EBA/GL/2022/09 ESMA35-42-1470 21/07/2022 Usmernenia o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu(SREP) podľa smernice (EÚ) 2019/2034
EBA/GL/2022/09 |
ESMA35-42-1470 |
21/07/2022 |
Usmernenia |
o spoločných postupoch a metodikách postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) podľa smernice (EÚ) 2019/2034 |
1.1 Povinnosti v oblasti dodržiavania súladu a podávania správ
Status týchto usmernení
1. Tento dokument obsahuje usmernenia vydané podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/20101a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 2 . Podľa článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 musia príslušné orgány a investičné spoločnosti vynaložiť všetko úsilie na dodržanie súladu s týmito usmerneniami.
2. V týchto usmerneniach sa uvádza stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) k náležitým postupom dohľadu v rámci Európskeho systému finančného dohľadu alebo k spôsobu, akým sa má uplatňovať právo Únie v konkrétnej oblasti. Príslušné orgány vymedzené v článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia, ich majú dodržiavať tak, že ich vhodným spôsobom začlenia do svojich postupov (napr. zmenou svojho právneho rámca alebo postupov dohľadu), a to aj v prípade, keď sú usmernenia určené predovšetkým investičným spoločnostiam.
Požiadavky na podávanie správ
3. V súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 musia príslušné orgány oznámiť EBA, či tieto usmernenia dodržiavajú alebo majú v úmysle dodržať, alebo v opačnom prípade musia uviesť dôvody ich nedodržania do 19.06.2023. Ak v stanovenej lehote nebude doručené žiadne oznámenie, orgán EBA bude príslušné orgány považovať za orgány, ktoré tieto usmernenia nedodržiavajú. Oznámenia sa majú zaslať prostredníctvom formulára dostupného na webovom sídle EBA s uvedením referenčného čísla „EBA/GL/2022/09 – ESMA35-42-1470“. Oznámenia majú predkladať osoby s náležitým oprávnením na oznamovanie dodržiavania súladu v mene svojich príslušných orgánov. Akákoľvek zmena stavu dodržiavania usmernení sa musí takisto oznámiť orgánu EBA.
4. Oznámenia budú uverejnené na webovom sídle EBA v súlade s článkom 16 ods. 3.
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84 – 119).
1.2 Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov
Predmet úpravy
5. V týchto usmerneniach sú uvedené spoločné postupy a metodiky fungovania procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) uvedené v článkoch 36 a 45 smernice (EÚ) 2019/2034 3 a procesy a opatrenia prijaté s odkazom na články 39, 40, 41 a 42 uvedenej smernice.
Rozsah pôsobnosti
6. Tieto usmernenia sa uplatňujú v súvislosti s procesom preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) investičných spoločností, ako sa vymedzuje v článkoch 36 až 45 smernice (EÚ) 2019/2034.
7. Príslušné orgány by mali tieto usmernenia uplatňovať s najvyššou úrovňou konsolidácie v súlade s úrovňou uplatňovania požiadaviek prvej časti hlavy II nariadenia (EÚ) 2019/2033. V prípade materských podnikov a dcérskych spoločností zahrnutých do konsolidácie by príslušné orgány mali upraviť hĺbku a úroveň podrobnosti svojich hodnotení tak, aby zodpovedali úrovni uplatňovania.
8. Ak má investičná spoločnosť dcérsku spoločnosť v tom istom členskom štáte, môže sa uplatniť proporcionálny prístup na posúdenie kapitálovej primeranosti a primeranosti likvidity, a to zameraním sa na posúdenie rozdelenia kapitálu a likvidity medzi subjektmi a na možné prekážky prevoditeľnosti kapitálu alebo likvidity v rámci skupiny.
9. V prípade skupín investičných spoločností vrátane skupín s podnikmi usadenými v tretích krajinách by sa procesné požiadavky mali uplatňovať koordinovaným spôsobom v rámci kolégií orgánov dohľadu zriadených podľa článku 48 smernice (EÚ) 2019/2034. V hlave 11 sa vysvetľujú podrobnosti, akým spôsobom sa tieto usmernenia vzťahujú na cezhraničné skupiny a ich subjekty.
Adresáti
10. Tieto usmernenia sú určené príslušným orgánom, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 2 bod viii)
nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
3 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene a doplnení smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36 /EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5.12. 2019, s. 64).
Vymedzenie pojmov
11. Pokiaľ nie je uvedené inak, pojmy používané v týchto usmerneniach majú rovnaký význam ako pojmy používané a vymedzené v nariadení (EÚ) 2019/20334, v smernici (EÚ) 2019/2034 alebo v smernici 2014/59/EÚ5. Na účely týchto usmernení sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„orgán dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ je príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dodržiavaním súladu s ustanoveniami smernice (EÚ) 2015/849 investičnými spoločnosťami;
„riziko konania“ je súčasné alebo budúce riziko strát pre investičnú spoločnosť vyplývajúce z prípadov úmyselného pochybenia alebo pochybenia z nedbanlivosti vrátane nevhodného poskytovania finančných služieb;
„postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu a postup posudzovania vnútorného rizika (ICARAP)“ znamená opatrenia, stratégie a procesy uvedené v článku 24 smernice (EÚ) 2019/2034, ktoré možno ďalej rozdeliť na:
„postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP)“, ktorým sa rozumejú opatrenia, stratégie a procesy na priebežné posudzovanie a udržiavanie výšky, druhov a distribúcie interného kapitálu, ktoré investičné spoločnosti považujú za primerané na krytie povahy a úrovne rizík, ktoré môžu predstavovať pre iné subjekty a ktorým sú alebo môžu byť vystavené samotné investičné spoločnosti, a
„interný proces hodnotenia primeranosti likvidity (ILAAP)“, ktorým sa rozumejú opatrenia, stratégie a procesy na priebežné hodnotenie a udržiavanie výšky, druhov a distribúcie likvidných aktív, ktoré investičné spoločnosti považujú za primerané na krytie povahy a úrovne rizík, ktoré môžu predstavovať pre iné subjekty a ktorým sú alebo môžu byť vystavené samotné investičné spoločnosti;
„úrokové riziko“ je súčasné alebo budúce riziko pre zisky a vlastné zdroje investičnej spoločnosti vyplývajúce z nepriaznivých zmien úrokových sadzieb;
„vnútrodenná likvidita“ sú finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii počas pracovného dňa, umožňujúce investičnej spoločnosti vykonávať platby v reálnom čase;
„riziko vnútrodennej likvidity“ je súčasné alebo budúce riziko, že investičná spoločnosť nedokáže účinne riadiť svoje potreby týkajúce sa vnútrodennej likvidity
4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. EÚ L 314, 5.12.2019. s 1).
5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
„riziko súvisiace s informačnými a komunikačnými technológiami“ je riziko strát z dôvodu porušenia dôvernosti, zlyhania integrity systémov a údajov, nevhodnosti alebo nedostupnosti systémov a údajov alebo neschopnosti v primeranom čase a za primerané náklady zmeniť informačné technológie v prípade zmeny environmentálnych alebo obchodných požiadaviek (t. j. agilita);
„makroprudenciálna požiadavka“ alebo „makroprudenciálne opatrenie“ je požiadavka alebo opatrenie vyžadované príslušným alebo určeným orgánom na riešenie makroprudenciálneho alebo systémového rizika;
„orgán dohľadu nad trhom“ je príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dodržiavaním súladu s ustanoveniami smernice 2014/65/EÚ6 investičnými spoločnosťami;
„celkové posúdenie podľa postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP)“ je aktuálne posúdenie celkovej životaschopnosti investičnej spoločnosti na základe hodnotenia prvkov v rámci SREP;
„celkové skóre SREP“ je číselný ukazovateľ celkového rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti na základe celkového posúdenia podľa SREP;
„usmernenie druhého piliera (P2G)“ predstavuje očakávanú úroveň a kvalitu vlastných zdrojov, ktoré má investičná spoločnosť držať nad rámec požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v súlade s článkom 41 smernice (EÚ) 2019/2034;
„požiadavka druhého piliera (P2R)“ alebo „dodatočná požiadavka na vlastné zdroje“ je dodatočná požiadavka na vlastné zdroje stanovená v súlade s článkom 40 smernice (EÚ) 2019/2034;
„riziko straty dobrej povesti“ je súčasné alebo budúce riziko pre zisky, vlastné zdroje alebo likviditu investičnej spoločnosti vyplývajúce z poškodenia dobrej povesti investičnej spoločnosti;
„ochota podstupovať riziká“ je celková úroveň a druhy rizika, ktoré je investičná spoločnosť ochotná podstúpiť v rámci svojej schopnosti znášať riziko v súlade so svojím obchodným modelom na dosiahnutie svojich strategických cieľov;
6 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
7 Usmernenia EBA týkajúce sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a faktorov, ktoré by úverové a finančné inštitúcie mali zvážiť pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojeného s jednotlivými obchodnými vzťahmi a príležitostnými transakciami („usmernenia týkajúce sa rizikových faktorov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu“) podľa článku 17 a článku 18 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/849 (EBA/GL/2021/02).
„skóre rizika“ je číselné vyjadrenie zhrňujúce hodnotenie orgánov dohľadu týkajúce sa individuálneho rizika pre kapitál, likviditu a financovanie, pričom predstavuje pravdepodobnosť, že riziko bude mať významný prudenciálny vplyv na investičnú spoločnosť po zvážení riadenia rizík a kontrolných mechanizmov a pred zohľadnením schopnosti investičnej spoločnosti zmierniť riziko prostredníctvom dostupného kapitálu alebo zdrojov likvidity;
„riziká pre kapitál“ sú jasné riziká, ktoré v prípade výskytu budú mať významný prudenciálny vplyv na vlastné zdroje investičnej spoločnosti v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Patria medzi ne okrem iného riziká uvedené v článkoch 29 a 36 smernice (EÚ) 2019/2034;
„riziká pre likviditu a financovanie“ sú jasné riziká, ktoré v prípade výskytu budú mať významný prudenciálny vplyv na likviditu investičnej spoločnosti v priebehu rôznych časových úsekov;
„prvok v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (prvok v rámci SREP)“ je ktorýkoľvek z týchto prvkov: analýza obchodného modelu, posúdenie vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov rizík celej spoločnosti, posúdenie rizík pre kapitál, posúdenie kapitálu podľa SREP, posúdenie rizík pre likviditu a financovanie alebo posúdenie likvidity podľa SREP;
„referenčné kritériá dohľadu“ sú kvantitatívne nástroje pre konkrétne riziko vytvorené príslušným orgánom na stanovenie odhadu vlastných zdrojov potrebných na pokrytie rizík alebo častí rizík, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2019/2033;
„skóre životaschopnosti“ je číselné vyjadrenie zhrňujúce hodnotenie prvku podľa SREP zo strany orgánov dohľadu a predstavuje označenie rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti vyplývajúceho z posudzovaného prvku v rámci SREP.
1.3 Vykonávanie
Dátum začatia uplatňovania
12. Tieto usmernenia sa uplatňujú od 19.06.2023.
13. Tieto usmernenia sú okamžite uplatniteľné na cvičenia postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu so začiatkom v roku 2023.
Hlava 2 Spoločný postup preskúmania a
hodnotenia orgánmi dohľadu
2.1 Prehľad rámca spoločného postupu preskúmania
a hodnotenia orgánmi dohľadu
14. Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby postup preskúmania a hodnotenia investičnej spoločnosti orgánmi dohľadu zahŕňal tieto prvky:
a. kategorizácia investičnej spoločnosti a pravidelné preskúmanie tejto kategorizácie;
b. monitorovanie kľúčových ukazovateľov;
c. analýza obchodného modelu (BMA);
d. posúdenie vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov v rámci celej spoločnosti;
e. hodnotenie rizík pre kapitál;
f. hodnotenie rizík likvidity;
g. posúdenie primeranosti vlastných zdrojov investičnej spoločnosti;
h. posúdenie primeranosti zdrojov likvidity investičnej spoločnosti;
i. celkové posúdenie podľa SREP a
j. opatrenia dohľadu (a v prípade potreby aj opatrenia včasnej intervencie).
2.1.1 Kategorizácia investičných spoločností
• Kategória 1 – investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň jedno z týchto kritérií:
i. hodnota ich celkových aktív a podsúvahových expozícií sa rovná alebo je vyššia ako 1 miliarda EUR, alebo
8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
iii. považujú sa za významné na základe posúdenia príslušného orgánu dohľadu.
• Kategória 2 – investičné spoločnosti, ktorých hodnota celkových aktív a podsúvahových expozícií je nižšia ako 1 miliarda EUR a rovná sa alebo je vyššia ako 250 miliónov EUR a ktoré nevykonávajú žiadnu z činností uvedených v bode 3 alebo 6 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ.
• Kategória 3 – investičné spoločnosti, ktorých hodnota celkových aktív a podsúvahových expozícií je nižšia ako 250 miliónov EUR a ktoré nespĺňajú podmienky na kvalifikáciu ako malé a neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033.
• Malé a neprepojené investičné spoločnosti, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033.
16. Príslušné orgány majú túto kategorizáciu používať ako základ pre uplatňovanie zásady proporcionality, ako sa uvádza v oddiele 2.4, a nie ako spôsob vyjadrenia kvality investičnej spoločnosti.
17. Spomedzi kategórií 1 až 3 môžu príslušné orgány v jednotlivých prípadoch zaradiť investičnú spoločnosť do kategórie o jeden stupeň vyššie alebo nižšie v zozname než podľa kritérií uvedených v odseku 15. Na tento účel by príslušné orgány mali zvážiť aspekty, ako sú rozsah a zložitosť spoločnosti (podniku), rozsah obchodných činností, objem držaných peňažných prostriedkov klientov, rizikový profil investičnej spoločnosti a všetky ostatné relevantné aspekty. Ak sa takáto reklasifikácia vykonáva, príslušné orgány by sa mali zamerať na zabezpečenie dostatočnej homogenity a porovnateľnosti medzi investičnými spoločnosťami rovnakej kategórie.
18. Príslušné orgány majú pri kategorizácii vychádzať z vykazovaných údajov na účely dohľadu a z informácií odvodených z predbežnej analýzy obchodného modelu (pozri oddiel 4.2). Kategorizácia by sa mala prehodnocovať každý rok alebo v prípade významnej zmeny činností. V prípade zmeny kategórie investičnej spoločnosti by sa pri určovaní časového harmonogramu ďalšieho posudzovania prvkov v rámci SREP mal zohľadniť posledný rok celého ukončeného cyklu SREP.
2.1.2 Priebežné posudzovanie rizík
19. Príslušné orgány majú neustále posudzovať riziká, ktorým je alebo ktorým by mohla byť vystavená investičná spoločnosť, prostredníctvom týchto činností:
a. monitorovanie kľúčových ukazovateľov, ako sa uvádza v hlave 3;
b. analýza obchodného modelu, ako sa uvádza v hlave 4;
c. posúdenie vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov v rámci celej spoločnosti, ako sa uvádza v hlave 5;
d. hodnotenie rizík pre kapitál, ako sa uvádza v hlave 6 a
e. posúdenie rizík likvidity, ako sa uvádza v hlave 8.
20. Posúdenia sa majú vykonávať v súlade s kritériami proporcionality stanovenými v oddiele 2.4. Posúdenia sa majú preskúmať so zreteľom na nové informácie.
21. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby výsledky uvedených posúdení:
a. boli jasne zaznamenané v zhrnutí zistení;
b. boli zohľadnené v bodovom hodnotení v súlade s konkrétnymi pokynmi uvedenými
v príslušnej hlave týchto usmernení pre daný prvok;
c. podporili posudzovanie ďalších prvkov alebo podnietili podrobné vyšetrovanie nezrovnalostí medzi hodnoteniami týchto prvkov;
d. prispeli k celkovému posúdeniu podľa SREP a celkovému skóre SREP a
e. viedli v náležitých prípadoch k vytvoreniu opatrení dohľadu a poskytli informácie pre rozhodnutia prijaté na účely týchto opatrení.
2.1.3 Pravidelné posúdenie kapitálovej primeranosti a primeranosti likvidity
22. Príslušné orgány majú pravidelne preskúmavať primeranosť vlastných zdrojov a likvidity investičnej spoločnosti s cieľom zabezpečiť riadne pokrytie rizík, ktorým investičná spoločnosť je alebo môže byť vystavená, a to prostredníctvom týchto posúdení:
a. posúdenie kapitálu podľa SREP, ako sa uvádza v hlave 7 a
b. posúdenie likvidity podľa SREP, ako sa uvádza v hlave 9.
23. Príslušné orgány by mali vykonávať pravidelné hodnotenia s prihliadnutím na minimálne kritériá účasti a proporcionality uvedené v oddiele 2.4. Príslušné orgány môžu posúdenia vykonávať častejšie. Príslušné orgány majú preskúmať posúdenie so zreteľom na podstatné nové zistenia z posudzovania rizika, keď príslušné orgány rozhodnú, že zistenia môžu mať podstatný vplyv na vlastné zdroje investičnej spoločnosti alebo jej zdroje likvidity.
24. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby výsledky posúdení:
a. boli jasne zaznamenané v zhrnutí;
b. boli zohľadnené v bodovom hodnotení kapitálovej primeranosti a primeranosti likvidity investičnej spoločnosti v súlade s pokynmi uvedenými v príslušnej hlave pre daný prvok;
c. prispeli k celkovému posúdeniu podľa SREP a celkovému skóre SREP a
d. zohľadňovali požiadavky dohľadu, aby investičná spoločnosť disponovala väčším objemom vlastných zdrojov alebo zdrojov likvidity, než sú minimálne požiadavky v nariadení (EÚ) č. 2019/2033, a aby o týchto požiadavkách informovali.
2.1.4 Celkové posúdenie podľa SREP
25. Príslušné orgány majú priebežne posudzovať rizikový profil investičnej spoločnosti a jej životaschopnosť prostredníctvom celkového posúdenia podľa SREP, ako sa uvádza v hlave 10. Príslušné orgány majú prostredníctvom celkového posúdenia podľa SREP zistiť možnosť vzniku rizík, ktoré by mohli spôsobiť zlyhanie investičnej spoločnosti vzhľadom na primeranosť jej vlastných zdrojov a zdrojov likvidity, vnútorného riadenia a správy, kontrolných mechanizmov alebo obchodného modelu či stratégie, a na základe toho rozhodnúť o potrebe prijať prípadne opatrenia včasnej intervencie alebo určiť, či investičnú spoločnosť možno považovať za spoločnosť, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.
26. Posúdenie sa má priebežne preskúmavať s ohľadom na zistenia vyplývajúce z posudzovania rizika alebo výsledku hodnotenia kapitálu podľa SREP a posúdenia likvidity podľa SREP.
27. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby výsledky posúdenia:
a. boli zohľadnené v bodovom hodnotení celkovej životaschopnosti investičnej spoločnosti v súlade s pokynmi uvedenými v hlave 10;
b. boli jasne zaznamenané v zhrnutí celkového posúdenia podľa SREP, ktoré obsahuje pridelené skóre SREP (celkové skóre a skóre pre jednotlivé prvky), a všetkých zistení dohľadu získaných od posledného posúdenia a
2.1.5 Dialóg s investičnými spoločnosťami, uplatňovanie opatrení dohľadu
a oznamovanie zistení
28. Na základe modelu minimálnej účasti uvedeného v oddiele 2.4 majú príslušné orgány nadviazať dialóg s investičnými spoločnosťami s cieľom posúdiť jednotlivé prvky v rámci SREP, ako sa uvádza v príslušných hlavách pre dané prvky.
29. Príslušné orgány majú prijať opatrenia dohľadu, ako sa uvádza v hlave 10, na základe celkového posúdenia podľa SREP a vychádzajúc z posúdení jednotlivých prvkov v rámci SREP.
30. Keď si zistenia z monitorovania kľúčových ukazovateľov, posúdenia prvkov v rámci SREP alebo akýchkoľvek ďalších činností v oblasti dohľadu vyžadujú uplatnenie opatrení dohľadu na riešenie bezprostredných obáv, príslušné orgány nemajú čakať na dokončenie posudzovania všetkých prvkov v rámci SREP a na aktualizáciu informácie o celkovom posúdení podľa SREP, ale mali by rozhodnúť o opatreniach potrebných na nápravu vyhodnotenej situácie, a potom pokračovať aktualizáciou celkového posúdenia podľa SREP.
9 Usmernenia EBA týkajúce sa výkladu rôznych okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ (EBA/GL/2015/07).
31. Ako sa uvádza v oddiele 2.4, príslušné orgány by mali tiež viesť dialóg na základe výsledkov celkového posúdenia podľa SREP spolu so súvisiacimi opatreniami dohľadu a na konci procesu informovať investičnú spoločnosť o kapitálových požiadavkách a požiadavkách na likviditu, ako aj o opatreniach dohľadu, ktoré je povinná dodržiavať.
2.2 Bodovanie v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu
32. Príslušné orgány majú priradiť skóre rizika a životaschopnosti, aby zhrnuli výsledky posúdenia rôznych kategórií rizika a prvkov v rámci SREP.
33. Pri posudzovaní jednotlivých rizikových kategórií a prvkov v rámci SREP by príslušné orgány mali používať bodovaciu škálu – 1 (nízke riziko), 2 (stredne nízke riziko), 3 (stredne vysoké riziko) a 4 (vysoké riziko) – ktorá odráža stanovisko orgánov dohľadu na základe príslušných bodovacích tabuliek v každej príslušnej hlave pre daný prvok. Príslušné orgány majú použiť sprievodné kritériá uvedené v týchto tabuľkách ako usmernenia na podporu úsudku pri výkone dohľadu (t. j. investičná spoločnosť nemusí spĺňať všetky kritériá súvisiace so skóre 1, aby získala skóre 1) a/alebo ich majú ďalej rozpracovať alebo pridať dodatočné kritériá. Príslušné orgány majú skóre 4 prideliť vtedy, ak treba vyjadriť najhoršie možné hodnotenie (t. j. aj keď je pozícia investičnej spoločnosti horšia, než aká sa uvádza v kritériách pre skóre 4, má sa prideliť skóre 4).
34. Pri vykonávaní usmernení môžu príslušné orgány na svoje účely, ako je plánovanie zdrojov, zaviesť podrobnejšie bodovanie, a to pod podmienkou, že dodržia celkový rámec bodovania stanovený v týchto usmerneniach.
35. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby sa všetky tieto skóre pravidelne kontrolovali, a to aspoň tak často, ako sa stanovuje v oddiele 2.4, a bez zbytočného odkladu na základe podstatných nových zistení alebo vývoja.
2.2.1 Skóre rizika
36. Príslušné orgány majú priradiť skóre rizika jednotlivým rizikám pre kapitál podľa kritérií uvedených v hlave 6 a rizikám pre likviditu a financovanie podľa kritérií uvedených v hlave 8. Toto skóre predstavuje pravdepodobnosť, že riziko bude mať významný prudenciálny vplyv na investičnú spoločnosť po zohľadnení kvality kontrolných mechanizmov rizík na zmiernenie tohto vplyvu (t. j. reziduálneho rizika), ale pred zohľadnením schopnosti investičnej spoločnosti zmierniť riziko prostredníctvom dostupných zdrojov kapitálu alebo likvidity.
37. Príslušné orgány majú určiť skóre rizika prevažne prostredníctvom hodnotenia inherentného rizika, ale mali by tiež zohľadniť aspekty týkajúce sa riadenia a kontrolných mechanizmov rizík. Riziko významného prudenciálneho vplyvu môže znížiť alebo v niektorých prípadoch zvýšiť predovšetkým primeranosť riadenia a kontrolných mechanizmov (napr. pri úvahách týkajúcich sa inherentného rizika sa môže podceniť alebo preceniť úroveň rizika v závislosti od primeranosti riadenia a kontrolných mechanizmov).
38. Pri vykonávaní týchto usmernení môžu príslušné orgány hodnotiť úrovne inherentného rizika a kvalitu riadenia a kontrolných mechanizmov v oblasti rizík samostatne (výsledkom je priebežné a čisté skóre) alebo súhrnne (výsledkom je len čisté skóre rizika). Príslušné orgány môžu zaviesť aj súhrnné metodiky na spojenie skóre jednotlivých rizík pre kapitál a likviditu a financovanie.
2.2.2 Skóre životaschopnosti
39. Príslušné orgány majú oddelene priradiť skóre, aby zhrnuli úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti na základe výsledkov hodnotenia štyroch prvkov v rámci SREP:
a. obchodného modelu a stratégie podľa kritérií uvedených v hlave 4;
b. vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov v rámci celej spoločnosti podľa kritérií uvedených v hlave 5;
c. kapitálovej primeranosti podľa kritérií uvedených v hlave 7 a
d. primeranosti likvidity podľa kritérií uvedených v hlave 9.
40. V prípade kapitálovej primeranosti a primeranosti likvidity toto skóre predstavuje názor orgánov dohľadu na schopnosť kapitálových a likviditných zdrojov investičnej spoločnosti zmierniť/pokryť jednotlivé riziká pre kapitál a likviditu, ako sa uvádza v hlavách 6 a 8.
41. Príslušné orgány majú priradiť aj celkové skóre SREP podľa kritérií uvedených v hlave 10. Toto skóre by sa malo priradiť na základe úsudku pri výkone dohľadu a malo by predstavovať stanovisko orgánov dohľadu týkajúce sa celkovej životaschopnosti investičnej spoločnosti.
42. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby sa bodovaním obchodného modelu, vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov, kapitálovej primeranosti, primeranosti likvidity a celkového skóre SREP dosiahli tieto ciele:
a. určiť pravdepodobnosť možnej potreby prijatia opatrení zo strany orgánov dohľadu na riešenie obáv podľa kritérií uvedených v hlave 10;
b. fungovať ako spúšťací mechanizmus pri rozhodovaní o prípadnom uplatnení opatrení včasnej intervencie podľa usmernení EBA o spúšťacích mechanizmoch pre využívanie opatrení včasnej intervencie a
c. pomáhať pri určovaní priorít a plánovaní zdrojov orgánov dohľadu a pri určovaní priorít.
43. Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby celkové skóre SREP pridelené na základe súhrnného pohľadu na hrozby vyplývajúce z prvkov v rámci SREP poskytovalo údaj o celkovej životaschopnosti investičnej spoločnosti vrátane toho, či investičná spoločnosť „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“.
44. Keď z výsledku celkového posúdenia podľa SREP vyplýva, že investičnú spoločnosť možno považovať za spoločnosť, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, príslušné orgány majú prideliť skóre „F“ a v prípade potreby sa riadiť postupom spojenia s orgánmi pre riešenie krízových situácií, ako sa uvádza v článku 32 smernice 2014/59/EÚ.
45. Príslušné orgány majú pre vykonanie postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu zabezpečiť, aby ich organizačné opatrenia obsahovali aspoň:
a. opis úloh a povinností ich zamestnancov v oblasti dohľadu s ohľadom na uskutočňovanie postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu, ako aj opis príslušných hierarchických vzťahov v bežných aj v núdzových situáciách;
b. opatrenia na spoluprácu s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu s cieľom získať ich stanoviská a relevantné príspevky k špecifickým otázkam, ktoré môžu mať vplyv na zistenia alebo skóre SREP, aby sa zabránilo duplicitnej práci a zabezpečila sa konzistentnosť hodnotenia a súvisiacich opatrení dohľadu;
c. postupy na zdokumentovanie a zaznamenanie zistení a úsudkov pri výkone dohľadu;
d. opatrenia na schválenie zistení a skóre, ako aj eskalačné postupy v prípade nesúhlasných stanovísk v rámci príslušného orgánu v bežných, ako aj v núdzových situáciách;
e. opatrenia na prípravu dialógu s investičnou spoločnosťou podľa modelu minimálnej účasti, ako sa stanovuje v oddiele 2.4 na posúdenie jednotlivých prvkov v rámci SREP, a
f. opatrenia na konzultácie s investičnou spoločnosťou a oznamovanie výsledkov SREP investičnej spoločnosti.
46. Pri vymedzovaní opatrení na dialóg s investičnými spoločnosťami majú príslušné orgány zohľadniť potenciálny dosah poskytnutia výsledkov bodovania investičným spoločnostiam, pokiaľ ide o ich povinnosti zverejňovať informácie podľa požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 596/201410 a smerníc 2014/57/EÚ11 a 2004/109/ES12.
2.4 Proporcionalita a účasť orgánov dohľadu
47. Príslušné orgány majú uplatňovať zásadu proporcionality, pokiaľ ide o rozsah, frekvenciu
a mieru účasti orgánov dohľadu a ich dialógu s investičnou spoločnosťou a o očakávania
10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).
11 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 179).
12 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).
v oblasti dohľadu týkajúce sa štandardov, ktoré má investičná spoločnosť spĺňať podľa kategórie investičnej spoločnosti, ako sa uvádza v tabuľke 2 nižšie.
48. V prípade aspektu proporcionality súvisiaceho s frekvenciou účasti orgánov dohľadu majú príslušné orgány pri plánovaní činností postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu dodržiavať model minimálnej úrovne účasti, ako sa ďalej uvádza v nasledujúcich podkapitolách a v tabuľke 2.
49. Ak príslušné orgány zistia, že investičné spoločnosti majú podobné rizikové profily, môžu vykonať tematické posúdenia podľa SREP v prípade viacerých investičných spoločností ako jediné posúdenie (predovšetkým analýzu obchodného modelu možno vykonať v prípade všetkých malých investičných spoločností, ktoré prijímajú a postupujú pokyny týkajúce sa niekoľkých tried aktív, pretože budú v prípade všetkých týchto investičných spoločností pravdepodobne zistené rovnaké problémy týkajúce sa životaschopnosti podniku). Príslušné orgány môžu použiť aj prispôsobené metodiky uplatňovania SREP pre investičné spoločnosti s podobným rizikovým profilom.
