SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

2117837

MEDZINÁRODNÁ PODNIKATEĽSKÁ ETIKA A VYBRANÉ PRÍČINY JEJ VZNIKU

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

MEDZINÁRODNÁ PODNIKATEĽSKÁ ETIKA A VYBRANÉ PRÍČINY JEJ VZNIKU

Diplomová práca

Študijný program: Ekonomika podniku

Študijný odbor: 3.3.16. Ekonomika a manažment podniku

Školiace pracovisko: Katedra manažmentu

Školiteľ: Doc. Xxx. Xxxxx Xxxxxxxxx, CSc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Xx.Xxx Xxxxxxxx vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému “Medzinárodná podnikateľská etika a vybrané príčiny jej vzniku” vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 13. marca 2010

Xx. Xxx Xxxxxxxx

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Xxx. Ing. Xxxxx Xxxxxxxxxx, CSc. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Abstrakt

Cieľom mojej diplomovej práce bolo spracovať tému: „Medzinárodná podnikateľská etika a vybrané príčiny jej vzniku.“ Za predmetnú príčinu vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky som si vybrala kategóriu chudoby na Slovensku v komparácii s Európskou úniou. Výsledky práce som rozdelila na viacero podkapitol. V prvej podkapitole sa venujem charakteristike pojmu chudoba, v rámci ktorej analyzujem chudobu na Slovensku, prostredníctvom kategórii „hmotná núdza“ a štrukturálnych indikátorov založených na prierezovej zložke EU SILC. V ďalšej podkapitole som analyzovala chudobu v Európskej únii a vo vybraných členských krajinách.

Na základe získaných informácií som dospela k nasledovným záverom. Dávka v hmotnej núdzi sa od r. 2007 až do súčasnosti mierne zvyšovala. Od 1. septembra 2009 sa dávka v hmotnej núdzi pre jednotlivca pohybuje na úrovni 60,50 €, pre dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi je v hodnote 157,60 €. Od 1. januára 2004 nastali zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi, čo sa predovšetkým prejavilo v počte poberateľov dávky a príspevkov, v zmene štruktúry poberateľov a v zastúpení a následne aj v čerpaní finančných prostriedkov na pomoc v hmotnej núdzi. Priemerný mesačný počet poberateľov, v rámci sledovaného obdobia 2005 – 2008, klesal. V r. 2008 bol počet 165 713 poberateľov, ktorým bolo v tomto roku vyplatených cca 205,80 mil. €.

Mieru rizika chudoby na Slovensku sme sledovali cez vybrané štrukturálne indikátory založené na prierezovej štatistike EU SILC, ktoré sme porovnávali s EU-27 a vybranými krajinami Európskej únie. Medzi najdôležitejšie štrukturálne ukazovatele môžeme považovať:

miera rizika chudoby podľa veku bez ohľadu na pohlavie,

miera rizika chudoby pred všetkými sociálnymi transfermi bez ohľadu na pohlavie, miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch bez ohľadu na pohlavie, miera rizika chudoby na základe typu domácnosti – jeden rodič a nezaopatrené dieťa

miera rizika chudoby na základe typu domácnosti- dvaja dospelí s tromi a viac nezaopatrenými deťmi,

miera rizika chudoby na základe vzdelania, Gini koeficient,

miera rizika chudoby na základe disponibilného príjmu pod hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu

Abstract

The goal of my diploma thesis is to provide an analyse of: “International business ethics and the selected reasons of its establishment.“ I have chosen category of poverty in Slovakia and in comparison with EU to be an objective reason of establishment of business ethics.

I have divided results of my thesis into various semi-chapter. In the first semi-chapter I deal with the characteristics of the term “poverty“ within which I analyse the poverty in Slovakia through categories as “material need“ and structural indicators based on sectional component EU SILC. Within the consequent semi-chapter, I have analysed poverty in the European Union and in the selected countries.

Based on the gathered information, I have come to the following conclusions. Material need benefit has been moderately increasing from 2007 up to the present time. Since September 1, 2009 the material need benefit for an individual moves at the level of 60.50 €, for a couple with a child or with not more than four children is at the value of 157.60 €. After January 1, 2004 there occurred changes in the system of material need that was proven especially in the number of receivers of benefits and allowances, in change of structure of receivers, and consequently also in financial resources drawings for the help in material need. Average month number of receivers within the analysed period of 2005 – 2008 was decreasing. In 2008 there were 165.713 receivers who were paid out approximately 205.80 mil. € in that year.

I have observed the poverty exposure in Slovakia through selected structural indicators based on the sectional EU SILC statistics that I compared with EU-27 and with selected countries. It is possible to consider the following structural indicators to be the most important ones:

Poverty exposure according the age regardless the gender;

Poverty exposure before all social transfers regardless the gender; Poverty exposure after all social transfers regardless the gender;

Poverty exposure based on the type of household – one parent and one unprovided—for child

Poverty exposure based on the type of household – two adults with three and more unprovided—for children;

Poverty exposure based on education;

Gini coefficient,

Poverty exposure based on disposable income under the level of 60 % of the national median of the equivalent income.

Kľúčové slová	Key words
Chudoba	Poverty
Európska únia	European Union
Slovensko	Slovakia
Hmotná núdza	Material need
Štrukturálne indikátory	Structural indicators
Miera rizika chudoby	Risk-of-poverty rate

Obsah

Úvod 9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 11

1.1 Definovanie základných pojmov manažmentu 11

1.2 Úlohy a funkcie manažmentu 12

1.3 Medzinárodný manažment a podnikanie 15

1.4 Etika 16

1.5 Podnikateľská etika 18

1.5.1 Etické kódexy 23

1.6 Medzinárodná podnikateľská etika 25

2 Cieľ práce 37

3 Metodika práce 39

4 Výsledky práce 41

4.1 Charakteristika pojmu chudoba 41

4.1.1 Chudoba na Slovensku 43

4.1.1.1 Miera rizika chudoby na Slovensku 50

4.2 Chudoba v Európskej únii 56

4.2.1 Vybrané ukazovatele miery rizika chudoby v Európskej únii 57

5 Záver 76

6 Zoznam použitej literatúry 81

Úvod

Medzinárodná podnikateľská etika je nevyhnutnou súčasťou medzinárodného podnikania. Za hlavné príčiny jej vzniku môžeme považovať nezamestnanosť, biedu a bohatstvo, migráciu a sociálnu spravodlivosť. Predkladaná diplomová práca analyzuje problém chudoby, ktorý predstavuje jeden z najväčších globálnych problémov, s ktorým dennodenne zápasia milióny ľudí na celom svete. V dnešnej dobe sa stále viac prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými, každým dňom rastie počet tích, ktorí pociťujú chudobu na „vlastnej koži“.

Na Slovensku sa problém chudoby definuje cez kategóriu „hmotná núdza“, za ktorú sa považuje stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom. Slovensko nemá definovanú hranicu chudoby, ale podľa nášho názoru ju vyjadruje práve životné minimum, ktoré predstavuje ústredný bod sociálnej politiky našej krajiny. Štatistický úrad Slovenskej republiky, v rámci kategórie „demografia a sociálna štatistika“ sleduje EU SILC, t.j. zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v Slovenskej republike. Toto zisťovanie bolo zrealizované v rámci projektu európskych štatistických zisťovaní a svojím obsahom nadväzuje na zisťovanie uskutočnené vždy v predchádzajúcom roku. Realizuje sa od roku 2005 v 25 štátoch Európskej únie, v Nórsku a na Islande, s tým, že postupne sa pripájajú aj ďalšie krajiny. Ako EU SILC (2006) uvádza cieľom tohto projektu je vytvoriť harmonizovaný zdroj údajov a získať tak informácie o rozdelení príjmov, o úrovni a štruktúre chudoby a o sociálnom vylúčení na Slovensku.

Európsku úniu môžeme považovať za jeden z najbohatších regiónov sveta, no aj tu existujú milióny ľudí, ktorí žijú pod hranicou biedy. Chudoba a sociálne vylúčenie majú dopad nielen na kvalitu života jednotlivcov, ale brzdia aj celkový hospodársky rozvoj. Európska únia sa snaží pomáhať nielen rozvojovým krajinám, ale aj svojim členským štátom a preto vyhlásila rok 2010 rokom boja proti chudobe. Ako uvádza Európska komisia vo svojej správe (2007), Európsky rok boja proti chudobe má za cieľ osloviť občanov Európskej únie a všetky zainteresované strany z verejnej, sociálnej a hospodárskej oblasti.

Sledovanie jednotlivých ukazovateľov miery rizika chudoby v jednotlivých členských štátoch realizuje Eurostat, t.j. Európsky štatistický úrad. Vo svojej diplomovej práci sa snažím

komparovať vybrané ukazovatele Európskej únie, s ukazovateľmi, ktoré sa využívajú na zhodnotenie miery rizika chudoby na Slovensku.

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Definovanie základných pojmov manažmentu

Manažment podľa XXXXXXXXX, A. (2008) je subjektívna, cieľavedomá a uvedomelá ľudská činnosť, ktorá vyplýva zo spoločenskej podstaty ekonomických procesov a spoločenskej deľby práce, smeruje k stanoveniu správnych cieľov, najvhodnejších ciest a prostriedkov pre ich dosiahnutie a ktorá zabezpečuje priebeh a realizáciu takto stanovenej činnosti.

Manažment ako mladý vedný odbor patrí medzi spoločenské vedy. Podľa PAŠKU, Ľ. (2004) sa opiera o poznatky viacerých vedných disciplín, ktoré aplikuje a rozvíja na podmienky riadenia. Pojem manažment má rozličné významy, najčastejšie sa používajú:

manažment ako praktická činnosť – predstavuje druh práce alebo sústavu aktivít, ktoré vykonávajú manažéri pre dosiahnutie cieľa,

manažment ako teória či vedná disciplína – je naakumulovaný a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach a postupoch riadenia, vypracovaných na základe abstrakcie a empírie a ktorým sa možno učiť a aj ich vyučovať,

manažment ako osobitná skupina ľudí – pojem manažment sa používa aj na označenie skupiny ľudí, ktorých poslaním je plnenie manažérskych funkcií.

XXXXXXXXX, X. – XXXXXXXXXXX, M. – XXXXXXXXX, I. (2007) považujú

manažment za jednu z najdôležitejších ľudských činností vykonávanú manažérmi. Je to proces slúžiaci na dosiahnutie cieľov organizácie, v ktorom dochádza k premene zdrojov (vstupov) na požadované výstupy (výrobky alebo služby).

XXXXXX, J. – XXXXXXXX, Z. (2004) – rozoznávajú nasledovné podoby manažmentu:

1. manažment ako proces – vyjadruje vzájomnú nadväznosť a previazanosť takých činností, ako je plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí a kontrola, ktoré spolu umožňujú nielen vytyčovanie, ale i dosahovanie cieľov podniku.

2. manažment ako profesia – manažment v podobe profesie sa predstavuje ako skupina ľudí, ktorí zabezpečujú proces manažmentu a zodpovedajú za priebeh tohto procesu, t.j. za manažérov.

3. manažment ako vedná disciplína – vychádza z poznatkov takých vedných disciplín ako sociológia, psychológia, ekonómia a pod.

1.2 Úlohy a funkcie manažmentu

Medzi hlavné úlohy manažmentu XXXXXX, M. (2003) zaraďuje riadenie práce a organizovanie, riadenie pracovníkov, riadenie operácií a výroby.

V súčasnosti chápe manažment v dvoch základných podobách:

1. funkčná podoba manažmentu – ktorá kladie dôraz na proces riadenia podniku, sú to rôzne prístupy, metódy, ktoré sa pri riadení používajú,

2. inštitucionálna podoba manažmentu – kladie dôraz na vykonávateľov riadiaceho procesu.

Za základné manažérske funkcie považuje SEDLÁK, M. (2007):

1. plánovanie – je východiskovou a najdôležitejšou funkciou, ovplyvňujúcou všetky ostatné manažérske funkcie;

2. organizovanie – ako manažérska funkcia plní svoju úlohu v integrácii s ostatnými manažérskymi funkciami. Jej poslaním je určiť úlohy ľudí, ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované, príp. iné potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov organizácie;

3. vedenie ľudí – schopnosť viesť ľudí je jednou z kľúčových vlastností manažéra. S ostatnými manažérskymi funkciami, ktoré spolu tvoria manažérske povolanie, vytvára základ toho, aby manažér bol efektívnym vedúcim;

4. kontrola – je úzko spojená s plánovaním a rozhodovaním. Poslaním kontroly je včas a hospodárne zistiť odchýlky v riadenom procese, predstavujúce rozdiel medzi zámerom a jeho realizáciou.

Každá manažérska funkcia má špecifickú úlohu, preto ich treba rozlišovať, oddeľovať a skúmať. Ako nám schéma 1 poukazuje, všetky funkcie sú vzájomne späté, úzko súvisia, dopĺňajú sa a navzájom prekrývajú.

Schéma 1: Proces manažmentu ako sústava manažérskych funkcií

vedenie
	plánovanie		organizovanie		kontrolovanie		vykonávanie

Zdroj: Xxxxxx, X. (2007)

Plánovanie

XXXXXX, J. – XXXXXXXX, X. (2004) hovoria o plánovaní ako o dynamickom procese rozhodovania o budúcich aktivitách. Organizácia musí plánovať, aby si určila svoje ciele a stanovila procedúry ako ich dosiahnuť.

Podľa GOZORU, V. (2005) plánovanie predstavuje cieľovo orientovaný rozhodovací proces, ktorý vychádza z cieľov podniku a vymedzuje prostriedky potrebné na dosahovanie cieľov.

Organizovanie

XXXXXXXXX, Ľ. (2004) vysvetľuje, že poslaním organizovania je stanoviť úlohy ľudí, ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované, príp. iné potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov organizácie. Výsledkom organizovania je organizačná štruktúra, ktorá predstavuje vzájomné usporiadanie útvarov a ľudí v podniku.

Podľa SEDLÁKA, M. (2007) je poslaním organizovania určiť úlohy ľudí (jednotlivcov, skupín), ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované, príp. iné potrebné činnosti v záujme plnenia cieľov organizácie. Organizovanie využíva výhody deľby práce (najmä špecializácie) a koordinácie činnosti a vzťahov ľudí, ktorí ich vykonávajú.

Vedenie

Vedenie môžeme podľa SEDLÁKA, M. (2007) definovať ako schopnosť alebo proces ovplyvňovania ľudí, v ktorom sa vedúci s využitím svojej moci usiluje o dobrovoľnú a ochotnú účasť podriadených na dosahovaní skupinových cieľov, a tým o uspokojovanie vlastných potrieb.

Komunikácia je súčasťou manažérskej funkcie – vedenie a ako píšu XXXXXXXXX, X. – XXXXXXX, X. – XXXXXXXXXXX, M. (2003) nemožno viesť tím a motivovať zamestnancov bez toho, aby došlo k osobnému kontaktu a rozhovoru manažéra s nimi. Manažér komunikuje nielen s podriadenými a kolegami, ale zúčastňuje sa aj na obchodných jednaniach so zástupcami organizačných jednotiek, ako aj mimo organizácie.

Kontrola

XXXXXXXX, A. (2008) zdôrazňuje, že kontrolovaním sa zaoberá každý manažér na vrcholovom či najnižšom stupni organizácie, pretože niektorí manažéri najmä na nižších organizačných úrovniach zabúdajú, že ich prvoradou povinnosťou je kontrolovať, či sú plány splnené.

Kontrola sa vyznačuje týmito hlavnými znakmi:

kontrola je potrebná na to, aby sa merala a zhodnotila výkonnosť organizácie, kontrola predstavuje dynamický a stále pokračujúci proces,

kontrola sa týka všetkých stránok organizácie,

kontrolný proces v podniku je rovnaký bez ohľadu, čo je jeho objektom a kto ho vykonáva.

1.3 Medzinárodný manažment a podnikanie

XXXXXXXX, M. (2004) považuje medzinárodný manažment za proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly ľudí pracujúcich v organizácii prevádzkujúcich operácie na svetovej báze s cieľom dosiahnuť stanových organizačných cieľov. Vznik tejto disciplíny spája s procesom internacionalizácie a integrácie svetových ekonomík, ktoré vyžadujú voľný pohyb pracovníkov medzi regiónmi a štátmi sveta.

XXXXXXXXX, I. (2008) definuje medzinárodný manažment ako proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly ľudí pracujúcich v medzinárodnej organizácii. To znamená, že základné manažérske funkcie sa vykonávajú nie v jednoduchom národnom prostredí ale v multinárodnom.

Pojem medzinárodný manažment uvádza XXXXXX, V. (2005) ako uskutočňovanie manažérskych aktivít za hranicami štátu. Medzinárodný manažment rozširuje podnikové ciele o ciele, ktoré chce podnikový manažment dosiahnuť v podnikoch druhých krajín. Ako ďalej vysvetľuje, medzinárodný manažment sa od podnikového manažmentu odlišuje viacerými prvkami, a to:

rozdielnymi národnými podmienkami, charakteristickými ekonomickými podmienkami,

pracovníkmi s rozdielnymi hodnotami systémov a inštrukcií, časovou diferenciáciou pri uplatňovaní priemyselnej revolúcie, geografickými odlišnosťami,

národnými trhmi, veľkosťou populácie a priestorom.

ZADRAŽILOVÁ, D. (2004) píše, že medzinárodný manažment sa zaoberá problematikou riadenia nadnárodných spoločností. Veľké národné spoločnosti sa stali najvýznamnejším fenoménom svetovej ekonomiky. Koncentrujú rozsiahle materiálne a finančné zdroje, ľudský kapitál a know-how. Vďaka svojej produktivite a ekonomickej sile môžu významne ovplyvňovať vývoj a rozšírenie nových technológií, pohyb priamych zahraničných investícií medzi jednotlivými blokmi, regiónmi a krajinami a predovšetkým čerpať výhody z procesu globalizácie svetovej ekonomiky. Ich ekonomické správanie a rozhodovanie je preto oprávnene v centre pozornosti novej formujúcej sa teórie medzinárodného podnikania.

Dôležitou a nevyhnutnou súčasťou medzinárodného manažmentu a podnikania je etika.

