ÚNS, Bratislava Pálenisko, Dunajská Streda a Sládkovičovo. Na východnom Slovensku sa nachádzajú terminály v obvodoch železničných staníc Košice, Veľká Ida a Dobrá pri Čiernej nad Tisou. V ostatných častiach SR je funkčný už len TIP v Žiline, v blízkosti ktorého sa plánuje výstavba ďalšieho. Stredná časť SR momentálne nedisponuje žiadnym terminálom. Sedem z nich je bimodálnych (cesta – železnica) a jediný terminál Pálenisko je trimodálny (cesta – železnica – vnútrozemská vodná cesta). V SR úplne chýba segment kontinentálnej kombinovanej dopravy.

Prioritou v oblasti rozvoja infraštruktúry intermodálnej prepravy je výstavba základnej siete verejných terminálov podľa parametrov Dohody AGTC. Väčšina terminálov je technicky a technologicky zastaraných a nespĺňa všetky požiadavky AGTC, najmä ohľadom dĺžky manipulačných koľají86 a vybavenosti manipulačných zariadení pre prekládku nákladových jednotiek. Ani jeden z jestvujúcich terminálov, ktoré prevádzkujú v súčasnosti len súkromní operátori kombinovanej dopravy, neposkytuje nediskriminačný prístup k terminálovým službám v zmysle podmienok právnych predpisov EÚ.

1.1.3.1.5 Neefektívne služby verejnej osobnej dopravy a nefungujúca integrovaná doprava

Najvýznamnejším slabým miestom verejnej osobnej dopravy v SR je absencia funkčných integrovaných dopravných systémov (IDS). Nie je zabezpečená vzájomná previazanosť a koordinácia jednotlivých dopravných módov. Absentuje kvalitné spracovanie plánov dopravnej obslužnosti s dopravnou a tarifnou integráciou všetkých subsystémov mestskej a regionálnej verejnej osobnej dopravy.

Železničná doprava zaznamenáva pomalý, ale pokračujúci pokles výkonov, čo sa však v dôsledku prirodzených vysokých fixných nákladov železnice neodzrkadľuje v poklese jej nákladov87.

V autobusovej doprave je nedostatkom nevhodná organizácia, nízka úroveň zastávok a staníc, nízky rozsah doplnkových služieb a absencia infraštruktúry. Naopak, silnou stránkou viacerých regiónov je obnovený vozidlový park autobusov.

V rámci mestskej hromadnej dopravy sa v SR prevádzkuje električková doprava v dvoch mestách, a to v Bratislave a v Košiciach. Trolejbusová doprava funguje v Bratislave, Košiciach, Prešove, Žiline

86 Mnohé terminály majú k dispozícii len trate s celkovou dĺžkou menšou ako 300 metrov. To znamená, že blokové vlaky musia byť rozdelené a každá časť vlaku musí byť preložená samostatne, čo znamená neproduktívne dodatočné prekládkové operácie

87 S vyťaženosťou pod 50 % maximálnej kapacity jazdí 974 spojov, teda 56 % vlakov. Pod 25 % obsadenosti jazdí 388 vlakov, takmer štvrtina všetkých spojov. Ani desatinu svojej kapacity nedokáže zaplniť 102 spojov. 169 spojov (9,8 %) sú zaplnené nad 80 % kapacity a len 53 (3 %) patrí medzi plne vyťažené, s priemernou obsadenosťou nad 100 % maximálnej kapacity Zdroj: INESS Policy Note 4/2012

a Banskej Bystrici, zvyšné výkony sú zabezpečované autobusovou dopravou. V MHD je najväčším problémom podfinancovanie mestských dopravných podnikov a z neho vyplývajúci zlý stav koľajového zvršku a trolejbusových dráh, meniarní, zastaraný vozový park, nízke percento nízkopodlažných vozidiel, nedostatočné štandardy kvality a dopravnej obslužnosti, chýbajúce samostatné vyhradené pruhy pre MHD a inteligentné dopravné systémy.

1.1.3.1.6 Nemotorová doprava

V doterajšom období bolo v SR málo pozornosti venovanej nemotorovým formám dopravy, najmä cyklistickej a pešej doprave. Hoci v oblasti cykloturistiky existuje pomerne rozsiahla sieť tratí prevyšujúca 10 tis. km, využívanie bicykla na bežné dopravné funkcie zďaleka nedosahuje svoj potenciál. Dĺžka cyklistických komunikácií sa v mestách pohybuje v rádoch jednotiek a desiatok kilometrov, jednotlivé cyklotrasy sú často neprepojené a s častými prerušeniami.

1.1.3.1.7 Územná koncentrácia

Realizácia aktivít pre rozvoj udržateľnej dopravy sa územne koncentruje do viacerých priestorových geografických celkov podľa ich významu a funkčnej účelnosti. Opatrenia KF budú realizované na celom území SR. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií EFRR do integrovanej, udržateľnej a dostupnej mestskej mobility v mestách, mestských regiónoch a metropolitných oblastiach, ktoré povedú k nižším emisiám skleníkových plynov, najmä prostredníctvom plánov udržateľnej mestskej dopravy, vrátane uľahčenia využívania verejnej dopravy, je potrebné lokalizovať predovšetkým do mestských funkčných území, centier osídlenia 1. a 2. skupiny, prímestských pásiem ťažísk osídlenia prvej úrovne a podľa miestnych pomerov do území ťažísk osídlenia prvej a druhej úrovne.

1.1.4 Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce

V SR sa v dôsledku hospodárskej krízy neustále prehlbuje problém nezamestnanosti, chudoby, sociálneho vylúčenia, či celkového zníženia životnej úrovne občanov. Osoby s nedostatočnými kompetenciami a kvalifikáciou sú najohrozenejšou skupinou na trhu práce a najväčšou bariérou udržateľného rozvoja SR. Kvalita odborného vzdelávania a prípravy nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu.

Kľúčovými výzvami pre SR v nasledujúcom období sú: zvýšenie zamestnanosti a mobility pracovnej sily, aktivizácia ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením za účelom ich začlenenia, zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, deinštitucionalizácia sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a kurately, integrácia marginalizovaných rómskych komunít a reštrukturalizácia systému vzdelávania.

1.1.4.1 TC 8: Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily

Zamestnanosť a mobilita pracovnej sily má silné regionálne, sociálne, kultúrne a generačné špecifiká, zakorenené v slovenskej spoločnosti ešte pred rokom 1989. Dôsledkom dynamickej, regionálne monoodvetvovej industrializácie v kombinácii s predrevolučným spôsobom urbanizácie je nediverzifikovaná štruktúra produkcie neschopná vytvárať dostatočné množstvo pracovných miest.

Vzhľadom na obrovskú regionálnu disparitu v nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti, ako aj v miere chudoby, je nutné (nielen z pozície štátu) podporovať rozvoj a fungovanie sociálnej ekonomiky. V súčasnosti sú veľké skupiny obyvateľstva reálne odrezané od trhu práce, čo sa bude bez zapájania komunít a rozvoja inkluzívneho trhu88 prehlbovať aj v budúcnosti.

88 xxxx://xxx.xx.xx/xx/xxxxxxxx/xxxxxxxxxx-xxxx

Kľúčové problémy trhu práce, ktorým musí SR v nasledujúcom období čeliť sú: vysoká nezamestnanosť a nízka zamestnanosť (najmä žien, starších a nízkokvalifikovaných), dlhodobá nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí, nedostatočná účinnosť a efektívnosť aktívnej politiky trhu práce a nízka mobilita domácej pracovnej sily.

Je dôležité posilniť úlohu poľnohospodárstva vo vidieckej zamestnanosti, zachovaním/rozširovaním poľnohospodárstva s vyššími nárokmi na objem a kvalitu ľudskej práce. Zároveň je žiaduce podporovať aj investície do nepoľnohospodárskych činností.

1.1.4.1.1 Vysoká nezamestnanosť a nízka zamestnanosť

600

Vývoj počtu nezamestnaných podľa VZPS

500

400

300

200

100

Nezamestnaní, 15 - 24 rokov

Podiel dlhodobo nezamestnaných na počte nezamestnaných spolu

Nezamestnaní spolu

Nezamestnaní v s.osobách

Podiel na počte nezamestnaných v %

Prejavom nerovnováhy na trhu práce je miera voľných pracovných miest, ktorá je v SR pod priemerom EÚ. Počas 3. štvrťroku 2012 bolo v SR z 1000 pracovných miest neobsadených len 8. Priemer EÚ je 14 miest, čiže 1,4 %89.

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Podiel pracujúceho obyvateľstva vo veku 20-64 rokov je v SR pod priemerom EÚ a posledné roky stagnuje okolo podielu 65,0 %. Národný cieľ pre SR vyplývajúci zo Stratégie Európa 2020 je pre oblasť zamestnanosti stanovený na úrovni 72 %. Pod priemerom EÚ je SR aj v miere zamestnanosti starších ľudí (vo veku 55-64 rokov) a miere zamestnanosti žien vo veku 20-6490.

Možnosť zamestnania starších ľudí je nepriaznivo ovplyvnená viacerými faktormi, napríklad aj nedostatočným prístupom k celoživotnému vzdelávaniu, absenciou systému poradenstva vo vzdelávaní zamestnaných dospelých, čo osobitne platí pre špecifickú skupinu starších ľudí. Miera zamestnanosti nízkokvalifikovaných osôb (ISCED 0 -2) v SR (29,5 % v roku 2012) je v rámci EÚ najnižšia. V roku 2012 dosiahla len 57 % úrovne EÚ91. Výrazné rozdiely v zamestnanosti mužov a žien sú ovplyvnené dopadom rodičovstva, keď prítomnosť detí mladších ako 6 rokov v rodine významne znižuje mieru zamestnanosti žien, ale iba minimálne zamestnanosť mužov (zamestnanosť žien je nižšia ako 40 %, mužov viac ako 83 %). K situácii narastajúcej nezamestnanosti a slabšej ekonomickej nezávislosti žien negatívne prispieva aj nedostatok služieb starostlivosti o deti. Od roku 2006 sa každý rok zhoršuje dostupnosť predškolských zariadení a využívanie zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov čo patrí medzi najnižšie v EÚ.

V 2. štvrťroku 2013 bola miera nezamestnanosti v SR (14,9 %) šiestou najvyššou a dlhodobá miera nezamestnanosti (9,9 %) štvrtou najvyššou v EÚ. Miera nízkej aktivity mladých ľudí92 dosiahla v roku 2012 úroveň 13,8 %, čo je mierne nad priemerom EÚ (13,2 %), menej ako v Maďarsku (14,7 %) a viac ako v ČR (8,9 %)93. Miera nezamestnanosti starších zaznamenala v roku 2012 úroveň 11,1 %, čo bolo pod úrovňou celkovej miery nezamestnanosti (14 %). Miera nezamestnanosti osôb s nízkym stupňom vzdelania (44,7 %) presiahla viac ako trojnásobne celkovú mieru nezamestnanosti.

89 Z hľadiska odvetví dosahujú najnižšiu mieru voľných pracovných miest administratívne a podporné činnosti a vzdelávanie (0,2 %), nasledované hotelmi a reštauráciami a odbornými a vedeckými činnosťami (0,3 %). Naopak, najvyššia miera voľných pracovných miest bola v SR zaznamenaná vo verejnej správe, kde dosiahla 4,3 %. Ide pravdepodobne o neobsadené "tabuľkové" miesta. V energetike dosiahla 2,0 % a vo finančných službách 1,8 %

90 Miera zamestnanosti starších (vo veku 55-64 rokov) je pod priemerom EÚ. V roku 2012 dosiahla úroveň 43,1 % a oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila celkovo o 1,8 p. b. Miera zamestnanosti žien vo veku 20-64 rokov v roku 2012 oproti roku 2011 mierne poklesla o 0,1 p. b. na 57,3 %, kým miera zamestnanosti mužov vzrástla o 0,3 p. b. na 72,8 %. Miera zamestnanosti žien tak bola o 15,5 p. b. nižšia v porovnaní s mierou zamestnanosti mužov

91 Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo z celkového počtu nezamestnaných (406 498 UoZ) ku koncu septembra 2013 v evidencii 113 281 občanov so vzdelaním nižším ako stredné odborné (podiel 27,9 %)

92 NEET – not in education, employment, training

93 Zdroj: Eurostat: [edat_lfse_20]

Počet nezamestnaných osôb medziročne vzrástol vo väčšine krajov v rozsahu od 3,7 % (Trnavský samosprávny kraj) do 9,3 % (Žilinský samosprávny kraj). Nezamestnanosť klesla len v Trenčianskom (o 12,5 %) a Košickom samosprávnom kraji (o 2,2 %). Na celkovom počte nezamestnaných v SR sa v najväčšej miere podieľali kraje východného Slovenska (Košický 19 % a Prešovský 18,6 %). Zároveň tieto dva kraje vykázali aj najvyššiu úroveň miery nezamestnanosti (Košický 19,7 % a Prešovský 18,9 %). Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom samosprávnom kraji (o 1,1 p. b.)94.

1.1.4.1.2 Dlhodobá nezamestnanosť

Miera dlhodobej nezamestnanosti patrí s viac ako 9 % medzi najvyššie v EÚ. Vyplýva hlavne z vysokej nezamestnanosti medzi mladými, dlhodobej nezamestnanosti nízko kvalifikovanej pracovnej sily a obyvateľov nad 50 rokov, ktorí stratili prácu a majú problém sa zamestnať. Presné štatistiky o nezamestnanosti Rómov neexistujú, možno vyslovovať iba odhady na základe posúdenia situácie v lokalitách s vysokým počtom rómskeho obyvateľstva. Na základe údajov z prieskumov o nezamestnanosti rómskej populácie z predchádzajúceho obdobia je zrejmé, že počet nezamestnaných Rómov v SR systematicky rastie a rómska populácia tvorí výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných v SR. 95V roku 2012 bolo podľa údajov výberového zisťovania pracovných síl bez práce dlhšie ako 1 rok, viac ako 60 % nezamestnaných. Problém je predovšetkým s veľmi dlhodobou nezamestnanosťou (nezamestnaní viac ako 2 roky). Z hľadiska vzdelania, najvyšší podiel dlhodobo nezamestnaných bol medzi osobami so základným vzdelaním a s učňovským vzdelaním bez maturity.

V skupine dlhodobo nezamestnaných bola znížená schopnosť vrátiť sa späť na trh práce spôsobená hlavne stratou pracovných návykov a pracovnej morálky v kombinácii s nedostatočne motivujúcim a zneužívaným sociálnym systémom. Okrem nízkej kvalifikačnej úrovne a presýtenosti trhu práce niektorými profesiami bola príčinou problémov pri riešení nezamestnanosti aj nízka geografická mobilita nezamestnaných a rozvinutá šedá ekonomika.

Dlhodobá nezamestnanosť je najväčším problémom Východného (71 %) a Západného (71,1 %) Slovenska. Stredné Slovensko vykazuje mierne pozitívnejší stav (65,7 %).

1.1.4.1.3 Nezamestnanosť mladých ľudí

Miera nezamestnanosti ľudí vo veku 15 -24 rokov podľa ŠÚ SR klesla z historického maxima 37 % v roku 2001 na 18 % v roku 2008. V dôsledku krízy však začala opäť prudko rásť a v roku 2012 dosiahla úroveň 34 %. Takmer 58 % nezamestnaných mladých ľudí si hľadá prácu dlhšie ako rok (priemer OECD je 21 %). Podobná situácia je aj vo vývoji miery zamestnanosti: v roku 2011 malo zamestnanie iba 20 % mladých ľudí, priemerný údaj v krajinách EÚ27 je 34 %96.

Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov stredných škôl tvorili absolventi študijných odborov 97 , nasledujú absolventi študijných odborov s rozšíreným praktickým vyučovaním a absolventi učebných odborov. Najmenej evidovaných bolo gymnazistov, pretože značná časť z nich pokračuje v štúdiu na vysokých školách.

I keď nezamestnanosť absolventov terciárneho vzdelávania je v skupine mladých ľudí najnižšia, a trvá najkratšie (90 % je v evidencii do 6 mesiacov), je relatívne vysoká. Po skončení štúdia sa v evidencii úradu práce ocitne viac ako 9 tisíc absolventov98. Približne 60 % z nich tvoria absolventi spoločensko- vedných odborov, z ktorých 1/3 pripadá na ekonomické odbory. Približne 20 % tvoria absolventi technických odborov (1/3 strojárstvo).

94 Zdroj: Štatistický úrad SR

95 Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie v SR spolu: xxxx://xxx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxxxxx-xxxxxxxxxx- statistiky.html?page_id=1253

96 Zdroj: OECD, databáza LFS

97 Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi. Bratislava : ÚIPŠ, 2011.

98 Podľa údajov UIPS bol k júlu 2011 počet nezamestnaných absolventov VŠ 9.670 osôb

Bariérami, ktoré bránia premietnutiu dopytu na trhu práce do zvýšenia zamestnanosti sú najmä nesúlad medzi vzdelaním a získanými zručnosťami pre potreby trhu práce, nedostatočná pripravenosť stredných odborných škôl reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce, ako aj slabé prepojenie terciárneho vzdelávania a trhu práce.

Medzi najčastejšie príčiny tohto stavu patrí motivácia podnikateľov zamestnávať mladých ľudí a mladých rodičov, čo je negatívne ovplyvňované relatívne vysokými nákladmi práce v porovnaní s očakávanou produktivitou99, nízka angažovanosť firiem a všetkých typov škôl v príprave učebných osnov a financovaní odborného vzdelávania, slabo fungujúci duálny systém učňovského školstva, kde sa vyučovanie v školách strieda s výučbou priamo na pracovisku, neefektívny systém terciárneho vzdelávania, najmä absencia kratších a s praxou prepojených foriem štúdia (bakalársky stupeň) a nesúlad medzi počtom absolventov študijných programov žiadaných trhom práce a počtom absolventov študijných programov, ktoré trh práce v súčasnosti nevyžaduje vo väčšej miere. Ďalej k nim patrí nízka účinnosť programov prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky, nízka účinnosť kariérneho poradenstva, sociálnych a aktivačných politík a územná mobilita mladých nedostatočná sieť zariadení starostlivosti o dieťa do troch rokov veku a vysoké príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie pri nízko platenej práci.

1.1.4.1.4 Účinnosť a efektívnosť aktívnej politiky trhu práce (APTP)

0,7

0,6

Výdavky na APTP/HDP

0,5 MR

0,4 Výdavky na APTP/HDP

ČR

0,3 Výdavky na APTP/HDP

0,2

Výdavky na APTP/HDP

0,1 SR

1 2 3 4 5 6

Prepočet na základe údajov Eurostatu

Výdavky na APTP (kategória 2-7) a meira nezamestnanos

0,7 18

16,4

0,6 14,5

13,5

0,5

12,1

11,2

0,4

9,6

0,3

0,233

0,2

0,168

0,143

0,15

0,151

0,117

0,1

2005 2006 2007 2008 2009 2010

Miera nezamesnanos ČR

Miera nezamestnanos SR Výdavky na APTP/HDP PR

Miera nezamesnanos MR

Výdavky na APTP/HDP MR Výdavky na APTP/HDP SR

Miera nezamestnanos PR

Výdavky na APTP/HDP ČR

Výdavky APTP/HDP

Miera evidovanej nezamestnanos

Vo všeobecnosti platí, že vývoj počtu podporených osôb, resp. pracovných miest v SR výrazne kolíše v závislosti od toho, aké finančne náročné opatrenia boli v danom roku preferované100. Z uvedeného vyplýva, že rezort práce potrebuje zmeny na trhu práce predvídať a neželané tendencie prostredníctvom APTP účinne korigovať. Zároveň je potrebné pravidelne hodnotiť a posúdiť ich vplyv na zlepšenie situácie na trhu práce, ako aj analyzovať čistú účinnosť a efektívnosť výdavkov jednotlivých

aktívnych opatrení trhu práce (ďalej len „AOTP“) so zreteľom na neustále zlepšovanie politík trhu práce.

Zmierňovanie disparít na trhu práce štát realizuje aj prostredníctvom aktívnej politiky trhu práce (ďalej len „APTP“)101. Hodnota indexu výdavkov102 na APTP (kategórie 2-7) má v SR od roku 2004

99 Zdroj: OECD, databáza LFS, jednotkové náklady práce

100 V roku 2008 bol podiel dlhodobo nezamestnaných vysoký a v záujme zvýšenia ich zamestnateľnosti a obnovy pracovných návykov bol veľký počet nezamestnaných zaraďovaných na aktivačné práce – 183 229 osôb. Priemerný príspevok na osobu bol vo výške 223,50 EUR. V roku 2012 bolo na aktivačné práce zaradených len 24 098 osôb s priemerným príspevkom na osobu vo výške 399,60 EUR. V období rokov 2008 – 2012 boli poskytnuté príspevky pre 60 960 uchádzačov o zamestnanie v celkovej výške 192,4 mil. EUR, t. j. priemerný príspevok 3 156 EUR na osobu. V roku 2008 boli poskytnuté príspevky pre 3 072 občanov so zdravotným postihnutím vo výške 14,5 mil. EUR, v roku 2012 boli poskytnuté príspevky pre 6 629 občanov so zdravotným postihnutím vo výške 43,2 mil. EUR. Celkovo boli poskytnuté príspevky na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo výške 156,4 mil. EUR. Príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce bol v rokoch 2008 a ž 2012 poskytnutý pre 41 961 uchádzačov o zamestnanie s celkovými nákladmi vo výške 14,4 mil. EUR, t. j. priemerné náklady na 1 osobu vo výške cca 343 EUR

101 Definované zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

102 Udáva, aké percento výdavkov z HDP vydávala krajina na APTP (alebo aké percento participantov z celkového počtu nezamestnaných sa zúčastnilo v každej krajine na programoch APTP) na 1 percento miery nezamestnanosti

mierne rastúci trend. SR vydáva na aktivovanie nezamestnaných (vzhľadom na ich relatívne vysoký počet) najmenej finančných prostriedkov spomedzi krajín V4103.

Novela zákona č. 96/2013 Z. z. o službách zamestnanosti (s účinnosťou od 1. mája 2013) mení charakter väčšiny nástrojov AOTP z obligatórnych na fakultatívne. Spustením programov v rámci APTP sa zvyšuje tiež dôraz na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, s cieľom zvýšiť zamestnanosť mladých uchádzačov do 29 rokov a starších ľudí nad 50 rokov. Novelou sa majú zároveň zlepšiť cielené individualizované služby uchádzačom o zamestnanie v rôznych formách (vzdelávanie, odborné poradenstvo), ktoré budú umožnené prostredníctvom posilňovania a modernizácie verejných služieb zamestnanosti.

Zamestnanosť by bolo možné podporiť aj pomocou finančného nástroja, ktorý by sa mohol zamerať na ten segment ekonomických aktivít, ktorých prevádzkové náklady sú plne pokryté ich výnosmi, no komerčnú úroveň zisku neprinášajú, a preto o ne bežní investori nejavia záujem. Nástroj by bol obzvlášť vhodný pre podporu zamestnanosti v zaostalejších regiónoch SR, ktoré trpia nízkym záujmom investorov.

1.1.4.1.5 Nízka mobilita pracovnej sily

SR má v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nízku úroveň pracovnej mobility, ktorá je ovplyvnená najmä nízkou cenou práce, vysokými priamymi nákladmi na cestovanie104, nerozvinutým nájomným bývaním, vysokými nákladmi na bývanie a nekvalitnými dopravnými službami.

Najviac ľudí dochádza za prácou do hlavného mesta Bratislavy a do najväčších miest na území ostatných krajov. Najviac dochádzajúcich pracujúcich zamestnávajú veľké firmy v oblasti stavebníctva a finančníctva. Za regióny, v ktorých sa očakáva rast pracovnej mobility, považujeme regióny, ktoré susedia so vznikajúcimi silnými ekonomickými centrami podporenými priamymi zahraničnými investíciami, ako Trnava či Žilina, ale aj celý región Považia.

Podpora a zlacnenie hromadnej dopravy, investície do vedomostnej ekonomiky a orientácia na produkciu s vyššou pridanou hodnotou, povedú k rastu miezd a vyššej aktivite zamestnancov, ktorá vyvolá aj vyššiu pracovnú mobilitu. Významnú úlohu môže zohrať aj tzv. práca z domu, ktorá eliminuje negatíva vysokej pracovnej mobility a umožňuje zlepšiť podmienky zosúladenia pracovného a osobného života rodičov maloletých detí.

1.1.4.1.6 Nedostatočná diverzifikácia ekonomických aktivít na vidieku

V roku 2010 bolo v SR zamestnaných vo vidieckych oblastiach 43,9 %, v prechodných oblastiach 36,7 % a v mestských 19,4 %. Je tu viditeľný rozdiel v podiele pracujúcich na vidieku a v mestských regiónoch. Zamestnanosť v terciárnom sektore má na vidieku značný rastový potenciál. Podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku príslušného regiónu (15-64 rokov) je vo vidieckych regiónoch podstatne nižší ako celoslovenský priemer.

Nižší podiel miery zamestnanosti vo vidieckych oblastiach vyplýva zo stále nedostatočnej ekonomickej infraštruktúry a nízkej podnikateľskej hustoty vo vidieckych oblastiach. Miera nezamestnanosti vo vidieckych regiónoch bola v roku 2012 (17,8 %) vyššia ako celková nezamestnanosť v SR (14,0 %). Hlavnými faktormi zvyšovania regionálnej polarizácie vidieckych regiónov boli štrukturálne ťažkosti veľkých, dominantných zamestnávateľských subjektov v regióne, infraštrukturálna zaostalosť a slabá integrácia na trh práce hendikepovaných a sociálne vylúčených skupín, ktoré sú väčšinou najviac zastúpené na vidieku. Špecifická miera nezamestnanosti mladých ľudí vo veku 15-24 rokov v roku 2012 činila 34 % (na vidieku bola 39,1 %).

103 Zdroj: Uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce v kontexte s aplikačnou praxou Európskej únie, Inštitút pre výskum práce a rodiny

104 Zdroj: Inštitút zamestnanosti

Oblasť tvorby pracovných miest, ako jedného z hlavných cieľov PRV SR 2014 – 2020, je prioritne riešená podporou diverzifikácie poľnohospodárskych a lesohospodárskych subjektov do oblasti poskytovania služieb a výroby produktov nepoľnohospodárskeho charakteru, vrátane spracovávania a marketingu poľnohospodárskych a lesných produktov. Spolu s podporou mikro a malých podnikov na vidieku mimo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, by tak malo dôjsť k stabilizácii a posilneniu vidieckej ekonomiky a generovaniu nových pracovných miest.

1.1.4.1.7 Územná koncentrácia

Z hľadiska lokalizácie kľúčových opatrení ESF zvýšiť mieru zamestnanosti prostredníctvom väčšej účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a nízkokvalifikovaných pracovníkov a lepšej integrácie legálnych migrantov ide v podmienkach SR prakticky o celé jej územie. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií majú mestské funkčné územia, centrá osídlenia, územia ťažísk osídlenia 1. a 2. úrovne, ako aj miestne centrá ležiace na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV a ENRF podporujúce tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí.

1.1.4.2 TC 9: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii

Sociálne vylúčenie vedie k chudobe na úrovni jednotlivca a rodiny, a tiež predstavuje ekonomické a finančné náklady pre spoločnosť. Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti je trvalým problémom slovenskej spoločnosti a prevládajúcou príčinou nízkej životnej úrovne, vylúčenia a chudoby.

Dlhodobo nezamestnaní a iní znevýhodnení nezamestnaní sa umiestňujú na trhu práce problematicky, pretože majú nižšiu produktivitu práce v porovnaní s ostatnými uchádzačmi. Ak sa

zamestnávateľ rozhodne zamestnať takúto osobu, vystavuje sa riziku, že bude menej konkurencieschopný. Preto je tento problém väčšinou riešený formou dotácií, ktoré túto

MRCHSV – miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (po sociálnych transferoch)

MRCH – xxxxx xxxxxx xxxxxxx (po sociálnych transferoch)

ZMD – závažná materiálna deprivácia

VNPI – veľmi nízka pracovná intenzita

nerovnováhu kompenzujú. Problém však nastáva, ak je jej výška príliš vysoká. Vtedy dochádza k zneužívaniu systému a deformovaniu trhu. Ak je nastavená príliš nízko, je neúčinná a zamestnávateľom sa neoplatí zamestnávať znevýhodnené osoby105.

Podľa EÚ SILC 2012 bolo v SR v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia celkovo 1 108 965 ľudí, čo predstavovalo 20,5 % na celkovom počte obyvateľov106. Riziku chudoby sú vystavené najmä deti, mladí ľudia, osamelí rodičia, domácnosti s nezaopatrenými osobami, ľudia s prisťahovaleckým pôvodom, a ľudia so zdravotným postihnutím. Navyše existujú celkom zrejmé rodové rozdiely, pričom ženy sú vo všeobecnosti viac ohrozené ako muži.

Z pohľadu príjmovej chudoby patrí SR ku krajinám s najnižšou mierou rizika chudoby v rámci EÚ107. Podľa EÚ SILC 2012 bolo v SR ohrozených rizikom chudoby 13,2 % obyvateľov. Naopak miera závažnej materiálnej deprivácie patrí v SR k najvyšším spomedzi všetkých krajín EÚ. V roku 2012 bolo 10,5 %

105 Za posledné roky bol UPSVR zaznamenaný cca 100 % nárast počtu osôb veku dieťaťa pre jeho nepriaznivý zdravotný stav. Tento stav neznamená, že sa rapídne zhoršil zdravotný stav detí, ale rodičia radšej volia túto možnosť s podporou lekárov ako byť nezamestnaní.

106 Zdroj: databáza EU SILC 2011 alebo xxx.xxxxxxxxxx.xx

107 Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Celková ročná hranica rizika chudoby vypočítaná z EU SILC 2011 bola pre jednočlennú domácnosť 3 784 EUR, čo predstavuje sumu približne 315 EUR na mesiac. Pre domácnosť 2 dospelých s 2 deťmi do 14 rokov bola celková ročná hodnota hranice rizika chudoby na úrovni 7 945 EUR, čo predstavovalo priemerne 662 EUR na mesiac

obyvateľstva SR závažne materiálne deprivovaných. Miera veľmi nízkej pracovnej intenzity sa podľa údajov EÚ SILC 2012 nachádzala na úrovni 7,2 %. V súčasnosti je záchrannou sociálnou sieťou systém pomoci v hmotnej núdzi. Dôležitým aspektom tohto systému je princíp aktivácie, zabezpečenia adresnosti, zásluhovosti a ochrany. V roku 2012 bol priemerný mesačný počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi 183 091. Za týmto účelom boli čerpané finančné prostriedky v objeme cca 270 mil. EUR. Priemerná mesačná výška pomoci v hmotnej núdzi bola 122,89 EUR.

V SR sa v miere rizika chudoby prejavili regionálne disparity. Najnižšia miera rizika chudoby bola v BSK a najvyššia v PSK. Z hľadiska veku a typu domácnosti boli rizikom chudoby najviac ohrozené deti vo veku 0-17 rokov, domácnosti s vyšším počtom detí (3 a viac) a neúplné domácnosti.

Ohrozenie sociálnym vylúčením sa týka aj osôb, ktorým sú poskytované sociálne služby alebo náhradná starostlivosť, hlavne detí, ktoré sú umiestnené v inštitucionálnych zariadeniach. V podmienkach SR výrazne prevláda tradičný inštitucionálny model. Z toho dôvodu je nevyhnutné postupne transformovať tento systém smerom k rozvoju systému sociálnych služieb a systému náhradnej starostlivosti, ktoré sú založené na komunitnej báze. Doposiaľ však deinštitucionalizácia108 veľkokapacitných zariadení a služieb prebieha pomaly 109 , komunitné služby sú nedostatočne rozvinuté, vrátane služieb na zosúladenie súkromného a pracovného života (detské jasle).

Sprievodným znakom chudoby a sociálneho vylúčenia je úroveň zdravotného stavu obyvateľstva. Zlý zdravotný stav je jednou z príčin sociálneho vylúčenia a chudoby (najmä z dôvodu následnej straty príjmu a nezamestnanosti). Na druhej strane, sociálne vylúčenie a chudoba je zároveň príčinou zhoršovania zdravotného stavu obyvateľstva žijúceho v riziku sociálneho vylúčenia a chudoby (zníženie zodpovednosti za vlastné zdravie, zníženie dostupnosti ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti). Zdravé roky života obyvateľstva SR pri narodení (muži-52,4, ženy-52,1) výrazne zaostávajú za hodnotami priemeru krajín OECD (muži-61,9, ženy–62,7)110. SR zaostáva aj v očakávanej dĺžke života pri narodení v porovnaní s priemerom OECD aj s priemerom krajín V4.

Kľúčové problémy v oblasti sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, ktorým musí SR v nasledujúcom období čeliť sú: chudoba a sociálne vylúčenie MR, riziko sociálneho vylúčenia občanov so zdravotným postihnutím, sociálna exklúzia vidieka, nízka úroveň sociálnej ekonomiky, nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva a úroveň verejného zdravia, deinštitucionalizácia sociálnej starostlivosti a náhradnej starostlivosti.

1.1.4.2.1 Chudoba a sociálne vylúčenie MRK

Najvýraznejším prejavom sociálneho vylúčenia MRK je chudoba, ktorá nadobúda extrémne a zhoršujúce sa podoby, ktoré sa u majoritnej populácie v marginalizovaných územiach nevyskytujú. Podľa výskumného demografického centra111 žilo v roku 2011 na území SR približne 440 000 Rómov (8 % celkovej populácie), ktorí sú sústredení najviac v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom samosprávnom kraji. V roku 2030 budú Rómovia tvoriť 10 % populácie SR a 16 % populácie v produktívnom, alebo školopovinnom veku. Podľa výberového zisťovania UNDP na Slovensku v roku 2010 je miera zamestnanosti rómskych mužov 20 % a žien 11 % a miera nezamestnanosti rómskych mužov je 72 % a žien 75 %112. Priemerné náklady113 plynúce z vylúčenia Rómov v SR sú odhadované na 7 % HDP v roku 2008. V rámci aktualizácie Atlasu rómskych komunít (2013) bolo v 582 obciach identifikovaných 804 koncentrácií, v ktorých je možné životné podmienky označiť za nedôstojné

108 Deinštitucionalizácia v oblasti náhradnej starostlivosti a v oblasti sociálnych služieb je rozpracovaná v Stratégii deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike

109 Report of the Ad Hoc Expert Group on the Transition from Institutional to Community-based Care. DG for Employment, Social Affairs and Equal Opportunities, 2009

110 xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx/xxxxx.xxx/Xxxxxxx_xxxx_xxxxx_xxxxxxxxxx; referenčné obdobie 2007 – 2011 111 xxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xxxx/x_Xxxxx-Xxxxx-000000.xxxx#_xxx00

112 Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, Úrad vlády SR, Bratislava, december 2011

113 Hlavný podiel na sociálnych nákladoch majú náklady stratenej tvorby produktu spôsobené nízkou zamestnanosťou Rómov, ako aj priame nákladové položky ako zdravotné poistenie nezamestnaných, dávky sociálnej pomoci, či neefektívne financovanie základného školstva

a neprimerané. Obyvatelia týchto komunít, ktorých počet sa v súčasnosti odhaduje na približne

200 000, trpia materiálnym nedostatkom a sociálnou depriváciou a celkovo výrazne zníženými životnými príležitosťami.

Ako ukázali viaceré výskumy, geografická poloha rómskych osídlení a obmedzené sociálne kontakty sú reálnou bariérou, ktorá sťažuje ich plnohodnotnú participáciu na ekonomicko-kultúrnom živote spoločnosti. Jednou z takýchto oblastí je aj vzdelávanie114. Problémom je nízka zaškolenosť detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v materských školách z dôvodu nedostatku kapacít zariadení, finančnej náročnosti a nízkej informovanosti o prínose vzdelávania v materských školách. Následne žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia často ukončujú základnú školu v nižšom ako deviatom ročníku, čo prehlbuje rozdiely v dosiahnutej vzdelanostnej úrovni a kompetenciách oproti majoritnej populácii. Komplexnosť problému dotvára miera zastúpenia rómskych detí v špeciálnych základných školách a v špeciálnych triedach na bežných základných školách. Ukončenie špeciálneho základného vzdelania vážne limituje možnosti ďalšieho vzdelávania a uplatnenia sa na trhu práce. Jednou z príčin umiestňovania detí bez mentálneho postihnutia do špeciálnych tried alebo špeciálnych škôl je aj nedostatočná diagnostika pri zápise, nedostatočné ovládanie štátneho jazyka zo strany detí, ale aj nepoužívanie rómskeho jazyka pri testovaní, alebo iných odborných činnostiach v rámci diagnostiky115.

Pretrvávajúcim problémom ovplyvňujúcim kvalitu vzdelávania je aj dvojzmenné vyučovanie v 45 základných školách (prevažne lokality s vysokou koncentráciou MRK), čo je 2,02 % z celkového počtu základných škôl a nedostatok podporného servisu pre zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania (napr. asistenti učiteľa, psychológ, logopéd)116.

Marginalizácia na trhu práce, resp. vylúčenie Rómov z formálneho trhu práce je zapríčinená, okrem nedostatočnej konkurencieschopnosti na trhu práce z dôvodu nízkej vzdelanostnej a kvalifikačnej úrovne a zručností, aj ďalšími faktormi, a to: a) prítomnosťou diskriminácie voči rómskemu etniku zo strany majority, resp. zamestnávateľov (povesť nespoľahlivých pracovníkov, bez pracovnej morálky, disciplíny a motivácie); b) priestorovou/geografickou lokalizáciou (koncentrácia Rómov v regiónoch s najnižšou pracovnou aktivitou); c) nízkym statusom bývania, životných podmienok a nevyhovujúcim zdravotným stavom; d) devastáciou ľudského kapitálu a stratou pracovných návykov zapríčinenou dlhodobou nezamestnanosťou.

S cieľom znižovania nerovností a rozdielov medzi sociálne vylúčenými a marginalizovanými skupinami rómskej populácie a majoritou je nevyhnutné uplatňovať integrovaný a komplexný prístup v lokalitách s prítomnosťou separovaných a segregovaných MRK, ktorý umožní zlepšiť prístup ku kvalitnému inkluzívnemu a desegregovanému vzdelávaniu, znížiť podiel v miere nezamestnanosti, podporiť prístup k sociálnej infraštruktúre, zdravotnej starostlivosti a k zvýšeniu hygienických štandardov bývania.

1.1.4.2.2 Rodová segregácia a nerovnosť na trhu práce

Trh práce v SR patrí medzi rodovo najsegregovanejšie trhy práce v Európe, t. j. ženy, napriek zvyšujúcemu sa podielu vo vedúcich a manažérskych pozíciách (31 % v roku 2011)117, pracujú výrazne častejšie na nižších pozíciách v porovnaní s mužmi. Stereotypné predstavy a predsudky o „práci vhodnej pre ženy“ sa odrážajú aj pri výbere študijných odborov, ako aj zamestnania. Takéto stereotypy sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži – podnikatelia, alebo v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a školstvo tvoria ženy až

114 Odporúčania Rady, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (SWD(2013) 375 final)

115 Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, xxxx://xxx.xxxxxx.xx/xxxx/xxx/0000.xxx

116 xxxx://xxxxxxxxxxxxx.xx/xxxxx-xxx-xxxx-xxxxxxxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxxx-xxxxx-x-xxxxxxxxxx-xxxxxxxxxx-xx-xxxxxxxxx/

117 Zahŕňa korporátne manažérky a manažérky malých podnikov, v EU´-27 bol priemer 28,7 % (zdroj: Eurostat: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxxxx/XXX_XXXXXX/0-00000000-XX/XX/0-00000000-XX-XX.XXX)

80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. S rodovou segregáciou úzko súvisí rodový príjmový rozdiel, ktorý je v SR dlhodobo nad priemerom EÚ27 (20,5 % oproti 16,2 % v EÚ27).

