Názov stratégie: Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou regiónu Oravy
Názov stratégie: Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou regiónu Oravy
Názov MAS: MAS Orava, o. z.
Verzia: 1.0 zo dňa 19.12.2018
V znení dodatku č. 1 z 30.11.2016 V znení dodatku č. 2 z 28.6.2017
Logo MAS:
V Oravskom Podzámku, dňa 19.12.2018
––––––––––––––––––––––––
Xxx. Xxxxx Xxxxxx, predseda
Abstrakt
Stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou regiónu Oravy (ďalej aj “stratégia CLLD”) je definovaná ako strategický rozvojový dokument obsahujúci ucelený súbor opatrení, ktorých účelom je plniť miestne ciele a uspokojovať miestne potreby a ktoré prispievajú k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Stratégia CLLD je východiskovým strategickým plánovacím dokumentom pre realizáciu projektov miestneho rozvoja a jej príprava napĺňa politiky komunitného plánovania princípom "zdola nahor”.
Úvodnou časťou stratégie CLLD je detailná analýza územia partnerstva, analýza endogénnych a exogénnych faktorov rozvoja, zadefinovanie základných potrieb územia a ich hierarchizácia. Z potrieb územia vychádzajú zadefinované ciele a priority rozvoja uvedené v strategickej časti dokumentu. V nadväznosti na stanovené ciele a priority sú identifikované špecifické ciele a opatrenia pre ich dosiahnutie.
Implementačná časť stratégie CLLD je rozpracovaná na úroveň akčného plánu opatrení, ciele stratégie sú merateľné a overiteľné prostredníctvom nastavených indikátorov.
Stratégia CLLD je súborom opatrení - plánovaných aktivít IROP a podopatrení PRV (v doplnkovosti s Operačným programom Ľudské zdroje 2014 – 2020 a cezhraničných programov INTERREG V-A), ktoré majú za cieľ zlepšiť konkurencieschopnosť vidieckeho cestovného ruchu Oravy, zvýšiť kvalitu verejných služieb a životného prostredia obyvateľov regiónu a zvýšiť zamestnanosť podporou podnikania a inovácií.
Obsah
Abstrakt 2
1. Základné informácie o MAS 6
1.1. Identifikačné údaje MAS 6
1.2. Vymedzenie oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia CLLD vzťahuje 6
2. Vznik, história a tvorba partnerstva a stratégie CLLD 8
2.1.Vznik a história partnerstva 8
2.2.Tvorba partnerstva a stratégie CLLD 13
3. Analytický rámec 16
3.1. Analýza zdrojov územia 16
3.1.1. Všeobecná charakteristika územia 16
3.1.2. Geografická charakteristika 18
3.1.3. Popis ľudských, kultúrno-historických, ekonomických, inštitucionálnych a iných zdrojov 32
3.1.4. Technická infraštruktúra 39
3.1.5. Sociálna infraštruktúra 41
3.1.6. Zdravotníctvo 46
3.1.7 Mimovládne organizácie a združenia 47
3.2. Sociálna infraštruktúra – sociálna politika a sociálne služby 52
3.3. Kultúrne, historické a prírodné zdroje 57
3.4. Ekonomické zdroje územia 58
3.4.1. Cestovný ruch 61
3.5. Popis doteraz realizovaných aktivít v území, ich význam, prípadné nedostatky 67
3.6. SWOT analýza 69
3.7. Identifikácia potrieb 74
4. Strategický rámec 77
4.1. Definovanie vízie a s strategického cieľa 77
4.2. Stanovenie priorít, špecifických cieľov a opatrení 78
4.3. Súhrn strategického rámca 80
4.4. Integrované znaky stratégie CLLD 83
4.5. Inovatívne znaky stratégie CLLD 86
5. Implementačný rámec 88
5.1. Popis riadiaceho a implementačného procesu 88
5.1.1. Riadiaci proces – organizačná štruktúra MAS 88
5.1.2. Implementačný proces 95
5.2. Akčný plán 98
5.3. Monitorovanie a hodnotenie stratégie 121
5.3.1. Opis monitorovania a hodnotenia stratégie CLLD 123
5.3.2. Monitorovacie ukazovatele 129
6. Finančný rámec 133
6.1. Financovanie stratégie CLLD 133
6.2. Finančný plán pre opatrenia 135
7. Zhodnotenie prínosov stratégie CLLD, jej synergie a doplnkovosť 137
7.1. Prínosy k zlepšovaniu ekonomického rozvoja územia 137
7.2. Prínosy k napĺňaniu cieľov PRV 140
7.3. Prínosy k napĺňaniu cieľov IROP 143
7.4. Synergie a doplnkovosť stratégie CLLD 145
7.4.1. Popis iných stratégií, ktoré sa na danom území realizujú, resp. plánujú realizovať 145
7.4.2. Synergie a komplementarity 147
7.5. Popis multiplikačných efektov 151
Zoznam príloh stratégie CLLD 153
Zoznam tabuliek
Tabuľka č. 1: Identifikačné údaje MAS 6
Tabuľka č. 1A: Sektorové rozdelenie členskej základne MAS Orava, o.z. 9
Tabuľka č. 1B: Zoznam zrealizovaných stretnutí ku tvorbe partnerstva pred výzvou 13
Tabuľka č. 1C: Zoznam zrealizovaných Zhromaždení členov MAS Orava, o.z. 14
Tabuľka č. 1D: Samosprávy združené v MAS Orava, o.z. 20
Tabuľka č. 1E: Geomorfologické členenie MAS Orava, o.z. 21
Tabuľka č. 1F: Maloplošné chránené územia vybranej časti regiónu 25
Tabuľka č. 1F: Lokality NATURA 2000 v sledovanom území 26
Tabuľka č. 1G: Chránené stromy na území MAS Orava, o.z. 26
Tabuľka č. 1H: Vývoj počtu obyvateľov obcí partnerstva MAS Orava, o.z. (2010 – 2014) 32
Tabuľka č. 1 I: Prirodzený pohyb a migračné saldo obcí MAS Orava, o.z. (2010 – 2014) 34
Tabuľka č. 1 J: Štruktúra obyvateľstva MAS Orava, o.z. podľa stupňa vzdelania 35
Tabuľka č. 1K: Sieť navrhovaných cyklotrás v rámci Oravy 39
Tabuľka č. 1L: Vývoj počtu žiakov materských škôl na území MAS Orava, o.z. 42
Tabuľka č. 1M: Vývoj počtu žiakov základných škôl na území MAS Orava, o.z. 43
Tabuľka č. 1N: Základné umelecké školy v školskom roku 2014/2015 na území partnerstva 45 Tabuľka č. 1O: Zoznam stredných škôl v území MAS Orava, o.z. 45
Tabuľka č. 1P: Infraštruktúra zdravotnej starostlivosti na území MAS Orava, o.z. 46
Tabuľka č. 1R Združenia a neziskové organizácie na území MAS Orava, o.z. 48
Tabuľka č. 1S: Xxxxxxxx združenia právnických osôb na území MAS Orava, o.z. 52
Tabuľka č. 1T: Infraštruktúra zariadení sociálnych služieb na území MAS Orava, o.z. 53
Tabuľka č. 1U: Subjekty na území MAS Orava, o.z. poskytujúce terénne sociálne služby 56
Tabuľka č. 1V: Podniky podľa OKEČ a priemerná nominálna mzda na území 59
Tabuľka č. 1W: Podniky na území MAS Orava, o.z. podľa počtu zamestnancov (2014) 59
Tabuľka č. 1X: Právnické osoby podľa vybratých právnych foriem na území MAS 60
Tabuľka č. 1Y: Výmera územia a využitie pôdy v partnerstve MAS Orava, o.z. 61
Tabuľka č. 1Z: Vývoj počtu a kapacity ubytovacích zariadení na území MAS Orava, o.z. 64 Tabuľka č. 2A: SWOT analýza (oblasť vidieckeho cestovného ruchu) 69
Tabuľka č. 2B: SWOT analýza pre oblasť verejné služby 71
Tabuľka č. 2C: SWOT analýza pre oblasť podnikania 72
Tabuľka č. 2D: SWOT analýza pre oblasť vzdelávania a ochrany životného prostredia 73
Tabuľka č. 3: Súhrnný prehľad strategického rámca 80
Tabuľka č. 4A: Opatrenie č. 1.1.1 stratégie CLLD 99
Tabuľka č. 4B: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 101
Tabuľka č. 4C: Opatrenie č. 1.1.4 stratégie CLLD 103
Tabuľka č. 4D: Opatrenie č. 2.1.1 stratégie CLLD 105
Tabuľka č. 4E: Opatrenie č. 2.2.1 stratégie CLLD 107
Tabuľka č. 4F: Opatrenie č. 2.2.2 stratégie CLLD 109
Tabuľka č. 4G: Opatrenie č. 2.3.1 stratégie CLLD 110
Tabuľka č. 4H: Opatrenie č. 3.2.1 stratégie CLLD 112
Tabuľka č. 4I: Opatrenie č. 4.1.1 stratégie CLLD 114
Tabuľka č. 4J: Opatrenie č. 4.2.1 stratégie CLLD 116
Tabuľka č. 4K: Opatrenie č. 1.1.1 stratégie CLLD 117
Tabuľka č. 4L: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 118
Tabuľka č. 4M: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 118
Tabuľka č. 4N: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 118
Tabuľka č. 4O: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 119
Tabuľka č. 4P: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 119
Tabuľka č. 4Q: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 119
Tabuľka č. 4R: Opatrenie č. 1.1.2 stratégie CLLD 120
Tabuľka č. 4.1: Harmonogram činností monitorovania na úrovni stratégie 124
Tabuľka č. 4.2: Identifikácia rizík implementácie stratégie CLLD 125
Tabuľka č. 5: Povinné ukazovatele na úrovni programu – PRV SR 126
Tabuľka č. 6: Celkové verejné výdavky – PRV SR 126
Tabuľka č. 7: Povinné ukazovatele na úrovni IROP 126
Tabuľka č. 7.1 Povinné ukazovatele v súvislosti s IROP a PRV – úroveň špecifických cieľov
IROP a fokusových oblastí PRV | 128 |
Tabuľka č. 7.2 Vlastné ukazovatele na úrovni opatrení stratégie CLLD | 128 |
Tabuľka č. 7.3 Ukazovatele sebahodnotenia MAS | 131 |
Tabuľka č. 8: Celkové zdroje pre MAS z PRV a IROP | 130 |
Tabuľka č. 9: Celkové zdroje pre MAS z PRV a IROP rozdelené podľa fondov | 130 |
Tabuľka č. 10: Rozdelenie zdrojov na jednotlivé typy výdavkov v rámci príslušných | |
programov | 131 |
Tabuľka č. 11: Sumárna tabuľka finančného plánu | 132 |
Tabuľka č. 12: Celkový pomer medzi fondmi na stratégiu | 133 |
Tabuľka č. 13: Zameranie stratégie podľa sektorov | 133 |
Tabuľka č. 7A: Opatrenie č. 2.1.2 stratégie CLLD | 145 |
Tabuľka č. 7B: Opatrenie č. 3.2.2 stratégie CLLD | 146 |
Tabuľka č. 7C: Opatrenie č. 2.3.2 stratégie CLLD | 146 |
1. Základné informácie o MAS
1.1.Identifikačné údaje MAS
Tabuľka č. 1: Identifikačné údaje MAS
Údaje o MAS | Názov MAS | MAS Orava, o.z. |
Dátum registrácie v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov | 24.1.2014 | |
Sídlo | Xxxxxxx Podzámok 60, 027 41 Xxxxxxx Podzámok | |
IČO | 42351898 | |
DIČ (ak relevantné) | 2120314295 | |
Údaje o banke | Názov banky | Tatra banka, a.s. |
Číslo účtu | 2928911548/1100 | |
IBAN | XX00 0000 0000 0000 0000 0000 | |
SWIFT | TATR SK BX | |
Údaje o štatutárovi | Meno a priezvisko | Xxx. Xxxxx Xxxxxx |
Telefón | 0905288723 | |
Údaje o kontaktnej osobe | Meno a priezvisko | Xxx. Xxxxxx Xxxxxx |
Telefón | 0911 448 342 |
1.2.Vymedzenie oblasti a obyvateľstva, na ktoré sa stratégia CLLD vzťahuje
Verejno - súkromné partnerstvo MAS Orava, o.z. sa nachádza v severovýchodnej časti Žilinského samosprávneho kraja, v historickej časti regiónu s názvom Orava. Opisované územie tvorí súvislý celok a rozkladá sa na všetkých troch okresoch Oravy – Dolný Xxxxx, Tvrdošín a Námestovo. Verejno – súkromné partnerstvo tvorí 39 obcí. Prevažná časť obcí sa nachádza v okresoch Dolný Xxxxx a Tvrdošín. Z okresu Námestovo do územia VSP zasahuje len 1 obec (obrázok č. 1). Záujmovú oblasť tvorí povodie rieky Oravy, ktorá prechádza naprieč celým územím Oravy. Územie MAS je geograficky uzatvorené zo západnej strany pohorím Veľkej a Malej Fatry, z južnej strany Chočskými vrchmi, z východu Západnými Tatrami a zo severnej strany Oravskou Magurou. Vytvára tak celistvý región s prirodzeným pohybom
obyvateľstva za prácou a službami v rámci územia, homogénnymi prírodnými podmienkami a potrebami obyvateľstva. V území sa nachádzajú všetky charakteristické črty oravského regiónu vytvárajúce podobu rázovitého a životaschopného regiónu so silnými predpokladmi na rozvoj cestovného ruchu, ale aj chýbajúcimi verejnými službami pre obyvateľstvo a turistov a nedostatkom udržateľných pracovných miest.
Počet obyvateľov záujmového územia MAS je 75 994 obyvateľov, hustota obyvateľstva 83,62 obyv./km2 a rozloha 908,762 km2 (údaje k 31.12.2014). Bližšie informácie o administratívnom členení a usporiadaní sú uvedené v Prílohe č. 1 a Prílohe č. 2 a aj v mape územia MAS.
Obrázok 1: Širšie a užšie územné vzťahy MAS Orava, o.z.
Zdroj: Atlas krajiny SR, vlastné spracovanie, 2002
2. Vznik, história a tvorba partnerstva a stratégie CLLD
2. Vznik, história a tvorba partnerstva a stratégie CLLD
2.1.Vznik a história partnerstva
Verejno - súkromné partnerstvo MAS Orava, o.z. vzniklo na základe podnetov samospráv, podnikateľských subjektov, neziskových organizácií, občianskych združení a občanov regiónu Oravy, ktorí sa spoločnými silami v partnerstve usilujú o získanie štatútu miestnej akčnej skupiny. Cieľom tohto úsilia je vytvoriť platformu pre podporu miestnych rozvojových iniciatív, tvorbu nových pracovných miest, udržateľný rozvoj regiónu a podporu projektov s významným regionálnym dopadom.
Dňa 24.1.2014 Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo stanovy MAS Orava, o.z., čím sa oficiálne začali rokovania o územnej pôsobnosti partnerstva. Dňa 27.2.2014 sa uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie MAS Orava, o.z., na ktorom boli prijatí zakladajúci členovia MAS Orava, o.z. z radov samospráv okresu Dolný Xxxxx. Zároveň bola zriadená oficiálna stránka partnerstva xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx a konto na sociálnej sieti facebook xx.xxx/xxxxxxxxxx/. Na webových stránkach sú od vzniku združenia zverejňované všetky oficiálne správy o aktivitách a prebieha komunikácia s aktívnymi členmi partnerstva a širokou verejnosťou.
Verejno - súkromné partnerstvo sa začalo formovať už začiatkom roka 2014 najmä z iniciatívy samospráv, ktoré boli hlavným organizátorom spoločných rokovaní v regióne. Vzájomné rokovania partnerov viedli k zlúčeniu dvoch príbuzných partnerstiev, ktoré sa v minulom programovom období 2007 - 2013 neúspešne uchádzali o štatút miestnej akčnej skupiny (Partnerstvo obcí Dolnej Oravy a Rozvojové partnerstvo pre územie Hornej Oravy). MAS Orava, o.z. sa tak 4.3.2015 stalo jedným z najväčších verejno - súkromných partnerstiev na území Slovenskej republiky. Týmto krokom sa všetci členovia v území stali rovnocennými partnermi a v ďalšom rozvojovom procese takto definované územie začalo spoločným integrovaným prístupom v spolupráci s podnikateľským a neziskovým sektorom vytvárať stratégiu rozvoja. Medzi hlavné výhody sformovaného územia MAS patrí geografická, ekonomická, hospodárska, kultúrno-historická a územno-správna spojitosť, homogénnosť obyvateľstva a logická previazanosť územia.
Hlavnou témou spoločných rokovaní členov MAS Orava, o.z. bolo vytvorenie silného verejno
– súkromného partnerstva, ktoré by celistvo pokrývalo územie Hornej a Dolnej Oravy, celé povodie rieky Oravy od Oravskej priehrady až po jej sútok s riekou Váh. Na spoločné rokovania o územnej pôsobnosti boli prizvaní aj zástupcovia formujúceho sa partnerstva Bielej Oravy
(okres Námestovo)1. V nadväznosti na formálne ukončenie činnosti Rozvojového partnerstva obcí Hornej Oravy jeho členovia požiadali o vstup do MAS Orava, o.z. a dňa 15.7.2015 na 8. Zhromaždení členov MAS v Nižnej boli všetci prijatí za členov. Z okresu Námestovo sa pre vstup do MAS rozhodla obec Hruštín, ktorá má vo väzbe na strategické rozvojové ciele (oblasť vidieckeho cestovného ruchu, ochrany ŽP) dôležitejšie väzby k okresu Dolný Xxxxx (záujmová oblasť Kubínska a Vasiľovská hoľa). Z okresu Dolný Xxxxx do MAS nevstúpila obec Zázrivá, ktorá bola už aj v predchádzajúcom programovom období súčasťou Partnerstva pre MAS Terchovská dolina.
Partnerstvo MAS Orava, o.z. vznikalo od svojho začiatku s dôrazom na zastúpenie jednotlivých sektorov tak, aby došlo k vyváženosti členskej základne a zostaveniu silného partnerstva z geografického, sektorového, inštitucionálneho, sociálneho a ekonomického hľadiska (Príloha č. 3 a Tabuľka č. 1A).
Dňa 18.9.2015 boli Ministerstvom vnútra SR schválené zmeny v stanovách združenia. Tieto zmeny (doplnenia) sa týkali zosúladenia stanov s riadiacimi dokumentmi PRV, najmä vydaním systému riadenia CLLD. Doplnenia a úpravy sa týkali najmä:
• úpravy formulácií a doplnenie cieľov a činností združenia (zosúladenie) na základe Systému riadenia CLLD,
• posilnenia úloh a zodpovedností Predstavenstva (z 5 a 13 členov - úprava kompetencií a zodpovedností),
• doplnenie úloh Predstavenstva v zmysle Systému riadenia CLLD, doplnenie spôsobu rozhodovania písomnou procedúrou “per rollam” a pod.
Tabuľka č. 1A: Sektorové rozdelenie členskej základne MAS Orava, o.z.
NÁZOV | SEKTOR | SPOLU | |
Verejný | Súkromný | ||
MAS Orava, o.z. | 43 | 53 | 96 |
Zdroj: MAS Xxxxx, o.z., 2015
1 Zápisy zo spoločných stretnutí sa nachádzajú na webstránke xxx.xxxxxxxx.xx.
Obrázok č. 1 – Zastúpenie verejného a súkromného sektora v MAS Orava, o.z.
Členovia partnerstva zo súkromného a tretieho (neziskového a občianskeho) sektora boli pozvaní za členov na základe prieskumu uskutočneného medzi štatutárnymi zástupcami MAS Orava, o.z., ktorých úlohou bolo vytvorenie zoznamu potenciálnych členov zo súkromného a tretieho sektora pôsobiacich na území jednotlivých obcí. S navrhnutími členmi boli následne vedené rozhovory o úlohách a zodpovednosti členov MAS Orava, o.z.. Aktuálne je zo súkromného sektora v združení 53 členov, z toho 15 podnikateľských subjektov, 12 fyzických osôb - živnostníkov a 26 členov z tretieho/neziskového sektora. Zvyšných 43 členov tvorí verejný sektor. Stretnutia so zástupcami jednotlivých sektorov v oblasti podnikania, rovnako zástupcami neziskového a občianskeho sektora, vrátane organizácií zastrešujúcich záujmy znevýhodnených/marginalizovaných skupín prebiehali od roku 2014. Verejnosť bola informovaná o tvorbe partnerstva a jeho cieľoch aj z celoregionálnych periodík (napr. SME), webových stránok, organizovaných workshopoch a seminároch, zasadnutiach združení miest a obcí a pod. Zapojenie širokej verejnosti do procesu prípravy stratégie CLLD bolo umožnené prostredníctvom zverejnených dotazníkov na webových stránkach združenia, počas osobných stretnutí v kancelárii MAS a rôznych podujatiach organizovaných samosprávami v regióne MAS.
Prehľad zrealizovaných aktivít, projektov a iniciatív v MAS Orava, o.z.
‣ 5. – 7.5.2014 realizácia Informačného seminára pre zástupcov samospráv a obyvateľov regiónu v spolupráci so Združením miest a obcí Dolnej Oravy v obci Hrušov. Xxxxxxx bol
zameraný na získavanie informácií o fungovaní verejno – súkromných partnerstiev Zlatá cesta a Partnerstvo Krtíšskeho Poiplia v programovacom období 2007 - 2013. MAS Orava,
o.z. týmto stretnutím začala spoluprácu s dvomi partnerskými MAS na južnom Slovensku, s ktorými v budúcnosti plánuje realizovať spoločné rozvojové aktivity. Počet osôb na seminári: 20 (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 24.6.2014 spoluorganizovanie medzinárodnej konferencie Integrovaný rozvoj územia Oravy v obci Dlhá nad Oravou. Konferencie sa zúčastnili zástupcovia Národnej siete rozvoja
vidieka SR – RP Žilina, SO/RO pre ROP ŽSK, MAS Kyjovské Slovácko, starostovia z okresov Dolný Xxxxx, Námestovo, Tvrdošín. Konferencia bola bezplatne prístupná aj pre obyvateľov regiónu, ktorí mali záujem spolupodieľať sa na rozvoji územia „zdola nahor“. Programom bolo predstavenie RIUS ŽSK, ciele IROP, princípy tvorby integrovanej územnej stratégie CLLD 2014 – 2020. Počet osôb na konferencii: 68 (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 21. – 24.8.2014 účasť na Agrokomplexe 2014 v rámci Regiónov Slovenska 2014 – prezentácia MAS Orava, o.z. návštevníkom, propagácia regiónu a prípravy Integrovanej
stratégie rozvoja územia.
‣ 4.12.2014 účasť na medzinárodnej konferencii vo Velehrade venujúcej sa problematike nakladania s komunálnym odpadom, kompostovaním a využívaním komunálneho odpadu
pre ďalšie využitie. Jednou zo základných rozvojových politík MAS Orava, o.z. je aj efektívne nakladanie s komunálnym odpadom. Preto na tejto konferencii nadviazala spoluprácu s dvomi miestnymi akčnými skupinami, ktoré sa na konferencii zúčastnili – MAS Buchlov a MAS Hornolidečsko, ktorí majú bohaté skúsenosti s odpadmi a rozvojom cestovného ruchu na svojom území. MAS Orava, o.z. nadviazala aktívnu spoluprácu s MAS Xxxxxxx, ktorá vyústila v partnerstvo, ktorého výstupom bola príprava spoločného cezhraničného projektu zameraného na rozvoj cestovného ruchu a propagáciu regiónu obidvoch partnerstiev (link xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 19.1.2015 predloženie mikroprojektu FMP SR – ČR 2007-2013 „Spoluprácou k podpore cestovného ruchu Buchlova a Oravy“ s cieľom oživenia a posilnenia kultúrno – poznávacej
formy sezónneho cestovného ruchu a turistického ruchu v Mikroregióne Buchlova a regióne Oravy.
‣ Získanie dvoch dotácií z rozpočtu Úradu Žilinského samosprávneho kraja:
- 17.7.2014 „Bez závisti a podmienok, jednoducho spoločne“ , dotácia na grafický návrh pútačov a tlač veľkoformátových plachiet s informáciami o založení MAS Orava, o.z. a o možnosti zapojenia sa do tvorby Integrovanej stratégie územia MAS (plagáty distribuované do samospráv jednotlivých členov MAS).
- 9.4.2015 „Ako chutia tradície Oravy“, dotácia na zabezpečenie Oravského dvora počas Hontianskej parády 2015 v Hrušove (21. a 22. 8.2015). V Oravskom dvore sme návštevníkom na jednom z najväčších podujatí ľudovej kultúry organizovaných na Slovensku prezentovali gastronómiu, tradície, kultúru Oravy a zbierali cenné informácie a myšlienky od návštevníkov o ich predstave regionálneho rozvoja „zdola nahor“ (link xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ Začiatok partnerskej spolupráce s Klubom vojenskej histórie Beskydy. Spoločná organizácia a propagácia dvoch pietnych spomienok na poľskom vojenskom cintoríne z I.
sv. vojny Jangrot (dňa 11.11.2014) a vojenskom cintoríne z I. sv. vojny v Hostoviciach (dňa 13.-14.3.2015). MAS Orava, o.z. darovala Klubu vojenskej histórie dňa 13.3.2015 symbolický dar v hodnote 200 € na záchranu vojenských cintorínov z obdobia I. svetovej vojny (link xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ Účasť MAS Orava, o.z. v súťaži Najkrajšia fotografia z MAS/VSP 2015, vyhlásenú Národnou sieťou rozvoja vidieka. Slávnostné vyhlásenie súťaže sa konalo počas výstavy
Regióny Slovenska 2015 na Agrokomplexe 2015. MAS Orava, o.z. získala v kategórii Život v našej MAS/VSP 3. miesto s fotografiou Zimný závoj.
Aktuálne a nedávno ukončené aktivity MAS Orava, o.z.
‣ Príprava Spoločných programov rozvoja obcí (PHSR) pre Oravské podhradie (10 obcí okresu Dolný Xxxxx) a Dolnej Oravy (9 obcí okresu Dolný Xxxxx). Termín ukončenia
31.12.2015 (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000, xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ Nadnárodná spolupráca v rámci opatrenia 4.3 Operačného programu pre vedu, vzdelávanie, rozvoj s poľským združením Stowarzyszenie rozwoju Orawy z Jablonky na realizáciu
projektu „Poľsko - Slovenská spolupráca pre spojenie rodinného života s pracovným
životom s ohľadom na osoby so zdravotným postihnutím a ich opatrovateľov“.
‣ Rokovania v oblasti prípravy vzniku sociálnych služieb na komunitnej úrovni so zameraním na najmä na seniorov s regionálnymi aktérmi a sociálno-ekonomickými partnermi (link:
xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ Realizácia mikroprojektu prostredníctvom INTERREG V-A PL - SK 2014-2020 s názvom
„Po Orave s mobilom“. Dĺžka trvania projektu: 03/2017-02/2018, celková hodnota mikroprojektu: 62 361,00 €. Predmetom projektu je tvorba aplikácie pre smartfóny a webstránky s informáciami o náučných a turistických chodníkoch, cyklotrasách, bežkárskych trasách na území poľskej a slovenskej Oravy.
2.2.Tvorba partnerstva a stratégie CLLD
Jednou z priorít MAS Orava, o.z. od svojho vzniku je zapájanie širokej verejnosti a občianskeho sektora do procesu tvorby partnerstva a stratégie CLLD. Svedčí o tom aj 10 uskutočnených Zhromaždení členov MAS Orava, o.z., na ktorých boli prítomní zástupcovia samospráv, podnikateľov a iných verejných inštitúcií. Zároveň partnerstvo zrealizovalo niekoľko stretnutí, ktoré predchádzali zlúčeniu MAS Orava, o.z. a Rozvojového partnerstva pre územie Hornej Oravy (4 stretnutia ku tvorbe partnerstva – diskusia spoločných tém, rozvojových priorít a pod.). V tabuľkách č.1B a 1C sú uvedené stručné informácie o zrealizovaných stretnutiach ku tvorbe partnerstva a Zhromaždeniach MAS.
Tabuľka č. 1B: Zoznam zrealizovaných stretnutí ku tvorbe partnerstva pred výzvou
4. | Trstená | 4.3.2015 | Pracovné stretnutie zástupcov verejno-súkromných partnerstiev MAS Orava, o.z a Rozvojového partnerstva pre územie Hornej Oravy. Hlavnou témou rozhovorov bolo prerokovanie a schválenie návrhu na vytvorenie spoločnej stratégie miestneho rozvoja územia oravského regiónu, čím sa úspešne zavŕšili rokovania o zlúčení partnerstiev na Orave. Počet osôb 10 (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000). |
Zdroj: MAS Xxxxx, o.z., 2015
Tabuľka č. 1C: Zoznam zrealizovaných Zhromaždení členov MAS Orava, o.z.
P.Č. | Miesto | Dátum | Aktivity |
1. | Xxxxxxx Podzámok | 27.2.2014 | Prerokovanie a schválenie stanov MAS Orava, o.z., vstup členov do MAS Orava, o.z., voľba predsedu a podpredsedu, voľba členov predstavenstva a členov dozornej rady, voľba manažéra a účtovníka, schválenie výšky členských príspevkov pre rok 2014, zosúladenie administratívnych a PR krokov vo fungovaní združenia (logo, web stránka). |
2. | Xxxxxxx Podzámok | 20.3.2014 | Informovanie o uskutočnených aktivitách MAS Orava, o. z., predloženie najnovších informácií v súvislosti s prípravou riadiacich dokumentov Partnerskej dohody SR, Programu rozvoja vidieka 2014-2020, iROP, členstvo MAS v NSRV, NSSMAS, uzatváranie partnerstiev, vstup členov, zjednotenie činností na zabezpečenie publicity a reklamy, možnosť účasti na konferencii Zlíntherm 2014 |
3. | Pribiš | 3.6.2014 | Informovanie o uskutočnených aktivitách MAS Orava, o. z., predloženie informácie ohľadom predloženia žiadosti o poskytnutie dotácie ŽSK na propagáciu a zviditeľnenie činnosti MAS, schválenie nových žiadostí o členstvo v MAS Orava, o.z. |
4. | Xxxxxxx Podzámok | 5.8.2014 | Informovanie o poskytnutej dotácii ŽSK na zabezpečenie publicity a informačných aktivít združenia v zmysle VZN ŽSK č. 4/2004, schvaľovanie vstupu nových členov do združenia MAS Orava, o.z., územné a funkčné vymedzenie pôsobnosti združenia, strategické plánovanie rozvoja obcí (PHSR) s uplatnením princípu partnerstva, plán činností združenia na najbližšie obdobie |
5. | Xxxxxxx Podzámok | 4.9.2014 | Prerokovanie zlúčenia partnerstiev do spoločnej MAS. |
6. | Osádka | 23.9.2014 | Informácia o činnosti MAS Orava, o.z., príprava spoločného PHSR obcí Dolnej Oravy, návrh spoločného postupu v oblasti odpadového hospodárstva v rámci CLLD. |
7. | Oravská Poruba - Gacel | 31.3.2015 | Informovanie o činnosti MAS za rok 2014, oboznámenie o najnovších informáciách v rámci LEADER/CLLD, prerokovanie vstupu nových členov, zadefinovanie plánu prác na Stratégii CLLD, návrh rozpočtu pre rok 2015, schválenie aktivít MAS pre rok 2015. |
8. | Nižná | 15.7.2015 | Voľba orgánov združenia, prijatie nových členov združenia, zmena a doplnenie stanov združenia, informácia o predložení žiadosti v rámci Výzvy 4/PRV/2015 LEADER, podopatrenie 19.1 – prípravná podpora, návrh členských poplatkov pre rok 2015, informácia o príprave Oravského dvora na Hontianskej paráde 2015. |
9. | Xxxxxxx Podzámok | 14.12.2015 | Schválenie zmeny Xxxxxx MAS Orava, o.z. |
10. | Nižná | 30.11.2016 | Schválenie Dodatku č. 1 k Integrovanej územnej stratégii CLLD pre územie verejno-súkromného partnerstva MAS Orava, o.z. v rámci Výzvy č. 20/PRV/2016, schválenie Výročnej správy o činnosti za rok 2015, schválenie výšky členských príspevkov pre kalendárny rok 2017, schválenie zmeny stanov verejno-súkromného partnerstva MAS Orava, o.z. a to rozšírenie možnosti rozhodovania písomnou procedúrou per rollam aj pre najvyšší orgán združenia, ktorým je Zhromaždenie členov. |
11. | Xxxxxxx Podzámok | 15.6.2017 30.6.2017 | Schválene Dodatku č. 1 ku Stanovám – hlasovanie per rollam. Schválenie novej verzie Integrovanej územnej stratégie MAS Orava, o.z. podľa podmienok výzvy 21/PRV/2017 – hlasovanie per rollam. |
Zdroj: MAS Xxxxx, o.z., 2017
V mesiaci september 2015 vznikol pracovný tím, ktorý dostal úlohu v spolupráci s externým spracovateľom vypracovať návrh stratégie CLLD. Pracovný tím pozostával zo štyroch členov. Tento tím pracoval spoločne na dennej báze, reporty z postupu prác boli predkladané predsedovi združenia. Okrem pracovného tímu vznikli aj nasledovné pracovné skupiny:
‣ Pracovná skupina pre kultúru a vidiecky cestovný ruch (Xxx. Xxxxx Xxxxxxxx, Xxxxxx Xxxxx (Inštitút V.I.A.C.), Xxx. Xxxx Xxxxxxxx (Habovka), RNDr. Xxx Xxxxxx (Dolný
Xxxxx).
