VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA
VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA
LP/2020/615
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných | 484 / 315 |
Subj ekt | Pripomienka | T y p |
AmC ham Slova kia | Čl. I, Bod 12 Nesúhlasíme so zúžením definície dotovaného obstarávateľa tak, ako je to navrhnuté, nakoľko ide o veľký zásah do kontroly transparentnosti a efektívneho vynakladania verejných financií, pričom sa rozširuje priestor pre korupčné a špekulatívne správanie. Vylúčenie tovarov a služieb z pôsobnosti tohto § ponecháva dostatočný priestor pre manipuláciu pri verejnom obstarávaní. Zároveň má takáto úprava za následok nerovné zaobchádzanie vo vzťahu k obstarávacím subjektom, keďže na jednej strane je subjekt povinný postupovať podľa tohto zákona, nakoľko hodnota zákazky prekračuje finančný limit, avšak na druhej strane dotovaný subjekt takúto povinnosť v zmysle tohto ustanovenia mať nebude, hoci predpokladaná hodnota jeho zákazky bude taká istá akú má iný nedotovaný subjekt. | Z |
AmC ham Slova kia | Čl. I, Xxx 27 a 29 Nesúhlasíme s navrhovaným zúžením povinnosti uchovávať dokumentáciu na 5 rokov a trváme na zachovaní pôvodnej 10 ročnej lehoty. Pri niektorých starších zákazkách, prípadne zákazkách uzatvorených na dlhšie obdobie (5 rokov + ) je táto 10 ročná lehota dostupnosti dokumentácie opodstatnená. Zároveň v dôsledku elektronizácie verejného obstarávania, 10 ročná lehota nepredstavuje ani pre verejných obstarávateľov nadbytočné náklady spojené s archiváciou dokumentácie. | Z |
AmC ham | Čl. I, Xxx 31 Nie je zrejmý dôvod na vypustenie tejto povinnosti. Vzhľadom na § 147 zákona o verejnom obstarávaní, kde je uvedená pôsobnosť | Z |
Slova kia | Úradu pre verejné obstarávanie, trváme na ponechaní tejto povinnosti. Zároveň upozorňujeme, že v súčasnosti je Úrad pre verejné obstarávanie zabezpečený jednak kapacitne a jednak odborne vo vzťahu k výkonu kontroly procesu verejného obstarávania. | |
AmC | Čl. I, Bod 41, § 117 | |
ham | Ako bolo uvedené k pripomienke k Čl. I, Bod 5, nesúhlasíme so zrušením podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou, | |
Slova | neakceptujeme uvedenú zmenu v stanovení limitov a riešenie len nadlimitných zákaziek cez zákon o verejnom obstarávaní. | |
kia | Nesúhlasíme teda ani s bodom 41, teda s vypustením tretej časti Čl. I. Navyše, s ohľadom na zabezpečenie dodržiavania princípov | |
transparentnosti, férovej hospodárskej súťaže, ako aj účelného a hospodárneho vynakladania verejných finančných prostriedkov, | ||
navrhujeme § 117 upraviť nasledovne: (1) „Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby | ||
vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne, pričom je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého | ||
zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu ku všetkým hospodárskym subjektom na trhu. (Vypustiť: Ak verejný obstarávateľ | ||
vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov | ||
rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.) Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a | ||
preto je povinný aj v prípade ZNH vypracovať a zaslať úradu výzvu na predkladanie ponúk na uverejnenie vo vestníku ÚVO a | ||
zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky | ||
komunikácie. (5) Ak nejde o postup podľa odseku 4, verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý nespĺňa | Z | |
podmienky účasti podľa § 32 ods. 1 písm. e) a f) alebo ktorý nevzišiel z vyhodnotenia aspoň troch predložených ponúk alebo ak u | ||
neho existuje dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. f. Ustanovenie § 11 týmto nie je dotknuté. (7) (Vypustiť: Pri zadávaní | ||
zákazky s nízkou hodnotou sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem prípadov, v ktorých to vyžadujú osobitné predpisy.) | ||
Verejný obstarávateľ eviduje všetky doklady a dokumenty a uchováva ich 10 rokov od uzavretia zmluvy, ak osobitný predpis46a) | ||
neustanovuje inak.“ Odôvodnenie: Ak je totiž cieľom navrhovanej zmeny zákona o verejnom obstarávaní zjednodušenie a | ||
zefektívnenie procesov verejného obstarávania pre všetky subjekty verejného obstarávania, uvedené nemôže byť učinené na úkor | ||
základného účelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorým je zabezpečenie účelného a hospodárneho vynakladania verejných | ||
finančných prostriedkov. Naopak, XxXxxx je na základe skúseností svojich členov za ponechanie ZNH a návrat k nižším | ||
(prísnejším) limitom pre ZNH, zákonnú povinnosť ich zverejňovať v online Vestníku ÚVO, a povinnosť vyhodnotiť minimálne tri | ||
predložené ponuky. Len tak sa vnesie do procesu verejného obstarávania ZNH aspoň základná miera transparentnosti a hospodárskej | ||
súťaže. Uverejnením výzvy na predkladanie ponúk v prípade ZNH vo Vestníku budú verejní obstarávatelia odbremenení od | ||
náročného vyhľadávania a oslovovania potencionálnych záujemcov. |
AmC ham Slova kia | Čl. I, Bod 5 Nesúhlasíme s celou zmenou koncepcie a teda ani s jednotlivými úpravami § 5 - Finančný limit zákazky a koncesie. Bod 5 navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Nesúhlasíme so zrušením podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou, neakceptujeme uvedenú zmenu v stanovení limitov a riešenie len nadlimitných zákaziek cez zákon o verejnom obstarávaní. Uvedené bude mať za následok okrem iných vecí zníženie transparentnosti, zvýšenie neprehľadnosti a korupcie vo verejnom obstarávaní. AmCham, podobne ako mnoho ďalších odborných podnikateľských združení, už v minulosti pri novelizácií ZVO kritizovala zvyšovanie finančných limitov pre podlimitné civilné zákazky, pretože prax ukazovala, že verejní obstarávatelia využívajú každú možnosť na obchádzanie pravidiel VO a čím bol limit vyšší, tým menej zákaziek bolo zverejňovaných a tým menej súťaží prebiehalo. Nákupy boli tým pádom predražené, neprebiehala súťaž na trhu a podporovali sa nekalé korupčné praktiky. Príkladom sú napr. služby elektronických komunikácií (mobilné komunikácie, pevné linky, internetové služby). Zmena tohto limitu z roku 2017 z 20.000 € na 50.000 € spôsobila, že obstarávatelia robili všetky dostupné kroky na kvalifikovanie zákazky ako zákazky s nízkou hodnotou (ZNH), ktorú nie je potrebné uverejniť vo Vestníku a na obnovu pôvodnej služby tak stačí v podstate aj jedna jediná konkurenčná ponuka. V prípade zákaziek s hodnotou vyššou ako je predmetný limit bol potom najčastejším nástrojom na obchádzanie transparentných postupov verejného obstarávania účelové rozdeľovanie zákaziek na niekoľko menších, spĺňajúcich limit pre ZNH. Tento limit pre ZNH bol novelou z roku 2018 zvýšený v prípade poskytovania služieb na 70.000 € a väčšina nákupov v tomto sektore tak definitívne „zmizla“ z procesov VO. Výsledkom bol pokles konkurencie v segmente verejných zákaziek a teda zníženie efektívnosti nákupov a z pohľadu trhu prehlbovanie pokrivenia podnikateľského prostredia. Tento návrh je preto v príkrom rozpore so základným účelom zákona, ktorým je podpora efektívneho vynakladania verejných financií. Zrušenie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou bude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť, keďže navrhovaná právna úprava eliminuje súťaživosť hráčov, čo sa výrazne prejaví najmä u MSP (mikropodniky, malé a stredné podniky). Zákonodarca opomenul základný fakt, a to, že v Slovenskej republike má z hľadiska štruktúry trhu majoritnú väčšinu zastúpenie MSP. Zdravá a spravodlivá hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní sa bez zapojenia MSP nezaobíde. Navrhovaná právna úprava však práve naopak poskytuje dostatočný priestor na tzv. fiktívnu konkurenciu s vopred dohodnutým uchádzačom, čím zmenšuje priestor a príležitosť pre MSP participovať na verejných zákazkách. Samotným vylúčením podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou by došlo k popretiu základných požiadaviek stanovených Európskym kódexom najlepšej praxe na zjednodušenie prístupu MSP k zákazkám verejného obstarávania, keďže navrhované znenie zákona nijakým spôsobom nenapomáha k ich účasti vo verejnom obstarávaní, ale práve naopak, zvyšuje riziko korupčného správania a nečestnej hospodárskej súťaže. Rovnako, takáto právna úprava môže mať zásadný vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý sa prejaví najmä v eliminácii hospodárskej | Z |
súťaže a v zabránení prílevu lepších alternatív na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej Správe o vykonaní smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 akcentuje na umožnenie predkladania ponúk potenciálnych zahraničných záujemcov, a najmä MSP. Zrýchlenie procesu a eliminácia administratívnej záťaže nie sú dostatočným zdôvodnením na úkor zníženia transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Zároveň zákonodarca v rámci odôvodnenia zrušenia týchto inštitútov poukazuje na početné kontrolné mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť transparentné využívanie finančných prostriedkov. Upozorňujeme, že tieto kontrolné mechanizmy, ktoré, mimochodom, boli už dávno zavedené, sú vo vzťahu ku kontrole verejných zákaziek neefektívne a nedostatočné, a to jednak z kapacitného hľadiska a jednak z hľadiska uplatňovania sankčných mechanizmov. Zvýšením limitov sa zníži aj verejná kontrola, čo bude mať zásadný negatívny vplyv na hospodárenie s verejnými prostriedkami, a to z dôvodu zverejňovania zmlúv ex-post, či nezverejňovanie kompletnej dokumentácie, čo odradí neúspešných uchádzačov od podávania podnetov na kontrolu. Deregulácia zákaziek, ktorých predpokladaná hodnota zákazky bude pod limitom stanoveným nariadením vlády, bude tak obrovská, že môže zdeformovať trh. Koniec koncov, vyňatie týchto zákaziek spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní spôsobí, že objednávatelia budú môcť meniť počas „tendra“ podmienky, či požiadavky na predmet (technické špecifikácie) bez akéhokoľvek postihu, čím bude dochádzať k zvýšeniu diskriminácie, avšak bez účinnej ochrany ostatných uchádzačov. Taktiež navrhovaná úprava spočívajúca v zavedení len súdnej ochrany vo vzťahu k verejným zákazkám zo strany neúspešných uchádzačov je nedostatočná, a znemožňuje ochranu práv neúspešných uchádzačov v správnom konaní. Dĺžka a charakter súdnej ochrany bude jedným z odradzujúcich faktorov pri domáhaní sa svojich práv neúspešnými uchádzačmi, čo bude mať v konečnom dôsledku negatívny dopad na hospodárne vynakladanie verejných financií. | ||
AmC ham Slova kia | Čl. I, Bod 50 „V § 147 písm. i) sa za slovo „rozhodnutia“ vkladá čiarka a slová „protokoly a záznamy zo skončených kontrol“. - Žiadame vysvetlenie, či doplnením slov „protokoly a záznamy zo skončených kontrol“ má byť odstránený zvyšok vety alebo nie. Súhlasíme s doplnením vety, zásadne však nesúhlasíme s odstránením časti „ktoré sú výsledkom dohľadu nad verejným obstarávaním“. Zásadne totiž odmietame okliešťovanie kompetencií ÚVO. Odôvodnenie: Pre trh je nevyhnutné mať prístup k všetkým informáciám súvisiacim s výkonom dohľadu, nie len ku protokolom o výsledku. Procesy VO na Slovensku potrebujú zvýšenú, nie zníženú mieru transparentnosti. | Z |
AmC ham Slova | Čl. I, Bod 53 Bod 53 navrhujeme vypustiť, resp. § 167 žiadame ponechať v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Po dlhých rokoch sa Úrad pre verejné obstarávanie dostal na úroveň, kedy je schopný kompetenčne aj prakticky znižovať mieru korupcie realizovanú prostredníctvom | Z |
kia | VO. Meniť tento stav je nepochopiteľné a vyvoláva pochybnosť, prečo to predkladateľovi prekáža a chce to meniť. Akýkoľvek systém, ktorý by mal túto kompetenciu kompenzovať (správne súdy), nemusí fungovať, a aj pokiaľ by fungoval, nevieme, ako rýchlo sa to podarí dosiahnuť. Zadefinovaním trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní mal zákonodarca snahu o ochranu hospodárskej súťaže, a to umožnením trestnoprávneho postihu toho, kto naruší rovnosť podmienok verejného obstarávania a naruší rovnosť súťažiteľov, resp. ich účastníkov. Kooperácia orgánov činných v trestnom konaní a ÚVO je z hľadiska zabezpečenia hospodárskej súťaže veľmi dôležitá, nakoľko v určitom prípade môže dôjsť k spáchaniu tak trestného činu, ako aj správneho deliktu. Právomoc Úradu pre verejné obstarávanie spočívajúcu v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní má veľký význam najmä vo vzťahu k začatiu konania ex offo. Rovnako spolupráca so správcom dane má významný vplyv na odhaľovanie dohôd uzatvorených medzi uchádzačmi, ktoré narušujú hospodársku súťaž tzv. bid rigging. Podľa zákonodarcu ide o vypustenie oprávnení Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré nie sú primerané jeho postaveniu s odvolaním sa na zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Upozorňujeme, že zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zatiaľ len v legislatívnom procese. Odvolávanie a odkazovanie sa na návrh zákona, ktorý ešte nie je schválený, je v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády SR a spôsobuje zbytočnú zmätočnosť. | |
AmC ham Slova kia | Čl. I, Bod 55 Bod 55, resp. § 180a navrhujeme vypustiť z návrhu zákona. Odôvodnenie: Upozorňujeme, že zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov na ktorý sa odvoláva zákonodarca v dôvodovej správe je zatiaľ len v legislatívnom procese. Odvolávanie a odkazovanie sa na návrh zákona, ktorý ešte nie je schválený, je v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády SR a spôsobuje zbytočnú zmätočnosť. | Z |
AmC ham Slova kia | Čl. I, Bod 57 Bod 57 navrhujeme vypustiť, resp. § 182 ods. 2 žiadame ponechať v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Vypustenie súvisí s vyňatím zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek zo zákona o VO, s čím nesúhlasíme, a preto ani nesúhlasíme so súvisiacim okliešťovaním kompetencií ÚVO. | Z |
AmC ham Slova | Čl. I, Bod 6, v spojitosti s Čl. III Bod 1 § 19b Bod 6 navrhujeme zmeniť nasledovne: „V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov“.“ X.x. xxxxxxxxxx z vlastného materiálu novely ZVO vypustiť "a za slová „porovnateľný predmet zákazky“ sa vkladajú slová „zistených s použitím systému sledovania vývoja cien podľa osobitného predpisu27a)“." Odôvodnenie: | Z |
kia | S prihliadnutím na rôznorodú štruktúru nákupov a rôznorodý charakter zákaziek, považujeme za neefektívne, aby sa predpokladaná hodnota zákaziek určovala na základe údajov z osobitného informačného systému, ktorý má používať údaje zo zmlúv uverejnených v centrálnom registri zmlúv. Tieto údaje nebudú dostatočné relevantné pre sledovanie úrovne cien špecifických komodít. Neexistuje jednotná metodika a jednotný prístup k posudzovaniu druhovo rovnakých komodít. Aktuálne zverejnené údaje v CRZ sa tak logicky nedajú použiť na presné a jednoznačné sledovanie úrovne cien. Navyše nie je možné vylúčiť, že ceny uvádzané v centrálnom registri zmlúv nemusia zohľadňovať reálnu cenu danej komodity na trhu, ani skutočnosť, či uzatvoreniu zmluvy predchádzala riadna hospodárska súťaž. Navrhovaná právna úprava poskytuje širokú interpretáciu spočívajúcu v zásadných rizikách pri realizácii verejných zákaziek. Zároveň nie je celkom jasné, prečo sa zákonodarca snažil „nanovo“ v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy upraviť nový postup obstarávania vo vzťahu k zákazkám, ktorých finančný limit je vyšší ako ustanoví nariadenie vlády (hoci jeho znenie nie je súčasťou navrhovanej novely zákona o verejnom obstarávaní), keď zákon o verejnom obstarávaní v § 1 ods. 1 stanovuje jeho pôsobnosť na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom obstarávaní. Ide o veľmi mätúce ustanovenie novo navrhovaného § 19b. Máme za to, že súčasný zákon o verejnom obstarávaní dostatočne jasne formuluje spôsob obstarávania zákaziek nad určitý finančný limit. Zároveň už zavedený spôsob obstarávania tzv. „nadlimitných zákaziek“ poskytuje transparentné a predvídateľné pravidlá pre všetky zúčastnené strany s možnosťou obrátiť sa na príslušný úrad, v prípade podozrenia z netransparentného konania. V navrhovanom § 19b absentuje jasné pravidlo stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky. Zároveň predmetné ustanovenie poskytuje široký priestor pre subjekt verejnej správy odchýliť sa podstatným spôsobom alebo nad hodnotu priemernej obvyklej ceny, čo môže vnášať do celého procesu nepredvídateľnosť a možnosť korupčného správania. Zároveň nie je celkom jasné, ako bude objednávateľ pri stanovovaní predpokladanej hodnoty zákazky postupovať, ak sú jeho finančné prostriedky limitované. Taktiež 14-dňová lehota na sledovanie cien je nereálna, keďže súťažné podklady a hlavne opis predmetu zákazky sa tvorí a vyvíja v čase, a preto táto lehota nemusí vždy korešpondovať s realitou. Ďalšou nezrovnalosťou pri systéme sledovania cien je, či bude môcť aj zahraničný subjekt predkladať ponuky, tak aby bola zabezpečená aplikácia európskych predpisov. Navrhujeme ponechanie pôvodného znenia zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko predmetná úprava § 19b sa javí ako mätúca a zároveň poskytuje veľký priestor pre špekuláciu pri stanovovaní predpokladanej hodnoty zákazky. | |
AmC ham | Čl. I, Bod 6, v spojitosti s Čl. III Bod 1 § 19b (alternatíva) Bod 6 navrhujeme zmeniť nasledovne: "V § 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania | Z |
Slova kia | podľa finančných limitov“. Za druhú vetu sa vkladá nová veta „Verejný obstarávateľ tieto údaje a informácie zistí s použitím systému sledovania vývoja cien podľa osobitného predpisu27a)“. T.j navrhujeme, aby sa predmetný návrh nevzťahoval na obstarávateľov. Odôvodnenie: Povinnosť použiť na určenie predpokladanej hodnoty zákazky zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) sa vzťahuje iba na subjekty verejnej správy. Obstarávatelia podľa § 9 zákona o verejnom obstarávaní, teda právnické osoby v pozícii obstarávateľov, za subjekty verejnej správy považované nie sú. Zároveň, s prihliadnutím na špecifickú štruktúru nákupov a špecifický charakter zákaziek obstarávaných zo strany obstarávateľov, je dôvod domnievať sa, že sa v systéme sledovania vývoja cien nebudú obstarávateľom obstarávané predmety vôbec nahrádzať, a tak bude použitie tohto systému pre obstarávateľov neúčelné a neefektívne. | |
AmC ham Slova kia | Čl. II, Xxx 2 Navrhujeme upraviť lehotu, tak, aby sa počítala v dňoch od zaplatenia, napr. 5 dní po zaplatení. Odôvodnenie: Návrh zmeniť lehotu na zverejnenie údajov o faktúre za tovary, služby a práce zo súčasných 30 dní od zaplatenia faktúry na najmenej 7 dní pred zaplatením faktúry nekorešponduje a neodráža praktickú stránku, nakoľko takéto ustanovenie môže spôsobovať aplikačné problémy spočívajúce buď v porušení samotného zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmena doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) alebo v ohrození zabezpečenia samotnej činnosti, keďže niektoré subjekty obstarávajú/ nakupujú niektoré položky ad hoc, v závislosti od potrieb. V takomto prípade nie je možné splniť navrhovanú zákonnú podmienku 7 dní pred zaplatením. | Z |
AmC ham Slova kia | Čl. III, Bod 1 Navrhujeme predmetný novelizačný bod vypustiť. Odôvodnenie: Pozri odôvodnenie k Čl. 1, Bod 6. | Z |
AmC ham Slova kia | Čl. IV, Body 10 - 12 Navrhujeme, aby sa bod 10 upravil nasledovne: „§41a (zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov) sa vypúšťa.“ Navrhujeme ďalej, aby sa body 11 a 12 vlastného materiálu vypustili. Odôvodnenie: Novela ZVO odstraňuje ustanovenia týkajúce sa úpravy postupov pre zadávanie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Z uvedeného vyplýva, že pre žiadateľov/ prijímateľov EŠIF nie sú objektívne stanovené postupy, procesy a | Z |
požiadavky, ktoré je nutné pri výbere dodávateľov/ zhotoviteľov uplatňovať. Akékoľvek zistenie poskytovateľa o tom, že prijímateľ: 1. nepostupoval tak, aby vynaložené náklady boli hospodárne; 2. ak vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov, nedodržal princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie; alebo 3. nepostupoval v súlade s princípom transparentnosti; bude na subjektívnom ex post posúdení poskytovateľa bez zjavnej možnosti preukázať, aký postup, proces alebo požiadavka nie je naplnená, čo v prípade legislatívnej úpravy možné je. V uvedených prípadoch je takto rozhodnutie v výlučnej kompetencii poskytovateľa bez možnosti opravných prostriedkov, námietok a kontrolných mechanizmov. Nie je celkom zrejmý zámer navrhovateľa, keďže na jednej strane vylúči spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, čím zavedie ich úplnú dereguláciu, a na druhej strane následne rozšíri právomoc poskytovateľa kontrolovať postup obstarávania tovarov, služieb a stavebných prác podľa princípov verejného obstarávania. Za predpokladu prijatia takéhoto návrhu pôjde o ad absurdum, kedy sa prijímateľ finančného príspevku dostáva do právnej neistoty a nepredvídateľnosti, keďže prvotne nemusí postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a podľa jeho pravidiel, a na druhej strane, poskytovateľ môže následne vyžadovať súlad so základnými princípmi verejného obstarávania a nanajvýš ho sankcionovať vrátením príspevku. | ||
AmC ham Slova kia | Čl. V Navrhujeme upraviť Čl. V zákona nasledovne: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2021.“ Odôvodnenie: Vzhľadom na rozpor v dátumoch účinnosti uvedených v sprievodnej dokumentácii navrhovateľa (návrh zákona a dôvodová správa) je potreba zosúladenia tohto dátumu. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy musí byť stanovená jednoznačne, určito. Navrhujeme aby deň účinnosti bol dátum stanovený v dôvodovej správe. | Z |
AmC ham Slova kia | Xxxxxxx vplyvov Všeobecne: V doložke vplyvov sa uvádza, že predkladaný návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a žiadne sociálne vplyvy. Ako uvádzame v odôvodnení k Čl. I, Bod 5, predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv pre podnikateľské prostredie, a to najmä pre MSP, keďže vylúčením podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou dôjde k samotnej eliminácii zdravej hospodárskej súťaže a participácii MSP na zákazkách. Navrhovateľ v doložka vplyvov vôbec nevyhodnotil tento negatívny dopad na MSP a úplne opomenul ich význam vo verejnom obstarávaní. Rovnako v doložke vplyvov nie je vyhodnotený vplyv navrhovanej novely na sociálne hľadisko, ktoré podľa § 10 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní má byť zohľadnené v opise predmetu zákazky ako osobitná podmienka plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk pri vyhlásení určitého počtu zákaziek (nadlimitných a podlimitných) počas roka. Taktiež nie je jasné, z akého dôvodu navrhovateľ uviedol v doložke vplyvov, že navrhovaná novela nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže plánuje | Z |
zaviesť len súdnu ochranu a s tým súvisiace personálne a materiálne kapacity. Rovnako zavedenie sledovanie vývoja cien bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je zohľadnený v doložke vplyvov. Žiadame o zohľadnenie a vyhodnotenie týchto faktorov na jednotlivé vplyvy v rámci doložky vplyvov. | ||
AmC ham Slova kia | K návrhu ako celku Žiadame, aby predkladateľ stiahol celý návrh zákona z legislatívneho procesu a otvoril k nemu odbornú debatu. Odôvodnenie: Očakávame, že tak významný zákon, ktorý definuje spôsob nakladania s verejnými prostriedkami orgánmi štátnej správy, a tým pádom aj spôsob, akým štát priamo vstupuje do trhového prostredia, bude sprevádzaný podrobnou dopadovou analýzou. Všetky analýzy, ktoré boli robené smerom k vplyvu pravidiel VO na Slovensku dokazujú, že čím menej transparentnosti a svojvôle na strane obstarávateľa, tým menej efektívne obstarávanie z pohľadu ceny, tým vyššia miera deformácie trhu a, môžeme teda logicky odvodzovať, že aj tým vyššia miera korupcie a klientelizmu. | Z |
APZ | Čl. I, novel. bod 4 a súvisiace Požadujeme ponechať súčasné znenie § 2 ods. 5 písm. j) prvý bod a súvisiace ustanovenia ZVO, inak povedané, ponechať podlimitné zákazky v režime aktuálne platného Zákona o verejnom obstarávaní. Odôvodnenie: Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES v texte s významom pre EHS sa uvádza, že zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž. Považujeme za potrebné taktiež zdôrazniť tú skutočnosť, že v zmysle uvedenej smernice by sa mali relevantné ustanovenia uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov. Podľa článku 102 ZFEÚ je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo proces verejného obstarávania nečitateľným, nekontrolovateľným alebo horšie kontrolovateľným, | Z |
možno považovať za konanie v príkrom rozpore s vyššie uvedeným článkom 102 ZFEÚ, a teda diskriminačné. Navrhované vyňatie podlimitných zákaziek spod režimu Zákona o verejnom obstarávaní bude mať za následok (s dôrazom na vyššie uvedené skutočnosti) porušenie viacerých základných princípov verejného obstarávania (aj v zmysle § 10 ods. 2 ZVO). Predovšetkým princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov ako aj hospodárnosti a efektívnosti. Zadávanie zákaziek na stavebné práce do stanoveného finančného limitu nadlimitnej zákazky bude plne závislé od svojvôle verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, nakoľko bude postup zadávania takýchto zákaziek nepredvídateľný nielen pre hospodárske subjekty pôsobiace na Slovensku ale predovšetkým v zahraničí. Zákonodarca v dôvodovej správe k predkladanej novele ďalej navrhuje explicitne ustanoviť možnosť používania elektronického trhoviska aj na „nákupy“, ktoré nie sú zákonom regulované, napr. bývalé podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, pričom dôvodom je podľa zákonodarcu snaha poskytnúť čo najväčší rozsah elektronických platforiem na nadobúdanie plnení subjektom verejnej správy. Podľa § 13 ods.1 ZVO je elektronické trhovisko informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zabezpečenie ponuky a nákupu tovarov alebo služieb, bežne dostupných na trhu, a to aukčným postupom, ako aj na zabezpečenie s tým súvisiacich činností. Správcom elektronického trhoviska je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Prípadné opätovné zahrnutie „bývalých“ podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou na stavebné práce cez funkcionalitu informačného systému elektronického trhoviska považujeme za nevhodný spôsob obstarávania tohto typu prác, nakoľko sa v tomto prípade nejedná o bežne dostupné práce na trhu. Bežne dostupnými tovarmi alebo službami sú na účely Zákona o verejnom obstarávaní najmä tovary a služby určené na uspokojenie bežných prevádzkových potrieb verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Jedná sa najmä o tovary a služby spotrebného charakteru. Podľa názoru navrhovateľa obsiahnutého v dôvodovej správe vyňatie dnešných podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou spod režimu pravidiel verejného obstarávania nemá potenciál zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. obmedziť výkon kontroly nad použitím verejných prostriedkov. Zároveň ustanovením nového mechanizmu na zadávanie „zákaziek“ v týchto cenových pásmach zostanú zachované v potrebnej miere aj transparentnosť a informovanosť o plánovanom nakladaní s verejnými prostriedkami a možnosť subjektov pôsobiacich na trhu predložiť relevantné cenové ponuky na tento účel. Zákonodarca svoje tvrdenie opiera o. i. o inštitút finančnej kontroly upravený zákonom o finančnej kontrole a audite; NKÚ, inštitút hlavného kontrolóra obce, ktorého povinnosťou je kontrola zákonnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom obce, kontrola finančných operácií obce a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov; povinné zverejňovanie zmlúv a zverejňovanie informácií o konečných užívateľoch výhod. Hospodárske subjekty pôsobiace na trhu, ktoré majú aj naďalej záujem aktívne participovať na jednotlivých procesoch zadávania verejných zákaziek a za týmto účelom vo verejných obstarávaniach predkladať svoje relevantné cenové ponuky o túto možnosť v značnej miere navrhovanými zmenami prichádzajú. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme |
ponechanie zadávania podlimitných zákaziek pod režimom Zákona o verejnom obstarávaní a ponechanie kontroly zadávacieho procesu minimálne na úrovni Úradu pre verejné obstarávanie. | ||
APZ | Čl. I, novel. bod 5 Požadujeme vypustiť novelizačný bod bez náhrady a ponechať aktuálne platné znenie § 5 ZVO. Podľa predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z.z. (LP/2020/615) § 5 vrátane nadpisu znie: „Finančný limit zákazky a koncesie: Tento zákon sa vzťahuje na zákazku a koncesiu, ktorých predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky.“ Odôvodnenie: V zmysle aktuálnej zákonnej úpravy sa zákazky delia na nadlimitné, podlimitné alebo s nízkou hodnotou v závislosti od ich predpokladanej hodnoty. ZVO v platnom § 5 ustanovuje určité finančné limity a zároveň obsahuje definíciu nadlimitnej zákazky, ktorou je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Xxxxxxxxxx zmena vyníma finančné limity z § 5 ZVO a presúva právomoc ustanoviť finančné limity z ÚVO na vládu SR. S týmito zmenami súhlasiť nemožno. Aktuálne delenie zákaziek na nadlimitné, podlimitné alebo s nízkou hodnotou v závislosti od ich predpokladanej hodnoty považujeme za nevyhnutné pre zabezpečenie prehľadnosti a predvídateľnosti samotného procesu verejného obstarávania a to s dôrazom na dodržiavanie jeho princípov (najmä, no nielen princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, hospodárnosti a efektívnosti) a zabránenie zadávania zákaziek verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa úpravy Zákona o verejnom obstarávaní. Stanovenie finančných limitov všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Úradom pre verejné obstarávanie ako ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie považujeme za praxou overené a naopak, presunutie tejto právomoci na vládu SR považujeme za neodôvodnené. | Z |
APZ | Čl. I, novel. body 27, 29, 31, 38, 53 Požadujeme vypustenie novelizačných bodov bez náhrady a zachovať súčasné platné znenie ZVO. Odôvodnenie: Nestotožňujeme sa so znižovaním kontroly vo verejnom obstarávaní, tak ako je navrhovaná predkladateľom. Ide napr. o skracovanie lehôt na uchovávanie dokumentácie resp. odôvodnenie zadania zákazky (body 27 a 29 predkladanej novely). Rovnako tak nesúhlasíme s okliešťovaním kontrolnej právomocí ÚVO, keď ÚVO má stratiť oprávnenie požadovať kópiu kompletnej dokumentácie k VO a žiadať informácie od OČTK resp. finančnej správy (napr. body 31, 38, 53 predkladanej novely). Navrhované zmeny vo svojej podstate smerujú proti princípom verejného obstarávania tak, ako sú definované v Zákone o verejnom obstarávaní (§ 10 ods. 2). V zmysle citovaného ustanovenia musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp | Z |
nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. | ||
APZ | Čl.I, novel. bod 6 a súvisiace Požadujeme vypustenie novelizačného bodu, vrátane súvisiacich novelizačných bodov bez náhrady. Aktuálne navrhované zmeny súvisiace so „systémom sledovania vývoja cien podľa osobitného prepisu“ považujeme za nejasné a nedotiahnuté, preto v tejto fáze v danom návrhu za neakceptovateľné. Odôvodnenie: V § 6 ods.1 ZVO sa vypúšťajú slová „ s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov“ a za slová „porovnateľný predmet zákazky“ sa vkladajú slová „zistených s použitím systému sledovania vývoja cien podľa osobitného predpisu27a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 27a znie: „27a) § 19b ods.4 zákona 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Podľa § 19b ods.1 a 2 vyššie uvedeného zákona je subjekt verejnej správy najmenej 14 dní pred plánovaným obstaraním veci, služby alebo stavebných prác (ďalej len „predmet plnenia“) a ak ide o stavebné práce v hodnote vyššej, ako ustanoví nariadenie vlády 28 dní pred ich plánovaným obstaraním, povinný zadať do systému sledovania vývoja cien podrobnosti o predmete plnenia a jeho dodaní a zistiť priemernú obvyklú cenu za rovnaký alebo porovnateľný predmet plnenia. Správca systému sledovania vývoja cien zabezpečí bezodkladné zverejnenie zadaných podrobností o predmete plnenia a jeho dodaní a priemernej obvyklej ceny, ak ju bolo možné zistiť; zverejnené podrobnosti nie sú návrhom na uzavretie zmluvy. Počas doby zverejnenia je s použitím systému sledovania cien možné v elektronickej podobe predložiť cenovú ponuku na zverejnený predmet plnenia. Výsledok zistenia ceny zo systému sledovania vývoja cien, predložené cenové ponuky, ako aj iné podklady k určeniu ceny obstarávania veci, služby alebo stavebných prác je subjekt verejnej správy povinný uchovávať najmenej počas doby troch rokov odo dňa skončenia doby trvania zmluvy. Subjekt verejnej správy je na účely splnenia povinnosti zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť použitia verejných prostriedkov povinný vychádzať pri určení ceny predmetu plnenia z ceny zistenej použitím systému sledovania vývoja cien, ak bolo takú cenu možné zistiť a z cenových ponúk, ktoré k zverejneným podrobnostiam podľa odseku 1 boli subjektu verejnej správy doručené. Od ceny zistenej spôsobom podľa prvej vety sa subjekt verejnej správy môže odchýliť podstatným spôsobom alebo nad hodnotu priemernej obvyklej ceny len vtedy, ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi vychádzajúcimi z charakteru predmetu plnenia alebo z okolností jeho dodania, negatívnymi skúsenosťami s dodávateľom, ktorý predložil cenovú ponuku alebo neobvykle nízkou cenou, ktorá nebola dôveryhodne vysvetlená; tieto dôvody subjekt verejnej správy zverejní v systéme sledovania vývoja cien pred uzavretím zmluvy. Určenie predpokladanej hodnoty zákazky (PHZ) predstavuje pomerne náročný a komplexný proces. Predovšetkým, no nielen pri obstarávaní stavebných prác na veľké infraštruktúrne projekty financované zo zdrojov EÚ. Súčasná právna úprava umožňuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom určiť PHZ na základe údajov a informácií o zákazkách | Z |
na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. V prípade ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ k dispozícii takéto údaje a informácie, určí PHZ na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Stavebníctvo je veľmi špecifickým segmentom trhu ktorý sa neustále vyvíja a mení, a preto je nevyhnutné venovať mu náležitú pozornosť a pri určovaní PHZ na stavebné práce konať vždy s odbornou starostlivosťou. Máme dôvodnú obavu, či určovanie PHZ na stavebné práce prostredníctvom zisťovania ceny za porovnateľný predmet zákazky s použitím systému sledovania vývoja cien podľa osobitného predpisu bude schopné vygenerovať takú PHZ za ktorú budú jednotliví záujemcovia, resp. úspešný uchádzač vo finále schopní daný predmet zákazky vôbec vykonať riadne a včas. Navyše, navrhovaný systém sledovania vývoja cien môže kolidovať aj s princípmi verejného obstarávania. Proces zadávania verejných zákaziek musí byť realizovaný v súlade s princípmi verejného obstarávania definovanými v § 10 ods. 2 ZVO. Ide o princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Tieto princípy boli prevzaté do slovenského právneho poriadku z európskej legislatívy v oblasti verejného obstarávania, ktorú sa SR zaviazala rešpektovať, a ktoré majú vytvárať účinné mantinely pre verejných obstarávateľov pri zadávaní verejných zákaziek. Kľúčovým nástrojom nahrádzajúcim princípy verejného obstarávania má byť nový systém sledovania vývoja cien. Systém sledovania vývoja cien má byť implementovaný do zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako nový § 19b. Predkladateľ novely ZVO vysvetlil detaily fungovania tohto doteraz neznámeho systému vo svojej dôvodovej správe nasledovne: „Predkladateľ zastáva názor, že ustanovenie § 19b je vo svojej podstate zrozumiteľné bez ďalšieho výkladu.“ Detaily fungovania tohto nového systému sledovania vývoja cien zrejme nie sú známe ani samotnému predkladateľovi novely. Zdôrazňujeme, že ide pritom o kľúčový inštitút avizovaných „revolučných“ zmien v oblasti zadávania verejných zákaziek. Zo samotného znenia § 19b sa javí, že výsledok, ktorý dostane verejný obstarávateľ zo systému sledovania vývoja cien, nebude pre verejného obstarávateľa záväzný a ten bude môcť bez akejkoľvek následnej kontroly zadať zákazku ľubovoľnému subjektu a to absolútne svojvoľne. Verejný obstarávateľ nebude mať povinnosť zadať zákazku subjektu, ktorý mu cez systém sledovania vývoja cien ponúkol najnižšiu cenu. Zároveň cena vygenerovaná systémom sledovania vývoja cien bude viac – menej len orientačná a verejný obstarávateľ bude môcť zadať zákazku komukoľvek aj za cenu, ktorá sa nebude „podstatným spôsobom“ odchyľovať od systémom vygenerovanej ceny. Odchýlka „podstatným spôsobom“ nie je však nijako definovaná a rovnako nevidíme žiadne sankcie pre verejného obstarávateľa, ktorý ustanovenie zákona o „odchýlke“ použije protizákonne. Zároveň sa javí, že ceny do systému sledovania vývoja cien bude môcť vkladať v podstate ktokoľvek, napr. aj spoločnosť bez vlastných zamestnancov, technických kapacít alebo skúseností. Súčasťou systému sledovania vývoja cien nebudú pritom súťažné podmienky, za ktorých sa má dielo realizovať, ktoré však zásadným spôsobom ovplyvňujú cenu diela. Zároveň |
