Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu v podmienkach Slovenskej

republiky

Nová právna úprava EU v oblasti digitálnych služieb Právne aspekty zavádzania autonómnych vozidiel Architektúra ako materiálna stránka právnej ideológie Machinácie pri verejnom obstarávaní v rímskom práve

Aplikačné problémy priestupkovej a trestnoprávnej úpravy extrémizmu

Daňové a odvodové aspekty odmeny členov orgánov spoločností za výkon funkcie

2/2021

COMENIUS časopis DeCember 2021

COMENIUS ČASOPIS

December 2021

XXXX 0000-0000

Vydavateľ: Právnická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Šafárikovo n. 6

811 00 Bratislava

Slovenská republika

COMENIUS časopis je vedecko-odborný časopis so zameraním na príspevky z právnej teórie a praxe.

Redakcia:

Zodpovedný redaktor: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD. (prodekan) Výkonný redaktor: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD., LL.M.

Redakčná rada:

Predseda: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD. (prodekan)

Členovia: doc. XXXx. Xxxxxx Xxxxxxx, PhD.

doc. JCDr. PeadDr. Xxxxxx Xxxxx, CSc.

Xxx. Xxxxx Xxxxx, PhD., LL.M. doc. XXXx. Xxxxx Xxxxx, PhD. doc. XXXx. Xxxxx Xxxxxx, PhD. Xxx. Xxxxxx Xxxxxxxxxxx, PhD. XXXx. Xxxx Xxxxxx, PhD.

XXXx. Xxxxx Xxxxx, PhD. Xxx. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD. XXXx. Xxxxxxx Xxxxxx, PhD.

XXXx. Xxxx Xxxxxxxxxx, PhD. XXXx. Xxxx Xxxxxxxxx, PhD. Xxx. Xxxxxx Xxxxxxxx

Xxx. Xxxxxx Xxxxxxx, PhD.

Xxx. Xxxxxx Xxxxxxxx, PhD.

Recenzenti: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD.

XXXx. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD., LL.M. prof. Xxx. Xxxxxxx Xxxxx, Dr. xxxxx. Mgr. Xxxxxxx Xxxxxx, PhD., LL.M. JUDr. PhDr. Xxxxxxx Xxxxxxxxx, PhD. Xxx. Xxxxxx Xxxxxxx, PhD.

Xxx. Xxxxx Xxxxxx, PhD. Xxx. Xxxxxxx Xxxxxx, PhD. XXXx. Xxxxx Xxxxxx, PhD.

Adresa redakcie:

Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva Právnická fakulta

Univerzita Komenského v Bratislave

Šafárikovo n. 6

811 00 Bratislava

Slovenská republika

Za jazykovú a formálnu úpravu príspevkov zodpovedajú autori. Redakcia si vyhradzuje právo na minimálne redakčné zásahy.

OBSAH

ŠTÚDIE

Xxxxxx X. METEŇKANYČ: Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu

v podmienkach Slovenskej republiky 6

ČLÁNKY

Xxxxx XXXXXX: Aplikačné problémy priestupkovej a trestnoprávnej úpravy extrémizmu 37

Xxxxxx XXXXX – Xxxxx XXXXXX: Nová právna úprava EU v oblasti digitálnych služieb 56

Xxxxx XXXXX: Dvojinštančná kontrola ústavnosti a zákonnosti volieb? 70

Xxxxx XXXXXXXXX - Xxxx XXXXXXXXXX: Maloletý ako vlastník 83

Xxxxxx XXXXXXX – Xxxxxxxxx XXXXXXX – Xxxxx XXXXXXX: Právne aspekty zavádzania autonómnych vozidiel 93

Xxxxxxxx XXXXXXX: Využitie konceptu mojich údajov v prostredí verejnej správy Slovenskej

republiky 109

Xxxxx XXXXXX: Xxxxx xxxx, priezviska a pohlavia. Analýza judikatúry ESĽP a

slovenskej právnej úpravy 120

Xxxxx XXXXXXX - Xxxxx XXXXXXX: Xxxxx Xxxxxxx – Machinácie pri verejnom obstarávaní v rímskom práve 137

Xxxxxxx XXXXX: Význam bezzásahovosti pri právnej úprave územnej ochrany prírody a

krajiny 146

Xxxxxxxx XXXXXXXXX - Xxxxxx a odvodové aspekty odmeny členov orgánov spoločností za výkon funkcie 157

Xxxxxx XXXXXXX: Všeobecná zodpovednosť agentúry dočasného zamestnávania za škodu spôsobenú dočasne pridelenému zamestnancovi 173

Xxxxxxx XXXXXX: Architektúra ako materiálna stránka právnej ideológie 179

Xxxx XXXXXXXXX: Zaručená elektronická fakturácia ako jedna z povinností určitého okruhu podnikateľov v rámci e-Government a e-Commerce 218

Xxx XXXXXXX: Hraničné prípady subjektov verejného sektora v Slovenskej republike 228

ŠTÚDIE

Xxxxxx X. METEŇKANYČ: Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri

prepise rodu v podmienkach Slovenskej republiky1

Abstrakt: Právne a spoločenské postavenie trans ľudí na Slovensku je komplikované, sťažené a neľahké, keďže túto problematiku dodnes v našej spoločnosti sprevádzajú mnohé dezinformácie, predsudky či skreslené pohľady. Uvedené sa pretavuje aj do tej skutočnosti, že mnohé aspekty života trans ľudí sú prehliadané naším zákonodarcom (a inými štátnymi orgánmi) a doposiaľ nie sú právne komplexne upravené. Uvedené si budeme demonštrovať na probléme nútenej kastrácie, ktorú musia podstúpiť trans ľudia počas svojej tranzície v zmysle súčasných zaužívaných praktík na Slovensku. Z tohto dôvodu sa predkladaný text zameriava na existujúcu právnu (ne)úpravu týkajúcu sa procesu tranzície v podmienkach Slovenskej republiky, ako aj následne si našu právnu (ne)úpravu a zaužívané praktiky porovnáme s medzinárodnými štandardami, ktoré sa týkajú právneho postavenia trans ľudí a sú relevantné aj pre Slovenskú republiku. Na záver si predmetnú komparáciu zhodnotíme, zanalyzujeme a sformulujeme viaceré závery a úvahy de lege ferenda, ktoré sa nám pri tejto téme ponúkajú.

Abstract: The legal and social status of trans people in Slovakia is complicated, difficult and severe, as this issue is still accompanied in our society by many misinformation, prejudices or biased views. This can also be seen in the fact that many aspects of the lives of trans people are overlooked by our legislator (and other state authorities) and have not yet been comprehensively regulated by law. We will demonstrate the above on the problem of forced castration, which trans people have to undergo during their transition in terms of current practices in Slovakia. For this reason, the presented text focuses on the existing legal (non)regulation concerning the process of transition in the conditions of the Slovak Republic, as well as subsequently comparing our legal (non)regulation and established practices with international standards concerning the legal status of trans people, relevant for the Slovak Republic as well. Finally, we evaluate, analyse and formulate several conclusions and considerations de lege ferenda, which are related to the set issue.

Kľúčové slová Rodový nesúlad; tranzícia; kastrácia; sterilizácia; zmena pohlavia;

legislatíva

Key words Gender incongruence; transition; castration; sterilization; gender

reassignment; legislation

Autor:

Mgr. Xxxxxx X. Meteňkanyč, PhD.

Katedra teórie práva a filozofie práva

Právnická fakulta

Univerzita Komenského v Bratislave

Šafárikovo nám. č. 6

811 00 Bratislava, Slovenská republika

xxxxxx.xxxxxxxxxx@xxxx.xxxxx.xx

1 Tento článok vznikol v rámci projektu VEGA č. 0-0000-00 „Trans-Identita pri maloletých. Etické a právne aspekty spojené s informovaným súhlasom.“.

Slovo úvodom

Písať o problematike trans ľudí2 v našej dnešnej (slovenskej) spoločnosti je pomerne prekérna záležitosť. Globálne síce žijeme v dobe, ktorú mnohí označujú ako „tipping point“3 v prospech tejto komunity, pričom pozorujeme až bezprecedentný progres v akceptácii práv a postavenia trans ľudí v niektorých štátoch, ale zase v iných je to menej viditeľné, ak vôbec (tu si trúfame zaradiť aj našu spoločnosť). Dané napredovanie má za následok dva protichodné, no súvisiace prejavy. Ide o tzv. prejav viditeľnosti a prejav zraniteľnosti.4 Na jednej strane sme svedkami značného zvýšenia záujmu o tému trans ľudí, ktorí vo zvýšenej miere vystupujú verejne, a to ako herci, politici, spisovatelia, novinári, muzikanti, Youtube influenceri a pod. (prejav viditeľnosti). Na strane druhej práve dané zviditeľnenie so sebou prináša reakciu, keď sa mnohí cítia trans ľuďmi ohrození (na základe rôznorodých dôvodov) a želajú si ich vytlačenie nielen s verejného priestoru, ba až ich úplne potlačenie a odstránenie zo spoločnosti ako takej (princíp zraniteľnosti).5 Pritom diskriminácia trans ľudí (aj na Slovensku) je problém, o ktorom sa nejak zvlášť nehovorí vo verejnom priestore, a to napriek tomu, že k nej frekventovane dochádza v mnohých základných oblastiach ľudského života (zdravotná starostlivosť, právne uznanie ich práv, práca, sociálna oblasť a mnohé ďalšie). Naopak, zintenzívňujú sa politické a právne kroky, smerujúce práve voči trans ľuďom a komplikujú im životy.6

Zásadnou správou v poslednom období ohľadom trans ľudí bola skutočnosť, že Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej len ako „WHO“) v máji roku 2019 vo svojej 11. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ďalej len ako „MKCH“) preklasifikovala pôvodnú „chorobu“ trans ľudí z transsexualizmu (diagnóza F64.0 podľa aktuálne účinnej MKCH-10) na rodový nesúlad (gender incongruence), pričom ten je definovaný ako „výrazný a trvalý nesúlad medzi prežívaným rodom jedinca a jemu priradeným pohlavím, ktorý často vedie k túžbe po tranzícii, aby jedinec mohol žiť a byť prijatý ako osoba prežívaného rodu.“7 Tým sa dostávame do

2 Trans ľudia je pre mnohých preferovanejší spôsob označenia tejto komunity, keďže adjektívum „trans“ je skratkou slov pre

„transrodových/transgender/transsexuálnych“ ľudí a dané slovné spojenie lepšie zahŕňa všetky rôznorodé osoby, o ktorých bude v tomto článku reč. Predsa len existuje rozdiel medzi transsexuálnymi a transrodovovými osobami a slovné spojenie „trans ľudia“ ich všetkých zahŕňa (ide o „strešný“ pojem zahŕňajúci jedincov rôznych identít, ktoré patria pod tzv. spektrum rodových identít). Z tohto dôvodu ho budeme v rámci tohto článku používať aj my. Pre viac pozri x XXXXXXX, Xxxxxx. Nozologické transformácie transrodovej identity v najnovších psychiatrických klasifikáciách. In: PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA- PSYCHOSOMATIKA, roč. 25, č. 3, 2018, s. 33, prípadne x XXXXXXXX, Xxxxxx. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: XXXXXXXXXX, Xxxxxx, XXXXX, Xxxxxxx, XXXXXXXX, Xxxx (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část VI. Translidé

nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 16.

3 Predovšetkým odkazujeme na známe číslo renomovaného časopisu Time, v rámci ktorého bolo použité predmetné slovné spojenie, porovnaj x XXXXXXXXX, Katy. The Transgender Tipping Point. In: Time, zverejnené dňa: 29. 05.2014, dostupné na internete: xxxxx://xxxx.xxx/000000/xxxxxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

4 XXXXXX, Xxxx, XXXXX, Xxx, XXXX, Igi. Introduction. The many-voiced monster: collective determination and the emergence of trans. In: XXXXXX, Xxxx, XXXX, Igi, XXXXX, Xxx, XXXXXXXXX, Xxxxxxx Xxxx (eds.): The Emergence of Trans: Cultures, Politics and Everyday Lives. London, New York: ROUTLEDGE, 2020, s. 2-4.

5 Pre viac k vzťahu prejavu viditeľnosti a zraniteľnosti (aj k ich negatívnym aspektom) odporúčame pozrieť XXXXXXX, Xxxxxxx. Becoming. Discourses of trans emergence, epiphanies and oppositions. In: XXXXXX, Xxxx, XXXX, Igi, XXXXX, Xxx, XXXXXXXXX, Xxxxxxx Xxxx (eds.): The Emergence of Trans: Cultures, Politics and Everyday Lives. London, New York: ROUTLEDGE, 2020,

s. 46-59, prípadne xx XXXXX, Xxx. Response and responsibility. Mainstream media and Xxxx Xxxxxxx in a post-Leveson context. In: XXXXXX, Xxxx, XXXX, Igi, XXXXX, Xxx, XXXXXXXXX, Xxxxxxx Xxxx (eds.): The Emergence of Trans: Cultures, Politics and Everyday Lives. London, New York: ROUTLEDGE, 2020, s. 119-134.

6 Za všetky takéto opatrenia spomeňme napríklad náhle rozsiahle prijímanie „anti-transgender“ zákonov v Spojených štátoch amerických za ostatné obdobie, ktoré boli prijaté, resp. sú prijímané vo viac ako 30 štátoch, pričom sú namierené predovšetkým voči adolescentom (buď sa zameriavajú na zákaz participácie trans dievčat v rôznych športoch, alebo je adolescentom znemožňované dostávať patričnú zdravotnú starostlivosť v procese tranzície). Viac odporúčame pozrieť x XXXXXXX, Kara. Inside the Republican Anti-Transgender Machine. In: The New York Times, zverejnené dňa 13. 05.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx/0000/00/00/xxxxxxx/xxxx-xxxx-xxxxxxx-xxxxx-xxxxxxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

7 World Health Organization. International Classification of Diseases 11th Revision. ICD-11 for Mortality and Morbidity Statistics. Verzia 05/2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx/xxxxxx00/x-x/xx (navštívené dňa 30.10.2021), cit. podľa XXXXXXX, Xxxxxx. Rodový nesúlad. In: Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4, 2020, s. 153.

situácie, že osobám, ktoré chcú podstúpiť tranzíciu, už nebude nutné diagnostikovať duševnú poruchu (keďže transsexualizmus v zmysle MKCH-10 spadá do časti „Duševné poruchy a poruchy správania“), ale od 01. januára 2022 by im mal byť diagnostikovaný „rodový nesúlad“, ktorý spadá podľa MKCH-11 do časti „Stavy súvisiace so sexuálnym zdravím“ (č. HA60, HA61, HA6Z).8 A tak ako v prípade homosexuality ešte v roku 1992, tak aj vo veci trans ľudí došlo k tomu posunu, že sa dané osoby prestali vnímať ako jednotlivci s duševnými poruchami. Uvedená skutočnosť symbolizuje zásadný posun v chápaní trans ľudí z medicínskeho aj ľudskoprávneho pohľadu.

Avšak aká je situácia trans ľudí v Slovenskej republike? Z nášho pohľadu nie veľmi lichotivá, keďže problematiku trans ľudí v našej spoločnosti sprevádzajú dodnes mnohé dezinformácie, predsudky a skreslené pohľady, ktoré často bránia vecnej a otvorenej diskusii

o tejto téme. Dané zhodnotenie podporujú aj mnohé medzinárodné hodnotenia, realizované v celoeurópskom meradle rôznorodými organizáciami, ktoré prezentujú Slovenskú republiku v problematike trans ľudí (ale celkovo aj LGBTI ľudí) ako krajinu s vysokou mierou intolerancie a s mnohými nedostatkami. Za všetky spomeňme Eurobarometer uskutočnený v roku 2019, pričom na otázku, či by mali mať LGB ľudia rovnaké práva ako heterosexuálni ľudia, odpovedalo kladne len 31 % opýtaných Sloveniek a Slovákov (čím sa naša krajina zaradila na posledné miesto pri tejto otázke),9 ako aj len 25 % opýtaných respondentov zo Slovenska si myslí, že trans ľudom by mala byť umožnená zmena ich úradných dokumentov a listín (čím sme sa tiež zaradili do spodnej pätice v tomto prieskume).10

Daná intolerancia sa následne pretavuje aj iným spôsobom – trans ľudia sú dlhodobo ignorovaní z pohľadu práva, resp. nášmu zákonodarcovi niekoľko desiatok rokov nestáli ani za to, aby sa podrobnejšie zaoberal ich právnym postavením a vybranými právnymi aspektami ich života (predovšetkým samotnou tranzíciou). Niektorí by možno uviedli, že uvedené je trocha prehnané tvrdenie, avšak jedným z cieľov tohto článku je práve aj poukázanie na to, prečo si myslíme, že takéto zhodnotenie situácie trans ľudí v rámci Slovenskej republiky je adekvátne a oprávnené. Uvedené budeme demonštrovať na probléme nútenej kastrácie, ktorú musia podstúpiť trans ľudia počas svojej tranzície v zmysle súčasných zaužívaných praktík na Slovensku. Z tohto dôvodu sa najprv zameriame na právnu (ne)úpravu zameriavajúcu sa práve na vybraný problém, ako aj celkovo na proces tranzície ako taký (kapitola č. 3), ďalej si našu právnu úpravu a zaužívané praktiky porovnáme s medzinárodnými štandardami, ktoré sa týkajú právneho postavenia trans ľudí a sú relevantné aj pre Slovenskú republiku (kapitola č. 4), pričom na záver si predmetnú komparáciu zhodnotíme, zanalyzujeme a sformulujeme viaceré závery a úvahy de lege ferenda (kapitola č. 5). Ale predtým je najskôr potrebné si sprecizovať určité pojmy a termíny, ktoré budeme používať v rámci tohto článku a z tohto dôvodu začneme menším terminologickým rámcom k vytýčenej problematike (kapitola č. 2).

1 Stručný terminologický rámec vytýčenej problematiky

Terminológia celkovo v oblasti LGBTI ľudí sa v ostatnom období znateľne vyvíja, pričom sú tu podstatné dva pohľady, medicínsky a ľudskoprávny. Odborníci z oboch sfér dodnes

8 Porovnaj napríklad s Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pravidlá uznávania zmeny pohlavia. In: xxxxxxxxx.xx, zverejnené dňa 19. 11. 2020, naposledy aktualizované dňa 18.02.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xx/xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxx-xxxxxxxx/_xxxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxx-xxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

9 Porovnaj s Directorate-General for Justice and Consumers, Directorate-General for Communication. Special Eurobarometer 493. Discrimination in the European Union. Summary. May 2019, s. 22. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxxxx/xxxxxxx/xxxxxx/0000 (navštívené dňa 30.10.2021).

10 Tamže, s. 24.

diskutujú o vhodnej terminológii a pojmoch, pričom predmetná diskusia stále nie je ukončená a slovník pojmov pre túto oblasť sa neustále sprecizuje a aktualizuje. No nie všetky národné právne systémy vždy reflektujú terminologický rozvoj v tejto oblasti (vrátane toho slovenského). Z tohto dôvodu si uvedieme niektoré zásadné pojmy, ktoré sa často vyskytujú v nami vytýčenej problematike, avšak z nášho pohľadu nie vždy sú správne uchopené či už v odbornej literatúre, alebo celkovo pri používaní širšou verejnosťou.

Prvými dôležitými pojmami, pri ktorých je potrebné sa zastaviť, je rod a pohlavie. Je nutné medzi nimi rozlišovať, nakoľko pohlavie je biologickou charakteristikou, ktorá je zakódovaná v ľudskej DNA a zvyčajne sa prejavuje prvotnými a druhotnými pohlavnými znakmi (pohlavné orgány, vzrast, prsia, brada a pod.). Rod je však ďaleko komplexnejším pojmom, ktorý má svoje sociálne, kultúrne, no aj biologické aspekty. Súvisí totiž oveľa viac s očakávaným správaním a spoločenskými rolami, teda tým, čo u mužov a žien sa považuje za bežné a náležité správanie v spoločnosti.11 Tým sa dostávame k ďalšiemu pojmu, a to rodovej identite. Pod tou je potrebné rozumieť „vnútorný pocit príslušnosti k danému rodu.“12 A práve ak dochádza k výraznému (marked) a trvalému (persistent) nesúladu/nezhode/rozporu (incongruence) medzi prežívaným rodom (experienced gender) jedinca a jeho priradeným pohlavím (assigned sex), tzn. dochádza k nesúladu rodovej identity s biologickým pohlavím, pričom daná disharmónia pretrváva neprestajne po dlhšiu dobu (minimálne niekoľko mesiacov), hovoríme o tzv. rodovom nesúlade (gender incongruence).13

Transrodoví ľudia sú teda ľudia, u ktorých sa prejavuje rodový nesúlad, tzn. rodová identita sa nezhoduje s rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení (alebo s biologickým pohlavím, ktoré nadobudli pri narodení), ako aj tí ľudia, ktorí si želajú svoju rodovú identitu prejavovať rozdielne od rodu, ktorý im bol pripísaný pri narodení.14 Transrodovosť však nie je možné stotožňovať s transsexualizmom, keďže transsexualizmus sa definuje ako túžba žiť a byť prijatý ako príslušník opačného pohlavia (member of the opposite sex), transrodovosť sa determinuje prostredníctvom rodového nesúladu, čiže ide o túžbu žiť a byť prijatý ako osoba zakúšaného rodu (person of the experienced gender).15 Z tohto dôvodu je potrebné rozlišovať medzi transrodovými a transsexuálnymi ľuďmi, keďže nie všetci trans ľudia chcú podstúpiť chirurgické zákroky, aby žili ako príslušníci opačného pohlavia. Pre niektorých transrodových ľudí sú dané operácie síce nevyhnutné pre to, aby zmenili svoj zakúšaný rod, pre iných sú však nepodstatné, či až zaťažujúce alebo ich dokonca vnímajú ako neoprávnené a nehumánne.16

11 Jednoduchý príklad za všetko: keď hovoríme o skutočnosti, že porodiť dieťa môže len žena, nie je tu reč o rode, ale o biologickom pohlaví. Len ženské telo je biologicky spôsobilé donosiť a porodiť dieťa. Naopak, keď dnes často hovoríme, že sa zmenila doba a žena nepatrí len do domácnosti, nehovoríme o biologickom pohlaví, ale o rode – t.j. analyzujeme kultúrne a sociálne charakteristiky toho, čo dnes znamená byť ženou (pričom to už nie je tak naviazané na varešku, zásteru a starostlivosť o deti). Ide tu o predstavy, ako má vyzerať „správna žena“ a „pravý chlap“, čo sa v priebehu vekov menilo. Porovnaj viac x XXXXXX, Xxx. Medzi dobrom a zlom. 16 etických dilem, pred ktorými môžete raz stáť i vy. Bratislava: N Press, 2020, s. 75.

12 XXXXXXX, Xxxxxx. Nozologické transformácie transrodovej identity v najnovších psychiatrických klasifikáciách. In: PSYCHIATRIA- PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, roč. 25, č. 3, 2018, s. 32.

13 XXXXXXX, Xxxxxx. Problém (ne-)binárnej rodovej identity. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 8. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xx-xxxxxxxx_xxxxxxx_xxxxxxxx_Xxx_xxxxxxx_xx_xxx- binary_gender_identity (navštívené dňa 30.10.2021).

14 Pozri x XXXXXXXX, Xxxxxx. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: XXXXXXXXXX, Xxxxxx, XXXXX, Xxxxxxx, XXXXXXXX, Xxxx (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 28.

15 Porovnaj napríklad x XXXXXXX, Xxxxxx. Problém (ne-)binárnej rodovej identity. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 8. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xx- binarnej_rodovej_identity_The_problem_of_non-binary_gender_identity (navštívené dňa 30.10.2021).

16 Zjednodušene povedané: transsexuál je transrodový človek, ktorý k naplneniu svojej rodovej identity chce podstúpiť operáciu,

ktorá zmení jeho primárne a sekundárne pohlavné znaky. Pozri viac v Transfúzia. Sterilization as a Requirement for Legal Gender Recognition in Slovakia. Additional information on the List of Issues (CCPR/C/SVK/Q/4). Question No. 12 — Illegal Sterilization. Predložené dňa 19. 09. 2016. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxxxxx.xxxxx.xxx/Xxxxxxxx/XXXX/Xxxxxx%00Xxxxxxxxx/XXX/XXX_XXXX_XXX_XXX_00000_X.xxxx (navštívené dňa

Z tohto dôvodu je zrejmé, že do popredia sa dostáva predovšetkým kategória rodu a nie pohlavia, pričom by bolo vhodnejšie pri trans ľuďoch hovoriť nie o zmene pohlavia,17 ale primeranejšie je použitie pojmu prepis rodu.18 Uvedené má aj svoje medicínske zdôvodnenie, keďže pohlavie ako také (v tzv. geneticko-biologickej rovine) nie je možne zmeniť (gonozómy XY a XX nezmeníme).19 Čo sa však mení sú primárne a sekundárne pohlavné znaky jedinca, ako aj spoločensko-právne rozpoznanie jedinca k istému rodu. Celý proces prepisu rodu nazývame tranzíciou. Ide skutočne o náročné životné obdobie a komplexný postup spoločenských, telesných, no aj právnych zmien, ktoré vedú k vyjadreniu zvolenej rodovej identity.20 Z tohto dôvodu ju delíme na tri časti:

1) sociálna tranzícia (stret trans človeka a jeho okolia, pričom daná osoba konzistentne komunikuje svoju rodovú identitu v rámci spoločnosti);

2) medicínska tranzícia (priebeh samotných zmien tela na základe zdravotnej

starostlivosti s cieľom zosúladenia telesných a rodových charakteristík);

3) právna tranzícia (zavŕšenie prepisu rodu aj z pohľadu práva, predovšetkým ide

o zmenu identifikačných a právnych dokumentov).21

Samotná tranzícia má viesť k tomu, aby jednotlivec mohol žiť a bol prijatý ako osoba zakúšaného rodu, a to prostredníctvom hormonálnej liečby, chirurgického zákroku či iných zdravotníckych služieb, aby sa telo konkrétnej osoby podľa možností a v čo možno najväčšej miere zosúladilo so zakúšaným rodom.

V zmysle terajšej praxe na Slovensku je nevyhnutnou súčasťou „zmeny pohlavia“ aj odstránenie reprodukčných orgánov trans človeka. Uvedené však nie je ukončenie reprodukčnej schopnosti človeka (teda tzv. sterilizácia), ale priamo kastrácia, keďže sa definitívne odstránia pohlavné žľazy a orgány (a to má za následok aj sterilizáciu). Samotná sterilizácia je prerušenie pohlavných žliaz a ide o úkon, ktorým sa zabraňuje v plodnosti bez toho, aby došlo k odstráneniu alebo poškodeniu samotných pohlavných žliaz.22 Žiaľ, na

30.10.2021), prípadne pozri aj XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9 a 14. Dostupné na internete: xxxxx://xxx .xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa 30.10.2021).

17 Pritom tento pojem sa používa aj v našej legislatíve, ako si ukážeme v nasledujúcej kapitole tohto článku.

18 Zároveň však budeme v článku na vybraných miestach používať termín „zmena pohlavia“, keďže predmetné slovné spojenie sa

vyskytuje v rámci slovenského právneho poriadku.

19 Porovnaj x XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9 a 14. Dostupné na internete:

xxxxx://xxx .xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa 30.10.2021).

20 Z tohto dôvodu sa nám javí, že z medicínskeho, ako aj ľudskoprávneho hľadiska je vhodnejšie používať pojem prepis rodu namiesto zmena pohlavia a pojem trans ľudia (resp. transrodové osoby) namiesto transsexuáli, pretože reprezentujú nepatologizujúci pohľad na osoby, ktoré prechádzajú tranzíciou. Pre viac viď Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka), príloha č. 1, s. 2. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

21 Porovnaj x XXXXXXX, Xxxxxx. Dokument o postupe pri zmene pohlavia bol zamietnutý. In: Denník N, zverejnený dňa 13. 09. 2020. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/xxxx/0000000/xxxxxxxx-x-xxxxxxx-xxx-xxxxx-xxxxxxxx-xxx-xxxxxxxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021), prípadne pre detailnejší postup tranzície pozri aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pravidlá uznávania zmeny pohlavia. In: xxxxxxxxx.xx, zverejnené dňa 19. 11. 2020, naposledy aktualizované dňa 18.02.2021.

Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xx/xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxx-xxxxxxxx/_xxxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxx-xxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

22 Sterilizácia by mala byť nielen jednoduchšia operácia, ale v niektorých prípadoch je ju možné zvrátiť pomocou chirurgického zákroku, napr. opätovné chirurgické spojenie pri vasektómii. Porovnaj s TĚŠINOVÁ, Xxxx, XXXXXXX, Xxxxx, XXXXXXX, Xxxxx. Medicínské Právo. Praha: X.X. Xxxx, 2019, s. 203-205, 211-215.

Slovensku doposiaľ pretrváva nutná podmienka uskutočnenia kastrácie pri „zmene pohlavia“,23 čo však nereflektuje súčasný rozvoj v iných krajinách, ako aj mnohých medzinárodných štandardov, na čo si poukážeme v nasledujúcich kapitolách.

2 Právna (ne)úpráva tranzície trans ľudí v podmienkach Slovenskej republiky

Ak by niekto skúšal hľadať v slovenskom právnom poriadku viaceré vyššie spomenuté pojmy (predovšetkým tranzícia, trans človek, transrodoví ľudia, prepis rodu a pod.), tak by hľadal márne. Aj v tomto sa prejavuje určitý postoj väčšinovej spoločnosti (prípadne minimálne politikov pri moci), keď nechce (prípadne ani nemá záujem) reflektovať posledný recentný vývoj v oblasti ochrany ľudských práv trans ľudí. Čo však môžeme nájsť je pojem „zmena pohlavia“, ktorý sa vyskytuje vo viacerých zákonných či podzákonných normách, avšak ako sme si v predchádzajúcej kapitole poukázali, uvedený termín nie je vhodné používať, keďže nezodpovedá presne tomu, čo sa deje pri prepise rodu trans človeka. Napriek tomu sa povenujme aspoň tomu, čo nám zákonodarca predkladá k tejto téme.

Žiaľ, nie je toho tak veľa. Problém už je aj v tom, že „zmena pohlavia“ nie je ani legálna definícia, tzn. právny poriadok Slovenskej republiky nikde neposkytuje definíciu tohto pojmu, len sa používa vo viacerých právnych predpisoch, a to bez toho, aby bolo bližšie upravené v zákonnej norme.24 Samotný pojem „zmena pohlavia“ sa vyskytuje predovšetkým v dvoch zákonoch – v zákone č. 300/1992 Z.z. o mene a priezvisku (ďalej len ako „Zákon o mene a priezvisku“), ako aj v zákone č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle (ďalej len ako „Zákon o rodnom čísle“).25 Zamerajme sa spočiatku na Zákon o mene a priezvisku, nakoľko ten je v tomto smere esenciálny. V zmysle § 7 ods. 2 písm. f) a § 7 ods. 3 tohto zákona je možné zmeniť meno a priezvisko osoby z dôvodu zmeny pohlavia, avšak k takémuto úkonu je potrebné predložiť lekársky posudok, ktorý bude potvrdzovať, že došlo k zmene pohlavia. Súčasne, podľa ustanovení § 6 ods. 6 tohto zákona, okresný úrad povolí fyzickej osobe, u ktorej prebieha zmena pohlavia, používať neutrálne meno a priezvisko na základe jej žiadosti a potvrdenia zdravotníckeho zariadenia, v ktorom liečba k zmene pohlavia prebieha.26 Zároveň neopomeňme, že podmienku predloženia lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby je potrebné dodržať aj pri zmene rodného čísla v rámci Zákona o rodnom čísle (§ 8 ods. 2 písm. b) daného zákona). Z uvedených ustanovení možno dedukovať, že zákonnou podmienkou na zmenu mena, priezviska a rodného čísla (a následný zápis do matriky)27 je lekársky posudok.

23 V podmienkach Slovenskej republiky to znamená odstránenie maternice a vaječníkov (hysterectomia totalis cum adnexectomia) u trans mužov a odstránenie oboch semenníkov (orchiectomia bilateralis) u trans žien. Viac viď x XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa 30.10.2021).

24 V Českej republike práve uvedené zmenili pri prijatí „nového“ občianskeho zákonníka v roku 2012 (resp. v období pred tým), keď sa do právneho systému uviedli legálne definície „zmena pohlavia“ a „transsexuálny pacient“. Podľa § 29 ods. 1 prvá veta zákona č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „Občánsky zákonník“) „Zmena pohlavia človeka nastáva chirurgickým zákrokom pri súčasnom znemožnení reprodukčnej funkcie a premene pohlavných orgánov“; ako aj podľa § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 373/2011 Sb. o špecifických zdravotných službách „Zmenou pohlavia transsexuálnych pacientov sa na účely tohto zákona rozumejú uskutočnenie zdravotníckych výkonov, účelom ktorých je vykonanie zmeny pohlavia chirurgickým zákrokom pri súčasnom znemožnení reprodukční reprodukčnej funkcie.“ Hneď v ďalšej vete toho istého ustanovenia sa uvádza:

„Transsexuálnym pacientom sa rozumie osoba, s trvalým nesúladom medzi psychickým a fyzickým pohlavím.“

25 Samozrejme, pojem „zmena pohlavia“ je použitý aj v rámci iných zákonných a podzákonných normách, za všetky spomeňme napríklad zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách či zákon č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti.

26 Uvedená právna úprava často spôsobuje to, že trans ľudia sú povinní si meniť meno hneď dvakrát – najprv si musia zmeniť meno na neutrálne (keďže uvedené sa jednoduchšie uskutočňuje) a po zmene pohlavia (teda po zvládnutí celej tranzície, vrátane odstránenia reprodukčných orgánov) si môžu vybrať meno a priezvisko, ktoré si zvolia.

27 Viď aj § 26 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách (ďalej len ako „Zákon o matrikách“).

Tými najproblematickejšími aspektmi sa následne stávajú nielen výklady vybraných termínov typu „zdravotnícke zariadenie, v ktorom liečba zmeny pohlavia prebieha“ či „lekársky posudok“, keďže ich zákon bližšie nerozpracováva; ale aj neexistencia bližšej právnej úpravy upravujúcej samotný proces zmeny pohlavia. Nakoľko vyššie spomenutá právna úprava ohľadom zmeny pohlavia v Zákone o mene a priezvisku, ako aj v Zákone o rodnom čísle vyžaduje lekársky posudok na uskutočnenie príslušných právnych úkonov, avšak už žiaden iný zákon, resp. vykonávací predpis neupravuje základné náležitosti spomínaných posudkov, dostávame sa do situácie, keď zákonodarca (štát) touto právnou (ne)úpravou preniesol svoju zodpovednosť pri rozhodovaní o dôležitých otázkach pri „zmene pohlavia“ na lekárov. Pritom väčšina z lekárov postupuje (či už na základe zotrvačnosti alebo zo svojho presvedčenia) v súlade so starším Oznámením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 3–4 z roku 1981 s názvom „Liečebné zákroky u intersexuálov, transsexuálov, sexuálnych deviantov a postup pri vydávaní posudku pre zápis v matrike transsexuálnych osôb“ (ďalej len ako „Oznámenie MZ SR“). Avšak toto oznámenie zďaleka nereflektuje aktuálny ľudskoprávny vývoj v spoločnosti i v zdravotníctve, keď aj samotné Ministerstvo spravodlivosti SR v minulosti uviedlo, že daný vykonávací predpis „nielenže nie je v súlade so súčasnými štandardami, ale je s nimi v neprípustnom rozpore“,28 ako aj je necitlivé, keďže „zdravotnícke problémy transrodových osôb spája s liečebnými zákrokmi u sexuálnych deviantov, čo spolu nesúvisí.“29 Početné praktiky, ktoré uviedlo v minulosti do praxe predmetné Oznámenie MZ SR, dodnes pretrvávajú v postupoch mnohých lekárov pri tranzícii (vrátane potreby podstúpenia chirurgického zákroku na tele trans ľudí s cieľom odstrániť ich reprodukčné orgány, resp. dosiahnuť u týchto osôb neplodnosť).30

Na malý moment sa pristavme pri samotnom Oznámení MZ SR, ktoré je často označované ako jediná platná legislatíva, ktorá sa dotýka procesu tranzície a stanovuje podmienky zdravotnej starostlivosti pri nej.31 Ide o pomerne strohý dokument, ktorý predovšetkým slúžil „na zabezpečenie jednotného postupu pri liečení závažných sexuálnych porúch operačným zákrokom“ a na zabezpečenie jednotného postupu pri „vydávaní posudku pre zápis v matrike u transsexuálnych osôb“.32 Tento vykonávací predpis bol vydaný na základe pôvodného zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, pričom ten bol derogovaný neskorším zákonom č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Je však dôležité uviesť, že neskoršie predpisy, ktoré nahradili zákon č. 20/1966 Zb., už neobsahovali splnomocňovanie ustanovenie, ktoré bolo v pôvodnom zákone (§ 21) a umožňovalo Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky určovať rozsah vykonávania posudkovej činnosti (vrátane možnosti určovať obsah lekárskych posudkov). A teraz menšie teoretickoprávne intermezzo

28 Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka), s. 8. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

29 Tamže, príloha č. 3, s. 11.

30 Na uvedené upozorňuje dlhodobo aj verejná ochrankyňa prav, profesorka Xxxxxxxxx, pozri napríklad v Kancelária verejného ochrancu práv. Správa o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie roka 2019. Bratislava: KVOP, 2020, s. 126-128. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx.xx/xxxxx/XXX_Xxxxxxx%00xxxxxx_XX_XXXXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

31 Viď napríklad v Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka), príloha č. 3, s. 11. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

32 Samotné znenie Oznámenia MZ SR, cit. podľa XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9. Dostupné na internete: xxxxx://xxx .xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa 30.10.2021).

ohľadom derogácie právnych predpisov vrátane vykonávacích predpisov. „Najtypickejšia“ derogácia, čiže zrušenie právnej normy alebo právneho predpisu, je, keď normotvorca zruší predpis, ktorý vydal, alebo ho zmení či doplní (čím stráca platnosť pôvodné znenie a nadobúda platnosť nové znenie).33 Podľa spôsobu vykonania derogácie následne rozoznávame derogáciu explicitnú (výslovnú) a implicitnú. Explicitná derogácia spočíva v priamom zrušení právneho predpisu alebo jeho časti, ktorý je aj priamo označený v derogačnej klauzule.34 Pre náš prípad je však zásadná implicitná derogácia, keďže tá spočíva vo výslovnej derogácii právneho predpisu, v dôsledku ktorej implicitne zaniká platnosť aj iného právneho predpisu, najčastejšie nastáva situácia, keď zrušením pôvodného zákona (napr. v našom prípade zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu) zaniká aj platnosť vyhlášky, opatrenia a iného podzákonného právneho predpisu vydaných na jeho vykonanie (opätovne v našom prípade ide o Oznámenie MZ SR). Nič svetoborné ani náročné. O to viac je zaujímavé, že uvedenú teoretickoprávnu vsuvku Ministerstvo zdravotníctva SR pomerne dlho prehliadalo v našom vytýčenom prípade, keď ešte napríklad v roku 2014 pri príprave dokumentu „Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike“ uviedlo, že jedinou platnou legislatívou, ktorá sa dotýka procesu tranzície a stanovuje podmienky zdravotnej starostlivosti pri nej, je Oznámenie MZ SR.35 Avšak aj na základe našej menšej analýzy je evidentné, že už v tom čase nemohlo byť predmetné oznámenie ministerstva platné a účinné, keďže došlo k jeho implicitnej derogácii, keď došlo k derogácii zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Uvedenú skutočnosť si Ministerstvo zdravotníctva SR priznalo (uvedomilo) neskôr, keď v roku 2018 na 13. zasadaní Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb prezentovalo stanovisko so záverom, že Oznámenie MZ SR stratilo platnosť i účinnosť z dôvodu implicitnej derogácie.36 No napriek tomu predmetné Oznámenie MZ SR (síce neplatné a neúčinné už niekoľko rokov) stále slúžilo (a slúži) ako istý referenčný rámec pre (aj právnu) prax a mnohí lekári naďalej postupujú v jeho zmysle.37

Žiaľ, aj na základe uvedeného je nutné uviesť, že proces tranzície v podmienkach SR

nie je vôbec komplexne právne upravený, absentuje nielen zákonná úprava, ale i tá podzákonná, a zákonodarca nám poskytuje len parciálne úpravy, ktoré vyplývajú zo Zákona o mene a priezvisku a Zákona o rodnom čísle, pričom tie sú veľmi strohé a obsahujúce mnohé bližšie neupravené pojmy, čo spôsobuje nejednoznačnosť a vágnosť (aj) tejto parciálnej právnej úpravy.

Napriek zjavnej medzere v práve a absencii komplexnej právnej úpravy procesu tranzície v podmienkach Slovenskej republiky,38 samotné tranzície v našom štáte prebiehajú,

33 Porovnaj napríklad x XXXXXXX, Xxxx. Teória práva. Plzeň: Xxxx Xxxxx, 2013, s. 96.

34 Pozri viac x XXXXX, Xxxxxxxxx, XXXXXXX, Xxxxxx, XXXXXX, Xxxxxx. Teória práva. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2019, s. 93-94.

35 Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka), s. 8, ako aj pozri poznámku pod čiarou č. 44. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

36 Zápisnica z 13. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 19.09.2018 o 13:30, bod 1, s. 1-2. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

37 A len opätovne pripomeňme, daný vykonávací predpis je hodnotený už dlhodobo ako nielenže nesúladný so súčasnými štandardami, ale aj tak, že „je s nimi v neprípustnom rozpore“. Tamže, s. 8, ako aj príloha č. 3, s. 11.

38 Porovnaj s Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pravidlá uznávania zmeny pohlavia. In: xxxxxxxxx.xx, zverejnené dňa 19. 11. 2020, naposledy aktualizované dňa 18.02.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xx/xxxxxxx- situacie/zivotna-situacia/_pravidla-uznavania-zmeny-pohla/ (navštívené dňa 30.10.2021).

pričom na tomto mieste si zhrňme ich najdôležitejšie štádia, ako sa štandardne uskutočňujú. Samotný proces môžeme rozdeliť do viacerých etáp:

1. Stanovenie diagnózy lekárom podľa MKCH (do konca roku 2021 ide o diagnózu F64.0

- Transsexualizmus, od 01.01.2022 by malo ísť o diagnózu Rodová nesúrodosť pod číslami HA60, HA61, HA6Z). V praxi uvedené znamená, že osoba, ktorá chce podstúpiť tranzíciu, musí navštevovať pravidelne sexuologickú ambulanciu, kde začína proces rozhodovania a vyslovenie súhlasu osoby so začatím terapeutického procesu. Celkovo v rámci procesu tranzície je vyžadované absolvovanie vyšetrení z oblastí endokrinológie, genetiky, psychológie a nezriedka gynekológie/urológie.

2. V terapeutickom procese sa uskutočnia tzv. real life experience (ďalej len ako „RLE“), ako aj real life test (ďalej len ako „RLT“) – osoba začne žiť v roli opačného pohlavia.39 Po skompletizovaní výsledkov vyšetrení sa pristúpi k hormonálnej terapii. Tá následne môže paralelne sprevádzať RLE a RLT.

3. Pre zavŕšenie celkovej medicínskej tranzície je vyžadovaný chirurgický zákrok, v rámci ktorého dôjde k odstráneniu maternice a vaječníkov u žien a odstránenie semenníkov u mužov (tzv. kastrácia). Na báze dobrovoľnosti si následne jednotlivec môže zvoliť rekonštrukciu hrudníka a genitálnu rekonštrukciu.40

4. Záverečná fáza spočíva v právnom potvrdení zmeny pohlavia, ktoré súvisí s vydaním nových dokladov a úradných listín (zmena mena a priezviska, rodného čísla, matričných a iných identifikačných dokumentov). Všetky zmeny sú však podmienené podmienkou preukázania sa lekárskym posudkom, že došlo k samotnej „zmene pohlavia“.41 Úspešným zavŕšením aj poslednej etapy dochádza k „plnohodnotnému“ uskutočneniu

„zmeny pohlavia“ z pohľadu súčasnej praxe na Slovensku. Je však potrebné uviesť, že uvedené je skutočne skôr rezultát istého typu spoločenského konsenzu spolupôsobiacich skupín na tomto úkone (lekárov, sexuológov, psychológov, matrikárov a iných úradníkov a pod.), než že by uvedené bolo stanovené právnym predpisom a zákonodarcom. Ako bolo už uvedené, proces tranzície je skutočne len parciálne právom upravená problematika, ktorá má mnoho nejednoznačností a neurčitostí.

