Pozri napr. XXXXXXXX, P. (ed.): Ustanovovanie ústavných sudcov. Banská Bystrica : VIA IURIS, 2018.
Pozri napr. XXXXXXXXX, X.: Freedom of Religion or Belief in Prison: A Critical Analysis of the European Court of Human Rightsˈ Jurisprudence. In: Oxford Journal of Law and Religion, č. 1, roč. 6, 2017, s. 48 a nasl. diť aj napriek tomu, že dosiaľ nie sú obsadené všetky systematizované mies- ta väzenských duchovných). Samozrejme, odsúdenému môžu byť uložené primerané a rozumne zdôvodnené obmedzenia, ktoré možno legitimizovať s ohľadom na evidentný verejný záujem.155 Na druhej strane však štúdia upriamila pozornosť aj na odsúdených, ktorí nevyznávajú náboženstvo registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti v SR. Realizácia ich náboženskej slobody by mohla byť výrazne sťažená, keďže naša legislatíva odvodzuje celé ďalšie pôsobenie náboženského spo- ločenstva v ústavoch na moment registrácie cirkvi a náboženskej spoločnos- ti. Keďže duchovná starostlivosť si v prípade týchto zadržaných a odsúde- ných neplní svoj účel, môžu v ústavoch upadnúť do ešte väčšej izolácie a frustrácie, ktorá rozhodne nenapomáha ich resocializácii. Tým pádom v ústavoch vzniká skupina odsúdených, aj keď prakticky veľmi malá, ktorej by slovenské orgány eventuálne nemuseli vyhovieť pri ich žiadostiach o realizáciu náboženskej slobody. Zároveň možno vysloviť obavu, že po- dobné náboženské „extravagancie“ by sa mohli stretnúť len s veľmi malou mierou pochopenia zo strany príslušníkov ZVJS. V tomto bode identifiku- jeme možnú slabinu slovenskej legislatívy a jej rozpor s čl. 9 Dohovoru. Ako najprijateľnejšie riešenie sa ponúka zníženie hranice potrebného počtu členov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti potrebného na registráciu, a to zo súčasných 50 000 ideálne desatinnú úroveň. Ďalšou možnosťou by bolo prijatie mechanizmu, ktorý by umožnil v in- dividuálnych a skutočne odôvodnených prípadoch aj pôsobenie neregistro- vanej cirkvi a náboženskej spoločnosti v ústavoch, čo by sa mohlo týkať minimálne akceptácie návštev duchovného takéhoto náboženského spolo- čenstva na žiadosť konkrétneho zadržaného alebo odsúdeného, čo podľa sú- časného stavu nie je možné, ibaže by prišiel na návštevu ako súkromná oso- ba podľa bežného režimu návštev v ústavoch (teda napr. na úkor návštev rodinných príslušníkov). Samozrejme, že k tomuto modelu by bolo možné pristúpiť iba za podmienky, že podobný duchovný by bol pri výkone tejto
Pozri napr. Xxxxx, X. – Xxxxxxxxx, M.: Principy a východis- ka nového kodexu soukromého práva. Praha 2001, s. 26, s. 130 a s. 159 a nasl., ďalej Cirák, J.: Občianske právo v Slo- venskej republike. In: Zborník z konferencie II. Právnické dni Xxxxxx Xxxxxx pod názvom „Desať rokov slovenskej štátnosti a jej perspektívy“. Bratislava 2004., ďalej Xxxxx, J.: (zost.) K návrhu slovenského Občianskeho zákonníka. V. Lubyho právnické dni. Bratislava 1999., ďalej Plank, K.: Koncepcia rekodifikácie občianskeho práva hmotného v Slovenskej repu- blike. Justičná revue 1996. Nová úprava bude pri úprave právnych vzťahov v rodine konkretizovať dôležité ústavné zásady, najmä zásadu o osobitnej ochrane manželstva, rodiny a rodi- čovstva štátom, ako aj osobitné medzinárodné úpravy o ochrane detí. Navrhovaná systematika druhej časti sa bude členiť na štyri hlavy. Prvá hlava: manželstvo, dru- há hlava: rodičia a deti, tretia hlava: vyživovacia povin- nosť, štvrtá hlava: poručníctvo a opatrovníctvo.13 Rodina si zasluhuje osobitnú zákonnú ochranu. Zá- konná ochrana rodiny sa premieta aj do konečných účelov čiastkových zásad rodinného práva umožňujú- cich obsahové zjednotenie inštitútov rodinného práva. Môžeme ich zhrnúť a konkretizovať, že v novej úprave sa jedná najmä o zásadu ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva spoločnosťou, zásadu dobrovoľnosti a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, zásadu monogamie, zásadu rovnocennosti civilného a cirkev- ného sobáša snúbencov, zásadu rovnosti muža a ženy v manželských právach a povinnostiach, zásadu vzá- jomnej morálnej a materiálnej pomoci všetkých členov rodiny a zásadu slobodného svetonázorového pôsobenia rodičov pri výchove detí.
