Územná koncentrácia. Pre riešenie posilnenia výskumu a rozšírenia VaI infraštruktúry je z hľadiska dosahovania čo najväčších efektov najvhodnejšie vychádzať z lokalizácie existujúcej výskumnej infraštruktúry a nadväzovať na ňu. V existujúcich lokalitách je popri existencii výskumných zariadení, podmienok vzdelávania a spolupráce výskumných a vzdelávacích kapacít, vytvorený najlepší predpoklad aj z pohľadu sociálneho zázemia pre jeho ďalší kapacitný rozvoj. V súčasnosti ide o sídelné centrá najväčších a najvýznamnejších miest (Bratislava a Košice), ku ktorým možno z pohľadu tematického cieľa priradiť aj mesto Žilina. Pre ďalší rozvoj aktivít tematického cieľa podporovaných EŠIF (aktéri výskumu a rozvoja technológií, budovanie kapacít excelentnosti, demonštračné a vzdelávacie centrá a pod.) je vhodná ich lokalizácia aj do ostatných krajských miest a centier osídlenia 1. a 2. skupiny vymedzených podľa KURS, diferencovane podľa špecifík konkrétnych lokalít a možností ich najefektívnejšieho previazania na uplatňovanie výsledkov výskumu. Pri krajských mestách, okolo ktorých sú vytvorené aj najvýznamnejšie funkčné aglomerácie, sú vhodnými priestormi rozvoja aktivít aj jadrové a prímestské pásma ťažísk osídlenia prvej úrovne. Jadrové pásma sú aj priestormi mestských funkčných území. K územiam s najväčším potenciálom realizácie kľúčových opatrení pre EPFRV zahŕňajúcich spoluprácu medzi sektormi poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, ako aj ďalšími aktérmi patria centrá osídlenia 1. a 2. skupiny podľa lokalizácie existujúcich kapacít v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva. Tieto centrá sú vhodným územím aj z pohľadu vytvárania zoskupení a sietí, vytvorenia a využívania poradenských služieb a vytvárania operačných skupín spájajúcich poľnohospodárov, výskumníkov z hľadiska územnej koncentrácie. Podľa miestnych podmienok na lokalizáciu týchto zariadení sú z hľadiska aglomeračných efektov vhodné aj priestory prímestských pásiem ťažísk osídlenia prvej úrovne. Odvetvia digitálnej ekonomiky (ďalej len „DE“) ponúkajú dostatok voľných20 a najlepšie finančne ohodnotených pracovných miest21 .Používanie IKT zásadne zvyšuje produktivitu práce ľudí na pracovisku, mobilitu a kvalitu voľného času. Stratégia Európa 2020 pripisuje IKT 50 %-ný podiel na hospodárskom raste EÚ za posledných 15 rokov a považuje DE22 za hlavný motor pokrízového zotavenia európskeho hospodárstva. Odvetvia DE zamestnávali k 1. polroku 2012 v SR 56 tisíc zamestnancov (2,5 % celkovej zamestnanosti SR), pr...
Územná koncentrácia. Opatrenia zahrňujúce riešenie rozvoja e-Governmentu budú centrá osídlenia Bratislavy, v ktorých sídlia ústredné orgány štátnej správy, zodpovedné za riešenie rozvoja elektronických služieb 38 Podľa údajov MF SR Výdavky štátnej správy na IKT boli v roku 2009 : 251,6 mil. EUR; 2010: 336,8 mil. EUR; 2011: 327,2 mil. EUR.