50. Pre investičné spoločnosti s celkovým skóre SREP 4 a v prípade potreby pre investičné spoločnosti s celkovým skóre SREP 3 by príslušné orgány mali na základe zistení z predchádzajúcich posúdení prvkov v rámci SREP určiť dodatočnú úroveň účasti, pričom by sa mali vyžadovať rozsiahlejšie zdroje dohľadu a vyššia frekvencia hodnotenia (aspoň dočasne), bez ohľadu na kategóriu investičnej spoločnosti. Vzhľadom na minimálnu frekvenciu posudzovania všetkých prvkov v rámci SREP uvedenú v ďalších podkapitolách a v tabuľke 2 sa častejšie posudzovanie môže týkať konkrétnych prvkov v rámci SREP, ktorým je potrebné venovať osobitnú pozornosť z dôvodu vyššieho rizika, alebo úplného posúdenia podľa SREP.
51. Bez ohľadu od toho, koľko času uplynulo od posledného SREP, by príslušné orgány mali vykonať nové posúdenie, ak nastala aspoň jedna z týchto situácií:
a. pri monitorovaní kľúčových ukazovateľov sa v porovnaní s referenčným dátumom posledného hodnotenia všetkých prvkov v rámci SREP zaznamenala výrazná zmena;
b. existujú negatívne verejné informácie o investičnej spoločnosti, ktoré naznačujú potenciálne významné riziko (v súvislosti s rizikom straty dobrej povesti, rizikom konania, IT bezpečnosťou);
c. príslušné orgány majú iné dôvody domnievať sa, že obchodný model alebo rizikový profil investičnej spoločnosti sa od referenčného dátumu posledného posúdenia všetkých prvkov v rámci SREP výrazne zmenil.
52. Príslušné orgány majú pri plánovaní činností SREP venovať osobitnú pozornosť koordinácii činností s ďalšími stranami, ktoré sú priamo alebo nepriamo zapojené do posudzovania, najmä keď sa od investičnej spoločnosti alebo ďalších príslušných orgánov zúčastňujúcich sa na dohľade nad cezhraničnými skupinami, ako sa uvádza v hlave 11, vyžadujú vstupné údaje.
53. Pokiaľ ide o rozsah proporcionality, majú príslušné orgány pri vykonávaní SREP uplatňovaním týchto usmernení rozpoznať, že rozličné prvky, metodické aspekty a zložky posúdenia, ako sa stanovuje v hlavách 4, 5, 6 a 8, nie sú rovnako dôležité pre všetky investičné spoločnosti.
Príslušné orgány majú, v náležitých prípadoch, uplatniť rozdielnu úroveň podrobnosti na posudzovanie v závislosti od kategórie, do ktorej bola investičná spoločnosť priradená, a to v miere primeranej veľkosti, a obchodnému modelu investičnej spoločnosti, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.
54. Na konci každého posúdenia všetkých prvkov v rámci SREP môžu príslušné orgány informovať investičnú spoločnosť o výsledku celkového posúdenia podľa SREP a mali by poskytnúť:
a. vyhlásenie o množstve a zložení vlastných zdrojov, ktoré má investičná spoločnosť držať nad rámec požiadaviek uvedených v druhej, tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033 v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034;
b. vyhlásenie o množstve a zložení vlastných zdrojov, ktoré má investičná spoločnosť držať v súlade s článkom 41 smernice (EÚ) 2019/2034;
c. vyhlásenie o držanej likvidite a všetkých osobitných požiadavkách na likviditu stanovených príslušnými orgánmi v súlade s článkom 42 smernice (EÚ) 2019/2034;
d. vyhlásenie o ďalších opatreniach dohľadu, ktoré príslušný orgán plánuje prijať.
2.4.1 Investičné spoločnosti kategórie 1
55. S cieľom zabezpečiť primeranú frekvenciu činností súvisiacich so SREP pre investičné spoločnosti kategórie 1 príslušné orgány majú:
a. monitorovať kľúčové ukazovatele raz za štvrťrok,
b. aspoň raz za dva roky aktualizovať posúdenia všetkých jednotlivých prvkov v rámci SREP,
c. priebežne spolupracovať a viesť dialóg s riadiacim orgánom a vrcholovým manažmentom investičnej spoločnosti.
2.4.2 Investičné spoločnosti kategórie 2
56. S cieľom zabezpečiť primeranú frekvenciu činností súvisiacich so SREP pre investičné spoločnosti kategórie 2 príslušné orgány majú:
a. monitorovať kľúčové ukazovatele raz za štvrťrok,
b. aspoň raz za tri roky aktualizovať posúdenia všetkých jednotlivých prvkov v rámci SREP,
c. zapojiť riadiaci orgán investičnej spoločnosti a vrcholový manažment minimálne s rovnakou frekvenciou ako pri posudzovaní všetkých prvkov v rámci SREP.
2.4.3 Investičné spoločnosti kategórie 3
57. S cieľom zabezpečiť primeranú frekvenciu činností súvisiace so SREP pre investičné spoločnosti kategórie 3 príslušné orgány majú:
a. monitorovať kľúčové ukazovatele raz za štvrťrok,
b. vykonať posúdenie všetkých prvkov v rámci SREP so zreteľom na podstatné nové informácie o príslušných rizikách, s prispôsobením rozsahu a hĺbky preskúmania konkrétnemu rizikovému profilu investičnej spoločnosti,
c. zapojiť riadiaci orgán investičnej spoločnosti a vrcholový manažment minimálne s rovnakou frekvenciou ako pri posudzovaní všetkých prvkov v rámci SREP.
Ak to príslušné orgány považujú za vhodné, môžu stanoviť pravidelné minimálne frekvencie posudzovania všetkých prvkov v rámci SREP pre všetky investičné spoločnosti kategórie 3 alebo ich podskupinu.
2.4.4 Malé a neprepojené investičné spoločnosti
58. V prípade malých a neprepojených investičných spoločností, ktoré spĺňajú kritériá článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, by príslušné orgány mali:
a. monitorovať kľúčové ukazovatele aspoň raz za rok,
b. vykonať posúdenie všetkých prvkov v rámci SREP so zreteľom na podstatné nové informácie o príslušných rizikách, s prispôsobením rozsahu a hĺbky preskúmania konkrétnemu rizikovému profilu investičnej spoločnosti,
c. spolupracovať a viesť dialóg s riadiacim orgánom a vrcholovým manažmentom investičnej spoločnosti, ak sa to považuje za potrebné, a najmä v súvislosti s posúdením prvkov v rámci SREP, ak sa vykonalo.
Tabuľka 2: Uplatňovanie SREP na rôzne kategórie investičných spoločností
Kategória | Monitorov anie kľúčových ukazovateľ ov | Posúdenie všetkých prvkov v rámci SREP | Minimálna úroveň účasti/dialógu |
1 | Štvrťročne | 2 roky | Prebiehajúci dialóg s riadiacim orgánom a vrcholovým manažmentom |
2 | Štvrťročne | 3 roky | Spolupráca s riadiacim orgánom a vrcholovým manažmentom na základe udalostí, minimálne s frekvenciou posúdenia podľa SREP. |
3 | Štvrťročne | Na základe udalostí (s prispôsobením rozsahu a hĺbky preskúmania konkrétnemu rizikovému profilu investičnej spoločnosti) | Spolupráca s riadiacim orgánom a vrcholovým manažmentom na základe udalostí, minimálne s frekvenciou posúdenia podľa SREP. |
Malé a neprepojené investičné spoločnosti podľa článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033 | Ročne | Na základe udalostí (s prispôsobením rozsahu a hĺbky preskúmania konkrétnemu rizikovému profilu investičnej spoločnosti) | Spolupráca s riadiacim orgánom a vrcholovým manažmentom na základe udalostí, minimálne s frekvenciou posúdenia podľa SREP. |
Hlava 3 Monitorovanie kľúčových
ukazovateľov
59. Príslušné orgány majú vykonávať pravidelné monitorovanie kľúčových finančných a nefinančných ukazovateľov s cieľom sledovať zmeny finančných podmienok a rizikových profilov investičných spoločností. Príslušné orgány majú toto monitorovanie využiť aj na určenie potreby aktualizácií posúdenia prvkov v rámci SREP so zreteľom na nové podstatné informácie mimo plánovaných činností dohľadu. Keď sa monitorovaním odhalí podstatná zmena v rizikovom profile investičnej spoločnosti alebo akékoľvek odchýlky ukazovateľov, príslušné orgány majú vyšetriť príčiny a v prípade potreby preskúmať posúdenie príslušného prvku v rámci SREP so zreteľom na nové informácie.
60. Príslušné orgány by mali monitorovať kľúčové finančné ukazovatele v súlade s frekvenciou vykazovania týkajúceho sa investičnej spoločnosti. Monitorovanie nefinančných ukazovateľov by sa malo prispôsobiť povahe a volatilite konkrétneho nefinančného ukazovateľa, ale malo by sa vykonávať aspoň raz ročne.
61. Príslušné orgány majú vytvoriť systémy a modely monitorovania, ktoré umožňujú zistiť podstatné zmeny a odchýlky v správaní ukazovateľov, a v príslušných prípadoch majú stanoviť prahové hodnoty. Príslušné orgány majú zabezpečiť, že sa v prípade všetkých dôležitých ukazovateľov (alebo pre kombinácie ukazovateľov), ktoré sú predmetom monitorovania, vyšetria akékoľvek odchýlky a podstatné zmeny. Príslušné orgány by preto mali určiť príčinu a posúdiť závažnosť potenciálneho prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť a možné dôsledky pre kategorizáciu spoločnosti.
62. Súbor ukazovateľov a ich prahové hodnoty majú príslušné orgány prispôsobiť konkrétnym vlastnostiam jednotlivých investičných spoločností alebo skupín investičných spoločností s podobnými vlastnosťami (rovnocenné skupiny). Rámec ukazovateľov, modelov monitorovania a prahových hodnôt má vyjadrovať veľkosť, zložitosť, obchodný model a rizikový profil investičnej spoločnosti a má pokrývať zemepisné oblasti, odvetvia a trhy, na ktorých investičná spoločnosť pôsobí.
63. Príslušné orgány majú určiť, ktoré ukazovatele sa majú sledovať prostredníctvom pravidelného monitorovania predovšetkým z pravidelného vykazovania na účely dohľadu a s využitím vymedzení zo spoločných štandardov vykazovania.
64. Rámec vytvorených ukazovateľov a výsledky monitorovania kľúčových ukazovateľov sa majú použiť aj ako vstupné údaje pre hodnotenie rizík pre kapitál a hodnotenie rizík pre likviditu a financovanie podľa príslušných prvkov v rámci SREP.
65. Medzi ukazovatele použité na účely monitorovania majú patriť aspoň tieto ukazovatele pre jednotlivé spoločnosti:
a. finančné a nefinančné ukazovatele týkajúce sa kategórií rizík, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia, uplatniteľné na konkrétnu kategóriu investičnej spoločnosti (pozri hlavy 6 a 8);
b. všetky pomery vyplývajúce z uplatňovania nariadenia (EÚ) 2019/2033 a z vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2019/2034;
c. prípadne minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ;
d. prípadne ukazovatele ozdravenia použité vo vlastných plánoch ozdravenia spoločnosti.
66. Príslušné orgány by mali zahrnúť nefinančné ukazovatele, ako je napríklad rozsah povolenia, počet zamestnancov, počet sťažností alebo iné relevantné nefinančné ukazovatele, a podľa potreby môžu stanoviť ďalšie ukazovatele.
67. Príslušné orgány majú ukazovatele pre jednotlivé spoločnosti doplniť príslušnými makroekonomickými ukazovateľmi, ak existujú, pre zemepisné oblasti, odvetvia a trhy, na ktorých investičná spoločnosť pôsobí.
68. Príslušné orgány majú zvážiť doplnenie pravidelného monitorovania kľúčových finančných a nefinančných ukazovateľov prehodnotením nezávislého prieskumu a analýzy trhu, keď to je možné.
Hlava 4 Analýza obchodného modelu
70. Bez toho, aby oslabili zodpovednosť riadiaceho orgánu investičnej spoločnosti za riadenie a organizáciu obchodnej činnosti, alebo bez uprednostňovania konkrétnych obchodných modelov príslušné orgány majú vykonať analýzu obchodného modelu na posúdenie obchodných a strategických rizík a na určenie:
a. životaschopnosti súčasného obchodného modelu investičnej spoločnosti na základe jej schopnosti vytvárať primerané výnosy v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov a
b. udržateľnosti stratégie investičnej spoločnosti počas výhľadového obdobia najmenej 3 rokov.
71. Príslušné orgány majú použiť závery analýzy obchodného modelu na podporu posúdenia ostatných prvkov SREP. Príslušné orgány môžu posúdiť konkrétne stránky analýzy obchodného modelu, najmä kvantitatívne posúdenie obchodného modelu, ako súčasť posúdenia ďalších prvkov v rámci SREP.
72. Príslušné orgány majú analýzu obchodného modelu použiť aj na podporu zisťovania hlavných slabých miest investičnej spoločnosti, pri ktorých je najvyššia pravdepodobnosť, že budú mať podstatný vplyv na investičnú spoločnosť alebo že povedú k jej zlyhaniu v budúcnosti.
73. Okrem toho majú príslušné orgány analýzu obchodného modelu použiť aj na posudzovanie prudenciálnych dôsledkov rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré sú im známe, s prepojením na obchodný model investičnej spoločnosti. Príslušné orgány majú v tejto súvislosti používať vstupné údaje získané od orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, predovšetkým ich posúdenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a akékoľvek zistenia týkajúce sa závažných nedostatkov kontrol investičnej spoločnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby tak doplnili svoje zistenia z prebiehajúceho dohľadu a zhodnotili, či vznikajú prudenciálne obavy týkajúce sa rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ak posudzovanie naznačuje, že obchodný model investičnej spoločnosti vyvoláva prudenciálne obavy súvisiace s rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, príslušné orgány majú o výsledku prudenciálneho posúdenia obchodného modelu oboznámiť orgány dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
74. Príslušné orgány majú v rámci posudzovania obchodného modelu primeraným spôsobom vykonať tieto kroky, t. j. prispôsobiť úroveň podrobnosti analýzy konkrétnej situácii investičnej spoločnosti, vnímanému riziku, ako aj rozsahu a zložitosti jej činností:
a. predbežné posúdenie;
b. určenie oblastí, na ktoré sa treba zamerať;
c. posúdenie podnikateľského prostredia;
d. kvantitatívna analýza súčasného obchodného modelu;
e. kvalitatívna analýza súčasného obchodného modelu;
f. analýza výhľadovej stratégie (vrátane plánovaných zmien obchodného modelu);
g. posúdenie životaschopnosti obchodného modelu počas nasledujúcich 12 mesiacov;
h. posúdenie udržateľnosti stratégie;
i. určenie hlavných slabých miest, ktorým investičnú spoločnosť vystavuje alebo môže vystaviť jej obchodný model a stratégia a
j. zhrnutie zistení a bodovanie.
75. V prípade investičných spoločností kategórie 3, kde sú rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti nižšie, môžu príslušné orgány vykonať posúdenie obchodného modelu a prideliť príslušné skóre zjednodušeným spôsobom. V týchto prípadoch majú aspoň posúdiť životaschopnosť obchodného modelu a udržateľnosť stratégie investičných spoločností, pričom by mali zohľadniť ich podnikateľské prostredie, a mali by identifikovať kľúčové slabé miesta. V prípade investičných spoločností triedy 3 majú príslušné orgány v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či a v akej forme vykonať analýzu obchodného modelu, pričom si majú aspoň vytvoriť komplexný pohľad na to, ako takéto investičné spoločnosti dosahujú výnosy, a identifikovať slabé miesta, ktorým sú investičné spoločnosti vystavené a ktoré môžu ovplyvniť ich schopnosť dosahovať takéto výnosy.
76. Na účely vykonania analýzy obchodného modelu môžu príslušné orgány v prípade dostupnosti použiť tieto zdroje kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií:
a. v prípade dostatočnej spoľahlivosti strategický plán (plány) investičnej spoločnosti s prognózami pre aktuálny rok a výhľadovými prognózami a súvisiace hospodárske predpoklady;
b. finančné výkazníctvo (vrátane výkazu ziskov a strát, zverejňovania súvahy);
c. regulačné výkazníctvo;
d. vnútorné výkazníctvo (informácie o riadení, kapitálové plánovanie, vykazovanie likvidity, správy o internom riziku);
e. prípadne plány ozdraveni a riešenia krízových situácií;
f. správy tretích strán (vrátane audítorských správ, správ analytikov trhu alebo úverových analytikov) a
g. ďalšie významné štúdie alebo prieskumy (vrátane tých, ktoré vypracovali Medzinárodný menový fond (MMF), makroprudenciálne orgány a inštitúcie a európske inštitúcie).
77. Príslušné orgány majú analyzovať hlavné činnosti, zemepisné oblasti a trhové pozície investičnej spoločnosti s cieľom určiť, na najvyššej úrovni konsolidácie v jurisdikcii, jej:
a. hlavné zemepisné oblasti;
b. hlavné dcérske spoločnosti alebo pobočky;
c. hlavné činnosti a prípadne obchodné línie alebo produktové línie.
78. Na tento účel by príslušné orgány mali zvážiť rozsah relevantných ukazovateľov v čase posúdenia a ich zmeny v priebehu času. Medzi tieto ukazovatele majú patriť:
a. príspevok k celkovým príjmom/nákladom;
b. podiel aktív;
c. príspevok k požiadavkám na vlastné zdroje a
d. trhová pozícia.
79. Príslušné orgány majú toto predbežné posúdenie použiť na:
a. určenie významnosti obchodných činností: príslušné orgány majú určiť, ktoré geografické oblasti, dcérske spoločnosti/pobočky, činnosti a prípadne obchodné línie alebo produktové línie sú najvýznamnejšie, pokiaľ ide o príspevok k zisku (najmä na základe výkazu ziskov a strát), riziko (vrátane K-faktorov alebo iných meraní rizika) a/alebo organizačné priority. Príslušné orgány majú tieto informácie použiť ako základ pre určenie, na čo by sa analýza obchodného modelu mala zamerať (ako sa podrobnejšie uvádza v oddiele 4.3);
b. určenie rovnocennej skupiny: príslušné orgány môžu určiť i) relevantnú rovnocennú skupinu pre investičnú spoločnosť na základe jej štruktúry a činností;
ii) na vykonanie analýzy obchodného modelu rovnocennú skupinu na základe konkurenčných produktových/obchodných línií zameraných na rovnaký zdroj zisku/zákazníkov;
c. podporu uplatňovania zásady proporcionality: príslušné orgány môžu využiť výsledky predbežného posúdenia na pomoc pri určovaní vhodnej podrobnosti posúdenia.
4.3 Určenie oblastí, na ktoré sa má analýza obchodného modelu zamerať
80. Príslušné orgány majú stanoviť ťažisko analýzy obchodného modelu. Majú sa zamerať na obchodné línie, ktoré sú najvýznamnejšie z hľadiska životaschopnosti alebo budúcej udržateľnosti súčasného obchodného modelu alebo ktoré môžu s najväčšou pravdepodobnosťou zvýšiť expozíciu investičnej spoločnosti voči existujúcim alebo novým slabým miestam. Príslušné orgány môžu zohľadniť:
a. významnosť obchodných činnosti – či sú určité oblasti obchodnej činnosti dôležitejšie v zmysle tvorby zisku (alebo strát) alebo peňažných tokov;
b. predchádzajúce zistenia orgánov dohľadu – či zistenia týkajúce sa ďalších prvkov v rámci SREP môžu poskytnúť ukazovatele týkajúce sa obchodných línii, ktoré si vyžadujú ďalšie preskúmanie, vrátane zistení od orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
c. zistenia a pozorovania zo správ o vnútornom alebo externom audite – či funkcia auditu zistila konkrétne problémy týkajúce sa udržateľnosti alebo životaschopnosti určitých obchodných línií;
d. význam pre strategické plány – či existujú obchodné línie, ktoré chce investičná spoločnosť podstatne rozšíriť alebo zmenšiť;
e. zistené zmeny v obchodnom modeli – či sa zistili nejaké existujúce zmeny v obchodnom modeli, ku ktorým došlo bez toho, aby investičná spoločnosť oznámila akékoľvek plánované zmeny alebo zverejnila nové strategické plány, a či zmeny obchodného modelu môžu investičnú spoločnosť vystaviť zvýšeným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a
f. partnerské porovnania – či bol výkon obchodnej línie neobvyklý (dosiahol extrémnu hodnotu) v porovnaní s rovnocennými spoločnosťami.
4.4 Posudzovanie podnikateľského prostredia
81. Príslušné orgány majú na vytvorenie názoru o hodnovernosti strategických predpokladov investičnej spoločnosti vykonať analýzu podnikateľského prostredia. V nej zohľadnia súčasné a budúce obchodné podmienky, v ktorých investičná spoločnosť pôsobí alebo bude pravdepodobne pôsobiť v závislosti od jej hlavných alebo významných zemepisných a obchodných expozícií. Takáto analýza by mala vychádzať z hlavných makroekonomických premenných, regulačných a trhových trendov a konkurenčného prostredia.
4.5 Analýza súčasného obchodného modelu
82. Príslušné orgány majú na pochopenie prostriedkov a metód, ktoré používa investičná spoločnosť, aby mohla fungovať a vytvárať zisky, uskutočniť kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu.
4.5.1 Kvantitatívna analýza
83. Príslušné orgány majú uskutočniť statickú analýzu aj analýzu trendov, pokiaľ ide o kľúčové kvantitatívne prvky súčasného obchodného modelu investičnej spoločnosti, aby pochopili jej finančnú výkonnosť a mieru, do akej investičnú spoločnosť poháňa to, že jej ochota podstupovať riziká je vyššia alebo nižšia ako v prípade rovnocenných subjektov.
84. Analýza vykonaná príslušnými orgánmi môže zahŕňať tieto oblasti:
a. výkaz ziskov a strát: príslušné orgány môžu posúdiť podkladovú ziskovosť investičnej spoločnosti (po položkách výnimočných informácií a jednorazových opatreniach), rozloženie príjmových tokov, rozloženie nákladov, rezerva na zníženie hodnoty a základné pomerové ukazovatele (vrátane rozpätia čistého zisku v rámci nákladov/výnosov, čistého peňažného toku);
b. súvaha: príslušné orgány môžu posúdiť kombináciu aktív a pasív, štruktúru financovania, zmenu vo vlastných zdrojoch a v požiadavkách na vlastné zdroje a základné pomerové ukazovatele (vrátane návratnosti vlastného kapitálu, vlastného kapitálu Tier 1, likvidnej medzery);
c. koncentrácie: príslušné orgány môžu posúdiť koncentrácie vo výkaze ziskov a strát a v súvahe súvisiacich s klientmi, odvetviami a zemepisnými oblasťami a
d. ochota podstupovať riziká: príslušné orgány môžu posúdiť formálne obmedzenia zavedené investičnou spoločnosťou (predovšetkým obmedzenia týkajúce sa obchodovania) a dodržiavanie týchto obmedzení investičnou spoločnosťou s cieľom porozumieť rizikám, ktoré je investičná spoločnosť ochotná podstúpiť, aby zvýšila svoju finančnú výkonnosť.
4.5.2 Kvalitatívna analýza
85. Príslušné orgány majú uskutočniť analýzu kvalitatívnych prvkov súčasného obchodného modelu investičnej spoločnosti, aby pochopili jej faktory úspechu a kľúčové závislosti.
86. Analýza vykonaná príslušnými orgánmi môže zahr´ňať tieto oblasti:
a. kľúčové externé závislosti: príslušné orgány môžu určiť, ktoré hlavné vonkajšie faktory majú vplyv na úspech obchodného modelu; medzi tieto faktory môžu patriť poskytovatelia, ktorí sú tretími stranami, sprostredkovatelia a konkrétne regulačné faktory;
b. kľúčové interné závislosti: príslušné orgány môžu určiť, ktoré hlavné vnútorné faktory majú vplyv na úspech obchodného modelu; medzi tieto faktory môže patriť kvalita platforiem IT a operačnej kapacity a kapacity zdrojov, a dokonca aj kľúčové osoby;
c. povolenie na vykonávanie obchodnej činnosti: príslušné orgány môžu určiť, aké pevné sú vzťahy s klientmi, dodávateľmi a partnermi; to môže znamenať
spoliehanie sa investičnej spoločnosti na svoju dobrú povesť, efektívnosť pobočiek,
vernosť klientov a efektívnosť partnerstiev a
d. oblasti konkurenčnej výhody: príslušné orgány môžu tiež určiť, v ktorých oblastiach má investičná spoločnosť konkurenčnú výhodu nad rovnocennými investičnými spoločnosťami; môže ísť o ľubovoľný prvok spomedzi uvedených možností, napríklad o kvalitu IT platforiem investičnej spoločnosti alebo iné faktory, ako je globálna sieť investičnej spoločnosti, rozsah jej činností alebo jej ponuka produktov;
e. riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu: v rámci tejto analýzy majú príslušné orgány zvážiť akékoľvek náznaky, že obchodný model a činnosti spôsobujú zvýšené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vrátane hotovostných transakcií alebo zakladania prípadne využívania právnických osôb vo vysokorizikových tretích krajinách, ako sú identifikované v súlade s článkom 9 smernice (EÚ) 2015/849. Tieto náznaky, ak sú prítomné, by mali byť prípadne doplnené kvantitatívnou analýzou zameranou predovšetkým na významnosť výnosov a príjmov z operácií vykonávaných v takých vysokorizikových tretích krajinách, koncentrácie expozícií klientov, vo vzťahu ku ktorým investičná spoločnosť uplatňuje zvýšenú náležitú starostlivosť, ako je stanovené v kapitole II oddiele 3 smernice (EÚ) 2015/849.
87. Príslušné orgány majú uskutočniť kvantitatívnu a kvalitatívnu výhľadovú analýzu finančných odhadov a strategického plánu investičnej spoločnosti, aby pochopili predpoklady, hodnovernosť a rizikovosť jej obchodnej stratégie.
88. Analýza vykonaná príslušnými orgánmi môže zahŕňať tieto oblastí:
a. celková stratégia: príslušné orgány môžu zvážiť hlavné kvantitatívne a kvalitatívne ciele týkajúce sa riadenia;
b. plánovaná finančná výkonnosť: príslušné orgány môžu zvážiť plánovanú finančnú výkonnosť, pričom sa budú zaoberať rovnakými alebo podobnými ukazovateľmi, ako sú ukazovatele, na ktoré sa vzťahuje kvantitatívna analýza súčasného obchodného modelu;
c. faktory úspechu stratégie: príslušné orgány môžu určiť kľúčové zmeny súčasného obchodného modelu navrhované na splnenie cieľov;
d. predpoklady: príslušné orgány môžu určiť hodnovernosť a súdržnosť predpokladov investičnej spoločnosti, ktoré stoja za jej stratégiou a prognózami; môžu sem patriť predpoklady v oblastiach, ako sú makroekonomické ukazovatele, dynamika trhu, objem a rozpätie rastu kľúčových produktov, segmentov a zemepisných oblastí atď., a
e. schopnosti realizácie: príslušné orgány môžu určiť schopnosti investičnej spoločnosti realizovať plány a stratégie na základe histórie vedenia v súvislosti s dodržiavaním predchádzajúcich stratégií a prognóz a zložitosť a ambicióznosť súboru stratégií v porovnaní so súčasným obchodným modelom.
4.7 Posúdenie životaschopnosti obchodného modelu
89. Po vykonaní analýz uvedených v oddieloch 4.4 a 4.5 majú príslušné orgány vytvoriť alebo aktualizovať svoje stanovisko k životaschopnosti súčasného obchodného modelu investičnej spoločnosti na základe jej schopnosti tvoriť primerané výnosy v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov vzhľadom na jej kvantitatívnu výkonnosť, kľúčové faktory úspechu a závislosti a podnikateľské prostredie.
90. Príslušné orgány môžu posúdiť úroveň výnosov v porovnaní s týmito kritériami:
a. návratnosť vlastného kapitálu v porovnaní s nákladmi na vlastný kapitál alebo rovnocenná miera: príslušné orgány môžu zvážiť, či obchodný model tvorí výnosy prevyšujúce náklady (s výnimkou jednorazových opatrení) na základe návratnosti vlastného kapitálu v porovnaní s nákladmi na vlastný kapitál; toto posúdenie sa môže podporiť aj ďalšími ukazovateľmi, ako je návratnosť aktív alebo výnos z kapitálu upravený o riziko, ako aj zohľadnením zmien v týchto mierach počas celého cyklu;
b. štruktúra peňažného toku: príslušné orgány môžu zvážiť, či je kombinácia finančného toku vhodná pre obchodný model a stratégiu; volatilita alebo nesúlad pri tvorbe peňažného toku môžu znamenať, že obchodný model alebo stratégia, dokonca aj taký model alebo stratégia, ktoré tvoria výnosy prevyšujúce náklady, nemusia byť životaschopné alebo udržateľné vzhľadom na súčasné alebo budúce podnikateľské prostredie a
c. ochota podstupovať riziká: príslušné orgány môžu zvážiť, či sa obchodný model alebo stratégia investičnej spoločnosti spolieha na ochotu podstupovať riziká, ktorá sa v prípade jednotlivých rizík alebo vo všeobecnejšom meradle považuje za vysokú alebo ide o extrémnu hodnotu v rámci rovnocennej skupiny, ak existuje.
