DOHODA O OCHRANE INVESTÍCIÍ MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A JEJ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA JEDNEJ STRANE A VIETNAMSKOU SOCIALISTICKOU REPUBLIKOU NA STRANE DRUHEJ


DOHODA O OCHRANE INVESTÍCIÍ MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A JEJ ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA JEDNEJ STRANE A VIETNAMSKOU SOCIALISTICKOU REPUBLIKOU NA STRANE DRUHEJ

EURÓPSKA ÚNIA,


ďalej len „Únia“,


BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO, BULHARSKÁ REPUBLIKA, ČESKÁ REPUBLIKA, DÁNSKE KRÁĽOVSTVO,

SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO, ESTÓNSKA REPUBLIKA,

ÍRSKO,


CHORVÁTSKA REPUBLIKA, HELÉNSKA REPUBLIKA, ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO, FRANCÚZSKA REPUBLIKA, TALIANSKA REPUBLIKA, CYPERSKÁ REPUBLIKA,

LOTYŠSKÁ REPUBLIKA, LITOVSKÁ REPUBLIKA,

LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO, MAĎARSKO,

MALTSKÁ REPUBLIKA, HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO, RAKÚSKA REPUBLIKA, POĽSKÁ REPUBLIKA, PORTUGALSKÁ REPUBLIKA, RUMUNSKO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA, FÍNSKA REPUBLIKA,

ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO a


SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA


na jednej strane, ďalej spoločne len „zmluvná strana EÚ“, a VIETNAMSKÁ SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA,

na strane druhej, ďalej len „Vietnam“, ďalej spoločne len „zmluvné strany“,

UZNÁVAJÚC svoje dlhotrvajúce a pevné partnerstvo založené na spoločných zásadách

a hodnotách, ktoré sa odrážajú v Rámcovej dohode o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Bruseli 27. júna 2012 (ďalej len „dohoda o partnerstve

a spolupráci“), ako aj svoje významné hospodárske, obchodné a investičné vzťahy, ktoré sa odrážajú aj v Dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou, ktorá bola podpísaná v Bruseli dd/mm/rrrr (ďalej len „Dohoda o voľnom obchode“),


ŽELAJÚC SI ďalšie posilnenie svojich hospodárskych vzťahov ako súčasti svojich celkových vzťahov a v súlade s nimi a v presvedčení, že táto dohoda vytvorí nové prostredie na rozvoj obchodu a investícii medzi zmluvnými stranami,

UZNÁVAJÚC, že táto dohoda doplní a podporí úsilie o regionálnu hospodársku integráciu,


ODHODLANÍ posilniť svoje hospodárske, obchodné a investičné vzťahy v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja v rámci jeho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru

a podporiť investície na základe tejto dohody spôsobom, ktorý bude zohľadňovať vysokú úroveň ochrany v oblasti životného prostredia a práce a príslušné medzinárodne uznané normy a dohody,


ŽELAJÚC SI zvýšiť životnú úroveň, podporiť hospodársky rast a stabilitu, vytvoriť nové pracovné príležitostí a zlepšiť všeobecnú kvalitu života a na tento účel opätovne potvrdzujúc svoj záväzok podporovať investície,


OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoju oddanosť zásadám trvalo udržateľného rozvoja uvedeným v Dohode o voľnom obchode,


UZNÁVAJÚC význam transparentnosti, ako sa odráža v ich záväzkoch stanovených v Dohode

o voľnom obchode,


OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC svoj záväzok v súvislosti s Chartou Organizácie Spojených národov podpísanou 26. júna 1945 v San Franciscu a so zreteľom na zásady formulované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv prijatej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948,

VYCHÁDZAJÚC zo svojich príslušných práv a povinností vyplývajúcich z Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994 (ďalej len „Dohoda

o založení WTO“) a iných mnohostranných, regionálnych a dvojstranných dohôd a dojednaní, ktorých sú zmluvnou stranou, a najmä z Dohody o voľnom obchode,


ŽELAJÚC SI podporovať konkurencieschopnosť svojich podnikov tým, že im poskytnú predvídateľný právny rámec pre ich investičné vzťahy,


SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA 1


CIELE A VŠEOBECNÉ VYMEDZENIE POJMOV


ČLÁNOK 1.1


Cieľ


Cieľom tejto dohody je zlepšiť investičné vzťahy medzi zmluvnými stranami v súlade s ustanoveniami tejto dohody.


ČLÁNOK 1.2


Vymedzenie pojmov


Na účely tejto dohody:


a) „fyzická osoba zmluvnej strany“ je v prípade zmluvnej strany EÚ štátny príslušník niektorého z členských štátov Únie podľa jeho vnútroštátnych zákonov1 a iných právnych predpisov

a v prípade Vietnamu štátny príslušník Vietnamu podľa jeho vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov;


1 Pojem „fyzická osoba“ zahŕňa fyzické osoby s trvalým pobytom v Lotyšsku, ktoré nie sú občanmi Lotyšska ani žiadneho iného štátu, ale ktoré majú podľa lotyšských zákonov a iných právnych predpisov nárok na vydanie pasu pre osoby, ktoré nie sú občanmi (cestovný doklad cudzinca).

b) „právnická osoba“ je akýkoľvek právny subjekt riadne ustanovený alebo inak organizovaný podľa uplatniteľného práva na ziskové alebo iné účely v súkromnom alebo štátnom vlastníctve vrátane akejkoľvek korporácie, trustu, partnerstva, spoločného podniku,

individuálneho vlastníctva alebo združenia;


c) „právnická osoba zmluvnej strany“ je právnická osoba zmluvnej strany EÚ alebo právnická osoba Vietnamu, ktorá bola zriadená v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi členského štátu Únie alebo Vietnamu a ktorá vykonáva podstatnú podnikateľskú činnosť1 na území Únie alebo Vietnamu;


právnická osoba je:


i) „vlastnená“ fyzickými alebo právnickými osobami jednej zo zmluvných strán, ak skutočnými vlastníkmi viac ako 50 percent základného imania v nej sú osoby zmluvnej strany EÚ alebo Vietnamu alebo



1 V súlade s oznámením Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Svetovej obchodnej organizácii (dok. WT/REG39/1) Únia a jej členské štáty považujú koncept „skutočného

a trvalého prepojenia“ s hospodárstvom Únie zakotvený v článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za rovnocenný konceptu „podstatná podnikateľská činnosť“. Únia a jej

členské štáty preto poskytnú výhody vyplývajúce z tejto dohody právnickej osobe zriadenej v súlade s vietnamskými zákonmi a inými právnymi predpismi, ktorá má na území Vietnamu len sídlo alebo ústredie, iba ak má táto právnická osoba skutočné a trvalé prepojenie

s hospodárstvom Vietnamu.

ii) „kontrolovaná“ fyzickými alebo právnickými osobami jednej zo zmluvných strán, ak osoby zmluvnej strany EÚ alebo Vietnamu majú právomoc vymenúvať väčšinu jej riaditeľov alebo inak zákonným spôsobom riadiť jej činnosť;


d) „služby poskytované a činnosti vykonávané pri výkone vládnej moci“ sú služby alebo

činnosti, ktoré nie sú poskytované, resp. vykonávané na komerčnom základe ani v rámci hospodárskej súťaže s jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi;


e) „hospodárska činnosť“ zahŕňa výrobnú a obchodnú činnosť, ako aj výkon povolania a činnosť remeselníkov, pričom nezahŕňa služby poskytované alebo činnosti vykonávané pri výkone vládnej moci;


f) „prevádzka“ je, pokiaľ ide o investície, vykonávanie, riadenie, udržiavanie, používanie, požívanie, predaj alebo iná forma nakladania s investíciami1;


g) „opatrenia prijaté alebo zachovávané zmluvnou stranou“ sú opatrenia prijaté:


i) ústrednými, regionálnymi alebo miestnymi vládami a orgánmi, ako aj


ii) mimovládnymi subjektmi pri výkone právomocí delegovaných na ne ústrednými, regionálnymi alebo miestnymi vládami alebo orgánmi;


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že tento pojem nezahŕňa kroky, ktoré sa uskutočňujú počas alebo pred dokončením postupov potrebných na uskutočnenie príslušnej investície v súlade s platnými zákonmi a inými právnymi predpismi.

h) „investícia“ je akýkoľvek druh aktív, ktorý je vlastnený alebo kontrolovaný, priamo alebo nepriamo, investorom zmluvnej strany na území1 druhej zmluvnej strany, ktorý má vlastnosti investície, ako napríklad viazanie kapitálu alebo iných zdrojov, očakávanie príjmu alebo zisku, prevzatie rizika alebo určité trvanie; investície môžu mať napríklad takúto formu:


i) hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ako aj akékoľvek iné vlastnícke práva, ako napríklad nájomné zmluvy, hypotekárne úvery, zadržiavacie a záložné práva;


ii) podnik2, ako aj podiely, akcie a ďalšie formy majetkovej účasti v podniku vrátane práv z nich odvodených;


iii) dlhopisy, dlžobné úpisy a úvery, ako aj ďalšie dlhové nástroje vrátane práv z nich odvodených;


xx) zmluvy na zákazky na kľúč, stavebné zmluvy, zmluvy o riadení, zmluvy o produkcii, koncesné zmluvy, zmluvy o rozdelení príjmov a ďalšie podobné zmluvy;


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že územie zmluvnej strany zahŕňa jej výhradnú hospodársku zónu a kontinentálny šelf, ako sa stanovuje v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve podpísanom v Montego Bay 10. decembra 1982 (ďalej len

„UNCLOS“).

2 Na účely vymedzenia pojmu „investície“ pojem „podnik“ nezahŕňa zastúpenie. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že to, že sa zastúpenie usadí na území zmluvnej strany, nie je samo osebe považované za investíciu.

v) peňažné pohľadávky, pohľadávky voči iným aktívam alebo pohľadávky voči akýmkoľvek iným zmluvným plneniam s ekonomickou hodnotou1, a


vi) práva duševného vlastníctva2 a goodwill.


S výnosmi, ktorý sú investované, sa zaobchádza ako s investíciami za predpokladu, že majú vlastnosti investície, a žiadnou zmenou formy, v akej sú aktíva investované či reinvestované, nie je dotknutá ich kvalifikácia ako investície, pokiaľ si zachovajú vlastnosti investície;



1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že peňažné pohľadávky nezahŕňajú peňažné pohľadávky, ktoré vyplývajú výlučne z obchodných zmlúv na predaj tovaru alebo služieb fyzickou alebo právnickou osobou na území jednej zmluvnej strany fyzickej alebo právnickej osobe na území druhej zmluvnej strany, ani financovanie takejto zmluvy s výnimkou úveru, na ktorý sa vzťahuje pododsek iii), a ani žiadne súvisiace sumy priznané na základe nariadenia, rozsudku alebo rozhodcovského rozsudku.

2 Na účely tejto dohody sa práva duševného vlastníctva vzťahujú aspoň na všetky kategórie duševného vlastníctva, ktoré sú uvedené v oddieloch 1 až 7 časti II Dohody TRIPS, a to:

a) autorské právo a práva súvisiace s autorským právom;

b) ochranné známky;

c) zemepisné označenia;

d) priemyselné vzory;

e) patentové práva;

f) topografie polovodičových obvodov;

g) ochranu nezverejnených informácií a

h) odrody rastlín.

i) investor zmluvnej strany“ je fyzická osoba zmluvnej strany alebo právnická osoba zmluvnej strany, ktorá uskutočnila investíciu na území druhej zmluvnej strany;


j) „výnosy“ sú všetky sumy získané alebo odvodené z investície alebo reinvestície vrátane ziskov, dividend, kapitálových ziskov, odmien, úroku, platieb súvisiacich s právami duševného vlastníctva, platieb v naturáliách a všetkých ostatných zákonných príjmov;


k) „opatrenie“ je akékoľvek opatrenie zmluvnej strany, či už vo forme zákona, iného právneho predpisu, pravidla, postupu, rozhodnutia, administratívneho opatrenia alebo v akejkoľvek inej forme;


l) „osoba“ je fyzická osoba alebo právnická osoba;


m) „tretia krajina“ je krajina alebo územie mimo rozsahu územnej pôsobnosti tejto dohody, ako je vymedzená v článku 4.22 (Územná pôsobnosť);


n) „zmluvná strana EÚ“ je Únia alebo jej členské štáty, resp. Únia a jej členské štáty v rámci ich príslušných oblastí právomocí, ako vyplývajú zo Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy

o fungovaní Európskej únie;


o) „zmluvná strana“ je zmluvná strana EÚ alebo Vietnam;

p) „vnútroštátne“ sú, pokiaľ ide o právne predpisy, právo, zákony a iné predpisy Únie a jej členských štátov1, resp. Vietnamu, právne predpisy, právo, zákony a iné predpisy na ústrednej, regionálnej alebo miestnej úrovni;


q) „chránená investícia“ je investícia investora jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany existujúca ku dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody alebo realizovaná či nadobudnutá neskôr, ktorá bola uskutočnená v súlade s platnými právnymi predpismi druhej zmluvnej strany.


KAPITOLA 2 OCHRANA INVESTÍCIÍ


ČLÁNOK 2.1


Rozsah pôsobnosti


1. Táto kapitola sa uplatňuje na:


a) chránené investície a


b) investorov zmluvnej strany v súvislosti s prevádzkou ich chránených investícií.


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že vnútroštátne zákony a iné právne predpisy členských štátov Únie zahŕňajú zákony a iné právne predpisy Únie.

2. Články 2.3 (Národné zaobchádzanie) a 2.4 (Zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod) sa nevzťahujú na:


a) audiovizuálne služby;


b) ťažbu, výrobu a spracovanie1 jadrového materiálu;


c) výrobu zbraní, munície a vojenského materiálu alebo obchod s nimi;


d) vnútroštátnu námornú kabotáž2;


e) vnútroštátne a medzinárodné služby leteckej dopravy, či už pravidelné alebo nepravidelné, a služby, ktoré sa priamo vzťahujú na uplatňovanie dopravných práv, iných ako:


i) služby v oblasti opráv a údržby lietadiel, počas ktorých je lietadlo mimo prevádzky;


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že pojem „spracovanie jadrového materiálu“ sa vzťahuje na všetky činnosti zahrnuté v Medzinárodnej štandardnej odvetvovej klasifikácii ekonomických činností, ktorú prijala Štatistická komisia Organizácie Spojených národov,

Statistical Papers, séria M, č. 4, ISIC REV 3.1, 2002, kód 2330.

2 Bez toho, aby bol dotknutý rozsah činností, ktoré predstavujú kabotáž podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov, vnútroštátna námorná kabotáž v zmysle tohto pododdielu zahŕňa dopravu cestujúcich alebo tovaru medzi prístavom alebo miestom nachádzajúcim sa v členskom štáte Európskej únie alebo vo Vietname a iným prístavom alebo miestom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte Únie alebo vo Vietname vrátane jeho kontinentálneho šelfu v zmysle dohovoru UNCLOS, ako aj na dopravu, ktorá sa začína

a končí v tom istom prístave alebo na tom istom mieste nachádzajúcom sa v členskom štáte Únie alebo vo Vietname.

ii) predaj a marketing služieb leteckej dopravy;


iii) služby v oblasti počítačového rezervačného systému;


iv) služby pozemnej obsluhy;


v) služby prevádzkovania letísk a

f) služby poskytované a činnosti vykonávané pri výkone vládnej moci.


3. Články 2.3 (Národné zaobchádzanie) a 2.4 (Zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod) sa nevzťahujú na subvencie poskytnuté zmluvnými stranami1.


4. Táto kapitola sa nevzťahuje na systémy sociálneho zabezpečenia zmluvných strán alebo na činnosti na území príslušnej zmluvnej strany, ktoré sú, aj keď len príležitostne, spojené s výkonom štátnej moci.


1 V prípade zmluvnej strany EÚ „subvencia“ zahŕňa „štátnu pomoc“ vymedzenú v práve Únie. V prípade Vietnamu „subvencia“ zahŕňa investičné stimuly a investičnú pomoc, ako je napríklad podpora pre výrobnú prevádzku, odborná príprava ľudských zdrojov a činnosti na posilnenie konkurencieschopnosti, ako je napríklad pomoc v oblasti technológií, výskumu

a vývoja, právna pomoc, informácie o trhu a podpora trhu.

5. Táto kapitola sa nevzťahuje na opatrenia týkajúce sa fyzických osôb, ktoré sa usilujú o prístup na trh práce niektorej zo zmluvných strán, ani na opatrenia v súvislosti s občianstvom, pobytom alebo zamestnaním na trvalom základe.


