Dohoda

Dohoda

medzi

Ministerstvom financií Slovenskej republiky a

Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan)

o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov

ktoré sa dohodli takto:

Článok 1

Osoby, na ktoré sa dohoda vzŕahuje

Táto dohoda sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného alebo oboch území.

Článok 2

Dane, na ktoré sa dohoda vzŕahuje

(1) Súčasné dane, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, sú:

a) na území, v rámci ktorého spravuje daňové právne predpisy Ministerstvo financií Slovenskej repub- liky:

(i) daň z príjmov fyzických osôb;

(ii) daň z príjmov právnických osôb;

b) na území, v rámci ktorého daňové právne predpisy spravuje Ministerstvo financií Čínskej republiky (Taiwan):

(i) daň z príjmov ziskových podnikov (the profit-seeking enterprise income tax);

(ii) konsolidovaná daň z príjmov fyzických osôb (the individual consolidated income tax);

(iii) základná daň z príjmov (the income basic tax).

(2) Táto dohoda sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktoré sa ukladajú po dátume podpisu tejto dohody popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Prí- slušné orgány území si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v daňových právnych predpisoch, ktoré sa vykonávajú v rámci príslušného územia.

Článok 3 Všeobecné definície

(1) Na účely tejto dohody, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad

a) pojem „územie“ označuje územie uvedené v čl. 2 ods. 1 písm. a) alebo b) podľa okolností,

b) pojem „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a iné združenie osôb,

c) pojem „spoločnosť“ označuje právnickú osobu alebo osobu, s ktorou sa na daňové účely zaob- chádza ako s právnickou osobou,

d) pojmy „podnik jedného územia“ a „podnik druhého územia“ označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného územia a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého úze- mia,

e) pojem „medzinárodná doprava“ označuje každú dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom prevádzkovanú podnikom územia okrem prípadov, ak sa loď alebo lietadlo prevádzkuje len medzi miestami v rámci druhého územia,

f) pojem „príslušný orgán“ označuje:

(i) na území, v rámci ktorého spravuje daňové právne predpisy Ministerstvo financií Slovenskej re- publiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo jeho splnomocneného zástupcu a

(ii) na území, v rámci ktorého spravuje daňové právne predpisy Ministerstvo financií Čínskej re- publiky (Taiwan), Ministerstvo financií Čínskej republiky (Taiwan) alebo jeho splnomocneného zástupcu.

(2) Pri uplatňovaní tejto dohody na území, ak súvislosť nevyžaduje inak, každý pojem nedefinova- ný v dohode má taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov upravujúcich dane v rámci toho územia, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, pričom akýkoľvek význam podľa platných da- ňových predpisov toho územia bude prevažovať nad významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov toho územia.

Článok 4 Rezident územia

(1) Na účely tejto dohody pojem "rezident územia" označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov toho územia podlieha zdaneniu na území z dôvodu svojho trvalého pobytu, sídla, miesta vedenia alebo miesta založenia, alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria a tiež zahŕňa každý správny orgán územia alebo orgán jeho miestnej správy.

(2) Osoba sa nepovažuje za rezidenta územia na účely tejto dohody len preto, že jej príjmy pod- liehajú dani z príjmov zo zdroja v rámci toho územia, ak sa tento odsek nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú rezidentmi územia uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. b), keďže podľa jeho zákona o dani z príj- mov fyzické osoby, ktoré sú jeho rezidentmi podliehajú len dani z príjmov zo zdrojov v rámci daného územia.