1.4 Etika

XXXXX, V. – XXXXXXXXX, E. (2009) uvádzajú, že etika ako filozofická disciplína vzniká už v rámci antického myslenia a za jej zakladateľa je považovaný Xxxxxxxxxxx (383 – 322 p.n.l.). Predmetom etiky ako filozofickej disciplíny je skúmanie zvláštneho typu spoločenských hodnôt a noriem, ktorých podstatná funkcia spočíva v regulácii konania spoločenských subjektov nielen vzhľadom na iné ľudské indivíduá a spoločenské subjekty, ale aj vo vzťahu ku samotnému konajúcemu subjektu. Čo do svojho obsahu nás normy všeobecne nabádajú, alebo nám prikazujú konať dobro a vyhýbať sa zlu vo vzťahu k sebe, k iným ľuďom a spoločnosti. Uvedený typ spoločenských hodnôt a noriem tvorí jadro toho, čo nazývame morálkou. Ide teda o morálne hodnoty a normy.

XXXXXX, A. S. (1994) konštatuje, že slovo etika pochádza z gréckeho slova ethos, ktoré vyjadruje povahový charakter alebo zvyk. V súčasnosti sa slovo ethos spája s rozlišovaním povahových vlastností, charakterov alebo postojov rozličných ľudí, kultúr alebo skupín. Etymológia etiky naznačuje hlavný predmet jej záujmu:

individuálny charakter, obsahujúci to, čo znamená byť „dobrý človek“; spoločenské pravidlá, týkajúce sa správneho a nesprávneho konania, čo nazývame morálkou.

Etika vyjadruje povahový rys, obyčaj, spôsob myslenia jednotlivcov aj skupiny. Ako píše TRENČIANSKA, E. (2006), človek vytvoril etiku ako nástroj na skúmanie toho, čo je pre neho v praktickom živote dôležité, na skúmanie morálky. Na druhej strane je etika teóriou morálky a mravnosti, pričom zároveň poskytuje praktické návody na správanie a konanie ľudí v súkromnom, pracovnom a verejnom živote. Je predovšetkým metódou myslenia, pričom ponúka možnosti, ale nerozhoduje za nás.

XXXXXXX, X. (2008) píše, že etika je jedinečnou ľudskou záležitosťou, pretože sa nedá jednoducho merať. Podľa neho etika dáva praktické návody na správanie, ktoré sa nemusia odvodzovať len z vlastných skúseností či skúseností okolia. Možno vychádzať aj zo

všeobecných princípov, etických kódexov a noriem. Ďalej uvádza, že etika má výrazný vplyv na zabezpečenie udržateľného rastu v spoločnosti a napomáha spravodlivejšie postavenie subjektov na trhu, vrátane jednotlivcov. Snaží sa nachádzať optimálne riešenie v dilemách, ktoré sú strategické pre jednotlivca, firmu i celú spoločnosť.

XXXXXXXXX, I. (2009) definuje základné pojmy pre etiku, ktorými sú hodnota, právo, povinnosti a morálne pravidlá.

Hodnota - je niečo, čo chce človek mať alebo chce, aby sa stalo. Človek má relatívne stálu štruktúru svojich hodnôt. Hodnotu sme našli vtedy, keď už nebudeme chcieť niečo pre dosiahnutie iného. Hodnoty majú jedinci, ale aj spoločnosti a firmy.

Právo – sa v súvislosti s etikou definuje ako vlastná sloboda alebo priestor, kde je subjekt nezávislý a môže sa v ňom voľne správať.

Povinnosť – súvisí s právom. Ak má niekto právo, potom druhý má povinnosť toto právo rešpektovať. Povinnosť je záväzok správať sa podľa určitých pravidiel.

Morálne pravidlá – sú návodom v situácii v prípade, ak by sa správanie protistrán mohlo dostať do kolízie. Najčastejšie sa stretávame s nasledovnými princípmi morálnych pravidiel: dodržať slovo, nedopustiť sa zlomyseľnosti a násilnosti, vzájomná pomoc, rešpektovanie osobnosti, rešpektovanie vlastníctva.

XXXXXXXX, X. (2004) definuje štyri základné prístupy etiky:

1. Deskriptívna etika – popisuje mravné rozhodnutie a hodnoty, ktoré obhajuje konkrétna spoločnosť. Kľúčovým rysom deskriptívnej etiky je skutočnosť, že sa nesnaží zisťovať, čo je a nie je správne. Iba popisuje konkrétnu situáciu.

2. Normatívna etika – skúma normy, ktorými sa vo svojom mravnom rozhodovaní ľudia riadia. Zaoberá sa otázkami týkajúcich sa povinností (čo by mal človek robiť) a hodnôt, ktoré mravné rozhodnutia vyjadrujú.

3. Metaetika – do teórii etiky patria i diskusie o jazyku, ktorým o morálke hovoríme.

4. Aplikovaná etika – teóriu etiky a aplikovanú etiku je treba skúmať vo vzájomnom vzťahu. K najvýznamnejším oblastiam aplikovanej etiky dnes patrí etika života a smrti, lekárska etika, právna etika, obchodná etika a pod.

TRENČIANSKA, E. (2006) píše, že základnými kategóriami a princípmi etiky sú nezávislosť, dobrovoľnosť, sloboda, česť, dôstojnosť a svedomie. Etika býva často porovnávaná s právom, pretože právo reguluje predovšetkým vlastnícke a iné spoločenské vzťahy ľudí a etika zase medziľudské vzťahy. Etické normy, na rozdiel od právnych, nie sú vynútiteľné inštitúciami, ale verejnou mienkou, ktorá núti narušovateľa etických noriem k ich rešpektovaniu.

1.5 Podnikateľská etika

XXXXXXXX, X. (2004) x XXXXXXXXX (2008), popisujú novodobú históriu podnikateľskej etiky v štyroch vývojových etapách:

Prvá etapa (1990 – 1920) sa označovala ako proces hľadania etiky v podnikaní. Tento proces bol spojený s úsilím vytvoriť priaznivý obraz podnikania, jednak s rozvojom manažmentu ako

„umenia“ riadiť podnikovú činnosť a dosahovať určené podnikateľské ciele. Dvadsiate roky

20. storočia boli charakteristické rastom reálnych príjmov Američanov, ktorý sa prejavil zvýšeným dopytom po spotrebnom tovare. Záujem o spotrebiteľov zo strany producentov bol nedostatočný, takmer nijaký. Na trhu síce bol dostatok tovaru, objavovali sa aj nové, modifikované výrobky. Často sa však vyznačovali nízkou úrovňou kvality bez záruk alebo len s minimálnymi zárukami. V tomto období vznikali aj prvé inštitúcie na ochranu spotrebiteľa a reguláciu nekalých praktík. Napríklad v roku 1914 bola založená Federálna obchodná komisia (Federal Trade commission – FTC) ako nezávislá inštitúcia s rozsiahlymi kompetenciami.

Druhá etapa (1921 – 1950) predstavovala proces rozvoja profesijnej a podnikateľskej etiky. V tomto období boli snahy o vytvorenie základov podnikateľskej etiky spojené najmä s kritikou kapitalistického systému, s diskusiami o spravodlivosti, bohatstve, chudobe a pod.. Tieto diskusie smerovali k vytvoreniu „prijateľnej vlastnej tváre“ podnikateľských aktivít a vyústili do vzniku profesijných spolkov a združení a do vydávania etických kódexov. Zo samotných profesií, najmä z bankovníctva, účtovníctva, práva a reklamy sa začínali ozývať kritické hlasy voči niektorým praktikám a voči osobnej a podnikovej morálnej zodpovednosti. Uvedené skutočnosti viedli k vzniku jednej z najvýznamnejších zložiek podnikateľskej etiky – profesijnej etiky.

Tretia etapa (1951 – 1970) bola obdobím narastajúcej komplexnosti podnikateľskej etiky. V tomto období došlo k rýchlej expanzii podnikania, ktorá sa spájala predovšetkým s rekonštrukciou vojnou zničeného hospodárstva v krajinách Západnej Európy. Tieto skutočnosti boli podnetom rastúceho záujmu o podnikateľskú etiku. Prelomovým obdobím boli najmä šesťdesiate roky, ktoré charakterizovali rozsiahle protestné akcie a bojkoty zo strany spotrebiteľov. Tieto protesty priťahovali pozornosť médií, a teda aj verejnosti. Podnikateľská etika sa rozvíjala nielen do hĺbky, ale aj do šírky.

Štvrtá etapa (1971 – súčasnosť), ktorá prakticky trvá dodnes, je obdobím, v ktorom sa podnikateľská etika stala samostatnou vednou disciplínou. Záujem o ňu pretrváva najmä z týchto príčin: silnejúce hnutie za občianske práva a na ochranu spotrebiteľa i životného prostredia; pozornosť, ktorá sa venuje právam pracujúcich, osobitne žien; nárast počtu zamestnaných žien; škandály na trhu cenných papierov a pod.

XXXXXXXX, D. – XXXXXXXXXX, Z. (1999) konštatujú, že podnikateľská etika z hľadiska svojho statusu patrí k aplikovaným etikám. Aplikované etiky majú pomôcť stanoviť limity toho, čo je sociálne žiaduce, reformulovať pravidlá, resp. vytýčiť nové vzory správania v špecifických problémových situáciách, nanovo interpretovať obsah a zmysel činov indivíduí v rámci ich sociálnej a profesionálnej roly, navrhovať etické riešenia špeciálnych problémov v konkrétnych oblastiach a činnostiach.

XXXXXXXXXXX, E. (2006) uvádza, že podnikateľská etika, ako súbor hodnôt, postojov a presvedčení sprostredkováva prenikanie morálky do ekonomických a obchodných vzťahov. Dodržiavanie jej zásad a princípov jednoznačne patrí k determinantom úspešného podnikania a ovplyvňuje jeho efektívnosť.

XXXXXXXXX, I. (2005) definuje podnikateľskú etiku ako:

reflexiu etických noriem a princípov do podnikateľských rozhodnutí,

aplikovanú integratívnu normatívnu etiku, ktorá sa zaoberá skúmaním interakcie medzi etikou a ekonomikou.

Hoci sa podnikateľská etika ako akademická disciplína utvárala najmä z pohľadu prepojenia s filozofickou etikou a manažérskych vzdelávaním, jej vzťahy sú oveľa širšie. Ako

XXXXXX, A. S. (1994) píše, historicky je najtesnejšie spojená so sociálnou etikou a s morálnou filozofiou. Jej rozvoj bol ovplyvnený právnym systémom, politickou teóriou, históriou, ekonómiou, manažérskymi štúdiami, teológiou, sociológiou, priemyselnou sociológiou, priemyselnou psychológiou a sociálnou etikou. Obrázok č. 1 zjednodušene naznačuje disciplíny späté s podnikateľkou etikou.

Ekonómia

Filozofická etika

Sociológia

Obr. 1: Disciplíny späté s podnikateľkou etikou

Psychológia

Sociálna etika Morálna filozofia

Politická teória

Manažérske štúdie

História

Podnikateľská

Právo

Politické štúdie

Zdroj: Xxxxxx, A. S. (1994)

XXXXXXXX, D. – XXXXXXXXXX, Z. (1999) uvádzajú, že predmet podnikateľskej etiky vychádza z jej zámeru: skúmať sféru podnikania z normatívneho aspektu, pochopiť a zdôvodniť podnikanie ako aktivitu s morálnymi nárokmi. Ďalej uvádzajú, že cieľom podnikateľskej etiky je ukázať, ako možno tieto navonok divergentné sféry zosúladiť, a odpovedať na otázku, prečo by podnikateľské rozhodovanie malo presahovať rámec čisto ekonomických kalkulácií.

Podnikateľskú etiku môžeme podľa XXXXXXXXXX, M. (2007) rozdeliť na tieto úžitky:

1. Etika úžitku – skúma možnosti daného rozhodnutia z hľadiska čo najväčšej skupiny v rámci podnikateľského prostredia nezávisle od ich skupiny, ktorá nemá nijaký úžitok. Vždy je potrebné zvážiť, na aký účel slúžia normy v podnikaní.

2. Etika povinnosti – upriamuje pozornosť na všeobecné zásady určitého spôsobu rozhodovania a na to, či je tento spôsob v súlade aj so svedomím.

3. Etika zodpovednosti – sleduje následky rozhodnutí subjektov podnikania. Súvisí s etikou cnosti. Práve táto etika vychádza z individuálnych charakteristických vlastnostní každého z účastníkov podnikania.

XXXXX, V. – XXXXXXXXX, E. (2009) píšu, že podnikateľská etika má svoj predmet skúmania orientovaný na rozmanité aspekty ekonomickej podnikateľskej činnosti. Jej zámerom je skúmať sféru podnikania z morálneho hľadiska, pochopiť a zdôvodniť podnikanie ako aktivitu s morálnymi nárokmi. Súčasne podnecuje vnímavosť morálnych hodnôt v podnikaní.

XXXXXXXX, A. (2004) definuje základné funkcie podnikateľskej etiky takto: odhalenie fungujúcich etických noriem a princípov,

konfrontácia fungujúcich princípov so želanými ľudskými hodnotami, t.j. s predstavami o dôstojnom, spravodlivom a dobrom živote,

sformulovanie nových etických noriem a princípov,

vypracovanie postupov na aplikáciu týchto noriem a princípov do ekonomickej sféry na všetkých úrovniach riadenia.

XXXXXXXXX, M. (2007) ďalej uvádza základné úlohy (funkcie) podnikateľskej etiky. Jej hlavná úloha spočíva v identifikácii etického problému a jeho príčin v kontexte podnikania, vo výbere vhodnej normy a rozpracovaní metód a postupov, ktorých prostredníctvom sa tieto normy majú uviesť do praxe s cieľom problém vyriešiť. Táto úloha je konkretizovaná do nasledujúcich čiastkových krokov:

identifikácia etického problému, analýza jeho príčin a podstaty,

zvolenie vhodnej normy na vyriešenie problému a jej prípadných alternatív, konfrontácia fungujúcej normy so želanými hodnotami,

sformulovanie nových etických noriem,

vypracovanie stratégie na aplikáciu týchto noriem vo sfére podnikania.

Etika sa dotýka všetkých subjektov trhu: malých či nadnárodných firiem, vrcholového manažmentu, zamestnancov, spotrebiteľov, investorov, atď.. Predmetom záujmu podnikateľskej etiky na úrovni podnikov sú predovšetkým ciele, štruktúry, stratégie a taktiky, ale aj firemná kultúra, reputácia, integrita a zodpovednosť.

Podľa XXXXXXXXX, A. (2004) sa prienik ekonomiky a etiky uskutočňuje na troch úrovniach,

čo môžeme vidieť v obrázku 2:

Obr. 2: Sféry integrácie etiky a ekonomiky

MAKROÚROVEŇ

Etika ako rámcový poriadok

MEZOÚROVEŇ

Podniková etika – inštitucionálna etika

MIKROÚROVEŇ

Individuálna etika

Zdroj: Xxxxxxxx, A. (2004)

Makroúroveň – na makroúovni sa chápe etika ako určitá systematika. Hlavnými subjektami činnosti sú štát, vláda a zákonodarné orgány, preto prienik etiky a ekonomiky predstavuje sformovanie etického rámca na fungovanie ekonomiky. Na tejto úrovni patrí najdôležitejšia úloha štátu.

Mezoúroveň – na mezoúrovni ide o pôsobenie a skúmanie etických noriem na úrovni inštitúcií či jednotlivých podnikateľských subjektov, a to nezávisle od stupňa ich organizovanosti, veľkosti alebo spôsobu organizovania –ako sú podniky, koncerny, odbory, profesijné združenie, záujmové spolky a pod. Na tejto úrovni vystupuje subjekt ako právnická osoba.

Mikroúroveň – v podnikateľskej etike predstavuje jednotlivec ako reálne existujúci a pôsobiaci subjekt vo sfére ekonomiky – či už vystupuje ako produkujúci, kupujúci,

konzument, podnikateľ, akcionár, manažér a pod. Podnikateľská etika na mikroúrovni je etikou každého subjektu a nevzťahuje sa len na manažérov.

DUBCOVÁ, G. (2006) píše, že implementácia etického programu svedčí o tom, že etika v podnikaní sa stala trvalou časťou podnikovej kultúry. Základné atribúty integratívneho etického programu sú nasledujúce:

podnikateľské poslanie, kódex správania,

fórum pre podnikateľsko – etický dialóg, etický tréning,

program dodržiavania pravidiel.

Vypracovanie a dodržiavanie programu spoločenskej zodpovednosti a etického programu je spoločnou úlohou manažmentu, vlastníkov a zamestnancov.

Dôležitou súčasťou každého podnikania sú etické kódexy.

1.5.1 Etické kódexy

Ako MANDA, V. – XXXXXXXXX, E. (2005) uvádzajú, že význam etického kódexu spočíva v obsahu, ktorý v sebe zahŕňa základné morálne princípy konania, ktoré majú rešpektovať zamestnanci podniku. Vnútorný význam kódexu spočíva najmä v tom, že zabraňuje svojvoľnému konaniu každého člena podnikového kolektívu, zvyšuje nároky na úroveň manažérskej práce, pomáha riešiť konflikty záujmov a pod. Etický kódex má aj vonkajší význam. Firma alebo podnik ním navonok demonštruje, ubezpečuje svojich zákazníkov i širšiu verejnosť o tom, že vo svojej činnosti rešpektuje štandardné morálne princípy.

XXXXXXXXX, I. (2008) konštatuje, že etický kódex rozširuje škálu nástrojov na riadenie ľudí, pričom vystupuje ako efektívny a pritom „elegantný“ prvok v systéme riadenia. Prostredníctvom etických kódexov inštitúcia, či multinacionálna spoločnosť dáva svojim členom i okoliu na vedomie, že etika sa stala nevyhnutnou súčasťou jej činnosti.

Podľa XXXXXXXXX, X. (2004) patrí etický kódex k najznámejším a najrozšírenejším formám inštitucionalizácie etiky v podniku. Ide spravidla o písaný súhrn morálnych požiadaviek, ktoré majú podobu morálnych noriem, princípov či ideálov, ktorými by sa mal riadiť každý pracovník firmy.

Xxxxxxxx ďalej rozoznáva nasledovné typy etických kódexov:

profesijný etický kódex – je povolaný riadiť odborné aktivity všetkých členov istej profesie, či pracujú ako zamestnanci, alebo samostatne. Profesijné kódexy môžu požadovať vyššie morálne štandardy od svojich členov.

odvetvový etický kódex – platí pre isté priemyselné odvetvie alebo odvetvie ľudskej činnosti či pre určitú skupinu, ktorej členovia pracujú v rovnakom odbore.

podnikový etický kódex – je najrozšírenejší. Niektoré kódexy reflektujú špecifické záležitosti ako úplatky a ilegálne politické príspevky.