4.8 Posúdenie udržateľnosti stratégie investičnej spoločnosti
91. Po vykonaní analýz uvedených v oddieloch 4.4 až 4.6 majú príslušné orgány vytvoriť alebo aktualizovať svoje stanovisko k udržateľnosti stratégie investičnej spoločnosti v priebehu aspoň troch nadchádzajúcich rokov na základe jej strategických plánov a finančných prognóz a vzhľadom na posúdenie podnikateľského prostredia orgánmi dohľadu. Takéto výhľadové obdobie by malo pokrývať aspoň 3 roky, ale mohlo by sa predĺžiť tak, aby zodpovedalo ďalšiemu očakávanému úplnému posúdeniu podľa SREP, v súlade s minimálnym modelom účasti uvedeným v hlave 2.
92. Konkrétne môžu príslušné orgány posúdiť udržateľnosť stratégie investičnej spoločnosti na základe:
a. hodnovernosti predpokladov a plánovanej finančnej výkonnosti investičnej spoločnosti v porovnaní so stanoviskom orgánov dohľadu k súčasnému a budúcemu podnikateľskému prostrediu;
b. vplyvu stanoviska orgánov dohľadu k podnikateľskému prostrediu na plánovanú finančnú výkonnosť (ak sa líši od predpokladov investičnej spoločnosti) a
c. úrovne rizika stratégie (t. j. zložitosti a cieľa stratégie v porovnaní so súčasným obchodným modelom) a výslednej pravdepodobnosti úspechu na základe pravdepodobnej schopnosti investičnej spoločnosti realizovať stratégiu (meria sa na základe úspechu investičnej spoločnosti pri vykonávaní predchádzajúcich stratégií s podobným rozsahom alebo na základe jej doterajšieho plnenia strategického plánu).
93. V prípade nekomplexných investičných spoločností a v prípade, že finančné prognózy nie sú k dispozícii alebo nie sú spoľahlivé, môžu príslušné orgány posúdiť udržateľnosť stratégie investičnej spoločnosti kvalitatívnym spôsobom so zameraním na:
a. celkový plánovaný rast jednotlivých významných obchodných činností a potenciálny vplyv podnikateľského prostredia na schopnosť realizácie stratégie;
b. potenciálny nesúlad medzi dlhodobou ziskovou motiváciou investičnej spoločnosti a záujmami spotrebiteľov a finančných trhov;
c. súlad stratégie investičnej spoločnosti s jej ochotou podstupovať riziko.
4.9 Určenie hlavných slabých miest
94. Po vykonaní analýzy obchodného modelu majú príslušné orgány posúdiť hlavné slabé miesta, ktorým investičnú spoločnosť vystavuje alebo môže vystaviť jej obchodný model a stratégia, pričom zohľadnia ktorýkoľvek z nasledovných aspektov:
x. xxxxx očakávaná finančná výkonnosť;
b. spoliehanie sa na nerealistickú stratégiu;
c. nadmerné koncentrácie alebo volatilita (vrátane výnosov, ziskov a klientov, u ktorých sa uplatňuje zvýšená náležitá starostlivosť, ako je stanovené v kapitole II oddiele 3 smernice (EÚ) 2015/849, vysokorizikových tretích krajín v súlade s článkom 9 uvedenej smernice);
d. nadmerné podstupovanie rizika;
e. obavy týkajúce sa peňažných tokov a štruktúry financovania;
f. významné vonkajšie problémy (vrátane regulačných hrozieb, ako je nariadenie oddelenej správy obchodných útvarov); a
g. environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia (riziká ESG) a ich vplyv na životaschopnosť a udržateľnosť obchodného modelu a na dlhodobú odolnosť investičnej spoločnosti.
95. Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k životaschopnosti obchodného modelu investičnej spoločnosti a udržateľnosti jej stratégie a všetky potrebné opatrenia na riešenie problémov a obáv.
4.10 Zhrnutie zistení a bodovanie
96. Na základe posúdenia životaschopnosti a udržateľnosti obchodného modelu majú príslušné orgány vypracovať celkové stanovisko k životaschopnosti obchodného modelu a udržateľnosti stratégie a o akýchkoľvek možných rizikách pre životaschopnosť investičnej spoločnosti vyplývajúcich z tohto posúdenia. Toto stanovisko sa má odzrkadliť v zhrnutí zistení so skóre životaschopnosti na základe aspektov uvedených v tabuľke nižšie.
Tabuľka 3 Kritériá zohľadnené orgánmi dohľadu pri prideľovaní skóre v rámci analýzy obchodného modelu
Skóre | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá |
1 | Obchodný model a stratégia predstavujú nízku úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť vytvára vysoké a stabilné výnosy, ktoré sú primerané vzhľadom na jej ochotu podstupovať riziká a na jej štruktúru financovania. • Neexistujú žiadne podstatné koncentrácie aktív ani neudržateľné koncentrované zdroje príjmov. • Investičná spoločnosť má silnú konkurenčnú pozíciu na svojich vybraných trhoch a stratégiu, ktorá túto pozíciu môže ešte posilniť. • Finančné prognózy investičnej spoločnosti boli vypracované na základe hodnoverných predpokladov týkajúcich sa budúceho podnikateľského prostredia. • Strategické plány sú primerané vzhľadom na súčasný obchodný model a schopnosti vedenia ich realizovať. |
2 | Obchodný model a stratégia predstavujú stredne nízku úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť vytvára priemerné výnosy v porovnaní s rovnocennými spoločnosťami alebo výkonnosťou v minulosti, ktoré sú vo všeobecnosti prijateľné vzhľadom na ochotu investičnej spoločnosti podstupovať riziká a na jej štruktúru financovania. • Existujú určité koncentrácie aktív alebo koncentrované zdroje príjmov. • Investičná spoločnosť čelí konkurenčnému tlaku vo vzťahu k svojim produktom alebo službám na jednom alebo viacerých kľúčových trhoch. Určitá pochybnosť o jej stratégii riešenia situácie. |
• Finančné prognózy investičnej spoločnosti boli vypracované na základe optimistických predpokladov týkajúcich sa budúceho podnikateľského prostredia. • Strategické plány sú rozumné vzhľadom na súčasný obchodný model a schopnosti vedenia ich realizovať, ale nie sú bez rizika. | ||
3 | Obchodný model a stratégia predstavujú stredne vysokú úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť vytvára výnosy, ktoré sú často nízke alebo nestabilné, alebo sa pri tvorbe primeraných výnosov opiera o svoju ochotu podstupovať riziká alebo o štruktúru financovania, čo vyvoláva obavy orgánov dohľadu. • Existujú významné koncentrácie aktív alebo koncentrované zdroje príjmov. • Investičná spoločnosť má slabú konkurenčnú pozíciu vo vzťahu k svojim produktom alebo službám na svojich vybraných trhoch a môže mať málo obchodných línií s dobrými vyhliadkami. Trhový podiel investičnej spoločnosti môže výrazne klesať. Existujú pochybnosti o jej stratégii riešenia situácie. • Finančné prognózy investičnej spoločnosti boli vypracované na základe príliš optimistických predpokladov týkajúcich sa budúceho podnikateľského prostredia. • Strategické plány nemusia byť hodnoverné vzhľadom na súčasný obchodný model a schopnosti vedenia ich realizovať. |
4 | Obchodný model a stratégia predstavujú vysokú úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť vytvára veľmi nízke a veľmi nestabilné výnosy alebo sa pri tvorbe primeraných výnosov opiera o neprijateľnú mieru ochoty podstupovať riziká alebo o neprijateľnú štruktúru financovania. • Investičná spoločnosť má mimoriadne vysoké koncentrácie aktív alebo neudržateľné koncentrované zdroje príjmov. • Investičná spoločnosť má veľmi slabú konkurenčnú pozíciu vo vzťahu k svojim produktom alebo službám na svojich vybraných trhoch a môže sa zúčastňovať obchodných línií s veľmi zlými vyhliadkami. Strategické plány s veľkou pravdepodobnosťou nedokážu prispieť k riešeniu situácie. • Finančné prognózy investičnej spoločnosti boli vypracované na základe veľmi nerealistických predpokladov týkajúcich sa budúceho podnikateľského prostredia. |
• Strategické plány nie sú hodnoverné vzhľadom na súčasný obchodný model a schopnosti vedenia ich realizovať. |
Hlava 5 Posudzovanie vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov v rámci celej investičnej spoločnosti
98. V prípade SREP má posúdenie vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov investičnej spoločnosti so zreteľom na uplatňovanie zásady proporcionality zahŕňať posúdenie týchto oblastí:
a. celkový rámec vnútorného riadenia a správy, ktorý má zahŕňať jasnú organizačnú štruktúru a primeranú podnikovú kultúru riadenia rizík;
b. zloženie, organizácia a fungovanie riadiaceho orgánu a jeho výborov, ak existujú;
c. politiky a postupy odmeňovania;
d. rámec vnútornej kontroly, ktorý by mal zahŕňať nezávislú funkciu dodržiavania súladu a prípadne funkciu vnútorného riadenia rizík a vnútorného auditu;
e. rámec riadenia rizík vrátane ICARAP;
f. informačné a komunikačné technológie a
g. plánovanie kontinuity činnosti.
99. Posúdenie vnútorného riadenia a správy má zabezpečiť informácie na posúdenie riadenia a kontrolných mechanizmov rizík podľa hlavy 6 a 8 a aj na posúdenie kapitálu podľa SREP v hlave 7 a posúdenie likvidity podľa SREP v hlave 9. Podobne aj analýza jednotlivých rizík týkajúca sa primeranosti interného kapitálu a postup posudzovania vnútorného rizika preskúmaný podľa hlavy 7 a akékoľvek nedostatky, ktoré boli počas nich zistené, majú
zabezpečiť informácie na posúdenie celkového rámca riadenia rizika hodnoteného podľa tejto hlavy.
100. V súlade s usmerneniami EBA o vnútornom riadení13 má posudzovanie rámca vnútorného riadenia zahŕňať overenie existencie opatrení a mechanizmov riadenia a správy s cieľom zabezpečiť, že investičná spoločnosť dodržiava platné požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a zohľadniť každú doplnkovú informáciu získanú od orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu
o posudzovaní týchto opatrení a mechanizmov.
101. S cieľom zabezpečiť konzistentnú ochranu investorov v rámci finančných služieb príslušné orgány koordinujú svoju činnosť s orgánmi trhu a zohľadňujú relevantné informácie získané od týchto orgánov na účely posúdenia mechanizmov riadenia a správy a mechanizmov kontroly v rámci celej spoločnosti.
Zásada proporcionality
102. Príslušné orgány zohľadňujú zásadu proporcionality s cieľom zabezpečiť, aby mechanizmy vnútorného riadenia a správy zavedené investičnými spoločnosťami, a to aj v kontexte skupín investičných spoločností, boli v súlade s individuálnym rizikovým profilom spoločnosti a skupiny, primerané ich veľkosti a vnútornej organizácii, relevantné pre ich obchodný model, vhodné pre povahu, rozsah a zložitosť ich činností a dostatočné na účinné dosiahnutie cieľov príslušných regulačných požiadaviek.
103. Na účely uvedeného odseku a so zreteľom na rozmanitosť rôznych obchodných modelov, v rámci ktorých investičné spoločnosti a skupiny investičných spoločností pôsobia, by sa malo posúdiť, či by investičné spoločnosti so zložitejšou organizáciou alebo s väčším rozsahom mali mať sofistikovanejšie mechanizmy riadenia a správy, zatiaľ čo investičné spoločnosti s jednoduchšou organizáciou alebo s menším rozsahom alebo menej zložitými činnosťami môžu zaviesť jednoduchšie mechanizmy riadenia a správy.
104. Pri posudzovaní vnútorného riadenia a správy by sa v súlade s usmerneniami EBA o vnútornom riadení mali zohľadniť kritériá, ktoré sa majú brať do úvahy pri uplatňovaní zásady proporcionality, ako napr.:
a. veľkosť v zmysle celkovej súvahy investičnej spoločnosti a jej dcérskych spoločností v rozsahu prudenciálnej konsolidácie;
b. spravované aktíva;
c. či je investičná spoločnosť oprávnená držať peniaze alebo aktíva klientov;
d. aktíva v úschove a správe;
e. objem vykonaných pokynov klienta;
13 Usmernenia EBA o vnútornom riadení podľa smernice (EÚ) 2019/2034 (EBA/GL/2021/14).
f. objem denného obchodného toku;
g. geografická prítomnosť investičných spoločností a veľkosť ich operácií v každej jurisdikcii, a to aj v tretích krajinách;
h. právna forma investičnej spoločnosti vrátane toho, či je investičná spoločnosť súčasťou skupiny, a ak je, posúdenie proporcionality pre skupinu;
i. či je investičná spoločnosť oprávnená používať interné modely na meranie
kapitálových požiadaviek, ako sa uvádza v článku 22 nariadenia (EÚ) 2019/2033;
j. druh povolených činností, služieb poskytovaných investičnou spoločnosťou, ako sú vymedzené v oddieloch A a B prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, a iné služby poskytované investičnou spoločnosťou;
k. základný obchodný model a stratégia; povaha a komplexnosť obchodných činností
a organizačná štruktúra investičnej spoločnosti;
l. stratégia v oblasti rizika, ochota podstupovať riziká a skutočný rizikový profil investičnej spoločnosti, pričom sa zohľadní aj výsledok posúdení kapitálu a likvidity podľa SREP;
m. vlastníctvo a štruktúra financovania investičnej spoločnosti;
n. typ klientov;
o. zložitosť finančných nástrojov alebo zmlúv;
p. externe zabezpečované funkcie a distribučné kanály;
q. existujúce informačné a komunikačné systémy (IKT) vrátane systémov
na zabezpečenie kontinuity a externe zabezpečovaných funkcií v tejto oblasti.
105. Na primerané uplatňovanie SREP v prípade investičných spoločností zaradených v súlade s hlavou 2 do kategórie 3 sú v príslušných oddieloch tejto hlavy stanovené upravené minimálne požiadavky.
106. V prípade investičných spoločností, ktoré spĺňajú podmienky na zaradenie medzi malé a neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033 (spoločnosti triedy 3), príslušné orgány preskúmajú ich organizačné opatrenia, ktoré považujú za vhodné, so zreteľom na uplatniteľné regulačné požiadavky.
5.2 Celkový rámec vnútorného riadenia a správy
odmeňovania14, delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/56515, usmerneniami ESMA k požiadavkám na riadenie produktov stanoveným v smernici MiFID II16, a spoločné usmernenia ESMA a EBA k posúdeniu vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie17. Príslušné orgány posúdia, či investičná spoločnosť preukáže prinajmenšom to, že:
a. riadiaci orgán stanovil, schválil a dohliada na primeraný a účinný rámec vnútorného riadenia a správy a vnútornej kontroly, ktorý zahŕňa vhodnú a transparentnú organizačnú a prevádzkovú štruktúru a dobre fungujúci rámec vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov a stálej a efektívnej funkcie dodržiavania súladu, a ak je to vhodné a primerané, funkcie vnútorného riadenia rizík a vnútorného auditu, ktoré majú dostatočné právomoci, postavenie a zdroje na nezávislý výkon svojich funkcií. Ak investičné spoločnosti nezavedú a neudržiavajú funkciu riadenia rizík a funkciu vnútorného auditu, príslušné orgány posúdia, či politiky a postupy prijaté a vykonávané pre rámec vnútornej kontroly dosahujú rovnaký výsledok, pričom konečná zodpovednosť zostáva na riadiacom orgáne;
b. riadiaci orgán zabezpečuje a pravidelne posudzuje účinnosť rámca vnútorného riadenia a správy investičnej spoločnosti a prijíma príslušné opatrenia na riešenie akýchkoľvek zistených nedostatkov;
c. riadiaci orgán stanovil, schválil a dohliada na celkovú obchodnú a rizikovú stratégiu vrátane stanovenia ochoty investičnej spoločnosti podstupovať riziká a jej rámca riadenia rizík vrátane primeraných politík a postupov;
d. riadiaci orgán pozná právnu, organizačnú a prevádzkovú štruktúru investičnej spoločnosti a rozumie jej („poznaj svoju štruktúru“), a to najmä ak sú v investičnej spoločnosti zložité štruktúry, a zabezpečuje, aby zodpovedala schválenej obchodnej stratégii, stratégii v oblasti rizík a ochote podstupovať riziká;
e. investičná spoločnosť má vhodnú a transparentnú podnikovú štruktúru, ktorá je vhodná na daný účel a ktorá nevzbudzuje obavy, že by sa investičná spoločnosť mohla využívať na účely spojené s finančnou trestnou činnosťou, a zdravú podnikovú kultúru a kultúru riadenia rizík, ktorá je komplexná a primeraná povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v obchodnom modeli a činnostiach investičnej spoločnosti a je v súlade s ochotou investičnej spoločnosti podstupovať riziká;
14 Usmernenia EBA o zdravých politikách odmeňovania podľa smernice (EÚ) 2019/2034 (EBA/GL/2021/13).
15 DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 087, 31.3.2017, s. 1).
16 Usmernenia orgánu ESMA k požiadavkám na riadenie produktov stanoveným v smernici MiFID II (ESMA35-43-620).
17 Spoločné usmernenia ESMA a EBA k posúdeniu vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (EBA/GL/2017/12).
f. investičná spoločnosť podporuje a zabezpečuje kultúru riadenia rizík a vysoké etické profesionálne štandardy prostredníctvom kódexu správania a zaviedla vhodné interné politiky a postupy varovania;
g. sú všetci príslušní zamestnanci jasne, dôkladne a účinne oboznámení so stratégiami, podnikovými hodnotami, kódexom správania, rizikami a inými politikami;
h. riadiaci orgán stanovil, schváli a dohliada na vykonávanie a udržiavanie účinných politík a postupov na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie alebo predchádzanie skutočným a potenciálnym konfliktom záujmov na úrovni spoločnosti ako aj medzi záujmami investičnej spoločnosti a súkromnými záujmami zamestnancov vrátane členov riadiaceho orgánu, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť plnenie ich povinností a zodpovedností;
i. riadiaci orgán ustanovil rámec na uzatváranie pôžičiek a vstupovanie do ďalších transakcií s členmi riadiaceho orgánu a ich spriaznenými osobami a zabezpečuje ho;
j. investičné spoločnosti zaviedli a udržiavajú vhodné vnútorné politiky a postupy na predkladanie upozornení pre zamestnancov, aby nahlasovali potenciálne alebo skutočné porušenia nariadenia (EÚ) 2019/2033 a vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2019/2034, prostredníctvom osobitného, nezávislého a autonómneho kanála;
k. je zavedený výber a proces hodnotenia vhodnosti pre členov riadiaceho orgánu
a osoby zastávajúce kľúčové funkcie;
l. boli zavedené opatrenia zamerané na zabezpečenie integrity systémov účtovníctva a finančného vykazovania vrátane finančných a prevádzkových kontrol a dodržiavania právnych predpisov a príslušných noriem;
m. riadiaci orgán nastavil, riadi a pravidelne vyhodnocuje rámec vnútorného riadenia a správy a
n. stratégie, politiky a postupy sa oznamujú všetkým príslušným zamestnancom v celej investičnej spoločnosti a štruktúrach investičnej spoločnosti a pre zamestnancov investičnej spoločnosti, akcionárov a iné zainteresované strany a pre príslušný orgán sú jasné, účinné a transparentné.
108. Príslušné orgány majú posúdiť, či celkový rámec riadenia a správy investičnej spoločnosti zahŕňa aj riadenie postupu schvaľovania nového produktu a outsourcing. Pri analyzovaní rámca vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov v rámci celej investičnej spoločnosti majú príslušné orgány zohľadniť aj posúdenia získané od orgánov dohľadu nad trhom a zhodnotiť, či tieto posúdenia vyvolávajú prudenciálne obavy. Mohlo by ísť najmä o prípad, keď zistenia poukazujú na závažné nedostatky v systémoch a kontrolných mechanizmoch investičnej spoločnosti v súvislosti s postupom schvaľovania nového produktu a outsourcingom. Naopak, ak z hodnotenia príslušného orgánu vyplýva, že nedostatky v rámci
vnútorných kontrolných mechanizmov a riadenia a správy investičnej spoločnosti a v mechanizmoch kontroly v celej investičnej spoločnosti vyvolávajú prudenciálne obavy súvisiace s postupom schvaľovania nového produktu a outsourcingom, príslušné orgány by mali výsledok tohto hodnotenia postúpiť orgánom dohľadu nad trhom.
Investičné spoločnosti kategórie 3
5.3 Organizácia a fungovanie riadiaceho orgánu
a. sú zavedené mechanizmy zamerané na zabezpečenie individuálnej a kolektívnej vhodnosti riadiaceho orgánu a individuálnej vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, a účinne sa vykonávajú, pri vymenovaní, v prípade významnej zmeny, ako aj priebežne, vrátane oznamovania príslušným orgánom;
b. zloženie riadiaceho orgánu je primerané a riadiaci orgán vykonáva svoje funkcie efektívne;
c. existuje efektívna spolupráca medzi výkonnou a dozornou funkciou v rámci riadiaceho orgánu;
d. riadiaci orgán vo svojej výkonnej funkcii vhodne riadi obchodnú činnosť a dozorná funkcia dohliada a monitoruje rozhodovacie procesy a kroky manažmentu;
e. sú zavedené vhodné postupy a opatrenia vnútorného riadenia a správy pre riadiaci
orgán a jeho prípadné existujúce výbory;
f. všetci členovia riadiaceho orgánu sú informovaní o celkovej činnosti, finančnej a rizikovej situácii investičnej spoločnosti pomocou jasných, účinných a prehľadných liniek podávania správ.
Investičné spoločnosti kategórie 3
111. Na účely proporcionality a v prípade, že ide o investičné spoločnosti kategórie 3, príslušné orgány posúdia prinajmenšom to, či sa dodržiava súlad s odsekom 110 písm. a) až b).
5.4 Politiky a postupy odmeňovania
112. Príslušné orgány posúdia, či má investičná spoločnosť politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú rodovo neutrálne, ako sa uvádza v článkoch 25 až 26 a 30 až 33 smernice (EÚ)
2019/2034 a v usmerneniach EBA o zdravých politikách odmeňovania, najmä pre kategórie zamestnancov zahŕňajúce vrcholový manažment, osoby prijímajúce riziká, zamestnancov vykonávajúcich kontrolné funkcie a všetkých zamestnancov, ktorí dostávajú celkovú odmenu rovnajúcu sa aspoň najnižšej odmene, ktorú dostáva vrcholový manažment alebo osoby prijímajúce riziká, ktorých odborné činnosti majú významný vplyv na rizikový profil investičnej spoločnosti alebo spravované aktíva.
113. Príslušné orgány posúdia prinajmenšom to, či:
a. politika odmeňovania pre všetkých zamestnancov zodpovedá obchodným a rizikovým stratégiám investičnej spoločnosti, podnikovej kultúre a hodnotám, dlhodobým záujmom investičnej spoločnosti a opatreniam prijatým na prevenciu konfliktov záujmov, je rodovo neutrálna, nepodnecuje nadmerné vystavovanie sa riziku a vedie ju, schvaľuje a dohliada na ňu riadiaci orgán;
b. zamestnanci, ktorých odborné činnosti majú významný vplyv na rizikový profil investičnej spoločnosti alebo spravované aktíva, sú identifikovaní náležite a v súlade s regulačnou technickou normou podľa článku 30 ods. 4 smernice (EÚ) 2019/2034;
c. pohyblivá zložka odmeňovania neovplyvňuje schopnosť investičných spoločností zabezpečiť zdravú kapitálovú základňu a udeľuje sa v súlade s požiadavkami článku 32 smernice (EÚ) 2019/2034;
d. odmeňovanie funkcií vnútornej kontroly by nemalo byť viazané na výkon činností, ktoré funkcia vnútornej kontroly monitoruje a kontroluje, ani iným spôsobom, ktorý by mohol ohroziť ich objektívnosť;
e. investičné spoločnosti v prípade potreby zriadili výbor pre odmeňovanie, ktorý poskytuje poradenstvo riadiacemu orgánu pri výkone jeho funkcie dohľadu a pripravuje rozhodnutia, ktoré má tento orgán prijať. Ak nie je nutné zriadiť výbor pre odmeňovanie, požiadavky týkajúce sa výboru pre odmeňovanie sa majú vykladať tak, že sa vzťahujú na riadiaci orgán v jeho funkcii dohľadu, a
f. politika odmeňovania podlieha nezávislému internému preskúmaniu útvarmi vnútornej kontroly.
114. Pri uplatňovaní zásady proporcionality príslušné orgány zohľadnia kritériá stanovené v usmerneniach EBA o zdravých politikách odmeňovania, najmä to, či investičná spoločnosť má povolenie poskytovať služby a činnosti uvedené v prílohe I, oddiele A bode 2, 3, 4, 6 a 7 smernice 2014/65/EÚ. V takom prípade by mal príslušný orgán vo všeobecnosti očakávať vyššiu mieru sofistikovanosti, najmä ak je investičná spoločnosť oprávnená držať peniaze alebo aktíva klientov.
5.5 Rámec a funkcie vnútornej kontroly
5.5.1 Rámec vnútornej kontroly
115. Príslušné orgány by mali posúdiť, či má investičná spoločnosť rámec vnútornej kontroly primeraný povahe, rozsahu a zložitosti činností investičných spoločností v súlade s ustanoveniami uvedenými v usmerneniach EBA o vnútornom riadení. Toto posúdenie má obsahovať aspoň to, či:
a. investičné spoločnosti vykonávajú rámec vnútornej kontroly vzťahujúci sa na celú organizáciu vrátane zodpovedností a úloh riadiaceho orgánu a činností všetkých obchodných línií a vnútorných útvarov vrátane funkcií vnútornej kontroly, externe zabezpečovaných činností a distribučných kanálov.
b. investičné spoločnosti zavádzajú, udržiavajú a pravidelne aktualizujú primerané písomné politiky, mechanizmy a postupy vnútornej kontroly, ktoré schvaľuje riadiaci orgán;
c. sú obchodné línie investičných spoločností zodpovedné za riadenie rizík, ktoré vzniknú pri vykonávaní ich činností, a majú zavedené kontrolné mechanizmy zamerané na zabezpečenie súladu s vnútornými a vonkajšími požiadavkami;
d. riadiaci orgán je zodpovedný za zavedenie a monitorovanie primeranosti a účinnosti rámca, procesov a mechanizmov vnútornej kontroly a za dohľad nad všetkými obchodnými líniami a vnútornými útvarmi vrátane funkcií vnútornej kontroly;
e. je prípadne rámec vnútornej kontroly investičnej spoločnosti individuálne prispôsobený špecifickosti jej podnikania, jej komplexnosti a súvisiacim rizikám pri zohľadnení kontextu skupiny;
f. investičná spoločnosť má jasný, transparentný a zdokumentovaný proces rozhodovania a jasné rozdelenie zodpovednosti a právomoci v rámci svojej vnútornej kontroly vrátane jej obchodných línií, vnútorných útvarov a funkcií vnútornej kontroly;
g. existuje výmena potrebných informácií vrátane politík, mechanizmov a postupov a ich aktualizácií včasným spôsobom, ktorým sa zabezpečí, aby si riadiaci orgán, všetky obchodné línie a interné útvary vrátane každej nezávislej vnútornej kontrolnej funkcie mohli plniť svoje povinnosti;
h. funkcie vnútornej kontroly pravidelne predkladajú riadiacemu orgánu včasné, presné, stručné, komplexné, jasné a užitočné písomné správy o zistených závažných nedostatkoch a tieto správy obsahujú pre každý nový zistený závažný nedostatok príslušné riziká, posúdenie vplyvu, odporúčania a nápravné opatrenia, ktoré sa majú prijať;
i. funkcie vnútornej kontroly majú prístup a môžu podávať správy priamo riadiacemu orgánu v i jeho funkci dohľadu, aby v prípade potreby mohli vzniesť obavy;
j. riadiaci orgán včas a účinne sleduje zistenia funkcií vnútornej kontroly a vyžaduje primerané nápravné opatrenia a formálny postup následných opatrení v súvislosti so zisteniami a prijatými nápravnými opatreniami.
5.5.2 Funkcie vnútornej kontroly
116. Príslušné orgány posúdi, či má investičná spoločnosť účinnú a stálu vnútornú funkciu dodržiavania súladu, a ak je to vhodné a primerané, funkciu riadenia rizík a funkciu vnútorného auditu s dostatočnými právomocami, postavením, zdrojmi a v prípade potreby priamym prístupom k riadiacemu orgánu v jeho funkcii dohľadu a jeho výborom, ak sú zriadené, najmä výboru pre riziká.
117. Príslušné orgány posúdia, či je funkcia dodržiavania súladu investičnej spoločnosti a funkcia riadenia rizík a funkcia vnútorného auditu, ak sú zriadené, v súlade s ustanoveniami hlavy 5 usmernení EBA o vnútornom riadení.
118. Príslušné orgány majú posúdiť, či investičná spoločnosť zaviedla primeraný rámec riadenia rizík a procesy riadenia rizík. Príslušné orgány majú preskúmať aspoň:
a. stratégiu rizík, ochotu podstupovať riziká a rámec riadenia rizík;
b. Rámec ICARAP;
c. citlivosť voči cyklickým hospodárskym výkyvom.