Pozri napr zák. č. 221/1924 Sb. zák. a nar. o poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby; zák. č. 26/1929 Sb. zák. a nar. o penzijnom poistení súkromných zamestnancov vo vyšších službách,
Pozri napr český zákon o rozhodčím řízení.
Pozri napr. XXXXX, X. European Union Design Law: A Practitioner’s Guide. 2. vyd. Oxford: Oxford University Press, 2016, s. 59. dizajnového práva a ochrany ním poskytovanej, ktorá sa zásadne líši v mnohých ohľadoch od iných foriem ochrany duševného vlastníctva. Nasledujúca analýza sa preto bude bližšie nimi zaoberať, a to požiadavkami hmotného vyjad- renia a vizuálneho vnímania, čo vedie k tomu, že vnútorná štruktúra výrobku je vylúčená z dizajnovej ochrany.
Pozri napr. STONE. Dielo cit. v pozn. č. 4, s. 54 (odkazujúci na rozsudok Vrchného súdneho dvora Anglicka a Walesu (kancelárska divízia) zo 17.3.2014 vo veci Pendle Metalwares Limited (t/a Xxxxxx Xxxxx & Son) proti Xxxxxx Xxxx (Safeway’s) Limited a iní (sp. zn. [2014] EWHC 1145 (Ch)), § 183).
Pozri napr. [2008] EWHC 989 (Pat), § 101 (zaoberajúci sa preberaním konceptu veľkokapacitnej kosačky so skladacími ramenami). 31 Dôvodová správa k vládnemu návrhu č. 1507 zákona o dizajnoch, ÚV – 3048/2002, s. 1.
Pozri napr rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) zo 4.2.2016 vo veciach C & X Xxxxx International Ltd proti Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs a Puma SE proti Hauptzollamt Nürnberg (spojené veci C-659/13 a C-34/14), ECLI:EU:C:2016:74, § 122; rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 12.12.2013 vo veci X (C-486/12), EU:C:2013:836, § 19; a rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12.11.1969 vo veci Xxxxx Xxxxxxx proti mestu Ulm, Sozialamt (C-29/69), Zb. s., roč. 1969, s. 419, bod 3. používajú slová odkazujúce na zrakové vnímanie dizajnu výrobku alebo jeho časti. Napríklad, slovo „viditeľne“ (angl. „visibly“, franc. „visiblement“, nem. „sichtbar“ a špan. „visible- mente“) je použité pri vymedzení rozsahu dizajnov tak, že sa vzťahuje iba na tie jeho črty vzhľadu výrobkov, ktoré sú zreteľne vyjadrené v jeho grafickom vyhotovení.38 V súvislosti so skúmaním osobitého charakteru dizaj- nu informovaným užívateľom sa rovnako zdôrazňuje, že takéto skúmanie sa uskutočňuje „prehliadaním“, t. j. „po- zeraním“ (angl. „viewing“, franc. „regarder“, nem. „Anblick“ a špan. „examinar“).39 Uvedené ustanovenia preambúl viedli Všeobecný súd EÚ k záveru, že sa európskym di- zajnovým právom ochrana priznáva „výlučne viditeľným častiam výrobku alebo častiam výrobku, ktoré môžu byť následne zapísané ako dizajn.“40 Požiadavka vizuálnej vnímateľnosti vo vzťahu k dizajnom chráneným dizajnovým právom je tiež výslovne uvedená v metodike konania, ktorú prijal ÚPV SR vo vzťahu k zápisu dizajnov a v ktorej sa uvádza, že „[o]bsahom pojmu dizajn je len vizuálne vnímateľná vlastnosť alebo zložka x xxxxx- vého riešenia výrobku.“41 Vo svojej rozhodovacej činnosti úrad tiež zdôraznil, že „obsahom pojmu dizajn je výlučne vizuálne vnímateľná vlastnosť alebo zložka celkového pre- vedenia výrobku, ktorú mu dal jeho tvorca – pôvodca.“42 Pri skúmaní jednotlivých znakov určujúcich vzhľad výrobkov teda pôjde o ,,súhrn zrakom vnímateľných znakov stelesne- ných vo výrobku alebo na ňom aplikovaných.“43 Viacero súdov na únijnej úrovni tiež obdobne poukáza- lo na to, že vzhľad predstavuje ,,rozhodujúci prvok dizaj- nu“,44 a preto „skutočnosť, aby charakteristika dizajnu bola viditeľná, predstavuje zásadnú podmienku [...] ochrany“ poskytnutej dizajnovým právom.45 To tiež viedlo únijné súdy k záveru, že vizuálne aspekty, resp. ich neexistencia, zohrávajú dôležitú úlohu pri vylúčení dizajnov z ochrany poskytovanej dizajnovým právom, „ak dôvody inej povahy, než je potreba, aby uvedený výrobok spĺňal svoju technic...