6. S výnimkou článku 2.1 (Rozsah pôsobnosti), článku 2.2 (Investičné a regulačné opatrenia a ciele) a článkov 2.5 (Zaobchádzanie s investíciami) až 2.9 (Subrogácia), nemožno žiadne

z ustanovení tejto dohody vykladať tak, že sa ním obmedzujú povinnosti zmluvných strán podľa kapitoly 9 (Verejné obstarávanie) Dohody o voľnom obchode alebo ukladajú akékoľvek dodatočné povinnosti v súvislosti s vládnym obstarávaním. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že opatrenia týkajúce sa vládneho obstarávania, ktoré sú v súlade s kapitolou 9 (Verejné obstarávanie) Dohody

o voľnom obchode, sa nepovažujú za porušenie článku 2.1 (Rozsah pôsobnosti), článku 2.2 (Investičné a regulačné opatrenia a ciele) a článkov 2.5 (Zaobchádzanie s investíciami) až 2.9 (Subrogácia).


ČLÁNOK 2.2


Investičné a regulačné opatrenia a ciele


1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú svoje právo na reguláciu na svojom území na účely dosiahnutia legitímnych cieľov politiky, ako je ochrana verejného zdravia, bezpečnosti, životného prostredia alebo verejnej morálky, sociálna ochrana alebo ochrana spotrebiteľa, alebo podpora

a ochrana kultúrnej rozmanitosti.

2. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že túto kapitolu nemožno vykladať ako záväzok zmluvnej strany, že nezmení svoj právny a regulačný rámec, a to ani spôsobom, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť prevádzku investícií alebo očakávania investora týkajúce sa zisku.


3. V záujme väčšej istoty a s výhradou odseku 4 treba uviesť, že rozhodnutie zmluvnej strany neposkytnúť, neobnoviť alebo nezachovať subvenciu alebo grant nepredstavuje porušenie tejto kapitoly za týchto okolností:


a) ak neexistuje žiadny konkrétny záväzok voči investorovi druhej zmluvnej strany alebo chránenej investícii vyplývajúci zo zákona alebo zmluvy subvenciu alebo grant poskytnúť, obnoviť alebo zachovať;


b) v súlade s akýmikoľvek podmienkami, ktorými bolo podmienené poskytnutie, obnovenie alebo zachovanie tejto subvencie alebo grantu.


4. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že žiadne z ustanovení tejto kapitoly nemožno vykladať tak, že zmluvnej strane bráni ukončiť poskytovanie subvencie1 alebo požadovať jej vrátenie, alebo že uvedenej zmluvnej strane ukladá povinnosť poskytnúť za to investorovi náhradu, ak takéto opatrenie nariadili príslušné orgány uvedené v prílohe 1 (Príslušné orgány).


1 V prípade zmluvnej strany EÚ „subvencia“ zahŕňa „štátnu pomoc“ vymedzenú v práve Únie.

V prípade Vietnamu „subvencia“ zahŕňa investičné stimuly a investičnú pomoc, ako je napríklad podpora pre výrobnú prevádzku, odborná príprava ľudských zdrojov a činnosti na posilnenie konkurencieschopnosti, ako je napríklad pomoc v oblasti technológií, výskumu

a vývoja, právna pomoc, informácie o trhu a podpora trhu.

ČLÁNOK 2.3


Národné zaobchádzanie


1. Každá zmluvná strana poskytne investorom druhej zmluvnej strany a chráneným investíciám v súvislosti s prevádzkou chránených investícií zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé než zaobchádzanie, ktoré poskytuje svojim vlastným investorom a investíciám v podobných situáciách.


2. Bez ohľadu na odsek 1 a v prípade Vietnamu s výhradou prílohy 2 (Výnimka Vietnamu z národného zaobchádzania) môže zmluvná strana prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie v súvislosti s prevádzkou chránených investícií, a to za predpokladu, že takéto opatrenie nie je v rozpore so záväzkami stanovenými v prílohe 8-A (Listina špecifických záväzkov Únie) alebo v prílohe 8-B (Listina špecifických záväzkov Vietnamu) Dohody o voľnom obchode, ak takéto opatrenie je:


a) opatrenie prijaté v deň nadobudnutia platnosti tejto dohody alebo pred týmto dňom;


b) opatrenie uvedené v písmene a), ktoré pokračuje, je nahradené alebo zmenené po dni nadobudnutia platnosti tejto dohody za predpokladu, že po tomto pokračovaní, nahradení alebo zmene nie je menej v súlade s odsekom 1, než bolo v podobe, v akej existovalo pred týmto pokračovaním, nahradením alebo zmenou, alebo

c) opatrenie, na ktoré sa nevzťahujú písmená a) alebo b), za predpokladu, že sa neuplatňuje na

investície uskutočnené na území zmluvnej strany pred dňom nadobudnutia účinnosti takéhoto opatrenia alebo spôsobom, ktorý by spôsobil straty1 alebo škody takýmto investíciám.


ČLÁNOK 2.4


Zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod


1. Každá zmluvná strana poskytne investorom druhej zmluvnej strany a chráneným investíciám v súvislosti s prevádzkou chránených investícií zaobchádzanie, ktoré nie je menej priaznivé než zaobchádzanie, ktoré poskytuje investorom tretej krajiny a ich investíciám v podobných situáciách.


2. Odsek 1 sa nevzťahuje na tieto odvetvia:


a) komunikačné služby okrem poštových služieb a telekomunikačných služieb;


b) služby rekreačných, kultúrnych a športových zariadení;


1 Na účely tohto písmena sa zmluvné strany dohodli, že ak zmluvná strana stanovila primerané prechodné obdobie na vykonanie opatrenia alebo ak sa zmluvná strana akýmkoľvek iným spôsobom pokúsila riešiť účinky opatrenia na investície uskutočnené pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, tieto faktory sa zohľadnia pri posudzovaní toho, či opatrenie spôsobuje straty alebo škody investíciám uskutočneným pred dňom nadobudnutia účinnosti opatrenia.

c) rybolov a akvakultúra;


d) lesné hospodárstvo a lov a


e) ťažba vrátane ropy a plynu.


3. Odsek 1 nemožno vykladať tak, že sa ním zmluvnej strane ukladá povinnosť rozšíriť na

investorov druhej zmluvnej strany alebo na chránené investície výhody akéhokoľvek zaobchádzania poskytnutého podľa akejkoľvek dvojstrannej, regionálnej alebo medzinárodnej dohody, ktorá nadobudla platnosť pred dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody.


4. Odsek 1 nemožno vykladať tak, že sa ním zmluvnej strane ukladá povinnosť rozšíriť na investorov druhej zmluvnej strany alebo na chránené investície výhody:


a) akéhokoľvek zaobchádzania poskytnutého na základe akejkoľvek dvojstrannej, regionálnej alebo medzinárodnej dohody, ktorá obsahuje záväzky s cieľom odstrániť v podstate všetky prekážky investovania medzi zmluvnými stranami alebo si vyžaduje aproximáciu právnych predpisov zmluvných strán v jednom alebo viacerých hospodárskych odvetviach1;


b) akéhokoľvek zaobchádzania vyplývajúceho z akejkoľvek medzinárodnej dohody o zamedzení dvojitého zdanenia alebo inej medzinárodnej dohody alebo dojednania, ktoré sa týkajú

výlučne alebo hlavne zdaňovania, alebo


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že koncept regionálnej dohody podľa tohto písmena zahŕňa hospodárske spoločenstvo ASEAN.

c) akéhokoľvek zaobchádzania vyplývajúceho z opatrení stanovujúcich uznávanie kvalifikácií, licencií alebo prudenciálnych opatrení v súlade s článkom VII Všeobecnej dohody o obchode so službami1 alebo jej prílohou o finančných službách.


5. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že pojem „zaobchádzanie“ uvedený v odseku 1 nezahŕňa postupy alebo mechanizmy riešenia sporov, ako sú postupy a mechanizmy uvedené v kapitole 3 (Urovnávanie sporov) oddiele B (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami), stanovené v akýchkoľvek iných dvojstranných, regionálnych alebo medzinárodných dohodách. Hmotnoprávne záväzky v takýchto dohodách samy osebe nepredstavujú „zaobchádzanie“, a preto sa nemôžu zohľadniť pri posudzovaní porušenia tohto článku. Opatrenia zmluvnej strany na základe týchto hmotnoprávnych záväzkov sa považujú za „zaobchádzanie“.


6. Tento článok sa vykladá v súlade so zásadou ejusdem generis2.



1 Ako je uvedené v prílohe 1b k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994.

2 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že tento odsek nemožno vykladať tak, že prípadne bráni výkladu iných ustanovení tejto dohody v súlade so zásadou ejusdem generis.

ČLÁNOK 2.5


Zaobchádzanie s investíciami


1. Každá zmluvná strana poskytuje investorom druhej zmluvnej strany a chráneným investíciám spravodlivé a nestranné zaobchádzanie a plnú ochranu a bezpečnosť v súlade s odsekmi 2 až 7

a prílohou 3 (Dohovor o zaobchádzaní s investíciami).


2. Zmluvná strana poruší povinnosť spravodlivého a nestranného zaobchádzania uvedenú v odseku 1, ak opatrenie alebo súbor opatrení predstavuje:


a) odopieranie spravodlivosti v trestnom konaní, občianskom súdnom konaní alebo správnom konaní;


b) zásadné porušenie riadneho procesu v súdnych a správnych konaniach;


c) očividnú svojvôľu;


d) cielenú diskrimináciu z jasne neoprávnených dôvodov, ako sú pohlavie, rasa, alebo náboženstvo;


e) zneužívajúce zaobchádzanie, akým sú obťažovanie, nátlak, zneužitie moci alebo podobné nepoctivé konanie, alebo


f) porušenie ďalších prvkov povinnosti spravodlivého a nestranného zaobchádzania prijatej zmluvnými stranami podľa odseku 3.

3. Zaobchádzanie, ktoré nie je uvedené v odseku 2, môže predstavovať porušenie spravodlivého a nestranného zaobchádzania, ak sa tak zmluvné strany dohodli v súlade s postupmi stanovenými

v článku 4.3 (Zmeny).


4. Pri uplatňovaní odsekov 1 až 3 môže orgán na urovnávanie sporov podľa kapitoly 3 (Urovnávanie sporov) zohľadniť, či zmluvná strana adresovala investorovi osobitné vyjadrenia, aby ho primäla na uskutočnenie chránenej investície, ktoré vyvolali oprávnené očakávanie, na ktoré sa

investor spoliehal pri rozhodovaní, či má uskutočniť alebo zachovať uvedenú investíciu, ktoré ale následne táto zmluvná strana zmarila.


5. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že pojem „plná ochrana a bezpečnosť“ uvedený v odseku 1 odkazuje na záväzky zmluvnej strany, aby konala tak, ako môže byť primerane potrebné na ochranu fyzickej bezpečnosti investorov a chránených investícií.


6. Ak zmluvná strana uzatvorila písomnú dohodu s investormi druhej zmluvnej strany alebo

s chránenými investíciami, ktorá spĺňa všetky nasledujúce podmienky, nesmie táto zmluvná strana túto dohodu porušiť výkonom vládnej moci. Ide o tieto podmienky:


a) písomná dohoda bola uzavretá a nadobúda účinnosť po dni nadobudnutia platnosti tejto dohody1;


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že písomná dohoda, ktorá bola uzavretá a začala sa vykonávať po dni nadobudnutia platnosti tejto dohody, nezahŕňa obnovenie alebo rozšírenie dohody v súlade s ustanoveniami pôvodnej dohody a za rovnakých alebo v podstate rovnakých podmienok, ako obsahovala pôvodná dohoda, ktorá bola uzavretá a začala sa vykonávať pred dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody.

b) investor sa pri rozhodovaní, či má uskutočniť alebo zachovať chránenú investíciu, spolieha na písomnú dohodu, ktorá je iná, než je samotná písomná dohoda, pričom porušenie spôsobuje

tejto investícii skutočné škody;


c) písomnou dohodou1 sa zakladajú vzájomné práva a povinnosti v súvislosti s uvedenou investíciou, ktoré sú pre obe zmluvné strany záväzné, a


d) písomná dohoda neobsahuje doložku o urovnávaní sporov medzi zmluvnými stranami k tejto zmluve prostredníctvom medzinárodnej arbitráže.


7. Porušenie iného ustanovenia tejto dohody alebo samostatnej medzinárodnej dohody neznamená, že došlo k porušeniu tohto článku.


ČLÁNOK 2.6


Náhrada za straty


1. Investorom jednej zmluvnej strany, ktorých chránené investície utrpia straty v dôsledku vojny alebo iného ozbrojeného konfliktu, štátneho prevratu, výnimočného stavu, povstania, vzbury alebo nepokojov na území druhej zmluvnej strany, poskytne táto druhá zmluvná strana v súvislosti

s reštitúciou, odškodnením, náhradou alebo inou formou vyrovnania zaobchádzanie, ktoré nie je

menej priaznivé, než zaobchádzanie, ktoré poskytuje svojim vlastným investorom alebo investorom akejkoľvek tretej krajiny.


1 Pojem „ písomná dohoda“ je písomná dohoda, ktorú uzavrela zmluvná strana s investorom druhej zmluvnej strany alebo s jeho investíciou a ktorú obe zmluvné strany prerokovali

a vykonali, či už v rámci jedného nástroja alebo viacerých nástrojov.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, investorom zmluvnej strany, ktorí v akejkoľvek zo situácií uvedených v odseku 1 utrpia straty na území druhej zmluvnej strany, poskytne druhá zmluvná strana bezodkladnú, primeranú a účinnú reštitúciu alebo náhradu, ak tieto straty vyplývajú zo:


a) zabavenia chránenej investície alebo jej časti ozbrojenými silami alebo orgánmi druhej zmluvnej strany alebo


b) zničenia chránenej investície alebo jej časti ozbrojenými silami alebo orgánmi druhej zmluvnej strany,


ktoré nebolo vynútené danou situáciou.


ČLÁNOK 2.7


Vyvlastnenie


1. Zmluvná strana nesmie znárodňovať ani vyvlastňovať chránené investície investorov druhej zmluvnej strany priamo ani nepriamo, prostredníctvom opatrení majúcich účinok rovnocenný znárodneniu alebo vyvlastneniu (ďalej len „vyvlastnenie“) okrem prípadov, keď sa tak deje:


a) vo verejnom záujme;


b) v rámci riadneho procesu;

c) na nediskriminačnom základe a


d) s vyplatením bezodkladnej, primeranej a účinnej náhrady.


2. Náhrada uvedená v odseku 1 musí zodpovedať reálnej trhovej hodnote chránenej investície bezprostredne pred tým, než sa vyvlastnenie alebo nadchádzajúce vyvlastnenie stali verejne známymi, podľa toho, čo nastane skôr, ktorá sa zvýši o úroky s použitím primeranej sadzby stanovenej na trhovom základe, a to odo dňa vyvlastnenia až do dňa platby. Takáto náhrada musí byť skutočne realizovateľná, voľne prevoditeľná v súlade s článkom 2.8 (Prevod) a poskytnutá bezodkladne.


3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 v prípade, keď je vyvlastňujúcou zmluvnou stranou Vietnam, sa každé opatrenie priameho vyvlastnenia týkajúce sa pozemku vykoná:


a) na účel v súlade s platnými vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi1 a


b) po zaplatení náhrady vo výške, ktorá zodpovedá trhovej hodnote, pričom sa uznávajú platné vnútroštátne zákony a iné právne predpisy.


4. Vydávanie nútených licencií v súvislosti s právami duševného vlastníctva nepredstavuje vyvlastnenie v zmysle odseku 1, pokiaľ je toto vydávanie v súlade s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva obsiahnutou v prílohe 1 C k Dohode o založení WTO (ďalej len „Dohoda TRIPS“).


1 Platné vnútroštátne zákony a iné právne predpisy sú vietnamský pozemkový zákon č. 45/2013/QH13 a vyhláška č. 44/2014/ND-CP o regulácii cien pozemkov ku dňu nadobudnutia platnosti tejto dohody.

5. Investor postihnutý vyvlastnením má podľa právnych predpisov vyvlastňujúcej zmluvnej strany právo na rýchle preskúmanie svojho nároku a na ocenenie svojej investície súdnym alebo iným nezávislým orgánom tejto zmluvnej strany.