Pomerne nízku zamestnanosť žien (hlavne nad 45 rokov) ovplyvňujú regionálne rozdiely a málo pracovných miest na menšie úväzky. K týmto negatívam prispieva aj nedostatok služieb starostlivosti o deti a zhoršujúca sa dostupnosť predškolských zariadení od roku 2006118, ktorá umocňuje dopady rodového rozmeru rodičovstva na zamestnanosť žien. Podpora služieb pre zosúladenie rodinného a pracovného života preto zostáva jednou z priorít pre možnosť lepšieho začlenenia žien na trh práce a kariérny postup.

1.1.4.2.3 Riziko sociálneho vylúčenia občanov so zdravotným postihnutím

Rizikovou skupinou ohrozenou sociálnym vylúčením sú aj občania so zdravotným postihnutím, pre ktorých sa uplatňuje kompenzácia sociálneho dôsledku ZŤP poskytovaním peňažných príspevkov alebo poskytovaním sociálnych služieb119 s cieľom podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby so ZŤP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v ustanovených oblastiach.

SR ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím120. Pre SR to znamená zabezpečiť, aby všetky právne predpisy, politiky a programy na úrovni EÚ boli v súlade s ustanoveniami dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä v oblastiach akými sú: prístup ku vzdelávaniu, zamestnanosť, doprava, infraštruktúra a budovy otvorené pre verejnosť, poskytnutie volebného práva, zlepšenie účasti na politickom živote a zabezpečenie plnej spôsobilosti na právne úkony pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím, zlepšenie prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím pri rozvoji IKT produktov, služieb a e-commerce.

1.1.4.2.4 Sociálna exklúzia na vidieku

V odľahlých vidieckych oblastiach a v najmenších vidieckych sídlach dochádza ku koncentrácii

„neviditeľnej“ sociálnej exklúzie a riziku reprodukcie exklúzie o tzv. mäkké formy vylúčenia (nízka občianska vybavenosť, nedostatočná dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, nízka sociálna infraštruktúra, atď.), ktorá je typická pre malé vidiecke obce a v makro pohľade pre regióny južného a severovýchodného Slovenska. Za hlavné prekážky rozvoja vidieka sú považované: negatívny demografický trend a úbytok mladých ľudí v produktívnom veku, monosektorálna ekonomika, slabá alebo nedostatočná infraštruktúra a zlá dostupnosť, vrátane kvality a prístupu k širokopásmovému internetu, nízka úroveň vzdelanosti, zručnosti, podnikavosti a inovácie, nerozvinutý sociálny a inštitucionálny kapitál. Navyše v kontexte vidieka SR je potrebné k prekážkam priradiť aj vysokú nezamestnanosť, nízke reálne príjmy, nedoriešené vlastnícke vzťahy k pôde a nehnuteľnému majetku.

Naplnenie potrieb zlepšovania kvality života na vidieku a podpory rozvoja miestnych komunít/partnerstiev vo vidieckych obciach s dôrazom na zachovanie miestneho kultúrneho a historického rázu územia by malo byť zabezpečované podporou činností na vytváranie podmienok pre základné služby na vidieku, zvyšovanie dostupnosti vidieka, využívanie kultúrno-historického a prírodného potenciálu vrátane využívania OZE, ktoré urýchlia miestny ekonomický rozvoj založený na efektívnom využívaní endogénnych zdrojov. Podpora miestnych komunít prostredníctvom

118Počet nevybavených žiadostí dosiahol k septembru 2012 v štátnych škôlkach 7,5 tisíc, pričom situácia je kritická hlavne v Bratislavskom kraji (46 % zo všetkých žiadostí), zdroj Ústav informácií a prognóz školstva

119Druhy peňažných príspevkov na kompenzáciu sú napr. peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na kúpu alebo úpravu osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na prepravu, peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, peňažný príspevok na opatrovanie

120Východisková správa k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xxx.xx/xxxxxxx-xxx-x-xxxxxxx- osob-so-zdravotnym- postihnutim.htm l

iniciatívy LEADER by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri smerovaní subvencií, ktoré budú pozitívne vplývať na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest na vidieku.

Podporou rozvoja miestnych komunít, z PRV SR 2007 – 2013 cez prístup LEADER, sa prispelo k zlepšovaniu kvality života, zamestnanosti, rozvoju miestnych služieb a obcí. Tým sa podporilo budovanie a rozvoj miestnych partnerstiev a využitie vnútorného rozvojového potenciálu vidieka. Podniky a miestne komunity zapojené do partnerstva môžu pôsobiť motivačne a tvoriť sociálny vzor pre iné komunity/obyvateľov na vidieku, preto je nutné zabezpečiť kontinuitu takto realizovaných a už podporovaných aktivít.

Pre rozvoj obcí a miestny rozvoj je potrebné smerovať investície do drobnej infraštruktúry (rozvoj podnikania a cestovného ruchu), miestnych služieb, vytváranie podmienok pre komunitnú/podnikateľskú činnosť (využitie nevyužívaných objektov v obciach).

1.1.4.2.5 Nízka úroveň sociálnej ekonomiky

Dosiaľ nevyužitý potenciál pre podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných predstavuje oblasť sociálnej ekonomiky, t. j. takých ekonomických aktivít, ktoré prinášajú nefinančný spoločenský prospech, nižšiu úroveň zisku, než je komerčne akceptovaná. Medzi takéto pozitívne externality patrí práve i podpora zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, či marginalizovaných skupín. Na podporu sociálnej ekonomiky by sa mal zamerať verejný sektor a neziskový sektor. Na túto oblasť sa nevzťahujú problémy s dotáciami, keďže práve vzhľadom na nezáujem komerčných subjektov o sociálnu ekonomiku nepredstavuje štátna podpora deformáciu trhu. Aby sa predišlo ďalším problémom s dotáciami, vrátane možného korupčného zneužívania, ponúka sa príležitosť použiť v tejto oblasti finančné nástroje v rámci návratnej formy pomoci.

1.1.4.2.6 Zdravotníctvo

Obyvatelia SR budú priame dôsledky klimatických zmien najviac pociťovať v podobe zvýšenia teploty v letnom období, zmien vo výskyte peľových alergénov a rozšírenia vektorov – prenášačov ochorení. Vo vyššom riziku budú obyvatelia väčších miest a v južných oblastiach SR a v oblastiach s vyššou koncentráciou prachových častíc PM10 i PM2.5. Ak sa počas takýchto dní zároveň zvýši aj koncentrácia prízemného ozónu, bude pravdepodobnosť úmrtí u osôb liečených na určité diagnózy minimálne dvojnásobne vyššia.

1.1.4.2.6.1 Nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva a úroveň verejného zdravia

Hlavnými medicínskymi príčinami zlého zdravotného stavu obyvateľstva SR121 je nízka efektívnosť zdravotnej starostlivosti, jej fragmentalizácia a nedostatočná prevencia vzniku ochorení. Nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva, ktoré funguje v dlhodobo neudržateľnom nemocnične orientovanom modeli poskytovania zdravotnej starostlivosti, bez koordinovaného prepájania exitujúcich služieb a s malým dôrazom na prevenciu a pôsobenie verejného zdravia, nedokáže účinne prispievať k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov SR.

1.1.4.2.7 Riziko sociálneho vylúčenia ľudí s prisťahovaleckým pôvodom

Pre SR to znamená zrealizovať investície na podporu aktívneho začleňovania osôb, ktorým z rôznych dôvodov hrozí sociálne vylúčenie, hlavne ľudia s prisťahovaleckým pôvodom, žiadatelia o udelenie azylu, azylanti aj osoby, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana.

121Zdravé roky života obyvateľstva SR pri narodení (muži-52,4 ženy-52,1) výrazne zaostávajú za hodnotami priemeru krajín OECD (muži-61,9 ženy–62,7)

1.1.4.2.8 Územná koncentrácia

Opatrenia ESF zamerané na zvýšenie miery zamestnanosti sa budú realizovať na celom území SR. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií majú centrá, územia ťažísk osídlenia, ako aj miestne centrá v území ostatných obcí ležiacich na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV a ENRF vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí. Opatrenia na integráciu obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít by sa mali lokalizovať do území identifikovaných v Atlase rómskych komunít 2013.

1.1.4.3 TC 10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

Hlavnou výzvou v oblasti vzdelávania je prepojenie obsahu vzdelávania s potrebami trhu práce, a to prostredníctvom zvýšenia kvality vzdelávania na všetkých stupňoch škôl od predprimárneho vzdelávania až po terciárne vrátane celoživotného vzdelávania s dôrazom na inkluzívny rozmer poskytovaného vzdelávania, najmä pre MRK. Je dôležité, aby znevýhodnené skupiny mali rovnaký prístup k vzdelaniu a následne aj uplatneniu na trhu práce.

1.1.4.3.1 Kvalita školského vzdelávania

1.1.4.3.1.1 Materské školy

Kvalitné predprimárne vzdelávanie tvorí nenahraditeľný základ výchovy kvalitného ľudského potenciálu vedomostnej spoločnosti. Na základe prognózy122 v súčasnosti prebieha fáza zvyšovania počtu detí, ktorá bude trvať do roku 2017. Vo všeobecnosti materské školy (MŠ) nie sú na nárast počtu detí dostatočne pripravené123.

V súčasnosti je hrubá zaškolenosť detí v MŠ 87 %. V medzinárodnom porovnaní máme nižšiu účasť na predškolskej výchove ako je priemer krajín EÚ. Miera participácie rómskych detí na predškolskom vzdelávaní je v porovnaní s nerómskou populáciou v danej lokalite výrazne nižšia. Nedostatočné, resp. obmedzené kapacity zariadení MŠ sú hlavnými dôvodmi absencie detí z prostredia marginalizovaných rómskych komunít v škôlkach. Prejavom je miera zaškolenosti 124 (87 % vs. 53 % v prospech majoritnej populácie).

Podľa hodnotenia kvality MŠ, Štátna školská inšpekcia konštatuje, že napriek vytvoreným dobrým materiálno technickým podmienkam sa prejavili nedostatky spôsobené predovšetkým priemernou, alebo málo vyhovujúcou úrovňou inklúzie IKT (gramotnosť a informačné kompetencie) a úrovňou rozvoja kognitívnych kompetencií detí.

1.1.4.3.1.2 Základné a stredné školy 1.1.4.3.1.2.1 Sieť základných a stredných škôl

Sieť základných škôl bola pod vplyvom klesajúcej demografickej krivky čiastočne racionalizovaná

a v posledných 10 rokoch je relatívne stabilná. V súčasnosti evidujeme školy s počtom žiakov od 2 do 1008 žiakov, pričom v SR sa nachádza až 110 základných škôl, ktoré majú menej ako 13 žiakov125.

122 xxxx://xxx.xxxx.xx/xxxxxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxxxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxx-xx-xx-x-xx-xx-xxxx-0000

123 Od roku 2006 sa počet nevybavených žiadostí na prijatie dieťaťa do MŠ zvýšil 7,6-násobne, čo v súčasnosti predstavuje 8 144 nevybavených žiadostí. Kým v roku 2000 bolo v sieti škôl a školských zariadení zaradených 3 262 materských škôl so 7 576 triedami, k 15. septembru 2012 bolo v sieti škôl a školských zariadení zaradených len 2 861 materských škôl so 7 395 triedami. Dokazuje to, že zriaďovatelia sa snažia nepriaznivú situáciu pri prijímaní detí riešiť rozširovaním kapacít už existujúcich materských škôl, prípadne adaptáciou vhodných priestorov na triedy materských škôl

124 United Nations Development Programme (2012), Report on the Living Conditions of Roma Households in Slovakia 2010, UNDP Regional Bureau for Europe and the Commonwealth of Independent States, Bratislava. Správa bola pripravená na základe dát z rozsiahleho dotazníkového zisťovania životných podmienok rómskych domácností na Slovensku

125 Správa o stave školstva na Slovensku, Marec 2013, Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu SR

Počet žiakov na jedného učiteľa má od roku 2000 klesajúci charakter (15,4 žiaka na učiteľa v roku 2000, 12,2 žiaka na učiteľa v roku 2012).

Demografický vývoj, trend uprednostňovania všeobecného vzdelávania pred odborným, ale aj nedostatok informácií žiakov základných škôl o odbornom vzdelávaní a príprave spôsobili klesajúci záujem o odborné vzdelávanie a pokles počtu žiakov nastupujúcich na stredné odborné školy. Gymnáziá sú jediným druhom škôl, v ktorom počet žiakov rástol aj pri klesajúcom demografickom vývoji. V roku 2019 čaká gymnáziá fáza poklesu žiakov o cca. 30 % do roku 2022. Záujem o stredné odborné školy126 dosiahol horizont v polovici 90-tych rokov, odvtedy prevláda klesajúca fáza, ktorá bude pokračovať približne do roku 2021, keď tieto školy bude opúšťať o 27 % absolventov menej ako v súčasnosti.

Z dlhodobého pohľadu sa situácia na základných školách postupne zlepšuje. Školy vo väčšine prípadov disponujú dostatkom prevádzkových priestorov127, ktoré podľa Štátnej školskej inšpekcie128 zväčša vyhovujú požiadavkám výchovy a vzdelávania. Výnimku tvoria ZŠ v oblastiach s vysokou koncentráciou MRK, v ktorých je pretrvávajúcim problémom nedostatočná kapacita ZŠ. Mnohé školy fungujú v dvojzmennej prevádzke, čo napr. znemožňuje realizáciu inkluzívnej výchovy a vzdelávania a negatívne ovplyvňuje mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky.

1.1.4.3.1.2.2 Kvalita vzdelávania na základných a stredných školách

Systém vzdelávania uprednostňuje encyklopedické vedomosti pred rozvíjaním praktických zručností a postojov žiakov. Napriek tomu, že žiaci majú veľmi dobré vedomosti nedokážu ich dostatočne využiť v praktickom živote. Žiaci v medzinárodných meraniach dosahujú výsledky nižšie, ako je priemer EÚ. SR dlhodobo eviduje relatívne nízku úspešnosť 15-ročných žiakov v medzinárodných meraniach PISA (2003 – 2012)129. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje predovšetkým oblasť matematickej, prírodovednej a finančnej gramotnosti, ako aj rozvoj jazykových a IKT kompetencií žiakov.

Odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu. Za posledné dva roky sa znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,8 %.

So vzrastajúcou autonómiou a samostatnosťou škôl, najmä pri tvorbe obsahu výchovy a vzdelávania, je potrebné nielen hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov, ale aj komplexné monitorovanie a vyhodnocovanie procesov, prostredníctvom ktorých sa vzdelávacie výsledky strategicky plánujú a dosahujú. V súčasnosti takýto systém prakticky neexistuje.

Na základe Štátnej školskej inšpekcie majú nedostatky školy vo vnútornom systéme kontroly a hodnotenia, v ktorom často chýbajú určené stratégie, priority, kauzálna analýza javov, nástroje hodnotenia. Sústavne pretrváva nedostatok finančných prostriedkov na printovú a digitálnu podobu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov. Proces schvaľovania učebníc, učebných textov a pracovných zošitov je zdĺhavý a administratívne náročný.

Zároveň je potrebné vytvoriť predpoklady pre vznik sprostredkujúcich organizácií na podporu duálneho systému odborného vzdelávania a prípravy pre MSP (najmä živnostníkov). Ďalej je žiaduce vytvoriť mechanizmus pre zber dát o pracovných pozíciách (resp. nadväzujúcom odbore štúdia) absolventov stredných škôl tri roky po ukončení strednej školy a vytvoriť inštitúciu výskumného charakteru, ktorá bude zodpovedná za interpretáciu týchto dát a zároveň aj za vytvorenie národného know-how pre anticipáciu potrieb trhu práce na základe ďalších dát a najmä dotazníkového zisťovania dopytu zamestnávateľov po pracovnej sile.

126 Stredné odborné školy zahŕňajú od roku 2008 aj bývalé stredné odborné učilištia a konzervatóriá

127 xxxx://xxx.xxxxx.xx/xxxx/xx/xxxxxxx_xxxxxx_XX_00.xxx

128 Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v SR v školskom roku 2011/2012

129 xxxx://xxx.xxxxx.xx/xxxxxxxxx//00/xxxxxxxxxxxx_xxxxxxx/xxxx/xxxxxxxxxx_x_xxxxxxxxxxx/0_xxx/Xxxxxxx_XXXX_0000.xxx

1.1.4.3.1.2.3 Kvalita a postavenie pedagogických a odborných zamestnancov

Učitelia v SR patria k relatívne najslabšie plateným profesiám v rámci OECD. Medzinárodné porovnanie OECD uvádza, že učiteľ v SR zarába v priemere menej ako polovicu priemernej mzdy vysokoškolského absolventa130. Finančné ohodnotenie má priamy vplyv aj na záujem mladých ľudí

o túto profesiu. Mladých učiteľov vo veku do 30 rokov pôsobí v školách len 13,4 % z celkového počtu. Priemerný vek vysokoškolského pedagóga vo funkcii profesor je 61 rokov.

Nedostatkom pri dosiahnutí vyššej kvality poskytovaného vzdelávania je obsah, rozsah a spôsob stredoškolskej a vysokoškolskej prípravy učiteľov, ktoré nezodpovedajú požiadavkám praxe. V rámci prípravy na učiteľské povolanie absentuje výraznejšie zastúpenie praktickej prípravy, ktorá odzrkadľuje reálne požiadavky učiteľského povolania.

Za účelom zvýšenia atraktivity učiteľského povolania a zlepšenia postavenia a kvality pedagogických a odborných zamestnancov by sa malo investovať do získavania profesijných kompetencií prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania učiteľov už pôsobiacich v systéme vzdelávania ako aj do zvýšenia záujmu o štúdium učiteľstva a skvalitnenia prípravy budúcich pedagogických a odborných zamestnancov s výraznejším prepojením na praktickú stránku výučby a inkluzívny rozmer vzdelávania. Súčasťou podpory by malo byť aj zvýšenie efektívnosti riadenia škôl.

1.1.4.3.2 Kvalita terciárneho vzdelávania

300

Počet študentov VŠ

Študen (ISCED 5-6), ktorí študujú v inej

250 krajine EÚ-27 Študen v odbore zdravotníctva a sociálnych

oblas

200

150

Študen v odbore poľnohospodárstva a

veterinárnej oblas

Študen v odbore strojárstva, výroby a

stavebníctva

Študen v odbore vedy, matema ky a IT

Študen v odbore sociálnej vedy, obchod a

100 právo

Študen v odbore humanitných a umeleckých oblas

50 Študen v odbore vzdelávania

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

s. osôb

Počet vysokých škôl za posledných 20 rokov narástol z 11 na súčasných 37 vysokých škôl univerzitného typu. Počet študentov sa zvýšil zo 63 tisíc na takmer 250 tisíc. Na fakulty spoločensko-vedných odborov sa hlási stále čoraz viac ľudí, hoci je trh profesiami právnikov, manažérov a ostatných absolventov týchto odborov presýtený a trpí akútnym nedostatkom absolventov odborov technického zamerania. Odlev mladých ľudí za kvalitnejším vzdelaním na zahraničné vysoké školy a univerzity kontinuálne rastie, napriek spomaleniu vyvolaného krízou131 a poklesu 19-ročných obyvateľov od roku 2009 a následne aj novo prijímaných študentov. Ročne štúdium v SR ukončí vyše 70-tisíc absolventov.

Zámerom je, aby v strednodobom horizonte vysoké školy pri vytváraní študijných programov kládli zvýšený dôraz na profil absolventa a výsledky vzdelávania. V rámci snahy o zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania sa ako najvýznamnejšie nástroje predpokladá podpora podnikateľských, inovačných a riešiteľských schopností v osnovách vyššieho vzdelávania ako aj projektov na zmenu opisov študijných odborov podľa požiadaviek zamestnávateľov, organizovanie odborných praxí študentov a odborných stáží vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov v zamestnávateľskom sektore v súlade s cieľmi a opatreniami definovanými v stratégií RIS3 132 . Spolupráca so zamestnávateľmi je nevyhnutnou podmienkou zlepšenia kvality vysokoškolských absolventov a ich uplatnenia sa na trhu práce.

130 Priemerný plat pedagogických zamestnancov v roku 2012 dosiahol hodnotu 849,1 EUR u pedagogických zamestnancov, 782,2 EUR u odborných zamestnancov a 493,4 EUR u ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a hodnotu 666,6 EUR u pedagogických zamestnancov, 849,7 EUR u odborných zamestnancov a 435,4 EUR u ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií. Toto porovnanie je však relatívne v závislosti od rozdielu medzi tarifnými a celkovými priemernými mzdovými výdavkami v jednotlivých krajinách, ktoré v hodnotení zohľadnené nie sú

131 Pre ilustráciu: za posledných 9 rokov sa počet Slovákov študujúcich v zahraničí cez program Erasmus strojnásobil na 1 798 v roku 2010, a v ČR sa za posledných 5 rokov znásobil päťkrát - dosiahol v roku 2010 viac ako 5000

132 Str. 69 Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR

SR má najviac univerzít v Európe v prepočte na 100 tisíc obyvateľov133, na druhej strane najmenej študentov na jednu univerzitu a poskytuje najnižšie percento HDP na vysoké školy. Ide o mix faktorov, ktorý sa následne prejavujú v nízkej kvalite terciárneho vzdelávania.

Kapacity slovenského vysokého školstva možno hodnotiť ako dostatočné. Pre zabezpečenie inkluzívneho rozmeru vzdelávania a prístupu znevýhodnených skupín k vysokoškolskému vzdelávaniu je však potrebné zamerať sa na odstraňovanie bariér pri prístupe k vzdelaniu. Spolu s podielom populácie študujúcej v terciánom vzdelávaní sa kontinuálne zvyšuje aj rodový rozdiel v podiele študujúcich žien a mužov134. Matematické, vedecké a technologické odbory (ISCED 5 – 6) absolvovalo v roku 2011 približne 37 % mužov zo všetkých absolventov vysokoškolského štúdia a tento podiel je pomerne stabilný. U žien to bolo 11,6 % z absolventiek ISCED 5 – 6 všetkých odborov a podiel za ostatných desať rokov variuje medzi 16 – 11 % 135.

1.1.4.3.3 Intenzita ďalšieho vzdelávania

Na Slovensku platí rovnaké zistenie ako v Európe, že čím má človek vyšší stupeň vzdelania, tým sa viac zapája do aktivít v ďalšom vzdelávaní. Ľudia, ktorí sa najviac potrebujú ďalej vzdelávať, sa nevzdelávajú a naopak. Na celoživotnom vzdelávaní v SR participuje necelých 5 % ekonomicky aktívnych obyvateľov (EAO) vo veku 25-64 rokov136. Účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní v SR bola v roku 2011 na úrovni 3,9 %, pričom v priemere za EÚ bola na úrovni 8,9 %.

Prekážkou účasti na ďalšom vzdelávaní je hlavne jeho nízka akceptácia zamestnávateľmi, keďže výstup z ďalšieho vzdelávania negarantuje ani vyšší plat a ani lepšiu zamestnateľnosť. Nie je považovaný za rovnocenný s diplomom či výučným listom, čo spôsobuje, že tejto forme vzdelávania nie je prikladaný náležitý význam a dôležitosť. Ďalšou prekážkou je vytvorenie vhodných podmienok ďalšieho vzdelávania, a to časové hľadisko, dostupnosť do miesta vzdelávania, či forma poskytovaného vzdelávania.

Rovnováha na trhu práce je negatívne ovplyvňovaná aj demografickým vývojom v SR. Ten je charakteristický poklesom pôrodnosti a starnutím populácie. V súčasnosti existuje nedostatok pracovných síl v niektorých profesiách, ktorý sa bude ďalej prehlbovať. Formou celoživotného vzdelávania je preto potrebné podporovať aj doplnenie chýbajúcich kľúčových pracovných miest mladými pracovníkmi, a to prostredníctvom motivačných programov, ako aj uplatnenie sa starších ľudí na trhu práce prostredníctvom získavania nových zručností. Nosnou ideou pri všetkých aktivitách v oblasti celoživotného vzdelávania však musí byť jeho prepojenosť na potreby trhu práce a požiadavky zamestnávateľov, vrátane ich spolupráce na poskytovaní vzdelávania, tvorbe jeho obsahu a účasti na poradenstve pre dospelých. S dôrazom na inkluzívny aspekt vzdelávania je potrebné cielene zabezpečiť možnosti pre vzdelávanie a odbornú prípravu osôb so zdravotným, sociálnym, alebo iným znevýhodnením za účelom začlenenia zraniteľných skupín obyvateľstva na trh práce a do spoločnosti.

Predpokladom akceptácie výsledkov celoživotného vzdelávania zamestnávateľmi je dokončenie a následná implementácia Národného kvalifikačného rámca a aktualizácia Národnej sústavy kvalifikácií podľa požiadaviek trhu práce, ktoré sú v súčasnosti realizované prostredníctvom národných projektov OP Vzdelávanie. Z hľadiska motivácie a účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu výstupov týchto projektov vrátane rozvoja systému poradenstva pre dospelých ako nástroja lepšej uplatniteľnosti na trhu práce primárne pre osoby s nízkou kvalifikáciou a stupňom vzdelania.

133 Podkladový materiál vlády o koncepcii VŠ

134 V roku 2009 dosahoval 1,9 p. b. a v roku 2011 už 3,8 p. b. Vo vekovej kategórií starších 30–34 ročných študentov je rozdiel ešte väčší. Od roku 2009 sa z 4,1 p. b. zvýšil na 7,8 p. b. v roku 2011. Tento trend badať v takmer celej Európe, pričom počet študujúcich žien, hlavne tej staršej vekovej kategórie je ešte vyšší ako na Slovensku, zdroj: Eurostat

135 Eurostat, xxxx://xxxxxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxx/xxxxxXxxxxxXxxxxXxxxxx.xx

136 Pre porovnanie, napr. v Nórsku na celoživotnom vzdelávaní participuje cca. 19 % EAO vo veku 25-64 rokov

V oblasti rozvoja vidieka musí vzdelávanie smerovať k prioritným oblastiam Spoločnej poľnohospodárskej politiky najmä však k zvyšovaniu konkurencieschopnosti podniku, efektívnejšiemu riadeniu podniku, k podpore zavádzania inovácií na úrovni podniku, k lepšiemu využitiu prírodných zdrojov, ochrane životného prostredia, životných podmienok zvierat a zlepšeniu kvality života.

1.1.4.3.4 Územná koncentrácia

Kľúčové opatrenia ESF do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania a investície EFRR do infraštruktúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je vhodné orientovať do celého územia SR. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií majú centrá, územia ťažísk osídlenia, ako aj miestne centrá v území ostatných obcí ležiacich na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí.

1.1.5 Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov

Podpora udržateľného a efektívneho využívania zdrojov predstavuje pre SR, podobne ako pre celú EÚ, jednu z najdôležitejších ekonomických a environmentálnych výziev, keďže prispieva k stimulácii hospodárskeho rastu a zároveň zabezpečuje, aby kvalita tohto rastu viedla k udržateľnej budúcnosti137.

Medzi kľúčové potreby v tejto oblasti patria: prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzanie a riadenie rizika a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov.

1.1.5.1 TC 4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

Maďarsko

Slovensko

EÚ 27 priemer ČR

Rakúsko Poľsko

2010 Cieľ 2020

2009

2008

2006 2007

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov

na hrubej domácej spotrebe energie

EN v doprava (TJ/mil. EUR s.c.05)

EN v domácnos ach (TJ/ s. osôb)

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

EN v priemysle (TJ/mil. EUR s.c.05)

50 Energe cká náročnosť v sektoroch hospodárstva

Maďarsko

Česká republika

Slovensko

2005 2006 2007 2008 2009

1995 2000

Rakúsko Poľsko

Úroveň produik vity CO2

HDP (s.c. 05)

CO2 (bez LULUCF)*

Produk vita CO2

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

200

180

160

140

120

100

Vývoj produk vity CO2

US$ per kg of CO2

Politika tzv. zeleného rastu ako jedna z priorít Stratégie Európa 2020 aj OECD je smerovaná na využívanie čistejších zdrojov energie, ktoré zabránia environmentálnej degradácie, prechod na nízko- uhlíkové hospodárstvo a postupné znižovanie emisií skleníkových plynov aj znečistenia ovzdušia. Približne 50

% celkových emisií v roku 2010 bolo produkovaných firmami v ETS. V rámci plnenia národných cieľov znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 bude SR naďalej kontrolovať tvorbu emisií v prevádzkach zaradených do EÚ ETS smerom k definovanému cieľu zníženia o 21 % v porovnaní s rokom

2005. Taktiež v súlade s novou európskou legislatívou v oblasti energetickej efektívnosti bol upravený národný indikatívny cieľ, podľa ktorého by mala SR do roku 2020 dosiahnuť úspory energie 20 % z konečnej energetickej spotreby podľa PRIMES 2007

Emisie CO2 majú podľa údajov SHMÚ od roku 2000 mierne klesajúci trend aj v podmienkach rastu HDP (tzv. decoupling). Na vytváraní skleníkového efektu sa podieľajú aj oxid dusný a metán, ktoré sú

137 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM (2011) 571), kap. 1

produkované poľnohospodárskym sektorom. Celkové emisie z poľnohospodárstva SR v roku 2010 dosiahli 2 024 600 t ekvivalentu CO2. Podiel poľnohospodárstva na celkových čistých emisiách SR predstavuje 5,1 %. Celkové antropogénne138 emisie skleníkových plynov v roku 2011 boli 45,3 mil. ton139. V porovnaní s rokom 1990 teda klesli o 36,9 %, medziročne poklesli o 1,3 %. Podľa bilancie emisií od roku 2008, SR svoj redukčný záväzok v prvom období Kjótskeho protokolu splní bez väčších ťažkostí. Podiel emisií v sektore energetiky, vrátane dopravy, na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2011 bol takmer 70 %, emisie z dopravy v rámci sektora energetiky tvorili 20 %. Zatiaľ čo podiel emisií zo stacionárnych zdrojov klesá, podiel emisií z dopravy sa neustále zvyšuje. Od roku 1990 vzrástli emisie z dopravy o 27 %, keď v roku 1990 predstavovali len 9 %. Analýza trendov a projekcií emisií krajín EÚ za rok 2012140 potvrdzuje, že SR by malo svoj individuálny emisný cieľ do roku 2020 pre sektory mimo schémy ETS splniť pomocou už zavedených politík a opatrení. Od roku 2001 je možné hovoriť o pozitívnom vývoji environmentálnej efektivity poľnohospodárstva vzhľadom na emisie skleníkových plynov. Tento pozitívny efekt spôsobený poklesom emisií z poľnohospodárstva je najmä dôsledkom zníženia stavov hospodárskych zvierat a úrovne hnojenia priemyselnými hnojivami. Sektor využívania pôdy a lesníctvo má negatívnu emisnú bilanciu. Záchyty sú teda vyššie ako emisie z niektorých činností. Do roku 2004 zostávali pomerne stabilne na úrovni 8-10 % celkových emisií skleníkových plynov. V roku 2004 sa pohlcovanie znížilo z dôvodu zvýšeného výskytu škodcov a nepriaznivých poveternostných podmienok. V procesoch sekvestrácie sú teda lesy nezastupiteľné a ich potenciál ukladania uhlíka do dreva vysoko prekračuje potenciál pestovania plodín. Celková zásoba uhlíka v drevnej biomase dosiahla v roku 2011 227,9 mil. ton uhlíka. Posilnenie sekvestrácie sa dosiahne predovšetkým zlepšenou starostlivosťou o zdravotný stav lesov a systematickou obnovou lesa. Najväčší nárast emisií skleníkových plynov sa očakáva v sektore dopravy.

Napriek dynamickému zlepšovaniu energetickej efektívnosti má SR piatu najvyššiu energetickú náročnosť, ktorá prevyšuje priemernú úroveň EÚ 27 približne trikrát. Podľa smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti si SR stanovila na roky 2014 – 2020 národný indikatívny cieľ úspor energie vyjadrený v znížení konečnej energetickej spotreby vo výške 130 690 TJ, čo predstavuje zhuba 20 % zníženia spotreby primárnych energetických zdrojov141.

Z pohľadu energetickej efektívnosti má v podmienkach SR najvyšší potenciál úspor energie oblasť verejných a obytných budov, priemysel a dodávka tepla prostredníctvom systémov centralizovaného zásobovania teplom ako aj aktivity zamerané na podporu propagácie udržateľnej energetiky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Zníženie emisií CO2 zabezpečí aj vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na úkor fosílnych palív. Podľa smernice 2009/28/ES má SR záväzný cieľ 14 % OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Priebežný cieľ pre roky 2011 – 2012 vo výške 8,2 % bol splnený. V zmysle týchto opatrení by mala byť podpora smerovaná najmä do oblasti výroby tepla z OZE a na inovatívne a perspektívne technológie využívajúce OZE , vrátane využívania energie biomasy, ktorá vzniká ako vedľajší produkt alebo odpad z poľnohospodárskej činnosti a spracovania alebo lesnej výroby. To zabezpečí konkurencieschopnosť výroby tepla z OZE, zníženie energie z fosílnych palív a zníženie emisií CO2. V roku 2020 sa na výrobe tepla budú OZE podieľať 14,6 % a podiel výroby elektriny OZE je plánovaný na 24 %. V roku 2010 predstavoval podiel výroby tepla 9,2 % a podiel výroby elektriny 18,6 %. Podiel elektriny z OZE sa postupne zvyšuje vďaka podpornému mechanizmu pevných výkupných cien (taríf), ktorý nadobudol účinnosť v roku 2009. Uvedený mechanizmus však zvyšuje ceny elektriny pre priemysel a ostatných konečných odberateľov, a preto je možné očakávať jeho modifikáciu, ktorá postupne eliminuje podporu výroby elektriny z OZE.

138 Bez započítania záchytov za sektor využívanie pôdy, zmena vo využívaní pôdy a lesníctvo (Land use, land use change and forestry)

139 Vyjadrené ako CO2 ekvivalenty

140 xxxx://xxx.xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxxx/xxx-xxxxxx-xxx-xxxxxxxxxxx-0000

141 Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013, uznesenie vlády SR č. 198 z 24. apríla 2013

1.1.5.1.1 Nízka energetická efektívnosť v priemysle

Priemysel je jedným z najvýznamnejších sektorov národného hospodárstva SR, v ktorom bola znížená energetická náročnosť. Tento aspekt bol dosiahnutý najmä zavádzaním nových inovatívnych technológií a zvyšovaním podielu priemyselných odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Povinné využívanie systému energetických auditov a aplikácia nízkonákladových opatrení identifikovaných v týchto auditoch taktiež významne ovplyvnila zníženie spotreby energie v priemysle. Napriek uvedeným aktivitám je podiel priemyslu (zhruba 40 %) na konečnej energetickej spotrebe v SR pomerne vysoký v porovnaní s priemernou hodnotou EU-27 (približne 26 %).

Aj keď na základe spoločných EÚ ukazovateľov pre plnenie úspor energie podľa národných akčných plánov SR splnila plánované úspory energie pre roky 2008 – 2010, pri hodnotení Akčného plánu energetickej efektívnosti SR na roky 2008 – 2010 boli z dvoch rôznych finančných mechanizmov identifikované konkrétne projekty na zlepšovanie energetickej efektívnosti v priemysle s úsporou energie zhruba 650 TJ, a to s celkovou investičnou náročnosťou približne 26,4 mil. EUR, čo predstavuje zhruba 55 % plánovaných úspor v priemysle. V Akčnom pláne energetickej efektívnosti SR na roky 2011 – 2013 je plánovaná úspora energie v priemysle vo výške 2 490 TJ, čo predstavuje asi dvojnásobok úspor energie požadovaných v prvom akčnom pláne. Pri návrhu Akčného plánu energetickej efektívnosti SR na roky 2014 - 2016 sa navrhuje ročná úspora energie v priemysle na úrovni druhého akčného plánu energetickej efektívnosti, čo predstavuje každoročné zníženie konečnej energetickej spotreby v priemysle vo výške zhruba 2 000 TJ (1,5 % z priemernej konečnej energetickej spotreby priemyslu v rokoch 2010 – 2012).

1.1.5.1.2 Neudržateľná doprava

Hlavným sektorom, v ktorom sa SR nedarí stabilizovať rast podstatného objemu 142 emisií skleníkových plynov, je sektor cestnej dopravy v dôsledku rozmachu individuálnej automobilovej dopravy143. Od roku 1990 podiel emisií z dopravy na celkových emisiách vzrástol o 11,5 %.

1.1.5.1.3 Nízka energetická efektívnosť budov a služieb

Na konečnú energetickú spotrebu domácností, sektoru obchodu a služieb, vrátane služieb poskytovaných verejnými inštitúciami, má spotreba budov najväčší vplyv. Podiel energeticky hospodárnych budov v SR je nízky. V období 2008 – 2010 sa zlepšením tepelno-technických vlastností budov ušetrilo cca 10 GWh (hodnota stanovená na základe 9 343 certifikátov). Inštalácia individuálnych meradiel tepla a termoregulačných ventilov na vykurovacích telesách taktiež prispieva k zníženiu spotreby tepla. Do konca roku 2011 sa obnovilo zhruba 32 % fondu bytových budov postavených po r. 1992. Do roku 2020 bude zateplená asi polovica existujúcich budov. Podpora by mala byť smerovaná do významnej obnovy budov vo všetkých sektoroch. Významné zníženie externých dodávok energie, ktoré napomôže zníženiu emisií skleníkových plynov, sa dosiahne implementáciou projektov, ktoré kombinujú úsporu energie na spotrebu tepla a využívanie OZE najmä pre svoju spotrebu.

Vzhľadom na požiadavky smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov by mali všetky nové verejné budovy postavené od roku 2019 a všetky budovy postavené od roku 2021, spĺňať požiadavky budov s takmer nulovou spotrebou energie. Predmetné požiadavky sú zohľadnené aj v Národnom pláne na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie144.

142 Podiel emisií v sektore energetika vrátane dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v roku 2010 bol 70 % (vo vyjadrení na CO2 ekvivalenty), emisie z dopravy v rámci sektora energetika tvorili 21 %

143 Stupeň automobilizácie v SR permanentne rastie a v roku 2010 bol 3,26 obyvateľov pripadajúcich na jeden osobný automobil, pričom v Bratislavskom kraji bol v roku 2010 stupeň automobilizácie 2,18 a na druhej strane v Prešovskom kraji bola hodnota tohto ukazovateľa 4,17. Počty dopravných prostriedkov v železničnej a vodnej doprave (environmentálne najvhodnejšie druhy dopravy v preprave osôb a tovarov) za posledných 10 rokov poklesli o cca 40 %

144 Národný plán na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou, MDVRR SR, xxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/xxxxx/xxxxx.xxx?xxxx00000

1.1.5.1.4 Neefektívne zásobovanie teplom

Emisie z výroby elektriny a tepla predstavujú 24 % emisií CO2 zo spaľovania palív. Od roku 1990 do roku 2008 klesli o viac ako 34 %. Produkcia elektriny a tepla však v tomto období nijako významne neklesla145.

