Contract

Slovenskej republiky, čím sa ich základné právo na súdnu ochranu v istom zmysle stáva okliešteným rozsahom vyplývajúcim, ako už bolo uvedené, z § 40 ZRK.

§ 4

Forma rozhodcovskej zmluvy

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo for- mu rozhodcovskej doložky k zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(3) Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,

a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komuni- kácii strán alebo

b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

(4) Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú roz- hodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať roz- hodcovská doložka súčasťou zmluvy.

(5) Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona,3a) ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v zá- ujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.

(6) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahra- diť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

(7) Rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a ža- lovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

3a) Napríklad § 115 Obchodného zákonníka.

Súvisiace ustanovenia:

§ 3, § 16, § 21

Súvisiace predpisy:

OZ; OBZ; Modelový zákon UNCITRAL; ZSRK; zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných služ- bách); Nariadenie eIDAS

K § 4

Predmetné ustanovenie zákona bolo novelou z roku 2014 zásadným spôso- bom modifikované.

K ods. 1

V súvislosti so spôsobom uzavretia rozhodcovskej zmluvy možno rozlišo- vať dve podoby tohto zmluvného aktu, a to osobitnú rozhodcovskú zmluvu a rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je spravidla využívaná v prí- pade dojednávania rozhodcovského riešenie sporov pro futuro. Zmluvné stra- ny si v rámci hlavnej zmluvy dohodnú rozhodcovskú doložku, ktorá sa bude vzťahovať na všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi stranami v budúcnosti vzniknú. Osobitná rozhodcovská zmluva sa spravidla uzatvára, ak už kon- krétny spor, ktorý chcú strany riešiť v rozhodcovskom konaní, vznikne. Uve- dené tvrdenia vymedzujúce základný rozdiel medzi rozhodcovskou doložkou a osobitnou rozhodcovskou zmluvou však nebudú platiť všeobecne, keďže nemožno vylúčiť, že aj osobitnou rozhodcovskou zmluvou, ktorou sa dojedná rozhodcovské konanie ako spôsob riešenia konkrétneho sporu, sa zároveň dojedná táto metóda aj pre všetky ďalšie spory, ktoré medzi stranami vzniknú. Z hľadiska kontraktácie prevláda v praxi uzatváranie rozhodcovskej zmluvy predovšetkým vo forme doložky, ktorá je inkorporovaná do ustanovení hlav- nej zmluvy. Rozhodcovská doložka je s ohľadom na spôsob kontraktácie tým bežnejším spôsobom najmä preto, lebo sa ocitá priamo v „tele“ hlavnej zmlu- vy. Osobitná rozhodcovská zmluva o riešení sporu v rozhodcovskom konaní je menej frekventovaná. Osobitná rozhodcovská zmluva, ktorá sa uzatvára spravidla až po vzniku konkrétneho sporu, nekladie na pozornosť zmluvných strán až také nároky ako doložka. Tým, že zmluvné strany nie sú konfrontova- né s rozsiahlejšou hlavnou zmluvou, ale ich pozornosť je upriamená na zvlášt- nu rozhodcovskú zmluvu, minimalizuje sa riziko nevšimnutia si dôležitosti takéhoto zmluvného aktu a jeho dôsledkov. Jedno z ustanovení môže uniknúť pozornosti zmluvnej strany, no osobitný zmluvný akt a jeho dôsledky by mali byť dostatočnou istotou, že zmluvné strany si všimnú túto rozhodcovskú zmluvu.

K ods. 2 a 3

Podľa platnej právnej úpravy musí mať rozhodcovská zmluva písomnú for- mu. V opačnom prípade je neplatná. Novelou zákona bol do § 4 ZRK včlenený nový odsek 3, ktorý upravuje možnosť uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe. Zámerom bolo odstrániť pochybnosti o tom, či sú