systém sledovania vývoja cien nenahradí inštitút vysvetľovania, využívaný uchádzačmi na upresnenie často nesprávne nastavených podmienok realizácie diela, resp. odstránenie nezmyselných požiadaviek verejných obstarávateľov. | ||
APZ | K § 1 ods. 2 Navrhujeme vložiť nový novelizačný bod, ktorým by sa v § 1 ods. 2 na konci textu písm. ai) nahradila bodka čiarkou a zároveň by sa doplnilo nové písm. aj) v nasledovnom znení: „aj) zákazky v oblasti spracovania slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie podľa osobitého predpisu.11a)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 11a) znie: „11a) § 9 ods. 2 zákona č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii.“ Odôvodnenie: Súčasne platný právny stav, kedy spracovanie návrhu pôvodnej slovenskej technickej normy (STN) alebo návrhu pôvodnej technickej normalizačnej informácie (TNI) alebo spracovanie návrhu slovenskej technickej normy (STN) alebo návrhu technickej normalizačnej informácie (TNI) podlieha verejnému obstarávaniu, vytvára také závažné prekážky, ktorých dôsledkom je znemožnenie dosiahnutia požadovanej kvality STN a TNI. Kvalita STN a TNI je základným cieľom technickej normalizácie, ktorá má zásadný vplyv na mnohé oblasti národného hospodárstva (priemysel, školstvo, veda a výskum, zdravotníctvo, doprava, podnikateľské prostredie a iné). Dôvodom týchto závažných prekážok je skutočnosť, že spracovanie a tvorba STN alebo TNI je vysoko odbornou činnosťou, ktorá vyžaduje príslušné metodické skúsenosti a zároveň technické aj jazykové znalosti v tejto oblasti. Na Slovensku existuje len malá skupina odborníkov, ktorí sú schopní a spôsobilí takúto činnosť vykonávať vzhľadom na veľké množstvo rôznych oblastí technickej normalizácie. Žiadna slovenská inštitúcia či slovenský právny subjekt na trhu nemá v predmete podnikania činnosť spracovania STI alebo TNI. Náš návrh taktiež zásadným spôsobom podporuje schválený Akčný plán inteligentného priemyslu SR, v rámci ktorého je potrebné aktualizovať štátnu politiku technickej normalizácie, so zámerom jej synchronizácie s Koncepciou inteligentného priemyslu SR, pretože technická normalizácia t. j. aj kvalita a množstvo preberaných STN alebo TNI má zásadný význam pre úspech Akčného plánu inteligentného priemyslu SR. Pripomienku považujeme za zásadnú. | Z |
APZ | vlastnému materialu ako celku Úvodom uvádzame, že tak zásadná novelizácia verejného obstarávania, obsiahnutá v tomto návrhu zákona si zaslúži širokú odbornú diskusiu v adekvátnom čase. Naše stanovisko preto nemôže obsahovať všetky výhrady k citovanej novele, keďže komplexná debata o nich by vyžadovala omnoho viac času a priestoru, ako nám bolo navrhovateľmi poskytnuté. Musíme poukázať na neprehľadnosť navrhovaných zmien v zákone č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“), keď návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (LP/2020/615), bol zverejnený do MPK dňa 9. 12. 2020 s lehotou na vyjadrenie do konca roka 2020 a dňa 14. 12. 2020 bol | Z |
zverejnený návrh zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, ktorý obsahuje výrazné zmeny ZVO (LP/2020/624), s lehotou na vyjadrenie do 1. 2. 2021. Sme presvedčení, že obe citované novely ZVO by mali byť zlúčené do jednej novely a prerokované v rámci jedného MPK, keďže spolu tvoria jeden systémový celok. Uvedené by tak umožnilo komplexnejšiu debatu o navrhovaných zmenách, ktoré spolu vecne súvisia. Obe citované novely navrhujeme preto vrátiť predkladateľom ako celok na prepracovanie a následne predložiť nový a konzistentný návrh novely Zákona o verejnom obstarávaní. V ďalšom uvádzame zásadné pripomienky, ktoré sa týkajú: 1. Vyňatia podlimitných zákaziek z režimu Zákona o verejnom obstarávaní 2. Finančných limitov 3. Pravidiel výpočtu predpokladanej hodnoty a systému sledovania vývoja cien 4. Znižovania kontroly vo verejnom obstarávaní | ||
BBS K | Článok I, bod 2. "Navrhujeme ponechať ustanovenia zákona v pôvodnom znení. Ako alternatívu navrhujeme vypustiť zo zákona nasledovné ustanovenia: § 1 ods. 12 písm. k), l) m), n), o), r), w), x), y), z), aa) Odôvodnenie: Novelizačný bod súvisí s čl. I. bod. 41. – zrušenie ustanovení upravujúcich zadávanie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Keďže navrhujeme ponechať predmetné ustanovenia v zákone v ich pôvodnej resp. upravenej podobe, navrhujeme rovnako ponechať v zákone výnimky z uvedených postupov. Zároveň však navrhujeme vypustiť z pôvodného znenia zákona výnimky, ktoré boli do zákona pridávané často účelovo prostredníctvom poslaneckých pozmeňovacích návrhov. Týka sa to komodít, pri ktorých nevidíme dôvod vyňatia z pravidiel a postupov verejného obstarávania. " | Z |
BBS K | Článok I, bod 41. "Navrhujeme ponechať znenie v súčasnom resp. upravenom znení v zmysle uvedených pripomienok. Odôvodnenie: Autor právnej normy navrhuje zrušiť bez náhrady ustanovenia týkajúce sa podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou, pričom v dôvodovej správe po výpočte už existujúcich kontrolných mechanizmov súvisiacich s nakladaním s verejnými zdrojmi uvádza nasledovné: ""Vyňatie dnešných podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou spod režimu pravidiel verejného obstarávania teda nemá potenciál zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. obmedziť výkon kontroly nad použitím verejných prostriedkov. Zároveň ustanovením nového mechanizmu na zadávanie „zákaziek“ v týchto cenových pásmach zostanú zachované v potrebnej miere aj transparentnosť a informovanosť o plánovanom nakladaní s verejnými prostriedkami a možnosť subjektov pôsobiacich na trhu predložiť relevantné cenové ponuky na tento účel."" Sme toho názoru, že citovaný záver je absolútne nesprávny, a to z nasledovných dôvodov. Kontrolné mechanizmy uvedené v dôvodovej správe sa týkajú výlučne kontrol po uzavretí zmluvy resp. po plnení zmluvy. Nebude tak existovať žiaden mechanizmus, ktorým by bolo možné kontrolovať zadávanie zákaziek v ich priebehu, čiže pred podpisom zmluvy. Spomínaný „nový mechanizmus na zadávanie zákaziek“ zatiaľ nebol v novele obsiahnutý, nevedno, čo sa tým | Z |
myslí. Ak sa tým má na mysli novelizačný bod 1. v čl. III, t.j. vytvorenie „systému sledovania vývoja cien“, dovoľujeme si podotknúť, že tento systém nemá podľa navrhovaného znenia slúžiť na zadávanie zákaziek mimo režimu verejného obstarávania (podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou), ale na určovanie predpokladanej hodnoty týchto zákaziek, pričom finálny výber zmluvného partnera bude ponechaný na svojvôli verejného obstarávateľa, s minimálnym sankčným dopadom na jeho úkony. Spomenuté zásadným spôsobom ohrozuje aj čerpanie nenávratných finančných zdrojov z fondov EÚ resp. iných dotačných mechanizmov. " | ||
BBS K | Článok I, bod 5. "Navrhujeme navrhované znenie zrušiť a zároveň upraviť znenie § 5 ods. 2 až 4 zákona nasledovne: (2) Nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ""úrad""). (3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 800 000 eur. (4) Civilná zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je a) zákazka na dodanie tovaru a zákazka na poskytnutie služby, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 10 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, b) zákazka na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 3 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Odôvodnenie: Novelizačný bod súvisí s čl. I. bod. 41. – zrušenie ustanovení upravujúcich zadávanie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Keďže navrhujeme ponechať predmetné ustanovenia v zákone v ich pôvodnej resp. upravenej podobe, navrhujeme ponechať pôvodné delenie zákaziek podľa finančných limitov. Na základe nami navrhovaného znenia by mal zo zákona vypadnúť postup zadávania podlimitných zákaziek na tovary a služby a tieto by sa mali zadávať v režime zákaziek s nízkou hodnotou. V súčasnosti, v prípade verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona, spadá pod režim podlimitných zákaziek tovary a služby v rozmedzí od 70 000 eur do 134 000 eur (v podstate zanedbateľný rozdiel), nepovažujeme preto za účelné obstarávať tovary a služby v týchto finančných pásmach dvoma rôznymi režimami. Čo sa týka zákaziek na uskutočňovanie stavebných prác, navrhujeme ponechať podlimitné zákazky v rovnakom režime so zvýšeným limitom, kopírujúcim limit zákaziek na uskutočnenie stavebných prác v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide o zjednodušenie procesu zadávanie zákaziek pre väčšinu menších verejných obstarávateľov (mestá, obce, príspevkové, rozpočtové organizácie a pod.)." | Z |
BBS K | Článok I, bod 6. "Navrhujeme ponechať v pôvodnom znení. Odôvodnenie: Novelizačný bod súvisí s čl. III bodom 1. – zavedenie tzv. „systému sledovania vývoja cien“. Keďže navrhujeme zrušiť navrhovanú úpravu, úprava zákona v tomto bode je bezpredmetná. " | Z |
BBS K | Článok III, bod 1. "Navrhujeme zrušiť navrhovaný § 19b zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Odôvodnenie: Predkladateľ navrhuje vybudovanie robustného informačného systému verejnej správy, pričom jeho spustenie plánuje na august (podľa dôvodovej správy september) roku 2021. Ako bolo uvedené vyššie, v dôvodovej správe sa uvádza, že systém má slúžiť na zadávanie zákaziek (uzatváranie kontraktov), avšak podľa navrhovaného znenia má reálne slúžiť na určovanie predpokladanej hodnoty zákazky resp. stanovenie akejsi optimálnej ceny za obstarávanú komoditu. Pokiaľ sa v dôvodovej správe uvádza, cit.: „Predkladateľ zastáva názor, že ustanovenie § 19b je vo svojej podstate zrozumiteľné bez ďalšieho výkladu.“, týmto rozporom sa stáva ustanovenie § 19b nejasné. Predkladateľ si zjavne neuvedomuje, že vytvorenie takéhoto systému nie je reálne, a už vôbec nie v časovom horizonte cca 6 mesiacov. Na tomto mieste podotýkame, že sme nezaznamenali vo Vestníku verejného obstarávania oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na predmet „Systém sledovania vývoja cien“, predpokladáme, že pôjde o nadlimitnú zákazku s trvaním verejného obstávania minimálne 2 mesiace, čím sa časové obdobie na vytvorenie takéhoto systému značne skracuje. Naplnenie takéhoto systému relevantnými dátami je v optimistickom prípade otázkou rokov, v realistickom to možné nie je. Ako príklady uvádzame projekt Národného potravinového katalógu (nezáujem dodávateľov) alebo Elektronický kontraktačný systém, v ktorom iba na jednoduché položky ako napr. kancelársky papier existujú stovky opisných formulárov. V prípade takéhoto „benchmarkového“ systému na všetky komodity by tento obsahoval státisíce položiek. Na tomto mieste ešte upriamujeme pozornosť na § 19b ods. 2, podľa ktorého budú mať hospodárske subjekty možnosť predkladanie cenových ponúk na obstarávané predmety zákaziek, avšak verejný obstarávateľ nebude mať povinnosť výberu z týchto ponúk a bude môcť zazmluvniť takpovediac kohokoľvek. Je otázne, aká bude ochota podnikateľov strácať čas predkladaním ponúk na zákazky, pri ktorých aj v prípade predloženia najvýhodnejšej ponuky poslúžia iba ako „krovie“ a zákazka im zadaná nebude. " | Z |
BBS K | Pripomienka nad rámec novelizačných bodov. "§ 1 ods. 14 zákona znie: (14) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 10 000 eur a na zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok. Odôvodnenie: Zvýšenie limitu pre zákazky, na ktoré sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, v súvislosti | Z |
s navrhovanými zmenami limitov pre zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky. " | ||
BBS K | Pripomienka nad rámec novelizačných bodov. "V § 58 odsek 3 znie: Pri obstarávaní v rámci dynamického nákupného systému sa použije postup užšej súťaže ak v § 58 až 61 nie je ustanovené inak. Využitím dynamického nákupného systému možno uzavrieť rámcovú dohodu s jedným hospodárskym subjektom najviac na šesť mesiacov. Odôvodnenie: Pri niektorých komoditách je účelné uzatvárať rámcové dohody aj pri zákazkách zadávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému. Obdobie max. 6 mesiacov považujeme za primerané a neobmedzujúce hospodársku súťaž, neodporujúce účelu zriaďovania dynamických nákupných systémov. " | Z |
DEU S | K čl. I bod 2 Žiadame z vypúšťaných odsekov 12 až 14 v § 1 ponechať exempciu podľa § 1 ods. 12 písm. p). Odôvodnenie: Exempcia zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“), ktorú požadujeme v zákone zachovať, sa týka IT služieb najmä typu SaaS. Obdobne ako pri ostatných stávajúcich exempciách z pôsobnosti tohto zákona, spadajúcich do kategórie výnimočných komodít alebo výnimočných situácií, sa súťaž nevylučuje z dôvodu snahy o zásah do trhovej konkurencie, ale z dôvodu vyššej efektívnosti a účelnosti postupu, resp. z dôvodu výrazného uľahčenia plnenia úloh verejných obstarávateľov. Oceňujeme v čl. 1 bod 1 navrhovanú úpravu rozširujúcu výnimky v podobe rozšírenia § 1 ods. 4, 5, 7 a 8 ZVO pre in – house verejné obstarávanie v súlade so smernicami, využívajúc ich celý priestor. Združenie DEUS, ako záujmové združenie právnických osôb založené Ministerstvom financií SR (MFSR) a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), má však špecifické postavenie. Na financovaní Združenia DEUS sa MFSR a ZMOS podieľajú rovnakým dielom, a to v sume 1 € za každého obyvateľa obcí a miest využívajúcich Informačný systém DCOM ročne. ZMOS v tomto prípade vystupuje ako osoba súkromného práva. Finančné prostriedky, ktorými ZMOS financuje Združenie DEUS, tak majú podobu súkromného kapitálu. Navrhovanou legislatívnou zmenou tak Združenie DEUS obdobne ako aj ďalší verejní obstarávatelia stratí exempciu ustanovenú vo vypúšťaných odsekoch 12 až 14, avšak na rozdiel od iných verejných obstarávateľov, nikdy nebude môcť postupovať podľa § 1 ods. 4 a ani ods. 8 ZVO. Bez ohľadu na skutočnosť, že Združenie DEUS môže naplniť požiadavky § 1 ods. 4 písm. a) a b) ZVO alebo ods. 8 písm. a) a b) ZVO, vzhľadom na účasť súkromného kapitálu zo ZMOS je uplatnenie tejto exempcie pre Združenie DEUS vylúčené. Aktuálne platná legislatívna úprava nikdy obciam a mestám používajúcim IS DCOM nespôsobovala pochybnosť či právnu neistotu pri aplikácií ZVO pri nadobúdaní služieb od Združenia DEUS. Keďže základ týchto služieb je na vstupe obstaraný, dochádza k vygenerovaniu trhovej ceny na vstupe, pričom pridanú hodnotu celej službe dodá samotný verejný obstarávateľ tým, že ju prispôsobí konkrétnym riešeniam a situáciám, v zásade v rámci konkrétnych projektov, ktoré realizuje. Takúto upravenú službu následne ponúka iným verejným obstarávateľom | Z |
(obciam), pričom z dôvodu nastavenia udržateľnosti budúcich projektov ich nebude ponúkať bezodplatne. Zároveň by bolo neúčelné takéto služby opätovne obstarávať, keďže už raz do nich boli verejné prostriedky investované. Ponechaním stávajúcej exempcie podľa § 1 ods. 12 písm. p) ZVO taktiež zostávajú zachované idei nediskriminácie, transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a hospodárnosti. Takáto flexibilita a rozšíriteľnosť IS DCOM prispeje k napĺňaniu cieľov, ktoré sú na tento informačný systém kladené, čím sa zásadným spôsobom zvýši úspora verejných zdrojov a zabezpečí sa hospodárnosť prostriedkov, ktoré samospráva vynakladá na informačno - komunikačné technológie. Navrhovanou zmenou navyše dôjde k podstatne negatívnemu zásahu do implementácie projektov DEUS, ktoré pri nasadzovaní IS DCOM na niektoré mestá priamo s jeho prispôsobením počítajú. Uvedenú pripomienku považujeme za zásadnú. | ||
GPS R | 1. Všeobecne Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo všeobecnosti dôsledne posudzuje uplatnenie legislatívnej pôsobnosti všetkých subjektov, ktorú im ustanovuje Ústava Slovenskej republiky a osobitné zákony. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo všeobecnosti podporuje legislatívne zmeny, ktorých účelom a cieľom je efektívne a transparentné nakladanie s verejnými finančnými prostriedkami. Uvedený legislatívny návrh posudzovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky primerane v intenciách Dohody o spolupráci, ktorú 15. marca 2018 uzatvorila s Úradom pre verejné obstarávanie. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a priori poukazuje na legislatívnu pôsobnosť podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, ktorej výsledkom je predložený legislatívny návrh, v kontexte s legislatívnou pôsobnosťou Úradu pre verejné obstarávanie. Podľa § 1aaa ods. 1 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, usmerňuje a koordinuje plnenie úloh v oblasti legislatívy, zabezpečuje koordináciu ústredných orgánov štátnej správy v oblasti tvorby legislatívy vrátane koordinácie pripomienkového konania a zabezpečuje legislatívne činnosti podľa § 24. Podľa § 24 ods. 8 prvá veta zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Úrad vlády Slovenskej republiky zabezpečuje pre ostatné ústredné orgány štátnej správy uvedené v § 21 písm. b) až j) legislatívne činnosti spojené s prípravou, prerokovaním a schvaľovaním ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; tým nie je dotknutý § 37. Podľa § 24 ods. 10 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy úlohy uvedené v odsekoch 6 až 9 zabezpečuje podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Podľa § 21 písm. g) a § 31 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Podľa § 147 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Úrad pre verejné obstarávanie vypracúva koncepcie verejného obstarávania. Na základe interpretácie | Z |
citovaných ustanovení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konštatuje primárnu a výlučnú legislatívnu pôsobnosť Úradu pre verejné obstarávanie na eventuálne zmeny a doplnenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prezentuje názor, že Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý neriadi ministerstvo, má v oblasti legislatívnej pôsobnosti koordinačnú a podpornú (zabezpečovaciu) právomoc, a to ad hoc vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie. Pripomienku k určeniu legislatívnej pôsobnosti na eventuálne zmeny a doplnenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, považuje Generálna prokuratúra Slovenskej republiky za zásadnú a elementárnu. | ||
GPS R | 10. K čl. I bodu 58 (§ 182 ods. 3) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky navrhuje, aby ukladanie sankcií za porušenie pravidiel ustanovených zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré mohlo mať alebo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, nebolo v rozpore so zásadou ne bis in idem v prípadoch, ak takéto konkrétne porušenie pravidiel verejného obstarávania by mohlo zakladať podozrenie z trestného činu a trestnoprávnu zodpovednosť konkrétnej osoby. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 11. K čl. III bodom 1 až 3 (19b ods. 1 a 8) Ustanovenie finančného limitu by podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky malo byť výsledkom kazuistiky, jej odborného a nezávislého vyhodnotenia a zovšeobecnenia. Na splnenie týchto kritérií má pôsobnosť a právomoc aktuálne len Úrad pre verejné obstarávanie [pozri § 147 písm. a), b), c) a h) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky upozorňuje na nesprávne číslovanie jednotlivých bodov v tomto článku (absentuje bod 2). Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 12. K čl. IV bodu 7 (§ 41) Navrhovaná legislatívna zmena podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky môže reálne narušiť stabilitu a záväznosť rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie a tiež právnu istotu vo vzťahoch medzi Úradom pre verejné obstarávanie a poskytovateľom [§ 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS | 2. K čl. I bodu 2 a 15 (vypustenie odsekov 12 až 14 v § 1 a § 10) | Z |
R | Navrhovaná legislatívna zmena podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bude mať za následok spomalenie a skomplikovanie obstarania činností, vecí, služieb a tovarov s nižšou predpokladanou hodnotou. Táto pripomienka je zásadná. | |
GPS R | 3. K čl. I bodom 5 a 42 (§ 5, § 120 ods. 2) Ustanovenie finančného limitu by podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky malo byť výsledkom kazuistiky, jej odborného a nezávislého vyhodnotenia a zovšeobecnenia. Na splnenie týchto kritérií má pôsobnosť a právomoc aktuálne len Úrad pre verejné obstarávanie [pozri § 147 písm. a), b), c) a h) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 4. K čl. I bodom 27, 29 až 31 (§ 24) Navrhované legislatívne zmeny podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky môžu reálne spôsobiť sťaženie primárneho uplatnenia kontrolnej a dohľadovej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie [pozri § 147 písm. b) a c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov] a derivátneho uplatnenia trestnej pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 5. K čl. I bodu 38 (§ 63) Navrhovaná legislatívna zmena podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky môže reálne spôsobiť sťaženie uplatnenia komplexnej kontrolnej a dohľadovej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie [pozri § 147 písm. b) a c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 6. K čl. I bodom 45 a 48 (§ 134 ods. 1 a § 139) Navrhovaná legislatívna zmena podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky môže reálne spôsobiť sťaženie uplatnenia kontrolnej a dohľadovej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj v oblasti obrany a bezpečnosti, v kontexte s efektívnym a transparentným nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami [pozri § 147 písm. b) a c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 7. K čl. I bodom 51 a 52 (§ 147 a § 149) Navrhovaná legislatívna zmena podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky môže ovplyvniť celkovú transparentnosť verejného obstarávania a reálne spôsobiť sťaženie uplatnenia kontrolnej a dohľadovej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie. | Z |
Táto pripomienka je zásadná. | ||
GPS R | 8. K čl. I bodu 53 (§ 167) Navrhovaná legislatívna zmena podľa názoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky môže reálne spôsobiť sťaženie uplatnenia kontrolnej a dohľadovej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie. Súčinnosť Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie by sa mala zákonným spôsobom obmedziť len na poskytovanie a výmenu relevantných informácií priamo súvisiacich s uplatňovaním pôsobnosti a právomoci týchto orgánov verejnej moci (nazeranie do vyšetrovacieho spisu, robenie si z vyšetrovacieho spisu výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné náklady kópiu vyšetrovacieho spisu a jeho časti a tie použiť na účely výkonu dohľadu Úradom pre verejné obstarávanie by malo byť obmedzené legislatívnou zmenou ustanovenia § 69 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok). Táto pripomienka je zásadná. | Z |
GPS R | 9. K čl. I bodu 55 (§ 180a ods. 1) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky navrhuje, aby uplatnenie kontrolnej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie mohli iniciovať aj orgány činné v trestnom konaní, a to na účely konkrétnej trestnej veci. Predmetom kontrolnej pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie by mali byť podľa navrhovanej legislatívnej zmeny nielen finančné prostriedky z Európskej únie. Táto pripomienka je zásadná. | Z |
hlav né mest o | 12. Pripomienka k vlastnému materiálu resp. k čl. III bod 1 a všetkým súvisiacim ustanoveniam zavádzajúcim povinnosť postupovať výhradne cez Systém sledovania vývoja cien Text pripomienky: navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady Odôvodnenie: Úprava v znení predloženom predkladateľom spôsobí: a) neobmedzenú ľubovôľu pri výbere subjektu, ktorý získa verejnú zákazku, b) v konečnom dôsledku aj neobmedzenú ľubovôľu, čo sa ceny za plnenie týka. Navrhovaná úprava nahrádza zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek podľa ZVO novým „Systémom sledovania vývoja cien“ (ďalej len „SSVC“). SSVC buď určí cenu plnenia sám alebo pomocou ďalších ponúk doručených do systému. Z textu predloženého zákona (§ 19b ods. 2) následne vyplýva, že subjekt verejnej správy je „povinný vychádzať pri určení ceny“ z cien zistených v SSVC. Navrhovaný text zákona teda subjekt verejnej správy zaväzuje čo do ceny, ale žiadnym spôsobom čo do subjektu, ktorému verejnú zákazku zadá. Subjekt verejnej správy sa tak môže bez ohľadu na predložené ponuky obrátiť na ľubovoľný podnikateľský subjekt, ktorý ani ponuku nepredložil (na výber sa nevzťahujú ani pravidlá o konflikte záujmov) a zadať mu verejnú zákazku za predpokladu, že dodrží cenu určenú SSVC. Proces výberu dodávateľa nie je upravený a bude tak netransparentný. Subjekt verejnej správaný nie je viazaný ani cenou určenou SSVC, keďže i) môže sa od nej odchýliť, ak | Z |
to odôvodní, pričom nie je stanovený žiadny kontrolný mechanizmus tohto odôvodnenia a ii) k zmluve môže uzavrieť dodatok, ktorý nie je žiadnym spôsobom regulovaný (navrhovaná úprava pojem „dodatok“ dokonca ani neobsahuje). Dodatky sú bežnou súčasťou verejných zákaziek a ich absolútna deregulácia bude viesť k tomu, že sa môže cena určená SSVC navyšovať nekontrolovane. Typ: zásadná | ||
hlav né mest o | 1. Pripomienka k vlastnému materiálu Text pripomienky: Doplniť ustanovenia zvyšujúce efektívnosť zadávania nadlimitných zákaziek Odôvodnenie: Navrhovaná úprava žiadnym spôsobom neupravuje existujúci spôsob zadávania nadlimitných zákaziek. V osobitnom MPK sa navrhuje úprava revíznych postupov, osobitne námietok, avšak námietky sa podľa dostupných dát podávajú v cca 5-10 % nadlimitných zákaziek. Zvyšných 90 - 95 % nadlimitných zákaziek sa navrhovaná úprava (ani nadväzujúca úprava revíznych postupov) žiadnym spôsobom nedotkne, nezrýchli, nezefektívni. Predkladatelia oboch noviel tak závažným spôsobom menia existujúci systém avšak s malým celkovým impaktom na rýchlosť a efektivitu nadlimitného verejného obstarávania. Typ: zásadná | Z |
hlav né mest o | 10. Pripomienka k čl. I bod 37 Text pripomienky: navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zavádza možnosť pre obstarávací subjekt nielen pripustiť variantné riešenie, ale ho aj vyžadovať. Z navrhovanej úpravy však nie je zrejmé, čo v prípade ak si uchádzač nesplní túto povinnosť, keďže predkladateľ nedoplnil zodpovedajúci dôvod vylúčenia. Navrhovaná povinnosť tak ostala bez sankcie a v praxi môže spôsobiť výkladové problémy. Zároveň nie je zrejmé, čo v praxi spôsobuje potrebu zaviesť povinnosť pre uchádzačov predkladať variantné riešenia, a to aj v prípade, ak na trhu ponúkajú jedno riešenie. Typ: obyčajná | O |
hlav né mest o | 11. Pripomienka k čl. I bod 54 Text pripomienky: uviesť do súladu s § 175 ods. 9 ZVO Odôvodnenie: navrhovaná úprava zavádza viazanosť zisteniami ex ante kontroly, t. j. nemožnosť sa od zistení odchýliť, pričom súčasný § 175 ods. 9 ZVO umožňuje sa odchýliť, ale túto odchýlku prikazuje odôvodniť. Uvedené ustanovenia sú vo vzájomnom rozpore. Typ: obyčajná | O |
hlav né mest o | 13. Pripomienka k vlastnému materiálu resp. k čl. III bod 1 a všetkým súvisiacim ustanoveniam zavádzajúcim povinnosť postupovať výhradne cez Systém sledovania vývoja cien Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady Odôvodnenie: Ak sa systém sledovania vývoja cien (SSVC) stihne za necelý pol rok i) obstarať, ii) naprogramovať, iii) naplniť dátami, iv) otestovať a v) spustiť, v praxi nebude vždy fungovať a hrozí, že | Z |
cena určená systémom nebude hospodárna. Vzhľadom na predložený text zákona a) pri značnej časti plnení (intelektuálne služby, stavebné práce, ...) samotný SSVC nebude vedieť určiť cenu správne (alebo vôbec), b) subjekty nebudú do SSVC predkladať svoje ponuky, lebo na to nebudú mať žiadnu motiváciu. Ad a) Z predloženého textu zákona vyplýva, že do SSVC sa zadajú „podrobnosti o predmete plnenia“ a SSVC následne určí cenu. Z textu novely však nevyplýva, aké „podrobnosti“ a v akom formáte sa do SSVC budú vkladať. Vo väčšine prípadov to bude písaný text (ani pri stavebných prácach často nie je k dispozícii výkaz výmer). Tabuľkový formát prichádza do úvahy pri tovaroch, aj tam však do ceny vstupujú osobitné podmienky dodania ako lehota dodania, výška zmluvných pokút, dodacie podmienky, rámcový vzťah, dĺžka záruky, súvisiace služby, atď., pričom tieto podmienky dodania vplývajú na každý predmet plnenia iným spôsobom. Existujú dôvodné pochybnosti, že SSVC nebude schopný zohľadniť špecifické, osobitné požiadavky na plnenie a vyhodnotiť ich vplyv na cenu – napríklad stanovenie kratšej doby výstavby/lehoty dodania, vyžadovane dlhšej záruky, poistenia, regionálne rozdiely a pod. Pokiaľ SSVC nebude schopný prečítať a pochopiť písaný text a vyhodnotiť cenu plnenia pri miliónoch rôznych typov tovarov, služieb a prác, často cenu nebude schopný určiť. Ad b) podrobnosti o plnení budú v SSVC visieť 14 (28) dní, pričom bude umožnené „predložiť cenovú ponuku“ aj potenciálnym dodávateľom. Navrhovaný systém ich však na rozdiel od dnešnej úpravy žiadnym spôsobom nemotivuje predkladať cenovú ponuku, lebo subjekt verejnej správy sa ňou nemusí zaoberať, nie je ňou viazaný a verejnú zákazku môže zadať aj subjektu, ktorý cenovú ponuku nepredložil. Navrhovaná úprava tak bude viesť k tomu, že SSVC cenu nebude vedieť určiť a iné subjekty ju do SSVC nevložia. Tak jediná cenová ponuka môže byť ničím neobmedzená cenová ponuka vopred vybraného dodávateľa. Typ: zásadná | ||
hlav né mest o | 14. Pripomienka k vlastnému materiálu resp. k čl. III bod 1 a všetkým súvisiacim ustanoveniam zavádzajúcim povinnosť postupovať výhradne cez Systém sledovania vývoja cien Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady Odôvodnenie: Navrhovaná úprava znemožní nákup kvality, a to najmä, ale nielen, pri nákupe intelektuálnych služieb. Pokiaľ SSVC určí, že priemerná cena architekta (právnika, audítora, účtovníka) je XY eur, bude veľmi náročné obstarať vyššiu kvalitu ako priemernú. Navrhovaná úprava síce umožňuje odchýliť sa od referenčnej ceny určenej SSVC, avšak nestanovuje žiadne podmienky za akých to bude možné spraviť. S istotou možno tvrdiť, že trend vo verejných nákupoch v celej vyspelej Európe vedie k zvyšovaniu kvality, nie znižovaniu ceny (pretože početné výskumy ukazujú, že to je v konečnom dôsledku hospodárnejšie). Navrhovaná úprava ide presne proti týmto trendom a príkladom dobrej praxe, keď núti nakupovať za priemerné alebo podpriemerné ceny. Typ: zásadná | Z |
hlav né | 15. Pripomienka k vlastnému materiálu resp. k čl. III bod 1 a všetkým súvisiacim ustanoveniam zavádzajúcim povinnosť postupovať výhradne cez Systém sledovania vývoja cien | Z |
mest o | Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady Odôvodnenie: Navrhovaná úprava na rozdiel od súčasnej úpravy neupravuje postup pri mimoriadnej udalosti. Inak povedané, aj pri mimoriadnej udalosti a nutnosti okamžite zakročiť bude existovať povinnosť ponechať v Systéme sledovania vývoja cien (SSVC) podrobnosti o predmete plnenia po dobu 14 resp. 28 dní. Typ: zásadná | |
hlav né mest o | 16. Pripomienka k vlastnému materiálu resp. k čl. III bod 1 a všetkým súvisiacim ustanoveniam zavádzajúcim povinnosť postupovať výhradne cez Systém sledovania vývoja cien Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady Odôvodnenie: Navrhovaná úprava je vnútorne nekonzistentná. Upravuje možnosť odchýliť sa od zistenej ceny „ak je to odôvodnené (...) negatívnymi skúsenosťami s dodávateľom“. Z tejto úpravy nie je zrejmé, či v takom prípade má subjekt verejnej správy možnosť „odchýliť“ sa od ceny ponúknutej takýmto dodávateľom alebo od tohto subjektu ako takého (čo by bola duplicitná úprava vzhľadom na skutočnosť, že subjekt verejnej správy nie je čo do subjektu vôbec viazaný výsledkom SSVC). Z navrhovanej úpravy nie je navyše zrejmé, čo sú „negatívne skúsenosti s dodávateľom“, t. j. čo už dodávateľa diskvalifikuje, a čo ešte nie. Je zjavné, že to ostáva na prakticky neobmedzenej ľubovôli subjektu verejnej správy a na jeho voľnom posúdení či sa od dodávateľa „odchýli“ alebo nie, a to aj pri zákazkách v hodnote niekoľko stotisíc eur (pri tovaroch a službách) resp. miliónov eur (pri stavebných prácach). Takéto pravidlá možno označiť za netransparentné, pritom navrhovaná úprava nedáva dodávateľovi možnosť sa proti rozhodnutiu subjektu verejnej správy brániť. Typ: obyčajná | O |
hlav né mest o | 17. Pripomienka k čl. III bod 1 Text pripomienky: v § 19 ods. 2 nahradiť pojem „účinnosť“ pojmom „účelnosť“ Odôvodnenie: pravdepodobne ide o preklep, s použitím verejných prostriedkov sa spája skôr účelnosť ako účinnosť. Typ: obyčajná | O |
hlav né mest o | 18. Pripomienka k čl. III bod 1 Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu. Odôvodnenie: Predkladateľ navrhuje v § 19b ods. 4 aby bol subjekt verejnej správy povinný do 30 dní odo dňa dodania plnenia zverejniť v systéme sledovania vývoja cien hodnotenie splnenia povinnosti dodávateľa dodať predmet plnenia riadne a včas. Navrhovaná úprava nereflektuje existenciu rámcových zmlúv s opakovaným plnením, t. j. zmlúv, kde dochádza k plneniu každodenne alebo desiatky až stovky krát do roka (napr. tzv. céčkové položky). Z navrhovaného znenia vyplýva povinnosť zverejňovať hodnotenie po každom dodaní plnenia, čo môže pre subjekt verejnej správy predstavovať v rozpore s úmyslom deklarovaným predkladateľom zvýšenú administratívnu záťaž. | O |
Typ: obyčajná | ||