Zaujímavou sa v tomto smere javí snaha občianskeho združenia TransFúzia, ktoré sa v minulosti pokúsilo o zmenu danej praxe približne v roku 2016. Za súčasného de lege lata právneho stavu je kľúčovým lekársky posudok a čo všetko by mal obsahovať, keďže žiadna ďalšia zákonná či podzákonná norma neupravuje špecifické náležitosti potvrdzujúceho posudku o zmene pohlavia. V istom zmysle sa snažili zmeniť zabehnutú prax zdola, čo sa im čiastočne aj podarilo v niektorých prípadoch. Totiž dvaja spolupracujúci lekári poskytli v niektorých prípadoch odporúčacie lekárske posudky na zavŕšenie právnej tranzície bez toho, aby došlo k samotnej nútenej kastrácii (nakoľko neexistuje žiadne oficiálne usmernenie, resp. iná zákonná či podzákonná právna úprava, ktorá by tak činila). Po počiatočných individuálnych

39 XXXXXX, Xxxxx. Transsexualita a zmena pohlavia v podmienkach Slovenskej republiky a vo svete. In: Medicínske právo, zverejnené dňa 24.04.2017. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxx-xxxxxxxx.xx/xxxxxxxxx/0000/xxxxxxxxxxxxxx-x-xxxxx- pohlavia-v-podmienkach-slovenskej-republiky-a-vo-svete (navštívené dňa 30.10.2021).

40 Tieto úkony nie sú hradené zdravotnou poisťovňou v súčasnosti. Porovnaj s Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pravidlá uznávania zmeny pohlavia. In: xxxxxxxxx.xx, zverejnené dňa 19. 11. 2020, naposledy aktualizované dňa 18.02.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xx/xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxx-xxxxxxxx/_xxxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxx-xxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

41 Aj keď viaceré ministerstvá priznávajú, že neexistuje žiadna podrobnejšia právna úprava, resp. vykonávací právny predpis, ktorý by bližšie upravoval náležitosti takéhoto lekárskeho posudku. Pozri v Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pravidlá uznávania zmeny pohlavia. In: xxxxxxxxx.xx, zverejnené dňa 19. 11. 2020, naposledy aktualizované dňa 18.02.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xx/xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxx-xxxxxxxx/_xxxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxx-xxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

úspechoch však prišla reakcia, keď začali prichádzať z matričných úradov zamietavé

rozhodnutia o zmenu pohlavia, nakoľko samotné posudky neobsahovali explicitnú formulu:

„osoba prešla procesom zmeny pohlavia a tým sa definitívne znemožnila jej reprodukčná schopnosť,“ ktoré týmto začali vyžadovať.42 Samozrejme, spolupracujúci doktori v nasledujúcej činnosti nechceli klamať o reálnom stave pacientov a uvádzať danú formulu bez toho, aby reálne došlo k ich terminácii reprodukčnej schopnosti, a tak sa skončil pokus

o zmenu prevládajúcej praxe na Slovensku neúspechom a možnosť podstúpenia zmeny

xxxxxxxx bez toho, aby došlo k nútenej kastrácii, bola zahatená.43

S ohľadom na všetko, čo odznelo v tejto podkapitole je však otázne, na základe akého právneho podkladu k samotnej nútenej kastrácii v rámci procesu tranzície dochádza. Máme za to, že dnešný stav je istá výslednica viacerých faktorov. Na jednej strane ide o dôsledok zaužívanej praxe, zotrvačnosti a presvedčenia veľkej časti zainteresovaných osôb participujúcich na procese tranzície, že je nevyhnutné, aby osoba, ktorá chce prejsť zmenou pohlavia, musela podstúpiť všetky medicínske zákroky, aby sa čo najviac priblížila opačnému pohlaviu, pričom uvedené zahŕňa i potrebu odstránenia pohlavných žliaz; ako aj ide o dôsledok pasivity príslušných štátnych autorít na tomto úseku (predovšetkým Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva vnútra SR), nakoľko túto problematiku dlhodobo zanedbávajú, ako aj neprijímajú žiadne príslušné vykonávacie právne predpisy, ktoré by bližšie upravovali samotný proces tranzície, pričom túto právomoc majú,44 avšak z už akýchkoľvek dôvodov sa uvedeným nezaoberajú.

42 Transfúzia. Sterilization as a Requirement for Legal Gender Recognition in Slovakia. Additional information on the List of Issues (CCPR/C/SVK/Q/4). Question No. 12 — Illegal Sterilization, bod 7. Predložené dňa 19. 09. 2016. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxxxxx.xxxxx.xxx/Xxxxxxxx/XXXX/Xxxxxx%00Xxxxxxxxx/XXX/XXX_XXXX_XXX_XXX_00000_X.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

43 Tamže.

44 To, že v tomto smere sa dá výrazným spôsobom napomôcť celému tomuto procesu aj prijatím podzákonných právnych noriem, dosvedčujú aj rokovania Výboru pre práva LGBTI osôb, v rámci ktorého participujú nielen neziskové organizácie z tretieho sektora, ale aj zástupcovia iných ústredných orgánov štátnej správy (predovšetkým už spomenuté ministerstvá a Ministerstvo spravodlivosti SR), v rámci ktorých sa daná problematika často riešila (v podstate od vzniku tohto výboru), avšak intenzívnejšie sa začala preberať od polky roka 2018, avšak bez nejakého konkrétneho výsledku, a to až dodnes. Predovšetkým k tomu pozri Zápisnica z 12. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 21.06.2018 o 9:00, bod 2. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021); Zápisnica z 13. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 19.09.2018 o 13:30, bod 1. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021); Zápisnica z 14. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 12.03.2019 o 14:00, bod 1. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021); Zápisnica z 15. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 27.06.2019 o 14:00, bod 1. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021); Zápisnica z 16. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 19.11.2019 o 13:00, bod 1. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021); Zápisnica z 17. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 11.06.2021 o 14:00, bod 1. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021). Uvedené zdôraznené časti zápisníc prezentujú dodnes neúspešné niekoľkoročné snaženie sa vybraných štátnych orgánov, aby sa prijali podzákonné právne predpisy (v podobe odborných usmernení), ktoré by riešili problematiku tranzície a otázku nútenej kastrácie. Žiaľ, k uvedenému dodnes nedošlo, pričom k dôvodom prečo nie, odporúčame pozrieť XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9 a 14. Dostupné na internete: xxxxx://xxx .xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa 30.10.2021); XXXXXXXXX, B. a kol. Otvorený list zástupcom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám. V Bratislave, zo dňa 31.03.2021. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xx/xxx/Xxxx/0000/xxxxxxxx%00xxxx_XX_00_0_0000.xxx (navštívené dňa 30.10.2021), prípadne xx XXXXXXXXX, Ria. Zmena pohlavia: Nerobte už z toho politiku a stanovte jasný postup, odkazujú lekári a experti ministerstvu.

A tak sa dostávame do situácie, keď síce na jednej strane v Slovenskej republike naďalej dochádza pri tranzícii trans ľudí k nútenej kastrácii, avšak na strane druhej absentuje komplexná zákonná či podzákonná (vykonávacia) právna úprava, ktorá by samotný priebeh bližšie a podrobnejšie upravovala, pričom tento stav trvá už dlhodobo. Netreba súčasne opomínať skutočnosť, že každý zásah do práv a slobôd jednotlivca by mal prebiehať v súlade s princípom legality ako kardinálnym princípom právneho štátu, ktorý je vyjadrený predovšetkým v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Uvedený princíp chráni občanov pred negatívnou činnosťou štátu, tzn. štátne orgány na jeho základe by nemali obmedzovať práva osôb vo väčšej miere, ako im dovoľuje zákon. Čo však ak absentuje zákon či iná podzákonná právna úprava? Nedošlo k závažnému opomenutiu v činnosti vybraných štátnych orgánov, ak sa nesnažia k náprave tohto stavu, keďže stále platí, že akékoľvek obmedzenie ľudského práva a slobody je možné učiniť len zákonom a na jeho základe?45 Samozrejme, niektorí by možno spochybňovali samotnú existenciu práva trans ľudí na prepis rodu bez nevyhnutnej podmienky povinnej kastrácie (sterilizácie),46 v tomto smere sa nám javí ako smerodajné pozrieť sa na vybrané medzinárodnoprávne štandardy jestvujúce v tejto oblasti, ktoré nám pomôžu vo vyvrátení tejto myšlienky.

1. Systém medzinárodnej ochrany ľudských práv trans ľudí

Dnešný systém medzinárodnej ochrany ľudských práv trans ľudí je skutočne rozsiahly a mnohovrstvový. Avšak nebolo to vždy tak. Predmetný systém je rezultátom predovšetkým posledných desaťročí, najmä obdobia od začiatku tretieho tisícročia. Všetky však majú spoločný cieľ – zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými ľuďmi a poskytnúť im bezpečné užívanie základných ľudských práv a slobôd, vrátane ich ochrany. Nie je nóvum uviesť, že ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne previazané a navzájom súvisiace.47 Trans ľudia tým, že sú stále tiež ľuďmi, požívajú rovnaké ľudské práva ako všetci jednotlivci, vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie, pričom to spočíva v zákaze diskriminácie (vrátane dôvodu rodovej identity48 či sexuálnej orientácie). Tento princíp našiel

In: Denník N, zverejnené dňa 01.04.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/0000000/xxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxx-xx-x- toho-politiku-a-stanovte-jasny-postup-odkazuju-lekari-a-experti-ministerstvu/?ref=tit (navštívené dňa 30.10.2021).

45 Tu si len dovoľujeme uviesť napríklad test legality, ktorý tvorí dôležitú súčasť testu proporcionality, zaužívaného argumentačného nástroja najvyšších súdnych autorít (vrátane Slovenska), pričom ide o vôbec prvý subtest, ktorý musí byť splnený, aby sa mohlo prikročiť k tým ďalším. Predmetný test legality sa predovšetkým sústreďuje na zistenie, či k obmedzeniu ľudského práva alebo slobody došlo na základe a v súlade so zákonom. Celkovo k testu proporcionality bližšie pozri BARAK, Aharon. Proportionality, Constitutional Rights and Their Limitations. Cambridge: Cambridge University Press, 2012, predovšetkým s. 83-98 a 243-370, prípadne problematike proporcionality sa venuje nedávno vydané pilotné číslo novozaloženého časopisu Ratio Publica, osobitne odporúčame pozrieť XXXXXXXX, Xxxxxx. Kritérium potřebnosti v judikatuře Ústavního soudu. In: Ratio Publica, Vol. 1, No. 1, 2021, s. 30-59, či XXXXX, Xxxxx. Vyvažovanie – nesúmerateľnosť, racionalita a tragédia. In: Ratio Publica, Vol. 1, No. 1, 2021, s. 60-79. Uvedené nie je nič prelomové v rámci teórie ústavného práva a naďalej platí a nie je spochybňované, že len „relevantný výsledok legislatívnej činnosti parlamentu je spôsobilý byť právnou normou, ktorá obmedzí právo alebo slobodu. Iné právne normy (napr. vyhlášky, výnosy, rozhodnutia, nariadenia vlády) obmedziť ľudské právo/slobodu nemôžu.“ XXXXX, Xxxxx. Úvod do problematiky ľudských práv. In: XXXXXXX, Xxxxxx a kol. Ústavné právo. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2016, s. 286.

46 Opätovne len poukážme na Eurobarometer uskutočnený v roku 2019, keď len 25 % opýtaných respondentov zo Slovenska si

myslí, že trans ľudom by mala byť vôbec umožnená zmena ich úradných dokumentov a listín (čím sme sa tiež zaradili do spodnej pätice v tomto prieskume). Pozri viac v Directorate-General for Justice and Consumers, Directorate-General for Communication. Special Eurobarometer 493. Discrimination in the European Union. Summary. May 2019, s. 24. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxxxx/xxxxxxx/xxxxxx/0000 (navštívené dňa 30.10.2021).

47 Porovnaj napríklad s čl. 1, 2 a 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxx.xxx.xx/xx- content/uploads/2012/06/UDHRvSVK.pdf (navštívené dňa 30.10.2021).

48 Nie zakaždým je v rámci enumerácie diskriminačných dôvodov uvedený(á) rod/rodová identita. Častokrát je uvedené obsiahnuté vo výklade pojmu „iné postavenie“ z pohľadu zákazu diskriminácie v rôznorodej judikatúre rozličných súdnych autorít. K tomu viac viď SABJAN, Xxxxxxx, XXXXXXX, Xxxxxx. Výklad pojmu „iné postavenie“ z pohľadu zákazu diskriminácie v judikatúre súdov. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2018, s. 7-16.

svoje premietnutie do mnohých medzinárodnoprávnych štandardov, a to či na globálnej úrovni, ale aj na tej „regionálnej“ (máme na myslí predovšetkým európsky priestor).49

1.1. Ochrana práv trans ľudí na globálnej úrovni

Globálnu úroveň ochrany práv trans ľudí je možné vidieť predovšetkým v činnosti Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“), pričom za kľúčové možno považovať predovšetkým nasledovné medzinárodne dokumenty prijaté orgánmi OSN:

- Charta OSN (najmä čl. 1);

- Všeobecná deklarácia ľudských práv (predovšetkým čl. 1, 2 a 7);

- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (predovšetkým čl. 2 a 26);

- Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (hlavne čl. 2

bod 2 a čl. 5);

- Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (najmä čl. 1);

- Rezolúcie prijaté Radou OSN pre ľudské práva s názvom:

o Ľudské práva, sexuálna orientácia a rodová identita z rokov 201150 a 2014,51

o Ochrana pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a

rodovej identity z roku 2016,52

o Udelenie a rozšírenie mandátu nezávislého experta na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.53

Ako je možno vidieť z vyššie uvedeného zoznamu medzinárodných dokumentov, postupne sa v rámci OSN popri všeobecných dokumentoch týkajúcich sa ľudských práv začali prijímať aj osobité dokumenty namierené na ochranu ľudských práv určitých skupín ľudí, vrátane trans ľudí. Uvedené je evidentné predovšetkým po začatí tohto tisícročia, najmä vďaka činnosti Rady OSN pre ľudské práva.

Osobitnú pozornosť na globálnej úrovni ochrany práv trans ľudí je potrebné venovať dokumentu s názvom tzv. Jogjakartské princípy (YP). Ide o síce právne nezáväzný dokument, avšak často sa na neho odvolávajú relevantné orgány nielen OSN, ale aj Rady Európy či Európskej únie, keďže vznikol ako výsledok expertízy mnohých odborníkov. Ešte v roku 2006 sa mnoho významných expertiek a expertov pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv z rôznych štátov stretlo a prijalo daná dokument o uplatňovaní medzinárodných ľudsko-

49 Regionálne systémy ochrany ľudských práv sú rôznorodé a v nich sa odrážajú isté špecifiká štátov, ktoré tvoria dané jednotlivé regióny. Dané systémy sa zvyknú členiť na európsky, americký, ázijský, arabský a africký.

50 Human Rights Council. Resolution: Human rights, sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 17 júna 2011-17/19 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/00 (navštívené dňa 30.10.2021).

51 Human Rights Council. Resolution: Human rights, sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 26 septembra 2014-27/32 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/00 (navštívené dňa 30.10.2021).

52 Human Rights Council. Resolution: Protection against violence and discrimination based on sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 20 júna 2016-32/2 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/0 (navštívené dňa 30.10.2021).

53 Human Rights Council. Resolution: Mandate of the Independent Expert on protection against violence and discrimination based

on sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 12 júla 2019-41/18 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/00 (navštívené dňa 30.10.2021). Uvedenou rezolúciou sa rozšíril mandát nezávislého experta, pričom ten mu bol udelený ešte v roku 2016 vyššie spomenutou rezolúciou Rady OSN pre ľudské práva z roku 2016. Jeho úlohou je najmä posudzovanie uplatňovania existujúcich medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o spôsoby, ako prekonať násilie a diskrimináciu osôb na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, prípadne identifikovať a riešiť príčiny takéhoto násilia a diskriminácie a vypracovávať výročné správy pre Radu.

právnych predpisov na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu.54 Ide o súbor právnych princípov podporujúcich a ukotvujúcich ochranu práv osôb s menšinovou sexuálnou orientáciou, ktorý má komplexný, vecný a prierezový charakter.55 Netreba opomenúť ani ich „aktualizáciu“, tzv. Jogjakartské princípy plus 10 (YP plus 10) z roku 2017, v rámci ktorých dochádza k doplneniu o ďalších deväť princípov a 111 dodatočných záväzkov štátov.56 Práve oba dokumenty (YP, ako aj YP plus 10) podľa mnohých odráža súčasný stav medzinárodnoprávnych ľudsko- právnych predpisov vo vzťahu k otázkam rodovej identity (a sexuálnej orientácie).57

1.2. Systém ochrany práv trans ľudí na regionálnej úrovni

Pre Slovensku republiku nie je významná len globálna úroveň systému ochrany práv trans ľudí, avšak azda podstatnejšia je práve regionálna úroveň ochrany ľudských práv, ktorá vzniká predovšetkým na pôde Európskej únie (predtým Európske spoločenstvá) a Rady Európy.

1.2.1. Európska únia

Európska únia (ďalej aj ako „EÚ“) dlhodobo presadzuje hodnoty rešpektovania ľudskej dôstojnosti, demokracie, slobody, právneho štátu, tolerancie, ako aj váženia si ľudských práv, vrátane osôb patriacich k menšinám. Bola to Amsterdamská zmluva z roku 1977, ktorá udelila orgánom EÚ kompetenciu konať v oblasti ochrany ľudských práv (predovšetkým Rade EÚ dala možnosť prijímať opatrenia na boj proti diskriminácii uskutočňujúcej sa na základe sexuálnej orientácie). Neskoršie právne predpisy a politiky EÚ zabezpečujú rovnosť a nediskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie, ktoré sú zakotvené v článkoch 10 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ako „ZFEÚ“), ako aj v článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ako „Charta“). Z uvedeného je zrejmé, že kardinálnou zásadou, na ktorej je EÚ založená, je zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá pred diskrimináciou chráni aj trans ľudí.

Medzi kľúčové dokumenty, ktoré je potrebné uviesť pri ochrane práv trans ľudí na úrovni EÚ,58 môžeme zaradiť:

- smernica EÚ o rodovej rovnosti (2006/54/ES), resp. v jej prepracovanej verzii;

- smernica o rodovej rovnosti v prístupe k tovaru a službám (2004/113/ES);

- smernica, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES);

- smernica o oprávnení na azyl v EÚ (2004/83/ES – aj s explicitným odkazom na

rodovú identitu a prejav)

- balík právnych predpisov EÚ o právach obetí (2011/0129; 2012/29) a mnohé ďalšie.59

54 Pre ucelené znenie pozri bližšie: The Yogyakarta Principles: Principles on the Application of International Human Rights Law in relation to Sexual Orientation and Gender Identity. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. org/wp- content/uploads/2016/08/principles_en.pdf (navštívené dňa 30.10.2021).

00 Xxxx xxxxx x XXXXX, Xxxxxx. Predslov. In: Úrad vlády Slovenskej republiky. Jogjakartské princípy. Bratislava: ŠEVT, a.s., 2011,

s. 4-5. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx//xxxx/xxx/0000_xxxxx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

56 Porovnaj s The Yogyakarta Principles plus 10: Additional Principles and State Obligations on the Application of International Human Rights Law in Relation to Sexual Orientation, Gender Identity, Gender Expression and Sex Characteristics to Complement the Yogyakarta Principles, s. 3-4. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx.xxx/xx- content/uploads/2017/11/A5_yogyakartaWEB-2.pdf (navštívené dňa 30.10.2021).

57 Bližšie pozri x XXXXXXXX, Xxxxxx. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: XXXXXXXXXX, Xxxxxx, XXXXX, Xxxxxxx, XXXXXXXX, Xxxx (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 19-20.

58 Pomimo už vyššie spomenutých všeobecne zameraných dokumentov EÚ (tzn. ZFEÚ a Charta).

59 Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka), s. 21. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

Priekopníkom v presadzovaní práv LGBTI ľudí sa v ostatnom období stáva predovšetkým Európsky parlament. Už v roku 1993 prijal uznesenie o rovnakých právach homosexuálov a lesieb v Európskom spoločenstve, v ktorom volal okrem iného po dekriminalizácii homosexuálnych aktov, antidiskriminačnej legislatíve, prístupe k manželstvu (alebo podobným právnym inštitútom) a rovnom prístupe pri adopciách. Odvtedy prijal množstvo uznesení s rôznymi požiadavkami práv LGBTI ľudí, vrátane aj nedávneho Uznesenia zo 14. septembra 2021 o právach LGBTIQ osôb v EÚ (2021/2679(RSP)), v rámci ktorého opätovne zdôraznil potrebu rešpektovania základných práv LGBTIQ osôb v EÚ, keďže dochádzalo vo viacerých krajinách k diskriminácii dúhových rodín a ich detí na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity pri uplatňovaní základného práva osôb na voľný pohyb v rámci EÚ.60

Súčasne nemožno opomenúť skutočnosť, že Európska komisia prijala 12. novembra 2020 vôbec prvú stratégiu rovnosti LGBTIQ na roky 2020-2025, ktorá má zabezpečiť „Úniu rovnosti“, keď sa bude zameriavať na stále pretrvávajúce nerovnosti a diskriminačné konania smerované voči LGBTIQ ľuďom v mnohých členských štátoch EÚ.61 V nej je opätovne zdôraznená potreba zlepšenia ochrany trans ľudí, predovšetkým sú kritizované nepotrebné požiadavky kladené národnými právnymi systémami na právne uznanie trans ľudí (ide predovšetkým o podmienky nevyhnutných chirurgických zákrokov a sterilizácie).62 Komisia si v tomto smere kladie za cieľ výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi o tom, ako zaviesť vhodné právne predpisy a postupy v oblasti uznávania rodu založené na princípe sebaurčenia (a dokonca bez obmedzenia veku).63

Je evidentné, že problematika nediskriminácie osôb z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity sa postupne dostala medzi priority v rámci ľudskoprávnej politiky EÚ, pričom sa jej venuje predovšetkým v kontexte presadzovania rodovej rovnosti, ako aj v kontexte ochrany obetí trestných činov.

Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ako „SD EÚ“). Už v roku 1996 SD EÚ v prípade P. v S. a Cornwall County Council dospel k záveru, že pôsobnosť zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami sa nemôže obmedzovať len na zákaz diskriminácie z dôvodu tej skutočnosti, že osoba je mužského alebo ženského pohlavia. Potvrdil, že aj trans človek, ktorý bol diskriminovaný, môže byť chránený zákazom diskriminácie z dôvodu pohlavia, ak úplne zmenil alebo mení prepis rodu.64 V nasledujúcich rokoch SD EÚ vydal množstvo ďalších rozhodnutí, ktoré viedli k odstráneniu diskriminácie vedenej voči trans ľuďom v rôznorodých podobách,65 avšak je potrebné uviesť, že sa častejšie pri problematike ochrany práv trans ľudí argumentuje činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP“), než SD EÚ. Z tohto dôvodu bližšiu pozornosť budeme venovať rozhodovacej činnosti ESĽP.

60 Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2021 o právach LGBTIQ osôb v EÚ (2021/2679(RSP)), predovšetkým body 2-5. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxx.xxxxxx.xx/xxxxx/xxxxxxxx/XX-0-0000-0000_XX.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

61 European Commission. Union of Equality: LGBTIQ Equality Strategy 2020-2025 (COM(2020) 698). Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions. Brusel, 2020, s. 3. Dostupné na internete: xxxxx://xxx-xxx.xxxxxx.xx/xxxxx- content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0698&from=EN (navštívené dňa 30.10.2021).

62 Tamže, s. 16.

63 Tamže, s. 16-17.

64 CJEU, P v. S and Cornwall County Council, C-13/94, 30 Apríl 1996.

65 Uveďme napríklad: CJEU, K.B. v National Health Service Pensions Agency and Secretary of State for Health, Case C-117/01, 7 January 2004; XXXX, Xxxxx Xxxxxxxx Xxxxxxxx v Secretary of State for Work and Pensions, Case C-423/04, 27 April 2006; XXXX, Xxxxx Xxxxxx v. Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, Case C-267/06, 1 April 2008 a ďalšie.

1.2.2. Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva

Rada Európy (obdobne ako OSN) postupne prijímala dôležité dokumenty zamerané na ochranu ľudských práv LGBTI ľudí. Esenciálnym (ale všeobecným) dokumentom ochrany základných ľudských práv je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), pričom k špecifickej úprave ochrany rodovej identity pristupovala v neskoršom období.66 Medzi najdôležitejšie dokumenty prijaté orgánmi Rady Európy a týkajúce sa ochrany trans ľudí (popri Dohovore) môžeme uviesť:

- Odporúčanie č. 1117 z roku 1989, ktorým Parlamentné zhromaždenie vyzvalo členské štáty k tomu, aby podnikli kroky na ochranu trans sexuálnych osôb a prijali právne predpisy na dosiahnutie tohto cieľa;67

- Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji

proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) z roku 2011;68

- Odporúčanie CM/Rec(2010)5 z roku 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, ktoré obsahuje rozsiahly súbor opatrení a nástrojov na presadzovanie ľudských práv LGBTI ľudí v členských štátoch Rady Európy. S ohľadom na tému tohto príspevku, samotné odporúčanie obsahuje okrem iného aj požiadavku odmietnutia neodôvodnených podmienok v oblasti zdravotníctva pri prepise rodu (resp. pri jeho právnom uznaní);69

- významnou je aj Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1945 z roku 2013 s názvom Ukončenie vynútených sterilizácií a kastrácií, keď hneď v prvom bode tejto rezolúcie je uvedené: „Vynútené, nereverzibilné sterilizácie a kastrácie predstavujú vážne porušenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti a nemôžu byť akceptované v členských štátoch Rady Európy.“ Zároveň z celej rezolúcie je zrejmá zásadná myšlienka, že nútené sterilizácie či kastrácie by nemali mať miesto v 21. storočí v modernej a demokratickej krajine;70

- Odporúčanie č. 2021 z roku 2013 s názvom „Boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity“, ktoré v zásade nadväzuje na predošlé dva dokumenty a opätovne poukazuje na potrebu zavedenia určitých opatrení, ktoré

66 Aj dodnes orgány Rady Európy pristupujú k ochrane rodovej identity pri starších všeobecných dokumentov (vrátane Dohovoru) cez kategóriu „iné postavenie“. Bližšie k tomu opätovne pozri SABJAN, Xxxxxxx, XXXXXXX, Xxxxxx. Výklad pojmu „iné postavenie“ z pohľadu zákazu diskriminácie v judikatúre súdov. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2018, s. 7-12.

67 Viac pozri v Recommendation 1117 (1989) Condition of Transsexuals, predovšetkým bod 4 [online]. Dostupné na internete:

xxxx://xxxxxxxx.xxx.xxx/xx/xxx/XXxx/Xxxx-XxxXxxxxxx-xx.xxx?XxxxXXx00000 & lang=en (navštívené dňa 30.10.2021).

68 Istanbulský dohovor je významný pre ochranu práv trans ľudí z toho dôvodu, že obsahuje definíciu rodu (gender, pozri konkrétne čl. 3, písm. c) daného dohovoru) a ako prvý dohovor upravuje popri pohlaví, rode, sexuálnej orientácii ako diskriminačný dôvod aj rodovú identitu (gender identity) – porovnaj s čl. 4 ods. 3 dohovoru. Samotný dohovor je možné nájsť tu: xxxxx://xxx.xxxxxx.xxx.xx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/Xxxxxxx_XX_x_xxxxxxx_xxxxxxxx_xx_xxxxxx0.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

69 „V niektorých krajinách sú podmienkou oprávnenosti na podrobenie sa zmene pohlavia také procedúry, ako je napr. nezvratná sterilizácia, hormonálna liečba, predchádzajúce chirurgické zákroky a niekedy aj doklad o schopnosti danej osoby dlhodobo žiť s novým pohlavím (tzv. „test skutočného života“ – real life experience). V tejto súvislosti by sa mali prehodnotiť existujúce požiadavky a postupy s cieľom odstrániť tie z nich, ktoré sú neprimerané. Treba najmä poznamenať, že niektoré osoby nebudú zo zdravotných dôvodov schopné absolvovať všetky požadované hormonálne a/alebo chirurgické procedúry. Podobné predpoklady sa spájajú aj s právnym uznaním zmeny pohlavia, ktoré môže byť podmienené viacerými procedúrami a predbežnými požiadavkami, medzi ktoré môžu patriť aj zmeny fyzickej povahy. (...) Štáty by mali tiež zabezpečiť, aby postupy potrebné na právne uznanie zmeny pohlavia a mena osoby boli rýchle, transparentné, dostupné, a aby sa pri nich rešpektovala fyzická integrita osoby a jej súkromný život (tak, aby sa o zmene pohlavia nemohla dozvedieť žiadna tretia osoba).“ Recommendation CM/Rec(2010)5 to member states on measures to combat discrimination on grounds of sexual orientation or gender identity, dôvodová správa, čl. IV, body 20-21 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx/xx/xxx/xxxx/xxx- 2010-5 (navštívené dňa 30.10.2021).

70 Porovnaj s Resolution 1945 (2013) Putting an end to coerced sterilisations and castrations, predovšetkým bod 1 a 4 [online].

Dostupné na internete: xxxxx://xxxx.xxx.xxx/xx/xxxxx/00000/xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

zabránia v pokračovaní výskytu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej

identity;71

- Rezolúcia č. 2048 z roku 2015 s názvom „Diskriminácia namierená voči transrodovým ľuďom v Európe“, v rámci ktorej Parlamentné zhromaždenie opätovne vyzývalo členské štáty k viacerým krokom, predovšetkým:

o vypracovať rýchle, transparentné a dostupné postupy založené na princípe sebaurčenia, ako aj pri zmene mena a registrácii pohlavia transrodových ľudí v rodných listoch, preukazoch totožnosti, pasoch, osvedčeniach o vzdelaní a iných obdobných dokumentoch a súčasne aj sprístupniť tieto postupy všetkým ľuďom, ktorí ich chcú vyžiť, bez ohľadu na vek, zdravotný stav, finančnú situáciu alebo register trestov (6.2.1.);

o zrušiť sterilizáciu a iné povinné lekárske ošetrenie, ako aj diagnostiku duševného zdravia ako nevyhnutnú právnu požiadavku na uznanie rodovej identity osoby v zákonoch upravujúcich postup na zmenu mena a zapísaného rodu (6.2.2.) a mnohé ďalšie.72

Z vyššie uvedeného zoznamu dokumentov je pomerne ľahko zistiteľný postoj orgánov Rady Európy k vytýčenej problematike a posledné desaťročie zreteľne zaznievajú výzvy pre členské štáty, aby zabezpečili legislatívne i iné opatrenia, ktoré nebudú spôsobovať diskrimináciu voči trans ľuďom v Európe. Treba však uviesť, že v tomto smere Parlamentné zhromaždenie a iné inštitúcie (napr. Komisár pre ľudské práva Rady Európy73) nasledujú cestu, ktorú predznamenal a vytýčil svojou rozhodovacou činnosťou Európsky súd pre ľudské práva.

Spočiatku však ESĽP bol v otázkach súvisiacich s trans ľuďmi pomerne zdržanlivý, zvrat nastal predovšetkým v posledných rokoch, keď došlo v rámci rozhodovacej činnosti ESĽP k výraznému posunu v prospech práv trans ľudí. Judikatúra ESĽP k právam trans ľudí sa vyvíjala predovšetkým vo vzťahu k čl. 3 (zákaz mučenia), čl. 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), čl. 12 (právo uzatvoriť manželstvo) a čl. 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie).

Prvým významnejším rozsudkom, ktorý sa dotýkal práv trans ľudí, je dnes už známy rozsudok Xxxx proti Spojenému kráľovstvu,74 ktorý sa týkal požiadavky zmeny údajov v oficiálnych dokumentov na základe zmeny xxxxxxxx xxxx Xxxxx. V tomto prípade ESĽP ešte ponechal Veľkej Británii pomerne široký priestor na úvahu, čo do otázky právnej úpravy zmeny pohlavia. Súd poukázal na to, že by umožnenie zmeny pohlavia operovaným transsexuálom v oficiálnych matričných záznamoch znamenalo pre Veľkú Britániu rozsiahlu zmenu ich právnej úpravy v oblasti matričných záznamov a takéto zásadné „prekopanie“ legislatívy nemôže ESĽP od Británie vyžadovať ani v rámci pozitívnych záväzkov vyplývajúcich pre štát v zmysle čl. 8 Dohovoru.75

71 Porovnaj s Recommendation 2021 (2013) Tackling discrimination on the grounds of sexual orientation and gender identity [online]. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxx.xxx.xxx/xx/xxx/XXxx/Xxxx-XXX0XXXX-XX.xxx?xxxxxxx00000&xxxxxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

72 Celkovo pre viac pozri bod 6 danej rezolúcie, viac bližších informácií je možne nájsť v Resolution 2048 (2015) Discrimination against transgender people in Europe [online]. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxx.xxx.xxx/xx/xxx/XXxx/Xxxx-XXX0XXXX- EN.asp?fileid=21736 (navštívené dňa 30.10.2021).

73 Komisár pre ľudské práva Rady Európy sa taktiež hlási k Jogjakartským princípom, pričom ich považuje za dôležitý nástroj na

určenie povinností štátov rešpektovať, chrániť a plniť ľudské práva všetkých osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. Pozri v Discrimination on grounds of sexual orientation and gender identity in Europe. Strasbourg: Council of Europe Publishing, 2011, s. 11, 40-41. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx/x/xxxxxxxxxxxx/xxxxxx/xxxx/xxxxxxxxx0000_xx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

74 XXxXX, Xxxx x. the United Kingdom, No. 9532/81, rozsudok zo dňa 17 október 1986.

75 Tamže, body 42-47.

Uvedený pohľad ESĽP neskôr modifikoval, pričom zásadným je v tomto smere prípad Xxxxxxxxx Xxxxxxx proti Spojenému kráľovstvu.76,77 ESĽP v tejto veci judikoval, že neprípustnosť procedúry zmeny pohlavia pre trans ľudí je porušením čl. 8 Dohovoru. V tomto smere sa potvrdilo právo trans človeka mať možnosť uviesť svoju vnútornú a vonkajšiu identitu do súladu, pričom uvedené rozhodnutie ESĽP v najbližších rokoch potvrdil hneď vo viacerých ďalších prípadoch.78

Avšak skutočne „revolučným“ a v našom stredoeurópskom priestore až

„kontroverzným“ rozhodnutím bol rozsudok ESĽP vo veci A.P., Xxxxxx a Nicot proti Francúzsku.79 Francúzskym sťažovateľom nebola umožnená zmena pohlavia, pretože v čase keď tak chceli učiniť, platné a účinné francúzske zákony podmieňovali registráciu zmenu pohlavia podstúpením chirurgického zákroku, pričom následok takéhoto zákroku by bol s najväčšou pravdepodobnosťou znemožnenie reprodukčnej funkcie (sterilizácia). Uvedené však sťažovatelia nechceli podstúpiť. Z tohto dôvodu, po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy, sa sťažovatelia obrátili na ESĽP. Ten v tejto veci zdôraznil na viacerých miestach, že nie je prípustné podmieňovať uznanie sexuálnej/rodovej identity trans ľudí podstúpením chirurgického zákroku alebo inej formy sterilizácie. Súčasne súd poukázal na to, že tento zákrok je prípustný len v prípade, keď si ho trans človek sám praje podstúpiť, nesmie však byť nevyhnutnou podmienkou pre uskutočnenie zmeny pohlavia v oficiálnych registroch štátu. Celkovo môžeme uviesť, že z predmetného rozsudku vyplýva záver, že podmieňovanie uznania rodovej identity (vrátane úradnej zmeny pohlavia) podmienkou podstúpenia chirurgického zákroku (prípadne sterilizáciou), pri ktorom je vysoká pravdepodobnosť neplodnosti, je v rozpore Dohovorom, keďže dochádza k nerešpektovaniu práva na súkromný život a telesnú integritu, ktoré sú zaručené čl. 8, ako aj čl. 3 Dohovoru.80

V čom spočíva už vyššie spomínaná kontroverznosť tohto rozsudku v našich

stredoeurópskych „končinách“? Je tomu tak z toho dôvodu, že tak Slovenská republika, ako aj Česká republika, majú explicitne či implicitne zavedenú právnu úpravu a spoločenskú prax, že na to, aby trans človek mohol zmeniť pohlavie, musí podstúpiť minimálne sterilizáciu, ak nie rovno kastráciu. Slovenskú aktuálnu právnu (ne)úpravu sme si už rozanalyzovali v predchádzajúcej kapitole, tak na tomto mieste len v krátkosti uveďme, aká je situácia u nášho západného suseda.

Na rozdiel od Slovenska, Česká republika pri prijímaní svojho občianskeho zákonníka prijala aj explicitnú právnu úpravu venujúcu sa tranzícii trans ľudí. Samotná zmena pohlavia je upravená v § 29 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, pričom v rámci ods. 1 je stanovená prvá nevyhnutná podmienka, aby vôbec došlo k zmene pohlavia – chirurgický zákrok, na ktorý má nadväzovať aj premena pohlavných orgánov.81 Zo samotného znenia tohto ustanovenia nie je úplne jasné, čo všetko sa chirurgickým zákrokom uskutoční, aby sme to

76 ECtHR, Xxxxxxxxx Xxxxxxx v. the United Kingdom, No. 28957/95, rozsudok zo dňa 11 júla 2002.

77 Pre vývoj rozhodovacej činnosti ESĽP v tejto oblasti odporúčame pozrieť XXXXXX, X. Xxxxxxxx, VOETEN, Xxxx. International Courts as Agents of Legal Change: Evidence from LGBT Rights in Europe. In: International Organization, Vol. 68, č. 1, 2014, s. 87-91.

78 Predovšetkým ide o prípady ECtHR, Xxx Xxxx x. Germany, No. 35968/97, rozsudok zo dňa 12. júna 2003; ECtHR, X. x. Lithuania,

No. 27527/03, rozsudok zo dňa 11 septembra 2007; či ECtHR, X.X. x. Turkey, No. 14793/08, rozsudok zo dňa 10. júna 2015.

79 ECtHR, A.P., Xxxxxx and Nicot v. France, No. 79885/12, 52471/13 a 52596/13, rozsudok zo dňa 6 apríla 2017.

80 „ESĽP v tomto prípade priznal príslušnému štátu obmedzený manévrovací priestor, pretože v stávke bola telesná integrita jednotlivcov a ich rodová identita.“ XXXXXXXX, Xxxxxx. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: XXXXXXXXXX, Xxxxxx, XXXXX, Xxxxxxx, XXXXXXXX, Xxxx (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část VI. Translidé nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 23.

81 Ucelené znenie tohto ustanovenia je nasledovné: „Změna pohlaví člověka nastává chirurgickým zákrokem při současném znemožnění reprodukční funkce a přeměně pohlavních orgánů. Má se za to, že dnem změny pohlaví je den uvedený v potvrzení vydaném poskytovatelem zdravotních služeb.“

zistili, musíme svoju pozornosť obrátiť na Doporučený postup pro sexuology v péči o transsexuální pacienty, ktorý bol v roku 2020 schválený odbornou lekárskou komunitou, z ktorého je zreteľné (aj pre medicínskeho laika), že trans človek musí podstúpiť závažné a rozsiahle operácie.82

Druhou podstatnou podmienkou vyplývajúcou z ust. § 29 ods. 1 Občanského zákonníka pri zmene pohlavia je znemožnenie reprodukčnej funkcie. To sa dá dosiahnuť sterilizáciou, ktorou sa zabráni plodnosti vďaka odstráneniu či poškodeniu pohlavných žliaz. Konkrétne zákonné podmienky pre uskutočnenie sterilizácie možno nájsť v § 13 až 16 zákona č. 373/2011 Sb. o specifických zdravotních službách (ďalej len ako „ZSZS“). Problematickým ostáva však aj tá skutočnosť, že pri operáciách trans ľudí v Českej republike často nedochádza „len“ k sterilizácii, ale až ku kastrácii, keďže sa dodnes využívajú aj tie chirurgické zákroky, ktoré vedú k úplnému odstráneniu pohlavných žliaz.83

Súhrnom, pre dosiahnutie zmeny pohlavia sa tak v podmienkach Českej republiky vyžaduje chirurgický zákrok pri súčasnom znemožnení reprodukčnej funkcie a premene pohlavných orgánov. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, z právneho hľadiska (de lege lata) nie je možné uznať danú osobu ako osobu opačného pohlavia. Práve táto legislatíva, ako aj prax a právna (ne)úprava na Slovensku, je v zjavnom rozporu s rozhodnutím ESĽP vo veci A.P., Garçon a Nicot proti Francúzsku. Keďže tak Česká republika, ako aj Slovenská republika sú zmluvnou stranou Dohovoru, je ich povinnosťou uviesť zákonné ustanovenia do súladu s judikatúrou ESĽP. V opačnom prípade môže dôjsť k situáciám, že konkrétne prípady o sťažnostiach podané pred ESĽP zo strany občanov oboch krajín v tejto veci budú zo strany súdu vyhodnotené tak, že nastalo porušenie Dohovoru a dôjde k rôznym sankčným mechanizmom. Uvedené však naďalej nepopchlo ani jedného zo zákonodarcov oboch krajín a naďalej pretrváva tento zjavný nesúlad, pričom právnu úpravu v oboch krajinách prevažne potvrdzujú aj ich súdne autority vo svojich recentných rozhodnutiach.84

82 V tomto smere dané odporučenie odkazuje na starší dokument Doporučený postup při provádění chirurgických zákroků směřující ke změně pohlaví transsexuálních pacientů, ktorý sa uplatňoval pred týmto novším odporúčaním. Porovnaj x XXXXX, Xxxxx. Doporučený postup pro sexuology v péči o transsexuální pacienty. In: Česká a slovenská psychiatrie. Roč. 116, č. 2, 2020, s. 105-107. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxxxxxxxx.xx/xxxxx/XXX_0000_0_000_000.xxx (citované dňa 30.10.2021). Staršie odporúčanie stanovovalo nasledovné chirurgické zákroky, ktoré smerovali k zmene pohlavia:

Female-to-male:

a) mastektomie (odstranění nebo redukce prsou); b) hysterektomie (odstranění dělohy); c) oboustranná ovariektomie (odstranění vaječníků); d) metaidoioplastika (konstrukce mikropenisu); e) faloplastika (konstrukce penisu); f) scrotoplastika (konstrukce šourku); g) urethroplastika (plastika močové trubice).

Male-to-female:

a) orchiektomie (odstranění varlat); b) penektomie (odstranění penisu); c) vaginoplastika (plastika vagíny); d) klitorideoplastika (plastika klitorisu); e) labioplastika (plastika stydkých pysků).

Pre viac pozri v Doporučený postup při provádění chirurgických zákroků směřující ke změně pohlaví u transsexuálních pacientů, Věstník ministerstva zdravotnictví České republiky, 09.11.2012, 2012. č. 8, s. 5.

83 Viac pozri v predchádzajúcej poznámke pod čiarou, keď medzi bežné chirurgické zákroky, ktoré smerujú k zmene pohlavia patria aj: hysterektomia (odstránenie maternice); obojstranná ovariektomia (odstránenie vaječníkov); orchiektomia (odstránenie semenníkov) či penektomia (odstránenie penisu). Ku kastrácii a jej rizikám pozri viac aj v TĚŠINOVÁ, Xxxx, XXXXXXX, Xxxxx, XXXXXXX, Xxxxx. Medicínské Právo. Praha: X.X. Xxxx, 2019, s. 211-215.

84 V rámci podmienok ČR pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30. mája 2019, spis. zn. 2 As 199/2018 – 37; či v podmienkach SR pozri bližšie rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. októbra 2020, spis. zn.: 24S/227/2019. Pre úplnosť informácii ešte dodajme, že momentálne prebieha na Ústavnom súde ČR konanie o návrhu na zrušenie § 29 ods. 1 Občanského zákonníka, ako aj iných súvisiacich právnych ustanovení, pričom Ústavní súd ČR má meritórne posúdiť, či postup nižších súdov v ČR (Najvyšší správny súd a Mestský súd v Prahe), keď nenasledovali pri hodnotení danej veci spomínané rozhodnutie ESĽP vo veci A.P., Garçon a Nicot proti Francúzsku, nebolo z ich strany protiústavné a či svojimi rozhodnutiami neporušili povinnosť dodržiavania medzinárodných záväzkov ČR. Bližšie informácie pozri v Uznesení Ústavného súdu ČR zo dňa 11. februára 2020, bod 10, spis. zn.: II.ÚS 2460/19. Žiaľ, v čase vyhotovovania tohto článku ešte v danej veci nebolo meritórne rozhodnuté v pléne Ústavného súdu ČR.