(3) Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odsekov1a2 rezidentom oboch území, určí sa jej posta- venie takto:

a) táto osoba sa považuje za rezidenta len toho územia, na ktorom má trvalo dostupné bývanie; ak má trvalo dostupné bývanie na oboch územiach, považuje sa za rezidenta len toho územia, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životne dôležitých záujmov),

b) ak nemožno určiť, v rámci ktorého územia má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záuj- mov, alebo ak v žiadnom z nich nemá trvalo dostupné bývanie, považuje sa za rezidenta len toho územia, na ktorom sa obvykle zdržiava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava na oboch územiach alebo sa nezdržiava na žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho územia, ktorého je štátnym príslušníkom podľa platných práv- nych predpisov toho územia,

d) ak sa podľa písm. c) považuje za štátneho príslušníka oboch území alebo žiadneho z nich, tento problém sa vynasnažia vyriešiť príslušné orgány vzájomnou dohodou.

(4) Ak je podľa ustanovení odsekov 1 a 2 osoba, iná než fyzická osoba, rezidentom oboch území, tento problém vyriešia príslušné orgány oboch území vzájomnou dohodou.

Článok 5 Stála prevádzkareň

(1) Na účely tejto dohody pojem „stála prevádzkareň“ označuje trvalé miesto na podnikanie, kto- rého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.

(2) Pojem „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä:

a) miesto vedenia,

b) pobočku,

c) kanceláriu,

d) továreň,

e) dielňu,

f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

(3) Stavenisko, stavebný alebo inštalačný projekt zakladajú stálu prevádzkareň, len ak trvajú dlh- šie ako deväť mesiacov.

(4) Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň“ nezahŕňa

a) využívanie miesta iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho podniku,

b) udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,

c) udržiavanie zásob tovaru patriacich podniku iba na účely spracovania iným podnikom,

d) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie iba na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania in- formácií pre podnik,

e) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie iba na účely poskytovania akýchkoľvek činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,

f) udržiavanie trvalého miesta na podnikanie iba na účely vykonávania akejkoľvek kombinácie čin- ností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého zariadenia na podnikanie vy- plývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.

(5) Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1a2 ak osoba iná ako nezávislý zástupca v zmysle odse- ku 6 koná na území v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc v rámci toho územia uzavie- rať zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu prevádzkareň na tom území vzhľadom na všetky činnosti, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení uvedeného odseku, ak sa vykonávajú prostredníctvom trvalého miesta na podnikanie.

(6) Nepredpokladá sa, že podnik jedného územia má stálu prevádzkareň na danom území len preto, že na tomto území vykonáva činnosť prostredníctvom obchodného zástupcu, generálneho ko- misionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej bežnej činnosti.

(7) Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného územia, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého územia alebo ktorá vykonáva svoju činnosť na tom druhom území (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), nevytvára sama osebe z ktorejkoľvek takej spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Článok 6

Príjmy z nehnuteľného majetku

(1) Príjmy, ktoré poberá rezident jedného územia z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z po- ľnohospodárstva alebo lesníctva) nachádzajúceho sa na druhom území, sa môžu zdaniť na tomto druhom území.

(2) Pojem „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov toho územia, v ktorom sa ten majetok nachádza. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve (vrátane chovu rýb) a lesníctve, práva podľa ustanovení právnych predpisov upravujúcich pozemkové vlastníctvo. Užívanie nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, z prameňov a iných prírodných zdrojov sa tiež posudzujú ako „nehnuteľný majetok“; lode, člny a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

(3) Ustanovenia odseku 1 sa vzťahujú na príjmy z priameho používania, z nájmu alebo z iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.

(4) Ustanovenia odsekov1a3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príj- my z nehnuteľného majetku používaného na výkon slobodného povolania.

Článok 7 Zisky podniku

(1) Zisky podniku jedného územia podliehajú zdaneniu len na tomto území, ak podnik nevykoná- va svoju činnosť na druhom území prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, môžu sa zisky podniku zdaniť na tom druhom území, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tej stálej prevádzkarni.

(2) Ak podnik jedného územia vykonáva svoju činnosť na druhom území prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tej stálej prevádzkarni sa okrem ustanovení odseku 3 na kaž- dom území pripočítavajú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo obdobné činnosti za rovnakých alebo obdobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.