5.6.1 Rámec riadenia rizík, ochota podstupovať riziká a stratégia
119. Pri posudzovaní rámca riadenia rizík majú príslušné orgány zvážiť rozsah, v akom je zahrnutý do celkovej stratégie investičnej spoločnosti a ako ovplyvňuje celkovú stratégiu investičnej spoločnosti. Príslušné orgány majú najmä posúdiť, či existujú primerané a jednotné prepojenia medzi obchodnou stratégiou, stratégiou riadenia rizík, ochotou podstupovať riziko a rámcom riadenia rizík a rámcami riadenia kapitálu a likvidity.
120. Pri skúmaní stratégie riadenia rizík, ochoty podstupovať riziko a rámca riadenia rizík investičnej spoločnosti majú príslušné orgány prinajmenšom posúdiť, či:
a. investičné spoločnosti majú holistický rámec riadenia rizík pre celú investičnú spoločnosť, ktorý sa vzťahuje na celú organizáciu s úplným uznaním ekonomickej podstaty všetkých ich rizikových expozícií vrátane rizík, ktoré investičná spoločnosť predstavuje sama pre seba, pre svojich zákazníkov a trhy, a riziko likvidity, a to
najmä tie, ktoré môžu mať zásadný vplyv na úroveň dostupných vlastných zdrojov alebo ju môžu znížiť;
b. rámec riadenia rizík zahŕňa všetky relevantné riziká s primeraným zohľadnením finančných aj nefinančných rizík;
c. investičná spoločnosť pri identifikácii a meraní alebo posudzovaní rizík používa nielen kvantitatívne metodiky posudzovania (vrátane stresového testovania), ale aj kvalitatívne nástroje posudzovania rizika (vrátane odborných posudkov a kritickej analýzy);
d. podávanie správ o rizikách je účinné a zahŕňa náležité vnútorné posúdenie a komunikáciu o stratégii riadenia rizík a o dôležitých údajoch o rizikách, a to horizontálne v rámci investičnej spoločnosti, ako aj nahor a nadol v reťazci riadenia;
e. rámec riadenia rizík investičnej spoločnosti zahŕňa politiky, postupy, rizikové limity a kontroly rizík zabezpečujúce primeranú, včasnú a priebežnú identifikáciu, meranie alebo hodnotenie, monitorovanie, riadenie, zmierňovanie rizík a podávanie správ o rizikách na obchodnej línii, na úrovni investičnej spoločnosti a ak je to potrebné, na konsolidovanej úrovni;
f. stratégia rizík a ochota podstupovať riziká premietajú všetky významné riziká do konkrétnych rizikových limitov;
g. stratégia riadenia rizík a ochota podstupovať riziko primerane zohľadňujú ochotu podstupovať riziká a finančné zdroje investičnej spoločnosti a berú do úvahy požiadavky orgánov dohľadu na vlastné zdroje a likviditu a ďalšie opatrenia a požiadavky orgánov dohľadu;
h. investičná spoločnosť zaviedla postupy na schvaľovanie rozhodnutí, ku ktorým funkcia dodržiavania súladu s predpismi alebo prípadne funkcia riadenia rizík vyjadrila záporné stanovisko.
5.6.2 Rámec pre postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu a postup posudzovania vnútorného rizika (ICARAP)
121. Príslušné orgány posúdia, či investičné spoločnosti, ktoré nie sú malými a neprepojenými investičnými spoločnosťami podľa článku 12 nariadenia (EÚ) 2019/2033 alebo v prípade ktorých príslušné orgány uplatnili diskrečnú právomoc predpokladanú v článku 24 ods. 2 druhom pododseku smernice (EÚ) 2019/2034, na individuálnej úrovni alebo skupiny investičných spoločností na konsolidovanej úrovni, majú zavedené spoľahlivé, účinné a komplexné opatrenia, stratégie a postupy na priebežné posudzovanie a udržiavanie výšky, druhu a rozloženia interného kapitálu a likvidných aktív, ktoré považujú za primerané na krytie povahy a úrovne rizík, ktoré môžu predstavovať pre iné subjekty a ktorým sú alebo môžu byť vystavené samotné investičné spoločnosti. Takéto opatrenia, stratégie a procesy by mali byť súčasťou postupu hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a postupu posudzovania vnútorného
rizika, ktorý môže byť ďalej rozdelený na postup hodnotenia primeranosti interného kapitálu (ICAAP) a postup hodnotenia primeranosti internej likvidity (ILAAP).
122. V prípade investičných spoločností, ktoré spĺňajú podmienky na zaradenie medzi malé a neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033 a ktoré ich príslušné orgány požiadali o uplatnenie požiadaviek podľa článku 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2034, vykonajú príslušné orgány posúdenie, ktoré uznajú za vhodné.
123. Tieto posúdenia majú prispieť k stanoveniu dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a k posúdeniu kapitálovej primeranosti, ako sa uvádza v hlave 7, ako aj k hodnoteniu primeranosti likvidity podľa hlavy 9.
Správnosť ICARAP
124. Pri posudzovaní správnosti ICARAP by príslušné orgány mali posúdiť, a v prípade potreby rozlišovať medzi ICAAP a ILAAP, či:
a. opatrenia, stratégie a procesy tvoriace ICARAP sú vhodné a primerané povahe, veľkosti a zložitosti činností investičnej spoločnosti;
b. investičná spoločnosť pravidelne preskúmava opatrenia, stratégie a procesy tvoriace ICARAP;
c. metodiky a predpoklady uplatňované investičnými spoločnosťami sú primerané a založené na spoľahlivých empirických vstupných údajoch;
d. či je úroveň dôveryhodnosti v súlade s ochotou podstupovať riziko;
e. či vymedzenie a zloženie dostupných zdrojov interného kapitálu alebo likvidity, ktoré investičná spoločnosť berie do úvahy v rámci ICARAP, zodpovedajú rizikám, ktoré investičná spoločnosť meria a či sú vhodné na výpočet rezerv vlastných zdrojov a rezervnej likvidity.
Účinnosť ICARAP
125. Pri posudzovaní účinnosti ICARAP príslušné orgány posúdia, a v prípade potreby rozlišujú medzi ICAAP a ILAAP, či:
a. investičná spoločnosť zohľadňuje ICARAP a jeho výsledky v rozhodovacích a riadiacich procesoch na všetkých úrovniach investičnej spoločnosti;
b. investičná spoločnosť používa ICARAP a jeho výsledky pri riadení rizík, kapitálu a likvidity;
c. investičná spoločnosť má politiky, postupy a nástroje na uľahčenie:
i. jasného určovania funkcií a/alebo príslušných výborov zodpovedných za rôzne prvky ICARAP;
ii. plánovania v oblasti kapitálu a likvidity: výpočet zdrojov kapitálu a likvidity na výhľadovo orientovanom základe v súvislosti s celkovou stratégiou alebo významnými transakciami;
iii. prideľovania a monitorovania zdrojov kapitálu a likvidity medzi skupiny činností a typy rizík, najmä vymedzením rizikových limitov pre obchodné línie, subjekty alebo jednotlivé riziká, ktoré zodpovedajú cieľu zabezpečiť celkovú primeranosť zdrojov interného kapitálu a likvidity investičnej spoločnosti;
iv. pravidelného a pohotového oznamovanie kapitálovej primeranosti
a primeranosti likvidity vrcholovému manažmentu a riadiacemu orgánu;
v. informovanosti vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu a opatrení v prípadoch, keď obchodná stratégia a/alebo významné individuálne transakcie môžu byť v rozpore s ICAAP a dostupným interným kapitálom alebo s ILAAP a dostupnými zdrojmi internej likvidity;
d. riadiaci orgán preukazuje primeranú angažovanosť a znalosť v rámci ICARAP a znalosť jeho výsledkov a
e. ICARAP je v podstate výhľadový tým, že sa v rámci neho hodnotí súlad interného kapitálu a likvidných aktív so strategickými plánmi.
Úplnosť ICARAP
126. Príslušné orgány posúdia primeranosť pokrytia obchodného modelu, obchodných línií, činností a právnych subjektov investičnej spoločnosti v rámci ICARAP. Na základe tohto posúdenia príslušné orgány posúdia primeranosť identifikácie a posudzovania rizík, ktorým je alebo môže byť investičná spoločnosť vystavená alebo ktoré predstavuje pre iné osoby, a súlad ICARAP s právnymi požiadavkami. Konkrétne majú posúdiť:
a. či sa ICARAP vykonáva jednotne a primerane pre všetky obchodné línie, činnosti a právne subjekty príslušnej investičnej spoločnosti, pokiaľ ide o identifikáciu a posudzovanie rizík;
b. ak má niektorý subjekt mechanizmy alebo procesy vnútorného riadenia a správy odlišné od ostatných subjektov skupiny, či sú tieto odchýlky opodstatnené. Prijatie vyspelejších modelov len časťou skupiny možno odôvodniť chýbajúcimi dostatočnými údajmi na odhadnutie parametrov pre niektoré obchodné línie, činnosti alebo právnické osoby za predpokladu, že tieto obchodné línie, činnosti alebo právnické osoby nepredstavujú zdroj rizika koncentrácie pre zvyšok portfólia.
5.6.3 Posúdenie cyklických hospodárskych výkyvov investičnou spoločnosťou
127. Príslušné orgány posúdia, či investičné spoločnosti vykonávajú komplexné posúdenie rizík, ktoré sú podstatné pre ich obchodný a prevádzkový model, zloženie ich portfólia alebo pre ich
obchodné stratégie. Malo by to zahŕňať posúdenie týchto rizík v kontexte cyklických hospodárskych výkyvov a vplyvu, ktorý môžu mať tieto výkyvy na schopnosť investičných spoločností plniť požiadavky na vlastné zdroje, financovať prebiehajúce obchodné operácie alebo riadne ukončiť činnosť.
128. Príslušné orgány posúdia, či investičné spoločnosti vykonávajúce činnosti uvedené v bode 3 alebo 6 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ vykonávajú hlbšie posúdenie pomocou stresových testov alebo analýzy citlivosti, pričom očakávajú, že budú odrážať rozsah a úroveň sofistikovanosti primeranú povahe, rozsahu a zložitosti činností investičných spoločností.
129. Príslušné orgány preskúmajú posúdenia cyklických hospodárskych výkyvov vykonané investičnými spoločnosťami, v prípade potreby vo forme stresového testovania alebo analýz citlivosti, a ich výsledky. Ak sú na základe takéhoto preskúmania posúdenia vplyvov cyklických hospodárskych výkyvov, ktoré vykonala investičná spoločnosť, dostatočne spoľahlivé, výsledky takéhoto preskúmania by mali slúžiť ako podklad pre posúdenie rôznych prvkov v rámci SREP, a najmä:
a. identifikáciu možných nedostatkov v celkových mechanizmoch riadenia a správy alebo kontrolných mechanizmoch investičnej spoločnosti zistených počas preskúmania, ktorá by sa mali zohľadniť;
b. identifikáciu dôležitých slabých miest v podnikaní, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní životaschopnosti obchodných modelov investičných spoločností a udržateľnosti ich stratégií v súlade s hlavou 4;
c. identifikáciu možných slabých miest alebo nedostatkov v riadení a kontrole rizík v jednotlivých rizikových oblastiach zistených počas preskúmania by mali príslušné orgány zohľadniť pri posudzovaní jednotlivých rizík pre kapitál, ako sa uvádza v hlave 6, alebo rizík pre likviditu, ako sa uvádza v hlave 8, a
d. potenciálne stanovenie usmernení k dodatočným vlastným zdrojom (P2G), revidovanému kapitálovému plánovaniu a ďalším opatreniam, ako sa uvádza v hlavách 7 a 10.
130. V prípade investičných spoločností vykonávajúcich činnosti uvedené v bode 3 alebo 6 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ by príslušné orgány mali pri posudzovaní stresových testov alebo analýz citlivosti a ich výsledkov venovať osobitnú pozornosť nasledujúcim skutočnostiam:
a. vhodnosť výberu scenárov, ktoré by mali byť dôležité pre obchodný model investičnej spoločnosti alebo jednotlivé obchodné línie alebo portfóliá a trh, na ktorom pôsobí;
b. základné predpoklady, metodiky a rizikové faktory vrátane závažnosti scenára;
c. pokrytie zistených významných rizík a slabých miest a ich vplyv na schopnosť investičných spoločností vytvárať zisk a spĺňať primerané kapitálové požiadavky a
d. využívanie ich výsledkov pred a po zohľadnení príslušných opatrení manažmentu pri riadení rizík a strategickom riadení investičnej spoločnosti.
131. Pri posudzovaní stresového testovania a analýz citlivosti a ich výsledkov v prípade cezhraničných skupín majú príslušné orgány zvážiť prevoditeľnosť kapitálu a likvidity medzi právnickými osobami alebo obchodnými útvarmi za stresových podmienok, ako aj fungovanie akýchkoľvek uzavretých dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny s ohľadom na ťažkosti s financovaním, ktoré možno očakávať v stresových podmienkach.
132. Ak príslušné orgány zistia nedostatky v návrhu posudzovania cyklických hospodárskych výkyvov, prípadne v návrhu scenárov alebo predpokladov, ktoré investičné spoločnosti použili na stresové testovanie alebo analýzy citlivosti, môžu od investičných spoločností požadovať, aby opätovne vykonali, resp. zopakovali svoje analýzy alebo niektoré konkrétne časti s použitím upravených predpokladov poskytnutých príslušnými orgánmi alebo konkrétnych predpísaných scenárov.
5.7 Riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
a prudenciálne obavy
133. Pri analyzovaní rámca vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov v rámci celej investičnej spoločnosti majú príslušné orgány zohľadniť aj posúdenia získané od orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zhodnotiť, či tieto posúdenia vyvolávajú prudenciálne obavy. To môže byť predovšetkým prípad, keď zistenia poukazujú na závažné nedostatky systémov a kontrol investičnej spoločnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Naopak, ak z posúdenia príslušného orgánu vyplýva, že nedostatky v rámci vnútorných kontrol a riadenia a správy investičnej spoločnosti a kontrolných mechanizmov celej investičnej spoločnosti vyvolávajú obavy súvisiace s rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, príslušné orgány by sa mali výsledok tohto posúdenia postúpiť orgánom dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
134. Príslušné orgány majú posúdiť, či celkový rámec riadenia a správy investičnej spoločnosti zahŕňa aj riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
135. V súlade s usmerneniami EBA o vnútornom riadení a so spoločnými usmerneniami ESMA a EBA k posúdeniu vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie by príslušné orgány mali z prudenciálneho hľadiska posúdiť, či sa povinnosti riadiaceho orgánu v súvislosti s rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu dodržiavajú. Príslušné orgány majú zohľadniť všetky doplňujúce informácie, ktoré dostanú po vykonaní posúdenia od orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Investičné spoločnosti kategórie 3
136. Na účely proporcionality, ak je nižšie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu odôvodnené typmi klientov a povahou, rozsahom a zložitosťou činností investičnej
spoločnosti, príslušné orgány posúdia prinajmenšom to, či celkový rámec riadenia a správy investičnej spoločnosti zahŕňa aj riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.
5.8 Informačné a komunikačné technológie
137. Príslušné orgány by mali posúdiť, či má investičná spoločnosť náležité, účinné a spoľahlivé informačné systémy a či majú jej funkcie vnútornej kontroly k dispozícii vhodné IT systémy a podporu s prístupom k interným a externým informáciám potrebným na plnenie svojich povinností.
138. Príslušné orgány predovšetkým posúdia, či je investičná spoločnosť schopná zabezpečiť bezpečnosť svojej siete a informačných systémov s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu a dostupnosť svojich procesov, údajov a aktív.
139. Príslušné orgány posúdia, či informačné systémy účinne podporujú činnosť investičnej spoločnosti a riadenie rizík.
5.9 Plány pre nepredvídané udalosti a kontinuitu činnosti
140. Príslušné orgány posúdia, či investičné spoločnosti majú spoľahlivé riadenie kontinuity činnosti na zabezpečenie svojej schopnosti ďalej pokračovať v činnosti a obmedziť straty v prípade vážneho prerušenia obchodnej činnosti.
141. Príslušné orgány posúdia, či investičná spoločnosť:
a. vytvorila a otestovala plán pre nepredvídané udalosti a plán na zabezpečenie kontinuity činnosti s cieľom zabezpečiť vhodnú reakciu investičnej spoločnosti na mimoriadne udalosti a jej schopnosť udržať si najvýznamnejšie obchodné činnosti a funkcie v prípade prerušenia jej bežných obchodných postupov, a
b. má primerane zdokumentované a zavedené plány pre nepredvídané udalosti a kontinuitu činnosti.
5.10 Uplatňovanie na konsolidovanej úrovni a dôsledky pre subjekty skupiny
142. Popri prvkoch uvedených v predchádzajúcich častiach majú príslušné orgány na konsolidovanej úrovni posúdiť aj:
a. či riadiaci orgán konsolidujúcej investičnej spoločnosti rozumie organizácii skupiny aj úlohám jej rôznych subjektov a spojeniam a vzťahom medzi nimi;
b. či je organizačná a právna štruktúra skupiny jasná, transparentná a primeraná z hľadiska veľkosti a zložitosti obchodnej činnosti a operácií;
c. či investičná spoločnosť zriadila účinný systém riadenia informácií a vykazovania pre celú skupinu, ktorý sa vzťahuje na všetky skupiny činností a právnické osoby, a či je tento systém v prípade potreby k dispozícii riadiacemu orgánu materskej spoločnosti investičnej spoločnosti;
d. či riadiaci orgán konsolidujúcej investičnej spoločnosti vypracoval konzistentné celoskupinové stratégie vrátane rámca riadenia rizík a ochoty podstupovať riziká pre celú skupinu;
e. či sa riadenie rizík skupiny vzťahuje na všetky závažné riziká bez ohľadu na to, či riziko pochádza od subjektov, ktoré nepodliehajú konsolidácii (vrátane účelovo vytvorených spoločností (SPV), účelovo vytvorených subjektov (SPE) a realitných firiem) a či stanovuje komplexný pohľad na všetky riziká;
f. či je funkcia vnútorného auditu celej skupiny, ak je zriadená, nezávislá, či má plán auditu na základe posúdenia rizika pre celú skupinu, či má náležitý počet zamestnancov a zdrojov a či má priamy hierarchický vzťah s riadiacim orgánom konsolidujúcej investičnej spoločnosti.
143. Pri posudzovaní vnútorného riadenia a a správy kontrolných mechanizmov v rámci celej investičnej spoločnosti na úrovni dcérskej spoločnosti majú príslušné orgány popri prvkoch uvedených v tejto hlave posúdiť, či sú politiky a postupy pre celú skupinu zavedené konzistentne na úrovni dcérskej spoločnosti a či subjekty skupiny podnikli kroky, aby zabezpečili, že ich operácie spĺňajú všetky príslušné zákony a predpisy.
5.11 Zhrnutie zistení a bodovanie
144. V nadväznosti na vyššie uvedené posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k primeranosti mechanizmov vnútorného riadenia a správy investičnej spoločnosti a kontrolných mechanizmov v rámci celej investičnej spoločnosti. Toto stanovisko sa má odzrkadliť v zhrnutí zistení so skóre životaschopnosti na základe kritérií uvedených v tabuľke 4.
Tabuľka 4 Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri bodovaní vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmov celej investičnej spoločnosti
Skóre | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá |
1 | Nedostatky v mechanizmoch vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmoch v rámci celej investičnej spoločnosti predstavujú nízku úroveň rizika pre | • Investičná spoločnosť disponuje pevne zavedenou a transparentnou organizačnou štruktúrou s jasne vymedzenými povinnosťami a preberanie rizika je oddelené od funkcií riadenia a kontroly rizík. • Podniková kultúra, riadenie konfliktov záujmov a postupy oznamovania nekalých praktík sú správne. • Zloženie a fungovanie riadiaceho orgánu sú primerané. • Politika odmeňovania je v súlade so stratégiou riadenia rizík a dlhodobými záujmami investičnej spoločnosti. |
životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Rámec riadenia rizík a procesy riadenia rizík sú primerané. • Rámec vnútornej kontroly a mechanizmy vnútornej kontroly sú primerané. • Funkcie vnútorného riadenia rizík, dodržiavania súladu a auditu sú nezávislé a majú dostatok zdrojov a funkcia vnútorného auditu pôsobí účinne v súlade so zavedenými medzinárodnými normami a požiadavkami. • Informačné a komunikačné technológie sú primerané. • Opatrenia na zabezpečenie kontinuity činnosti a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí sú primerané. | |
2 | Nedostatky v mechanizmoch vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmoch v rámci celej investičnej spoločnosti predstavujú stredne nízku úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť disponuje prevažne pevne zavedenou a transparentnou organizačnou štruktúrou s jasne vymedzenými povinnosťami a preberanie rizika je oddelené od funkcií riadenia a kontroly rizík. • Podniková kultúra, riadenie konfliktov záujmov a postupy oznamovania nekalých praktík sú vo veľkej miere správne. • Zloženie a fungovanie riadiaceho orgánu sú prevažne primerané. • Politika odmeňovania je vo veľkej miere v súlade so stratégiou riadenia rizík a dlhodobými záujmami investičnej spoločnosti. • Rámec riadenia rizík a procesy riadenia rizík sú zväčša primerané. • Rámec vnútornej kontroly a mechanizmy vnútornej kontroly sú prevažne primerané. • Funkcie vnútorného riadenia rizík, dodržiavania súladu a auditu sú nezávislé a pôsobia vo veľkej miere účinne. • Informačné a komunikačné technológie sú zväčša primerané. • Opatrenia na zabezpečenie kontinuity činnosti a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí sú zväčša primerané. |
3 | Nedostatky v mechanizmoch vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmoch v rámci celej investičnej spoločnosti predstavujú stredne vysokú úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Organizačná štruktúra a povinnosti investičnej spoločnosti nie sú úplne transparentné a preberanie rizika nie je celkom oddelené od funkcií riadenia a kontroly rizík. • Existujú pochybnosti o primeranosti podnikovej kultúry, riadenia konfliktov záujmov a/alebo postupov oznamovania nekalých praktík. • Existujú pochybnosti o primeranosti zloženia a fungovania riadiaceho orgánu. • Existujú obavy, že politika odmeňovania môže byť v rozpore so stratégiou riadenia rizík a dlhodobými záujmami investičnej spoločnosti. • Existujú pochybnosti o primeranosti rámca riadenia rizík a procesov riadenia rizík. |
• Existujú pochybnosti o primeranosti rámca vnútornej kontroly a mechanizmov vnútornej kontroly. • Existujú pochybnosti o nezávislosti a účinnom pôsobení funkcií vnútorného riadenia rizík, dodržiavania predpisov a auditu. • Existujú pochybnosti o primeranosti informačných a komunikačných technológií. • Existujú pochybnosti o primeranosti opatrení na zabezpečenie kontinuity činnosti a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí. | ||
4 | Nedostatky v mechanizmoch vnútorného riadenia a správy a kontrolných mechanizmoch v rámci celej investičnej spoločnosti predstavujú vysokú úroveň rizika pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Organizačná štruktúra a povinnosti investičnej spoločnosti nie sú transparentné a podstupovanie rizika nie je oddelené od funkcií riadenia a kontroly rizík. • Podniková kultúra, riadenie konfliktov záujmov a/alebo postupy oznamovania nekalých praktík sú neprimerané. • Zloženie a fungovanie riadiaceho orgánu sú neprimerané. • Politika odmeňovania je v rozpore so stratégiou riadenia rizík a dlhodobými záujmami investičnej spoločnosti. • Rámec riadenia rizík a procesy riadenia rizík sú neprimerané. • Funkcie vnútorného riadenia rizík, dodržiavania súladu a auditu nie sú nezávislé a/alebo funkcie vnútorného auditu nepôsobia v súlade so zavedenými medzinárodnými normami a požiadavkami. Operácie nie sú efektívne. • Rámec vnútornej kontroly a mechanizmy vnútornej kontroly sú neprimerané. • Informačné a komunikačné technológie sú neprimerané. • Opatrenia na zabezpečenie kontinuity činnosti a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí sú neprimerané. |
Hlava 6 Posudzovanie rizík pre kapitál
146. Účelom tejto hlavy je poskytnúť spoločné metodiky, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní jednotlivých rizík a riadenia a kontrol rizík. Nemá byť podrobná a príslušným orgánom poskytuje možnosť, aby zohľadnili iné dodatočné kritériá, ktoré sa môžu považovať za významné na základe skúseností príslušných orgánov, a konkrétne vlastnosti investičnej spoločnosti.
a. xxxxxx vyplývajúce zo vzťahu s klientom;
b. riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom;
c. riziko pre podnik;
d. iné riziká.
148. Odsek 147, písm. a) až c) sa vzťahujú na posudzovanie investičných spoločností zaradených do kategórií 1, 2 alebo 3 vzhľadom na rozsah povolených činností týchto investičných spoločností. V relevantných prípadoch môžu príslušné orgány zohľadniť odsek 147, písm. a) a c) pri posudzovaní malých a nekomplexných investičných spoločností, ktoré spĺňajú kritériá článku 12 nariadenia (EÚ) 2019/2033, pričom zohľadnia relevantnosť určitých podkategórií uvedených v rámci vyššie uvedených rizík pre kapitál týchto investičných spoločností. Príslušné orgány posúdia riadne ukončenie činnosti investičnej spoločnosti, ako aj ďalšie riziká, a to v prípade všetkých investičných spoločností podliehajúcich SREP.
149. V tejto hlave sa tiež určuje súbor podkategórií ku každej uvedenej kategórii rizika, ktorú treba zohľadniť pri posudzovaní rizík pre kapitál. V závislosti od významu každej z týchto podkategórií pre konkrétnu investičnú spoločnosť sa môžu posudzovať a bodovať jednotlivo.
150. Rozhodnutie o význame vychádza z najnovších dostupných údajov a môže byť doplnené posúdením od orgánu dohľadu.
151. Príslušné orgány posúdia aj ďalšie riziká, ktoré sú identifikované ako významné pre konkrétnu investičnú spoločnosť, ale nie sú uvedené vyššie. Tieto ďalšie riziká, ktoré nemožno odôvodnene priradiť k jednej z troch kategórií uvedených v odseku 147, písm. a) až c), predstavujú samostatnú kategóriu rizík. Pri určovaní môžu pomôcť tieto prvky:
a. faktory požiadaviek na vlastné zdroje;
b. riziká identifikované v rámci ICARAP investičnej spoločnosti alebo v stresových testoch, ak sú k dispozícii;
c. riziká vyplývajúce z obchodného modelu investičnej spoločnosti (vrátane rizík zistených inými investičnými spoločnosťami, ktoré majú podobný obchodný model);
d. informácie pochádzajúce z monitorovania kľúčových ukazovateľov;
e. zistenia a pozorovania zo správ interného alebo externého auditu;
f. odporúčania a usmernenia vydané orgánom EBA, ako aj varovania a odporúčania vydané makroprudenciálnymi orgánmi alebo výborom ESRB, ktoré sú pre spoločnosť relevantné, a
g. Hlásenia pre príslušné orgány týkajúce sa porušení a incidentov.
152. Uvedené prvky by príslušné orgány mali zohľadniť aj vtedy, keď plánujú intenzitu svojich činností v oblasti dohľadu vo vzťahu k posúdeniu špecifického rizika.
153. V prípade rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom, rizika vyplývajúceho zo vzťahu s trhom, rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou, ako aj v prípade požiadavky na fixné režijné náklady, príslušné orgány overia, či investičná spoločnosť spĺňa minimálne požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2033. Tieto usmernenia však umožňujú príslušným orgánom rozšíriť rozsah posudzovania nad rámec týchto požiadaviek s cieľom vytvoriť komplexný pohľad na riziká pre kapitál. Príslušné orgány by mali najmä identifikovať situácie, keď určité riziká alebo prvky rizika nie sú dostatočne kryté minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje, a to aj napriek plneniu požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) 2019/2033. Napríklad oneskorenie spôsobené používaním kĺzavého priemeru pre niektoré K-faktory môže vyrovnať vrcholy činnosti a používanie viazaných sprostredkovateľov namiesto interných zamestnancov vedie k podhodnoteniu výdavkov. Toto posúdenie by malo poskytnúť informácie pre rozhodnutie o dodatočnej požiadavke na vlastné zdroje, ako sa stanovuje v súlade s oddielom 7.2.1.
154. Pri vykonávaní metodík uvedených v tejto hlave majú príslušné orgány využívať informácie pochádzajúce z monitorovania kľúčových ukazovateľov uvedených v hlave 3. Príslušné orgány použijú ďalšie kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele, ak sú relevantné na účely tohto posúdenia.
155. Príslušné orgány majú pri posudzovaní využiť všetky dostupné zdroje informácií vrátane regulačného oznamovania, ad-hoc výkazníctva, interných ukazovateľov a správ investičnej spoločnosti (vrátane správy o vnútornom audite, správ o riadení rizík, informácií z postupu ICARAP), správ o kontrole na mieste a externých správ (vrátane oznámení investičnej spoločnosti určených investorom, ratingovým agentúram). Hoci je posúdenie zamýšľané ako špecifické pre danú investičnú spoločnosť, na zistenie možnej expozície voči rizikám pre kapitál sa má zvážiť porovnanie s rovnocennými spoločnosťami. Na tieto účely sa rovnocenné inštitúcie majú vymedziť podľa jednotlivých rizík a môžu sa odlišovať od rovnocenných spoločností určených na účely analýzy obchodného modelu alebo iných analýz.
