CONTRACT FOR WORKS
BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Zmluva o dielo
Bakalárska práca
Xxxx Xxxxx Apríl 2009
BANKOVNÍ INSTITUT VYSOKÁ ŠKOLA PRAHA
zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Katedra ekonómie a financií
Zmluva o dielo
CONTRACT FOR WORKS
Bakalárska práca
Autor: Xxxx Xxxxx
Právna administratíva v podnikateľskej sfére
Vedúci práce: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxxx, PhD.
Banská Bystrica Apríl 2009
2
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne, na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov a s použitím uvedenej literatúry.
...........................................
V Bratislave, apríl 2009 Xxxx Xxxxx
Poďakovanie
Chcel by som vyjadriť svoje poďakovanie JUDr. Xxxxx Xxxxxxxxxx, PhD. za jej odborné usmernenie a cenné rady, ktoré mi poskytla pri tvorbe tejto bakalárskej práce.
ABSTRAKT
Xxxx Xxxxx
Obchodné právo: Zmluva o dielo
Bakalárska práca
Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
Odbor: Právna administratíva v podnikateľskej sfére
Xxxxxx Xxxxx: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxxx, PhD.
Banská Bystrica Počet strán: 56
Cieľom mojej bakalárskej práce je priblížiť problematiku právneho inštitútu zmluvy o dielo. Analyzujem tu rôznorodosť a poukazujem na obchodno-právne vzťahy, ktoré vznikajú pri realizácii projektov, definujem legislatívne možnosti a obchodné zvyklosti pri uzatváraní zmluvy o dielo. Pozornosť venujem problematike vybraných aplikačných problémov objednávateľa diela, zrozumiteľnému určeniu predmetu zmluvy, kategorizácii vád a jej významu pre zmluvné strany. Chcem tu poukázať na dôležitosť tímovej práce špecialistov a právnikov v procese prípravy zmluvných vzťahov na projekty. Najdôležitejšou zásadou pri tvorbe zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa diela voči objednávateľovi vykonať riadne dielo, na základe dohodnutých zmluvných podmienok a objednávateľovi z toho vyplýva, že je povinný za riadne vykonané dielo aj zaplatiť
zhotoviteľovi zmluvne dohodnutú cenu.
Moja práca je rozdelená do 4 kapitol a určitý počet podkapitol, ktoré bližšie poukazujú na rôzne paragrafy, ktoré majú dôležité postavenie pri konštrukcii zmluvy o dielo.
Základné pojmy: Obchodný zákonník, zmluva o dielo, zhotoviteľ a objednávateľ, verejné obstarávanie
ABSTRACT
Xxxx Xxxxx
Business Law: CONTRACT FOR WORKS
Bachelor´s work
The Bank Institute Bankovní institut University Prague, foreign university Banská Bystrica
Specialization: Legal administration in business sphere
Chief of the work: XXXx. Xxxxx Xxxxxxxxx, PhD.
Banská Bystrica Number of pages: 56
The objective of my bachelor thesis is to open up the issue of juridical institution of a contract for work. Here I analyse the diversity and point out to business and legal relationships formed during the execution of projects, and define legislative possibilities and business practices when concluding contracts for work. I keep focus on the issue of certain application problems of an investor, an understandable definition of the subject matter of a contract and a defect categorization and its importance for the contractual parties. I want to draw attention to the essentiality of a team work of specialists and lawyers in the process of preparing contractual relationships for projects.
The most important principle when creating a contract for work is a contractor’s obligation towards an investor to duly perform the work based on agreed contractual conditions, subsequent to which an investor is obliged to pay the contractually agreed price for duly performed works.
My thesis is divided into 4 chapters and a certain number of sub-chapters, which refer in more detail to various sections of law that are important when composing a contract for work.
Key words: Commercial Code, contract for work, contractor and investor, public procurement
Obsah
Úvod. 7
Základné ustanovenia 8
1.1 Vysvetlenie významu zmluvy o dielo 11
1.2 Forma zmluvy o dielo 12
1.3 Porovnanie zmluvy o dielo v Občianskom zák. a v Obchodnom zákonníku 14
1.4 Náležitosti zmluvy o dielo 16
1.4.1 PREDMET ZMLUVY 17
1.4.2 SPÔSOB VYHOTOVENIA DIELA 17
1.4.2.1. Predbežné kontroly 20
1.4.2.2. Nedostatky predaných vecí a skryté prekážky diela 21
1.4.2.3. Stavebný – montážny denník 23
1.4.3 LEHOTA NA DODANIE DIELA 24
1.4.4 ÚDAJE O CENE 26
1.4.4.1. Dohoda o cene 31
1.4.4.2. Spôsob určenia ceny 31
1.4.4.3. Požiadavka na splnenie podmienky cenovej doložky 31
1.4.5 PLATOBNÉ PODMIENKY – FAKTURÁCIA 35
1.4.6 VZÁJOMNOSŤ POSKYTOVANIA SLUŽIEB 35
1.4.7 ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY, POSKYTNUTIE ZÁRUK 37
1.4.7.1. Vadné plnenie 38
1.4.7.2. Podmienky zodpovednosti a záruka za akosť 39
1.4.7.3. Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady 39
1.4.7.4. Nároky za vady diela 41
1.4.7.5. Zľava z ceny 45
1.4.7.6. Náhrada škody 46
1.4.7.7. Premlčacia doba 47
1.4.8 ZMENA ZÁVÄZKU - VÝPOVEĎ A ODSTÚPENIE OD ZMLUVY 49
1.4.9 ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA 51
Záver 54
Zoznam použitej literatúry 55
Úvod
Zmluva o dielo je vedľa kúpnej zmluvy jedným z dvoch základných zmluvných typov využívaných ako v podnikateľských, tak aj v nepodnikateľských vzťahoch. Kúpna zmluva a zmluva o dielo sú zmluvné typy, ktoré na seba nadväzujú a v podnikateľských vzťahoch sa niekedy do určitej miery aj prekrývajú (tam, kde predmet plnenia zo zmluvy je zhotovenie veci). Preto obchodný zákonník všade, kde je to možné, úpravu oboch zmluvných typov zjednocuje, alebo sa aspoň snaží o čo najmenšie odchylky. Výrazne to je v úprave zodpovednosti za vady.
Obchodný zákonník upravuje zmluvu o dielo a definuje ju ako zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje, že pre objednávateľa prevedie určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje za prevedenie diela zaplatiť. Občiansky zákonník definuje zmluvu o dielo ako zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi previesť dielo za zjednanú cenu na svoje nebezpečenstvo. Právna úprava zmluvy o dielo v občianskom zákonníku zahrňuje obecné podmienky prevádzať dielo, platné pre všetky druhy diela, zvláštne podmienky diela platné pre zhotovenie vecí na zákazku a pre opravu a úpravu veci.
V 1. kapitole mojej práce sú podrobne uvedené náležitosti a vysvetlenie významu zmluvy o dielo, jej forma, rozbor zmluvy v Obchodnom a Občianskom zákonníku. Spomenul som tam aj náležitosti zmluvy a dôraz som kládol na predmet diela.
V 2. kapitole som podrobne rozpísal spôsob vyhotovenia diela v zmluve o dielo s tým súvisiace predbežné kontroly, nedostatky predaných vecí a skryté prekážky diela, stavebný – montážny denník. Dôraz som kládol na nutnú dohodu na dodanie diela a najdôležitejšiu časť podľa môjho názoru údaj o cene, jej dohoda, spôsob určenia ceny, požiadavky na splnenie podmienky cenovej doložky. Súčasťou ceny sú aj platobné podmienky – fakturácia. Pri realizácii je nutné myslieť aj na dohodu o vzájomnosti poskytovania služieb. Pri plnení zmluvy o dielo treba myslieť aj na zodpovednosť za vady, poskytnutie záruk a z toho sa odvíjajú aj vadné plnenia, podmienky zodpovednosti a záruka za vady, uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady, nároky za vady diela, zľava z ceny, náhrada škody a premlčacia doba.
V 3. kapitole som chcel bližšie špecifikovať zmenu záväzkov – výpoveď a odstúpenie od zmluvy a všetky súvislosti, ktorých sa to týka.
V. 4 kapitole sú záverečné ustanovenia, v ktorých som chcel priblížiť čo je obsiahnuté v mojej práci a chcel som priblížiť túto problematiku.
Základné ustanovenia.
Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ k uskutočneniu určitého diela a objednávateľ sa zaväzuje k zaplateniu ceny za jeho prevedenie. Dielom sa rozumie napríklad zhotovenie či montáž určitej veci, jej údržbu, prevedenie dohodnutej opravy, zhotovenie, oprava, alebo úprava stavby, alebo jej častí. Zmluva o dielo je veľmi častým a používaným typom zmluvy. V § 269 ods. 1 1 sa ustanoveniea zákona pre jednotlivé zmluvné typy môžu použiť len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý medzi stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Je upravená ako v občianskom tak aj v obchodnom zákonníku. Zmluvné strany sa označujú zhotoviteľ a objednávateľ.
Ďalšia náležitosť je samozrejme dohodnutá cena. Tá musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň stanovený spôsob jej určenia, iba ak z jednania o uzavretie zmluvy vyplýva vôľa strán uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Čo sa týka prevedenia diela, postupujeme pri prevedení diela zhotoviteľa samostatne a nie je pri určení spôsobe prevedenia diela viazaný pokynom objednávateľa, iba ak sa k jej plneniu výslovne zaviazal. Môže avšak poveriť jeho prevedením inú osobu, ak zo zmluvy, alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri tvorbe diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, takú istú ako keby tvoril toto dielo on sám. Zhotoviteľ je povinný urobiť dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v zajednanej dobe, inak v dobe primeranej s prihliadnutím k povahe diela. Keď nevyplýva zo zmluvy, alebo z povahy diela niečo iného, môže zhotoviteľ previesť dielo ešte pred zajednanou dobou. Ďalej platí, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve, alebo určeným spôsobom stanoveným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá, alebo určená a zmluva je aj tak platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obyčajne platí za porovnateľné dielo v dobe uzavretia zmluvy za obdobných obchodních podmienok. Je vhodnejšie sa na cene, alebo spôsobe, ktorým bude určená predom dohodnutá a je možné sa vyhnúť prípadným neskorším sporom. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení
1 § 269 Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý staranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
diela. Ak sa robí dielo po častiach, alebo si vyžaduje prevedenie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať v priebehu prevedenia diela od objednávateľa primeranej zálohy. Zvláštne pravidla platia aj pri spôsobe prevedenia diela.
Objednávateľ je oprávnený kontrolovať prevedenie diela. Ustanovenia zmluvy o dielo v § 536 2, ktoré je v zmysle § 263 ods. 2 kogentné, majú dispozitívnu povahu. Ak zistí objednávateľ, že zhotoviteľ robí dielo v rozpore so svojími povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, ahy zhotoviteľ odstranil vady vzniknuté vadným postupom a dielo robil riadnym spôsobom. Ak zhotoviteľ diela tak nevykoná ani v primeranej lehote mu k tomu poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Ak stanovuje zmluva, že objednávateľ je oprávnený zkontrolovať predmet diela na určitom stupni jeho prevedenie, je zhotoviteľ povinný včas objednavateľa pozvať k prevedeniu kontroly. Zhotoviteľ plní svoju povinnosť previesť svoje dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste. Je opäť oveľa vhodnejšie túto záležitosť vyriešiť pred podpisom zmluvy.
Výsledok činnosti, ktorý je predmetom diela je zhotoviteľ oprávnený poskytnúť aj iným osobám nie len objednávateľovi, ak to zmluva dovoľuje. Ak neobsahuje zmluva toto poskytnutie, je k nemu zhotoviteľ oprávnený, ak nie je to vzhľadom k povahe diela v rozpore so záujmom objednávateľa. Ak je predmetom diela podľa výsledku činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného, alebo duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len k účelu vyplývajúceho z uzavretia zmluvy o dielo. K iným účelom je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.
Ak prevedenie diela nezodpovedná výsledku určenému v zmluve hovoríme o tom, že dielo má vady. Objednávateľ je povinný predmet diela skontrolovať, alebo nariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Zhotoviteľ zodpovedá
2 § 536 Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa ruzumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby, alebo jej časti.
za vady, ktoré má dielo v dobe jeho odovzdania. Ak však nebezpečie škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr je rozhodujúca doba tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Záruku a jej rozsah by mali dohodnúť predovšetkým zmluvné strany pre konkrétny prípad. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, ak tieto vady boli spôsobené použitím vecí predaných mu k zpracovaniu objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol spôsobiť, alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ rovnako nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov zadané objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval, alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
1.1 Vysvetlenie významu zmluvy o dielo
V obchodnom zákonníku sa v úprave zmluvy o dielo sústredilo viacero zmluvných typov, takže ich pojmové znaky sú v jednotlivých ustanoveniach vyjadrené len vo všeobecnej podobe. Práve preto by mal dávať objednávateľ a zhotoviteľ pri uzavieraní zmlúv väčší pozor. Podľa ustanovení Občianského zákonníka sa totiž uzavierajú len zmluvy medzi podnikateľom na jednej strane a občanom na strane druhej, kým vzťahy vznikajúce medzi podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 OBZ (t.j. medzi osobami zapísanými v obchodnom registri; osobami podnikajúcimi na základe živnostenského oprávnenia; osobami podnikajúcimi podľa iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzickými osobami vykonávajúcimi poľnohospodársku výrobu, ktorý sú registrovaní podľa osobitných predpisov) sa riadia vždy Obchodným zákonníkom, ale aj vzťahy kde je na jednej strane podnikateľ a na druhej strane štát, verejnoprávna inštitúcia, prip. územný celok, tiež sa dá v tomto prípade postupovať podľa Obchodného Zák., hovorí o tom §261. Zmluvné strany ba pri uzatváraní zmluvy o dielo medzi objednávateľom a zhotoviteľom celého diela a zhotoviteľom jeho časti sa mali riadiť týmyto skutočnosťami: v zákone nie sú upravené otázky dôležité najmä pre investičnú stavbu či sa zmluva má uzavrieť v písomnej, alebo ústnej forme spôlupôsobnosť objednávateľa pri tvorbe diela odovzdanie staveniska, alebo pracoviska pred začiatkom výstavby spolupráca medzi zhotoviteľom a zhotoviteľmi časti diela odovzdanie stavebnej pripravenosti a pripravenosti na montáž diela, alebo jeho časti zákon neupravuje žiadne sankcie za omeškanie s dokončením diela, s odstraňovaním vád, za omeškanie s dokončením diela, s odstraňovaním vád, za omeškanie s plnením dohodnutého vzájomného spolupôsobenia a upravuje len úrok z omeškania v dôsledku zrušenia ustanovení o fakturácii a s plnením dohodnutého vzájomného spolupôsobenia: § 369 3 a 502 4 upravuje len úrok z omeškania
3
§ 369 Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v
zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
4
§ 502 Celkové úroky sú príjmy (platby) odvodené z nominálnej hodnoty finančných aktív a pasív - vkladov, úverov, zmeniek, obligácií, úroky z hodnoty
splateného vkladu spoločníkom firmy (Obchodný zákonník § 502), úroky zrážané bankou za čerpanie bankového konta pri nedodržaní stanovených podmienok, diskont zmeniek a úroky z omeškania pri úhrade peňažného záväzku, dlhu
v dôsledku zrušenia ustanovení o fakturácii a platení faktúr chýba úprava náležotostí faktúry, a preto možnosť jej vrátenia, lehotu splatnosti faktúry a lehotu na jej vystavenie si musia dohodnúť v zmluve dohoda o možnosti odovzdania samostatnej časti diela a o možnosti jeho užívania pred jeho dokončením spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela platobný a zúčtovací styk, platenie preddavkov a spôsob ich zúčtovania vlatníctvo k veciam použitým pri výstavbe môže patriť objednávateľovi, ako aj zhotoviteľovi, vznikajúce vzájomné vzťahy súvisiace s vlastníctvom si preto musia upraviť v zmluve možnosť zadržania časti ceny pri odvzdaní diela s vadami až do ich riadneho odstránenia otázky súvisiace s poskytnutím záručnej doby otázky súvisiace s pôsobením stavebného dozoru v súlade so stavebnýn zákonom otázky súvisice s vykonávaním autorského dozoru projektanta v súlade s § 269 5 ods. 1 sa ustanovenia zákona pre jednotlivé zmluvné typy môžu použiť len na znluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Z toto vyplýva, že zmluvné strany môžu použiť pre vzájomný vzťah len zmluvu o dielo, ak dohodnutý obsah zmluvy má jeho základné podstatné náležitosti. Pre posudzovanie zmluvného vzťahu bude dôležitý obsah zmluvy, a nie jej názov. Pri výbere typu zmluvy musia preto použiť zmluvu o dielo, ak ich zmluvný vzťah obsahuje podstatné náležitosti tohto typu zmluvy a nemôžu použiť napríklad kúpnu zmluvu alebo mandátnu zmluvu.