1.3. Súhrnom

Globálny a regionálny medzinárodný systém ochrany práv trans ľudí prechádza dôležitým obdobím. Napriek tomu, že neexistuje žiadna medzinárodná zmluva, ktorá by sa explicitne a výlučne venovala trans ľuďom, v ostatnom období stále vzrastá záujem o danú problematiku zo strany viacerých významných ľudsko-právnych medzinárodných orgánov. Tie (vrátane orgánov OSN) ustálene potvrdzujú, že bez ohľadu na výslovné znenie základných dokumentov o ľudských právach, zásady a záruky v nich obsiahnuté, sa vzťahujú aj na trans ľudí v plnom rozsahu. V európskom priestore na uvedené tvrdenia poukazujú posledné roky jednak orgány EÚ (predovšetkým Európsky parlament, Európska komisia a SD EÚ), ako aj Rada Európy na čele s jej ESĽP. V spoločnom úsilí všetkých zainteresovaných orgánov sa podarilo výrazným spôsobom zvýšiť uznanie a ochranu práv trans ľudí v Európe.

Je však nutné podotknúť, že uvedené medzinárodnoprávne štandardy sa nepremietli v ucelenosti a úplnosti do všetkých právnych poriadkov členských štátov EU či Rady Európy. Aj dnes existuje viacero krajín, ktoré naďalej vyžadujú pre právne uznanie prepisu rodu: a) buď nevyhnutné podstúpenie chirurgického zákroku na „zmenu pohlavia“; b) ako aj preukázanie, že podstúpili proces sterilizácie alebo inak potvrdiť informáciu, že nie sú už schopní reprodukcie. Aj na základe informácií, ktoré sme uviedli v kapitole č. 2 nie je prekvapením, že Slovenská republika vyžaduje obidve podmienky na úspešné zavŕšenie právnej tranzície pri „zmene pohlavia“.

Pri tom už len na základe vyššie analyzovanej sudcovskej činnosti ESĽP je evidentné, že kladené chirurgické požiadavky pri prepise rodu odrážajú nesprávny predpoklad, že fyzické (invazívne) zásahy sú neoddeliteľnou súčasťou procesov rodovej zmeny a že každý trans človek automaticky nevyhnutne túži zmeniť svoje telo (najmä svoje pohlavné orgány) na tie, ktoré má opačné pohlavie. Podobne aj ukladanie sterilizačných (či až kastračných) povinností vyplýva z historických obáv a predsudkov, že ak by jednotlivci splodili potomstvo potom, čo boli zákonne potvrdení ako osoby opačného pohlavia, viedlo by to k „nevhodným reprodukčným praktikám“ (napr. „tehotní muži“).85 Žiaľ, obidva pohľady výrazným spôsobom skresávajú skutočnosť, ako trans ľudia „prežívajú“ svoje telá a neochota bližšie porozumieť ich motiváciám a správaniu naďalej podporuje pretrvávanie nesprávnych predsudkov a nepochopení o trans ľuďoch.86

4 Závery a vybrané úvahy de lege ferenda

Na základe vyššie uskutočnenej analýzy je možné vyvodiť viaceré závery, ktoré by nepochybne napomohli k lepšiemu uplatneniu práv trans ľudí na Slovensku, ako aj k zníženiu dodnes pretrvávajúcim predsudkom a poverám, ktoré často vyvrchoľujú až v diskriminačnom správaní sa voči tejto komunite v naše spoločnosti. Niektoré z nich môžu slúžiť potenciálne

85 Pritom je potrebné zdôrazniť, že výskyt „tehotných mužov“ je skutočne ojedinelý. Je tomu tak aj z toho dôvodu, že jedinci, ktorí skutočne trpia rodovým nesúladom, pociťujú averziu nielen k svojim telesným častiam, ktoré zodpovedajú nechcenému rodu (najmä prsníky a ženské genitálie v prípade transrodových mužov a mužské genitálie v prípade transrodových žien), ale aj k biologickým funkciám spojeným s daným rodom (v prvom prípade napríklad menštruačný cyklus, v druhom močenie postojačky). Xxxxxx Xxxxxxx, psychiater dlhodobo sa venujúci problematike trans ľudí, k predmetnému uviedol nasledovné stanovisko: „Vedomé a chcené absolvovanie tehotenstva a pôrodu u transrodového muža s rodovým nesúladom považujem za niečo, čo je kontradiktorické k jeho stavu a čo by viedlo k jeho výraznému psychickému zhoršeniu. Samozrejme, mohlo by ísť aj o transrodovosť v širšom zmysle, teda o jedinca, ktorý nemal diagnostikovaný rodový nesúlad alebo rodovú dysfóriu, ale v rámci spomenutých stavov je tehotenstvo v prípade mužskej identity niečo, čoho by sa daný jedinec stránil ako čert kríža.“ XXXXXXX, Xxxxxx. Tehotných transrodových mužov sa nemusíme báť. In: Denník N, zverejnený dňa 07. 06. 2019. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/xxxx/0000000/xxxxxxxxx-xxxxxxxxxxxxx-xxxxx-xx-xxxxxxxx-xxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

86 Pre viac informácií odporúčame pozrieť predovšetkým xxx xxx XXXXX, Xxxxxxxxx, XXXXX, Xxxxx. Trans and intersex equality rights in Europe – a comparative analysis. Brusel, 2018, s. 60-63. Dostupné na internete: xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxx/xxxxx/xxxxxxx/xxxxx/xxxxx_xxx_xxxxxxxx_xxxxxxxx_xxxxxx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

ako námet na prijatie novej právnej úpravy, ktorá by nepochybne znamenala krok vpred v ochrane práv trans ľudí. Ako najpodstatnejšie závery možno uviesť:

I. V prípade, ak by sa skutočne prijímala komplexnejšia právna úprava, ktorá by buď upravovala postavenie trans ľudí v našej spoločnosti, či sa bližšie venovala procesu tranzície trans ľudí, bolo by skutočne vhodné v prvom rade prehodnotiť doteraz používanú (právnu) terminológiu. Tá súčasná zaužívaná totiž v niektorých prípadoch nedáva zmysel, resp. minimálne ide o značne nepresné pojmy. Ako typický príklad si môžeme uviesť pojem „zmena pohlavia“, keďže ako sme si už uviedli, geneticko-biologicky nie je možné zmeniť pohlavie. Preto je vhodnejšie používať pojem „prepis rodu“, ktorý viac vystihuje samotný proces tranzície, ktorý musí trans človek podstúpiť. Zároveň chirurgické zákroky nevedú k zmene pohlavia, ale ide o operácie „prispôsobenia sa pohlaviu“. Ďalej tu máme pomerné širokú škálu pojmov, ktoré sa používajú pri opise a zadefinovaní jedného a toho istého javu. Napríklad namiesto toho, aby sme všade používali pojem „rodová identita“ (teda hovoríme o vnútornom pocite príslušnosti človeka k danému rodu) často sa používajú iné výrazy, ktoré len spôsobujú nejasnosti a neurčitosť v ich následnej aplikačnej praxi.87 Zároveň by bolo vhodné, aby sa v tomto diskurze začali používať primeranejšie pojmy, ktoré nemajú negatívny obsah na základe minulého používania v našej spoločnosti. Napríklad je vhodnejšie používať pojmy ako LGBTI ľudia, páry rovnakého pohlavia, coming out, než tie typu transsexuáli/homosexuáli, sexuálne menšiny či priznať sa k transsexualite/homosexualite.88 Uvedené len zbytočne prispieva k vytváraniu/pretrvávaniu zavádzajúcich predsudkov a stereotypov.89

II. Kľúčovým záverom tohto článku je už skutočne nevyhnutná potreba vyriešenia situácie, keď súčasná právna úprava v Slovenskej republike nedostatočne upravuje samotný proces tranzície. Namiesto parciálnej právnej úpravy je skutočne vhodné prijať takú, ktorá by riešila proces tranzície komplexne a podrobne. Nedochádzalo by k súčasnej situácii, že hlavná zodpovednosť je „hodená“ na lekárov, pričom tí nemajú žiadne bližšie usmernenie ako postupovať pri vyhotovovaní lekárskeho posudku, ktorý je tak dôležitý pri právnom uznaní „zmeny pohlavia“ v našich podmienkach. Z tohto dôvodu väčšina lekárov postupuje (či už na základe zotrvačnosti alebo zo svojho presvedčenia) na základe Oznámenia MZ SR, ktoré však zďaleka nereflektuje aktuálny ľudskoprávny vývoj v spoločnosti i v zdravotníctve a súčasne stratilo svoju právnu platnosť a účinnosť. Z tohto dôvodu máme za to, že slovenský zákonodarca by mal prijať príslušnú právnu úpravu smerujúcu k regulácii procesu tranzície. Žiaľ, uvedené odporúčanie však zrejme nie je realizovateľné, keďže v poslednom období v rámci činnosti NR SR je možné badať skôr odmietavý

87 Napríklad v § 2a ods. 11 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa používa pojem „pohlavná a rodová identifikácia“. Pritom v iných právnych predpisoch už je používaný aj pojem „rodová identita“ – pozri viac v § 19a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle.

88 Pre viac takýchto pojmov a výrazov pozri bližšie Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka), príloha č. 1 a 2. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

89 V tomto smere je vhodné podotknúť, že už máme viaceré krajiny, ktoré uvedené reflektujú a máme sa kde inšpirovať. Naopak, máme aj krajiny, ktoré naďalej zotrvávajú pri už prekonanej terminológii, dokonca ju aj nanovo prijímajú/potvrdzujú – ako príklad sme si uviedli Českú republiku, ktorá naďalej má v Občanském zákonníku a príslušných právnych predpisoch pojem

„zmena pohlavia“, a to aj napriek vyššie uvedeným výhradám voči predmetnému pojmu.

postoj voči LGBTI témam (vrátane tých o trans ľuďoch).90 Preto sa javí viac prechodné to riešenie, že Ministerstvo zdravotníctva SR (v spolupráci s ďalšími príslušnými ministerstvami) príjme vykonávací právny predpis, ktorý by bližšie upravoval samotný proces tranzície. Už niekoľko rokov sa rieši táto téma prijatia určitého odborného usmernenia zo strany Ministerstva zdravotníctva SR na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia,91 avšak stále neúspešne. A to napriek tomu, že v minulosti boli vytvorené viaceré pracovné skupiny pri ministerstve, ktoré sa uvedenému venovali. Dokonca odborná skupina na čele s MUDr. Xxxxxxxx Xxxxxxxxxx, PhD., pripravila ešte v roku 2019 dokument, ktorý získal podporu viacerých odborných lekárskych spoločností, avšak samotná publikácia tohto usmernenia vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR dodnes nenastala.92 A tak sa opätovne nevyužila možnosť vytvoriť jasné pravidlá pre „zmenu pohlavia“ v rámci právnej tranzície, pričom je otázne, či samotné odmietnutie malo medicínsko-odborný dôvod, alebo len čisto politický.93 Žiaľ, zrejme druhá alternatíva je pravdepodobnejšia, aj keď práve prijatie vykonávacieho právneho predpisu samotným ministerstvom by bolo viac než nápomocné a v mnohom by pomohlo pri poskytovaní adekvátnej zdravotnej starostlivosti v tejto oblasti a prispelo by k zvýšeniu ochrany práv trans ľudí v procese tranzície.

III. Na tomto mieste by sme nechceli v úplnosti navrhovať, aký konkrétny obsah by mala mať nami navrhovaná právna úprava priebehu tranzície v podmienkach Slovenskej republiky. Predkladaný text bol koncipovaný tým spôsobom, aby

90 Za všetko uveďme nedávnu snahu určitých poslancov a poslankýň z politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, keď chceli prostredníctvom návrhu ústavného zákona znemožniť proces zmeny pohlavia, keď čl. 15 ods. 1 Ústavy SR mal znieť nasledovne: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Pohlavná identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím pri narodení.“, resp. čl. 41 ods. 1 Ústavy mal znieť takto: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Rodičia sú otec – muž a matka – žena. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Viac pozri v Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Xxxxxxx Xxxxxxx, Xxxxxxxxxx Xxxxxxxxx, Xxxxxxx Xxxxxxxxx a Xxxxxxxxx Xxxxxxxxx na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Parlamentná tlač 429, dátum doručenia 12.2.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxx.xx/xxx/Xxxxxxx.xxxx?xxxxxxxxxx/xxx&XxxXxxxXXx00&XxxXxxxxxxx0&XXx000 (navštívené dňa 30.10.2021). Čo je však viac zarážajúce (a ponuré), je, že za daný návrh hlasovalo 44 poslancov a poslankýň NR SR, vrátané tých, čo sú súčasťou politických strán, ktoré tvoria dnešnú koalíciu. Samotné hlasovanie je dostupné tu: Národná rada Slovenskej republiky

- hlasovanie poslancov. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Xxxxxxx XXXXXXX, Xxxxxxxxxx XXXXXXXXX, Xxxxxxx XXXXXXXXX a Xxxxxxxxx XXXXXXXXX na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 429) - prvé čítanie. Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní. Hlasovanie č. 43 zo dňa 17. 03. 2021 11:14. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxx.xx/xxx/Xxxxxxx.xxxx?xxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxx&XXx00000&xxxxxxxXxXX0XXXXxxXx0XXXX0Xx0xX0Xxx RYloKD2yVzzIKjX0gWfnS5y2i7i3JfphU (navštívené dňa 30.10.2021).

91 Opätovne len odkazujeme na rokovania Výboru pre práva LGBTI osôb, v rámci ktorého participujú nielen neziskové organizácie z tretieho sektora, ale aj zástupcovia iných ústredných orgánov štátnej správy (vrátane príslušných ministerstiev), v rámci ktorých sa daná problematika často riešila (v podstate od vzniku tohto výboru), avšak dodnes neúspešne. Pre viac informácií pozri Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Výbor pre práva LGBTI osôb. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Xxxxxxx/Xxxxxxxxxxxx/Xxxxx%00xxx%00xxxxx%00XXXXX%00xxxx/Xxxx.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

92 Porovnaj x XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9 a 14. Dostupné na internete:

xxxxx://xxx .xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxxxx_xxxxxxxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa 30.10.2021), prípadne xx XXXXXXXXX, Ria. Zmena pohlavia: Nerobte už z toho politiku a stanovte jasný postup, odkazujú lekári a experti ministerstvu. In: Denník N, zverejnené dňa 01.04.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/0000000/xxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxx-xx-x-xxxx-xxxxxxxx-x-xxxxxxxx-xxxxx-xxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxx-x-xxxxxxx- ministerstvu/?ref=tit (navštívené dňa 30.10.2021).

93 Na uvedené bolo poukázané aj v rámci otvoreného listu členov odbornej pracovnej skupiny, ktorá vypracovala spomínané usmernenie – bližšie pozri x XXXXXXXXX, B. a kol. Otvorený list zástupcom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám. V Bratislave, zo dňa 31.03.2021. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xx/xxx/Xxxx/0000/xxxxxxxx%00xxxx_XX_00_0_0000.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

poukázal na to, že jednu podmienku by nemala obsahovať žiadna potenciálne prijímaná právna úprava. A tou je podmienka nútenej sterilizácie/kastrácie (či iné povinné medicínske zásahy), keďže:

i. V súčasnosti sa na Slovensku naďalej uplatňuje prax, ktorá podmieňuje zavŕšenie právnej tranzície tým, že osoba musí prejsť celým procesom „zmeny pohlavia“, vrátane definitívneho znemožnenia jej reprodukčnej schopnosti. Proces „zmeny pohlavia“ sa teda dokončí chirurgickým zákrokom, v rámci ktorého dôjde k odstráneniu maternice a vaječníkov u žien a odstráneniu semenníkov u mužov (kastrácia). Ale ako bolo uvedené, bližšia právna úprava, ktorá by tento proces upravovala, absentuje. A tak sa dostávame do situácie, keď síce na jednej strane v Slovenskej republike naďalej dochádza pri tranzícii trans ľudí k nútenej kastrácii, avšak na strane druhej absentuje komplexná zákonná či podzákonná (vykonávacia) právna úprava, ktorá by samotný priebeh bližšie a podrobnejšie upravovala, pričom tento stav trvá už dlhodobo. Spomína sa len neplatné a neúčinné Oznámenie MZ SR, avšak to sa už nedá aplikovať. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že ak by k tomu dochádzalo (tzn. dochádzalo by k aplikácii takéhoto neplatného právneho predpisu s nevyhnutnou podmienkou kastrácie), tak by to bolo v rozpore s Ústavou SR, podľa ktorej možno obmedzovať práva a ukladať povinnosti iba zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

ii. Súčasne z viacerých nami spomínaných medzinárodných dokumentov je zreteľné, že podmieňovanie uznania rodovej identity trans ľudí chirurgickým zákrokom alebo sterilizáciou (nie to ešte kastráciou), ktoré si dané osoby neprajú podstúpiť, predstavuje podmieňovanie uplatňovania práv a slobôd trans ľudí (predovšetkým ich práva na rešpektovanie súkromného života jednotlivca a práva na rešpektovanie telesnej integrity jednotlivca). Uvedené je evidentné na globálnej úrovni ochrany práv trans ľudí (vybrané rezolúcie prijaté Radou OSN pre ľudské práva), ako aj na tej regionálnej úrovni (na úrovni EÚ spomeňme napríklad Uznesenie zo 14. septembra 2021 o právach LGBTIQ osôb v EÚ (2021/2679(RSP)), ktoré nedávno prijal Európsky parlament; v rámci Rady Európy sú to viaceré dokumenty, ale predovšetkým Rezolúcia č. 2048 z roku 2015). Nemožno opomenúť ani rozhodovaciu činnosť ESĽP v tejto veci, ktorý síce spočiatku mal zdržanlivejší postoj v 80. a 90. rokoch minulého storočia, ale postupne v rámci tohto storočia rozširoval ochranu trans ľudí v rôznych oblastiach, pričom uvedený vývoj kulminoval práve v prípade A.P., Garçon a Nicot proti Francúzsku, v rámci ktorého súd dospel k záveru, že podmienka podstúpenia chirurgického zákroku (prípadne sterilizácie, nie to ešte kastrácie), pri ktorom je vysoká pravdepodobnosť neplodnosti, je v rozpore s viacerými článkami Dohovoru (konkrétne čl. 3 a 8).

Z vyššie analyzovaných dôvodov vyplýva, že je viac než žiaduce a potrebné, aby sa

upustilo od uplatňovania súčasnej nevyhnutnej podmienky nútenej kastrácie pri

„zmene pohlavia“ v podmienkach Slovenskej republiky, keďže nenachádza žiadnu oporu v slovenskom právnom poriadku, ako aj je v rozpore s dnešnými štandardmi medzinárodnoprávnej ochrany ľudských práv trans ľudí. Domnievame sa, že by bolo

vhodné, aby sa prijala príslušná právna úprava, ktorou sa upraví poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre trans ľudí v súvislosti s procesom prepisu ich rodu a ktorá bude v súlade s pozitívnym záväzkom Slovenskej republiky predovšetkým rešpektovať právo trans ľudí na ľudskú dôstojnosť a na súkromný život v zmysle čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zamyslenie sa na záver

Je zreteľné (a to nielen na základe predkladaného textu), že právne a spoločenské postavenie trans ľudí na Slovensku je komplikované, sťažené a neľahké. Žiaľ, mnohé osudy ľudí končia tragicky.94 Pritom naďalej platí, že Ústava SR deklaruje rovnosť všetkých ľudí v dôstojnosti i v právach, ako aj garantuje právo každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti.95 Avšak národné i medzinárodné výskumy zreteľne preukazujú, že v našej spoločnosti sa vyskytuje mnoho intolerancie a antipatií, majúce svoj pôvod v dezinterpretáciách a predsudkoch a tie nám bránia viesť vecnú a otvorenú diskusiu k tejto téme.96

Žiaľ, javí sa nám, že keď sa riešia vybrané otázky súvisiace s trans ľuďmi, tak často sa zabúda na druhú časť tohto slovného spojenia: „ľudia“, a kladie sa príliš veľký dôraz na

„trans“, čo akoby ich deklasovalo na nižšiu úroveň, ktorej nie je potrebné priznať rovnaké práva, ako „obyčajným“ ľuďom. V skutočnosti to však opätovne skresáva pohľad. Trans ľudia sú súčasťou celkového ľudstva. A tak sa k ním je potrebné aj správať. Boli tu, sú tu a aj budú. Smutné je, že u nás si mnohí politici a iné verejne činné osoby vybrali práve trans ľudí (ako aj celkovo LGBTI komunitu) za terč svojho populizmu. Napríklad v roku 2020 poslanec Xxxxx Xxxxxxx, v tom čase už právoplatne odsúdený za rasistické výroky, na pôde parlamentu poprel, že by trans ľudia vôbec existovali.97 Trnavský arcibiskup Xxx Xxxxxx zase vo svojom vyjadrení v auguste roku 2019 označil LGBTI hnutie ako „pliagu“ a „morovú epidémiu“.98 Domnievame sa však, že uvedené len ďalej šíri zbytočnú nenávisť, nepochopenie a rozbroje v rámci našej spoločnosti.

94 Na Slovensku dodnes rezonuje prípad Xxxxxxxx Xxxxxxxxxxx, mladého talentovaného začínajúceho umelca, ktorý bol transrodovým človekom, narodil sa ako dievča a aj napriek úsiliu a podpore všetkých blízkych sa rozhodol dobrovoľne ukončiť svoj život v roku 2018. Xxxxxxxxx otec, Xxxxxxxx Xxxxxxxxx, na jeho počesť nielenže zriadil stránku, ktorá je spomienkou na jeho tvorbu a život, ale organizuje originálny a ojedinelý festival transrodovej kultúry “Svet podľa Xxxxxxxx”, ktorého zámerom je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejný diskurz formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu trans ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku. Pre bližšie informácie pozri XXXXXXXXX, Xxxxxxxx. Prečo sme založili tento web? In: Svet podľa Xxxxxxxx. Publikovaný dňa 05. 11. 2018. Dostupný na internete: xxxxx://xxxxxxxxxxxxxxxx.xx/xxxxx- sme-zalozili-tento-web/ (navštívené dňa 30.10.2021), prípadne oficiálnu stránku festivalu, a to: Svet podľa Xxxxxxxx. Festival transrodovej kultúry. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxxxxxxx.xx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

95 Článok 12 a 19 Ústavy SR.

96 Z tých medzinárodných uveďme Správu ECRI o Slovenskej republike, dostupná na internete: xxxxx://xx.xxx.xxx/xxxx-0xx-xxxxxx- on-the-slovak-republic/1680a0a08a (navštívené dňa 30.10.2021), ako aj spomenutý Eurobarometer z roku 2019, viď v Directorate-General for Justice and Consumers, Directorate-General for Communication. Special Eurobarometer 493. Discrimination in the European Union. Summary. May 2019, s. 22. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxxxx/xxxxxxx/xxxxxx/0000 (navštívené dňa 30.10.2021). Z národných prieskumov spomeňme celoslovenský prieskum uskutočnený Iniciatívou Inakosť – bližšie informácie pozri x XXXXX, Xxxxxx, XXXXXXXXXX ZEZULOVÁ, Xxxx. Celoslovenský LGBT prieskum. Správa o výsledkoch. Bratislava: Iniciatíva Inakosť, 2017. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/Xxxxxxxxxxxxx-XXXX-xxxxxxxx-0000-xxxxxx.xxx (navštívené dňa (navštívené dňa 30.10.2021).

97 „Podľa mňa totižto neexistujú žiadne transrodové osoby, sú nejakí blázni, ktorí si zo dňa na deň povedia, že ja už nie som žena, ja som muž, ja už nie som muž, ja som žena.“ RED. Homofób roka pozná nominantov. Na anticenu ašpirujú aj Xxxxxxxx, Korda či Xxxxxxx. In: xxxxxxxx.xx, publikované dňa 18. 05. 2020. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxxxx.xxxxxxxx.xx/xxxxx/0000000-xxxxxxx-xxxx-xxxxx-xxxxxxxxxx-xx-xxxxxxxx-xxxxxxxx-xx-xxxxxxxx-xxxxx-xx- xxxxxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

98 Porovnaj s TO ABU. Mons. Xxx Xxxxxx podporil arcibiskupa Jędraszewskeho. In: Trnavská arcidiecéza, publikované dňa 11.08.2019. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxx/xxxx-xxx-xxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxxxx-xxxxxxxxxxx- jedraszewskeho (navštívené dňa 30.10.2021).

Súhlasíme s Xxxxx Xxxxxxxx, že slovenská spoločnosť si bude musieť skôr či neskôr prejsť vlastným vnútorným coming outom, keďže „zoči-voči zjavnému vedeckému poznaniu si bude môcť skôr či neskôr otvorene priznať, že transrodovosť existuje, a teda že jej zaužívané predstavy o mužskosti či ženskosti celkom neplatia.“99 Trans ľudia totiž kategórie mužskosti a ženskosti, teda kategórie, ktoré sme považovali za nemenné, prekračujú a uvedené môže pôsobiť znepokojivo, ba až ohrozujúco. Ale je potrebné pamätať na to, že sú to obyčajní ľudia, ktorí si chcú jednoducho (tak ako my ostatní) žiť svoje životy bez toho, aby im do nich štát a spoločnosť neustále a nadmerne zasahovali. Naopak, u nás však naďalej prebieha potreba klásť až nehumánne podmienky na samotný proces tranzíce, ktorého úplne zavŕšenie sa naďalej podmieňuje nútenou kastráciou, pričom uvedené z vlastnej vôle nechce podstúpiť veľké množstvo trans ľudí.100 Už je načase to zmeniť a čím skôr sa to podarí, tým lepšie. Tým menej utrpenia budú musieť zakúšať trans ľudia v našej spoločnosti. Možno k zvratu by mohlo dôjsť práve v roku 2022, keď symbolicky začne byť účinná 11. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb a trans ľudia sa aj podľa WHO prestanú chápať ako jednotlivci s duševnými poruchami. Dúfame v to.

POUŽITÁ LITERATÚRA

Knižné a časopisecké zdroje a zborníky

1. XXXXX, Xxxxxx. Proportionality, Constitutional Rights and Their Limitations.

Cambridge: Cambridge University Press, 2012, 638 s. ISBN 9781139035293.

2. XXXXXXXX, Xxxxxx. Kritérium potřebnosti v judikatuře Ústavního soudu. In: Ratio Publica, Vol. 1, No. 1, 2021, s. 30-59.

3. XXXXX, Xxxxxxxxx, XXXXXXX, Xxxxxx, XXXXXX, Martin. Teória práva. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2019, 324 s. ISBN 9788057101277.

4. XXXXXXX, Xxxx. Teória práva. Plzeň: Xxxx Xxxxx, 2013, 310 s. ISBN 9788073804541.

5. XXXXX, Xxx. Response and responsibility. Mainstream media and Xxxx Xxxxxxx in a post-Leveson context. In: XXXXXX, Xxxx, XXXX, Igi, XXXXX, Xxx, XXXXXXXXX, Xxxxxxx Xxxx (eds.): The Emergence of Trans: Cultures, Politics and Everyday Lives. London, New York: ROUTLEDGE, 2020, s. 119-134. ISBN 978-1-315-14581-5.

6. XXXXXXX, Xxxxxxx. Becoming. Discourses of trans emergence, epiphanies and oppositions. In: XXXXXX, Xxxx, XXXX, Igi, XXXXX, Xxx, XXXXXXXXX, Xxxxxxx Xxxx (eds.): The Emergence of Trans: Cultures, Politics and Everyday Lives. London, New York: ROUTLEDGE, 2020, s. 46-59. ISBN 978-1-315-14581-5.

7. XXXXX, Xxxxx. Úvod do problematiky ľudských práv. In: XXXXXXX, Xxxxxx a kol. Ústavné právo. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2016, s. 277-293. ISBN 978-80-8168-511- 8.

8. XXXXX, Xxxxx. Vyvažovanie – nesúmerateľnosť, racionalita a tragédia. In: Ratio Publica, Vol. 1, No. 1, 2021, s. 60-79.

9. XXXXXX, Xxx. Medzi dobrom a zlom. 16 etických dilem, pred ktorými môžete raz stáť

i vy. Bratislava: N Press, 2020, 307 s. ISBN 978-80-99925-50-3.

10. XXXXXXXX, Xxxxxx. Trans ľudia – vybrané právne aspekty. In: XXXXXXXXXX, Xxxxxx, XXXXX, Xxxxxxx, XXXXXXXX, Xxxx (eds.): DNY PRÁVA 2017 – DAYS OF LAW 2017. Část

99 XXXXXX, Xxx. Medzi dobrom a zlom. 16 etických dilem, pred ktorými môžete raz stáť i vy. Bratislava: N Press, 2020, s. 89.

100 Tamže, s. 87-89.

VI. Translidé nejen v rodinném právu. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 15-46. ISBN 978-80-210-8973-0.

11. XXXXXXX, Xxxxxx. Nozologické transformácie transrodovej identity v najnovších psychiatrických klasifikáciách. In: PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, roč. 25, č. 3, 2018, s. 32-37.

12. XXXXXXX, Xxxxxx. Rodový nesúlad. In: Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4, 2020, s. 153- 156.

13. XXXXXX, Xxxx, XXXXX, Xxx, XXXX, Igi. Introduction. The many-voiced monster: collective determination and the emergence of trans. In: XXXXXX, Xxxx, XXXX, Igi, XXXXX, Xxx, XXXXXXXXX, Xxxxxxx Xxxx (eds.): The Emergence of Trans: Cultures, Politics and Everyday Lives. London, New York: ROUTLEDGE, 2020, s. 1-12. ISBN 978- 1-315-14581-5.

14. XXXXXX, Xxxxxxx, XXXXXXX, Xxxxxx. Výklad pojmu „iné postavenie“ z pohľadu zákazu diskriminácie v judikatúre súdov. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2018, 60 s. ISBN 9788081689499.

15. TĚŠINOVÁ, Xxxx, XXXXXXX, Xxxxx, XXXXXXX, Radek. Medicínské Právo. Praha: X.X. Xxxx, 2019, 496 s. ISBN 9788071793182.

Elektronické zdroje

1. Discrimination on grounds of sexual orientation and gender identity in Europe. Strasbourg: Council of Europe Publishing, 2011. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx/x/xxxxxxxxxxxx/xxxxxx/xxxx/xxxxxxxxx0000_xx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

2. Directorate-General for Justice and Consumers, Directorate-General for Communication. Special Eurobarometer 493. Discrimination in the European Union. Summary. May 2019. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xx/xxxxxxxxxxxxx/xxxxxxx/xxxxxx/0000 (navštívené dňa 30.10.2021).

3. European Commission. Union of Equality: LGBTIQ Equality Strategy 2020-2025 (COM(2020) 698). Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions. Brusel, 2020, s. 3. Dostupné na internete: xxxxx://xxx-xxx.xxxxxx.xx/xxxxx- content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0698&from=EN (navštívené dňa 30.10.2021).

4. XXXXXXXXX, Xxx. Zmena pohlavia: Nerobte už z toho politiku a stanovte jasný postup, odkazujú lekári a experti ministerstvu. In: Denník N, zverejnené dňa 01.04.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/0000000/xxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxx-xx-x- toho-politiku-a-stanovte-jasny-postup-odkazuju-lekari-a-experti-ministerstvu/?ref=tit (navštívené dňa 30.10.2021).

5. XXXXXX, X. Xxxxxxxx, VOETEN, Xxxx. International Courts as Agents of Legal Change: Evidence from LGBT Rights in Europe. In: International Organization, Vol. 68, č. 1, 2014, s. 77-110.

6. XXXXX, Xxxxxx. Predslov. In: Úrad vlády Slovenskej republiky. Jogjakartské princípy. Bratislava: ŠEVT, a.s., 2011, s. 4-5. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxx.xxx.xx//xxxx/xxx/0000_xxxxx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

7. Kancelária verejného ochrancu práv. Správa o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie roka 2019. Bratislava: KVOP, 2020. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx.xx/xxxxx/XXX_Xxxxxxx%00xxxxxx_XX_XXXXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

8. XXXXX, Xxxxxx, XXXXXXXXXX ZEZULOVÁ, Xxxx. Celoslovenský LGBT prieskum. Správa

o výsledkoch. Bratislava: Iniciatíva Inakosť, 2017. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/Xxxxxxxxxxxxx-XXXX-xxxxxxxx-0000- sprava.pdf (navštívené dňa (navštívené dňa 30.10.2021).

9. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Pravidlá uznávania zmeny pohlavia. In: xxxxxxxxx.xx, zverejnené dňa 19. 11. 2020, naposledy aktualizované dňa 18.02.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxx.xx/xx/xxxxxxx-xxxxxxxx/xxxxxxx- situacia/_pravidla-uznavania-zmeny-pohla/ (navštívené dňa 30.10.2021).

10. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Výbor pre práva LGBTI osôb. Dostupné na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

11. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Xxxxxxx Xxxxxxx, Xxxxxxxxxx Xxxxxxxxx, Xxxxxxx Xxxxxxxxx a Xxxxxxxxx Xxxxxxxxx na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, Parlamentná tlač 429, dátum doručenia 12.2.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxx.xx/xxx/Xxxxxxx.xxxx?xxxxxxxxxx/xxx&XxxXxxxXXx00&XxxXxxxxxxx 8&ID=429 (navštívené dňa 30.10.2021).

12. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Xxxxxxx XXXXXXX, Xxxxxxxxxx XXXXXXXXX, Xxxxxxx XXXXXXXXX a Xxxxxxxxx XXXXXXXXX na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 429) - prvé čítanie. Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní. Hlasovanie č. 43 zo dňa 17. 03. 2021 11:14. Dostupné na internete:

xxxxx://xxx.xxxx.xx/xxx/Xxxxxxx.xxxx?xxxxxxxxxxx/xxxxxxxxxx/xxxxxxxx&XXx00000& fbclid=IwAR3ZFPEdjDx0RPPH9Iv4lL2AyuRYloKD2yVzzIKjX0gWfnS5y2i7i3JfphU (navštívené dňa 30.10.2021).

13. XXXXXXX, Xxxxxx. Dokument o postupe pri zmene pohlavia bol zamietnutý. In: Denník N, zverejnený dňa 13. 09. 2020. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/xxxx/0000000/xxxxxxxx-x-xxxxxxx-xxx-xxxxx-xxxxxxxx-xxx- zamietnuty/ (navštívené dňa 30.10.2021).

14. XXXXXXX, Xxxxxx. Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie medicínskych postupov pri vydávaní lekárskeho posudku pri zmene pohlavia nebolo prijaté. In: Sexuológia, č. 1, 2020, s. 9 a 14. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xxxxxxxxxx_Xxxxxxxx stva_zdravotnictva_Slovenskej_republiky_na_zjednotenie_medicinskych_postupov_pri

_vydavani_lekarskeho_posudku_pri_zmene_pohlavia_nebolo_prijate (navštívené dňa

30.10.2021).

15. XXXXXXX, Xxxxxx. Problém (ne-)binárnej rodovej identity. In: Sexuológia, č. 1, 2020,

s. 6-9. Dostupné na internete:

xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxxx/000000000_Xxxxxxx_xx- binarnej_rodovej_identity_The_problem_of_non-binary_gender_identity (navštívené dňa 30.10.2021).

16. XXXXXXX, Xxxxxx. Tehotných transrodových mužov sa nemusíme báť. In: Denník N, zverejnený dňa 07. 06. 2019. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxx.xx/xxxx/0000000/xxxxxxxxx-xxxxxxxxxxxxx-xxxxx-xx-xxxxxxxx-xxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

17. Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí. Východiskový materiál do Celoštátnej stratégie ochrany a podpory Ľudských práv v Slovenskej republike. In: Ministerstvo spravodlivosti SR (oficiálna stránka). Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/00_xxxxxxxxx_xxxxx_XXXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

18. RED. Homofób roka pozná nominantov. Na anticenu ašpirujú aj Xxxxxxxx, Korda či Xxxxxxx. In: xxxxxxxx.xx, publikované dňa 18. 05. 2020. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxxxx.xxxxxxxx.xx/xxxxx/0000000-xxxxxxx-xxxx-xxxxx-xxxxxxxxxx-xx- anticenu-aspiruju-aj-xxxxxxxx-korda-ci-xxxxxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

19. Správa ECRI o Slovenskej republike, dostupná na internete: xxxxx://xx.xxx.xxx/xxxx- 6th-report-on-the-slovak-republic/1680a0a08a (navštívené dňa 30.10.2021).

20. XXXXXXXXX, Xxxx. The Transgender Tipping Point. In: Time, zverejnené dňa: 29. 05.2014. Dostupné na internete: xxxxx://xxxx.xxx/000000/xxxxxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

21. Svet podľa Xxxxxxxx. Festival transrodovej kultúry. Dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxxxxxxx.xx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

22. XXXXXXX, Xxxx. Inside the Republican Anti-Transgender Machine. In: The New York Times, zverejnené dňa 13. 05.2021. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxx.xxx/0000/00/00/xxxxxxx/xxxx-xxxx-xxxxxxx-xxxxx- xxxxxxxx.html (navštívené dňa 30.10.2021).

23. XXXXXX, Xxxxx. Transsexualita a zmena pohlavia v podmienkach Slovenskej republiky a vo svete. In: Medicínske právo, zverejnené dňa 24.04.2017. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxx-xxxxxxxx.xx/xxxxxxxxx/0000/xxxxxxxxxxxxxx-x-xxxxx-xxxxxxxx-x- podmienkach-slovenskej-republiky-a-vo-svete (navštívené dňa 30.10.2021).

24. XXXXXXXXX, Xxxxxxxx. Prečo sme založili tento web? In: Svet podľa Xxxxxxxx. Publikovaný dňa 05. 11. 2018. Dostupný na internete: xxxxx://xxxxxxxxxxxxxxxx.xx/xxxxx-xxx-xxxxxxxx-xxxxx-xxx/ (navštívené dňa 30.10.2021).

25. The Yogyakarta Principles: Principles on the Application of International Human Rights Law in relation to Sexual Orientation and Gender Identity. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx.xxx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/xxxxxxxxxx_xx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

26. The Yogyakarta Principles plus 10: Additional Principles and State Obligations on the Application of International Human Rights Law in Relation to Sexual Orientation, Gender Identity, Gender Expression and Sex Characteristics to Complement the Yogyakarta Principles. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx.xxx/xx- content/uploads/2017/11/A5_yogyakartaWEB-2.pdf (navštívené dňa 30.10.2021).

27. Transfúzia. Sterilization as a Requirement for Legal Gender Recognition in Slovakia. Additional information on the List of Issues (CCPR/C/SVK/Q/4). Question No. 12 — Illegal Sterilization. Predložené dňa 19. 09. 2016. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxxxxxx.xxxxx.xxx/Xxxxxxxx/XXXX/Xxxxxx%00Xxxxxxxxx/XXX/XXX_XXXX_X SS_SVK_25219_E.docx (navštívené dňa 30.10.2021).

28. TO ABU. Mons. Xxx Xxxxxx podporil arcibiskupa Jędraszewskeho. In: Trnavská arcidiecéza, publikované dňa 11.08.2019. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxx/xxxxxx/xxxx-xxx-xxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxxxx- arcibiskupa-jedraszewskeho (navštívené dňa 30.10.2021).

29. xxx xxx XXXXX, Xxxxxxxxx, XXXXX, Xxxxx. Trans and intersex equality rights in Europe

– a comparative analysis. Brusel, 2018, s. 60-63. Dostupné na internete: xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxx/xxxxx/xxxxxxx/xxxxx/xxxxx_xxx_xxxxxxxx_xxxxxxxx_xxxxxx.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

30. XXXXXXXXX, B. a kol. Otvorený list zástupcom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti transrodovým osobám. V Bratislave, zo dňa 31.03.2021. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xx/xxx/Xxxx/0000/xxxxxxxx%00xxxx_XX_00_0_0000.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

31. XXXXX, Xxxxx. Doporučený postup pro sexuology v péči o transsexuální pacienty. In: Česká a slovenská psychiatrie. Roč. 116, č. 2, 2020, s. 105-107. Dostupné na internete: xxxx://xxx.xxxxxxxxxxx.xx/xxxxx/XXX_0000_0_000_000.xxx (citované dňa 30.10.2021).

32. World Health Organization. International Classification of Diseases 11th Revision. ICD-

11 for Mortality and Morbidity Statistics. Verzia 05/2021. Dostupné na internete:

xxxxx://xxx.xxx.xxx/xxxxxx00/x-x/xx (navštívené dňa 30.10.2021).

33. Zápisnica z 12. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 21.06.2018 o 9:00. Dostupná na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

34. Zápisnica z 13. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 19.09.2018 o 13:30. Dostupná na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

35. Zápisnica z 14. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 12.03.2019 o 14:00. Dostupná na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

36. Zápisnica z 15. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 27.06.2019 o 14:00. Dostupná na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

37. Zápisnica z 16. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 19.11.2019 o 13:00. Dostupná na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

38. Zápisnica z 17. zasadnutia Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb zo dňa 11.06.2021 o 14:00. Dostupná na internete: https://xxx.xxxxxxx.xxx.xx/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI% 20osob/Uvod.aspx (navštívené dňa 30.10.2021).

Zákony, rozhodnutia a iné právne pramene

1. CJEU, P v. S and Cornwall County Council, C-13/94, 30 Apríl 1996.

2. XXXX, X.X. v National Health Service Pensions Agency and Secretary of State for Health, Case C-117/01, 7 January 2004.

3. XXXX, Xxxxx Xxxxxxxx Xxxxxxxx v Secretary of State for Work and Pensions, Case C- 423/04, 27 April 2006.

4. XXXX, Xxxxx Xxxxxx v. Versorgungsanstalt der deutschen Bühnen, Case C-267/06, 1 April 2008.

5. Doporučený postup při provádění chirurgických zákroků směřující ke změně pohlaví u transsexuálních pacientů, Věstník ministerstva zdravotnictví České republiky, 09.11.2012, 2012. č. 8.

6. XXxXX, Xxxx x. the United Kingdom, No. 9532/81, rozsudok zo dňa 17 október 1986.

7. XXxXX, Xxxxxxxxx Xxxxxxx v. the United Kingdom, No. 28957/95, rozsudok zo dňa 11 júla 2002.

8. ECtHR, Xxx Xxxx x. Germany, No. 35968/97, rozsudok zo dňa 12. júna 2003.

9. XXxXX, X. x. Lithuania, No. 27527/03, rozsudok zo dňa 11 septembra 2007.

10. XXxXX, X.X. x. Turkey, No. 14793/08, rozsudok zo dňa 10. júna 2015.

11. ECtHR, A.P., Xxxxxx and Nicot v. France, No. 79885/12, 52471/13 a 52596/13,

rozsudok zo dňa 6 apríla 2017.

12. Human Rights Council. Resolution: Human rights, sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 17 júna 2011-17/19 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/00 (navštívené dňa 30.10.2021).

13. Human Rights Council. Resolution: Human rights, sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 26 septembra 2014-27/32 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/00 (navštívené dňa 30.10.2021).

14. Human Rights Council. Resolution: Protection against violence and discrimination based on sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 20 júna 2016-32/2 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/0 (navštívené dňa 30.10.2021).

15. Human Rights Council. Resolution: Mandate of the Independent Expert on protection against violence and discrimination based on sexual orientation and gender identity. Prijatá dňa 12 júla 2019-41/18 [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxxxx.xxx/X/XXX/XXX/00/00 (navštívené dňa 30.10.2021).

16. Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 3–4 z roku 1981 s názvom Liečebné zákroky u intersexuálov, transsexuálov, sexuálnych deviantov a postup pri vydávaní posudku pre zápis v matrike transsexuálnych osôb.

17. Recommendation 1117 (1989) Condition of Transsexuals [online]. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxx.xxx.xxx/xx/xxx/XXxx/Xxxx-XxxXxxxxxx-xx.xxx?XxxxXXx00000 & lang=en (navštívené dňa 30.10.2021).

18. Recommendation CM/Rec(2010)5 to member states on measures to combat discrimination on grounds of sexual orientation or gender identity [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxx.xxx/xx/xxx/xxxx/xxx-0000-0 (navštívené dňa 30.10.2021).

19. Recommendation 2021 (2013) Tackling discrimination on the grounds of sexual orientation and gender identity [online]. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxx.xxx.xxx/xx/xxx/XXxx/Xxxx-XXX0XXXX-XX.xxx?xxxxxxx00000&xxxxxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

20. Resolution 1945 (2013) Putting an end to coerced sterilisations and castrations [online]. Dostupné na internete: xxxxx://xxxx.xxx.xxx/xx/xxxxx/00000/xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

21. Resolution 2048 (2015) Discrimination against transgender people in Europe [online]. Dostupné na internete: xxxx://xxxxxxxx.xxx.xxx/xx/xxx/XXxx/Xxxx-XXX0XXXX- EN.asp?fileid=21736 (navštívené dňa 30.10.2021).

22. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. októbra 2020, spis. zn.:

24S/227/2019.

23. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30. mája 2019, spis. zn. 2 As

199/2018 – 37.

24. Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Sb.).

25. Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2021 o právach LGBTIQ osôb v EÚ (2021/2679(RSP)). Dostupné na internete: xxxxx://xxx.xxxxxxxx.xxxxxx.xx/xxxxx/xxxxxxxx/XX-0-0000-0000_XX.xxxx (navštívené dňa 30.10.2021).

26. Uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 11. februára 2020, bod 10, spis. zn.: II.ÚS

2460/19.

27. Všeobecná deklarácia ľudských práv, dostupná na internete: xxxxx://xxx.xxxxxx.xxx.xx/xx-xxxxxxx/xxxxxxx/0000/00/XXXXxXXX.xxx (navštívené dňa 30.10.2021).

28. Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.

29. Zákon č. 300/1992 Z.z. o mene a priezvisku.

30. Zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách.

31. Zákon č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle.

32. Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

33. Zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

34. Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

35. Zákon č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

36. Zákon č. 373/2011 Sb. o špecifických zdravotných službách.

37. Zákon č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník.

ČLÁNKY

Xxxxx XXXXXX: Aplikačné problémy priestupkovej a trestnoprávnej úpravy extrémizmu

Abstrakt

Predkladaný článok sa venuje analýze problematiky represívnej právnej úpravy extrémizmu, ktorá je

v rámci Slovenskej republiky zakotvená takmer identicky predovšetkým v Trestnom zákone a zákone

o priestupkoch. Následkom tejto dvojkoľajnosti vznikajú aplikačné problémy, ktoré predkladaný článok

analyzuje.

Abstract

The presented article deals with the analysis of the issue of repressive legal regulation of extremism, which is in the Slovak Republic almost identically in the Slovak Republic, especially in the Criminal Code and the Offenses Act. As a result of this double track legislation, various application problems arise, which the presented article analyzes

Kľúčové slová trestný čin extrémizmu, priestupok extrémizmu, dvojkoľajnosť

Key words the crime of extremism, offense of extremis, double track legislation

Autor:

Xxx. Xxxxx Xxxxxx

Katedra správneho a environmentálneho práva

Právnická fakulta

Univerzita Komenského v Bratislave

Šafárikovo nám. 6

810 00 Bratislava

Slovenská republika

xxxxx.xxxxxx@xxxx.xxxxx.xx

Úvod

Problematika extrémizmu je široko diskutovanou témou azda v každej vrstve slovenskej

spoločnosti. Avšak to, že nejde o tému číro konverzačnú, dokazuje aj zapracovanie určitých konceptov extrémizmu do slovenskej legislatívy, pričom úprava smerujúca k jeho prevencii a represie je roztrúsená v právnych predpisoch správneho a trestného práva. Práve táto dvojkoľajnosť je prameňom mnohých aplikačných problémov, ktoré vyvstávajú v praxi, kde hranica medzi trestným činom extrémizmu, priestupkom extrémizmu a slobodným prejavom je často veľmi tenká. V predkladanom článku sa pokúsime v stručnosti vysvetliť hlavné východiská represívnych protiextrémistických úprav ako aj popísať základné problémy spôsobené spomínanou dvojkoľajnosťou. V záverečnej podkapitole tohto článku následne poskytneme úvahy de lege ferenda, ktoré by mohli byť spôsobilé odstrániť nejasnosti súvisiace s aplikáciou predmetných právnych predpisov.

1 Represívne prostriedky postihovania extrémizmu

Aj keď slovenská legislatíva implicitne obsahuje množstvo prostriedkov, ktorých aplikácia môže byť chápaná v oblasti boja proti extrémizmu ako represívna (napr. rozpustenie politickej strany, rozpustenie zhromaždenia, atď.), jadro represívnej úpravy je ukryté predovšetkým v úprave zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“ alebo „priestupkový zákon).

Represia, na rozdiel od prevencie, ktorá sa viaže na predchádzanie prejavov extrémizmu, sa zameriava na ich reálne potlačovanie a postihovanie ich páchateľov. Právna represia extrémizmu v Slovenskej republike je charakteristická najmä svojou dvojkoľajnosťou. Na jednej strane totiž stojí vyššie spomínaný Trestný zákon, ktorý definuje niekoľko skutkových podstát extrémistických trestných činov, no na strane druhej stojí priestupkový zákon, ktorý upravuje „priestupky extrémizmu“. Práve dvojkoľajnosť úpravy „represívnych nástrojov boja proti extrémizmu“ je témou diskusií vedeckej a odbornej verejnosti, a to hlavne s akcentom na oprávnenosť existencie priestupkovej úpravy extrémistických deliktov spôsobom, ktorý obsahovo korešponduje s vymedzením trestných činov extrémizmu. K zavedeniu xxxxxxxxxxx extrémizmu do slovenského právneho poriadku Xxxxx uvádza, že ide o „najhorší z krokov v boji proti extrémizmu, ktorý sa na Slovensku urobil.“1 Dôvodom tohto tvrdenia je najmä aplikačný problém, ktorý súvisí s dvojkoľajnosťou a tým, že rozdiel medzi priestupkom extrémizmu a trestným činom je často iba v materiálnom znaku, závažnosti. Problematické podľa Xxxxx je v tomto kontexte najmä to, že zavedením priestupkovej úpravy sa vytvorila ďalšia hranica, s ktorou je nutné sa pri aplikácii jednotlivých ustanovení postihujúcich extrémizmus vysporiadať. Zo situácie, kedy bolo potrebné určovať, najmä v oblasti verbálnych prejavov, hranicu medzi extrémistickým trestným činom a prejavom, ktorý je politický nekorektný, ba až opovrhnutiahodný, no v stále v súlade medzí slobody prejavu, zavedenie priestupkov extrémizmu priviedlo aplikačnú prax do situácie, v ktorej musí riešiť ďalšiu dilemu. Tá spočíva v tom, že od zavedenia predmetných priestupkov „musíme určovať takéto hranice dve: prvú medzi trestným činom a priestupkom a druhú medzi priestupkom a vyjadrením názoru v súlade s právom.“2 To môže spôsobiť, že väčšina extrémistických

1 XXXXX, E.: Sprehľadnenie protiextrémistickej legislatívy, In: XXXXXXXX, M (ed.) Trestnoprávne a kriminologické možnosti eliminácie extrémizmu. Leges. Praha. 2019. s.29.

2 Tamtiež. s.29.

deliktov bude postihovaných ako priestupok už len z dôvodu, že to je jednoduchšie, čo je podľa Burdu nedostatočné a vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti v tejto oblasti nie je efektívne a de lege ferenda navrhuje priestupky extrémizmu vypustiť a sústrediť sa na zefektívnenie vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči extrémistom.3 Iným spôsobom sa o inkorporovaní priestupkov extrémizmu do slovenského právneho poriadku vyjadruje Xxxxxx, ktorý zásadne nesúhlasí s vypustením priestupkov extrémizmu, nakoľko považuje „za systematické, aby v rámci systému právnej kvalifikácie a postihu deliktov verejnoprávnej povahy existoval vo vzťahu ku každému prečinu korešpondujúci priestupok.“4 Podľa Sepešiho by prípadné vypustenie priestupkov extrémizmu stavalo orgány činné v trestnom konaní do pozície, kedy by sa museli rozhodovať medzi beztrestnosťou páchateľa na jednej strane alebo jeho postihnutím za prečin, čo sa môže zdať zase neprimerane prísne.5 Táto vyššie uvedená polemika nám naznačuje, že aj v odbornej verejnosti nepanuje zhoda o ingerencii administratívnoprávnej zodpovednosti v oblasti extrémizmu a dokonca ani o jej vhodnosti. V nasledujúcich podkapitolách sa teda pokúsime vysporiadať aj s predmetnou argumentáciou a poukážeme na ďalšie neuralgické body týkajúce sa represie extrémizmu.

2 Administratívna zodpovednosť a jej uplatňovanie voči extrémistickým deliktom, komparácia s trestnoprávnou úpravou

Pojem zodpovednosť podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka predstavuje

„povinnosť niesť následky za niečo, resp. ručiť za niekoho alebo za niečo.“6 V oblasti práva je interpretácia zodpovednosti reštriktívnejšia, kedy pojem právnej zodpovednosti doktrinálne definujeme ako „uplatnenie nepriaznivých právnych následkov stanovených právnou normou voči tomu kto porušil právnu povinnosť.“7 O právnej zodpovednosti hovoríme ako

o hmotnoprávnom inštitúte, realizujúcom sa prostredníctvom procesných právnych noriem, a nachádzame ho či už v súkromnom alebo verejnom práve. V prípade extrémizmu sú pre nás zaujímavé druhy zodpovednosti, ktoré sú typické pre verejné právo, avšak aj v prípade súkromného práva nájdeme typ vyvodenia zodpovednosti, ktorými je možné čeliť extrémistickým a hanobiacim prejavom. Ide napr. o zodpovednosť za zásah do nehmotných statkov, akými sú česť alebo dôstojnosť8, ktorá môže byť vyvodená na základe § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý dáva poškodenému možnosť domáhať sa nahradenia škody alebo nemajetkovej ujmy voči tomu, kto zasiahol do jeho cti, dôstojnosti alebo súkromia, atď. Uvedený príklad nám napovedá, že v prípade zodpovednosti teda nejde iba o zodpovednosť per se, ale zakladá aj právny vzťah, kedy zodpovednému subjektu vzniká nová, sekundárna povinnosť (nahradiť škodu, zaplatiť pokutu).9

V oblasti verejného práva ďalej v rámci jednotlivých právnych odvetví rozoznávame ústavnoprávnu zodpovednosť, disciplinárnu zodpovednosť a zodpovednosť trestnoprávnu a administratívnoprávnu resp. správnu zodpovednosť. V tejto časti nášho článku sa budeme venovať komparácii posledných dvoch menovaných, a to so zreteľom na problematiku boja proti extrémizmu.

3 Tamtiež. s. 30.

4 XXXXXX, P.: Zapadajú priestupky extrémizmu do systému právneho poriadku Slovenskej republiky? Dostupné online ku dňu

02.05.2021: xxxx://xxx.xxxx.xx/Xxxxxx_xxxxxxxxxx_xxxxxxxxxx_xx_xxxxxxx_xxxxxxxx_xxxxxxxx_Xxxxxxxxxx_xxxxxxxxx

5 Tamtiež.

6 xxxxx://xxxxxxx.xxxx.xxxxx.xx/xxxxxxxxxxxx

7 XXXXXX X. a kol. : Správne právo hmotné. Všeobecná časť. X.X.Xxxx. 2012, s. 269.

8 Tamtiež, s.270.

9 XXXXXXXX, X. a kol.: Teorie práva. Plzeň. Vydavatelství Xxxx Xxxxx. 2008. s. 381. In: XXXXXX X. a kol. : Správne právo hmotné. Všeobecná časť. X.X.Xxxx. 2012, s. 269.

Administratívnoprávna zodpovednosť, vynímajúc sa zo všeobecného pojmu zodpovednosti, predstavuje podľa zavedenej definície schopnosť subjektu znášať následky svojho protiprávneho konania, ktoré je správnym deliktom. Naproti tomu, trestná zodpovednosť sa chápe „ako povinnosť páchateľa trestného činu podľa predpokladaných zákonných podmienok strpieť sankcie ustanovené Trestným zákonom.“10 Zo základných definícii uvedených pojmov možno vyčítať, že najvýraznejším rozdielom pri ich definícii je typ deliktu, za ktorý sa konkrétny typ zodpovednosti vyvodzuje. V oboch prípadoch ide v zmysle teórie o vyvodzovanie zodpovednosti za spáchanie tzv. verejnoprávnych deliktov, v rámci ktorej rozoznávame správne delikty a súdne delikty. Pojem delikt nie je v rámci slovenského právneho poriadku legálne definovaný, avšak právna teória ho vykladá ako „zákonom pomenované protiprávne konanie deliktuálne spôsobilej osoby s konaním ktorej je spojená hrozba sankcie.“ 11 Správne delikty, nazývané aj ako delikty mimosúdne, sú roztrúsené v mnohých právnych predpisoch, ktoré upravujú výkon verejnej správy, pričom ich kategorizácia však upravená nie je. Teória správneho práva ich však diferencuje na priestupky a iné správne delikty, ktoré sa vnútorne členia „spravidla na iné správne delikty fyzických osôb postihované na základe zavinenia, správne delikty právnických a fyzických osôb postihované bez ohľadu na zavinenie, správne (verejné) disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty.“12 Z pohľadu vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti v oblasti extrémistický deliktov je pre nás zaujímavá predovšetkým kategória xxxxxxxxxxx. Priestupok ako druh správneho deliktu pozitívne definuje § 2 ods. 1 priestupkového zákona ako „zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone...“ Takýmto spôsobom zákon o priestupkoch, podobne ako trestný kódex, uplatňuje zásadu legality, t.j. nullum crimen sine lege, čo je základným podkladom pre vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti.13 V zostávajúcej časti definície zákon ďalej špecifikuje, že o priestupok však ide vtedy, „...ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“ Toto negatívne vymedzenie má za cieľ odlíšiť priestupok od iných konaní, ktoré tiež porušujú alebo ohrozujú záujem spoločnosti. V negatívnom vymedzení pokračuje priestupkový zákon aj v § 2 ods. 2, kde následne vymedzuje okolnosti vylučujúce protiprávnosť, ktoré indikujú v prípade písm. a) konanie v nutnej obrane a v písm. b) konanie v krajnej núdzi. V predmetnej definícii môžeme následne identifikovať formálne a materiálne znaky, ktoré musia byť splnené na to, aby určité konanie mohlo byť považované za priestupok a voči jeho páchateľovi mohla byť vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť. Materiálny znak v rámci definície predstavuje zavinenie porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti.

Zavinenie sa tradične v právnej vede definuje ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k priestupku, k jeho vlastnému konaniu, resp. opomenutiu konania, ktoré je v rozpore so zákonom.14 Priestupkový zákon na vyvodenie zodpovednosti predpokladá dva druhy zavinenia a teda zavinenie z nedbanlivosti a úmyselné zavinenie, ktoré sa podobne ako v trestnom práve líšia kombináciou rozumovej a vôľovej zložky.

10 XXXX X., XXXXX X., XXXXXX X.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť 1. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2016.

11 POTASCH, P.: Komparatívne perspektívy verejnoprávnych deliktov. Žilina/Bratislava: Eurokódex/Paneurópska vysoká škola,

2011, s. 12.

12 XXXXXXXX, V.: Vybrané všeobecné a osobitné komparatívne atribúty správnych deliktov a súdnych deliktov. 2014. Dostupné online dňa: 08.05.2021: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxx-xxxxxx/xxxxxxx-xxxxxxxxx-x-xxxxxxxx-xxxxxxxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxx- deliktov-a-sudnych-deliktov.htm

13 XXXXXXXXX, M. a kol.: Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství X. X. Xxxx, 2020, s. 6.

14 Tamtiež.

Porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti je ďalším materiálnym znakom, ktorý predstavuje škodlivosť priestupku. Tá je vyjadrením stupňa spoločenskej nebezpečnosti, pričom tento stupeň možno najlepšie priblížiť porovnaním priestupkov so závažnejšími konaniami, ktoré sú trestnými činmi a konaniami, ktoré formálne môžu vykazovať znaky priestupku, no chýba im dostatočný stupeň spoločenskej škodlivosti.15 V rámci vymedzenia priestupku figuruje aj pojem „záujem spoločnosti“, ktorý je pojmom právne neurčitým, jeho naplnenie posudzuje vždy pre konkrétny prípad správny orgán v rámci svojej diskrécie. V zásade však ide o všeobecné vyjadrenie objektu priestupku, ktorý chráni vybrané spoločenské vzťahy a je jedným zo znakov skutkovej podstaty priestupku.

V súvislosti so „škodlivosťou“ priestupku je dôležitý najmä § 12 ods. 1 zákona

o priestupkoch, ktorý určuje správnemu orgánu pri posudzovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadať na závažnosť spáchaného priestupku, na ktorej hodnotenie dotknuté ustanovenie poskytuje demonštratívny výpočet kritérií, ktoré bližšie špecifikuje rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod sp. zn. 7 As 43/2004-51, a to:

- spôsob spáchania priestupku (či bol priestupok spáchaný konaním alebo jeho opomenutím, aké prostriedky použil páchateľ, či spáchal verejne a pod.), jeho následky (či bol objekt porušený alebo ohrozený, možnosť navrátenia do pôvodného stavu, výška škody,...),

- okolnosti spáchania priestupku (subjektívne i objektívne okolnosti, ktoré môžu závažnosť priestupku znižovať, napr. páchanie priestupku pod vplyvom duševného rozrušenia, alebo naopak zvyšovať, napr. dlhší čas páchania priestupku),

- miera zavinenia (tá vychádza z premisy, že úmyselné zavinenie je závažnejšie ako nedbanlivostné, rovnako aj druhu úmyslu, či ide o úmysel priamy alebo nepriamy alebo či ide o nedbanlivosť vedomú alebo nevedomú, táto kategória súvisí s okolnosťami spáchania priestupku),

- osoba páchateľa (posudzuje sa predovšetkým postoj páchateľa k jeho skutku, jeho

osobné vlastnosti, ale napr. aj vek alebo recidivizmus),

- či bol páchateľ postihnutý v disciplinárnom konaní (tento bod prelamuje zásadu ne bis in idem pri skutkoch v ktorých môže ísť o priestupok alebo disciplinárny delikt, v prípade, ak bol páchateľ právoplatne postihnutý v disciplinárnom konaní a správny orgán tento postih nepovažuje za dostatočný.)

Práve otázka kategórie závažnosti je tak, ako uviedol napr. Xxxxx, pomerne abstraktnou hranicou, ktorá rozdeľuje jednotlivé extrémistické alebo „zdanlivo“ extrémistické prejavy do jednotlivých kategórií, či už priestupku alebo trestného činu extrémizmu. V podobných intenciách sa vyjadruje aj Xxxxxxxx, keď poukazuje na skutkové podstaty priestupkov v zmysle § 47a zákona o priestupkoch a trestných činov extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, ako na korešpondujúce, pričom s prihliadnutím na formálne znaky možno použiť trestnoprávne aj priestupkové ustanovenia postihujúce extrémizmus.16

Skutkové podstaty priestupkov extrémizmu máme, tak ako sme už uviedli zapracované v § 47a ods.1 zákona o priestupkoch, ktoré boli do slovenského právneho poriadku zavedené zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí. Cieľom ich zavedenia

15 Tamtiež.

16 XXXXXXXX, V.: Vybrané všeobecné a osobitné komparatívne atribúty správnych deliktov a súdnych deliktov. 2014. Dostupné online dňa: 08.05.2021: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxxx-xxxxxx/xxxxxxx-xxxxxxxxx-x-xxxxxxxx-xxxxxxxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxx- deliktov-a-sudnych-deliktov.htm

bolo v zmysle dôvodovej správy „podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rámci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ).“17 Odkazujúc na trestnoprávny inštitút tzv. materiálneho korektívu, tento môže byť pre nás významným limitačným kritériom, ktoré budeme zohľadňovať pri stanovení hraníc medzi jednotlivými prejavmi. Dôvodová správa ďalej poukazuje na mimoriadnu škodlivosť extrémistických prejavov a vyjadruje potrebu postihovania menej závažného extrémistického konania v kontexte priestupkového práva. Zmyslom vyvodzovania priestupkovej zodpovednosti je podľa predkladateľa zákona aj to, že vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti bude páchateľ upozornený na svoje protiprávne konanie (podľa dôvodovej správy toto konanie môže predstavovať napr. obnaženie tetovania na verejnosti, ktoré má charakter extrémistického symbolu). Dokladom zmyslu administratívneho postihu v prípade extrémizmu má byť aj to, že ak dôjde zo strany páchateľa k spáchaniu ďalšieho obdobného deliktu, bude zo strany orgánov činných v trestnom konaní zjednodušené preukázanie subjektívnej stránky trestného činu, pri ktorom musí byť preukázaný prinajmenšom nepriamy úmysel, a teda, že: “... páchateľ vedel, že svojim konaním môže spáchať trestný čin a pre prípad, že ho spácha bol s tým uzrozumený.“18 Okrem toho, zákon o organizovaní verejných športových podujatí pracuje s pojmom priestupok extrémizmu v rámci svojho znenia v § 26 ods. 2, kde zaraďuje priestupky extrémizmu páchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí a sú agresívnej povahy do kategórie priestupkov diváckeho násilia. Do kategórie priestupkov diváckeho násilia však zákon

o organizovaní verejných športových podujatí (§ 26) zaraďuje viacero iných skutkových podstát, ktoré môžu smerovať k extrémistickej činnosti, pričom sa ich môže účastník podujatia dopustiť napr. porušením § 16, písm. e), ktorý ustanovuje zákaz používať štátne symboly cudzích štátov znevažujúcim spôsobom alebo spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo riadnemu priebehu podujatia. Ešte vypuklejšie smerom k extrémizmu pôsobí porušenie § 16, písm. g) „vnášať na podujatie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie :

1. textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

2. obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie...“

Podľa názoru autorov článku ide o jednoznačne o naplnenie protiextrémistického ducha zákona o organizovaní verejných športových podujatí, kedy postihuje už samotné vnášanie vyššie vymedzených predmetov, ktorých použitím by mohlo bez ďalšieho dôjsť k trestnému stíhaniu páchateľov za širokú plejádu extrémistických trestných činov.

Podľa zákona o priestupkoch sa v zmysle § 47a dopustí priestupku extrémizmu ten, kto

„a) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

17 Dôvodová správa k zákonu č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

18 XXXXX, P. a kol.: Trestní zákoník. Komentář. 2.vydání., Praha: X.X.Xxxx. 2012. s.211-212.

b) použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,

c) dopustí sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) alebo priestupku proti majetku podľa § 50 úmyselným zničením alebo poškodením veci z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania,

d) napriek zákazu podľa osobitného predpisu g) umiestni na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli text, vyobrazenie alebo symbol oslavujúci, propagujúci alebo obhajujúci režim založený na komunistickej, fašistickej alebo nacistickej ideológii alebo jeho predstaviteľa, alebo takéto umiestnenie iniciuje, rozhodne o ňom, umožní ho alebo sa na ňom inak podieľa.“

Takéto vymedzenie jednotlivých skutkových podstát priestupkov extrémizmu nám pri súčasnom pohľade na úpravu trestných činov extrémizmu dokladuje vzájomné korešpondovanie ich jednotlivých skutkových podstát. V nasledujúcom texte teda pristúpime ku komparácií priestupkov extrémizmu vo vzťahu k trestným činom, pričom poukážeme na problémy aplikačnej praxe.

K písm. a) a b):

V prípade skutkových podstát uvedených pod týmito písmenami môžeme hovoriť

o konaniach, ktoré môžu formálne napĺňať aj skutkové znaky hneď viacerých trestných činov extrémizmu. Nemožno zabúdať aj na to, že priestupková úprava v ustanoveniach písm. a) a

b) pracuje s trestnoprávnou definíciou extrémistického materiálu tak, ako ho definuje Trestný zákon v § 130 ods. 7 a 8. To nám indikuje, že v intenciách takto formulovaných skutkových podstát možno v prvom rade vždy diskutovať o naplnení skutkovej podstaty rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona. Takémuto výkladu istým spôsobom nahráva to, že či už v prípade priestupkov uvedených pod písmenami a) a b), tak aj v prípade trestného činu rozširovania extrémistického materiálu ich objektívna stránka obsahuje prvok verejnosti, resp. zverejnenia, sprístupnenia resp. spočíva pri trestnom čine „v rozmnožovaní, preprave, zadovážení, sprístupnení, uvedení do obehu, dovoze, vývoze, ponuke, predaji, zasielaní alebo rozširovaní výroby extrémistických materiálov.“ Skutkové podstaty a) a b) priestupku extrémizmu začínajú formuláciou „...kto použije na verejnosti“ a ďalej pokračujú definíciou extrémistického materiálu takmer úplne korešpondujúcou s tou, ktorá je obsiahnutá v § 130 ods. 7 pís. a) až c) Trestného zákona. Použitie extrémistického materiálu na verejnosti môže tak podľa nášho názoru napĺňať aj jeden zo z alternatívnych znakov naplnenia objektívnej stránky menovaného trestného činu, a to jeho „sprístupnením“. Pod sprístupnením sa podľa Xxxxxxx x Xxxxxxxxxxx rozumie „umiestnenie, premietanie zvukových obrazových či zvukovo-obrazových záznamov, vystavenie na mieste či miestach, ktoré sú verejnosti bežne prístupné.“19 Verejnosť spáchania priestupku sa taktiež odráža od trestnoprávnej úpravy, keď možno ako uvádza Xxxxxxxxx a kol. „analogicky dospieť k záveru“ že priestupok extrémizmu je spáchaný vtedy ak extrémistické materiály sú obsahom tlačoviny alebo boli rozširované

KKURILOVSKÁ, X., XXXXXX, M.: Postavenie poškodených vo vybraných trestných činoch extrémizmu právnických osôb. s.7. Dostupné online dňa 10.05.2021:

https://xxx.xxxxxxxxxx.xx/sites/default/files/Notitiae/12020/002%20%20KURILOVSK%C3%81%20KORD%C3%8DK%20% 20TC%20extremizmu%20TZPO_final_EDITED.pdf

spisom, filmom, rozhlasom, televíziou, prostredníctvom počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom. Alternatívnym spôsobom verejného spáchania priestupku je jeho spáchanie pred dvoma a viacerými osobami. V týchto intenciách máme zato, že verejné použitie extrémistického materiálu dáva možnosť úvahy stíhať ako priestupok podľa písm. a) a b) alebo za trestný čin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona. Ostatné konania, ktoré sú trestné a súvisia s extrémistickými materiálmi a ich vyjadrením v § 422a výroba extrémistického materiálu, resp. prechovávanie extrémistického materiálu v § 422c sú v tomto smere v rámci priestupkovej legislatívy § 47a ods.1 písm. a) nepostihnuteľné.

Skutkové podstaty priestupkov, ktorú sú pod prejednávanými písmenami sa však ďalej rozchádzajú vo svojej objektívnej stránke. Kým použitie extrémistického materiálu na verejnosti v skutkovej podstate a) smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd, skutková podstata b) postihuje také použitie extrémistického materiálu, ktoré obhajuje, podporuje alebo podnecuje nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. V tomto smere možno v prípade a) diskutovať o korešpondovaní skutkovej podstaty s trestným činom založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv podľa § 421 Trestného zákona, resp. trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona. Skutkové podstaty týchto trestných činov, ktorých spoločným menovateľom je podpora hnutí smerujúcich dnes alebo v minulosti k potláčaniu základných práva a slobôd, však vo svojom znení skrývajú podstatné nuansy.

Trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv vo svojej objektívnej stránke okrem spôsobu jeho spáchania založením takéhoto hnutia, obsahuje aj alternatívne možnosti, a to: „kto...podporuje alebo propaguje hnutie alebo ideológiu“.

Hnutím je na tento účel napr. podľa definície Nejvyššího státního zastupitelství Českej republiky „skupina osob alespoň částečně organizovaná, byť třeba formálně neregistrovaná směřující k potlačení práv a svobod člověka nebo hlásající národnostní, rasovou, náboženskou či třídní zášť nebo zášť vůči jiné skupině osob. Jedná se o kvalifikovanou formu zločinecké organizace, která je charakterizována těmito znaky:

1. personální obsah hnutí: skupina osob, která je alespoň částečně organizovaná, byť třeba formálně neregistrovaná

2. ideologický obsah hnutí: hnutí musí prokazatelně směřovat k potlačení práv a svobod občana nebo hlásat národnostní, rasovou, náboženskou či třídní zášť nebo zášť vůči jiné skupině osob.“20

Na strane druhej, ideológia predstavuje viacznačný pojem, avšak opätovne nedefinovaný v rámci trestného zákonodarstva. Podľa slovníkov predstavuje ucelený systém názorov, myšlienok a postojov, ktoré sú základom fungovania hnutia, organizácie alebo celého politického systému.21 Xxxxxxxxx pre širší kontext uvádza, že v európskych reáliách ide

o pojem, ktorého charakter je pejoratívny a negatívny. Je to tak z dôvodu, že ako ucelený systém názorov sa vyznačuje svojou uzavretosťou, iracionálnosťou, jednostrannosťou a propagandistickými rysmi.22

20 Nejvyšší státní zastupitelství: Extremismus. Metodický materiál. SL 54/2006. Brno. 2009, s. 43

21 xxxxx://xxxxxxxxxx.xxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxx/xxxxxxx/xxxxxxxx

22 XXXXXXXXX, X.: Sociologický slovník. 1. vydání. Praha: Portál. 2001, s.215.

V zmysle skutkovej podstaty trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutí musí dôjsť z pohľadu priestupku a) dôjsť k podpore alebo propagácii. Podpora spočíva v konaní, ktorého cieľom je posilniť hnutie alebo ideológiu a získať jej nových prívržencov. Môže mať materiálnu alebo morálnu podobu, pričom sa môžu prelínať.23 Kým materiálna podpora môže spočívať napr. vo financovaní takéhoto hnutia, alebo v poskytnutí priestorov na účely jeho zhromaždenia, morálna podpora predstavuje predovšetkým získavanie nových členov, resp. utvrdzovanie tých existujúcich v ich aktivitách.24 Propagácia na strane druhej je snaha o to, aby sa hnutie dostalo do povedomia, čo môže byť uskutočnené priamo, napr. verejným vyhlasovaním alebo vyzdvihovaním hnutia alebo ideológie, alebo nepriamo, distribúciou filmov, nahrávok a pod.. Pre naplnenie tohto znaku skutkovej podstaty trestného činu je dôležitý úmysel zo strany páchateľa ovplyvniť ďalšie osoby.25 Xxxxx dodáva, že nie je potrebné, aby skutočne došlo k ovplyvneniu nejakej osoby.26

Druhou korešpondujúcou skutkovou podstatou trestného činu je prejav sympatií k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd v zmysle § 422 Trestného zákona. Na základe znenia predmetného ustanovenia je trestným verejné prejavovanie sympatií k hnutiam, ktoré smerujú alebo smerovali k potláčaniu základných práv a slobôd, alebo hnutí, skupín a ideológií, ktoré hlásajú nenávisť z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva a pod. Samotný znak objektívnej stránky trestného činu prejav sympatie môže navodzovať otázku rozdielu tejto formulácie s podporou alebo s propagovaním hnutia alebo ideológie. Aj napriek opätovnej absencii ďalšej definície nám viac svetla do definovania pojmu „prejav sympatií“ vlieva rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Podľa formulácie rozhodnutia

„prejav sympatie v zmysle tohto ustanovenia znamená vyjadriť buď výslovne alebo konkludentne svoj pozitívny názor a vzťah fašizmu alebo inému podobnému hnutiu bez priameho úmyslu ovplyvniť iné osoby.“27 Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ide o trestný čin spáchaný úmyselne, a teda, že páchateľ musí vedieť, že svojim konaním prejavuje sympatie napr. fašizmu, resp. hnutiu, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu práv a slobôd občanov alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú nenávisť.28 Pre porovnanie skutkových podstát § 421 a § 422 Trestného zákona je esenciálny rozdiel v tom, že kým podpora alebo propagácia smeruje k „verbovaniu“ nových prívržencov zakázaných ideológií alebo hnutí, prejav sympatie spočíva iba v prejavení svojho osobného kladného vzťahu k nim, bez zámeru ovplyvňovania iných osôb. Z pohľadu takto konštruovaných znení predmetných trestných činov máme za to, že z hľadiska toho, že podpora alebo propagácia vyžaduje, aktívne konanie smerom k iným, nemožno uvažovať v prípade priestupku v písm. a) uvažovať

o korešpondovaní trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd. Za týchto okolností je na mieste diskusia o prekrývaní sa trestných činov rozširovania extrémistického materiál podľa § 422b alebo prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd v zmysle § 422.

23 Stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.12.2005 so sp. zn. Tpjn 302/2005

24 XXXXX, P. a ko.l: Trestní zákoník I.: Komentář. § 1-421. 2. vydání. Praha: X. X. Xxxx. 2012, 3497- 3504 s.

25 Tamtiež.

26 XXXXX, E.: Extrémistické trestné činy (habilitačná práca). Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta; Katedra trestného práva a kriminológie; študijný odbor: 3. 4. 7. Trestné právo, 2013, s. 173.

27 Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 18.06.2014 so sp. zn. 3To/52/2014.

28 Tamtiež.

3 Aplikačné problémy dvojkoľajnej úpravy represie extrémizmu – analýza rozhodnutí

Samostatne k písm. a):

To, že vymenované trestné činy korešpondujú s priestupkom uvedeným v § 47 ods. 1 písm. a) si môžeme rozobrať na nasledujúcej modelovej situácii, pričom sa pokúsime priblížiť možné riešenia:

X.Y. sa počas letného dňa rozhodol ísť na kúpalisko, pričom počas svojej prítomnosti na kúpalisku odhalil na svojom tele tetovanie s extrémistickým symbolom, ktoré si dal urobiť v mladosti. Po nejakom čase k nemu prišla policajná hliadka na základe podnetu zo strany iného návštevníka kúpaliska.

V prvom momente je potrebné poukázať na pomerne nekompromisnú definíciu trestného činu uvedenú v § 8 Trestného zákona, a teda : „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Z danej formulácie možno vyčítať, že skutok páchateľa je potrebné subsumovať pod všetky ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorých skutkové podstaty konanie páchateľa napĺňa.29 V modelovej situácii tak môže na prvý pohľad XY svojim tetovaním napĺňať jednak skutkovú podstatu trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práva a slobôd, ako aj trestného činu rozširovania extrémistického materiálu, čo potvrdzuje aj Xxxxxx.30 Okrem toho však prichádza do úvahy aj vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa § 47a ods. 1 písm. a) priestupkového zákona. Odhalenie extrémistického symbolu na verejnosti môže jednoznačne napĺňať znak objektívnej stránky rozširovania extrémistického materiálu jeho „sprístupnením“ a rovnako môže indikovať aj

„prejav sympatií“ k vymedzeným hnutiam. Do úvahy však prichádza aj postihnutie XY za priestupok extrémizmu podľa písm. a). V takejto situácií máme za to, že neexistencia objektívneho kritéria na účely oddelenia toho, či je dané konanie priestupkom alebo trestným činom. V zmysle zásady ultima ratio, ako aj subsidiarity trestnej represie je tak jediným možným východiskom vziať do úvahy kritérium závažnosti v zmysle § 10 ods. 2, prelamujúce formalistické chápanie trestného činu. Orgány činné v trestnom konaní by následne museli posudzovať jednotlivé okolnosti spáchania skutku. Je zrejmé, že v prípade, ak by tetovanie zobrazovalo známy extrémistický symbol, ako napr. hákový kríž, situácia by bola jednoznačnejšia. Avšak, v prípade použitia subtílnejšieho extrémistického symbolu, ktorý v spoločnosti nie je tak známy ako spomínaná svastika, by mohol byť z pohľadu dokazovania trestného činu problém v preukázaní úmyslu, a teda toho, že páchateľ vedel, že svojim konaním prejavuje sympatie k hnutiu, ktoré preukázateľne smeruje k potlačovaniu základných práv a slobôd.31 Obdobnú situáciu musel riešiť Špecializovaný trestný súd v rozsudku 5T/2/2019 zo dňa 09.07.2019, kedy odsúdil páchateľa za trestný čin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných práv a slobôd, čoho sa mal dopustiť odhalením svojich tetovania zobrazujúceho keltský kríž a tým, že mal oblečené tričko s nápisom Vandal wear – The Love for My Land Will Never Fade v prednej časti a vyobrazením pootočeného slnečného kríža, a v zadnej časti s nápisom Europe Against EU. Súd v rozhodnutí odmietol návrh obhajoby dožadujúcej sa v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, o kvalifikáciu

29 BISTÁK, R.: Trestné činy extrémizmu: limity a súbehy. Diplomová práca. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta,. 2018. s. 63.

30 XXXXXX, X. x xxx. Trestný zákon. Veľký komentár.

31 XXXXX,P. a kol.: Trestní zákon. 6. vydání. Praha: Nakladatelství X. X. Xxxx, 2004, s. 1606.

predmetného skutku ako priestupku. Súd súhlasil s tým, že „..je práve potrebné hodnotiť okolnosti prípadu, spôsob vykonania činu, mieru zavinenia ako aj pohnútku obžalovaného. Obžalovaný bol opakovane v minulosti súdom trestaný pre extrémistické trestné činy, ide u neho o špeciálnu recidívu, kedy obžalovaný skutok spáchal len niekoľko hodín po jeho podmienečnom prepustení, pričom si musel byť vedomý toho, že nosenie extrémistických znakov, resp. odhaľovanie svojho extrémistického tetovania na verejnosti, bude opätovne, tak ako aj v minulosti, trestané. Práve špeciálna recidíva u obžalovaného, ale aj odstránenie problémového tetovania na predlaktí ruky, pričom je evidentné, že obžalovaný má na sebe aj ďalšie extrémistické a neonacistické tetovania, sú dôvodom, pre ktoré nie je možné konanie obžalovaného hodnotiť v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, resp. uvažovať o tom, že jeho konanie by mohlo byť posudzované ako priestupok.“ Zaujímavým je v rámci daného rozhodnutia vyjadrenie znalca, ktorý sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, „keby tričko bolo samo osebe, bez ďalších okolností v kontexte celého prípadu, tak by mal pochybnosti o jeho problémovosti z titulu extrémistického označenia, ale v kontexte so všetkými okolnosťami je tričko problémové, pretože je na ňom skrytá svastika.“ Predmetná formulácia daného rozhodnutia je pomerne jednoznačná a dokladuje nám postup súdov pri posudzovaní obdobných činov, i keď je zrejmé, že páchateľovi v tomto prípade významne priťažila práve jeho recidíva. Nevyriešenou otázkou však v spojení s citovaným rozhodnutím zostáva, ako by rozhodol súd v prípade, keby išlo prvopáchateľa bez

„extrémistickej minulosti“.

Samostatne k písm. b):

Skutková podstata v písm. b) sa na rozdiel od tej, ktorá je zakotvená v písm. a) zameriava na administratívnoprávne postihovanie takých prejavov extrémizmu, ktoré súvisia s použitím extrémistických materiálov na účely obhajovania, podpory, podnecovania nenávisti, násilia, diskriminácie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie. Objektívna stránka tohto priestupku teda pokrýva pomerne širokú oblasť prejavov z pohľadu ich charakteru. Spočíva, ako sme už uviedli v spoločnom výklade k písm a.) a b), v tom, že musí smerovať k obhajobe, podpore alebo podnecovaniu násilia alebo diskriminácie. V tomto prípade teda nejde o podporu hnutí a skupín, tak ako v predchádzajúcom prípade. Daná skutková podstata obsahuje rad dôležitých pojmov, ktoré nachádzame aj v jej trestnoprávnych ekvivalentoch. Ústrednými pojmami v tomto prípade sú najmä nenávisť, násilie a diskriminácie.

Nenávisť je osobitnou kategóriou, ktorej definícia však v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, aj napriek jej častému použitiu v prípade skutkových podstát trestných činov extrémizmu, ako aj v prípade priestupkov, ale aj inej legislatívy, absentuje. Odrážajúc sa od jej gramatického výkladu v rámci slovenských slovníkov, nenávisť predstavuje silný citový odpor, nepriateľský vzťah alebo nevraživosť.32 Smieško v súvislosti s použitím tohto pojmu v rámci trestnoprávneho zákonodarstva, hovorí o jeho nevhodnosti a o tom, že nejde o pojem právny, ale skôr psychologický. Za vhodnejší by považoval použitie pojmu predsudok.33 Aj keď

32xxxxx://xxxxxxx.xxxx.xxxxx.xx/?xxxxx%X0%X0xxx%X0%X0&xxxxxxx&xxX000&xxx&xxxxxx0&xxxxx&xxxxxx&xxxxxxx&xxxxx&

d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=ps xxx#

33 XXXXXXX, X.: Internet a trestné činy extrémizmu (dizertačná práca). Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta; Katedra trestného práva a kriminológie; študijný odbor: 3. 4. 7. Trestné právo, 2017, s. 65

súhlasíme s touto Xxxxxxxxxx konštrukciou a kritikou použitia tohto pojmu, aj vzhľadom na tlak európskej legislatívy, je nepravdepodobné, že k zmenám v tejto oblasti dôjde. Napriek tomu však zastávame názor, že nenávisť ako taká je čisto subjektívnym kritériom. Varovným príkladom zo zahraničia môže byť napr. legislatíva kanadského Bill C-16, ktorá novelizuje kanadský trestný kódex do ktorého sa dopĺňa pojem „rodovej identity“ a „rodového vyjadrenia“. Podľa kritikov tejto legislatívy, môže dôjsť k trestnému činu z nenávisti aj v prípade, ak osoba odmietne oslovovať inú osobu podľa jej preferovaného rodového zámena.34

Násilie je už pojmom jednoznačnejším a k jeho výkladu možno pristúpiť v zmysle jeho trestnoprávneho vymedzenia. Podľa názoru autorov tohto článku je práve kategória násilia, resp. výzvy k násiliu najlepším objektívnym deliacim kritériom, ktoré by mohlo byť použité ako hranica medzi prejavmi, ktoré požívajú slobodu prejavu a tými, ktoré nie.

Odlišné zaobchádzanie resp. diskriminácia je rovnako ako násilie pojmom dobre udomácneným v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to napr. v zákone č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon. Práve odlišné zaobchádzanie je jedným z prejavov, ktoré sú typické pre pravicový extrémizmus.35

Priestupkový zákon v objektívnej stránke predmetného priestupku ďalej uvádza, že musí dôjsť k obhajobe, podpore alebo podnecovaniu nenávisti, násilia a odlišného zaobchádzania. Podporu môžeme vymedziť analogicky vo vzťahu k výkladu trestného činu založenia, podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd podľa § 421 Trestného zákona. V týchto konotáciách teda pôjde najmä o podporu morálnu, a teda utvrdzovanie ostatných v ich nenávistnom konaní. Obhajoba násilia, nenávisti alebo odlišného zaobchádzania je obsiahnutá aj v definícii extrémistického materiálu, no ani Trestný zákon ju partikulárne nešpecifikuje. S odkazom na gramatický výklad pôjde v tomto zmysle

o konanie komisívne alebo verbálne smerujúce k obraňovaniu, zastávaniu sa nenávisti, násilia.36 Ďalším spôsobom, ktorým možno naplniť objektívnu stránku analyzovaného priestupku je podnecovanie. Podnecovanie podľa Herczegovho výkladu označuje myšlienkový prejav páchateľa. Jeho cieľom je vyvolať v ostatných silnú negatívnu emóciu 37, ktorou je v tomto prípade nenávisť, alebo výzva k násiliu vo vzťahu k vymedzeným skupinám, alebo jednotlivcom kvôli ich osobným atribútom, ktorými sú:

• rasa : predstavuje skupinu ľudí s rovnako dedične podmienenými znakmi, ktoré ich odlišujú od iných rás. Ide napr. o tvar lebky, postavy a farbu pleti. Farba pleti, je v rámci analyzovanej skutkovej podstaty samostatným dôvodom deliktuálnych konaní priblížených vyššie. Xxxxxxxxx uvádza, že farba pleti je jedným z atribútov rasy a na základe toho, ako je uvedená vo výpočte § 47a písm. b) ide o pojem špecifickejší.38

• národ, národnosť a etnická skupina : ide o pomerne zameniteľné pojmy. Kým národ definujeme ako skupinu osôb zdieľajúcu rovnakú kultúru, históriu alebo štátne územie, národnosť predstavuje príslušnosť k národu. Etnická skupina sa naproti tomu vyznačuje

34 Bližšie pozri napr. BISTÁK, R.: Sloboda prejavu versus politická korektnosť. In: Dny práva 2018. Masarykova univerzita v Brně. Právnická fakulta. 2018. s.8-21.

35 XXXXXXX, V. a kol.: Extrémizmus a radikalizácia v sociálnyh kontextoch. Univerzita Xxxxx Xxxxxx Xxxxxxxx v Košiciach. Filozofická fakulta. Košice. 2018. s. 118.

36xxxxx://xxxxxxx.xxxx.xxxxx.xx/?xxxxxxxxxx&xxxxxxx&xxXx00&xxx&xxxxxx0&xxxxx&xxxxxx&xxxxxxx&xxxxx&xxxxx&xxxxxxxx

&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken#

37 XXXXXXX, X.: Trestné činy z nenávisti. 1. vydání. Praha: ASPI a.s.. 2008, s. 44.

38 XXXXXXXXX, M. a kol.: Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství X. X. Xxxx, 2020, s. 217.

pocitom spolupatričnosti a spoločnou kultúrou. V Slovenskej republike takéto etnické skupiny

predstavujú napr. Rómovia, Gorali alebo Rusíni.