na písomnú formu rozhodcovskej zmluvy kladené vyššie nároky ako na iné druhy právnych úkonov realizovaných pomocou elektronických prostriedkov. Rozhodcovská zmluva je zachovaná aj vtedy, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými pro- striedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Obdobne upravuje možnosť elektronickej formy právne- ho úkon aj Občiansky zákonník v § 40 ods. 4. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je podľa novej právnej úpravy zachovaná v prípade kumulatívneho naplnenia dvoch predpokladov, a to zachytenia obsahu rozhodcovskej zmluvy a určenia osôb, ktoré tento právny úkon urobili. Požiadavka zachytenia obsahu právneho úkonu nespôsobuje v súčasnosti zásadnejšie problémy. Dosiahnutie tejto požiadavky je v zásade bezproblémové, či prostredníctvom emailovej ko- munikácie, alebo prostredníctvom iných prostriedkov. Treba si však uvedomiť dôležitú skutočnosť, a to že bez ohľadu na zvolený prostriedok je písomnosť vždy spojená s grafickým znázornením súboru znakov. Písomným právnym úkonom nebude na základe uvedeného taký úkon, ktorý bude realizovaný prostredníctvom elektronických prostriedkov a umožní zachytiť obsah a určiť konajúcu osobu (napr. zvuková nahrávka).56

Problémy môže spôsobovať druhá požiadavka. Jednoznačná identifikácia

osoby, resp. osôb, ktorá úkon urobila, je otázna. Hlavnou otázkou je, či treba pre zachovanie písomnej formy v prípade elektronickej formy právneho úko- nu, aby bol tento úkon opatrený elektronickým podpisom konajúceho, alebo postačuje akákoľvek možnosť určenia konajúcej osoby, napríklad len podľa e-mailovej adresy.57

Elektronický podpis je považovaný za rovnocenný s originálnym vlastno- ručným podpisom osoby, pričom predstavuje možnosť jednoznačnej identifiká- cie identity konajúcej osoby. Právna regulácia elektronickej identifikácie prešla v uplynulých mesiacoch zásadnými zmenami. Národné úpravy boli v členských štátoch Európskej únie nahradené jednotnou reguláciou vo forme Nariadenia eIDAS, ktoré do účinnosti vstúpilo 1. júla 2016.58 Prednedávnom bol prijatý zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické tran- sakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných službách). Zákon

56 XXXXXX, X. In ŠVESTKA, X., XXXXXX, X., XXXXXXX, M., XXXXXX, M. a kol. Občanský zákoník I. Komentář. 2. vydání. Praha : X. X. Xxxx, 2009, s. 369 a nasl.

57 XXXXXXXX, X. In LAVICKÝ, P. a kol. Občanský zákoník I. Obecná část (§ 1 − 654). Komentář. Praha : X. X. Xxxx, 2014, s. 2026 a nasl.

58 XXXXXXX, X., XXXXXXXXXX, D. Nariadenie EIDAS – riešenie pre odstránenie nedôvery v elektronické obchodnovanie? In Právo, obchod,ekonomika VII. Košice : UPJŠ, 2017, s. 201 a nasl.

o dôveryhodných službách zrušil zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, ktorý zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky nové poj- my a inštitúty (elektronický podpis, elektronická pečať, zaručený elektronický podpis, zaručená elektronická pečať, časová pečiatka, certifikačná autorita atď.), definoval podmienky ich používania, povinnosti certifikačných autorít, technické a bezpečnostné požiadavky na používané systémy a zariadenia, ktoré konkretizoval vo vykonávacích predpisoch vydaných Národným bezpečnost- ným úradom.59 Cieľom Nariadenia eIDAS je posilniť dôveru pri elektronických transakciách na vnútornom trhu vytvorením spoločného základu pre bezpečné elektronické interakcie medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej správy, čím sa zvýši účinnosť verejných a súkromných on-line služieb, elektronického podnikania a elektronického obchodu v Európskej únii. Nariadenie eIDAS definuje niekoľko typov elektronických podpisov podľa úrovne bezpečnosti: elektronický podpis, zdokonalený elektronický podpis, zdokonalený elektro- nický podpis založený na kvalifikovanom certifikáte a kvalifikovaný elektronic- ký podpis. Najvyššiu úroveň bezpečnosti poskytuje kvalifikovaný elektronický podpis, t. j. podpis vyhotovený osobou s údajmi na vyhotovenie elektronického podpisu (súkromný kľúč), ktoré sa nachádzajú v zariadení na vyhotovenie kva- lifikovaného elektronického podpisu, pre ktorú bol vydaný kvalifikovaný cer- tifikát obsahujúci súvisiace údaje na validáciu elektronického podpisu (verejný kľúč), identitu tejto osoby (podpisovateľ) a osoby zodpovednej za vydanie toh- to certifikátu. Kvalifikovaný elektronický podpis má rovnocenný právny úči- nok s vlastnoručným podpisom a tento elektronický podpis musí byť uznávaný vo všetkých členských štátoch.

