OBSAH
Mi n i s t e r s t v o h o s p o d á r s t v a SR
Ročník III Bratislava Čiastka 2/1998
OBSAH
II. Vnútorné predpisy III. Stanoviská, správy a informácie
Program podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike IV.
Zásady Ministerstva hospodárstva SR, ktorými sa určuje postup a podmienky pre posudzovanie návrhov
a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny.
Program rozvoja automobilového priemyslu v SR.
Výročná správa o činnosti a hospodárení Inovačného fondu n. f. za rok 1997.
Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.
Informácia o priebehu a záveroch ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie a oslavách 50. výročia GATT v dňoch 18. - 20. mája 1998 v Ženeve.
Informácia o pristúpení
Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode / CEFTA/.
Oficiálna účasť SR na veľtrhu Amitec´98, Lipsko.
Informácia o Medzinárodnom veľtrhu Hannover Messe 98 – Hannover – 20. – 25.4.1998.
Tretí výjazd obchodných radcov akreditovaných pre Slovenskú republiku v Prešovskom kraji.
Štatút Slovenskej lesníckej a drevárskej rady.
Adresár obchodno-ekonomických oddelení ZÚ SR.
CONTENS
II. Internal Rules
Slovak Tourism Development programme.
Principles of the Ministry of Economy for Method and Conditions for the Proposal Evaluation and the Operation of Co- generation Heat and Power Plants.
The programme of advance of the automobile industry in the Slovak republic.
III.Statements, News, Reports and Information
Annual Rerport on Activity and Economy of the Innovation Fund n. f. Covering the Year 1997.
Free Trade Agreement between the Slovak Republic and the Republic of Turkey.
Information about the Course and the Conclusions of the Ministerial Conference of the World Trade Organization and GATT`s 50th Anniversary Celebration held on May 18 - 20, 1998 in Geneva.
The Official Participation of the Slovak republic in the Amitec 98 Fair, Leipzig.
The Information on the "Hannover Messe 98" international Fair, Hannover
Held on april 20th to 25th, 1998.
Third Meeting of Commercial Counsellors in Change of Slovakia in Prešov Region.
Statute of the Slovak Forest and Wood Council.
The List of Addresses of Commercial and Economic Departments of the Slovak Embassies.
* Adresa MH SR v sieti INTERNET - xxx.xxxxxxx.xxx.xx - prezentácia elektronickej verzie Vestníka MH SR
** Vestník MH SR vychádza aj v klasickej písomnej verzii
•••••
* ME SR address on the INTERNET network - xxx.xxxxxxx.xxx.xx - electronic version of "Vestnik MH SR"
** Bulletin of ME SR is published also into classical version
II. VNÚTORNÉ PREDPISY
Program podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike IV.
V záujme skvalitnenia služieb cestovného ruchu vyhlasuje Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, štátnym peňažným ústavom (ďalej SZRB), Program podpory rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike IV.
A) Predmet a účel podpory
Predmetom podpory je prostredníctvom poskytovania nenávratných finančných príspevkov prispieť k podpore a rozvoju projektov v odvetví cestovného ruchu. Účelom podpory je usmerňovanie podnikateľských aktivít v tomto odvetví s cieľom zvýšiť rozsah, kvalitu a zlepšiť štruktúru ponuky voľného cestovného ruchu v SR.
B) Príjemca podpory
Príjemcami podpory sú malí a strední podnikatelia - fyzické alebo právnické osoby podnikajúce v odvetví cestovného ruchu v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenského zákona v znení neskorších predpisov registrované na území SR a zamestnávajúce najviac 500 zamestnancov, ktorých
majetková účasť štátu je maximálne 49 % (netýka sa projektov v zmysle bodu D 3).
Okrem bodu D 3 sa podpora nevzťahuje na obec (v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Žiadateľom o podporu môže byť obchodná spoločnosť, v ktorej má obec majetkovú účasť.
C) Forma a rozsah podpory
Podpora sa realizuje formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku na úroky z úverov účelovo použitých podľa zamerania programu (bod D) a to v rozsahu do:
* 70 % zo základných úrokov vzniknutých počas celej doby trvania úverového vzťahu, avšak maximálne 3 mil. Sk, v prípade projektu v zmysle bodu D 3 maximálne 4 mil. Sk.
* 80 % zo základných úrokov vzniknutých počas celej doby
trvania úverového vzťahu, avšak maximálne 4 mil. Sk v prípade projektu v zmysle bodu D 6 a bodu D 7.
D) Podmienky poskytnutia podpory
Podpora je určená pre podnikateľské subjekty, ktoré výrazne prispejú k zlepšeniu ponuky služieb voľného cestovného ruchu v SR realizáciou projektov s nasledovným zameraním:
1. výstavba a základné vybavenie nových ubytovacích zariadení a stravovacích zariadení
zaradených do kategórií, tried a skupín (v zmysle kategorizácie stanovenej platnými predpismi),
2. rekonštrukcia a modernizácia ubytovacích a stravovacích zariadení zaradených do kategórií, tried a skupín, ktorých výsledkom bude zvýšenie štandardu doteraz poskytovaných služieb,
3. rekonštrukcia a základné vybavenie nehnuteľností zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR s následným využitím pre ubytovacie a stravovacie služby zaradené do kategórií, tried a skupín, resp. s využitím pre doplnkové služby cestovného ruchu,
4. zriadenie doplnkových služieb v strediskách cestovného ruchu bezprostredne naväzujúcich na ubytovacie, príp. stravovacie zariadenia za účelom skvalitnenia a zatraktívnenia prostredia (športovo-rekreačné a kultúrno-spoločenské zariadenia, požičovne, úschovne, zariadenia drobnej drevenej architektúry - kryté sedenia, kanadské stoly a lavice, bazény, sauny, soláriá, fitnesscentrá, vodné vleky, tobogány, golfové, volejbalové, squaschové a tenisové ihriská, letné kiná, a pod.) a štruktúry poskytovaných služieb (napr.mikrobusy zakúpené prevádzkovateľmi ubytovania na zabezpečenie dopravy pre ubytovaných hostí),
5. dobudovanie parkovísk, príjazdových komunikácií, sociálnych zariadení a infraštruktúry pri vlastných ubytovacích a stravovacích zariadeniach, výstavba ekologických stavieb nevyhnutných pre prevádzku zariadení cestovného ruchu,
6. výstavba a modernizácia osobných horských dopravných zariadení, nákup mechanizmov na úpravu zjazdových a bežeckých lyžiarskych tratí, zariadení na prevádzkovanie atraktívnych druhov dopravy, napr. historického alebo ekologického charakteru,
7. výstavba resp. dostavba zariadení na mechanické zasnežovanie lyžiarskych svahov po splnení nasledovných podmienok:
a) minimálna nadmorská výška najnižšie položeného zasnežovaného miesta lyžiarskeho svahu musí byť 500 m n.m.,
b) minimálny prepravný výkon lanoviek a vlekov slúžiacich pre zasnežovaný svah musí byť
2.000 osôb/hod.,
c) minimálna mechanicky zasnežovaná plocha musí byť
25.000 m2 (cca 500 x 50 m),
d) minimálny počet snehových diel musí byť 2 ks,
e) dostatočný elektrický príkon a zdroj vody pre zasnežovanie,
f) ubytovacia kapacita priamo v lokalite, ale aj v okolí, svojim množstvom a kvalitou musí predstavovať predpoklad vyťaženia služieb účastníkmi cestovného ruchu.
Pri podpore projektu sa môže zohľadniť súčasne aj časť investícií hradených z úveru (avšak najviac 40% z úveru) pre zriadenie doplnkovej vybavenosti lyžiarskeho svahu (vozidlá na úpravu zjazdovky, osvetlenie zjazdovky, servis pre opravy lyžiarskeho výstroja, úschovňa, sociálne zariadenia a šatne pre verejnosť a pod.).
V prípade, že projekt mechanického zasnežovania nespĺňa všetky podmienky bodu D 7, môže mu byť poskytnutý finančný príspevok do výšky 70 %, resp. do 3 mil. Sk.
Podporu nie je možné poskytnúť na :
a) úhradu prevádzkových nákladov,
b) kúpu nehnuteľností,
c) kúpu osobných automobilov alebo autobusov,
d) projekty zamerané len na vybudovanie, resp. rekonštrukciu odbytových stredísk verejného stravovania s prevažne zábavnou funkciou (napr. varieté, nočný bar, kasíno, herňa, nákup
hudobných a hracích automatov a pod.) a kategórie bufet,
e) projekty zamerané na vybudovanie, resp. rekonštrukciu ubytovania v súkromí okrem projektov zameraných na agroturistiku (agroturistikou sa rozumie poskytovanie služieb cestovného ruchu vo vidieckom prostredí popri poľnohospodárskej výrobe),
f) projekty zamerané na erotické služby,
g) zariadenia využívané predovšetkým miestnou klientelou,
h) investície, ktoré nesúvisia priamo s podnikateľským zámerom v cestovnom ruchu a úvery, ktorých účelovosť žiadateľ vierohodne nepreukáže
E) Podmienky účasti na programe
1. Realizácia projektov nesmie byť dlhšia ako 24 mesiacov, v prípade projektov v zmysle bodu D 3 maximálne 36 mesiacov (realizáciou projektu sa rozumie obdobie od prvého čerpania podporovaného úveru do sprevádzkovania zariadenia).
2. Žiadateľom o príspevok môže byť iba podnikateľ, ktorého úverový vzťah trvá v čase podania žiadosti a úver je v lehote splatnosti a nie je v omeškaní so splátkami úveru a úrokov.
3. Žiadateľ musí zariadenie prevádzkovať v súlade s predloženým projektom minimálne 36 mesiacov po vyplatení finančného príspevku
F) Postup pri podaní žiadosti
1. Formuláre žiadostí o finančný príspevok sú k dispozícii
v centrále a v regionálnych zastúpeniach SZRB a v pobočkách peňažných ústavov. Žiadateľ je povinný vyplniť žiadosť vo všetkých bodoch presne a úplne s výnimkou tých bodov, ktoré vypĺňa poskytovateľ úveru. Podpísaním žiadosti žiadateľ akceptuje podmienky tohto programu a súčasne potvrdzuje správnosť a úplnosť uvedených údajov.
2. Vyplnenú a poskytovateľom úveru potvrdenú žiadosť spolu s požadovanými podkladmi zašle žiadateľ SZRB.
3. SZRB po kompletizácii a posúdení žiadosti túto postúpi na rozhodnutie Komisii pre cestovný ruch.
G) Rozhodnutie o priznaní finančného príspevku
O priznaní a výške nenávratného finančného príspevku rozhoduje Komisia pre cestovný ruch zložená zo zástupcov Ministerstva hospodárstva SR a Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky.
O rozhodnutí Komisie pre cestovný ruch informuje SZRB písomne žiadateľa. V prípade kladného rozhodnutia vystaví SZRB Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na úroky (ďalej Zmluva), v prípade záporného rozhodnutia oznámi jeho dôvod.