(3) Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných administratívnych nákladov, či už vznikli na tom území, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza alebo inde.

(4) Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupova- la tovar pre podnik.

(5) Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov ur- čia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú riadne a dostatočné dôvody na iný postup.

(6) Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedené v iných článkoch tejto dohody, ustanovenia tých článkov nie sú dotknuté ustanoveniami tohto článku.

Článok 8

Lodná a letecká doprava

(1) Zisky z podniku jedného územia z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej do- prave podliehajú zdaneniu len na tom území.

(2) Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave zahŕňajú:

a) zisky z prenájmu lodí alebo lietadiel s posádkou (na čas, či cestu) alebo bez posádky,

b) zisky za využívanie, udržiavanie alebo prenájom kontajnerov (vrátane ťahačov a príslušenstva na prepravu kontajnerov) používaných na prepravu tovaru,

ak uvedený prenájom, či podľa okolností využívanie alebo udržiavanie, je len príležitostné popri pre- vádzkovaní týchto lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave.

(3) Ustanovenia odseku 1 sa tiež uplatňujú na zisky z účasti na poole, spoločnom podnikaní alebo medzinárodnej prevádzkovej agentúre, ale len do tej výšky ziskov, aká je pomerne pripočítateľná tomu spoločníkovi z jeho podielu na spoločnej prevádzke.

Článok 9 Prepojené podniky

(1) Ak

a) sa podnik jedného územia zúčastňuje priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo na majet- ku podniku druhého územia, alebo

b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného územia i podniku druhého územia

a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by si dohod- li nezávislé podniky, potom môžu byť akékoľvek zisky, ktoré by, v prípade neexistencie týchto podmie- nok jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov toho podniku a následne zdanené.

(2) Ak v súlade s ustanoveniami odseku 1 príslušný orgán jedného územia zahrnie do ziskov pod- niku toho územia a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého územia zdanený na tomto dru- hom území a zisky takto zahrnuté by bol dosiahol podnik skôr uvedeného územia, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom príslušný orgán druhého územia primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov na tomto území. Pri stanovení takejto úpravy sa postupuje s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto dohody a príslušné orgány území sa v prípade potreby spolu poradia.

Článok 10 Dividendy

(1) Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného územia, rezidentovi druhého územia sa môžu zdaniť na tom druhom území.

(2) Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj na území, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajú- ca dividendy a podľa právnych predpisov toho územia, ale ak skutočným vlastník dividend je reziden- tom druhého územia daň takto uložená nesmie prekročiť 10 % hrubej sumy dividend. Tento odsek sa nedotýka zdaňovania spoločnosti zo ziskov, z ktorých sa vyplácajú dividendy.

(3) Pojem „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií, užívateľských („jouissance“) akcií, alebo („jouissance“) užívateľských práv, ťažobných akcií, zakladateľských akcií alebo iných práv, ktoré nie sú pohľadávkami, z podielov na zisku, ako aj iných príjmov, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho územia, ktorého rezidentom je vyplácajúca spoločnosť.

(4) Ustanovenia odsekov 1a2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného územia, vykonáva na druhom území, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy reziden- tom, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vyko- náva na tomto druhom území slobodné povolanie zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza a vlast- níctvo, v súvislosti s ktorým sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo stálu základňu. V tom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia čl. 7 alebo čl. 14.

(5) Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného územia, poberá zisky alebo príjem z druhého úze- mia, druhé územie nemôže uložiť daň na dividendy platené spoločnosťou s výnimkou, ak sa tieto divi- dendy vyplácajú rezidentovi tohto druhého územia, alebo ak vlastníctvo v súvislosti s ktorým sa divi- dendy vyplácajú, sa skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, ktorá sa nachádza na tom druhom území, ani zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spo- ločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo príjmov majúcich zdroj na tom druhom území.

Článok 11 Úroky

(1) Úroky majúce zdroj na jednom území a vyplácané rezidentovi druhého územia sa môžu zdaniť na druhom území.