‣ Pracovná skupina pre verejné služby a podporu podnikania (v zložení Xxx. Xxxxxx Xxxxxxxxxx, Xxx. Xxxxxxxxx Xxxxxx (Inštitút V.I.A.C.), Xxxxx Xxxxxxx (Habovka), Xxx. Xxxx
Xxxxx (Dolný Xxxxx) .
‣ Pracovná skupina pre vzdelávanie a ochranu životného prostredia (Mgr. Xxxxxxx Xxxxxxx, XXXx. Xxxxx Xxxxxx (Habovka), PaedDr. Xxxxxx Xxxxxxxxx (Dolný Xxxxx).
Stretnutia pracovných skupín:
‣ 10.11.2015, Zábiedovo. Pracovné stretnutie všetkých troch pracovných skupín, pracovného tímu a zástupcov z oblasti samospráv. Stretnutie pozostávalo z tvorby swot analýzy územia,
definovania hlavných potrieb a možností rozvoja územia a taktiež aj cieľov a priorít rozvoja. Stretnutia sa zúčastnilo 22 osôb (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 16.11.2015, Dlhá nad Oravou. Pracovné stretnutie zástupcov pracovného tímu, pracovných skupín a zástupcov samospráv. Témou pracovného stretnutia bolo určenie silných stránok,
slabých stránok, príležitostí a ohrození územia partnerstva. Na základe nich boli identifikované hlavné potreby a možnosti rozvoja. Tohto stretnutia sa zúčastnilo 11 osôb (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 19.11.2015, Dolný Xxxxx. Pracovné stretnutie zástupcov pracovného tímu, pracovných skupín a zástupcov samospráv. Témou pracovného stretnutia bola tvorba rozpočtu a
‣ 3.12.2015, Dolný Xxxxx. Pracovné stretnutie pracovnej skupiny pre vzdelávanie a ochranu
životného prostredia s prednostom Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne, Ing. Xxxxxxx Xxxxxxx. Témou pracovného stretnutia boli navrhované aktivity na podporu opatrenia 8.5 z PRV – Podpora na investície do zlepšenia a odolnosti environmentálnej hodnoty lesných ekosytémov a možnosti rozvoja týchto ekosystémov v rámci navrhovaných aktivít MAS s dôrazom na činnosti zachytené v lesných hospodárskych plánoch obhospodarovateľov lesných pozemkov a lesov na území partnerstva (link xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 10.12.2015, Xxxxxxx Podzámok. Pracovné stretnutie pracovných skupín, zástupcov samospráv a pracovného tímu. Na tomto stretnutí prebehla diskusia o navrhnutých oblastiach
podpory, finančnej alokácie v jednotlivých opatreniach, schválila sa výška spolufinancovania pre jednotlivé opatrenia, taktiež sa odsúhlasili výberové a hodnotiace (bodové) kritériá pre schvaľovanie žiadostí o podporu. V závere stretnutia boli oblasti podpory a všetky opatrenia pracovnými skupinami schválené so zapracovanými návrhmi a pripomienkami k jednotlivým častiam (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 23.5.2017, Xxxxxxx Podzámok. Pracovné stretnutie zástupcov MAS Orava, o.z. a Miestnej akčnej skupiny Biela Orava. Predmetom pracovného stretnutia bola výzva č. 21/PRV/2017
na predkladanie žiadostí o schválenie stratégie MAS otázky súvisiace s výzvou a ďalšia vzájomná spolupráca obidvoch partnerstiev (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx0000).
‣ 1.6.2017, Xxxxxxx Podzámok. Stretnutie pracovného tímu a pracovných skupín v nadväznosti na zmeny v aktualizácii Systému riadenia CLLD. Pracovný tím rozvrhol
vytvorenie zmien v jednotlivých kapitolách, ktoré je nevyhnutné vykonať podľa aktualizovaného Systému riadenia CLLD a Metodického pokynu pre spracovanie stratégie CLLD. Zároveň boli vykonané aj zmeny v aktuálnej verzii Stanov združenia (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx0000).
Všetky podstatné informácie preukazujúce proces tvorby partnerstva a stratégie CLLD sú uverejnené na webstránke xxx.xxxxxxxx.xx a na prikladaných URL odkazoch k jednotlivým relevantným informáciám.
Na zabezpečenie informovania verejnosti (občania, podnikatelia, samospráva, profesné a záujmové skupiny a pod.) o realizovaní aktuálnych činností bola používaná oficiálna webstránka MAS xxx.xxxxxxxx.xx a konto na sociálnej sieti facebook xxxxx://xxx.xxxxxxxx.xxx/xxxxxxxxxx/. Tu boli zverejňované všetky dôležité informácie týkajúce sa vytvorenia verejno – súkromného partnerstva a prípravy Stratégie CLLD a v budúcnosti aj naďalej budú zverejňované, rovnako tak aj dotazníky, ktoré slúžili pri tvorbe Stratégie (xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xxxx_xxx000).
MAS Orava, o.z. sa zúčastňovala na mnohých konferenciách venovaných regionálnemu rozvoju, rozvoju územia a ľudským zdrojom. Počas tvorby Stratégie CLLD sa zástupcovia združenia zúčastnili týchto konferencií / pracovných stretnutí:
‣ 20.10.2015 – Úrad ŽSK Žilina, Konferencia k Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2014 – 2020, kde svoje prezentácie predstavili viacerí aktéri regionálneho rozvoja v Žilinskom samosprávnom kraji. Tieto prezentácie sa týkali PHSR ŽSK 2014 – 2020, podpory udržateľnej mobility, Programu
rozvoja vidieka, IROP a RIUS ŽSK, podpory programov cezhraničnej spolupráce v ŽSK (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 23.10.2015 – Mestské kultúrne stredisko Dolný Xxxxx, Konferencia „Komunitné a sociálne služby“. Tejto konferencie sa zúčastnilo 27 organizácií zo sociálnej a komunitnej oblasti. Účastníci konferencie diskutovali o nedostatkových sociálnych službách s cieľom zostaviť
nové priority. MAS Orava, o.z. oboznámila všetky prítomné organizácie s procesom tvorby Stratégie CLLD, v ktorom sa chce venovať aj terénnej a ambulantnej sociálnym službám, čím vyzvala všetkých aktérov konferencie na spolupráci pri jej tvorbe a možnosti zapojenia sa do jej tvorby prostredníctvom účasti v odborných pracovných skupinách. Počet účastníkov konferencie 92 (link: xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx/?xx000).
‣ 30.11.2015 – Úrad Žilinského samosprávneho kraja, Seminár k príprave stratégií miestneho rozvoja CLLD/LEADER. Tohto semináru sa zúčastnilo 22 zástupcov z desiatich verejno súkromných partnerstiev, ktorí spoločne diskutovali o jednotlivých pripravovaných stratégiách miestneho rozvoja na území Žilinského samosprávneho kraja, o ich
3. Analytický rámec
3.1.Analýza zdrojov územia 3.1.1.Všeobecná charakteristika územia
Územie MAS Orava, o.z. zasahuje do územia troch okresov historického regiónu Orava. Sú to okresy Dolný Xxxxx, Tvrdošín a Námestovo (len 1 obec okresu). Sumárne teda zaberá celú južnú, juhovýchodnú a východnú časť Oravy. Opisované územie MAS Orava, o.z. sa nachádza v severovýchodnej časti Žilinského samosprávneho kraja. Na východe hraničí s Poľskou republikou, na severe a severozápade hraničí s okresom Námestovo, na západe s okresom Žilina, juhozápadnú a južnú hranicu zdieľa s okresmi Martin, Ružomberok a Liptovský Mikuláš (viď obr. č. 1 v kapitole č. 1). Sídelná štruktúra územia je naviazaná na hlavnú dopravnú tepnu – rieku Oravu a na cestnú sieť 1., 2. a 3. triedy, ktorá je závislá od geomorfologického členenia celého regiónu. Tieto faktory determinujú celkový rozvoj územia a jeho previazanosť na širšie územné vzťahy.
Územie je považované za silnú turistickú destináciu s nadnárodným významom. Spomedzi všetkých lokalít cestovného ruchu možno uviesť hlavne Xxxxxxx hrad, Západné Tatry - Roháče, Oravskú priehradu, Kubínsku hoľu, ľudovú architektúru v Zuberci, Podbieli, goralskú kultúru a podobne.
Napojenie územia na hlavné dopravné osi je dobré, no v území už dlhodobo absentuje nadregionálna dopravná os v podobe rýchlostnej cesty R3.
Výhody a nevýhody z hľadiska polohy a lokalizácie územia:
‣ Výhody územia:
- blízkosť väčších sídelných štruktúr (Ružomberok, Martin, Žilina),
- územie je ucelené a prirodzene homogénne,
- zastúpenie troch miest v území (Dolný Xxxxx, Trstená a Tvrdošín),
- územie sa nachádza na medzinárodnej trase Budapešť – Varšava,
- rozlohou veľké územie s bohatými prírodnými a kultúrnymi predpokladmi,
- existencia železničného spojenia naprieč celým územím,
- nadväznosť katastrálnych území jednotlivých obcí je dané spoločnou históriou, kultúrnym a prírodným bohatstvom,
- zachovalé životné prostredie,
- prihraničný región,
- rozsiahly administratívny sektor,
- dostupnosť regiónu na diaľnicu D1,
- široká ponuka vzdelávacích aktivít a možnosť prístupu k informáciám (univerzitné mestá Martin, Ružomberok, Žilina),
- dobrá zdravotná starostlivosť (nemocnice v Dolnom Kubíne, Trstenej, Ružomberku, Martine),
- možnosti kultúrneho, spoločenského a športového vyžitia (v opisovanom území a jeho bezprostrednom okolí sú štadióny, aquaparky, lyžiarske strediská, múzeá, galérie, knižnice, kiná, kultúrne strediská,
- neustále sa rozširujúci priemysel a priemyselná výroba.
‣ Nevýhody územia:
- silná determinácia rozvoja cestnej a železničnej dopravy z hľadiska výraznej geomorfologickej členitosti územia,
- znečisťovanie životného prostredia v okolí miest záujmového územia,
- migrácia obyvateľstva do väčších sídiel (Martin, Ružomberok, Žilina, Liptovský Mikuláš),
- strácanie vidieckosti územia (zmena životného štýlu obyvateľov vidieka podľa vzoru mesta, zvýšenie vandalizmu a kriminality na území),
- absencia rýchlostnej cesty, ktorá by odbremenila zvyšujúcu sa hustotu dopravy (individuálnej a kamiónovej),
- vysoká hustota cestnej premávky,
- okrajové územie Slovenska (sčasti depresný región v slovensko – poľskom pohraničí),
- likvidácia poľnohospodárskej výroby ako historicky najvýznamnejšieho sektora,
- existencia starých environmentálnych záťaží v území (OFZ Istebné, Široká),
- odliv mladých ľudí z regiónu, čo v budúcnosti môže spôsobiť starnutie obyvateľstva.
3.1.2.Geografická charakteristika
Matematicko – kartografické vymedzenie územia
Najvýchodnejšou obcou združenia je obec Vitanová (bod 49°27´ severnej geografickej šírky a 19°82´ východnej geografickej dĺžky), ktorá hraničí s Poľskou republikou, najzápadnejšou obcou je obec Kraľovany (bod 49°17´severnej geografickej šírky a 19°07´ východnej geografickej dĺžky) susediaca s okresom Martin, najsevernejšia obec je mesto Trstená (bod
49°45´ severnej geografickej šírky a 19°59´ východnej geografickej dĺžky) susediace s Poľskou republikou a najjužnejšia obec je opäť obec Kraľovany (bod 49°13´ severnej geografickej šírky a 19°13´ východnej geografickej dĺžky).
Opisované územie tvorí 39 samospráv z vyššie uvedených okresov (tabuľka č. 1D). Najväčšie mesto je mesto Dolný Xxxxx (19 291 obyvateľov k 31.12.2014), najmenšie mesto je mesto Trstená (7 429 obyvateľov ku 31.12.2014). Najväčšia obec je obec Nižná (4 020 obyvateľov ku 31.12.2014), naopak najmenšia obec je obec Osádka (141 obyvateľov ku 31.12.2014).
Najvyšší bod je kóta Baníkov v Západných Tatrách – Roháčoch (2 178 m n. m.), naopak najnižší bod sa nachádza v koryte rieky Orava v obci Kraľovany (430 m n. m.).
Tabuľka č. 1D: Samosprávy združené v MAS Orava, o.z.
Brezovica | Xxxxxxx Biely Potok | Chlebnice | Sedliacka Dubová |
Bziny | Xxxxxxx Podzámok | Istebné | Suchá Hora |
Čimhová | Oravská Poruba | Jasenová | Štefanov nad Oravou |
Dlhá nad Oravou | Párnica | Krivá | Tvrdošín |
Dolný Xxxxx | Osádka | Kraľovany | Trstená |
Habovka | Podbiel | Leštiny | Vyšný Xxxxx |
Xxxxxxxx | Xxxxxxxx | Xxxxxx | Xxxxxxx |
Horná Lehota | Xxxxxx | Xxxxxxxx | Vitanová |
Hruštín | Pucov | Medzibrodie nad Oravou | Zábiedovo |
Nižná | Zuberec | Žaškov |
Zdroj: MAS Orava, o.z., vlastné spracovanie, 2015
Geologický vývoj, geomorfologické členenie a geomorfologická stavba
Geologický a geomorfologický vývoj opisovaného územia je veľmi zložitý. Začiatkom štvrtohôr nastali veľké zmeny v podnebí zemského povrchu. Silné ochladenie klímy viedlo ku vzniku ľadových dôb. V severnej a strednej Európe existoval rozsiahly ľadovcový štít, ktorý v čase najväčšieho rozsahu siahal zo Škandinávie až k severnému úpätiu Karpát a Sudet. Opisovaná oblasť ležala vtedy v tzv. priľadovcovej (periglaciálnej) zóne, kde vládlo studené tundrové podnebie.
V krátkych letných obdobiach sa horské potoky menili na mocné prívalové toky a z dolín vynášali materiál. Pri vyústení potokov do Oravskej kotliny sa so zmenšením spádu zmenšila aj unášacia sila vody a materiál sa ukladal. Vznikli tak náplavové kužele. Zvlášť výrazný je náplavový kužeľ v Oravskej kotline. Väčšie toky, ako Orava, ukladali materiál na dne svojich dolín v podobe širokých aluviálnych nív. V medziľadových dobách mali rieky menej materiálu, ale zato väčšiu eróznu energiu, takže rozrezali a odniesli materiál, ktorý uložili v ľadových
dobách. Tým sa sformovali riečne terasy. Pozdĺž rieky Oravy sa v pleistocéne vytvorilo niekoľko terasových stupňov. Najzreteľnejšie sú vo výške 4-10, 20, 70 až 80 m nad nivou Oravy. V mladších štvrtohorách sa na modelovaní a pretváraní povrchu i naďalej podieľala významnou mierou tečúca voda a povrchové toky si neustále prehlbovali svoje korytá. Okrem nej to bola erózia pôdy, najmä zosuny a vôbec procesy svahovej modelácie, ktoré sú veľmi časté vo flyšovej časti opisovanej oblasti. Čím ďalej, tým väčšiu reliéfotvornú úlohu v súčasnosti zohráva človek a v posledných desaťročiach stojí medzi reliéfotvornými činiteľmi na prvom mieste .
Západné Tatry vznikli počas alpínskeho horotvorného pochodu, tzv. vyvrásnením. Ich územie však prešlo zložitým vývojom viacerých horotvorných procesov. Pre vznik Tatier je najdôležitejšia druhá časť alpínskeho geologického cyklu, kedy boli vytvorené mohutné masy dolomitov a vápencov ako napr. Belanské Tatry, Červené vrchy, Sivý vrch, Radové skaly, ktoré lemujú celé severné svahy Tatier od Osobitej až k Bielovodskej doline. Dnešný reliéf sa formoval vo štvrtohorách. No okrem geologického procesu sa na ich stvárňovaní podieľali aj najmä ľadovce.
Tabuľka č. 1E: Geomorfologické členenie MAS Orava, o.z.
Sústava | Podsústava | Provincia | Subprovincia | Oblasť | Celok |
Alpsko - Himalájska | Karpaty | Západné Karpaty | Vonkajšie Západné Karpaty | Stredné Beskydy | Oravská vrchovina, Oravská Magura, |
Podhôľno – magurská oblasť | Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda, Oravská kotlina | ||||
Vnútorné Západné Karpaty | Fatransko – tatranská oblasť | Malá Fatra, Chočské vrchy, Tatry |
Zdroj: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR, 1986
Geomorfologická skladba opisovaného územia je členitá, o čom svedčí aj výškové rozpätie 430
– 2 178 m n. m (tabuľka č. 1E). Najvyšší bod územia je vrch Baníkov (2 178 m n. m.) a najnižší bod sa nachádza v nadmorskej výške 430 m n. m. v koryte rieky Orava v obci Kraľovany. Orientácia reliéfu je v opisovanom území prevažne severozápad - juhovýchod, sklonitosť svahov územia sa pohybuje v rozmedzí od 2,6° do 21,0°; vo vrcholových častiach Západných Tatier a Oravskej Magury je to viac ako 21,0°. Pokiaľ sledujeme horizontálnu členitosť, tak môžeme konštatovať, že záujmové územie sa člení nasledovne: roviny, pahorkatiny, vrchoviny a nižšie hornatiny. Roviny sa vertikálne členia na nerozčlenené roviny; pahorkatiny sa vertikálne členia na mierne členité a stredne členité; vrchoviny sa vertikálne členia na veľmi silne členité vrchoviny; nižšie hornatiny sa členia na stredne členité, silne členité a veľmi silne
členité (vrcholové časti Roháčov). V území sa takisto nachádzajú vrcholové chrbty (hrebeň v Oravskej Magure, hrebeň v Skorušinských vrchoch), ale aj eliptické kopy (v Oravskej vrchovine), široké chrbty (taktiež v Oravskej vrchovine), a zrázy (v Oravskej Magure, Roháčoch), normálne a úzke úžľabia.
Významným fenoménom riešeného územia sú jaskyne, ktorých je v okrese Tvrdošín evidovaných celkovo 38 a v okrese Dolný Xxxxx 10 (jaskyňa Xxxxx v Malatinej, jaskyňa Kostrmanka, jaskyňa v Jazvinách, jaskyňa pri Žleboch - všetky v Chočských vrchoch na hranici s okresom Ružomberok, Kraľovianska jaskyňa, jaskyňa v Kraľovianskej kope, Stredná kraľovianska jaskyňa, Baraskulina jaskyňa v Šípe, Ľadová jaskyňa v Šípe, Jaskyňa v Ostrej skale). Tieto ekologicky významné segmenty krajiny slúžia zároveň ako refúgiá rôznym druhom malých zvierat (hlavne bezstavovce a netopiere). Prevažná časť jaskýň sa nachádza v chránených územiach – NPR, PR, na území národných parkov alebo ich ochranných pásiem alebo sú chránené ako prírodné pamiatky priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. Takmer všetky ležia v biocentrách nadregionálneho významu. Viaceré z nich boli pre ich mimoriadne hodnoty ustanovené za národné prírodné pamiatky (NPP). Najvýznačnejšou jaskyňou riešeného územia je Brestovská jaskyňa. Nachádza na území Tatranského národného parku v katastri obce Zuberec v nadmorskej výške 867 m n. m. Meria 1450 m a je chudobná na sekundárnu (kvapľovú) výzdobu. V súčasnosti prebiehajú aktivity vedúce k jej sprístupneniu širokej verejnosti. Najdlhší jaskynný systém v riešenom území: Brestovská jaskyňa – dĺžka 1 890
m. Najhlbší jaskynný systém v riešenom území: Bezodná priepasť – hĺbka 120 m v Západných Tatrách (pod Osobitou).
Klimageografická charakteristika
Jedným zo znakov podnebia opisovaného územia je jeho vnútrozemský charakter, pre ktorý sú typické veľké rozdiely teploty v januári a v júli. Veľká členitosť reliéfu v území spôsobuje v zimných mesiacoch vznik teplotných zvratov - inverzií. Inverzia vzniká tak, že ťažší studený vzduch vypĺňa často i niekoľko dní kotliny a doliny a podmieňuje vznik hmlistého mrazivého počasia, zatiaľ čo vo vyšších polohách môže byť jasné a teplejšie počasie. Geografická poloha a nadmorská výška spôsobujú, že opisované územie leží v dvoch klimatických oblastiach:
1. mierne teplá oblasť s mierne teplým, veľmi vlhkým vrchovinovým okrskom (teplota v júli viac ako16°C) – súčasťou tohto okrsku je povodie rieky Orava,
2. chladná oblasť s okrskom mierne chladným (s teplotami v júli pohybujúcimi sa od 12°C do 16°C) – tento okrsok zaberá prakticky celú časť sledovaného územia, okrsok chladný horský
(v júli sa pohybujú teploty od 10°C do 12°C), ktorý zaberá hrebeň Oravskej Magury a Malej Fatry) a okrsok studený horský (v júli sa pohybuje teplota do 10 °C)
Hydrogeografická charakteristika
Do povrchových vôd môžeme zaradiť tečúce a stojaté vody. Medzi tečúce vody v území patrí rieka Orava so svojimi prítokmi (v území sú to významnejšie prítoky Bystrička, Zázrivka, Xxxxxxxxx xxxxx, Istebnianka, Orvišník, Trsteník, Mlynský potok, Lehostský potok, Xxxxxxxxxx potok, Xxxxxxxxx xxxxx, Sestrč, Jelšava, Pucov, Racibor, Xxxxxx, Pribiš, Xxxxxxxxxx potok, Šarý xxxx, Dubový potok, Dlžiansky Cickov, Xxxxxxx xxxxx, Podbielsky Cickov, Studený potok, Suchý potok, Blatná, Ráztoka, Oravica, Xxxxxxxxxxx potok, Jelešňa, Zábiedovčík, Trsteník, Brezovica, Xxxxxxx potok, Xxxxxxx potok, Grúničný potok). Do opisovaného územia patrí ešte aj rieka Hruštínka, pretekajúca obcou Hruštín. Táto rieka tvorí pravostranný prítok rieky Biela Orava. Rieka Biela Orava napája najväčšiu stojatú vodnú plochu v opisovanom území, ktorou je vodná nádrž Oravská priehrada (až cca 70 % jej plochy sa nachádza v okrese Tvrdošín – pri plnom napustený). Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Nachádza sa na severe územia MAS (základné údaje: rozloha pri plnom napustení: 35 km2, objem vody: 350 mil. m3, priemerná hĺbka: 15 m maximálna hĺbka pri priehradnom múre: 38 m)
Pokiaľ sledujeme výdatnosť a výskyt podzemných vôd vhodných na geotermálne využitie oravského potenciálu, tak môžeme konštatovať, že oblasť je chudobnejšia na geotermálnu energiu v porovnaní s inými oblasťami Slovenska. K výdatnejšiemu využívaniu dochádza len v oblasti obce Oravice, lokalite Mihulčie. Túto oblasť poznáme aj pod názvom Skorušinská panva. Vyvierajú tu vody s teplotou 13,0 – 18,5 °C. Vrtom OZ-1 hlbokým 600 m sa na tomto mieste overilo 35 l.s-1 vody teplej 28,5 °C a cca 600m severne vrtom OZ-2 hlbokým 1601 m sa potvrdili v tej istej štruktúre vody teplé 56 °C v množstve 100 l.s-1. Hodnota hustoty tepelného toku celej oblasti sa pohybuje medzi 60 – 65 mW.m-2, jedine v juhozápadnej časti územia medzi 55 – 60 mW.m-2. Tieto vody sa využívajú na kúpeľné využitie (sírnato – vápenato – horečnaté s vysokým obsahom železa). Voda v Oraviciach patrí medzi významné termálne vody na Slovensku s priaznivými účinkami na organizmus – najmä na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek. Vody overené vrtmi sa viažu na triasové karbonáty križňanského príkrovu. Ide o vody Ca(Mg)-SO4 typu s celkovou mineralizáciou 1,26 – 1,47 g/l. Pravdepodobné obnovované využiteľné množstvo geotermálnej energie sa odhaduje na 17,1 MWt .
Medzi ostatné vodné plochy v sledovanom území patria aj Párnické rybníky, zaplavené štrkovisko v Kraľovanoch – Rieke, Puchmajerovej jazierko, Roháčske plesá, Vyšnokubínske rybníky, mokrade v Oravskej kotline. Na minerálne vody je sledované územie v porovnaní s ostatnými územiami Slovenska relatívne bohaté, no ich význam je len lokálny, pretože majú malú výdatnosť a ich existencia závisí do značnej miery klimatickým pomerom a antropogénnych vplyvov v území. Na území partnerstva sa nachádza ešte 16 minerálnych prameňov, ktoré majú však len lokálny význam.
Územie MAS Orava je bohaté aj na iné formy povrchových vôd, akými sú vodopády. K ich vzniku v sledovanom území dopomohla zložitá a náročná geomorfologická stavba územia. Celkovo je na území Oravy zaznamenaných 34 vodopádov, z toho na území MAS Orava,
o.z. je ich 23 (prevažná časť v Roháčoch). Vznikli na fluviálnych stupňoch, t.j. v korytách riek rôzne odolných hornín, ale aj na nefluviálnych stupňoch v oblastiach premodelovaných ľadovcami v štvrtohorách (napr. Roháče). Prevažná časť vodopádov sa nachádza v chránených územiach – NPR, PR, na území národných parkov alebo ich ochranných pásiem, alebo sú chránené ako prírodné pamiatky priamo zo zákona č. 543/2002 Z. z. Takmer všetky ležia v biocentrách nadregionálneho významu.
Pedogeografická charakteristika
V území MAS Orava, o.z. sa nachádzajú nasledovné pôdne typy: fluvizem, kambizem rendzina a pseudoglej. Na okraji záujmového územia v okolí Suchej Hory sú to na Slovensku ojedinelé organozeme na rašelinnom substráte.
Fluvizem je pôda, ktorá sa nachádza v nivách povrchových tokov. V území je to najmä rieka Orava, Oravica a Studený potok) Fluvizem je zvyčajne pôda hlboká, humózna s výskytom humusu až do 1 m. Kambizem je najviac rozšíreným typom pod v sledovanom území. Ide o veľmi nevyrovnaný pôdny typ, so zastúpením viacerých subtypov a litogénnych variant. Rendzina sa na území MAS Orava, o.z. nachádza v Západných Tatrách, okrajovo aj v bradlovom pasme (Oravská vrchovina). Sú to väčšinou plytké, miestami až stredne hlboké pôdy veľmi nevyrovnaných vlastnosti a znakov. Hrúbka humusového horizontu veľmi kolíše. Pseudoglej pokrýva prevažnú časť Oravskej kotliny. Pseudogleje Oravskej kotliny sú vyvinuté na svahovinách a prolúviách. Sú to väčšinou hlboké pôdy, s vyvinutým rašelinovým horizontom do 30 cm. Organozem je charakteristická zastúpením rašelinových pripovrchových horizontov. Rašeliny sú väčšinou slabo až stredne rozložene, hrúbka týchto horizontov sa pohybuje od 50 – 140 cm. Pôdna reakcia je kyslá až slabo kyslá. Tieto pôdy nemajú z
poľnohospodárskeho hľadiska veľký význam, sú však dôležitým akumulátorom zrážkovej vody.
Pokiaľ sledujeme zrnitostné frakcie pôd (čiže pôdne druhy), tak územie je zastúpené týmito druhmi: hlinité pôdy (stredne ťažké pôdy) a ílovito hlinité pôdy (ťažké pôdy).
Ochrana prírody a krajiny
Ochrana prírody znamená zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života v regióne, vytváranie podmienok na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Ochrana životného prostredia a prírody zvyšuje kultúrny a turistický potenciál územia, čo má za následok prílev turistov nielen do chráneného územia ale aj do širšieho okolia (ubytovanie, strava, cykloturistika...)
‣ Národná sústava chránených území: Národnú sústavu chránených území tvorí v súčasnosti 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, 388 prírodných rezervácií, 219 národných prírodných rezervácií, 217 prírodných pamiatok, 11 národných prírodných pamiatok a 166 chránených areálov. K prírodným pamiatkam patrí aj 79 jaskýň a 5 prírodných vodopádov. Národná sústava chránených území pokrýva 24,95 % územia Slovenska.
‣ Veľkoplošné chránené územia: Do sledovaného územia zasahujú nasledovné veľkoplošné chránené územia: Národný park Malá Fatra, Národný park Veľká Fatra, Tatranský národný
park (vrátane ochranného pásma), CHKO Horná Orava.
‣ Maloplošné chránené územia: V území MAS sa nachádzajú nasledovné maloplošné chránené územia (tabuľka č. 1F).
Tabuľka č. 1F: Maloplošné chránené územia vybranej časti regiónu
Kategória | Názov maloplošného chráneného územia |
CHA | Ostrá skala x Xxxx skala, Rieka Orava, Bratkovčík, |
PR | Kunovo, Paráč, Mačie diery, Medzi bormi, Úplazíky, |
NPR | Choč, Minčol, Rozsutec, Sokolec, Šíp, Xxxxxxxx, Xxxxxxxx dolina, Bielska skala, Xxxxxxxx dolina, Kotlový žľab, Osobitá, Roháčske plesá, Sivý vrch, |
PP | Bôrická mláka, Kraľoviansky meander, Pucovské zlepence, |
NPP | Oravské hradné bralo, Brestovská jaskyňa, |
Zdroj: ŠOP SR, vlastné spracovanie, 2015
‣ NATURA 2000: Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: osobitne chránené územia - vyhlasované na základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia; osobitné územia ochrany - vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu. NATURA 2000 predstavuje doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete (xxxx://xxx.xxxxx.xx/xxxxxx/xxxxx0.xxx?xx0&xxxxxxx). V území sa nachádzajú nasledovné lokality NATURA 2000 (tabuľka č. 1F).
Tabuľka č. 1F: Lokality NATURA 2000 v sledovanom území
Kategória | Názov lokality NATURA 2000 |
Územie európskeho významu (ÚEV) | Pramene Xxxxxxxxx, Prosečné, Veľká Fatra, Oravská vodná nádrž, Hruštínska hoľa, Choč, Šíp, Orava, Malá Fatra, Váh, Rašeliniská Oravskej kotliny, Medzi bormi, Zimník, Xxxxxxx, Hruštínska hoľa, Vasiľovská hoľa |
Chránené vtáčie územie (CHVÚ) | Horná Orava, Malá Fatra, Tatry, Chočské vrchy |
Zdroj: ŠOP SR, vlastné spracovanie, 2015
Obrázok 2: Územia európskeho významu a chránené vtáčie územia zasahujúce do územia MAS Orava, o.z.
‣ Chránené stromy: Do maloplošnej ochrany možno zahrnúť aj chránené stromy, ktoré majú určitú historickú alebo kultúrnu hodnotu a zaslúžia si osobitný prístup v rámci ochrany prírody. V sledovanom území sa nachádzajú nasledovné chránené stromy (tabuľka č. 1G).