H) Vyplatenie finančného príspevku
Podmienkou vyplatenia finančného príspevku je sprevádzkovanie predmetného zariadenia, uskutočnenie kontroly zástupcami SZRB a splnenie podmienok stanovených v Zmluve. Finančný príspevok SZRB jednorazovo poukáže na bežný účet žiadateľa. Pri podpore projektu v zmysle bodu D 7, po preukázaní účelného preinvestovania minimálne 60 % úverových prostriedkov,
môže byť poukázaná časť finančného príspevku vo forme zálohy vo výške 50 % prisľúbeného
príspevku.
Finančný príspevok je možné použiť na úhradu úrokov, istiny predmetného úveru alebo na ďalšie skvalitnenie služieb.
V Zmluve si SZRB vyhradzuje právo v odôvodnených prípadoch finančný príspevok krátiť alebo zrušiť, v prípade už vyplatenej sumy požadovať jej vrátenie.
I) Záverečné ustanovenia
1. Na poskytnutie finančného príspevku nie je právny nárok.
2. SZRB a MH SR sú oprávnení požadovať od príjemcu finančného príspevku informácie súvisiace s podporovanou akciou, majú možnosť nahliadnuť prostredníctvom poverených osôb do účtovných výkazov, dokladov, ako aj vykonať kontrolu
realizácie podporovaného zámeru.
3. Tento program nadobúda účinnosť 1.7.1998. K tomuto dátumu končí platnosť Programu podpory rozvoja cestovného ruchu v SR III. vyhláseného 1.1.1996.
Kontakt :
Slovenská záručná a rozvojová banka štátny peňažný ústav
Štefánikova 27
X.X.XXX 154
814 99 Bratislava tel. : 07/0000 000 0000 000
0000 000
fax: 07/399 912
Regionálne zastúpenia SZRB : 974 01 Banská Bystrica
Kuzmányho 16
P.O.B. 117,
tel.: 088/723 773 fax : 088/723 772
040 01 Košice
Xxxxxxx 00
tel.: 095/00 00 000
fax : 095/00 00 000
949 01 Nitra
Štefánikova 13
080 01 Prešov
Xxxxxxxxx 00
tel.: 091/721 041 fax : 091/721 042
979 01 Rimavská Xxxxxx
ul. SNP 21
tel.: 0866/24 565
fax.: 0866/24 173
010 01 Žilina
Národná 12
tel.: 089/622 052 fax : 089/624 248
Vypracoval: Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxxxxx Scválil: Xxx. Xxxx Xxxxxxxxxx v. r. generálna riaditeľka sekcie cestovného ruchu
a vnútorného obchodu
Zásady Ministerstva hospodárstva SR, ktorými sa určuje postup a podmienky pre posudzovanie návrhov a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny.
Predkladacia správa
Predkladané ”Zásady” boli vypracované za účelom usmernenia inšpektorov Slovenskej energetickej inšpekcie pri posudzovaní návrhov a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny.
Združená výroba tepla a elektriny (v praxi často označovaná ako kogeneračná výroba) je energeticky vysoko efektívny spôsob premeny energie v palive na výrobu tepla a elektriny v energetických zariadeniach s použitím parných, alebo plynových turbín resp. ich kombináciou, ako aj s použitím stacionárnych spaľovacích motorov na spaľovanie plynného alebo kvapalného paliva.
Vysoké využitie energetického potenciálu primárneho paliva pri združenej výrobe tepla a elektriny pozitívne ovplyvní (zníži) negatívne dopady na životné prostredie z energetických výrobní.
Maximálne využívanie združenej výroby tepla a elektriny tam, kde sú k tomu vytvorené technicko-ekonomické podmienky je i v súlade s Energetickou koncepciou pre Slovenskú republiku do r. 2005.
V predkladaných ”Zásadách” je navrhnuté kritérium pre posudzovanie energetickej efektívnosti, ktoré je vyjadrením využitia potenciálu primárneho paliva pri združenej výrobe. Predkladané ”Zásady” boli prerokované s pracovníkmi Výskumného ústavu energetického, Slovenských elektrární a.s. a Slovenskej energetickej inšpekcie.
Zásady
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorými sa určuje postup a podmienky pre posudzovanie návrhov a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla
a elektriny.
Článok 1 Všeobecné ustanovenia
Ministerstvo hospodárstva SR, ako ústredný orgán štátnej správy pre energetiku a teplárenstvo podľa § 3 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov, vydáva na usmernenej činnosti Slovenskej energetickej inšpekcie pri posudzovaní návrhov a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny tieto zásady.
Článok 2 Základné pojmy
2.1 Združená výroba tepla a elektriny je technologický proces pri ktorom sa na tom istom energetickom zariadení uskutočňuje súčasne výroba tepla a elektriny a tieto sa súčasne i využívajú.
2.2 Normatívna (referenčná) účinnosť pre dodávku tepla, je účinnosť, ktorá je určená Slovenskou energetickou inšpekciou na základe praktických poznatkov a v závislosti od použitého paliva a pre tieto zásady sú navrhnuté nasledovné hodnoty:
vykurovací olej ηn = 88%
zemný plyn ηn = 89%
Článok 3
Požiadavky a kritérium energetickej efektívnosti na zariadenie so združenou výrobou tepla a elektriny.
3.1 Požiadavky na zariadenie so združenou výrobou tepla a elektriny sú splnené ak je zariadenie vybavené určenými meradlami v zmysle zákona č. 505/1990 Zb. tak, aby bolo zabezpečené meranie vstupujúcich a vystupujúcich energetických médií za účelom vyhodnocovania efektívnosti výroby energie
a ak prevádzkovateľ zariadenia vedie evidenciu údajov o spotrebe palív, vyrobeného (dodaného) množstva tepla a elektriny.
3.2 Kritérium energetickej efektívnosti združenej výroby tepla a elektriny je splnené ak je splnená podmienka
Qd
Qp
ηn
< a (GJ/MWh)
E
pričom a = 6
Qp | - teplo v palive vstupujúce do zariadenia | (GJ/r) | |
Qd | - teplo dodané (využité) zo zariadenia | (GJ/r) | |
E | - elektrina dodaná zo zariadenia | (MWh/r) | |
ηn | - normatívna (referenčná) účinnosť | (%) |
Článok 4
Evidencia zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny
Slovenská energetická inšpekcia v rámci svojich aktivít získava prehľad a údaje o súčasných resp. potenciálnych prevádzkovateľoch zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny a každoročne do 15. apríla predloží na Ministerstvo hospodárstva SR informáciu o hospodárnosti prevádzky zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny vrátane prehľadu
o pripravovaných nových projektoch zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny.
Článok 5 Záverečné ustanovenie
5.1 Tieto ”Zásady” sú určené pre usmernenie činnosti inšpektorov Slovenskej energetickej inšpekcie pri posudzovaní návrhov a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny.
5.2 Tieto ”Zásady” sú inšpektori Slovenskej energetickej inšpekcie povinní uplatňovať pri posudzovaní návrhov a prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny od 15. apríla 1998.
Vypracoval: Xxx. Xxxxxxxxx Xxxx Xxx Xxxx, v. r. generálny riaditeľ sekcie
základných odvetví
PROGRAM ROZVOJA AUTOMOBILOVÉHO PRIEMYSLU SR
Automobilový priemysel je všeobecne považovaný za symbol vyspelosti štátu a hnaciu silu rastu HDP, exportu a zamestnanosti. Je charakterizovaný zvýšenou úrovňou kvality produkcie a inovácií aplikáciou vysokých technológií a metód organizácie práce, ekonomickou efektívnosťou a rozvinutými medzinárodnými kooperáciami.
Priame vonkajšie podmienky vyjadrené prognózami dlhodobého rastu odbytu automobilov vo východnej Európe a stratégia svetových výrobcov investovať v tejto zóne, v kombinácií s komparatívnymi výhodami SR (kvalita pracovných zdrojov, technologické know-how, voľné výrobné kapacity a iné) vytvárajú príležitosti pre dynamický rozvoj
slovenského automobilového priemyslu. Potvrdzujú to naštartované projekty a ich realizácie.
Multiodvetvový charakter automobilovej výroby, (strojárstvo, elektrotechnika, hutníctvo, gumárenstvo a iné odvetvia) početnosť subjektov pôsobiacich v sektore a najmä konkurenčné požiadavky vyžadujú jednotnú stratégiu rozvoja, systémové prepojenie aktivít a združovanie zdrojov (príloha č. 1)
V súlade s prijatou priemyselnou politikou SR preto vláda SR schvaľuje "Program rozvoja automobilového priemyslu".
1. CIELE PROGRAMU
Program synergicky integruje tieto skupiny strategických cieľov:
1. Zabezpečenie dlhodobých potrieb národného hospodárstva SR v oblasti automobilovej techniky (osobné, nákladné a úžitkové automobily, autobusy) pri proexportnej obchodnej bilancii sektoru.
Špecifikácia cieľov:
▪ dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie sektoru do roku 1999 a postupný nárast proexportnej bilancie vo výške cca 50 mld. Sk ročne do roku 2010
▪ zvýšenie stupňa vybavenosti obyvateľstva a podnikateľskej sféry automobilovou technikou minimálne o 5% ročne
▪ obnovou automobilového parku zvýšenie úrovne bezpečnosti, ekonomiky a ekologických parametrov cestnej dopravy na úroveň Európskej únie
2. Rast automobilovej produkcie a štrukturálne zmeny najmä v odvetviach strojárstva, elektrotechniky, hutníctva, gumárenskej a plastikárskej výroby.
Špecifikácia cieľov:
▪ celkový rast produkcie automobilového priemyslu SR ročne o 20% v období do roku 2000, 15% do roku 2005 a 12% do roku 2010. Dosiahnutie celkovej produkcie v roku 2010 vo výške 160 až 200 mld. Sk
▪ vytvorenie cca 15 tisíc nových pracovných miest
▪ realizácia nových investícií v objeme cca 60-80 mld. Sk do roku 2010
Program má dopady na zmenu parametrov produkcie v stupni finalizácie, miery pridanej hodnoty a sofistikácie.
Program má dopady na reinžiniering podnikateľských procesov v 8 odvetviach, 50 stredných a približne 200-300 malých priemyselných podnikoch SR.
3. Dynamizácia integrácie do globálnej svetovej ekonomiky
Program má za cieľ podporiť integráciu vybraných slovenských podnikov do globálnej svetovej ekonomiky, vstupy zahraničného kapitálu a transferu technológií.
▪ zabezpečenie vstupu strategických zahraničných investorov v objeme cca 50 - 65 mld. Sk investícií do roku 2010
▪ vytvorenie medzinárodných výrobných a výskumných aliancií pre konkurenčnú činnosť na svetových trhoch
▪ Dosiahnutie medzinárodných štandardov v kvalite, produktivite, inováciách a výrobnej kultúre
2. PRODUKČNÁ ŠTRUKTÚRA PROGRAMU
Jadro programu predstavujú projekty rastu produkcie členené podľa výrobkových skupín a služieb. Sú formulované na základe rozbehnutých aktivít podnikateľských subjektov a zohľadňujú odbytové a výrobné príležitosti a predpoklady schopnosti konkurovať.