(2) Tieto úroky sa však môžu zdaniť aj na území, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpi- sov tohto územia, ale ak je skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého územia, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy úrokov.

(3) Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2, úroky sa oslobodia od dane na tom území

a) ak plynú orgánu, ktorý spravuje druhé územie, nižšiemu správnemu útvaru alebo miestnemu orgá- nu alebo jeho centrálnej banke územia v súvislosti s nimi poskytnutou pôžičkou, s pohľadávkou či úverom,

b) v súvislosti s pôžičkou alebo úverom, ktoré poskytuje, garantuje či poisťuje oprávnený orgán dru- hého územia s cieľom podpory exportu.

(4) Pojem „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu za- bezpečených či nezabezpečených záložným právom bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právo účasti na ziskoch dlžníka a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dl- hopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Na účely tohto článku pojem „úroky“ nezahŕňa príjmy podľa čl. 10, penále ukladané za oneskorenú platbu ani úroky z komerčných pohľadávok v dôsledku časovo rozlíšených platieb za tovary či služby poskytované podnikom.

(5) Ustanovenia článkov1a2 sa neuplatnia ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jed- ného územia, podniká na druhom území, z ktorého pochádzajú úroky, prostredníctvom stálej prevádz- karne, ktorá sa tam nachádza, alebo na tom druhom území vykonáva slobodné povolanie zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza a ak pohľadávka, za ktorú sa úroky platia sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V tom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia čl. 7 alebo čl. 14.

(6) Predpokladá sa, že úroky majú zdroj na území, ak platiteľ je rezidentom toho územia. Ak však osoba platiaca úroky bez ohľadu na to, či je rezidentom niektorého z území, má na území stálu pre- vádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, za ktorý sa platia úroky a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto úroky majú zdroj na tom území, na ktorom sa nachádza taká stála prevádzkareň alebo stála základňa.

(7) Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úro- kov, alebo medzi nimi a treťou osobou, suma úrokov vzťahujúca sa na pohľadávku, za ktorú sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby takéto vzťahy ne- existovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb pre- sahujúca túto sumu v tomto prípade podlieha zdaneniu podľa právnych predpisov oboch území s náležitým prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.

Článok 12 Licenčné poplatky

(1) Licenčné poplatky majúce zdroj na jednom území a vyplácané rezidentovi druhého územia sa môžu zdaniť na tom druhom území.

(2) Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj na tom území, na ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov územia, ale ak je skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého úze- mia, daň takto stanovená nepresiahne

a) 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov prijatých za použitie, alebo za právo na použitie priemysel- ného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, a

b) vo všetkých ostatných prípadoch 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

(3) Pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, dizajnu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo za použitie, alebo za právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.

(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplat- kov, ktorý je rezidentom jedného územia, vykonáva na druhom území, na ktorom majú licenčné po- platky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza alebo vykonáva slobodné povolanie zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza a ak právo alebo ma- jetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na tú stálu prevádzkareň alebo stálu zá- kladňu. V tom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia čl. 7 alebo čl. 14.

(5) Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj na území, ak platiteľ je rezidentom toho úze- mia. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, bez ohľadu na to či je, alebo nie je rezidentom niekto- rého z území, má na území stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povin- nosť platiť licenčné poplatky a tieto licenčné poplatky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj na tom území, na ktorom sa nachádza stála prevádzkareň alebo stála základňa.

(6) Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom, alebo medzi nimi a treťou osobou, suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia licenčné poplatky, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so sku- točným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto na- posledy uvedenú sumu. V tom prípade sa zdaní časť platieb presahujúca túto sumu podľa právnych predpisov oboch území s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.

Článok 13

Zisky zo scudzenia majetku

(1) Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného územia zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v čl. 6, ktorý sa nachádza na druhom území, sa môžu zdaniť na tomto druhom území.