Tabuľka č. 1G: Chránené stromy na území MAS Orava, o.z.
Miesto | Druh stromu |
Dlhá nad Oravou | Lipa oproti budove kultúrneho strediska |
Chlebnice | Smrekovec na cintoríne |
Istebné | Lipy pri kostole, Duby pred budovou detskej ambulancie, Jaseň pri kaštieli |
Xxxxxxx Podzámok | Topoľ pri SOU, Topoľ na nábreží pri parkovisku |
Oravská Poruba | Skupina líp na cintoríne (Zábrež), |
Párnica | Lipa pri budove lesnej správy, Jaseň pri budove lesnej správy |
Miesto | Druh stromu |
Krivá | Tuja pri dome č. 72 |
Dolný Xxxxx | Lipa pri rodinnom dome (Malý Bysterec), Dub a buk pri kaštieli (Mokraď), Radlinského jaseň, |
Pokryváč | Lipa na cintoríne, |
Veličná | Lipa pri evanjelickom kostole |
Leštiny | Skupina líp pri kostole |
Xxxxxxxx nad Oravou | Lipy na cintoríne |
Tvrdošín | Skupina líp pri budove galérie X. Xxxxxxxxx, Lipa pri pošte |
Podbiel | Lipa pri bývalom pivovare |
Zdroj: ŠOP SR, vlastné spracovanie, 2015
Historický rozvoj územia
Orava, Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia – viacero modifikácií názvu regiónu a rieky, v povodí ktorej sa územie MAS rozprestiera. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku, pričom pôvod slova môže byť galského pôvodu a znamenať bystrý tok, bystrú vodu, ale i pôvodu germánskeho a vychádzať z názvu limby. Vo forme Arwa sa pomenovanie objavuje prvý raz v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu partnerstva môžeme datovať do doby kamennej. V 19. storočí Xxxxxxx Xxxxxxx na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku objavil dioritický klin, ktorý podľa určitých tvarových a materiálových indícií je možné zaradiť do obdobia eneolitu. Archeologickými výskumami sa podarilo zmapovať a doložiť postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej (Dolný Xxxxx, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Xxxxxxx Podzámok, Ostražica, Istebné, Medzibrodie, atď). Osídlenie nebolo prerušené ani v dobe rímskej (Trniny nad Dolným Kubínom) a neskôr i v období príchodu Slovanov na naše územie, ktorí sa v oblasti partnerstva usadili na prelome 8. a 9. storočia n. l. na výšinných sídliskách Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné – Hrádok, na hradnej vyvýšenine nad Oravským Podzámkom a v hradisku Ostrá skala nad Vyšným Kubínom.
Prvá písomná zmienka, týkajúca sa územia MAS, sa nachádza v listine z roku 1265, ktorou Xxxx XX. upravoval povinnosti a výsady kráľovských poddaných v Liptove. Práve v nej sa spomína už existujúca colná stanica v Tvrdošíne. O tom, že región nebol neobývaným územím svedčí ďalší písomný doklad, listina z roku 1267. Panovník Xxxx XX. ňou daroval vnukom zvolenského župana Xxxxxxx Xxxxx, Žilinu a Tepličku ako výmenu za Oravu s hradom. Samotný pojem „possessio Arwa.....cum xxxxxx“ neznamenalo iba Xxxxxxx hrad a jeho bezprostredné
okolie, ale pravdepodobne sa jednalo už o významovo širšiu formuláciu, ktorá zahŕňala nielen
colnú stanicu a niekoľko historicky doložených zemianskych sídiel, ale celé vtedajšie územie partnerstva.
Oravská kotlina bola vždy dôležitou spojnicou medzi Poľskom a Uhorskom. Centrum župy sídlilo na Oravskom zámku, neskôr vo Veličnej a po vypálení Veličnej litovským vojskom v roku 1683 bol sídlom Dolný Xxxxx. Osídľovanie regiónu sa rozvíjalo v okolí riečnych tokov a obchodných ciest a počas celého dejinného vývoja partnerstva sa postupne formovali a vznikali osady na domácom zvykovom práve (Veličná, Revišné, Istebné,..), na nemeckom práve (Žaškov, Párnica, Trstená...), predovšetkým však na práve valašskom (Medzibrodie, Bziny, Ústie, Pucov, Chlebnice, Xxxxxxx Biely Potok, Habovka, Suchá Hora...), ktoré koncom
16. storočia prerástlo na doosídľovanie lokalít na práve kopaničiarskom. Všetky obce, až na niekoľko lokalít vo vlastníctve šľachtických rodín, patrili pod správu hradného panstva.
Charakteristickým a hlavným zameraním obyvateľstva, žijúceho na území partnerstva, bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec (salašníctvo). Doplnkovým zamestnaním sa stala remeselná a domácka výroba. Život oravských obyvateľov, podobne ako i ľudí v iných regiónoch, závisel od politickej situácie uhorského štátu. Protihabsburské povstania znamenali pre územie zničené, vypálené a vyrabované usadlosti, čo prinieslo opätovné zhoršenie i tak biednych životných pomerov ľudí. Nešťastím pre xxxxxxx región bol prechod poľsko-litovských vojsk, smerujúcich z Poľska ku Viedni do boja proti Turkom, kedy ľahlo popolom 27 oravských dedín. Revolúcia v rokoch 1848 – 1849, ktorá zasiahla celú Európu priniesla zrušenie feudalizmu, výkup poddaných z feudálnych povinností a otvorila cestu k vytvoreniu modernej spoločnosti. V uhorských pomeroch však zostalo zachovaných mnoho polofeudálnych prežitkov.
Oravský komposesorát, bývalý hlavný feudál, sa po roku 1868 transformoval na moderný veľkostatok a predstavoval vlastne jediný väčší podnik v regióne, v ktorom naďalej prevládala agrárna malovýroba. Nedostatok pracovných príležitostí a politický útlak zo strany vtedajšej uhorskej vlády, viedli k masovému vysťahovalectvu, predovšetkým do USA. Mnohí Oravci v zámorí ostávali natrvalo. Prvá svetová vojna sa územia partnerstva priamo nedotkla, ale hospodársky chaos a politické vrenie, ktoré spôsobila, mali v regióne silný ohlas. V roku 1918 sa Rakúsko–Uhorsko rozpadlo a Orava sa stala súčasťou prvej ČSR. Vytváranie a formovanie hraníc nového štátu znamenalo i to, že sa časť Hornej Oravy (spolu 12 obcí) stala v roku 1920 súčasťou Poľska. V podmienkach demokratickej ČSR došlo na Orave k širokému rozvoju kultúry a školstva, vznikli tu prvé stredné školy, na ktorých sa vyučovalo slovensky, založené boli mnohé kultúrne spolky. Hospodárstvo však bolo poznačené absenciou priemyslu a dôsledkami veľkej hospodárskej krízy v medzivojnovom období. Hospodárska kríza a vznik
fašistického režimu v Nemecku viedli k rozpadu ČSR. Slovensko sa stalo samostatným štátom, ale pod nemeckou kontrolou.
Začiatok 2. svetovej vojny priamo zasiahol územie partnerstva už naplno, keď Slovensko po nemeckom útoku na Poľsko znova obsadilo obce odstúpené v roku 1920. Vojnové pomery a odpor voči fašistickému režimu viedli k vytvoreniu odboja a k protifašistickému povstaniu v roku 1944. Územie MAS sa stalo povstaleckým územím a partizáni bojovali v lesoch proti fašizmu až do oslobodenia v apríli roku 1945.
Po 2. svetovej vojne a vytvorení komunistického režimu v obnovenej ČSR došlo na Orave k rozsiahlym zmenám. Bola vybudovaná Oravská priehrada, dominanta severovýchodnej časti regiónu, vody ktorej zatopili obce okresu Námestovo a Tvrdošín. Vznikli významné priemyselné podniky ako OFZ, Tesla Orava, SEZ, ktoré dali partnerstvu podobu moderného regiónu.
Geopolitické zmeny po „nežnej“ revolúcii v roku 1989 viedli k rozpadu ČSR a vzniku SR ako demokratického štátu. Napriek tomu, že Orxxx xoznačili všetky problémy modernej doby, zachovala si svoj osobitý charakter.
Administratívne formovanie regiónu
Orava, ako samostatný administratívny celok sa začala formovať v druhej polovici 14. storočia, dovtedy bola len súčasťou Zvolenského komitátu. Po definitívnom rozpade Zvolenského komitátu sa vytvorili orgány stoličnej samosprávy oravskej šľachty. Prvú listinu vydanú oravskou stolicou poznáme z roku 1382. Oravská stolica sa skladala pôvodne len z dvoch slúžnovských okresov. Bol to tzv. Horný x Xxxxx. V roku 1777 sa stolica nanovo rozdelila na štyri slúžnovské okresy: Dolnokubínsky, Oravskopodzámsky, Trstenský a Námestovský. V rámci tzv. jozefínskych reforiem cisára Xxxxxx XX. x roku 1785 boli značne zmenené hranice stolíc a ich funkcia zmenou šľachtických stolíc na moderné štátne stolice. Cisár Xxxxx XX. xpojil v rámci svojej reorganizácie v roku 1786 Oravskú a Liptovskú stolicu do jedného celku. Ako mnohé iné cisárove reformy i táto sa po jeho smrti pre odpor šľachty skončila neúspechom. V roku 1790 sa samostatnosť Oravskej stolice znovu obnovila a existovala samostatne až do roku 1850.
Od tohto roku a počas celého obdobia Bachovho absolutizmu bola Oravská stolica premenovaná na župu (všetky stolice na Slovensku sa v tom období premenovali na župy) a bola pripojená k Turčianskej stolici (teraz už župe), čím vznikla Oravsko – turčianska župa. Tento stav trval až do roku 1867, kedy boli hranice žúp zmenené opäť do podoby spred roka
1848, čím teda Oravská župa nadobudla svoju samostatnosť v rámci administratívneho usporiadania. Takéto administratívne členenie ostalo zachované až do roku 1923.
Po roku 1923 nasledovalo na Orave veľžupné zriadenie s už sformovanými okresmi (trvanie 1923 až 1928). Územie Oravy bolo začlenené do Župy XVII. sú sídlom v Turčianskom Sv. Martine. na území Oravy boli vytvorené tri okresy: Dolný Xxxxx, Námestovo a Trstená. V rokoch 1928 – 1939 bolo v Česko–Slovensku župné usporiadanie nahradené krajinským zriadením. Celé územie Slovenska sa nazývalo Slovenská krajina. Okresy na Orave ostali identické s predošlými troma okresmi.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa Orava opäť dostala pod župné zriadenie (opäť boli zavedené župy ako administratívne jednotky). Jej názov bol Tatranská župa so sídlom v Ružomberku. Na Oravu zasahovali tri okresy: Dolný Xxxxx, Trstená a Námestovo. Po skončení vojny sa začali kreovať kraje a okresy (obdobie 1949 – 1960). Územie Oravy patrilo do žilinského kraja a na území sa opätovne vytvorili tri okresy: Dolný Xxxxx, Námestovo, Trstená. Po roku 1960 až do roku 1990 Orava spadala pod Stredoslovenský kraj so sídlom v Banskej Bystrici s jediným okresom na území celej Oravy, a to okresom Dolný Xxxxx. Počas obdobia rokov 1990 až 1996 bolo územie Oravy jedným okresom – okresom Dolný Xxxxx, ktorý sa členil na 4 obvody: Dolný Xxxxx, Námestovo, Tvrdošín (po prvýkrát v histórii) a Trstená.
K ďalšej reorganizácii miestnej štátnej správy došlo v roku 1996. Bolo zrušených 121 obvodov a opätovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy. Orava spadala pod správu Žilinského kraja, na svojom území mala 3 okresy: Námestovo, Dolný Xxxxx a Tvrdošín. Od roku 2002 sa Žilinský kraj premenoval na Žilinský samosprávny kraj, respektíve vyšší územný celok. Vnútorné členenie Oravy ostalo zachované.
Doterajší rozvoj územia
Jednotlivé obce partnerstva sa už v minulosti uchádzali o podporu z najrôznejších zdrojov a v regióne boli už podporené viaceré individuálne ale aj spoločné projekty, a to nielen z domácich zdrojov, ale aj z predvstupových, ako aj štrukturálnych fondov EÚ. Preto tieto obce aj región už majú určité skúsenosti z prípravy, ale aj z realizácie úspešných projektov.
Obce združené v MAS Orava, o.z. postupovali v doterajšom rozvoji svojich území prevažne individuálne, respektíve v rámci Združení miest a obcí Dolnej Oravy a Hornej Oravy. Samosprávy si však čím ďalej, tým viac uvedomujú dôležitosť spolupráce v spoločných postupoch pri realizácii rozvojových aktivít. Preto od začiatku nového programovacieho obdobia spravili niekoľko krokov k spoločnému rozvoju územia. Jedným z nich je aj založenie
partnerstva MAS Orava, o.z. Ďalšou zo spoločných aktivít je zostavenie spoločných programov rozvoja obcí, ktoré spracováva kancelária MAS a spoločné postupovanie v odpadovom hospodárstve. Všetky projekty verejného sektora boli realizované na základe schválených Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja príslušných obci. Tieto PHSR boli vypracovane s integrovaným prístupom, a teda so zapojením miestneho obyvateľstva.
Doterajšie veľké investície celoregionálneho významu v území reprezentuje výstavba rýchlostnej cesty R3, ktorá je však v súčasnosti v útlme, pokračovanie v odkanalizovaní obcí a vybudovaniu verejného vodovodu v nich, rekonštrukcia a výstavba miestnych komunikácií, rozširovanie priemyselných zón v mestských sídlach a prílev nových investorov prevažne z automobilového priemyslu, revitalizácia skládky komunálneho odpadu v Oravskom Podzámku – Širokej, nákup veľkoobjemových kontajnerov na triedený odpad v 11 obciach partnerstva, vybudovanie infraštruktúry cestovného ruchu v meste Dolný Xxxxx, v Zuberci, Oraviciach, v okolí Oravskej priehrady.
Zaujímavosti, zvláštnosti a typické črty opisovaného územia
Územie má prevažne vidiecky charakter, no vďaka trom mestám je zároveň aj urbánnym priestorom, čím poskytuje svojim obyvateľom aj niektoré výhody mesta. Bohatý prírodný a kultúrny potenciál (veľké množstvo veľkoplošných a maloplošných chránených území s unikátnymi živočíchmi, rastlinami – TANAP, NP Malá Fatra a Veľká Fatra, Rieka Orava, Kraľoviansky meander, Xxxxxxx hrad, Zuberec, Oravice atď.), kvalitné životné prostredie pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, silne členitý reliéf, netradičné kontrastné formy regiónu (vysoké vrchy a kotliny, polia a lesy, vodná plocha a lúky atď.), existencia goralskej kultúry, vystavané dva akvaparky a množstvo lyžiarskych stredísk najmä v okolí Xxxxxxx Xxxxxx a Roháčov, región je vhodný aj na bežecké lyžovanie, celým územím preteká rieka Orava, ktorá tvorí akúsi chrbtovú os opisovaného územia, existencia pomerne kvalitnej pracovnej sily, ktorá však často dochádza z vidieckych častí regiónu do miest, skúsenosti verejného, súkromného a tretieho sektora s čerpaním nenávratných finančných zdrojov zo ŠR, EÚ a iných fondov a zdrojov a implementáciou projektov. Ďalšou zo zaujímavostí je spoločná hranica MAS s Poľskou republikou, ktorá dáva združeniu možnosti kvalitnej a intenzívnej cezhraničnej spolupráce. Typickou črtou regiónu sú kultúrne tradície, zvyky a gastronómia (gajdy, piesne, architektúra, bryndza, syrové nite, remeslá atď.). V opisovanom území sa nachádza 23 vodopádov a 48 jaskýň. K celkovej atraktivite prispieva množstvo vzácnych historických pamiatok (či už sakrálnych alebo svetských - napríklad drevené kostolíky v Tvrdošíne a Leštinách, ktoré sú zapísané v UNESCO) sústredených na území MAS. Za typickú voľnočasovú aktivitu v regióne sa považuje v letných a jesenných mesiacoch zber liečivých
rastlín, húb a iných lesných plodov. Región MAS je zaujímavý aj tým, že je rodiskom množstva významných slovenských dejateľov, ktorí formovali územie celého Slovenska (spisovatelia, politici, literáti, verejní činitelia). Medzi nich sa radia napríklad: Xxxxx Xxxxxxx - Xxxxxxxxxxx, Xxxxx Xxxxxx Xxxxx, Xxx Xxxxxx, Xxxxxx Xxxxxxxx, Xxxxxx Xxxxxxx, Xxxxx Xxxxxxx, Xxxxx Xxxxxxxxxx, Xxxxxxx Xxxxxx, Xxxxxxxx Xxxxxx – Jégé, Xxxxxx Xxxxx, Xxxxxxxx Xxxxxxxx, Xxxx Xxxxxx Xxxxxx, Xxxxx Xxxxxxxx, Xxxxxx Xxxxxx, Xxxxxx Xxxxxxx, manželia Xxxxxxxxxx, Xxxxxx Xxxxx, Xxxxxx Xxxxxxxxxx.
3.1.3.Popis ľudských, kultúrno-historických, ekonomických, inštitucionálnych a iných zdrojov
Demografická analýza územia
K základným rozvojovým potenciálom každého regiónu patrí ľudský potenciál. Celkový počet obyvateľov je najjednoduchší a najzákladnejší demografický ukazovateľ, charakterizujúci stav populácie. Poskytuje základný obraz o sile sledovanej populácie a o ľudnatosti územia, na ktorom obyvateľstvo žije a o jeho osídlení.
Ku 31.12.2014 žilo na území MAS Orava, o.z. celkovo 75 994 obyvateľov (tabuľka č. 1H). Na začiatku sledovaného obdobia, teda v roku 2010 to bolo spolu 76 191 obyvateľov. Počas sledovaného obdobia zaznamenávame celkový pokles obyvateľstva o 197 obyvateľov, čo predstavuje zanedbateľný pokles obyvateľov o 0,3 %. 17 obcí partnerstva má ku koncu roka 2014 počet obyvateľov vyšší ako 1000, 3 sídla majú štatút mesta a 19 obcí partnerstva má počet obyvateľov do 1000, teda aj tento ukazovateľ hovorí o vyrovnanosti sídelných štruktúr v opisovanom území.
Tabuľka č. 1H: Vývoj počtu obyvateľov obcí partnerstva MAS Orava, o.z. (2010 – 2014)
Obec/Mesto | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
Dolný Xxxxx | 19 563 | 19 554 | 19 472 | 19 424 | 19 291 |
Dlhá nad Oravou | 1395 | 1375 | 1378 | 1385 | 1394 |
Horná Lehota | 000 | 000 | 000 | 563 | 561 |
Chlebnice | 1590 | 1596 | 1616 | 1615 | 1612 |
Istebné | 1412 | 1356 | 1353 | 1354 | 1347 |
Jasenová | 401 | 402 | 404 | 413 | 409 |
Kraľovany | 454 | 454 | 443 | 445 | 443 |
Krivá | 819 | 802 | 795 | 797 | 800 |
Leštiny | 259 | 257 | 259 | 264 | 265 |
Obec/Mesto | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
Malatiná | 861 | 836 | 830 | 821 | 815 |
Medzibrodie nad Oravou | 475 | 478 | 488 | 500 | 503 |
Oravská Poruba | 960 | 1030 | 1031 | 1030 | 1026 |
Xxxxxxx Podzámok | 1331 | 1317 | 1317 | 1307 | 1318 |
Osádka | 141 | 137 | 139 | 134 | 141 |
Párnica | 807 | 816 | 825 | 855 | 867 |
Pokryváč | 173 | 176 | 175 | 175 | 174 |
Pribiš | 475 | 453 | 451 | 444 | 450 |
Pucov | 756 | 769 | 803 | 808 | 831 |
Sedliacka Dubová | 513 | 516 | 515 | 519 | 516 |
Veličná | 1000 | 1047 | 1089 | 1111 | 1136 |
Vyšný Xxxxx | 642 | 662 | 670 | 691 | 722 |
Žaškov | 1681 | 1633 | 1622 | 1605 | 1592 |
Bziny | 557 | 556 | 555 | 551 | 562 |
Hruštín | 0000 | 0000 | 0000 | 3154 | 3153 |
Brezovica | 1351 | 1306 | 1312 | 1303 | 1322 |
Habovka | 1347 | 1363 | 1369 | 1359 | 1377 |
Hladovka | 992 | 1015 | 1030 | 1029 | 1036 |
Liesek | 2755 | 2787 | 2817 | 2858 | 2865 |
Nižná | 4041 | 4010 | 4024 | 4006 | 4020 |
Xxxxxxx Biely Potok | 670 | 695 | 697 | 711 | 715 |
Podbiel | 0000 | 0000 | 0000 | 1278 | 1277 |
Suchá Hora | 1359 | 1382 | 1386 | 1396 | 1404 |
Šxxxxxxx xad Oravou | 656 | 659 | 659 | 653 | 670 |
Trstená | 0000 | 0000 | 0000 | 7463 | 7429 |
Tvrdošín | 9427 | 9360 | 9361 | 9360 | 9311 |
Vitanová | 1292 | 1301 | 1294 | 1296 | 1297 |
Zábiedovo | 819 | 812 | 809 | 812 | 825 |
Zuberec | 0000 | 0000 | 0000 | 1837 | 1840 |
Čimhová | 682 | 659 | 663 | 676 | 678 |
SPOLU MAS Orxxx, o.z. | 76 191 | 75 855 | 75 948 | 76 002 | 75 994 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Vývoj počtu mužov a žien v území (graf č. 1) znázorňuje, že počet žien v sledovanom období (2010 – 2014) je vyšší ako počet mužov, čo je typická črta vyspelých spoločností, v ktorých ženská zložka populácie prevyšuje mužskú. Pri obidvoch zložkách populácia zaznamenávame pokles počtu, pri ženách o niečo vyšší pokles, kedy rozdiel medzi rokmi 2010 a 2014 je 171 žien a rozdiel v počte mužov je 26 počas rokov 2010 až 2014.
38500
Graf č. 1: Vývoj počtu mužov a žien v MAS Orava, o.z. (2010 - 2014)
38424
38256
38253
38178
38232
38200
37900
37767
37677
37716 37746 37741
37600
2010 2011 2012 2013 2014
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Dynamika obyvateľstva územia je prezentovaná prirodzeným pohybom (rozdiel medzi narodenými a zomretými) a migračným saldom (rozdiel medzi prisťahovanými a vysťahovanými), ktoré nám dávajú celkový obraz o pohybe obyvateľstva a vplývajú na jeho celkový počet (tabuľka č. 1I).
Tabuľka č. 1 I: Prirodzený pohyb a migračné saldo obcí MAS Orava, o.z. (2010 – 2014)
Ukazovateľ | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
prirodzený pohyb | 342 | 362 | 297 | 213 | 232 |
migračné saldo | -167 | -169 | -204 | -159 | -240 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Prirodzený pohyb počas celej doby sledovania vykazoval kladné hodnoty, čo znamená, že sumárne za všetky obce partnerstva prevyšoval počet narodených nad počtom zomretých. Ich počet sa však znižoval z pôvodných 342 obyvateľov v roku 2010 na 232 obyvateľov v roku 2014. Negatívnym javom v území je migračné saldo, ktoré sumárne za všetky obce partnerstva vykazuje záporné hodnoty (počet vysťahovaných je vyšší ako počet prisťahovaných). V roku 2010 je migračné saldo - 167 obyvateľov a v roku 2014 je to - 240 obyvateľov (jasný trend nárastu ako pri prirodzenom pohybe – v tomto prípade je to ale negatívny jav). Treba tu však upozorniť na to, že tieto záporné hodnoty vytvárajú najmä okresné mestá Dolný Xxxxx a Tvrdošín a mesto Trstená. To ale nemení nič na fakte, že vysťahovaný počet obyvateľov je
výrazným negatívnym ekonomickým ukazovateľom územia (odsťahovanie za prácou do väčších sídiel Žilina, Bratislava, zahraničie...).
Sledovaním počtu obyvateľov podľa produktívnych vekových skupín (graf č. 2) vidíme, že skupina predproduktívneho veku obyvateľstva (0-15 rokov) sledovaného územia je najmenej
početná. Tvorí 17 % z celkového počtu obyvateľov
21%
17%
62%
Graf č. 2: Veková štruktúra obyvateľstva MAS Orava, o.z. podľa produktívnych vekových skupín v roku 2014
predproduktívny vek produktívny vek poproduktívny vek
v roku 2014 (absolútna hodnota 13 063 obyvateľov). Druhou najpočetnejšou skupinou sú obyvatelia v poproduktívnom veku (65 rokov a viac – čiže obyvatelia poberajúci dôchodok). Tvorí ich až 21 % obyvateľov (v absolútnom vyjadrení 15 785 obyvateľov). Najpočetnejšia je skupina obyvateľov v produktívnom veku, a síce 62 %, čo predstavuje hodnotu 47 147 obyvateľov. Z vyššie uvedených ukazovateľov konštatujeme, že obyvatelia v poproduktívnom veku prevyšujú obyvateľov predproduktívneho veku (viac dôchodcov ako ľudí, ktorí čakajú na zaradenie do práce; každý piaty je v partnerstve v dôchodkovom veku). Vývoj v partnerstve ale kopíruje celonárodný model
starnutia obyvateľstva. To aj napriek tomu, že región sa vyznačuje dlhodobo nadpriemernou natalitou v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska. Z hľadiska vzdelanostného zloženia obyvateľov (tabuľka č. 1J) môžeme vidieť, že najmenej obyvateľov je bez vzdelania (72 obyvateľov), nasledujú obyvatelia s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa (368 obyvateľov), nasleduje skupina obyvateľov s vyšším vzdelaním (1065 obyvateľov). Naopak najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia s úplným stredným vzdelaním s maturitou (20 701 obyvateľov), učňovským bez maturity (16 826 obyvateľov) a vysokoškolským 1. a 2. stupňa (9 669 obyvateľov). Základné vzdelanie uviedlo 10 901 obyvateľov, nezisteného vzdelania u obyvateľov je 2 092 a osôb mladších ako 16 rokov je 13 476.
Tabuľka č. 1 J: Štruktúra obyvateľstva MAS Orava, o.z. podľa stupňa vzdelania
Dosiahnuté vzdelanie v partnerstve MAS Orava, o.z. (SOBD 2011) | ||||||||
Bez vzdelania | Základné | Učňovské bez maturity | Úplné stredné s maturitou | Vyššie | VŠ 1. a 2. stupňa | VŠ 3.stupňa | Nezisten é | Mladší ako 16 rokov |
72 | 10 901 | 16 826 | 20 701 | 1 065 | 9 669 | 368 | 2 092 | 13 476 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Z hľadiska vierovyznania je územie MAS Orava, o.z. homogénne. Najpočetnejšou náboženskou skupinou je rímskokatolícka cirkev s 78 % podielom (59 347 obyvateľov), druhou najpočetnejšou skupinou je evanjelická cirkev augsburského vyznania s podielom 10 % (7 265 obyvateľov). Treťou najpočetnejšou náboženskou skupinou je gréckokatolícka cirkev s podielom menším ako 1 % (151 obyvateľov). Nezistené vierovyznanie má 6 % zastúpenie (4 708 obyvateľov), bez vyznania je 6 % obyvateľstva (4 504 obyvateľov). Ostatné náboženstvá majú mizivé zastúpenie v regióne.
Národnostné zloženie obyvateľstva je taktiež homogénne. Prevažná väčšina obyvateľov sa hlási ku slovenskej národnosti (95 %, čo predstavuje 72 037 obyvateľov), za ňou nasleduje národnosť česká (1 %, čo predstavuje 273 obyvateľov). Tretia najsilnejšia národnosť je poľská národnosť (menej ako 1 % - 159 obyvateľov). Až 4 % obyvateľov (2 950) neuviedlo žiadnu národnosť.
Ak sledujeme mieru evidovanej nezamestnanosti (graf č. 3), tak tá od roku 2010 stúpala až do roku 2012 (z pôvodných 13,49 % na 15,43 v roku 2012). Po roku 2012 vidíme kontinuálny pokles miery evidovanej nezamestnanosti až na 12,12 % v roku 2014. Celkovo možno hodnotiť, že miera evidovanej nezamestnanosti klesla z 13,49 % v roku 2010 na 12,12 % v roku 2014.
Graf č. 3: Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v MAS Orava, o.z. (2010 - 2014) 16,00% 15,43% 14,63% 14,75% 14,17% 13,49% 13,50% 12,12% 12,25% 11,00% 2010 2011 2012 2013 2014 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Infraštruktúra a miestne služby
Dopravná infraštruktúra: Dopravná sieť je tu tvorená kostrovými cestami: I/70 (cesta 1. triedy z Kraľovian do Xxxxxxx Xxxxxx), I/59 (E 77 – cesta 1. triedy s medzinárodným významom; od Jasenovej, cez Xxxxxxx Podzámok až po hraničný prechod Trstená - Chyžné), I/78 (cesta 1. triedy z Oravského Podzámku cez Hruštín, smerom na Námestovo), I/18 (len krátka časť tejto cesty, ktorá sa v Kraľovanoch z Ružomberka napája na I/70) a sčasti vybudovanou rýchlostnou cestou R3 v úsekoch Xxxxxxx Podzámok – Horná Lehota (6 442 metrov) a Tvrdošín – Trstená, sever (6 716 metrov). Nadradená dopravná sieť je tvorená cestami II. triedy, ktoré sa na území
partnerstva nachádzajú. Sú to cesty: II/583 (trasa Párnica – Zázrivá a pokračuje smer Terchová), II/584 (trasa Podbiel – Zuberec, ktorá pokračuje až do Liptovského Mikuláša), II/520 (trasa Námestovo – Tvrdošín – Trstená – Suchá Hora, hraničný prechod Chocholów). Dopravnú sieť dotvárajú cesty III. triedy, ktoré sú: III/018025 (Kraľovany), III/0701, 0702 (Žaškov), III/0703 (Istebné), III/0705 (Veličná – Revišné), III/0706 (Dolný Xxxxx – Xxxxxx Lehota), III/0708 (Dolný Xxxxx – Oravská Poruba – Veličná), III/0707 (Dolný Xxxxx), III/05921 (Bziny - Osádka), III/05922 (Xxxxxxx Podzámok - Pribiš), III/05924 (Dlhá nad Oravou - Chlebnice) a III/05917 (Vyšný Xxxxx – Malatiná), III/05918 (Dolný Xxxxx – Srňacie), III/05926 (Podbiel), III/05938 (Zemianska dedina Tvrdošín), III/05933 (Tvrdošín), III/52017 (Štefanov nad Oravou), III/05944 (Trstená – Ústie nad Priehradou), III/05941 Zábiedovo, III/05942 (Brezovica), III/52018 (Liesek), III/52019 (Vitanová – Habovka), III/05928 (Zuberec – Chata Zverovka).
Územím prechádza aj železničná trať, ktorá kopíruje vodný tok - rieku Oravu. Je to jednokoľajová trať číslo 181 Kraľovany – Trstená s celkovou dĺžkou 56 km. V území sa nachádza 21 zastávok. Tým, že je územie partnerstva hraničným územím s Poľskou republikou, tak sa tu nachádzajú aj dva hraničné prechody. Sú to: Trstená – Chyžné (cestný prechod, bez váhového obmedzenia dopravy) a Suchá Hora – Chocholów (cestný prechod, s váhovým obmedzením dopravy do 7,5 t). Dopravná infraštruktúra a jej rozvoj je silne determinovaný geografickou polohou, prírodnými podmienkami a bariérami (geomorfologické členenie).
Hromadnú dopravu osôb (mestskú aj prímestskú) na území regiónu zabezpečuje SAD LIORBUS, a.s. so svojimi 31 linkami prímestskej dopravy. SAD LIORBUS, a.s., prevádzkuje 196 autobusov s priemerným vekom 5,39 roka. Okrem SAD LIORBUS, a.s. pôsobí v regióne aj niekoľko súkromných autobusových doprava, ktorá prepravuje obyvateľov v rámci regiónu.