1. Výroba osobných automobilov vo VW Bratislava s.r.o.
Trojnásobný nárast výroby v roku 1998 (výroba 120 tis. kusov) v zrovnaní s rokom 1997 a postupný rozvoj na úroveň cca 240 tis. automobilov do roku 2010.
2. Výroba osobných automobilov ďalšieho renomovaného svetového výrobcu automobilov v SR. Objem výroby cca 100-150 tis. osobných automobilov do roku 2010.
3. Výroba nákladných automobilov Výroba nového stredného nákladného automobilu po roku 2000 postupne na cieľovú produkciu v objeme 2-3 tis. kusov ročne.
4. Výroba malého úžitkového vozidla v spolupráci so zahraničným partnerom po roku 2000 v objeme cca 2 tis. kusov ročne.
5. Výroba autobusov pre obnovu autobusového parku SR v objemoch 500-800 kusov ročne po roku 2000.
6. Výroba automobilových súčiastok, komponentov, agregátov, príslušenstva a doplnkov.
Zvýšenie výroby (na 4 - násobok oproti roku 1997) do roku 2010 na objem cca 50 - 70 mld. ročne dodávkami do medzinárodných sietí významných svetových výrobcov automobilov (VW, Daewoo, Fiat, GM, Renault a japonské spoločnosti).
Hlavné smery rozvoja výroby komponentov
▪ prevodovky, nápravy, motory, spojky, brzdové mechanizmy a ich dielce Podiel produkcie 25%, 2,5 násobný rast
▪ karosárske plechy, výlisky a zostavy Podiel produkcie 20%, 5 násobný rast
▪ hliníkové odliatky a komponenty Podiel produkcie 10%, 10 násobný rast
▪ pneumatiky, gumárenské a plastikárske výrobky Podiel produkcie 20%, 3,5 násobný rast
▪ Elektrovýzbroj automobilov Podiel produkcie 10%, 8 násobný rast
▪ Materiály, komponenty a výrobky sklárskej, textilnej, chemickej a inej výroby, automobilové doplnky
Podiel produkcie 15%, 5 násobný rast
7. Výrobná technika pre automobilový priemysel
Cieľom je kryť potrebu technologických investícií pre automobilový priemysel SR v rozsahu 15-20% slovenskou produkciou a zvýšiť export najmä do novo vybudovaných automobilových podnikov vo východnej Európe.
Objem produkcie v roku 2010 - cca 20 mld. Sk.
Hlavné smery rozvoja
▪ náradie na plošné tvárnenie a formy na spracovanie hliníka, plastov a gumy, podiel produkcie 20 %
▪ stroje a linky pre technológie tvárnenia, tlakového liatia, obrábania, zvárania, merania, robotizácie a montáže, podiel produkcie 55 %
▪ logistické zariadenia pre skladovanie, manipuláciu a dopravu materiálov a výrobkov, podiel produkcie 25 %
8. Rozvoj kapacít vývojových, inžiniersko-projekčných, dodávateľských a obchodných služieb pre komplexnú modernizáciu a výstavbu nových kapacít strojárskych, gumárenských, plastikárskych, elektrotechnických a vybraných metalurgických technológií.
Cieľom je zabezpečiť zdrojmi SR 80 % potrieb sektoru v službách a vytvoriť podmienky pre ich export.
Objem produkcie služieb v roku 2010 – približne 5 mld. Sk
9. Systémová recyklácia produktov automobilového priemyslu po ukončení ich životnosti. Cieľom je vybudovanie kapacít na likvidáciu vyradených automobilov v objeme 50 až 80 tis. kusov ročne po roku 2000.
3. PROGRAM PODPORNÝCH PROJEKTOV
Program obsahuje prierezové podporné projekty vytvárajúce prorastové prostredie automobilovej výroby.
1. Vytvorenie podporných finančných fondov
Špeciálne zložky fondov pre podporu exportu, zamestnanosti, reštrukturalizácie, regionálneho rozvoja a iných. Účelové fondy podnikateľských združení.
2. Vonkajšie prorastové podnikateľské prostredie
Legislatívne opatrenia na podporu vstupu zahraničných strategických investorov, daňové, colné a iné opatrenia.
3. Medzinárodná spolupráca
Koordinácia vytvárania medzinárodných väzieb zameraných na vyhľadávanie kooperačných príležitostí, získavanie zahraničných investorov, organizovanie strategických partnerstiev vo výrobe, predaji a výskume. Spoločná politika zahraničných aktivít podnikateľských subjektov.
4. Výskum a vývoj pre automobilovú výrobu.
Usmerňovanie a podpora cieľovo orientovaného výskumu a vývoja pracovísk univerzít, akadémie vied a podnikateľskej sféry. Orientácia výskumu na vysoké technológie hromadnej výroby, nové materiály, výrobkové inovácie, skúšobníctvo a reinžiniering podnikateľských procesov. Iniciovanie výskumného centra automobilovej výroby.
5. Rozvoj ľudských zdrojov pre automobilovú výrobu
Iniciovanie a koordinácia špeciálnych vzdelávacích programov učňovských, stredných a vysokých škôl. Podpora rekvalifikačných programov a pracovného tréningu. Systém priestorovej a profesijnej mobility pracovníkov.
6. Integrovaný informačný systém automobilovej výroby
Projekt rozvoja informačných pracovísk a ich prepojenia do systému poskytujúceho komplexné štatistické, marketingové, obchodné a technické informácie.
7. Infraštruktúra pre rozvoj automobilovej výroby
Koordinácia projektov rozvoja dopravných a telekomunikačných sietí, podpora bytovej výstavby v regiónoch s nedostatkom pracovných síl, príprava pozemkov pre výstavbu závodov a vytváranie špeciálnych priemyselných zón.
4. ODBYTOVÉ A FINANČNÉ ZABEZPEČENIE
Odbyt osobných automobilov je uvažované v rozsahu 10 - 25% na tuzemský trh, zbytok produkcie sa bude realizovať v sieti VW a ďalšieho potencionálneho výrobcu.
Odbyt nákladných automobilov sa uvažuje v rozsahu 50 - 60% na tuzemský trh, zbytok v sieti prípadného strategického partnera.
Autobusy budú odbytované z 80% na zásadnú obnovu parku hromadnej dopravy a zbytok mimo
územia SR. Potenciálne trhy sú definované.
Odbyt komponentov už v súčasnosti prekračuje ich ponuku. Napríklad VW požaduje trojnásobné zvýšenie dodávok komponentov. Rokovania s ďalšími svetovými automobilkami ukazujú na potenciál plného zabezpečenia odbytu.
Finančné zabezpečenie programu vyžaduje do roku 2010 investície vo výške 60 – 80 mld. Sk a porovnateľné navŕšenie obratových prostriedkov.
Vzhľadom na súčasnú situáciu charakterizovanú podkapitalizáciou výrobných podnikov a obmedzené možnosti výhodného úverovania slovenskými finančnými inštitúciami je financovanie tohoto programu založené v rozsahu 65 – 85% na zahraničných zdrojoch.
Chýbajúce finančné zdroje budú riešené vytváraním finančných konzorcií podľa pripravenosti jednotlivých projektov.
Vláda SR bude vstupovať do tohoto procesu garanciami na rozhodujúce projekty.
Účinky programu
Priame účinky programu v sektore automobilovej výroby sú v cieľovom roku vyjadrené týmito ukazovateľmi:
▪ zvýšením objemu produkcie približne o 100 mld. Sk
▪ vytvorením 15 tis. nových pracovných miest
▪ proexportnou bilanciou sektoru vo výške 50 mld. Sk
Program má sekundárne účinky aj vo výrobných odboroch s technologickou príbuznosťou a komplementárnou súčiastkovou základňou (traktory, stavebné stroje, mechanizmy a iné) Program významne podporuje sektor služieb (finančné služby, obchod, servis, transfer technológií a iné)
Odhad sekundárnych účinkov programu v cieľovom roku v objeme 20 – 30 mld. Sk
5. RIADENIE PROGRAMU
A. Riadiace orgány
1. Vyhlasovateľ programu: Vláda SR
2. Gestor programu: Ministerstvo hospodárstva SR
3. Koordinátor programu: Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj automobilového priemyslu
4. Poradný orgán: Rada pre rozvoj automobilového priemyslu SR
1. Centrálne organizácie štátnej správy podľa vzťahu k programu, osobitne v oblasti financovania, legislatívy, dopravy, sociálnej sféry, školstva a vedy, obrany.
2. Orgány štátnej správy na krajskej a okresnej úrovni
3. Zainteresované zväzy a združenia, osobitne Združenie automobilového priemyslu, zamestnávateľské zväzy, Agentúra pre priemyselný rozvoj a revitalizáciu, Fond národného majetku, Slovenská obchodná komora a iné.
4. Podnikateľská sféra
Podnikateľské spoločnosti realizujú na základe svojho záujmu jednotlivé projekty individuálne alebo formou konzorcií, aliancií a združení.
Program bude riadený projektovým spôsobom (schéma v prílohe 2).
Vertikálnu líniu riadenia koordinuje splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj automobilovej výroby na Slovensku.
Horizontálnu líniu riadenia sústredenú na vecné projekty programu zabezpečujú vedúce podnikateľské subjekty, konzorcia a združenia. Podporné projekty riadia vybrané organizácie štátnej správy a účelové združenia.
Program bude hodnotený a aktualizovaný na úrovni vlády SR jeden krát ročne.
Časové vymedzenie programu
Vecné projekty programu sú vymedzené časovým horizontom roku 2010.
Podporné projekty sú časovo koncentrované do roku 2000. Ich ukončenie je podmienené vznikom podmienok na úrovni medzinárodných štandardov v sektore automobilovej výroby.
Program nadobúda účinnosť jeho vyhlásením.
Príloha 1
Systémový model programu rozvoja automobilového priemyslu SR
Účinky
Zabezpečenie mobility, exportná bilancia, rast HDP, schopnosť konkurovať, ekonomická efektívnosť
Realizácia
Podniky, štátna správa, zväzy a združenia, konzorciá, systém riadenia programu
Podporné projekty
Financie, prostredie, medzinárodná spolupráca, výskum, vzdelávanie, informácie, Infraštruktúra
Stratégia
Projekty výroby osobných, nákladných, úžitkových automobilov, autobusov, komponentov, výrobnej techniky a inžinierskych služieb
Analýza vnútorných podmienok
Naštartované projekty, voľné kapacity, znalostný a pracovný potenciál, záujem o sektor, komparatívne výhody
Vízia
Analýza vonkajších podmienok
Dlhodobý dopyt v zóne, relokácia výroby svetových výrobcov, zahraničné investície, svetová globalizácia
Automobilová výroba ako významný faktor priemyselného rozvoja SR. Pilotný sektor reštrukturalizácie a integrácie do svetovej ekonomiky.