(2) Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej pre- vádzkarne, ktorú má podnik jedného územia na druhom území, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného územia na druhom území na výkon slobodného povolania vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podni- kom) alebo tejto stálej základne, sa môžu zdaniť na tom druhom území.

(3) Zisky podniku zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke tých lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len na tom území.

(4) Zisky, ktoré plynú rezidentovi jedného územia zo scudzenia akcií či iných obdobných práv na spoločnosť, ktorých viac ako 50 % hodnoty priamo alebo nepriamo predstavuje nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na druhom území, môžu sa zdaniť na tom druhom území.

(5) Zisky zo scudzenia majetku iného, ako sa uvádza v predchádzajúcich odsekoch, podliehajú zdaneniu len na tom území, ktorého je scudziteľ rezidentom.

Článok 14 Slobodné povolania

(1) Príjmy, ktoré rezidentovi jedného územia plynú z výkonu slobodného povolania alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu iba na tomto území okrem nasledujúcich prípa- dov, keď sa taký príjem môže zdaniť na druhom území:

a) ak má na druhom území pravidelne k dispozícii stálu základňu na výkon svojich činností, v tom prí- pade sa môže zdaniť na tom druhom území len tá časť príjmu, ktorú je možné pripočítať tejto stálej základni,

b) ak jeho pobyt na druhom území počas obdobia alebo období v úhrne predstavuje aspoň 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré sa začína alebo končí v príslušnom kalendárnom roku, v tom prípade sa môže zdaniť v druhom území len tá časť príjmu, ktorá mu plynie za činnosti vykonávané na tom druhom území.

(2) Pojem „slobodné povolania” zahŕňa osobitne nezávislé vedecké, literárne, umelecké, výchov- né alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, dentistov a účtovníkov.

Článok 15

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Okrem ustanovení čl. 16, 18 a 19 platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezidentovi jedné- ho územia plynú z dôvodu výkonu zamestnania, podliehajú zdaneniu iba na tomto území, ak sa za- mestnanie nevykonáva na druhom území. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, možno také odmeny odtiaľ prijaté zdaniť na tom druhom území.

(2) Odmeny, ktoré rezident jedného územia poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného na dru- hom území, sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 tohto článku zdania iba v skôr uvedenom území, ak

a) sa príjemca na druhom území zdržiava počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré ne- presiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom sa alebo kon- čiacom sa v príslušnom zdaňovacom období, a

b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je reziden- tom toho druhého územia, a

c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ na tom druhom území.

(3) Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku odmeny poberané z dôvodu zamest- nania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave sa môžu zdaniť na tom území, ktorého rezidentom je podnik.

Článok 16 Tantiémy

Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného územia poberá ako člen štatutárneho or- gánu spoločnosti alebo podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého územia, sa môžu zdaniť na tomto druhom území.

Článok 17 Umelci a športovci

(1) Príjmy, ktoré poberá rezident jedného územia ako zabávač, a to ako divadelný, filmový, roz- hlasový alebo televízny umelec, alebo ako hudobník, alebo ako športovec z osobne vykonávaných činností na druhom území, možno bez ohľadu na ustanovenia čl. 14 a 15 zdaniť na tomto druhom území.

(2) Ak príjmy z činností osobne vykonávaných zabávačom alebo športovcom neplynú priamo to- muto umelcovi alebo športovcovi, ale inej osobe, možno tieto príjmy bez ohľadu na ustanovenia čl. 7, 14 a 15 zdaniť na tom území, na ktorom zabávač alebo športovec vykonáva svoju činnosť.

(3) Príjmy plynúce zabávačovi alebo športovcovi z činností vykonávaných na jednom území sú oslobodené od dane na tom území, ak sa jeho návšteva toho územia podporuje úplne alebo prevaž- ne z verejných prostriedkov druhého územia alebo jeho štatutárneho orgánu. V tom prípade sa jeho príjem zdaňuje len na území, ktorého je umelec či športovec rezidentom.