SR je charakterizovaná rozvinutým systémom centralizovaného zásobovania teplom (CZT), ktorý pokrýva viac ako 30 % celkovej spotreby tepla. Do systémov CZT je teplo dodávané prevažne z kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Ostatná výroba tepla je zabezpečovaná hlavne v lokálnych, resp. okrskových zdrojoch tepla (kotolne, výhrevne) s vlastnými rozvodmi tepla.

Rekonštrukcia technicky a ekonomicky zastaraných rozvodov tepla a prípadne aj zmena spôsobu zásobovania teplom zo štvorrúrkových systémov na dvojrúrkové s kompaktnými domovými odovzdávacími stanicami tepla si vyžiada v najbližšom období zvýšenie investičných nákladov, a to najmä z dôvodu výrazného zníženia odberu tepla za posledných 10 rokov. Rekonštrukciou a modernizáciou rozvodov tepla bude možné cenu tepla zo systémov CZT udržať na primeranej úrovni a zabrániť tak nekoordinovanému odpájaniu sa odberateľov zo systémov CZT. V opačnom prípade by totiž cena tepla pre odberateľov CZT mohla neúmerne rásť, čo by mohlo následne spôsobiť kolaps celého systému CZT s negatívnymi dopadmi na životné prostredie, ako aj nepriaznivými sociálnymi dôsledkami.

1.1.5.1.5 Nízky podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe a nízky podiel KVET

V roku 2012 bolo využívanie OZE na úrovni 50 PJ, čo predstavuje 11 % z hrubej konečnej energetickej spotreby. Aj napriek rastu využívania OZE v posledných rokoch, ich podiel zostáva stále nízky v porovnaní s vysokým importom fosílnych palív. Na dosiahnutie záväzného cieľa v OZE 14 % sa musí využívanie OZE zvýšiť na úroveň 80 PJ. Na základe Národného akčného plánu pre energiu z OZE sa očakáva významný nárast využívania OZE v sektore tepla. Doterajšie využívanie OZE v sektore tepla vykazovalo len mierny nárast, pretože vyčlenené finančné prostriedky na tieto projekty boli nedostatočné. Projekty využívajúce napríklad geotermálnu energiu v centrálnom zásobovaní teplom alebo v rámci skleníkového hospodárstva majú dlhodobú návratnosť a vyžadujú značné objemy financovania, ktoré nie sú na trhu dostupné, respektíve sú dostupné za podmienok, za ktorých je realizácia takýchto projektov neefektívna. V oblasti výroby elektriny z OZE budú prioritou technológie, ktoré sa budú vyznačovať inovatívnym riešením s pozitívnym dopadom na stabilitu elektrizačnej sústavy. Efektívnosť podpory sa bude dosahovať tým, že sa zabráni prekrývaniu viacerých podporných nástrojov a podporené projekty nebudú zvyšovať koncové ceny elektriny.

V oblasti výroby tepla by mali byť podporované zariadenia využívajúce biomasu, geotermálnu energiu a slnečnú energiu a tepelné čerpadlá; pri výrobe elektriny budú podporené vodné elektrárne a zariadenia na výrobu bioplynu a biometánu. Podpora bude smerovať aj na inštaláciu menších zariadení využívajúcich slnečnú energiu a biomasu a tepelných čerpadiel, ktoré budú pokrývať spotrebu energie v domácnosti.

Záväzný cieľ 10 % v oblasti dopravy sa napĺňa povinným primiešavaním biopalív, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti. Tieto kritériá boli zavedené v roku 2011. V roku 2012 podiel OZE, vrátane biopalív spĺňajúcich kritériá udržateľnosti, v doprave dosiahol 4,5 %. Plnenie cieľa v nasledujúcich rokoch sa dosiahne aj biopalivami, ktoré je možné viacnásobne zarátať.

145 Energy Policies of IEA Countries – The Slovak Republic – 2012 Review

V súčasnosti sa v SR zhruba 20 % elektriny vyrába vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Podiel jednotlivých druhov palív použitých na KVET zostáva približne zachovaný. Od roku 2007 sa postupne zvyšuje podiel drevnej štiepky, čo je s pôsobené najmä environmentálnou politikou znižovania emisií oxidov síry, ale aj národnou podmienkou podpory výroby elektriny z biomasy len v zariadení na kombinovanú výrobu. Napriek pokroku v oblasti vysoko účinnej kombinovanej výroby do roku 2007 sa podiel výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou znižuje, najmä v súvislosti s poklesom dopytu po využiteľnom teple.

1.1.5.1.6 Nízka penetrácia inteligentných meracích systémov a sietí

Transpozíciou smernice 2009/72/ES do nového zákona o energetike a zákona o regulácii v sieťových odvetviach sú stanovené postupy a termíny v rámci zavádzania inteligentných meracích systémov (IMS) a podpory rozvoja inteligentných sietí a optimalizácie využívania elektriny.

Zavádzanie IMS v SR je uvažované v priebehu rokov 2013 až 2020. Do projektu by mali byť zaradené odberné miesta s ročným odberom nad 4 MWh, ktoré predstavujú približne 23 % zo všetkých predpokladaných odberných miest na úrovni nízkeho napätia (NN) v roku 2020. Cieľový stav v roku 2020 je 603 750 inštalácií s odberom približne 53 % z celkového ročného množstva spotrebovanej elektriny na napäťovej úrovni NN.

Rozvoj distribučných sietí by mal byť orientovaný aj do oblasti inteligentných sietí, ktoré dokážu efektívnym spôsobom integrovať väčšie množstvá OZE do prenosových a distribučných sústav a pomáhajú rozvíjať decentralizovanú výrobu elektriny.

1.1.5.1.7 Územná koncentrácia

Pre zabezpečenie čo najefektívnejšieho riešenia tematického cieľa, je z hľadiska územnej koncentrácie kľúčových opatrení pre EFRR zameraných na energetickú efektívnosť a vykurovanie a chladenie vo verejných budovách, využívanie obnoviteľných zdrojov energie v malých a stredných podnikoch, integrované nízkouhlíkové stratégie a akčné plány týkajúce sa udržateľných energií pre mestské oblasti, vhodné lokalizovať investície predovšetkým do najviac urbanizovaných území mestských funkčných území, centier osídlenia a území ťažísk osídlenia 1. a 2. úrovne. Opatrenia na integrované nízkouhlíkové stratégie a akčné plány je vhodné koncentrovať na celom území SR. Do týchto lokalít sa majú orientovať aj opatrenia spojené s nízkouhlíkovým hospodárstvom v súvislosti s dopravou, ako aj príslušných rozvojových osí, kde sa predpokladá najvyššia dopravná záťaž. Kľúčové opatrenia EPFRV vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí.

1.1.5.2 TC 5: Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika

Napriek tomu, že SR nepatrí medzi najviac ohrozené regióny v oblasti zmeny klímy146, sú v posledných rokoch evidované a pozorované stále významnejšie extrémne výkyvy počasia napr. nárazové dažde alebo dlhotrvajúce suchá. Zmeny klímy v SR zachytáva 6 skupín indikátorov, ktoré poukazujú na dlhodobé, prevažne zhoršujúce sa trendy. Tieto trendy sa dajú ovplyvniť hlavne mitigačnými opatreniami147. S cieľom minimalizovať riziká a negatívne dopady zmeny klímy na kvalitu života ľudí a hospodársky rast je potrebné uplatňovať aj súbor adaptačných opatrení148. SR v tejto súvislosti pripravuje Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Metodiku hodnotenia vybraných rizík na vnútroštátnej úrovni 149 v kontexte s ostatnými strategickými dokumentmi150. Kľúčovými problémami v oblasti prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika sú:

146 Správa Európskej environmentálnej agentúry č.12/2012 „ Zmena klímy, vplyv a zraniteľnosť v Európe v roku 2012“

147 Znižovanie emisií skleníkových plynov

148 Prispôsobovanie sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy

149 xxxx://xxx.xxxx.xx/?Xxxxxxxxx_xx_xxxxxxxxxx_XX&xxxxxx000000

150 Napr. Koncepcia energetickej efektívnosti SR, pripravovaný 3. Akčný plán energetickej efektívnosti SR

 Investície na prispôsobenie sa zmene klímy v oblastiach: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, biodiverzita, doprava, sektor energetiky, geológia a prírodné zdroje;

 Riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti proti katastrofám a vyvíjanie systémov zvládania katastrof;

 V oblasti zmeny klímy by mal podpornú úlohu zohrávať trh práce a vzdelávací systém, najmä v súvislosti s potrebou prispôsobovania trhu práce smerom k udržateľnosti, orientácii na vytváranie zelených pracovných miest, resp. „ozeleňovanie“ existujúcich pracovných miest151.

1.1.5.2.1 Investície na prispôsobenie sa zmene klímy

1.1.5.2.1.1 Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Poľnohospodárstvo reaguje na zmenu klímy veľmi citlivo. V podmienkach SR to predstavuje najmä zmeny teplotnej a vlahovej zabezpečenosti rastlinnej výroby, zmeny fenologických pomerov, zmeny fyzikálnych a chemických vlastností pôd, zmeny podmienok prezimovania a zmeny vo výskyte chorôb, škodcov a burín. Niektoré regióny SR sa môžu stať nevhodnými pre pestovanie plodín. Predpokladá sa, že klimatické zmeny prinesú zvýšenie premenlivosti úhrnov zrážok, zrejme sa predĺžia a častejšie sa vyskytnú suché obdobia na strane jednej a krátke daždivé obdobia budú zrážkovo výdatnejšie na strane druhej. Očakáva sa zvýšenie podielu pôd trpiacich suchom a naopak rozšíri sa ohrozenosť pôd častejšími a intenzívnejšími lokálnymi splachmi pôdy a záplavami.

Závlahové systémy sú na poľnohospodárskej pôde vybudované na výmere 321 tis. ha, avšak jej využívanie sa počas rokov mení. Odbery podzemných vôd pre poľnohospodárstvo predstavujú približne 3 % a odbery z podzemných vôd na závlahy napr. v roku 2010 predstavovali len 2,3 %. Vývoj klimatických podmienok, najmä zrážkových pomerov signalizuje do budúcnosti zvýšenú potrebu závlah pri pestovaní plodín.

Na druhej strane sa predpokladá, že v dôsledku zmien klímy bude dochádzať k intenzívnejším lokálnym záplavám a zamokreniu poľnohospodárskej pôdy. Hydromelioračné kanály a čerpacie stanice zohrávajú významnú úlohu v prevencii pred škodami na poľnohospodárskej produkcii spôsobenými záplavami a zamokrením, či škodami v podobe vodnej erózie. Počas povodní v roku 2010 bolo opakovane zaplavenej alebo zamokrenej približne 150 tis. ha ornej pôdy, čo malo za následok škody v poľnohospodárstve až do výšky 54 mil. EUR. Existujúce vodohospodárske zariadenia a vodné stavby výraznou mierou regulovali, ochránili a znížili dopady povodní na obyvateľstvo, krajinu a hospodárstvo, avšak vzhľadom na ich vek, aktuálny stav a extrémne namáhanie, ktoré prekročilo ich pôvodné projektované parametre, nebola ich v niektorých prípadoch miera ochrany a bezpečnosť dostačujúca. V súčasnosti je v správe Hydromeliorácií 5 851 km odvodňovacích kanálov a 24 odvodňovacích staníc, ktoré pokrývajú cca 459 tis. ha pozemkov. Na hydromelioračných zariadeniach dochádza postupom času k ich opotrebeniu a zvyšujú sa nároky na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti tým viac, že mnohé zariadenia sa využívajú aj po dosiahnutí ich plánovanej životnosti (40 rokov). Pre udržanie funkčnosti a zabezpečenie ich ochranného účinku je nevyhnutné investovať do ich opráv, rekonštrukcie, modernizácie a dostavby. Vo vhodných stanovištných podmienkach je vhodné prebudovať existujúce odvodnenia na regulovaný odvodňovací systém s retardáciou odtoku.

Pri pohľade na možný vývoj produkcie odvetvia sa v roku 2050 pravdepodobne dostavia negatívne dopady klimatickej zmeny v poklese produkcie o 5 – 10 %, v závislosti na intenzite zmeny klímy. Pre zmiernenie uvedených dopadov je potrebná realizácia opatrení správneho riadenia vodného a pôdneho režimu v poľnohospodárstve vrátane zvýšenia efektívnosti využívania vody prostredníctvom mitigačných a adaptačných postupov (poľnohospodárske postupy chrániace vodu

151 Napr. v oblasti redukcie spotreby energie a prírodných zdrojov, prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ochrany a obnovy ekosystémov a biodiverzity a minimalizácie produkcie odpadu a znečistenia

a pôdu, preventívne opatrenia na zadržiavanie vôd na poľnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré zlepšujú vodný režim v pôdach, agroenvironmentálne operácie súvisiace s klímou, využívanie závlah a fungujúce odvodnenie).

Dôsledky zmeny klímy na lesné ekosystémy a lesné hospodárstvo sa prejavia najmä v zmene bioklimatických podmienok o 1-2 vegetačné stupne, zmene rastových podmienok lesných drevín a v pôsobení a biotických škodlivých činiteľov. Poškodenie snehom sa rozšíri do vyšších nadmorských výšok (6.-8. Lvs) a zmenou časovopriestorového pôsobenia biotických škodcov sa očakáva postupná invázia nových škodcov najmä z oblasti Balkánu. V prípade, že sa nebudú realizovať vhodné adaptačné opatrenia, podľa modelových prepočtov by sa škody na produkcii lesného hospodárstva mohli zvýšiť o 5,5 % (132 mil. EUR, pokles zamestnanosti o cca. 3 000 ľudí).

1.1.5.2.1.2 Vodné hospodárstvo

Tak ako je uvedené v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu xxxxxx000, zmena klímy pravdepodobne povedie k zvýšeniu nedostatku vody, ako aj intenzity a frekvencie záplav, čo zároveň predstavuje jeden z najvýznamnejších problémov vodného hospodárstva v rámci SR. Striedanie takých extrémov počasia, ako dlhotrvajúce suchá a povodne, bude mať negatívny dopad na kvalitu a množstvo zásob vody vo vodných útvaroch, čo povedie k zmenám v hydrologickej bilancii vodných zdrojov. Výsledkom môže byť pokles zásob vôd v krajine, zvýšenie variability priemerných ročných prietokov a prehĺbenie odtokových extrémov. Bez realizácie opatrení využívajúcich kombináciu technických opatrení na ohrozených úsekoch vodných tokov a zelenej infraštruktúry v krajine153 možno očakávať, že najmä oblasti s nedostatkom zásob podzemných zdrojov vôd budú intenzívnejšie čeliť negatívnym dôsledkom zmeny klímy, ktoré spôsobujú škody nielen na majetku obyvateľstva, ale aj na poľnohospodárskej produkcii a kvalite poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Dobre naplánovaný manažment preventívnych protipovodňových opatrení s maximálnym využitím možností, ktoré poskytujú opatrenia podporujúce zelenú infraštruktúru, ako aj a vhodne navrhnutá sivá infraštruktúra umožňujúca riadenie odtoku vody z krajiny môže významne prispieť k eliminácii prejavov zmien klímy, zabezpečeniu dostatočného množstva vody nielen pre potreby obyvateľstva, ale taktiež prispieť k stabilite dotknutých ekosystémov.

1.1.5.2.1.3 Biodiverzita

Biodiverzita hlavných ekosystémov (lesné, poľnohospodárske, vodné) signalizuje mierne negatívny trend. K jej ďalšiemu zhoršeniu môže dôjsť v dôsledku zvýšenej intenzity využívania krajiny, zmeny klímy a vodných pomerov a rozširovania nepôvodných druhov. Invázne druhy vytláčajú pôvodné druhy a menia druhové zastúpenie, čo môže viesť k rozpadu ekosystémov.

Vo vzťahu k biodiverzite sú identifikované poľnohospodárske pôdy s vysokou prírodnou hodnotou, ktoré prispievajú k rozmanitosti druhov rastlín a živočíchov 154 . K sekvestrácii CO2 významne prispievajú lesné ekosystémy, ktoré na území SR zaberajú 50 % plochy.

Na lesnej pôde sa k zachovaniu biodiverzity prispieva aktivitami na zlepšenie zdravotného stavu lesov, obnovu lesov a podporu konverzie smrečín (vo vysokom stupni rozpadu) na lesy zmiešané s ekologicky vhodnou a proporcionálnou drevinovou štruktúrou.

152 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM (2011) 571), kap. 4.4

153 Zameranej na spomalenie odtoku, zadržanie alebo akumuláciu vody v extraviláne či intraviláne krajiny

154 V súčasnom programovacom období 2007 – 2013 sa podporovali opatrenia smerujúce k ochrane poloprírodných a prírodných trávnych porastov, území Natura 2000 a kombináciou opatrení AE a LFA. Čo sa týka príspevku LFA k biodiverzite a poľnohospodárstvu s vysokou pridanou hodnotou, prostredníctvom platieb LFA boli podporené územia Natura 2000 na ploche 193 906ha p. p do roku 2012. V rámci opatrenia AE sa prispelo k zlepšeniu kvality vody (na 384 295 ha p. p.), pôdy (na 361 382 ha p. p.), k zmierneniu klimatickej zmeny (na 267 636 ha p. p.) ako i k zamedzeniu marginalizácie a opúšťaniu pôdy (na 852 705 ha p. p.) a dospelo sa tak naplneniu stanovených výsledkových ukazovateľov pre roky 2007 – 2013

1.1.5.2.1.4 Doprava

Extrémne prejavy počasia spôsobujú vážne komplikácie u takmer všetkých druhov dopravy. Tie vedú k zvýšeniu dopravného času prepravy tovarov, predĺženiu času cestovania a zvýšeniu pravdepodobnosti nehôd.

Otázka bezpečnosti dopravy, aj vo vzťahu k očakávaným efektom zmeny klímy, úzko súvisí s realizáciou Inteligentných dopravných systémov. Ďalším opatrením v tejto oblasti je výraznejšia edukačná a osvetová činnosť (médiá, školy, autoškoly) zameraná na informovanosť o rizikách extrémov počasia.

1.1.5.2.1.5 Sektor energetiky

Pri hornom odhade dopadov zmeny klímy (vyšší vplyv na ekonomiku) dôjde bez adaptačných opatrení v horizonte do roku 2050 k poklesu produkcie v sektore energetiky o 4,6 mld. EUR, teda o takmer dvojnásobok oproti dolnému scenáru. V relatívnom vyjadrení je to pokles produkcie

o takmer 11 %155.

1.1.5.2.1.6 Geológia a prírodné zdroje

Jeden z najvýznamnejších prejavov exogénnych geodynamických procesov predstavujú svahové deformácie (najmä zosuvy). Na základe údajov z Atlasu máp stability svahov SR156 sa v SR nachádza 21 190 svahových deformácií. Porušujú územie s rozlohou 257,5 tis. ha, čo predstavuje 5,25 % rozlohy SR. Svahové deformácie ohrozujú 98,8 km diaľnic a ciest I. triedy, 571 km ciest II. a III. triedy,

62 km železníc, 11 km nadzemných vedení, 3,5 km ropovodov, 101 km plynovodov, 291 km vodovodov a takmer 30 000 pozemných stavieb. V SR sa nachádzajú viaceré uzavreté a opustené úložiská ťažobných odpadov, ktoré vzhľadom na uložený materiál predstavujú dlhodobé riziko z hľadiska vplyvu na zdravie ľudí a na stav životného prostredia a pri ktorých hrozí v prípade zaliatia úložiska počas prívalových dažďov, či miestnych povodní riziko uvoľnenia vyplavením rizikových látok.

1.1.5.2.2 Riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti proti katastrofám a vyvíjanie systémov zvládania katastrof

1.1.5.2.2.1 Ochrana pred povodňami

Pri predbežnom hodnotení157 povodňového rizika bolo v SR identifikovaných 559 geografických oblastí s významnými povodňovými rizikami pri vodných tokoch dĺžky 1 286,5 km, z toho je 378 geografických oblastí, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko a 181 geografických oblastí, v ktorých možno predpokladať jeho pravdepodobný výskyt158. Konkrétne opatrenia na ochranu pred povodňami v oblastiach s identifikovaným povodňovým rizikom budú predmetom plánov manažmentu povodňových rizík a budú zahrnuté do aktualizovaných plánov manažmentu povodí. Významnú úlohu zohráva tiež zohľadnenie povodňových rizík v územnom plánovaní a pri povoľovaní výstavby s cieľom jej realizácie na bezpečných miestach, ako aj vhodné využívanie krajiny, racionálne hospodárenie a preventívne opatrenia v lesoch a na poľnohospodárskej pôde, ktoré plnia významnú úlohu v prevencii pred škodami na produkcii spôsobenými záplavami a zamokrením pôdy.

155 Záverečná správa projektu „Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch“ (Xxxxxx, Xxxxxxx, Nejedlík, 2011) - kapitola 5.8.4 Ekonomická analýza adaptačných opatrení v energetike, str. 235), xxxx://xxx.xxxx.xx/Xxxx/xxxxxxxx/Xxxxxxxxx%00Xxxxxx%00xxxxxxxx%00Xxxx.%00xxxxx%00x%00Xxxxxxxxx%000000.xxx

156 xxxx://xxx.xxxxxxx.xx/xxx/xx/xxx/Xxxxxxxxxxx/xxxx/xxxxx_xx_xx

157 xxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/Xxxxxxxxx.xxxx/XxxXxxxxxxxxXxxxxx?xxXxxxxxxxx00000

158 xxxx://xxx.xxxxx.xx/xxxxxx/xxxx-xxxxxxx/xxxx/xxxxxxx-xxxx-xxxxxxxxx/xxxxxxxxx-xxxxxxxxxxx-xxxxx/

1.1.5.2.2.2 Služby v oblasti prevencie, pripravenosti a zvládania katastrof (v dôsledku klimatickej zmeny)

Služby v oblasti bezpečnosti, prevencie a riešenia rizík sú služby zamerané na ľudské zdroje a predstavujú podporný nástroj pre účely riadenia intervencie a odstraňovania následkov katastrof s ohľadom na prispôsobovanie sa zmene klímy a posilnenie vnútornej bezpečnosti.

Pri budovaní systému manažmentu katastrof v súčasnosti absentuje komplexný prístup, ktorý by integroval všetky zložky, dostupné prostriedky a viazal ich na riziká.

1.1.5.2.2.2.1 Infraštruktúra krízového manažmentu verejnej správy

Prehľad o počte mimoriadnych udalostí na

350 území SR

300

250

200

150

289

110

123

120

111

133

109

119

100

Počet MU

rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok rok

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Rastúci počet mimoriadnych udalostí súvisiacich s klimatickými zmenami a komplexnými rizikami, ich dopad na ekosystémy, sociálnu a spoločenskú infraštruktúru a na národný potenciál pre udržateľný rast si vyžaduje optimalizáciu adaptačných a intervenčných stratégií a optimalizáciu dostupnosti nástrojov na ich implementáciu. V záujme posilnenia odolnosti krajiny a jej infraštruktúry voči identifikovaným rizikám, schopnosti SR garantovať verejné služby v krízových situáciách a zapojiť sa do pomoci iným členským štátom pri katastrofách je potrebné investovať do optimalizácie infraštruktúry pre prevenciu, pripravenosť, reakciu a obnovu po nežiaducich udalostiach (katastrofách).

Problémom v súčasnej infraštruktúre krízového manažmentu je absencia komplexných informácií o vzniku rizík, stave a priebehu mimoriadnych udalostí a krízových situácií, ale aj stav intervenčných kapacít vo vzťahu k potrebám vyplývajúcich z rizík. V prípade zvýšenia ich dostupnosti a optimalizácie stavu je možné znížiť straty na životoch, zdraví a škody na majetku obyvateľov a podnikateľských subjektov, ako aj na životnom prostredí a kultúrnych hodnotách.

1.1.5.2.2.2.2 Systém monitoringu, varovania, predpovedných služieb a intervenčné kapacity záchranných zložiek

Koncepcia technického zabezpečenia vyrozumenia a varovania obyvateľstva v SR po roku 2014 považuje varovaciu sieť sirén civilnej ochrany za hlavný prostriedok varovania. Na území, ktoré nie je pokryté výstražným signálom sirén budú na varovanie obyvateľstva masívne využívané verejné komunikačné siete, masovokomunikačné prostriedky a miestne bezdrôtové rozhlasy.

Služba cell broadcasting (automatické doručovanie správ na mobilné telefóny, ktoré sú v dosahu staníc mobilných sietí na ohrozenom území) v kombinácii so sieťou sirén predstavuje veľmi účinný a finančne efektívny prostriedok prvotného varovania obyvateľstva. Jeho využitím sa významne skvalitní systém varovania ako i spôsob splnenia podmienky viacjazyčnosti správ. Jedným zo systémov monitoringu, varovania a predpovedných služieb je projekt povodňového varovného

a predpovedného systému (ďalej aj “POVAPSYS”), ktorý je riešený v rámci programového obdobia 2007 - 2013 Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Cieľovým stavom je dostupnosť a interoperabilita jednotlivých systémov monitoringu, varovania predpovedných služieb v režime online ako predpoklad pre zabezpečenie štandardnej kvality intervenčných kapacít záchranných zložiek. Z pohľadu obyvateľov je cieľom, aby na trvale obývanom území bola vždy možnosť doručiť občanovi varovnú informáciu minimálne jedným technickým prostriedkom.

1.1.5.2.2.2.3 Príprava na civilnú ochranu a manažment krízových situácií

Príprava v oblasti krízového manažmentu159 je nejednotná a pri komplexnom ohrození alebo mimoriadnej udalosti sa to prejavuje na súčinnosti, rozhodovaní a výkone opatrení jednotlivých orgánov krízového riadenia aj vo vzťahu k obyvateľstvu. Roztrieštenosť vzdelávacieho procesu má za následok neadekvátnu prípravu odborných kapacít krízového manažmentu na krízové situácie a ich riešenie. Obsah vzdelávania nereflektuje súčasné potreby a požiadavky.

Nedostatočne je v príprave na manažment krízových situácií zohľadnené prepojenie s dobrovoľníckymi záchrannými systémami a službami, združeniami a dobrovoľníckymi centrami v oblasti prevencie a intervencie, ako aj monitorovacích a varovných systémov. Nedostatočné je zvyšovanie povedomia širokej verejnosti v oblasti predchádzania katastrof a rozvoja ich zručností pri plánovaní miestnych opatrení (na úrovni komunít) voči rizikám, ktoré zvyšuje sebestačnosť komunít v prípade krízových situácií.

1.1.5.2.3 Územná koncentrácia

Problematika zmeny klímy je úzko prepojená s problematikou nízkouhlíkového hospodárstva, vzhľadom na to, že nasmerované investície do najviac zaťažených oblastí by mali zmierňovať negatívne následky spôsobené zmenou klímy a za optimálnych podmienok zmeny spomaliť. Opatrenia pre EFRR a Kohézny fond EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy a predchádzaniu rizikám je potrebné lokalizovať prakticky do celého územia SR, predovšetkým do území s najväčšími potenciálnymi rizikami. Kľúčové opatrenia EPFRV vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí.

1.1.5.3 TC 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov

Medzi kľúčové problémy v tejto oblasti patrí: nedostatočná ochrana a nevyvážené využívanie vôd, nedostatočná recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadov, nedostatočné zhodnocovanie kultúrneho a prírodného dedičstva, nedostatočná ochrana biodiverzity, problémy v oblasti ovzdušia, existencia environmentálnych záťaží.

1.1.5.3.1 Nedostatočná ochrana a nevyvážené využívanie vôd

Smernica Rady 91/271/EHS stanovuje požiadavky na odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd pre aglomerácie nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO), ktorých splnenie je záväzkom SR voči EÚ do 31. 12. 2015, ale ktoré je však finančne a počtom stavieb mimoriadne náročné. Z Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS vyplýva, že k 31. 12. 2010 bolo vyhovujúcim spôsobom odstránené znečistenie zodpovedajúce 83,21 % z celkového znečistenia produkovaného v aglomeráciách nad 2 000 EO (sekundárne čistenie, t. j. 4 343 tisíc EO z celkových 5 215 tisíc EO). Nebol dosiahnutý súlad s požiadavkami smernice v aglomeráciách nad 10 000 EO.

159 MV SR podľa zákona č. 387/2002 Z. z. koordinuje prípravu orgánov krízového riadenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a obvodných úradov v sídle kraja pri príprave na krízové situácie. Obvodné úrady v sídle kraja organizujú odbornú prípravu orgánov krízového riadenia obvodných úradov. Obvodné úrady organizujú odbornú prípravu krízového riadenia obcí

Ku koncu tohto roka bolo v súlade len 51,51 % vyprodukovaného znečistenia z aglomerácií nad 10 000 EO (t. j. 2 105 tisíc EO z celkových 4 087 tisíc EO). Požiadavkám EÚ teda vyhovovalo 43 ČOV z celkového počtu 88 ČOV v tejto kategórii aglomerácií. Z 81 aglomerácií nad 10 000 EO je 43 v realizácii (v realizácii je ČOV a/alebo stoková sieť), resp. majú schválené financovanie. Časť aglomerácií bola vyriešená v rámci prvého programového obdobia 2004 – 2006. Ostáva teda ešte približne 16 aglomerácií z tejto kategórie nad 10 000 EO, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami smernice, avšak projekčne sú pripravené. V zmysle Smernice Rady 91/271/EHS sa dobudovávajú a rekonštruujú stokové siete a ČOV v menších aglomeráciách 2 000 – 10 000 EO.

Aktivity z oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd sú prioritami Vodného plánu Slovenska, ktorý zahŕňa Plány manažmentu správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly. Dôsledkom vypúšťania nedostatočne čistených, alebo nečistených odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia (aglomerácií, priemyslu a poľnohospodárstva) je znečistenie povrchových vôd živinami. V zmysle smernice Rady 91/271/EHS je celé územie Slovenska určené za citlivé územie, kde sa vyžaduje prísnejšia technológia čistenia pre všetky stredne veľké a veľké čistiarne odpadových vôd. Znamená to, že aglomerácia nad 10 000 EO musia byť vybavené odstraňovaním živín.

Na dosiahnutie zníženia znečistenia povrchových vôd živinami minimálne na úroveň kompatibilnú s kritériami dobrého ekologického stavu/potenciálu je preto potrebné realizovať opatrenia v tejto oblasti, ako aj v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO, a zároveň aj v aglomeráciách pod 2000 EO v chránených vodohospodárskych oblastiach, kde bol identifikovaný zlý stav vôd. Z Vodného plánu Slovenska vyplýva, že SR v súčasnosti nedosahuje dobrý stav cca v 36 % vodných útvarov a dobrý chemický stav na dĺžku toku cca v 10 – 11 % útvarov. Okrem nich, k dosiahnutiu dobrého stavu vôd prispejú aj opatrenia na zabezpečenie pozdĺžnej kontinuity riek a biotopov odstránením ich narušenia spôsobeného vodnými stavbami, zabezpečenie laterálnej spojitosti mokradí a inundácií s vodným tokom, monitorovanie vôd a pod.

Z hľadiska bezproblémového zásobovania obyvateľov pitnou vodou bez negatívnych dopadov na životné prostredie je nevyhnutné zabezpečiť odstraňovanie nedostatkov v úpravniach povrchových vôd a podzemných vôd, vo vodovodných radoch, najmä porúch na prívodoch vody, ale aj na vodovodných sieťach.

V rámci sektora poľnohospodárstva, kontamináciu podzemnej a povrchovej vody dusičnanmi a inými znečisťujúcimi látkami spôsobuje najmä intenzívne hospodárenie na pôde a chovné zariadenia. SR s určitými problémami uplatňuje na 33 % svojho územia Akčný plán ochrany území ohrozených dusičnanmi (Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach), a to v zmysle smernice EÚ o dusičnanoch. Výmera zraniteľných oblastí z hľadiska ochrany vodných zdrojov na území SR je 2 232 810,41 ha, čo predstavuje 45,53 % výmery územia SR.

1.1.5.3.1 Nedostatočná recyklácia a energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov

Stav znečistenia vôd z poľnohospodárskych činností sa zlepšuje, pričom na danom stave (ustálený trend) sa pozitívne prejavuje ochranný účinok implementácie podpôr ekologického poľnohospodárstva, účinných agro-environmentálnych schém a ostatných udržateľných systémov hospodárenia na pôde, ktoré minimalizujú znečistenie povrchových a podzemných vôd dusičnanmi, rezíduami pesticídov a ostatnými kontaminantmi z poľnohospodárskej činnosti (akými napr. sú presné hnojenie, integrovaná ochrana rastlín, zmeny v systémoch ustajnenia zvierat, bezpečné skladovanie a aplikácia hospodárskych a priemyselných hnojív a pesticídov, predĺženie obdobia rastlinného pokryvu pôdy a pestovanie medziplodín na elimináciu vyplavovania dusičnanov a pod.).

V roku 2011 vzniklo v SR celkom 10 835 784,69 ton odpadov, z toho bolo 379 628,73 ton nebezpečných odpadov a 1 766 990,48 ton komunálnych odpadov. Produkcia komunálnych odpadov predstavuje v priemere 327 kg na obyvateľa a je v tejto oblasti pod priemernou úrovňou EÚ 27.

V oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi dominuje skládkovanie s takmer 75 % podielom. Významný podiel dosahuje energetické zhodnocovanie (cca 10,27 %), recyklácia alebo spätné

získavanie organických látok formou – kompostovania a zhodnocovania plastov (cca 5,65 %) a recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov (cca 3,58 %).

Strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR je odklonenie sa od skládkovania odpadov. Uvedený cieľ vyplýva z rámcovej smernice o odpade 160 a zo smernice o skládkach odpadov 161. V zmysle požiadaviek rámcovej smernice o odpade si SR stanovila ako cieľ do roku 2015 zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností na najmenej 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov. Podobne náročné bude splnenie požiadaviek smernice o skládkach odpadov týkajúcich sa zníženia množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

Hierarchia odpadového hospodárstva definovaná v rámcovej smernici o odpade je aplikovaná do právneho poriadku SR zákonom o odpadoch162. Predchádzanie vzniku odpadov, zvýšenie miery opätovného použitia a recyklácie odpadov prispieva k efektívnemu využívaniu a šetreniu prírodných zdrojov v súlade s cieľmi stanovenými v dokumente „Plán pre Európu efektívne využívajúcu prírodné zdroje”163.

1.1.5.3.2 Nedostatočné zhodnocovanie kultúrneho a prírodného dedičstva

Ochranu a rozvoj kultúrneho a prírodného dedičstva je SR povinná plniť podľa záväzkov z členstva v medzinárodných organizáciách ako UNESCO 164 , ICOMOS 165 , Rada Európy 166 a podľa národnej Koncepcie ochrany pamiatkového fondu SR, na ktorú však nemá dostatok finančných prostriedkov. Na Slovensku majú osobitné postavenie historické štruktúry a objekty, najmä 18 mestských pamiatkových rezervácií, 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry, 86 pamiatkových zón, 70 pamiatkovo chránených parkov, 5 lokalít svetového kultúrneho dedičstva a 15 029 národných kultúrnych pamiatkových objektov167. Z hľadiska vlastníckych vzťahov je 5 185 (35 %) pamiatkových objektov vo vlastníctve štátu, miest a obcí, 5 927 (39 %) je v súkromnom vlastníctve a 3 917 (26 %) je majetkom cirkvi. Približne 30 % pamiatkových objektov je v súčasnosti v nevyhovujúcom stave168. Mnohé z týchto pamiatok nespĺňajú technologické štandardy pre vykonávanie základných kultúrnych a ekonomických funkcií a ďalšieho využitia v oblasti služieb s presahom na využívanie digitálnych technológií. Hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo tvorí zdroj všetkých foriem umenia a je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Ovplyvňuje kreativitu a je pôvodom mnohých pamiatkových výrobkov a služieb. Problémom je rozvoj tohto sektora v zmysle celého kreatívneho „ekosystému“, vrátane rozvoja tradičnej kultúrnej infraštruktúry, investícií do výskumu a inovácií, podpory podnikania a rozvoja ľudských zdrojov v tomto sektore.

1.1.5.3.3 Nedostatočná ochrana biodiverzity

Biodiverzita je nevyhnutná pre existenciu ľudského života a dobré životné podmienky spoločnosti, a to priamo aj nepriamo prostredníctvom ekosystémových služieb, ktoré poskytuje169. V súvislosti s ochranou prírody bolo na Slovensku vymedzených 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 610 prírodných rezervácií, 166 chránených areálov a vyše 300 prírodných pamiatok. Z tejto národnej siete chránených území značnú časť v rámci európskej sústavy Natura 2000 prekrýva 473

160 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc

161 Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov

162 Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

163 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM (2011) 571), kap. 3.2

164 Dohovory: Haag (1954), Paríž (1970), Haag (1999), Paríž (1972), Paríž (2001), Paríž (2003), Paríž (2005)

165 Benátska charta (1964),Florentská charta (1982), Washingtonská charta (1987), Charta z Lausanne (1990), Charta o ochrane a zabezpečení kult. dedičstva pod vodou (1996), Charta o kultúrnom turizme (1999), Charta o ľudovom stavebnom dedičstve (1999)

166 Dohovory: Paríž 1954, Granada 1985, Valetta 1992, Rím 1995, Florencia 2000, Faro 2005

167 Zahŕňajú hrady, zámky, kaštiele, kúrie, technické pamiatky, historické parky, meštianske domy, kde niektoré by sa mohli uchádzať o status Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO

168 Koncepcia ochrany pamiatkového fondu SR (stav k 31.12. 2012)

169 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM (2011) 571), kap. 4.2

území európskeho významu (11,9 % SR) a 41 chránených vtáčích území (26,2 % SR), ako aj 2 lokality svetového prírodného dedičstva, 14 ramsarských lokalít a 3 geoparky.

Zo správy o stave území, druhov a biotopov európskeho významu z prílohy I, II, IV a V smernice o biotopoch za predchádzajúce 6-ročné obdobie (na základe článku 17 smernice o biotopoch) vyplynulo, že zo 66 hodnotených typov biotopov, 50 rastlín a 150 živočíchov európskeho významu je iba 19 % v priaznivom stave, 34 % v nevyhovujúcom, 18 % v zlom stave a stav 29 % je neznámy. Pre ochranu biodiverzity je preto potrebné realizovať systematický monitoring (potreby pre efektívnu ochranu biodiverzity založené na vedeckých podkladoch), posilniť ochranu chránených území, najmä sústavu Natura 2000 a medzinárodne chránené územia, posilniť budovanie zelenej infraštruktúry a realizovať ďalšie opatrenia na zlepšenie stavu biotopov, druhov a vybraných ekosystémov. Po prijatí pripravovanej legislatívy EÚ budú aktuálne aj opatrenia pre elimináciu inváznych nepôvodných druhov. Prínosom je realizácia multifunkčných opatrení, ktoré súčasne prispievajú k riešeniu ďalších problémov (zdravotný stav obyvateľstva, povodne, zmena klímy a i.).