6. Tento článok sa vykladá v súlade s prílohou 4 (Dohovor o vyvlastnení)


ČLÁNOK 2.8


Prevod


Každá zmluvná strana povolí, aby sa všetky prevody súvisiace s chránenou investíciou uskutočnili vo voľne zameniteľnej mene bez obmedzení alebo meškania, a to trhovým výmenným kurzom, ktorý je platný v deň prevodu. Takéto prevody zahŕňajú:


a) kapitálové vklady, ako napríklad základné a dodatočné finančné prostriedky na udržanie, rozvoj alebo zvýšenie investícií;


b) zisky, dividendy, kapitálové zisky a iné výnosy, príjmy z predaja celej investície alebo akejkoľvek jej časti, alebo z čiastočnej alebo úplnej likvidácie investície;


c) platby úrokov, licenčných poplatkov, poplatky za riadenie a technickú pomoc a iné poplatky;

d) platby vykonané na základe zmluvy, ktorú uzavrel investor, alebo chránená investícia, vrátane platieb na základe úverovej zmluvy;


e) mzdy a iné odmeny pracovníkov zamestnaných zo zahraničia a pracujúcich v súvislosti s investíciou;


f) platby podľa článku 2.6 (Náhrada za straty) a článku 2.7 (Vyvlastnenie), ako aj


g) náhradu škody priznanú rozsudkom vydaným podľa kapitoly 3 (Urovnávanie sporov) oddielu B (Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami).


ČLÁNOK 2.9


Subrogácia


Ak niektorá zmluvná strana, resp. agentúra zmluvnej strany, uskutoční platbu na základe sľubu odškodnenia, záruky alebo poistnej zmluvy, ktoré uzatvorila vo vzťahu k investíciám niektorého zo svojich investorov na území druhej zmluvnej strany, druhá zmluvná strana uzná subrogáciu alebo prevod akýchkoľvek práv alebo nárokov alebo postúpenie akýchkoľvek pohľadávok súvisiacich

s takouto investíciou. Táto zmluvná strana alebo agentúra majú právo vykonávať, resp. uplatňovať subrogované alebo postúpené právo alebo pohľadávku v rovnakom rozsahu ako pôvodné právo

alebo pohľadávku investora. Takéto práva môže vykonávať zmluvná strana alebo agentúra zmluvnej strany alebo investor iba vtedy, ak s tým zmluvná strana alebo agentúra zmluvnej strany súhlasia.

KAPITOLA 3 UROVNÁVANIE SPOROV


ODDIEL A


RIEŠENIE SPOROV MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI


PODODDIEL 1


CIEĽ A ROZSAH PÔSOBNOSTI


ČLÁNOK 3.1


Cieľ


Cieľom tejto kapitoly je vytvoriť účinný a efektívny mechanizmus na zabránenie akýmkoľvek sporom medzi zmluvnými stranami a na ich urovnávanie, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie tejto dohody, aby sa dospelo k riešeniu na základe vzájomnej dohody.

ČLÁNOK 3.2


Rozsah pôsobnosti


Pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, táto kapitola sa uplatňuje pri predchádzaní a urovnávaní všetkých sporov medzi zmluvnými stranami v súvislosti s výkladom alebo uplatňovaním ustanovení tejto dohody.


PODODDIEL 2 KONZULTÁCIE A MEDIÁCIA


ČLÁNOK 3.3


Konzultácie


1. Zmluvné strany sa usilujú o vyriešenie každého sporu uvedeného v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti) tak, že začnú v dobrej viere konzultácie s cieľom čo najskôr dosiahnuť riešenie na základe vzájomnej dohody.


2. Zmluvná strana požiada o konzultácie písomnou žiadosťou adresovanou druhej zmluvnej strane, v ktorej uvedie sporné opatrenie a príslušné ustanovenia tejto dohody, pričom kópiu tejto žiadosti zašle výboru zriadenému podľa článku 4.1 (Výbor).

3. Konzultácie sa uskutočnia do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti uvedenej v odseku 2 a budú prebiehať na území zmluvnej strany, ktorej bola adresovaná žiadosť, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Konzultácie sa považujú za ukončené do 45 dní odo dňa prijatia žiadosti

s výnimkou prípadu, keď sa obidve zmluvné strany dohodnú v konzultáciách pokračovať. Konzultácie, najmä všetky informácie predložené zmluvnými stranami a ich stanoviská, sú dôverné a nie sú nimi dotknuté práva žiadnej zmluvnej strany v rámci akýchkoľvek ďalších konaní.


4. Konzultácie o naliehavých záležitostiach vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze, sezónneho tovaru alebo sezónnych služieb, sa uskutočnia do 15 dní odo dňa doručenia

žiadosti uvedenej v odseku 2. Konzultácie sa považujú za ukončené do 20 dní s výnimkou prípadu, keď sa obidve zmluvné strany dohodnú v konzultáciách pokračovať.


5. Zmluvná strana, ktorá požiadala o konzultácie, sa môže odvolať na článok 3.5 (Začatie rozhodcovského konania), ak:


a) druhá zmluvná strana neodpovie na žiadosť o konzultácie do 15 dní odo dňa jej doručenia;


b) konzultácie sa neuskutočnia v lehote stanovenej v odsekoch 3 alebo 4;


c) zmluvné strany sa dohodli, že neuskutočnia konzultácie, alebo


d) konzultácie boli ukončené bez riešenia na základe vzájomnej dohody.

6. Každá zmluvná strana predloží počas konzultácií dostatok faktických informácií, ktoré umožnia preskúmať, akým spôsobom by sporné opatrenie mohlo ovplyvniť vykonávanie

a uplatňovanie tejto dohody.


ČLÁNOK 3.4


Mediačný mechanizmus


Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť na začatí mediačného konania podľa prílohy 9 (Mediačný mechanizmus), pokiaľ ide o akékoľvek opatrenie, ktoré má nepriaznivý vplyv na investície medzi zmluvnými stranami.


PODODDIEL 3


POSTUPY UROVNÁVANIA SPOROV


ČLÁNOK 3.5


Začatie rozhodcovského konania


1. Ak sa zmluvným stranám nepodarí vyriešiť spor prostredníctvom konzultácií, ako sa stanovuje v článku 3.3 (Konzultácie), zmluvná strana, ktorá požiadala o konzultácie, môže požiadať o zriadenie rozhodcovského súdu.

2. Žiadosť o zriadenie rozhodcovského súdu sa podáva písomne druhej zmluvnej strane, pričom kópia tejto žiadosti sa zašle výboru. Sťažujúca sa zmluvná strana vo svojej žiadosti uvedie sporné opatrenie a vysvetlí, akým spôsobom toto opatrenie nie je v súlade s ustanoveniami tejto dohody,

a to tak, aby bol zrejmý právny základ sťažnosti.


ČLÁNOK 3.6


Mandát rozhodcovského súdu


Pokiaľ sa strany do 10 dní od výberu rozhodcov nedohodnú inak, mandát rozhodcovského súdu je:


„preskúmať na základe príslušných ustanovení tejto dohody uvedených zmluvnými stranami

záležitosť, ktorá mu bola predložená v žiadosti o zriadenie rozhodcovského súdu podľa článku 3.5 (Začatie rozhodcovského konania), rozhodnúť o zlučiteľnosti sporného opatrenia s ustanoveniami uvedenými v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti) a vo svojej správe uviesť skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení a základné odôvodnenie všetkých zistení a odporúčaní

v súlade s článkom 3.10 (Predbežná správa) a článkom 3.11 (Záverečná správa).“.

ČLÁNOK 3.7


Zriadenie rozhodcovského súdu


1. Rozhodcovský súd sa skladá z troch rozhodcov.


2. Do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti o zriadenie rozhodcovského súdu zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, sa uskutočnia konzultácie medzi zmluvnými stranami s cieľom dospieť

k dohode na zložení rozhodcovského súdu.


3. Ak zmluvné strany nedospejú k dohode o zložení rozhodcovského súdu v lehote stanovenej v odseku 2, každá zmluvná strana môže vymenovať rozhodcu zo svojho čiastkového zoznamu zostaveného podľa článku 3.23 (Zoznam rozhodcov) do 10 dní od uplynutia lehoty stanovenej

v odseku 2. Ak zmluvná strana nevymenuje rozhodcu zo svojho čiastkového zoznamu, rozhodcu vyberie na žiadosť druhej zmluvnej strany predseda výboru alebo jeho zástupca žrebovaním

z čiastkového zoznamu dotknutej zmluvnej strany zostaveného podľa článku 3.23 (Zoznam rozhodcov).


4. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na predsedovi rozhodcovského súdu v lehote stanovenej v odseku 2, predseda výboru alebo jeho zástupca vyberie žrebovaním na žiadosť niektorej zo zmluvných strán predsedu rozhodcovského súdu z čiastkového zoznamu predsedov zostaveného podľa článku 3.23 (Zoznam rozhodcov).


5. Predseda výboru alebo jeho zástupca vyberie rozhodcov do piatich dní od predloženia žiadosti uvedenej v odseku 3 alebo 4.

6. Za deň zriadenia rozhodcovského súdu sa považuje deň, keď traja vymenovaní rozhodcovia v súlade s prílohou 7 (Rokovací poriadok) oznámia zmluvným stranám, že s vymenovaním súhlasia.


7. Ak v čase predloženia žiadosti podľa odseku 3 alebo odseku 4 nie je zostavený niektorý zo zoznamov uvedených v článku 3.23 (Zoznam rozhodcov) alebo neobsahuje dostatok mien, rozhodcovia sa vyberú žrebovaním spomedzi osôb, ktoré boli formálne navrhnuté oboma

zmluvnými stranami alebo jednou zo zmluvných strán, ak návrh predložila len jedna zmluvná strana.


ČLÁNOK 3.8


Konanie rozhodcovského súdu o urovnaní sporu


1. Konanie rozhodcovského súdu o urovnaní sporu sa riadi pravidlami a postupmi stanovenými v tomto článku, prílohe 7 (Rokovací poriadok) a prílohe 8 (Kódex správania pre rozhodcov

a mediátorov).


2. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak, s rozhodcovským súdom sa stretnú do 10 dní

po jeho zriadení, aby rozhodli o všetkých záležitostiach, ktoré zmluvné strany alebo rozhodcovský súd považujú za vhodné, vrátane časového rozvrhu konania, odmien a výdavkov rozhodcov

v súlade s prílohou 7 (Rokovací poriadok). Rozhodcovia a zástupcovia zmluvných strán sa môžu na tomto stretnutí zúčastniť aj prostredníctvom telefónu alebo videokonferencie.

3. O mieste pojednávania sa rozhodne na základe vzájomného súhlasu zmluvných strán. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na mieste pojednávania, koná sa v Bruseli, ak je sťažujúcou sa stranou Vietnam, a v Hanoji, ak je sťažujúcou sa stranou zmluvná strana EÚ.


4. Pojednávania sú verejné, pokiaľ sa v prílohe 7 (Rokovací poriadok) nestanovuje inak.


5. V súlade s prílohou 7 (Rokovací poriadok) musia mať zmluvné strany možnosť zúčastniť sa akýchkoľvek vystúpení, vyhlásení, argumentácie alebo námietok v rámci konania. Všetky

informácie alebo písomné podania, ktoré zmluvná strana predložila rozhodcovskému súdu, vrátane akýchkoľvek pripomienok k opisnej časti predbežnej správy, odpovedí na otázky rozhodcovského súdu a písomných pripomienok zmluvnej strany k týmto odpovediam, sa sprístupnia druhej zmluvnej strane.


6. Pokiaľ sa zmluvné strany do troch dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu nedohodnú inak, rozhodcovský súd môže v súlade s prílohou 7 (Rokovací poriadok) prijímať nevyžiadané písomné podania (podania amicus curiae) od fyzických alebo právnických osôb usadených na území zmluvnej strany.


7. Na interné rokovania sa rozhodcovský súd schádza na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastňujú len rozhodcovia. Rozhodcovský súd môže na svojich rokovaniach takisto povoliť účasť svojich asistentov. Rokovania rozhodcovského súdu a dokumenty, ktoré sú mu predložené, sú dôverné.

ČLÁNOK 3.9


Predbežné rozhodnutia o naliehavosti


Ak o to niektorá zmluvná strana požiada, rozhodcovský súd vydá do 10 dní odo dňa svojho zriadenia predbežné rozhodnutie o tom, či pokladá vec za naliehavú.


ČLÁNOK 3.10


Predbežná správa


1. Rozhodcovský súd predloží zmluvným stranám predbežnú správu obsahujúcu skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení a základné odôvodnenie všetkých zistení

a odporúčaní, a to najneskôr do 90 dní odo dňa zriadenia rozhodcovského súdu. Ak rozhodcovský súd usúdi, že túto lehotu nemožno dodržať, predseda rozhodcovského súdu o tom písomne informuje zmluvné strany a výbor, pričom uvedie dôvody omeškania a deň predpokladaného predloženia predbežnej správy rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd nesmie za žiadnych okolností predložiť predbežnú správu neskôr ako 120 dní odo dňa svojho zriadenia.


2. Zmluvná strana môže rozhodcovskému súdu predložiť písomnú žiadosť vrátane pripomienok

o preskúmanie konkrétnych aspektov predbežnej správy do 14 dní odo dňa jej oznámenia.

3. V naliehavých prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze alebo sezónneho tovaru alebo služieb, rozhodcovský súd vynaloží maximálne úsilie, aby predložil svoju predbežnú správu do 45 dní odo dňa svojho zriadenia, avšak v žiadnom prípade nie neskôr ako 60 dní odo dňa svojho zriadenia. Ktorákoľvek zmluvná strana môže rozhodcovskému súdu predložiť písomnú žiadosť vrátane pripomienok o preskúmanie konkrétnych aspektov predbežnej správy do siedmich dní odo dňa oznámenia predbežnej správy.


4. Po zvážení všetkých písomných žiadostí vrátane pripomienok zmluvných strán k predbežnej správe môže rozhodcovský súd zmeniť svoju správu a vykonať každé ďalšie preskúmanie, ktoré bude považovať za potrebné.


ČLÁNOK 3.11


Záverečná správa


1. Rozhodcovský súd predloží svoju záverečnú správu zmluvným stranám a výboru do 120 dní odo dňa svojho zriadenia. Ak rozhodcovský súd usúdi, že túto lehotu nemožno dodržať, predseda rozhodcovského súdu o tom písomne informuje zmluvné strany a výbor, pričom uvedie dôvody omeškania a deň predpokladaného predloženia záverečnej správy rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd nesmie za žiadnych okolností predložiť záverečnú správu neskôr ako 150 dní odo dňa svojho zriadenia.

2. V naliehavých prípadoch vrátane tých, ktoré sa týkajú tovaru podliehajúceho skaze alebo sezónneho tovaru alebo služieb, rozhodcovský súd vynaloží maximálne úsilie, aby oznámil svoju záverečnú správu do 60 dní odo dňa svojho zriadenia. Rozhodcovský súd nesmie za žiadnych okolností predložiť záverečnú správu neskôr ako 75 dní odo dňa svojho zriadenia.


3. Záverečná správa obsahuje dostatočný rozbor argumentov predložených vo fáze predbežného preskúmania, ako aj jasné riešenie pripomienok zmluvných strán.


ČLÁNOK 3.12


Dosiahnutie súladu so záverečnou správou


Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, prijme všetky opatrenia potrebné na to, aby urýchlene a v dobrej viere dosiahla súlad so záverečnou správou.


ČLÁNOK 3.13


Primeraná lehota na dosiahnutie súladu


1. Ak nie je možné dosiahnuť súlad okamžite, zmluvné strany sa budú snažiť vzájomne dohodnúť v otázke lehoty potrebnej na dosiahnutie súladu so záverečnou správou. V takom prípade zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, oznámi najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia záverečnej správy sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru lehotu, ktorú bude potrebovať na dosiahnutie súladu (ďalej len „primeraná lehota“).

2. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na primeranej lehote na dosiahnutie súladu so záverečnou správou, sťažujúca sa zmluvná strana do 20 dní odo dňa doručenia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 zmluvnou stranou, voči ktorej sťažnosť smeruje, písomne požiada rozhodcovský súd zriadený podľa článku 3.7 (Zriadenie rozhodcovského súdu) (ďalej len „pôvodný rozhodcovský súd“), aby určil dĺžku primeranej lehoty. Táto žiadosť sa oznámi zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, pričom kópia tejto žiadosti sa zašle výboru.


3. Rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie o primeranej lehote zmluvným stranám a výboru do 20 dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 2.


4. Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, písomne informuje sťažujúcu sa zmluvnú stranu o pokroku pri dosahovaní súladu so záverečnou správou aspoň 30 dní pred uplynutím primeranej lehoty.


5. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na predĺžení primeranej lehoty.


ČLÁNOK 3.14


Preskúmanie opatrenia prijatého na dosiahnutie súladu so záverečnou správou


1. Pred uplynutím primeranej lehoty oznámi zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru všetky opatrenia, ktoré prijala na účel dosiahnutia súladu so záverečnou správou.

2. Ak sa medzi zmluvnými stranami sa vyskytnú nezhody týkajúce sa existencie alebo súladu akéhokoľvek opatrenia prijatého na účely dosiahnutia súladu s ustanoveniami uvedenými v článku

3.2 (Rozsah pôsobnosti) a oznámeného podľa odseku 1, sťažujúca sa zmluvná strana môže písomne požiadať pôvodný rozhodcovský súd o rozhodnutie v tejto veci. Táto žiadosť sa oznámi zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, pričom kópia tejto žiadosti sa zašle výboru. Sťažujúca sa

zmluvná strana vo svojej žiadosti uvedie konkrétne sporné opatrenie a vysvetlí, ako toto opatrenie nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti), a to tak, aby bol dostatočne jasný právny základ sťažnosti.


3. Rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a výboru do 45 dní odo dňa predloženia žiadosti uvedenej v odseku 2.


ČLÁNOK 3.15


Dočasné prostriedky nápravy v prípade nedosiahnutia súladu


1. Ak zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, neoznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru žiadne opatrenie prijaté na dosiahnutie súladu so záverečnou správou pred uplynutím primeranej lehoty, alebo ak rozhodcovský súd rozhodne, že nebolo prijaté žiadne opatrenie na dosiahnutie súladu, alebo že opatrenie oznámené podľa článku 3.14 (Preskúmanie opatrenia

prijatého na dosiahnutie súladu so záverečnou správou) ods. 1 nie je v súlade so záväzkami tejto zmluvnej strany uvedenými v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti), musí zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, ak o to požiada sťažujúca sa zmluvná strana, predložiť na základe konzultácií s touto zmluvnou stranou ponuku na náhradu.

2. Ak sa sťažujúca sa zmluvná strana rozhodne, že nebude požadovať predloženie ponuky na náhradu, alebo ak takúto žiadosť podá a do 30 dní od skončenia primeranej lehoty alebo od vydania rozhodnutia rozhodcovského súdu podľa článku 3.14 (Preskúmanie opatrenia prijatého na dosiahnutie súladu so záverečnou správou) o tom, že sa neprijalo žiadne opatrenie na dosiahnutie súladu, alebo že prijaté opatrenie nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti), sťažujúca sa strana je oprávnená na základe oznámenia druhej zmluvnej strane

a výboru prijať primerané opatrenia v rámci preferenčných obchodných a investičných záväzkov platných medzi zmluvnými stranami, ktoré majú účinok rovnocenný zrušeniu alebo obmedzeniu spôsobenému daným porušením. Tieto opatrenia musia byť vymedzené v uvedenom oznámení. Sťažujúca sa zmluvná strana môže vykonať príslušné opatrenia kedykoľvek po uplynutí 10 dní odo dňa doručenia oznámenia zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, pokiaľ zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, nepožiadala o rozhodcovské konanie podľa odseku 3 tohto článku.


3. Ak sa zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, domnieva, že účinok prijatých opatrení nie je rovnocenný zrušeniu alebo obmedzeniu spôsobenému porušením, môže písomne požiadať pôvodný rozhodcovský súd o rozhodnutie v tejto veci. Táto žiadosť sa oznámi sťažujúcej sa

zmluvnej strane pred uplynutím desaťdňovej lehoty uvedenej v odseku 2, pričom kópia tejto žiadosti sa zašle výboru. Pôvodný rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie o opatreniach prijatých sťažujúcou sa zmluvnou stranou zmluvným stranám a výboru do 30 dní odo dňa predloženia žiadosti. Plnenie záväzkov sa nesmie pozastaviť, kým pôvodný rozhodcovský súd neoznámi svoje rozhodnutie, a akékoľvek pozastavenie musí byť v súlade s uvedeným rozhodnutím.

4. Opatrenia stanovené podľa tohto článku sú dočasné a neuplatňujú sa po tom, čo:


a) zmluvné strany dosiahli riešenie na základe vzájomnej dohody podľa článku 3.19 (Riešenie na základe vzájomnej dohody)


b) zmluvné strany sa dohodli, že zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, opatrením oznámeným podľa článku 3.14 (Preskúmanie opatrenia prijatého na dosiahnutie súladu so záverečnou správou) ods. 1 zabezpečila dosiahnutie súladu s ustanoveniami uvedenými

v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti), alebo


c) akékoľvek opatrenie, o ktorom bolo rozhodnuté, že nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 2.3 (Rozsah pôsobnosti), bolo zrušené alebo zmenené tak, aby sa zabezpečil jeho súlad s uvedenými ustanoveniami podľa článku 3.14 (Preskúmanie opatrenia prijatého na dosiahnutie súladu so záverečnou správou) ods. 3.

ČLÁNOK 3.16


Preskúmanie opatrenia prijatého na dosiahnutie súladu po prijatí dočasných prostriedkov nápravy v prípade nedosiahnutia súladu


1. Zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, oznámi sťažujúcej sa zmluvnej strane a výboru každé opatrenie, ktoré bolo prijaté na splnenie rozhodnutia v správe rozhodcovského súdu po

opatreniach prijatých sťažujúcou sa zmluvnou stranou alebo po prípadnom uplatnení náhrady, a to v závislosti od konkrétneho prípadu. S výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 sťažujúca sa zmluvná strana ukončí opatrenia prijaté v súlade s článkom 3.15 (Dočasné nápravné prostriedky

v prípade nesplnenia povinnosti) do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak bola uplatnená náhrada a s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2, môže zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, ukončiť uplatňovanie takejto náhrady do 30 dní odo dňa oznámenia, že splnila rozhodnutie v správe rozhodcovského súdu.


2. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na tom, či zmluvná strana, voči ktorej sťažnosť smeruje, oznámeným opatrením zabezpečila dosiahnutie súladu s ustanoveniami uvedenými v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti) do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia, sťažujúca sa zmluvná strana písomne požiada pôvodný rozhodcovský súd o rozhodnutie v tejto veci. Táto žiadosť sa oznámi zmluvnej strane, voči ktorej sťažnosť smeruje, pričom sa kópia tejto žiadosti zašle výboru.

3. Rozhodcovský súd oznámi svoje rozhodnutie zmluvným stranám a výboru do 45 dní odo dňa predloženia žiadosti. Ak rozhodcovský súd rozhodne, že oznámené opatrenie je v súlade

s ustanoveniami uvedenými v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti), opatrenia uvedené v článku 3.15 (Dočasné prostriedky nápravy v prípade nedosiahnutia súladu) alebo prípadná náhrada sa ukončia. Úroveň pozastavenia plnenia záväzkov alebo výška náhrady sa prípadne upravia so zreteľom na rozhodnutie rozhodcovského súdu.


ČLÁNOK 3.17


Nahradenie rozhodcov


Ak počas rozhodcovského konania pôvodný rozhodcovský súd alebo niektorí z jeho členov nemôžu plniť svoju funkciu, vzdajú sa funkcie alebo je nutné ich nahradiť, pretože nespĺňajú požiadavky kódexu správania uvedeného v prílohe 8 (Kódex správania pre rozhodcov a mediátorov), uplatňuje sa postup stanovený v článku 3.7 (Zriadenie rozhodcovského súdu). Lehota na oznámenie správ

a rozhodnutí sa v závislosti od konkrétneho prípadu predĺži o 20 dní.

ČLÁNOK 3.18


Pozastavenie a ukončenie rozhodcovského konania


1. Rozhodcovský súd na základe žiadosti oboch zmluvných strán kedykoľvek pozastaví svoju činnosť na obdobie, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú a ktoré nepresahuje 12 po sebe

nasledujúcich mesiacov. Svoju činnosť obnoví pred koncom tohto obdobia pozastavenia na základe písomnej žiadosti oboch zmluvných strán. Zmluvné strany o tom náležite informujú výbor.

Rozhodcovský súd obnoví svoju činnosť na konci obdobia pozastavenia na základe písomnej

žiadosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Žiadajúca strana o tom náležite informuje výbor a druhú zmluvnú stranu. Ak zmluvná strana nepožiada o obnovenie činnosti rozhodcovského súdu v čase uplynutia lehoty pozastavenia, dochádza k zániku právomoci rozhodcovského súdu a konanie sa ukončí. V prípade pozastavenia práce rozhodcovského súdu sa lehoty stanovené v príslušných ustanoveniach tejto kapitoly predĺžia o rovnaké obdobie, ako bolo obdobie, počas ktorého bola práca rozhodcovského súdu pozastavená. Pozastavením a ukončením činnosti rozhodcovského súdu nie sú dotknuté práva žiadnej zo zmluvných strán v rámci iného konania podľa článku 3.24 (Výber fóra).


2. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na ukončení konania rozhodcovského súdu, a to spoločným oznámením predsedovi rozhodcovského súdu a výboru kedykoľvek pred vydaním záverečnej správy rozhodcovského súdu.

ČLÁNOK 3.19


Riešenie na základe vzájomnej dohody


Zmluvné strany môžu kedykoľvek dospieť k riešeniu sporu na základe vzájomnej dohody podľa tejto kapitoly. Každé takéto riešenie spoločne oznámia výboru a prípadne predsedovi rozhodcovského súdu. Ak sa vyžaduje, aby riešenie bolo schválené podľa príslušných

vnútroštátnych postupov niektorej zo zmluvných strán, uvedie sa táto skutočnosť v oznámení

a postup urovnania sporu sa pozastaví. Ak sa nevyžaduje takéto schválenie alebo ak bolo oznámené ukončenie všetkých takýchto vnútroštátnych postupov, postup urovnania sporu sa ukončí.


ČLÁNOK 3.20


Informácie a technické poradenstvo


Rozhodcovský súd si môže na žiadosť niektorej zo zmluvných strán alebo z vlastnej iniciatívy vyžiadať informácie, ktoré považuje za vhodné na účely rozhodcovského konania, a to

z akéhokoľvek zdroja vrátane zmluvných strán sporu. Rozhodcovský súd má tiež právo vyžiadať si názor expertov, ak to pokladá za vhodné. Rozhodcovský súd vopred konzultuje výber takýchto expertov so zmluvnými stranami. Všetky informácie získané na základe tohto článku sa oznámia

a predložia na vyjadrenie zmluvným stranám v lehote stanovenej rozhodcovským súdom.

ČLÁNOK 3.21


Pravidlá výkladu


Rozhodcovský súd vykladá ustanovenia uvedené v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti) v súlade

s obyčajovými výkladovými pravidlami medzinárodného práva verejného vrátane tých, ktoré sú kodifikované vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve podpísanom vo Viedni 23. mája 1969 (ďalej len „Viedenský dohovor“). Rozhodcovský súd takisto zohľadní príslušné výklady v správach súdov a odvolacieho orgánu schválených orgánom na urovnávanie sporov podľa prílohy 2

k Dohode o založení WTO. Správy a rozhodnutia rozhodcovského súdu nemôžu rozširovať ani obmedzovať práva a povinnosti stanovené v tejto dohode.


ČLÁNOK 3.22


Rozhodnutia rozhodcovského súdu


1. Rozhodcovský súd vynaloží čo najväčšie úsilie, aby sa ku každému rozhodnutiu dospelo konsenzom. Ak však k rozhodnutiu nemožno dospieť konsenzom, rozhodnutie v predmetnej záležitosti sa prijme väčšinou hlasov. Nesúhlasné stanoviská rozhodcov sa v žiadnom prípade nezverejňujú.

2. Zmluvné strany musia správy a rozhodnutia rozhodcovského súdu prijať bezpodmienečne. Tieto správy a rozhodnutia neukladajú žiadne práva ani povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. Správy a rozhodnutia obsahujú skutkové zistenia, uplatniteľnosť príslušných ustanovení uvedených v článku 3.2 (Rozsah pôsobnosti) a základné odôvodnenie všetkých zistení a záverov. Výbor sprístupní správy a rozhodnutia rozhodcovského súdu verejnosti v plnom rozsahu do 10 dní od ich vydania, pokiaľ sa nerozhodne, že tak neurobí, aby chránil dôverné informácie.


PODODDIEL 4 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA


ČLÁNOK 3.23


Zoznam rozhodcov


1. Výbor najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody zostaví zoznam aspoň 15 osôb, ktoré sú ochotné a schopné zastávať funkciu rozhodcov. Tento zoznam

tvoria tri čiastkové zoznamy:


a) jeden čiastkový zoznam pre Vietnam;


b) jeden čiastkový zoznam pre Úniu a jej členské štáty, ako aj

c) jeden čiastkový zoznam osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej zo zmluvných strán a nemajú trvalý pobyt v žiadnej z nich a ktoré majú plniť funkciu predsedu rozhodcovského súdu.


2. Každý čiastkový zoznam obsahuje najmenej päť osôb. Výbor zabezpečí, aby bol počet osôb na zozname vždy udržiavaný na uvedenej minimálnej úrovni.


3. Rozhodcovia musia preukázať odborné znalosti a skúsenosti v oblasti práva

a medzinárodného obchodu. Musia byť nezávislí, vykonávať túto funkciu osobne a nesmú prijímať pokyny od žiadnej organizácie ani vlády, ani nesmú byť spojení s vládou žiadnej zo zmluvných strán a musia konať v súlade s kódexom správania v prílohe 8 (Kódex správania pre rozhodcov

a mediátorov).


4. Výbor môže zostaviť dodatočný zoznam 10 osôb, ktoré preukázali znalosti a skúsenosti

v osobitných oblastiach, ktorých sa táto dohoda týka. S výhradou dohody zmluvných strán bude tento dodatočný zoznam použitý na vytvorenie rozhodcovského súdu v súlade s postupom stanoveným v článku 3.7 (Zriadenie rozhodcovského súdu).


ČLÁNOK 3.24


Výber fóra


1. Využitím ustanovení tejto kapitoly o postupe urovnávania sporov nie je dotknuté využitie akéhokoľvek opatrenia v rámci Svetovej obchodnej organizácie vrátane opatrení na urovnanie sporu alebo v rámci inej medzinárodnej dohody, ktorej sú obe zmluvné strany stranami.

2. Odchylne od odseku 1 si nesmie zmluvná strana v prípade konkrétneho opatrenia uplatniť nárok na nápravu porušenia v podstate rovnocenného záväzku podľa tejto dohody a podľa Dohody

o založení WTO alebo podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, ktorej sú obe zmluvné strany stranami v rámci príslušných fór. Po začatí konania o urovnaní sporu si nesmie zmluvná strana uplatniť nárok na nápravu porušenia v podstate rovnocenného záväzku podľa inej dohody na inom fóre s výnimkou prípadu, keď prvé vybrané fórum nedospeje z procesných alebo jurisdikčných dôvodov k rozhodnutiu vo veci nároku na nápravu v súvislosti s týmto záväzkom.


3. Na účely tohto článku:


a) konanie o urovnaní sporu podľa Dohody o založení WTO sa pokladá za začaté od momentu podania žiadosti zmluvnej strany o zriadenie rozhodcovského súdu podľa článku 6 Dohovoru o pravidlách a postupoch pri riešení sporov;


b) konanie o urovnaní sporu podľa tejto kapitoly sa pokladá za začaté od momentu podania žiadosti zmluvnej strany o zriadenie rozhodcovského súdu podľa článku 3.5 (Začatie rozhodcovského konania) ods. 1;


c) konanie o urovnaní sporu podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody sa pokladá za začaté v súlade s príslušnou dohodou.


4. Žiadne z ustanovení tejto dohody nebráni zmluvnej strane, aby uplatnila pozastavenie plnenia záväzkov, ktoré schválil orgán na urovnávanie sporov. Na Dohodu o založení WTO ani na Dohodu

o voľnom obchode sa nemožno odvolávať s cieľom zabrániť zmluvnej strane prijať primerané opatrenia podľa článku 3.15 (Dočasné prostriedky nápravy v prípade nedosiahnutia súladu).

ČLÁNOK 3.25


Lehoty


1. Všetky lehoty uvedené v tomto oddiele vrátane lehôt, ktoré majú rozhodcovské súdy na oznámenie svojich správ a rozhodnutí, sa počítajú v kalendárnych dňoch odo dňa, ktorý nasleduje po úkone alebo skutočnosti, na ktorú sa vzťahujú, pokiaľ nie je stanovené inak.