V tejto súvislosti sa v praxi vyskytujú polemiky, či možno rozhodcovskú

zmluvu platne dohodnúť prostredníctvom emailu. V tomto kontexte je za- ujímavé rozhodnutie rozhodcovskej inštitúcie, ktorá sa s týmto problémom vysporiadala v prospech možnosti emailového dojednania právomoci roz- hodcovskej inštitúcie: „Nelze bez dalšího učiniĺ závěr, že rozhodčí doložka sjed- naná prostředky elektronické komunikace, zejména emailem, bez zaručeného elektronického podpisu ve smyslu zákona o elektronickém podpisu je neplatná.“ Emailová komunikácia je v súčasnosti považovaná za bežný komunikačný štandard, pričom však otázky kvalitatívnej úrovne overenia takejto komuni- kácie ostávajú dosiaľ nedoriešené. „V případe, že ze souvisejícich skutečností lze dovodit závěr, že z předmětné elektronické adresy účastník, jež namítá neplatnost rozhodčí doložky, komunikoval, nese tento účastník důkazní břemeno ohledně prokázání, že není původcem dotčené elektronické zprávy, z níž se dovozuje jeho

59 Dôvodová správa k zákonu o dôveryhodných službách.

souhlas s uzavřenou rozhodčí doložkou.“60 Opačné názory sa vyskytujú v xxxx- katúre (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. januára 2009, sp. zn. 30 Cdo 1230/2007, a z 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 3210/2007).

K ods. 4

V novom odseku sa v súlade s čl. 7 (6) Modelového zákona UNCITRAL explicitne uvádza, že rozhodcovská doložka môže byť do zmluvy zahrnutá aj odkazom, pričom jej znenie nemusí byť v zmluve priamo obsiahnuté. Toto ustanovenie bolo v zákonnom texte viac než žiaduce a odbornou verejnosťou očakávané, keďže v minulosti sa o platnosti či neplatnosti takejto inkorporácie rozhodcovskej doložky do zmluvných vzťahov diskutovalo.

Podľa § 273 OBZ je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobec- né obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organi- záciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uza- vierajúcim zmluvu známe alebo sú k návrhu na uzavretie zmluvy priložené. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou nás zaujíma predovšetkým druhá skupi- na obchodných podmienok61, teda iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu pripojené. Na platné uzavretie zmluvy týmto spôsobom Obchodný zákonník poskytuje dve možnosti s tým, že buď sú tieto obchodné podmienky stranám známe, pričom platí, že v danom prípade nemusia byť k zmluve priamo pripojené, alebo nie sú stranám známe a v tom prípade je predpokladom platného uzavretia zmluvy ich pripojenie k návrhu.62 Ide o širokú škálu rôznych obchodných podmienok vypracovaných rôznymi subjektmi, napríklad určitým podnikateľom alebo skupinou

60 Rozhodčí nález Rozhodčího soudu při IAL SE, sp. zn. 222/2009. In XXXXX, X. Přehled judikatury ve věcech rozhodčího řízení. Praha : Xxxxxxx Kluwer ČR, a. s., 2011, s. 50.