hlav né mest o | 2. Pripomienka k vlastnému materiálu, resp. k čl. I bodom 2 až 11, 13 až 26, 28, 31 až 33 a všetkým súvisiacim ustanoveniam vylučujúcim podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava vypúšťa zo zákona o verejnom obstarávaní zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky, pričom ich nahrádza Systémom sledovania vývoja cien (SSVC), čo je z dôvodov uvedených nižšie v rozpore s primárnym právom EÚ (Zmluva o fungovaní EÚ) a na neho nadväzujúcou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Je nesporné, že pravidlá Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa vnútorného trhu sa uplatňujú aj na zákazky mimo rozsahu smerníc o verejnom obstarávaní, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky ESD vo veciach C-231/03 Coname, C-147/06 a C-148/06 SECAP a Santorso, C-221/12 Belgacom, C 113/13 Azienda sanitaria locale n. 5 „Spezzino“ a i C-278/14 SC Enterprise Focused Solutions SRL) a ochrana hospodárskej súťaže je okrem komunitárneho práva zakotvená aj v Ústave SR (čl 55 ods. 2). Navrhovaný nový systém zadávania zákaziek nechráni hospodársku súťaž, pretože i) súťaž môže vyhrať aj subjekt, ktorý sa jej nezúčastnil a ii) cena v konečnom dôsledku nebude žiadnym spôsobom regulovaná ani limitovaná. Ad i) SSVC buď určí cenu plnenia sám alebo pomocou ďalších ponúk doručených do systému. Z navrhovanej úpravy (§ 19b ods. 2) následne vyplýva, že subjekt verejnej správy je „povinný vychádzať pri určení ceny“ z cien zistených v SSVC. Navrhovaný text zákona teda subjekt verejnej správy zaväzuje čo do ceny, ale žiadnym spôsobom čo do subjektu, ktorému verejnú zákazku zadá. Inými slovami, po tom, čo SSVC určí cenu, sa subjekt verejnej správy bez ohľadu na predložené ponuky môže obrátiť na ľubovoľný podnikateľský subjekt (na výber sa nevzťahujú ani pravidlá o konflikte záujmov, takže vskutku ľubovoľný) a zadať mu verejnú zákazku za predpokladu, že dodrží cenu určenú SSVC. Výber dodávateľa tak bude nepreskúmateľný a netransparentný, a teda aj v rozpore s princípmi hospodárskej súťaže a komunitárnym právom. Ad ii) Ani cenou určenou SSVC nie je subjekt verejnej správy viazaný, keďže a) môže sa od nej odchýliť, ak to odôvodní, pričom nie je stanovený žiadny kontrolný mechanizmus tohto odôvodnenia a b) k zmluve môže uzavrieť dodatok, ktorý nie je žiadnym spôsobom regulovaný (navrhovaná úprava pojem „dodatok“ dokonca ani neobsahuje). Typ: zásadná | Z |
hlav né mest o | 3. Pripomienka k k vlastnému materiálu, resp. k čl. I bodom 2 až 11, 13 až 26, 28, 31 až 33 a všetkým súvisiacim ustanoveniam vylučujúcim podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu. Odôvodnenie: subjekty verejnej moci budú musieť Systém sledovania vývoja cien (SSVC) používať povinne a nebudú môcť použiť iný vhodný systém (s výnimkou | Z |
elektronického trhoviska, ktoré je však nielen z právnych, ale aj ekonomických a praktických dôvodov vhodné len na bežné tovary a služby), reálne hrozí, že v dôsledku nedodržania princípov ochrany hospodárskej súťaže Slovenskej republike nebudú preplácané eurofondy a bude jej hroziť aj konanie pre porušenie primárneho práva EÚ. Náklady na nepreplatené projekty z fondov EÚ budú v konečnom dôsledku znášať samosprávy, ktoré nebudú mať pritom možnosť zadať verejnú zákazku iným spôsobom a sankcii sa vyhnúť. Vypustenie zákonného postupu pre zadávanie zákaziek s nízkymi hodnotami a podlimitných zákaziek vystavuje do osobnostného rizika aj samotných štatutárov verejných obstarávateľov - napríklad tak ako sa uvádza v dôvodovej správe: „Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy upravuje hospodárenie s prostriedkami z verejných rozpočtov a definuje konania, ktoré sú považované za porušenie finančnej disciplíny. Subjekt verejnej správy sa porušenia finančnej disciplíny môže okrem iného dopustiť umožnením bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov, alebo nehospodárnym, neefektívnym, či neúčinným vynakladaním verejných prostriedkov. Zodpovednosť za takéto konanie nesie štatutárny orgán subjektu verejnej správy, pričom tomuto subjektu sú za konanie v rozpore so zákonom ukladané sankcie“. Keďže štatutárny orgán bude vyberať úspešného uchádzača bez exaktných pravidiel, len pri dodržaní cenového stropu stanoveného SSVC, dokonca možno ho aj prekročí, tak aj pri dobrom úmysle sa môže dostať do rizika obvinenia, že nepostupoval hospodárne, kedy napríklad uprednostnil ponuku firmy, ktorá mu je známa z predchádzajúcej praxe pred lacnejšou ponukou neznámej firmy. Na druhej strane, aj keď si samosprávy internými pravidlami zavedú po použití SSVC ďalší súťažný postup zadania zákazky, tak sa proces neskráti, ale predĺži o minimálne 14 až 28 dní, počas ktorých bude musieť zákazka navyše byť v SSVC. V prípade, ak sa do 31.7.2021 podarí obstarať, naprogramovať, naplniť dátami, otestovať, zapracovať zmeny a úspešne spustiť fungujúci SSVC, privítame takýto funkčný systém, avšak navrhujeme ho v takom prípade zaviesť ako jednu, nie jedinú z možností. Typ: zásadná | ||
hlav né mest o | 4. Pripomienka k čl. I bod 2 a čl. III bod 1 Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou dochádza k vypusteniu výnimiek pri podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou (logická úprava, keďže dochádza k vypusteniu týchto zákaziek ako takých). Zároveň v čl. III. bod 1 v § 19b ods. 8 predkladateľ navrhuje, že „vláda ustanoví nariadením (...) predmet plnenia, na ktorý sa nevzťahujú povinnosti podľa odsekov 1, 2 a 4“. Z navrhovanej úpravy teda vyplýva, že vláda stanoví nariadením, na aké predmety plnenia (tovary, služby a stavebné práce) sa budú vzťahovať zákonom stanovené povinnosti súvisiace so Systémom sledovania vývoja cien. Z navrhovanej úpravy teda nemožno zistiť, na aké plnenia sa zákon bude v konečnom dôsledku vzťahovať a teda nie je známa jeho vecná pôsobnosť. Výnimky stanoví až nariadenie vlády, ktoré ku dnešnému dňu nie je známe. Uvedené spôsobi, že: a) nie je možné riadne pripomienkovať predložený materiál, keďže nie je známa jeho presná | Z |
vecná pôsobnosť, b) vôľa zákonodarcu, ktorý v súčasnosti sám stanovuje, ktoré predmety plnenia sú z ním stanovených zákonných pravidiel vyňaté, bude nahradená vôľou vlády SR, ktorá nariadením, teda podzákonným aktom, rozhodne, ktoré predmety plnenia budú vyňaté spod pravidiel stanovených zákonodarcom v zákone. Nariadenie vlády tak bude mať de facto rovnakú právnu silu ako zákon prijatý zákonodarcom, keďže vláda bude disponovať oprávnením vyňať spod pôsobnosti zákona akékoľvek (všetky) predmety plnenia. Typ: zásadná | ||
hlav né mest o | 5. Pripomienka k čl. I bod 5 a čl. III bod 1 Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu. Odôvodnenie: Predkladateľ vypúšťa zo zákona o verejnom obstarávaní limity pri podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou (logická úprava, keďže dochádza k vypusteniu týchto zákaziek ako takých). Zároveň v čl. III. bod 1 v § 19b ods. 8 predkladateľ navrhuje, že „vláda ustanoví nariadením hodnotu predmetu plnenia, vrátane súčtu hodnôt plnenia za určité obdobie“ pri ktorých sa zákonom stanovené povinnosti súvisiace s novým spôsobom určovania ceny cez Systém sledovania vývoja cien (SSVC) uplatnia len obmedzene alebo vôbec. Uvedené spôsobuje, že nie je možné riadne pripomienkovať predložený materiál, keďže nie je známa jeho vecná pôsobnosť. Inými slovami, subjekt verejnej správy z navrhovanej úpravy nevie zistiť, od akej sumy sa zavádza povinnosť použiť SSVC (napr. od jedného eura). Typ: zásadná | Z |
hlav né mest o | 6. Pripomienka k čl. I bod 5 a čl. III bod 1 Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu. Odôvodnenie: Z navrhovanej úpravy nie je zrejmé, od akých limitov bude povinné používať Systém sledovania vývoja cien SSVC (podrobnosti má stanoviť Nariadenie vlády SR). Z informácií zverejnených v médiách vyplýva, že navrhovaná úprava má „zvýšiť transparentnosť“ aj pri zákazkách s nízkou hodnotu. To by znamenalo, že SSVC bude povinný aj pre tento typ zákaziek. To však v rozpore s cieľom predkladateľa spôsobí predĺženie procesu zadávania týchto zákaziek, keďže dnes je po skompletizovaní zadania možné zadať tieto zákazky aj v lehote kratšej ako 14 resp. 28 dní. Z iných zdrojov zasa vyplýva, že súčasné zákazky s nízkou hodnotou nebudú podliehať povinnosti zverejniť ich v SSVC. To však spôsobí, že zákazky na tovary a služby do 70 000 eur bez DPH a na stavebné práce do 180 000 eur nebudú mať absolútne žiadnu reguláciu a bude na absolútnej ľubovôli subjektu verejnej správy, komu a za koľko (za predpokladu dodržania limitov) ich zadá. Navrhovaná úprava je tak v rozpore s princípom transparentnosti a umožňuje narábať s verejnými financiami v rozpore s princípom hospodárnosti. Typ: zásadná | Z |
hlav né mest o | 7. Pripomienka k čl. I bod 27 Text pripomienky: upustiť od vypustenia slova „kompletnú“ z § 24 ods. 1 Odôvodnenie: Obstarávací subjekt má dnes povinnosť uchovávať „kompletnú dokumentáciu“, avšak navrhovaná úprava vypúšťa slovo „kompletnú“, čo zavádza neistotu do konania obstarávacieho subjektu. Vypustením slova „kompletná“ nebude jasné, akú časť dokumentácie je povinný uchovávať a akú časť nie, čo môže spôsobiť rozdiel v interpretácii tejto povinnosti zo strany kontrolného orgánu a obstarávacieho subjektu (obstarávací subjekt sa bude domnievať, že na daný dokument sa povinnosť uchovať ho nevzťahuje, kontrolný orgán bude mať iný názor). Typ: obyčajná | O |
hlav né mest o | 8. Pripomienka k čl. I bod 30 Text pripomienky: vypustiť bez náhrady, alternatívne doplniť slová „alebo jej časť“ za slová „kompletnú dokumentáciu“. Odôvodnenie: Zákon stanovuje povinnosť vyhotovovať správu o zadaných zákazkách s povinnými náležitosťami upravenými v § 24 ods. 3. Ak tak ustanovuje zákon, túto správu je obstarávací subjekt povinný predložiť napr. Európskej komisii, ÚVO, PMÚ, súdom, OČvTK. Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predložiť kompletnú dokumentáciu z procesu zadávania zákazky, čo znemožní kontrolu (bez dokumentácie niet čo kontrolovať). Navrhovaná úprava navyše spôsobí, že obstarávací subjekt nebude povinný predkladať celú správu, ale len „jej časť“, pričom nie je definované, ktorú časť správy. Nie je jasné, prečo by mal niekto vyžadovať len časť existujúcej správy. Z gramatického hľadiska navrhovaná úprava zavedie dvojitú spojku alebo (vznikne text „alebo alebo jej časť“). Domnievame sa, že predkladateľ zamýšľal doplniť slová „alebo jej časť“ za slová „kompletnú dokumentáciu“ a nie tieto slová nahradiť. Typ: obyčajná | O |
hlav né mest o | 9. Pripomienka k čl. I bod 36 Text pripomienky: Navrhovanú úpravu vypustiť bez náhrady a ponechať súčasnú úpravu Odôvodnenie: Až a výhradne po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk (LPP) môžu nastať skutočnosti, ktoré odôvodňujú predĺženie viazanosti doručených ponúk. Pred uplynutím LPP takéto skutočnosti nemôžu nastať. Predkladateľ navrhovanou úpravou prikazuje obstarávaciemu subjektu reagovať na skutočnosti v čase, v ktorom nemôžu nastať, a znemožňuje mu reagovať v čase, v ktorom nastať môžu. Navrhovaná úprava je preto nelogická a nekonzistentná so súčasnou úpravou verejného obstarávania. Lehota viazanosti ponúk sa stanovuje od momentu uplynutia LPP (keďže uchádzač môže byť svojou ponukou viazaný len ak ju predloží + ponuku môže kedykoľvek v LPP vziať späť = viazanosť ponúk má zmysel až po uplynutí LPP). Preto dôvody na predlženie lehoty viazanosti ponúk nastávajú výhradne po uplynutí LPP (napr. podaním námietok proti vyhodnoteniu, zdĺhavým vysvetľovaním ponúk, kontrolou verejného obstarávania, atď.). Navrhovaná úprava teda znemožňuje obstarávateľom reagovať po uplynutí LPP na skutočnosti, ktoré môžu nastať iba po | O |
uplynutí LPP. Navrhovaná úprava bude v praxi viesť k tomu, že verejní obstarávatelia budú nastavovať viazanosť ponúk na maximum (t. j. na celých 12 mesiacov od uplynutia LPP), aby predišli situácii, že ešte v procese vyhodnocovania ponúk nastane nutnosť predĺžiť viazanosť, ale už nebudú môcť. Tým zákonodarca dosiahne najprísnejší možný stav, čo je (pravdepodobne) v rozpore s jeho úmyslom uľahčiť uchádzačom prístup k VO. Typ: obyčajná | ||
IZ | sociálnym aspektom V zákone absentuje reálna možnosť, aby verejný obstarávateľ mohol dosiahnuť, aby dodávateľ tovarov/služieb zamestnal ľudí z cieľovej skupiny (osoby najviac vzdialené od trhu práce, najmä dlhodobo nezamestnaných). Preto žiadame, aby do zákona pribudla definícia pojmu „integračná suma“ a aby verejný obstarávateľ mohol požadovať dosiahnutie integračnej sumy v rámci danej zákazky (samozrejme s reálnymi a vopred jasnými sankciami za nedodržanie tejto podmienky). Integračná suma: výška mzdových nákladov osôb z cieľovej skupiny odpracovaných na danej zákazke (v rámci zabezpečenia administratívnej nenáročnosti táto bude iba deklarovaná dodávateľom, bez akýchkoľvek výkazov práce; samozrejme súčet deklarovaných integračných súm na jednotlivých zákazkách musí byť nižší ako celkové mzdové náklady cieľovej skupiny daného dodávateľa). Umožnenie verejných obstarávateľom, aby mohli požadovať formou integračnej sumy zapojenie ľudí z cieľovej skupiny, výrazne zníži administratívne zaťaženie a právnu neistotu obstarávateľov. Už v súčasnosti by teoreticky mohli toto požadovať (použijúc sociálny aspekt verejného obstarávania), v praxi sa to však nedeje. Tento legislatívny návrh umožní reálne naštartovanie sociálnej ekonomiky, ktorá bude v nadchádzajúcich popandemických rokoch veľmi potrebná. | Z |
Klub 500 | 4. Všeobecná pripomienka Ohľadne navrhovaného režimu využitia systému sledovania cien dávame do pozornosti a súhlasíme s námietkou Únie Profesionálov verejného obstarávania, že ak bude takýto režim schválený, tento informačný systém by mal mať prechodné obdobie, počas ktorého použitie systému sledovania cien bude fakultatívne a nie obligatórne, nakoľko je pravdepodobné, že v čase plánovanej účinnosti novely, t.j. od 01.08.2021 nebude systém sledovania cien obsahovať takú databázu cien, aby bolo možné splniť si zákonné povinnosti stanovené v § 19b ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa v dôsledku navrhovanej novely zákona o VO plánuje tiež primerane meniť. | Z |
Klub | 1. Všeobecná pripomienka Klub 500 má za to, že navrhovaná novela vnáša do verejných nákupov chaos a je v nej viacero sporných bodov. Vo všeobecnosti by | Z |
500 | sa nákupy by sa mali riadiť ZVO, ktorý nezaručuje transparentnosť, resp. nákupy zrýchľuje na úkor férovosti a vymožiteľnosti práva, čo môže byť v rozpore aj s európskou legislatívou v oblasti VO. Dovoľujeme si tiež vyjadriť obavu, že podľa navrhovanej novely nie všetci podnikatelia budú mať rovnaké príležitosti dostať sa k zákazkám a nebudú môcť v týchto zákazkách žiadať nápravu formou revíznych postupov. | |
Klub 500 | 2. Všeobecná pripomienka Dovoľujeme si poukázať na fakt, že nakoľko ide o nakladanie s finančnými prostriedkami verejnej správy, v prípade schválenia uvedenej novely, je nevyhnutné stanoviť nové jednoznačné pravidlá, resp. povinnosti verejného obstarávateľa, tak, aby proces nákupu, ktorý nebude podliehať zákonu o VO, bolo možné jednoducho skontrolovať s dôrazom na hospodárnosť a efektívnosť vynakladaných verejných finančných prostriedkov. | Z |
Klub 500 | 3. Všeobecná pripomienka Rovnako si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že v rámci postavenia podnikateľov ako uchádzačov je nevyhnutné určiť taký systém, aby títo mali možnosť zapojiť sa do verejných zákaziek, ktoré nebudú v rámci stanovených finančných limitov spadať pod zákon o VO, a to za účelom zachovania hospodárskej súťaže. Vzhľadom na uvedené sa prikláňame k riešeniu danej situácie tým, že proces obstarávania podlimitných zákaziek by ostal súčasťou právnej úpravy v rámci zákona o VO, avšak s pravidlami, ktoré doteraz platili pre zákazky s nízkou hodnotou, príp. ich primeranou úpravou oproti doterajšej. Zákazky s nízkou hodnotou by boli spod pôsobnosti zákona o VO vyňaté, tak, ako je navrhované predmetným návrhom novely zákona. | Z |
Klub 500 | 5. Všeobecná pripomienka Kontrolné mechanizmy, ktoré budú zabezpečovať transparentné využívanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov, a na to nadväzujúce zmeny v revíznych postupoch, ktoré sú navrhované v návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mali byť nastavené tak, aby proces výkonu kontroly bol najmä rýchlejší a efektívnejší oproti súčasnej právnej úprave. Zároveň ale zastávame názor, že pozícia Úradu pre verejné obstarávanie a jej právomoci a kompetencie by nemali byť menené, resp. „oslabené“, tak ako to predostruje tento návrh novely zákona. | Z |
MDa VSR | Čl. IV bod 11 § 41a ods. 1 V navrhovanom ustanovení odporúčame písmeno b) upraviť jednoznačne aj gramaticky, aby nedochádzalo k výkladovým nejasnostiam. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 27 a 29 S navrhovaným znením sa nestotožňujeme. Odôvodnenie: Predkladateľ navrhuje zvýšenie limitu pre zákazky, na ktoré sa ZVO nevzťahuje. Neodporúčame skracovať aktuálne platnú lehotu na uchovávanie odôvodnenia zadania zákazky pre tie zákazky, na ktoré sa ZVO nevzťahuje. V dôvodovej správe predkladateľom uvedená argumentácia o znížení administratívnej záťaže je síce z nášho pohľadu logická, avšak s ohľadom na dôsledky vyplývajúce zo skrátenia tejto lehoty na archiváciu tak zásadných dokumentov k zákazkám o polovicu, považujeme tento návrh za krok z nižšej transparentnosti. Predkladateľ zároveň navrhuje vypustiť povinnosť predloženia kompletnej dokumentácie len dokumentáciou (neznámeho rozsahu), čo považujeme za nejasné a vágne. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 31 Odporúčame upraviť takto: V § 24 ods. 6 sa slovo „kedykoľvek“ nahrádza slovami „v odôvodnených prípadoch“. Odôvodnenie: Vzhľadom na možný výskyt okolností, pre ktoré úrad nebude môcť aplikovať iné mechanizmy zabezpečujúce kontrolu neodporúčame § 24 ods. 6 vypustiť, ale upraviť (prípady podnetov podaných na úrad ktoré si sám úrad osvojí). | O |
MDa VSR | Čl. I bod 37 S navrhovaným znením sa nestotožňujeme. Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť voľby pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, či povoľuje alebo vyžaduje predloženie variantných riešení, čo môže mať za následok vytvorenie nadbytočnej administratívnej záťaže pri tvorbe súťažných podkladov. Zároveň pripomíname, že variantné riešenia nie sú vhodné pri každom type zákazky. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 38 Odporúčame vypustiť. Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhované zvýšenie finančného limitu pre zákazky, na ktoré sa ZVO nevzťahuje, odporúčame ponechať pôvodné znenie ustanovenia, čím ostane zachovaná aktuálne platná úprava umožňujúca vyžiadanie údajov a informácií o zmluvách, na ktoré sa ZVO nevzťahuje. Máme za to, že predkladateľom navrhovaná novela ZVO bude mať za následok podstatne vyšší počet takýchto zákaziek, a teda aj vyššiu spoločenskú požiadavku na overovanie takýchto postupov mimo ZVO. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 49 § 141 ods. 1 písm. c) V navrhovanom ustanovení odporúčame slová „ostatných kandidátov“ nahradiť slovami „každého kandidáta jednotlivo“. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 5 a 42 a s nimi súvisiacimi bodmi návrhu novely týkajúcimi sa navrhovaného znenia § 5 S navrhovaným znením sa nestotožňujeme. Odôvodnenie: V súvislosti s predloženým návrhom nového znenia § 5, ako aj v zmysle ostatných súvisiacich zmien, je zrejmé, že cieľom predloženého návrhu novely ZVO je zavedenie určitého finančného limitu pre povinnosť postupu podľa ZVO. Na druhej strane zákazky nedosahujúce stanovený limit môžu byť zadávané inými ako uvedenými postupmi, napríklad bez použitia princípov vo verejnom obstarávaní a v ZVO stanovených postupov. Predkladateľ sa síce v dôvodovej správe zaoberá skutočnosťou existencie rôznych úrovní kontrolných mechanizmov, avšak podľa nášho názoru sa nevysporiadal s transparentnosťou pri zadávaní týchto "zákaziek" mimo ZVO, ktorá bude takýmto návrhom znížená. Odporúčame zachovanie povinnosti dodržania princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti aj pri zákazkách, ktoré nebudú dosahovať stanovený limit podľa návrhu novely Čl. I bod 5. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 53 Odporúčame vypustiť. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 54 S navrhovaným znením sa nestotožňujeme. Odôvodnenie: V súvislosti s návrhom si týmto dovoľujeme upozorniť na to, že rozhodnutia riadiacich orgánov v prípade kontrol v rámci zákaziek čo i len sčasti financovaných z prostriedkov Európskej únie, zohľadňujú okrem platných právnych noriem a aktuálnej rozhodovacej praxe, aj rozhodnutia iných orgánov, najčastejšie vydaných v rámci auditných overovaní jednotlivých zákaziek. Aj z toho dôvodu nie je možné v každom prípade jednoznačne zachovať výrok rozhodnutia riadiaceho orgánu. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 55 § 180a ods. 1 Odporúčame za slovo „boli“ vložiť čiarku a slová „sú alebo budú“. Odôvodnenie: Zmena by umožnila osloviť úrad aj v prípade, ak finančné prostriedky ešte neboli poskytnuté. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 56 Odporúčame vypustiť. Odôvodnenie: Odporúčame ponechať pôvodné znenie § 182 ods. 2 písm. f) vzhľadom na súvisiacu pripomienku k Čl. I bod 31. | O |
MDa VSR | Čl. I bod 58 Odporúčame vypustiť slová „mohlo mať alebo“. | O |
MDa VSR | Čl. III. t. j. časť novelizujúca zákon č. 523.2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Odporúčame vypustiť. Odôvodnenie: V predmetnom ustanovení nie je zrejmý jasný popis procesných úkonov či zákonných povinností, čo môže viesť k nesprávnej interpretácii zákonných povinností subjektov, ktorých sa predmetné ustanovenie týka Navrhované znenie § 19b ods. 1 napríklad uvádza, že "Správca systému sledovania vývoja cien zabezpečí bezodkladné zverejnenie zadaných podrobností o predmete plnenia a jeho dodaní a priemernej obvyklej ceny, ak ju bolo možné zistiť". V zmysle uvedeného však nie je zrejmé, aký postup má byť zvolený, ak táto cena nebude uvedeným postupom a ani v zmysle ostatných navrhovaných ustanovení získaná. Navrhovanými zmenami by tiež došlo k predĺženiu procesu zadávania zákazky o novú stanovenú lehotu na zber a publikovanie informatívnych ponúk. Uvedená úprava a vytvorený mechanizmus sa takisto vzájomne prekrýva napríklad s povinnosťami v zmysle zákona č. 254/1998 Z. z o verejných prácach v znení neskorších predpisov, kde je uvedená povinnosť vykonávať štátnu expertízu, ktorá tiež stanovuje predpokladanú hodnotu zákazky. Ďalej sa navrhuje ustanovenie, v zmysle ktorého sa môže subjekt verejnej správy od ceny zistenej novo navrhovaným spôsobom odchýliť podstatným spôsobom alebo nad hodnotu priemernej obvyklej ceny len vtedy, ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi. Nie je však jasne špecifikované, čo sa má považovať za odchýlenie sa "podstatným spôsobom". Potrebné je tiež v tejto súvislosti uviesť, že pri poskytnutí požadovaných údajov do systému dôjde k sprístupneniu údajov vypracovaných prípravnými skupinami a komisiami, ktoré sú viazané mlčanlivosťou v rámci spracovania podkladov pre zadanie zákazky až do momentu vyhlásenia zákazky. Z uvedeného návrhu a ani z dôvodovej správy nie je jasné, v akom rozsahu bude potrebné uverejňovať údaje o pripravovanej zákazke pre účely predkladania ponúk. Vo väzbe na povinnosti subjektov verejnej správy do 30 dní odo dňa dodania plnenia zverejniť v systéme sledovania vývoja cien hodnotenie splnenia povinnosti dodávateľa dodať predmet plnenia riadne a včas máme za to, že uvedená povinnosť vytvára duplicitu s povinnosťami vytvárania referencií v zmysle ZVO. | O |
MDa VSR | Čl. V Odporúčame upraviť takto: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2021 okrem čl. II bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022. | O |
MDa VSR | Nad rámec novely § 49 ZVO Odporúčame doplniť nový odsek, ktorý znie: „Uchádzač môže v ponuke predložiť aj kópie dokladov vrátane ich digitalizovaných snímok. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže kedykoľvek v priebehu verejného obstarávania požiadať uchádzača o predloženie originálu príslušného dokumentu, jeho overenej kópie alebo zaručenej konverzie, ak má pochybnosti o pravosti kópie dokumentu alebo ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho priebehu verejného obstarávania. Ak uchádzač nepredloží doklady v lehote určenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako tri pracovné dni odo dňa doručenia žiadosti, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uchádzača vylúči.“ | O |
MDa VSR | Nad rámec novely § 52 ZVO Odporúčame za odsek 2 vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „ (3) Ak sa ponuky predkladajú prostredníctvom elektronického prostriedku podľa § 20, umožnením účasti na otváraní ponúk sa rozumie ich sprístupnenie prostredníctvom funkcionality elektronického prostriedku všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku určeným spôsobom komunikácie.“ Doterajší odsek 3 odporúčame označiť ako odsek 4. | O |
MDa VSR | Nad rámec novely k čl. I Odporúčame do návrhu zákona zapracovať ustanovenia, v zmysle ktorých bude súd v doteraz právoplatne neukončených konaniach o neplatnosť zmluvy podľa § 180 ZVO“ zohľadňovať právne vzťahy, ktoré vznikli po uzatvorení zmluvy a v prípade vážneho sociálneho dopadu by súd mohol rozhodnúť o ponechaní zmluvy v platnosti. Odôvodnenie: Úrad v uplynulom období podal viacero návrhov na určenie neplatnosti zmluvy v prípade obstarávania nájomných bytov samosprávami pre porušenie pravidiel verejného obstarávania. Prípadné rozhodnutie súdu o neplatnosti zmluvy výrazne zasiahne do stability právnych vzťahov medzi obcou a nájomníkmi, keďže vlastníkom nájomných bytov sa stane pôvodný predávajúci, resp. zhotoviteľ, ktorý nemusí mať záujem pokračovať v nájomnom charaktere bytov alebo len za trhových podmienok. V nájomných bytoch však už žijú nájomcovia, ktorým sa bývanie poskytuje ako sociálne, keďže vzhľadom na svoj príjem si nie sú schopní zabezpečiť bývanie na bežnom trhu. Rozhodnutím o neplatnosti zmluvy tak môže značná skupina obyvateľstva zo dňa na deň prísť o strechu nad hlavou, čo má závažné sociálne dopady. Odporúčame preto do zákona zapracovať ustanovenia, na základe ktorých môže súd v konaniach o neplatnosť zmluvy, ktoré začali z podnetu úradu rozhodnúť o ponechaní zmluvy v platnosti, ak tu existujú závažné dôvody. Obdobnú úpravu súčasné znenie ZVO upravuje v § 181. | O |
MDa VSR | Nad rámec novely v § 12 ods. 8 a 9 ZVO Odporúčame slová „údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov“ nahradiť slovami „evidencie referencií“. | O |
MDa VSR | Nad rámec novely v § 24 ods. 1 Odporúčame na konci pripojiť túto vetu: „Dokumentáciu vyhotovovanú v jednotlivých fázach verejného obstarávania, ktorá nie je súčasťou elektronickej komunikácie podľa § 20, verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne po jej vyhotovení zdokumentuje v rámci elektronického prostriedku prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje“.“ | O |
MDa VSR | Návrh všeobecne Nestotožňujeme sa s navrhovanými zmenami, ktoré okliešťujú právomoci Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) a presúvajú revízne postupy na špecializované súdy. Odôvodnenie: Rozhodovanie o námietkach (podľa návrhu zákona už o žalobách) na budúce správne súdy by mohlo v konečnom dôsledku spôsobiť prieťahy v konaniach. | O |
MDa VSR | Návrh všeobecne Odporúčame navrhované zmeny týkajúce sa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“) a súvisiacich predpisov, ktoré sú v týchto dňoch súbežne v pripomienkovom konaní pod číslami LP/2020/615 a LP/2020/624, spojiť do jedného legislatívneho procesu a uskutočniť opätovne proces prípravy návrhu zákona v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Súčasne, s pripomienkovým konaním k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ZVO (LP/2020/615) prebieha pripomienkové konanie aj k návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/624), ktorý s novelou ZVO úzko súvisí, pričom priamo ZVO v článku III aj novelizuje. Obe novely ZVO majú pritom nadobudnúť účinnosť súčasne. Vzhľadom na uvedené máme za to, že oba tieto vecne súvisiace legislatívne procesy by mali byť spojené do jedného návrhu, ktorý komplexne upraví navrhované zmeny. | O |
MFS R | k čl I, k bodu 54 Ustanovenie žiadame vypustiť, pretože, ak by nastal rozpor medzi závermi kontroly RO/SO a ex ante posúdením ÚVO, môže sa stať, že neoprávnené výdavky nebudú môcť byť od prijímateľa vymožené, keďže „rozhodnutie“ ÚVO bude pre ÚVO alebo iný správny orgán záväzné a hoci by RO/SO v rámci svojej nezávislej kontroly identifikoval porušenie ZVO s vplyvom na oprávnenosť výdavkov, voči rozhodnutiu ÚVO by takýto záver z kontroly nebol právne relevantný aj keď by bol správny. Upozorňujeme, že uplatnením návrhu v praxi by vznikla povinnosť správnym orgánom automaticky preberať závery ÚVO, a to aj napriek tomu, že | Z |
konečnú zodpovednosť za poskytované verejné prostriedky nesie vždy orgán VS, pričom táto zodpovednosť v prípade RO/SO vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013. Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že pre prípad, keď ÚVO posudzuje VO ešte pred jeho vyhlásením (tzv. ex ante posúdenie) v rámci dohľadu nad verejným obstarávaním, návrh neupravuje, podľa akého právneho predpisu bude ÚVO procesne postupovať, vrátane opravných prostriedkov voči výsledku takého posúdenia ÚVO. Nad rámec novelizačného bodu 54 je potrebné zohľadniť materiál „Zapojenie Úradu pre verejné obstarávanie do systému riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2021 – 2027 ako sprostredkovateľského orgánu“, v ktorom sa v časti Navrhované stupne kontroly na ÚVO/SO uvádza, že ÚVO/SO bude vykonávať ex ante kontrolu pred vyhlásením zákazky. Ako legislatívny dopad sa v uvedenom materiáli uvádza úprava existujúceho ustanovenia § 168 ZVO (ÚVO/SO bude posudzovať aj technické špecifikácie obsiahnuté v súťažných podkladoch aj zmluvné ustanovenia a to všetko v rozsahu vymedzenom v ZVO). Vo vzťahu k novelizačnému bodu 54 poukazujeme tiež na nesprávnu formuláciu v rámci dôvodovej správy, keďže kontrola je odlišný inštitút od správneho konania. Výstupom z kontroly je napríklad správa/protokol/záznam, v ktorom sú zachytené kontrolné zistenia. Výstup z kontroly nemá spravidla charakter rozhodnutia. Naopak, výsledkom správneho konania je individuálny správny akt, v ktorom správny orgán, na základe zákonom zverenej kompetencie, autoritatívne rozhoduje o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch FO/PO, resp., v ktorom deklaruje konkrétne práva, povinnosti, alebo právom chránené záujmy FO/PO. V praxi spravidla po vykonanej kontrole nastupuje konanie správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené je znenie dôvodovej správy zmätočné a nepresné. | ||
MFS R | k čl. I, k bodom 30, 31 a 38 Uvedené body žiadame vypustiť z návrhu novely. V dôvodovej správe sa uvádza: „Navrhuje sa vypustenie povinnosti kedykoľvek predkladať Úradu pre verejné obstarávanie kópiu kompletnej dokumentácie. Táto povinnosť môže byť a bude plnená v rámci výkonu kontroly a v rámci iných konaní, ak na to bude existovať relevantný dôvod.“ Predloženie dokumentácie v rámci výkonu dohľadu ÚVO sa odvoláva práve na § 24, ktorý táto novela upravuje tak, že z jeho znenia nebude vyplývať povinnosť verejného obstarávateľa predložiť kompletnú dokumentáciu na posúdenie. Ani v inom ustanovení návrhu novely táto povinnosť pre kontrolovaného (verejného) obstarávateľa nie je špecifikovaná. Na základe vyššie uvedeného preto žiadame vypustiť navrhované znenie, pretože by týmto bolo znemožnené ÚVO a ostatným orgánom uvedeným v § 24 ods. 5 efektívne vyžadovať predloženie kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, čo môže mať za následok znemožnenie vykonania dohľadu, kontroly a ostatných operatívnych činností vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel ZVO, ale aj Trestného zákona vo vzťahu k trestnému činu manipulácie vo VO a pod. Touto navrhovanou zmenou sa zároveň zamedzuje riadnej kontrole a ochrane finančných záujmov aj z | Z |
pohľadu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Zároveň rovnako ako pri bode 29 platí, že v prípade zákaziek z EU fondov podľa Rozhodnutia EK, ktorým sa stanovujú usmernenia o určovaní finančných opráv, sa môže na nepredloženie dokumentácie – nedostatočný audit trail k VO vzťahovať finančná korekcia až do výšky 100 % hodnoty zákazky, čo môže predstavovať dodatočnú záťaž pre štátny rozpočet. Žiadame ponechať možnosť úradu vyžiadať si kompletnú dokumentáciu k VO, keďže je potrebná na účely kontroly možného nedovoleného rozdelenia zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov verejného obstarávania podľa tohto zákona. Podľa čl. 5 ods. 3 druhá veta smernice 2014/24/EÚ „Obstarávanie sa nesmie rozdeliť tak, aby to bránilo jeho zahrnutiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice s výnimkou prípadov, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov.“ Novela ZVO ruší povinnosť verejného obstarávateľa/obstarávateľa zasielať na požiadanie ÚVO informácie o zmluvách uzatvorených na základe postupu, na ktorý sa ZVO nevzťahuje. Na základe uvedeného nebude možné identifikovať delenie zákaziek s úmyslom obchádzať postupy vo verejnom obstarávaní. Pre ÚVO, a teda ani pre iné kontrolné orgány nebude možné identifikovať smernicou zakázané delenie zákaziek s úmyslom obchádzať postup vo verejnom obstarávaní. Absencia dohľadu nad možným nedovoleným delením zákaziek umožní legálne obchádzať limity ustanovené pre zákazky, najmä pri vlastných zdrojoch štátneho rozpočtu. Ochrana verejných prostriedkov bude týmto postupom významne ohrozená, keďže ex post kontrola zo strany národných kontrolných a auditných orgánov nebude môcť vzhľadom na objem čerpania týchto prostriedkov obsiahnuť všetky takéto zákazky. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme ponechanie § 63 ods. 2 v pôvodnom znení. | ||
MFS R | k čl. I, k bodu 1 Žiadame vypustiť bod 1, ktorým sa dopĺňa možnosť zadať zákazku mimo zákona o verejnom obstarávaní aj v kontrolovanej právnickej osobe, kde „je nekontrolovaná a neblokujúca forma súkromnej kapitálovej účasti“. Nie je zrejmý rozsah, ktorého sa to bude týkať. Existuje riziko, že vstupom investora do štátneho podniku, kde už dnes štát nakupuje neefektívne služby sa zníži konkurencia a podporí neefektívny nákup. | Z |
MFS R | k čl. I, k bodu 12 Novela ZVO upravuje znenie § 8, ktorý definuje, kedy je dotovaná osoba (prijímateľ zo súkromného sektora, ktorý získa viac ako 50 % verejných prostriedkov) povinná postupovať podľa ZVO. Osoba postupuje podľa ZVO len pri uskutočňovaní stavebných prác a služieb spojených so stavebnými prácami. Pri obstarávaní tovarov a služieb (okrem tých, čo súvisia so stavebnými prácami) môže dotovaná osoba zadať zákazku priamo bez toho, aby dodržala akýkoľvek postup. Pri takto nastavenom procese poukazujeme na možné nedodržanie princípov pri nakladaní s verejnými prostriedkami, ktoré vyplývajú zo ZFEÚ a iných osobitných predpisov. | O |
MFS R | K čl. I, k bodu 27 Žiadame neskracovať dobu evidencie kompletnej dokumentácie z desať na päť rokov. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že skoršia skartácia podkladov znehodnotí budúcu kontrolnú činnosť. | Z |
MFS R | k čl. I, k bodu 27 Žiadame ponechať v texte slovo „kompletnú“, t.j. ponechať povinnosť evidovať kompletnú dokumentáciu zo zadania zákazky. Podľa predmetného odseku verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Uvedené je možné zabezpečiť iba dostupnosťou kompletnej dokumentácie, ktorú bude možné odkontrolovať. Touto navrhovanou zmenou sa zároveň zamedzuje riadnej kontrole a ochrane finančných záujmov aj z pohľadu zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. To platí aj k § 24 ods. 5 k predkladaniu dokumentácie EK, Protimonopolnému úradu SR, orgánom činných v trestnom konaní, ako aj ďalším kontrolným orgánom | Z |
MFS R | k čl. I, k bodu 29 Odporúčame upraviť bod 29 tak, že na konci § 24 ods. 4 sa pripoja tieto slová: „ak osobitný predpis 46a) neustanovuje inak.“. Uvedené ustanovenie v navrhovanom znení nastavuje príliš krátku lehotu pre zákazky financované z EU fondov, čo môže spôsobiť problémy pri následnej kontrole VO. Podľa Rozhodnutia EK, ktorým sa stanovujú usmernenia o určovaní finančných opráv, sa môže na nepredloženie dokumentácie – nedostatočný audit trail k VO vzťahovať finančná korekcia až do výšky 100 % hodnoty zákazky, čo môže predstavovať dodatočnú záťaž pre štátny rozpočet. Doplnením dôjde k zosúladeniu § 24 ods. 1 a 4, pričom pre zákazky financované z fondov EÚ budú platiť rovnaké pravidlá k uchovávaniu dokumentácie podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. | O |