Územná koncentrácia. Aj keď MSP sú formy podnikania vhodné prakticky vo všetkých územných geografických jednotkách, odporúča sa podporovať aktivity na rozvoj MSP diferencovane, s cieľom ich čo najefektívnejšieho a najširšieho uplatnenia. Opatrenia EFRR zahŕňajúce investície do podnikania vrátane poskytovania počiatočného kapitálu, záruk, úverov a mezanínového financovania, investície do komerčného využívania nových nápadov a výsledkov výskumu a zakladania podnikov a poradenských služieb pre podniky, najmä v oblasti zakladania podnikov a zvyšovania podnikateľských zručností, rozvoj nových obchodných modelov vrátane nových hodnotových reťazcov a novej organizácie marketingu, najmä v záujme uľahčenia internacionalizácie, rozvoj MSP v nových oblastiach spojených s Európskymi a regionálnymi výzvami by sa mali koncentrovať predovšetkým do centier 1. a 2. úrovne vrátane miest Bratislava a Košice, území ťažísk osídlenia 1.a 2. úrovne, ako aj do centier v ostatnom území, lokalizovaných predovšetkým na rozvojových osiach podľa KURS. Kľúčové opatrenia EPFRV zahŕňajú reštrukturalizáciu poľnohospodárskych podnikov, diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a podporu poľnohospodársko-potravinárskej produkcie s vyššou pridanou hodnotou, vrátane miestnej produkcie a krátkych dodávateľských reťazcov, inovácie v oblasti spracovania ako aj uvádzania vysoko kvalitné výrobky na trh. Ďalej zahŕňajú, generačnú výmenu v poľnohospodárskom sektore, najmä prostredníctvom pomoci pri zakladaní podnikov 66 Za nákup surovín z domácej produkcie má vyššie náklady ako je schopný spätne získať predajom vyrobených potravín na domácom a zahraničnom trhu. Tiež často nie je schopný kompenzovať výpadky príjmov prvovýrobcov vyvolané nižšími podporami iba cenou za produkciu, najviac s relatívne vysokou cenovou volatilitou. Vo viacerých odboroch musí čeliť priekupníckemu predaju slovenských poľnohospodárskych produktov, čo často núti spracovateľov nakupovať suroviny v zahraničí
Územná koncentrácia. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania budú mať mestské funkčné územia a centrá osídlenia 1. a 2. skupiny, ako aj územia ostatných obcí ležiacich na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV a ENRF vo vidieckych oblastiach je potrebné lokalizovať najmä do územia ostatných obcí. SR disponuje nedobudovanou, technicky a kvalitatívne zastaranou infraštruktúrou, ktorá sa negatívnym spôsobom premieta v oblastiach hospodárstva, v znižovaní emisií skleníkových plynov a nedostatočnom zvyšovaní energetickej efektívnosti/podielu obnoviteľných zdrojov. Tvorí prekážku v mobilite obyvateľstva a znižuje atraktivitu územia. Cieľom je prispieť k homogenizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), k zabezpečeniu plynulého fungovania vnútorného trhu a posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Z tohto dôvodu je potrebné v nasledujúcom období vyriešiť nasledovné problematické oblasti, a to: - odstránenie kľúčových nedostatkov v prioritných úsekoch dopravnej siete; - zabezpečenie dostupnej, kvalitnej a udržateľnej sieťovej infraštruktúry na celom území SR. Identifikácia bariér rozvoja dopravnej obslužnosti a opatrení na ich odstránenie vychádza z detailných sektorových analýz jednotlivých dopravných módov a Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 202077. Kľúčovými problémami, ktoré musí SR v nasledujúcom období eliminovať sú: nedostupná kvalitná infraštruktúra cestnej siete, nekvalitná infraštruktúra železničnej dopravy, nekvalitná infraštruktúra – Terminály intermodálnej prepravy, nekvalitná infraštruktúra vodnej dopravy, neefektívne služby verejnej osobnej dopravy, nefungujúca integrovaná doprava a nedostupné kvalitné služby nemotorovej dopravy. V rámci siete TEN-T je nevyhnutné pokračovať vo výstavbe chýbajúcich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, modernizácii železničných koridorov a zlepšení splavnosti rieky Xxxxx. Prioritou bude realizovať najmä tie úseky, ktoré sú súčasťou základnej siete TEN-T a úseky, ktoré zlepšia prepojenie dopravnej infraštruktúry SR na dopravnú sieť susedných krajín. Pozornosť je potrebné venovať aj posilneniu administratívnych kapacít a modernizácii colných priechodov78, aby sa dosiahlo zvýšenie priepustnosti toku tovaru cez colné priechody na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou.
Územná koncentrácia. Z hľadiska lokalizácie kľúčových opatrení ESF zvýšiť mieru zamestnanosti prostredníctvom väčšej účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a nízkokvalifikovaných pracovníkov a lepšej integrácie legálnych migrantov ide v podmienkach SR prakticky o celé jej územie. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií majú mestské funkčné územia, centrá osídlenia, územia ťažísk osídlenia 1. a 2. úrovne, ako aj miestne centrá ležiace na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV a ENRF podporujúce tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí. Sociálne vylúčenie vedie k chudobe na úrovni jednotlivca a rodiny, a tiež predstavuje ekonomické a finančné náklady pre spoločnosť. Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti je trvalým problémom slovenskej spoločnosti a prevládajúcou príčinou nízkej životnej úrovne, vylúčenia a chudoby.