• pôvod rodu: v tomto prípade označuje súhrn anglického ekvivalentu „sex“, teda pohlavie a

„gender“, teda rod. Pohlavie v tejto súvislosti označuje biologickú charakteristiku človeka, muža alebo ženy, na základe jeho pohlavných orgánov, chromozómovej alebo hormonálnej výbavy. Rod je naproti tomu „súbor vlastností, charakteristík, činností a znakov, ktoré mužom a ženám pripisujeme a s ktorými sa muži a ženy v rôznej miere stotožňujú.“39

• náboženské vyznanie : v kontexte analyzovanej skutkovej podstaty znamená nielen príslušnosť jednotlivca k organizovanej forme vyznávania náboženstva, ale ochrana je poskytovaná aj osobám bez náboženského vyznania.

Skutková podstata uvedená v § 47a ods. 1 písm. b) rovnako korešponduje s niekoľkými extrémistickými trestnými činmi. V prvom rade je to skutková podstata uvedená v § 424, t.j. trestný čin podnecovania k národnostnej, etnickej a náboženskej nenávisti, kde dochádza k prekrývaniu skutkových podstát analyzovaného priestupku a trestného činu takmer jedna ku jednej.

Z hľadiska aplikačnej praxe sa však môžeme stretnúť aj so situáciou, kedy súd rekvalifikoval stíhanie osoby z dôvodu spáchania trestného činu podľa § 423 hanobenia národa, rasy a presvedčenia na priestupok extrémizmu. Dokladom takéhoto prístupu súdnej praxe je uznesenie sp. zn. 2To/21/2018 Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.10.2018 proti odsúdeniu páchateľa za trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods.

0 Xxxxxxxxx xxxxxx. Krajský súd uznesením zrušil prvostupňový rozsudok a postúpil vec Policajnému zboru Slovenskej republiky s tým, že nejde o trestný čin a predmetné konanie je potrebné prejednať ako priestupok extrémizmu. Konanie páchateľa v tomto prípade súviselo so zverejnením série videí na internetovom portáli YouTube. Prvé z nich nieslo názov

„PREZIDENT SR JE FAŠISTA...TVRDÍ CIGÁN, ČO NECIGÁNI...!!!!“, kde uviedol, že: „Židovskí

boháči, zbohatlíci, ktorí organizujú, intrigujú, vytvárajú ekonomické a rasové napätie vytvorili Xxxxxxx, podporovali ho.“ Následne uviedol aj, „organizátorom genocídy sú najbohatší Židia na tejto planéte“, „Židia vytvárajú angloamerickú ríšu, ktorá je založená na otrockom systéme“. Ďalším videom bolo video s názvom „ZLO VO SVETE SA VOLÁ NAJBOHATŠÍ ŽIDIA SVETA“, kde okrem iného uviedol : „kto financoval Xxxxxxx, no najbohatší Židia na tejto planéte, kto financoval Lenina, no najbohatší Židia na tejto planéte, kto financoval I., II. a teraz aj III. svetovú vojnu, no najbohatší Židia na tejto planéte“, „Xxxxxx bol organizovaný najbohatšími Židmi na tejto planéte“, „zabíja nás tu liberálna trhová ekonomika, za ktorou sú najbohatší Židia“. Posledné video pod názvom „NEGRAMOTNÝ CIGÁN ODHAĽUJE 10 TISÍC ROKOV UTAJENÚ PRAVDU“ obsahujúce výrok „demokraciu, zdokonalené otroctvo zaviedli oficiálne Židia.“. Odvolací súd sa síce stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvostupňového, no vyslovil, že tento nesprávne posúdil vec ako prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd v argumentácii bez bližšieho kontextu uviedol, že obžalovaný dosiahol iba základné vzdelanie, no súčasne je jeho záľubou aj čítanie odbornej literatúry spoločenskovedného zamerania, na základe čoho dospel k vlastným názorom, ktoré prezentoval v uverejnených videách na portáli YouTube, t.j. že „zlo na svete spôsobili najbohatší Židia.“ Súd v tejto súvislosti skonštatoval, že „obžalovaný vyjadril svoj názor, ktorí však nie je útokom na židovský národ, ale na najbohatších Židov na tejto planéte, a to konkrétne tých, ktorí podľa obžalovaného spáchali genocídu vlastného národa a konkrétne

39 Tamtiež.

na najbohatšie židovské rodiny na tejto planéte, čo nie je totožné so židovským národom.“ Mimoriadne zaujímavým pre účely nášho článku a nastoleného problému dvojkoľajnosti právnej represie v oblasti extrémizmu je argumentácia odvolacieho súdu vo vzťahu k zavineniu. Súd v týchto intenciách poukázal na zložitosť jeho preukázania v predmetnom prípade a vyslovil, že zavinenie spočíva na zložke poznania a vôle, pričom ide o vnútorný psychický vzťah páchateľa. Súd uvádza, že tento vnútorný psychický vzťah „...je navonok poznateľný len tým, že buď verbálnu informáciu o ňom poskytne sám páchateľ, najčastejšie vo svojej výpovedi, alebo tým, že sa prejaví v správaní páchateľa.“ Nadväzujúc na túto argumentáciu súd zdôraznil, že úmysel páchateľa „nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností preukázať.“ Súd ďalej veľmi stručne vymedzuje výpočet objektívnych okolností na základe ktorých možno preukázať úmysel, aj keď v danej veci chýba priznanie páchateľa. Sem demonštratívne zaraďuje napr. povahu činu, spôsob jeho vykonania, alebo „iné okolnosti objektívnej povahy“, čo, žiaľ, odvolací súd ďalej nerozvádza. Na druhej strane úsudok o zavinení je v prípade absencie priznania možné vyvodiť zo zistených subjektívnych okolností, napr. pohnútky, alebo motívu trestného činu. Tieto okolnosti, subjektívne a objektívne je nutné hodnotiť v ich vzájomnej súvislosti. Na tomto mieste súd spresňuje, že: „Nemožno prikladať zásadný význam len niektorým z nich a ostatné pominúť, alebo ich do hodnotenia zahrnúť len okrajovo, či izolovane. V posudzovanej veci krajský súd dospel k záveru, že videá, ktoré obžalovaný zverejnil, nie sú spôsobilé naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,pričom zároveň nedošlo ani k naplneniu subjektívnej stránky tohto prečinu, nakoľko obvinenému nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný úmysel hanobiť židovský národ, ale ani úmysel hanobiť verejne jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k tomuto národu. Konanie obžalovaného nevykazuje taký stupeň závažnosti, aký pre naplnenie všetkých pojmových znakov svojej skutkovej podstaty vyžaduje prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. „ Súd v ďalšej argumentácii poukázal, že použil na verejnosti obrazovo-zvukové vyhotovenie, čo súd posudzuje ako „vysokú formu negativistického postoja voči iným osobám – ekonomickým

„špičkám“ židovského národa, ktoré charakterizuje ekonomické bohatstvo a „šírenie zla“ (nie

je však podstatná ich židovská národnosť).“ Súd v samom závere už len konštatuje, že keďže nebolo preukázané úmyselné konanie páchateľa „pri správnom postupe bolo preto možné konanie obžalovaného právne posúdiť ako priestupok extrémizmu podľa § 47a ods. 1písm. b) Zák. č. 372/1990 Z. z.“ 40

Možno povedať, že v analyzovanom rozhodnutí sa potvrdzujú citované slová Burdu z úvodnej časti predkladaného článku, kde poukazuje na dvojkoľajnosť represívnej protiextrémistickej legislatívy a varuje pred tým, že mnoho extrémistických deliktov bude riešených práve ako priestupok. Predmetné rozhodnutie síce poukazuje iba na konkrétnu situáciu, no je možno v nej v istom zmysle badať alibizmus súdu. Ten síce poukazuje na negativistický postoj obžalovaného k iným ľuďom vyjadrený vo videách, no akosi nesmelo a v zátvorke dodáva, že vo vzťahu k tomuto negativistickému postoju nie je podstatná židovská národnosť bližšie nekonkretizovaných „ekonomických špičiek židovského národa“. V prípade nepodstatnosti židovskej národnosti v tejto právnej veci sa však pýtame prečo súd nerozhodol o oslobodení obžalovaného ? Možno sa len domnievať, či tomu je tak preto, že

40 Uznesenie sp. zn. 2To/21/2018 Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.10.2018.

existuje úroveň priestupku, ktorý je možné spáchať aj z nedbanlivosti a súd vec bez ďalšieho jednoducho postúpil nižšiemu orgánu. Samotná konštatácia súdu o nepodstatnosti židovskej národnosti „najbohatších Židov planéty“ v negativistickom postoji obžalovaného vyznieva pomerne absurdne. V tomto prípade, pridŕžajúc sa výkladu súdu, by z nášho pohľadu následne nebolo možné vyvodiť ani priestupkovú zodpovednosť, nakoľko pri vylúčení národného pôvodu súdom ako znaku objektívnej stránky by následne aj v zmysle priestupku neexistovala skupina voči ktorej sa prostredníctvom konaní vymedzených v § 47a ods. 1 písm. b) obhajovala, podporovala alebo podnecovala nenávisť, násilie alebo odlišné zaobchádzanie, čo i len nedbanlivostnou formou. Súd dokonca vo svojom rozhodnutí nespomína ani násilie, ani nenávisť, pričom odkazuje iba na negativistický postoj, čo nemožno logickým výkladom vyložiť ako „silný citový odpor, nevraživosť alebo nepriateľstvo“, čo hovorí definícia nenávisti v zmysle slovenských slovníkov.

Korešpondujúcim trestným činom vo vzťahu ku skutkovej podstate b) je z hľadiska jeho vymedzenia aj trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v zmysle § 424 Trestného zákona. Vymedzenie týchto dvoch deliktov sa výrazne prekrýva najmä v objektívnej stráne stránke priestupku. Žiaľ, na preukázanie ich príbuznosti, resp. problematickosti zaradenia určitého konania pod tento priestupok, alebo trestný čin nedisponujeme žiadnym rozhodnutiami, ktoré by náš výrok potvrdili. Z medializovaných informácií však vieme, že v máji 2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci spáchania prečinu podnecovania národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti za status (po danom incidente už bývalej) moderátorky RTVS Xxxxxxxx Xxxxxxxxxxx. Tá na sociálnej sieti Facebook uverejnila status v znení: „Zobudiť sa 4:30 na to, že si myslíte, že vám padá strecha na hlavu a to pri tom nejaký nedonosený smradľavý cigáň vám z domu kradne 4-metrovú odkvapovú rýnu, je také slovenské. Prečo „toto“ nemôžme my poľovníci strieľať ako škodnú?“41 V danom konaní badáme pomerne nápadný prejav nenávisti, ktorý je doplnený povzdychom a dehumanizovaným označením človeka ako „toto“, ba zo skúmania gramatickej stránky statusu možno badať aj podnecovanie násilia otázkou, „ prečo toto nemôžeme my poľovníci strieľať ako škodnú.“ Zarážajúcejšie na tom je to, že dané trestné stíhanie bolo zastavené a podľa ďalších medializovaných informácií bola Xxxxxxxxxx sankcionovaná v priestupkovom konaní za spáchanie priestupku42 proti občianskemu spolunažívaniu, i keď už vtedy bola účinná novela priestupkového zákona, ktorá zaviedla priestupky extrémizmu. Daná situácia je rozpačitá aj vo svetle toho, že v iných prípadoch bola aj za miernejšie vyjadrenia vyvodená trestná zodpovednosť (napr. voči Mazurekovi, keď počas relácie v rádiu Xxxxxxxxx uvádzal rôzne hanlivé výroky na adresu rómskej menšiny).

K písm. c):

Skutková podstata predmetného priestupku zahŕňa niekoľko alternatívnych foriem naplnenia objektívnej stránky, pričom odkazuje na niektoré ustanovenia priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku. Pri každom sa zároveň vyžaduje, aby bol prítomný faktor nenávisti, či už etnickej alebo rasovej alebo nenávisti z dôvodu farby pleti,

41 Dostupné online ku dňu 12.05.2021: xxxxx://xxx.xxx.xx/xxxxxx/000000/xxxxxxxxxxx-x-xxxx-xxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxxx- smradlavy-cigan-preco-toto-nemozeme-strielat/

42 Dostupné online ku dňu 12.05.2021: xxxxx://xxxxxxx.xxx.xx/x/0000000/xxxxxxxx-xxxxxxxxxxx-xx-xxxxxxxx-xx-xxxxxxxxx- zastavili.htm l

rodu alebo náboženského vyznania, tak ako sú tieto atribúty vymedzené v skutkovej podstate

pod písm. b). Priestupku v zmysle analyzovaného ustanovenia sa teda dopustí ten, kto:

- z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech (§ 49 ods. 1 písm. a);

- inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví (§ 49 ods. 1 písm. b);

- alebo úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním (§ 49 ods. 1 písm. d);

- kto úmyselne zničí alebo poškodí cudziu vec z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania (§ 50 ods. 1);

Ako je možné pozorovať, ide o široký okruh konaní, ktoré v tomto ustanovení priestupkový zákon upravuje ako priestupky extrémizmu. V tejto súvislosti je dôležitým povedať, že ak dôjde k naplneniu odkazovaných skutkových podstát s prítomnosťou kritéria nenávisti z vymedzených dôvodov, administratívnoprávna zodpovednosť nebude vyvodzovaná v intenciách odkazovaných ustanovení, teda nie podľa § 49 resp. § 50, ale podľa § 47a upravujúceho priestupky extrémizmu. Srebalová a kol. prízvukujú, že daná úprava je zdôvodnená nebezpečnosťou daných skutkov a absolútnou neakceptovateľnosťou extrémistického správania v demokratickej spoločnosti, pričom tieto vymedzené v § 47a ods. 1 písm. c) možno sankcionovať prísnejšie, a teda je možné uložiť vyššiu pokutu, t.j. až do 1000 EUR.43 Rozdielnym v rámci tejto skutkovej podstaty je diferenciácia zavinenia, ktorá je nevyhnutná na vznik administratívnoprávnej zodpovednosti. Ak teda spáchanie priestupku spočíva v narušení občianskeho spolunažívania vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo v zničení alebo poškodení cudzej veci, zákon vyžaduje úmyselné zavinenie.44 Iba z nedbanlivosti možno spáchať skutkov, ktorý spočíva v ublížení na zdraví z vyššie vymedzených dôvodov. Zákonodarca tak v tomto smere vyníma možnosť priestupkovej zodpovednosti za úmyselné ublíženie na zdraví z dôvodu rasovej, etnickej nenávisti a pod., čím naznačuje, že v prípade úmyslu by mohlo ísť o splnenie kritéria osobitného motívu podľa § 140, písm. e) a následné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie zločinu ublíženia na zdraví v zmysle § 155 ods. 2 písm. c).

Administratívnoprávna zodpovednosť v zmysle tohto ustanovenia bola vyvodená voči Y.Y., ktorá mala použiť v telefonáte rôzne nadávky voči svojmu bývalému manželovi A.A. a svokrovi B.B., ktorý je inej, v analyzovanom rozhodnutí, anonymizovanej národnosti. Y.Y. mala okrem iného svojej dcére hovoriť o tom, že jej priezvisko, ktoré nesie po svojom otcovi

A.A. a ktorý je inej národnosti je teroristické, pričom podpis Y.Y. na sadre dcéry okomentovala rovnako ako teroristický. Tým mala naplniť znaky skutkovej podstaty priestupku extrémizmu podľa § 47a ods. 1 písm. c), a teda, že inému ublížila na cti tým, že ho urazila, vydala na posmech a úmyselne narušila občianske spolunažívanie hrubým správaním.

43 XXXXXXXXX, M. a kol.: Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství X. X. Xxxx, 2020, s. 217.

44 ALÁČ, M.: Niekoľko úvah k skutkovým podstatám vybraných priestupkov. In: Verejná správa a priestupky. Zborník príspevkov

z medzinárodnej konferencie. EUROKÓDEX. Žilina. 2016. s. 12.

K písm. d):

Skutková podstata zahrnutá pod týmto písmenom je legislatívnou novinkou a do priestupkového zákona bola doplnená jeho nepriamou novelizáciou zákonom č. 338/2020 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Zavedením tohto priestupku zákonodarca vytvára právny rámec, prostredníctvom ktorého možno sankcionovať toho, kto zrealizuje, iniciuje, rozhodne, umožní alebo inak sa podieľa na umiestnení vyobrazenia alebo symbolu oslavujúceho, obhajujúceho alebo propagujúceho režim alebo predstaviteľa komunistickej, nacistickej alebo fašistickej ideológie. Podstatou predmetnej novelizácie je reakcia zákonodarcu na situáciu v Slovenskej republike, kde aj po novembri 1989 prebiehajú iniciatívy týkajúce sa umiestňovania rôznych pamätných tabúl s odkazom na vymenované totalitné režimy. I keď v trestnom zákone máme ustanovenia postihujúce extrémistickú symboliku, resp. symboliku totalitných režimov, podľa dôvodovej správy orgány činné v trestnom konaní takéto konania nepovažujú za dostatočné na naplnenie skutkových podstát trestných činov ako napr. v zmysle § 422 až 422d Trestného zákona.45 Osobitne sa zákaz umiestňovať vymedzenú symboliku v zmysle predmetnej novely nachádza aj v legislatíve zákona č.125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu v § 7a, a rovnako aj v zákone č. 487/2013 Z.z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v § 6a. Dôležitým v tomto kontexte z pohľadu protiextrémistickej legislatívy je konštatovanie dôvodovej správy, keď uvádza, že takáto úprava môže napomôcť pri stíhaní extrémistických trestných činov a to najmä v rovine eliminácie potreby znaleckého dokazovania, ktoré by preukazovalo, „že komunistický režim bol založený na ideológii, ktorá smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj z dôvodu jasného pomenovania, spresnenia a tvrdenia, že komunistický režim je nielen odsúdeniahodný, ale aj zločinný a nelegitímny“46

Na podklade vyššie uvedenej analýzy priestupkov, ako najvýraznejších represívnych nástrojov správneho práva v oblasti boja proti extrémizmu, sme sa zamerali najmä na ich komparatívne aspekty vo vzťahu k extrémistickým trestným činom. Aj na základe badateľnej podobnosti niektorých skutkových podstát v trestnom alebo priestupkovom kódexe sme sa však nezaoberali otázkami ich sankcionovania. V tejto súvislosti je úplne najvýraznejším rozdielom medzi trestnoprávnymi a priestupkovými sankciami existencia trestu odňatia slobody v trestnej úprave. Na trest odňatia slobody je možné v prípade naplnenia niektorých skutkových podstát trestných činov extrémizmu odsúdiť páchateľa aj na dlhoročné väzenie. Naproti tomu priestupková úprava, prirodzene, takouto sankciou nedisponuje. Základnou sankciou za spáchanie priestupku v zmysle priestupkovej úpravy je pokuta. V tomto opätovne Xxxxx kritizuje administratívnoprávnu represiu, keď tvrdí, že vyvodzovanie zodpovednosti nemôže odstrašiť extrémistov, ktorí sú väčšinou fanatici, smiešnou pokutou.47 Z hľadiska sankcií je však zaujímavejšie to, že i keď je akýkoľvek druh extrémizmu proklamovaný za spoločensky neakceptovateľný a odsúdeniahodný fenomén, rozdiel medzi tým, či bude niekto stíhaný za priestupok a dostane pokutu 1000 EUR ako predpisuje priestupkový zákon, alebo bude odsúdený na trest odňatia slobody, sú prinajmenšom priepastné. Táto priepastnosť je

45 Dôvodová správa k zákonu č.338/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z.

z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

46 Tamtiež.

47 XXXXX, E.: Sprehľadnenie protiextrémistickej legislatívy, In: XXXXXXXX, M (ed.) Trestnoprávne a kriminologické možnosti eliminácie extrémizmu. Leges. Praha. 2019. s.29.

ešte desivejšia vo svetle problematickosti preukazovania naplnenia subjektívnej stránky trestného činu, ako aj to, že je postavená na hmlistých hraniciach medzi tým, čo je slobodný prejav a čo nie je.

Záver

Ako sme uviedli v úvode predkladaného článku, problematika extrémizmu je čoraz viac

akcentovanou témou novodobej spoločnosti, na čo sa snaží reflektovať aj slovenský zákonodarca. Samotná úprava trestných činov a priestupkov extrémizmu, ktorá je viac-menej identická, neumožňuje v určitých momentoch jasne rozlíšiť, či v konkrétnom prípade ide

o trestný čin extrémizmu, priestupok extrémizmu alebo ide o prejav slobodný, čo spôsobuje nejednotný postup orgánov činných v trestnom konaní, súdov alebo správnych orgánov pri ich postihovaní.

Na účely poskytnutia detailnejšieho pohľadu na danú problematiku sme sa v rámci predkladaného článku venovali v prvej časti najmä stručnému vymedzeniu protiextrémistickej legislatívy represívneho charakteru. V druhej časti sme sa následne obšírnejšie zamerali na oblasť vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchanie priestupkov extrémizmu. V tretej, záverečnej časti, predkladaného článku sme podrobili analýze jednotlivé skutkové podstaty priestupkov extrémizmu v komparácii s trestnými činmi extrémizmu a na konkrétnych prípadoch sme poukázali na jednotlivé problémy, ktoré pramenia predovšetkým z dvojkoľajnosti represívnej úpravy extrémizmu v Slovenskej republike.

Zoznam použitej literatúry

ALÁČ, M.: Niekoľko úvah k skutkovým podstatám vybraných priestupkov. In: Verejná správa

a priestupky. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. EUROKÓDEX. Žilina. 2016.

XXXXXXXX, V.: Vybrané všeobecné a osobitné komparatívne atribúty správnych deliktov

a súdnych deliktov. 2014.

BISTÁK, R.: Sloboda prejavu versus politická korektnosť. In: Dny práva 2018. Xxxxxxxxxx

univerzita v Brně. Právnická fakulta. 2018

XXXXX, E.: Sprehľadnenie protiextrémistickej legislatívy, In: XXXXXXXX, M (ed.) Trestnoprávne a kriminologické možnosti eliminácie extrémizmu. Leges. Praha. 2019

XXXXXX, X. x xxx. Trestný zákon. Veľký komentár. 2008.

XXXXXXXX, X. a kol.: Teorie práva. Plzeň. Vydavatelství Xxxx Xxxxx. 2008.

XXXXXXX, X.: Trestné činy z nenávisti. 1. vydání. Praha: ASPI a.s. 2008.

XXXX X., XXXXX X., XXXXXX X.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť 1. Bratislava: Xxxxxxx Kluwer, 2016.

XXXXXXXXX, X.: Sociologický slovník. 1. vydání. Praha: Portál. 2001.

XXXXXXXXXX, X., XXXXXX, M.: Postavenie poškodených vo vybraných trestných činoch extrémizmu právnických osôb.

XXXXXXX, V. a kol.: Extrémizmus a radikalizácia v sociálnych kontextoch. Univerzita Xxxxx

Xxxxxx Xxxxxxxx v Košiciach. Filozofická fakulta. Košice. 2018.

POTASCH, P.: Komparatívne perspektívy verejnoprávnych deliktov. Žilina/Bratislava: Eurokódex/Paneurópska vysoká škola, 2011.

XXXXXX, P.: Zapadajú priestupky extrémizmu do systému právneho poriadku Slovenskej

republiky?

SMIEŠKO, I.: Internet a trestné činy extrémizmu (dizertačná práca). Trnava: Trnavská

univerzita v Trnave, Právnická fakulta; Katedra trestného práva a kriminológie; študijný odbor:

3. 4. 7. Trestné právo, 2017.

XXXXXXXXX, M. a kol.: Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: Nakladatelství X. X. Xxxx,

2020.

XXXXX, P. a ko.l: Trestní zákoník I.: Komentář. § 1-421. 2. vydání. Praha: X. X. Xxxx. 2012. XXXXXX X. a kol. : Správne právo hmotné. Všeobecná časť. X.X.Xxxx. 2012.

Xxxxxx XXXXX – Xxxxx XXXXXX: Nová právna úprava EU v oblasti digitálnych služieb48

Abstrakt: Článok sa venuje analýze návrhu nariadenia o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode, kde jeho autori sa zamerali najmä na rozbor nových povinnosti poskytovateľov digitálnych služieb. Príspevok analyzuje a hodnotí dôvody, ciele a vybrané opatrenia návrhu nariadenia z pohľadu nových výziev kyberpriestoru v oblasti digitálnych služieb.

Abstract: The article analyses the proposal for a regulation on the single market for digital services (Digital Services Act) and amending Directive 2000/31 / EC on electronic commerce, where its authors focused in particular on the analysis of new obligations for digital service providers. The paper analyzes and evaluates the reasons, objectives and selected measures of the draft regulation in view of the new challenges of cyberspace in the field of digital services.

Kľúčové slová: elektronický obchod, digitálne služby, poskytovateľ digitálnych služieb, veľmi veľké

online platformy.

Key words: e-commerce, digital services, digital service provider, very large online platforms.

Autori:
Xxx. Xxxxxx Xxxxx, PhD.	Xxx. Xxxxx Xxxxxx, PhD., LL.M
Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva	Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva
Právnická fakulta	Právnická fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave	Univerzita Komenského v Bratislave
Šafárikovo nám. 6 810 00 Bratislava	Šafárikovo xxx. 6 810 00 Bratislava
Slovenská republika	Slovenská republika
xxxxxx.xxxxx@xxxx.xxxxx.xx	xxxxx.xxxxxx@xxxx.xxxxx.xx

48 Vypracovanie tohto článku bolo podporené Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV – 17 – 0403.

Projekt: Vplyv vzájomného uznávania prostriedkov elektronickej identifikácie na elektronické služby verejnej správy.

Úvod

Pri písaní vedeckých článkov častokrát skĺzneme do roviny všeobecných fráz, ktoré

možno netreba považovať za tak všeobecné ako skôr ide o realitou vybrúsené notoriety. Ani v tomto prípade sa nevieme ubrániť konštatovaniu, že pri písaní o regulácií digitálnych služieb, resp. o návrhu novej právnej regulácie digitálnych služieb by sme nemali opomenúť skutočnosť, že digitálne služby prerastajú, a úplne zodpovedne môžeme povedať, že v niektorých sociálnych skupinách už prerástli horizontom bytia jednotlivca ako aj celej spoločnosti.

Digitálne služby sú obsahovým naplnením prechodu analógového sveta do digitálu, kde kyberpriestor vytvára nové možnosti sociálnych vzťahov bez ohľadu na druh a obsah tohto vzťahu. Aj EÚ si uvedomuje dôležitosť prínosu progresu v oblasti poskytovania digitálnych služieb a nie je možné nesúhlasiť, že tento progres je nosným v otázke budovania jednotného vnútorného trhu v online cezhraničnom obchode. EÚ si uvedomuje, že obchod, či už na úrovni profesionálov alebo spotrebiteľov kvantitatívne rastie vďaka možnostiam, ktoré kyberpriestor ponúka.49

1. Dôvody potreby novej regulácie digitálnych služieb

Pre pochopenie potreby novej regulácie digitálnych služieb prostredníctvom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES je nutné si položiť základnú otázku, do akej miery došlo k zmenám na jednotnom trhu EÚ s digitálnymi službami, aby na ich základnú reguláciu postačovala harmonizácia prostredníctvom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode). Povaha rozsah a význam digitálnych služieb sa dramaticky zmenili, nakoľko obchodné modely, ktoré vznikli s veľkými online platformami, ako sú sociálne siete alebo trhoviská, zmenili prostredie digitálnych služieb v EÚ. O tom, že tieto služby sú v súčasnosti využívané veľkým množstvom občanov EÚ nie sú pochybnosti. Môžeme skonštatovať, že ich dennodenné použitie je založené na mnohostranných obchodných modeloch podporených silnými sieťovými efektmi.50 Predstavy na pôde EÚ o využití digitálnych technológií smerujú do každého aspektu života jednotlivca, ktorý si musí uvedomiť, že budúcnosť udržateľného rozvoja znamená podporu princípu udržateľnosti v rovine hospodárskej, spoločenskej a neposlednom rade aj v rovine environmentálnej. K tejto úlohe v nemalej miere prispieva aj existencia a využívanie digitálnych služieb. Toto tvrdenie sa preukázalo ako pravdivé počas pandémie COVID-19, kde došlo k pomerne rýchlej, ale hlavne nevyhnutnej transformácií mnohých aj bežných životných činnosti do sveta digitálnych technológií. Využitie digitálnych služieb nemá len pozitíva, nakoľko dokážeme identifikovať aj ich nevýhody a riziká. Primárne je úlohou dobre nastavenej právnej regulácie minimalizovať riziká a spoločensky neželané javy, ktoré vznikajú pri poskytovaní

49 Nárast elektronického obchodu (pre služby a tovar predávaný online) bol za posledných 20 rokov stabilný. V súčasnosti je približne 20 % európskych podnikov zapojených do elektronického obchodu. Z tých, ktorí predávajú tovar online, 40 % využíva na oslovenie svojich zákazníkov online trhoviská. Bližšie pozri: ESTAT xxxxx://xxxxxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxx/xxxxxxXxxxXxxxxXxxxxx.xx V roku 2002, krátko po nadobudnutí účinnosti smernice o elektronickom obchode, len 9 % Európanov nakupovalo tovar online, dnes ich už nakupuje online viac ako 70 %. Bližšie pozri: DUCH-BROWN X XXXXXXX: Prekážky cezhraničného elektronického obchodu na jednotnom digitálnom trhu EÚ In. Inštitút pre perspektívne technologické štúdie. Pracovný dokument o digitálnej ekonomike č. 2015/07. Európska komisia.

50 COMMISSION STAFF WORKING DOCUMENT IMPACT ASSESSMENT Accompanying the document PROPOSAL FOR A REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on a Single Market For Digital Services (Digital Services Act) and amending Directive 2000/31/EC, SWD/2020/348 v konečnom znení, (ďalej „Posúdenie vplyvov návrhu DSA“) bod 10.

digitálnych služieb. To je možné dosiahnuť len pri identifikovaní problémov, ktoré je potrebné odstrániť. EÚ vníma tri druhy problémov, na ktorých prekonanie je nevyhnutné prijať nariadenia DSA. Ide o problémy:

1. Existencia nelegálnych online aktivít,

2. Systémové riziká súvisiace s existenciou online platforiem,

3. Nedostatočná primeraná ochrana základných práv.

Existencia nelegálnych aktivít predovšetkým predstavuje: a)predaj nelegálneho tovaru, ako je nebezpečný tovar, nebezpečné hračky, nelegálne lieky, falzifikáty, podvody a iné praktiky porušujúce ochranu spotrebiteľa, alebo dokonca obchodovanie s voľne žijúcimi zvieratami, nelegálny predaj chránených druhov atď.,51 b) šírenie nezákonného obsahu52, ako je materiál so sexuálnym zneužívaním detí53, teroristický obsah, nezákonné nenávistné prejavy a nezákonné reklamy zamerané na jednotlivcov, obsah porušujúci práva duševného vlastníctva atď., c) poskytovanie nezákonných služieb, ako sú nevyhovujúce ubytovacie služby na platformách krátkodobého prenájmu, nezákonné marketingové služby, služby porušujúce ustanovenia o ochrane spotrebiteľa alebo nerešpektovanie povinností rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Digitálne služby môžu prispieť alebo dokonca vyvolať nezákonné online aktivity v závislosti od spôsobu protiprávneho konania, ku ktorému dochádza. Poskytovatelia digitálnych služieb akými sú webové stránky online obchodov, rôznorodé aplikácie, hazardné hry alebo online hry môžu sami porušovať právny poriadok nekalosúťažným konaním v podobe zavádzania spotrebiteľov alebo aj predajom nelegálnych produktov. Tento problém EÚ vníma ako otázku aplikačnú, nakoľko upozorňuje na skutočnosť, že takmer 80% všetkých oznámení a žiadosti o pomoc členskými štátmi v súvislosti s cezhraničnými otázkami sa týka porušení zo strany takýchto online služieb. Prezentované údaje boli zistené ako štatistické dáta54 systému IMI. 55

Ďalším aspektom zdôvodňujúcim nárast nelegálnych online aktivít je matematická logickosť tvrdenia, že zo zvyšujúcim sa využívaním online platforiem sa objavilo viac príležitostí

51 Celkový dovoz falšovaného tovaru do Európy v roku 2016 dosiahol 121 miliárd EUR 24 a 80 % výrobkov, ktoré colné orgány odhalili, zahŕňali malé balíky, o ktorých sa predpokladá, že išlo o cezhraničné nákupy prostredníctvom online trhovísk alebo priamych webových stránok predajcov. Rastú ja cezhraničné nákupy spotrebiteľov od výrobcov so sídlom mimo Európy (zo 14

% v roku 2014 na 27 % v roku 2019). Bližšie pozri: xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxx/xxxxxxxxxx-xxxxxxxxx/xxxxx.xxx?xxxxxxX- commerce_statistics_for_individuals

52 V prípade nezákonných prejavov je obzvlášť ťažké odhadnúť objemy a šírenie obsahu, v poslednom rade preto, že väčšina dostupných informácií odkazuje na vlastné definície nenávistných prejavov platforiem, a nie na právne definície, ako je napríklad referencia na EÚ .Nezákonné nenávistné prejavy, ako sú definované v rámcovom rozhodnutí 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva a vnútroštátnych zákonov, ktoré ho transponujú, znamenajú každé správanie, ktoré verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti smerujúce k proti skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženstva, pôvodu alebo národného alebo etnického pôvodu. Napríklad Facebook oznámil apríla až jún 2019 prijal opatrenia proti 4,4 miliónom kusov obsahu považovaného za nenávistné prejavy podľa definícií svojich komunitných štandardov 35 a porovnateľne 22,5 miliónom v rovnakom období v roku 2020. Bližšie pozri: xxxxx://xxxxxxxxxxxx.xx.xxx/xxxx/xxxxxxxxx-xxxxxxxxx- enforcement/?from=https%3A%2F%0Xxxxxxxxxxxxx.xxxxxxxx.xxx%2Fcommunity-standards-enforcement

53 Zvyšuje sa použitie telefonických čísiel harmonizovaných služieb sociálneho významu, známeho ako horúce linky. Tento trend registruje aj organizácia EÚ INHOPE, ktorej poslaním je podporovať sieť horúcich liniek v boji proti online materiálom sexuálneho zneužívania detí. Podľa EÚ INHOPE sa počet snímok spracovaných v rokoch 2017 až 2019 takmer zdvojnásobil. správy obsahujú viacero obrázkov a že nezákonnosť podlieha overeniu zo strany zúčtovacích stredísk, štatistiky INHOPE ukazujú, že až 70 % nahlásených obrázkov je nezákonných. Bližšie pozri:xxxxx://xxx.xxxxxx.xxx/xxxxx/xxxxx/xxx-xxxxx/xxxxxxxx-xxx- whitepapers/803148eb1e-1600720887/2020.09.18_ih_annualreport_digital.pdf

54 Bližšie pozri údaje Eurostatu o elektronickom obchode za rok 2020 xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxx/xxx/xxxxxxxx-xxxxxxxx-xxxx/-

/DDN-20200420-1

55 Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) je bezpečný viacjazyčný online nástroj na výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy, ktoré sa podieľajú na vykonávaní právnych predpisov EÚ v praxi. Bližšie pozri: xxxxx://xx.xxxxxx.xx/xxxxxxxx_xxxxxx/xxx- net/about/index_sk.htm

na šírenie a zintenzívnenie šírenia nezákonného obsahu, tovaru alebo služieb. Páchatelia využívajú digitálne služby na svoju protiprávnu činnosť. Od hosťovania obsahu v službách zdieľania súborov až po šírenie hypertextových odkazov prostredníctvom najpoužívanejších platforiem sociálnych sietí, kde možno osloviť najširšie publikum. Okrem toho, takéto služby sú samy osebe postavené na optimalizáciu prístupu k obsahu alebo komerčným ponukám a ich systémy možno manipulovať a zneužiť, aby používateľov ľahšie priviedli k nelegálnemu tovaru, obsahu alebo službám. V prípade veľmi veľkých online platforiem naberá takéto protiprávne konanie úplné nový rozmer, kde je možné osloviť najvyšší počet používateľov a kde je rozšírenie nezákonného obsahu a činnosti následne najvplyvnejšie.56 EÚ identifikovala problém v nedostatkoch veľmi veľkých platforiem, ktorým chýbajú potrebné stimuly a dohľad, aby zaručili bezpečnosť a súkromie používateľov a zabránili klamlivým a podvodným praktikám.57

Riziká, ktoré priniesli do kyberpriestoru online platformy sú záložné na hrozbách ekonomiky pozornosti. Ekonomika pozornosti predstavuje sociologický koncept, podľa ktorého ľudské správanie sa rozvíja online v ekonomike, v ktorej je ľudská pozornosť hlavná prevládajúca komodita. Digitálna sféra je navrhnutá tak, aby ľudia poskytovali svoje cenné zdroje čas, pozornosť a dáta bez ohľadu na náklady – pre seba a ostatných. Toto využíva určité črty ľudského správania, čo sťažuje riešenie na individuálnej úrovni. Na spoločenskej úrovni, koordinácia je potrebná na zabezpečenie súkromia a autonómie ako verejného statku, inak dôjde k hlbokému konfliktu s princípmi demokracie, slobody a rovnosti.58 Šírenie informácií prostredníctvom veľmi veľkých online platforiem je systémové a má schopnosť formovať obchodné správanie ich užívateľov. Tento obchodný model je založený na prepojení používateľa z informáciami, ktoré sú pre daného používateľa najrelevantnejšie. Toto prepojenie má komerčné ciele, pretože má ovplyvniť spotrebu používateľa platformy takým spôsobom, aby používateľ pozitívne reagoval na cielenú reklamu, resp. na odplatne poskytované služby používanou platformou. Používateľ môže byť cieľom manipulácie, ktorá sa odohráva na online platformách prostredníctvom koordinovaných útokov a neautentického správania, určitých správ alebo správania online. Takéto praktiky vedú k úmyselnému zneužívaniu systému platforiem na podnecovanie k násiliu alebo sebapoškodzovaniu (škodlivému najmä pre deti a v kontexte rodovo podmieneného online násilia), konšpiračné teórie , dezinformácie súvisiace so základnými zdravotnými problémami (ako sú pandémie COVID-19 alebo očkovanie), politické dezinformácie atď.59 Podobné nástroje na zosilnenie, či už prostredníctvom algoritmických odporúčaní alebo navrhovania „tmavých vzorov“ 60, môžu tiež ovplyvniť výber spotrebiteľov na trhoch a mať vplyv na schopnosť predajcov osloviť spotrebiteľov.

Nie je jednoduché prijať opatrenia, ktoré by dokázali nájsť dôležitú rovnováhu medzi opatreniami prijatými na odstránenie nezákonného obsahu a ochranou základného práva, najmä slobody prejavu a slobody podnikania. Túto nepochybne nepríjemnú úlohu majú aj

56 Bližšie pozri: XXXXX, M. x XXXXXX, P.: Hyperlinky porušujú autorské práva na internete iba za určitých okolností In. Bratislavské právnické fórum 2016: Internet ako priestor možného porušovania práv [elektronický zdroj]. - Bratislava : Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2016. S. 125-134.

57 Posúdenie vplyvov návrhu DSA, bod 38.

58 XXXXXXXXXXX, X., XXXXXXX, X., XXXXXX, X., XXXXXXX, R., XXXXXXXXXX, X., XXXXX, X., XXXXXXXXX, XX, X'XXXXXX, X., XXXXXXXX, X., XXXXXX-XXXXXX, X., XXXXXXXX, X. X XXXXXX, M., Technológia a demokracia: Pochopenie vplyvu online technológií na politické správanie a rozhodovanie, EUR 30422 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92 -76-24088-4, doi:10.2760/709177, JRC122023, s. 4.

59 Posúdenie vplyvov návrhu DSA, bod 42.

60 Bližšie pozri: xxxxx://xxxxxxxxxxxxxxx.xx.xxxxxxxxx.xxx/xxxx-xxxxxxxx/

online platformy. Napríklad, ak odstránia obsah používateľov, služby alebo tovar ponúkaný na predaj, znížia ich hodnotenie alebo inak obmedzia prístup alebo pozastavia používateľské účty. Takáto ingerencia online platforiem môže to mať vážne dôsledky na práva a slobody ich používateľov, pokiaľ rozhodnutia, ktoré predchádzali odstráneniu neboli založené na dostatočnom posúdení zákonnosti obsahu. V prípade, že osoba dotknutá stiahnutím nedostane dostatočné odôvodnenie k predmetnému odstráneniu ňou poskytovaného obsahu a absentujú účinné mechanizmy podávania sťažnosti, reps. možnosti nápravy, ani ich nesprevádzajú primerané záruky vrátane odôvodnení odstránenia alebo prístupu k mechanizmom podávania sťažností, dotknutá osoba nemá okrem súdnej ochrany svojich práv žiadne možnosti ako relevantné vysvetliť zákonnosť ňou poskytovaného obsahu.61

2. Úlohy a ciele nariadenia o digitálnych službách

Nariadenie o digitálnych službách môže prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami, pokiaľ plne harmonizovaná úprava regulácie digitálnych služieb preukáže svoj aplikačný potenciál. Zrušené články 12 až 15 Smernice o elektronickom obchode riešiace zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských digitálnych služieb, sú upravené v návrhu nariadenia v II. kapitole, kde svojou úpravou nepredstavujú žiadnu výraznú obsahovú zmenu oproti ich ešte stále existujúcej úprave v smernici o elektronickom obchode. Preto poskytovateľ sprostredkovaných služieb bude môcť využívať možnosti zbaviť sa zodpovednosti za nezákonný obsah v situácií obyčajného prenosu, kešingu a hostingu, čo sú v čl. 2 písm. f) návrhu nariadenia taxatívne vymedzené ako sprostredkovateľské služby. V nadväznosti na predmetné výnimky návrh nariadenia ponúka možnosti zbaviť sa zodpovednosti aj vtedy, keď poskytovatelia sprostredkovateľských služieb vykonávajú dobrovoľné vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy alebo iné činnosti zamerané na odhaľovanie, identifikáciu a odstraňovanie nezákonného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, alebo prijímajú potrebné opatrenia podľa iných právnych aktov EÚ, ktorými je možné dosiahnuť odhalenie, identifikáciu a odstránenie nezákonného obsahu. Sme presvedčení, že ide predovšetkým o právne akty EÚ, ktoré sú vymenované v čl. 1 ods. 4 návrhu nariadenia62. Dobrovoľné vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy je limitované úpravou , ktorá sa nachádzala v čl.

15 Smernice o elektronickom obchode, a to zakotvením neexistencie všeobecnej monitorovacej povinnosti alebo aktívnej povinnosti zisťovania skutočností. V návrhu nariadenia nájdeme úpravu, podľa ktorej poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nemá povinnosť monitorovať informácie, ktoré poskytovatelia prenášajú alebo uchovávajú, ani povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti naznačujúce nezákonnú činnosť v čl.7.

61 V niektorých prípadoch môže byť obsah odstránený aj omylom, aj keď to nie je nezákonné ani v rozpore s podmienkami služby. Takéto prípady môžu prameniť napríklad z chybného hlásenia inými používateľmi a urážlivých oznámení, ako aj z vlastných detekčných systémov platforiem, v neposlednom rade pri používaní automatizovaných nástrojov. Medzi notoricky známe príklady patrí sťahovanie historických záberov používaných na vzdelávacie účely alebo zdokumentované dôkazy z vojnových oblastí. Bližšie pozri:

xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxx/0000/xxx/00/xxxxxxx-xxxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxxx-xx-xxxxxx a taktiež: xxxxx://xxx.xxxxx.xx.xx/xxxxxxx/xxxxxxxx-xxxxxxx-xx-xxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxxx-xxxxxx-xxxxx

62 Článok 1 bod 5 návrhu nariadenia vymenúva nasledovné právne akty: a)smernica 2000/31/ES; b)smernica 2010/13/ES; c)právne predpisy Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv;d)nariadenie (EÚ) .../... o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online [TOO po prijatí];e)nariadenie (EÚ) .../... o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach a smernica (EÚ) .../..., ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní [elektronické dôkazy po prijatí]; f)nariadenie (EÚ) 2019/1148; g)nariadenie (EÚ) 2019/1150; h)právne predpisy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov vrátane nariadenia (EÚ) 2017/2394; i)právne predpisy Únie o ochrane osobných údajov, najmä nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica 2002/58/ES.