1.2 Forma zmluvy o dielo
Pre zmluvu o dielo nepredpisuje obchodný zákonník písomnú formu, musí teda byť uzatvorená písomne len vtedy ak aspoň jeden z účastníkov prejaví vôľu uzavrieť zmluvu písomne. Vo výstavbe však je obvyklé (a veľmi praktické) uzatvoriť zmluvu o dielo písomne. Výnimku tvoria len jednoduché zmluvy. Zmluvné vzťahy vo výstavbe často bývajú dosť zložité a v dôsledku toho je rozsah zmluvných dojednaní značný a vtedy je praktické spracovať tieto dojednania do písomnej formy zmluvy a tým nielen vylúčiť prípadné neskoršie pochybnosti v presnom znení jednotlivých dojednaní (a obsah práv
5 § 269 Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
a povinností účastníkov), ale aj uľahčiť dokazovanie v prípadnom neskoršom spore. Pritom písomná zmluva môže mať buď formu jednej listiny (o viacej stranách) podpísané obidvoma účastníkmi, alebo formou dvoch vzájomných vymenených listín (návrh zmluvy na jednej listine a jeho prijatie na listine druhej).
Praktické je taktiež parafovanie jednotlivých strán uzatváranej zmluvy oboma účastníkmi. Za podstatné časti zmluvy o dielo, to sú také časti, ktorých charakterizujú zmluvy o dielo a ktoré musí každá zmluva o dielo obsahovať, označuje určenie účastníkov zmluvy aj určenie predmetu plnenia (vymedzenie činnosti, ktorá je dielom) a určenie ceny, alebo spôsob, akým bude cena určená. Ako výnimku z povinnosti určiť v zmluve cenu, alebo spôsob jeho stanovenia zákon pripúšťa vznik zmluvy aj bez dohody o cene, alebo spôsob jeho určenia, ak účastníci v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tejto dohody. Vôľa uzavrieť zmluvu bez dohody o cene môžu účastníci v zmluve prejaviť buď výslovne, alebo tak, že to nevzbudzuje pochybnosti.
Štruktúra zmluvy o dielo:
Štruktúra zmluvy má výhradne odporúčací charakter a vychádza z bežných zvyklostí súčasných zmlúv. Označenie zmluvných strán objednávateľ, zhotoviteľ, oprávnený zástupca vo veciach zmluvných oprávnený, zástupca vo veciach technických vymedzenie právomocí. Vymedzenie predmetu zmluvy o dielo definícia predmetu diela a technický popis podmienky zmien rozsahu predmetu diela Dohoda ceny za dielo výška ceny podmienky zmeny ceny, cena na viac prác. Vymedzenie času plnenia termín zahájenia termín dokončenia. Zjednanie podmienok úhrady ceny za dielo – platobné podmienky spôsob a forma úhrady splatnosť daňových dokladov. Záruka za akosť a záručné podmienky dĺžka poskytnutej záručnej doby spôsob a obsah reklamácie termíny a povinnosti strán pri odstránení reklamovaných vád. Podmienky vykonania diela a podmienky odovzdania a prevzatí diela:
- Zmluvné pokuty
- Vyššia moc
- Ostatné ustanovenia
- Záverečné ustanovenia
Pri tom platí, že každý zo základných bodov zmluvy má aj svoju vnútornú štruktúru a základné pod body, ktoré zachytávajú bežné a opakujúce sa ustanovenia. Tieto náležitosti sú uvedené v samostatných kapitolách.
1.3 Porovnanie zmluvy o dielo v Občianskom zák. a v Obchodnom zákonníku
Podstata odlišnosti zmluvy o dielo upravenej v § 631 až 643 OZ od zmluvy o dielo spočíva v subjektoch zmluvného vzťahu. Podľa občianskeho zákonníka spočíva v subjektoch zmluvného vzťahu. Podľa občianskeho zákonníka ide o vzťah medzi podnikateľom a občanom, kým podľa § 536 6 a nasl. OBZ ide o vzťah medzi podnikateľmi uvedenými v § 2 ods. 2. Ustanovenia zmluvy o dielo majú dispozitívnu povahu. Občiansky zákonník upravuje zmluvu o dielo. Definuje ju ako zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi vykonať dielo za dohodnutú cenu na svoje nebezpečenstvo. Právna úprava zmluvy o dielo v občianskom zákonníku zahrňuje jednak obecné podmienky prevedenia diela, platné pre všetky druhy diela, jednak zvláštne podmienky platné pre zhotovenie veci na zákazku a pre opravu a úpravu veci.
Tak isto platí že v občianskom zákonníku platí, že dielom je vždy určitá činnosť. Aj diela podľa občianskeho zákonníka majú svoj predmet, ktorý je výsledok činnosti, ktorá je dielom. V obchodnom zákonníku sa ako zmluva o dielo definuje zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje, že pre objednávateľa urobí určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje za prevedenie diela zaplatiť. Občiansky zákonník nevymedzuje, ktoré činnosti môžu byť dielom. Aj bez takéhoto vymedzenia však ide dovodiť, že dielom môže byť akákoľvek činnosť, ktorá nespadá pod úpravu iného zmluvného typu (tak dielom napr. nemôže byť preprava osôb, ktorá sa uskutočňuje podľa zmluvy o preprave osôb), pretože občiansky zákonník neobsahuje v tomto smere žiadne obmedzenie (na rozdiel od obchodného zákonníku), môže byť dielom aj činnosť, ktorá nemá hmotne zachytený výsledok. Výslovne prehlasuje občiansky zákonník za dielo zhotovené veci na zákazku a opravu či úpravu veci.
6 § 536 Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.
Za opravu veci považuje občiansky zákonník činnosť, ktorou sa odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia, alebo účinky jej opotrebovania. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa mení povrch veci, alebo jej vlastnosť. Vzhľadom k tomu, že úprava kúpnej zmluvy v občianskom zákonníku nezahrňuje prípady, kedy sa predáva vec, ktorá má byť najskôr vyrobená, je hranica medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo ostrá a nie je vtedy potrebné riešiť kolízne prípady.
Zmluva o dielo sa môže uzavrieť v písomnej forme, alebo v ústnej forme. Nepatrí medzi zmluvné typy, pri ktorých sa na ich platnosť vyžaduje uzavretie v písomnej forme. Ustanovenia v § 272 7 o forme patrí medzi kogentné ustanovenia. Písomná forma zmluvy sa vyžaduje, ak tak ustanovuje zákon pri úprave jednotlivých zmluvných typov. V zmluve
o dielo sa pri jeho úprave v zákone nevyžaduje uzavretie zmluvy v písomnej forme, takže sa môže platne uzavrieť aj v ústnej forme.
7 § 272 Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
1.4 Náležitosti zmluvy o dielo
Najpodstatnejšie náležitosti zmluvy o dielo je dohoda o predmete plnenia a dohoda o cena a záväzok ju zaplatiť. Na uzavretie zmluvy nie je potrebná dohoda o lehote plnenia. V zmluve musí byť uvedené aj označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich identifikáciu. Ide v prvom rade o obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, právnu formu a aj potrebný údaj o zápise do obchodného registra, alebo do iného, napríklad do živnostenského registra. Dôležité je aj uviesť daňové identifikačné číslo a aj skutočnosť, či je zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty. Údaje sú nutné z hľadiska splnenia povinnosti podnikateľa na uvedenie náležitostí v obchodných dokumentoch v súlade so zákonom. V zmluve by sa malo ďalej aj uviesť kto je štatutárnym orgánom spoločnosti, alebo prokurista, ak je oprávnený podpisovať zmluvy. Xxxxx je k uzavretej zmluve o dielo pripojiť aj výpis z obchodného registra, alebo iného registra, aby sa mohli prekontrolovať v ňom uvedené údaje s údajom v zmluve. Identifikačné údaje sú nutné aj na označenie účastníka v trestnom konaní v prípadnom spore. V zmluve o dielo, ktorej predmetom je zhotovenie stavby, je vhodné uviesť aj osobu, ktorá je oprávneným zástupcom za zhotoviteľa podľa § 2 ZOR na základe oprávnenia vydaného podľa živnostenského zákona č. 455/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Keď ide o stavbu vo veľkom rozsahu je potrebné v záhlaví zmluvy uvádzať aj ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené konať za zmluvnú stranu vo veciach realizácie diela, prípadne sú oprávnené preberať dielo po jeho ukončení, zvolávať kontrolné dni na preverenie priebehu výstavby diela, alebo vykonávať zmeny a doplnenia zmlúv. V dohode o predmete diela je nutné uviesť čo najrozsiahlejšie vlastnosti diela, ktoré má po dokončení vykazovať. Sú to technické, technologické a aj kvalitatívne ukazovatele predmetu diela. Okrem písania vlastností diela môže zmluva v tejto časti obsahovať odkaz na vlastnosti diela uvedené v projekte. Pri preberaní diela na posúdenie, či dielo bolo vykonané riadne, alebo bolo dokončené s vadami, bude rozhodujúce kritérium porovnania dosiahnutého výsledku s vlastnosťami diela dohodnutými v zmluve. Ak vlastnosti diela neboli v predmete zmluvy podchytené, musí sa vychádzať z dohodnutého účelu, na ktorý sa má dielo použiť. Dielo a jeho časti by mali v každom prípade vykonávať na základe technických noriem a to aj vtedy ak sa na tom obidve strany nedohodli. Ak v zmluve o dielo nie je v predmete odkaz na vlastnosti, ktoré má dielo obsahovať a neexistuje ani technická norma, dielo musí mať vlastnosti obvyklé, ktoré má porovnateľné dielo. Podstatnou náležitosťou vzniku zmluvy je prevzatie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela.
1.4.1 PREDMET ZMLUVY
Predmet plnenia je treba uviesť čo najpodrobnejšie vlastnosti diela, ktoré má po dokončení vykazovať, resp. treba odkázať na parametre ktoré sú uvedené v projekte. V prípade ak v zmluve podrobnejšie nie sú uvedené vlastnosti predmetu, treba vychádzať z dohodnutého účelu, na ktorý sa má dielo použiť. Pre zmluvu o dielo vždy platí, že jej predmet sa musí dohodnúť tak, aby bol ukončený hmotným výsledkom. Pri zmluve o dielo, ktorej predmetom je údržba, oprava alebo úprava veci, nebezpečenstvo škody na veci a ani vlastnícke právo neprechádza na zhotoviteľa veci. Pri zániku záväzku z dôvodu omeškania zhotoviteľa objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie veci alebo zaplatenie ceny vecí, ktoré nemožno vrátiť a ktoré boli prevzaté zhotoviteľom. Pri odsúpení zhotoviteľa od zmluvy z dôvodu omeškania na strane objednávateľa, patrí zhotoviteľovi cena za dielo podľa dohody uvedenej v zmluve, po odpočítaní toho, čo ušetril. Ak záväzok zanikne z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá, je povinný uhradiť zhotoviteľovi len to, o čo sa zhotovením obohatil.
Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve nedohodli na zákaze rozširovania predmetu diela, zhotoviteľ je oprávnený výsledok diela poskytnúť aj iným subjektom. Ak zmluvné strany takéto ustanovenie v zmluve opomenuli zakotviť, v prípade námietok objednávateľa by sa muselo skúmať, či s prihliadnutím na povahu diela nie je jeho rozširovanie v rozpore so záujmami objednávateľa. Ochrana priemyselného alebo iného duševného vlastníctva sa spravuje osobitnými predpismi. Ak sa ustanoví v zmluve, že objednávateľ je oprávnený skontrolovať predmet diela na určitom stupni jeho prevedenia, je zhotoviteľ povinný včas objednávateľa pozvať k prevedeniu kontroly.
Zhotoviteľ splní svoju povinnosť previesť dielo jeho riadným ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi na dohodnutom mieste.