2. Každá lehota uvedená v tomto oddiele sa môže zmeniť na základe vzájomnej dohody strán sporu. Rozhodcovský súd môže zmluvným stranám kedykoľvek navrhnúť zmenu ktorejkoľvek z lehôt uvedených v tomto oddiele, pričom uvedie dôvody takého návrhu.


ČLÁNOK 3.26


Preskúmanie a zmena


Výbor môže preskúmať a rozhodnúť o zmene príloh 7 (Rokovací poriadok), 8 (Kódex správania pre rozhodcov a mediátorov) a 9 (Mediačný mechanizmus).

ODDIEL B


Riešenie sporov medzi investormi a zmluvnými stranami


PODODDIEL 1


Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov


ČLÁNOK 3.27


Rozsah pôsobnosti


1. Tento oddiel sa vzťahuje na spory medzi navrhovateľom jednej zmluvnej strany na jednej strane a druhou zmluvnou stranou na strane druhej týkajúce sa akéhokoľvek opatrenia1, ktoré údajne predstavuje porušenie ustanovení kapitoly 2 (Ochrana investícií) a ktoré údajne spôsobuje stratu alebo škodu navrhovateľovi, alebo, ak sa nárok podáva v mene miestne usadenej spoločnosti, ktorú vlastní alebo kontroluje navrhovateľ, miestne usadenej spoločnosti.


2. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že navrhovateľ nemôže uplatniť nárok podľa tohto oddielu, ak sa investícia uskutočnila na základe podvodného skreslenia skutočnosti, zatajenia, korupcie, alebo konania predstavujúceho zneužitie konania.



1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že pojem „opatrenie“ môže zahŕňať aj nečinnosť.

3. Súd a odvolací súd zriadený podľa článku 3.38 (Súd) a 3.39 (Odvolací súd) nesmú rozhodovať o nárokoch, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto článku.


4. Nárok v súvislosti s reštrukturalizáciou dlhu zmluvnej strany sa rieši v súlade s týmto oddielom a prílohou 5 (Verejný dlh).


ČLÁNOK 3.28


Vymedzenie pojmov Pokiaľ nie je stanovené inak, na účely tohto oddielu:

a) „konanie“ je konanie na súde alebo odvolacom súde podľa tohto oddielu;


b) „strany sporu“ sú navrhovateľ a odporca;


c) „navrhovateľ zmluvnej strany“ je:


i) investor zmluvnej strany, ako sa uvádza v článku 2.1 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1 písm. b), ktorý koná vo vlastnom mene, alebo

ii) investor zmluvnej strany, ako sa uvádza v článku 2.1 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1 písm. b), ktorý koná v mene miestne usadenej spoločnosti, ktorú vlastní alebo kontroluje tento investor, pričom v záujme väčšej istoty treba uviesť, že nárok uplatnený podľa tohto písmena sa považuje za súvisiaci so sporom medzi zmluvným štátom a občanom iného zmluvného štátu na účely článku 25 ods. 1 dohovoru ICSID.


d) „dohovor ICSID“ je Dohovor o urovnávaní investičných sporov medzi štátmi a štátnymi príslušníkmi iných štátov podpísaný vo Washingtone 18. marca 1965;


e) „zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu“ je Vietnam, keď je odporcom Únia, alebo členský štát Únie, alebo Únia, keď je odporcom Vietnam;


f) „odporca“ je buď Vietnam, alebo v prípade zmluvnej strany EÚ buď Únia, alebo dotknutý členský štát podľa článku 3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok);


g) „miestne usadená spoločnosť“ je právnická osoba usadená na území jednej zmluvnej strany, ktorá je vlastnená a kontrolovaná investorom druhej zmluvnej strany;


h) „Newyorský dohovor z roku 1958“ je Dohovor Organizácie Spojených národov o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí podpísaný v New Yorku 10. júna 1958;

i) „financovanie treťou stranou“ je akékoľvek financovanie poskytnuté fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu, ale ktorá uzatvára dohodu so stranou sporu s cieľom financovať časť nákladov na konanie alebo celé náklady na konanie za odplatu v závislosti od výsledku sporu, alebo akékoľvek financovanie poskytnuté fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nie je stranou sporu, v podobe daru či grantu;


j) „UNCITRAL“ je Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo a


k) „pravidlá transparentnosti UNCITRAL“ sú pravidlá UNCITRAL o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy.


PODODDIEL 2


ALTERNATÍVNE RIEŠENIE SPOROV A KONZULTÁCIE


ČLÁNOK 3.29


Riešenie sporu zmierom


Každý spor by sa mal, pokiaľ je to možné, urovnať zmierom prostredníctvom rokovaní a mediácie, a, ak je to možné, pred podaním žiadosti o konzultácie podľa článku 3.30 (Konzultácie). Na

takomto urovnaní sa možno dohodnúť kedykoľvek, a to aj po začatí konania podľa tohto oddielu.

ČLÁNOK 3.30


Konzultácie


1. Ak nie je možné spor vyriešiť zmierom podľa ustanovení článku 3.29 (Riešenie sporu zmierom), navrhovateľ jednej zmluvnej strany, ktorý namieta porušenie ustanovení uvedených

v článku 3.27 ods. 1 (Rozsah pôsobnosti), predloží druhej zmluvnej strane žiadosť o konzultácie. Žiadosť obsahuje tieto informácie:


a) názov a adresu navrhovateľa a ak sa takáto žiadosť podáva v mene miestne usadenej spoločnosti, názov, adresu a miesto zapísania miestne usadenej spoločnosti do registra;


b) ustanovenia uvedené v článku 3.27 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1, ktoré boli údajne porušené;


c) právne a skutkové okolnosti nároku vrátane opatrení, ktoré údajne porušujú ustanovenia uvedené v článku 3.27 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1;


d) návrh predložený navrhovateľom a odhadovanú výšku požadovanej náhrady škody, ako aj


e) dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ je investorom druhej zmluvnej strany a že vlastní alebo kontroluje chránenú investíciu prípadne vrátane miestne usadenej spoločnosti, v súvislosti

s ktorou bola predložená žiadosť o konzultácie.

Ak žiadosť o konzultácie predloží viac ako jeden navrhovateľ alebo je predložená v mene viac ako jednej miestne usadenej spoločnosti, informácie uvedené v odseku 1 písm. a) a písm. e) sa

v závislosti od konkrétneho prípadu predkladajú za každého navrhovateľa, resp. každú miestne usadenú spoločnosť.


2. Žiadosť o konzultácie musí byť predložená:


a) do troch rokov odo dňa, keď navrhovateľ alebo prípadne miestne usadená spoločnosť po prvýkrát nadobudli alebo mali nadobudnúť vedomosť o opatrení, ktoré údajne porušuje ustanovenia kapitoly 2 (Ochrana investícií), ako aj vedomosť o strate alebo škode, ktorú v dôsledku toho utrpel:


i) navrhovateľ v prípade nárokov, ktoré uplatnil investor konajúci vo vlastnom mene, alebo


ii) miestne usadená spoločnosť v prípade nárokov, ktoré uplatnil investor konajúci v mene miestne usadenej spoločnosti, alebo


b) do dvoch rokov odo dňa, keď navrhovateľ alebo prípadne miestne usadená spoločnosť prestanú uplatňovať nároky alebo viesť konania pred tribunálom alebo súdom podľa vnútroštátneho práva, a v každom prípade najneskôr do siedmich rokov odo dňa, keď navrhovateľ prvýkrát nadobudol vedomosť alebo mal prvýkrát nadobudnúť vedomosť o opatrení, ktoré údajne porušuje ustanovenia kapitoly 2 (Ochrana investícií), ako aj vedomosť o strate alebo škode, ktorú v dôsledku toho utrpel:


i) navrhovateľ v prípade nárokov, ktoré uplatnil investor konajúci vo vlastnom mene, alebo

ii) miestne usadená spoločnosť v prípade nárokov, ktoré uplatnil investor konajúci v mene miestne usadenej spoločnosti1.


3. Pokiaľ sa strany sporu nedohodnú inak, konzultácie sa uskutočnia v:


a) Xxxxxx, ak sa konzultácie týkajú opatrení Vietnamu;


b) Bruseli, ak sa konzultácie týkajú opatrení Únie, alebo


c) hlavnom meste dotknutého členského štátu Únie, ak sa žiadosť o konzultácie týka výhradne opatrení tohto členského štátu.


Konzultácie sa môžu uskutočniť aj formou videokonferencie alebo inými prostriedkami, najmä ak ide o malý alebo stredný podnik.


4. Pokiaľ sa strany sporu nedohodnú na dlhšom období, konzultácie sa uskutočnia do 60 dní od predloženia žiadosti o konzultácie.


5. Ak si navrhovateľ neuplatnil nárok podľa článku 3.33 (Uplatnenie nároku) do 18 mesiacov od podania žiadosti o konzultácie, nazerá sa na neho, akoby sa z konania podľa tohto oddielu stiahol,

a nemôže si uplatniť nárok podľa tohto oddielu. Uvedenú lehotu možno predĺžiť dohodou strán, ktoré sa zúčastňujú na konzultáciách.


1 Odsek 2 písm. b) sa neuplatňuje, ak sa uplatňuje príloha 12 (Zhodné konania).

6. Uplynutie lehôt stanovených v odsekoch 2 a 5 nemá za následok neprípustnosť nárokov, ak môže navrhovateľ preukázať, že dôvodom nepredloženia žiadosti o konzultácie alebo neuplatnenie si nároku bolo, že navrhovateľ nemohol konať v dôsledku úmyselných krokov dotknutej zmluvnej strany, za predpokladu, že navrhovateľ koná ihneď, ako je to primerane možné.


7. V prípade, že sa žiadosť o konzultácie týka údajného porušenia tejto dohody Úniou alebo ktorýmkoľvek členským štátom Únie, zasiela sa Únii. Ak sú uvedené opatrenia niektorého

členského štátu Únie, zašle sa aj dotknutému členskému štátu.


ČLÁNOK 3.31


Mediácia


1. Strany sporu sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že použijú mediáciu.


2. Použitie mediácie je dobrovoľné a nie je ním dotknuté právne postavenie žiadnej zo strán sporu.


3. Použitie mediácie sa môže riadiť pravidlami stanovenými v prílohe 10 (Mediačný mechanizmus pre spory medzi investormi a zmluvnými stranami). Každú lehotu uvedenú v prílohe 10 (Mediačný mechanizmus pre spory medzi investormi a zmluvnými stranami) možno zmeniť vzájomnou dohodou strán sporu.

4. Mediátor sa vymenuje na základe dohody strán sporu. Takéto vymenovanie môže zahŕňať vymenovanie mediátora spomedzi členov súdu vymenovaných podľa článku 3.38 (Súd) alebo členov odvolacieho súdu vymenovaných podľa článku 3.39 (Odvolací súd). Strany sporu môžu

takisto požiadať predsedu súdu, aby vymenoval mediátora spomedzi členov súdu, ktorí nie sú ani štátnymi príslušníkmi členského štátu Únie ani Vietnamu.


5. Keď sa strany sporu dohodnú na použití mediácie, lehoty stanovené v článku 3.30 (Konzultácie) ods. 2 a 5, článku 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 6 a v článku 3.54 (Odvolacie konanie) ods. 5 sa pozastavujú na obdobie medzi dňom, keď sa dohodlo, že sa použije mediácia, a dňom, keď sa ktorákoľvek strana sporu rozhodla ukončiť mediáciu, a to prostredníctvom listu adresovaného mediátorovi a druhej strane sporu. Na žiadosť oboch strán sporu, ak bol zriadený senát súdu podľa článku 3.38 (Súd), tento senát preruší konanie až do dňa, keď sa ktorákoľvek strana sporu rozhodne ukončiť mediáciu, a to prostredníctvom listu adresovaného mediátorovi

a druhej strane sporu.

PODODDIEL 3


UPLATNENIE NÁROKU A ODKLADNÉ PODMIENKY


ČLÁNOK 3.32


Oznámenie o zámere uplatniť nárok


1. Ak sa v lehote 90 dní odo dňa predloženia žiadosti o konzultácie nepodarí spor urovnať, navrhovateľ môže doručiť oznámenie o zámere, v ktorom sa písomne uvádza zámer navrhovateľa uplatniť si nárok v rámci urovnania sporu podľa tohto oddielu a ktoré obsahuje tieto informácie:


a) názov a adresu navrhovateľa a ak sa takáto žiadosť podáva v mene miestne usadenej spoločnosti, názov, adresu a miesto zapísania miestne usadenej spoločnosti do registra;


b) ustanovenia uvedené v článku 3.27 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1, ktoré boli údajne porušené;


c) právne a skutkové okolnosti nároku vrátane opatrení, ktoré údajne porušujú ustanovenia uvedené v článku 3.27 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1, ako aj

d) návrh predložený navrhovateľom a odhadovanú výšku požadovanej náhrady škody.


Oznámenie o zámere sa v závislosti od konkrétneho prípadu zasiela Únii alebo Vietnamu. Ak je uvedené opatrenie niektorého členského štátu Únie, zašle sa aj dotknutému členskému štátu.


2. Keď je oznámenie o zámere zaslané Únii, Únia určí odporcu a po takomto určení informuje navrhovateľa do 60 dní od doručenia oznámenia o zámere, či je odporcom Únia alebo členský štát Únie.


3. Ak navrhovateľ nebol informovaný o určení odporcu do 60 dní od doručenia oznámenia o zámere:


a) ak sú opatrenia uvedené v oznámení výlučne opatreniami niektorého členského štátu Únie, je odporcom tento členský štát, alebo


b) ak opatrenia uvedené v oznámení zahŕňajú opatrenia Únie, je odporcom Únia.


4. Navrhovateľ môže uplatniť nárok podľa článku 3.33 (Uplatnenie nároku) na základe určenia uvedeného v odseku 2 alebo, ak žiadne takéto určenie nebolo oznámené navrhovateľovi v lehote stanovenej v odseku 2, v súlade s odsekom 3.

5. Ak Únia alebo jej členský štát vystupujú ako odporca po určení podľa odseku 2, Únia ani dotknutý členský štát nesmú namietať neprípustnosť nároku, nedostatok právomoci súdu alebo inak namietať, že nárok alebo rozsudok sú nedôvodné alebo neplatné z dôvodu, že by náležitým odporcom mala byť namiesto členského štátu Únia alebo naopak.


6. Súd a odvolací súd sú viazané určením podľa odseku 2.


7. Žiadne z ustanovení tejto dohody ani platné pravidlá urovnávania sporov nebránia výmene všetkých informácií týkajúcich sa sporu medzi Úniou a dotknutým členským štátom.


ČLÁNOK 3.33


Uplatnenie nároku


1. Ak nie je možné spor urovnať do šiestich mesiacov od predloženia žiadosti o konzultácie a ak uplynuli aspoň tri mesiace od podania oznámenia o zámere uplatniť nárok v súlade s článkom 3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok), navrhovateľ, za predpokladu, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 3.35 (Procesné a iné požiadavky na uplatnenie nároku), môže uplatniť nárok pred súdom zriadeným podľa článku 3.38 (Súd).

2. Nárok možno uplatniť pred súdom podľa niektorého z týchto súborov pravidiel o urovnávaní sporov:


a) dohovor ICSID;


b) pravidlá týkajúce sa doplnkového nástroja na vedenie konaní (ďalej len „pravidlá doplnkového nástroja ICSID“) sekretariátom Medzinárodného centra pre riešenie

investičných sporov (ďalej len „sekretariát ICSID“), ak nie sú splnené podmienky na konanie podľa písmena a);


c) rozhodcovské pravidlá UNCITRAL alebo


d) akékoľvek iné pravidlá, na ktorých sa strany sporu dohodnú. Ak navrhovateľ navrhne konkrétny súbor pravidiel urovnávania sporov a ak strany sporu do 30 dní od prijatia návrhu písomne nesúhlasia s takýmito pravidlami alebo ak odporca neodpovie navrhovateľovi, navrhovateľ môže uplatniť nárok podľa pravidiel uvedených v písmenách a), b) alebo c).


3. Všetky nároky, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu, ktorým uplatňuje svoj nárok podľa tohto článku, musia byť založené na opatreniach, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o konzultácie podľa

článku 3.30 (Konzultácie) ods. 1 písm. c).


4. Pravidlá urovnávania sporov uvedené v odseku 2 sa uplatňujú s výhradou pravidiel stanovených v tomto oddiele doplnených o akékoľvek pravidlá prijaté výborom, súdom alebo odvolacím súdom.