V súlade s potrebou aktivizácie poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v otázke efektívneho boja proti nezákonnému obsahu, sa v návrhu nariadenie bližšie upravujú dve povinnosti, a to v čl. 8 formulovaný príkaz konať proti nezákonnému obsahu a v čl. 9 príkaz na poskytnutie informácií. V závislosti od právneho systému jednotlivých členských štátov a predmetnej oblasti práva môžu vnútroštátne súdne alebo správne orgány prikázať poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, aby konali proti určitým konkrétnym položkám nezákonného obsahu alebo poskytli určité konkrétne informácie. Vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých sa takéto príkazy vydávajú, sa značne líšia a tieto príkazy sa čoraz častejšie riešia v cezhraničných situáciách, čo bol dôvod na zjednotenie právnej úpravy, ktorá ma zabezpečiť, aby sa príkazy plnili účinným a efektívnym spôsobom tak, aby dotknuté orgány verejnej moci mohli plniť svoje úlohy a poskytovatelia nepodliehali neprimeranej záťaži, a bez toho, aby boli nenáležite dotknuté práva a oprávnené záujmy tretích strán.63 Vyššie uvedené príkazy na poskytnutie informácií, sa týkajú predloženia konkrétnych informácií o jednotlivých príjemcoch dotknutej sprostredkovateľskej služby, ktorí sú v týchto príkazoch identifikovaní, na účely určenia súladu príjemcov služieb s platnými pravidlami Únie alebo vnútroštátnymi pravidlami. Sú to práve členské štáty, ktoré musia zabezpečiť , aby príkaz obsahoval odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné pravidlá Únie alebo vnútroštátne pravidlá, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním, informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby. Poskytovateľ môže prostredníctvom príkazu poskytnúť len informácie, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou.64

Naplnenie cieľa návrhu nariadenia v podobe nastavenia jednotných pravidiel pre online prostredie, ktorými sa zabezpečí bezpečnosť, predvídateľnosť a dôveryhodnosť online prostredia, je možné najlepšie vidieť v III. Kapitole návrhu nariadenia obsahujúce povinnosť náležitej starostlivosti pre transparentné a bezpečné online prostredie. Požiadavky kladené na online prostredie v navrhovanom nariadení majú okrem regulácie poskytovateľov digitálnych služieb ponúknuť potrebný právny štandard ochrany základných práv užívateľov upravených Charte základných práv EÚ. Za účelom ochrany základných práv sú v piatich oddieloch III. kapitoly návrhu nariadenia upravené povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, poskytovateľov hostingových služieb, pre online platformy a pre veľmi veľké online platformy, zabezpečujúce už uvádzané požadované vlastnosti online prostredia. Uvádzanú III. kapitolu stanovením pomerne rozsiahlych povinností pri vymenované subjekty považujeme za najsignifikantnejší prínos návrhu nariadenia, preto sa budeme venovať analýze tejto kapitoly podrobnejšie.

Tretia kapitola nariadenia definuje potreby primeraného zabezpečenia správy systémového rizika digitálnych služieb v závislosti od ich poskytovateľov. Veľmi veľké platformy vyžadujú z pohľadu systémového rizika najväčšiu pozornosť, to však neznamená, že návrh by mal riešiť primárne len tento online priestor. Primeraná správa znamená aj vytvorenie proporcionality, medzi povinnosťami a rizikami, ktoré predstavujú jednotlivý poskytovateľa digitálnych služieb v závislosti od ich možností v online priestore. Rovnaké

63 Recitál návrhu nariadenia 29

64 Článok 9 ods. 2, písm. a) a b) návrhu nariadenia

podmienky sa musia vytvoriť aj pre menších hráčov tým, že sa zohľadní ich postavenie a pôsobenia na digitálnych trhoch. Optimálne nastavenie pravidiel znamená zabezpečenie dôslednej ochrany online bezpečnosti a základných práv v korelácií z požiadavkou, aby všetky služby zamerané na európsky jednotný trh spĺňali rovnaké normy ochrany a posilnenia postavenia občanov. Naplnenie uvedených požiadaviek je možné dosiahnuť stanovením postupných a primeraných súborov povinností náležitej starostlivosti pre rôzne digitálne služby, ktoré by sa vzťahovali aj na služby zriadené mimo EÚ, ale ponúkajúce služby v jednotný trh.65Uvedené skutočnosti lepšie tak interpretujú v jednotlivých oddieloch III. kapitoly stanovené povinnosti.

3. Povinnosti sprostredkovateľských služieb

V prípade prvého oddielu, povinnosti sú určené predovšetkým pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, kde v mnohých prípadoch by liberálny nadhľad mohol vzniesť kritiku značnej administratívnej zaťaženosti. Jednotné kontaktné miesto v zmysle čl. 10 návrhu nariadenia ako priestor pre priamu komunikáciu s orgánmi členských štátov, Európskou komisiou ako aj v návrhu nariadení stanovenými výbormi, považujeme za privilegovaný komunikačný kanál, ktorého význam by mohol mať aj žiadané parametre, keby boli presnejšie stanovené kritéria na určenie komunikačného jazyka. Komunikácia je základom pre správne fungovanie jednotného kontaktného miesta, preto už v momente zverejnenia informácií

o existencií jednotného kontaktného miesta, by mala byť otázka jazyka komunikácie stanovená na základe rigidnejších pravidiel. Na druhej strane pre prijatie novej úpravy je možnosť výberu vždy politicky zhodnejšou cestou, aj keď odporúčaná možnosť komunikácie ako v prípade Jednotnej digitálne brány najpoužívanejším jazykom EÚ, nemusí byť vnímaná vždy rovnako u veľkých krajín EÚ ako je Nemecko alebo Francúzsko.

Ako administratívnu záťaž vnímame aj povinnosť stanovenú v čl. 13 návrhu nariadenia, kde vychádzame z absencie akejkoľvek potreby vyhodnocovania dát, ktorých predmetom by mali byť údaje týkajúce sa transparentnosti konania poskytovateľa sprostredkovateľských služieb transparentnosti v prípadoch odstránenia a znefunkčnenia informácií považovaných za nezákonný obsah alebo za odporujúce obchodným podmienkam poskytovateľa. S obchodnými podmienkami je spojená povinnosť v čl. 12 návrhu nariadenia, kde poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sú povinní do svojich obchodných podmienok zahrnúť informácie o všetkých obmedzeniach, ktoré v súvislosti s využívaním svojej služby zavedú vo vzťahu k informáciám poskytovaným príjemcami služby. Povinnosť v obchodných podmienkach informovať o akýchkoľvek politikách, postupoch, opatreniach a nástrojoch používaných na účely moderovania obsahu vrátane algoritmického rozhodovania a ľudskej kontroly, vnímame pozitívne, pokiaľ sa naplní požiadavka poskytnutia týchto informácií, tzn. jasným a jednoznačným jazykom a verejne v ľahko prístupnom formáte. Na druhej strany je potrebné chápať aj obavy poskytovateľov sprostredkovateľských služieb o rozsahu zverejňovania predmetných informácií, pokiaľ by predstavovali know-how alebo obchodné tajomstvo povinného subjektu.

4. Povinnosti poskytovateľov hostingových služieb

Povinnosti poskytovateľov hostingových služieb, ktoré sú upravené v druhom oddiele

III. kapitoly predstavujú špecifické doplnenie povinnosti upravených v prvom oddiele tejto

65 Posúdenie vplyvov návrhu DSA, bod 297 a 298.

kapitoly. Prispieť k rýchlejšiemu konaniu v čase od zistenia nezákonného obsahu po jeho odstránenie majú povinnosti ako umožnenie tretím straním oznámiť prítomnosť údajného nezákonného obsahu poskytovateľom hostingových služieb v zmysle čl. 14 návrhu nariadenia. V tomto smere je kladená požiadavka na oznámenie nahlasujúceho nezákonnosť zverejneného obsahu, kde predmetné oznámenie musí byť odôvodnené, musí byť v ňom dostatočne určená elektronická poloha obsahu, kontaktné údaje oznamujúceho a vyhlásenie o dobrej vôli oznamujúceho subjektu. Predovšetkým posledné vyhlásenie, v ktorom oznamujúci oznamuje svoju dobromyseľnosť svojho konania, môže predstavovať problém. Predmetná oznámenie môže niektorých oznamovateľov ohlásiť a reálne nezamedzí nekalému konaniu. Tento skepticizmus je skôr subjektívnym faktorom, ktorý výrazne formuje hodnotenie takejto povinnosti. Rovnaký skepticizmus je na mieste aj pri rozhodovaní poskytovateľa hostingových služieb, ktorého výsledok je odstránenie alebo znemožneniu prístup k obsahu. Oznámenie teda prináša na pomyselný „stôl sudcu a kata zároveň“, tnz. poskytovateľa hostingových služieb podklady, ktorých relevantnosť je základom pre jeho rozhodnutie o budúcnosti údajne nelegálneho obsahu, teda buď ho odstráni alebo k nemu znemožní prístup, čo bude sprevádzať minimálne formálne vyhlásenie nezlučiteľnosti obsahu s obchodnými podmienkami poskytovateľa hostingových služieb. Kritika predmetnej úpravy vychádza z možnosti, že obava pred zodpovednosťou bude vytvárať u poskytovateľa hostingových služieb prirodzenú náklonnosť k jednoduchšiemu riešeniu v podobe zneprístupneniu obsahu.

5. Povinnosti pre online platformy

Postupne prirastanie povinností uvedených v oddieloch 1 a 2 sa pridáva k povinnostiam aplikovaných na online platformy, ktoré sú upravené v treťom oddiele III. kapitoly. 66 Tieto povinnosti sú zamerané už výlučne len na online platformy, ktoré musia vytvoriť vnútorný online systém vybavovania sťažností, prostredníctvom ktorých príjemcovia služieb majú možnosť napadnúť rozhodnutia online platforiem prijatých v súvislosti s údajným nezákonným obsahom alebo informáciami nezlučiteľnými s ich obchodnými podmienkami. Podľa čl. 17 návrhu nariadenia ide o elektronické a bezplatné podávanie sťažností proti rozhodnutiam prijatým online platformou z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcami sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s jej obchodnými podmienkami a predmetné rozhodnutie sa dotklo práv alebo právom chránených záujmov príjemcov služieb tým, že bol odstránený alebo znemožnený prístup k informáciám, alebo došlo k úplnému alebo čiastočnému pozastaveniu alebo ukončeniu poskytovania služby príjemcom, či dokonca až k jeho zablokovaniu a zrušenie konta príjemcu. Takto poskytnuté prostriedky na napadnutie rozhodnutí online platforiem by mali dopĺňať možnosť domáhať sa súdnej nápravy v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu, a to bez toho, aby táto možnosť bola uvedenými prostriedkami nejako dotknutá.67 Návrh nariadenia ponúka riešenie sporných otázok určenia nezákonného obsahu online platformou prostredníctvom vnútorného systému online vybavovania sťažností. V zmysle čl. 18 návrhu nariadenia si príjemca digitálnej služby môže vybrať riešenie sporov, ktoré vznikli pri vybavovaní sťažností, vrátane sťažností, ktoré nebolo možné vyriešiť prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností. Mimosúdne riešenie sporov vedie

66 Podľa čl. 16 návrhu nariadenia s názvom „Vylúčenie mikropodnikov a malých podnikov“ sa tretí odiel III. kapitoly nevzťahuje na online platformy, ktoré sa v zmysle prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES považujú za mikropodniky alebo malé podniky.

67 Recitál 44 návrhu nariadenia.

certifikovaný orgán, ktorého certifikáciu vykonáva koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom má orgán mimosúdneho riešenia sídlo. Ani mimosúdne riešenie sporov nemá vplyv na právo dotknutého príjemcu na využitie súdneho prostriedku nápravy rozhodnutia v súlade s uplatniteľným právom príslušného členského štátu.

Návrh nariadenia prináša aj nové možnosti zabezpečenia odchytávania nezákonného obsahu na online platformách. Nepochybne jednou z nich je dôveryhodný ohlasovateľ, ktorého právne postavenie je vymedzené v čl. 19 návrhu nariadenia. Opäť ide osobu, ktorej oprávnenie na vykonávanie tejto profesionálnej činnosti, udelil koordinátor digitálnej služby príslušného členského štátu, čo je istou garanciou toho, že oznámenia touto osobou predložené online platformám, by mali byť právne relevantné a dôveryhodné. Preto sa požaduje, že štatút dôveryhodného ohlasovateľa môže vykonávať osoba, ktorej odborné znalosti a schopnosti v boji proti nezákonnému obsahu sú dostatočnou garanciou profesionality tejto osoby.68

Ďalšie povinnosti online platforiem súvisia s oprávnením zamedziť zjavnému zneužívaniu oprávnení ako zo strany príjemcov služby tak zo strany subjektov, ktorých oznámenia a sťažnosti nespĺňajú požadovanú úroveň, resp. ide z ich strany o zjavne neopodstatnené konanie. V tomto smere je aplikačnou pomôckou sledovanie informácií uvedených v čl. 20 bod 3 návrhu nariadenia, prostredníctvom ktorých dokáže online platforma posúdiť, či môže ísť o zneužitie zo strany vyššie uvedených subjektov.69 Online platforma je v zmysle čl.21 návrhu nariadenia povinná informovať orgány činné v trestnom konaní, tzn. príslušné orgány presadzovania práva a vrátane súdnych orgánov príslušného členského štátu v prípade, keď sa dozvie o skutočnostiach, ktoré vzbudzujú dôvodné podozrenie z páchania trestného činu. Sme presvedčení, že predmetná informačná povinnosť je vhodným riešením situácií, kedy by sa poskytovateľ online platformy dozvedel o vyššie uvádzaných skutočnostiach. Jeho priama ingerencia v takýchto prípadoch by mohla byť kontraproduktívna, predovšetkým pri následnom odhaľovaní páchateľov či zabezpečovania dôkazných prostriedkov. Obzvlášť môže byť situácia komplikovanejšia pokiaľ má páchanie trestnej činnosti cezhraničný charakter, nakoľko v takom prípade predstavuje informačná povinnosť online platformy nevyhnutné minimum súčinnosti. Aby ani predmetné minimum nevyvolávalo otázky v cezhraničnom páchaní trestnej činnosti, je v nariadení stanovená možnosť informovať orgány členského štátu, v ktorom má informujúca online platforma sídlo.

Z pohľadu právnej istoty spotrebiteľov je potrebné pozitívne vnímať ustanovenie čl. 22 návrhu nariadenia, ktoré zabezpečuje sledovateľnosť obchodníkov pri zmluvách uzatváraných na diaľku. Online platformy môžu pôsobiť ako priestor, v ktorom sa odohráva kontraktačný proces medzi profesionálnymi online obchodníkmi a spotrebiteľmi. V záujem ochrany práv spotrebiteľa je povinnosťou obchodníkov ponúkajúcim tovary a služby prostredníctvom online

68 Podľa recitálu 46 návrhu nariadenia dôveryhodní nahlasovatelia mali by byť predovšetkým právnické osoby, ktoré môžu mať postavenie verejnej entitiy, ako sú v prípade teroristického obsahu jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva alebo Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“), alebo môžu byť mimovládnymi organizáciami a poloverejnými orgánmi, ako sú organizácie, ktoré sú súčasťou siete horúcich liniek INHOPE na nahlasovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí, a organizácie, ktoré sa zaviazali oznamovať nezákonné rasistické a xenofóbne prejavy online. Pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, štatút dôveryhodného nahlasovateľa by sa mohol udeliť organizáciám priemyslu a nositeľov práv, ak preukážu, že spĺňajú príslušné podmienky. Pravidlá tohto nariadenia o dôveryhodných nahlasovateľoch by sa nemali chápať tak, že bránia online platformám v tom, aby podobným spôsobom zaobchádzali s oznámeniami predloženými subjektmi alebo jednotlivcami, ktorým štatút dôveryhodného nahlasovateľa podľa tohto nariadenia nebol udelený, a v ďalších spôsoboch spolupráce s inými subjektmi v súlade s uplatniteľným právom vrátane tohto nariadenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 43 .

69 Zohľadňujú sa najmä nasledovné okolnosti: absolútny počet položiek zjavne nezákonného obsahu alebo zjavne neopodstatnených oznámení alebo sťažností predložených v uplynulom roku; ich pomerný podiel vo vzťahu k celkovému počtu poskytnutých informácií alebo oznámení predložených v uplynulom roku; závažnosť zneužitia a jeho dôsledky; úmysel príjemcu, jednotlivca, subjektu alebo sťažovateľa.

platforiem poskytnúť informácie uvedené v čl.22 ods. 1 návrhu nariadenia. Okrem identifikačných údajov je obchodník povinný poskytnúť informácie v zmysle čl. 3 ods. 13 a článku 4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011, čím online platforma ako aj spotrebiteľ získa informácie, či obchodník ako hospodárky subjekt je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha povinnostiam súvisiacim s výrobou výrobkov, s ich sprístupňovaním na trhu alebo uvádzaním do prevádzky v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi EÚ a respektíve či ide o výrobcu usadeného v EÚ, alebo dovozcu, ak výrobca nie je usadený v EÚ, alebo splnomocneného zástupca s písomným splnomocnením od výrobcu, v ktorom splnomocneného zástupcu poveruje zabezpečiť vyhlásenie o zhode v mene výrobcu alebo poskytovateľ logistických služieb usadený v Únii, pokiaľ ide o výrobky, s ktorými nakladá, keď v Únii nie je usadený iný hospodársky subjekt. Ďalšia požiadavka na informácie smeruje k informáciám poskytovaných na základe Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES známe pod skratkou nariadenie eIDAS. Vzhľadom na proces revízie nariadenia eIDAS, ktorým by sa mala vytvoriť možnosť poskytovania elektronických služieb dôvery s využitím systému elektronickej peňaženky digitálnej identity s tým, že bude možné využívať online služby, kde predmetná elektronická peňaženka digitálnej identity ponúkne výmenu informácií súvisiacich s našou totožnosťou, atribútmi alebo kvalifikáciou (totožnosť, adresy, vek, ale aj odborná kvalifikácia, vodičské preukazy a iné povolenia a platobné systémy), ktoré sú bezpečné a ponúkajú vysokú úroveň ochrany údajov pri ktorých je potrebná autorizácia niektorých skutočnosti týkajúcich sa identifikovanej osoby.70 V tejto súvislosti je potrebné spomenúť ustanovenie čl. 22 bod 7 návrhu nariadenia, kde je upravená povinnosť online platformám zabezpečiť technické riešenie svojho online rozhrania s ohľadom na potrebu splnenia predzmluvných informačných povinností obchodníkov podľa právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľov a bezpečnosti výrobkov.

Zvyšné povinnosti online platforiem upravené v treťom oddiele III. Kapitoly návrhu nariadenia sú zamerané na dodržiavania požiadavky transparentnosti, a to v čl. 23 upravenej povinnosti poskytovateľov online platforiem podávať správny o transparentnosti a v čl. 24 povinnosti zabezpečiť transparentnosť reklamy na online platforme. Transparentnosť reklamy na online platformách je požiadavkou, ktorá vychádza zo skutočností, že aj samotná reklama môže byť prostriedkom pre šírenie nezákonného obsahu. Za neželaný sa považuje aj jav, kedy online reklama prispieva k finančným stimulom na uverejňovanie alebo šírenie nezákonného alebo inak škodlivého obsahu a činností online alebo existencia diskriminácie prostredníctvom reklamy, kedy pravidlá jej zobrazovania sú diskriminačné a majú vplyv na rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre občanov. Návrh nariadenia prináša povinnosť online platformám zabezpečiť poskytnutie individualizovaných informácií pre príjemcov služieb, prostredníctvom ktorých dokážu pochopiť kedy a v menej koho sa reklama zobrazuje. Príjemcovia služieb by okrem toho mali mať informácie o hlavných parametroch používaných na určenie toho, že sa im má zobraziť konkrétna reklama, ktoré by im mali poskytnúť

70 Legislatívny finančný výkaz bod. 1.5.3, In. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o stanovenie rámca pre európsku digitálnu identitu, Brusel 3. 6. 2021

COM(2021) 281 final.

zmysluplné vysvetlenia logiky použitej na tento účel, a to aj vtedy, keď je založená na profilovaní. 71

6. Veľmi veľké platformy a riadenie ich systémových rizík

Návrh nariadenia sa v štvrtom oddiele III. kapitoly venuje osobitne povinnostiam

dodatočne stanoveným veľmi veľkým online platformám. Aj v tomto prípade ide

o systematické pridávanie ďalších povinností, ktoré musia veľmi veľké platformy dodržiavať popri povinnostiach stanovených v predchádzajúcich oddieloch III. kapitoly návrhu nariadenia. Účelom právnej úpravy predmetného štvrtého oddielu je regulácia riadenia systémových rizík, ktoré prichádzajú do úvahy pri vykonávaní činnosti veľmi veľkých online platforiem72. EÚ má za cieľ vytvoriť prostredníctvom pravidiel upravených v predmetnom štvrtom oddiely účinnú reguláciu, na základe ktorej sa vytvoria právne možnosti veľmi veľkých platforiem posúdiť systémové riziká vyplývajúce z fungovania a využívania ich služieb, ako aj z potenciálneho zneužívania zo strany príjemcov služieb a prijať najvhodnejšie opatrenie poskytujúce funkčné prostriedky na zabráneniu napĺňaniu identifikovaných systémových rizík. Recitál 57 návrhu nariadenia upriamuje pozornosť na tri kategórie systémových rizík.

Prvá kategória sa týka rizík spojených so zneužívaním ich služieb šírením nezákonného obsahu, ako je napríklad šírenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí alebo nezákonných nenávistných prejavov, a vykonávaním nezákonných činností, ako je predaj produktov alebo služieb zakázaných právnymi predpismi EÚ alebo vnútroštátnym právom, medzi nimi aj falšovaných výrobkov.

Druhá kategória sa týka vplyvu služby na uplatňovanie základných práv chránených Chartou základných práv Európskej únie vrátane slobody prejavu a práva na informácie, práva na súkromný život, práva na nediskrimináciu a práv dieťaťa. Takéto riziká môžu vzniknúť napríklad v súvislosti s uspôsobením algoritmických systémov, ktoré veľmi veľká online platforma používa, alebo so zneužitím jej služieb predkladaním neoprávnených oznámení alebo inými spôsobmi umlčovania prejavu alebo narúšania hospodárskej súťaže.

Tretia kategória rizík sa týka úmyselnej a často aj koordinovanej manipulácie služieb platformy s predvídateľným vplyvom na zdravie, občiansku diskusiu, volebné procesy, verejnú bezpečnosť a ochranu maloletých vzhľadom na potrebu chrániť verejný poriadok, súkromie a bojovať proti podvodným a klamlivým obchodným praktikám. Takéto riziká môžu vznikať napríklad zakladaním falošných účtov, používaním botov a ďalších automatizovaných alebo čiastočne automatizovaných spôsobov správania, ktoré môžu spôsobiť rýchle a rozsiahle šírenie informácií, ktoré sú nezákonným obsahom alebo sú nezlučiteľné s obchodnými podmienkami online platformy.73

Na efektívne zmierňovanie systémových rizík, ktorých identifikácia je výsledkom analytických procesov zameraných na posúdenie existencie a mieri rizika, veľmi veľké online platformy majú v návrhu nariadenia pomerne veľké portfólio povinností, ktoré uvádzame v následnom prehľade.

71 Recitál 52 návrhu nariadenia.

72 Veľmi veľké online platformy sú podľa čl. 25 návrhu nariadenia online platformy, ktoré svoje služby poskytujú priemernému mesačnému počtu aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší a ktorý je vypočítaný v súlade s metodikou stanovenou v delegovaných aktoch vydaných na základe tohto nariadenia.

73 Recitál 57 návrhu nariadenia.

Čl. 27

Zmierňovanie rizík

Prijať prijali primerané a účinné opatrenia na zmiernenie systémových rizík, a to najmä prispôsobením moderovania obsahu alebo odporúčacích systémov, ich rozhodovacích procesov, vlastností alebo fungovania ich služieb alebo ich obchodných podmienok; zavádzaním cielených opatrení zameraných na obmedzenie zobrazovania reklamy v spojení so službou, ktorú poskytujú; posilnenie vnútorných procesov a dohľadu činností najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík;

prehĺbiť spoluprácu s dôveryhodnými ohlasovateľmi podľa čl. 19.

Článok 28 Nezávislý audit

Podrobiť sa minimálne raz ročne externým a nezávislým auditom. Výsledok auditu v podobe audítorskej správy by ma obsahovať vyhodnotenie existujúcich rizík a návrhy zmierňujúcich opatrení .

Článok 29 Odporúčacie systémy

Prístupným a ľahko zrozumiteľným spôsobom uviesť v obchodných podmienkach hlavné parametre používané v ich odporúčacích systémoch, ako aj všetky možnosti, ktoré príjemcovia služby majú na úpravu alebo ovplyvňovanie tých hlavných parametrov, ktoré im prípadne boli sprístupnené, vrátane aspoň jednej možnosti, ktorá nie je založená na profilovaní v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ)

2016/679.

Článok 30 Dodatočná transparentnosť

online reklamy

Zostaviť a prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejniť archív obsahujúci informácie týkajúcich sa zobrazenej online

reklamy74, a to v období do jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy v online rozhraní.

Článok 31

Prístup k údajom

a ich kontrola

Na základe žiadosti poskytnúť koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Európskej komisii prístup k údajom, ktoré sú potrebné na monitorovanie a posúdenie dodržiavania tohto nariadenia.

Článok 32 Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s

predpismi

Vymenovať pracovníkov zodpovedných za monitorovanie dodržiavania súladu s navrhovaným nariadením. Predmetní pracovníci by mali spolupracovať s koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia a s Komisiou; organizovať činnosti súvisiace s nezávislým auditom dohliadať na ne; informovať manažment a zamestnancov veľmi veľkej

online platformy o relevantných povinnostiach podľa návrhu nariadenia a poskytovať im príslušné poradenstvo, atď.

Článok 33 Povinnosti veľmi veľkých online platforiem podávať správy o transparentnosti

Uverejňovať správy o transparentnosti podľa čl. 13 návrhu nariadenia každých šesť mesiacov. Osobitne je pre veľmi veľké online platformy stanovená povinnosť aspoň raz ročne koordinátora digitálnych služieb, ako aj Európsku komisiu informovať o výstupoch z hodnotenia systémových rizík podľa čl. 26 návrhu nariadenia , o opatreniach prijatých na ich zmiernenie podľa čl. 27 návrhu nariadenia ,

o výsledkoch auditu a o vykonaní odporúčaní určených v audite podľa čl. 28 návrhu nariadenia.

7. Ostatné ustanovenia týkajúce sa povinností náležitej starostlivosti

V článkoch 34 až 37 návrhu nariadenia tvoriace piaty oddiel III. kapitoly sú upravené povinnosti náležitej starostlivosti. Predovšetkým ide o vyhlásenie Európskej komisie, ktoré

74 Podľa čl. 30 bod 2 návrhu nariadenia musí Archív zverejnenej online reklamy obsahovať: a) obsah reklamy; b) fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje; c) obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazená; d) informácie o tom, či sa reklama mala zobrazovať osobitne jednej alebo viacerým konkrétnym skupinám príjemcov služby, a ak áno, hlavné parametre použité na tento účel; e) celkový počet oslovených príjemcov služby a prípadne súhrnné počty za skupinu alebo skupiny príjemcov, ktorým bola reklama konkrétne určená

smeruje k presadzovanie harmonizácie v priestore odvetvových noriem, predovšetkým technických postupov plne kompatibilných s cieľmi navrhovaného nariadenia, podporovanie vypracovávanie kódexov správania sa, ktoré by mali charakter soft law a kódexov zameraných na dosiahnutie väčšej transparentnosti pre oblasť online reklamy. Osobitne je potrebné spomenúť čl. 37 návrhu nariadenia, ktorý upravuje výzvu Európskej komisie na zapojenia sa online platforiem do vypracúvania, testovania a uplatňovania krízových protokolov. Krízové protokoly si môžeme predstaviť ako manuály slúžiace na koordináciu rýchlej, kolektívnej a cezhraničnej reakcie v online prostredí pri vzniku mimoriadnych okolnosti ovplyvňujúcich verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie. Mimoriadne okolnosti môže predstavovať akákoľvek nepredvídateľná udalosť, ako sú zemetrasenia, hurikány, pandémie a iné závažné cezhraničné ohrozenia verejného zdravia, vojna a teroristické činy, pri ktorých môžu byť online platformy napríklad zneužité na rýchle šírenie nezákonného obsahu alebo dezinformácií alebo pri nich vzniká potreba rýchleho šírenia spoľahlivých informácií. Uvedené opatrenia by mali byť v súlade s týmto nariadením a nemali by predstavovať všeobecnú povinnosť zúčastnených veľmi veľkých online platforiem monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti naznačujúce nezákonný obsah.75

Záver

Nový návrh nariadenia považujeme za skutočný prínos pre oblasť digitálnych služieb,

nakoľko kyberpriestor prostredníctvom pravidiel v ňom navrhnutých dostáva odpoveď na nedostatky súčasnej úpravy smernice o elektronickom obchode. Samotná plne harmonizačná funkcia návrhu nariadenia je prínosom v prístupe regulovať digitálne služby ako súčasť jednotného trhu EÚ, tzn. jednotne prostredníctvom priameho účinku, ktoré právo EÚ vo forme nariadenia prináša. Dovolíme si vysloviť predpoklad, ktorý možno iní považujú za notorietu, že cezhraničné vzťahy a predovšetkým riešenie cezhraničných problémov vzniknutých v kyberpristore si vyžaduje v právnom priestore EU spoluprácu vo forme nariadenia. Unifikácia a priamy účinok môže výrazne prispieť k naplneniu cieľov formulovaných v tomto návrhu nariadenia. Ale len to nestačí. Správne nastavenie pravidiel regulácie je tým najvhodnejším nástrojom na presadzovanie zmien, ktoré v zmysle tohto nariadenia čakajú poskytovateľov digitálnych služieb. V článku boli rozobrané najdôležitejšie povinnosti, ktoré sa dotýkajú poskytovateľov digitálnych služieb. V niektorých novovzniknutých povinnostiach zatiaľ vidíme len snahu priniesť v aplikačnom prostredí potrebné zmeny, ale ich účinnosť a effektivita je výlučne otázkou budúcnosti. Skepticizmus je potrebný, no jeho miera musí byť rozumná, preto musíme priať regulačné novinky návrhu nariadenia, ako niečo, čo má ambíciu priniesť do trhu s digitálnymi službami potrebné nóvum a nechať priestor na ďalšie zmeny, ktoré oblasť digitálnych služieb nepochybne ešte vytvorí.

Literatúra:

XXXXXXXX, X.: Digitálna verejná správa a elektronická identifikácia, 1. vyd. – Bratislava:

Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2019, 99 s.

75 Recitál 71 návrhu nariadenia.

XXXXX, X. x XXXXXX, P.: Hyperlinky porušujú autorské práva na internete iba za určitých okolností In. Bratislavské právnické fórum 2016: Internet ako priestor možného porušovania práv [elektronický zdroj]. - Bratislava : Univerzita Komenského, Právnická fakulta, 2016. S. 125-134.

DUCH-BROWN X XXXXXXX: Prekážky cezhraničného elektronického obchodu na jednotnom digitálnom trhu EÚ In. Inštitút pre perspektívne technologické štúdie. Pracovný dokument o digitálnej ekonomike č. 2015/07. Európska komisia.

XXXXXXXXXXX, X., XXXXXXX, X., XXXXXX, X., XXXXXXX, X., XXXXXXXXXX, X., XXXXX, X., XXXXXXXXX, XX, X'XXXXXX, X., XXXXXXXX, X., XXXXXX-XXXXXX, P., XXXXXXXX, X. X

XXXXXX, M., Technológia a demokracia: Pochopenie vplyvu online technológií na politické správanie a rozhodovanie, EUR 30422 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020, ISBN 978-92 -76-24088-4, doi:10.2760/709177, JRC122023.

XXXXXXXX, M.: Elektronická identifikácia: Teória a prax, 1. vyd. – Bratislava:Univerzita

Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2020, 104 s.

Xxxxx XXXXX: Dvojinštančná kontrola ústavnosti a zákonnosti volieb?1

Abstrakt

Súčasťou návrhu rozsiahlych zmien v slovenskej justícii, ktoré boli v lete 2020 predložené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do medzirezortného pripomienkového konania, bol aj presun agendy súdnej kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb z Ústavného súdu na nový Najvyšší správny súd. Návrh však počítal aj s právomocou Ústavného súdu preskúmať rozhodnutie vydané Najvyšším správnym súdom, čím by došlo k vytvoreniu dvojinštančnej súdnej kontroly ústavnosti volieb. Cieľom príspevku je preto pokúsiť sa zhodnotiť klady a zápory, ktoré by s prípadným fungovaním dvojinštančnej kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb mohli byť spojené.

Abstract

The transfer of the agenda of judicial review of elections from the Constitutional Court to the new Supreme Administrative Court forms a part of the proposal for extensive changes in Slovak justice, which was submitted by the Ministry of Justice of the Slovak Republic to interdepartmental comment proceedings in summer 2020. However, the proposal anticipated the power of the Constitutional Court to review a decision issued by the Supreme Administrative Court. That power would create a two- instance judicial review of elections. Therefore, the aim of the paper is to try to evaluate strengths and weaknesses that could be associated with the possible functioning of the control of the constitutionality and legality of elections by two judicial instances.

Kľúčové slová: kontrola ústavnosti volieb; legalita; Najvyšší správny súd; opravný prostriedok; právna istota; Ústavný súd; voľby

Key words appeal; Constitutional Court; elections; legal certainty; legality; review of the constitutionality of elections; Supreme Administrative Court

Autor:

doc. XXXx. Xxxxx Xxxxx, PhD.

Katedra ústavného práva

Právnická fakulta

Univerzita Komenského v Bratislave

Šafárikovo nám. 6

810 00 Bratislava

Slovenská republika

xxxxx.xxxxx@xxxx.xxxxx.xx

1 Príspevok predstavuje čiastočne prepracovaný rukopis pôvodne určený pre zborník IX. Ústavné dni (2021), ktorý však z technických dôvodov nebol publikovaný (rukopis nebol ani len doručený zostavovateľovi zborníka a preto sa ani nedostal do recenzného konania).

Úvod

Typickým rysom súdnych konaní vo všeobecnosti, predovšetkým civilného konania

a trestného konania, je dvojinštančnosť. Rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie (prvého stupňa), či už ide o okresný súd alebo iný súd, je tak spravidla možné napadnúť opravným prostriedkom, najmä odvolaním. O opravnom prostriedku následne rozhoduje súd druhej inštancie (druhého stupňa). Volebné súdnictvo, pod ktorým máme v tomto prípade na mysli predovšetkým súdnictvo realizujúce súdny prieskum ústavnosti a zákonnosti volieb, sa však z načrtnutého všeobecného pravidla vymyká. Táto odchýlka pritom nie je dielom náhody či akejsi nepozornosti zákonodarcu. Ako ešte na ďalších riadkoch priblížime, volebné súdnictvo sa od ostatných druhov súdnictva vo viacerých smeroch podstatným spôsobom odlišuje, čoho dôsledkom je, okrem iného, aj jeho (doterajší) jednoinštančný charakter.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo spravodlivosti“ alebo „ministerstvo“) 13. júla 2020 zverejnilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zásadných zmien v slovenskej justícii, ktoré zahŕňali nie len zmeny vo viac ako dvadsiatich zákonoch, ale aj zmeny v Ústave Slovenskej republiky2 (ďalej len „Ústava“).3 Predmetná reforma mala byť tvorená celým balíkom zmien, pričom vybrať z nich tie, ktoré by sa dali označiť ako najvýznamnejšie, je možné len ťažko. Súčasťou navrhovanej reformy malo byť aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“), ktorý by mal, okrem iného, od Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len

„Ústavný súd“) prevziať agendu rozhodovania o ústavnosti a zákonnosti volieb. Presunom právomoci, dovtedy zakotvenej v čl. 129 ods. 2 Ústavy, sa však zmeny v súdnom prieskume ústavnosti a zákonnosti volieb nemali vyčerpať. Podľa pôvodného návrhu ministerstva totiž Ústavnému súdu malo byť zverejnené rozhodovanie o tom, či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb je „v zhode s ústavnými zákonmi a inými zákonmi“. Povedané inými slovami, navrhované zmeny v Ústave i v zákone o Ústavnom súde4 mali priniesť výslovnú možnosť dvojinštančného súdneho preskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb, keďže Ústavný súd by získal možnosť preskúmať rozhodnutie vydané Najvyšším správnym súdom.

Ústavným zákonom novelizujúcim Ústavu, ktorý bol prijatý 9. decembra 2020 a publikovaný pod č. 422/2020 Z. z., sa napokon dosiahlo tak zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ako aj presunutie agendy kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb z Ústavného súdu práve na novozriadený Najvyšší správny súd. Avšak, oproti pôvodnému návrhu presun právomoci nebol úplný, keďže Ústavnému súdu zostala právomoc kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb prezidenta Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu (čl. 129 ods. 2 Ústavy). Novozriadený Najvyšší správny súd tak získal „len“ kontrolu ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, čiže volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov [čl. 142 ods. 2 písm. a) Ústavy]. Do finálnej podoby ústavného zákona sa napokon nedostala ani (výslovná) právomoc Ústavného súdu preskúmavať rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu týkajúce sa kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb. Na škodu veci bolo, že k takémuto posunu, ktorý nutne nemusel byť posunom k horšiemu, došlo bez zásadnejšej

2 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

3 Prehľadný súhrn navrhovaných zmien priniesol napríklad článok na portáli Xxxxxxxx.xx. Pozri MS SR: Veľký reformný ústavný zákon v oblasti justície. In: Xxxxxxxx.xx [online] 13. 7. 2020 [citované 2021-09-20]. Dostupné na:

<xxxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/xxxxxx/xx-xx-xxxxx-xxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxx-x-xxxxxxx-xxxxxxxx.xxxx>.

4 Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

verejnej odbornej diskusie. Aj napriek skutočnosti, že dvojinštančná súdna kontrola ústavnosti a zákonnosti volieb napokon zavedená nebola, už len idea jej zavedenia je nesporne zaujímavá a zasluhuje si podrobnejšie rozpracovanie. Cieľom tohto príspevku preto je pokúsiť sa o zhodnotenie a porovnanie kladov a záporov, ktoré by s prípadným fungovaním dvojinštančnej kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb na Slovensku vo všeobecnosti mohli byť spojené. Okrem tohto zhodnotenia sa pokúsime aj o načrtnutie základných princípov, na ktorých by eventuálny model dvojinštančnej súdnej kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb mal byť založený.

1 Dvojinštančnosť aj bez výslovnej právomoci Ústavného súdu?

Ešte pred tým, ako sa budeme venovať kladom a záporom výslovne a formálne ustanoveného dvojinštančného prieskumu ústavnosti a zákonnosti (ďalej spoločne aj ako

„ústavnosť“) volieb, treba poukázať aj na to, že de facto dvojinštančný prieskum ústavnosti volieb teoreticky nemožno úplne vylúčiť ani v súčasnosti, keďže mohol byť dôsledkom už len samotného presunu časti právomoci z Ústavného súdu týkajúcej sa kontroly ústavnosti volieb na Najvyšší správny súd.

Na rozdiel od prípadu predpokladaného v návrhu Ministerstva spravodlivosti zverejneného v júli 2020, ktorý expressis verbis hovoril o rozhodovaní Ústavného súdu o tom, či je predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu v zhode s ústavnými a inými zákonmi, v načrtnutej alternatíve nejde o preskúmavanie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Ústavným súdom v osobitnom konaní. Ak by súčasťou reformy justície neboli zmeny v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej a právnickej osoby, ktoré je predpokladané v čl. 125 Ústavy a ktorého podrobnosti sú predmetom § 122 a nasl. zákona o Ústavnom súde, čo sa napokon ani nestalo, je to práve toto konanie, ktoré by mohlo byť využiteľné na de facto prieskum rozhodnutia všeobecného súdu o ústavnosti volieb.

Podľa v súčasnosti platnej a účinnej ústavnej a zákonnej úpravy, konanie o ústavnej sťažnosti nie je možné na faktické preskúmanie rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnosti volieb využiť. Dôvod je pritom jednoduchý. V oboch prípadoch totiž rozhoduje Ústavný súd a v zmysle čl. 133 Ústavy nie je (až na jednu výnimku)5 možné proti rozhodnutiu Ústavného súdu podať opravný prostriedok. Ak by sa však samotné rozhodovanie o ústavnosti volieb presunulo na všeobecný súd, napríklad na Najvyšší správny súd, čo sa čiastočne aj stalo, mohli by sa tým otvoriť dvere práve pre využitie konania o ústavnej sťažnosti. Účelom konania

o ústavnej sťažnosti totiž je zabezpečiť ochranu Ústavou alebo medzinárodnou zmluvou priznanému základnému právu alebo slobode.6 Predmetom samotnej ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že právoplatným rozhodnutím došlo k porušeniu základných práv a slobôd fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Takýmto právoplatným rozhodnutím by mohlo byť aj rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré by bolo výsledkom kontroly ústavnosti volieb. Úplne vylúčené by to bolo jedine v prípade, pokiaľ by to zákon o Ústavnom súde výslovne vylúčil. To sa však nestalo.

5 V zmysle čl. 133 Ústavy, „proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.“

6 Porovnaj XXXXXXX, X. Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. 2. vydanie. Šamorín : Xxxxxxx, 2012, s. 196.

Samozrejme, nie všetky ustanovenia upravujúce konanie o ústavnej sťažnosti možno na de facto prieskum rozhodnutia týkajúceho sa ústavnosti volieb aplikovať. Avšak, predstaviteľný je napríklad scenár, že konanie o ústavnej sťažnosti by mohlo viesť napríklad k zrušeniu rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré návrhu napádajúcemu ústavnosť volieb nevyhovelo a k vráteniu veci na ďalšie konanie.7 Takýmto spôsobom by Ústavný súd realizoval svoje kasačné oprávnenie typické pre konanie o ústavnej sťažnosti.8 Nevyhnutným predpokladom by však, samozrejme, bolo to, že sťažovateľ, napríklad politická strana (čiže právnická osoba) zúčastnená na voľbách, ktoré boli predmetom rozhodovania všeobecného súdu, by preukázal porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nemuselo by pritom ísť výlučne o právo priamo spojené s voľbami. Naopak, mohlo by ísť napríklad aj o základné právo na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy), ktorého porušenie zo strany všeobecného súdu je, vzhľadom na známu slovenskú prax, viac než len predstaviteľné.

2 Prečo ÁNO?

Keďže závery z predchádzajúcich riadkov možno do určitej miery označiť za špekulatívne, v nasledujúcich dvoch častiach príspevku upriamime pozornosť na (potenciálnu) výslovnú dvojinštančnú súdnu kontrolu ústavnosti volieb, konkrétne na výhody i nevýhody, ktoré by s jej prípadným zavedením bolo možné spojiť.

Návrh novely Ústavy, ktorý bol zverejnený 13. júla 2020, predpokladal zavedenie možného dvojinštančného rozhodovania, avšak len vo vzťahu k vybraným druhom volieb. Odôvodnenie tohto úmyslu bolo pritom veľmi stručné. Dôvodová správa totiž uvádzala len nasledujúce: „Predkladateľ navrhovanej právnej úpravy je však toho názoru, že voľba ústavodarného a zákonodarného zboru, ako aj voľba prezidenta Slovenskej republiky, je vzhľadom na charakter ústavou týmto zvereného výkonu moci (v rámci deľby moci) natoľko demokraticky citlivou záležitosťou, že v prípade zásadných pochybností o ústavnosti rozhodnutia správneho súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb prezidenta Slovenskej republiky, je žiadúce, aby si dohľad nad ústavnosťou takéhoto rozhodnutia správneho súdu zachoval ústavný súd.“9 Z citovaného odôvodnenia možno vyvodiť, že účelom ponechania možnosti preskúmať rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Ústavným súdom malo byť akési zabezpečenie dohľadu nad ústavnosťou rozhodovania všeobecného (správneho) súdu rozhodujúceho v prvej inštancii. Žiadne ďalšie argumenty v prospech zavedenia dvojinštačného rozhodovania sa však v dôvodovej správe nedočítame.

Vychádzajúc aj z uvedenej stručnej argumentácie Ministerstva spravodlivosti, dá sa formulovať niekoľko výhod, ktoré by dvojinštančné volebné súdnictvo teoreticky mohlo priniesť. Mohlo by ísť, prinajmenšom, o nasledujúce výhody:

a) zabezpečenie možnosti nápravy prípadných pochybení súdu (prvej inštancie);

b) zabezpečenie možnosti dohľadu nad rozhodovaním „nováčika“ a

c) zabezpečenie zjednocovania judikatúry.

Na nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na tri uvedené (potenciálne) výhody podrobnejšie.

7 Porovnaj § 133 ods. 2 v spojení s ods. 3 písm. b) zákona o Ústavnom súde.

8 Porovnaj aj XXXXX, M. – XXXXX, X. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. Bratislava : Xxxxxxx Kluwer, 2019, s. 384.

9 Porovnaj odôvodnenie k bodu 5 (čl. 129 ods. 2) k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, predloženého Ministerstvom spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania dňa 13. júla 2020.