1.4.2 SPÔSOB VYHOTOVENIA DIELA
Spôsob vykonávania diela a náležitosti s tým súvisiace, oprávnenie objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela, povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na nevhodnosť vecí alebo pokynov. „Objednávateľ je oprávnený vykonávať kontrolu diela
pred splnením aj v priebehu jeho vykonávania“ 8. Ak zhotoviteľ dielo vykonáva v rozpore s dohodnutým predmetom zmluvy a jeho vlastnosťami, prípadne v rozpore s postupom podľa projektu, objednávateľovi vzniká právo domáhať sa odstránenia zaistených vád a toho, aby zhotoviteľ vykonával dielo riadne. Objednávateľovi vzniká aj právo na odstúpenie od zmluvy za predpokladu, že zhotoviteľovi poskytol primeranú lehotu na odstránenie vád, postup zhotoviteľa by viedol k podstatnému porušeniu záväzku zo zmluvy. Právo kontroly objednávateľa pred splnením je aj určitým zásahom do postupu zhotoviteľa samostatne vykonávať dielo, pokiaľ nebol v zmluve dohodnutý postup podľa pokynov objednávateľa. Toto ustanovenie určením závažných dôsledkov pri vadne vykonávaných prácach pôsobí aj preventívne a vytvára predpoklady na zabránenie vzniku väčších škôd, najmä pri vadnom vykonávaní určitých prác (napr. pri zakrývacích prácach na stavbe), ktoré sa už neskôr nedajú odstrániť bez narušenia podstaty diela. Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa na nevhodnú povahu vecí, nevhodnosť pokynov, ktoré mu objednávateľ poskytol. Je potrebné tak urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo zistil túto skutočnosť. Lehota nie je časovo presne vymedzená, takže zhotoviteľ musí objednávateľa upozorniť čo najrýchlejšie po tom, čo sa o nevhodnosti vecí alebo pokynov dozvedel. Na upozornenie nevhodnosti povahy vecí, alebo pokynov, môže zhotoviteľ využiť stavebný alebo montážny denník, vykonaním zápisu v ňom, prípadne upozorniť na tieto skutočnosti osobne na kontrolnom dni so zástupcami objednávateľa. Povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na nevhodnosť vecí a pokynov vzniká vtedy, keď ich pri vynaložení odbornej starostlivosti mal možnosť zistiť. Pritom musí ísť o objektívnu možnosť zistenia nevhodnosti vecí alebo pokynov, ktorá sa v prípade sporu bude musieť dokazovať aj znalecky. Posudzovanie úrovne vynaloženia odbornej starostlivosti je sporná. Je potrebné vyžadovať aspoň priemernú úroveň odbornej starostlivosti v odbore. Spoločnosť, ktorá môže mať nižšiu odbornú úroveň pracovníkov, bude pravdepodobne ťažšie preukazovať, že odbornú starostlivosť vynaložila. Zákon zhotoviteľovi ukladá povinnosť prerušiť práce pri zistení prekážky v riadnom vykonávaní diela z dôvodu nevhodných vecí alebo pokynov. Zo strany objednávateľa nestačí oznámenie, že nie je schopný obstarať kvalitnejšie veci, pretože je nedostatok na trhu alebo z iných dôvodov.
8 Prof. XXXx. Xxxxxxxx Xxxx, DrSc. A kol., Obchodný zákonník – Komentár 2, IURA EDITION, Bratislava 2005, str. 391
Na to, aby sa zbavil zhotoviteľ zodpovednosti za použitie nevhodných vecí alebo za postup podľa nevhodných pokynov objednávateľa, zhotoviteľ musí trvať na výmene nevhodných vecí objednávateľa používaných na zapracovanie v rámci výstavby alebo na zmene pokynov objednávateľa. Vyhlásenie objednávateľa, že trvá na použití odovzdaných vecí alebo daných pokynov, musí byť písomná. V tejto súvislosti je potrebné nadviazať na predĺženie lehoty plnenia. Lehota na dokončenie diela sa predlžuje o dobu, po ktorú bolo vykonávanie diela prerušené. Je v záujme objednávateľa, aby na upozornenie zhotoviteľa na nevhodnosť vecí a pokynov reagoval čo najrýchlejšie. Problémy môžu vzniknúť aj pri prerušení prác napríklad tesne pred zimným obdobím, keď sa môže stať, že po súhlase objednávateľa na pokračovanie v prácach, vzniknú prekážky z klimatických príčin.
Zhotoviteľ má nárok aj na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli s prerušením vykonávania diela. Môže ísť o náklady na demontáž nevhodných vecí, na zaobstaranie nových vecí, ak sa zmluvné strany dohodli na tomto spôsobe odstránenia prekážok pri vykonávaní diela. Zhotoviteľ pri splnení povinnosti upozorniť objednávateľa na vadnosť vecí a pokynov nezodpovedá za nedokončenie diela a za vadnosť dokončeného diela. Pri prevzatí vadného plnenie objednávateľom, ktoré zhotoviteľovi oznámil v súlade s § 324 ods. 3 9 mení obsah záväzku spôsobom zodpovedajúcim vadnému plnenia. Zhotoviteľovi vzniká aj nárok na cenu dohodnutú za nedokončené dielo, avšak musí z nej odpočítať to, čo ušetril nedokončením diela.
9 § 324 Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením.
1.4.2.1. Predbežné kontroly
V ustanoveniach obchodného zákonníka oprávňuje objednávateľa ku kontrole diela v priebehu jeho prevádzania 10. Ak objednávateľ pri takejto kontrole zistí, že zhotoviteľ porušuje svoje povinnosti pri prevádzaní diela, má právo žiadať, aby zhotoviteľ odstránil závady vzniknuté vadným pravádzaním diela a aby naďalej prevádzal dielo riadnym spôsobom. Pokiaľ zhotoviteľ v primeranej dobe požiadavkám objednávateľa na riadné prevádzanie diela nevyhovie a ak by jeho postup nepochybne viedol k podstatnému porušeniu zmluvy (obidve podmienky musia byť splnené súčasne), môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť. Na rozdiel od iných ustanovení upravujúcich odstúpenie od zmluvy v danom prípade zákon nevyžaduje, aby k odstúpení došlo bez zbytoččného odkladu od vzniku práva na odstúpenie.
Spôsob vysporiadania medzi účastníkmy pri odstúpení objednávateľa od zmluvy vyplýva z ustanovení obchodného zákonníka. Ustanovenia v obchodnom zákonníku sú východzím ustanovením pre dohodu a spôsob a rozsah prevádzania tzv. Technického dozoru investora a autorského dozoru spracovateľa projektu. Spôsob a rozsah prevádzania autorského dozoru spracovateľa projektu dohodne investor so spracovateľom v zmluve, súčasne však musí vytvoriť podmienky výkonu tohoto dozoru udelením plnej moci k prevádzaniu kontrol.
Účastnici zmluvy o dielo môžu v zmluve dohodnúť právo objednávateľa zkontrolovať predmet diela na určitom stupni prevádzania diela. Taký postup sa využíva v prípadoch, kedy neskoršia kontrola nebude možná, pretože dojde k zakrytiu výsledku doposiaľ prevedených činností, alebo sa stanú neprístupnými (napr. izolácia, zasypanie káblov či potrubie atď.). Ak zmluva obsahuje takéto dojednania, je zhotoviteľ povinný
10 § 553 Právo objednávateľa kontrolovať postup zhotoviteľa je na rozdiel od § 550, ktorom je upravené právo objednávateľa v ktoromkoľvek štádiu kontrolovať postup zhotoviteľa, v tomto ustavení ide o zmluvnú dohodu. Pôjde predovšetkým o preverenie určitých prác. Zhotoviteľovi vzniká povinnosť pozvať objednávateľa na takúto kontrolu.
Prof. XXXx. Xxxxxxxx Xxxx, DrSc. A kol., Obchodný zákonník – Komentár 2, IURA EDITION, Bratislava 2005, str. 396
včas objednávateľa vyzvať k prevedeniu kontroly. To neplatí, ak sa kontrola koná podľa dohodnutého časového rozvrhu. Spôsob pozvania a časový predstih, v ktorom zhotoviteľ objednávateľa k prevedeniu kontroly pozve, aby mali účastníci dohodnuté v zmluve (napr. najmenej tri dni dopredu, zápisom v stavebnom denníku).
Ak zhotoviteľ včas objednávateľa k prevedeniu kontroly nepozve, je povinný umožniť objednávateľovi na jeho žiadosť prevedenie dodatočnej kontroly a to na vlastný náklad, ale ak však sa riadne pozvaný objednávateľ, alebo jednateľ, ktorý dohodol časový rozvrh kontroly, sa ku kontrole nedostaví, môže zhotoviteľ pokračovať v prevedení diela a nie je povinný umožniť objednávateľovi dodatočnú kontrolu. To neplatí, ak objednávateľovi znemožnila účasť na kontrole prekážka, ktorú nemohol odvrátiť (napr. dopravná nehoda). V takomto prípade môže objednávateľ bez zbytočného odkladu požadovať prevedenie dodatočnej kontroly, musí však zhotoviteľ nahradiť náklady, vzniknuté oneskoreným prevedením kontroly. Právo na prevedenie kontroly na určitom stupni prevedenie diela je dôležité dohodnúť v zmluve – nevzniká objednávateľovi zo zákona, zákon iba upravuje niektoré dôsledky takejto dohody.
1.4.2.2. Nedostatky predaných vecí a skryté prekážky
diela
Obchodný zákonník ukladá zhotoviteľovi povinnosť, aby objednávateľa bez zbytočného odkladu upozornil na nevhodnú povahu vecí, ktoré objednávateľ opatril k prevedeniu diela a na nevhodnú povahu pokynov, ktoré mu dal objednávateľ k prevedeniu diela11. Pokyny objednávateľa môžu byť dvojakého druhu. Jednak pôjde o pokyny uvedené v zmluve o dielo. Vo výstavbe bude takýmto dôležitým „pokynom“ cudzí projekt. Podľa ktorého sa dielo prevádza. Okrem toho môže objednávateľ dávať zhotoviteľovi v priebehu prevádzania diela pokyny, tykajúce sa spôsobu prevádzania diela.
11 § 551 Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Prof. XXXx. Xxxxxxxx Xxxx, DrSc. A kol., Obchodný zákonník – Komentár 2, IURA EDITION, Bratislava 2005, str. 392
Takýmito „dodatočnými“ pokynmi je však zhotoviteľ viazaný, len ak sa k ich plneniam v zmluve výslovne zaviazal. Ak nevhodné veci, alebo pokyny prekážajú zhotoviteľovi v prevádzaní diela, je zhotoviteľ povinný prevádzanie diela v nezbytnom rozsahu prerušiť. V prevádzaní diela môže pokračovať až potom, čo objednávateľ vymení predané veci, alebo zmení vydané pokyny, alebo až písomne oznámi, že trvá na prevádzaní diela s použitím predaných vecí či vydaných pokynov. Obchodný zákonník stanovuje, že dobu, o ktorú zhotoviteľ musel prerušiť prevádzanie diela pre nevhodnú povahu predaných vecí, alebo pokynov sa predlžuje doba plnenia diela. Táto úprava však vo väčšine prípadov nebude vo výstavbe postačujúci.
V dôsledku povinného prerušenia diela môže dôjsť k ďaleko väčšiemu zdržaniu zhotoviteľa, než zodpovedá dobe prerušenie (napr. preto, že bude nutné previesť konzerváciu zariadenia, revíziu, repase, že uplynie lehota poddodávok a pod.). S takouto možnosťou však zákon nepočíta a nezohľadňuje ju. Preto je účelní dohodnúť v zmluve posun doby plnenia nie však vo väzbe na dobu prerušenia diela, ale vo väzbe na dobu, o ktorú sa v dôsledku prerušenia diela zbytočne zdržalo prevádzanie diela.
V zmluve (i mimo nej) však ide takéto veci dohodnúť, že sa zhotoviteľovi podarí za mimo riadnych opatrení obmedziť oneskorenie v prevádzaní diela na dobu kratšiu, než trvalo presunutie diela, objednávateľ uhradí náklady takýchto mimoriadnych opatrení, prípadne poskytne zhotoviteľovi dohodnutý príplatok k cene diela. Okrem práva predĺžiť pri prerušení diela dobu plnenia zo zmluvy o dielo umožňuje obchodný zákonník zhotoviteľovi, aby požiadal objednávateľa úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prerušením diela, alebo s použitím nevhodných vecí do doby než nevhodnosť vecí zistil, či mohol zistiť. Ak zhotoviteľ zistí až pri prevádzaní diela – vlastne po uzavretí zmluvy skryté prekážky týkajúce sa veci, ktoré sa zaviazali opraviť či upraviť, alebo skryté prekážky týkajúce sa miesta kde má dielo previesť a ak takéto prekážky týkajúce sa miest, kde má dielo previesť a ak prekážky znemožňujú previesť dielo dohodnutým spôsobom, má zhotoviteľ povinnosť oznámiť ich bez zbytočného odkladu objednávateľa a navrhnúť mu zmenu diela. Takouto prekážkou týkajúca sa opravované či upravované veci, môže byť napríklad skutočnosť, že sa pri demontáži zistí, že niektorá súčasť opravovaného technologického zariadenia je do tej miery poškodená, že ju nejde opraviť, ale je nutné ju vymeniť (o riešení tohto problému v cenovej oblasti). Prekážkou týkajúcej sa miesta, kde
sa diela prevádza je napríklad až po zahájení stavby zistená geologická porucha, ktorá znemožňuje založenie stavby projektovým spôsobom.
Obchodný zákonník umožňuje zhotoviteľovi, aby až do dosiahnutia s objednávateľom o zmene zmluvy o dielo prevádzanie diela prerušil – v tom prípade ide o právo a nie o povinnosť zhotoviteľa. Zmena zmluvy môže spočívať v úprave predmetu plnenia, posunu doby či zmene dohodnutej ceny. Ak sa účastníci zmluvy o dielo v primeranej dobe nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorýkoľvek z nich od zmluvy odstúpiť. Pre prípad odstúpenia od zmluvy (ak odstúpil ktorýkoľvek z účastníkov) priznáva obchodný zákonník zhotoviteľovi právo na zaplatenie pomernej časti ceny diela a to v rozsahu v akom dielo previedol, do doby, než skryté prekážky odhalil, alebo pri vynaložené odbornej starostlivosti mohol odhaliť. Výslovne potom obchodný zákonník určuje, že žiadny z účastníkov zmluvy nemá právo na náhradu škody vzniknuté odstúpením od zmluvy.
To neplatí , ak mal zhotoviteľ povinnosť zistiť pred začatím diela skryté prekážky a túto povinnosť prerušil „Zhotoviteľ sa zaviazal určiť na základe odbornej prehliadky potrebný rozsah a náklady opravy a pri prehliadke skryté prekážky prehliadol je pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol zistiť“. V takomto prípade má objednávateľ právo na náhradu vzniknuté škody (pomerná časť ceny, ktorú už zaplatil za dielo). Pre vysporiadanie ohľadom vecí, poskytnutých niektorými z účastníkov k prevádzaniu diela, platia ustanovenia obchodného zákonníka.