61 Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizá- ciami – zákon bližšie nevymedzuje subjekty, ktoré možno na účely spracovania predmetných všeobecných obchodných podmienok považovať za odborné alebo záujmové. Z kontextu zákonného ustanovenia vyplýva, že môže ísť o odborné alebo záujmové organizácie na rôznej úrovni podľa druhu zmlúv, pre ktoré majú slúžiť, a predmetu ich plnenia; ide však zrejme o to, aby z charakteru týchto organizácií vyplývala záruka, že podmienky budú mať dobrú odbornú úroveň a že v nich bude sledovaný určitý všeobecnejší záujem a nielen záujem jednotlivých podnikateľov. Takto všeobecne uznávanými sú napríklad podmienky vypracované odbornou komisiou OSN (UNCITRAL). O tomto type podmienok sa predpokladá, že sú každému podnikateľovi, ktorý podniká v danom odbore a obchoduje s určitým typom tovaru, známe. Preto stačí odkaz na tieto podmienky. Citované podľa XXXXX, M. In XXXXXXXXX, I., XXXXX, S., XXXXX, M. et al. Obchodní zákoník. Komentář. 13. vydání. Praha : X. X. Xxxx, 2010, s. 923.

62 Podrobnejšia analýza § 273 ods. 1 OBZ pozri In CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Xxxx Xxxxx, 2009, s. 69 a nasl.

podnikateľov, niektorou obchodnou spoločnosťou alebo skupinou spoločností a pod.63 Modifikáciu tejto formy kontraktácie predstavuje ďalšia zákonná al- ternatíva upravená v § 273 ods. 3 OBZ. Toto ustanovenie reguluje možnosť uzavretia zmluvy prostredníctvom zmluvných formulárov používaných v ob- chodnom styku.64 Zmluvné formuláre majú priamo formu zmluvy a spravidla sú do ich obsahu premietnuté aj obchodné podmienky. Je však možná aj kom- binácia v tom zmysle, že formulár je formou zmluvy a na obchodné podmien- ky len odkazuje.65

Často sa v takýchto obchodných podmienkach môže vyskytnúť ustanove- nie delegujúce právomoc rozhodovať všetky spory z uzavretého právneho vzťa- hu v rozhodcovskom konaní na rozhodcovskú inštitúciu. Na potrebu riešenia tejto v praxi častej situácie poukázala aj súdna judikatúra, ktorá sa s takouto možnosťou vysporiadala rôzne.66

K ods. 5

Novinkou je aj toto ustanovenie reflektujúce možnosť implementovať rozhodcovskú zmluvu v zmluve podľa osobitného zákona. Zákon o rozhod- covskom konaní príkladom odkazuje na § 115 OBZ. Tento mechanizmus dojednania rozhodcovskej zmluvy však zakladá vo všeobecnosti možnosť, aby vnútorné predpisy právnickej osoby obsahovali rozhodcovskú doložku. Do úvahy z tohto pohľadu prichádzajú najmä spoločenská alebo zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alebo stanovy. Dôvodová správa objasňuje zámer ponechať konkretizáciu podmienok platnosti rozhodcovskej doložky a rozsah arbitrabilných vecí v súlade s týmto ustanovením na judikatúru a právnu vedu. Platnosť rozhodcovskej doložky v rámci organizačných aktov spoloč- nosti a pristupovanie k takejto rozhodcovskej doložke v dôsledku zmien

63 XXXXXXXX, X. In XXXXXXXX, X. et al. Obchodný zákonník. Komentár. 2. časĺ. Tretie, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2012, s. 78.

64 Tzv. formulárové zmluvy predstavujú veľmi často frekventovanú formu uzatvárania zmlúv, pričom ako uvádza Xxxxxxx (In POKORNÁ, X., XXXXXXX, Z., XXX, Z. et al. Obchodní zákoník. Komentář. 2. díl. Praha : Xxxxxxx Kluwer, 2009, s. 1298) „ten, kdo nabízí standardně určité produkty na trhu, vypracuje si k tomu také typizovanou smlouvu, jejíž obsah se pro daný produkt nemění a do kterého se jen doplní označení druhé smluvní strany a případné modifikace obchodu, jež jsou ovšem také nebízeny v předem vytvořených standardních podobách, ze kterých si záujemci mohou vybrat.“

65 XXXXXXXX, X. In XXXXXXXX, X. et al. Obchodný zákonník. Komentár. 2. časĺ. Tretie, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2012, s. 79.