XXXXXXXX, D. – XXXXXXXXXX, Z. (1999) – píšu, že etické kódexy majú v podnikovej praxi dvojaký význam:

1. jasne formulujú práva a povinnosti personálu (prvolíniový, stredný a vrcholový manažment, radoví zamestnanci), tak dovnútra podniku, ako aj navonok, teda vo vzťahu ku klientom a k podnikateľským partnerom (a to aj v kontexte medzinárodnej kooperácie), ku konkurencii a k verejnosti.

2. etické kódexy poskytujú oporný bod pri rozhodovaní pracovníkov v špecifických situáciách podnikateľskej praxe, ako je prijímanie či poskytovanie úplatkov, akceptovanie darov, poskytovanie služieb, ktoré sú obsahom podnikateľskej činnosti firmy, mimo pracovného času a mimo sídla firmy, poskytovanie interných informácií, atď.

XXXXXX, A. S. (1994) uvádza nasledovné dôvody na vytvorenie etického kódexu:

1. Z pohľadu individuálneho podnikového manažéra etický kódex môže:

objasniť politiku firmy v oblastiach etickej neistoty, pomôcť vyriešiť základné etické dilemy,

pomôcť odolávať špeciálnym požiadavkám zákazníkov a iných klientov,

pomôcť odolávať nerozumným požiadavkám nadriadených a podriadených a pod.

2. Z pohľadu firmy etický kódex môže:

eliminovať nežiaduce praktiky, zapríčiňujúce stratu zákazníkov a krátkodobé straty na výsledkoch hospodárenia,

zamedziť nadriadeným, aby zneužívali svoje postavenie voči podriadeným,

zjednodušiť disciplínu a disciplinárne opatrenia za etické priestupky a proti zamestnancom, ktorí porušujú etický kódex a prekračujú zákon (napr. prijímanie úplatkov) a pod.

3. Z hľadiska priemyselného odvetvia etický kódex by mal:

predísť prípadnú vládnu reguláciu a nedostatky odvetvia držať a riešiť vo „vlastnom dome“,

eliminovať také praktiky, ako napr. podplácanie pri predaji leteckej techniky a vojenských technológií do krajín, kde je domáci priemysel v úpadku.

4. Z pohľadu celého podnikateľského systému, by etický kódex mal:

pomôcť obnoviť dôveru verejnosti v podnikanie. Neustále odhaľovanie neetického správania poškodzuje reputáciu podnikania v očiach verejnosti z hľadiska záväzku, ktorý má voči trhového systému.

XXXXXXXXX, M. (2007) uvádza, že pri zisťovaní, aké konkrétne skúsenosti majú firmy z aplikácie etických kódexov, firmy najčastejšie uvádzajú:

zvýšila sa pracovná disciplína,

zlepšili sa medziľudské vzťahy na pracovisku, zvýšila sa kvalita produkcie, služieb,

zlepšila sa komunikácia medzi manažmentom a ostatnými pracovníkmi.

Žiadna firma neuviedla, že by sa vzťahy na pracovisku zhoršili.

1.6 Medzinárodná podnikateľská etika

Firmy pôsobiace v medzinárodnom prostredí zisťujú, že v procese globalizácie a informačnej spoločnosti sa korektné správanie k zamestnancom, zákazníkom, dodávateľom

a iným firmám vrátane konkurentov stáva realitou. Ako XXXXXXX, Ľ. (2008) konštatuje, etika v dnešnom svete už prerástla úroveň rokovacieho stola pri príprave a podpise kontraktov s obchodnými partnermi a zákazníkmi. Stáva sa súčasťou myslenia, pretože ovplyvňuje celé prostredie, v ktorom firma pôsobí.

XXXXXXXXXXX, E. (2006) vo svojom článku píše, že ak hovoríme o princípoch etiky v rámci procesu globalizácie treba konštatovať, že nejde len o formálne normy predstavujúce zákony, smernice alebo predpisy, ale o dodržiavanie etických noriem a zásad v konaní a správaní sa ľudí v rôznych životných situáciách. Podnikateľská etika sa celosvetovo v ostatných rokoch rozvíja rýchlym tempom, pričom jej úroveň v nemalej miere závisí od podnikateľského prostredia. Koordinácia prostredníctvom trhu je veľmi náročná na etické správanie sa a štandardy. Korupcia, nedôvera, neférovosť, neplnenie zmlúv, nedodržiavanie legislatívy nemá vo vzájomných vzťahoch miesto, pretože len spoľahlivá firma môže mať dlhodobý úspech, kvalitných zamestnancov a lojálnych klientov.

Ako XXXXXXXXX, I. (2008) uvádza, najkomplikovanejšou súčasťou podnikateľskej etiky je medzinárodná podnikateľská etika, preto, lebo je oblasťou s charakteristicky globálne komplexným rozmerom. Z tohto hľadiska treba vysvetliť normatívne aspekty, ktoré sa dajú aplikovať pri hodnotení etického správania sa multinacionálnych korporácií. Hoci ich rozvoj sa datuje od konca 19. storočia, k najväčšiemu rozvoju multinacionálnych korporácií došlo od konca druhej svetovej vojny.

XXXXXXX, Ľ. (2008) konštatuje, že etika v medzinárodnom podnikaní súvisí s etickými vplyvmi na činnosť subjektov pôsobiacich v medzinárodnom obchode, podnikaní, bankovníctve a poisťovníctve. Stredobodom pozornosti je vzťah týchto subjektov k peniazom, ktoré ovplyvňujú ich správanie v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Víziou ďalšieho rozvoja etiky v medzinárodnom podnikaní je stav, v ktorom bude tvoriť zisk ako hlavný motív podnikania s etickou symbiózu, a prestane ju vnímať ako antagonistickú kategóriu. Etika nie je v rozpore s hlavným motívom podnikania, naopak, napomáha jeho tvorbu. Ide najmä o podnikanie založené na rovnocennom postavení zamestnanca a zamestnávateľa, ktoré je v eticky vyspelých firmách kodifikované.

Podľa XXXXXXX, A. S. (1994) je svetové hospodárstvo výsledkom a interakciou jednotlivých národných ekonomík. Ako špecifické subjekty medzinárodnej hospodárskej súťaže vystupujú aj multinacionálne korporácie. A hoci väčšina tých najmocnejších má svoje materské sídla v USA, čoraz častejšie medzi ne prenikajú aj korporácie sídliace v Japonsku, Nemecku a v iných priemyselných krajinách. Multinacionálne korporácie sú konfrontované s mnohými etickými kontroverziami. Hostiteľské krajiny ich často obviňujú z toho, že poberajú nadmerné zisky, pohlcujú cenné miestne zdroje, že brzdia kvalifikačný rozvoj domácich zamestnancov, ovládajú ekonomické a politické prostredie, prispievajú k inflácii, obmedzujú prístup k novým technológiám a pod. Materské krajiny ich obviňujú z vývozu pracovných príležitostí, prispievania k zhoršovaniu platobnej bilancie a pričiňovania sa o nadmerný vplyv cudzej politiky. Je zrejmé, že takéto obvinenia spadajú do kategórie makroetických úvah. Nastoľujú otázku, či multinacionálne korporácie pozitívne prispievajú k blahu národnej ekonomiky. Na druhej úrovni máme zasa mikroetické otázky, ktoré vyvstávajú, keď sa multinacionálna korporácia chápe ako nevyhovujúca známym a uznávaným zákonom, pravidlám alebo zvykom.

XXXXXXXXX, I. (2008) x XXXXXX, A. S. (1994) ďalej píšu, že mikroetické a makroetické problémy možno klasifikovať na základe nasledovných kategórií:

úplatkárstvo a korupčné platby, zamestnanosť a personálne problémy, marketingové praktiky,

dopad na ekonomiku a rozvoj hostiteľských krajín, účinky na prírodné prostredie,

kultúrne dopady multinacionálnych operácií, vzťahy s vládami hostiteľských krajín, vzťahy s domácimi krajinami.

DUBCOVÁ, G. (2006) uvádza, že na základe etiky transkulturálnych korporácií existuje normatívna smernica pre manažment a podnikateľské správanie multinacionálnych korporácií, založená na štyroch princípoch, ktorú aplikujú v konkrétnych projektoch:

nedotknuteľnosť národnej suverenity – multinacionálne korporácie predpokladajú rešpektovať ekonomiku a sociálny rozvoj hostiteľskej krajiny, jej kultúru a historické tradície,

sociálna spravodlivosť – mzdové tarify predpokladajú zaručiť spravodlivosť medzi pohlaviami, rasami a etnickými skupinami,

trhová integrita v obchodných transakciách – reštrikcia „politických platieb“ (korupčných intervencií) a úplatkárstva,

ľudské práva a fundamentálna sloboda – tieto princípy sú založené na viere v základné hodnoty, v dôstojnosť každého jedinca v rovnosť práv všetkých ľudských bytostí.

Ďalším reprezentantom humanizácie podnikania na báze programu spoločenskej zodpovednosti a etického programu v multinacionálnych korporáciách R. De Xxxxxx, ktorý aplikuje v podnikovej praxi sedem morálnych pravidiel označených špeciálne ako pomoc multinacionálnym korporáciám pre etickejšie podnikateľské rozhodnutia:

nemajú úmyselne priamo ubližovať,

majú produkovať viac dobra ako zla pre hostiteľskú krajinu, majú prispievať rozvoju hostiteľskej krajiny,

majú rešpektovať ľudské práva zamestnancov, majú platiť im primerané dane,

majú rešpektovať lokálnu kultúru a neporušovať morálny normy,

majú spolupracovať s lokálnou vládou na rozvoji a presadzovaní spravodlivých inštitúcií ako aj daní a právnych noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti.

XXXXXXXXX, I. (2008) uvádza hlavné dôvody vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky:

1. ekologické a sociálne problémy – podnikateľská etika odráža skutočnosť, že podnikanie sa odvíja nielen v rámci ekonomických štruktúr a vzťahov, ale aj na pozadí existujúceho prírodného a sociálneho prostredia,

2. sociálne problémy – sloboda podnikania, trhové hospodárstvo a princíp konkurencie sa prelína všetkými ekonomikami a krajinami sveta. Existuje však veľa sociálnych a ekonomických problémov, ktoré sprevádzajú fungovanie nových spoločensko- ekonomických systémov:

nezamestnanosť,

bieda a bohatstvo – diferenciácia medzi chudobnými a bohatými sa neustále prehlbuje,

migrácia,

sociálna spravodlivosť.

Nezamestnanosť

Definovať pojem nezamestnanosť je pomerne zložité. Ako XXXXXXX, M. – XXXXXXX, F. (2005) píšu, nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorého definícia je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, so svojím vyradením sa neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, aj keď len na čiastočný úväzok.

XXXXXXX, M. (2005) uvádza, že nezamestnanosť je hlavným problémom modernej spoločnosti, problém ktorý je spojený s existenciou trhu práce, vtedy, keď dochádza k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom pracovnej sily. Je to stav, keď ponuka pracovnej sily je väčšia ako dopyt po tejto pracovnej sile, keď ochotu občanov pracovať a zamestnať sa sprevádza nezáujem zamestnávateľov zamestnať ich, prípadne ekonomika sa nachádza v takom stave, že nie je schopná pri daných zdrojoch a konkrétnych možnostiach týchto ľudí zamestnať.

XXXXX, P. (2000) rozoznáva nasledovné typy nezamestnanosti:

1. Dlhotrvajúca nezamestnanosť – postihuje obyčajne osoby, ktoré hlavne pre ich osobnostné charakteristiky (napr. zdravotný stav, postoj k práci) pravdepodobne zostanú nezamestnané bez ohľadu na zmeny v pracovných príležitostiach.

2. Sezónna nezamestnanosť – vyvoláva ju medziodvetvová nerovnomernosť v nadväznosti na produktívnu pracovnú činnosť, vzniká najmä v poľnohospodárstve, lesníctve (t.j. v sezónnych odvetviach), je označovaná ako „tichá rezerva“ na strane ponuky pracovných síl.

3. Cyklická nezamestnanosť – je závislá od cyklických hospodárskych procesov, najmä od kapacitnej vyťaženosti podnikov, preto býva označovaná aj ako globálna podzamestnsnosť.

4. Čiastočná nezamestnanosť – vzniká vtedy, keď pracovníci v dôsledku krátkodobých ekonomických faktorov (napr. nedostatočný odbyt výrobkov) trpia nedostatkom práce.

5. Štrukturálna nezamestnanosť – je dôsledkom nedostatočnej zhody medzi profesijnou a kvalifikačnou štruktúrou pracovných síl a požiadavkami štrukturálnych zmien v ekonomike, čo spôsobuje, že aj voľné pracovné miesta, napriek exitujúcej nezamestnanosti, zostanú neobsadené.

6. Frikčná (fluktuačná) nezamestnanosť – ohraničuje úsek, počas ktorého osoba mení zamestnanie a v dôsledku nedostatočnej transparentnosti trhu práce potrebuje istý čas, aby si našla zodpovedajúce pracovné miesto

7. Latentná (skrytá) nezamestnanosť – je špecifickým typom nezamestnanosti, pretože zahrňuje práceschopné osoby, ktoré sa o prácu neuchádzajú a ani nepovažujú za potrebné sa zaregistrovať na príslušnom úrade práce.

8. Dobrovoľná/nedobrovoľná nezamestnanosť – súvisí s rovnováhou na trhu práce: ak je počet nezamestnaných väčší ako počet voľných pracovných miest hovoríme o nedobrovoľnej nezamestnanosti, v opačnom prípade používame aj pojem špekulatívna nezamestnanosť.

Ako XXXXXXX, M. (2005) konštatuje, podľa doby trvania nezamestnanosti je všeobecne prijatá nasledovná kvalifikácia nezamestnanosti:

nezamestnanosť v trvaní od 0 – 6 mesiacov sa označuje ako krátkodobá, nezamestnanosť v trvaní od 6 – 12 mesiacov sa označuje ako strednodobá, nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov sa označuje ako dlhodobá.

XXXXXX, M. – XXXXXXXX, X. (2004) uvádzajú nasledovné dôsledky dlhodobej nezamestnanosti:

devalvácia pracovných zručností, deštruktívny vplyv na osobnosť, sociálny chaos.

Bieda a bohatstvo

XXXXX, X. (2000) charakterizuje chudobu podľa Xxxxxxxxxxxx (1995) v troch kontextoch:

1. historickom – chudoba v minulosti splývala s určitým sociálnym postavením ako prirodzený atribút tej-ktorej roly (napr. robotníka),

2. súčasnom – reálnom,

3. medzinárodnom – chudoba je dnes v priemyselne rozvinutých krajinách Európy spojená predovšetkým s nedostatkom pracovných príležitostí a dlhodobou nezamestnanosťou.

XXXXXXX, M. – XXXXXXX, F. (2005) – definujú chudobu ako sociálny jav, ktorý je charakteristický nedostatkom životných prostriedkov jednotlivca alebo skupiny. V tomto zmysle je považovaná za sociálny problém, prípadne za sociálno – patologický jav.

XXXXXX, X. a kol. (2002) – rozdeľujú chudobu na:

1. Absolútna chudoba – je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie sú naplnené základné potreby nevyhnutné na udržanie základnej existencie, t.j. potrava, ošatenie, bývanie.

2. Relatívna chudoba – je spojená s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny, ku ktorej chudobní nemajú prístup. Týka sa životného štýlu prijatého v danej spoločnosti a je spojená so vzdelaním, s kvalifikáciou, so zdravotnými návykmi, s rodinným zázemím, využívaním voľného času a pod.

XXXX, M. (2005) uvádza, že existujú štyri protikladné dvojice konceptov chudoby:

1. absolútny – relatívny

Absolútna chudoba – znamená taký nedostatok prostriedkov na uspokojenie základných potrieb, že po určitom čase to ohrozuje život.

Relatívna chudoba – je taká chudoba, keď ľudia nemajú zdroje postačujúce na zaistenie takého druhu stravy, participácie, životných podmienok a požitkov (nie pôžikov), ktoré sú obvyklé v príslušnej spoločnosti. Takéto chápanie sa veľmi približuje ponímaniu chudoby podľa Európskej únie.

2. priamy – nepriamy

Priama chudoba – meriame ju až po transformácii príjmov do spotreby. Samotné príjmy nie sú rozhodujúce pre určenie chudoby, lebo sa do nich nepremietajú rôzne okolnosti, ktoré sprevádzajú ich transformáciou do spotreby. Predovšetkým je to kúpna sila peňazí.

Nepriama chudoba – hodnotí disponibilný príjem či už jednotlivca alebo domácnosti. Meria sa príjem pred spotrebou. Rozhodujúca je výška nominálnych príjmov, nie je v nich premietnutá ani kúpna sila, ani štruktúra výdajov

3. objektívny – subjektívny

Objektívna chudoba – vychádza z analýzy sociálne-ekonomických informácií. Hranica chudoby je určená zvonku (štát, parlament), nezávisle na názore tých, ktorí sú považovaní za chudobných.

Subjektívna chudoba – spočíva na názoroch a pocitoch tých, ktorých sa dotýka. Do subjektívneho chápania chudoby sa premieta nielen vnímanie samotnej situácie, ale aj ašpirácie tých, ktorí sa považujú za chudobných.

4. preskriptívny (určia experti) – konsenzuálny (podľa verejnej mienky)

Preskriptívna chudoba – úroveň potrieb vo forme spotrebných košov, životného minima alebo zaručených minimálnych príjmov určujú experti. Kto je pod určenou úrovňou je chudobný.

Konsenzuálna chudoba – je vecou dohody spoločnosti, spoločnosť (zastúpená napr. parlamentom) určuje, čo je nevyhnutne potrebné k životu. Vyskytuje sa napr. vo forme primeraného životného minima, zoznamu položiek nevyhnutne potrebných pre život.

SINGER, P. (2006) píše, že v tomto svete, ktorý je ako jedna globálna dedina, sa chudoba jedného rýchlo stáva problémom druhého: malý trh na odbyt vlastných výrobkov, ilegálna imigrácia, znečistenie životného prostredia, nákazlivé choroby, nedostatočná bezpečnosť, fanatizmus, terorizmus. Bohatí si len vyberajú z hromady to, čo je najcennejšie a najpríjemnejšie. Spotrebúvajú len o čosi viac než chudobní a napriek ich prirodzenej sebeckosti a chamtivosti, napriek tomu, že im záleží iba na vlastnom pohodlí, a jediné, čo očakávajú od práce tisícov ľudí, ktorých zamestnávajú, je uspokojenie vlastnej márnivosti a nenásytných túžob, delia sa s chudobnými o všetky výdobytky pokroku.