MFS R | K čl. I, k bodu 39 Navrhujeme za slovami „ a protokoly a záznamy zo skončených kontrol“ doplniť odkaz za účelom jednoznačnej právnej úpravy a predchádzania prípadným nejasnostiam pri výklade daného ustanovenia. UVO vydáva protokoly a záznamy aj v stále prebiehajúcich kontrolách podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa bodu 55, t. j. návrh úpravy § 180a ods. 2 ZVO sa uvádza „Záznam alebo protokol z kontroly podľa odseku 1 doručuje úrad aj orgánu, ktorý o výkon kontroly požiadal, a to do 15 dní odo dňa skončenia kontroly.“ | O |
MFS R | k čl. I, k bodu 5 a k celému návrhu zákona V bode 5 (§ 5) žiadame upraviť, aj pre zákazky, ktorých limit je nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR, procesné pravidlá na zadávanie zákaziek, ktoré zabezpečia vyššiu mieru transparentnosti a hospodárskej súťaže ako aj osobitne pre zákazky financované v programovom období 2021-2027 mechanizmus sankcií a uplatňovania a vymáhania ex post finančných opráv od verejných obstarávateľov na základe správneho konania UVO. Novelou ZVO sa navrhuje, aby sa ZVO „vzťahoval iba na zákazky a koncesie, ktorých predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený nariadením vlády SR“. Z uvedeného vyplýva, že dôjde k zrušeniu pravidiel a postupov obstarávania podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré nie sú upravené v európskej smernici, resp. tých, ktorých hodnota bude nižšia ako limit ustanovený nariadením vlády SR. Zrušenie týchto postupov znamená, že zákazky, ktoré nebudú dosahovať nariadením vlády SR ustanovený limit, nebudú podliehať de facto žiadnym pravidlám a pri týchto zákazkách môže dochádzať k narušeniu hospodárskej súťaže. Navrhovaná novela ZVO v prípade zákaziek a koncesií, ktorých hodnota bude nižšia ako limit ustanovený nariadením vlády SR de facto pripúšťa priame zadanie. Vo vzťahu k zákazkám a koncesiám, ktorých limit bude nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR sa bude vyžadovať „iba“ overenie hospodárnosti, ktoré má byť realizované cez informačný systém sledovania vývoja cien, ktorý však bude aplikovateľný iba vtedy, ak bude obsahovať rovnaký alebo porovnateľný predmet plnenia, prípadne cenu bude možné určiť z cenových ponúk, ktoré boli k zverejneným podrobnostiam ku zákazke obstarávateľovi doručené. Novelizačný článok III dokonca pripúšťa „odchýlenie sa podstatným spôsobom“ alebo „nad hodnotu priemernej obvyklej ceny“, ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi vychádzajúcim z charakteru predmetu plnenia alebo z okolností jeho dodania,negatívnymi skúsenosťami s dodávateľom, ktorý predložil cenovú ponuku alebo s neobvykle nízkou cenou, ktorá nebola dôveryhodne vysvetlená. Nejasné pravidlá týkajúce sa možnosti odchýlenia sa od priemernej obvyklej ceny môžu spôsobiť zneužitie uvedeného systému, keďže bude veľmi ťažké špecifikovať a následne overiť „odôvodnené objektívne dôvody“ a ich primeranosť vo vzťahu k podstatnému odchýleniu sa od hodnoty priemernej obvyklej ceny. Absentujú postupy týkajúce sa posúdenia splnenia požiadaviek na predmet plnenia, prípadných podmienok účasti, uplatnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk, dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie či posúdenie konfliktu záujmov. Doplnenie povinnosti dodržať princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie najmä vo vzťahu k plneniam, ktoré majú vplyv na vnútorný trh, je potrebné aj vzhľadom na čl. IV, kde novelou § 41a ods. 1 písm. b) zákona č. 292/2014 Z. z., podľa ktorého poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť, ak prijímateľ pri ich nadobúdaní a) nepostupoval tak, aby vynaložené náklady boli hospodárne, b) vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov, ale nedodržal princípy rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie alebo c) nepostupoval v súlade s princípom transparentnosti. Žiadame doplniť uvedené postupy pre zabezpečenie dodržania princípov verejného | Z |
obstarávania, napríklad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a ako aj možnosti ich následnej kontroly. V ustanovení nie sú navrhované žiadne možnosti domáhania sa nápravy zo strany hospodárskych subjektov, ktoré predložia cenovú ponuku, čo nie je v súlade s právom EÚ pokiaľ ide o zákazky s možným významom pre vnútorný trh. Zrýchlenie postupov obstarávania by nemalo ísť na úkor možnosti malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) uchádzať sa o dodanie plnení v súťaži. S navrhovanou novelou ZVO nnemožno súhlasiť, keďže bude mať negatívny vplyv na MSP, ktoré najmä v súčasnej situácii spôsobenej ochorením COVID-19 potrebujú podporu. Zrušenie postupov podlimitného obstarávania a obstarávania zákaziek s nízkou hodnotou znamená, že zákazky, ktoré nebudú dosahovať potrebné limity, budú podliehať iba obmedzeným pravidlám uvedeným v § 19b zákona č. 523/2004 Z. z. (zverejnenie, možnosť predložiť cenové ponuky a povinnosť dodržať hospodárnosť), resp. zákazky považované podľa súčasnej úpravy za zákazky s nízkou hodnotou, nebudú podliehať žiadnym pravidlám zverejňovania 14 dní pred plánovaným obstaraním tovaru, služby, prác ani možnosti predkladať cenové ponuky. Uvedenou úpravou môže dôjsť napríklad k - nehospodárnemu a neefektívnemu vynakladaniu verejných prostriedkov, keďže je umožnené podstatným spôsobom sa odchýliť nad hodnotu zistenej priemernej obvyklej ceny, - možnej deformácii trhu napríklad z pohľadu možného negatívneho vplyvu na vývoj cien v prípade, ak sa do zistenej priemernej ceny bude započítavať aj zvýšená cena dohodnutá v “odôvodnených prípadoch”, - ochromeniu snahy o neustále zlepšovanie ponuky zo strany dodávateľov, čo môže mať vplyv na inovácie, najmä ak nebudú uplatňované iné kritériá ako najnižšia cena, - vytvoreniu podmienok pre rozvoj korupčných praktík, ak nebudú stanovené procesné pravidlá zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu a upravený prístup k možnostiam nápravy pre hospodárske subjekty, - negatívnemu vplyvu na otvorenú a transparentnú hospodársku súťaž a možnosť MSP zúčastniť sa na postupoch, ktoré podľa súčasnej úpravy spadali pod zákazky s nízkou hodnotou. V tejto súvislosti upozorňujeme, že navrhovaná úprava ZVO nie je podľa nášho názoru v súlade s viacerými právnymi predpismi, resp. nereflektuje ďalšie dokumenty európskych inštitúcií v oblasti VO, ako napríklad - ZFEÚ, z ktorej vychádzajú nielen zásady, na ktorých je vybudované právo EÚ, ale aj potreba zabezpečenia zdravej hospodárskej súťaže, a to napríklad zavedením pravidiel pre verejné obstarávanie a štátnu pomoc. Verejní obstarávatelia z členských štátov EÚ sú povinní vždy pri zadávaní verejných zákaziek dodržiavať pravidlá a zásady ZFEÚ. Hlavnými zásadami sú voľný pohyb tovaru, právo usadiť sa, sloboda poskytovať služby, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie, transparentnosť, proporcionalita a vzájomné uznávanie. Podľa ZFEÚ tiež pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti poukazujeme tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C 59/00 Bent Mousten Vestergaar, bod 20 kde je uvedené „hoci sú určité zmluvy vylúčené z pôsobnosti smerníc Spoločenstva v |
oblasti verejného obstarávania, obstarávatelia, ktorí ich uzatvárajú, sú povinní dodržiavať základné pravidlá zmluvy“. Návrhom novely ZVO príde k zrušeniu pravidiel pre hospodársku súťaž zákaziek, ktoré nedosahujú limity stanovené smernicou 2014/24/EÚ. Ak bude takáto legislatíva prijatá, dovoľujeme si poukázať na riziko vyplývajúce z čl. 116 ZFEÚ, podľa ktorého „Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov narúšajú podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a že je to potrebné odstrániť, poradí sa s príslušnými členskými štátmi. Ak takéto porady nepovedú k dohode, ktorá by toto narušenie odstránila, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom na návrh Komisie prijmú potrebné smernice. Môžu sa prijať akékoľvek iné vhodné opatrenia ustanovené v zmluvách.“ Porušenie práva EÚ môže mať tiež za následok konanie proti členskému štátu pred SD EÚ podľa čl. 258 ZFEÚ (tzv. infringement). Následkom takéhoto konania bude pozastavenie všetkých platieb z fondov EÚ až do jeho skončenia a v prípade neúspešnosti v takomto spore je možné uplatniť penále alebo paušálnu pokutu. Všetky tieto následky môžu mať výrazný negatívny vplyv na štátny rozpočet SR. V prípade prijatia novely ZVO bude potrebné dodatočne prijať na národnej úrovni pravidlá, ktoré budú podporovať čestnú hospodársku súťaž, a teda pre zadávanie zákaziek, ktoré nebudú dosahovať potrebné limity v zmysle novely ZVO bude potrebné zabezpečiť zadávanie takýchto zákaziek v súlade s európskymi pravidlami o štátnej pomoci, ktoré vychádzajú zo ZFEÚ ako aj z judikatúry SD EÚ tak aby ju nebolo potrebné notifikovať Európskej Komisii (ďalej len „EK“). V prípade neupravenia týchto pravidiel na národnej úrovni bude častokrát potrebné pred poskytnutím pomoci zabezpečiť jej notifikáciu zo strany EK. V prípade poskytnutia štátnej pomoci bez notifikácie EK je možné (a vo väčšine prípadov aj veľmi pravdepodobné), že EK takúto štátnu pomoc označí za neoprávnenú a vydá rozhodnutie o jej vrátení, ktoré je priamo vykonateľné a neoprávnenú štátnu pomoc bude potrebné vrátiť vrátane úrokov v zmysle európskej legislatívy. Pravidlá štátnej pomoci nerozlišujú medzi vlastnými zdrojmi a medzinárodnými zdrojmi, ale aplikujú sa na všetky verejné zdroje jednotne. − Judikatúra SD EÚ, z ktorej vyplýva, že pravidlá ZFEÚ týkajúce sa vnútorného trhu sa uplatňujú aj na zákazky mimo rozsahu smerníc o verejnom obstarávaní. Podľa SD EÚ zo zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vyplýva povinnosť transparentnosti, ktorá spočíva v zabezpečení zodpovedajúceho stupňa zverejnenia umožňujúceho otvorenie trhu hospodárskej súťaži v prospech každého potenciálneho uchádzača. Z rozsudkov SD EÚ vo veci C-324/98 Teleaustria zo 7.12.2000 bod 62, vo veci C-231/03 Coname z 21.7.2005, body 16 až 19 a rozsudku vo veci C-458/03 Parking Brixen z 13.10.2005 bod 49 vyplýva povinnosť transparentnosti, ktorá „zabezpečuje pre každého potenciálneho uchádzača adekvátny stupeň zverejnenia, umožňujúci sprístupnenie trhu služieb konkurencii, ako aj kontrolu nestrannosti postupov“. Keďže novela ZVO neupravuje žiadne postupy pre zákazky, na ktoré sa nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní (2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ), prijatím navrhovanej legislatívy nebude zákonom zabezpečená povinnosť zverejnenia pre zákazky, nespadajúce pod navrhovaný ZVO a nebude možné vykonať akúkoľvek kontrolu nestrannosti postupov. Princíp |
transparentnosti bol vyvinutý ako „doktrína SD EÚ“ zo zásad rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Zásada transparentnosti vo všeobecnosti predstavuje požiadavku, aby proces prebiehal prehľadným a predvídateľným spôsobom a aby boli všetky podmienky a pravidlá procesu verejného obstarávania vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania lebo v súťažných podkladoch a poskytnuté v primeranom čase. Transparentnosť znamená priehľadnosť (otvorenosť) zadávacieho procesu, čo má zamedziť nekalým praktikám účastníkov zadávacieho konania a zabezpečiť čistú (efektívnu) hospodársku súťaž o verejnú zákazku (cit. x Xxxxxx, R Zadávaní veřejných zákazek a udelování koncesií v ČR a v EU. Praha: X.X.Xxxx, 2007). Vzhľadom na rozhodnutia SD EÚ sa za základnú povinnosť, ktorá vyplýva zo zásady transparentnosti považuje zverejnenie oznámenia, resp. sprístupnenie všetkých potrebných informácií týkajúcich sa verejného obstarávania, za súčasného splnenia conditio sine qua non, že je tak urobené vo vhodnom čase. − Na judikatúru SD EÚ reagovala EK vydaním Výkladového oznámenia Komisie 2006/C 179/02, v ktorom sa uvádza, že verejní obstarávatelia z členských štátov sú povinní vždy dodržiavať pravidlá a zásady ZFEÚ pri zadávaní verejných zákaziek patriacich do rozsahu pôsobnosti ZFEÚ, a teda aj zákaziek, ktoré nedosahujú limity určené európskou smernicou o verejnom obstarávaní. Z Výkladového oznámenia Komisie vyplýva, že „Kontrahovanie rôznych možných uchádzačov nie je v tejto súvislosti postačujúce, aj keď verejný obstarávateľ nevynechá podniky z ostatných členských štátov alebo sa pokúsi osloviť všetkých možných dodávateľov. Takýmto selektívnym prístupom sa nedá vylúčiť diskriminácia možných uchádzačov z ostatných členských štátov, najmä nových subjektov na trhu. To isté platí aj o všetkých formách „pasívneho“ uverejňovania, keď verejný obstarávateľ neuverejní oznámenie aktívne, ale iba odpovedá na žiadosti o informácie od žiadateľov, ktorí sa vlastnými prostriedkami dozvedeli o úmysle zadať zákazku. Jediným spôsobom ako je možné splniť požiadavky stanovené SD EÚ, je preto uverejniť dostatočne prístupné oznámenie pred zadaním zákazky. Toto oznámenie by mal uverejniť verejný obstarávateľ, s cieľom otvoriť zadanie zákazky hospodárskej súťaži.“ Splnením povinnosti vyplývajúcej zo zásady transparentnosti sa potom zásadne obmedzuje svojvoľnosť konania verejného obstarávateľa a posilňuje sa transparentný a objektívny prístup, keď všetci účastníci musia dopredu poznať uplatniteľné pravidlá a musia mať istotu, že tieto pravidlá platia pre každého rovnako. S uvedeným veľmi úzko súvisí aj požiadavka na riadne odôvodnenie každého rozhodnutia a s tým súvisiaca preskúmateľnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa. Zásada transparentnosti tak v sebe zahŕňa aj možnosť kontrolných orgánov preskúmať postup verejného obstarávateľa. Žiadame aby novela ZVO riadne zohľadnila všetky ustanovenia vyššie uvedeného výkladového stanoviska Komisie. Vzhľadom na riziko neexistencie pravidiel obstarávania zákaziek, ktoré nebudú dosahovať ustanovené limity, bude náročné riadne preskúmať postupy orgánov verejnej správy pri nakladaní s verejnými prostriedkami a zároveň problematické poskytnúť stanovisko k hospodárnosti a efektívnosti poskytnutia/požitia verejných financií a k dodržiavaniu pravidiel a zásad uvedených v ZFEÚ. − Podľa Oznámenia EK 2016/C 262/01 o pojme štátna pomoc by sa |
predaj a nákup tovaru a služieb (alebo iná obdobná transakcia) mala uskutočniť prostredníctvom súťažného transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného postupu verejného obstarávania v súlade so zásadami ZFEÚ týkajúcimi sa verejného obstarávania. Poukazujeme najmä na body 89 – 96 uvedeného oznámenia, ktoré rovnako vychádzajú z judikatúry SD EÚ ako aj vyššie uvedeného výkladového oznámenia Komisie (2006/C 179/02). Žiadame, aby novela ZVO zohľadnila všetky relevantné ustanovenia Oznámenia EK 2016/C 262/01 o pojme štátna pomoc. Na predpisy verejného obstarávania je vždy potrebné nahliadať aj pod prizmou pravidiel ohľadom poskytovania štátnej pomoci podľa čl. 107 ZFEÚ a samozrejme je potrebné zohľadňovať ustanovenia týkajúce sa hospodárskej súťaže podľa čl. 101 ZFEÚ, ktoré zakazujú protisúťažné praktiky medzi podnikateľmi alebo čl. 102 ZFEÚ, ktorý má za cieľ predchádzať zneužívaniu dominantného postavenia, keďže verejné obstarávanie je s právom hospodárskej súťaže neoddeliteľne späté. − Smernica 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní v recitáli 31 uvádza: „Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.“ Novela ZVO je v rozpore s týmto ustanovením smernice, keďže žiadnym spôsobom neupravuje postupy pre zadávanie zákaziek na poskytnutie služieb, na ktoré sa navrhovaná novela ZVO nebude vzťahovať. Rovnako nebude zákonom zabezpečená akákoľvek miera hospodárskej súťaže pri zákazkách, na ktoré sa ZVO nebude vzťahovať. − V Ústave SR v čl. 55 ods. 1 je uvedené, že „Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž.“ Novela ZVO tým, že prakticky ruší akékoľvek pravidlá pre zákazky, ktoré nedosahujú potrebné limity, vnáša do právneho poriadku SR opatrenia, ktoré decimujú hospodársku súťaž vo veľkej väčšine obstarávaných zákaziek. Neupravením pravidiel pre zákazky, ktoré nedosiahnu potrebné finančné limity hospodárska súťaž v tomto prostredí prestane existovať, keďže bude možné priamo zadať takúto zákazku akémukoľvek subjektu, bez ohľadu na jeho osobné postavenie, finančné a ekonomické postavenie či technickú alebo odbornú spôsobilosť. Absenciou zákonných pravidiel môže dôjsť k značnému porušovaniu princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Rovnako absencia pravidiel v oblasti zverejňovania zadania takýchto „zákaziek“ je v rozpore s princípom transparentnosti, keďže nielen že postupy zadávania nebudú verejne známe, ale tak isto nebudú podliehať žiadnej kontrole. Navrhovaná novela ZVO podľa nášho názoru nepodporuje a nechráni hospodársku súťaž. Prijatím navrhovanej legislatívy môže dôjsť k zneužitiu verejných financií s čím MF SR ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť financií nemôže súhlasiť. Žiadame aby novela ZVO zohľadňovala všetky požiadavky ústavnej a európskej legislatívy pre oblasť hospodárskej súťaže, a to tak aby podporovala hospodársku súťaž a zabezpečila obstarávanie zákaziek v súlade s princípmi transparentnosti, nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a tiež zabezpečovala hospodárne, efektívne, účelné a účinné využitie verejných prostriedkov. Ďalej upozorňujeme, že podstatná zmena v oblasti verejného obstarávania môže mať vplyv na splnenie uplatniteľných ex ante |
kondicionalít, ktoré sú jednou zo základných podmienok pre čerpanie fondov EÚ. Jednou z nich je aj kondicionalita „Verejné obstarávanie - Existencia pravidiel na efektívnu aplikáciu legislatívy EÚ v oblasti verejného obstarávania“. Zmeny v oblasti verejného obstarávania, ktoré sú upravené v novele zákona, môžu mať vplyv na plnenie ex ante kondicionalít, keďže sa predpokladá, že systém bude významne zmenený oproti stavu, ktorý posudzovala EK. V rámci hodnotenia vykonaného EK boli zohľadnené napríklad aj zavedené postupy pre zadávanie zákaziek v hodnote pod úrovňou limitu, na ktoré sa vzťahuje európska smernica o VO, zavedené revízne postupy vrátane existencie Rady ÚVO, transparentné postupy zadávania zákaziek a zavedené opatrenia na riešenie nedostatočnej hospodárskej súťaže. Ak nie sú uplatniteľné ex ante kondicionality splnené, EK môže v prípade potreby rozhodnúť o pozastavení všetkých alebo len časti priebežných platieb určených na príslušné priority programov do dokončenia opatrení. V tejto súvislosti hrozí riziko, že SR nebude môcť čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ a z toho vyplývajúce riziko nedočerpania alokovaných finančných prostriedkov pre programové obdobie 2014 – 2020 ako aj budúce problematické nastavenie čerpania v rámci programového obdobia 2021 – 2027. | ||
MFS R | k čl. I, k bodu 53 Žiadame nevypúšťať odseky 4 a 5, ktoré oprávňujú ÚVO pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním vyžiadať si od orgánov Policajného zboru alebo od orgánov činných v trestnom konaní informácie získané podľa osobitných predpisov, predovšetkým nazerať do spisov vedených v trestnom konaní, robiť si zo spisov výpisy a poznámky a taktiež na základe žiadosti úradu mať možnosť sprístupniť úradu daňové tajomstvo zo strany finančnej správy. Uvedené ustanovenie ZVO žiadame ponechať ako možnosť pre potrebu komplexnosti informácií v prípade vážneho podozrenia z porušenia právnych predpisov súvisiacich so zadaním zákazky. | Z |
MFS R | K čl. I, k bodu 55 ÚVO má vykonávať kontrolu na základe žiadosti RO, OA, CO alebo orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci. Takáto kontrola nemôže byť vykonaná zo strany ÚVO ex offo. Máme za to, že uvedenou úpravou sa obmedzuje právomoc ÚVO ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť VO čo je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, kde sa uvádza (str. 5), že „Vláda SR prijme opatrenia na zlepšenie kontroly verejného obstarávania posilnením postavenia a nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie.“. Zároveň sa takouto úpravu zamedzuje, aby podnet mohol podať iný subjekt ako vyššie uvedený, napríklad tretí sektor. Žiadame, aby bolo možné vykonať kontrolu zo strany ÚVO ex offo, ako aj doplnenie možnosti podania podnetu akýmkoľvek subjektom. Žiadame kontrolu upraviť tak, aby sa vykonávala procesne podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Využívanie inštitútu finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. je univerzálnejšie voči subjektom, ktoré nie sú štátnymi | Z |
orgánmi, resp., nespadajú do vecnej pôsobnosti zákona NR SR č. 10/1996 Z. z. Ak by sa pri výkone kontroly podľa § 180a zákona č. 343/2015 Z. z. postupovalo procesne podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z., a zároveň by bola vykonávaná aj finančná kontrola podľa zákona č. 357/2015 Z. z., kontrolovaný subjekt/povinná osoba by bola nútená naštudovať si viacero právnych predpisov za účelom poznania svojich práv a povinností pri výkone jednotlivých foriem kontroly, čím by sa zvýšila aj administratívna náročnosť pre kontrolovaného/povinnú osobu. Vzhľadom na uvedené, a to aj pre účely zabezpečenia právnej istoty a ochrany kontrolovaného subjektu/povinnej osoby, žiadame zaviesť procesný postup podľa zákona č. 357/2015 Z. z. a tieto zmeny zohľadniť aj v rámci čl. IV novelizačného bodu 5 a 6 (t. j. nahradiť slovo „protokol“ slovami „správa/čiastková správa“). V prípade akceptovania pripomienky navrhujeme upraviť primerane aj v ostatných relevantných častiach návrhu novely ZVO. Navrhovaná úprava nezohľadňuje skutočnosť, že podľa materiálu „Zapojenie Úradu pre verejné obstarávanie do systému riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2021 – 2027 ako sprostredkovateľského orgánu“, uvedenú kontrolu bude vykonávať ÚVO v postavení sprostredkovateľského orgánu v programovom období 2021 – 2017. Doplnenie tohto druhu kontroly do návrhu ZVO bez kontextu na ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z uvedeného materiálu je zmätočné. Upozorňujeme, že pokiaľ bude ÚVO vykonávať kontrolu ako SO, potom môže takáto kontrola predstavovať výkon finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. (delegovaná právomoc RO), avšak určite nepôjde o kontrolu podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z. z.. | ||
MFS R | k čl. I, k bodu 58 Novela navrhuje znížiť hornú hranicu pokuty za porušenie pravidiel ustanovených ZVO iných ako sú správne delikty taxatívne vymedzené v § 182 ods. 2 zo súčasnej hornej hranice vo výške do 30 000 eur na novú hornú hranicu pokuty do 5000 eur. Navrhujeme ponechať aktuálnu výšku hornej hranice pokuty, t. j. do 30 000 eur z dôvodu, že ide o časté a zásadné porušenia ZVO spočívajúce napríklad v porušení základných princípov verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 ZVO a nízka sankcia neplní preventívnu ani represívnu funkciu a tak by verejný obstarávateľ/obstarávateľ mohol porušenie ZVO vzhľadom na príliš nízku pokutu vopred zvažovať. | O |
MFS R | K čl. I, k bodu 6 Vo vzťahu k poznámke pod čiarou k odkazu 27a uvádzame, že nie je zrejmý dôvod uvedenia odkazu na § 19b ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách, keďže podľa odseku 4 je subjekt VS povinný do 30 dní odo dňa dodania plnenia zverejniť v systéme sledovania vývoja cien hodnotenie splnenia povinnosti dodávateľa dodať predmet plnenia riadne a včas. Predpokladáme, že má ísť o § 19b ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého je subjekt VS povinný zverejniť faktúru za dodaný predmet plnenia. Navrhujeme | O |
uvedené opraviť. | ||
MFS R | k čl. I, k bodu 6 Žiadame text § 6 upraviť, resp. dopracovať tak, aby sa zamedzilo nižšie uvedeným rizikám. Podľa návrhu pre určenie PHZ bude subjekt verejnej správy (ďalej len „VS“) povinný využiť informačný systém sledovania vývoja cien. Návrh zákona však dáva subjektom VS možnosť podstatným spôsobom odchýliť sa od ceny zistenej informačným systémom, ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi (charakter veci alebo okolnosť dodania). Nejasné pravidlá týkajúce sa možnosti odchýlenia sa od priemernej obvyklej ceny môžu spôsobiť zneužitie uvedeného systému, keďže bude veľmi ťažké identifikovať a následne overiť „odôvodnené objektívne dôvody“. Hrozí riziko obchádzania ustanovení zákona a riziko nehospodárneho nakladania s verejnými financiami. Aj nedostatočné plánovanie a následnú potrebu rýchleho dodania je možné vykladať ako „okolnosť dodania“. Navrhovanou novelou vzniká riziko zneužitia, resp. obchádzania ustanovení zákona a riziko nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Rovnako zneužiteľné sú aj ďalšie dôvody na odchýlenie sa od ceny zistenej informačným systémom, a to negatívne skúsenosti s dodávateľom, ktorý predložil cenovú ponuku a neobvykle s nízkou cenou, ktorá nebola dôveryhodne vysvetlená. Nejasné pravidlá týkajúce sa možnosti odchýlenia sa od priemernej obvyklej ceny môžu spôsobiť, že pri zadávaní zákaziek bude rozhodujúcim kritériom iba cena, bez zohľadnenia aspektov kvality. Navrhované ustanovenie môže odradiť od uplatňovania iných kritérií pri zadávaní zákazky (napríklad kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky), na používanie ktorých nabáda EK. Nie je zároveň zrejmé, aké ceny predchádzajúcich plnení bude zohľadňovať informačný systém pri stanovovaní priemernej obvyklej ceny. Dovoľujeme si poukázať, že EK v súčasnosti presadzuje, aby najnižšia cena nebola jediným aspektom, ktorý je potrebné zohľadňovať pri zadávaní zákaziek. Uvedený prístup je založený na prijatom Európskom ekologickom dohovore (European green deal), podľa ktorého „verejné orgány vrátane inštitúcií EÚ by mali ísť príkladom a zabezpečiť ekologickosť verejného obstarávania.“ Zabezpečenie kvalitných a ekologických obstarávaných vecí, so sebou nesie aj možnosť uzatvorenia zmluvy s vyššou cenou keďže členské štáty EÚ sa v rámci vyššie uvedeného dohovoru zaviazali k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Tento cieľ je možné podľa prístupu inštitúcií EÚ dosiahnuť len v prípade, ak cena zákazky nebude jediným zohľadňovaným aspektom pri verejnom obstarávaní ale vytvorí sa dostatočný priestor pre zohľadňovanie kvality. Upozorňujeme, že podpora zeleného verejného obstarávania v navrhovanej novele ZVO nie je zohľadnená. | Z |
MFS R | K čl. I, k bodu 61 Navrhujeme zjednotiť účinnosť novely vo všetkých predkladaných dokumentoch a odstrániť rozpor dátumov. V navrhovanom § 187g sa uvádza účinnosť predkladanej novely od 1. 8. 2021, tiež v čl. V novely zákona je uvedená účinnosť od 1. 8. 2021, aj v | O |
predkladacej správe je uvedená účinnosť od 1. 8. 2020, avšak v dôvodovej správe je uvedená účinnosť novely zákona od 1. 9. 2021. | ||
MFS R | K čl. I, k bodu 7 Bod 7 žiadame vypustiť z návrhu novely z dôvodu, že predpokladaná hodnota zákazky má v zmysle smernice 2014/24/EU zahŕňať hodnotu všetkých plánovaných opakovaných plnení, nielen v rámci danej zmluvy / rámcovej dohody. Uvedená formulácia by znamenala, že sa v rámci roka môže uzatvoriť viacero zmlúv na rovnaké plnenie, čím by sa jednalo o úmyselné delenie zákaziek a mohol by sa tým obchádzať postup podľa ZVO, čo je v priamom rozpore so smernicou 2014/24/EÚ. Je to obzvlášť dôležité, ak by bolo schválené, že zákazky už budú iba nadlimitné a všetky ostatné pôjdu mimo ZVO, pretože pre zákazky pod limitom nie je novelou navrhnutá účinná kontrola zákaziek mimo pôsobnosti ZVO a takéto nastavenie vytvára priestor na účelové zadávanie zákaziek pod limitom. | Z |
MFS R | K čl. I, k bodu 8 Navrhujeme doplniť aplikáciu ZVO pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky v prípadoch, ak v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti dochádza k obstarávaniu aj tovaru aj služieb, prípadne tovaru a stavebných prác a pod. (tzv. zmiešané zákazky, čl. 3 smernice 2014/24/EÚ). | O |
MFS R | K čl. II, k bodu 2 Navrhovanú úpravu zverejnenia faktúry povinnou osobou na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a to najmenej sedem dní pred dňom zaplatenia faktúry považujeme za neprimerané zvýšenie administratívnej záťaže, ktorá môže povinným osobám spôsobiť problémy, napríklad z pohľadu schvaľovacieho procesu uhrádzaných faktúr, pri potrebe dodatočnej úpravy predložených faktúr, pri potrebe promptnej úhrady faktúr. Uvedené problémy tak môžu zapríčiniť časté neplnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z navrhovanej úpravy zákona č. 211/2000 Z. z. Zároveň navrhované doplnenie § 5b ods. 2 o vetu „Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) môže povinná osoba splniť aj zverejnením faktúry, ak je faktúra vyhotovená v štruktúrovanej a prehľadnej forme.“ nie je v súlade s plnením povinnosti podľa § 5b ods. 1 písm. b), keďže faktúra neobsahuje všetky údaje požadované podľa § 5b ods. 1 písm. b). Taktiež navrhovaný text „ak je faktúra vyhotovená v štruktúrovanej a prehľadnej forme“ je vágny a povinné osoby si ho môžu rôzne interpretovať, čo môže spôsobiť nesprehľadnenie procesu zverejňovania údajov o faktúrach požadovaných podľa § 5b ods. 1 písm. b). Z uvedeného dôvodu navrhujeme ponechať platnú právnu úpravu podľa § 5b ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., alebo primerane zohľadniť pripomienky uvedené vyššie. Žiadame upraviť iný spôsob sankcionovania porušenia ustanovení § 19b, keďže podľa navrhovanej úpravy bude o porušení finančnej disciplíny vo vzťahu k iným ako nadlimitným zákazkám rozhodovať Úrad vládneho | Z |
auditu. Návrh ukladania a vymáhania sankcií pre iné ako nadlimitné zákazky prostredníctvom zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy vytvára enormnú administratívnu, kapacitnú, finančnú záťaž na výkon vládnych auditov, Úrad vládneho auditu ako prvostupňový správny orgán pre porušenie finančnej disciplíny a MF SR ako druhostupňový správny orgán pre porušenie finančnej disciplíny. | ||
MFS R | k čl. III Napriek tomu, že MF SR je gestorom zákona č. 523/2004 Z. z., do ktorého právnej úpravy sa navrhovanou novelou výrazne zasahuje, na pracovnej úrovni predkladateľ vôbec nediskutoval s MF SR o návrhu takéhoto vstupu. Predmetná novelizácia sa týka pravidiel a postupov verejného obstarávania v prípade inej ako nadlimitnej zákazky zavedením povinnosti pre subjekt verejnej správy zadať do systému sledovania vývoja cien podrobnosti o predmete plnenia a jeho dodaní a zistiť priemernú obvyklú cenu za rovnaký alebo porovnateľný predmet plnenia pred plánovaným obstaraním zákazky. Predmet právnej úpravy zákona č. 523/2004 Z. z. je obsiahnutý v ustanovení § 1 tohto zákona. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. tento zákon upravuje a) rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky, c) postavenie MF SR, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese, d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. Z citovaného ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. je zrejmé, že úprava pravidiel a postupov obstarávania zákazky nie je predmetom právnej úpravy zákona č. 523/2004 Z. z. Aj napriek tomu, že sa v dôvodovej správe uvádza, že tento zákon ustanovuje povinnosti subjektom verejnej správy, toto tvrdenie je irelevantné, keďže povinnosti subjektov verejnej správy upravujú viaceré osobitné zákony v závislosti od ich vecnej pôsobnosti. Vzhľadom na uvedené s návrhom úpravy § 19b v zákone č. 523/2004 Z. z. nesúhlasíme, keďže do tohto zákona systémovo a ani obsahovo nepatrí. Navrhovanou úpravou dochádza k presunu časti kompetencie ÚVO, ktorý je v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie na MF SR, aj keď má ísť „len“ o zákazky, ktorých limit je nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR. S týmto presunom je automaticky spojená aj pôsobnosť vo vzťahu k výkladu, praktickej aplikácii, usmerneniam, riešeniu praktických problémov a návrhom na prípadné nápravy, ak by v praktickej realizácii došlo k zlyhaniu, ako aj gestorstvo nariadenia vlády SR, t. j. celá pôsobnosť vo vzťahu k usmerňovaniu, praktickej aplikácii v oblasti právnej úpravy obstarávania zákaziek, ktorých limit je nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR, by v rozpore so zákonom č. 575/2001 Z. z. | Z |
prešla na MF SR. Problematiku pravidiel a procesných postupov verejného obstarávania bez ohľadu na to, či ide o nadlimitnú alebo podlimitnú zákazku, resp. zákazku, ktorej limit je nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR, je potrebné riešiť komplexne jedným všeobecne záväzným právnym predpisom, a to zákonom o verejnom obstarávaní. Zároveň zastávame názor, že navrhovaná právna úprava dôvodov v § 19b ods. 2, z ktorých sa možno odchýliť podstatným spôsobom od ceny zistenej použitím systémom sledovania vývoja cien alebo nad hodnotu priemernej obvyklej ceny, je vágna. Formulácia „odôvodnené objektívne dôvody vychádzajúce z charakteru zákazky“ bude v aplikačnej praxi vyvolávať problémy, keďže nie je definované, čo sa rozumie pod „odôvodnenými objektívnymi dôvodmi“ a v praxi bude ťažké rozlíšiť, či sú naplnené objektívne dôvody, za ktorých má subjekt verejnej správy možnosť odchýliť sa od ceny zistenej použitím systému sledovania vývoja cien. Z hľadiska právnej istoty je takáto formulácia bez náležitej definície odôvodnených objektívnych dôvodov nežiaduca a nevhodná. Zároveň sa podľa navrhovanej úpravy povinnosti podľa § 19b ods. 1 až 4 majú vzťahovať aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy, ale ide o obstaranie predmetu plnenia, na ktoré použijú aspoň v časti verejné prostriedky. Táto formulácia nie je jednoznačná a nie je jasné, od akého podielu verejných prostriedkov na hodnote zákazky sa majú vzťahovať povinnosti aj na iné osoby ako subjekty verejnej správy. Toto ustanovenie by spôsobovalo problémy v aplikačnej praxi. Vo vzťahu k návrhu na rozšírenie skutkových podstát porušenia finančnej disciplíny zadefinovaných v § 31 ods. 1 písm. a) až n) zákona č. 523/2004 Z. z. o novú skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny „o) konanie v rozpore s § 19b ods. 1 alebo ods. 2“ máme za to, že takéto konanie v rozpore s navrhnutým § 19b ods. 1 alebo ods. 2 nenapĺňa znaky porušenia finančnej disciplíny, keďže pri ňom nedochádza k vynakladaniu verejných prostriedkov. Porušenie povinnosti postupovať v súlade s § 19b ods. 1 alebo ods. 2 je však možné viazať na uloženie sankcie, avšak tak, ako samotná úprava obstarania zákazky, aj systém sankcií za porušenie pravidiel pri obstaraní zákazky, by mal byť systémovo a jednotne upravený v zákone o verejnom obstarávaní bez ohľadu na skutočnosť, či ide o nadlimitnú zákazku alebo zákazku, ktorej limit je nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR. Takisto je nutné poznamenať, že samotné konanie v rozpore s § 19b ods. 1 alebo ods. 2 nemusí automaticky znamenať, že jeho dôsledkom bude nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynaloženie verejných prostriedkov zo strany subjektu, ktorý túto povinnosť porušil. Ak v dôsledku porušenia tejto povinnosti dôjde k nehospodárnemu, neefektívnemu a neúčinnému vynaloženiu verejných prostriedkov, ktoré je skutkovou podstatou porušenia finančnej disciplíny, možno za toto porušenie finančnej disciplíny uložiť pokutu s tým, že za nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod. Vo vzťahu k návrhu, aby sa za konanie v rozpore s § 19b ods. 1 alebo 2 ukladalo penále vo výške 0,1 % zo zmluvnej ceny obstaranej veci, služby alebo stavebných prác je potrebné upozorniť, že cez sankciu, ktorou je penále, nie je možné zabezpečiť vrátenie finančných opráv do rozpočtu Európskej únie v adekvátnej finančnej hodnote podľa |