66 Pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010, a z 22. novembra 2010, sp. zn. 3 M Cdo 14/2011. Pozri aj GYÁRFÁŠ, X. Je platná rozhodcovská doložka vo všeobecných obchodných podmienkach? Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxx.xx/000.

v spoločníckej štruktúre bude de lege lata závisieť od toho, či tieto právne akty budú spĺňať podmienku písomnej formy.67 V dôsledku toho, že doktrínou je všeobecne akceptovaný ich zmluvný charakter, máme za to, že môžu obsa- hovať aj určenie riešenia sporov, ktoré vzniknú z týchto organizačných aktov v rozhodcovskom konaní. Nepochybne sa však bude rozhodcovská doložka vzťahovať len na spory vo vnútri spoločnosti. Pri riešení sporov z právnych vzťahov s tretími osobami, stojacimi mimo spoločnosti, nebude mať rozhod- covská doložka inkorporovaná v spoločenskej zmluve žiadne právne účinky.

K ods. 6

Platí, že rozhodcovská zmluva nemôže byť uzavretá len ústne. Ústnemu dojednaniu chýbajú všetky požiadavky, ktoré kladie na rozhodcovskú zmluvu zákon, a preto je takúto dohodu potrebné sankcionovať neplatnosťou. V sú- vislosti s nedostatkom formy rozhodcovskej zmluvy zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje konvalidovať nedostatok písomnej formy vyhlásením zmluv- ných strán o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní.

K ods. 7

V súlade s týmto ustanovením sa rozhodcovská zmluva považuje za pí- somne uzavretú aj v tom prípade, ak sa jej existencie v rozhodcovskej žalobe dovoláva žalobca a žalovaný jej existenciu v žalobnej odpovedi nespochybňuje. Komentované ustanovenie nadväzuje na § 21 ZRK, podľa ktorého právo na- mietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podlieha preklúzii, ak sa neuplatní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.

Komentované ustanovenie zároveň priamo reflektuje aj na rozsah uzatvo- renej rozhodcovskej zmluvy, ktorý je vymedzený predmetom podanej žaloby. V kontexte toho bude potrebné skúmať predovšetkým petit podanej rozhod- covskej žaloby.

Judikatúra:

▪ Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 2. decembra 2008, sp. zn. 1 Nds 6/2008: Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhod- covského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmed-

67 XXXXX, X. Dva konce palice (novely Zákona o rozhodcovskom konaní): spotrebiteľská a vnútro-korporátna arbitráž. In 19. Slovenské dni práva – zborník z konferencie. Bratislava : Slovenská advokátska komora, 2013, s. 76.

xxxxx neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcov- ského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhod- covského konania o tejto otázke dozvie. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námi- etke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

▪ Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19. decembra 2007, sp. zn. 29 Odo 1222/2005: Ná- mitku Fondu ohledně neplatnosti smlouvy shledal odvolací soud nedůvodnou. Závěr roz- hodčího senátu, podle něhož jsou „některé časti smlouvy neplatné“ (jakož i názor Fondu o neplatnosti smlouvy jako celku), se totiž na rozhodčí doložku nevztahují. V této souvis- losti dále s poukazem na ustanovení § 267 odst. 3 OBZ akcentoval, že „smluvní praxe sice inklinuje více k tomu založit rozhodčí smlouvu právě jako součást textu jiné smlouvy, nic to však nemění na tom, že i v případe rozhodčích smluv, jak je má na mysli ustanovení

§ 2 odst. 3 písm. b) ZRŘ, mohla by vždy být uzavřena rozhodčí smlouva jako smluva zcela samostatná, a to nejen z hlediska samostatné listiny, ale i v jiném čase než smlouva, ke které se váže.“

▪ Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29. januára 2009, sp. zn. 30 Cdo 1230/2007: Písemná forma právního úkonu předpokládá existenci dvou náležitostí, a to písemnosti a podpisu. Písemnost spočívá v tom, že projev vůle (právní úkon) jednajícího subjektu zahrnuje všechny podstatné náležitosti zachycené v písemném textu listiny. Písemný projev musí být zároveň podepsán, t. j. je platný až po podpisu jednající osoby. Smlouva, která musí být písemná, no nebyla jejími účastníky podepsána, nemůže vyvolat ani zamýšlené právní následky.