5. Nárok sa považuje za uplatnený podľa tohto článku, ak navrhovateľ začal konanie podľa platných pravidiel o urovnávaní sporov.


6. Nároky uplatnené v mene skupiny zloženej z viacerých neidentifikovaných navrhovateľov alebo uplatnené zástupcom, ktorý má v úmysle viesť konanie v záujme niekoľkých

identifikovaných alebo neidentifikovaných navrhovateľov, ktorí delegujú všetky rozhodnutia týkajúce sa konania v ich mene, nie sú prípustné.


ČLÁNOK 3.34


Iné nároky


1. Navrhovateľ nesmie uplatniť nárok pred súdom, ak vo veci nároku tohto navrhovateľa prebieha konanie pred akýmkoľvek iným vnútroštátnym alebo medzinárodným súdom alebo tribunálom v súvislosti s tým istým opatrením, ktoré údajne nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3.27 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1, a tou istou stratou alebo škodou, ibaže navrhovateľ vezme späť návrh, ktorým si uplatňuje takýto nárok, vo veci ktorého prebieha konanie.


2. Navrhovateľ konajúci vo svojom vlastnom mene neuplatní nárok predložením na súd, ak akákoľvek osoba, ktorá má priamo alebo nepriamo vlastnícky podiel v navrhovateľovi alebo je kontrolovaná navrhovateľom, má nárok, o ktorom prebieha konanie na súde alebo akomkoľvek

inom vnútroštátnom alebo medzinárodnom súdom alebo tribunáli týkajúce sa toho istého opatrenia, ktoré údajne nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 3.27 (Rozsah pôsobnosti) ods. 1, a tej istej straty alebo škody, ibaže táto osoba takýto nárok vezme späť.

3. Navrhovateľ konajúci v mene miestne usadenej spoločnosti neuplatní nárok predložením na súd, ak akákoľvek osoba, ktorá má priamo alebo nepriamo vlastnícky podiel v miestne usadenej spoločnosti alebo je kontrolovaná miestne usadenou spoločnosťou, má nárok, o ktorom prebieha konanie na súde alebo akomkoľvek inom vnútroštátnom alebo medzinárodnom súdom alebo tribunáli týkajúce sa toho istého opatrenia, ktoré údajne nie je v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole 2 (Ochrana investícií), a tej istej straty alebo škody, ibaže táto osoba takýto nárok vezme späť.


4. Navrhovateľ pred uplatnením nároku predloží:


a) dôkaz, že navrhovateľ a prípadne podľa odsekov 2 a 3 akákoľvek osoba, ktorá má priamo alebo nepriamo vlastnícky podiel v navrhovateľovi alebo miestne usadenej spoločnosti alebo je kontrolovaná navrhovateľom alebo miestne usadenou spoločnosťou, vzala späť akýkoľvek návrh, o ktorom prebieha konanie, uvedený v odsekoch 1, 2 alebo 3, ako aj


b) vzdanie sa svojho práva a prípadne práva miestne usadenej spoločnosti na uplatnenie nároku uvedeného v odseku 1.


5. Tento článok sa uplatňuje v spojení s prílohou 12 (Zhodné konania).


6. Vzdanie sa podľa odseku 4 písm. b) sa prestane uplatňovať, ak je nárok zamietnutý na základe nesplnenia požiadaviek na štátnu príslušnosť na podanie žaloby podľa tejto dohody.

7. Odseky 1 až 4 vrátane prílohy 12 (Zhodné konania) sa neuplatňujú, ak sú nároky uplatnené na vnútroštátnom súde alebo tribunáli výlučne na účely súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania alebo určovacieho rozhodnutia a nezahŕňajú náhradu peňažných škôd.


8. Ak sú nároky podané podľa tohto oddielu a oddielu A (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami), resp. podľa tohto oddielu a iných medzinárodných dohôd týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania, ktoré údajne nie je v súlade s ustanoveniami kapitoly 2 (Ochrana investícií), senát súdu zriadeného podľa tohto oddielu čo najskôr po vypočutí strán sporu zohľadní konanie podľa oddielu A (Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami) alebo inej medzinárodnej dohody vo svojom rozhodnutí, nariadení alebo rozsudku. Na tento účel môže tiež, ak to považuje za potrebné, prerušiť konanie. Súd pri konaní podľa tohto ustanovenia dodržiava článok 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 6.


ČLÁNOK 3.35


Procesné a iné požiadavky na uplatnenie nároku


1. Nárok možno uplatniť pred súdom podľa tohto oddielu len ak:


a) k návrhu, ktorým sa nárok uplatňuje, je pripojený písomný súhlas navrhovateľa s urovnaním sporu súdom v súlade s postupmi stanovenými v tomto oddiele a určenie niektorého zo súborov pravidiel urovnávania sporov uvedených v článku 3.33 (Uplatnenie nároku) ods. 2 navrhovateľom ako platných pravidiel urovnávania sporov;

b) od predloženia žiadosti o konzultácie podľa článku 3.30 (Konzultácie) uplynulo aspoň šesť mesiacov a od predloženia oznámenia o zámere uplatniť nárok podľa článku 3.32 (Oznámenie

o zámere uplatniť nárok) uplynuli aspoň tri mesiace;


c) žiadosť o konzultácie a oznámenie o zámere uplatniť nárok spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3.30 (Konzultácie) ods. 1 a 2 a článku 3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok) ods. 1;


d) právne a skutkové okolnosti sporu boli predmetom predchádzajúcej konzultácie podľa článku

3.30 (Konzultácie);


e) všetky nároky uvedené v návrhu, ktorým sa nárok uplatňuje, predloženom súdu podľa článku

3.33 (Uplatnenie nároku), sú založené na opatrení alebo opatreniach, ktoré sú uvedené

v oznámení o zámere uplatniť nárok podľa článku 3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok), a


f) sú splnené podmienky stanovené v článku 3.34 (Iné nároky).


2. Týmto článkom nie sú dotknuté iné požiadavky týkajúce sa právomoci vyplývajúce z príslušných pravidiel urovnávania sporov.

ČLÁNOK 3.36


Súhlas


1. Odporca súhlasí s uplatnením nároku podľa tohto oddielu.


2. Navrhovateľ predloží svoj súhlas v súlade s postupmi stanovenými v tomto oddiele v čase uplatnenia nároku podľa článku 3.33 (Uplatnenie nároku).


3. Na základe súhlasu podľa odsekov 1 a 2 sa vyžaduje, aby:


a) sa strany sporu zdržali presadzovania rozsudku vyneseného podľa tohto oddielu pred tým, ako sa tento rozsudok stane právoplatným podľa článku 3.55 (Právoplatný rozsudok), a


b) sa strany sporu neusilovali o odvolanie, preskúmanie, revokáciu, zrušenie, revíziu ani

nezačínali žiadne iné podobné konanie na vnútroštátnom alebo domácom súde alebo tribunáli, pokiaľ ide o rozsudok podľa tohto oddielu1.


4. Súhlasom podľa odsekov 1 a 2 sa považujú za splnené požiadavky:


a) článku 25 dohovoru ICSID a pravidiel doplnkového nástroja ICSID v prípade písomného súhlasu strán sporu, a


b) článku II Newyorského dohovoru z roku 1958 v prípade písomnej dohody.


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že tento odsek sa uplatňuje v spojení s článkom 3.57 (Výkon právoplatných rozsudkov).

ČLÁNOK 3.37


Financovanie treťou stranou


1. V prípade financovania treťou stranou oznámi strana sporu, ktorá ho využíva, druhej strane sporu a senátu súdu, alebo ak nie je zriadený senát súdu, predsedovi súdu existenciu a povahu dohody o financovaní, ako aj názov a adresu tretej strany, ktorá financovanie poskytuje.


2. Toto oznámenie sa uskutoční v čase uplatnenia nároku alebo, ak sa dohoda o financovaní uzavrie alebo dar či grant poskytne po uplatnení nároku, bezodkladne po uzatvorení tejto dohody alebo poskytnutí daru či grantu.


3. Pri uplatňovaní článku 3.48 (Zábezpeka na trovy konania) súd zohľadní, či existuje financovanie treťou stranou. Pri rozhodovaní o nákladoch konania podľa článku 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 4 súd zohľadní, či boli dodržané požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2 tohto

článku.

PODODDIEL 4 SYSTÉM INVESTIČNÉHO SÚDU


ČLÁNOK 3.38


Súd


1. Týmto sa zriaďuje súd, ktorý bude prejednávať nároky uplatnené podľa článku 3.33 (Uplatnenie nároku).


2. V súlade s článkom 4.1 (Výbor) ods. 5 písm. a) výbor po nadobudnutí platnosti tejto dohody vymenuje deväť členov súdu. Traja členovia sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Únie, traja sú štátnymi príslušníkmi Vietnamu a traja sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín1.


3. Výbor sa môže rozhodnúť, že zvýši alebo zníži počet členov súdu o násobok troch. Dodatočné vymenovania sa uskutočnia na rovnakom základe, ako sa stanovuje v odseku 2.


1 Ktorákoľvek zmluvná strana môže namiesto navrhnutia vymenovania troch členov, ktorí majú jej štátnu príslušnosť, navrhnúť vymenovanie najviac troch členov, ktorí majú inú štátnu

príslušnosť. V takom prípade sa na týchto členov súdu bude nazerať, ako keby boli štátnymi príslušníkmi zmluvnej strany, ktorá ich vymenovanie navrhla na účely tohto článku.

4. Členovia súdu musia mať kvalifikáciu požadovanú v ich príslušných krajinách na ustanovenie do sudcovských funkcií, resp. musia byť právnikmi, ktorí sú uznávanými odborníkmi. Musia mať preukázateľné odborné znalosti v oblasti medzinárodného práva verejného. Je žiaduce, aby mali odborné znalosti najmä z oblasti medzinárodného investičného práva, medzinárodného obchodného práva a z riešenia sporov vyplývajúcich z medzinárodných investičných alebo obchodných dohôd.


5. Členovia súdu sa vymenúvajú na štvorročné funkčné obdobie, ktoré možno jedenkrát obnoviť. Funkčné obdobie žrebom určených piatich osôb z týchto deviatich členov vymenovaných bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto dohody sa však predĺži na šesť rokov. Voľné miesta sa obsadzujú, len čo sa uvoľnia. Osoba menovaná, aby nahradila osobu, ktorej služobné funkčné obdobie sa neskončilo, bude zastávať funkciu do konca zostávajúceho funkčného obdobia svojho predchodcu. Osoba, ktorá zasadá v senáte súdu v čase, keď sa skončí jej funkčné obdobie, môže na základe povolenia predsedu súdu naďalej zasadať v tomto senáte až do ukončenia konania tohto senátu a výlučne na tieto účely sa naďalej považuje za člena súdu.


6. Súd prejednáva veci v senátoch zložených z troch členov, pričom jeden z nich je štátnym príslušníkom členského štátu Únie, jeden štátnym príslušníkom Vietnamu a jeden štátnym

príslušníkom tretej krajiny. Senátu predsedá člen, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny.


7. Do 90 dní od uplatnenia nároku podľa článku 3.33 (Uplatnenie nároku) predseda súdu vymenuje na rotačnom základe členov senátu súdu, ktorý bude prejednávať príslušnú vec,

pričom zabezpečí, aby bolo zloženie senátov náhodné a nepredvídateľné a aby mali všetci členovia rovnakú príležitosť vykonávať svoju funkciu.

8. Predseda a podpredseda súdu zodpovedajú za organizačné otázky, sú menovaní na dvojročné funkčné obdobie a vyberajú sa žrebovaním spomedzi členov súdu, ktorí sú štátnymi príslušníkmi

tretích krajín. Funkciu vykonávajú na rotačnom základe, pričom žrebovanie vykonávajú spolupredsedovia výboru alebo ich príslušní zástupcovia. Predsedu v prípade jeho neprítomnosti nahradí podpredseda.


9. Bez ohľadu na odsek 6 sa strany sporu môžu dohodnúť, že vec prejedná jediný člen, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny a ktorého vyberie predseda súdu. Odporca takúto žiadosť navrhovateľa s porozumením zváži, a to najmä, ak je navrhovateľom malý alebo stredný podnik alebo ak nárokovaná náhrada škody alebo odškodnenie sú pomerne nízke. Takáto žiadosť by sa

mala predložiť súčasne s uplatnením nároku podľa článku 3.33 (Uplatnenie nároku).


10. Súd môže vypracovať svoj vlastný rokovací poriadok. Rokovací poriadok musí byť v súlade

s platnými pravidlami urovnávania sporov a s týmto oddielom. Ak sa súd rozhodne vypracovať svoj vlastný rokovací poriadok, predseda súdu vypracuje návrh rokovacieho poriadku po porade

s ostatnými členmi súdu a predloží návrh rokovacieho poriadku výboru. Návrh rokovacieho poriadku schvaľuje výbor. Ak výbor neschváli návrh rokovacieho poriadku do troch mesiacov od jeho predloženia, predseda súdu vykoná potrebnú revíziu návrhu rokovacieho poriadku, pričom zohľadní názory vyjadrené zmluvnými stranami. Predseda súdu následne predloží výboru revidovaný návrh rokovacieho poriadku. Revidovaný návrh rokovacieho poriadku sa považuje za

prijatý, pokiaľ výbor nerozhodne o zamietnutí revidovaného návrhu rokovacieho poriadku do troch mesiacov od jeho predloženia.

11. Ak vznikne procesná otázka, ktorá nie je upravená ustanoveniami tohto oddielu, žiadnymi dopĺňajúcimi pravidlami prijatými výborom alebo rokovacím poriadkom prijatým podľa odseku 10, príslušný senát súdu môže prijať vhodný postup, ktorý je zlučiteľný s uvedenými ustanoveniami.


12. Senát súdu vynaloží čo najväčšie úsilie, aby sa ku každému rozhodnutiu dospelo konsenzom. V prípade, že k rozhodnutiu nie je možné dospieť konsenzom, senát súdu prijme rozhodnutie väčšinou hlasov svojich členov. Názory vyjadrené jednotlivými členmi senátu súdu sú anonymné.


13. Členovia musia byť k dispozícii trvale a v krátkej lehote a priebežne sa musia informovať o činnostiach súvisiacich s urovnávaním sporov podľa tejto dohody.


14. S cieľom zabezpečiť, aby boli členovia k dispozícii, vyplácajú sa im mesačné paušálne honoráre, o výške ktorých rozhodne výbor. Navyše, predseda súdu a prípadne podpredseda súdu dostávajú dennú odmenu zodpovedajúcu odmene určenej podľa článku 3.39 (Odvolací súd) ods. 16 za každý odpracovaný deň pri plnení funkcie predsedu súdu podľa tohto oddielu.


15. Paušálny honorár a dennú odmenu uvedené v odseku 14 hradia obidve zmluvné strany so zreteľom na ich úroveň rozvoja na účet spravovaný sekretariátom ICSID. Ak jedna zmluvná strana

neuhradí paušálny honorár alebo dennú odmenu, môže sa ich rozhodnúť zaplatiť namiesto nej druhá zmluvná strana. Všetky takéto nedoplatky zostávajú splatnými, a to aj s príslušnými úrokmi.

16. Pokiaľ výbor neprijme rozhodnutie podľa odseku 17, sumy ostatných odmien a výdavkov členov senátu súdu sú sumy určené podľa pravidla 14 ods. 1 administratívnych a finančných predpisov dohovoru ICSID v platnosti k dátumu uplatnenia nároku, pričom súd ich rozdelí medzi strany sporu v súlade s článkom 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 4.


17. Rozhodnutím výboru možno paušálny honorár, dennú odmenu a iné odmeny a výdavky

natrvalo zmeniť na pravidelnú mzdu. V takom prípade členovia súdu vykonávajú svoju funkciu na plný úväzok a nemajú povolené vykonávať žiadne povolanie, platené ani neplatené, pokiaľ im predseda súdu neudelí mimoriadnu výnimku. Výbor stanoví ich odmenu a s tým súvisiace organizačné otázky.


18. Sekretariát ICSID plní úlohy sekretariátu súdu a poskytuje mu primeranú podporu. Súd rozdelí výdavky vynaložené na takúto podporu medzi strany sporu podľa článku 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 4.


ČLÁNOK 3.39


Odvolací súd


1. Týmto sa zriaďuje stály odvolací súd na prejednávanie odvolaní vo veci rozsudkov vynesených súdom.

2. Odvolací súd sa skladá zo šiestich členov, z ktorých dvaja členovia sú štátnymi príslušníkmi členského štátu Únie, dvaja sú štátnymi príslušníkmi Vietnamu a dvaja sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín.