XXXXXX, M. – XXXXXXXX, X. (2004) uvádzajú, že chudoba je veľmi zložitý fenomén. Pôvodne bola definovaná iba ako nedostatok zdrojov na uspokojovanie základných potrieb. Za chudobu, ktorá vedie až k sociálnemu vylúčeniu, sa v súčasnosti, v prevažnej miere, považuje aj nedostatok možností v prístupe k inštitúciám, ktoré ovplyvňujú životné šance ľudí a nedostatok možností participovať na ekonomickom, sociálnom a občianskom živote.

DUDOVÁ, I. – XXXXXXXX, M. – XXXXXX, S. – XXXXXXX, M. – XXXXXX, V.

(2005) popisujú tri základné prístupy stanovenia hranice chudoby:

1. príjmovo – výdavkový prístup (rozpočtových štandardov) – je založený na špecifických košoch tovarov a služieb, ktoré po ocenení môžu reprezentovať určitú minimálnu hranicu životnej úrovne. Je to najstarší prístup používaný pri stanovení hranice chudoby, ktorá na určenie koša tovarov a služieb využíva vedecky podložené informácie, expertné odhady, ale aj rôzne štatistické metódy.

2. prístup sociálneho konsenzu – je zatiaľ jediný, v ktorom sa pri určovaní deliacej čiary berú do úvahy názory širokej populácie. Zisťujú sa názory tých, ktorí žijú v určitom nedostatku, ako aj tých, ktorí tieto problémy nemajú, ale prostredníctvom platenia daní sa podieľajú na riešení sociálnych problémov ľudí odkázaných na sociálnu pomoc. Tento prístup umožňuje širšej verejnosti spolurozhodovať o určení hranice chudoby, a zároveň spoluzodpovedať za rozdelenie spoločnosti na tých, ktorí sú chudobní a ktorí nie sú chudobní.

3. prístup založený na správaní ľudí (behaviorálny) – vychádza z analýzy sociálneho správania v závislosti od zmien a príjmu.

Aby sme mohli merať chudobu, musíme si vybrať jej hranicu. Ako XXXX, M. (2005) konštatuje, nikdy nemeriame chudobu ako takú, vždy meriame len jej určitý koncept. Musíme sa rozhodnúť, ktorý koncept chudoby a ktorú konkrétnu mieru chudoby v rámci určitého konceptu chceme merať. Ďalej popisuje príčiny chudoby, medzi ktoré zaraďuje:

Globalizáciu – v jej základnej forme ju môžeme chápať ako medzinárodnú deľbu práce a z nej vyplývajúci medzinárodný obchod. V posledných rokoch sa značne zvýšila mobilita výrobných faktorov. Nielen trhy, ale aj podniky sa čoraz viac globalizujú. Predovšetkým veľké podniky sú medzinárodnou spleťou filiálok firiem a finančných podielov. Globalizácia v jej súčasnej podobe si vyžaduje zásadné štruktúrne reformy, ak má zodpovedať vzoru trvalého rozvoja. Rast hospodárstva musí byť viac ako doposiaľ spojený so sociálnym a ekologickým rozvojom. Ekonomická výkonnosť je a zostane nutnou, ale nie dostačujúcou podmienkou sociálnej spravodlivosti, ochrany životného prostredia a kultúrnej rôznosti.

Trh – podľa dosť rozšírených predstáv existuje protiklad medzi trhom a sociálnou spravodlivosťou. V týchto predstavách rezonujú jednak určité ideologické názory, voči

ktorým je rozumovo dosť ťažko argumentovať a potom je tu mylná predstava, že trh pôsobí anonymne. Zabúda sa ale na to, že trh pôsobí v rámci určitého právneho (politického) poriadku, ktorý vytvárajú ľudia. Trhové hospodárstvo čerpá zo spontánnych decentralizačných aktivít a iniciatív. Decentralizovane organizované hospodárstvo umožňuje jednotlivcovi, aby mohol využiť práva a slobody, ktoré mu poskytuje ústava. Ak do trhového hospodárstva zámerne a cieľavedome integrujeme aj sociálny prvok, môže vzniknúť veľmi vydarená forma organizovania hospodárstva.

Migrácia

XXXXXXXXX, A. (2009) definuje migráciu ako presun ľudí z jednej lokality do druhej,

často na veľké vzdialenosti a vo veľkých skupinách. Ďalej uvádza nasledovné formy migrácie:

1. dobrovoľná – dobrovoľný presun obyvateľstva z jedného miesta na druhé v rámci krajiny, kontinentu, prípadne medzi kontinentmi, z rôznych dôvodov (kultúrne, náboženské, ekonomické),

2. nútená – znamená nedobrovoľný presun obyvateľstva – najmä obchod s ľuďmi, vyhnanstvo a pod. Je nástrojom sociálnej kontroly v autoritatívnych systémoch. Poznáme nasledovné typy migrácie:

Typy migrácie:

1. z časového hľadiska:

a) denné dochádzanie,

b) sezónna migrácia,

c) trvalá /dlhodobá migrácia.

2. z hľadiska vzdialenosti:

a) miestna

b) regionálna,

c) medzinárodná.

3. z hľadiska smeru migrácie:

a) vidiek – mesto

b) mesto – vidiek.

Podľa OECD (2009) sa medzinárodná migrácia týka mnohých oblastí, ako sú ekonomika, demografia, politika, národná bezpečnosť, kultúra a iné. Táto kombinácia len prispieva k zložitosti pri navrhovaní politických opatrení, ktoré by maximalizovali prínosy migrácie pre krajiny, v ktorých sa emigranti usadia, pre krajiny, ktoré opustia, ale aj pre samotných emigrantov.

Sociálna spravodlivosť

Ako uvádza XXXXX, P. (2000) pojem „sociálny“ je latinského pôvodu a je vnímaný vo viacerých významových rovinách. Sociálne vo všeobecnosti znamená „ľudské, humánne“, alebo je to všetko, čo presahuje osobný referenčný systém – je to opak individuálneho.

Ako ďalej uvádza, sociálna spravodlivosť je jedným z kľúčových pojmov sociálnej politiky. Prakticky všetci autori, ktorí sa zaoberajú vymedzením princípov sociálne politiky sa zhodujú v tom, že sociálna spravodlivosť je polysémny pojem, a že k jeho charakteristike je potrebné pristupovať z rôznych hľadísk. Keďže sa sociálna spravodlivosť nedá absolútne kategoricky vymedziť, vnímať nám ju pomáhajú jej čiastkové princípy:

výkonový, rovnosti,

súladu medzi vstupmi a výstupmi, rovnakých príležitostí, potrebnosti.

Z čisto ekonomického hľadiska sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jedinca, na druhej strane z čisto etického hľadiska ako jeho vôľa pomôcť slabším.

XXXXXX, V. a kol. (2002) konštatuje, že spravodlivosť sa vo všeobecnosti uvádza ako právna a sociálna. Právna súvisí s právnymi normami a sociálna s pravidlami, na základe ktorých sa v spoločnosti rozdeľujú a prerozdeľujú predpoklady a prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty..

XXXX, M. (2005) uvádza, že sociálna spravodlivosť sa musí orientovať na všeobecné dobro, musí brať zreteľ na záujmy budúcich generácií. Konkrétny obsah sociálnej spravodlivosti je nemenný. Tak ako sa vyvíja spoločnosť, bude sa vyvíjať aj konkrétna náplň sociálnej spravodlivosti.

Pri sociálnej spravodlivosti rozlišujeme nasledovné čiastkové aspekty:

distributívny – žiada, aby sa rozdeľovanie príjmov, majetku a moci v spoločnosti posudzovalo podľa účinkov na tie osoby, ktorých hmotné potreby nie sú uspokojované. komutatívny – výmenná spravodlivosť vyžaduje statočnosť a čestnosť pri všetkých dohodách a obchodoch.

participatívny – spravodlivosť podieľania sa, ľudia majú povinnosť podieľať sa aktívne a produktívne na živote spoločnosti, ale spoločnosť im to musí aj umožniť.

legálny – legálna spravodlivosť vyžaduje férové používanie práva, rovnosť každého pred zákonom, nestrannosť súdov.

2 Cieľ práce

Diplomová práca sa zameriava na zhodnotenie príčin vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky. Z dôvodu rozsahu práce sme si za vybranú príčinu vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky zvolili kategóriu „chudoba“.

Cieľom práce je analýza chudoby z pohľadu medzinárodnej podnikateľskej etiky a jej následná analýza v podmienkach Slovenska a Európskej únie s mimoriadnym ohľadom na susedné štáty Slovenska.

Hypotézou práce, k verifikácii ktorej pristupujeme v jednotlivých častiach práce v súlade so stanoveným cieľom, je potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdení o rozdielnej miere chudoby v SR a ČR v kontexte komparatívnej analýzy miery rizika chudoby v SR a krajinách EÚ s mimoriadnym ohľadom na susedné krajiny (Česko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko), t.j. analýza vykazovanej miery chudoby prostredníctvom výsledkov štrukturálnych indikátorov miery rizika chudoby za použitia jednotného systému posudzovania chudoby v rámci Európskej únii.

Na dosiahnutie stanoveného celkového cieľa práce sme si vytýčili nasledovné

čiastkové ciele:

terminologické vymedzenie východiskových pojmov a pojmu chudoba, zhodnotenie súčasnej situácie chudoby na Slovensku,

analýza chudoby v podmienkach Európskej únie a jej ukazovatele, komparácia vybraných štrukturálnych ukazovateľov.

V súlade s vyššie uvedenými čiastkovými cieľmi sme prácu rozdelili na tri hlavné kapitoly. Prvá kapitola poskytuje teoretický rámec k samotnej práci, ktorá charakterizujeme základné pojmy ako manažment, jeho úlohy a funkcie, medzinárodný manažment a podnikanie, etika, podnikateľská etika, medzinárodná podnikateľská etika ako i jednotlivé príčiny vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky, s mimoriadnych ohľadom na aspekt chudoby.

V logickej náväznosti nasleduje nosná časť diplomovej práce, t.j. výsledky práce, ktorú rozčleňujeme na dve podkapitoly.

Prvá podkapitola sa zaoberá chudobou na Slovensku a analyzuje najdôležitejšie ukazovatele chudoby, z hľadiska životného minima, dávok v hmotnej núdzi a ukazovateľov miery rizika chudoby podľa jednotlivých štrukturálnych indikátorov.

Druhá podkapitola analyzuje chudobu v Európskej únii. Hodnotí jednotlivé ukazovatele miery rizika chudoby, jej vybrané indikátory a porovná ich so situáciou na Slovensku.

Prácu vo výraznej miere dopĺňajú grafy a tabuľky na podloženie tvrdení uvedených v práci.

3 Metodika práce

Na dosiahnutie stanoveného cieľa sme zvolili nasledovnú metodológiu, ktorá sa odzrkadľuje i v štruktúre práce, a to:

oboznámenie sa so súčasnou situáciou,

zvolenie si kategórie „chudoba“ ako hlavnú príčinu vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky,

zber dát a informácií týkajúcich sa predmetnej problematiky z odbornej literatúry, vrátane získania a analýzy podkladových údajov zo Slovenska a z krajín Európskej únie potrebných pre analýzu a následnú komparáciu.

Nosné materiály o ktoré sa diplomová práca opiera tvoria:

slovenská a zahraničná literatúra týkajúca sa predmetnej problematiky, údaje získané zo Štatistického úradu Slovenskej republiky,

údaje poskytnuté z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, údaje z oficiálnej internetovej stránky Európskej komisie a Európskeho štatistického úradu,

relevantné štúdie a prístupné štatistické ročenky.

Pri triedení získaných informácií a dokumentov sme uprednostňovali časové hľadisko, t.j. objektívnou snahou bolo používať čo najaktuálnejšie informácie a údaje. Z tohto dôvodu sme do práce zaradili verifikované informácie z obdobia rokov 2005 až 2008, keďže sledované obdobie je nosným pre skúmanie vybranej problematiky v súlade s cieľom predkladanej práce.

V ďalšej etape spracovanie cieľa sme pristúpili k riešeniu najvýznamnejšej a najrozsiahlejšej časti diplomovej práce pod názvom „Výsledky práce“. Táto sa člení na jednotlivé podkapitoly zamerané na už vyššie spomenuté čiastkové ciele.

V podkapitole venovanej chudobe na Slovensku sme vychádzali z dát zo Štatistických ročeniek Slovenskej republiky za sledované obdobie 2005-2008. Kým v ďalších podkapitolách práce sme vychádzali z informácií poskytnutých z Eurostatu, čím sa nám vytvoril zaujímavý priestor pre komparáciu.

Pri spracovaní údajov sme použili nasledovné metódy:

analytická metóda, ktorú sme použili pri zhodnocovaní vybraných indikátorov miery rizika chudoby na Slovensku a členských štátov Európskej únie,

komparatívna metóda, ktorú sme použili v záverečnej časti práce, keď sme získané a zanalyzované údaje o chudobe v Európskej únii porovnávali z hľadiska obsahu, času a priestoru,

štatistická metóda – jej použitie bolo nevyhnutné pre sprehľadnenie a podčiarknutie uvedených tvrdení a analýz v práci.

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika pojmu chudoba

Koncom 19. storočia, keď sa chudoba začala podrobnejšie skúmať, zdôrazňovala sa skôr jej javová stránka. Ako Xxxxxx x kol. (2002) ďalej píšu, za chudobného sa považovali tí, ktorí žili zreteľne a viditeľne v zlých životných podmienkach a mali problémy s fyzickým prežitím.

Chudoba je v rôznych koncepciách a prístupoch rôzne definovaná a meraná. Ako Xxxxxxx x Xxxxxxx (2005) konštatujú, vždy však ide o inferiorné podmienky života so zvláštnymi individuálnymi a spoločenskými dôsledkami. Ako ďalej uvádzajú, teórie chudoby sú rôzne. Podľa individualistických teórií je chudoba osobnou vecou každého jedinca, resp. vecou osobnej neschopnosti a nezáujmu zapojiť sa do spoločenského života.

Podľa antropologickej teórie, je chudoba výrazom „kultúry chudoby“, ktoré zahŕňajú špecifické normy a hodnoty, jazyk a svetový názor, vytváraný ako reakcia chudobných na marginálne postavenie v stratifikovanej spoločnosti.

Sociologická teória chudoby hovorí, že stav chudoby je dôsledok tlaku okolností – chudobný síce prijíma spoločenské hodnoty, avšak ich nemôže preniesť do reality v spoločnosti kvôli nízkym príjmom, nedostatočnej kvalifikácii k zamestnaniu a pod.

Podľa teórie konfliktov je chudoba dôsledkom nesprávneho rozdelenia zdrojov spoločnosti. Chudobný nie je zodpovedný za svoju situáciu, naopak je „obeťou“ spoločnosti, konkrétne nedostatočného systému sociálneho zabezpečenia, alebo diskriminačne fungujúcim trhom práce.

Ako Xxxxxx x kol. (2002) uvádzajú, s pokračujúcim rozvojom spoločnosti a so zvyšovaním priemernej úrovne života chápanie chudoby prekračuje toto úzke vymedzenie.

Absolútna chudoba je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie sú naplnené základné potreby nevyhnutné na udržanie základnej existencie, x.x. xxxxxxx, ošatenie, bývanie.

Relatívna chudoba je spojená s priemernou životnou úrovňou obyvateľstva danej krajiny, ku ktorej chudobní nemajú prístup. Týka sa životného štýlu prijatého v danej spoločnosti a je spojená so vzdelaním, s kvalifikáciou, so zdravotnými návykmi, s rodinným zázemím, využívaním voľného času a pod. Zdroje, ktoré z tohto aspektu chápania chudoby majú chudobní k dispozícii, nepostačujú na to, aby si mohli zadovážiť výživu, aby mohli

participovať na aktivitách a mať životné podmienky a zvyklosti, ktoré sú v danej spoločnosti bežné, akceptovateľné. Definícia chudoby a jej vymedzenie v konečnom dôsledku závisia od politických a kultúrnych rozhodnutí, a preto definícia a vymedzenie chudoby v plnej šírke nikdy nevystihujú obsah tohto spoločenského javu. Je preto výhodnejšie hovoriť o príjmovej, prípadne ekonomickej nerovnosti.

Mnohorozmernosť takého spoločenského javu, akým je chudoba si vyžaduje, aby sa na jeho kvantifikáciu použila oveľa širšia škála indikátorov, ako indikátory, ako sú príjem alebo spotrebné výdavky. Ako Xxxxxx x kol. (2002) ďalej konštatujú, do skúmania chudoby je potrebné zaradiť indikátory, ako je majetok, čo predstavuje vlastne príjem a zdroj budúcich výdavkov, ďalej indikátory charakterizujúce zdravie, bývanie, vzdelanie, prístup k verejným službám, sociálnu mobilitu, ale aj indikátory zmien v politickej pozícii, sociálnom statuse a pod. Medzi ďalšie indikátory patria:

životné podmienky – tento ukazovateľ skúma kvalitu života bez ohľadu na príjmy, stupeň segregácie – v chudobných oblastiach môže dôjsť k vyčleneniu sociálne slabej skupiny obyvateľov, čo sťažuje ich neskorší návrat k životu strednej vrstvy,

verejné služby – dostupnosť verejných služieb (zdravotníctvo), vzdelanie – jeho dostupnosť znižuje riziko upadnutia do chudoby, sociálne dávky – poberatelia dávok a ich početnosť.

Tieto indikátory skúmajú vzťah jednotlivých štruktúrnych zložiek spôsobu života k príjmu a snažia sa identifikovať určitý príjmový prah, na ktorom sa, ak dôjde k ďalšiemu poklesu príjmu, rapídne zvyšuje deprivácia v uspokojení týchto zložiek spôsobu života.

Ďalším krokom nevyhnutným na meranie chudoby je stanovenie hranice chudoby, pomocou ktorej môžeme vyjadriť podiel populácie žijúcej v chudobe a odhadnúť objem prostriedkov potrebných na nevyhnutnú sociálnu pomoc s cieľom znížiť rozsah jej výskytu.