▪ Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 17. júla 2008, sp. zn. 32 Cdo 292/2008: Skutečnost, že rozhodčí doložka neupravuje podmínky rozhodčího řízení, nezakládá její neplatnost, neboť takové podmínky rozhodčí doložka podle platné právní úpravy obsahovat nemusí. Rovněž námitka o eventuelní podjatosti rozhodců nezakládá automaticky její neplatnost. O vyloučení rozhodce rozhoduje na návrh soud.

▪ Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 24. júna 2009, sp. zn. 29 Cdo 1468/2009: Pro úplnost Nejvyšší soud ČR uvádí, že námitka nedostatku pravomoci soudů v důsledku sjednané rozhodčí doložky není důvodná již proto, že ji společnost poprvé uplatnila až v odvolání. Jak správně uvedl odvolací soud, taková námitka musí být uplatněna nej- později při prvním úkonu ve věci samé; v opačném případe zůstává pravomoc soudu k projednání a rozhodnutí věci zachována (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 25. októbra 2010, sp. zn. 20 Cdo 2312/2000).

▪ Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2009: I. Podle

§ 3 odst. 2 ZRĂ tvoří-li však rozhodčí doložka součast podmínek, jimiž se řídí smlouva

hlavní, k níž se rozhodčí doložka vztahuje, je rozhodčí doložka platně ujednána i tehdy, jestliže písemný návrh hlavní smlouvy s rozhodčí doložkou byl druhou stranou přijat způsobem, z něhož je patrný její souhlas s obsahem rozhodčí smlouvy.

II. Pokud hlavní smlouva výslovně uvádí, že všeobecné smluvní podmínky, které jsou k této smlouvě připojeny a smluvními stranami hlavní smlouvy podepsány, jsou nedílnou součastí smlouvy a obsahují rozhodčí doložku, a s nimiž obě smluvní strany, teda i dovo- latel, vyslovily souhlas svým připojeným podpisem, nelze přisvědčit dovolateli, že by roz- hodčí doložka v posuzované věci nebyla sjednána platně a že by ze smlouvy nebyl patrný souhlas s obsahem rozhodčí smlouvy. Dovolací soud proto dospěl k závěru, že odvolací soud rozhodl v souladu s hmotným právem (3 odst. 3 ZRĂ), jestliže uzavřel, že rozhodčí doložka byla mezi účastníky sjednána platně.

III. Na uvedený závěr nemůže mít vliv okolnost, že v rozhodčí doložce byl uveden dřívěj- ší název subjektu, z jehož seznamu měl být vybrán rozhodce. Odvolací soud správně ve svém rozhodnutí odůvodnil, že změna názvu určitého subjektu nemůže vést k závěru, že ujednání v rozhodčí doložce je neurčité a nesrozumitelné. Došlo-li pouze ke změně názvu právnické osoby, nelze bez dalšího dovodit, že by tato právnická osoba byla zamě- nitelná s jinou právnickou osobou.

IV. Nepřesnost v označení subjektu, který vede seznam rozhodců případného sporu účastní- ků, spočívajícího v použití staršího názvu – Asociace leasingových společností místo nového názvu Česká leasingová a finanční asociace, nemohla podle odvolacího soudu způsobit ne- platnost ujednání učastníků o rozhodčí doložce (citované podľa GYÁRFÁŠ, J., XXXXXXX, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha : X. X. Xxxx, 2016, s. 107).

▪ Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010: Z citova- ných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu roz- hodcovskej doložky je potrebné splniť, okrem iného, podmienku písomnej formy. Pí- somná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere č. X. z 11. augusta 2008 uzatvorenej medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 ZRK môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhod- covská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov dolože- ná rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštato- vanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je pí- somná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe Všeobecných obchodných podmienok bolo potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené Všeobecné obchodné podmienky za rozhodcovskú doložku k zmluve. Dovolací súd má za to, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcov- skom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných obchodných podmienok, nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stra- nami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné obchodné

Platnosť rozhodcovskej zmluvy § 5

podmienky neboli ani len technicky spojené a ani zo samotného technického spojenia zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepo- chybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so Vše- obecnými obchodnými podmienkami.