Územná koncentrácia. Kľúčové opatrenia ESF do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania a investície EFRR do infraštruktúry v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je vhodné orientovať do celého územia SR. Najlepšie predpoklady pre absorpciu podporovaných investícií majú centrá, územia ťažísk osídlenia, ako aj miestne centrá v území ostatných obcí ležiacich na rozvojových osiach. Kľúčové opatrenia EPFRV vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí.
Územná koncentrácia. Pre zabezpečenie čo najefektívnejšieho riešenia tematického cieľa, je z hľadiska územnej koncentrácie kľúčových opatrení pre EFRR zameraných na energetickú efektívnosť a vykurovanie a chladenie vo verejných budovách, využívanie obnoviteľných zdrojov energie v malých a stredných podnikoch, integrované nízkouhlíkové stratégie a akčné plány týkajúce sa udržateľných energií pre mestské oblasti, vhodné lokalizovať investície predovšetkým do najviac urbanizovaných území mestských funkčných území, centier osídlenia a území ťažísk osídlenia 1. a 2. úrovne. Opatrenia na integrované nízkouhlíkové stratégie a akčné plány je vhodné koncentrovať na celom území SR. Do týchto lokalít sa majú orientovať aj opatrenia spojené s nízkouhlíkovým hospodárstvom v súvislosti s dopravou, ako aj príslušných rozvojových osí, kde sa predpokladá najvyššia dopravná záťaž. Kľúčové opatrenia EPFRV vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí. Napriek tomu, že SR nepatrí medzi najviac ohrozené regióny v oblasti zmeny klímy146, sú v posledných rokoch evidované a pozorované stále významnejšie extrémne výkyvy počasia napr. nárazové dažde alebo dlhotrvajúce suchá. Zmeny klímy v SR zachytáva 6 skupín indikátorov, ktoré poukazujú na dlhodobé, prevažne zhoršujúce sa trendy. Tieto trendy sa dajú ovplyvniť hlavne mitigačnými opatreniami147. S cieľom minimalizovať riziká a negatívne dopady zmeny klímy na kvalitu života ľudí a hospodársky rast je potrebné uplatňovať aj súbor adaptačných opatrení148. SR v tejto súvislosti pripravuje Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a Metodiku hodnotenia vybraných rizík na vnútroštátnej úrovni 149 v kontexte s ostatnými strategickými dokumentmi150. Kľúčovými problémami v oblasti prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika sú:
Územná koncentrácia. Problematika zmeny klímy je úzko prepojená s problematikou nízkouhlíkového hospodárstva, vzhľadom na to, že nasmerované investície do najviac zaťažených oblastí by mali zmierňovať negatívne následky spôsobené zmenou klímy a za optimálnych podmienok zmeny spomaliť. Opatrenia pre EFRR a Kohézny fond EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy a predchádzaniu rizikám je potrebné lokalizovať prakticky do celého územia SR, predovšetkým do území s najväčšími potenciálnymi rizikami. Kľúčové opatrenia EPFRV vo vidieckych oblastiach je vhodné lokalizovať do územia ostatných obcí. Medzi kľúčové problémy v tejto oblasti patrí: nedostatočná ochrana a nevyvážené využívanie vôd, nedostatočná recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadov, nedostatočné zhodnocovanie kultúrneho a prírodného dedičstva, nedostatočná ochrana biodiverzity, problémy v oblasti ovzdušia, existencia environmentálnych záťaží.