Nemotorová doprava (cyklistická doprava a cyklotrasy) má na území partnerstva významnú pozíciu s vhodným predpokladom rozvoja do budúcnosti. V súčasnom členení sa v území nachádza malý súbor cyklotrás určených výlučne na dochádzku do práce a za nákupmi situovaných prevažne v mestách, malý súbor samostatných segregovaných cyklotrás s kombinovanou funkciou – na dochádzku do práce a na turistiku, pomerne veľký súbor cyklotrás znova s kombinovanou funkciou - na dochádzku do práce a na turistiku lokalizovaný na cestách I., II., III. triedy a miestnych komunikáciách a pomerne veľký súbor cyklotrás s výlučne turistickou funkciou, lokalizovaný väčšinou na lesných a poľných cestách. V rámci existujúcej cestnej siete sa dá bicyklovať skoro v celom území, či už prostredníctvom cestných alebo horských bicyklov. Mesto Dolný Xxxxx nemá v súčasnosti mestské cyklotrasy, hoci na tento účel sa používajú v súčasnosti 3 úseky vyasfaltovaných peších chodníkov. Tie sa môžu
modernizovať alebo zaradiť do budúcich cyklochodníkov. V Kuzmínove sa jedná o 1743 metrov dlhý a 3 metre široký chodník, ktorý je možné prepojiť s Nábrežím Oravy. Na Nábreží Oravy je 450 m dlhý a 3 metre široký chodník, za ktorým je absentujúca časť a chodník pokračuje ďalej v dĺžke 50 m a šírke 2 metre. Tretím je spoločný chodník pre peších a cyklistov na pešej kolonáde. Má dĺžku 900 m a šírku 3 metre. Vedie od mosta pri ceste č. I/70 pozdĺž rieky Orava, pokračuje cez lávku k futbalovému ihrisku a ďalej k visutej lávke smerujúcej k zimnému štadiónu. V meste Trstená sa zrealizoval samostatný cyklochodník v rámci Historicko - kultúrno – prírodnej cesty Okolo Tatier. Jeho dĺžka je 14 401, 45 km (trasa Trstená 3 507, 31 km, trasa Liesek 5 702,56 km, trasa Hladovka 3 334,04 km, a trasa Suchá Hora 1 857, 54 km) a má šírku 2,5 metra. Na hraniciach s Poľskou republikou sa cyklotrasa plynulo napája na cyklotrasu v Novom Targu (PL).
Územím Oravy v súčasnosti vďaka realizovanému cezhraničnému projektu na konci roka 2013, na ktorom spoločne participovali mesto Dolný Xxxxx a poľská obec Lipnica Wielka, bolo vytvorených celkovo 17 cyklotrás, ktoré vedú po existujúcich miestnych komunikáciách (cesty
2. a 3. triedy, lesné cesty, poľné cesty, zvážnice a podobne). Sú to nasledovné cyklotrasy (len na území MAS): Biela voda – Lokca (38 km), Pod Kuzmínovom – Medzihradné (43 km), Vyšný Xxxxx – Zázrivá (33 km), Pucov – pri Sv. Vendelínovi (2 km), Biela voda – Mokraď lavica (15 km), Xxxxxxx Podzámok – Malatiná kút (13,5 km), Istebné zvonica – Kubínska hoľa (12 km), Zábrež – Na doline (4 km), Medzihradné – Malcovo (10 km). Racibor – Príslop (10 km), Pod Kuzmínovom – Istebné (5 km), Chlebnice – Tri sosny (5 km), Horná Lehota – Paseka (4 km), Leštiny – Pustá poľana (3 km), Pucov – Pokryváč (2,5 km).
Obrázok 3: Cyklotrasy v okolí mesta Dolný Xxxxx
V rámci Žilinského samosprávneho kraja bola realizovaná Cyklostratégia ŽSK 2014, ktorá podrobne pojednáva o možnostiach ďalšieho rozvoja cyklistickej dopravy, navrhuje nové cyklotrasy a určuje determinanty budúceho rozvoja cyklistiky v celom Žilinskom kraji. V rámci tejto cyklostratégie bolo na území partnerstva vytypovaných a navrhnutých celkovo 13 cyklotrás (tabuľka č. 1K), ktoré by viedli po už vybudovaných cyklotrasách, niekde by bolo nevyhnutné cyklotrasy vybudovať kvôli hustej cestnej premávke, na niektorých miestach by museli vzniknúť premostenia vodných tokov a podobne.
Tabuľka č. 1K: Sieť navrhovaných cyklotrás v rámci Oravy
Farba | Názov cyklotrasy | Dĺžka cyklotrasy v metroch |
červená | Zázrivsko – Oravská cyklomagistrála, Zázrivá – Dolný Xxxxx | 19 498 |
červená | Zázrivsko – Oravská cyklomagistrála, Dolný Xxxxx - Trstená | 45 428 |
červená | Zázrivsko – Oravská cyklomagistrála, Trstená – Suchá hora št. hranica SR/PL | 14 642 |
červená | Oravská cyklomagistrála, Námestovo – Bobrov št. hranica SR/PL | 12 665 |
červená | Oravská cyklomagistrála, prepojenie Oravice – št. hranica SR/PL | 6 041 |
žltá | Žaškov - Podšíp | 8 770 |
žltá | Xxxxxxx Podzámok – križovatka pod Príslopom | 3 799 |
Farba | Názov cyklotrasy | Dĺžka cyklotrasy v metroch |
žltá | Vyšný Kubín - Jasenová | 1 522 |
žltá | Dolný Xxxxx – Kubínska hoľa | 6 661 |
zelená | Dolný Xxxxx – Vyšný Xxxxx - Osádka | 9 900 |
zelená | Zuberec – Ťatliakova chata | 12 261 |
modrá | Oravská Poruba – Kubínska hoľa – Hruštín - Lokca | 46 910 |
modrá | Párnica - Kraľovany | 8 550 |
Zdroj: Cyklostratégia ŽSK, 2014
Sieť navrhovaných cyklotrás je vedený prílohe stratégie CLLD č.10.
3.1.4. Technická infraštruktúra
Vodné hospodárstvo
Prístup k pitnej vode v území partnerstva zabezpečuje v prevažnej miere Oravská vodárenská spoločnosť. Zvyšok je doplnený vlastnými studňami a vlastnými zdrojmi pitnej vody v území. Podiel obyvateľov zásobovaných vodou z vodovodu v sledovanom území MAS je pomerne vysoký – 92,7 %. Podiel obyvateľov napojených na vodovod v obciach do 1000 obyvateľov tvorí 88 %. Z dotazníkového prieskumu v samosprávach partnerstva je zrejmé, že až 90% samospráv považuje kapacitu vodovodu za dostačujúcu. Technický stav vodovodnej siete však až 23,3 % samospráv považuje v dotazníkovom prieskume za nedostatočný, pričom rovnaký počet samospráv (23,3 %) má tento vodovod vo vlastnom majetku.
Energetické hospodárstvo
Plynofikácia pokrýva 90 % osídleného územia MAS. Dodávky plynu zabezpečuje SPP – distribúcia a.s. Žilina. Okrem SPP poskytuje služby distribúcie plynu aj množstvo alternatívnych dodávateľov, akými sú napríklad ČEZ Slovensko a.s., ELGAS, RWE gas Slovensko, Vaša energia s.r.o. atď.
Pokrytie elektrickou energiou územia je 100 %. O jej distribúciu a servis prenosových zariadení sa stará Stredoslovenská energetika, a.s. Dolný Xxxxx. Samozrejme aj v tomto segmente existuje viacero dodávateľských alternatív, ktorými sú napríklad AC energia s.r.o., ČEZ Slovensko s.r.o., Energia Slovakia s.r.o., Right power energy s.r.o. atď. 16,6 % samospráv uviedlo v dotazníkovom prieskume, že stav a kapacita vedení elektrickej energie nie je vyhovujúci. Rovnaké percento samospráv nie je spokojné ani s technickým stavom trafostaníc.
Verejným osvetlením disponuje každá samospráva. Vo väčšine prípadov jeho technický stav však nedosahuje potrebných kvalít, preto samosprávy pristupujú na jeho postupné zrekonštruovanie a efektivizáciu, čo prináša nemalý komfort v jeho využívaní a veľkým finančným úsporám.
Telekomunikácie
Celé územie partnerstva je pokryté signálom mobilných operátorov Orange, T-Com, O2. V 26,6
% samospráv je zavedená káblová televízia. Televízny signál sa šíri aj prostredníctvom samostatne zriadených príjmačov v jednotlivých domácnostiach (satelity, internet). Pokrytie internetom je takmer 100 % - či už prostredníctvom káblu alebo wifi (chýba jedine v zle dostupných oblastiach, kde je problém s príjmom signálu). 100 % samospráv má vybudovaný miestny rozhlas.
Odpadové hospodárstvo
Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizačnú sieť do 1000 obyvateľov je na území partnerstva 26,1 %. Kanalizáciu má v území MAS vybudovanú celkovo 60 % samospráv (niektoré z nich kanalizáciu stále budujú po etapách). 36,6 % samospráv má ČOV na svojom území, zvyšné obce buď ČOV nemajú a využívajú vlastné septiky, prípadne sú odpadové vody zvedené do susedných ČOV. Vo väčšine vybudovaných ČOV je ich správcom Oravská vodárenská spoločnosť, a.s.
Nakladanie s komunálnym odpadom má riešené každá samospráva samostatne. Pri zbere sa využívajú viaceré možnosti, či už žetónový systém, vrecový systém, systém zberu do kuka nádob, veľkoobjemových kontajerov, paušálne platby za odpad a podobne. Dodávatelia týchto služieb sú v regióne taktiež rôzni. Buď ide o Technické služby mesta Dolný Xxxxx, Brandtner Fatra s.r.o., Ľxxxxxxxx x.r.o. V súčasnosti sa však realizujú aktivity v oblasti spoločného postupu pri realizovaní verejného obstarávania na dodávateľa s nakladaním s komunálnym odpadom. V súčasnosti prebieha rekultivácia skládky komunálneho odpadu v Širokej, ktorá slúžila na uskladnenie odpadu z približne jednej polovice územia MAS. Ďalšia veľká skládka odpadu sa nachádza na Jurčovom laze v Tvrdošíne.
26,6 % samospráv má zriadený zberný dvor na svojom území. 6,6 % má zriadené zberné miesto. 100 % samospráv má na svojom území zavedený triedený zber odpadu, chýba ale vybudované kompostovisko, kde by sa sústredil biologicky rozložiteľný odpad vo väčšom množstve a koordinovane pre väčšie územie.
3.1.5.Sociálna infraštruktúra
Školské zariadenia
Na území MAS Orava, o.z. pôsobí 45 materských škôl, z toho 4 materské školy sú cirkevné, ktorých zriaďovateľom je Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské podhradie, 1 materská škola je súkromná a ostatné sú štátne, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti jednotlivých miest a obcí. Absencia materských škôl je v obciach Bziny, Osádka, Jasenová, Pokryváč a Leštiny. V uvedených obciach sa nenachádza ani základná škola. Tieto vzdelávacie inštitúcie deti navštevujú v susedných obciach. Analýza týchto údajov, ako aj údajov o vývoji počtu detí v materských školách bola vykonaná v každej obci aj v mestách územia MAS. Na riešenom území sa nachádzajú len jedny detské jasle. Sú v meste Tvrdošín, kde možno umiestniť deti už od 6 mesiacov do troch rokov. V meste Dolný Xxxxx sa nenachádzajú detské jasle, funguje len
o.z. Xxxxxxx, kde možno umiestniť deti od dvoch rokov. Všetky materské školy v pôsobnosti miest Dolný Xxxxx, Tvrdošín a Trstená sú plne vyťažené. Vzhľadom na demografický vývoj (tabuľka 1H) a záujem o predškolské vzdelávanie je počet miest v materských školách nedostačujúci. Vychádzajúc z analýzy územia sa do materských škôl neprijímajú deti z kapacitných dôvodov a to v najväčšej miere trojročné deti a deti pred dovŕšením troch rokov. V školskom roku 2014/2015 navštevovalo na území partnerstva materskú školu 2 556 detí. Tento údaj predstavuje nárast o 12,25 % v porovnaní s počtom detí navštevujúce materské školy v roku 2010/2011. Prehľad základných ukazovateľov o materských školách približuje tabuľka č. 1L.
Tabuľka č. 1L: Vývoj počtu žiakov materských škôl na území MAS Orava, o.z.
Názov materskej školy | 2010/2011 | 2011/2012 | 2012/2013 | 2013/2014 | 2014/2015 |
MŠ Brezovica | 36 | 35 | 36 | 32 | 35 |
MŠ Čimhová | 48 | 49 | 41 | 41 | 43 |
MŠ Dolný Xxxxx | 655 | 687 | 690 | 740 | 758 |
MŠ Dlhá nad Oravou | 23 | 33 | 34 | 30 | 34 |
MŠ Habovka | 40 | 41 | 39 | 38 | 43 |
MŠ Hladovka | 35 | 42 | 42 | 43 | 49 |
MŠ Horná Lehota | 17 | 17 | 15 | 15 | 15 |
MŠ Hruštín | 78 | 88 | 89 | 90 | 87 |
MŠ Chlebnice | 29 | 34 | 33 | 39 | 41 |
MŠ Istebné | 42 | 43 | 42 | 36 | 43 |
MŠ Kraľovany | 9 | 8 | 13 | 12 | 14 |
Názov materskej školy | 2010/2011 | 2011/2012 | 2012/2013 | 2013/2014 | 2014/2015 |
MŠ Krivá | 18 | 24 | 23 | 21 | 23 |
MŠ Liesek | 73 | 86 | 92 | 91 | 93 |
MŠ Malatiná | 20 | 23 | 20 | 24 | 20 |
MŠ Medzibrodie nad Oravou | 20 | 21 | 23 | 20 | 20 |
MŠ Nižná | 106 | 106 | 107 | 103 | 107 |
MŠ Xxxxxxx Biely Potok | 22 | 24 | 24 | 25 | 25 |
MŠ Xxxxxxx Podzámok | 32 | 31 | 35 | 32 | 39 |
MŠ Oravská Poruba | 34 | 32 | 36 | 36 | 36 |
MŠ Párnica | 11 | 17 | 20 | 24 | 33 |
MŠ Podbiel | 37 | 45 | 46 | 48 | 41 |
MŠ Pribiš | 16 | 18 | 19 | 17 | 19 |
MŠ Pucov | 33 | 33 | 36 | 38 | 38 |
MŠ Sedliacka Dubová | 13 | 15 | 15 | 15 | 13 |
MŠ Suchá Hora | 37 | 46 | 49 | 46 | 43 |
MŠ Štefanov nad Oravou | 20 | 21 | 26 | 22 | 21 |
MŠ Trstená | 000 | 000 | 000 | 244 | 295 |
MŠ Tvrdošín | 305 | 308 | 316 | 304 | 305 |
MŠ Vyšný Xxxxx | 17 | 20 | 20 | 20 | 24 |
MŠ Veličná | 25 | 25 | 29 | 29 | 26 |
MŠ Vitanová | 46 | 46 | 43 | 45 | 47 |
MŠ Zábiedovo | 21 | 20 | 21 | 20 | 20 |
MŠ Zuberec | 74 | 67 | 70 | 72 | 66 |
MŠ Žaškov | 39 | 41 | 41 | 41 | 40 |
SPOLU | 2 277 | 2 389 | 2 416 | 2 453 | 2 556 |
Zdroj: ŠÚ SR, 2015
Na území partnerstva sa nachádza 31 základných škôl, z toho sú 3 cirkevné základné školy, ktoré sa sa nachádzajú v meste Dolný Xxxxx, Tvrdošín a Trstená. Zriaďovateľom cirkevných základných škôl je Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie. Na území pôsobí aj jedna súkromná základná škola v okresnom meste Dolný Xxxxx. Ostatné školy sú štátne, buď v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Základné školy sa nenachádzajú v trinástich obciach, ktorými sú Sedliacka Dubová, Pribiš, Oravská Poruba, Horná Lehota, Medzibrodie nad Oravou, Bziny, Osádka, Veličná, Jasenová, Pokryváč, Leštiny,
Xxxxxxx Biely Potok x Xxxxxxxx nad Oravou. Žiaci z týchto obcí navštevujú základné školy v susedných obciach resp. v najbližšom meste. Základné školy v školskom roku 2014/2015 navštevovalo 7 127 žiakov s počtom tried 387.
Vplyvom demografických zmien dochádza aj na riešenom území k postupnému znižovaniu počtu žiakov navštevujúcich ZŠ, ako i k znižovaniu počtu samotných ZŠ (tabuľka 1M). Celkovo na územnej pôsobnosti partnerstva počet žiakov za posledných 5 rokov klesol takmer o 6,87 % na súčasných 7 127 žiakov.
Na základných školách sa vyučujú cudzie jazyky: anglický, nemecký, ruský, francúzsky a taliansky. Okrem základného vzdelania na jednotlivých školách môžu deti po vyučovaní navštevovať aj rôzne záujmové krúžky. Vo väčšine škôl je pomerne dobré technické vybavenie. Školy sú vybavené počítačovými miestnosťami, jazykovými učebňami, interaktívnymi tabuľami, dataprojektormi či videoprojektormi, tlačiarňami, skenermi, TV a majú prístup na internet. Nezastupiteľné miesto má na základných školách aj profesia asistent učiteľa, ktorý sa podieľa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie zdravotných a sociálnych bariér žiaka, resp. viacerých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pri zabezpečení výchovno-vzdelávacieho procesu. Na základných školách v riešenom území pôsobí 19 asistentov učiteľa.
Tabuľka č. 1M: Vývoj počtu žiakov základných škôl na území MAS Orava, o.z.
Názov základnej školy | 2010/2011 | 2011/2012 | 2012/2013 | 2013/2014 | 2014/2015 |
ZŠ Brezovica (1. - 9. roč.) | 151 | 151 | 150 | 145 | 137 |
ZŠ Čimhová (1. - 4. roč.) | 53 | 52 | 55 | 54 | 53 |
ZŠ Dolný Xxxxx | 2 226 | 2 241 | 2 204 | 2 180 | 2 181 |
ZŠ Dlhá nad Oravou(1. - 9. roč.) | 185 | 179 | 175 | 192 | 174 |
XX Xxxxxxx (1. - 9. roč.) | 167 | 163 | 151 | 154 | 147 |
ZŠ Hladovka (1. - 9. roč.) | 254 | 243 | 236 | 229 | 237 |
ZŠ Hruštín (1. - 9. roč.) | 000 | 000 | 000 | 346 | 328 |
ZŠ Chlebnice (1. - 9. roč.) | 261 | 249 | 223 | 208 | 203 |
ZŠ Istebné (1. - 9. roč.) | 112 | 108 | 115 | 121 | 113 |
ZŠ Krivá (1. - 4. roč.) | 38 | 33 | 29 | 26 | 29 |
ZŠ Liesek (1. - 9. roč.) | 374 | 383 | 377 | 377 | 365 |
ZŠ Malatiná (1. - 9. roč.) | 112 | 106 | 108 | 103 | 105 |
ZŠ Nižná (1. - 9. roč.) | 448 | 441 | 424 | 418 | 408 |
ZŠ Xxxxxxx Podzámok (1. - 9. roč.) | 192 | 191 | 181 | 167 | 154 |
ZŠ Párnica (1. - 4. roč.) | 21 | 15 | 13 | - | - |
Názov základnej školy | 2010/2011 | 2011/2012 | 2012/2013 | 2013/2014 | 2014/2015 |
ZŠ Podbiel (1. - 4. roč.) | 52 | 51 | 52 | 54 | 59 |
ZŠ Pucov (1.- 4. roč.) | 55 | 53 | 56 | 48 | 45 |
ZŠ Suchá Hora (1.- 4. roč.) | 78 | 77 | 85 | 93 | 92 |
ZŠ Trstená | 917 | 875 | 872 | 860 | 845 |
ZŠ Tvrdošín | 899 | 862 | 823 | 835 | 813 |
ZŠ Vyšný Xxxxx (1.-4. roč.) | 18 | 18 | 15 | 21 | 12 |
XX Xxxxxxxx (1. - 9. roč.) | 152 | 142 | 139 | 134 | 137 |
ZŠ Zábiedovo (1. - 4. roč.) | 43 | 39 | 34 | 36 | 38 |
ZŠ Zuberec (1. - 9. roč.) | 319 | 316 | 315 | 311 | 312 |
ZŠ Žaškov (1. - 9. roč.) | 159 | 149 | 149 | 149 | 140 |
SPOLU | 7 653 | 7 493 | 7 330 | 7 261 | 7 127 |
Zdroj: ŠÚ SR a UIPS, 2015
Okrem uvedených základných škôl sú na riešenom území zriadené 3 špeciálne základné školy so zameraním na výchovu a základné vzdelávanie pre mentálne, telesne a kombinovane postihnuté deti a mládež regiónu s rôznym stupňom a druhom mentálneho postihnutia. V Dolnom Kubíne je špeciálna ZŠ pre žiakov s mentálnym postihnutím v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, s ťažkým 3 viacnásobným postihnutím, s autizmom. Taktiež sa v meste Dolný Xxxxx nachádza ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení - ŠZŠ a v meste Tvrdošín ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení. Zriaďovateľom všetkých troch ŠZŠ je Okresný úrad Žilina. Špeciálne základné školy v školskom roku 2014/2015 navštevovalo 55 žiakov s počtom tried 7.
Tabuľka č. 1N: základné umelecké školy v školskom roku 2014/2015 na území partnerstva
Názov ZUŠ | Miesto | Zriaďovateľ | Počet žiakov |
Základná umelecká škola | Dolný Xxxxx | Mesto Dolný Xxxxx | 737 |
Základná umelecká škola | Dolný Xxxxx | Mesto Xxxxx Xxxxx | 000 |
Súkromná ZUŠ | Chlebnice | Xx. Xxxxxxxx Xxxxx | 194 |
Základná umelecká škola | Nižná | Obec Nižná | 449 |
Základná umelecká škola | Trstená | Mesto Trstená | 505 |
Súkromná ZUŠ | Tvrdošín | Xxxxxx Xxxxxx | 222 |
Základná umelecká škola | Tvrdošín | Mesto Tvrdošín | 419 |
Zdroj: vlastné spracovanie, 2015
Na území partnerstva MAS Orava sa nachádza osem stredných škôl, ktoré navštevuje 3 025 žiakov a štyri gymnáziá, ktoré navštevuje 1 464 žiakov. Prehľad základných ukazovateľov o stredných školách a gymnáziách nám priblíži tabuľka č. 1O.
Tabuľka č. 1O: Zoznam stredných škôl v území MAS Orava, o.z.
Stredné školy | Počet tried | Počet žiakov |
SOŠ polytechnická Dolný Xxxxx | 15 | 296 |
Stredná zdravotnícka škola Dolný Xxxxx | 11 | 246 |
SOŠ Dolný Xxxxx | 28 | 667 |
Obchodná akadémia Dolný Xxxxx | 14 | 329 |
Súkromná SOŠ Dolný Xxxxx | 10 | 110 |
Spojená škola (SOŠ Technická, SOŠ Umelecká) Nižná | 29 | 664 |
SOŠ Lesnícka Tvrdošín | 10 | 231 |
Spojená škola-Stredná priemyselná škola Tvrdošín | 18 | 482 |
Gymnázium P. O. Hviezdoslava Dolný Xxxxx | 19 | 504 |
Cirkevná SŠ - Gymnázium Dolný Xxxxx | 7 | 134 |
Gymnázium X. Xxxxxxx Trstená | 26 | 615 |
Gymnázium Tvrdošín Tvrdošín | 11 | 211 |
Zdroj: Vlastné spracovanie, 2015
3.1.6.Zdravotníctvo
Zdravotnícka infraštruktúra na území MAS Orava, o.z. je tvorená sieťou zariadení prevádzkovaných verejnými i neverejnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zdravotný stav obyvateľov Slovenska vrátane obyvateľov riešeného územia nie je veľmi priaznivý. Úzko súvisí so socioekonomickým postavením obyvateľstva, demografickým vývojom obyvateľstva a vybavenosťou územia infraštruktúrou. Ovplyvňuje ho predovšetkým životný štýl, zhoršená kvalita životného prostredia, nezamestnanosť a sociálna situácia. Nepriaznivá veková situácia lekárov primárneho kontaktu (všeobecný lekár pre dospelých a všeobecný lekár pre deti a dorast) bude čoraz viac limitujúcim faktorom dostupnosti k primárnej zdravotnej starostlivosti. Pri analýze súčasného stavu so zreteľom na výstupy, sme vychádzali najmä zo súčasného počtu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (všeobecných lekárov pre dospelých, lekárov pre deti a dorast, gynekológov a stomatológov).
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov žijúcich na území verejno-súkromného partnerstva MAS Orava, o.z. je zabezpečená prostredníctvom zdravotných stredísk, ktoré poskytujú najmä všeobecnú zdravotnú starostlivosť pre miestnych obyvateľov (tabuľka 1P).
Tabuľka č. 1P: Infraštruktúra zdravotnej starostlivosti na území MAS Orava, o.z.
Obec | Zariadenie / Poskytované služby |
Dlhá nad Oravou | Obvodné zdravotné stredisko (Obvodný lekár, Detská lekárka, Stomatológ) |
Habovka | Obvodné zdravotné stredisko (Detský lekár, Stomatológ, Prvá pomoc SČK) |
Hruštín | Obvodné zdravotné stredisko (Obvodný lekár, Detská lekárka) |
Istebné | Obvodné zdravotné stredisko (Detská lekárka, Stomatológ, Obvodný lekár) |
Nižná | Obvodné zdravotné stredisko (Detská lekárka, Obvodný lekár, Gynekológ, Stomatológ, Psychologická poradňa) |
Xxxxxxx Podzámok | Obvodné zdravotné stredisko (Detská lekárka, Stomatológ Obvodný lekár) |
Párnica | Obvodné zdravotné stredisko (Stomatológ, Obvodný lekár) |
Sedliacka Dubová | Zdravotnícke zariadenie (prvá pomoc SČK) |
Suchá Hora | Zdravotnícke zariadenie (prvá pomoc SČK) |
Tvrdošín | Zdravotnícke stredisko: (Pediater, Odborný lekár, 2 x Stomatológ, 2 x Praktický lekár pre dospelých, Gynekológ) Ambulancie (Stomatológ, 2 x Pediater Ambulancia klinickej imunológie a alergológie, Gynekológ) |
Zuberec | Obvodné zdravotné stredisko (Detská lekárka, Stomatológ, Obvodný lekár, Stomatológ) |
Zdroj: Vlastné spracovanie, 2015
Lekárne sa okrem miest Dolný Xxxxx, Tvrdošín a Trstená nachádzajú v obciach Nižná, Zuberec, Hruštín, Párnica, Xxxxxxx Podzámok, Istebné a Dlhá nad Oravou. Pre obyvateľov
územia MAS Orava, o.z. zabezpečuje komplexnú zdravotnú starostlivosť nemocnica s poliklinikou MUDr. L.N. Jégeho Dolný Xxxxx. Nemocnica poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť pre spádovú oblasť okresu Dolný Xxxxx a nadregionálnu ústavnú a odbornú ambulantnú starostlivosť pre región Orava. V NsP je poskytovaná 24-hodinová pohotovostná služba. Dolnooravská NsP XXXx. X. Xxxxxx Jegého Dolný Xxxxx má spádovú oblasť 68 630 obyvateľov, celkový počet lôžok v nemocnici je 300, z toho počet akútnych lôžok 250, priemerná doba hospitalizácie je 4,75 dňa. Percento operovateľnosti v nemocnici v Dolnom Kubíne dosahuje 71 %, čo je najviac v rámci nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne je z celkového počtu 78 lekárov, počet lekárov so špecializáciou 56, bez špecializácie 22. Pre obyvateľov riešeného územia poskytuje zdravotnú starostlivosť aj Hornooravská NsP Trstená, ktorá má spádovú oblasť 64 338 obyvateľov, celkový počet lôžok v nemocnici je 272, z toho akútnych lôžok je 198, priemerná doba hospitalizácie je 4,85 dňa. Z hľadiska vzdelanostnej úrovne je z celkového počtu 81 lekárov, počet lekárov so špecializáciou 46, bez špecializácie 35.
3.1.7. Mimovládne organizácie a združenia
Mimovládne neziskové, neštátne organizácie (nadácie, občianske združenia a ďalšie právne formy neziskových združení) sú dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti. Vďaka svojej pružnosti a schopnosti inovácie dokážu rýchlo a s pomerne malými nákladmi riešiť závažné sociálne problémy, ktoré by inak vyžadovali značné finančné prostriedky. Navyše sústreďujú svoje úsilie na nepopulárne skupiny v spoločnosti, ktoré sú pre trh nezaujímavými. Takýchto skupín je v našej spoločnosti veľmi veľa, ide predovšetkým o týrané a zneužívané deti, deti a mládež s poruchami správania, týrané a zneužívané ženy, chorí, starí, opustení, umierajúci, bezdomovci, recidivisti, nezamestnaní, chudobní, utečenci a migranti. Význam mimovládnych organizácií a združení má progresívny trend pre riešené územie. Spoločenský život na území partnerstva je pestrý, potreby občanov okrem obecných a mestských úradov zabezpečujú združenia a neziskové organizácie (ďalej MVO - tabuľka 1R). Najviac spoločenských organizácií je v meste Dolný Xxxxx 198 občianskych združení a 14 neziskových organizácií, v meste Trstená sa nachádza 46 občianskych združení a 3 neziskové organizácie, v meste Tvrdošín 49 občianskych združení. Tieto organizácie vyvíjajú bohaté a pestré portfólio aktivít pre obyvateľov žijúcich na danom území. Miestne organizácie a združenia svojou činnosťou prispievajú v prvom rade k prehĺbeniu kultúrnych hodnôt a zachovaniu ľudových tradícií a zvyklostí. Ide najmä o aktívne športové kluby, telovýchovné jednoty, spevácke a folklórne súbory, dobrovoľný hasičský zbor a mnohé ďalšie verejnoprospešné organizácie. Najatraktívnejší na území MAS Orava, o.z. je folklórny súbor ORAVAN, folklórna skupina z
Brezovice a folklórny súbor Skorušina, ktorí sú takmer pravidelnými účastníkmi mnohých domácich i zahraničných folklórnych festivalov.
Tabuľka č. 1R Združenia a neziskové organizácie na území MAS Orava, o.z.