156. Príslušné orgány by pre každú kategóriu rizika mali posúdiť a pomocou skóre rizika vyjadriť:
a. inherentné riziko (rizikové expozície) a
b. kvalitu a účinnosť riadenia a kontrolných mechanizmov rizík.
157. Príslušné orgány zohľadnia výsledky posúdenia pre jednotlivé kategórie rizika v zhrnutí zistení, ktoré bude obsahovať vysvetlenie hlavných rizikových faktorov, a v skóre rizika, ako sa uvádza v týchto častiach.
6.2 Posúdenie riadneho ukončenia činnosti investičnej spoločnosti
158. Príslušné orgány určia a posúdia proces riadneho ukončenia činnosti investičnej spoločnosti podľa pravdepodobných scenárov, ktoré odrážajú obchodný model a stratégiu investičnej spoločnosti. Úroveň podrobnosti takéhoto posúdenia vrátane počtu zvažovaných scenárov by sa mala určiť s prihliadnutím na obchodný model, rozsah a zložitosť činností vykonávaných investičnou spoločnosťou. Informácie by mali obsahovať aspoň tieto prvky:
a. identifikácia scenárov ukončenia činnosti;
b. určenie realistického časového rámca ukončenia činnosti investičných spoločností
a
c. posúdenie vplyvu ukončenia činnosti investičnej spoločnosti na jej klientov, protistrany a trhy, ako aj na samotnú investičnú spoločnosť.
6.2.1 Identifikácia scenárov ukončenia činnosti
a. významné finančné straty spôsobené výraznými výkyvmi na trhu a
b. strata kritickej infraštruktúry, ktorú nie je možné včas nahradiť.
160. Na stanovenie vhodných scenárov podľa odseku 159 príslušné orgány podľa potreby zvážia tieto informácie, pričom by mali vychádzať z analýzy vykonanej podľa hlavy 4 (analýza obchodného modelu):
a. právna forma investičnej spoločnosti a súvisiace platné požiadavky na platobnú neschopnosť;
b. obchodný model investičnej spoločnosti a súvisiace slabé miesta;
c. kľúčové faktory výnosov a nákladov investičnej spoločnosti;
d. kľúčové peňažné príjmy a výdavky;
e. kľúčové interné alebo externe zabezpečované prevádzkové nástroje a procesy (základné IT systémy) a
f. kľúčové obchodné činnosti, najmä tie, ktoré sa môžu ťažko ukončiť alebo ktoré podliehajú vysokej internej/externej prepojenosti.
161. Ak je k dispozícii plán ozdravenia, príslušné orgány sa v prípade potreby majú spoliehať na scenáre plánu ozdravenia tým, že ich ďalej zdôraznia, aby dosiahli ukončenie činnosti (t.
j. situácie, keď nebudú k dispozícii možnosti ozdravenia).
6.2.2 Určenie primeraného časového horizontu na ukončenie činnosti
162. Príslušné orgány určia primeraný časový horizont pre riadne ukončenie činnosti investičnej spoločnosti. Príslušné orgány by mali najmä posúdiť, či by na riadne ukončenie činnosti investičných spoločností bol potrebný časový horizont dlhší ako tri mesiace.
163. Na určenie očakávaného časového horizontu riadneho ukončenia činnosti príslušné orgány zohľadnia aspekty podrobne opísané v odsekoch 165 až 167, ktoré môžu ovplyvniť trvanie ukončenia činnosti. Príslušné orgány sa môžu spoliehať aj na priemerný časový horizont riadneho ukončenia činnosti, ktoré sa už uskutočnilo v prípade investičných spoločností s podobnými charakteristikami v rámci ich jurisdikcie.
6.2.3 Posúdenie vplyvu ukončenia činnosti na klientov, protistrany a trhy
164. Príslušné orgány určia rôzne zainteresované strany, ktoré by mohli ukončenie činnosti investičnej spoločnosti podľa analyzovaných scenárov ovplyvniť. Príslušné orgány pri posudzovaní vplyvu zohľadnia prinajmenšom hlavných klientov investičnej spoločnosti, ďalšie protistrany a trhy.
a. schopnosť investičných spoločností uzavrieť nevyriešené transakcie a dôsledky, ktoré takéto uzavretie môže mať na klientov a na samotnú investičnú spoločnosť (t. j. či investičná spoločnosť bude znášať sankcie za ukončenie zmluvy alebo právne poplatky);
b. ak sú zmluvy nevypovedateľné, schopnosť investičnej spoločnosti odovzdať ich všetky iným finančným inštitúciám a za aké náklady; a
c. schopnosť investičnej spoločnosti včas vrátiť držané peňažné prostriedky klientov a aktíva v úschove investičnej spoločnosti v súlade s pravidlami zavedenými podľa smernice 2014/65/EÚ.
166. Príslušné orgány vykonajú posúdenie vplyvu ukončenia činnosti investičnej spoločnosti na trhy, na ktorých táto spoločnosť pôsobí. Príslušné orgány sa zamerajú predovšetkým na tieto situácie:
a. ak sa vysoký podiel obchodnej činnosti investičnej spoločnosti vykonáva na jednom alebo niekoľkých špecifických trhoch a
b. ak je investičná spoločnosť významným poskytovateľom obchodných služieb na určitom trhu.
6.2.4 Posúdenie vplyvu ukončenia činnosti na investičnú spoločnosť
a. schopnosť investičnej spoločnosti pokryť svoje prevádzkové náklady vrátane nákladov na udržiavanie kľúčových interných alebo externe zabezpečovaných procesov a IT systémov, čo jej umožní pokračovať vo fungovaní na úrovni, ktorá umožní riadne ukončenie činnosti;
b. schopnosť investičnej spoločnosti včas sa zbaviť svojho dlhodobého majetku a absorbovať súvisiace straty;
c. schopnosť investičnej spoločnosti riadiť/prepustiť svojich zamestnancov s ohľadom na požiadavky príslušných pracovnoprávnych predpisov, najmä v prípadoch, keď má investičná spoločnosť cezhraničné subjekty, a náklady, ktoré s tým môžu byť spojené (najmä s ohľadom na možné odstupné);
d. schopnosť investičnej spoločnosti udržať si kľúčových zamestnancov na vykonanie procesu ukončenia činnosti a náklady, ktoré s tým môžu byť spojené, a
e. akékoľvek iné prevádzkové náklady alebo riziká, ktoré by mohli vzniknúť počas procesu ukončenia činnosti.
6.3 Posúdenie rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom
6.3.1 Všeobecné aspekty
168. Príslušné orgány posúdia riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom spôsobené všetkými druhmi expozícií vrátane podsúvahových expozícií: spravované aktíva, držané peniaze klientov, aktíva v úschove a správe a vykonané pokyny klientov. Zohľadnia tiež vnútroštátne právne predpisy upravujúce segregáciu týkajúcu sa peňažných prostriedkov klientov a dostupnosť poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania pre investičnú spoločnosť ako účinného nástroja na riadenie rizík v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034.
169. Pri posudzovaní rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom príslušné orgány zohľadnia rôzne typy klientov a povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti týkajúcich sa týchto klientov.
6.3.2 Posúdenie inherentného rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom
170. Prostredníctvom posúdenia inherentného rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom majú príslušné orgány určiť hlavné faktory výšky K-faktorov rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom v investičnej spoločnosti a vyhodnotiť význam prudenciálneho vplyvu tohto
rizika pre investičnú spoločnosť. Posúdenie inherentného rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom má byť preto štruktúrované podľa týchto hlavných krokov:
a. predbežné posúdenie;
b. posúdenie povahy a rozsahu služieb a činností týkajúcich sa správy aktív klienta, držby peňažných prostriedkov klienta, ochrany aktív klienta a vykonávania pokynov klienta a
c. posúdenie systémov a procesov týkajúcich sa týchto činností.
171. Príslušné orgány posúdia riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom vzhľadom na súčasnosť aj na budúcnosť.
172. V prípade potreby majú príslušné orgány vykonať aj podrobnejšie posúdenie, možno na úrovni jednotlivých klientov.
Predbežné posúdenie
173. Na stanovenie rozsahu posúdenia rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom majú príslušné orgány najprv určiť zdroje rizika pre klienta, ktorému je alebo by mohla byť investičná spoločnosť vystavená.
174. Príslušné orgány majú zvážiť minimálne:
a. ochotu podstupovať riziko, pokiaľ ide o riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom, s ohľadom na obchodný model investičnej spoločnosti;
b. váhu výšky K-faktora na riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom v porovnaní s celkovou výškou K-faktora;
c. prognózy výšky faktora K pre riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom, ak sú k dispozícii;
d. povahu, veľkosť a zloženie súvahových a podsúvahových položiek investičnej spoločnosti súvisiacich s klientmi;
e. ak sú k dispozícii, náklady na prevádzkové straty na účtoch klientov v porovnaní s poplatkami.
175. Príslušné orgány majú uskutočniť predbežnú analýzu týkajúcu sa zmeny uvedených ukazovateľov v priebehu času s cieľom vytvoriť informovaný názor o hlavných faktoroch rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom v investičnej spoločnosti.
Spravované aktíva
176. Príslušné orgány posúdia riziko vzniku straty pre klientov v dôsledku nesprávneho riadenia spravovaných aktív klientov. Spravované aktíva zahŕňajú aktíva v rámci diskrečnej správy portfólia aj nediskrečných poradných mechanizmov pretrvávajúceho charakteru. Toto riziko môže okrem iných zdrojov vyplývať z porušenia podmienok mandátu,
nadmernej finančnej páky, nadmernej koncentrácie, aktív podliehajúcich tlaku na likviditu alebo neprimeranej zložitosti produktov vzhľadom na mandát.
177. Príslušné orgány sa v relevantných prípadoch zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. zložitosť mandátov, vyhlásenia o investičnej politike alebo vykonávané stratégie;
b. profily klientov (štátne fondy, inštitucionálni investori, korporátni alebo retailoví investori) a tolerancia rizika;
c. triedy aktív podkladového portfólia;
d. výška spravovaných aktív;
Držané peňažné prostriedky klientov
178. Príslušné orgány posúdia riziko straty peňažných prostriedkov klientov a nutnosti odškodniť klientov v dôsledku nesprávneho riadenia klientských účtov investičnou spoločnosťou.
179. Príslušné orgány posúdia, či sú peňažné prostriedky klientov držané v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany peňažných prostriedkov klientov a či ich možno jasne odlíšiť od vlastnej hotovosti investičnej spoločnosti.
180. Príslušné orgány sa v prípade potreby zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. typ účtu (vklad v komerčnej banke);
b. dohoda o prístupe investičnej spoločnosti k peňažným prostriedkom klientov;
c. politika schválených investícií, pokiaľ ide o peňažné prostriedky klientov;
d. súhrnné alebo individuálne oddelené účty;
e. vysledovateľnosť peňažných prostriedkov klienta;
f. objem držaných peňažných prostriedkov klientov a počet klientov;
g. meny používané na denomináciu účtov klientov.
Aktíva v úschove a správe
181. Príslušné orgány posúdia riziko vzniku straty pre klientov a nutnosti ich odškodnenia v dôsledku nesprávneho riadenia aktív, ktoré má investičná spoločnosť v úschove a správe.
182. Príslušné orgány sa v prípade potreby zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. opätovné použitie držaného kolaterálu;
b. likvidačné práva na aktíva;
c. odpisovanie zábezpeky;
d. delegácie prichádzajúce od a odchádzajúce do iných finančných subjektov;
e. typy aktív;
f. operácie alebo nevykonanie operácií pri udalostiach spojených s aktívami (hlasovanie na valnom zhromaždení, kupónová platba, emisie s predkupným právom).
Vykonané pokyny klientov
183. Príslušné orgány posúdia riziko prevádzkovej straty pri vykonávaní pokynov klientov. Toto riziko môže vyplývať zo systémových alebo ľudských chýb v dôsledku zložitosti procesov, postupov a IT systémov (vrátane používania nových technológií) v takom rozsahu, že môžu viesť k chybám vrátane oneskorení, nesprávnej špecifikácie alebo porušenia bezpečnosti.
184. Príslušné orgány sa v prípade potreby zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. množstvo a objem vykonaných pokynov klientov;
b. charakter podkladových aktív (mimoburzové, viac alebo menej likvidné...);
c. typy a vlastnosti objednávok (podľa blokov, pevná cena...);
d. charakteristika postúpenia alebo vykonania (elektronické obchodovanie alebo hlasové obchodovanie...);
e. procesy a organizácia postúpenia alebo vykonania (špecializované oddelenia podľa triedy aktív, obchodníci, obchodovanie na vlastný účet, prístup na trh...).
6.3.3 Posúdenie riadenia a kontroly rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom
185. Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu investičnej spoločnosti z hľadiska rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom majú príslušné orgány preskúmať aj rámec riadenia rizík, na ktorom sú založené jej činnosti. Na tento účel majú príslušné orgány posúdiť v prípade potreby tieto prvky:
a. investičná spoločnosť má spoľahlivú, jasne formulovanú a zdokumentovanú stratégiu rizík, ktorá je riadne potvrdená správnou radou a zahŕňa riadenie aktív, riadenie peňažných tokov v rámci spoločnosti a riadenie aktív v úschove a správe;
b. investičná spoločnosť má vhodný organizačný rámec na zabezpečenie efektívneho poskytovania služieb klientom s dostatočnými (kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi) ľudskými a technickými zdrojmi (front office a back office, informačné systémy);
c. investičná spoločnosť má silný a úplný kontrolný rámec (účinnosť a nezávislosť kontrolných funkcií) a spoľahlivé ochranné opatrenia na zmiernenie rizík pre klientov v súlade so stratégiou riadenia a ochotou podstupovať riziká;
d. investičná spoločnosť má jasne vymedzené politiky a postupy na identifikáciu, riadenie, meranie a kontrolu operačných rizík pre klientov;
e. prístupové práva firmy k účtom klientov sú v súlade s platnými predpismi.
6.3.4 Zhrnutie zistení a bodovanie
186. Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k riziku vyplývajúcemu zo vzťahu s klientom v investičnej spoločnosti. Toto stanovisko sa má zohľadniť v zhrnutí zistení s bodovaním založeným na kritériách uvedených v tabuľke 5. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne posudzovať a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.
Tabuľka 5 Kritériá orgánov dohľadu pri bodovaní rizika vyplývajúceho zo vzťahu s klientom
Skóre rizika | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá súvisiace s inherentným rizikom | Kritériá týkajúce sa náležitého riadenia a kontrol |
1 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Povaha a zloženie expozície voči riziku nepredstavujú závažné riziko/predstavujú veľmi nízke riziko. • Expozícia voči komplexným produktom a transakciám nie je významná/je veľmi nízka. • Úroveň rizika koncentrácie nie je významná/je veľmi nízka. • Úroveň rizika súvisiaceho s procesmi a so systémami nie je významná/veľmi nízka. | • Medzi riadením a kontrolnými mechanizmami investičnej spoločnosti a jej celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziká je súlad. • Organizačný rámec je spoľahlivý s jasne vymedzenými povinnosťami a jednoznačným oddelením úloh pre osoby podstupujúce riziko a osoby zastávajúce funkcie riadenia a kontroly. • Systémy merania, monitorovania a vykazovania sú primerané. |
2 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje stredne nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | Povaha a zloženie expozície voči riziku predstavujú nízke až stredné riziko. Expozícia voči komplexným produktom a transakciám je nízka až stredná. Úroveň rizika koncentrácie je nízka až stredná. Úroveň rizika súvisiaceho s procesmi a so systémami je nízka až stredná. |
3 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje stredne vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | Povaha a zloženie expozície voči riziku predstavujú stredné až vysoké riziko. Expozícia voči komplexným produktom a transakciám je stredná až vysoká. Úroveň rizika koncentrácie je stredná až vysoká. Úroveň rizika súvisiaceho s procesmi a so systémami je stredná až vysoká. | • V porovnaní s celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziko sú v riadení a kontrolných mechanizmoch investičnej spoločnosti nedostatky. • V organizačnom rámci nie sú jasne vymedzené povinnosti a úlohy pre osoby podstupujúce riziko a osoby zastávajúce funkcie riadenia a kontroly nie sú jednoznačne oddelené. • Systémy merania, monitorovania a vykazovania nie sú dostatočné alebo dostatočne konzistentné, niektoré riziká nie sú riadne monitorované alebo hlásené. |
4 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Povaha a zloženie expozície voči riziku predstavujú vysoké riziko. • Expozícia voči komplexným produktom a transakciám je vysoká. • Úroveň rizika koncentrácie je vysoká. • Úroveň rizika súvisiaceho s procesmi a so systémami je vysoká. |
6.4 Posúdenie rizika vyplývajúceho zo vzťahu s trhom
6.4.1 Všeobecné aspekty
187. Príslušné orgány by mali posudzovať riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom spôsobené všetkými typmi expozícií: pre pozície, ktoré nepodliehajú zúčtovaniu (t. j. expozícia vypočítaná podľa metodiky rizika čistej pozície), a pre pozície, ktoré podliehajú zúčtovaniu alebo dozabezpečeniu (t. j. expozícia vypočítaná podľa metodiky poskytnutej zúčtovacej marže).
188. Pri posudzovaní rizika vyplývajúceho zo vzťahu s trhom príslušné orgány zohľadnia objem, povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti.
6.4.2 Posúdenie rizika vyplývajúceho so vzťahu s trhom
189. Prostredníctvom posúdenia inherentného trhového rizika majú príslušné orgány určiť hlavné faktory expozície investičnej spoločnosti voči trhovému riziku a vyhodnotiť riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. Posúdenie inherentného trhového rizika sa má postaviť na týchto hlavných krokoch:
a. predbežné posúdenie;
b. posúdenie povahy a zloženia pozícií investičnej spoločnosti vystavených riziku vyplývajúcemu so vzťahu s trhom;
c. posúdenie ziskovosti;
d. posúdenie rizika trhovej koncentrácie;
e. posúdenie rámca obozretného oceňovania pozícií v obchodnej knihe a
f. posúdenie rizika modelov (t. j. modelov používaných na regulačné účely).
Predbežné posúdenie
190. Na stanovenie rozsahu posúdenia rizika vyplývajúceho zo vzťahu s trhom majú príslušné orgány najprv určiť zdroje trhového rizika, ktorému je alebo môže byť vystavená investičná spoločnosť.
191. Príslušné orgány majú zvážiť minimálne:
a. trhové činnosti, obchodné línie a produkty investičnej spoločnosti;
b. hlavnú stratégiu portfólia trhového rizika v rámci obchodnej knihy a stratégiu ochoty podstupovať riziká pri trhových činnostiach;
c. relatívnu váhu pozícií v obchodnej knihe, pokiaľ ide o celkové aktíva, zmeny
v priebehu času a stratégiu investičnej spoločnosti pre tieto pozície, ak existuje;
d. relatívnu váhu čistých ziskov z trhových pozícií na celkových prevádzkových výnosoch a
e. požiadavku na vlastné zdroje pre riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom v porovnaní s celkovou požiadavkou na vlastné zdroje vrátane zmeny tohto ukazovateľa v minulosti a prognóz, ak sú k dispozícii.
192. Vo svojich počiatočných posúdeniach majú príslušné orgány zvážiť aj významné zmeny trhových činností investičnej spoločnosti a svoju pozornosť majú zamerať na možné zmeny v celkovej expozícii voči trhovému riziku. Konkrétne môžu posúdiť:
a. významné zmeny stratégie v oblasti trhového rizika, politík a výške limitov;
b. možný vplyv týchto zmien na rizikový profil investičnej spoločnosti a
c. hlavné trendy na finančných trhoch.
Povaha a zloženie činností investičnej spoločnosti spojených s trhovým rizikom
193. Príslušné orgány majú analyzovať povahu expozícií investičnej spoločnosti voči trhovému riziku, aby mohli určiť konkrétne expozície riziku a súvisiace faktory alebo činitele trhového rizika (napr. výmenné kurzy, úrokové sadzby alebo kreditné rozpätia) na účely ďalšieho dôkladnejšieho posúdenia.
194. Príslušné orgány majú analyzovať expozície voči trhovému riziku podľa príslušných tried aktív alebo finančných nástrojov podľa ich veľkosti, zložitosti a úrovne rizika. Pre najviac relevantné expozície majú príslušné orgány posúdiť súvisiace rizikové faktory a činitele.
195. Popri analýze činností s trhovým rizikom majú príslušné orgány zvážiť aj zložitosť príslušných finančných produktov (vrátane produktov oceňovaných pomocou metód stanovovania hodnoty na základe modelu) a konkrétnych trhových operácií (vrátane vysokofrekvenčného obchodovania). Zohľadniť sa majú tieto body:
a. ak investičná spoločnosť drží pozície v derivátoch, príslušné orgány majú posúdiť aj trhovú hodnotu, aj nominálnu hodnotu;
b. ak sa investičná spoločnosť zaoberá mimoburzovými (OTC) derivátmi, príslušné orgány majú tam, kde je to dostupné, vyhodnotiť váhu týchto transakcií v celom portfóliu derivátov a rozdelenie OTC portfólia podľa druhu zmluvy (swapová, forward), podkladových finančných nástrojov (na kreditné riziko protistrany súvisiace s týmito produktmi sa uplatňuje metodika rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou);
c. ak investičná spoločnosť vykonáva stratégie hedžingu, príslušné orgány posúdia zostatkové trhové riziko po vykonávaní týchto stratégií.
196. V prípade potreby príslušné orgány posúdia problémové a/alebo nelikvidné pozície a zhodnotia ich vplyv na ziskovosť investičnej spoločnosti.
197. V prípade investičných spoločností, ktoré používajú interné prístupy na výpočet svojich regulačných požiadaviek na vlastné zdroje, majú príslušné orgány zvážiť aj tieto ukazovatele na určenie konkrétnych oblastí rizika a súvisiace rizikové faktory:
a. rozdelenie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko medzi hodnotu v riziku (VaR), stresovú hodnotu v riziku (SVaR), kapitálové požiadavky na dodatočné riziko (IRC) a požiadavky pre korelačné obchodné portfólio;
b. hodnota v riziku rozdelená podľa rizikových faktorov;
c. zmena hodnoty v riziku a stresovej hodnoty v riziku (možnými ukazovateľmi by mohli byť každodenné alebo týždenné zmeny, štvrťročný priemer a výsledky spätného testovania);
d. multiplikačné faktory použité na hodnotu v riziku a stresovú hodnotu v riziku.
198. V náležitých prípadoch majú príslušné orgány zvážiť aj interné opatrenia investičných spoločností súvisiace s rizikom. Ich súčasťou by mohli byť očakávaný nedostatok, vnútorná hodnota v riziku, ktorá nebola použitá pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje, alebo citlivosť trhového rizika voči rôznym rizikovým faktorom a potenciálnym stratám.
199. Pri analýze inherentného trhového rizika majú príslušné orgány zvážiť synchrónne údaje a trendy, a to aj na súhrnnom základe, aj podľa portfólia. Ak je to možné, táto analýza sa má doplniť porovnaním číselných údajov investičnej spoločnosti s rovnocennými spoločnosťami a s príslušnými makroekonomickými ukazovateľmi.
Analýza ziskovosti
200. Príslušné orgány majú analyzovať ziskovosť v minulosti vrátane volatility ziskov z trhových činností na získanie lepšieho porozumenia profilu investičnej spoločnosti z hľadiska trhového rizika. Túto analýzu možno vykonať na úrovni portfólia, ako aj rozdeliť podľa obchodných línií, oddelení alebo triedy aktív (potenciálne v rámci širšieho posúdenia uskutočneného ako súčasť analýzy obchodného modelu).
201. Pri posudzovaní ziskovosti majú príslušné orgány venovať osobitnú pozornosť hlavným rizikovým oblastiam zisteným počas preskúmania činností trhového rizika. Príslušné orgány majú rozlišovať medzi výnosmi z obchodnej a neobchodnej činnosti (ako sú provízie, poplatky klientov) na jednej strane a realizovanými a nerealizovanými ziskmi či stratami na strane druhej.
202. V prípade tried aktív a/alebo expozícií, ktoré vytvárajú neobvyklé zisky alebo straty, majú príslušné orgány posúdiť ziskovosť v porovnaní s úrovňou rizika, ktorú predpokladá investičná spoločnosť (vrátane hodnoty v riziku alebo čistého zisku z finančných aktív a záväzkov držaných na účely obchodovania), s cieľom určiť a analyzovať možné nezrovnalosti. Ak to je možné, príslušné orgány majú porovnať údaje investičnej spoločnosti s jej výkonnosťou v minulosti a rovnocennými spoločnosťami.
Riziko trhovej koncentrácie
203. Príslušné orgány majú vypracovať stanovisko k úrovni rizika trhovej koncentrácie, ktorému je investičná spoločnosť vystavená, a to buď z dôvodu expozícií voči jednému rizikovému faktoru, alebo voči viacerým, korelovaným rizikovým faktorom.
204. Pri hodnotení možných koncentrácií sa príslušné orgány majú osobitne zamerať na koncentrácie komplexných produktov (najmä štruktúrované produkty), nelikvidných produktov (vrátane kolateralizovaných dlhových obligácií (CDO)) alebo produktov oceňovaných pomocou metód stanovenia hodnoty na základe modelu.
Obozretné oceňovanie pozícií v obchodnej knihe
205. Príslušné orgány by si mali vytvoriť názor na rámec obozretného oceňovania investičnej spoločnosti, keďže chybný proces oceňovania môže viesť k chybám vo výpočte výstupnej hodnoty finančných nástrojov, čo vedie k podhodnoteniu potenciálnych strát investičnej spoločnosti. Pri vykonávaní tejto analýzy príslušné orgány venujú osobitnú pozornosť výpočtu rezerv (najmä rezerv v reálnej hodnote, modelových rezerv) a ich potenciálnemu vplyvu na kapitálovú pozíciu investičnej spoločnosti.
206. Príslušné orgány posúdia, či sa pozície v obchodnej knihe investičnej spoločnosti oceňujú obozretnou hodnotou, ktorá dosahuje primeraný stupeň istoty so zreteľom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe. Stupeň istoty uvedený v delegovanom
nariadení Komisie (EÚ) 2016/10118 sa má na tento účel považovať za primeranú mieru istoty.
207. Príslušné orgány posúdia, či investičné spoločnosti majú spoľahlivé metodiky obozretného oceňovania a či zohľadňujú tieto úpravy oceňovania:
a. nezískané úverové rozpätia;
b. náklady na zatvorenie pozícií;
c. prevádzkové riziká;
d. neistota trhových cien;
e. predčasné ukončenie;
f. náklady na investovanie a financovanie;
g. budúce administratívne náklady a
h. prípadne modelové riziko.
208. Príslušné orgány posúdia, či:
a. mechanizmy riadenia a správy, procesy a postupy týkajúce sa úprav ocenenia sú dostatočne spoľahlivé, najmä pokiaľ ide o menej likvidné pozície, a sú v súlade so stratégiou investičnej spoločnosti;
b. IT systémy a procesy spojené s rámcom oceňovania sú spoľahlivé;
c. primeranosť úprav vykonávaných investičnými spoločnosťami sa pravidelne preveruje.
Riziko modelov
209. Príslušné orgány by mali posúdiť riziko súvisiace s podhodnotením požiadaviek na vlastné zdroje prostredníctvom používaných regulačne schválených interných modelov, najmä prístupu založeného na interných ratingoch (IRB), kapitálová požiadavka na dodatočné riziko, modelov používaných na účely zmierňovania kreditného rizika, VaR a sVaR.
6.4.3 Posúdenie riadenia a kontrol rizika vyplývajúceho zo vzťahu s trhom
210. Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu investičnej spoločnosti z hľadiska trhového rizika majú príslušné orgány preskúmať aj riadenie a správu a rámec riadenia rizík, na ktorých sú založené jej trhové činnosti. Na tento účel príslušné orgány posúdia tieto prvky, pričom by mali zohľadniť objem, povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti:
18 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/101 z 26. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa obozretného oceňovania (Ú. v. EÚ L 021, 28.1.2016, s 54).
a. investičná spoločnosť má spoľahlivú, zrozumiteľne formulovanú a zdokumentovanú stratégiu v oblasti trhového rizika, ktorú schválil jej riadiaci orgán;
b. stratégia v oblasti trhového rizika investičnej spoločnosti náležite vyjadruje ochotu spoločnosti podstupovať trhové riziko a je v súlade s celkovou ochotou podstupovať riziká;
c. investičná spoločnosť má primeraný organizačný rámec pre funkcie riadenia, merania, monitorovania a kontroly trhového rizika s dostatočnými (z hľadiska kvality aj množstva) ľudskými a technickými zdrojmi;
d. investičná spoločnosť má jasne vymedzené politiky a postupy identifikácie, riadenia, merania a kontroly trhového rizika vrátane limitov odrážajúcich ochotu podstupovať riziko schválených správnou radou;
e. investičná spoločnosť má vhodný rámec na identifikáciu a meranie trhového rizika a porozumenie trhovému riziku, ktorý je v súlade s veľkosťou a zložitosťou investičnej spoločnosti, a tento rámec spĺňa príslušné minimálne požiadavky v súlade s príslušnými vykonávacími právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi vykonávacími právnymi predpismi a
f. investičná spoločnosť má pevný a komplexný rámec kontroly a spoľahlivé záruky na zmiernenie svojho trhového rizika v súlade so svojou stratégiou riadenia trhového rizika a ochotou podstupovať riziká.