Príloha 2
Koordinátor programu
Splnomocnenec vlády SR
Riadenie programu
Gestor programu
Ministerstvo hospodárstva SR
Vyhlasovateľ programu
Vláda SR
Poradný orgán
Rada pre rozvoj AV
Sústava projektov
Podporné projekty
Vecné projekty
Podnikateľské subjekty, združenia, konzorciá a aliancie
Osobné automobily Nákladné automobily Ľahké úžitkové automobily Autobusy
Komponenty Výrobná technika Služby Recyklácia
Realizátori
Štátna správa, profesné združenia, podnikateľské subjekty
Finančné fondy Prorastové prostredie Medzinárodná spolupráca Výskum
Vzdelávanie Informačný systém Podporná infraštruktúra
III. STANOVISKÁ, SPRÁVY A INFORMÁCIE
Výročná správa o činnosti a hospodárení Inovačného fondu n.f. za rok 1997
Výročná správa o činnosti a hospodárení Inovačného fondu n.f. za rok 1997 je vypracovaná v zmysle bodov 6 a 7 Štatútu fondu.
1. Zhodnotenie činnosti fondu
Inovačný fond n.f. bol zaregistrovaný Krajským úradom v Bratislave dňa 28. augusta 1997 pod č. OVVS-501/49/97-NF. Zriaďovateľom fondu je Ministerstvo hospodárstva SR. Sídlo fondu je na Xxxxxxxx xxxxx x. 19, 827 15 Bratislava.
Účelom fondu je podporovať trvalý rozvoj duchovných hodnôt v oblasti vedy, výskumu a vývoja a tým urýchliť inovačný rozvoj v SR.
Osobitnú pozornosť bude fond venovať podpore rozvojových štúdií, stanovujúcich hlavné oblasti využitia výsledkov vedeckých, výskumných a vývojových riešení.
Na zabezpečenie svojho poslania fond sústreďuje finančné prostriedky z domácich a zahraničných zdrojov a pomocou nich bude financovať:
• technicky progresívne a ekonomicky efektívne riešenia vedeckých, výskumných a vývojových projektov,
• vypracovanie rozvojových a koncepčných štúdií, analyticko-rozborových prác, spojených s ďalším smerovaním vedy a výskumu a s inovačným rozvojom,
• prístup k domácim i zahraničným vedeckým, technickým, ekonomickým, obchodným a finančným informáciám,
• ochranu domáceho duševného vlastníctva a know-how slovenských subjektov,
• rozvoj podporných nástrojov technickej politiky.
Získanie finančných zdrojov pre činnosť Inovačného fondu n.f. sa predpokladá postupne od roku 1998. Z uvedeného dôvodu sa fond v roku 1997 sústredil len na:
•vypracovanie organizačných a propagačných úloh,
•zavedenie systému financovania a účtovníctva,
•uzavretie náležitostí spojených so splynutím Nadácie na podporu technickej politiky s Inovačným fondom n.f..
2. Zhodnotenie údajov ročnej účtovnej uzávierky a výroku audítora
Audítorskou spoločnosťou AUDIT SLOVAKIA s.r.o., Bratislava bolo konštatované, že všetky zistenia sú v zhode s platnou metodikou účtovníctva. Fond vedie podvojné účtovníctvo, ktoré je vedené v súlade so zákonom o účtovníctve č. 563/1991 Zb.
a Opatreniami MF SR, ktorými sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania pre neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (FS 11/97) č. 2730/97 – sekr. a č. 3449/1997 – sekr.
Vzhľadom na pozitívne výsledky účtovníctva a účtovnej závierky za rok 1997 odporučil audítor účtovnú závierku Inovačného fondu n.f., Mierová 19, 827 15 Bratislava
schváliť bez výhrad.
3. Peňažné príjmy a výdavky fondu
K 31.12.1997 má n.f. vykázaný finančný majetok vo výške 36.805.137,87 Sk vo forme peňazí uložených na účte VÚB a.s. (z toho 36.734.785,26 Sk bolo z prevodu zo zaniknutej Nadácie na podporu technickej politiky). Neinvestičný fond eviduje pohľadávky vo výške 32.924.676,74 Sk. Zdrojom krytia obežných aktív je fond základného imania vo výške 52.000.-Sk, ostatné fondy 19.659.462.- Sk
a hospodársky výsledok (zisk) dosiahnutý za rok 1997 vo výške 18.352,58 Sk. Zisk vznikol z prijatých úrokov na účte vo VÚB, a.s., vo výške 18.415,08 Sk.
Cudzím zdrojom je záväzok (pôžička od SPP Bratislava) vo výške 50 mil. Sk
3. Rozsah príjmov fondu
Neinvestičný fond n.f. eviduje v roku 1997 jediný zdroj príjmu a to prijaté úroky vo výške 18 352,58 Sk
4. Stav a pohyb majetku
Neinvestičný fond n.f. nie je, okrem finančného majetku a pohľadávok uvedených v bode 4 vlastníkom iného majetku. Základné imanie fondu bolo zvýšené peňažným darom v hodnote 50 000 Sk od VUKI a.s. Bratislava
Bratislava, 27.3.1998
Xxx. Xxxxx Xxxxxxxx, predseda Správnej rady Inovačného fondu n.f. Xxx. Xxxx Xxxxxx, správca Inovačného fondu n.f.
Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou
Záujem o liberalizáciu vzájomných obchodných vzťahov prejavila Turecká republika už v roku 1994. Rokovania o Dohode o voľnom obchode sa však začali až v roku 1996, po ukončení rokovaní tureckej strany s EÚ o vytvorení colnej únie.
Rokovania o dohode prebehli v 5. kolách, pričom sa vychádzalo z vládou schválenej Obchodno-politickej smernice. Obchodno-politická smernica vychádzala najmä z týchto princípov:
♦ pri koncipovaní dohody vychádzať zo záväzkov, ktoré má SR vo vzťahu ku GATT/WTO,
♦ zabezpečiť súlad budúcich záväzkov, ktoré vyplynú z dohody so záväzkami v dvojstranných a mnohostranných zmluvách, ktorými je SR viazaná,
♦ postupne odstrániť tarifné prekážky obchodu u priemyselných výrobkov v priebehu prechodného obdobia, t.j. do 1. 1. 2001,
♦ presadzovať prijatie takých pravidiel o pôvode tovaru, ktoré v maximálnej miere rešpektujú medzinárodne prijaté pravidlá a princípy diagonálnej kumulácie pravidiel pôvodu,
♦ zabezpečiť symetriu výhod a reciprocitu poskytovania colných koncesií.
V záujme koordinovaného postupu voči tretím krajinám, ktorý ako záväzok pre obidve strany vyplýva zo Zmluvy o vytvorení colnej únie medzi SR a ČR, všetky rokovania o príprave dohody prebiehali na trojstrannom základe. Rokovania tiež prebiehali v štyroch pracovných skupinách expertov:
♦ pre text dohody,
♦ pre liberalizáciu obchodu s priemyselnými výrobkami,
♦ pre liberalizáciu obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami,
♦ pre colnícke záležitosti.
Dohoda obsahuje 39 článkov, ktoré berú do úvahy aj príslušné ustanovenia dohôd, ktoré majú obe strany uzatvorené s EÚ. K dohode je pripojený Záznam o porozumení, prílohy I až III (príloha I – obsahuje výrobky vyňaté z priemyselných koncesií, príloha II – zoznam výrobkov, u ktorých SR najneskôr do konca prechodného obdobia zruší kvantitatívne obmedzenia dovozu, príloha III – zoznam medzinárodných dohôd z oblasti ochrany duševného vlastníctva), protokoly 1 až 3 upravujúce odbúravanie ciel na priemyselné výrobky (protokol 1), na poľnohospodárske a potravinárske výrobky (protokol 2), pravidlá pôvodu a vzájomnú pomoc v colných otázkach (protokol 3) a príslušné prílohy k týmto protokolom.
Cieľom dohody je postupným odstránením tarifných i netarifných prekážok vytvoriť oblasť voľného obchodu na podstatnú časť vzájomného obchodu v priebehu prechodného obdobia končiaceho 1. 1. 2001.
U priemyselných výrobkov je dĺžka prechodného obdobia stanovená do 1. 1. 2001. U väčšiny priemyselných výrobkov budú colné sadzby odstránené už pri nadobudnutí platnosti dohody. Nadobudnutím platnosti dohody sa má cca 84% vývozu SR do Turecka realizovať bez cla. Z hľadiska ochrany slovenského priemyslu sú citlivé položky priemyselných výrobkov zaradené na dve listiny. U menej citlivých položiek sa clá úplne odstránia k 1. 1. 1999, u citlivejších položiek sa budú clá postupne znižovať a odstránia sa do konca prechodného obdobia (k 1. 1. 2001).
Liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami je v dohode riešená výmenou koncesií pri dovoze poľnohospodárskych produktov a spracovaných poľnohospodárskych výrobkov. Okrem koncesií poskytnutých recipročne (so spoločným clom) si strany navzájom poskytli ďalšie koncesie. Slovenská strana poskytla tureckej strane hlavne koncesie na nekompetitívne komodity, tradične dovážané z Turecka
(citrusové ovocie, olivy, broskyne, nektarinky atď.). Turecká strana poskytla slovenskej strane koncesie na dovoz živého dobytku, masla, semien repky, sladených nealko nápojov, vína a destilátov. V súlade s ustanoveniami dohody budú obe strany v rámci pravidelných konzultácií Spoločného výboru zvažovať možnosti poskytovania si ďalších koncesií.
Pravidlá pôvodu tovarov, ktoré dohoda obsahuje, sú založené na harmonizovaných pravidlách dohodnutých medzi Európskou úniou a asociovanými krajinami.
Touto dohodou sa pre našich vývozcov vytvoria širšie možnosti pre rozšírenie komoditnej štruktúry vývozu do Tureckej republiky. Podstatné množstvo našich priemyselných výrobkov zaujímavých z hľadiska vývozu a spĺňajúcich podmienky pôvodu tovarov bude možné vyvážať do Tureckej republiky od nadobudnutia platnosti dohody bez cla. Okrem nesporných výhod a vytvorenia priestoru pre lepšie etablovanie sa slovenských vývozcov, najmä priemyselných komodít na tureckom trhu, podpísaním a realizáciou tejto dohody vyjadruje Slovenská republika svoju podporu celoeurópskym a celosvetovým integračným tendenciám prejavujúcim sa v oblasti liberalizácie obchodu.
Vláda SR uznesením č. 652 zo 16. septembra 1997 schválila Správu o ukončení rokovaní o príprave Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou a návrh na uzatvorenie Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.
Podpis Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou sa uskutočnil dňa 20. októbra 1997 v Ankare, počas návštevy ministra hospodárstva p. Xxxxxx Xxxxxxx v Tureckej republike.
Dňa 24. júla 1998 sa na Ministerstve zahraničných vecí SR uskutočnila výmena ratifikačných listín oboch strán, čím bol ukončený ratifikačný proces. Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou v súlade s článkom 38 nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca odo dňa výmeny ratifikačných listín,
t.j. od 1. septembra 1998.