Článok 18 Dôchodky a renty

(1) Dôchodky a iné obdobné odmeny vyplácané rezidentovi jedného územia z dôvodu predchá- dzajúceho zamestnania podliehajú zdaneniu len na tom území, z ktorého sa vyplácajú. Toto ustanove- nie sa vzťahuje aj na renty a dôchodky a iné obdobné odmeny vyplácané podľa právnych predpisov sociálneho zabezpečenia platného na danom území alebo podľa verejného systému organizované- ho na danom území s cieľom rozšíriť výhody toho sociálneho zabezpečenia.

(2) Pojem „renta“ označuje určitú sumu vyplácanú opakovane v stanovenom čase počas života alebo počas stanoveného či určitého obdobia ako záväzok výplaty zodpovedajúcej sumy v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.

Článok 19 Štátna služba

(1)

a) Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky či renty, vyplácané orgánom spravujúcim územie, alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom toho územia fyzickej oso- be za služby poskytované uvedeným orgánom sa zdaňujú len na tom území.

b) Platy, mzdy a iné podobné odmeny sa však zdaňujú len na druhom území ak sa služby poskytujú na danom území a fyzická osoba, ktorá je rezidentom toho územia

(i) je štátnym príslušníkom toho územia podľa platných právnych predpisov toho územia alebo

(ii) sa stala rezidentom toho územia nielen z dôvodu poskytovania tých služieb.

(2) Ustanovenia čl. 15, 16, 17 a 18 sa uplatňujú na platy, mzdy, iné podobné odmeny aj dôchod- ky a renty za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým orgá- nom spravujúcim územie, jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom toho územia.

Článok 20 Študenti

Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je, alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom na jedno územie rezidentom druhého územia a ktorý sa zdržiava na skôr uvedenom území iba na úče- ly štúdia alebo výcviku, dostáva na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku, sa na tomto území ne- zdania, ak sa zdroj takých platieb nachádza mimo tohto územia.

Článok 21 Iné príjmy

(1) Príjmy rezidenta jedného územia, bez ohľadu na to, kde je ich zdroj, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto dohody, sa zdaňujú len na tom území.

(2) Ustanovenia odseku 1 sa nepoužijú na príjmy, ak skutočný vlastník príjmov, ktorý je rezidentom jedného územia, vykonáva podnikateľskú činnosť na druhom území prostredníctvom stálej prevádz- karne, ktorá sa tam nachádza, alebo na tom druhom území vykonáva slobodné povolanie zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza a právo alebo majetok, za ktoré sa príjmy platia, sú skutočne spoje- né s takou stálou prevádzkarňou alebo stálou základňou, s výnimkou príjmov z nehnuteľného majetku definovaného v čl. 6 ods. 2. V tom prípade sa podľa okolností použijú ustanovenia čl. 7 alebo 14.

(3) Bez ohľadu na ustanovenia odsekov1a2 časti príjmov rezidenta jedného územia, ktoré nie sú upravené v predchádzajúcich článkoch tejto dohody a plynú z druhého územia, sa môžu zdaniť aj na tomto druhom území.

Článok 22 Vylúčenie dvojitého zdanenia

(1) Podľa ustanovení platných právnych predpisov územia uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. a) dvoji- té zdanenie sa vylúči takto:

a) pri ukladaní daní svojim rezidentom príslušné orgány územia uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. a) môžu zahrnúť do daňového základu, z ktorého sa dane ukladajú, tie položky príjmov, ktoré podľa ustanovení tejto dohody možno zdaniť aj na druhom území uvedenom v čl. 2 ods. 1 písm. b), povo- lí však znížiť sumu dane vypočítanú z takéhoto základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej na území uvedenom v čl. 2 ods. 1 písm. b),

b) suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť dane, ktorá má byť zaplatená na území uvede- nom v čl. 2 ods. 1 písm. a), ktorá bola vypočítaná pred jej znížením, a pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa podľa ustanovení tejto dohody môžu zdaniť na území uvedenom v čl. 2 ods. 1 písm. b), podľa ustanovení tejto dohody.