V súvislosti so zachovaním biodiverzity je kľúčové aj vymedzenie poľnohospodárskych a lesných území s vysokou prírodnou hodnotou (HNV), ich systematická ochrana, monitorovanie zmien a zvýšenie informovanosti o ich význame. K zachovaniu biodiverzity okrem AEP, ekologického poľnohospodárstva a platieb Natura 2000 nepriamo prispieva aj podpora LFA, kde sa pokračovaním poľnohospodárskej činnosti zabezpečuje údržba krajiny. Až 60 % plôch s agro-environmentálnymi schémami sa prekrýva s plochami LFA a obe podporované činnosti synergicky prispievajú k biodiverzite. Túto pozitívnu synergiu je potrebné kontinuálne a vo väčšej miere podporovať aj v PRV SR 2014 - 2020.

1.1.5.3.4 Problémy v oblasti kvality ovzdušia

Na základe pravidelne vykonávaných analýz stavu kvality ovzdušia v SR170 možno konštatovať pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu v oblasti kvality ovzdušia, a to aj napriek postupne klesajúcemu trendu v celkovom množstve emisií znečisťujúcich látok v ovzduší. Najvýznamnejším identifikovaným problémom je znečistenie ovzdušia suspendovanými časticami tuhých látok (PM10, aj PM2,5). Vládou SR schválená Stratégia pre redukciu PM10 nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. Okrem znečistenia ovzdušia prachovými časticami PM (spôsobujúcich tzv. primárnu prašnosť) je potrebné znižovať aj znečistenie ovzdušia ďalšími znečisťujúcimi látkami (napr. oxidy dusíka, oxidy síry, amoniak atď.), ktoré prispievajú k sekundárnej prašnosti. Problematika kvality ovzdušia s dôrazom na škodlivé koncentrácie prachových častíc v ovzduší je obsiahnutá aj v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje171.

Z analýzy vývojových trendov emisií základných znečisťujúcich látok do r. 2011 možno konštatovať, že na znečistení tuhými znečisťujúcimi látkami sa dlhodobo výrazne podieľajú práve malé zdroje znečistenia /lokálne kúreniská/ (v roku 2010 až 66 %). Zastaranosť tepelných zdrojov a nevhodná palivová základňa sú významné faktory aj v prípade znečistenia ďalšími znečisťujúcimi látkami (SO2, NOx a najmä CO). Zvyšujúcu sa úroveň kvality ovzdušia možno zabezpečiť uplatňovaním zásad a pravidiel pre používanie BAT (Best Available Techniques – najlepšia dostupná technika).

Na celkových emisiách znečisťujúcich látok má významný podiel doprava172. V prípade verejnej dopravy je hlavným problémom zastaranosť vozového parku a používanie autobusov na dieselový

170 Slovenský hydrometeorologický ústav zverejňuje: Správy o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v SR

xxxx://xxx.xxxx.xx/xx/?xxxxx000, ako aj Hodnotenia kvality ovzdušia v SR xxxx://xxx.xxxx.xx/xx/?xxxxx000

171 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (KOM (2011) 571), kap. 4.5

172 Predstavuje 25 % podiel na emisiách CO, 11 % podiel NM VOC a približne 51 % podiel na emisiách oxidov dusíka (NOX). Cestná doprava predstavuje najvyšší podiel (v r. 2011 až 44 %) na emisiách dusíka. Na celkových emisiách tuhých znečisťujúcich látok sa doprava v roku 2010 podieľala 8 % a na emisiách SO2 0,40 %. Podiel dopravy na emisiách ťažkých kovov je cca 3 %. Množstvo emisií CO2 z dopravy

pohon. Okrem znečistenia emisiami výfukových plynov je významná aj druhotná prašnosť v blízkosti komunikácií (zimný posyp a iné znečistenie).

1.1.5.3.5 Existencia environmentálnych záťaží

Systematickou inventarizáciou environmentálnych záťaží bolo zistené, že cca 1200 lokalít predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie, z toho cca 250 je vysoko rizikových. Register environmentálnych záťaží173, ktorý je súčasťou Informačného systému environmentálnych záťaží, obsahuje k 1. aprílu 2013 1960 záznamov.

Vláda SR dňa 3. marca 2010 s chválila strategický dokument pre systematické odstraňovanie environmentálnych záťaží „Štátny program sanácie environmentálnych záťaží 2010 – 2015“ a zároveň podnikla kroky na úpravu národnej legislatívy na úseku environmentálnych záťaží prijatím novely zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1.1.5.3.6 Územná koncentrácia

Prostredníctvom KF budú podporované aktivity vyplývajúce z požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia, splnenie ktorých je potrebné zabezpečiť na národnej úrovni. Aktivity financované z KF budú preto lokalizované do celého územia SR. Zároveň pre väčšinu aktivít v oblasti environmentálnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia nie je relevantné členenie podľa administratívnych hraníc. Lokalizácia aktivít v oblasti vodného hospodárstva vychádza z Vodného plánu Slovenska a Plánov manažmentov povodní správneho územia povodia Dunaja a Visly. V oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd bude podpora zameraná prioritne na aglomerácie uvedené v Národnom programe SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS. Ochranu ovzdušia podobne nie je možné vymedziť podľa regiónov, keďže vplyv znečistenia ovzdušia sa vzhľadom na rozptyl emisií prejavuje na celom území SR. Priority z hľadiska ochrany a obnovy biodiverzity vychádzajú najmä zo schváleného Prioritného akčného rámca financovania Natura 2000 v SR. Aktivity sa týkajú celého územia Slovenska, keďže hranice chránených území nerešpektujú územnosprávne členenie SR. Východiskom pre územnú koncentráciu pomoci v oblasti sanácie environmentálnych záťaží je inventarizácia environmentálnych záťaží v SR a stanovenie priorít pri ich odstraňovaní v súlade so Štátnym programom sanácie environmentálnych záťaží. Územné priority z hľadiska odpadového hospodárstva budú vychádzať z platného Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, vypracovaného na národnej úrovni, z ktorého následne vychádzajú Programy odpadového hospodárstva krajov.

Opatrenia pre EFRR na investície do efektívnych dodávok vody, vrátane nových investícií do znižovania úniku vody a rekonštrukcie stokovej siete, investície do opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou sa budú koncentrovať predovšetkým do mestských funkčných území, centier osídlenia 1. a 2. skupiny, ako aj do prímestských pásiem ťažísk osídlenia prvej úrovne a do územia ostatných obcí v súlade s RIÚS, ako aj vodohospodárskymi aglomeráciami. Opatrenia pre EFRR na podporu udržateľného integrovaného rozvoja miest, obnovy kontaminovaných miest a obnovy kultúrnej infraštruktúry budú orientované predovšetkým do mestských funkčných území, centier osídlenia 1. a 2. skupiny. Opatrenia pre EFRR na investície do diverzifikácie miestnych hospodárstiev prostredníctvom ochrany a zhodnocovania kultúrneho dedičstva a krajiny by sa mali orientovať predovšetkým do centier osídlenia, do území ťažísk osídlenia

1. a 2. úrovne a do centier územia ostatných obcí v súlade s RIÚS.

medziročne narástlo o 7,1 %, ale k roku 2000 zaznamenalo nárast o 60 %. Správa o stave ŽP v roku 2011 xxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xx/xxxxxxx/xxxxxx/0000-xxxxxx.xxx

173 xxxx://xxxxxxxxxxxx.xxxxxxxxxxxx.xx/Xxxxxxxxxx-xxxxxx

Opatrenia EPFRV pre ochranu a zachovanie biologickej diverzity budú prioritne smerované do vymedzených území NATURA 2000 a do oblastí s vysokou prírodnou hodnotou. V oblasti ochrany pôdy a vôd prioritne do oblastí so zvýšenou mierou erózie a znečistenia vôd s poľnohospodárskych činností. Opatrenia EPFRV pre zachovanie poľnohospodárstva v oblastiach s prírodnými, alebo inými špecifickými obmedzeniami budú smerované do presne definovaných oblastí.

1.1.6 Moderná a profesionálna verejná správa

Verejná správa je tvorcom legislatívneho prostredia a politík, ktorými priamo alebo nepriamo ovplyvňuje kvalitu života ľudí v SR a zároveň je najväčším zamestnávateľom 174 a vlastníkom najrozsiahlejšieho dlhodobého majetku v ekonomike175. Štandardná kvalita služieb verejnej správy a poskytovanie kvalitatívne lepších služieb pre občanov a podnikateľské subjekty sú najdôležitejším aspektom realizácie akejkoľvek štrukturálnej zmeny smerujúcej k inteligentnému rastu na európskej, národnej a regionálnej úrovni.

Ako kľúčová potreba v tejto oblasti bola identifikovaná schopnosť poskytovať verejné služby na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ktoré budú prispôsobené potrebám občanov a podnikateľov, ktoré stimulujú ich aktívnu účasť na verejnej správe a podporujú tvorbu pracovných miest, sociálnu inklúziu a udržateľný rast.

V súčasnosti existuje nedostatočná intenzita a kvalita spolupráce verejného sektora so sociálnymi a ekonomickými partnermi, občianskou spoločnosťou a partnermi na miestnej úrovni pri zabezpečovaní efektívneho výkonu verejných služieb vo vybraných oblastiach, posilniť verejný dohľad občianskej spoločnosti nad výkonom verejných služieb. Aktívna občianska spoločnosť v partnerstve s verejnou správou bude dohliadať nad nakladaním s verejnými prostriedkami a využívať pri tom otvorené a dostupné dáta z prostredia verejnej správy. Vytvorí sa sieť neštátnych poskytovateľov verejných služieb, budú podporené inovácie vo verejných službách s dôrazom na ich dostupnosť a efektívnosť v odpovedi na potreby ich prijímateľov.

Na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií (GAP) sa pri nezmenených politikách považuje súčasná pozícia SR za jednoznačne neudržateľnú 176 . K tomu, aby dlh v nasledujúcich dekádach nenarástol nad úroveň horného limitu 177 , je potrebné zrealizovať štrukturálne zmeny a trvalo zvýšiť príjmy na jednej strane a trvalo znížiť výdavky verejných financií na strane druhej. Táto úloha sa dá splniť jedine prostredníctvom zásadnej a komplexnej reformy verejnej správy, pričom piliermi pre dosiahnutie tohto cieľa je zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy a zavedenie inteligentnej elektronickej verejnej správy.

1.1.6.1 TC 11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy

Na základe analýzy ukazovateľov Svetovej banky, ktoré hodnotia kvalitu verejnej správy178, SR patrí medzi najmenej vyspelé krajiny EÚ. V roku 2010 a 2011 patrila SR medzi 27 krajinami EÚ 9. pozícia od konca. Od roku 1996 sa zlepšuje postavenie SR v oblasti otvorenosti, kvality regulácie, politickej stability a pomalšie vo vymožiteľnosti práva. SR výrazne zaostáva v oblasti kontroly korupcie (66 zo

100) a efektívnosti verejnej správy (76 zo 100), ktoré majú stagnujúcu alebo zhoršujúcu sa tendenciu. Ide o dve najpodstatnejšie oblasti, ktoré odzrkadľujú celkovú kvalitu a finančnú náročnosť obsluhy verejnej správy.

174 V roku 2012 vo VS bolo zamestnaných 345,5 tis. zamestnancov

175 Dlhodobý majetok tvoria všetky aktíva nehmotného a hmotného charakteru, na ktoré má ekonomický subjekt vlastnícke právo, alebo právo hospodárenia. Podľa údajov ŠÚ SR k 31. 12. 2010 bol dlhodobý majetok v obstarávacích cenách podľa položiek a ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) verejnej správy 21 mld. EUR za odvetvím dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu s 22 mld. EUR

176 Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií (december 2012); Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, december 2012

177 Ústavným zákonom stanovený na 50 % HDP

178 Worldwide Governance Indicators (WGI) database, World Bank, 2012; hodnotí 6 oblastí: efektivita verejnej správy, sloboda, politická stabilita, kvalita regulácie, vymožiteľnosť práva a kontrola korupcie

Dosiahnutá úroveň podľa WGI, max=600

ROMANIA BULGARIA GREECE ITALY LITHUANIA HUNGARY

SLOVAK REPUBLIC

POLAND SLOVENIA SPAIN PORTUGAL

CZECH REPUBLIC

CYPRUS ESTONIA FRANCE

UNITED KINGDOM

BELGIUM GERMANY IRELAND ICELAND AUSTRIA LIECHTENSTEIN NETHERLANDS SWITZERLAND NORWAY LUXEMBOURG DENMARK SWEDEN FINLAND

Efektívnosť verejnej správy je komplexným ukazovateľom, ktorý hodnotí finančnú efektívnosť (vzťah výdavkov a príjmov rozpočtu VS), kvalitu vybraných poskytovaných služieb (vzdelávanie, zdravie, doprava) a hospodárskej politiky. Nadpriemerne vysoký je podiel výdavkov verejnej správy na spotrebu tovarov a služieb verejnej správy (cca. 50 %)179, z ktorých najväčšia časť je určená na chod samotnej verejnej správy. Vďaka rozpočtovým stropom sa darí udržiavať tento podiel na relatívne stabilizovanej úrovni. S pribúdajúcim počtom transakcií G2P180 sa kvalita služieb v SR zhoršuje181.

Dosiahnutá úroveň podľa WGI, max=100

Nízka úroveň kvality služieb verejnej správy sa prejavuje obmedzenou účasťou SR na cezhraničných službách a bráni hlbšej integrácii do jednotného európskeho digitálneho trhu. Implementácia stratégie vo vzťahu k medzinárodnej interoperabilite služieb a hlbšia cezhraničná administratívna spolupráca napreduje v porovnaní s ostatnými krajinami (napr. V4) len pomaly. Interoperabilitou sa rozumie poskytovanie služieb občanom a podnikateľským subjektom s cieľom maximalizovať spoločenský

Index úrovne verejnej správy v roku 2011

600

500

Kontrola korupcie

Kvalita regulácie Otvorenosť VS

Vymožiteľnosť práva

Poli cká stabilita Efek vita VS

400

300

200

100

zdroj: World Government

Indicators (WGI) database, World Bank, 2012

Vývoj indexu úrovne verejnej správy SR

R² = 0,9269

zdroj: World Government

Indicators (WGI) database, World Bank, 2012

Efekivita verejnej správy

Sloboda

Poli cká stabilita Kvalita regulácie Vymožiteľnosť práva Kontrola korupcie

Polynomiálna transformácia (Efek vita VS)

1996 1998 2000 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

a ekonomický potenciál informačných

a komunikačných technológií a vytvoriť spoločný prístup pre orgány verejnej správy okolitých členských štátov, aby tak v súlade s Európskou stratégiou interoperability (EIS) a Európskym rámcom interoperability (EIF) pomohla občanom a podnikom plne využívať jednotný trh EÚ. Dôvodom je nízka úroveň interoperability informačných systémov, ako prostriedkov na reformu verejnej správy, administratívnych procesov a služieb verejnej správy na vnútroštátnej úrovni182.

Medzi kľúčové problémy v oblasti zvyšovania inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy patria opatrenia zvyšujúce kvalitu verejných služieb, integrácia a optimalizácia procesov, posilňujúce analytické kapacity pre rozvoj politík a zvyšujúce efektivity vynaložených výdavkov, zlepšujúce riadenie ľudských zdrojov, ako aj úzka spolupráca so sociálnymi partnermi, podnikateľským sektorom a občianskou spoločnosťou na monitorovaní a implementácii verejných politík. V oblasti posilňovania efektívnosti orgánov verejnej správy pri implementácii politík patria medzi hlavné problémy: boj proti korupcii a posilňovanie efektívnosti a nezávislosti súdnictva a polície, ako aj vymožiteľnosti práva, zlepšenie efektívnosti finančnej správy a správy daní, zvýšenie výkonnosti a kvality colných orgánov, zlepšenie efektívnosti verejného obstarávania a posilnenie transparentnosti a budovanie kapacít nositeľov politík zamestnanosti, vzdelávania, sociálnych politík a sektorových a územných stratégií.

1.1.6.1.1 Štruktúra a infraštruktúra verejnej správy

Neudržateľný vývoj verejných financií priamo súvisí s nedostatočne regulovanou183 „evolúciou“ verejnej správy v posledných dvoch dekádach, ktorú možno stručne charakterizovať ako obdobie rastu kvantity a poklesu kvality verejnej správy.

179 Government at Glance, OECD, 2011

180 Government to public

181 Napr. na úseku správy sociálnej starostlivosti: Namiesto optimálneho počtu 300 nezamestnaných pripadá na jedného zamestnanca úradu práce 700 až 900 klientov; zdroj Správy STV 29. 03. 2012

182 SR mešká, alebo je ohrozené splnenie viacerých opatrení Digitálnej agendy. Ide najmä o opatrenia 89 (chýba rámec interoperability na národnej úrovni), 90 (jednotné kontaktné miesta), 91 (cezhraničné služby), 96 (Európsky železničný IS); zdroj: xxxx://xxxxxxxxxxxxxxxxx.xx/xxxxxxxxx0_xxxxxxx.xxx

183 Prostredníctvom štandardov priestorového, technologického vybavenia

Jej výsledkom je takmer 17 tisíc administratívnych objektov vo vlastníctve štátu, netransparentná organizačná štruktúra VS, ktorú tvorí viac ako 7 tisíc inštitúcií verejnej správy184 s približne 349 tisíc zamestnancami (z toho približne 180 tisíc v samospráve) a množstvom redundantných a ťažko merateľných procesov. Následkom sú nielen komplikácie pre občana ale aj zvýšenie výdavkov štátnej správy, z dôvodu priestorovej rozdrobenosti, neprehľadnosti inštitúcií a služieb verejnej správy.

Prudké rozrastanie VS je možné dokumentovať vývojom dlhodobého majetku verejnej správy, a to najmä prírastkom budov, hál a stavieb185 v poslednej dekáde. Kým v roku 2001 vlastnila verejná správa administratívne objekty v obstarávacej cene 4,2 mld. EUR, v roku 2010 to bolo takmer 11,5 mld. EUR. Nárast infraštruktúry bol tak významný, že zásadne ovplyvnil aj štruktúru výdavkov rozpočtu verejnej správy. Kým v roku 2001 bežné výdavky verejnej správy boli na úrovni 7 mld. EUR (63 % celkových výdavkov), k decembru 2015 dosiahnu 27 mld. EUR a budú tvoriť 96 % celkových výdavkov verejnej správy186. Rastúci podiel bežných prevádzkových výdavkov odčerpáva kapitálové výdavky určené na financovanie dlhodobých rozvojových potrieb a je aj podstatným zdrojom neefektívnosti služieb verejnej správy. Dôkazom je napríklad výpadok investícií do rozvoja a obnovy infraštruktúry vedy, vzdelávania, dopravy v posledných dvoch dekádach187. Súčasný rozvoj týchto infraštruktúr je realizovaný výlučne vďaka ŠF a KF, čo len podčiarkuje nedostatočnú schopnosť verejnej správy vytvárať vlastné investičné zdroje.

1.1.6.1.2 Nízka interoperabilita procesov a efektivita služieb verejnej správy

Procesy vo verejnej správe kopírujú hierarchickú organizačnú štruktúru verejnej správy. Sú budované vertikálne s minimálnym podielom zdieľaných, horizontálne integrovaných procesov medzi rezortmi. Inštitúcie zabezpečujú vo vlastnej réžii okrem všetkých odborných, agendovo špecifických procesov aj prierezové a podporné procesy (napr. evidencie, správa majetku, IT, prersonalistika, obstarávanie, a pod.). Výsledkom je multiplicita procesov, alokácie zdrojov rozpočtu verejnej správy a absencia pro- klientského prístupu a voči socio-ekonomickým partnerom.

Zavedenie inteligentnej elektronickej verejnej správy bude súčasťou systematického prístupu s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre občanov a podnikateľov. Systematickým prístupom sa myslí použitie vhodných nástrojov na organizačnú a procesnú prípravu (vypracované mapy procesov) subjektov verejnej správy pre implementáciu nástrojov prispievajúcich k riešeniu potrieb občanov a podnikateľov (t. j. na základe identifikácie ich potrieb, analýzy ich vzniku, návrhu možných scenárov riešenia, identifikácii najvhodnejšej alternatívy odstránenia príčin daných potrieb až po implementáciu a vyhodnotenie vybraného riešenia.

Pre zabezpečenie úzkeho prepojenia aktivity TC 2 (e-Government) a TC 11 (redizajn procesov) budú relevantné projekty riadené koordinovaným spôsobom.

Hlavným nástrojom pre zvýšenie kvality riadenia procesov vo verejnej správe je programové rozpočtovanie s dôrazom na výsledky a výstupy namiesto vstupov. Reforma riadenia verejných financií však nie je ukončená a v súčasnosti programové rozpočtovanie predstavuje pre správcov kapitol skôr administratívnu záťaž ako užitočný nástroj188.

184 Na základe údajov ŠÚ bolo v roku 2008 evidovaných 7408 inštitúcií verejnej správy, z toho 3714 rozpočtových organizácií, 2926 obcí, 719 príspevkových organizácií a ostatné (neziskové organizácie, verejnoprávne, SK, podnikateľské subjekty); Z 4406 rozpočtových a príspevkových organizácií tvorili školy, gymnáziá a univerzity 2629, 323 domovov (detských, sociálnych služieb, dôchodcov, reedukačných domovov), 232 centier (pedagogicko-psychologické, voľného času, ...)

185 Zdroj: ŠU SR, Xxxxxxxx

186 Zdroj: rozpočet verejnej správy 2013 – 2015

187 Bližšie údaje sú uvedené analýze súčasného stavu pre tematický cieľ 1) posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií), 7) podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach

188 Hlavným problémom je, že niektoré prierezové procesy neboli dotiahnuté dokonca. Chýba napríklad užšie prepojenie programového rozpočtovania s tvorbou politík, voľnosť manažérov programov pri výbere mixu vstupov, presné monitorovanie a hodnotenie programov, odmeňovanie zamestnancov na základe výsledkov a v neposledom rade financovanie bežných výdavkov na základe štandardov a normatív

Zmena súčasného, prevažne hierarchicky organizovaného poskytovania služieb na model horizontálne integrovaných služieb, rozvoj výsledkovo orientovanej kultúry vo verejnej správe a deinštitucionalizácia služieb verejnej správy v prospech komunitných služieb je odpoveďou na súčasné výzvy, ktorými sú narastajúca komplexita a tempo zmien v rámci obmedzených zdrojov, chýbajúca efektívne budovaná sieť „one-stop shop“ pre všetky elektronické, ale aj asistované služby verejnej správy na jednom mieste, izolácia dát v rezortných systémoch a ich nedostatočná interoperabilita.

Racionalizácia štruktúry verejnej správy prostredníctvom budovania tzv. „one-stop-shopov“, alebo

„spoločných úradovní“, v ktorých sú poskytované všetky služby na jednom mieste pro-klientským spôsobom na báze životných situácií je celosvetovo implementovaným konceptom a je aj súčasťou spoločnej európskej stratégie. Jeho princíp spočíva v rozdelení procesov vo verejnej správe na procesy s priamou interakciou s verejnosťou – tzv. front-office a ostatné procesy – tzv. „back-office“, ich štandardizácie a centralizácie tak, aby verejnosť mala prístup ku všetkým službám verejnej správy na jednom mieste a v tom istom čase.

1.1.6.1.3 Zabezpečovanie ďalšieho vzdelávania

Jednotný systém celoživotného vzdelávania zamestnancov verejnej správy z hľadiska štruktúry druhov vzdelávania, rámcového vymedzenia ich obsahu, účastníkov i metód a foriem vzdelávania je predpokladom rastu odbornej a kvalifikačnej úrovne zamestnancov, štandardizácie a zvyšovania kvality služieb verejnej správy. V súčasnosti tento systém vo verejnej správe absentuje.

Pri zabezpečovaní ďalšieho vzdelávanie zamestnancov miestnych orgánov štátnej správy je zjavná ich rôznorodá úroveň a disproporcia vo výške použitých finančných prostriedkov. Ústredné orgány štátnej správy na ďalšie vzdelávanie predmetných zamestnancov využívali predovšetkým vzdelávacie inštitúcie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, prípadne vzdelávacie inštitúcie v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy na zmluvnom základe, ale aj ponuky iných súkromných vzdelávacích inštitúcií a agentúr.

Pre prípravu kvalitných riešení sú rovnako potrebné aj odborné kapacity verejnej správy, ktoré tieto riešenia pripravujú (napr. z 13 ministerstiev má analytické jednotky 6 ministerstiev). Doterajšie skúsenosti ukazujú, že jednotlivé ministerstvá zodpovedné za realizáciu štrukturálnych politík nemusia vždy disponovať dostatočným odborným potenciálom vo všetkých oblastiach. Často absentuje koncepčné myslenie a predkladané opatrenia nie sú vždy dostatočne analyticky rozpracované, čo znižuje kvalitu predkladaných riešení, čo môže mať aj za následok vytvorenia potenciálneho priestoru pre nesprávne a lobisticky ovplyvnené rozhodnutia. Pre úspešnú implementáciu zmien v oblastiach organizovania, riadenia, implementácie systémov riadenia, merania výkonnosti, tvorby politík a stratégií, hodnotenie dopadov, postupov programovania rozpočtov, monitorovania a hodnotenia je potrebná odborná príprava pracovníkov v týchto oblastiach. Zároveň je potrebné ďalšie vzdelávanie pracovníkov v špecializovaných oblastiach potrebných pre kvalitné poskytovanie služieb občanom.

Na zlepšovanie podnikateľského prostredia a celkové zvýšenie efektívnosti služieb má vplyv transparentné a nekorupčné prostredie, ktoré podporuje hospodársky rast, prispieva k transparentnosti a rovnosti príležitostí v ekonomike a v konečnom dôsledku podporuje kvalitu života občanov. V súčasnosti v SR nie je nastavený systém legislatívnej a inštitucionálnej ochrany oznamovateľov korupčného správania. Efektívny boj s korupciou znamená zvýšenie transparentnosti a zúženie priestoru pre nekalé aktivity pri nakladaní s majetkom štátu, verejnej správy a pri verejnom obstarávaní. Kritickými oblasťami sú nestabilné právne prostredie, prieťahy v súdnom konaní, kvalita súdneho personálu, kvalita súdnych rozhodnutí, meranie výkonnosti sudcov a súdov a zvýšenie podielu ukladania alternatívnych trestov.

1.1.6.1.1 Územná koncentrácia

Nakoľko ide o problematiku reformy verejnej správy na všetkých úrovniach, územne ju možno charakterizovať ako celoplošnú. Kľúčové opatrenia ESF zamerané na investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejných správ a verejných služieb so zreteľom na reformy, lepšiu reguláciu a dobrú správu vecí verejných a kľúčové opatrenia ESF zamerané na budovanie kapacít zainteresovaných strán, ktoré pôsobia v oblasti politiky zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej politiky, ako aj odvetvových a územných zväzkov na účely podnietenia reforiem na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni orientovať predovšetkým do miest Bratislava, Košice, centier osídlenia a do ostatných miestnych centier.

1.1.7 Zdôvodnenie transferu 3 % alokácie z menej rozvinutých regiónov do Bratislavského samosprávneho kraja

Bratislavský samosprávny kraj (ďalej len „BSK“) je na úrovni NUTS 2 jeden zo štyroch regiónov Slovenska a zároveň ako jediný región SR, ktorý presahuje HDP na obyvateľa podľa PPS 90 % (176 %, 2010)189 priemeru EÚ. Výkonnosť regiónu je spôsobená najmä prítomnosťou hlavného mesta, avšak na rozdiel od ostatných metropolitných regiónov EÚ (napr. Praha, Berlín, Viedeň) súčasťou BSK sú aj tri okresy, a to Malacky, Pezinok a Senec s 31 %190 zastúpením obyvateľstva a viac ako 4-krát väčšou rozlohou územia ako je mesto Bratislava. Zabezpečenie požiadavky vyváženého polycentrického rozvoja je potrebné predovšetkým v kontexte eliminácie neúmerného rastu vnútorných tokov, vnútornej migrácie obyvateľov za prácou a službami, ktoré by pri neorganizovanom priestorovom náraste v území mohli viesť ku krízovým situáciám. Cieľavedomý prístup k riadeniu rozvoja v území BSK si vyžaduje rešpektovať a podporovať existujúce prirodzené centrá a usmerňovať novo vznikajúce subcentrá, ktorým je nevyhnutné určiť ich postavenie v sídelnom systéme. Medzi iným si to vyžaduje stanoviť požadovanú priestorovú štruktúru všetkých aktivít tak, aby vznikali hierarchicky usporiadané územia s príslušnou funkčnou komplexnosťou191. V uplynulých rokoch intenzívnejú v okolí mesta Bratislava suburbanizačné tendencie, ktoré sa v rámci kraja prejavujú migráciou za bývaním a hospodárskymi aktivitami. Napriek tomu, že sa v suburbanizačne vyvíjajúcich obciach vytvárajú nové pracovné príležitosti, nepokrývajú požiadavky rezidentného obyvateľstva. Navyše množstvo nového ekonomicky aktívneho obyvateľstva je naďalej orientované na prácu v centrách kraja, predovšetkým v meste Bratislava.

1.1.7.1 Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie

Vďaka vysokej koncentrácii akademickej a vedeckej obce, diverzifikácii hospodárstva v celom riešenom území, či atraktívnej polohe v rámci otvorenej Európy, no najmä prostredníctvom celkového rastu dopytu spoločnosti po kvalite a variabilite služieb sa v BSK začínajú postupne rozvíjať služby inovatívneho charakteru. Vzhľadom na postupnú informatizáciu spoločnosti tak prakticky vo všetkých sektoroch hospodárstva BSK dochádza k významnej zmene štruktúry ekonomiky v prospech terciárneho a čiastočne i kvartérneho sektora.

1.1.7.1.1 TC1: Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií

V BSK sa nachádza až 75 % výskumného potenciálu a naopak 70 % priemyselnej základne je mimo tohto regiónu. Medzinárodné porovnávania ukazujú, že výkonnosť výskumu a vývoja v BSK je slabá a má obdobné štrukturálne problémy, ako aj ostatné regióny SR, ktoré mu následne nedovoľujú zapájať sa adekvátnym spôsobom do ERA. Toto je spôsobené aj nedostatočne vybudovanými výskumnými/kompetenčnými centrami európskeho významu v tomto regióne. S postupnou

189 Zdroj: Eurostat

190 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR, 2012

191 Pod pojmom funkčná komplexnosť treba rozumieť potrebu zabezpečiť v území nielen adekvátny počet nových pracovných miest, ale aj komplementárne základné i vyššie zariadenia sociálnej, obslužnej a voľnočasovej vybavenosti tak, aby sa mobilita za týmito zariadeniami dopravnými prostriedkami skracovala a minimalizovala.

transformáciou spoločnosti z industriálnej na vedomostne založenú v BSK, sa aj ekonomické trendy prispôsobujú potrebe šírenia poznatkov a spolupráci medzi VaV inštitúciami a podnikateľským sektorom. Inovácie sú pre ekonomiku čoraz významnejším fenoménom, pričom dôležitými komoditami sa stávajú aj aktivity založené na duševnom vlastníctve. Vysoká podnikateľská aktivita a sústredenie vedecko-výskumných kapacít v BSK vytvára vhodné podmienky pre vznik podnikov s vysokou technologickou úrovňou a poznatkovo intenzívnymi službami192 aj vzhľadom na zavádzanie prvkov znalostnej ekonomiky a realizáciu nadnárodných rozvojových iniciatív prostredníctvom Dunajskej stratégie 193 . V tomto smere BSK vytvára prostredie pre testovanie inovatívnych podnikateľských konceptov a prenos výsledkov vedecko-výskumného procesu do komerčnej praxe. Systémová podpora podnikov v BSK má preto zásadný význam pre rozvoj inovačného potenciálu tohto regiónu, ako kľúčového ekonomického centra štátu, a tým aj pre zabezpečenie „spillover efektov“, tzn. prenosu/replikability inovácií, know-how a výsledkov aplikovaného výskumu a vývoja realizovaného inštitúciami a podnikmi na území BSK do ostatných regiónov Slovenska. V prípade plánovaného využitia finančných nástrojov na podporu MSP je ich ekonomická realizovateľnosť v komerčných podmienkach bez zahrnutia BSK veľmi problematická194. Dôležitosť podpory vysokých škôl v BSK vychádza aj z toho, že viac ako 75 % študentov oboch najväčších slovenských univerzít pochádza z regiónov SR195 mimo územia BSK, čo znamená, že vzdelávacie aktivity, vrátane prípravy novej generácie výskumných pracovníkov a pracovníkov pre kľúčové priemyselné odvetvia, majú výrazný dopad aj na menej rozvinuté regióny SR. Vedecké tímy z výskumných inštitúcií v Bratislave spolupracujú s hospodárskou praxou, ktorej značná časť sa nachádza aj mimo územia BSK a majú veľký význam pre slovenské hospodárstvo ako také, či už ide o automobilový priemysel, strojárstvo, energetiku a ďalšie. Bratislavské vzdelávacie inštitúcie vzdelávajú podstatnú časť celoslovenského počtu študentov a vychovávajú kvalitnú pracovnú silu, ktorú vyžaduje aj priemysel na to, aby bol konkurencieschopný196 aj v regiónoch mimo BSK.

V programovom období 2007 – 2013 bol v oblasti výskumu a vývoja podporený vznik rôznych typov výskumných centier (centrá excelentnosti, priemyselné výskumno-vývojové centrá, kompetenčné centrá, univerzitné vedecké parky, výskumné centrá národného významu). V programovom období 2014 – 2020 bude potrebné podporené centrá – po ich kvalitatívnom zhodnotení – konsolidovať a združiť do väčších interdisciplinárnych celkov.

Základným zámerom plánovaných aktivít v BSK je odstránenie uvedených problémov a umožnenie efektívnej spolupráce výskumno-vývojovej základne v BSK s ostatnými regiónmi Slovenska so špeciálnym dôrazom na spoluprácu s priemyselnými subjektmi v kľúčových priemyselných odvetviach identifikovaných v stratégii RIS3. Pre potreby realizácie cieľov stratégie RIS3 je nutné revitalizovať a posilniť vzdelávacie, výskumné, inovačné a podnikateľské kapacity najväčších výskumne orientovaných univerzít na Slovensku, ktoré sídlia v BSK tak, aby boli výrazne viacej medzinárodne angažované do medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a viac prepojené s hospodárskou

192 V r. 2012 vznikla v BSK ½ z celkového množstva podnikov s vysokou technologickou úrovňou a poznatkovo intenzívnymi službami. Ekonomická štruktúra v Bratislavskom kraji vytvára dobré podmienky pre zhodnocovanie intelektuálneho potenciálu.

193 V BSK sú realizované viaceré aktivity na podporu bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce MSP s priľahlými regiónmi a štátmi v štvoruholníku Bratislava – Viedeň – Györ – Brno (projekt CENTROPE). Región má dobré podmienky pre využívanie potenciálu multimodálneho dopravného systému Európy pozdĺž Dunaja, a tým napĺňanie cieľov Dunajskej stratégie v oblasti komerčnej prepravy (prioritné oblasti 1A, 1B) a socio-ekonomického rozvoja (prioritné oblasti 7 a 8, pričom prioritnú oblasť 7 koordinuje Slovensko). V súčasnom období na pôde STU začína pôsobiť regionálna pobočka Európskej aliancie pre inovácie (European Alliance for Innovation), pričom ide o prvú pobočku tejto organizácie v regióne Strednej a Východnej Európy. Cieľom aliancie je podpora vzniku inovatívnych start-upov a spin-offov na základe poznatkov získaných z výskumov na akademickej pôde a vytváranie medzinárodných partnerstiev podnikov a vedecko-výskumných inštitúcií pre výskum a inovácie.

194 Táto skutočnosť je osobitne významná v prípade nástrojov rizikového kapitálu, nakoľko slovenský trh je, bez histórie a funkčných nástrojov kapitálového financovania, v tejto oblasti veľmi nerozvinutý, čo v kombinácii s nepriaznivou veľkostnou štruktúrou a nízkou kapitalizáciou MSP vytvára výrazne prekážky pre ekonomickú realizovateľnosť produktov. Bez zahrnutia celého územia, vrátane BSK s potenciálom generovania inovatívnych podnikateľských projektov, bude len málo pravdepodobné, že sa tieto produkty podarí efektívne realizovať, čoho dôkazom je aj súčasná problematická príprava nástrojov rizikového kapitálu v rámci iniciatívy JEREMIE.

195 Zdroj: Slovenská technická univerzita, Univerzita

196 „Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky“ - RIS3 schválená vládou SR

13. novembra 2013

a spoločenskou praxou.Tieto výstupy môžu byť následne prenesené prostredníctvom firemných sietí, dodávateľsko-odberateľských reťazcov, medziregionálnej zmluvnej spolupráce, transferu poznatkov a ďalšími spôsobmi do ostatných regiónov SR.

1.1.7.1.2 TC3: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva a akvakultúry (v prípade ENRF)

V BSK je sústredená viac ako 1/3 z celkového počtu MSP197. MSP v BSK vytvárajú viac ako 30 % celkových tržieb a takmer 1/3 (32,6 %) vytvorenej pridanej hodnoty sektora (2011). V podnikoch na území BSK sú vytvorené pracovné miesta pre 1/5 (20,1 %) pracujúcich na Slovensku (2012). V kraji sa prejavuje vysoká miera podnikateľskej aktivity, v roku 2012 bolo na území BSK zaregistrovaných 38,9

% zo všetkých novovzniknutých podnikov v SR. Pôsobí tu viac ako ¼ priemyselných podnikov s vysokou technologickou úrovňou výroby (high tech), viac ako 1/5 priemyselných podnikov so stredne vysokou technologickou úrovňou výroby a takmer ½ podnikov poskytujúcich poznatkovo intenzívne služby (ŠÚ SR, 2012). V rámci high tech odvetví až ½ z celkového množstva podnikov s vysokou technologickou úrovňou a poznatkovo intenzívnymi službami vzniká v BSK (ŠÚ SR, 2012)198.

V dôsledku výrazného obmedzenia podpory z programov politiky súdržnosti EÚ v predchádzajúcom období, ako aj inej systémovej podpory, nedochádza v podnikateľskom sektore k zavádzaniu inovácií, využívaniu výsledkov vedecko-výskumného procesu a pokračuje ekonomická stagnácia a marginalizácia podnikov (najmä MSP). V BSK sa prejavuje výrazná medzera vo financovaní mikropodnikov a začínajúcich podnikov. Podľa prieskumu Financovanie mikropodnikov a začínajúcich podnikov (NARMSP, 2013) bolo v prípade žiadosti o úver úspešných len 5,1 % podnikateľov199, čo je najnižšia úspešnosť zo všetkých samosprávnych krajov SR. V porovnaní s rokom 2008 konštatovalo výrazné zhoršenie podmienok financovania až 12,9 % respondentov, čo bol najvyšší podiel zo všetkých samosprávnych krajov.

Výrazné zastúpenie podnikov v BSK predstavuje významný absorpčný potenciál pre aplikáciu finančných nástrojov. Podľa analýzy finančnej medzery MSP (NARMSP, 2012) predstavuje absorpčný potenciál BSK pre úverový nástroj 144,2 mil. EUR. Zahrnutím tohto regiónu by sa absorpčný potenciál úverového nástroja realizovaného na národnej úrovni zväčšil až o 20,7 %. V prípade stredných podnikov predstavuje zväčšenie absorpčného potenciálu až 31 %. Vylúčenie BSK z podpory spôsobovalo veľké problémy pri nastavovaní kritérií udržateľnosti jednotlivých finančných nástrojov, iniciatívy JEREMIE, ako aj ich atraktivity pre komerčných sprostredkovateľov, čo prispelo k výraznému oneskoreniu spustenia tejto iniciatívy v SR.