platného sadzobníka Európskej komisie pre uplatňovanie finančných opráv; pokuta ako typ sankcie je v zmysle nariadení EÚ príjmom členského štátu. S návrhom na zadefinovanie konania v rozpore s § 19b ods. 1 alebo ods. 2 ako skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny súvisí aj otázka rozhodovania o porušení finančnej disciplíny. Pôsobnosť Úradu vládneho auditu rozhodovať v konaní o porušení finančnej disciplíny by bola daná len v prípade, ak by rozhodoval v konaní o porušení finančnej disciplíny podľa § 4 ods. 4 písm. b) až e) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sú vymedzené druhy verejných prostriedkov, na ktoré sa rozhodovacia právomoc Úradu vládneho auditu vzťahuje. Za súčasne platnej právnej úpravy by tak o porušení finančnej disciplíny vo vzťahu k iným ako nadlimitným zákazkám rozhodovali rôzne správne orgány. Z tohto dôvodu žiadame ustanoviť jeden orgán, ktorý bude rozhodovať o porušení pravidiel a postupov obstarávania. Zároveň podotýkame, že MF SR ako druhostupňový orgán v prípade porušenia finančnej disciplíny vo vzťahu k iným ako nadlimitným zákazkám nemá potrebné kapacity, nie je pripravené ani vecne, ani finančne tieto úlohy zabezpečovať, pričom zdôrazňujeme, že ide o úlohy, ktoré má podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov zabezpečovať ústredný orgán štátnej správy, ktorým je ÚVO. V nadväznosti na vyššie uvedené zásadne nesúhlasíme s návrhom čl. III, ktorým sa navrhuje novelizácia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti žiadame čl. III vypustiť ako aj v čl. I bode 6 vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 27a. | ||
MFS R | K čl. III So znením čl. XXX zásadne nesúhlasíme a žiadame ho vypustiť aj z týchto ďalších dôvodov: 1. Stanovenie PHZ pomocou systému sledovania vývoja cien žiadame zaviesť až po vybudovaní kvalitnej štátnej cenovej databázy. Nízka referenčná cena nie je garanciou najlepšej ponuky na trhu, navrhovaný systém sledovania vývoja cien sa bude dať ovplyvniť cielenou manipuláciou parametrov. Referenčná cena môže byť ovplyvňovaná štruktúrou ponuky, ktorú investor nahrá do systému sledovania vývoja cien. Cenový systém dokáže porovnávať jednotkové ceny komoditných tovarov a služieb, nedokáže suplovať ďalšie parametre verejného obstarávania. Bez otvorenej súťaže sa obmedzuje priestor pre dodávateľov prichádzať s alternatívnymi návrhmi, ktoré plnia rovnaké požiadavky pri nižších nákladoch alebo poskytujú vyššiu kvalitu (napríklad nahradenie vývoja softvéru na mieru existujúcim programom). Sledovanie cien v členení podľa klasifikácie spoločného slovníka obstarávania najmenej na úrovni skupiny môže byť neporovnateľné. Systém zahrnie aj predražené nákupy v minulosti, ktoré budú negatívne ovplyvňovať budúce čerpanie prostriedkov. Vybudovanie kvalitnej cenovej databázy do 31.7.2021 nepovažujeme za realistické. Treba brať na zreteľ, že pri používaní referenčných cien bude stále potrebné zohľadňovať aj situáciu na trhu/voľnú kapacitu, veľkosť zákazky, záručný a pozáručný servis, | Z |
spôsob dopravy, balenie, inštaláciu, harmonogram dodania, vývoj cien a pod. Naďalej preto ostane nevyhnuté, aby výsledná referenčná cena bola podrobená analytickému zhodnoteniu. 2. Navrhované znenie § 19b zohľadňuje nevyhnutnosť zverejňovania zákaziek, ktoré nemali podliehať ZVO v zmysle novely, avšak zároveň nezabezpečujú súlad s ostatnými princípmi úniového práva, predovšetkým v návrhu absentujú akékoľvek pravidlá, ktoré by zaväzovali subjekty dodržať princípy rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Podľa návrhu pre určenie predpokladanej hodnoty zákazky bude subjekt verejnej správy povinný využiť informačný systém sledovania vývoja cien, pričom má možnosť podstatným spôsobom odchýliť sa od ceny zistenej informačným systémom, ak je to odôvodnené objektívnymi dôvodmi (charakter veci alebo okolnosť dodania). Uvedené predstavuje riziko zneužitia, resp. obchádzanie ustanovení zákona a riziko nehospodárneho nakladania s verejnými financiami na ťarchu verejných financií, pretože nikde nie je zadefinované, čo predstavuje objektívny dôvod, keďže napríklad aj nedostatočné plánovanie a následnú potrebu rýchleho dodania je možné vykladať ako „okolnosť dodania“. Nejasné pravidlá týkajúce sa možnosti odchýlenia sa od priemernej obvyklej ceny môžu spôsobiť, že pri zadávaní zákaziek bude rozhodujúcim kritériom iba cena, bez zohľadnenia aspektov kvality, čo môže odradiť od uplatňovania iných kritérií pri zadaní zákazky, napríklad kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Tiež nie je zrejmé, aké ceny predchádzajúcich plnení bude zohľadňovať informačný systém pri stanovovaní priemernej obvyklej ceny. Informačný systém sledovania vývoja cien nezaručuje nákup z verejných prostriedkov za výhodných podmienok, bude vykazovať vysoký stupeň nepresnosti, keďže nároky na aktualizáciu v ňom uvedených dát budú vysoké, až objektívne nesplniteľné a napĺňané dáta nebudú môcť nikdy vyjadriť reálne cenové možnosti dodávateľov pri oprávnených nárokoch množstevných zliav a iných osobitostiach zákaziek a špecifikách potrieb nákupcu – verejného obstarávateľa, napríklad špecifiká inštalácie nakupovaných tovarov, špecifiká projektovej dokumentácie vo vzťahu k výkazu výmer s položkami overiteľnými v systéme sledovania vývoja cien), tzn. bol by aplikovateľný iba na určitú množinu zákaziek. Informačný systém sledovania vývoja cien je možné využívať ako nástroj na overenie hospodárnosti iných ako nadlimitných zákaziek, ale nie ako určujúci systém, ktorý bude automaticky vyhodnocovať súlad so zákonom. Navyše tento systém ešte nie je vytvorený, z toho dôvodu účinnosť pripravovanej novely ZVO by mala byť podmienená až funkčným informačným systémom v produktívnej prevádzke, ktorý bude preukázateľne napomáhať otvorenej hospodárskej súťaži. Funkčný informačný systém v produktívnej prevádzke by mal prejsť odborným nezávislým posúdením znalcov pred nadobudnutím účinnosti pripravovanej novely ZVO. Napriek pripravovanému informačnému systému sledovania vývoja cien bude nevyhnutné dopracovať problematiku overovania hospodárnosti výdavkov. 3. Návrh obsahuje aj celý rad ďalších nedostatkov, pre ktoré je prakticky neaplikovateľný napríklad, ustanovuje povinnosť subjektu verejnej správy ešte pred plánovaným obstaraním zadať do systému sledovania vývoja cien podrobnosti o predmete plnenia a jeho dodaní a zistiť priemernú obvyklú cenu za rovnaký alebo porovnateľný predmet plnenia, t. z. subjekt verejnej správy týmto konaním |
ešte nepoužil verejné prostriedky, čo je však podmienka porušenia finančnej disciplíny. V navrhovanom § 19b ods. 3 a 4 sa ustanovuje povinnosť, avšak bez akéhokoľvek postihu za jej nesplnenie. Navrhované znenie § 19b zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy neevokuje porušenie finančnej disciplíny, pretože nenapĺňa znaky na určenie skutkovej podstaty, ktorými sú konanie, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, čo v prípade odvolávaní sa na objektívne dôvody bude ťažko preukázateľné a finančne vymožiteľné. | ||
MFS R | k čl. IV, k bodu 11 Navrhovaná úprava je zmätočná, keďže v § 41a sú ponechané ustanovenia odsekov 2 až 5, podľa ktorých: „(2) Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, poskytovateľ podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 3. (3) Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 2 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1. (4) Na konanie podľa odseku 3 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (5) Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť v konaní podľa odseku 3, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 3 je a) riadiaci orgán, b) agentúra alebo c) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 6.“. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, či o porušení finančnej disciplíny podľa navrhovaného § 31 ods. 1 písm. o) zákona č. 523/2004 Z. z., x.x. xxxxxxx v rozpore s § 19b ods. 1 alebo ods. 2 bude rozhodovať riadiaci orgán, agentúra, sprostredkovateľský orgán podľa § 41a ods. 3 a 4 alebo Úrad vládneho auditu podľa. zákona č. 523/2004 Z. z. Upozorňujeme, že v navrhovanom znení § 41a absentuje postup pre zákazky s nízkou hodnotou, v ktorých postup VO začal pred účinnosťou novely zákona č. 343/2015 Z. z., t. j. do 1. augusta 2021. Uvedený postup žiadame doplniť do prechodných ustanovení. | Z |
MFS R | k čl. V Je potrebné zosúladiť dátum účinnosti návrhu zákona uvedený v návrhu zákona a vo všeobecnej časti dôvodovej správy. | O |
MFS R | k Tézam vykonávacích predpisov V piatom odseku nie je navrhovaný text jednoznačný, odporúčame ho precizovať. Nie je zrejmé, či je uvedené znenie potrebné vykladať tak, že prvá odrážka sa bude týkať zákaziek podľa súčasne platného § 5 ods. 3 ZVO a druhá odrážka zákaziek podľa § 1 ods. 14 XXX, x. x. xxxxxxx do 5 000 EUR, alebo je tým myslené iné rozdelenie výnimiek podľa prvého a druhého bodu. | O |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, k § 169 ods. 5 Ak bude schválená novela v znení, že bude zahŕňať iba nadlimitné zákazky, je potrebné upraviť znenie vo vzťahu ku kontrole | O |
zákaziek s nízkou hodnotou. | ||
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, k § 170 ods. 7 Odporúčame vypustiť v § 170 odsek 7. Uvedené ustanovenie je bezpredmetné, pretože v čl. I bode 41 sa tretia časť ZVO navrhuje vypustiť. | O |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, k čl. I § 13 a 14 Ustanovenia § 13 a 14 vzťahujúce sa k elektronickému trhovisku žiadame vypustiť v prípade, ak bude schválená novela v znení, ktoré bude zahŕňať iba nadlimitné zákazky. V rámci novelou navrhovaných postupov nie je nastavený žiadny postup, ktorý by umožnil využívať elektronické trhovisko podľa ZVO. Toto elektronické trhovisko bude využívané výhradne pri obstaraní tovaru mimo pôsobnosti zákona, mimo jeho nastavených kontrolných a dohľadových mechanizmov a z toho dôvodu nie je zrejmá potreba ponechania § 13 a 14. Navyše v návrhu sa vypúšťajú § 109 až 111, ktoré ustanovovali postup pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na využitie tohto elektronického trhoviska a bez legislatívne zadefinovaného postupu samotné § 13 a 14 strácajú v kontexte ZVO akýkoľvek význam. Ak § 13 a 14 boli ponechané účelovo, je potrebné ponechať aj § 109 až 111 k postupu využívania elektronického trhoviska. | Z |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, k čl. I § 31 ods. 7 Z dôvodu doplnenia odseku 1 v § 31 písmenom o) zákona č. 523/2004 Z. z. je potrebné v platnom znení § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. prvej vete: slová „odseku 1 písm. a) až n“ nahradiť slovami „odseku 1 písm. a) až o)“. | Z |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, k čl. I § 44 ods. 10 V § 44 žiadame odsek 10 uviesť v znení: „(10) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia každému z kritérií, okrem kritérií podľa odseku 3 písm. b) a c), spôsob výpočtu peňažnej hodnoty v eurách. Spôsob výpočtu peňažnej hodnoty v eurách pre kritériá podľa odseku 4 musí spĺňať tieto podmienky: a) funkcia na určenie peňažnej hodnoty musí byť pre rastúcu kvalitu neklesajúca, b) peňažná hodnota zodpovedajúca návrhu na plnenie kritéria uchádzača nesmie byť závislá od návrhov na plnenie kritéria ostatných uchádzačov, c) pre kritériá, ktorých spoločenskú hodnotu je možné peňažne vyčísliť podľa platného metodického dokumentu, môže byť za jedno hraničné euro spoločenskej hodnoty pridelené najviac jedno euro peňažnej hodnoty, d) pre kritéria, ktorých spoločenskú hodnotu je možné peňažne vyčísliť podľa platného metodického dokumentu, na predmet zákazky, pre ktorý bola spracovaná ekonomická analýza a jeho pomer prínosov a nákladov sa rovná BCR, môže byť za jedno hraničné euro spoločenskej | Z |
hodnoty pridelené najviac 1/BCR eur peňažnej hodnoty; v prípade postupu podľa tohto odseku sa za ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku považuje ponuka s najmenšou hodnotu rozdielu medzi súčtom ceny a nákladov a súčtom peňažných hodnôt návrhov na plnenie kritérií.“. Do prvej vety sa za číslo „3“ vkladajú slová „písm. b) a c)“, aby sa predišlo duplicite v ustanovovaní postupu pre vyhodnocovanie ponúk na základe nákladov počas životného cyklu, ktorý je opísaný v odsekoch 6 a 7 v platnom znení § 44 zákona. Princíp určenia relatívnych váh sa nahrádza princípom určenia peňažnej hodnoty návrhu na plnenie kritéria z dôvodu výrazne jednoduchšieho vyhodnotenia ponúk na základe pomeru ceny a kvality. Výpočtom peňažnej hodnoty kritéria verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ explicitne deklaruje akceptovateľné zvýšenie ceny za ponúknuté navýšenie kvality. Aplikačná prax ukazuje, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia pri súčasnom znení zákona nenastavujú relatívne váhy a spôsob hodnotenia kritérií tak, aby zvýšenie ceny bolo kompenzované adekvátnym zvýšením kvality. Tomu nasvedčuje aj časté používanie arbitrárnych váh, ktoré sú násobkami čísla 5. Navrhované znenie písmena a) predstavuje základnú vlastnosť funkcií, ktoré majú vyjadriť ochotu akceptovať vyššiu cenu, potenciálne s obmedzením, za vyššiu kvalitu predmetu zákazky. Navrhované znenie písmena b) ustanovuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť vopred stanoviť pevnú finančnú hodnotu zvýšenia kvality. Súčasná prax, keď sú ponuky často bodované v závislosti od iných ponúk (napríklad najnižšej, čiastočne najkvalitnejšej), neumožňuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom vopred stanoviť akceptovateľné zvýšenie ceny za ponúknuté navýšenie kvality. Navrhované znenie písmena c) ustanovuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť požadovať za zvýšenie ceny o jedno euro minimálne jedno euro prínosov, ak ich je možné kvantifikovať podľa platného metodického dokumentu (napríklad úspory negatívnych externalít, úspory času, odvrátených úmrtí). Táto povinnosť je základným princípom ekonomickej efektivity. Navrhované znenie písmena d) ustanovuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ktorí vyhodnocujú ponuky na predmet zákazky, ktorý má spracovanú ekonomickú analýzu podľa platnej metodiky s pomerom prínosov a nákladov BCR, požadovať za zvýšenie ceny o jedno euro minimálne BCR eur prínosov. Táto povinnosť vedie k neznižovaniu ekonomickej efektivity predmetnej práce alebo diela počas verejného obstarávania. Znenie časti ustanovenia za bodkočiarkou vyjadruje princíp určenia ekonomicky najvýhodnejšej ponuky podľa navrhnutého postupu. | ||
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, k čl. I § 44 ods. 11 až 13 V § 44 žiadame odseky 11 až 13 uviesť v znení: „(11) Spôsob výpočtu peňažnej hodnoty v eurách pre kritériá podľa odseku 3 písm. a) uvedie a) verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo vo výzve na predkladanie ponúk, alebo v informatívnom dokumente, b) obstarávateľ v oznámení použitom ako výzva na súťaž, vo výzve na potvrdenie opätovného záujmu podľa § 88 ods. 3, vo výzve na predkladanie ponúk, vo výzve na rokovanie alebo v súťažných | Z |
podkladoch.“. Úprava je potrebná v súvislosti s pripomienkou k čl. I bodu 1. (12) Ak nemožno z preukázateľných dôvodov určiť peňažnú hodnotu jednotlivých kritérií, verejný obstarávateľ a obstarávateľ ich uvedú v zostupnom poradí dôležitosti.“. Úprava je potrebná v súvislosti s pripomienkou k čl. I bodu 1 a pripomienkou, aby neboli zrušené podlimitné zákazky. (13) Kritériom na vyhodnotenie ponúk nesmie byť najmä podiel subdodávok a inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie.“. Žiadame vylúčiť dĺžku záruky z vlastností predmetu zákazky, ktoré nesmú byť kritériami na vyhodnotenie ponúk. Dĺžka záruky vplýva na očakávané náklady na opravy a užívanie diela a teda vplýva na pomer ceny a kvality podľa odseku 4. Dĺžka záruky patrí medzi vlastnosti záručného servisu, ktorý môže tvoriť kritérium podľa článku 67 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ. | ||
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, všeobecne Žiadame posilniť právomoci ÚVO tak, aby mohli efektívnejšie kontrolovať a postihovať obstarávateľov v prípade, že opakovane obmedzujú súťaž v obstarávaní. Tým sa zabezpečí hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov, znižovanie rizika korekcií pri čerpaní EÚ zdrojov, ochrana hospodárskej súťaže ako aj posilnenie hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní. | Z |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, všeobecne Žiadame zapracovať inštitút špekulatívnej námietky, pretože navrhovaná novela nerieši ako odstrániť tento jav z procesu verejného obstarávania. Možnosť zastaviť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe nedôvodných/špekulatívnych námietok, prípadne možnosť vymáhať škodu, ktorá vznikne kontrolovanému na základe podania takýchto námietok by prispelo k odstráneniu tohto javu a zrýchlilo proces verejného obstarávania. Zároveň je možné očakávať zvýšenie hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní. Ide o námietky, kedy navrhovateľ nemá záujem o účasť v obstarávaní, ale jeho záujmom je predĺženie obstarávania, poškodenie obstarávateľa, navrhovateľ nevykonáva hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, kde podáva námietky. | Z |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, všeobecne Žiadame zavedenie možnosti vylúčenia uchádzača, ak v inej zákazke spôsobil škodu svojim konaním. Uvedeným sa zabezpečí hospodárne vynakladanie verejných prostriedkov ako aj znižovanie rizika v oblasti neplnenia harmonogramov a nekvalitného plnenia dodávok. | Z |
MFS R | Nad rámec predloženého návrhu, všeobecne Žiadame zaviesť väčšiu kontrolu zverejňovania, (viaceré zverejnené zmluvy nemajú riadne zverejnené), čím sa dosiahne zvýšenie | Z |
verejnej kontroly a transparentnosti. | ||
MFS R | Všeobecne Návrh je potrebné zosúladiť s prílohou č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR [ďalej len „príloha LPV“) (napríklad v čl. I odkaz na zmluvy zakladajúce Európsku úniu v texte čl. I bode 1 zosúladiť s bodom 62. 2 štvrtou vetou prílohy LPV, v poznámke pod čiarou k odkazu 27a slová „neskorších predpisov“ nahradiť slovami „zákona č /2021 Z. z.“, v čl. I bode 12 § 8 písm. b) slovo „písm. a)“ nahradiť slovom „písmena a)“]. | O |
MFS R | Všeobecne Podľa doložky vybraných vplyvov návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladateľ v časti 10. Poznámky uvádza, že výdavky z rozpočtu verejnej správy spojené s implementáciou zmien budú hradené v rámci záväzných limitov rozpočtových kapitol a zároveň, že zúžením okruhu úloh Úradu pre verejné obstarávanie sa vytvorí priestor aj na potenciálne zníženie výdavkov, ktoré sú dnes na plnenie týchto úloh rozpočtované. Podľa predmetného návrhu zákona by malo dôjsť k zúženiu pôsobnosti Úradu pre verejné obstarávanie, ale aj k rozšíreniu pôsobnosti MF SR vo vzťahu k usmerňovaniu, praktickej aplikácii v oblasti právnej úpravy obstarávania zákaziek, ktorých limit je nižší ako limit ustanovený nariadením vlády SR, ale aj vo vzťahu k rozhodovaniu ako druhostupňového orgánu v prípade porušenia finančnej disciplíny vo vzťahu k iným ako nadlimitným zákazkám. V prípade realizácie takto navrhovaného zákona by bolo nevyhnutné takúto novú pôsobnosť MF SR zohľadniť navýšením výdavkov rozpočtovej kapitoly. Keďže túto časť agendy zastrešuje Úrad pre verejné obstarávanie, bolo by potrebné s cieľom zabezpečenia plynulého prechodu tejto agendy delimitovať rozpočet, zamestnancov a majetok. Zároveň upozorňujeme, že podľa čl. II bodu 1 sa navrhuje uložiť subjektom územnej samosprávy povinnosť zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, čo môže mať za následok zvýšené náklady súvisiace napríklad s rozšírením riešenia dátového centra obcí a VÚC, resp. požiadavkami na adekvátne technické vybavenie. Z uvedeného dôvodu je potrebné v nadväznosti na § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách upraviť v tejto súvislosti doložku vybraných vplyvov a dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy s kvantifikáciou dopadov na rozpočet územnej samosprávy, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým je potrebné uviesť aj návrhy na zdroje úhrady prípadných zvýšených výdavkov obcí a VÚC. V doložke vplyvov ďalej žiadame z dôvodu predvídateľnosti verejných výdavkov uviesť vplyv na výdavky rozpočtu verejnej správy z dôvodu vybudovania informačného systému, jeho údržby a prevádzky vrátane personálnych nákladov. Upozorňujeme, že návrh zákona zakladá vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu potreby budovania administratívnych kapacít na výkon kontrol a riešenie porušenia finančnej disciplíny a na potrebu zabezpečenia vývoja systému na sledovanie cien a rovnako jeho prepojenie s elektronickým trhoviskom. | Z |
Upozorňujeme, že vyňatie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou spod regulácie a prechod na zadávanie týchto zákaziek prostredníctvom systému sledovania vývoja cien, ktorý umožňuje odchýliť sa podstatným spôsobom od priemernej obvyklej ceny zistenej prostredníctvom navrhovaného informačného systému môže spôsobiť predraženie zákaziek, a mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. | ||
MFS R | Všeobecne Upozorňujeme, že absentuje riadne zdôvodnenie potreby takejto novely ZVO založenej na analýze doterajšej praxe na verejnom obstarávaní. Z komunikácie predkladateľa prostredníctvom tlačovej správy je zrejmé poukazovanie na neúmernú dĺžku trvania konaní pri zákazkách s hodnotou nad 20 miliónov eur, čo však neovplyvňuje postupy podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Uvedené zdôvodnenie žiadame doplniť. Žiadame dopracovať predkladaný návrh novely tak, aby reflektoval a napĺňal pravidlá vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) vo vzťahu k dostatočnému zabezpečeniu všetkých princípov vo verejnom obstarávaní, najmä zachovanie podmienok zdravej hospodárskej súťaže, transparentnosti, dodržiavania princípov obstarávania a hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a hospodárnosti výdavkov, pričom pravidlá ZFEÚ týkajúce sa vnútorného trhu sa uplatňujú aj na zákazky mimo rozsahu smerníc o verejnom obstarávaní, rešpektujúc rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ. Z uvedeného dôvodu žiadam dopracovať návrh novely o základné postupy pre zákazky pod limitom ustanoveným nariadením vlády SR v rámci postupov verejného obstarávania vrátane kontrolných kompetencií. Návrh novely nereflektuje pravidlá vyplývajúce zo ZFEÚ, ktoré ustanovujú požiadavky nielen vo vzťahu k zákazkám financovaným z fondov EÚ, ale vo všeobecnosti k všetkým zákazkám, ktoré majú s ZVO, čo spôsobí obmedzenie kontroly nakladania s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a obmedzenie kontroly hospodárnosti, uvedené zároveň umožňuje obchádzanie ZVO účelovým delením zákaziek, priamym zadávaním zákaziek bez stanovených pravidiel. Z týchto dôvodov navrhujeme posúdiť novelu ZVO z pohľadu súladu s primárnym právom EÚ (ZFEÚ) a na neho nadväzujúcou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ z hľadiska princípov obstarávania aj vo vzťahu k zákazkám iným ako nadlimitným. Návrh novely ZVO v prípade iných ako nadlimitných zákaziek nenapĺňa požiadavky nariadenia Rady (EÚ) č. 1303/2013, týkajúce sa overenia hospodárnosti a naplnenia princípu transparentnosti pri zadávaní zákaziek. Súčasne týmto nenapĺňa požiadavky ex ante kondicionality „Verejné obstarávanie“ pre programové obdobie 2014 - 2020, ktoré sme sa ako Slovenská republika zaviazali dodržať, čo môže mať za následok pozastavenie platieb z rozpočtu EÚ pre programy programového obdobia 2014 - 2020. Vyššie zdôvodnená absencia preukazovania skutočnej hospodárnosti vynakladania verejných finančných prostriedkov bude prekážkou čerpania fondov EÚ, ktoré Slovenskej republike takto môžu byť významným spôsobom krátené, keďže už aj za súčasných, a teda prísnejších pravidiel verejného obstarávania je nedostatočne preukazovaná hospodárnosť | Z |
vo vzťahu k finančným prostriedkom v rámci zazmluvnených projektov spolufinancovaných z fondov EÚ, v dôsledku čoho dochádza k určovaniu finančných opráv zo strany EK. Na základe týchto skutočností bude potrebné dopracovať novelu ZVO vo vzťahu k dostatočnému zabezpečeniu všetkých princípov vo verejnom obstarávaní, najmä zachovanie podmienok zdravej hospodárskej súťaže, transparentnosti, dodržiavania princípov obstarávania a hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní a hospodárnosti výdavkov, pričom pravidlá Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa vnútorného trhu sa uplatňujú aj na zákazky mimo rozsahu smerníc o verejnom obstarávaní, rešpektujúc rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ - napr. rozsudky ESD vo veciach C- 231/03 Coname, C-147/06 a C-148/06 SECAP a Santorso, C-221/12 Belgacom, C 113/13 Azienda sanitaria locale n. 5 „Spezzino“ a i C-278/14 SC Enterprise Focused Solutions SRL. Podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ a súboru pravidiel podľa Výkladového oznámenia Komisie 2006/C 179/02 je potrebné dopracovať do pripravovanej novely ZVO na zákazky mimo smerníc k verejnému obstarávaniu transparentné pravidlá zabezpečujúce širšiu hospodárku súťaž, napríklad zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania alebo na webovom sídle verejného obstarávateľa alebo iným transparentným spôsobom tak, aby sa o zákazku mohli uchádzať uchádzači aj z iných členských štátov (dodržanie pravidiel vnútorného trhu EÚ). Prekladateľ zákona sa v dôvodovej správe odvoláva na judikatúru ESD a záverom konštatuje, že „nič neplatí paušálne a všetko sa skúma vo svetle konkrétnych okolností, pričom tieto okolnosti sa posudzujú ako indikátory súladu či nesúladu postupu verejného obstarávateľa so základným účelom úniových pravidiel verejného obstarávania.“ Predložený návrh novely ZVO a novely zákona rozpočtových pravidlách pritom ale paušalizuje tým, že pre všetky ostatné zákazky mimo pôsobnosti ZVO, nie je zabezpečené dodržiavanie základných princípov úniového práva ako by sa na ne tieto princípy a priori nevzťahovali. Predpokladaná hodnota zákazky a ňou určený finančný limit nemôže byť jediným posudzovaným parametrom / kritériom pri určovaní, či sa na zákazku majú vzťahovať úniové pravidlá. Uvedené uznáva v dôvodovej správe aj predkladateľ novely zákona, avšak samotný návrh novely ZVO uvedené nezohľadňuje. Novela ZVO neobsahuje jasne nastavené pravidlá a postupy vo vzťahu k výberu úspešného dodávateľa pri zabezpečení dodržiavania všetkých úniových pravidiel, vrátane kontrolného mechanizmu zadania takýchto zákaziek. Chýbajúce pravidlá môžu mať značný vplyv na podnikateľské prostredie, pretože výber úspešného uchádzača je len na subjektívnom rozhodnutí verejného obstarávateľa, čím môže dôjsť k obchádzaniu hospodárskej súťaže, prípadnému poškodzovaniu subjektov podnikateľského sektora nejasne nastavenými pravidlami a následným nákupom predražených komodít za verejné zdroje. V rámci navrhovaného znenia novely nie je zabezpečená dostatočná kontrola takýchto zákaziek, predovšetkým nie je nastavený mechanizmus kontroly dodatkov k zmluvám uzatvoreným mimo pôsobnosti ZVO, čo vytvára priestor na obchádzanie ZVO, rovnako to platí aj pri umelom delení zákaziek, pretože nie je zabezpečený iný dostatočne efektívny systém kontroly, ktorý by nahradil kontrolu Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) v tejto veci. Do novely ZVO je preto potrebné dopracovať |
jasné pravidlá pre transparentné zadanie takýchto zákaziek za podmienky dodržania všetkých úniových princípov, ktoré sa vzťahujú aj na zákazky mimo smerníc a zároveň je potrebné dopracovať systém kontroly takýchto zákaziek. | ||
MFS R | Všeobecne V Doložke vybraných vplyvov v bode 3 Ciele a výsledný stav odporúčame uviesť celé názvy smerníc z dôvodu prehľadnosti. | O |
MFS R | Všeobecne V dôvodovej správe absentujú obligatórne náležitosti podľa čl. 19 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády SR. Všeobecná časť dôvodovej správy musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania. Taktiež absentuje zhodnotenie primeranosti zásahu do práv adresátov vzhľadom na dosiahnutie účelu navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodu úplného vylúčenia možnosti domáhať sa nápravy pre zákazky, ktoré nedosahujú limit smerníc EÚ a majú význam pre vnútorný trh, nie je súlad s právom EÚ preukázaný, a preto nemôžeme súhlasiť s konštatovaním, že návrh je v súlade s právnom EÚ. Upozorňujeme, že dôvodovej správe k čl. III k novele zákona č. 523/2004 Z. z. sa predkladateľ zameriava na rozbor judikatúry Súdneho dvora EÚ a analýzu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, pričom absentuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení. | O |
MFS R | Všeobecne V navrhovanej koncepcii vyňatia podlimitných zákazok z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) žiadame dopracovať ustanovenia upravujúce povinnú a transparentnú súťaž s ohľadom na zabezpečenie vysokej kontroly takéhoto procesu. Dôvodom sú tieto skutočnosti: a) priamy nákup oslabí verejnú kontrolu ako aj kontrolu štátnymi orgánmi, čo môže znamenať neefektívne nakupovanie, b) kontrola predpokladanej zákazky (ďalej len „PHZ“) s použitím systému sledovania vývoja cien podľa osobitného predpisu nedokáže nahradiť súťaž, c) ide o zákazky v ročnej hodnote 700 mil. EUR, teda významnú časť verejných investícií, d) zadávanie zákaziek priamo, bez kontroly a mimo ZVO môže znamenať riziko nepredvídateľných neoprávnených nákladov a plošných korekcií pri čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie s priamym dopadom na rozpočet verejnej správy. | Z |
MFS R | Všeobecne Žiadame dopracovať predkladaný návrh novely tak, aby bolo možné vykonávať dohľad na postupmi zadávania zákaziek zo strany orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska prípadného naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu machinácie vo | Z |
verejnom obstarávaní podľa § 266 Trestného zákona. Na základe navrhovanej právnej úpravy nebude možné dohľad nad postupmi zadávania zákaziek vykonávať nielen zo strany ÚVO, ale tieto postupy nebudú preskúmateľné ani zo strany orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska prípadného naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu machinácie vo verejnom obstarávaní podľa § 266 Trestného zákona, keďže by nešlo o postupy verejného obstarávania. De facto postupy zadávania týchto zákaziek budú v navrhovanom znení nekontrolovateľné a nepreskúmateľné, čo môže byť v príkrom rozpore s princípom právnej istoty ako jedného z pilierov právneho štátu. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa platného a účinného ZVO sa môže verejného obstarávania (bez ohľadu na limit zadávania zákazky) zúčastniť len uchádzač, ktorý sa nedopustil trestného činu machinácie vo VO. Negatívnou externalitou navrhovanej právnej úpravy tak bude aj skutočnosť, že k verejným prostriedkom a k prostriedkom EÚ sa dostanú aj dodávatelia, ktorí by inak nemali túto možnosť, keďže by tak nespĺňali podmienku osobného postavenia uchádzača. Práve naopak, referencie o dodaných tovaroch, službách alebo stavebných prácach realizovaných na základe navrhovaných postupov im umožnia uchádzať sa aj o nadlimitné zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní. | ||
MHS R | „Dôvodová správa, Časť. A „Všeobecná časť" a vlastný materiál, Čl. V. v nadväznosti na § 187 V predloženom návrhu zákona, podľa Čl. V. je uvedené znenie „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2021", pričom v dokumente: „Dôvodová správa", A. „Všeobecná časť" je uvedené znenie „Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2021." Odporúčame odstrániť rozpor, resp. zjednotiť dátum účinnosti v dôvodovej správe a samotnom návrhu zákona aj v nadväznosti na znenie dokumentu „Návrh zákona", bodu 61, v zmysle §187g. Odôvodnenie: Odstránenie rozporov v predložených dokumentoch v nadväznosti na presne určený dátum účinnosti. | O |
MHS R | k § 117 Žiadame doplniť úpravu § 117, v ktorom ods. 6 až 9 znie: (6) Verejný obstarávateľ je povinný odoslať na zverejnenie vo vestníku informáciu o zámere uzavrieť zmluvu a uskutočňovať komunikáciu v rámci zadávania zákazky, okrem zákazky na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, vrátane predkladania ponúk prostredníctvom elektronického prostriedku, ak predpokladaná hodnota zákazky je vyššia ako 70 000 EUR. (7) V informácii o zámere uzavrieť zmluvu verejný obstarávateľ uvedie najmä: a) predpokladanú hodnotu, množstvo alebo rozsah obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, b) lehotu na predkladanie ponúk, c) informácie o vyžadovaných podmienkach účasti a doklady, ktorými ich možno preukázať, d) informácie potrebné na vypracovanie ponuky, predloženie ponuky a plnenie zmluvy, e) výhradu podľa § 108 ods. 2, ak sa uplatňuje, f) kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich relatívnu váhu, g) informáciu, či sa použije elektronická aukcia. (8) Lehota na predkladanie ponúk podľa odseku 7 písm. b) nesmie byť kratšia ako a) päť pracovných dní odo dňa odoslania informácie o zámere uzavrieť zmluvu, ak ide o zákazku na dodanie tovaru | Z |
alebo zákazku na poskytnutie služby, b) sedem pracovných dní odo dňa odoslania informácie o zámere uzavrieť zmluvu, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. (9) Povinnosť elektronickej komunikácie podľa § 117 ods. 6 zákona je možné splniť aj využitím informačného systému sledovania vývoja cien (legislatívny odkaz na § 19b zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 10 až 12. Odôvodnenie: Vzhľadom na zvýšenie finančných limitov pre zákazky malého rozsahu a zákazky s nízkou hodnotou žiadame povinné uverejnenie informácie o zámere uzavrieť zmluvu pre zákazky s nízkou hodnotou s predpokladanou hodnotou vyššou ako 70 000 eur a použitie el. komunikácie. O prípadne vyššom finančnom limite pre túto povinnosť či výnimkách pre potraviny je vhodné viesť odbornú diskusiu. Hospodárnosť a efektívnosť nákupov sa zabezpečí len v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. Najmä malým a stredným podnikateľom (MSP) treba vytvoriť priestor pre čestné uchádzanie sa o verejné zákazky tak, aby tieto boli nástrojom pre transparentné nakladanie s prostriedkami štátu či obce. | ||
MHS R | K čl. I bod 12 Žiadame nasledovné znenie § 8 zákona: § 8 (1) Ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, je táto osoba povinná postupovať a) ako tento verejný obstarávateľ, ak predpokladaná hodnota zákazky: 1. na uskutočnenie stavebných prác sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 zákona ustanovený pre tohto verejného obstarávateľa, 2. na poskytnutie služieb, ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác podľa bodu 1, sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 zákona ustanovený pre tohto verejného obstarávateľa b) podľa § 108 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak predpokladaná hodnota zákazky na stavebné práce, alebo poskytnutie služieb, ktoré sú spojené s touto zákazkou na stavebné práce je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a súčasne sa rovná alebo je vyššia ako 300 000 EUR. c) podľa § 108 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak predpokladaná hodnota zákazky na dodanie tovaru okrem potravín a zákazky na poskytnutie služby sa rovná alebo je vyššia ako 260 000 EUR. (2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ a a) ktorá získala finančné prostriedky v rámci opatrení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov28) alebo finančné prostriedky určené na podporu rozvoja vidieka, poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva podľa osobitných predpisov;29) to neplatí, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov, b) ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky určené na tvorbu, vývoj, prípravu realizácie, výrobu, postprodukciu, distribúciu, prezentáciu, propagáciu a iné šírenie | Z |