1.4.2.3. Stavebný – montážny denník
Povinnosť viesť stavebný denník 12 ukladá zhotoviteľovi vyhláška k stavebnému zákonníku, o podrobnejšej úprave územného zariadenia a stavebného poriadku. Povinnosť viesť stavebný denník sa stanovuje pre stavby, ktorých stavebníkom, poprípade
12 Zákon č. 50/1976 Zb.(v znení neskorších predpisov) o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) § 46d Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach, o vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním stavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby. Stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác.
zhotoviteľom je podnikateľ. V ostatných prípadoch musí byť na stavbe vedený aspoň jednoduchý záznam o stavbe. Pri stavebných úpravách a udržiavacích prácach podliehajúcich iba ohláseniu stavebnému úradu sa musí viesť stavebný denník, len ak to stanovuje stavebný úrad. Stavebný denník sa vedie odo dňa, kedy boli zahájené práce na stavenisku podľa overenia projektovej dokumentácie, povinnosť jeho vedenia končí dňom, kedy sa odstránia vady podľa kolaudačného rozhodnutia. Do stavebného denníku sa zapisujú všetky dôležité okolnosti, týkajúce sa stavby. Stavebný denník slúži tiež k záznamom orgánov štátneho stavebného dohľadu a orgánu štátnej správy, ktoré majú oprávnenie dozerať na prevádzanie stavby podľa zvláštnych predpisov. Stavebník sleduje obsah stavebného denníku a k záznamom v ňom uvedením pripája svoje stanoviská. Stavebný denník musí byť prístupný behom doby, kedy sa na stavbe pracuje. Denné záznamy zapisuje poverený pracovník zhotoviteľ v deň, ktorého sa záznamy týkajú, výnimočne nasledujúci deň, v ktorom sa na stavbe pracuje. Stavebník je povinný uchovať stavebný denník po dobu desať rokov od právnej moci kolaudačného rozhodnutia, poprípade od dokončenia stavby, pokiaľ kolaudácii nepodlieha.
1.4.3 LEHOTA NA DODANIE DIELA
Dohoda o čase plnenia nie je podmienkou platného vzniku zmluvy, ale ak jeden z účastníkov trvá na jej určení, takáto náležitosť musí byť určená v zmluve. Ak nedošlo k určeniu času plnenia, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v primeranom čase podľa povahy diela. Odovzdaniu diela pred dojednaným časom plnenia zo strany zhotoviteľa môže brániť iba výslovná zmluvná dohoda alebo povaha diela. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že odovzdá zhotoviteľ dielo po samostatných častiach, pokiaľ takéto časti objednávateľ môže užívať aj samostatne. Ak zhotoviteľ poverý na vykonanie diela inú osobu (FO - živnostník alebo PO), preberá zodpovednosť aj za časti diela, ktoré vykonal poverený zhotoviteľ. K vylúčeniu možnosti zhotoviteľa poveriť inú osobu na vykonanie diela môže dôjsť len na základe zmluvy. Objednávateľ má v podstate len povinnosť vec prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Keďže zhotoviteľ vykonáva dielo samostatne, nie je viazaný žiadnými pokynmi objednávateľa, ak sa v zmluve nedohodli inak. Ak má objednávateľ obstarať určité veci potrebé na vykonanie diela, tieto veci má odovzdať zhotoviteľovi v lehote určenej zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po tom čo sa zmluva uzavrela.
V prípade, ak by sa nedohodli o určení ceny jednotlivých vecí dodaných objednávateľom, platí právna domnienka, že o cenu objednávateľom dodaných vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela. Ak objednávateľ nedodrží dohodnutú lehotu na dodanie veci, dostáva sa do omeškania, s dôsledkami, ktoré právo s takýmto omeškaním objednávateľa spája. V takomto prípade sa objednávateľovi poskytne primeraná lehota na splnenie záväzku obstarať veci. Po uplynutí tejto lehoty zhotoviteľ musí upozorniť objednávateľa na to, že veci, ktoré mal obstarať obstará sám – obstarať veci za objednávateľa však nie je povinnosťou zhotoviteľa. V takomto prípade má zhotoviteľ aj možnosť odstúpenia od zmluvy. Zhotoviteľ je povinný objednávateľovi navrhnúť zmenu diela (ak sa nevedia dohodnúť, každej zo strán vzniká právo od zmluvy odstúpiť – pri odstúpení od zmluvy zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie ceny za práce, ktoré vykonal do toho času, ako mohol zistiť prekážky, ktoré mu bránili vo vykonaní diela podľa pôvodnej dohody), no však v tomto prípade mu vzniká právo a nie povinnosť prerušiť práce na vykonávaní diela. V prípade ak sa pre prerušenie rozhodne, lehota na vykonanie diela sa automaticky nepredlžuje – dôsledky prerušenia prác si musia zmluvné strany dohodnúť. V praxi sa však môže vyskytnúť prípad, že zhotoviteľ síce prekážky zistí, ale pokračuje v práci. No a na druhej strane sa môže vyskytnúť prípad, že prekážky pri vykonávaní diela zistí až neskôr, avšak pri vynaložení odbornej starostlivosti ich mohol zistiť už skôr. Pri posudzovaní nároku na náhrady škody sa vychádza z posudzovania toho, či zhotoviteľ porušil povinnosť zistiť prekážky pred začatím prác na vykonávaní diela.
Treba zistiť, či zhotoviteľ mal takúto povinnosť uloženú napríklad v zmluve, alebo či to nevyplýva z odbornej kvalifikovanosti fyzickej a právnickej osoby a z možností takéhoto zistenia. Riadným ukončením sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami. Úprava v obchodnom zákonníku objednávateľovi nezakazuje prevzatie diela s vadami, prípadne aj diela nedokončeného. Pri prevzatí diela s vadami záleží len od dohody zmluvných strán, či si v zmluve dohodli zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s ich odstraňovaním. Pri prevzatí nedokončeného diela by sa zmluvné strany mali dohodnúť na tom, či dielo dokončí zhotoviteľ za čiastočnej prevádzky a za akých podmienok, alebo či objednávateľ odstúpi od zmluvy a zabezpečí si dokončenie dielo iným zhotoviteľom. Miestom plnenia je miesto, ktoré si zmluvné strany dohodli v zmluve. Ak zmluva takúto dohodu neobsahuje, miesto plnenia bude vyplývať priamo zo zákona. Bude sa pritom vychádzať z predmetu diela, t.j. pri vykonávaní diela, ktorého predmetom je nová stavba, miestom plnenia bude
nehnuteľnosť objednávateľa ak sa vykonáva na tomto mieste, alebo nehnuteľnosť zhotoviteľa, ak je v jeho vlastníctve; resp. v prípade spracovania dokumentácie, expertízy, ktoré sú predmetom diela, z povahy diela vyplýva, že k splneniu môže dôjsť aj jeho odovzdaním na prepravu verejnému dopravcovi. Pri odovzdaní diela pri výstavbe je dôležité zistenie či je možné doviesť stavbu ku kolaudácii 13.
1.4.4 ÚDAJE O CENE
Z ustanovenia v obchodnom zákonníku vyplýva, že pri dohadovaní ceny je nutné, okrem príslušných ustanovení obchodného zákonníku rešpektovať aj zákon o cenách14 a ďalšie cenové predpisy. Podľa týchto predpisov sú ceny vo výstavbe voľnými cenami, zjednávané podľa zákona. V zmluve o dielo musia účastníci zmluvy o dielo dohodnúť cenu za dielo, alebo spôsob jej určenia, alebo musia aspoň v zmluve prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu bez stanovenej ceny, alebo spôsobu jej určenia. Pre prípad, že účastníci zmluvy
o dielo využijú tretí z uvedených možností, stanoví obchodný zákonník, že je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu, ktorá sa obyčajne platí v dobe uzavretia zmluvy za porovnateľné dielo, prevedené za obdobných obchodných podmienok. Takouto cenou bude spravidla nutné stanoviť za pomoci znalca. Pri výstavbe je obvyklé, že sa cena za dielo (x.x. xxxx stavby, projektu apod.) stanoví na základe kalkulácie nákladov – rozpočtu. Zhotoviteľ vo väzbe na konkrétne údaje stavby kalkuluje výšku vynaložených nákladov a pripočíta požadovanú výšku zisku. Je obvyklé, že investor takýto rozpočet vyžaduje a u stavby pre ktorú je nutné stavebné povolenie, predpisuje spracovanie takého rozpočtu stavebný zákon.
13 § 76 Stavebný zákon - Užívanie stavieb - Kolaudácia stavieb Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich povolení. Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a).
14 Tento zákon upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností (ďalej len "tovar") a pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien tovaru pre tuzemský trh vrátane cien tovaru z dovozu a cien tovaru určeného na vývoz. Zákon vymedzuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb a orgánov štátnej správy pri uplatňovaní tohto zákona.
Cena určená podľa rozpočtu je spravidla pevnou cenou. Skutočnosť, že cena bola určená podľa rozpočtu, nedáva zhotoviteľovi právo požadovať vyššiu cenu v prípade, že dôjde ku zvýšeniu nákladov proti rozpočtu, ani objednávateľovi právo požadovať zľavu z ceny, pokiaľ sú skutočné náklady nižšie než rozpočtové. Cena dohodnutá medzi účastníkmi je záväzná, a to bez ohľadu na spôsob jej určenia a ide ju meniť iba ak dohodou, právo na jednostrannú zmenu ceny majú účastníci iba vtedy, keď to stanoví zmluva, alebo zákon. Obchodný zákonník upravuje niektoré prípady , kedy môže jeden či druhý účastník nárokovať zmenu ceny. Z ustanovení obchodného zákonníku plynie, že pokiaľ bola cena určená podľa rozpočtu, ktorý obaja účastníci v dobe uzavretia zmluvy poznali a v ktorom zo zmluvy vyplýva, že zhotoviteľ nezaručuje jeho úplnosť, môže zhotoviteľ pri splnení zákonom stanovených podmienok požadovať (a súdne vymáhať) zvýšenie ceny. Ako podmienky takéhoto postupu zákona stanovuje jednak, že sa až po uzavretí zmluvy objaví potreba ďalších, do rozpočtu nezahrnutých činností a jednak, že tieto činnosti neboli dobe uzavretia zmluvy predvídateľné.
Pri splnení obidvoch uvedených podmienok môže zhotoviteľ požadovať zvýšenie ceny v rozsahu zodpovedajúcim takým činnostiam. Ak objednávateľ so zvýšením ceny nesúhlasí, alebo pokiaľ sa účastníci nedohodnú na rozsahu zvýšenia, rozhodne o zvýšení súd na návrh zhotoviteľa. Toto ustanovenie sa vo výstavbe využíva pri rekonštrukciách, opravách či úpravách stavieb tam, kde sa zhotoviteľ nezaväzuje k prevedeniu určitých predom určených činností (napríklad výmena stanovených rozvodov či prevedenie presne špecifikovaných stavebných prác), ale k dosiahnutiu určitého výsledku (napríklad
„generálna oprava“ technologického zariadenia či stavebného objektu). Práve pri prevádzaní rekonštrukcie, opráv či úprav hrozí značné nebezpečenstvo, že sa pri demontáži zariadení či odkrývaní skrytých častí objektu zistí potreba nepredvídateľných činností. Bez výhrady neúplnosti rozpočtu by potom zhotoviteľ musel previesť dielo tak, aby dosiahol zmluvného výsledku bez ohľadu na to, že by jeho náklady prípadne presiahli dohodnutú cenu.
Pokiaľ bola cena určená podľa rozpočtu známeho obom účastníkom a zo zmluvy vyplýva, že účastníci tento rozpočet považujú za nezáväzný, môže zhotoviteľ požadovať zvýšenie ceny o čiastku, o ktorú jeho skutočne účelné náklady prekročia náklady rozpočtované. V tomto prípade sa môže zhotoviteľ domáhať určenia rozsahu zvýšenia ceny súdom. Zmluvné dojednania formulované tak, že sa rozpočet považuje za nezáväzný, nie je
vo výstavbe obvyklé. Účastníci zmluvy sa dohodnú, že pokiaľ zvýšenie nákladov (materiálové, mzdové a pod.) prekročia určitú hranicu (napríklad 5 % z pôvodnej hodnoty), dôjde k zodpovedajúcej zmene ceny. Kĺzavá cenová doložka môže mať rôzne doplňujúce ustanovenia, napríklad o tom, že zhotoviteľ je povinný preukázať, že materiál je zakúpený od viacerých podnikateľov na základe cenových ponúk vybral najvhodnejšie, alebo sa to môže týkať len rozhodujúcich materiálových komponentov a pod. Vždy je dôležité venovať formulácii cenovej doložky odpovedajúcu pozornosť a formulovať jej ustanovenia tak, aby nevyvolávala nejasnosti a spory.
Ak zvýšenie ceny, na ktorú vzniklo právo podľa niektorého z uvedených ustanovení, presiahne pôvodnú cenu o viac než 10 %, môže objednávateľ od zmluvy
o dielo odstúpiť. Musí to však učiniť bez zbytočného odkladu potom, čo mu zhotoviteľ požiadavky na zvýšenie ceny oznámil. Avšak objednávateľ od zmluvy odstúpi, musí zhotoviteľ zaplatiť pomernú časť dohodnutej ceny v rozsahu doposiaľ prevedeného diela. Aby zhotoviteľ nemohol ustanovenie o povinnosti objednávateľa zaplatiť pri odstúpení od zmluvy pomernú časť ceny zneužitím tým, že nezbytnosť prekročenia ceny oznámi objednávateľovi až po dokončení diela, a tým si zaistí zaplatenie zvýšení ceny, ukladá obchodný zákonník zhotoviteľovi povinnosť, aby nezbytnosť prekročenia rozpočtu a jeho výšku oznámil objednávateľovi bez zbytočného odkladu potom, čo nutnosť prekročení zistil. Sankcie za porušenie tejto povinnosti je zánik práva na určení novej výšky ceny. Obchodný zákonník upravuje prípady, kedy účastníci zmluvy o dielo uzavreli dohodu
o zmene zmluvy týkajúcej sa obmedzenia rozsahu diela uzavreli dohodu o zmene zmluvy týkajúcej sa obmedzenia rozsahu diela, alebo naopak jeho rozšírenie a zabudli určiť vplyv zmluvného obmedzenia či rozšírenie na cenu diela. Pre takéto prípady stanoví obchodný zákonník povinnosť účastníkov pristúpiť na primerané zníženie či zvýšenie ceny.
