Udržateľný rozvoj. V diskusii o národných par- koch sa až príliš často zabú- da, že prírodné dedičstvo nie je len hodnota, ktorú treba úzkostlivo chrániť. Na zachovanej divočine a autentickej prírode môžu regióny stavať svoj udrža- teľný a zodpovedný rozvoj. Pretože dobre fungujúci národný park generuje aj atraktívne pracovné pozí- cie s pridanou hodnotou. Neraz vo vyľudňujúcich sa regiónoch. V oblasti enviro- výchovy, ochrany prírody, projektového manažmen- tu, výskumu, turizmu alebo aj marketingu. Napríklad Tatranský národ- ný park dnes zamestnáva viac ako 150 ľudí. Murán- ska planina naberá nových kolegov aj v najmenej roz- vinutých regiónoch, Slo- venský raj vytvára nové pracovné miesta zavádza- ním ekoturistických akti- vít. Pritom ani v jednom prípade nejde o kompromis s ochranou prírody. Podľa štúdie nemeckých autorov, národný park len za rok 2019 priniesol do regiónu 32 miliónov eur. Za poskytovanie turistic- kých produktov a služieb v ubytovaní, stravovaní, doprave, maloobchode a v ďalších sektoroch. Pritom rovnako nezľavil zo svojho základné poslania – chrániť to, čo sa zachovalo. Ak by slovenské národné parky boli výrobnými zá- vodmi, ktoré priamo a ne- priamo vytvoria desiatky alebo stovky miest, oslavo- vali by sme ich s fanfárami. Lenže národné parky nie sú továrne. Vďakabohu. Každá fabrika raz môže skracho- vať, raz sa môže presunúť do inej krajiny. O národné parky sa môžeme pripraviť len my sami. Ak ich bude- me brať ako samozrejmosť, ktorá tu vždy bola a vždy bude, preto im netreba za- istiť adekvántu ochranu. dil na systémový prístup. Nové projekty v kraji au- tomaticky obsahujú prvky zelenej a modrej infraštruk- túry. Týka sa to budov ma- terských a základných škôl, úradov či zariadení sociál- nych služieb. „Nepriepust- né povrchy zamieňame za priepustné. Budujeme vodozádržné opatrenia, sadíme stromy, reduku- jeme betónové a asfalto- vé plochy. Nezabúdame ani na zelené strechy, či solárne panely. Zatepľu- jeme fasády župných bu- dov a vymieňame okná. Prvé takéto projekty sú už hotové,“ menuje župan V najbližších rokoch chce Xxxxx Xxxxx.
Udržateľný rozvoj. Programy spolufinancované z EŠIF musia dodržiavať aj horizontálny princíp udržateľného rozvoja. Základom udržateľného rozvoja sú tri piliere, a to environmentálny, ekonomický a sociálny. Hlavným cieľom horizontálneho princípu udržateľný rozvoj bude zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti sociálneho a ekonomického rastu s osobitným dôrazom na ochranu a zlepšenie životného prostredia pri zohľadnení zásady „znečisťovateľ platí“268. Zásada „znečisťovateľ platí“ je obsiahnutá v legislatíve SR, pričom legislatívnym základom uplatňovania jej prevenčnej a nápravnej zložky v slovenskom právnom poriadku je zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. V nadväznosti naň sa obidve z uvedených zložiek zásady „znečisťovateľ platí“ následne premietajú v tzv. zložkových zákonoch chrániacich určitú zložku životného prostredia (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 401/ 1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších prepisov, zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pod.) a v tzv. prierezových zákonoch, ktoré zasahujú do viacerých oblastí životného prostredia (zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pod.). V prostredí SR je zásada „znečisťovateľ platí“ implementovaná prostredníctvom právnych a ekonomických nástrojov tak, aby boli povinné osoby motivované k znižovaniu znečistenia a dotýkala sa všetkých znečisťovateľov. Ekonomické nástroje tvoria dôležitú súčasť environmentálnej politiky SR, pričom k nim patria dane, poplatky, odvody, pokuty a úhrady. Takto získané finančné prostriedky tvoria príjem Environmentálneho fondu, a tie sa opätovne využívajú na nápravné opatrenia v danom sektore hospodárstva. V rámci uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ sa v SR využívajú predovšetkým dva horizontálne nástroje – integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ) a posudzovanie vplyvov na životné