(2) Podľa ustanovení platných právnych predpisov na území uvedenom v čl. 2 ods. 1 písm. b), dvo- jité zdanenie sa vylúči takto:

Ak rezidentovi územia uvedeného v čl. 2 ods. 1 písm. b) plynú príjmy z druhého územia, suma dane z príjmov zaplatená na druhom území (keď ide o príjmy z dividend, okrem dane zaplatenej zo ziskov, z ktorých sa dividendy vyplácajú) a podľa ustanovení tejto dohody sa započíta na daň ukla- danú na príjmy rezidenta na skôr uvedenom území. Suma takého započítania však nepresiahne sumu dane ukladanej na príjmy vypočítanej v skôr uvedenom území podľa jeho právnych predpisov a nariadení.

Článok 23

Zásada rovnakého zaobchádzania

(1) Štátni príslušníci jedného územia nepodliehajú na druhom územia zdaneniu ani povinnostiam s ním spojenými, ktoré sú iné alebo menej priaznivé ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci toho druhého územia, ktorí sú v rovnakej situácii naj- mä z hľadiska rezidencie. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia čl. 1 vzťahuje aj na štát- nych príslušníkov územia, ktorí nie sú rezidentmi jedného alebo oboch území.

(2) Zdaňovanie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného územia na druhom území, nemôže byť na tomto druhom území menej priaznivé ako zdanenie podnikov alebo rezidentov toho druhého územia vykonávajúcich rovnaké činnosti. Ustanovenia tohto článku sa nemôžu vykladať ako záväzok jedného územia priznať rezidentom druhého územia osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.

(3) Okrem prípadov, keď sa uplatnia ustanovenia čl. 9 ods. 1, čl. 11 ods. 7 alebo čl. 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného územia rezidentovi druhého úze- mia na účely stanovenia zdaniteľných ziskov toho podniku sú odpočítateľné za rovnakých podmie- nok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného územia.

(4) Podniky jedného územia, ktorých majetok úplne alebo sčasti priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda jeden rezident alebo viac rezidentov druhého územia, nepodliehajú na skôr uvedenom území zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo menej priaznivé ako zdane- nie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať podobné podniky skôr uvedeného územia.

(5) Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú na dane, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda.

Článok 24 Dohodovacie konanie

(1) Ak sa osoba domnieva, že opatrenia orgánov jedného alebo oboch území vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto dohody, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto území, predložiť svoj prí- pad príslušnému orgánu spravujúcemu územie, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje čl. 23 ods. 1, príslušnému orgánu spravujúcemu územie, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

(2) Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, vynasnaží sa prípad vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého územia tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto dohodou. Dosiahnutá dohoda sa uplatňuje bez ohľadu na lehoty podľa vnútroštátnych právnych predpisov území.

(3) Príslušné orgány území sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou ťažkosti či pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto dohody. Môžu sa tiež poradiť o zamedzení dvojitého zdanenia v prípadoch, ktoré neupravuje táto dohoda.

(4) Príslušné orgány území môžu vzájomne komunikovať priamo, s cieľom dosiahnuť dohodu podľa predchádzajúcich odsekov.

Článok 25 Výmena informácií

(1) Príslušné orgány území si vymieňajú informácie potrebné na vykonávanie ustanovení tejto do- hody alebo vnútroštátnych právnych predpisov území vzťahujúcich sa na dane každého druhu ukla- dané v mene území alebo ich nižších správnych útvarov alebo miestnych orgánov, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto dohodou, najmä na predchádzanie podvodom alebo daňovým únikom. Výmena informácií nie je obmedzená čl. 1 a 2.

(2) Všetky informácie, ktoré príslušný orgán dostal podľa odseku 1, sa považujú za daňové tajom- stvo rovnako ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov toho územia a ozná- mia sa len osobám alebo orgánom vrátane súdov a správnych orgánov, ktoré sa zaoberajú vymeria- vaním alebo vyberaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch týkajúcich sa daní podľa odseku 1. Uvedené osoby alebo orgány použijú tieto informácie len na uvedené účely. Tieto informácie však môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.