Obec | Organizácia | Obec | Organizácia |
Krivá | - Športový strelecký klub M. R. Štefánika - Telovýchovná jednota Družstevník | Veličná | - Veličianske ochotnícke divadlo a spevácka skupina Studnička - Spevácka skupina Čečina - Dobrovoľné dolno-oravské združenie záchrany a pomoci - Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania - Občianske združenie Orava Dolná |
Sedliacka Dubová | - Dubova Colonorum - Farská charita - DHZ - TJ Družstevník, Klub dôchodcov | Istebné | - OŠK, DHZ, PZ, Jednota dôchodcov Slovenska - VW club Slovakia - Dobré ráno - Delta klub LAA Istebné |
Xxxxxxx Podzámok | - Eko-Centrum, o.z - DHZ, FC Telovýchovná jednota - Klub lyžiarov - lesníkov Slovenska - Ľudia proti hendikepu - Ornitologický klub pri Oravskom múzeu - Podzámoček, Rada Oravy - TJ Slávia - Záujmové združenie "DIEŤA" - Zväz telesne postihnutých, Spolok dôchodcov | Kraľovany | - FOLKLÓRNA SKUPINA KRAĽOVANČAN - HK TIGRE, TJ LOKOMOTÍVA SEZ - Klub orientačného behu - Rybársky spolok, Tenisový klub |
Dlhá nad Oravou | - Jednota dôchodcov - FLAP - Jazdecký klub HÚŠŤ - Športový klub - TJ Družstevník, DHZ | Pokryváč | - TJ Partizán |
Chlebnice | - DRACO - klub historického šermu - Poľovnícke združenie Háj - Roľnícke združenie - Telovýchovná jednota Tatran Chlebnice | Leštiny | - Artikulárny kostol Leštiny,o.z. - Jazdecký klub Ďatelinka Leštiny, občianske združenie - Obecný futbalový klub |
Obec | Organizácia | Obec | Organizácia |
Malatiná | - TJ Poľana Malatiná - Klub slovenských turistov PAJTA - PZ, DHZ - Folklórne súbory - Skalka, Grúnik x Xxxx - Bunka Jednoty dôchodcov Slovenska | Brezovica | - Cyklo klub - Folklórna skupina z Brezovice - Futbalový klub Oravan Brezovica - TJ Oravan |
Pucov | - Hokejový klub - Športový klub Pucov, klub vzpieračov - Sport team | Čimhová | - DHZ - Obecný športový klub Čimhová - Vjecna - ČIMO |
Pribiš | - Obecný športový klub Pribiš, DHZ - Urbárske pozemkové spoločenstvo - Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Davčovka - Poľovnícke združenie Mladá hora | Hladovka | - Občianske združenie Prameň - Miestný spolok červeného kríža - DHZ |
Oravská Poruba | - FRČKA o.z., - INFA o.z. - OPNET - Oravský kajak tím - TJ Družstevník | Habovka | - Občianske združenie ZLOM - Xxxxx Xxxxx agentúra - Občianske združenie Habovský Kardan - Občianske združenie Stará cesta - TJ Blatná |
Horná Lehota | - DHZ - Harmónia - centrum pre rodinu a sociálnu starostlivosť - TJ Družstevník - Široň - divadelný súbor | Liesek | - Folklórny súbor Skorušina - Materské centrum ANJELIČKOVO - MLADÝ HASIČ - STANIČIARIK - TJ Sokol |
Párnica | - Kynologický klub ORAVA Párnica - Športový klub Párnica - DHZ - Folklórny súbor Xxxxxxxx - TJ Družstevník - Párnický KST | Xxxxxxx Biely Potok | - Nádej pre Šimonka, o.z. - TJ Tatran |
Obec | Organizácia | Obec | Organizácia |
Medzibrodie nad Oravou | - DHZ - SČK - TJ Družstevník - Folklórna skupina ROVIENCA | Podbiel | - CYKLOTURISTICKÝ KLUB PODBIEL - Hokejový klub - Občianske združenie STARÍ SLOVANIA - Spolok majiteľov dreveníc Bobrova raľa - Telovýchovná jednota Športový klub Podbiel - Vedecko-kultúrne centrum na Orave - Združenie ľudovej obnovy tradícií Oravy |
Bziny | - Obecný športový klub | Suchá Hora | - Združenie Jednotlivo hospodáriacich roľníkov a agropodnikateľov Suchá Hora - Združenie majiteľov poľovných pozemkov Suchá Hora - DHZO Sucha Hora, Červený kríž |
Hruštín | - Priatelia prírody a športu, n. o. v likvidácii - Hruštínsky paintballový klub - OŠK - OFF ROAD KLUB HRUŠTÍN - Orava Fénix - Rodinné centrum Motýlik - Základná organizácia technických športov Hruštín | Štefanov nad Oravou | - Dobrovoľný hasičský zbor v Hornom Štefanove - Dobrovoľný hasičský zbor v Dolnom Štefanove - Poľovnícke združenie JAVOR - Divadelná spoločnosť Vendo - Občianske združenie "Zvedavá včielka" - Občianske združenie Máj 2004 |
Vyšný Xxxxx | - SČK, DHZ, TJ Sokol - Poľovnícke združenie XXXXXX - Cech remeselných tradícií - Deti v pohybe, Kubínska Labka - LESOSPOL | Vitanová | - TJ Družstevník - P - SPORT - DHZ |
Osádka | - Spoločenstvo VEĽKÝ CHOČ | Zábiedovo | - Futbalový klub Zábiedovo - Zábiedovčík, DHZ |
Žaškov | - DHZ - Obecný futbalový klub - ACTIVLAB TEAM ŽAŠKOV, - EXPRES SLOVNAFT team, Moto team Žaškov - Slovenská umelecká agentúra - Združenie pre kultúru - Trnkári zo Žaškova | Zuberec | - ARMARIA ORAVA - HAFIRY - Horská Služba ROHÁČE - Pre rozvoj obce Zuberec - Spolok západotatranských horských vodcov - Roháče - Športový klub Tatry - Telovýchovná jednota Roháče Zuberec |
Obec | Organizácia | Obec | Organizácia |
- Združenie cestovného ruchu Západné Tatry - Zuberec | |||
Nižná | - TJ Nižná, HARLEKÝN, ORZNAK - "ZOEE" materské centrum - PRO LIFE STYLE - Chrámový zbor sv. Gála - Folklórny súbor ORAVAN - Futbalový klub Nižná - learn & see - centrum pre rozvoj technického myslenia mládeže - Motocross klub Rubanka, združenie motoristického športu Nižná - Občianske združenie LOD - Oravan senior - Oravské tenisové centrum - Pro arte - SNOW-BIKE KLUB - SOCIATEAM - Športový klub ORAVAMAN - Strelecký klub Ostražica - Združenie Downovho syndrómu na Orave - Združenie technického a vedeckého rozvoja Oravy | ||
Zdroj: vlastné spracovanie, 2015
Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu. V praxi to znamená, že najčastejším predmetom činnosti združenia obcí sú oblasti: sociálne veci, starostlivosť o životné prostredie, miestna doprava, školstvo, kultúra a miestny cestovný ruch. Svojou činnosťou združenie obcí napomáha využiť svoj prirodzený potenciál na dosiahnutie hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozvoja územia, spoločne vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí. Mesto Dolný Xxxxx, Tvrdošín a Trstená aktívne spolupracujú s okolitými obcami, ale aj so vzdialenejšími obcami z iných okresov SR. Môžeme teda skonštatovať, že sa aktívne zapájajú do spolupráce s aktérmi regionálneho rozvoja i aktérmi zo zahraničia. Na riešenom území MAS Orava, o.z. sa nachádza 10 záujmových združení právnických osôb.
Tabuľka č. 1S: Xxxxxxxx združenia právnických osôb na území MAS Orava, o.z.
Združenie miest a obcí Dolná Orava |
Združenie miest a obcí Horná Orava |
Mikroregión Oravská vrchovina - Združenie obcí |
Agentúra pre regionálny rozvoj SEVER |
Cezhraničné združenie ORAVICE - WITOV |
Klaster ORAVA |
Klaster Oravaregion |
MIKROREGIÓN ORAVA |
Oravské záujmové združenie Spoločenstiev vlastníkov bytov |
Spoločenstvo združenej prevádzkovej budovy č. 2051/8 |
Združenie organizácií správy a údržby ciest v SR |
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, OcÚ, 2015
3.2 Sociálna infraštruktúra - sociálna politika a sociálne služby
Poskytovanie sociálnych služieb na úrovni SR vymedzuje zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovaní sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Hlavnými činnosťami sociálnych služieb sú opatrovateľské, rehabilitačné, terapeutické a poradenské procesy, ktoré sa nezaobídu bez ľudského vzťahu, odbornej profesionality personálu, ošetrovateľskej a opatrovateľskej technológie a v neposlednom rade bez profesijnej etiky. Cieľom poskytovania sociálnych služieb je rozpoznať a vyplniť čo najkvalitnejšie požiadavky prijímateľov sociálnych služieb a v prípade zmenených potrieb rýchlo reagovať a odborne a kvalifikovane poskytnúť služby, ktoré si stav klienta vyžaduje. Jedným z cieľov poskytovania sociálnych služieb je aj prevencia vzniku, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie osôb, podporenie schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a prevenciu sociálneho vylúčenia, zabezpečenie podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Podľa najnovších štatistík, pripadne na každú druhú osobu v skupine generácie od 40 do 60 rokov najneskôr v roku 2050 jedna osoba staršia ako 80 rokov.
Rozvoj sociálnych služieb na území partnerstva je podmienený poskytovaním terénnej formy sociálnych služieb, ambulantnej formy, pobytovej formy SS a inej formy SS (ide o poskytovanie sociálnej služby telefonicky alebo použitím telekomunikačných technológií), podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava. Na
riešenom území sú poskytované sociálne služby prevažne prostredníctvom zariadení sociálnych služieb zriadených:
- Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) – verejní poskytovatelia sociálnych služieb v zriadení ŽSK,
- obcami/mestami - verejní poskytovatelia sociálnych služieb zriadení obcou/mestom alebo
- neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb (cirkevné organizácie, nadácie, neziskové organizácie, občianske združenia a iné záujmové združenia zriadené inou osobou ako VÚC alebo obec).
Zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja reprezentuje jeden Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov a jeden Domov sociálnych služieb a zariadenie núdzového bývania, ktoré sa nachádzajú v meste Dolný Xxxxx. V zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je aj Centrum sociálnych služieb ORAVA, ktoré sa nachádza v meste Tvrdošín. Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb na riešenom území MAS Orava, o.z. zabezpečujú tlmočnícku službu (Dolný Xxxxx), denný stacionár (Žaškov), nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu a základné sociálne poradenstvo (Tvrdošín, Trstená). Môžeme teda povedať, že v riešenom území prevláda poskytovanie pobytových sociálnych služieb nad ambulantnými a terénnymi sociálnymi službami, čo svedčí aj o počte kapacít v jednotlivých zariadeniach. Je to dôsledkom dlhoročného vývoja sociálnych služieb na Slovensku, zameraného na aktuálne potreby občanov.
Na území partnerstva MAS Orava, o.z. sa nachádza aj Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti – ADOS CHARITAS, ktorá poskytuje komplexné zdravotnícke, sociálne a duchovné služby v domácnosti na odbornej úrovni prostredníctvom skúsených zdravotných sestier v domácom prostredí. Zriaďovateľom je Spišská katolícka charita. Prehľad o jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb, druhom poskytnutia sociálnej služby, formou poskytovania sociálnej služby a prehľad o počte kapacít nám priblíži tabuľka č. 1T a tabuľka č. 1U.
Tabuľka č. 1T: Infraštruktúra zariadení sociálnych služieb na území MAS Orava, o.z.
Obec/Mesto | Názov inštitúcie, adresa | Druh služby | Forma poskytovania SS | Kapacita zariadenia |
Dolný Xxxxx | Nocľaháreň STOP - ŠANCA | Nocľaháreň | Pobytová - ročná | 24 |
Tvrdošín | Centrum sociálnych služieb ORAVA | Zariadenie pre seniorov | Pobytová - ročná | 1 |
Dolný Xxxxx | Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb | Špecializované zariadenie | Xxxxxxxx - ročná | 58 |
Obec/Mesto | Názov inštitúcie, adresa | Druh služby | Forma poskytovania SS | Kapacita zariadenia |
Tvrdošín | Centrum sociálnych služieb ORAVA | Špecializované zariadenie | Pobytová - ročná | 97 |
Špecializované zariadenie | Pobytová - ročná | 24 | ||
Dolný Xxxxx | Domov sociálnych služieb a zariadenie núdzového bývania | Útulok | Pobytová - ročná | 16 |
Zariadenie núdzového bývania | Pobytová - ročná | 16 | ||
Dolný Xxxxx | Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb | Domov sociálnych služieb | Pobytová - ročná | 20 |
Tvrdošín | Centrum sociálnych služieb ORAVA | Domov sociálnych služieb | Pobytová - ročná | 30 |
Domov sociálnych služieb | Pobytová - ročná | 2 | ||
Dolný Xxxxx | Zariadenie opatrovateľskej služby | Zariadenie opatrovateľskej služby | Pobytová - ročná | 24 |
Dolný Xxxxx | Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb | Zariadenie pre seniorov | Pobytová - ročná | 40 |
Dolný Xxxxx | Domov sociálnych služieb a zariadenie núdzového bývania | Základné sociálne poradenstvo | Pobytová - týždenná | 42 |
Základné sociálne poradenstvo | Ambulantná | |||
Tvrdošín | Občianske združenie MISIA MLADÝCH | Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu | Ambulantná | 30 |
Trstená | PRIJATIE n.o. | Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu | Ambulantná | 20 |
Dolný Xxxxx | KOTVA I | Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu | Ambulantná | 36 |
Tvrdošín | Školská jedáleň pri ZŠ Xxxxx Xxxxxxxxx | Jedáleň | Ambulantná | |
Trstená | PRIJATIE n.o. | Základné sociálne poradenstvo | Ambulantná | |
Hruštín | Denné centrum | Denné centrum | Ambulantná | 20 |
Dolný Xxxxx | Komunitné centrum | Komunitné centrum | Ambulantná | 10 |
Dolný Xxxxx | Denné centrum | Denné centrum | Ambulantná | 120 |
Dolný Xxxxx | Jedáleň | Jedáleň | Ambulantná | |
Dolný Xxxxx | Zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb | Základné sociálne poradenstvo | Ambulantná | |
Tvrdošín | Centrum sociálnych služieb ORAVA | Domov sociálnych služieb | Ambulantná | 12 |
Obec/Mesto | Názov inštitúcie, adresa | Druh služby | Forma poskytovania SS | Kapacita zariadenia |
Dolný Xxxxx | Domov sociálnych služieb a zariadenie núdzového bývania | Domov sociálnych služieb | Ambulantná | 42 |
Trstená | Denný stacionár | Denný stacionár | Ambulantná | 6 |
Tvrdošín | Občianske združenie MISIA MLADÝCH | Základné sociálne poradenstvo | Ambulantná | |
Xxxxxx | Xxxxxxx jedáleň pri Materskej škole | Jedáleň | Ambulantná | |
Žaškov | Denný stacionár | Denný stacionár | Ambulantná | 13 |
Zdroj: CRPSS, 2015
V súvislosti so starnutím populácie sa okrem zvýšenej potreby inštitucionalizovanej starostlivosti očakáva rozšírenie terénnych sociálnych služieb. Súčasné trendy dávajú do popredia rastúcu dôležitosť domácej a komunitnej dlhodobej starostlivosti. Terénna forma poskytovania sociálnych služieb na území partnerstva je zabezpečená prostredníctvom opatrovateľskej služby, prepravnej služby, tlmočníckej služby, jedálne, komunitného centra a terénnej sociálnej služby krízovej intervencie.
Opatrovateľská služba na území MAS Orava, o.z. je poskytovaná v 17 obciach a 3 mestách, prostredníctvom 5 neverejných poskytovateľov opatrovateľskej služby, zvyšok je v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest. Počet osôb, ktoré si vyžadujú opatrovateľskú starostlivosť v regióne neustále narastá aj v súvislosti s negatívnym demografickým trendom. Dostupnosť terénnej opatrovateľskej služby je v území nedostatočná, čo je v rozpore s trendmi EÚ a strategickými zámermi MPSVR SR v tejto oblasti. Výkon týchto služby v súčasnosti čiastočne nahrádzajú samosprávy obcí, ktoré však nemajú na výkon týchto činností dostatočné materiálno-technické ani personálne kapacity (tabuľka č.1U). Podľa opakujúcich sa vyjadrení zástupcov obcí, dôvodom pre takéto znižovanie rozsahu poskytovanej opatrovateľskej služby, v čase keď sa dopyt po sociálnych službách zvyšuje, je nedostatok finančných zdrojov. V zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Dolný Xxxxx sa poskytuje aj prepravná služba špeciálne upraveným vozidlom s nájazdovou plošinou, polohovateľným kreslom a fixáciou invalidného vozíka. Prepravná služba je najviac využívaná v kombinácii so sprievodom na lekárske vyšetrenie.
Súčasná situácia v smere poskytovania adekvátnych služieb je do určitej miery poznačená významnými nedostatkami v sieti služieb a výkonu opatrení, a to v zmysle dostupnosti, rôznorodosti a kapacitne dostatočného zastúpenia v rámci riešeného územia. Určité možnosti
riešenia tohto stavu ponúka využitie voľných objektov v obciach, ktoré sú vhodné pre zriadenie rôznych typov sociálnych služieb.
Tabuľka č. 1U: Subjekty na území MAS Orava, o.z. poskytujúce terénne sociálne služby
Subjekt | Druh služby |
Združenie zdravotne postihnutých Oravy, o.z. | Základné sociálne poradenstvo |
Občianske združenie MISIA MLADÝCH | Základné sociálne poradenstvo |
PRIJATIE n.o. | Základné sociálne poradenstvo |
Obec Pribiš | Opatrovateľská služba |
Obec Pucov | Opatrovateľská služba |
Obec Malatiná | Opatrovateľská služba |
Obec Madzibrodie nad Oravou | Opatrovateľská služba |
Obec Bziny | Opatrovateľská služba |
Obec Vyšný Xxxxx | Opatrovateľská služba |
Obec Hruštín | Opatrovateľská služba |
Obec Veličná | Opatrovateľská služba |
Xxxxxxx Xxxxxxxxx | Opatrovateľská služba |
Mesto Tvrdošín | Opatrovateľská služba |
Stredisko Evanjelickej DIAKONIE, Domov sociálnych služieb - ARCHA | Opatrovateľská služba |
Agentúra FÓRUM ŽIVOTA, o.z. | Opatrovateľská služba |
Obec Párnica | Opatrovateľská služba |
Obec Dlhá nad Oravou | Opatrovateľská služba |
Obec Chlebnice | Opatrovateľská služba |
Mesto Dolný Xxxxx | Opatrovateľská služba |
Obec Xxxxxxx Podzámok | Opatrovateľská služba |
Xxxxxxx Xxxxxxx | Opatrovateľská služba |
Obec Istebné | Opatrovateľská služba |
Obec Krivá | Opatrovateľská služba |
Obec Horná Lehota | Opatrovateľská služba |
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi | Opatrovateľská služba |
Obec Vitanová | Opatrovateľská služba |
Mesto Trstená | Opatrovateľská služba |
Obec Nižná | Opatrovateľská služba |
Mesto Dolný Xxxxx | Prepravná služba |
Mesto Dolný Xxxxx | Jedáleň |
Mesto Tvrdošín | Jedáleň |
Subjekt | Druh služby |
Mesto Dolný Xxxxx | Komunitné centrum |
Obec Bziny | Terénna sociálna služba krízovej intervencie |
Mesto Dolný Xxxxx | Terénna sociálna služba krízovej intervencie |
Zdroj: CRPSS, 2015
3.3 Kultúrne, historické a prírodné zdroje
Región partnerstva na základe etnografických výskumov spadá do stredoslovenskej kultúrnej oblasti, horského kultúrneho areálu. Hlásenie sa k regionálnej identite je na území oravského regiónu obzvlášť silné, dodnes si Oravci pripomínajú a oslavujú svoj pôvod aj mimo regiónu v podobe oravských plesov, oravských krojovaných plesov, oravských veselíc. Dodnes je Orava známa syrovými výrobkami z ovčieho mlieka ale aj súknom vyrábaným z ovčej vlny (posledná dielňa na výrobu súkna na Slovensku sa nachádza v Oravskom Bielom Potoku). Ďalšími významnými zamestnaniami na Orave boli drevorubačstvo a spracovávanie dreva (výroba šindľov, tesárstvo, kolárstvo), pltníctvo (Tvrdošín, Nižná nad Oravou, Xxxxxxx Podzámok), ktoré okrem splavovania dreva, slúžilo aj ako vnútorný i zahraničný obchod. Oravské výrobky sa vďaka pltníctvu predávali do Maďarska, Srbka a ďalej na Balkán), kamenárstvo, výrobky z kameňa a sochárstvo ( Bziny, Medzibrodie, Xxxxxxx Biely Potok, Pucov) kováčstvo, hrnčiarstvo (trstenská keramika). Región partnerstva tvorí prevažne slovenské obyvateľstvo. Jeho najšpecifickejšou etnografickou skupinou sú Gorali, ktorí obývajú hornú časť partnerstva (Suchá Hora, Hladovka).
Hudobný a tanečný prejav kultúry na území MAS v súčasnosti reprezentuje 14 detských folklórnych súborov, 20 folklórnych skupín, 3 spevácke folklórne skupiny, 16 ľudových hudieb a 6 detských ľudových hudieb. Divadelná tvorba v podobe neprofesionálneho ochotníckeho divadla má zastúpenie v niekoľkých kolektívoch. Kreatívny priemysel v podobe remeselnej výroby prezentuje 63 výrobcov, najväčšiu časť tvoria rezbári, práca s drevom a keramikári, ďalej sú to sochári, zvonkári, výroba a úprava textílií, čipkárstvo, ľudová výšivka, modrotlač, medovnikárstvo. Výtvarnou, filmovou, fotografickou a hlavne grafickou tvorbou sa aj vďaka pôsobeniu strednej Spojenej školy v Nižnej, kde sa prednáša propagačná grafika, venuje najväčší počet zástupcov kultúrneho sektora.
Z najdôležitejších kultúrnych podujatí, tvoriacich podstatnú časť prezentácie regiónu možno uviesť Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci (v tomto roku sa konal 40. ročník podujatia), Medzinárodný festival valaskej kultúry Bačovské dni v Malatinej, Podbielanské folklórne slávnosti v Podbieli, Mrkvárske hody v Pribiši, Párnickô švábkobraňá v Párnici, Vianočný
jarmok tradičných remesiel v Dolnom Kubíne, Tradičné jarmoky remesiel v Trstenej, Festival dychových hudieb Trstenská krídlovka, Vidiečanova Habovka v Habovke, Preteky psích záprahov v Zuberci, Bielopotocký kameň (medzinárodné stretnutie sochárov v Bielom Potoku), Hviezdoslavov Xxxxx, rezbárske, fotografické a maliarske plenéry na rôznych miestach partnerstva, výstavy výtvarníkov v Oravskej galérií, Oravskom kultúrnom stredisku, Mestskom kultúrnom stredisku, Dolný Xxxxx, Galéria Xxxxx Xxxxxxxxx v Tvrdošíne a výstavy konané v dome kultúry v Trstenej. Možnosti prezentácie hlavne ľudovej architektúry ale aj programových pásiem, tradičných remesiel i moderného umenia poskytuje Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová. Dominantou Oravy z historického a vďaka množstvu podujatí i kultúrneho hľadiska je Xxxxxxx hrad v Oravskom Podzámku, ktorý celoročne poskytuje širokú škálu historických expozícií, divadelných predstavení, hudobných koncertov. V regióne pôsobí Oravské múzeum, ktoré okrem Oravského hradu, skanzenu v Zuberci, spravuje múzeá dejateľov oravského regiónu ako je rodný dom Xxxxxxx Xxxxxxxx v Jasenovej, múzeum Xxxxx Xxxxxxxx Xxxxxxxxxxxx, literárna expozícia Xxxxx Xxxxxxxx Xxxxxxxxxxxx, Xxxxxxxxxxx knižnica a Forinov Dom v Dolnom Kubíne. V oblasti pôsobenia MAS Orava sa nachádza 256 objektov zapísaných v Registri kultúrnych pamiatok Pamiatkového ústavu Slovenska. Najviac z nich je sústredených v Oravskom Podzámku, Podbieli, Zuberci, Trstenej, Tvrdošíne a Dolnom Kubíne. Napríklad drevený artikulárny evanjelický kostol v Leštinách, ktorý je zapísaný v UNESCO, drevený artikulárny kostolík v Istebnom, gotický drevený kostolík v Tvrdošíne (tiež zapísaný v UNESCO), Františkova Huta (Podbiel), Ostrá x Xxxx skala nad Vyšným Kubínom (pohrebisko), kaštieľ Vyšný Xxxxx.
3.4 Ekonomické zdroje územia
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa výberového zisťovania pracovných síl zahŕňa všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Celkový počet zamestnaných je 47 147 obyvateľov.
Sledovaním počtu podnikov podľa OKEČ a priemernej nominálnej mzdy podľa OKEČ (tabuľka č. 1V) na území MAS v roku 2014 vidíme, že najviac podnikov v území spadalo do kategórie veľkoobchod a maloobchod (632 s nominálnou mzdou 609,5 €), ďalej nasledovalo odvetvie Xxxxxxxxx spolu (204 podnikov s nominálnou mzdou 842,5 €), treťou najpočetnejšou skupinou podnikov bol segment Stavebníctvo so 166 podnikmi a nominálnou mzdou 652 €.
Tabuľka č. 1V: Podniky podľa OKEČ a priemerná nominálna mzda na území
Názov | Počet podnikov podľa OKEČ | Priemerná nominálna mzda v € |
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov | 118 | 631 |
Názov | Počet podnikov podľa OKEČ | Priemerná nominálna mzda v € |
Priemysel spolu | 204 | 843 |
Priemyselná výroba | 183 | 842,5 |
Dodávka elektriny, plynu, pary | 6 | 1266,5 |
Dodávka vody, odpadové vody | 11 | 680 |
Stavebníctvo | 166 | 652 |
Veľkoobchod a maloobchod | 632 | 609,5 |
Doprava a skladovanie | 60 | 742 |
Ubytovacie a stravovacie služby | 66 | 602 |
Informácie a komunikácia | 48 | 765,5 |
Činnosti v oblasti nehnuteľností | 57 | D |
Odborné, vedecké a technické činnosti | 123 | 694,5 |
Administratívne a podporné služby | 62 | 459 |
Vzdelávanie | 7 | 815 |
Zdravotníctvo a sociálna pomoc | 85 | 848 |
Umenie, zábava a rekreácia | 18 | 511,5 |
Ostatné činnosti | 10 | 800 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015 D – dôverný údaj
Pokiaľ v území budeme sledovať počty podnikov podľa počtu zamestnancov v nich (tabuľka č. 1W), tak vidíme, že najväčšie zastúpenie majú podniky s počtom zamestnancov do 19 (1400 podnikov na území MAS), naopak najmenej je podnikov, v ktorých je viac ako 250 zamestnancov. Takých podnikov je na území MAS len 8. Taktiež je pomerne vysoký počet nezistených podnikov – až 160.
Tabuľka č. 1W: Podniky na území MAS Orava, o.z. podľa počtu zamestnancov (2014)
Veľkostná kategória | Počet podnikov |
0 – 19 zamestnancov | 1400 |
20 – 49 zamestnancov | 50 |
50 – 249 zamestnancov | 40 |
250 a viac zamestnancov | 8 |
nezistené | 160 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Najviac právnických osôb bolo v roku 2014 na území MAS evidovaných ako obchodné spoločnosti (1 486 právnických osôb), nasledovali rozpočtové organizácie (89 právnických osôb) a družstvá (38 právnických osôb – tabuľka č. 1X). Ostatných foriem bolo v roku 2014 až 860.
Tabuľka č. 1X: Právnické osoby podľa vybratých právnych foriem na území MAS
Právna forma | Počet právnických osôb |
obchodné spoločnosti | 1486 |
družstvá | 38 |
rozpočtové organizácie | 89 |
príspevkové organizácie | 12 |
ostatné | 860 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, 2015
Poľnohospodárstvo
Ekonomickú silu partnerstva v oblasti poľnohospodárstva nám dobrým spôsobom demonštruje aj zloženie, resp. charakter pôdy v dotknutom území. Takáto klasifikácia nám poskytuje informácie o využívaní pôdneho zdroja (tabuľka č. 1Y). Ako môžeme vidieť, tak najväčšie zastúpenie majú lesné pozemky (404,83 km2 – 44,5 % celkovej rozlohy územia), po nich nasledujú trvalé trávnaté porasty (342,13 km2 – 37,6 % celkovej rozlohy územia) a tretím najrozšírenejším druhom je orná pôda (55,48 km2). Chmeľnice ani vinice sa v území nenachádzajú. Orná pôda zaberá 55,48 km2, čo predstavuje len 5,6 % rozlohy územia partnerstva.
Územie partnerstva je známe svojou tradíciou výroby syrárskych a mliekarenských výrobkov a špecialít akými sú korbáčiky, uzlíky, oštiepky a množstvo iných syrárskych výrobkov, ktorých výroba zamestnáva nemalý počet obyvateľov, prevažne na vidieku, kde má táto tradícia silné korene. Nemalý počet pracovných miest vytvárajú remeselné služby a drobné živnostenské služby, ktorými je región tiež známy. Sú tu zastúpení hrnčiari, košíkari, drotári, tkáči oravských kobercov, výrobcovia fujár, stolári, murári, modrotlač, korytári, mäsiari a podobne. Poľnohospodárska výroba bola na vidieku zameraná prevažne na pestovanie zemiakov (Orava je tradičným zemiakárskym regiónom), pestovaním cukrovej repy, ovsa, jačmeňa. Dôležitou úlohou v zložke hospodárstva bol a aj v súčasnosti je chov hospodárskych zvierat takzvanej veľkej päťky (ošípané, hovädzí dobytok, kozy, ovce a kone) práve vďaka veľkej výmere trvalo trávnatých porastov a klimatickým podmienkam Oravy
Tabuľka č. 1Y: Výmera územia a využitie pôdy v partnerstve MAS Orava, o.z.
Druh pôdy | Výmera v km2 |
orná pôda | 55,48 |
chmeľnice | 0 |
vinica | 0 |
záhrada | 4,49 |
Druh pôdy | Výmera v km2 |
ovocný sad | 1,35 |
trvalý trávnatý porast | 342,13 |
lesný pozemok | 404,83 |
vodná plocha | 31,83 |
zastavaná plocha a nádvoria | 30,34 |
ostatná plocha | 38,53 |
Zdroj: xxxxxxxx.xxxxxxxxxx.xx, (stav k 31.12.2014)
Priemysel a podnikanie
Najvýznamnejší zamestnávatelia na území partnerstva poskytujú pracovné miesta prevažne v strojárskom, elektrotechnickom, kovoobrábacom, pridruženom automobilovom a hutníckom priemysle. Sú to napríklad nasledovné podniky (počty zamestnancov neuvádzame, nakoľko sa jedná o neustále sa meniaci ukazovateľ): Panasonic Trstená, OFZ Istebné – Široká, Miba Sinter Slovakia Dolný Xxxxx, Dolnooravská nemocnica s poliklinikou v Dolnom Kubíne, Nemocnica s poliklinikou Trstená, COOP Jednota Trstená, Paderteg Slovakia Tvrdošín, XPS Slovakia Nižná, LKT Trstená, Pekárne Rusina, Klauke Dolný Xxxxx, Hoval Istebné, SEZ Dolný Xxxxx, Xxxx Xxxxxxx Tribometal, Bourbon automotive Dolný Xxxxx, Elkop Dolný Xxxxx, Metalsint Dolný Xxxxx, Kovohuty Dolný Xxxxx, VD Oravan, Zlieváreň Zábrež, Amico drevo Xxxxxxx Podzámok, OVP Trstená, Matsushita Electronic Components Trstená, Elkond Trstená, Tvrdošínska mliekáreň, Oravamilk Leštiny, EDM Nižná. Veľký počet z týchto firiem má sídlo v troch priemyselných zónach, ktoré by sme mohli definovať do troch miest: na území mesta Dolný Xxxxx (32,1 ha), Tvrdošín - Trstená a obce Nižná (22,7 ha). Nezamestnanosť na území partnerstva bola popisovaná v demografickej analýze územia.
3.4.1 Cestovný ruch
Sledované územie spadá v rámci regionalizácie cestovného ruchu Slovenska do Oravského regiónu. Tento sa ďalej člení na subregióny. Sú to subregióny: Oravská priehrada, Roháče, Xxxxxxx Podzámok – hrad, Oravská Magura.
Región partnerstva je destináciou, ktorá disponuje potenciálom turistických hodnôt, ubytovacích, stravovacích, informačných a ďalších doplnkových služieb. Ich správnym a vhodným spojením do atraktívnych produktov a zabezpečením ich vhodnej prezentácie na trhu cestovného ruchu sa môže stať región MAS rovnako atraktívnym ako ktorákoľvek iná turistická oblasť na Slovensku či v Európe. MAS Orava, o.z. je neustále sa rozvíjajúci región, pričom cestovný ruch tejto oblasti vychádza hlavne so silných historických, kultúrnych
a geografických hodnôt. Disponuje totiž nielen lokalizačnými predpokladmi, ale i historickým, kultúrnym či ľudským potenciálom, ktoré mu dávajú predpoklad uspieť na trhu s produktmi cestovného ruchu. Avšak za predpokladu vytvorenia komplexných balíčkov služieb, resp. uceleného produktu cestovného ruchu v širšom kontexte pre všetky segmenty cestovného ruchu.