6.4.4 Zhrnutie zistení a bodovanie
211. Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k trhovému riziku investičnej spoločnosti. Toto stanovisko sa má odzrkadliť v zhrnutí zistení spoločne so skóre na základe kritérií uvedených v tabuľke 6. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne posudzovať a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.
212. Príslušné orgány majú všetky tieto faktory posudzovať súbežne, a nie izolovane, a mali
by rozumieť všetkým faktorom, ktoré stoja za rizikom vyplývajúcim zo vzťahu s trhom.
Tabuľka 6 Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri bodovaní trhového rizika
Skóre rizika | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá súvisiace s inherentným rizikom | Kritériá týkajúce sa náležitého riadenia a kontrol |
1 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontrolné mechanizmy existuje nízka úroveň rizika významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Povaha a zloženie expozícií voči trhovému riziku nepredstavujú závažné riziko/predstavujú veľmi nízke riziko. • Expozície investičnej spoločnosti voči trhovému riziku nie sú komplexné. • Úroveň koncentrácie trhového rizika nepredstavuje závažné riziko/predstavuje veľmi nízke riziko. • Expozície investičnej spoločnosti voči trhovému riziku vytvárajú iné ako volatilné výnosy. | • Medzi politikou a stratégiou riadenia trhového rizika investičnej spoločnosti a jej celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziká je súlad. • Organizačný rámec trhového rizika je spoľahlivý s jasne vymedzenými povinnosťami a zreteľným oddelením úloh medzi osobami podstupujúcimi riziko a funkciami riadenia a kontroly rizík. |
2 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje stredne nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Povaha a zloženie expozícií voči trhovému riziku predstavujú nízke až stredné riziko. • Zložitosť expozícií investičnej spoločnosti voči trhovému riziku je nízka až stredná. • Úroveň koncentrácie trhového rizika je nízka až stredná. • Expozície investičnej spoločnosti voči trhovému riziku generujú výnosy s nízkou až strednou volatilitou. | • Systémy merania, monitorovania a oznamovania trhového rizika sú primerané. • Interné limity a rámec kontroly trhového rizika sú spoľahlivé a v súlade so stratégiou riadenia rizika investičnej spoločnosti a jej ochotou podstupovať riziká. |
3 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje stredne vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Povaha a zloženie expozície voči trhovému riziku predstavujú stredné až vysoké riziko. • Zložitosť expozícií investičnej spoločnosti voči trhovému riziku je stredná až vysoká. • Úroveň koncentrácie trhového rizika je stredná až vysoká. • Expozície investičnej spoločnosti voči trhovému riziku generujú výnosy so strednou až vysokou volatilitou. | • Medzi politikou a stratégiou riadenia trhového rizika investičnej spoločnosti a jej celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziká nie je dostatočný súlad. • Organizačný rámec trhového rizika nemá jasne vymedzené povinnosti a zreteľné oddelenie úloh medzi osobami |
4 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Povaha a zloženie expozície voči trhovému riziku predstavujú vysoké riziko. • Zložitosť expozícií investičnej spoločnosti voči trhovému riziku je vysoká. • Úroveň koncentrácie trhového rizika je vysoká. • Expozície investičnej spoločnosti voči trhovému riziku generujú výnosy s vysokou volatilitou. | podstupujúcimi riziko a funkciami riadenia a kontroly rizík. • Systémy merania, monitorovania a vykazovania trhových rizík nie sú dostatočné alebo dostatočne konzistentné, niektoré riziká nie sú riadne monitorované alebo vykazované. • Interné limity a rámec kontroly trhového rizika nie sú v súlade so stratégiou riadenia rizík investičnej spoločnosti a jej ochotou podstupovať riziká. |
6.5 Posúdenie rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou
6.5.1 Všeobecné aspekty
213. Príslušné orgány posúdia riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou spôsobené rôznymi rizikovými faktormi, ako sú: operačné riziká z denného obchodného toku (DTF), riziko koncentrácie v dôsledku veľkých expozícií (CON) a riziko zlyhania obchodných protistrán (TCD). Pri posudzovaní príslušné orgány zohľadnia aj zdroje rizika pre investičnú spoločnosť, ako sú významné zmeny účtovnej hodnoty aktív, zlyhanie klientov alebo protistrán, pozície vo finančných nástrojoch, zahraničných menách a komoditách a záväzky voči dôchodkovým schémam so stanovenými benefitmi v súlade s článkom 29 smernice (EÚ) 2019/2034. V relevantných prípadoch by mali zvážiť aj ďalšie faktory, ktoré môžu predstavovať riziko pre investičnú spoločnosť.
214. Pri posudzovaní rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou príslušné orgány zohľadnia objem, povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti.
6.5.2 Posúdenie inherentného rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou
215. Prostredníctvom posúdenia inherentného rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou majú príslušné orgány určiť hlavné faktory a vyhodnotiť význam prudenciálneho vplyvu tohto rizika pre investičnú spoločnosť. Posúdenie inherentného rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou má byť štruktúrované podľa týchto hlavných krokov:
a. predbežné posúdenie;
b. posúdenie povahy a rozsahu investičných činností, ktoré pre investičnú spoločnosť predstavujú riziko;
c. posúdenie systémov a procesov týkajúcich sa týchto činností.
216. Príslušné orgány majú posúdiť riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou vzhľadom na súčasnosť aj na budúcnosť.
217. V prípade potreby majú príslušné orgány vykonať aj podrobnejšie posúdenie, možno na úrovni jednotlivých klientov.
Predbežné posúdenie
218. Na stanovenie rozsahu posúdenia rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou majú príslušné orgány najprv určiť zdroje rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou, ktorému je alebo by mohla byť investičná spoločnosť vystavená.
219. Príslušné orgány majú zvážiť minimálne:
a. obchodný model a ochotu podstupovať riziko;
b. váhu výšky K-faktora pre riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou v porovnaní s celkovou výškou K-faktora;
c. prognózy výšky K-faktora pre riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou, ak sú k dispozícii;
d. náklady na prevádzkové straty spoločnosti v porovnaní s výnosmi.
220. Príslušné orgány majú uskutočniť predbežnú analýzu týkajúcu sa zmeny uvedených prvkov v priebehu času s cieľom vytvoriť si informovaný názor o hlavných faktoroch rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou v investičnej spoločnosti.
Denný obchodný tok
221. Príslušné orgány si vytvoria názor na mieru operačného rizika spojeného s obchodovaním na vlastný účet. Toto riziko môže vyplývať zo systémových alebo ľudských chýb v dôsledku zložitosti procesov, postupov a IT systémov (vrátane používania nových technológií) v takom rozsahu, že môžu viesť k chybám, oneskoreniam, nesprávnym špecifikáciám, narušeniu bezpečnosti.
222. Príslušné orgány sa v prípade potreby zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. objem, expozícia, počet a zložitosť vykonaných transakcií;
b. nedostupnosť alebo strata integrity IT systémov;
c. typy infraštruktúr finančného trhu používaných na spracúvanie transakcií: hlasové, elektronické platformy (MTF, OTF);
d. algoritmické obchodovanie.
Riziko koncentrácie
223. Príslušné orgány si vytvoria názor na stupeň rizika koncentrácie, ktorému je investičná spoločnosť vystavená. Konkrétne majú príslušné orgány posúdiť riziko, že investičná spoločnosť utrpí významné straty vyplývajúce z koncentrácie expozícií malej skupine protistrán alebo finančným aktívam s vysokou koreláciou.
224. Príslušné orgány majú toto posudzovanie uskutočniť na základe zohľadnenia rozličných kategórií rizika koncentrácie vrátane:
a. koncentrácií rizika voči jednému klientovi (vrátane klienta alebo skupiny prepojených klientov, ako je vymedzená pre veľké expozície);
b. sektorových koncentrácií;
c. geografických koncentrácií;
d. produktových koncentrácií a
e. koncentrácií kolaterálu a záruk.
225. Príslušné orgány majú venovať osobitnú pozornosť skrytým zdrojom rizika koncentrácie, ktoré sa môžu objaviť v stresových podmienkach, keď sa úroveň korelácie môže zvýšiť v porovnaní s bežnými podmienkami a keď z podsúvahových položiek môžu vyplynúť dodatočné expozície.
226. Príslušné orgány majú v prípade skupín zohľadniť riziko koncentrácie, ktoré môže byť dôsledkom konsolidácie, čo nemusí byť zjavné na individuálnej úrovni.
Riziko zlyhania obchodnej protistrany
227. Príslušné orgány posúdia riziko zlyhania obchodnej protistrany, ktorému čelia investičné spoločnosti a ktoré vyplýva z expozícií voči transakciám s finančnými nástrojmi.
228. Pri tomto posudzovaní sa príslušné orgány v prípade potreby zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. kvalita protistrán a príslušné úpravy ocenenia pohľadávok;
b. zložitosť finančných nástrojov, ktoré sú základom príslušných transakcií;
c. rizixx xxxprávnej voľby vyplývajúce z pozitívnej korelácie medzi kreditným rizikom protistrany a expozíciou voči kreditnému riziku;
d. expozícia voči kreditnému riziku protistrany a riziku vyrovnania vyjadrená v súčasnej trhovej hodnote, ako aj v nominálnej hodnote v porovnaní s celkovou expozíciou voči kreditnému riziku a s vlastnými zdrojmi;
e. podiel transakcií spracovaných prostredníctvom infraštruktúr finančných trhov (FMI), ktoré poskytujú platby proti vyrovnaniu pri dodaní;
f. podiel príslušných transakcií centrálnym protistranám a účinnosť ich mechanizmov ochrany pred stratami, ako sú úrovne dozabezpečenia a príspevky do fondu pre prípad zlyhania, a
g. existencia, význam, účinnosť a vymáhateľnosť dohôd o vzájomnom započítavaní (započítavanie pri zatváraní pozícií).
Významné zmeny účtovnej hodnoty aktív
229. Príslušné orgány si vytvoria názor na riziká, ktorým je investičná spoločnosť vystavená v dôsledku významných zmien účtovnej hodnoty aktív. Toto riziko môže viesť k stratám, ak hodnota, na ktorú sa aktíva zaúčtujú, neodráža správne ich skutočnú trhovú hodnotu.
230. Príslušné orgány sa majú zamerať na aktíva, ktorých hodnota bola odhadnutá prostredníctvom modelov a zástupných ukazovateľov namiesto vstupov priamo odvodených z trhu.
Kreditné riziko (zlyhanie klientov alebo protistrán)
231. Kreditné riziko môže vzniknúť z poskytnutia úverov, ktoré umožnia klientovi uskutočniť transakciu, priamych úverov zamestnancom, rizika vyplývajúceho z vnútrodenných úverov v dôsledku prečerpania, kreditných expozícií pri zárukách a nepredvídaných udalostiach, pozícií držania dlhopisov do splatnosti alebo nelikvidných dlhopisov, úverov s dozabezpečením pre klientov, naakumulovaných/nevyplatených poplatkov a provízií, priamych kreditných expozícií voči ich spravovaným fondom prostredníctvom úverov, počiatočných investícií a záruk.
232. Príslušné orgány sa majú zamerať na tieto zdroje inherentného rizika, ak sú k dispozícii príslušné údaje:
a. charakter kreditného rizika v investičnej spoločnosti s prihliadnutím na typy protistrán a expozícií;
b. podsúvahové expozície, najmä poskytnuté alebo prijaté záruky;
c. riziko zníženia hodnoty.
233. Príslušné orgány si vytvoria názor na stupeň rizika zníženia hodnoty alebo znehodnotenia aktív mimo obchodnej knihy, ktoré nie je zachytené K-faktormi, ako je K- TCD. Toto riziko môže vzniknúť z precenenia, keď sa napríklad výrazne zvýši pravdepodobnosť zlyhania protistrany alebo keď sa hodnota dcérskej spoločnosti od jej nadobudnutia znížila.
234. Príslušné orgány sa v prípade potreby zamerajú na tieto zdroje inherentného rizika:
a. zmeny úverovej bonity protistrán;
b. zložitosť transakcií a vysoký pákový efekt (najmä účelové odkúpenia);
c. výnimočné udalosti, ktoré vedú k preceneniu.
Pozície vo finančných nástrojoch, zahraničných menách a komoditách
235. Príslušné orgány si vytvoria názor na riziká, ktorým je investičná spoločnosť vystavená v dôsledku expozície voči finančným nástrojom, zahraničným menám a komoditám. Tieto zdroje rizika môžu viesť k stratám v prípade nepriaznivých pohybov na finančnom trhu, menovom trhu a komoditných trhoch.
236. Príslušné orgány sa majú zamerať na povahu finančných nástrojov v držbe investičnej spoločnosti, na celkovú expozíciu investičnej spoločnosti voči menovému trhu (napríklad aj so zreteľom na koreláciu mien, v ktorých má investičná spoločnosť expozíciu) a na expozíciu voči konkrétnym komoditám.
Riziká súvisiace so zamestnaneckými výhodami a dôchodkové riziko
237. Príslušné orgány si vytvoria názor na riziká, ktoré vznikajú v súvislosti so systémom odmeňovania a dôchodkovým systémom investičnej spoločnosti. Toto riziko môže viesť k stratám, ak sú platby v porovnaní s príjmami podniku nadmerné, vrátane ohrozenia ziskovosti a platobnej schopnosti spoločnosti.
238. Príslušné orgány sa v relevantných prípadoch zamerajú na riziko vyplývajúce zo štrukturálneho rozdielu medzi aktívami a záväzkami súvisiacimi so zamestnaneckými výhodami.
6.5.3 Posúdenia riadenia a kontrol rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou
239. Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu investičnej spoločnosti, pokiaľ ide o riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou, príslušné orgány preskúmajú riadenie a správu a rámec riadenia rizík, ktoré znižujú riziko vyplývajúce z obchodného toku, koncentrácie a zlyhania protistrany. Na tento účel príslušné orgány posúdia tieto prvky, pričom by mali zohľadniť objem, povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti:
a. investičná spoločnosť má riadnu, jasne formulovanú a zdokumentovanú stratégiu rizík, pokiaľ ide o tok obchodovania, koncentráciu a zlyhanie protistrany, schválenú jej riadiacim orgánom;
b. stratégia investičnej spoločnosti v oblasti rizika náležite vyjadruje jej ochotu podstupovať tieto riziká a je v súlade s celkovou ochotou podstupovať riziká;
c. investičná spoločnosť má vhodný organizačný rámec na riadenie, meranie, monitorovanie a kontrolu rizík koncentrácie a zlyhania protistrany s dostatočnými (kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi) ľudskými a technickými zdrojmi;
d. investičná spoločnosť má jasne vymedzené politiky a postupy na identifikáciu, riadenie, meranie a kontrolu rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou vrátane limitov odrážajúcich ochotu podstupovať riziká stanovených správnou radou;
e. investičná spoločnosť má vhodný rámec na identifikáciu a meranie rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou a na porozumenie tomuto riziku, ktorý je v súlade s veľkosťou a zložitosťou investičnej spoločnosti a spĺňa príslušné minimálne požiadavky v súlade s príslušnými vykonávacími právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi vykonávacími právnymi predpismi a
f. investičná spoločnosť má pevný a komplexný rámec kontroly a spoľahlivé záruky na zmiernenie svojho rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou v súlade so svojou stratégiou riadenia rizika a ochotou podstupovať riziká.
6.5.4 Zhrnutie zistení a bodovanie
240. Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k riziku vyplývajúcemu zo vzťahu so spoločnosťou v investičnej spoločnosti. Toto stanovisko sa má zohľadniť v zhrnutí zistení s bodovaním založeným na kritériách uvedených v tabuľke 7. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne posudzovať a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.
241. Príslušné orgány majú všetky tieto faktory posudzovať súbežne, a nie izolovane, a mali by pochopiť faktory, ktoré stoja za rizikom vyplývajúcim zo vzťahu so spoločnosťou.
Tabuľka 7 Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri bodovaní rizika vyplývajúceho zo vzťahu so spoločnosťou
Skóre rizika | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá súvisiace s inherentným rizikom | Kritériá týkajúce sa náležitého riadenia a kontrol |
1 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenia a kontroly existuje nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu. | • Z povahy činností vyplýva nezávažné riziko/veľmi nízke investičné riziko. • Povaha a zloženie expozície voči riziku nepredstavujú závažné riziko/predstavujú veľmi nízke riziko. • Expozícia voči zlyhaniu protistrany nie je významná/je veľmi nízka. • Vystavenie rizikám súvisiacim so zamestnaneckými výhodami a dôchodkovým rizikom nie je významné/je veľmi nízke. • Úroveň rizika koncentrácie nie je významná/je veľmi nízka. • Úroveň operačného rizika súvisiaceho s procesmi a so systémami nie je významná/je veľmi nízka. | • Medzi riadením a kontrolnými mechanizmami investičnej spoločnosti a jej celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziká je súlad. • Organizačný rámec je spoľahlivý s jasne vymedzenými povinnosťami a jednoznačným oddelením úloh pre osoby podstupujúce riziko a osoby |
2 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje stredne nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva nízke až stredné investičné riziko. • Povaha a zloženie expozície voči riziku predstavujú nízke až stredné riziko. • Expozícia voči zlyhaniu protistrany je nízka až stredná. • Vystavenie rizikám súvisiacim so zamestnaneckými výhodami a dôchodkovým rizikom je stredné až vysoké. • Úroveň rizika koncentrácie je nízka až stredná. • Úroveň operačného rizika spojeného s procesmi a systémami je nízka až stredná. | zastávajúce funkcie riadenia a kontroly. • Systémy merania, monitorovania a oznamovania sú primerané. |
3 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontrolné mechanizmy existuje stredne vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva stredné až vysoké investičné riziko. • Povaha a zloženie expozície voči riziku predstavujú stredné až vysoké riziko. • Expozícia voči zlyhaniu protistrany je stredná až vysoká. • Úroveň rizika koncentrácie je stredná až vysoká. • Úroveň operačného rizika spojeného s procesmi a systémami je stredná až vysoká. | • V porovnaní s celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziko sú v riadení a kontrolných mechanizmoch investičnej spoločnosti nedostatky. • V organizačnom rámci nie sú jasne vymedzené povinnosti a úlohy pre osoby podstupujúce riziko a osoby zastávajúce funkcie riadenia a kontroly nie sú jednoznačne oddelené. • Systémy merania, monitorovania a podávania správ nie sú dostatočné alebo dostatočne konzistentné, niektoré riziká nie sú riadne monitorované alebo hlásené. |
4 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva vysoké investičné riziko. • Povaha a zloženie expozície voči riziku predstavujú vysoké riziko. • Expozícia voči zlyhaniu protistrany je vysoká. • Vystavenie rizikám súvisiacim so zamestnaneckými výhodami a dôchodkovým rizikom je vysoké. • Úroveň rizika koncentrácie je vysoká. • Úroveň operačného rizika spojeného s procesmi a systémami je vysoká. |
6.6.1 Všeobecné aspekty
242. Príslušné orgány posúdia význam ďalších rizík, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri, pre kapitál investičnej spoločnosti v súlade s článkami 36 a 40 smernice (EÚ) 2019/2034. Pri posudzovaní týchto ďalších rizík príslušné orgány zohľadnia povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti, ktoré majú vplyv na významnosť týchto rizík.
6.6.2 Posúdenie inherentných rizík
243. Prostredníctvom posúdenia inherentných rizík, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri, majú príslušné orgány určiť hlavné faktory rizík investičnej spoločnosti a zhodnotiť význam vplyvu týchto rizík na investičnú spoločnosť. Posúdenie takýchto rizík má byť štruktúrované podľa týchto hlavných krokov:
a. predbežné posúdenie;
b. posúdenie povahy a rozsahu investičných činností, ktoré pre investičnú spoločnosť predstavujú riziko, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri;
c. posúdenie systémov a procesov týkajúcich sa týchto činností.
244. Príslušné orgány posúdia riziká, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri, a to tak z hľadiska súčasného, ako aj budúceho vývoja.
245. V prípade potreby príslušné orgány vykonajú aj posúdenie iných rizík, ako sú riziká uvedené v tejto kapitole.
Predbežné posúdenie
246. Na stanovenie rozsahu posúdenia rizík, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri, majú príslušné orgány najprv určiť zdroje rizík, ktorým je alebo môže byť investičná spoločnosť vystavená.
247. Príslušné orgány majú zvážiť minimálne:
a. obchodný model a ochotu podstupovať riziko;
b. vlastný vývoj alebo outsourcing IT riešení;
c. podporné funkcie, ako sú dodržiavanie súladu, právne a daňové funkcie (aj v prípade outsourcingu);
d. náklady na žaloby a súdne spory;
e. celkové prevádzkové straty vrátane nákladov na interné a externé podvody;
f. rozsah činností mimo obchodnej knihy.
248. Príslušné orgány majú uskutočniť predbežnú analýzu týkajúcu sa zmeny uvedených prvkov v priebehu času s cieľom vytvoriť informovaný názor o hlavných faktoroch ďalších rizík v investičnej spoločnosti.
Úrokové riziko vyplývajúce z činností mimo obchodnej knihy
249. Príslušné orgány posúdia úrokové riziko vyplývajúce z činností mimo obchodnej knihy, ktorým je investičná spoločnosť vystavená.
250. Príslušné orgány posúdia, ako môžu mať zmeny úrokových sadzieb nepriaznivý vplyv na aktíva, záväzky a podsúvahové expozície investičnej spoločnosti. Ak chcú príslušné orgány lepšie určiť zložitosť investičnej spoločnosti a jej profil úrokového rizika, majú porozumieť aj hlavným vlastnostiam aktív, záväzkov a podsúvahovým expozíciám investičnej spoločnosti.
251. Vo svojom kvantitatívnom posúdení majú príslušné orgány zvážiť aj výsledky interných metodík investičnej spoločnosti na meranie úrokového rizika vyplývajúceho z činností mimo obchodnej knihy. Okrem toho príslušné orgány zohľadnia vhodné scenáre šokov vzhľadom na povahu expozície voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností investičnej spoločnosti mimo obchodnej knihy.
Operačné riziká, na ktoré sa nevzťahuje prvý pilier
252. Príslušné orgány by mali posúdiť operačné riziká, na ktoré sa nevzťahujú minimálne požiadavky na vlastné zdroje v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2033. Tieto riziká môžu viesť k priamym prevádzkovým stratám a k nepriamym stratám vyplývajúcim zo sťažností a súdnych sporov. Veľké operačné riziká môžu viesť aj k nedostatku zamestnancov na kľúčových pozíciách. Pri posudzovaní sa majú zohľadniť nielen prevádzkové straty, ale aj takmer neúspešné udalosti a udalosti spojené s operačným rizikom, ktoré sa skončili ziskom.
253. Príslušné orgány zvážia tieto zdroje inherentného rizika a v prípade potreby sa pri posudzovaní zamerajú na tie aspekty, ktoré sa považujú za najvýznamnejšie pre investičnú spoločnosť:
a. bezpečnosť na pracovisku;
b. poškodenie hmotného majetku;
c. interný podvod;
d. externý podvod;
e. riziká súvisiace s IKT,
f. rizixx xxxxxxx;
x. regulačné, právne a daňové riziká;
h. riziko modelov v súvislosti s modelmi používanými na obchodné účely;
i. nedostatočné (kvalitatívne aj kvantitatívne) ľudské a technické zdroje na kľúčových pozíciách;
j. rizixx xxxxodenia dobrej povesti,
254. V rámci všetkých posúdení podľa SREP si príslušné orgány majú vytvoriť názor na stupeň rizika súvisiaceho s IKT a na súlad operácií IKT s obchodnou stratégiou. Príslušné orgány majú do svojho posúdenia zahrnúť všetky relevantné aspekty rizika súvisiaceho s IKT, ako je bezpečnostné riziko, riziko súvisiace s IT projektmi a riziko riadenia IKT, pokiaľ to už nie je zahrnuté v iných častiach týchto usmernení, a to so zreteľom na usmernenia EBA o riziku v oblasti IKT a bezpečnosti19 a usmernenia ESMA týkajúce sa outsourcingu poskytovateľom cloudových služieb20;
255. Príslušné orgány si vytvoria názor na stupeň rizika konania súvisiaceho s investičnými a trhovými činnosťami investičnej spoločnosti v rozsahu, v akom nie je zachytené v požiadavkách na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri. Riziko konania by sa malo chápať ako súčasné alebo potenciálne riziko, ktorému sú vystavení klienti, trhy alebo samotná spoločnosť v dôsledku nevhodného správania sa spoločnosti alebo jej zamestnancov. Toto riziko môže vyplynúť z prípadov úmyselného pochybenia alebo pochybenia z nedbanlivosti (vrátane nevhodného poskytovania finančných služieb) v takom rozsahu, že môže mať negatívne dôsledky na financie alebo dobrú povesť. Toto riziko poškodenia dobrej povesti môže následne spôsobiť stratu trhových podielov alebo kľúčových klientov a nárast počtu sťažností klientov.
256. Príslušné orgány sa majú v prípade potreby zamerať na tieto zdroje inherentného rizika konania:
a. uzavretie alebo pozastavenie fondu;
b. počet prípadov pochybení: nekalý predaj, manipulácia s trhom;
c. uložené regulačné pokuty.
257. Príslušné orgány si vytvoria názor na regulačné, právne a daňové riziká vyplývajúce z nedodržiavania súladu so zákonmi alebo predpismi. Tieto riziká môžu viesť k súdnym sporom a pokutám pre investičnú spoločnosť. Nápravné programy môžu byť spojené aj s veľkými výdavkami na dosiahnutie súladu so zákonmi a predpismi.
258. Príslušné orgány sa v prípade potreby majú zamerať na tieto zdroje inherentných regulačných, právnych a daňových rizík:
a. náklady na dosiahnutie súladu s platnými predpismi;
b. platenie pokút alebo iných sankcií za nedodržanie súladu s predpismi;
c. opätovné vyrubenie dane alebo zaplatenie poplatkov za omeškanie, pokút a penále;
19 Usmernenia EBA k riadeniu rizík v oblasti IKT a bezpečnosti (EBA/GL/2019/04).
20 Usmernenia ESMA týkajúce sa outsourcingu poskytovateľom cloudových služieb (ESMA50-164-4285).
d. predvídanie regulačných zmien relevantných pre investičnú spoločnosť.
259. Príslušné orgány posúdia riziko súvisiace s modelmi používanými na obchodné účely vrátane modelov oceňovania/cenových modelov, modelov pre algoritmické obchodovanie a iných modelov, ktoré môžu mať významný vplyv na obchodné rozhodnutia a činnosti investičnej spoločnosti.
260. So zreteľom na špecifiká investičnej spoločnosti môžu príslušné orgány pri posudzovaní rizík, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v pilieri 1, zohľadniť iné zdroje rizík, ktoré nie sú zahrnuté vo vyššie uvedených kategóriách.
Systémové riziko
261. Na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych kritérií si príslušné orgány vytvoria názor na systémové riziko investičnej spoločnosti. Na základe tohto posúdenia príslušné orgány určia, či by zlyhanie investičnej spoločnosti mohlo viesť k závažnému narušeniu finančných trhov, na ktorých investičná spoločnosť pôsobí.
262. V prípade potreby sa môže posúdenie systémového rizika vykonať súhrnne pre skupinu investičných spoločností s podobným obchodným modelom a rizikovým profilom. Pri vykonávaní takéhoto súhrnného posúdenia príslušné orgány zvážia potenciálny vplyv súčasného zlyhania určitého počtu/podielu týchto investičných spoločností na finančné trhy, na ktorých pôsobia. Na tento účel môžu príslušné orgány zvážiť jeden alebo viacero scenárov.
6.6.3 Posúdenie riadenia rizík a kontrolných mechanizmov
263. Na dosiahnutie komplexného pochopenia rizikového profilu investičnej spoločnosti, pokiaľ ide o riziká, ktoré nie sú zahrnuté v požiadavkách na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri, príslušné orgány preskúmajú riadenie a správu a rámec riadenia rizík, ktoré znižujú riziko vyplývajúce z iných zdrojov rizík. Na tento účel príslušné orgány posúdia tieto prvky, pričom by mali zohľadniť objem, povahu a zložitosť činností investičnej spoločnosti:
a. Stratégia investičnej spoločnosti náležite vyjadruje jej ochotu podstupovať tieto riziká a je v súlade s celkovou ochotou podstupovať riziká;
b. investičná spoločnosť má interné usmernenia a politiky na zabezpečenie zdravej kultúry riadenia rizika;
c. investičná spoločnosť má vhodný rámec pre riadenie, meranie, monitorovanie a kontrolu úrokového rizika vyplývajúceho z činností mimo obchodnej knihy;
d. investičná spoločnosť má vhodný rámec pre riadenie, meranie, monitorovanie a kontrolu rizík v oblasti IT s dostatočnými (kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi) ľudskými a technickými zdrojmi;
e. investičná spoločnosť má jasne vymedzené politiky a postupy kontroly operačných rizík.
6.6.4 Zhrnutie zistení a bodovanie
264. Na základe uvedeného posúdenia si príslušné orgány vytvoria stanovisko k ďalším rizikám investičnej spoločnosti. Toto stanovisko sa má zohľadniť v zhrnutí zistení s bodovaním založeným na kritériách uvedených v tabuľke 8. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne posudzovať a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.