Vypracovala: Xxx. Xxxxxx Xxxxxxx
Xxx. Xxxx Xxxxxxxxxx, v. r. generálna riaditeľka sekcie európskej integrácie
a mnohostrannej obchodnej spolupráce
Informácia o priebehu a záveroch ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie a oslavách 50. výročia GATT v dňoch 18. - 20. mája 1998 v Ženeve
Ministerská konferencia členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je najvyšším výkonným orgánom WTO a koná sa spravidla každé dva roky. Prijíma závery, ktoré musia byť v otázkach implementácie dohôd WTO a nových aktivít na pôde WTO prijaté konsenzom. V období medzi dvoma konferenciami riadi činnosť WTO Generálna rada. Výkonne problematiku prerokúvajú príslušné výbory k jednotlivým dohodám WTO. Po založení WTO k 1. 1. 1995 sa konala I. ministerská konferencia v Singapúre v decembri 1996.
II. ministerská konferencia ministrov zodpovedných za obchod členských krajín
WTO sa konala v dňoch 18. a 20. mája 1998 v Ženeve. V období konania konferencie sa dňa 19. mája 1998 uskutočnili oslavy 50. výročia založenia multilaterálneho obchodného systému realizovaného na základe Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT).
Na ministerskej konferencii, ako aj na oslavách 50. výročia Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR p. Xxx. Xxx Xxxxxx, CSc., ktorý bol vedúcim delegácie SR.
Program II. ministerskej konferencie bol sústredený do dvoch okruhov problémov:
• zhodnotenie implementácie multilaterálneho obchodného systému
• zhodnotenie pracovného programu realizovaného na pôde WTO a návrh nových aktivít do III. ministerskej konferencie
• rozhodnutie o konaní III. ministerskej konferencie.
Oslavy multilaterálneho obchodného systému sa realizovali slávnostným vystúpením jednotlivých prezidentov zúčastnených na oslavách, ktorí vo svojich vystúpeniach hodnotili funkčnosť multilaterálneho obchodného systému a zvýraznili jeho podiel na rozvoji ekonomík jednotlivých krajín. Zvlášť hodnotili tú skutočnosť, že po druhej svetovej vojne, pred ktorou krajiny realizovali silne protekcionistický obchodný režim, nastala obnova hodnôt po všetkých stránkach, najmä uplatňovaním multilaterálneho obchodného systému podľa princípov a pravidiel GATT, ktorý sa realizoval nediskriminačne a s odstránením bariér v obchode.
V Ženeve sa na II. ministerskej konferencii stretli ministri, resp. ich zástupcovia zo
132 krajín sveta - členovia WTO - ďalej predstavitelia 31 krajín sveta, ktoré sú v prístupovom procese do WTO a zástupcovia významných medzinárodných organizácií, aby zhodnotili fungovanie multilaterálneho obchodného systému vo svetle jeho 50. ročnej existencie a zaujali stanovisko k ďalšiemu rozvoju obchodu a obchodných vzťahov smerujúcich ku globalizácii svetového obchodu.
Do diskusie bolo predložených celkom162 písomných príspevkov. V časti konferencie venovanej problematike nového pracovného programu do ďalšej ministerskej konferencie vystúpilo 42 diskutujúcich.
Ministri vo svojich vystúpeniach zhodne konštatovali, že upevňovanie multilaterálneho obchodného systému je významné z pohľadu zabezpečenia prosperity a urýchlenia zmien vo svetovej ekonomike. Poukázali aj na to, že tento systém je nesporne významný aj pre budúcu globalizáciu ekonomických vzťahov. Žiadali a podporovali úplnú a dôslednú implementáciu dohôd WTO všetkými členmi.
V mnohých vystúpeniach sa poukazovalo na problematiku poľnohospodárstva, kde sa v poslednom čase ukazuje, že uplatňovaním fytosanitárnych a sanitárnych opatrení sa vytvárajú nepovolené prekážky obchodu. K problematike reformného procesu v poľnohospodárstve, najmä pokiaľ išlo o návrhy na jeho urýchlenie, neboli názory jednotlivých ministrov rovnaké a prevládali tie, ktoré nechcú tento proces urýchľovať.
Pozitívne boli hodnotené dosiahnuté výsledky v ďalšej liberalizácii obchodu, najmä v oblasti finančných služieb, informačných technológií a v základných telekomunikáciách. Znovu bol potvrdený záujem dosiahnuť vyšší stupeň liberalizácie v obchode so službami.
Diskutujúci vyjadrili želanie i napriek určitým narušeniam finančných trhov v dôsledku Ázijskej krízy udržať otvorený a nediskriminačný obchod a neuplatňovať
opatrenia s ochranárskymi tendenciami. Zhodli sa na tom, že pri riešení finančných problémov krajín - členov WTO - bude spolupracovať WTO s Medzinárodným menovým fondom a Svetovou bankou, aby spoločnými silami v maximálne možnej miere prekonali vzniknuté problémy v jednotlivých krajinách.
Konferencie sa ako pozorovatelia zúčastnili aj krajiny, ktoré sú v prístupovom procese do WTO. Vo svojich vystúpeniach požadovali urýchlenie negociačného prístupového procesu. Členovia WTO potvrdzovali záujem na prijatí, ale nie na úkor zľavenia nárokov v prístupových podmienkach.
Na II. ministerskej konferencii v Ženeve sa nastolila aj problematika elektronického obchodu, jeho významu pre rozvoj obchodu. Vzhľadom na nejednotnosť názorov na to, čo sa zahrňuje pod pojem elektronický obchod, ako aj pre nevyjasnenosť ochrany údajov prenášaných elektronickými médiami a pre nerovnosť podmienok v technickej a legislatívnej rovine, nedosiahol sa konsenzus v rámci spoločnej ministerskej deklarácie k tejto problematike. K elektronickému obchodu bola prijatá samostatná deklarácia.
Už samotný program II. ministerskej konferencie predurčoval, že táto konferencia nebude prijímať významné dokumenty zásadného charakteru. Ministri si dali za cieľ zabezpečiť dobrú prípravu pre nasledujúcu konferenciu, ktorá sa na základe pozvania prezidenta USA bude konať na budúci rok v USA a ktorá by mala naštartovať nové multilaterálne obchodné rokovania k ďalšej liberalizácii obchodu, najmä v poľnohospodárstve a v službách. Rovnako by mala dať odpovede na nové iniciatívy ohľadne elektronického obchodu a na tie oblasti, ktoré boli zadané na riešenie na Singapúrskej konferencii - transparentnosť vo vládnom zaobstarávaní, hospodárska súťaž a obchod, obchod a investície, nepreferenčné pravidlá pôvodu, ochranné opatrenia v službách, subvencovanie v poľnohospodárstve, transparentnosť riešenia sporov, problematika pracovných štandardov a problematika ochrany životného prostredia.
Odsúhlasil sa i program ministerskej konferencie. Ministerská konferencia bude prerokúvať analýzy výsledkov implementovania dohôd WTO jednotlivými členmi s cieľom, aby sa dosiahla vyrovnanosť záujmov a výhod multilaterálneho obchodného systému všetkými členmi.
Dňa 19. 5. česká strana - predsedajúca krajina CEFTA - usporiadala pracovné stretnutie. Rokovanie bolo zamerané najmä na implementovanie dohody CEFTA a prístup Bulharska k dohode CEFTA. Na rokovaní sa zdôrazňovala problematika poľnohospodárstva a ochranárske opatrenia aplikované v krajinách CEFTA. Konkrétne sa dohodol postup pre ďalšie kolo rokovaní o prístupe Bulharska.
Počas konania ministerskej konferencie sa dňa 20. 5. uskutočnili nasledovné bilaterálne rokovania vedúceho delegácie SR p. Xxxx Xxxxxxx:
Rokovanie s x. Xxxxxxxxx Xxxx - riaditeľom sekcie ekonomických multilaterálnych vzťahov Ministerstva vonkajších ekonomických vzťahov Chile. Rokovanie bolo zamerané na prehĺbenie obchodných bilaterálnych vzťahov a na možnosť ich ďalšieho rozšírenia. Na bilaterálnom rokovaní zhodnotili doterajší vývoj obchodu a konštatovali, že súčasná úroveň vzájomného obchodu nepredstavuje všetky možnosti obchodovania medzi SR a Chile. Reprezentant Chile prisľúbil nakontaktovanie sa na obchodného radcu, akonáhle zistí nové možnosti na prehĺbenie obchodných vzťahov, resp. pre ďalšie aktivity.
Ďalšie pracovné stretnutie sa uskutočnilo s p. Xxxxx Xxxxxxxx - ministrom pre ekonomiku Chorvátskej republiky. Toto stretnutie bolo zamerané na prístup Chorvátska do WTO a pomoc zo strany SR v tomto procese. Chorvátska strana vyjadrila poďakovanie slovenskej strane za doterajší konštruktívny prístup k Chorvátskej republike v jej prístupovom procese do WTO a požiadala o ďalšiu podporu.
Pozitívne možno hodnotiť aj bilaterálne stretnutie s ministrom hospodárstva Poľskej republiky p. Xxxxxxxx Xxxxxxxxxxx, ktoré sa uskutočnilo v priebehu ministerskej konferencie. Na rokovaní bola prekonzultovaná problematika "double checking" na vybrané oceliarske výrobky. Rokovalo sa i k problematike vzájomného obchodu.
Na II. ministerskej konferencii v Ženeve bola okrem deklarácie k elektronickému obchodu prijatá aj ministerská deklarácie. Obe sú v súlade s hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky.
Vypracoval: Xxx. Xxxxxx Xxxxxxxx Xxx. Xxxx Xxxxxxxxxx v. r. generálna riaditeľka sekcie
európskej integrácie a mnohostrannej obchodnej spolupráce
Informácia o pristúpení Bulharskej republiky k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode / CEFTA/
Bulharská republika prejavila záujem o prístup k CEFTA už v r. 1995, pri príležitosti stretnutia predsedov vlád krajín CEFTA v Brne. Oficiálne požiadala BR o prístup k CEFTA 30.5.1996 a členovia Spoločného výboru CEFTA na svojom zasadnutí v Bratislave v júni 1996 vyjadrili súhlas so začatím rokovaní o prístupe BR k CEFTA po ukončení prístupového procesu Rumunska k CEFTA. Prístup BR k CEFTA podporili predsedovia vlád krajín CEFTA počas summitu v septembri 1997 v Portoroži, následne sa uskutočnili dve kolá multilaterálnych rokovaní expertov k tejto problematike a jedno kolo rokovaní expertov BR a SR. Z rokovaní ministrov, zodpovedných za zahraničný obchod členských krajín CEFTA, ktoré sa konali 19.5.1998 v Ženeve, vyplynula plná podpora úsilia prístupu BR k CEFTA, čo prejavila aj slovenská strana v zmysle predchádzajúceho dohovoru MH SR a MPô SR .