Územná koncentrácia. Prostredníctvom KF budú podporované aktivity vyplývajúce z požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia, splnenie ktorých je potrebné zabezpečiť na národnej úrovni. Aktivity financované z KF budú preto lokalizované do celého územia SR. Zároveň pre väčšinu aktivít v oblasti environmentálnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia nie je relevantné členenie podľa administratívnych hraníc. Lokalizácia aktivít v oblasti vodného hospodárstva vychádza z Vodného plánu Slovenska a Plánov manažmentov povodní správneho územia povodia Dunaja a Visly. V oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd bude podpora zameraná prioritne na aglomerácie uvedené v Národnom programe SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS. Ochranu ovzdušia podobne nie je možné vymedziť podľa regiónov, keďže vplyv znečistenia ovzdušia sa vzhľadom na rozptyl emisií prejavuje na celom území SR. Priority z hľadiska ochrany a obnovy biodiverzity vychádzajú najmä zo schváleného Prioritného akčného rámca financovania Natura 2000 v SR. Aktivity sa týkajú celého územia Slovenska, keďže hranice chránených území nerešpektujú územnosprávne členenie SR. Východiskom pre územnú koncentráciu pomoci v oblasti sanácie environmentálnych záťaží je inventarizácia environmentálnych záťaží v SR a stanovenie priorít pri ich odstraňovaní v súlade so Štátnym programom sanácie environmentálnych záťaží. Územné priority z hľadiska odpadového hospodárstva budú vychádzať z platného Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, vypracovaného na národnej úrovni, z ktorého následne vychádzajú Programy odpadového hospodárstva krajov. Opatrenia pre EFRR na investície do efektívnych dodávok vody, vrátane nových investícií do znižovania úniku vody a rekonštrukcie stokovej siete, investície do opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia súvisiaceho s dopravou sa budú koncentrovať predovšetkým do mestských funkčných území, centier osídlenia 1. a 2. skupiny, ako aj do prímestských pásiem ťažísk osídlenia prvej úrovne a do územia ostatných obcí v súlade s RIÚS, ako aj vodohospodárskymi aglomeráciami. Opatrenia pre EFRR na podporu udržateľného integrovaného rozvoja miest, obnovy kontaminovaných miest a obnovy kultúrnej infraštruktúry budú orientované predovšetkým do mestských funkčných území, centier osídlenia 1. a 2. skupiny. Opatrenia pre EFRR na investície do diverzifikácie miestnych hospodárstiev prostredníctvom ochrany a zhodnocovania kultúrneho dedičstva a krajiny by sa...
Územná koncentrácia. Nakoľko ide o problematiku reformy verejnej správy na všetkých úrovniach, územne ju možno charakterizovať ako celoplošnú. Kľúčové opatrenia ESF zamerané na investície do inštitucionálnych kapacít a do efektívnosti verejných správ a verejných služieb so zreteľom na reformy, lepšiu reguláciu a dobrú správu vecí verejných a kľúčové opatrenia ESF zamerané na budovanie kapacít zainteresovaných strán, ktoré pôsobia v oblasti politiky zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnej politiky, ako aj odvetvových a územných zväzkov na účely podnietenia reforiem na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni orientovať predovšetkým do miest Bratislava, Košice, centier osídlenia a do ostatných miestnych centier. Bratislavský samosprávny kraj (ďalej len „BSK“) je na úrovni NUTS 2 jeden zo štyroch regiónov Slovenska a zároveň ako jediný región SR, ktorý presahuje HDP na obyvateľa podľa PPS 90 % (176 %, 2010)189 priemeru EÚ. Výkonnosť regiónu je spôsobená najmä prítomnosťou hlavného mesta, avšak na rozdiel od ostatných metropolitných regiónov EÚ (napr. Praha, Berlín, Viedeň) súčasťou BSK sú aj tri okresy, a to Malacky, Pezinok a Senec s 31 %190 zastúpením obyvateľstva a viac ako 4-krát väčšou rozlohou územia ako je mesto Bratislava. Zabezpečenie požiadavky vyváženého polycentrického rozvoja je potrebné predovšetkým v kontexte eliminácie neúmerného rastu vnútorných tokov, vnútornej migrácie obyvateľov za prácou a službami, ktoré by pri neorganizovanom priestorovom náraste v území mohli viesť ku krízovým situáciám. Cieľavedomý prístup k riadeniu rozvoja v území BSK si vyžaduje rešpektovať a podporovať existujúce prirodzené centrá a usmerňovať novo vznikajúce subcentrá, ktorým je nevyhnutné určiť ich postavenie v sídelnom systéme. Medzi iným si to vyžaduje stanoviť požadovanú priestorovú štruktúru všetkých aktivít tak, aby vznikali hierarchicky usporiadané územia s príslušnou funkčnou komplexnosťou191. V uplynulých rokoch intenzívnejú v okolí mesta Bratislava suburbanizačné tendencie, ktoré sa v rámci kraja prejavujú migráciou za bývaním a hospodárskymi aktivitami. Napriek tomu, že sa v suburbanizačne vyvíjajúcich obciach vytvárajú nové pracovné príležitosti, nepokrývajú požiadavky rezidentného obyvateľstva. Navyše množstvo nového ekonomicky aktívneho obyvateľstva je naďalej orientované na prácu v centrách kraja, predovšetkým v meste Bratislava.