(3) Ustanovenia odsekov1a2 sa nemôžu v žiadnom prípade vykladať tak, že príslušnému orgá- nu územia ukladajú povinnosť

a) vykonať správne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu prax jedného alebo druhého územia,

b) poskytnúť informácie, ktoré by sa nemohli získať na základe právnych predpisov alebo pri bež- nom chode správy jedného alebo druhého územia,

c) poskytnúť informácie, ktoré by odhalili obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné alebo profesijné tajomstvo, alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých prezradenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.

(4) Ak jeden príslušný orgán územia žiada informácie v súlade s týmto článkom, príslušný orgán druhého územia využije všetky dostupné prostriedky na získanie požadovaných informácií, aj napriek tomu, že príslušný orgán druhého územia informácie nepotrebuje pre vlastné daňové účely. Povinnosť, ktorú obsahuje predchádzajúca veta, je obmedzená odsekom 3, ale v žiadnom prípade sa tieto ob- medzenia nemajú vykladať tak, že by príslušnému orgánu územia umožnili zamietnuť poskytnutie informácií len preto, že sa o tie informácie nezaujíma z vnútroštátnych dôvodov.

Článok 26 Obmedzenie výhod

(1) Bez ohľadu na ustanovenia ostatných článkov tejto dohody sa rezidentovi jedného územia ne- poskytuje na druhom území výhoda zo zníženia či oslobodenia od dane podľa tejto dohody, ak prí- slušný orgán druhého územia zistí, že hlavným dôvodom alebo jedným z hlavných dôvodov toho rezi- denta alebo osoby spojenej s tým rezidentom bolo získanie výhod z tejto dohody.

(2) Táto dohoda nebráni územiu aby uplatnilo svoje vnútroštátne právne predpisy na zamedzenie dvojitého zdanenia či na zabránenie daňovým únikom.

Článok 27 Nadobudnutie platnosti

Táto dohoda podlieha schváleniu v súlade s vnútroštátnymi právnymi postupmi oboch území a na- dobudne platnosť tridsiatym (30.) dňom nasledujúcim po dni doručenia neskoršieho písomného ozná- menia príslušného orgánu, ktorým potvrdzuje, že boli splnené tieto vnútroštátne právne postupy. Usta- novenia tejto dohody sa vykonávajú v oboch územiach

a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov vyplatené alebo pripísané od 1. ja- nuára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto dohoda nadobudla platnosť,

b) v prípade ostatných daní na dane, ktoré sa ukladajú v daňových rokoch od 1. januára kalendárne- ho roka nasledujúceho po roku, v ktorom táto dohoda nadobudla platnosť.

Článok 28 Ukončenie platnosti

(1) Táto dohoda zostane v platnosti na dobu neurčitú, pokým ju niektorý z príslušných orgánov pí- somne nevypovie.

(2) Každý z príslušných orgánov môže dohodu vypovedať písomným oznámením o výpovedi naj- menej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka začínajúceho sa po uplynutí najmenej piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody. V tom prípade sa dohoda prestane vykonávať na oboch územiach

a) v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na príjmy vyplatené alebo pripísané od 1. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,

b) v prípade ostatných daní v každom daňovom roku od 1. januára kalendárneho roka nasledujúce- ho po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.

Dané v Bratislave 10. augusta 2011, v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom, čín- skom a anglickom jazyku. V prípade rozdielnosti výkladu rozhoduje znenie v anglickom jazyku.

Za Ministerstvo financií Slovenskej republiky Xxxxxx Xxxxxxx, v. r.

generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej

Za Ministerstvo financií

Čínskej republiky (Taiwan) Xx-xxx Xxxx, v. r.

generálny riaditeľ daňovej agentúry