V dňoch 4.-5. júna 1998 sa v Sofii konalo multilaterálne stretnutie expertov členských krajín CEFTA k pristúpeniu BR k CEFTA. Zasadanie Spoločného výboru CEFTA sa uskutočnilo v dňoch 2.-3.júla 1998 v Prahe a Dohoda o pristúpení BR k CEFTA bola podpísaná na úrovni ministrov hospodárstva zmluvných strán dňa 17.7.1998 v Sofii.
BR akceptuje závery a princípy, dohodnuté na zasadnutiach ministrov poľnohospodárstva členských krajín CEFTA a nepožaduje žiadne výnimky. Je za liberalizáciu obchodu s potravinárskymi výrobkami a prehĺbenie liberalizácie formou zníženia ciel a zvýšenia kvót na už poskytnuté koncesie v obchode s potravinárskymi
a poľnohospodárskymi výrobkami.
SR hodnotila pozitívne záujem BR o pristúpenie k CEFTA a túto plne podporila v procese včleňovania sa do európskych štruktúr.
Uznesenie vlády SR č. 466 zo 7. júla 1998 k návrhu na uzavretie Dohody o prístupe BR k CEFTA, vychádzajúc z materiálu MH SR, predkladaného ministrom hospodárstva SR, uložilo ministrovi hospodárstva požiadať ministerku zahraničných vecí SR vykonať príslušné ratifikačné opatrenia, ďalej požiadať ministerku zahraničných vecí SR zabezpečiť publikáciu Dohody po nadobudnutí jej platnosti v Zbierke zákonov SR a v spolupráci s ministrom financií a ministrom pôdohospodárstva SR zabezpečiť predbežné vykonávanie Dohody
v rámci svojej pôsobnosti od 1. januára 1999.
Vypracoval: Xxx. Xxxxx Xxxxxxx, PRO PZ Xxx. Xxxx Xxxxxxxxxx v. r. generálna riaditeľka sekcie európskej integrácie
a mnohostrannej obchodnej spolupráce
Oficiálna účasť SR na veľtrhu Amitec´98, Lipsko
Veľtrh AMITEC´98, ktorý sa konal v dňoch 22.-26.4. 1998 v Lipsku, NSR, bol zameraný na výstavu automobilových dielcov, ako aj vybavenia a zariadenia autodielní a čerpacích staníc. Význam tohto veľtrhu bol umocnený návštevou slovenskej delegácie, vedenou ministrom hospodárstva SR Milanom Cagalom, ktorý otvoril veľtrh, Slovenský deň a Kooperačnú burzu slovenských firiem. Táto akcia bola zaradená medzi oficiálne účasti Slovenskej republiky v roku 1998. Organizovala ju Slovenská obchodná a priemyselná komora, regionálna kancelária Trenčín, v spolupráci so splnomocnencom vlády SR pre rozvoj automobilovej výroby, MH SR, Zväzom strojárskeho priemyslu, Združením automobilového priemyslu a Zastúpením Lipských veľtrhov pre SR.
Záujem odbornej i laickej verejnosti bol vzhľadom na charakter veľtrhu pomerne veľký.
Slovenskí výrobcovia a subdodávatelia komponentov pre automobilový priemysel mali príležitosť, prezentovať svoju produkciu automobilovej techniky a preniknúť na svetové trhy. Ako vystavovatelia sa zúčastnili zástupcovia týchto 13 slovenských firiem:
fa MiReal, Michalovce, fa VS-Mont, Lazy pod Makytou, fa Služba, Nitra, fa Presskam, Bratislava, fa TAZ Sipox, Trnava, fa. VAB Sipox, Bánovce nad Bebravou, Metaltrade Bratislava, fa Contrade Metal Topoľčany, fa Metalsint Dolný Xxxxx, fa KLF-ZVL Kysucké Nové Mesto, Omnia Bratislava, fa Sule-IKS Považské Podhradie a fa Matador Púchov.
Väčšina slovenských vystavovateľov hodnotila svoju účasť kladne a majú záujem zúčastniť sa aj veľtrhu AMITEC ´99.
Obchodno-ekonomické oddelenie SR v Berlíne v spolupráci s MH SR zorganizovali počas veľtrhu Slovenský deň a Kooperačnú burzu obchodných partnerov.
Na Kooperačnej burze dňa 22.4. l998 bolo prítomných 28 firiem zo SR. Burza prispela k rozvoju obchodných vzťahov medzi slovenskými a zahraničnými firmami v oblasti automobilového priemyslu.
Minister hospodárstva SR na Slovenskom dni a Kooperačnej burze oficiálne potvrdil, že Slovenská republika sa zúčastní veľtrhu Amitec aj v roku 1999.
Vypracoval: X. Xxxxxx
Informácia o Medzinárodnom veľtrhu Hannover Messe 98 – Hannover – 20. – 25.4.1998
Medzinárodný veľtrh – Hannover Messe /HM/ je širokospektrálny veľtrh zameraný predovšetkým na strojárenstvo, členený do viacerých sekcií : automatizácia, prenos pohonnej sily /fluidná a pneumatická technika/, polotovary /výkovky, odliatky/, priemyselné suroviny, strojné zariadenia a nástroje, pneumatická technika, elektrotechnika, svietidlá, železničná doprava. Ťažiskovými oblasťami v tomto roku boli najmä automatizácia a robotika.
Početné boli tiež osobitné expozície najväčších nemeckých strojárenských a i. firiem, ako napr. Krupp, Siemens, Preussag, VW.
Na HM 98 sa zúčastnilo 7500 vystavovateľov zo 69 krajín. Celková výstavná plocha je viac ako 270 000 m2.
Sprievodnými podujatiami veľtrhu boli viaceré kooperačné burzy, firemné dni, odborné semináre a prednášky.
Oficiálnu účasť Slovenskej republiky, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, zabezpečovalo MH SR. Technickú realizáciu a organizáciu účasti slovenských vystavovateľov zabezpečila Regionálna kancelária Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Trenčíne /RK SOPK/.
Na veľtrhu sa zúčastnili v spoločnom stánku oficiálnej účasti a RK SOPK Trenčín firmy LaRF Nováky, SEZ Dolný Xxxxx, JUSTUR Stará Turá, VS – MONT Lazy pod Makytou, BEZ Transformátory Bratislava.
Pod gesciou Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania a s príspevkom nemeckej organizácie PRO-TRADE vystavovali firmy Chemes Humenné, Elektrokarbon
Topoľčany, Moldavské strojárne Moldava nad Bodvou.
Opakovane sa na veľtrhu zúčastnili slovenské zlievárenské podniky Xxxxxxxxxxx Xxxxxx, Zlievárenská spoločnosť Hronec a Zlieváreň Trnava. Ich účasť finančne podporila Swiss Office for Trade Promotion East-West /OSEC/.
Firmy Elektrosvit Nové Zámky a SEC Nitra vystavovali spoločne s českými výrobcami pod názvom Czech and Slovak Products.
Na veľtrhu mala tradične svoje zastúpenie aj Slovenská národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj.
Slovenskí účastníci /celkom 13 podnikov a 2 reprezentácie/ boli rozmiestnení v jednotlivých pavilónoch podľa ich odborového zamerania.
Na veľtrhu sa ako návštevníci zúčastnili zástupcovia viacerých slovenských podnikov, ako napr. Plastika Nitra, Duslo Šaľa, Vegum Dolné Vestenice, Křížik Prešov, EZ – Elektrosystémy Bratislava, Slovex Bratislava a navštívili tiež stánok oficiálnej účasti SR. Vymenili si informácie, poznatky z veľtrhu a názory na možné aktivity ich firiem na nemeckom trhu.
Pracovníci oficiálnej účasti počas veľtrhu úzko spolupracovali s jednotlivými vystavovateľmi a slovenskými návštevníkmi HM, poskytovali im odborné rady, zúčastnili sa na viacerých rokovaniach, sprostredkovávali kontakty záujemcov MH so slovenskými vystavovateľmi na HM, ako aj s potenciálnymi partnermi v SR /adresy, informácie o výrobných programoch ai./.
Slovenskí účastníci hodnotili svoju účasť ako aj docielené výsledky – kontakty veľmi pozitívne, očakávajú tiež ďalšie kontakty a rokovania s partnermi po skončení HM.
Slovenskej účasti na veľtrhu HM sa dostalo aj primeranej odozvy v slovenských médiách / rozhlas, tlač/.
Vychádzajúc z poznatkov, kontaktov so slovenským vystavovateľmi a účastníkmi je možné konštatovať, že účasť Slovenska na HM 98 bola úspešná a je potrebné pokračovať v tradícii slovenskej účasti aj na budúcich ročníkoch HM. Súčasne bude potrebné zvážiť koncentráciu /sústredenie/ slovenských účastníkov do spoločnej expozície, ktorá by tak zvýraznila účasť Slovenska na HM a umožnila návštevníkom komplexnejšiu prezentáciu slovenského priemyslu.
Vypracoval: Xxx. X. Xxxxxx Xxx. Xxxxx Xxxxx v. r. sekcie obchodnej spolupráce
riaditeľ
Tretí výjazd obchodných radcov akreditovaných pre Slovenskú republiku v Prešovskom kraji
V dňoch 13. – 15. mája 1998 sa v Prešove konalo už tradičné stretnutie obchodných radcov. Táto akcia nadviazala na predchádzajúce úspešné stretnutia v Košickom (jún 1997) a v Trenčianskom kraji (október 1997).
Na výjazde sa zúčastnili akreditovaní radcovia z 22 krajín. Hostia mali pripravený bohatý pl. program. Po príchode do hotela Šariš v Prešove boli privítaní zástupcami SOPK, Ministerstva hospodárstva, Krajského úradu a mesta Prešov.
Na druhý deň navštívili obchodní radcovia proexportne zamerané strojárske podniky – Křížik a.s. Prešov a ZVL - Auto s.r.o. V programe podujatia bola aj návšteva spoločného taliansko-slovenského podniku na výrobu špičkovej pánskej konfekcie SVIK,
s.r.o. vo Svidníku, podniku Solivary, a.s. v Prešove a podniku na výrobu obuvi Jas Bardejov.
Po prehliadke historicky zaujímavého mesto Bardejov prijal hostí na bardejovskej radnici primátor mesta. Zaujímavým spestrením programu bola návšteva známych Bardejovských kúpeľov. Svoju návštevu zaznamenali obchodní radcovia v pamätnej knihe mesta Bardejov.
Na Krajskom úrade v Prešove sa obchodní radcovia stretli s podnikateľmi. Táto akcia bola spojená s výstavkou produktov potravinárskych firiem kraja a mediálnou prezentáciou.
Účastníci tretieho stretnutia obchodných radcov sa o celej akcii vyjadrovali veľmi pochvalne. Akcia bola mediálne veľmi dobre pokrytá – tak v tlači, ako aj v STV
a miestnych TV Prešov a Košice.
Stretnutie sa oficiálne ukončilo 15. mája 1998 v hoteli Šariš. Pre účastníkov, ktorí boli s jeho priebehom veľmi spokojní, bolo dobrou príležitosťou vzájomnej výmeny skúseností. Ďalším krajom, ktorý bude mať na jeseň možnosť privítať obchodných radcov, bude Trnavský kraj.