Podľa Xxxxxxx a kol. (2002) vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné prístupy stanovenia hranice chudoby:

1. Príjmovo – výdavkový prístup (rozpočtových štandardov) je založený na špecifických košoch tovarov a služieb, ktoré po ocenení môžu reprezentovať určitú minimálnu hranicu životnej úrovne. Je to najstarší prístup používaný pri stanovení hranice chudoby, ktorá na určenie koša tovarov a služieb využíva vedecky podložené informácie, expertné odhady, ale aj rôzne štatistické metódy. Nedostatkami tohto

prístupu je, že sa veľmi ťažko dosahuje sociálny konsenzus v tom, čo sú základné potreby, ktoré štandardy ich reprezentujú, ktoré zo štandardov sa majú do košov zahrnúť, v akom množstve a akými cenami tieto množstvá ohodnotiť, ďalším nedostatok je, že sa pri ich určovaní vôbec neberie do úvahy názor chudobného obyvateľstva.

2. Prístup sociálneho konsenzu je zatiaľ jediný, v ktorom sa pri určovaní deliacej čiary berú do úvahy názory širokej populácie. Tento prístup umožňuje širokej verejnosti spolurozhodovať o určení hranice chudoby, a zároveň spolu zodpovedať za rozdelenie spoločnosti na tých, ktorí sú chudobní a ktorí nie sú chudobní.

3. Prístup stanovenia hranice chudoby založený na správaní ľudí vychádza z analýzy sociálneho správania v závislosti od zmien a príjmu. Analýzou sa hľadá inflexný bod na škále rozdelenia príjmov, v ktorom sa životné podmienky ľudí a ich správanie natoľko menia, že uspokojovanie potrieb je sprevádzané zvýšenou depriváciou. Problémom tohto prístupu je presné vymedzenie prahu, ktorý by bolo možné považovať za hranicu chudoby. Vzhľadom na to, že v každej spoločnosti existuje diverzifikácia životných štýlov a že chudoba je relatívnym pojmom, presné vymedzenie prahu chudoby sa nedá očakávať.

4.1.1 Chudoba na Slovensku

Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia i najbohatšie krajiny sveta. Ako Národná správa o ľudskom rozvoji (2000) uvádza, na Slovensku sa fenomén chudoby začal dostávať do povedomia verejnosti nesmelo po novembri 1989. V socialistickom Československu, ktorého bolo Slovensko súčasťou tento fenomén z ideologických dôvodov v oficiálnom slovníku absentoval: socialistický princíp rovnosti bol nezlučiteľný s tak jednoznačnou nerovnosťou akou je chudoba. Na druhej strane, hospodárske zaostávanie socializmu znamenalo znižovanie celkovej životnej úrovne populácie a niektorých skupín v takej miere, že bol dokonca realizovaný výskum Skupiny obyvateľstva s obmedzenou možnosťou spotreby, pričom išlo v podstate o chudobných. Ak by sme zašli hlbšie do minulosti, tak možno povedať, že v rámci Uhorska v 19. a prvej polovici 20. storočia, ale aj za prvej Československej republiky, bola chudoba bežnou súčasťou života Slovákov a jej kontúry vytvárala predovšetkým zaostávajúca industrializácia.

V súčasnej dobe je pravdepodobnosť vyššieho výskytu chudoby spájaná predovšetkým s procesom transformácie. Ako Xxxxxx x Xxxxxxxx (2005) píšu, liberalizácia cien a jej dopad na rast životných nákladov, konštituovanie trhu práce a jeho vplyv na diferencovaný mzdový vývoj, rozvíjajúce sa súkromné vlastníctvo a jeho pôsobenie na príjmovú a majetkovú diferenciáciu majú rozdielny vplyv na sociálnu štruktúru spoločnosti.

Možno povedať, že chudoba predstavuje súčasť modernej spoločnosti. Pokiaľ ide o slovenskú spoločnosť, samotný výraz chudoba nie je legislatívne ukotvený a taktiež oficiálne štatistiky nevykazujú počty chudobných tak, ako je tomu napr. v Európskej únii prostredníctvom Eurostatu. Na druhej strane, chudoba sa stala predmetom viacerých výskumov, napr. Štatistického úradu SR alebo Výskumného ústavu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, paradoxne pod iným názvom. Ako Xxxxxx – Kasanova (2005) uvádzajú, u nás sa používajú skôr synonymá chudoby ako sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza.

Hmotnou núdzou sa myslí stav, keď príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom. V určitom zmysle slova možno za príbuzný pojem chudoby pokladať aj sociálnu núdzu, ktorá je tiež súčasťou slovenskej legislatívy a znamená stav, keď si občan nemôže zabezpečiť sám starostlivosť o seba, svoju domácnosť, ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, alebo kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom na vek, nepriaznivý zdravotný stav, sociálnu neprispôsobivosť alebo stratu zamestnania. Ako Národná správa o ľudskom rozvoji (2000) ďalej konštatuje, kým hmotná núdza je chápaná ako dôsledok nedostatočného príjmu, sociálna núdza vyjadruje skôr sociálnu exklúziu z rôznych dôvodov a jej dôsledky, nemusí to však byť chudoba, aj keď to nie je vylúčené. (V definícii chudoby podľa Rady Európy sú tieto aspekty spojené. Jej akceptovanie v slovenskej legislatíve by bolo preto vhodné aj z toho dôvodu, že Slovensko je členom Rady Európy.)

Zásadný význam pre vymedzenie chudoby má určenie hranice chudoby (poverty line), pričom sa tradične vychádza z príjmu alebo výdavkov, čo nie je to isté. V západných krajinách, vrátane USA (ale aj Maďarska) je východiskom určenia hranice chudoby priemerný príjem určitej krajiny a hranicu chudoby zvyčajne predstavuje 50 % aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny; v niektorých krajinách je to tiež 40 % alebo 60 %. Domácnosť s príjmom nižším ako je daná hranica chudoby je definovaná ako chudobná. Hoci nízky príjem sám osebe nereflektuje kultúrne a sociálne aspekty, všeobecne zmysluplne vyjadruje chudobu.

Ako sa ďalej v tejto správe píše, na Slovensku nie je hranica chudoby definovaná, domnievame sa však, že ju vyjadruje životné minimum, ktoré predstavuje ústredný bod v oblasti sociálne politiky, od ktorého sa odvíjajú rôzne sociálne opatrenia štátu. Životné minimum bolo určené ešte v rámci Československa federálnym zákonom č. 463/1991 a vyjadrovalo „spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu občana, pod ktorou nastáva stav jeho hmotnej núdze“. Tým bola po prvýkrát v Československu daná garancia občanovi, že jeho sociálna situácia je predmetom záujmu sociálnej politiky štátu. Prijatiu zákona o životnom minime predchádzalo prijatie ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorý uviedol Listinu základných práv a slobôd, kde v článku 30 je zakotvené právo občana na pomoc, ak sa ocitne v hmotnej núdzi, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Po rozdelení Československa toto právo garantuje slovenskému občanovi zákon č. 601/2003 Z. z. a Ústava SR. Ľudské práva sa stali východiskovou bázou v prístupoch k chudobným, a to nielen v zmysle ich práv na pomoc, ale tiež z hľadiska práva na ľudskú dôstojnosť.

Ako EU SILC (2008) uvádza, zákon č. 601/2003 upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

V rámci životného minima sa postupne diferencovali jeho dve úrovne, ktoré podľa Xxxxxxx a Xxxxxxxxx (2005) rozdeľujeme na existenčné a sociálne minimum.

Existenčné minimum vyjadruje minimálne náklady na základné, existenčné potreby človeka (strava, nevyhnutný odev a prístrešie). Je vždy nižšie ako sociálne minimum a vyjadruje hranicu chudoby, pre ktorú sa používa tiež výraz absolútnej alebo extrémnej chudoby, z tradičných pojmov sa môže skôr použiť výraz bieda.

Sociálne minimum vyjadruje spoločensky minimálnu úroveň životného štandardu a zaručuje na minimálne spoločensky prijateľnej úrovni a s minimálnymi nákladmi uspokojovanie životných potrieb bežných v danej spoločnosti na určitom dosiahnutom stupni hospodárskeho a spoločenského vývoja. Domácnosti, ktoré nedosahujú tento životný štandard žijú v subštandardných podmienkach, s čím súvisí strádanie, deprivácia a označujú sa termínom chudobní. Chudoba určená na základe sociálneho minima sa označuje tiež ako relatívna chudoba. Ako sa ďalej v EU SILC (2008) uvádza, jednou z podmienok nároku na dávku v hmotnej núdzi je stav, kedy príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom

spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Tento stav sa definuje ako stav hmotnej núdze.

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem v zmysle § 4 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok.

Tab. 1: Výška dávky v hmotnej núdzi za vybrané obdobia

Dávka v hmotnej núdzi	Do 31. 8. 2007	Od 1. 9. 2007*	Do 31. 8. 2008	Od 1. 9. 2008**	Od 1. 9. 2009
jednotlivec	54,43 € (1 640 Sk)	55,76 € (1 680 Sk)	55,76 € (1 680 Sk)	58,42 € (1 760 Sk)	60,50 € (1 822,62 Sk)
jednotlivec s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi	83,30 € (2 630 Sk)	92,94 € (2 800 Sk)	92,94 € (2 800 Sk)	109,53 € (3 300 Sk)	115,10 € (3 467,50 Sk)
dvojica bez detí	94,60 € (2 850 Sk)	96,59 € (2 910 Sk)	96,59 € (2 910 Sk)	101,57 € (3 060 Sk)	168,20 € (5 067,19 Sk)
dvojica s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi	129,12 € (3 890 Sk)	132,77 € (4 000 Sk)	132,77 € (4 000 Sk)	150,03 € (4 520 Sk)	105,20 € (3 169,25 Sk)
jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi	129,45 € (3 900 Sk)	136,09 € (4 100 Sk)	136,09 € (4 100 Sk)	159,33 € (4 800 Sk)	157,60 € (4 747,85 Sk)
dvojica s viac ako štyrmi deťmi	172,94 € (5 210 Sk)	177,91 € (5 360 Sk)	177,91 € (5 360 Sk)	201,15 € (6 060 Sk)	212,30 € (6 395?74 Sk)

*Od 1. 9. 2007 boli sumy dávky v hmotnej núdzi upravené Nariadením vlády SR. Č. 377/2007 Z.z.

** Od 1. 9. 2008 boli sumy dávky v hmotnej núdzi upravené Nariadením vlády SR č. 336/2008 Z.z. Zdroj: MPSVaR SR; vlastný výpočet

Ako môžeme, na základe tabuľky 1 vidieť výška dávky v hmotnej núdzi sa za jednotlivé obdobia mierne zvyšovala. Do konca augusta roku 2008 bola táto dávka, pre jednotlivca, na úrovni 55,76 € a od 1. septembra sa táto dávka zvýšila na hodnotu 58,42 €, čo predstavovalo najvyšší nárast za sledované obdobia a to o 2,66 €. V súčasnej dobe sa dávka, pre jednotlivca v hmotnej núdzi pohybuje na úrovni 60,50 €. Ak porovnáme napríklad dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, tak tu môžeme pozorovať mierny nárast do 1. septembra 2008 a to na úroveň 150,03 € z pôvodných (do 31. augusta 2008) 132,77 €. V súčasnosti sa táto dávka znížila o 44,83 €, t.j. na úroveň 105,20 €.

Tab. 2: Vývoj počtu poberateľov a výšky dávky a príspevku v hmotnej núdzi

Ukazovateľ/rok	2005	2006	2007	2008
Priemerný mesačný počet poberateľov dávky a príspevkov 175 746		181 200	197 206	165 713
Celkové vyplatené finačné prostriedky (mld. Sk) prepočítané konverzným kurzom 30,126 SK/€ (mil. €)	7,05 (234,02)	7,73 (256,59)	7,7 (255,59)	6,2 (205,80)
Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov (Sk) prepočítané konverzným kurzom 30,126 SK/€ (€)	3346 (111,07)	3556 (118,04)	3266 (108,41)	3143 (104,33)
Priemerný mesačný počet poberateľov riešený v systéme h.n. 373 865		375 835	377 535	312 413

Zdroj: MPSVaR SR;

Graf 1: Priemerný mesačný počet poberateľov dávky a príspevkov

200 000

195 000

190 000

185 000

180 000

175 000

170 000

165 000

160 000

155 000

150 000

145 000

2005

2006

2007

2008

Rok

Priemerný mesačný počet poberateľov dávky a príspevkov

Počet poberateľov

Zdroj: MPSVaR SR;

Od 1. januára 2004 nastali zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi, čo sa predovšetkým prejavilo v počte poberateľov dávky a príspevkov, v zmene štruktúry poberateľov a v zastúpení a následne aj v čerpaní finančných prostriedkov na pomoc v hmotnej núdzi.

Ako môžeme na základe tabuľky 2 a grafu 1 vidieť, priemerný mesačný počet poberateľov dávky a príspevkov v roku 2005 predstavoval 175 746 poberateľov a za týmto účelom boli vyplatené finančné prostriedky vo výške cca 234 mil. €.

Graf 2: Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov

120

115

110

€

105

100

95

2005

2006

2007

2008

Rok

Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov

Zdroj: MPSVaR SR;

Ako môžeme na základe grafu 2 vidieť, v roku 2005 bolo priemerne mesačne evidovaných 175 746 poberateľov dávky a príspevkov a za týmto účelom boli vyplatené finančné prostriedky vo výške viac ako 7,05 mld. Sk. Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov v roku 2005 dosiahla sumu 3 346 Sk (111,06 €).

V roku 2005 bolo priemerne mesačne 373 865 občanov riešených v systéme pomoci v hmotnej núdzi, čo predstavovalo 6,9% -ny podiel na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Najvyššie percento obyvateľstva v systéme pomoci v hmotnej núdzi za sledované obdobie bolo v Košickom kraji (12,6 %) a najnižšie, v Bratislavskom kraji a to 1,2 %. Z celkového počtu osôb evidovaných v systéme pomoci v hmotnej núdzi bolo 52,4 % mužov a 47,6 % žien. Výrazný rozdiel je vo vekovej skupine 55-59 rokov, kde je vyšší podiel mužov ako žien a vekovej skupine 60 a viac, kde je naopak vyšší podiel žien ako mužov.

V roku 2006 bolo priemerne mesačne evidovaných 181 200 poberateľov dávky a príspevkov, čo v porovnaní s rokom 2005 predstavuje nárast o 3 %. Za týmto účelom boli vyplatené finančné prostriedky vo výške viac ako 7,73 mld. Sk, ktorých čerpanie sa oproti roku 2005 zvýšilo až o 19 %, čo je cca 1,2 mld. Sk. Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov v roku 2006 dosiahla sumu 3 556 Sk (118,03 €), čo s predchádzajúcim porovnateľným obdobím (rokom 2005) predstavuje nárast o 16 %, t.j. o 480 Sk.

V roku 2006 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi riešených priemerne mesačne 375 835 občanov, čo predstavovalo 7-% ný podiel na celkovom počte obyvateľstva Slovenskej republiky. Najväčší počet poberateľov bolo opäť v Košickom kraji (12,6 %) a najnižší v Bratislavskom kraji (1,2 %). Z celkového počtu osôb evidovaných v systéme pomoci v hmotnej núdzi bolo 51 % mužov a 49 % žien.

V roku 2007 bolo priemerne mesačne evidovaných 197 206 poberateľov dávky a príspevkov, čo v porovnaní s rokom 2006 predstavuje nárast o 8,8 %. Za týmto účelom boli vyplatené finančné prostriedky vo výške viac ako 7,7 mld. Sk, ktorých čerpanie sa oproti roku 2006 znížilo o 0,1 %, čo je cca 4 mil. Sk. Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov v roku 2007 dosiahla sumu 3 266 Sk (108,41 €), čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o 8,2 %, t.j. absolútne o 290 Sk (9,6 €). V r. 2007 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi priemerne mesačne evidovaných 377 535 občanov, čo predstavovalo 7 %-ný podiel na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Oproti roku 2006 nedošlo k zmene percentuálneho podielu obyvateľov v systéme pomoci v hmotnej núdzi, napriek celkovému nárastu poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Najvyššie percento obyvateľstva v systéme pomoci v hmotnej núdzi za sledované obdobie bolo v Košickom kraji (12,2 %) a najnižšie percento vykazoval Bratislavský kraj, a to 1,5 %. Z celkového počtu evidovaných osôb bolo 47,5 % mužov a 52,6 % žien. V porovnaní s rokom 2006 došlo k zmene pomeru žien a mužov, v prípade žien išlo o nárast o 3,6 % a u mužov pokles o 3,6 %.

V roku 2008 bolo priemerne mesačne evidovaných 165 713 poberateľov dávky a príspevkov, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje pokles o 16 %. Za týmto účelom boli na dávku a príspevky poskytnuté finančné prostriedky vo výške viac ako 6,2 mld. Sk. Priemerná výška mesačnej dávky a príspevkov v roku 2008 dosiahla suma cca 3 143 Sk (104,32 €), čo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím predstavuje nárast o 5,69 %. V roku 2008 bol priemerný mesačný počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke 86 471. V porovnaní s rokom 2007 sme zaznamenali pokles v priemernom mesačnom počte o 18 014 poberateľov. V roku 2008 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi priemerne

mesačne evidovaný 312 413 občanov, čo predstavovalo 5,78 % - ný podiel na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Najvyššie percento obyvateľstva v systéme pomoci bolo v Košickom kraji (10,34 %), Banskobystrickom kraji (9,22 %) a v Prešovskom kraji (8,39 %). Najnižšie percento vykazoval Bratislavský kraj, a to 1,22 %. Z celkového počtu osôb evidovaných v systéme pomoci v hmotnej núdzi bolo 47,5 % mužov a 52,6 % žien.

4.1.1.1 Miera rizika chudoby na Slovensku

Medzi najpopulárnejšie indikátory chudoby boli považované príjem alebo spotrebné výdavky. Dodová – Xxxxxxxx – Xxxxxx - Xxxxxxx - Xxxxxx (2005) píšu, že adekvátne zmerať aktuálne ekonomické zdroje domácnosti je však náročné. Obsahujú tak pracovné príjmy, ako aj príjmy z kapitálu, príjmy vlastníkov z nehnuteľnosti a pod. Zdalo by sa preto, že použitie spotrebných výdavkov by bolo jednoduchšie. Pri štúdiu chudoby je tento prístup akceptovateľný, pretože na agregovanej úrovni by sa príjmy a výdavky chudobných nemali veľmi odlišovať. Treba však zdôrazniť, že spotrebné výdavky predstavujú skôr nákupné úmysly než peňažné výdavky. Neposkytujú ani informácie o zásobách zdrojov, ktoré majú domácnosti k dispozícii. Výsledky vyplývajúce z použitia týchto dvoch alternatív indikátorov sú v mnohých prípadoch celkom odlišné. V súbore chudobných sa objavujú iní ľudia, ak použijeme ako indikátor príjmy, a iní, ak použijeme spotrebné výdavky.