Pre prípad, že sa účastníci zmluvy o dielo dohodnú na inej zmene diela, než je obmedzenie či rozšírenie rozsahu diela a nezjedná dôsledky takejto dohody na výšku ceny, určuje zákonník povinnosť účastníkov pristúpiť na zmenu ceny zodpovedajúcu rozdielu v rozsahu nutne previesť činnosti a rozdiely v účelných nákladoch spojených so zmenami prevádzania diela. Právo na zaplatenie ceny vzniká zhotoviteľovi v dobe dohodnutej v zmluve. Ak nie je táto doba v zmluve dohodnutá, vzniká právo na zaplatenie prevedenia diela. Z obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť previesť dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi, ďalej vyplýva, že
pokiaľ je plnenie zhotoviteľa vadné, záväzok previesť dielo odovzdaním predmetu diela nezaniká, ale jeho obsah sa zmení spôsobom, ktorý zodpovedná nárokom objednávateľa vzniknutým vadným plnením. Z toho vyplýva, že pokiaľ je plnenie zhotoviteľa vadné, nesplnil zhotoviteľ svoju povinnosť previesť dielo a ak nie je v zmluve zjednaný vznik práva na zaplatení inak, nevzniká mu právo na zaplatenie, ani keď objednávateľ predmet diela prevzal. Preto ide odporučiť, aby účastníci zmluvy o dielo v zmluve vždy zjednávali vznik práva na zaplatenie odchylne od ustanovení obchodného zákonníku a to napríklad vo väzbe na predanie predmetu diela, na podpísaní zápisu. Opačný postup môže viesť ku značnej právnej neistote v prípadoch skrytých vád, ktoré sa vyskytnú napríklad až za niekoľko rokov od odovzdania predmetu diela a ich dôsledkom je to, že dielo nebolo riadne ukončené. Obchodný zákonník ani iné právne predpisy ich neupravujú podmienky fakturovania a platenia (faktúra je však naďalej účtovným dokladom). Je preto veľmi dôležité, aby účastníci dohodli platobné podmienky v zmluve. Dôležitá je dohoda o lehote splatnosti faktúry či iného podkladu pre platenie. Pokiaľ by účastníci nedohodli v zmluve lehotu splatnosti ceny za dielo uvedenú vo faktúre či inom podklade pre platenie, uplatňujú sa ustanovenia v zákonníku, z ktorého vyplýva, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu bez zbytočného odkladu potom, čo je zhotoviteľ o zaplatení faktúrou či iným podkladom požiadal15. Zhotoviteľ môže jednostranným úkonom lehotu splatnosti odložiť (napríklad uvedením lehoty splatnosti vo faktúre, že nebola dohodnutá v zmluve), je vo však iba jeho právo a nie povinnosť.
Pre úplnosť je potrebné jasne uviesť, že podľa ustanovenia zákonníku je peňažný záväzok, platenie prostredníctvom banky, splnené až pripísaním platenej čistky na účet zhotoviteľa u jeho banky. Peňažné záväzky platené prostredníctvom pošty je splnený až vyplatením čiastky zhotoviteľa. Ako sa uvádza v obchodnom zákonníku, zjednaná cena za dielo, ak ju stanovia zvláštne predpisy. Ak výška ceny nie je zjednaná, ani stanovená zvláštnym predpisom, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu primeranú. Občiansky zákonník neurčuje časový okamžik, k nemu sa primeranosť ceny posudzuje. To je veľkým nedostatkom hlavne vo výstavbe, kde prevedenie diela trvá spravidla dlhšie než u iného druhu diela a rozdiel medzi obvyklou cenou poskytovanou za obdobie diela v dobe uzavretia zmluvy a v dobe plnenia záväzku môže byť dosť značný. Vzhľadom k tomu bude potrebné voliť, že „primeranosť“ je potrebné posudzovať vzhľadom ku všetkým
15 Prof. XXXx. Xxxxxxxx Xxxx, DrSc. A kol., Obchodný zákonník – Komentár 2, IURA EDITION, Bratislava 2005, str. 375-376
okolnostiam, t.j. hlavne k nákladom zhotoviteľa, hodnote realizovaného diela, obvyklej miere zisku a pod.
Určitá neistota ohľadom určenia primeranej ceny je stimulom, vedúcim účastníkom zmluvy k tomu, aby v zmluve cenu dohodli. Rovnako ako obchodný zákonník aj občiansky zákonník stanovuje, že cena určená podľa rozpočtu nie je možné zvýšiť. To platí okrem toho aj pre cenu určenú iným spôsobom. Práca a iné náklady nezahrnuté do rozpočtu môže zhotoviteľ účtovať objednávateľovi, len keď ju objednávateľ písomne schválil, alebo ju dodatočne písomne objednal. Občiansky zákonník rieši aj situáciu, kedy je cena určená podľa cenového predpisu a v dobe od uzavretia zmluvy do iného splnenia ku zmene tohto predpisu. V takomto prípade musí zhotoviteľ objednávateľa od zmluvy odstúpiť, musí to však učiniť bez zbytočného odkladu, inak je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu. Pokiaľ však ku zmene cenového predpisu došlo až v dobe, kedy je zhotoviteľ v spojení s prevedením diela, nie je objednávateľ povinný platiť zvýšenú ceny.
Ak objednávateľ oprávnene odstúpi od zmluvy pre zvýšenie ceny a ak mal z čiastočného prevedenia diela majetkoví prospech musí zhotoviteľovi zaplatiť prevedenú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodnej ceny ak z prevedenia diela nemal prospech, nie je povinný platiť. Pre prípad, že pri uzatvorení zmluvy nie je možné zjednať cenu pevnou čiastkou, ukladá obchodný zákonník, že sa určuje aspoň odhadom. Odhad ceny prevádza zhotoviteľ a obchodný zákonník mu ukladá, aby pokiaľ zistí že bude potrebné stanovenú cenu odhadom podstatne prekročiť, objednávateľa na túto nutnosť bez meškania písomne upozornil a oznámil mu novú určenú cenu. Nesplnenie tejto povinnosti postihuje občiansky zákonník tým, že zhotoviteľ stráca právo na zaplatenie rozdielu v cene. Po oznámení novej určenej ceny (rozumie sa cena podstatne zvýšená) môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť. Ak však od zmluvy odstúpi a pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku pripadajúcu na prevedenú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny. Odstúpenie od zmluvy nie je dotknuté právo na náhradu škody. Ak objednávateľ bez zbytočného odkladu zmluvy neodstúpi je povinný zaplatiť prevedenie diela novou určenou vyššou cenou. Pokiaľ účastníci nedohodnú niečo iného, platí sa cena až po skončení diela. Pre faktúru a iné podklady pre platenie platí, čo u zmluvy o dielo podľa obchodného zákonníka. Podľa občianskeho zákonníka však je pri peňažnom plnení poskytovanom prostredníctvom pošty, alebo
peňažného ústavu dlhu splnený okamžikom, kedy bola čiastka poukázaná, ak nie je dohodnuté inak.
1.4.4.1. Dohoda o cene
V tejto dohode je vhodné uvádzať, či je dohodnutá cena je nemenná, alebo akým spôsobom ju možno zmeniť. Cena môže byť dohodnutá aj spôsobom, že sa v dohode úkáže skutočnosť, že ide o cenu podľa rozpočtu16, ktorý by mal zároveň tvoriť neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy o dielo. „ V praxi občas vznikajú preblémy vyjdarenia číselnej výšky o dohode o cene v zmluve. Dohoda o cene musí byť vyjadrená tak, aby v praxi nespôsobovala pochybnosti o prejave zmluvných strán. Prejav vôle o výške dohodnutej ceny musí byť určitý“. Ak dohoda o cene nie je určitým prejavom vôle môže vyvolávať pochybnosti, v akej výške stany cenu dohodli.
1.4.4.2. Spôsob určenia ceny
Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny takým spôsobom, kedy bude vhodný najmä v prípade, ak zmluvné strany síce chcú zmluvu uzavrieť, ale nemajú dostatok poznatkov na dohodu konkrétnej ceny. Pri takomto uzatváraní dohody o cene, spôsob jej určenia by sa mal vyjadriť jednoznačne, aby prejav vôle zmluvných strán vedela bez problémov určiť aj tretia osoba. Zmluvné strany by sa zároveň mali dohodnúť, či cenu takto dohodnutú dodatočne určia sami v dohodnutej lehote, alebo ju určí tretia osoba.
1.4.4.3. Požiadavka na splnenie podmienky cenovej doložky
Požiadavka na splnenie podmienky cenovej doložky v zmluve o dielo je splnená aj výslovným prejavom zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene. Na platnosť takéhoto prejavu je potrebné, aby ho zmluvné strany prejavili výslovne. V záujme zamedzenia vzniku sporov možno odporučiť, aby aj v prípade, keď sa zmluva uzaviera
16 § 547 Cena podľa rozpočtu - Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
v ústnej forme, prejav o tom, že zmluvu chcú uzavrieť bez cenovej doložky, urobili v písomnej forme, alebo aspoň pred viacerými svedkami. Podmienkou na vznik zmluvy je však výslovný prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu, nie opomenutie prejavu vôle uviesť cenu, alebo uzavrieť zmluvu bez dohody o cene. Ak návrh zmluvy neobsahuje žiadny údaj o cene a aj keď bol prijatý v plnom rozsahu bez uvedenia ceny, napriek dohode strán o celom obsahu zmluvy, zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú, lebo v nej nie je výslovný prejav vôle o cene, alebo o jej neuvedení v zmluve.
Podpísaním zmluvy objednávateľovi vzniká záväzok zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške uvedenej v zmluve alebo vypočítanej spôsobom uvedeným v zmluve. Ak sa zmluvné strany dohodli na uzavretí zmluvy bez určenia ceny, mali by v zmluve uviesť lehotu, do ktorej cenu dohodnú, alebo spôsob určenia ceny (či ju za nich určí poverená osoba lebo súd). V prípade, keď sa o určení ceny nedohodli, určí ju súd alebo poverená osoba na základe znaleckého posudku.
V odseku 1 je určená povinnosť objednávateľa zaplatiť tzv. všeobecnú cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli preddavky za vykonané práce, tieto sa odpočítavajú z ceny za konečné plnenie spôsobom dohodnutým v zmluve. Pokiaľ bola v zmluve dohodnutá výška ceny podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy, alebo sa zmluvné strany dohodli na spôsobe určenia ceny podľa rozpočtu, ktorý objednávateľovi zhotoviteľ oznámil do uzavretia zmluvy, platí táto výška ceny. Zhotoviteľ môže účtovať len takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu z dôvodov zmien vstupov materiálov, výrobkov a pod. Môže tak urobiť len na základe obojstrannej dohody. Záväznosť ceny podľa rozpočtu sa nevzťahuje na rozpočet, ktorý bol spracovaný na základe dohody strán až po uzavretí zmluvy. Zo záväznosti ceny určenej na základe rozpočtu spracovaného a odovzdaného objednávateľovi do uzavretia zmluvy zákon ustanovuje dve výnimky.
V prípade, keď cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý nezaručuje úplnosť, pričom táto skutočnosť musí vyplynúť zo zmluvy, zhotoviteľ sa môže domáhať zvýšenie ceny. Podmienkou však je, že zvýšenie musí byť primerané dohodnutému rozsahu prác, v priebehu prác sa objaví potreba ďalších činností nezahrnutých do rozpočtu, tieto činnosti nebolo možné predvídať v čase uzavretia zmluvy. Pri určení ceny na základe rozpočtu, ktorý je podľa zmluvy nezáväzný, zhotoviteľ musí preukázať účelnosť prác vynaložených
navyše a nákladov s nimi spojených a nevyhnutnosť ich vynaloženia oproti nákladom uvedených v rozpočte, pokiaľ bude považovať zvýšenie takto dohodnutej ceny. V prípade nesúhlasu objednávateľa so zvýšením ceny na základe neúplného alebo nezáväzného rozpočtu, zhotoviteľ sa nemôže s návrhom na určenie zvýšenia ceny obrátiť na súd.
Podmienkou na uplatnenie nároku na zvýšenie ceny zhotoviteľom je, že objednávateľovi oznámi spotrebu prekročenia rozpočtovej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny. Oznámenie musí urobiť bez zbytočného odkladu po zistení nevyhnutného prekročenia ceny určenej na základe nezáväzného alebo neúplného rozpočtu. Nesplnenie oznamovacej povinnosti znamená zánik nároku. V prípade vzniku sporu o zaplatenie zvýšenej ceny súd musí skúmať, či sa oznámenie vykonalo bez zbytočného odkladu. Lehota bez zbytočného odkladu nie je v zákone bližšie vymedzená, aj keď sa často používa. Povinný subjekt musí tento prejav urobiť čo najrýchlejšie po tom, čo sa dozvedel
o potrebe zvýšenia ceny. Vychádza sa pritom z objektívnej možnosti zhotoviteľa podať objednávateľovi správu, pričom do tohto času sa započítava čas potrebný na prepravu zásielky poštou, na spracovanie správy od okamihu zistenia potreby zvýšenia nákladov. Napríklad ak zhotoviteľ časti prác pri prácach na zakladaní stavby zistí iné skutočnosti, ako boli určené v projekte, oznámi to zhotoviteľovi napríklad zápisom do stavebného denníka, zhotoviteľ bude musieť porovnať náklady, s ktorými sa rátalo na vykonanie prác. Po ich objektívnom posúdení a spracovaní ich bude musieť oznámiť objednávateľovi. Môže tak urobiť osobne, xxxxx, zápisom v stavebnom denníku. V prípade sporu môže súd zisťovať aj znalcom, či zhotoviteľ zistil potrebu zvýšených nákladov bez zbytočného odkladu.
V záujme splnenia povinnosti zhotoviteľa oznámiť bez zbytočného odkladu potrebu zvýšenia ceny bude vhodné, ak zhotoviteľ oznámi objednávateľovi zistenie svojho zhotoviteľa časti prác, aj keď ešte nebude vedieť, aký objem prác a aké náklady budú mať vplyv na zvýšenie ceny. V prípade sporu môže súd tieto otázky zisťovať aj znalecky.
Zmluvné stany si môžu v zmluve dohodnúť aj lehotu, ktorú budú považovať za splnenie povinnosti oznámenia „bez zbytočného odkladu“. Pri požiadavke zhotoviteľa prekročiť cenu podľa rozpočtu o viac ako 10 % objednávateľovi vzniká právo na odstúpenie od zmluvy. Objednávateľ však svoje právo na odstúpenie od zmluvy musí využiť bez zbytočného odkladu. V prípade, keď objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný uhradiť zhotoviteľovi náklady vynaložené na vykonanie diela do dňa odstúpenia
od zmluvy podľa rozpočtu. Zároveň by sa mali dohodnúť, ako sa naloží s nedokončeným dielom, či sa uskutočnia práce na zakonzervovaní nedokončeného diela. Objednávateľ môže dospieť k rozhodnutiu odstúpiť od zmluvy z dôvodu zvýšenia ceny aj preto, lebo iný zhotoviteľ bude schopný dielo dokončiť za pôvodne uvažovanú cenu, alebo len s miernym zvýšením ceny. Dohoda zmluvných strán bude rozhodujúca pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zaplatení za dielo pred jeho dokončením alebo po jeho dokončení. Ak zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť za dielo po jeho vykonaní a v nadväznosti na jeho prevzatie.
Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o platení a fakturácii. Túto otázku neupravujú ani osobitne predpisy, preto je vecou dohody strán, aby si dohodli náležitosti faktúr, priebežného účtovanie preddavkov a jeho formy. Zmluvné strany si môžu dohodnúť aj otázky splatnosti faktúr. Pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú na splatnosti faktúry, platí ustanovenie zákona, ktorý určuje povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu v nadväznosti na splnenie – vykonanie diela. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny za dielo, ak bolo vykonané riadne a v dohodnutom mieste. Obchodný zákonník neobsahuje čo len drobné vady, sa nepovažuje za riadne plnenie. Pri prevzatí vadného plnenia objednávateľom, ktoré zhotoviteľovi oznámil, sa v súlade s § 324 ods. 3 mení obsah záväzku spôsobom zodpovedajúcim vadnému plneniu17.
Pre platenie platí zásadná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela. Zmluvné strany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady, môže ísť o platenie podľa dohodnutých samostatných ucelených častí diela, ktoré si v zmluve určia. V obchodnom zákonníku nie sú upravené otázky, aké náležitosti má mať doklad, na základe ktorého sa bude účtovať platba za vykonané dielo alebo jeho časti. Zmluvné strany si musia v zmluve dohodnúť, či budú používať faktúry, vyúčtovania alebo inak nazvané doklady. Môžu sa dohodnúť aj o poskytovaní preddavkov a zároveň aj o tom, či sa preddavky budú viazať na konkrétne vykonávané práce, alebo či sa dohodnú na určité
17 § 324 Ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením.
časové obdobie. Pri poskytovaní preddavkov by sa mali zároveň dohodnúť na tom, že ďalší preddavok sa uhradí až po vykonaní prác zodpovedajúcich poskytnutému preddavku.
V zmluve možno dohodnúť aj zmluvnú pokutu za nezaplatenie preddavku v dohodnutej lehote a zároveň aj dôsledky omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela na poskytnutie ďalšieho preddavku.
1.4.5 PLATOBNÉ PODMIENKY – FAKTURÁCIA
Právo účtovať vzniká dňom odovzdania diela objednávateľovi. Platobné podklady sú splatné v lehote uvedenej v zmluve o dielo, ktorá začína plynúť odo dňa ich odoslania. Zhotoviteľ má právo fakturovať i čiastkové dodávky diela, len pokiaľ je to výslovne dohodnuté v zmluve. Ak nie je v zmluve o dielo dohodnuté inak, je podkladom pre úhradu ceny faktúra, ktorá je zároveň daňovým dokladom. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, sú platobné podklady vrátane opravných splatné do 30 dní odo dňa odoslania. Námietky k platobnému podkladu je potrebné písomne oznámiť zhotoviteľovi v lehote jeho splatnosti.
Xxxx za dielo sa považuje za uhradenú dňom jej pripísania na účet zhotoviteľa, pokiaľ je uhrádzaná prostredníctvom banky. Objednávateľ sa zaväzuje uhradiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej v zmluve z ceny diela za každý deň omeškania s úhradou ceny v prípade, že ju zhotoviteľ predpíše. Omeškaním s úhradou ceny sa rozumie jej neuhradenie v dobe splatnosti uvedenej v príslušnom daňovom doklade, ktorý je podkladom pre jej vyúčtovanie. Podkladom pre uhradenie zmluvnej pokuty je jej vyúčtovanie. Ak objednávateľ neuplatní námietky voči správnosti vyúčtovania zmluvnej pokuty v dobe splatnosti, platí, že účastníci zmluvy sa dohodli, že táto zmluvná pokuta je vyúčtovaná a vymáhaná zhotoviteľom oprávnene a v správnej výške.
1.4.6 VZÁJOMNOSŤ POSKYTOVANIA SLUŽIEB
Objednávateľ sa zaväzuje odovzdať zhotoviteľovi pri podpise zmluvy všetky podstatné dokumenty a poskytnúť informácie, ktoré sú nevyhnutné pre zahájenie prác a pre následné vyhotovenie diela podľa podmienok zmluvy. Týka sa to len tých dokumentov a informácií, ktoré sú v čase podpisu zmluvy prístupné iba objednávateľovi. Odovzdať a poskytnúť zhotoviteľovi tie dokumenty a informácie, ktoré nebolo možné odovzdať
a poskytnúť v deň podpisu zmluvy. Objednávateľ je povinný ich odovzdať zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu potom ako ich získa. Počas spracovania predmetu obstarania poskytnúť zhotoviteľovi v nevyhnutnom rozsahu potrebné spolupôsobenie spočívajúce najmä v odovzdaní doplňujúcich údajov, upresnení zámeru a podkladov, vyjadrení a stanovísk, ktorých potreba vznikne v priebehu plnenia zmluvy. Toto spolupôsobenie poskytne zhotoviteľovi najneskôr do 5 dní od jeho vyžiadania. Osobitnú lehotu dohodnú zmluvné strany v prípade, ak pôjde o spolupôsobenie, ktoré nemôže objednávateľ zaobstarať vlastnými silami. V rámci spolupôsobenia poskytnúť menovite najmä tieto podklady a výkony:
● Pred začiatkom projektových prác:
Odovzdať zhotoviteľovi výsledky prerokovania, záväzné stanoviská a rozhodnutia štátnych a verejnoprávnych orgánov a dotknutých organizácií, týkajúcich sa predmetu plnenia zmluvy v lehote do X dní po podpise zmluvy, pokiaľ takéto stanoviská získal v rámci prípravy investičného zámeru.
● V priebehu spracovávania dokumentov trvalú súčinnosť :
a.) v etape spracovávania projektov - DÚR, PSP a RP: pripomienkovanie a odsúhlasovanie projektu v režime, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú pred zahájením projektových výkonov, poskytovanie záväzných projektových podkladov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú projektové riešenie arch.- stavebnej a technologickej časti stavby. V etape realizácie stavby pri výkone OAD, prípadne pri spracovávaní a odsúhlasovaní doplnkov k RP resp., PSP t.j. zmena stavby pred jej dokončením. Odovzdať požadované podklady a doklady bez právnych vád. Zhotoviteľ sa zaväzuje po akceptovaní a splnení požiadaviek na spolupôsobenie, uvádzaných v zmluve, plne rešpektovať lehoty a podmienky stanovené touto zmluvou pre predmet obstarania. Zhotoviteľ je povinný sa riadiť pokynmi objednávateľa, zápismi a dohodami zmluvných strán a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácií.
1.4.7 ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY, POSKYTNUTIE ZÁRUK
Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie. V prípade, že si objednávateľ vec neprevezme do 6 mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. Ak sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu. Zhotoviteľ zodpovedá za vady ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom; ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe, pričom zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby (všeobecne je záručná doba 24 mesiacov; osobitné predpisy môžu ustanoviť dlhšiu záručnú dobu, ak sú veci určené na to, aby sa užívali dlhšiu dobu; pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky, pri niektorých častiach stavieb to môže byť najmenej 18 mesiacov); vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Podmienky uvedené v § 561 18, za ktoré zhotoviteľ nezodpovedá. Rovnako zhotoviteľ zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Práva objednávateľa v prípade vady veci zhotovenej na zákazku sa rozlišujú podľa toho, či ide o vady, ktoré je možné odstrániť alebo či ide o neodstrániteľné vady.
18 § 651 Zhotoviteľ nezodpovedá za vady, ak tieto vady spôsobilo použitie veci odovzdaných mu na spracované objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť tých vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
Ak ide o vadu, ktorú je možné odstrániť je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady, pričom zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu; a ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže objednávateľ vec riadne užívať, má právo na zrušenie zmluvy. Ak ide o vadu, ktorú nie je možné odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy; a ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
1.4.7.1. Vadné plnenie
Podmienkou pre uplatnenie nárokov z vadného plnenie je oznámenie vád a voľba nároku. Zmena voľby nároku je možná len so súhlasom zhotoviteľa, z čoho sa ustanovujú 2 výnimky:
a) ak si zvolili opravu vady ale sa po čase zistí že ide o vadu neodstránoteľnú alebo ak zhotoviteľ oznámi, že sú náklady spojené s opravou neprimerané,
b) v prípade omeškania zhotoviteľa s odstránením vád alebo v prípade ak zhotoviteľ oznámi, že vady neodstráni. Objednávateľ v tomto prípade musí poskytnúťzhotoviteľovi primeranú náhradnú lehotu na odstránenie oznámených vád a po jej uplynutí môže nárok zmeniť na odstúpenie od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu ceny.
Objednávateľ sa v zmluve môže so zhotoviteľom dohodnúť aj na inom nároku na odstránenie vád, ako je to uvedené v zákone. Uplatnením nárokov z vád diela objednávateľ nestráca nárok na náhradu škody a na zaplatenie zmluvnej pokuty za predpokladu, že bola dohodnutá. Ak si objednávateľ uplatní nárok na zľavu z ceny, nemôže už požadovať náhradu škody v rozsahu ušlého zisku z toho dôvodu, že predmet plnenia nedosahuje dohodnuté vlastnosti a parametre uvedené v predmete zmluvy. Objednávateľ nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo mohol získať z vadného plnenia. V tomto ustanovení je vyjadrená zásada, že to čo mohol objednávateľ získiť z jedného právneho titulu, nemôže už dosiahnuť z iného právneho dôvodu.
1.4.7.2. Podmienky zodpovednosti a záruka za akosť
Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania § 55419, za vady diela na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, ďalej len „záruka“, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zmluvné strany si dohodnú záručnú dobu na uplatnenie zodpovednosti za vady diela v trvaní X mesiacov. Zhotoviteľ preberá záväzok za to, že dielo bude zodpovedať výsledku určenému v zmluve, bude zhotovené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnými technickými normami.
Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Zjavné vady diela je objednávateľ povinný reklamovať bezodkladne po prevzatí diela, skryté vady je povinný reklamovať bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, najneskôr však do konca záručnej doby. Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť dňom odovzdania diela. Objednávateľ má nárok buď na bezplatné odstránenie vád diela alebo na primeranú zľavu z ceny diela, ktorá zodpovedá vade diela. Vadou diela rozumejú zmluvné strany len takú vadu, ktorú objednávateľ riadne a včas reklamoval a ktorú zhotoviteľ ako vadu písomne uznal. V prípade, ak objednávateľ požaduje odstránenie vád diela opravou na náklady zhotoviteľa, je zhotoviteľ povinný započať práce na odstránení vád diela bez zbytočného odkladu po tom, ako písomnú reklamáciu objednávateľa obdrží a uzná. Zhotoviteľ je povinný reklamované vady diela odstrániť v lehote primeranej charakteru vady.
1.4.7.3. Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady
Vadné dielo je charakteristické tým, že nezodpovedá výsledku určenému v zmluve (§ 560 20 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vadnosť diela sa teda posudzuje podľa toho, ako
19 § 554 Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ak však nebezpečenstvo škody zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
20 § 560 Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
je vymedzený predmet diela v zmluve. Aj z uvedených dôvodov sa odporúča čo najpodrobnejšie a najpresnejšie vymedziť predmet plnenia, aby nevznikli prípadne pochybnosti o tom, či dielo je vykonané riadne, alebo s vadami. Ak takéto podrobné a presné vymedzenie zmluva neobsahuje, vychádza sa vo všeobecnosti z povahy predmetu plnenia. Realizácia systémovej integrácie je komplexným projektom, ktorý pozostáva z mnohých na seba nadväzujúcich etáp, pričom problematika vád je jednou z najdôležitejších častí celého zmluvného vzťahu. Ak si zmluvné strany nezadefinujú precízne čo možno považovať za vady diela v jednotlivých etapách realizácie, vystavujú sa riziku nejasného výkladu a tým aj možným problémom pri odovzdaní a prevzatí diela, čo môže mať za následok nedodržanie časového harmonogramu plnenia, neuhrádzanie ceny, uplatňovanie úrokov z omeškania, zmluvných pokút a podobne. V obchodnej praxi, najmä pri realizácii kontinuálnych zmlúv o dielo, ktoré sú riešene etapovitým a dlhodobým spôsobom by sa pri uzatváraní záväzkových vzťahov mala venovať zvýšená a precízna pozornosť najmä inštitútom odovzdávania a prevzatia diela a v tomto kontexte aj zárukám, záručným a pozáručným servisom a spôsobom odstraňovania vád. Pri inštitúte odstraňovania vád je pre rýchlosť zásahov obvyklá tzv. kategorizácia vád, ktorá pre zmluvné strany znamená najmä sprehľadnenie termínov odstránenia vád. Obvykle sa delia vady diela nasledovne:
Ťažké vady - vady, ktoré spôsobujú, že ich aplikácia alebo primárne časti celej aplikácie sa nedajú využívať alebo spôsobujú zrútenie, resp. zablokovanie systému diela. Za ťažkú vadu sa tiež považuje veľké množstvo drobných a stredných vád. Ťažké vady na výkonoch majú za následok neprevzatie výkonov objednávateľom.
Stredne ťažké vady - vady, ktoré narušujú priebeh práce v rámci špecifikovanej funkčnosti nedostatkami v aplikácii, ale ďalší chod je možný.
Ľahké vady - vady, ak je funkcia v zmysle špecifikácie síce realizovaná odchylne, avšak vykonanie nie je podstatne ovplyvnené.
Z uvedených dôvodov je vhodným riešením zadefinovanie kategorizácie vád diela a tiež dôsledky vád, v zmysle určenia kritérií pre rozlíšenie nedostatkov, ktoré nemajú vplyv na celkovú funkčnosť diela a nedostatkov, ktoré fatálne ovplyvňujú použitie diela a určenie reakčnej doby, resp. lehôt na ich odstránenie. Zhotoviteľ zodpovedá v zmysle § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka za tie vady, ktoré má dielo v čase odovzdania predmetu plnenia (výnimku tvoria prípady, ak nebezpečenstvo náhodnej škody na diele prechádza na
objednávateľa neskôr, potom je rozhodujúci tento čas). Ustanovenie § 562 ods. 1 ukladá objednávateľovi povinnosť skontrolovať predmet diela čo najskôr po jeho prevzatí. Pri tejto kontrole by mal objednávateľ odhaliť všetky zjavné vady diela.