265. Príslušné orgány majú všetky tieto faktory posudzovať súbežne, a nie izolovane, a pochopiť faktory, ktoré sú príčinou rizík, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vlastné zdroje uvedené v prvom pilieri.
Tabuľka 8 Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri bodovaní ďalších rizík
Skóre rizika | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá súvisiace s inherentným rizikom | Kritériá týkajúce sa náležitého riadenia a kontrol |
1 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontrolné mechanizmy existuje nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva nezávažné riziko/veľmi nízke riziko konania. • Expozícia voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy nie je významná/ je veľmi nízka. • Úroveň ostatných operačných rizík, na ktoré sa nevzťahuje prvý pilier, konkrétne vrátane rizika v oblasti IKT, ako aj regulačných, právnych a daňových rizík, nie je významná/ je veľmi nízka. | • Medzi riadením a kontrolnými mechanizmami investičnej spoločnosti a jej celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziká je súlad. • Organizačný rámec je pevný, s jasným rozdelením zodpovedností a špecializovanými riadiacimi a kontrolnými funkciami. • Systémy merania, monitorovania a oznamovania sú primerané. |
2 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontrolné mechanizmy existuje stredne nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva nízke až stredné riziko konania. • Expozícia voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy je nízka až stredná. • Úroveň ostatných operačných rizík, ktoré nie sú uvedené v prvom pilieri, je nízka až stredná. |
3 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontrolné mechanizmy existuje stredne vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva stredné až vysoké riziko konania. • Expozícia voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy je stredná až vysoká. • Úroveň ostatných operačných rizík, ktoré nie sú uvedené v prvom pilieri, je stredná až vysoká. | • V relevantných prípadoch sú v porovnaní s celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziko v riadení a kontrolných mechanizmoch investičnej spoločnosti nedostatky. • V organizačnom rámci chýba jasné rozdelenie zodpovedností alebo špecializované riadiace a kontrolné funkcie. • Systémy merania, monitorovania a vykazovania nie sú dostatočné alebo dostatočne konzistentné, niektoré riziká nie sú riadne monitorované alebo hlásené. |
4 | Vzhľadom na úroveň inherentného rizika a riadenie a kontroly existuje vysoké riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Z povahy činností vyplýva vysoké riziko konania. • Expozícia voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností mimo obchodnej knihy je vysoká. • Úroveň ostatných operačných rizík, ktoré nie sú uvedené v prvom pilieri, je vysoká. |
Hlava 7 Posúdenie kapitálu podľa SREP
267. Príslušné orgány tak urobia určením a stanovením výšky dodatočných vlastných zdrojov, ktoré musí mať investičná spoločnosť na krytie rizík a prvkov rizík, ktorým je vystavená alebo ktoré predstavuje pre ostatných a ktoré nie sú uvedené alebo nie sú dostatočne uvedené v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033. V prípade potreby príslušné orgány určia dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje s cieľom vyriešiť nedostatky v mechanizmoch riadenia a správy a kontrolných mechanizmoch investičnej spoločnosti, interných modeloch používaných na regulačné účely, obozretnom oceňovaní obchodnej knihy alebo s cieľom riešiť opakované zlyhanie investičných spoločností pri dodržiavaní primeranej úrovne usmernení týkajúcich sa dodatočných vlastných zdrojov. Dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje musí investičná spoločnosť plniť po celý čas.
268. Na riešenie potenciálnych kapitálových nedostatkov, a to aj v nepriaznivých podmienkach, prijmú príslušné orgány vhodné opatrenia dohľadu vrátane prípadného stanovenia a oznamovania usmernení k dodatočným vlastným zdrojom (P2G), čo je výška kapitálu, ktorú má investičná spoločnosť držať, aby sa zabezpečilo, že cyklické hospodárske výkyvy nepovedú k porušeniu požiadavky na vlastné zdroje a dodatočné vlastné zdroje alebo neohrozia schopnosť investičnej spoločnosti riadnym spôsobom vykonať likvidáciu a ukončiť činnosť.
269. Pri stanovení dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a v prípade potreby P2G, majú príslušné orgány:
a. vziať do úvahy všetky opatrenia dohľadu, ktoré príslušný orgán uplatnil alebo plánuje uplatniť voči investičnej spoločnosti v súlade s hlavou 10 a so zreteľom na odseky 291 až 293;
b. jasne odôvodniť rozhodnutie o uložení dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a usmernení;
c. dôsledne uplatňovať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a usmernenia s cieľom zabezpečiť širokú konzistentnosť prudenciálnych výsledkov v investičných spoločnostiach.
270. Príslušné orgány majú primeranosť vlastných zdrojov investičnej spoločnosti a vplyv cyklických hospodárskych výkyvov na ne posudzovať ako rozhodujúci činiteľ
životaschopnosti investičnej spoločnosti. Toto rozhodnutie sa má zhrnúť a vyjadriť pomocou skóre založeného na kritériách stanovených na konci tejto hlavy.
272. Príslušné orgány môžu stanoviť akúkoľvek dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje pre malé a neprepojené investičné spoločnosti v súlade s kritériami článku 12 nariadenia (EÚ) 2019/2033, ak to považujú za opodstatnené, a na individuálnom základe. Na takéto malé a neprepojené investičné spoločnosti sa podľa článku 41 smernice (EÚ) 2019/2034 nevzťahujú žiadne P2G.
7.2 Stanovenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje
a. riziká alebo prvky rizík, ktorým je investičná spoločnosť vystavená alebo ktoré predstavuje pre iné osoby, nie sú kryté alebo nie sú dostatočne kryté primeranou výškou, druhom a rozdelením kapitálu v súlade s treťou alebo štvrtou časťou nariadenia (EÚ) 2019/2033;
b. nedostatky v opatreniach, postupoch, mechanizmoch a stratégiách investičných spoločností, ak tieto nedostatky nemožno odstrániť v primeranom časovom rámci;
c. nedostatky v úpravách investičnej spoločnosti v súvislosti s obozretným oceňovaním obchodnej knihy, ktoré jej umožňujú predať alebo zabezpečiť svoje pozície v krátkom čase bez toho, aby utrpela významné straty za bežných trhových podmienok;
d. investičná spoločnosť nedodržiava požiadavky na uplatňovanie povolených interných modelov, čo vedie k neprimeraným úrovniam kapitálu, a
e. investičná spoločnosť opakovane nedokáže zabezpečiť alebo udržiavať primeranú úroveň dodatočných vlastných zdrojov, ako sa stanovuje v článku 41 smernice (EÚ) 2019/2034.
274. Celková výška dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje by mala byť súčtom všetkých dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje stanovených príslušnými orgánmi, ktoré pokrývajú všetky situácie uvedené v predchádzajúcom odseku.
7.2.1 Určenie dodatočných vlastných zdrojov na krytie rizík alebo prvkov rizík, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú dostatočne zahrnuté v tretej alebo štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033
275. Od príslušných orgánov sa vyžaduje, aby stanovili úroveň dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na krytie rizík alebo prvkov rizík, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú dostatočne zahrnuté v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) 2019/2033, ďalej špecifikovanú v delegovanom nariadení prijatým v súlade s článkom 40 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/2034 a po posúdení rizík vykonanom podľa hlavy 6.
a. v prípade investičných spoločností, ktoré nespĺňajú kritériá na zaradenie medzi malé alebo neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, skupín investičných spoločností a v prípade investičných spoločností, ktoré spĺňajú tieto kritériá, ak to príslušný orgán považuje za vhodné, ICARAP alebo konsolidovaný ICARAP v prípade skupín investičných spoločností, a konkrétnejšie jeho zložku ICAAP, a výsledky jeho posúdenia príslušným orgánom vrátane výpočtov podľa ICAAP, ak sa považujú za spoľahlivé alebo čiastočne spoľahlivé v súlade s odsekmi 279 až 282;
b. v prípade investičných spoločností, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/59/EÚ, plán ozdravenia a výsledky jeho posúdenia príslušným orgánom, pričom sa zohľadnia požiadavky na plány ozdravenia platné pre posudzovanú investičnú spoločnosť;
c. vykazovanie na účely dohľadu;
d. výsledky posúdenia orgánmi dohľadu a všetky výpočty referenčných hodnôt;
e. výsledky akýchkoľvek relevantných predchádzajúcich činností dohľadu a
f. akékoľvek ďalšie relevantné vstupy vrátane tých, ktoré vyplývajú zo spolupráce a dialógov s investičnou spoločnosťou, verejných trhových štúdií alebo sektorových a portfóliových stanovísk.
277. Ako sa uvádza v odseku 276 písm. a), príslušné orgány zohľadnia ICAAP a výsledky jeho posúdenia ako jeden z kľúčových vstupov pre identifikáciu a posúdenie rizík a prvkov rizík vyplývajúcich z neregulovaných aj regulovaných činností, ktorým je investičná spoločnosť vystavená alebo ktoré predstavuje pre klientov a trhy. Pri kvantifikácii výšky kapitálu považovaného za primeraný a prípadne dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje by sa mali okrem iných vstupov zohľadniť výpočty podľa ICAAP, ak sa považujú za spoľahlivé alebo čiastočne spoľahlivé.
278. Ako sa uvádza v odseku 276 písm. b), príslušné orgány majú v prípade potreby zohľadniť plán ozdravenia a jeho posúdenie s cieľom podporiť stanovenie kapitálu považovaného za primeraný na riadne ukončenie činnosti, ako sa ďalej špecifikuje v delegovanom nariadení prijatom v súlade s článkom 40 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/2034. Konkrétne má príslušný orgán využiť vstupy z plánu obnovy na identifikáciu kľúčových obchodných línií a kritických
funkcií, opatrení na obnovu, opatrení riadenia a správy, operačných krokov a scenárov. Môžu využiť scenáre použité v pláne obnovy zvýšením ich úrovne závažnosti, aby sa dospelo k scenáru ukončenia činnosti.
Výpočty podľa ICAAP
279. Príslušné orgány posúdia, či sa ICAAP vzťahuje na obidve oblasti:
a. riziká alebo prvky rizík, ktorým je investičná spoločnosť alebo skupina investičných spoločností vystavená alebo ktoré predstavuje pre ostatných, vyplývajúce z jej regulovaných alebo neregulovaných činností a operácií, a
b. potrebné kroky a zdroje, ale aj riziká alebo prvky rizík, ktoré by mohli vzniknúť pri riadnom procese ukončenia činnosti.
280. Príslušné orgány posúdia spoľahlivosť výpočtov podľa ICAAP súvisiacich s odsekom 279
písm. a) a b), a to posúdením, či sú dostatočné:
a. konzistentné: kvantifikované riziká by mali zodpovedať obchodnému modelu, zloženiu portfólia a obchodnej stratégii investičnej spoločnosti;
b. podrobné: metodiky ICAAP majú umožňovať rozdelenie výpočtov prinajmenšom podľa kategórie rizika 21 a, ak je to možné, rozdelenie podľa jednotlivých rizík, namiesto toho, aby predstavovali jediný výpočet (ekonomický kapitál) týkajúci sa všetkých rizík;
c. dôveryhodné: použité výpočty/metodiky by mali preukázateľne pokrývať riziká, ktoré chcú riešiť, a mali by byť založené na znalostiach a skúsenostiach investičnej spoločnosti, prípadne na vhodných modeloch a obozretných predpokladoch;
d. zrozumiteľné: základné činitele výpočtov alebo metodík sa majú jasne uviesť.
Výpočet typu „čierna skrinka“ má byť neprípustný; a
e. porovnateľné: príslušné orgány majú zvážiť metodiky merania rizík podľa ICAAP, upraviť ich alebo požadovať, aby ich investičná spoločnosť upravila s cieľom uľahčiť porovnateľnosť s rovnocennými subjektmi a referenčnými odhadmi orgánov dohľadu.
281. Príslušné orgány majú ďalej posúdiť aj spoľahlivosť výpočtov podľa ICAAP tým, že ich porovnajú s výsledkom referenčných kritérií dohľadu pre tie isté riziká alebo pre tie isté kategórie rizika, ak sú dostatočne porovnateľné, a ďalšie relevantné vstupné údaje.
21 Kategórie rizík zahŕňajú riziká spojené s riadnym ukončením činnosti, riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom, riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom, riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou a ďalšie riziká bližšie špecifikované prostredníctvom delegovaného nariadenia prijatého v súlade s článkom 40 ods. 6 smernice (EÚ) 2019/2034.
Referenčné kritériá dohľadu
283. Príslušné orgány majú vypracovať a zaviesť referenčné kritériá dohľadu pre konkrétne riziká ako prostriedok na kritické preskúmanie výpočtov podľa ICAAP v prípade podstatných rizík alebo prvkov týchto rizík, na ktoré sa nevzťahuje alebo nedostatočne vzťahuje tretia a štvrtá časť nariadenia (EÚ) č. 2019/2033, alebo na ďalšiu podporu stanovenia kategórie rizika pre jednotlivé riziká a pokiaľ možno dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pre jednotlivé riziká, najmä v prípadoch, keď sa výpočty podľa ICAAP týkajúce sa týchto podstatných rizík alebo ich prvkov považujú za nespoľahlivé alebo nie sú k dispozícii.
284. Referenčné hodnoty dohľadu by sa mali vypracovať s prihliadnutím na implementačné zaťaženie príslušných orgánov, pričom by sa malo zabezpečiť obozretné, konzistentné, transparentné a porovnateľné meradlo na porovnanie kapitálu, ktorý sa považuje za primeraný pre danú kategóriu alebo prvok rizika, medzi investičnými spoločnosťami.
285. Vzhľadom na rozmanitosť rozličných obchodných modelov, veľkosti a zložitosti investičných spoločnosti nemusí byť výsledok referenčných kritérií dohľadu vhodný vo všetkých situáciách pre všetky investičné spoločnosti. Príslušné orgány majú tento problém riešiť pomocou najvhodnejšej referenčnej hodnoty, ak existujú ďalšie možnosti, a uplatnením úsudku na záver referenčného hodnotenia na vysvetlenie kritérií týkajúcich sa konkrétneho obchodného modelu a konkrétnej investičnej spoločnosti.
286. Keď príslušné orgány zohľadnia referenčné kritériá dohľadu na účely stanovenia dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje v rámci dialógu, majú investičnej spoločnosti poskytnúť odôvodnenie a vysvetliť všeobecné zásady, na ktorých sú založené referenčné hodnoty.
Ďalšie relevantné vstupné údaje
287. Príslušné orgány majú na podporu stanovenia kategórie rizika pre jednotlivé riziká alebo dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje pre jednotlivé riziká použiť ďalšie relevantné vstupné údaje. Medzi ďalšie relevantné vstupy môžu patriť porovnania rovnocenných skupín alebo iné relevantné správy a štúdie.
288. Ďalšie relevantné vstupy by mali podnietiť príslušné orgány, aby opätovne posúdili primeranosť/spoľahlivosť výpočtu podľa ICAAP/referenčnej hodnoty pre konkrétne riziko alebo kategóriu rizík a/alebo vykonali úpravy výsledku, ak vyvolávajú pochybnosti o jeho presnosti.
289. Na to, aby príslušné orgány pri stanovovaní kategórie rizika pre jednotlivé riziká alebo dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pre jednotlivé riziká zabezpečili jednotnosť, majú použiť rovnaké rovnocenné skupiny vytvorené na účely analýzy rizík pre kapitál uvedené v hlave 6.
290. Keď príslušné orgány zohľadnia ďalšie relevantné vstupné údaje na účely stanovenia dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje v rámci dialógu s orgánom dohľadu, majú investičnej spoločnosti poskytnúť odôvodnenie a vysvetliť všeobecné zásady, na ktorých sú založené použité vstupné údaje.
7.2.2 Určenie vlastných zdrojov alebo iných opatrení na pokrytie nedostatkov v modeloch používaných na regulačné účely
7.2.3 Stanovenie vlastných zdrojov alebo iných opatrení na pokrytie nedostatkov pri úprave obozretného oceňovania obchodnej knihy
292. Ak príslušné orgány počas svojich preskúmaní podľa článku 36 smernice (EÚ) 2019/2034 a po posúdení rizika vykonanom podľa hlavy 6 zistia nedostatky v obozretnom oceňovaní pozícií v obchodnej knihe investičnej spoločnosti, ktoré by mohli viesť k podhodnoteniu požiadavky K-NPR stanovenej v článku 22 nariadenia (EÚ) 2019/2033, majú stanoviť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje na pokrytie takýchto nedostatkov. Takáto dodatočná požiadavka na vlastné zdroje by sa mala stanoviť len vtedy, ak je vhodnejšia než akékoľvek iné opatrenia dohľadu, a mala by sa zachovať len ako dočasné opatrenie, kým sa nedostatky nevyriešia.
7.2.4 Stanovenie vlastných zdrojov alebo iných opatrení na pokrytie ďalších nedostatkov
294. Ak investičná spoločnosť, ktorá nespĺňa podmienky na zaradenie medzi malé a neprepojené spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, opakovane nevytvorí alebo neudržiava primeranú úroveň vlastných zdrojov na splnenie usmernenia o dodatočných vlastných zdrojoch oznámeného v súlade s článkom 41 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/2034, príslušné orgány stanovia dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje na pokrytie tohto dodatočného rizika najneskôr do dvoch rokov od porušenia usmernenia. Príslušné orgány môžu toto rozhodnutie odložiť, ak investičnej spoločnosti umožnia vykonávať činnosť pod úrovňou usmernení z dôvodu cyklických hospodárskych výkyvov alebo iných okolností špecifických pre danú spoločnosť.
7.3 Vyjadrenie a zdôvodnenie požiadaviek na vlastné zdroje
295. Pri určovaní dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 40 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/2034 v čase uvedenom v odseku 271 príslušné orgány stanovia:
a. absolútnu výšku dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje v dôsledku záverov založených na posúdení podľa SREP a
b. pomer absolútnej výšky uvedenej v písmene a) k požiadavke na vlastné zdroje investičnej spoločnosti určenej v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033 v čase stanovenia tejto absolútnej výšky uvedenej v písmene a) („D“) podľa tohto vzorca:
𝐴𝑏𝑠𝑜𝑙ú𝑡𝑛𝑎 𝑣ýš𝑘𝑎 𝑑𝑜𝑑𝑎𝑡𝑜č𝑛𝑒𝑛𝑛 𝑝𝑜ž𝑖𝑎𝑑𝑎𝑣𝑘𝑦 𝑛𝑎 𝑣𝑙𝑎𝑠𝑡𝑛é 𝑧𝑑𝑟𝑜𝑛𝑛𝑒
𝐷
296. Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa uplatniteľná požiadavka na dodatočné vlastné zdroje vždy rovnala vyššej absolútnej výške uvedenej v odseku 295 písm. a) alebo výške dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje potrebnej na udržanie, v prípadoch, keď sa D zvyšuje, a kým sa nestanoví nová absolútna výška ako výsledok ukončenia posúdenia podľa SREP príslušnými orgánmi, pomeru uvedeného v odseku 295 písm. b).
297. Pri oznamovaní prudenciálnych požiadaviek investičným spoločnostiam príslušné orgány odôvodnia svoje rozhodnutie o uložení dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje, pričom by mali jasne uviesť úplné posúdenie prvkov uvedených v odseku 273 v súlade s článkom 40 ods. 5 smernice (EÚ) 2019/2034. Toto odôvodnenie má byť špecifické pre danú investičnú spoločnosť a má poskytovať jednoznačné označenie hlavných faktorov, z ktorých vychádza dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, vrátane rizík a prvkov týchto rizík, ktoré prispievajú k dodatočnej požiadavke na vlastné zdroje. Pri odôvodňovaní dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje príslušné orgány uvedú všetky príslušné kategórie rizík, t. j. riziká spojené s nenáležitým ukončením činnosti, riziko vyplývajúce zo vzťahu s klientom, riziko vyplývajúce zo vzťahu s trhom, riziko vyplývajúce zo vzťahu so spoločnosťou a iné riziká.
298. V odôvodnení dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje podľa odseku 273 majú príslušné orgány určiť aj hlavné nedostatky, ktoré je potrebné pokryť týmito požiadavkami, kým nie sú vyriešené v súlade s odsekmi 291 a 293. S ohľadom na primerané opatrenia orgánov dohľadu v súlade s hlavou 10 majú príslušné orgány požiadať investičné spoločnosti, aby určili primerané opatrenia na nápravu týchto nedostatkov a oznámili očakávané lehoty nápravy.
7.4 Splnenie požiadaviek pri cyklických hospodárskych výkyvoch
299. V prípade investičných spoločností, ktoré nespĺňajú podmienky na zaradenie medzi malé a neprepojené investičné spoločnosti stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/2033, príslušné orgány určia primeranosť vlastných zdrojov investičnej spoločnosti v prípade nepriaznivých cyklických hospodárskych výkyvov a to, či sú na riešenie
potenciálnych nedostatkov potrebné opatrenia dohľadu vrátane usmernení o dodatočných vlastných zdrojoch (P2G), revidovaného kapitálového plánovania a iných opatrení uvedených v hlave 10.
300. Pri posudzovaní nepriaznivých cyklických hospodárskych výkyvov príslušné orgány posúdia, ako sa riziká alebo prvky rizík, ktoré investičné spoločnosti predstavujú pre ostatných alebo ktorým sú vystavené, môžu vyvíjať počas viacročného obdobia, pričom zohľadnia obchodný cyklus investičnej spoločnosti. Úroveň podrobnosti tohto posúdenia by sa mala líšiť v závislosti od zložitosti obchodného modelu a rizikového profilu investičnej spoločnosti.
a. stresových testov alebo analýzy citlivosti orgánov dohľadu, ak sú k dispozícii;
b. záťažových testov alebo analýzy citlivosti investičných spoločností, ak sú k dispozícii a dostatočne spoľahlivé na základe posúdenia vykonaného v hlave 5, alebo
c. iného posúdenia cyklických hospodárskych výkyvov vykonaného príslušnými orgánmi alebo investičnou spoločnosťou na základe posúdenia vykonaného podľa hlavy 5, ak sa považuje za dostatočne spoľahlivé.
302. Na základe posúdenia podľa odseku 301 príslušné orgány určia, či vlastné zdroje investičnej spoločnosti postačujú na pokrytie platných požiadaviek na vlastné zdroje vrátane dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje pri nepriaznivých cyklických hospodárskych výkyvoch.
7.4.1 Určenie a stanovenie odporúčaní druhého piliera (P2G)
303. Príslušné orgány určia P2G, ako sa uvádzajú v tomto oddiele, a v čase uvedenom v odseku 271. Ak určenie vedie ku kladnej hodnote, mali by stanoviť P2G s cieľom riešiť obavy orgánov dohľadu týkajúce sa citlivosti investičnej spoločnosti na nepriaznivé cyklické hospodárske výkyvy.
304. P2G je výška kapitálu považovaná za primeranú, ktorá by mala byť stanovená tak, aby umožnila cyklické hospodárske výkyvy a zároveň chránila pred akýmkoľvek potenciálnym porušením príslušných požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2019/2033 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje vypočítanej v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034 a pred akýmkoľvek ohrozením schopnosti investičnej spoločnosti riadne ukončiť činnosť. Ak príslušné orgány dospejú k záveru, že investičnej spoločnosti sa takéto prekážky za nepriaznivých hospodárskych podmienok netýkajú, môžu rozhodnúť, že P2G nestanovia.
305. Príslušné orgány určia a stanovia P2G na základe výsledkov hodnotenia cyklických hospodárskych výkyvov v súlade s odsekom 301. Takéto analýzy by mali zohľadňovať stratégiu a obchodný model investičnej spoločnosti, ako aj prostredie, v ktorom pôsobí, ako základ pre identifikáciu slabých miest a rizík poškodenia na úrovni investičnej spoločnosti a mali by odrážať príslušné hospodárske výkyvy, ktoré môžu byť celosystémové ako rozsiahle
narušenie poskytovania finančných služieb spôsobené znehodnotením veľkej časti finančného systému alebo rozsiahla volatilita v cenách aktív, alebo špecifické pre obchodný model investičnej spoločnosti ako šok špecifický pre povahu a trvanie finančných nástrojov, s ktorými investičná spoločnosť obchoduje v horizonte s výhľadom do budúcnosti.
306. Na účely odseku 305 príslušné orgány zabezpečia, aby analýzy vykonané na účely stanovenia P2G primerane pokrývali:
a. všetky významné riziká, ktoré prispievajú k dodatočnej požiadavke na vlastné zdroje stanovenej v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034, a
b. situácie, keď investičná spoločnosť utrpí významné straty, ktoré bránia jej podnikaniu, alebo keď bude možno musieť riadne ukončiť svoju činnosť.
307. Príslušné orgány všeobecne nemajú používať P2G na pokrytie prvkov rizík, na ktoré by sa mala vzťahovať dodatočná požiadavka na vlastné zdroje podľa oddielu 7.2 týchto usmernení.
308. Pri určovaní veľkosti P2G by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby bola stanovená na úrovni vhodnej na pokrytie maximálnych očakávaných zmien vlastného kapitálu Tier 1 investičnej spoločnosti a na zabezpečenie pokrytia platných požiadaviek na vlastné zdroje.
309. Pri určovaní rozsahu P2G majú príslušné orgány v prípade potreby zohľadniť tieto faktory:
a. keď sa P2G určuje na základe stresových testov, čas, v ktorom sa vyskytne maximálny vplyv stresu vo vzťahu k východiskovému bodu a časovému horizontu scenárov použitých pri stresových testoch;
b. výsledok spoľahlivého interného stresového testu alebo analýzy citlivosti investičnej spoločnosti s prihliadnutím na špecifické definície a predpoklady scenárov, najmä ak sa považujú za relevantnejšie pre obchodný model a rizikový profil investičnej spoločnosti alebo ak sú vnútorné scenáre prísnejšie ako scenáre orgánov dohľadu, ak sú takéto scenáre orgánov dohľadu k dispozícii;
c. príslušné opatrenia manažmentu investičnej spoločnosti na zmiernenie rizík, ktoré sa považujú za dôveryhodné a vysoko spoľahlivé na základe ich posúdenia zo strany orgánov dohľadu;
d. informácie a názory orgánov dohľadu na relevantnosť stresových testov alebo analýz citlivosti, ktoré vykonali orgány dohľadu alebo samotná investičná spoločnosť, pre stratégiu, finančné plány a obchodný model investičnej spoločnosti;
e. znížená istota, pokiaľ ide o skutočnú citlivosť investičnej spoločnosti voči nepriaznivým scenárom;
f. prípadné prekrývanie s uplatniteľnou dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje;
g. či je investičná spoločnosť v procese reštrukturalizácie alebo riešenia krízovej situácie.
310. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 271, príslušné orgány včas preskúmajú úroveň P2G, ak sa táto úroveň považuje za nepresnú na základe všetkých relevantných informácií, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii. Mali by prinajmenšom posúdiť, či je existujúca úroveň P2G naďalej primeraná, a v prípade potreby ju zrevidovať vždy, keď kvalitatívne a kvantitatívne výsledky uvedené v odseku 305 vykazujú významné zmeny v porovnaní s analýzou použitou predtým na stanovenie P2G.
311. P2G stanovené príslušnými orgánmi dopĺňajú najvyššiu zložku požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2019/2033 a dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v súlade s článkom 39 ods. 2 písm. a) smernice (EÚ) 2019/2034.
7.4.2 Informovanie o P2G a zloženie P2G
312. V prípade stanovenia alebo aktualizácie P2G majú príslušné orgány oznámiť investičnej spoločnosti ich úroveň a príslušné lehoty na ich zavedenie v súlade s odsekom 316. Príslušné orgány majú zároveň vysvetliť možnú reakciu orgánov dohľadu na situácie, kedy P2G nie sú splnené.
313. V prípade preskúmania v súlade s odsekom 310, ak sa nevykonávajú preskúmania orgánmi dohľadu v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2019/2034, príslušné orgány oznámia novú úroveň P2G.
314. Príslušné orgány majú investičným spoločnostiam oznámiť, že sa očakáva plnenie P2G prostredníctvom vlastných prostriedkov, ktoré sú oprávnené využívať vlastný kapitál Tier 1, a P2G majú byť začlenené do rámca ich kapitálového plánovania a riadenia rizík vrátane rámca ochoty podstupovať riziká a rámca plánovania ozdravenia.
315. Príslušné orgány majú tiež investičným spoločnostiam oznámiť, že vlastné zdroje držané na účely P2G nemožno použiť na splnenie iných požiadaviek na vlastné zdroje.
a. či je investičná spoločnosť v procese reštrukturalizácie alebo riešenia krízovej situácie a
b. potenciálne dôsledky, ktoré môžu mať P2G vyjadrené prostredníctvom vlastného kapitálu Tier 1 pre iné časti kapitálových požiadaviek a schopnosť investičných spoločnosť vydávať nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 (AT1) alebo Tier 2 (T2).
7.4.3 Kapitálové plánovanie a iné opatrenia orgánov dohľadu zamerané na riešenie kapitálovej primeranosti v stresových podmienkach
Kapitálové plánovanie
317. Ak kvantitatívne výsledky uvedené v oddiele 7.4 naznačujú, že pri daných nepriaznivých scenároch investičná spoločnosť nebude schopná splniť platné kapitálové požiadavky, príslušné orgány majú investičnú spoločnosť požiadať, aby predložila spoľahlivý kapitálový plán, ktorý rieši riziko nesplnenia príslušných kapitálových požiadaviek.