▪ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. júla 2017, sp. zn. 23 Cdo 1782/2017: Pro posou- zení arbitrability nároku je stěžejní povaha takového nároku, nikoli obecná povaha řízení jako takového, přičemž povaha řízení (zda jde o sporné či nesporné řízení) není sama osobě pro závěr o arbitrabilitě věci určující (podrobně k tomu viz usnesení Nejvyššího soudu ČR z 19. března 2014, sp. zn. 29 Cdo 2648/2013).

Z uvedeného vyplývá, že nárok společníka na podíl na zisku vůči společnosti je nárokem, o němž je možné platně uzavřít rozhodčí smlouvu. O arbitrabilitě takového nároku totiž svědčí naplnění zákonných podmínek uvedených v § 2 ZRĂ, neboť se jedná o majetkový spor, k jehož projednání by bez existence rozhodčí smlouvy měl pravomoc soud a o jehož předmětu by bylo možné uzavřít smír.

§ 5

Platnosť rozhodcovskej zmluvy

(1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa po- sudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenia § 4 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Prí- pustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona.

(2) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

(3) Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedo- hodli inak.

Súvisiace ustanovenia:

§ 1, § 4, § 21

Súvisiace predpisy:

OZ; CSP; OBZ

K ods. 1

Rozhodcovská zmluva ako každý iný právny úkon musí spĺňať určité for- málne a obsahové náležitosti na to, aby bola platná. Rozhodcovská zmluva sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatná. Tieto

požiadavky musia byť naplnené kumulatívne, čiže platí, že ak nie je splnený čo len jeden z týchto atribútov vyžadovaných Občianskym zákonníkom, roz- hodcovská zmluva je neplatná pre priamy rozpor so zákonnými požiadavka- mi. K týmto požiadavkám sa pripájajú osobitné požiadavky v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu. Nadväzuje na § 40 OZ, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Ustanovenie umožňuje uzavrieť rozhodcovskú zmluvu aj podľa právneho poriadku iného štátu, pričom explicitne uvádza, že to nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V prípade uzavretia rozhodcovskej zmluvy podľa cu- dzieho právneho poriadku sa jej platnosť posudzuje podľa zvoleného právneho poriadku, no s tým, že prípustnosť predmetu konania sa vždy posudzuje podľa tuzemskej právnej úpravy.

K ods. 2 a 3

V súvislosti s neplatnou rozhodcovskou doložkou sa vynára otázka, či táto neplatnosť ovplyvňuje aj zvyšok zmluvy, resp. opačný prípad, či neplatnosť hlavnej zmluvy ovplyvňuje aj rozhodcovskú doložku. Takúto situáciu treba posudzovať podľa § 5 ods. 2 ZRK (ktorý vychádza zo všeobecného § 41 OZ68), podľa ktorého ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.69 Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. doktríne separability.70 Rozhodcovská zmluva zásadne pôsobí samostatne a má vlastný, na hlavnej zmluve nezávislý režim.71

68 Ustanovenie § 41 OZ: „Ak sa dôvod neplatnosti vzĺahuje len na časĺ právneho úkonu, je neplatnou len táto časĺ, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časĺ nemožno oddeliĺ od ostatného obsahu.“

69 Potvrdzuje to aj judikatúra: „Platnost rozhodčí smlouvy, i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu zcela samostatnou, jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy. Platnost smlouvy je nutno vždy posuzovat zcela nezávisle na platnosti smluv, ze kterých spor, jenž má být posouzen, vivěrá“ (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 12. apríla 2005, sp. zn. 5 Cmo 33/2005-306 – potvrdený uznesením Najvyššieho súdu ČR z 19. decembra 2007, sp. zn. 29 Odo 1222/2005).

70 Pozri napríklad BRAND, R. A. Consent, Validity and Choice of Forum Agreements in Inter- national Contracts. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxx.xxxx.xxx/xxx0/xxxxxx.xxx?xxxxxxxx_ id=1517810; XXXXXX, V. N. Autonomy of the Arbitration Agreement: Danger of Broad Interpretation. In CYArb – Czech (& central European). Party Autonomy versus Autonomy of Arbitrators. 2012, s. 3 a nasl.

71 XXXXXXXXXX, A. J. Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů. Komentář. 2. vydání. Praha : X. X. Xxxx, 2012, s. 222.