Vypracoval: Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxxxx
Š T A T Ú T
Slovenskej lesníckej a drevárskej rady
Na základe uznesenia vlády SR č. 45/97 bod B.3. vypracovalo MH SR za spolupráce MP SR Koncepciu rozvoja drevospracujúceho priemyslu SR v nadväznosti na koncepciu a zásady lesníckej politiky s cieľom odstrániť rozpor v ťažbe a spracovaní dreva. Tento materiál bol prerokovaný vo vedení MH SR dňa 26.3.1997. Bolo odporučené vytvoriť spoločný poradný orgán ministrov pôdohospodárstva a hospodárstva SR na koordináciu obchodnej a technickej politiky medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom, usmerňovanie optimálneho speňaženia a materiálového zhodnotenia obnoviteľnej suroviny dreva v ekonomike SR, pri dodržiavaní zásad nepretržitého obhospodarovania lesov.
Rada predkladá stanoviská ministrom hospodárstva a pôdohospodárstva vo forme návrhov a odporúčaní.
1. ZLOŽENIE RADY A JEJ FUNKČNÉ OBDOBIE
1) Rada pozostáva z 11 členov, 5 menuje a odvoláva minister hospodárstva SR, 5 menuje a odvoláva minister pôdohospodárstva SR a 1 navrhuje SVOZ, ktorého menuje a odvoláva minister hospodárstva SR.
2) Členovia rady sa svojho členstva môžu vzdať písomným podaním predsedovi rady a orgánu, ktorý ich menoval.
3) Členovia rady môžu navrhnúť zrušenie členstva členovi rady pre nečinnosť, resp. zmenu pracovného zaradenia.
4) Doplnenie chýbajúceho počtu členov rady je povinný bez meškania zabezpečiť ten rezort, ktorého zástupca bol z rady uvoľnený.
5) Predsedníctvo rady tvoria predseda, podpredseda a tajomník.
6) Vo funkcii predsedu a podpredsedu sa v ročných intervaloch striedajú generálni riaditelia sekcií z MH SR a MP SR. Funkciu tajomníka vykonáva člen rady z odvetvia z ktorého je predseda rady.
7) Funkcia člena rady, jeho činnosť a účasť na rokovaniach je nezastupiteľná a musí sa vykonávať osobne.
8) Na návrh člena rady môže predsedníctvo prizvať špecialistov k prerokúvaným otázkam.
9) Predseda zvoláva a riadi rokovania rady, v čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda.
10) Predsedníctvo rady zabezpečuje činnosť rady medzi jednotlivými rokovaniami.
2. PÔSOBNOSŤ RADY
Pôsobnosť rady, ako poradného orgánu ministra pôdohospodárstva a ministra hospodárstva sa zameriava hlavne na:
1. Navrhovať účinné zámery pre zvýšenie efektívnosti lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu, odporúčať vhodné spôsoby krátkodobého a dlhodobého spracúvania domácej suroviny na výrobky pre domácu spotrebu a na zvýšenie podielu exportu.
2. Navrhovať smerovanie priemyselnej a obchodnej politiky lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu, navrhovať rozvojové programy na zvýšenie využitia potenciálu lesov a dosiahnutie lepšieho zhodnotenia dreva.
3. Odporúčať aktualizovanie technických noriem na drevo a výrobky z dreva a ich väzbu na normy krajín EÚ.
4. Aktívne pôsobiť pri presadzovaní a prípadnej aktualizácii stratégie a koncepcie LH a DSP, aj na podmienky malého a stredného podnikania.
5. Zabezpečovať a koordinovať vypracovanie krátkodobej a dlhodobej koncepcie zhodnotenia doteraz nevyužívaného dreva v lese a pri jeho spracovaní na technologické a iné účely, vrátane energetického využitia ako náhrady dovážaných energetických surovín.
6. Koncipovať doporučenia na vytvorenia odvetvových trhových informačných systémov o zdrojoch a cenách dreva a výrobkov z dreva na domácom a zahraničnom trhu ako podklad pre vlastníkov lesa a spracovateľov dreva.
7. Koordinovať koncepčné zámery výskumu a vývoja v oblasti ťažby a spracovania dreva, vrátane medzinárodnej spolupráce.
8. Formulovať vhodné ovplyvňovanie verejnosti o prednostiach uplatnenia dreva
v nových výrobkoch.
3. ČINNOSŤ RADY
1) Činnosť rady sa uskutočňuje na rokovaniach, ktoré sa riadia rokovacím poriadkom rady.
2) Práva a povinnosti člena rady spočívajú v:
• preštudovaní predložených materiálov, posúdení, spracovaní pripomienok a stanovísk a predkladaní návrhov na zmeny a úpravy prerokúvaných materiálov
• v systematickom získavaní informácií, poznatkov týkajúcich sa problematík pôsobnosti rady
• iniciovaní a vyjadrovaní sa k návrhom legislatívnych úprav
• účasti na rokovaniach rady.
3) Členovia rady vrátane predsedu nemôžu pri svojej individuálnej činnosti zaujímať právoplatné stanoviská v mene rady.
4) Rada v rámci svojej činnosti môže spolupracovať s inými fyzickými a právnickými subjektami.
5) Činnosťou rady nie sú dotknuté žiadne právomoci orgánov štátnej správy, vyplývajúce im zo zákona, ani právomoci a pôsobnosti iných právnických a fyzických osôb.
6) Náklady členov spojené s výkonom činnosti rady znáša zamestnávateľ.
Štatút nadobúda účinnosť dňom jeho schválenia radou. Môže byť pozmeňovaný len na základe schválenia nadpolovičnou väčšinou rady.
Tento štatút bol schválený radou vo Zvolene dňa 22. decembra 1997.
Vypracoval: Xxx. Xxxxxx Xxxxx Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxx, v. r. generálny riaditeľ sekcie chemického
a spotrebného priemyslu
Adresár obchodno-ekonomických oddelení ZÚ SR
POSOLSTVO SLOVACKOJ RESPUBLIKI
p. Xxxxx XXXXXX bulvar Xxxxx Xxxxxxx 9 1000 S o f i a BULGARIA
Tel. č.: 0000-00-0000000
Fax: 0000-00-0000000
VELVYSLANECTVÍ SLOVENSKÉ REPUBLIKY V PRAZE
p. Xxxxx X◻RNER Pod hradbami 1 160 00 Praha
ČESKÁ REPUBLIKA
Tel. č.: 00000-0-000000, 00000-0-000000, 00000-0-000000
Fax: 00000-0-000000, 00000-0-000000
EMBASSY OFTHE SLOVAK REPUBLIC
p. Xxxxxxxxx XXXXXXX Xxxxxxxx ut. 22-24
H-1143 B u d a p e s t XIV HUNGARY
Tel. č.: 0000-0-0000000, 0000-0-0000000, 0000-0-0000000
Fax: 0000-0-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
p. Xxxxxxxxx XXXX Xxxxxxxx 6
00-581 W a r s z a w a POLAND
Tel. č.: 0000-00-0000000-0, 0000-00-0000000, 0000-00-0000000
Fax: 0000-00-0000000
AMBASSADE SLOVACKE REPUBLIKE
p. Ing. Xxxxxxxxx KRB Prilaz Gjure Dezelica br. 10 41000 Z a g r e b REPUBLIKA HRVATSKA Tel. č.: 0000-00-0000000 Fax: 0000-00-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Stav k 1. 8. 1998
p. Xxx XXXXXXXXXX Prospekt Puškina Hotel Orbita
220099 M i n s k RESPUBLIKA BELARUS Tel. č.: 00000-000-000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxx XXXXXXX Strade Otetari 1 a 3
Sector 2
B u c u r e s t i ROMANIA
Fax: 0000-0-0000000, 0000-0-0000000, 0000-0-0000000
POSOĽSTVO SLOVACKOJ RESPUBLIKY
gosp. Xxxxx XXXXXXXX ul. X. Xxxxxx 17-19
M o s k v a D-47 ROSSIA
Tel. č.: 000-000-0000000-0, 000-000-0000000, 000-000-0000000
Fax: 000-000-0000000, 000-000-0000000
GENERAĽNOJE KONSUĽSTVO
gosp. Xxxxx XXXXXX Tverskaja 27/29
193015 Sankt Peterburg ROSSIA
Tel. č.: 000-000-0000000
Fax: 000-000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxx XXXXX
ul. Xxxxxxxxxx val. c. 34 252034 K i j e v UCRAINE
Fax: 0000-000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
p. Xxxxxxxx XXXXX ul. Navoj 16 A
700011 T a s h k e n t UZBEKISTAN
Do 30. 9. 1998 Od 1. 10. 1998
Tel. č.: 000-000-0000000 Tel. č.: 00000-00-0000000
Fax: 000-000-0000000 Fax: 00000-00-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
p. Xxxxxxx XXXXXXX Bulevar Umetnosti 18 11070 N o v i B e o g r a d YUGOSLAVIA
Fax: 00000-00-0000000, 00000-00-000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXXX
47, Culgoa Circuit, O´Xxxxxx X a n b e r r a A. C. T. 2606 AUSTRALIA
Tel. č.: 0000-0-0000000, 0000-0-0000000
Fax: 0000-0-0000000, 0000-0-0000000, 0000-0-0000000, Telex: 0000-0-00000
AMBASSADE DE LA REPUBIQUE SLOVAQUE
Mrs. Xxxx XXXXXX 000, Xxxxxxx Moliére
B - 1060 B r u x e l l e s BELGIQUE
Tel. č.: 0000-0-0000000
Fax: 0000-0-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxxx XXXXXXXX 50 Rideau Terrace
O t t a w a ONTARIO K1M 2A1 CANADA
Tel. č.: 001613-7494442, 001613-7481773
Fax: 001613-7480699
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxx XXXXXXX
0, Xxxxxxxxx Xxx.