audiovizuálneho diela, ak je táto osoba zapísaná v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii podľa osobitného predpisu;29a) to neplatí, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov, c) ktorej verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poskytne finančné prostriedky na zákazku na poskytnutie výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom Spoločného slovníka obstarávania 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5. (3) Ak verejný obstarávateľ poskytne obstarávateľovi finančné prostriedky na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb, ktoré súvisia s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9 a ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený pre zadávanie nadlimitných zákaziek obstarávateľom, alebo ide o tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré nesúvisia s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9, je obstarávateľ povinný postupovať ako tento verejný obstarávateľ podľa tohto zákona. 4) Verejný obstarávateľ nesmie poskytnúť finančné prostriedky osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona. Odôvodnenie: V novelizácii zákona navrhovaná úprava môže umožňovať obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní formou dotačných schém, keď verejný obstarávateľ s cieľom vyhnúť sa obstarávaniu poskytne dotáciu podnikateľskému subjektu a tento nebude musieť pri nákupe tovarov a služieb postupovať podľa zákona o VO a to bez ohľadu na hodnotu tejto zákazky. V súlade so smernicou č. 2014/24/EÚ sa navrhuje doplnenie výnimky pre postupy podľa zákona pri obstarávaní služieb v oblasti výskumu a vývoja dotovanými subjektmi. Žiadame použitie nadlimitného verejného obstarávania len v rozsahu smerníc pre verejné obstarávanie. Pre tovary a služby s hodnotou rovnou alebo vyššou ako 260 000 EUR žiadame len podlimitné pravidlá verejného obstarávania. Obdobne ako v § 1 ods. 15 zákona sa navrhuje doplniť zákon s cieľom zamedziť obchádzanie postupov podľa tohto zákona. Takýmito prípadmi obchádzania nie sú napr. prípady, kedy v rámci dotačnej schémy alebo iného mechanizmu (napr. projektu spolufinancovaného z EŠIF) sú poskytované dotovanej osobe finančné prostriedky na obstaranie tovarov, služieb alebo stavebných prác. O prípadne vyššom finančnom limite pre povinnosť tzv. dotovanej osoby postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní je vhodné viesť odbornú diskúziu. | ||
MHS R | k čl. I bod 36 Navrhovanú úpravu odporúčame vypustiť. Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať súčasné znenie § 46 ods. 2 zákona. Ustanovenie považujeme za zrozumiteľné. Ak nebude povolené predlžovať lehotu viazanosti ponúk po lehote na predkladanie ponúk, budú verejní obstarávatelia a obstarávatelia požadovať rovno maximálnu lehotu viazanosti ponúk, a to 12 mesiacov. | O |
MHS R | k čl. I bod 53 Navrhovanú úpravu žiadame vypustiť Navrhujeme ponechať súčasné znenie § 167 zákona a neupravovať ho týmto zákonom. Odôvodnenie: Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do MPK návrh Zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, ktorý upravuje kompetencie ÚVO. Aj túto kompetenciu by mal upravovať zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní na základe výsledkov MPK. | Z |
MHS R | k čl. I bod 57 a 58 Navrhujeme nevkladať nový ods. 3 v § 182 a ponechať súčasnú výšky pokuty od 500 eur do 30 000 eur a za porušenie pravidiel ustanovených týmto zákonom okrem správnych deliktov podľa odseku 1 písmen a) až p), ak toto porušenie mohlo mať alebo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zníženia pokuty „do 5000 EUR“ nie je nijako odôvodnená v dôvodovej správe. | O |
MHS R | K čl. I bod 6 Navrhujeme nasledovné znenie úpravy 6. V § 6 ods. 1 sa za slová „porovnateľný predmet zákazky“ vkladajú slová „zistených s použitím systému sledovania vývoja cien podľa osobitného predpisu27a)“. Odôvodnenie: Systém sledovania vývoja cien navrhujeme používať ako jednu z možností stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky. | Z |
MHS R | k čl. II bod 2 (§ 5b ods. 2 zákona 211.2000 Z. z.) a k čl. III bod 1 (§ 19b ods. 3 zákona 523.2004 Z. z.) Vzhľadom na povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa vydávať a prijímať zaručenú elektronickú faktúru a aj ju ďalej spracúvať podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov navrhujeme upraviť povinnosť zverejňovania faktúr len v jednom systéme a to v informačnom systéme elektronickej fakturácie podľa zákona 215/2019 Z. z. Povinnosť prijímať zaručenú elektronickú faktúru sa vzťahuje aj na dotovanú osobu podľa § 8 zákona 343/2015 Z. z. a to podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona 215/2019 Z. z. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zníži administratívnu náročnosť zverejňovania dokumentov verejných obstarávateľov, obstarávateľov, prípadne dotovaných osôb. | O |
MHS R | k čl. III bod 1 Navrhujeme bližšie špecifikovať nasledovné pojmy: „Deň plánovaného obstarávania veci, služby alebo stavebných prác“; „Subjekt verejnej správy“ vo vzťahu k § 7 zákona 343/2015 Z. z.; „podrobnosti o predmete plnenia a jeho dodaní“; „odchýlenie od ceny | Z |
podstatným spôsobom“; „negatívne skúsenosti s dodávateľom“. Odôvodnenie: Predmetné pojmy nie sú v návrhu bližšie definované, čo bude spôsobovať problémy v ich aplikácii a následnej kontrole splnenia zákonných povinností vyplývajúcich z navrhovanej úpravy. Nejasné pravidlá nákupu vytvárajú priestor na ich rôznu interpretáciu a spôsobia zbytočné porušenia zákona a ukladanie sankcií podľa § 19b ods. 4 navrhovaného znenia. | ||
MHS R | k čl. III bod 1 Žiadame upraviť všetky ustanovenia týkajúce sa využitia systému sledovania vývoja cien pre potreby stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky prípadne pre obstarávanie zákaziek s nízkou hodnotou alebo tzv. zákaziek malého rozsahu podľa § 1 ods. 14 zákona 343/2015 Z. z. Odôvodnenie: Systém sledovania vývoja cien žiadame používať len pri zákazkách s nízkou hodnotou alebo tzv. zákazkách malého rozsahu podľa § 1 ods. 14 zákona a tiež ako jednu z možností stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky. 1. Podľa prezentácie podpredsedu vlády SR zo 6.10.2020 má systém sledovania vývoja cien vychádzať z údajov uverejnených v centrálnom registri zmlúv (CRZ). V CRZ v súčasnosti majú povinnosť zverejňovať zmluvy povinné osoby podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám s výnimkou obcí a vyšších územných celkov. CRZ teda momentálne neobsahuje údaje o zmluvách samosprávy, tzn. že neodzrkadľujú cenové hladiny tovarov, služieb a stavebných prác, obstarávaných samosprávou. Prílohy v CRZ musia byť zverejňované vo formáte PDF (Portable Document Format). Avšak pri zverejňovaní nie sú dodržiavané štandardy pre informačné systémy verejnej správy a veľmi často sú dokumenty uverejňované ako skenované textové dokumenty v podobe obrázkov t.j. bez dodržania požiadavky „textovej rozoznateľnosti“. Zároveň tieto zmluvy nie sú štandardizované formuláre a obsahujú obrovské množstvo nekoherentných údajov, s rôznym spôsobom označovania druhovo tej istej komodity. Vzhľadom na vyššie uvedené, máme za to, že aktuálne zverejnené údaje v CRZ sa technicky nedajú použiť pre výber údajov a dát do nového systému sledovania cien. 2. V súčasnosti CRZ obsahuje najmä údaje z verejných obstarávaní realizovaných za predchádzajúcich dvoch vlád, kde o množstve verejných obstarávaní možno vyvodiť pochyby, či prebehli ako čestná hospodárska súťaž a odzrkadľujú reálnu cenu na trhu. 3. V prípade, ak sa verejný obstarávateľ bude môcť od ceny určenej systémom odchýliť čo len „nepodstatným spôsobom“ smerom k vyššej cene, referenčná cena v systéme takto môže neustále stúpať. Navrhovaná úprava v rozpore so stanoveným cieľom zrýchliť proces verejného obstarávania stanovuje dlhšie lehoty ako súčasná úprava podlimitných zákaziek a to: • 14 dní pred plánovaným obstaraním veci, služby alebo stavebných prác • 28 dní pred plánovaným obstaraním stavebných prác v hodnote vyššej, ako ustanoví nariadenie vlády. Žiadame upraviť lehoty v systéme sledovania vývoja cien pre potreby obstarávania zákaziek s nízkou hodnotou. | Z |
MHS R | K čl. III bodu 1 § 19b ods. 11 Odporúčame v súlade s § 3 zákona č. 400/2015 Z. z. vymedziť o aké informačné systémy ide vzhľadom na to, že navrhované znenie je vágne a môže spôsobovať aplikačné problémy. | O |
MHS R | K doložke vplyvov Žiadame vyčísliť vplyv na rozpočet verejnej správy a určiť vplyvy na podnikateľské prostredie, z toho vplyvy na MSP. Odôvodnenie: Navrhovateľ v Doložke vybraných vplyvov uvádza, že navrhované zmeny nebudú mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predmetný návrh však predpokladá vytvorenie nového informačného systému verejnej správy - Systému sledovania vývoja cien. Z predloženého návrhu zároveň vyplýva aj potreba úpravy informačného systému elektronického trhoviska a jeho integráciu so systémom SVC a tým aj predĺženie jeho finančne nákladnej prevádzky. Prevádzkovateľom elektronického trhoviska je podľa zákona 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní Ministerstvo vnútra SR. Zmluva o službách č. OVO2-2013/000755 Elektronického kontraktačného systému s prevádzkovateľom trhoviska má platnosť do 30.6.2022. Prevádzka tohto systému stojí daňových poplatníkov mesačne viac ako 250 000 EUR. Zásadný vplyv na rozpočet bude mať aj nevyhnutné posilnenie kontrolných kapacít Úradu pre verejné obstarávanie vzhľadom na predkladaný návrh úpravy kontrolnej činnosti zákaziek spolufinancovaných z EŠIF, ktorú má vykonávať centralizovane ÚVO. Navrhovaný systém sledovania vývoja cien ako nástroj na zadávanie nákupov vo verejnej správe bude mať zásadný vplyv na záujem podnikateľských subjektov, a to najmä MSP, uchádzať sa o verejné zákazky. Máme za to, že nejasné pravidlá „obstarania veci, služby alebo stavebných prác“ uvedené v predloženom návrhu budú odrádzať MSP od účasti v procese, ktorý nezaručuje naplnenie základných princípov verejného obstarávania, najmä princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov, princípu transparentnosti a v neposlednom rade princípov hospodárnosti a efektívnosti. | Z |
MHS R | k Vlastnému materiálu Žiadame predkladateľa o doplnenie ustanovenia § 156 ods. 1, ktorým sa zavedie dočasné obdobie (napr. v období od 1. januára 2021 do 30. júna 2021), kedy môžu hospodárske subjekty dodatočne splniť voči Úradu pre verejné obstarávanie SR (ďalej len „ÚVO SR“) povinnosť oznámiť zmenu údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov v lehote 30 dní odo dňa zmeny údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov. Odôvodnenie: V zozname hospodárskych subjektov nie sú pravidelne aktualizované všetky zapisované údaje. Za nesplnenie povinnosti oznámiť ÚVO SR zmenu zapísaných údajov do 30 dní odo dňa zmeny údajov hrozí tomuto hospodárskemu subjektu pokuta vo výške 500 eur za každé porušenie uvedenej povinnosti. Poskytnutím tzv. generálneho pardónu a zavedením dočasného obdobia na splnenie povinnosti budú mať hospodárske subjekty možnosť splnenia | Z |
zákonnej povinnosti bez nutnosti uloženia pokuty zo strany ÚVO SR. | ||
MHS R | k Vlastnému materiálu Žiadame predkladateľa o doplnenie ustanovenia § 32 ods. 1 písm. b) a c) v navrhovanom znení „okrem prípadu, kedy výška nedoplatku je rovná alebo nižšia ako výška plnenia poskytovaného hospodárskemu subjektu zo strany verejného obstarávateľa“, ktorou sa zavedie možnosť uzavretia zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj pre hospodárske subjekty, ktorým počas procesu verejného obstarávania vznikne nedoplatok na daniach alebo odvodoch. Za týmto účelom žiadame predkladateľa o analógiu ustanovení Obchodného zákonníka o vzájomnom započítaní pohľadávok, pričom vzájomné započítanie pohľadávok by bolo uzákonené vo forme povinnosti. Pohľadávku štátu by uspokojil verejný obstarávateľ z platby určenej za plnenie hospodárskemu subjektu. Odôvodnenie: Dôvodom je sflexibilnenie systému riešenia pohľadávok štátu a hospodárskych subjektov. Ministerstvo financií SR s daným riešením súhlasí a aktuálne už prebehli rokovania medzi Ministerstvom financií SR a ÚVO SR. | Z |
MHS R | k Vlastnému materiálu Žiadame predkladateľa o spresnenie § 1 ods. 2 písm. d), ktorým sa ustanovujú výnimky pre služby v oblasti výskumu a vývoja, čím sa zabezpečí zosúladenie právnej úpravy týkajúcej sa zákaziek na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja v zákone o verejnom obstarávaní s obsahom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014. Odôvodnenie: Smernica sa v čl. 14 Služby v oblasti výskumu a vývoja vzťahuje iba na verejné zákazky, t. j. na zákazky v oblasti výskumu a vývoja zadávané verejným obstarávateľom. Ustanovenie čl. 14 smernice sa transponovalo do zákona o verejnom obstarávaní vo forme negatívne vymedzenej výnimky v ustanovení § 1 ods. 2 písm. d) v znení: „zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom Spoločného slovníka obstarávania 73000000-2 až 73120000-9, 73300000-5, 73420000-2 a 73430000-5, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ“. Zo znenia výnimky však nie je jasné, či sa zákon o verejnom obstarávaní vzťahuje aj na zákazky v oblasti výskumu a vývoja s príspevkom verejných obstarávateľov, t. j. na zákazky zadávané osobami, ktorým verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb. Cieľom navrhovanej zmeny právnej úpravy je odstránenie efektu goldplatingu v slovenskej legislatíve a zjednodušenie procesu obstarávania zákaziek na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja pre osoby, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi ani obstarávateľmi a ktorým verejný obstarávateľ poskytne na tieto zákazky finančné prostriedky vo výške viac ako 50 %. Vo väčšine prípadov ide o | Z |
jedinečné zákazky, kde neexistuje hospodárska súťaž, t. j. existuje len jediný možný dodávateľ. | ||
MHS R | k Vlastnému materiálu Žiadame predkladateľa o zavedenie výnimky v § 156 ods. 1, ktorým sa ustanovuje povinnosť hospodárskych subjektov oznámiť zmenu údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov, v prípade údajov zapisovaných v Obchodnom registri Slovenskej republiky (ďalej len „OR SR“) a zavedenie jednoduchého systému oznamovania zmien údajov spoločností zapísaných v OR SR priamo zo strany jednotlivých registrových súdov, a to v spracovateľnej a kompatibilnej forme pre ÚVO SR. Odôvodnenie: Odstránením povinnosti hospodárskych subjektov oznamovať zmeny údajov zapisovaných v OR SR sa výrazne zníži ich administratívna záťaž a zároveň zanikne hrozba pokuty za nesplnenie si predmetnej povinnosti. Predpokladom splnenia tohto návrhu je dohoda s Ministerstvom spravodlivosti SR o poskytovaní údajov zo strany registrových súdov. | Z |
MHS R | k Vlastnému materiálu Žiadame predkladateľa o zosúladenie ustanovenia § 8 ods. 1 týkajúceho sa zákaziek s príspevkom verejných obstarávateľov v zákone o verejnom obstarávaní s obsahom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 (ďalej len „smernica“). Odôvodnenie: Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sa zákon vzťahuje aj na osoby, ktoré nie sú verejným obstarávateľom ani obstarávateľom a ktorým verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb (ide o tzv. „zákazky s príspevkom verejných obstarávateľov“) bez ohľadu na predmet zákazky. Na rozdiel od tejto právnej úpravy sa smernica v čl. 13 pri zákazkách s príspevkom verejných obstarávateľov vzťahuje len na: 1. Nadlimitné zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ak tieto zahŕňajú činnosti na: - stavebno- inžinierske činnosti uvedené v prílohe č. II smernice, - stavebné práce na nemocniciach, zariadeniach určených na šport, rekreáciu a voľný čas, školských a univerzitných budovách a budovách, ktoré sa využívajú na administratívne účely. 2. Nadlimitné zákazky na poskytnutie služieb, ktoré súvisia so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác podľa bodu 1. Cieľom navrhovanej zmeny právnej úpravy je odstránenie efektu goldplatingu v slovenskej legislatíve a zjednodušenie procesu obstarávania zákaziek na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb, ktoré nespadajú pod zákazky vymedzené v čl. 13 smernice pre osoby, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi ani obstarávateľmi a ktorým verejný obstarávateľ poskytne na tieto zákazky viac ako 50 % finančných prostriedkov. Zjednodušený postup obstarávania (prieskumom trhu) sa v súčasnosti aplikuje len na zákazky bez príspevku verejných obstarávateľov (t. j. pre zákazky, kde je príspevok 50 % a menej). | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. I, bod 12 Žiadame nahradiť navrhovaný text nasledovným znením: "§8 Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku, ktorou je a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit pre verejného obstarávateľa podľa § 5, ak táto zákazka zahŕňa jednu z týchto činností: 1. stavebno-inžinierske činnosti uvedené v prílohe č. 7, 2. stavebné práce na nemocniciach, zariadeniach určených na šport, rekreáciu a voľný čas, školských a univerzitných budovách a budovách, ktoré sa využívajú na administratívne účely; alebo b) poskytnutie služieb, ktorých predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit pre verejného obstarávateľa podľa § 5 a ktoré sú spojené so zákazkou podľa písmena a).“. Zároveň žiadame doplniť nový novelizačný bod v nasledovnom znení: "Za prílohu č. 6 sa vkladá príloha č. 7, ktorá vrátane nadpisu znie: Príloha č. 7 k zákonu č. 343/2015 Z. z. ČINNOSTI SPOJENÉ SO STAVEBNÝMI PRÁCAMI Kategória číslo Predmet obstarávania Referenčné číslo CPV 27. Príprava staveniska 45100000 28. Demolačné práce a búranie budov; zemné práce 45110000 29. Prieskumné vrty a prieskumné vrtné práce 45120000 30. Výstavba celej stavby alebo jej častí; stavebné inžinierstvo 45210000 (okrem 45220000, 45231000, 45232000), 45261000, 45212212 a DA03, 45230000 (okrem 45231000, 45232000 a 45234115), 45240000, 45250000 a 45262000 31. Stavebnoinštalačné práce 45213316, 45310000 (okrem 45316000), 45320000, 45330000, 45234115,45316000 a 45340000 32. Kompletizačné stavebné práce 45410000, 45420000, 45430000, 45440000, 45212212, DA04, 45450000 33. Prenájom stavebných alebo demolačných strojov a zariadení s obsluhou 45500000".Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zosúlaďuje národnú právnu úpravu v oblasti verejného obstarávania so smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení. Úprava sa týka subjektov, ktorým na zákazku poskytol verejný obstarávateľ viac ako polovicu finančných prostriedkov. Tieto sú povinné postupovať postupmi podľa zákona len v prípade, ak sú predmetom špecifikované stavebné práce alebo služby, ktorých predpokladaná hodnota zákazky dosahuje alebo presahuje limity stanovené pre tieto zákazky pre verejného obstarávateľa. Zároveň sa navrhuje prevzatie prílohy II smernice č. 2014/24/EÚ, ktorá bude novou prílohou č. 7 zákona. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje pätnástym dňom od jeho vyhlásenia. | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. I, bod 27, úprava pôvodného znenia § 24 ods. 1 V dokumente „Návrh zákona", bod 27 je uvedené navrhované znenie právnej úpravy „V § 24 ods. 1 sa vypúšťa slovo „kompletnú“ a slovo „desať“ sa nahrádza slovom „päť“. Žiadame ponechanie pôvodného znenia § 24 ods. 1 v znení „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Na tento účel evidujú kompletnú | Z |
dokumentáciu, ktorú uchovávajú desať rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak osobitný predpis46a) neustanovuje inak; rovnopis zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uchovávajú počas celej doby jej trvania". Odôvodnenie: Bez ohľadu na skutočnosť, že cieľom navrhovanej právnej úpravy má byť zjednodušenie postupu verejného obstarávania v medziach pravidiel daných smernicami, posilnenie funkcie už dnes účinných úprav v oblasti finančnej kontroly, kontroly rozpočtového hospodárenia a kontroly nakladania s verejnými financiami vo všeobecnosti ako aj samotné zrýchlenie procesu z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb, nie je podľa nášho názoru pri zákazkách, ktoré sú aspoň z časti financované z prostriedkov Európskej únie vecne možné obmedziť obligatórnu podmienku vo veci povinnej kompletnosti dokumentácie z dôvodu následnej nepreskúmateľnosti dokumentácie SO/RO a následnej nemožnosti určiť zo strany SO/RO súlad alebo rozpor s 10 ods. 2 ZVO, resp. inými ustanoveniami ZVO. Uvedené presahuje minimálny povinný rámec administratívnej záťaže, aby boli predložené VO v súlade s princípom transparentnosti a preskúmateľné de iure. Uvedené sa týka taktiež dĺžky povinnej archivácie. | ||
MHS R | vlastný materiál, čl. I, bod 29, úprava pôvodného znenia § 24 ods. 4 V dokumente „Návrh zákona", bod 29 je uvedené navrhované znenie právnej úpravy „V § 24 ods. 4 sa slovo „desiatich“ nahrádza slovom „piatich “. Žiadame ponechanie pôvodného znenia § 24 ods. 4 v znení „Obstarávateľ je povinný uchovávať písomné odôvodnenie zadania zákazky, na ktorú sa nevzťahuje tento zákon, po dobu desiatich rokov od uzavretia zmluvy" Odôvodnenie: Bez ohľadu na skutočnosť, že cieľom navrhovanej právnej úpravy má byť zjednodušenie postupu verejného obstarávania v medziach pravidiel daných smernicami, posilnenie funkcie už dnes účinných úprav v oblasti finančnej kontroly, kontroly rozpočtového hospodárenia a kontroly nakladania s verejnými financiami vo všeobecnosti ako aj samotné zrýchlenie procesu z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb, nie je podľa názoru SO pri zákazkách, ktoré sú aspoň z časti financované z prostriedkov Európskej únie vecne možné obmedziť obligatórnu podmienku vo veci povinnej archivácie dokumentácie z dôvodu následnej nepreskúmateľnosti dokumentácie SO/RO a následnej nemožnosti určiť zo strany SO/RO súlad alebo rozpor s 10 ods. 2 ZVO, resp. inými ustanoveniami ZVO v časovom meradle. Uvedené presahuje minimálny povinný rámec administratívnej záťaže, aby boli predložené VO v súlade s princípom transparentnosti a preskúmateľné de iure v časovom rámci výkonu kontroly SO. | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. I, bod 31, vypustenie pôvodného znenia § 24 ods. 6 V dokumente „Návrh zákona", bod 31 je uvedené navrhované znenie právnej úpravy „V § 24 sa vypúšťa odsek 6“. Odporúčame ponechanie pôvodnej úpravy, resp. ponechanie § 24 ods. 6 ZVO, nakoľko Úrad pre verejné obstarávanie požaduje dokumentáciu | O |
vždy na základe relevantného dôvodu, resp. argumentácia predkladateľa návrhu novej právnej úpravy nešpecifikuje iné konania, na ktoré sa odvoláva v dokumente „Dôvodová správa", B. „Osobitná časť". Odôvodnenie: V dokumente: „Dôvodová správa", B. „Osobitná časť" sa predkladateľ návrhu novej právnej úpravy odvoláva na skutočnosť vo veci vypustenia povinnosti kedykoľvek predkladať Úradu pre verejné obstarávanie kópiu kompletnej dokumentácie z dôvodu, že táto povinnosť môže byť a bude plnená v rámci výkonu kontroly a v rámci iných konaní, ak na to bude existovať relevantný dôvod, pričom iné konania ďalej bližšie neudáva. | ||
MHS R | vlastný materiál, čl. I, bod 51, vypustenie § 147 písm. l) V dokumente „Návrh zákona", bod 51 je uvedené navrhované znenie právnej úpravy „V § 147 sa vypúšťa písmeno l). Doterajšie písmená m) až s) sa označujú ako písmená l) až r)". Žiadame ponechanie pôvodného znenia § 147 písm. l) ako „zverejňuje na svojom webovom sídle oznámenia podľa § 115 ods. 4", z dôvodu potreby zabezpečenia princípu transparentnosti podľa § 10 ZVO. Odôvodnenie: V dokumente: „Dôvodová správa", B. „Osobitná časť" sa predkladateľ návrhu novej právnej úpravy vôbec nezaoberal skutočnosťou, že primárne pri priamom rokovacom konaní, kde ide de facto o veľmi obmedzenú mieru súťaže, je potrebné aby bol zabezpečený prvok publicity vo vzťahu k verejnosti. | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. I, bod 53, vypustenie pôvodných odsekov 4 a 5 § 167 a prečíslovanie zachovaných odsekov. V dokumente „Návrh zákona", bod 53 je uvedené navrhované znenie právnej úpravy „V § 167 sa vypúšťajú odseky 4 a 5. Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 4." Žiadame ponechanie pôvodného znenia § 167 ods. 4 a 5 ako „4) Pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním je úrad oprávnený vyžiadať si od orgánov Policajného zboru alebo od orgánov činných v trestnom konaní informácie získané podľa osobitných predpisov, predovšetkým je oprávnený nazerať do spisov vedených v trestnom konaní, robiť si zo spisov výpisy a poznámky a zaobstarať si na vlastné náklady kópie spisov a ich častí a tie použiť na účely výkonu dohľadu. (5) Na základe žiadosti úradu finančná správa oznámi alebo sprístupní úradu daňové tajomstvo, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním". Odôvodnenie: V dokumente: „Dôvodová správa", B. „Osobitná časť" navrhuje predkladateľ návrhu novej právnej úpravy vypustenie oprávnení Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré ako uvádza „nie sú primerané jeho postaveniu a úlohám, a to aj v nadväznosti na zmeny v revíznych postupoch, navrhovanými v návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov". Nie je nám zrejmé stanovenie právomocí vo veci problematiky konfliktu záujmov podľa § 23 ZVO, ktoré nie sú vymedzené legislatívnym rámcom, ide o kroky príčinnej súvislosti, že primárne práve v rámci kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, je možné indikovať prvky, ktoré môžu mať za následok porušenie konfliktu záujmov a pod. | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. IV Navrhujeme doplniť v úvodnej vete všetky zákony, ktoré novelizovali zákon č. 292/2014 Z. z. Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Chýba uvedenie zákonov č. 128/2020 Z. z. a č. 198/2020 Z. z.. | O |
MHS R | vlastný materiál, čl. IV, bod 11 Žiadame vypustiť navrhovaný novelizačný bod. Odôvodnenie: Zásadne nesúhlasíme s navrhovanou zmenou z nasledovných dôvodov: 1. Návrh neodôvodnene zavádza povinnosť vykonať správne konanie pre zákazky, ktoré nespĺňajú limit, čo doteraz nebolo povinnosťou poskytovateľa. Takáto úprava nie je dôvodná, nakoľko vymáhanie nezrovnalostí (či už vzniknutých pri obstarávaní mimo ZVO alebo z dôvodu iných porušení) má upravený režim v § 42 a nasl. zákona. 2. Nelogicky sú regulované postupy mimo ZVO kvôli nesplneniu limitu, ale ostatné postupy mimo ZVO regulované nie sú. 3. Navrhované znenie nezohľadňuje povinnosť dodržiavať princípy pri poskytovaní príspevku podľa § 2 ods. 2 zákona. | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. IV, bod 2 Navrhujeme na oboch miestach vypustiť text "podľa § 41a ods. 1". Odôvodnenie: Legislatívno-technická pripomienka. Uvádzaný § 41a ods. 1 neuvádza postupy nadobúdania tovarov, stavebných prác alebo služieb, ale popisuje proces zistenia porušenia pravidiel pri postupoch, preto odkazovanie naň v predmetnom novelizačnom bode v kontexte textácie nie je logické. | O |
MHS R | vlastný materiál, čl. IV, body 4, 5 a 6 Žiadame vypustiť navrhované novelizačné body. Odôvodnenie: V zákone o VO ostáva zachovaná činnosť ÚVO vykonávať kontrolu zákaziek, možnosť riadiaceho orgánu podať podnet na kontrolu a vydanie rozhodnutia podľa § 169, preto je logické ponechanie aj tejto alternatívy identifikovania porušenia ZVO v zákone č. 292/2014. | Z |
MHS R | vlastný materiál, čl. IV, body 7, 8 a 9 Žiadame vypustiť navrhované novelizačné body. Odôvodnenie: Žiadame nevypúšťať povinnosť ÚVO informovať poskytovateľa o rozhodnutí z kontroly. Uvedenú informáciu poskytovateľ potrebuje mať k dispozícii čo najskôr vzhľadom na procesy, ktoré následne musí zabezpečiť. Xxxxxxx žiadame ponechať možnosť riadiaceho orgánu podať žalobu proti rozhodnutiu ÚVO. | Z |
MHS R | Všeobecná ku všetkým bodom súvisiacim so zmenami v revíznych postupoch. – čl. I bod 39, 49, 50, 55 Navrhované úpravy žiadame vypustiť Navrhujeme, aby tento zákon neupravoval zmeny v revíznych postupoch, nakoľko tieto by mal upravovať len jeden predpis a to zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní. Odôvodnenie: Ministerstvo spravodlivosti | Z |
SR predložilo do MPK návrh Zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, ktorý upravuje revízne postupy. | ||
MHS R | Všeobecná pripomienka ku všetkým úpravám súvisiacim s navrhovaným vypustením ustanovení o podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou. Čl. I body 2 až 6, 8, 10, 11, 13 až 17, 19 a 20, 22 až 26, 28, 32 až 34, 40 a 41, 43 až 48, 51 a 52. Vyššie navrhované úpravy žiadame vypustiť. V predkladanom návrhu tak vo všetkých bodoch navrhujeme zachovanie súčasnej typológie zákaziek - ponechať rozlišovanie postupov pre zadávanie nadlimitných zákaziek, podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou. Systém sledovania vývoja cien navrhujeme používať len pri zákazkách s nízkou hodnotou alebo tzv. zákazkách malého rozsahu podľa § 1 ods. 14 zákona a tiež ako jednu z možností stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky. Odôvodnenie: Považujeme za dôležité, aby boli aj pri zadávaní podlimitných zákaziek dodržiavané základné pravidlá verejného obstarávania vrátane riešenia konfliktu záujmov, možnosti podania žiadosti o nápravu či námietky s cieľom zabezpečenia čo najširšej čestnej hospodárskej súťaže. Hospodárnosť a efektívnosť nákupov sa zabezpečí len v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. Najmä malým a stredným podnikateľom (MSP) treba vytvoriť priestor pre čestné uchádzanie sa o verejné zákazky, tak aby tieto boli nástrojom pre transparentné nakladanie s prostriedkami štátu či obce. Práve v období hospodárskej krízy spôsobenej v súvislosti so šírením choroby Covid-19 je žiadúce, aby sa o verejné zákazky mohli transparentne uchádzať malí a strední podnikatelia v čo najväčšej možnej miere. V navrhovanej úprave – nahradenie podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou systémom sledovania vývoja cien – absentujú nasledovné atribúty nevyhnutné pre vytvorenie priestoru pre čestnú hospodársku súťaž: 1. Stanovenie jasných pravidiel výberu dodávateľa Iba vopred stanovené jasné pravidlá výberu – podmienok súťaže, pozostávajúce s nediskriminačného, ale presného opisu predmetu zákazky, nediskriminačných ale primeraných podmienok účasti a najmä efektívne nastavených kritérií na vyhodnotenie ponúk môže viesť k transparentnej a čestnej hospodárskej súťaži. Nejasné pravidlá výberu odrádzajú hospodárske subjekty uchádzať sa o verejné zákazky. 2. Možnosť uchádzačov brániť svoje práva – revízne postupy Revízne postupy považujeme za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania – pretože práve hospodárske subjekty (uchádzači – podnikatelia) vedia najlepšie posúdiť či je zákazka diskriminačná t. j. vyhlásená na mieru konkrétnemu hospodárskemu subjektu a pod. Poukazujeme na fakt, že v prípade, ak úrad rozhoduje o obsahu námietky minimálne v 70 % prípadov, vyhovie sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý. 3. Transparentný proces vyhodnotenia Dodržiavanie vopred stanovených a zákonom upravených pravidiel vyhodnotenia ponúk, vysvetľovania nejasností, preskúmania konfliktu záujmov a samotného rozhodnutia je nevyhnutnou požiadavkou transparentnosti celého postupu obstarávania. 4. Uzavretie zmluvy alebo zrušenie postupu Pre zachovanie čestnej hospodárskej súťaže je potrebné upraviť pravidlá pre uzavretie zmluvy vrátane zákonnej povinnosti zápisu do RPVS. | Z |
Upravené by mali byť aj dôvody pre zrušenie zadávania postupu verejného obstarávania. Svojvoľné rušenie zákazky napr. v prípade ak nie je úspešný vopred vybraný preferovaný uchádzač, vzbudzuje nedôveru a neochotu hospodárskych subjektov súťažiť o verejné zákazky 5. Kontrola Podotýkame, že iné kontrolné orgány, ako napr. NKÚ nemajú vytvorené kapacity posudzovať podnety na pôvodne podlimitné zákazky tak ako ÚVO. Podľa štatistických výkazov ÚVO v roku 2019 bolo ukončených 1 387 podlimitných postupov v hodnote zmlúv 695,105 mil. eur (1 800 zmlúv). Revízne postupy a dĺžka trvania VO Konštatovanie, že „Námietky uchádzačov zdržujú proces verejného obstarávania či čerpania tzv. Eurofondov.“ považujeme za mýtus. Do roku 2015 bola súčasťou správy o činnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj časť nazvaná: „Štatistika vplyvu činnosti súvisiacej s rozhodovaním v konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiaci s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie“ kde úrad dlhodobo vykazoval nasledovné – rok 2015: „Vyhlásených bolo celkom 3 617 verejných obstarávaní podlimitných zákaziek financovaných z fondov Európskej únie v celkovej predpokladanej hodnote 1 321 679 964 EUR. Činnosť sa dotkla 1,16 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie.“ V roku 2014 činnosť sa dotkla 3,9 % všetkých vyhlásených nadlimitných a 2,6 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie. A ďalej úrad v správe uvádza: „Z uvedených údajov vyplýva, že vzhľadom na nízky počet súťaží dotknutých konaním o námietkach nemôže dochádzať k všeobecnému zdržaniu čerpania fondov Európskej únie spôsobenému dĺžkou revíznych postupov vo verejnom obstarávaní. Tento záver zdôrazňuje aj skutočnosť, že úrad striktne dodržiava 30 dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia v konaní o námietkach. Nedošlo k ani jednému prípadu vydania fiktívneho zamietavého rozhodnutia z dôvodu zmeškania lehoty na vydanie rozhodnutia.“ V rokoch 2014 a 2015 sa činnosti súvisiace s rozhodovaním v konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiaci s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie týkala priemerne len 2,4 % všetkých vyhlásených súťaží financovaných z fondov Európskej únie. V roku 2019 bolo celkovo ukončených 2 798 nadlimitných a podlimitných postupov. V roku 2019 bolo úradu doručených 270 námietok. Podľa štatistických údajov ÚVO bolo v roku 2019 ukončených 1 031 postupov financovaných z fondov Európskej únie v zmluvnej hodnote 1 212,342 mil. eur a len 104 námietok sa týkalo zákaziek spolufinancovaných z EŠIF. K vyššie uvedeným údajom ešte doplníme, že približne pri 35 % z doručených námietok úrad konanie o námietkach zastaví. Zároveň sa viaceré námietky môžu týkať jedného verejného obstarávania. Je jednoznačne mýtom, že námietky uchádzačov ako také zdržujú proces čerpania EŠIF, či proces verejného obstarávania ako taký, nakoľko sa reálne týkajú menej ako 6 % verejných obstarávaní. Dĺžka trvania verejného obstarávania Podľa štatistických výkazov ÚVO dĺžka trvania podlimitných zákaziek bola nasledovná: Pozn. Priemerná dĺžka trvania VO (v dňoch) od lehoty na predkladanie ponúk/žiadostí o účasť Zákazky financované z fondov EÚ V roku 2018: 140 dní V roku 2019: 122 dní Zákazky nefinancované z fondov EÚ V roku 2018: 70 dní V roku 2019: 56 dní Priemerná dĺžka trvania procesu verejného obstarávania v prípade zákaziek spolufinancovaných z EŠIF je veľmi |
ovplyvnená aj podmienkou, že žiadateľ musí vyhlásiť verejné obstarávanie pred podaním Žiadosti o NFP. Príslušný orgán však o schválení či neschválení žiadosti nerozhodne v lehote 60 dní, ktorú na to má určenú, ale zvyčajne do 9 mesiacov. Počas tohto obdobia sú verejné obstarávania prakticky pozastavené, nakoľko obstarávajúci subjekt nemá istotu pridelenia prostriedkov na nákup. Táto skutočnosť tak zbytočne štatisticky predlžuje proces verejného obstarávania o stovky dní. Súčasná úprava zadávania podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska (§ 112 ods. 12 zákona) stanovuje nasledovné minimálne lehoty na predkladanie ponúk odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk: • 12 dní v prípade tovarov a služieb • 20 dní v prípade stavebných prác Navrhovaná úprava v rozpore so stanoveným cieľom zrýchliť proces verejného obstarávania stanovuje lehoty dlhšie: • 14 dní pred plánovaným obstaraním veci, služby alebo stavebných prác • 28 dní pred plánovaným obstaraním stavebné práce v hodnote vyššej, ako ustanoví nariadenie vlády Systém sledovania vývoja cien navrhujeme používať len pri zákazkách s nízkou hodnotou alebo tzv. zákazkách malého rozsahu podľa § 1 ods. 14 zákona a tiež ako jednu z možností stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky. | ||
MHS R | Zvýšenie finančných limitov Žiadame zvýšenie finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou V § 1 ods. 14 sa slová „5 000 eur“ nahrádzajú slovami „20 000 eur“. V § 5 odsek 3 znie: „(3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako a) 100 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby okrem služby uvedenej v prílohe č. 1 zadávanú verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) 180 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby okrem služby uvedenej v prílohe č. 1 zadávanú verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e), c) 400 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1, d) 300 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.“. V § 5 ods. 4 sa slová „5 000 eur“ nahrádzajú slovami „20 000 eur“. Odôvodnenie: Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť pružnosť a rýchlosť procesu verejného obstarávania | Z |