Ako ďalej uvádzajú, mnohorozmernosť takého spoločenského javu ako je chudoba, vyžaduje aby sa na jeho kvantifikáciu použila oveľa širšia škála indikátorov, ako sú príjem alebo spotrebné výdavky. Do skúmania chudoby je potrebné zaradiť indikátory, ako je majetok, čo predstavuje príjem a zdroj budúcich výdavkov, ďalej indikátory charakterizujúce zdravie, bývanie, vzdelanie, prístup k verejným službám a pod. Tieto indikátory skúmajú vzťah jednotlivých štruktúrnych zložiek spôsobu života k príjmu a snažia sa identifikovať určitý príjmový prah, na ktorom sa, ak dôjde k ďalšiemu poklesu príjmu, rapídne zvyšuje deprivácia v uspokojovaní týchto zložiek spôsobu života.

Ako sa v EU SILC 2006 uvádza miera rizika chudoby je podiel osôb s ekvivalentným disponibilnými príjmom pod hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu. Tento indikátor je definovaný pre rôzne skupiny osôb a domácností. Prepočty sa vykonávajú so zohľadnením sociálnych transferov (príjmov) alebo bez ich zohľadnenia.

Hranica rizika chudoby je 60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu. Medián ekvivalentného disponibilného príjmu je hodnota ekvivalentného disponibilného príjmu, ktorá rozdeľuje súbor podľa výšky príjmu na dve rovnako početné časti podľa počtu osôb. Ekvivalentný disponibilný príjem sa vypočíta tak, že disponibilný príjem domácnosti sa vydelí ekvivalentnou veľkosťou domácnosti. Tento príjem je potom priradený každému členovi domácnosti.

Vybrané štrukturálne indikátory založené na prierezovej zložke EU SILC:

1. Miera rizika chudoby podľa veku bez ohľadu na pohlavie

Graf 3: Miera rizika chudoby podľa veku bez ohľadu na pohlavie

18

16

14

12

10

8

6

4

2

0

2005

2006

2007

2008

Rok

0 - 17 roční

18 - 24 roční

25 - 49 roční

50 - 64 roční

65 a viacroční

%

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Na základe grafu 3 môžeme vidieť, že v r. 2005-2008 bola chudobou najviac ohrozená veková skupina 0 – 17 roční, ktorá dosahovala 17 % , za nimi nasledovala skupina vo vekovej hranici 18 – 24 roční. Vývoj miery rizika chudoby v tejto skupine mal klesajúcu tendenciu, kde v r. 2005 mal tento ukazovateľ hodnotu 16 %, v r. 2008 táto hodnota poklesla o 4 %. Najnižšiu mieru rizika chudoby mala v r. 2008 veková skupina 50 – 64 roční, t.j. na úrovni 8 %.

2. Miera rizika chudoby na základe najčastejšieho statusu aktivity

Tab. 3: Miera rizika chudoby podľa najčastejšieho statusu aktivity (%)

Indikátor/rok	2005	2006	2007	2008
Pracujúci	9	6	5	6
Nepracujúci spolu	16	15	14	14
nezamestnaní	39	41	45	43
dôchodcovia	7	8	8	10
iné neaktívne osoby	19	16	15	16

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Ako môžeme na základe tabuľky 3 vidieť, pracujúca skupina obyvateľov dosahovala v roku 2005 druhú najnižšiu mieru rizika chudoby a to 9 %. Toto percento sa každým rokom znižovalo až na úroveň 6 % v r. 2008. Najväčšiu rizikovú skupinu tvorili nepracujúci spolu, t. j. 14 % v r. 2008, z čoho nezamestnaní tvorili najpočetnejšiu skupinu, ktorá sa na celkovom počte podieľala 43 percentami.

3. Miera rizika chudoby podľa veku pred všetkými sociálnymi transfermi

Sociálnymi transfermi sa myslia starobné dávky, pozostalostné dávky, nemocenské dávky, dávky v invalidite, v nezamestnanosti a tiež rôzne druhy dávok a prídávkov pre rodiny s deťmi.

Tab. 4: Miera rizika podľa veku pred všetkými sociálnymi transfermi (%)

Indikátor/rok	2005	2006	2007	2008
Spolu	40	39	38	37
0 - 17 roční	35	34	33	33
18 - 64 roční	33	31	29	29
65 a viacroční	91	89	87	87

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Ako nám tabuľka 4 zobrazuje najviac rizikovou skupinou boli v r. 2005 65 a viacroční obyvatelia, ktorí sa na celkovom počte podieľali 91 %. Vývoj tejto skupiny mal klesajúcu tendenciu, v r. 2008 mala hodnotu 87 %, čo bol pokles o 4 %, oproti r 2008. Najmenej rizikovú skupinu počas sledovaného obdobia predstavovala skupina 18 – 64 ročných obyvateľov. V roku 2007 a 2008 bola miera rizika chudoby v tejto skupine na rovnakej úrovni, t.j. 29 %.

4. Miera rizika chudoby podľa veku pred sociálnymi transfermi (vrátane starobných a pozostalostných dávok)

Tab. 5: Miera rizika chudoby podľa veku pred sociálnymi transfermi vrátane starobných a pozostalostných dávok (%)

Indikátor/rok	2005	2006	2007	2008
Spolu	22	20	18	18
0 - 17 roční	30	28	27	27
18 - 64 roční	21	19	17	17
65 a viacroční	12	14	13	15

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Ak porovnáme tab. 4 a tab. 5 môžeme pozorovať, že miera rizika chudoby podľa veku pred sociálnymi transfermi vrátane starobných a pozostalostných dávok, je práve pri skupine 65 a viacroční na najnižšej úrovni počas celého sledovaného obdobia. V roku 2008 tento podiel na celkovom počte predstavoval 15 %. Najviac rizikovú skupinu v tomto prípade predstavovala skupina 0-17 roční obyvatelia. Miera rizika pri tejto skupine v r. 2008 predstavovala 27 %.

5. Miera rizika chudoby podľa typu domácností

Graf 4: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti

35

30

25

20

%

15

10

5

0

2005

2006

2007

2008

Rok

Bez závislých detí So závislými deťmi

z toho jeden rodič a najmenej jedno závislé dieťa

Jednotlivec 65 a viacročný

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Ako môžeme na základe grafu 4 vidieť, najvyššia miera rizika chudoby podľa typu domácností je v skupine jednotlivca 65 a viacročnom. V r. 2005 predstavovala táto miera rizika chudoby úroveň 23 %, v roku 2006 zaznamenala pokles o 4 % a v roku 2008 opätovný nárast na úroveň 22 %. Najnižšia miera rizika je pri skupine domácnosti bez závislých detí, ktorá sa pohybovala v r. 2008 na úrovni 7 %. Domácnosť so závislými deťmi a jednočlenná domácnosť sa v roku 2005 pohybovala na úrovni 32 %, postupne sa však táto úroveň znižovala a v r. 2008 dosahovala hodnotu 21 %.

6. Miera rizika chudoby podľa typu vlastníctva obydlia

Tab. 6: Miera rizika chudoby podľa typu vlastníctva obydlia (%)

Indikátor/rok	2005	2006	2007	2008
Spolu	13	12	11	11
Vlastník alebo ubytovanie bezplatné	13	11	10	10
Nájomca	18	19	16	18

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Na základe tabuľky 6 môžeme vidieť, že najvyššia miera rizika chudoby je pri nájomcoch, kde miera rizika chudoby predstavovala v r. 2008 úroveň 18 %. Najnižšia úroveň je pri skupine vlastníkov, t.j. bezplatné ubytovanie. Táto úroveň predstavovala v r. 2008 hodnotu 10 %, čo je oproti roku 2005 pokles o 3 %.

7. Gini koeficient

Gini koeficient na základe EU SILC predstavuje nerovnomernosť príjmového rozdelenia, je to pomer kumulatívnych podielov populácie usporiadanej podľa úrovne ekvivalentných disponibilných príjmov ku kumulatívnym podielom disponibilných ekvivalentných príjmov nimi získaných. Gini koeficient sa môže pohybovať v rozmedzí 0 – 100 %. Ak dosahuje hodnotu 0 ide o dokonale rovnomerné rozdelenie t.j. všetci dosahujú rovnaké príjmy, ak sa blíži k 100 znamená to maximálnu nerovnosť, kde jedna osoba dostáva všetky príjmy.

Tab. 7: Gini koeficient (%)

Indikátor/rok	2005	2006	2007	2008
Gini koeficient (%)	26	28	24	24

Zdroj: Štatistická ročenka 2009;

Gini koeficient mal v sledovanom období klesajúcu tendenciu. Najvyššiu úroveň dosahoval v r. 2006, t.j. 28 %. V r. 2008 poklesla jeho úroveň o 4 %.

4.2 Chudoba v Európskej únii

Európska únia patrí k najbohatším zoskupeniam sveta, no napriek tomu má 17 % Európanov natoľko obmedzené prostriedky, že si nemôžu dovoliť základné potraviny, ktoré potrebujú.

Chudobu si často krát spájame s rozvíjajúcimi sa krajinami. V týchto krajinách sú javy ako podvýživa, hladovanie a nedostatok čistej vody bežnou záležitosťou. Ale chudoba a sociálne vylúčenie sa vyskytujú takisto v rozvinutej Európe. Možno nie v takom rozsahu, ako v rozvojových krajinách, ale aj tak je takáto situácia neprijateľná. Chudoba a sociálne vylúčenie jedného človeka prináša v podstate chudobu celej spoločnosti. Jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie je solidarita, obzvlášť je dôležitá teraz, v čase nielen hospodárskej ale aj sociálnej krízy. Slovo únia to vlastne vystihuje. Všetci čelíme hospodárskej kríze, no práve solidarita by pre nás mala predstavovať záchrannú sieť.

Z nedávnych výskumov Eurobarometra vyplýva, že Európania považujú chudobu za veľmi rozšírený problém, ktorý treba akútne riešiť. Občania celej Európskej únie odhadujú, že v ich okolí žije asi jeden z troch ľudí v chudobe a jeden z desiatich v extrémnej chudobe. Preto Európska únia vyhlásila rok 2010 rokom boja proti chudobe. Ako uvádza Európska komisia vo svojej správe (2007), Európsky rok boja proti chudobe má za cieľ osloviť občanov Európskej únie a všetky zainteresované strany z verejnej, sociálnej a hospodárskej oblasti. Má štyri špecifické ciele:

1. uznanie práva ľudí žijúcich v chudobe a sociálnom vylúčení na dôstojný život a na plnohodnotnú úlohu v spoločnosti;

2. nárast verejného vlastníctva politík sociálneho začlenenia pri zdôraznení zodpovednosti každého jednotlivca v súvislosti s riešením otázok chudoby a marginalizácie;

3. súdržnejšia spoločnosť, kde nikto nepochybuje o tom, že spoločnosť ako celok má prospech z odstránenia chudoby;

4. záväzok všetkých zúčastnených, pretože skutočný pokrok si vyžaduje dlhodobú snahu, ktorá zahŕňa všetky úrovne riadenia.

4.2.1 Vybrané ukazovatele miery rizika chudoby v Európskej únii

1. Miera rizika chudoby pred všetkými sociálnymi transfermi bez ohľadu na pohlavie

Tab. 8: Miera rizika chudoby pred všetkými sociálnymi transfermi (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	26	26	26	25
Slovensko	22	20	18	18
Česká republika	21	22	20	20
Maďarsko	29	30	29	30
Rakúsko	24	25	25	24
Poľsko	30	29	27	25

Zdroj: Eurostat;

Miera rizika chudoby pred všetkými sociálnymi transfermi bola najnižšia na Slovensku. Ako môžeme na základe tabuľka 8 vidieť táto hodnota v r. 2008 predstavovala 18 %, tzn. pokles o 4

% oproti r. 2005. Najvyššia úroveň tohto ukazovateľa bola v Maďarsku, na úrovni 30 %. V Poľsku a Európskej 27-ke bola miera rizika chudoby na úrovni 25 %.

2. Miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch

Tab. 9: Miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch bez ohľadu na pohlavie

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU – 27	17	17	18	17
Slovensko	13	12	11	12
Česká republika	11	11	10	10
Maďarsko	13	16	12	12
Rakúsko	13	14	13	13
Poľsko	20	19	17	17

Zdroj: Eurostat;

Ako môžeme na základe tabuľky 9 vidieť, miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch bola v Európskej 27-ke najvyššia v roku 2007, kde dosahovala úroveň 18 %. Ak by sme porovnávali Slovensko a jeho susediace krajiny, tak môžeme pozorovať, že najvyššia miera rizika chudoby po sociálnych transferoch bola v Poľsku, v r. 2008 dosahovala úroveň 18

%, v porovnaní so Slovenskom je to v danom roku viac o 5 %. V Maďarsku môžeme sledovať, že najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa dosahovala krajina v r. 2006 a to na úrovni 16 %. Zo susediacich krajín bola na tom najlepšie Česká republika, ktorá dosahovala v rámci celého sledovaného obdobia najnižšiu úroveň. Vývoj tohto ukazovateľa sa v Česku vyvíjal rovnomerne, v rokoch 2005-2006 dosahoval úroveň 11 % a od tohto obdobia sa udržiava na hodnote 10 %. Jej plynulý vývoj, ako aj vývoj ostatných krajín, môžeme sledovať v grafe č. 5.

Graf 5: Miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU - 27

0

5

10

15

20

25

%

2008

2007

2006

2005

Krajina

Zdroj: Eurostat;

3. Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice menej ako 18 r.

Tab. 10: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice menej ako 18. rokov (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	x	x	20	20
Slovensko	19	17	17	17
Česká republika	18	16	16	13
Maďarsko	20	25	19	20
Rakúsko	15	15	15	15
Poľsko	29	26	24	22

Zdroj: Eurostat;

Graf 6: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice menej ako 18 rokov

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20

25

30

35

%

2008

2007

2006

2005

Krajina

Ak hodnotíme mieru rizika chudoby na základe vekovej hranice pod 18 rokov, môžeme na základe tabuľky 10 vidieť, že vývoj v Európskej 27-ke je relatívne stabilný a v rokoch 2007 a 2008 sa pohybuje na úrovni 20 %. Podobná situácia je aj v Rakúsku, kde tento ukazovateľ je za celé sledované obdobie rovnaký, t.j. 15 %. Slovenská republika, taktiež, ako Rakúsko, v sledovanom období 2005-2008 vykazuje stabilnú hodnotu tohto ukazovateľa a to na úrovni 17 %.

Zdroj: Eurostat;

Najviac ohrozených ľudí chudobou, mladších ako 18 rokov je v Poľsku, kde miera rizika chudoby v tejto kategórii bola v r. 2008 na úrovni 22 %, čo je v prípade Poľska klesajúca tendencia tohto ukazovateľa, lebo v roku 2005 mali mieru rizika chudoby na úrovni až 29 % a v ďalších rokoch sa táto miera znižovala, čo môžeme pozorovať aj na základe grafu 6.

4. Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 18 - 24 r.

Tab. 11: Xxxxx xxxxxx xxxxxxx na základe vekovej hranice 18 – 24 rokov (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	x	x	20	20
Slovensko	16	13	12	12
Česká republika	11	12	12	12
Maďarsko	15	17	17	18
Rakúsko	13	11	12	11
Poľsko	25	24	21	20

Zdroj: Eurostat;

Ako môžeme na základe tabuľky 11 vidieť, najnižšia miera rizika chudoby obyvateľov medzi 18-24 rokom života je v Rakúsku. V r. 2008 predstavovala hodnotu 11 %. Ide o relatívne stabilný vývoj, ktorý okrem Rakúska môžeme vidieť aj v prípade Českej republiky a Maďarska. Na Slovensku sa hodnota tohto ukazovateľa v sledovanom období znižovala a v r. 2008 bola 12 %, čo v porovnaní s rokom 2005 predstavovalo pokles o 4 %. V Európskej 27-ke miera rizika chudoby predstavovala počas rokov 2007 a 2008 hodnotu 20 %, čo je spolu s Poľskom najvyššia hodnota v r. 2008. Graficky znázornený vývoj miery rizika chudoby môžeme vidieť aj v grafe 7.

Graf 7: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 18 - 24 r.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

%

20

25

30

2008

2007

2006

2005

Krajina

Zdroj: Eurostat;

5. Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 25 - 49 r.

Tab. 12: Xxxxx xxxxxx xxxxxxx na základe vekovej hranice 25 – 49 rokov (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	14	14	14	14
Slovensko	14	12	10	10
Česká republika	11	10	9	8
Maďarsko	14	16	12	12
Rakúsko	11	11	10	11
Poľsko	21	19	17	16

Zdroj: Eurostat;

Tabuľka 12 nám poukazuje na fakt, že z vybraných krajín Európskej únii je v prípade tohto ukazovateľa na tom najlepšie Česká republika, kde hodnota daného ukazovateľa sa každým rokom plynule znižuje a v r. 2008 dosahovala 8 %. Čo v porovnaní napr. s Poľskom je menej o 8 %. Európska 27-ka sa v sledovanom období vyvíjala rovnako, t.j. na úrovni 14 %. Druhou najlepšou krajinou pri hodnotení tohto ukazovateľa je práve Slovensko, ktoré má druhú najnižšiu mieru rizika chudoby obyvateľov vo veku 25-49 rokov.

Graf 8: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 25-49 rokov

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20

25

%

2008

2007

2006

2005

Krajina

Zdroj: Eurostat;

Ako môžeme na základe grafu 8 vidieť, najhoršie v danom ukazovateli bolo počas sledovaného obdobia Poľsko, ktoré síce od r. 2005 zaznamenáva klesajúcu tendenciu tohto ukazovateľa, ale aj tak stále ide o najvyššiu úroveň v porovnaní s ostatnými krajinami.

6. Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 50 - 64 r.