318. Pri určovaní spoľahlivosti kapitálového plánu má príslušný orgán podľa potreby zvážiť:
a. či kapitálový plán pokrýva celý predpokladaný nepriaznivý časový horizont;
b. či kapitálový plán predkladá súbor hodnoverných zmierňujúcich a riadiacich opatrení;
c. či je investičná spoločnosť ochotná a schopná podniknúť takéto kroky s cieľom vyriešiť porušenia platných kapitálových požiadaviek za nepriaznivých podmienok;
d. či tieto zmierňujúce a riadiace opatrenia podliehajú nejakým právnym obmedzeniam alebo obmedzeniam týkajúcim sa dobrej povesti;
e. pravdepodobnosť, že opatrenia na zmierňovanie a riadenie by investičnej spoločnosti umožnili úplne splniť svoje platné kapitálové požiadavky v primeranom časovom rámci;
f. či navrhované kroky všeobecne zodpovedajú makroekonomickým kritériám a známym budúcim regulačným zmenám, ktoré ovplyvňujú investičnú spoločnosť v rozsahu a časovom pláne predpokladaných nepriaznivých scenárov, a
g. prípadne rozličné možnosti ozdravenia a ich analýzu, ako sa uvádza v pláne ozdravenia investičnej spoločnosti.
319. Pri posudzovaní kapitálových plánov majú príslušné orgány podľa potreby a po účinnom dialógu s investičnou spoločnosťou túto spoločnosť požiadať, aby v prípade potreby vykonala zmeny týchto plánov vrátane navrhovaných riadiacich činností, alebo majú investičné spoločnosti vyzvať, aby prijali ďalšie zmierňujúce opatrenia, ktoré by boli relevantné vzhľadom na scenáre a súčasné makroekonomické podmienky.
320. Príslušné orgány majú od investičných spoločností očakávať, že zavedú revidovaný kapitálový plán vrátane ďalších zmien vykonaných na základe výsledkov hodnotenia orgánov dohľadu a dialógu s nimi.
Dodatočné opatrenia orgánov dohľadu
321. Príslušné orgány majú v prípade potreby zvážiť prijatie dodatočných opatrení orgánov dohľadu, ktoré sú uvedené v hlave 10, aby zabezpečili primeranú kapitalizáciu investičnej spoločnosti za nepriaznivých podmienok.
322. Najmä ak kvantitatívne výsledky stresových testov alebo analýz citlivosti naznačujú, že investičná spoločnosť pravdepodobne poruší svoje platné kapitálové požiadavky v prípade nepriaznivého scenára v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, príslušné orgány majú podľa potreby zaobchádzať s týmito informáciami ako s jednou z možných okolností v zmysle článku 38 písm. b) smernice (EÚ) 2019/2034. V takýchto prípadoch majú príslušné orgány podľa článku 39 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/2034 uplatňovať primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dostatočnej úrovne vlastných zdrojov. Najmä ak takéto opatrenia súvisia s kapitálom, príslušné orgány majú predovšetkým zvážiť jednu alebo obidve tieto možnosti, ako sa stanovuje v článku 39 ods. 2 písm. a) a f):
a. požadovať, aby investičné spoločnosti držali primeranú výšku dodatočných vlastných zdrojov vo forme nominálnej sumy, berúc do úvahy výsledok posúdenia podľa SREP;
b. požadovať zníženie inherentného rizika vyplývajúceho z činností, produktov a systémov investičnej spoločnosti.
7.5 Zhrnutie zistení a bodovanie
323. Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k tomu, či existujúce vlastné zdroje poskytujú spoľahlivé pokrytie rizík, ktorým je alebo by mohla byť investičná spoločnosť vystavená. Toto stanovisko sa má odzrkadliť v zhrnutí zistení spolu so skóre životaschopnosti na základe aspektov uvedených v tabuľke 9.
Tabuľka 9 – Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri bodovaní kapitálovej primeranosti
Skóre | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá |
1 | Výška a zloženie vlastných zdrojov investičnej spoločnosti predstavujú nízke riziko pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť je schopná pohodlne splniť svoje P2G s prípadným dostupným vlastným kapitálom Tier 1. • Úroveň vlastných zdrojov, ktoré má investičná spoločnosť bez problémov presahuje požiadavku na vlastné zdroje a na dodatočné vlastné zdroje a očakáva sa, že to tak bude aj v budúcnosti. • Posúdenie cyklických hospodárskych výkyvov vrátane prípadného stresového testovania alebo analýz citlivosti neodhalilo žiadne zreteľné riziko týkajúce sa vplyvu cyklických hospodárskych výkyvov na vlastné zdroje. • Investičná spoločnosť má presvedčivý a dôveryhodný kapitálový plán, ktorý má potenciál byť v prípade potreby účinný. |
2 | Výška a zloženie vlastných zdrojov | • Investičná spoločnosť má problém splniť svoje P2G s dostupným vlastným kapitálom Tier 1. Opatrenia |
Skóre | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá |
investičnej spoločnosti predstavujú stredne nízke riziko pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | manažmentu na zmiernenie tohto problému sú hodnotené ako spoľahlivé a účinné. • Posúdenie cyklických hospodárskych výkyvov, vrátane prípadného stresového testovania alebo analýz citlivosti, odhaľuje nízku úroveň rizika, pokiaľ ide o vplyv cyklických hospodárskych výkyvov na vlastné zdroje, ale opatrenia manažmentu na riešenie tohto rizika sa hodnotia ako dôveryhodné a účinné. • Investičná spoločnosť má presvedčivý a dôveryhodný kapitálový plán, ktorý má potenciál byť v prípade potreby účinný, hoci nie je bez rizika. | |
3 | Výška a zloženie vlastných zdrojov investičnej spoločnosti predstavujú stredne vysoké riziko pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť nespĺňa svoje P2G s dostupným vlastným kapitálom Tier 1. Existujú obavy týkajúce sa dôveryhodnosti a účinnosti opatrení manažmentu na zmiernenie tejto situácie. • Posúdenie cyklických hospodárskych výkyvov vrátane prípadného stresového testovania alebo analýz citlivosti odhalilo stredné riziko týkajúce sa vplyvu cyklických hospodárskych výkyvov na vlastné zdroje. Opatrenia manažmentu nemusia pre túto situáciu predstavovať presvedčivé a účinné riešenie. • Investičná spoločnosť má kapitálový plán, ktorého účinnosť nie je pravdepodobná. |
4 | Výška a zloženie vlastných zdrojov investičnej spoločnosti predstavujú vysoké riziko pre životaschopnosť investičnej spoločnosti. | • Investičná spoločnosť nespĺňa svoje P2G (alebo zámerne P2G neurčila) s dostupným vlastným kapitálom Tier 1 a nebude schopná ich spĺňať ani v dohľadnej budúcnosti. Opatrenia manažmentu na zmiernenie tohto problému sú hodnotené ako nespoľahlivé a neúčinné. • Posúdenie cyklických hospodárskych výkyvov vrátane prípadného stresového testovania alebo analýz citlivosti odhalilo, že investičná spoločnosť by v dôsledku cyklických hospodárskych výkyvov porušila dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje. Opatrenia manažmentu nebudú pre túto situáciu predstavovať presvedčivé a účinné riešenie. • Investičná spoločnosť nemá nijaký kapitálový plán alebo má plán, ktorý je jednoznačne neprimeraný. |
Hlava 8 Posudzovanie rizika likvidity
325. Formálnosť a podrobnosť posúdenia by mali závisieť od veľkosti investičnej spoločnosti, od jej štruktúry a vnútornej organizácie a od povahy, rozsahu a zložitosti jej činností, ako aj od rizika pre klientov, rizika pre trh a rizika pre investičnú spoločnosť. V prípade investičných spoločností, ktoré neobchodujú na vlastný účet, by malo byť posúdenie menej komplexné, zatiaľ čo v prípade investičných spoločností, ktoré obchodujú na vlastný účet, by malo byť podrobnejšie a komplexnejšie.
326. Investičné spoločnosti, ktoré obchodujú na vlastný účet majú vykonávať posúdenie likvidity vrátane vnútrodennej likvidity v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. d) smernice (EÚ) 2019/2034. Príslušné orgány majú preto komplexne posúdiť investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosť tvorby trhu vymedzenú v článku 2 ods. 1 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 236/2012, a posúdiť, či takéto investičné spoločnosti pokrývajú prvky, ktoré sú pre ne relevantné, ako napríklad posúdenie rizika vnútrodennej likvidity a primeranosť dostupných likvidných zdrojov.
327. Príslušné orgány majú overiť, či investičná spoločnosť spĺňa minimálne požiadavky na likviditu uvedené v nariadení (EÚ) 2019/2033 a smernici (EÚ) 2019/2034. Príslušné orgány majú rozšíriť rozsah posúdenia s cieľom vytvoriť komplexný pohľad na riziko likvidity.
328. Pri vykonávaní posúdenia rizika likvidity majú príslušné orgány zvážiť všetky tieto zdroje informácií, ak sú k dispozícii:
a. výsledky analýzy služieb a činností poskytovaných investičnou spoločnosťou a informácie z monitorovania kľúčových ukazovateľov, najmä ak to môže pomôcť pochopiť hlavné zdroje rizika likvidity;
b. vykazovania na účely dohľadu, a najmä informácií, ktoré poskytla investičná spoločnosť v rámci svojho vykazovania rizika likvidity podľa článku 54 nariadenia (EÚ) č. 2019/2033;
c. akúkoľvek pravidelnú správu, kvantitatívnu správu, správu o finančných výkazoch, interné správy, ako sú správy vedenia o likvidite investičnej spoločnosti, a akékoľvek iné informácie, ktoré od investičnej spoločnosti požaduje príslušný orgán;
d. všetky informácie od materskej spoločnosti investičnej spoločnosti, ak je investičná spoločnosť dcérskou spoločnosťou a je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe, a najmä informácie o riziku likvidity investičných spoločností, ktoré sú súčasťou bankovej skupiny;
e. výsledky rozličných činností dohľadu;
f. akékoľvek informácie z ILAAP investičnej spoločnosti;
g. zistenia a pozorovania zo správ interného alebo externého auditu;
h. odporúčania a usmernenia vydané orgánmi EBA alebo ESMA, ako aj varovania a odporúčania vydané makroprudenciálnymi orgánmi alebo výborom ESRB, a
i. riziko identifikované v iných investičných spoločnostiach, ktoré prevádzkujú podobný obchodný model.
329. Posúdenie rizika likvidity by malo vychádzať zo spoľahlivých a aktuálnych informácií a výsledky by sa mali zohľadniť pri vykonávaní posúdenia procesu riadenia rizika likvidity.
330. Príslušné orgány zohľadnia výsledky posúdenia rizika likvidity v zhrnutí zistení, ktoré bude obsahovať vysvetlenie hlavných rizikových faktorov a skóre.
8.2 Posudzovanie rizika likvidity
331. Príslušné orgány zhodnotia vplyv na likvidné aktíva za vážnych, ale pravdepodobných podmienok a to, ako je investičná spoločnosť pripravená zmierniť stresové odlivy v súlade s rámcom riadenia rizika likvidity uvedeným v oddiele 8.4 týchto usmernení.
332. Príslušné orgány posúdia výšku likvidných aktív potrebných na zabezpečenie toho, aby investičná spoločnosť udržiavala primeranú úroveň likvidných zdrojov, ktoré sa týkajú významných zdrojov rizika investičnej spoločnosti vrátane rizika pre klientov, rizika pre trh a rizika pre investičnú spoločnosť za bežných aj nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok na pokrytie idiosynkratických, celotrhových a kombinovaných šokov.
333. Pri hodnotení vplyvu závažných, ale pravdepodobných podmienok na potreby likvidity investičnej spoločnosti by príslušné orgány mali posúdiť všetky významné zdroje rizika likvidity vrátane rizika pre klientov, rizika pre trh a rizika pre investičnú spoločnosť, ako aj likvidné zdroje potrebné na potenciálne riadne ukončenie činnosti investičnej spoločnosti. Príslušné orgány posúdia najmä všetky tieto skutočnosti:
a. ak investičná spoločnosť drží aktíva alebo peňažné prostriedky klientov a jej schopnosť vrátiť tieto aktíva včas v prípade závažných, ale pravdepodobných scenárov;
b. ak investičná spoločnosť posudzuje svoje potreby likvidity pre svoje ostatné podsúvahové činnosti, pričom berie do úvahy, že podmienená povaha podsúvahových nástrojov zvyšuje zložitosť riadenia súvisiacich peňažných tokov;
c. ďalšie potenciálne zdroje odlivu hotovosti vrátane swapov, vypísaných alebo predaných mimoburzových opcií, iných zmlúv o úrokových derivátoch, forwardových devízových zmlúv, výziev na dodatočné vyrovnanie a dohôd o predčasnom ukončení;
d. v prípade problémov s prístupom na niektoré trhy;
e. ak na devízových trhoch môže chýbať likvidita;
f. ak sa výmenný kurz môže prudko znehodnotiť, keď investičná spoločnosť vykonáva transakcie v zahraničnej mene vo významnom rozsahu, a
g. ak je investičná spoločnosť, ktorá využíva pákový efekt, vystavená riziku likvidity z dôvodu rizika poklesu trhovej hodnoty pozície, ktorý by vyvolal potrebu dodatočného kolaterálu alebo marže, čo by si vyžadovalo rýchlu likvidáciu pozícií.
Vyhodnotenie rizika dennej likvidity
334. V prípade investičných spoločností, ktoré obchodujú na vlastný účet, príslušné orgány posúdia, či má investičná spoločnosť dostatočnú úroveň vysokokvalitných likvidných aktív a iných prílevov likvidity na pokrytie odlivov likvidity na dennej báze vrátane vnútrodenného obdobia. Príslušné orgány by mali komplexnejšie posudzovať investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosť tvorby trhu. Mal by však zohľadniť akékoľvek zmiernenie rizika likvidity, ktoré poskytuje zúčtovanie transakcií prostredníctvom zúčtovacieho člena.
335. Príslušné orgány majú pri posudzovaní vychádzať z analýzy rizika vnútrodennej likvidity investičnej spoločnosti v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. d) smernice (EÚ) 2019/2034. Vnútrodenná likvidita sa posudzuje za normálnych a za nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok.
336. Na účely posúdenia rizika vnútrodennej likvidity príslušné orgány posúdia, či investičná spoločnosť zúčtováva svoje pozície prostredníctvom zúčtovacích členov alebo pôsobí na mimoburzovom trhu. Ak za investičnú spoločnosť ručí zúčtovací člen alebo iná strana, príslušný orgán posúdi účinnosť záruk pri zmierňovaní rizika likvidity.
337. Na účely posúdenia potrieb likvidity za bežných podmienok a hodnotenia rizika vnútrodennej likvidity majú príslušné orgány podporiť analýzu dôkazmi z interných správ a informácií investičnej spoločnosti a z údajov z predložených správ orgánov dohľadu, ako sa
uvádza vo vykonávacom nariadení prijatom v súlade s článkom 54 ods. 3 nariadenia (EÚ)
2019/2033.
338. Príslušné orgány posúdia expozíciu investičnej spoločnosti voči riziku vnútrodennej likvidity vrátane dostupnosti likvidných aktív v priebehu dňa. Príslušné orgány posúdia, či budú splnené požiadavky na denné vyrovnanie vrátane hodnotenia dostupnej vnútrodennej likvidity alebo dostupnej likvidity za bežných podmienok, ako aj počas finančných alebo prevádzkových udalostí, ktoré môžu ovplyvniť prístup k likvidite, ako sú napríklad zlyhania IT, právne obmedzenia prevodu finančných prostriedkov alebo zlyhanie obchodných protistrán.
Hodnotenie dostupných likvidných zdrojov
339. V prípade investičných spoločností, ktoré sú tvorcami trhu, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. k) nariadenia (EÚ) č. 236/2012, príslušné orgány posúdia dostupné likvidné zdroje. Príslušné orgány majú vykonávať podobné posúdenia investičných spoločností, ktoré nespĺňajú podmienky na zaradenie medzi tvorcov trhu, v rozsahu, v akom to príslušné orgány považujú za vhodné.
340. Príslušné orgány posúdia primeranosť zdrojov likvidity investičných spoločností, ktoré sú tvorcami trhu, potrebných na uspokojenie ich potrieb likvidity v rôznych časových horizontoch vrátane vnútrodenných. V tomto posúdení sa majú zohľadniť tieto kritériá:
a. likvidné aktíva, ktoré sú včas k dispozícii na zabezpečenie životaschopnosti investičnej spoločnosti za bežných a za nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok;
b. celkové likvidné aktíva, ktoré má investičná spoločnosť k dispozícii počas celého obdobia relevantných nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok;
c. charakteristiky rôznych nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok, ako je závažnosť a trvanie, a obdobia, ktoré sa zohľadňujú pri hodnotení potrieb likvidity investičnej spoločnosti;
d. výška aktív, ktoré sa budú musieť zlikvidovať v príslušných časových úsekoch; a
e. či sú skutočné likvidné zdroje vrátane kvality likvidných aktív v súlade s ochotou investičnej spoločnosti podstupovať riziko likvidity;
f. dostupnosť a rozsah zdrojov likvidity, ktoré poskytuje zúčtovací člen.
341. Príslušné orgány majú posúdiť schopnosť investičných spoločností, ktoré sú tvorcami trhu, včas speňažiť svoje likvidné aktíva, aby uspokojili svoje potreby likvidity v stresovom období. Príslušné orgány zohľadnia všetky tieto kritériá:
a. či investičná spoločnosť pravidelne testuje svoj prístup na trh prostredníctvom predaja alebo repo transakcií;
b. či existujú vysoké koncentrácie, ktoré môžu predstavovať riziko nesprávne predpokladaných likvidných zdrojov;
c. či sú zdroje likvidity ľahko dostupné a pod kontrolou príslušných zamestnancov;
d. či je nominálna hodnota likvidných aktív v súlade s rozdelením potrieb likvidity podľa meny;
e. v prípade, že si investičná spoločnosť požičala likvidné aktíva, či ich už nebude mať k dispozícii na pokrytie svojich odlivov za nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok pri zohľadnení čistého účinku transakcie, a
f. spoľahlivosť viazaných nástrojov likvidity, ak ich investičná spoločnosť využíva.
Hodnotenie financovania
342. Pri posudzovaní rizika likvidity príslušné orgány posúdia mechanizmy financovania investičnej spoločnosti a stabilitu zdrojov financovania za bežných aj za nepriaznivých, ale pravdepodobných podmienok.
343. Príslušné orgány posúdia primeranosť profilu financovania investičnej spoločnosti, pričom zohľadnia všetky tieto kritériá:
a. či sa záväzky investičnej spoločnosti primerane plnia stabilným financovaním;
b. či v prípade, že investičná spoločnosť patrí do skupiny, existujú pravidelné toky likvidity v rámci skupiny a či sú predpísané zmluvami a stále platia, a
c. či má investičná spoločnosť prístup k úverovým nástrojom od úverovej inštitúcie alebo iného subjektu skupiny alebo k iným alternatívnym zdrojom financovania.
344. Príslušné orgány posúdia rôznorodosť zdrojov financovania. Pri posúdení sa má zvážiť, či je financovanie zabezpečené alebo nezabezpečené, napríklad využívanie zmlúv o repo transakciách, trhov s pôžičkami cenných papierov, emisie dlhodobých dlhov na verejných a súkromných trhoch, rôznych nástrojov krátkodobého financovania, ako sú bankové úvery, a prípadne rozmanitosť regionálnych trhov.
345. Príslušné orgány posúdia, či potenciálne nedostatky vyplývajúce z profilu financovania investičnej spoločnosti, ako napríklad nesúlad prílevu a odlevu v trhových činnostiach, ktorý prekračuje prijateľné hranice, alebo nadmerné koncentrácie zdrojov financovania, môžu viesť k riziku likvidity. Príslušné orgány posúdia úroveň závislosti investičnej spoločnosti od
konkrétnych zdrojov financovania na základe investičných služieb, povahy a poskytovateľa finančných prostriedkov.
346. Príslušné orgány majú zvážiť faktory, ktoré môžu znižovať stabilitu financovania vo vzťahu k druhu a vlastnostiam aktív aj záväzkov.
347. Príslušné orgány majú vyhodnotiť riziko pre udržateľnosť profilu financovania vyplývajúce z koncentrácií v zdrojoch financovania. Majú zohľadniť, či sú protistrany investičnej spoločnosti samostatné alebo prepojené, a iné riziko koncentrácie, ktoré môže v budúcnosti ovplyvniť prístup investičnej spoločnosti k financovaniu. Posúdenie má zahŕňať spoľahlivosť stratégií investičnej firmy, pokiaľ ide o alternatívne financovanie, a ich primeranosť na ochranu spoločnosti.
8.3 Posudzovanie riadenia rizika likvidity
348. Príslušné orgány posúdia rámec riadenia rizika likvidity investičnej spoločnosti. V prípade menších a menej zložitých investičných spoločností sa toto posudzovanie zjednoduší, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu orgánu, ako aj investičnej spoločnosti.
Organizačný rámec, politiky a postupy
349. Príslušné orgány posúdia, či má investičná spoločnosť účinný rámec riadenia rizika likvidity, ktorý jej umožňuje zistiť, ako je vystavená riziku likvidity. Príslušné orgány posúdia, či investičná spoločnosť zaviedla spoľahlivé systémy riadenia a kontroly rizika likvidity, ktoré jej umožňujú monitorovať účinnosť svojej likvidity, úroveň rizika likvidity a dodržiavanie súladu s ustanovenými politikami a postupmi.
350. Rámec má byť primeraný veľkosti, štruktúre a vnútornej organizácii investičnej spoločnosti a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností, ako aj jej riziku pre klientov, riziku pre trh a riziku pre investičnú spoločnosť. V prípade investičných spoločností, ktoré neobchodujú na vlastný účet, nemusí byť potrebné oddeliť rámec riadenia rizika likvidity od ostatných politík a postupov súvisiacich s rizikom.
351. Príslušné orgány posúdia, či rámec riadenia rizík investičnej spoločnosti zohľadňuje spôsob, akým je investičná spoločnosť schopná identifikovať nedostatok likvidných aktív pred tým, ako nastanú stresové podmienky.
352. Príslušné orgány posúdia, či sa stratégie investičnej spoločnosti zameriavajú na zabezpečenie jej schopnosti pokračovať v činnosti a vyhľadávať nové obchodné príležitosti vo všetkých trhových prostrediach počas dlhšieho obdobia bez okamžitej likvidácie aktív alebo získavania dodatočného financovania.
353. Pri posudzovaní rámca, politík a postupov riadenia rizika likvidity majú príslušné orgány zohľadniť všetky tieto kritériá:
a. či riadiaci orgán schvaľuje politiky riadenia rizika likvidity a financovania
a diskutuje o nich a pravidelne ich podrobuje preskúmaniu;
b. či vrcholový manažment zodpovedá za vypracovanie a vykonávanie politík
a postupov riadenia rizika likvidity;
c. či vrcholový manažment zabezpečuje vykonávanie a aktívne monitorovanie rozhodnutí riadiaceho orgánu;
d. či je rámec riadenia rizík likvidity vnútorne súvislý a či zabezpečuje, že v prípade potreby bude postup ILAAP komplexný a riadne začlenený do širšieho procesu riadenia rizík investičnej spoločnosti, a
e. či sú politiky a postupy riadne vymedzené, formálne potvrdené a či sa účinne oznamujú v celej investičnej spoločnosti.
354. Príslušné orgány posúdia, či má investičná spoločnosť vhodný organizačný rámec pre funkcie riadenia, merania a kontroly rizika likvidity. Príslušné orgány zohľadnia všetky tieto kritériá:
a. či sú systémy a procesy kontroly a monitorovania rizika likvidity kontrolované nezávislými funkciami kontroly a
b. či funkcie riadenia, merania a kontroly rizík zahŕňajú riziko likvidity v investičnej spoločnosti, a najmä všetky oblasti, v ktorých je možné podstúpiť, zmierňovať alebo monitorovať riziko likvidity.
Rámec vnútornej kontroly rizika likvidity
355. Príslušné orgány majú posúdiť, či má investičná spoločnosť pevný a komplexný kontrolný rámec a spoľahlivé záruky na zmiernenie alebo obmedzenie svojho rizika likvidity. Rámec pre kontrolu likvidity a ochranné mechanizmy môžu byť oddelené od kontrolných rámcov alebo mechanizmov pre iné riziká. Pri posudzovaní takýchto rámcov a mechanizmov majú príslušné orgány zohľadniť všetky tieto kritériá:
a. či je rámec pre limity a kontrolu primeraný zložitosti, veľkosti a obchodnému modelu investičnej spoločnosti a odráža rozličné významné činitele rizika likvidity, ako sú nesúlady splatností, nesúlady mien, transakcie s derivátmi, podsúvahové položky a riziko vnútrodennej likvidity;
b. či investičná spoločnosť zaviedla primeraný systém limitov a monitorovací systém, ktoré sú v súlade s jej ochotou podstupovať riziko likvidity;
c. či príslušné orgány alebo kontrolná funkcia investičnej spoločnosti pravidelne prehodnocujú rizikové limity a či sú tieto limity jasne oznámené v rámci spoločnosti;
d. či existujú jasné a transparentné postupy týkajúce sa spôsobu, akým sa monitoruje súlad s jednotlivými limitmi rizika likvidity a ako sa rieši porušenie týchto limitov (vrátane prehľadných postupov eskalácie a oznamovania), a
e. či rámec pre limity a kontroly pomáha investičnej spoločnosti zabezpečiť dostupnosť dostatočných likvidných aktív.
8.4 Zhrnutie zistení a bodovanie
356. Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k riziku likvidity v investičnej spoločnosti. Toto stanovisko sa má zohľadniť v zhrnutí zistení s bodovaním založeným na kritériách uvedených v tabuľke 10.
Tabuľka 10 Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri bodovaní rizika likvidity
Skóre rizika | Stanovisko orgánov dohľadu | Kritériá súvisiace s inherentným rizikom | Kritériá týkajúce sa náležitého riadenia a kontrol |
1 | Vzhľadom na úroveň rizika likvidity a riadenie a kontrolné mechanizmy existuje nízke riziko významného prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | • Riziko nie je významné/je veľmi nízke. • Veľkosť a zloženie likvidného aktíva sú dostatočné a primerané. • Úroveň ďalších faktorov rizika likvidity (vrátane rizika straty dobrej povesti, neschopnosti vykonať prevod vnútroskupinovej likvidity) nie je závažná/je veľmi nízka. • Neexistuje významné riziko/existuje len veľmi nízke riziko vyplývajúce z profilu financovania investičnej spoločnosti alebo jeho stability. • Ostatné faktory rizika likvidity (vrátane rizika poškodenia dobrej povesti) nie sú významné/sú veľmi nízke. | • Medzi rámcom riadenia rizika likvidity investičnej spoločnosti a jej celkovou stratégiou a ochotou podstupovať riziká je súlad. • Systémy riadenia a kontroly rizika likvidity sú primerané a v súlade so stratégiou investičnej spoločnosti pre riadenie rizika a jej ochotou podstupovať riziko. |
• Nesúlady (medzi lehotami | |||
splatnosti, menami) predstavujú nízke až | |||
stredné riziko. | |||
• Riziko vyplývajúce z veľkosti a | |||
Vzhľadom na úroveň | zloženia rezervnej likvidity je nízke až | ||
rizika likvidity a riadenie a kontrolné | stredné. • Úroveň ďalších faktorov rizika | ||
2 | mechanizmy existuje stredne nízke riziko | likvidity (vrátane rizika straty dobrej povesti, neschopnosti vykonať prevod | |
významného | vnútroskupinovej likvidity) je nízka až | ||
prudenciálneho vplyvu na investičnú spoločnosť. | stredná. • Riziko vyplývajúce z profilu financovania investičnej spoločnosti a jeho stability je nízke až stredné. • Ostatné faktory rizika likvidity | ||
(vrátane rizika straty dobrej povesti) sú | |||
nízke až stredné. | |||
• Nesúlady (vrátane nesúladov medzi | |||
lehotami splatnosti, menami) | |||
predstavujú stredné až vysoké riziko. • Riziko vyplývajúce z veľkosti a | |||
Vzhľadom na úroveň | zloženia likvidných aktív je stredné až | ||
rizika likvidity | vysoké. | ||
a riadenie a kontrolné | • Úroveň ďalších faktorov rizika | ||
3 | mechanizmy existuje stredne vysoké riziko | likvidity (vrátane rizika straty dobrej povesti, neschopnosti vykonať prevod | |
významného | vnútroskupinovej likvidity) je stredná až | ||
prudenciálneho | vysoká. | ||
vplyvu na investičnú | • Riziko vyplývajúce z profilu | ||
spoločnosť. | financovania investičnej spoločnosti a | ||
jeho stability je stredné až vysoké. • Ostatné faktory rizika likvidity | |||
(vrátane rizika straty dobrej povesti) sú | |||
stredné až vysoké. | |||
Vzhľadom na úroveň | • Nesúlady (vrátane nesúladov medzi lehotami splatnosti, menami) predstavujú vysoké riziko. • Riziko vyplývajúce z veľkosti a zloženia likvidných aktív je vysoké. • Úroveň ďalších faktorov rizika likvidity (vrátane rizika straty dobrej povesti, neschopnosti vykonať prevod vnútroskupinovej likvidity) je vysoká. | ||
rizika likvidity | |||
a riadenie | |||
a kontrolné | |||
4 | mechanizmy existuje | ||
vysoké riziko | |||
významného | |||
prudenciálneho | |||
vplyvu na investičnú | |||
spoločnosť. |