MIR RI SR | K doložke vplyvov Žiadame predkladateľa o prehodnotenie jednotlivých vplyvov. ODÔVODNENIE: Žiadame predkladateľa prehodnotiť dopad na rozpočet verejnej správy aj na podnikateľské prostredie a dopracovať analýzu vplyvov, keďže v dôvodovej správe sa uvádza, že tento návrh nemá vplyv na rozpočet – minimálne vzniká nový IS, ktorý si vyžaduje vývoj, test a následné spustenie do prevádzky, čo môže predstavovať dodatočné náklady. Zároveň žiadame v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti doplniť chýbajúce údaje. Predloženým materiálom sa vytvárajú nové elektronické služby a nový informačný systém a preto je nutné vyplniť v tejto | Z |
súvislosti všetky požadované údaje v analýze vplyvov a teda aj kódy služieb a kód nového informačného systému. | ||
MIR RI SR | K predkladacej správe Odporúčame zosúladiť účinnosť navrhovanej právnej úpravy v predkladacej správe s ostatnými časťami materiálu. | O |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. I bodu 30. a 31. Uvedené body žiadame vypustiť z návrhu novely. ODÔVODNENIE: V dôvodovej správe k predmetným novelizačným bodom sa uvádza: „Navrhuje sa vypustenie povinnosti kedykoľvek predkladať Úradu pre verejné obstarávanie kópiu kompletnej dokumentácie. Táto povinnosť môže byť a bude plnená v rámci výkonu kontroly a v rámci iných konaní, ak je na to bude existovať relevantný dôvod.“ Predloženie dokumentácie v rámci výkonu dohľadu ÚVO, ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť verejného obstarávania, sa odvoláva práve na § 24, ktorý táto novela upravuje tak, že verejný obstarávateľ nebude povinný predložiť kompletnú dokumentáciu na posúdenie. Ani v inom ustanovení návrhu novely táto povinnosť pre kontrolovaného subjekt, tzn. pre verejného obstarávateľa, nie je špecifikovaná. Na základe vyššie uvedeného žiadame vypustiť navrhované znenie, keďže by prijatím tejto úpravy bolo znemožnené ÚVO a ostatným menovaným orgánom v ods. 5 efektívne vyžadovať predloženie kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, čo môže mať za následok znemožnenie výkonu dohľadu, kontroly a ostatných operatívnych činností vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ale aj v zmysle Trestného zákona vo vzťahu k trestnému činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a pod. Touto navrhovanou zmenou sa zároveň zamedzuje riadnej kontrole a ochrane finančných záujmov aj z pohľadu zákona 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Zároveň rovnako ako pri bode 29 platí, že v prípade zákaziek z EU fondov v zmysle Rozhodnutia EK, ktorým sa stanovujú usmernenia o určovaní finančných opráv, sa môže na nepredloženie dokumentácie – nedostatočný audit trail k VO vzťahovať finančná korekcia až do výšky 100 % hodnoty zákazky, čo môže predstavovať dodatočnú záťaž pre štátny rozpočet. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. I bodu 40. Žiadame vypustiť ustanovenie § 66 ods. 8 ZVO. ODÔVODNENIE: S účinnosťou od 1.7.2019 došlo k úprave Obchodných podmienok elektronického trhoviska, pričom nadlimitné trhovisko bolo zrušené. Z uvedeného dôvodu je vecne nesprávne odkazovať na možnosť uplatnenia nadlimitnej verejnej súťaže s využitím elektronického trhoviska v zákone o verejnom obstarávaní, keď samotné elektronické trhovisko tento nástroj neponúka. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. I bodu 41. Žiadame zachovať úpravu iných ako nadlimitných zákaziek priamo v zákone o verejnom obstarávaní. ODÔVODNENIE: Navrhovaná novela zákona o verejnom obstarávaní presúva úpravu iných ako nadlimitných zákaziek do pôsobnosti zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Uvedené prinesie roztrieštenosť úpravy pravidiel obstarávania do viacerých zákonov (aktuálne je predmetom MPK aj ďalší zákon upravujúci súdnu ochranu vo verejnom obstarávaní a finančné limity majú byť predmetom úpravy v nariadeniach vlády SR), pričom usmerňovanie subjektov verejnej správy vo vzťahu k týmto pravidlám bude v gescii viacerých rezortov, čo môže v praxi priniesť nejednotnosť výkladových pravidiel. Podľa nášho názoru nie je vhodné fragmentovať legislatívu, upravujúcu oblasť zadávania zákaziek, pretože v aplikačnej praxi daný návrh môže vyvolať viac problémov ako výhod zo želateľného cieľa, ktorým bez pochýb je zjednodušenie postupu zadávania zákaziek. V kontexte navrhovanej zmeny je otázne, nakoľko je Ministerstvo financií SR pripravené poskytovať usmernenia k iným ako nadlimitným zákazkám, ktorých procesné pravidlá sú v návrhu na zmenu zákona o rozpočtových pravidlách nastavené veľmi všeobecne a môžu zvádzať k rôznemu výkladu. Zároveň je potrebné uviesť, že na programové obdobie 2021-2027 sa navrhuje, aby ÚVO prevzal kontrolu všetkých zákaziek financovaných z fondov EÚ, pričom podstatná časť týchto zákaziek predstavuje práve iné ako nadlimitné zákazky, ktoré ÚVO bude kontrolovať, ale nebude zrejme v zmysle predloženého návrhu oprávnené poskytovať interpretáciu procesných pravidiel spojených s ich zadávaním, práve v dôsledku presunutia týchto zákaziek mimo pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. I bodu 54. V súvislosti s úpravou v § 168 ods. 3 upozorňujeme na to, že v prípade zjavne chybného / nesprávneho / vadného ex ante posúdenia ÚVO (napr. nespochybnenie zjavne diskriminačných podmienok účasti), je potrebné nastaviť mechanizmus na to, aby ÚVO alebo iný správny orgán v rámci následného výkonu kontroly mohol takéto vadné posúdenie napraviť, a to najmä z dôvodu, aby nebol určitý orgán neustále viazaný týmto vadným rozhodnutím. Predkladateľom navrhovaný právny stav by mohol znamenať aj potenciálny rozpor s § 111 a § 112 zákona o štátnej službe. | O |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. I bodu 55. V § 180a odsek 4 žiadame za prvú vetu doplniť novú vetu, ktorá znie: „Vnútorným predpisom zverejneným na svojom webovom sídle úrad upraví najmä vzájomné vzťahy zamestnancov vykonávajúcich kontrolu, postup pri odmietnutí zamestnanca podpísať výsledný materiál z vykonanej kontroly a postavenie zamestnancov vykonávajúcich kontrolu voči ich vedúcemu štátnemu zamestnancovi a orgánom úradu“. ODÔVODNENIE: Na výkon kontroly sa použijú základné pravidlá | Z |
kontrolnej činnosti podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe. Táto právna úprava však nedáva odpoveď, či zamestnanci úradu vykonávajúci kontrolu sú nezávislí pri rozhodovaní od svojho vedúceho štátneho zamestnanca alebo orgánov ÚVO (predsedu a podpredsedov) alebo či výsledný materiál z kontroly podlieha konečnému schváleniu vedúceho štátneho zamestnanca alebo orgánov ÚVO. Zo zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správy vyplýva, že iba pracovníci kontroly podpisujú protokol a zápisnicu o prerokovaní protokolu a nie ich funkčne nadriadení na úrade. Pre redukovanie napätí medzi členmi kontrolnej skupiny a odstránenie rôzneho zasahovania do výkonu dohľadu z interného alebo vonkajšieho prostredia je potrebné prijať transparentným spôsobom doplňujúce pravidlá výkonu kontroly podľa § 180a, ktoré si schváli úrad. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. III bodu 1. Do uvedeného bodu žiadame doplniť nasledovné: - v ods. 1 je uvedené, že správca sledovania systému vývoja cien zabezpečí bezodkladné zverejnenie zadaných podrobností o predmete plnenia a jeho dodaní a priemernej obvyklej ceny, ak ju bolo možné zistiť; žiadame doplniť lehotu, v rámci ktorej je správca sledovania systému vývoja cien povinný zabezpečiť zverejnenie, pričom navrhujeme lehotu 3 pracovné dni. Neskoršie zverejnenie by negovalo význam nastavených lehôt 14 dní (28 dní v prípade stavebných prác s hodnotou nad 2 675 000 eur), nakoľko potenciálni záujemcovia o zákazku už nebudú mať dostatočný čas na prípravu kvalifikovanej ponuky, čo negatívne ovplyvní úroveň hospodárskej súťaže. - v ods. 2 je uvedené, že od ceny zistenej zo systému sledovania cien sa subjekt verejnej správy v určitých prípadoch môže podstatným spôsobom odchýliť; žiadame, aby bol zadefinovaný maximálny rozsah odchýlky od zistenej ceny, pričom odporúčame zvážiť limit max. 20 %. - v ods. 2 je uvedený ako dôvod podstatnej odchýlky od ceny zistenej zo systému sledovania cien aj negatívna skúsenosť s dodávateľom; v záujme predídenia manipulácii s výsledkom obstarávania žiadame, aby informačný systém sledovania cien obsahoval aj zber negatívnych referencií na dodávateľov (uvedené predpokladá navrhované ustanovenie § 19b ods. 4) a boli nastavené jasné pravidlá, ktoré odôvodňujú neuzavretie zmluvy s dodávateľom z dôvodu negatívnych skúseností s plnením ich záväzkov. - Žiadame z dôvodu úplnej absencie pravidiel týkajúcich sa oprávnenosti uzavrieť zmluvu s hospodárskym subjektom vyhodnoteným ako úspešným, doplniť základné pravidlá, ktoré musí tento hospodársky subjekt spĺňať, a to najmä oprávnenie dodávať tovar, služby alebo stavebné práce, ktoré sú predmetom obstarávania, neprítomnosť konfliktu záujmov a absencia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. - Nakoľko iné ako nadlimitné zákazky sú rozdelené na dve kategórie, ktoré z pohľadu finančných limitov v zmysle predstavených téz vykonávacích predpisov (nariadení vlády SR) majú kopírovať aktuálne finančné limity pre podlimitné zákazky (povinnosť dodržať minimálnu lehotu na predkladanie ponúk) a zákazky s nízkou hodnotou (bez povinnosti dodržať minimálnu lehotu na predkladanie ponúk), žiadame doplniť pravidlo, podľa ktorého predmet plnenia nemožno rozdeliť, ani zvoliť spôsob určenia jeho ceny s cieľom znížiť | Z |
jeho hodnotu spojenú s povinnosťou zadať do systému sledovania vývoja cien podrobnosti o predmete plnenia a jeho dodaní najmenej 14 dní pred plánovaných obstarávaním predmetu plnenia a ak ide o stavebné práce v hodnote vyššej ako ustanoví nariadenie vlády 28 dní pred ich plánovaným obstaraním. - Žiadame doplniť pravidlo, podľa ktorého ak subjekt verejnej správy v opise predmetu zákazky odkáže na konkrétneho výrobcu, je povinný doplniť pravidlo o akceptovaní ekvivalentu (uvedené by sa týkalo iba obstarávaní, ktorých vyhlásenie je povinne zverejňované v systéme sledovania vývoja cien). - Žiadame doplniť pravidlá na zmeny zmluvy (dodatky) k tomuto typu zákaziek, napr. v nasledovnom znení: „(1) Zmluvu/rámcovú dohodu, ktorá bola uzavretá ako výsledok obstarávania možno zmeniť počas jej trvania bez nového obstarávania, ak a) pôvodná zmluva, rámcová dohoda obsahuje jasné, presné a jednoznačné podmienky jej úpravy, napr. pravidlá na nahradenie pôvodného dodávateľa novým dodávateľom, pravidlá na úpravy ceny alebo opcie, rozsah, povahu možných úprav a opcií a podmienky ich uplatnenia; nemožno určiť takú podmienku, ktorou by sa menil charakter zmluvy/rámcovej dohody, b) ide o doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné, nie sú zahrnuté do pôvodnej zmluvy/rámcovej dohody a poskytuje ich pôvodný dodávateľ, c) potreba zmeny vyplynula z nepredvídateľných okolností a zmenou sa nemení charakter zmluvy/rámcovej dohody, d) ide o nahradenie pôvodného dodávateľa novým dodávateľom na základe skutočnosti, že iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne určené podmienky obstarávania, je právnym nástupcom pôvodného dodávateľa v dôsledku jeho reorganizácie, vrátane zlúčenia a splynutia alebo úpadku, za predpokladu, že pôvodná zmluva, rámcová dohoda sa podstatne nemení, e) nedochádza k podstatnej zmene pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody bez ohľadu na hodnotu tejto zmeny, f) menia sa podmienky zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy v prospech subjektu verejnej správy. (2) Podstatnou zmenou pôvodnej zmluvy/rámcovej dohody sa rozumie taká zmena, ktorou sa najmä a) mení povaha alebo rozširuje rozsah pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, b) dopĺňajú alebo menia podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom obstarávaní umožnili účasť iných hospodárskych subjektov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, c) mení ekonomická rovnováha v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva neupravovala. (3) Zmluvu/rámcovú dohodu možno zmeniť počas jej trvania bez nového obstarávania aj vtedy, ak hodnota zmeny je nižšia ako a) 20 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, b) 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služby, (4) Zmenou podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), nemôže dôjsť k navýšeniu hodnoty plnenia o viac ako 50 % hodnoty pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Ak ide o opakované zmeny, obmedzenie podľa prvej vety sa vzťahuje na každú zmenu. Opakované zmeny zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy nie je možné vykonať s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov podľa zákona.“ ODÔVODNENIE: Nové pravidlá pre iné ako nadlimitné zákazky sú nastavené veľmi všeobecne, pričom opomenuli upraviť |
niektoré základné podmienky zabezpečujúce čestnú hospodársku súťaž. Z uvedeného dôvodu a v záujme predídenia potreby vypracovať k daným pravidlám osobitné výkladové stanoviská, žiadame doplniť niektoré základné náležitosti, ktoré sú obsahom uplatnených pripomienok. Zároveň uvádzame, že pravidlá pre iné ako nadlimitné zákazky sú obsiahnuté vo Výkladovom oznámení Komisie o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa úplne alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní (2006/C 179/02), pričom osobitne treba podotknúť, že sú plne uplatniteľné. Jednou z požiadaviek obsiahnutou vo Výkladovom oznámení je povinnosť zverejnenia pripravovanej zákazky plnohodnotným spôsobom tak, aby nedošlo k popretiu žiadnej z vyššie uvedených zásad, t.j. malo sa o nej možnosť dozvedieť čo najviac potenciálnych uchádzačov. Na uvedenú podmienku návrh novely reflektuje. Medzi ďalšie pravidlá patria pravidlá na nediskriminačný opis predmetu zákazky, rovnocenný prístup hospodárskych subjektov zo všetkých členských štátov, primeranosť lehôt, vzájomné uznávanie dokladov, diplomov, osvedčení a transparentný a objektívny prístup. Na túto časť novela reflektuje iba pri určení lehôt na predkladanie ponúk. Absentujú však pravidlá na určenie nediskriminačných podmienok súťaže. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. III bodu 1. Do uvedeného bodu, ktorý upravuje procesné pravidlá pre iné ako nadlimitné zákazky žiadame doplniť všeobecné pravidlo, podľa ktorého: „Subjekt verejnej správy pri obstarávaní predmetu plnenia postupuje v súlade s princípom transparentnosti a aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak subjekt verejnej správy vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania predmetu plnenia alebo ak boli zverejnené podrobnosti o predmete plnenia v systéme sledovania vývoja cien, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie“. ODÔVODNENIE: Uvedené pravidlo doplnil predkladateľ do § 41a ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. vo väzbe na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti z EŠIF, ak ide o obstarávanie, ktoré nie je zákazkou v pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, ale nie je uvedené v ustanovení § 19b zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, ktoré upravuje nové procesné povinnosti spojené so zadávaním iných ako nadlimitných zákaziek. Do zákona č. 292/2014 Z. z. tak boli doplnené pravidlá, ktoré absentujú vo všeobecných procesných pravidlách týkajúcich sa obstarávania tohto typu. Zároveň považujeme za dôležité, aby všetky iné ako nadlimitné zákazky mali nastavené pravidlá viažuce sa k dodržaniu základných princípov, t. j. aj súčasné zákazky s nízkou hodnotou. | Z |
MIR RI | K vlastnému materiálu K Čl. III. Žiadame prehodnotiť prístup úpravy navrhnutý v čl. III. Zároveň si dovoľujeme požiadať o informáciu (s ohľadom na navrhovanú účinnosť novely od augusta 2021) v akom štádiu sa aktuálne nachádza príprava informačného systému sledovania | Z |
SR | vývoja cien. ODÔVODNENIE: Nepovažujeme za efektívne vytvárať samostatný nový informačný systém v oblasti verejného obstarávania a to tzv. „Systém sledovania vývoja cien“, ktorého správcom má byť Úrad vlády SR. Opätovne je potrebné upozorniť na existenciu viacerých IS pre oblasť verejného obstarávania (EKS - správca Ministerstvo vnútra SR, EVO/IS ZÚ - správca ÚVO + komerčné produkty slúžiace na zadávanie zákaziek poskytované za odplatu súkromnými spoločnosťami). Odporúčame netrieštiť túto oblasť, naopak je skôr vhodné vytvoriť jednotný a prehľadný informačný systém zabezpečujúci konsolidáciu danej oblasti, ktorý by mohol slúžiť aj ako nástroj na overenie hospodárnosti vo vzťahu k niektorým komoditám. Zároveň nie je jasné, či Systém sledovania vývoja cien je dostatočnou zárukou zachovania zdravého podnikateľského prostredia. Zároveň v súvislosti so zámerom kreovať informačný systém sledovania vývoja cien upozorňujeme, že jeho vytvorenie si bude vyžadovať značnú časovú investíciu a zároveň žiadny informačný systém nedokáže zmapovať ceny všetkých komodít, ktoré sa obstarávajú (najmä overenie hospodárnosti zákaziek na stavebné práce alebo jedinečných dodávok tovarov alebo služieb môže byť problematické). V tomto kontexte žiadame, aby pripravované legislatívne zmeny neboli účinné skôr, ako bude zabezpečená testovacia prevádzka a plná funkčnosť systému sledovania vývoja cien, ktorý má zohrávať kľúčovú úlohu pri zadávaní iných ako nadlimitných zákaziek. Zároveň je potrebné doplniť pravidlá, resp. postup pre subjekty verejnej správy, ak pôjde o obstaranie takého predmetu zákazky, ktorý nebude možné porovnať s údajmi zo Systému sledovania vývoja cien. | |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. IV bodom 10 až 12. XXXXX XX ako gestor zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z EŠIF zásadne nesúhlasí s navrhovanou úpravou. Žiadame vypustiť navrhovanú úpravu § 41a. ODÔVODNENIE: Predložené znenie dôvodovej správy k bodom 10 až12, ktoré sa viažu k úprave § 41a zák. č. 292/2014 Z. z. znie: „Nadväzná úprava zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, upravujúca postupy pri porušení v prípadoch, ktoré podľa dnešného stavu spadali pod podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.“ Podľa aktuálne právneho stavu sa § 41a uplatní výlučne na porušenie postupov a pravidiel verejného obstarávania týkajúcich sa zákaziek s nízkou hodnotou, nie však podlimitných zákaziek, na ktoré sa jednoznačne vzťahoval prísnejší režim podľa § 41. Napokon to vyplýva priamo z názvu uvedeného pod ustanovením § 41 „Postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania pri nadlimitných zákazkách a podlimitných zákazkách“, kým nadpis pri § 41a znie aktuálne takto: „Postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania pri zákazkách s nízkou hodnotou“. Aktuálne znenie § 41a obsahuje zjednodušený postup riešenia nezrovnalostí pre prípad porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania iba pre zákazky s nízkou hodnotou (nie pre iné obstarávanie mimo zákona o verejnom obstarávaní, ako sa uvádza ďalej). Na rozdiel od postupu podľa § 41 sa nevyžaduje na začatie správneho konania rozhodnutie ÚVO o tom, že zistené porušenie | Z |
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, ale toto zistenie robí sám poskytovateľ, prostredníctvom výkonu finančnej kontroly. Ak k takémuto záveru dospeje, podá podnet správnemu orgánu ustanovenému na RO alebo SO a ten začne voči prijímateľovi správne konanie. V aktuálnom právnom stave je predmetom konania poskytovateľa a následne riešenia nezrovnalosti vždy zákazka. Teda postup obstarávania tovarov, služieb alebo stavebných prác podľa zákona o verejnom obstarávaní ako predpisu verejného práva, v súlade s tam stanovenými princípmi, rozhodovacou praxou a postupmi, hoci s podstatne zníženou právomocou ÚVO oproti podlimitným, resp. nadlimitným zákazkám. Preto sa na vymáhanie nezrovnalostí zvolil postup podľa správneho poriadku – celý čas sa vec drží vo verejnom práve a zmluva o poskytnutí NFP tu pôsobí len podporne. To okrem iného znamená aj to, že všetky obstarávania, ktoré idú pri realizácii projektu mimo ZVO, teda všetky výnimkované prípady, ako aj všetky pod 50% verejného financovania, idú úplne mimo režim § 41a a nezrovnalosti z nich sa riešia štandardným postupom podľa § 42. To prakticky znamená, že v takýchto prípadoch obstarávania mimo ZVO sa vrátenie NFP alebo jeho časti deje len na základe zmluvy o poskytnutí NFP, v súlade so sadzobníkom, ktorý je jej súčasťou a vychádza z Usmernenia o určení finančných opráv uskutočňovaných pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní (príloha Rozhodnutia EK zo dňa 14.05.2019 č. C(2019) 3452). Základom porušenia je v takýchto prípadoch samotná zmluva o poskytnutí NFP a na jej základe existujúce (a záväzné) právne dokumenty, ako je napríklad príručka pre prijímateľa. Tým, že sa obstarávanie nerealizuje podľa predpisu verejného práva (nejde sa podľa ZVO), ale sa postupuje podľa úkonov prijímateľa ako obstarávateľa, napríklad v rámci obchodnej verejnej súťaže, čo je klasický obchodnoprávny inštitút realizovaný podľa Obchodného zákonníka, v rámcoch vytýčených zmluvou o poskytnutí NFP a riadiacou dokumentáciou poskytovateľa, nie je dôvod sa zbytočne držať riešenia nezrovnalostí z takéhoto obstarávania v režime správneho konania, ale ide sa vo všeobecnom režime riešenia nezrovnalostí podľa § 42. Uvedené možno zhrnúť tak, že aktuálne znenie § 41a sa vzťahuje vždy len na zákazku, teda postup podľa ZVO pri zákazkách s nízkou hodnotou a nikdy sa nevzťahuje na obstarávanie, ktoré nie je zákazkou a ktoré sa deje na základe iného postupu mimo ZVO, napríklad na základe obchodnej verejnej súťaže. V navrhovanom právnom stave sa všetky obstarávania, ktoré nie sú zákazkou, majú riešiť podľa novelizovaného § 41a. To znamená, že sa pôsobnosť § 41a neúmerne rozširuje. Poskytovateľ bude musieť robiť správne konania aj na tie nezrovnalosti, ktoré dnes rieši cez zmluvné porušenie. V nadväznosti na uvedené je z nášho pohľadu navrhovaná právna úprava komplikáciou, na ktorú nie je daný žiaden dôvod vyplývajúci z aplikačnej praxe, pričom takáto úprava by spôsobila ďalšie administratívne zaťaženie poskytovateľov a tým aj predĺženie procesov riešenia nezrovnalostí. Je potrebné si uvedomiť , že ide o celkom rozsiahly objem obstarávaní, pretože pod tento režim spadajú všetky projekty, kde je príspevok aj pomocou s intenzitou nižšou ako 50%. Navrhovaná úprava preto rozhodne postupy nezjednodušuje, ale naopak, zavádza formalizované procedúry aj na prípady, kde sa v súčasnosti postupuje jednoduchším, v zákone už obsiahnutým postupom (§42), ktoré v praxi nespôsobuje problém. Nakoľko |
obsahom uplatnených zásadných pripomienok je zachovať úpravu aj iných ako nadlimitných zákaziek priamo v zákone o verejnom obstarávaní, v prípade akceptovania tejto pripomienky žiadame zachovať režim podľa § 41 pre nadlimitné, ako aj podlimitné zákazky, ale zákazky s nízkou hodnotou a zákazky, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní (tzv. výnimky) by boli vymáhané v režime podľa § 42 zákona o príspevku z EŠIF. Zároveň upozorňujeme, že v navrhovanom znení § 41a absentuje postup pre zákazky s nízkou hodnotou, ktoré boli začaté pred účinnosťou novely zákona č. 343/2015 Z. z., t. j. do 1. augusta 2021 a tieto zmeny musia byt správne premietnuté aj do dôvodovej správy, ktorej znenie je aj v navrhovanom stave nesprávne. V nadväznosti na uvedené navrhujeme, aby bola otázka vysporiadania finančných vzťahov podľa § 41, § 41a a § 42 zákona č. 292/2014 Z. z. vo vzťahu k úpravám zákona o VO predmetom rokovania so všetkými zainteresovanými stranami, tzn. MF SR, MIRRI SR a ÚV SR. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. IV bodu 7. Žiadame zachovať ustanovenie § 41 ods. 7 v nasledovnom znení: „(7) Úrad pre verejné obstarávanie je povinný do 15 dní od skončenia kontroly informovať poskytovateľa o výsledku konania podľa osobitného predpisu101).“ 101) § 180a zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ODÔVODNENIE: Žiadame zachovať povinnosť ÚVO informovať poskytovateľa o výsledku konania (výsledok kontroly ÚVO), nakoľko od tohto momentu (ak boli kontrolou zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali vplyv na jeho výsledok) sa odvíja ďalší postup, kedy poskytovateľ podáva podnet správnemu orgánu, na základe čoho sa v správnom konaní rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Ustanovenie § 2 ods. 7 žiadame nahradiť nasledovným textom: „(7) Bežne dostupnými stavebnými prácami alebo službami sú aj stavebné práce alebo služby, ktorých predmetom je intelektuálne plnenie, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 5 písm. o).“ ODÔVODNENIE: Doplnenie predmetného pravidla by prelomilo definíciu bežnej dostupnosti (definícia prezentovaná zo strany ÚVO vo výkladovom stanovisku), podľa ktorej akékoľvek intelektuálne plnenie znamenalo kvalifikáciu predmetu zákazky ako nie bežne dostupného, čo vytváralo prekážky na využitie elektronického trhoviska alebo dynamického nákupného systému ako nástrojov zabezpečujúcich rýchlo a efektívne postup zadávania zákazky. Uvedené prehodnotenie definície bežnej dostupnosti by otvorilo možnosti na širšie využívanie najmä dynamického nákupného systému, ktorý je rovnako viazaný na podmienku bežnej dostupnosti. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 168 žiadame za odsek 2 vložiť nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Úrad pred vydaním oznámenia podľa odseku 2 vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v rámci ex ante posúdenia; na vyjadrenie a dôkazy doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa druhej vety odseku 2 neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia kontrolovaného alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.“. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5. ODÔVODNENIE: Je potrebné legislatívne upraviť/doplniť oprávnenie kontrolovaného vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré ÚVO zistil v rámci ex ante posúdenia, a to ešte pred jeho vydaním. Sú prípady, keď kontrolovaný nesúhlasí so závermi ex ante posúdenia a napriek stanovisku ÚVO ponechá vytýkané skutočnosti v súťažných podkladoch (napr. problematika delenia zákazky na časti). Následne záujemcovia/uchádzači zneužívajú argumenty ÚVO (niekedy nedostatočne odôvodnené) pri napádaní dotknutého verejného obstarávania. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 18 žiadame za odsek 8 vložiť nový odsek 9, ktorý znie: „(9) Zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť počas jej trvania bez nového verejného obstarávania aj vtedy, ak dôjde k zníženiu zmluvnej ceny pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, a to bez ohľadu na hodnotu tohto zníženia, ak zároveň nedochádza k zmene rozsahu pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy a zníženie zmluvnej ceny nebude mať dosah na kvalitu plnenia zákazky“. ODÔVODNENIE: Verejný obstarávateľ by mal postupovať ako rozumný hospodár a zároveň v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR ako súkromný investor aj v oblasti verejného obstarávania. Je racionálne, aby verejný obstarávateľ v každom momente plnenia zmluvy mohol z rôznych dôvodov rokovať a uzavrieť dodatok o znížení zmluvnej ceny, a to bez ohľadu na výšku takéhoto zníženia (teda aj o viac ako 10 %, resp. 15 % hodnoty pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy ako povoľuje § 18 ods. 3 ZVO). Ak sa verejný obstarávateľ dostatočným spôsobom uistí, že takéto pomerne zásadné zníženie zmluvnej ceny skutočne nebude mať presah aj na kvalitu plnenia zo strany dodávateľa a naozaj budú dodržané všetky základné atribúty jeho pôvodnej ponuky, nemala by existovať akákoľvek prekážke na takúto zmenu pôvodne vysúťaženej zmluvy. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 56 ods. 12 žiadame za prvú vetu doplniť novú druhú vetu, ktorá znie: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môžu v rámci poskytnutia súčinnosti podľa prvej vety vyžadovať aj preverenie konceptu navrhovaného riešenia alebo výkonnostný test. Pokiaľ si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zvolí túto formu poskytnutia súčinnosti, uchádzač zahrnie | Z |
všetky náklady na jeho realizáciu vo svojej ponuke. Na poskytnutie súčinnosti podľa tohto odseku sa nevyžaduje použitie elektronických prostriedkov, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je však povinný zdokumentovať poskytnutie súčinnosti, ktoré nebolo uskutočnené elektronicky“. ODÔVODNENIE: Ponuky uchádzačov sa aj naďalej vyhodnocujú bez toho, aby uchádzači demonštrovali reálne schopnosti a použiteľnosť ich riešení alebo inovácií ešte pred podpisom zmluvy. Verejný obstarávateľ tak v prípade niektorých typov zákaziek kupuje iba „mačku vo vreci“. Navrhuje sa preto, aby verejný obstarávateľ/obstarávateľ bol explicitne zákonom oprávnený vyžadovať od úspešného uchádzača v rámci poskytnutia súčinnosti pred uzavretím zmluvy preverenie konceptu navrhovaného riešenia (tvz. proof of concept) alebo výkonnostný test. Požiadavka na tento spôsob poskytnutia súčinnosti je odôvodnená oprávnenou ochranou investície verejného obstarávateľa/obstarávateľa. Vyžadovanie predmetnej súčinnosti musí verejný obstarávateľ/obstarávateľ transparentne oznámiť už v dokumentoch, ktorými sa začína verejné obstarávanie a zároveň musí byť v súlade s princípom proporcionality, ako aj hospodárnosti a efektívnosti. Zákonom sa v tejto súvislosti zavádza právna domnienka, že uchádzač zahrnul všetky náklady na preverenie konceptu jeho riešenia (tvz. proof of concept) alebo na výkonnostný test už vo svojej ponuke. Pre praktické naplnenie tohto inštitútu je zároveň potrebné zaviesť výnimku z povinného použitia elektronických prostriedkov počas verejného obstávania, verejný obstarávateľ/obstarávateľ je však povinný zdokumentovať poskytnutie predmetnej súčinnosti, tak aby mohlo byť preskúmateľné. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V ustanovení § 23 zákona o verejnom obstarávaní upravujúcom konflikt záujmov žiadame upraviť obdobie, počas ktorého je ešte povinnosťou verejného obstarávateľa skúmať možný konflikt záujmov (napr. určiť obdobie 2 rokov, ktoré predchádzajú vyhláseniu verejného obstarávania). ODÔVODNENIE: Na základe uvedeného pravidla by ako konflikt záujmov neboli posudzované také okolnosti, keď osoba na strane uchádzača pôsobila so zainteresovanou osobou verejného obstarávateľa v jednej obchodnej spoločnosti 5 alebo 10 rokov do minulosti pred vyhlásením zadávania zákazky. Predmetné obdobie by sa pochopiteľne netýkalo všetkých možných prepojení, napr. netýkalo by sa blízkych osôb podľa Občianskeho zákonníka, ktoré vystupujú na strane uchádzača, ako aj na strane verejného obstarávateľa. Uvedené by vnieslo exaktnejšie pravidlá do problematiky posudzovania konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Z ustanovenia § 168 odsek 1 ZVO žiadame vypustiť nasledujúcu časť: „ex ante posúdenie sa nevzťahuje na posudzovanie požiadaviek na technické špecifikácie, výkonnostné a funkčné požiadavky a charakteristiky a odborné požiadavky predmetu zákazky podľa § 42.“ ODÔVODNENIE: Z predmetného ustanovenia by bolo vypustené, že ÚVO v rámci ex | Z |
ante posúdenia neposudzuje opis predmetu zákazky, a to v záujme komplexnejšieho výkonu posúdenia dokumentácie k zákazke ešte pred jej vyhlásením. Sme si vedomí skutočnosti, že posúdenie opisu predmetu zákazky si v mnohých prípadoch vyžaduje detailnú znalosť danej oblasti, ale z posúdenia ÚVO by táto oblasť nemala byť vylúčená úplne, pričom ÚVO by mal minimálne preskúmať súlad s § 42 ods. 3 ZVO a tiež posúdiť prípadné osobitné podmienky plnenia zmluvy (§ 42 ods. 12 ZVO). | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Z ustanovenia § 58 ods. 3 žiadame vypustiť pravidlo, podľa ktorého „využitím dynamického nákupného systému nemožno uzavrieť rámcovú dohodu“ alebo alternatívne doplniť do predmetného ustanovenia ZVO text v znení: „Využitím dynamického nákupného systému možno uzavrieť rámcovú dohodu s jedným hospodárskym subjektom najviac na 12 mesiacov. ODÔVODNENIE: Navrhujeme rozšíriť možnosti na uplatnenie dynamického nákupného systému spôsobom, ktorý by explicitne nezakazoval uzavretie rámcovej dohody ako výsledku zadávania čiastkovej zákazky. Uvedený návrh by mohol ešte viac rozšíriť možnosti na uplatnenie tejto progresívnej a rýchlej metódy verejného obstarávania. Dynamický nákupný systém je pružný nástroj, ktorý je aplikovateľný aj na obstaranie cloudových služieb. V rámci nákupu cloudových služieb sa platí spôsobom „pay per use“ , tzn. vopred nie je možné presne určiť hodnotu cloudových služieb akú odberateľ skonzumuje/teda akú potrebuje obstarať. Rámcová dohoda sa preto javí ako najúčinnejší nástroj v prípade obstaranie služby, ktorej rozsah nie je možné vopred určiť. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame do ustanovenia § 6 ZVO doplniť podrobnejšie pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky v nasledovnom znení: „Informácie a podklady, na základe ktorých bola určená predpokladaná hodnota zákazky nesmú byť staršie ako 6 mesiacov ku dňu vyhlásenia verejného obstarávania, ak bola predpokladaná hodnota zákazky určená prieskumom trhu realizovaným oslovením potenciálnych záujemcov alebo prípravnou trhovou konzultáciou. Ak ceny obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb nezaznamenali na trhu zmenu, je možné pre účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky použiť aj podklady staršie ako 6 mesiacov. Zdôvodnenie tejto skutočnosti musí byť súčasťou dokumentácie k zákazke verejného obstarávania. Ak prijímateľ určuje predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet, uvedené údaje a informácie musia byť platné ku dňu vyhlásenia verejného obstarávania. Ak ceny obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb nezaznamenali na trhu zmenu, je možné pre účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky použiť aj údaje o zmluvách, ktorých platnosť je ku dňu vyhlásenia verejného obstarávania ukončená. Zdôvodnenie tejto skutočnosti musí byť obdobne súčasťou dokumentácie k zákazke verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný určiť predpokladanú hodnotu zákazky na základe minimálne dvoch navzájom nezávislých údajov o cenách, ak nie je | Z |