Tab. 13: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 50 – 64 rokov (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	13	14	14	14
Slovensko	8	8	7	8
Česká republika	6	6	6	7
Maďarsko	10	11	8	9
Rakúsko	10	11	11	11
Poľsko	16	16	15	15

Zdroj: Eurostat; vlastná tvorba

Miera rizika chudoby v prípade obyvateľov vo veku 50-64 rokov je v krajinách Slovensko a Česká republika najnižšia zo všetkých vybraných krajín, v rámci sledovaného obdobia. Síce v Českej republike táto hodnota v r. 2008 oproti r. 2007 vzrástla o 1 %, aj napriek tomu patrí

Graf 9: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 50-64 rokov

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

%

2008

2007

2006

2005

Krajina

táto krajina medzi tie, ktoré vykazujú najnižšiu hodnotu tohto ukazovateľa. Naopak, najvyššiu hodnotu vykazovalo Poľsko. Ako môžeme na základe tab. 13 vidieť, v r. 2008 to bolo na úrovni 15 %.

Zdroj: Eurostat;

Ako môžeme v grafe 9 vidieť, v Európskej 27-ke sa tento ukazovateľ za roky 2006-2008 vyvíjal na rovnakej úrovni, t.j. 14 %. Takýto stabilný vývoj môžeme vidieť aj v Rakúsku, kde hodnota tohto ukazovateľa bola v období 2006-2008 na úrovni 11 %.

7. Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 64 r. a viac

Tab. 14: Xxxxx xxxxxx xxxxxxx na základe vekovej hranice 64 rokov a viac (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	19	19	20	19
Slovensko	7	8	10	10
Česká republika	5	6	5	7
Maďarsko	6	9	6	4
Rakúsko	14	16	14	15
Poľsko	7	8	12	12

Zdroj: Eurostat; vlastná tvorba

Graf 10: Miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 64 r. a viac

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20

25

%

2008

2007

2006

2005

Krajina

Na základe tabuľky 14 môžeme jasne vidieť, že najnižšia miera rizika chudoby obyvateľov vo veku 64 rokov a viac je v Maďarsku, kde v sledovanom období dosahovala najnižšie hodnoty. V r. 2008 to bolo na úrovni 4 %, čo je v porovnaní napr. s r. 2006 pokles o 5 %. Na Slovensku sa miera rizika chudoby od r. 2006 do r. 2008 zvýšila o 2 %, čo poukazuje na nie dobrý vývoj v tejto oblasti. Podobnú situáciu ako na Slovensku môžeme vidieť aj v Poľsku, kde táto hodnota v r. 2008 oproti r. 2006 vzrástla o 4 %. Vývoj v jednotlivých krajinách si môžeme porovnať na základe grafu 10.

Zdroj: Eurostat;

8. Miera rizika chudoby na základe typu domácnosti - jednočlenná domácnosť

Tab. 15: Miera rizika chudoby v jednočlennej domácnosti (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	24	24	25	26
Slovensko	16	17	22	22
Česká republika	16	17	16	19
Maďarsko	19	18	16	15
Rakúsko	19	22	20	20
Poľsko	16	16	16	20

Zdroj: Eurostat;

Rakúsko spolu s Poľskom vykazujú v r. 2008 rovnaké hodnoty miery rizika chudoby a to na úrovni 20 %. Ďalej môžeme v tab. 15 a grafe 11 vidieť, že podobne na tom je Česká republika. V prípade Poľska a Českej republiky ide o rastúcu tendenciu tohto ukazovateľa, v Rakúsku ide naopak o mierny pokles. Miera rizika chudoby rástla aj na Slovensku a to z pôvodných 16 %, v r. 2005, na 22 % v rokoch 2007 a 2008. Európska 27-ka vykazuje rast tohto ukazovateľa v r. 2006-2008 o 1% každý rok. V súčasnosti je na úrovni 26 %.

Graf 11: Miera rizika chudoby na základe typu domácnosti - jednočlenná domácnosť

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

%

20

25

30

2008

2007

2006

2005

Krajina

Zdroj: Eurostat;

9. Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - jeden rodič a nezaopatrené dieťa

Tab. 16: Xxxxx xxxxxx xxxxxxx – jeden rodič a nezaopatrené dieťa (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	31	32	34	35
Slovensko	32	29	26	21
Česká republika	41	41	37	40
Maďarsko	27	39	29	33
Rakúsko	27	29	31	26
Poľsko	40	32	31	30

Zdroj: Eurostat;

Pri ukazovateli miery rizika chudoby je z vybraných krajín na tom najhoršie Česká republika. V tab. 16 môžeme pozorovať, že tento ukazovateľ v r. 2008 oproti r. 2007 zaznamenal nárast o 3 %, t.j. z pôvodných 37 % na 40 %. Slovensko si naopak polepšilo, pretože hodnota tohto ukazovateľa mu v r. 2008 klesla o 5 % oproti r. 2007. Nepriaznivú situáciu vykazuje aj Maďarsko a Poľsko, v ktorých sa miera rizika chudoby pohybuje v rozmedzí 30-33 %. Ako nám aj graf č. 12 ukazuje, vývoj v Európskej 27-ke nie je v sledovanom období priaznivý, pretože miera rizika chudoby každým rokom vzrástla o 1-2 %. V súčasnosti je na úrovni 35 %, čo spolu s Maďarskom tvorí najvyššie hodnoty daného ukazovateľa.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20 25

%

30

35

40

45

2008

2007

2006

2005

Graf 12: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - jeden rodič a nezaopatrené dieťa

Krajina

Zdroj: Eurostat;

9. Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - dvaja dospelý s jedným nezaopatreným dieťaťom

Tab. 17: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti – dvaja dospelý s jedným nezaopatreným dieťaťom (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	11	12	12	12
Slovensko	13	8	6	10
Česká republika	9	7	7	6
Maďarsko	15	14	12	11
Rakúsko	9	9	9	9
Poľsko	17	14	15	14

Zdroj: Eurostat;

Najlepšie hodnoty tohto ukazovateľa môžeme pozorovať v Českej republike a v Rakúsku. Na základe tab. 17 môžeme vidieť, že z pomedzi vybraných krajín dosahujú najnižšiu úroveň tohto ukazovateľa. V Českej republike bol tento ukazovateľ v r. 2008 na úrovni 6 % a v Rakúsku 9

%. V Rakúsku je tento vývoj stabilný a ako môžeme na základe grafu 13 vidieť, počas celého sledovaného obdobia vykazuje hodnotu 9 %.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

%

2008

2007

2006

2005

Graf 13: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - dvaja dospelý s jedným nezaopatreným dieťaťom

Krajina

Zdroj: Eurostat;

Slovensko vykazuje rastúcu tendenciu, pretože v r. 2008 dosahovalo mieru rizika na úrovni 10

%, čo predstavuje nárast oproti r. 2007 o 4 %. V Európskej 27-ke je tento vývoj už od roku 2006 ustálený a v súčasnosti dosahuje hodnotu 12 %.

10. Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - dvaja dospelý s dvomi nezaopatrenými deťmi

Tab. 18: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti – dvaja dospelý s dvomi nezaopatrenými deťmi (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	14	14	14	14
Slovensko	17	14	12	10
Česká republika	11	10	8	7
Maďarsko	15	18	14	16
Rakúsko	11	11	10	11
Poľsko	23	21	20	18

Zdroj: Eurostat;

Dvaja dospelý s dvomi nezaopatrenými deťmi vykazujú najnižšiu mieru rizika chudoby v Českej republike, kde tento ukazovateľ má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a v r. 2008 bol na úrovni 7 %. Najhoršie na tom sú domácnosti v Poľsku, kde na základe tab. 18 môžeme vidieť, že aj keď hodnota tohto ukazovateľa každým rokom klesala, aj tak je na úrovni 18 %, čo z pomedzi vybraných krajín predstavuje najvyššiu hodnotu.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20

25

%

2008

2007

2006

2005

Graf 14: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - dvaja dospelý s dvomi nezaopatrenými deťmi

Krajina

Zdroj: Eurostat;

Ako môžeme v grafe 14 vidieť v Maďarsku zaznamenali nárast tohto ukazovateľa v r. 2008 oproti r. 2007 o 2 %. V Európskej 27-ke je situácia počas celého sledovaného obdobia stabilná,

t.j. hodnota tohto ukazovateľa je na úrovni 14 % v každom roku.

11. Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - dvaja dospelý s tromi a viac nezaopatrenými deťmi

Tab. 19: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti – dvaja dospelý s tromi a viac nezaopatrenými deťmi (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	25	25	25	26
Slovensko	24	24	26	33
Česká republika	25	30	29	19
Maďarsko	26	34	28	29
Rakúsko	20	19	19	21
Poľsko	45	38	36	34

Zdroj: Eurostat;

Ako môžeme na základe tab. 19 vidieť Slovensko spolu s Poľskom vykazujú najhoršiu hodnotu sledovaného ukazovateľa. Poľsko dosiahlo v r. 2008 mieru rizika chudoby 34 % a Slovensko v tom istom roku iba o 1 % menej, t.j. 33 %. V prípade Poľska je táto hodnota lepšia z toho pohľadu, že znamenala pokles, oproti r. 2007 o 2 %, čo sa v prípade Slovenska nedá konštatovať. U nás má miera rizika chudoby rastúcu tendenciu. Ako môžeme na základe tab. 19 vidieť, je to až o 7 % oproti r. 2007.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20

25

%

30

35

40

45

50

2008

2007

2006

2005

Graf 15: Miera rizika chudoby podľa typu domácnosti - dvaja dospelý s tromi a viac nezaopatrenými deťmi

Krajina

Zdroj: Eurostat;

Ďalej môžeme v tab. č. 19 ako aj na základe grafu č. 15 pozorovať zlepšujúcu sa situáciu v Českej republike, kde tento ukazovateľ v r. 2008 klesol o 10 % oproti r. 2007, čo predstavovalo najväčší pokles v r. 2007-2008 spomedzi vybraných krajín. V Európskej 27-ke sa situácia vyvíjala do r. 2007 relatívne stabilne, avšak v r. 2008 prišlo k nárastu o 1 %.

11. Miera rizika chudoby na základe vzdelania

Tab.20: Miera rizika chudoby na základe vzdelania – základné a nižšie stredoškolské (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	x	x	24	24
Slovensko	18	18	20	20
Česká republika	17	18	18	19
Maďarsko	17	25	18	18
Rakúsko	21	23	20	24
Poľsko	25	25	23	24

Zdroj: Eurostat;

Na základe tabuľky 20 a grafu 14 môžeme pozorovať, že najvyššia miera rizika chudoby na základe vzdelania je v Poľsku, Rakúsku a Európskej 27-ke, kde v r. 2008 bola na úrovni 24 %. Slovensko je v porovnaní s týmito krajinami na tom lepšie, lebo u nás je hodnota tohto ukazovateľa v r. 2008 nižšia o 4 %.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

%

20

25

30

2008

2007

2006

2005

Graf 16: Miera rizika chudoby na základe dosiahnutého vzdelania - základné a nižšie stredoškolské

Krajina

Zdroj: Eurostat;

Najlepšie na tom, spomedzi všetkých krajín, sú Maďarsko a Česká republika, kde hodnota tohto ukazovateľa sa pohybuje na úrovni 18-19 %.

Tab. 21: Miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania - stredoškolské a vyššie stredoškolské (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	x	x	13	13
Slovensko	12	10	8	9
Česká republika	8	7	7	7
Maďarsko	11	11	9	9
Rakúsko	9	9	9	9
Poľsko	19	18	16	16

Zdroj: Eurostat; vlastná tvorba

Na základe tab. 21 môžeme vidieť, že Poľsko dosahuje najvyššiu mieru rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania, v oblasti stredoškolské a vyššie stredoškolské vzdelanie. V r. 2008 to bolo 16 %, pričom, pri porovnaní s r. 2005 ide o pokles o 3 %. Na Slovensku bola v r. 2008 miera rizika chudoby na úrovni 9 %. Takáto istá hodnota bola aj v Maďarsku a v Rakúsku. Najnižšiu mieru rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania bola v Českej republike, kde vykazovala stabilnú situáciu v rokoch 2006-2008 a to na úrovni 7 %.

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

2

4

6

8

10

%

12

14

16

18

20

2008

2007

2006

2005

Graf 17: Miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania - stredoškolské a vyššie stredoškolské

Krajina

Zdroj: Eurostat;

V grafe 17 vidíme, že v Európskej 27-ke je situácia stabilná a počas roku 2007 a 2008 vykazovala miera chudoby podľa vzdelania hodnotu 13 %.

Tab. 22: Xxxxx xxxxxx xxxxxxx podľa dosiahnutého vzdelania – vysokoškolské (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	x	x	7	6
Slovensko	7	4	3	4
Česká republika	2	2	2	3
Maďarsko	3	3	2	2
Rakúsko	7	6	6	6
Poľsko	5	3	3	4

Zdroj: Eurostat;

Ak by sme si porovnali tabuľky 20-22, tak môžeme pozorovať, že najnižšia miera rizika chudoby na základe vzdelania je pri vysokoškolsky vzdelaných obyvateľoch danej krajiny. Najnižšia miera bola v r. 2008 v Maďarsku a to 2 %, nasleduje Česká republika s 3 % a Slovensko je s Poľskom na rovnakej úrovni, t.j. 4 %.

Graf 18: Miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania - vysokoškolské

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

1

2

3

4

%

5

6

7

8

2008

2007

2006

2005

Krajina

Zdroj: Eurostat;

V Európskej únii môžeme na základe grafu 18 pozorovať klesajúcu tendenciu a to zo 7 na 6 %.

Tab. 23: Gini koeficient (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	30	30	31	31
Slovensko	26	28	24	24
Česká republika	26	25	25	25
Maďarsko	28	33	26	25
Rakúsko	26	25	26	26
Poľsko	36	33	32	32

Zdroj: Eurostat; vlastná tvorba

Gini koeficient sa na Slovensku vyvíjal pozitívne a v posledných rokoch sa pohyboval na stabilnej úrovni, t.j. 24 %. Stabilná situácia pretrvávala aj v Českej republike, Rakúsku a Poľsku. Najvyššiu hodnotu koeficientu malo Poľsko a ako môžeme na základe. tab. č. 23 vidieť bolo to na úrovni 32 %.

Tab. 24: Miera rizika chudoby na základe disponibilného príjmu pod hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu (%)

Krajina/rok	2005	2006	2007	2008
EU-27	22	22	23	22
Slovensko	23	20	19	18
Česká republika	18	17	18	18
Maďarsko	19	24	20	17
Rakúsko	15	15	17	15
Poľsko	30	25	24	21

Zdroj: Eurostat;

Poľsko Rakúsko Maďarsko Česká republika

Slovensko

EU-27

0

5

10

15

20

25

30

35

%

2008

2007

2006

2005

Graf 19: Miera rizika chudoby na základe disponibilného príjmu pod hranicu 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu

Krajina

Zdroj: Eurostat; vlastná tvorba

Na základe tab. 24 a grafu 19 môžeme vidieť, že pod hranicou chudobu v Európskej únii žije 22 % z celkového počtu obyvateľov. Na Slovensku a v Českej republike žije 18 % obyvateľov pod hranicou chudoby, čo je v prípade Slovenska klesajúci trend, ale v prípade Česka je to rastúci trend, oproti r. 2006. Najlepšie je na tom Rakúsko, kde je 15 % obyvateľov pod touto hranicou.

5 Záver

Cieľom prekladanej diplomovej práce bolo zhodnotenie vybranej príčiny vzniku medzinárodnej podnikateľskej etiky, a to „chudoby“ v jej následnej komparácii s podmienkami na Slovensku a v Európskej únii.

Chudobu na Slovensku sme sledovali cez kategóriu „hmotná núdza“. Na základe prepočtov a informácií získaných z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sme zistili, že dávka v hmotnej núdzi sa od r. 2007 až do súčasnosti mierne zvyšovala. Pre jednotlivca bola táto dávka do konca augusta roku 2007 na úrovni 55,76 € a od

1. septembra 2008 sa zvýšila na hodnotu 58,42 €. Od 1. septembra 2009 sa výška tejto dávky pohybuje na úrovni 60,50 €. Pri porovnaní napr. dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, možno pozorovať mierny nárast od 1. 9. 2008, a to na úroveň 150,03 € z pôvodných (do 31. 8. 2008) 132,77 €. Od 1. 9. 2009 sa táto dávka znížila o 44,83 €, t.j. na úroveň 105,20 €. Od 1. januára 2004 nastali zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi, čo sa prejavilo predovšetkým v počte poberateľov dávky a príspevkov, v zmene štruktúry poberateľov a v zastúpení a následne aj v čerpaní finančných prostriedkov na pomoc v hmotnej núdzi. Priemerný mesačný počet poberateľov, v rámci sledovaného obdobia 2005 – 2008, klesal z pôvodných 175 746 na 165 713 poberateľov, ktorým bolo v r. 2008 vyplatených cca 205,80 mil. €. Najvyššie percento obyvateľstva v systéme pomoci bolo v r. 2008 v Košickom kraji (10,34 %), Banskobystrickom kraji (9,22 %) a v Prešovskom kraji (8,39 %). Najnižšie percento vykazoval Bratislavský kraj, t.j. 1,22 %.

Z vyššie uvedenej analýzy je zrejmé, že na Slovensku nemá pojem chudoba presné vymedzenie. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ju definuje prostredníctvom kategórie „hmotná núdza“. Vo všeobecnosti možno konštatovať (v súlade s vyššie uvedenými údajmi), že dávka v hmotnej núdzi sa v sledovanom období zvyšovala na základe splnenia podmienok na nárok dávok v hmotnej núdzi (podmienky na získanie dávok v hmotnej núdzi nie sú v práci uvedené, keďže ich špecifikácia nebola nevyhnutná pre verifikáciu hypotézy práce a splnenie cieľa).

Mieru rizika chudoby na Slovensku sme sledovali cez vybrané štrukturálne indikátory založené na prierezovej štatistike EU SILC, ktorú Štatistický úrad spracováva v rámci štatistických ročeniek. Na základe analýzy poskytnutej v práci nám jednoznačne vyplýva

nesúlad kategórií na meranie miery rizika chudoby v metodológii používanej Slovenskou republikou a metodológiou Európskej únie.