Ad a)

Prvý z argumentov aplikovateľných v prospech zavedenia dvojinštančnej súdnej

kontroly ústavnosti volieb má univerzálny charakter. Preskúmavanie rozhodnutia o ústavnosti volieb, napríklad aj Ústavným súdom, by mohlo zabezpečiť nápravu prípadných pochybení súdu rozhodujúceho v prvej inštancii, konkrétne Najvyššieho správneho súdu.

Tak ako pri azda každej ľudskej činnosti, aj v súdnom konaní, nech už ide

o civilné konanie, trestné konania či správne súdnictvo, ale v podstate aj pri každej inej interpretácii a aplikácii práva orgánom verejnej moci, existuje riziko omylov či chýb. Tieto omyly a chyby, bez ohľadu na to, či sa týkajú skutkovej alebo právnej stránky prejednávanej veci a bez ohľadu na to, či sú dôsledkom nepozornosti alebo nekompetentnosti, môžu viesť k nesprávnemu (nespravodlivému) rozhodnutiu. Účelom a zmyslom prípadného preskúmavania rozhodnutia prvoinštančného súdu súdom druhej inštancie je tak vo všeobecnosti vždy najmä náprava jeho prípadných nesprávnych rozhodnutí.10

Riziko omylov a chýb je prítomné, samozrejme, aj v prípade rozhodovania vo volebných veciach. Nesprávne rozhodnutie o návrhu na začatie konania o ústavnosti volieb pritom môže viesť k zásadným dôsledkom majúcim dopad na fundamentálne princípy, na ktorých je Slovenská republika ako právny a predovšetkým demokratický štát založená. Takéto nesprávne rozhodnutie môže znamenať na jednej strane to, že zvolený bude ten, kto zvoleným v súlade s Ústavou a zákonmi byť nemal, alebo, naopak, dôsledkom môže byť to, že návrhu na začatie konania bude vyhovené aj napriek tomu, že vo volebnom procese nedošlo k závažnému a dostatočne intenzívnemu porušeniu volebného zákona. V oboch prípadoch by výsledok bol rovnako neželaný, t. j. nelegitímne obsadený orgán verejnej moci, čo by následne spochybnilo aj legitimitu právnych aktov vydaných v rámci výkonu jeho právomocí.

Ad b)

Ďalšou výhodou, ktorú by prípadné dvojinštančné rozhodovanie o ústavnosti

volieb mohlo priniesť, sme označili ako dohľad nad rozhodovaním „nováčika“. O tejto výhode je možné hovoriť za predpokladu, že druhou inštanciou by bol, tak ako to napokon pôvodne navrhovalo aj samotné Ministerstvo spravodlivosti, Ústavný súd. Je to totiž práve Ústavný súd, ktorý od vzniku Slovenskej republiky viac než štvrťstoročie o ústavnosti volieb rozhodoval a dodnes rozhoduje.

Isteže, každý druh súdneho konania, či už ide o civilné konanie, trestné konanie či správne súdnictvo, má svoje špecifická, a to aj pokiaľ ide o ustálenú rozhodovaciu prax. V prípade súdnej kontroly ústavnosti volieb však požiadavku na rešpektovanie ustálenej judikatúry podčiarkuje nie len dôležitosť volieb pre fungovanie reprezentatívnej demokracie, v rámci ktorých má prebehnúť obnovovanie verejnej moci v súlade s Ústavou a zákonmi, ale aj pomerne stručná zákonná úprava konania o ústavnosti volieb. Práve druhú z uvedených skutočností, ktorú však nemožno jednoznačne označiť za nedostatok zákonnej úpravy, reflektuje doterajšia rozhodovacia prax Ústavného súdu.

Ak by sme zákonnú úpravu posudzovania ústavnosti volieb, ktorá bola do novely Ústavy z konca roka 2020 obsiahnutá len v zákone o Ústavnom súde,11 interpretovali a aplikovali doslovne, dalo by sa dospieť k záveru, že akékoľvek porušenie zákona má viesť k súdnemu

10 Podobne, v podmienkach trestného procesu, napríklad aj XXXX, X. x xxx. Trestné právo procesné. Druhé, doplnené

a prepracované vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010, s. 695.

11 Porovnaj desiatu hlavu piatej časti (§ 156 až § 163) zákona o Ústavnom súde.

zásahu do výsledkov volieb, a to či už k zrušeniu rozhodnutia volebnej komisie alebo priamo k vyhláseniu volieb za neplatné. Avšak, za viac než štvrťstoročie rozhodovacej praxe si Ústavný súd vytvoril pomerne stabilnú judikatúru, z ktorej možno vyvodiť podmienky, za ktorých Ústavný súd do výsledkov volieb zasiahne. Treba si totiž uvedomiť, že v prípade súdnej kontroly volieb je potrebné osobitne dbať na princíp minimalizácie zásahov súdnej moci do vôle prejavenej voličmi. Povedané zrozumiteľnejšie, o výsledkoch volieb by mali rozhodovať voliči vo volebných miestnostiach a nie sudcovia v pojednávacích miestnostiach.

Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu možno vyvodiť tri základné podmienky pre realizovateľnosť zásahu súdu do výsledkov volieb: (1) porušenie Ústavy alebo zákona (neústavnosť alebo nezákonnosť), ku ktorému prišlo počas volebného procesu; (2) príčinná súvislosť resp. priamy vzťah medzi neústavnosťou a nezákonnosťou na jednej strane a výsledkom volieb na strane druhej a (3) dostatočná intenzita porušenia zákona alebo Ústavy. V rámci súdnej kontroly ústavnosti volieb sa teda neuplatňuje tzv. teória absolútnych volebných vád. Naopak, každú volebnú vadu je potrebné posudzovať individuálne. Dôvodom pre zásah súdnej moci do výsledkov volieb má byť len také porušenie zákona alebo Ústavy, vzhľadom na ktoré sa možno odôvodnenie domnievať, že ak by k nemu nedošlo, výsledky volieb by boli iné. Musí teda ísť o hrubé alebo opakované porušenie, ktoré ovplyvnilo slobodnú súťaž politických síl.12

So zreteľom na komplexné pravidlá vytvorené v doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu vo volebných veciach, ktoré sme načrtli len veľmi rámcovo, sa javí ako vhodné ponechať Ústavnému súdu ako tomu „skúsenejšiemu“ dohľad nad Najvyšším správnym súdom (prípadne aj iným všeobecným súdom v budúcnosti) ako tým „nováčikom“, a to pokiaľ ide

o súdnu kontrolu ústavnosti volieb.

Ako už bolo načrtnuté, návrh predložený Ministerstvom spravodlivosti v lete roku 2020 počítal s preskúmavaním rozhodovania o ústavnosti a zákonnosti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu týkajúceho sa ústavnosti volieb len v prípade vybraných kategórií volieb. Nefigurovali medzi nimi voľby do orgánov územnej samosprávy, a to ani voľby do orgánov samosprávnych krajov ani voľby do orgánov samosprávy obcí. Možno síce polemizovať

o relatívnom význame obecných volieb, najmä v porovnaní s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, no faktom je, že veľká väčšina doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu vo volebných veciach sa týkala práve volieb do orgánov samosprávy obcí. Obecné voľby sú taktiež zatiaľ jediným druhom volieb, v prípade ktorých sa Ústavný súd odhodlal zasiahnuť do ich výsledkov.13 Ak by sme teda chceli uvažovať o dvojinštančnosti súdnej kontroly ústavnosti volieb, Ústavný súd by mal určite mať možnosť preskúmať aj tie rozhodnutia, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí. V opačnom prípade, vychádzajúc z doterajších empirických skúseností, by dvojinštančnosť mohla v praxi zostať takpovediac len na papieri.

Ak by cieľom zavedenia dvojinštančnej súdnej kontroly ústavnosti volieb malo byť len

(alebo predovšetkým) zabezpečenie kontroly „nováčika“ zo strany toho „skúsenejšieho“, dalo

12 Pre podrobnosti k podmienkam pre súdny zásah do výsledkov volieb pozri napríklad aj DOMIN, M. Zákon č. 181/2014 Z. z.

o volebnej kampani. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 40 a nasl. alebo DOMIN, M. Zákon č. 180/2014 Z. z.

o podmienkach výkonu volebného práva. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 30 nasl. Z judikatúry Ústavného súdu pozri napríklad uznesenie sp. zn. PL. ÚS 10/2020 z 29. apríla 2020; nález sp. zn. PL. ÚS 54/2018 zo 16. januára 2019; uznesenie sp. zn. PL. ÚS 31/2018 zo 16. januára 2019 alebo uznesenie sp. zn. PL. ÚS 17/2015 z 28. januára 2015.

13 Porovnaj Štatistické údaje z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v období rokov 1993 – 2013. [online] 2013 [citované 2021-09-20]. Dostupné na:

<xxxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/Xxxxxx%X0%X0x%X0%X0 tatistiky.pdf/fb672c1b-e171-4a6c-b2ab-c5f68edfcddf>.

by sa uvažovať aj o dočasnosti takéhoto opatrenia. Možno totiž predpokladať, že po niekoľkých volebných cykloch by sa Najvyšší správny súd, prípadne ktorýkoľvek nový súd s volebnou agendou, s doterajšou judikatúrou Ústavného súdu dostatočne oboznámil a osvojil si ju.

Ad c)

A napokon, v rámci argumentov na podporu dvojinštančnej súdnej kontroly ústavnosti

volieb sa dá uviesť aj zabezpečenie zjednocovania judikatúry. Ihneď však treba zdôrazniť, že argument týkajúci sa zjednocovania judikatúry má zmysel jedine v prípade, pokiaľ by v rámci prvej inštancie o ústavnosti volieb rozhodovali viaceré súdy, napríklad jednotlivé miestne príslušné krajské súdy alebo okresné súdy. Takto určená vecná príslušnosť by bola predstaviteľná predovšetkým v prípade rozhodovania o ústavnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Je totiž nesporným faktom, že najväčší počet volebných sťažností, napádajúcich ústavnosť a zákonnosť volieb, sa týka práve samosprávnych volieb, osobitne volieb do orgánov samosprávy obcí. Voľby do orgánov samosprávy obcí sú taktiež, ako už bolo uvedené, doposiaľ jediným druhom volieb, v prípade ktorých Ústavný súd do výsledkov volieb skutočne zasiahol, a to či už zrušením rozhodnutia dotknutej volebnej komisie alebo dokonca vyhlásením volieb za neplatné. Avšak, keďže po ústavných reformách v justícii získal agendu kontrolu ústavnosti volieb, a to práve volieb do orgánov územnej samosprávy, Najvyšší správny súd, čiže jediný všeobecný súd, načrtnutá výhoda by sa prakticky rozvinúť nemohla.

Skúsme však rozmýšľať hypoteticky, teda ak by rozhodovanie v prvom stupni skutočne patrilo do pôsobnosti viacerých súdov. Pokiaľ ide o samotný pozitívny vplyv dvojinštančného rozhodovania na zjednocovanie judikatúry, ten azda nie je potrebné obšírnejšie vysvetľovať. Ak by totiž o ústavnosti volieb rozhodovalo napríklad osem rôznych krajských súdov, či dokonca niekoľko desiatok rôznych okresných súdov, veľmi ľahko by sa mohlo stať, že spôsob, akým by tieto súdy rozhodovali, by sa značne líšil. Bolo by však v rozpore s požiadavkou právnej istoty, vyplývajúcej z princípu právneho štátu, aby podobné prípady boli rozhodované zásadne odlišne. Ak by však následne v druhej inštancii rozhodoval jediný súd, nech už by to bol Ústavný súd alebo akýkoľvek iný súd, dalo by sa očakávať, že by svojimi rozhodnutiami vplýval na zjednocovanie rozhodovacej činnosti prvoinštančných súdov. Dialo by sa tak najmä vtedy, ak by opravnému prostriedku vyhovel a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, ktorý by následne bol viazaný právnym názorom druhoinštančného súdu.

Ak by však v prvom stupni o ústavnosti volieb mal rozhodovať len jediný súd, napríklad Najvyšší správny súd ako to platí de lege lata, argument týkajúci sa zabezpečovania zjednocovania judikatúry stráca zmysel. Samozrejme, aj na jednom súde by o volebných veciach spravidla rozhodovali viacerí rôzni sudcovia, no predsa len sa dá predpokladať, že by sa ich rozhodovacia činnosť nelíšila tak zásadným spôsobom, akým by mohla v prípade, ak by v prvom stupni rozhodovali sudcovia na rôznych súdoch, často vzdialených nie len geograficky, ale aj čo do kvality personálneho obsadenia. Zásadný význam rozhodovania (v prvej inštancii) jediného súdu o ústavnosti všetkých volieb si napokon uvedomoval aj predkladateľ návrhu novely Ústavy predloženého do medzirezortného pripomienkového konania, keďže v dôvodovej správe priamo uvádza, že rozhodovaním zo strany Najvyššieho správneho súdu

by sa vytvoril priestor pre budovanie komplexnej a bezrozpornej judikatúry v oblasti volebného súdnictva.14

3 Prečo NIE, alebo ak ÁNO, tak ako?

Predchádzajúca časť príspevku bola zameraná na výhody, ktoré by zavedenie dvojinštančnej súdnej kontroly ústavnosti mohlo priniesť. Na nasledujúcich riadkoch, naopak, upriamime pozornosť na nevýhody či riziká spojené s potenciálnou možnosťou dvojinštančného rozhodovania o ústavnosti volieb. Budeme pritom vychádzať predovšetkým zo špecifík, ktoré súdna kontrola ústavnosti volieb nesporne má. Podstata tohto konania totiž spočíva v kontrole ústavnej konformity a legality procesu zaisťujúceho prenos výkonu verejnej moci medzi jej nositeľom (voličom) a ním voleným reprezentantom.15

Negatíva, ktoré môže zavedenie dvojinštančného rozhodovania v rámci súdnej kontroly ústavnosti priniesť, možno zhrnúť ako riziko neúmerného predĺženia súdnej kontroly ústavnosti a s tým spojené narušenie právnej istoty. Isteže, neprimerané predlžovanie konania je neprijateľné pre každý druh súdneho konania, avšak pre súdny prieskum volieb je rýchlosť konania typickým rysom, ba priam až pojmovým znakom.16 Je to práve rýchlosť konania, ktorá má smerovať k zaisteniu čo najskoršieho rozhodnutia, ktorým sa nastolí stav právnej istoty.

V právnom štáte, za ktorý sa v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy deklaruje aj Slovenská republika, dochádza alebo môže dochádzať k určitému pnutiu medzi dvoma z fundamentálnych požiadaviek, ktoré z princípu právneho štátu vyplývajú. Princíp právneho štátu totiž na jednej strane znamená rešpektovanie legality, čiže viazanosti právom, na druhej strane však znamená aj rešpektovanie právnej istoty. Ak si obe požiadavky premietneme do problematiky volieb a volebného procesu, záverom bude, že v právnom štáte by voľby mali nie len prebehnúť podľa vopred určených právnych pravidiel, ale súčasne by ich výsledky mali byť známe čo najskôr, aby sa nevytváral priestor pre pochybnosti o legitimite zvolených orgánov.17 Úplné popretie jednej z uvedených požiadaviek je v demokratickom a právnom štáte neprípustné. Neprípustné by preto bolo to, ak by sme na súdnu kontrolu ústavnosti volieb úplne rezignovali, ako aj to, ak by takáto súdna kontrola mala trvať (napríklad) niekoľko rokov, ako sme toho neraz svedkami v prípade iných súdnych konaní. Problémom je teda nájsť potrebnú rovnováhu medzi oboma uvedenými požiadavkami.

Ak teda vzniknú pochybnosti o tom, či voľby prebehli v súlade s Ústavou a zákonmi, mala by táto otázka byť vyriešená čo najskôr. Aj pri laickom pohľade je zrejmé, že čím viac inštancií bude ústavnosť volieb posudzovať, tým sa môže konečné rozhodnutie o tom, kto bol riadne zvolený, oddialiť. Ak by konečné rozhodnutie týkajúce sa ústavnosti volieb malo prísť príliš neskoro, mohlo by dôjsť nie len k ohrozeniu právnej istoty, ale aj k ohrozeniu legitimity voleného orgánu verejnej moci a prostredníctvom toho aj legitimity rozhodnutí, ktoré dotknutý

14 Porovnaj odôvodnenie k bodu 5 (čl. 129 ods. 2) k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, predloženého Ministerstvom spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania dňa 13. júla 2020.

15 MACEJKOVÁ, I. – BABJÁK, M. – MIHAĽOV, J. – MOZEŠOVÁ, Z. Volebné sťažnosti z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Bratislava : Eurounion, 2016, s. 7.

16 Porovnaj napríklad OROSZ, L. – MOLEK, P. – SVÁK, J. – ŠIMÍČEK, V. Volebné právo a súdny prieskum volieb v Českej republike a Slovenskej republike. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 363.

17 Viac k vzťahu legality a právnej istoty vo väzbe na súdnu kontrolu ústavnosti volieb napríklad v DOMIN, M. Mal by Ústavný súd zasahovať do výsledkov volieb aj po neprimerane dlhej dobe? Legalita verzus právna istota. In: Princíp právneho štátu ako súčasť materiálneho jadra Ústavy. Bratislavské právnické fórum 2020. Bratislava: PraF UK, 2020, s. 119 – 130.

orgán vydáva.18 Najzávažnejším prípadom by bolo to, ak by po neúmerne dlhej dobe došlo dokonca k zásahu súdneho orgánu do výsledkov volieb, napríklad zrušením rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásením za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený alebo dokonca vyhlásením volieb ako celku za neplatné. V dôsledku vyhlásenia volieb za neplatné by sa voľby museli opakovať, čo by mohlo mať v konečnom dôsledku aj nezanedbateľný vplyv na ich výsledky. Ako trefne pripomína V. Šimíček, preferencie voličov sú veľmi premenlivé a tak by sa ľahko mohlo stať, že prípadné opakované voľby vykonané až po relatívne dlhom čase by priniesli odlišné výsledky.19 Odlišné výsledky volieb by pritom neboli spôsobené len nápravou prípadnej neústavnosti identifikovanej v predchádzajúcich voľbách, ale išli by na vrub iných faktorov formujúcich politické preferencie voličov.

Ak chceme problém ohrozenia právnej istoty minimalizovať, teda skrátiť čas, počas ktorého budú účastníci volebnej súťaže i všetci voliči čakať na rozhodnutie súdu, je potrebné zvoliť vhodný opravný systém. Teória civilného procesného práva v zásade rozlišuje tri takéto systémy, ktoré sa odlišujú najmä rozsahom prieskumu druhoinštančným súdom (právne alebo aj skutkové stránky), ako aj tým, ako môže druhoinštančný súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie naložiť. V prípade tzv. apelačného systému sa preskúmava tak právna, ako aj skutková stránka prípadu. Apelačným spôsobom rozhodujúci súd môže následne prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť, zrušiť alebo aj zmeniť. Naopak, v prípade kasačného opravného systému sa preskúmava len právna stránka prvoinštančného rozhodnutia. Kasačný súd preto môže toto rozhodnutie buď potvrdiť alebo zrušiť, pričom so zrušením následne môže byť spojená povinnosť prvoinštančného súdu opäť vo veci rozhodnúť. A napokon, v prípade tzv. revízneho opravného systému druhoinštančný súd rovnako skúma len právnu stránku veci, no okrem potvrdenia alebo zrušenia môže rozhodnutie aj zmeniť. Zmeniť ho však môže jedine vtedy, ak by dospel k záveru, že súd rozhodujúci v prvej inštancii zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.20

V snahe o čo najrýchlejší priebeh prieskumu rozhodnutia týkajúceho sa ústavnosti volieb by nebolo vhodné zvoliť tzv. úplný apelačný systém, ktorý predpokladá možnosť predkladania nových dôkazných prostriedkov a rovnako ani štandardný kasačný princíp, keďže v prípade pochybenia prvoinštančného súdu predpokladá nutnosť ním vec opäť rozhodnúť. Ako najvhodnejšia alternatíva sa preto javí prieskum rozhodnutia založený na princípe revízneho systému, kedy by predmetom prieskumu mala byť len právna stránka veci, teda bez nového dokazovania, pričom druhoinštančný súd by mohol nesprávne právne závery súdu prvej inštancie priamo zvrátiť svojim rozhodnutím. Okrem samotného rozsahu prieskumu by však bolo potrebné, v záujme čo najrýchlejšieho priebehu, nastaviť aj pomerne krátke a striktné lehoty, a to tak na iniciovanie prieskumu prvoinštančného rozhodnutia, ako aj na samotné rozhodnutie súdu druhej inštancie.

Problému s predlžovaním súdnej kontroly ústavnosti a tým aj s oddialením právnej istoty, ktoré by dvojinštančné rozhodovanie mohlo priniesť, si bolo vedomé aj Ministerstvo spravodlivosti ako autor návrhu reformy zverejnenej v lete 2020. Vzhľadom na to predložený návrh počítal s viacerými opatreniami sledujúcimi rysy opravného systému načrtnutého na predchádzajúcich riadkoch. Z hľadiska priebehu prieskumu rozhodnutia Najvyššieho

18 V podobnom duchu sa k jednoinštančnosti volebného súdnictva vyjadril aj Najvyšší správny súd Českej republiky v uznesení sp.

zn. Vol 1/2016 z 18. apríla 2016.

19 OROSZ, L. – MOLEK, P. – SVÁK, J. – ŠIMÍČEK, V. Volebné právo a súdny prieskum volieb v Českej republike a Slovenskej republike. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 361.

20 Porovnaj MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Štvrté, podstatne prepracované a doplnené vydanie.

Bratislava: Iura Edition, 2010, s. 450 a 451.

správneho súdu zo strany Ústavného súdu návrh počítal s viacerými obmedzeniami. Počítal21 napríklad s tým, že návrh na začatie konania o preskúmanie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu by mohol podať len ten účastník prvoinštančného konania, ktorému by bolo rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu na ťarchu, nie však dotknutá volebná komisia. Ministerský návrh rovnako počítal s krátkymi lehotami, a to tak na podanie návrhu na Ústavný súd (10 dní), ako aj na rozhodnutie o tomto návrhu (30 dní). Ak by sa tieto lehoty sčítali s lehotami navrhnutými pre samotné konanie na Najvyššom správnom súde ako súde prvej inštancie (rovnako 10 dní a 30 dní), stále by, prinajmenšom teoreticky, išlo o kratší časový súhrn ako je to v prípade lehoty, počas ktorej má Ústavný súd o volebnej sťažnosti rozhodnúť de lege lata (10 dní na podanie a 90 dní na rozhodnutie). Pokiaľ ide o rozsah prieskumu, návrh ministerstva predpokladal viazanosť Ústavného súdu skutkovým stavom zisteným Najvyšším správnym súdom, a to až na dve výnimky.22 Rýchlosti konania malo napomáhať aj to, že predložený návrh reformy počítal s tým, že pokiaľ by nešlo o prípad nevyhovenia návrhu, Ústavný súd by nesprávne rozhodnutie zrušil a nahradil vlastným rozhodnutím. Do úvahy by preto neprichádzalo vrátane veci Najvyššiemu správnu súdu.

Záver

V príspevku sme sa v stručnosti zaoberali možnosťou zavedenia dvojinštančnej súdnej

kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb, a to v nadväznosti na návrh reformy justície, ktorý v lete 2020 prezentovalo Ministerstvo spravodlivosti. Súčasťou tejto reformy, pozostávajúcej nie len z novelizácie viac než dvadsiatich zákonov, ale aj z novely Ústavy, mal byť aj presun agendy kontroly ústavnosti volieb z Ústavného súdu na nový Najvyšší správny súd. Avšak, podľa predstavy ministerstva si mal Ústavný súd ponechať právomoc preskúmavať ústavnosť a zákonnosť rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu týkajúcich sa ústavnosti volieb, prinajmenšom v prípade celoštátnych volieb. Hoci vo finálne reforma dopadla inak (Najvyšší správny súd i Ústavný súd si „podelili“ právomoc kontroly ústavnosti volieb podľa ich druhu bez výslovnej možnosti Ústavného súdu preskúmavať rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu), predmetom predchádzajúcich riadkov preto bolo zamyslenie sa nad výhodami i nevýhodami, ktoré by eventuálne zavedenie dvojinštančného rozhodovania o ústavnosti volieb, či už v podobe navrhnutej ministerstvom alebo inej, mohlo priniesť.

V súvislosti s úvahami nad zavedením dvojinštančnej súdnej kontroly ústavnosti volieb treba taktiež pripomenúť, že hoci je dvojinštančné rozhodovanie v prípade iných typov súdnych konaní, najmä civilného sporového konania a trestného konania, pravidlom, nie je v prípade volebného súdnictva štandardne vyžadované. Jednoinštančné rozhodovanie vo volebných veciach taktiež nie je v rozpore s požiadavkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Článok 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru síce zakotvuje právo na odvolanie, no toto sa týka len rozhodnutia o vine za spáchaný trestný čin. Navyše, v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva volebné súdnictvo nepožíva ani ochranu podľa čl. 6 Dohovoru. Nemožnosť preskúmať rozhodnutie súdu týkajúce

21 Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predložený Ministerstvom spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania dňa 13. júla 2020.

22 Malo ísť o nasledujúce výnimky: (1) pri zisťovaní skutkového stavu boli porušené základné práva a slobody niektorého z účastníkov konania alebo (2) skutkové zistenie Najvyššieho správneho súdu je v zjavnom rozpore s obsahom zápisnice o pojednávaní alebo zápisnice o vykonanom dokazovaní pred ním.

sa volieb preto Dohovor neporušuje.23 Samozrejme, to, že dvojinštančný súdny prieskum volieb Slovenská republika z hľadiska práva Rady Európy nie je povinná zaviesť neznamená, že tak spraviť nemôže.

Pokiaľ ide o konkrétne pozitíva, ktoré by dvojinštančné súdne rozhodovanie

o ústavnosti volieb mohlo priniesť, príspevok upriamil pozornosť najmä na možnosť zabezpečenia nápravy prípadných pochybení súdu prvej inštancie; možnosť zabezpečenia dohľadu na rozhodovaním „nováčika“, najmä v zmysle nadviazania na ustálenú judikatúru Ústavného súdu vo volebných veciach, a napokon na možnosť zabezpečenia zjednocovania judikatúry. Tretia z uvedených výhod by však z povahy veci bola bezpredmetná v prípade, ak by v prvej inštancii rozhodoval jediný súd. Čo sa týka potenciálnych negatív, prezentované bolo najmä riziko predĺženia súdnej kontroly ústavnosti a s tým spojeného narušenia právnej istoty, a to nie len samotných aktérov volebnej súťaže, ale v podstate všetkých adresátov právnych aktov vydávaných volenými orgánmi verejnej moci.

V nadväznosti na prezentované výhody i riziká, ktoré by so zavedením dvojinštančného súdneho rozhodovania o ústavnosti volieb mohli byť spojené, by sa ako optimálne, pokiaľ

o takomto modely volebného súdnictva skutočne chceme uvažovať, javilo zavedenie systému stojaceho na nasledujúcich princípoch: (1) jediný súd rozhodujúci v prvej inštancii (napríklad Najvyšší správny súd); (2) krátke lehoty pre podanie návrhu i pre rozhodnutie o ňom, a to v prípade oboch inštancií; (3) revízny spôsob rozhodovania súdu druhej inštancie (Ústavný súd) a (4) predmetom možnosti preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie by mali byť rozhodnutia týkajúce sa všetkých typov volieb, vrátane volieb do orgánov samosprávy obcí. A napokon, dalo by sa uvažovať aj nad (5) dočasnosťou dvojinštančného modelu, a to za predpokladu, že po uplynutí niekoľkých volebných cyklov by sa rozplynuli obavy týkajúce sa želaného nadviazania novopríslušného súdu (napríklad Najvyššieho správneho súdu) na doterajšiu judikatúru Ústavného súdu vo volebných veciach.

Ani všetky načrtnuté opatrenia by však v konečnom dôsledku nemuseli dostatočne presvedčivo hovoriť v prospech zavedenia dvojinštančného systému súdnej kontroly ústavnosti a zákonnosti volieb. Uspokojivú odpoveď na otázku, či by takýto model skutočne bol potrebný, dostaneme asi až po uplynutí nejakého času a po zhodnotení toho, ako sa s právomocou kontroly ústavnosti volieb do orgánov územnej samosprávy popasoval nováčik, čiže Najvyšší správny súd. Prvú (väčšiu) príležitosť bude mať už koncom roka 2022.24

Použité pramene

Literatúra

DOMIN, M. Mal by Ústavný súd zasahovať do výsledkov volieb aj po neprimerane dlhej dobe? Legalita verzus právna istota. In: Princíp právneho štátu ako súčasť materiálneho jadra Ústavy. Bratislavské právnické fórum 2020. Bratislava: PraF UK, 2020, s. 119 – 130.

DOMIN, M. Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, 225 s. ISBN 978-80-571-0008-9.

23 OROSZ, L. – MOLEK, P. – SVÁK, J. – ŠIMÍČEK, V. Volebné právo a súdny prieskum volieb v Českej republike a Slovenskej republike. Bratislava : C. H. Beck, 2016, s. 343.

24 Na jeseň 2022 sa očakávajú (prvé) spoločne konané voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov.

DOMIN, M. Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, 681 s. ISBN 978-80-8168-770-9.

DRGONEC, J. Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2012, 321 s. ISBN 978-80-89122-79-0.

IVOR, J. a kol. Trestné právo procesné. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava :

Iura Edition, 2010, 1049 s. ISBN 978-80-8078-309-9.

ĽALÍK, M. – ĽALÍK, T. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, 640 s. ISBN 978-80-571-0111-6.

MACEJKOVÁ, I. – BABJÁK, M. – MIHAĽOV, J. – MOZEŠOVÁ, Z. Volebné sťažnosti

z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky. Bratislava : Eurounion, 2016, 224 s. ISBN 978-80-89374-35-9.

MAZÁK, J. a kol. Základy občianskeho procesného práva. Štvrté, podstatne prepracované

a doplnené vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2010, 897 s. ISBN 978-80-8078-275-7.

OROSZ, L. – MOLEK, P. – SVÁK, J. – ŠIMÍČEK, V. Volebné právo a súdny prieskum volieb v Českej republike a Slovenskej republike. Bratislava : C. H. Beck, 2016, 472 s. ISBN 978-80- 89603-41-1.

MS SR: Veľký reformný ústavný zákon v oblasti justície. In: Xxxxxxxx.xx [online] 13. 7. 2020 [citované 2021-09-20]. Dostupné na: <xxxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/xxxxxx/xx-xx-xxxxx- reformny-ustavny-zakon-v-oblasti-justicie.html>.

Štatistické údaje z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v období rokov 1993 – 2013. [online] 2013 [citované 2021-09-20]. Dostupné na:

<xxxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xx/xxxxxxxxx/00000/000000/Xxxxxx%X0%X0x%X0%X0xxxxxxxxx. pdf/fb672c1b-e171-4a6c-b2ab-c5f68edfcddf>.

Právne predpisy

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrhy právnych predpisov

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, predložený Ministerstvom spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania dňa 13. júla 2020.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predložený Ministerstvom spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania dňa 13. júla 2020.

Rozhodnutia súdov

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 17/2015 z 28. januára 2015. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 31/2018 zo 16. januára 2019. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 54/2018 zo 16. januára 2019.

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2020 zo 29. apríla 2020. Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. Vol 1/2016 z 18. apríla 2016.

Júlia FLOREKOVÁ - Sára TARNOCIOVÁ: Maloletý ako vlastník

Abstrakt

Predkladaný príspevok sa venuje špeciálnemu druhu opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorý je normalizovaný ako hmotnoprávny opatrovník pre účely správy majetku maloletého dieťaťa. Majetkový opatrovník, ako inštitút rodinného práva, sa ustanovuje maloletému, ktorý je vlastníkom majetku, pri ktorom sa vyžaduje správa majetku a súčasne sú ohrozené záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so správou takéhoto majetku. V druhej časti sa príspevok zameriava na maloletého ako stranu konania a maloletého ako vlastníka nehnuteľnosti. V príspevku sa používala najmä deskriptívna metóda, metóda analýzy rozoberaného inštitútu, vyhodnotenie a zosumarizovanie jednotlivých poznatkov aj s poukazom na názor autoriek, ktoré sa s inštitútom v praxi stretávajú a napokon sa používala aj metódu kladenia otázok.

Abstract

The following article is about a special type of guardian designated to manage property owned by an underage person. According to family law, a property guardian is assigned to a minor who owns property, management of which would not be in the minor's best interest. The second part of the article is focused on a minor's position of court proceedings and their status as a real estate owner. The analysis is then summarized with emphasis on opinions the authors formed after encountering these scenarios in practice.

Kľúčové slová: maloletý, nehnuteľnosť, opatrovník, právny úkon, súd

Key words underage, property, guardian, legal act, court

Autori:

JUDr. Júlia Floreková, Mgr. Sára Tarnociová

Katedra Obchodného a finančného práva

Právnická fakulta

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Komenského 20

974 01 Banská Bystrica

Slovenská republika

florekova.julia@gmail.com,tarnociova.sara@gmail.com

Úvod

Neopomenuteľné miesto v našej právnej úprave má nepochybne aj zákonný inštitút opatrovníctva, ktorý nachádzame upravený v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej tiež ako

„Zákon o rodine“ alebo „ZoR“). Opatrovníkov, v zmysle uvedeného zákona, poznáme hneď niekoľko. Najčastejším opatrovníkom je kolízny opatrovník, ktorého právnu úpravu nachádzame v ust. 31 ods. 2 až ods. 4 ZoR1 okrem iného rozlišujeme aj majetkového opatrovníka upraveného v ust. § 33 a § 34 ZoR2 a tiež napr. opatrovníka na udelenie súhlasu s osvojením.3

V praxi je naliehavé, aby bol ustanovený taký opatrovník, ktorý je spojený s konkrétnym druhom zákonného opatrovníka. Ak by však v praxi nastala situácia, s ktorou zákon nepočíta, podporne je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení opatrovníctva, podľa ust. § 60 Zákona o rodine a ad hoc ustanoviť opatrovníka na konkrétny účel.4 Opatrovníkom bez ohľadu na to, o aký druh opatrovníctva ide, sa môže stať každá fyzická osoba, právnická osoba, ktorá spĺňa zákonné predpoklady a tiež obec. Pri výkone funkcie opatrovníkovi zároveň plynú určité práva a povinnosti, jednak priamo vyplývajúce zo zákona a jednak z rozhodnutia súdu, ktorým je opatrovník ustanovený do funkcie. Dovolíme si však tvrdiť, že najdôležitejšia a napokon aj zákonom daná povinnosť každého opatrovníka je konať prioritne v záujme maloletého dieťaťa.

Hoc Zákon o rodine, ako sme už vyššie naznačili, pozná hneď niekoľko druhov opatrovníkov, rozhodli sme sa venovať len jednému z nich, a to inštitútu majetkového opatrovníka.

1 Majetkový opatrovník a predpoklady jeho ustanovenia

Majetkového opatrovníka môžeme špecifikovať ako špeciálny druh opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorý je normalizovaný ako hmotnoprávny opatrovník pre účely správy majetku maloletého dieťaťa.5

Zákonodarca zveril do právomoci súdov ustanovenie majetkového opatrovníka, pričom z praxe, rovnako ako aj z dostupnej teórie môžeme konštatovať, že konanie o ustanovení majetkového opatrovníka6 sa začína na návrh alebo bez návrhu.7 Je veľmi dôležité tiež zmieniť sa, že súd pri ustanovení majetkového opatrovníka musí pristupovať veľmi zodpovedne, nakoľko len od posúdenia samotného súdu závisí, koho za majetkového opatrovníka maloletému dieťaťu ustanoví.8

Nepochybne, už aj z vyššie uvedeného, je možné dedukovať, že majetkový opatrovník sa neustanovuje každému maloletému dieťaťu. Majetkový opatrovník sa ustanovuje len maloletému dieťaťu, ktorý je vlastníkom majetku, pri ktorom sa vyžaduje správa takéhoto majetku a súčasne platí, že sú ohrozené záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním

1 Pozri ust. § 31 ods. 2 až ods. 4 Zákona o rodine

2 Pozri ust. § 33 a 34 Zákona o rodine

3 Pozri ust. § 102 ods. 3 Zákona o rodine

4 Výkon funkcie opatrovníka je viazaný buď na dosiahnutie konkrétneho účelu (napr. vybavenie cestovného dokladu) alebo dlhodobý výkon funkcie (zastupovanie ako kolízny opatrovník v konaní o rozvod).

5 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 379-380.

6 Majetkového opatrovníka súd ustanovuje v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa ust. § 111 písm. f) CMP

7 Spravidla je príslušným súdom na konanie vo veciach maloletých súd v obvode, ktorého má maloletý pri začatí konania svoje bydlisko podľa ust. § 112 ods. 1 CMP

8 Poznamenávame, že majetkový opatrovník môže byť ustanovený buď na správu celého majetku maloletého dieťaťa, alebo len

niektorej z jeho častí.

jeho majetku (pozn. nestačí však len potencionálne riziko hrozby), a to najmä z toho dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní zabezpečiť vhodné opatrenia na ochranu majetku maloletého dieťaťa alebo nie sú schopní obstarať vhodné opatrenia na ochranu majetku ich maloletého dieťaťa.9

V kontexte uvedeného pripomíname, že v prvom rade sú rodičia povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.10 Náležitú starostlivosť je potrebné chápať ako starostlivosť, ktorá v čo najširšej miere chráni majetkové záujmy maloletého dieťaťa, smerujúce najmä k zachovaniu existujúcich majetkových hodnôt a k ich prípadnému rozmnoženiu.11 Ak nastanú okolnosti, pre ktoré nie sú rodičia schopní zabezpečovať správu majetku maloletého dieťaťa je nevyhnutné, aby bol v takýchto prípadoch využívaný inštitút majetkového opatrovníka.12

Dôležité je tiež ozrejmiť, že rozhodnutie súdu o ustanovení majetkového opatrovníka nemusí nevyhnutne predchádzať rozhodnutiu o obmedzení rodičovských práv a rodičovských povinností. Táto skutočnosť závisí najmä od toho, z akého dôvodu rodičia maloletého dieťaťa nezabezpečujú riadnu správu jeho majetku.13

Pri ustanovení majetkového opatrovníka je žiadané a zároveň ex lege dané, aké predpoklady musia byť jeho výbere splnené. V zásade platí, že majetkovým opatrovník môže byť každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobila na právne úkony; je tu predpoklad, že svoju funkciu bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a s ustanovením do funkcie majetkového opatrovníka vyslovene súhlasí.14

Nastávajú však rôzne prípady alebo okolnosti, pri ktorých nie je možné ustanoviť žiadnu fyzickú osobu. V takýchto prípadoch zákon zakotvil, že v prípade, ak nie je možné ustanoviť za majetkového opatrovníka fyzickú osobou, môže byť ustanovená obec alebo právnická osoba.15

9 LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., 2010, s. 364.

10 ust. § 32 ods. 1 Zákona rodine

11 Pozri ust. § 31 ods. 2 až ods. 5 Zákona o rodine

12 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 196.

13 V praxi môžu nastať dva prípady, kedy rodičia nezabezpečujú riadnu správu majetku maloletého Prvým prípadom je prípad, kedy rodičia zavinene nespravujú majetok svojho maloletého dieťaťa, čím pochopiteľne poškodzujú záujmy svojho dieťaťa (v takomto prípade je podľa nášho názoru na mieste obmedziť výkon rodičovských práv a rodičovských povinnosti vo vzťahu k správe majetku maloletého a následne ustanoviť majetkového opatrovníka). V prípade, ak by riadnu správu maloletého dieťaťa nezabezpečoval len jeden z rodičov, obmedzený výkon rodičovských práv a rodičovských povinností zasiahne len jedného rodiča, a to rodiča, ktorý nezabezpečuje riadne správu majetku maloletého dieťaťa, pričom druhý rodič bude sám spravovať majetok maloletého dieťaťa, bez osobitného ustanovenia majetkového opatrovníka. Druhým prípadom je prípad, kedy rodičia bez svojho zavinenia nie sú schopní zabezpečiť vhodné opatrenia majetku (celého, prípadne jeho časti) maloletého dieťaťa. V takomto prípade nie je preto nutné, podľa nášho názoru, obmedziť výkon rodičovských práv a povinností, ale postupovať cestou príslušného súdu, ktorý rozhodne o ustanovení majetkového opatrovníka na zabezpečenie riadnej správy majetku (celého, prípadne len jeho časti).

14 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 200.

15 Majetkovým opatrovníkom môže byť blízka osoba maloletého dieťaťa, zákon však nevylučuje, aby ním bol napríklad účtovník, patentový poradca, či advokát. V zmysle uvedeného podporujeme naše tvrdenie vybraným Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P/211/2013, zo dňa 17.01.2014: „Podľa ust. § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností Podľa ust. § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa

súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností. Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť

Ako sme už vyššie načrtli majetkového opatrovníka ustanovuje súd uznesením. Vo výroku uznesenia, v ktorom ustanoví maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka tiež určí, ktorý konkrétny majetok maloletého dieťaťa bude opatrovník spravovať16, spôsob nakladania s majetkom maloletého,17 a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa18.

Dovolíme si poznamenať, že práve prostredníctvom správ o nakladaní s majetkom maloletého v súdom určených lehotách samotný súd dohliada na výkon funkcie majetkového opatrovníka.19 Dodávame tiež, že okrem spomínaných správ v súdom určených lehotách je majetkový opatrovník povinný predložiť za predpokladu, že ho súd vyzve, aj mimoriadnu správu o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a pri jeho zániku funkcie je povinný predložiť aj záverečný účet.20

S funkciou majetkového opatrovníka sú nepochybne spojené aj dôležité a zákonom dané povinnosti. Ako jednu z najdôležitejších povinností je spravovanie majetku maloletého dieťaťa s dôkladnou a náležitou starostlivosťou. Zároveň je dané, že na nakladanie s majetkom maloletého dieťaťa, ak sa nejedná o bežnú vec súvisiacu so správou majetku maloletého dieťaťa, je potrebný súhlas súdu podľa ust. § 28 OZ.21 Rovnako je dané, že majetkový opatrovník nesmie brať na seba neprimerané majetkové riziká.22

platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v

súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti jeho starých rodičov, manželov X., keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti je jednoznačne v záujme dieťaťa, ktoré je obojstrannou sirotou, manželia X. sú jeho najbližšími príbuznými, sú jeho starými rodičmi, medzi nimi a maloletým sú vzájomne vytvorené hlboké citové väzby, starí rodičia sú ochotní zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o maloletého tak, ako doposiaľ a tak, ako túto vykonávajú od úmrtia otca dieťaťa, ktorá starostlivosť je nimi po všetkých stránkach zabezpečovaná riadne, je preto jednoznačne v záujme maloletého, aby mohol v tejto starostlivosti svojich starých rodičov zotrvať aj naďalej. V súlade s ust. § 33 ods. 4 Zákona o rodine, súd zároveň uložil starým rodičom dieťaťa povinnosť predkladať tunajšiemu súdu 2-krát ročne správu o maloletom a správu o správe majetku maloletého, v lehotách uvedených vo výroku.“.

16 Majetok maloletého dieťaťa pritom musí byť presne identifikovaný a vymedzený, čo do vlastníckych a iných práv, práv cenných papierov, záväzkových práv, práv duševného vlastníctva, resp. iných majetkových práv. Teda predmetom správy majetku môžu byť všetky majetkové hodnoty oceniteľné v peniazoch; nehnuteľné a hnuteľné veci, vyplývajúce z rozličných záväzkov alebo z duševného vlastníctva.

17 Súd rozhoduje o tom, ako bude majetkový opatrovník nakladať s majetkom maloletého dieťaťa. Z uvedeného vyplýva záver, že súd môže rozhodnúť o tom, či majetok maloletého môže majetkový opatrovník predať, prenajať, poistiť, zveriť do užívania tretích osôb, zaťažiť, a pod. V samotnom rozhodnutí o ustanovení opatrovníka preto súd presne vymedzí rozsah práv a povinností majetkového opatrovníka, a to ku každému konkrétnemu druhu majetku maloletého dieťaťa.

18 Súčasťou takejto správy majetkového opatrovníka je obsah úkonov, ktoré boli v rámci správy majetku maloletého dieťaťa uskutočnené v určitom časovom období, aké sú výnosy za toto obdobie, aké vznikli náklady na správu majetku za takéto obdobie a aké náklady boli uhradené.

19 V prípade porušovania alebo zneužívania povinnosti majetkového opatrovníka môže byť súdom tento odvolaný z funkcie. Súd môže konanie začať na návrh, ale aj bez návrhu, ak zistí, že majetkový opatrovník porušuje svoje povinnosti uložené zákonom alebo určené v rozhodnutí súdu.

