Medzinárodná podnikateľská etika Vzorová ustanovení

Medzinárodná podnikateľská etika. Firmy pôsobiace v medzinárodnom prostredí zisťujú, že v procese globalizácie a informačnej spoločnosti sa korektné správanie k zamestnancom, zákazníkom, dodávateľom a iným firmám vrátane konkurentov stáva realitou. Ako XXXXXXX, Ľ. (2008) konštatuje, etika v dnešnom svete už prerástla úroveň rokovacieho stola pri príprave a podpise kontraktov s obchodnými partnermi a zákazníkmi. Stáva sa súčasťou myslenia, pretože ovplyvňuje celé prostredie, v ktorom firma pôsobí. Ako XXXXXXXXX, I. (2008) uvádza, najkomplikovanejšou súčasťou podnikateľskej etiky je medzinárodná podnikateľská etika, preto, lebo je oblasťou s charakteristicky globálne komplexným rozmerom. Z tohto hľadiska treba vysvetliť normatívne aspekty, ktoré sa dajú aplikovať pri hodnotení etického správania sa multinacionálnych korporácií. Hoci ich rozvoj sa datuje od konca 19. storočia, k najväčšiemu rozvoju multinacionálnych korporácií došlo od konca druhej svetovej vojny. Podľa XXXXXXX, A. S. (1994) je svetové hospodárstvo výsledkom a interakciou jednotlivých národných ekonomík. Ako špecifické subjekty medzinárodnej hospodárskej súťaže vystupujú aj multinacionálne korporácie. A hoci väčšina tých najmocnejších má svoje materské sídla v USA, čoraz častejšie medzi ne prenikajú aj korporácie sídliace v Japonsku, Nemecku a v iných priemyselných krajinách. Multinacionálne korporácie sú konfrontované s mnohými etickými kontroverziami. Hostiteľské krajiny ich často obviňujú z toho, že poberajú nadmerné zisky, pohlcujú cenné miestne zdroje, že brzdia kvalifikačný rozvoj domácich zamestnancov, ovládajú ekonomické a politické prostredie, prispievajú k inflácii, obmedzujú prístup k novým technológiám a pod. Materské krajiny ich obviňujú z vývozu pracovných príležitostí, prispievania k zhoršovaniu platobnej bilancie a pričiňovania sa o nadmerný vplyv cudzej politiky. Je zrejmé, že takéto obvinenia spadajú do kategórie makroetických úvah. Nastoľujú otázku, či multinacionálne korporácie pozitívne prispievajú k blahu národnej ekonomiky. Na druhej úrovni máme zasa mikroetické otázky, ktoré vyvstávajú, keď sa multinacionálna korporácia chápe ako nevyhovujúca známym a uznávaným zákonom, pravidlám alebo zvykom. XXXXXXXXX, I. (2008) x XXXXXX, A. S. (1994) ďalej píšu, že mikroetické a makroetické problémy možno klasifikovať na základe nasledovných kategórií: úplatkárstvo a korupčné platby, zamestnanosť a personálne problémy, marketingové praktiky, dopad na ekonomiku a rozvoj hostiteľských krajín, účinky na prírodné prostr...