3. V súlade s článkom 4.1 (Výbor) ods. 5 písm. a) výbor po nadobudnutí platnosti tejto dohody vymenuje šesť členov odvolacieho súdu1.


4. Výbor sa môže rozhodnúť, že zvýši alebo zníži počet členov odvolacieho súdu o násobok

troch. Dodatočné vymenovania sa uskutočnia na rovnakom základe, ako sa stanovuje v odsekoch 2 a 3.


5. Členovia odvolacieho súdu sa vymenúvajú na štvorročné funkčné obdobie, ktoré možno

jedenkrát obnoviť. Funkčné obdobie troch žrebom určených osôb zo šiestich osôb vymenovaných bezprostredne po nadobudnutí platnosti tejto dohody sa však predĺži na šesť rokov. Voľné miesta sa obsadzujú, len čo sa uvoľnia. Osoba menovaná, aby nahradila osobu, ktorej služobné funkčné obdobie sa neskončilo, bude zastávať funkciu do konca zostávajúceho funkčného obdobia svojho predchodcu.



1 Ktorákoľvek zmluvná strana môže namiesto navrhnutia vymenovania dvoch členov, ktorí majú jej štátnu príslušnosť alebo občianstvo, navrhnúť vymenovanie najviac dvoch členov, ktorí majú inú štátnu príslušnosť alebo občianstvo. V takom prípade sa na týchto členov súdu bude nazerať, ako keby boli štátnymi príslušníkmi alebo občanmi zmluvnej strany, ktorá ich vymenovanie navrhla na účely tohto článku.

6. Odvolací súd má predsedu a podpredsedu, ktorí sa vyberajú žrebovaním na obdobie dvoch rokov z členov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Funkciu vykonávajú na rotačnom základe, pričom žrebovanie vykonáva predseda výboru. Predsedu v prípade jeho neprítomnosti nahradí podpredseda.


7. Členovia odvolacieho súdu musia mať preukázateľné odborné znalosti v oblasti medzinárodného práva verejného a mať kvalifikáciu požadovanú v ich príslušných krajinách na ustanovenie do najvyšších sudcovských funkcií, resp. musia byť právnikmi, ktorí sú uznávanými odborníkmi. Je žiaduce, aby mali odborné znalosti z oblasti medzinárodného investičného práva, medzinárodného obchodného práva a z riešenia sporov vyplývajúcich z medzinárodných

investičných alebo obchodných dohôd.


8. Odvolací súd prejednáva odvolania v senátoch zložených z troch členov, pričom jeden z nich je štátnym príslušníkom členského štátu Únie, jeden štátnym príslušníkom Vietnamu a jeden štátnym príslušníkom tretej krajiny. Senátu predsedá člen, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny.


9. Zloženie senátu, ktorý prejednáva každé odvolanie, stanoví na rotačnom základe v každej veci predseda odvolacieho súdu, pričom zabezpečí, aby bolo zloženie každého senátu náhodné

a nepredvídateľné a aby mali všetci členovia rovnakú príležitosť vykonávať svoju funkciu. Osoba, ktorá zasadá v senáte odvolacieho súdu v čase, keď sa skončí jej funkčné obdobie, môže na základe povolenia predsedu odvolacieho súdu naďalej zasadať v tomto senáte až do ukončenia konania tohto senátu, a výlučne na tieto účely sa naďalej považuje za člena odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd vypracuje svoj vlastný rokovací poriadok. Rokovací poriadok musí byť v súlade s týmto oddielom a pokynmi uvedenými v prílohe 13 (Rokovací poriadok odvolacieho súdu). Predseda odvolacieho súdu vypracuje návrh rokovacieho poriadku po porade s ostatnými členmi odvolacieho súdu a predloží návrh rokovacieho poriadku výboru do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody. Návrh rokovacieho poriadku schvaľuje výbor. Ak výbor neschváli návrh rokovacieho poriadku do troch mesiacov od jeho predloženia, predseda

odvolacieho súdu vykoná potrebnú revíziu návrhu rokovacieho poriadku, pričom zohľadní názory vyjadrené zmluvnými stranami. Predseda odvolacieho súdu následne predloží výboru revidovaný návrh rokovacieho poriadku. Revidovaný návrh rokovacieho poriadku sa považuje za prijatý, pokiaľ výbor nerozhodne o zamietnutí revidovaného návrhu rokovacieho poriadku do troch

xxxxxxxx od jeho predloženia.


11. Ak vznikne procesná otázka, ktorá nie je upravená ustanoveniami tohto oddielu, žiadnymi dopĺňajúcimi pravidlami prijatými výborom alebo rokovacím poriadkom prijatým podľa odseku 10, príslušný senát odvolacieho súdu môže prijať vhodný postup, ktorý je zlučiteľný s uvedenými ustanoveniami.


12. Senát odvolacieho súdu vynaloží čo najväčšie úsilie, aby sa ku každému rozhodnutiu dospelo konsenzom. V prípade, že k rozhodnutiu nie je možné dospieť konsenzom, senát odvolacieho súdu prijme rozhodnutie väčšinou hlasov svojich členov. Názory vyjadrené jednotlivými členmi senátu odvolacieho súdu sú anonymné.


13. Členovia odvolacieho súdu musia byť k dispozícii trvale a v krátkej lehote a priebežne sa musia informovať o iných činnostiach súvisiacich s urovnávaním sporov podľa tejto dohody.

14. Členom odvolacieho súdu sa vyplácajú mesačné paušálne honoráre, ktoré sa stanovia rozhodnutím výboru. Navyše, predseda odvolacieho súdu a v prípade potreby podpredseda súdu dostávajú dennú odmenu zodpovedajúcu odmene určenej podľa odseku 16 za každý odpracovaný deň pri plnení funkcie predsedu odvolacieho súdu podľa tohto oddielu.


15. Paušálny honorár a dennú odmenu uvedené v odseku 14 hradia obidve zmluvné strany so zreteľom na ich úroveň rozvoja na účet spravovaný sekretariátom ICSID. Ak jedna zmluvná strana

neuhradí paušálny honorár alebo dennú odmenu, môže sa ich rozhodnúť zaplatiť namiesto nej druhá zmluvná strana. Všetky takéto nedoplatky zostávajú splatnými, a to aj s príslušnými úrokmi.


16. Po nadobudnutí platnosti tejto dohody výbor prijme rozhodnutie, ktorým určí sumy ostatných odmien a výdavkov členov senátu odvolacieho súdu. Takéto odmeny a výdavky rozdelí súd alebo prípadne odvolací súd medzi strany sporu podľa článku 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 4.


17. Rozhodnutím výboru možno paušálny honorár, dennú odmenu a iné odmeny a výdavky

natrvalo zmeniť na pravidelnú mzdu. V takom prípade členovia odvolacieho súdu vykonávajú svoju funkciu na plný úväzok a nemajú povolené vykonávať žiadne povolanie, platené ani neplatené, pokiaľ im predseda odvolacieho súdu neudelí mimoriadnu výnimku. Výbor stanoví ich odmenu

a s tým súvisiace organizačné otázky.

18. Sekretariát ICSID plní úlohy sekretariátu odvolacieho súdu a poskytuje mu primeranú podporu. Odvolací súd rozdelí výdavky vynaložené na takúto podporu medzi strany sporu podľa článku 3.53 (Predbežný rozsudok) ods. 4.


ČLÁNOK 3.40


Etika


1. Členovia súdu a odvolacieho súdu sa vyberajú spomedzi osôb, ktorých nezávislosť je nepochybná. Nesmú byť spojení so žiadnou vládou1. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa sporu, nesmú prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo organizácie. Nesmú sa zúčastňovať posudzovania akéhokoľvek sporu, ktorý by mohol spôsobiť priamy či nepriamy konflikt záujmov. Konajú pri tom v súlade s prílohou 11 (Kódex správania pre členov súdu, členov odvolacieho súdu a mediátorov). Po vymenovaní nesmú vystupovať ako právni zástupcovia, znalci menovaní stranou sporu, ani svedkovia v žiadnom prebiehajúcom ani novom spore vo veci ochrany investícií podľa tejto alebo akejkoľvek inej dohody či vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov.


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že skutočnosť, že osoba poberá príjem od vlády alebo bola predtým vládnym zamestnancom alebo má príbuzenský vzťah s osobou, ktorá poberá príjem od vlády, sama osebe neznamená, že táto osoba nie je oprávnená byť členom súdu.

2. Ak sa strana sporu domnieva, že niektorý člen je v konflikte záujmov, zašle predsedovi súdu, resp. predsedovi odvolacieho súdu, oznámenie o námietke voči vymenovaniu tohto člena. Toto oznámenie o námietke sa zašle do 15 dní odo dňa, keď bolo strane sporu oznámené zloženie

príslušného senátu súdu alebo odvolacieho súdu, resp. do 15 dní odo dňa, keď sa táto strana dozvedela príslušné skutočnosti, ak o nich dôvodne nemohla vedieť v čase vytvárania tohto senátu. V oznámení o námietke sa uvedú dôvody namietania.


3. Ak sa v lehote 15 dní odo dňa oznámenia o námietke člen, proti ktorému bola námietka podaná, rozhodne nevzdať sa členstva v uvedenom senáte, predseda súdu, resp. predseda odvolacieho súdu po vypočutí strán sporu a po tom, ako poskytne členovi možnosť predložiť

prípadné pripomienky, vydá rozhodnutie v lehote 45 dní odo dňa doručenia oznámenia o námietke a okamžite informuje strany sporu a ostatných členov senátu.


4. O námietkach voči vymenovaniu predsedu súdu za člena senátu rozhoduje predseda odvolacieho súdu a naopak.


5. Na základe odôvodneného odporúčania predsedu odvolacieho súdu alebo na základe spoločnej iniciatívy môžu zmluvné strany prostredníctvom rozhodnutia výboru rozhodnúť

o odvolaní člena súdu alebo člena odvolacieho súdu, ak je jeho správanie nezlučiteľné

s povinnosťami stanovenými v odseku 1, ako aj s jeho zotrvaním vo funkcii člena súdu alebo odvolacieho súdu. Ak sa takéhoto nezlučiteľného správanie údajne dopustil predseda odvolacieho súdu, predseda súdu predloží odôvodnené odporúčanie. Na obsadzovanie voľných miest, ktoré sa môžu uvoľniť podľa tohto odseku, sa mutatis mutandis uplatňujú článok 3.38 (Súd) ods. 2 a článok

3.39 (Odvolací súd) ods. 3.

ČLÁNOK 3.41


Mechanizmy urovnávania mnohostranných sporov


Zmluvné strany začnú rokovania o medzinárodnej dohode, ktorou by sa zriadil mnohostranný

investičný súd spojený s mnohostranným odvolacím mechanizmom, resp. oddelený od takéhoto mechanizmu, na riešenie sporov podľa tejto dohody. Zmluvné strany sa následne môžu dohodnúť

na neuplatňovaní príslušných častí tohto oddielu. Výbor môže prijať rozhodnutie, ktorým sa bližšie určujú všetky potrebné prechodné opatrenia.


PODODDIEL 5 VEDENIE KONANIA


ČLÁNOK 3.42


Rozhodné právo a pravidlá výkladu


1. Súd a odvolací súd rozhodnú, či sú opatrenia, ktoré sú predmetom nároku, v rozpore s ustanoveniami kapitoly 2 (Ochrana investícií), ako uvádza navrhovateľ.

2. Súd a odvolací súd pri vydávaní svojich rozhodnutí uplatňujú ustanovenia kapitoly 2 (Ochrana investícií) a prípadne iné ustanovenia tejto dohody, ako aj iné pravidlá alebo zásady

medzinárodného práva, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými stranami, a zohľadňujú ako skutkovú otázku všetky príslušné vnútroštátne právne predpisy zmluvnej strany sporu.


3. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že súd a odvolací súd sú viazané výkladom vnútroštátnych právnych predpisov súdmi alebo orgánmi, ktoré sú príslušné na výklad príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, pričom význam, ktorý súd a odvolací súd pripíšu príslušnému vnútroštátnemu právnemu predpisu, nie je záväzný pre súdy ani orgány žiadnej zmluvnej strany. Súd a odvolací súd nie sú príslušné rozhodovať o zákonnosti opatrenia, ktoré údajne predstavuje porušenie tejto dohody, podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov strany sporu.


4. Súd a odvolací súd podajú výklad tejto dohody podľa obyčajových výkladových pravidiel medzinárodného práva verejného, ako sú kodifikované vo Viedenskom dohovore o zmluvnom práve podpísanom vo Viedni 23. mája 1969.


5. Ak vzniknú závažné pochybnosti, pokiaľ ide o otázky výkladu, ktoré môžu ovplyvniť záležitosti týkajúce sa tohto oddielu, výbor môže prijať výklad ustanovení tejto dohody. Každý

takýto výklad je pre súd a odvolací súd záväzný. Výbor môže rozhodnúť, že výklad má záväzný účinok od určitého dátumu.

ČLÁNOK 3.43


Opatrenia proti obchádzaniu


V záujme väčšej istoty treba uviesť, že súd odmietne vykonávať svoju právomoc, ak spor vznikol alebo bolo s vysokým stupňom pravdepodobnosti predvídateľné, že vznikne, v čase, keď navrhovateľ nadobudol vlastníctvo investície, ktorá je predmetom sporu, alebo nad ňou získal kontrolu, a súd na základe skutkových okolností skonštatuje, že hlavným účelom nadobudnutia vlastníctva investície alebo získania kontroly nad ňou navrhovateľom je uplatnenie nároku podľa tohto oddielu. Možnosťou odmietnuť právomoc za takýchto okolností nie sú dotknuté iné výhrady týkajúce sa právomoci, ktoré by súd mohol zohľadniť.


ČLÁNOK 3.44


Predbežné námietky


1. Odporca môže podať námietku, že nárok je zjavne bez právneho významu, najneskôr do 30 dní odo dňa zriadenia senátu súdu podľa článku 3.38 (Súd) ods. 7 a v každom prípade pred prvým zasadnutím senátu súdu alebo 30 dní po tom, ako sa odporca dozvedel o faktoch, z ktorých námietka vychádza.

2. Odporca musí čo najpresnejšie podrobne uviesť, na čom zakladá svoju námietku.


3. Súd umožní stranám sporu predložiť k námietke svoje pripomienky a následne na prvom zasadnutí senátu súdu alebo bezodkladne po ňom vydá rozhodnutie alebo predbežný rozsudok vo veci námietky, ktorý odôvodní. Ak je námietka predložená po prvom zasadnutí senátu súdu, súd vydá takéto rozhodnutie alebo predbežný rozsudok čo najskôr, najneskôr však do 120 dní po podaní námietky. Pri vydávaní rozhodnutia súd považuje údajné skutočnosti za pravdivé a môže takisto zohľadniť akékoľvek iné relevantné skutočnosti, ktoré nie sú predmetom sporu.


4. Rozhodnutím súdu nie je dotknuté právo strany sporu namietať podľa článku 3.45 (Nároky z právneho hľadiska nedôvodné) alebo v priebehu konania právny význam nároku, ani právomoc súdu zaoberať sa inými námietkami ako predbežnou otázkou. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že takáto námietka môže obsahovať námietku, že spor alebo akýkoľvek vedľajší nárok nepatria do právomoci súdu, alebo z iných dôvodov nepatria do právomoci súdu.

ČLÁNOK 3.45


Nároky z právneho hľadiska nedôvodné


1. Bez toho aby bola dotknutá právomoc súdu zaoberať sa ako predbežnou otázkou inými námietkami, ako napríklad námietkou, že spor alebo akýkoľvek vedľajší nárok nepatria do právomoci súdu alebo z iných dôvodov pre ne nie je súd príslušný, a bez toho, aby bolo dotknuté právo odporcu vzniesť akékoľvek takéto námietky v akomkoľvek vhodnom čase, súd rozhodne ako

o predbežnej otázke o akejkoľvek námietke odporcu, ktorou namieta, že z právneho hľadiska nárok uplatnený podľa tohto oddielu alebo ktorákoľvek jeho časť nie sú nárokom, vo veci ktorého možno vydať rozsudok v prospech navrhovateľa podľa článku 3.53 (Predbežný rozsudok), ani keby sa údajné skutkové okolnosti považovali za pravdivé. Súd môže zvážiť aj akékoľvek relevantné skutočnosti, ktoré nie sú predmetom sporu.