20 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 204.

21 MURANSKÁ, J. a kol. Základy rodinného práva. Rodičia a detí – Výživné. Banská Bystrica: UMB Belianum, 2019, s. 54.

22 Z Rozsudku Okresného súdu Skalica sp.zn. 2P/78/2011, zo dňa 30.10.2012 vyberáme: „Súd tak ponechal spôsob nakladania s finančnými prostriedkami maloletého na zváženie majetkového opatrovníka. Dal mu voľnosť pri rozhodovaní o nakladaní s majetkom maloletého tak, aby to bolo v jeho prospech. Keďže na dispozície majetkového opatrovníka ako zákonného zástupcu maloletého dieťaťa vo veciach správy jeho majetku nad rámec bežných vecí sa podľa § 28 OZ vyžaduje schválenie súdu vždy, povinnosťou majetkového opatrovníka tak bolo požiadať súd o schválenie právneho úkonu, ktorý chcel urobiť za maloletého. Túto povinnosť si majetkový opatrovník nesplnil. Nakoľko naša platná právna úprava neobsahuje definíciu pojmu bežných vecí znamená to, že na posúdenie, či ide o bežnú vec súvisiacu so správou majetku maloletého dieťaťa závisí od konkrétnych okolností prípadu. Písomným vyjadrením riaditeľa DD v Z. a poverenej pracovníčky DD mal súd preukázané, že maloletý U. požiadal písomne o výber finančných prostriedkov z vkladnej knižky za konkrétnym účelom. V prvom prípade si chcel zakúpiť mobilný telefón za cenu 200 €. Súd má za to, že v čase, keď maloletý U. požiadal o výber peňazí na zakúpenie mobilného telefónu mal už skoro 15 rokov.... V druhom prípade si chcel maloletý U. zakúpiť notebook v čom mu aj bolo vyhovené Z výpisu z vkladnej knižky

maloletého mal súd preukázané, že iné výbery od času jej založenia už neboli uskutočnené. Pri zhodnotení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že majetkový opatrovník v danom prípade nekonal nezodpovedne, nezneužil svoje právomoci pri správe majetku maloletého, nebral na seba neprimerané majetkové riziká a preto rozhodol, že majetkového opatrovníka neodvoláva zo svojej funkcie. Súd však podmienil platnosť právnych úkonov majetkového opatrovníka svojim súhlasom z dôvodu obmedzenia prípadných majetkových rizík, ako aj z dôvodu možného zneužívania práv vyplývajúcich z majetkového opatrovníctva.“.

Dôležité je tiež pripomenúť, že majetkový opatrovník zodpovedá maloletému dieťaťu za škodu, ktorá mu vznikne výkonom jeho funkcie. Do úvahy tiež prichádza aj zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie či trestnoprávna zodpovednosť. Na základe rozoberaného preto zastávame názor, že súd by mal pri výbere majetkového opatrovníka dôkladne zvážiť akú osobu za majetkového opatrovníka ustanoví a či táto osoba spĺňa nielen zákonné, ale aj morálne predpoklady na výkon takejto funkcie.23

1.1 Zánik funkcie majetkového opatrovníka

Ustanovenie § 34 Zákona o rodine bližšie analyzuje, kedy a za akých podmienok dochádza k zániku funkcie majetkového opatrovníka.24 Funkcia majetkového opatrovníka môže zaniknúť buď absolútne (nie je viac potrebné, aby niekto spravoval majetok dieťaťa), alebo relatívne (funkcia majetkového opatrovníka nezanikne úplne, ale len vo vzťahu ku konkrétnej osobe). Okrem uvedeného je možné zánik funkcie majetkového opatrovníka diferencovať aj podľa toho, či k zániku funkcie dochádza na základe zákona alebo na základe rozhodnutia súdu.25

Situácia absolútneho zániku funkcie majetkového opatrovníka nastáva v prípade, ak dieťa dosiahne plnoletosť alebo zomrie, prípadne zanikne dôvod, pre ktorý bol majetkový opatrovník ustanovený.

K prípadom relatívneho zániku funkcie dochádza najmä vtedy, ak opatrovník zanikne (právnická osoba) alebo zomrie (fyzická osoba), alebo požiada súd o pozbavenie funkcie a súd mu v tejto žiadosti v plnom rozsahu vyhovie.26

Súd rozhoduje o skončení výkonu funkcie majetkového opatrovníka, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol ustanovený; odvolá majetkového opatrovníka z funkcie, ak nemá spôsobilosť ďalej túto funkciu vykonávať alebo svoju funkciu zneužíva na úkor maloletého dieťaťa; alebo pozbavuje funkcie na vlastnú žiadosť.

Pri rozhodovaní o skončení funkcie majetkového opatrovníka pozbavením alebo odvolaním musí súd vždy skúmať, či trvajú aj naďalej dôvody, pre ktoré bol majetkový opatrovník ustanovený do funkcie.

V prípade, že súd dospeje k záveru, že aj naďalej trvajú dôvody a je nevyhnutné, aby správu majetku vykonávala tretia osoba, súd ustanoví nového majetkového opatrovníka. Novému opatrovníkovi zároveň súd v uznesení o jeho ustanovení do funkcie vymedzí rozsah majetku ku dňu ustanovenia, spôsob nakladania s majetkom maloletého a lehoty na predkladanie správ súdu. Pôvodnému majetkového opatrovníkovi zaniká funkcia nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o skončení výkonu funkcie.27 Poznamenávame, že rovnaká situácia nastáva aj v prípade, ak by počas výkonu funkcie majetkový opatrovník zomrel (fyzická osoba) alebo zanikol (právnická osoba).

Právomocou súdu, ktorý majetkového opatrovníka ustanovil je aj právo na odvolanie majetkového opatrovníka z jeho funkcie.28 Odvolať môže súd majetkového opatrovníka za predpokladu, že majetkový opatrovník stratil spôsobilosť na výkon funkcie, ktorá je bližšie

23 Dôležitým faktorom pri ustanovení majetkového opatrovníka, na ktorý by mal súd prihliadať je podľa nášho názoru osoba profesijného zástupcu (daňový poradca, advokát, a pod.), nakoľko pri takýchto zástupcoch je ich zákonnou povinnosťou poistenie zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti.

24 Pozri ust. § 34 Zákona o rodine

25 BÁNOS, R. – KOŠÚTOVÁ, M. Zákon o rodine – Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie. Žilina: EUROKÓDEX, s.r.o., s. 142.

26 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 206.

27 Pôvodnému majetkovému opatrovníkovi zároveň patrí odmena za výkon jeho funkcie, avšak je povinný predložiť záverečný účet súdu, a to v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o skončení výkonu jeho funkcie.

28 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 207.

špecifikovaná v ust. § 33 ods. 2 a ods. 3 ZoR29 alebo zneužíva svoje práva na úkor maloletého dieťaťa (obohacuje sa na úkon majetku maloletého dieťaťa, získava výhody, a pod.), alebo porušuje svoje povinnosti (berie na seba neprimerané majetkové riziko).30

Ku skončeniu funkcie majetkového opatrovníka odvolaním dochádza rovnako ako v prípade pozbavenia funkcie, a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu o odvolaní z funkcie. Máme za potrebné však zdôrazniť, že v prípade odvolania majetkového opatrovníka z funkcie, môže súd znížiť odmenu patriacu majetkového opatrovníkovi za výkon jeho funkcie alebo ju absolútne nepriznať.31

2 Maloletý ako strana konania

V praxi sa čoraz častejšie stretávame s názormi, že maloleté osoby nie sú spôsobilé, resp. oprávnené mať určité práva, nakoľko ide o osoby, ktoré nie sú plnoleté a tým pádom ani nedisponujú dostatočnou spôsobilosťou. Čoraz častejšie narážame na mylnú domnienku širokej verejnosti, či už z laických alebo odborných kruhov kedy tvrdenia týchto osôb spočívajú v presvedčení, že maloletí nie sú oprávnení disponovať určitými právami. Po dôkladnom priblížení a rozobratí uvedenej argumentácie sme dospeli k záveru, že uvedená nesprávna konštatácia týchto osôb vyplýva najmä z často krát zameniteľných dvoch úplne rozličných pojmov, resp. okruhov. V tomto smere je veľmi podstatné dôkladne rozlišovať dva odlišné okruhy, ktorými sú jednak: a) spôsobilosť na práva a povinnosti; b) spôsobilosť na právne úkony.

Čo sa týka prvého okruhu, a teda, spôsobilosti na práva a povinnosti, tak tento je exaktne vymedzený (rovnako ako aj spôsobilosť na právne úkony) v základnom kódexe súkromného práva – zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). V zmysle ust. § 7 ods. 1 OZ: „Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé“ .32 V zmysle ust. § 7 ods. 2 OZ: „Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.“33 Uvedená zákonná dikcia reprezentuje hmotnoprávnu rovinu rozoberaného inštitútu, avšak nemožno opomenúť ani zákonné ustanovenie, ktoré reprezentuje rovinu procesnoprávnu. V zmysle ust. § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) : „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“ 34Procesná spôsobilosť tak v sebe subsumuje priznanie práva osobe byť účastníkom konania. V zmysle ust. § 62 CSP: „ Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konania zastaví.“35

Na základe uvedených dikcií zákona možno uviesť, že spôsobilosť na práva a povinnosti má každá fyzická osoba ihneď po narodení, pričom táto zaniká v prípade fyzickej smrti človeka, prípadne smrťou, na základe vyhlásenia súdu za mŕtveho. Zhrnúc uvedené možno konštatovať, že na to, aby mohla osoba disponovať akýmkoľvek právom nemusí spravidla spĺňať žiadne osobitné podmienky. Napriek skutočnosti, že by sa mohol inštitút procesnej

29 Pozri ust.§ 33 ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine

30 HORVÁTH, E. – VARGA, E. Zákon o rodine. Komentár. Druhé, prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2014, s. 174.

31 Pozri ust. § 3 ods. 1 OZ

32 ust. § 7 ods. 1 OZ

33 ust. § 7 ods. 2 OZ

34 Ust. § 61 CSP

35 Ust. § 62 CSP

subjektivity javiť ako viac všeobecný a menej zákonne podmienený, je potrebné uviesť, že bez procesnej subjektivity by daná osoba nemohla disponovať ani nadväzujúcou spôsobilosťou na právne úkony. Dodávame, že pokiaľ by aj mohla a absentovala by jej procesná subjektivita, tak by tieto práva nemala de facto ako a ani kde uplatniť. Veľmi častými prípadmi z praxe, s ktorými sa ako autorky článku stretávame, sú prípady, kedy advokáti, či advokátsky koncipienti konajú v konaní, kde zastupujú klientov bez platnej plnej moci. Uvedený prípad je modelovým prípadom absencie procesnej subjektivity, a teda, oprávnenia byť účastníkom konania v nadväznosti na čo aj právne úkony, ktoré advokát, alebo koncipient vykonal, alebo vykonáva nie sú platné.

Naopak, druhý okruh, ktorý subsumuje spôsobilosť na právne úkony už nemožno označiť prívlastkom „bezbreho benevolentný“ ako je tomu v prvom prípade. V prípade spôsobilosti na práva a povinnosti už zákon jasne nastavuje pravidlá exaktných podmienok, ktoré musia byť splnené, pričom dôležité je poznamenať, že ide o spôsobilosť, ktorá môže byť danej osobe obmedzená, alebo jej môže byť úplne pozbavená, nejde teda o bezpodmienečné doživotné právo bez akýchkoľvek obmedzení. V zmysle ust. § 8 ods. 1 OZ: „Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.“36 V zmysle ust. § 8 ods. 2 OZ: „Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.“37 Občiansky zákonník v nadväzujúcom ustanovení § 9 uvádza, že maloleté osoby, ktorými sa rozumejú osoby, ktoré ešte nedosiahli osemnásty rok veku, sú spôsobilé len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti daného maloletého.38 Zákon podľa nášho názoru veľmi správne reagoval na situácie bežného života, kedy si chce maloletý napr. zakúpiť tovar v obchode, pričom z hľadiska náročnosti ide o takú činnosť, ktorú je spôsobilé vykonať aj dieťa bez pomoci zástupcov.

3 Maloletý ako vlastník nehnuteľnosti

Po stručnom uvedení do všeobecnej problematiky spôsobilosti sme sa rozhodli bližšie venovať vybranej problematike, ktorej je podľa nášho názoru stále venovaná len zanedbateľná miera pozornosti. Ide o problematiku vlastníckeho práva maloletých osôb, pričom podrobne rozoberieme práve problematiku, ktorej názov je zrejmý už z názvu samotnej podkapitoly, ako aj názvu celého článku.

Z už uvedených informácií je možné prijať záver, že maloletý je oprávnený a spôsobilý vlastniť nehnuteľnosť, preto sa môže v praxi pokojne stať, že maloleté dieťa je vedené na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník určitej nehnuteľnosti. Dôležité však je poznamenať, že maloletý síce môže právoplatne vlastniť nehnuteľnosť, ktorá sa viaže na už spomínanú spôsobilosť na práva a povinnosti, avšak súčasná legislatíva mu neumožňuje s týmto právom nakladať (spôsobilosť na právne úkony). V tomto smere máme na mysli najmä vykonávanie právnych úkonov súvisiacich s vlastníckym právom maloletého. Pochopiteľne, v prípade akýchkoľvek právnych úkonov súvisiacich s vlastníctvom nehnuteľnosti – najčastejšie prevodom vlastníckeho práva nemožno v žiadnom prípade hovoriť o úkonoch, ktoré v zmysle ust, § 9 OZ označujeme ako úkony, ktoré sú takej povahy, že ich môže vykonať maloletý bez

36 ust. § 8 ods. 1 OZ

37 ust. § 8 ods. 2 OZ

38 ust. § 9 OZ

zastúpenia inou osobou. Mnoho ľudí, ktorí sa nachádzajú v obdobnej situácií si tak kladú otázku, čo v takomto prípade?

Tak, ako už bolo v článku načrtnuté v prípade, že je potrebné urobiť právne úkony, ktorých predmetom je nehnuteľnosť kde vlastníkom je maloletá osoba, je potrebné konať osobitným a jasne stanoveným zákonným postupom. Tak, ako sme už v článku načrtli, v prípade akýchkoľvek právnych úkonov, ktoré sa viažu na vlastnícke právo maloletého k nehnuteľnosti, pôjde o také právne úkony, ktoré v zmysle objektívnych skutočností nemožno považovať za úkony, ktoré na základe rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého môže uskutočniť maloletý. Zákonodarca veľmi správne myslel na obdobné situácie, keď v ust. § 119 zákona 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) zakotvil inštitút schválenia právneho úkonu súdom.

Skôr ako detailne rozoberieme predmetný inštitút je nevyhnutné uviesť, že ak nastane situácia, kedy je potrebné vykonať právny úkon za maloletého, otázne ostáva, kto je oprávnený zastúpiť maloletého v tom danom úkone. Najčastejším spôsobom zastúpenia maloletých vo všeobecnosti, je ich zastúpenie rodičmi. Zákon však jasne uvádza, že zastúpenie maloletého rodičmi (bez potreby následného schválenia právneho úkonu súdom) možno využiť len v prípade, že ide o právne úkony bežnej povahy.39

Ak by však išlo o úkon, ktorý nemožno charakterizovať ako úkon bežnej povahy a mali by ho rovnako vykonať za maloletého jeho rodičia (a nehrozil by tu konflikt záujmov), tak v takomto prípade je potrebné, aby sa rodičia obrátili na súd s požiadavkou o následné schválenie takéhoto úkonu. V uvedenom prípade sa tak ustanovenie opatrovníka nevyžaduje. 40

V prípade, že by išlo o právne úkony, v ktorých by mohol nastať konflikt, resp. kolízia záujmov medzi záujmami maloletého a rodičov, je potrebné pristúpiť aj k ustanoveniu opatrovníka. 41 Pre lepšie pochopenie danej situácie uvádzame frekventovaný príklad z praxe, kedy rodičia chcú previesť vlastnícke právo k rodinnému domu na ich maloleté dieťa. Je zrejmé, že daným úkonom prídu o svoje vlastníctvo, preto je logické, že bude potrebné, aby do konania pristúpil opatrovník (kolízny, alebo majetkový), ktorý bude zastupovať maloleté dieťa a podpíše v jeho meno kúpnu zmluvu. Uvedený zákonný postup kvitujeme, nakoľko pristúpením opatrovníka do konania sa medzi príbuznými vnesie razantná miera objektivity. V danom prípade však nestačí len vstúpenie opatrovníka do konania, nakoľko nejde o úkony bežnej povahy, naďalej sa na platnosť právneho úkonu bude vyžadovať aj jeho následné schválenie súdom.

39 „Čo je pri nakladaní s majetkom bežnou záležitosťou, a čo nie, zákon nerieši a ani nemôže riešiť. Ide o faktickú otázku, jej kritéria sa môžu meniť a nie sú rovnaké pre každý prípad. Závisí od stavu spoločnosti , od majetkových pomerov maloletého a pod. Za bežné záležitosti budú spravidla považované pravidelné platby a príjmy, napr. platenie inkasa, poistného, daní, prijímanie výťažkov z majetku, ako sú nájomné , úroky, dividendy, tiež bežná údržba nehnuteľností , ako sú zmena účelu, podstaty ich zaťaženia alebo dokonca ich predaj. Inou než bežnou záležitosťou sa rozumie aj prijatie daru v takej hodnote, s ktorou nie je maloletý spôsobilý nakladať sám.“

40 FEKETE, I. Občiansky zákonník. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: Epos, 2007, s. 205 PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 207.

41 „Častokrát dochádza k zamieňaniu inštitútov opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že opatrovník je navrhnutý najčastejšie zákonným zástupcom (rodičom) na to, aby prejavil vôľu v mene zastúpeného. Kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní týkajúcom sa maloletých detí. Jeho úlohou je hájiť záujmy maloletého a dohliadať na to, aby právny úkon, ktorý má súd schváliť, bol v maloletého dieťaťa. Kolíznym opatrovníkom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, resp. jeho poverený zamestnanec na základe ust. zákona o sociálnoprávnej ochrane. Kolízneho opatrovníka, podobne ako klasického opatrovníka, ustanovuje súd. Môže nastať aj situácia, že sa kolízny opatrovník nemôže pojednávania zúčastniť a ospravedlní svoju neprítomnosť. V takomto prípade súd za podmienky, že na to kolízny opatrovník dal súhlas a vyjadril sa k predmetu veci, rozhodne súd aj bez jeho prítomnosti.“

3.1 Schvaľovanie právneho úkonu súdom

V prípadoch, ktoré sme už vyššie uvádzali, sa na to, aby sa stal úkon právne perfektným vyžaduje okrem už uvádzaných zákonných postupov aj dodatočné schválenie súdom, ktoré možno považovať za tretiu, a teda, poslednú fázu procesu scudzovania nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve maloletého (predchádzajú už uvádzané fázy – ustanovenie majetkového opatrovníka, ustanovenie kolízneho opatrovníka). Za veľmi dôležité považujeme osobitne zdôrazniť, že je potrebné mať na zreteli, že bez schválenia takýchto právnych úkonov súdom, nenastávajú právne účinky z vykonaného právneho úkonu . Miestna príslušnosť súdu v danom prípade je daná trvalým pobytom maloletého.

Čo sa týka samotného konania schvaľovania právneho úkonu súdom, tak toto konanie možno v zmysle všeobecných ustanovení CMP42 začať aj bez návrhu. V tejto súvislosti však dodávame, že keďže predmetom konania na súde je posúdenie právneho úkonu, ktorý už de facto je vykonaný, nie je pravdepodobné, že by v takomto prípade začalo konanie ex offo, avšak zákon začatie konania z úradnej povinnosti nijak nevylučuje. Predmetom uvedeného konania je v skratke – posúdenie skutkového a právneho stavu a rozhodnutie, či právny úkon súd schváli alebo nie.43 Tak, ako aj v ostatných konaniach, kde účastníkom sú maloleté osoby, aj v tomto prípade súd rozhoduje hlavne tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa. Súd okrem uvedeného musí skúmať, či je právny úkon v súlade s platnou legislatívou, či je jeho predmetom dovolené plnenie, či zmluvná voľnosť účastníkov konania nie je obmedzená a či z predmetného právneho vzťahu nevzniknú pre maloletého nepriaznivé následky. Po náležitom preskúmaní všetkých uvedených vecí následne súd rozhodne rozsudkom a právny úkon buď schváli, alebo naopak, neschváli. Tak, ako aj ostatné konania kde účastníkom je maloletý, aj toto je oslobodené od súdneho poplatku.

V závere dodávame, že v prípade, že už bol právny úkon (v našom prípade kúpna zmluva) schválený súdom a zmluvné strany prejavia vôľu podať návrh na vklad na príslušnom Okresnom úrade – katastrálny odbor, tak okrem povinných listín, je potrebné priložiť aj právoplatné rozhodnutie súdu o schválení právneho úkonu za maloletého. Ide o obligatórnu náležitosť, bez ktorej bude vkladové konania prerušené.

Záver

Autorky sa v predkladanom príspevku rozhodli zaoberať neopomenuteľným inštitútom, ktorý nachádzame upravený v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine, a to inštitútom majetkového opatrovníka, predpokladmi jeho ustanovenia a zánikom majetkového opatrovníka.

Okrem iného je predkladaný príspevok venovaný aj problematike maloletého, ako vlastníka nehnuteľností, a to najmä z toho dôvodu, že autorky zastávajú názor, že ide

o problematiku, ktorej nie je venovaná dostatočná miera pozornosti aj napriek skutočnosti, že

ide o frekventovanú oblasť právnych vzťahov.

Keďže sa autorky vo svojej odbornej praxi častokrát stretávajú s mylnou domnienkou širokej verejnosti, že osoby, ktoré nedosiahli plnoletosť, nemôžu vlastniť hnuteľné, či nehnuteľné veci, priblíženie procesného postavenia maloletých a následné rozobratie obligatórneho postupu smerujúceho k dosiahnutiu vlastníctva maloletými osobami považovali preto za smerodajné.

42 ust. § 23 ods. 2 CMP

43 SMYČKOVÁ, R. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2017, s.112.

Použitá literatúra:

BÁNOS, R. – KOŠÚTOVÁ, M. Zákon o rodine – Veľký komentár. 2. aktualizované vydanie.

Žilina: EUROKÓDEX, s.r.o., 504 s. ISBN: 978-80-8155-092-8.

FEKETE, I. Občiansky zákonník. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: Epos, 2007, 900 s. ISBN:

978-80-8155-040-9.

HORVÁTH, E. – VARGA, E. Zákon o rodine. Komentár. Druhé, prepracované a doplnené

vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2014, 654 s. ISBN: 978-80-8168-021-2.

LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, spol. s r. o., 2010, 1415 s. ISBN: 978-80-8963-535-1.

MURANSKÁ, J. a kol. Základy rodinného práva. Rodičia a detí – Výživné. Banská Bystrica: UMB

Belianum, 2019, s. 154. ISBN: 978-80-5571-622-0.

PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, 680 s. ISBN: 978-80-89603-72-5.

SMYČKOVÁ, R. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2017, 1112 s. ISBN: 978-80-89603-54-1.

Zákon č. 36/2005 Z .z. o rodine.

Zákon č. 162/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

Rozsudok Okresného súdu Skalica sp.zn. 2P/78/2011, zo dňa 30.10.2012. Rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P/211/2013, zo dňa 17.01.2014.

Zoltán GYURÁSZ – Stanislav MIHÁLIK – Petra DRÁŽOVÁ: Právne aspekty zavádzania autonómnych vozidiel44

Abstrakt: Autori sa v článku zameriavajú na vybrané právne aspekty v kontexte autonómnych vozidiel. V prvej časti príspevku je predstavená základná terminológia danej problematiky. Následne sú rozoberané prieniky danej problematiky s právnou úpravou správneho práva, trestného práva, kybernetickej bezpečnosti a ochrany osobných údajov.

Abstract: The authors focus on selected legal aspects in the context of autonomous vehicles. The first part of the paper presents the basic terminology of the issue. Subsequently, they deal with the intersections of the issue with the legal regulation of administrative law, criminal law, cyber security and personal data protection.

Kľúčové slová: Autonómne vozidlá, Automatizácia, Správne právo, Trestné právo, Kybernetická bezpečnosť, Ochrana osobných údajov

Key words: Autonomous vehicles, Automatization, Administrative law, Criminal law, Cyber security, Data protection

Autori:
JUDr. Zoltán Gyurász	JUDr. Stanislav Mihálik, PhD.			Mgr. Petra Drážová, PhD.
Katedra	teórie	práva	s filozofie	Katedra trestného práva,	Ústav práva informačných
práva				kriminológie a kriminalistiky	technológií a práva duševného vlastníctva
Právnická fakulta	Právnická fakulta			Právnická fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave	Univerzita Bratislave	Komenského	v	Univerzita Bratislave	Komenského	v
Šafárikovo nám. 6 810 00 Bratislava	Šafárikovo nám. 6 810 00 Bratislava			Šafárikovo nám. 6 810 00 Bratislava
Slovenská republika	Slovenská republika			Slovenská republika
zoltan.gyurasz@flaw.uniba.sk	stanislav.mihalik@flaw.uniba.sk			petra.drazova@flaw.uniba.sk

44 Táto publikácia je výsledkom riešenia projektu financovaného Grantom APPV s názvom „Právne a technické aspekty zavádzania autonómnych vozidiel“ (APVV-20-0346).

ÚVOD

Moderná spoločnosť je dynamická a inovatívna. Je poháňaná mnohými faktormi

vrátane inovatívneho pokroku a vývoja vedeckých poznatkov. Keď sa obzrieme späť za drastickými zmenami, ku ktorým došlo za tak krátky čas, musí nám byť jasné, že nechávame jeden svet za sebou. Analógový svet, ktorý každým dňom čoraz viac upadá do zabudnutia, aby vytvoril cestu pre nový digitálny svet, ktorý pred nami rozkvitá. Jedným z týchto zmien je nepochybne aj rozmach autonómnych a automatizovaných systémov. Automatizácia spôsobila revolúciu v spôsoboch našej práce, komunikácie a aj zábavy a výnimkou samozrejme nie sú ani otázky cestovania a dopravy.

V tomto článku sa zameriame na tému autonómnych a automatizovaných vozidiel v kontexte vybraných právnych otázok, a to konkrétne otázkam správneho práva, trestného práva, kybernetickej bezpečnosti a ochrany osobných údajov. V súčasnosti odhadujeme, že automatizované vozidlá majú potenciál výrazne prispieť k zníženiu počtu smrteľných dopravných nehôd, keďže viac než 90% prípadov dopravných nehôd je podľa odhadov výsledkom určitého druhu ľudskej chyby.45 Takýto potenciál nemôže ostať nevyužitý, práve preto treba skúmať možnosti a právne aspekty zavádzania autonómnych vozidiel.

V prvej časti sa zameriame z pohľadu právno-teoretickej časti na základné rozdiely medzi automatizáciou a autonómiou z pohľadu používanej terminológie. Následne v druhej časti príspevku sú načrtnuté elementárne právne problémy, ktoré prináša prienik autonómnych a automatizovaných vozidiel s právnou úpravou správneho práva, trestného práva, kybernetickej bezpečnosti a ochrany osobných údajov.

1. TERMINOLÓGIA

Ako sme už aj vyššie uviedli, predtým ako sa ponoríme do problematiky právnych aspektov zavádzania autonómnych vozidiel, považujeme za vhodné začať na úplnom začiatku, a to objasnením si terminológie v rámci danej témy.

Autonómne vozidlo, automatizované vozidlo alebo aj samo jazdiace vozidlo sú pojmy, ktoré sa v ostatnom období stali nielen stredobodom mnohých diskusií a vedeckých publikácií ale aj adekvátnou víziou našej neďalekej budúcnosti. Nemôžeme však nespomenúť, že vyššie uvedené termíny nie sú významovo totožné, preto za esenciálnu úlohu považujeme stanovenie

45 Recitál 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009, (ES) č. 79/2009 a (ES) č. 661/2009 a nariadenia Komisie (ES) č. 631/2009, (EÚ) č. 406/2010, (EÚ) č. 672/2010, (EÚ) č. 1003/2010, (EÚ) č. 1005/2010, (EÚ) č. 1008/2010, (EÚ) č. 1009/2010, (EÚ) č. 19/2011, (EÚ) č. 109/2011, (EÚ) č. 458/2011, (EÚ) č. 65/2012, (EÚ) č. 130/2012, (EÚ) č. 347/2012, (EÚ) č. 351/2012, (EÚ) č. 1230/2012 a (EÚ) 2015/166 (Ú. v. EÚ L 325, 16. 12. 2019, s. 1) ), (ďalej ako „Nariadenie EÚ 2019/2144“). Dostupné z: xxxxx://xxx-xxx.xxxxxx.xx/xxxxx-xxxxxxx/XX/XXX/XXX/?xxxxXXXXX:00000X0000&xxxxxXX.

si presných významov určitých pojmov, s ktorými budeme ďalej pracovať, aby sme predišli

nejasnostiam a rozporom.

1.1. AUTOMATIZOVANÉ VOZIDLÁ

Ako prvé, veríme, že je potrebné sa venovať automatizácií v kontexte vozidiel cestnej premávky. Automatizované vozidlo možno definovať ako: „motorové vozidlo navrhnuté a skonštruované tak, aby sa dokázalo určitý čas samostatne pohybovať bez nepretržitého dohľadu vodiča, no pri ktorom sa stále predpokladá alebo vyžaduje zásah vodiča;.“46

Pre lepšie pochopenie automatizovaných vozidiel je potrebné v prvom rade ozrejmiť jednotlivé úrovne automatizácie. Rôzne úrovne automatizácie vozidiel podľa Society of Automotive Engineers (ďalej ako „SAE“):47

a) Úroveň 0/bez automatizácie - Ľudský vodič vykonáva všetky úlohy spojené s vedením

vozidla,

b) Úroveň 1/podpora vodiča - Ľudský vodič riadi vozidlo, ale niektoré jazdné úlohy riadi systém,

c) Úroveň 2/čiastočná automatizácia - Systém alebo viac systémov dokáže ovládať riadenie a rýchlosť vozidla, zatiaľ čo vodič vozidla musí neustále sledovať dynamické jazdné úlohy a prostredie,

d) Úroveň 3/podmienená automatizácia - Vozidlá úrovne 3 a vyššie sa považujú za vozidlá s autonómnymi jazdnými systémami. Vozidlo monitoruje jazdné prostredie prostredníctvom systémov automatického riadenia. Ľudský vodič nemusí monitorovať dynamické jazdné úlohy, ale musí byť schopný kedykoľvek a bez predchádzajúceho upozornenia prevziať kontrolu nad vozidlom. Vozidlo sa môže samo rozhodovať,

e) Úroveň 4/vysoká automatizácia - Za určitých podmienok (špecifické režimy jazdy) môže vozidlo vykonávať všetky jazdné úlohy,

f) Úroveň 5/úplná automatizácia - Ľudský vodič sa nevyžaduje. Systémy automatického riadenia zvládajú všetky aspekty jazdných úloh bez toho, aby človek musel zasahovať. Vozidlo nevyžaduje žiadne pedále, volant. Systémy automatického riadenia robia nezávislé rozhodnutia.

Táto škála SAE bola prijatá rôznymi národnými a medzinárodnými orgánmi, akými sú napríklad European Road Transport Research Advisory Council (ERTRAC), National Highway Traffic Safety Administration v USA (NHTSA), Society of Motor Manufacturers and Traders

46 Článok 3 bod 21 Nariadenia EÚ 2019/2144.

47 Úplné definície úrovní podľa SAE. Dostupné z: xxxxx://xxx.xxx.xxx/xxxxxxxxx/xxxxxxx/x0000_000000/xxxxxxx/

Australia’s National Transport Commission (NTC), alebo aj the UK’s Department for Transport

(DfT).48

1.2. AUTONÓMNE VOZIDLÁ

Problematika rozlíšenia autonómie a automatizácie je značne náročná, a to aj keď sa pozeráme na túto otázku iba v kontexte vozidiel cestnej premávky.49 Vyššie uvedené dokumenty, či už Nariadenie EÚ 2019/2144 alebo štandard nepracujú s pojmom autonómie, výhradne používajú iba pojem plnej automatizácie. Považujeme za dôležité preto poukázať na skutočnosť, že existuje konsenzus medzi odborníkmi v danej oblasti, a síce, že „Jeden zo spôsobov ako odlíšiť autonómny systém a automatizovaný systém je zamerať sa na ich schopnosť prispôsobenia sa, učenia sa a rozhodovania, ktoré je integrované do systému. Automatizované systémy zvyčajne fungujú na základe vopred definovaných parametrov a sú veľmi obmedzené v tom, aké úlohy môžu vykonávať. Autonómny systém sa naopak učí prispôsobiť sa meniacemu sa prostrediu a vyvíja sa so zmenou prostredia. Údaje na základe ktorých sa učí sú aj mimo toho, čo sa predpokladalo pri zavedení systému.“50

Čo sa týka vymedzenia pojmu autonómne vozidlo, je potrebné povedať, že pokiaľ ide o jednotnú definíciu autonómnych vozidiel, zatiaľ taká neexistuje.51 Vo všeobecnosti však sa za autonómne vozidlá považujú „počítačom riadené vozidlá, ktoré jazdia samy, spoliehajúc sa na množstvo zdrojov údajov, aby získali prístup k jazdnému prostrediu a riadili prevádzku vozidla.“52

Lepší pohľad nám môže poskytnúť taktiež článok 11 Nariadenia EÚ 2019/2144, ktorý vymedzuje osobitné požiadavky týkajúce sa automatizovaných a plne automatizovaných vozidiel, z ktorých vyplýva, že pri plne automatizovaných vozidlách pôjde o:

a) systémy nahradzujúce ovládanie vozidla vodičom vrátane signalizácie, riadenia, zrýchľovania a brzdenia;

b) systémy, ktoré vozidlu poskytujú informácie o stave vozidla a okolitom prostredí v reálnom čase;

c) zariadenia na záznam údajov o udalostiach pre automatizované vozidlá;

48 TAEIHAGH, A. SI MIN LIM, H.: Governing autonomous vehicles: emerging responses for safety, liability, privacy, cybersecurity, and industry risks. Transport Reviews, roč. 39. č.1, 2019, s. 103-128.

49 MATTESON, S. Autonomous versus automated: What each means and why it matters. [on- line]. Dostupné z:

xxxxx://xxx.xxxxxxxxxxxx.xxx/xxxxxxx/xxxxxxxxxx-xxxxxx-xxxxxxxxx-xxxx- each-means-and-why-it-matters/

50 ANDRAŠKO, J. MESARČÍK, M.: Čo vieš o mojom vozidle? Ochrana osobných údajov a kybernetická bezpečnosť v kontexte autonómnych vozidiel. Revue pro právo a technologie. [Online]. 2020, č. 22, s. 3-50. [cit. 2021-12-07]. Dostupné z: xxxxx://xxxxxxxx.xxxx.xx/xxxxx/xxxxxxx/xxxx/00000.

51 Aj čo sa týka USA, definície, ktoré sú používané v rámci jednotlivých štátov USA sú rozdrobené. Porovnaj YEEFEN LIM, H.

Autonomous Vehicles and the Law Technology, Algorithms and Ethics. Edward Elgar Publishing, 2018, 147 s.

52 COLLINGWOOD, L. Privacy implications and liability issues of autonomous vehicles. In Information & Communications

Technology Law, roč. 26. č. 1, 2017, s. 32-45.

d) harmonizovaný formát výmeny údajov, napríklad pri jazde vozidiel rôznych značiek

v konvoji;

e) systémy na poskytovanie bezpečnostných informácií ostatným účastníkom cestnej premávky.

S poukazom na vyššie uvedené preto súhlasíme s myšlienkou, že úplná automatizácia,

a teda úroveň 5 škály SAE bude predstavovať autonómne vozidlo.

2. PRÁVNE ASPEKTY AUTONÓMNYCH VOZIDIEL Z POHĽADU JEDNOTLIVÝCH PRÁVNYCH ODVETVÍ

Otázky regulácie autonómnych vozidiel je potrebné posúdiť z hľadiska viacerých oblastí práva. Pričom je možné povedať, že správne právo tvorí akúsi základnú “kostru” regulácie, keďže reflektuje základné otázky týkajúce sa cestnej premávky a vedenia motorového vozidla či cestnej infraštruktúry. Na túto oblasť úzko nadväzuje trestné právo, ktoré zohráva významnú úlohu pri posudzovaní nežiadúcich následkov a chybných rozhodnutí pri testovaní a prevádzke autonómnych vozidiel. Následne sa treba zamerať na skúmanie právnych otázok v dynamickej oblasti práva informačných technológií, špecificky ochrany osobných údajov a práva kybernetickej bezpečnosti.

2.1. OBLASŤ SPRÁVNEHO PRÁVA

Z pohľadu autonómnych vozidiel je nevyhnutné venovať sa právnej úprave, ktorá patrí do rámca správneho práva. Správne právo vo svojej podstate predstavuje oblasť práva, ktorá vymedzuje právne vzťahy verejnej správy a fyzických a právnických osôb. Vo svojej podstate tu ide o vzťahy vzájomnej nerovnosti, kde orgány reprezentujúce verejnú správu vystupujú v nadradenej, autoritatívnej pozícii. Tieto orgány sú nositeľmi mocenských oprávnení a stojí za nimi aj štátna donucovania moc. Je to práve oblasť správneho práva, ktorá vymedzuje verejnoprávne vzťahy, ktoré sa vo všeobecnosti zaraďujú pod dopravu. Doprava sa štandardne vymedzuje ako úmyselný pohyb (ako napríklad jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava.

Doprava je tiež odvetvím národného hospodárstva zabezpečujúca prepravu (premiestňovanie) osôb a vecí (v širšom zmysle aj energie, či informácií) z jedného miesta na druhé. Problematika autonómnych vozidiel spadá pod tzv. správu dopravy. Úlohy verejnej správy v oblasti správy dopravy sú verejnomocenské, ale aj starostlivostné. K verejnomocenským patrí určenie pravidiel podnikania v doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia, vymedzenie rozsahu práv a povinností dopravcov a cestujúcich a zodpovednostné vzťahy, a to vždy s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, ochranu verejného

zdravia a životného prostredia. K starostlivostným úlohám patrí poskytovanie verejných služieb napríklad prostredníctvom budovania dopravnej infraštruktúry.

Problematiku autonómnych vozidiel treba ponímať s ohľadom na všetky vyššie uvedené úlohy verejnej správy v oblasti správy dopravy. Sme toho názoru, že verejná správa by nemala len pasívne a dodatočne reagovať na rozvoj spoločnosti, ale mala by sa proaktívne zamýšľať nad zmenami spoločnosti, ktoré v dohľadnej dobe nastanú. Ešte prednedávnom sme si napríklad nevedeli predstaviť možnosť autonómneho doručovania tovarov (napríklad prostredníctvom dronov) alebo možnosti dopravy bez vodiča (vybrané trasy metra napríklad v Londýne alebo v Barcelone). V súvislosti so zavádzaním čiastočne autonómnych alebo plne autonómnych vozidiel vzniká v oblasti správy dopravy, konkrétne cestnej premávky, mnoho právnych otázok a bude potrebné urobiť niekoľko zásadných legislatívnych zmien. V prvom rade bude potrebné doplniť legálnu definíciu pojmu autonómne vozidlo, ako aj zamyslieť sa nad pojmom vodič. Za vodiča bude potrebné považovať aj osobu kontrolujúcu vozidlo na diaľku, ktorá autonómne vozidlo kontroluje a monitoruje. V prípade, ak by právne predpisy upravujúce prevádzku alebo testovanie autonómnych vozidiel upravovali možnosť kontroly alebo monitorovania autonómneho vozidla na diaľku, mali by predpisy upravovať aj požiadavky na spôsobilosť vzdialeného vodiča (operátora). Osoba, ktorá kontroluje a monitoruje jedno alebo viaceré autonómne vozidlá, by bola analogicky v pozícii riadiaceho leteckej prevádzky. Takáto osoba by mala spĺňať vyššie psychické a fyzické požiadavky, ako tie ktoré sú kladené na vodiča v súčasnosti. Taktiež bude potrebné zadefinovať pojem kontrola nad vozidlom, pretože nie je úplne jasné či pôjde o prevzatie kontroly nad všetkými systémami alebo len nad vybranými systémami. Zmeny spojené so zavádzaním autonómnych vozidiel a ich jednotlivých prvkov na trh budú mať vplyv aj na pravidlá cestnej premávky. Tie bude tiež potrebné analyzovať a navrhnúť prípadné zmeny.

S ohľadom na súčasnú pandemickú situáciu spôsobenú ochorením COVID-19 treba pozitívne odpovedať na otázku, či dôjde k rozvoju doručovania tovarov bezkontaktným spôsobom. S cieľom ochrany verejného zdravia je táto otázka v podstate bezpredmetná. Výmena tovaru bez nutnosti byť v kontakte s inou osobou je jednoznačne v súlade s ochranou verejného zdravia. Navyše, v situácii, keď fyzickým osobám je nariaďovaná nevyhnutná karanténa, a to v trvaní aj niekoľkých týždňov, je zabezpečenie napríklad doručenia stravy alebo liekov autonómnymi vozidlami dokonca možno vnímať až ako nevyhnutnosť. Toto nemožno považovať za sci-fi, už dnes totiž používa tieto vozidlá firma Google napríklad pri tvorbe svojich máp. Rozšírenie na možnosti doručovania prostredníctvom týchto áut je pritom len ďalším logickým krokom vo vývoji.

V tejto súvislosti preto vzniká množstvo právnych otázok, ktoré mimochodom možno vidieť aj vo vzťahu k súvisiacej problematike, a to k doručovaniu prostredníctvom dronov. Osoba, ktorá bude chcieť poskytovať služby v doprave v tejto oblasti – bude sa na jej podnikateľskú činnosť vzťahovať zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov? Pôjde o živnosť voľnú alebo viazanú alebo bude treba podnikanie v tejto oblasti vyčleniť z oblasti živnostenského podnikania? Prípadne, pôjde v tejto oblasti o niektorý zo spôsobov podnikania podľa súčasného znenia zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov? Akým spôsobom prebehne certifikácia autonómneho vozidla (alebo dronu) používaného na účely dodania tovarov a osobitne jedla alebo liekov? Postačuje súčasná právna úprava (resp. jej analogické využitie) alebo bude nevyhnutné upraviť technické podmienky odlišne vzhľadom na citlivosť tovarov, ktorými sú jedlo a lieky? Bude vydávať povolenie na prevádzkovanie tejto činnosti Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť dopravy alebo iný Dopravný úrad ako právny nástupca po Leteckom úrade SR (v prípade dronov)? Vzhľadom na skutočnosť, že doprava tvorí jednu z politík Európskej únie,53 ktorej cieľom je zabezpečiť plynulý, efektívny, bezpečný a voľný pohyb osôb a tovarov v rámci únie, budú postačovať v tejto oblasti len národné právne predpisy alebo je Slovenská republika v tejto oblasti povinná sledovať a prispôsobovať svoju právnu úpravu aj požiadavkám Európskej únie? Bude musieť Slovenská republika akceptovať povolenie na výkon podnikateľskej činnosti v tejto oblasti vydaný aj iným členským štátom únie (tzv. transnacionálny individuálny správny akt)?

Okrem vyššie uvedených oblastí nasadzovania autonómnych vozidiel a využívania autonómnych vozidiel (ako aj dronov), sa nevyhnutne musíme zamerať aj na otázky spojené s vyvodzovaním zodpovednosti v tejto oblasti. V súčasnosti platí základné pravidlo, že zodpovednosť za prevádzkovanie (motorového) vozidla má vodič vozidla. Ako sa táto premisa zmení v situácii, keď pôjde o autonómne vozidlo, ktoré je riadené umelou inteligenciou? Bude v tomto prípade skutková podstata správneho deliktu spáchaného prostredníctvom autonómneho vozidla vyžadovať preukázanie zavinenia alebo pôjde o delikt založený na objektívnej zodpovednosti? V prípade objektívnej zodpovednosti, aké liberačné dôvody budú prípustné? Ako vymedziť skutkovú podstatu deliktu, ak bol napríklad vodič vozidla vyzvaný, aby prevzal kontrolu nad autonómnym vozidlom, ale napriek tomu ju neprevzal,54 prípadne, ak nebol vyzvaný na prevzatie kontroly nad autonómnym vozidlom, ale aj tak došlo k spáchaniu správneho deliktu? Vzhľadom na skutočnosť, že autonómne vozidlá budú musieť „ovládať“

53 Článok 90 až 100 Konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7,6,2016, s. 1).

54 K tomu pozri aj Nariadenie EÚ 2019/2144.

Document Metadata

Table of Contents

Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu v podmienkach Slovenskej

Document Metadata