Nedodržanie tejto povinnosti nepostihuje zákon priamou sankciou, nesplnenie tejto povinnosti však môže byť príčinou, že objednávateľ sa nedomôže práv zo zodpovednosti za vady súdnou cestou. Po odovzdaní predmetu plnenia zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré vzniknú v záručnej dobe, ak sa na jej poskytnutie zaviazal v zmluve a za vady, ktoré vznikli porušením jeho povinnosti. Takýmto porušením povinnosti môže byť prípad, ak vady vznikli v dôsledku nevhodného obalu pri odoslaní predmetu plnenia alebo jeho časti prepravcom (napríklad zaslanie projektovej dokumentácie poštou) alebo prípad, keď vady vznikli v dôsledku toho, že zhotoviteľ k nainštalovanému zariadeniu poskytol vadnú užívateľskú príručku. Zmluvné strany často zabúdajú zmluvne upraviť obmedzenie zodpovednosti za vady, resp. okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Následne veľmi často dochádza k sporom zmluvných strán v zmysle nejasného výkladu špecifikácie predmetu plnenia, rozdelenia kompetencii a rozsahu poskytnutia súčinnosti.
1.4.7.4. Nároky za vady diela
Nároky z vád diela sa spravujú príslušnými ustanoveniami upravenými v § 536 – 566 Obchodného zákonníka SR v platnom znení. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v rozsahu a kvalite, ktoré určuje zmluva. V opačnom prípade má dielo vady. V súlade s ustanovením § 564 Obchodného zákonníka platia pre nároky objednávateľa z vád diela primerane ustanovenia hlavne v § 436 21 až 441 Obchodného zákonníka. Pre účely
21 § 436 Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
(2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
(3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
(4) Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
uspokojenia práv zo zodpovednosti za vady rozlišujeme obchodní zákonník medzi prípadmi, kedy bola vadným prevedením diela zmluva porušená podstatným spôsobom, kedy bolo vadné plnenie iba nepodstatným porušením zmluvy. Za podstatné náležitosti zmluvy sa považuje odovzdanie vadného diela vtedy, keď zhotoviteľ v dobe uzavretia zmluvy vedel, alebo mohol rozumne predpovedať vzhľadom k účelu zmluvy, že pri takom porušení nebude mať objednávateľ záujem na splnení povinnosti za zmluvy. V pochybnostiach sa má za to, že porušenie nie je podstatné. Pri podstatnom porušení zmluvy môže objednávateľ: požiadať o odstránenie vady, požadovať primeranú zľavu z ceny, odstúpiť od zmluvy. Spôsob odstránenia vady závisí na voľbe objednávateľa, jednak na charaktere vady. Podľa obchodného zákonníku ide rozlíšiť štyri spôsoby odstránenia vady: prevedenie náhradného diela, odstránenie nedorobkov, odstránenie právnych vád, opravu. Právo voľby z uvedených možností má objednávateľ. Toto právo však stráca svoju voľbu ak neoznámi zhotoviteľovi včas, tj. Včas nezašle oznámenie vád, alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Prevedenie voľby nemôže objednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa meniť.
Pokiaľ sa však ukáže, že zvolený spôsob odstránenie vady nejde previesť, pretože objednávateľ požadoval opravu vady a ide o vadu neopraviteľnú, alebo by s opravou boli spojené neprimerané náklady, môže objednávateľ bez zbytočného odkladu potom, kedy mu zhotoviteľ túto skutočnosť oznámil, požadovať nové bez vadné plnenie. Táto možnosť prichádza vo výstavbe v úvahy skorej výnimočne. Pokiaľ objednávateľ uplatnil právo na odstránenie vady a zhotoviteľ v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol, vady diela neodstránil, môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy, alebo požiadať primeranú zľavu z ceny. To platí aj v prípade, že zhotoviteľ pred uplynutím lehoty oznámi objednávateľovi, že vady neodstráni.
Pokiaľ objednávateľ včas neoznámi zhotoviteľovi, akým spôsobom požaduje uspokojenie práv zo zodpovednosti za vady, má tiež len práva ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Objednávateľ môže vedľa práv zo zodpovednosti za vady uplatniť i právo na náhradu vzniknutej škody, poprípade (pokiaľ boli zjednané) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pri nepodstatnom porušení zmluvy môže objednávateľ požiadať buď odstránenie vady niektorým zo spôsobov uvedeným, alebo zľavu z ceny. I pri nepodstatnom porušení zmluvy musí objednávateľ zhotoviť spôsob uspokojenia práv zo
zodpovednosti za vady čo najskorej. Zákon totiž stanovuje, že pokiaľ objednávateľ neuplatní právo na zľavu ceny, musí zhotoviteľ odstrániť nedorobky a právne vady diela.
Ostatné vady musí podľa svojej voľby buď opraviť, alebo môže dielo previesť znovu, zvoleným spôsobom však nesmie spôsobiť objednávateľovi neprimerané náklady. Zľavu z ceny vtedy poskytne zhotoviteľ len vtedy, keď ju objednávateľ uplatnil skorej, než zhotoviteľ začal s odstraňovaním vád. Pokiaľ objednávateľ požaduje odstránenie vád, má právo určiť primeranú lehotu k ich odstráneniu. Ak však nemôže pred uplynutím primeranej lehoty, ktorú poskytne zhotoviteľovi, svoju voľbu meniť. To neplatí, pokiaľ zhotoviteľ objednávateľovi oznámi, že vady v uvedenej lehote neodstráni.
Ak objednávateľ nestanoví lehotu pre odstránenie vád, ani neuplatní právo na zľavu z ceny, môže zhotoviteľ oznámiť objednávateľovi, že vady odstráni v určitej lehote. Pokiaľ objednávateľ neoznámi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas, považuje sa lehota za určenú. Ak však zhotoviteľ v určenej lehote vady diela neodstráni, môže objednávateľ požadovať zľavu z ceny, alebo pokiaľ na to zhotoviteľa pri určení lehoty neupozorní, odstúpiť od zmluvy. Pre náhradu škody a zmluvnú pokutu platí to, čo pri podstatnom porušené zmluvy. Ak zhotoviteľ uspokojuje práva zo zodpovednosti za vady prevedením náhradného diela, má právo, aby mu objednávateľ vadný predmet diel vrátil – náhradné prevedenie diela, pretože spravidla u hmotných plnení vo výstavbe neprichádza k úvahu (nie je však vylúčené napr. pri technologických dodávkach a v úvahu pripadá i u projektových prác).
Pre zistenie výšky zľavy z ceny diela stanoví obchodný zákonník, že zľava zodpovedná rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vady a hodnotou vadného diela. Pre určenie hodnoty je rozhodujúca dohodnutá doba plnenia. O zľavu z ceny môže objednávateľ znížiť cenu za dielo. Pokiaľ objednávateľ už cenu za dielo zaplatil, môže požadovať vrátenie časti ceny za dielo vo výške zľavy, spolu s úrokmi. Pokiaľ výška úrokov nezjednajú účastníci v zmluve, je zhotoviteľ povinný zaplatiť úroky vo výške, ktorú obvykle požadovali banky v mieste sídla zhotoviteľa pri poskytovaní úveru, v dobe uzavretia zmluvy. Určená výška úrokov vo väzbe na bankové úroky môže v praxi pôsobiť určité problémy.
Pokiaľ je v mieste sídla zhotoviteľa viacej bánk a od uzavretia zmluvy uplynula dlhšia doba. Ide preto odporučiť zjednanie výšky úrokov v zmluve. V prípadoch, kedy
objednávateľ neoznámil zhotoviteľovi vady diela včas, môže znížiť cenu za dielo o primeranú zľavu len so súhlasom zhotoviteľa. Súhlas zhotoviteľa potrebuje i pre prípadné započítanie zľavy z ceny za dielo proti inej pohľadávke zhotoviteľa (tj. iné než pohľadávky na zaplatenie ceny za dielo). Obchodný zákonník tiež výslovne stanoví, že pokiaľ zhotoviteľ uspokojuje práva objednávateľa zo zodpovednosti za vady odstránením vady, nemusí objednávateľ až do odstránenia vady zaplatil časť ceny z dielo vo výške zodpovedajúcej zľave z ceny, na ktorú by mu vzniklo právo, keby zhotoviteľ vadu neodstránil. Ako sa uvádza, môže objednávateľ uplatniť právo zo zodpovednosti za vady a požadovať tiež náhradu vzniknutej škody, poprípade zaplatenie zmluvnej pokuty.
Objednávateľ, ktorý uplatnil právo na zľavu c ceny v dôsledku vadného plnenia, však nemôže požadovať náhradu zisku, ktorý mu ušiel pre vady diela, na ktoré sa vzťahuje zľava z ceny. Obchodný zákonník vylučuje možnosť domáhať sa uspokojenia, ktorého ide dosiahnuť uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, uplatnením nároku z iných právnych dôvodov. Nedá sa vtedy domáhať napríklad odstránenie vady z titulu škody vzniknutej vadným plnením. Pre prípad, že objednávateľ chce riešiť dôsledky vadného plnenia odstúpením od zmluvy, stanovuje obchodný zákonník nemožnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, že objednávateľ neoznámil zhotoviteľovi vady diela včas. Takýto záver sa dá dovodiť tiež ustanovením obchodného zákonníku. Pre odstúpenie od zmluvy v dôsledku vadného plnenia je nutné rozlišovať dva prípady. Keď z povahy diela vyplýva, že predmet diela nejde vrátiť zhotoviteľovi (ak je predmetom diela stavba, alebo ak ide o opravu a úpravu, údržbu či montáž vecí), môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy, ak predmet diela zhotoviteľ nevráti. V ostatných prípadoch platí pre možnosť odstúpenia od zmluvy ustanovenie, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nemôže vrátiť predmet diela (napríklad projekt) v stave, v akom ho obdržal, môže odstúpiť od zmluvy len:
- ak nemožnosť vrátenia nespôsobil svojim jednaním, alebo opomenutím
- ak ku zmene stavu predmetu diela došlo v dôsledku predpísanej prehliadky (tj. pri zisťovaní vad diela – vo výstavbe taký prípad prakticky nepripadá v úvahu – dopadá totiž k poškodeniu obalu a pod .)
- ak predmet diela nejde vrátiť v nezmenenom stave, pretože jej objednávateľ pred zistením vád, alebo z časti predal či spotreboval (pre výstavbu nepraktické), alebo jej pozmenil pri obvyklom použití (pôjde o opotrebenie či zabudovanie), v takomto prípade je
objednávateľ povinný vrátiť zhotoviteľovi nepridanou, alebo nespotrebovanou časť predmetu diela, alebo pozmenený predmet diela a poskytnúť mu náhradu do výšky, v ktorej mal z použitia diela prospech 22.
1.4.7.5. Zľava z ceny
V prípade neodstrániteľnej vady, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci, má nárok kupujúci na primeranú zľavu z ceny veci. Výška zľavy by mala vyjadrovať zníženie hodnoty veci. Keďže ide o vadu, ktorá neznemožňuje riadne užívanie veci, znižovať hodnotu veci bude napr. zhoršený vzhľad veci. Podľa § 62423 Občianskeho zákonníka, ak kúpená vec je vecou predávanou za nižšiu cenu alebo použitou vecou, namiesto práva na výmenu môže kupujúci požadovať primeranú zľavu. Súdna prax však pripomenula, že vylúčením práva na výmenu v prospech nároku na primeranú zľavu v § 624 Občianskeho zákonníka nie je dotknuté právo kupujúceho aj v tomto prípade odstúpiť od zmluvy. Oprávnený uplatňovať si práva zo zodpovednosti za vadu veci je prirodzene kupujúci a osoby, ktoré môžu tieto práva nadobudnúť prechodom (dedičia), nie však osoba, na ktorú bola vec prvotným kupujúcim následne zmluvne prevedená. Zmluvný vzťah vzniká totiž iba medzi pôvodnými predávajúcim a kupujúcim. Preto aj keď je v záručnom liste uvedený pre prípad potreby uskutočnenia záručných opráv iný podnikateľ ako predávajúci, tento podnikateľ je povinný uskutočniť iba to, čo špecificky vyplýva zo záručného listu, teda odstránenie vady veci v dohodnutej lehote alebo v prípade nedohodnutia lehoty bez zbytočného odkladu.
Iné práva zo zodpovednosti za vadu veci si možno uplatniť len u predávajúceho. Podľa súdnej praxe práva zo zodpovednosti za vadu veci stačí uplatniť v prevádzkarni, kde bola služba poskytnutá, alebo vec kúpená. Hoci zákon nepredpisuje na uplatnenie práv zo zodpovednosti žiadnu formu, písomné uplatnenie je z dôvodu jeho dokázateľnosti najbezpečnejšie. Ohľadne samotného obsahu uplatnenia určitého práva zo zodpovednosti za vadu veci z judikatúry vyplýva, že musí zreteľne obsahovať dva základné prvky:
23 § 624 Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú zľavu.
vytknutie vady veci a určenie konkrétneho práva, ktorého sa kupujúci domáha. V prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z uplatňovaného práva zo zodpovednosti za vadu zo strany predávajúceho môže si kupujúci uplatniť toto svoje právo na súde vo všeobecnej premlčacej lehote 3 roky odo dňa uplatnenia tohto práva u predávajúceho.
1.4.7.6. Náhrada škody
Zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu sa prejavuje aj v možnosti zmeniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Xxxxx, ak sa zmluvné strany pri zmluve o dielo dohodli na písomnej forme zmluvy, automaticky to nezmanená obligatórnu písomnú formu aj pre jeho zmeny, ibaže sa na tom dohodli. Okrem toho je jednostranný prejav účastníka zmluvného vzťahu smerujúci k zmene zmluvy nepostačujúci, t.j. nemá žiadne právne účinky. Prípadné obmedzenie rozsahu vykonávaných zmluvných prác objednávateľom bez súhlasu zhotoviteľa by znamenalo porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznik nároku na náhrady škody. Zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj o dôsledkoch obmedzenia alebo rozšírenia rozsahu diela na cenu dohodnutú či už podľa rozpočtu, alebo bez neho.
V prípade keď si tieto dôsledky nedohodnú, objednávateľovi vzniká právo na primerane zvýšenú alebo zníženú cenu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj o zmene diela. V takomto prípade by sa mali dohodnúť aj o dôsledkoch zmeny na dohodnutú cenu, dohodnúť by sa mali aj o doplnení zmluvy v časti o zabezpečení veci a na tom, či veci potrebné na zmenu diela zabezpečí objednávateľ alebo zhotoviteľ. Ak veci má zabezpečiť zhotoviteľ, treba upresniť aj cenový limit na ich kúpu, zosúhlasiť požiadavky na ich kvalitu a vybavenie (štandardné alebo nadštandardné), čo má vplyv na cenu. V praxi spôsobuje problémy, ak zhotoviteľ vykonáva tzv. práce navyše na základe požiadavky objednávateľa, avšak strany sa nedohodnú na rozšírení diela, alebo zhotoviteľ vykoná zmenu materiálu za drahší bez súhlasu objednávateľa. V takýchto prípadoch spravidla zhotovitelia nebudú schopní preukázať oprávnenosť požadovaných prác vykonaných navyše oproti dohodnutému predmetu zmluvy a najmä ich vplyv na zmenu dohodnutej ceny.