Vzhľadom na uvedené špecifiká BSK, podpora by mala byť realizovaná najmä prostredníctvom finančných nástrojov, ktorých cieľom je zlepšiť prístup MSP k financiám, a to najmä začínajúcich podnikov, ktorých vznik prebieha s vysokou intenzitou. Pre potreby stimulácie rozvoja MSP bude vytvorené podnikateľské centrum, ktoré bude fungovať ako one-stop-shop štruktúra zabezpečujúca kombinované služby (informovanie, poradenstvo, financovanie, kontakty, priestory, zariadenia, administratívne a organizačné služby) s cieľom dlhodobej podpory najmä začínajúcich, ale aj existujúcich MSP. Vytvorenie podnikateľského centra v BSK predstavuje model, ktorý bude následne zavedený v ostatných regiónoch SR. MSP budú zároveň podporené poradenskými a mentorskými službami v oblasti zavádzania inovácií (najmä netechnologických inovácií v sektore služieb), využívania výsledkov vedecko-výskumného procesu a testovania inovatívnych podnikateľských konceptov a zámerov na domácom a zahraničných trhoch. Výsledky týchto aktivít môžu byť následne prenesené prostredníctvom firemných sietí, dodávateľských reťazcov, projektovej spolupráce, prípadne inými spôsobmi do ostatných regiónov SR, čím bude vytvorený „spillover efekt“ transferu

197 Právnické osoby

198 V tomto území sa koncentruje aj rozhodujúca časť subjektov kreatívneho priemyslu s vytvorenou infraštruktúrou pre rozvoj podnikateľských nápadov v tejto oblasti

199 Priemer za SR je 9 %

potenciálu kľúčového ekonomického centra štátu. Z pohľadu disperzie hospodárskych aktivít do územia regiónu, ako aj podpory rozvoja regionálnych a subregionálnych centier, je žiaduce venovať zvýšenú podporu malému a strednému podnikaniu vo všetkých sektoroch hospodárstva, so sústredením sa na miestne špecifiká, danosti, podmienky a potenciály.

1.1.7.2 Infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest

Pre BSK je charakteristický enormný nárast stupňa motorizácie a automobilizácie, čoho dôsledkom je zvyšujúci sa stupeň intenzity dopravy. Ak navyše zoberieme do úvahy ekonomickú silu regiónu Bratislavy a jej dopravnú gravitačnú polohu, podstatná časť objemov dopravy je nasmerovaná práve na hlavné diaľničné multimodálne koridory v priestore hlavného mesta a nadregionálne cestné ťahy. Stále viac občanov dochádza za prácou a svojimi záujmami do mestskej aglomerácie Bratislava, a to zo stále vzdialenejších oblastí SR. Oblasť nie je už ohraničená iba hranicami BSK, zasahuje cez územie TTSK, ako aj do NSK a TSK. Odhadovaný pomer cestujúcich prímestskou hromadnou dopravou (ďalej len „PHD“) z oblastí mimo územia BSK k celkovému počtu dochádzajúcich cestujúcich do Bratislavy je podľa Generelu dopravy BSK 29-35 %, čo zvýrazňuje potrebu rozšírenia účinnosti a územia integrovaného dopravného systému (ďalej len „IDS“).

1.1.7.2.1 TC7: Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach

Na základe vyhodnotenia stavu cestnej infraštruktúry v BSK v roku 2012 je z celkovej dĺžky ciest II. triedy v správe BSK až 76,9 % v nepriaznivom stave (t. j. nevyhovujúci a havarijný stav)200. Pri cestách

III. triedy z celkovej dĺžky v správe BSK vykazuje nepriaznivý stav dokonca až 87,7 % ciest. Tento nepriaznivý stav je spôsobený nadmernou záťažou cestnej premávky z dôvodu hlavného medziregionálneho a nadnárodného dopravného koridoru. Tomuto stavu neprispieva ani priemerný počet osobných vozidiel na obyvateľa, ktorý prevyšuje slovenský priemer počtu vozidiel na obyvateľa o 54 % a dosiahol tak 0,5 vozidla na jedného obyvateľa v BSK v roku 2012. Cestná sieť nie je zároveň prispôsobená tomuto trendu, keďže v súčasnosti je len jedna cesta II. triedy z ôsmich, priamo napojená na dostatočne rozvinutú sieť TEN-T v BSK, pričom intenzita dopravy na tejto kategórii ciest prevyšuje až trojnásobok201 priemernej intenzity Slovenska.

Vzhľadom na potrebu postupného vyraďovania konvenčne poháňaných automobilov z premávky v mestách, bude najmä v Bratislave a jej periférii výzvou pre budúce obdobie podporovať rozsiahlejšie využívanie bicyklov, pešej chôdze a verejnej osobnej dopravy.

„Spillover efekt“ na menej rozvinuté regióny sa bude prejavovať v znižovaní produkcie znečisťujúcich látok, najmä v mestách, zvyšovaní efektívneho využívania prírodných zdrojov a vytváraní alternatívy pre individuálnu automobilovú dopravu a automobilovú prepravu v regióne s najvyššou ekonomickou výkonnosťou, na ktorú sú naviazané mnohé ekonomické subjekty ostatných regiónov SR. BSK navyše predstavuje významný národný uzol prepravy, ktorý zabezpečuje prepravu tovarov a osôb zo západných krajín EÚ do menej rozvinutých regiónov SR. Tento fakt sa prejavuje najvýraznejšie v prípade TTSK a NSK, pre ktoré BSK zabezpečuje priamu obslužnosť a napojenie na sieť TEN-T. Zároveň, regionálny rozsah koordinácie dopravy a prepravy spôsobí optimalizáciu rozvoja dopravnej infraštruktúry v BSK a následné požiadavky na znižovanie neefektívneho rozvoja dopravnej infraštruktúry aj v ostatných regiónoch SR.

1.1.7.3 Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce

Tempo hospodárskeho rozvoja BSK, ktorý v roku 2010 dosiahol 219 %202 ročný hospodársky rast v porovnaní s rokom 2001 a ročné čisté investície do dlhodobého majetku narástli na 240 %203

200 Prehľad stavu ciest II. triedy v členení podľa samosprávnych krajov za rok 2012, SSC 2013

201 Zdroj: Master Plan VÚC, str. 86

202 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR, 2012, vlastný prepočet

v porovnaní s rokom 2001, výrazne prehĺbilo rozdielny stupeň rozvoja súkromného a verejného sektora. Od roku 2006 sledujeme na úrovni BSK prirodzený prírastok obyvateľstva. Migračné saldo sa pohybuje v kladnej polohe po celé obdobie 2001 – 2011. Na druhej strane, podľa tejto prognózy, sa očakáva postupný pokles obyvateľstva v produktívnom veku (15-65 rokov) a pomerne prudký nárast obyvateľstva v poproduktívnom veku (+65). Vzhľadom na predlžujúcu sa vekovú hranicu odchodu do starobného dôchodku a starnutie populácie, ako aj neustále sa zvyšujúce nároky na potrebu vzdelávania sa s ohľadom na požiadavky trhu práce, je ďalšie vzdelávanie dospelých, ako súčasť celoživotného vzdelávania, kľúčovým faktorom rozvoja slovenskej spoločnosti.

1.1.7.3.1 TC8: Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily

Počet pracujúcich žien v BSK postupne klesá od roku 2008 z hodnoty 158,9 tis. na 150,8 tis. v roku 2012. Nesúlad medzi súkromným a pracovným životom pri rastúcom prirodzenom prírastku z -1,57 v roku 2001 na úroveň 2,91 v roku 2012204 vytvára dodatočné náklady v prípade dlhotrvajúceho obdobia zotrvania na rodičovskej dovolenke, na úkor pôvodnej produktivity. V oblasti prevencie a eliminácie diskriminácie má BSK identickú východiskovú pozíciu ako ostatné regióny. Ku kľúčovým oblastiam a opatreniam aktívnej inklúzie v BSK patrí deinštitucionalizácia sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zosúlaďovanie pracovného a rodinného života, prevencia a eliminácia diskriminácie a vybrané inovatívne nástroje aktívneho začleňovania za účelom zvýšenia pracovnej mobility (napr. v prístupe k bývaniu).

Vnútroregionálne rozdiely BSK sú výrazné najmä v prípade priamych zahraničných investícií (PZI), ktorých podiel v rámci okresov, mimo mesta Bratislava, v roku 2011 dosiahol len 2,93 %205 a v počte podnikateľských subjektov predstavuje podiel len 12 %206. Tento aspekt podporuje rozdiel 3 %207 medzi mierou evidovanej nezamestnanosti mesta Bratislava a mimo bratislavskými okresmi, ktorá naberá zvyšujúcu intenzitu nezamestnanosti práve mimo Bratislavy, čím dochádza k efektu otvárania nožníc vo vnútri regiónu.

1.1.7.3.2 TC9: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácií

Dynamický hospodársky rozvoj značne ovplyvnil aj cenovú hladinu základných životných potrieb obyvateľov v BSK (napr. v roku 2012 výdavky domácností za nájomné bývanie v BSK boli o 85,2 % vyššie ako priemer SR, dopravné služby boli vyššie o 15 % ako priemer SR a výdavky na potraviny boli vyššie o 13 % ako priemer SR)208, čo si vyžaduje výrazne vyššie investície do sociálnej infraštruktúry. Táto má podporiť zotrvanie v domácom prostredí, nezávislý život, aktivitu a sociálnu participáciu osôb ohrozených sociálnym vylúčením, alebo osôb s obmedzenými schopnosťami sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Z hľadiska prognózy vekovej štruktúry obyvateľstva bude podiel poproduktívneho obyvateľstva na celkovom počte obyvateľov BSK do roku 2025 na úrovni 21,8 %209, čo predstavuje nárast o 8 %. Zmena vekovej štruktúry obyvateľstva, vysoké náklady na životné potreby a vývoj sociálno-patologických javov v metropolitnom regióne bude zvyšovať riziko sociálneho vylúčenia obyvateľstva a vytvárať tak zvýšený dopyt po sociálnych službách. Tie sa budú dotýkať najmä výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v súvislosti s vývojom sociálno-patologických javov, (ako napr. kriminalita, drogová závislosť a pod.) v BSK, ktoré si už v súčasnosti vyžadujú štrukturálnu zmenu, najmä za účelom podpory deinštitucionalizácie systémov, ktorá sa realizuje na celom území SR, vrátane územia BSK.

203 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR, 2012, vlastný prepočet

204 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR, 2012

205 Zdroj: NBS, 2011, vlastný prepočet

206 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR, 2012

207 Zdroj: Regionálna databáza ŠÚ SR, 2012

208 Zdroj: Štatistický úrad SR, 2012 xxxx://xxxxxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxx/xx_xxxxxxxxxx_0000.xxx

209 Zdroj: Výskumné demografické centrum

1.1.7.3.3 TC10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

Zaostávanie spoločenského pokroku podmieneného investíciami do verejnej infraštruktúry vzdelávania sa prejavuje v BSK najmä štrukturálnou nezamestnanosťou starších (60,3 %210 v roku 2012), dlhodobou nezamestnanosťou (2,49 %211 v roku 2012), nízkou mierou participácie obyvateľov SR na celoživotnom vzdelávaní (na úrovni 3,1 %212) a nezamestnanosťou mladých, ktorá dosahuje celoslovenskú úroveň 34 % 213 . Uvedené problémy sú spôsobené najmä neustálym tlakom súkromného sektora na úroveň vedomostí, inovácií a kreativity narážajúcim na stagnujúci systém vzdelávania, aj v oblasti kultúry na všetkých úrovniach v dôsledku nedostatočných investícií v rámci BSK.

V prípade zaostávania BSK v reforme sociálnych služieb a starostlivosti o deti vznikne kvalitatívny rozdiel medzi schopnosťou sociálnej inklúzie zraniteľných skupín obyvateľov (matky, osoby v dôchodkovom veku, osoby v nepriaznivej sociálnej situácii) v BSK. BSK je založený na podpore pozitívnych urbanizačných efektov, ktoré umožňujú tvorbu špecializovanej infraštruktúry (centrá odborného vzdelávania a prípravy), špecializovaných služieb (celoživotné vzdelávanie starších), nových odvetví a znalostí (odborná prax na technologicky vyspelých zariadeniach). „Spillover efekt“ na menej rozvinuté regióny sa prejaví v poskytovaní služieb, ktoré ich budú môcť následne využívať bez vstupných nákladov, čo bude zvyšovať ich konkurencieschopnosť a možnosť investovať zdroje do iných potrebných oblastí hospodárstva. Navyše podpora centier odborného vzdelávania a prípravy je súčasťou národnej iniciatívy podpory systému duálneho vzdelávania na stredných odborných školách, ktoré budú poskytovať na najvyššej úrovni odborné vzdelávanie pre žiakov a celoživotné vzdelávanie pre pedagógov celého Slovenska.

1.1.7.4 Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov

Hlavné zdroje znečistenia ovzdušia pochádzajú z bodových zdrojov priemyselnej prevádzky (Slovnaft, Volkswagen, Holcim a iné), ale aj z mobilných zdrojov – automobilová doprava. Zdroje znečistenia sú sústredené najmä na území okresov BSK.

1.1.7.4.1 TC4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

V oblasti bývania je jedným z dôležitých pilierov zvýšenia jeho kvality a dostupnosti obnova existujúceho bytového fondu, s cieľom znižovania energetickej náročnosti, zvýšenia bezpečnosti bytových domov a zachovania bytového fondu, a to prednostne v bytoch postavených hromadnými spôsobmi výstavby, s dôrazom na byty postavené panelovou technológiou. V období rokov 1955 až 1992 bolo touto technológiou na Slovensku postavených cca 757 tis. bytov, z toho viac ako 20 % sa nachádza na území BSK (155 tis. bytov). Z tohto množstva bolo doteraz obnovených približne 20 až 25 % bytov, čo znamená, že cca 75 % bytov potrebuje ďalšie finančné prostriedky na obnovu. V absolútnom vyjadrení to predstavuje takmer 120 tis. bytov na území BSK. V zmysle smernice EÚ o energetickej efektívnosti je potrebné zrekonštruovať verejné budovy v rozsahu 3 % ročne, pričom na základe vykonanej pasportizácie budov je najväčšia koncentrácia verejných budov v BSK.

Nemalý význam pre udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov má aj podpora výstavby zariadení na výrobu elektriny pomocou malých obnoviteľných zdrojov energie ako sú fotovoltické elektrárne (ďalej len „FVE“), FVE na ohrev vody, malé veterné turbíny. Ďalej ide o výstavbu zariadení na výrobu tepla s využitím obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), ako slnečné kolektory,

210 Zdroj: Eurostat xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxx/xxxxx.xx?xxxxxxxxx&xxxxx0&xxxxxxxxxxx&xxxxxxxxx00000&xxxxxxx0

211 Zdroj: Eurostat xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxx/xxxxx.xx?xxxxxxxxx&xxxxx0&xxxxxxxxxxx&xxxxxxxxx00000&xxxxxxx0 pozn: tu je potrebné brať do úvahy, že celková nezamestnanosť v BSK je na úrovni 5,7 % za rok 2012, to znamená že dlhodobá nezamestnanosť je takmer polovica z celkovej nezamestnanosti v regióne

212 Zdroj: Eurostat xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxx/xxxxx.xx?xxxxxxxxx&xxxxx0&xxxxxxxxxxx&xxxxxxxxxxx000&xxxxxxx0 poznámka: Údaj za región nebo dostupný

213 Zdroj: Eurostat xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxx/xxxxx.xx?xxxxxxxxx&xxxxx0&xxxxxxxxxxx&xxxxxxxxxxx000&xxxxxxx0

kotly na biomasu a tepelné čerpadlá. Opatrenia zamerané na zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie na úroveň stanovených cieľov je nevyhnutné uplatniť na celom území SR. Cieľová skupina predstavuje cca 856 tis. obývaných bytov v rodinných domoch, z čoho BSK predstavuje cca 65 tis., t. j. 7,6 %. Podiel územia BSK predstavuje 4,2 % z územia SR.

V BSK sa takisto nachádzajú aj stredne a nízkopríjmové domácnosti, ktorým je potrebné vytvoriť podmienky na inštaláciu malého zdroja na zníženie nákladov na energiu v súlade s koncepciou boja proti energetickej chudobe. Vyčlenenie domácností v BSK z tejto podpory by predstavovalo ich neodôvodnenú diskrimináciu voči ostatným regiónom SR, a to len na základe štatistického ukazovateľa – HDP, ktorý nezohľadňuje príjmy domácností, ale umiestnenie sídla veľkých spoločností v hlavnom meste SR.

Postupné nahrádzanie klasických zdrojov rozptýlenou výrobou z obnoviteľných zdrojov zmenšuje uhlíkovú stopu energetiky a prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov a tiež zmenšuje závislosť na dovoze primárnych zdrojov energie. Pri navrhovanom nastavení podmienok výstavby malých zdrojov a kritérií finančnej podpory sú občania motivovaní kryť si len vlastnú spotrebu, čím sa minimalizuje riziko spätnému toku výkonu z odberných uzlov do distribučnej sústavy214.

Plánovaná alokácia pre BSK zabezpečí rovnomerné umiestnenie OZE v distribučnej sústave SR, tým nebude dochádzať k nežiaducej koncentrácii zdrojov do ostatných regiónov. Zároveň bude zabezpečená rovnosť príležitostí pre všetkých obyvateľov SR na výrobe zelenej energie.

1.1.7.5 Moderná a profesionálna verejná správa

1.1.7.5.1 TC11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy

Na území BSK budú podporované aktivity v súlade so základnými východiskami reformy verejnej správy v SR a akčným plánom pre BSK. Aktivity budú smerovať k optimalizácii politík, systémov a procesov v kontexte podpory implementácie reformy verejnej správy, komplementárne s aktivitami realizovanými na ostatnom území SR. Prispievať tak budú k plneniu cieľa národnej reformy verejnej správy, ktorým je proklientsky orientovaná, transparentná verejná správa, poskytujúca svoje služby rýchlo, efektívne a kvalitne, v záujme podpory udržateľného rastu, tvorby pracovných miest a sociálnej inklúzie.

Vzhľadom na rozsah plánovanej reformy verejnej správy a jej horizontálny charakter, je potrebné zvýšiť kvalitu a efektivitu služieb verejnej správy vo všetkých segmentoch verejnej správy na celom území SR jednotne. Posilnením všetkých relevantných partnerov (inštitucionálnych, sociálnych a ekonomických, občiansku spoločnosť) pri tvorbe politík a rozvoji služieb, ktoré sa ich týkajú, vytvorením jednotného systému správy veci verejných bude dosiahnutý rozvoj a zabezpečovaná implementácia pro-rastovej politiky na základe synergií a harmonickej interakcie na všetkých úrovniach verejnej správy od centrálnej až po miestnu, vrátane politík a služieb garantovaných samosprávami. V súvislosti s týmto, nie je možné realizovať reformu verejnej správy bez zapojenia subjektov v BSK a vytvárať tak duálny systém správy vecí verejných.

Zároveň je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že časť kompetencií štátnej správy bola delegovaná na miestnu (špecializovanú) štátnu správu, ktorej služby a kvalitu je taktiež potrebné optimalizovať vo všetkých prioritných oblastiach reformy.

Zároveň bude podpora v BSK smerovaná aj na orgány a inštitúcie štátnej správy pôsobiace výhradne na území BSK. Vzájomná spolupráca všetkých relevantných partnerov na území BSK je kľúčovým predpokladom pre zabezpečenie koordinácie medzi aktivitami realizovanými na území menej rozvinutých regiónov a viac rozvinutého regiónu. Zohľadnené budú špecifické podmienky podpory

214 Návrh koncepcie rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov, schválený uznesením vlády SR č. 347 zo dňa 3. júla 2013, (v nadväznosti na schválenú koncepciu bola vypracovaná podporná štúdia) „Vplyv malých fotovoltických elektrární na distribučné sústavy“

BSK, no zároveň budú brané do úvahy aj špecifiká tohto regiónu, jeho potreby, požiadavky dotvoriť politiky služieb voči špecifickým cieľovým skupinám a pod. Vzájomnou koordináciou bude dosiahnutá plná a jednotná optimalizácia so službami zavedenými na ostatnom území SR.

1.1.7.6 Plánované využitie finančných nástrojov v Bratislavskom samosprávnom kraji

Opodstatnenosť a efektívnosť využitia prostriedkov formou finančných nástrojov v BSK spočíva v dvoch hlavných aspektoch. Prvým aspektom je využitie finančných nástrojov pri implementácií tých aktivít, pri ktorých bude preukázané efektívnejšie využitie finančných prostriedkov z EŠIF takouto formou podpory, v porovnaní s nenávratnou formou podpory v oblastiach ako podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie (TC 1, TC 3), infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest (TC 7), rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce (TC 8, TC 9 a TC 10), udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov (TC 4) a posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy (TC 11), pri ktorých dochádza k pozitívnemu vplyvu aj na menej rozvinuté regióny. Pri ekonomicky životaschopných projektoch, kde sa predpokladá návratnosť prostriedkov, alebo úspora nákladov, predstavujú finančné nástroje vhodnejšiu formu podpory, ktorá vedie len k minimálnej, prípadne žiadnej deformácii trhu a nenarúša tak hospodársku súťaž, čo je obzvlášť dôležité v tak rozvinutom regióne, ako je BSK.

Druhým aspektom je atraktivita BSK z pohľadu súkromného kapitálu, pre ktorý je tento región menej rizikový v porovnaní s ostatnými regiónmi, a teda z toho vyplývajúca možnosť väčšieho pákového efektu zdrojov. To má za následok zvýšenie objemu zdrojov nielen pre samotný BSK, ale aj pre celé územie SR, čím sa zvýši efektivita prostriedkov z EŠIF. Pritiahnutie dodatočného kapitálu je potrebné aj vzhľadom na nedostatočný objem prostriedkov z EŠIF na pokrytie všetkých investičných potrieb.

Využitie finančných nástrojov v BSK, príslušné oblasti podpory, konkrétne aktivity, vhodný objem prostriedkov a podmienky implementácie konkrétnych finančných nástrojov, vrátane možného znásobenia alokovaných prostriedkov a ich kombinácie s inými formami podpory, budú vychádzať z výsledkov dodatočného ex ante hodnotenia pre finančné nástroje pre celé územie SR, vyžadovaného legislatívou pre programové obdobie 2014 – 2020. V súčasnosti je na území BSK identifikovaných viacero projektov, ako sú napr. diaľnice, obchvaty, rýchlostné cesty, zvyšovanie energetickej efektívnosti v budovách a v podnikoch, využitie obnoviteľných zdrojov energie, podpora malého a stredného podnikania, spracovanie odpadov, revitalizácia mestských častí a pod. Podľa predbežných analýz je potenciál pre finančné nástroje v BSK, najmä v investičných oblastiach ako infraštruktúra, energetika, odpadové hospodárstvo, MSP, výskum a inovácie a mestský rozvoj.

1.2 Zhrnutie kľúčových záverov ex ante hodnotenia PD

PD SR predstavuje logicky štruktúrovaný, metodicky podložený a komplexný prístup ku problematike definovania národných priorít a spôsobu, akým sa budú s pomocou EŠIF napĺňať. Ex ante hodnotenie PD SR sa sústredilo na päť hlavných okruhov koncepčných otázok:

OKRUH	HODNOTENIE
Je PD SR v tejto forme dokumentom, ktorý jasne analyzuje problémy a na základe analýz navrhuje najvhodnejšie riešenia?	Súlad medzi zameraním a rozsahom analýz je vhodný a postačujúci a navrhované riešenia sú v nich dobre ukotvené.
Bude PD SR efektívna v tom, že jej jasné a dobre definované ciele môžu byť	Ciele sú dostatočne odôvodnené a definované. Ich dosiahnuteľnosť je ale založená na dobrej implementácii,

realisticky dosiahnuté?	absorpčnej kapacite a mechanizmoch koordinácie. V týchto oblastiach existujú značné riziká.
Bude mať táto PD SR plánované dopady a vytvorí a podporí potrebné zmeny v ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti?	Plánované intervencie majú predpoklad podporiť ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Problémom môže byť hĺbka zmien počas implementácie a udržateľnosť plánovaných trendov.
Zaisťuje PD SR efektívny rámec pre koordináciu intervencií a synergický efekt?	Regionálny dopad intervencií a ich koordinácia smerom ku synergickým efektom je identifikovaná ako najväčšia výzva pre proces efektívnej implementácie PD SR.
Sú tematické ciele v súlade s prioritami financovania a existuje súlad medzi plánovanými finančnými alokáciami a tematickými cieľmi?	Tematické ciele sú v súlade s prioritami financovania a podľa ex ante hodnotenia reflektujú finančné alokácie náročnosť jednotlivých tematických cieľov.

Kým v hlavných smeroch hodnotená PD SR je dokument, ktorý je v zhode s cieľmi Stratégie Európa 2020, existuje niekoľko problémových oblastí a rizík, ktorým bude potrebné venovať zvýšenú pozornosť v záverečnej fáze prípravy na implementáciu EŠIF a následne aj v implementačnej fáze.

Inteligentný rast: Identifikácia priorít sa v PD SR týka hlavne sektorov výskumu, vývoja a inovácií, kde je potrebné venovať viac pozornosti predovšetkým stanoveniu a následnému rozvoju kľúčových odvetví. Dôležitým problémom je realizácia prepojenia výskumu a inovácií s podporou vzdelávania. Viac ako polovica výskumnej základne a 70 % výstupu vedy a výskumu sa koncentruje v BSK a PD SR definuje dôležitosť potreby presunu 3 % z celkovej národnej alokácie medzi kategóriami regiónov, ale v rámci PD SR by bol nápomocný presnejší popis kľúčových oblastí, ktoré budú predmetom tejto podpory. PD SR sa zameriava na možnosti prepojení medzi EŠIF a inými zdrojmi financovania, ako sú zdroje z EÚ (napr. fondy pre vedu a výskum) a súkromné investície, ale neposkytuje ucelenejšiu informáciu o tom, ako tieto prepojenia stimulovať a zabezpečiť. Plán postupného znižovania rozpočtových príspevkov, ktoré by mali kompenzovať súkromné investície v sebe skrýva značné riziká. Naplnenie cieľa investovať 1 % HDP do výskumu a vývoja (do roku 2020) je rizikové. Nie je jasné, ako sa podarí naplniť objem plánovaných súkromných investícií, ktoré by mali byť v procese stimulované, pričom RIS3 hovorí o 1,2 % HDP, z toho až 2/3 zo súkromných zdrojov.

Udržateľný rast: PD SR smeruje k naplneniu energeticko – klimatických cieľov tak, ako sú záväzné do roku 2020. Výzvou bude naplnenie cieľov v manažmente odpadov (hlavne v znížení skládkovania a recyklácii komunálneho odpadu). Chýba lepšie prepojenie tejto problematiky ako prierezovej témy, ktorá sa netýka len ochrany životného prostredia, ale aj vedy a výskumu, ekoinovácií, dopravy, nízkouhlíkovej ekonomiky, spotreby a preventívneho prístupu aj trhu práce (napr. zelené pracovné miesta). Pri implementácii bude dôležité zvýrazniť úlohu udržateľného rastu, ako kompetetívnej výhody v dlhšom časovom horizonte. Dôležitou oblasťou bude silnejšia podpora zavádzania ekonomických nástrojov a princípu „znečisťovateľ platí“. Kľúčovou výzvou je prepojenie plánovaných opatrení s regionálnym rozvojom a sociálnou inklúziou marginalizovaných oblastí s cieľom zabezpečenia lepšieho vytvárania prepojení jednotlivých opatrení týkajúcich sa regionálneho rozvoja a trhu práce.

Inkluzívny rast: Priorita SR je nárast konkurencieschopnej ekonomiky s dôrazom na jej znalostnú časť a produktivitu práce s čo najvyššou pridanou hodnotou. Zároveň SR čelí závažnému problému dlhodobo nezamestnaných ľudí s nízkou kvalifikáciou. Ako podporné a dočasné opatrenie preto treba zvážiť, akým spôsobom využiť projekty na vytváranie návykov a začlenenie ľudí do trhu práce. V nadväzujúcich OP SR na roky 2014 – 2020 by bolo potrebné rozpracovať dopady plánovaných opatrení a plánovaných krokov na sociálnu inklúziu. Napríklad, v oblasti verejnej správy povedú plánované opatrenia zamerané na zvyšovanie výkonnosti k zníženiu celkovej zamestnanosti. Dotkne

sa predovšetkým starších pracovníkov, ktorí dnes tvoria väčšinu zamestnancov verejnej správy. Tvorba pracovných miest by mala byť prierezovou prioritou. Intervencie by mali byť realizované takým spôsobom, aby primárne a tam, kde je to možné, vytvárali pracovné miesta. Pre napĺňanie cieľa inkluzívneho rastu bude problémom hlavne regionálny rozmer. Navrhované intervencie bude potrebné v OP SR na roky 2014 - 2020 realizovať tak, aby sa prioritne zamerali na zmierňovanie regionálnych disparít v SR a diferencovaného prístupu k jednotlivým typom regiónov. Nadväzujúce OP SR by tiež mali obsahovať samostatnú analýzu regionálnych problémov, identifikáciu rozvojových možností regiónov a regionálne diferencované stratégie.

Teritoriálna dimenzia PD SR je navrhnutá na základe územnej koncentrácie intervencií do jednotlivých typov centier osídlenia (systém KURS). Tento systém by bolo potrebné v OP SR na roky 2014 - 2020 rozpracovať na regionálne cielené tematické ciele. Integrovaný prístup k územnému rozvoju je založený na zapojení regionálnych a miestnych aktérov do riešenia problémov, čo je dôležitý prvok endogénneho rozvoja. Dve kľúčové výzvy pre SR budú v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a v oblasti komplexného prístupu k inklúzii MRK. PD SR tieto priority identifikuje, ale súčasné nastavenie môže čeliť problémom pri záujme zvyšovať zamestnanosť, najmä u znevýhodnených skupín (najmä Rómovia, mladí ľudia, dlhodobo nezamestnaní, obyvatelia v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti). Pre naplnenie cieľa zvýšenia zamestnanosti treba zvážiť, akým spôsobom pri každej operácii v rámci OP SR na roky 2014 – 2020 stanoviť zamestnanosť, ako jedno z hlavných kritérií. Možnosťou je plánované zapracovanie sociálneho aspektu pri verejnom obstarávaní, a to prostredníctvom ustanovenia o plnení zákaziek na podporu zamestnávania marginalizovaných rómskych komunít. Ex ante hodnotenie identifikuje udržateľnosť vytvorených pracovných miest po skončení financovania, ako kľúčovú výzvu pri implementácii.

Hodnotenie modelom HERMIN, zamerané na kvantifikáciu efektov čerpania SR z prostriedkov EŠIF v období 2014 - 2020 poskytuje ex ante hodnoteniu odhad predpokladaných vplyvov a dopadov (z dôvodu veľmi hrubých údajov o alokácii prostriedkov je doplnená o viaceré predpoklady). Podľa odhadu bude dodatočný HDP za celé obdobie 14,3 % a kumulatívny multiplikátor na úrovni 1,6 čo sa nevymyká štandardnej úrovni kohéznych krajín. Nepriaznivejšie sú signály z pohľadu vývoja detailnejších ukazovateľov. Ex ante hodnotenie prichádza k záveru, že vplyvom čerpania prostriedkov z EŠIF sa bude dariť zvyšovať zamestnanosť, avšak za cenu klesajúcej dynamiky produktivity a reálnej mzdy, teda za cenu reálnej konvergencie. Prírastok kapitálu bez výraznej dynamiky môže signalizovať, že investície do dopravnej infraštruktúry v horizonte prognózy nevyvolajú masívne sekundárne investície do produkcie. Podobne môžu stagnovať aj dodatočné daňové príjmy. Pri použití alokácií z EŠIF v navrhovanej štruktúre sa predpokladá priemerný medziročný prírastku tempa rastu HDP v stálych cenách vo výške 1,6 % v období rokov 2014 až 2016. V nasledujúcich dvoch sledovaných obdobiach sa priemerný medziročný prírastok tempa rastu HDP zvýši na 1,7 % a 1,8 % v porovnaní so základným scenárom.

Dôležitým faktorom pre úspešnú realizáciu plánovaných opatrení bude jasné rozdelenie kompetencií a hierarchie rozhodovania medzi VÚC, mestami, partnerstvom na úrovni regiónu (RIÚS) a riadiacim orgánom IROP. Kvantifikácie efektov čerpania EŠIF, spolu s ďalšími identifikovanými problematickými oblasťami upozorňujú na potrebu silného riadenia a koordinovania procesu implementácie. V tomto kontexte je hlavným odporúčaním ex ante hodnotenia implementácia efektívneho systému hodnotenia, ktorý by priebežne vyhodnocoval (na základe definovaných ukazovateľov a vybraných štatistických údajov) mieru napĺňania cieľov plánovaných intervencií, dopady poskytovaných intervencií, pomáhal koordinovať synergické efekty medzi jednotlivými opatreniami a zároveň podporoval udržateľnosť opatrení aj po skončení ich financovania.

1.3 Zhrnutie vybraných tematických cieľov a zhrnutia hlavných výsledkov očakávaných pre každý z EŠIF v prípade každého z vybraných tematických cieľov

1.3.1 Národná priorita: Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie

1.3.1.1 TC 1: Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií

1.3.1.1.1 Východiskový stav

SR má z dôvodu nedostatočného financovania v priebehu ostatných dvadsiatich rokov

„technologickú“ medzeru vo vybavení výskumných inštitúcií pre potreby výskumu, vývoja a inovácií. V programovom období 2007 – 2013 bola cielenými aktivitami technologická medzera zmiernená, ale aj napriek tomu je to potrebné vnímať len ako prvú etapu jej odstraňovania. Na tieto aktivity je nevyhnutné nadviazať aj aktivity v programovom období 2014 – 2020. Dôležitým aspektom podpory VVaI aktivít je ich pokračujúca podpora aj v rámci Bratislavského kraja215

V programovom období 2007 – 2013 bola oblasť inovácií podporovaná v rámci viacerých OP216. Ich kľúčovým spoločným nedostatkom, ktorý bráni potrebnej intenzite čerpania je komplikovaný a netransparentný systém implementácie, vrátane verejného obstarávania a nedostatočná kvalita strednodobých stratégií. Špecifickými problematickými oblasťami, ktoré bránia dosiahnutiu vyššej účinnosti pomoci sú najmä nastavenie súčasných pravidiel OP Výskum a vývoj, ktoré znemožňujú používanie výsledkov projektov na komerčné účely. V oblasti podpory inovácií zameraných primárne v OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast absentuje komplexnejší a účinnejší prístup k firemným inováciám a ich preferovanie217.

Hlavným problémom SR je nízka výkonnosť výskumu a vývoja a nedostatočná previazanosť s potrebami praxe, slabá miera internacionalizácie, nedostatočný legislatívny rámec ochrany duševného vlastníctva. Taktiež je problémom aj nedostatočná spolupráca medzi akademickým a súkromným sektorom, nízka miera investovania zo strany súkromného sektora do inovácií, nízka inovačná schopnosť podnikateľského sektora, nízky dopad na ekonomiku krajiny, nízka úroveň financovania a fragmentácia vecného zamerania. Významný vplyv má aj štruktúra podnikov SR, ktorá je tvorená z 96,7 % mikropodnikmi, ako aj prebiehajúci proces prepadu podnikov z väčších veľkostných kategórii do kategórie mikropodnikov (marginalizácia), v dôsledku ktorého sa počet podnikov nad 10 zamestnancov medzi rokmi 2008 a 2012 zredukoval viac ako o polovicu218.

1.3.1.1.2 Zdôvodnenie výberu

SR patrí do skupiny tzv. miernych inovátorov s druhou najnižšou inovačnou výkonnosťou v skupine219.

V nadväznosti na plnenie cieľov stratégie Európa 2020 je v podmienkach SR nevyhnutné zabezpečiť kvalitnú infraštruktúru a efektívny systém rozvoja výskumu, vývoja a inovácií, kvalitných ľudských zdrojov, účinných nástrojov pre inovácie a zabezpečenie podpory riešení inovačných projektov v súlade so Stratégiou výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3) 220, ktorých výsledky budú uplatniteľné na trhu.

215 Str. 38, kapitola 2.5.6. Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky

216 OP Výskum a vývoj, OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Vzdelávanie, OP Informatizácia spoločnosti a OP Bratislavský kraj

217 Typickým príkladom je výmena starej výrobnej linky za novú, alebo výmena verejného osvetlenia, ktoré bez ostatných štrukturálnych zmien neprinášajú potrebné efekty vo forme pridanej hodnoty a udržateľných pracovných miest

218 Register organizácií Štatistického úradu SR, stav k 31.12.2012: 49 %

219 European Innovation Scoreboard 2013

220 „Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky“ schválená uznesením vlády SR č. 665/2013 zo dňa 13.11.2013

V súlade so špecifickými odporúčaniami Rady pre krajiny 221 je potrebné zlepšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania a spolupráce medzi podnikmi, výskumnou komunitou a vzdelávacími inštitúciami, ktoré napomôžu pri rozvíjaní dobre fungujúceho „vedomostného trojuholníka“ a zvýšení výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií, ako aj stimulácii súkromných investícií do VVaI s cieľom zvýšenia inovačnej výkonnosti slovenského hospodárstva.

Vo vzťahu k plneniu cieľov NPR je potrebné zvýšiť výdavky výskumu a vývoja – do roku 2020 na úroveň 1,2 % HDP na obyvateľa. Pre plnenie cieľov RIS3 je potrebné ukotviť kľúčové priemyselné odvetvia, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu a to prostredníctvom spolupráce miestnych dodávateľských reťazcov a podporiť ich vzájomné sieťovanie, vytvoriť dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť. Taktiež je potrebné uskutočniť reformu systému VVaI smerom k zefektívneniu inštitucionálneho usporiadania výskumnej a inovačnej (VaI) základne. Rovnako je potrebné podporovať efektívny prenos vedomostí a vedeckých poznatkov z verejných inštitúcií do súkromného sektora, ako aj zavádzanie rôznych typov inovácií do praxe a budovanie výskumných a inovačných kapacít v slovenských podnikoch. Taktiež je nevyhnutné zabezpečiť vytvorenie podmienok spolupráce súkromného sektora a verejných výskumných organizácií, podporovať vznik inovatívnych start-up, spin-off a klastrov prostredníctvom administratívnej podpory transferu technológií z verejných inštitúcií a prepojením VaV a technologických inkubátorov.

Vo vidieckych oblastiach je potrebné posilniť hospodársky rast využívaním poradenských služieb a podpory vzdelávania poradcov pre oblasť inovácií. Xxxxxxxx poznatkov prostredníctvom poradenstva pre subjekty pôsobiace vo vidieckom území sa zabezpečí zvýšenie hospodárskej a environmentálnej výkonnosti ich podnikania. Je potrebné zvýšiť poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť posilnením prepojenia poznatkov výskumu s faktormi vidieka, a to v súlade s cieľmi Európskeho inovačného partnerstva (EIP) pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.