2. Námietka podľa odseku 1 sa musí súdu predložiť čo najskôr po zriadení senátu súdu

a v každom prípade najneskôr ku dňu, ktorý súd stanovil odporcovi na predloženie odpovede na návrh alebo vyjadrenia k návrhu, alebo v prípade zmeny návrhu ku dňu, ktorý súd stanovil odporcovi na predloženie jeho odpovede na túto zmenu. Túto námietku nemožno podať, kým prebieha konanie podľa článku 3.44 (Predbežné námietky), okrem prípadu, keď súd po náležitom zohľadnení okolností prípadu povolí podanie námietky podľa tohto článku.

3. Súd po doručení námietky podľa odseku 1 a pokiaľ nepovažuje túto námietku za zjavne nedôvodnú, preruší každé konanie vo veci samej, stanoví harmonogram na posúdenie námietky v súlade s akýmkoľvek iným harmonogramom, ktorý stanovil na posúdenie akejkoľvek inej predbežnej otázky, a vydá rozhodnutie alebo predbežný rozsudok vo veci námietky, ktoré odôvodní.


ČLÁNOK 3.46


Transparentnosť konania


1. Na spory podľa tohto oddielu sa uplatňujú pravidlá transparentnosti UNCITRAL s výhradou odsekov 2 až 8.


2. Žiadosť o konzultácie podľa článku 3.30 (Konzultácie), oznámenie o zámere podľa článku

3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok) ods. 1, určenie podľa článku 3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok) ods. 2, oznámenie o námietke a rozhodnutie o tejto námietke podľa článku 3.40 (Etika) a žiadosť o spojenie vecí podľa článku 3.59 (Spojenie vecí) sú zahrnuté do zoznamu dokumentov uvedených v článku 3 ods. 1 pravidiel transparentnosti UNCITRAL.

3. Podľa článku 7 pravidiel transparentnosti UNCITRAL môže súd rozhodnúť z vlastnej

iniciatívy alebo na žiadosť akejkoľvek osoby a po porade so stranami sporu, či a ako sprístupní akékoľvek iné dokumenty poskytnuté súdu alebo vydané súdom, na ktoré sa nevzťahuje článok 3 ods. 1 a ods. 2 pravidiel transparentnosti UNCITRAL. Môže to zahŕňať aj dôkazné prostriedky, ak s tým odporca súhlasí.


4. Bez ohľadu na článok 2 pravidiel transparentnosti UNCITRAL a v závislosti od konkrétneho prípadu Únia alebo Vietnam po prijatí príslušných dokumentov podľa odseku 2 tohto článku bezodkladne zašlú tieto dokumenty zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporu, a sprístupnia ich verejnosti, pričom z nich odstránia dôverné alebo chránené informácie1.


5. Dokumenty uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 môžu byť sprístupnené verejnosti ich uložením do registra uvedeného v pravidlách transparentnosti UNCITRAL alebo inak.


6. Najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody výbor preskúma fungovanie odseku 3. Na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán môže výbor prijať rozhodnutie podľa článku 4.1 (Výbor) ods. 5 písm. c), v ktorom sa stanoví, že článok 3 ods. 3 pravidiel

transparentnosti UNCITRAL sa uplatňuje namiesto odseku 3 tohto článku.


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že dôverné alebo chránené informácie, ako sú vymedzené v článku 7 ods. 2 pravidiel transparentnosti UNCITRAL, zahŕňajú aj utajované vládne informácie.

7. S výhradou akéhokoľvek rozhodnutia súdu o námietke týkajúcej sa označenia informácií, ktoré sú údajne dôverné alebo chránené, strany sporu ani súd nezverejnia žiadnej zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporou, ani verejnosti žiadne chránené informácie, ak strana sporu, ktorá

informácie poskytla, ich ako dôverné alebo chránené jasne označila1.


8. V súvislosti s konaniami podľa tohto oddielu môže strana sporu sprístupniť iným osobám vrátane svedkov a znalcov tie neupravené dokumenty, v prípade ktorých to v rámci takýchto konaní považuje za potrebné. Táto strana sporu však musí zabezpečiť, aby tieto osoby chránili dôverné alebo chránené informácie v týchto dokumentoch.



1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že ak sa strana sporu, ktorá predložila informácie, rozhodne vziať späť celé svoje podanie, resp. jeho časti, ktoré obsahujú takéto informácie,

v súlade s článkom 7 ods. 4 pravidiel transparentnosti UNCITRAL, druhá strana sporu podľa potreby opätovne predloží úplné a upravené dokumenty, v ktorých sa buď odstránia

informácie vzaté späť stranou sporu, ktorá tieto informácie prvýkrát predložila, alebo

v ktorých sa označenie týchto informácií zosúladí s označením určeným stranou sporu, ktorá tieto informácie prvýkrát predložila.

ČLÁNOK 3.47


Predbežné rozhodnutia


Súd môže nariadiť predbežné ochranné opatrenie na zaistenie ochrany práv strany sporu alebo na zabezpečenie plnej účinnosti svojej právomoci, a to aj nariadenie na zabezpečenie dôkazov, ktoré má v držbe alebo pod kontrolou strana sporu, resp. na ochranu svojej právomoci. Súd nesmie nariadiť zabavenie majetku ani zabrániť uplatňovaniu zaobchádzania, ktoré údajne predstavuje porušenie. Na účely tohto odseku sa pod nariadením rozumie aj odporúčanie.


ČLÁNOK 3.48


Zábezpeka na trovy konania


1. V záujme väčšej istoty súd môže na požiadanie nariadiť navrhovateľovi, aby poskytol zábezpeku na celé trovy konania alebo ich časť, ak existuje dôvodný predpoklad domnievať sa, že existuje riziko, že navrhovateľ nebude môcť splniť prípadné rozhodnutie o trovách konania v jeho neprospech.


2. Ak zábezpeka na trovy konania nie je poskytnutá v plnej výške do 30 dní od nariadenia súdu alebo v inej lehote stanovenej súdom, súd o tom informuje strany sporu. Súd môže nariadiť pozastavenie alebo ukončenie konania.

ČLÁNOK 3.49


Upustenie od konania


Ak navrhovateľ po uplatnení nároku podľa tohto oddielu nepodnikne žiadne kroky v konaní počas obdobia 180 po sebe nasledujúcich dní alebo počas iného obdobia dohodnutého stranami sporu, bude sa na navrhovateľa nazerať, ako by vzal späť svoj návrh, ktorým si uplatňuje nárok, a upustil od konania. Súd na žiadosť odporcu a po oznámení stranám sporu vezme na vedomie upustenie od konania prostredníctvom nariadenia a vydá rozsudok o trovách konania. Po vydaní takéhoto nariadenia právomoc súdu zanikne. Navrhovateľ nemôže následne uplatniť nárok v tej istej veci.


ČLÁNOK 3.50


Jazyk konania


1. Strany sporu sa dohodnú na jazyku, ktorý sa má používať počas konania.

2. Ak strany sporu nedosiahnu dohodu podľa odseku 1 do 30 dní od zriadenia senátu súdu podľa článku 3.38 (Súd) ods. 7, súd určí jazyk, ktorý sa má v konaní používať. Súd určí jazyk, ktorý sa má v konaní používať, po porade so stranami sporu s cieľom zabezpečiť hospodárnosť konania, ako aj zabezpečiť, aby určenie jazyka, ktorý sa má v konaní používať, nepredstavovalo zbytočnú záťaž pre zdroje strán sporu a súdu1.


ČLÁNOK 3.51


Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu


1. Odporca do 30 dní od doručenia všetkých dokumentov uvedených v písmenách a) a b) alebo bezodkladne po vyriešení akéhokoľvek sporu týkajúceho sa dôverných alebo chránených informácií poskytne zmluvnej strane, ktorá nie je stranou sporu:


a) žiadosť o konzultácie podľa článku 3.30 (Konzultácie), oznámenie o zámere podľa článku

3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok) ods. 1, určenie podľa článku 3.32 (Oznámenie o zámere uplatniť nárok) ods. 2 a nárok uvedený v článku 3.33 (Uplatnenie nároku), ako aj


1 Pri posudzovaní hospodárnosti konania by mal súd zohľadniť náklady strán sporu a súdu pri spracúvaní judikatúry a právnej teórie, ktoré strany sporu môžu prípadne predložiť.

b) na žiadosť akékoľvek dokumenty, ktoré sa sprístupňujú verejnosti v súlade s článkom 3.46 (Transparentnosť konania).


2. Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu, má právo zúčastniť sa na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnia podľa tohto oddielu, a predkladať ústne vyjadrenia týkajúce sa výkladu tejto dohody.


ČLÁNOK 3.52


Znalecké posudky


Súd môže na žiadosť strany sporu alebo po porade so stranami sporu vymenovať z vlastnej

iniciatívy jedného alebo viacerých znalcov, ktorí mu predložia písomné správy o akejkoľvek faktickej záležitosti týkajúcej sa ochrany životného prostredia, zdravia, bezpečnosti alebo iných záležitostí, ktoré vzniesla strana sporu.


ČLÁNOK 3.53


Predbežný rozsudok


1. Ak súd dospeje k záveru, že sporné opatrenie je v rozpore s niektorým z ustanovení kapitoly 2 (Ochrana investícií), môže na základe žiadosti navrhovateľa a po vypočutí strán sporu priznať osobitne alebo v kombinácii len:


a) peňažnú náhradu škody a akýkoľvek príslušný úrok a

b) vrátenie majetku, pričom v tomto prípade sa v rozsudku stanoví, že odporca môže namiesto vrátenia zaplatiť peňažnú náhradu škody a príslušný úrok, ktoré sa určia spôsobom

zlučiteľným s príslušnými ustanoveniami kapitoly 2 (Ochrana investícií).


Ak bol nárok uplatnený v mene miestne usadenej spoločnosti, každým rozsudkom podľa tohto odseku sa stanovuje, že:


a) peňažná náhrada škody a akýkoľvek príslušný úrok sa vyplatia miestne usadenej spoločnosti a


b) každé vrátenie sa musí uskutočniť miestne usadenej spoločnosti.


Súd nesmie nariadiť zrušenie dotknutého zaobchádzania.


2. Peňažná náhrada škody nesmie byť vyššia než škoda, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi alebo prípadne jeho miestne usadenej spoločnosti v dôsledku porušenia ustanovení kapitoly 2 (Ochrana investícií), znížená o akúkoľvek predchádzajúcu náhradu škody alebo odškodnenie, ktoré už dotknutá zmluvná strana poskytla. V záujme väčšej istoty treba uviesť, že ak investor uplatňuje nárok vo svojom vlastnom mene, môže vymáhať len stratu alebo škodu, ktorú utrpel v súvislosti so svojou chránenou investíciou.


3. Súd nesmie priznať sankčnú náhradu škody.

4. Súd nariadi, aby trovy konania1 znášala neúspešná strana sporu. Za výnimočných okolností môže súd rozdeliť trovy medzi strany sporu, ak rozhodne, že rozdelenie trov je vzhľadom na

okolnosti prípadu vhodné. Ďalšie primerané trovy vrátane trov právneho zastúpenia a pomoci, znáša neúspešná strana sporu, pokiaľ súd nerozhodne, že takéto rozdelenie trov nie je vzhľadom na okolnosti prípadu vhodné. Ak strana sporu vo veci uplatnených nárokov uspela len čiastočne, náhrada trov sa upraví pomerne k počtu alebo miere úspešne uplatnených nárokov. Odvolací súd rieši otázku trov v súlade s týmto článkom.


5. Výbor môže prijať doplnkové pravidlá o poplatkoch na účely stanovenia maximálnej sumy trov právneho zastúpenia a pomoci, ktorú môžu znášať určité kategórie neúspešných strán sporu. V takýchto doplnkových pravidlách sa zohľadnia finančné zdroje navrhovateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo malým alebo stredným podnikom. Výbor sa usiluje prijať takéto doplnkové pravidlá najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody.


6. Súd vydá predbežný rozsudok do 18 mesiacov odo dňa uplatnenia nároku. Ak túto lehotu nie je možné dodržať, súd prijme zodpovedajúce rozhodnutie, v ktorom bližšie uvedie dôvody takéhoto omeškania.


1 V záujme väčšej istoty treba uviesť, že pojem „trovy konania“ zahŕňa a) primerané náklady na odborné poradenstvo a inú pomoc požadovanú súdom a b) primerané cestovné a iné výdavky svedkov v rozsahu, v akom tieto výdavky schválil súd.

ČLÁNOK 3.54


Odvolacie konanie


1. Ktorákoľvek strana sporu môže podať odvolanie proti predbežnému rozsudku na odvolací súd v lehote 90 dní od jeho vydania. Odvolanie možno podať z týchto dôvodov:


a) súd pochybil pri výklade alebo uplatňovaní príslušných právnych predpisov;


b) súd sa dopustil zjavných pochybení pri posúdení skutkového stavu vrátane posúdenia príslušných vnútroštátnych právnych predpisov alebo


c) dôvody stanovené v článku 52 dohovoru ICSID, pokiaľ nie sú zahrnuté v písmenách a) a b).


2. Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že odvolanie je nedôvodné. Takisto môže zamietnuť odvolanie v zrýchlenom konaní, ak je jasné, že odvolanie je zjavne nedôvodné.


3. Ak je odvolanie podľa zistenia odvolacieho súdu dôvodné, rozhodnutím odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu alebo čiastočne zmenia alebo zrušia právne zistenia a závery predbežného rozsudku. V rozhodnutí sa presne uvedie rozsah zmien alebo zrušenia príslušných zistení a záverov súdu.

4. Ak to dovoľujú skutočnosti preukázané súdom, odvolací súd uplatní svoje vlastné právne zistenia a závery týkajúce sa týchto skutočností a vynesie konečné rozhodnutie. Ak to nie je možné, vráti vec na ďalšie konanie súdu.


5. Vo všeobecnosti odvolacie konanie netrvá dlhšie ako 180 dní vypočítaných odo dňa, keď strana sporu formálne oznámi svoje rozhodnutie podať odvolanie, do dňa, keď odvolací súd vydá svoje rozhodnutie. Ak odvolací súd usúdi, že nemôže vydať rozhodnutie do 180 dní, písomne informuje strany sporu o dôvodoch odkladu, pričom uvedie odhadovanú lehotu, v akej rozhodnutie vydá. Pokiaľ si to nevyžadujú výnimočné okolnosti, konanie v žiadnom prípade netrvá dlhšie ako 270 dní.


6. Strana sporu, ktorá podáva odvolanie, poskytne zábezpeku vrátane trov odvolacieho konania, ako aj primeranú sumu, ktorú má určiť odvolací súd s ohľadom na okolnosti prípadu.


7. Na odvolacie konanie sa uplatňujú mutatis mutandis článok 3.37 (Financovanie treťou stranou), článok 3.46 (Transparentnosť konania), článok 3.47 (Predbežné rozhodnutia), článok 3.49 (Upustenie od konania), článok 3.51 (Zmluvná strana, ktorá nie je stranou sporu), článok 3.53 (Predbežný rozsudok) a článok 3.56 (Odškodnenie alebo iná náhrada).

ČLÁNOK 3.55


Právoplatný rozsudok


1. Predbežný rozsudok vydaný podľa tohto oddielu sa stane právoplatným, ak sa žiadna strana sporu neodvolá proti predbežnému rozsudku podľa článku 3.54 (Odvolacie konanie) ods. 1.


2. Ak bolo podané odvolanie proti predbežnému rozsudku a odvolací súd zamietol odvolanie podľa článku 3.54 (Odvolacie konanie) ods. 2, predbežný rozsudok nadobúda právoplatnosť dňom zamietnutia odvolania odvolacím súdom.


3. Ak bolo podané odvolanie proti predbežnému rozsudku a odvolací súd vyniesol konečné rozhodnutie, dočasný rozsudok, ako bol zmenený alebo zrušený odvolacím súdom, nadobúda právoplatnosť dňom vydania konečného rozhodnutia odvolacieho súdu.


4. Ak bolo podané odvolanie proti predbežnému rozsudku a odvolací súd zmenil alebo zrušil právne zistenia a závery predbežného rozsudku a vrátil vec súdu, súd po vypočutí strán sporu

prípadne upraví svoj predbežný rozsudok s cieľom zohľadniť zistenia a závery odvolacieho súdu. Súd je viazaný zisteniami odvolacieho súdu. Súd sa usiluje o vydanie revidovaného rozsudku do 90 dní od prijatia rozhodnutia odvolacieho súdu. Revidovaný predbežný rozsudok sa stane právoplatným 90 dní po jeho vydaní.

Document Metadata

Filed: November 12th, 2018