V prípade ukončenia určitej úlohy a pred začatím novej úlohy (napr. pred začatím zastrešovania budovy), je zhotoviteľ povinný pozvať objednávateľa na kontrolu (náklady spojené s takouto kontrolou znáša zhotoviteľ). Pri nesplnení tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi povinnosť umožniť objednávateľovi dodatočnú kontrolu. V prípade, ak bol
objednávateľ riadne pozvaný na kontrolu ale sa nedostaví, zhotovitel môže pokračovať v práci, z čoho vyplýva, že zhotoviteľ nemôže pokračovať v práci, keď objednávateľa napriek dohodnutému časovému rozvrhu napozval na vykonanie kontroly. Pokračovanie v prácach by znamenalo porušenie právnej povinnosti a možnosť vzniku nároku na náhradu škody. Mohlo by to byť aj dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
1.4.7.7. Premlčacia doba
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je štvorročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh § 565, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva § 485 24, začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní
24 § 485 (1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh § 565 25, začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Plynutie premlčacej doby vzniká zmenou v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne
25 § 565 Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie. Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
1.4.8 ZMENA ZÁVÄZKU - VÝPOVEĎ A ODSTÚPENIE OD ZMLUVY
Zmena, alebo zrušenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy je možné iba na základe vzájomnej dohody zmluvných strán v písomnej forme. Ak dôjde po uzatvorení zmluvy k zmene záväzných podmienok, východiskových podkladov rozhodujúcich pre uzatvorenie zmluvy, resp. objednávateľ uplatní nové požiadavky voči zhotoviteľovi, zmluvné strany sú povinné upraviť zmluvu vo všetkých ustanoveniach, ktoré budú touto zmenou dotknuté. Zmluvné strany sa zaväzujú vyjadriť k návrhu zmeny zmluvy do 10 dní od jej odoslania druhej strane. Po tú istú dobu je týmto návrhom viazaná strana, ktorá ho podala. Zmluva je uzavretá okamihom, kedy súhlas s obsahom návrhu zmluvy je doručený zhotoviteľovi. Zmluva vzniká prejavením súhlasu s celým jej obsahom.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny je odmietnutím predloženého návrhu zmluvy a považuje sa za nový návrh. Zhotoviteľ je povinný zhotoviť dielo v súlade s parametrami definovanými v zmluve. Ak zhotoviteľ počas zhotovovania diela zistí, že dielo nie je možné zhotoviť v súlade s týmito parametrami, príslušnými právnymi predpismi príp. záväznými normami, je povinný okamžite upozorniť objednávateľa na túto skutočnosť a navrhnúť zmenu parametrov diela. Do doby pokiaľ nedôjde k dohode zmluvných strán v predmete plnenia je zhotoviteľ oprávnený prerušiť zhotovovanie diela a o túto lehotu sa posúva termín odovzdania diela. V prípade, ak sa nedosiahne dohoda o zmene diela v lehote (15-30) dní od prerušenia jeho zhotovovania zhotoviteľom, je oprávnená ktorákoľvek zo zmluvných strán od zmluvy odstúpiť. Zmluvné
strany sú si povinné na žiadosť potvrdzovať odovzdanie akýchkoľvek informácií alebo dokumentov v súvislosti s plnením zmluvy.
Platnosť a účinnosť zmluvy sa končí jej splnením. Skončenie platnosti a účinnosti zmluvy sa však netýka záväzkov zmluvných strán, z ktorých povahy vyplýva, že majú ostať v platnosti aj po jej ukončení (napr. záväzok objednávateľa). Zmluva môže byť predčasne ukončená aj dohodou zmluvných strán alebo jednostranným odstúpením od zmluvy z nižšie uvedených dôvodov. Objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť:
- ak zhotoviteľ nie je schopný dodržať základné odborno - kvalitatívne požiadavky kladené na výkon činností, resp. ak zhotovuje dielo v rozpore s podmienkami zmluvy.
- ak zhotoviteľ nie je schopný dodržať termínové plnenie v zmysle zmluvy.
Zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť :
- ak objednávateľ nie je schopný plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy.
Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže odstúpiť od zmluvy v týchto prípadoch: a.) druhá zmluvná strana vstúpi do likvidácie,
b.) na majetok druhej zmluvnej strany je vyhlásený konkurz, alebo je návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý z dôvodu nedostatku majetku, alebo táto zmluvná strana dá návrh na vyhlásenie konkurzu svoj majetok,
Od zmluvy je možné odstúpiť len po písomnom upozornení s poskytnutím primeranej, minimálne však určitej dňovej lehoty na nápravu, za účelom odstránenia dôvodu, pre ktorý sa upozorňujúca zmluvná strana chystá od zmluvy odstúpiť. Upozornenie musí byť konkrétne a musí byť v ňom uvedený spôsob, akým sa má vykonať náprava. Bez takéhoto upozornenia a pred márnym uplynutím lehoty na nápravu je odstúpenie od zmluvy neplatné.
Odstúpením zaniká zmluva od svojho počiatku. Zmluvné strany však nie sú povinné si vrátiť poskytnuté plnenia. Zhotoviteľ je oprávnený si ponechať časť ceny za dielo, ktoré bolo riadne odovzdané objednávateľovi a objednávateľ je oprávnený túto časť diela použiť, prípadne aj poskytnúť ako podklad pre vyhotovenie inej osobe oprávnenej na činnosť v súlade so súhlasom. Toto platí aj v prípade, ak zmluva zanikne z iného dôvodu.
Zmluvné strany v prípade neplnenia dohodnutých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy majú právo za účelom riadneho splnenia prijatých záväzkov požadovať primerané zabezpečenie a až do jeho poskytnutia odložiť svoje vlastné plnenie.
Ak sa zabezpečenie neposkytne v primeranej lehote, zmluvná strana, ktorá ho požaduje, má právo odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nevylučuje možnosť uplatnenia si práva na náhradu preukázanej škody, ktorá vznikla nesplnením záväzku prijatého zmluvou, na jednej resp. druhej strane.
1.4.9 ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Práva a povinnosti neupravené zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Všetky vzájomné spory, ku ktorým môže dôjsť pri zabezpečovaní predmetu plnenia sa zmluvné strany zaväzujú riešiť prednostne formou pokonávky, vzájomným rokovaním a dohodou o vysporiadaní sporných otázok, prijatou na štatutárnej úrovni. V prípade, že sa spor nevyrieši pokonávkou, ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená predložiť spor na riešenie príslušnému súdu Slovenskej republiky. Zhotoviteľ je autorom diela.
V zmysle § 55826 Obchodného zákonníka týmto udeľuje zhotoviteľ objednávateľovi súhlas na použitie diela pre vlastné účely, najmä na zhotovenie stavby v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením. Zhotoviteľ týmto udeľuje objednávateľovi súhlas v zmysle § 558 Obchodného zákonníka na použitie časti diela, ktoré mu zhotoviteľ odovzdal pred odstúpením od zmluvy príp. zánikom zmluvy z akéhokoľvek iného dôvodu ako základ pre vytvorenie nového diela za účelom realizácie výstavby podľa predstáv objednávateľa.
Objednávateľ je povinný zaviazať nového projektanta, aby uvádzal meno zhotoviteľa vo všetkých informáciách o autorovi nového projektu, ako zhotoviteľa základu pre vytvorenie nového projektu. Objednávateľ je oprávnený použiť dielo - predmet zmluvy výlučne iba pre účely vyplývajúce zo zmluvy. Jeho iné využitie, najmä prípadné prenechanie na využívanie tretím osobám je podmienené výslovným súhlasom zhotoviteľa. Vyhotovený projekt obsahuje autorské architektonické dielo, ktoré je
26 § 558 Ak je predmetom diela podľa § 556 výsledok činnosti, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.
z hľadiska iného použitia, odlišného od účelu vyplývajúceho zo zmluvy chránené zákonom č. 618/2003 Z.z. (autorský zákon).
Zhotoviteľ zodpovedá za kontrolu projektových prác vykonaných treťou osobou, za koordináciu a integráciu tejto projektovej práce do celkového projektu diela resp., za to, že tieto kooperačné projektové práce splnia celkový zámer projektu. Zhotoviteľ zabezpečí v prospech objednávateľa prevod prospechu zo záruk poskytnutých jednotlivými subdodávateľmi. Objednávateľ nadobudne vlastnícke právo k vyhotovenému (dodanému) dielu – predmet plnenia podľa zmluvy dňom úhrady ceny diela (dielčieho plnenia) na konto zhotoviteľa, v zmysle podmienok zmluvy.
Východiskové podklady a spracované matrice zostávajú v archíve zhotoviteľa alebo jeho subdodávateľa. Vyššia moc a sťažené podmienky: v prípade, že v priebehu plnenia predmetu zmluvy dôjde k situácii, ktorú je možné definovať kategóriou ,,Vyššia moc a sťažené podmienky“, zmluvné strany sa zaväzujú postupovať podľa podmienok Obchodného zákonníka.
Zmluvné strany sa zaväzujú oznámiť si navzájom všetky zmeny, týkajúce sa svojej právnej subjektivity, ako aj všetky skutočnosti, významné z hľadiska plnenia povinností zmluvných strán podľa zmluvy alebo uložených všeobecne záväznými právnymi predpismi a k tomu doručiť druhej zmluvnej strane bez zbytočného odkladu príslušné doklady. Zmluvné strany nemôžu jednostranne postúpiť práva zo zmluvy na inú osobu.
V prípade, ak zanikne objednávateľ prechádzajú všetky práva a povinnosti, vrátane práva použiť dielo v súlade so zmluvou na jeho právneho nástupcu. V prípade zániku zhotoviteľa zmluva zaniká. Zmluva nahrádza všetky predchádzajúce dojednania týkajúce sa jej predmetu, či už v ústnej alebo písomnej podobe, ktoré boli urobené počas jednaní
o jej uzatvorení. Zhotoviteľ je viazaný návrhom zmluvy od doby jeho doručenia objednávateľovi lehotou (dohodnutou medzi stranami) dní, ktorá je stanovená na prijatie návrhu zmluvy.
Protinávrh, ktorý obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu zmluvy zhotoviteľa a považuje sa za nový návrh. Zmeny a doplnky zmluvy je možné robiť len písomnými a očíslovanými dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva zodpovedá ich slobodnej vôli, že ju uzatvárajú dobrovoľne a vážne bez tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, že ich prejav vôle je dostatočne zrozumiteľný a určitý. Zmluvné strany si zmluvu prečítajú a bez výhrad súhlasia s jej ustanoveniami. Na znak svojho súhlasu pripájajú k zmluve svoje vlastnoručné podpisy.
Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvy oprávnenými zástupcami obidvoch zmluvných strán. Zmluva vzniká prejavením súhlasu s celým jej obsahom. Zmluva je vyhotovená zvyčajne v štyroch rovnopisoch v platnosti originálu, z ktorých každá strana po jej podpísaní obdrží dve vyhotovenie.
Závery a doporučenia.
Xxxxx prácou som chcel priblížiť cieľ a zoznámiť sa s paragrafmi týkajúcich sa zmluvy o dielo prostredníctvom výkladu širokej verejnosti a zároveň poukazujem na priebeh uzatvorenie a dojednávania zmluvy o dielo, ktorá je výsledok verejného obstarávania. Nakoľko pracujem v stavebníctve už niekoľko rokov nadobudol som veľa skúseností pri uzatváraní zmluvy o dielo a som toho názoru, že „ak sú v zmluve presne definované všetky body podľa dohody je spolupráca medzi objednávateľom a dodávateľom na profesionálnej úrovni a nie sú potrebné spory, ktoré často vedú k zlým koncom“.
Pre mňa zarážajúce je, že u nás nie je v právnom poriadku samostatne upravený inštitút zmlúv pri stavebnej činnosti. V stavebníctve sú možné veľmi veľké množstvo špecifických udalostí, ktoré vyplávajú v priebehu realizácie predmetu zmluvy na povrch.
V mojej práci som chcel priblížiť problémy, ktoré môžu nastať v priebehu verejného obstarávania na realizáciu stavebnej činnosti. V prvom rade poukazujem na dôležitosť používania Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Tieto zákonníky je potrebné používať a dodržiavať v plnom rozsahu aj pre objednávateľov a dodávateľov pri tvorbe zmluvy o dielo. Dôkladné definovanie súťažných podkladov zo strany verejného obstarávateľa je predpokladom, že v zmluve o dielo bude všetko presne špecifikované a bude uzavretá v súlade s platnými zákonmi, ktoré určujú chod realizácie a predídeme prípadným sporom, ktoré by mohli nastať medzi zmluvnými stranami. Čo sa týka prípravy súťažných podkladov zo strany obstarávateľa je dôležité, aby bol predmet zmluvy poriadne v zmluve opísaný s odvolaním sa na projektovú dokumentáciu, výkaz, výmer, technická správa, stavebné povolenie, rozhodnutie orgánov štátnej správy atď. a presnú špecifikáciu obchodných podmienok.
Podľa môjho názoru je najdôležitejšia komunikácia medzi zúčastnenými stranami a ich vzájomné, zrozumiteľné definovanie požiadaviek, ktoré by mali byť hlavným obsahom zmluvy o dielo. Zmluva o dielo má veľmi dôležité postavenie v systéme práva.
Som presvedčený, že každý z nás by mal v bežnom živote ovládať aspoň základné prvky Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka a z toho sú odvoditeľné ustanovenia zmluvy o dielo a nielen spomenutej zmluvy, ale celého obchodného systému.
Zoznam použitej literatúry:
1. Prof. XXXx. Xxxxxxxx Xxxx, DrSc. a kol., Obchodný zákonník – Komentár 2, IURA EDITION, Bratislava 2005
2. Xxx. Xxxxx Xxxxxxx, Stavebný zákon s komentárom, PP – Poradca Podnikateľa spol. s r.o., Žilina 2005
3. Doc. JUDr. Xxxxx Xxxxxxxx, PhD., Správny poriadok – Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005
4. XXXx. Xxxxxxx Xxxxxxx a kol., Vzory právnych podaní a zmlúv z Obchodného práva s komentárom, Komora komerčných právnikov SR, Knižnica právnických príručiek
5. Obchodný zákonník 2007, Vydavateľstvo Nová Práca, Bratislava 2007
6. Zbierka zákonov, zákon č. 25 zo 14. decembra 2005 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
7. Xxx. Xxxxxxxx Xxxxxx, Novelizovaný Obchodný zákonník s dôvodovou správou, v úplnom znení, Vydavateľstvo EPOS, 2008
8. IURA EDITION, Elektronická zbierka zákonov, XXX.xxxxxxx.xx