1.3.1.1.3 Očakávané výsledky

Cieľovým stavom je podpora budovania 1. a 3. piliera stratégie NPR a vytvorenie priaznivého prostredia, ktoré bude motivovať aktérov intenzívne inovovať. Jeho prejavom bude zvýšená výskumná, vývojová a inovačná výkonnosť SR a účinná transformácia do zvýšenej konkurenčnej schopnosti a tvorby nových atraktívnych pracovných miest vo všetkých regiónoch SR. Podporou EŠIF v zmysle RIS3, a to v definovaných oblastiach špecializácie 222 z hľadiska dostupných vedeckých a výskumných kapacít sa dosiahne pozitívny efekt aj pri riešení celospoločenských tém, akými sú uplatnenie mladých ľudí v meniacich sa podmienkach, starnutie obyvateľstva a kvalita života, marginalizované skupiny a sociálna inklúzia, znižovanie emisií, ochrana a lepšie využívanie prírodných zdrojov (hlavne pôdy, vody a lesov), adaptácia na zmenu klímy a pod.

Investície EFRR

 vybudovanie infraštruktúry výskumu, vývoja a inovácií efektívne využívanej akademickým, súkromným a neziskovým sektorom;

 posilňovanie excelentnosti výskumu;

 zvýšenie podielu zmluvného výskumu, aplikovaného výskumu, vývoja a vedecko-technických služieb;

 zlepšenie ochrany a využívania duševného vlastníctva a patentov;

 optimalizácia a výkonnostne orientované procesy podpory VVaI;

 zvýšenie súkromných investícií výdavkov do akademickej vedy a výskumu prostredníctvom vytvárania partnerstiev medzi inštitúciami VaV a priemyslom;

 zvýšenie spolupráce a výmeny poznatkov s výskumnými a vývojovými inštitúciami v rámci ERA;

221 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 4)

222 Str. 53 a nasl. Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR

 zvýšenie podielu výskumu a inovácií v oblasti energetiky zameraných na SET Plán;

 zavádzanie technológií na zlepšenie ochrany životného prostredia a účinného využívania zdrojov;

 zvýšenie počtu spolupracujúcich podnikov v dodávateľskom reťazci prostredníctvom vytvárania sietí, klastrov a inovačných centier, vrátane spolupráce MSP s veľkými podnikmi;

 zvýšenie konkurencieschopnosti súkromného sektora v oblasti inovácií v medzinárodnom priestore, aj formou technologických upgradeov;

 zvýšenie udržateľných pracovných príležitostí pre tvorivých, zručných a vzdelaných ľudí.

Investície EPFRV

 dostupný poradenský systém pre vidiecke subjekty;

 posilnenie inovačnej kapacity a spolupráce aktérov v rámci „znalostného trojuholníka“ vzdelávanie-výskum-poradenstvo s podnikateľskou praxou;

 posilnenie prepojenia poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva s výskumom a inováciami prostredníctvom spolupráce, prenosu znalostí a poradenstva;

 vytvorenie podmienok pre zakladanie operačných skupín v rámci EIP pre produktivitu a udržateľnosť poľnohospodárstva.

1.3.1.2 TC 2: Zlepšenie prístupu k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality

1.3.1.2.1 Východiskový stav

SR patrí k najrýchlejšie rastúcim exportérom služieb v oblasti IKT v EÚ a sektor IKT zamestnáva v SR čoraz viac ľudí. V súčasnosti sú v realizácii projekty, ktoré zabezpečia poskytovanie elektronických služieb verejnej správy na transakčnej úrovni. Začne sa vydávať eID karta, čím bude umožnená autentifikácia a autorizácia občana. Centralizujú sa základné registre a implementujú sa spoločné moduly ústredného portálu verejnej správy, ktoré budú predstavovať jednotný bod prístupu k elektronickým službám verejnej správy. Tieto služby budú taktiež asistovane poskytované na integrovaných obslužných miestach. Implementácia takto rozsiahlej zmeny informatizácie verejnej správy neprebieha bezproblémovo, ale Slovensko získalo cenné skúsenosti a vybudovalo potrebné kapacity a kompetencie nutné pre ďalšie zlepšovanie procesu informatizácie.

Jednou z aktivít pre zabezpečenie pokrytia širokopásmovým internetom v programovom období 2007

- 2013 bolo opatrenie OP Informatizácia spoločnosti (OP IS, prioritná os 3) smerované na pokrývanie bielych a šedých miest. Toto opatrenie sa však realizovalo len v rozsahu prípravy projektovej dokumentácie. V programovom období 2007 – 2013 bolo z PRV SR alokovaných cca 6,6 mil. EUR verejných zdrojov na investície do tzv. bielych miest, ktoré sa nachádzajú na území Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Predpokladá sa, že internet v dôsledku týchto investícií pokryje v oprávnených obciach min. 15 000 obyvateľov.

1.3.1.2.2 Zdôvodnenie výberu

V nadväznosti na plnenie cieľov Stratégie Európa 2020 a NPR je v podmienkach SR potrebné zabezpečiť rozvoj služieb podporený príležitosťou, ktorú prinášajú nové technológie (sociálne siete, inteligentné mobilné zariadenia, otvorené a prelinkované dáta a pod.). Cieľom je aj zníženie výdavkov inštitúcií verejnej správy, ako aj poskytovanie služieb verejnej správy v oveľa vyššom štandarde.

V súlade s Digitálnou agendou223 je nevyhnutné zabezpečiť stimuláciu súkromných investícií v oblasti výskumu a inovácií, zaviesť riešenia širokopásmového internetu tak, aby sa IKT mohlo využívať vo všetkých sektoroch priemyslu so zameraním na normy a otvorené platformy pre nové výrobky a služby. Je potrebné zabezpečiť vytvorenie spoločnej infraštruktúry pre výskum IKT a inovačné

223 Digitálna agenda pre Európu, xxxx://xxx-xxx.xxxxxx.xx/XxxXxxXxxx/XxxXxxXxxx.xx?xxxxXXX:0000:0000:XXX:XX:XXX

zoskupenia s cieľom rozvíjať elektronickú infraštruktúru, a to najmä medzi verejnou správou, podnikateľským prostredím a vedeckým sektorom.

Zároveň je potrebné podporiť priority a ciele v súlade so Strategickým dokumentom pre oblasť rastu digitálnych služieb a infraštruktúry prístupovej siete novej generácie224 zamerané na zlepšenie služieb občanom a podnikateľom v oblastiach rozvoja elektronických služieb, využívania otvorených dát, podpory podnikov v digitálnej ekonomike a podpory e-inklúzie. Základným predpokladom pre fungovanie informačnej spoločnosti je aj budovanie infraštruktúry širokopásmového internetu a pokrytia oblastí ako aj územia, v ktorom je možné využiť rýchlosť prenosu dát aspoň 30 Mbit/s. V súvislosti so špecifickými odporúčaniami Rady pre SR225 by za účelom zvýšenia nákladovej účinnosti sektora zdravotnej starostlivosti mali byť investície smerované aj do elektronického zdravotníctva226. Zároveň sa bude potrebné zamerať aj na vývoj produktov a služieb IKT, predovšetkým v oblasti poznatkovo intenzívnych služieb, IKT technológií inteligentnej priemyselnej dopravy, technológií pre inteligentný manažment spotreby a znalostne intenzívnych služieb pre podniky (KIBS) za účelom zvýšenia ich podielu na tvorbe HDP a zvýšenia KIBS na celkovej produkcii podnikateľského sektora.

1.3.1.2.3

Investície EFRR

Očakávané výsledky

 zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti služieb e-Governmentu pre podnikateľov;

 zvýšenie kvality, štandardu a dostupnosti služieb e-Governmentu pre občanov;

 zvýšenie celkovej dostupnosti dát verejnej správy vo forme otvorených dát a podpora princípov otvoreného riadenia;

 zvýšenie inovačnej kapacity malých a stredných podnikateľov v digitálnej ekonomike;

 zlepšenie digitálnych zručností a inklúzie znevýhodnených jednotlivcov do digitálneho trhu;

 umožnenie modernizácie, racionalizácie a rozvoj analytických kapacít verejnej správy prostredníctvom IKT;

 zvýšenie racionalizácie prevádzky informačných systémov pomocou e-Government cloudu;

 zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v spoločnosti;

 zvýšenie pokrytia širokopásmovým internetom v bielych a šedých miestach, vrátane vidieckych oblastí s pripojením nad 30 Mbit/s do roku 2020.

Investície EPFRV

 Podpora projektov tzv. poslednej míle v obciach do 500 obyvateľov s cieľom zvýšenia pokrytia širokopásmovým internetom (s pripojením nad 30 Mbit/s vo vidieckych oblastiach do roku 2020);

 zvýšenie IKT produktov a služieb využívaných v hospodárstve a komunitách na vidieku, podpora e-commerce a zvýšenie dopytu po IKT.

1.3.1.3 TC 3: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva a akvakultúry (v prípade ENRF)

1.3.1.3.1 Východiskový stav

MSP sú v súčasnosti ohrozené pretrvávajúcou ekonomickou krízou a zároveň prebiehajúcimi zmenami v podnikateľskom prostredí. V dôsledku toho je dlhodobo zastavený ich rast. Podniky

224 Návrh strategického dokumentu pre oblasť rastu digitálnych služieb a infraštruktúry prístupovej siete novej generácie, xxxx://xxx.xxxxxxxxxxxxxx.xx/xxx_xxx-xxxxxxxxx_xxxxxxxx_xxxxx_00-00-0000/00000x

225 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 1)

226 Návrh Strategického dokumentu pre oblasť rastu digitálnych služieb a infraštruktúry prístupovej siete novej generácie, kap. 7.3 xxxx://xxx.xxxxxxxxxxxxxx.xx/xxx_xxx-xxxxxxxxx_xxxxxxxx_xxxxx_00-00-0000/00000x

dosahujú nízku mieru prežitia227 a prebieha ich marginalizácia spojená s útlmom podnikateľských aktivít, znižovaním počtu pracovných miest a ohrozením ich ekonomickej udržateľnosti. Zároveň sa zvyšuje zameranie na sektor služieb228.

Kľúčovým problémom SR je nízka konkurencieschopnosť a flexibilita MSP spôsobená aj nedostatočnými zdrojmi financovania a podpory inovatívnych firiem. V ekonomickej štruktúre MSP prevládajú odvetvia služieb s nižšou poznatkovou náročnosťou. Medzi hlavné problémy patrí aj nízka kapitalizácia, klesajúca ziskovosť MSP spojená s nižšou tvorbou daňových príjmov a nedostatočný prístup MSP k finančným zdrojom.

Pre slovenské poľnohospodárstvo je charakteristická nízka pridaná hodnota a nízke príjmy na hektár poľnohospodárskej pôdy v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Hospodárenie podnikov je stratové, klesá produkcia rastlinnej, ale najmä živočíšnej výroby. Orientácia smerom k primárnej produkcii, spôsobujúca výkyvy na svetových komoditných trhoch, výrazne ovplyvňuje príjmy slovenských poľnohospodárov. V snahe znížiť náklady dochádza k znižovaniu počtu pracovníkov a ďalšiemu poklesu produkcie. Pridaná hodnota z adaptácie na medzinárodné štandardy obchodovania s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa pri súčasnom rozdrobení ponuky prvovýrobcov a spracovateľov stráca v prospech nadnárodných spoločností, zatiaľ čo miestny dopyt po čerstvých a spracovaných potravinách je pokrytý dovozom.

V akvakultúre a v spracovaní rýb majú tiež zastúpenie MSP, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi financovania a vykazujú nízku konkurencieschopnosť na trhu. Rybníky a rybochovné zariadenia sa nachádzajú predovšetkým na vidieku, kde vytvárajú pracovné miesta najmä pre obyvateľov vidieka.

1.3.1.3.2 Zdôvodnenie výberu

V nadväznosti na plnenie cieľov Stratégie Európa 2020, ako aj 1. a 3. pilier stratégie NPR je potrebné zlepšiť podnikateľské prostredie, t. j zlepšiť pozíciu SR v rebríčku Doing bussiness minimálne o 15 miest do roku 2025 a pokračovať v znižovaní AZ podnikania tak, aby SR v tzv. integrovanom indikátore regulácie trhov OECD (PMR – Product Market Regulation indicator) dosiahla hodnotu priemeru krajín OECD (1,45). Takisto je potrebné zlepšiť postavenie Slovenska v hodnotení SBA, ktoré je takmer vo všetkých oblastiach pod priemerom, aspoň na úroveň priemeru krajín EÚ229. S ohľadom na dosiahnutie cieľov RIS3 existuje potenciál hlavne v kategóriách MSP (nad 10 zamestnancov). Je preto potrebné prekonať systémové bariéry rozvoja MSP, tzn. nízku mieru prežitia, marginalizáciu a nízku konkurencieschopnosť prostredníctvom špecializovaných podporných opatrení kombinujúcich finančnú pomoc s dlhodobým odborným poradenstvom/mentoringom, zameraných na zlepšenie podmienok pre rozbeh podnikania a pre expanziu podnikateľských aktivít. Je takisto potrebné eliminovať nedostupnosť informácií v prostredí MSP. Riešením v tomto smere je vytváranie komplexných poradenských inštitúcií typu one-stop-shop. Len takto bude možné stimulovať rast podnikov z kategórie mikropodniku a vytvárať potenciál pre zavádzanie inovácií, vrátane netechnologických inovácií v odvetví služieb, zlepšenia energetickej efektívnosti a využívania OZE, ako aj v oblasti výskumu a inovácií zameraných na aplikáciu nových technológií s cieľom prispôsobovania sa zmenám klímy. Zároveň je potrebné vytvárať podmienky pre zvyšovanie inovačnej výkonnosti MSP.

Pre akvakultúru a spracovanie rýb je dôležité posilnenie konkurencieschopnosti prostredníctvom modernizácie výroby, zvyšovania pridanej hodnoty, budovania nových rybochovných zariadení, zavádzania inovácií a rozvíjania doplnkových aktivít v rámci diverzifikácie činností. Dôležitou súčasťou je aj zvýšenie informovanosti spotrebiteľa, zlepšenie imidžu produktov akvakultúry, ako aj celého sektora.

227 Umiestnenie Slovenska sa pohybuje v rozmedzí posledných 6 miest v rámci krajín EÚ, zdroj: Eurostat

228 Register organizácií Štatistického úradu SR, stav k 31.8.2013: 50,6 %

229 xxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxx/xxx/xxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxxxxxx-xxxxxx/xxxxx/xxxxxxxxx-xxxxxx/0000/xxxxxxxx_xx.xxx

V sektore poľnohospodárstva je potrebné zvýšiť efektivitu všetkých výrobných faktorov a dosiahnuť nárast pridanej hodnoty poľnohospodárskych podnikov vrátane diverzifikácie činnosti. Taktiež je potrebné podporiť vstup do odvetvia malých podnikov a mladých farmárov, ktorí majú väčší potenciál pre zavádzanie inovácií, ako aj nových spôsobov predaja a diverzifikácie aktivít v primárnej poľnohospodárskej produkcii. Zároveň je potrebné podporiť hospodárenie na vlastnej pôde, čomu predchádza usporiadanie vlastníctva a konsolidácia pôdy, čím sa zlepší jej dostupnosť pre potenciálnych záujemcov o hospodárenie na pôde. Pre domácich výrobcov potravín je kľúčové udržať si pozíciu na domácom trhu, pričom z hľadiska udržania obratu sa zvyšuje význam miestnych a regionálnych trhov. Je žiaduce zvýšiť podiel domácej produkcie s vyššou pridanou hodnotou (vyššia forma spracovania), ako aj prostredníctvom vyššej kvality výrobkov, inovácií, regionálnych a miestnych špecialít, produktov ekologického poľnohospodárstva a pod. Podpora životných podmienok zvierat vytvorí príležitostí pre propagáciu živočíšnych produktov vyššej kvality.

V rámci podpory organizácie potravinového reťazca je potrebné zabezpečiť spoluprácu subjektov a pokročilej vertikálnej integrácie. V kontexte vertikálnej integrácie je nevyhnutné zvýšiť aj využiteľnosť všetkých domácich spracovateľských kapacít, vrátane konzervárenských a mraziarenských230. Je žiaduce podporovať organizácie krátkeho reťazca, resp. priameho predaja farmárskych výrobkov.

1.3.1.3.3

Investície EFRR

Očakávané výsledky

 zvýšenie podielu MSP v oblasti inovácií na trhu;

 zvýšenie dostupnosti MSP k financiám/rizikovému kapitálu;

 zvýšenie miery prežitia MSP;

 zvýšenie počtu podnikov nad 10 zamestnancov;

 zvýšenie motivácie MSP investovať do rozvojového potenciálu s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti na globálnom trhu;

 tvorba nových pracovných miest pre kvalifikovanú pracovnú silu;

 zvýšenie podielu MSP na zahraničnej obchodnej výmene.

Investície ENRF

 zvýšenie produkcie v akvakultúre a spracovaní rýb;

 vznik a rozvoj lokálnych trhov prostredníctvom podpory priameho predaja;

 rozvoj doplnkových foriem príjmu prostredníctvom diverzifikácie činností subjektov akvakultúry;

 zvýšenie domácej spotreby rýb na obyvateľa.

Investície EPFRV

 zvýšenie ekonomickej výkonnosti poľnohospodárskych podnikov a uľahčenie ich reštrukturalizácie a modernizácie, najmä z hľadiska zvýšenia ich účasti na trhu a poľnohospodárska diverzifikácia;

 uľahčenie generačnej výmeny v sektore poľnohospodárstva;

 zvýšenie konkurencieschopnosti prvovýrobcov prostredníctvom ich lepšej integrácie do agropotravinárskeho reťazca, vyššia produktivita prostredníctvom pridávania hodnoty poľnohospodárskym produktom;

 zvýšenie propagácie na miestnych trhoch a tvorba krátkych zásobovacích reťazcov;

230 Podľa prieskumu Eurostatu je zastúpenie slovenských konzervovaných potravín v obchodných reťazcoch SR najnižšie. Podľa posledných štatistických údajov je zastúpenie domácej produkcie potravín v SR menej ako 50 %, oproti tomu v Poľsku je to viac ako 85 %, v ČR a v Maďarsku viac ako 70 %.

 zvýšenie trhových príležitostí živočíšnych produktov vyššej kvality, prostredníctvom podpory životných podmienok zvierat;

 zvýšenie podielu domácej produkcie na trhu SR.

1.3.1.4 TC 10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

1.3.1.4.1 Východiskový stav

SR sa vyznačuje vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, ktorá predstavuje piatu najvyššiu mieru nezamestnanosti z krajín EÚ231. Kľúčovým problémom SR je nedostatočná previazanosť systému vzdelávania s potrebami trhu práce a požiadavkami zamestnávateľov, ktorá sa odzrkadľuje aj v raste podielu nezamestnaných absolventov škôl232.

Systém vzdelávania na všetkých stupňoch škôl neodzrkadľuje potreby trhu práce, ktoré smerujú najmä do prírodovedných a technických oblastí. Negatívnym trendom je, že väčšina študentov stredných a vysokých škôl je zameraná na spoločenské a humanitné vedy, pre ktoré však nie je dostatočné uplatnenie na trhu práce. Osobitnú pozornosť prírodným a technickým smerom je potrebné venovať na strednom stupni vzdelávania v spolupráci s efektívnym pôsobením pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí dokážu pružne reflektovať na požiadavky trhu práce a budú dostatočne motivovaní na výkon svojho povolania. Zároveň je potrebné podporovať programy zamerané na zvýšenie gramotnosti, motiváciu mladých ľudí k podnikavosti a na podporu kľúčových kompetencií (jazyky, kreativita, IKT zručnosti) na všetkých stupňoch vzdelávania.

1.3.1.4.2 Zdôvodnenie výberu

V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 je potrebné znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky u relevantných cieľových skupín (predovšetkým MRK) podporou inkluzívneho vzdelávania a zvýšiť podiel obyvateľstva vo veku 30-34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie, z 31 % na minimálne 40 %. Národný cieľ pre zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky stanovuje do roku 2020 cieľ 6 % a pre zvýšenie podielu obyvateľstva vo veku 30-34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie na 40 %.

Popri formálnom vzdelávaní je nevyhnutné zamerať investície aj na zvýšenie nízkej účasti ľudí na celoživotnom vzdelávaní tak, aby vedeli reagovať na meniace sa potreby trhu práce a prispôsobiť sa im. Vo vzťahu k špecifickým odporúčaniam Rady pre SR233 je potrebné v odbornom vzdelávaní posilniť poskytovanie praktickej výučby priamo v podnikoch, vo vysokoškolskom vzdelávaní vytvoriť programy viac orientované na pracovný trh a podporiť odovzdávanie znalostí podporou spolupráce medzi vysokými školami, výskumnou komunitou a podnikateľským sektorom. Vo všetkých oblastiach vzdelávania a na všetkých stupňoch škôl bude zároveň kladený dôraz na kvalitné inkluzívne vzdelávanie.

V súlade s RIS3 budú investície smerovať do zvýšenia uplatniteľnosti absolventov stredných a vysokých škôl a do zlepšenia prepojenia vzdelávacieho systému s praxou, zvýšenia medzisektorovej mobility pracovníkov a podpory medzinárodných výskumno-inovačných tímov. Poskytované vzdelávanie by sa malo orientovať na odbory kľúčové pre prioritné oblasti identifikované v RIS3.

V rámci rozvoja vidieka bude v podmienkach SR potrebné posilniť inštitucionálne väzby medzi odborným vzdelávaním a trhom práce, výskumom, podnikateľským a verejným sektorom, ako aj neziskovým sektorom a zamerať sa na adresné a cielené odborné vzdelávanie úzko previazané s vopred identifikovanými potrebami potenciálnych prijímateľov.

231 Eurostat 2012

232 Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2012

233 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 4)

1.3.1.4.3

Investície ESF

Očakávané výsledky

 zvýšenie ponuky práce, a to najmä v oblasti odborného vzdelávania a VŠ vzdelávania;

 zvýšenie motivácie pedagogických a odborných zamestnancov na výkon učiteľského povolania;

 vytvorenie systému vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov;

 zvýšenie účasti žiakov a študentov na praktickom vzdelávaní priamo u zamestnávateľa;

 vytvorenie systému podpory a vzdelávania študentov, doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, aby mali záujem o pôsobenie vo vede a výskume na Slovensku;

 zlepšenie kvality ľudských zdrojov pre potreby VVaI so zameraním na zvýšenie kvality univerzitného vzdelávania s cieľom zlepšenia úrovne absolventov;

 zvýšenie mobility kvalitných ľudských zdrojov v oblasti VVaI.

Investície EFRR

 zvýšenie miery spolupráce s kľúčovými odvetviami priemyslu zo strany akademickej obce a výskumnými komunitami a zlepšenie zapojenia podnikov do vzdelávania.

Investície EPFRV

 zvýšenie počtu študentov v oblasti poľnohospodárstva so zohľadnením potrieb trhu práce.

1.3.2 Národná priorita: Infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť

1.3.2.1 TC 7: Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach

1.3.2.1.1 Východiskový stav

Kľúčovým problémom SR je neexistujúca alebo nekvalitná dopravná infraštruktúra, najmä železničnej a cestnej dopravy a nedostatočná bezpečnosť, spoľahlivosť, prístupnosť a efektívnosť dopravy. Hlavnou príčinou tohto stavu sú vysoké náklady na realizáciu dopravných stavieb na jednej strane a nedostatok verejných zdrojov na ich údržbu a rozvoj na strane druhej.

Dopravná infraštruktúra je v SR v mnohých prípadoch trasovaná v náročných terénnych podmienkach s množstvom tunelov a mostných objektov, ktorých realizácia je mimoriadne technicky a finančne náročná. Vzhľadom na prírodné podmienky SR dochádza aj ku konfliktom so sieťou sústavy chránených území. Uvedené aspekty sa prirodzene negatívne premietajú aj do nákladov na realizáciu infraštruktúrnych investícií.

Pokrok dosiahnutý pri budovaní dopravnej infraštruktúry v súčasnosti výrazne zaostáva za dynamikou rozvoja ekonomiky a rastom prepravných nárokov, čím dopravná infraštruktúra v SR nepodporuje, ale skôr brzdí hospodársky rast, ako aj integráciu slabších regiónov do širších územných a hospodárskych vzťahov.

1.3.2.1.2 Zdôvodnenie výberu

Cieľovým stavom je podpora budovania 4. piliera stratégie NPR, ktorý prispeje k zvýšeniu kvality života v SR, a to z dôvodu, že dobrý stav cestnej a železničnej siete je dôležitý pre zlepšenie dostupnosti hospodárskych centier a sídiel a zvýšenie konkurencieschopnosti SR. V oblasti cestnej a železničnej infraštruktúry je z hľadiska environmentálnej efektívnosti dopravy potrebné zamerať sa najmä na realizáciu projektov smerujúcich k podpore udržateľnej regionálnej a mestskej mobility. Ekologizáciou vozového parku verejnej osobnej dopravy a podporou budovania infraštruktúry pre integrované systémy mestskej dopravy je možné prispieť k prioritám Stratégie Európa 2020 v oblasti

znižovania emisií skleníkových plynov a zvyšovania podielu alternatívnych zdrojov energie a energetickej efektívnosti dopravného systému SR. Strategický základ pre realizáciu aktivít a projektov predstavuje Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, ktorý identifikuje kľúčové úzke miesta v dopravnom systéme SR a navrhuje opatrenia na ich odstránenie, ktorých implementáciou sa významným spôsobom prispeje k zlepšeniu existujúceho stavu z dopravného, hospodárskeho, či environmentálneho hľadiska. Strategickým základom pre investície na podporu regionálnych ciest predstavuje Strategický plán rozvoja a údržby ciest na úrovni regiónov.

V podmienkach SR je potrebné zabezpečiť výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry v schválených trasách multimodálnych koridorov (sieť TEN-T) a dobudovať dopravnú infraštruktúru medzinárodného významu za účelom napojenia infraštruktúry SR na európsku dopravnú sieť, ako aj za účelom zvyšovania dostupnosti regiónov SR. V rámci zvyšovania dostupnosti regiónov a zabezpečenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti regiónov je potrebné modernizovať a podporiť opatrenia na zvýšenie bezpečnosti regionálnych ciest, t. j. ciest II. a III. triedy v kontexte zlepšovania konektivity na TEN-T sieť a centrá hospodárskych aktivít. Intervenčné zásahy sa budú prioritne sústreďovať na modernizáciu a rozvoj ciest II. triedy. Cesty III. triedy budú podporované len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy pri absencii cestnej infraštruktúry vyššej kategórie v danom území, plnia cesty III. triedy funkciu spojnice na sieť TEN-T, resp. k centrám hospodárskych aktivít.

Z dôvodu potreby zvýšenia konkurencieschopnosti železničnej dopravy je nevyhnutné vytvoriť komplexný a interoperabilný systém prostredníctvom investícií do infraštruktúry, vozového parku a integráciou rôznych typov dopravy (intermodálna doprava).

1.3.2.1.3

Investície KF

Očakávané výsledky

 zvýšenie kvality dopravného spojenia a homogenizácie TEN-T, vrátane zvýšenia bezpečnosti, spoľahlivosti, environmentálnej a finančnej efektívnosti;

 zvýšenie podielu železničnej a vodnej dopravy na výkonoch nákladnej a osobnej dopravy;

 zvýšenie ekologickosti a energetickej efektívnosti dopravného systému SR;

 podpora udržateľnej mestskej mobility;

 dobudovanie úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, modernizácia a rekonštrukcia železničných tratí európskeho významu s prepojením na susedné štáty;

 zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy;

 podpora rozvoja služieb a aplikácií inteligentných dopravných systémov pre cestnú dopravu s možnosťou prepojenia na iné druhy dopravy.

Investície EFRR

 zvýšenie kvality dopravného spojenia medzi regiónmi prostredníctvom investícií do železničnej a cestnej infraštruktúry, vrátane bezpečnosti a plynulosti dopravy na cestách

I. triedy;

 zlepšenie dostupnosti TEN-T siete a centier hospodárskych aktivít modernizáciou vybraných regionálnych ciest, t. j. ciest II. a III. triedy za účelom zvýšenia sociálnej a ekonomickej súdržnosti regiónov;

 zvýšenie atraktivity verejnej osobnej dopravy, vrátane mestskej hromadnej dopravy a zníženie environmentálneho zaťaženia mestských oblastí.

1.3.3 Národná priorita: Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce

1.3.3.1 TC 8: Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily

1.3.3.1.1 Východiskový stav

Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku patrí s viac ako 9 % medzi najvyššie v EÚ27. V porovnaní s inými krajinami EÚ má SR relatívne nízku zamestnanosť najmä starších ľudí a žien a vysokú mieru nezamestnanosti, obzvlášť mladých ľudí a ľudí s nízkou kvalifikáciou. V programovom období 2007 – 2013 neboli dostatočne odstraňované prekážky na pracovnom trhu, najmä pre znevýhodnené skupiny, a to dlhodobo nezamestnaných, mladých ľudí, starších ľudí, žien, osôb ohrozených sociálnym vylúčením a osôb s viacnásobným znevýhodnením na trhu práce.

Rodové nerovnosti, ako napr. tradičné rozdelenie rodových rolí, nízka znalosť svojich práv a agendy rodovej rovnosti, nedostatok vyrovnávajúcich opatrení, nedostatok sociálnych služieb, ktoré by umožňovali lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života v SR stále pretrvávajú.

Kreativita spolu s adekvátnou organizačnou kultúrou je podstatným predpokladom pre tvorbu inovácií a teda aj rastu a zamestnanosti. Kreativita bez inovácie môže existovať, ale inovácie nemôžu vzniknúť, pokiaľ neexistuje kreatívna tvorba v určitom okamihu. Dá sa predpokladať, že odvetvia budú stále viac závisieť na generovaní poznatkovo intenzívnych službách. Kultúrny a kreatívny priemysel má potenciál pre tvorbu hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V súčasnosti predstavuje na Slovensku približne 4 % podiel na celkových tržbách hospodárstva SR a viac než 4 % podiel na celkovej zamestnanosti SR234.

Skúsenosti z implementácie PRV SR 2007 – 2013 v poľnohospodárstve ukázali, že investičné projektové podpory (okrem tvorby nových pracovných miest) napomáhali udržovať zamestnanosť, resp. zmierňovať znižovanie zamestnanosti. V poľnohospodárstve ako celku, však stále platí, že počet zaniknutých pracovných miest je vyšší ako počet novovzniknutých pracovných miest.

V programovom období 2007 – 2013 boli vyčlenené prostriedky z ESF predovšetkým na realizáciu aktívnych opatrení trhu práce. Prostredníctvom týchto prostriedkov sa podporili pracovné miesta pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a udržanie zamestnancov s nízkymi mzdami v zamestnaní. Ďalej boli tieto prostriedky vynaložené na podporu zvýšenia zamestnanosti znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, prostredníctvom sociálnych podnikov, motivácie zamestnávateľov na vytváranie nových, ale aj udržania existujúcich pracovných miest. Zároveň boli koncentrované na podporu zvýšenia zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom poskytovania príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na presťahovanie sa za prácou, ako aj podporu uchádzačov o zamestnanie na trhu práce.

1.3.3.1.2 Zdôvodnenie výberu

V zmysle špecifických odporúčaní Rady pre SR235 je potrebné prijať opatrenia s cieľom zlepšiť schopnosť poskytovania verejných služieb zamestnanosti uchádzačom o zamestnanie formou individualizovaných služieb a posilniť prepojenie medzi aktivačnými opatreniami a sociálnou pomocou. Zároveň je žiaduce účinnejším spôsobom riešiť dlhodobú nezamestnanosť prostredníctvom aktivačných opatrení a individualizovanej odbornej prípravy. Rovnako je nevyhnutné zlepšiť poskytovanie služieb prostredníctvom zariadení starostlivosti o deti, najmä pre deti do veku troch rokov. Taktiež je potrebné zintenzívniť úsilie pri riešení vysokej nezamestnanosti mládeže, napr. prostredníctvom záruky pre mladých, vrátane dlhodobo nezamestnaných osôb z rómskych komunít, ako aj prijať opatrenia s cieľom prilákať mladých ľudí

234 Správa o stave a potenciáli kreatívneho priemyslu v SR, str. 42

235 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 3 a 4)

k učiteľskej profesii a zlepšiť výsledky vzdelávania. V súvislosti so Stratégiou Európa 2020 a NPR je potrebné v oblasti podpory zamestnanosti a mobility pracovnej sily dosiahnuť 72 % mieru zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20-64 rokov do roku 2020. V rámci miery dlhodobej nezamestnanosti aktívneho obyvateľstva nad 15 rokov je nevyhnutné dosiahnuť 3 % mieru.

Pre podporu zamestnanosti je nevyhnutné realizovať opatrenia v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, ako aj zosúladenia pracovného a súkromného života.

Pre rozvoj vidieckej zamestnanosti je rozhodujúci počet a stabilita podnikateľských subjektov, ktoré sa vo vidieckych oblastiach nachádzajú. Podpora diverzifikácie poľnohospodárskych subjektov, vrátane subjektov lesného hospodárstva, umožní ich stabilizáciu a naopak podpora na začatie podnikania mladých farmárov a malých fariem prispeje k zvyšovaniu počtu podnikateľských subjektov, čo povedie k rastu zamestnanosti. Diverzifikácia vidieckej ekonomiky bude sústredená do oblastí zameraných na využívanie potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu, zabezpečovania komunálnych služieb, poskytovania sociálnych služieb, ale aj do oblasti priemyselnej výroby. K zvyšovaniu zamestnanosti na vidieku prispeje tiež podpora investícií do lesných oblastí v súvislosti s prevenciou a odstraňovaním škôd, a to využívaním dreva ako obnoviteľného zdroja energie.

1.3.3.1.3

Investície ESF

Očakávané výsledky

 zvýšenie zamestnanosti, zníženie nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti ohrozených skupín, najmä nízko kvalifikovaných, mladých ľudí na trhu práce, starších a ich začlenenie na trh práce;

 zvýšenie mobility pre získanie zamestnania, adaptability pracovníkov a podnikov, podpory udržateľnej samostatnej zárobkovej činnosti;

 zvýšenie opatrení na kvalitné, udržateľné a cenovo dostupné riešenia v oblasti starostlivosti

o závislého člena domácnosti, najmä detí vo veku do 3 rokov.

Investície EPFRV

 zvýšenie počtu podnikateľských subjektov na vidieku prostredníctvom diverzifikácie ekonomických aktivít mimo poľnohospodárstva;

 zvýšenie zamestnanosti na vidieku prostredníctvom start-up podpory na začatie činnosti pre mikropodniky a malé podniky vo vidieckych oblastiach;

 diverzifikácia ekonomického prostredia na vidieku;

 vybudovanie kultúrnej infraštruktúry nového typu ako podpora priaznivého prostredia pre rast kreativity, kreatívneho talentu a jeho budúceho uplatnenia na trhu práce;

 zvýšenie podielu podpory kreativity, zručností, kreatívnej tvorby, testovania, vývoja, prezentovania, zvyšovania povedomia a spotreby nových produktov a služieb v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

1.3.3.2 TC 9: Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii

1.3.3.2.1 Východiskový stav

V SR aj v dôsledku hospodárskej krízy sa neustále prehlbuje nezamestnanosť a regionálne rozdiely, ktoré sa prejavujú rastúcou chudobou, sociálnym vylúčením a celkovým znížením životnej úrovne občanov. V niektorých regiónoch dochádza k významnej lokálnej koncentrácii dlhodobej nezamestnanosti a chudoby a vytváraniu geograficky koncentrovaných marginalizovaných komunít.

Súčasná situácia, ktorá je vo výraznej miere ovplyvnená dlhodobou nezamestnanosťou si vyžaduje zefektívnenie (modernizáciu) súčasných nástrojov, ako aj zavedenie nových nástrojov v oblasti finančnej podpory jednotlivcov a členov rodín zameranej na zlepšenie ich prístupu na trh práce, k bývaniu, vzdelaniu, starostlivosti o dieťa, využívaniu služieb a pod.

Sprievodným znakom chudoby a sociálneho vylúčenia je úroveň zdravotného stavu obyvateľstva. Zlý zdravotný stav obyvateľov SR (chronické ochorenie, zdravotné postihnutie) je jednou z príčin sociálneho vylúčenia a chudoby (najmä z dôvodu následnej straty zamestnania a príjmu). Zdravé roky života obyvateľstva SR pri narodení výrazne zaostávajú za hodnotami priemeru krajín OECD.

Ohrozenie sociálnym vylúčením sa týka aj osôb, ktorým sú poskytované sociálne služby alebo náhradná starostlivosť, a to predovšetkým tých, ktorí sú umiestnení v inštitucionálnych zariadeniach, ktoré im z hľadiska svojho organizačného charakteru neumožňujú nezávislý a plnohodnotný život. Miestne komunity čelia rozmanitým výzvam, predovšetkým sociálnoekonomickej zaostalosti, nízkej kvalite života a chýbajúcej infraštruktúre miestnych služieb.

Podporou obcí, ako i rozvojom miestnych komunít a ich integrovaných stratégií rozvoja územia z PRV SR v programovom období 2007 – 2013 prostredníctvom prístupu LEADER sa prispelo k zlepšovaniu kvality života a zamestnanosti na vidieku.

1.3.3.2.2 Zdôvodnenie výberu

V zmysle špecifických odporúčaní Rady pre SR236 je potrebné zvýšiť dostupnosť a kvalitu zariadení starostlivosti o deti, najmä o deti do veku troch rokov a zintenzívniť úsilie o zlepšenie prístupu k vysoko kvalitnému a inkluzívnemu predškolskému a školskému vzdelávaniu marginalizovaných komunít, vrátane Rómov. Súbežne je potrebné realizovať opatrenia na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. V súvislosti so Stratégiou Európa 2020 a NPR je potrebné v oblasti sociálnej inklúzie a chudoby dosiahnuť cieľ zníženia miery populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením na 17,2 % do roku 2020. Zároveň je potrebné zmeniť systém podpory v oblasti sociálnych služieb a iných opatrení v oblasti sociálnej inklúzie237 a zvýšiť dostupnosť bývania pre ohrozené skupiny238. V rámci boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu si špecifickú pozornosť vyžaduje integrácia MRK239. Podporou komunitných centier pre zraniteľné skupiny je potrebné zlepšovať prístup k pracovným príležitostiam, podporovať komunitný rozvoj a komunitné služby.