P.O. BOX 1165 N i c o s i a CYPRUS
Tel. č.: 003572-311683
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXX Vesterled 26
DK - 2100 C o p e n h a g e n 0 DENMARK
Tel. č.: 0000-00000000-0
Telex: 55-27112
BOTSCHAFT DER SLOWAKISCHEN REPUBLIK
Herrn Xxxxx XXXX August-Xxxxxxxxxxx 00
Tel. č.: 0000-000-0000000, 0000-000-0000000, 0000-000-0000000, 0000-000-0000000
Fax: 0000-000-0000000
Telex: 0049-885273
BOTSCHAFT DER SLOWAKISCHEN REPUBLIK
Frau Xxxxxx XXXXXXXXX
Leipziger Str. 36
Ecke Charlottenstr. 24 101 17 B e r l i n DEUTSCHLAND
Tel. č.: 0000-00-0000000, 0000-00-0000000
Fax: 0000-00-0000000
Telex: 69-114026
GENERALKONSULAT DER SLOWAK. REPUBLIK
Frau Xxxxx XXXXXXXXXX Xxxxxxxxxxxxxxx 00 d
819 25 M ü n c h e n DEUTSCHLAND
Fax: 0000-00-00000000
EMBAJADA DE LA RÉPUBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxx XXXXXXX
El Pinar 20
280 06 M a d r i d 6 ESPANA
Tel. č.: 00000-0000000, 00341-5903861-sekr. Fax: 00000-0000000
Telex: 22466
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXXXXXXX
Xxxxxxxxx 00
H e l s i n k i 10 FINLAND
Tel. č.: 00000-0-00000000
Fax: 00000-0-0000000
AMBASSADE DE LA RÉPUBLIQUE SLOVAQUE
Mr. Xxxxx XXXXXX 125, Xxx xx Xxxxxxxx 750 16 P a r i s FRANCE
Tel. č.: 0000-0-00000000, 0000-0-00000000
Fax: 0000-0-00000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXX
00, Xxxxxxxxxx Xxxxxx Xxxxxxx L o n d o n W84QY
GREAT BRITAIN
Tel. č.: 0000-000-0000000, 0000-000-0000000
Fax: 0000-000-0000000
AMBASSADE DE LA REPUBLIQUE SLOWAQUE
Mr. Xxx XXXXXX
4, Xxxxxxx Xxxxxxx Paleo Psychico 154 52 A t h e n s GREECE
Tel. č.: 0000-0-0000000, 0000-0-0000000, 0000-0-0000000
Fax: 0000-0-0000000
Telex: 214146
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxx XXXXXX
Via dei Colli della Farnesina 144-Lotto VI
001 94 R o m a ITALY
Tel. č.: 003906-36308741-5
Fax: 003906-36303086
CONSOLATO GENERALE DELLA REPUBBLICA SLOVACCA
Sig. Xxxxx XXXX
Via Citolo da Perugia, 37 351 38 P a d o v a ITALIA
Tel. č.: 003949-663948, 003949-664313
Fax: 003949-664199
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Jozef PÍŠ Shibuya-ku
P. O. BOX 35
T o k y o 000-00 XXXXX
Tel. č.: 0000 0-00000000, 0000-0-00000000
Fax: 0000-0-00000000
AMBASSADE DE LA RÉPUBLIQUE SLOVAQUE
Mr. Miroslav XXXXX Xxxxxxx 0
258 36 D e n H a a g NETHERLAND
Tel. č.: 003170-4167775, 003170-4167777 – sekr.
Fax: 003170-4167783
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. František DOBRODENKA Xxxx Xxxxxx xxxx 00
0254 O s l o NORWAY
Tel. č.: 004722-555590-1
Fax: 004722-555019
BOTSCHAFT DER SLOWAKISCHEN REPUBLIK
Herrn Xxxxxxxx Xxxxxxx Xxxxxxxxxxxxxxx 00
A-1190 W i e n OSTERREICH
Tel. č.: 00000-0000000
Fax: 00000-0000000
Telex: 133587
EMBAIXADA DA RÉPUBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxxxxx XXXXXXX
Av. Xxxxxx Xxxxxxx xx Xxxx, 19-7Dto 1000 L i s b o a
PORTUGAL
Tel. č.: 0035113-549838, 0035113-549856
Fax: 0035113-3520892
Telex: 0404-13406
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxx XXXXXXXXX
Xxxxxxxxxxxxx 0/0 TR
P. O. BOX 7183
S-10388 S t o c k h o l m SWEDEN
Tel. č.: 00000-0000000, 00000-0000000
Fax: 00000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mrs. Xxxxxx XXXXXXXX Xxxxxxxxxxx 00
3006 B e r n SWITZERLAND
Tel. č.: 004131-3523646-7
Fax: 004131-3514859
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
COMMERCIAL SECTION
Mr. Xxxxx XXXX
00 Xxxx 00xx Xxxxxx, Xxxxx 0000 N e w Y o r k 10016
U. S. A.
Tel. č.: 000-000-0000000
Fax: 000-000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mrs. Xxxxxx XXXXXXXX
0000 Xxxxxxxxx Xxx., X. X. Suite 380 W a s h i n g t o n, D. C. 20007
U.S.A
Tel. č.: 000-000-0000000
Fax: 000-000-0000000
AMBASSADE DE LA REPUBLIQUE SLOVAQUE
Mr. Xxxxxxxx XXXXXX Chemin du Zrzab
P. B. 84 Didouche Mourade 16006 A l g e r
ALGÉRIE
Tel. č.: 00000-0-000000, 00000-0-000000
Fax: 00000-0-000000
EMBAJADE DE LA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxx XXXXX
A. Xxxxxxx Xxxxxxx 3240 1425 B u e n o s A i r e s REPÚBLICA ARGENTÍNA
Tel. č.: 00000-0000000, 00000-0000000
Fax: 00000-0000000
EMBAIXADA DA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxx XXXXXX
AC W3 SUL 508, Caixa Postal 880 CEP: 70359-970
B r a s i l i a - D. F.
REPÚBLICA FEDERATIVA DO BRASIL Tel. č.: 0000-00-0000000, 0000-00-0000000
Fax: 0000-00-0000000
EMBAJADE DE LA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxxxxx XXXXX Xxxxxxxxxx
Apartado Postal 3910 1000 S a n J o s é
Tel. č.: 00000-0000000, 00000-0000000, 00000-0000000
Fax: 00000-0000000
EMBAJADE DE LA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxx XXXXXXXX Xxxxx 00, Xx. 521
Entre 5 ta y 7 ma Miramar Playa C i u d a d d e l a H a b a n a REPÚBLICA DE CUBA
Tel. č.: 00000-000000, 00000-000000
Fax: 00000-000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXX
Xxxxx Xxxxx Xxxxxx, Dokki No. 44 Flat 2
C a i r o
Tel. č.: 00000-0000000, 00000-0000000, 00000-0000000
Fax: 00000-0000000
EMBAJADE DE LA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxx XXXXXXXX
Av. Xxxxxxxxx xx Xxxxxxx Xx. 4115 Comuna Vitacura
S a n t i a g o CHILE
Tel. č.: 0000-0-0000000
Fax: 0000-0-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXXX
50/M Niti Marg, Chanakyapuri N e w D e l h i 110021 REPUBLIC OF INDIA
Tel. č.: 009111-6885340, 000000-0000000
Fax: 009111-6877941
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxx XXXXXXX
29, Jalan Prof. Moh: Yamin, SH X.X.XXX 1368
J a k a r t a
REPUBLIC OF INDONESIA
Tel. č.: 0000-00-0000000, 0000-00-0000000
Fax: 0000-00-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxx XXXXX X.X.XXX 11365-4451 ir
No. 24 Xxxxx Markezi St. Africa St. Exp. Way 19177 T e h e r a n
ISLAMIC REPUBLIC OF IRAN Tel. č.: 000000-0000000
Fax: 000000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXXXX
P.O. BOX 2038
B a g d a d - J a d r i y a d REPUBLIC OF IRAQ Tel. č.: 00000-0000000-0
Telex: 0491-214068 OBOIK
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxx XXXXX
xx. 37, Xxxxxxxxxx
P.O. BOX 6459, 610 64 Tel Aviv 61217 T e l A v i v
Tel. č.: 00000-0-0000000, 00000-0-0000000, 00000-0-0000000
Fax: 00000-0-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxx XXXXX
Milimani Road (X.X.XXX 30204) N a i r o b i
REPUBLIC OF KENYA Tel. č.: 00000-0-000000-0
Fax: 00000-0-000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxx XXXXXXX
Jallal Bayar Street No. 1-3, (X.X.XXX 2764) T r i p o l i s
LIBYA
Tel. č.: 00000-00-0000000, 00000-00-0000000
Fax: 00000-00-0000000
EMBAJADE DE LA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxx XXXXX Xxxxx Xxxxx 35 Colonia Xxxxxxx C. P.
115 60 M é x i c o D. F. ESTADOS UNIDOS MEXICANOS Tel. č.: 00000-000000
Fax: 00000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxxx XXXX
20A Amodu Tijany Close, V/ I, (G. X.X.XXX 1290) L a g o s
THE FEDERAL REPUBLIC OF NIGERIA Tel. č.: 002341-614364
Fax: 002341-614364
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxxx XXXXX
Ri Tan Lu outside Xxxx Xxx Men Wai East Suburub
100600 B e i j i n g
PEOPLE´S REPUBLIC OF CHINA Tel. č.: 0000-00-00000000
Fax: 0000-00-00000000
EMBAJADE DE LA REPÚBLICA ESLOVACA
Mr. Xxxxxx XXXXXXX Av. Angamos Oeste 1626 San Xxxxxx
L i m a 27 PERU
Tel. č.: 0000-00-0000000-0
Fax: 0000-00-000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxx XXXXXXX 389-1 Xxxxxx-dong Yongsan-ku
S e o u l 000-000 XXXXXXXX OF KOREA
Tel. č.: 00000-0000000, 00000-0000000
Fax: 00000-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxx XXXXXX
X.X.XXX 12736, Xxxxxxxxx, Pretoria 000 XXXXXXX XX, Xxxxxxx 0000
P r e t o r i a
REPUBLIC OF SOUTH AFRICA
Tel. č.: 002712-3422051, 002712-3422052
Fax: 002712-3423688
AMBASSADE DE LA RÉPUBLIQUE SLOVAQUE
Mr. Xxxxx XXXXXX Le Hong Phong 6
H a n o i
RÉPUQUE SOCIALISTE DE VIETNAM Tel. č.: 0000-0-00000000, 0000-0-00000000
Fax: 0000-0-0000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXX Al Shafei str. No. 158
East Villas Mazzeh, X.X.XXX 6350 D a m a s c u s
SYRIAAN ARAB REPUBLIC
Tel. č.: 0096311-6132114, 0096311-6133648
Fax: 0096311-6133647
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxx XXXXXX
Pantip Court, Mezzanine Floor
No. 68 Xxx Xxxxxxxxxxxxxxx, South Sathorn Rd. B a n g k o k 10120
KINGDOM OF THAILAND
Tel. č.: 0000-00000000, 0000-00000000
Fax: 0000-00000000
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxxxxxx XXXXXXX
Ataturk Bulvari 245, Kavaklidere 06692 A n k a r a
REPUBLIC OF TURKEY
Tel. č.: 0090312-4270456, 0090312-4265887
Fax: 0090312-4682689
GENERAL CONSULATE OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxx XXXXXXXX
Spor Cad. Aci Su Sok. No. 15 Xxxx Apt. D:4
M a c k a - I s t a n b u l TURKEY
Tel. č.: 0090212-2273066
Fax: 009212-2602586
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXXX X.X.XXX 3382
A b u D h a b i
UNITED ARAB EMIRATES
Tel. č.: 009712-321674, 009712-321599
Fax: 009712-315839
EMBASSY OF THE SLOVAK REPUBLIC
Mr. Xxxxx XXXXXX 00 Xxxxxxxx Xxxx
P. O. Box A2032 H a r a r e ZIMBABWE
Tel. č.: 002634-307885, 002634-302635, 002634-302637, 002634-302636
Fax: 002634-307885, 002634-302636