Lokalizačné predpoklady územia
Cestovný ruch sa orientuje na využívanie kultúrno-historických kapacít vidieckej, ale aj mestskej zóny (Trstená, Dolný Xxxxx, Tvrdošín) formou kultúrneho a mestského turizmu. Región je taktiež známy ako lokalita uprostred hôr, ktorá ponúka návštevníkom mnoho príležitostí na využitie voľného času, či už je to turistika, lyžovanie alebo iné alternatívne formy trávenia voľného času. Turistická sezóna je v letnom a aj zimnom období, kedy najviac návštevníkov navštívi lyžiarske centrá (Kubínska hoľa, Vasiľovská hoľa, Šport Centrum Lučivná – Párnica, Lyžiarske centrum Habovka, SKI centrum Brezovica, Lyžiarske stredisko Oravská Magura – Racibor, Roháče – Spálená, SKI centrum Nižná, SKIPARK Janovky Zuberec, SKI centrum Brezovica, Meander Ski Park Oravice, Skicentrum Vitanová, Zuberec – Milotín, Zverovka – Spálená, Lyžiarske stredisko Habovka a Pdobiel), Oravskú priehradu, Xxxxxxx hrad, dva akvaparky (Aquarelax Dolný Xxxxx a Meander park Oravice) a termálne kúpalisko (Oravice), múzeá, galérie, Xxxxxxx hrad. Ďalším z významných lokalizačných faktorov je lesnatosť územia, sklon reliéfu, takisto aj expozícia lyžiarskych svahov. Spomedzi lokalizačných faktorov, ktorých je v opisovanom území taktiež dostatok, možno uviesť vodné plochy, či už prírodné alebo umelé (Oravská priehrada, Roháčske plesá) a aj cyklotrasy, ktoré sú určené pre zdatných a menej zdatných cyklistov, vedú krásnou oravskou prírodou a je ich z roka na rok čoraz viac. Oravská priehrada sa využíva v letnej sezóne, ako priestor na pešiu turistiku po okolí priehrady, kúpanie, jachting, bicyklovanie, člnkovanea, windsurfingu, či rybolov, ako aj ďalšie vodné športy a atrakcie. Najnavštevovanejšou letnou atrakciou Oravskej priehrady sú vyhliadkové plavby loďou. Taktiež je tu množstvo významných a menej významných jaskýň a vodopádov, o ktorých existencii má informácie len málo obyvateľov, a preto sú perspektívnou formou pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v oblasti (48 jaskýň a 23 vodopádov). Územie partnerstva ponúka vyžitie aj prostredníctvom extrémnejších foriem športu. Sú to napríklad možnosti horolezectva v Roháčoch a Vyšnom Kubíne, splavy rieky Oravy, windsurfing a množstvo vodných športov na Oravskej priehrade, paragliding, downhill. Do lokalizačných predpokladov môžeme zaradiť takisto aj kultúrne a architektonické pamiatky, akými sú napríklad Xxxxxxx hrad, Múzeum v Zuberci, dva drevené kostolíky zapísané v UMESCO (Trstená a Leštiny), kaplnky a iné sakrálne stavby v území. Veľmi významnú
úlohu pri lokalizačných faktoroch zohrávajú aj kultúrne podujatia. Spomedzi nich môžeme spomenúť Podroháčske folklórne slávnosti, Medzinárodný festival valaskej kultúry - Bačovské dni v Malatinej, Podbielanské folklórne slávnosti v Podbieli, Mrkvárske hody v Pribiši, Párnickô švábkobraňá v Párnici, Vianočný jarmok tradičných remesiel v Dolnom Kubíne, Tradičné jarmoky remesiel v Trstenej, Festival dychových hudieb Trstenská krídlovka, Vidiečanova Habovka v Habovke, Preteky psích záprahov v Zuberci, Bielopotocký kameň (medzinárodné stretnutie sochárov v Oravskom Bielom Potoku), rezbárske, fotografické a maliarske plenéry na rôznych miestach partnerstva, najrôznejšie lokálne obecné slávnosti ako napríklad: dni obcí, fašiangové slávnosti, lyžiarske prechody, hasičské slávnosti a súťaže, plesy a mnoho ďalších podujatí, ktoré majú ako regionálny, tak aj nadregionálny význam.
Vzhľadom na charakter územia Oravy je nevyhnutná existencia Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá sídli v Dolnom Kubíne (náčelníctvo) a Zuberci (Západné Tatry Sever). Samozrejmosťou sú turistické informačné kancelárie (Turistické informačné centrum Trstená, Turistická informačná kancelária Dolný Xxxxx a Zuberec), ktorých úlohou je informovať o možnostiach ubytovania, stravovania, podujatiach a podobne.
Realizačné predpoklady územia
Až pôsobením realizačných predpokladov môžeme hovoriť o plne fungujúcom cestovnom ruchu. Do tohto typu predpokladov môžeme zaradiť pozemné komunikácie a všetky zariadenia, ktoré potrebuje účastník cestovného ruchu na rekreáciu (napríklad aj lanovky). Sledované územie má veľmi perspektívnu polohu pre rozvoj cestovného ruchu. Prechádzajú ním cesty E 77, cesta číslo 55 a 70, takisto železničná trať regionálneho významu č. 181. V relatívne malej vzdialenosti sa nachádzajú aj letiská – Žilina a Poprad. Taktiež letisko v Krakowe. Čo sa týka zariadení potrebných na vykonávanie cestovného ruchu, tak potrebám návštevníkov cestovného ruchu slúži niekoľko hotelov, penziónov, kempingov a ubytovaní v súkromí.
Počty a kapacity ubytovacích zariadení na území MAS Orava, o.z. (tabuľka č. 1Z) za sledované obdobie 2010 – 2014 klesli v regióne z pôvodných 160 v roku 2010 na 140 v roku 2014, s tým súvisí samozrejme aj pokles lôžok zo 4509 v roku 2010 na 4 362 v roku 2014 (pokles o 3,26%). Taktiež vidíme nepriaznivý vývoj aj v segmente stálych lôžok a poklese počtu izieb. Z hľadiska rozloženia týchto ubytovacích zariadení a lôžok môžeme konštatovať, že viac sa ich nachádza v okrese Tvrdošín.
Tabuľka č. 1Z: Vývoj počtu a kapacity ubytovacích zariadení na území MAS Orava, o.z. (2010 – 2014)
Xxx | Xxxxxxxxxx zariadenia | Xxxx | Xxxxx spolu | stále lôžka | príležitostné lôžka | Miesta na voľnej ploche |
2010 | 160 | 1625 | 4 509 | 4019 | 490 | 860 |
2011 | 148 | 1 549 | 4 431 | 3 956 | 475 | 860 |
2012 | 167 | 1 698 | 4 825 | 4 000 | 000 | 000 |
2013 | 151 | 1 607 | 4 585 | 4 018 | 567 | 860 |
2014 | 140 | 1 523 | 4 362 | 3 801 | - | 160 |
Zdroj. ŠÚ SR, 2015
Počet návštevníkov na území MAS Orava, o.z. (graf č. 4) mal v prvých troch rokoch sledovania pozitívny trend, kedy došlo k nárastu návštevníkov (aj domácich aj zahraničných) z pôvodných 60 204 na 71 420 návštevníkov v roku 2012. Po tomto roku sledujeme už len negatívny vývoj počtu návštevníkov (či už domácich alebo zahraničných). V roku 2014 zaznamenávame najnižšie hodnoty návštevníkov (len 36 549 domácich a 18 309 zahraničných návštevníkov) zo všetkých piatich rokov sledovania (54 858 návštevníkov), čo predstavuje pokles oproti roku 2010 o 8,88 %. Ak však vezmeme ako referenčný rok 2012, tak je to pokles až o - 24,2 % počas troch rokov, čo je veľmi výrazný pokles. Celkový nárast návštevníkov v Žilinskom kraji za obdobie 2010 až 2014 prestavuje hodnotu 11,7%.2
80 000
Graf č. 4: Vývoj počtu návštevníkov na území MAS Orava, o.z. (2010 - 2014)
60 000
40 000
20 000
37 213
37 884
43 510
36 549
0
2010
2011
2012
2013
2014
domáci
zahraniční
18 309
22 887
23 609
22 991
24 741
46 686
Sledovaním vývoja počtu prenocovaní (graf č. 5) vidíme ako nárast počtu prenocovaní domácich návštevníkov, tak aj zahraničných návštevníkov od roku 2010 do roku 2012 (čo kopíruje aj rast počtu stálych lôžok uvedených v tabuľke vyššie). Po roku 2012 nastáva pokles počtu prenocovaní v obidvoch zložkách návštevníkov až na 100 635 domácich prenocovaní a len 44 872 zahraničných prenocovaní v roku 2014 (vývoj taktiež kopíruje pokles stálych lôžok v regióne).
2 Zdroj: ŠÚSR
Graf č. 5: Vývoj počtu prenocovaní na území MAS Orava, o.z. (2010 - 2014)
200 000
150 000
100 000
50 000
0
2010
2011
2012
2013
2014
domáci
zahraniční
100 635
116 885
121 070
103 502
100 216
44 872
62 883
61 620
60 760
65 482
Zdroj: ŠÚ SR, 2015
Analýzou odkiaľ do nášho regiónu prichádza najviac zahraničných turistov vidíme, že v roku 2014 bolo TOP 5 zahraničných návštevníkov z nasledovných krajín (graf č. 6): Česká republika, Poľsko, Litva, Nemecko x Xxxxx. Priemerný počet prenocovaní v roku 2014 bol na území MAS 2,6 noci.
8 000 | Graf | č. 6: TOP 5 krajín zahraničného cestovného ruchu | ||
6 000 | 7 260 | |||
4 000 | ||||
2 000 | 3 203 3 156 | |||
0 | 779 | |||
Česká republika | Poľsko Litva | Nemecko | Rusko | |
Zdroj: ŠÚ SR, 2015
Selektívne predpoklady územia
Tieto predpoklady nám hovoria o tom, kto a ako často sa môže cestovného ruchu zúčastniť a z akého dôvodu sa cestovného ruchu zúčastňuje. V letných mesiacoch trávi obyvateľstvo regiónu svoj voľný čas na záhradách alebo chatkách. Niektorí z nich navštevujú Xxxxxxx hrad, Vodnú nádrž Oravská priehrada, rôzne kultúrne podujatia a taktiež obľubujú turistické výlety do okolia. Tento druh voľnočasovej aktivity vykonávajú ako počas pracovného dňa, tak aj cez víkendy. V zimných mesiacoch navštevujú niekoľko lyžiarskych stredísk, klziská v mestách, veľkej obľube sa teší bežecké lyžovanie, ktoré má na území partnerstva priam ideálne podmienky pre rozvoj a podobne.
Pokiaľ budeme hovoriť o pasívnom cestovnom ruchu, tak u obyvateľstva regiónu prevláda navštevovanie oblastí Stredozemného mora počas letných mesiacov (snáď aj z toho dôvodu, že tieto destinácie sú finančne nenáročné). V zimných mesiacoch sa niektorí obyvatelia vydávajú do lyžiarskych stredísk v rakúskych Alpách, prípadne poľskej strany Tatier. Selektívne predpoklady sú úzko spojené s hustotou obyvateľstva, vekovou štruktúrou obyvateľstva, jeho kúpyschopnosťou, celkovými sociálnymi pomermi, vzdelaním, vlastníctvom auta alebo objektu cestovného ruchu, priemerného mesačného príjmu rodiny a podobne.
Trendy v cestovnom ruchu záujmového územia MAS Orava, o.z.
Najnovšie trendy v oblasti cestovného ruchu by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov:
- neustále skracovanie dĺžky dovolenky, viac kratších dovoleniek do roka (predĺžené víkendy),
- zvyšuje sa dopyt po dovolenkách na objednávku, vplýva na to aj väčšia možnosť používania informačných technológií a tzv. Generácia Y,
- nárast záujmu o nehotelové ubytovanie (penzióny, kempy, ubytovanie v súkromí..),
- rastie počet turistov v poproduktívnom veku, čomu treba prispôsobiť aj ponuku,
- aktívne prežitie dovoleniek: cykloturistika, adrenalínové športy (rafting, bungee jumping, jet boating, tandemový sky diving, hipoturistika...),
- neustály nárast foriem cestovného ruchu, akými sú agroturistika a vidiecky cestovný ruch,
- tematicky zamerané náučné okruhy (pivná cesta, cesta remesiel, cesta tradičnej kuchyne a výrobkov...),
- hipoturistika, animoterapia,
- kongresový a wellness cestovný ruch,
- lyžovanie a letná turistika v kombinácii napríklad s wellness a podobne,
- predstava ideálnej dovolenky (7-14 dňovej) - kombinácia hôr a kúpania v regiónoch a návštev hradov, múzeí, kultúrno - historických pamiatok,
- znižovanie počtu ubytovacích zariadení, lôžok a izieb,
- znižovanie počtu prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov v sledovanom území,
- priemerné výdavky obyvateľa regiónu na domáci dovolenkový pobyt síce rastú, sú však neustále v priemere až trojnásobne nižšie ako výdavky na dovolenkový pobyt v zahraničí,
- záujem zahraničných návštevníkov sa sústreďuje na zimné športy v lyžiarskych strediskách, dovolenky na horách a pri vode, wellness pobyty, poznávanie pamiatok,
- nárast mobility a dopytu po požičovniach áut, motocyklov a bicyklov.
- význam kamenných cestovných agentúr klesá, balíky služieb budú stále viac nakupované cez internet,
- nutnosť identifikácie regiónu partnerstva ako jednotného a uceleného produktu cestovného ruchu (spoločná značka kvality a pod, zľavové karty, jedna vstupenka platí do viacerých zariadení.),
- v oblasti zimných športov je významný nárast rekreačného bežeckého lyžovania,
- výrazné tendencie posilňovať cykloturistiku aj na medzištátnej úrovni (najmä s Poľskom).
3.5. Popis doteraz realizovaných aktivít v území, ich význam, prípadné nedostatky
Časť týchto informácií je už uvedená v časti “Doterajší rozvoj územia”. Najvýznamnejšie aktivity (ktoré majú celoúzemný dopad, prípadne benefit z takýchto investícií budú využívať viaceré zložky obyvateľstva) sú nasledovné:
- vybudovanie Aquarelaxu v Dolnom Kubíne,
- vybudovanie účelovej komunikácie v priemyselnom parku v Dolnom Kubíne,
- realizácia pozemkových úprav v samosprávach partnerstva,
- rekonštrukcia svetelných zdrojov v obciach a mestách partnerstva,
- rekonštrukcie miestnych komunikácií a technickej infraštruktúry (kanalizácie, ČOV, chodníky, vodovody, rekonštrukcie a zatepľovanie verejných budov, výstavba multifunkčných ihrísk, inštalácia kamerových systémov, úprava vodných tokov a odvodnenie obcí, revitalizácie námestí a parkov...),
- vybudovanie systému vodozádržných zariadení na území partnerstva,
- vybudovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu, vybudovanie bioplynovej stanice Tvrdošín
- revitalizácia skládky odpadu v Širokej,
- budovanie infraštruktúry v okolí akvaparkov v Oraviciach, Dolnom Kubíne a lyžiarskych strediskách partnerstva MAS,
- výstavba R3 na území partnerstva, budovanie cyklotrás a náučných chodníkov.
Význam všetkých týchto investičných akcií má nielen lokálny charakter, no sú dôležité pre rozvoj opisovaného regiónu ako celku, pretože prinášajú zvýšenie komfortu ako miestnemu obyvateľstvu, tak aj návštevníkom zo Slovenska a zahraničia. Jeden z hlavných nedostatkov pri
realizovaní aktivít je ten, že samosprávy partnerstva veľmi málo spoločne postupovali pri riešení projektových zámerov (napríklad v sociálnej oblasti alebo v oblasti ochrany životného prostredia a majetku osôb). Väčšinou sa snažili vyriešiť si svoju situáciu individuálnym prístupom, bez možnosti vzájomnej kooperácie pri riešení častokrát spoločných problémov v území.
3.6. SWOT analýza
Tabuľka č. 2A: SWOT analýza (oblasť vidieckeho cestovného ruchu)
Silné stránky | Slabé stránky |
- výhodná geografická poloha na medzinárodnom rozhraní, ktorá predstavuje výborné možnosti pre cezhraničnú spoluprácu, - spoločná hranica s významným zdrojovým zahraničným trhom CR (Poľskou republikou), - z hľadiska regionalizácie cestovného ruchu patrí územie do Oravského regiónu, ktorý má prevažne národný význam (región II. kategórie zo IV. možných), - región má charakter prevažne vidieckeho charakteru, - región je bohatý na kultúru, tradície, zvyky, gastronómiu - vysoká lesnatosť územia (vhodné podmienky pre rozvoj drobného lesného hospodárstva, zber lesných plodov, hubárčenie, silvituristika), - kontrastný reliéf partnerstva (lúka – les, vodná plocha – kopce, kotliny – vysoké končiare Západných Tatier), - autentickosť prírodného potenciálu v území (do partnerstva zasahujú národné parky, chránená krajinná oblasť, národných prírodných rezervácii, prírodných rezervácii, chránených areálov, prírodných pamiatok, lokalít NATURA 2000), - dobre vybudovaná a značená sieť turistických trás a chodníkov, vhodné podmienky pre horskú a vysokohorskú turistiku, extrémne športy (skalolezectvo, rafting, splavy, downhill a podobne), - silná koncentrácia lyžiarskych stredísk (ich dĺžka ako aj rôzna náročnosť), čo predstavuje výborné podmienky pre zjazdové a bežecké lyžovanie, ako aj pre skialpinizmus, - existencia dvoch akvaparkov a termálneho kúpaliska periodicky sa opakujúce podujatia športového, kultúrneho a spoločenského charakteru s národným i medzinárodným významom, - vhodné lokalizačné a realizačné podmienky pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, agroturistiky a cykloturistiky, - udržiavanie tradícií, folklóru, ľudovej architektúry a neustály nárast záujmu o všetky formy kultúrneho dedičstva najmä medzi mladými ľuďmi, - existujúca sieť niekoľkých turistických informačných kancelárií, - 48 jaskýň a 23 vodopádov dotvárajúce krajinoobrazársky ráz vidieka v partnerstve - existencia rybníkov - pokles počtu prenocovaní domácich a zahraničných návštevníkov, - absencia bezpečných cyklotrás a cyklochodníkov (nemotorová doprava) a s tým súvisiacej doplnkovej infraštruktúry | - konkurencieschopnosť a kvalita poskytovaných služieb, ktorá sa odráža v nepomere medzi kvalitou poskytovaných služieb a cenou, - nedostatok doplnkových služieb s celoročným využitím, ktoré by dosahovali európsky štandard, ako aj potreba vylepšenia produktov pre zážitkový cestovný ruch, - chýbajúca koncepčná marketingová stratégia, značka a imidž destinácie ako celku, - z hľadiska priemernej dĺžky pobytu návštevníkov prevládajú krátkodobé pobyty, - ponúkané balíky služieb je potrebné inovovať za účelom zvýšenia kvality európskeho štandardu, častokrát slabá jazyková vybavenosť pracovníkov v cestovnom ruchu, - odliv mladých mozgov z regiónu, ktorí majú skúsenosti v poskytovaní služieb a cestovnom ruchu, - chýbajúci jednotný informačný, rezervačný a distribučný systém na regionálnej úrovni, - absencia medzinárodných hotelových reťazcov (predstavujú trvalú značku kvality) i napojenia hotelov na medzinárodné informačné a rezervačné systémy, - spolupráca subjektov zainteresovaných na rozvoji vidieckeho cestovného ruchu v území ešte stále nie je v ideálnom stave a mala by v budúcnosti napredovať, - chýbajúce vyhliadky, odpočívadlá a ďalšia doplnková infraštruktúra cestovného ruchu (odpadkové koše, stojany na bicykle, informačné tabule, smerové tabule, značenia a podobne), - absencia medzinárodného letiska priamo v regióne, - pokles domácich a zahraničných návštevníkov po roku 2012 |
Príležitosti | Ohrozenia |
- predpoklady pre celoročné využitie ponuky cestovného ruchu v území, - vhodné predpoklady pre zavedenie efektívneho destinačného manažmentu, - pohostinnosť a ochota miestneho obyvateľstva podieľať sa na cieľavedomom rozvoji cestovného ruchu, - vhodné podmienky pre rozvoj cezhraničnej spolupráce s Poľskou republikou v rámci cyklodopravy a budovania infraštruktúry vidieckeho cestovného ruchu, so zameraním sa na poľskú klientelu, - dobudovanie R3, - vytváranie nových pracovných príležitostí v odvetví cestovného ruchu a vplyvom multiplikačného efektu aj v ostatných odvetviach hospodárstva, - podpora vzdelávania v cestovnom ruchu formou školení, rekvalifikačných kurzov a workshopov, - zavedenie karty zliav pre návštevníkov s cieľom poskytovať kvalitné komplexné služby za výhodnejšiu cenu, - snaha vytvárať nové produkty a aktivity pre vybrané segmenty, - možnosti spolupráce s okolitými OOCR (Orava, Liptov, Liptovský Xxx, Vysoké Tatry, Kysuce, Malá Fatra, Turiec - Kremnicko) ale aj medzi sebou navzájom (samosprávy partnerstva + podnikatelia v CR a službách), - zmeny v nákupnom správaní obyvateľov SR, viac krátkodobých pobytov v roku, rast záujmu o zdravý životný štýl, pobyt v prírode, horách, ochutnanie a zažitie pravej domácej kultúry a podobne, - termálne pramene v Oraviciach, Oravská priehrada, - lepšie využitie kultúrneho potenciálu sakrálnych a svetských stavieb v mestách a obciach, - využitie súčasného trendu návratu k pôvodným zvykom, tradíciám, ku starej kuchyni, ku zážitkom v urbánnom prostredí s jeho históriou a aktivitami vykonávanými priamo v tomto prostredí, - rozvoj rodinnej rekreácie, - možnosti získania finančných zdrojov z EÚ, - podpora ubytovania v súkromí, - zvýšenie záujmu domáceho obyvateľstva o podnikanie vo vidieckom cestovnom ruchu - výstavba a rekonštrukcia ubytovacích a stravovacích zariadení + budovanie doplnkovej infraštruktúry, - prezentácia územia partnerstva ako jednotnej destinácie na výstavách a veľtrhoch CR, | - rast cestovateľských skúseností návštevníkov spôsobil rast ich očakávaní, preto častokrát vyžadujú vyššiu pridanú hodnotu za poskytnuté služby, - nedostatočný počet cestovných kancelárií a agentúr so zameraním na domáci, vidiecky a aktívny zahraničný (príchodový) cestovný ruch, - zaostávanie infraštruktúry cestovného ruchu za potrebami rozvoja cestovného ruchu v súlade s aktuálnym trendmi v cestovnom ruchu, - nepomer v počte vybudovaných náučných trás a chodníkov vo vzťahu k prírodným podmienkam destinácie, - cenová úroveň pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov (konkurencia na poľskej strane ponúka nižšie ceny), - sezónnosť vo využívaní zariadení cestovného ruchu, - nedostatočne spracovaný kalendár podujatí (respektíve jeho absencia), - potreba neustálej spolupráce subjektov zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu (destinačný manažment, marketing a branding destinácie a podobne), chýbajúca nadväznosť a kontinuita v prípade nosných produktových línií a ich napojení na ostatné doplnkové služby, - absencia napojenia regionálnych produktov destinácie na produkty ostatných okolitých destinácii (regiónov), - existencia tieňovej ekonomiky, - úzka špecifikácia produktu, väčšina podnikateľov ponúka veľmi podobné balíky služieb (absentuje jedinečnosť), - kvalita ciest druhej a tretej triedy i miestne komunikácie, - zimy bez snehu, - nekvalifikovaný a zle ohodnotený personál, - pretrvávajúci odliv mladých mozgov z regiónu, - ochranné ekologické a urbanistické limity v krajine, - nedostatok relevantných štatistických údajov pre potreby cestovného ruchu, |
Tabuľka č. 2B: SWOT analýza pre oblasť verejné služby
Silné stránky | Slabé stránky |
- fungujúca opatrovateľská služba spojená so základným sociálnym poradenstvom zo strany samospráv, - pravidelne uskutočňované stretnutia a posedenia s dôchodcami, - vysokokvalifikovaní a odborní zamestnanci pre prácu s prijímateľmi sociálnych služieb so špeciálnymi potrebami v zariadeniach, - kvalitné životné prostredie pre rozvoj siete zariadení sociálnych služieb, - existencia veľkého množstva občianskych združení a neziskových organizácií, ktorých hlavným cieľom je pomoc najrôznejším komunitám v regióne, - vysoký počet kvalifikovaného personálu v sociálnej politke | - poskytovanie zdravotníckych služieb, - nedostatok zariadení služieb starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, - z hľadiska humánnosti veľkokapacitné zariadenia sociálnej starostlivosti - neadresnosť, absolutizácia inštitucionálnej starostlivosti, - nedostatočné zabezpečenie poskytovania domácej opatrovateľskej služby, - nedostatočný rozvoj terénnych sociálnych služieb, - chýbajúce komunitné centrá v obciach, - nedostatok finančných zdrojov na komplexný prístup riešenia problematiky v sociálnej oblasti, - vyťažený sociálny pracovník riešiaci všetky problémy v obci resp. absencia kvalifikovaného pracovníka |
Príležitosti | Ohrozenia |
- rozvoj a využívanie dobrovoľníctva v sociálnych službách, - zvyšovanie kvalifikačných predpokladov záujemcov o prácu v sociálnej a komunitnej oblasti, - v rámci deinštitucionalizácie zosúladenie medicínskeho-sociálneho posúdenia občana s ŤZP. - vyvážiť stratégiu terénnych sociálnych služieb, ich dostupnosť, aby bola založená na kvalite a dostatočnej kontrole, - vznik nových MVO - poskytovanie nových nedostatkových služieb, ako podporné terénne odľahčovacie služby, agentúry osobnej asistencie, ambulantnú starostlivosť - vytvoriť priestor pre nové terénne služby, ambulantné služby, asistenciu, sprievodcovské služby, sprostredkovanie záujmovej činnosti - reformácia opatrovateľskej služby, - zintenzívnenie kooperácie medzi sektormi zdravotníctva a soc. služieb, - zvyšovanie súčinnosti sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, - záujem tretieho sektora vstupovať a aktívne sa zúčastňovať na riešení sociálnych problémov obyvateľstva, - zlepšenie stavu a rozvoj verejnej infraštruktúry | - nepriaznivý demografický vývoj populácie, - celkové starnutie obyvateľstva (starnutie potenciálnych prijímateľov sociálnych služieb a neformálnych opatrovateľov), - pretrvávajúci pokles finančných prostriedkov na sociálnu sféru a zdravotníctvo, - zhoršujúci sa zdravotný stav populácie, - segregácia zdravotne znevýhodnených ľudí v inštitucionálnej starostlivosti, - nárast sociálne vylúčených skupín obyvateľov – alkoholici, bezdomovci, drogovo závislí, osamelé matky s deťmi bez domova, - starnutie obyvateľstva, - nízka informovanosť obyvateľov o sociálnych službách, - udržateľnosť sociálnych služieb poskytovaných neverejnými poskytovateľmi, |
Tabuľka č. 2C: SWOT analýza pre oblasť podnikania
Silné stránky | Slabé stránky |
- existencia ekonomicky aktívneho obyvateľstva (viac ako 47 tisíc obyvateľov), - najviac podnikov je zastúpených vo veľkoobchode, maloobchode, priemysle a poľnohospodárstve s najvyššími nominálnymi mzdami, - dva podniky v TOP 50 zamestnávateľov Slovenska (Panasonic a Miba) – silné priemyselné podniky, - existencia tradičných remesiel a tradičných služieb, v ktorých je uskutočňované podnikanie, - existencia malých podnikov do 19 zamestnancov, - relatívne nízka nezamestnanosť na území partnerstva, - vysoký podiel lesnej pôdy a trvalých trávnatých porastov, - dobrá dopravná dostupnosť aj vo vzťahu k zahraničiu a iným regiónom Slovenska, - záujem súkromného a tretieho sektora v spojení so samosprávou zabezpečiť vznik nových pracovných miest a udržanie existujúcich pri realizácii nevyhnutnej diverzifikácie hospodárskych činností na území, - skúsenosti územia s využívaním vonkajších finančných zdrojov, - ochota miestnych občanov - podnikateľov investovať vlastné finančné zdroje, resp. využiť ponuku vonkajších zdrojov z EÚ, - tradícia v poskytovaní remeselných služieb a výrobkov. | - nedostatok finančných prostriedkov na rozvoj sociálnych služieb a ich udržateľnosť, - malý podiel poľnohospodárskej pôdy, - nedobudovaná R3, - existencia čiernej práce a šedej ekonomiky, - nedostatok finančných prostriedkov na začatie podnikateľskej činnosti, - slabá legislatívna podpora podnikania na vidieku, - odchod kvalitnej pracovnej sily do iných regiónov alebo do zahraničia, |
Príležitosti | Ohrozenia |
- rozvoj podnikateľskej infraštruktúry a sieťovanie podnikateľov, - rozvoj malého a stredného podnikania pre zvýšenie zamestnanosti, - priestor pre diverzifikáciu podnikateľských činností, - rozvoj poľnohospodárstva a farmárstva, - získavanie a podpora investorov, - prinášanie inovatívnych prvkov do podnikania, - likvidácia brownfields (Istebné a Široká), - prehĺbenie partnerstva a vzájomnej spolupráce všetkých sociálnych skupín na území, - realizácia inovatívnych metód spolupráce medzi verejným, súkromným a občianskym sektorom na území, - podpora zakladania mikrofiriem a rodinných podnikov v oblasti cestovného ruchu, ekologického poľnohospodárstva, využitia lesného fondu a rozvoja služieb, - podpora rozvoja vidieckeho cestovného ruchu, marketing a propagácia, - využívanie nenávratných finančných zdrojov EU, dotácií ŠR a rôznych grantov pre integrovaný rozvoj územia | - emigrácia obyvateľov územia do iných regiónov resp. do zahraničia, - nezáujem miestnych občanov zapojiť sa do integrovaného rozvoja územia, - neochota začať podnikateľskú činnosť, - legislatívne zmeny (daňovo - odvodové), - nezáujem občanov spájať sa do rôznych združení a organizácií pre zlepšenie podmienok života na území, - strata „vidieckosti územia“ v dôsledku rozvoja cestovného ruchu a vplyvu mesta na územie |
Tabuľka č. 2D: SWOT analýza pre oblasť vzdelávania a ochrany životného prostredia
Silné stránky | Slabé stránky |
- vysoký záujem rodičov o umiestnení detí do materských škôl, - dobrá spolupráca medzi MŠ a ZŠ, - záujem pedagogických zamestnancov o ďalšie vzdelávanie, odborný a kariérny rast, - kreativita a iniciatíva pedagogických zamestnancov, - dostatok kvalitných učebných pomôcok a hračiek v MŠ, - inovatívne aktivity na SŠ, - zapájanie sa do projektov, - proporcionálne rozloženie stredných škôl školských zariadení na území partnerstva, - na partnerskom území MAS Orava, o.z. sa nenachádza veľký počet MRK, o ich integráciu sa zaujímajú prevažne v meste Dolný Xxxxx, - početné zastúpenie mimovládnych organizácií a združení, - kvalitná práca mimovládnych organizácií, ktoré vťahujú občanov do diania v obci: folkl. súbory, telovýchovy, občianske združenia...) - nízky podiel vzniku sociálno-patologických javov, - kvalitné životné prostredie, - existencia množstva maloplošných chránených území, veľkoplošných chránených území, lokalít NATURA 2000, chránených stromov, - vysoká lesnatosť územia, - dobrý vplyv škôl a školských zariadení na formovanie environmentálneho vedomia a postoja žiakov k problematike životného prostredia, - hodnotné prírodné územie a zachovaná pôvodná krajina, - relatívne čisté ovzdušie a povrchové a podzemné vody, - existencia množstva chránených rastlín a živočíchov v katastrálnych územiach partnerstva, - prevádzkovaný funkčný systém zberu separovaných zložiek komunálneho odpadu, - prevádzkovaný funkčný systém zberu nebezpečných zložiek komunálneho odpadu, - dostatočné zdroje pitnej vody, výskyt minerálnych prameňov, - existencia historických krajinárskych parkov, - priaznivé podmienky pre intenzívnu diverzifikáciu poľnohospodárskej výroby | - nedostačujúci počet miest v materských školách, - nedostatok zariadení služieb starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, - postupné znižovanie počtu žiakov navštevujúcich ZŠ, ako i znižovanie počtu samotných základných škôl, - absencia vzdelávacích zariadení v mieste trvalého bydliska, - nedostatočné ohodnotenie pedagogických zamestnancov, - nedostatočná propagácia niektorých stredných škôl na verejnosti, - neatraktivita ponúkaných študijných a učebných odborov na stredných odborných školách, - obmedzené finančné prostriedky na rozvoj MŠ a ZŠ, - chýbajúce psychologické služby, - nedostatočná zdravotná osveta, - nedostatočná informovanosť o sociálnych službách obce, - existencia brownfields a starých environmentálnych záťaží v území - zvyšovanie dopravnej intenzity na komunikáciách, - chýbajúca infraštruktúra vodovodov a kanalizácií v partnerstve (aj ich zlý technický stav), - existencia čiernych skládok, - slabé environmentálne povedomie obyvateľov, - slabé využívanie existujúceho prírodného potenciálu, |
Príležitosti | Ohrozenia |
- zo strany rodičov záujem o kvalitnú výchovu a vzdelávanie ich detí, založené na princípoch dobrého partnerstva, - nové možnosti rozšírenia služieb starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, - cenová dostupnosť vzdelávacích zariadení, - v edukačnom procese využívať podporné inštitúcie a mimovládne neziskové organizácie, - realizácia investičných projektov za účasti podpory štrukturálnych fondov Európskej únie za účelom zlepšenia kvality poskytovaných sociálnych služieb. - možnosť využitia obecných novín, webových stránok obce/mesta na sociálne poradenstvo, prípadne informácie pre občanov, - umožniť subjektom na komunálnej úrovni participáciu na spoločnom riešení sociálnych potrieb komunity, - v rámci legislatívy zmeniť systém financovania sociálnych služieb t.j. prioritne zabezpečiť ich dostupnosť až potom verejnoprospešné služby, - zacieliť činnosti ochrany prírody na rozvoj biodiverzity v regióne, - zvýšenie lesnatosti územia a kontrastných foriem reliéfu, - zlepšenie systému zberu komunálneho odpadu a triedeného odpadu v území partnerstva, výstavba kompostovísk, bioodpadu, - rozvoj ekologického poľnohospodárstva, - zvyšovanie podielu využívania OZE smerom k ochrane ŽP, - dobudovanie kanalizácie, ČOV a dokončenie vodovodov v obciach | - nezáujem o umiestnenie detí do zariadenia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, - cenová nedostupnosť zariadení starostlivosti o dieťa do troch rokov, - zníženie kvality stredoškolského vzdelávania, - nepriaznivé demografický vývoj populácie, - nedostatok finančných prostriedkov na odmeňovanie pedagogických i nepedagogických zamestnancov, - obmedzené pracovné príležitosti a zhoršovanie sociálneho zázemia, - vysoké byrokratické zaťaženie vedenia školy a učiteľov, rozrastajúca agenda, - pre zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neisté finančné zabezpečenie mzdy asistenta, - obmedzenia v legislatívnych úpravách týkajúce sa 3. sektora, - odliv kvalifikovanej pracovnej sily z riešeného územia, - malý počet ponúkaných pracovných miest na trhu práce, - vysoký podiel chránených území v partnerstve, - neriešenie dopravnej situácie v regióne, - legislatívne zmeny v oblasti ochrany prírody a krajiny a vzdelávaní, - rozširovanie čiernych skládok, - zmenšovanie výmery chránených území, prípadne ich preklasifikovanie do nižších kategórií (stupňov ochrany) |
3.7. Identifikácia potrieb
Na základe vykonaného auditu zdrojov územia, dotazníkového prieskumu v samosprávach a výsledkov SWOT analýzy boli na území partnerstva identifikované kľúčové potreby územia, ktorých vyriešenie má najväčšiu prioritu a v rámci partnerstva dokážeme tieto potreby obslúžiť:
1. nedostatočná podpora vidieckeho cestovného ruchu (hoci sa v území nachádza veľa penziónov, ubytovania v súkromí aj veľkých ubytovacích zariadení a v posledných rokoch je citeľný nárast dopytu po trávení voľného času na vidieku, tak chýbajú kvalitné doplnkové služby (cyklotrasy, náučné chodníky, bežecké chodníky, komplexne spracované balíčky služieb pre jednotlivé segmenty účastníkov cestovného ruchu, tematicky zamerané cesty pre turistov, drobná infraštruktúra cestovného ruchu, zážitkové formy cestovného ruchu, ako sú tradičné zabíjačky, folklórne vystúpenia pre turistov, možnosť vyskúšať si niektoré dobové vidiecke remeslo, slabá reklama a prezentácia regiónu ako celku a podobne),
ktorými by sme boli schopní zdržať turistov v území dlhšie ako 2 noci (v súčasnosti je priemerný počet prenocovaní 2,6 noci) a zároveň ponúknuť také služby, vďaka ktorým by sa návštevníci vrátili do územia.