Subjekty sociálnej ekonomiky240 sa javia ako veľmi vhodný nástroj podpory zamestnanosti MRK. Ich hlavným účelom nie je tvoriť zisk, ale prinášať netrhové spoločenské prínosy, akou je napr. rast zamestnanosti uchádzačov zo znevýhodnených skupín, integrácia marginalizovaných jedincov a komunít do širšej spoločnosti, rozvoj zaostalejších regiónov atď. Vzhľadom na to, že subjekty sociálnej ekonomiky sú podnikateľské subjekty, ide o typ podpory sociálnych cieľov, ktorý nie je dlhodobo závislý od verejnej podpory. Aj napriek tomu, že takýto typ podnikov nevyvíja prednostne aktivity za účelom dosiahnutia zisku takáto podpora by mala priniesť viac než len jednorazové zlepšenie sociálnej situácie

V rámci podpory osôb so zdravotným postihnutím je nevyhnutné vytvárať podmienky pre uplatňovanie rovnosti príležitostí, prijímania opatrení na prevenciu a prekonávanie rôznych foriem znevýhodnení a boja proti diskriminácii241. V oblasti zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia je žiaduce integrovaním a zefektívnením zdravotných služieb zvýšiť prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a zdravotníckej osvety. Špecifické opatrenia vo forme komunitnej práce v oblasti zdravotnej výchovy sú potrebné najmä pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Úroveň kvality zdravia obyvateľov MRK v značnej miere

236 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 3 a 4)

237 xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xxx.xx/xxxxxxxxx-xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxxxx-xxxxxxx-x-xxxxxxxxx-xxxxxxxxxxxxxx-x-xx.xxx x

238 xxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/xxxxx/xxxxx.xxx?xxxx00000

239 xxxx://xxx.xxxx.xx/xxxxx_xxxx/xxxxxx/xxxxxxx/xxxxxxxxx/XxxxxxxxxXX_xxxxxxxxxxXxxxx.xxx

240 Subjekt sociálnej ekonomiky je podnik, ktorého hlavných cieľom nie je tvorba zisku pre jeho majiteľov, ale skôr dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu. Jeho činnosť spočíva v podnikateľskom a inovatívnom poskytovaní tovaru alebo služieb pre trhy, pričom svoj zisk používa predovšetkým na dosiahnutie sociálnych cieľov. Je riadený zodpovedne a transparentne, k čomu prispieva hlavne zapájanie zamestnancov, spotrebiteľov a zainteresovaných strán, ktorých sa jeho obchodná činnosť týka.

241 xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xxx.xx/xxxxxxx-xxx-x-xxxxxxx-xxxx-xx-xxxxxxxxxx-xxxxxxxxxxx.xxx x

podmieňujú aj hygienické štandardy. Prístup k pitnej vode spoluvytvára podmienky pre plnohodnotnú participáciu obyvateľov MRK na živote spoločnosti.

Miestny rozvoj zohráva dôležitú úlohu v posilňovaní konkurencieschopnosti regiónov. Využívanie endogénnych zdrojov riadených miestnou komunitou prinesie efekt v podobe zvýšenia kvality života a nárastu zamestnanosti. Prístup „zdola-nahor“ (metóda uplatňovaná v rámci LEADER) umožní presadiť vlastné riešenia problémov vidieckych oblastí, ktoré v plnej miere využívajú miestny rozvojový potenciál, sú realizované miestnymi obyvateľmi a sú dlhodobo udržateľné.

Zvyšovanie kvality života na vidieku bude tiež zabezpečované prostredníctvom vytvárania podmienok pre rozvoj miestnych základných služieb pre obyvateľov s dôrazom na posilňovanie kultúrnej identity, sociálneho kapitálu a ochrany prírodného dedičstva. Investície do miestnej infraštruktúry, vrátane infraštruktúry a propagácie cestovného ruchu zvýšia atraktivitu vidieka a zabezpečia dostupnosť územia s pozitívnym dosahom na zlepšovanie podnikateľského prostredia. Spolu s investíciami do využívania obnoviteľných zdrojov energie a riešenia problematiky odpadov budú zároveň prispievať k napĺňaniu programových cieľov v oblasti životného prostredia.

1.3.3.2.3

Investície ESF

Očakávané výsledky

 vytvorenie systémových opatrení a inovačných riešení zameraných na ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením;

 zintenzívnenie prechodu inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú;

 zvýšenie účasti detí z MRK na predprimárnom vzdelávaní, zlepšenie prístupu ku kvalitnému a desegregovanému vzdelávaniu;

 zvýšenie prístupu k pracovným príležitostiam s osobitným dôrazom na zvýšenie kvality v službách zamestnanosti, nediskriminačný prístup a odbornú prípravu;

 vytvorenie systémových opatrení v oblasti bývania pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením

 posilnenie prevencie a eliminácie diskriminácie;

 zvýšenie prístupu marginalizovaných skupín k zdravotnej starostlivosti a verejnému zdraviu, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a zdravotníckej osvety prostredníctvom rozšírenia siete komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy;

 zvýšenie prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti s dôrazom na primárny kontakt a integrovanie zdravotníckych služieb.

Investície EFRR

 zvýšenie prístupu k starostlivosti v predškolských zariadeniach;

 zlepšenie prístupu detí z prostredia MRK k vzdelávaniu a starostlivosti v predškolských zariadeniach v obciach s prítomnosťou MRK;

 zvýšenie zamestnanosti podporou subjektov sociálnej ekonomiky 242 a budovaním siete podnikateľských inkubátorov v území s prítomnosťou MRK;

 zintenzívnenie prechodu inštitucionálnej formy starostlivosti na komunitnú;

 zlepšenie prístupu obyvateľov MRK k sociálnej infraštruktúre;

 zlepšenie kvality života obyvateľov separovaných a segregovaných MRK zabezpečením prístupu k pitnej vode;

242 Podľa OECD: sociálny podnik je akákoľvek súkromná aktivita, ktorá je realizovaná v záujme verejnosti, je organizovaná v zmysle podnikateľskej stratégie, ktorej hlavným účelom nie je maximalizácia zisku, ale dosiahnutie istých ekonomických a sociálnych cieľov, a ktorá má schopnosť priniesť inovatívne riešenie v otázkach sociálneho vylúčenia a nezamestnanosti.

Xxxxxxxx Xxxxxxxx: Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie, 2008. ISBN978-80-89241-22-4, str. 81: Sociálny podnik je taký podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v konkurenčnom prostredí tovarov a služieb, prioritne zamestnáva zdravotne alebo inak sociálne znevýhodnené osoby a jeho hlavným cieľom nie je finančná maximalizácia zisku, ale kultúra dávania ako pridaná sociálna hodnota a spoločenské začleňovanie svojich zamestnancov. Prípadné zisky podielovo reinvestuje do rozvoja svojich sociálno-ekonomických cieľov.

 zlepšenie dostupnosti bývania prispievajúceho k zvýšenej kvalite života v mestách a mestských oblastiach;

 zlepšenie integrácie zdravotných služieb prostredníctvom inovovanej zdravotníckej infraštruktúry;

 zvýšenie dostupnosti územných a urbanistických aspektov rozvoja miest a mestských oblastí využitím nevyužívaných areálov za účelom zvýšenia atraktivity zanedbaných mestských a vidieckych oblastí;

 zvýšenie záujmu verejných a súkromných subjektov o miestne potreby a možnosti prostredníctvom podpory miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Investície EPFRV

 zvýšenie kvality života na vidieku prostredníctvom investícii do malých infraštruktúrnych projektov;

 zvýšenie záujmu verejných a súkromných subjektov o miestne potreby a možnosti prostredníctvom podpory miestneho rozvoja vedeného komunitou;

 zlepšenie ekonomického prostredia vo vidieckych oblastiach, vrátane súvisiacej miestnej infraštruktúry;

 zlepšenie podmienok pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu a tvorbu pracovných miest.

1.3.3.3 TC 10: Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

1.3.3.3.1 Východiskový stav

Jeden z dôvodov vysokej štrukturálnej nezamestnanosti v SR je práve neadekvátny vzdelávací systém, ktorý nedostatočne reaguje na potreby trhu práce. Najpočetnejšou vekovou skupinou v štruktúre uchádzačov o zamestnanie sú mladí ľudia. Uvedený vývoj je daný demografickými trendmi. Na druhej strane svedčí o vysokej neefektívnosti systému vzdelávania, ktorý nedokáže pripraviť dostatočné množstvo absolventov, ktorí by boli prínosom pre prax už po nástupe do prvého zamestnania. Nízka kvalita sa dotýka systémov na všetkých úrovniach vzdelávania a je daná predovšetkým kvalitou procesov vzdelávania a nekvalitným obsahom vzdelávania, ktorý plne nereflektuje potreby trhu práce a požiadavky zamestnávateľov. Prejavom nízkej kvality na systémovej úrovni je nedostatok kvalitných pedagógov, ktorí sú nedostatočne motivovaní sa vzdelávať, inovovať obsah a formu vzdelávania so súčasnými trendmi. Problematickou oblasťou je aj nedostatočné priestorové (najmä materské školy), materiálne a technické vybavenie (základné a odborné školy) inštitúcií vzdelávania, vrátane podmienok pre inkluzívne vzdelávanie.

Skúsenosti z implementácie OP Vzdelávanie na programové obdobie 2007 – 2013 ukázali, že podporu je potrebné orientovať na výsledkovo orientované vzdelávanie, kvalitných pedagógov a rovnosť príležitostí. Realizované opatrenia spôsobili zmenu smerom ku kvalite vzdelávania a boli zamerané na podporu inovácií týkajúcich sa obsahu vzdelávania s využívaním IKT vo vyučovacom procese na strane žiakov aj pedagógov, didaktických prostriedkov, prispeli k zvyšovaniu kompetencií pedagógov a zmien v systéme vzdelávania a jeho prepojenia s potrebami trhu práce. Zabezpečeniu inkluzívneho rozmeru vzdelávania napomáha inštitút asistenta učiteľa. Ich počet v materských a základných školách však neodzrkadľuje skutočnú potrebu.

1.3.3.3.2 Zdôvodnenie výberu

Vo vzťahu k špecifickým odporúčaniam Rady pre SR243 a Pozičnému dokumentu EK je v SR potrebné zlepšiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu a zvýšiť význam systémov vzdelávania pre potreby pracovného trhu. V tejto súvislosti bude nevyhnutné aj posilniť systém overovania odbornej

243 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 4)

spôsobilosti a zaviesť systém overovania kvality poradenských služieb. Pre zvýšenie atraktivity učiteľského povolania je žiaduce prijať opatrenia s cieľom prilákať mladých ľudí k učiteľskej profesii a skvalitniť prípravu budúcich pedagógov, ako aj podporovať zvyšovanie profesijných kompetencií pedagógov v praxi. V odbornom vzdelávaní a príprave je potrebné posilniť zavádzanie prvkov duálneho systému vzdelávania a poskytovanie praktickej výučby priamo u zamestnávateľov. Vo vysokoškolskom vzdelávaní je žiaduce vytvoriť a podporovať profesijne orientované bakalárske programy. Zámerom je aj zintenzívniť úsilie o zlepšenie prístupu ku kvalitnému inkluzívnemu vzdelávaniu, a to prostredníctvom skvalitnenia obsahu, foriem vzdelávania a prípravy pedagogických a odborných zamestnancov.

Pre dosiahnutie vyššej úrovne vzdelávania, ktorá prispeje k vyššej zamestnateľnosti je dôležité uskutočniť investície do vzdelávania na všetkých úrovniach odbornej prípravy prepojenej s praxou, ako aj celoživotného vzdelávania reflektujúceho na požiadavky trhu práce.

V rámci rozvoja vidieka je v podmienkach SR potrebné posilniť inštitucionálne väzby medzi odborným vzdelávaním a trhom práce a zamerať sa na adresné a cielené vzdelávanie, ktoré bude úzko previazané s vopred identifikovanými potrebami potenciálnych prijímateľov. Prostredníctvom vzdelávacích a informačných aktivít sa posilnia kľúčové kompetencie obyvateľov vidieka pre osobnostný rast a rozvoj podnikateľského myslenia (vrátane digitálnej gramotnosti).

1.3.3.3.3

Investície ESF

Očakávané výsledky

 zvýšenie kvality inkluzívneho vzdelávania na základných školách a stredných školách reflektujúc potreby trhu práce s dôrazom na podporu odborného vzdelávania a prípravy;

 zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja s cieľom dosiahnuť prepojenie vysokoškolského vzdelávania s potrebami trhu práce;

 zvýšenie kvality a efektívnosti celoživotného vzdelávania s dôrazom na rozvoj kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie s prepojením na potreby trhu práce;

 zvýšenie atraktivity učiteľskej profesie a zavedenie systémov hodnotenia kvality vzdelávania.

Investície EFRR

 zvýšenie kvality a dostupnosti predprimárneho vzdelávania, vrátane inkluzívneho vzdelávania;

 zvýšenie kvality základného vzdelávania prostredníctvom cielených investícií do vybavenia na získavanie zručností;

 zvýšenie kvality odborného vzdelávania pre potreby trhu práce.

Investície EPFRV

 zlepšenie dostupnosti celoživotného vzdelávania v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve, ako aj obyvateľov vidieka;

 zvýšenie počtu pracovníkov a manažérov rôznych typov fariem vyškolených v oblastiach zameraných na potrebu produkcie s vyššou pridanou hodnotou a vyššou kvalitou, ktoré posilnia konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva a zároveň podporia trh prostredníctvom nových distribučných kanálov, krátkych reťazcov, regionálnych tržníc a pod.

1.3.4 Národná priorita: Trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov

1.3.4.1 TC 4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

1.3.4.1.1 Východiskový stav

V súčasnom období dominuje pri využívaní OZE výroba elektriny vo veľkých vodných elektrárňach a využívanie biomasy, ktorá má najväčší energetický potenciál zo všetkých druhov OZE. V programovom období 2007 – 2013 sa výrazne znížila energetická náročnosť najmä v odvetví priemyslu, a to zavádzaním nových inovatívnych technológií a zvyšovaním podielu priemyselných odvetví s vyššou pridanou hodnotou. Povinné využívanie systému energetických auditov a aplikácia nízko nákladových opatrení identifikovaných v týchto auditoch taktiež významne ovplyvnila zníženie s potreby energie v priemysle. Zlepšením tepelno-technických vlastností budov sa znížila spotreba tepla, pričom sa očakáva, že do roku 2020 bude zateplená asi polovica existujúcich budov. Dôležitým faktorom v podmienkach SR je absencia akčných plánov zameraných na trvalo udržateľnú energetiku aj napriek tomu, že sa postupne zvyšuje informovanosť v oblasti energetickej efektívnosti pre odborníkov a laickú verejnosť. Oblasť výroby energie, ako aj zásobovania teplom je charakteristická nízkym podielom OZE, technicky a ekonomicky zastaranými technológiami výroby energie, rozvodov a spôsobov zásobovania teplom. Úspory primárnych energetických zdrojov z KVET sa síce postupne zvyšujú, ale znižovanie emisií oxidu uhličitého nekopíruje krivku úspor primárnych energetických zdrojov, čo je ovplyvnené najmä podielom plynu, jadrového paliva a biomasy na celkových úsporách primárnych energetických zdrojov. Najvyšší podiel výroby tepla pripadá na individuálne zdroje tepla, a to najmä zemný plyn, čo odzrkadľuje výraznú plošnú plynofikáciu SR. Ostatné primárne energetické zdroje ako napr. bioplyn, slnečná energia a geotermálna energia sa podieľajú na výrobe tepla v individuálnych zdrojoch tepla menej ako 1 %-tom.

1.3.4.1.2 Zdôvodnenie výberu

V zmysle špecifických odporúčaní Rady pre SR244 je potrebné zlepšiť energetickú efektívnosť, najmä v odvetví stavebníctva a v priemysle.

Na základe smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti245 je potrebné dosiahnuť do roku 2020 zníženie primárnej spotreby energie o 20 % v porovnaní so základným scenárom. Táto úspora sa bude týkať všetkých oblastí spotreby energie, ako aj premeny, prenosu a distribúcie energie. Zároveň bude nevyhnutné zabezpečiť úspory energie z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a efektívneho centrálneho zásobovania teplom.

Stratégia Európa 2020 stanovuje päť hlavných merateľných cieľov a z nich jeden pre oblasť klímy a energie, a to „20/20/20“ (t. j. znížiť emisie skleníkových plynov o minimálne 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, alebo o 30 % v prípade priaznivých podmienok; zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % a zlepšiť energetickú efektívnosť o 20 %). NPR stanovuje cieľ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov mimo sektora v Systéme obchodovania s emisiami (ďalej „ETS“) o 13 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005 (pričom v strednodobom horizonte bude prehodnotená ambicióznosť emisného cieľa), ako aj zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie na 14 % a dosiahnuť úspory energie vo výške 11 % z priemernej konečnej energetickej spotreby v rokoch 2001 – 2005. V súlade s novou Európskou legislatívnou v oblasti energetickej efektívnosti bol upravený národný indikatívny cieľ, podľa ktorého

244 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 5)

245 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES xxxx://xxxxxx.xxxxxx.xx/XxxXxxXxxx/XxxXxxXxxx.xx?xxxxXX:X:0000:000:0000:0000:XX:XXX

by mala SR do roku 2020 dosiahnuť úspory energie 20 % konečnej energetickej spotreby podľa PRIMES.

Podľa smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti bude potrebné od roku 2014 zabezpečiť obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy. Táto obnova sa bude týkať budov, ktoré nespĺňajú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov246. Z pohľadu energetickej efektívnosti bude potrebné ročne obnoviť také budovy ktoré prinesú úsporu energie zodpovedajúcu obnove 3 % celkovej podlahovej plochy budov nad 500 m2, neskôr nad 250 m2, v súvislosti s minimálnymi požiadavkami podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov.

Podpora projektov OZE je žiaduca z dôvodu naplnenia záväzného cieľa 14 %. To si vyžaduje aj podporu nových technológií, ktoré riešia problém integrácie decentralizovanej výroby elektriny. V prípade výroby tepla ide o ich využitie najmä v centrálnom zásobovaní teplom, čím sa v prípade biomasy inovatívnymi technológiami rieši problém s PM10 a súčasne sa nahrádzajú málo efektívne systémy zásobovania teplom.

V oblasti rozvoja vidieka je žiaduce podporovať zvýšenie energetickej efektívnosti a úspory energie, modernizáciu a obnovu zastaraných strojov a technológií s nízkou energetickou účinnosťou, ako aj investície na energetickú transformáciu biomasy, ktorá je pestovaná na plochách nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy a odpadovej biomasy. Zároveň je potrebné podporovať pestovanie rýchlorastúcich drevín len na pôde mimo informačného systému produkčných blokov na poľnohospodárskej pôde (LPIS) a na plochách nevhodných na poľnohospodársku produkciu. Rovnako je potrebné zabezpečiť vzdelávanie a osvetu poľnohospodárov so zameraním na cielené zníženie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva, ako aj motiváciu znižovať emisie.

1.3.4.1.3

Investície EFRR

Očakávané výsledky

 zvýšenie výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov;

 zlepšenie energetickej efektívnosti a využitia energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch prostredníctvom energetického auditu;

 zníženie spotreby energie a zvýšenie podielu OZE pri prevádzke budov pri zohľadnení minimálnych požiadaviek v rámci ich hĺbkovej renovácii, vrátane zníženia spotreby energie obytných sídel;

 zvýšenie využívania OZE, zlepšenie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových plynov pre všetky typy území, prostredníctvom regionálnych a lokálnych akčných plánov udržateľnej energetiky a rozvoja energetických služieb;

 zníženie strát energie v systémoch CZT prostredníctvom rekonštrukcie a modernizácie rozvodov tepla.

Investície EPFRV

 zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie, vedľajších produktov, odpadov, zvyškov a iných nepotravinových surovín na účel biohospodárstva;

 podpora zachovania a sekvestrácie oxidu uhličitého v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve (napr. zalesňovaním lesných pôd po kalamitách);

 zvýšenie efektívnosti využívania energie pri výrobe potravín.

246 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, xxxx://xxx- xxx.xxxxxx.xx/XxxXxxXxxx/XxxXxxXxxx.xx?xxxxXX:X:0000:000:0000:0000:XX:XXX

1.3.4.2 TC 5: Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzanie a riadenie rizika

1.3.4.2.1 Východiskový stav

Z národných správ SR o zmene klímy vyplýva, že klimatická zmena prinesie častejší výskyt vĺn horúčav s dennými priemermi teploty vzduchu nad 24 °C a tiež častejší výskyt a väčšiu individuálnu dobu trvania suchých periód. Najvýznamnejšími opatreniami aktívnej adaptácie na zmenu klímy sú predovšetkým aktivity na zabezpečenie efektívneho hospodárenia s vodou, a to zabezpečením využívania efektívnych závlah (závlahových detailov) pre pokračovanie poľnohospodárstva, podporou zadržiavania vody v krajine, ako aj na ochranu pred povodňami. Medzi takéto opatrenia patrí aj vhodná kombinácia preventívnych technických opatrení na tokoch a na poľnohospodárskej a lesnej pôde, ako aj využívanie zelenej infraštruktúry v krajine.

Na území SR sa nachádza veľké množstvo svahových deformácií a viaceré uzavreté a opustené úložiská ťažobných odpadov, ktoré vzhľadom na uložený materiál predstavujú najmä v prípade povodní významné riziko z hľadiska vplyvu na zdravie ľudí a na stav životného prostredia. Sanácia havarijných zosuvov, ako aj rekultivácia uzavretých a opustených úložísk ťažobného odpadu preto prispieva k eliminácii závažných rizík súvisiacich so zmenou klímy. Absentujúce opatrenia na ochranu zdravia prispievajú k zvýšeniu zraniteľnosti a nízkej schopnosti adaptácie obyvateľstva. Dôsledky zmeny klímy a ich vplyv na výkonnosť slovenskej ekonomiky budú v budúcnosti príznačné a z dlhodobého hľadiska môžu vážne ovplyvniť rozvojový potenciál a trvalú udržateľnosť krajiny. Na základe projekcií budúceho vývoja by v prípade nerealizovania adaptačných opatrení mohlo dôjsť k spomaleniu slovenského hospodárstva v dlhodobom horizonte (2050) na úrovni 0,4-0,7 % ročného HDP. SR v súčasnom období nemá zabezpečené dostatočné efektívne riadenie rizík vyplývajúce zo zmeny klímy. Zároveň sú nedostatočne vybudované nástroje na riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti voči katastrofám a systémy na zvládanie katastrof v záujme ochrany životov, zdravia, majetku a infraštruktúry, ako aj zvýšenia odolnosti hospodárstva a krajiny a zabezpečenia základných predpokladov pre udržateľný rast.

1.3.4.2.2 Zdôvodnenie výberu

V súlade s Kjótskym protokolom k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy 247 je potrebné identifikovať predbežné opatrenia na predvídanie, predchádzanie, alebo minimalizáciu príčin zmeny klímy a zmierniť jej nepriaznivé účinky, ako aj zabezpečiť ich účinnú realizáciu. Nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sú v podmienkach SR hlavne povodne248, zosuvy, ale aj dlhotrvajúce obdobia sucha a vlny horúčav, znižovanie vlhkosti pôdy a lesné požiare. Aktuálnou potrebou je zvýšenie pripravenosti SR na uplatňovanie princípov minimalizácie investičných rizík v dôsledku zmeny klímy, ako aj realizácia opatrení na prevenciu a zmiernenie rizík súvisiacich so zmenou klímy a ich riadenie. Riešením je podpora investícií na adaptáciu na zmenu klímy, vrátane ekosystémových prístupov, ako aj tvorby „zelených“ pracovných miest a na ochranu zdravia, podpora investícií na riešenie osobitných rizík, zabezpečenie odolnosti voči katastrofám a vyvíjanie systémov zvládania katastrof.

V oblasti poľnohospodárstva je potrebné podporovať činnosti zlepšujúce starostlivosť o kvalitu pôdy, osobitne obsah organickej hmoty v pôde, elimináciu zhutnenia pôd a pod., vedúcej k zvýšeniu retenčnej kapacity vôd a zadržiavaniu vody v krajine. Rovnako je dôležité zabrániť pokračujúcej degradácii pôd, ktorá spôsobuje každoročne značné škody, osobitne eróziou (vodná a veterná), zhutnením pôdy, stratou pôdnej organickej hmoty a s tým súvisiacim zhoršením biologickej aktivity a vodného režimu pôdy. Zároveň je v poľnohospodárstve nevyhnutné reagovať na rozširovanie dopadov sucha, a to z dôvodu prebiehajúcich klimatických zmien a podporovať investície do moderných a úsporných technológií zavlažovania, ako aj do odvodňovacích detailov, ktoré majú

247 Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, xxxx://xxx0.xxxxxxxxxxxx.xx/xxxxxxxx/xxxxxxxx-xxxxxx.xxx?xxxxxxxxx0

248 Predbežné hodnotenie povodňového rizika v SR vypracované v zmysle čl. 4 a čl. 5 smernice 2007/60/ES a podľa § 5 zákona č. 7/2010 Z. z.

o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov

význam pri zabezpečení aktívneho odtoku nadbytku vody v prípade nárazového dažďa. V oblasti lesného hospodárstva je potrebné podporovať zalesňovanie kalamitných plôch, aby novo zalesnené plochy plnili v čo najkratšej dobe svoje funkcie – pôdoochrannú a vodoochrannú. Prvoradou úlohou je však obnova lesných porastov poškodených zmenou klímy.

V oblasti predchádzania a riadenia rizík súvisiacich s klimatickými zmenami je potrebné posilniť preventívne opatrenia vo všetkých oblastiach vo vzťahu k dopadom klimatických zmien, zlepšiť pripravenosť na nežiaduce udalosti, zvýšiť efektívnosť manažmentu nežiaducich udalostí, ako aj podporiť budovanie nástrojov na obnovu a rekonštrukciu pri všetkých typoch nežiaducich udalostí vyplývajúcich zo zmeny klímy. V oblasti manažmentu rizika v poľnohospodárstve je potrebné podporiť investície do hydromelioračných a odvodňovacích systémov, ktoré môžu vodu odvádzať, ako aj zadržiavať (zmiernenie následkov vonkajších faktorov).

1.3.4.2.3 Očakávané výsledky

Investície KF a EFRR

 zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy realizáciou adaptačných opatrení, najmä preventívnych opatrení v súvislosti s povodňami a zosuvmi a ochranou zdravia;

 zvýšenie kvality plánovacích podkladov pre manažment povodňových a iných rizík;

 posilnenie nástrojov na riešenie osobitných rizík a systémov zvládania katastrof;

 zlepšenie systému zberu, analýzy a monitorovania objektívne preverených aktuálnych údajov o rizikách na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni;

 vybudovanie účinného systému civilnej ochrany a intervenčných kapacít záchranných zložiek pri katastrofách a aktuálnych hrozbách;

 zvýšenie informovanosti verejnosti v oblasti ochrany, zvládania rizík a zvýšenie zapojenia komunít, dobrovoľníkov a občianskej spoločnosti do predchádzania, zvládania krízových situácií a do obnovy a rekonštrukcie po katastrofách;

 vytvorenie nástrojov na obnovu a rekonštrukciu po skončení katastrof.

Investície EPFRV

 obnova a zvýšenie účinnosti ekosystémov v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve;

 zvýšenie efektívneho využívania zdrojov a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy v odvetviach poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva;

 zníženie emisií skleníkových plynov a amoniaku z poľnohospodárstva;

 zlepšenie efektivity využívania vody v poľnohospodárstve a poskytovania poradenstva v oblasti využívania vody;

 vybudovanie efektívnejších závlahových systémov;

 dobudovanie regulačných systémov odtoku vody z krajiny;

 zmiernenie negatívnych dôsledkov zamokrenia a zaplavenia poľnohospodárskej pôdy.

1.3.4.3 TC 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov

1.3.4.3.1 Východiskový stav

V oblasti ochrany životného prostredia naďalej pretrváva potreba dobudovania a skvalitňovania environmentálnej infraštruktúry, zachovania a zlepšenia kvality jednotlivých zložiek životného prostredia a efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov. V oblasti odpadového hospodárstva SR doposiaľ zaznamenala malý pokrok v znižovaní miery skládkovania odpadov. V prípade zmesového komunálneho odpadu je skládkovanie dominantným spôsobom nakladania s odpadmi a zhodnocovanie komunálneho odpadu sa využíva v malej miere. Postupne sa zvyšuje množstvo vyrobených alternatívnych palív z odpadov. Triedený zber odpadov je zavedený vo väčšine obcí, jeho efektívnosť ale nedosahuje požadované parametre. Hlavným problémom v oblasti znečistenia

povrchových vôd sú nečistené, alebo nedostatočne čistené komunálne odpadové vody. Zariadenia využívané na úpravu pitnej vody a jej distribúciu obyvateľom sú zastarané a nezodpovedajú súčasným požiadavkám a trendom. V oblasti ochrany a obnovy biologickej diverzity je potrebné sa naďalej venovať zabezpečeniu priaznivého stavu biotopov a druhov európskeho významu. Rovnako v SR pretrváva nepriaznivá situácia v oblasti znečistenia ovzdušia niektorými znečisťujúcimi látkami (napr. prachovými časticami). Rovnako doteraz v SR neboli v plnej miere vykonané nevyhnutné opatrenia na odstránenie starých environmentálnych záťaží a z nich vyplývajúceho permanentného rizika negatívneho vplyvu na zdravie človeka a životné prostredie. Za účelom celkového zvýšenia hospodárskeho rastu nebol dostatočne rozvíjaný potenciál technológií v oblasti ochrany životného prostredia. Pre posilnenie ochrany životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov je zároveň dôležité podporovať aktivity v oblasti zlepšenia informovanosti a zvýšenia environmentálneho povedomia verejnosti.

Sektor rybárstva a sektor životného prostredia sú vo vzájomnej interakcii. Kvalita produkcie priamo závisí od kvality prostredia, v ktorom sa realizuje. Kvalita vôd, stupeň ich znečistenia, obsah kyslíka vo vode, úroveň poľnohospodárskych a priemyselných činností sú základnými faktormi ovplyvňujúcimi kvalitu a množstvo produkcie, resp. prvoradou podmienkou prítomnosti akejkoľvek ichtyofauny. Chov rýb ovplyvňuje ráz krajiny, vodné pomery, štruktúru genofondu rýb, ako aj fauny a flóry v blízkosti vodných plôch.

1.3.4.3.2 Zdôvodnenie výberu

Strategickým cieľom v oblasti odpadového hospodárstva SR je zabezpečiť nakladanie s odpadmi v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, t. j. obmedziť skládkovanie odpadov a podporiť zhodnocovanie odpadov, a to so zameraním na recykláciu. V oblasti vodného hospodárstva je cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd v SR, pričom jednou z najdôležitejších je zabezpečiť čistenie a odvádzanie odpadových vôd v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z „environmentálneho acquis“. Z dôvodu ochrany podzemných a povrchových vôd je taktiež potrebné vykonať opatrenia na elimináciu ich znečistenia z bodových zdrojov. V oblasti zásobovania pitnou vodou je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie požadovanej kvality pitnej vody, najmä prostredníctvom intenzifikácie existujúcich úpravní povrchových vôd, ako aj zefektívnenia dodávky vody a elimináciou jej únikov z potrubí. Pre zlepšený ekologický stav vôd je potrebné spriechodniť vzniknuté prekážky na vodnom toku. V zmysle cieľa EÚ stratégie na ochranu biodiverzity do roku 2020249 je potrebné zlepšiť stav biotopov európskeho významu a stav druhov európskeho významu. V súvislosti s problematikou ochrany ovzdušia je na úrovni SR potrebné realizovať opatrenia na implementáciu príslušných právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť ďalšie znižovanie emisií znečisťujúcich látok a dosiahnuť zlepšenie kvality ovzdušia. V rámci plnenia národných cieľov znižovania emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia je nevyhnutné podporovať investície do technológií a zariadení zdrojov znečisťovania, v súlade s požiadavkami BAT a realizovať opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. S cieľom eliminovať riziká, ktoré pre životné prostredie a zdravie obyvateľstva predstavujú environmentálne záťaže, je nevyhnutné vykonať opatrenia na ich odstránenie, ako aj na regeneráciu a ďalšie využitie sanovaných alebo nevyužívaných plôch.

Pre dosiahnutie zlepšenej kvality životného prostredia je nevyhnutné podporovať aj budovanie prvkov zelenej infraštruktúry v mestách.

Jeden zo základných cieľov akčného plánu stratégie EÚ pre Dunajský región je „obnoviť aspoň 15 % degradovaných ekosystémov, vrátane degradovaných pôd do roku 2020“250.

249 Stratégia EÚ na ochranu biodiverzity do roku 2020 xxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxx/xxxx/xxx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxxxxxx_0000/0000%00Xxxxxxxxxxxx%00Xxxxxxxxx_XX.xxx

250 Kroky nevyhnutné pre navrhovanú obnovu sú zapracované v Prioritnom akčnom rámci financovania NATURA 2000 v Slovenskej republike v EÚ programovom období 2014 – 2020

Udržateľné a efektívne využívanie zdrojov akvakultúry, vrátane spracovania, je nevyhnutnou podmienkou pre ďalší rozvoj sektora rybárstva v SR. Taktiež je potrebné podporovať zavádzanie chovateľských metód šetrných k životnému prostrediu a takých technologických riešení chovu a spracovania rýb, ktoré minimalizujú negatívny dopad, resp. posilnia pozitívny efekt na životné prostredie. Okrem toho, významnú úlohu zohrávajú aj environmentálne služby, ktoré akvakultúra poskytne a ktoré je potrebné adekvátne podporovať. V nadväznosti na vykonávanie Spoločnej politiky rybného hospodárstva (ďalej len „SPRH“) je nevyhnutné zabezpečiť zber údajov v súlade s reformou SPRH.

V oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva je nevyhnutné pokračovať v ochrane biodiverzity, hlavne v územiach NATURA 2000 a v oblastiach s vysokou prírodnou hodnotou. Taktiež je žiaduce zabezpečovať ochranu pôdy a vody prostredníctvom agroenvironmentálnych postupov šetriacich životné prostredie a ekologickým poľnohospodárstvom a investíciami pre bezpečné nakladanie s odpadovou vodou a hospodárskymi hnojivami. Rovnako je potrebné zabezpečovať pokračovanie poľnohospodárskych aktivít v oblastiach s prírodnými a ostatnými špecifickými obmedzeniami. Pre realizáciu týchto postupov je dôležité podporovať vzdelávanie, poradenstvo a šírenie dobrej praxe pre poľnohospodárov a obhospodarovateľov lesov.

1.3.4.3.3 Očakávané výsledky

Investície KF a EFRR

 zabezpečenie nakladania s odpadmi v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a za účelom plnenia požiadaviek „environmentálneho acquis“;

 vytvorenie podmienok pre zabezpečenie dobrého stavu vôd v SR;

 zabezpečenie plnenia predvstupových záväzkov SR voči EÚ v oblasti čistenia a odvádzania komunálnych odpadových vôd;

 skvalitnenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou;

 zabezpečenie podmienok pre zachovanie biologickej diverzity;

 dobudovanie a skvalitnenie informačného systému monitorovania a reportingu na úseku ochrany prírody a krajiny;

 zlepšenie kvality ovzdušia a zníženie jeho znečisťovania, ako aj skvalitnenie monitorovania ovzdušia;

 inštalácia technologických zariadení a realizácia technických opatrení na zabezpečenie plnenia podmienok smerníc EÚ v oblasti emisií znečisťujúcich látok a kvality ovzdušia;

 zabezpečenie sanácie environmentálnych záťaží v mestskom prostredí, ako aj v opustených priemyselných lokalitách a v oblastiach konverzie.

Investície EPFRV

 zachovanie poľnohospodárstva v oblastiach s prírodnými a inými špecifickými obmedzeniami;

 ochrana a zachovanie biologickej diverzity hlavne v územiach NATURA 2000 a HNV;

 realizácia poľnohospodárskych postupov šetrných k životnému prostrediu;

 realizácia postupov pre ochranu vody a pôdy;

 zlepšenie kvality vody prostredníctvom neproduktívnych investícií do systémov uskladnenia, nakladania a spracovania odpadovej vody z poľnohospodárskej výroby a organických hnojív.

Investície ENRF

 zavedenie chovateľských metód šetrných k životnému prostrediu, vrátane inovatívnych technologických riešení chovu a spracovania rýb;

 zvýšenie informovanosti o využívaní zdrojov, zbere, riadenia a využívaní údajov v rámci SPRH.

1.3.5 Národná priorita: Moderná a profesionálna verejná správa

1.3.5.1 TC 11: Posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy

1.3.5.1.1 Východiskový stav

V programovom období 2007 – 2013 bola oblasť budovania kapacít a efektivity verejnej správy a zvyšovania účinnosti politík riešená v rámci OP ZaSI. Smerovanie podpory bolo obmedzené na riadenie a rozvoj ľudských zdrojov vo verejnej správe na strane poskytovateľov služieb verejného charakteru a to formou vzdelávania, rozvoja partnerstiev, výmeny a šírenia informácií, zavedenia nástrojov na tvorbu politík, stratégií a strategického plánovania a zavedenia systémov riadenia kvality vo verejnej správe. Parciálne, so zameraním na informatizáciu bola riešená oblasť e-Governmentu v OP IS, a to na komunikačnej, resp. transakčnej úrovni elektronických služieb vybraných úsekov štátnej správy a územnej samosprávy.

Podľa údajov Svetovej banky251 a hodnotenia EK252, patrí SR medzi najmenej vyspelé krajiny v oblasti verejnej správy. EK navrhuje, aby sa financovanie EÚ obmedzilo na kľúčové priority, ktoré sú uvedené v Pozičnom dokumente EK k Partnerskej dohode a programom SR na roky 2014-2020253. Národné verejné prostriedky by sa mali použiť nielen na spolufinancovanie, ale aj na financovanie doplnkových investícií spojených s projektmi financovanými EÚ, najmä na regionálnej a miestnej úrovni.

Organizácie verejnej správy a ich procesy sú riadené rezortne a budované vertikálne. Okrem hlavných procesov (vecne príslušné odborné činnosti) si organizácie individuálne zabezpečujú aj väčšinu podporných procesov (prierezové a obslužné procesy - napr. evidencie, IT, správa majetku, rozpočet a účtovníctvo, atď.), ktoré sú nezávislé na vecne príslušných odborných činnostiach.

EK v rámci špecifických odporúčaní pre krajiny, odporúča SR v programovom období 2014 - 2020 období investovať z fondov EÚ viac do zefektívnenia verejnej správy254

1.3.5.1.2 Zdôvodnenie výberu

V súlade so špecifickými odporúčaniami Rady pre krajiny255 je potrebné prijať opatrenia, vrátane zmeny zákonov o štátnej a verejnej službe, s cieľom posilniť nezávislosť verejnej služby a zlepšiť vo verejnej správe riadenie ľudských zdrojov, posilniť analytické kapacity kľúčových ministerstiev a to aj s cieľom lepšieho využívania národných zdrojov a fondov EÚ, posilniť analytické a auditorské kapacity daňovej správy a realizovať opatrenia na zlepšenie justičného systému. V nadväznosti na špecifické odporúčania Rady pre krajiny256 je potrebné zrýchliť realizáciu akčného plánu na boj proti daňovým podvodom a aplikovať kľúčové opatrenia na ich zamedzenie

Vo vzťahu k plneniu cieľov NPR je potrebné uskutočniť reformu verejnej správy zameranú na optimalizáciu systémov s cieľom zefektívniť činnosti a priniesť lepšie služby občanom a podnikateľom, podporiť elektronizáciu procesov a posilniť budovanie administratívnych kapacít vo všetkých štruktúrach verejnej správy, ako aj vytvoriť analytické kapacity pre tvorbu politík a podporu implementácie reformy na kľúčových rezortoch.