uvedené inak. V prípade zákaziek na stavebné práce je možné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na základe projektovej dokumentácie. V prípade, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje predpokladanú hodnotu zákazky na základe viacerých údajov o cenách, je výška predpokladanej hodnoty zákazky určená aritmetickým priemerom získaných údajov o cenách.“ ODÔVODNENIE: Vyššie uvedené pravidlá sú podstatné pre účely kalkulácie predpokladanej hodnoty zákazky a dlhodobo absentujú v zákonnej úprave. Uvedený stav má za následok, že kontrolné orgány si vykladajú pravidlá na určenie PHZ individuálne a v niektorých prípadoch ich spájajú so zisteniami s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Z nášho pohľadu je podstatné, aby zákon o verejnom obstarávaní obsahoval jasné pravidlá týkajúce sa aktuálnosti podkladov k určeniu PHZ, počtu cenový ponúk rozhodných pre kalkuláciu PHZ a spôsob výpočtu PHZ pri získaní viacerých ponúk. Uvedené jasné a určité pravidlá by priniesli elimináciu zistení tohto typu a odstránili právnu neistotu spojenú s procesom určovania PHZ. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame doplniť ustanovenie § 64 ods. 1 písm. b) ZVO aj o povinnosť zverejňovať v profile žiadosti o účasť záujemcov. ODÔVODNENIE: Žiadosti o účasť sa týkajú napr. postupu užšej súťaže alebo súťažného dialógu a povinnosť ich zverejnenia v profile v ZVO absentuje. | O |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame v rámci § 38 určiť minimálny možný rozsah na určenie podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti v prípade referencií, aby nedochádzalo k rôznemu posúdeniu tohto typu podmienky účasti, a to nasledovne: „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže za účelom splnenia podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti vyžadovať zmluvy na dodávku tovaru, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, ktorých hodnota nesmie presiahnuť dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky alebo jeho časti v prípade, ak je zákazka rozdelená na niekoľko častí. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ zároveň nesmie požadovať, aby jedna zmluva bola vo vyššej hodnote ako predpokladaná hodnota zákazky verejného obstarávania alebo jeho časti v prípade, ak je zákazka rozdelená na niekoľko častí. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže vyžadovať aj vyšší počet zmlúv alebo vyšší finančný objem zmlúv za účelom splnenia podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti, ak ide o tovary, stavebné práce alebo služby, ktorých povaha je spojená s osobitným rizikom; túto požiadavku odôvodní v súťažných podkladoch alebo v koncesnej dokumentácii.“ ODÔVODNENIE: Obdobne ako v prípade výšky obratu (§ 38 ods. 6 ZVO) navrhujeme v zákone o verejnom obstarávaní explicitne uviesť, aký rozsah vo vzťahu k požiadavke na predloženie zoznamu referencií je ešte možné považovať za primeraný. Uvedené napomôže jednotnej rozhodovacej praxi pri posudzovaní tejto otázky a eliminuje zistenia tohto typu, napr. v prípade zákaziek financovaných z fondov EÚ. Predloženie zoznamu | O |
referencií je spravidla najčastejšie určovanou podmienkou účasti, z uvedeného dôvodu považujeme úpravu obdobného pravidla za dôležitú. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame vypustiť ustanovenie § 169 odsek 2 ZVO, podľa ktorého nadlimitné zákazky, čo aj z časti financované z prostriedkov EÚ, ktorých predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako 600 000 eur sú predmetom povinnej kontroly ÚVO pred uzavretím zmluvy. Kontrola pred uzavretím zmluvy by tak bola zachovaná v rozsahu aktuálneho § 169 ods. 1 ZVO (z vlastného podnetu ÚVO, na základ podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, na základe podnetu úradu vlády alebo riadiaceho orgánu, na základe námietok). ODÔVODNENIE: Uvedené ustanovenie značne predlžuje proces verejného obstarávania a vytvára prekážku skoršieho uzavretia zmluvy. Prijímateľ príspevku z EŠIF, alebo riadiaci orgán zodpovedný za vykonávanie operačného programu by sa na základe navrhovanej úpravy iba dobrovoľne rozhodol, či podá podnet na výkon kontroly na ÚVO vo fáze pred podpisom dodávateľskej zmluvy. Pozornosť ÚVO by tak bola sústredená na tie nadlimitné zákazky, ktoré vníma ako rizikové prijímateľ a riadiaci orgán, a nie plošne na všetky nadlimitné zákazky, resp. všetky nadlimitné zákazky od určitého finančného limitu. Akceptovanie uvedenej pripomienky by výrazne skrátilo neprimerane dlhé lehoty, ktoré sú spojené so zákazkami, financovanými z fondov EÚ. Pri nastavovaní systému kontroly na programové obdobie 2021-2027 ÚVO s týmto typom povinnej kontroly nepočíta, preto nie je dôvod predmetné ustanovenie zachovať aj v aktuálnom programovom období 2014-2020 (poznámka: obdobie oprávnenosti výdavkov v aktuálnom programovom období je až do konca roku 2023). Zároveň uvádzame, že sme si vedomí, že výkon kontroly ÚVO bude upravený aj návrhom zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, v rámci ktorého je ukončenie MPK určené na 1.2.2021. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame, aby sa nedovolené rozdelenie zákazky posudzovalo s ohľadom na vysúťaženú cenu za predmet zákazky, resp. čerpanú sumu z rámcovej dohody, nie automaticky z výšky predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá je vo väčšine prípadov vyššia: Žiadame upraviť § 6 ods. 16 ZVO nasledovne: „(6) Zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. Pre účely posúdenia nedovoleného rozdelenia predmetu zákazky sa zohľadňuje zmluvná cena, ak je možné nedovolené rozdelenie zákaziek posudzovať s ohľadom na ukončené verejné obstarávania.“ ODÔVODNENIE: Žiadame doplniť ustanovenie § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní o pravidlo, v zmysle ktorého by sa nedovolené rozdelenie predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa prísnejším postupom vo verejnom obstarávaní posudzovalo s ohľadom na zmluvnú cenu, resp. čerpanú sumu z | Z |
rámcovej dohody (ak je to možné a verejné obstarávanie už bolo ukončené) a nie z ohľadom na predpokladanú hodnotu zákazky, nakoľko zmluvná cena býva spravidla nižšia a má vyššiu relevanciu ako predpokladaná hodnota zákazky. Z uvedeného dôvodu by tak verejný obstarávateľ v mnohých prípadoch znášal sankciu za správny delikt alebo finančnú opravu, pritom na základe zmluvných cien údajne rozdelených zákaziek sa nevyhol prísnejšiemu postupu zadávania zákazky. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. I bodu 27. Uvedený bod žiadame vypustiť a žiadame ponechať súčasný stav, t. j. dobu archivácie v dĺžke 10 rokov a povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa evidovať kompletnú dokumentáciu. ODÔVODNENIE: Predkladateľ navrhuje nové znenie, podľa ktorého sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Na tento účel evidujú dokumentáciu, ktorú uchovávajú päť rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak osobitný predpis neustanovuje inak; rovnopis zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uchovávajú počas celej doby jej trvania. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa skracuje doba archivácie, keďže zadávanie by už malo byť plne elektronické, až na určité jasne definované výnimky, je potrebné mať zabezpečenú kompletnú archiváciu v elektronickej podobe pre potreby následných kontrol a auditov (zohľadňujúc dlhotrvajúce uzatváranie programových období EÚ; ako príklad uvádzame, že k dnešnému termínu nie je uzatvorené pre SR programové obdobie 2007 – 2013). Je potrebné zabezpečiť dostatočnú kapacitu úložiska a nie skrátiť dobu archivácie. Zároveň upozorňujeme, že pri zákazkách financovaných zo zdrojov Európskej únie je upravená doba archivácie v iných predpisoch a keďže finančné prostriedky zo zahraničia a zo štátneho rozpočtu sú rovnocennými verejnými financiami, mali by byť na ne uplatňované rovnaké podmienky. Dĺžka doby archivácie je zároveň dôležitým aspektom z hľadiska verejnej kontroly. V posledných rokoch opakovane vyvstáva otázka dostupnosti dokumentov pri starších obstarávaniach, ktoré boli medializované v súvislosti s porušením niektorých z princípov uplatňovaných v oblasti verejného obstarávania. Z uvedených dôvodov žiadame neskracovať dobu archivácie, ale ponechať ju v dĺžke 10 rokov. Zároveň žiadame zachovať povinnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov evidovať kompletnú dokumentáciu k postupom zadávania zákazky, a to v záujme predídenia rôznemu výkladu, ktorý by pri navrhovanom znení mohol byť interpretovaný aj spôsobom, že sa eviduje iba časť dokumentácie. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K čl. I bodu 55. Žiadame v § 180a za odsek 4 vložiť nový odsek 5, ktorý znie: „(5) Výsledný materiál z vykonanej kontroly je preskúmateľný súdom, okrem prípadu, ak je výsledkom kontroly záznam o kontrole a tiež okrem prípadu uvedeného v odseku 3. Žaloba musí byť podaná do 10 dní odo dňa skončenia kontroly.“ ODÔVODNENIE: Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: | Z |
5Sžf/26/2012 zo dňa 29. 11. 2012, protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu vypracované Úradom pre verejné obstarávanie v rámci kontroly realizovanej podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, sú v rozsahu uloženej povinnosti „rozhodnutím správneho orgánu“, a teda sú preskúmateľné súdom. Pre zabezpečenie právnej istoty, by v zákone o verejnom obstarávaní malo byť explicitne uvedené, že výsledné materiály z kontroly (protokol, zápisnica o prerokovaní protokolu) sú preskúmateľné súdom. Zároveň je potrebné stanoviť kratšiu zákonnú lehotu na podanie správnej žaloby akou je všeobecná dvojmesačná lehota v zmysle Správneho súdneho poriadku. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu K Čl. III bodu 1. V ustanovení § 19b odsek 1 žiadame k povinnosti uchovávať dokumentáciu po dobu 3 rokov doplniť slová „ ak osobitný predpis neustanovuje inak“ a odkaz v poznámke pod čiarou na zákon 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ODÔVODNENIE: Pri archivácii dokumentácie zákaziek financovaných z fondov EÚ je nevyhnutné dodržať dobu archivácie podľa § 39 ods. 3 zákona č. 292/2014 Z. z. Uvedené pravidlo je obdobne upravené aj v ustanovení § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Ustanovenie § 10 ods. 10 žiadame vypustiť v plnom rozsahu. ODÔVODNENIE: Žiadame vypustiť pravidlá na zasielanie súhrnných správ o zmluvách so zmluvnými cenami vyššími ako 1 000 eur, ktoré uzavreli za obdobie kalendárneho štvrťroka a na ktoré sa podľa § 1 ods. 2 až 11 nevzťahuje tento zákon. Cieľom pripomienky je znížiť zbytočnú administratívnu záťaž kladenú na verejných obstarávateľov. Rozumieme snahe docieliť informovanosť o zákazkách tohto typu, avšak informačná povinnosť voči laickej aj odbornej verejnosti je zabezpečená tým, že väčšina z predmetných zmlúv, uzavretých ako výsledok tohto postupu sú zverejňované v CRZ, prípadne zmluvy/objednávky sú zverejňované na webových sídlach verejných obstarávateľov. Ako alternatívu navrhujeme prípadne podstatným spôsobom zvýšiť finančný limit na rozhodný pre zaslanie predmetných súhrnných správ. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Ustanovenie § 182 ods. 5 ZVO žiadame upraviť nasledovne: „(5) Za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu | Z |
trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak ide o zmluvu, v rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu, ktorá je ukončená, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky pokuty považuje suma skutočného plnenia. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota. ODÔVODNENIE: Do ustanovenia § 182 ods. 5 ZVO žiadame doplniť pravidlo, podľa ktorého by pokuta za správy delikt najmä v prípade rámcovej dohody bola vypočítaná zo sumy čiastkových objednávok, nie z celkovej hodnoty rámcovej dohody, nakoľko pri rámcovej dohody spravidla nedochádza k jej úplnému vyčerpaniu, ale je ukončená dobou jej trvania a v týchto prípadoch by bol v zmysle aktuálneho nastavenia verejný obstarávateľ sankcionovaný zbytočne prísne. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 10 ods. 3 žiadame za druhú vetu vložiť novú tretia veta, ktorá znie: „Z dôvodu zabezpečenia širšej hospodárskej súťaže je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený pred vyhlásením verejného obstarávania alebo počas verejného obstarávania informovať akýkoľvek hospodársky subjekt, oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, ktorá je predmetom zákazky alebo združenie takýchto hospodárskych subjektov o príprave, realizácii alebo vyhlásení verejného obstarávania“. ODÔVODNENIE: V praxi existujú pochybnosti, či a v akej miere môže verejný obstarávateľ/obstarávateľ informovať hospodárske subjekty o vyhlásení verejného obstarávania (okrem vestníka ÚVO alebo svojho webového sídla). Verejný obstarávateľ by mal postupovať ako rozumný hospodár a zároveň v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR v oblasti verejného obstarávania aj ako súkromný investor aj v oblasti verejného obstarávania. Je racionálne, aby verejný obstarávateľ pasívne nečakal, či vôbec a ktorý hospodársky subjekt si všimne jeho oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zverejnené vo vestníku verejného obstarávania, ale aby verejný obstarávateľ mohol bez pochybností, či mu to nebude vytknuté zo strany ÚVO, aktívne informovať trh o vyhlásení verejného obstarávania. Napríklad existujú viaceré hospodárske subjekty, ktoré dokážu poskytovať kvalitnejšie tovary, služby alebo stavebné práce ako pravidelní účastníci verejných obstarávaní, ale z rôznych dôvodov dávno rezignovali na účasť v tomto procese. Každý verejný obstarávateľ by mal byť oprávnený, najmä v prípadoch limitovaného konkurenčného prostredia, prilákať účasť čo najväčšieho počtu hospodárskych subjektov do verejného obstarávania. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 147 žiadame za písmeno r) vložiť nové písmeno s), ktoré znie: „s) zverejňuje na svojom webovom sídle v prehľadnej podobe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky týkajúce sa verejného obstarávania, a to spolu s abstraktom príslušného rozhodnutia“. ODÔVODNENIE: Namiesto narastajúcej seba- | Z |
prezentácie predstaviteľov ÚVO cestou publicity ich často menej významných rokovaní, je omnoho potrebnejšie, aby mali verejní obstarávatelia/obstarávatelia na jednom mieste a v prehľadnej podobe zbierku súdnych rozhodnutí týkajúcich sa verejného obstarávania. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 167 ods. 1 žiadame za druhú vetu vložiť nové štyri vety, ktoré znejú: „Úrad je povinný pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním postupovať v súlade s princípom proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti. Funkciu vedúceho štátneho zamestnanca, v ktorého pôsobnosti je výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, je možné vykonávať len za predpokladu minimálne trojročnej praxe v oblasti verejného obstarávania. Aspoň jedným zamestnancom vykonávajúcim kontrolu podľa § 180a musí byť zamestnanec, ktorý má minimálne trojročnú prax v oblasti verejného obstarávania. Ten istý zamestnanec, ktorý spĺňa prax podľa predchádzajúcej vety, môže vykonávať súčasne najviac tri kontroly podľa § 180a“. ODÔVODNENIE: Ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zaväzuje na dodržiavanie princípu proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti iba verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ale nie ÚVO. Napríklad, princíp proporcionality je základným princípom práva EÚ vyplývajúcim zo zakladajúcich zmlúv o EÚ. Je preto potrebné legislatívne zdôrazniť, že týmito princípmi je vo svojich procesných postupoch (napr. ohľadom vyžadovania dokumentácie, trvania výkonu dohľadu) viazaný aj ÚVO. Profesionalizáciu vo verejnom obstarávaní je potrebné zintenzívniť aj na ÚVO. Výkon dohľadu je v súčasnosti v nemalej miere zabezpečovaný zamestnancami ÚVO, ktoré majú minimálne skúsenosti s realizáciou verejného obstarávania v praxi. Do budúcnosti by však ÚVO mal na výkon dohľadu prijímať najmä zamestnancov s praktickými (nie akademickými) skúsenosťami s verejným obstarávaním, čo doposiaľ často absentovalo a ÚVO ani nevyvíjal dostatočnú snahu v tejto oblasti. Na výkon dohľadu na ústredný orgán štátnej správy v oblasti verejného obstarávania nie je možné robiť nábor iba z absolventov vysokých škôl, má to byť výber odborníkov s praktickými skúsenosťami z reálneho verejného obstarávania. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 53 ods. 3 žiadame slová „mimoriadne nízkou ponukou je vždy aj ponuka“ nahradiť slovami „mimoriadne nízkou ponukou môže byť aj ponuka“. ODÔVODNENIE: Pravidlo vedúce k identifikácii mimoriadne nízkej ponuky na základe percentuálneho výpočtu uvedené v § 53 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní predstavuje iba národnú úpravu Slovenskej republiky. Smernica 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní neupravuje žiadne takéto selektívne pravidlo, na základe ktorého by potrebné povinne identifikovať ponuku ako mimoriadne (neobvykle) nízku. Navrhujeme iba fakultatívne uplatnenie daného výpočtu mimoriadne nízkej ponuky podľa § 53 ods. 3 ZVO (t. j. verejný obstarávateľ môže uplatniť tento výpočet pri | Z |
vyhodnocovaní ponúk). V nedávnej minulosti došlo zo strany ÚVO (rozhodnutím odboru dohľadu) k nariadeniu odstránenia protiprávneho stavu aj vo vzťahu k podlimitnej zákazke rozdelenej na časti, pričom ÚVO vytýkal kontrolovanému, že povinne neuplatnil toto pravidlo vo vzťahu k časti zákazky, ktorá bola v hodnote nižšej ako 5 000 eur, na ktorú sa zákon o verejnom obstarávaní pri jej samostatnom zadávaní vôbec nevzťahuje (§ 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní). Z uvedeného dôvodu následne nebol zo strany riadiaceho orgánu schválený daný projekt, nakoľko bolo identifikované porušenie zákona o verejnom obstarávaní tohto charakteru. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. V § 56 ods. 2 písmeno a) žiadame slová „priame rokovacie konanie, v ktorom možno vyzvať na rokovanie jedného záujemcu“ nahradiť slovami „priame rokovacie konanie, v ktorom možno vyzvať na rokovanie jedného záujemcu alebo priame rokovacie konanie podľa § 81 písm. c)“. ODÔVODNENIE: Podľa doterajšieho výkladu ÚVO je potrebné aplikovať 16 dňovú, resp. 11 dňovú odkladnú lehotu na uzavretie zmluvy aj v prípade priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, a to v prípade, že verejný obstarávateľ rokoval o uzavretí zmluvy s viacerými uchádzačmi. Títo uchádzači tak aj v prípade mimoriadnej udalosti majú oprávnenie podať námietky, a tak môže dôjsť k zablokovaniu verejného obstarávania v čase, keď verejný obstarávateľ potrebuje urgentne riešiť nepredvídateľnú situáciu. Aj v takejto situácii je však verejný obstarávateľ povinný nakladať efektívne s verejnými finančnými prostriedkami, čo môže zabezpečiť aj počas napr. jedného dňa rokovaním o najvýhodnejšej ponuke s viacerými uchádzačmi. Nutnosť aplikácie odkladnej lehoty na uzavretie zmluvy v takomto prípade fakticky neguje takúto možnosť a predlžuje prces zadávania zákazky v čase mimoriadnej udalosti, keď verejný obstarávateľ potrebuje uzavrieť zmluvu bezodkladne. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame do zákona o verejnom obstarávaní doplniť inštitút zjavne nedôvodných námietok v nasledovnom znení: "Zjavne nedôvodné sú námietky, a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť, b) ktorých hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania, c) ktoré boli podané s hlavným účelom späťvzatia námietok, d) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, alebo e) ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy" Zároveň žiadame doplniť sankciu za správny delikt v prípade podania námietok, ktoré sú zjavne nedôvodné. ODÔVODNENIE: Proces verejného obstarávania býva v praxi predlžovaný uplatnením revíznych postupov, medzi ktoré patrí aj konanie o námietkach. Navrhovaná úprava zavádza inštitút tzv. zjavne nedôvodných námietok, ktoré budú dôvodom na zastavenie konania a zároveň dôvodom na | Z |
uplatnenie pokuty za správny delikt voči navrhovateľovi, ktorý takéto námietky uplatní. Za súčasného stavu ÚVO eviduje množstvo zastavení konania o námietkach a častokrát námietky podávajú subjekty, ktoré neuskutočňujú ani relevantnú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky. Cieľom úpravy je znížiť počet konaní o námietkach a želaným efektom by malo byť sústredenie administratívnych kapacít ÚVO na posudzovanie prípadov, ktoré majú vyššiu relevanciu z pohľadu odhalenia protiprávnych postupov pri zadávaní zákaziek. | ||
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame doplniť ustanovenie § 15 odsek 2 písm. a) ZVO nasledovne: „a) verejný obstarávateľ, ktorý poskytuje centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní, a ktorý môže poskytovať aj podporné činnosti vo verejnom obstarávaní pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov“. ODÔVODNENIE: Navrhovaná zmena rozširuje právomoc verejného obstarávateľa byť centrálnou obstarávacou organizáciou aj v mene obstarávateľa. Súčasná právna úprava takýto postup nepredpokladá, čo nie je v úplnom súlade s myšlienkou centrálneho obstarávania ako takého, ktorého účelom je zníženie nákladov a transakčných poplatkov na dodávku tovarov a služieb vo verejnej správe. Odôvodňujeme okrem iného uvedenú zmenu aj logikou znenia ustanovenia § 7 v kombinácii s § 9 zákona o verejnom obstarávaní, z dôvodu že pri inštitúte „obstarávateľa“ zo samotnej definície vyplýva, že verejný obstarávateľ disponuje majetkovými právami v entite obstarávateľa. Z vyššie uvedeného dôvodu nemožnosť centrálnej obstarávacej organizácie obstarávať aj pre tieto entity je z nášho pohľadu nelogickým a neúčelným výkladom zákona o verejnom obstarávaní. | Z |
MIR RI SR | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame umožniť aplikovať ako kritérium na vyhodnotenie ponúk aj dĺžku záruky. Žiadame z ustanovenia § 44 odsek 12 ZVO, ktoré upravuje nedovolené kritériá na vyhodnotenie ponúk vypustiť slovné spojenie „dĺžka záruky“. ODÔVODNENIE: Smernice EP a Rady o verejnom obstarávaní nevylučujú použitie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je dĺžka záruky. Z uvedeného dôvodu žiadame jeho vypustenie z kategórie nedovolených kritérií na vyhodnotenie ponúk, a to aj z dôvodu širšej možnosti pre verejných obstarávateľov na aplikáciu iných kritérií ako len najnižšia cena. Predmetné kritérium je bežne uplatňované v iných členských štátoch EÚ. | Z |
MIR RI | K vlastnému materiálu Nad rámec predkladanej novely. Žiadame zrušiť povinnosť zverejňovať v profile sumu skutočne uhradeného plnenia zo zmluvy, t. j. vypustiť ustanovenie § 64 ods. 1 písm. d) ZVO. ODÔVODNENIE: Povinnosť zverejňovať v profile sumu skutočne uhradeného | Z |
SR | plnenia zo zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody považujeme za nepodstatný údaj, keď v zmysle § 64 ods. 1 písm. c) sa v profile uverejňuje zmluva, koncesnú zmluva, rámcová dohoda a každá ich zmena, pričom zmluva obsahuje podstatný údaj o cene a rovnako tento údaj obsahuje aj zmena zmluvy (dodatok), ak predmetom zmeny bolo navýšenie alebo zníženie zmluvnej ceny. V praxi sa tak väčšinou v profile zverejňuje identický údaj, ako je údaj o cene za predmet zákazky. Cieľom danej pripomienky je znižovať administratívnu záťaž pre verejných obstarávateľov spojenú s plnením oznamovacích povinností voči profilu verejného obstarávateľa. | |
MIR RI SR | Všeobecná pripomienka k návrhu zákona Z dôvodovej správy nie je zrejmé ako detailne bol zanalyzovaný súlad so zákonom č. 523/2004 Z. z. a zákonom 357/2015 Z. z., najmä vo vzťahu k finančnému riadeniu a dodržiavaniu zásad hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti. ODÔVODNENIE: Návrh zákona, podľa dôvodovej správy „Pre sprísnenie uvedenej kontroly zákon predpokladá aj možnosť vykonania vládneho auditu, ktorého predmetom je hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly ako aj previerka dodržiavania ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.“ Nie je však zrejmé, aký vplyv to bude mať na počet a kvalitu vládnych audítorov, čo tiež predpokladá zvýšený dopad na rozpočet. NKÚ SR v rámci svojich kompetencií koná samostatne a nezávisle a preto nie je možné počítať s nahradením existujúcich kontrolných mechanizmov kontrolou NKÚ SR. Opakujúce sa zistenia v oblasti verejného obstarávania však poukazujú na to, že uvedená oblasť v spoločnosti nie je ani po mnohých rokoch zvládnutá dostatočne na to, aby pri prípadných následných kontrolách a auditoch zo strany EK, EDA a ďalších oprávnených orgánov nevznikali systémové korekcie, ktoré majú zásadný a negatívny dopad na rozpočet SR. Z uvedeného dôvodu odporúčame prehodnotiť existujúcu analýzu dopadu na štátny rozpočet a uskutočniť odborné konzultácie so zainteresovanými orgánmi pôsobiacimi v systémoch riadenia a kontroly verejných financií SR. | O |
MIR RI SR | Všeobecne k návrhu zákona Za jedno z najdôležitejších ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, porušením ktorého je v praxi skúmaná trestná zodpovednosť podozrivého podľa § 266 Trestného zákona SR je § 10, upravujúci základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Podľa tohto ustanovenia sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality, princíp hospodárnosti a efektívnosti a voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom | Z |
obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná. Žiadame dopracovať predkladaný návrh zákona tak, aby bolo možné vykonávať dohľad nad postupmi zadávania zákaziek zo strany orgánov činných v trestnom konaní z hľadiska prípadného naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu machinácie vo verejnom obstarávaní podľa § 266 Trestného zákona. Zároveň žiadame ponechať právo ÚVO požiadať o súčinnosť orgány činné v trestnom konaní alebo správcu dane tak, aby v prípade začatia trestného stíhania vo veci machinácie vo verejnom obstarávaní a medializácie takejto informácie mohlo ÚVO požiadať OČTK o súčinnosť a začať kontrolu. ODÔVODNENIE: Na základe navrhovanej právnej úpravy nebude možné dohľad nad správaním sa verejných obstarávateľov a obstarávateľov, resp. nad postupmi zadávania zákaziek vykonávať nielen zo strany ÚVO, ale ani zo strany OČTK z hľadiska prípadného naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu machinácie vo verejnom obstarávaní podľa § 266 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon), keďže by v mnohých prípadoch nešlo o postupy verejného obstarávania v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. De facto, postupy zadávania týchto zákaziek, nespadajúcich pod zákon o verejnom obstarávaní budú v navrhovanom znení nekontrolovateľné a nepreskúmateľné, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty ako jedného z hlavných piliérov právneho štátu. V kontexte uvedeného poukazujeme na Nález ÚS 17/1999 z 22. septembra 1999, v ktorom sa Ústavný súd k požiadavke právneho štátu vyjadril nasledovne: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané." V nadväznosti na uvedené tiež upozorňujeme, že podľa aktuálne platného a účinného znenia zákona o verejnom obstarávaní sa môže verejného obstarávania zúčastniť len uchádzač, ktorý spĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, tzn. nebol právoplatne odsúdený za trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Negatívnou externalitou navrhovanej právnej úpravy tak bude aj skutočnosť, že k verejným prostriedkom a k prostriedkom EÚ sa dostanú aj dodávatelia, ktorí by inak nemali túto možnosť, a to z dôvodu nesplnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia uchádzača. | ||
MIR RI SR | Všeobecne k návrhu zákona Žiadame dopracovať predkladaný návrh zákona tak, aby obsahovo napĺňal pravidlá vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní EÚ vo vzťahu k dostatočnému zabezpečeniu všetkých princípov vo verejnom obstarávaní, a to spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti. Predkladaný návrh zákona musí v dostatočnej miere reflektovať na dodržiavanie princípov obstarávania, zdravej hospodárskej súťaže vo verejnom obstarávaní, vrátane princípu transparentnosti a hospodárnosti výdavkov, pričom pravidlá Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúce sa vnútorného trhu je nevyhnutné uplatňovať aj na zákazky mimo rozsahu smerníc o verejnom obstarávaní, rešpektujúc | Z |
rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky ESD vo veciach C-231/03 Coname, C-147/06 a C-148/06 SECAP a Santorso, C-221/12 Belgacom, C 113/13 Azienda sanitaria locale n. 5 „Spezzino“ a i C-278/14 SC Enterprise Focused Solutions SRL). V zmysle existujúcich rozsudkov Súdneho dvora EÚ a súboru pravidiel podľa Výkladového oznámenia Komisie 2006/C 179/02 je potrebné dopracovať do pripravovanej novely zákona o verejnom obstarávaní k zákazkám mimo smerníc k verejnému obstarávaniu transparentné pravidlá zabezpečujúce širšiu hospodárku súťaž. Uvedené dopracovanie návrhu zákona je dôležité pre zabezpečenie dodržania pravidiel vnútorného trhu EÚ. Z uvedeného dôvodu žiadame doplniť a zapracovať do návrhu zákona základné postupy pre zákazky pod stanoveným limitom nariadením vlády SR a ponechať kontrolné kompetencie na ÚVO, ktorý je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť pravidiel a postupov verejného obstarávania. ODÔVODNENIE: Ako najväčšie riziko predloženého návrhu vnímame uvoľnenie pravidiel a zrušenie kontrolných mechanizmov pre podlimitné zákazky, ktoré bude možné zadať aj priamo a zároveň sa výrazne obmedzujú aj pravidlá a postupy pre zákazky spadajúce pod zákon o VO. Týmto prístupom sa zásadne zvyšujú riziká spojené s hrozbou nehospodárneho vynakladania verejných prostriedkov, zhoršením konkurenčného prostredia a zásadného zníženia transparentnosti verejných obstarávaním, de facto zvýšením korupcie a klientelizmu Návrh novely nereflektuje pravidlá vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré stanovujú požiadavky nielen vo vzťahu k zákazkám financovaným z fondov EÚ, ale vo všeobecnosti k všetkým zákazkám, ktoré majú vplyv na vnútorný trh EÚ. Návrh zákona neobsahuje jasne nastavené pravidlá a postupy vo vzťahu k výberu úspešného dodávateľa pri zabezpečení dodržiavania všetkých úniových pravidiel, vrátane kontrolného mechanizmu zadania takýchto zákaziek. Je potrebné podotknúť, že práve transparentné postupy zadávania zákaziek sú osvedčenou ochranou proti korupcii a zvýhodňovaniu. Podľa vnútroštátnej judikatúry, konkrétne vychádzajúc z rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžo 69/2008 zo dňa 11.2.2009, princíp rovnakého zaobchádzania znamená, že každý záujemca alebo uchádzač dostáva informácie rovnakým spôsobom, v rovnakom čase a v rovnakom obsahu. Pre princíp nediskriminácie platí, že nemôžu byť stanovované podmienky, ktoré by niektorého z uchádzačov alebo záujemcov zvýhodňovali a iného naopak znevýhodňovali a pritom by nemali objektívnu súvislosť s predmetom a realizáciou zákazky. Princíp transparentnosti vyžaduje stanovenie jednoznačných postupových krokov a ich písomné zachytenie pre potrebu spätnej kontroly. Zároveň upozorňujeme na potrebu napĺňania požiadavky ex ante kondicionality „Verejné obstarávanie“ pre programové obdobie 2014 - 2020, ktoré sme sa ako Slovenská republika zaviazali dodržať, čo môže mať za následok pozastavenie platieb z rozpočtu EÚ pre programy PO 2014 - 2020. Pripravovaná novela zákona o verejnom obstarávaní v prípade iných ako nadlimitných zákaziek nenapĺňa požiadavky nariadenia Rady (EÚ) č. 1303/2013, týkajúce sa overenia hospodárnosti a naplnenia princípu transparentnosti pri zadávaní zákaziek. |
MKS R | Čl. I Navrhujeme zrušiť prílohu č. 1 k zákonu č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení vo väzbe na nové znenie § 5 predmetného zákona. | O |
MKS R | Čl. III K úprave navrhnutej v tomto článku nie je možné sa relevantne vyjadriť, nakoľko systém/nástroj, prostredníctvom ktorého sa má tento spôsob obstarávania realizovať, zatiaľ nie je vyvinutý/dostupný a zároveň nie sú vydané vykonávacie predpisy, pomenované v príslušných ustanoveniach článku III; na základe uvedeného odporúčame, aby do tvorby vykonávacích predpisov bola opäť podľa možností zapojená odborná verejnosť (napr. v rámci MPK). | O |
MOS R | čl. I bodom 5 a 48 a k čl. III bodu 1 návrhu zákona 1. V čl. I bode 5 návrhu zákona žiadame v navrhovanom znení § 5 na konci bodku nahradiť čiarkou a pripojiť tieto slová: „a na zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti.“. 2. V čl. I bode 48 návrhu zákona žiadame ponechať znenie § 139 s tým, že v § 139 ods. 1 sa slová: „podľa § 5 ods. 5“ nahradia slovami: „ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky“. 3. V čl. III bode 1 žiadame navrhovaný § 19b doplniť odsekom 12, ktorý znie : „(12) Ustanovenie § 19b sa nevzťahuje na zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti.x)“. Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „x) § 3 ods. 6 až 8 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.”. Odôvodnenie Žiadame, aby sa na všetky zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti tak, ako sú v súčasnosti definované v § 3 ods. 6 až 8 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzťahoval zákon č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade uplatnenia znenia § 19b novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako sa navrhuje v predloženom návrhu zákona, by sa pri obstarávaní tovarov a služieb, ktoré spadajú v súčasnosti pod kategóriu podlimitných zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a zákaziek podľa § 139, neuplatňovali ustanovenia zákona č. 343/2015 v znení neskorších predpisov, osobitne § 129 o bezpečnosti a ochrane utajovaných skutočností, § 130 o bezpečnosti dodávok, § 131 o preukazovaní technickej a odbornej spôsobilosti dodávateľa, § 133 o rámcových dohodách a § 136 o subdodávkach. Uvedené ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov však v súčasnosti zabezpečujú, že všetky zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti nie sú posudzované len z pohľadu ceny, ale aj z hľadiska schopnosti dodávateľov a subdodávateľov 1. zabezpečiť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade že je to potrebné, 2. zabezpečiť bezpečnosť dodávok v stave bezpečnosti, ako aj počas krízovej situácie, 3. poskytovať tovary a služby v zodpovedajúcej kvalite, zložení a štandardoch, ktoré zabezpečia | Z |
interoperabilitu s existujúcimi systémami používanými v rezorte ministerstva obrany. Zároveň predmetné ustanovenia dávajú verejnému obstarávateľovi možnosť 1. definovať požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností a požadovať od dodávateľov a subdodávateľov záruky získania príslušných oprávnení na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami, 2. preverovať schopnosti a možnosti dodávateľov a subdodávateľov poskytovať tovary a služby v stave bezpečnosti a počas krízovej situácie v požadovanej kvalite, pri dodržaní technických postupov definovaných v technických normách a štandardoch platných v oblasti obrany, 3. fyzicky overiť ponúkaný tovar a službu už v čase verejného obstarávania, 4. zabezpečiť systematicky unifikáciu dodávok počas realizácie jednotlivých projektov a aj počas celého životného cyklu, a to formou predĺžených lehôt na tvorbu rámcových dohôd. Túto pripomienku považuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky za zásadnú. | ||
MOS R | čl. I bodu 37 návrhu zákona Odporúčame zvážiť navrhovanú úpravu § 47 ods. 1, ktorá sa týka možnosti vyžadovať variantné riešenia aj vo vzťahu k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti. Odôvodnenie Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES v platnom znení upravuje v čl. 19 len povoľovanie variantných riešení zo strany verejného obstarávateľa a nepočíta s možnosťou variantné riešenia aj vyžadovať. | O |
MOS R | čl. I bodu 8 návrhu zákona V § 6 žiadame odseky 4 a 5 upraviť nasledovne: „(4) Ak je stavebná práca alebo služba rozdelená na niekoľko častí v rámci zadávania jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy, predpokladaná hodnota zákazky sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí zákazky. Ak celková predpokladaná hodnota zákazky nie je nižšia ako finančný limit podľa § 5, použije sa postup zadávania zákaziek podľa tohto zákona. Zadávať zákazky na jednotlivé časti bez uplatnenia postupov ustanovených v tomto zákone a podľa osobitného predpisuy) sa môže za predpokladu, že predpokladaná hodnota dotknutej časti je v prípade služieb menej ako 80 000 eur alebo v prípade prác menej ako 1 000 000 eur a súhrnná hodnota takto zadaných častí bez uplatnenia tohto zákona neprekročí 20 % súhrnnej hodnoty všetkých častí, na ktoré sa navrhovaná práca alebo navrhované poskytnutie služieb rozdelilo. (5) Ak je dodávka tovaru rozdelená na niekoľko častí v rámci zadávania jednej zákazky, z ktorých každá bude predmetom samostatnej zmluvy, predpokladaná hodnota zákazky sa určí ako súčet predpokladaných hodnôt všetkých častí zákazky. Ak celková predpokladaná hodnota zákazky nie je nižšia ako finančný limit podľa § 5, použije sa postup zadávania zákaziek podľa tohto zákona. Zadávať zákazky na jednotlivé časti bez uplatnenia postupov ustanovených v tomto zákone a podľa | Z |