2. nedostatočná kvalita a úroveň rekreačnej infraštruktúry v území, nedostatok turistických informácií a informačných tabúľ, nedostatočné značenie na cykloturistických trasách, neexistencia infobodov v turistických lokalitách na verejné využitie,
3. nedostatok doplnkovej infraštruktúry pre turistov (odpočinkové miesta, prístrešky, stojany na bicykle a pod.),
4. nedostatočne realizované sociálne služby (spojené so starnutím obyvateľstva a zvyšovaním potrieb pre túto časť obyvateľov vo forme denných stacionárov, domovov dôchodcov, zriadenie sociálnych taxíkov; taktiež ale aj problematika materského školstva a zvyšovaním počtu žiakov no zároveň znižovaním počtu tried, chýbajúce zariadenia pre mládež a sociálne odkázaných občanov),
5. slabá podpora malého podnikania v oblasti poľnohospodárstva (nedostatočná podpora mladých poľnohospodárov a mladých farmárov, lesníkov napriek dostatku trvalo trávnatých porastov a lesnej pôdy a chuti mladých ľudí začať podnikať v hospodárstve, prílišné sústredenie na strojárenskú a hutnícku výrobu v regióne a na pridruženú automobilovú výrobu, čo malo za následok posunutie hospodárstva a farmárstva do úzadia; nedostatočná propagácia tradičných výrobkov regionálneho charakteru - korbáčiky, oštiepky, výroba cukrárenských výrobkov, drobné pivovary, výroba nápojov z ovocia, lisovanie a sušenie ovocia, výroba džemov, spracovanie mäsových výrobkov a mliekarenských výrobkov atď.),
6. nedostatočná podpora vzdelávania mladých podnikateľov v segmente spracovania poľnohospodárskych výrobkov, nízka úroveň inovácií vo výrobe a poskytovaní služieb (týka sa to hlavne zavádzania nových technológií do výroby a marketingu produktov, nedostatok rekvalifikačných kurzov pre začínajúcich podnikateľov), chýbajúca platforma pre výmenu informácií medzi miestnymi aktérmi a nedostatok podnikateľských iniciatív, absencia spolupráce a sieťovania pri príprave projektov.
7. slabá podpora malého podnikania (SZČO, malé a mikropodniky) v oblasti priemyselnej výroby a poskytovania služieb, ktorí vykonávajú podnikateľské aktivity v rámci tradičných remesiel regiónu – drotári, rezbári, hrnčiari, kováči, tkanie kobercov a textílií atď., v rámci služieb – krajčíri, obuvníci, kaderníci, drevárska výroba, stolárska výroba, výroba nábytku, výroba mydla, hodín a ďalších),
8. zlepšenie kvality a ochrany životného prostredia (na území partnerstva sa nachádza množstvo maloplošných, veľkoplošných chránených území, taktiež aj lokalít NATURA 2000, chránených stromov, jaskýň a vodopádov, ktoré si zaslúžia zachovanie pre budúce generácie; v neposlednom rade treba na území posilniť druhovú pestrosť a biodiverzitu rastlín a živočíchov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hodnoty životného prostredia; zámerom partnerstva je aj prinavrátenie dones už nevyskytujúcich sa rastlín a živočíchov do ich prostredia, v ktorom sa kedysi prirodzene vyskytovali; dôležitým krokom je aj podpora využívania obnoviteľných zdrojov v území a zvyšovanie povedomia o hodnote a kvalite životného prostredia pomocou vzdelávania detí školského veku, budovaním náučných chodníkov, vyhlasovaním rôznych environmentálnych súťaží a tvorbou najrozličnejších publikácií, brožúr a letákov, zvyšovaním aktivizácie občanov riešeného územia a trilaterálnou spoluprácou medzi samosprávami, neziskovými organizáciami a podnikateľskými subjektami).
Určením kľúčových potrieb územia je možné identifikovať tri strategické priority, ktorými je možné zlepšiť stav uspokojovanie týchto potrieb a prostredníctvom nich implementovať prístup LEADER/CLLD. V nadväznosti na stanovené potreby sú to v podmienkach partnerstva nasledovné priority:
• Podpora konkurencieschopnosti vidieckeho cestovného ruchu Oravy
• Kvalitné verejné služby a životné prostredie
• Zvýšenie zamestnanosti, podpora podnikania a inovácií
4. Strategický rámec
Základný rámec, vízia, strategický cieľ a priority stratégie CLLD vychádzajú z potrieb a priorít územia definovaných v analytickej časti dokumentu, zohľadňujúc ciele a disponibility opatrení Programu rozvoja vidieka SR a oprávnené aktivity Integrovaného regionálneho operačného programu. Stratégia miestneho rozvoja CLLD je pripravená ako integrovaný územný rozvojový dokument komplementárny vo vzťahu k RIÚS, sektorovým strategickým rozvojovým dokumentom v území a národným operačným programom. Väzba na lokálne potreby je preukázaná v návrhu jednotlivých opatrení, vrátane zdôvodnenia a opisu kauzality vo vzťahu k definovaným cieľom.
4.1. Definovanie vízie a strategického cieľa
Vízia regiónu MAS Orava, o.z. je vyjadrením predstavy a zámeru kam sa chce región posunúť v dlhodobom horizonte. Na spoločnej vízii sa zhodlo 96 predstaviteľov regiónu so zastúpením veľkého množstva sociálno-ekonomických partnerov verejného, súkromného i neziskového/mimovládneho sektora.
Vytvoriť identitu regiónu Oravy založenú na poskytovaní kvalitných služieb cestovného ruchu, efektívnych verejných službách a známy kvalitou svojich tradičných regionálnych produktov.
Strategickým cieľom regiónu je zlepšiť kvalitu života obyvateľov Oravy, zabezpečením vzniku nových udržateľných pracovných miest, vzdelávania a inovácií, dostupných a kvalitných verejných služieb a posilnením faktorov rozvoja v miestnych podmienkach, najmä v oblasti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Strategický cieľ je konkretizáciou víze na obdobie realizácie stratégie CLLD do roku 2023. Cieľ stratégie CLLD je v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020 ako aj s cieľmi PRV SR 2014-2020 a IROP 2014-2020, rešpektuje princípy inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Inteligentný rast je vyjadrený podporou inovácií a zavádzania nových technológií v podnikateľskom segmente, udržateľný rast podporou projektov s vysokou pridanou hodnotou vychádzajúc z lokalizačných predpokladov územia a jeho konkurenčných výhod a inkluzívny rast podporovaním hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti súbežne so zabezpečením sociálnej a územnej súdržnosti územia. Väzba na lokálne potreby je preukázateľná výstupmi z dotazníkových prieskumov, sumarizáciou vykonaného prieskumu pri zbere projektových zámerov z územia (131 prijatých projektových zámerov, objem 92 mil. Eur) a prirodzenými predpokladmi regiónu, ktoré vychádzajú z
územno-geografických, sociálno-ekonomických analýz sumarizovaných v SWOT analýze a v kap. 3.3. - Identifikácia potrieb.
4.2. Stanovenie priorít, špecifických cieľov a opatrení
Priority stratégie CLLD vychádzajú z potrieb územia (kap. 3.3. - Identifikácia potrieb) a SWOT analýzy územia, reflektujúc faktory rozvoja, príležitosti, lokalizačné predpoklady a výhody územia regiónu Oravy. Strategický cieľ je dosiahnuteľný naplnením 3 špecifických cieľov (okrem ŠC v PO4: Efektívny chod MAS). Špecifické ciele reagujú na priority územia (definované a štruktúrované v podkapitole č. 3.3 analytickej časti) a prispievajú k nasledovným fokusovým oblastiam PRV, resp. špecifickým cieľom IROP:
PO 1 Podpora konkurencieschopnosti vidieckeho cestovného ruchu Oravy
‣ ŠC 1.1 Rozvoj a zvýšenie potenciálu cestovného ruchu v regióne Oravy prostredníctvom investícií do verejnej infraštruktúry vidieckeho cestovného ruchu a podporou podnikania a
marketingu v oblasti poskytovania služieb cestovného ruchu.
- Identifikované potreby: ŠC 1.1. reaguje na potreby č. 1, 2, 3, 5 (kap. 3.3 CLLD)
- Príspevok k fokusovým oblastiam PRV: 6A, 1A, 6B
- Identifikované opatrenia pre podporu z PRV: 7.5, 16.3, 6.4 (činnosť 1 a 2),
- Príspevok k špecifickým cieľom IROP: 5.1.1
- Aktivita IROP: Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, družstiev.
PO 2 Kvalitné verejné služby a životné prostredie
‣ ŠC 2.1 Zvýšenie kvality života v regióne prostredníctvom zvýšenia úrovne kvality poskytovania verejných služieb pre vidiecke obyvateľstvo v oblasti sociálnych služieb a
komunitných služieb.
- Identifikované potreby: ŠC 2.1. reaguje na potrebu č. 4, 6 (kap.3.3 CLLD)
- Príspevok k špecifickým cieľom IROP: 5.1.2
- Aktivita IROP: Rozvoj základnej infraštruktúry v obciach (socialne služby a komunitné služby)
- Doplnkové zdroje: Operačný program Ľudské zdroje 2014-2020
‣ ŠC 2.2 Zvýšenie úrovne kvality poskytovania verejných služieb pre vidiecke obyvateľstvo v oblasti miestnych základných služieb vrátane podpory voľnočasových aktivít, kultúry a športu.
- Identifikované potreby: ŠC 2.2. reaguje na potrebu č. 2 (kap.3.3 CLLD)
- Príspevok k fokusovým oblastiam PRV: 6B
- Identifikované opatrenia pre podporu z PRV: Opatrenie 7.4
- Príspevok k špecifickým cieľom IROP: 5.1.2
- Aktivita IROP: Rozvoj základnej infraštruktúry v obciach (výstavba a obnova mestských trhových priestorov za účelom podpory lokálnych producentov)
‣ ŠC 2.3 Podporiť zvýšenie kvality životného prostredia ľudí žijúcich v regióne s vysokou hodnotou lesných ekosystémov, zvýšiť ochranu biodiverzity a vybudovať občiansku a poznávaciu infraštruktúru v lesných ekosystémoch.
- Identifikované potreby: ŠC 2.3. reaguje na potrebu č. 1, 2, 7, 8 (kap.3.3 CLLD)
- Príspevok k fokusovým oblastiam PRV: 4A
- Identifikované opatrenia pre podporu z PRV: Opatrenie 8.5 (činnosť 2 a 3)
- Doplnkové zdroje: INTERREG V-A
PO 3 Zvýšenie zamestnanosti, podpora podnikania a inovácii
‣ ŠC 3.1 Podpora podnikania, inovácií a vývoja v poľnohospodárskej výrobe, zvýšenie pridanej hodnoty poľnohospodárskych výrobkov, podpora umiestnenia tradičných výrobkov na trh.
- Identifikované potreby: ŠC 3.1 reaguje na potrebu č. 5 (kap.3.3 CLLD)
- Príspevok k fokusovým oblastiam PRV: 3A, 6A
- Identifikované opatrenia pre podporu z PRV: Opatrenie 4.2
‣ ŠC 3.2 Podpora tvorby pracovných miest a podnikania v oblasti priemyslu a služieb, okrem poľnohospodárskych činností a cestovného ruchu.
- Identifikované potreby: ŠC 3.2. reaguje na potrebu č. 7 (kap.3.3 CLLD)
- Príspevok k špecifickým cieľom IROP: 5.1.1
- Aktivita IROP: Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb, družstiev.
- Doplnkové zdroje: Operačný program Ľudské zdroje 2014-2020
PO 4 Efektívna činnosť miestnej akčnej skupiny
‣ ŠC 4.1 Oživovanie stratégie CLLD prostredníctvom propagácie, šírenia informácií, vzdelávaním, rozširovaním vedomostí a zručností pri vykonávaní stratégie.
- Identifikované potreby: ŠC 4.1. reaguje na potrebu č. 6 (kap.3.3)
- Príspevok k fokusovým oblastiam PRV: 6B
- Identifikované opatrenia pre podporu z PRV: Opatrenie 19.4 (činnosť 2)
‣ ŠC 4.2 Prevádzka a zabezpečenie chodu MAS.
- Príspevok k špecifickým cieľom IROP: 5.1.1
- Aktivita IROP: Financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií CLLD.
Navrhnuté opatrenia stratégie CLLD svojimi účinkami napĺňajú jednotlivé špecifické ciele stratégie a sú zadefinované s dôrazom na ich merateľnosť, uskutočniteľnosť, jednoznačný prínos k riešeniu potrieb územia a doplnkovosť voči iným zdrojom financovania. Doplnkovosť (komplementarita) opatrení, ich synergické účinky a koherentnosť opatrení vo vzťahu k iným operačným programom je bližšie popísaná v podkapitole 7.6.2 Synergie a komplementarity.
4.3. Súhrn strategického rámca
Stratégia CLLD obsahuje 6 opatrení PRV (4.2, 6.4, 7.4, 7.5, 8.5, 16.3) + opatrenie 19.4 - podpora na oživenie MAS (animácia) a 4 aktivity v rámci IROP + opatrenie 5.1.1 IROP - na zabezpečenie prevádzkových nákladov a chodu MAS.
Tabuľka č. 3: Súhrnný prehľad strategického rámca
Vízia |
Vytvoriť identitu regiónu Oravy založenú na poskytovaní kvalitných služieb cestovného ruchu, efektívnych verejných službách a známy kvalitou svojich tradičných regionálnych produktov. |
Strategický cieľ |
Využívaním lokálneho potenciálu oravského regiónu podporiť jeho trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom zvýšenia zamestnanosti a kvality života na vidieku. |
Priorita 1: |
Podpora konkurencieschopnosti vidieckeho cestovného ruchu Oravy. |
Špecifický cieľ 1.1: | ||
Rozvoj a zvýšenie potenciálu cestovného ruchu v regióne Oravy prostredníctvom investícií do verejnej infraštruktúry vidieckeho cestovného ruchu a podporou podnikania a marketingu v oblasti poskytovania služieb cestovného ruchu. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
1.1.1 Podpora na investície do vytvárania a rozvoja činností v oblasti cestovného ruchu.(6.4. činnosť 1. a 2.) 1.1.2 Podpora na investície do rekreačnej infraštruktúry, turistických informácií a do turistickej infraštruktúry malých rozmerov na verejné využitie (7.5.) 1.1.3 Spolupráca medzi malými hospodárskymi subjektmi pri organizácii spoločných pracovných procesov a pri rozvoji služieb v oblasti cestovného ruchu/ich uvádzania na trh (16.3.) | 1.1.4 Zvýšenie zamestnanosti podporou podnikania a inovácií v oblasti poskytovania služieb cestovného ruchu (5.1.1.) | |
Priorita 2: | ||
Kvalitné verejné služby a životné prostredie | ||
Špecifický cieľ 2.1: | ||
Zvýšenie kvality života v regióne prostredníctvom zvýšenia úrovne kvality poskytovania verejných služieb pre vidiecke obyvateľstvo v oblasti sociálnych a komunitných služieb. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
2.1.1 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblasti sociálnych služieb a komunitných služieb (5.1.2) | 2.1.2 Rozvoj a príprava ľudských zdrojov pre oblasť výkonu sociálnych a komunitných služieb (OPĽZ IP 4.2.) | |
Špecifický cieľ 2.2: | ||
Zvýšenie úrovne kvality poskytovania verejných služieb pre vidiecke obyvateľstvo v oblasti miestnych základných služieb vrátane podpory voľnočasových aktivít, kultúry a športu. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
2.2.1 Podpora na investície do vytvárania, zlepšovania alebo rozširovania miestnych základných služieb pre vidiecke obyvateľstvo vrátane voľného času a kultúry a súvisiacej infraštruktúry (7.4.) | 2.2.2 Rozvoj základnej infraštruktúry v oblasti výstavby a obnovy mestských trhových priestorov za účelom podpory lokálnych producentov (5.1.2) | |
Špecifický cieľ 2.3: | ||
Podporiť zvýšenie kvality životného prostredia ľudí žijúcich v regióne s vysokou hodnotou lesných ekosystémov, zvýšiť ochranu biodiverzity a vybudovať občiansku a poznávaciu infraštruktúru v lesných ekosystémoch. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
2.3.1 Podpora na investície do zlepšenia odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov (8.5) | 2.3.2 Zachovanie, ochrana, podpora a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva, (Interreg V- A SK-CZ, Interreg V-A PL-SK) | |
Priorita 3: | ||
Zvýšenie zamestnanosti, podpora podnikania a inovácií | ||
Špecifický cieľ 3.1: | ||
Podpora podnikania, inovácií a vývoja v poľnohospodárskej výrobe, zvýšenie pridanej hodnoty poľnohospodárskych výrobkov, podpora umiestnenia tradičných výrobkov na trh. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
3.1.1 Podpora pre investície na spracovanie /uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov (4.2) | ||
Špecifický cieľ: 3.2 | ||
Podpora tvorby pracovných miest a podnikania v oblasti priemyslu a služieb, okrem poľnohospodárskych činností a cestovného ruchu. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
3.2.1 Zakladanie nových a podpora existujúcich mikro a malých podnikov, samostatne zárobkovo činných osôb v oblastiach nepoľnohospodárskej výroby a služieb (5.1.1) | 3.2.2 Podpora vzdelávania, zamestnanosti, začleňovania a rozvoja ľudských zdrojov (OPĽZ IP 2, 3) | |
Priorita 4: | ||
Efektívna činnosť miestnej akčnej skupiny | ||
Špecifický cieľ 4.1 | ||
Oživovanie stratégie CLLD prostredníctvom propagácie, šírenia informácií, vzdelávaním a rozširovaním vedomostí, zručností pri vykonávaní stratégie. | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
4.1.1 Animácia (oživenie) stratégie CLLD (19.4) | ||
Špecifický cieľ 4.2 | ||
Prevádzka a zabezpečenie chodu MAS | ||
Opatrenia PRV: | Opatrenia IROP: | Iné opatrenia: |
4.2.1Financovanie prevádzkových nákladov MAS spojených s riadením uskutočňovania stratégií CLLD | ||
4.4. Integrované znaky stratégie CLLD
Základným všeobecným integračným prvkom stratégie CLLD MAS Orava, o.z. na úrovni územia je spoločenská dohoda sociálno-ekonomických partnerov v území, ktorí sa vzájomne dohodli na spoločnom postupe pri podpore regionálneho rozvoja spoločného regiónu (viacsektorová spolupráca 96 členov sociálno-ekonomických partnerov). Pri tvore stratégie a partnerstva došlo k zlúčeniu dvoch mikroregionálnych združení, vzájomnej integrácii cieľov a záujmov rôznych aktérov v území.
Integračné znaky na úrovni špecifických cieľov a opatrení stratégie CLLD
‣ Integrácia znevýhodnených oblastí regiónu MAS: Návrh opatrení reaguje na potrebu riešenia znevýhodnených oblastí regiónu a ich prepojenia s oblasťami s vyšším rastom rozvoja. V
rámci špecifického cieľa 2.2 CLLD je integrácia zabezpečená posilnením dodávateľsko – odberateľských vzťahov, posilnením vzťahov vidieka s mestom, podporou lokálnych producentov a umiestňovaním ich produktov na trhy v mestách, prepájanie miest prvovýroby s miestami ďalšej spotreby. V rámci špecifického cieľa 1.1 sú integračné prvky viditeľné v spoločných projektových zámeroch obcí na tvorbu cyklistických trás, náučných, turistických a tematických chodníkov, ktoré by bolo možné prepojiť navzájom, prepojiť s už existujúcou sieťou a to aj v rámci najväčších prírodných a kultúrnych pamiatok na území partnerstva.
‣ Integrácia sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva: Zameranie špecifického cieľa 2.1. CLLD spolufinancovaného v rámci Operačného programu Ľudské zdroje priamo prispieva k integrácii sociálne vylúčených skupín obyvateľstva (zdravotne ťažko postihnutých, detí a seniorov) a ich začleňovaniu do spoločnosti. Problematika podpory sociálnych a komunitných služieb je komplementárne riešená v návrhu dvoch opatrení stratégie CLLD (2.1.1, 2.1.2). V dôsledku nedostatočnej kapacity sociálnych služieb, predovšetkým terénnych ambulantných služieb existujú v regióne inštitucionalizované zariadenia, preto je integrácia týchto skupín do spoločnosti nevyhnutná (bližšie kap. analytickej časti stratégie). Druhá oblasť integrácie sa týka integrácie nízko kvalifikovaných ľudí, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím do pracovného procesu prostredníctvom poskytnutej pomoci na začatie podnikateľskej činnosti a zvyšovaním kvalifikačných predpokladov organizovaním vzdelávacích aktivít (opatrenie 3.2.2 stratégie CLLD, spolufinancované z OPĽZ). Opatrenie koherentne pôsobí s podporou opatrenia 3.1.1 zameraného na priame vytváranie pracovných miest v poľnohospodárskych činnostiach a opatrenia 3.2.1 v podpore činností nepoľnohospodárskeho charakteru (IROP 5.1.1 a PRV 4.2). Intervenciami v rámci navrhnutých opatrení sa zabezpečí integrácia znevýhodnených skupín (nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou) do pracovného procesu. Integračným znakom je zvyšovanie zručností obyvateľov regiónu pre dosiahnutie zvýšenia adaptability pracovníkov a prispôsobenie pracovníkov, podnikov, podnikateľov zmenám.
‣ Integrované znaky v štruktúre opatrení stratégie: Ďalším z integrovaných znakov prístupu v území je záujem o predkladanie integrovaných projektových zámerov na zlepšovanie a
rozširovanie komunitných sociálnych služieb na území partnerstva v rámci IROP a OPĽZ, aby sa zabezpečila lepšia integrácia zdravotných a sociálnych služieb v nadväznosti na zvyšovanie zamestnanosti v regióne. Nadväznosti a doplnkovosť opatrení je popísaná v kap.
7.6.1 CLLD.
‣ Integračné prvky spolupráce: Integrácia potrieb poskytovateľov služieb v oblasti cestovného ruchu prostredníctvom podpory rozširovania spoločných IKT, ubytovacích, rezervačných systémov, spoločných marketingových prvkov a produktov zavedenie značky kvality na výrobky a služby, sieťovanie a spolupráca partnerov. K dosiahnutiu týchto integračných cieľov priamo prispieva opatrenie 1.1.3 Spolupráca medzi malými hospodárskymi subjektmi pri organizácii spoločných pracovných procesov a spoločnom využívaní zariadení a zdrojov v pri rozvoji služieb v oblasti cestovného ruchu / ich uvádzaní na trh (opatrenie vychádza z opatrenia 16.3 PRV - spolupráca a podporuje predkladanie integrovaných projektov v nadväznosti na opatrenie 6.4 PRV - 1.1.1 CLLD)
‣ Integračné procesy sú v partnerstve jasne deklarované zastúpením množstva záujmových skupín, sociálnych a ekonomických vrstiev spoločnosti a marginalizovaných komunít v
partnerstve MAS Orava, o.z.. Do procesov rozhodovania o rozvoji regiónu tak vstupujú aktéri zo samosprávy, štátnej správy, vzdelávacie inštitúcie, neziskové organizácie, podnikateľské subjekty, subjekty ochrany životného prostredia, ktoré musia vzájomne spolupracovať a zároveň komunikovať svoje rozhodnutia s verejnosťou.
4.5. Inovatívne znaky stratégie CLLD
Vznikom partnerstva MAS Orava, o.z. sa združilo v území množstvo partnerov naprieč celým spoločenským spektrom (samosprávy, podnikatelia, neziskový sektor – 96 členov), čím sa vytvorila široká platforma pre vznik inovatívnych prístupov pre riešenie rozvojových priorít regiónu. Základnou metódou, ktorá bola v procese prípravy stratégie CLLD použitá, bola participácia a zapájanie širokej verejnosti do rozvojového procesu. Veľkosť partnerstva a dostatok kvalitných projektových zámerov vytvára predpoklad, že podporu získajú iba také, ktoré budú prinášať najvyššiu pridanú hodnotu pre spoločnosť a ich súčasťou bude inovatívny prístup k riešeniu potrieb územia.
Inovatívne metódy vo vzťahu k plánovaným opatreniam:
Inovatívne znaky predkladaných projektových zámerov sa posudzujú v rámci výberových a hodnotiacich kritérií opatrení stratégie CLLD (1.1.1, 1.1.3, 1.1.4, 2.1.1, 3.1.1, 3.2.1).
‣ Inovácie v oblasti podpory cestovného ruchu: V rámci opatrenia 1.1.1 CLLD je podporovaná tvorba pracovných miest v dôsledku rozširovania (diverzifikácie) činností subjektov podnikajúcich v oblasti poľnohospodárstva na oblasť cestovného ruchu. Svojou povahou sa teda jedná o vytváranie činností, ktoré sú pre uvedený podnik nové, resp. nové pre trh a sú povinnými merateľnými ukazovateľmi. V opatrení sú v rámci činnosti 2 navrhnuté činnosti na podporu inovatívnych foriem terapie (hipoterapia, canisterapia a pod.), lesnú pedagogiku a pod., ktoré prispievajú k rekonvalescencii, lepšiemu začleneniu do spoločenského života a zvyšovaniu mobility v cestovnom ruchu. Ďalším opatrením v rámci podpory cestovného ruchu je opatrenie 1.1.4. CLLD (zvýšenie zamestnanosti podporou podnikania a inovácii v oblasti poskytovania služieb cestovného ruchu). V tomto segmente je cieľom navrhovaného opatrenia stratégie zároveň uplatňovať nové (inovatívne) prístupy k tvorbe spoločných produktov cestovného ruchu založených na využívaní moderných technológii, zavádzanie nových foriem IKT do cestovného ruchu (QR kódy, rezervačné systémy, mobilné aplikácie…). Identifikovanou potrebou územia je rozšírenie ponuky nových (inovatívnych) balíčkov cestovného ruchu vytváraných priamo na mieru jednotlivým účastníkom cestovného ruchu (mladé rodiny s deťmi, dôchodcovia, milovníci adrenalínových športov, kultúry, sakrálnej a svetskej architektúry atď. - priame zameranie sa na segmenty cestovného ruchu).
‣ Sociálne inovácie: V oblasti podpory sociálnych služieb na komunitnej úrovni je cieľom opatrenia 2.1.1 doplneného komplementárne o aktivity Operačného programu Ľudské zdroje
2014-2020 zavádzanie sociálnych inovácií (napríklad sociálne taxíky, denné stacionáre pre
obsluhu väčšieho územia, inovatívne prvky v poskytovaní služieb sociálnej kurately). Uvedené služby v regióne absentujú a predstavujú inovatívne riešenia podporujúce princípy deinštitucionalizácie.
‣ Inovácie v oblasti podpory podnikania: Opatrenie 3.2.1 orientované na vytváranie nových pracovných miest a služieb je priamo podmienené investíciami do nákupov inovatívnych technológií a uvádzania nových produktov na trh zabezpečujúcich zvyšovanie potravinovej sebestačnosti regiónu. Účinok opatrenia dopĺňa opatrenie 3.2.2 na podporu rozvoja ľudských zdrojov, vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie. Realizáciou vzdelávacích aktivít v území sa podporí vznik nových inovatívnych foriem podnikania, ktoré zohľadňujú súčasné trendy (podnikateľské inkubátory, podpora start-up, technogické inovácie, online a mobilné služby a pod.).
‣ Inovatívny prístup k manažmentu regionálneho rozvoja v území MAS: realizáciou stratégie CLLD dôjde k implementácii nástroja LEADER založenom na princípe “zdola nahor”, predstavuje inovatívny prístup k rozvoju regiónu, nakoľko sa na tomto území prístup LEADER doposiaľ neimplementoval. MAS Orava, o.z. od svojho vzniku využíva inovatívne komunikačné metódy s verejnosťou (webstránka, konto na sociálnej sieti, intuitívne vyhľadávanie potrieb a pod.) Za inováciu v území je možné považovať odstránenie individuálnosti v riešení potrieb územia, z úrovne lokálnej - obecnej na úroveň komunitnú na úrovni partnerstva so zapojením širšieho počtu sociálno-ekonomických partnerov, cieľových skupín a sektorov. Inovatívnou iniciatívou MAS Orava, o.z. je podpora lokálnych producentov kvalitných výrobkov, alebo poskytovateľov služieb vo forme zriadenia značky kvality.