251 World Government Indicators (WGI) database, World Bank, 2012; hodnotí 6 oblastí: efektivita verejnej správy, sloboda, politická stabilita, kvalita regulácie, vymožiteľnosť práva a kontrola korupcie

252 Excellence in Public Administration for competitiveness in the EU Member States

253 xxxx://xxx.xxxx.xx/xx/xxxxxxxxxx-xxxxxxx-0000---0000/xxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxxxx-x-xxxxxxxxxxx-xxxxxx-x-xxxxxxxxx-xx- na-roky-2014---2020/

254 Dokument: xxxx://xxx-xxx.xxxxxx.xx/XxxXxxXxxx/XxxXxxXxxx.xx?xxxxXX:X:0000:000:0000:0000:XX:XX

255 Odporúčanie Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability na roky 2012 – 2016 (odporúčanie č. 2 a 6)

256 Odporúčania Rady, ktoré sa týka programu reforiem Slovenska na rok 2013 a ktorým sa ukladá stanovisko Rady k programu stability na roky 2013 - 2014 (odporúčanie č. 2)

Kľúčovým nástrojom realizácie stratégie zefektívnenia verejnej správy sú projekty e-Governmentu, realizované v rámci TC 2, ktoré nadväzujú na koncepciu reformy verejnej správy a budú podporovať jednotlivé etapy jej implementácie. Pre zabezpečenie úzkeho prepojenia aktivity TC 2 (e-Government) a TC 11 (redizajn procesov) budú relevantné projekty riadené koordinovaným spôsobom.

1.3.5.1.3

Investície ESF

Očakávané výsledky

 zvýšenie investícií do inštitucionálnych kapacít a efektívnosti služieb verejnej správy v súlade s cieľmi reformy verejnej správy 257;

 zabezpečenie integrácie a optimalizácie procesov verejnej správy;

 vybudovanie a posilnenie činnosti analytických kapacít rezortov verejnej správy;

 zabezpečenie efektívnejšieho riadenia ľudských zdrojov258;

 posilnenie kapacít a zvýšenie spolupráce so sociálnymi a ekonomickými partnermi a občianskou spoločnosťou;

 zvýšenie efektivity justičného systému, finančnej správy a verejného obstarávania, podpora opatrení na vymožiteľnosť práva, boj proti korupcii a na podporu otvorenosti a transparentnosti vo verejnej správe.

000 Xxx. 13 „Základné východiská reformy verejnej správy v Slovenskej republike“, vláda SR na 88. rokovaní vlády SR zobrala dňa 18. 1. 2014 na vedomie

000 Xxx. 13 „Základné východiská reformy verejnej správy v Slovenskej republike“

1.4 Orientačné rozdelenie podpory Únie podľa tematického cieľa na národnej úrovni pre každý z EŠIF, ako aj celková orientačná suma podpory plánovaná na ciele súvisiace so zmenou klímy

Uvedené rozdelenie finančnej alokácie na jednotlivé tematické ciele pre každý EŠIF je len predbežné. Predbežná výška podpory pre programy Európskej územnej spolupráce (ďalej len „EÚS“) na národnej úrovni predstavuje 223 mil. EUR. V súvislosti so stanovenými cieľmi v relevantných OP súvisiacimi so zmenou klímy bola v zmysle metodiky EK vyčlenená orientačná suma podpory vo výške 3 731 481 304 EUR.

Tabuľka 1: Indikatívne rozdelenie podpory Únie podľa tematického cieľa na národnej úrovni pre každý z EŠIF (EUR)

EFRR

ESF

EPFRV

ENRF*

CELKOM

1.Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií

1 000 000 000

57 211 858

1 861 414 613

2.Zlepšenie prístupu

k informáciám a IKT a zlepšenie ich využívania a kvality

000 000 000

20 239 949

861 256 701

3.Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP, sektora poľnohospodárstva (v prípade EPFRV) a sektora rybárstva a akvakultúry (v prípade ENRF)

000 000 000

426 317 997

880 891 779

4. Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch

929 895 517

138 201 228

1 068 096 745

5. Podpora prispôsobovania sa zmene klímy, predchádzane a riadenie rizika

402 379 517

449 346 261

627 603 903

1 479 329 681

6. Zachovanie a ochrana životného prostredia

a podpora efektívneho využívania zdrojov

38 828 116

1 411 766 000

15 250 000

1 465 844 116

7. Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie

prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach

1 224 489 455

2 307 139 166

3 531 628 621

8. Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily

343 000 000

929 452 950

62 156 925

1 334 609 875

9. Podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii

759 082 333

400 171 400

138 778 971

1 298 032 704

10. Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania

263 000 000

325 676 689

3 492 665

592 169 354

EFRR

ESF

EPFRV

ENRF*

CELKOM

11. Posilnenie

inštuticionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy

267 311 313

Technická pomoc

466 565 238

78 244 645

55 521 624

CELKOM

7 527 033 465

2 000 856 997

4 168 251 427

1 544 775 120

14 000 000 000

Indikatívne alokácie v rámci TC sú očistené o alokácie na technickú pomoc

* Alokácie pre ENRF budú stanovené nariadeniami EK

Tabuľka 2: Informácia o Iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá je programovaná v rámci tematického cieľa 8 “Podpora udržateľnosti a kvality zamestnanosti a mobility pracovnej sily”

Osobitná alokácia pre IZM	72 175 259
Zodpovedajúce finančné prostriedky ESF	72 175 259

Tabuľka 3: Informácia o alokácii pre technickú pomoc, podľa kategórie regiónov, ak relevantné

Fond	Kategória regiónov, ak relevantné	Alokácia pre technickú pomoc (EUR)	Podiel technickej pomoci z celkovej alokácie (podľa Fondov a podľa kategórie regiónov, ak relevantné)
EFRR	Menej rozvinuté regióny	458 352 928*	6,31 %
	Prechodné regióny	-	-
	Rozvinutejšie regióny	8 212 310	3,13 %
ESF	Menej rozvinuté regióny	78 244 645	4,20 %
	Prechodné regióny	-	-
	Rozvinutejšie regióny	0	-
KF	N/A	0	0 %
EPFRV	N/A	55 521 624	3,59
ENRF*	N/A

*Alokácia pre TP z ENRF bude doplnená po schválení príslušnej legislatívy.

* vrátane alokácia pre OP TP (169 071 912 mil. EUR)

Tabuľka 4: Podiel ESF zo štrukturálnych fondov (EFRR a ESF)

Podiel ESF zo zdrojov štrukturálnych fondov (ESF a EFRR) pre operačné programy pre cieľ Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť v programovom

období 2007 – 2013

19,71 %

Minimálny podiel ESF v členskom štáte

20.9 %

Podiel ESF zo zdrojov štrukturálnych fondov v programovom

období 2014 – 2020

21 %

1.5 Uplatňovanie horizontálnych princípov a cieľov politiky pre využívanie EŠIF

1.5.1 Opatrenia pre princíp partnerstva vrátane indikatívneho zoznamu partnerov a zhrnutie aktivít na zahrnutie partnerov, ich úloha pri príprave PD a správe o pokroku

Úrad vlády SR (ďalej len „ÚV SR“) koordinuje využívanie finančných prostriedkov z fondov EÚ259. V prostredí ÚV SR je príprava PD SR na roky 2014 – 2020 zabezpečovaná Centrálnym koordinačným orgánom (ďalej len „CKO“), ktorý je v gescii podpredsedu vlády SR pre investície. ÚV SR včleňuje relevantných partnerov do procesu prípravy PD SR prostredníctvom nasledovných pracovných skupín:

a) Rada vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky 2014 – 2020 – koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády SR v otázkach súvisiacich s prípravou PD SR (zoznam členov v prílohe),

b) pracovná skupina „Partnerstvo pre politiku súdržnosti“ – platforma pre výmenu skúseností z praxe a názorov odborníkov v oblasti politiky súdržnosti EÚ po roku 2013 (zoznam členov v prílohe),

c) pracovné skupiny k plneniu ex ante kondicionalít – zriadené na jednotlivých ústredných orgánoch štátnej správy zodpovedných za ich plnenie v zmysle uznesenia vlády SR č. 305/2012,

d) pracovné skupiny na prípravu budúcich operačných programov – zriadené na jednotlivých zodpovedných orgánoch260 v zmysle usmernenia CKO k príprave OP na roky 2014 – 2020,

e) pracovná skupina na vytvorenie Územnej dohody medzi vládou SR, regionálnou samosprávou a miestnou samosprávou na roky 2014 – 2020 (zoznam členov v prílohe).

Do procesu prípravy PD SR sú zapojené RO zodpovedné za prípravu budúcich OP261, ďalšie ústredné orgány štátnej správy, ako aj široké spektrum partnerov z regionálnej a miestnej samosprávy, akademickej sféry, záujmových združení, reprezentatívnych profesijných združení, mimovládnych organizácií (zastrešujúcich rodovú rovnosť, nediskrimináciu, udržateľný rozvoj a životné prostredie), organizácií v oblasti rozvoja vidieka a rybného hospodárstva a Európskych zoskupení územnej spolupráce. Neoddeliteľnú súčasť pri príprave PD SR tvorí spolupráca s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je zodpovedné za oblasť rozvoja vidieka a rybného hospodárstva.

Výber relevantných partnerov zapájaných do procesu prípravy PD SR bol realizovaný v súlade s čl. 5 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a delegovaného aktu EK k Európskemu kódexu pre partnerstvo262 tak, aby bol v celom procese uplatňovaný princíp partnerstva a viacúrovňové riadenie. Do úvahy boli vzaté doterajšie skúsenosti spolupráce s partnermi v rámci programového obdobia 2007 – 2013, aktívna účasť, výsledky v príslušnej oblasti pôsobnosti a potreba pokrytia všetkých oblastí PD SR relevantnými reprezentatívnymi partnermi. CKO vydalo pre budúce RO usmernenie k príprave OP na roky 2014 – 2020, spolu s návrhom jednotného štatútu pracovných skupín pre prípravu jednotlivých OP SR. Uvedené usmernenie identifikovalo povinnosť zastúpenia relevantných partnerov v týchto pracovných skupinách, vrátane subjektov zastupujúcich oblasť rómskych komunít, rozvoja občianskej spoločnosti, horizontálnych princípov, reprezentatívnych mimovládnych

259 V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

260 Riadiace orgány v rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti boli stanovené uznesením vlády SR č. 139/2013 k návrhu štruktúry operačných programov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020 a orgány zodpovedné za prípravu a implementáciu programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca uznesením vlády SR č. 604/2013 k návrhu určenia orgánov zodpovedných za prípravu a implementáciu programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca v programovom období 2014 – 2020 v podmienkach Slovenskej republiky

261 V rámci cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a cieľa Európska územná spolupráca

262 xxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxx_xxxxxx/xxxx/xxxxxx/xxx/xxxxxxxxxxx/xxxxx_00_xxxx_xx_xxxxxxx_x0_0000_00_00.xxx

neziskových organizácií, ako aj mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti rozvoja vidieka a rybného hospodárstva a zástupcov miestnych akčných skupín. CKO tiež vypracovalo usmernenie k zapojeniu partnerov mimovládnych neziskových organizácií do prípravy OP 263 . Výber reprezentatívnych partnerov zastupujúcich občiansku spoločnosť je zabezpečovaný prostredníctvom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. Rovnaký prístup sa uplatňuje aj v pracovnej skupine na prípravu PD SR.

V úvodnej fáze procesu prípravy návrhu PD SR bola v spolupráci s relevantnými partnermi vykonaná komplexná analýza rozdielov a potrieb v oblasti rozvoja a potenciálu rastu, a to vzhľadom na tematické ciele a kľúčové činnosti definované v Pozičnom dokumente EK k príprave PD SR a programov na programové obdobie 2014 – 2020. Pri spracovaní analýzy sa prihliadalo na NPR, špecifické odporúčania Rady pre SR, legislatívne a strategické dokumenty EÚ a SR a skúseností z programového obdobia 2007 – 2013. Návrh analytickej časti PD SR bol diskutovaný na zasadnutí pracovnej skupiny Partnerstvo pre politiku súdržnosti.

V ďalšom kroku bola vypracovaná strategická časť a ex ante hodnotenie PD SR. Čiastkové výstupy PD SR boli priebežne zasielané a konzultované s relevantnými partnermi. Komunikácia s partnermi prebiehala elektronickou formou, ako aj prostredníctvom pracovných skupín ÚV SR. Rovnako boli zapracovávané odborné vstupy od jednotlivých RO, a to v súvislosti s paralelnou prípravou OP. Do procesu prípravy PD SR bola zapojená aj široká verejnosť prostredníctvom dotazníka CKO, ktorého cieľom bolo zhromaždiť názory a príspevky verejnosti na aktuálne otázky týkajúce sa využívania fondov EÚ v programovom období 2014 – 2020264. Výstupy z dotazníka podporili výber tematických cieľov a investičných priorít, ktoré boli stanovené v návrhu PD SR. Podnety verejnosti na zníženie administratívnej záťaže sú obsiahnuté v príslušnej časti PD SR a tvoria významný podklad pre spracovanie systému riadenia a kontroly EŠIF. Návrh PD SR bol tiež prerokovaný členmi Rady vlády SR pre PD SR.

Ucelený návrh PD SR bol relevantnými partnermi prijatý pozitívne. Relevantní partneri podporili stanovené tematické ciele a prioritné oblasti financovania EŠIF, uplatňovanie integrovaných prístupov pre celé územie SR, ambíciu postupného prechodu na elektronickú výmenu informácií a údajov medzi prijímateľmi a orgánmi riadenia a kontroly programov a opatrenia na zníženie administratívnej záťaže na strane prijímateľov. Pripomienky partnerov smerovali najmä k precizovaniu textu PD SR. Medzi zásadné požiadavky partnerov, ktoré boli akceptované, patrili najmä potreba dopracovania PD SR v súlade s RIS3, doplnenia analýzy za oblasť rozvoja vidieka a rybného hospodárstva, nesúhlas s jednotným systémom riadenia a jednotným informačným systémom pre monitorovanie EŠIF, potreba dopracovania územnej koncentrácie a aplikácie integrovaných prístupov, zosúladenia kapitol 1.1 a 1.3 v návrhu PD SR a úpravy horizontálneho princípu udržateľný rozvoj.

Prvý návrh PD SR vrátane ex ante hodnotenia bol predložený na posúdenie EK koncom júna 2013 a zverejnený na webovom sídle CKO265. Rovnako sa v procese pripomienkovania návrhu PD SR organizujú zo strany CKO pracovné stretnutia s orgánmi zodpovednými za prípravu OP, ktoré svoje stanoviská komunikujú s relevantnými partnermi v danej oblasti, za účelom zapracovania kľúčových otvorených otázok vyplývajúcich z predložených pripomienok a výsledkov negociácií s EK. Cieľom týchto stretnutí je zodpovedať na otvorené problematiky zamerané najmä na oblasť územného rozvoja, tematickej koncentrácie, uplatňovania integrovaných prístupov, koordinácie medzi hlavnými OP a ostatnými nástrojmi podpory, prepojenia aktivít jednotlivých OP s opatreniami na zmenu klímy a nastavenia mechanizmu implementácie výkonnostného rámca. Súbežne je zo strany CKO zabezpečovaná koordinácia plnenia a vyhodnocovania plnenia ex ante kondicionalít v podmienkach

263 Usmernenia CKO k príprave operačných programov na roky 2014 – 2020 a zapojeniu partnerov mimovládnych neziskových organizácií do prípravy operačných programov boli zaslané elektronicky jednotlivým riadiacim orgánom.

264 xxxx://xxx.xxxx.xx/xx/xxxxxxxxxx-xxxxxxx-0000---0000/xxxxxxxx/

265 xxxx://xxx.xxxx.xx/xx/xxxxxxxxxx-xxxxxxx-0000---0000/xxxxxxxxxx-x-xxxxxxxx-xxxxxxxxxxx-xxxxxx-xx-x-xx/

SR, a to v spolupráci s ich gestormi. Princíp partnerstva je zabezpečený aj prostredníctvom pripomienkovania návrhu PD SR širokou verejnosťou v procese posudzovania vplyvov tohto dokumentu na životné prostredie (SEA)266.

Za účelom zabezpečenia účasti širokého spektra sociálno-ekonomických partnerov na úrovni SR, CKO doteraz poskytlo v rámci zasadnutí pracovnej skupiny Partnerstvo pre politiku súdržnosti možnosť refundácie cestovných nákladov pre partnerov z prostredia občianskej spoločnosti, záujmových a profesijných združení pôsobiacich mimo miesta zasadnutia uvedenej pracovnej skupiny.

V oblasti informovanosti a publicity zabezpečuje CKO informovanosť širokej verejnosti o príprave programového obdobia 2014 – 2020 prostredníctvom svojho webového sídla xxxx://xxx.xxxx.xx, Informačného centra „Štrukturálne fondy pre Slovensko“ zasielaním newslettrov pre registrovaných záujemcov, ako aj prostredníctvom pravidelných publikácií v časopise EUROKOMPAS. Komunikácia so širokou verejnosťou prebieha aj prostredníctvom e-mailovej adresy xxx@xxxxx.xxx.xx. Mobilizácia relevantných partnerov sa zabezpečuje aj organizovaním konferencií a školení k problematike využívania fondov EÚ. CKO zároveň pravidelne predkladá na rokovanie vlády SR informáciu o negociačnom procese k návrhom právnych predpisov EÚ pre politiku súdržnosti po roku 2013, vrátane informácie o príprave Partnerskej dohody SR na programové obdobie 2014 – 2020 a plnení ex ante kondicionalít v podmienkach SR za polročné obdobie. Obsahom uvedenej informácie je aj podrobný prehľad o uskutočnených aktivitách so sociálno-ekonomickými partnermi pri príprave programového obdobia 2014 – 2020. V programovom období 2014 – 2020 bude spolupráca s relevantnými partnermi naďalej pokračovať osvedčenou formou, a to začlenením partnerov do činnosti Pracovnej skupiny pre komunikáciu. CKO bude klásť väčší dôraz na širokú informovanosť na všetkých úrovniach implementácie s použitím širokého spektra nástrojov (využívanie Integrovanej informačnej siete regionálnych informačných centier, vytvorenie Informačného call centra, aplikácie webových sídiel a časopisu EUROKOMPAS pre smart phony a tablety), nových spôsobov komunikácie (prepojenie webového portálu CKO s ITMS, komunikácia cez sociálne siete) a centralizovaného systému vzdelávania pre relevantných partnerov zapojených do prípravy, implementácie, monitorovania a hodnotenia PD SR a OP (školenia, semináre, workshopy). Komunikačná stratégia sa bude realizovať aj na základe pravidelných prieskumov verejnej mienky zameraných na zistenie úrovne povedomia verejnosti o výsledkoch podpory z EŠIF. S cieľom aktívne zapájať široké spektrum partnerov do fázy implementácie sa tiež plánuje organizovanie sérií pracovných stretnutí v prostredí regiónov SR. Princíp partnerstva bude uplatňovaný v podmienkach SR aj pri implementácii integrovaných územných prístupov (IÚI, CLLD, udržateľný mestský rozvoj).

V súlade s čl. 5 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 bude princíp partnerstva uplatňovaný aj v implementačnej fáze PD SR a programov. Spolupráca s partnermi bude naďalej pokračovať formou, ktorá sa osvedčila už v programovom období 2007 – 2013, a to začlenením partnerov do činnosti Národného monitorovacieho výboru pre PD SR a monitorovacích výborov jednotlivých OP zriadených riadiacimi orgánmi. Relevantní partneri, ako riadni členovia monitorovacích výborov, budú pravidelne informovaní o stave implementácie programov a zapojení do hodnotenia efektívnosti a účinnosti využívania prostriedkov EŠIF. V procese implementácie OP budú riadiacimi orgánmi zriadené expertné pracovné skupiny pri monitorovacom výbore za účasti relevantných partnerov, ktorí budú aktívne spolupracovať s príslušným riadiacim orgánom OP na príprave správy o pokroku.

1.5.2 Podpora rovnosti mužov a žien, nediskriminácie a prístupnosti

Hlavné ciele pre horizontálny princíp rodová rovnosť sú zadefinované v závislosti od fondu EÚ, z ktorého sú programy a ich prioritné osi podporované. Hlavným cieľom pre programy ESF je zabezpečiť rovnosť mužov a žien na trhu práce a v príprave naň a cieľom pre ostatné programy EŠIF

266 Verejné prerokovanie Správy o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom „Partnerská dohoda SR na roky 2014 – 2020“ a Návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2014 – 2020 sa uskutočnilo dňa 7. novembra 2013 v priestoroch Úradu vlády SR.

je zníženie horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie v odvetviach hospodárstva. Hlavným cieľom horizontálneho princípu nediskriminácia pre programy ESF je zabezpečiť rovnosť príležitostí na trhu práce a v príprave naň a pre ostatné programy EŠIF je zabezpečiť rovnosť príležitostí v prístupe a využívaní infraštruktúry a služieb.

Osobitný prístup si vyžadujú osoby so zdravotným postihnutím, pre ktoré je potrebné vytvorenie mimoriadnych podmienok prístupnosti (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.). Bez takto vytvorených podmienok nie je možné osoby so zdravotným postihnutím začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý pre SR nadobudol platnosť 25. júna 2010267.

Za účelom predchádzania diskriminácie, podpory prístupnosti a rovnosti mužov a žien sa budú tieto princípy uplatňovať vo všetkých OP, a to prostredníctvom zavádzania vyrovnávacích opatrení a aktivít cielených na podporu znevýhodnených skupín. Tento prístup bude integrovaný do programov EŠIF na roky 2014 – 2020 prostredníctvom ich riadiacej dokumentácie (programový manuál, príručka pre žiadateľa). Pre identifikáciu prioritných oblastí a cieľov na uplatňovanie princípu predchádzania diskriminácie, podpory prístupnosti a rodovej rovnosti bude základným rámcom národný strategický dokument, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí jeho aplikácia v OP v rámci EŠIF. Pre účinné uplatňovanie horizontálneho princípu rodová rovnosť, nediskriminácia a prístupnosť bude v hodnotiacom a výberovom procese žiadostí o nenávratný finančný príspevok stanovené diskvalifikačné kritérium v rámci prioritných osí OP.

Proces monitorovania plnenia horizontálnych princípov bude na projektovej úrovni sledovaný prostredníctvom monitorovacích správ, ktorých súčasťou bude samostatný výstup obsahujúci informácie o horizontálnych princípoch (t. j. popisom vykonaných aktivít, ich výsledkov a vyhodnotením ich príspevku k dosahovaniu stanovených cieľov horizontálnych princípov), ako aj kontrolou na mieste realizácie projektov a následne hodnotením príspevku k cieľom horizontálnych princípov. Samostatný výstup obsahujúci informácie o uplatňovaní horizontálneho princípu bude podkladom pre proces hodnotenia príspevku EŠIF k plneniu cieľov identifikovaných v národnom strategickom dokumente. Odpočet plnenia dosiahnutej úrovne stanovených cieľov v národnom strategickom dokumente, vrátane návrhu nápravných opatrení a odporúčaní k ich dosiahnutiu, bude každoročne predkladaný do vlády SR.

RO budú predkladať orgánu zodpovednému za uplatňovanie horizontálnych princípov rodová rovnosť, nediskriminácia a prístupnosť pravidelnú informáciu o ich plnení, a to vyhodnotením monitorovacích správ a kontrol na mieste v pravidelných časových intervaloch. Analytickú, hodnotiacu, strategickú a legislatívnu činnosť pre uplatňovanie horizontálnych princípov rodová rovnosť, nediskriminácia a prístupnosť bude na národnej úrovni zabezpečovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVR SR“), ktoré je zodpovedné za štátnu politiku v týchto oblastiach a ktoré bude zodpovedné za definovanie podmienok poskytnutia pomoci súvisiacej so zabezpečením aplikovania horizontálneho princípu rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti a spôsobu jej overovania, ktorý bude pre RO záväzný. Rovnako bude zabezpečovať vzdelávacie a školiace aktivity pre uplatňovanie rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti subjektom zapojeným do implementácie EŠIF, relevantným sociálno-ekonomickým partnerom ako aj hodnotiteľom. Zásady prístupnosti, nediskriminácie, či podpory rovnosti medzi mužmi a ženami, budú týmto zabezpečené nie len diskvalifikáciou pri nedodržaní podmienok, ale aj pri hodnotiacom a výberovom procese, kde sa počíta so zapojením relevantných partnerov.

Na efektívne a účinné uplatňovanie uvedených horizontálnych princípov bude na národnej úrovni potrebné zvýšiť, resp. optimalizovať počet zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať vykonávanie

267 Čl. 45 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými

vymenovaných činností. Vecne príslušní zástupcovia MPSVR SR za uplatňovanie horizontálnych princípov v oblasti rodovej rovnosti, nediskriminácie a prístupnosti budú mať zabezpečené zastúpenie vo všetkých monitorovacích výboroch a pracovných skupinách na prípravu a implementáciu OP v rámci EŠIF.

V súlade s princípom partnerstva budú relevantné inštitúcie občianskej spoločnosti, zastupujúce rodovú rovnosť, nediskrimináciu a záujmy znevýhodnených skupín zapojené do procesu prípravy, monitorovania a hodnotenia OP SR.

1.5.3 Udržateľný rozvoj

Programy spolufinancované z EŠIF musia dodržiavať aj horizontálny princíp udržateľného rozvoja. Základom udržateľného rozvoja sú tri piliere, a to environmentálny, ekonomický a sociálny. Hlavným cieľom horizontálneho princípu udržateľný rozvoj bude zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti sociálneho a ekonomického rastu s osobitným dôrazom na ochranu a zlepšenie životného prostredia pri zohľadnení zásady „znečisťovateľ platí“268.

Zásada „znečisťovateľ platí“ je obsiahnutá v legislatíve SR, pričom legislatívnym základom uplatňovania jej prevenčnej a nápravnej zložky v slovenskom právnom poriadku je zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. V nadväznosti naň sa obidve z uvedených zložiek zásady „znečisťovateľ platí“ následne premietajú v tzv. zložkových zákonoch chrániacich určitú zložku životného prostredia (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 401/ 1998 Z. z.

o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších prepisov, zákon č. 409/2011 Z. z.

o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pod.) a v tzv. prierezových zákonoch, ktoré zasahujú do viacerých oblastí životného prostredia (zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2013 Z. z.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pod.). V prostredí SR je zásada „znečisťovateľ platí“ implementovaná prostredníctvom právnych a ekonomických nástrojov tak, aby boli povinné osoby motivované k znižovaniu znečistenia a dotýkala sa všetkých znečisťovateľov. Ekonomické nástroje tvoria dôležitú súčasť environmentálnej politiky SR, pričom k nim patria dane, poplatky, odvody, pokuty a úhrady. Takto získané finančné prostriedky tvoria príjem Environmentálneho fondu, a tie sa opätovne využívajú na nápravné opatrenia v danom sektore hospodárstva.

V rámci uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ sa v SR využívajú predovšetkým dva horizontálne nástroje – integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ) a posudzovanie vplyvov na životné

268 V legislatíve SR nie je zásada „znečisťovateľ platí“ definovaná, avšak vo všeobecnosti možno pod touto zásadou rozumieť pravidlo, že ten, kto svojou činnosťou, prípadne nekonaním môže spôsobiť, alebo spôsobil znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, by mal znášať aj náklady na prevenčné a nápravné opatrenia predchádzajúce, alebo zabraňujúce znečisťovaniu alebo poškodzovaniu. V prípade, ak nápravné opatrenia nie je možné vykonať tak, že sa životné prostredie uvedie do pôvodného stavu, mal by znečisťovateľ znášať takú kompenzáciu poškodenia, alebo znečistenia životného prostredia, ktorá bude úmerná miere svojho podielu tohto znečistenia, alebo poškodenia životného prostredia. Príslušný orgán verejnej správy môže prijať nevyhnutné preventívne alebo nápravné opatrenia, ale len v prípade, ak znečisťovateľ nie je schopný tieto opatrenia realizovať sám. Zásada znečisťovateľ platí zahŕňa prevenčnú a nápravnú zložku.

prostredie (EIA). Uvedené horizontálne nástroje budú uplatňované aj v rámci poskytovania podpory z EŠIF.

Princíp udržateľného rozvoja bude integrovaný do relevantných programov EŠIF na roky 2014 – 2020 prostredníctvom jednotlivých OP a ich riadiacej dokumentácie (programový manuál, príručka pre žiadateľa). Pre identifikáciu prioritných oblastí a cieľov na uplatňovanie princípu udržateľného rozvoja bude základným rámcom národný strategický dokument, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí jeho aplikácia v OP v rámci EŠIF. Pre účinné uplatňovanie horizontálneho princípu udržateľný rozvoj bude jeho hlavný cieľ stanovený v hodnotiacom a výberovom procese žiadosti

o nenávratný finančný príspevok ako diskvalifikačné kritérium v rámci prioritných osí OP. Investície z EŠIF by nemali zvyšovať zaťaženie životného prostredia. S cieľom posúdiť úroveň zaťaženia životného prostredia bude povinnou prílohou žiadosti o nenávratný finančný príspevok výsledný dokument z procesu posudzovania navrhovanej činnosti z hľadiska jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie v zmysle platnej právnej úpravy (t.j. rozhodnutie zo zisťovacieho konania alebo záverečné stanovisko), alebo vyjadrenie príslušného orgánu o tom, že navrhovaná činnosť, resp. zmena navrhovanej činnosti, nepodlieha posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Podobne bude povinnou prílohou žiadosti o nenávratný finančný príspevok aj integrované povolenie v prípadoch činností, na ktoré sa povinnosť jeho vydania vzťahuje. V súvislosti s uplatnením zásady

„znečisťovateľ platí“ budú za neoprávnené výdavky považované výdavky na aktivity, ktoré sa týkajú plnenia povinností stanovených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch v súvislosti so zásadou

„znečisťovateľ platí“. Táto zásada bude zohľadnená v podmienkach poskytnutia pomoci stanovených vo výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.

Proces monitorovania plnenia princípu udržateľného rozvoja bude na projektovej úrovni sledovaný prostredníctvom monitorovacích správ (t. j. popisom vykonaných aktivít, ich výsledkov a vyhodnotením ich príspevku k dosahovaniu stanovených cieľov horizontálneho princípu), ako aj kontrolou na mieste realizácie projektov a následne hodnotením príspevku k cieľom horizontálneho princípu. Samostatný výstup obsahujúci informácie o uplatňovaní horizontálneho princípu bude podkladom pre proces hodnotenia príspevku EŠIF k plneniu cieľov identifikovaných v národnom strategickom dokumente. Odpočet plnenia dosiahnutej úrovne stanovených cieľov v národnom strategickom dokumente, vrátane návrhu nápravných opatrení a odporúčaní k ich dosiahnutiu bude každoročne predkladaný do vlády SR.

Analytickú, hodnotiacu, strategickú a legislatívnu činnosť pre uplatňovanie horizontálneho princípu udržateľný rozvoj bude na národnej úrovni zabezpečovať Úrad vlády SR. RO budú predkladať orgánu zodpovednému za uplatňovanie horizontálneho princípu udržateľný rozvoj pravidelnú informáciu

o jeho plnení, a to vyhodnotením monitorovacích správ, ako aj kontrol na mieste v pravidelných časových intervaloch. Zástupca orgánu zodpovedného za uplatňovanie horizontálneho princípu udržateľný rozvoj bude zodpovedný za definovanie podmienky poskytnutia pomoci súvisiacej so zabezpečením aplikovania horizontálneho princípu udržateľný rozvoj a spôsobu jej overovania, ktorý bude pre RO záväzný. Rovnako bude zabezpečovať vzdelávacie a školiace aktivity pre uplatňovanie udržateľného rozvoja subjektom zapojeným do implementácie EŠIF, relevantným sociálno-ekonomickým partnerom, ako aj hodnotiteľom žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Na efektívne a účinné uplatňovanie horizontálneho princípu udržateľný rozvoj bude na národnej úrovni potrebné zvýšiť, resp. optimalizovať počet zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať vykonávanie vymenovaných činností. Vecne príslušní zástupcovia ÚV SR za uplatňovanie horizontálneho princípu udržateľný rozvoj budú mať zabezpečené zastúpenie vo všetkých

monitorovacích výboroch a pracovných skupinách pre prípravu a implementáciu OP v rámci EŠIF. V súlade s princípom partnerstva budú relevantné inštitúcie občianskej spoločnosti, zastupujúce oblasť udržateľného rozvoja zapojené do procesu prípravy, monitorovania a hodnotenia XX.Xx účelom znižovania negatívnych vplyvov na klímu, znižovania znečistenia ovzdušia a ostatných zložiek životného prostredia, ako aj s ohľadom na energetickú efektívnosť sa bude pri projektoch financovaných z EŠIF uplatňovať zelené verejné obstarávanie269.

Čo sa týka podpory efektívneho využívania zdrojov, v odpadovom hospodárstve je potrebné vyvinúť úsilie pri zavádzaní nástrojov predchádzania a opätovného využívania odpadov, budovaní zariadení na materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov a zariadení na spracovanie nebezpečných odpadov. V sektore vodného hospodárstva sa pozornosť zameria na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z rámcovej smernice o vodách (investície do znižovania obsahu škodlivých látok vo vodách, budovanie kanalizácií a zariadení na čistenie odpadových vôd, budovanie vodovodov, atď.). V oblasti ochrany ovzdušia je potrebné podporovať nové BAT technológie a systémové opatrenia, ktoré umožnia znížiť emisie a zabezpečiť okrem iného i súlad so smernicou o priemyselných emisiách a zároveň prispejú k plneniu požiadaviek vyplývajúcich zo smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe. V energetike je dôležitá podpora energetickej efektívnosti a zvyšovanie využívania obnoviteľnej energie, nízkouhlíkových technológií a eko-inovačných prístupov. Nevyhnutým zostáva aj zvyšovanie informovanosti o možnostiach úspory energetických zdrojov, vrátane informačných kampaní a podujatí. Podporovať sa bude prechod na vysoko účinnú výrobu tepla a elektriny, systémové investície do diaľkových sietí vykurovania/chladenia, energetické úspory a optimalizácia využitia energie na miestnej/obecnej úrovni podporovaním nízkouhlíkových stratégií/akčných plánov pre udržateľnú energiu, ako aj zavádzanie inteligentných meracích systémov a sietí.

V oblasti podpory biomasy je potrebné do procesu hodnotenia a výberu projektov zaviesť kritériá udržateľnosti jej využívania, v súlade s odporúčaniami správy Komisie Rade a Európskemu Parlamentu o požiadavkách trvalej udržateľnosti na používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe elektriny, tepla a chladu.

V rámci zmiernenia nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy sa pripravuje komplexná Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Táto stratégia navrhuje princípy, ktorými by sa adaptačné procesy mali riadiť, kritéria pre výber prioritných opatrení a súbor adaptačných opatrení, ktoré by mali viesť k zníženiu negatívnych sociálnych a ekonomických nákladov. V súlade so závermi Rady EÚ z februára 2013 boli aktivity v oblasti zmeny klímy (mitigácia a adaptácia) priamo začlenené aj do relevantných OP s vyčlenením indikatívnej alokácie na identifikované opatrenia. Pre systematické sledovanie vplyvu OP na zmenu klímy je možné použiť existujúce modely, ktoré umožňujú stanoviť uhlíkovú intenzitu jednotlivých aktivít v rámci OP (napríklad model CO2MPARE).

V rámci biodiverzity a starostlivosti o ekosystémy pripravuje SR dokument Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity pre roky 2012 – 2020. Kľúčovým cieľom zostáva zastavenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémov v SR, zabezpečenie ich revitalizácie a racionálneho využívania ekosystémových služieb v ich najväčšom vykonateľnom rozsahu. Biodiverzita bude zachovaná kombináciou synergických efektov s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom, vodným hospodárstvom a turizmom a posilnením ekonomických nástrojov a stimulov.

269 xxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/Xxxx.xxxx/XxxxXxxxxxxxXxxx/Xxxxx-Xxxxx-000000?xxxxxxXxxxxx_

Medzi hlavné aktivity SR v oblasti prírodných katastrof, predchádzanie riziku a jeho riadenia patrí prevencia pred povodňami, prevencia a riadenie rizík vyplývajúcich z uzavretých a opustených úložísk ťažobného odpadu, problematika rizík spojených so svahovými zosuvmi a predchádzanie katastrofám. Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami ustanovil povinnosť vyhotovovať a pravidelne aktualizovať plány riadenia povodňového rizika, vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v SR bolo vykonané v decembri 2011. Pripravuje sa Program prevencie a riadenia rizík na uzavretých a opustených úložiskách ťažobného odpadu, ktorý má byť predložený na rokovanie vlády SR v máji 2014. Pripravuje sa tiež Program prevencie a riadenia zosuvných rizík.

V súvislosti s environmentálnym aspektom horizontálneho princípu udržateľný rozvoj budú medzi ciele patriť podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzanie a riadenie rizika, ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov, podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach.

1.6 Zoznam programov v rámci EFRR, ESF a KF, s výnimkou programov v rámci cieľa Európska územná spolupráca a zoznam programov v prípade EPFRV a ENRF, spolu s príslušnými orientačnými pridelenými finančnými prostriedkami podľa EŠIF a podľa roku

Tabuľka 5

Názov program u

EŠIF (EFRR, ESF, KF, EPFRV, ENRF

alebo

IZM)

Celkom (mil. EUR)

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

OP VaI

EFRR

2 226 776 537

276 413 685

290 191 965

304 153 459

317 920 713

332 657 690

348 439 499

356 999 526

OP II

2 307 139 166

285 026 708

300 192 830

315 522 069

000 000 000

345 013 576

361 643 484

000 000 000

OP II

EFRR

1 729 506 207

214 686 645

225 388 043

236 231 739

246 924 574

000 000 000

270 628 087

277 276 541

OP ĽZ

EFRR

243 662 462

30 246 251

31 753 922

33 281 642

34 788 108

36 400 685

38 127 591

39 064 263

OP ĽZ

ESF

1 722 407 713

213 901 268

224 526 497

235 293 163

245 910 884

257 275 170

269 443 812

276 056 919

OP ĽZ

IZM

72 175 259

40 547 898

31 627 361

OP KŽP

1 861 112 261

229 924 017

242 158 152

254 523 870

000 000 000

278 313 942

291 728 879

298 200 017

OP KŽP

EFRR

1 295 886 480

160 860 666

168 879 021

177 004 000

000 000 000

193 592 218

202 776 538

207 758 098

IROP

EFRR

1 862 129 867

000 000 000

242 910 440

254 463 312

265 858 634

000 000 000

291 104 063

298 232 021

OP EVS

ESF

278 449 284

34 564 399

36 287 317

38 033 145

39 754 683

41 597 480

43 570 932

44 641 328

OP TP

EFRR

169 071 912

20 987 193

22 033 334

23 093 385

24 138 687

25 257 618

26 455 880

27 105 815

OP RH*

ENRF

PRV**

EPFRV

1 544 775 120

221 598 307

221 306 882

221 009 468

220 705 937

220 396 860

000 000 000

219 686 267

Celkom***

15 313 092

268

1 960 266

773

2 037 255

764

2 092 609

252

2 177 356

572

2 266 927

478

2 363 990

164

2 414 686

265

*Alokácie pre ENRF budú stanovené nariadeniami EK

** po transfere z II. do I. piliera

***bez alokácie ENRF

Uvedené alokácie obsahujú aj finančné zdroje vo výške 3% zo zdrojov EŠIF, ktoré budú alokované na implementáciu finančných nástrojov prostredníctvom slovenského investičného holdingu.

Tabuľka 6

Názov programu

EŠI fond (EFRR, KF, EPFRV, ENRF

alebo IZM)

Spolu

2014

2015

2016

2017

2018

2019

2020

EÚS

EFRR

223 367 272

11 079 190

16 177 117

23 101 946

41 976 097

42 815 620

43 671 932

44 545 370

Document Metadata

Table of Contents

Partnerská dohoda SR na roky 2014 – 2020

Document Metadata