Za zaujímavosť môžeme považovať, že indikátor na hodnotenie miery rizika chudoby podľa veku má rozdielne vekové kategórie využívané v rámci štatistiky Slovenska a iné v rámci európskej štatistiky.

miera rizika chudoby podľa veku bez ohľadu na pohlavie – v sledovanom období r. 2005-2008 bola chudobou najviac ohrozená skupina vo veku 0 – 17 rokov, ktorá dosahovala 17 %, za nimi nasledovala skupina vo vekovej hranici 18 – 24 rokov. Vývoj miery rizika chudoby v tejto skupine mal klesajúcu tendenciu, kde v r. 2005 mal tento ukazovateľ hodnotu 16 %, v r. 2008 táto hodnota poklesla o 4 %. Najnižšiu mieru rizika mala v r. 2008 skupina vo veku 50 – 64 rokov, t.j. na úrovni 8 %. Z analýzy uvedenej v texte práce je zrejmé, že v rámci Európskej únie je tento ukazovateľ rozdelený do iných vekových pásiem v porovnaní so Slovenskou republikou (viď vyššie). Najvyššiu mieru rizika v EU-27 dosahovali kategórie obyvateľov mladších ako 18 r., 18 – 24 r. a 64 r. a viac. V r. 2007 a 2008 sa hodnota tohto ukazovateľa pohybovala na úrovni 20

%. V rámci vekovej skupiny 18 rokov a menej, z vybraných krajín, najlepšiu úroveň tohto ukazovateľa, v r. 2008 dosahovala Česká republika (13 %) a Rakúsko (15 %). Slovensko bolo na úrovni 17 %. Najhoršie na tom bolo Poľsko, t.j. 22 %. V kategórii 18-24 r. bolo na tom, v r. 2008, opäť najlepšie Rakúsko (11 %), Slovensko a Česká republika (12 %). Najhoršiu hodnotu dosahovalo Poľsko (20 %). V ďalších vekových pásmach 25 – 49 r., 50 – 64 r. sa poradie jednotlivých krajín a ich hodnota v podstate nemení. Dôležitú zmenu môžeme vidieť pri kategórii 64 r. a viac, kde najnižšiu hodnotu dosahuje Maďarsko (4 %), Česká republika (7 %), Slovensko (10 %) a najhoršie je na tom Rakúsko s 15 %.

Pre kompaktnosť práce sme pri komparácii nasledovných indikátoroch miery rizika chudoby vychádzali výlučne z údajov získaných z Eurostatu.

miera rizika chudoby pred všetkými sociálnymi transfermi bez ohľadu na pohlavie:

V r. 2008 bola táto miera rizika chudoby najnižšia na Slovensku (18 %), za ním nasledovala Česká republika (20 %), ktorá oproti r. 2006 zaznamenala pokles o 2%, Rakúsko s 24 %, Poľsko a EU-27 sa pohybovali na úrovni 25 %. Najvyššiu hodnotu dosahovalo Maďarsko, t.j. 30 %.

miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch bez ohľadu na pohlavie:

V r. 2008 nebol vývoj tohto ukazovateľa až taký dramatický. Vybrané krajiny sa pohybovali približne na rovnakej úrovni, t.j. 12-13 %. Česká republika dosahovala najnižšiu hodnotu, t.j.

10 %. Najvyššie hodnoty dosahovala EU-27 a Poľsko (17 %), aj keď oproti r. 2005 zaznamenalo pokles o 3 %.

miera rizika chudoby na základe typu domácnosti – jednočlenná domácnosť

Najnižšiu úroveň miery rizika chudoby na základe typu domácností v r. 2008, dosahovalo Maďarsko 15 %, ktoré zaznamenalo pokles oproti r. 2005 o 4 %. Po ňom nasledovala Česká republika s 19 %, pri ktorej mal tento ukazovateľ, oproti r. 2005, stúpajúci trend o 3 %. Rakúsko s Poľskom sa pohybovali na úrovni 20 %, Slovensko v porovnaní s týmito krajinami zaznamenalo vyššiu hodnotu ukazovateľa o 2 %. Najvyššiu úroveň dosahovala EU-27 s 26 %.

miera rizika chudoby na základe typu domácnosti – jeden rodič a nezaopatrené dieťa

Tento ukazovateľ dosahoval vo všetkých vybraných krajinách vysoké hodnoty. Najvyššiu hodnotu vykazoval v Českej republike a to až 40 %, čo oproti roku 2007 predstavovalo nárast o 3 %, potom nasledovala EU-27 s 35 %, Maďarskom s 33 %, Poľsko s 30 %, Rakúsko 26 % a najnižšiu hodnotu dosahovalo Slovensko, t.j. 21 %. V rámci Slovenska môžeme pozorovať, že hodnota ukazovateľa poklesla oproti r. 2005 o 11 %.

miera rizika chudoby na základe typu domácnosti- dvaja dospelí s jedným nezaopatreným dieťaťom

Najvyššiu hodnotu vybraného ukazovateľa dosahovalo v r. 2008 Poľsko (14 %), za ním nasledovala EU-27 (12 %), Maďarsko s 11 %, Slovensko s 10 %, Rakúsko (9 %) a najnižšiu úroveň dosahovala Česká republika, t. j. 6 %.

miera rizika chudoby na základe typu domácnosti- dvaja dospelí s tromi a viac nezaopatrenými deťmi

Hodnota ukazovateľa sa v r. 2008 pohybovala v rozmedzí 19-34 %. Pričom najvyššiu hodnotu dosahovalo Poľsko, t.j. 34 %, aj keď oproti r. 2005 je to pokles o 11 %. Za ním hneď nasledovalo Slovensko s 33 %, ktoré v oproti r. 2005 zaznamenalo nárast o 9 %. EU–27 sa pohybovala na úrovni 26 %. Najnižšiu úroveň mala Česká republika (19 %).

miera rizika chudoby na základe vzdelania

Najvyššiu hodnotu miery rizika chudoby na základe vzdelania, v r. 2008, dosahovala skupina ľudí, ktorí mali základné a nižšie stredoškolské vzdelanie. 24 % dosahovala EU-27, Rakúsko a Poľsko. Slovensko bolo na úrovni 20 %. Najnižšiu hodnotu dosiahlo Maďarsko, t.j. 18 %. Najnižšiu mieru rizika chudoby na základe vzdelania dosahovali vysokoškolsky vzdelaní ľudia. V r. 2008 malo najnižšiu mieru rizika Maďarsko (2 %), za ním nasledovala Česká republika s 3

%, Slovensko a Poľsko so 4 %, Rakúsko a EU-27 so 6 %.

Gini koeficient

Slovenská republika dosahovala v r. 2008 najnižšiu úroveň, z pomedzi vybraných krajín, t.j. 24

%. Česká republika a Maďarsko dosahovali hodnotu 25 %, za ním nasledovalo Rakúsko (26

%), EU-27 (31 %) a najvyššiu úroveň dosahovalo Poľsko (32 %).

miera rizika chudoby na základe disponibilného príjmu pod hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu

V r. 2008 žilo najmenej ľudí pod hranicou chudoby v Rakúsku, t.j. 15 %, Maďarsko bolo na úrovni 17 %, rovnako 18 % dosahuje Slovensko a Česká republika, Poľsko s 21 % a EU-27 mala hodnotu tohto ukazovateľa na úrovni 22 %.

V rámci sledovaných ukazovateľov, sme dospeli k záveru, že najväčšie rozdiely sú medzi:

1. Slovenskom a Maďarskom, najmä v nasledovných ukazovateľoch: miera rizika chudoby pre všetkými sociálnymi transfermi, miera rizika chudoby – jeden rodič a nezaopatrené dieťa.

2. Slovenskom a Poľskom, v nasledovných ukazovateľoch:

miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch bez ohľadu na pohlavie, miera rizika chudoby na základe vekovej hranice menej ako 18. rokov,

miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 18 – 24 rokov, miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 25 – 49 rokov, miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 50 – 64 rokov

miera rizika chudoby podľa typu domácnosti – dvaja dospelí s dvomi nezaopatrenými deťmi,

miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania – stredoškolské a vyššie vzdelanie.

Na záver možno skonštatovať, že sa nám podarilo splniť cieľ práce a verifikovať stanovenú hypotézu, keďže na základne skúmaných údajov sme dospeli k záveru, že najmenšie rozdiely sú skutočne medzi Slovenskom a Českou republikou, najmä v nasledovných ukazovateľoch:

miera rizika chudoby pred všetkými sociálnymi transfermi bez ohľadu na pohlavie, miera rizika chudoby po všetkých sociálnych transferoch bez ohľadu na pohlavie, miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 18- 24 rokov

miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 25 – 49 rokov, miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 50 – 64 rokov, miera rizika chudoby na základe vekovej hranice 64 rokov a viac.

miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania – základné a nižšie stredoškolské

miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania – stredoškolské a vyššie stredoškolské,

miera rizika chudoby podľa dosiahnutého vzdelania – vysokoškolské.

Príčin uvedeného javu môže byť viacero, od historicko-politických v kontexte štruktúry priemyslu a prepojenia jednotlivých odvetví národného hospodárstva až po pretrvávajúcu úzku spoluprácu firiem a spoločností pôsobiacich v oboch krajinách spojenú s obojstrannou migráciou obyvateľstva nielen na trhu práce, ale i v oblasti vzdelávania. Ich skúmanie však už nebolo predmetom skúmania predkladanej práce, ale poskytuje zaujímavý priestor pre ďalšie skúmanie v budúcnosti.

6 Zoznam použitej literatúry

XXXXXXXXX, X. 2007. [cit. 2009-10-05]. Dostupné na internete:

<xxxx://xxx.xxxx.xx/xxx/xxxxxxx-xxxxxx-xxxxxxxxxxx-xxxxxxx-xxxxxxxxx-xx-xx-xxx-0000- 2008/literatura/Podnikatelska_etika_skriptum_DEF.pdf>

XXXXXXX, X. 2005. Makroekonómia. 1. vyd. Nitra: SPU, 2005. 381 s. ISBN 80-8069-524-

5

XXXXX, P. – XXXXXXXXXXX, S. – XXXXX, X. x xxx. 2001. Medzinárodné podnikanie. 3. vyd. Bratislava: SPRINT, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68-7

XXXXXXX, X. 2006. Problémy manažmentu podnikov v súčasnej etape globalizácie. In: Manažment podnikania a vecí verejných – dialógy: odborno-vedecký časopis Slovenskej akadémie manažmentu – Klubu manažérov v Bratislave. Bratislava: Slovenská akadémia manažmentu, roč. 1, č. 1, s. 34-42, ISSN 1337-0510,

DUDOVÁ, I. – XXXXXXXX, M. – XXXXXX, S. – XXXXXXX, M. – XXXXXX, V. 2005.

Vybrané okruhy sociálnej politiky. Bratislava: J+K Nemšová, 2005. 243 s. ISBN nie je.

EURÓPSKA KOMISIA: Európsky rok boja proti chudobe. [cit. 2009 – 10 - 05]. Dostupné na internete:

<xxxx://xxxxxx.xx/xxxxx/xxxxxXxxxxxxxXxxxxx.xx?xxxxxxxxxxXX/00/0000&xxxxxxxXXX&xxxxx0 &language=SK&guiLanguage=en>

EU SILC 2006. 2007. Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností SR.

Bratislava: Štatistický úrad slovenskej republiky, 2007. 85 s. ISBN nie je.

XXXXXX, X. 2005. Podnikový manažment. 3. vyd. Nitra: SPU, 2005. 193 s. ISBN 80-8069-

462-1

XXXXX, X. 2000. Základy sociálnej politiky. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Xxxxxx Xxxx v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta, 2000. 112 s. ISBN 80-8055-394-7

XXXXXXXXX, A. 2009. Globalizácia, migrácia a verejné zdravotníctvo. [cit. 2009-09-01]. Dostupné na internete:

<xxxx://xxx.xxxxx.xxxxx.xx/xxxxxxxxx/xxxx_xxxxxx/xxxxxxx/XXX_Xxxxx/Xxxxxxxxx_xxx_xxxxxx tov/Xxxxxxxxx/globalizacia_migracia.pdf>

LUKNIČ, A. S. 1994. Štvrtý rozmer podnikania – etika. 1. vyd. Trenčín: Ľudoprint trenčianske tlačiarne, 1994. 344 s. ISBN 80-85665-30-1

XXXXX, V. – XXXXXXXXX, X. 2009. Etika. 2. vyd. Nitra: SPU, 2009. 106 s. ISBN 978-80-

000-0000-0

XXXXXX, X. 2003. Manažment. 1. vyd. Bratislava: SPRINT, 2003. 424 s. ISBN 80-89085-

17-2

XXXXXXXX, X. 2008. Základy manažmentu. 3. vyd. Nitra: SPU, 2008. 162 s. ISBN 978-80-

000-0000-0

XXXXX, V. – XXXXXXXXX, X. 2005. Etika. 2. vyd. Nitra: SPU, 2005. 114 s. ISBN 80-8069-

635-7

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY: Správy o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky. [cit. 2010 – 01 - 05]. Dostupné na internete:

<xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xxx.xx/xxxxx.xxx?XXXx0&xxx000>

MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY: Dávka v hmotnej núdzi.

[cit. 2010 – 01 - 24]. <xxxx://xxx.xxxxxxxxxx.xxx.xx/XXX/xxx/xxxxx.xxx?XXXx0&xxx000>

XXXXXXXXX, X. – XXXXXXXXXXX, M. – XXXXXXXXX, X. 2007. Základy manažmentu. 1. vyd. Nitra: SPU, 2007. 122 s. ISBN 978-80-8069-979-6

XXXXXXXXX, X. 2004. Základy manažmentu. 1. vyd. Nitra: SPU, 2004. 96 s. ISBN 80-8069-

375-7

NÁRODNÁ SPRÁVA O ĽUDSKOM ROZVOJI, SLOVENSKÁ REPUBLIKA, 2000. [cit.

2010 – 03 - 01]. Dostupné na internete: <xxxx://xxx.xxxx.xx/xxxx0000xx_00_xxxx0.xxx>;

OECD. 2009. Medzinárodná migrácia: Ľudská tvár globalizácie. [cit. 2009-10-14]. Dostupné na internete: <xxxx://xxx.xxxx.xxx/xxxxxxxx/00/00/00000000.xxx>

XXXXXX, J. – XXXXXXXX, X. 2004. Základy podnikania a manažmentu. 1. vyd. Bratislava: Kartprint, 2004. 223 s. ISBN 80-88870-37-2

XXXXX, X. 2004. Manažment výroby. 3. vyd. Nitra: SPU, 2004. 182 s. ISBN 80-8069-374-9

XXXXXXX, X. 2008. Etika v medzinárodnom podnikaní. In: Spotrebiteľ. Bratislava: Spotrebiteľský inštitút, 2008. roč. 4, č. 1, str. 7

XXXXXXXX, X. 2004. Medzinárodný management a globalizace. Praha: X.X.Xxxx, 2004. 96 s., ISBN 80-7179-886-X

XXXXXXXX, X. 2004. Etika a ekonomika. 2. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2004. 238 s. ISBN 80-

000-0000-0

XXXXXXX, M. – XXXXXXX, X. 2005. Sociálna prevencia I. Trnava: Vydavateľstvo TŠ, 2005. 120 s. ISBN 80-968952-5-7

XXXXXX, X. 2007. Manažment. 3. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2007. 360s. ISBN 978-80-8078-133-0

XXXXXX, X. 2006. Jeden svet – etika globalizácie. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o. 2006. 184 s. ISBN 80-8061-234-X

XXXXXXXX, D. – XXXXXXXXXX, Z. 1999. Podnikateľská a enviromentálna etika. Bratislava: IRIS, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9

XXXXXX, X. a kol. 2002. Sociálna politika. Bratislava: SPRINT vfra., 2002. 474 s. ISBN 80- 88848-92-X

ŠTATISTICKÁ ROČENKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. vydavateľstvo SAV, 2009. ISBN 978-80-224-1103-5	2009.	Bratislava:	VEDA,
ŠTATISTICKÁ ROČENKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. vydavateľstvo SAV, 2008. ISBN 978-80-224-1053-3	2008.	Bratislava:	VEDA,
ŠTATISTICKÁ ROČENKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. vydavateľstvo SAV, 2007. ISBN 978-80-224-0990-2	2007.	Bratislava:	VEDA,
ŠTATISTICKÁ ROČENKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. vydavateľstvo SAV, 2006. ISBN 80-224-0937-5	2006.	Bratislava:	VEDA,

ŠTATISTICKÝ ÚRAD EURÓPSKEJ ÚNIE – EUROSTAT. [cit. 2009 – 11 - 10]. Dostupné

na internete: <xxxx://xxx.xxxxxxxx.xx.xxxxxx.xx/xxxxxx/xxxx/xxxxxx/xxxxxxxxxx/xxxxxx_xxxxxxxx>;

XXXXXXXX, X. 2004. Přehled etiky. 1. vyd. Praha: Portál, 2004. 168 s. ISBN 80-7178-806-

6

XXXXXXXXXXX, X. 2006. Podnikateľská etika a etiketa v podmienkach globalizácie. In: Eurobiznis: mesačník o ekonomike a podnikaní. Bratislava: MF MEDIA, December 2006/Január 2007., č. 12/06 – 1/07, 7. roč., str. 60-61, ISSN 1336-393x,

XXXXXX, M. – XXXXXXXX, X. 2004. Chudoba a bezdomovstvo. Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre. 2004. 141 s. ISBN 80-8050-776-7

XXXXXXXXX, I. a kol. 2005. Medzinárodný manažment a podnikanie. 1. vyd. Nitra: SPU, 2005. 126 s. ISBN 80-8069-619-5

XXXXXXXXX, I. 2008. Medzinárodný manažment a podnikanie. 1. vyd. Nitra: SPU, 2008. 159 s. ISBN 978-80-552-0069-9

XXXXXXXXX, I. 2008. Medzinárodná podnikateľská etika. In: Slovenský Výber: mesačník manažmentu obchodu. Bratislava: SON MEDIA, roč. 12, č. 9, str. 40-41, ISSN 1335-9266,

XXXX, X. 2005. Sociálna politika. Bratislava: SAP – Slovak Academic Press, spol. s r. o. 2005. 121 s. ISBN 80-89104-65-7

XXXXXXXXX, J. – XXXXXXX, X. – XXXXXXXXXXX, M. 2003. Manažment ľudských

zdrojov. 2. preprac. vyd. Nitra: SPU, 2003. 170 s. ISBN 80-8069-268-8

XXXXXXXXXXX, X. 2004. Mezinárodní manatement. 1. vyd. Praha: VŠE, 2004. 185 s. ISBN

80-245-0683-1