‣ Prenos know how a vytváranie technologických inovácii: MAS Orava, o.z. má ambíciu stať sa “motorom” pre zavádzanie inovatívnych riešení nielen v oblasti cestovného ruchu, ale i podnikania, sociálnej oblasti a vzdelávania. Podporu týchto aktivít bude zabezpečovať prostredníctvom nadviazaných národných a cezhraničných partnerstiev. V stratégií CLLD na potreby nadväzovania spolupráce reflektujú opatrenie 2.3.2 (INTERREG V-A) a opatrenie
1.1.3 (16.3 PRV). MAS Xxxxx, o.z. bude priamo realizovať projekty spolupráce (19.3.PRV) a podporu pilotných projektov (napr. v spolupráci s VaV partnerskými organizáciami v ČR, Accendo, Process, Technologickým inovačným centrom SR, CVTI a pod.).
‣ Inovatívne metódy fungovania a riadenia partnerstva MAS: MAS Orava, o.z. bude pri riadení projektov uplatňovať inovatívne metódy pre riadenie projektov PRINCE2 (Projects IN Controlled Environment) a informačné nástroje, ktoré umožňujú evidenciu projektov, tvorbu
Ganttových diagramov, riadenie systému plánovania a riadenia zdrojov (ERP), systém obsahuje funkcie koordinácie sústavy projektov, riadenia rizík, finančného plánovania, plánovanie a optimalizáciu kapacít, internú projektovú komunikáciu, notifikáciu termínov, riadenie harmonogramov, monitorovanie a pod. (“TeamworkPM”). Kancelária MAS využíva na komunikáciu so žiadateľmi inovatívne formy elektronickej interaktívnej dotazníkovej komunikácie, sociálne siete, indexovanie vo vyhľadávačoch prostredníctvom metadát.
5. Implementačný rámec
Základom efektívneho systému implementácie projektov miestneho rozvoja je správne nastavenie procesov prípravy, výberu, hodnotenia, realizácie a monitorovania projektov. Efektívnosť systému vyžaduje priebežné vyhodnocovanie naplánovaných aktivít a opatrení. Základným predpokladom pre správnu implementáciu stratégie je efektívna komunikácia, na horizontálnej úrovni MAS, ale aj vertikálnej úrovni, najmä vo vzťahu k riadiacim orgánom. Hlavným orgánom zodpovedným za koordináciu prípravy a implementáciu CLLD na národnej úrovni je Sekcia rozvoja vidieka a priamych platieb MPRV SR.
5.1.Popis riadiaceho a implementačného procesu 5.1.1.Riadiaci proces - organizačná štruktúra MAS
Implementáciu stratégie CLLD bude zabezpečovať MAS Orava o.z. prostredníctvom vlastných zamestnancov. Dňa 24. januára 2014 bolo občianske združenie zaregistrované Ministerstvom vnútra SR. Ustanovujúce Zhromaždenie členov sa konalo dňa 27. februára 2014, kde boli zvolení predseda a podpredseda združenia, členovia dozornej rady, manažér a účtovník.
MAS Orava, o.z. je otvoreným partnerstvom zástupcov verejného, súkromného a občianskeho sektora. Členom združenia môže byť každá fyzická osoba nad 18 rokov alebo právnická osoba, ktorá má sídlo alebo prevádzku na danom území a súhlasí so stanovami a cieľmi občianskeho združenia. Predstavenstvo ako výkonný orgán združenia schvaľuje svojím rozhodnutím vstup člena do občianskeho združenia. Pôsobnosť združenia je stanovená pre oblasť regiónu Orava, predovšetkým okresov Hornej a Dolnej Oravy. Základným a relevantným dokumentom fungovania občianskeho združenia sú Stanovy MAS Orava, ktorých súčasťou je aj organizačná štruktúra partnerstva MAS Orava.
Úlohy MAS v zmysle čl. 34, ods. 3 Nariadenia (EÚ) č. 1303/2013:
a) vypracovanie a vykonávanie stratégie CLLD, kde sú uvedené ciele, opatrenia a činnosti, ktoré má v pláne realizovať na danom území v zmysle SWOT analýzy (silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby) celého územia MAS;
b) budovanie kapacít miestnych aktérov na vytváranie a uskutočňovanie operácií vrátane podporovania ich schopností na riadenie projektu - realizácia seminárov, školení, konferencií, workshopov pre členov MAS a ďalších miestnych aktérov, zameraných na rozširovanie ich vedomostí a zručností pri vykonávaní stratégie CLLD a s tým spojených prác a pod.;
c) vypracovanie nediskriminačného a transparentného výberového konania a objektívnych kritérií výberu operácií, ktorými sa zabráni vzniku konfliktu záujmov, čím sa zabezpečí, aby aspoň 50 % hlasov rozhodnutí o výbere patrilo partnerom, ktorí nie sú orgánmi verejnej správy, a umožní výber písomným konaním;
d) zabezpečenie súladu so stratégiou CLLD pri výbere operácií tak, že sa tieto operácie zoradia podľa ich prispievania k plneniu cieľov a zámerov tejto stratégie;
e) príprava a uverejnenie výziev na predkladanie návrhov alebo konanie pre predkladanie pokračujúcich projektov vrátane vymedzenia výberových kritérií;
f) prijímanie a posudzovanie žiadostí o podporu;
g) výber operácií a stanovenie výšky podpory a predloženie návrhov orgánu zodpovednému za konečné overenie oprávnenosti pred schválením;
h) monitorovanie vykonávania stratégie CLLD a podporovaných operácií a vykonávanie
špecifických hodnotiacich aktivít súvisiacich s touto stratégiou.
Medzi ďalšie úlohy MAS patrí:
- administratívna činnosť - vedenie zložiek projektov a uchovávanie dokladov (archivácia), aktualizácia stratégie CLLD, vrátane štúdií a analýz dotknutej oblasti/časti stratégie a územia a pod.;
- publicita a informovanie o dotknutej oblasti a výsledkoch stratégie CLLD;
- sieťovanie a spolupráca s inými MAS, resp. subjektmi na vidieku;
- spolupráca s RO pre PRV SR 2014- 2020, RO pre IROP, Národnou sieťou pre rozvoj vidieka, PPA ako aj s ďalšími inštitúciami v súvislosti s riadením, kontrolou a monitorovaním realizácie nástroja CLLD.
Štruktúra a organizácia verejno - súkromného partnerstva MAS Orava, o.z.
Základnú organizačnú štruktúru verejno - súkromného partnerstva MAS Orava, o.z. tvoria orgány občianskeho združenia v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov:
- Zhromaždenie (najvyšší orgán občianskeho združenia)
- Predseda, podpredseda (štatutárny orgán)
- Predstavenstvo (výkonný orgán občianskeho združenia)
- Dozorná rada (kontrolný orgán)
- Monitorovací výbor (hodnotenie a monitoring)
- Výberová komisia - hodnotenie a výber ŽoNFP/ŽoPr predložené v rámci vyhlásenia jednotlivých výziev, vyhlásených občianskym združením MAS.
Znázornenie organizačnej štruktúry MAS Orava, o.z. je uvedené v prílohe č. 7.
Zhromaždenie je najvyšším orgánom združenia a tvoria ho všetci členovia občianskeho združenia. Zasadnutí Zhromaždenia sa môžu zúčastniť všetci členovia MAS Orava, o.z. a jeho manažment. Konanie Zhromaždenia riadi predseda, v prípade jeho neprítomnosti podpredseda. Každý člen združenia má na rokovaní Zhromaždenia 1 rozhodujúci hlas. Zasadnutie Zhromaždenia sa uskutoční najmenej 1 krát ročne.
Pôsobnosť Zhromaždenia:
- schvaľuje stanovy občianskeho združenia a ich zmeny a doplnky;
- schvaľuje plán činnosti a výročnú správu;
- volí a odvoláva členov Predstavenstva/výkonného orgánu;
- schvaľuje stratégiu CLLD a jej aktualizáciu;
- volí a odvoláva členov výkonného orgánu dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných
členov na zasadnutí Zhromaždenia;
- prerokováva správy o hospodárení a činnosti občianskeho združenia za uplynulý rok, schvaľovanie rozpočtu a plánu činností na ďalšie obdobie;
- rozhoduje o zrušení občianskeho združenia a spôsobe likvidácie jeho majetku. V prípade, ak dôjde k zániku občianskeho združenia rozpustením alebo zlúčením s iným občianskym združením počas doby platnosti zmluvy o poskytnutí NFP na chod MAS, občianske združenie je povinné vrátiť čerpané finančné prostriedky z EPFRV resp. EFRR;
- ďalšie rozhodnutia, ktoré sú stanovené zákonom, alebo stanovami, alebo ktoré sa zásadným spôsobom týkajú činnosti občianskeho združenia ak o tom rozhodne Zhromaždenie s výnimkou rozhodnutí, ktoré sú v právomoci Predstavenstva;
- rozhoduje o menovaní a odvolaní členov dozornej rady dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných členov na zasadnutí Zhromaždenia;
- rozhoduje o členských príspevkoch;
Predseda a podpredseda (štatutárny orgán) sú štatutárny zástupcovia občianskeho združenia. Zastupujú združenie navonok a podpisujú príslušné dokumenty v súlade s rozhodnutím Predstavenstva. Predseda a podpredseda sú volení najvyšším orgánom na zasadnutí Zhromaždenia členov na dobu 6 rokov. Štatutárni zástupcovia konajú a podpisujú menom združenia navonok samostatne. V prípade neprítomnosti predsedu navonok koná a podpisuje podpredseda. Tieto oprávnené osoby sa za občianske združenie podpisujú tak, že k jeho názvu pripoja svoj podpis. Predseda združenia je zároveň aj predsedom Predstavenstva. Vo vzťahu k PRV SR 2014 – 2020 Predseda predkladá na PPA záverečnú správu z výzvy na predkladanie Žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Vo vzťahu k IROP predkladá Protokol o výbere Žiadosti o na RO pre IROP. Štatutárny orgán schvaľuje harmonogram výziev ŽoNFP/ŽoPr, výzvu na prekladanie ŽoNFP/ŽoPr a prípadné zrušenie/zmenu výzvy na prekladanie ŽoNFP/ŽoPr. Štatutárny orgán sa zároveň sa riadi všetkými úlohami a zodpovednosťami v zmysle platného Systému riadenia CLLD.
Výkonným orgánom občianskeho združenia je Predstavenstvo. Má 13 členov volených Zhromaždením na dobu 6 rokov. Pri členstve musí byť dodržaná podmienka, aby členovia predstavovali rovnomerné zastúpenie súkromného, neziskového a verejného sektoru. Voľba členov verejného sektoru musí zohľadňovať rovnomerné územné zastúpenie regiónu MAS. Predstavenstvo je zoskupenie predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoločensko- hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej moci, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49 % hlasovacích práv. Voľba členov verejného sektoru musí zohľadňovať rovnomerné územné zastúpenie.
Predstavenstvo riadi činnosť združenia medzi zasadnutiami Najvyššieho orgánu a v úzkej spolupráci a koordinácii s Predsedom občianskeho združenia rozhoduje o najdôležitejších operatívnych a koncepčných otázkach v súlade s cieľmi a činnosťou združenia. Predstavenstvo sa zodpovedá najvyššiemu orgánu (Zhromaždeniu) a vykonáva činnosti v súlade so stanovami a internými riadiacimi smernicami MAS. V rámci svojich kompetencií vykonáva nasledovné činnosti:
a) riadi činnosť združenia v období medzi zasadnutiami najvyššieho orgánu
b) zvoláva a obsahovo pripravuje rokovanie najvyššieho orgánu a pripravuje základné materiály na tieto rokovania;
c) zodpovedá za vypracovanie a implementáciu stratégie CLLD a jej aktualizáciu;
d) zriadi a menuje členov výberovej komisie MAS a monitorovací výbor MAS;
e) menuje manažéra MAS;
f) zabezpečuje výber hodnotiteľov a spôsob ich priradenia k jednotlivým žiadostiam o NFP;
g) vedie zoznam hodnotiteľov;
h) vymenúva a odvoláva členov monitorovacieho výboru;
i) volí a odvoláva členov výberovej komisie MAS a schvaľuje jej štatút;
Predstavenstvo sa zároveň sa riadi všetkými úlohami a zodpovednosťami v zmysle platného Systému riadenia CLLD.
Predseda združenia je zároveň aj predsedom Predstavenstva. Tento orgán rozhoduje o vstupe členov do združenia a o možnom vylúčení členov zo združenia. Taktiež sa vyjadruje k zásadným otázkam rozvoja združenia a prerokováva návrhy a realizáciu zmlúv o spolupráci a jednotlivých projektov. Schvaľuje výber projektov odporučených Výberovou komisiou MAS a neschválený výber predkladá späť Výberovej komisii so svojimi pripomienkami na doplnenie projektových zámerov.
V naliehavých prípadoch alebo prípadoch, ktoré si nevyžadujú mimoriadne rokovanie Predstavenstva, môže Predseda Predstavenstva požiadať členov, aby sa rozhodlo mimo rokovania Predstavenstva – rozhodovaním písomnou procedúrou per rollam. Výsledkom rozhodovania písomnou procedúrou per rollam je prijatie uznesenia, ktorým sa schváli predložený materiál, ak sa dosiahne dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov Predstavenstva, ktorí prejavili svoj súhlas s návrhom materiálu výslovne alebo konkludentne, alebo ktorým sa predložený materiál neschváli, ak sa požadovaná väčšina hlasov nedosiahne. Ak minimálne tretina členov Predstavenstva požiada, aby sa o materiáli rokovalo na riadnom zasadnutí, prerokuje sa návrh na jeho najbližšom zasadnutí. K výsledku rozhodovania písomnou procedúrou per rollam sa pritom neprihliada.
Predstavenstvo si zriadi svoju Kanceláriu na zabezpečenie spravovania verejných prostriedkov ako aj manažovanie činnosti MAS a realizáciu úloh združenia. Na čele Kancelárie je manažér MAS menovaný výkonným orgánom. Manažér MAS je povinný zúčastňovať sa zasadnutí výkonného orgánu s hlasom poradným. Kancelária pracuje na základe pracovného a
organizačného poriadku schváleného výkonným orgánom. Administratívu a realizáciu úloh združenia zabezpečujú zamestnanci MAS, ktorí môžu byť členmi len najvyššieho orgánu.
Dozorná rada je kontrolným orgánom občianskeho združenia MAS Orava, o.z.. Dozorná rada občianskeho združenia sa skladá z 3 členov, ktorých volí Zhromaždenie. Základnou úlohou dozornej rady je kontrola dodržiavania stanov občianskeho združenia a interných predpisov. Taktiež môže kedykoľvek uskutočniť kontrolu účtovníctva, dozerá na správnosť a účelnosť vynakladania finančných prostriedkov. Dozorná rada kontroluje hospodárenie združenia, upozorňuje príslušné orgány MAS na nedostatky a navrhuje opatrenia na ich odstránenie. Členstvo v dozornej rade je nezlučiteľné s členstvom v orgánoch združenia, okrem členstva v najvyššom orgáne (Zhromaždení členov). Dozorná rada sa zároveň sa riadi všetkými úlohami a zodpovednosťami v zmysle platného Systému riadenia CLLD
Monitorovací výbor je orgánom, ktorý vykonáva najmä hodnotenie a kontrolu realizácie projektov v rámci stratégie, pripravuje a vypracováva správy o implementácii stratégie, správy o monitoringu. Monitorovací výbor svoje úlohy vykonáva v súlade s ustanoveniami Systému riadenia CLLD. Rozsah činnosti monitorovacieho výboru podlieha schváleniu Výkonného orgánu - Predstavenstva. Členstvo v monitorovacom výbore MAS je nezlúčiteľné s členstvom v Predstavenstve. Monitorovací výbor je 3 členným orgánom, ktorý je tvorený členmi združenia. Monitorovací výbor zvoláva Manažér podľa potreby.
Výberová komisia MAS v zmysle čl. 34 ods. 3, písm. c) a f) všeobecného nariadenia vykonáva výber ŽoNFP/ŽoPr podľa poradia ich prínosu k plneniu cieľov a zámerov stratégie CLLD a stanovuje výšku podpory. Svoje úlohy a činnosti vykonáva v súlade so Systémom riadenia CLLD v platnom znení nasledovne:
V rámci PRV 2014-2020:
- zabezpečí proces odborného hodnotenia ŽoNFP;
- posudzuje splnenie podmienok poskytnutia príspevku určených vo výzve;
- stanoví poradie ŽoNFP od najvyššie umiestnenej ŽoNFP spĺňajúcej všetky podmienky poskytnutia príspevku po najnižšie umiestnenú ŽoNFP spĺňajúcu všetky podmienky poskytnutia príspevku prostredníctvom ITMS2014+ (ak relevantné) a to základe výsledkov odborného hodnotenia;
- vykoná výber ŽoNFP berúc do úvahy ustanovenia kapitoly 8 a 9, resp. kapitoly 11 Systému riadenia CLLD v platnom znení;
- navrhne PPA pre jednotlivé ŽoNFP vydanie príslušného rozhodnutia (rozhodnutie o schválení/neschválení ŽoNFP, rozhodnutie o zastavení konania) podľa zákona o príspevku z EŠIF;
- vypracuje záverečnú správu výzvy na prekladanie ŽoNFP v rámci PRV SR 2014 – 2020
- stanovuje výšku podpory NFP pre jednotlivé ŽoNFP. V rámci IROP:
- Výberová komisia je v rámci IROP menovaná iba v prípade rovnakého počtu bodov predmetnej výzvy. Výberová komisia aplikuje rozlišovacie hodnotiace kritéria a stanoví poradie ŽoPr od najvyššie umiestnenej ŽoPr (ktorá najvyššou mierou napĺňa ciele stratégie CLLD) spĺňajúcej všetky podmienky poskytnutia príspevku po najnižšie umiestnenú ŽoPr spĺňajúcu všetky podmienky poskytnutia príspevku. V prípade, kedy výberová komisia aplikuje rozlišovacie kritériá, vypracuje Protokol o výbere ŽoPr, s uvedením výšky odporúčaného príspevku, poradia ŽoPr a zoznamu ŽoPr odporúčaných na neschválenie.
Zloženie členov musí byť vyvážené a reprezentatívne a musí odrážať požiadavky Nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 teda musí byť zabezpečené, aby aspoň 50% rozhodujúcich hlasov o výbere patrilo partnerom, ktorí nie sú orgánmi verejnej správy, zároveň musí byť umožnený výber písomným konaním. Členovia výberovej komisie a ich náhradníci sú volení a odvolávaní Predstavenstvom dvojtretinovou väčšinou hlasujúcich členov. Výberová komisia musí mať minimálne 3 členov. Člen výberovej komisie nemusí pôsobiť (mať trvalé, prípadne prechodné bydlisko, sídlo alebo prevádzku) v území MAS. O celkovom počte členov výberovej komisie rozhoduje Predstavenstvo na návrh Predsedu združenia, pričom celkový počet členov musí byť vždy nepárny. Výberovú komisiu MAS zvoláva Manažér podľa potreby. Manažér nie je členom Výberovej komisie a má v nej iba poradný hlas. Predstavenstvo menuje vždy novú výberovú komisiu pre každú vyhlásenú výzvu, pričom jednotliví členovia sa môžu opakovať. V rámci jednej výzvy môže byť menovaná len jedna výberová komisia na celú výzvu, výnimkou môže byť len výmena členov z opodstatnených dôvodov. Opodstatnenými dôvodmi sú najmä konflikt záujmov, úmrtie člena výberovej komisie, prípadne jeho dlhodobá pracovná neschopnosť, prípadne jeho nečinnosť a pod. Členstvo vo výberovej komisii je nezlučiteľné s členstvom vo výkonnom orgáne, kontrolnom orgáne, monitorovacom výbore združenia a s funkciou štatutárneho orgánu MAS. Podrobnejšie pravidlá, vzťahy a zásady činnosti Výberovej komisie MAS upravuje jej štatút.
Kancelária verejno - súkromného partnerstva MAS Orava, o.z.
V kancelárii verejno - súkromného partnerstva MAS Orava, o.z. bude pôsobiť kvalifikovaný projektový tím zložený z manažéra, účtovníka a administratívneho pracovníka, ktorí disponujú dostatočnými kvalifikačnými predpokladmi na manažment projektových aktivít. Zamestnanci kancelárie MAS Orava, o.z. musia spĺňať kvalifikáčné predpoklady v oblasti projektového manažmentu, disponovať znalosťami a skúsenosťami z oblasti implementácie štrukturálnych fondov a schopnosťou zorientovať sa v problematike implementácie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a regionálneho rozvoja v kontexte miestneho rozvoja regiónu Oravy. Kancelária pracuje na základe pracovného a organizačného poriadku schváleného výkonným orgánom. Administratívu a realizáciu úloh združenia zabezpečujú zamestnanci MAS, ktorí môžu byť členmi len najvyššieho orgánu.
Manažment, administratívu a realizáciu úloh partnerstva zabezpečujú:
Manažér MAS - je menovaný výkonným orgánom MAS. Vykonáva formálnu kontrolu a kontrolu oprávnenosti ŽoNFP/ŽoPr od konečných prijímateľov – predkladateľov projektu, registruje ŽoNFP/ŽoPr, poskytuje informácie žiadateľom a prijímateľom, zabezpečuje zber informácií pre monitoring a hodnotenie a ďalšie administratívne činnosti MAS. Zúčastňuje sa na všetkých jednaniach poradných aj výkonných orgánov. Je v pracovnoprávnom vzťahu k združeniu. Vo Výberovej komisii MAS a Monitorovacom výbore má len poradný hlas. Manažér vykonáva svoje úlohy v súlade s organizačným poriadkom MAS, internými smernicami upravujúcimi činnosť MAS a pokynmi a usmerneniami RO pre IROP a PRV. Je oprávnený konať za združenie v rozsahu vymedzenom plnou mocou, ktorú mu udeľuje štatutárny zástupca občianskeho združenia a to najmä v administratívnych záležitostiach združenia.
Administratívny pracovník MAS - zabezpečuje každodennú prevádzku a administratívnu činnosť MAS, vedie evidenciu a predpísanú archiváciu, pripravuje podkladové materiály na zasadnutia jednotlivých orgánov a pod. Spolupracuje s účtovníkom pri príprave jednotlivých účtovných dokumentov.
Finančný manažér / Účtovník - zabezpečuje účtovnú evidenciu a hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom MAS. Je zodpovedný za správnosť účtovnej evidencie. Účtovníkom môže byť fyzická ale aj právnická osoba. Účtovníka určí Predstavenstvo (Výkonný orgán MAS).
Projektový tím - zabezpečuje tvorbu a implementáciu stratégie CLLD a jednotlivých projektov na obnovu a rozvoj celého regiónu. Projektoví tím tvoria odborní pracovníci podľa charakteru
zadania projektovej úlohy. Členovia projektového tímu nemusia byť členmi združenia a sú v zmluvnom vzťahu so združením. Každý člen občianskeho združenia si zvolí zástupcu, ktorý bude komunikovať s projektovým tímom a poskytovať informácie požadované projektovým tímom v stanovenom termíne a požadovanej forme a kvalite.
Pracovné skupiny boli vytvorené pre účely tvorby a pripomienkovania návrhu stratégie CLLD. Vytvorené boli nasledovné pracovné skupiny:
- Pracovná skupina pre kultúru a vidiecky cestovný ruch
- Pracovná skupina pre verejné služby a podporu podnikania
- Pracovná skupina pre vzdelávanie a ochranu životného prostredia
Pracovné skupiny vďaka výsledkom pravidelných stretnutí prispeli k vytvoreniu špecifických cieľov podpory v území, výberu opatrení a nastaveniu finančného plánu stratégie CLLD.
5.1.2. Implementačný proces
V rámci popisu podkapitoly sa neuvádzajú všeobecné informácie a opis procesov a postupov, ktoré sú uvedené v systéme riadenia CLLD. Popis je zameraný na špecifiká stratégie CLLD, resp. individuálne procesy a postupy uplatňované v MAS Orava, o.z.. Implementáciu stratégie CLLD zabezpečuje kancelária MAS v spolupráci s Predstavenstvom, Monitorovacím výborom a Výberovou komisiou.
‣ Výzvy na predkladanie ŽoNFP/ŽoPr: Príprava výziev na predkladanie žiadostí o NFP sa realizuje v súčinnosti s riadiacimi orgánmi v súlade s postupmi uvedenými v systéme riadenia
CLLD. Výzvy na predkladanie ŽoNFP/ŽoPr budú vyhlasované na jednotlivé opatrenia stratégie CLLD v závislosti od schváleného harmonogramu výziev. Harmonogram výziev bude zverejňovaný na stránke xxx.xxxxxxxx.xx v záložke “Výzvy” a na webových stránkach riadiacich orgánov pre PRV a IROP. MAS Orava, o.z. bude uplatňovať jednokolový výber projektov v rámci PRV a IROP v súlade so systémom riadenia CLLD a usmerneniami RO pre IROP v rámci všetkých opatrení stratégie CLLD. Súčasťou procesu vyhlasovania výziev je aj poskytovanie konzultácii potencionálnym žiadateľom. Informácie pre žiadateľov budú zverejňované prostredníctvom webových sídiel MAS, PPA, NSRV, informačných kampaní a v oznámení v lokálnych médiách. Konzultácie sa budú poskytovať počas seminárov, workshopov a verejných podujatí pre rôzne cieľové skupiny v závislosti od vecného zamerania výzvy na predkladanie žiadostí o NFP. Pre každé z navrhnutých opatrení CLLD sú plánované dve uzatvorené výzvy (za predpokladu, že nedôjde k vyčerpaniu zdrojov už v rámci prvej výzvy). Prvé kolo výziev na predkladanie žiadostí o NFP je
plánované v rokoch 2019 a 2020 a druhé kolo výziev je plánované v roku 2021 v závislosti od čerpania jednotlivých opatrení, prípadne po realokácii finančných zdrojov medzi opatreniami stratégie CLLD v závislosti od napĺňania cieľov a ukazovateľov stratégie. Prípravou výziev na predkladanie žiadostí o NFP je poverený Manažér MAS. Prílohou výziev sú vypracované schémy štátnej pomoci, najmä v prípade opatrení na podporu podnikania a zamestnanosti.
‣ Procesné úkony v rámci implementácie projektov spolufinancovaných v rámci PRV podrobne upravuje kapitola č. 9 systému riadenia CLLD. Procesné úkony pre administráciu
žiadostí v rámci IROP upravuje kapitola č.11 systému riadenia CLLD. MAS zabezpečí zverejnenie týchto procesov, postupov a termínov v prehľadnej podobe zrozumiteľnej pre žiadateľov na svojom webovom sídle. MAS v rámci odborného hodnotenia ŽoNFP zabezpečí posúdenie ŽoNFP minimálne dvoma odbornými hodnotiteľmi, ktorí vyhodnotia predložené ŽoNFP na základe hodnotiacich kritérií zverejnených vo výzve a v stratégii CLLD. Výber hodnotiteľov, postupy a proces odborného hodnotenia sú podrobne popísané v v Systéme riadenia CLLD a v Príručke pre prijímateľa LEADER. Za výber a hodnotenie žiadostí o NFP zodpovedá trojčlenná výberová komisia MAS (zloženie a činnosť komisie je popísaná v podkapitole 5.1.1 stratégie). Nastavenie hodnotiacich a výberových kritérií vychádza z kritérií stanovených na národnej programovej úrovni a sú doplnené o vlastné kritériá MAS (“kritéria nad rámec”) s cieľom výberu takých operácií, ktorých realizáciou sa dosiahnu plánované merateľné ukazovatele stratégie CLLD, najmä v oblasti tvorby nových pracovných miest v regióne a vyšší účinok realizovaných opatrení vo vzťahu k vynaloženým prostriedkom (princíp “value for money”). Kritériá zároveň hodnotia inovatívnosť navrhovaných riešení potrieb v rámci predkladaných projektov. Správnosť výberu projektov je následne overovaná zo strany riadiacich orgánov. Proces uzatvorenia zmlúv je popísaný v rámci Systému riadenia CLLD a v Príručke pre prijímateľa LEADER.
‣ Podpora riadenia procesu implementácie: MAS Orava, o.z. bude pri riadení projektov uplatňovať princípy a metodiku štandardov pre riadenie projektov PRINCE2 (Projects IN
Controlled Environment). Riadenie projektov v podmienkach partnerstva sa uskutočnuje prostredníctvom softvérového nástroja pre projektový manažment. Informáčné nástroje umožňujú evidenciu projektov, tvorbu Ganttových diagramov, riadenie systému plánovania a riadenia zdrojov (ERP), systém obsahuje funkcie koordinácie sústavy projektov, riadenia rizík, finančného plánovania, plánovanie a optimalizáciu kapacít, internú projektovú komunikáciu, notifikáciu termínov, riadenie harmonogramov, monitorovanie a pod. Systém umožňuje interaktívne časové a miestne rozvrhnutie projektu na všetkých zainteresovaných
pracovníkov projektového tímu. Prostredníctvom tohto systému sú všetky aktuálne údaje okamžite prístupné pre všetkých zúčastnených, t.j. pre Manažéra, členov projektových tímov, Monitorovací výbor a Predstavenstvo MAS. Prístup do systému je zabezpečený prístupovými právami a systém je decentralizovane vytváraný a udržiavaný. Systém je prístupný v prostredí Internetu a Intranetu prostredníctvom ľubovoľného prehliadača webových stránok (browsera). Pomocou takéhoto modulového systému si každý pracovník vie zistiť v ktorom projekte je pre aké aktivity zodpovedný. Aby nedošlo k uviaznutiu informácií v projektovom tíme, tak bol integrovaný do systému poštový podsystém orientovaný na aktivity, takže je efektívne umožnené vykonanie projektu bez komunikačných problémov. S pomocou histogramov je napr. možné zobrazenie vyťaženosti pracovníkov v rámci doby vykonávania projektu. Do systému je možné sa prihlásiť cez webové sídlo xxx.xxxxxxxx.xx.
‣ Špecifiká v rámci podpory projektov z iných opatrení: Realizácia stratégie CLLD predpokladá na dosiahnutie svojich cieľov aj využitie iných zdrojov a dotačných titulov. V súlade s navrhnutými opatreniami sa podporu IROP a PRV dopĺňajú Operačný program Ľudské zdroje 2014-2020 (ďalej aj OPĽZ) a Operačné programy cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A SK-CZ a INTERREG V-A PL-SK. V rámci OPĽZ sú naplánované doplnkové aktivity podpory zabezpečenia ľudských zdrojov a personálnych kapacít pre realizáciu projektov v oblasti sociálnych služieb na komunitnej úrovni (IROP v zmysle oprávnených činností pokrýva materiálno-technické zabezpečenie). Cezhraničná spolupráca s partnerskými MAS je orientovaná na oblasť ochrany životného prostredia a biodiverzity. Aktivity sa budú realizovať v rámci spoločného prihraničného územia s ohľadom na stanovené princípy spolupráce a preukázateľného cezhraničného dopadu projektových aktivít. MAS bude prostredníctvom aktivít animácie územia pripravovať subjekty partnerstva na realizáciu a predkladanie samostatných, alebo komplementárnych projektov v súlade so zameraním opatrení stratégie CLLD (opatrenia 2.1.3 a 2.2.2). Na uvedené opatrenia stratégie CLLD MAS nevyhlasuje výzvy. Informácie o vyhlásení výziev budú zaslané žiadateľom v území. Stratégia CLLD nepopisuje opatrenia národnej a nadnárodnej spolupráce, v ktorých MAS vystupuje ako prijímateľ (Opatrenie 19.3. PRV - príprava a vykonávanie činností spolupráce miestnej akčnej skupiny). MAS Xxxxx, o.z. bude projekty spolupráce prekladať na základe vyhlásenej výzvy RO pre PRV. Spolupráca na projektoch nadnárodnej spolupráce bude prebiehať v súlade s dohodami o spolupráci s partnerskými MAS v zahraničí (MAS Buchlov, MAS Hornolidečsko, MAS Kyjovské slovácko v pohybu, LAG Stowarzyszenie Rozwoju Orawy a i.).